Česko

<mediawiki xmlns="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11/" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:schemaLocation="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11/ http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11.xsd" version="0.11" xml:lang="sk">
  <siteinfo>
    <sitename>Wikipédia</sitename>
    <dbname>skwiki</dbname>
    <base>https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka</base>
    <generator>MediaWiki 1.47.0-wmf.10</generator>
    <case>first-letter</case>
    <namespaces>
      <namespace key="-2" case="first-letter">Médiá</namespace>
      <namespace key="-1" case="first-letter">Špeciálne</namespace>
      <namespace key="0" case="first-letter" />
      <namespace key="1" case="first-letter">Diskusia</namespace>
      <namespace key="2" case="first-letter">Redaktor</namespace>
      <namespace key="3" case="first-letter">Diskusia s redaktorom</namespace>
      <namespace key="4" case="first-letter">Wikipédia</namespace>
      <namespace key="5" case="first-letter">Diskusia k Wikipédii</namespace>
      <namespace key="6" case="first-letter">Súbor</namespace>
      <namespace key="7" case="first-letter">Diskusia k súboru</namespace>
      <namespace key="8" case="first-letter">MediaWiki</namespace>
      <namespace key="9" case="first-letter">Diskusia k MediaWiki</namespace>
      <namespace key="10" case="first-letter">Šablóna</namespace>
      <namespace key="11" case="first-letter">Diskusia k šablóne</namespace>
      <namespace key="12" case="first-letter">Pomoc</namespace>
      <namespace key="13" case="first-letter">Diskusia k pomoci</namespace>
      <namespace key="14" case="first-letter">Kategória</namespace>
      <namespace key="15" case="first-letter">Diskusia ku kategórii</namespace>
      <namespace key="100" case="first-letter">Portál</namespace>
      <namespace key="101" case="first-letter">Diskusia k portálu</namespace>
      <namespace key="710" case="first-letter">TimedText</namespace>
      <namespace key="711" case="first-letter">TimedText talk</namespace>
      <namespace key="828" case="first-letter">Modul</namespace>
      <namespace key="829" case="first-letter">Diskusia k modulu</namespace>
      <namespace key="1728" case="first-letter">Podujatie</namespace>
      <namespace key="1729" case="first-letter">Diskusia k podujatiu</namespace>
    </namespaces>
  </siteinfo>
  <page>
    <title>Česko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>703</id>
    <revision>
      <id>8244658</id>
      <parentid>8230992</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:06:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244658</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="116143" sha1="tmke3631w34cdrlsw07gvoibesm7bw1" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Česká republika
| 2. pád názvu = Česka
| Vlajka = Flag of the Czech Republic.svg
| Znak = Coat of arms of the Czech Republic.svg
| Poloha = EU-Czechia.svg
| Motto = Pravda vítězí
| Hymna = [[Kde domov můj?]] [[Súbor:Czech anthem.ogg|center]]
| Dlhý miestny názov = Česká republika
| Krátky miestny názov = Česko
| Hlavné mesto = [[Praha]]
| ŠírkaSt = 50
| ŠírkaMin = 5
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 14
| DĺžkaMin = 28
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Praha]]
| Úradné jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]]&lt;ref name=&quot;slovencina&quot;&gt;V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: &quot;V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském&quot; (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině...&quot; (§ 3, odsek 1).{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Portál veřejné správy České republiky
  | url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 3.4.2010
  | vydavateľ = portal.gov.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20100327123240/http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place
  | dátum archivácie = 2010-03-27
  }}&lt;/ref&gt;
| Regionálne jazyky = [[slovenčina]] &lt;small&gt;(čiastočne úradný jazyk na celom území)&lt;/small&gt;, [[poľština]] &lt;small&gt;(čiastočne úradný jazyk na časti územia)&lt;/small&gt;, [[bulharčina]], [[chorvátčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[ruština]], [[novogréčtina|gréčtina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]] &lt;small&gt;(jazyky úradne uznaných národnostných menšín)&lt;/small&gt;
| Demonym = Čech, Češka
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident&lt;br /&gt;Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = [[Petr Pavel]]&lt;br /&gt;[[Andrej Babiš]]
| Vznik = [[1. január]] [[1993]]
| Susedia = [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]]
| Rozloha = 78&amp;nbsp;870&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2020 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2020 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2020-12-09 | vydavateľ = Český statistický úřad | kapitola = 2-3. Rozloha území České republiky, počet obyvatel, hustota obyvatelstva na 1 km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; a počet obcí v územním členění k 31. 12. 2019 | url kapitoly = https://www.czso.cz/documents/10180/148462744/320198200203.xlsx}}&lt;/ref&gt;
| Poradie rozloha = 115
| Rozloha vody = 1 590
| Percento vody = 2,0
| Odhad počtu obyvateľov = 10 897 178 
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2025
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 84
| Sčítanie počtu obyvateľov = 10 701 777
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021
| Hustota obyvateľstva = 134
| Poradie hustota = 87
| HDP = 324 997 mil.
| Rok HDP = 2025
| Poradie HDP = 49
| HDP na hlavu = 36 784
| Poradie HDP na hlavu = 39
| HDI = 0,889
| Rok HDI = 2021
| Poradie (HDI) = 32
| Kategória HDI = veľmi vysoký
| Mena = [[Česká koruna (mena)|česká koruna]]
| Kód meny = CZK
| Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]]
| UTC posun = +1
| Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]]
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = CZE/CZ
| Kód motorových vozidiel = CZ
| Internetová doména =.cz, .eu
| Smerové telefónne číslo = 420
| Poznámky = 
}}

'''Česko''',  dlhý tvar '''Česká republika''', je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CENTRAL EUROPE programme |url=http://www.central2013.eu/ |dátum prístupu=2013-03-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181222120342/http://www.central2013.eu/ |dátum archivácie=2018-12-22 |nedostupné=áno }}&lt;/ref&gt;{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Česko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon &amp; Schuster, 1996.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.&lt;/ref&gt; Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Samostatnosť nadobudlo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako nástupnícky štát [[Česko-Slovensko|Československa]], predtým existovalo ako jedna z dvoch republík československej federácie. Nadväzuje tiež na viac ako tisícročné [[Dejiny Česka|dejiny českej štátnosti a kultúry]]. Podľa svojej [[Ústava Českej republiky|ústavy]] je Česko [[Parlamentná republika|parlamentný]], [[Demokracia|demokratický]] [[právny štát]] s [[Liberálna demokracia|liberálnym štátnym režimom]]&lt;ref&gt;[[Jan Filip (právnik)|Jan Filip]]: ''Ústavní právo České republiky 1''. Brno : Masarykova univerzita a Doplněk, 2003, {{ISBN|80-210-3254-5}}, s. 145&lt;/ref&gt; a [[politický systém|politickým systémom]] založeným na slobodnej súťaži [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|hnutí]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je [[Prezident Českej republiky|prezident republiky]], vrcholným a jediným [[Zákonodarná moc|zákonodárnym orgánom]] je dvojkomorový [[Parlament Českej republiky]], na vrchole [[Výkonná moc|výkonnej moci]] stojí [[vláda Českej republiky]].

Česko je krajina s [[Trhová ekonomika|trhovým hospodárstvom]], ktoré podľa ekonomických, sociálnych a politických indikátorov, ako je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]], &lt;!-- (36.-39. miesto) a [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|]] (25. miesto) --&gt; [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|index ľudského rozvoja]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = 2013 Human Development Report {{!}} Human Development Reports
| url = http://hdr.undp.org/en/2013-report
| periodikum = hdr.undp.org
| dátum prístupu = 2019-04-09
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180317001555/http://hdr.undp.org/en/2013-report
| dátum archivácie = 2018-03-17
}}&lt;/ref&gt; &lt;!-- [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja]] (14. miesto) --&gt; [[Reportéri bez hraníc|index slobody tlače]] či &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Press_Freedom_Index (v najvyššej kategórii 14. miesto) --&gt; [[Cenzúra internetu|index slobody internetu od cenzúry]], &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Internet_censorship_by_country v najlepšej kategórii &quot;Little or no censorship&quot; --&gt;patrí k vysoko rozvinutým štátom sveta. Ekonomicky patrí podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] do skupiny 31 najbohatších štátov sveta s najvyššími finančnými príjmami. &lt;!-- celkovo je 34 členov v OECD, z ktorých 3 nedosahujú úroveň &quot;High-income OECD country&quot;. Ďalšie krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, čo je zhruba 170 krajín, majú nižšie príjmy a spadajú do inej kategórie. http://en.wikipedia.org/wiki/Developed_country#High-income_OECD_members, http://data.worldbank.org/country/czech-republic, http://data.worldbank.org/about/country-classifications/country-and-lending-groups#OECD_members --&gt;V porovnaní s inými štátmi má veľmi malý podiel obyvateľov žijúcich pod [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]]. &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_percentage_of_population_living_in_poverty, http://www.indexmundi.com/g/r.aspx?v=69hlu, http://www.inequalitywatch.eu/spip.php?article99, http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/czech-republic-has-lowest-poverty-rate-in-eu-study-suggests, http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2011-en/03/05/02/index.html;jsessionid=5f1ka3o4a63c2.delta?contentType=/ns/Chapter,/ns/StatisticalPublication&amp;itemId=/content/chapter/factbook-2011-32-en&amp;containerItemId=/content/serial/18147364&amp;accessItemIds=&amp;mimeType=text/html, http://www.expats.cz/prague/article/weekly-czech-news/czech-poverty-rate-lowest-in-Europe/ --&gt;Vykazuje tiež pomerne nízku nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími obyvateľmi a relatívne vyvážené prerozdeľovanie bohatstva naprieč populáciou.&lt;ref&gt;[http://ekonomika.idnes.cz/srovnani-chorvatska-a-ceske-republiky-ekonomika-f60-/eko-zahranicni.aspx?c=A130606_150545_eko-zahranicni_hro Česko má zdravou páteř ekonomiky, ne jako my, srovnávají země Chorvati], [[iDNES.cz]], 6. června 2013&lt;/ref&gt;&lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_income_equality, http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_distribution_of_wealth, http://en.wikipedia.org/wiki/Gini_coefficient = 0.626 = 31.0 % = 0.444 před daní --&gt; [[Nezamestnanosť|Miera nezamestnanosti]] je dlhodobo nízka a pod priemerom vyspelých krajín. &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_unemployment_rate, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&amp;language=en&amp;pcode=teilm020&amp;tableSelection=1&amp;plugin=1 &quot;7.3% of the labour force - Seasonally adjusted data - Oct 2012 - Source: Eurostat&quot; --&gt; V [[Ekologická stopa|indexe ekologickej stopy]] je Česko oproti niektorým iným vyspelým krajinám menším ekologickým dlžníkom. &lt;!-- http://www.footprintnetwork.org/en/index.php/GFN/page/trends/czechrepublic/, http://www.footprintnetwork.org/images/uploads/Ecological_Footprint_Atlas_2010.pdf, http://www.footprintnetwork.org/images/trends/2012/pdf/2012_czechrepublic.pdf, &quot;If everyone in the world consumed like Czech Republic, then the Ecological Footprint would be 2.97 Planets. ... &quot;Net Exports of Ecological Footprint (gha per person)&quot; = Ecological footprint minus Biodiversity = (Total debtors = 5,27-2,68 = -2.97). --&gt; Podľa ''[[Globálny mierový index|Global Peace Index]]'', ktorý vypracováva každoročne Institute for Economics and Peace, sa Česko dlhodobo radí medzi 15 najbezpečnejších krajín (pohybuje sa medzi 5. a 15. miestom) na svete (index zohľadňuje hrozbu vojnového konfliktu a úroveň vnútornej násilnej kriminality).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Česko je šestou nejbezpečnější zemí světa, ukázal průzkum. Nejhůř je na tom Sýrie
| periodikum = iROZHLAS
| odkaz na periodikum = iROZHLAS
| vydavateľ = Český rozhlas
| odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cesko-je-sestou-nejbezpecnejsi-zemi-sveta-ukazal-pruzkum-nejhur-je-na-tom-syrie_201608041327_dpihova
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Česko je členom [[Európska únia|Európskej únie]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Členské státy Evropské unie - European Union website, the official EU website - European Commission|periodikum=European Union website, the official EU website - European Commission|vydavatel=|url=http://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries_cs|dátum vydania=2016-06-16|jazyk=cs|dátum prístupu=2016-10-13}}&lt;/ref&gt; [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]],&lt;ref&gt;[http://www.nato.int/docu/basics.htm NATO e-Library: Basic texts]&lt;/ref&gt; [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]], [[Organizácia Spojených národov|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]], [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]], [[Svetová banka|Svetovej banky]], [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]], [[Colná únia Európskej únie|Európskej colnej únie]], súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]], [[Európsky hospodársky priestor|Európskeho hospodárskeho priestoru]], členom [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]] a iných medzinárodných štruktúr.

Česko je vnútrozemský štát s rozlohou {{km2|78870}}. Na západe susedí s [[Nemecko]]m (dĺžka hranice {{km|810|m}}), na severe s [[Poľsko]]m ({{km|762|m}}), na východe so [[Slovensko]]m ({{km|252|m}}) a na juhu s [[Rakúsko]]m ({{km|466|m}}). Administratívne sa rozdeľuje na osem územných a súčasne na 14 samosprávnych [[Kraj (Česko)|krajov]]. Hlavné mesto je [[Praha]], ktorá je aj jeden z krajov. V roku 2020 žilo v Česku približne 10,7 milióna obyvateľov.&lt;ref name=&quot;CSU2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora = | titul = Počet obyvatel v regionech soudržnosti, krajích a okresech České republiky k 1. 1. 2023| url = https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| vydavateľ = czso.cz| dátum vydania = 2023-05-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-09| miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20240329124043/https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| dátum archivácie = 2024-03-29}}&lt;/ref&gt; Výrazná väčšina obyvateľstva sa hlási k [[Česi|českej]], prípadne [[Moravania|moravskej]] národnosti. K najväčšej [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolíckej cirkvi]] sa hlási cez 10 % obyvateľstva, kým takmer 80 % obyvateľstva je bez vyznania, či v sčítaní ľudu túto položku nevyplnilo.

== Historické štátne útvary na území Česka ==
Česko nadväzuje na tradície štátnosti [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], siahajúcej do 9. storočia,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Horák
 | meno = Slavomír
 | titul = Geografie cestovního ruchu České republiky. Studijní materiály pro posluchače Vyšší obchodně-podnikatelské školy
 | url = http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf
 | strany = 8
 | rok = 2005
 | dátum prístupu = 2020-04-13
 | jazyk = česky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf
 | dátum archivácie = 2012-11-11
 | nedostupné = ano
 }}&lt;/ref&gt; [[České kniežatstvo|Českého kniežatstva]], [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]], [[Sliezske kniežatstvo|Sliezskych kniežatstiev]] a [[Rakúske Sliezsko|Sliezskeho vojvodstva]], [[Moravské markgrófstvo|Moravského markgrófstva]], a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].&lt;ref name=&quot;Zákon ČNR o státních symbolech České republiky_návrh 1992&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Návrh zákona České národní rady ze dne 4. prosince 1992 o státních symbolech České republiky
| url = http://www.psp.cz/eknih/1992cnr/tisky/t0189_00.htm
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Státní symboly ČR, jejich historie a význam&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Státní symboly ČR: Jejich historie a význam. Velký státní znak. Malý státní znak. Státní barvy. Státní vlajka. Vlajka prezidenta republiky
| url = http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1
| dátum prístupu = 2020-04-12
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180121065204/http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1
| dátum archivácie = 2018-01-21
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Výstava Můj stát
| url = http://www.dnyceskestatnosti.cz/predchozi-projekty/2015/vystava-muj-stat/
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}&lt;/ref&gt;

Prvým doloženým štátnym útvarom na území dnešnej Českej republiky bol nadkmeňový zväz [[Samova ríša|Samovej ríše]],&lt;ref&gt;[http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html Předvelkomoravské období – Sámova říše] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120619012205/http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html |date=2012-06-19 }}, http://www.mojebrno.wz.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160709010252/http://www.mojebrno.wz.cz/ |date=2016-07-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/ceska-otazka-ve-stredni-evrope.html Česká národnostní otázka ve střední Evropě], Prof. PhDr. Jiří Frajdl, CSc., http://www.ceskenarodnilisty.cz&lt;/ref&gt; v druhej polovici 9. storočia potom vznikla [[Veľká Morava]].&lt;ref&gt;[http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf Historická geografie českého státu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf |date=2012-11-11 }}, PhDr. Slavomír Horák, Masarykova univerzita, fsps.muni.cz&lt;/ref&gt; Keď okolo roku [[907]] zanikla pod náporom kočovných maďarských kmeňov, ťažisko štátneho vývoja sa presunulo do [[Čechy|Čiech]]. Tamojší panovníci z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] vybudovali stredoveký přemyslovský štát, nazývaný aj český štát ([[České kniežatstvo]], neskôr [[České kráľovstvo]]), na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočia]] tvoriace súčasť [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Od doby [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1348) sa pre krajiny podliehajúce českému kráľovi používal pojem [[krajiny českej koruny]], tento pojem zahŕňal aj [[Moravské markgrófstvo]] a [[Rakúske Sliezsko|Vojvodstvo Horné a Dolné Sliezsko]].

Od roku [[1526]] boli České krajiny postupne začleňované do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], ktorej vládcovia využili svoje víťazstvo v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] nad [[Česká vojna|českými stavmi]] ([[1620]]) k výraznému obmedzeniu skoršej samostatnosti Českého kráľovstva. Krajiny českej koruny, po roku [[1749]] navzájom štátoprávne nespojité, zostali korunnými krajinami Habsburgovcov až do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v roku [[1918]]. Od roku [[1804]] mala habsburská monarchia oficiálny názov [[Rakúske cisárstvo]] a od roku [[1867]] sa mocnárstvo nazývalo [[Rakúsko-Uhorsko]].

Po zániku Rakúska-Uhorska v roku [[1918]] vzniklo [[Česko-Slovensko]] ako [[unitárny štát]] s [[Republika|republikánskym]] zriadením. V roku 1938 boli na základe [[Mníchovská dohoda|konferencie v Mníchove]] pohraničné, prevažne nemeckojazyčné oblasti súčasnej Českej republiky pričlenené k nacistickej [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a v roku 1939 bola uskutočnená [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia zvyšku územia nemeckou armádou]], na základe čoho vznikol [[protektorát Čechy a Morava]]. Česko-Slovensko bolo obnovené v roku 1945, od roku 1960 malo oficiálny názov [[Československá socialistická republika]]. Tá bola v roku 1969 federalizovaná, pričom v rámci tohto procesu vznikla [[Česká socialistická republika]], formálne [[Suverenita (právo)|suverénny]] [[národný štát]], z hľadiska [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] priamy predchodca súčasnej Českej republiky. [[Česká republika (1990 – 1992)|Tento oficiálny názov]] nesie český štát od 6. marca 1990, keď bolo po páde [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] vypustené z názvu slovo „socialistická“. Česko-Slovensko získalo v roku 1990 nový oficiálny názov: [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]. Krátko nato, ku koncu roku 1992, však [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] a miesto neho vznikli dva nové štáty, Česko a [[Slovensko]]. Dňa 1. januára 1993 vstúpila do platnosti [[Ústava Českej republiky]], podľa ktorej [[preambula]] nadväzuje nový štát na tradície štátnosti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a bývalých [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]].

Existenciu Českej republiky ako subjekt medzinárodného práva uznávajú všetky štáty sveta. Do 8. septembra 2009, keď boli nadviazané diplomatické vzťahy, nebola uznávaná ako samostatný štát zo strany [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Lichtenštejnsko uznalo nezávislost Česka, spor o majetek nechá historikům
 | periodikum = iDNES.cz
 | dátum_vydania = 2009-09-08
 | url = http://zpravy.idnes.cz/lichtenstejnsko-uznalo-nezavislost-ceska-spor-o-majetek-necha-historikum-1u0-/domaci.aspx?c=A090908_120447_domaci_jw
 | dátum_prístupu = 2017-10-18
}}&lt;/ref&gt;
Lichtenštajnsko kládlo ako predbežnú podmienku uznania a nadviazanie diplomatických stykov český súhlas dvojstranne jednať o [[Konfiškácia majetku lichtenštajnských občanov|témach majetkového charakteru]] (majetkové spory existovaly už medzi Lichtenštajnskom a Česko-Slovenskom od vzniku Česko-Slovenska, po novom išlo aj o vyvlastnenie majetku rodu [[Lichtenštajnovci|Lichtenštajnovcov]] podľa [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]]).&lt;ref&gt;[http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/druha_svetova_valka_a_jeji_dusledky/lichtenstejnsko_vztahy_s_cr/index.html Vztahy mezi Českou republikou a Knížectvím Lichtenštejnsko – informace na webu Ministerstva zahraničních věcí České republiky]&lt;/ref&gt; Lichtenštajnská snaha zabrániť prijatie Česka do medzinárodných organizácií nebola úspešná.

== Názov ==
[[Súbor:Wenceslaus I Duke of Bohemia equestrian statue in Prague 1.jpg|náhľad|upright|vľavo|Socha [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]]]]
&lt;!-- O území Česka sa hovorí ako o Českých krajinách,&amp;nbsp;čo je pomocný historicko-geografický termín, ktorý je používaný ako všeobecné označenie pre územie geograficky zodpovedajúcemu Česku (tzn. tri historické České krajiny – Čechy, Morava a česká časť Sliezska). Termín vychádza z tradičného zemského členenia politického útvaru na území dnešnej Českej republiky, ktoré vydržalo od stredoveku až do roku 1928 (keď bola Morava a České Sliezsko spojené do jednotnej krajiny: Moravskosliezsko), resp. do roku 1949, keď boli krajiny zrušené, jednako aj potom sa ako České krajiny označovala česká časť Česko-Slovenska. Vymedzenie pojmu České krajiny kolísa. Súčasťou územia Česka sú aj tzv. České Rakúsko, ktoré bolo do roku 1919 súčasťou Dolného Rakúska. --&gt;
Oficiálnym (protokolárnym) názvom štátu je ''Česká republika''&lt;ref&gt;[https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html Ústava Českej republiky]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://style-guide.europa.eu/sk/content/-/isg/topic?identifier=7.1.1-designations-and-abbreviations Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov: Označenia a skratky štátov]&lt;/ref&gt;, jednoslovným (zemepisným) štátu je ''Česko''.&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20130309081723/http://www.ujc.cas.cz/jazykova-poradna/porfaq.html#cesko Česko (archivovaná verze z 9. března 2013)], Na co se nás často ptáte, Jazyková poradna, Ústav pro jazyk český AV ČR, Středisko společných činností AV ČR, nedatováno&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot;&gt;[http://prirucka.ujc.cas.cz/?id=725 Česko], heslo v Internetové jazykové příručce, 2008–2014 Ústav pro jazyk český AV ČR, naposledy změněno 8. ledna 2012&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ČSN EN ISO 3166–1 (Kódy pro názvy zemí a jejich částí) z února 1999, Český normalizační institut v Praze&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF Seznam jmen států a jejich územních částí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130724111036/http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF |date=2013-07-24 }} – Český úřad zeměměřický a katastrální&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.atre.cz/zakony/page0240.htm Sdělení Ministerstva školství] č.j. 27686/99-20&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sdělení ČSÚ dle zákona 489/2003 Sb. o vydání Číselníku zemí (ČZEM) |url=http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&amp;idBiblio=56228&amp;recShow=0&amp;fulltext=pal&amp;rpp=15#parCnt |dátum prístupu=2013-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200409162321/https://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&amp;idBiblio=56228&amp;recShow=0&amp;fulltext=pal&amp;rpp=15#parCnt |datum archivace=2020-04-09 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechia: Anglický název českého státu v mýtech a faktech | url = https://www.go-czechia.cz/ | vydavateľ = go-czechia.cz | dátum prístupu = 2024-03-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240318184841/https://www.go-czechia.cz/ | dátum archivácie = 2024-03-18 }}&lt;/ref&gt;

=== Vývoj chápania výrazu Česko ===
Prvé použitie výrazu Česko je doložené v roku 1704 ako zemepisné označenie zahŕňajúce všetky [[České krajiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zídek | meno = Petr | titul = „Česko“ je starší, než se myslelo | periodikum = Lidové noviny | dátum = 2016-04-27 | strany = 3}}&lt;/ref&gt; Naopak v roku 1777 bolo použité ako [[synonymum]] k slovu [[Čechy]]: „''tak widjme při zemjch německých Cžesko, Morawu, rakauské Slezsko…''“.&lt;ref&gt;BĚLIČ, Jaromír. Čech – Česko. Naše řeč, ročník 51 (1968), číslo 5, s. 299-301 http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=5413. Citát z Kniha methodnj pro Včitelé českých Sskol. Praha 1777. Díl 1, s. 333. On-line: https://books.google.cz/books?id=m9FjAAAAcAAJ&amp;pg=PA333#v=onepage&amp;q&amp;f=false.&lt;/ref&gt; 

V dobe [[České národné obrodenie|českého národného obrodenia]] sa používali aj tvary češský a Češsko odvodené zo základu „Čech“. Nesprávne sa v tej dobe používal aj tvar čechský. Vplyv na vypadnutie jedného „s“ z termínu mala aj jazyková úspornosť.&lt;ref&gt;Česko versus Češsko [http://www.rozhlas.cz/plzen/jazykovykoutek/_zprava/o-jazyku-spolecenstvi-o-vlivu-prostredi-na-jazyk-a-o-mluve-remeslne-cili-profesni--122861 O jazyku společenství, o vlivu prostředí na jazyk a o mluvě řemeslní čili profesní. – ČRo Plzeň – informace, rady, zábava, dechovka (Český rozhlas)]&lt;/ref&gt;

Od 19. storočia sa výraz Česko opäť objavuje tiež ako označenie pre všetky [[České krajiny]].&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot; /&gt; V tomto význame ho od roku 1938 po [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohode]] začal presadzovať moravský jazykovedec [[František Trávníček]].&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot; /&gt; [[Slovník spisovného jazyka českého]] v roku 1960 ho uvádza v oboch významoch a ako [[archaizmus|zastaraný]].&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot; /&gt; 
V roku 1969 vznikla [[Česká socialistická republika]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé federaci |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250509140843/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 |dátum archivácie=2025-05-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;KNAPPOVÁ, Miroslava. Česko = Česká socialistická republika. Naše řeč, ročník 66 (1983), číslo 4, http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6404.&lt;/ref&gt; (federalizácia Česko-Slovenska)  a [[Slovník spisovnej češtiny]] z roku 1978 už archaičnosť konštatuje len u prvého významu, zatiaľ čo vo význame označenia českej časti federácie štylistickú príznačnost neuvádza.&lt;ref name=&quot;senat&quot;&gt;[http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&amp;value=27462 ''Funkční rozlišování spisovných názvů Česká republika a Česko a jejich cizojazyčných ekvivalentů'']. Těsnopisecký záznam ze 7. veřejného slyšení Senátu Parlamentu České republiky, 11. 5. 2004&lt;/ref&gt;

Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] bola ''Česká socialistická republika'' od 6. marca 1990 premenovaná na ''Českú republiku''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon České národní rady č. 53/1990 Sb., o změně názvu České socialistické republiky |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250510041503/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 |dátum archivácie=2025-05-10 }}&lt;/ref&gt; Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] na jar 1993 [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] určil, na základe poverenia českej vlády, názov Česko a jeho preklady (angl. ''Czechia'', fr. ''Tchéquie'', nem. ''Tschechien'', rus. ''Чехия'', šp. ''Chequia'') ako jednoslovné označenie čerstvo osamostatnenej Českej republiky.&lt;ref&gt;Leoš Jeleček: [http://www.czechia-initiative.com/cesko_clanky.html Jméno Czechia/Česko po šestnácti letech], Geografické rozhledy, 2009, přepis na webu Czechia – články, statě analýzy&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Čižmárová | meno = Libuše | odkaz na autora =  | titul = Jak se jmenuje naše vlast | url = http://www.vedakolemnas.cz/miranda2/m2/sys/galerie-download/VKN_54WEB.pdf?0.3446868354931178 | vydavatel = Středisko společných činností Akademie věd České republiky | miesto = Praha | rok = 2016 | vydání = 1. | počet strán = 24 | edícia = Věda kolem nás / Pro všední den č. 54 | isbn = 978-80-270-0966-4 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; V máji 2016 nechala Vláda ČR zapísať preklady zemepisného názvu Česko do oficiálnej databázy OSN.&lt;ref&gt;[https://www.mzv.cz/jnp/cz/udalosti_a_media/archiv_zprav/rok_2016/tiskove_zpravy/x_2016_05_02_vlada_schvalila_czechia.html Vláda schválila doplnění jednoslovného názvu Česko v cizích jazycích do databází OSN]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UNGEGN Geographical Names |url=https://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110728144249/http://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum archivácie=2011-07-28 }}&lt;/ref&gt;

== Štátne symboly ==
[[Súbor:CZ-Prag-hrad-koenigsp-kronjuw.jpg|náhľad|[[Svätováclavská koruna]] z [[České korunovačné klenoty|českých korunovačných klenotov]] je štvrtá najstaršia v Európe|vľavo]]
Štátne symboly Českej republiky sú veľký a malý [[Štátny znak Česka|štátny znak]], [[Vlajka Česka|štátna vlajka]] (Česko po zániku federácie prevzalo v rozpore s [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] vlajku Česko-Slovenska), [[vlajka prezidenta Českej republiky|štandarda prezidenta]], [[štátna pečať Českej republiky|štátna pečať]], [[Štátne farby Českej republiky|štátne farby]] a [[Kde domov můj|štátna hymna ''Kde domov můj.'']] Štátne symboly poukazujú na tradície historických krajín (znak),&lt;ref name=&quot;Můj stát&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Velký státní znak
| url = http://www.mujstat.cz/velky_znak_cr.aspx
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}&lt;/ref&gt; husitského hnutia ([[Pravda víťazí|heslo na prezidentskej štandarde]]), národného obrodenia (hymna) a Česko-Slovenska (vlajka).&lt;ref name=&quot;Státní symboly ČR, jejich historie a význam&quot; /&gt;

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Česka}}
[[Súbor:Great moravia svatopluk.png|náhľad|[[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]] počas vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]]]

=== Pôvodné osídlenie ===
Územie dnešného Česka bolo človekom osídlené už pred asi 750 000 rokmi. O osídlení územia Česka z doby od 28 000 rokov pred Kr. svedčí mnoho archeologických nálezov ([[Kultúra nálevkovitých pohárov]], [[Únětická kultúra]], [[Lengyelská kultúra]] a iné). Od [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] obývali túto oblasť [[Kelti]] ([[Bójovia]]) a v [[1. storočie|1. storočí po Kr.]] prichádzali kmene [[Germáni|Germánov]] ([[Markomani]] a [[Kvádi]]). Prvým historicky doloženým panovníkom na českom území bol markomanský kráľ [[Marobud]].

Od konca [[5. storočie|5. storočia]] sa na území dnešného Česka objavovali prví [[Slovania]]. V 7. storočí vytvorili slovanské kmene pod vedením [[Franská ríša|franského]] kupca [[Samo (panovník)|Sama]] tzv. [[Samova ríša|Samovu ríšu]] (asi 623 – 659), išlo však skôr o nadkmeňový zväz. V rokoch [[830]] – [[833]] na Morave, na Slovensku, v severnom Maďarsku a na západnom [[Podkarpatská Rus|Zakarpatsku]] vznikla pod vládou dynastie [[Mojmírovci|Mojmírovcov]] [[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]], ktorá postupne zahŕňala aj [[Čechy]] ([[890]] – [[894]]), [[Sliezsko]], [[Lužica|Lužicu]], [[Malopoľsko]] a zvyšok [[Maďarsko|Maďarska]]. Veľkomoravská ríša bola už plnohodnotným štátnym útvarom. Bola [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizovaná]], aj za pomoci [[Byzantská ríša|byzantskej]] misie [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], ktorých pozval panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]]. Počas jeho následovníka [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]] ríša dosiahla maximum svojej moci. Po jeho smrti však prišiel rýchlý pád. Čechy sa od Veľkej Moravy odtrhli v roku 894 a v roku [[906]] alebo [[907]] bola rozvrátená vtedy ešte kočovnými [[Maďari|Maďarmi]].

=== Stredovek ===
{{Hlavný článok|České kniežatstvo|České kráľovstvo|Krajiny českej koruny}}
[[Súbor:Český stát v X. století za Boleslava I. a II.jpg|náhľad| upright=1.4|České kniežatstvo počas vlády [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslava I.]] a [[Boleslav II.|Boleslava II.]]]]
[[Súbor:Kingdom of Bohemia during the Hussite Wars.jpg|náhľad| upright=1.2| [[Krajiny českej koruny]] v 15. až 17. storočí|vľavo]]

Začiatky českého štátu spadajú do druhej polovice 9. storočia, keď bol okrem iného pokrstený vo [[Veligrad]]e, veľkomoravskom sídle, prvý doložený český knieža z [[Přemyslovci|dynastie Přemyslovcov]] [[Bořivoj I.]] V priebehu [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] sa štát konsolidoval a bolo k nemu pripojené územie Moravy predovšetkým zásluhou [[Oldřich I.|kniežaťa Oldřicha]]. [[České kniežatstvo]] postupne získalo znaky viac-menej autonómneho stredovekého štátu, ktorý bol súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] (pražské biskupstvo založené v roku 973, hlavným národným svätcom sa stal [[Václav I. (české knieža)|svätý Václav]]).

[[České kráľovstvo]] však vzniklo až v roku 1198 (pokiaľ nepočítame nezdedené tituly [[Vratislav II.|Vratislava II.]] a [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislava II.]] v 11. a 12. storočí), keď nemecký kráľ uznal český kráľovský titul ako dedičný, čo potvrdil cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] v roku [[1212]] [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou sicílskou]] vystavenou přemyslovskému kráľovi [[Přemysl Otakar I.|Přemyslovi Otakarovi I.]] vrátane ďalších privilégií Českého kráľovstva. Český panovník bol odteraz oslobodený od všetkých povinností voči [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] až na účasť na ríšskych snemoch. [[Václav I. (český kráľ)|Václav I.]], ale hlavne jeho syn [[Přemysl Otakar II.]], potom vybudovali rozsiahlu dŕžavu, ktorá siahala až za [[Alpy]] a k [[Jadranské more|Jadranskému moru]]. [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] obrátil svoju pozornosť taktiež na sever a východ, kde sa mu podarilo nadobudnúť územie cez [[Poľsko]] až k [[Baltské more|Baltskému moru]] a pre svojho desaťročného syna [[Václav III.|Václava III.]] získal dočasne [[Uhorsko|uhorskú]] kráľovskú korunu. Po zavraždení Václava III. v [[Olomouc]]i sa České kráľovstvo ocitlo v chaose, ale voľba [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]] českým kráľom umožnila nový vzostup, ktorý vyvrcholil hlavne počas panovania Jánovho syna [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1316 – 1378). V rokoch 1319 – 1329 bola k Českému kráľovstvu pripojená [[Horná Lužica]] a v roku 1335 aj mesto [[Vroclav]], ku ktorému priliehala značná časť [[Sliezsko|Sliezska]]. Po roku [[1348]] bolo načas pripojené [[Brandenbursko]].

Už v dobe vlády Karola IV. sa dajú vidieť začiatky [[Česká reformácia|českého reformného hnutia]], ktoré sa usilovalo o prehĺbenie osobnej zbožnosti a o nápravu zosvetskenej cirkvi, a tým aj o obrodu celej spoločnosti. Náboženské spory vygradovali počas vlády Karolovho syna [[Václav IV.|Václava IV.]] Po upálení Majstra [[Ján Hus|Jána Husa]] v roku [[1415]] v nemeckej [[Konstanz (mesto)|Kostnici]] napätie medzi [[Husitstvo|Husovými priaznivcami]] a jeho odporcami prešlo k otvorenému nepriateľstvu a udalosti vyústili k [[Križiacke výpravy proti husitom|husitským vojnám]]. [[Táborský zväz|Radikálni husiti]] založili mesto [[Tábor (Česko)|Tábor]], ktoré sa stalo centrom husitskej revolúcie. [[Ján Žižka]] z Trocnova a [[Prokop Holý]] potom porazili všetky štyri [[Križiacke výpravy proti husitom|križiacke výpravy]] do Čiech. Vojny boli ukončené dohodou medzi [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Bazilejským koncilom]] a umiernenými husitmi tzv. [[Bazilejské kompaktáta|Bazilejskými kompaktátmi]] v roku [[1436]]. V osobe [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]] si krajina dokonca zvolila umierneného husitu ako kráľa. Ale vonkajší tlak kráľa Jiřího prinútil prepustiť z taktických dôvodov český trón rodu [[Jagelovci|Jagelovcov]]. Keď však v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] (1526) padol druhý Jagelovec na českom tróne, [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít]], získali ho [[Habsburgovci]], ktorí, spoločne s nasledujúcou [[Habsbursko-lotrinská dynastia|dynastiou habsbursko-lotrinskou]], vládli krajine ďalších takmer 400 rokov.

=== Novovek ===
[[Súbor:Prager.Fenstersturz.1618.jpg|náhľad|[[Pražská defenestrácia (1618)]]]]
[[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|[[Bitka na Bielej hore]] v roku 1620]]
V roku [[1526]] bol na český trón zvolený [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] a s ním aj [[Habsburgovci|dynastia Habsburgovcov]], ktorá postupne krajinu zaradila do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Ferdinandov vnuk [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] si ešte (ako posledný Habsburg) zvolil Prahu za sídelné mesto a, aj keď bol katolík, bol čiastočne tolerantný voči českému protestantizmu ([[Rudolfov majestát]]). Po jeho smrti však éra tolerancie skončila a náboženské napätie znovu vzrástlo. V roku [[1618]] vypuklo proti katolíckemu panovníkovi [[Česká vojna|ozbrojené povstanie českých protestantských stavov]]. [[Pražská defenestrácia (1618)|Defenestrácia cisárskych miestodržiteľov]] v roku 1618 sa stala aj začiatkom [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Vojsko českých stavov bolo v roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] porazené a stavovskí vodcovia boli [[27 českých pánov|verejne popravení]] v Prahe.

Začala násilná [[rekatolizácia]] českých protestantov. [[Pobělohorské konfiškácue|Rozsiahly majetok]] českej exilovej šľachty a inteligencie pripadol verným stúpencom Habsburgovcov. Do polovice 17. storočia klesla populácia v Čechách a na Morave takmer o 30 % - na zhruba 1,75 milióna obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo České republiky v dlouhodobé perspektivě | vydavateľ = Geografické rozhledy | url = http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum prístupu = 2016-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304183516/http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 | nedostupné = ano }}&lt;/ref&gt; V roku [[1627]] bolo pre Čechy vydané [[Obnovené zriadenie zemské]], ktorým Habsburgovci získali český kráľovský titul dedične, za jediné povolené náboženstvo bolo vyhlásené katolícke a [[nemčina|nemecký jazyk]] bol formálne zrovnoprávnený s [[čeština|českým]], fakticky bol ale uprednostnený.

Správnymi reformami [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v roku [[1749]] boli [[Krajiny českej koruny]] de facto spojené s Rakúskom do unitárneho štátu, ale aj naďalej sa korunovali českí králi v rámci [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]]. Počas [[Hladomor v českých krajinách 1770 – 1772|hladomoru v rokoch 1770 – 1772]] zomrelo najmenej 250 000 ľudí,&lt;ref&gt;[http://www.vesmir.cz/clanek/destive-roky-1770-1772 Deštivé roky 1770–1772]. Vesmír 75, 455, 1996/8&lt;/ref&gt; čo viedlo k rozsiahlym nevoľníckym nepokojom.&lt;ref&gt;[http://www.rozhlas.cz/toulky/vysila_praha/_zprava/575-schuzka-hladomor--1139481 Hladomor]. Český rozhlas.&lt;/ref&gt; [[Tolerančný patent|Náboženskou toleranciou]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenie nevoľníctva]] priniesli až reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v roku [[1781]]. Jozef zvýšil dôraz na centralizáciu monarchie. Tejto centralizácii napomáhalo preferovanie nemeckého jazyka v štátnej aj cirkevnej správe. Ako odpoveď na ponemčovanie národa a jeho kultúry sa koncom [[18. storočie|18. storočia]] začalo v českých krajinách vzmáhať [[Formovanie moderného českého národa|české národné obrodenie]], teda snaha o obnovu českej kultúry a jazyka a neskôr aj o získanie politickej moci stranami zastupujúcimi záujmy českého etnika.

=== Rakúsko-Uhorsko ===
{{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}}
[[Súbor:Austria-Hungary map cs.svg|náhľad|Korunné krajiny Rakúska-Uhorska v roku 1914]]
V druhej polovici 19. storočia počas dlhého panovania cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] nastal v Česku významný hospodársky rozvoj. Väčšina (asi 70 %) priemyslu Rakúska-Uhorska sa sústredila v [[České krajiny|českých krajinách]] vrátane oblastí osídlených Nemcami. České politické elity, hlavne [[František Palacký]] a [[František Ladislav Rieger]], dospeli k názoru, že federalizované a vcelku demokraticky usporiadané Rakúsko (resp. [[Predlitavsko]]) by mohlo byť najvýhodnejším životným priestorom pre český národ a iné [[Slovania|slovanské]] národy [[Stredná Európa|strednej]] a [[Južná Európa|južnej Európy]] (tzv. [[austroslavizmus]]). Mocnárstvo malo byť ochranou proti mocným štátom na západe aj na východe, menovite proti Nemecku a [[Ruská ríša|Ruskému impériu]].

[[Badeniho jazykové nariadenia|Jazykové nariadenia]] z apríla 1897, ktorá zrovnoprávnila češtinu s nemčinou, viedla k pádu vlády a k národnostným nepokojom medzi Čechmi a Nemcami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Pražské bouře roku 1897
 | periodikum = Městská knihovna v Praze
 | url = https://search.mlp.cz/cz/titul/prazske-boure-roku-1897/2009805/
}}&lt;/ref&gt; Volebný zákon z roku 1907 zaviedol [[Všeobecné a rovné volebné právo v Predlitavsku|všeobecné hlasovacia právo]] pre mužov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = 1907: První svobodné volby bez ženských a opilců
 | periodikum = Týden.cz
 | dátum_vydania = 29. dubna 2010
 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/1907-prvni-svobodne-volby-bez-zenskych-a-opilcu_167147.html
}}&lt;/ref&gt; Obdobie všestranného rozmachu českého národa v oblastiach politiky, hospodárstva, kultúry a vzdelania v rámci Rakúska-Uhorska skončilo vypuknutím [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v júli [[1914]]. Tento neskôr celosvetový ničivý konflikt začali [[viedeň]]skí politici po [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|Sarajevskom atentáte]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]], a to v domnienke, že vojna proti malému [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]] bude pre zdanlivo mocné Rakúsko-Uhorsko ľahkou záležitosťou. Do vojny sa však rýchlo zapojili ďalšie mocnosti a Rakúsko-Uhorsko sa postupne stalo iba príveskom [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]], tzv. [[Viliam II. (Nemecko)|viliamového]] Nemecka, čo zasadilo austroslavizmu smrteľnú ranu. Pre Rakúsko-Uhorsko vojna skončila úplnou katastrofou a jeho rozpadom.

=== Prvá česko-slovenská republika ===
{{Hlavný článok|Prvá česko-slovenská republika|Dejiny Česko-Slovenska}}
[[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|náhľad|vľavo|upright|Prezident Osloboditeľ [[Tomáš Garrigue Masaryk]]]]

V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bojovalo 1,5 milióna mužov odvedených z českých okresov, z ktorých padlo 138 000 na strane [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] a asi päť a pol tisíca (len do konca vojny) v [[Česko-slovenské légie|Česko-slovenských légiách]] na druhej strane vojnového súperenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi bojovali hrdinně za Rakousko-Uhersko, ale první republika to tutlala | vydavateľ = www.zpravy.idnes.cz | dátum_vydania = 2008-08-27 | dátum_prístupu = 2013-05-28 | url = http://zpravy.idnes.cz/cesi-bojovali-hrdinne-za-rakousko-uhersko-ale-prvni-republika-to-tutlala-1qb-/kavarna.aspx?c=A081026_232405_kavarna_sim}}&lt;/ref&gt; Viac než 90 000 dobrovoľníkov sformovalo Česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a v Rusku, kde bojovali proti [[Ústredné veľmoci|centrálnym mocnostiam]] (teda aj rodnému Rakúsko-Uhorsku) a neskôr aj proti ruským [[boľševik]]om.&lt;ref&gt;[https://archive.today/20130428233629/www.radio.cz/cz/rubrika/zpravy/zpravy-2008-06-30%232 Vojáci si v Den ozbrojených sil připomínali legionářské tradice] – Zprávy [[Český rozhlas Radio Prague International|ČRo7 Radio Praha]]&lt;/ref&gt; Po porážke [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] boli po [[28. október|28. októbri]] [[1918]] [[Krajiny českej koruny]], časti [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] vrátane [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] spojené do nového štátneho útvaru, [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Jeho prvým prezidentom bol zvolený [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ktorý od roku 1914 pracoval pre českú resp. česko-slovenskú samostatnosť v krajinách [[Štáty Dohody|Dohody]] a v [[Rusko|Rusku]] s podporou hlavne [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. V období od vzniku štátu až do zániku tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] (oficiálne ''Republiky československé'') bolo Česko-Slovensko [[Unitárny štát|unitárnym štátom]] a zostalo aj po roku 1933 jediným skutočne [[Demokracia|demokratickým]] štátom v [[Stredná Európa|strednej Európe]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baloun | meno = Pavel | titul = J. Harna / Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století. Srovnávací sonda. | periodikum = ČLOVĚK – Časopis pro humanitní a společenské vědy | číslo = 12 | dátum = 2008-10-15 | url = http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum_prístupu = 2013-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131215112848/http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum archivácie = 2013-12-15 | nedostupné = ano }} {{Wayback|url=http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf |date=20131215112848 }}&lt;/ref&gt;

Cez svoj deklarovaný [[Národný štát|národný charakter]], založený na [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], bolo Česko-Slovensko multietnickým štátom, v ktorom žilo 6 747 000 Čechov, 3 124 000 Nemcov, 2 014 000 Slovákov, 745 000 Maďarov, 462 000 Rusínov, 181 000 občanov [[Židia|židovskej]] národnosti a 76 000 Poliakov.&lt;ref&gt;Tóth – Novotný – Stehlík, ''Národnostní menšiny...'', s. 625. Prevzaté z {{Citácia knihy|titul=Československá statistika – svazek 9. Sčítání lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921|diel=I|miesto=Praha|rok=1924|stránky=60*}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Czechoslovakia IV cs.png|náhľad|Prvá republika po zlúčení [[Morava|Moravy]] a [[České Sliezsko|Sliezska]] do [[Moravsko-sliezska krajina|Moravsko-sliezskej krajiny]] v roku [[1928]]]]
Po vyhlásení nezávislosti došlo k pohraničným konfliktom s [[Sedemdňová vojna|Poľskom]] a [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|Maďarskom]], rovnako ako k nepokojom v [[Sudetskí Nemci|nemeckých oblastiach]] krajiny. Problém nepriateľských susedov sa Česko-Slovensko, obzvlášť jeho dlhoročný minister zahraničia Edvard Beneš, pokúsilo vyriešiť spojenectvom nazvaným [[Malá dohoda]], systémom spojeneckých zmlúv s [[Francúzsko]]m a od roku 1935 aj zmluvou so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. [[Sudetskí Nemci]], žijúci prevažne v pohraničných oblastiach priľahlých k [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], sa v dôsledku [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]], masívnou nezamestnanosťou (ktorá však postihla všetky národnosti) a od roku 1933 taktiež intenzívnej [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] propagandy radikalizovali a začali požadovať odtrhnutie od Česko-Slovenska. Tieto snahy reprezentovala [[Sudetonemecká strana]] (''Sudetendeutsche Partei, SdP'') vedená [[Konrad Henlein|Konradom Henleinom]]. Na nátlak [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]] (posilnenej tzv. [[Anšlus|anšlusom Rakúska]] v marci 1938) a európskych mocností [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Taliansko|Talianska]] bolo v septembri v roku [[1938]] Česko-Slovensko [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] donútené podstúpiť Nemecku rozsiahle pohraničné oblasti (tzv. [[Sudety (región)|Sudety]]). Mníchovská dohoda býva taktiež označována ako Mníchovská zrada či Mníchovský diktát, pretože zástupcovia česko-slovenskej strany neboli prizvaní k pojednávaniam a Nemecká ríša zároveň hrozila vojenským prepadnutím Česko-Slovenska. Pritom sa platná vojenská aliancia Česko-Slovenska s Francúzskom ukázala ako úplne neúčinná. Okrem postupného záboru sudetských oblastí Nemeckom (mnohokrát s početným českým obyvateľstvom) pripadli južné oblasti [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] s [[Maďarčina|maďarsky]] hovoriacim obyvateľstvom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Malú časť česko-slovenského územia, hlavne oblasť [[Tešínsko|Tešínska]], zabralo [[Poľsko]]. Názov takto okliešteného štátneho útvaru sa začal písať so spojovníkom (Česko-Slovensko). Pre zostávajúce krátke obdobie od Mníchovskej dohody až do úplného rozbitia Česko-Slovenska v marci 1939 sa vžilo označenie [[Druhá česko-slovenská republika|druhá republika]].

=== Protektorát Čechy a Morava ===
{{Hlavný článok|Protektorát Čechy a Morava}}
[[Súbor:Memorial lidice children (2007)-commons.JPG|náhled|[[Pomník detských obetí vojny|Súsošie 82 lidických detí]], ktoré boli zavraždené v tábore [[Koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] 2. júla 1942]]
[[Súbor:Resslova-Pamatnik-parasutisti.jpg|náhľad|upright|Pamätník v [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda|chráme sv. Cyrila a Metoda]] v Prahe venovaný parašutistom, ktorí uskutočnili [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]]]]
Dňa [[14. marec|14. marca]] [[1939]] Slovensko [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vyhlásilo samostatnosť]] a po okupácii nemeckými vojskami [[15. marec|15. marca]] 1939 bol na zvyšku československého územia (teda v Česku bez [[Sudety (región)|Sudet]], pripojených v roku [[1938]] k [[Nacistické Nemecko|Nemecku]], a východnej časti československého [[Tešínsko|Tešínska]], pripojené v rovnakom roku k [[Poľsko|Poľsku]]&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Na území Protektorátu sa nachádzala len veľmi malá časť [[České Sliezsko|Českého Sliezska]] v okolí Ostravy a Frýdku, zatiaľ čo zvyšok, vrátane východnej polovice československého Tešínska, bol pripojený k Nemecku.&lt;/ref&gt;) vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]]. Prezident [[Edvard Beneš]] v Londýne zorganizoval exilovú vládu (tzv. [[dočasné štátne zriadenie]]). Nemecká [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia Česko-Slovenska]] sa stretla s masívnym [[Druhý česko-slovenský odboj|odbojom obyvateľov krajiny]] a skupín podporovaných zo zahraničia (hlavne [[operácia Anthropoid]]), na ktorý nacisti reagovali [[Obete nacistického Nemecka v Česko-Slovensku|terorom]] (napr. [[vyhladenie Lidic]]). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nacisti realizovali politiku [[totálne nasadenie|totálneho nasadenia]] českých pracovných síl na území Nemecka, rovnako ako [[Holokaust|likvidácia]] [[Židia v Protektoráte Čechy a Morava|židovskej diaspory]] na území Protektorátu. Najznámejší údaj o počte obetí nacistickej okupácie pochádza z výskumu zverejneného Gustavom Hajčíkom a Jaroslavom Voleníkom v roku 1956, podľa nich počas vojny [[Obete druhej svetovej vojny|zomrelo 360 000 Čechoslovákov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NACISTICKÁPERZEKUCE OBYVATEL ČESKÝCH ZEMÍ (Studijní materiál pro učitele dějepisu) |url=http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |datum prístupu=2013-08-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090419070908/http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |dátum archivácie=2009-04-19 }}&lt;/ref&gt; [[Konečné riešenie českej otázky]] zapadalo do [[Generalplan Ost|Generalplánu Ost]], nacistického plánu na likvidáciu, [[Germanizácia|ponemčení]] a vysídlení príslušníkov piatich [[Slovania|slovanských]] národov, ktorý mal vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] pre nemecké obyvateľstvo.&lt;ref&gt;&quot;[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit|date=2019-06-20}}&quot;. [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.&lt;/ref&gt;

=== Česko-Slovensko v rokoch 1945 – 1992 ===

==== Oslobodenie Česko-Slovenska a obdobie do februára 1948 ====
V máji [[1945]] bolo dokončené [[Oslobodenie Česko-Slovenska|oslobodzovanie Česko-Slovenska spojencami]] a bol obnovený formálne demokratický štát. Obdobie 1945 – 1948 je niekedy nazývané ako [[Tretia česko-slovenská republika|tretia republika]].

Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zahynulo okolo 140 000 [[Sovietsky zväz|sovietskych]] vojakov. Po ich boku zomrelo okolo 11 700 Čecho-Slovákov, príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]], ktorému velil [[Ludvík Svoboda]]. Tento armádny zbor sa vyznamenal v [[Bitka pri Sokolove|bojoch pri Sokolove]] a [[Druhá bitka o Kyjev|o Kyjev]] a kruto krvácal v [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácii]], kde cieľom bolo pomôcť [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zomrelo aj 66 495 [[Rumuni|Rumunov]], 1 302 [[Poliaci|Poliakov]] a 351 [[Američania|Američanov]].&lt;ref&gt;&quot;''[http://books.google.com/books?id=JyN0hlKcfTcC&amp;pg=PA409 A Companion to Russian History]''&quot;. Abbott Gleason (2009). Wiley-Blackwell. s. 409. {{ISBN|1-4051-3560-3}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;refl&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa – Reflex.cz
 | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html
 | vydavateľ = Reflex
}}&lt;/ref&gt; K oslobodzovaniu Česko-Slovenska taktiež pomohlo české [[Májové povstanie českého ľudu|májové povstania]], v ktorom najznámejšou súčasťou bolo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]].

Po oslobodení [[Slovensko|Slovenska]] postupovala [[Červená armáda]] od marca 1945 na české územie [[Ostravská operácia|z Ostravska]] a [[Bratislavsko-brnianska operácia|od Bratislavy]] (tu spoločne s [[Rumunská armáda|rumunskou armádou]]).&lt;ref name=&quot;armády&quot;&gt;&quot;[http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa]&quot;. Reflex. 6. května 2015.&lt;/ref&gt; Neskôr sa uskutočnila aj [[Pražská operácia]] Červenej armády zo severu k Prahe, ktorej sa zúčastnili taktiež jednotky rumunskej a [[Poľská armáda|poľskej armády]].&lt;ref name=&quot;armády&quot; /&gt;) Sovietske vojská postupovali až k dohodnutej [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] s [[United States Armed Forces|americkou armádou]] a oslobodila pritom zhruba dve tretiny [[Čechy|Čiech]]. Zvyšok českého priestoru západne od línie Karlovy Vary – Plzeň – České Budejovice [[Oslobodenie západných a juhozápadných Čiech americkou armádou|oslobodila americká armáda]].

V období 1945 až do februára 1948 už nedošlo k obnove úplne demokratického štátu. Došlo k [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídleniu Nemcov z Česko-Slovenska]] do Nemecka a Rakúska, počas ktorého dochádzalo k častým a väčšinou niekedy nepotrestaným zločinom a krivdám. Odsun Nemcov v roku 1945 odsúhlasili tri víťazné mocnosti na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dějiny a současnost, Stíny minulosti
| periodikum = Dějiny a současnost
| url = http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/5/stiny-minulosti/
| dátum prístupu = 2017-08-01
}}&lt;/ref&gt; Problémom bolo rovnako značné obmedzenie straníckej súťaže, keď boli v českých krajinách povolené iba štyri lavicové a stredové vládne politické strany a žiadne opozičné. Dochádzalo k rozsiahlemu [[znárodnenie|znárodňovaní]] ťažkého priemyslu, energetiky, filmového priemyslu, bánk, poisťovní, väčších stavebných podnikov atď. (tzv. [[Dekréty prezidenta republiky|Benešovy dekrety]]).&lt;ref&gt;Dekret presidenta republiky č. 100/1945 Sb., o znárodnění dolů a některých průmyslových podniků.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dekret presidenta republiky č. 102/1945 Sb., o znárodnění akciových bank.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dekret presidenta republiky č. 103/1945 Sb., o znárodnění soukromých pojišťoven.&lt;/ref&gt;

==== Česko-Slovensko pod vládou Komunistickej strany ====
[[Súbor:ČSSR-mapa.png|náhľad|vľavo|Česko-Slovensko po [[Republiky v Česko-Slovensku|federalizácii]] v roku 1969]]
[[Súbor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg|náhľad|vľavo|Horiaci sovietsky tank počas [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázie vojsk Varšavskej zmluvy]] v Prahe v roku 1968]]

V [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentných voľbách 1946]] zvíťazila [[Komunistická strana Česko-Slovenska]] a tieto voľby bývajú označované ako posledné slobodné demokratické voľby po dobu viac než štyridsať rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Československo v letech 1946 – 1948 – poslední léta demokracie | periodikum = Dejepis.com | url = http://www.dejepis.com/ucebnice/ceskoslovensko-v-letech-1946-1948-posledni-leta-demokracie/}}&lt;/ref&gt; Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa komunisti chopili moci pučom a zlikvidovali zvyšky demokratického systému. Ťažko chorý prezident [[Edvard Beneš]] [[Abdikácia|abdikoval]] a ešte v roku 1948 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vodca komunistov [[Klement Gottwald]]. Krajina sa stala totalitním štátom a súčasťou [[Východný blok|východného bloku]] pod dominanciou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Boli potlačené slobody a štruktúry občianskej spoločnosti počínajúc zrušením samosprávnych krajín (1949) až po potlačenie slobodného spolkového a ekonomického života. Došlo k emigračnej vlne ľudí do krajín neovládaných komunizmom. Kolektivizácia poľnohospodárstva a [[Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953|menová reforma]] (1953) pripravili milióny občanov o majetok. Tisíce občanov sa stali obeťami politických procesov, mnohokrát aj justičných vrážd – k najznámejším obetiam perzekúcií patria [[Milada Horáková]], [[Rudolf Slánský]] či [[Heliodor Píka]].

Po Gottwaldovej smrti v roku 1953 sa stal prezidentom [[Antonín Zápotocký]], po jeho smrti potom [[Antonín Novotný]].

Koncom 50. rokov a v 60. rokoch dochádzalo k postupnej liberalizácii, ktorá vyvrcholila v roku [[1968]]. Začiatkom roku 1968 abdikoval prezident ČSSR Novotný a jeho nástupcom sa stal [[armádny generál]] vo výslužbe [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Novým generálnym tajomníkom KSČ bol zvolený Slovák [[Alexander Dubček]]. Liberalizačné hnutie známe ako [[pražská jar]] bolo potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou vojsk]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a ďalších krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[21. august|21. augusta]] 1968. Trvalejším štátoprávnym dôsledkom pražskej jari zostala [[republiky v Česko-Slovensku|federalizácia]], nastolená k 1. januáru 1969, ktorej unitárny štát formálne zmenila na federáciu dvoch suverénnych národných štátov.&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Už povojnové Česko-Slovensko nebolo úplne unitárne, ale malo asymetrickú štruktúru. Na Slovensku pôsobila zákonodárná [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] a do roku 1960 tiež jej výkonný orgán [[Zbor povereníkov]], zatiaľ čo Česko obdobné orgány nemalo. Zatiaľ čo vzájomné hranice Čiech, Moravy a Sliezska boli povojnovým krajským delením rozrušené, hranica medzi Českom a Slovenskom krajské členenie rešpektovalo a zákon zakazoval vláde meniť krajské hranice oddeľujúce kraje v českých krajinách od krajov na Slovensku. Záležitosti, ktoré na Slovensku spadali do pôsobnosti SNR či Zboru povereníkov, tak pre kraje v českých krajinách vykonával česko-slovenský parlament a vláda. Niektoré česko-slovenské právne predpisy tak mali obmedzenú územnú pôsobnosť na české kraje. Príkladom je štátna ochrana prírody. Slovenská národná rada prijala zákon č. 1/1955 Zb. SNR, o štátnej ochrane prírody, platný len pre slovenské kraje. Následne česko-slovenské Národné zhromaždenie prijalo česko-slovenský zákon č. 40/1956 Sb., o štátnej ochrane prírody, ktorý však bol od počiatku účinný iba pre české kraje.&lt;/ref&gt; Po obsadení Česko-Slovenska emigrovalo okolo 100 000 predovšetkým vzdelaných ľudí do demokratických krajín. Táto ďalšia strata kvalifikovaných odborníkov ešte umocnila postupný hospodársky úpadok Česko-Slovenska, ktorému bola krajina vystavena už od pripojenia k sovietskemu bloku. Územie Česko-Slovenska bolo fakticky okupované Sovietskou armádou, ktorá definitívne odišla až v roku 1991. Režim takzvanej [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] na dvadsať rokov potlačil občianske slobody, čomu sa snažilo vzdorovať hlavne hnutie [[Charta 77]]. Prezidentom ČSSR v rokoch 1975 až 1989 bol Slovák [[Gustáv Husák]].

==== Nežná revolúcia a roky 1990 – 1992 ====
[[Nežná revolúcia]], ktorá začala 17. novembra 1989, zvrhla komunistický režim a umožnila obnovu demokracie a slobodného podnikania. Už 29. decembra 1989 bol prezidentom republiky zvolený doterajší [[disident]] a [[dramatik]] [[Václav Havel]]. Spoločenská transformácia zároveň spôsobila dramatický nárast kriminality,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kriminalita po Listopadu v Česku výrazně vzrostla|url=http://www.novinky.cz/krimi/181266-kriminalita-po-listopadu-v-cesku-vyrazne-vzrostla.html
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; značné zadĺženie štátu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul=Státní dluh Česka loni poprvé po dvaceti letech klesl
| url=http://www.novinky.cz/ekonomika/357869-statni-dluh-ceska-loni-poprve-po-dvaceti-letech-klesl.html
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; a prehlbovanie federalizácie až k rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov.

[[Súbor:Havla 1989.jpg|náhľad|[[Václav Havel]], neskorší prvý prezident samostatnej Českej republiky, počas udalostí v novembri 1989]]
[[Súbor:Schengenzone.svg|náhľad|Česká republika je súčasťou spoločného trhu [[Európska únia|EÚ]] aj [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]]]

Od roku 1990 začala byť federalizácia oneskorene uvádzaná do praxe, ktorá síce formálne platila už od roku 1969, ale prakticky bola do značnej miery zmrazená. Medzi oboma zložkami federácie, Českom a Slovenskom, rýchlo narastali rozpory (pozri [[pomlčková vojna]]), ktoré nakoniec viedli k [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku spoločného štátu]]. Česko-Slovensko zaniklo mierovou cestou k 31. decembru 1992. Doterajšie národné republiky prevzali právny poriadok zanikajúcej federácie a rozdelili si jej majetok a záväzky.

=== Samostatnosť Česka ===
Subjektom medzinárodného práva sa Česká republika stala [[1. január]]a [[1993]], so zánikom federácie. Zapojila sa do západoeurópskych politických štruktúr. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] bola prijatá do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[1. máj|1. mája]] [[2004]] vstúpila do [[Európska únia|Európskej únie]]. V roku 2004 pristúpila k [[Schengenská dohoda|Schengenským dohodám]], na ktorých základe sa 21. decembra 2007 stala súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].&lt;ref&gt;[http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx Česká republika se stala součástí schengenského prostoru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110514084730/http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx |date=2011-05-14 }}, Ministerstvo vnitra ČR&lt;/ref&gt;

Prezidentom Českej republiky bol až do marca 2003 [[Václav Havel]], ktorý bol už česko-slovenským prezidentom. Jeho nástupcom bol zvolený [[Václav Klaus]], po prvýkrát nastúpil do funkcie 7. marca 2003, po druhýkrát v marci 2008. Od marca 2013 do marca 2023 bol prezidentom republiky [[Miloš Zeman]], ktorý bol prvým prezidentom zvoleným v ľudovom hlasovaní.&lt;!-- V marci 2023 ho vo funkcii nahradil [[Petr Pavel]].--&gt;

Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]] Česko prijalo najväčšiu utečeneckú vlnu vo svojej histórii.

== Prírodné pomery ==
[[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Česka]]
Česko má spoločné hranice so 4 [[štát|krajinami]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m v dĺžke asi {{km|810.7|m}}, z toho so [[Sasko]]m {{km|453.9|m}} a s [[Bavorsko]]m {{km|356.8|m}}. Z juhu hraničí s [[Rakúsko]]m v dĺžke {{km|466.1|m}}, na východe so [[Slovensko]]m na {{km|251.8|m}} dlhej hranici a na severe s [[Poľsko]]m, pričom dĺžka [[hranica|hranice]] je podľa českých údajov {{km|761.8|m}}, a podľa poľských údajov až {{km|789.89|m}}.

=== Geografia ===
{{Hlavný článok|Geografia Česka}}
Česko má rozlohu {{km2|78866}}. Z celkovej plochy leží {{km2|52817}} (67 %) v nadmorskej výške do {{m|500|m}}, {{km2|25222}} (32 %) vo výške 500 až {{m|1000|m}} a iba {{km2|827}} (1,05 %) vo výške nad {{m|1000|m}}. Priemerná [[nadmorská výška]] je {{m|430|m}}. Najnižšie položeným miestom je bod [[odtok]]u [[Labe]] z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]], s výškou {{mnm|115}} Najvyšším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]], 1603,3 m.n.m. Najvyšším umelým bodom je vrchol televízneho [[vysielač]]a na [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]] [[Praděd]], {{mnm|1654}}

Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Povrch Čiech, západnej a severnej Moravy vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz [[pahorkatina|pahorkatín]] a stredohorí ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]] a [[Sudety (geomorfologická jednotka)|Sudety]] – [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], na Morave [[Jesenická oblast|Jeseníky]]). Pásmo zníženín v smere [[Dyjsko-svratecký úval]] – [[Moravská brána]] oddeľuje Českú vysočinu od pohorí [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] (napr. [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravskosliezske Beskydy]]), ktoré zasahujú na východnú časť územia. Rieka Morava preteká cez široké zníženiny: [[Hornomoravský úval|Hornomoravský]] a [[Dolnomoravský úval]]. V povodí riek Labe je rozsiahlejšia rovinatá a nížinná oblasť [[Polabská nížina]]. Vnútri územia prevládajú pahorkatiny a vrchoviny. Z nich najrozsiahlejšia je [[Českomoravská vrchovina]].

[[Súbor:Karkonosze w chmurach - Riesengebrige in Wolken (2).jpg|náhľad|Pohľad na najvyšší vrch [[Sněžka]] (1603 m.n.m.) v pohorí [[Krkonoše]]]]Výbežky Česka sú: [[aš]]ský výbežok, [[šluknov]]ský výbežok, [[frýdlant]]ský výbežok, [[Broumov (okres Náchod)|broumovský]] výbežok, [[Javorník (okres Jeseník)|javornický]] výbežok (tiež [[Vidnava|vidnavský]] výbežok), [[Osoblaha|osoblažský]] výbežok a [[břeclav]]ský výbežok (tiež ''Dyjský trojuholník'', ''Podyjský roh'').

=== Geológia ===
{{Hlavný článok|Geológia Českého masívu|Geológia Západných Karpát}}

Územie Česka tvoria dve rozsiahle geologické jednotky [[Český masív]] a [[Západné Karpaty]].

Český masív je elevačná štruktúra tvorená predmezozoickým [[kryštalinikum|kryštalinikom]] s [[premenená hornina|premenenými]] a [[vyvretá hornina|vyvretými horninami]] a jeho [[usadená hornina|sedimentárnym]] obalom. Je súčasťou [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho orogénu]], no bol postihnutý aj mladšou [[zlom (geológia)|zlomovou tektonikou]]. Člení sa na niekoľko oblastí: [[Moldanubická oblasť|Moldanubickú]], [[Kutnohorsko-svratecká oblasť|Kutnohorsko-svrateckú]], [[Stredočeská oblasť|Stredočeskú]], [[Krušnohorská oblasť|Krušnohorskú]], [[Lužická oblasť|Lužickú]] a [[Moravsko-sliezska oblasť|Moravsko-sliezsku oblasť]]&lt;ref&gt;Kachlík, V., 2003: [http://www.natur.cuni.cz/ugp/main/staff/kachlik/reggeol.pdf ''Geologický vývoj území České republiky. Doplněk k publikaci „Příprava hlubinného úložiště radioaktivního odpadu a vyhořelého jaderného paliva“'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} SURAO, Praha, 54 s.&lt;/ref&gt;. Tieto bloky [[prekambrium|prekambrického]] až [[paleozoikum|paleozoického]] veku, boli spojené v priebehu [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], pričom sa nasunuli smerom na sever na [[Východoeurópska platforma|Východoeurópsku platformu]]. [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|thumb|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]]

V priebehu [[trias]]u bola oblasť prevažne vynorenou časťou [[Pangea|Pangey]] a tvorila tzv. [[Vindelický val]], ktorý oddeľoval alpídnu [[Tethýda|Tethýdu]] od platformného germánskeho vývoja na severe. Oblasť bola po zvyšok [[mezozoikum|mezozoika]] striedavo zaplavovaná epikontinentálnym morom. Neskôr v priebehu [[terciér]]u sa na túto konsolidovanú oblasť nasunul z juhu a východu alpsko-karpatský orogén. Východná časť Českého masívu sa pod zaťažením príkrovmi [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] postupne ohýbala a spôsobila vznik [[čelná karpatská predhlbeň|karpatskej predhlbne]]. V [[kvartér]]i do oblasti zasahoval v priebehu ľadových dôb kontinentálny ľadovec, ktorý z oblasti [[Škandinávia|Škandinávie]] priniesol početné [[Erratikum|bludné balvany]] a ďalší [[exotikum (geológia)|exotický]] materiál. Kvartérna [[pôda|pôdna]] pokrývka sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[hnedé pôdy]].
=== Vodstvo ===
[[Súbor:Rybník - Rožmberk,ústí řeky Lužnice 3 (Třeboň), Třeboň.jpg|náhľad|[[Rožmberk|Rybník Rožmberk]]]]
Územie krajiny tvorí [[rozvodie]] oddeľujúce povodie [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavný rozvodný uzol je masív Králického Snežníka ({{mnm|1423}}). Najvýznamnejšie '''rieky''' sú [[Labe]] ({{km|370|m}}) s [[Vltava|Vltavou]] ({{km|433|m}}), v oblasti Moravy rieka [[Morava (rieka)|Morava]] ({{km|246|m}}) s [[Dyje|Dyjou]] ({{km|306|m}}) a v Sliezsku [[Odra]] ({{km|135|m}}) s [[Opava (rieka)|Opavou]] ({{km|131|m}}). Splavné sú len Labe (od Chvaletíc) a Vltava od Prahy. Celková dĺžka splavných tokov je {{km|303|m}}. Podzemné vody majú najväčšie zásoby v riečnych uloženinách Polabskej nížiny a moravských úvalov. Veľké bohatstvo minerálnych prameňov sa využíva v kúpeľoch na liečebné účely. Najviac kúpeľných miest je v západných Čechách. '''Jazerá''' ľadovcového pôvodu sú na [[Šumava|Šumave]] ([[Černé jezero (Šumava)|Čierne]], [[Čertovo jezero|Čertovo]]). Hospodársky význam majú [[rybníky]] založené väčšinou v 14. – 16. storočí (južné Čechy, Polabie, južná Morava, Ostravsko).&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=A. a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda|miesto=Banská Bystrica|rok=2013|isbn=|strany=47 – 60}}&lt;/ref&gt;

=== Klíma ===
[[podnebie (klíma)|Podnebie]] sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou západných [[vietor|vetrov]], intenzívnou [[cyklóna|cyklonálnou činnosťou]] a pomerne hojnými zrážkami. Najviac zrážok spadne vo vyšších pohoriach, najmä na ich náveternej strane. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i [[nadmorská výška]] a reliéf.
[[Súbor:National nature reserve Boubinsky prales in 2011 (9).JPG|náhľad|227x227bod|[[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]]]]

=== Živá príroda ===
[[flóra (kvetena)|Flóra]] a [[fauna]] svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. [[Les]]y sú prevažne [[Ihličnatý les|ihličnaté]] a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy krajiny. Druhové zloženie lesov sa menilo vplyvom hospodárskej činnosti, ktorej výsledkom sú prevládajúce [[Smrek (rod)|smrekové]] monokultúry. Výšková stupňovitosť rastlinstva je preto nezreteľná. Pôvodné bukovo-jedľové lesy sa zachovali len na malých plochách na [[Šumava|Šumave]]. Z pôvodných živočíšnych druhov sa zachovala najmä jelenia a srnčia zver.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Politický systém ==
[[Súbor:Zasedací sál Poslanecké sněmovny.jpg|náhľad|Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, pôvodne Český zemský snem]]
Česko je [[demokracia|demokratická]] [[parlamentná republika]]. Výkonnú moc má [[prezident]] a [[vláda]], ktorá vydáva nariadenia a navrhuje zákony. Zodpovedá sa Poslaneckej snemovni. Hlavou štátu je prezident, volený každých päť rokov v prezidentských voľbách. Prezident navrhuje ústavných sudcov, ktorých musí schváliť Senát, za určitých podmienok môže rozpustiť Poslaneckú snemovňu a vetovať zákony (okrem ústavných). Takisto vymenúva [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov na návrh predsedu. Prijíma demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády.

Český parlament je dvojkomorový, s [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckou snemovňou]] a [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátom]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe pomerného zastúpenia. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových väčšinových volieb. Každý z 81 senátorov má šesťročný mandát.

Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadión]], [[Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karol III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáš Garigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Kalergi]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Mirek Topolánek]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Bohuslav Sobotka]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]].

=== Zahraničné vzťahy ===
[[Súbor:Прага.Вид на Старый город.jpg|thumb|Budova [[Strakova akademie|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]]
Česko má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Severoatlantická aliancia|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničí Spojených států amerických|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}&lt;/ref&gt; Všetky štáty (138  štátov k 3. máji 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]&lt;ref&gt;Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).&lt;/ref&gt;) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českom, majú veľvyslanectvo v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, najmä v [[Brno|Brne]]. Česko má v štátoch a u medzinárodných resp. nadnárodných organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Vzájomnosť|recipročne]] svoje veľvyslanectvá (ambasády) a konzuláty.

Hlavnú úlohu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú premiér a minister zahraničných vecí. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]]. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko]]m, [[Poľsko]]m a [[Maďarsko]]m, okrem iného ako člen [[Vyšehradská skupina|Visegrádskej skupiny]]. Rozsiahle styky má Česká republika so susedným [[Nemecko]]m a [[Rakúsko]]m a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[USA|Spojenými štátmi americkými]] as [[Izrael]]om. Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan (ostrov)|Taiwanom]]. Naopak zlé vzťahy má Česko dlhodobo s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín. Problematické vzťahy má Česká republika aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]].
[[Súbor:Hradčany Černínský palác 1.jpg|náhľad|Ministerstvo zahraničných vecí]]
Na prvý polrok [[2009]] prebralo Česko od [[Francúzsko|Francúzska]] predsedníctvo [[Rada EÚ|Rade EÚ]], ďalšie predsedníctvo sa odohralo roku 2022.

Českí predstavitelia podporujú disidentov v [[Barma|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Čína|Číne]], [[Rusko|Rusku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.

K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Ján Czernin]], [[Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Jozef Kinský]], [[Karel Filip Schwarzenberg|Karol Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Jozef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Petr Kolář|Peter Kolář]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel|Peter Pavel]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky|url=https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html|vydavateľ=www.mzv.cz|dátum prístupu=2023-02-05}}&lt;/ref&gt;

=== Armáda ===
''Podrobnejšie informácie nájdete v článku [[Armáda Českej republiky]].''

Armáda Českej republiky sa skladá z letectva, pozemných síl a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je formálne vrchným veliteľom ozbrojených síl, hlavný vplyv na ozbrojené sily však má ministerstvo obrany, vláda a generálny štáb. V roku 2004 bola zrušená základná vojenská služba a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci ktorej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov.
[[Súbor:Dejvice Generální štáb.jpg|náhľad|Generálny štáb Armády Českej republiky]]
České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], SFOR, EUFOR v Bosne a Hercegovine, KFOR v Kosove a ISAF v Afganistane. Českí vojaci pôsobia v [[Irak]]u, v pobaltských štátoch a na [[Slovensko|Slovensku]].

Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes 31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii Púštna búrka roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Síl rýchlej reakcie NATO (NATO Response Force).

Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky JAS-39 Gripen, bojové lietadlá Aero L-159 Alca, útočné helikoptéry Mil Mi-35, obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BMP-1|BVP-1]], [[BMP-2|BVP-2]], OT-90 a modernizované tanky T-72M4CZ. V roku 2022 začala v súvislosti s vojnou na Ukrajine rozsiahla modernizácia českej armády.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Modernizace armády v roce 2023: Nové vrtulníky, rozhodne se o koupi stíhaček - Seznam Zprávy|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-modernizace-armady-v-roce-2023-nove-vrtulniky-rozhodne-se-o-nakupu-stihacek-221673|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2023-02-05}}&lt;/ref&gt;

Česká armáda podľa prieskumov verejnej mienky dlhodobo patrí k najdôveryhodnejším českým inštitúciám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CVVM: Lidé nejvíc důvěřují policii a armádě, naopak nejméně politickým stranám {{!}} ČeskéNoviny.cz|url=https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cvvm-lide-nejvic-duveruji-policii-a-armade-naopak-nejmene-politickym-stranam/2217089|vydavateľ=www.ceskenoviny.cz|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=cs}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Najznámejšími českými, prípadne československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján Luxemburský]], [[Ján Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Jozef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]].

=== Ľudské práva ===
[[Súbor:Hagibor Rádio SE 2.jpg|náhľad|Sídlo Rádia Slobodná Európa v Prahe]]
Ľudské práva v Česku sú garantované Chartou základných práv a slobôd a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí, kvôli ktorým Európska komisia požiadala Česko o podanie vysvetlenia, alebo nezákonnej sterilizácie rómskych žien, za ktoré sa vláda ospravedlnila. Podľa komentára ombudsmana Stanislava Škrečka z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení. Dochádza tiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov av psychiatrických liečebniach.

Roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad Ombudsmana (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna.
[[Súbor:Logo organizace Člověk v tísni.png|náhľad|Logo humanitárnej organizácie Človek v núdzi]]
Podľa indexu ekonomickej slobody, ktorý vytvára The Heritage Foundation a [[The Wall Street Journal]], je Česko 24. najslobodnejšou krajinou na svete z hľadiska obchodu. Podľa Svetového indexu slobody tlače, vytváraného organizáciou Reporters without borders, má Česko 21. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete. (Obaja údaje platia k roku 2016.)

Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].

Osoby rovnakého pohlavia môžu v Česku uzavrieť tzv. registrované partnerstvo. Podľa prieskumov je väčšina obyvateľov dlhodobo pre uzákonenie plnohodnotného manželstva pre osoby rovnakého pohlavia, tento zákon však zatiaľ naráža na nesúhlas niektorých konzervatívnych strán.

K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Berta von Suttnerová]], ktorá za svoj pacifistický boj získala Nobelovu cenu za mier, filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach|Ján Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil v proteste proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Človek v núdzi]].

== Ekonomika ==
[[Súbor:Czech National Bank in Prague CZ 01.jpg|thumb|Česká národná banka v [[Praha|Prahe]]]]
Česko je vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát. Známe je starou tradíciou priemyselnej výroby a rozvinutým poľnohospodárstvom. [[Hrubý domáci produkt]] na hlavu v parite kúpnej sily v roku 2010 dosiahol 82 % priemeru [[EÚ]] (EÚ 27). Zahraničný obchod Česka po veľa rokoch pasívnej bilancie vykázal v roku 2005 prebytok. Najväčšími obchodnými partnermi Česka sú susedné štáty [[Nemecko]], [[Slovensko]] a [[Rakúsko]].

Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu. Viac ako dve pätiny rozlohy štátu tvorí orná pôda. Úrodné černozeme a hnedozeme sú rozšírené na [[Polabí]] a v moravských úvaloch. Pestujú sa na nich obilniny ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[Repa obyčajná|cukrová repa]], zelenina, [[Ľan siaty|ľan]] a [[repka olejná|repka]]. Svetovú povesť má pestovanie [[Chmeľ obyčajný|chmeľu]] a vinohradníctvo. Významným produktom a aj exportným tovarom je [[pivo]]. Základom živočíšnej výroby je chov kráv, ošípaných a hydiny, ďalej včelárstvo a chov sladkovodných rýb (najmä kaprov) v miestnych rybníkoch.

Ťažobný priemysel má v štruktúre ekonomiky klesajúci význam. K hlavným [[Nerastná surovina|nerastným surovinám]] ťažených v Česku patrí [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]] (produkcia koksu), ďalej stavebné hmoty a [[Urán (chemický prvok)|urán]]. Výroba [[porcelán]]u je založená na ťažbe kvalitného [[kaolín]]u v okolí. V malom rozsahu sa tiež ťaží [[ropa]] a [[zemný plyn]] a ďalšie suroviny. Rozhodujúci objem ropy a zemného plynu sa však dováža z [[Rusko|Ruska]], ropa aj z bavorského Ingolstadtu. 
[[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|Jadrová elektráreň [[Temelín]], jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine]]
Základom energetiky sú uhoľné a jadrové elektrárne (Temelín a Dukovany). Významnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], oblasť [[Brno|Brna]], oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Plzeň|Plzne]]. Medzi dôležité odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárstvo, textilný priemysel, potravinársky priemysel, elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo, ťahačom vývozu je automobilový priemysel (značka Škoda).

Dôležitým sektorom sa stávajú služby. Najmä [[Praha]] priťahuje aj nadnárodné spoločnosti, ktoré tu zakladajú svoje stredoeurópske pobočky.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=34}}&lt;/ref&gt; Cestovný ruch je výrazným zdrojom príjmov Česka. Okrem Prahy a kúpeľných miest láka návštevníkov mnoho hradov, zámkov, stredovekých miest, chránených národných parkov a prírodných zvláštností. K nim patrí napríklad [[Moravský kras]] s priepasťou [[Macocha (priepasť)|Macocha]] a jaskyňami, [[Český raj|Český ráj]] s pieskovcovými skalnými útvarmi, zámok [[Hluboká nad Vltavou]], krásne historické mesto [[Český Krumlov]], kúpeľné mesto [[Karlove Vary]], [[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]] a mnoho ďalších. Krajinu každoročne navštívi necelých 7 miliónov turistov. Tomu zodpovedá aj snaha o zlepšenie dopravnej infraštruktúry.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=33 – 36}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Praha hlavní nádraží 2020.jpg|náhľad|Hlavná stanica v Prahe]]

=== Doprava ===
Česká doprava je svojim výkonom rozvinutá. Železničná doprava má najvýznamnejšie postavenie v preprave nákladov. Železničná sieť sa radiálne zbieha do [[Praha|Prahy]], kde je najväčší železničný uzol v štáte. Rozvoj automobilovej dopravy determinuje diaľničná sieť. Česko má približne {{km|1350|m}} diaľnic a rýchlostných komunikácií. Letecká doprava sa v súčasnosti uplatňuje najmä v medzinárodnom styku. Riečna doprava je na riekach [[Labe]] a [[Vltava]]. Labe plní funkciu riečnej cesty, ktorá slúži najmä vnútrozemskej doprave. Dĺžka vodných ciest je {{km|677|m}}.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Krojovany pruvod Mala Rusava.jpg|náhľad|Folklórny súbor z južnej [[Morava (región)|Moravy]], nosiaci miestne kroje]]V Česku žije 10,71 mil. obyvateľov. V porovnaní s európskymi krajinami patrí medzi stredne zaľudnené štáty. Priemerná hustota zaľudnenia je 134 obyv./km2. Osídlenie je však nerovnomerné. Medzi oblasti s najnižšou koncentráciou obyvateľstva patria pohraničné oblasti južných a západných [[Čechy|Čiech]], na severnej [[Morava (región)|Morave]] a v [[Sliezsko|Sliezsku]] [[Jesenicko]] a [[Osoblažsko]]. K hustot zaľudneným oblastiam patrí [[Praha]] so svojím zázemím, [[Polabie]], [[Severočeská panva]], [[Liberecký kraj|Liberecko]] a východné Čechy, na Morave zasa priemyselná oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Brno]] so svojím okolím.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Počet obyvateľov Česka klesá. V poslednom období krajina vykazuje prirodzený úbytok. Veková štruktúra sa mení v prospech starších vekových kategórií. Vekové zloženie obyvateľstva je nasledujúce: vek do 14 rokov má 16%, vek 15 – 59 rokov 65%, 60 rokov a viac má 19% obyvateľstva. Stredná dĺžka života žien je 79 rokov, mužov 72 rokov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Národnostné zloženie podľa sčítania ľudu v roku [[2001]] je: národnosť [[Česi|česká]] – 90,4 %, [[Moravania|moravská]] – 4,9 %, [[Sliezsko|sliezska]] – 0,1 %, [[Slováci|slovenská]] – 1,4 %, [[Poliaci|poľská]] – 0,4 % [[Nemci|nemecká]] – 0,2 %, [[Ukrajinci|ukrajinská]] – 0,5 %, [[vietnam]]ská – 0,3 %, [[rómovia|rómska]] – 0,1 %.

Podľa vierovyznania tvoria: [[Ateizmus|ateisti]] – 59 %, [[latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] – 26,8 %, [[Českobratrská církev evangelická]] – 1,2 %, [[Cirkev československá husitská]] – 1 %, nezistená – 8,8 %. Pôsobí tu aj mnoho iných menších kresťanských cirkví, napr. [[Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania|Sliezska cirkev evanjelická a. v.]], [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|starokatolícka cirkev]] a iné. Česko je vplyvom dlhého spoločensko-historického vývoja krajina s najnižším podielom veriacich na svete.

== Sídla ==
Česko má pomerne hustú sídelnú sieť. Rozhodujúci podiel na počte obcí majú mestá nad 5 000 obyvateľov, v ktorých žije 71% obyvateľstva krajiny. Z hľadiska sídelnej štruktúry má Česko 6 veľkomiest nad 100 000. Okrem hlavného mesta [[Praha|Prahy]] k nim patrí [[Brno]], [[Ostrava]], [[Plzeň]], [[Liberec]] a [[Olomouc]]. Dlhšie trvajúcim trendom je vyľudňovanie vidieka.

=== Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov ===
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;text-align:center;&quot; colspan=&quot;11&quot;|
|-
!rowspan=23 width:150|&lt;br /&gt;
[[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]&lt;br /&gt;[[Praha]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]&lt;br /&gt;[[Brno]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]&lt;br /&gt;[[Ostrava]]&lt;br /&gt;
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Poradie
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Mesto
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Kraj
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Počet obyvateľov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20140502001321/http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum archivácie = 2014-05-02 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}&lt;/ref&gt;
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]]
!rowspan=23 width:150| 
[[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]&lt;br /&gt;[[Plzeň]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]&lt;br /&gt;[[Liberec]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]&lt;br /&gt;[[Olomouc]]&lt;br /&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000&lt;ref&gt;Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&amp;id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000&lt;ref&gt;[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||-
|-
| colspan=&quot;5&quot; style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|
|}{{clear}}

== Administratívne členenie ==
{{Pozri aj|Kraj (Česko)}}
&lt;div style=&quot;float:right&quot;&gt;{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}&lt;/div&gt;
[[Súbor:Česká republika - Čechy, Morava a české Sliezsko.png|thumb|Súčasné usporiadanie krajov. Čechy, Morava a české Sliezsko v porovnaní s dnešnými správnymi oblasťami]]
Od [[1. január]]a [[2000]] bolo upravené na 14 samosprávnych [[kraj (Česko)|krajov]].
* [[Praha|Hlavné mesto Praha]] – [[Praha]]
* [[Juhočeský kraj]] – [[České Budějovice]]
* [[Juhomoravský kraj]] – [[Brno]]
* [[Karlovarský kraj]] – [[Karlovy Vary]]
* [[Královohradecký kraj]] – [[Hradec Králové]]
* [[Liberecký kraj]] – [[Liberec]]
* [[Moravskosliezsky kraj]] – [[Ostrava]]
* [[Olomoucký kraj]] – [[Olomouc]]
* [[Pardubický kraj]] – [[Pardubice]]
* [[Plzenský kraj]] – [[Plzeň]]
* [[Stredočeský kraj]] – [[Praha]]
* [[Úsťanský kraj]] – [[Ústí nad Labem]]
* [[Kraj Vysočina]] – [[Jihlava (mesto)|Jihlava]]
* [[Zlínsky kraj]] – [[Zlín]]

== Kultúra ==
=== Literatúra ===
{{Pozri aj|Česká literatúra}}
[[Súbor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|vľavo|náhľad|214x214bod|[[Jan Amos Komenský]], pedagóg, filozof, spisovateľ]]
Česká literatúra je literatúra písaná príslušníkmi českého etnika a iných etník písaná na území českého štátu. Je písaná nielen [[Čeština|česky]], ale tiež [[staroslovienčina|starosloviensky]], [[Latina|latinsky]] a [[Nemčina|nemecky]]. K českej literatúre sa počíta tiež literatúra písaná Čechmi v zahraničí alebo po česky príslušníkmi iných etník.

Literárne dejiny začínajú ústnou tradíciou, v ktorej vyniká povesť o praotcovi Čechovi, Krokovi, [[Libuša (kňažná)|Libuši]], Přemyslovi Oráčovi a &quot;dívčí válce&quot;. Počiatky písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. Tí spolu so svojimi žiakmi vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a za pomoci písma [[Hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''Proglas'', ''Život Metoda'', ''Život Konštantínov''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú úlohu zohrávať [[latinčina]], vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky ([[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'') aj iné žánre (napr. ''Vita Caroli'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''Alexandreida'' a ''[[Dalimilova kronika]]''. Prvými autormi, ktorí písali aj česky a ktorí došli svetového ohlasu boli [[Jan Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ humanizmu v českej literatúre. Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. Po porážke stavovského povstania v bitke na Bielej hore roku 1620 nastalo zložité obdobie vytláčania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]]. 
[[Súbor:Franz Kafka, 1923.jpg|náhľad|237x237bod|[[Franz Kafka]]]]
Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[České národné obrodenie|Národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]]. V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a Slovák [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ panslovanských tendencií (všetci Slovania sú jeden národ). Vtedy sa začala objavovať tiež už prvá svojbytná literatúra (česky píšuci Slovák [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, kedy [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a kedy vznikli aj vrcholné literárne diela, či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). 
[[File:Milan Kundera.jpg|thumb|[[Milan Kundera]]|vľavo]]
V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[Májovci]] ([[Jan Neruda]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), realisti ([[Alois Jirásek]]), česká moderna ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. anarchistickí buriči ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala tiež prekvitať nemecky písaná literatúra (najmä v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''Proces'', ''Zámok'', ''Amerika''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch]], [[Karl Kraus]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojaka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (napr. ''[[Vojna s mlokmi|Válka s mloky]]''). Silná bola tiež ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Devětsil]], ktorý sa venoval najprv proletárskej poézii, neskôr vymyslel smer poetizmus, aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doteraz jediný Čech ocenený [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (roka 1984). K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]] alebo [[Vladimír Holan]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšieho ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanovi Kunderovi]] (''Neznesiteľná ľahkosť bytia'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (najmä po sovietskej okupácii roku 1968) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kunderu patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štiepila na disent spätý najmä s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. underground ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčšieho medzinárodného ohlasu spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]]. Po nežnej revolúcii z roku 1989 toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadil [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].[[Súbor:Narodni Divadlo, National Theater, Prague - 8798.jpg|náhľad|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo Praha]]]]
=== Divadlo ===
{{Pozri aj|České divadlo}}
České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočia]], zvanej zvyčajne ''[[mastičkář]]''.
[[Súbor:Praha - X. Národopisná slavnost v Kinského zahradě 075.jpg|náhľad|Českí hudobníci na slávnosti [[Pošumavská dudácká muzika]]]]

=== Hudba ===
Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Duchovná hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršia duchovná pieseň v českých krajinách bola staroslovienska: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne starosloviensky, prenikli do nej však aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času). Prvá duchovná pieseň vo staročeštine – Svatováclavský chorál – vznikla v 12. storočí. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu prelomu 14. a 15. storočia, zachoval ''Jistebnický kancionál'' (''Ktož sú boží bojovníci'').

Dôležitou etapou vo vývoji hudby bol barok (17. a 18. storočia). Za prvých českých hudobných skladateľov možno považovať barokových tvorcov ako boli [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Dismas Zelenka]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]] či [[Jan Křtitel Vaňhal]].

[[File:Dvorak.jpg|thumb|upright|[[Antonín Dvořák]]]]

Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici 19. storočia mohli postaviť kľúčoví predstavitelia romantickej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (''Má vlast'', ''Prodaná nevesta'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (''Novosvětská'', ''Rusalka'', ''Slovanské tance'').
[[Súbor:Rudolfinum v noci.jpg|vľavo|náhľad|[[Rudolfinum]] koncertná sála v Prahe]]
Na nich nadviazali autori modernej vážnej hudby [[Leoš Janáček]] (''Jenůfa'', ''Káťa Kabanová''), [[Bohuslav Martinů]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslav Novák]], [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Pavel Haas]] alebo [[Viktor Ullmann]]. Na Morave sa narodil svetovo preslávený skladateľ [[Gustav Mahler]].

Presadili sa aj interpreti. Dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]] alebo [[Karel Ančerl]]. Huslisti [[Jan Kubelík]] a [[František Benda (skladateľ)|František Benda]]. Violončelista [[David Popper]], klaviristi [[Alice Herz-Sommerová]] a [[Rudolf Serkin]]. Tiež speváčky [[Ema Destinnová]] a [[Magdalena Kožená]], z telies potom orchester [[Česká filharmónia]].

Česi a českí rodáci sa presadili aj v iných hudobných žánroch. V popu [[Jan Hammer]], [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]] či [[Karel Gott]], v dychovej hudbe [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julius Fučík]] (''Vjazd gladiátorov'') či [[Jaromír Vejvoda]] (''Škoda lásky''), vo folku [[Karel Kryl]], v jazzu [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]] alebo [[Miroslav Vitouš]], v operete [[Oskar Nedbal]], [[Ralph Benatzky]] alebo [[Rudolf Friml]].

Krátko po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v [[Obecný dom|Obecnom dome]], [[Rudolfinum|Rudolfíne]].
[[Súbor:Milos Forman.jpg|náhľad|197x197bod|Režisér [[Miloš Forman]]]]

=== Film ===
Česka kinematografia je súhrnné označenie pre [[filmové dielo|filmy]] natočené na území [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a Česka.

Medzinárodného ohlasu dosiahla v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] česko-slovenská nová vlna ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec (režisér)|Jan Němec]]). Vážnejšie umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlovi Kachyňovi]], [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] alebo [[Karel Zeman|Karlovi Zemanovi]].

=== Výtvarné umenie ===
[[File:Alfons Mucha - 1896 - Spring.jpg|thumb|upright|''Jar'' (1896), secesný plagát [[Alfons Mucha|Alfonza Muchu]]]]
[[Súbor:Petr Brandl - Autoportrét (1700).jpg|vľavo|náhľad|252x252bod|Autoportrét barokového maliara [[Petr Brandl|Petra Brandla]]]]
Na počiatku dejín výtvarného umenia na území súčasného Česka stojí soška [[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]], zrejme najstaršia keramická soška na svete, ktorá vznikla v mladšom [[paleolit]]e a bola nájdená roku 1925 na južnej Morave. Najvýznamnejším [[Gotika|gotickým]] tvorcom bol [[Majster Theodorik]], ktorý sa preslávil výzdobou hradu [[Karlštejn]]. V [[barok]]u to boli [[Karel Škréta]], [[Ján Kupecký]], [[Petr Brandl]], [[Anton Raphael Mengs]] a [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholná sochárska diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]].

V polovici 19. storočia do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu v Česku bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe [[Pražský orloj|pražského orloja]]. Sa 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. Generácie Národného divadla, teda tvorcovia, ktorí sa nejako podieľali na výzdobe práve stavané &quot;Zlaté kapličky&quot;: Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášu Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili maliar [[Václav Brožík]] alebo sochár [[Josef Václav Myslbek]], tvorca sochy sv. Václava na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]] v Prahe. Na konci 19. storočia prišla vlna [[Secesia|secesie]]. V českom prostredí zohrala mimoriadnu úlohu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov tiež cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]''. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]].

Proti klasickým technikám maľby sa na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny Osma patrili [[Bohumil Kubišta]] či [[Emil Filla]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru. Ako kubista začínal aj [[František Kupka]], ktorý však nakoniec sa preslávil predovšetkým ako priekopník abstraktné maľby. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine Tvrdošijní ([[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]]). Členovia avantgardného [[Devětsil]]u sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]]). V druhej polovici 20. storočia prápor surrealizmu držal najmä [[Jan Švankmajer]].

Knižné ilustrácie preslávili napríklad [[Josef Lada|Josefa Ladu]], [[Zdeněk Burian|Zdeňka Buriana]] alebo [[Adolf Born|Adolfa Borna]]. Najznámejšími predstaviteľmi umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]].

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Česko|wikt=Česko|commonscat=Czech Republic}}

== Externé odkazy ==
{{portál|Česko|Český}}
* [http://www.czech.cz/cz Česká republika Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090503054928/http://www.czech.cz/cz |date=2009-05-03 }} {{ces icon}}

{{Česko}}
{{Okresy Česka}}
{{Štatutárne mestá v Česku}}
{{Krajiny V4}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Česko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>tmke3631w34cdrlsw07gvoibesm7bw1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Karel Čapek</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2600</id>
    <revision>
      <id>8244663</id>
      <parentid>8219135</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:46:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Nelliette</username>
        <id>31909</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Životopis a dielo */ wl</comment>
      <origin>8244663</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21880" sha1="eabl681epzdgiaby5eolsoys2la1g17" xml:space="preserve">{{Infobox Spisovateľ
 | meno              = Karel Čapek
 | popis osoby       = český spisovateľ
 | obrázok           = Karel-capek.jpg
 | veľkosť obrázka   = 
 | popis obrázka     = 
 | pseudonym         = 
 | dátum narodenia   = [[9. január]] [[1890]]
 | miesto narodenia  = [[Malé Svatoňovice]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
 | dátum úmrtia      = {{dúv|1938|12|25|1890|1|9}}
 | miesto úmrtia     = [[Praha]], [[Druhá česko-slovenská republika]]
 | zamestnanie       = spisovateľ, novinár, prekladateľ
 | národnosť         = česká
 | obdobie           = český [[expresionizmus]]
 | žáner             = [[dráma]], [[román]], [[novela (literatúra)|novela]], [[poviedka]], [[apokryf]], [[fejtón]], [[esej]]
 | téma              = filozofické otázky bytia, humanizmus, zneužitie vedy
 | hnutie            = spoločnosť „Pátečníkov“
 | debut             = Božie muky, zbierka poviedok
 | významné práce    = Vec Macropulos, Biela nemoc,atď
 | manželka          = Olga Scheinpflugová
 | deti              = 
 | vzťahy            = 
 | ovplyvnil         = 
 | ovplyvnený        = českou predvojnovou modernou a európskou modernou
 | významné ocenenia = Predseda českého P.E.N. klubu, Rád T.G.Masaryka in memoriam
 | podpis            = Karel Capek signature.svg
 | web               = 
 | poznámky          = 
 | portál1           = Česko
}}

'''Karel Čapek ''' (* [[9. január]] [[1890]], [[Malé Svatoňovice]] – † [[25. december]] [[1938]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[próza|prozaik]], [[dramatik]], novinár, [[filmové dielo|filmový]] [[scenár]]ista, [[libretista]], [[básnik]] a prekladateľ, literárny, [[Divadlo (umenie)|divadelný]] a výtvarný kritik, estetik a filozof; brat [[Josef Čapek|Josefa Čapka]].

== Životopis a dielo ==
[[Súbor:T. G. Masaryk a K. Čapek.gif|náhľad|Karel Čapek a [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom G. Masarykom]]]]

V ranej tvorbe vychádzal z podnetov českej predvojnovej moderny a nových európskych umeleckých smerov (''Božie muky'', ''Trápne poviedky'', preklady básní ''Francúzska poézia novej doby'', dráma ''Lúpežník''). Vedomie zneužitia techniky a vedy v [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]] proti základným hodnotám ľudskej existencie, nedôvera k jednoznačným filozofickým a politickým [[koncepcia|koncepciám]] a odmietnutie radikálnych zásahov odľudštenej štátnej moci do zákonov prírody a spoločnosti sa prejavili v jeho utopicko-fantastických drámach (''[[R.U.R.|R. U. R.]]'', ''[[Vec Makropulos (opera)|Vec Makropulos]]''), v románoch [[Biela Nemoc]], [[Vojna s Mlokmi]]) s prvkami [[Vedecká fantastika|science fiction]] (''[[Továrna na absolutno]]'', ''[[Krakatit]]'') a v alegorických divadelných hrách ''[[Zo života hmyzu (román)|Zo života hmyzu]]'', ''Adam Stvoriteľ'' (obidve s bratom [[Josef Čapek|Josefom Čapkom]]).

Skeptický [[relativizmus]], presvedčenie o mnohoznačnosti ľudskej pravdy a zmysle [[Pragmatizmus|pragmatického]] hľadania východiska v každom individuálnom prípade ďalej rozvinul v poetických prózach ''Hordubal'', ''Povětroň'', ''Obyčejný život'', ''[[Život a dielo skladateľa Foltýna]]'' a v románe o sile [[humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmu]] a [[solidarita|solidarity]] ''Prvá parta'' a v dráme ''Matka''.

Z ciest po [[Európa|Európe]] vyťažil niekoľko kníh cestopisných [[fejtón]]ov (''Italské listy'', ''Anglické listy'', ''Výlet do Španěl'', ''Obrázky z Holandska'', ''Cesta na sever''). Vytvoril originálny typ krátkych detektívnych príbehov (''Povídky z jedné kapsy'', ''Povídky z druhé kapsy''), napísal ''[[Kniha apokryfov|Knihu apokryfov]]''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Hovory s T.G. Masarykem, Kniha apokryfů, O věcech obecných čili zóon politikon|priezvisko=Čapek|meno=Karel|vydanie=1.|vydavateľ=Československý spisovatel s.r.o.|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-87391-09-9|strany=496}}&lt;/ref&gt; a knižne vydal výbery fejtónov, stĺpcov a drobných próz z rôznych období žurnalistickej činnosti (''Záhradníkov rok'', ''Ako sa čo robí'', ''Na brehu dní'', ''Miesto pre Jonatána''). Knihy ''Mal som psa a mačku'', ''Kalendár'', ''O ľuďoch'', ''Bájky a podpoviedky'' a iné boli vydané posmrtne. ''Marsyas'' obsahuje úvahy a eseje o literatúre a umeleckej tvorbe, ''O veciach obecných čiže Zoón politikon'' články o politike, verejnom živote a zmysle [[Demokracia|demokracie]]. Pre deti napísal ''Devätoro rozprávok a ešte jedna'' od [[Josef Čapek|Josefa Čapka]] ako prídavok, ''[[Dášenka čiže život šteňaťa]]''.

V 2. polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] sa znovu vrátil k utopicko-fantastickému pohľadu na súčasnosť v románe ''[[Vojna s mlokmi]]'', aby alegoricky ukázal na nebezpečenstvo [[Fašizmus|fašizmu]] a ohrozenie európskej demokracie. Zomrel na zápal pľúc. V roku [[1995]] mu bolo udelené vyznamenanie ''[[Rád T. G. Masaryka]] in memoriam''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Seznam vyznamenaných | url = https://www.hrad.cz/cs/ceska-republika/statni-vyznamenani/rad-t.-g.-masaryka/seznam-vyznamenanych | vydavateľ = hrad.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-20 | miesto = | jazyk = po česky }}&lt;/ref&gt; Karel Čapek sa významne zapísal do dejín [[robotika|robotiky]], keď ako prvý použil dnes už svetovo akceptovaný pojem [[robot]] na označenie stroja, vo svojom diele [[R.U.R.]]

== Dielo ==

=== Próza ===
** ''[[Žiarivé hlbiny]]'', [[Zářivé hlubiny]] (1916) – zbierka [[Poviedka|poviedok]] vydaných v časopisoch napísaných spolu s bratom Josefom
** Božie muky, [[Boží muka (Čapek)|Boží muka]] (1917) – filozofické poviedky, ktoré sa zamýšľajú nad záhadami ľudskej duše a osudovými náhodami v živote človeka. Prvá kniha, ktorú Karel Čapek napísal sám.
** ''[[Krakonošova záhrada]]'' (1918) – ide o knižné vydanie jeho próz vytlačených v časopisoch, napísaných spolu s bratom Jozefom. Väčšina prác pochádza z rokov 1908{{--}}1911.
** ''[[Kritika slov]]'' (1920) – v tomto diele pomocou [[Novinový stĺpček|stĺpčekov]] podrobil rozboru [[Fráza|frázu]] a jej zneužitie.
** ''[[Trápne poviedky]]'', [[Trapné povídky]] (1921) – skepticky uvažuje o zmysle ľudskej [[Existencia|existencie]] a jeho duševna.
** ''[[Továreň na absolútno]]'', [[Továrna na absolutno]] (1922) – fejtónový [[vedeckofantastický román]]. Ľudstvo získa od českého vynálezcu ing. Marka vynález [[Motor|motora]], ktorému môže ako palivo slúžiť akákoľvek látka a ktorú spáli bezo zvyšku. Spolu s týmto zdrojom energie ľudstvo postupne získa blahobyt. Pri spaľovaní sa však uvoľňuje [[žiarenie]] – absolútno, ktoré robí z ľudí náboženských fanatikov. Postupne týchto ľudí pribúda a tým sa začína chaos. Nakoniec vypukne vojna, ktorá sa končí úplným vyčerpaním, až potom si ľudia uvedomia vinníka a všetky motory zničia.
** ''[[Krakatit]]'' (1922) – [[vedeckofantastický román]]. Ing. Prokop objaví novú, veľmi silnú trhavinu, schopnú zničiť celý svet. Jeho priateľ Tomeš získa kvôli peniazom tajomstvo krakatitu a utečie. Prokop sa ho vydá hľadať, aby zabránil zneužitiu. Na konci sa stretáva s rozprávkovým starčekom a diskutujú spolu o zmysle života. Záver je postavený na myšlienke, že človek nemá robiť veľké skutky, ale len také, ktoré mu majú slúžiť. Dvakrát sfilmované pod názvom ''Krakatit'' (''1948'') a ''Temné slnko'' ([[1980]]).
** ''[[O najbližších veciach]]'', [[O nejbližších věcech]] (1925) – knižné vydanie jeho stĺpčekov, drobné úvahy
** ''[[Škandálna aféra Josefa Holouška]]'', [[Skandální aféra Josefa Holouška]] (1927) – [[Satira|satirické]] poviedky o novinách, novinároch, v ktorých autor kritizuje pomery v tlači v období medzi dvoma svetovými vojnami.
** ''[[Poviedky z jedného i druhého vrecka]]'', Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy (1929) – poviedky s [[Detektívna literatúra|detektívnou]] tematikou. Príbehy sú podané humornou formou. Hrdina väčšinou nie je veľký zločinec, ale malý zlodejček, tiež kriminalista je obyčajný človek. V týchto dielach ide predovšetkým o vystihnutie rôznych typov osôb.
** ''[[Záhradníkov rok]]'', [[Zahradníkův rok (Čapek)|Zahradníkův rok]] (1929) – ide o fejtóny o záhradkárstve, zároveň pomocou reakcií na deje súvisiace so záhradkárstvom (napr. počasie) vystihuje českú povahu.
** ''[[Marsyas alebo na okraj literatúry]]'', [[Marsyas čili na okraj literatury]] (1931) – v niekoľkých [[Esej|esejach]] sa zaoberá tzv. [[Braková literatúra|brakovou literatúrou]] – dochádza k záveru, že jej existencia je nutná. Ide o pomerne kvalitný rozbor tohto žánru.
** ''[[Kniha apokryfov]]'', Kniha apokryfů (1932) – [[Poviedka|poviedky]], v ktorých štylizuje historické a predovšetkým biblické témy &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Hovory s T.G. Masarykem, Kniha apokryfú, O věcech obecných čili zóon politikon|priezvisko=Čapek|meno=Karel|vydanie=1.|vydavateľ=Československý spisovatel s.r.o.|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-87391-09-9|strany=331-421|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;
** ''[[O veciach obecných čiže Zoon politikon]]'' (1932) – [[Fejtón|fejtóny]] a state &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Hovory s T.G. Masarykem, Kniha apokryfů, O věcech obecných čili zoón politikon|priezvisko=Čapek|meno=Karel|vydanie=1.|vydavateľ=Československý spisovatel s.r.o.|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-87391-09-9|strany=421 - 496}}&lt;/ref&gt;

=== Noetická trilógia ===
Nasledujúce diela tvoria voľnú, tzv. [[teória poznania|noetickú]] trilógiu spojenú podobnými filozofickými myšlienkami a závermi. Táto trilógia patrí k vrcholom jeho diela, prejavuje sa tu plne jeho pragmatizmus. Ukazuje, že z rovnakých faktov vyvodzujú rôzni ľudia odlišné závery, zobrazuje tu mnohorakosť pohľadov na svet, relatívnosť pravdy.
* ''[[Hordubal]]'' ([[1933]], sfilmované v r. [[1937]]) – základom tejto [[novela (literatúra)|novely]] je skutočná udalosť, keď sa sedliak Hordubal po niekoľkých rokoch práce v [[Amerika|Amerike]] vrátil domov ([[Podkarpatská Rus]]) a bol zavraždený svojou ženou a jej milencom. Čapek si kladie otázku typu „sme vôbec oprávnení spravodlivo súdiť vinu“? Pri dokazovaní sa stratí Hordubalovo srdce, symbolizuje nevyriešený príbeh Hordubala.
* Povětroň, novela, ([[1934]]) – v tejto [[novela (literatúra)|novele]] je z trosiek lietadla vytiahnutý bez akýchkoľvek dokladov človek. Traja svedkovia jeho umierania (zdravotná sestra, básnik a jasnovidec) si tak na základe vlastných predstáv a skúseností vytvárajú predstavu o umierajúcom (na základe toho, akí sú sami).
* ''[[Obyčajný život]]'', [[Obyčejný život]] ([[1934]]) – železničný úradník v penzii opisuje svoj „obyčajný život“ v pamätiach a zamýšľa sa nad ním. Postupne prichádza k presvedčeniu, že sa vlastne skladá z mnohých osobností, ktoré spolu tvoria jeho osud.

=== Romány ===
* ''[[Vojna s mlokmi]]'', [[vedeckofantastický román]], Válka s mloky ([[1936]], príprava sfilmovania v r. [[2026]]) – protifašistický [[román]], [[inotaj|alegória]]. Ľudia objavujú zvláštne tvory – [[mlok]]y, inteligentné živočíchy, ktoré začnú cvičiť ako lacnú pracovnú silu. Mloky sa však vzbúria, začnú organizovať svoj vlastný štát, zvolia si vodcu a žiadajú pre seba „životný priestor“. Všetko speje nevyhnutne k vojnovému konfliktu.
* ''Prvá partia'', První parta (1937, sfilmované v r. [[1959]]) – dej tohto románu sa odohráva v bani, kde po závale zostane niekoľko baníkov a vedenie bane hľadá dobrovoľníkov na ich záchranu. Toto dielo je oslavou ľudskej [[Solidarita|solidarity]].

=== Krátke vtipné črty-causerie ===
* ''Ako sa čo robí'', súbor krátkych vtipných čŕt ([[causerie]]), Jak se co dělá

=== Nedokončené dielo ===
* ''[[Život a dielo skladateľa Foltýna]]'' ([[1939]], vydané posmrtne, televízna inscenácia v r. [[1992]]) – nedokončený román

=== Dráma ===
* ''Lásky hra osudná'' (napísané 1910, vydané 1922), jednoaktovka; napísané spolu bratom Josefom.
* ''Lúpežník'', [[komédia]], Loupežník – (1920, sfilmované v roku 1931), komédia zaoberajúca sa vzťahom mladej a staršej generácie. Lúpežníkom je študent s povesťou ľahkovážneho mladíka, ktorý sa zamiluje do dcéry svojho profesora, ktorý o ich láske nechce ani počuť. Lúpežník nakoniec využíva neprítomnosť rodičov a zamkne sa so svojou láskou v ich dome a odmieta ich vpustiť. Nakoniec donúti pána profesora k priznaniu, že mladá generácia nie je taká zlá, ako si jeho generácia predstavuje.
[[Súbor:R.U.R. by Karel Čapek 1939.jpg|náhľad|left|plagát z predstavenia bábkohry RUR v USA medzi rokmi 1936 – 1938]]
* ''[[R.U.R.]]'' (Rossum’s Universal Robots – Rossumovi Univerzálni Roboti, 1920). V tejto vedeckofantastickej dráme prvýkrát zaznelo slovo [[robot]], ktoré Čapkovi údajne poradil brat Josef. Čapek varuje pred zneužitím techniky. Továrnik Rossum vyrába dokonalé roboty, ktoré sú na nerozoznanie od ľudí. Roboti postupne vykonávajú stále viac práce a ľudia postupne degenerujú. Roboti sa vzbúria a začnú vyvražďovať ľudí, nakoniec vyvraždia všetkých až na starého Alquista. Robotom hrozí zánik, pretože nie sú schopní vyrábať sami seba; od Alquista chcú, aby zase objavil tajomstvo ich výroby. Alquist sa snaží všemožne zistiť informácie o konštrukcii robotov, dôjde aj na [[vivisekcia|vivisekciu]]. Medzitým sa na scéne objavia roboti z poslednej série, Primus a Helena, ktorí majú niektoré ľudské vlastnosti, čo ostatným robotom chýba. Alquist zistí, že sa milujú, a požehná im ako zakladateľom nového rodu. (problém – svet zamoria roboti; spása – v láske)
[[Súbor:Karel Josef Capkovi radio.jpg|náhľad|Karel a Josef Čapkovci a rádio]]
* ''Zo života hmyzu'', Ze života hmyzu – (1921, zhudobnené [[Ján Cikker|Jánom Cikkerom]]) [[Inotaj|alegorický]] pohľad na svet hmyzu, ktorý predstavuje rôzne ľudské vlastnosti a typy. Na záchranu skutočných hodnôt vystupuje tulák, ktorý najprv mravenisko nezaujato pozoruje, ale nakoniec sa z pozorovateľa stane aktívnym účastníkom deja a rozšliapava mravčieho vodcu. Napísané spolu s bratom Josefom.
* '' Vec Makropulos'', [[divadelná hra]], Věc Makropulos – ([[1922]], zhudobnené [[Leoš Janáček|Leošom Janáčkom]] ako [[opera]]). Tajomná žena Elina Makropulos prezradí, že má v skutočnosti 300 rokov. Je dcérou alchymistu, ktorý pôsobil na dvore Rudolfa II., a ktorý objavil elixír mladosti. Cisár mu nariadil, aby tento prípravok vyskúšal na svojej dcére. Mnoho ľudí jej závidí, ale ona je unavená žitím, pretože ľudský život je ťažký a jeho normálna dĺžka stačí. Za 300 rokov poznala všetky ľudské vlastnosti, vidí len niečo, čo sa stále opakuje a to ju unavuje. Aj tak sa však bojí smrti.
* ''Adam stvoriteľ'' – (1927). Adam je nespokojný so svetom aký je, preto ho zničí a vytvorí nový. Je sklamaný, pretože čoskoro zisťuje, že nový svet nie je lepší než ten, ktorý zničil. Napísané spolu s bratom Josefom.
* ''[[Biela nemoc]]'', Bílá nemoc – ([[1937]], zhudobnené [[Tibor Andrašovan|Tiborom Andrašovanom, 1967]], sfilmované H. Haasom roku 1937). Objavuje sa [[diktatúra|diktátor]] (Maršal), ktorý chce vojnu ([[Adolf Hitler]]), ale zároveň s ním sa objavuje strašná choroba, ktorá zabíja ľudí. Na túto chorobu ochorie i diktátor, jeden mierumilovný lekár (Galén) nachádza liek. Ponúka diktátorovi, že ho vylieči výmenou za mier. Diktátor nakoniec prijíma, ale lekára zabije sfanatizovaný dav cestou k nemu. Na konci diela vypukne vojna.
* ''Matka'' – (1938). Antifašistická [[dráma]], kde otvorene vyhlasuje nutnosť boja proti [[fašizmus|fašizmu]]. Napísaná ako reakcia na [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielsku občiansku vojnu]]. V tejto dráme hlavná hrdinka matka sa svojimi rozhovormi snaží zabrániť svojmu dieťaťu – Tonimu (jej starší synovia i manžel už padli), aby odišiel bojovať. Až poznanie, že nepriateľ zabíja i malé deti a že nie je sama, kto prežíva stratu synov, ju donúti dať Tonimu pušku a pustiť ho do vojny. Jej padlí synovia a manžel vystupujú v hre ako normálne postavy.

=== Cestopisy ===
[[Súbor:Malé Svatoňovice - bratři Čapkové.jpg|náhľad|Pamätník v rodisku Malé Svatoňovice]]
V Čapkových [[cestopis]]och nejde o zemepisnú štúdiu, ale o zachytenie zvláštností, zvykov a životného štýlu. V týchto dielach je veľmi bohatý jazyk, ktorý bol neskôr často kopírovaný, ale nikto nebol schopný vyrovnať sa Čapkovi. V súčasnej dobe čitateľovi prinášajú hlavne priblíženie kultúry a ducha navštívených štátov v období medzi svetovými vojnami. Opisuje svoje vlastné cesty. Forma, akou tieto cestopisy písal, pripomína jeho stĺpčeky. Cestopisy posielal do ''[[Lidové noviny|Lidových novin]]'', až neskôr vyšli knižne.

* ''Talianske listy'', Italské listy – ([[1923]])
* '' Anglické listy'' – ([[1924]])
* ''Výlet do Španielska'', Výlet do Španěl – ([[1930]])
* ''Obrázky z Holandska'' – ([[1932]])
* ''Cesta na sever'' – ([[1936]]) – spolu s [[Olga Scheinpflugová|Olgou Scheinpflugovou]]

=== Literatúra pre deti ===
* ''Devätoro rozprávok a ešte jedna ako prídavok'', Devatero pohádek a ještě jedna od Josefa Čapka jako přívažek – ([[1932]]) rozprávky o rôznych zamestnaniach, v ktorých Čapek deti oboznamuje s určitými zákonitosťami ľudského správania (napr. [[listové tajomstvo]]).
* ''Dášenka čiže život šteňaťa'', Dášeňka čili život štěněte – (1933). Toto dielo, napísané a fotografované s Josefom Čapkom, je rozprávaním o narodení a raste šteňaťa – [[foxteriér]]a Dášenky. Karel Čapek rozpráva tomuto psíkovi psiu rozprávku, ktorá je tak trochu tiež bájkou.
* ''Pudlenka alebo mal som psa a mačku'', Pudlenka aneb měl jsem psa a kočku – Toto dielo je o Karlovi Čapkovi a jeho mačke Pudlence, ktorá sa mu stratí a zase nájde inú, ktorá sa mu zase stratí, atď.

=== Filozofické dielo ===
* ''[[Pragmatizmus]] čiže [[filozofia]] praktického života'', Pragmatismus čili Filosofie praktického života ([[1918]])

=== Preklady ===
* ''Francúzska novodobá poézia'', Francouzská poezie nové doby (1920), táto antológia moderných francúzskych básnikov (zhruba od [[Charles Baudelaire|Charlesa Baudelairea]] po [[Guillaume Apollinaire|Guillauma Apollinaira]]) výrazne ovplyvnila vývoj českej literatúry (napr. postoj českej poézie k asonancii a vôbec českú metriku). Preklady boli jazykovo dokonale prepracované, na dlhý čas sa stali vzorom prekladu a často aj pôvodnej poézie (veľmi ovplyvnili napríklad [[Vítězslav Nezval|Vítězslava Nezvala]]). Kľúčovou súčasťou antológie je slávna Apollinairova báseň Pásmo.

=== Politické diela ===
* ''Hovory s T. G. Masarykom'' (1928{{--}}1935, 3 zväzky) – jedinečné svedectvo o Masarykovi (o jeho názoroch nielen politických, ale i ľudských, o jeho spomienkach)
* ''Mlčanie s T. G. Masarykem'' – doplnenie rozhovorov, esej z roku [[1935]]
* ''Čítanie o T. G. Masarykovi'' – (Čtení o TGM) doplnenie čítania v roku [[1969]]&lt;ref&gt;Vratislav Preclík. Masaryk a legie, Masaryk and legions, first issue váz. kniha, 219 pages, vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná-Mizerov, Česko) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (in cooperation with Masaryk democratic Movement), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3 &lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Karel Čapek}}

== Externé odkazy ==
{{Gutenberg autor|id=Karel_Čapek|meno=Karel Čapek}}
* [http://www.mlp.cz/cz/projekty/on-line-projekty/karel-capek/ Mestská knižnica v Prahe] – voľne dostupné kompletné dielo Karla Čapka v elektronickej podobe {{ces icon}}
* [http://aktualne.centrum.cz/blogy-a-nazory/komentare/clanek.phtml?id=798356 Ivan Klíma k výročiu Karla Čapka, kandidáta 7 Nobeloviek]
* Ivan Margolius. 'The Robot of Prague',  ''Newsletter'', The Friends of Czech Heritage  no. 17, Autumn 2017, pp. 3{{--}}6. https://czechfriends.net/images/RobotsMargoliusJul2017.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170911115134/https://czechfriends.net/images/RobotsMargoliusJul2017.pdf |date=2017-09-11 }}

== Zdroj ==
* {{preklad|cs|Karel Čapek|5696859}}

{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Čapek, Karel}}
[[Kategória:Karel Čapek| ]]
[[Kategória:Českí spisovatelia]]
[[Kategória:Českí dramatici]]
[[Kategória:Českí prekladatelia]]
[[Kategória:Českí filozofi]]
[[Kategória:Českí novinári]]
[[Kategória:Českí spisovatelia science-fiction]]
[[Kategória:Českí spisovatelia románov]]
[[Kategória:Českí divadelní režiséri]]
[[Kategória:Českí fotografi]]
[[Kategória:Fejtonisti]]
[[Kategória:Spisovatelia poviedok]]
[[Kategória:Antifašisti]]
[[Kategória:Osobnosti v robotike]]
[[Kategória:Súrodenci v literatúre]]
[[Kategória:Expresionistickí spisovatelia]]
[[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Nositelia Radu T. G. Masaryka]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]]
[[Kategória:Českí slobodomurári]]
[[Kategória:Osobnosti z okresu Trutnov]]
[[Kategória:Pochovaní v Prahe]]
[[Kategória:Úmrtia na pneumóniu]]</text>
      <sha1>eabl681epzdgiaby5eolsoys2la1g17</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>MySQL</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2709</id>
    <revision>
      <id>8244590</id>
      <parentid>8142584</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:26:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */</comment>
      <origin>8244590</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14057" sha1="4z2iybu5pfnhq7w1t7ddmeoj295qmoz" xml:space="preserve">{{aktualizovať}}
{{na úpravu}}

'''MySQL''' je slobodný a otvorený [[viacvláknový]], [[viacpoužívateľský]] [[Structured Query Language|SQL]] [[Relačná databáza|relačný databázový]] server.
MySQL je podporovaný na viacerých platformách (ako [[Linux (operačný systém)|Linux]], [[Windows]] či [[Solaris]]) a je implementovaný vo viacerých programovacích jazykoch ako [[PHP (programovací jazyk)|PHP]], [[C++]] či [[Perl]]. [[Databázový systém]] je relačný, typu DBMS (database management system). Každá databáza je v MySQL tvorená z jednej alebo viacerých tabuliek, ktoré majú riadky a stĺpce. V riadkoch sa rozoznávajú jednotlivé záznamy, stĺpce udávajú dátový typ jednotlivých záznamov, pracuje sa s nimi ako s poľami. Práca s MySQL databázou je vykonávaná pomocou dopytov (anglicky queries), ktoré sú tvorené programovacím jazykom SQL (Structured Query Language).

==Programovacie jazyky==
Knižnice pre prácu s MySQL databázami sú dostupné vo všetkých hlavných [[programovací jazyk|programovacích jazykoch]] pomocou príslušných [[Application programming interface|API]] funkcií. Okrem toho ODBC rozhranie s názvom MyODBC povoľuje prídavné programovacie jazyky, ktoré pomáhajú ODBC rozhraniu komunikovať s MySQL databázou, napríklad [[Active Server Pages|ASP]] alebo [[ColdFusion]]. MySQL server a oficiálne knižnice sú implementované predovšetkým v [[ANSI C]]/ANSI C++.

==Aplikácie==
MySQL je populárny pre jeho použitie vo webových aplikáciach a databázových komponentoch LAMP,MAMP, a WAMP platforiem (Linux/Mac/Windows-Apache-MySQL-PHP/Perl/Python), a pre jeho nástroje na hľadanie chýb ako Bugzilla, ktoré používajú otvorené zdrojové kódy. Jeho obľúbenosť vo vzťahu k tvorbe webových aplikácií je úzko zviazaná s popularitou PHP-čka a Ruby on Rails, ktoré sú často kombinované s MySQL.

[[PHP (programovací_jazyk)|PHP]] a MySQL sú základné komponenty pre tvorbu redakčných systémov ([[Content Management System|CMS]]) ako napríklad [[Joomla!]], [[WordPress]], [[phpBB]], [[Ebay]] alebo [[Drupal]].[[Wikipédia]] beží na softvéri [[MediaWiki]], ktorý je napísaný v PHP-čku a taktiež používa databázu MySQL.

==Dokumentácia a administrácia==
Informácie na použitie MySQL je možné nájsť na firemnej stránke pod sekciou dokumentov. Je tiež napísaných veľa kníh o MySQL. Na administráciu MySQL databázy je možné použiť [[príkazový riadok]](príkaz:mysql and mysqladmin). Tiež je možné si stiahnuť zo stránky výrobcu [[GUI]] (grafické [[používateľské rozhranie]]) administrátorské nástroje: [[MySQL Administrator]] a [[MySQL Query Browser]]. Oboje z GUI nástrojov sú teraz zhrnuté v jednom balíčku s názvom [[MySQL GUI Tools]]. V prílohe o  spomínaných nástrojoch spomenutých pri MySQL AB, je prístupných viacero iných komerčných a nekomerčných nástrojov. [[phpMyAdmin]] je voľne šíriteľné webové administrátorské rozhranie realizované v PHP. 

==Licencovanie==
Spoločnosť Oracle robí MySQL Server dostupný ako voľný software pod licenciou [[GNU General Public License]] (GPL), no jednako tiež ponúkajú členstvo MySQL Enterprise, vhodné pre pracovníkov a dvojaké licencovanie pod bežným konceptom licencie pre použitie iné než uvedené (alebo nekompatibilné s podmienkami) v GPL.

Tak ako MySQL serverový software sám a clientské knižnice sú distribuované pod dvojakým licencovaním. Používatelia majú na výber GNU General Public License, ktorú MySQL rozšírila o FLOSS Licenčnú výnimku. Umožňuje v licencii nahradiť licencovaný software nahradením MySQL klientských knižníc inými OSI kompilátmi s licenciou [[Open source|Open Source]], ktoré nie sú v zhode s GPL.

Zákazníci ktorí si neželajú podmienky GPL si môžu zakúpiť zvláštnu licenciu. Podobne ako mnoho open-source programov, značka &quot;MySQL&quot; je chránená obchodnou známkou a môže sa použiť výhradne s povolením držiteľa práv. Niektorí používatelia pokračovali nezávisle od seba na vývoji skorších verzií klientských knižníc, tieto boli distribuované pod menej obmedzujúcou General Public License LGPL.

===Vydania===
Bol istý rozchod v názoroch týkajúci sa distribúcie GPL MySQL knižničných súborov súčasne s open-source aplikáciami. Hlavný rozpor nastal s PHP, licenčne nekompatibilným s GPL. Neskôr bol tento problém odstránený, keď MySQL vytvoril licenčnú výnimku ktorá výhradne povoľovala zahrnutie MySQL klientských knižníc v open-source projektoch, za podmienky vlastníctva licencie na OSI-kompilát Open Source vrátane PHP licencie.

V Septembri 2005, [[MySQL AB]] a [[SCO]] sformovali partnerstvo pre &quot;joint certification&quot;, marketing, predaj, školenie a pracovný vývoj na komerčnej verzii databázy pre nový OpenServer verzii 6 so systémom UNIX firmy SCO. SCO spôsobil rozchod názorov počnúc rokom 2003 s množstvom veľkých súdnych sporov vzťahujúcich sa na Operačný Systém LINUX. Mnoho MySQL zamestnancov vyjadrilo názor, že spoločnosť mala účel slúžiť koncovým používateľom, bez ohľadu na [[operačný systém]], ktorý si zvolia, a že spoločnosť má nechať súd, aby posúdil spor licencovania SCO, a že mnoho bežných open-source databáz podobne tiež bolo určených a podporovalo SCO [[OpenServer]].

V Októbri 2005, [[Oracle|spoločnosť Oracle]] Corporation obdržala Innobase OY, Fínskej spoločnosti ktorá vyvinula InnoDB úložný engine ktorý dovoľoval MySQL ponúknuť funkcionality ako sú transakcie a [[Cudzí kľúč|cudzie kľúče]]. Oracle vydal tlačové vyhlásenie po tom, ako zmluvy, ktoré mali vypršať v roku 2006 na používanie softwaru spoločnosti MySQL AB, dosiahli obnovu. Počas MySQL používateľskej konferencie v Apríli 2006, MySQL vydal tlačové vyhlásenie v ktorom potvrdil že MySQL a Innobase OY pristúpili na mnohoročné predĺženie ich licencií. Vo februári 2006, Spoločnosť Oracle obdržala Softvér Sleepycat, od vývojárov Berkley DB, databázový engine vytvorený už spolu s MySQL úložným enginom.

==API==
Mnoho programovacích jazykov s jazykovo špecifickými API obsahuje knižnice na prístup k databázam MySQL. Patria sem konektor MySQL Connector/Net pre jazyky [[.NET]]/CLI&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://dev.mysql.com/doc/connector-net/en/ |title=MySQL Connector/NET Developer Guide |date=2020-09-09|access-date=2020-09-20|website=mysql.com}}&lt;/ref&gt; a ovládač JDBC pre jazyk Java.&lt;ref&gt;{{cite book|url=https://big-data.digital/mysql-8-for-big-data/|title=MySQL 8 for Big Data|author=Shabbir Challawala|year=2017|publisher=Packt Publishing|ISBN=978-1788397186}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210910103935/https://big-data.digital/mysql-8-for-big-data/ |date=2021-09-10 }}&lt;/ref&gt;

Rozhranie ODBC s názvom MySQL Connector/ODBC navyše umožňuje ďalším programovacím jazykom, ktoré podporujú rozhranie ODBC, komunikovať s databázou MySQL, napríklad ASP alebo ColdFusion. Metóda dotazu HTSQL-založená na URL sa dodáva aj s adaptérom MySQL, ktorý umožňuje priamu interakciu medzi databázou MySQL a akýmkoľvek webovým klientom prostredníctvom štruktúrovaných adries URL. Existujú ďalšie ovládače pre jazyky ako Python alebo Node.js.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://dev.mysql.com/downloads/connector/nodejs/|title=MySQL :: Download Connector/Node.js|website=dev.mysql.com|access-date=2019-03-09}}&lt;/ref&gt;

==Kritika==
Kritizovaný bol odklon MySQL od SQL štandardov v predmete chápania 'NULL' a predvolených hodnôt. Vo verziách nižších ako 5.0 bolo možné ukladanie dátumu vyššieho než je posledný deň v mesiaci s menej než 31 dňami. Tiež aritmetické operácie boli náchylné k pretečeniu celočíselných typov, alebo orezania čísiel s pohyblivou desatinou čiarkou. Od verzie 5 servera, je zachádzanie s nepovolenými hodnotami rozličné podľa použitia &quot;SQL Mode&quot; SQL módu nastaveného na serveri, ktorý je predvolene nastavený na povolenie týchto výnimiek, ktoré sa kritikom nepáčia.

Po vydaní verzie beta MySQL 5.0, v Marci 2005, David Axmark, spoluzakladateľ MySQL, povedal že &quot;ľudia kritizovali MySQL odkedy sme začali pre dôvod chýbajúcich úložných procedúr, prepínačov a pohľadov&quot;. a &quot;My opravujeme 10 rokov kritiky v jednom vydaní.&quot; Bol vydaný build 5.0.15 MySQL 5.0 z 13 Októbra pre produkčné použitie 24 Októbra 2005, po viac než dvoch miliónoch stiahnutí počas 5.0 beta cyklu.

==Budúce verzie==
Zo záznamu vývoja MySQL 5.1 sa rysuje podpora pre:
* Pripojiteľný úložný engine API
* [[Partition (databáza)|Štiepenie]]
* Plánovanie udalostí
* XML funkcie
* Replikácia založená na používateľských úrovniach
* Podpora pre paralelné výpočty je tiež časť plánu vývoja pre budúce verzie.
* Cudzí kľúč podporuje všetky úložné enginy so zameraním pre uvoľnenie MySQL 6.1 (tiež prezentované pre 3.23.44 pre InnoDB).
* Na novom úložnom engine, nazvanom [[Falcon]] sa tiež ešte pracuje.

==Charakteristické vlastnosti==
Nasledujúce vlastnosti sú implementované v MySQL, ale nie v ostatných [[RDBMS]]:
* Viacnásobné úložné enginy povoľujú vybrať si jeden, ktorý je najviac efektívny pre každú tabuľku v aplikácii(v MySQL 5.0, úložné enginy musia byť kompilované; v MySQL 5.1, úložné enginy môžu byť dynamicky vytvárané)
* Pôvodné úložné enginy ([[MyISAM]], [[Falcon]], Merge, Memory (heap), [[MySQL Federated|Federated]], [[MySQL Archive|Archive]], [[Comma-separated values|CSV]], Blackhole, [[MySQL Cluster|Cluster]], BDB, EXAMPLE), and [[Maria]]
* Spoločne vyvinuté úložné enginy ([[InnoDB]], [[solidDB]], NitroEDB, BrightHouse)
* Spoločensky vyvinuté úložné enginy ([[memcached]], [[Web server|httpd]], PBXT)
* Custom úložné enginy
* Groupovanie, zhromažďovanie viacnásobných transakcií z viacerých pripojení naraz na zvýšenie operácií za sekundu

==Špecifikacia programu==
MySQL pracuje na rôznych platformách-vrátane AIX, BSDi, FreeBSD, HP-UX, i5/OS, Linux, Mac OS X, NetBSD, Novell NetWare, OpenBSD, OS/2 Warp, QNX, IRIX, Solaris, SunOS, SCO OpenServer, SCO UnixWare, Tru64, Windows 95, Windows 98, Windows ME, Windows NT, Windows 2000, Windows XP, a 32-bit verzii na Windows Vista (nie na 64-bit verzii). Port od  MySQL pre OpenVMS je tiež prístupný.

MySQL Enterprise Server(Podnikový server) je uvolnený jedenkrát za mesiac a zdroje môžu byť obdržané od  zákazníka Enterprise site alebo od MySQL's BitKeeper repository,obaja pod  GPL licenciou. MySQL Community Server je publikovaný na nešpecifikovanej schéme pod GPL a obsahuje všetky chyby ktoré sú s posledným MySQL Enterprise Server uvoľnené. Dvojité nie su dlhšie stanovené MySQL všetky spustí z Community Server.

Kód v MySQL je písaný v jazyku C a C++. SQL syntaktický analyzátor používaný yacc a home-brewed lexer. Dokument popisujúci nejaké interné štruktúry v kóde a kódovacej smernici je dosiahnuteľný-dostupný z MySQL web stránky.

==Podpora==
Cez MySQL Enterprise MySQL AB ponúka podporu automaticky, vrátane 24/7 servisu s 30-minútovou odozvou. Tým podpory má priamy prístup k vývojovým projektantom, ktorí sú potrební pre definovanie problému. Mimo hlavných fór a zoznamu adresátov, zamestnancov a iných používateľov sú často dostupne viaceré IRC kanále v prípade asistencie.

Zákazníci MySQL Enterprise sa tešia prístupu strojových a softwarových čo je preskúšaný a špeciálny operačný systém, a prístup k mesačným updatom s poslednými opravenými chybami. Rôzne úrovne Enterprise členov sú užitočné, z premenlivými časmi odozvy a funkcie merania a núdzová podpora prostredníctvom severov prevádzkou ladenia  a systém architektúry správ. The MySQL Network Monitoring a Advisory Service monitorujú pomocné programy pre databázové servery a sú k dispozícii len pre MySQL Enterprise zákazníkov. 

== MySQL aplikácia roka: Víťazi ==
* '''2007'''
** YouTube
** Amp'd Mobile
** Adobe
* '''2006'''
** Nokia – používa MySQL Cluster na udržanie informácií v reálnom čase o používateľoch mobilných sietí
** flickr – používa MySQL na správu miliónov fotiek a používateľov
** NetQOS – využíva MySQL na riadenie najväčšej siete na svete – Chevron, American Express a Boeing.
* '''2005'''
** CNET Networks
** Friendster – v roku 2005 viac ako 85 miliónov dynamických prehliadaní stránok za deň, schopný podporovať viac ako 1.5 miliardy MySQL query za deň
** Wikipedia – začiatkom roka 2005 viac ako 200 miliónov query a 1.2 miliónov updatov za deň s maximom 11 000 query za sekundu

== Výslovnosť ==
MySQL sa oficiálne vyslovuje (maɪˌɛskjuːˈɛl), nie &quot;My esquel&quot;. Toto dodržiava oficiálnu ANSI výslovnosť SEQUEL bola skoršia verzia databázového jazyka IBM, predchodca jazyka SQL. Časť &quot;My&quot; pochádza možno z mena Wideniusovho prvého dieťaťa, hláskovaného &quot;My&quot; ale vyslovovaného po švédsky ako mü (my)

==História==
* MySQL bolo prvýkrát interne vydané 23.mája 1995
* verzia pre Windows bola vydaná 8.januára 1998 pre Windows 95 a NT
* verzia 3.23: beta verzia od júna 2000, vydaná v januári 2001
* verzia 4.0: beta verzia od augusta 2002, vydaná v marci 2003 (uniony)
* verzia 4.1: beta verzia od júna 2004, vydaná v októbri 2004 (R-stromy, B-stromy, poddotazy, pripravené príkazy)
* verzia 5.0: beta verzia od marca 2005, vydaná v októbri 2005 (kurzory, uložené procedúry, spúšťače, pohľady, XA transakcie)
* verzia 5.1: momentálne v príprave (od novembra 2005) (organizátor úloh, rozdeľovanie, API pre plugin, riadková replikácia, tabuľka logov na servri)
* Sun Microsystems oznámili svoj zámer získať MySQL AB 16.januára 2008

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

[[Kategória:Databázové systémy]]
[[Kategória:Slobodný softvér]]</text>
      <sha1>4z2iybu5pfnhq7w1t7ddmeoj295qmoz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Madagaskar</title>
    <ns>0</ns>
    <id>3037</id>
    <revision>
      <id>8244859</id>
      <parentid>8243794</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:51:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39080-02</username>
        <id>299923</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8244859</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23067" sha1="q2vmj64h5xfalxiyp7uvlmukzo6lym6" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Hovnova diera
| 2. pád názvu = Madagaskaru
| Vlajka = Flag of Madagascar.svg
| Znak = Coat_of_arms_of_Madagascar.svg
| Poloha = Madagascar (orthographic projection).svg
| Motto = Tanindrazana, Fahafahana, Fandrosoana&lt;br /&gt;(Zem predkov, sloboda, pokrok)
| Hymna = Ry Tanindraza nay malala ô&lt;br /&gt;(Ó milovaná zem našich predkov)
| Dlhý miestny názov = Repoblikan’i Madagasikara (malg.), République de Madagascar (fr.)
| Krátky miestny názov = Madagasikara (malg.), Madagascar (fr.)
| Hlavné mesto = [[Antananarivo]]
| ŠírkaSt = 18
| ŠírkaMin = 55
| ŠírkaSJ = j
| DĺžkaSt = 47
| DĺžkaMin = 31
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Antananarivo]]
| Úradné jazyky = [[malgaština]], [[francúzština]]
| Štátne zriadenie = unitárna [[poloprezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident&lt;br /&gt;Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = [[Andry Rajoelina]]&lt;br /&gt;[[Christian Ntsay]]
| Vznik = cca [[1540]]: kráľovstvo&lt;br /&gt;[[6. august]] [[1896]]: francúzska kolónia&lt;br /&gt;[[14. október]] [[1958]]: vyhlásenie republiky&lt;br /&gt;[[26. jún]] [[1960]]: deklarácia nezávislosti
| Susedia = žiadni (ostrovný štát)
| Rozloha = 592 796
| Poradie rozloha = 46
| Rozloha vody = 5 501
| Percento vody = 0,9
| Odhad počtu obyvateľov =28 812 195 
| Rok odhad počtu obyvateľov =2023 
| Poradie odhad počtu obyvateľov =52 
| Sčítanie počtu obyvateľov = 20 653 556&lt;ref name=&quot;cia&quot;&gt;{{cite web |author=Central Intelligence Agency |authorlink=CIA |publisher=[[The World Factbook]] |title=Madagascar |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ma.html |year=2009 |accessdate=January 9, 2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110817024007/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ma.html |archivedate=2011-08-17 }}&lt;/ref&gt;
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2009
| Hustota obyvateľstva = 47,7
| Poradie hustota = 143
| HDP = 15,763 miliárd
| Rok HDP = 2023
| Poradie HDP = 132
| HDP na hlavu = 529
| Poradie HDP na hlavu = 183
| HDI = 0,487
| Rok HDI = 2022
| Poradie (HDI) = 177
| Kategória HDI = nízky
| Mena = [[ariary]]
| Kód meny = MGA
| Časové pásmo = [[EAT]]
| UTC posun = +3
| Letný čas = ''bez zmeny''
| UTC posun leto = +3
| Medzinárodný kód = MDG / MG
| Kód motorových vozidiel = RM
| Internetová doména = .mg
| Smerové telefónne číslo = 261
| Poznámky = 
}}

'''Madagaskar''', oficiálne '''Madagaskarská republika''', je [[ostrovný štát]], ktorý sa skladá z ostrova Madagaskar a mnohých menších okrajových ostrovov. Leží pri juhovýchodnom pobreží [[Afrika|Afriky]], je [[Zoznam najväčších ostrovov|štvrtým najväčším ostrovom sveta]], [[Zoznam ostrovných štátov|druhou najväčšou ostrovnou krajinou]] a 46. najväčšou krajinou sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Which Are The Island Countries Of The World? - WorldAtlas.com | url = http://www.worldatlas.com/articles/which-are-the-island-countries-of-the-world.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-12-07 | dátum prístupu = 2024-05-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171207094959/http://www.worldatlas.com/articles/which-are-the-island-countries-of-the-world.html | dátum archivácie = 2017-12-07 }}&lt;/ref&gt; Jeho hlavným a najväčším mestom je [[Antananarivo]].

Po prehistorickom rozpade [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Gondwana]] sa Madagaskar oddelil od Afriky v ranom jurskom období, približne pred 180 miliónmi rokov, a približne pred 90 miliónmi rokov sa oddelil od [[Predná India|indického subkontinentu]], čo umožnilo vývoj pôvodných rastlín a živočíchov v relatívnej izolácii; v dôsledku toho je Madagaskar ohniskom biodiverzity a jednou zo 17 krajín sveta s [[Megadiverzitné krajiny|megadiverzitou]], pričom viac ako 90 % voľne žijúcich živočíchov je endemických. Ostrov má subtropické až tropické morské podnebie. Madagaskar bol prvýkrát osídlený v polovici prvého tisícročia nášho letopočtu alebo skôr [[Austronéziania|austronézskymi národmi]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Settling Madagascar: When Did People First Colonize the World’s Largest Island?|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/15564894.2019.1582567|periodikum=The Journal of Island and Coastal Archaeology|dátum=2020-10-01|dátum prístupu=2024-05-24|ročník=15|číslo=4|strany=576–595|issn=1556-4894|doi=10.1080/15564894.2019.1582567|jazyk=en|meno=Peter|priezvisko=Mitchell}}&lt;/ref&gt; ktoré pravdepodobne prišli na kanoe z dnešnej [[Indonézia|Indonézie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://academic.oup.com/hmg/article/30/R1/R72/6106232?login=false | vydavateľ = academic.oup.com | dátum prístupu = 2024-05-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=In French‐Tinied Madagascar, African and Asian Cultures Meet|url=https://www.nytimes.com/1971/02/01/archives/in-frenchtinged-madagascar-african-and-asian-cultures-meet.html|periodikum=The New York Times|dátum=1971-02-01|dátum prístupu=2024-05-24|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Charles Mohr Special to The New York|priezvisko=Times}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=MADAGASCAR: Aepyornis Island|url=https://content.time.com/time/subscriber/article/0,33009,802278,00.html|periodikum=Time|dátum=1942-03-23|dátum prístupu=2024-05-24|issn=0040-781X|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Okolo 9. storočia n. l. sa k nim pridali migranti z kmeňa [[Bantuovia|Bantuov]], ktorí preplávali Mozambický prieliv z východnej Afriky. Postupom času sa na Madagaskare usadzovali aj ďalšie skupiny, pričom každá z nich mala trvalý prínos pre madagaskarský kultúrny život. V dôsledku toho je na Madagaskare klasifikovaných 18 alebo viac národov, z ktorých najpočetnejší je Merina z centrálnej vysočiny.

Až do konca 18. storočia vládli na ostrove Madagaskar roztrieštené spoločensko-politické zväzy, ktoré sa menili. Od začiatku 19. storočia sa väčšina ostrova zjednotila a vládla ako Madagaskarské kráľovstvo, ktorému vládli šľachtici z kmeňa Merina. Monarchia zanikla v roku 1897 [[Francúzsky Madagaskar|pripojením k Francúzsku]], od ktorého Madagaskar získal nezávislosť v roku 1960. Krajina odvtedy prešla štyrmi významnými ústavnými obdobiami, označovanými ako republiky, a od roku 1992 sa spravuje ako ústavná demokracia. Po politickej kríze a vojenskom prevrate v roku 2009 prešiel Madagaskar zdĺhavým prechodom k štvrtej a súčasnej republike, pričom ústavná správa bola obnovená v januári 2014.

Madagaskar je členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN), [[Africká únia|Africkej únie]] (AÚ), [[Juhoafrické rozvojové spoločenstvo|Juhoafrického rozvojového spoločenstva]] (SADC) a [[Medzinárodná organizácia Frankofónie|Medzinárodnej organizácie Frankofónie]]. [[Úradný jazyk|Úradnými jazykmi]] štátu sú [[malgaština]] a [[francúzština]]. Prevládajúcim náboženstvom v krajine je [[kresťanstvo]], pričom značná menšina stále vyznáva tradičné náboženstvá. OSN zaraďuje Madagaskar medzi [[najmenej rozvinuté krajiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.unohrlls.org/lander | vydavateľ = www.unohrlls.org | dátum prístupu = 2024-05-24 | titul = Archivovaná kópia | url archívu = https://web.archive.org/web/20240524105529/https://www.unohrlls.org/lander | dátum archivácie = 2024-05-24 }}&lt;/ref&gt; [[Ekoturizmus]] a poľnohospodárstvo spolu s väčšími investíciami do vzdelávania, zdravotníctva a súkromného podnikania sú kľúčovými prvkami jeho rozvojovej stratégie. Napriek značnému hospodárskemu rastu od začiatku roka 2000 sa rozdiely v príjmoch zväčšili a kvalita života väčšiny obyvateľstva zostáva nízka.[[Súbor:Mapa_Madagaskaru.png|thumb|Mapa Madagaskaru]]

== Poloha ==
Ostrov sa od kontinentálnej Afriky oddelil v priebehu [[Mezozoikum|druhohôr]] (asi pred 160 miliónmi rokmi) a stále sa pohybuje juhovýchodne takmer o 2 cm za rok. Je to 4. najväčší ostrov na svete. Teraz ho oddeľuje od kontinentálnej Afriky (konkrétne od [[Mozambik|Mozambiku]]) 400 km [[Mozambický prieliv]], ale jeho flóra a fauna má s africkou len málo spoločného. 600 km východne od Madagaskaru ležia v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] ostrovy [[Réunion]] a [[Maurícius]], severozápadným smerom od Madagaskaru sa nachádza ostrovný štát [[Komory]] a ostrov [[Mayotte]], ktorý spadá pod správu Francúzska.

== Dejiny ==
[[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|right|Móric Beňovský, kráľ Madagaskaru]]
Prví obyvatelia Madagaskaru sa na ostrov preplavili na dvojitých [[kanoe]] cez [[India|Indiu]] a [[Východná Afrika|východnú Afriku]] z [[Indonézia|Indonézie]] asi pred 2000 rokmi. Ľudia z vnútrozemia Afriky sa tu usadili neskôr a dnešní obyvatelia ([[Malgaši]]) majú zmiešaný pôvod. Na centrálnej vysočine žijú prevažne kmene austronézskeho pôvodu, napr. Merina, [[Sihanaka]] a Betsileo, ktorí majú dominantné ekonomické postavenie. Pobrežie obývajú tzv. Côtiers, kmene pôvodom zo subsaharskej Afriky. Ich spoločný [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] [[malgaština]] je príbuzný [[Indonézština|indonézskemu jazyku]] kmeňa Maanjancov z [[Borneo|Kalimantanu]]. Zvyky a [[náboženstvo]] vrátane uctievania predkov je indonézskou a africkou zmesou. 

V [[11. storočie|11. storočí]] Arabi založili na ostrove prvý [[sultanát]], od [[14. storočie|14.]] do [[18. storočie|18. storočia]] tu existoval štát [[Imerina]]. Ako prví Európania objavili Madagaskar Portugalci v roku [[1500]]. [[Briti]] a [[Francúzi]] prišli neskôr a európski [[Misionár|misionári]] obrátili mnoho ľudí na ostrove na [[kresťanstvo]]. V roku [[1772]] dorazil do [[Paríž]]a slovenský dobrodruh a cestovateľ [[Móric Beňovský]] kde zapôsobil na kráľa [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]], ktorý mu ponúkol zastupovať Francúzsko na Madagaskare. V roku [[1776]] Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za [[ampansacabe]]ho (kráľa) Madagaskaru. V tom istom roku sa vrátil do Paríža, kde ho neskôr na príkaz [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] povýšili na generála, udelili mu vojenský [[rad Svätého Ľudovíta]] a doživotný dôchodok. V roku [[1783]] požiadal vládu Spojeného kráľovstva o povolenie expedície na Madagaskar. V roku [[1784]] vymenoval J. H. Magellana za povereníka pre Madagaskarský štát a oprávnil ho konať ako zástupcu vo všetkých hospodárskych a politických záležitostiach na ostrove, nasledoval Beňovského návrat na Madagaskar, kam dorazil v roku [[1785]]. Začal budovať svoje hl. mesto Mauritánia a zorganizoval vzburu domorodcov proti francúzskym osadám. V roku [[1786]] nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá [[23. máj]]a uskutočnila prekvapivý útok. Beňovský v boji zomrel v Mauritanii, kde ho aj pochovali. &lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Memoirs and travels of Mauritius Augustus, count de Benyowsky ... (World Digital Library) |url=http://www.wdl.org/en/item/2547/ |dátum prístupu=2013-07-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090422153250/http://www.wdl.org/en/item/2547/ |dátum archivácie=2009-04-22 }}&lt;/ref&gt;. V [[19. storočie|19. storočí]] si kráľovstvo [[Merina]] na náhornej plošine podrobilo väčšinu ostrova. Roku [[1885]] bol vyhlásený francúzsky protektorát a v roku [[1895]] ostrov ovládli Francúzi a Madagaskar sa stal [[Francúzska kolónia|francúzskou kolóniou]] až do [[26. jún|26. júna]] [[1960]], kedy získal nezávislosť. Roku [[1975]] bol zmenený názov za súčasný.

=== Politika ===
Po mierových desaťročiach profrancúzskej vlády bola nedávna história búrlivá. V roku [[1975]] sa prostredníctvom revolúcie dostal k moci [[prezident]] [[Didier Ratsiraka]] ako faktický diktátor, ktorý vyznával socialistickú protizápadnú politiku. Jeho vláda znárodnila mnoho obchodov v krajine, vrátane tých, ktoré vlastnili cudzinci. V roku [[1991]] ho štrajky a demonštrácie prinútili prijať demokratickejšiu ústavu a voľby v roku [[1993]] priviedli k moci novú vládu v čele s prezidentom [[Albert Zafy|Albertom Zafym]]. Od roku [[2002]] do roku [[2009]] bol prezidentom Madagaskaru [[Marc Ravalomanana]]. [[16. marec|16. marca]] [[2009]] obsadila armáda prezidentský palác a prevzala moc, ktorú následne odovzdala opozičnému vodcovi [[Andry Rajoelina|Andrymu Rajoelinovi]]. [[17. marec|17. marca]] toho istého roku doterajší prezident Ravalomanana odstúpil zo svojej funkcie a [[21. marec|21. marca]] bol inaugurovaný nový prezident Rajoelina.&lt;ref&gt;[http://zahranicni.ihned.cz/c1-36012660-madagaskar-inauguroval-vojenskeho-prezidenta Madagaskar inaugurovali vojenského prezidenta]&lt;/ref&gt;

== Geografia ==
Ostrov Madagaskar sa od Africkaj pevniny začal postupne odtrhávať v [[Mezozoikum|druhohorách]] až [[Terciér|treťohorách]]. Jeho povrch tvorí náhorná plošina, zvoľna sa skláňajúca k [[Západ (svetová strana)|západu]] a strmo spadajúca na [[Východ (svetová strana)|východ]] k úzkemu pruhu pobrežnej nížiny. Na severe ostrova sa vypína vulkanický masív Tsaratanana alebo [[Maromokotro]], ktorý meria {{Mnm|2876}} Pozostatkom sopečnej činnosti sú dnešné [[Kráter|kráterové]] jazierka a horúca žriedla. V strede ostrova vystupuje pohorie [[Ankaratra]], ktoré má najvyšší bod [[Tsiafajavena]], dosahujúci {{Mnm|2643}} Na juhovýchode leží masív [[Andringitra]], ktorý meria {{Mnm|2658}} a na juhozápade masív [[Isalo]] s národným parkom.

Ostrov sa vyznačuje hustou riečnou sieťou. Najväčšími [[Rieka|riekami]] sú [[Betsiboka]], [[Mahavavy]], [[Bemarivo]], [[Maevarano]], [[Sofia (rieka)|Sofia]], [[Mahajamba]], [[Ikopa]], [[Mangoky]], [[Onilahy]] a na východe [[Mangoro]]. Umelým spojením lagún na východe vznikla pobrežná vodná cesta [[Canal des Pangalane]]. Najväčšími jazerami sú [[Tsimanampetsotsa]], [[Ihotry]], [[Bemamba]], [[Kinkony]] a [[Alaotra]].

== Náboženstvo ==

* Domorodé náboženstvo: 52%
* [[Kresťanstvo]]: 41%
* [[Islam]]: 7%
Podľa sčítania ľudu z roku 2020 je náboženská príslušnosť na Madagaskare nasledovná: [[Kresťan|kresťania]] 58,09 % (z toho [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícki kresťania]] 25,25 %, [[Protestantizmus|protestantské cirkvi]] 30,88 %, zvyšok rôzne menšie cirkvi), tradičné lokálne náboženstvo 39,22 % (v porovnanie s celou [[Afrika|Afrikou]] nezvyčajne vysoké číslo), [[Moslim|moslimovia]] 2,12 %, ďalšie náboženstvo ([[hinduizmus]], [[Bahaizmus|bahá´í]], [[budhizmus]], bez vyznania) – nízke desatiny či stotiny percenta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Madagaskar – National Profiles|url=https://www.thearda.com/world-religion/national-profiles?u=137c|vydavateľ=www.thearda.com|dátum prístupu=2022-10-05}}&lt;/ref&gt; Tradičných lokálnych náboženstiev a [[Kult|kultov]] je nespočetné množstvo, napríklad tradičný kult, ktorého zasvätenci vykonávajú svoje obrady u statných starých [[Baobab|baobabov]] alebo priamo v ich kmeňoch.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ross|meno=Keneth R.|titul=Madagascar. In: Christianity in Sub-Saharan Africa|vydanie=1|vydavateľ=Edinburgh University Press|miesto=Edinburgh|rok=2017|strany=87-93}}&lt;/ref&gt; Duté kmene obrích baobabov bývajú využívané ako obradný priestor, kam by nemal vstupovať nikto iný ako zasvätenec.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Posvátné baobaby: příbytky božstev a objekty kultického uctívání|url=https://info.dingir.cz/2021/05/posvatne-baobaby-pribytky-bozstev-a-objekty-kultickeho-uctivani/|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}&lt;/ref&gt; V okolí takýchto stromov sa nachádzajú kultické sošky, zvláštne – často nepostrehnuteľné – symboly zavesené na vetvách a niekedy aj symbol varujúci prechádzajúceho, aby neznesvätil kulticky významné miesto. Pre istý stredomalagašský kult je baobab posvätný podobne významne ako krava pre [[India|indických]] [[Hinduizmus|hinduistov]] (z celkovo deviatich svetových druhov baobabov je šesť druhov pôvodne z Madagaskaru). Úplne zvláštnu úctu priznávajú ľudia na Madagaskare tzv. milujúcim sa baobabom,&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; čo sú dva pri sebe rastúce baobaby vzájomne sa obrastajúce. Veria sa v ich [[Mágia (okultizmus)|magické]] účinky, sú posvätné. Ľudia k nim chodia, aby do svojich životov privolali šťastie a lásku. U milujúcich sa baobabov môže cestovateľ nájsť najrôznejšie dary, obetné pokrmy, alkohol alebo aj peniaze.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Podnebie ==
[[Súbor:Satellite image of Madagascar in September 2003.jpg|thumb|Satelitná snímka ostrova Madagaskar]]
[[podnebie (klíma)|Podnebie]] ostrova je tropické, ovplyvňované východnými [[pasát|pasátmi]]. Najviac zrážok (cca. {{mm|3000|m}}) preto spadne ročne na východnom pobreží. V zrážkovom tieni na západe a juhozápade ostrova spadne najmenej ({{mm|500|m}}) zrážok. [[Polostrov]]u Masoala sa dokonca hovorí „Nočník Madagaskaru“, pretože tam padne 4 000{{--}}{{mm|6000|m}} zrážok ročne. Západ je suchší: 500{{--}}{{mm|1000|m}} zrážok ročne. Ročné teploty na Madagaskare sa pohybujú v rozmedzí od 20°C (v chladnejšom období) po 27°C (v teplejšom období).

=== Administratívne členenie ===
Madagaskar sa delí na šesť autonómnych provincií ''(faritany mizakatena).'' Tie sa delia na 22 krajov ''(faritra).

[[Súbor:MadagascarProvinces001.png|left|110px]]
{| style=&quot;vertical-align:top;&quot;
| 
* '''[[Provincia Antananarivo|Antananarivo]]''' (1)
:[[Analamanga]]
:[[Bongolava]]
:[[Itasy|ITAS]]
:[[Vakinankaratra]]
* '''[[Provincia Antsiranana|Antsiranana]]''' (2)
:[[Diana (Madagaskar)|Diana]]
:[[Sava (Madagaskar)|Sava]]
| 
* '''[[Provincia Fianarantsoa|Fianarantsoa]]''' (3)
:[[Amoron'i Mania]]
:[[Atsimo-Atsinanana]]
:[[Haute-Matsiatra]]
:[[Ihorombe]]
:[[Vatovavy-Fitovinany]]
* '''[[Provincia Mahajanga|Mahajanga]]''' (4)
:[[Betsiboka]]
:[[Boeny]]
:[[Melaky]]
:[[Sofia (Madagaskar)|Sofia]]
| 
* '''[[Provincia Toamasina|Toamasina]]''' (5)
:[[Alaotra Mangoro]]
:[[Analanjirofo]]
:[[Atsinanana]]
* '''[[Provincia Toliara|Toliara]]''' (6)
:[[Androy]]
:[[Anosy]]
:[[Atsimo-Andrefana]]
:[[Menabe]]
|}

Kraje sa ďalej delia na 116 okresov, 1548 obcí a 16969 fokontany. Významné mestá majú zvláštny štatút ako &quot;commune Urbane&quot; na rovnakej úrovni ako okresy.

== Fauna a flóra ==
Rastlinné spoločenstvá na Madagaskare sú rôznorodé a to vďaka rôznej nadmorskej výške. V najvyšších horách nájdeme horské lúky, nižšie sú tropické dažďové pralesy, ktoré čelia nadmernej ťažbe a vyzerá to, že čoskoro budú úplne zničené. Namiesto pôvodných opadavých lesov tu nájdeme [[Bambus|bambusové]] kroviny. Na juhozápade, kde je extra suché [[Podnebie (klíma)|podnebie]] (350 mm zrážok ročne), sa nachádza tŕnistá [[buš]] alebo [[savana]]. Degradovaným trávnatým porastom sa hovorí badlandy. Nájdeme tu však aj [[Mangrovník (typ stromu)|mangrovníky]].

Na Madagaskare sa kvôli dlhej izolácii od okolitých pevninských blokov (asi 130 mil. rokov) vyskytuje veľké množstvo organizmov, ktoré sú viazané iba na tento ostrov. Sú to napríklad [[lemur]]y, ktorých tu žije asi 20 druhov. Iné druhy tu však chýbajú, napríklad dravé šelmy. Výnimkou je [[fosa]].

Po osídlení človekom sa začala krajina meniť, ubudlo postupne mnoho unikátnych živočíchov, vyhubený bol napr. aj lemur ''[[Megaladapis]]'', ktorý bol podľa [[Oporná sústava|kostrových]] pozostatkov veľký ako [[Somár|osol]] a vážil 200 kg. [[Druh (taxonómia)|Druhy]], ktoré na Madagaskare prežili, označujeme za žijúce [[Fosília|fosílie]], keďže všade inde už dávno v neľútostnej konkurencii vymizli, tu však nepoznali žiadnu konkurenciu.

=== Ochrana prírody ===
Madagaskar bol medzi prvými krajinami sveta, ktoré začali budovať systém [[Chránené územie|chránených území]]. Prvé vznikli už v roku [[1927]]. Bolo ich osem a pokrývali plochu 284 919 ha. Dnešná sieť zahŕňa 50 chránených území, ktoré pokrývajú plochu 1 698 640 ha.

== Hospodárstvo ==
Madagaskar je rozvojový poľnohospodársky štát. Väčšina obyvateľov je závislá na poľnohospodárstve, hoci iba 5% pôdy možno obrábať. Má na svoju veľkú rozlohu pomerne malé náleziská nerastných surovín a nízku výrobu elektrickej energie. Dobýva sa [[chróm]], [[zlato]], [[grafit]], [[soľ]], [[sľuda]], [[Polodrahokam|polodrahokamy]] a [[Drahokam|drahokamy]]. Ťaží sa a vyváža [[drevo]].

V poľnohospodárstve sa pestuje [[Ryža (potravina)|ryža]], [[kukurica]], [[maniok]], [[cukrová trstina]], [[batát|batáty]], [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[bavlna]], [[sisal]], [[kokosový orech]], [[mango]], [[ananás]]y, [[pomaranč]]e, [[Banán|banány]], [[korenie]], [[Vanilka pravá|vanilka]], [[Klinčekovec voňavý|klinček]] a [[káva]].

Živočíšna výroba je orientovaná na chov [[Tur domáci|dobytka]], ošípaných, [[Ovca|oviec]], kôz a [[Hydina (vtáctvo)|hydiny]]. Je tu významný [[rybolov]]. Cestná a železničná sieť je riedka.

== Horolezectvo ==
Madagaskar je vďaka žulovým masívom v oblastiach Andringitra - Tsaranoro, Karambony a ďalších populárnou oblasťou bigwallových horolezeckých výstupov. Do histórie horolezectva sa tu zapísali aj naši horolezci.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.madagascar.gov.mg/ Oficiálna stránka madagskarskej vlády] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081024185803/http://www.madagascar.gov.mg/ |date=2008-10-24 }}
* [http://www.assemblee-nationale.mg/en/accueil.php Oficiálna stránka madagaskarského parlamentu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071026102510/http://www.assemblee-nationale.mg/en/accueil.php |date=2007-10-26 }} 
* [http://www.madagascar-diplomatie.net/ Oficiálne stránky madagaskarského ministerstva zahraničia]
* [http://services.czechtrade.cz/pdf/sti/madagaskar-2009-10-05.pdf Súhrnné teritoriálne informácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120111095635/http://services.czechtrade.cz/pdf/sti/madagaskar-2009-10-05.pdf |date=2012-01-11 }}
* [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/355562/Madagascar Encyclopaedia Britannica]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Madagaskar|1225408720}}

{{Africká únia}}
{{Afrika}}
{{WTO}}

[[Kategória:Madagaskar| ]]
[[Kategória:Ostrovy Indického oceánu]]
[[Kategória:Ostrovy Afriky]]
[[Kategória:Členovia AÚ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Afrike]]
[[Kategória:Členovia Frankofónie]]</text>
      <sha1>q2vmj64h5xfalxiyp7uvlmukzo6lym6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244860</id>
      <parentid>8244859</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:52:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-39080-02|~2026-39080-02]] ([[User_talk:~2026-39080-02|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ</comment>
      <origin>8243794</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23078" sha1="82grwom6mbl5m46y7wz089gk6h5zxj5" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Madagaskarská republika
| 2. pád názvu = Madagaskaru
| Vlajka = Flag of Madagascar.svg
| Znak = Coat_of_arms_of_Madagascar.svg
| Poloha = Madagascar (orthographic projection).svg
| Motto = Tanindrazana, Fahafahana, Fandrosoana&lt;br /&gt;(Zem predkov, sloboda, pokrok)
| Hymna = Ry Tanindraza nay malala ô&lt;br /&gt;(Ó milovaná zem našich predkov)
| Dlhý miestny názov = Repoblikan’i Madagasikara (malg.), République de Madagascar (fr.)
| Krátky miestny názov = Madagasikara (malg.), Madagascar (fr.)
| Hlavné mesto = [[Antananarivo]]
| ŠírkaSt = 18
| ŠírkaMin = 55
| ŠírkaSJ = j
| DĺžkaSt = 47
| DĺžkaMin = 31
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Antananarivo]]
| Úradné jazyky = [[malgaština]], [[francúzština]]
| Štátne zriadenie = unitárna [[poloprezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident&lt;br /&gt;Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = [[Andry Rajoelina]]&lt;br /&gt;[[Christian Ntsay]]
| Vznik = cca [[1540]]: kráľovstvo&lt;br /&gt;[[6. august]] [[1896]]: francúzska kolónia&lt;br /&gt;[[14. október]] [[1958]]: vyhlásenie republiky&lt;br /&gt;[[26. jún]] [[1960]]: deklarácia nezávislosti
| Susedia = žiadni (ostrovný štát)
| Rozloha = 592 796
| Poradie rozloha = 46
| Rozloha vody = 5 501
| Percento vody = 0,9
| Odhad počtu obyvateľov =28 812 195 
| Rok odhad počtu obyvateľov =2023 
| Poradie odhad počtu obyvateľov =52 
| Sčítanie počtu obyvateľov = 20 653 556&lt;ref name=&quot;cia&quot;&gt;{{cite web |author=Central Intelligence Agency |authorlink=CIA |publisher=[[The World Factbook]] |title=Madagascar |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ma.html |year=2009 |accessdate=January 9, 2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110817024007/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ma.html |archivedate=2011-08-17 }}&lt;/ref&gt;
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2009
| Hustota obyvateľstva = 47,7
| Poradie hustota = 143
| HDP = 15,763 miliárd
| Rok HDP = 2023
| Poradie HDP = 132
| HDP na hlavu = 529
| Poradie HDP na hlavu = 183
| HDI = 0,487
| Rok HDI = 2022
| Poradie (HDI) = 177
| Kategória HDI = nízky
| Mena = [[ariary]]
| Kód meny = MGA
| Časové pásmo = [[EAT]]
| UTC posun = +3
| Letný čas = ''bez zmeny''
| UTC posun leto = +3
| Medzinárodný kód = MDG / MG
| Kód motorových vozidiel = RM
| Internetová doména = .mg
| Smerové telefónne číslo = 261
| Poznámky = 
}}

'''Madagaskar''', oficiálne '''Madagaskarská republika''', je [[ostrovný štát]], ktorý sa skladá z ostrova Madagaskar a mnohých menších okrajových ostrovov. Leží pri juhovýchodnom pobreží [[Afrika|Afriky]], je [[Zoznam najväčších ostrovov|štvrtým najväčším ostrovom sveta]], [[Zoznam ostrovných štátov|druhou najväčšou ostrovnou krajinou]] a 46. najväčšou krajinou sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Which Are The Island Countries Of The World? - WorldAtlas.com | url = http://www.worldatlas.com/articles/which-are-the-island-countries-of-the-world.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-12-07 | dátum prístupu = 2024-05-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171207094959/http://www.worldatlas.com/articles/which-are-the-island-countries-of-the-world.html | dátum archivácie = 2017-12-07 }}&lt;/ref&gt; Jeho hlavným a najväčším mestom je [[Antananarivo]].

Po prehistorickom rozpade [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Gondwana]] sa Madagaskar oddelil od Afriky v ranom jurskom období, približne pred 180 miliónmi rokov, a približne pred 90 miliónmi rokov sa oddelil od [[Predná India|indického subkontinentu]], čo umožnilo vývoj pôvodných rastlín a živočíchov v relatívnej izolácii; v dôsledku toho je Madagaskar ohniskom biodiverzity a jednou zo 17 krajín sveta s [[Megadiverzitné krajiny|megadiverzitou]], pričom viac ako 90 % voľne žijúcich živočíchov je endemických. Ostrov má subtropické až tropické morské podnebie. Madagaskar bol prvýkrát osídlený v polovici prvého tisícročia nášho letopočtu alebo skôr [[Austronéziania|austronézskymi národmi]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Settling Madagascar: When Did People First Colonize the World’s Largest Island?|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/15564894.2019.1582567|periodikum=The Journal of Island and Coastal Archaeology|dátum=2020-10-01|dátum prístupu=2024-05-24|ročník=15|číslo=4|strany=576–595|issn=1556-4894|doi=10.1080/15564894.2019.1582567|jazyk=en|meno=Peter|priezvisko=Mitchell}}&lt;/ref&gt; ktoré pravdepodobne prišli na kanoe z dnešnej [[Indonézia|Indonézie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://academic.oup.com/hmg/article/30/R1/R72/6106232?login=false | vydavateľ = academic.oup.com | dátum prístupu = 2024-05-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=In French‐Tinied Madagascar, African and Asian Cultures Meet|url=https://www.nytimes.com/1971/02/01/archives/in-frenchtinged-madagascar-african-and-asian-cultures-meet.html|periodikum=The New York Times|dátum=1971-02-01|dátum prístupu=2024-05-24|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Charles Mohr Special to The New York|priezvisko=Times}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=MADAGASCAR: Aepyornis Island|url=https://content.time.com/time/subscriber/article/0,33009,802278,00.html|periodikum=Time|dátum=1942-03-23|dátum prístupu=2024-05-24|issn=0040-781X|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Okolo 9. storočia n. l. sa k nim pridali migranti z kmeňa [[Bantuovia|Bantuov]], ktorí preplávali Mozambický prieliv z východnej Afriky. Postupom času sa na Madagaskare usadzovali aj ďalšie skupiny, pričom každá z nich mala trvalý prínos pre madagaskarský kultúrny život. V dôsledku toho je na Madagaskare klasifikovaných 18 alebo viac národov, z ktorých najpočetnejší je Merina z centrálnej vysočiny.

Až do konca 18. storočia vládli na ostrove Madagaskar roztrieštené spoločensko-politické zväzy, ktoré sa menili. Od začiatku 19. storočia sa väčšina ostrova zjednotila a vládla ako Madagaskarské kráľovstvo, ktorému vládli šľachtici z kmeňa Merina. Monarchia zanikla v roku 1897 [[Francúzsky Madagaskar|pripojením k Francúzsku]], od ktorého Madagaskar získal nezávislosť v roku 1960. Krajina odvtedy prešla štyrmi významnými ústavnými obdobiami, označovanými ako republiky, a od roku 1992 sa spravuje ako ústavná demokracia. Po politickej kríze a vojenskom prevrate v roku 2009 prešiel Madagaskar zdĺhavým prechodom k štvrtej a súčasnej republike, pričom ústavná správa bola obnovená v januári 2014.

Madagaskar je členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN), [[Africká únia|Africkej únie]] (AÚ), [[Juhoafrické rozvojové spoločenstvo|Juhoafrického rozvojového spoločenstva]] (SADC) a [[Medzinárodná organizácia Frankofónie|Medzinárodnej organizácie Frankofónie]]. [[Úradný jazyk|Úradnými jazykmi]] štátu sú [[malgaština]] a [[francúzština]]. Prevládajúcim náboženstvom v krajine je [[kresťanstvo]], pričom značná menšina stále vyznáva tradičné náboženstvá. OSN zaraďuje Madagaskar medzi [[najmenej rozvinuté krajiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.unohrlls.org/lander | vydavateľ = www.unohrlls.org | dátum prístupu = 2024-05-24 | titul = Archivovaná kópia | url archívu = https://web.archive.org/web/20240524105529/https://www.unohrlls.org/lander | dátum archivácie = 2024-05-24 }}&lt;/ref&gt; [[Ekoturizmus]] a poľnohospodárstvo spolu s väčšími investíciami do vzdelávania, zdravotníctva a súkromného podnikania sú kľúčovými prvkami jeho rozvojovej stratégie. Napriek značnému hospodárskemu rastu od začiatku roka 2000 sa rozdiely v príjmoch zväčšili a kvalita života väčšiny obyvateľstva zostáva nízka.[[Súbor:Mapa_Madagaskaru.png|thumb|Mapa Madagaskaru]]

== Poloha ==
Ostrov sa od kontinentálnej Afriky oddelil v priebehu [[Mezozoikum|druhohôr]] (asi pred 160 miliónmi rokmi) a stále sa pohybuje juhovýchodne takmer o 2 cm za rok. Je to 4. najväčší ostrov na svete. Teraz ho oddeľuje od kontinentálnej Afriky (konkrétne od [[Mozambik|Mozambiku]]) 400 km [[Mozambický prieliv]], ale jeho flóra a fauna má s africkou len málo spoločného. 600 km východne od Madagaskaru ležia v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] ostrovy [[Réunion]] a [[Maurícius]], severozápadným smerom od Madagaskaru sa nachádza ostrovný štát [[Komory]] a ostrov [[Mayotte]], ktorý spadá pod správu Francúzska.

== Dejiny ==
[[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|right|Móric Beňovský, kráľ Madagaskaru]]
Prví obyvatelia Madagaskaru sa na ostrov preplavili na dvojitých [[kanoe]] cez [[India|Indiu]] a [[Východná Afrika|východnú Afriku]] z [[Indonézia|Indonézie]] asi pred 2000 rokmi. Ľudia z vnútrozemia Afriky sa tu usadili neskôr a dnešní obyvatelia ([[Malgaši]]) majú zmiešaný pôvod. Na centrálnej vysočine žijú prevažne kmene austronézskeho pôvodu, napr. Merina, [[Sihanaka]] a Betsileo, ktorí majú dominantné ekonomické postavenie. Pobrežie obývajú tzv. Côtiers, kmene pôvodom zo subsaharskej Afriky. Ich spoločný [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] [[malgaština]] je príbuzný [[Indonézština|indonézskemu jazyku]] kmeňa Maanjancov z [[Borneo|Kalimantanu]]. Zvyky a [[náboženstvo]] vrátane uctievania predkov je indonézskou a africkou zmesou. 

V [[11. storočie|11. storočí]] Arabi založili na ostrove prvý [[sultanát]], od [[14. storočie|14.]] do [[18. storočie|18. storočia]] tu existoval štát [[Imerina]]. Ako prví Európania objavili Madagaskar Portugalci v roku [[1500]]. [[Briti]] a [[Francúzi]] prišli neskôr a európski [[Misionár|misionári]] obrátili mnoho ľudí na ostrove na [[kresťanstvo]]. V roku [[1772]] dorazil do [[Paríž]]a slovenský dobrodruh a cestovateľ [[Móric Beňovský]] kde zapôsobil na kráľa [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]], ktorý mu ponúkol zastupovať Francúzsko na Madagaskare. V roku [[1776]] Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za [[ampansacabe]]ho (kráľa) Madagaskaru. V tom istom roku sa vrátil do Paríža, kde ho neskôr na príkaz [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] povýšili na generála, udelili mu vojenský [[rad Svätého Ľudovíta]] a doživotný dôchodok. V roku [[1783]] požiadal vládu Spojeného kráľovstva o povolenie expedície na Madagaskar. V roku [[1784]] vymenoval J. H. Magellana za povereníka pre Madagaskarský štát a oprávnil ho konať ako zástupcu vo všetkých hospodárskych a politických záležitostiach na ostrove, nasledoval Beňovského návrat na Madagaskar, kam dorazil v roku [[1785]]. Začal budovať svoje hl. mesto Mauritánia a zorganizoval vzburu domorodcov proti francúzskym osadám. V roku [[1786]] nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá [[23. máj]]a uskutočnila prekvapivý útok. Beňovský v boji zomrel v Mauritanii, kde ho aj pochovali. &lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Memoirs and travels of Mauritius Augustus, count de Benyowsky ... (World Digital Library) |url=http://www.wdl.org/en/item/2547/ |dátum prístupu=2013-07-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090422153250/http://www.wdl.org/en/item/2547/ |dátum archivácie=2009-04-22 }}&lt;/ref&gt;. V [[19. storočie|19. storočí]] si kráľovstvo [[Merina]] na náhornej plošine podrobilo väčšinu ostrova. Roku [[1885]] bol vyhlásený francúzsky protektorát a v roku [[1895]] ostrov ovládli Francúzi a Madagaskar sa stal [[Francúzska kolónia|francúzskou kolóniou]] až do [[26. jún|26. júna]] [[1960]], kedy získal nezávislosť. Roku [[1975]] bol zmenený názov za súčasný.

=== Politika ===
Po mierových desaťročiach profrancúzskej vlády bola nedávna história búrlivá. V roku [[1975]] sa prostredníctvom revolúcie dostal k moci [[prezident]] [[Didier Ratsiraka]] ako faktický diktátor, ktorý vyznával socialistickú protizápadnú politiku. Jeho vláda znárodnila mnoho obchodov v krajine, vrátane tých, ktoré vlastnili cudzinci. V roku [[1991]] ho štrajky a demonštrácie prinútili prijať demokratickejšiu ústavu a voľby v roku [[1993]] priviedli k moci novú vládu v čele s prezidentom [[Albert Zafy|Albertom Zafym]]. Od roku [[2002]] do roku [[2009]] bol prezidentom Madagaskaru [[Marc Ravalomanana]]. [[16. marec|16. marca]] [[2009]] obsadila armáda prezidentský palác a prevzala moc, ktorú následne odovzdala opozičnému vodcovi [[Andry Rajoelina|Andrymu Rajoelinovi]]. [[17. marec|17. marca]] toho istého roku doterajší prezident Ravalomanana odstúpil zo svojej funkcie a [[21. marec|21. marca]] bol inaugurovaný nový prezident Rajoelina.&lt;ref&gt;[http://zahranicni.ihned.cz/c1-36012660-madagaskar-inauguroval-vojenskeho-prezidenta Madagaskar inaugurovali vojenského prezidenta]&lt;/ref&gt;

== Geografia ==
Ostrov Madagaskar sa od Africkaj pevniny začal postupne odtrhávať v [[Mezozoikum|druhohorách]] až [[Terciér|treťohorách]]. Jeho povrch tvorí náhorná plošina, zvoľna sa skláňajúca k [[Západ (svetová strana)|západu]] a strmo spadajúca na [[Východ (svetová strana)|východ]] k úzkemu pruhu pobrežnej nížiny. Na severe ostrova sa vypína vulkanický masív Tsaratanana alebo [[Maromokotro]], ktorý meria {{Mnm|2876}} Pozostatkom sopečnej činnosti sú dnešné [[Kráter|kráterové]] jazierka a horúca žriedla. V strede ostrova vystupuje pohorie [[Ankaratra]], ktoré má najvyšší bod [[Tsiafajavena]], dosahujúci {{Mnm|2643}} Na juhovýchode leží masív [[Andringitra]], ktorý meria {{Mnm|2658}} a na juhozápade masív [[Isalo]] s národným parkom.

Ostrov sa vyznačuje hustou riečnou sieťou. Najväčšími [[Rieka|riekami]] sú [[Betsiboka]], [[Mahavavy]], [[Bemarivo]], [[Maevarano]], [[Sofia (rieka)|Sofia]], [[Mahajamba]], [[Ikopa]], [[Mangoky]], [[Onilahy]] a na východe [[Mangoro]]. Umelým spojením lagún na východe vznikla pobrežná vodná cesta [[Canal des Pangalane]]. Najväčšími jazerami sú [[Tsimanampetsotsa]], [[Ihotry]], [[Bemamba]], [[Kinkony]] a [[Alaotra]].

== Náboženstvo ==

* Domorodé náboženstvo: 52%
* [[Kresťanstvo]]: 41%
* [[Islam]]: 7%
Podľa sčítania ľudu z roku 2020 je náboženská príslušnosť na Madagaskare nasledovná: [[Kresťan|kresťania]] 58,09 % (z toho [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícki kresťania]] 25,25 %, [[Protestantizmus|protestantské cirkvi]] 30,88 %, zvyšok rôzne menšie cirkvi), tradičné lokálne náboženstvo 39,22 % (v porovnanie s celou [[Afrika|Afrikou]] nezvyčajne vysoké číslo), [[Moslim|moslimovia]] 2,12 %, ďalšie náboženstvo ([[hinduizmus]], [[Bahaizmus|bahá´í]], [[budhizmus]], bez vyznania) – nízke desatiny či stotiny percenta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Madagaskar – National Profiles|url=https://www.thearda.com/world-religion/national-profiles?u=137c|vydavateľ=www.thearda.com|dátum prístupu=2022-10-05}}&lt;/ref&gt; Tradičných lokálnych náboženstiev a [[Kult|kultov]] je nespočetné množstvo, napríklad tradičný kult, ktorého zasvätenci vykonávajú svoje obrady u statných starých [[Baobab|baobabov]] alebo priamo v ich kmeňoch.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ross|meno=Keneth R.|titul=Madagascar. In: Christianity in Sub-Saharan Africa|vydanie=1|vydavateľ=Edinburgh University Press|miesto=Edinburgh|rok=2017|strany=87-93}}&lt;/ref&gt; Duté kmene obrích baobabov bývajú využívané ako obradný priestor, kam by nemal vstupovať nikto iný ako zasvätenec.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Posvátné baobaby: příbytky božstev a objekty kultického uctívání|url=https://info.dingir.cz/2021/05/posvatne-baobaby-pribytky-bozstev-a-objekty-kultickeho-uctivani/|dátum prístupu=2022-10-05|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}&lt;/ref&gt; V okolí takýchto stromov sa nachádzajú kultické sošky, zvláštne – často nepostrehnuteľné – symboly zavesené na vetvách a niekedy aj symbol varujúci prechádzajúceho, aby neznesvätil kulticky významné miesto. Pre istý stredomalagašský kult je baobab posvätný podobne významne ako krava pre [[India|indických]] [[Hinduizmus|hinduistov]] (z celkovo deviatich svetových druhov baobabov je šesť druhov pôvodne z Madagaskaru). Úplne zvláštnu úctu priznávajú ľudia na Madagaskare tzv. milujúcim sa baobabom,&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; čo sú dva pri sebe rastúce baobaby vzájomne sa obrastajúce. Veria sa v ich [[Mágia (okultizmus)|magické]] účinky, sú posvätné. Ľudia k nim chodia, aby do svojich životov privolali šťastie a lásku. U milujúcich sa baobabov môže cestovateľ nájsť najrôznejšie dary, obetné pokrmy, alkohol alebo aj peniaze.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Podnebie ==
[[Súbor:Satellite image of Madagascar in September 2003.jpg|thumb|Satelitná snímka ostrova Madagaskar]]
[[podnebie (klíma)|Podnebie]] ostrova je tropické, ovplyvňované východnými [[pasát|pasátmi]]. Najviac zrážok (cca. {{mm|3000|m}}) preto spadne ročne na východnom pobreží. V zrážkovom tieni na západe a juhozápade ostrova spadne najmenej ({{mm|500|m}}) zrážok. [[Polostrov]]u Masoala sa dokonca hovorí „Nočník Madagaskaru“, pretože tam padne 4 000{{--}}{{mm|6000|m}} zrážok ročne. Západ je suchší: 500{{--}}{{mm|1000|m}} zrážok ročne. Ročné teploty na Madagaskare sa pohybujú v rozmedzí od 20°C (v chladnejšom období) po 27°C (v teplejšom období).

=== Administratívne členenie ===
Madagaskar sa delí na šesť autonómnych provincií ''(faritany mizakatena).'' Tie sa delia na 22 krajov ''(faritra).

[[Súbor:MadagascarProvinces001.png|left|110px]]
{| style=&quot;vertical-align:top;&quot;
| 
* '''[[Provincia Antananarivo|Antananarivo]]''' (1)
:[[Analamanga]]
:[[Bongolava]]
:[[Itasy|ITAS]]
:[[Vakinankaratra]]
* '''[[Provincia Antsiranana|Antsiranana]]''' (2)
:[[Diana (Madagaskar)|Diana]]
:[[Sava (Madagaskar)|Sava]]
| 
* '''[[Provincia Fianarantsoa|Fianarantsoa]]''' (3)
:[[Amoron'i Mania]]
:[[Atsimo-Atsinanana]]
:[[Haute-Matsiatra]]
:[[Ihorombe]]
:[[Vatovavy-Fitovinany]]
* '''[[Provincia Mahajanga|Mahajanga]]''' (4)
:[[Betsiboka]]
:[[Boeny]]
:[[Melaky]]
:[[Sofia (Madagaskar)|Sofia]]
| 
* '''[[Provincia Toamasina|Toamasina]]''' (5)
:[[Alaotra Mangoro]]
:[[Analanjirofo]]
:[[Atsinanana]]
* '''[[Provincia Toliara|Toliara]]''' (6)
:[[Androy]]
:[[Anosy]]
:[[Atsimo-Andrefana]]
:[[Menabe]]
|}

Kraje sa ďalej delia na 116 okresov, 1548 obcí a 16969 fokontany. Významné mestá majú zvláštny štatút ako &quot;commune Urbane&quot; na rovnakej úrovni ako okresy.

== Fauna a flóra ==
Rastlinné spoločenstvá na Madagaskare sú rôznorodé a to vďaka rôznej nadmorskej výške. V najvyšších horách nájdeme horské lúky, nižšie sú tropické dažďové pralesy, ktoré čelia nadmernej ťažbe a vyzerá to, že čoskoro budú úplne zničené. Namiesto pôvodných opadavých lesov tu nájdeme [[Bambus|bambusové]] kroviny. Na juhozápade, kde je extra suché [[Podnebie (klíma)|podnebie]] (350 mm zrážok ročne), sa nachádza tŕnistá [[buš]] alebo [[savana]]. Degradovaným trávnatým porastom sa hovorí badlandy. Nájdeme tu však aj [[Mangrovník (typ stromu)|mangrovníky]].

Na Madagaskare sa kvôli dlhej izolácii od okolitých pevninských blokov (asi 130 mil. rokov) vyskytuje veľké množstvo organizmov, ktoré sú viazané iba na tento ostrov. Sú to napríklad [[lemur]]y, ktorých tu žije asi 20 druhov. Iné druhy tu však chýbajú, napríklad dravé šelmy. Výnimkou je [[fosa]].

Po osídlení človekom sa začala krajina meniť, ubudlo postupne mnoho unikátnych živočíchov, vyhubený bol napr. aj lemur ''[[Megaladapis]]'', ktorý bol podľa [[Oporná sústava|kostrových]] pozostatkov veľký ako [[Somár|osol]] a vážil 200 kg. [[Druh (taxonómia)|Druhy]], ktoré na Madagaskare prežili, označujeme za žijúce [[Fosília|fosílie]], keďže všade inde už dávno v neľútostnej konkurencii vymizli, tu však nepoznali žiadnu konkurenciu.

=== Ochrana prírody ===
Madagaskar bol medzi prvými krajinami sveta, ktoré začali budovať systém [[Chránené územie|chránených území]]. Prvé vznikli už v roku [[1927]]. Bolo ich osem a pokrývali plochu 284 919 ha. Dnešná sieť zahŕňa 50 chránených území, ktoré pokrývajú plochu 1 698 640 ha.

== Hospodárstvo ==
Madagaskar je rozvojový poľnohospodársky štát. Väčšina obyvateľov je závislá na poľnohospodárstve, hoci iba 5% pôdy možno obrábať. Má na svoju veľkú rozlohu pomerne malé náleziská nerastných surovín a nízku výrobu elektrickej energie. Dobýva sa [[chróm]], [[zlato]], [[grafit]], [[soľ]], [[sľuda]], [[Polodrahokam|polodrahokamy]] a [[Drahokam|drahokamy]]. Ťaží sa a vyváža [[drevo]].

V poľnohospodárstve sa pestuje [[Ryža (potravina)|ryža]], [[kukurica]], [[maniok]], [[cukrová trstina]], [[batát|batáty]], [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[bavlna]], [[sisal]], [[kokosový orech]], [[mango]], [[ananás]]y, [[pomaranč]]e, [[Banán|banány]], [[korenie]], [[Vanilka pravá|vanilka]], [[Klinčekovec voňavý|klinček]] a [[káva]].

Živočíšna výroba je orientovaná na chov [[Tur domáci|dobytka]], ošípaných, [[Ovca|oviec]], kôz a [[Hydina (vtáctvo)|hydiny]]. Je tu významný [[rybolov]]. Cestná a železničná sieť je riedka.

== Horolezectvo ==
Madagaskar je vďaka žulovým masívom v oblastiach Andringitra - Tsaranoro, Karambony a ďalších populárnou oblasťou bigwallových horolezeckých výstupov. Do histórie horolezectva sa tu zapísali aj naši horolezci.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.madagascar.gov.mg/ Oficiálna stránka madagskarskej vlády] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081024185803/http://www.madagascar.gov.mg/ |date=2008-10-24 }}
* [http://www.assemblee-nationale.mg/en/accueil.php Oficiálna stránka madagaskarského parlamentu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071026102510/http://www.assemblee-nationale.mg/en/accueil.php |date=2007-10-26 }} 
* [http://www.madagascar-diplomatie.net/ Oficiálne stránky madagaskarského ministerstva zahraničia]
* [http://services.czechtrade.cz/pdf/sti/madagaskar-2009-10-05.pdf Súhrnné teritoriálne informácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120111095635/http://services.czechtrade.cz/pdf/sti/madagaskar-2009-10-05.pdf |date=2012-01-11 }}
* [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/355562/Madagascar Encyclopaedia Britannica]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Madagaskar|1225408720}}

{{Africká únia}}
{{Afrika}}
{{WTO}}

[[Kategória:Madagaskar| ]]
[[Kategória:Ostrovy Indického oceánu]]
[[Kategória:Ostrovy Afriky]]
[[Kategória:Členovia AÚ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Afrike]]
[[Kategória:Členovia Frankofónie]]</text>
      <sha1>82grwom6mbl5m46y7wz089gk6h5zxj5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2026</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4273</id>
    <revision>
      <id>8244824</id>
      <parentid>8242433</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:51:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39010-79</username>
        <id>299920</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úmrtia */</comment>
      <origin>8244824</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13040" sha1="slo9h6wsjrzo9ap2d22fdycouwl301k" xml:space="preserve">{{Rok2|2026}}
Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]].

== Udalosti ==
* [[1. január]] až [[31. december]] – [[Trenčín]] je v roku 2026 [[Trenčín 2026|Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK)]]
* [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]].
* 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]].
* 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]].
* 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených.
* [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]].
* [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]].
* [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u.
* [[17. máj]] – [[Bulharsko]] vyhralo [[Eurovision Song Contest 2026]] s pesničkou „[[Bangaranga]]“ od speváčky [[Dara (speváčka)|Dara]].
* [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]].
* [[24. máj]] – Sa konalo podujatie [[Noc múzeí a galérií]]
* [[31. máj]] – [[Fínske národné hokejové mužstvo|národný tím Fínska]] vyhral finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2026]] po tom, čo v [[Zürich]]u zdolal domáce [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{ku|1|0}} po predĺžení.

== Očakávané udalosti ==
* [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]].
* [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e.

== Úmrtia ==
[[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]]
[[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]]
[[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] 
[[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]]
[[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|náhľad|upright|[[Nathalie Baye]] († 17. apríl)]]
* {{0}}[[6. január]] – [[Radek Černoch]], český právnik, právny historik (romanista) a odborník na dedičské právo (* [[1986]])
* {{0}}6. január – [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]])
* {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]])
* {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* [[10. január]] – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]])
* 10. január – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]])
* 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]])
* 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]])
* [[13. január]] – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]])
* 13. január – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]])
* [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]])
* [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]])
* [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]])
* [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]])
* [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]])
* [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]])
* [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]])
* {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]])
* {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]])
* {{0}}[[6. február]] – [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]])
* {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]])
* [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]])
* [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]])
* 11. február – [[Marián Brezáni]], slovenský textár, skladateľ a aforista (* [[1966]])
* [[13. február]] – [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]])
* [[16. február]] – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]])
* 16. február – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]])
* [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]])
* [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]])
* 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]])
* [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]])
* [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]])
* [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]])
* [[28. február]] – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]])
* 28. február – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]])
* {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]])
* {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]])
* {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]])
* {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]])
* [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]])
* [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]])
* [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]])
* 14. marec – [[Christopher Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]])
* [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]])
* [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]])
* [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]])
* [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]])
* [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]])
* 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]])
* [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]])
* {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]])
* {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]])
* {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]])
* {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]])
* [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]])
* [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]])
* [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]])
* [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]])
* [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]])
* [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]])
* [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]])
* [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]])
* [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]])
* [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]])
* [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]])
* [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]])
* [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]])
* [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]])
* 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]])
* 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]])
* {{0}}[[1. máj]] – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]])
* {{0}}1. máj – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]])
* {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]])
* [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]])
* [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]])
* 14. máj - [[Valie Export]], rakúska vizuálna umelkyňa, performerka a pedagogička (* [[1940]]) 
* [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1933]])
* [[16. máj]] – [[Karel Schelle]], český právnik, právny historik a advokát (* [[1952]])
* [[17. máj]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár (* [[1937]])
* [[18. máj]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]])
* [[19. máj]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ, hráč na trombón, klavirista, gitarista, bubeník a harmonikár (* [[1951]])
* [[21. máj]] – [[John McCreary Fabian]], americký astronaut (* [[1939]])
* [[22. máj]] – [[Dick Parry]], britský saxofonista (* [[1942]])
* [[23. máj]] – [[Philip Aaberg]], americký klavirista a hudobný skladateľ (* [[1949]])
* [[24. máj]] – [[Ján Plachetka]], slovenský šachový veľmajster (* [[1945]])
* [[28. máj]] – [[Claude Lemieux]], kanadský hokejista (* [[1965]])
* {{0}}[[1. jún]] – [[Anthony Head]], anglický herec (* [[1954]])
* {{0}}[[4. jún]] – [[Marjane Satrapiová]], francúzsko-iránska komiksová autorka, ilustrátorka, režisérka animovaných filmov a autorka kníh pre deti (* [[1969]])
* [[11. jún]] – [[David Hockney]], britský výtvarník a fotograf (* [[1937]])
* [[14. jún]] – [[Oliver Tree]], americký spevák, skladateľ a hudobník (* [[1993]])
* [[15. jún]] – [[Kyle Calder]], kanadský hokejista (* [[1979]])
* [[16. jún]] – [[Camillo Ruini]], talianský kardinál (* [[1931]])
* 16. jún – [[Daveigh Chase]], americká herečka (* [[1990]])
* [[17. jún]] – [[Alexandr Michajlovič Samokuťajev]], ruský kozmonaut (* [[1970]])
* [[18. jún]] – [[François Englert]], belgický fyzik (* [[1932]])
* [[20. jún]] – [[Slavenka Drakulićová]], chorvátska spisovateľka (* [[1949]])
* [[22. jún]] – [[Denisa Hurban Baránková]], slovenská lukostreľkyňa (* [[2001]])
* 22. jún – [[Alan Greenspan]], americký ekonóm (* [[1926]])
* [[26. jún]] – [[Sergej Ivanov]], ruský politik (* [[1953]])
* [[29. jún]] – [[Ervin László]], maďarský filozof, kybernetik (* [[1932]])
* {{0}}[[1. júl]] – [[Martin Sarvaš]], slovenský producent a hudobník (* [[1961]])
* [[8. júl]] - [[Bonnie Tyler]], waleská speváčka a skladateľka (* [[1951]])


[[Kategória:2026| ]]</text>
      <sha1>slo9h6wsjrzo9ap2d22fdycouwl301k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diaľnica D1 (Slovensko)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4697</id>
    <revision>
      <id>8244823</id>
      <parentid>8236580</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:51:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39088-75</username>
        <id>299919</id>
      </contributor>
      <comment>/* Prehľad úsekov diaľnice D1 */ Karel III.</comment>
      <origin>8244823</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="146975" sha1="q2uzyzo2jpg51q78weaaw7p3fb0ts9e" xml:space="preserve">{{Dobrý článok}}
{{Infobox diaľnica
 | KRAJINA = SK
 | TYP CESTY = D
 | ČÍSLO CESTY = 1
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 50
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY1 = 58
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY2 = 75
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY3 = 442
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY4 = 571
 | MAPA = Motorway D1 SK map.svg
 | VÝSTAVBA = 1972 – ''2031/2035''
 | ZAČIATOK TRASY = [[Bratislava]]
 | KONIEC TRASY = [[Záhor]]
 | CELKOVÁ DĹŽKA = 512
 | V PREVÁDZKE = 409,4
 | VO VÝSTAVBE = 14,9
 | V PLÁNE = 87,7
 | REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]],&lt;br&gt;[[Trenčiansky kraj]], [[Žilinský kraj]],&lt;br&gt;[[Prešovský kraj]], [[Košický kraj]]
 | ROZŠÍRENIA = 3 + 3: 36 km
4 + 4: 0,5 km
 | VÝJAZDY = 65 (v prevádzke)
 | TUNELY = 9 (v prevádzke)
 | OBRÁZOK = D1 klcov atolentak.jpg
 | OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 310px
 | OBRÁZOK-POPIS = Diaľnica D1 pri obci Klčov na Spiši
 | OBJEKTY = 
{{Cesta|SK|ĎALEJ||[[Bratislava]]-[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]-Pečňa&lt;br&gt;Pokračuje ako {{Cesta/SK-D-E|2|58|65|75}}&lt;br&gt;smer [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]/[[Kúty (okres Senica)|Kúty]]}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|65|[[Bratislava]]-Kapitulské pole&lt;br&gt;&lt;small&gt;(vetvenie smer Maďarsko)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|0|[[Bratislava]]-Pečňa {{Cesta/SK-D-E|2|75}}&lt;br&gt;&lt;small&gt;(vetvenie smer Česko)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|1|Bratislava-Incheba {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/SK-1|61}} {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}} 
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ovsište 567 m|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|4|Bratislava-Petržalka-Ovsište {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/SK-1|61}} {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=bez úhrady}} 
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Prístavný most]] ([[Dunaj]]) 1080 m|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|6|Bratislava-Nivy {{Cesta/SK-R-E|7|575}}{{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|SSÚD|7|SSÚD Bratislava|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|8|Bratislava-[[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] {{Cesta/SK-1|63}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Prievoz 1756 m|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|10|Bratislava-Trnávka &lt;small&gt;(vjazd len smer D2)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|11|[[Letisko Milana Rastislava Štefánika|Bratislava-Letisko]]|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Zlaté Piesky {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|13|Bratislava-[[Zlaté Piesky]] {{Cesta/SK-1|61}}&lt;br&gt;&lt;small&gt;(výjazd len smer Žilina, vjazd len smer D2)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Zlaté Piesky|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Bratislava-[[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] {{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD||Bratislava-Pri mlyne &lt;small&gt;(len vjazd smer D2)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|15|Bratislava-východ {{Cesta/SK-D-E|4|58|75}}|FARBA=bez úhrady}}{{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||Začiatok spoplatneného úseku}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Triblavina}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|18|[[Bernolákovo]] {{Cesta/SK-2|127}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|27|[[Senec]] {{Cesta/SK-2|503}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|31|[[Blatné]] {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Čataj}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|44|[[Voderady (okres Trnava)|Voderady]] {{Cesta/SK-3|1286}}}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Zeleneč}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|50|[[Trnava]] {{Cesta/SK-R-E|1|58|571}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|66|[[Hlohovec]] {{Cesta/SK-2|513}}}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Červeník {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|68|[[Madunice]] {{Cesta/SK-1|61}} &lt;small&gt;(len výjazd)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Červeník {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Piešťany}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|83|[[Piešťany]] {{Cesta/SK-2|499}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|91|[[Horná Streda]] {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Horná Streda 772 m ([[Váh]])}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|95|Lúka {{Cesta/SK-2|507}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Hrádok &lt;small&gt;(vážnica)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|106|[[Nové Mesto nad Váhom]] {{Cesta/SK-2|515}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Beckov (obec)|Beckov]]}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Beckov 336 m (Váh)}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|119|[[Trenčín]]-juh {{Cesta/SK-1-E|9|50|572}}}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|119|[[Trenčín]]-juh {{Cesta/SK-1-E|9|50}} {{Cesta/SK-R-E|2|572}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Kostolná {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Drietoma]] 238 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|124|[[Trenčín]]-západ {{Cesta/SK-PD|5}}}}
{{Cesta|SK|SSÚD|126|SSÚD Trenčín}}
{{Cesta|SK|ČSPH-OBČERSTVENIE||Zamarovce}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Súčanka 404 m/486 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Újazd 486 m/490 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|138|[[Dubnica nad Váhom]] {{Cesta/SK-1|57}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Dubnica nad Váhom|Dubnica]] {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Prejta {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|145|[[Ilava]] {{Cesta/SK-2|574}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kočkovský kanál 187 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Nosický kanál 227 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|153|Ladce {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ladce 186 m/189 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Beluša}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|157|[[Púchov]]-juh {{Cesta/SK-R|6}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Pružinka 902 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Sverepec {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sverepec I 443 m/480 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sverepec II 315 m/310 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|165|[[Považská Bystrica]]-juh {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kunovec}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Galanovec}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Matúška}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Považská Bystrica {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Estakáda Považská Bystrica|Považská Bystrica]] 1444 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|169|[[Považská Bystrica]]-centrum {{Cesta/SK-2|507}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hričovský kanál 1695 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Vrtižer (Váh)}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|174|[[Považská Bystrica]]-sever {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Plevník-Drienové 680 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Predmier 300 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Predmier}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|183|[[Bytča]] {{Cesta/SK-2|507}}}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|188|[[Diaľničná križovatka Žilina|Žilina]] &lt;small&gt;(Hričovské Podhradie)&lt;/small&gt; {{Cesta/SK-D-E|3|75}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Dolný Hričov 1804 m}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Ovčiarsko 2275 m}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Žilina 1375 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Lietavská Lúčka 1091 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|199|[[Žilina]]-juh {{Cesta/SK-1|64b}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Turie|}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Turie {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Višňové 1|}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Višňové 2|}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Višňové 7520 m|}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|212|Dubná Skala, [[Vrútky]] {{Cesta/SK-1|18}}&lt;br/&gt;&lt;small&gt;(bez výjazdu smer Košice)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Dubná Skala (Váh)}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Turčianske Kľačany 442 m (Váh)}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|218|[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] {{Cesta/SK-R|3}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Sučany]]}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kantorský potok}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Turčianska Štiavnička}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Turany (Váh)}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Krpelianský kanál}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|229|[[Turany 2]] {{Cesta/SK-1|18}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|229|[[Turany]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|D-KONIEC||&lt;small&gt;Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|18|50}}&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Most ponad štrkovisko Bôr|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Krpeľany (Váh)|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Korbeľka 5868 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Stankovany 451 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Havran 2813 m/2838 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Hubová 1 - 428 m (Váh)|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|242|[[Ružomberok]]-západ {{Cesta/SK-1|18}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|242|[[Likavka]] {{Cesta/SK-R|3}}||FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Hubová 2 - 438 m (Váh)|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 1 - 138 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 2 - 324 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 3 - 485 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Čebrať 3650 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|249|[[Ružomberok]]-sever {{Cesta/SK-1-E|59|77}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 1 - 571 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 2 - 186 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 3 - 754 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|251|[[Ivachnová]] {{Cesta/SK-R|1}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Martinček 684 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Lisková 228 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Ivachnová 601 m (Váh)|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|D-ZAČIATOK|257|&lt;small&gt;Prechod na/z I/18&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|ČSPH|258|Ivachnová &lt;small&gt;(ČS smer Žilina v pláne)&lt;/small&gt; {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|259|Ivachnová {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Dechtáre}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Čemice {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|272|[[Liptovský Mikuláš]] {{Cesta/SK-2|584}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|277|Závažná Poruba {{Cesta/SK-3|2337}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|279|[[Liptovský Ján]] {{Cesta/SK-3|2340}} &lt;small&gt;(bez výjazdu smer Žilina)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Podtureň (Váh) 1038 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Velínok &lt;small&gt;(v zime uzavreté)&lt;/small&gt; {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Jamníček 179 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|284|[[Liptovský Hrádok]] {{Cesta/SK-2|537}}}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Belá (potok)|Belá]] 308 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Dovalovec 504 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Hybe}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hybica 571 m/565 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|292|Hybe {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Východná 380 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|297|[[Východná (obec)|Východná]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Východná}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Jánošíková studnička 381 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beliansky potok 347 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Čierny jarok 184 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|303|[[Važec]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Važec 638 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Štrba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Štrba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|310|[[Štrba]] {{Cesta/SK-3|3060}}}}
{{Cesta|SK|ĎALEJ||nadmorská výška 902 m n. m.}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel [[Lučivná (okres Poprad)|Lučivná]] 250 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|315|[[Mengusovce]] ([[Svit (mesto)|Svit]]) {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|539}}}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Bôrik 999 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Batizovce ([[Poprad (rieka)|Poprad]])}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Batizovce]]}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|322|[[Poprad]]-západ {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Velický potok}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|325|[[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] {{Cesta/SK-2|534}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Matejovce}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|329|Poprad-východ {{Cesta/SK-1|67}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ekodukt 100 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|341|[[Spišský Štvrtok]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišský Štvrtok 170 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Iliašovce 431 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kurimany 180 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bicír 100 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|350|[[Levoča]] {{Cesta/SK-2|533}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||MÚK Levoča 400 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Levoča 632 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Levoča}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Šibenik 591 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Šibenik 200 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišský Hrhov 488 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Doľany 430 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Klčov 230 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Nemešany 330 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|360|[[Spišské Podhradie]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišské Podhradie 700 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|368|Beharovce {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|D-KONIEC-RC-ZAČIATOK||'''prechod na polovičný profil'''}}
{{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||''spoplatnený polovičný profil''}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beharovce 225 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Pongrácovce 102 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Korytné 343 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|TUNEL||[[Tunel Branisko]] 4975 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|RC-KONIEC-D-ZAČIATOK||'''prechod na plný profil'''}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|379|[[Široké]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Fričovce 407 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|382|Fričovce {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hendrichovce 1 - 194 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hendrichovce 2 - 276 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 1 - 328 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 2 - 296 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 3 - 205 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 4 - 368 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Veľká Svinka 104 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Chmiňany 288 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Chminianska Nová Ves 71 m/257 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Svinia 303 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|393|[[Svinia]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malá Svinka 255 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malý Šariš 494 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Malý Šariš}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|400|[[Prešov]]-západ {{Cesta/SK-R-E|4|371}} {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|546}}}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Prešov 2224 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Torysa]]}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|407|Prešov-juh {{Cesta/SK-3|3445}} {{Cesta/SK-3|3446}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Petrovany &lt;small&gt;(vážnica)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|418|Lemešany {{Cesta/SK-3|3445}}}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Janovík}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|422|[[Nová polhora]] {{Cesta/SK-1|20}} {{Cesta/SK-3|3325}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|427|[[Košice]]-sever {{Cesta/SK-1|20}} {{Cesta/SK-3|3325}} {{Cesta/SK-3|3339}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Vajkovce 541 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Beniakovce {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beniakovce 132 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Rozhanovce]] {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|433|Košické Oľšany&lt;br&gt;{{Cesta/SK-R-E|4|58|71}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Košické Oľšany 245 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ďurďošík 1 - 264 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ďurďošík 2 - 175 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Olšavský potok 315 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|441|Bidovce {{Cesta/SK-2|576}}}}
{{Cesta|SK|D-KONIEC||&lt;small&gt;Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|19|50}}&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Svinica|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Dargov 1050 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|454|Dargov {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Bačkov|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|462|Dvorianky {{Cesta/SK-1|79}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|472|[[Pozdišovce]] {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Pozdišovce|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|475|[[Michalovce]]-západ {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|483|[[Michalovce]]-východ {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Veľké Revištia|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|496|[[Sobrance]] {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Jenkovce|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|510|Záhor {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|HRANICA|511|Záhor - Storožnica {{minivlajka|Ukrajina}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/UA-M|06}}{{Cesta/UA-M-E|08|50}}&lt;br&gt;smer [[Užhorod]]/[[Čop (mesto)|Čop]]/[[Veľké Berezné]]|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|LEGENDA}}
}}

'''Diaľnica D1''' (''D1'') je najvýznamnejšia a súčasne aj najdlhšia [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]], ktorá po svojom dokončení spojí [[Bratislava|Bratislavu]] so [[Záhor|Záhorom]] v blízkosti [[Štátne hranice Slovenska|štátnych hraníc]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Súčasťou diaľnice bude aj nový diaľničný [[hraničný priechod]], v blízkosti súčasného cestného [[Hraničný priechod|hraničného priechodu]] [[Vyšné Nemecké|Vyšné Nemecké – Užhorod]] na štátnej [[Štátne hranice Slovenska|hranici]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Trasa diaľnice D1 sa začína v [[Bratislava|Bratislave]] a pokračuje cez [[Trnava|Trnavu]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Poprad]], [[Prešov]], [[Košice]] a [[Michalovce]] do [[Záhor|Záhoru]]. Diaľnica D1 je súčasťou vetvy „A“, 5. [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] s trasou [[Bratislava]] – [[Žilina]] – [[Košice]] – [[Užhorod]] – [[Ľvov]] a [[Európska cesta|európskych ciest]] [[Európska cesta 50|E50]] (Trenčín – Bidovce ''– hranica s Ukrajinou''), [[Európska cesta 58|E58]] (Bratislava – Trnava), [[Európska cesta 75|E75]] (Bratislava – Hričovské Podhradie), [[Európska cesta 442|E442]] (Bytča – Hričovské Podhradie) a [[Európska cesta 571|E571]] (Bratislava – Trnava). Na financovaní výstavby diaľnice sa významnou mierou podieľa aj [[Európska únia]], samotná organizácia výstavby však leží na [[Slovensko|Slovenských]] orgánoch [[Verejná správa|verejnej správy]] a [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS, a. s.]]  &lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dialnice|url=http://www.uzemneplany.sk/dialnice|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=UzemnePlany.sk - Najväčší informačný portál o architektúre, urbanizme, územnom plánovaní a rozvoji Slovenska.|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; 

Výstavba diaľnice D1 sa začala v roku 1972, pričom medzi Bratislavou a Trenčínom do roku 1999 formálne šlo o diaľnicu [[Diaľnica D61 (Slovensko)|D61]]. Trasa diaľnice D1 je dlhá 512 kilometrov a od roku 1999 sa začína v diaľničnej križovatke [[Bratislava]] – [[Pečňa]], kde sa nachádza aj nultý kilometer diaľnice. V zmysle dlhodobých plánov sa má diaľnica D1 končiť napojením na ukrajinskú diaľnicu M6 v priestore nového [[Hraničný priechod|hraničného priechodu]] na [[Štátna hranica|štátnej hranici]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]], neďaleko [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] [[Záhor]]. Trasa diaľnice vedie cez [[Trnava|Trnavu]], [[Piešťany]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Vrútky]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Ružomberok]], [[Liptovský Mikuláš]], [[Poprad]], [[Levoča|Levoču]], [[Prešov]], [[Košice]], [[Michalovce]] a [[Sobrance]]. V súčasnosti je sprevádzkovaných 395,9 kilometrov diaľnice D1. Vo výstavbe je aktuálne 28,4 kilometrov diaľnice D1, a to v úsekoch medzi [[Lietavská Lúčka|Lietavskou Lúčkou]] a [[Dubná Skala|Dubnou Skalou]] a medzi [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] a [[Ivachnová|Ivachnovou.]] V príprave je na trase z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Košice|Košíc]] už iba úsek medzi [[Turany|Turanmi]] a [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] v dĺžke 13,5 kilometra, všetky ostatné úseky medzi týmito dvoma mestami sú aktuálne už buď v prevádzke, alebo vo výstavbe. Hlavná časť zostávajúcich úsekov v príprave v celkovej dĺžke 74,2 kilometra tak leží východne od [[Košice|Košíc]], v úseku od [[Bidovce|Bidoviec]] až po [[Záhor]] na hraniciach s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Napriek rôznym plánovaným termínom dokončenia diaľnice D1 z minulosti (roky 2000, 2010, 2017, 2027 či 2030) bude táto [[diaľnica]] prejazdná medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Košice|Košicami]] najskôr v roku 2029, v celej svojej dĺžke z [[Bratislava|Bratislavy]] až po [[Záhor]] najskôr v roku 2040.

Na [[Západné Slovensko|západnom Slovensku]] sa trasa diaľnice D1 začína v diaľničnej križovatke [[Bratislava]] – [[Pečňa]] a pokračuje z [[Bratislava|Bratislavy]] cez [[Trnava|Trnavu]], [[Piešťany]], [[Trenčín]] a [[Považská Bystrica|Považskú Bystricu]] až do [[Lietavská Lúčka|Lietavskej Lúčky]] pri [[Žilina|Žiline]], čo predstavuje 198 kilometrov diaľnice. V tejto západnej časti diaľnice bola technicky mimoriadne náročná výstavba úsekov [[Ladce]] – [[Sverepec]] a úseku [[Považská Bystrica]] Juh – [[Považská Bystrica]] Sever. V [[Hričovské Podhradie|Hričovskom Podhradí]] sa nachádza križovatka diaľnic D1 a [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]. Diaľnica D1 je na západnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy, z [[Bratislava|Bratislavy]] až po [[Lietavská Lúčka|Lietavskú Lúčku]]. V roku 2025 sa otvoril úsek od Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu, čo umožnilo plynulé prepojenie diaľnice až po [[Turany]].

Na severnom Slovensku je v úseku medzi Turanmi a [[Prešov|Prešovom]] zatiaľ sprevádzkovaných 148,9 kilometrov diaľnice. Ďalej je v tomto úseku vo výstavbe 14,9 kilometra a v príprave 13,5 kilometra diaľnice D1. V súčasnosti prebieha výstavba v úseku [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] – [[Ivachnová]]. Tento 15,2 kilometra dlhý úsek tvorí severný obchvat [[Ružomberok|Ružomberku]]. Súčasťou tohto úseku je aj [[tunel Čebrať]]. Výstavba v tomto úseku sa začala ešte v roku 2014, v priebehu výstavby však došlo k výskytu neočakávaných [[Geológia|geologických]] porúch, čo si vyžiadalo prerušenie výstavby a prepracovanie projektu výstavby. Výstavba tohto úseku bola obnovená v zmysle nového technického projektu v roku 2018, s predpokladom dokončenia na jar 2026. Technicky a stavebne najnáročnejší, 13,5 kilometra dlhý úsek [[Turany]] – [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] je aktuálne iba v príprave s predpokladom začiatku výstavby v roku 2027 a predpokladom dokončenia v roku 2034. Mimo menovaných úsekov je diaľnica D1 na severnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy z [[Hričovské Podhradie|Hričovského Podhradia]] až po výjazd Prešov-západ, kde sa nachádza aj križovatka diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R4]]. 

Na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] je sprevádzkovaný 27,5-kilometrový úsek diaľnice medzi [[Kraj (štátna správa)|krajskými]] mestami [[Prešov]] a [[Košice]]. Súčasne je od roku 2019 na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] v prevádzke aj 14,4 kilometra dlhý úsek [[Budimír]] – [[Bidovce]], ktorý plynule nadväzuje na už existujúci úsek D1 medzi [[Prešov|Prešovom]] a [[Košice|Košicami]] a ktorý je súčasne aj celkovo prvým úsekom diaľnice D1 s trasou ležiacou prevažne východne od [[Košice|Košíc]]. Ďalšie plánované úseky diaľnice D1 pokračujú ďalej smerom na východ až do [[Záhor|Záhoru]] na [[Štátna hranica|hraniciach]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Tieto úseky nateraz nemajú stanovený termín začiatku výstavby.

Výstavba diaľnice D1 je mimoriadne technicky náročná najmä v hornatom teréne severného [[Slovensko|Slovenska]], obzvlášť v úseku medzi [[Hričovské Podhradie|Hričovským Podhradím]] a [[Ivachnová|Ivachnovou]]. Na diaľnici D1 sa po jej úplnom dokončení bude nachádzať až dvanásť [[tunel]]ov, s celkovou dĺžkou takmer 36 kilometrov. V súčasnosti je z týchto dvanástich tunelov v prevádzke osem; [[tunel Branisko]] ''(4 975 m)'', [[tunel Lučivná]] ''(250 m)'', [[tunel Bôrik]] ''(999 m)'', [[tunel Šibenik]] ''(591 m)'', [[tunel Višňové]] ''(7 445 m)'', [[tunel Ovčiarsko]] ''(2 360 m)'', [[tunel Žilina]] ''(655 m)'' a [[tunel Prešov]] ''(2 244 m)''. Vo výstavbe je momentálne [[tunel Čebrať]] ''(3 600 m)''. V príprave je výstavba tunelov [[Tunel Korbeľka|Korbeľka]] ''(5 868 m)'', [[Tunel Havran|Havran]] ''(2 820 m)'' a [[Tunel Dargov|Dargov]] ''(4 008 m)''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničn� tunely na Slovensku|url=http://dialnice.szm.com/tunnels/tunnels.html|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=dialnice.szm.com}}&lt;/ref&gt;''.'' Okrem tunelov sú na diaľnici D1 aj mnohé [[most]]y, [[viadukt (súčasnosť)|viadukty]] a [[Estakáda|estakády]], z ktorých najdlhšou je [[estakáda Hričovský kanál]], ktorá je so svojou dĺžkou 2 081 metrov jedným z najdlhších cestných [[Most|mostov]] na [[Slovensko|Slovensku]].

V zmysle aktuálnych plánov ministerstva dopravy, s výnimkou prvej časti obchvatu Košíc, nebudú do roku 2028 rozostavané ani sprejazdnené žiadne úseky diaľnice D1 východne od Košíc, ani druhá rúra tunela Branisko. Sprevádzkovanie diaľnice v celej dĺžke trasy nemožno s ohľadom na aktuálne zámery ministerstva dopravy očakávať pred rokom 2035.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail materiálu {{!}} Portal OV|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum prístupu=2021-05-15}}&lt;/ref&gt;

== Prehľad úsekov diaľnice D1 ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Poradie úseku
!Označenie úseku
!Dĺžka úseku v km
!Zahájenie výstavby
úseku
!Uvedenie úseku do 
prevádzky
!Výjazdy a križovatky
|-
|1.
|Bratislava, Viedenská - Bratislava, Prístavný most
|3,2
|2003
|2005
|1. Križovatka D1x[[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], Bratislava - Pečňa
2. Bratislava - Viedenská

3. Bratislava - Panónska
|-
|2.
|Bratislava, Prístavný most - Bratislava, Prievoz
|3,0
|1977
|1983, ľavá polovica
1985, pravá polovica
|4. Bratislava - Ovsište
5. Bratislava - Prievoz (Od roku 2021 križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]], premenované na Bratislava - Nivy I)
|-
|3.
|Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová
|2,6
|1984
|1990
|6. Bratislava - Mierová
|-
|4.
|Bratislava, Mierová - Bratislava, Senecká cesta
|5,5
|1999
|2002
|7. Bratislava - Galvaniho
8. Bratislava - Letisko

9. Bratislava - Zlaté piesky
|-
|5.
|Bratislava, Senecká cesta - Senec
|13,0
|1972
|1975
|10. Bratislava - Vajnory
12. Triblavina

13. Senec
|-
|5.
|Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory - Senec, východ (Blatné) - I.etapa (Úsek Bratislava, Vajnory - Triblavina)
|3,6 

|2022

|2026

|10. Bratislava - Vajnory, prestavba
11. Bratislava, východ II, križovatka D1x[[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]

12. Triblavina, otvorená 29. októbra 2021&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KRIŽOVATKU TRIBLAVINA SME SPUSTILI DO OSTREJ PREVÁDZKY|url=https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/krizovatku-triblavina-sme-spustili-do-ostrej-prevadzky|dátum prístupu=2021-10-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20211029123616/https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/krizovatku-triblavina-sme-spustili-do-ostrej-prevadzky|dátum archivácie=2021-10-29}}&lt;/ref&gt;

|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|5. 
|Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory - Senec, východ (Blatné) - II.etapa (Úsek Triblavina - Senec, východ)
|10,5
|2027
|2030
|13. Senec, prestavba
|-
|6.
|Senec - Trnava
|23,1
|1975
|1978
|14. Senec - východ (Blatné)
15. Voderady

16. Dočasná križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], Trnava (presmerovanie R1 v smere do Bratislavy)
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|6.
|Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku Senec, východ - Trnava, križovatka D1xR1
|19,9
|2027
|2032
|14. Senec - východ (Blatné) prestavba dokončená v 2017
15. Voderady, prestavba

16. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], Trnava, prestavba (degradácia na cestu prvej triedy 62)
|-
|7.
|Trnava - Hlohovec
|15,9
|1978
|1982
|17. Hlohovec
|-
|8.
|Hlohovec - Piešťany
|17,7
|1980
|1985
|18. Červeník
19. Piešťany
|-
|9.
|Piešťany - Horná Streda
|8,1
|1984
|1988
|20. Horná Streda
|-
|10.
|Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom
|14,4
|1997
|1998, ľavá polovica
2000, pravá polovica
|21. Lúka
|-
|11.
|Nové Mesto nad Váhom - Chocholná
|13,1
|1996
|1998, ľavá polovica
2000, pravá polovica
|22. Nové Mesto nad Váhom
|-
|12.
|Chocholná - Skala
|10,3
|1991
|1996
|23. Trenčín - juh (Chocholná)
24. Trenčín - západ

25. Výjazd pre potreby správy a údržby diaľnice
|-
|13.
|Skala - Nemšová
|7,6
|1994
|1996
|26. Dubnica nad Váhom
|-
|14.
|Nemšová - Ladce
|15,5
|1996
|1998, ľavá polovica
2000, pravá polovica
|27. Ilava
28. Ladce
|-
|15.
|Ladce - Sverepec
|11,3
|1998
|2004, úsek Ladce - Beluša
2005, zbytok úseku
|29. Beluša (Púchov)
Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|R6]]
|-
|16.
|Sverepec - Vrtižer
|9,8
|2007, II.úsek
2008, I. úsek
|2010, I. úsek
2010, II. úsek
|30. Považská Bystrica - juh
31. Považská Bystrica - centrum
|-
|17.
|Vrtižer - Hričovské Podhradie
|12,9
|1998
|2007
|32. Považská Bystrica - sever
33. Bytča
|- 
|18.
|Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka
|11,3
|2014
|2021

|34. Križovatka D1x[[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]] Žilina
|-
|19.
|Lietavská Lúčka - Dubná Skala
|13,5
|2014
|2025
|35. Lietavská Lúčka
|-
|20.
|Dubná Skala - Turany
|13,5 + 3,3 privádzač
|2011
|2015
|36. Dubná Skala
Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|R3]]

37. Martin

38. Turany 2
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|21.
|Turany - Hubová
|13,5
|2027
|2033
|
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|22.
|Hubová - Ivachnová
|14,9
|2013
|2.6.2027
|39. Hubová
40. Likavka
|-
|23.
|Ivachnová - Liptovský Mikuláš
|15
|1973
|1977
|41. Ivachnová,
Križovatka,

D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] (plánované)
|-
|24.
|Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján
|6,4
|1972
|1976
|42. Liptovský Mikuláš
43. Liptovský Ján
|-
|25.
|Liptovský Ján - Liptovský Hrádok
|5,1
|1975
|1983
|44. Liptovský Hrádok
|-
|26.
|Liptovský Hrádok - Hybe
|8,2
|1983, ľavá polovica
1987, pravá polovica
|1986, ľavá polovica
1990, pravá polovica
|45. Hybe
|-
|27.
|Hybe - Važec
|10,4
|1996
|1998, pravá polovica
2000, ľavá polovica
|46. Východná
47. Važec
|-
|28.
|Važec - Mengusovce
|12
|1998
|2007, ľavá polovica
2008, pravá polovica
|48. Štrba
49. Mengusovce
|-
|29.
|Mengusovce - Jánovce
|26,4
|2005, II.úsek
2005, III. úsek - ľavá polovica

2006, I.úsek

2007, III. úsek - pravá polovica
|2008, II. úsek
2008, III. úsek - ľavá polovica

2009, I. úsek

2009, III. úsek - pravá polovica
|50. Poprad - západ
51. Vysoké Tatry

52. Poprad - východ

53. Jánovce
|-
|30.
|Jánovce - Jablonov
|19,2
|2011, I. úsek
2012, II. úsek
|2015, I. úsek
2015, II. úsek
|54. Levoča
|-
|31.
|Jablonov - Studenec
|4,7
|2009, pravá polovica
2010, ľavá polovica
|2010, pravá polovica
2012, ľavá polovica
|55. Jablonov
|-
|32.
|Studenec - Beharovce
|3,4
|2009
|2010
|Úsek bez výjazdov
|-
|33.
|Beharovce - Fričovce
|13,7
|1996, Široké obchvat
1996, tunel Branisko, pravá tunelová rúra

1997, Beharovce obchvat, pravá polovica

1997, Fričovce obchvat
|2001, Široké obchvat
2003, tunel Branisko, pravá tunelová rúra

2003, Beharovce obchvat, pravá polovica

2003, Fričovce obchvat
|56. Behárovce
57. Široké

58. Fričovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|33.
|Beharovce obchvat, ľavá polovica
Tunel Branisko, ľavá tunelová rúra
|7,6
|2030
|2034
|Úsek bez výjazdov
|-
|34.
|Fričovce - Svinia
|10,9
|2011
|2015
|Úsek bez výjazdov
|-
|35.
|Svinia - Prešov, západ
|6,8
|2005
|2010
|59. Svinia
60. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]], Prešov - západ
|- 
|36.
|Prešov, Západ - Prešov, juh
|7,8
|2017
|2021
| Úsek bez výjazdov
|-
|37.
|Prešov, juh - Ličartovce
|10,6
|1978
|1982
|61. Prešov - juh
62. Lemešany
|-
|38.
|Ličartovce - Budimír
|9,1
|1983
|1988
|63. Nová Polhora
64. Košice - sever
|-
|39.
|Budimír - Bidovce
|14,4
|2016
|2019
|65. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]],R4 Rozhanovce
66. Bidovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|40.
|Bidovce - Dargov
|12,6
|2030
|2040?
|  67. Dargov
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|41.
|Dargov - Pozdišovce
|18,2
|2030
|2040?
|68. Hriadky
69. Pozdišovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|42.
|Pozdišovce - Michalovce
|12,1
|2030
|2040?
|70. Michalovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|43.
|Michalovce - Sobrance
|15,8
|2030
|2040?
|71. Sobrance
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|44.
|Sobrance - Záhor, štátna hranica Slovensko/Ukrajina
|15,5
|2030
|2040?
|72. Záhor
|}

== Priebeh výstavby diaľnice D1 ==
''Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: [[História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku]]''

== Budúcnosť výstavby ==
'''&lt;big&gt;Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, I.etapa (úsek Bratislava,Vajnory - Triblavina), vo výstavbe&lt;/big&gt;'''
{| style=&quot;background-color: #f9ebc6&quot;
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
! colspan=&quot;6&quot; |Prehľad úseku vo výstavbe
|-
|Dĺžka úseku
|3,6 km
|Zmluvný začiatok výstavby
|December 2022
|Stavebné náklady spolu bez DPH
(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)
|127 miliónov EUR
|-
|Zhotoviteľ
|BUDIMEX S.A.
|Zmluvný koniec výstavby
|December 2025
|Stavebné náklady spolu bez DPH
(Čiastka v zmysle zmluvy )
|133 021 077 EUR
|-
|Stavebný dozor
|NDS a.s.
|Predpoklad sprejazdnenia úseku
|December 2025
|Poradie víťaznej cenovej ponuky vo
verejnom obstarávania
|2. najnižšia
|-
|
|
|
|
|Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH
|85 miliónov EUR
|-
| colspan=&quot;6&quot; |Komentár:
Prestavba krátkeho úseku D1 v mieste križovatky s diaľnicou D4 je nutná, aby mohla v tomto mieste vyrásť križovatka oboch diaľnic. Bez funkčnej križovatky diaľnic D1 a D4 zostane nový diaľničný obchvat hlavného mesta nedostupný pre rozhodujúcu ťažkú tranzitnú dopravu z D1. Žiaľ, križovatka D1 a D4 až trestuhodne mešká. Tento problém by nevznikol, keby v roku 2015 štátny tajomník Stromček a vtedajší minister dopravy Počiatek zahrnuli aj práce na D1 v križovatke do PPP projektu D4R7. Dôsledky ich veľmi zlého rozhodnutia, vyňať križovatku D1 a D4 z projektu výstavby D4 a nechať výstavbu križovatky na NDS, v ďalšom období ešte zhoršilo niekoľkoročné vajatanie ministerstva a NDS s riešením zdvíhania nivelety a rozšírenia D1. Tým sa o mnoho rokov odsunul termín, kedy bude D4 prístupná z diaľnice D1 pre rozhodujúcu časť tranzitnej dopravy. Pre mimoriadne zlé riadenie rezortu dopravy tak budú tisícky tranzitujúcich kamiónov zbytočne jazdiť cez preťažený Prístavný most i nadväzujúce úseky D1 cez mesto najmenej do konca roku 2025, teda celých 5 rokov po otvorení diaľnice D4.
NDS vyhlásila tender na rozšírenie diaľnice D1 v úseku Bratislava – Triblavina spolu s výstavbou križovatky diaľnic D1 a D4 v septembri 2021. Predpokladaná cena stavebných prác, plánovaných podľa verejného obstarávania na tri a pol roka, bola určená na 127 miliónov EUR bez dane z pridanej hodnoty. Ponuky predložili štyria uchádzači, spoločnosť Doprastav, a. s., navrhla pôvodne najnižšiu cenu 85 mil. eur bez DPH, ale zo súťaže ju vylúčili.
Viac než tretinu celej stavby D1 Bratislava – Triblavina, rozšírenie na 3+3 jazdné pruhy budú tvoriť mosty, ich súhrnná dĺžka bude 1,35 km a celkovo ich bude osemnásť. Súčasťou stavby je aj zmienená križovatka D1 a D4. Počas prestavby diaľnice D1 bude doprava dočasne vedená po obchádzkových trasách na vetvách križovatky D1 a D4. Kľúčové pre odľahčenie dopravy sú vetvy z D4 na D1 (Jarovce – Trnava) a opačne z D1 na D4 (Trnava – Jarovce) a tieto budú sprístupnené motoristom skôr.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál o diaľniciach, rýchlostných cestách a železniciach|url=https://doprava.ineko.sk/mapa/cesty|vydavateľ=doprava.ineko.sk|dátum prístupu=2023-03-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preverujú postup diaľničiarov v súvislosti s tendrom na rozšírenie diaľnice D1 a výstavby kľúčovej križovatky pri Bratislave - NašaDoprava.sk|url=https://sita.sk/nasadoprava/uvo-preveri-tender-na-dostavbu-dialnice-d1-a-klucovu-krizovatku-pri-bratislave-jeden-z-uchadzacov-podal-namietku/|vydavateľ=SITA.sk|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozšírenie D1 Bratislava - Triblavina sa začína, diaľničiari podpísali zmluvu a pôjde o výstavbu počas živej prevádzky - NašaDoprava.sk|url=https://sita.sk/nasadoprava/stavba-rozsirenia-d1-bratislava-triblavina-sa-zacina-pojde-o-vystavbu-pocas-zivej-prevadzky/|vydavateľ=SITA.sk|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NDS podpísala zmluvu na rozšírenie diaľnice D1|url=https://spravy.rtvs.sk/2022/11/nds-podpisala-zmluvu-na-rozsirenie-dialnice-d1/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2022-11-29|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk-SK|meno=Michal|priezvisko=Baran}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=&quot;6&quot; |Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná zo štátneho rozpočtu. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]
|}

=== Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy, II. etapa (úsek Triblavina - Senec) v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f9ebc6&quot;
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|10,5 km
|Zmluvný začiatok výstavby
|December 2022
|-
|
|
|
|
|-
|Zhotoviteľ
|BUDIMEX
S.A
|Zmluvný koniec výstavby
|December 2025
|-
|
|
|
|
|-
|STAVEBNÝ DOZOR
|NDS a.s
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|December 2025
|-
|
|
|
|
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Prestavba tohto úseku D1 od križovatky Triblavina až po Senec je potrebná, napriek tomu ale mešká. Rast osobnej a nákladnej dopravy zaznamenal v poslednom desaťročí nebývalý rozvoj, pričom boli prekonané všetky prognózy rozvoja automobilovej dopravy, čo má za následok zvýšené požiadavky na kapacitu komunikácií. Úsek diaľnice D1 Bratislava – Senec bol uvedený do prevádzky v roku 1975. Výsledkom rýchleho rozvoja rastu automobilizácie je naplnenie kapacity týchto úsekov diaľnice 32 rokov po jej uvedení do prevádzky. Napriek deklarovaným termínom, je prakticky isté, že tieto nebudú dodržané a skutočný začiatok výstavby sa odsúva až na koniec tohto desaťročia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na 8-pruh – Amberg Engineering Slovakia, s.r.o.|url=https://amberg.sk/referencie-single/dialnica-d1-bratislava-senec-rozsirenie-na-8-pruh/|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osempruh mezi Bratislavou a Trnavou má byť v roku 2028, zdržala ich Triblavina|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506506-osempruh-mezi-bratislavou-a-trnavou-ma-byt-v-roku-2028-zdrzala-ich-triblavina/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-24|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ref3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://cesty.ineko.sk/mapa|vydavateľ=cesty.ineko.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://www.cesty.ineko.sk/mapa|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=www.cesty.ineko.sk}}&lt;/ref&gt;
|}

'''&lt;big&gt;Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, v príprave&lt;/big&gt;'''
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|19,9 km
|Predpoklad začiatku verejného obstarávania
|2024
|-
|
|
|Predpoklad začiatku výstavby
|2025/26
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2030
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotné usporiadanie 3+3 pruhy + odstavné pruhy, je potrebné, ale menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec. Mohlo byť k realizácii bližšie, lenže od roku 2008 sa projektovalo rozšírenie na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) až po Trnavu. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) upustila od výstavby kolektorov až po dlhodobom presadzovaní riešenia, ktoré sa ukázalo ako neefektívne a finančne neudržateľné. V dôsledku toho došlo k výrazným časovým a finančným stratám počas prípravy projektu.

O triezvejšom riešení bez kolektorov sa tiež rozhodlo už pred rokmi, no príprava rozšírenia D1 od roku 2013 doteraz reálne nepokračuje. Výnimkou boli len krátke úseky v križovatkách Triblavina a Blatné. Realizácia rozšírenia najdlhšieho z úsekov D1 po Trnavu v dĺžke 20 km sa podľa termínov NDS posúva až na roky 2025 až 2030. Konečne sa má projektovať bez &quot;kolektorov&quot;, a tiež s dobudovaním križovatky pri Trnave o priamu vetvu z R1 od Nitry na D1 do Bratislavy. Výrazný posun prípravy súvisí s opakovanými veľkými zmenami projektu, ktoré je nutné zapracúvať do dokumentácie a ktoré idú vysoko nad rámec pôvodne objednanej dokumentácie. To si vyžaduje opätovné obstarávanie rozsiahlych dodatočných prác projektantov. To ukazuje výrazné nedostatky v plánovaní a riadení rezortu dopravy a NDS.

&lt;ref name=&quot;ref2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}

=== Úsek Turany - Hubová, v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|13,5 km
|Predpoklad začiatku verejného obstarávania
|2024
|-
|
|
|Predpoklad začiatku výstavby
|2026
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2033
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je technicky a stavebne možné už v roku 2025, podmienkou tohto termínu je ale rozostavanie úseku Turany - Hubová v priebehu roku 2019, k čomu nedošlo, s ohľadom na pomalý postup prípravy výstavby diaľnice v tomto úseku. Trasa tohto úseku sa totiž viackrát nekoncepčne zmenila, až sa napokon štát v roku 2017 vrátil k pôvodnému projektu trasy diaľnice z roku 2002, ktorý obsahuje tunel Korbeľka. Snaha ministrov prvej Ficovej vlády urýchliť výstavbu o 1 - 2 roky vylúčením dlhšieho tunela Korbeľka pomocou zmeny trasy diaľnice viedla do slepej uličky, v ktorej uviazli aj ďalší ministri, až sa premárnilo dlhých 15 rokov. Zmenená trasa bez tunela Korbeľka, označená ako údolný variant, bola prvou Ficovou vládou preferovaná bez ohľadu na závažné stavebné, technické a enviromentálne riziká. Potreba vrátiť sa k riešeniu s Korbeľkou bola naviac evidentná už na jar 2013, keď veľký zosuv v trase údolného variantu ešte viac podčiarkol závažnosť zosuvných území v trase. Definitívne sa ukázalo, že údolný variant je nielen environmentálne ale aj stavebne výrazne rizikovejší. Najneskôr vtedy mali zodpovední rozhodnúť o projektovaní riešenia v súlade s pôvodným záverom EIA z roku 2002. Namiesto tzv. údolného variantu s kratšími tunelmi (spolu do 5 km), ktorý vyše desaťročie preferovalo ministerstvo dopravy, sa začína projektovať priamejší variant s dlhším tunelom Korbeľka až v roku 2018. Odporúčalo ho už prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2002 a znovu ho potvrdilo nové záverečné stanovisko EIA z mája 2017. Až v lete roku 2018 sa začala projektová príprava, ktorá bola ukončená v marci 2019, čo realistický horizont dokončenia tohto úseku s tunelmi v dĺžke 8,7 km posúva až na rok 2029. K nateraz deklarovanému plánu zahájenia verejného obstarávania v roku 2024 treba totižto pristupovať s veľkou obozretnosťou. NDS stále nedisponuje ani územným rozhodnutím pre tento úsek, ani stavebným povolením. Projektová príprava úseku je síce takmer hotová, ale predbežne plánované náklady na úrovni až 70 miliónov eur za jeden kilometer diaľnice ľahko vyvolajú ďalší odklad výstavby, keďže štát túto stavbu bez pomoci Európskej únie nedokáže zaplatiť. O prípadnom zaradení tejto stavby medzi projekty financované Európskou úniou zatiaľ rozhodnuté nebolo, predovšetkým vinou chaosu na strane Ministerstva dopravy a NDS a.s. V auguste 2024 bolo vyhlásené verejné obstarávanie na tento úsek. V októbri 2025 sa začalo územné konanie pre výstavbu úseku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zosuv pri Šútove poriadne zamiešal kartami|url=https://myturiec.sme.sk/c/7708837/zosuv-pri-sutove-poriadne-zamiesal-kartami.html|vydavateľ=myturiec.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica pri Fatre bude bez veľkého tunela|url=https://www.trend.sk/spravy/dialnica-pri-fatre-bude-bez-velkeho-tunela|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2012-12-07|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pre Doležala je prioritou čo najrýchlejšie vybudovať sieť chýbajúcich diaľnic|url=https://www.trend.sk/spravy/pre-dolezala-je-prioritou-co-najrychlejsie-vybudovat-siet-chybajucich-dialnic|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-06-04|dátum prístupu=2020-06-04|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica z Turca do Liptova má novú trasu! Pozrite si video|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506479-dialnica-z-turian-do-hubovej-ma-nakreslenu-novu-trasu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-24|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}
=== Úsek Hubová - Ivachnová, vo výstavbe ===
{| style=&quot;background-color: #f9ebc6&quot;
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
! colspan=&quot;6&quot; |Prehľad úseku vo výstavbe
|- 
|Dĺžka úseku
|14,9 km
|Zmluvný začiatok výstavby
|December 2013
|Stavebné náklady spolu bez DPH 

(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)
|327 miliónov EUR
|-
|Zhotoviteľ
|Váhostav - SK a.s., OHL ŽS a.s.
|Zmluvný koniec výstavby
|&lt;s&gt;06/2018 /&lt;/s&gt; &lt;s&gt;06/2022 /&lt;/s&gt; &lt;s&gt;12/2023&lt;/s&gt; &lt;s&gt;/&lt;/s&gt; &lt;s&gt;12/2024&lt;/s&gt; / 12/2025
|Stavebné náklady spolu bez DPH 
(Čiastka v zmysle zmluvy )
|289 miliónov EUR plus navýšenie o 50%
|-
|Stavebný dozor
|AECOM Polska sp. z.o.o.
|Predpoklad sprejazdnenia úseku
|Jeseň 2026
|Poradie víťaznej cenovej ponuky vo 
verejnom obstarávania
|4. najdrahšia
|-
|
|
|
|
|Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH
|207 miliónov EUR
|-
| colspan=&quot;6&quot; |'''Komentár:Zhrnutie'''

Úsek diaľnice D1 popri Ružomberku je stavbou, kde došlo po zahájení výstavby k rozsiahlej zmene projektu a významnej zmeny trasovania časti úseku. Zmena trasy zahrňuje aj predĺženie tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Príčinou týchto zmien sú rozsiahle geologické poruchy, ktoré neboli pred výstavbou odhalené v dôsledku absolútne podcenenej prípravy stavby zo strany [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s]]. Táto skutočnosť je úplne nepochopiteľná, zvlášť ak uvážime že NDS a.s. sa prípravou tejto stavby formálne zaoberala už od svojho založenia v roku 2005, pričom od tohto roku na prípravu aj vynakladala finančné prostriedky. Prvé štúdie tohto úseku sú pritom ešte staršie, prvé zámerové štúdie možno vysledovať do 80. rokov minulého storočia, prvá technická štúdia tohto úseku je datovaná do roku 1996. Napriek tomu, si ťažko stabilizovateľný zosuv už začiatkom roka 2015 vyžiadal zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku. Žiaľ, aj s prispením neschopnosti, liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov vtedajšej Ficovej vlády v NDS a.s., bol podrobný hydrogeologický prieskum objednaný až v závere roku 2016. Následnú správu o hodnotení vplyvu novej trasy diaľnice na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017. Záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala NDS až v lete 2018. Raziace práce v tuneli Čebrať boli síce v auguste 2018 obnovené na základe ohlásenia realizácie geologickej úlohy, plný rozbeh výstavby celého úseku diaľnice však nastal až po získaní právoplatného stavebného povolenia v apríli 2021. Razenie tunela bez stavebného povolenia prebiehalo od augusta 2018 do apríla 2021 iba z východného portálu a bolo obmedzené najviac v rozsahu 3300 metrov dĺžky tunela, z celkovej dĺžky 3600 metrov. Koncom novembra 2021 dosiahli raziace práce métu takmer 3500 metrov vyrazeného tunela. Koncom februára 2022 zostávalo k prerazeniu iba približne 40 metrov. Prerazenie tunela následne odložila nutnosť postaviť západný portál. Obe tunelové rúry boli prerazené postupne v priebehu novembra až decembra 2022. Slávnostné prerazenie tunela za účasti médií bolo zrealizované 15.11.2022. Severná rúra bola ale fakticky prerazná už 6.11.2022, južná v priebehu decembra 2022. Ani predpoklad sprejazdnenia úseku v decembri 2024 sa nepodarí naplniť. Podľa stanoviska ministra dopravy zo septembra 2023 je termín dokončenia odsunutý o celý rok, až na december 2025. Odloženie termínu sprejazdnenia za koniec roku 2023, vinou neschopnosti slovenských úradníkov, naviac znamená nemožnosť ďalšieho finanovania výstavby tohto úseku z eurofondov. Dokončenie stavby tak bude musieť zaplatiť štát.                                 

'''Priebeh stavby'''                                 

Po vyrazení necelých 150 metrov dlžky tunela z východného portálu bolo razenie zastavené vo februári 2015 zastavené. Dôvodom zastavenia výstavby bol prúdový zosuv lokalizovaný západne od pôodného konca tunela, ktorý sa šmýkal do údolia Váhu. V tejto časti mala diaľnica pôvodne viesť po priľahlom svahu. Pôvodne sa predpokladalo, že šmykové plochy zosuvu sa nachádzajú v hĺbke 10 až 14 metrov pod úrovňou terénu. Po rozbehnutí výstavby sa však v druhej polovici roku 2014 prejavil a preukázal rozsah svahových deformácií. Následne zrealizovaným doplnkovým geologickým prieskumom sa zistilo, že v oblasti rozsiahleho zosuvu sa šmykové plochy nachádzajú v úrovni až 40–50 metrov pod povrchom terénu. Všetky inžinierske konštrukcie, ktoré by v tomto území boli vybudované, by museli byť zabezpečené pomocou technicky náročných konštrukcií. V dôsledku týchto zístení bolo v roku 2015 rozhodnuté o zmene trasy diaľnice čím však NDS a.s. prišla o stavebné povolenia na viaceré dôležité objekty, vrátane tunela. Spoločne so stavebnými povoleniami NDS a.s. stratila aj územné rozhodnutie. Hľadanie novej trasy, jej naprojektovanie a získanie územného a stavebného povolenia trvalo takmer šesť rokov. Stavba sa tak prakticky medzi rokmi 2015 až 2021 nehýbala. Stavebným povolením, ktoré by umožnilo riadne spustenie prác v celom rozsahu NDS dlho nedisponovala. Podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bolo právoplatné územné rozhodnutie. NDS pritom nedodržala svoj vlastný, viac krát revidovaný plán získania územného rozhodnutia, v posledonom revidovanom termíne do februára 2019.                                  

Územné rozhodnutie bolo napokon vydané až v marci 2020 a právoplatné územné rozhodnutie má NDS k dispozícií od 30.apríla 2020. Neprávoplatné stavebné povolenie NDS získala 9. apríla 2021. Toto stavebné povolenie však obsahovalo chyby a tak bolo 28. apríla 2021 vydané opravené neprávoplatné stavebné povolenie. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 24. mája 2021. Napriek v minulosti deklarovaným termínom dokončenia diaľnice v lete roku 2022, v decembri roku 2022 či v decembri roku 2023, je isté že tento úsek bude v optimálnom prípade dokončený koncom roku 2024, prípadne aj neskôr. Odhad spustenia prevádzky v júli 2022 prípadne v decembri 2022, ako ho v ešte v roku 2021 prezentovala NDS je úplne nereálny a bol nereálny už začiatkom roku 2019. Dodržaný nebude ani termín sprejazdnenia v decembri 2023.  Dokončenie stavby extrémne mešká, pôvodný zmluvný termín dokončenia diaľnice uplynul ešte v júli 2018.                                 

'''Kolaps financovania'''                                 

Začiatkom marca 2022 boli stavebné práce na celom úseku pozastavené, príčinou je kolaps financovania výstavby. Podstata kolapsu spočíva v skutočnosti, že odhadovaná výška nákladov potrebných na dokončenie stavby presahuje zmluvnú cenu stavby a to aj vrátane navýšenia zmluvnej ceny o nepredvídateľné náklady. Maximálna výška nepredvídateľných nákladov je stanovená zákonom a predstavuje až 50% pôvodnej zmluvnej ceny. NDS a.s. ako aj vedenie ministerstva ale akoby dlhodobo nevnímalo skutočnosť, že razantnou zmenou projektu stavby spočívajúcej v predĺžení tunela o takmer tretinu, či v bezprecedentných stabilizačných opatreniach zhotoviteľ nedokáže diaľnicu dokončiť v zmluvnej cene, ktorá je založená na ocenení stavebných prác pôvodného, nerealizovaného projektu, založeného na nesprávnych údajoch o geologických pomeroch na danom území. Tento problém riešila NDS a.s. tak, že k pôvodnej zmluve uzatvárala so zhotoviteľom dodatky k zmluve, ktorými navyšovala cenu stavby v rámci nepredvídateľných nákladov. Koncom roku 2021 ale hodnota všetkých dodatkov dosiahla 50% zmluvnej ceny, pričom je zjavné že ani takéto navýšenie ceny nepostačuje na dokončenie stavby. Platná právna úprava na Slovensku však neumožňuje dodatočne zmeniť, teda ani navýšiť, zmluvnú cenu diela. Postup riešenia problému financovania výstavby tohto úseku NDS, ministerstvo ani zhotoviteľ od marca 2022 nekomunikujú. Začiatkom apríla 2022 si NDS v súvislosti s týmto úsekom objednala právne služby hodnote 360 000 EUR, predmetom služieb je pritom okrem iného aj príprava žaloby alebo kvalifikovaného vyjadrenia k žalobe. NDS sa následne so zhotoviteľom dohodla na určení novej ceny diela do konca roku 2022, čím sa realizácia prác odblokovala.                                  

'''Stavebný dozor'''                                  

Okrem problémov so samotnou výstavbou úseku existujú aj pochybnosti o stavebnom dozore, keďže spoločnosť AECOM Polska sp. z.o.o. nemá vykonávanie stavebného dozoru zapísané v predmetoch činnosti v obchodnom registri.   

'''Odkazy'''

Odkazy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Višňové a obchvat Ružomberka by mohli byť hotové naraz v roku 2025, hovorí minister dopravy|url=https://e.dennikn.sk/3583292/tunel-visnove-a-obchvat-ruzomberka-by-mohli-byt-hotove-naraz-v-roku-2025-hovori-minister-dopravy/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2023-09-22|dátum prístupu=2023-09-24|jazyk=sk-SK|meno=Daniela|priezvisko=Krajanová}}&lt;/ref&gt;:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po ôsmich rokoch čakania dobrá správa. Prerazili tretí najdlhší tunel na Slovensku Čebrať|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647138-po-rokoch-cakania-dobra-sprava-tunel-cebrat-konecne-prerazia/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostavba tunela Višňové sa posunie, bolo zistených množstvo problémov|url=https://slovensko.hnonline.sk/27450728-dostavba-tunela-visnove-sa-posunie-bolo-zistenych-mnozstvo-problemov|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Čebrať na rozostavanom obchvate|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2832278/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Čebrať na rozostavanom obchvate|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2832278/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Centrálny register zmlúv {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=&amp;art_predmet=hubov%C3%A1&amp;art_ico=&amp;art_suma_spolu_od=&amp;art_suma_spolu_do=&amp;art_datum_zverejnene_od=&amp;art_datum_zverejnene_do=&amp;art_rezort=0&amp;art_zs1=n%C3%A1rodn%C3%A1+dia%C4%BEni%C4%8Dn%C3%A1&amp;nazov=&amp;art_ico1=&amp;ID=2171273&amp;odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5&amp;frm_id_frm_filter_3=6271447f09237|vydavateľ=www.crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-05-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZM/2022/0138 {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://crz.gov.sk/zmluva/6310541/|vydavateľ=crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-04-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničiari budú v súvislosti s výstavbou problematického obchvatu Ružomberka využívať právne služby - NašaDoprava.sk|url=https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/dialniciari-budu-v-suvislosti-s-vystavbou-problematickeho-obchvatu-ruzomberka-vyuzivat-pravne-sluzby/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2022-04-06|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Razeniu tunela Čebrať z oboch strán už nič nebráni|url=https://myliptov.sme.sk/c/22684175/razeniu-tunela-cebrat-z-oboch-stran-uz-nic-nebrani.html|vydavateľ=myliptov.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-18|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vieme, kde sa ružomberská D1 zavŕtala do Čebraťa. Pozrite si video|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/529062-vieme-kde-sa-ruzomberska-d1-zavrtala-do-cebrata-pozrite-si-video/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-10-13|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://www.cesty.ineko.sk/mapa|vydavateľ=www.cesty.ineko.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z tendra na D1 Hubová - Ivachnová vypadla ponuka HANTu a INC|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6416061/z-tendra-na-d1-hubova-ivachnova-vypadla-ponuka-hantu-a-inc.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Váhostav stavia za stámilióny, dostal úsek medzi Hubovou a Ivachnovou|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6998934/vahostav-stavia-za-stamiliony-dostal-usek-medzi-hubovou-a-ivachnovou.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Érsek: Taliani ani sami nevedia, kedy dokončia tunel pri Žiline | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/491840-ersek-taliani-ani-sami-nevedia-kedy-dokoncia-tunel-pri-ziline/ | dátum vydania = 2018-11-16 | dátum prístupu = 2018-12-31 | vydavateľ = Pravda.sk | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Portál diaľnic a rýchlostných ciest | url = http://cesty.ineko.sk/mapa | dátum prístupu = 2018-12-31 | vydavateľ = cesty.ineko.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Úsek D1 pri Ružomberku nemusí byť hotový ani do roku 2022 - diskusia (strana: 1) - diskusie.sme.sk|url=https://ekonomika.sme.sk/|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správy RTVS|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14028/266719#926|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-04-08|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=&quot;6&quot; |{{minivlajka|Európska únia}} Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]
|}
=== Úsek Beharovce - Branisko, ľavá polovica, ľavá tunelová rúra, v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|7,3 km
|začiatok verejného obstarávania
|03/10/2023
|-
|Zhotoviteľ
|Tarosi c. c. s.r.o
|Predpoklad začiatku výstavby
|2030
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2034
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

V minulosti deklarované termíny výstavby rokoch 2022 až 2027, boli v roku 2020 výrazne odsunuté. Reálne sa do konca roku 2019 projektovanie stavby tohto úseku ani len nezačalo. Horizont dokončenia druhej rúry tunela Branisko (4,9 km) posunula Národná diaľničná spoločnosť až na rok 2029. S ohľadom na zlý technický stav už sprevádzkovanej prvej tunelovej rúry, je nutné čo najrýchlejšie začať s prípravou tejto druhej rúry. V prípade ďalšieho odkladania termínov, nemožno vylúčiť vznik nutnosti uzatvorenia prvej rúry a teda nutnosť presmerovania dopravy na cestu I/18 cez priesmyk Branisko. Napriek týmto skutočnostiam, ministerstvo dostavbu tunela odložilo až za rok 2028&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail materiálu {{!}} Portal OV|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum prístupu=2021-05-15}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}

=== Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úsekov v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|Bidovce - Dargov, 12,6 km
Dargov - Pozdišovce, 18,2 km

Pozdišovce - Michalovce, 12,1 km

Michalovce - Sobrance, 15,8 km

Sobrance - Záhor, 15,5 km
|Predpoklad začiatku verejného obstarávania
|2027 - 2031
|-
|
|
|Predpoklad začiatku výstavby
|2030
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2031 - 2035
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále iba na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2019 neradí medzi prioritné. Trasa jednotlivých úsekov stále nie je stabilizovaná, úseky nemajú platné posúdenie vplyvov na životné prostredie, ani následnú územnú a stavebnú dokumentáciu. Dokončenie v nateraz uvádzanom roku 2031 je veľmi neisté. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia. Ďalším značným rizikom je predpoklad súčasného rozostavania všetkých nepostavených úsekov naraz. Omnoho pravdepodobnejší je scenár postupného rozostavania týchto úsekov, čo veľmi pravdepodobne povedie k posunu termínu dokončenia niektorých z týchto úsekov až za rok 2035. Ministerstvo dopravy dostavbu týchto úsekov odložilo predbežne až za rok 2028.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}

== Úseky diaľnice ==
&lt;big&gt;'''Bratislava, Viedenská – Bratislava, Prístavný most'''&lt;/big&gt;

Úsek diaľnice dlhý 3,2 kilometra začína v diaľničnej križovatke s [[Diaľnica D2 (Slovensko)|diaľnicou D2]] Bratislava – Pečňa a pokračuje cez výjazd [[Viedenská cesta]] a končí vo výjazde s [[Dolnozemská cesta|Dolnozemskou cestou]] a Panónskou ulicou. V prevažnej miere je diaľnica umiestnená uprostred [[Einsteinova ulica|Einsteinovej ulice]], od ktorej je fyzicky oddelená múrom a protihlukovou stenou. Na trase úseku sa nachádza päť lávok pre chodcov a cyklistov (z [[Pečnianska ulica|Pečnianskej ulice]], pri obchodnom centre [[Aupark (Bratislava)|Aupark]], od [[Sad Janka Kráľa|Sadu Janka Kráľa]], od bývalého štadióna [[FC Petržalka 1898|MFK Petržalka]] a od [[Šustekova ulica|Šustekovej ulice]]). Celkové stavebné náklady dosiahli sumu 1,908 miliardy Sk. Začiatok výstavby bol pôvodne plánovaný na rok [[2002]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nový dôležitý úsek diaľničného obchvatu v Petržalke začnú stavať už v tomto roku
  | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/vystavba/novy-dolezity-usek-dialnicneho-obchvatu-v-petrzalke-zacnu-stavat-uz-v-tomto-roku.html?page_id=10039
  | dátum vydania = 11.4.2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 02.09.2009
  | vydavateľ = Bratislavské noviny
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, ale s výstavbou sa začalo až [[20. marec|20. marca]] [[2003]]. Stavba bola odovzdaná do predčasného užívania [[4. december|4. decembra]] [[2005]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Diaľnica D1 Prístavný most – Viedenská cesta je dokončená
  | url = http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&amp;id=76110&amp;p1=51337
  | dátum vydania = 1.12.2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 02.09.2009
  | vydavateľ = Mesto Bratislava
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, pričom postupné dokončovacie práce na lávkach prebiehali až do [[jún]]a [[2006]].

&lt;big&gt;'''Bratislava, Prístavný most – Bratislava, Prievoz'''&lt;/big&gt;

Úsek Prístavný most – Prievoz je 3 kilometre dlhý a hlavným objektom tohto úseku je [[Prístavný most]], ktorý bol postavený ako v poradí tretie premostenie [[Dunaj]]a v Bratislave. [[Most]] je dlhý 460,8 a široký 29,4 metrov a vystavaný bol v období od [[apríl]]a [[1978]] do [[december|decembra]] [[1985]]. Už v decembri [[1983]] bol do predčasného užívania odovzdaný ľavý jazdný pás mosta. Celkové stavebné náklady v tom čase dosiahli hodnotu 1,085 miliardy Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;.

&lt;big&gt;'''Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová'''&lt;/big&gt;

Tento úsek je 2,6 kilometra dlhý a sprejazdnený bol v roku 1990, po šiestich rokoch výstavby.

&lt;big&gt;'''Bratislava, Mierová – Bratislava, Senecká cesta'''&lt;/big&gt;

Na tomto úseku dlhom 5,5 kilometra sa nachádzajú tri výjazdy, obojstranné odpočívadlo Zlaté Piesky, 9 mostov na vetvách mimoúrovňových vájazdov, 6 nadjazdov, 2 mosty mimo diaľnice. Dominantným prvkom na tomto úseku je 1756 metrov dlhá [[estakáda Prievoz]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Verheugen na diaľničnom úseku D – 61 Mierová – Senecká
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislavsky/verheugennadialnic941540241.phtml
  | dátum vydania = 2.11.1999
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.03.2010
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200607052419/https://eslovensko.sk/predaj_mestosk.htm
  | dátum archivácie = 2020-06-07
  }}&lt;/ref&gt;. Diaľnica na tomto úseku vedie po okraji intravilánu mesta, pričom míňa [[Avion Shopping Park (Bratislava)|Avion Shopping Park]], [[Letisko M. R. Štefánika]], i prírodné kúpalisko [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]]. Stavba začala [[15. jún]]a [[1999]]. Do prevádzky bol úsek uvedený [[31. august]]a [[2002]], ale definitívne dokončený bol až v decembri [[2007]]. Náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 3,544 miliardy Sk.

&lt;big&gt;'''Bratislava, Senecká cesta - Senec'''&lt;/big&gt;    

Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza prevažne poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 13 kilometrov, jeho výstavba začala v roku 1972 a do prevádzky bol uvedený v roku 1975. Úsek sa začína vo výjazde Bratislava - Vajnory odkiaľ pokračuje severovýchodným smerom k obci [[Chorvátsky Grob]], ktorú obchádza z južnej strany a diaľnica v tomto mieste naberá orientáciu priamo na východ. Následne sa trasa znovu otáča severozápadným smerom a pokračuje k výjazdu Senec, kde tento úsek končí. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Toto voľné napojenie zaniklo postavením výjazdu Bratislava - Vajnory. Diaľnica má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce, s výnimkou križovatky D1 a D4. Na tomto úseku je znížená maximálna povolená rýchlosť na 110km/h medzi 5. hodinou ráno až 19. hodinou večer.    

Od začiatku úseku vo výjazde Bratislava - Vajnory v kilometri 13,5 až po kilometer 14,5 je úsek vybavený verejným osvetlením. Približne v kilometri 14,3 diaľnica preklenuje krátkym mostom ulicu Pri mlyne. Približne v kilometri 14,7 diaľnica ďalším krátkym mostom preklenuje [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničnú trať 130]]. Približne v kilometri 15,6 sa nachádza krátke súmostie diaľnice a poľnej cesty ponad melioračný kanál. V kilometri 16,8 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou Triblavinskej cesty z miestnej časti [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čierna Voda]], obce Chorvátsky Grob do obce [[Ivanka pri Dunaji]]. Súčasne sa v danom mieste nachádza aj krátky most na diaľnici ponad miestny potok. Prinližne v kilometri 16,0 sa v budúcnosti bude nachádzať križovatka diaľnic D1 a [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]], v minulosti nazývaná aj Ivanka - Sever, v súčasnosti označená ako Bratislava - Východ II. Približne v kilometri 18,5 sa nachádza výjazd Triblavina.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest|url=https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/d1-krizovatka-triblavina|vydavateľ=www.ndsas.sk|dátum prístupu=2019-02-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190204231609/https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/d1-krizovatka-triblavina|dátum archivácie=2019-02-04}}&lt;/ref&gt;Daný výjazd je umiestnený do priestoru bývalého malého obojstranného odpočívadla Triblavina, ktoré výstavbou zaniklo. V kilometri 20,5 sa nachádza ďalší most ponad diaľnicu a to na ceste III. triedy č. 1083. V kilometri 21,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 22,0 diaľnicu preklenuje most nesúci poľnú cestu. Ďalší most tohto typu sa nachádza aj v kilometri 24,6 kde je súčasne umiestnený ďalší obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. Medzi kilometrom 26,0 a 27,0 sa nachádza výjazd Senec, ktorý je označený ako výjazd č.27. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Podľa správ z marca 2021 boli pri výstavbe pri odpočívadle Triblavina zničené pôvodné preliezačky. Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že mala povolenie od spoluautorov diela, Viktórie Cvengrošovej a Virgila Droppu (dizajnér Alexander Bilkovič zomrel v roku 1995). Autori si na súhlas so zbúraním nespomínajú. NDS tvrdí, že autori súhlasili s demoláciou potom ako presun na odpočívadlo Zeleneč nebol kvôli zlému technickúmu stavu možný. Preliezačky boli súčasťou odpočívadla 30 rokov. Podľa Maroša Schmidta zo [[Slovenské centrum dizajnu|Slovenského centra dizajnu]] preliezačky tvorili „dôležitú súčasť vizuálnej kultúry a dejín dizajnu na Slovensku“.&lt;ref name=&quot;dennikn-je-to-neospravedlnitelne&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Močková|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Je to neospravedlniteľné, hovorí šéf centra dizajnu o zničených preliezačkách na diaľničnej križovatke Triblavina|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2330105/je-to-neospravedlnitelne-hovori-sef-centra-dizajnu-o-znicenych-preliezackach-na-dialnicnej-krizovatke-triblavina/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-27|dátum prístupu=2021-03-27}}&lt;/ref&gt;

21. júna 2026 bola otvorená križovatka D1 a [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]].&lt;ref name=&quot;krizovatka-d1xd4-hotovo&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakcia-bsk | odkaz na autora = | titul = Diaľničná križovatka D1×D4 je dokončená. Bratislave má výrazne odľahčiť dopravu | url = https://bratislavskykraj.sk/dialnicna-krizovatka-d1xd4-je-dokoncena-bratislave-ma-vyrazne-odlahcit-dopravu/ | vydavateľ = Bratislavský samosprávny kraj | miesto = | dátum vydania = 2026-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Senec - Trnava'''&lt;/big&gt;  

Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 23,1 kilometra a jeho výstavba začala v roku 1975, sprejazdnený bol v roku 1978. Úsek sa začína vo výjazde [[Senec]] odkiaľ pokračuje severovýchodným až východným smerom k výjazdu [[Senec]] - Východ obchádzajúc [[Senec]] zo severu. Trasa [[Diaľnica|diaľnice]] sa následne otáča na sever a pokračuje severovýchodným smerom, južne od obce [[Blatné]] zhruba paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I.triedy č.61]]. [[Diaľnica]] ďalej prechádza úzkym nezastavaným koridorom medzi obcami [[Cífer]] a [[Slovenská Nová Ves]] a pokračuje ďalej severovýchodným až východným smerom k výjazdu [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]]. Trasa diaľnice sa následne otáča mierne na sever a severovýchodným smerom pokračuje obchádzajúc obec [[Zeleneč]] z juhu, k diaľničnej križovatke diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. [[Diaľnica]] má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce a administratívny stav diaľnice v tomto úseku nie je potrebné deklarovať vodorovným značením. 

Úsek sa začína v kilometri 27,0. V kilometri 28,5 sa nachádza malé obojstranné [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] bez akýchkoľvek služieb, ktoré bolo v minulosti v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] vybavené motorestom. Aktuálne je objekt bývalého motorestu uzavretý. Približne v kilometri 28,7 diaľnica preklenuje krátkym mostom miestnu komunikáciu v Červenom Majeri. Medzi kilometrom 29,0 až 30,0 je umiestnený výjazd [[Senec]] - Východ, označený ako výjazd č.30 a ktorý je niekedy nazývaný aj výjazd [[Blatné]]. V kilometri 32,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 33 sa nachádza malý most, ktorým diaľnica prekračuje poľnú cestu. V kilometri 34,0 sa v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] nachádza malé [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]], bez akýchkoľvek služieb. Toto [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] nie je označené a platí tu zákaz vjazdu, okrem vozidiel [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] V kilometri 34,5 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou cesty [[Cesta III. triedy|III.triedy č.1047]]. V kilometri 35,0 sa nachádza malé obojstranné odpočívadlo [[Čataj]]. [[Odpočívadlo (cesta)|Odpočívadlo]] [[Čataj]] v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] je netypicky a v rozpore s technickou normou a zákonom prepojené s účelovou komunikáciou, ktorá prepája [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] a obec [[Čataj]]. Prepojenie je provizórne uzatvorené rampou a nie je nijako označené. V smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] je toto [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] vybavené motorestom a sociálnym zariadením. [[Odpočívadlo (cesta)|Odpočívadlo]] v opačnom smere nie je vybavené službami. Súčasne s ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 35,0 až 35,5 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 35,8 diaľnica krátkym mostom preklenuje miestny potok. V kilometri 36,0 je umiestnená mýtna brána. V kilometri 36,3 diaľnicu preklenuje most na ceste [[Cesta III. triedy|III. triedy č.1334]]. V kilometri 38,0 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 40,5 diaľnica krátkym mostom preklenuje potok Gidra a súčasne v tomto mieste diaľnicu preklenuje most na [[Cesta III. triedy|ceste III. triedy č. 1285.]] V kilometri 41,2 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 42,7 diaľnica preklenuje poľnú cestu a potok Ronava. Medzi kilometrom 43,0 až 44,0 je umiestnený výjazd [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]], ktorý označený ako výjazd č.44. Výjazd je prepojený s cestou [[Cesta III. triedy|III. triedy č.1286]], ktorá v tomto mieste taktiež mostom prekračuje diaľnicu. V kilometri 45,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 47,1 diaľnica krátkym mostom preklenuje [[Cesta III. triedy|cestu III.triedy č.1287.]] V kilometri 47,2 a 47,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom účelovú komunikáciu. V kilometri 47,5 sa nachádza obojstranné [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] strednej veľkosti, ktoré je na oboch stranách vybavené [[Čerpacia stanica pohonných hmôt|čerpacou stanicou pohonných hmôt]] a motorestom. S ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 47,5 až 48,3 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 48,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom potok [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]]. V kilometri 49,0 diaľnicu preklenuje most na poľnej ceste. Medzi kilometrom 49,0 a 50,0 je umiestnená diaľničná križovatka diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. V tomto mieste končí trasa diaľnice vedená v troch jazdných pruhoch pre každý smer jazdy a súčasne aj rýchlostné obmedzenie 110 km/h. Ďalej na sever pokračuje diaľnica v bežnom vedení z dvoma jazdými pruhmi pre každý smer jazdy. V tejto križovatke súčasne končí aj tento úsek.

&lt;big&gt;'''Trnava - Hlohovec'''&lt;/big&gt; 

Tento stavebne nenáročný úsek je dlhý 15,9 kilometra. Výstavba prebiehala v rokoch 1978 až 1982. Začiatok úseku je v križovatke D1xR1 [[Trnava]], odkiaľ diaľnica pokračuje severným až severovýchodným smerom. Diaľnica obchádza mestá [[Hlohovec]] a [[Leopoldov]] zo západnej strany. Pri Hlohovci sa nachádza rovnomenný výjazd v ktorom úsek končí.

&lt;big&gt;'''Hlohovec - Piešťany'''&lt;/big&gt; 

Výstavba tohto úseku s dĺžkou 17,7 kilometra začala v [[jún]]i [[1980]]. Ide o technicky nenáročný úsek, ktorý vedie paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]]. Začína v mieste výjazdu Hlohovec a pokračuje smerom k výjazdu  Červeník, odkiaľ pokračuje západne od obcí [[Madunice]] a [[Drahovce]] a obchádza vodnú nádrž [[Sĺňava]]. Úsek končí vo výjazde [[Piešťany]]. Na úseku sa nachádza celkovo 17 mostov, veľké pravostranné odpočívadlo Červeník a malé obojstranné odpočívadlo Piešťany. Úsek uviedli do prevádzky v [[júl]]i [[1985]].

&lt;big&gt;'''Piešťany - Horná Streda'''&lt;/big&gt; 

Úsek Piešťany – Horná Streda je dlhý 8,1 kilometra a postavený bol v rokoch 1984 až 1988. Tento stavebne jednoduchý úsek začína vo výjazde Piešťany a končí vo výjazde Horná Streda.

&lt;big&gt;'''Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom'''&lt;/big&gt; 
[[Súbor:križovatka Trnava.jpg|thumb|300px|Križovatka Trnava s [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]]]]Úsek dlhý 14,4 kilometra vedie malebnou krajinou v okolí rieky [[Váh]]. Začína vo výjazde [[Horná Streda]]. Odtiaľ pokračuje na sever smerom k výjazdu Lúka a končí sa vo výjazde Rakoľuby napojením na cestu [[Cesta II. triedy 515 (Slovensko)|II/515]] medzi [[Nové Mesto nad Váhom|Novým Mestom nad Váhom]] a Rakoľubmi. Na trase je 16 mostných objektov a odpočívadlo Hrádok. Výstavba začala v roku [[1996]] a polovičný profil uviedli do prevádzky [[10. september|10. septembra]] [[1998]]. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby diaľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený [[18. október|18. októbra]] [[2000]]. V 3,4 km dlhom úseku medzi výjazdom Lúka a odpočívadlom Hrádok je diaľnica postavená ako záložné vojenské letisko. Tento projekt, pochádzajúci z 80tych rokov minulého storočia, predpokladal využitie niektorých úsekov diaľnic v bývalom Československu ako záložných vojenských letísk pre prípad vojnového konfliktu. Teleso diaľnice malo slúžiť ako vzletovopristávacia dráha. V danom úseku je tak realizovaný zabetónovaný stredný deliaci pás, betónová vozovka diaľnice so zvýšenou únosnosťou a po stranách vozovky sú realizované 15 metrov široké zatrávnené pásy. Súčasné odpočívadlo Hrádok bolo, ešte v podobe bez čerpacej stanice, plánované ako odstavná plocha pre lietadlá, ďalšiu odstavnú plochu predstavujú zatrávnené pásy po stranách cesty. V prípade aktivácie mala byť automobilová doprava z daného úseku vylúčená, následne mali byť odstránené stredové betónové zvodidlá a v priestore odpočívadla Hrádok malo byť zriadené technické zázemie, vrátane bojového riadenia letovej prevádzky. Samotné bojové lietadlá by na úsek boli presunuté z bežných vojenských letísk.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dálniční úseky jako nouzové RWY - Fórum Airways.cz|url=https://forum.airways.cz/viewtopic.php?t=2795|vydavateľ=forum.airways.cz|dátum prístupu=2020-12-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhačky na silnicích. České silnice a dálnice měly sloužit letectvu|url=https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/stihacky-na-dalnice-migy-tajna-letiste-cssr.A201125_094120_vojenstvi_mla|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2020-12-01|dátum prístupu=2020-12-01}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Nové Mesto nad Váhom - Chocholná'''&lt;/big&gt; 

13,1 kilometra dlhý úsek sa nachádza na južnom konci stredného Považia a spája mestá [[Nové Mesto nad Váhom]] a [[Trenčín]]. V budúcnosti sa počíta s prestavbou existujúceho výjazdu Chocholná na diaľničnú križovatku D1xR2 s [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|rýchlostnou cestou R2]]. Na trase úseku sa nachádzajú dve obojsmerné odpočívadla [[Beckov (obec)|Beckov]] a Kostolná a 20 mostov. Výstavba začala v roku [[1996]] a v polovičnom profile bol úsek v prevádzke od [[10. september|10. septembra]] [[1998]] spolu s predchádzajúcim úsekom. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby daľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený v priebehu roku 2000.

&lt;big&gt;'''Chocholná - Nemšová'''&lt;/big&gt; 

Úsek dlhý 17,9 kilometra vytvára západný obchvat [[Trenčín]]a a nachádza sa na ňom obojstranné odpočívadlo ''[[Zamarovce]]''. Je rozdelený na dva podúseky; [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – Skala a Skala – [[Nemšová]]. Výstavba úseku [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – Skala začala už v septembri [[1991]], zbytok úseku po [[Nemšová|Nemšovú]] bol rozostavaný v roku [[1994]]. Úsek uviedli do prevádzky v roku 1996. Dokončovacie práce a výstavba diaľničného privádzača [[Trenčín]], s dĺžkou 3,5 kilometra pokračovali do [[18. september|18. septembra]] [[2002]], kedy bol privádzač odovzdaný do užívania.

&lt;big&gt;'''Nemšová - Ladce'''&lt;/big&gt;  

Trasa 15,5 kilometra dlhého úseku je umiestnená medzi Nosický kanál a koryto Váhu. Na trase sú dva výjazdy, [[Ilava]] a [[Ladce]]. S výstavbou úseku sa začalo v roku [[1996]] a úsek uviedli do prevádzky v polovičnom profile [[10. december|10. debembra]] [[1998]]. Plný profil bol uvedený do prevádzky [[9. november|9. novembra]] [[2000]]. 

&lt;big&gt;'''Ladce - Sverepec'''&lt;/big&gt;  

Výstavba tejto časti D1 začala v roku 1998, no v roku [[1999]] bola pozastavená pre neexistenciu finančných prostriedkov na výstavbu. Na trase je celkovo 27 mostov a diaľničný privádzač Púchov. Na ľavom dvojpruhu je 14 mostov s celkovou dĺžkou takmer {{km|2.8|m}}, na pravom dvojpruhu (smer [[Žilina]]) je 13 mostov s celkovou dĺžkou vyše {{km|2.5|m}}. Najdlhší most Pružinka má dĺžku 902 metrov. Pri areáli motokrosu vo Sverepci je vybudované pravostranové odpočívadlo. Na tomto úseku bola v minulosti maximálna povolená rýchlosť obmedzená na {{km|100|m}}/h z dôvodu smerového vedenia diaľnice. V stúpaní pri areáli motokrosu je pruh pre pomalé vozidlá. Prvú časť úseku od Ladiec po výjazd Beluša s dĺžkou {{km|1.9|m}} uviedli do prevádzky v polovičnom profile [[24. júl]]a 2004 a v plnom profile [[26. august|26. augusta 2004]]. Zvyšok úseku bol uvedený do prevádzky [[9. december|9. decembra]] [[2005]]. V čase uvedenia do prevádzky bol koniec úseku provizórne napojený na cestu I/61, toto provizórne napojenie bolo zrušené po otvorení nasledujúceho úseku do Vrtižera. 

&lt;big&gt;'''Sverepec - Vrtižer'''&lt;/big&gt; 
[[File:Križovatka Beluša.jpg|thumb|300px|pred križovatkou [[Beluša]]]]Výstavba II. podúseku bola zahájená v roku 2007, výstavba I. podúseku bola zahájená v roku 2008. Úsek začína vo výjazde Považská Bystrica - Juh (Sverepec), kde diaľnica prekračuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]]. Ďalej prechádza nad mestom [[Považská Bystrica]] [[estakáda Považská Bystrica|estakádou]] s dĺžkou {{m|1444|m}}. Druhým významným mostom je estakáda pozdĺž Hričovského kanála s dĺžkou {{m|1694.5|m}}, vybudovaná z dôvodu ochrany tohto úseku diaľnice pred povodňami. Úsek končí vo výjazde Považská Bystrica, sever (Vrtižer). Na úseku boli vybudované protihlukové steny v dĺžke {{m|2000|m}}, jedno pravostranné odpočívadlo „Považská Bystrica“ a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica (SSÚD). Úsek bol sprejazdnený [[31. máj|31. mája 2010]].

&lt;big&gt;'''Vrtižer - Hričovské Podhradie'''&lt;/big&gt; 

Diaľničný úsek D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie má dĺžku 12,9 kilometra. Z pôvodnej dĺžky 13,5 kilometra bol skrátený tak, aby končil na začiatku diaľnice D3 v križovatke D1xD3 Hričovské Podhradie. Nahradil preťaženú cestu I/61 medzi [[Považská Bystrica|Považskou Bystricou]] a [[Žilina|Žilinou]]. Na trase sa nachádza aj výjazd [[Bytča]]. Výstavba sa začala v októbri 1998, ale o rok neskôr bola pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Výstavba bola obnovená v júli 2004 a úsek uviedli do prevádzky v plnom profile [[29. jún]]a [[2007]].

'''&lt;big&gt;Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka&lt;/big&gt;'''

Úsek [[Hričovské Podhradie]] - [[Lietavská Lúčka]] tvorí prvú časť južného obchvatu [[Žilina|Žiliny]] a jeho súčasťou sú tunely [[Tunel Ovčiarsko|Ovčiarsko]] a [[Tunel Žilina|Žilina]]. Stavba úseku začala razením prieskumnej štôlňe tunela Ovčiarsko, ešte v roku 1996. Po dokončení prieskumnej štôlňe bola ďalšia výstavba úseku odložená. Stavebné práce pokračovali až od roku 2014. Zmluvný termín dokončenia stavby bol január 2018. Tento termín sa nepodarilo dodržať a úsek bol odovzdaný do užívania až 29. januára 2021. 

Výjazd Lietavská Lúčka, ktorý je súčasťou nasledujúceho úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala, prepája tento úsek diaľnice s diaľničným privádzačom Lietavská Lúčka, ktorý ústi na cestu prvej triedy I/64. Tento výjazd je jediným výjazdom na celej trase diaľnice z Hričovského Podhradia až po Dubnú Skalu. Výstavba úseku diaľnice z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly v januári 2019 skolabovala, čo sa týkalo aj výjazdu Lietavská Lúčka. Stavebné práce na danom výjazde od januára 2019 neprebiehali a boli obnovené až v marci 2020 po zazmluvnení nového dodávateľa. Výjazd bol ale zrealizovaný iba v rozsahu nevyhnutnom pre sprejazdnenie diaľnice. Jeho úplné dokončenie prebehne až s dokončením nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu. NDS plánovala vyhlásiť súťaž na nového zhotoviteľa tohto nasledujúceho úseku v auguste 2019, no tento termín nebol dodržaný a nakoniec výstavbu výjazdu, iba v nevyhnutnom rozsahu, zabezpečil zhotoviteľ úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku. V zmysle zmluvy s dodávateľom, bol termín dokončenia výjazdu stanovený na december 2020. Podmienkou sprejazdnenia tohto výjazdu bolo však sprejazdnenie privádzača Lietavská Lúčka, ktorý prepojil výjazd Lietavská Lúčka s cestou prvej triedy [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]].        

Výstavba privádzača Lietavská Lúčka, sa pre chyby v riadení rezortu dopravy, začala veľmi oneskorene až v decembri 2017. Priebeh výstavby sa oproti plánom výrazne omeškal. Ukázalo sa, že napriek dlhému času na prípravu, projekt privádzača nebol dobre pripravený na realizáciu. Privádzač tak nebol v zmluvnom termíne v júni 2019 dokončený. Termín dokončenia privádzača bol následne stanovený na jún 2020 a to na základe pokynu NDS a.s. z júna 2019. Ani tento termín ale nebol dodržaný, keďže NDS nebola viac než 5 mesiacov schopná zabezpečiť dodanie výrubu z tunela VIšňové na túto stavbu, kde mal byť použitý pre stavbu násypu. NDS následne ďalším pokynom z apríla 2020 posunula termín sprejazdnenia na 19.december 2020. Na základe požiadavky mesta Žilina, NDS posunula sprejazdnenie úseku až na koniec decembra 2020, v období po skončení vianočných sviatkov. S ohľadom na ďalšie novovzniknuté prieťahy bol privádzač sprejazdnený až 29.januára 2021. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Previezli sme sa tunelmi severnej D1. Kedy budú hotové a ako to tam vyzerá?|url=https://dennikn.sk/2079209/previezli-sme-sa-tunelmi-severnej-d1-kedy-budu-hotove-a-ako-to-tam-vyzera/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-10-11|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po dokončení diaľničného privádzača bude doprava od Bytčice smerovať cez kruhový objazd na Solinkách|url=https://www.zilinak.sk/prispevky/11229/po-dokonceni-dialnicneho-privadzaca-bude-doprava-od-bytcice-smerovat-cez-kruhovy-objazd-na-solinkach|vydavateľ=Žilinak.sk|dátum vydania=2019-02-02|dátum prístupu=2020-04-18|jazyk=sk|meno=INAQ|priezvisko=Media}}&lt;/ref&gt; 

Sprejazdnenie úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku nijak nerieši dopravné problémy v Žiline, pretože jeho sprejazdnením nastalo iba presmerovanie vstupu časti tranzitnej dopravy do mesta, zo súčasnej lokality v Žiline - Strážove, na západnom okraji mesta do novej lokality Bytčica, na južnom okraji mesta. Celkové presmerovanie tranzitnej dopravy mimo intravilán mesta nastane až po sprejazdnení nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly. Úsek bude dovtedy sprejazdnený iba pre vozidlá do 7,5t. Vozidlá nad 7,5t budú do Žiliny pokračovať aj naďalej po diaľnici D3 do výjazdu Žilina - Strážov. Odstránenie obmedzení nastane podľa stanoviska ministerstva až po sprejazdnení nasledujúceho úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali sa práce na výstavbe tunela Ovčiarsko pri Žiline, obchvat Bratislavy bude meškať|url=https://www.sme.sk/c/2099645/zacali-sa-prace-na-vystavbe-tunela-ovciarsko-pri-ziline-obchvat-bratislavy-bude-meskat.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2020-12-17|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štát si vybral. Najväčšiu zákazku má stavať Doprastav|url=https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/521275-stat-si-vybral-najvacsiu-zakazku-ma-stavat-doprastav|vydavateľ=finweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=INEKO|titul=Diaľnica pri Žiline bude iba pre korčuliarov až do mája 2019|url=https://dennikn.sk/blog/945418/dialnica-pri-ziline-bude-iba-pre-korculiarov-az-do-maja-2019/|dátum vydania=2017-11-18|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstavba diaľnice pri Žiline zamrzla | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/499408-ersek-zhotovitel-nevie-usek-d1-s-tunelom-visnove-dokoncit/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2019-01-22 | dátum prístupu = 2019-01-22 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Som rozhorčený. Tunel Višňové sa viac ako dvojnásobne predraží. Urobíme hĺbkový audit, povedal Doležal|url=https://slovensko.hnonline.sk/2131727-som-rozhorceny-tunel-visnove-sa-viac-ako-dvojnasobne-predrazi-urobime-hlbkovy-audit-povedal-dolezal|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-04-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kontrolný deň pri tuneli Višňové|url=https://www.youtube.com/watch?v=ue7gk3d1Oes&amp;feature=youtu.be|dátum vydania=16.4.2020|dátum prístupu=16.4.2020|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Privádzač do Žiliny z novej diaľnice otvoria nedokončený|url=https://myzilina.sme.sk/c/22500313/privadzac-do-ziliny-z-novej-dialnice-otvoria-nedokonceny.html|vydavateľ=myzilina.sme.sk|dátum prístupu=2020-10-01|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Lietavská Lúčka - Dubná Skala'''&lt;/big&gt; 

Súčasťou tohto úseku je [[tunel Višňové]]. V roku 2012 vyhralo konzorcium spoločností [[Skanska]] a Strabag tender na výstavbu tohto úseku, avšak po zmene vlády sa objavili komplikácie vo výberovom procese, ktoré spôsobili, že víťaz bol vybraný až v júli 2014. Víťazným konzorciom sa stalo združenie Dúha a.s. – Salini Impregilo S.p.A., ktoré malo pochybnú povesť a skúsenosti. S razením sa oficiálne a slávnostne začalo [[9. jún|9. júna]] [[2015]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NDS | url = http://www.ndsas.sk/aktuality-zacal-sa-razit-najdlhsi-slovensky-tunel-/44372s48957c | vydavateľ = ndsas.sk | dátum prístupu = 2025-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150612013749/http://www.ndsas.sk/aktuality-zacal-sa-razit-najdlhsi-slovensky-tunel-/44372s48957c | dátum archivácie = 2015-06-12 }}&lt;/ref&gt; V januári 2019 [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|ministerstvo dopravy]] a [[Národná diaľničná spoločnosť]] (NDS) oficiálne oznámili, že združenie Dúha a.s. – Salini Impregilo S.p.A., nie je schopné dokončiť výstavbu. V februári 2021 bola podpísaná zmluva na dokončenie tunela so spoločnosťou Skanska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = D1 s tunelom Višňové: Máme regulárneho víťaza | url = https://www.visnovebude.sk/mame-regularneho-vitaza/ | dátum vydania = 2021-02-17 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | priezvisko = vladis.juras}}&lt;/ref&gt;  Vzhľadom na slabú kvalitu stavebných prác pôvodného dodávateľa sa muselo v tuneli opraviť množstvo závad, ako trhliny, povrchové chyby a presvitajúca výstuž, čo viedlo k ďalšiemu oddialeniu dokončenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dokončenie tunela Višňové si vyžiada opravné práce vo veľkom rozsahu | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/dokoncenie-tunela-visnove-si-vyziad/597381-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-12-13 | dátum prístupu = 2025-09-22 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; Po vykonaní opráv práce pokračovali podľa stanoveného harmonogramu. Úsek bol motoristom odovzdaný do užívania 22. decembra 2025.

&lt;big&gt;'''Dubná Skala - Turany'''&lt;/big&gt; 

Úsek [[Dubná Skala]] – [[Turany]] je dlhý 16,5 kilometra Súčasťou stavby sú výjazdy Dubná Skala, Ratkovo a križovatka D1xR3 s rýchlostnou cestou R3, Martin.  Ďalej bol postavený krátky úsek rýchlostnej cesty R3, ktorý slúži ako diaľničný privádzač z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] s dĺžkou 1,652 kilometra. Na úseku je 28 mostných objektov, malé a veľké obojstranné odpočívadlo [[Turčianska Štiavnička]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dokumentácie na Projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP)
  | url = http://www.dopravoprojekt.sk/sk/projekty/aktualne-dokumentacie/projekty-verejno-sukromneho-partnerstva-ppp
  | dátum vydania = 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 19.09.2009
  | vydavateľ = Dopravoprojekt
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Zmluva o výstavbe bola podpísaná [[26. október|26. októbra]] [[2011]], samotná výstavba začala [[11. november|11. novembra]] [[2011]]. Po poškodení časti stavby vplyvom počasia v máji [[2014]] stavebný dozor súhlasil s oddialením termínu dokončenia stavby do 30. septembra 2015 s tým, že úsek bude sprejazdnený do 30. júna 2015.&lt;ref name=&quot;dskalaturanyukoncenie2015&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Dubná Skala - Turany | url = http://www.ndsas.sk/useky-dubna-skala---turany/44223s471c | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 10.04.2015 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20151114094017/http://www.ndsas.sk/useky-dubna-skala---turany/44223s471c | dátum archivácie = 2015-11-14 }}&lt;/ref&gt; Celý úsek bol nakoniec slávnostne odovzdaný do užívania [[10. júl]]a [[2015]]. Po otvorení nasledujúceho úseku [[Turany]] - [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]], nastane skrátenie [[Diaľnica|diaľnice]] D1 o viac než tri kilometre s ohľadom na prepojenie týchto dvoch úsekov v súčasnom kilometri 13,246 tohto úseku. Zbytok úseku [[Dubná Skala]] - [[Turany]] bude následne preklasifikovaný ako [[Diaľničný privádzač|privádzač]] D1 od cesty [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]]. Príčinou tejto zmeny je celková zmena trasy [[Diaľnica|diaľnice]] D1, ktorá mala pokračovať od súčasného výjazdu z diaľnice D1 na cestu [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] pri [[Krpeľany|Krpeľanoch]], cez [[Katastrálne územie|kataster]] obcí [[Šútovo]], [[Kraľovany]], [[Stankovany]] a [[Ľubochňa]] až do [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]]. Táto trasa bola pre mimoriadne nevhodné [[Geológia|geologické]] podmienky a nutnosti značných zásahov do [[Životné prostredie|životného prostredia]] zavrhnutá. Do výstavby sa tak dostane trasa, ktorá začína v kilometri 13,246 už existujúceho úseku [[Dubná Skala]] - [[Turany]], pokračuje priamo východným smerom cez tunel [[Tunel Korbeľka|Korbeľka]] popod vrch Kopa, a ďalej tunelom [[Tunel Havran|Havran]] až do [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]], kde tento úsek končí.

&lt;big&gt;'''Turany - Hubová'''&lt;/big&gt; 

Súčasťou tohto úseku je [[tunel Korbeľka]] a [[tunel Havran]]. V roku [[2002]] posúdilo [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstvo životného prostredia]] ako najvýhodnejší variant vedenie diaľnice takzvaným tunelovým variantom. [[Národná diaľničná spoločnosť]] však toto odporúčanie ignorovala a presadila povrchový variant, ktorý  prechádzal národnými parkmi Malá Fatra a Veľká Fatra, ďalšími chránenými územiami sústavy [[Natura 2000]] a okrajom Šútova. Odporúčaním rezortu životného prostredia sa podľa ochranárov nezaoberal ani stavebný úrad, čo bolo v rozpore s európsku aj slovenskou legislatívou. [[Európska investičná banka]] pre nedoriešené ekologické otázky rozhodla Slovensku stopnúť úver na výstavbu tohto úseku diaľnice a z tohto dôvodu padlo celé jeho financovanie.&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Európska investičná banka stopla úver na D1 Turany - Hubová | url = https://openiazoch.zoznam.sk/cl/87175/Europska-investicna-banka-stopla-uver-na-D-Turany-Hubova | dátum vydania = 2009-12-22 | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = sk-SK | priezvisko = oPeniazoch.sk}}&lt;/ref&gt;  Koncom roku 2018 NDS objednala nový projekt diaľnice a tunela Korbeľka a Havran. V auguste 2025 sa vyhlásila súťaž na výstavbu tohto úseku. Jeho výstavba bude trvať 7 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štartuje najväčší diaľničný tender v histórii na posledný kúsok severnej D1 | url = https://e.dennikn.sk/4142269/startuje-najvacsi-dialnicny-tender-v-historii-na-posledny-kusok-severnej-d1/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2025-10-30 | jazyk = sk-SK | meno = Daniela | priezvisko = Krajanová}}&lt;/ref&gt; To znamená, že Bratislava a Košice diaľnicou nebudú prepojené ani do roku 2032.

&lt;big&gt;'''Hubová - Ivachnová'''&lt;/big&gt; 

15,2 kilometra dlhý úsek diaľnice D1 severne od Ružomberku je stavbou, ktorá prešla bezprecedentnou zmenou časti trasy po začatí výstavby, vrátane predĺženia tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Dokončenie úseku výrazne mešká a to až o celých 5 rokov. Ťažko stabilizovateľný zosuv si vyžiadal už začiatkom roka 2015 zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku a podstatnú zmenu trasy s predĺžením tunela. Žiaľ, aj s prispením liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov Ficovej vlády v NDS sa podrobný hydrogeologický prieskum objednal až v závere roku 2016. Následne správu o hodnotení vplyvu nového riešenia na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017, záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala až v lete 2018. Práce v [[Tunel Čebrať|tuneli Čebrať]] z východného portálu sa síce odvtedy obnovili na základe banského povolenia, lenže plný rozbeh výstavby bol možný až po získaní stavebného povolenia. Slávnostné prerazenie tunela prebehlo 15. novembra 2022, teda až po ôsmich rokoch od začiatku jeho razenia. V novembri 2023 boli v tunelových rúrach dokončené práce na sekundárnych osteniach&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diaľničný tunel Čebrať má sekundárne ostenie, výstavba obchvatu Ružomberka podľa ministerstva výrazne pokročila - NašaDoprava.sk | url = https://sita.sk/nasadoprava/dialnicny-tunel-cebrat-ma-sekundarne-ostenie-vystavba-obchvatu-ruzomberka-podla-ministerstva-vyrazne-pokrocila/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2023-11-24 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk | meno = SITA Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt;  a v októbri 2024 bola v tuneli hotová betonáž vozovky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V diaľničnom tuneli Čebrať už dokončujú betonáž vozovky | url = https://www.asb.sk/aktualne/v-dialnicnom-tuneli-cebrat-uz-dokoncuju-betonaz-vozovky | dátum vydania = 2024-10-08 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | meno = Sláva | priezvisko = Štefancová}}&lt;/ref&gt; S otvorením úseku sa rátalo v decembri 2025 spoločne s úsekom Lietavska Lúčka - Dubná Skala ale na úseku došlo k ďalšiemu neočakávanému zosuvu pôdy, ktorý mal dopad na jeden mostný objekt a nový termín otvorenia bol stanovený na jar 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchvat Ružomberka sa odkladá. A nadlho | url = https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/768032-obchvat-ruzomberka-sa-odklada-a-na-dlho/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-09-22 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; 

&lt;big&gt;'''Ivachnová - Liptovský Mikuláš'''&lt;/big&gt; 
[[Súbor:D1výstavbaRKa.jpg|náhľad|Výstavba na pomedzí Hubovej a Ružomberka v auguste 2018]]
Úsek je 15 kilometrov dlhý a nachádza sa medzi mestami [[Ružomberok]] a [[Liptovský Mikuláš]]. Výstavba prebiehala od [[január]]a [[1973]] do [[December|decembra]] [[1977]] súčasne s výstavbou [[Liptovská Mara (priehrada)|vodného diela Liptovská Mara]]. V smere na Košice boli vybudované odpočívadlá [[Ivachnová]] (v budúcnosti by malo byť aj v opačnom smere) a Čemice. Medzi nimi sa nachádza ešte veľké obojstranné odpočívadlo Dechtáre. Náklady na výstavbu úseku dosiahli hodnotu 241,3 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. V rokoch [[2005]] až [[2006]] boli vybudované chýbajúce odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre v celkovej dĺžke 1 006 metrov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = D1 Ivachnová – Hybe, odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre
  | url = http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;idc=12328&amp;prm1=1&amp;prm2=83
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 16.09.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20101125195227/http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;idc=12328&amp;prm1=1&amp;prm2=83
  | dátum archivácie = 2010-11-25
  }}&lt;/ref&gt;. Úsek začína dočasným napojením na cestu I/18, ktoré bude po dokončení nasledujúceho úseku do Hubovej zrušené. Úsek ďalej pokračuje smerom k výjazdu Ivachnová a končí vo výjazde Liptovský Mikuláš.

&lt;big&gt;'''Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján'''&lt;/big&gt;  

Výstavbou tohto úseku s dĺžkou 6,4 kilometra bol vytvorený južný obchvat [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]. Úsek bol vo výstavbe od [[Marec|marca]] [[1972]], pričom jeho časť sprejazdnili [[1. júl]]a [[1976]], zvyšok [[9. december|9. decembra]] 1976, čo ho v poradí odovzdaných úsekov diaľnice D1 radí na druhé miesto, hneď za úsek [[Diaľnica D1 (Slovensko)#Bratislava – Senec|Bratislava – Senec]]. Súčasťou stavby bola okrem výjazdov Liptovský Mikuláš a [[Liptovský Ján]] aj budova Strediska správy a údržby diaľnic (SSÚD) na [[Športová (Liptovský Mikuláš)|Športovej ulici]] v Liptovskom Mikuláši. Celkové náklady na výstavbu vrátane budovy SSÚD dosiahli sumu 368 miliónov Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. 

&lt;big&gt;'''Liptovský Ján - Liptovský Hrádok'''&lt;/big&gt; 

Úsek medzi [[Liptovský Ján|Liptovským Jánom]] a [[Liptovský Hrádok|Liptovským Hrádkom]] s dĺžkou 5,1 kilometra bol vo výstavbe od [[apríl]]a [[1975]] do [[December|decembra]] [[1983]] a nachádza sa na ňom najdlhší cestný most na [[Slovensko|Slovensku]] – [[Viadukt Podtureň]] dlhý 1 035 metrov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mosty – Viadukt Podtureň
  | url = http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 15.09.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120227150504/http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum archivácie = 2012-02-27
  }}&lt;/ref&gt;. Viadukt sa nachádza 12 metrov nad terénom a vedie ponad dolinu rieky [[Váh]] a obec [[Podtureň]]. Súčasťou stavby úseku sú aj dva výjazdy Liptovský Ján a Liptovský Hrádok a výstavba úseku si vyžiadala investíciu vo výške 502,7 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;.

&lt;big&gt;'''Liptovský Hrádok - Hybe'''&lt;/big&gt; 
[[Súbor:D1 pri Dovalove.JPG|náhľad|300px|Diaľnica D1 pri [[Dovalovo|Dovalove]] na [[Liptov]]e.]]Úsek s dĺžkou 8,2 kilometra bol vo výstavbe v dvoch etapách. Prvá etapa bola realizovaná v období od [[apríl]]a [[1983]] do [[jún]]a [[1986]], pričom sa diaľnica vybudovala len v polovičnom profile. Druhá etapa, predstavujúca dostavanie na plný profil, sa začala realizovať až v apríli [[1987]] a dokončená bola až po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] v [[Október|októbri]] [[1990]]. Celkové náklady na výstavbu oboch profilov dosiahli hodnotu 583,2 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. Dominantným prvkom úseku je letmo montovaný [[Most Dovalovec]] s dĺžkou 526,4 metra, ktorý premosťuje potok [[Dovalovec]] a priľahlé územie vo výške 33,06 metra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mosty – Most „Dovalovec“
  | url = http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 12.09.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120227150504/http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum archivácie = 2012-02-27
  }}&lt;/ref&gt;.

&lt;big&gt;'''Hybe - Važec'''&lt;/big&gt; 

Úsek vedúci paralelne s cestou I/18 a železnicou popri [[Biely Váh|Bielom Váhu]] meria 10,4 kilometra. Vo výstavbe bol od [[august]]a [[1996]] až do [[16. november|16. novembra]] [[2000]], pričom v polovičnom profile slúži už od roku [[1998]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Diaľnica Hybe – Važec po dvoch rokoch v plnom profile
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/dialnicahybevaze974383493.phtml
  | dátum vydania = 16.11.2000
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200607052419/https://eslovensko.sk/predaj_mestosk.htm
  | dátum archivácie = 2020-06-07
  }}&lt;/ref&gt;. Súčasťou stavby bol jeden výjazd [[Východná (obec)|Východná]], dostavanie ďalších dvoch [[Hybe]] a [[Važec]], deväť mostov a štyri nadjazdy. Pri Východnej bolo vybudované malé obojstranné odpočívadlo, výjazd Hybe bol postavený len ako polovičný, a to v smere do [[Bratislava|Bratislavy]]&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dálnice D1, Slovensko
  | url = http://dalnice-silnice.cz/Sk/D1.htm
  | dátum vydania = 18.01.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Dálnice-silnice.cz
  | miesto = 
  | jazyk = český
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090228011129/http://dalnice-silnice.cz/Sk/D1.htm
  | dátum archivácie = 2009-02-28
  }}&lt;/ref&gt;. Po odovzdaní do predčasného užívania postupne pokračovali dokončovacie práce na výjazde a odpočívadle Východná a ďalšom technickom vybavení diaľnice až do októbra [[2007]]. Celkové náklady sa vyšplhali na hodnotu 3,461 miliardy [[Slovenská koruna|slovenských korún]]&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;.

&lt;big&gt;'''Važec - Mengusovce'''&lt;/big&gt; 
[[File:Diaľnica D1 - odpočívadlo Štrba.jpg|right|thumb|Najvyššie položený úsek Diaľnice D1 v lokalite Vlčia jama s odpočívadlami Štrba]]
Výstavba tohto úseku s dĺžkou 12 kilometrov začala ešte v [[august]]e [[1998]]. Projekt počítal s výstavbou až 23 mostných objektov, troch veľkých odpočívadiel a troch výjazdov [[Važec]], [[Štrba]] a [[Mengusovce]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Úsek diaľnice Važec – Mengusovce má byť hotový v roku 2006
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/svit/usekdialnicevazec1062088740.phtml
  | dátum vydania = 28.08.2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20040113103600/http://mesto.sk/prispevky_velke/svit/usekdialnicevazec1062088740.phtml
  | dátum archivácie = 2004-01-13
  }}&lt;/ref&gt;. Uvedenie do prevádzky v polovičnom profile bolo plánované na [[september]] [[2001]] a v plnom profile na september [[2002]]. V roku [[1999]] bola výstavba tohto úseku pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Neskôr sa pôvodný projekt upravil tak, že sa postavilo len jedno veľké odpočívadlo, Štrba. Výstavbu čiastočne obnovili v roku [[2003]], no naplno sa rozbehla až o rok neskôr. Súčasťou úseku je spomínaných 23 mostov a 250 metrov dlhý [[Tunel Lučivná]]. Diaľnica sa na rozdiel od predošlých úsekov výrazne odkláňa od cesty I/18, pričom míňa len jedinú obec – Štrba, ktorá je na ňu napojená rovnomenným výjazdom. Úsek sprevádzkovali [[11. december|11. decembra]] [[2007]], ale 7,706 kilometrov dlhú časť od Važca po Tunel Lučivná len v polovičnom profile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po desiatich rokoch výstavby otvorili úsek Važec – Mengusovce
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/poprad/podesiatichrokoch1197381480.phtml
  | dátum vydania = 11.12.2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Diaľnica bola kompletne sprejazdnená v plnom profile až [[14. september|14. septembra]] [[2008]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Otvorili diaľničný úsek Važec – Mengusovce
  | url = http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A080914_121747_sk_pludia_p01
  | dátum vydania = 14.09.2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Pravda
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, teda po vyše 10 rokoch výstavby. Na tomto úseku sa nachádza lokalita Vlčia jama, najvyššie položené miesto diaľnice D1 a zároveň aj všetkých diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku vo výške 924 metrov nad morom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnice a tunely na Slovensku|url=http://dialnice.szm.com/|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=dialnice.szm.com}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Mengusovce - Jánovce'''&lt;/big&gt;  

Tento úsek má dĺžku 26,4 kilometra a prechádza [[Popradská kotlina|Popradskou kotlinou]]. Celý úsek bol budovaný od roka 2005 až do roka 2009. Začína južne od obce [[Mengusovce]] a ďalej pokračuje východným smerom cez [[tunel Bôrik]] ''(999 m)'', obchádza mesto [[Svit (mesto)|Svit]] zo severu a obec [[Batizovce]] z juhu. Za Svitom sa diaľnica približuje k [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|ceste I/18]] a k [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnej trati]] a pokračuje s nimi paralelne až po [[Poprad]]. Pred ním sa trasa diaľnice stáča na sever, míňa [[Letisko Poprad-Tatry|popradské letisko]] a mestskú časť [[Veľká]]. Neskôr sa postupne stáča až na východ, pričom míňa popradské mestské časti [[Spišská Sobota]] a [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]]. Odtiaľ cesta pokračuje východným až juhovýchodným smerom dokončujúc severný obchvat Popradu a končí sa vo výjazde s napojením na cestu I/18 medzi obcami [[Jánovce (okres Poprad)|Jánovce]] a [[Spišský Štvrtok]]. 

&lt;big&gt;'''Jánovce - Jablonov'''&lt;/big&gt; 

Tento úsek dlhý 19,2 kilometra bol pre potreby lepšej súťaže rozdelený na dva podúseky po výjazd Levoča a od výjazdu Levoča, pričom každý z podúsekov bol súťažený samostatne. Súčasťou stavby I. podúseku po výjazd Levoča je 10 mostov a výjazd Levoča. Zmluva o výstavbe bola podpísaná [[17. jún]]a [[2011]], stavať začali oficiálne [[20. jún]]a [[2011]] poklepaním základného kameňa stavby za účasti vtedajšej premiérky Ivety Radičovej. Výstavbu tohto úseku mali pod patronátom spoločnosti Váhostav – SK, a.s. a Bögl A Krýsl, K.s., ktorí sa zaviazali postaviť celý diaľničný úsek za necelých 60 miliónov € bez DPH. Na rozostavanom úseku pri obciach Iliašovce a Kurimany sa 2. novembra 2012 zrútila časť práve betónovanej mostovky východnej iliašovskej estakády. O život prišli štyria robotníci, ďalších jedenásť bolo zranených. Zrútenie mosta zrejme bolo zavinené poddimenzovanými oceľovými skružami.&lt;ref name=&quot;padmostapravda1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bullová| meno = Eva| odkaz na autora = | titul = Pád mosta - najväčšia tragédia na D1 | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252544-pad-mosta-najvaecsia-tragedia-na-d1/| dátum vydania = 31.12.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.03.2013| vydavateľ = Pravda.sk| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;padmostapravda2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bullová| meno = Eva| odkaz na autora = | titul = Pád mosta na Spiši: Polícia začala trestné stíhanie. Zranení sú stabilizovaní| url = http://aktualne.atlas.sk/dalsie-obete-nastastie-nebudu-dvanasti-zraneni-su-po-pade-mosta-na-spisi-stabilizovani/dnes/cierna-kronika/| dátum vydania = 03.11.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.03.2013| vydavateľ = atlas.sk| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131019183414/http://aktualne.atlas.sk/dalsie-obete-nastastie-nebudu-dvanasti-zraneni-su-po-pade-mosta-na-spisi-stabilizovani/dnes/cierna-kronika/| dátum archivácie = 2013-10-19}}&lt;/ref&gt; Celý úsek bol slávnostne a v plnom profile odovzdaný do definitívneho užívania [[20. október|20. októbra]] [[2015]]. II. podúsek od výjazdu Levoča odklonil tranzitnú dopravu z cesty [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] prechádzajúcu cez mesto [[Levoča]]. Súčasťou stavby II. podúseku je 12 mostov, dvojrúrový [[tunel Šibenik]] a veľké ľavostranné odpočívadlo Levoča prístupné z oboch jazdných smerov. Súčasťou úseku je tiež najvyšší most na D1, 59 m vysoký [[most na diaľnici nad potokom Lodina]]. Zmluva o dielo na výstavbu II. podúseku bola uzavretá v máji 2012, samotná výstavba bola slávnostne spustená [[25. jún]]a [[2012]]. Výstavbu tohto podúseku realizovalo konzorcium spoločností Eurovia SK, a.s., Eurovia CS, a.s., a Stavby Mostov Slovakia, a.s., ktoré celý diaľničný úsek postavili za vysúťaženú zmluvnú cenu 126,26 miliónov € bez DPH. Obchvat odľahčil cestu I/18, po ktorej prechádzalo až 15 tisíc vozidiel denne, približne pätina z nich bol nákladná doprava. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania [[30. november|30. novembra]] [[2015]].&lt;ref name=&quot;prilevoci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Krajanová|meno = Daniela|odkaz na autora = |titul = Pri Levoči otvorili takmer desať kilometrov diaľnice, ušetríte asi šesť minút|url = https://dennikn.sk/308136/pri-levoci-otvorili-takmer-desat-kilometrov-dialnice-usetrite-asi-sest-minut/|dátum vydania = 2015-11-30|dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2015-12-01|vydavateľ = N Press|miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Jablonov - Studenec'''&lt;/big&gt; 

Ide o technický nenáročný úsek s dĺžkou 4,6 kilometra. Nachádza sa na ňom celkovo 8 [[most]]ných objektov v celkovej dĺžke 2 520 metrov. Súčasťou stavby je aj výjazd Jablonov, ktorý spája diaľnicu D1 s paralelne vedúcou cestou [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]]. Výstavba pravého pásu začala [[17. apríl]]a [[2009]] a úsek bol odovzdaný do prevádzky v polovičnom profile [[7. jún]]a [[2010]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = D1 Jablonov – Studenec | url = http://www.ndsas.sk/stavby-2009/12949s?ids=12329&amp;prm1=1&amp;prm2=90 | dátum vydania = 17.4.2009 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 09.09.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Výstavba druhého profilu bola dokončená [[14. december|14. decembra]] [[2012]].&lt;ref name=&quot;dokonceniejabstud&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko  = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica pod Spišským hradom je už v plnom profile| url = http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/6638188/dialnica-pod-spisskym-hradom-je-uz-v-plnom-profile.html | dátum vydania =14.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.12.2012 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Dostavba úseku trvala 24 mesiacov a stála 34,217 mil € bez [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]].&lt;ref name=&quot;dokonceniejabstud&quot; /&gt;

&lt;big&gt;'''Studenec - Beharovce'''&lt;/big&gt; 

Úsek dlhý 3,1 kilometra začali stavať [[2. apríl]]a [[2009]] v plnom profile. Ide o technicky nenáročný úsek na pahorkatom území, ktorý vedie paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]]. Na úseku sú 2 mostné objekty, jeden priamo na diaľnici a druhý na preloženej ceste III. triedy. Náklady na výstavbu dosiahli 22 miliónov [[Euro|eur]]. Úsek bol odovzdaný do prevádzky [[7. jún]]a [[2010]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Začala výstavba diaľničného úseku D1 Studenec – Beharovce, ktorý vyprojektovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. | url = http://www.dopravoprojekt.sk/sk/presscentrum/tlacove-spravy-a-vyhlasenia/170-zacala-vystavba-dialnicneho-useku-d1-studenec-beharovce-ktory-vyprojektovala-spolocnost-dopravoprojekt-a.s?__lng=sk | dátum vydania = 2.4.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.09.2009| vydavateľ = Dopravoprojekt, a.s. | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

&lt;big&gt;'''Beharovce - Fričovce'''&lt;/big&gt; 

Výstavba 13,7 kilometra dlhého úseku začala položením základného kameňa dňa [[1. apríl]]a [[1996]], 12. apríla sa už začalo i s razbou prieskumnej štôlne [[Tunel Branisko|tunela Branisko]]. Štôlňa bola prerazená [[19. december|19. decembra]] [[1997]], no razba južnej tunelovej rúry zo [[západ]]nej ([[Spiš (región)|spišskej]]) začala ešte pred prerazením prieskumnej štôlne, [[23. máj]]a 1997. Ešte v roku [[2001]] sa uvažovalo o sprejazdnení tunela spoločne s obchvatmi obcí [[Fričovce]] a [[Široké]] [[1. júl]]a [[2002]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Práce na tuneli Branisko v požadovanom termíne | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislava/pracenatunelibran998927778.phtml | dátum vydania = 27.8.2001 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 06.09.2009 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Finančné problémy z rokov 1998 a 1999 spôsobili značné meškanie prác, a tak bol tunel slávnostne prerazený až [[1. máj]]a [[2002]]. Ešte v [[september|septembri]] [[2001]] však stihli dokončiť a sprejazdniť obchvat obce [[Široké]]. Tunel Branisko slávnostne uviedli do prevádzky dňa [[29. jún]]a [[2003]] spoločne s obchvatom obce [[Fričovce]] a pokračovaním polprofilovej diaľnice po obec [[Beharovce]]. Súčasťou investície bola aj výstavba budovy Strediska správy a údržby diaľnic Beharovce. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 9,219 miliardy Sk. V budúcnosti sa plánuje rozšírenie tunela o druhú tunelovú rúru, na výstavbu ktorej v súčasnosti prebieha proces územného konania a Národná diaľničná spoločnosť odhaduje začiatok výstavby na rok 2023.

&lt;big&gt;'''Fričovce - Svinia'''&lt;/big&gt; 

Úsek dlhý 10,9 kilometra nahradil [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cestu I/18]] medzi obcami [[Svinia]] a [[Fričovce]]. Výstavba tohto úseku začala [[24. november|24. novembra]] [[2011]] a úsek mal byť otvorený v auguste 2015. Na jar 2015 ale došlo k zosuvu svahu v oblasti mosta ponad cestu do Ondrášoviec, čo stavbu predražilo a posunulo termín jej spustenia o niekoľko mesiacov. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania [[17. december|17. decembra]] [[2015]].

&lt;big&gt;'''Svinia - Prešov, Západ'''&lt;/big&gt; 

Úsek s dĺžkou 6,8 kilometra bol vo výstavbe od [[1. december|1. decembra]] [[2005]] do [[7. jún]]a [[2010]]. Zemné práce, výstavba mostov i úprava samotného telesa cesty boli uskutočnené v rokoch [[2005]] až [[2007]], potom sa začala výstavba zložitej križovatky Prešov-západ, ktorá spája diaľnicu D1 s cestou I/[[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|18]], cestou II/[[Cesta II. triedy 546 (Slovensko)|546]] a v budúcnosti aj s [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostnou cestou R4]]. Úsek diaľnice odľahčil paralelnú cestu I/18 medzi [[Prešov]]om a [[Chminianska Nová Ves|Chminianskou Novou Vsou]], no najmä odklonil dopravu z nebezpečného úseku medzi obcami [[Malý Šariš]] a [[Župčany]]. Na úseku sa nachádza päť mostov s celkovou dĺžkou 930 metrov, pruh pre pomalé vozidlá v dĺžke 2 095 metrov a veľké obojstranné odpočívadlo Malý Šariš&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = D1 Svinia – Prešov,západ | url = http://www.highways.sk/highways/Svinia-Presov.html | dátum vydania = 26.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.09.2009| vydavateľ = Highways.sk | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 96 mil. eur. Pôvodne sa mali postaviť tiež 3 vetvy MÚK Prešov západ spoločne s okružnou križovatkou na súbežnej I/18, avšak kvôli problémom s majetkoprávnym vysporiadaním sa úplne zrealizovala len jediná vetva slúžiaca pre oba smery, druhá vetva zostala na dlhú dobu nedokončená. Verejnú súťaž na dokončenie vetvy križovatky napokon vyhrala Skanska SK so sumou 1,99 mil. €; stavebné práce súvisiace s úplným dobudovaním predmetnej vetvy prebehli od septembra 2016 do septembra 2017. Samotná križovatka Prešov, západ aktuálne stále nie je úplne dokončená, stane sa tak až po dokončení nasledujúceho úseku Prešov, Západ - Prešov, Juh a hlavne úseku rýchlostnej cesty R4, Prešov, severný obchvat, I.etapa.

&lt;big&gt;'''Prešov, Západ - Prešov, Juh'''&lt;/big&gt; 

Diaľničný [[Prešovský obchvat#Juhoz.C3.A1padn.C3.BD obchvat|obchvat Prešova]] meria 7,8 kilometra a mesto bude obchádzať zo západu až juhozápadu. Koncom februára 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, voči ktorému bol ale podaný rozklad. Právoplatnosť toto stavebné povolenie nadobudlo až v júni roku 2015. 4. júna 2015 bolo vo vestníku verejného obstarávania uverejnené vyhlásenie verejnej súťaže na zhotoviteľa.&lt;ref&gt;http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/298685&lt;/ref&gt;  Súčasťou úseku je dostavba komplikovanej diaľničnej križovatky D1xR4 a súčasne aj výjazdu Prešov - západ, tunel Prešov a dostavba výjazdu Prešov - Juh.V prvotných štúdiách sa posudzovali tri varianty vedenia diaľnice na tomto úseku. [[Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií]] v [[Marec|marci]] roku [[2003]] odporučilo tunelový variant s [[Tunel Prešov|tunelom Prešov]] dlhým 2 375 metrov. V modifikovanej trase, na ktorú bolo neskôr vydané už aj územné rozhodnutie, bola dĺžka tunela napokon definitívne stanovená na 2 244 metrov. Okrem neho sa na úseku bude nachádzať osemnásť [[most]]ov. Výstavba si vyžiadala asanáciu jedného rodinného domu, 37 záhradných chatiek, 28 garáží, 8 objektov bývalého poľnohospodárskeho podniku, bývalej čistiarne odpadových vôd, vodojemu a unimobunky stavebnej spoločnosti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľničný obchvat Prešova: Kadiaľ povedie a čo zmení v meste | url = http://presov.korzar.sme.sk/c/7690119/dialnicny-obchvat-presova-kadial-povedie-a-co-zmeni-v-meste.html | dátum vydania = 12.3.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.3.2015 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Prešov | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.  Prerazenie tunela Prešov prebehlo v júni 2019, pričom prerazené boli obe tunelové rúry. Výstavba tohto úseku prebieha bez výraznejších problémov, na prelome marca a apríla 2020 však nastalo prerušenie prác. Príčinou boli problémy v zásobovaní stavby pre šírenie koronavírusu a s tým súvisiace obmedzujúce opatrenia. Začiatkom leta 2020 sa stavba znovu naplno rozbehla. Sprejazdnenie nastalo 28.10.2021, teda štyri mesiace po zmluvnom termíne. Úsek postavilo združenie firiem Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav a Metrostav Slovakia, ktoré v súťaži ponúkli sumu 356,34 mil. €. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dodatok č.4|url=https://crz.gov.sk/data/att/2920748.pdf|dátum prístupu=12.9.2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest|url=https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/presov-zapad-presov-juh|vydavateľ=www.ndsas.sk|dátum prístupu=2019-02-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20190212011310/https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/presov-zapad-presov-juh|dátum archivácie=2019-02-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničná spoločnosť spustí 28. októbra|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2571148/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-10-12|dátum prístupu=2021-10-12|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Prešov, Juh - Budimír'''&lt;/big&gt;  

Výstavba diaľnice D1 medzi Košicami a Prešovom prebiehala od apríla 1978 do apríla [[1988]] v dvoch etapách. Prvú etapu tvoril úsek Prešov, Juh – [[Ličartovce]], ktorý bol vo výstavbe od apríla 1978 do [[jún]]a 1987, no sprevádzkovaný bol už v [[november|novembri]] [[1982]]. Náklady na výstavbu dosiahli sumu 325,9 milióna Kčs. Ďlaší úsek od Ličartoviec po [[Budimír]] (Košice-Sever) začali stavať po dokončení prvej etapy a otvorený bol v apríli [[1988]]. Výstavba druhej etapy si vyžiadala náklady vo výške 475,6 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. 

&lt;big&gt;'''Budimír - Bidovce'''&lt;/big&gt; 

Tento úsek je dlhý 14,4 kilometra je súčasťou [[Košický obchvat|diaľničného obchvatu Košíc]], ktorý okrem diaľnice D1 tvoria i rýchlostné cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]] a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]. Úsek [[Budimír]] – [[Bidovce]] sa začína vo výjazde Budimír (Košice - Sever) a odtiaľ pokračuje južným až juhovýchodným smerom paralelne s riekou [[Torysa (rieka)|Torysa.]] Po oboch stranách je postavené jedno malé odpočívadlo, v smere na ukrajinskú štátnu hranicu to je odpočívadlo [[Beniakovce]] a v smere do Prešova odpočívadlo [[Rozhanovce]]. Na tomto úseku sa nachádza spolu osem mostov a výstavbu ďalších troch si vyžiadali preložky [[Cesta III. triedy|ciest III. triedy]]. Okrem toho sa smerom od [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košickej Novej Vsi]] sprejazdnil aj druhý košický diaľničný privádzač. Súčasťou stavby sú ešte dva výjazdy a jedna križovatka D1xR2 s rýchlostnou cestou R2. V apríli 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, 4. júna 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie. Jeho víťazom sa stala Skanska SK so sumou 197,44 mil. €. Zmluva o dielo na výstavbu bola podpísaná [[25. august]]a [[2016]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ndsas.sk/aktuality-nds-podpisala-zmluvu-na-vystavbu-kosickeho-dialnicneho-obchvatu-/44372s49289c |dátum prístupu=2016-09-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160827142521/http://www.ndsas.sk/aktuality-nds-podpisala-zmluvu-na-vystavbu-kosickeho-dialnicneho-obchvatu-/44372s49289c |dátum archivácie=2016-08-27 }}&lt;/ref&gt;, samotná výstavba sa oficiálne začala [[11. november|11.novembra]] [[2016]] a celý úsek bol slávnostne uvedený do užívania 16.12.2019.

&lt;big&gt;'''Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA'''&lt;/big&gt; 

Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2018 neradí medzi prioritné. Predpokladané termíny prípravy a výstavby sa za ostatný rok posunuli o rok neskôr. Dokončenie v nateraz uvádzaných rokoch 2029 a 2030  je veľmi neisté. Ak sa potvrdí riešenie s tunelom Dargov až v dĺžke 4 km, určite si vyžiada dlhšiu lehotu výstavby ako 3 roky, s ktorými kalkuluje NDS. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Hustota dopravy ==
Hustota dopravy na jednotlivých úsekoch D1 podľa sčítania v roku 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AlejTech.sk | odkaz na autora = | titul = Celoštátne sčítanie dopravy v roku 2015 | url = https://www.ssc.sk/sk/cinnosti/rozvoj-cestnej-siete/dopravne-inzinierstvo/celostatne-scitanie-dopravy-v-roku-2015.ssc | vydavateľ = ssc.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|+
!Úsek
!Hustota dopravy
|-
|Bratislava-Petržalka-Pečňa {{Cesta/SK-D|2}}- Bratislava-Petržalka-Ovsište
|53 941
|-
|Bratislava-Petržalka-Ovsište - Bratislava-Prievoz (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|7}})
|93 344
|-
|Bratislava-Prievoz (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|7}}) - Bratislava-Ružinov
|82 959
|-
|Bratislava-Ružinov - Bratislava-Trnávka
|90 601
|-
|Bratislava-Trnávka - Bratislava-Letisko
|67 576
|-
|Bratislava-Letisko - Bratislava-Zlaté Piesky
|72 497
|-
|Bratislava-Zlaté Piesky - Bratislava-Vajnory
|60 146
|-
|Bratislava-Vajnory - Senec
|62 652
|-
|Senec - Voderady
|54 519
|-
|Voderady - Trnava {{Cesta/SK-R|1}}
|42 774
|-
|Trnava {{Cesta/SK-R|1}} - Hlohovec
|26 634
|-
|Hlohovec - Piešťany
|25 483
|-
|Piešťany - Horná Streda
|25 295
|-
|Horná Streda - Lúka
|24 755
|-
|Lúka - Rakoľuby
|28 168
|-
|Rakoľuby - Trenčín (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|2}})
|24 308
|-
|Trenčín (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|2}}) - Nemšová
|26 971
|-
|Nemšová - Ilava
|26 210
|-
|Ilava - Ladce
|22 801
|-
|Ladce - Beluša {{Cesta/SK-R|6}}
|24 260
|-
|Beluša {{Cesta/SK-R|6}} - Považská Bystrica-juh
|21 866
|-
|Považská Bystrica-juh - Považská Bystrica-centrum
|21 274
|-
|Považská Bystrica-centrum - Považská Bystrica-sever
|23 121
|-
|Považská Bystrica-sever - Bytča
|22 379
|-
|Bytča - Dolný Hričov {{Cesta/SK-D|3}}
|23 956
|-
|Dubná Skala - Martin {{Cesta/SK-R|3}}
|10 482
|-
|Martin {{Cesta/SK-R|3}} - Turany
|11 047
|-
|Ivachnová - Liptovský Mikuláš
|16 904
|-
|Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok
|14 065
|-
|Liptovský Hrádok - Hybe
|13 133
|-
|Hybe - Východná
|14 012
|-
|Východná - Važec
|14 840
|-
|Važec - Štrba
|13 667
|-
|Štrba - Mengusovce
|14 837
|-
|Mengusovce - Poprád-západ
|14 756
|-
|Poprad-západ - Vysoké Tatry
|13 171
|-
|Vysoké Tatry - Poprad-východ
|13 444
|-
|Poprad-východ - Spišský Štvrtok
|12 027
|-
|Spišský Štvrtok - Levoča
|10 588
|-
|Levoča - Spišské Podhradie
|10 401
|-
|Spišské Podhradie - Beharovce
|9 629
|-
|Beharovce - Široké {{Cesta/Polprofil}}
|10 359
|-
|Široké - Fričovce
|11 344
|-
|Fričovce - Svinia
|11 512
|-
|Svinia - Prešov-západ (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|4}})
|12 229
|-
|Prešov-juh - Lemešany
|16 440
|-
|Lemešany - Budimír
|16 560
|}

== Tunely ==
Na diaľnici D1 je celkovo dvanásť tunelov, z ktorých osem je v prevádzke. Vo výstavbe je momentálne tunel Čebrať, ktorého otvorenie sa plánuje na rok 2026. Medzi plánované tunely patria tunel Korbeľka a tunel Havran. Tunel Dargov sa v budúcnosti nemusí postaviť z dôvodu štúdií, ktoré našli efektívnejšiu trasu bez tunela.

Zoznam tunelov pri pohybe zo západu na východ:
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Tunel
!Dĺžka (m)
!Poznámky
!Najvyššia dovolená rýchlosť
!Hustota dopravy/deň
![[Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí|Kategória ADR]] 
|-
|[[Tunel Ovčiarsko|Ovčiarsko]]
|2275
|Otvorený 29. januára 2021
|100 km/h
|N/A
|A
|-
|[[Tunel Žilina|Žilina]]
|651
|Otvorený 29. januára 2021
|100 km/h
|N/A
|A
|-
|[[Tunel Višňové|Višňové]]
|7500
|Otvorený 22. decembra 2025
|100 km/h 
|20000 (2026)
|A
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
|[[Tunel Korbeľka|Korbeľka]]
|5859
|plánovaný 
|—
|N/A
|—
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
|[[Tunel Havran|Havran]]
|2702
|plánovaný 
|—
|N/A
|—
|- bgcolor=&quot;#ffffbb&quot;
|[[Tunel Čebrať|Čebrať]]
|2080
|Vo výstavbe od roku 2014, plánované otvorenie v 2026 
|100 km/h
|N/A
|—
|-
|[[Tunel Lučivná|Lučivná]]
|250
|Otvorený 11. decembra 2007
|130 km/h
|N/A
|A
|-
|[[Tunel Bôrik|Bôrik]]
|999
|Otvorený 8. decembra 2009
|100 km/h
|N/A
|A
|-
|[[Tunel Šibenik|Šibenik]]
|600
|Otvorený 30. novembra 2015
|100 km/h
|N/A
|A
|- bgcolor=&quot;#c1ffc1&quot;
|[[Tunel Branisko|Branisko]]
|4975
|Otvorený 19. júna 2003 v polovičnom profile
|80 km/h
|17500 (2025)
|E
|-
|[[Tunel Prešov|Prešov]]
|2244
|Otvorený 28. októbra 2021
|100 km/h
|N/A
|A
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
|[[Tunel Dargov|Dargov]]
|1050
|?
|—
|N/A
|—
|-
| colspan=&quot;6&quot; |{{Legend|#FFC3CE|Plánovaný}}{{Legend|#ffffbb|Vo výstavbe}}{{Legend|#c1ffc1|Otvorený v polovičnom profile}}
|}

== Križovatky diaľnice D1 s inými diaľnicami a rýchlostnými cestami ==
{| class=&quot;wikitable&quot;

! colspan=&quot;5&quot; | Diaľničné križovatky na diaľnici D1 
|-
| [[Súbor:D2-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (0) || [[Bratislava]] – Pečňa || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R7-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (6) || [[Bratislava]] – Prievoz || v prevádzke
|-
| [[Súbor:D4-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (15) || [[Bratislava]] – východ || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R1-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (50) || [[Trnava]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (119) || [[Trenčín]] – juh || v príprave
|-
| [[Súbor:R6-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (159) || [[Beluša]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:D3-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (187) || [[Žilina]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R3-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (218) || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R3-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (242) || [[Likavka]] || v príprave
|-
| [[Súbor:R1-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (248) || [[Ivachnová]] || v príprave
|-
| [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (400) || [[Prešov]] – západ || v prevádzke 
|-
| [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (432) || [[Rozhanovce]] || v prevádzke

|-
|}

Na diaľnici D1 bolo naprojektovaných dvanásť [[Mimoúrovňová križovatka|križovatiek]] s ostatnými [[diaľnica]]mi a [[Cesta pre motorové vozidlá|rýchlostnými cestami]]. K 16.12.2019 je v prevádzke šesť takýchto križovatiek, pričom vo výstavbe sú tri ďalšie (Bratislava-Prievoz, Ivanka pri Dunaji a Prešov - Západ). Tieto križovatky sú na [[Dopravná značka|dopravnom značení]] označené príslušným symbolom, ktorý je vyobrazený vyššie. V praxi sa s ním však môžeme stretnúť zatiaľ len na križovatkách, kde bolo dopravné značenie vymenené za nové, pretože predmetný symbol bol zavedený iba v roku 2009.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:D1 pri Siladiciach.jpg|D1 pri obci [[Siladice]]
Súbor:Längste Autobahnbrück in der Slowakei in der nähe von Liptovský Ján.jpg|[[Viadukt Podtureň]]
Súbor:Building a bridge - highway D1, Považská Bystrica1.JPG|[[Estakáda Považská Bystrica]], vo výstavbe február 2010
Súbor:D1 estakáda PB.jpg|[[Estakáda Považská Bystrica]]
Súbor:D1 Petrzalka1.jpg|Diaľnica D1 v Bratislave-Petržalke v noci
Súbor:Slovak motorway D1 in Bratislava-Ruzinov.jpg|Výjazd Bratislava-Ružinov
Súbor:Slovak motorway D1.JPG|Neďaleko [[Sverepec|Sverepca]]
Súbor:D1 pri Dubnici nad Váhom.jpg|D1 pri [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]]
Súbor:4 lane dual carriageway on the D1.png|Štvorprúdová D1 na 17. kilometri
&lt;/gallery&gt;

== Pozri aj ==

* [[Zoznam diaľnic na Slovensku]]
* [[Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku]]
*[[Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest]]

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Highway D1 (Slovakia)}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}}
* [https://www.motorways-exits.com/europe/sk/d1.html Diaľnica D1]
* [http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;filter_h=d1&amp;visible=1 Diaľnica D1 na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101219022751/http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;filter_h=d1&amp;visible=1 |date=2010-12-19 }}

{{Diaľnica D1}}
{{Cestná infraštruktúra na Slovensku}}

[[Kategória:Diaľnica D1 (Slovensko)| ]]
[[Kategória:Diaľnice na Slovensku|1]]
[[Kategória:Doprava v Bratislave]]
[[Kategória:Doprava v okrese Senec]]
[[Kategória:Doprava v Senci]]
[[Kategória:Doprava v okrese Trnava]]
[[Kategória:Doprava v Trnave]]
[[Kategória:Doprava v okrese Hlohovec]]
[[Kategória:Doprava v Piešťanoch]]
[[Kategória:Doprava v okrese Piešťany]]
[[Kategória:Doprava v okrese Nové Mesto nad Váhom]]
[[Kategória:Doprava v okrese Trenčín]]
[[Kategória:Doprava v Trenčíne]]
[[Kategória:Doprava v okrese Ilava]]
[[Kategória:Doprava v okrese Púchov]]
[[Kategória:Doprava v okrese Považská Bystrica]]
[[Kategória:Doprava v Považskej Bystrici]]
[[Kategória:Doprava v okrese Bytča]]
[[Kategória:Doprava v Bytči]]
[[Kategória:Doprava v okrese Žilina]]
[[Kategória:Doprava v Žiline]]
[[Kategória:Doprava v okrese Martin]]
[[Kategória:Doprava vo Vrútkach]]
[[Kategória:Doprava v Martine]]
[[Kategória:Doprava v okrese Dolný Kubín]]
[[Kategória:Doprava v okrese Ružomberok]]
[[Kategória:Doprava v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Doprava v Liptovskom Mikuláši]]
[[Kategória:Doprava v okrese Poprad]]
[[Kategória:Doprava v Poprade]]
[[Kategória:Doprava v okrese Kežmarok]]
[[Kategória:Doprava v okrese Levoča]]
[[Kategória:Doprava v Levoči]]
[[Kategória:Doprava v okrese Spišská Nová Ves]]
[[Kategória:Doprava v okrese Prešov]]
[[Kategória:Doprava v Prešove]]
[[Kategória:Doprava v okrese Košice-okolie]]
[[Kategória:Doprava v okrese Trebišov]]
[[Kategória:Doprava v okrese Michalovce]]
[[Kategória:Doprava v okrese Sobrance]]</text>
      <sha1>q2uzyzo2jpg51q78weaaw7p3fb0ts9e</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244843</id>
      <parentid>8244823</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:24:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-39088-75|~2026-39088-75]] ([[User_talk:~2026-39088-75|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2</comment>
      <origin>8236580</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="146971" sha1="5toz73kmtmmtsvzcemhynlsjnv0ffb9" xml:space="preserve">{{Dobrý článok}}
{{Infobox diaľnica
 | KRAJINA = SK
 | TYP CESTY = D
 | ČÍSLO CESTY = 1
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 50
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY1 = 58
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY2 = 75
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY3 = 442
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY4 = 571
 | MAPA = Motorway D1 SK map.svg
 | VÝSTAVBA = 1972 – ''2031/2035''
 | ZAČIATOK TRASY = [[Bratislava]]
 | KONIEC TRASY = [[Záhor]]
 | CELKOVÁ DĹŽKA = 512
 | V PREVÁDZKE = 409,4
 | VO VÝSTAVBE = 14,9
 | V PLÁNE = 87,7
 | REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]],&lt;br&gt;[[Trenčiansky kraj]], [[Žilinský kraj]],&lt;br&gt;[[Prešovský kraj]], [[Košický kraj]]
 | ROZŠÍRENIA = 3 + 3: 36 km
4 + 4: 0,5 km
 | VÝJAZDY = 65 (v prevádzke)
 | TUNELY = 9 (v prevádzke)
 | OBRÁZOK = D1 klcov atolentak.jpg
 | OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 310px
 | OBRÁZOK-POPIS = Diaľnica D1 pri obci Klčov na Spiši
 | OBJEKTY = 
{{Cesta|SK|ĎALEJ||[[Bratislava]]-[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]-Pečňa&lt;br&gt;Pokračuje ako {{Cesta/SK-D-E|2|58|65|75}}&lt;br&gt;smer [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]/[[Kúty (okres Senica)|Kúty]]}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|65|[[Bratislava]]-Kapitulské pole&lt;br&gt;&lt;small&gt;(vetvenie smer Maďarsko)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|0|[[Bratislava]]-Pečňa {{Cesta/SK-D-E|2|75}}&lt;br&gt;&lt;small&gt;(vetvenie smer Česko)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|1|Bratislava-Incheba {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/SK-1|61}} {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}} 
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ovsište 567 m|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|4|Bratislava-Petržalka-Ovsište {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/SK-1|61}} {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=bez úhrady}} 
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Prístavný most]] ([[Dunaj]]) 1080 m|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|6|Bratislava-Nivy {{Cesta/SK-R-E|7|575}}{{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|SSÚD|7|SSÚD Bratislava|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|8|Bratislava-[[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] {{Cesta/SK-1|63}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Prievoz 1756 m|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|10|Bratislava-Trnávka &lt;small&gt;(vjazd len smer D2)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|11|[[Letisko Milana Rastislava Štefánika|Bratislava-Letisko]]|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Zlaté Piesky {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|13|Bratislava-[[Zlaté Piesky]] {{Cesta/SK-1|61}}&lt;br&gt;&lt;small&gt;(výjazd len smer Žilina, vjazd len smer D2)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Zlaté Piesky|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Bratislava-[[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] {{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD||Bratislava-Pri mlyne &lt;small&gt;(len vjazd smer D2)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|15|Bratislava-východ {{Cesta/SK-D-E|4|58|75}}|FARBA=bez úhrady}}{{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||Začiatok spoplatneného úseku}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Triblavina}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|18|[[Bernolákovo]] {{Cesta/SK-2|127}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|27|[[Senec]] {{Cesta/SK-2|503}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|31|[[Blatné]] {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Čataj}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|44|[[Voderady (okres Trnava)|Voderady]] {{Cesta/SK-3|1286}}}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Zeleneč}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|50|[[Trnava]] {{Cesta/SK-R-E|1|58|571}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|66|[[Hlohovec]] {{Cesta/SK-2|513}}}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Červeník {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|68|[[Madunice]] {{Cesta/SK-1|61}} &lt;small&gt;(len výjazd)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Červeník {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Piešťany}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|83|[[Piešťany]] {{Cesta/SK-2|499}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|91|[[Horná Streda]] {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Horná Streda 772 m ([[Váh]])}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|95|Lúka {{Cesta/SK-2|507}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Hrádok &lt;small&gt;(vážnica)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|106|[[Nové Mesto nad Váhom]] {{Cesta/SK-2|515}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Beckov (obec)|Beckov]]}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Beckov 336 m (Váh)}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|119|[[Trenčín]]-juh {{Cesta/SK-1-E|9|50|572}}}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|119|[[Trenčín]]-juh {{Cesta/SK-1-E|9|50}} {{Cesta/SK-R-E|2|572}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Kostolná {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Drietoma]] 238 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|124|[[Trenčín]]-západ {{Cesta/SK-PD|5}}}}
{{Cesta|SK|SSÚD|126|SSÚD Trenčín}}
{{Cesta|SK|ČSPH-OBČERSTVENIE||Zamarovce}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Súčanka 404 m/486 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Újazd 486 m/490 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|138|[[Dubnica nad Váhom]] {{Cesta/SK-1|57}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Dubnica nad Váhom|Dubnica]] {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Prejta {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|145|[[Ilava]] {{Cesta/SK-2|574}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kočkovský kanál 187 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Nosický kanál 227 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|153|Ladce {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ladce 186 m/189 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Beluša}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|157|[[Púchov]]-juh {{Cesta/SK-R|6}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Pružinka 902 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Sverepec {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sverepec I 443 m/480 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sverepec II 315 m/310 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|165|[[Považská Bystrica]]-juh {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kunovec}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Galanovec}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Matúška}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Považská Bystrica {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Estakáda Považská Bystrica|Považská Bystrica]] 1444 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|169|[[Považská Bystrica]]-centrum {{Cesta/SK-2|507}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hričovský kanál 1695 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Vrtižer (Váh)}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|174|[[Považská Bystrica]]-sever {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Plevník-Drienové 680 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Predmier 300 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Predmier}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|183|[[Bytča]] {{Cesta/SK-2|507}}}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|188|[[Diaľničná križovatka Žilina|Žilina]] &lt;small&gt;(Hričovské Podhradie)&lt;/small&gt; {{Cesta/SK-D-E|3|75}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Dolný Hričov 1804 m}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Ovčiarsko 2275 m}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Žilina 1375 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Lietavská Lúčka 1091 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|199|[[Žilina]]-juh {{Cesta/SK-1|64b}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Turie|}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Turie {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Višňové 1|}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Višňové 2|}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Višňové 7520 m|}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|212|Dubná Skala, [[Vrútky]] {{Cesta/SK-1|18}}&lt;br/&gt;&lt;small&gt;(bez výjazdu smer Košice)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Dubná Skala (Váh)}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Turčianske Kľačany 442 m (Váh)}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|218|[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] {{Cesta/SK-R|3}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Sučany]]}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kantorský potok}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Turčianska Štiavnička}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Turany (Váh)}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Krpelianský kanál}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|229|[[Turany 2]] {{Cesta/SK-1|18}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|229|[[Turany]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|D-KONIEC||&lt;small&gt;Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|18|50}}&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Most ponad štrkovisko Bôr|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Krpeľany (Váh)|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Korbeľka 5868 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Stankovany 451 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Havran 2813 m/2838 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Hubová 1 - 428 m (Váh)|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|242|[[Ružomberok]]-západ {{Cesta/SK-1|18}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|242|[[Likavka]] {{Cesta/SK-R|3}}||FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Hubová 2 - 438 m (Váh)|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 1 - 138 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 2 - 324 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 3 - 485 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Čebrať 3650 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|249|[[Ružomberok]]-sever {{Cesta/SK-1-E|59|77}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 1 - 571 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 2 - 186 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 3 - 754 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|251|[[Ivachnová]] {{Cesta/SK-R|1}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Martinček 684 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Lisková 228 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Ivachnová 601 m (Váh)|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|D-ZAČIATOK|257|&lt;small&gt;Prechod na/z I/18&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|ČSPH|258|Ivachnová &lt;small&gt;(ČS smer Žilina v pláne)&lt;/small&gt; {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|259|Ivachnová {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Dechtáre}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Čemice {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|272|[[Liptovský Mikuláš]] {{Cesta/SK-2|584}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|277|Závažná Poruba {{Cesta/SK-3|2337}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|279|[[Liptovský Ján]] {{Cesta/SK-3|2340}} &lt;small&gt;(bez výjazdu smer Žilina)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Podtureň (Váh) 1038 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Velínok &lt;small&gt;(v zime uzavreté)&lt;/small&gt; {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Jamníček 179 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|284|[[Liptovský Hrádok]] {{Cesta/SK-2|537}}}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Belá (potok)|Belá]] 308 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Dovalovec 504 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Hybe}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hybica 571 m/565 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|292|Hybe {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Východná 380 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|297|[[Východná (obec)|Východná]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Východná}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Jánošíková studnička 381 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beliansky potok 347 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Čierny jarok 184 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|303|[[Važec]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Važec 638 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Štrba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Štrba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|310|[[Štrba]] {{Cesta/SK-3|3060}}}}
{{Cesta|SK|ĎALEJ||nadmorská výška 902 m n. m.}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel [[Lučivná (okres Poprad)|Lučivná]] 250 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|315|[[Mengusovce]] ([[Svit (mesto)|Svit]]) {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|539}}}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Bôrik 999 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Batizovce ([[Poprad (rieka)|Poprad]])}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Batizovce]]}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|322|[[Poprad]]-západ {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Velický potok}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|325|[[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] {{Cesta/SK-2|534}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Matejovce}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|329|Poprad-východ {{Cesta/SK-1|67}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ekodukt 100 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|341|[[Spišský Štvrtok]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišský Štvrtok 170 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Iliašovce 431 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kurimany 180 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bicír 100 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|350|[[Levoča]] {{Cesta/SK-2|533}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||MÚK Levoča 400 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Levoča 632 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Levoča}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Šibenik 591 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Šibenik 200 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišský Hrhov 488 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Doľany 430 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Klčov 230 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Nemešany 330 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|360|[[Spišské Podhradie]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišské Podhradie 700 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|368|Beharovce {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|D-KONIEC-RC-ZAČIATOK||'''prechod na polovičný profil'''}}
{{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||''spoplatnený polovičný profil''}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beharovce 225 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Pongrácovce 102 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Korytné 343 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|TUNEL||[[Tunel Branisko]] 4975 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|RC-KONIEC-D-ZAČIATOK||'''prechod na plný profil'''}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|379|[[Široké]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Fričovce 407 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|382|Fričovce {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hendrichovce 1 - 194 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hendrichovce 2 - 276 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 1 - 328 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 2 - 296 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 3 - 205 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 4 - 368 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Veľká Svinka 104 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Chmiňany 288 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Chminianska Nová Ves 71 m/257 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Svinia 303 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|393|[[Svinia]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malá Svinka 255 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malý Šariš 494 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Malý Šariš}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|400|[[Prešov]]-západ {{Cesta/SK-R-E|4|371}} {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|546}}}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Prešov 2224 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Torysa]]}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|407|Prešov-juh {{Cesta/SK-3|3445}} {{Cesta/SK-3|3446}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Petrovany &lt;small&gt;(vážnica)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|418|Lemešany {{Cesta/SK-3|3445}}}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Janovík}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|422|[[Nová polhora]] {{Cesta/SK-1|20}} {{Cesta/SK-3|3325}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|427|[[Košice]]-sever {{Cesta/SK-1|20}} {{Cesta/SK-3|3325}} {{Cesta/SK-3|3339}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Vajkovce 541 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Beniakovce {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beniakovce 132 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Rozhanovce]] {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|433|Košické Oľšany&lt;br&gt;{{Cesta/SK-R-E|4|58|71}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Košické Oľšany 245 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ďurďošík 1 - 264 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ďurďošík 2 - 175 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Olšavský potok 315 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|441|Bidovce {{Cesta/SK-2|576}}}}
{{Cesta|SK|D-KONIEC||&lt;small&gt;Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|19|50}}&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Svinica|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Dargov 1050 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|454|Dargov {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Bačkov|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|462|Dvorianky {{Cesta/SK-1|79}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|472|[[Pozdišovce]] {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Pozdišovce|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|475|[[Michalovce]]-západ {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|483|[[Michalovce]]-východ {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Veľké Revištia|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|496|[[Sobrance]] {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Jenkovce|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|510|Záhor {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|HRANICA|511|Záhor - Storožnica {{minivlajka|Ukrajina}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/UA-M|06}}{{Cesta/UA-M-E|08|50}}&lt;br&gt;smer [[Užhorod]]/[[Čop (mesto)|Čop]]/[[Veľké Berezné]]|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|LEGENDA}}
}}

'''Diaľnica D1''' (''D1'') je najvýznamnejšia a súčasne aj najdlhšia [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]], ktorá po svojom dokončení spojí [[Bratislava|Bratislavu]] so [[Záhor|Záhorom]] v blízkosti [[Štátne hranice Slovenska|štátnych hraníc]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Súčasťou diaľnice bude aj nový diaľničný [[hraničný priechod]], v blízkosti súčasného cestného [[Hraničný priechod|hraničného priechodu]] [[Vyšné Nemecké|Vyšné Nemecké – Užhorod]] na štátnej [[Štátne hranice Slovenska|hranici]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Trasa diaľnice D1 sa začína v [[Bratislava|Bratislave]] a pokračuje cez [[Trnava|Trnavu]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Poprad]], [[Prešov]], [[Košice]] a [[Michalovce]] do [[Záhor|Záhoru]]. Diaľnica D1 je súčasťou vetvy „A“, 5. [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] s trasou [[Bratislava]] – [[Žilina]] – [[Košice]] – [[Užhorod]] – [[Ľvov]] a [[Európska cesta|európskych ciest]] [[Európska cesta 50|E50]] (Trenčín – Bidovce ''– hranica s Ukrajinou''), [[Európska cesta 58|E58]] (Bratislava – Trnava), [[Európska cesta 75|E75]] (Bratislava – Hričovské Podhradie), [[Európska cesta 442|E442]] (Bytča – Hričovské Podhradie) a [[Európska cesta 571|E571]] (Bratislava – Trnava). Na financovaní výstavby diaľnice sa významnou mierou podieľa aj [[Európska únia]], samotná organizácia výstavby však leží na [[Slovensko|Slovenských]] orgánoch [[Verejná správa|verejnej správy]] a [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS, a. s.]]  &lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dialnice|url=http://www.uzemneplany.sk/dialnice|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=UzemnePlany.sk - Najväčší informačný portál o architektúre, urbanizme, územnom plánovaní a rozvoji Slovenska.|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; 

Výstavba diaľnice D1 sa začala v roku 1972, pričom medzi Bratislavou a Trenčínom do roku 1999 formálne šlo o diaľnicu [[Diaľnica D61 (Slovensko)|D61]]. Trasa diaľnice D1 je dlhá 512 kilometrov a od roku 1999 sa začína v diaľničnej križovatke [[Bratislava]] – [[Pečňa]], kde sa nachádza aj nultý kilometer diaľnice. V zmysle dlhodobých plánov sa má diaľnica D1 končiť napojením na ukrajinskú diaľnicu M6 v priestore nového [[Hraničný priechod|hraničného priechodu]] na [[Štátna hranica|štátnej hranici]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]], neďaleko [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] [[Záhor]]. Trasa diaľnice vedie cez [[Trnava|Trnavu]], [[Piešťany]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Vrútky]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Ružomberok]], [[Liptovský Mikuláš]], [[Poprad]], [[Levoča|Levoču]], [[Prešov]], [[Košice]], [[Michalovce]] a [[Sobrance]]. V súčasnosti je sprevádzkovaných 395,9 kilometrov diaľnice D1. Vo výstavbe je aktuálne 28,4 kilometrov diaľnice D1, a to v úsekoch medzi [[Lietavská Lúčka|Lietavskou Lúčkou]] a [[Dubná Skala|Dubnou Skalou]] a medzi [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] a [[Ivachnová|Ivachnovou.]] V príprave je na trase z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Košice|Košíc]] už iba úsek medzi [[Turany|Turanmi]] a [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] v dĺžke 13,5 kilometra, všetky ostatné úseky medzi týmito dvoma mestami sú aktuálne už buď v prevádzke, alebo vo výstavbe. Hlavná časť zostávajúcich úsekov v príprave v celkovej dĺžke 74,2 kilometra tak leží východne od [[Košice|Košíc]], v úseku od [[Bidovce|Bidoviec]] až po [[Záhor]] na hraniciach s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Napriek rôznym plánovaným termínom dokončenia diaľnice D1 z minulosti (roky 2000, 2010, 2017, 2027 či 2030) bude táto [[diaľnica]] prejazdná medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Košice|Košicami]] najskôr v roku 2029, v celej svojej dĺžke z [[Bratislava|Bratislavy]] až po [[Záhor]] najskôr v roku 2040.

Na [[Západné Slovensko|západnom Slovensku]] sa trasa diaľnice D1 začína v diaľničnej križovatke [[Bratislava]] – [[Pečňa]] a pokračuje z [[Bratislava|Bratislavy]] cez [[Trnava|Trnavu]], [[Piešťany]], [[Trenčín]] a [[Považská Bystrica|Považskú Bystricu]] až do [[Lietavská Lúčka|Lietavskej Lúčky]] pri [[Žilina|Žiline]], čo predstavuje 198 kilometrov diaľnice. V tejto západnej časti diaľnice bola technicky mimoriadne náročná výstavba úsekov [[Ladce]] – [[Sverepec]] a úseku [[Považská Bystrica]] Juh – [[Považská Bystrica]] Sever. V [[Hričovské Podhradie|Hričovskom Podhradí]] sa nachádza križovatka diaľnic D1 a [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]. Diaľnica D1 je na západnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy, z [[Bratislava|Bratislavy]] až po [[Lietavská Lúčka|Lietavskú Lúčku]]. V roku 2025 sa otvoril úsek od Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu, čo umožnilo plynulé prepojenie diaľnice až po [[Turany]].

Na severnom Slovensku je v úseku medzi Turanmi a [[Prešov|Prešovom]] zatiaľ sprevádzkovaných 148,9 kilometrov diaľnice. Ďalej je v tomto úseku vo výstavbe 14,9 kilometra a v príprave 13,5 kilometra diaľnice D1. V súčasnosti prebieha výstavba v úseku [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] – [[Ivachnová]]. Tento 15,2 kilometra dlhý úsek tvorí severný obchvat [[Ružomberok|Ružomberku]]. Súčasťou tohto úseku je aj [[tunel Čebrať]]. Výstavba v tomto úseku sa začala ešte v roku 2014, v priebehu výstavby však došlo k výskytu neočakávaných [[Geológia|geologických]] porúch, čo si vyžiadalo prerušenie výstavby a prepracovanie projektu výstavby. Výstavba tohto úseku bola obnovená v zmysle nového technického projektu v roku 2018, s predpokladom dokončenia na jar 2026. Technicky a stavebne najnáročnejší, 13,5 kilometra dlhý úsek [[Turany]] – [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] je aktuálne iba v príprave s predpokladom začiatku výstavby v roku 2027 a predpokladom dokončenia v roku 2034. Mimo menovaných úsekov je diaľnica D1 na severnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy z [[Hričovské Podhradie|Hričovského Podhradia]] až po výjazd Prešov-západ, kde sa nachádza aj križovatka diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R4]]. 

Na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] je sprevádzkovaný 27,5-kilometrový úsek diaľnice medzi [[Kraj (štátna správa)|krajskými]] mestami [[Prešov]] a [[Košice]]. Súčasne je od roku 2019 na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] v prevádzke aj 14,4 kilometra dlhý úsek [[Budimír]] – [[Bidovce]], ktorý plynule nadväzuje na už existujúci úsek D1 medzi [[Prešov|Prešovom]] a [[Košice|Košicami]] a ktorý je súčasne aj celkovo prvým úsekom diaľnice D1 s trasou ležiacou prevažne východne od [[Košice|Košíc]]. Ďalšie plánované úseky diaľnice D1 pokračujú ďalej smerom na východ až do [[Záhor|Záhoru]] na [[Štátna hranica|hraniciach]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Tieto úseky nateraz nemajú stanovený termín začiatku výstavby.

Výstavba diaľnice D1 je mimoriadne technicky náročná najmä v hornatom teréne severného [[Slovensko|Slovenska]], obzvlášť v úseku medzi [[Hričovské Podhradie|Hričovským Podhradím]] a [[Ivachnová|Ivachnovou]]. Na diaľnici D1 sa po jej úplnom dokončení bude nachádzať až dvanásť [[tunel]]ov, s celkovou dĺžkou takmer 36 kilometrov. V súčasnosti je z týchto dvanástich tunelov v prevádzke osem; [[tunel Branisko]] ''(4 975 m)'', [[tunel Lučivná]] ''(250 m)'', [[tunel Bôrik]] ''(999 m)'', [[tunel Šibenik]] ''(591 m)'', [[tunel Višňové]] ''(7 445 m)'', [[tunel Ovčiarsko]] ''(2 360 m)'', [[tunel Žilina]] ''(655 m)'' a [[tunel Prešov]] ''(2 244 m)''. Vo výstavbe je momentálne [[tunel Čebrať]] ''(3 600 m)''. V príprave je výstavba tunelov [[Tunel Korbeľka|Korbeľka]] ''(5 868 m)'', [[Tunel Havran|Havran]] ''(2 820 m)'' a [[Tunel Dargov|Dargov]] ''(4 008 m)''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničn� tunely na Slovensku|url=http://dialnice.szm.com/tunnels/tunnels.html|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=dialnice.szm.com}}&lt;/ref&gt;''.'' Okrem tunelov sú na diaľnici D1 aj mnohé [[most]]y, [[viadukt (súčasnosť)|viadukty]] a [[Estakáda|estakády]], z ktorých najdlhšou je [[estakáda Hričovský kanál]], ktorá je so svojou dĺžkou 2 081 metrov jedným z najdlhších cestných [[Most|mostov]] na [[Slovensko|Slovensku]].

V zmysle aktuálnych plánov ministerstva dopravy, s výnimkou prvej časti obchvatu Košíc, nebudú do roku 2028 rozostavané ani sprejazdnené žiadne úseky diaľnice D1 východne od Košíc, ani druhá rúra tunela Branisko. Sprevádzkovanie diaľnice v celej dĺžke trasy nemožno s ohľadom na aktuálne zámery ministerstva dopravy očakávať pred rokom 2035.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail materiálu {{!}} Portal OV|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum prístupu=2021-05-15}}&lt;/ref&gt;

== Prehľad úsekov diaľnice D1 ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Poradie úseku
!Označenie úseku
!Dĺžka úseku v km
!Zahájenie výstavby
úseku
!Uvedenie úseku do 
prevádzky
!Výjazdy a križovatky
|-
|1.
|Bratislava, Viedenská - Bratislava, Prístavný most
|3,2
|2003
|2005
|1. Križovatka D1x[[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], Bratislava - Pečňa
2. Bratislava - Viedenská

3. Bratislava - Panónska
|-
|2.
|Bratislava, Prístavný most - Bratislava, Prievoz
|3,0
|1977
|1983, ľavá polovica
1985, pravá polovica
|4. Bratislava - Ovsište
5. Bratislava - Prievoz (Od roku 2021 križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]], premenované na Bratislava - Nivy I)
|-
|3.
|Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová
|2,6
|1984
|1990
|6. Bratislava - Mierová
|-
|4.
|Bratislava, Mierová - Bratislava, Senecká cesta
|5,5
|1999
|2002
|7. Bratislava - Galvaniho
8. Bratislava - Letisko

9. Bratislava - Zlaté piesky
|-
|5.
|Bratislava, Senecká cesta - Senec
|13,0
|1972
|1975
|10. Bratislava - Vajnory
12. Triblavina

13. Senec
|-
|5.
|Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory - Senec, východ (Blatné) - I.etapa (Úsek Bratislava, Vajnory - Triblavina)
|3,6 

|2022

|2026

|10. Bratislava - Vajnory, prestavba
11. Bratislava, východ II, križovatka D1x[[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]

12. Triblavina, otvorená 29. októbra 2021&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KRIŽOVATKU TRIBLAVINA SME SPUSTILI DO OSTREJ PREVÁDZKY|url=https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/krizovatku-triblavina-sme-spustili-do-ostrej-prevadzky|dátum prístupu=2021-10-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20211029123616/https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/krizovatku-triblavina-sme-spustili-do-ostrej-prevadzky|dátum archivácie=2021-10-29}}&lt;/ref&gt;

|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|5. 
|Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory - Senec, východ (Blatné) - II.etapa (Úsek Triblavina - Senec, východ)
|10,5
|2027
|2030
|13. Senec, prestavba
|-
|6.
|Senec - Trnava
|23,1
|1975
|1978
|14. Senec - východ (Blatné)
15. Voderady

16. Dočasná križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], Trnava (presmerovanie R1 v smere do Bratislavy)
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|6.
|Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku Senec, východ - Trnava, križovatka D1xR1
|19,9
|2027
|2032
|14. Senec - východ (Blatné) prestavba dokončená v 2017
15. Voderady, prestavba

16. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], Trnava, prestavba (degradácia na cestu prvej triedy 62)
|-
|7.
|Trnava - Hlohovec
|15,9
|1978
|1982
|17. Hlohovec
|-
|8.
|Hlohovec - Piešťany
|17,7
|1980
|1985
|18. Červeník
19. Piešťany
|-
|9.
|Piešťany - Horná Streda
|8,1
|1984
|1988
|20. Horná Streda
|-
|10.
|Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom
|14,4
|1997
|1998, ľavá polovica
2000, pravá polovica
|21. Lúka
|-
|11.
|Nové Mesto nad Váhom - Chocholná
|13,1
|1996
|1998, ľavá polovica
2000, pravá polovica
|22. Nové Mesto nad Váhom
|-
|12.
|Chocholná - Skala
|10,3
|1991
|1996
|23. Trenčín - juh (Chocholná)
24. Trenčín - západ

25. Výjazd pre potreby správy a údržby diaľnice
|-
|13.
|Skala - Nemšová
|7,6
|1994
|1996
|26. Dubnica nad Váhom
|-
|14.
|Nemšová - Ladce
|15,5
|1996
|1998, ľavá polovica
2000, pravá polovica
|27. Ilava
28. Ladce
|-
|15.
|Ladce - Sverepec
|11,3
|1998
|2004, úsek Ladce - Beluša
2005, zbytok úseku
|29. Beluša (Púchov)
Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|R6]]
|-
|16.
|Sverepec - Vrtižer
|9,8
|2007, II.úsek
2008, I. úsek
|2010, I. úsek
2010, II. úsek
|30. Považská Bystrica - juh
31. Považská Bystrica - centrum
|-
|17.
|Vrtižer - Hričovské Podhradie
|12,9
|1998
|2007
|32. Považská Bystrica - sever
33. Bytča
|- 
|18.
|Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka
|11,3
|2014
|2021

|34. Križovatka D1x[[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]] Žilina
|-
|19.
|Lietavská Lúčka - Dubná Skala
|13,5
|2014
|2025
|35. Lietavská Lúčka
|-
|20.
|Dubná Skala - Turany
|13,5 + 3,3 privádzač
|2011
|2015
|36. Dubná Skala
Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|R3]]

37. Martin

38. Turany 2
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|21.
|Turany - Hubová
|13,5
|2027
|2033
|
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|22.
|Hubová - Ivachnová
|14,9
|2013
|2026
|39. Hubová
40. Likavka
|-
|23.
|Ivachnová - Liptovský Mikuláš
|15
|1973
|1977
|41. Ivachnová,
Križovatka,

D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] (plánované)
|-
|24.
|Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján
|6,4
|1972
|1976
|42. Liptovský Mikuláš
43. Liptovský Ján
|-
|25.
|Liptovský Ján - Liptovský Hrádok
|5,1
|1975
|1983
|44. Liptovský Hrádok
|-
|26.
|Liptovský Hrádok - Hybe
|8,2
|1983, ľavá polovica
1987, pravá polovica
|1986, ľavá polovica
1990, pravá polovica
|45. Hybe
|-
|27.
|Hybe - Važec
|10,4
|1996
|1998, pravá polovica
2000, ľavá polovica
|46. Východná
47. Važec
|-
|28.
|Važec - Mengusovce
|12
|1998
|2007, ľavá polovica
2008, pravá polovica
|48. Štrba
49. Mengusovce
|-
|29.
|Mengusovce - Jánovce
|26,4
|2005, II.úsek
2005, III. úsek - ľavá polovica

2006, I.úsek

2007, III. úsek - pravá polovica
|2008, II. úsek
2008, III. úsek - ľavá polovica

2009, I. úsek

2009, III. úsek - pravá polovica
|50. Poprad - západ
51. Vysoké Tatry

52. Poprad - východ

53. Jánovce
|-
|30.
|Jánovce - Jablonov
|19,2
|2011, I. úsek
2012, II. úsek
|2015, I. úsek
2015, II. úsek
|54. Levoča
|-
|31.
|Jablonov - Studenec
|4,7
|2009, pravá polovica
2010, ľavá polovica
|2010, pravá polovica
2012, ľavá polovica
|55. Jablonov
|-
|32.
|Studenec - Beharovce
|3,4
|2009
|2010
|Úsek bez výjazdov
|-
|33.
|Beharovce - Fričovce
|13,7
|1996, Široké obchvat
1996, tunel Branisko, pravá tunelová rúra

1997, Beharovce obchvat, pravá polovica

1997, Fričovce obchvat
|2001, Široké obchvat
2003, tunel Branisko, pravá tunelová rúra

2003, Beharovce obchvat, pravá polovica

2003, Fričovce obchvat
|56. Behárovce
57. Široké

58. Fričovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|33.
|Beharovce obchvat, ľavá polovica
Tunel Branisko, ľavá tunelová rúra
|7,6
|2030
|2034
|Úsek bez výjazdov
|-
|34.
|Fričovce - Svinia
|10,9
|2011
|2015
|Úsek bez výjazdov
|-
|35.
|Svinia - Prešov, západ
|6,8
|2005
|2010
|59. Svinia
60. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]], Prešov - západ
|- 
|36.
|Prešov, Západ - Prešov, juh
|7,8
|2017
|2021
| Úsek bez výjazdov
|-
|37.
|Prešov, juh - Ličartovce
|10,6
|1978
|1982
|61. Prešov - juh
62. Lemešany
|-
|38.
|Ličartovce - Budimír
|9,1
|1983
|1988
|63. Nová Polhora
64. Košice - sever
|-
|39.
|Budimír - Bidovce
|14,4
|2016
|2019
|65. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]],R4 Rozhanovce
66. Bidovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|40.
|Bidovce - Dargov
|12,6
|2030
|2040?
|  67. Dargov
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|41.
|Dargov - Pozdišovce
|18,2
|2030
|2040?
|68. Hriadky
69. Pozdišovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|42.
|Pozdišovce - Michalovce
|12,1
|2030
|2040?
|70. Michalovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|43.
|Michalovce - Sobrance
|15,8
|2030
|2040?
|71. Sobrance
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|44.
|Sobrance - Záhor, štátna hranica Slovensko/Ukrajina
|15,5
|2030
|2040?
|72. Záhor
|}

== Priebeh výstavby diaľnice D1 ==
''Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: [[História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku]]''

== Budúcnosť výstavby ==
'''&lt;big&gt;Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, I.etapa (úsek Bratislava,Vajnory - Triblavina), vo výstavbe&lt;/big&gt;'''
{| style=&quot;background-color: #f9ebc6&quot;
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
! colspan=&quot;6&quot; |Prehľad úseku vo výstavbe
|-
|Dĺžka úseku
|3,6 km
|Zmluvný začiatok výstavby
|December 2022
|Stavebné náklady spolu bez DPH
(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)
|127 miliónov EUR
|-
|Zhotoviteľ
|BUDIMEX S.A.
|Zmluvný koniec výstavby
|December 2025
|Stavebné náklady spolu bez DPH
(Čiastka v zmysle zmluvy )
|133 021 077 EUR
|-
|Stavebný dozor
|NDS a.s.
|Predpoklad sprejazdnenia úseku
|December 2025
|Poradie víťaznej cenovej ponuky vo
verejnom obstarávania
|2. najnižšia
|-
|
|
|
|
|Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH
|85 miliónov EUR
|-
| colspan=&quot;6&quot; |Komentár:
Prestavba krátkeho úseku D1 v mieste križovatky s diaľnicou D4 je nutná, aby mohla v tomto mieste vyrásť križovatka oboch diaľnic. Bez funkčnej križovatky diaľnic D1 a D4 zostane nový diaľničný obchvat hlavného mesta nedostupný pre rozhodujúcu ťažkú tranzitnú dopravu z D1. Žiaľ, križovatka D1 a D4 až trestuhodne mešká. Tento problém by nevznikol, keby v roku 2015 štátny tajomník Stromček a vtedajší minister dopravy Počiatek zahrnuli aj práce na D1 v križovatke do PPP projektu D4R7. Dôsledky ich veľmi zlého rozhodnutia, vyňať križovatku D1 a D4 z projektu výstavby D4 a nechať výstavbu križovatky na NDS, v ďalšom období ešte zhoršilo niekoľkoročné vajatanie ministerstva a NDS s riešením zdvíhania nivelety a rozšírenia D1. Tým sa o mnoho rokov odsunul termín, kedy bude D4 prístupná z diaľnice D1 pre rozhodujúcu časť tranzitnej dopravy. Pre mimoriadne zlé riadenie rezortu dopravy tak budú tisícky tranzitujúcich kamiónov zbytočne jazdiť cez preťažený Prístavný most i nadväzujúce úseky D1 cez mesto najmenej do konca roku 2025, teda celých 5 rokov po otvorení diaľnice D4.
NDS vyhlásila tender na rozšírenie diaľnice D1 v úseku Bratislava – Triblavina spolu s výstavbou križovatky diaľnic D1 a D4 v septembri 2021. Predpokladaná cena stavebných prác, plánovaných podľa verejného obstarávania na tri a pol roka, bola určená na 127 miliónov EUR bez dane z pridanej hodnoty. Ponuky predložili štyria uchádzači, spoločnosť Doprastav, a. s., navrhla pôvodne najnižšiu cenu 85 mil. eur bez DPH, ale zo súťaže ju vylúčili.
Viac než tretinu celej stavby D1 Bratislava – Triblavina, rozšírenie na 3+3 jazdné pruhy budú tvoriť mosty, ich súhrnná dĺžka bude 1,35 km a celkovo ich bude osemnásť. Súčasťou stavby je aj zmienená križovatka D1 a D4. Počas prestavby diaľnice D1 bude doprava dočasne vedená po obchádzkových trasách na vetvách križovatky D1 a D4. Kľúčové pre odľahčenie dopravy sú vetvy z D4 na D1 (Jarovce – Trnava) a opačne z D1 na D4 (Trnava – Jarovce) a tieto budú sprístupnené motoristom skôr.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál o diaľniciach, rýchlostných cestách a železniciach|url=https://doprava.ineko.sk/mapa/cesty|vydavateľ=doprava.ineko.sk|dátum prístupu=2023-03-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preverujú postup diaľničiarov v súvislosti s tendrom na rozšírenie diaľnice D1 a výstavby kľúčovej križovatky pri Bratislave - NašaDoprava.sk|url=https://sita.sk/nasadoprava/uvo-preveri-tender-na-dostavbu-dialnice-d1-a-klucovu-krizovatku-pri-bratislave-jeden-z-uchadzacov-podal-namietku/|vydavateľ=SITA.sk|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozšírenie D1 Bratislava - Triblavina sa začína, diaľničiari podpísali zmluvu a pôjde o výstavbu počas živej prevádzky - NašaDoprava.sk|url=https://sita.sk/nasadoprava/stavba-rozsirenia-d1-bratislava-triblavina-sa-zacina-pojde-o-vystavbu-pocas-zivej-prevadzky/|vydavateľ=SITA.sk|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NDS podpísala zmluvu na rozšírenie diaľnice D1|url=https://spravy.rtvs.sk/2022/11/nds-podpisala-zmluvu-na-rozsirenie-dialnice-d1/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2022-11-29|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk-SK|meno=Michal|priezvisko=Baran}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=&quot;6&quot; |Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná zo štátneho rozpočtu. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]
|}

=== Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy, II. etapa (úsek Triblavina - Senec) v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f9ebc6&quot;
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|10,5 km
|Zmluvný začiatok výstavby
|December 2022
|-
|
|
|
|
|-
|Zhotoviteľ
|BUDIMEX
S.A
|Zmluvný koniec výstavby
|December 2025
|-
|
|
|
|
|-
|STAVEBNÝ DOZOR
|NDS a.s
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|December 2025
|-
|
|
|
|
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Prestavba tohto úseku D1 od križovatky Triblavina až po Senec je potrebná, napriek tomu ale mešká. Rast osobnej a nákladnej dopravy zaznamenal v poslednom desaťročí nebývalý rozvoj, pričom boli prekonané všetky prognózy rozvoja automobilovej dopravy, čo má za následok zvýšené požiadavky na kapacitu komunikácií. Úsek diaľnice D1 Bratislava – Senec bol uvedený do prevádzky v roku 1975. Výsledkom rýchleho rozvoja rastu automobilizácie je naplnenie kapacity týchto úsekov diaľnice 32 rokov po jej uvedení do prevádzky. Napriek deklarovaným termínom, je prakticky isté, že tieto nebudú dodržané a skutočný začiatok výstavby sa odsúva až na koniec tohto desaťročia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na 8-pruh – Amberg Engineering Slovakia, s.r.o.|url=https://amberg.sk/referencie-single/dialnica-d1-bratislava-senec-rozsirenie-na-8-pruh/|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osempruh mezi Bratislavou a Trnavou má byť v roku 2028, zdržala ich Triblavina|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506506-osempruh-mezi-bratislavou-a-trnavou-ma-byt-v-roku-2028-zdrzala-ich-triblavina/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-24|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ref3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://cesty.ineko.sk/mapa|vydavateľ=cesty.ineko.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://www.cesty.ineko.sk/mapa|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=www.cesty.ineko.sk}}&lt;/ref&gt;
|}

'''&lt;big&gt;Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, v príprave&lt;/big&gt;'''
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|19,9 km
|Predpoklad začiatku verejného obstarávania
|2024
|-
|
|
|Predpoklad začiatku výstavby
|2025/26
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2030
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotné usporiadanie 3+3 pruhy + odstavné pruhy, je potrebné, ale menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec. Mohlo byť k realizácii bližšie, lenže od roku 2008 sa projektovalo rozšírenie na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) až po Trnavu. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) upustila od výstavby kolektorov až po dlhodobom presadzovaní riešenia, ktoré sa ukázalo ako neefektívne a finančne neudržateľné. V dôsledku toho došlo k výrazným časovým a finančným stratám počas prípravy projektu.

O triezvejšom riešení bez kolektorov sa tiež rozhodlo už pred rokmi, no príprava rozšírenia D1 od roku 2013 doteraz reálne nepokračuje. Výnimkou boli len krátke úseky v križovatkách Triblavina a Blatné. Realizácia rozšírenia najdlhšieho z úsekov D1 po Trnavu v dĺžke 20 km sa podľa termínov NDS posúva až na roky 2025 až 2030. Konečne sa má projektovať bez &quot;kolektorov&quot;, a tiež s dobudovaním križovatky pri Trnave o priamu vetvu z R1 od Nitry na D1 do Bratislavy. Výrazný posun prípravy súvisí s opakovanými veľkými zmenami projektu, ktoré je nutné zapracúvať do dokumentácie a ktoré idú vysoko nad rámec pôvodne objednanej dokumentácie. To si vyžaduje opätovné obstarávanie rozsiahlych dodatočných prác projektantov. To ukazuje výrazné nedostatky v plánovaní a riadení rezortu dopravy a NDS.

&lt;ref name=&quot;ref2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}

=== Úsek Turany - Hubová, v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|13,5 km
|Predpoklad začiatku verejného obstarávania
|2024
|-
|
|
|Predpoklad začiatku výstavby
|2026
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2033
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je technicky a stavebne možné už v roku 2025, podmienkou tohto termínu je ale rozostavanie úseku Turany - Hubová v priebehu roku 2019, k čomu nedošlo, s ohľadom na pomalý postup prípravy výstavby diaľnice v tomto úseku. Trasa tohto úseku sa totiž viackrát nekoncepčne zmenila, až sa napokon štát v roku 2017 vrátil k pôvodnému projektu trasy diaľnice z roku 2002, ktorý obsahuje tunel Korbeľka. Snaha ministrov prvej Ficovej vlády urýchliť výstavbu o 1 - 2 roky vylúčením dlhšieho tunela Korbeľka pomocou zmeny trasy diaľnice viedla do slepej uličky, v ktorej uviazli aj ďalší ministri, až sa premárnilo dlhých 15 rokov. Zmenená trasa bez tunela Korbeľka, označená ako údolný variant, bola prvou Ficovou vládou preferovaná bez ohľadu na závažné stavebné, technické a enviromentálne riziká. Potreba vrátiť sa k riešeniu s Korbeľkou bola naviac evidentná už na jar 2013, keď veľký zosuv v trase údolného variantu ešte viac podčiarkol závažnosť zosuvných území v trase. Definitívne sa ukázalo, že údolný variant je nielen environmentálne ale aj stavebne výrazne rizikovejší. Najneskôr vtedy mali zodpovední rozhodnúť o projektovaní riešenia v súlade s pôvodným záverom EIA z roku 2002. Namiesto tzv. údolného variantu s kratšími tunelmi (spolu do 5 km), ktorý vyše desaťročie preferovalo ministerstvo dopravy, sa začína projektovať priamejší variant s dlhším tunelom Korbeľka až v roku 2018. Odporúčalo ho už prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2002 a znovu ho potvrdilo nové záverečné stanovisko EIA z mája 2017. Až v lete roku 2018 sa začala projektová príprava, ktorá bola ukončená v marci 2019, čo realistický horizont dokončenia tohto úseku s tunelmi v dĺžke 8,7 km posúva až na rok 2029. K nateraz deklarovanému plánu zahájenia verejného obstarávania v roku 2024 treba totižto pristupovať s veľkou obozretnosťou. NDS stále nedisponuje ani územným rozhodnutím pre tento úsek, ani stavebným povolením. Projektová príprava úseku je síce takmer hotová, ale predbežne plánované náklady na úrovni až 70 miliónov eur za jeden kilometer diaľnice ľahko vyvolajú ďalší odklad výstavby, keďže štát túto stavbu bez pomoci Európskej únie nedokáže zaplatiť. O prípadnom zaradení tejto stavby medzi projekty financované Európskou úniou zatiaľ rozhodnuté nebolo, predovšetkým vinou chaosu na strane Ministerstva dopravy a NDS a.s. V auguste 2024 bolo vyhlásené verejné obstarávanie na tento úsek. V októbri 2025 sa začalo územné konanie pre výstavbu úseku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zosuv pri Šútove poriadne zamiešal kartami|url=https://myturiec.sme.sk/c/7708837/zosuv-pri-sutove-poriadne-zamiesal-kartami.html|vydavateľ=myturiec.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica pri Fatre bude bez veľkého tunela|url=https://www.trend.sk/spravy/dialnica-pri-fatre-bude-bez-velkeho-tunela|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2012-12-07|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pre Doležala je prioritou čo najrýchlejšie vybudovať sieť chýbajúcich diaľnic|url=https://www.trend.sk/spravy/pre-dolezala-je-prioritou-co-najrychlejsie-vybudovat-siet-chybajucich-dialnic|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-06-04|dátum prístupu=2020-06-04|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica z Turca do Liptova má novú trasu! Pozrite si video|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506479-dialnica-z-turian-do-hubovej-ma-nakreslenu-novu-trasu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-24|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}
=== Úsek Hubová - Ivachnová, vo výstavbe ===
{| style=&quot;background-color: #f9ebc6&quot;
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
! colspan=&quot;6&quot; |Prehľad úseku vo výstavbe
|- 
|Dĺžka úseku
|14,9 km
|Zmluvný začiatok výstavby
|December 2013
|Stavebné náklady spolu bez DPH 

(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)
|327 miliónov EUR
|-
|Zhotoviteľ
|Váhostav - SK a.s., OHL ŽS a.s.
|Zmluvný koniec výstavby
|&lt;s&gt;06/2018 /&lt;/s&gt; &lt;s&gt;06/2022 /&lt;/s&gt; &lt;s&gt;12/2023&lt;/s&gt; &lt;s&gt;/&lt;/s&gt; &lt;s&gt;12/2024&lt;/s&gt; / 12/2025
|Stavebné náklady spolu bez DPH 
(Čiastka v zmysle zmluvy )
|289 miliónov EUR plus navýšenie o 50%
|-
|Stavebný dozor
|AECOM Polska sp. z.o.o.
|Predpoklad sprejazdnenia úseku
|Jeseň 2026
|Poradie víťaznej cenovej ponuky vo 
verejnom obstarávania
|4. najdrahšia
|-
|
|
|
|
|Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH
|207 miliónov EUR
|-
| colspan=&quot;6&quot; |'''Komentár:Zhrnutie'''

Úsek diaľnice D1 popri Ružomberku je stavbou, kde došlo po zahájení výstavby k rozsiahlej zmene projektu a významnej zmeny trasovania časti úseku. Zmena trasy zahrňuje aj predĺženie tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Príčinou týchto zmien sú rozsiahle geologické poruchy, ktoré neboli pred výstavbou odhalené v dôsledku absolútne podcenenej prípravy stavby zo strany [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s]]. Táto skutočnosť je úplne nepochopiteľná, zvlášť ak uvážime že NDS a.s. sa prípravou tejto stavby formálne zaoberala už od svojho založenia v roku 2005, pričom od tohto roku na prípravu aj vynakladala finančné prostriedky. Prvé štúdie tohto úseku sú pritom ešte staršie, prvé zámerové štúdie možno vysledovať do 80. rokov minulého storočia, prvá technická štúdia tohto úseku je datovaná do roku 1996. Napriek tomu, si ťažko stabilizovateľný zosuv už začiatkom roka 2015 vyžiadal zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku. Žiaľ, aj s prispením neschopnosti, liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov vtedajšej Ficovej vlády v NDS a.s., bol podrobný hydrogeologický prieskum objednaný až v závere roku 2016. Následnú správu o hodnotení vplyvu novej trasy diaľnice na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017. Záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala NDS až v lete 2018. Raziace práce v tuneli Čebrať boli síce v auguste 2018 obnovené na základe ohlásenia realizácie geologickej úlohy, plný rozbeh výstavby celého úseku diaľnice však nastal až po získaní právoplatného stavebného povolenia v apríli 2021. Razenie tunela bez stavebného povolenia prebiehalo od augusta 2018 do apríla 2021 iba z východného portálu a bolo obmedzené najviac v rozsahu 3300 metrov dĺžky tunela, z celkovej dĺžky 3600 metrov. Koncom novembra 2021 dosiahli raziace práce métu takmer 3500 metrov vyrazeného tunela. Koncom februára 2022 zostávalo k prerazeniu iba približne 40 metrov. Prerazenie tunela následne odložila nutnosť postaviť západný portál. Obe tunelové rúry boli prerazené postupne v priebehu novembra až decembra 2022. Slávnostné prerazenie tunela za účasti médií bolo zrealizované 15.11.2022. Severná rúra bola ale fakticky prerazná už 6.11.2022, južná v priebehu decembra 2022. Ani predpoklad sprejazdnenia úseku v decembri 2024 sa nepodarí naplniť. Podľa stanoviska ministra dopravy zo septembra 2023 je termín dokončenia odsunutý o celý rok, až na december 2025. Odloženie termínu sprejazdnenia za koniec roku 2023, vinou neschopnosti slovenských úradníkov, naviac znamená nemožnosť ďalšieho finanovania výstavby tohto úseku z eurofondov. Dokončenie stavby tak bude musieť zaplatiť štát.                                 

'''Priebeh stavby'''                                 

Po vyrazení necelých 150 metrov dlžky tunela z východného portálu bolo razenie zastavené vo februári 2015 zastavené. Dôvodom zastavenia výstavby bol prúdový zosuv lokalizovaný západne od pôodného konca tunela, ktorý sa šmýkal do údolia Váhu. V tejto časti mala diaľnica pôvodne viesť po priľahlom svahu. Pôvodne sa predpokladalo, že šmykové plochy zosuvu sa nachádzajú v hĺbke 10 až 14 metrov pod úrovňou terénu. Po rozbehnutí výstavby sa však v druhej polovici roku 2014 prejavil a preukázal rozsah svahových deformácií. Následne zrealizovaným doplnkovým geologickým prieskumom sa zistilo, že v oblasti rozsiahleho zosuvu sa šmykové plochy nachádzajú v úrovni až 40–50 metrov pod povrchom terénu. Všetky inžinierske konštrukcie, ktoré by v tomto území boli vybudované, by museli byť zabezpečené pomocou technicky náročných konštrukcií. V dôsledku týchto zístení bolo v roku 2015 rozhodnuté o zmene trasy diaľnice čím však NDS a.s. prišla o stavebné povolenia na viaceré dôležité objekty, vrátane tunela. Spoločne so stavebnými povoleniami NDS a.s. stratila aj územné rozhodnutie. Hľadanie novej trasy, jej naprojektovanie a získanie územného a stavebného povolenia trvalo takmer šesť rokov. Stavba sa tak prakticky medzi rokmi 2015 až 2021 nehýbala. Stavebným povolením, ktoré by umožnilo riadne spustenie prác v celom rozsahu NDS dlho nedisponovala. Podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bolo právoplatné územné rozhodnutie. NDS pritom nedodržala svoj vlastný, viac krát revidovaný plán získania územného rozhodnutia, v posledonom revidovanom termíne do februára 2019.                                  

Územné rozhodnutie bolo napokon vydané až v marci 2020 a právoplatné územné rozhodnutie má NDS k dispozícií od 30.apríla 2020. Neprávoplatné stavebné povolenie NDS získala 9. apríla 2021. Toto stavebné povolenie však obsahovalo chyby a tak bolo 28. apríla 2021 vydané opravené neprávoplatné stavebné povolenie. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 24. mája 2021. Napriek v minulosti deklarovaným termínom dokončenia diaľnice v lete roku 2022, v decembri roku 2022 či v decembri roku 2023, je isté že tento úsek bude v optimálnom prípade dokončený koncom roku 2024, prípadne aj neskôr. Odhad spustenia prevádzky v júli 2022 prípadne v decembri 2022, ako ho v ešte v roku 2021 prezentovala NDS je úplne nereálny a bol nereálny už začiatkom roku 2019. Dodržaný nebude ani termín sprejazdnenia v decembri 2023.  Dokončenie stavby extrémne mešká, pôvodný zmluvný termín dokončenia diaľnice uplynul ešte v júli 2018.                                 

'''Kolaps financovania'''                                 

Začiatkom marca 2022 boli stavebné práce na celom úseku pozastavené, príčinou je kolaps financovania výstavby. Podstata kolapsu spočíva v skutočnosti, že odhadovaná výška nákladov potrebných na dokončenie stavby presahuje zmluvnú cenu stavby a to aj vrátane navýšenia zmluvnej ceny o nepredvídateľné náklady. Maximálna výška nepredvídateľných nákladov je stanovená zákonom a predstavuje až 50% pôvodnej zmluvnej ceny. NDS a.s. ako aj vedenie ministerstva ale akoby dlhodobo nevnímalo skutočnosť, že razantnou zmenou projektu stavby spočívajúcej v predĺžení tunela o takmer tretinu, či v bezprecedentných stabilizačných opatreniach zhotoviteľ nedokáže diaľnicu dokončiť v zmluvnej cene, ktorá je založená na ocenení stavebných prác pôvodného, nerealizovaného projektu, založeného na nesprávnych údajoch o geologických pomeroch na danom území. Tento problém riešila NDS a.s. tak, že k pôvodnej zmluve uzatvárala so zhotoviteľom dodatky k zmluve, ktorými navyšovala cenu stavby v rámci nepredvídateľných nákladov. Koncom roku 2021 ale hodnota všetkých dodatkov dosiahla 50% zmluvnej ceny, pričom je zjavné že ani takéto navýšenie ceny nepostačuje na dokončenie stavby. Platná právna úprava na Slovensku však neumožňuje dodatočne zmeniť, teda ani navýšiť, zmluvnú cenu diela. Postup riešenia problému financovania výstavby tohto úseku NDS, ministerstvo ani zhotoviteľ od marca 2022 nekomunikujú. Začiatkom apríla 2022 si NDS v súvislosti s týmto úsekom objednala právne služby hodnote 360 000 EUR, predmetom služieb je pritom okrem iného aj príprava žaloby alebo kvalifikovaného vyjadrenia k žalobe. NDS sa následne so zhotoviteľom dohodla na určení novej ceny diela do konca roku 2022, čím sa realizácia prác odblokovala.                                  

'''Stavebný dozor'''                                  

Okrem problémov so samotnou výstavbou úseku existujú aj pochybnosti o stavebnom dozore, keďže spoločnosť AECOM Polska sp. z.o.o. nemá vykonávanie stavebného dozoru zapísané v predmetoch činnosti v obchodnom registri.   

'''Odkazy'''

Odkazy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Višňové a obchvat Ružomberka by mohli byť hotové naraz v roku 2025, hovorí minister dopravy|url=https://e.dennikn.sk/3583292/tunel-visnove-a-obchvat-ruzomberka-by-mohli-byt-hotove-naraz-v-roku-2025-hovori-minister-dopravy/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2023-09-22|dátum prístupu=2023-09-24|jazyk=sk-SK|meno=Daniela|priezvisko=Krajanová}}&lt;/ref&gt;:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po ôsmich rokoch čakania dobrá správa. Prerazili tretí najdlhší tunel na Slovensku Čebrať|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647138-po-rokoch-cakania-dobra-sprava-tunel-cebrat-konecne-prerazia/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostavba tunela Višňové sa posunie, bolo zistených množstvo problémov|url=https://slovensko.hnonline.sk/27450728-dostavba-tunela-visnove-sa-posunie-bolo-zistenych-mnozstvo-problemov|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Čebrať na rozostavanom obchvate|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2832278/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Čebrať na rozostavanom obchvate|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2832278/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Centrálny register zmlúv {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=&amp;art_predmet=hubov%C3%A1&amp;art_ico=&amp;art_suma_spolu_od=&amp;art_suma_spolu_do=&amp;art_datum_zverejnene_od=&amp;art_datum_zverejnene_do=&amp;art_rezort=0&amp;art_zs1=n%C3%A1rodn%C3%A1+dia%C4%BEni%C4%8Dn%C3%A1&amp;nazov=&amp;art_ico1=&amp;ID=2171273&amp;odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5&amp;frm_id_frm_filter_3=6271447f09237|vydavateľ=www.crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-05-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZM/2022/0138 {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://crz.gov.sk/zmluva/6310541/|vydavateľ=crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-04-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničiari budú v súvislosti s výstavbou problematického obchvatu Ružomberka využívať právne služby - NašaDoprava.sk|url=https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/dialniciari-budu-v-suvislosti-s-vystavbou-problematickeho-obchvatu-ruzomberka-vyuzivat-pravne-sluzby/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2022-04-06|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Razeniu tunela Čebrať z oboch strán už nič nebráni|url=https://myliptov.sme.sk/c/22684175/razeniu-tunela-cebrat-z-oboch-stran-uz-nic-nebrani.html|vydavateľ=myliptov.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-18|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vieme, kde sa ružomberská D1 zavŕtala do Čebraťa. Pozrite si video|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/529062-vieme-kde-sa-ruzomberska-d1-zavrtala-do-cebrata-pozrite-si-video/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-10-13|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://www.cesty.ineko.sk/mapa|vydavateľ=www.cesty.ineko.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z tendra na D1 Hubová - Ivachnová vypadla ponuka HANTu a INC|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6416061/z-tendra-na-d1-hubova-ivachnova-vypadla-ponuka-hantu-a-inc.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Váhostav stavia za stámilióny, dostal úsek medzi Hubovou a Ivachnovou|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6998934/vahostav-stavia-za-stamiliony-dostal-usek-medzi-hubovou-a-ivachnovou.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Érsek: Taliani ani sami nevedia, kedy dokončia tunel pri Žiline | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/491840-ersek-taliani-ani-sami-nevedia-kedy-dokoncia-tunel-pri-ziline/ | dátum vydania = 2018-11-16 | dátum prístupu = 2018-12-31 | vydavateľ = Pravda.sk | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Portál diaľnic a rýchlostných ciest | url = http://cesty.ineko.sk/mapa | dátum prístupu = 2018-12-31 | vydavateľ = cesty.ineko.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Úsek D1 pri Ružomberku nemusí byť hotový ani do roku 2022 - diskusia (strana: 1) - diskusie.sme.sk|url=https://ekonomika.sme.sk/|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správy RTVS|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14028/266719#926|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-04-08|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=&quot;6&quot; |{{minivlajka|Európska únia}} Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]
|}
=== Úsek Beharovce - Branisko, ľavá polovica, ľavá tunelová rúra, v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|7,3 km
|začiatok verejného obstarávania
|03/10/2023
|-
|Zhotoviteľ
|Tarosi c. c. s.r.o
|Predpoklad začiatku výstavby
|2030
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2034
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

V minulosti deklarované termíny výstavby rokoch 2022 až 2027, boli v roku 2020 výrazne odsunuté. Reálne sa do konca roku 2019 projektovanie stavby tohto úseku ani len nezačalo. Horizont dokončenia druhej rúry tunela Branisko (4,9 km) posunula Národná diaľničná spoločnosť až na rok 2029. S ohľadom na zlý technický stav už sprevádzkovanej prvej tunelovej rúry, je nutné čo najrýchlejšie začať s prípravou tejto druhej rúry. V prípade ďalšieho odkladania termínov, nemožno vylúčiť vznik nutnosti uzatvorenia prvej rúry a teda nutnosť presmerovania dopravy na cestu I/18 cez priesmyk Branisko. Napriek týmto skutočnostiam, ministerstvo dostavbu tunela odložilo až za rok 2028&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail materiálu {{!}} Portal OV|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum prístupu=2021-05-15}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}

=== Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úsekov v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|Bidovce - Dargov, 12,6 km
Dargov - Pozdišovce, 18,2 km

Pozdišovce - Michalovce, 12,1 km

Michalovce - Sobrance, 15,8 km

Sobrance - Záhor, 15,5 km
|Predpoklad začiatku verejného obstarávania
|2027 - 2031
|-
|
|
|Predpoklad začiatku výstavby
|2030
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2031 - 2035
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále iba na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2019 neradí medzi prioritné. Trasa jednotlivých úsekov stále nie je stabilizovaná, úseky nemajú platné posúdenie vplyvov na životné prostredie, ani následnú územnú a stavebnú dokumentáciu. Dokončenie v nateraz uvádzanom roku 2031 je veľmi neisté. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia. Ďalším značným rizikom je predpoklad súčasného rozostavania všetkých nepostavených úsekov naraz. Omnoho pravdepodobnejší je scenár postupného rozostavania týchto úsekov, čo veľmi pravdepodobne povedie k posunu termínu dokončenia niektorých z týchto úsekov až za rok 2035. Ministerstvo dopravy dostavbu týchto úsekov odložilo predbežne až za rok 2028.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}

== Úseky diaľnice ==
&lt;big&gt;'''Bratislava, Viedenská – Bratislava, Prístavný most'''&lt;/big&gt;

Úsek diaľnice dlhý 3,2 kilometra začína v diaľničnej križovatke s [[Diaľnica D2 (Slovensko)|diaľnicou D2]] Bratislava – Pečňa a pokračuje cez výjazd [[Viedenská cesta]] a končí vo výjazde s [[Dolnozemská cesta|Dolnozemskou cestou]] a Panónskou ulicou. V prevažnej miere je diaľnica umiestnená uprostred [[Einsteinova ulica|Einsteinovej ulice]], od ktorej je fyzicky oddelená múrom a protihlukovou stenou. Na trase úseku sa nachádza päť lávok pre chodcov a cyklistov (z [[Pečnianska ulica|Pečnianskej ulice]], pri obchodnom centre [[Aupark (Bratislava)|Aupark]], od [[Sad Janka Kráľa|Sadu Janka Kráľa]], od bývalého štadióna [[FC Petržalka 1898|MFK Petržalka]] a od [[Šustekova ulica|Šustekovej ulice]]). Celkové stavebné náklady dosiahli sumu 1,908 miliardy Sk. Začiatok výstavby bol pôvodne plánovaný na rok [[2002]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nový dôležitý úsek diaľničného obchvatu v Petržalke začnú stavať už v tomto roku
  | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/vystavba/novy-dolezity-usek-dialnicneho-obchvatu-v-petrzalke-zacnu-stavat-uz-v-tomto-roku.html?page_id=10039
  | dátum vydania = 11.4.2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 02.09.2009
  | vydavateľ = Bratislavské noviny
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, ale s výstavbou sa začalo až [[20. marec|20. marca]] [[2003]]. Stavba bola odovzdaná do predčasného užívania [[4. december|4. decembra]] [[2005]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Diaľnica D1 Prístavný most – Viedenská cesta je dokončená
  | url = http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&amp;id=76110&amp;p1=51337
  | dátum vydania = 1.12.2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 02.09.2009
  | vydavateľ = Mesto Bratislava
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, pričom postupné dokončovacie práce na lávkach prebiehali až do [[jún]]a [[2006]].

&lt;big&gt;'''Bratislava, Prístavný most – Bratislava, Prievoz'''&lt;/big&gt;

Úsek Prístavný most – Prievoz je 3 kilometre dlhý a hlavným objektom tohto úseku je [[Prístavný most]], ktorý bol postavený ako v poradí tretie premostenie [[Dunaj]]a v Bratislave. [[Most]] je dlhý 460,8 a široký 29,4 metrov a vystavaný bol v období od [[apríl]]a [[1978]] do [[december|decembra]] [[1985]]. Už v decembri [[1983]] bol do predčasného užívania odovzdaný ľavý jazdný pás mosta. Celkové stavebné náklady v tom čase dosiahli hodnotu 1,085 miliardy Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;.

&lt;big&gt;'''Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová'''&lt;/big&gt;

Tento úsek je 2,6 kilometra dlhý a sprejazdnený bol v roku 1990, po šiestich rokoch výstavby.

&lt;big&gt;'''Bratislava, Mierová – Bratislava, Senecká cesta'''&lt;/big&gt;

Na tomto úseku dlhom 5,5 kilometra sa nachádzajú tri výjazdy, obojstranné odpočívadlo Zlaté Piesky, 9 mostov na vetvách mimoúrovňových vájazdov, 6 nadjazdov, 2 mosty mimo diaľnice. Dominantným prvkom na tomto úseku je 1756 metrov dlhá [[estakáda Prievoz]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Verheugen na diaľničnom úseku D – 61 Mierová – Senecká
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislavsky/verheugennadialnic941540241.phtml
  | dátum vydania = 2.11.1999
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.03.2010
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200607052419/https://eslovensko.sk/predaj_mestosk.htm
  | dátum archivácie = 2020-06-07
  }}&lt;/ref&gt;. Diaľnica na tomto úseku vedie po okraji intravilánu mesta, pričom míňa [[Avion Shopping Park (Bratislava)|Avion Shopping Park]], [[Letisko M. R. Štefánika]], i prírodné kúpalisko [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]]. Stavba začala [[15. jún]]a [[1999]]. Do prevádzky bol úsek uvedený [[31. august]]a [[2002]], ale definitívne dokončený bol až v decembri [[2007]]. Náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 3,544 miliardy Sk.

&lt;big&gt;'''Bratislava, Senecká cesta - Senec'''&lt;/big&gt;    

Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza prevažne poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 13 kilometrov, jeho výstavba začala v roku 1972 a do prevádzky bol uvedený v roku 1975. Úsek sa začína vo výjazde Bratislava - Vajnory odkiaľ pokračuje severovýchodným smerom k obci [[Chorvátsky Grob]], ktorú obchádza z južnej strany a diaľnica v tomto mieste naberá orientáciu priamo na východ. Následne sa trasa znovu otáča severozápadným smerom a pokračuje k výjazdu Senec, kde tento úsek končí. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Toto voľné napojenie zaniklo postavením výjazdu Bratislava - Vajnory. Diaľnica má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce, s výnimkou križovatky D1 a D4. Na tomto úseku je znížená maximálna povolená rýchlosť na 110km/h medzi 5. hodinou ráno až 19. hodinou večer.    

Od začiatku úseku vo výjazde Bratislava - Vajnory v kilometri 13,5 až po kilometer 14,5 je úsek vybavený verejným osvetlením. Približne v kilometri 14,3 diaľnica preklenuje krátkym mostom ulicu Pri mlyne. Približne v kilometri 14,7 diaľnica ďalším krátkym mostom preklenuje [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničnú trať 130]]. Približne v kilometri 15,6 sa nachádza krátke súmostie diaľnice a poľnej cesty ponad melioračný kanál. V kilometri 16,8 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou Triblavinskej cesty z miestnej časti [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čierna Voda]], obce Chorvátsky Grob do obce [[Ivanka pri Dunaji]]. Súčasne sa v danom mieste nachádza aj krátky most na diaľnici ponad miestny potok. Prinližne v kilometri 16,0 sa v budúcnosti bude nachádzať križovatka diaľnic D1 a [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]], v minulosti nazývaná aj Ivanka - Sever, v súčasnosti označená ako Bratislava - Východ II. Približne v kilometri 18,5 sa nachádza výjazd Triblavina.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest|url=https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/d1-krizovatka-triblavina|vydavateľ=www.ndsas.sk|dátum prístupu=2019-02-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190204231609/https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/d1-krizovatka-triblavina|dátum archivácie=2019-02-04}}&lt;/ref&gt;Daný výjazd je umiestnený do priestoru bývalého malého obojstranného odpočívadla Triblavina, ktoré výstavbou zaniklo. V kilometri 20,5 sa nachádza ďalší most ponad diaľnicu a to na ceste III. triedy č. 1083. V kilometri 21,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 22,0 diaľnicu preklenuje most nesúci poľnú cestu. Ďalší most tohto typu sa nachádza aj v kilometri 24,6 kde je súčasne umiestnený ďalší obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. Medzi kilometrom 26,0 a 27,0 sa nachádza výjazd Senec, ktorý je označený ako výjazd č.27. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Podľa správ z marca 2021 boli pri výstavbe pri odpočívadle Triblavina zničené pôvodné preliezačky. Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že mala povolenie od spoluautorov diela, Viktórie Cvengrošovej a Virgila Droppu (dizajnér Alexander Bilkovič zomrel v roku 1995). Autori si na súhlas so zbúraním nespomínajú. NDS tvrdí, že autori súhlasili s demoláciou potom ako presun na odpočívadlo Zeleneč nebol kvôli zlému technickúmu stavu možný. Preliezačky boli súčasťou odpočívadla 30 rokov. Podľa Maroša Schmidta zo [[Slovenské centrum dizajnu|Slovenského centra dizajnu]] preliezačky tvorili „dôležitú súčasť vizuálnej kultúry a dejín dizajnu na Slovensku“.&lt;ref name=&quot;dennikn-je-to-neospravedlnitelne&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Močková|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Je to neospravedlniteľné, hovorí šéf centra dizajnu o zničených preliezačkách na diaľničnej križovatke Triblavina|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2330105/je-to-neospravedlnitelne-hovori-sef-centra-dizajnu-o-znicenych-preliezackach-na-dialnicnej-krizovatke-triblavina/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-27|dátum prístupu=2021-03-27}}&lt;/ref&gt;

21. júna 2026 bola otvorená križovatka D1 a [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]].&lt;ref name=&quot;krizovatka-d1xd4-hotovo&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakcia-bsk | odkaz na autora = | titul = Diaľničná križovatka D1×D4 je dokončená. Bratislave má výrazne odľahčiť dopravu | url = https://bratislavskykraj.sk/dialnicna-krizovatka-d1xd4-je-dokoncena-bratislave-ma-vyrazne-odlahcit-dopravu/ | vydavateľ = Bratislavský samosprávny kraj | miesto = | dátum vydania = 2026-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Senec - Trnava'''&lt;/big&gt;  

Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 23,1 kilometra a jeho výstavba začala v roku 1975, sprejazdnený bol v roku 1978. Úsek sa začína vo výjazde [[Senec]] odkiaľ pokračuje severovýchodným až východným smerom k výjazdu [[Senec]] - Východ obchádzajúc [[Senec]] zo severu. Trasa [[Diaľnica|diaľnice]] sa následne otáča na sever a pokračuje severovýchodným smerom, južne od obce [[Blatné]] zhruba paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I.triedy č.61]]. [[Diaľnica]] ďalej prechádza úzkym nezastavaným koridorom medzi obcami [[Cífer]] a [[Slovenská Nová Ves]] a pokračuje ďalej severovýchodným až východným smerom k výjazdu [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]]. Trasa diaľnice sa následne otáča mierne na sever a severovýchodným smerom pokračuje obchádzajúc obec [[Zeleneč]] z juhu, k diaľničnej križovatke diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. [[Diaľnica]] má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce a administratívny stav diaľnice v tomto úseku nie je potrebné deklarovať vodorovným značením. 

Úsek sa začína v kilometri 27,0. V kilometri 28,5 sa nachádza malé obojstranné [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] bez akýchkoľvek služieb, ktoré bolo v minulosti v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] vybavené motorestom. Aktuálne je objekt bývalého motorestu uzavretý. Približne v kilometri 28,7 diaľnica preklenuje krátkym mostom miestnu komunikáciu v Červenom Majeri. Medzi kilometrom 29,0 až 30,0 je umiestnený výjazd [[Senec]] - Východ, označený ako výjazd č.30 a ktorý je niekedy nazývaný aj výjazd [[Blatné]]. V kilometri 32,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 33 sa nachádza malý most, ktorým diaľnica prekračuje poľnú cestu. V kilometri 34,0 sa v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] nachádza malé [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]], bez akýchkoľvek služieb. Toto [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] nie je označené a platí tu zákaz vjazdu, okrem vozidiel [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] V kilometri 34,5 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou cesty [[Cesta III. triedy|III.triedy č.1047]]. V kilometri 35,0 sa nachádza malé obojstranné odpočívadlo [[Čataj]]. [[Odpočívadlo (cesta)|Odpočívadlo]] [[Čataj]] v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] je netypicky a v rozpore s technickou normou a zákonom prepojené s účelovou komunikáciou, ktorá prepája [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] a obec [[Čataj]]. Prepojenie je provizórne uzatvorené rampou a nie je nijako označené. V smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] je toto [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] vybavené motorestom a sociálnym zariadením. [[Odpočívadlo (cesta)|Odpočívadlo]] v opačnom smere nie je vybavené službami. Súčasne s ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 35,0 až 35,5 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 35,8 diaľnica krátkym mostom preklenuje miestny potok. V kilometri 36,0 je umiestnená mýtna brána. V kilometri 36,3 diaľnicu preklenuje most na ceste [[Cesta III. triedy|III. triedy č.1334]]. V kilometri 38,0 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 40,5 diaľnica krátkym mostom preklenuje potok Gidra a súčasne v tomto mieste diaľnicu preklenuje most na [[Cesta III. triedy|ceste III. triedy č. 1285.]] V kilometri 41,2 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 42,7 diaľnica preklenuje poľnú cestu a potok Ronava. Medzi kilometrom 43,0 až 44,0 je umiestnený výjazd [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]], ktorý označený ako výjazd č.44. Výjazd je prepojený s cestou [[Cesta III. triedy|III. triedy č.1286]], ktorá v tomto mieste taktiež mostom prekračuje diaľnicu. V kilometri 45,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 47,1 diaľnica krátkym mostom preklenuje [[Cesta III. triedy|cestu III.triedy č.1287.]] V kilometri 47,2 a 47,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom účelovú komunikáciu. V kilometri 47,5 sa nachádza obojstranné [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] strednej veľkosti, ktoré je na oboch stranách vybavené [[Čerpacia stanica pohonných hmôt|čerpacou stanicou pohonných hmôt]] a motorestom. S ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 47,5 až 48,3 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 48,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom potok [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]]. V kilometri 49,0 diaľnicu preklenuje most na poľnej ceste. Medzi kilometrom 49,0 a 50,0 je umiestnená diaľničná križovatka diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. V tomto mieste končí trasa diaľnice vedená v troch jazdných pruhoch pre každý smer jazdy a súčasne aj rýchlostné obmedzenie 110 km/h. Ďalej na sever pokračuje diaľnica v bežnom vedení z dvoma jazdými pruhmi pre každý smer jazdy. V tejto križovatke súčasne končí aj tento úsek.

&lt;big&gt;'''Trnava - Hlohovec'''&lt;/big&gt; 

Tento stavebne nenáročný úsek je dlhý 15,9 kilometra. Výstavba prebiehala v rokoch 1978 až 1982. Začiatok úseku je v križovatke D1xR1 [[Trnava]], odkiaľ diaľnica pokračuje severným až severovýchodným smerom. Diaľnica obchádza mestá [[Hlohovec]] a [[Leopoldov]] zo západnej strany. Pri Hlohovci sa nachádza rovnomenný výjazd v ktorom úsek končí.

&lt;big&gt;'''Hlohovec - Piešťany'''&lt;/big&gt; 

Výstavba tohto úseku s dĺžkou 17,7 kilometra začala v [[jún]]i [[1980]]. Ide o technicky nenáročný úsek, ktorý vedie paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]]. Začína v mieste výjazdu Hlohovec a pokračuje smerom k výjazdu  Červeník, odkiaľ pokračuje západne od obcí [[Madunice]] a [[Drahovce]] a obchádza vodnú nádrž [[Sĺňava]]. Úsek končí vo výjazde [[Piešťany]]. Na úseku sa nachádza celkovo 17 mostov, veľké pravostranné odpočívadlo Červeník a malé obojstranné odpočívadlo Piešťany. Úsek uviedli do prevádzky v [[júl]]i [[1985]].

&lt;big&gt;'''Piešťany - Horná Streda'''&lt;/big&gt; 

Úsek Piešťany – Horná Streda je dlhý 8,1 kilometra a postavený bol v rokoch 1984 až 1988. Tento stavebne jednoduchý úsek začína vo výjazde Piešťany a končí vo výjazde Horná Streda.

&lt;big&gt;'''Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom'''&lt;/big&gt; 
[[Súbor:križovatka Trnava.jpg|thumb|300px|Križovatka Trnava s [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]]]]Úsek dlhý 14,4 kilometra vedie malebnou krajinou v okolí rieky [[Váh]]. Začína vo výjazde [[Horná Streda]]. Odtiaľ pokračuje na sever smerom k výjazdu Lúka a končí sa vo výjazde Rakoľuby napojením na cestu [[Cesta II. triedy 515 (Slovensko)|II/515]] medzi [[Nové Mesto nad Váhom|Novým Mestom nad Váhom]] a Rakoľubmi. Na trase je 16 mostných objektov a odpočívadlo Hrádok. Výstavba začala v roku [[1996]] a polovičný profil uviedli do prevádzky [[10. september|10. septembra]] [[1998]]. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby diaľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený [[18. október|18. októbra]] [[2000]]. V 3,4 km dlhom úseku medzi výjazdom Lúka a odpočívadlom Hrádok je diaľnica postavená ako záložné vojenské letisko. Tento projekt, pochádzajúci z 80tych rokov minulého storočia, predpokladal využitie niektorých úsekov diaľnic v bývalom Československu ako záložných vojenských letísk pre prípad vojnového konfliktu. Teleso diaľnice malo slúžiť ako vzletovopristávacia dráha. V danom úseku je tak realizovaný zabetónovaný stredný deliaci pás, betónová vozovka diaľnice so zvýšenou únosnosťou a po stranách vozovky sú realizované 15 metrov široké zatrávnené pásy. Súčasné odpočívadlo Hrádok bolo, ešte v podobe bez čerpacej stanice, plánované ako odstavná plocha pre lietadlá, ďalšiu odstavnú plochu predstavujú zatrávnené pásy po stranách cesty. V prípade aktivácie mala byť automobilová doprava z daného úseku vylúčená, následne mali byť odstránené stredové betónové zvodidlá a v priestore odpočívadla Hrádok malo byť zriadené technické zázemie, vrátane bojového riadenia letovej prevádzky. Samotné bojové lietadlá by na úsek boli presunuté z bežných vojenských letísk.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dálniční úseky jako nouzové RWY - Fórum Airways.cz|url=https://forum.airways.cz/viewtopic.php?t=2795|vydavateľ=forum.airways.cz|dátum prístupu=2020-12-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhačky na silnicích. České silnice a dálnice měly sloužit letectvu|url=https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/stihacky-na-dalnice-migy-tajna-letiste-cssr.A201125_094120_vojenstvi_mla|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2020-12-01|dátum prístupu=2020-12-01}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Nové Mesto nad Váhom - Chocholná'''&lt;/big&gt; 

13,1 kilometra dlhý úsek sa nachádza na južnom konci stredného Považia a spája mestá [[Nové Mesto nad Váhom]] a [[Trenčín]]. V budúcnosti sa počíta s prestavbou existujúceho výjazdu Chocholná na diaľničnú križovatku D1xR2 s [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|rýchlostnou cestou R2]]. Na trase úseku sa nachádzajú dve obojsmerné odpočívadla [[Beckov (obec)|Beckov]] a Kostolná a 20 mostov. Výstavba začala v roku [[1996]] a v polovičnom profile bol úsek v prevádzke od [[10. september|10. septembra]] [[1998]] spolu s predchádzajúcim úsekom. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby daľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený v priebehu roku 2000.

&lt;big&gt;'''Chocholná - Nemšová'''&lt;/big&gt; 

Úsek dlhý 17,9 kilometra vytvára západný obchvat [[Trenčín]]a a nachádza sa na ňom obojstranné odpočívadlo ''[[Zamarovce]]''. Je rozdelený na dva podúseky; [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – Skala a Skala – [[Nemšová]]. Výstavba úseku [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – Skala začala už v septembri [[1991]], zbytok úseku po [[Nemšová|Nemšovú]] bol rozostavaný v roku [[1994]]. Úsek uviedli do prevádzky v roku 1996. Dokončovacie práce a výstavba diaľničného privádzača [[Trenčín]], s dĺžkou 3,5 kilometra pokračovali do [[18. september|18. septembra]] [[2002]], kedy bol privádzač odovzdaný do užívania.

&lt;big&gt;'''Nemšová - Ladce'''&lt;/big&gt;  

Trasa 15,5 kilometra dlhého úseku je umiestnená medzi Nosický kanál a koryto Váhu. Na trase sú dva výjazdy, [[Ilava]] a [[Ladce]]. S výstavbou úseku sa začalo v roku [[1996]] a úsek uviedli do prevádzky v polovičnom profile [[10. december|10. debembra]] [[1998]]. Plný profil bol uvedený do prevádzky [[9. november|9. novembra]] [[2000]]. 

&lt;big&gt;'''Ladce - Sverepec'''&lt;/big&gt;  

Výstavba tejto časti D1 začala v roku 1998, no v roku [[1999]] bola pozastavená pre neexistenciu finančných prostriedkov na výstavbu. Na trase je celkovo 27 mostov a diaľničný privádzač Púchov. Na ľavom dvojpruhu je 14 mostov s celkovou dĺžkou takmer {{km|2.8|m}}, na pravom dvojpruhu (smer [[Žilina]]) je 13 mostov s celkovou dĺžkou vyše {{km|2.5|m}}. Najdlhší most Pružinka má dĺžku 902 metrov. Pri areáli motokrosu vo Sverepci je vybudované pravostranové odpočívadlo. Na tomto úseku bola v minulosti maximálna povolená rýchlosť obmedzená na {{km|100|m}}/h z dôvodu smerového vedenia diaľnice. V stúpaní pri areáli motokrosu je pruh pre pomalé vozidlá. Prvú časť úseku od Ladiec po výjazd Beluša s dĺžkou {{km|1.9|m}} uviedli do prevádzky v polovičnom profile [[24. júl]]a 2004 a v plnom profile [[26. august|26. augusta 2004]]. Zvyšok úseku bol uvedený do prevádzky [[9. december|9. decembra]] [[2005]]. V čase uvedenia do prevádzky bol koniec úseku provizórne napojený na cestu I/61, toto provizórne napojenie bolo zrušené po otvorení nasledujúceho úseku do Vrtižera. 

&lt;big&gt;'''Sverepec - Vrtižer'''&lt;/big&gt; 
[[File:Križovatka Beluša.jpg|thumb|300px|pred križovatkou [[Beluša]]]]Výstavba II. podúseku bola zahájená v roku 2007, výstavba I. podúseku bola zahájená v roku 2008. Úsek začína vo výjazde Považská Bystrica - Juh (Sverepec), kde diaľnica prekračuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]]. Ďalej prechádza nad mestom [[Považská Bystrica]] [[estakáda Považská Bystrica|estakádou]] s dĺžkou {{m|1444|m}}. Druhým významným mostom je estakáda pozdĺž Hričovského kanála s dĺžkou {{m|1694.5|m}}, vybudovaná z dôvodu ochrany tohto úseku diaľnice pred povodňami. Úsek končí vo výjazde Považská Bystrica, sever (Vrtižer). Na úseku boli vybudované protihlukové steny v dĺžke {{m|2000|m}}, jedno pravostranné odpočívadlo „Považská Bystrica“ a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica (SSÚD). Úsek bol sprejazdnený [[31. máj|31. mája 2010]].

&lt;big&gt;'''Vrtižer - Hričovské Podhradie'''&lt;/big&gt; 

Diaľničný úsek D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie má dĺžku 12,9 kilometra. Z pôvodnej dĺžky 13,5 kilometra bol skrátený tak, aby končil na začiatku diaľnice D3 v križovatke D1xD3 Hričovské Podhradie. Nahradil preťaženú cestu I/61 medzi [[Považská Bystrica|Považskou Bystricou]] a [[Žilina|Žilinou]]. Na trase sa nachádza aj výjazd [[Bytča]]. Výstavba sa začala v októbri 1998, ale o rok neskôr bola pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Výstavba bola obnovená v júli 2004 a úsek uviedli do prevádzky v plnom profile [[29. jún]]a [[2007]].

'''&lt;big&gt;Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka&lt;/big&gt;'''

Úsek [[Hričovské Podhradie]] - [[Lietavská Lúčka]] tvorí prvú časť južného obchvatu [[Žilina|Žiliny]] a jeho súčasťou sú tunely [[Tunel Ovčiarsko|Ovčiarsko]] a [[Tunel Žilina|Žilina]]. Stavba úseku začala razením prieskumnej štôlňe tunela Ovčiarsko, ešte v roku 1996. Po dokončení prieskumnej štôlňe bola ďalšia výstavba úseku odložená. Stavebné práce pokračovali až od roku 2014. Zmluvný termín dokončenia stavby bol január 2018. Tento termín sa nepodarilo dodržať a úsek bol odovzdaný do užívania až 29. januára 2021. 

Výjazd Lietavská Lúčka, ktorý je súčasťou nasledujúceho úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala, prepája tento úsek diaľnice s diaľničným privádzačom Lietavská Lúčka, ktorý ústi na cestu prvej triedy I/64. Tento výjazd je jediným výjazdom na celej trase diaľnice z Hričovského Podhradia až po Dubnú Skalu. Výstavba úseku diaľnice z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly v januári 2019 skolabovala, čo sa týkalo aj výjazdu Lietavská Lúčka. Stavebné práce na danom výjazde od januára 2019 neprebiehali a boli obnovené až v marci 2020 po zazmluvnení nového dodávateľa. Výjazd bol ale zrealizovaný iba v rozsahu nevyhnutnom pre sprejazdnenie diaľnice. Jeho úplné dokončenie prebehne až s dokončením nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu. NDS plánovala vyhlásiť súťaž na nového zhotoviteľa tohto nasledujúceho úseku v auguste 2019, no tento termín nebol dodržaný a nakoniec výstavbu výjazdu, iba v nevyhnutnom rozsahu, zabezpečil zhotoviteľ úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku. V zmysle zmluvy s dodávateľom, bol termín dokončenia výjazdu stanovený na december 2020. Podmienkou sprejazdnenia tohto výjazdu bolo však sprejazdnenie privádzača Lietavská Lúčka, ktorý prepojil výjazd Lietavská Lúčka s cestou prvej triedy [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]].        

Výstavba privádzača Lietavská Lúčka, sa pre chyby v riadení rezortu dopravy, začala veľmi oneskorene až v decembri 2017. Priebeh výstavby sa oproti plánom výrazne omeškal. Ukázalo sa, že napriek dlhému času na prípravu, projekt privádzača nebol dobre pripravený na realizáciu. Privádzač tak nebol v zmluvnom termíne v júni 2019 dokončený. Termín dokončenia privádzača bol následne stanovený na jún 2020 a to na základe pokynu NDS a.s. z júna 2019. Ani tento termín ale nebol dodržaný, keďže NDS nebola viac než 5 mesiacov schopná zabezpečiť dodanie výrubu z tunela VIšňové na túto stavbu, kde mal byť použitý pre stavbu násypu. NDS následne ďalším pokynom z apríla 2020 posunula termín sprejazdnenia na 19.december 2020. Na základe požiadavky mesta Žilina, NDS posunula sprejazdnenie úseku až na koniec decembra 2020, v období po skončení vianočných sviatkov. S ohľadom na ďalšie novovzniknuté prieťahy bol privádzač sprejazdnený až 29.januára 2021. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Previezli sme sa tunelmi severnej D1. Kedy budú hotové a ako to tam vyzerá?|url=https://dennikn.sk/2079209/previezli-sme-sa-tunelmi-severnej-d1-kedy-budu-hotove-a-ako-to-tam-vyzera/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-10-11|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po dokončení diaľničného privádzača bude doprava od Bytčice smerovať cez kruhový objazd na Solinkách|url=https://www.zilinak.sk/prispevky/11229/po-dokonceni-dialnicneho-privadzaca-bude-doprava-od-bytcice-smerovat-cez-kruhovy-objazd-na-solinkach|vydavateľ=Žilinak.sk|dátum vydania=2019-02-02|dátum prístupu=2020-04-18|jazyk=sk|meno=INAQ|priezvisko=Media}}&lt;/ref&gt; 

Sprejazdnenie úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku nijak nerieši dopravné problémy v Žiline, pretože jeho sprejazdnením nastalo iba presmerovanie vstupu časti tranzitnej dopravy do mesta, zo súčasnej lokality v Žiline - Strážove, na západnom okraji mesta do novej lokality Bytčica, na južnom okraji mesta. Celkové presmerovanie tranzitnej dopravy mimo intravilán mesta nastane až po sprejazdnení nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly. Úsek bude dovtedy sprejazdnený iba pre vozidlá do 7,5t. Vozidlá nad 7,5t budú do Žiliny pokračovať aj naďalej po diaľnici D3 do výjazdu Žilina - Strážov. Odstránenie obmedzení nastane podľa stanoviska ministerstva až po sprejazdnení nasledujúceho úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali sa práce na výstavbe tunela Ovčiarsko pri Žiline, obchvat Bratislavy bude meškať|url=https://www.sme.sk/c/2099645/zacali-sa-prace-na-vystavbe-tunela-ovciarsko-pri-ziline-obchvat-bratislavy-bude-meskat.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2020-12-17|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štát si vybral. Najväčšiu zákazku má stavať Doprastav|url=https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/521275-stat-si-vybral-najvacsiu-zakazku-ma-stavat-doprastav|vydavateľ=finweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=INEKO|titul=Diaľnica pri Žiline bude iba pre korčuliarov až do mája 2019|url=https://dennikn.sk/blog/945418/dialnica-pri-ziline-bude-iba-pre-korculiarov-az-do-maja-2019/|dátum vydania=2017-11-18|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstavba diaľnice pri Žiline zamrzla | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/499408-ersek-zhotovitel-nevie-usek-d1-s-tunelom-visnove-dokoncit/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2019-01-22 | dátum prístupu = 2019-01-22 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Som rozhorčený. Tunel Višňové sa viac ako dvojnásobne predraží. Urobíme hĺbkový audit, povedal Doležal|url=https://slovensko.hnonline.sk/2131727-som-rozhorceny-tunel-visnove-sa-viac-ako-dvojnasobne-predrazi-urobime-hlbkovy-audit-povedal-dolezal|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-04-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kontrolný deň pri tuneli Višňové|url=https://www.youtube.com/watch?v=ue7gk3d1Oes&amp;feature=youtu.be|dátum vydania=16.4.2020|dátum prístupu=16.4.2020|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Privádzač do Žiliny z novej diaľnice otvoria nedokončený|url=https://myzilina.sme.sk/c/22500313/privadzac-do-ziliny-z-novej-dialnice-otvoria-nedokonceny.html|vydavateľ=myzilina.sme.sk|dátum prístupu=2020-10-01|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Lietavská Lúčka - Dubná Skala'''&lt;/big&gt; 

Súčasťou tohto úseku je [[tunel Višňové]]. V roku 2012 vyhralo konzorcium spoločností [[Skanska]] a Strabag tender na výstavbu tohto úseku, avšak po zmene vlády sa objavili komplikácie vo výberovom procese, ktoré spôsobili, že víťaz bol vybraný až v júli 2014. Víťazným konzorciom sa stalo združenie Dúha a.s. – Salini Impregilo S.p.A., ktoré malo pochybnú povesť a skúsenosti. S razením sa oficiálne a slávnostne začalo [[9. jún|9. júna]] [[2015]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NDS | url = http://www.ndsas.sk/aktuality-zacal-sa-razit-najdlhsi-slovensky-tunel-/44372s48957c | vydavateľ = ndsas.sk | dátum prístupu = 2025-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150612013749/http://www.ndsas.sk/aktuality-zacal-sa-razit-najdlhsi-slovensky-tunel-/44372s48957c | dátum archivácie = 2015-06-12 }}&lt;/ref&gt; V januári 2019 [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|ministerstvo dopravy]] a [[Národná diaľničná spoločnosť]] (NDS) oficiálne oznámili, že združenie Dúha a.s. – Salini Impregilo S.p.A., nie je schopné dokončiť výstavbu. V februári 2021 bola podpísaná zmluva na dokončenie tunela so spoločnosťou Skanska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = D1 s tunelom Višňové: Máme regulárneho víťaza | url = https://www.visnovebude.sk/mame-regularneho-vitaza/ | dátum vydania = 2021-02-17 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | priezvisko = vladis.juras}}&lt;/ref&gt;  Vzhľadom na slabú kvalitu stavebných prác pôvodného dodávateľa sa muselo v tuneli opraviť množstvo závad, ako trhliny, povrchové chyby a presvitajúca výstuž, čo viedlo k ďalšiemu oddialeniu dokončenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dokončenie tunela Višňové si vyžiada opravné práce vo veľkom rozsahu | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/dokoncenie-tunela-visnove-si-vyziad/597381-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-12-13 | dátum prístupu = 2025-09-22 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; Po vykonaní opráv práce pokračovali podľa stanoveného harmonogramu. Úsek bol motoristom odovzdaný do užívania 22. decembra 2025.

&lt;big&gt;'''Dubná Skala - Turany'''&lt;/big&gt; 

Úsek [[Dubná Skala]] – [[Turany]] je dlhý 16,5 kilometra Súčasťou stavby sú výjazdy Dubná Skala, Ratkovo a križovatka D1xR3 s rýchlostnou cestou R3, Martin.  Ďalej bol postavený krátky úsek rýchlostnej cesty R3, ktorý slúži ako diaľničný privádzač z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] s dĺžkou 1,652 kilometra. Na úseku je 28 mostných objektov, malé a veľké obojstranné odpočívadlo [[Turčianska Štiavnička]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dokumentácie na Projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP)
  | url = http://www.dopravoprojekt.sk/sk/projekty/aktualne-dokumentacie/projekty-verejno-sukromneho-partnerstva-ppp
  | dátum vydania = 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 19.09.2009
  | vydavateľ = Dopravoprojekt
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Zmluva o výstavbe bola podpísaná [[26. október|26. októbra]] [[2011]], samotná výstavba začala [[11. november|11. novembra]] [[2011]]. Po poškodení časti stavby vplyvom počasia v máji [[2014]] stavebný dozor súhlasil s oddialením termínu dokončenia stavby do 30. septembra 2015 s tým, že úsek bude sprejazdnený do 30. júna 2015.&lt;ref name=&quot;dskalaturanyukoncenie2015&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Dubná Skala - Turany | url = http://www.ndsas.sk/useky-dubna-skala---turany/44223s471c | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 10.04.2015 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20151114094017/http://www.ndsas.sk/useky-dubna-skala---turany/44223s471c | dátum archivácie = 2015-11-14 }}&lt;/ref&gt; Celý úsek bol nakoniec slávnostne odovzdaný do užívania [[10. júl]]a [[2015]]. Po otvorení nasledujúceho úseku [[Turany]] - [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]], nastane skrátenie [[Diaľnica|diaľnice]] D1 o viac než tri kilometre s ohľadom na prepojenie týchto dvoch úsekov v súčasnom kilometri 13,246 tohto úseku. Zbytok úseku [[Dubná Skala]] - [[Turany]] bude následne preklasifikovaný ako [[Diaľničný privádzač|privádzač]] D1 od cesty [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]]. Príčinou tejto zmeny je celková zmena trasy [[Diaľnica|diaľnice]] D1, ktorá mala pokračovať od súčasného výjazdu z diaľnice D1 na cestu [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] pri [[Krpeľany|Krpeľanoch]], cez [[Katastrálne územie|kataster]] obcí [[Šútovo]], [[Kraľovany]], [[Stankovany]] a [[Ľubochňa]] až do [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]]. Táto trasa bola pre mimoriadne nevhodné [[Geológia|geologické]] podmienky a nutnosti značných zásahov do [[Životné prostredie|životného prostredia]] zavrhnutá. Do výstavby sa tak dostane trasa, ktorá začína v kilometri 13,246 už existujúceho úseku [[Dubná Skala]] - [[Turany]], pokračuje priamo východným smerom cez tunel [[Tunel Korbeľka|Korbeľka]] popod vrch Kopa, a ďalej tunelom [[Tunel Havran|Havran]] až do [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]], kde tento úsek končí.

&lt;big&gt;'''Turany - Hubová'''&lt;/big&gt; 

Súčasťou tohto úseku je [[tunel Korbeľka]] a [[tunel Havran]]. V roku [[2002]] posúdilo [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstvo životného prostredia]] ako najvýhodnejší variant vedenie diaľnice takzvaným tunelovým variantom. [[Národná diaľničná spoločnosť]] však toto odporúčanie ignorovala a presadila povrchový variant, ktorý  prechádzal národnými parkmi Malá Fatra a Veľká Fatra, ďalšími chránenými územiami sústavy [[Natura 2000]] a okrajom Šútova. Odporúčaním rezortu životného prostredia sa podľa ochranárov nezaoberal ani stavebný úrad, čo bolo v rozpore s európsku aj slovenskou legislatívou. [[Európska investičná banka]] pre nedoriešené ekologické otázky rozhodla Slovensku stopnúť úver na výstavbu tohto úseku diaľnice a z tohto dôvodu padlo celé jeho financovanie.&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Európska investičná banka stopla úver na D1 Turany - Hubová | url = https://openiazoch.zoznam.sk/cl/87175/Europska-investicna-banka-stopla-uver-na-D-Turany-Hubova | dátum vydania = 2009-12-22 | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = sk-SK | priezvisko = oPeniazoch.sk}}&lt;/ref&gt;  Koncom roku 2018 NDS objednala nový projekt diaľnice a tunela Korbeľka a Havran. V auguste 2025 sa vyhlásila súťaž na výstavbu tohto úseku. Jeho výstavba bude trvať 7 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štartuje najväčší diaľničný tender v histórii na posledný kúsok severnej D1 | url = https://e.dennikn.sk/4142269/startuje-najvacsi-dialnicny-tender-v-historii-na-posledny-kusok-severnej-d1/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2025-10-30 | jazyk = sk-SK | meno = Daniela | priezvisko = Krajanová}}&lt;/ref&gt; To znamená, že Bratislava a Košice diaľnicou nebudú prepojené ani do roku 2032.

&lt;big&gt;'''Hubová - Ivachnová'''&lt;/big&gt; 

15,2 kilometra dlhý úsek diaľnice D1 severne od Ružomberku je stavbou, ktorá prešla bezprecedentnou zmenou časti trasy po začatí výstavby, vrátane predĺženia tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Dokončenie úseku výrazne mešká a to až o celých 5 rokov. Ťažko stabilizovateľný zosuv si vyžiadal už začiatkom roka 2015 zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku a podstatnú zmenu trasy s predĺžením tunela. Žiaľ, aj s prispením liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov Ficovej vlády v NDS sa podrobný hydrogeologický prieskum objednal až v závere roku 2016. Následne správu o hodnotení vplyvu nového riešenia na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017, záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala až v lete 2018. Práce v [[Tunel Čebrať|tuneli Čebrať]] z východného portálu sa síce odvtedy obnovili na základe banského povolenia, lenže plný rozbeh výstavby bol možný až po získaní stavebného povolenia. Slávnostné prerazenie tunela prebehlo 15. novembra 2022, teda až po ôsmich rokoch od začiatku jeho razenia. V novembri 2023 boli v tunelových rúrach dokončené práce na sekundárnych osteniach&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diaľničný tunel Čebrať má sekundárne ostenie, výstavba obchvatu Ružomberka podľa ministerstva výrazne pokročila - NašaDoprava.sk | url = https://sita.sk/nasadoprava/dialnicny-tunel-cebrat-ma-sekundarne-ostenie-vystavba-obchvatu-ruzomberka-podla-ministerstva-vyrazne-pokrocila/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2023-11-24 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk | meno = SITA Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt;  a v októbri 2024 bola v tuneli hotová betonáž vozovky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V diaľničnom tuneli Čebrať už dokončujú betonáž vozovky | url = https://www.asb.sk/aktualne/v-dialnicnom-tuneli-cebrat-uz-dokoncuju-betonaz-vozovky | dátum vydania = 2024-10-08 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | meno = Sláva | priezvisko = Štefancová}}&lt;/ref&gt; S otvorením úseku sa rátalo v decembri 2025 spoločne s úsekom Lietavska Lúčka - Dubná Skala ale na úseku došlo k ďalšiemu neočakávanému zosuvu pôdy, ktorý mal dopad na jeden mostný objekt a nový termín otvorenia bol stanovený na jar 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchvat Ružomberka sa odkladá. A nadlho | url = https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/768032-obchvat-ruzomberka-sa-odklada-a-na-dlho/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-09-22 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; 

&lt;big&gt;'''Ivachnová - Liptovský Mikuláš'''&lt;/big&gt; 
[[Súbor:D1výstavbaRKa.jpg|náhľad|Výstavba na pomedzí Hubovej a Ružomberka v auguste 2018]]
Úsek je 15 kilometrov dlhý a nachádza sa medzi mestami [[Ružomberok]] a [[Liptovský Mikuláš]]. Výstavba prebiehala od [[január]]a [[1973]] do [[December|decembra]] [[1977]] súčasne s výstavbou [[Liptovská Mara (priehrada)|vodného diela Liptovská Mara]]. V smere na Košice boli vybudované odpočívadlá [[Ivachnová]] (v budúcnosti by malo byť aj v opačnom smere) a Čemice. Medzi nimi sa nachádza ešte veľké obojstranné odpočívadlo Dechtáre. Náklady na výstavbu úseku dosiahli hodnotu 241,3 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. V rokoch [[2005]] až [[2006]] boli vybudované chýbajúce odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre v celkovej dĺžke 1 006 metrov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = D1 Ivachnová – Hybe, odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre
  | url = http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;idc=12328&amp;prm1=1&amp;prm2=83
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 16.09.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20101125195227/http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;idc=12328&amp;prm1=1&amp;prm2=83
  | dátum archivácie = 2010-11-25
  }}&lt;/ref&gt;. Úsek začína dočasným napojením na cestu I/18, ktoré bude po dokončení nasledujúceho úseku do Hubovej zrušené. Úsek ďalej pokračuje smerom k výjazdu Ivachnová a končí vo výjazde Liptovský Mikuláš.

&lt;big&gt;'''Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján'''&lt;/big&gt;  

Výstavbou tohto úseku s dĺžkou 6,4 kilometra bol vytvorený južný obchvat [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]. Úsek bol vo výstavbe od [[Marec|marca]] [[1972]], pričom jeho časť sprejazdnili [[1. júl]]a [[1976]], zvyšok [[9. december|9. decembra]] 1976, čo ho v poradí odovzdaných úsekov diaľnice D1 radí na druhé miesto, hneď za úsek [[Diaľnica D1 (Slovensko)#Bratislava – Senec|Bratislava – Senec]]. Súčasťou stavby bola okrem výjazdov Liptovský Mikuláš a [[Liptovský Ján]] aj budova Strediska správy a údržby diaľnic (SSÚD) na [[Športová (Liptovský Mikuláš)|Športovej ulici]] v Liptovskom Mikuláši. Celkové náklady na výstavbu vrátane budovy SSÚD dosiahli sumu 368 miliónov Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. 

&lt;big&gt;'''Liptovský Ján - Liptovský Hrádok'''&lt;/big&gt; 

Úsek medzi [[Liptovský Ján|Liptovským Jánom]] a [[Liptovský Hrádok|Liptovským Hrádkom]] s dĺžkou 5,1 kilometra bol vo výstavbe od [[apríl]]a [[1975]] do [[December|decembra]] [[1983]] a nachádza sa na ňom najdlhší cestný most na [[Slovensko|Slovensku]] – [[Viadukt Podtureň]] dlhý 1 035 metrov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mosty – Viadukt Podtureň
  | url = http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 15.09.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120227150504/http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum archivácie = 2012-02-27
  }}&lt;/ref&gt;. Viadukt sa nachádza 12 metrov nad terénom a vedie ponad dolinu rieky [[Váh]] a obec [[Podtureň]]. Súčasťou stavby úseku sú aj dva výjazdy Liptovský Ján a Liptovský Hrádok a výstavba úseku si vyžiadala investíciu vo výške 502,7 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;.

&lt;big&gt;'''Liptovský Hrádok - Hybe'''&lt;/big&gt; 
[[Súbor:D1 pri Dovalove.JPG|náhľad|300px|Diaľnica D1 pri [[Dovalovo|Dovalove]] na [[Liptov]]e.]]Úsek s dĺžkou 8,2 kilometra bol vo výstavbe v dvoch etapách. Prvá etapa bola realizovaná v období od [[apríl]]a [[1983]] do [[jún]]a [[1986]], pričom sa diaľnica vybudovala len v polovičnom profile. Druhá etapa, predstavujúca dostavanie na plný profil, sa začala realizovať až v apríli [[1987]] a dokončená bola až po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] v [[Október|októbri]] [[1990]]. Celkové náklady na výstavbu oboch profilov dosiahli hodnotu 583,2 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. Dominantným prvkom úseku je letmo montovaný [[Most Dovalovec]] s dĺžkou 526,4 metra, ktorý premosťuje potok [[Dovalovec]] a priľahlé územie vo výške 33,06 metra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mosty – Most „Dovalovec“
  | url = http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 12.09.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120227150504/http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum archivácie = 2012-02-27
  }}&lt;/ref&gt;.

&lt;big&gt;'''Hybe - Važec'''&lt;/big&gt; 

Úsek vedúci paralelne s cestou I/18 a železnicou popri [[Biely Váh|Bielom Váhu]] meria 10,4 kilometra. Vo výstavbe bol od [[august]]a [[1996]] až do [[16. november|16. novembra]] [[2000]], pričom v polovičnom profile slúži už od roku [[1998]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Diaľnica Hybe – Važec po dvoch rokoch v plnom profile
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/dialnicahybevaze974383493.phtml
  | dátum vydania = 16.11.2000
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200607052419/https://eslovensko.sk/predaj_mestosk.htm
  | dátum archivácie = 2020-06-07
  }}&lt;/ref&gt;. Súčasťou stavby bol jeden výjazd [[Východná (obec)|Východná]], dostavanie ďalších dvoch [[Hybe]] a [[Važec]], deväť mostov a štyri nadjazdy. Pri Východnej bolo vybudované malé obojstranné odpočívadlo, výjazd Hybe bol postavený len ako polovičný, a to v smere do [[Bratislava|Bratislavy]]&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dálnice D1, Slovensko
  | url = http://dalnice-silnice.cz/Sk/D1.htm
  | dátum vydania = 18.01.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Dálnice-silnice.cz
  | miesto = 
  | jazyk = český
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090228011129/http://dalnice-silnice.cz/Sk/D1.htm
  | dátum archivácie = 2009-02-28
  }}&lt;/ref&gt;. Po odovzdaní do predčasného užívania postupne pokračovali dokončovacie práce na výjazde a odpočívadle Východná a ďalšom technickom vybavení diaľnice až do októbra [[2007]]. Celkové náklady sa vyšplhali na hodnotu 3,461 miliardy [[Slovenská koruna|slovenských korún]]&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;.

&lt;big&gt;'''Važec - Mengusovce'''&lt;/big&gt; 
[[File:Diaľnica D1 - odpočívadlo Štrba.jpg|right|thumb|Najvyššie položený úsek Diaľnice D1 v lokalite Vlčia jama s odpočívadlami Štrba]]
Výstavba tohto úseku s dĺžkou 12 kilometrov začala ešte v [[august]]e [[1998]]. Projekt počítal s výstavbou až 23 mostných objektov, troch veľkých odpočívadiel a troch výjazdov [[Važec]], [[Štrba]] a [[Mengusovce]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Úsek diaľnice Važec – Mengusovce má byť hotový v roku 2006
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/svit/usekdialnicevazec1062088740.phtml
  | dátum vydania = 28.08.2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20040113103600/http://mesto.sk/prispevky_velke/svit/usekdialnicevazec1062088740.phtml
  | dátum archivácie = 2004-01-13
  }}&lt;/ref&gt;. Uvedenie do prevádzky v polovičnom profile bolo plánované na [[september]] [[2001]] a v plnom profile na september [[2002]]. V roku [[1999]] bola výstavba tohto úseku pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Neskôr sa pôvodný projekt upravil tak, že sa postavilo len jedno veľké odpočívadlo, Štrba. Výstavbu čiastočne obnovili v roku [[2003]], no naplno sa rozbehla až o rok neskôr. Súčasťou úseku je spomínaných 23 mostov a 250 metrov dlhý [[Tunel Lučivná]]. Diaľnica sa na rozdiel od predošlých úsekov výrazne odkláňa od cesty I/18, pričom míňa len jedinú obec – Štrba, ktorá je na ňu napojená rovnomenným výjazdom. Úsek sprevádzkovali [[11. december|11. decembra]] [[2007]], ale 7,706 kilometrov dlhú časť od Važca po Tunel Lučivná len v polovičnom profile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po desiatich rokoch výstavby otvorili úsek Važec – Mengusovce
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/poprad/podesiatichrokoch1197381480.phtml
  | dátum vydania = 11.12.2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Diaľnica bola kompletne sprejazdnená v plnom profile až [[14. september|14. septembra]] [[2008]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Otvorili diaľničný úsek Važec – Mengusovce
  | url = http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A080914_121747_sk_pludia_p01
  | dátum vydania = 14.09.2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Pravda
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, teda po vyše 10 rokoch výstavby. Na tomto úseku sa nachádza lokalita Vlčia jama, najvyššie položené miesto diaľnice D1 a zároveň aj všetkých diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku vo výške 924 metrov nad morom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnice a tunely na Slovensku|url=http://dialnice.szm.com/|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=dialnice.szm.com}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Mengusovce - Jánovce'''&lt;/big&gt;  

Tento úsek má dĺžku 26,4 kilometra a prechádza [[Popradská kotlina|Popradskou kotlinou]]. Celý úsek bol budovaný od roka 2005 až do roka 2009. Začína južne od obce [[Mengusovce]] a ďalej pokračuje východným smerom cez [[tunel Bôrik]] ''(999 m)'', obchádza mesto [[Svit (mesto)|Svit]] zo severu a obec [[Batizovce]] z juhu. Za Svitom sa diaľnica približuje k [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|ceste I/18]] a k [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnej trati]] a pokračuje s nimi paralelne až po [[Poprad]]. Pred ním sa trasa diaľnice stáča na sever, míňa [[Letisko Poprad-Tatry|popradské letisko]] a mestskú časť [[Veľká]]. Neskôr sa postupne stáča až na východ, pričom míňa popradské mestské časti [[Spišská Sobota]] a [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]]. Odtiaľ cesta pokračuje východným až juhovýchodným smerom dokončujúc severný obchvat Popradu a končí sa vo výjazde s napojením na cestu I/18 medzi obcami [[Jánovce (okres Poprad)|Jánovce]] a [[Spišský Štvrtok]]. 

&lt;big&gt;'''Jánovce - Jablonov'''&lt;/big&gt; 

Tento úsek dlhý 19,2 kilometra bol pre potreby lepšej súťaže rozdelený na dva podúseky po výjazd Levoča a od výjazdu Levoča, pričom každý z podúsekov bol súťažený samostatne. Súčasťou stavby I. podúseku po výjazd Levoča je 10 mostov a výjazd Levoča. Zmluva o výstavbe bola podpísaná [[17. jún]]a [[2011]], stavať začali oficiálne [[20. jún]]a [[2011]] poklepaním základného kameňa stavby za účasti vtedajšej premiérky Ivety Radičovej. Výstavbu tohto úseku mali pod patronátom spoločnosti Váhostav – SK, a.s. a Bögl A Krýsl, K.s., ktorí sa zaviazali postaviť celý diaľničný úsek za necelých 60 miliónov € bez DPH. Na rozostavanom úseku pri obciach Iliašovce a Kurimany sa 2. novembra 2012 zrútila časť práve betónovanej mostovky východnej iliašovskej estakády. O život prišli štyria robotníci, ďalších jedenásť bolo zranených. Zrútenie mosta zrejme bolo zavinené poddimenzovanými oceľovými skružami.&lt;ref name=&quot;padmostapravda1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bullová| meno = Eva| odkaz na autora = | titul = Pád mosta - najväčšia tragédia na D1 | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252544-pad-mosta-najvaecsia-tragedia-na-d1/| dátum vydania = 31.12.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.03.2013| vydavateľ = Pravda.sk| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;padmostapravda2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bullová| meno = Eva| odkaz na autora = | titul = Pád mosta na Spiši: Polícia začala trestné stíhanie. Zranení sú stabilizovaní| url = http://aktualne.atlas.sk/dalsie-obete-nastastie-nebudu-dvanasti-zraneni-su-po-pade-mosta-na-spisi-stabilizovani/dnes/cierna-kronika/| dátum vydania = 03.11.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.03.2013| vydavateľ = atlas.sk| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131019183414/http://aktualne.atlas.sk/dalsie-obete-nastastie-nebudu-dvanasti-zraneni-su-po-pade-mosta-na-spisi-stabilizovani/dnes/cierna-kronika/| dátum archivácie = 2013-10-19}}&lt;/ref&gt; Celý úsek bol slávnostne a v plnom profile odovzdaný do definitívneho užívania [[20. október|20. októbra]] [[2015]]. II. podúsek od výjazdu Levoča odklonil tranzitnú dopravu z cesty [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] prechádzajúcu cez mesto [[Levoča]]. Súčasťou stavby II. podúseku je 12 mostov, dvojrúrový [[tunel Šibenik]] a veľké ľavostranné odpočívadlo Levoča prístupné z oboch jazdných smerov. Súčasťou úseku je tiež najvyšší most na D1, 59 m vysoký [[most na diaľnici nad potokom Lodina]]. Zmluva o dielo na výstavbu II. podúseku bola uzavretá v máji 2012, samotná výstavba bola slávnostne spustená [[25. jún]]a [[2012]]. Výstavbu tohto podúseku realizovalo konzorcium spoločností Eurovia SK, a.s., Eurovia CS, a.s., a Stavby Mostov Slovakia, a.s., ktoré celý diaľničný úsek postavili za vysúťaženú zmluvnú cenu 126,26 miliónov € bez DPH. Obchvat odľahčil cestu I/18, po ktorej prechádzalo až 15 tisíc vozidiel denne, približne pätina z nich bol nákladná doprava. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania [[30. november|30. novembra]] [[2015]].&lt;ref name=&quot;prilevoci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Krajanová|meno = Daniela|odkaz na autora = |titul = Pri Levoči otvorili takmer desať kilometrov diaľnice, ušetríte asi šesť minút|url = https://dennikn.sk/308136/pri-levoci-otvorili-takmer-desat-kilometrov-dialnice-usetrite-asi-sest-minut/|dátum vydania = 2015-11-30|dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2015-12-01|vydavateľ = N Press|miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Jablonov - Studenec'''&lt;/big&gt; 

Ide o technický nenáročný úsek s dĺžkou 4,6 kilometra. Nachádza sa na ňom celkovo 8 [[most]]ných objektov v celkovej dĺžke 2 520 metrov. Súčasťou stavby je aj výjazd Jablonov, ktorý spája diaľnicu D1 s paralelne vedúcou cestou [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]]. Výstavba pravého pásu začala [[17. apríl]]a [[2009]] a úsek bol odovzdaný do prevádzky v polovičnom profile [[7. jún]]a [[2010]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = D1 Jablonov – Studenec | url = http://www.ndsas.sk/stavby-2009/12949s?ids=12329&amp;prm1=1&amp;prm2=90 | dátum vydania = 17.4.2009 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 09.09.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Výstavba druhého profilu bola dokončená [[14. december|14. decembra]] [[2012]].&lt;ref name=&quot;dokonceniejabstud&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko  = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica pod Spišským hradom je už v plnom profile| url = http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/6638188/dialnica-pod-spisskym-hradom-je-uz-v-plnom-profile.html | dátum vydania =14.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.12.2012 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Dostavba úseku trvala 24 mesiacov a stála 34,217 mil € bez [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]].&lt;ref name=&quot;dokonceniejabstud&quot; /&gt;

&lt;big&gt;'''Studenec - Beharovce'''&lt;/big&gt; 

Úsek dlhý 3,1 kilometra začali stavať [[2. apríl]]a [[2009]] v plnom profile. Ide o technicky nenáročný úsek na pahorkatom území, ktorý vedie paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]]. Na úseku sú 2 mostné objekty, jeden priamo na diaľnici a druhý na preloženej ceste III. triedy. Náklady na výstavbu dosiahli 22 miliónov [[Euro|eur]]. Úsek bol odovzdaný do prevádzky [[7. jún]]a [[2010]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Začala výstavba diaľničného úseku D1 Studenec – Beharovce, ktorý vyprojektovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. | url = http://www.dopravoprojekt.sk/sk/presscentrum/tlacove-spravy-a-vyhlasenia/170-zacala-vystavba-dialnicneho-useku-d1-studenec-beharovce-ktory-vyprojektovala-spolocnost-dopravoprojekt-a.s?__lng=sk | dátum vydania = 2.4.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.09.2009| vydavateľ = Dopravoprojekt, a.s. | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

&lt;big&gt;'''Beharovce - Fričovce'''&lt;/big&gt; 

Výstavba 13,7 kilometra dlhého úseku začala položením základného kameňa dňa [[1. apríl]]a [[1996]], 12. apríla sa už začalo i s razbou prieskumnej štôlne [[Tunel Branisko|tunela Branisko]]. Štôlňa bola prerazená [[19. december|19. decembra]] [[1997]], no razba južnej tunelovej rúry zo [[západ]]nej ([[Spiš (región)|spišskej]]) začala ešte pred prerazením prieskumnej štôlne, [[23. máj]]a 1997. Ešte v roku [[2001]] sa uvažovalo o sprejazdnení tunela spoločne s obchvatmi obcí [[Fričovce]] a [[Široké]] [[1. júl]]a [[2002]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Práce na tuneli Branisko v požadovanom termíne | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislava/pracenatunelibran998927778.phtml | dátum vydania = 27.8.2001 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 06.09.2009 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Finančné problémy z rokov 1998 a 1999 spôsobili značné meškanie prác, a tak bol tunel slávnostne prerazený až [[1. máj]]a [[2002]]. Ešte v [[september|septembri]] [[2001]] však stihli dokončiť a sprejazdniť obchvat obce [[Široké]]. Tunel Branisko slávnostne uviedli do prevádzky dňa [[29. jún]]a [[2003]] spoločne s obchvatom obce [[Fričovce]] a pokračovaním polprofilovej diaľnice po obec [[Beharovce]]. Súčasťou investície bola aj výstavba budovy Strediska správy a údržby diaľnic Beharovce. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 9,219 miliardy Sk. V budúcnosti sa plánuje rozšírenie tunela o druhú tunelovú rúru, na výstavbu ktorej v súčasnosti prebieha proces územného konania a Národná diaľničná spoločnosť odhaduje začiatok výstavby na rok 2023.

&lt;big&gt;'''Fričovce - Svinia'''&lt;/big&gt; 

Úsek dlhý 10,9 kilometra nahradil [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cestu I/18]] medzi obcami [[Svinia]] a [[Fričovce]]. Výstavba tohto úseku začala [[24. november|24. novembra]] [[2011]] a úsek mal byť otvorený v auguste 2015. Na jar 2015 ale došlo k zosuvu svahu v oblasti mosta ponad cestu do Ondrášoviec, čo stavbu predražilo a posunulo termín jej spustenia o niekoľko mesiacov. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania [[17. december|17. decembra]] [[2015]].

&lt;big&gt;'''Svinia - Prešov, Západ'''&lt;/big&gt; 

Úsek s dĺžkou 6,8 kilometra bol vo výstavbe od [[1. december|1. decembra]] [[2005]] do [[7. jún]]a [[2010]]. Zemné práce, výstavba mostov i úprava samotného telesa cesty boli uskutočnené v rokoch [[2005]] až [[2007]], potom sa začala výstavba zložitej križovatky Prešov-západ, ktorá spája diaľnicu D1 s cestou I/[[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|18]], cestou II/[[Cesta II. triedy 546 (Slovensko)|546]] a v budúcnosti aj s [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostnou cestou R4]]. Úsek diaľnice odľahčil paralelnú cestu I/18 medzi [[Prešov]]om a [[Chminianska Nová Ves|Chminianskou Novou Vsou]], no najmä odklonil dopravu z nebezpečného úseku medzi obcami [[Malý Šariš]] a [[Župčany]]. Na úseku sa nachádza päť mostov s celkovou dĺžkou 930 metrov, pruh pre pomalé vozidlá v dĺžke 2 095 metrov a veľké obojstranné odpočívadlo Malý Šariš&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = D1 Svinia – Prešov,západ | url = http://www.highways.sk/highways/Svinia-Presov.html | dátum vydania = 26.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.09.2009| vydavateľ = Highways.sk | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 96 mil. eur. Pôvodne sa mali postaviť tiež 3 vetvy MÚK Prešov západ spoločne s okružnou križovatkou na súbežnej I/18, avšak kvôli problémom s majetkoprávnym vysporiadaním sa úplne zrealizovala len jediná vetva slúžiaca pre oba smery, druhá vetva zostala na dlhú dobu nedokončená. Verejnú súťaž na dokončenie vetvy križovatky napokon vyhrala Skanska SK so sumou 1,99 mil. €; stavebné práce súvisiace s úplným dobudovaním predmetnej vetvy prebehli od septembra 2016 do septembra 2017. Samotná križovatka Prešov, západ aktuálne stále nie je úplne dokončená, stane sa tak až po dokončení nasledujúceho úseku Prešov, Západ - Prešov, Juh a hlavne úseku rýchlostnej cesty R4, Prešov, severný obchvat, I.etapa.

&lt;big&gt;'''Prešov, Západ - Prešov, Juh'''&lt;/big&gt; 

Diaľničný [[Prešovský obchvat#Juhoz.C3.A1padn.C3.BD obchvat|obchvat Prešova]] meria 7,8 kilometra a mesto bude obchádzať zo západu až juhozápadu. Koncom februára 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, voči ktorému bol ale podaný rozklad. Právoplatnosť toto stavebné povolenie nadobudlo až v júni roku 2015. 4. júna 2015 bolo vo vestníku verejného obstarávania uverejnené vyhlásenie verejnej súťaže na zhotoviteľa.&lt;ref&gt;http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/298685&lt;/ref&gt;  Súčasťou úseku je dostavba komplikovanej diaľničnej križovatky D1xR4 a súčasne aj výjazdu Prešov - západ, tunel Prešov a dostavba výjazdu Prešov - Juh.V prvotných štúdiách sa posudzovali tri varianty vedenia diaľnice na tomto úseku. [[Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií]] v [[Marec|marci]] roku [[2003]] odporučilo tunelový variant s [[Tunel Prešov|tunelom Prešov]] dlhým 2 375 metrov. V modifikovanej trase, na ktorú bolo neskôr vydané už aj územné rozhodnutie, bola dĺžka tunela napokon definitívne stanovená na 2 244 metrov. Okrem neho sa na úseku bude nachádzať osemnásť [[most]]ov. Výstavba si vyžiadala asanáciu jedného rodinného domu, 37 záhradných chatiek, 28 garáží, 8 objektov bývalého poľnohospodárskeho podniku, bývalej čistiarne odpadových vôd, vodojemu a unimobunky stavebnej spoločnosti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľničný obchvat Prešova: Kadiaľ povedie a čo zmení v meste | url = http://presov.korzar.sme.sk/c/7690119/dialnicny-obchvat-presova-kadial-povedie-a-co-zmeni-v-meste.html | dátum vydania = 12.3.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.3.2015 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Prešov | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.  Prerazenie tunela Prešov prebehlo v júni 2019, pričom prerazené boli obe tunelové rúry. Výstavba tohto úseku prebieha bez výraznejších problémov, na prelome marca a apríla 2020 však nastalo prerušenie prác. Príčinou boli problémy v zásobovaní stavby pre šírenie koronavírusu a s tým súvisiace obmedzujúce opatrenia. Začiatkom leta 2020 sa stavba znovu naplno rozbehla. Sprejazdnenie nastalo 28.10.2021, teda štyri mesiace po zmluvnom termíne. Úsek postavilo združenie firiem Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav a Metrostav Slovakia, ktoré v súťaži ponúkli sumu 356,34 mil. €. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dodatok č.4|url=https://crz.gov.sk/data/att/2920748.pdf|dátum prístupu=12.9.2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest|url=https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/presov-zapad-presov-juh|vydavateľ=www.ndsas.sk|dátum prístupu=2019-02-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20190212011310/https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/presov-zapad-presov-juh|dátum archivácie=2019-02-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničná spoločnosť spustí 28. októbra|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2571148/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-10-12|dátum prístupu=2021-10-12|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Prešov, Juh - Budimír'''&lt;/big&gt;  

Výstavba diaľnice D1 medzi Košicami a Prešovom prebiehala od apríla 1978 do apríla [[1988]] v dvoch etapách. Prvú etapu tvoril úsek Prešov, Juh – [[Ličartovce]], ktorý bol vo výstavbe od apríla 1978 do [[jún]]a 1987, no sprevádzkovaný bol už v [[november|novembri]] [[1982]]. Náklady na výstavbu dosiahli sumu 325,9 milióna Kčs. Ďlaší úsek od Ličartoviec po [[Budimír]] (Košice-Sever) začali stavať po dokončení prvej etapy a otvorený bol v apríli [[1988]]. Výstavba druhej etapy si vyžiadala náklady vo výške 475,6 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. 

&lt;big&gt;'''Budimír - Bidovce'''&lt;/big&gt; 

Tento úsek je dlhý 14,4 kilometra je súčasťou [[Košický obchvat|diaľničného obchvatu Košíc]], ktorý okrem diaľnice D1 tvoria i rýchlostné cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]] a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]. Úsek [[Budimír]] – [[Bidovce]] sa začína vo výjazde Budimír (Košice - Sever) a odtiaľ pokračuje južným až juhovýchodným smerom paralelne s riekou [[Torysa (rieka)|Torysa.]] Po oboch stranách je postavené jedno malé odpočívadlo, v smere na ukrajinskú štátnu hranicu to je odpočívadlo [[Beniakovce]] a v smere do Prešova odpočívadlo [[Rozhanovce]]. Na tomto úseku sa nachádza spolu osem mostov a výstavbu ďalších troch si vyžiadali preložky [[Cesta III. triedy|ciest III. triedy]]. Okrem toho sa smerom od [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košickej Novej Vsi]] sprejazdnil aj druhý košický diaľničný privádzač. Súčasťou stavby sú ešte dva výjazdy a jedna križovatka D1xR2 s rýchlostnou cestou R2. V apríli 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, 4. júna 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie. Jeho víťazom sa stala Skanska SK so sumou 197,44 mil. €. Zmluva o dielo na výstavbu bola podpísaná [[25. august]]a [[2016]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ndsas.sk/aktuality-nds-podpisala-zmluvu-na-vystavbu-kosickeho-dialnicneho-obchvatu-/44372s49289c |dátum prístupu=2016-09-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160827142521/http://www.ndsas.sk/aktuality-nds-podpisala-zmluvu-na-vystavbu-kosickeho-dialnicneho-obchvatu-/44372s49289c |dátum archivácie=2016-08-27 }}&lt;/ref&gt;, samotná výstavba sa oficiálne začala [[11. november|11.novembra]] [[2016]] a celý úsek bol slávnostne uvedený do užívania 16.12.2019.

&lt;big&gt;'''Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA'''&lt;/big&gt; 

Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2018 neradí medzi prioritné. Predpokladané termíny prípravy a výstavby sa za ostatný rok posunuli o rok neskôr. Dokončenie v nateraz uvádzaných rokoch 2029 a 2030  je veľmi neisté. Ak sa potvrdí riešenie s tunelom Dargov až v dĺžke 4 km, určite si vyžiada dlhšiu lehotu výstavby ako 3 roky, s ktorými kalkuluje NDS. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Hustota dopravy ==
Hustota dopravy na jednotlivých úsekoch D1 podľa sčítania v roku 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AlejTech.sk | odkaz na autora = | titul = Celoštátne sčítanie dopravy v roku 2015 | url = https://www.ssc.sk/sk/cinnosti/rozvoj-cestnej-siete/dopravne-inzinierstvo/celostatne-scitanie-dopravy-v-roku-2015.ssc | vydavateľ = ssc.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|+
!Úsek
!Hustota dopravy
|-
|Bratislava-Petržalka-Pečňa {{Cesta/SK-D|2}}- Bratislava-Petržalka-Ovsište
|53 941
|-
|Bratislava-Petržalka-Ovsište - Bratislava-Prievoz (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|7}})
|93 344
|-
|Bratislava-Prievoz (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|7}}) - Bratislava-Ružinov
|82 959
|-
|Bratislava-Ružinov - Bratislava-Trnávka
|90 601
|-
|Bratislava-Trnávka - Bratislava-Letisko
|67 576
|-
|Bratislava-Letisko - Bratislava-Zlaté Piesky
|72 497
|-
|Bratislava-Zlaté Piesky - Bratislava-Vajnory
|60 146
|-
|Bratislava-Vajnory - Senec
|62 652
|-
|Senec - Voderady
|54 519
|-
|Voderady - Trnava {{Cesta/SK-R|1}}
|42 774
|-
|Trnava {{Cesta/SK-R|1}} - Hlohovec
|26 634
|-
|Hlohovec - Piešťany
|25 483
|-
|Piešťany - Horná Streda
|25 295
|-
|Horná Streda - Lúka
|24 755
|-
|Lúka - Rakoľuby
|28 168
|-
|Rakoľuby - Trenčín (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|2}})
|24 308
|-
|Trenčín (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|2}}) - Nemšová
|26 971
|-
|Nemšová - Ilava
|26 210
|-
|Ilava - Ladce
|22 801
|-
|Ladce - Beluša {{Cesta/SK-R|6}}
|24 260
|-
|Beluša {{Cesta/SK-R|6}} - Považská Bystrica-juh
|21 866
|-
|Považská Bystrica-juh - Považská Bystrica-centrum
|21 274
|-
|Považská Bystrica-centrum - Považská Bystrica-sever
|23 121
|-
|Považská Bystrica-sever - Bytča
|22 379
|-
|Bytča - Dolný Hričov {{Cesta/SK-D|3}}
|23 956
|-
|Dubná Skala - Martin {{Cesta/SK-R|3}}
|10 482
|-
|Martin {{Cesta/SK-R|3}} - Turany
|11 047
|-
|Ivachnová - Liptovský Mikuláš
|16 904
|-
|Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok
|14 065
|-
|Liptovský Hrádok - Hybe
|13 133
|-
|Hybe - Východná
|14 012
|-
|Východná - Važec
|14 840
|-
|Važec - Štrba
|13 667
|-
|Štrba - Mengusovce
|14 837
|-
|Mengusovce - Poprád-západ
|14 756
|-
|Poprad-západ - Vysoké Tatry
|13 171
|-
|Vysoké Tatry - Poprad-východ
|13 444
|-
|Poprad-východ - Spišský Štvrtok
|12 027
|-
|Spišský Štvrtok - Levoča
|10 588
|-
|Levoča - Spišské Podhradie
|10 401
|-
|Spišské Podhradie - Beharovce
|9 629
|-
|Beharovce - Široké {{Cesta/Polprofil}}
|10 359
|-
|Široké - Fričovce
|11 344
|-
|Fričovce - Svinia
|11 512
|-
|Svinia - Prešov-západ (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|4}})
|12 229
|-
|Prešov-juh - Lemešany
|16 440
|-
|Lemešany - Budimír
|16 560
|}

== Tunely ==
Na diaľnici D1 je celkovo dvanásť tunelov, z ktorých osem je v prevádzke. Vo výstavbe je momentálne tunel Čebrať, ktorého otvorenie sa plánuje na rok 2026. Medzi plánované tunely patria tunel Korbeľka a tunel Havran. Tunel Dargov sa v budúcnosti nemusí postaviť z dôvodu štúdií, ktoré našli efektívnejšiu trasu bez tunela.

Zoznam tunelov pri pohybe zo západu na východ:
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Tunel
!Dĺžka (m)
!Poznámky
!Najvyššia dovolená rýchlosť
!Hustota dopravy/deň
![[Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí|Kategória ADR]] 
|-
|[[Tunel Ovčiarsko|Ovčiarsko]]
|2275
|Otvorený 29. januára 2021
|100 km/h
|N/A
|A
|-
|[[Tunel Žilina|Žilina]]
|651
|Otvorený 29. januára 2021
|100 km/h
|N/A
|A
|-
|[[Tunel Višňové|Višňové]]
|7500
|Otvorený 22. decembra 2025
|100 km/h 
|20000 (2026)
|A
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
|[[Tunel Korbeľka|Korbeľka]]
|5859
|plánovaný 
|—
|N/A
|—
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
|[[Tunel Havran|Havran]]
|2702
|plánovaný 
|—
|N/A
|—
|- bgcolor=&quot;#ffffbb&quot;
|[[Tunel Čebrať|Čebrať]]
|2080
|Vo výstavbe od roku 2014, plánované otvorenie v 2026 
|100 km/h
|N/A
|—
|-
|[[Tunel Lučivná|Lučivná]]
|250
|Otvorený 11. decembra 2007
|130 km/h
|N/A
|A
|-
|[[Tunel Bôrik|Bôrik]]
|999
|Otvorený 8. decembra 2009
|100 km/h
|N/A
|A
|-
|[[Tunel Šibenik|Šibenik]]
|600
|Otvorený 30. novembra 2015
|100 km/h
|N/A
|A
|- bgcolor=&quot;#c1ffc1&quot;
|[[Tunel Branisko|Branisko]]
|4975
|Otvorený 19. júna 2003 v polovičnom profile
|80 km/h
|17500 (2025)
|E
|-
|[[Tunel Prešov|Prešov]]
|2244
|Otvorený 28. októbra 2021
|100 km/h
|N/A
|A
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
|[[Tunel Dargov|Dargov]]
|1050
|?
|—
|N/A
|—
|-
| colspan=&quot;6&quot; |{{Legend|#FFC3CE|Plánovaný}}{{Legend|#ffffbb|Vo výstavbe}}{{Legend|#c1ffc1|Otvorený v polovičnom profile}}
|}

== Križovatky diaľnice D1 s inými diaľnicami a rýchlostnými cestami ==
{| class=&quot;wikitable&quot;

! colspan=&quot;5&quot; | Diaľničné križovatky na diaľnici D1 
|-
| [[Súbor:D2-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (0) || [[Bratislava]] – Pečňa || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R7-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (6) || [[Bratislava]] – Prievoz || v prevádzke
|-
| [[Súbor:D4-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (15) || [[Bratislava]] – východ || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R1-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (50) || [[Trnava]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (119) || [[Trenčín]] – juh || v príprave
|-
| [[Súbor:R6-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (159) || [[Beluša]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:D3-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (187) || [[Žilina]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R3-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (218) || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R3-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (242) || [[Likavka]] || v príprave
|-
| [[Súbor:R1-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (248) || [[Ivachnová]] || v príprave
|-
| [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (400) || [[Prešov]] – západ || v prevádzke 
|-
| [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (432) || [[Rozhanovce]] || v prevádzke

|-
|}

Na diaľnici D1 bolo naprojektovaných dvanásť [[Mimoúrovňová križovatka|križovatiek]] s ostatnými [[diaľnica]]mi a [[Cesta pre motorové vozidlá|rýchlostnými cestami]]. K 16.12.2019 je v prevádzke šesť takýchto križovatiek, pričom vo výstavbe sú tri ďalšie (Bratislava-Prievoz, Ivanka pri Dunaji a Prešov - Západ). Tieto križovatky sú na [[Dopravná značka|dopravnom značení]] označené príslušným symbolom, ktorý je vyobrazený vyššie. V praxi sa s ním však môžeme stretnúť zatiaľ len na križovatkách, kde bolo dopravné značenie vymenené za nové, pretože predmetný symbol bol zavedený iba v roku 2009.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:D1 pri Siladiciach.jpg|D1 pri obci [[Siladice]]
Súbor:Längste Autobahnbrück in der Slowakei in der nähe von Liptovský Ján.jpg|[[Viadukt Podtureň]]
Súbor:Building a bridge - highway D1, Považská Bystrica1.JPG|[[Estakáda Považská Bystrica]], vo výstavbe február 2010
Súbor:D1 estakáda PB.jpg|[[Estakáda Považská Bystrica]]
Súbor:D1 Petrzalka1.jpg|Diaľnica D1 v Bratislave-Petržalke v noci
Súbor:Slovak motorway D1 in Bratislava-Ruzinov.jpg|Výjazd Bratislava-Ružinov
Súbor:Slovak motorway D1.JPG|Neďaleko [[Sverepec|Sverepca]]
Súbor:D1 pri Dubnici nad Váhom.jpg|D1 pri [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]]
Súbor:4 lane dual carriageway on the D1.png|Štvorprúdová D1 na 17. kilometri
&lt;/gallery&gt;

== Pozri aj ==

* [[Zoznam diaľnic na Slovensku]]
* [[Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku]]
*[[Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest]]

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Highway D1 (Slovakia)}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}}
* [https://www.motorways-exits.com/europe/sk/d1.html Diaľnica D1]
* [http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;filter_h=d1&amp;visible=1 Diaľnica D1 na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101219022751/http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;filter_h=d1&amp;visible=1 |date=2010-12-19 }}

{{Diaľnica D1}}
{{Cestná infraštruktúra na Slovensku}}

[[Kategória:Diaľnica D1 (Slovensko)| ]]
[[Kategória:Diaľnice na Slovensku|1]]
[[Kategória:Doprava v Bratislave]]
[[Kategória:Doprava v okrese Senec]]
[[Kategória:Doprava v Senci]]
[[Kategória:Doprava v okrese Trnava]]
[[Kategória:Doprava v Trnave]]
[[Kategória:Doprava v okrese Hlohovec]]
[[Kategória:Doprava v Piešťanoch]]
[[Kategória:Doprava v okrese Piešťany]]
[[Kategória:Doprava v okrese Nové Mesto nad Váhom]]
[[Kategória:Doprava v okrese Trenčín]]
[[Kategória:Doprava v Trenčíne]]
[[Kategória:Doprava v okrese Ilava]]
[[Kategória:Doprava v okrese Púchov]]
[[Kategória:Doprava v okrese Považská Bystrica]]
[[Kategória:Doprava v Považskej Bystrici]]
[[Kategória:Doprava v okrese Bytča]]
[[Kategória:Doprava v Bytči]]
[[Kategória:Doprava v okrese Žilina]]
[[Kategória:Doprava v Žiline]]
[[Kategória:Doprava v okrese Martin]]
[[Kategória:Doprava vo Vrútkach]]
[[Kategória:Doprava v Martine]]
[[Kategória:Doprava v okrese Dolný Kubín]]
[[Kategória:Doprava v okrese Ružomberok]]
[[Kategória:Doprava v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Doprava v Liptovskom Mikuláši]]
[[Kategória:Doprava v okrese Poprad]]
[[Kategória:Doprava v Poprade]]
[[Kategória:Doprava v okrese Kežmarok]]
[[Kategória:Doprava v okrese Levoča]]
[[Kategória:Doprava v Levoči]]
[[Kategória:Doprava v okrese Spišská Nová Ves]]
[[Kategória:Doprava v okrese Prešov]]
[[Kategória:Doprava v Prešove]]
[[Kategória:Doprava v okrese Košice-okolie]]
[[Kategória:Doprava v okrese Trebišov]]
[[Kategória:Doprava v okrese Michalovce]]
[[Kategória:Doprava v okrese Sobrance]]</text>
      <sha1>5toz73kmtmmtsvzcemhynlsjnv0ffb9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Baruch Spinoza</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4761</id>
    <revision>
      <id>8244597</id>
      <parentid>8120674</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:46:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Literatúra */</comment>
      <origin>8244597</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10110" sha1="e9qqsit5k54l06qcjobrn1xugiwjfdz" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Infobox Filozof
 | Meno               = Baruch de Spinoza
 | Portrét            = spinoza.jpg
 | Popis osoby        = holandský filozof
 | Dátum narodenia    = [[24. november]] [[1632]]
 | Miesto narodenia   = [[Amsterdam]], [[Holandské grófstvo]], [[Republika siedmich spojených provincií]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1677|2|21|1632|11|24}}
 | Miesto úmrtia      = [[Haag]], [[Holandské grófstvo]], [[Republika siedmich spojených provincií]]|
 | Popis portrétu     = anonym, [[knižnica vojvodu Augusta]]
 |Ovplyvnený kým = [[Uriel da Costa]]{{•}} [[René Descartes]]
}}

'''Baruch de Spinoza''', známy aj ako '''Benedictus de Spinoza''', '''Bento de Spinoza''' alebo '''Bento d’Espiñoza''' (* [[24. november]] [[1632]], [[Amsterdam]], [[Holandské grófstvo]], [[Republika siedmich spojených provincií]] – † [[21. február]] [[1677]], [[Haag]]) bol holandský (amsterdamský) [[filozof]] [[Židia|židovského]] pôvodu. Je potomkom židovských utečencov z [[Portugalsko|Portugalska]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Internet Encyclopedia of Philosophy | url = https://iep.utm.edu/spinoza/ | vydavateľ = iep.utm.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Cez [[René Descartes|Descarta]] a [[Giordano Bruno|G. Bruna]] sa dostal k filozofii.{{chýba citácia}}

Spinoza sa narodil Amsterdame v zámožnej židovskej rodine. Rodičia ho predurčili na kariéru učenca — teológa, avšak skutočnosť, že sa oboznámil s pokrokovými vedeckými myšlienkami tohto obdobia, a najmä s [[René Descartes|Descartovou]] [[filozofia|filozofiou]], mala za následok, že sa rozišiel s [[Judaizmus|judaizmom]]. Spinoza bol vyobcovaný zo židovskej obce a nútený po celý další život žiť medzi sektármi. Existenčné prostriedky si získaval brúsením [[Šošovka (optika)|šošoviek]] do [[ďalekohľad]]ov. Vo volnom čase sa zaoberal vedou a pracoval na svojich filozofických dielach.{{sfn|Asmus|1962|164–165}}

Učil sa za [[rabín]]a, ale už počas štúdia zaujal kritický postoj k náboženským dogmám a za svoje názory bol vylúčený z amsterdamskej náboženskej obce&lt;ref&gt;Nadler, Steven. “The Excommunication of Spinoza: Trouble and Toleration in the ‘Dutch Jerusalem.’” Shofar, vol. 19, no. 4, Purdue University Press, 2001, pp. 40–52&lt;/ref&gt;, prekliaty a obvinený z kacírstva. Bol vykázaný z [[Amsterdam]]u. V roku [[1672]] dostal ponuku, aby vyučoval na univerzite, ale odmietol to. Jeho spisy za jeho života neboli vydané. Aby si udržal materiálnu a duchovnú nezávislosť, zarábal si brúsením šošoviek, čo podľa niektorých autorov prispelo k zhoršeniu jeho pľúcnej choroby a na následky choroby vo veku 44 rokov zomrel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Prokhovnik | meno = R. | autor = | odkaz na autora = | titul = Spinoza and Republicanism | vydanie = | vydavateľ = Springer | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 280 | url = | isbn = 978-0-230-00090-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Diela ==
* Krátke pojednanie o Bohu, človeku a jeho spokojnosti
* O náprave rozumu ([[1662]])
* Princípy karteziánskej filozofie ([[1663]])
* Teologickopolitický traktát ([[1670]])
* Tractatus Politicus (1677)
* Etika (Ethica Ordine Geometrico Demonstrata) ([[1677]])
* Gramatika hebrejčiny ([[1677]])

== Názory ==
=== Biblia ===
Podrobil [[Biblia|Bibliu]] textovej kritike. Snažil sa nájsť v nej cestu, ktorá by spojila židovstvo a kresťanstvo. O zázrakoch tvrdí, že nie sú pravdou, sú tam len preto, aby oslovili prostých ľudí. Ani [[Ježiš Kristus|Ježiša]] nepovažuje za Božieho syna, ale za mimoriadne pravdivého človeka. Spinoza sa ho snažil priblížiť prostým ľuďom.

Podľa Spinozu Biblia nebola zjavená len niekoľkým vyvoleným, ale všetkým ľuďom. Pozastavuje sa nad tým, že Biblia je napriek tomu zrozumiteľná len kňazom.

Ľudia si majú odpúšťať. Nechcel, aby ľudia žili taký život ako on.

Prevzal racionalistickú koncepciu poznania od Descarta, ale jeho koncepciu vrodených ideí odmietol.

=== Poznanie ===
Spinoza je striktným zástancom racionalizmu. Za východisko poznania pokladá idey, ktoré sú nám dané tzv. racionálnou intuíciou, teda nie „vrodené idey“. Racionálna intuícia sa opiera o „vyšší rozum“, tzv. „intellectus“, ktorý presahuje bežné „ratio“. Racionálnou intuíciou vraj uchopujeme základné pravdy (napr. matematické axiómy).

V konkrétnom procese poznania tak narábame so skúsenosťou, ktorá zhromažďuje materiál poznania, ako aj s vyššími – racionálnymi a intelektuálnymi – postupmi. Tieto sú dominantné, a tak aj hlavnou metódou poznania je dedukcia. Pravdu zdôvodňujeme nadempiricky, t. j. vyvodzujeme ju z východísk, ktoré sú nášmu rozumu jasné a zreteľné.

Ideál deduktívnej (matematickej) vedy chcel Spinoza aplikovať aj vo filozofii. Usiloval sa budovať ju „na spôsob geometrie“. Vychádzajúc zo základných axióm, definícií a elementárnych viet či výrokov, vyvodzuje a dokazuje ďalšie, ktoré podľa potreby objasňuje doplňujúcimi poznámkami. Touto metódou vybudoval aj svoje hlavné dielo ''Etika''.

Ak sa človek poznávaním nerozvíja, je nemravný.

Človek je spočiatku spútavaný strachom z neznámeho. Postupne, ak poznáva skutočnosť, zbavuje sa strachu, získava slobodu. Spinoza bojuje proti pasivite, slobodný je ten, kto nemá strach.

Poznanie rozdelil na:
* racionálne – pravdivé,
* zreteľné,
* zmyslové – neurčité, nepravdivé, považuje ho iba pomocný prostriedok rozumového poznania.

Stupne poznania v Spinozovom ponímaní:
# Z počutia – je to charakter všetkých dogiem (považuje ho za najviac omylné).
# Naše vedenie môže byť založené na jednoduchej empirickej skúsenosti – neurčitá skúsenosť (viac dokonalé).
# Racionálne poznanie založené na príčinnosti (už sa približuje sa dokonalému).
# Za najdokonalejšie považuje intuitívne poznanie. O ňom tvrdí, že uchopuje vec v jej bezprostrednej príčine.

=== Racionálna intuícia ===
Opiera o vyšší rozum – „intellectus“, ktorý presahuje bežné „ratio“ a predpokladá, že ním vieme uchopiť základné, čiže východiskové pravdy, napr. matematické axiómy. Dedukciu považuje za hlavnú metódu poznania. I vo filozofii chcel použiť ideál matematickej vedy.
Na týchto svojich myšlienkach postavil aj svoje dielo ''Etika''.

=== Monizmus ===
V chápaní ''substancie'' sa dopracoval k monistickému stanovisku: Základom všetkého je jedna substancia – príroda, ktorá je nekonečná, jednoduchá a nedeliteľná, nevznikla nijakým vonkajším zásahom a pre svoj pohyb nepotrebuje nijakú vonkajšiu príčinu. Sama je príčinou samej seba (causa sui). Táto substancia je nekonečná, má nekonečné množstvo podstatných vlastností – atribútov, kým človek poznáva iba dve vlastnosti: myslenie (idea) a rozpriestranenosť (teleso).
Synonymom prírody je u neho Boh (je [[panteista|panteistom]]). Táto substancia sa prejavuje v našom svete prostredníctvom modov (modus – spôsob prejavovania sa substancie bytia).

Spinoza rozdeľuje prírodu na: 1. prírodu tvoriacu – Natura naturans – je to božská podstata, produkuje seba i všetko ostatné teda 2. prírodu stvorenú – natura naturata – samotné produkty, Boh vytvára rámec, z ktorého sa ostatné veci tvoria.

=== Sloboda ===
Hlavnou úlohou živej (i ľudskej) bytosti je jej snaha zachovať si svoju existenciu. A preto sa nemôžeme vyhnúť sprievodným znakom nášho života: vášni, láske, smútku, bolesti, trápeniu…

V jeho ponímaní je človek slobodný ako kameň vyhodený do vzduchu, ktorý si myslí, že určuje, kam dopadne. Ľudský život je držaný a ovládaný Bohom.

Poznávajúci človek je bytosť nadaná rozumom, no má v sebe citovosť (túžby a vášeň). Citovosť ho odtrhuje ho od poznávania. Nesmie ale byť v zajatí vášne. Rozum sám sa musí stať vášňou a tým ovládne pudy. Šťastie je viazané na stupeň poznania, vrcholí v rozumovej láske k Bohu, táto láska je aktívna a intelektuálna.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
|meno zborník= Valentin
| priezvisko zborník = Asmus
| odkaz na autora zborník = Valentin Asmus
| kapitola zborník = Kapitola 6 „Vývin buržoáznej filozofie v západnej Európe v období buržoáznych revolúcii (Od konca 16. stor. do konca 18 stor.)“
| url kapitoly zborník =
| titul = [[Stručné dejiny filozofie]]
| redaktori = : [[Teodor Iľjič Ojzerman|T.&amp;nbsp;I.&amp;nbsp;Ojzerman]], [[Michail Iovčuk|M.&amp;nbsp;T.&amp;nbsp;Iovčuk]] a [[Ivan Ščipanov|I.&amp;nbsp;J.&amp;nbsp;Ščipanov]]
| prekladatelia = : kolektív prekladateľov
| ilustrátori = Miroslav Marček
| zväzok = 
| vydanie text = 
| miesto = [[Bratislava]]
| vydavateľ = [[Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry|VPL]]
| rok = 1962
| isbn = 
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 830
| strany = 163–223
| url = 
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Münz
| meno = Teodor
| odkaz na autora = Teodor Münz
| titul = Baruch Benedictus Spinoza : (1632{{--}}1667)
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1977
| počet strán = 149
| strany = 
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Baruch Spinoza|commonscat=Baruch Spinoza}}

== Externé odkazy ==
* [http://spinoza.vspace.sk/index.php Baruch Spinoza]

{{Významní západní filozofi}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Spinoza, Baruch}}
[[Kategória:Holandskí filozofi]]
[[Kategória:Politickí filozofi]]
[[Kategória:Holandské osobnosti židovského pôvodu]]
[[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti na holandských bankovkách]]
[[Kategória:Osobnosti na izraelských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Amsterdamu]]</text>
      <sha1>e9qqsit5k54l06qcjobrn1xugiwjfdz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slovania</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6376</id>
    <revision>
      <id>8244600</id>
      <parentid>8244580</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:52:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-38605-08|~2026-38605-08]] ([[User_talk:~2026-38605-08|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-70343-8</comment>
      <origin>8176796</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16304" sha1="mtmopbmdj4shz1cuqkgr8m085lfoz4d" xml:space="preserve">{{iné významy}}

[[Súbor:Slavic World.svg|thumb|400px|Štáty so slovanskou populáciou.{{legenda|#008000|Majoritná slovanská populácia}} {{legenda|#22B14C|Významná (10%+) menšinova populácia}}]]

'''Slovania''' (zastarano: ''Slovani''&lt;ref&gt;Slovani. In: Slovenský slovník náučný III 1932, S. 186&lt;/ref&gt;, ''Slaviani''&lt;ref&gt;Slavian. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;, ''Slávi''&lt;ref&gt;Sláv. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;, ''[[Slováci (rozlišovacia stránka)|Slováci]]'' v širšom zmysle&lt;ref&gt;Slovák. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, ''[[Sloviaci]]'' [resp. Slovjaci] v širšom zmysle&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Emericzy | meno = Geza | autor = | odkaz na autora = | titul = Zemepisni sklad visledkoch pre 5. alebo 6. klassu narodnich skol a pre opakujucu skolu | vydanie = | vydavateľ = Universitätsdr. | miesto = | rok = 1879 | počet strán = 36 | url = https://books.google.sk/books?id=-lWuGv7B5VMC&amp;pg=PA17&amp;dq=Roma%C5%88i&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjq5qr61J6EAxUzcvEDHUrGBhgQ6AF6BAgKEAI#v=snippet&amp;q=Slovjaci&amp;f=false| isbn = | kapitola = | strany = 17| jazyk = }}&lt;/ref&gt;; historicky pravdepodobne: [[Sloveni|Slov(i)eni/Sloväni]]) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v [[Európa|Európe]]. Obývajú najmä [[Východná Európa|východnú]], [[Južná Európa|južnú]] a [[Stredná Európa|strednú Európu]]. Patria k nim aj [[Slováci]].

== Pôvod ==
[[Súbor:Slavic distribution origin.png|thumb|Pôvodné rozšírenie]]

Pri otázke pôvodu Slovanov dochádzajú jazykovedci, etnológovia a archeológovia k čiastočne odlišným výsledkom.

Z jazykového hľadiska sa [[praslovančina|praslovanský jazyk]] vyčlenil z indoeurópskej jazykovej skupiny už okolo roku 1500 pred Kr.

Z historicko-archeologického hľadiska možno údajne bez akýchkoľvek pochybností hovoriť o Slovanoch až asi od roku 500 (čo však neznamená, že neexistujú viac-menej sporné písomné odkazy a hmotné nálezy z oveľa starších období). 

Otázkou pôvodu Slovanov sa zaoberajú dve hlavné teórie: 

a) '''Migračná teória''' (teória pravlasti) hovorí, že Slovania prišli na svoje dnešné územia z nejakej pravlasti. Podľa archeologických nálezov sa nachádzala severne od [[Karpaty|Karpát]] medzi [[Odra|Odrou]], [[Visla|Vislou]] a stredným [[Dneper|Dneprom]] a Slovania sa z nej rozšírili v 5. storočí. Teóriu pôvodne vytvoril český etnograf [[Lubor Niederle]] (1865-1944). Táto teória je v konečnom dôsledku založená na a) zistení poľského botanika a kultúrneho vedca [[Józef Rostafiński|Józefa Thomasza Rostafińskeho]] (1850-1928), že pravlasť Slovanov muselo byť územie bez buka, smrekovca a tisa, pretože vo všetkých slovanských jazykoch sú názvy týchto stromov prevzaté z cudzích jazykov, b) zistení (1901) ruského historika a slavistu Alexandra Ľvoviča Pogodina (1872-1947) že územiami s najstaršími slovanskými názvami riek sú Podolie (dnes juhoukrajinské územie na [[Dnester|Dnestri]]) a Volyň (medzi [[Južný Bug|Bugom]] a [[Dneper|Dneprom]]). Český slavista [[Lubor Niederle]] (1865 – 1944) upresnil lokalizáciu tohto územia na základe výsledkov archeologických vykopávok. Podľa Niederleho Slovania opustili toto územie z dôvodov zmeny podnebia v 2.-3. storočí po Kr. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] sa ešte počas 2. svetovej vojny zastávala prevažne téza, že pravlasť Slovanov ležala medzi [[Labe]] a [[Sála (rieka)|Sálou]] - [[Egejské more|Egejským morom]] - [[Baltské more|Baltským morom]] - [[Oka (Volga)|Okou]] a [[Volga|Volgou]]. Po intenzívnych vykopávkach v 50. rokoch však aj sovietski archeológovia zredukovali toto územie na rôzne definované územia zhruba v dnešnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a [[Poľsko|Poľsku]]. 

b) '''Autochtónna teória''' hovorí, že [[etnogenéza]] Slovanov prebehla na iných územiach [[Východná Európa|východnej Európy]], kde Slovania sídlia aj dnes. Potvrdzuje slovenský historik Juraj Papánek v roku 1780 v diele Prvé dejiny Slovenského národa.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Papánek|meno=Juraj|titul=Prvé dejiny Slovenského národa v 1780 roku|vydanie=Prvé vydanie|vydavateľ=www.perfekt.sk|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-8046-898-9|strany=s. 595}}&lt;/ref&gt; Toto tvrdil už ruský kronikár [[Nestor (kronikár)|Nestor]] v 12. storočí. Novšie jeho názor potvrdil významný ruský jazykovedec [[Oleg Nikolajevič Trubačov]] (hlavný redaktor dlhodobého projektu obrovského etymologického slovníka slovanských jazykov), podľa ktorého etnogenéza Slovanov prebehla približne v dnešnom [[Maďarsko|Maďarsku]] a južnom [[Slovensko|Slovensku]].&lt;ref&gt;Trubačov, Oleg Nikolajevič. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Mistrík
| meno = Jozef
| odkaz na autora = Jozef Mistrík
| spoluautori = et al.
| titul = Encyklopédia jazykovedy
| odkaz na titul = Encyklopédia jazykovedy
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1993
| isbn = 80-215-0250-9
| počet strán = 513
| strany = 458
}}&lt;/ref&gt; Tento názor dnes zastáva menšina autorov. Na Slovensku sa k tomuto názoru &quot;odvážil&quot; v poslednom čase pridať v polovici 90. rokov P. Mačala (Etnogenéza Slovanov v archeológii, 1995), ktorý dokazuje, že Slovanov možno vo východnej Európe doložiť už po roku 1000 pred Kr., pričom sa opiera o archeologické pramene. Najnovšie záhorský etnológ R. Irša (Slovo o Slovanoch, ich démonoch a bohoch, 2006)&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Irša|meno=Rudolf|titul=Slovo o Slovanoch ich démonoch a bohoch|vydanie=I. vydanie|vydavateľ=NAV Nezávislá akadémia vied|miesto=Bratislava|rok=2006|isbn=80-967164-4-1}}&lt;/ref&gt; na základe analýzy slovanskej mytológie a jazykových rozborov mien slovanských bohov a toponymických názvov považuje Slovanov za autochtónne obyvateľstvo v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], v povodí [[Dunaj]]a, ktorý Slovania ([[Sloveni]]) nazývali Slavom (Slovom), podľa svojho božstva „Slava“ („Slova&quot;) a &quot;údajný&quot; príchod Slovanov v 5. storočí podľa oficiálnych textov interpretuje len ako príchod východných Slovanov do strednej Európy.

[[Nemci|Nemeckí]] a [[Maďari|maďarskí]] historici radi zastávajú teóriu, že Slovania z etnického hľadiska vznikli akousi náhlou „záhadnou“ premenou pôvodného obyvateľstva až v 6. stor. v oblastiach, kde sídlia aj dnes. Takto sa to často učia aj študenti v uvedených krajinách. V nacionalisticky orientovaných (ale častých) maďarských prameňoch sa zas dokonca možno stretnúť s tým, že &quot;maďarské&quot; kmene prichádzajú na neobývané územie, kde predtým žili len [[Avari]] a pred nimi [[Huni]], napriek tomu, že samotné najstaršie maďarské kroniky tvrdia niečo celkom iné (dobýjanie územia od Slovanov). Aj medzi archeológmi je všeobecne známy značne laxný a negatívny postoj ich maďarských kolegov voči akýmkoľvek slovanským nálezom z územia Maďarska.

== Pomenovanie ==
V kronikách a letopisoch sú označovaní rôzne, napríklad [[Sloveni]], Sclavini, [[Anti]], [[Veneti]], [[Venedi]], ale je sporné, či sa niektoré z týchto názvov naozaj vzťahujú na Slovanov.

Pôvod slova Sloveni [j. č. Slovenin] (a tým aj Slovania, Slováci a Slovinci) je sporný. Uvádza sa napríklad:
* názov rieky 
* slovný kmeň *slo-/*sla- vo význame voda; indoeurópsky slovný kmeň *kleu- vo význame tiecť (spodobňovalo sa na -sleu- -slav -slov...)
* osoba menom Slov (Sloveni sú potom &quot;Slovovi ľudia&quot;)
* slovo otrok (pozri nižšie)
* [[drávidské jazyky|drávidské]] slovo &quot;Solveni&quot; vo význame vyznávači [boha] [[Veles (boh)|Volosa]]/[[Šiva|Šivu]] - teória Cyrila A. Hromníka (juhoafrického etnológa slovenského pôvodu)
* podľa kmeňového božstva Slava (Slova), podľa ktorého bola pomenovaná rieka (Dunaj) - teória R. Iršu

Staršie sa predpokladala súvislosť:
* so slovom &quot;slovo&quot;, ktorá je prakticky nemožná, pretože prípona -enin (a pod.) sa vyskytuje len s názvami lokalít, ale lokalita s kmeňom Slov- (*Slovy) nie je doložená, alebo 
* so slovom &quot;sláva&quot;, ktoré je však zrejme neskoršieho pôvodu

Vysoká frekvencia etymológie súvisiacej s vodou je podporovaná aj teóriou, že Slovania zrejme svojho času obývali jazerné, pobrežné a prímorské oblasti (Baltu). Boli výborní plavci a vedeli sa aj potápať. 

V najstarších zmienkach (neskorá antika, včasný stredovek) o Slovanoch v gréckych, latinských, arabských (ale aj iných) textoch sa príslušné slovo vždy začína na skl- (sclavus; sklav; saqáliba; skloven atď.) a nie na sl-, pričom tvary na skl- znamenali v latinčine, arabčine a podobne v tomto období aj otrok (&quot;sclavus&quot; označoval aj rímske putá pre otrokov). Na to existujú dve vysvetlenia. Jednak je možné, že -k- bolo vsunuté do pôvodného tvaru z dôvodu ťažkej výslovnosti skupiny -sl- v daných jazykoch (v latinčine a gréčtine existuje len skupina -zl-, arabské slovo zrejme pochádza z latinského) a slovo Slovania nemá s otrokmi nič spoločné alebo - čo je veľmi pravdepodobné - slovo otrok v spomínaných a iných jazykoch vzniklo zo slova Slovania, pretože Slovania (východná Európa) tvorili (popri Germánoch, Baltoch a Ugrofínoch) v neskorej antike hlavný rezervoár otrokov. Je však tiež možné, že názov Slovan naopak pochádza zo slova sklavus/saqáliba a pod. (otrok) v spomínaných jazykoch, pričom je pozoruhodné, že tento súvis spomína už Juraj Papánek v roku 1793 vo svojom Historia gentis Slavae, kde v kap. II tvrdí: &quot;Meno Slovanov nepochádza zo slova Sláva, ale z arabského pomenovania Seclaba, pretože vraj (quod) Seclaba jazykovým skreslením (per corruptionem linguae) je odvodené v slove Sclava&quot;.

== Genetika ==
[[Súbor:Haplogrupo N (ADN-Y).PNG|náhľad|Haploskupina N-M231 (N)]]
[[Súbor:Haplogroup R1b (Y-DNA).PNG|náhľad|Haploskupina R1b (Y-DNA)]]

Je lákavé stotožniť Slovanov s niektorou konkrétnou [[Genetika človeka|genetickou]] [[Haploskupina|haploskupinou]]. V skutočnosti sú však Slovania z pohľadu haploskupiny rôznorodí: Napríklad haploskupina R-1a1 sa vyskytuje u veľkého percenta slovanských obyvateľov: má ju 63 % lužických Srbov, 56 % Poliakov , 41,5–54 % Ukrajincov , 47 % Rusov , 39–46 % Bielorusov, viac ako 30 % Slovincov, Chorvátov a Macedóncov, no vyskytuje sa aj u obyvateľov Ázie príbuzných Slovanom: Iránu (Iškašimovia) (68 %), Tadžikistanu (64 %), Paštúnska (40-45 %), Kirgizska (63 %). U Maďarov sa percento nosičov tejto haploskupiny mení v závislosti od výskumu od 20,4 % do 60 % a u Litovčanov a Lotyšov je to 30-45 %.{{chýba zdroj}}

Na druhej strane južným Slovanom dominuje haploskupina I-M170, ktorá je u 65 % obyvateľov Bosny a Hercegoviny, 38 % Chorvátov z pevniny a 66 % Chorvátov z dalmatínskych ostrovov, 38,5 % Srbov, 38 % Čiernohorcov, 34 % Macedóncov.{{chýba zdroj}} 

Napokon asi 10 - 20 % Rusov je nositeľmi haploskupiny N-M231, ako aj asi 35 % Čechov a Slovákov, 20 % Poliakov a Slovincov a 10 % Srbov - haploskupiny R-M269 (predtým R1b).{{chýba zdroj}}

== Kultúra, život a náboženstvo ==
[[Súbor:Abeceda.jpg|thumb|Bosnianska abeceda]]
[[Súbor:Unfinished pysanka.jpg|thumb|upright|Slovanské veľkonočné vajíčko]]

Základnú spoločenskú jednotku Slovanov tvorili rody a kmene. Na ich čele stáli náčelníci, volení staršinami rodov, prípadne ľudovým zhromaždením - ''veča''. Rodiny boli [[monogamia|monogamné]], žili v jednoduchých drevených príbytkoch čiastočne zapustených do zeme (drevozemnice).

Letopisy antických dejepiscov zo 6. storočia hovoria o Slovanoch ako o pohanskom ľude. Hlavnými božstvami boli [[Perún]] (boh blesku a hromu), [[Veles (boh)|Veles]] (boh podsvetia, dobytka a múdrosti), [[Svarog]] (zo slova „svárožič“ - boh slnka, ohňa a vojny), [[Simargl]] (boh nejasného významu) a [[Mokoš]] (bohyňa zeme, plodivej moci, lásky, rodiny). Známy bol aj trojhlavý [[Triglav (mytológia)|Triglav]] či sedemhlavý [[Rugievit]], ďalej [[Radegast (mytológia)|Radegast]], [[Svantovít]] a iní. Rôzne mená bohov však boli v podstate len prezývkami Perúna a Veles, aj keď neskôr boli vnímané ako mená samostatných bohov a démonov. Podľa starších názorov dualizmus dobra a zla predstavovali ''[[Černoboh]]'' a ''[[Belboh]]''. Toto vysvetlenie sa opiera o nepochopenie mien slovanských bohov, ktoré sa v odbornej literatúre traduje od 19. storočia. Černoboh bol v skutočnosti bohom dobytka, jeho keltskou obdobou je ''Cernunos''. „Belboh“ je výmysel z čias národného obrodenia. Slovania nerozdeľovali bohov na dobrých a zlých. Sile bohov podľa byzantského historika [[Prokopios Cézarejský|Prokopia]] neprisudzovali Slovania veľký vplyv. K bohom sa prikláňali iba v dobe, keď sa blížila smrť, choroba, či keď išli do vojny. Uctievali však rieky, vodné víly a verili vo veštby. Podľa Prokopia žili Slovania v žalostných chatrčiach a často sa sťahovali. Do boja tiahli zväčša pešo, s [[Kopija|kopijou]]. Niektorí nemali ani košeľu ani plášť, obliekali si len nohavice do pása a tak sa vydávali do boja proti nepriateľom. Ich život opísal ako drsný a primitívny, ich zovňajšok ako špinavý, hneď však dodáva, že nie sú zlomyseľní ani zákerní.&lt;ref&gt;[[Pavel Dvořák]]: ''Stopy dávnej minulosti 3.'' ISBN 80-85501-28-7 Vydavateľstvo Rak, Budmerice, s. 22-25,&lt;/ref&gt;

Slovania pôvodne svojich mŕtvych spaľovali, na kostrové pochovávanie prechádzali postupne. Na území Slovenska, to bolo v dôsledku styku s [[Avari|Avarmi]]. Definitívny prechod na kostrové pochovávanie a koniec pohanským zvykom znamenal až prechod na kresťanskú vieru. Na Slovensku to bolo už začiatkom 9. storočia.

Slovanské hospodárstvo bolo tradične zamerané na poľnohospodárstvo a pastierstvo. Poznali [[dvojpoľný systém obrábania pôdy]]. Pestovali všetky vtedy bežné druhy obilnín, strukoviny, olejnaté rastliny, ovocie, zeleninu, ale i technické plodiny ako ľan. Chovali ošípané, hydinu, ovce, kozy, rožný dobytok a kone. Boli tiež rybári, poľovníci a brtníci. Mali pomerne vyspelé kováčstvo, tkáčstvo i hrnčiarstvo (napriek tomu, že nepoznali hrnčiarsky kruh). Vyrábali kvalitné šperky.

== Rozdelenie ==
[[Súbor:Slavic europe.png|thumb|Územie Európy obývané Slovanmi:&lt;br /&gt;
{{legend|#7cdc87|[[západní Slovania]]}}  {{legend|#008000|[[východní Slovania]]}}  {{legend|#004040|[[južní Slovania]]}}]]
Z hľadiska etnickej a jazykovej príbuznosti sa Slovania delia zhruba nasledovne:
{|
|
* južní Slovania
** [[Bulhari]]
** [[Bosniaci]]
** [[Čiernohorci]]
** [[Gorani]]
** [[Chorváti]]
** [[Macedónci (Slovania)|Macedónci]]
** [[Pomáci]]
** [[Srbi]]
** [[Slovinci]]
| valign=top |
* západní Slovania
** [[Kašubovia]]
** [[Lužickí Srbi]]
** [[Moravania]]
** [[Poliaci]]
** [[Slezania]]
** [[Pomoranskí Slovinci]]
** [[Slováci]]
** [[Česi]]
| valign=top |
* východní Slovania
** [[Bielorusi]]
** [[Rusi]]
** [[Ukrajinci]]
** [[Rusíni]]
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[slovanské jazyky]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Slovan|wikt_štítok=Slovan}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php Slovania a Európa v ranom stredoveku]
* Šafárikove diela o Slovanoch na google.books (v mnohých bodoch už zastarané):
** [http://books.google.com/books?id=ecwFAAAAQAAJ&amp;pg=PR2&amp;dq=%C5%A1afa%C5%99%C3%ADk#PPR1,M1 Text Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten (po nemecky) - jazyky Slovanov]
** [http://books.google.com/books?id=c80HAAAAIAAJ&amp;pg=PA1&amp;dq=%C5%A1afa%C5%99%C3%ADk#PPP1,M1 Text Slowanský národopis (po česky) - etnológia Slovanov]
** [http://books.google.com/books?id=tjsFAAAAIAAJ&amp;pg=PA3&amp;dq=%C5%A1afa%C5%99%C3%ADk&amp;as_brr=1 Text Slovanské starožitnosti I (po česky)]
** [http://books.google.com/books?id=nSwiAAAAMAAJ&amp;pg=PA1&amp;dq=%C5%A1afa%C5%99%C3%ADk#PPR2,M1 Text Slovanské starožitnosti II (po česky) - Dejiny Slovanov]


[[Kategória:Slovania| ]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]</text>
      <sha1>mtmopbmdj4shz1cuqkgr8m085lfoz4d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mikuláš Dzurinda</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6712</id>
    <revision>
      <id>8244812</id>
      <parentid>8186979</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:35:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39001-01</username>
        <id>299916</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie</comment>
      <origin>8244812</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28494" sha1="dv4hzlrg3832fqwgx8jo91n82q5mrjo" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Mikuláš Dzurinda
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = slovenský politik
 | Portrét           = EPP Political Assembly, 09-10 March, Helsinki (52736313344) (cropped).jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Mikuláš Dzurinda v roku 2023
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Poradie           = [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|14.]]
 | Úrad              = [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí Slovenska]]
 | Začiatok obdobia  = [[9. júl]]a [[2010]]
 | Koniec obdobia    = [[4. apríl]]a [[2012]]
 | Predchodca        = [[Miroslav Lajčák]]
 | Nástupca          = [[Miroslav Lajčák]]
 | Premiér           = [[Iveta Radičová]]
 | Poradie2          = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|4.]]
 | Úrad2             = [[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády Slovenska]]
 | Začiatok obdobia2 = [[30. október|30. októbra]] [[1998]]
 | Koniec obdobia2   = [[4. júl]]a [[2006]]
 | Predchodca2       = [[Vladimír Mečiar]]
 | Nástupca2         = [[Robert Fico]]
 | Prezident2        = [[Rudolf Schuster]]&lt;br&gt;[[Ivan Gašparovič]]
 | Poradie3          = [[Zoznam ministrov dopravy a výstavby Slovenskej republiky|3.]]
 | Úrad3             = [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenska]]
 | Začiatok obdobia3 = [[15. marec|15. marca]] [[1994]]
 | Koniec obdobia3   = [[13. december|13. decembra]] [[1994]]
 | Premiér3          = [[Jozef Moravčík (politik)|Jozef Moravčík]]
 | Predchodca3       = [[Roman Hofbauer]]
 | Nástupca3         = [[Alexander Rezeš]]
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1955|2|4}}
 | Miesto narodenia  = [[Spišský Štvrtok]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] &lt;small&gt;(1990{{--}}1998)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Slovenská demokratická koalícia|SDK]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2000)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] &lt;small&gt;(2000{{--}}2014)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Demokrati (politická strana)|Modrá koalícia]] &lt;small&gt;(2023)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[MODRÍ – ES|MES]] &lt;small&gt;(2023{{--}}2025)&lt;/small&gt;
 | Alma mater        = [[Žilinská univerzita v Žiline|Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline]]
 | Profesia          = 
 | Národnosť         = [[Slováci|slovenská]]
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = Mikuláš Dzurinda st.
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = Eva Dzurindová
 | Partnerka         = 
 | Deti              = Zuzana Dzurindová (* 1985){{break}}Jana Šoková (* 1988)
 | Webstránka        = [https://martenscentre.eu/people/mikulas-dzurinda/ Profil Wilfried Martens centre]
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Mikuláš Dzurinda''', [[Kandidát vied|CSc.]] (rodným menom Mikuláš Bobík) (* [[4. február]] [[1955]], [[Spišský Štvrtok]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[politik]] a bývalý dvojnásobný [[predseda vlády Slovenskej republiky]] po voľbách v rokoch [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|1998]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|2002]]. Počas jeho pôsobenia ako predsedu vlády Slovensko vstúpilo do [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]].

Mikuláš Dzurinda je bývalý minister zahraničných vecí a na krátky čas bol ministrom dopravy v dočasnej vláde v 90. rokoch. V priebehu rokov bol lídrom politických strán [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]] a [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]].

V období vlád Roberta Fica z roku [[2006]] a [[2012]] pôsobil ako opozičný [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] za stranu SDKÚ-DS, ktorú v roku [[2014]] opustil.&lt;ref name=nrsr2012&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Dr. h. c. Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. | url = http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=171 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.12.2013 | vydavateľ = [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V ďalších parlamentných voľbách v roku [[2016]] za poslanca nekandidoval.

V decembri [[2013]] bol zvolený za prezidenta [[Centrum pre európske štúdiá|Centra pre európske štúdiá]], [[Think tank|think tanku]] [[Európska ľudová strana|Európskej ľudovej strany]].&lt;ref name=hnprezident&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Dzurinda sa stal prezidentom. Európskeho think-tanku | url = http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/dzurinda-sa-stal-prezidentom-europskeho-think-tanku-596763 | dátum vydania = 04.12.2013 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 20.12.2013 | vydavateľ = Ecopress | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20131221011517/http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/dzurinda-sa-stal-prezidentom-europskeho-think-tanku-596763 | dátum archivácie = 2013-12-21 }}&lt;/ref&gt;

Začiatkom roku [[2023]], po [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023#Vyslovenie nedôvery vláde|vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera]] a následnej vládnej kríze, rozbehol spoluprácu s [[Miroslav Kollár|Miroslavom Kollárom]], predsedom vtedajšej strany [[SPOLU – občianska demokracia]], na vstupe svojej platformy do tejto strany a zmenu jej názvu na Modrá koalícia. Po neúspechu tohto projektu (Kollár sa dohodol na spolupráci so skupinou ministrov Hegerovej vlády a stranu premenovali na [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]]) vyzbieral Dzurinda v krátkom čase podpisy na zaregistrovanie novej stredopravej strany [[MODRÍ – Európske Slovensko]], v ktorej bol na ustanovujúcom kongrese zvolený za predsedu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, Aktuality.sk | odkaz na autora = | titul = Mikuláš Dzurinda sa nestane súčasťou Modrej koalície | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/7bpYMYX/mikulas-dzurinda-sa-nestane-sucastou-modrej-koalicie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-28 | dátum prístupu = 2023-05-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stranu Modrí povedie v predčasných voľbách Mikuláš Dzurinda | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/dzurindova-strana-modri-kongrese-voli-predsedu | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-14 | dátum prístupu = 2023-05-18}}&lt;/ref&gt; [[18. máj]]a [[2023]] avizovala spoluprácu so stranou MODRÍ platforma bývalej strany [[MOST – HÍD]] (pod názvom Most-Híd 2023) na čele s [[László Sólymos|Lászlóm Sólymosom]] potom, čo oznámila vystúpenie z projektu [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] v reakcii na umiestnenie [[György Gyimesi|Györgya Gyimesiho]] na kandidátku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MKDA sa premenovala na Most-Híd 2023, bude spolupracovať s Modrými | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mkda-sa-premenovala-na-most-hid-2023-b/715349-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2023-05-20}}&lt;/ref&gt; [[25. máj]]a bola potom strana premenovaná na [[Modrí, Most – Híd]] a [[18. december|18. decembra]] na [[MODRÍ – ES]].&lt;ref name=&quot;ives-modri&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MODRÍ – ES | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=228462 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-12-20 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20231029201103/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=228462 | dátum archivácie = 2023-10-29 }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mikuláš Dzurinda sa narodil v [[Spišský Štvrtok|Spišskom Štvrtku]], má [[Rusíni|rusínske]] korene.&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.rusynacademy.sk/image/1-4-2007.pdf |title= Народны Новинкы, str. 4 |publisher=www.rusynacademy.sk |accessdate= 2011-03-23|language=rusínsky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.lemko.org/books/Rusyn/R2005_05.pdf |title= Русин, str. 9 |publisher=www.rusynacademy.sk |accessdate= 2011-08-27|language=rusínsky}}&lt;/ref&gt; Študoval na strednej priemyselnej škole v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. V roku [[1979]] absolvoval [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline|Fakultu ekonomiky dopravy strojov Vysokej školy dopravy a spojov]] v [[Žilina|Žiline]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Mikuláš Dzurinda končí vo funkcii predsedu SDKÚ-DS|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/mikulas-dzurinda-sa-nebude-uchadzat/1172-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2012-03-12|dátum prístupu=2025-01-24}}&lt;/ref&gt; V roku [[1988]] tam ukončil vedeckú ašpirantúru a získal titul [[kandidát vied|kandidáta vied]]. Pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline ako ekonomický analytik ([[1979]]{{--}}1988), neskôr bol riaditeľom pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých štátnych dráh v Bratislave]] (1988{{--}}[[1990]]).

== Stranícka kariéra v KDH ==
Mikuláš Dzurinda vstúpil do slovenskej politiky ako jeden zo zakladajúcich členov [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]], konzervatívnej politickej strany založenej na Slovensku v roku [[1990]]. Od roku [[1993]] až do formálneho vystúpenia z KDH a vstupu do SDK v roku [[1998]] bol podpredsedom KDH pre ekonomiku. Na sneme KDH v novembri 1996 neúspešne kandidoval na post predsedu KDH proti [[Ján Čarnogurský|Jánovi Čarnogurskému]]. Mikuláš Dzurinda získal 130 hlasov a Ján Čarnogurský 214.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://kdh.sk/article.php?historia::1996 |dátum prístupu=2009-04-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090504165331/http://www.kdh.sk/article.php?historia::1996 |dátum archivácie=2009-05-04 }}&lt;/ref&gt;

== Slovenská demokratická koalícia ==
Pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|parlamentnými voľbami v roku 1998]] sa [[3. júl]]a [[1997]] päť opozičných politických strán dohodlo na vytvorení spoločnej koaličnej kandidátky pod názvom [[Slovenská demokratická koalícia]]. Tvorili ju [[Demokratická únia]] (DÚ), [[Kresťanskodemokratické hnutie]] (KDH), [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] (DS), [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (SDSS) a [[Strana zelených (Slovensko)|Strana zelených na Slovensku]] (SZS). Toto zoskupenie malo šancu parlamentné voľby vyhrať. Vládna koalícia pod vedením [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|Hnutia za demokratické Slovensko]] (HZDS) reagovala tým, že prijala v parlamente v roku [[1997]] reštriktívny zákon, ktorým podľa počtu strán tvoriacich koalíciu zvyšovala kvórum na vstup do parlamentu, čím fakticky znevýhodnila koalíciu SDK. Ako reakcia na tento krok sa SDK formálne pretransformovala z koalície na politickú stranu s exkluzívnym členstvom – členmi sa stalo 150 kandidátov do volieb. Tí zároveň museli vystúpiť zo svojich materských politických strán. Materské politické strany tak formálne prišli o svoje politické špičky, hoci v tom čase sa hovorilo iba o dočasnom kroku.

Mikuláš Dzurinda sa stal hovorcom SDK v čase, keď fungovala ešte ako koalícia. Po transformovaní SDK na politickú stranu sa na jej ustanovujúcom kongrese [[4. júl]]a [[1998]] v [[Trnava|Trnave]] stal Dzurinda jej predsedom a volebným lídrom.

== Slovenská demokratická a kresťanská únia ==
Veľmi skoro po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|víťazných voľbách v roku 1998]] sa ukázalo, že formálne vystúpenie parlamentných kandidátov SDK zo svojich materských strán nebude vo väčšine prípadov iba formálne. Mikuláš Dzurinda bol medzi tými, ktorí sa snažili o faktické zlúčenie piatich zakladajúcich strán SDK do jednej. Keď sa mu to nepodarilo, založil v januári [[2000]] novú politickú stranu [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu]]. Do tejto strany vstúpila väčšina členov SDK a Mikuláš Dzurinda sa stal jej predsedom. Materské strany tento krok značne oslabil a ich volebné preferencie dlhodobo značne poklesli. Demokratická únia dokonca čoskoro zanikla.

[[File:Mikulas_Dzurinda_-_Juraj_Liska.jpg|náhľad|Mikuláš Dzurinda a vtedajší minister obrany [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]] (úplne vpravo) na základni v [[Bagram]]e v roku 2004.]]Záver jeho [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|druhého vládneho obdobia]] sprevádzalo viacero politických káuz:
* [[kauza vláčiky]] ([[2001]]{{--}}2002)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kauza vláčiky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1914128/kauza-vlaciky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-02-02 | dátum prístupu = 2023-05-18 }}&lt;/ref&gt;
* [[kauza skupinka]] (2003)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chronológia kauzy „skupinka“ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1107902/chronologia-kauzy-skupinka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2003-09-24 | dátum prístupu = 2023-05-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Aktualizovaný obraz o premiérovi Dzurindovi|periodikum=WikiLeaks Slovensko|dátum=2013-04-02|url=http://www.wikileaks-slovensko.org/archives/249|dátum prístupu=2017-09-07|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
* [[kauza striekačky]]
* [[Kauza Zmenky|kauza zmenky]] (2005)
V roku [[2005]] jeho vláda postupne strácala podporu v parlamente, keď najmä z [[Aliancia nového občana|ANO]] a aj z SDKÚ odišla časť poslancov. Opozícia vládu obviňovala z podplácania „nezávislých“ poslancov (odídenci z [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]] a [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]]). Kríza v parlamente začala [[12. september|12. septembra]] 2005, keď pre obštrukciu opozície nemohol zložiť poslanecký sľub náhradník [[Pál Keszegh]] za zosnulého poslanca [[Zsolt Komlósy|Zsolta Komlósyho]]. [[21. september|21. septembra]] [[2005]] sa v „spolupráci“ s časťou nezávislých poslancov podarilo NR SR spriechodniť.
[[Súbor:George W. Bush and Mikuláš Dzurinda.jpg|náhľad|Premiér [[Mikuláš Dzurinda|Dzurinda]] s americkým prezidentom [[George W. Bush|Georgeom W. Bushom]] vo oválnej pracovni]]


Po sérii obvinení z netransparentnosti financovania strany [[1. február]]a [[2010]] Dzurinda oznámil, že nebude kandidovať vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách do Národnej rady v roku 2010]]. Zostal však naďalej predsedom SDKÚ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=správa SITA na stránke SDKÚ DS |url=http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/opozicia-musi-sucasnej-vlade-vytvorit-alternativu |dátum prístupu=2010-02-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100208203850/http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/opozicia-musi-sucasnej-vlade-vytvorit-alternativu |dátum archivácie=2010-02-08 }}&lt;/ref&gt; Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách 2010]] získala SDKÚ 15,42% hlasov a spoločne so stranami [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] vytvorila vládnu koalíciu. Predsedníčkou vlády sa stala [[Iveta Radičová]], a Dzurinda bol ministrom zahraničných vecí. Po neúspešnom hlasovaní o [[Európsky nástroj finančnej stability|eurovale]] dňa 11. októbra 2011 nebola vláde vyslovená dôvera a NR SR schválila skrátenie funkčného obdobia. Predčasné parlamentné voľby boli vyhlásené na marec 2012. Predvolebnú kampaň najzásadnejšie poznačila [[Kauza Gorila]].[[File:Flickr - europeanpeoplesparty - EPP Congress Bonn (706).jpg|náhľad|Na kongrese strany [[Európska ľudová strana|EPP]] v [[Bonn]]e, 2009]]

=== Voľby 2012 a pokles popularity ===
Dzurindova SDKÚ-DS v prieskumoch volebných preferencií pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbami v marci 2012]] klesala. Po zverejnení prieskumu dávajúcemu strane len 5%-tnú podporu voličov Dzurinda povedal, že na svoj odchod nevidí dôvod.&lt;ref name=polmaraton&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tódová | meno = Monika | odkaz na autora = | titul = Dzurinda už dobehol svoj polmaratón| url = http://www.sme.sk/c/6297184/dzurinda-uz-dobehol-svoj-polmaraton.html | dátum vydania = 12.3.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2012 | vydavateľ = [[SME|Denník SME]]| miesto = Bratislava |jazyk = slovenčina}}&lt;/ref&gt; V samotných voľbách dostala SDKÚ-DS len 6,09% hlasov, čo ju odsunulo na 5. miesto.&lt;ref name=vysledkycelkove2012&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany | url = http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum vydania = 11.3.2012 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 13.3.2012 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20120314221359/http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum archivácie = 2012-03-14 }}&lt;/ref&gt; Samotný Dzurinda kandidujúci na 1. mieste kandidátky SDKÚ-DS, získal len 27 242 preferenčných hlasov čím klesol na tretie miesto v rámci strany.&lt;ref name=&quot;vysledkysdku2012&quot;&gt;{{Voľby do NR SR|2012|Prednostné hlasy}}&lt;/ref&gt; Pred predsedu sa prekrúžkovala [[Lucia Žitňanská]] (103 517 hlasov) aj [[Ivan Mikloš]] (56 771 hlasov).&lt;ref name=vysledkysdku2012/&gt; Niekoľko dní po voľbách Dzurinda oznámil, že sa nebude uchádzať o miesto v predsedníctve strany na kongrese v máji 2012, ale ostane poslancom NR SR a radovým členom SDKÚ-DS. Za predsedníčku podporil [[Lucia Žitňanská|Luciu Žitňanskú]], do konania snemu ju poveril vystupovaním za stranu.&lt;ref name=polmaraton/&gt; Predsedom sa nakoniec [[19. máj]]a [[2012]] stal [[Pavol Frešo]].

=== Pôsobenie v parlamente 2012 – 2016 a odchod z SDKÚ 2014 ===
V parlamente pôsobil ako člen Zahraničného výboru NR SR a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.&lt;ref name=nrsr2012/&gt; V decembri 2013 bol zvolený za prezidenta [[Centrum pre európske štúdiá|Centra pre európske štúdiá]], [[Think tank|think tanku]] [[Európska ľudová strana|Európskej ľudovej strany]].&lt;ref name=hnprezident/&gt;

[[File:Cyklotúra na podporu Dunajskej stratégie Berg-Bratislava-Rajka.jpg|náhľad|Mikuláš Dzurinda s ministrami zahraničných vecí susedných štátov [[János Martonyi|Jánosom Martonyim]] a [[Michael Spindelegger|Michaelom Spindeleggerom]], počas cyklotúry na podporu [[Dunajská stratégia|Dunajskej stratégie]], 2011.]]

[[4. jún]]a [[2014]] oznámil na tlačovej konferencii, že spolu s [[Ivan Mikloš|Ivanom Miklošom]] vystupujú z SDKÚ kvôli nenaplneným ambíciám strany.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krempaský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Dzurinda a Mikloš s úsmevom opustili SDKÚ, o klube sa ešte rozhodne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/7225653/dzurinda-a-miklos-s-usmevom-opustili-sdku-o-klube-sa-este-rozhodne.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-04 | dátum prístupu = 2023-05-18 }}&lt;/ref&gt;

== Neúspešný návrat do straníckej politiky; MODRÍ – ES ==
V roku 2023 Mikuláš Dzurinda založil stranu Modrí – Európske Slovensko. Táto v parlamentných voľbách 2023 kandidovala ako [[Modrí, Most – Híd]].  Strana získala len 0,26 percenta a do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] sa nedostala. Dzurinda získal 3663 preferenčných hlasov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=volby.statistics.sk|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/vysledky_hlasovania_strany.html|dátum prístupu=2.10.2023|vydavateľ=Štatistický úrad Slovenskej republiky}}&lt;/ref&gt;.

== Vládne funkcie ==
* [[1991]] – námestník ministra dopravy a pôšt Slovenskej republiky,
* marec [[1994]] – október [[1994]] – minister dopravy, pôšt a verejných prác Slovenskej republiky,
* [[1998]]{{--}}[[2006]] – [[predseda vlády Slovenskej republiky]], v dvoch volebných obdobiach za sebou,
{{hlavný článok|Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002}}
{{hlavný článok|Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006}}
* od júla [[2010]] do apríla [[2012]] – minister zahraničných vecí Slovenskej republiky vo [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vláde Ivety Radičovej]].

== Pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky ==
* [[1992]] – zvolený za poslanca vtedy ešte do [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] za KDH, člen výboru pre rozpočet a financie,
* [[1994]]{{--}}[[1998]] – zvolený za poslanca za KDH,
* [[1998]]{{--}}[[2002]] – zvolený za poslanca za SDK, mandát neuplatnil, pretože sa stal predsedom [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|vlády SR]],
* [[2002]]{{--}}[[2006]] – zvolený za poslanca za SDKÚ, mandát neuplatnil, pretože sa stal predsedom [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|vlády SR]],
* [[2006]]{{--}}[[2010]] – zvolený za poslanca za SDKÚ, člen Zahraničného výboru NR SR,
* volebné obdobie 2010{{--}}2012 – nebol poslancom NR SR – odstúpil z kandidátky SDKÚ-DS pre aféru s financovaním SDKÚ-DS,
* [[2012]]{{--}}[[2016]] – zvolený za poslanca za SDKÚ, člen Zahraničného výboru NR SR, v roku [[2014]] vystúpil zo strany, zostal poslancom

== Ocenenia ==
* 2003: čestný doktorát udelený [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskou univerzitou v Žiline]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Udelené tituly „doctor honoris causa“ | url = https://www.uniza.sk/index.php/component/content/article/2-uncategorised/1315-udelene-tituly-docent-3?Itemid=101 | vydavateľ = uniza.sk | dátum vydania = 2017-03-16 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-12-11 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20231211113206/https://www.uniza.sk/index.php/component/content/article/2-uncategorised/1315-udelene-tituly-docent-3?Itemid=101 | dátum archivácie = 2023-12-11 }}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
S manželkou Evou&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Frank | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Eva Dzurindová by maratón nezabehla a z behu nemá žiadny extra pocit | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4719297/eva-dzurindova-by-maraton-nezabehla-a-z-behu-nema-ziadny-extra-pocit.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2000-07-01 | dátum prístupu = 2023-09-12}}&lt;/ref&gt; majú dcéry Zuzanu (* 1985), ktorá je divadelnou a filmovou scenáristkou&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Dzurindova | url = https://www.midpoint-institute.eu/en/person/zuzana-04Uuq4 | vydavateľ = midpoint-institute.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a Janu (* 1988),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Běžecké tabulky : Jana Šoková, 1988, SR | url = https://www.behej.com/index.php/bezecke-tabulky/zavodnici/224092-sokova-jana | vydavateľ = behej.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ktorá vyštudovala sociálnu antropológiu a medzinárodné vzťahy a v súčasnosti (2023) sa spolu s otcom angažuje v politickej strane [[Modrí, Most – Híd]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Expremiér Dzurinda zakladá stranu aj s dcérou Janou | periodikum = Ženy v meste | odkaz na periodikum =  | url = https://www.zenyvmeste.sk/jana-sokova-dzurindova-dcera-mikulas-dzurinda-zaklada-stranu | issn =  | vydavateľ = Webinak | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-22 | dátum prístupu = 2023-09-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231003105551/https://www.zenyvmeste.sk/jana-sokova-dzurindova-dcera-mikulas-dzurinda-zaklada-stranu | dátum archivácie = 2023-10-03 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|Prvá vláda Mikuláša Dzurindu]]
* [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|Druhá vláda Mikuláša Dzurindu]]
* [[MODRÍ – ES]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|q|commonscat=Mikuláš Dzurinda}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.vlada.gov.sk/mikulas-dzurinda/ Mikuláš Dzurinda] – životopis na webe Úradu vlády SR
* [http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=171 Mikuláš Dzurinda] – profil na webe Národnej rady SR
* [https://twitter.com/MDzurinda Mikuláš Dzurinda] na Twitteri
* [https://www.teraz.sk/tag/mikulas-dzurinda Spravodajstvo týkajúce sa Mikuláša Dzurindu] na portáli Teraz.sk TASR
* [https://sita.sk/osobnosti/mikulas-dzurinda/ Spravodajstvo týkajúce sa Mikuláša Dzurindu] na portáli agentúry SITA

{{SDKÚ-DS}}
{{Vláda Slovenska z 15. marca 1994}}
{{Vláda Slovenska z 30. októbra 1998}}
{{Vláda Slovenska zo 16. októbra 2002}}
{{Vláda Slovenska z 8. júla 2010}}
{{Predsedovia vlády Slovenska}}
{{Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky}}
{{Ministri dopravy Slovenskej republiky}}
{{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Dzurinda, Mikuláš}}
[[Kategória:Osobnosti zo Spišského Štvrtka]]
[[Kategória:Absolventi Žilinskej univerzity v Žiline]]
[[Kategória:Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Ministri dopravy Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]]
[[Kategória:Politici KDH]]
[[Kategória:Politici SDK]]
[[Kategória:Politici SDKÚ]]
[[Kategória:Politici Modrých]]
[[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (1992 – 1994)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (1998 – 2002)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2006 – 2010)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]]
[[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Žilinskej univerzity v Žiline]]</text>
      <sha1>dv4hzlrg3832fqwgx8jo91n82q5mrjo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244813</id>
      <parentid>8244812</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:36:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39001-01</username>
        <id>299916</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie</comment>
      <origin>8244813</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28519" sha1="9iduyur5fprdni6i88tip6dnz8002ao" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Mikuláš Dzurinda
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = slovenský politik
 | Portrét           = EPP Political Assembly, 09-10 March, Helsinki (52736313344) (cropped).jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Mikuláš Dzurinda v roku 2023
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Poradie           = [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|14.]]
 | Úrad              = [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí Slovenska]]
 | Začiatok obdobia  = [[9. júl]]a [[2010]]
 | Koniec obdobia    = [[4. apríl]]a [[2012]]
 | Predchodca        = [[Miroslav Lajčák]]
 | Nástupca          = [[Miroslav Lajčák]]
 | Premiér           = [[Iveta Radičová]]
 | Poradie2          = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|4.]]
 | Úrad2             = [[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády Slovenska]]
 | Začiatok obdobia2 = [[30. október|30. októbra]] [[1998]]
 | Koniec obdobia2   = [[4. júl]]a [[2006]]
 | Predchodca2       = [[Vladimír Mečiar]]
 | Nástupca2         = [[Robert Fico]]
 | Prezident2        = [[Rudolf Schuster]]&lt;br&gt;[[Ivan Gašparovič]]
 | Poradie3          = [[Zoznam ministrov dopravy a výstavby Slovenskej republiky|3.]]
 | Úrad3             = [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenska]]
 | Začiatok obdobia3 = [[15. marec|15. marca]] [[1994]]
 | Koniec obdobia3   = [[13. december|13. decembra]] [[1994]]
 | Premiér3          = [[Jozef Moravčík (politik)|Jozef Moravčík]]
 | Predchodca3       = [[Roman Hofbauer]]
 | Nástupca3         = [[Alexander Rezeš]]
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1955|2|4}}
 | Miesto narodenia  = [[Spišský Štvrtok]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] &lt;small&gt;(1990{{--}}1998)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Slovenská demokratická koalícia|SDK]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2000)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] &lt;small&gt;(2000{{--}}2014)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Demokrati (politická strana)|Modrá koalícia]] &lt;small&gt;(2023)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[MODRÍ – ES|MES]] &lt;small&gt;(2023{{--}}2025)&lt;/small&gt;
 | Alma mater        = [[Žilinská univerzita v Žiline|Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline]]
 | Profesia          = 
 | Národnosť         = [[Slováci|slovenská]]
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = Mikuláš Dzurinda st.
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = Eva Dzurindová
 | Partnerka         = 
 | Deti              = Zuzana Dzurindová (* 1985){{break}}Jana Šoková (* 1988)
 | Webstránka        = [https://martenscentre.eu/people/mikulas-dzurinda/ Profil Wilfried Martens centre]
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Mikuláš Dzurinda''', [[Kandidát vied|CSc.]] (rodným menom Mikuláš Bobík) (* [[4. február]] [[1955]], [[Spišský Štvrtok|Veľaty nad Bobíkovcami]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[politik]] a bývalý dvojnásobný [[predseda vlády Slovenskej republiky]] po voľbách v rokoch [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|1998]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|2002]]. Počas jeho pôsobenia ako predsedu vlády Slovensko vstúpilo do [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]].

Mikuláš Dzurinda je bývalý minister zahraničných vecí a na krátky čas bol ministrom dopravy v dočasnej vláde v 90. rokoch. V priebehu rokov bol lídrom politických strán [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]] a [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]].

V období vlád Roberta Fica z roku [[2006]] a [[2012]] pôsobil ako opozičný [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] za stranu SDKÚ-DS, ktorú v roku [[2014]] opustil.&lt;ref name=nrsr2012&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Dr. h. c. Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. | url = http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=171 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.12.2013 | vydavateľ = [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V ďalších parlamentných voľbách v roku [[2016]] za poslanca nekandidoval.

V decembri [[2013]] bol zvolený za prezidenta [[Centrum pre európske štúdiá|Centra pre európske štúdiá]], [[Think tank|think tanku]] [[Európska ľudová strana|Európskej ľudovej strany]].&lt;ref name=hnprezident&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Dzurinda sa stal prezidentom. Európskeho think-tanku | url = http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/dzurinda-sa-stal-prezidentom-europskeho-think-tanku-596763 | dátum vydania = 04.12.2013 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 20.12.2013 | vydavateľ = Ecopress | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20131221011517/http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/dzurinda-sa-stal-prezidentom-europskeho-think-tanku-596763 | dátum archivácie = 2013-12-21 }}&lt;/ref&gt;

Začiatkom roku [[2023]], po [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023#Vyslovenie nedôvery vláde|vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera]] a následnej vládnej kríze, rozbehol spoluprácu s [[Miroslav Kollár|Miroslavom Kollárom]], predsedom vtedajšej strany [[SPOLU – občianska demokracia]], na vstupe svojej platformy do tejto strany a zmenu jej názvu na Modrá koalícia. Po neúspechu tohto projektu (Kollár sa dohodol na spolupráci so skupinou ministrov Hegerovej vlády a stranu premenovali na [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]]) vyzbieral Dzurinda v krátkom čase podpisy na zaregistrovanie novej stredopravej strany [[MODRÍ – Európske Slovensko]], v ktorej bol na ustanovujúcom kongrese zvolený za predsedu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, Aktuality.sk | odkaz na autora = | titul = Mikuláš Dzurinda sa nestane súčasťou Modrej koalície | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/7bpYMYX/mikulas-dzurinda-sa-nestane-sucastou-modrej-koalicie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-28 | dátum prístupu = 2023-05-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stranu Modrí povedie v predčasných voľbách Mikuláš Dzurinda | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/dzurindova-strana-modri-kongrese-voli-predsedu | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-14 | dátum prístupu = 2023-05-18}}&lt;/ref&gt; [[18. máj]]a [[2023]] avizovala spoluprácu so stranou MODRÍ platforma bývalej strany [[MOST – HÍD]] (pod názvom Most-Híd 2023) na čele s [[László Sólymos|Lászlóm Sólymosom]] potom, čo oznámila vystúpenie z projektu [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] v reakcii na umiestnenie [[György Gyimesi|Györgya Gyimesiho]] na kandidátku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MKDA sa premenovala na Most-Híd 2023, bude spolupracovať s Modrými | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mkda-sa-premenovala-na-most-hid-2023-b/715349-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2023-05-20}}&lt;/ref&gt; [[25. máj]]a bola potom strana premenovaná na [[Modrí, Most – Híd]] a [[18. december|18. decembra]] na [[MODRÍ – ES]].&lt;ref name=&quot;ives-modri&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MODRÍ – ES | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=228462 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-12-20 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20231029201103/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=228462 | dátum archivácie = 2023-10-29 }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mikuláš Dzurinda sa narodil v [[Spišský Štvrtok|Spišskom Štvrtku]], má [[Rusíni|rusínske]] korene.&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.rusynacademy.sk/image/1-4-2007.pdf |title= Народны Новинкы, str. 4 |publisher=www.rusynacademy.sk |accessdate= 2011-03-23|language=rusínsky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.lemko.org/books/Rusyn/R2005_05.pdf |title= Русин, str. 9 |publisher=www.rusynacademy.sk |accessdate= 2011-08-27|language=rusínsky}}&lt;/ref&gt; Študoval na strednej priemyselnej škole v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. V roku [[1979]] absolvoval [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline|Fakultu ekonomiky dopravy strojov Vysokej školy dopravy a spojov]] v [[Žilina|Žiline]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Mikuláš Dzurinda končí vo funkcii predsedu SDKÚ-DS|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/mikulas-dzurinda-sa-nebude-uchadzat/1172-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2012-03-12|dátum prístupu=2025-01-24}}&lt;/ref&gt; V roku [[1988]] tam ukončil vedeckú ašpirantúru a získal titul [[kandidát vied|kandidáta vied]]. Pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline ako ekonomický analytik ([[1979]]{{--}}1988), neskôr bol riaditeľom pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých štátnych dráh v Bratislave]] (1988{{--}}[[1990]]).

== Stranícka kariéra v KDH ==
Mikuláš Dzurinda vstúpil do slovenskej politiky ako jeden zo zakladajúcich členov [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]], konzervatívnej politickej strany založenej na Slovensku v roku [[1990]]. Od roku [[1993]] až do formálneho vystúpenia z KDH a vstupu do SDK v roku [[1998]] bol podpredsedom KDH pre ekonomiku. Na sneme KDH v novembri 1996 neúspešne kandidoval na post predsedu KDH proti [[Ján Čarnogurský|Jánovi Čarnogurskému]]. Mikuláš Dzurinda získal 130 hlasov a Ján Čarnogurský 214.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://kdh.sk/article.php?historia::1996 |dátum prístupu=2009-04-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090504165331/http://www.kdh.sk/article.php?historia::1996 |dátum archivácie=2009-05-04 }}&lt;/ref&gt;

== Slovenská demokratická koalícia ==
Pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|parlamentnými voľbami v roku 1998]] sa [[3. júl]]a [[1997]] päť opozičných politických strán dohodlo na vytvorení spoločnej koaličnej kandidátky pod názvom [[Slovenská demokratická koalícia]]. Tvorili ju [[Demokratická únia]] (DÚ), [[Kresťanskodemokratické hnutie]] (KDH), [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] (DS), [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (SDSS) a [[Strana zelených (Slovensko)|Strana zelených na Slovensku]] (SZS). Toto zoskupenie malo šancu parlamentné voľby vyhrať. Vládna koalícia pod vedením [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|Hnutia za demokratické Slovensko]] (HZDS) reagovala tým, že prijala v parlamente v roku [[1997]] reštriktívny zákon, ktorým podľa počtu strán tvoriacich koalíciu zvyšovala kvórum na vstup do parlamentu, čím fakticky znevýhodnila koalíciu SDK. Ako reakcia na tento krok sa SDK formálne pretransformovala z koalície na politickú stranu s exkluzívnym členstvom – členmi sa stalo 150 kandidátov do volieb. Tí zároveň museli vystúpiť zo svojich materských politických strán. Materské politické strany tak formálne prišli o svoje politické špičky, hoci v tom čase sa hovorilo iba o dočasnom kroku.

Mikuláš Dzurinda sa stal hovorcom SDK v čase, keď fungovala ešte ako koalícia. Po transformovaní SDK na politickú stranu sa na jej ustanovujúcom kongrese [[4. júl]]a [[1998]] v [[Trnava|Trnave]] stal Dzurinda jej predsedom a volebným lídrom.

== Slovenská demokratická a kresťanská únia ==
Veľmi skoro po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|víťazných voľbách v roku 1998]] sa ukázalo, že formálne vystúpenie parlamentných kandidátov SDK zo svojich materských strán nebude vo väčšine prípadov iba formálne. Mikuláš Dzurinda bol medzi tými, ktorí sa snažili o faktické zlúčenie piatich zakladajúcich strán SDK do jednej. Keď sa mu to nepodarilo, založil v januári [[2000]] novú politickú stranu [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu]]. Do tejto strany vstúpila väčšina členov SDK a Mikuláš Dzurinda sa stal jej predsedom. Materské strany tento krok značne oslabil a ich volebné preferencie dlhodobo značne poklesli. Demokratická únia dokonca čoskoro zanikla.

[[File:Mikulas_Dzurinda_-_Juraj_Liska.jpg|náhľad|Mikuláš Dzurinda a vtedajší minister obrany [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]] (úplne vpravo) na základni v [[Bagram]]e v roku 2004.]]Záver jeho [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|druhého vládneho obdobia]] sprevádzalo viacero politických káuz:
* [[kauza vláčiky]] ([[2001]]{{--}}2002)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kauza vláčiky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1914128/kauza-vlaciky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-02-02 | dátum prístupu = 2023-05-18 }}&lt;/ref&gt;
* [[kauza skupinka]] (2003)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chronológia kauzy „skupinka“ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1107902/chronologia-kauzy-skupinka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2003-09-24 | dátum prístupu = 2023-05-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Aktualizovaný obraz o premiérovi Dzurindovi|periodikum=WikiLeaks Slovensko|dátum=2013-04-02|url=http://www.wikileaks-slovensko.org/archives/249|dátum prístupu=2017-09-07|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
* [[kauza striekačky]]
* [[Kauza Zmenky|kauza zmenky]] (2005)
V roku [[2005]] jeho vláda postupne strácala podporu v parlamente, keď najmä z [[Aliancia nového občana|ANO]] a aj z SDKÚ odišla časť poslancov. Opozícia vládu obviňovala z podplácania „nezávislých“ poslancov (odídenci z [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]] a [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]]). Kríza v parlamente začala [[12. september|12. septembra]] 2005, keď pre obštrukciu opozície nemohol zložiť poslanecký sľub náhradník [[Pál Keszegh]] za zosnulého poslanca [[Zsolt Komlósy|Zsolta Komlósyho]]. [[21. september|21. septembra]] [[2005]] sa v „spolupráci“ s časťou nezávislých poslancov podarilo NR SR spriechodniť.
[[Súbor:George W. Bush and Mikuláš Dzurinda.jpg|náhľad|Premiér [[Mikuláš Dzurinda|Dzurinda]] s americkým prezidentom [[George W. Bush|Georgeom W. Bushom]] vo oválnej pracovni]]


Po sérii obvinení z netransparentnosti financovania strany [[1. február]]a [[2010]] Dzurinda oznámil, že nebude kandidovať vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách do Národnej rady v roku 2010]]. Zostal však naďalej predsedom SDKÚ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=správa SITA na stránke SDKÚ DS |url=http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/opozicia-musi-sucasnej-vlade-vytvorit-alternativu |dátum prístupu=2010-02-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100208203850/http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/opozicia-musi-sucasnej-vlade-vytvorit-alternativu |dátum archivácie=2010-02-08 }}&lt;/ref&gt; Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách 2010]] získala SDKÚ 15,42% hlasov a spoločne so stranami [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] vytvorila vládnu koalíciu. Predsedníčkou vlády sa stala [[Iveta Radičová]], a Dzurinda bol ministrom zahraničných vecí. Po neúspešnom hlasovaní o [[Európsky nástroj finančnej stability|eurovale]] dňa 11. októbra 2011 nebola vláde vyslovená dôvera a NR SR schválila skrátenie funkčného obdobia. Predčasné parlamentné voľby boli vyhlásené na marec 2012. Predvolebnú kampaň najzásadnejšie poznačila [[Kauza Gorila]].[[File:Flickr - europeanpeoplesparty - EPP Congress Bonn (706).jpg|náhľad|Na kongrese strany [[Európska ľudová strana|EPP]] v [[Bonn]]e, 2009]]

=== Voľby 2012 a pokles popularity ===
Dzurindova SDKÚ-DS v prieskumoch volebných preferencií pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbami v marci 2012]] klesala. Po zverejnení prieskumu dávajúcemu strane len 5%-tnú podporu voličov Dzurinda povedal, že na svoj odchod nevidí dôvod.&lt;ref name=polmaraton&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tódová | meno = Monika | odkaz na autora = | titul = Dzurinda už dobehol svoj polmaratón| url = http://www.sme.sk/c/6297184/dzurinda-uz-dobehol-svoj-polmaraton.html | dátum vydania = 12.3.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2012 | vydavateľ = [[SME|Denník SME]]| miesto = Bratislava |jazyk = slovenčina}}&lt;/ref&gt; V samotných voľbách dostala SDKÚ-DS len 6,09% hlasov, čo ju odsunulo na 5. miesto.&lt;ref name=vysledkycelkove2012&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany | url = http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum vydania = 11.3.2012 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 13.3.2012 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20120314221359/http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum archivácie = 2012-03-14 }}&lt;/ref&gt; Samotný Dzurinda kandidujúci na 1. mieste kandidátky SDKÚ-DS, získal len 27 242 preferenčných hlasov čím klesol na tretie miesto v rámci strany.&lt;ref name=&quot;vysledkysdku2012&quot;&gt;{{Voľby do NR SR|2012|Prednostné hlasy}}&lt;/ref&gt; Pred predsedu sa prekrúžkovala [[Lucia Žitňanská]] (103 517 hlasov) aj [[Ivan Mikloš]] (56 771 hlasov).&lt;ref name=vysledkysdku2012/&gt; Niekoľko dní po voľbách Dzurinda oznámil, že sa nebude uchádzať o miesto v predsedníctve strany na kongrese v máji 2012, ale ostane poslancom NR SR a radovým členom SDKÚ-DS. Za predsedníčku podporil [[Lucia Žitňanská|Luciu Žitňanskú]], do konania snemu ju poveril vystupovaním za stranu.&lt;ref name=polmaraton/&gt; Predsedom sa nakoniec [[19. máj]]a [[2012]] stal [[Pavol Frešo]].

=== Pôsobenie v parlamente 2012 – 2016 a odchod z SDKÚ 2014 ===
V parlamente pôsobil ako člen Zahraničného výboru NR SR a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.&lt;ref name=nrsr2012/&gt; V decembri 2013 bol zvolený za prezidenta [[Centrum pre európske štúdiá|Centra pre európske štúdiá]], [[Think tank|think tanku]] [[Európska ľudová strana|Európskej ľudovej strany]].&lt;ref name=hnprezident/&gt;

[[File:Cyklotúra na podporu Dunajskej stratégie Berg-Bratislava-Rajka.jpg|náhľad|Mikuláš Dzurinda s ministrami zahraničných vecí susedných štátov [[János Martonyi|Jánosom Martonyim]] a [[Michael Spindelegger|Michaelom Spindeleggerom]], počas cyklotúry na podporu [[Dunajská stratégia|Dunajskej stratégie]], 2011.]]

[[4. jún]]a [[2014]] oznámil na tlačovej konferencii, že spolu s [[Ivan Mikloš|Ivanom Miklošom]] vystupujú z SDKÚ kvôli nenaplneným ambíciám strany.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krempaský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Dzurinda a Mikloš s úsmevom opustili SDKÚ, o klube sa ešte rozhodne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/7225653/dzurinda-a-miklos-s-usmevom-opustili-sdku-o-klube-sa-este-rozhodne.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-04 | dátum prístupu = 2023-05-18 }}&lt;/ref&gt;

== Neúspešný návrat do straníckej politiky; MODRÍ – ES ==
V roku 2023 Mikuláš Dzurinda založil stranu Modrí – Európske Slovensko. Táto v parlamentných voľbách 2023 kandidovala ako [[Modrí, Most – Híd]].  Strana získala len 0,26 percenta a do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] sa nedostala. Dzurinda získal 3663 preferenčných hlasov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=volby.statistics.sk|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/vysledky_hlasovania_strany.html|dátum prístupu=2.10.2023|vydavateľ=Štatistický úrad Slovenskej republiky}}&lt;/ref&gt;.

== Vládne funkcie ==
* [[1991]] – námestník ministra dopravy a pôšt Slovenskej republiky,
* marec [[1994]] – október [[1994]] – minister dopravy, pôšt a verejných prác Slovenskej republiky,
* [[1998]]{{--}}[[2006]] – [[predseda vlády Slovenskej republiky]], v dvoch volebných obdobiach za sebou,
{{hlavný článok|Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002}}
{{hlavný článok|Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006}}
* od júla [[2010]] do apríla [[2012]] – minister zahraničných vecí Slovenskej republiky vo [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vláde Ivety Radičovej]].

== Pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky ==
* [[1992]] – zvolený za poslanca vtedy ešte do [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] za KDH, člen výboru pre rozpočet a financie,
* [[1994]]{{--}}[[1998]] – zvolený za poslanca za KDH,
* [[1998]]{{--}}[[2002]] – zvolený za poslanca za SDK, mandát neuplatnil, pretože sa stal predsedom [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|vlády SR]],
* [[2002]]{{--}}[[2006]] – zvolený za poslanca za SDKÚ, mandát neuplatnil, pretože sa stal predsedom [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|vlády SR]],
* [[2006]]{{--}}[[2010]] – zvolený za poslanca za SDKÚ, člen Zahraničného výboru NR SR,
* volebné obdobie 2010{{--}}2012 – nebol poslancom NR SR – odstúpil z kandidátky SDKÚ-DS pre aféru s financovaním SDKÚ-DS,
* [[2012]]{{--}}[[2016]] – zvolený za poslanca za SDKÚ, člen Zahraničného výboru NR SR, v roku [[2014]] vystúpil zo strany, zostal poslancom

== Ocenenia ==
* 2003: čestný doktorát udelený [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskou univerzitou v Žiline]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Udelené tituly „doctor honoris causa“ | url = https://www.uniza.sk/index.php/component/content/article/2-uncategorised/1315-udelene-tituly-docent-3?Itemid=101 | vydavateľ = uniza.sk | dátum vydania = 2017-03-16 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-12-11 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20231211113206/https://www.uniza.sk/index.php/component/content/article/2-uncategorised/1315-udelene-tituly-docent-3?Itemid=101 | dátum archivácie = 2023-12-11 }}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
S manželkou Evou&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Frank | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Eva Dzurindová by maratón nezabehla a z behu nemá žiadny extra pocit | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4719297/eva-dzurindova-by-maraton-nezabehla-a-z-behu-nema-ziadny-extra-pocit.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2000-07-01 | dátum prístupu = 2023-09-12}}&lt;/ref&gt; majú dcéry Zuzanu (* 1985), ktorá je divadelnou a filmovou scenáristkou&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Dzurindova | url = https://www.midpoint-institute.eu/en/person/zuzana-04Uuq4 | vydavateľ = midpoint-institute.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a Janu (* 1988),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Běžecké tabulky : Jana Šoková, 1988, SR | url = https://www.behej.com/index.php/bezecke-tabulky/zavodnici/224092-sokova-jana | vydavateľ = behej.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ktorá vyštudovala sociálnu antropológiu a medzinárodné vzťahy a v súčasnosti (2023) sa spolu s otcom angažuje v politickej strane [[Modrí, Most – Híd]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Expremiér Dzurinda zakladá stranu aj s dcérou Janou | periodikum = Ženy v meste | odkaz na periodikum =  | url = https://www.zenyvmeste.sk/jana-sokova-dzurindova-dcera-mikulas-dzurinda-zaklada-stranu | issn =  | vydavateľ = Webinak | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-22 | dátum prístupu = 2023-09-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231003105551/https://www.zenyvmeste.sk/jana-sokova-dzurindova-dcera-mikulas-dzurinda-zaklada-stranu | dátum archivácie = 2023-10-03 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|Prvá vláda Mikuláša Dzurindu]]
* [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|Druhá vláda Mikuláša Dzurindu]]
* [[MODRÍ – ES]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|q|commonscat=Mikuláš Dzurinda}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.vlada.gov.sk/mikulas-dzurinda/ Mikuláš Dzurinda] – životopis na webe Úradu vlády SR
* [http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=171 Mikuláš Dzurinda] – profil na webe Národnej rady SR
* [https://twitter.com/MDzurinda Mikuláš Dzurinda] na Twitteri
* [https://www.teraz.sk/tag/mikulas-dzurinda Spravodajstvo týkajúce sa Mikuláša Dzurindu] na portáli Teraz.sk TASR
* [https://sita.sk/osobnosti/mikulas-dzurinda/ Spravodajstvo týkajúce sa Mikuláša Dzurindu] na portáli agentúry SITA

{{SDKÚ-DS}}
{{Vláda Slovenska z 15. marca 1994}}
{{Vláda Slovenska z 30. októbra 1998}}
{{Vláda Slovenska zo 16. októbra 2002}}
{{Vláda Slovenska z 8. júla 2010}}
{{Predsedovia vlády Slovenska}}
{{Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky}}
{{Ministri dopravy Slovenskej republiky}}
{{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Dzurinda, Mikuláš}}
[[Kategória:Osobnosti zo Spišského Štvrtka]]
[[Kategória:Absolventi Žilinskej univerzity v Žiline]]
[[Kategória:Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Ministri dopravy Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]]
[[Kategória:Politici KDH]]
[[Kategória:Politici SDK]]
[[Kategória:Politici SDKÚ]]
[[Kategória:Politici Modrých]]
[[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (1992 – 1994)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (1998 – 2002)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2006 – 2010)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]]
[[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Žilinskej univerzity v Žiline]]</text>
      <sha1>9iduyur5fprdni6i88tip6dnz8002ao</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244816</id>
      <parentid>8244813</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:42:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>rv</comment>
      <origin>8244816</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28461" sha1="pohz87hkkvvckh1w5wppm5nbny1aq5d" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Mikuláš Dzurinda
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = slovenský politik
 | Portrét           = EPP Political Assembly, 09-10 March, Helsinki (52736313344) (cropped).jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Mikuláš Dzurinda v roku 2023
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Poradie           = [[Zoznam ministrov zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|14.]]
 | Úrad              = [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|minister zahraničných vecí Slovenska]]
 | Začiatok obdobia  = [[9. júl]]a [[2010]]
 | Koniec obdobia    = [[4. apríl]]a [[2012]]
 | Predchodca        = [[Miroslav Lajčák]]
 | Nástupca          = [[Miroslav Lajčák]]
 | Premiér           = [[Iveta Radičová]]
 | Poradie2          = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|4.]]
 | Úrad2             = [[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády Slovenska]]
 | Začiatok obdobia2 = [[30. október|30. októbra]] [[1998]]
 | Koniec obdobia2   = [[4. júl]]a [[2006]]
 | Predchodca2       = [[Vladimír Mečiar]]
 | Nástupca2         = [[Robert Fico]]
 | Prezident2        = [[Rudolf Schuster]]&lt;br&gt;[[Ivan Gašparovič]]
 | Poradie3          = [[Zoznam ministrov dopravy a výstavby Slovenskej republiky|3.]]
 | Úrad3             = [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenska]]
 | Začiatok obdobia3 = [[15. marec|15. marca]] [[1994]]
 | Koniec obdobia3   = [[13. december|13. decembra]] [[1994]]
 | Premiér3          = [[Jozef Moravčík (politik)|Jozef Moravčík]]
 | Predchodca3       = [[Roman Hofbauer]]
 | Nástupca3         = [[Alexander Rezeš]]
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1955|2|4}}
 | Miesto narodenia  = [[Spišský Štvrtok]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] &lt;small&gt;(1990{{--}}1998)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Slovenská demokratická koalícia|SDK]] &lt;small&gt;(1998{{--}}2000)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] &lt;small&gt;(2000{{--}}2014)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[Demokrati (politická strana)|Modrá koalícia]] &lt;small&gt;(2023)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;[[MODRÍ – ES|MES]] &lt;small&gt;(2023{{--}}2025)&lt;/small&gt;
 | Alma mater        = [[Žilinská univerzita v Žiline|Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline]]
 | Profesia          = 
 | Národnosť         = [[Slováci|slovenská]]
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = Mikuláš Dzurinda st.
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = Eva Dzurindová
 | Partnerka         = 
 | Deti              = Zuzana Dzurindová (* 1985){{break}}Jana Šoková (* 1988)
 | Webstránka        = [https://martenscentre.eu/people/mikulas-dzurinda/ Profil Wilfried Martens centre]
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Mikuláš Dzurinda''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[4. február]] [[1955]], [[Spišský Štvrtok]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[politik]] a bývalý dvojnásobný [[predseda vlády Slovenskej republiky]] po voľbách v rokoch [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|1998]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|2002]]. Počas jeho pôsobenia ako predsedu vlády Slovensko vstúpilo do [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]].

Mikuláš Dzurinda je bývalý minister zahraničných vecí a na krátky čas bol ministrom dopravy v dočasnej vláde v 90. rokoch. V priebehu rokov bol lídrom politických strán [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]] a [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]].

V období vlád Roberta Fica z roku [[2006]] a [[2012]] pôsobil ako opozičný [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] za stranu SDKÚ-DS, ktorú v roku [[2014]] opustil.&lt;ref name=nrsr2012&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Dr. h. c. Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. | url = http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=171 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.12.2013 | vydavateľ = [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V ďalších parlamentných voľbách v roku [[2016]] za poslanca nekandidoval.

V decembri [[2013]] bol zvolený za prezidenta [[Centrum pre európske štúdiá|Centra pre európske štúdiá]], [[Think tank|think tanku]] [[Európska ľudová strana|Európskej ľudovej strany]].&lt;ref name=hnprezident&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Dzurinda sa stal prezidentom. Európskeho think-tanku | url = http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/dzurinda-sa-stal-prezidentom-europskeho-think-tanku-596763 | dátum vydania = 04.12.2013 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 20.12.2013 | vydavateľ = Ecopress | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20131221011517/http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/dzurinda-sa-stal-prezidentom-europskeho-think-tanku-596763 | dátum archivácie = 2013-12-21 }}&lt;/ref&gt;

Začiatkom roku [[2023]], po [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023#Vyslovenie nedôvery vláde|vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera]] a následnej vládnej kríze, rozbehol spoluprácu s [[Miroslav Kollár|Miroslavom Kollárom]], predsedom vtedajšej strany [[SPOLU – občianska demokracia]], na vstupe svojej platformy do tejto strany a zmenu jej názvu na Modrá koalícia. Po neúspechu tohto projektu (Kollár sa dohodol na spolupráci so skupinou ministrov Hegerovej vlády a stranu premenovali na [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]]) vyzbieral Dzurinda v krátkom čase podpisy na zaregistrovanie novej stredopravej strany [[MODRÍ – Európske Slovensko]], v ktorej bol na ustanovujúcom kongrese zvolený za predsedu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, Aktuality.sk | odkaz na autora = | titul = Mikuláš Dzurinda sa nestane súčasťou Modrej koalície | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/7bpYMYX/mikulas-dzurinda-sa-nestane-sucastou-modrej-koalicie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-28 | dátum prístupu = 2023-05-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stranu Modrí povedie v predčasných voľbách Mikuláš Dzurinda | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/dzurindova-strana-modri-kongrese-voli-predsedu | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-14 | dátum prístupu = 2023-05-18}}&lt;/ref&gt; [[18. máj]]a [[2023]] avizovala spoluprácu so stranou MODRÍ platforma bývalej strany [[MOST – HÍD]] (pod názvom Most-Híd 2023) na čele s [[László Sólymos|Lászlóm Sólymosom]] potom, čo oznámila vystúpenie z projektu [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] v reakcii na umiestnenie [[György Gyimesi|Györgya Gyimesiho]] na kandidátku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MKDA sa premenovala na Most-Híd 2023, bude spolupracovať s Modrými | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mkda-sa-premenovala-na-most-hid-2023-b/715349-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2023-05-20}}&lt;/ref&gt; [[25. máj]]a bola potom strana premenovaná na [[Modrí, Most – Híd]] a [[18. december|18. decembra]] na [[MODRÍ – ES]].&lt;ref name=&quot;ives-modri&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MODRÍ – ES | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=228462 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-12-20 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20231029201103/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=228462 | dátum archivácie = 2023-10-29 }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mikuláš Dzurinda sa narodil v [[Spišský Štvrtok|Spišskom Štvrtku]], má [[Rusíni|rusínske]] korene.&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.rusynacademy.sk/image/1-4-2007.pdf |title= Народны Новинкы, str. 4 |publisher=www.rusynacademy.sk |accessdate= 2011-03-23|language=rusínsky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.lemko.org/books/Rusyn/R2005_05.pdf |title= Русин, str. 9 |publisher=www.rusynacademy.sk |accessdate= 2011-08-27|language=rusínsky}}&lt;/ref&gt; Študoval na strednej priemyselnej škole v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. V roku [[1979]] absolvoval [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline|Fakultu ekonomiky dopravy strojov Vysokej školy dopravy a spojov]] v [[Žilina|Žiline]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Mikuláš Dzurinda končí vo funkcii predsedu SDKÚ-DS|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/mikulas-dzurinda-sa-nebude-uchadzat/1172-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2012-03-12|dátum prístupu=2025-01-24}}&lt;/ref&gt; V roku [[1988]] tam ukončil vedeckú ašpirantúru a získal titul [[kandidát vied|kandidáta vied]]. Pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline ako ekonomický analytik ([[1979]]{{--}}1988), neskôr bol riaditeľom pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých štátnych dráh v Bratislave]] (1988{{--}}[[1990]]).

== Stranícka kariéra v KDH ==
Mikuláš Dzurinda vstúpil do slovenskej politiky ako jeden zo zakladajúcich členov [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]], konzervatívnej politickej strany založenej na Slovensku v roku [[1990]]. Od roku [[1993]] až do formálneho vystúpenia z KDH a vstupu do SDK v roku [[1998]] bol podpredsedom KDH pre ekonomiku. Na sneme KDH v novembri 1996 neúspešne kandidoval na post predsedu KDH proti [[Ján Čarnogurský|Jánovi Čarnogurskému]]. Mikuláš Dzurinda získal 130 hlasov a Ján Čarnogurský 214.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://kdh.sk/article.php?historia::1996 |dátum prístupu=2009-04-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090504165331/http://www.kdh.sk/article.php?historia::1996 |dátum archivácie=2009-05-04 }}&lt;/ref&gt;

== Slovenská demokratická koalícia ==
Pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|parlamentnými voľbami v roku 1998]] sa [[3. júl]]a [[1997]] päť opozičných politických strán dohodlo na vytvorení spoločnej koaličnej kandidátky pod názvom [[Slovenská demokratická koalícia]]. Tvorili ju [[Demokratická únia]] (DÚ), [[Kresťanskodemokratické hnutie]] (KDH), [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] (DS), [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (SDSS) a [[Strana zelených (Slovensko)|Strana zelených na Slovensku]] (SZS). Toto zoskupenie malo šancu parlamentné voľby vyhrať. Vládna koalícia pod vedením [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|Hnutia za demokratické Slovensko]] (HZDS) reagovala tým, že prijala v parlamente v roku [[1997]] reštriktívny zákon, ktorým podľa počtu strán tvoriacich koalíciu zvyšovala kvórum na vstup do parlamentu, čím fakticky znevýhodnila koalíciu SDK. Ako reakcia na tento krok sa SDK formálne pretransformovala z koalície na politickú stranu s exkluzívnym členstvom – členmi sa stalo 150 kandidátov do volieb. Tí zároveň museli vystúpiť zo svojich materských politických strán. Materské politické strany tak formálne prišli o svoje politické špičky, hoci v tom čase sa hovorilo iba o dočasnom kroku.

Mikuláš Dzurinda sa stal hovorcom SDK v čase, keď fungovala ešte ako koalícia. Po transformovaní SDK na politickú stranu sa na jej ustanovujúcom kongrese [[4. júl]]a [[1998]] v [[Trnava|Trnave]] stal Dzurinda jej predsedom a volebným lídrom.

== Slovenská demokratická a kresťanská únia ==
Veľmi skoro po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|víťazných voľbách v roku 1998]] sa ukázalo, že formálne vystúpenie parlamentných kandidátov SDK zo svojich materských strán nebude vo väčšine prípadov iba formálne. Mikuláš Dzurinda bol medzi tými, ktorí sa snažili o faktické zlúčenie piatich zakladajúcich strán SDK do jednej. Keď sa mu to nepodarilo, založil v januári [[2000]] novú politickú stranu [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu]]. Do tejto strany vstúpila väčšina členov SDK a Mikuláš Dzurinda sa stal jej predsedom. Materské strany tento krok značne oslabil a ich volebné preferencie dlhodobo značne poklesli. Demokratická únia dokonca čoskoro zanikla.

[[File:Mikulas_Dzurinda_-_Juraj_Liska.jpg|náhľad|Mikuláš Dzurinda a vtedajší minister obrany [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]] (úplne vpravo) na základni v [[Bagram]]e v roku 2004.]]Záver jeho [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|druhého vládneho obdobia]] sprevádzalo viacero politických káuz:
* [[kauza vláčiky]] ([[2001]]{{--}}2002)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kauza vláčiky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1914128/kauza-vlaciky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-02-02 | dátum prístupu = 2023-05-18 }}&lt;/ref&gt;
* [[kauza skupinka]] (2003)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chronológia kauzy „skupinka“ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1107902/chronologia-kauzy-skupinka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2003-09-24 | dátum prístupu = 2023-05-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Aktualizovaný obraz o premiérovi Dzurindovi|periodikum=WikiLeaks Slovensko|dátum=2013-04-02|url=http://www.wikileaks-slovensko.org/archives/249|dátum prístupu=2017-09-07|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;
* [[kauza striekačky]]
* [[Kauza Zmenky|kauza zmenky]] (2005)
V roku [[2005]] jeho vláda postupne strácala podporu v parlamente, keď najmä z [[Aliancia nového občana|ANO]] a aj z SDKÚ odišla časť poslancov. Opozícia vládu obviňovala z podplácania „nezávislých“ poslancov (odídenci z [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]] a [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]]). Kríza v parlamente začala [[12. september|12. septembra]] 2005, keď pre obštrukciu opozície nemohol zložiť poslanecký sľub náhradník [[Pál Keszegh]] za zosnulého poslanca [[Zsolt Komlósy|Zsolta Komlósyho]]. [[21. september|21. septembra]] [[2005]] sa v „spolupráci“ s časťou nezávislých poslancov podarilo NR SR spriechodniť.
[[Súbor:George W. Bush and Mikuláš Dzurinda.jpg|náhľad|Premiér [[Mikuláš Dzurinda|Dzurinda]] s americkým prezidentom [[George W. Bush|Georgeom W. Bushom]] vo oválnej pracovni]]


Po sérii obvinení z netransparentnosti financovania strany [[1. február]]a [[2010]] Dzurinda oznámil, že nebude kandidovať vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách do Národnej rady v roku 2010]]. Zostal však naďalej predsedom SDKÚ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=správa SITA na stránke SDKÚ DS |url=http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/opozicia-musi-sucasnej-vlade-vytvorit-alternativu |dátum prístupu=2010-02-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100208203850/http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/opozicia-musi-sucasnej-vlade-vytvorit-alternativu |dátum archivácie=2010-02-08 }}&lt;/ref&gt; Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách 2010]] získala SDKÚ 15,42% hlasov a spoločne so stranami [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] vytvorila vládnu koalíciu. Predsedníčkou vlády sa stala [[Iveta Radičová]], a Dzurinda bol ministrom zahraničných vecí. Po neúspešnom hlasovaní o [[Európsky nástroj finančnej stability|eurovale]] dňa 11. októbra 2011 nebola vláde vyslovená dôvera a NR SR schválila skrátenie funkčného obdobia. Predčasné parlamentné voľby boli vyhlásené na marec 2012. Predvolebnú kampaň najzásadnejšie poznačila [[Kauza Gorila]].[[File:Flickr - europeanpeoplesparty - EPP Congress Bonn (706).jpg|náhľad|Na kongrese strany [[Európska ľudová strana|EPP]] v [[Bonn]]e, 2009]]

=== Voľby 2012 a pokles popularity ===
Dzurindova SDKÚ-DS v prieskumoch volebných preferencií pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbami v marci 2012]] klesala. Po zverejnení prieskumu dávajúcemu strane len 5%-tnú podporu voličov Dzurinda povedal, že na svoj odchod nevidí dôvod.&lt;ref name=polmaraton&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tódová | meno = Monika | odkaz na autora = | titul = Dzurinda už dobehol svoj polmaratón| url = http://www.sme.sk/c/6297184/dzurinda-uz-dobehol-svoj-polmaraton.html | dátum vydania = 12.3.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2012 | vydavateľ = [[SME|Denník SME]]| miesto = Bratislava |jazyk = slovenčina}}&lt;/ref&gt; V samotných voľbách dostala SDKÚ-DS len 6,09% hlasov, čo ju odsunulo na 5. miesto.&lt;ref name=vysledkycelkove2012&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany | url = http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum vydania = 11.3.2012 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 13.3.2012 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20120314221359/http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum archivácie = 2012-03-14 }}&lt;/ref&gt; Samotný Dzurinda kandidujúci na 1. mieste kandidátky SDKÚ-DS, získal len 27 242 preferenčných hlasov čím klesol na tretie miesto v rámci strany.&lt;ref name=&quot;vysledkysdku2012&quot;&gt;{{Voľby do NR SR|2012|Prednostné hlasy}}&lt;/ref&gt; Pred predsedu sa prekrúžkovala [[Lucia Žitňanská]] (103 517 hlasov) aj [[Ivan Mikloš]] (56 771 hlasov).&lt;ref name=vysledkysdku2012/&gt; Niekoľko dní po voľbách Dzurinda oznámil, že sa nebude uchádzať o miesto v predsedníctve strany na kongrese v máji 2012, ale ostane poslancom NR SR a radovým členom SDKÚ-DS. Za predsedníčku podporil [[Lucia Žitňanská|Luciu Žitňanskú]], do konania snemu ju poveril vystupovaním za stranu.&lt;ref name=polmaraton/&gt; Predsedom sa nakoniec [[19. máj]]a [[2012]] stal [[Pavol Frešo]].

=== Pôsobenie v parlamente 2012 – 2016 a odchod z SDKÚ 2014 ===
V parlamente pôsobil ako člen Zahraničného výboru NR SR a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.&lt;ref name=nrsr2012/&gt; V decembri 2013 bol zvolený za prezidenta [[Centrum pre európske štúdiá|Centra pre európske štúdiá]], [[Think tank|think tanku]] [[Európska ľudová strana|Európskej ľudovej strany]].&lt;ref name=hnprezident/&gt;

[[File:Cyklotúra na podporu Dunajskej stratégie Berg-Bratislava-Rajka.jpg|náhľad|Mikuláš Dzurinda s ministrami zahraničných vecí susedných štátov [[János Martonyi|Jánosom Martonyim]] a [[Michael Spindelegger|Michaelom Spindeleggerom]], počas cyklotúry na podporu [[Dunajská stratégia|Dunajskej stratégie]], 2011.]]

[[4. jún]]a [[2014]] oznámil na tlačovej konferencii, že spolu s [[Ivan Mikloš|Ivanom Miklošom]] vystupujú z SDKÚ kvôli nenaplneným ambíciám strany.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krempaský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Dzurinda a Mikloš s úsmevom opustili SDKÚ, o klube sa ešte rozhodne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/7225653/dzurinda-a-miklos-s-usmevom-opustili-sdku-o-klube-sa-este-rozhodne.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-06-04 | dátum prístupu = 2023-05-18 }}&lt;/ref&gt;

== Neúspešný návrat do straníckej politiky; MODRÍ – ES ==
V roku 2023 Mikuláš Dzurinda založil stranu Modrí – Európske Slovensko. Táto v parlamentných voľbách 2023 kandidovala ako [[Modrí, Most – Híd]].  Strana získala len 0,26 percenta a do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] sa nedostala. Dzurinda získal 3663 preferenčných hlasov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=volby.statistics.sk|url=https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/vysledky_hlasovania_strany.html|dátum prístupu=2.10.2023|vydavateľ=Štatistický úrad Slovenskej republiky}}&lt;/ref&gt;.

== Vládne funkcie ==
* [[1991]] – námestník ministra dopravy a pôšt Slovenskej republiky,
* marec [[1994]] – október [[1994]] – minister dopravy, pôšt a verejných prác Slovenskej republiky,
* [[1998]]{{--}}[[2006]] – [[predseda vlády Slovenskej republiky]], v dvoch volebných obdobiach za sebou,
{{hlavný článok|Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002}}
{{hlavný článok|Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006}}
* od júla [[2010]] do apríla [[2012]] – minister zahraničných vecí Slovenskej republiky vo [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vláde Ivety Radičovej]].

== Pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky ==
* [[1992]] – zvolený za poslanca vtedy ešte do [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] za KDH, člen výboru pre rozpočet a financie,
* [[1994]]{{--}}[[1998]] – zvolený za poslanca za KDH,
* [[1998]]{{--}}[[2002]] – zvolený za poslanca za SDK, mandát neuplatnil, pretože sa stal predsedom [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|vlády SR]],
* [[2002]]{{--}}[[2006]] – zvolený za poslanca za SDKÚ, mandát neuplatnil, pretože sa stal predsedom [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|vlády SR]],
* [[2006]]{{--}}[[2010]] – zvolený za poslanca za SDKÚ, člen Zahraničného výboru NR SR,
* volebné obdobie 2010{{--}}2012 – nebol poslancom NR SR – odstúpil z kandidátky SDKÚ-DS pre aféru s financovaním SDKÚ-DS,
* [[2012]]{{--}}[[2016]] – zvolený za poslanca za SDKÚ, člen Zahraničného výboru NR SR, v roku [[2014]] vystúpil zo strany, zostal poslancom

== Ocenenia ==
* 2003: čestný doktorát udelený [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskou univerzitou v Žiline]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Udelené tituly „doctor honoris causa“ | url = https://www.uniza.sk/index.php/component/content/article/2-uncategorised/1315-udelene-tituly-docent-3?Itemid=101 | vydavateľ = uniza.sk | dátum vydania = 2017-03-16 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-12-11 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20231211113206/https://www.uniza.sk/index.php/component/content/article/2-uncategorised/1315-udelene-tituly-docent-3?Itemid=101 | dátum archivácie = 2023-12-11 }}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
S manželkou Evou&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Frank | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Eva Dzurindová by maratón nezabehla a z behu nemá žiadny extra pocit | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4719297/eva-dzurindova-by-maraton-nezabehla-a-z-behu-nema-ziadny-extra-pocit.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2000-07-01 | dátum prístupu = 2023-09-12}}&lt;/ref&gt; majú dcéry Zuzanu (* 1985), ktorá je divadelnou a filmovou scenáristkou&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Dzurindova | url = https://www.midpoint-institute.eu/en/person/zuzana-04Uuq4 | vydavateľ = midpoint-institute.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a Janu (* 1988),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Běžecké tabulky : Jana Šoková, 1988, SR | url = https://www.behej.com/index.php/bezecke-tabulky/zavodnici/224092-sokova-jana | vydavateľ = behej.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ktorá vyštudovala sociálnu antropológiu a medzinárodné vzťahy a v súčasnosti (2023) sa spolu s otcom angažuje v politickej strane [[Modrí, Most – Híd]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Expremiér Dzurinda zakladá stranu aj s dcérou Janou | periodikum = Ženy v meste | odkaz na periodikum =  | url = https://www.zenyvmeste.sk/jana-sokova-dzurindova-dcera-mikulas-dzurinda-zaklada-stranu | issn =  | vydavateľ = Webinak | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-22 | dátum prístupu = 2023-09-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231003105551/https://www.zenyvmeste.sk/jana-sokova-dzurindova-dcera-mikulas-dzurinda-zaklada-stranu | dátum archivácie = 2023-10-03 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|Prvá vláda Mikuláša Dzurindu]]
* [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|Druhá vláda Mikuláša Dzurindu]]
* [[MODRÍ – ES]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|q|commonscat=Mikuláš Dzurinda}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.vlada.gov.sk/mikulas-dzurinda/ Mikuláš Dzurinda] – životopis na webe Úradu vlády SR
* [http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=171 Mikuláš Dzurinda] – profil na webe Národnej rady SR
* [https://twitter.com/MDzurinda Mikuláš Dzurinda] na Twitteri
* [https://www.teraz.sk/tag/mikulas-dzurinda Spravodajstvo týkajúce sa Mikuláša Dzurindu] na portáli Teraz.sk TASR
* [https://sita.sk/osobnosti/mikulas-dzurinda/ Spravodajstvo týkajúce sa Mikuláša Dzurindu] na portáli agentúry SITA

{{SDKÚ-DS}}
{{Vláda Slovenska z 15. marca 1994}}
{{Vláda Slovenska z 30. októbra 1998}}
{{Vláda Slovenska zo 16. októbra 2002}}
{{Vláda Slovenska z 8. júla 2010}}
{{Predsedovia vlády Slovenska}}
{{Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky}}
{{Ministri dopravy Slovenskej republiky}}
{{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Dzurinda, Mikuláš}}
[[Kategória:Osobnosti zo Spišského Štvrtka]]
[[Kategória:Absolventi Žilinskej univerzity v Žiline]]
[[Kategória:Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Ministri dopravy Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]]
[[Kategória:Politici KDH]]
[[Kategória:Politici SDK]]
[[Kategória:Politici SDKÚ]]
[[Kategória:Politici Modrých]]
[[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (1992 – 1994)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (1998 – 2002)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2006 – 2010)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]]
[[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Žilinskej univerzity v Žiline]]</text>
      <sha1>pohz87hkkvvckh1w5wppm5nbny1aq5d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Svit (mesto)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6764</id>
    <revision>
      <id>8244837</id>
      <parentid>8202199</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:19:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39088-75</username>
        <id>299919</id>
      </contributor>
      <comment>Maťadáša</comment>
      <origin>8244837</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22168" sha1="cmmr9onvwaoz9xk7n53yub68lmwlgmb" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Svit
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Svit-2.jpg
 | Popis obrázku      = Pohľad na mesto Svit, v pozadí budova spoločnosti Chemosvit a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]
 | Znak               = Coat of Arms of Svit.svg
 | Vlajka             = Svit-poprad-flag.svg
 | Kraj               = Prešovský
 | Okres              = Poprad
 | Región             = Spiš
 | Časti              = 
 | Rieka              = [[Poprad (rieka)|Poprad]]
 | Rieka 1            = [[Mlynica (rieka)|Mlynica]]
 | Zemepisná šírka    = 49.0582889
 | Zemepisná dĺžka    = 20.2024694
 | Nadmorská výška    = 725
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1934
 | Starosta           = Dáša Vojsovičová&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]]
 | PSČ                = 059 21
 | Kód                = 523925
 | EČV                = PP
 | Predvoľba          = +421-52
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Hviezdoslavova 268/32&lt;br/&gt;059 21 Svit
 | E-mail             = msu@svit.sk
 | Telefón            = 052 / 7875 111
 | Fax                = 052 / 775 61 40
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.svit.sk
 | Commons            = Svit
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
'''Svit''' (v rokoch 1948 až 1989 Maťadáša) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Okres Poprad|okrese Poprad]]. Je jedným z najmladších na Slovensku. Založil ho [[Jan Antonín Baťa]].

== Poloha ==
Leží v severozápadnej časti [[Spiš (región)|Spiša]], {{km|7}} západne od [[Poprad]]u medzi [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokými Tatrami]] a [[Kozie chrbty|Kozími chrbtami]] na [[rieka|rieke]] [[Poprad (rieka)|Poprad]] v [[Popradská kotlina|Popradskej kotline]]. Obklopené je zo severu, západu aj juhu lesmi. Z východnej a severovýchodnej strany ležia okolo mesta polia. 

=== Vodné toky ===
Najvýznamnejším vodným tokom na území mesta je rieka [[Poprad (rieka)|Poprad]]. Do nej sprava ústi najprv riečka [[Mlynica (rieka)|Mlynica]] (do nej na území mesta ešte pravostranná [[Lopušná (prítok Mlynice)|Lopušná]] a ľavostranný [[Potôčik (prítok Mlynice)|Potôčik]]) a potom východne od mesta [[Háganský potok]].

== Dejiny ==
=== Založenie Svitu ===
Firma Baťa zamýšľala postaviť v Batizovciach pod Tatrami veľkú továreň na výrobu umelého hodvábu. Bola by to druhá tohto druhu na Slovensku po [[Senica|Senici]], ktorá zápasila s krízou. Túto informáciu priniesli 18. decembra 1934 [[Praha|pražské]] Haló noviny. [[9. marca]] [[1934]] sa obecné zastupiteľstvo [[Veľká|Veľkej]] rozhodlo, že odpredá firme [[Baťa]] zo [[Zlín]]a požadované pozemky na výstavbu novej [[továreň|fabriky]]. Baťa odkúpil od obce Veľká 101 katastrálnych jutár a 58 siah pasienkov (cca {{m2|581428}}) za 250 000 Kč. Veľká mala jedinú podmienku, a to aby sídlo firmy ležalo na velických pozemkoch, aby firma zamestnávala prevažne Veličanov a aby názov osady bol vždy uvádzaný ako časť Veľkej. To sa nestalo a preto Veličania niekoľkokrát požadovali, aby sa časť chotára, na ktorom bola postavená výskumná stanica, označovala „Baťova osada vo Veľkej“ a aby železničná stanica v [[Batizovce|Batizovciach]] niesla názov „Baťove závody Veľká“. Už o tri týždne neskôr sa začalo s výstavbou závodu a 7. novembra [[1935]] informovala československá tlač o tom, že Baťova batizovská továreň na umelý hodváb sa potešiteľne vyvíja. Bolo postavených vyše 40 rodinných domov a továreň zamestnávala už 700 robotníkov. [[29. januára]] [[1937]] sa obecné zastupiteľstvo uznieslo na označení „Obec Veľká – Osada Svit (názov nieslo mesto podľa mena prvého Baťovho podniku na tomto mieste: '''S'''-lovenské '''VI'''-zkózové '''T'''-ovárne)“, ktoré ostalo oficiálnym označením Svitu až do jeho osamostatnenia (podľa inej verzie je názov odvodený od stočeného ovčieho rúna – česky ''svitek''), hoci samotný závod stále používal označenie Batizovce. Od roku [[1937]] sa datuje aj používanie názvu Svit pre novú osadu.

Väčšina dnešného Svitu sa rozkladá na pozemkoch kedysi patriacich do katastra [[Veľká|Veľkej]], z menšej časti aj [[Batizovce|Batizoviec]], [[Spišská Teplica|Spišskej Teplice]] a [[Lučivná (okres Poprad)|Lučivnej]].

S výstavbou mesta sa začalo podľa územného plánu [[František Lydie Gahura|F.L. Gahuru]]. Vo výstavbe sa malo pokračovať na severnej strane železničnej trate podľa neskorších urbanistických návrhov, ale z pôvodného zámeru zostalo len torzo – železničná stanica s vitrážou od akademického maliara [[Vojtech Stašík|Vojtecha Stašíka]]. Neskôr tu vyrástlo sídlisko nielen s fabrikou, ale aj s bytmi, obchodmi, spoločenskými miestnosťami, službami, ba aj s vlastným hospodárstvom v blízkych Batizovciach. Rodinné domy vychádzajú z koncepcií súťaže na zlínske bývanie z roku [[1935]]. Najskôr sa postavili štandardné dvojdomy s plochými strechami, neskôr radové domy so šikmými strechami a nakoniec poschodové bytové domy. Osada sa postupne rozširovala, pribúdali nové domy pre robotníkov. Oficiálne sa osada stále považovala za kolóniu Veľkej, kde sídlil aj notariát, ale ako adresa pre korešpondenciu sa používali Batizovce. Ako prvé boli postavené elektráreň a výskumná stanica, kde mali vyskúšať výrobu umelého hodvábu a kvalitu vody. Časom pribudlo ďalších sedem domov.

=== Továrenská výroba ===
Vo februári [[1936]] bola spustená výroba. Roku [[1937]] bola spustená nová výroba striže, r. [[1938]] výroba celofánu a r. [[1939]] sa do Svitu presťahovala pančuchárska výroba z [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]. [[1. júla]] [[1936]] bol založený dobrovoľný hasičský zbor firmy Svit v Batizovciach.

=== Infraštruktúra ===
Na východ od továrne sa začalo s výstavbou obytných domov pre robotníkov. Vybudoval sa tiež obchodný dom, obchody, škola (výučba začala 1. 9. [[1936]]), na kraji mesta pribudli bitúnok a udiareň. [[14. novembra]] [[1936]] je vo Svite vybudovaný prvý úrad – ''Četnícka stanica''. Prvým narodeným Svitovčanom bol ''Vladimír Rusnák'', narodený 11. 9. [[1936]].

=== Druhá svetová vojna ===
Po vypuknutí [[SNP]] bolo vo Svite vyzbrojovacie stredisko dobrovoľníkov. Začiatkom septembra [[1944]] viedli povstalci o mesto Svit tuhé boje s fašistickými nemeckými jednotkami, útočiacimi za podpory tankov a letectva. Svit bol oslobodený 28. 1. [[1945]].

=== Samostatnosť ===
Svit sa osamostatnil [[4. júna]] [[1946]]. 1. 12. [[1947]] sa obyvatelia Svitu zišli na vlakovej stanici, aby prvýkrát privítali vlak, ktorý neprišiel do stanice Batizovce, ale do stanice Svit. [[Chemosvit]] a [[Tatrasvit]] do delimitácie v roku [[1951]] tvorili jeden celok Baťových závodov. Mesto sa postupne rozvíjalo, pribúdali vodojem, spoločenský dom, rybársky dom, regulácia rieky [[Poprad (rieka)|Poprad]], výstavba športovísk. Severne od Svitu vyrástla nová časť s rodinnými domami, Podskalka (medzi ľuďmi nazývaná ''Kanada'', podľa kanadských drevených domčekov, ktoré sa tu ako prvé začali stavať). [[30. mája]] [[1962]] osada dostala štatút mesta.

=== Súčasnosť ===
V súčasnosti pracuje v [[Priemysel|priemysle]] 70 % aktívneho obyvateľstva mesta. Vedúcim odvetvím je chemický priemysel zastúpený firmami Chemosvit, a.s., Tatrasvit, a.s. a Výskumným ústavom chemických vlákien, a.s. Chemosvit sa zaoberá výrobou umelých vlákien potom fóliami PE, BOPP a ich potlačou ([[flexotlač]], [[hĺbkotlač]]) a Tatrasvit výrobou bielizne a silónových pančúch. Menej významný je potravinársky priemysel (mäsokombinát, pekáreň). Mesto má pravidelný, mrežový [[pôdorys]]. V meste sídli okrem dvoch materských, dvoch základných škôl aj Stredná odborná škola polytechnická - Jana Antonína Baťu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sossvit.edupage.org/|titul=Stredná odborná škola polytechnická Jana Antonína Baťu|dátum prístupu=018-08-28}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Tomáš Baťa.JPG|náhľad|Socha [[Tomáš Baťa (1876)|Tomáša Baťu]] vo Svite]]
[[Súbor:Svit-3.jpg|náhľad|Budova Spolcentra vo Svite]]

== Kultúra a zaujímavosti ==
V meste funguje folklórny súbor Jánošík (vznikol r. [[1956]]), Detský folklórny súbor Jánošíček (r. [[1996]]) a Miešaný spevácky zbor Laudamus (r. [[1992]])

Erb mesta Svit bol vytvorený výtvarníkom pánom Štefanom Vartovníkom, rodákom zo Svitu. Heraldický register pri ministerstve vnútra Slovenskej republiky ho zaregistroval dňa 22. novembra 1982{{Bez citácie}} v tejto podobe: „''V modrom štíte strieborný tatranský štít preložený modrou priebežnou stuhou v tvare písmena S.''“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SVIT, okres Poprad | url = https://ives.minv.sk/heraldreg/detail?id_nositel=2399 | vydavateľ = Heraldický register Slovenskej republiky | dátum prístupu = 2024-12-05 | dátum archivácie = 20241205 | url archívu = https://web.archive.org/web/20241205194157/https://ives.minv.sk/heraldreg/detail?id_nositel=2399}}&lt;/ref&gt;

=== Pamiatky ===
V parku v blízkosti autobusovej stanice je inštalovaná socha – [[Tomáš Baťa ml.|Tomáša Baťu]]. Taktiež sa tam nachádza aj pomník padlým vojakom [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]].Na zmodernizovanom námestí je nainštalová busta zakladateľa Svitu – [[Ján Atonín Baťa|Jána Antonína Baťu]]

== Náboženstvo ==

=== Vyznania obyvateľov ===
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011, väčšina obyvateľov je [[Latinská cirkev|rímskokatolíckeho]] vyznania (52,37%). Ďalšie percentá tvoria [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici augsburgského vyznania]] (7,53%) a [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] (3,56%). Vo Svite žijú tiež [[Ateizmus|ateisti]] (20,28%), [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]], veriaci iných cirkví a tiež veriaci nezaregistrovaných cirkví. Pri sčítaní obyvateľstva 14,9% obyvateľstva neuviedlo svoje náboženstvo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB 2011|url=https://census2011.statistics.sk/tabulky.html|vydavateľ=census2011.statistics.sk|dátum prístupu=2019-03-24}}&lt;/ref&gt;

=== Farnosť sv. Jozefa robotníka Svit ===
Farnosť sv. Jozefa robotníka vo Svite je rímskokatolícka farnosť spadajúca pod dekanát Poprad a Spišskú diecézu. Hlavným  farským chrámom farnosti je Chrám sv. Jozefa robotníka. Okrem neho spadá pod správu farnosti Svit aj chrám sv. Cyrila a Metoda vo Svite-Podskalke. Súčasným farárom je ThDr.Štefan Vitko, PhD., ktorý v spolupráci s dvoma kaplánmi (Mgr. Marek Suchanovský a Paedr. Michal Pavol) zabezpečuje chod farnosti. V minulosti , od roku [[1996]],  bola farnosť spravovaná Mgr. Jánom Čuchranom  a predtým PaedDr. Petrom Pitoniakom a Mons. Petrom Fidermákom, ktorý sa podieľal na stavbe farského chrámu. 

Vo farnosti pôsobia rehoľné sestry Kongregácie Služobníčok Najsvätejšej Panny Márie Nepoškvrnene počatej, akolyti, organisti, lektori, miništranti a kostolníci. Diecézny biskup každoročne dekrétom ustanovuje aj mimoriadnych „rozdávateľov“ sv. prijímania.  Vo farnosti pôsobia mnohé náboženské spolky, najmä Ružencové bratstvo, Nábožné Bratstvo škapuliarske-Svätý Škapuliar, modlitbové spoločenstvo Timotheos, spevokoly Slniečko a Hviezdičky a miešaný spevácky zbor Laudamus.

=== Farnosť sv. apoštolom rovným Cyrila a Metoda Svit - Podskalka ===
Gréckokatolícku farnosť sv. Cyrila a Metoda spravuje otec Martin Snak. Liturgia prebieha v kaplnke sv. Cyrila a Metóda vo Svite, ktorá je súčasťou chrámu sv. Jozefa robotníka. V súčasnosti prebiehajú stavebné práce na novej gréckokatolíckej farskej budove v blízkosti kostola a domu smútku.

=== Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Svit ===
Cirkevný zbor dlhé roky spravoval d.p,farár Daniel Midriak. V súčasnosti vo Svite pôsobí zborová farárka Mgr. Janka Maťová a zborový dozorca Miloš Teťuľa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svit | url = https://www.ecav.sk/vychodny-distrikt/tatransky-seniorat/svit | vydavateľ = www.ecav.sk | dátum prístupu = 2024-11-05}}&lt;/ref&gt;Služby Božie sa pravidelne slúžia v chráme Božom. Cirkevný zbor patrí do Tatranského seniorátu a teda do Východného dištriktu ECAV.

=== Náboženské stavby ===

==== Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa robotníka ====
Chrám sv. Jozefa robotníka je hlavným farským kostolom farnosti sv. Jozefa robotníka vo Svite. Jeho stavba sa začala v roku 1990 a dokončená bola v roku 1991. Kostol konsekroval dňa 6.7.1991 Jozef Kardinál Tomko. Základný kameň posvätil sv. Ján Pavol II osobne pri jeho prvej návšteve Slovenskej republiky. Celý chrám bol postavený svojpomocne veriacimi zo Svitu a okolia. Najväčšiu zásluhu na vybudovaní chrámu mal Mons. Peter Fidermák. Hlavným projektantom bol Ing.Arch. Marián Sitarčík. Stavba kostola si vyžadovala veľké finančné i materiálne náklady. Pomohli iné farnosti, pravidelne organizované zbierky a vystúpenia mládežnickeho zboru TatraSong pod vedením Petra Jureka. V súčasnosti je to tretí najväčší kostol v diecéze Spiš (prvý je Katedrála sv. Martina v Sp. Kapitule a druhý je Konkatedrála Sedembolestnej P. Márie v Poprade).

==== Rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda ====

==== Evanjelický a.v. kostol ====
== Šport ==
[[Súbor:Svit (Slovakia).JPG|náhľad|Mestečko Svit pod hrebeňmi [[Tatry|Tatier]]]]

=== Plaváreň ===
V juhovýchodnej časti mesta v minulosti nazývanej Sídlisko „A“ sa nachádza [[plaváreň]] s {{m|25|m}} [[Plavecký bazén|bazénom]] (hĺbka 120 – {{cm|180|m}}, teplota vody 27 °C) a detským bazénom 9 x {{m|9|m}} (40 – {{cm|80|m}}, 30 °C) s parnou [[sauna|saunou]], posilňovňou, masážami a saňovými kúpeľami.

=== Lyžovanie ===
V juhozápadnej časti mesta leží [[Lopušná dolina (rekreačné stredisko)|Lopušná dolina]], kde je vybudované moderné lyžiarske stredisko. Lyžiarske vleky sú po oboch stranách hrebeňa, nachádza sa tam hotel Lopušná Dolina (stredisko ''Chemosvit'' ) a chata (stredisko SkiTatry-''Tatrasvit''). Zjazdovky majú umelé zasnežovanie aj umelé osvetlenie pre nočné lyžovanie, taktiež sa tu nachádza U-rampa pre [[Snowboarding|snowboardistov]]. Samotné stredisko, označované ako Svit – Lopušná dolina, však leží v katastrálnom území obce [[Lučivná (okres Poprad)|Lučivná]].

=== Turistika ===
[[Štátna prírodná rezervácia Baba|Baba]] ({{ha|205|m}}), ochrana vzácnych rastlinných a živočíšnych spoločenstiev na [[Dolomit (hornina)|dolomitickom]] podklade. Výskyt mnohých [[relikt]]ov. Prírodná rezervácia sa nachádza v tesnej blízkosti mesta Svit&lt;ref&gt;{{ŠZOCHČPSR|1063}}&lt;/ref&gt;.Kozí Kameň {{mnm|1255}} – európske rozvodie Čierneho a Baltského mora.

=== Svitské jazerá ===
V katastri mesta Svit sa nachádzajú tri jazerá nazývané aj Bagroviská. Tie postupne prechádzajú premenou na oddychovú zónu. Na ich premene spolupracuje mesto Svit s občianskym združením Svitskí rybári.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bagroviská vo Svite sa menia na jazerá, v každom budú iné ryby|periodikum=[[Aktuality.sk]]|odkaz na periodikum=|dátum=2021-05-08|priezvisko=Nemec|meno=Marek|url=https://www.aktuality.sk/clanok/885152/bagroviska-pri-svite-sa-menia-na-jazera-v-kazdom-budu-ine-ryby/}}&lt;/ref&gt; Najzásadnejšou zmenou prejde Svitské [[Pstruh dúhový|pstruhové]] jazero ležiace pred diaľnicou D1 v smere od Svitu do Batizoviec. Južný a západný breh jazera bude určený na rekreáciu, severný a východný breh zase pre športový rybolov. Ďalšia vodná plocha poslúži na rybolov [[Kapor obyčajný|kaprov]] a do najmenšieho jazera nasadili [[Sumec západný|sumce]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Svitské sumcové jazero|periodikum=svitskejazera.sk|dátum=2022-01-01|url=http://www.svitskejazera.sk/page4.html}}&lt;/ref&gt;

=== Cyklistika ===
Na brehu rieky [[Poprad (rieka)|Poprad]] od západnej časti mesta (z Lopušnej doliny) je vybudovaný chodník po celej dĺžke mesta (od roku [[1994]]), ktorý je na napojený (od roku [[2004]]) na novovybudovaný cyklistický chodník až do mesta [[Poprad]] (cca {{km|9|m}}).Vo východnej časti mesta, hneď vedľa chodníka sa nachádza Studnička – zdroj kvalitnej pitnej vody. Náročnejší cyklisti môžu pokračovať ďalej do Lopušnej doliny, cez ktorú sa asfaltovými a poľnými cestami dostanú buď do [[Šuňava|Šuňavy]] alebo opačným smerom do [[Spišská Teplica|Spišskej Teplice]], prípadne do [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]] – do [[Vikartovce|Vikartoviec]].Výborné podmienky aj pre horskú cyklistiku, ktorá tu má dlhú tradíciu.

=== Inline korčuľovanie ===
Na [[In-line korčule|inline]] korčuľovanie je možné využiť cyklistický chodník vedúci po brehu rieky [[Poprad (rieka)|Poprad]] medzi Svitom a [[Poprad]]om, ďalej pokračujúci po celej dĺžke mesta a poza priemyselnú zónu (popod les). Taktiež pri hoteli ''Mladosť'' je vybudovaný malý skatepark s malou U-rampou a zopár prekážkami.

=== Basketbal ===
Mesto Svit je od roku 1947 domovom úspešného basketbalového klubu [[BK Iskra Svit]], ktorý dlhé roky nastupuje v najvyššej slovenskej basketbalovej súťaži{{--}}[[Basketbalová extraliga mužov|extralige]]. Svitskí basketbalisti vyhrali extraligu v sezóne 2002/2003, osemkrát boli na treťom a päťkrát na druhom mieste konečného poradia súťaže. Úspechy zaznamenali aj počas éry [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], kedy dokonca vyhrali [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|celoštátnu súťaž]] v sezóne 1961/1962. Taktiež vyhrali päťkrát [[Slovenský pohár v basketbale mužov|slovenský pohár]] (1998, 2001, 2005, 2014 a 2023).

=== Futbal ===
Futbal má vo Svite taktiež dlhoročnú tradíciu, počas vojnových rokov hrávali Sviťania pod názvom AC Svit aj najvyššiu súťaž vo vtedajšom [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskom štáte]]. V povojnovom období sa svitskí futbalisti väčšinou pohybovali v nižších súťažiach, hlavne v divízii, teda štvrtej lige. V sezónach 1997/1998 a 2016/2017 skončili na štvrtom mieste v [[3. liga|tretej najvyššej súťaži]]. V roku 2026 po problémoch s financiami a počtom hráčov nastupovali v 7. lige Podtatranského futbalového zväzu.

=== Pravidelné podujatia ===
Medzi pravidelné podujatia patrí každoročný Škoda Horal MTB maratón. Koná sa v [[august]]e a najnáročnejšia trasa vedie cez [[Spišská Teplica|Spišskú Teplicu]] a [[Spišské Bystré]] na [[Kráľova hoľa|Kráľovu hoľu]], odtiaľ do [[Liptovská Teplička|Liptovskej Tepličky]], [[Šuňava|Šuňavy]] a cez Lopušnú dolinu do Svitu.

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
[[Súbor:Svit (Chemosvit).JPG|náhľad|Budova pri vstupe do spoločnosti Chemosvit]]
=== Doprava ===
Mesto Svit leží na medzinárodnej ceste [[Európska cesta 50|E 50]]. Zo Svitu cez [[Batizovce]] a [[Gerlachov (okres Poprad)|Gerlachov]] vedie cesta do [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianky]] vo [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatrách]]. V meste sa nachádza [[Železničná stanica Svit|železničná stanica]], ktorou prechádza ním železničná trať [[Železničná trať Žilina – Košice|Žilina – Košice]]. Na stanici stoja len osobné vlaky a nákladné vlaky. Najväčším zamestnávateľom vo Svite je spoločnosť [[Chemosvit]] aj spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami. 

=== Školstvo ===
[[Základná škola|Základné školy]] sú na Komenského ulici a na Mierovej ulici. Od roku 2017 základná škola na Mierovej ulici sa spojila so ZUŠ-Základná umelecká škola(Spojená škola Mierová) 1. 7. [[2005]] vznikla vo Svite spojením Stredného odborného učilišťa SOU-textilného, SOU-chemického a Strednej priemyselnej školy – Stredná odborná škola. Strednej priemyselnej škole od 1. septembra 2018 bol pridelený  aj prívlastok „polytechnická“. Po novom teda škola nesie oficiálny názov &quot;Stredná odborná škola polytechnická J. A. Baťu“. Súkromná Základná umelecká škola Fantázia sídli na Ulici Komenského. V meste fungujú aj dve materské školy, prvá mestská na Mierovej ulici (povyše spojene školy) a cirkevná materská škola Gianny Beretty Mollovej, so sídlom v rámci farskej budovy. 

== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Česko}} [[Česká Třebová]], [[Česko]], [[2005]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Knurów]], [[Poľsko]], [[2000]]
* {{Minivlajka|Taliansko}} [[San Lorenzo in Campo]], 2016
* {{Minivlajka|Slovensko}} [[Partizánske]], 2016

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* Dulla M., Lukáč M.: Architektúra Slovenska v 20.storočí, vydavateľstvo Slovart, Bratislava, 2002
* Slov.ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok A-J, vydavateľstvo OBZOR, Bratislava, 1967
* Slov.ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok R-Ž, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], Bratislava, 1969
* Encyklopedický časopis: PYRAMÍDA, august 1985, ročník XV

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Svit}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}


{{Obce okresu Poprad}}

[[Kategória:Svit (mesto)| ]]
[[Kategória:Okres Poprad]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]</text>
      <sha1>cmmr9onvwaoz9xk7n53yub68lmwlgmb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244840</id>
      <parentid>8244837</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:22:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-39088-75|~2026-39088-75]] ([[User_talk:~2026-39088-75|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ</comment>
      <origin>8202199</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22131" sha1="r5qjzogscv5xxieg3m1bnx17bdtjyff" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Svit
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Svit-2.jpg
 | Popis obrázku      = Pohľad na mesto Svit, v pozadí budova spoločnosti Chemosvit a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]
 | Znak               = Coat of Arms of Svit.svg
 | Vlajka             = Svit-poprad-flag.svg
 | Kraj               = Prešovský
 | Okres              = Poprad
 | Región             = Spiš
 | Časti              = 
 | Rieka              = [[Poprad (rieka)|Poprad]]
 | Rieka 1            = [[Mlynica (rieka)|Mlynica]]
 | Zemepisná šírka    = 49.0582889
 | Zemepisná dĺžka    = 20.2024694
 | Nadmorská výška    = 725
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1934
 | Starosta           = Dáša Vojsovičová&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]]
 | PSČ                = 059 21
 | Kód                = 523925
 | EČV                = PP
 | Predvoľba          = +421-52
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Hviezdoslavova 268/32&lt;br/&gt;059 21 Svit
 | E-mail             = msu@svit.sk
 | Telefón            = 052 / 7875 111
 | Fax                = 052 / 775 61 40
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.svit.sk
 | Commons            = Svit
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
'''Svit''' je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Okres Poprad|okrese Poprad]]. Je jedným z najmladších na Slovensku. Založil ho [[Jan Antonín Baťa]].

== Poloha ==
Leží v severozápadnej časti [[Spiš (región)|Spiša]], {{km|7}} západne od [[Poprad]]u medzi [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokými Tatrami]] a [[Kozie chrbty|Kozími chrbtami]] na [[rieka|rieke]] [[Poprad (rieka)|Poprad]] v [[Popradská kotlina|Popradskej kotline]]. Obklopené je zo severu, západu aj juhu lesmi. Z východnej a severovýchodnej strany ležia okolo mesta polia. 

=== Vodné toky ===
Najvýznamnejším vodným tokom na území mesta je rieka [[Poprad (rieka)|Poprad]]. Do nej sprava ústi najprv riečka [[Mlynica (rieka)|Mlynica]] (do nej na území mesta ešte pravostranná [[Lopušná (prítok Mlynice)|Lopušná]] a ľavostranný [[Potôčik (prítok Mlynice)|Potôčik]]) a potom východne od mesta [[Háganský potok]].

== Dejiny ==
=== Založenie Svitu ===
Firma Baťa zamýšľala postaviť v Batizovciach pod Tatrami veľkú továreň na výrobu umelého hodvábu. Bola by to druhá tohto druhu na Slovensku po [[Senica|Senici]], ktorá zápasila s krízou. Túto informáciu priniesli 18. decembra 1934 [[Praha|pražské]] Haló noviny. [[9. marca]] [[1934]] sa obecné zastupiteľstvo [[Veľká|Veľkej]] rozhodlo, že odpredá firme [[Baťa]] zo [[Zlín]]a požadované pozemky na výstavbu novej [[továreň|fabriky]]. Baťa odkúpil od obce Veľká 101 katastrálnych jutár a 58 siah pasienkov (cca {{m2|581428}}) za 250 000 Kč. Veľká mala jedinú podmienku, a to aby sídlo firmy ležalo na velických pozemkoch, aby firma zamestnávala prevažne Veličanov a aby názov osady bol vždy uvádzaný ako časť Veľkej. To sa nestalo a preto Veličania niekoľkokrát požadovali, aby sa časť chotára, na ktorom bola postavená výskumná stanica, označovala „Baťova osada vo Veľkej“ a aby železničná stanica v [[Batizovce|Batizovciach]] niesla názov „Baťove závody Veľká“. Už o tri týždne neskôr sa začalo s výstavbou závodu a 7. novembra [[1935]] informovala československá tlač o tom, že Baťova batizovská továreň na umelý hodváb sa potešiteľne vyvíja. Bolo postavených vyše 40 rodinných domov a továreň zamestnávala už 700 robotníkov. [[29. januára]] [[1937]] sa obecné zastupiteľstvo uznieslo na označení „Obec Veľká – Osada Svit (názov nieslo mesto podľa mena prvého Baťovho podniku na tomto mieste: '''S'''-lovenské '''VI'''-zkózové '''T'''-ovárne)“, ktoré ostalo oficiálnym označením Svitu až do jeho osamostatnenia (podľa inej verzie je názov odvodený od stočeného ovčieho rúna – česky ''svitek''), hoci samotný závod stále používal označenie Batizovce. Od roku [[1937]] sa datuje aj používanie názvu Svit pre novú osadu.

Väčšina dnešného Svitu sa rozkladá na pozemkoch kedysi patriacich do katastra [[Veľká|Veľkej]], z menšej časti aj [[Batizovce|Batizoviec]], [[Spišská Teplica|Spišskej Teplice]] a [[Lučivná (okres Poprad)|Lučivnej]].

S výstavbou mesta sa začalo podľa územného plánu [[František Lydie Gahura|F.L. Gahuru]]. Vo výstavbe sa malo pokračovať na severnej strane železničnej trate podľa neskorších urbanistických návrhov, ale z pôvodného zámeru zostalo len torzo – železničná stanica s vitrážou od akademického maliara [[Vojtech Stašík|Vojtecha Stašíka]]. Neskôr tu vyrástlo sídlisko nielen s fabrikou, ale aj s bytmi, obchodmi, spoločenskými miestnosťami, službami, ba aj s vlastným hospodárstvom v blízkych Batizovciach. Rodinné domy vychádzajú z koncepcií súťaže na zlínske bývanie z roku [[1935]]. Najskôr sa postavili štandardné dvojdomy s plochými strechami, neskôr radové domy so šikmými strechami a nakoniec poschodové bytové domy. Osada sa postupne rozširovala, pribúdali nové domy pre robotníkov. Oficiálne sa osada stále považovala za kolóniu Veľkej, kde sídlil aj notariát, ale ako adresa pre korešpondenciu sa používali Batizovce. Ako prvé boli postavené elektráreň a výskumná stanica, kde mali vyskúšať výrobu umelého hodvábu a kvalitu vody. Časom pribudlo ďalších sedem domov.

=== Továrenská výroba ===
Vo februári [[1936]] bola spustená výroba. Roku [[1937]] bola spustená nová výroba striže, r. [[1938]] výroba celofánu a r. [[1939]] sa do Svitu presťahovala pančuchárska výroba z [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]. [[1. júla]] [[1936]] bol založený dobrovoľný hasičský zbor firmy Svit v Batizovciach.

=== Infraštruktúra ===
Na východ od továrne sa začalo s výstavbou obytných domov pre robotníkov. Vybudoval sa tiež obchodný dom, obchody, škola (výučba začala 1. 9. [[1936]]), na kraji mesta pribudli bitúnok a udiareň. [[14. novembra]] [[1936]] je vo Svite vybudovaný prvý úrad – ''Četnícka stanica''. Prvým narodeným Svitovčanom bol ''Vladimír Rusnák'', narodený 11. 9. [[1936]].

=== Druhá svetová vojna ===
Po vypuknutí [[SNP]] bolo vo Svite vyzbrojovacie stredisko dobrovoľníkov. Začiatkom septembra [[1944]] viedli povstalci o mesto Svit tuhé boje s fašistickými nemeckými jednotkami, útočiacimi za podpory tankov a letectva. Svit bol oslobodený 28. 1. [[1945]].

=== Samostatnosť ===
Svit sa osamostatnil [[4. júna]] [[1946]]. 1. 12. [[1947]] sa obyvatelia Svitu zišli na vlakovej stanici, aby prvýkrát privítali vlak, ktorý neprišiel do stanice Batizovce, ale do stanice Svit. [[Chemosvit]] a [[Tatrasvit]] do delimitácie v roku [[1951]] tvorili jeden celok Baťových závodov. Mesto sa postupne rozvíjalo, pribúdali vodojem, spoločenský dom, rybársky dom, regulácia rieky [[Poprad (rieka)|Poprad]], výstavba športovísk. Severne od Svitu vyrástla nová časť s rodinnými domami, Podskalka (medzi ľuďmi nazývaná ''Kanada'', podľa kanadských drevených domčekov, ktoré sa tu ako prvé začali stavať). [[30. mája]] [[1962]] osada dostala štatút mesta.

=== Súčasnosť ===
V súčasnosti pracuje v [[Priemysel|priemysle]] 70 % aktívneho obyvateľstva mesta. Vedúcim odvetvím je chemický priemysel zastúpený firmami Chemosvit, a.s., Tatrasvit, a.s. a Výskumným ústavom chemických vlákien, a.s. Chemosvit sa zaoberá výrobou umelých vlákien potom fóliami PE, BOPP a ich potlačou ([[flexotlač]], [[hĺbkotlač]]) a Tatrasvit výrobou bielizne a silónových pančúch. Menej významný je potravinársky priemysel (mäsokombinát, pekáreň). Mesto má pravidelný, mrežový [[pôdorys]]. V meste sídli okrem dvoch materských, dvoch základných škôl aj Stredná odborná škola polytechnická - Jana Antonína Baťu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://sossvit.edupage.org/|titul=Stredná odborná škola polytechnická Jana Antonína Baťu|dátum prístupu=018-08-28}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Tomáš Baťa.JPG|náhľad|Socha [[Tomáš Baťa (1876)|Tomáša Baťu]] vo Svite]]
[[Súbor:Svit-3.jpg|náhľad|Budova Spolcentra vo Svite]]

== Kultúra a zaujímavosti ==
V meste funguje folklórny súbor Jánošík (vznikol r. [[1956]]), Detský folklórny súbor Jánošíček (r. [[1996]]) a Miešaný spevácky zbor Laudamus (r. [[1992]])

Erb mesta Svit bol vytvorený výtvarníkom pánom Štefanom Vartovníkom, rodákom zo Svitu. Heraldický register pri ministerstve vnútra Slovenskej republiky ho zaregistroval dňa 22. novembra 1982{{Bez citácie}} v tejto podobe: „''V modrom štíte strieborný tatranský štít preložený modrou priebežnou stuhou v tvare písmena S.''“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SVIT, okres Poprad | url = https://ives.minv.sk/heraldreg/detail?id_nositel=2399 | vydavateľ = Heraldický register Slovenskej republiky | dátum prístupu = 2024-12-05 | dátum archivácie = 20241205 | url archívu = https://web.archive.org/web/20241205194157/https://ives.minv.sk/heraldreg/detail?id_nositel=2399}}&lt;/ref&gt;

=== Pamiatky ===
V parku v blízkosti autobusovej stanice je inštalovaná socha – [[Tomáš Baťa ml.|Tomáša Baťu]]. Taktiež sa tam nachádza aj pomník padlým vojakom [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]].Na zmodernizovanom námestí je nainštalová busta zakladateľa Svitu – [[Ján Atonín Baťa|Jána Antonína Baťu]]

== Náboženstvo ==

=== Vyznania obyvateľov ===
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011, väčšina obyvateľov je [[Latinská cirkev|rímskokatolíckeho]] vyznania (52,37%). Ďalšie percentá tvoria [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici augsburgského vyznania]] (7,53%) a [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] (3,56%). Vo Svite žijú tiež [[Ateizmus|ateisti]] (20,28%), [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]], veriaci iných cirkví a tiež veriaci nezaregistrovaných cirkví. Pri sčítaní obyvateľstva 14,9% obyvateľstva neuviedlo svoje náboženstvo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB 2011|url=https://census2011.statistics.sk/tabulky.html|vydavateľ=census2011.statistics.sk|dátum prístupu=2019-03-24}}&lt;/ref&gt;

=== Farnosť sv. Jozefa robotníka Svit ===
Farnosť sv. Jozefa robotníka vo Svite je rímskokatolícka farnosť spadajúca pod dekanát Poprad a Spišskú diecézu. Hlavným  farským chrámom farnosti je Chrám sv. Jozefa robotníka. Okrem neho spadá pod správu farnosti Svit aj chrám sv. Cyrila a Metoda vo Svite-Podskalke. Súčasným farárom je ThDr.Štefan Vitko, PhD., ktorý v spolupráci s dvoma kaplánmi (Mgr. Marek Suchanovský a Paedr. Michal Pavol) zabezpečuje chod farnosti. V minulosti , od roku [[1996]],  bola farnosť spravovaná Mgr. Jánom Čuchranom  a predtým PaedDr. Petrom Pitoniakom a Mons. Petrom Fidermákom, ktorý sa podieľal na stavbe farského chrámu. 

Vo farnosti pôsobia rehoľné sestry Kongregácie Služobníčok Najsvätejšej Panny Márie Nepoškvrnene počatej, akolyti, organisti, lektori, miništranti a kostolníci. Diecézny biskup každoročne dekrétom ustanovuje aj mimoriadnych „rozdávateľov“ sv. prijímania.  Vo farnosti pôsobia mnohé náboženské spolky, najmä Ružencové bratstvo, Nábožné Bratstvo škapuliarske-Svätý Škapuliar, modlitbové spoločenstvo Timotheos, spevokoly Slniečko a Hviezdičky a miešaný spevácky zbor Laudamus.

=== Farnosť sv. apoštolom rovným Cyrila a Metoda Svit - Podskalka ===
Gréckokatolícku farnosť sv. Cyrila a Metoda spravuje otec Martin Snak. Liturgia prebieha v kaplnke sv. Cyrila a Metóda vo Svite, ktorá je súčasťou chrámu sv. Jozefa robotníka. V súčasnosti prebiehajú stavebné práce na novej gréckokatolíckej farskej budove v blízkosti kostola a domu smútku.

=== Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Svit ===
Cirkevný zbor dlhé roky spravoval d.p,farár Daniel Midriak. V súčasnosti vo Svite pôsobí zborová farárka Mgr. Janka Maťová a zborový dozorca Miloš Teťuľa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svit | url = https://www.ecav.sk/vychodny-distrikt/tatransky-seniorat/svit | vydavateľ = www.ecav.sk | dátum prístupu = 2024-11-05}}&lt;/ref&gt;Služby Božie sa pravidelne slúžia v chráme Božom. Cirkevný zbor patrí do Tatranského seniorátu a teda do Východného dištriktu ECAV.

=== Náboženské stavby ===

==== Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa robotníka ====
Chrám sv. Jozefa robotníka je hlavným farským kostolom farnosti sv. Jozefa robotníka vo Svite. Jeho stavba sa začala v roku 1990 a dokončená bola v roku 1991. Kostol konsekroval dňa 6.7.1991 Jozef Kardinál Tomko. Základný kameň posvätil sv. Ján Pavol II osobne pri jeho prvej návšteve Slovenskej republiky. Celý chrám bol postavený svojpomocne veriacimi zo Svitu a okolia. Najväčšiu zásluhu na vybudovaní chrámu mal Mons. Peter Fidermák. Hlavným projektantom bol Ing.Arch. Marián Sitarčík. Stavba kostola si vyžadovala veľké finančné i materiálne náklady. Pomohli iné farnosti, pravidelne organizované zbierky a vystúpenia mládežnickeho zboru TatraSong pod vedením Petra Jureka. V súčasnosti je to tretí najväčší kostol v diecéze Spiš (prvý je Katedrála sv. Martina v Sp. Kapitule a druhý je Konkatedrála Sedembolestnej P. Márie v Poprade).

==== Rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda ====

==== Evanjelický a.v. kostol ====
== Šport ==
[[Súbor:Svit (Slovakia).JPG|náhľad|Mestečko Svit pod hrebeňmi [[Tatry|Tatier]]]]

=== Plaváreň ===
V juhovýchodnej časti mesta v minulosti nazývanej Sídlisko „A“ sa nachádza [[plaváreň]] s {{m|25|m}} [[Plavecký bazén|bazénom]] (hĺbka 120 – {{cm|180|m}}, teplota vody 27 °C) a detským bazénom 9 x {{m|9|m}} (40 – {{cm|80|m}}, 30 °C) s parnou [[sauna|saunou]], posilňovňou, masážami a saňovými kúpeľami.

=== Lyžovanie ===
V juhozápadnej časti mesta leží [[Lopušná dolina (rekreačné stredisko)|Lopušná dolina]], kde je vybudované moderné lyžiarske stredisko. Lyžiarske vleky sú po oboch stranách hrebeňa, nachádza sa tam hotel Lopušná Dolina (stredisko ''Chemosvit'' ) a chata (stredisko SkiTatry-''Tatrasvit''). Zjazdovky majú umelé zasnežovanie aj umelé osvetlenie pre nočné lyžovanie, taktiež sa tu nachádza U-rampa pre [[Snowboarding|snowboardistov]]. Samotné stredisko, označované ako Svit – Lopušná dolina, však leží v katastrálnom území obce [[Lučivná (okres Poprad)|Lučivná]].

=== Turistika ===
[[Štátna prírodná rezervácia Baba|Baba]] ({{ha|205|m}}), ochrana vzácnych rastlinných a živočíšnych spoločenstiev na [[Dolomit (hornina)|dolomitickom]] podklade. Výskyt mnohých [[relikt]]ov. Prírodná rezervácia sa nachádza v tesnej blízkosti mesta Svit&lt;ref&gt;{{ŠZOCHČPSR|1063}}&lt;/ref&gt;.Kozí Kameň {{mnm|1255}} – európske rozvodie Čierneho a Baltského mora.

=== Svitské jazerá ===
V katastri mesta Svit sa nachádzajú tri jazerá nazývané aj Bagroviská. Tie postupne prechádzajú premenou na oddychovú zónu. Na ich premene spolupracuje mesto Svit s občianskym združením Svitskí rybári.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bagroviská vo Svite sa menia na jazerá, v každom budú iné ryby|periodikum=[[Aktuality.sk]]|odkaz na periodikum=|dátum=2021-05-08|priezvisko=Nemec|meno=Marek|url=https://www.aktuality.sk/clanok/885152/bagroviska-pri-svite-sa-menia-na-jazera-v-kazdom-budu-ine-ryby/}}&lt;/ref&gt; Najzásadnejšou zmenou prejde Svitské [[Pstruh dúhový|pstruhové]] jazero ležiace pred diaľnicou D1 v smere od Svitu do Batizoviec. Južný a západný breh jazera bude určený na rekreáciu, severný a východný breh zase pre športový rybolov. Ďalšia vodná plocha poslúži na rybolov [[Kapor obyčajný|kaprov]] a do najmenšieho jazera nasadili [[Sumec západný|sumce]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Svitské sumcové jazero|periodikum=svitskejazera.sk|dátum=2022-01-01|url=http://www.svitskejazera.sk/page4.html}}&lt;/ref&gt;

=== Cyklistika ===
Na brehu rieky [[Poprad (rieka)|Poprad]] od západnej časti mesta (z Lopušnej doliny) je vybudovaný chodník po celej dĺžke mesta (od roku [[1994]]), ktorý je na napojený (od roku [[2004]]) na novovybudovaný cyklistický chodník až do mesta [[Poprad]] (cca {{km|9|m}}).Vo východnej časti mesta, hneď vedľa chodníka sa nachádza Studnička – zdroj kvalitnej pitnej vody. Náročnejší cyklisti môžu pokračovať ďalej do Lopušnej doliny, cez ktorú sa asfaltovými a poľnými cestami dostanú buď do [[Šuňava|Šuňavy]] alebo opačným smerom do [[Spišská Teplica|Spišskej Teplice]], prípadne do [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]] – do [[Vikartovce|Vikartoviec]].Výborné podmienky aj pre horskú cyklistiku, ktorá tu má dlhú tradíciu.

=== Inline korčuľovanie ===
Na [[In-line korčule|inline]] korčuľovanie je možné využiť cyklistický chodník vedúci po brehu rieky [[Poprad (rieka)|Poprad]] medzi Svitom a [[Poprad]]om, ďalej pokračujúci po celej dĺžke mesta a poza priemyselnú zónu (popod les). Taktiež pri hoteli ''Mladosť'' je vybudovaný malý skatepark s malou U-rampou a zopár prekážkami.

=== Basketbal ===
Mesto Svit je od roku 1947 domovom úspešného basketbalového klubu [[BK Iskra Svit]], ktorý dlhé roky nastupuje v najvyššej slovenskej basketbalovej súťaži{{--}}[[Basketbalová extraliga mužov|extralige]]. Svitskí basketbalisti vyhrali extraligu v sezóne 2002/2003, osemkrát boli na treťom a päťkrát na druhom mieste konečného poradia súťaže. Úspechy zaznamenali aj počas éry [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], kedy dokonca vyhrali [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|celoštátnu súťaž]] v sezóne 1961/1962. Taktiež vyhrali päťkrát [[Slovenský pohár v basketbale mužov|slovenský pohár]] (1998, 2001, 2005, 2014 a 2023).

=== Futbal ===
Futbal má vo Svite taktiež dlhoročnú tradíciu, počas vojnových rokov hrávali Sviťania pod názvom AC Svit aj najvyššiu súťaž vo vtedajšom [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskom štáte]]. V povojnovom období sa svitskí futbalisti väčšinou pohybovali v nižších súťažiach, hlavne v divízii, teda štvrtej lige. V sezónach 1997/1998 a 2016/2017 skončili na štvrtom mieste v [[3. liga|tretej najvyššej súťaži]]. V roku 2026 po problémoch s financiami a počtom hráčov nastupovali v 7. lige Podtatranského futbalového zväzu.

=== Pravidelné podujatia ===
Medzi pravidelné podujatia patrí každoročný Škoda Horal MTB maratón. Koná sa v [[august]]e a najnáročnejšia trasa vedie cez [[Spišská Teplica|Spišskú Teplicu]] a [[Spišské Bystré]] na [[Kráľova hoľa|Kráľovu hoľu]], odtiaľ do [[Liptovská Teplička|Liptovskej Tepličky]], [[Šuňava|Šuňavy]] a cez Lopušnú dolinu do Svitu.

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
[[Súbor:Svit (Chemosvit).JPG|náhľad|Budova pri vstupe do spoločnosti Chemosvit]]
=== Doprava ===
Mesto Svit leží na medzinárodnej ceste [[Európska cesta 50|E 50]]. Zo Svitu cez [[Batizovce]] a [[Gerlachov (okres Poprad)|Gerlachov]] vedie cesta do [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianky]] vo [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatrách]]. V meste sa nachádza [[Železničná stanica Svit|železničná stanica]], ktorou prechádza ním železničná trať [[Železničná trať Žilina – Košice|Žilina – Košice]]. Na stanici stoja len osobné vlaky a nákladné vlaky. Najväčším zamestnávateľom vo Svite je spoločnosť [[Chemosvit]] aj spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami. 

=== Školstvo ===
[[Základná škola|Základné školy]] sú na Komenského ulici a na Mierovej ulici. Od roku 2017 základná škola na Mierovej ulici sa spojila so ZUŠ-Základná umelecká škola(Spojená škola Mierová) 1. 7. [[2005]] vznikla vo Svite spojením Stredného odborného učilišťa SOU-textilného, SOU-chemického a Strednej priemyselnej školy – Stredná odborná škola. Strednej priemyselnej škole od 1. septembra 2018 bol pridelený  aj prívlastok „polytechnická“. Po novom teda škola nesie oficiálny názov &quot;Stredná odborná škola polytechnická J. A. Baťu“. Súkromná Základná umelecká škola Fantázia sídli na Ulici Komenského. V meste fungujú aj dve materské školy, prvá mestská na Mierovej ulici (povyše spojene školy) a cirkevná materská škola Gianny Beretty Mollovej, so sídlom v rámci farskej budovy. 

== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Česko}} [[Česká Třebová]], [[Česko]], [[2005]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Knurów]], [[Poľsko]], [[2000]]
* {{Minivlajka|Taliansko}} [[San Lorenzo in Campo]], 2016
* {{Minivlajka|Slovensko}} [[Partizánske]], 2016

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* Dulla M., Lukáč M.: Architektúra Slovenska v 20.storočí, vydavateľstvo Slovart, Bratislava, 2002
* Slov.ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok A-J, vydavateľstvo OBZOR, Bratislava, 1967
* Slov.ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok R-Ž, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], Bratislava, 1969
* Encyklopedický časopis: PYRAMÍDA, august 1985, ročník XV

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Svit}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}


{{Obce okresu Poprad}}

[[Kategória:Svit (mesto)| ]]
[[Kategória:Okres Poprad]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]</text>
      <sha1>r5qjzogscv5xxieg3m1bnx17bdtjyff</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Trenčín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7702</id>
    <revision>
      <id>8244835</id>
      <parentid>8241138</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:17:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39088-75</username>
        <id>299919</id>
      </contributor>
      <comment>Sto</comment>
      <origin>8244835</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="50698" sha1="g9dgk9yw99926phar5pol9visuu3uba" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Trenčín
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = Mesto módy
 | Obrázok            = Trenčiansky hrad.jpg
 | Popis obrázku      = Pohľad na Trenčiansky hrad
 | Znak               = Coat_of_Arms_of_Trenčín.svg
 | Vlajka             = Trencin-trencin-flag.svg
 | Kraj               = Trenčiansky
 | Okres              = Trenčín
 | Región             = Stredné Považie
 | Časti              = 
 | Rieka              = [[Váh]]
 | Rieka 1            = 
 | Zemepisná šírka    = 48.894167
 | Zemepisná dĺžka    = 18.040556
 | Nadmorská výška    = 217
 | Najvyšší bod       = Svitava
 | Najvyšší bod výška = 700
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1111
 | Starosta           = [[Richard Rybníček]]&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 911 01 - 08
 | Kód                = 505820
 | EČV                = TN, TC, TE
 | Predvoľba          = +421-32
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Mierové námestie 2&lt;br/&gt;911 64 Trenčín
 | E-mail             = msu@trencin.sk
 | Telefón            = 032 / 650 43 11
 | Fax                = 032 / 743 28 36
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.trencin.sk
 | Commons            = Trenčín
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
[[Súbor:Trencin (south-western part).JPG|thumb|Pohľad na juhozápadnú časť centra mesta z hradu.]]

'''Trenčín''' (v rokoch 1948 ež 1989 Sto, {{lat}}''Trentsinium/Trincinium''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Neue Beschreibung des Königreichs Ungarn|url=https://books.google.sk/books?id=TsEAAAAAcAAJ&amp;pg=PA261&amp;lpg=PA261&amp;dq=trincinium&amp;source=bl&amp;ots=ah4FDPz6Sh&amp;sig=ACfU3U3BSFj9pcaCGScA1XaHVfDtQW0ndg&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiVnZftxvz2AhURtKQKHRKCAk4Q6AF6BAgYEAM#v=onepage&amp;q=trincinium&amp;f=false|rok=1646|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: TsEAAAAAcAAJ|meno=Martin|priezvisko=Zeiller}}&lt;/ref&gt; alebo ''Laugaricio'', {{vjz|deu|''Trentschin''}}, {{v jazyku|hun|''Trencsén''}}, {{V jazyku|pol|''Trenczyn''}}) je jedno z troch najstarších slovenských [[mesto (Slovensko)|miest]] a najväčšie mesto [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]], ktorého je sídlom.

Trenčín sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Hlavným tokom v meste je rieka Váh. Mesto je vzdialené približne {{km|120|m}} severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – [[Bratislava|Bratislavy]]. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný [[Trenčiansky hrad]]. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe aj ako mesto módy.

Podľa Štatistického úradu SR je Trenčín 8. najväčším slovenským mestom podľa počtu obyvateľov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenska je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]], [[Ilava (okres)|Ilava]], [[Myjava (okres)|Myjava]], [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]], [[Partizánske (okres)|Partizánske]], [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]], [[Prievidza (okres)|Prievidza]], [[Púchov (okres)|Púchov]] a [[Trenčín (okres)|samotný Trenčín]].

Trenčiansky úsek stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnuce sa 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest – [[Nemšová]], [[Trenčianske Teplice]], [[Nová Dubnica]], [[Dubnica nad Váhom]] a [[Ilava]].

Trenčín je v roku [[2026]] jedným z dvoch [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskych hlavných miest kultúry]].

== Geografia ==
=== Vodné toky ===
* Cez mesto preteká rieka [[Váh]], do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva [[Nosický kanál]]. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje [[Biskupický kanál]].
* Na území mesta ďalej pri [[Sihoť (Trenčín)|Sihoti]] do Nosického kanála Váhu ústi [[Teplička (prítok Váhu, Trenčín)|potok Teplička]] (do nej zľava [[Opatovský potok]] a [[Kubrica (potok)|Kubrica]]), sprava sa do Váhu vlieva [[Orechovský potok (prítok Váhu)|Orechovský potok]].
* Západnou časťou mesta preteká ešte [[Zlatovský potok]], ktorý sa pod mestom vlieva do [[Drietomica|Drietomice]]. Južným okrajom územia mesta tečie aj [[Lavičkový potok]], ktorý je pravostranným prítokom [[Soblahovský potok|Soblahovského potoka]].
* Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu.

=== Pohoria ===
* Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát.
* Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu ({{mnm|363}}) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou [[Lesopark Brezina|lesoparku Brezina]].

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Trenčína}}
Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky [[Váh]] patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na [[Slovensko|Slovensku]]. O osídlení trenčianskej lokality už v [[Paleolit|dobe kamennej]] svedčia viaceré [[archeológia|archeologické]] nálezy.

Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k [[Dunaj]]u a vybudovali systém pevností – [[Limes Romanus]], postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. [[Rímsky nápis v Trenčíne|Pamätný nápis]] na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]] a jeho syna Commoda nad [[Kvádi|Kvádmi]] v roku [[179]] nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta [[Marcus Valerius Maximianus|Maximiána]]. Boje boli súčasťou veľkého vojenského konfliktu, odohrávajúceho sa od roku [[166]] do [[180]] – [[markomanské vojny|markomanských vojen]].

Za [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného [[Považie|Považia]] sa stala súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] pravdepodobne okolo roku [[1018]]. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom [[Trenčianska župa (Uhorsko)|trenčianskej kráľovskej stavovskej župy]].

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne [[Trenčiansky hrad]]. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší [[Hainburg an der Donau|Hainburg]] vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku [[1111]] na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom [[Lesopark Brezina|Brezina]], nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – [[Trenčianske Biskupice]]. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté.  

Počas vpádu na územie Slovenska v roku [[1241]] spustošili mesto [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Hrad pod velením župana [[Bohumír (župan)|Bohumíra]] náporu odolal&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatári vypálili Trenčín, odolal len hrad|url=https://mytrencin.sme.sk/c/20240998/tatari-vypalili-trencin-odolal-len-hrad.html|vydavateľ=mytrencin.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;. K novému rozkvetu sídla došlo po roku [[1275]], keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža [[Peter Čák|Petra Čáka]], a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]] stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku [[1324]] boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] povýšil roku [[1412]] Trenčín na [[slobodné kráľovské mesto]] s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia [[Budín]]a. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda Habsburského]] proti [[Ján Zápoľský|Jánovi Zápoľskému]] dobyl cisársky generál [[Katzianer]] v roku [[1528]] mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]]. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa [[2. október|2. októbra]] [[1663]] obyvatelia odrazili.
[[Súbor:Trenčín, pamätník M.R.Štefánika detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník gen. M. R. Štefánika]]
Veľké utrpenie zaznamenali [[Protihabsburské stavovské povstania|kurucké vojny]] v čase kuruckej blokády v rokoch [[1704]] – [[1708]]. [[3. august]]a [[1708]] sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami [[Soblahov]], [[Trenčianska Turná]] a [[Mníchova Lehota]] odohrala [[bitka pri Trenčíne|bitka]] medzi vojskami [[Siegbert Heister|Siegberta Heistera]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. O dva roky neskôr postihol mesto [[Mor (pestis)|mor]], ktorému podľahlo takmer 1 600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku [[1670]] bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku [[1790]] hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného [[Považie|Považia]], vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili [[železnica|železnicu]]. Výstavba [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskej železnice]] sa po mnohých prieťahoch začala až v roku [[1875]], ale po dosiahnutí [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] (1. júna [[1876]]) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla [[1879]]) sa železničná trať predĺžila do [[Istebník]]a, pričom [[železničná stanica]] v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do [[Žilina|Žiliny]] mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra [[1883]]. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínsku trať]], zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať [[Sereď]] – [[Galanta]], a tak mal Trenčín priame spojenie s [[Viedeň|Viedňou]] aj s [[Budapešť]]ou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra [[1888]], sa začala doprava aj na železničnej trati [[Trenčianska Teplá]] – [[Vlára]] – [[Uherský Brod]], čím sa sprístupnila aj cesta do [[Brno|Brna]].&lt;ref&gt;LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 – 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129 – 191&lt;/ref&gt; Železničné spojenie [[Považie|Považia]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] teda [[železnica]] z Trenčína do [[Topoľčany|Topoľčian]] bola vybudovaná v roku [[1901]].  Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj [[Priemysel|priemyslu]]. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]] sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo.

Roku [[1940]] mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku [[SNP]] mesto [[30. august]]a [[1944]]. Bolo tu zriadené veliteľstvo [[Sicherheitsdienst]]u a [[Gestapo|Gestapa]] a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]]. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez [[Váh]]. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili [[10. apríl]]a [[1945]], hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na [[Lesopark Brezina|Brezine]] odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. Po roku [[1948]] bol v meste fungujúci textilný priemysel zoštátnený, čím vznikli podniky ako Odevné závody, n.p., Merina, n.p., Kara, n.p. a iné. Mesto Trenčín sa stalo sídlom Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňal velenie nad celým Slovenskom a Severomoravským krajom. V 70.-tych rokoch došlo v centre k necitlivej výstavbe nových budov OV KSS, ONV, Centrumu, Gastrocentra a Okruhového domu armády, pričom bola nutná značná asanácia historického jadra. Do minulosti odišli ulice Hollého, Ľudový hájik, jedna strana Hviezdoslavovej, Sládkovičovej a Jaselskej ulice. V meste došlo k výstavbe veľkých sídlisk ako Juh, Soblahovská, Sihoť III-IV, čím sa rapídne zvýšil počet obyvateľov. V 80. rokoch došlo k výstavbe obchvatu mesta po novovybudovanej Električnej ulici. Takisto sa vybudovala na sídlisku Juh v štvorpruhovom profile Východná ulica, ktorá mala byť pokračovaním plánovaného juhovýchodného obchvatu. Na jej súčasnom konci sa malo vybudovať druhé depo pre MHD, pričom tu mali byť garážované najmä trolejbusy.

Po roku [[1989]] sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Rekonštrukciou prešlo Štúrovo námestie, parkovisko, ktoré tu existovalo bolo zrušené a bolo nahradené fontánou vodníka, ktorý pľuje vodu na námestie. Trenčín, sídlo [[Okres Trenčín|okresu]] a [[Trenčiansky kraj|kraja]], aj dnes patrí k  najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom&lt;ref&gt;[http://www.artattack.sk/mapa/TRENCIN/trencin01.htm http://www.artattack.sk]&lt;/ref&gt;.

== Pamiatky ==
[[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|alt=|náhľad|Trenčiansky hrad]]
[[Súbor:Trenčín synagóga ZSZ.jpg|náhľad|Synagóga v Trenčíne]]
{{Hlavný článok|Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne}}
* [[Trenčiansky hrad]] stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka [[Váh]], ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Rozširoval sa od [[13. storočie|13. storočia]]. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol [[Matúš Čák Trenčiansky]]. Po ňom hrad vlastnili aj [[Ľudovít Veľký]], [[Žigmund Luxemburský]], [[Štefan Zápoľský|Štefan]] a [[Ján Zápoľský]] a od roku [[1600]] [[Ilesháziovci]]. V roku [[1790]] hrad zničil požiar. V roku 1955 sa začala jeho postupná rekonštrukcia a konzervácia. 7. marca 2003 sa zrútila časť západného opevnenia.
* [[Farské schody v Trenčíne|Farské schody]] vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku [[1568]] s cieľom umožniť presun obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostole, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. [[1565]] pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. [[1708]]. Po obnove v r. [[1978]] – [[1981]] nadobudli schody svoj dnešný výzor.
* [[Farský kostol Narodenia Panny Márie]]
* [[Kostol sv. Kozmu a Damiána (Biskupice)|Kostol sv. Kozmu a Damiána]] v mestskej časti Biskupice patrí medzi najstaršie kostoly v Trenčíne. Datuje sa do pol. [[13. storočie|13. stor.]]
* Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
* [[Mestská brána v Trenčíne|Mestská brána]] je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba ''Dolná brána (Turecká)''. Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „''Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži''“.
* [[Rímsky nápis v Trenčíne|Rímsky nápis]] na hradnej skale pochádza z roku [[179]] ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias [[markomani|markomanských]] vojen. Prezimovali tu v osade [[Laugaricio]], ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za [[Hotel Tatra|hotelom]] Elizabeth.
* [[Morový stĺp]] so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na [[Mierové námestie (Trenčín)|Mierovom námestí]]. Vznikol v roku [[1712]] ako pamiatka na morovú epidémiu z roku [[1710]] na podnet župana grófa [[Mikuláš Ilešházi|Mikuláša Ilešháziho]].
*[[Kostol a kláštor piaristov]] (predtým jezuitov; tiež aj Piaristický kostol sv. Františka Xaverského) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle. V máji 2016 prebehla jeho vonkajšia rekonštrukcia.
* Evanjelický kostol postavený okolo roku [[1795]]
* [[Kaplnka sv. Anny (Trenčín)|Kaplnka sv. Anny]] je kaplnka postavená v r. [[1789]] na nám. sv. Anny.
* [[Synagóga v Trenčíne|Židovská synagóga]] [[Neológia (judaizmus)|neologického]] štýlu bola postavená v roku [[1913]] na mieste staršej synagógy.
*[[Katov dom v Trenčíne]] je dom, v ktorom sídlil mestský kat. V dome sa nachádza mučiareň. Nachádza sa priamo v centre mesta na Matúšovej ulici.

== Členenie mesta ==
=== Časti mesta ===
Trenčín má 4 hlavné mestské časti:
{| cellspacing=&quot;5&quot; cellpadding=&quot;5&quot; border=&quot;0&quot; width=&quot;96%&quot;
|-
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ Stred:'''
** Stred mesta
** Dolné mesto
** Dlhé Hony
** [[Noviny (Trenčín)|Noviny]]
** [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]]
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ [[Juh (Trenčín)]]:'''
** [[Juh (Trenčín)|Juh I.]]
** [[Juh (Trenčín)|Juh II.]]
** [[Juh (Trenčín)|Juh III.]]
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ Sever:'''
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť I.]]
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť II.]]
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť III.]]
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť IV.]]
** [[Opatová (Trenčín)|Opatová]]
** [[Pod Sokolice]]
** [[Kubrá]]
** [[Kubrica (Trenčín)|Kubrica]]
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ [[Západ (Trenčín)|Západ]]:'''
** Zámostie
** Kvetná
** [[Istebník (Trenčín)|Istebník]]
** [[Orechové]]
** [[Zlatovce]]
** [[Nové Zlatovce]]
** [[Záblatie]]
|-
|}
[[Súbor:Trencin Detail zo sidlíska Sihoť.jpg|náhľad|Železničná stanica a budova Generálneho štábu Ozbrojených síl v mestskej časti Sihoť.]]
[[Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|náhľad|Panelová výstavba na sídlisku Juh.]]
=== Ulice a námestia&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvodná stránka » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/ | vydavateľ = Mesto Trenčín | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín}}&lt;/ref&gt; ===
{{Hlavný článok|Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne}}[[Súbor:Evanjelický kostol, Trenčín (2008).jpg|náhľad|Evanjelický kostol a. v.]]
'''Ulice'''
* počet ulíc: 300
* počet námestí: 9

'''Námestia'''

* Mierové námestie
* Štúrovo námestie
* Námestie sv. Anny
* Námestie SNP
* Holubyho námestie
* Slnečné námestie
* Námestie Dr. prof. Hlaváča
* Mariánske námestie
* Námestie sv. rodiny

=== Rozloha a katastrálne územie ===
Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území (v zátvorke rok administratívneho pripojenia k Trenčínu):

* Hanzlíkov  {{ha|511.90|m}}  (1976)
* Istebník  {{ha|484.50|m}}  (1972)
* Kubrá  {{ha|764.30|m}}  (1975)
* Kubrica  {{ha|670.00|m}}  (1975)
* Orechové  {{ha|387.70|m}}  (1972)
* Opatová  {{ha|1422.20|m}}  (1985)
* Trenčianske Biskupice  {{ha|750.10|m}}  (1965)
* Záblatie  {{ha|883.60|m}}  (1985)
* Zlatovce  {{ha|807.30|m}}  (1976)
* Trenčín  {{ha|1518.10|m}}
Rozloha spolu: {{ha|8199.70|m}}

Hustota osídlenia: 720,05 osôb na km²

== Symboly mesta ==
=== Erb ===
Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku [[1324]]. Základom [[erb]]u Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu [[Rád johanitov|johanitov]] v meste.&lt;ref&gt;Sloboda, M., Vrzgulová, M., 2005. Trenčín – obrazkový sprievodca. MS Agency, Bratislava, 52 s.&lt;/ref&gt; Za socializmu bol baránok účelovo označovaný za symbol textilného priemyslu v Trenčíne (vlna).

V 70. rokoch 20. storočia uvažoval MsNV Trenčín o zmene erbu mesta na ozubené koleso pred hradbami. Táto myšlienka však nebola realizovaná.

=== Vlajka ===
Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom rohu vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.&lt;ref&gt;[https://trencin.sk/pre-obcanov/o-meste/symboly/ www.trencin.sk - symboly mesta]&lt;/ref&gt;

== Politika ==
=== Predstavitelia mesta ===
[[Súbor:Town hall of Trencin (1).jpg|náhľad|Mestská radnica]]
==== Mešťanostovia a starostovia ====
*[[1887]] – [[1918]] – Ernest Ucsnay (mešťanosta)
*[[1918]] – [[1919]] – Alexander Zeleny (mešťanosta)
*[[1919]] – [[1920]] – [[Jozef Laco]] (mešťanosta)
*[[1920]] – [[1922]] – Cyril Svoboda (mešťanosta)
*[[1923]] – [[1924]] – Ing. Gustáv Dohnányi (starosta)
*[[1924]] – [[1928]] – Rudolf Misz (starosta)
*[[1928]] – [[1939]] – Jozef Reihel (starosta)
*[[1939]] – [[1945]] – Dr. Ján Zaťko (starosta, neskôr vládny komisár a mešťanosta)
*[[1945]] – Štefan Markovič (mešťanosta)

==== Predsedovia MsNV ====
*[[1945]] – Ján Zeman 
*[[1945]] – [[1946]] – Ján Barták
*[[1946]] – [[1948]] – Dr. Jozef Baár
*[[1948]] – Ján Mikula
*[[1948]] – [[1949]] – Eduard Klčo
*[[1949]] – [[1951]] – Štefan Ondruška
*[[1952]] – [[1954]] – Vojtech Kianička
*[[1954]] – [[1971]] – Anton Tomáš
*[[1971]] – [[1977]] – Rudolf Pajtina
*[[1977]] – 1990 – Štefan Rehák

==== Primátori mesta ====
*[[1990]] – 1994 – Štefan Rehák (nezávislý)
*[[1994]] – [[2002]] – Ing. [[Jozef Žiška]] (nezávislý, neskôr SOP)
*[[2002]] – [[2003]] – Ing. [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]] (SDKÚ) (po menovaní za ministra obrany sa vzdal funkcie)
*[[2004]] – [[2010]] – Ing. [[Branislav Celler]] (SDKÚ-DS)
*[[2010]] – Mgr. [[Richard Rybníček]] (nezávislý)

== Obyvateľstvo ==
&lt;table&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td style=&quot;vertical-align:top&quot;&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
! colspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot; | Etnické zloženie obyvateľstva
|-
! Národnosť
!% (2011)
!% (2001)
|-
| Slováci
|85,22
| 95,29
|-
| Česi
|1,46
| 2,41
|-
| Maďari
|0,21
| 0,28
|-
| Moravania
|0,21
| 0,21
|-
| Rómovia
|0,03
| 0,08
|-
| Poliaci
|0,05
| 0,05
|-
| Nemci
|0,08
| 0,04
|-
| Rusíni
|0,05
| 0,04
|-
| Iní + nezistení
|12,69
| 1,6
|-
|}
&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;vertical-align:top&quot;&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
! colspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot; | Náboženské zloženie obyvateľstva
|-
! Náboženstvo
!% (2011)
! % (2001)
|-
| Rímskokatolícke
|54,22
| 65,76
|-
| Bez vyznania
|22,41
| 22,32
|-
| Evanjelická cirkev a. v.
|5,44
| 7,05
|-
| Gréckokatolícke
|0,43
| 0,32
|-
| Pravoslávie
|0,15
| 0,17
|-
| Iní + nezistení
|17,35
| 4,38
|-
|}
&lt;/td&gt;&lt;td&gt;
{| class=wikitable
!colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2011).
|-
! Obyvateľstvo spolu ||113 261
|-
| Slovenská ||101 469
|-
| Česká ||1 189
|-
| Maďarská ||165
|-
| Moravská ||156
|-
| Rómska ||50
|-
| Poľská ||40
|-
| Nemecká ||65
|-
| Rusínska ||39
|-
| Ukrajinská ||21
|-
| Chorvátska ||8
|}
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/table&gt;
'''Vývoj počtu obyvateľov mesta Trenčín od r. 1850 do r. 2022'''&lt;ref&gt;Retrospektivní lexokon obcí ČSSR 1850 – 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)&lt;/ref&gt;
{| style=&quot;text-align:center&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-

| '''Rok''' || [[1850]] || [[1869]] || [[1880]] || [[1890]] || [[1900]] || [[1910]] || [[1921]] || [[1930]] 
|[[1940]]|| [[1950]] || [[1961]] || [[1970]] || [[1980]] || [[1991]] || [[2001]]

|[[2011]]
|[[2018]]
|[[2019]]
|[[2020]]
|[[2021]]
|[[2022]]
|-
| '''Počet obyvateľov''' || 2 602 || 4 903 || 5 368 || 6 135 || 7 011 || 7 805 || 10 411 || 11 809 
|13 647|| 16 235 || 22 257 || 29 055 || 47 887 || 56 828 || 57 854 ||55 505 ||54 808&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Materiál na rokovanie Mestského Zastupiteľstva|url=https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/06/bod-17-Návrh-na-určenie-počtu-poslancov-a-volebné-obvody-2018.pdf|dátum vydania=04.07.2018|dátum prístupu=04.07.2018|vydavateľ=Mesto Trenčín}}&lt;/ref&gt;||55 383||55 416
|54 458
|54 107
|}

== Kultúra ==
[[File:1. máj v Trenčíne.tif|thumb|Oslavy Sviatku práce na Štúrovom námestí.]]
=== Galérie ===
* [[Galéria Miloša Alexandra Bazovského]] bola založená v roku 1969, roku  2001 bola presťahovaná do priestorov Maršovského paláca na Palackého ulici.
* Mestská galéria Trenčín
*Galéria Nová Vlna
*Galéria Vážka

=== Knižnice ===
* Verejná knižnica Michala Rešetku (5 pobočiek)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne | url = https://www.vkmr.sk/ | vydavateľ = www.vkmr.sk | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
* Ústredná knižnica Slovenskej armády
* Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka
* Knižnica Vysokej školy manažmentu / City University of Seattle - ''zrušená''&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VSM {{!}} CityU - Vysoká škola manažmentu | url = https://www.vsm.sk/svk/ | vydavateľ = www.vsm.sk | dátum prístupu = 2026-05-04}}&lt;/ref&gt;

=== Divadlo ===
* Mestské divadlo Trenčín (bývalé Trenčianske hradné divadlo)
* Hudobné divadlo Trenčín
* Divadlo Normálka
* Virtuálne divadlo Trenčín
* KKC Hviezda
* Okruhový dom armády (ODA) – využívaný na divadelné a koncertné podujatia

=== Múzeá ===
* [[Trenčianske múzeum]] - viaceré pobočky v meste 
* Letecké múzeum Hangár X

=== Hudba ===
* Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal
* Gulliver's Band
* Ľubor Martin Mikrostar
* [[Bez ladu a skladu]]
* [[Chór vážskych muzikantov]]
* [[Štefan Skrúcaný]]

=== Kiná ===
* Artkino Metro – ''dočasne zatvorené''
* Cinemax Trenčín
* Kino Hviezda

=== Pravidelné podujatia ===
V meste sa nachádza Výstavisko Expo center, predtým Výstavisko TMM (Trenčín mesto módy).
;Hudobné podujatia
* [[Pohoda (festival)|Pohoda Festival]] na Letisku Trenčín
* Jazz pod hradom
* Runway international rock festival

;Festivaly
* Divadelný festival Sám na javisku
*Filmový festival HoryZonty
*[[Pohoda (festival)]]
*[[Grape]]

;Výstavy
* Rock-Pop-Jazz

;Výstavisko Expo center
* Trenčín mesto módy
* SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky
* Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE)
* Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV
* Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu
* Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia
* Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania
* Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky
* Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl, Poľovníctvo a rybárstvo
* Beauty Slovakia
* Auto, moto show- medzinárodná výstava automobilov
* Výstava koní
* Burza starožitností a zberateľských predmetov

== Parky ==
* [[Lesopark Brezina]]
* Chránený areál Park Záblatie ({{ha|4.50|m}})
* Park M. R. Štefánika
* Park Pod Juhom

== Šport ==
* [[futbal]] – v  Trenčíne sa hrá najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu [[AS Trenčín]]
* [[ľadový hokej]] – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu [[Dukla Trenčín]]
* [[bandyhokej]]:&lt;ref&gt;[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/116-bandy-hokej-v-senici-uz-tuto-nedelu-prid-si-ho-vyskusat-na-zimak Bandy hokej v Senici už túto nedeľu, príď si ho vyskúšať na zimák]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/147-foto-senican-obnovuje-po-89-rokoch-na-slovensku-predchodcu-ladoveho-hokeja FOTO: Seničan obnovuje po 89 rokoch na Slovensku predchodcu ľadového hokeja ]&lt;/ref&gt;
* [[rýchlostná kanoistika|kanoistika]]- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, 	Kanoistický klub TTS Trenčín, 	TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub
* [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] – HK Štart Trenčín – Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) – (sezóna 2007/2008 – 5. miesto/12)
* [[florbal]] – [[ŠK 1. FBC Trenčín]], klub založený v roku 2005, v mužskej extralige počas svojej existencie získal sedem (do roku 2023) titulov majstra Slovenska, jedenkrát druhé a raz tretie miesto, čím sa stal najúspešnejším klubom na Slovensku Florbalový klub AS Trenčín- hrá najvyššiu florbalovu ligu(1 titul)

=== Športoviská v Trenčíne ===
==== Zimné štadióny ====
* [[Zimný štadión Pavla Demitru]] – domovský štadión Dukly Trenčín, nachádza sa na Považskej ulici
* Zimný štadión Mariána Gáboríka (predtým J&amp;T Arena) – menší zimný štadión v susedstve Dukly
* Hokejová akadémia v študentskom kampuse. Hlavná hala pre hokejove zapasy a druha hala pre tréningy. Hokejova akademia je pod sugesciou Strednej športovej školy v Trenčíne.

==== Futbalové štadióny ====
* Štadión na Sihoti- domovský štadión [[AS Trenčín]]
* Štadión Ozeta – ''zrušený''
* Štadión Pod Sokolicami – ''zrušený''

==== Športové haly ====
* Mestská športová hala – nachádza sa na Mládežníckej ulici
* Športová hala AŠK Dukla Trenčín – nachádza sa na Štefánikovej ulici
* Športova hala Arena Ostrov - nachadza sa na Ostrove

==== Plavárne a kúpaliská ====
* Mestská plaváreň
* Plaváreň na ZŠ Laca Novomeského
* Plaváreň na SPŠ stavebnej
* Plaváreň na ZŠ Na dolinách – ''nefunkčná''
* Letná plaváreň (asanovaná v roku 2013 v súvislosti s výstavbou nového železničného mosta)
* Letná plaváreň Za mostami (nefunkčná, prevádzka reštaurácie so zverincom)
* Letná plaváreň na Ostrove (v stavbe, nahradí súčasnú letnú plaváreň, ktorá ustúpi modernizovanej železnici)

Okrem vyššie uvedených športovísk buduje Mesto v jednotlivých častiach nové viacúčelové športoviská pri školách, ktoré sú prístupné aj verejnosti. Takisto je v meste viacero tenisových kurtov, skatepark, strelnice, vodácke základne, tanečné kluby a ostatné možnosti, ktoré poskytujú v Trenčíne zázemie pre akýkoľvek druh športu.

== Dopravná infraštruktúra ==
==== Železničná doprava ====
Mestom Trenčín prechádzajú 2 železničné trate- [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120 Bratislava- Žilina]], ktorej modernizácia je už dokončená a [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143 Trenčín- Chynorany]]. V roku [[2017]] bol odovzdaný do užívania nový železničný most, postavená je nová letná plaváreň, keďže stará ustúpila novému mostu. Pre obyvateľov asanovaných domov vystavalo mesto náhradné domy na novovzniknutých uliciach Slivková a Šafránová. Pripravený je tiež projekt rekonštrukcie autobusovej stanice, čím vznikne moderný autobusový terminál s priamym napojením na ŽST.&lt;ref&gt;http://trencin.sme.sk/c/6326208/autobusova-a-zeleznicna-stanica-sa-dockaju-rekonstrukcie.html&lt;/ref&gt;

Územie mesta Trenčín obsluhujú tieto štyri železničné stanice:
* [[Železničná stanica Trenčín]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]], [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]]) - ''Hlavná stanica''
* [[Železničná stanica Trenčín – Predmestie]] ([[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]])
* [[Železničná stanica Trenčín – Zlatovce]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]])
* Železničná zastávka Trenčín – Opatová ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]])

==== Cestná doprava ====
Katastrom mesta prechádza [[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] (úsek [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – [[Nemšová]]) a prieťahy štátnych ciest [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]] a [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]]. Plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]], ktorá odbremení vyťaženú štátnu cestu [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]], ktorá lemuje mesto Trenčín v juhozápadnom okraji.

V roku [[2011]] začala výstavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín, ktorého súčasťou je aj druhý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = TASR
  | titul = Most cez Váh začnú v Trenčíne stavať na jeseň
  | url = http://hnonline.sk/c1-51504230-most-cez-vah-zacnu-v-trencine-stavat-na-jesen
  | dátum vydania = 8.4.2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 4.5.2011
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Ten bol otvorený v [[Marec 2015|marci 2015]]. Tento obchvat v prvej etape odbremenil preťažený cestný most v centre a prevádza dopravu v smere na [[Dubnica nad Váhom|Dubnicu]] a do centra po štvorprúdovej Električnej ulici. V druhej etape bude obchvat pokračovať v lokalite Východnej ulice, tunelom prejde masívom Breziny a vyvedie dopravu do oblasti Kubrá, čím odbremení Hasičskú ulicu a najmä križovatku na Nám. SNP pred Hotelom Elizabeth (bývalý Hotel Tatra).

==== Letecká doprava ====
V mestskej časti [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]] na juhozápade mesta leží [[Letisko Trenčín|Trenčianske letisko]], ktoré slúži na vojenské, prípadne aj civilné účely. Na tomto letisku sa nachádza podnik [[Letecké opravovne Trenčín]], a.s., opravujúci lietadlá a vrtuľníky z celého sveta.

==== MHD ====
* Mestskú hromadnú dopravu v Trenčíne zabezpečuje na základe zmluvy o výkonoch vo [[verejný záujem|verejnom záujme]] dopravca [[Transdev Trenčín]].
* V Trenčíne jazdia denné autobusové linky: č. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 11, 23, 24, 25. Posilové: č. P5,P6,P7. Nočné: č. N1, N2, N3. Školské: A, B, C, D, E,F.  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = trencin.transdev.sk – Slovensko, Trenčín | url = https://trencin.transdev.sk/cestovny-poriadok/ | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* V minulosti sa uvažovalo aj o trolejbusovej doprave (známe sú plány prepojiť Trenčín s Dubnicou), táto myšlienka však neskôr upadla a naplno sa rozšírila len autobusová doprava.
* V budúcnosti sa počíta aj s možnosťou zapustenia koľají Bánoveckej trate na úroveň povrchu a jej využitia ako spojnice centra mesta s oblasťami na juhu mesta.{{Bez citácie}}

==== Vodná doprava ====
Trenčín leží na trase plánovanej [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]]. Vybudovaná je plavebná komora, ktorá slúži na prekonanie výškového rozdielu v mieste prehradenia rieky. V meste Trenčín sa plánuje aj výstavba [[prístav]]u, v súčasnosti sa v meste nachádza len menšie prístavisko určené primárne pre výletné, športové lode a lode vodných záchranárov a zimný prístav.

== Školstvo ==

=== Základné ===

==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trenčín ====

*[[Základná škola (Trenčín, Veľkomoravská 12)|Veľkomoravská ulica 12 (predtým 4. ZDŠ)]]
* Dlhé Hony 1 (predtým 5. ZDŠ)
* [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)|Bezručova 66 (predtým 6. ZDŠ)]]
* Hodžova 37 (predtým 7. ZDŠ)
* [[Základná škola (Trenčín, Novomeského 11)|L. Novomeského 11 (predtým 9. ZDŠ)]]
* Východná 9
* Na Dolinách 27 ([[Detské mestečko]])
* Kubranská cesta
* Potočná 86 (malotriedka, len prvý stupeň)

==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví ====
* Základná škola s materskou školou sv. Andreja - Svorada a Benedikta

==== Súkromné základné školy ====
* Základná škola Futurum

Zaniknuté ZŠ:
* 1. ZDŠ – sídlila v centre, v dnešnej budove Detského oddelenia Verejnej knižnice Michala Rešetku
* 2. ZDŠ – sídlila na Sihoti, na Študentskej ulici. Zrušená pre nedostatok žiakov. Vychovávala futbalistov pre AS Trenčín. Túto úlohu v súčasnosti spĺňa ZŠ Na Dolinách 27. V budove 2. ZŠ dnes sídli Trenčianska univerzita A. Dubčeka.
* 3. ZDŠ – sídlila v centre, na Ulici 1. mája, oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Dnes je v jej budove cirkevná ZŠ a Pedagogicko- sociálna akadémia
* 8. ZDŠ – samostatná organizačná jednotka dnešnej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla.

=== Stredné školy ===
* [[Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne|Gymnázium Ľudovíta Štúra]]
*Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého
* Súkromné gymnázium Futurum
*Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu
*Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša 
*Škola umeleckého priemyslu Trenčín
*Stredná športová škola
*Stredná zdravotnícka škola Celestíny Šimurkovej
* Stredná odborná škola pedagogická sv. Andreja-Svorada a Benedikta
* Dopravná akadémia
* Stredná odborná škola Pod Sokolicami
* Stredná odborná škola letecko-technická 
* [[Stredná odborná škola obchodu a služieb (Trenčín, P. Jilemnického 24)|Stredná odborná škola obchodu a služieb]] 

=== Vysoké školy ===
* [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka]]
* Vysoká škola manažmentu / City University of Seattle – zrušená&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Priemyselná výroba ==
Priemysel v meste je orientovaný najmä na strojársku výrobu, v minulosti bolo mesto známe aj textilnou výrobou, ktorá však v priebehu 90. rokov 20. storočia upadla. Medzi veľké strojárske spoločnosti patria TRENS, a.s. (bývalá TOS), [[Letecké opravovne Trenčín]] (LOTN), výrobca obrábacích strojov (bývalé vojenské opravovne AOZ - Armádne opravárenské závody) a KONŠTRUKTA - Industrial, a.s. a KONŠTRUKTA - Defence, a. s. – pôvodne štátny podnik a vývojový závod [[Škoda Holding|Plzenskej zbrojovky]] dnes rozdelený na dve akciové spoločnosti, jednu s civilnou výrobou pre gumárenský priemysel a druhý zameraný na výskum a vývoj zbraňových systémov. V roku 2011 začala v Trenčíne činnosť AU Optronics, s. r. o. zaoberajúca sa výrobou [[Displej s kvapalnými kryštálmi|LCD]] monitorov. Svoje vývojové centrum tu má americká firma Johnson Controls.

== Osobnosti ==
=== Rodáci ===
{{Stĺpce|2|
* [[Pavol Barabáš]] (* [[1959]]) – režisér a cestovateľ
* [[Danka Barteková]] (* [[1984]]) – strelkyňa, medailistka z LOH 2012
* [[Rudolf Biermann]] (* [[1958]]) – filmový producent
* JUDr. [[Jozef Buday]] – verejný činiteľ a [[politik]]
* [[Karol Csino]] – slovenský [[spevák]] a herec [[Rómovia|rómskeho]] pôvodu
* [[Miroslav Červenka]] – významný organizátor hokejového športu na Slovensku po r. 1945
* [[Richard Dedek]] – významný slovenský moderátor
* [[Ivan Engler]] – slovensko-rakúsky lekár, vedec, spisovateľ, pôsobiaci v Salzburgu, držiteľ kolektívnej Nobelovej ceny
* [[Igor Fábry(mykológ)|Igor Fábry]] - [[mykológia|mykológ]]
* [[Kornel Földvári]] – slovenský spisovateľ
* [[Juraj Fuchs]] – slovenský novinár
* [[Štefan Furka]] – slovenský [[učiteľ|pedagóg]] a matematik
* [[Marián Gavenda]] – pápežský prelát, bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska
* [[Marián Gáborík]] – slovenský hokejista
* Ing. [[Pavol Hamžík]] – podpredseda vlády v období po r. 1989
* RNDr. [[Ján Hanušin]] – riaditeľ Slovenského národného múzea
* [[Mici Haraszti]] – herečka činohry maďarského Národného divadla
* [[Zdeno Chára]] – slovenský hokejista, hviezda NHL
* [[Marián Chovanec]] – rímskokatolícky [[biskup]] [[Nitra|nitrianskej]] [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]
* [[Jarmila Lajčáková-Hargašová]] – moderátorka
* [[Egon Lánský]] – podpredseda vlády Českej republiky
* [[Michal Kaščák]] – hudobník, organizátor najväčšieho slovenského festivalu [[Festival Pohoda|Bažant Pohoda]]
* [[Aladár Kočiš]] – významný slovenský novinár, minister v čase  Slovenskej republiky
* [[Frank Kuruc]] – nemecký jazzgitarista 
* [[Lýdia Kyseľová]] – dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá
* [[Ivan Lendvay]] – námorný kapitán
* [[Pavel Lizoň]] - [[Mykológia|mykológ]], [[spisovateľ]]
* Genpor. Ing. [[Alojz Lorenc]] – námestník federálneho ministra vnútra ČSSR, posledný šéf komunistickej [[Štátna bezpečnosť|tajnej polície ŠtB]]
* [[Július Mazanec]] – televízny režisér
* [[Ivan Michalec]] – slovenský urbanista, držiteľ [[Cena Dušana Jurkoviča|Ceny Dušana Jurkoviča]]
* [[Václav Mika]] – generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]]
* [[Mjay Beatz]] – slovenský hudobný producent a DJ
* [[Nora Kabrheľová|Nora Mojsejová]] – podnikateľka a politička
* PhDr. [[Soňa Müllerová]], rod. Behulová – slovenská televízna moderátorka
* [[Natalli DiAngelo]] – pornoherečka
* [[Karin Olasová]] – slovenská moderátorka a [[herečka]]
* [[Peter Oravec]] – divadelný režisér na Novej scéne v Bratislave
* [[Igor Pietor]] – filmový režisér
* [[Ján Plachetka]] – šachový veľmajster
* [[Ida Rapaičová]] – slovenská herečka
* [[Richard Rybníček]] – hudobník a bývalý ústredný a neskôr generálny riaditeľ STV, v súčasnosti zastáva funkciu primátora mesta Trenčín
* [[Štefan Skrúcaný]] – slovenský [[herec]] a moderátor
* [[Marta Sládečková]] – slovenská herečka
* [[Štefan Kožka]] – slovenský herec a režisér
* [[Pavel Strassmann]] – partizán (1944 – 45), vysoký dôstojník armády USA
* Ing. [[Pavol Suchán]] – námestník ministra zahraničných vecí ČSFR okolo r. 1992
* [[Ján Svorada]] – cyklista, víťaz troch etáp Tour de France
* [[Karol Štúr]] – slovenský [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]]
* [[Fraňo Tiso]] – v čase  Slovenskej republiky veľvyslanec Slovenskej republiky v SSSR a splnomocnenec vlády pre evakuáciu na jar 1945
* [[Ivan Trebichavský]] – slovenský právnik a protifašistický bojovník
* [[Eva Mária Uhríková]] – slovenská [[speváčka]]
* [[Ľubomír Vajdička]] – slovenský divadelný režisér
* JUDr. [[Vojtech Zamarovský]] – slovenský [[autor]] literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva
* [[Dalibor Zelik]] – verejný činiteľ a [[historik]]

}}

=== Pôsobiaci v meste ===
{{Stĺpce|2|
* [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozef Branecký]] (* [[1882]]{{--}}† [[1962]]){{--}}rektor slovenskej rehole piaristov, spisovateľ a popularizátor miestnej histórie
* [[Miloš Alexander Bazovský]] (* [[1899]]{{--}}† [[1968]]){{--}}slovenský maliar
* Cyril Guniš (* [[1901]]{{--}}† [[1974]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, piarista, jazykovedec, pedagóg.&lt;ref&gt; KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 239 - 240.&lt;/ref&gt;
* [[Václav Pavel Borovička]] – spisovateľ literatúry faktu
* MUDr. [[Karol Brančík]] – významný lekár, prírodovedec a muzeológ, dlhoročný člen a predseda [[Prírodovedný spolok župy Trenčianskej|Prírodovedného spolku župy Trenčianskej]]
* [[Beatrix Čelková]] rod. Pospíšilová – členka odbojovej skupiny [[Flóra (protifašistická odbojová skupina)|Flóra]]
* [[Pavol Demitra]] – hokejista NHL, kapitán slovenskej reprezentácie
* [[Alexander Dubček]] – slovenský politik
* Gen. [[Alois Eliáš]] – generál armády Československej republiky, od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne.
* [[Julius Fučík]] – komunistický český novinár, v čase 1. ČSR v Trenčíne slúžil základnú vojenskú službu
* [[Ján Hajduch]] – slovenský fotograf
* [[Ján Halaša]] – slovenský fotograf
* [[Alena Heribanová]] – slovenská televízna moderátorka
* [[Mária Holoubková – Urbasiowna]] – fotografka
* MUDr. [[Alojz Chura]] – priekopník slovenskej pediatrie
* [[Juraj Jánošík]] – slovenský ľudový hrdina, zúčastnil sa na strane Rákóczyho [[kuruci|kurucov]] bitky proti cisárskym [[labanci|labancom]] [[bitka pri Trenčíne|v okolí Hámrov pri Trenčíne]] v r. 1708.
* [[Karol Kállay]] – významný slovenský fotograf
* [[Karol Körper]] – r.k. kňaz, kanonik, študoval na gymnáziu v Trenčíne
* [[Ivan Krajíček]] – slovenský spevák a umelec, vyrastal, študoval a žil v Trenčíne, má tu pochovaných aj rodičov
* [[Alexander Mach]] – minister prvej Slovenskej republiky, začiatkom prvej ČSR žil a pôsobil jeden rok v Trenčíne
* [[Mons. Andrej Marsina]] – člen Štátnej rady Slovenskej republiky
* [[František Palacký]] – študoval na trenčianskom evanjelickom lýceu zhruba v rokoch 1811 – 1813, učil ho tu aj otec Ľudovíta Štúra
* [[Ján Stanek]] (známy aj ako „Železný kapitán“) – v roku 1939 pôsobil na veliteľstve 1. divízie v Trenčíne
* [[Nataša Tanská]] – spisovateľka
* ThDr. [[Jozef Tiso]] – r.k. kňaz, od r. 1914 poľný kurát trenčianskeho 71. pešieho pluku, neskôr poslanec a minister zdravotníctva prvej Československej republiky a prezident [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]]
* JUDr. [[Štefan Tiso]] – predseda vlády prvej Slovenskej republiky 1944 – 1945
* Gen. [[Jozef Turanec]] – generál armády Slovenskej republiky, veliteľ [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]]
}}

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Hungary}} [[Békéscsaba]], [[Maďarsko]]
* {{flagicon|Taliansko}} [[Casalecchio di Reno]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|France}} [[Cran-Gevrier]], [[Francúzsko]]
* {{flagicon|Srbsko}} [[Kragujevac]], [[Srbsko]]
* {{flagicon|Česko}} [[Uherské Hradiště]], [[Česko]]
* {{flagicon|Poland}} [[Tarnów]], [[Poľsko]]
* {{flagicon|Česko}} [[Zlín]], Česko

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Trenčin.JPG|[[Trenčiansky hrad]]
Súbor:Synagoga, Trencin (2007).jpg|Synagóga 
Súbor:Trenčín, hotel Tatra.jpg|Hotel Tatra 
Súbor:Trencin-Roman2.JPG|Víťazný nápis cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurélia]]
Súbor:Trencin (south-western part).JPG|Centrum mesta z hradu
Súbor:Trencin Dom armady.jpg|Dom armády
Súbor:Trenčín, Farské schody (3).jpg|Farské schody
Súbor:Trenčín, hradná skala.jpg|Reliéf [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru]] z rokov 1915 – 1916
Súbor:Trenčín, kostol sv. Františka Xaverského.jpg|Kostol sv. Františka Xaverského
Súbor:Trenčín, morový stĺp.jpg|Morový stĺp
Súbor:Trenčín, kostel Narození Panny Marie (2).jpg|Kostol Narodenia Panny Márie
Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|Sídlisko Juh
Súbor:Nový vs. starý.jpg|Výstavba nového železničného mosta (júl 2015)
File:Trenčín Castle in 2021.jpg|ZOC Max Trenčín
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne]]
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [https://egov.trencin.sk/ Elektronické služby Mesta Trenčín]
* [http://www.tsk.sk Trenčiansky samosprávny kraj]

{{Trenčín}}
{{Obce okresu Trenčín}}
{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}
{{Európske hlavné mesto kultúry}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Trenčín| ]]
[[Kategória:Okres Trenčín]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Trenčiansky kraj]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]]
[[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0701]]
[[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Sídla na Váhu]]</text>
      <sha1>g9dgk9yw99926phar5pol9visuu3uba</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244839</id>
      <parentid>8244835</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:22:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-39088-75|~2026-39088-75]] ([[User_talk:~2026-39088-75|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Safíček</comment>
      <origin>8241138</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="50670" sha1="hwj57aquap8jgw2pub1j7am43rs0429" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Trenčín
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = Mesto módy
 | Obrázok            = Trenčiansky hrad.jpg
 | Popis obrázku      = Pohľad na Trenčiansky hrad
 | Znak               = Coat_of_Arms_of_Trenčín.svg
 | Vlajka             = Trencin-trencin-flag.svg
 | Kraj               = Trenčiansky
 | Okres              = Trenčín
 | Región             = Stredné Považie
 | Časti              = 
 | Rieka              = [[Váh]]
 | Rieka 1            = 
 | Zemepisná šírka    = 48.894167
 | Zemepisná dĺžka    = 18.040556
 | Nadmorská výška    = 217
 | Najvyšší bod       = Svitava
 | Najvyšší bod výška = 700
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1111
 | Starosta           = [[Richard Rybníček]]&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 911 01 - 08
 | Kód                = 505820
 | EČV                = TN, TC, TE
 | Predvoľba          = +421-32
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Mierové námestie 2&lt;br/&gt;911 64 Trenčín
 | E-mail             = msu@trencin.sk
 | Telefón            = 032 / 650 43 11
 | Fax                = 032 / 743 28 36
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.trencin.sk
 | Commons            = Trenčín
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
[[Súbor:Trencin (south-western part).JPG|thumb|Pohľad na juhozápadnú časť centra mesta z hradu.]]

'''Trenčín''' ({{lat}}''Trentsinium/Trincinium''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Neue Beschreibung des Königreichs Ungarn|url=https://books.google.sk/books?id=TsEAAAAAcAAJ&amp;pg=PA261&amp;lpg=PA261&amp;dq=trincinium&amp;source=bl&amp;ots=ah4FDPz6Sh&amp;sig=ACfU3U3BSFj9pcaCGScA1XaHVfDtQW0ndg&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiVnZftxvz2AhURtKQKHRKCAk4Q6AF6BAgYEAM#v=onepage&amp;q=trincinium&amp;f=false|rok=1646|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: TsEAAAAAcAAJ|meno=Martin|priezvisko=Zeiller}}&lt;/ref&gt; alebo ''Laugaricio'', {{vjz|deu|''Trentschin''}}, {{v jazyku|hun|''Trencsén''}}, {{V jazyku|pol|''Trenczyn''}}) je jedno z troch najstarších slovenských [[mesto (Slovensko)|miest]] a najväčšie mesto [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]], ktorého je sídlom.

Trenčín sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Hlavným tokom v meste je rieka Váh. Mesto je vzdialené približne {{km|120|m}} severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – [[Bratislava|Bratislavy]]. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný [[Trenčiansky hrad]]. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe aj ako mesto módy.

Podľa Štatistického úradu SR je Trenčín 8. najväčším slovenským mestom podľa počtu obyvateľov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenska je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]], [[Ilava (okres)|Ilava]], [[Myjava (okres)|Myjava]], [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]], [[Partizánske (okres)|Partizánske]], [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]], [[Prievidza (okres)|Prievidza]], [[Púchov (okres)|Púchov]] a [[Trenčín (okres)|samotný Trenčín]].

Trenčiansky úsek stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnuce sa 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest – [[Nemšová]], [[Trenčianske Teplice]], [[Nová Dubnica]], [[Dubnica nad Váhom]] a [[Ilava]].

Trenčín je v roku [[2026]] jedným z dvoch [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskych hlavných miest kultúry]].

== Geografia ==
=== Vodné toky ===
* Cez mesto preteká rieka [[Váh]], do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva [[Nosický kanál]]. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje [[Biskupický kanál]].
* Na území mesta ďalej pri [[Sihoť (Trenčín)|Sihoti]] do Nosického kanála Váhu ústi [[Teplička (prítok Váhu, Trenčín)|potok Teplička]] (do nej zľava [[Opatovský potok]] a [[Kubrica (potok)|Kubrica]]), sprava sa do Váhu vlieva [[Orechovský potok (prítok Váhu)|Orechovský potok]].
* Západnou časťou mesta preteká ešte [[Zlatovský potok]], ktorý sa pod mestom vlieva do [[Drietomica|Drietomice]]. Južným okrajom územia mesta tečie aj [[Lavičkový potok]], ktorý je pravostranným prítokom [[Soblahovský potok|Soblahovského potoka]].
* Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu.

=== Pohoria ===
* Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát.
* Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu ({{mnm|363}}) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou [[Lesopark Brezina|lesoparku Brezina]].

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Trenčína}}
Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky [[Váh]] patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na [[Slovensko|Slovensku]]. O osídlení trenčianskej lokality už v [[Paleolit|dobe kamennej]] svedčia viaceré [[archeológia|archeologické]] nálezy.

Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k [[Dunaj]]u a vybudovali systém pevností – [[Limes Romanus]], postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. [[Rímsky nápis v Trenčíne|Pamätný nápis]] na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]] a jeho syna Commoda nad [[Kvádi|Kvádmi]] v roku [[179]] nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta [[Marcus Valerius Maximianus|Maximiána]]. Boje boli súčasťou veľkého vojenského konfliktu, odohrávajúceho sa od roku [[166]] do [[180]] – [[markomanské vojny|markomanských vojen]].

Za [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného [[Považie|Považia]] sa stala súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] pravdepodobne okolo roku [[1018]]. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom [[Trenčianska župa (Uhorsko)|trenčianskej kráľovskej stavovskej župy]].

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne [[Trenčiansky hrad]]. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší [[Hainburg an der Donau|Hainburg]] vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku [[1111]] na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom [[Lesopark Brezina|Brezina]], nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – [[Trenčianske Biskupice]]. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté.  

Počas vpádu na územie Slovenska v roku [[1241]] spustošili mesto [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Hrad pod velením župana [[Bohumír (župan)|Bohumíra]] náporu odolal&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatári vypálili Trenčín, odolal len hrad|url=https://mytrencin.sme.sk/c/20240998/tatari-vypalili-trencin-odolal-len-hrad.html|vydavateľ=mytrencin.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;. K novému rozkvetu sídla došlo po roku [[1275]], keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža [[Peter Čák|Petra Čáka]], a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]] stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku [[1324]] boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] povýšil roku [[1412]] Trenčín na [[slobodné kráľovské mesto]] s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia [[Budín]]a. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda Habsburského]] proti [[Ján Zápoľský|Jánovi Zápoľskému]] dobyl cisársky generál [[Katzianer]] v roku [[1528]] mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]]. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa [[2. október|2. októbra]] [[1663]] obyvatelia odrazili.
[[Súbor:Trenčín, pamätník M.R.Štefánika detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník gen. M. R. Štefánika]]
Veľké utrpenie zaznamenali [[Protihabsburské stavovské povstania|kurucké vojny]] v čase kuruckej blokády v rokoch [[1704]] – [[1708]]. [[3. august]]a [[1708]] sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami [[Soblahov]], [[Trenčianska Turná]] a [[Mníchova Lehota]] odohrala [[bitka pri Trenčíne|bitka]] medzi vojskami [[Siegbert Heister|Siegberta Heistera]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. O dva roky neskôr postihol mesto [[Mor (pestis)|mor]], ktorému podľahlo takmer 1 600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku [[1670]] bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku [[1790]] hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného [[Považie|Považia]], vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili [[železnica|železnicu]]. Výstavba [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskej železnice]] sa po mnohých prieťahoch začala až v roku [[1875]], ale po dosiahnutí [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] (1. júna [[1876]]) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla [[1879]]) sa železničná trať predĺžila do [[Istebník]]a, pričom [[železničná stanica]] v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do [[Žilina|Žiliny]] mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra [[1883]]. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínsku trať]], zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať [[Sereď]] – [[Galanta]], a tak mal Trenčín priame spojenie s [[Viedeň|Viedňou]] aj s [[Budapešť]]ou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra [[1888]], sa začala doprava aj na železničnej trati [[Trenčianska Teplá]] – [[Vlára]] – [[Uherský Brod]], čím sa sprístupnila aj cesta do [[Brno|Brna]].&lt;ref&gt;LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 – 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129 – 191&lt;/ref&gt; Železničné spojenie [[Považie|Považia]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] teda [[železnica]] z Trenčína do [[Topoľčany|Topoľčian]] bola vybudovaná v roku [[1901]].  Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj [[Priemysel|priemyslu]]. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]] sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo.

Roku [[1940]] mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku [[SNP]] mesto [[30. august]]a [[1944]]. Bolo tu zriadené veliteľstvo [[Sicherheitsdienst]]u a [[Gestapo|Gestapa]] a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]]. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez [[Váh]]. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili [[10. apríl]]a [[1945]], hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na [[Lesopark Brezina|Brezine]] odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. Po roku [[1948]] bol v meste fungujúci textilný priemysel zoštátnený, čím vznikli podniky ako Odevné závody, n.p., Merina, n.p., Kara, n.p. a iné. Mesto Trenčín sa stalo sídlom Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňal velenie nad celým Slovenskom a Severomoravským krajom. V 70.-tych rokoch došlo v centre k necitlivej výstavbe nových budov OV KSS, ONV, Centrumu, Gastrocentra a Okruhového domu armády, pričom bola nutná značná asanácia historického jadra. Do minulosti odišli ulice Hollého, Ľudový hájik, jedna strana Hviezdoslavovej, Sládkovičovej a Jaselskej ulice. V meste došlo k výstavbe veľkých sídlisk ako Juh, Soblahovská, Sihoť III-IV, čím sa rapídne zvýšil počet obyvateľov. V 80. rokoch došlo k výstavbe obchvatu mesta po novovybudovanej Električnej ulici. Takisto sa vybudovala na sídlisku Juh v štvorpruhovom profile Východná ulica, ktorá mala byť pokračovaním plánovaného juhovýchodného obchvatu. Na jej súčasnom konci sa malo vybudovať druhé depo pre MHD, pričom tu mali byť garážované najmä trolejbusy.

Po roku [[1989]] sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Rekonštrukciou prešlo Štúrovo námestie, parkovisko, ktoré tu existovalo bolo zrušené a bolo nahradené fontánou vodníka, ktorý pľuje vodu na námestie. Trenčín, sídlo [[Okres Trenčín|okresu]] a [[Trenčiansky kraj|kraja]], aj dnes patrí k  najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom&lt;ref&gt;[http://www.artattack.sk/mapa/TRENCIN/trencin01.htm http://www.artattack.sk]&lt;/ref&gt;.

== Pamiatky ==
[[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|alt=|náhľad|Trenčiansky hrad]]
[[Súbor:Trenčín synagóga ZSZ.jpg|náhľad|Synagóga v Trenčíne]]
{{Hlavný článok|Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne}}
* [[Trenčiansky hrad]] stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka [[Váh]], ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Rozširoval sa od [[13. storočie|13. storočia]]. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol [[Matúš Čák Trenčiansky]]. Po ňom hrad vlastnili aj [[Ľudovít Veľký]], [[Žigmund Luxemburský]], [[Štefan Zápoľský|Štefan]] a [[Ján Zápoľský]] a od roku [[1600]] [[Ilesháziovci]]. V roku [[1790]] hrad zničil požiar. V roku 1955 sa začala jeho postupná rekonštrukcia a konzervácia. 7. marca 2003 sa zrútila časť západného opevnenia.
* [[Farské schody v Trenčíne|Farské schody]] vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku [[1568]] s cieľom umožniť presun obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostole, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. [[1565]] pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. [[1708]]. Po obnove v r. [[1978]] – [[1981]] nadobudli schody svoj dnešný výzor.
* [[Farský kostol Narodenia Panny Márie]]
* [[Kostol sv. Kozmu a Damiána (Biskupice)|Kostol sv. Kozmu a Damiána]] v mestskej časti Biskupice patrí medzi najstaršie kostoly v Trenčíne. Datuje sa do pol. [[13. storočie|13. stor.]]
* Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
* [[Mestská brána v Trenčíne|Mestská brána]] je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba ''Dolná brána (Turecká)''. Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „''Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži''“.
* [[Rímsky nápis v Trenčíne|Rímsky nápis]] na hradnej skale pochádza z roku [[179]] ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias [[markomani|markomanských]] vojen. Prezimovali tu v osade [[Laugaricio]], ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za [[Hotel Tatra|hotelom]] Elizabeth.
* [[Morový stĺp]] so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na [[Mierové námestie (Trenčín)|Mierovom námestí]]. Vznikol v roku [[1712]] ako pamiatka na morovú epidémiu z roku [[1710]] na podnet župana grófa [[Mikuláš Ilešházi|Mikuláša Ilešháziho]].
*[[Kostol a kláštor piaristov]] (predtým jezuitov; tiež aj Piaristický kostol sv. Františka Xaverského) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle. V máji 2016 prebehla jeho vonkajšia rekonštrukcia.
* Evanjelický kostol postavený okolo roku [[1795]]
* [[Kaplnka sv. Anny (Trenčín)|Kaplnka sv. Anny]] je kaplnka postavená v r. [[1789]] na nám. sv. Anny.
* [[Synagóga v Trenčíne|Židovská synagóga]] [[Neológia (judaizmus)|neologického]] štýlu bola postavená v roku [[1913]] na mieste staršej synagógy.
*[[Katov dom v Trenčíne]] je dom, v ktorom sídlil mestský kat. V dome sa nachádza mučiareň. Nachádza sa priamo v centre mesta na Matúšovej ulici.

== Členenie mesta ==
=== Časti mesta ===
Trenčín má 4 hlavné mestské časti:
{| cellspacing=&quot;5&quot; cellpadding=&quot;5&quot; border=&quot;0&quot; width=&quot;96%&quot;
|-
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ Stred:'''
** Stred mesta
** Dolné mesto
** Dlhé Hony
** [[Noviny (Trenčín)|Noviny]]
** [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]]
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ [[Juh (Trenčín)]]:'''
** [[Juh (Trenčín)|Juh I.]]
** [[Juh (Trenčín)|Juh II.]]
** [[Juh (Trenčín)|Juh III.]]
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ Sever:'''
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť I.]]
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť II.]]
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť III.]]
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť IV.]]
** [[Opatová (Trenčín)|Opatová]]
** [[Pod Sokolice]]
** [[Kubrá]]
** [[Kubrica (Trenčín)|Kubrica]]
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ [[Západ (Trenčín)|Západ]]:'''
** Zámostie
** Kvetná
** [[Istebník (Trenčín)|Istebník]]
** [[Orechové]]
** [[Zlatovce]]
** [[Nové Zlatovce]]
** [[Záblatie]]
|-
|}
[[Súbor:Trencin Detail zo sidlíska Sihoť.jpg|náhľad|Železničná stanica a budova Generálneho štábu Ozbrojených síl v mestskej časti Sihoť.]]
[[Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|náhľad|Panelová výstavba na sídlisku Juh.]]
=== Ulice a námestia&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvodná stránka » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/ | vydavateľ = Mesto Trenčín | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín}}&lt;/ref&gt; ===
{{Hlavný článok|Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne}}[[Súbor:Evanjelický kostol, Trenčín (2008).jpg|náhľad|Evanjelický kostol a. v.]]
'''Ulice'''
* počet ulíc: 300
* počet námestí: 9

'''Námestia'''

* Mierové námestie
* Štúrovo námestie
* Námestie sv. Anny
* Námestie SNP
* Holubyho námestie
* Slnečné námestie
* Námestie Dr. prof. Hlaváča
* Mariánske námestie
* Námestie sv. rodiny

=== Rozloha a katastrálne územie ===
Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území (v zátvorke rok administratívneho pripojenia k Trenčínu):

* Hanzlíkov  {{ha|511.90|m}}  (1976)
* Istebník  {{ha|484.50|m}}  (1972)
* Kubrá  {{ha|764.30|m}}  (1975)
* Kubrica  {{ha|670.00|m}}  (1975)
* Orechové  {{ha|387.70|m}}  (1972)
* Opatová  {{ha|1422.20|m}}  (1985)
* Trenčianske Biskupice  {{ha|750.10|m}}  (1965)
* Záblatie  {{ha|883.60|m}}  (1985)
* Zlatovce  {{ha|807.30|m}}  (1976)
* Trenčín  {{ha|1518.10|m}}
Rozloha spolu: {{ha|8199.70|m}}

Hustota osídlenia: 720,05 osôb na km²

== Symboly mesta ==
=== Erb ===
Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku [[1324]]. Základom [[erb]]u Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu [[Rád johanitov|johanitov]] v meste.&lt;ref&gt;Sloboda, M., Vrzgulová, M., 2005. Trenčín – obrazkový sprievodca. MS Agency, Bratislava, 52 s.&lt;/ref&gt; Za socializmu bol baránok účelovo označovaný za symbol textilného priemyslu v Trenčíne (vlna).

V 70. rokoch 20. storočia uvažoval MsNV Trenčín o zmene erbu mesta na ozubené koleso pred hradbami. Táto myšlienka však nebola realizovaná.

=== Vlajka ===
Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom rohu vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.&lt;ref&gt;[https://trencin.sk/pre-obcanov/o-meste/symboly/ www.trencin.sk - symboly mesta]&lt;/ref&gt;

== Politika ==
=== Predstavitelia mesta ===
[[Súbor:Town hall of Trencin (1).jpg|náhľad|Mestská radnica]]
==== Mešťanostovia a starostovia ====
*[[1887]] – [[1918]] – Ernest Ucsnay (mešťanosta)
*[[1918]] – [[1919]] – Alexander Zeleny (mešťanosta)
*[[1919]] – [[1920]] – [[Jozef Laco]] (mešťanosta)
*[[1920]] – [[1922]] – Cyril Svoboda (mešťanosta)
*[[1923]] – [[1924]] – Ing. Gustáv Dohnányi (starosta)
*[[1924]] – [[1928]] – Rudolf Misz (starosta)
*[[1928]] – [[1939]] – Jozef Reihel (starosta)
*[[1939]] – [[1945]] – Dr. Ján Zaťko (starosta, neskôr vládny komisár a mešťanosta)
*[[1945]] – Štefan Markovič (mešťanosta)

==== Predsedovia MsNV ====
*[[1945]] – Ján Zeman 
*[[1945]] – [[1946]] – Ján Barták
*[[1946]] – [[1948]] – Dr. Jozef Baár
*[[1948]] – Ján Mikula
*[[1948]] – [[1949]] – Eduard Klčo
*[[1949]] – [[1951]] – Štefan Ondruška
*[[1952]] – [[1954]] – Vojtech Kianička
*[[1954]] – [[1971]] – Anton Tomáš
*[[1971]] – [[1977]] – Rudolf Pajtina
*[[1977]] – 1990 – Štefan Rehák

==== Primátori mesta ====
*[[1990]] – 1994 – Štefan Rehák (nezávislý)
*[[1994]] – [[2002]] – Ing. [[Jozef Žiška]] (nezávislý, neskôr SOP)
*[[2002]] – [[2003]] – Ing. [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]] (SDKÚ) (po menovaní za ministra obrany sa vzdal funkcie)
*[[2004]] – [[2010]] – Ing. [[Branislav Celler]] (SDKÚ-DS)
*[[2010]] – Mgr. [[Richard Rybníček]] (nezávislý)

== Obyvateľstvo ==
&lt;table&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td style=&quot;vertical-align:top&quot;&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
! colspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot; | Etnické zloženie obyvateľstva
|-
! Národnosť
!% (2011)
!% (2001)
|-
| Slováci
|85,22
| 95,29
|-
| Česi
|1,46
| 2,41
|-
| Maďari
|0,21
| 0,28
|-
| Moravania
|0,21
| 0,21
|-
| Rómovia
|0,03
| 0,08
|-
| Poliaci
|0,05
| 0,05
|-
| Nemci
|0,08
| 0,04
|-
| Rusíni
|0,05
| 0,04
|-
| Iní + nezistení
|12,69
| 1,6
|-
|}
&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;vertical-align:top&quot;&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
! colspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot; | Náboženské zloženie obyvateľstva
|-
! Náboženstvo
!% (2011)
! % (2001)
|-
| Rímskokatolícke
|54,22
| 65,76
|-
| Bez vyznania
|22,41
| 22,32
|-
| Evanjelická cirkev a. v.
|5,44
| 7,05
|-
| Gréckokatolícke
|0,43
| 0,32
|-
| Pravoslávie
|0,15
| 0,17
|-
| Iní + nezistení
|17,35
| 4,38
|-
|}
&lt;/td&gt;&lt;td&gt;
{| class=wikitable
!colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2011).
|-
! Obyvateľstvo spolu ||113 261
|-
| Slovenská ||101 469
|-
| Česká ||1 189
|-
| Maďarská ||165
|-
| Moravská ||156
|-
| Rómska ||50
|-
| Poľská ||40
|-
| Nemecká ||65
|-
| Rusínska ||39
|-
| Ukrajinská ||21
|-
| Chorvátska ||8
|}
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/table&gt;
'''Vývoj počtu obyvateľov mesta Trenčín od r. 1850 do r. 2022'''&lt;ref&gt;Retrospektivní lexokon obcí ČSSR 1850 – 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)&lt;/ref&gt;
{| style=&quot;text-align:center&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-

| '''Rok''' || [[1850]] || [[1869]] || [[1880]] || [[1890]] || [[1900]] || [[1910]] || [[1921]] || [[1930]] 
|[[1940]]|| [[1950]] || [[1961]] || [[1970]] || [[1980]] || [[1991]] || [[2001]]

|[[2011]]
|[[2018]]
|[[2019]]
|[[2020]]
|[[2021]]
|[[2022]]
|-
| '''Počet obyvateľov''' || 2 602 || 4 903 || 5 368 || 6 135 || 7 011 || 7 805 || 10 411 || 11 809 
|13 647|| 16 235 || 22 257 || 29 055 || 47 887 || 56 828 || 57 854 ||55 505 ||54 808&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Materiál na rokovanie Mestského Zastupiteľstva|url=https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/06/bod-17-Návrh-na-určenie-počtu-poslancov-a-volebné-obvody-2018.pdf|dátum vydania=04.07.2018|dátum prístupu=04.07.2018|vydavateľ=Mesto Trenčín}}&lt;/ref&gt;||55 383||55 416
|54 458
|54 107
|}

== Kultúra ==
[[File:1. máj v Trenčíne.tif|thumb|Oslavy Sviatku práce na Štúrovom námestí.]]
=== Galérie ===
* [[Galéria Miloša Alexandra Bazovského]] bola založená v roku 1969, roku  2001 bola presťahovaná do priestorov Maršovského paláca na Palackého ulici.
* Mestská galéria Trenčín
*Galéria Nová Vlna
*Galéria Vážka

=== Knižnice ===
* Verejná knižnica Michala Rešetku (5 pobočiek)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne | url = https://www.vkmr.sk/ | vydavateľ = www.vkmr.sk | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
* Ústredná knižnica Slovenskej armády
* Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka
* Knižnica Vysokej školy manažmentu / City University of Seattle - ''zrušená''&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VSM {{!}} CityU - Vysoká škola manažmentu | url = https://www.vsm.sk/svk/ | vydavateľ = www.vsm.sk | dátum prístupu = 2026-05-04}}&lt;/ref&gt;

=== Divadlo ===
* Mestské divadlo Trenčín (bývalé Trenčianske hradné divadlo)
* Hudobné divadlo Trenčín
* Divadlo Normálka
* Virtuálne divadlo Trenčín
* KKC Hviezda
* Okruhový dom armády (ODA) – využívaný na divadelné a koncertné podujatia

=== Múzeá ===
* [[Trenčianske múzeum]] - viaceré pobočky v meste 
* Letecké múzeum Hangár X

=== Hudba ===
* Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal
* Gulliver's Band
* Ľubor Martin Mikrostar
* [[Bez ladu a skladu]]
* [[Chór vážskych muzikantov]]
* [[Štefan Skrúcaný]]

=== Kiná ===
* Artkino Metro – ''dočasne zatvorené''
* Cinemax Trenčín
* Kino Hviezda

=== Pravidelné podujatia ===
V meste sa nachádza Výstavisko Expo center, predtým Výstavisko TMM (Trenčín mesto módy).
;Hudobné podujatia
* [[Pohoda (festival)|Pohoda Festival]] na Letisku Trenčín
* Jazz pod hradom
* Runway international rock festival

;Festivaly
* Divadelný festival Sám na javisku
*Filmový festival HoryZonty
*[[Pohoda (festival)]]
*[[Grape]]

;Výstavy
* Rock-Pop-Jazz

;Výstavisko Expo center
* Trenčín mesto módy
* SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky
* Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE)
* Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV
* Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu
* Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia
* Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania
* Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky
* Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl, Poľovníctvo a rybárstvo
* Beauty Slovakia
* Auto, moto show- medzinárodná výstava automobilov
* Výstava koní
* Burza starožitností a zberateľských predmetov

== Parky ==
* [[Lesopark Brezina]]
* Chránený areál Park Záblatie ({{ha|4.50|m}})
* Park M. R. Štefánika
* Park Pod Juhom

== Šport ==
* [[futbal]] – v  Trenčíne sa hrá najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu [[AS Trenčín]]
* [[ľadový hokej]] – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu [[Dukla Trenčín]]
* [[bandyhokej]]:&lt;ref&gt;[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/116-bandy-hokej-v-senici-uz-tuto-nedelu-prid-si-ho-vyskusat-na-zimak Bandy hokej v Senici už túto nedeľu, príď si ho vyskúšať na zimák]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/147-foto-senican-obnovuje-po-89-rokoch-na-slovensku-predchodcu-ladoveho-hokeja FOTO: Seničan obnovuje po 89 rokoch na Slovensku predchodcu ľadového hokeja ]&lt;/ref&gt;
* [[rýchlostná kanoistika|kanoistika]]- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, 	Kanoistický klub TTS Trenčín, 	TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub
* [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] – HK Štart Trenčín – Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) – (sezóna 2007/2008 – 5. miesto/12)
* [[florbal]] – [[ŠK 1. FBC Trenčín]], klub založený v roku 2005, v mužskej extralige počas svojej existencie získal sedem (do roku 2023) titulov majstra Slovenska, jedenkrát druhé a raz tretie miesto, čím sa stal najúspešnejším klubom na Slovensku Florbalový klub AS Trenčín- hrá najvyššiu florbalovu ligu(1 titul)

=== Športoviská v Trenčíne ===
==== Zimné štadióny ====
* [[Zimný štadión Pavla Demitru]] – domovský štadión Dukly Trenčín, nachádza sa na Považskej ulici
* Zimný štadión Mariána Gáboríka (predtým J&amp;T Arena) – menší zimný štadión v susedstve Dukly
* Hokejová akadémia v študentskom kampuse. Hlavná hala pre hokejove zapasy a druha hala pre tréningy. Hokejova akademia je pod sugesciou Strednej športovej školy v Trenčíne.

==== Futbalové štadióny ====
* Štadión na Sihoti- domovský štadión [[AS Trenčín]]
* Štadión Ozeta – ''zrušený''
* Štadión Pod Sokolicami – ''zrušený''

==== Športové haly ====
* Mestská športová hala – nachádza sa na Mládežníckej ulici
* Športová hala AŠK Dukla Trenčín – nachádza sa na Štefánikovej ulici
* Športova hala Arena Ostrov - nachadza sa na Ostrove

==== Plavárne a kúpaliská ====
* Mestská plaváreň
* Plaváreň na ZŠ Laca Novomeského
* Plaváreň na SPŠ stavebnej
* Plaváreň na ZŠ Na dolinách – ''nefunkčná''
* Letná plaváreň (asanovaná v roku 2013 v súvislosti s výstavbou nového železničného mosta)
* Letná plaváreň Za mostami (nefunkčná, prevádzka reštaurácie so zverincom)
* Letná plaváreň na Ostrove (v stavbe, nahradí súčasnú letnú plaváreň, ktorá ustúpi modernizovanej železnici)

Okrem vyššie uvedených športovísk buduje Mesto v jednotlivých častiach nové viacúčelové športoviská pri školách, ktoré sú prístupné aj verejnosti. Takisto je v meste viacero tenisových kurtov, skatepark, strelnice, vodácke základne, tanečné kluby a ostatné možnosti, ktoré poskytujú v Trenčíne zázemie pre akýkoľvek druh športu.

== Dopravná infraštruktúra ==
==== Železničná doprava ====
Mestom Trenčín prechádzajú 2 železničné trate- [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120 Bratislava- Žilina]], ktorej modernizácia je už dokončená a [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143 Trenčín- Chynorany]]. V roku [[2017]] bol odovzdaný do užívania nový železničný most, postavená je nová letná plaváreň, keďže stará ustúpila novému mostu. Pre obyvateľov asanovaných domov vystavalo mesto náhradné domy na novovzniknutých uliciach Slivková a Šafránová. Pripravený je tiež projekt rekonštrukcie autobusovej stanice, čím vznikne moderný autobusový terminál s priamym napojením na ŽST.&lt;ref&gt;http://trencin.sme.sk/c/6326208/autobusova-a-zeleznicna-stanica-sa-dockaju-rekonstrukcie.html&lt;/ref&gt;

Územie mesta Trenčín obsluhujú tieto štyri železničné stanice:
* [[Železničná stanica Trenčín]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]], [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]]) - ''Hlavná stanica''
* [[Železničná stanica Trenčín – Predmestie]] ([[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]])
* [[Železničná stanica Trenčín – Zlatovce]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]])
* Železničná zastávka Trenčín – Opatová ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]])

==== Cestná doprava ====
Katastrom mesta prechádza [[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] (úsek [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – [[Nemšová]]) a prieťahy štátnych ciest [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]] a [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]]. Plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]], ktorá odbremení vyťaženú štátnu cestu [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]], ktorá lemuje mesto Trenčín v juhozápadnom okraji.

V roku [[2011]] začala výstavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín, ktorého súčasťou je aj druhý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = TASR
  | titul = Most cez Váh začnú v Trenčíne stavať na jeseň
  | url = http://hnonline.sk/c1-51504230-most-cez-vah-zacnu-v-trencine-stavat-na-jesen
  | dátum vydania = 8.4.2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 4.5.2011
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Ten bol otvorený v [[Marec 2015|marci 2015]]. Tento obchvat v prvej etape odbremenil preťažený cestný most v centre a prevádza dopravu v smere na [[Dubnica nad Váhom|Dubnicu]] a do centra po štvorprúdovej Električnej ulici. V druhej etape bude obchvat pokračovať v lokalite Východnej ulice, tunelom prejde masívom Breziny a vyvedie dopravu do oblasti Kubrá, čím odbremení Hasičskú ulicu a najmä križovatku na Nám. SNP pred Hotelom Elizabeth (bývalý Hotel Tatra).

==== Letecká doprava ====
V mestskej časti [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]] na juhozápade mesta leží [[Letisko Trenčín|Trenčianske letisko]], ktoré slúži na vojenské, prípadne aj civilné účely. Na tomto letisku sa nachádza podnik [[Letecké opravovne Trenčín]], a.s., opravujúci lietadlá a vrtuľníky z celého sveta.

==== MHD ====
* Mestskú hromadnú dopravu v Trenčíne zabezpečuje na základe zmluvy o výkonoch vo [[verejný záujem|verejnom záujme]] dopravca [[Transdev Trenčín]].
* V Trenčíne jazdia denné autobusové linky: č. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 11, 23, 24, 25. Posilové: č. P5,P6,P7. Nočné: č. N1, N2, N3. Školské: A, B, C, D, E,F.  &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = trencin.transdev.sk – Slovensko, Trenčín | url = https://trencin.transdev.sk/cestovny-poriadok/ | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;
* V minulosti sa uvažovalo aj o trolejbusovej doprave (známe sú plány prepojiť Trenčín s Dubnicou), táto myšlienka však neskôr upadla a naplno sa rozšírila len autobusová doprava.
* V budúcnosti sa počíta aj s možnosťou zapustenia koľají Bánoveckej trate na úroveň povrchu a jej využitia ako spojnice centra mesta s oblasťami na juhu mesta.{{Bez citácie}}

==== Vodná doprava ====
Trenčín leží na trase plánovanej [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]]. Vybudovaná je plavebná komora, ktorá slúži na prekonanie výškového rozdielu v mieste prehradenia rieky. V meste Trenčín sa plánuje aj výstavba [[prístav]]u, v súčasnosti sa v meste nachádza len menšie prístavisko určené primárne pre výletné, športové lode a lode vodných záchranárov a zimný prístav.

== Školstvo ==

=== Základné ===

==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trenčín ====

*[[Základná škola (Trenčín, Veľkomoravská 12)|Veľkomoravská ulica 12 (predtým 4. ZDŠ)]]
* Dlhé Hony 1 (predtým 5. ZDŠ)
* [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)|Bezručova 66 (predtým 6. ZDŠ)]]
* Hodžova 37 (predtým 7. ZDŠ)
* [[Základná škola (Trenčín, Novomeského 11)|L. Novomeského 11 (predtým 9. ZDŠ)]]
* Východná 9
* Na Dolinách 27 ([[Detské mestečko]])
* Kubranská cesta
* Potočná 86 (malotriedka, len prvý stupeň)

==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví ====
* Základná škola s materskou školou sv. Andreja - Svorada a Benedikta

==== Súkromné základné školy ====
* Základná škola Futurum

Zaniknuté ZŠ:
* 1. ZDŠ – sídlila v centre, v dnešnej budove Detského oddelenia Verejnej knižnice Michala Rešetku
* 2. ZDŠ – sídlila na Sihoti, na Študentskej ulici. Zrušená pre nedostatok žiakov. Vychovávala futbalistov pre AS Trenčín. Túto úlohu v súčasnosti spĺňa ZŠ Na Dolinách 27. V budove 2. ZŠ dnes sídli Trenčianska univerzita A. Dubčeka.
* 3. ZDŠ – sídlila v centre, na Ulici 1. mája, oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Dnes je v jej budove cirkevná ZŠ a Pedagogicko- sociálna akadémia
* 8. ZDŠ – samostatná organizačná jednotka dnešnej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla.

=== Stredné školy ===
* [[Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne|Gymnázium Ľudovíta Štúra]]
*Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého
* Súkromné gymnázium Futurum
*Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu
*Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša 
*Škola umeleckého priemyslu Trenčín
*Stredná športová škola
*Stredná zdravotnícka škola Celestíny Šimurkovej
* Stredná odborná škola pedagogická sv. Andreja-Svorada a Benedikta
* Dopravná akadémia
* Stredná odborná škola Pod Sokolicami
* Stredná odborná škola letecko-technická 
* [[Stredná odborná škola obchodu a služieb (Trenčín, P. Jilemnického 24)|Stredná odborná škola obchodu a služieb]] 

=== Vysoké školy ===
* [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka]]
* Vysoká škola manažmentu / City University of Seattle – zrušená&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Priemyselná výroba ==
Priemysel v meste je orientovaný najmä na strojársku výrobu, v minulosti bolo mesto známe aj textilnou výrobou, ktorá však v priebehu 90. rokov 20. storočia upadla. Medzi veľké strojárske spoločnosti patria TRENS, a.s. (bývalá TOS), [[Letecké opravovne Trenčín]] (LOTN), výrobca obrábacích strojov (bývalé vojenské opravovne AOZ - Armádne opravárenské závody) a KONŠTRUKTA - Industrial, a.s. a KONŠTRUKTA - Defence, a. s. – pôvodne štátny podnik a vývojový závod [[Škoda Holding|Plzenskej zbrojovky]] dnes rozdelený na dve akciové spoločnosti, jednu s civilnou výrobou pre gumárenský priemysel a druhý zameraný na výskum a vývoj zbraňových systémov. V roku 2011 začala v Trenčíne činnosť AU Optronics, s. r. o. zaoberajúca sa výrobou [[Displej s kvapalnými kryštálmi|LCD]] monitorov. Svoje vývojové centrum tu má americká firma Johnson Controls.

== Osobnosti ==
=== Rodáci ===
{{Stĺpce|2|
* [[Pavol Barabáš]] (* [[1959]]) – režisér a cestovateľ
* [[Danka Barteková]] (* [[1984]]) – strelkyňa, medailistka z LOH 2012
* [[Rudolf Biermann]] (* [[1958]]) – filmový producent
* JUDr. [[Jozef Buday]] – verejný činiteľ a [[politik]]
* [[Karol Csino]] – slovenský [[spevák]] a herec [[Rómovia|rómskeho]] pôvodu
* [[Miroslav Červenka]] – významný organizátor hokejového športu na Slovensku po r. 1945
* [[Richard Dedek]] – významný slovenský moderátor
* [[Ivan Engler]] – slovensko-rakúsky lekár, vedec, spisovateľ, pôsobiaci v Salzburgu, držiteľ kolektívnej Nobelovej ceny
* [[Igor Fábry(mykológ)|Igor Fábry]] - [[mykológia|mykológ]]
* [[Kornel Földvári]] – slovenský spisovateľ
* [[Juraj Fuchs]] – slovenský novinár
* [[Štefan Furka]] – slovenský [[učiteľ|pedagóg]] a matematik
* [[Marián Gavenda]] – pápežský prelát, bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska
* [[Marián Gáborík]] – slovenský hokejista
* Ing. [[Pavol Hamžík]] – podpredseda vlády v období po r. 1989
* RNDr. [[Ján Hanušin]] – riaditeľ Slovenského národného múzea
* [[Mici Haraszti]] – herečka činohry maďarského Národného divadla
* [[Zdeno Chára]] – slovenský hokejista, hviezda NHL
* [[Marián Chovanec]] – rímskokatolícky [[biskup]] [[Nitra|nitrianskej]] [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]
* [[Jarmila Lajčáková-Hargašová]] – moderátorka
* [[Egon Lánský]] – podpredseda vlády Českej republiky
* [[Michal Kaščák]] – hudobník, organizátor najväčšieho slovenského festivalu [[Festival Pohoda|Bažant Pohoda]]
* [[Aladár Kočiš]] – významný slovenský novinár, minister v čase  Slovenskej republiky
* [[Frank Kuruc]] – nemecký jazzgitarista 
* [[Lýdia Kyseľová]] – dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá
* [[Ivan Lendvay]] – námorný kapitán
* [[Pavel Lizoň]] - [[Mykológia|mykológ]], [[spisovateľ]]
* Genpor. Ing. [[Alojz Lorenc]] – námestník federálneho ministra vnútra ČSSR, posledný šéf komunistickej [[Štátna bezpečnosť|tajnej polície ŠtB]]
* [[Július Mazanec]] – televízny režisér
* [[Ivan Michalec]] – slovenský urbanista, držiteľ [[Cena Dušana Jurkoviča|Ceny Dušana Jurkoviča]]
* [[Václav Mika]] – generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]]
* [[Mjay Beatz]] – slovenský hudobný producent a DJ
* [[Nora Kabrheľová|Nora Mojsejová]] – podnikateľka a politička
* PhDr. [[Soňa Müllerová]], rod. Behulová – slovenská televízna moderátorka
* [[Natalli DiAngelo]] – pornoherečka
* [[Karin Olasová]] – slovenská moderátorka a [[herečka]]
* [[Peter Oravec]] – divadelný režisér na Novej scéne v Bratislave
* [[Igor Pietor]] – filmový režisér
* [[Ján Plachetka]] – šachový veľmajster
* [[Ida Rapaičová]] – slovenská herečka
* [[Richard Rybníček]] – hudobník a bývalý ústredný a neskôr generálny riaditeľ STV, v súčasnosti zastáva funkciu primátora mesta Trenčín
* [[Štefan Skrúcaný]] – slovenský [[herec]] a moderátor
* [[Marta Sládečková]] – slovenská herečka
* [[Štefan Kožka]] – slovenský herec a režisér
* [[Pavel Strassmann]] – partizán (1944 – 45), vysoký dôstojník armády USA
* Ing. [[Pavol Suchán]] – námestník ministra zahraničných vecí ČSFR okolo r. 1992
* [[Ján Svorada]] – cyklista, víťaz troch etáp Tour de France
* [[Karol Štúr]] – slovenský [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]]
* [[Fraňo Tiso]] – v čase  Slovenskej republiky veľvyslanec Slovenskej republiky v SSSR a splnomocnenec vlády pre evakuáciu na jar 1945
* [[Ivan Trebichavský]] – slovenský právnik a protifašistický bojovník
* [[Eva Mária Uhríková]] – slovenská [[speváčka]]
* [[Ľubomír Vajdička]] – slovenský divadelný režisér
* JUDr. [[Vojtech Zamarovský]] – slovenský [[autor]] literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva
* [[Dalibor Zelik]] – verejný činiteľ a [[historik]]

}}

=== Pôsobiaci v meste ===
{{Stĺpce|2|
* [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozef Branecký]] (* [[1882]]{{--}}† [[1962]]){{--}}rektor slovenskej rehole piaristov, spisovateľ a popularizátor miestnej histórie
* [[Miloš Alexander Bazovský]] (* [[1899]]{{--}}† [[1968]]){{--}}slovenský maliar
* Cyril Guniš (* [[1901]]{{--}}† [[1974]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, piarista, jazykovedec, pedagóg.&lt;ref&gt; KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 239 - 240.&lt;/ref&gt;
* [[Václav Pavel Borovička]] – spisovateľ literatúry faktu
* MUDr. [[Karol Brančík]] – významný lekár, prírodovedec a muzeológ, dlhoročný člen a predseda [[Prírodovedný spolok župy Trenčianskej|Prírodovedného spolku župy Trenčianskej]]
* [[Beatrix Čelková]] rod. Pospíšilová – členka odbojovej skupiny [[Flóra (protifašistická odbojová skupina)|Flóra]]
* [[Pavol Demitra]] – hokejista NHL, kapitán slovenskej reprezentácie
* [[Alexander Dubček]] – slovenský politik
* Gen. [[Alois Eliáš]] – generál armády Československej republiky, od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne.
* [[Julius Fučík]] – komunistický český novinár, v čase 1. ČSR v Trenčíne slúžil základnú vojenskú službu
* [[Ján Hajduch]] – slovenský fotograf
* [[Ján Halaša]] – slovenský fotograf
* [[Alena Heribanová]] – slovenská televízna moderátorka
* [[Mária Holoubková – Urbasiowna]] – fotografka
* MUDr. [[Alojz Chura]] – priekopník slovenskej pediatrie
* [[Juraj Jánošík]] – slovenský ľudový hrdina, zúčastnil sa na strane Rákóczyho [[kuruci|kurucov]] bitky proti cisárskym [[labanci|labancom]] [[bitka pri Trenčíne|v okolí Hámrov pri Trenčíne]] v r. 1708.
* [[Karol Kállay]] – významný slovenský fotograf
* [[Karol Körper]] – r.k. kňaz, kanonik, študoval na gymnáziu v Trenčíne
* [[Ivan Krajíček]] – slovenský spevák a umelec, vyrastal, študoval a žil v Trenčíne, má tu pochovaných aj rodičov
* [[Alexander Mach]] – minister prvej Slovenskej republiky, začiatkom prvej ČSR žil a pôsobil jeden rok v Trenčíne
* [[Mons. Andrej Marsina]] – člen Štátnej rady Slovenskej republiky
* [[František Palacký]] – študoval na trenčianskom evanjelickom lýceu zhruba v rokoch 1811 – 1813, učil ho tu aj otec Ľudovíta Štúra
* [[Ján Stanek]] (známy aj ako „Železný kapitán“) – v roku 1939 pôsobil na veliteľstve 1. divízie v Trenčíne
* [[Nataša Tanská]] – spisovateľka
* ThDr. [[Jozef Tiso]] – r.k. kňaz, od r. 1914 poľný kurát trenčianskeho 71. pešieho pluku, neskôr poslanec a minister zdravotníctva prvej Československej republiky a prezident [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]]
* JUDr. [[Štefan Tiso]] – predseda vlády prvej Slovenskej republiky 1944 – 1945
* Gen. [[Jozef Turanec]] – generál armády Slovenskej republiky, veliteľ [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]]
}}

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Hungary}} [[Békéscsaba]], [[Maďarsko]]
* {{flagicon|Taliansko}} [[Casalecchio di Reno]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|France}} [[Cran-Gevrier]], [[Francúzsko]]
* {{flagicon|Srbsko}} [[Kragujevac]], [[Srbsko]]
* {{flagicon|Česko}} [[Uherské Hradiště]], [[Česko]]
* {{flagicon|Poland}} [[Tarnów]], [[Poľsko]]
* {{flagicon|Česko}} [[Zlín]], Česko

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Trenčin.JPG|[[Trenčiansky hrad]]
Súbor:Synagoga, Trencin (2007).jpg|Synagóga 
Súbor:Trenčín, hotel Tatra.jpg|Hotel Tatra 
Súbor:Trencin-Roman2.JPG|Víťazný nápis cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurélia]]
Súbor:Trencin (south-western part).JPG|Centrum mesta z hradu
Súbor:Trencin Dom armady.jpg|Dom armády
Súbor:Trenčín, Farské schody (3).jpg|Farské schody
Súbor:Trenčín, hradná skala.jpg|Reliéf [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru]] z rokov 1915 – 1916
Súbor:Trenčín, kostol sv. Františka Xaverského.jpg|Kostol sv. Františka Xaverského
Súbor:Trenčín, morový stĺp.jpg|Morový stĺp
Súbor:Trenčín, kostel Narození Panny Marie (2).jpg|Kostol Narodenia Panny Márie
Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|Sídlisko Juh
Súbor:Nový vs. starý.jpg|Výstavba nového železničného mosta (júl 2015)
File:Trenčín Castle in 2021.jpg|ZOC Max Trenčín
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne]]
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [https://egov.trencin.sk/ Elektronické služby Mesta Trenčín]
* [http://www.tsk.sk Trenčiansky samosprávny kraj]

{{Trenčín}}
{{Obce okresu Trenčín}}
{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}
{{Európske hlavné mesto kultúry}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Trenčín| ]]
[[Kategória:Okres Trenčín]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Trenčiansky kraj]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]]
[[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0701]]
[[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Sídla na Váhu]]</text>
      <sha1>hwj57aquap8jgw2pub1j7am43rs0429</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dolný Kubín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7721</id>
    <revision>
      <id>8244584</id>
      <parentid>8244085</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:15:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SnowyNix</username>
        <id>54698</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Osobnosti mesta */ Luka brase</comment>
      <origin>8244584</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29127" sha1="4rjnx3tt7pfzt4blg4z28fpjzvq3d7f" xml:space="preserve">{{pozri|rovnomennom okrese|Dolný Kubín (okres)}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Dolný Kubín
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Dolný_Kubín,_main_square.jpg
 | Popis obrázku      = Centrum mesta
 | Znak               = Coat of Arms of Dolný Kubín.svg
 | Vlajka             = Dolny kubin-dolny kubin-flag.svg
 | Kraj               = Žilinský
 | Okres              = Dolný Kubín
 | Región             = Orava
 | Časti              = 
 | Rieka              = [[Orava (rieka)|Orava]]
 | Rieka 1            = 
 | Zemepisná šírka    = 49.210556
 | Zemepisná dĺžka    = 19.297500
 | Nadmorská výška    = 468
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = [[1235]]&lt;sup&gt;[http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven=430503&amp;lstObec=509540&amp;Okruh=zaklad]&lt;/sup&gt;/[[1314]]&lt;sup&gt;[http://obce.info/index.php?make=mapa&amp;id=5&amp;obec=2620]&lt;/sup&gt;
 | Starosta           = Ján Prílepok&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 026 01
 | Kód                = 509540
 | EČV                = DK
 | Predvoľba          = +421-43
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Hviezdoslavove námestie 1651/2&lt;br/&gt;026 01 Dolný Kubín
 | E-mail             = primator@dolnykubin.sk
 | Telefón            = 043 / 581 44 11
 | Fax                = 043 / 581 44 64
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.dolnykubin.sk
 | Commons            = Dolný Kubín
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
[[Súbor:Celkový pohľad na mesto Dolný Kubín.jpg|náhľad|Pohľad na mesto Dolný Kubín]]
[[Súbor:Dolny Kubin Hviezdoslavovo nam 2-1.JPG|náhľad|Radnica v centre mesta]]
[[Súbor:Dolný Kubín, Saint Catherine church.JPG|náhľad|[[Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Dolný Kubín)|Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej]]]]
[[File:Kostol povýšenia Svätého kríža Dolný Kubín.jpg|thumb|Kostol povýšenia Svätého kríža, Brezovec]]
[[Súbor:Bysterec.jpg|náhľad|Sídlisko Veľký Bysterec]]
'''Dolný Kubín''' ({{v jazyku|deu|Unterkubin}}, {{v jazyku|hun|Alsókubin}}) je [[okresné mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]].

== Polohopis ==
Mesto leží na Dolnej [[Orava (región)|Orave]], v údolí [[Orava (rieka)|rovnomennej rieky]], v južnej časti [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchoviny]]. Na západ od mesta sa vypínajú končiare [[Oravská Magura|Oravskej Magury]] a [[Malá Fatra|Malej Fatry]], na juhovýchode [[Šípska Fatra|Šípskej Fatry]] a [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]]. Mesto je vzdialené {{Km|17|m|w}} severne od [[Ružomberok|Ružomberka]], {{Km|32|m|w}} severovýchodne od [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] a {{Km|31|m|w}} juhozápadne od [[Tvrdošín]]a.

== Mestské časti ==
Mesto (podľa štatútu mesta) pozostáva z 10 mestských častí:
* [[Dolný Kubín (mestská časť)|Dolný Kubín]]
* [[Mokraď (Dolný Kubín)|Mokraď]]
* [[Kňažia (Dolný Kubín)|Kňažia]]
* [[Záskalie (Dolný Kubín)|Záskalie]]
* [[Beňova Lehota]]
* [[Malý Bysterec]]
* [[Veľký Bysterec]]
* [[Medzihradné]]
* [[Srňacie]]
* [[Banisko]] 
* [[Brezovec (Dolný Kubín)|Brezovec]]
Mesto zahŕňa aj osadu [[Jelšava (Dolný Kubín)|Jelšava]].

== Dejiny ==
Za najstaršie sa považuje osídlenie ľudom [[lužická kultúra|lužickej kultúry]] v strednej a mladšej [[doba bronzová|bronzovej dobe]] z 9. – 7. storočia pred Kr. Hmotná kultúra halštatského ľudu oravského typu zo 7. – 4.stor. pred Kr. je v Dolnom Kubíne zastúpená nálezmi na ulici Medzihradskej. Dokazujú roľnícko-pastiersku osadu. Z obdobia prelomu letopočtu do [[4. storočie|4. storočia]] sa na Medzihradskej ulici našli zlomky [[Staroveký Rím|rímskej]] [[keramika (pálené výrobky)|keramiky]]. [[Laténska kultúra]] je zastúpená aj na Trninách, Ostrej a Tupej skale. Obydlia tvorili štyri rady chát striedané priechodmi, prvotnými ulicami. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a pestovaním [[proso|prosa]], [[hrach]]u a bôbu.

V [[Veľká Morava|predveľkomoravskom]] období boli na Trninách a Ostrej skale opevnené hradiská. Tadiaľto viedla významná obchodná cesta spájajúca [[Jadranské more|Jadran]] s [[Baltické more|Baltom]]. Dokladom je nález [[kelti|keltských]] mincí, kupeckých potrieb i tovarov na Trninách. V [[stredovek]]u obchodnú cestu cez [[Komjatná|Komjatnú]], Dolný Kubín, [[Tvrdošín]], [[Oravská Polhora|Oravskú Polhoru]] do [[Żywiec]]a a [[Wieliczka|Wieliczky]] nazývali [[chlorid sodný|soľná]], lebo sa využívala na dovoz soli a iných tovarov.

[[Prvá písomná zmienka]] o Kubíne je zo dňa [[6. január]]a [[1314]] v listine magistra [[Donč (krajinský hodnostár)|Donča]] pre [[Liptov (región)|liptovských]] [[zeman]]ov. V roku [[1325]] magister Donč daroval [[Revúca (mesto)|revúckym]] zemanom majetok [[Vyšný Kubín]]. Začali dejiny rodov Kubínyovcov a Meškovcov, ktorých potomkovia žijú na Orave dodnes. Po rozdelení Kubína sa Dolný Kubín vyvíjal ako [[poddanstvo (roľníci)|poddanská]] osada patriaca [[Oravský hrad|Oravskému hradu]]. Bol kráľovským majetkom.

V [[14. storočie|14. storočí]] boli založené obce, ktoré v súčasnosti tvoria prímestské časti Dolného Kubína: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď a Kňažia. Veľký Bysterec bol mestečkom o 220 rokov skôr ako Dolný Kubín. V ďalšom období nerozvíjal [[mestské právo (súhrn práv)|mestské práva]] a výsady, klesol na úroveň ostatných poddanských dedín, lebo v roku [[1599]] sa spomína ako dedina. Malý Bysterec sa od roku [[1355]] vyvíjal ako zemianska osada. V roku [[1380]] sa pre tieto obce stal Dolný Kubín duchovným strediskom. Založili tu [[latinská cirkev|rímskokatolícku]] [[farnosť]], postavili [[Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Dolný Kubín)|kostol]] a zasvätili ho [[svätec|svätej]] [[Katarína Alexandrijská|Kataríne Alexandrijskej]]. Navštevovali ho ľudia z dedín od [[veličná|Veličnej]] po [[Oravský Podzámok]].

Dolný Kubín sa od počiatku vyvíjal ako remeselnícko-roľnícka osada. Rozvoj remesiel a trhov umožnila vynikajúca poloha na obchodnej ceste, ktorá spájala slovenské banské mestá s poľskými trhovými strediskami. Najdlhšie živilo Dolnokubínčanov kamenárske remeslo. Na začiatku 14. storočia sa spomína baňa na [[kameň]] pre výrobu mlecích prostriedkov, žarnovov. Dolnokubínski čižmári, [[krajčír]]i, kolári, kožušníci, [[kováčske remeslo|kováči]], korytári, [[mlyn]]ári, mäsiari, pekári, [[kuchár]]i, [[tesárstvo|tesári]], stolári a ďalší slúžili [[hrad]]ným pánom a neraz boli odmenení povýšením do stavu slobodníkov.

[[Reformácia|Reformáciu]] na Oravu priniesli [[Turzovci]]. V roku [[1558]] sa stali majiteľmi oravského panstva a dolnokubínsky [[Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Dolný Kubín)|kostol sv. Kataríny]] patril evanjelikom v rokoch [[1559]]{{--}}[[1672]]. Pôsobila tu latinská škola, ktorú navštevovali iba chlapci. [[Palatín]] [[Juraj VII. Turzo|Juraj Turzo]] podporoval rozvoj Dolného Kubína. Zvolával snem [[Župa (slovanská stredoveká jednotka)|župné]] zhromaždenia oravskej šľachty, hoci župným sídlom do roku [[1683]] bola Veličná. V roku [[1604]] spustošili Dolný Kubín [[Štefan Bočkaj|Bočkajovi]] hajdúsi, ktorí bojovali proti palatínovi Jurajovi Turzovi. Podpálili obec, ostalo len sedem domov, z toho štyri boli poškodené. Obyvatelia sa pred hajdúchmi ukryli v lesoch, aby si zachránili život. Po plienení hajdúchov trvá veľká bieda.

V roku [[1624]] žilo v Dolnom Kubíne 67 rodín, asi 340 obyvateľov. Dňa [[14. máj]]a [[1632]] [[gróf]] Gašpar Ilešházi (Illesházy) povýšil Dolný Kubín na mestečko za ročný poplatok 400 zlatých a udelil mu právo konať týždenné trhy v nedeľu a dva výročné jarmoky na sv. Katarínu a [[Kvetná nedeľa|Kvetnú nedeľu]]. Zároveň Dolnokubínčanom prikázal opraviť školu, nemocnicu s útulkom a stavať pekné domy. Dňa [[14. december|14. decembra]] [[1633]] dostal Dolný Kubín mestské privilégium od panovníka [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II.]], ktorý povolil ďalšie dva jarmoky. Mestské výsady poskytli Dolnému Kubínu hospodársky a kultúrny rast. Ale v nepokojnom [[17. storočie|17. storočí]], naplnenom náboženskými vojnami a povstaniami, sa ocitol neraz na pokraji biedy. Dolný Kubín zažíval obdobie plné reformácie a [[protireformácia|protireformácie]]. Reformačné hnutie dostalo tvrdý úder potlačením [[Gašpar Pika|Pikovho]] povstania v roku [[1672]] a smrteľný na jeseň roku [[1683]] od [[litva|litovského]] vojska [[Poľsko|poľského]] kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jána Sobieskeho]], ktoré prechádzalo Oravou s cieľom pomôcť [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] proti [[Osmanská ríša|Turkom]]. Litovčania sa k poddaným správali násilnícky, dobyvačne, nechávali za sebou spáleniská. Mesto bolo v takej núdzi, že až po piatich rokoch si dalo vyhotoviť nové [[pečatidlo]], lebo pôvodné zhorelo v [[richtár]]ovom dome. Z litovského úpadku sa mesto spamätalo až v 90. rokoch 17. storočia. Dňa [[30. jún]]a gróf Juraj Erdődy vydal Dolnému Kubínu [[privilégium]] na vyberanie [[mýto|mýta]] na dolnokubínskom [[brod]]e. V roku [[1712]] udelil cisár [[Karol VI. Habsburský]] mestu aj jarmočné privilégium. Mesto sa stalo sídlom [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravskej župy]]. Počas [[František II. Rákoci|Rákociho]] povstania v roku [[1709]] zaujali evanjelici kostol sv. Kataríny na dva mesiace. Potom bol vrátený katolíkom a evanjelici z mestečka chodili 75 rokov do [[leštiny|leštinského]] [[artikulárny kostol|artikulárneho]] kostolíka. [[Tolerančný patent]] [[Jozef II.|Jozefa II.]] im vrátil náboženskú slobodu a svoj kostol si postavili v Dolnom Kubíne v roku [[1784]].

V [[18. storočie|18. storočí]] nastalo pokojnejšie [[mier]]ové obdobie, ale prišli [[hladomor]] a [[Mor (pestis)|morové]] epidémie. Roky [[1715]]{{--}}[[1716]] sú na Orave známe ako zamrznuté roky. Ešte v júni mrzlo a nová zima prišla v septembri, nastal hladomor. V roku [[1719]] mal Dolný Kubín 85 domov a 350 obyvateľov. V priebehu 18. storočia Dolný Kubín výrazne zmenil svoju tvár. Dokončil sa mestský dom nazývaný ratúš, v roku [[1726]] postavili novú nemocnicu, mestský [[pivovar]] na mieste dnešného evanjelického kostola, v rokoch [[1757]]{{--}}[[1758]] župný dom, byt župného lekára, [[lekáreň]], [[kasárne]], prvý [[drevo|drevený]] [[most]] cez rieku Oravu, tržnicu, mangel, faru, evanjelickú školu. Na ochranu pred [[požiar]]mi bolo od roku [[1730]] zakázané používať otvorený [[oheň]] v [[krb|kozuboch]]. V roku [[1776]] sa Dolný Kubín stal sídlom slúžnovského úradu. Vlastniť grunt patrilo ku kritériám pre udelenie meštianskeho listu a práva voliť richtára a mestských prísažných. Zakladanie [[cech]]ov – obuvníci – [[1675]], krajčíri a čižmári – [[1715]]. Koncom 18. storočia vytvorili združený cech. Cech bol zrušený v roku [[1871]], kedy vznikla Remeselná spoločnosť a Okresné živnostenské spoločenstvo. Obchodom sa zaoberali [[žid]]ia. Hospodárska politika Jozefa II. umožnila rozvoj židovského podnikania a náboženskú slobodu. Výstavba domu [[rabín]]a a kúpeľov.

Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] sa cez mestečko stavala kráľovská cesta od [[Kraľovany|Kraľovian]] na [[Trstená|Trstenú]]. V roku [[1811]] tu postavili [[pošta|poštový úrad]] a v roku [[1826]] židovskú [[synagóga|synagógu]]. V roku [[1813]] sa prehnala mestom strašná [[povodeň]], začalo sa s budovaním vodnej nádrže na Orave. Veľký rozmach začal v roku [[1852]], kedy do mestečka prišiel prednosta cisársko-kráľovského stoličného úradu František Patočník. Koncom 19. storočia bol Dolný Kubín pekným župným mestečkom. V roku [[1886]] renovovali katolícky kostol sv. Kataríny, ktorý patril medzi osem najkrajších pamiatok [[gotika|gotiky]] na Slovensku. V rokoch [[1893]]{{--}}[[1895]] postihli námestie dva veľké požiare. Znovu postavili župný dom, židovskú synagógu a evanjelický kostol. Vzhľad námestia dotvorila budova štátnych škôl (dnešné gymnázium), [[barok]]ová budova [[Vavrinec Čaplovič|Čaplovičovej]] knižnice. V 30. rokoch 19. storočia sa Dolný Kubín stal strediskom oravských národovcov. [[Ctiboh Zoch]], [[Juraj Matúška]] a [[Leopold Bruck]] založili v roku [[1837]] ''Spoločnosť vychovávateľskú v evanjelickom bratrstve oravskom''. Členmi boli: Pavol Zoch, [[Pavol Cancrini]], [[Ján Gregorič]], [[Alexander Ruttkay]], [[Václav Jesenský]], [[Ján Zimány]], [[Ľudovít Medzihradský]], [[Daniel Krman]], [[Juraj Šípka]], [[Karol Šándor]] a ďalší. Oravskí národovci sa zišli dňa [[24. apríl]]a [[1848]] v [[Gäcel]]i a spísali petíciu známu ako ''Gäceľské žiadosti oravské''. Petícia bola prirodzeným vyústením národnooslobodzovacieho úsilia. Dobrovoľníci boli porazení v Záskalí koncom apríla [[1849]]. V roku [[1858]] vznikla v Dolnom Kubíne ''Spoločnosť Čaplovičovej knižnice'', ktorá sa starala o cenný dar [[Vavrinec Čaplovič|Vavrinca Čaploviča]] mestu a Orave. [[Knižnica]] mala 45 000 zväzkov. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] mal Dolný Kubín 1674 obyvateľov a 211 domov.

Vznik [[Česko-slovenská republika|Česko-slovenskej republiky]] na jeseň roku [[1918]] Dolnokubínčania radostne uvítali. Vytvorili miestnu národnú radu, v ktorej pôsobil [[Ignác Radlinský]], Dr. Vladimír Pivko, [[Ladislav Nádaši-Jégé]], Aurel Styk, Fridrich Medzihradský, Ján Trnkócy, Pavol Samuel Novák, [[Pavol Országh Hviezdoslav]], Dr. Ján Smetanay, Ján Diežka, Emil Kňažovič a Július Ballo. Vydávali noviny [[Naša Orava]].

V roku [[1919]] vznikla v Dolnom Kubíne účastinárska spoločnosť Oravský priemysel. V tomto roku bol založený kultúrno-vzdelávací spolok Hviezdoslavova beseda, ktorej čestným členom bol aj Hviezdoslav. Poriadala ''koncert''y, literárne večierky, bábkové divadielka. Zo svojho fondu kupovala knihy, noviny a časopisy, podporovala chudobných nadaných študentov a po smrti básnika usilovala o stavbu pomníka nad jeho hrobom. V roku [[1936]] sa zaslúžila o postavenie sochy P. O. Hviezdoslava pred budovou Čaplovičovej knižnice. Bohatú kultúrno-osvetovú činnosť vyvíjal v Dolnom Kubíne ženský spolok [[Živena]], ktorý vznikol z podnetu Kornely Pivkovej dňa [[27. jún]]a [[1920]]. Ďalšie spolky boli: Dobrovoľnícky hasičský spolok ([[1874]]), Spolok oravských akademikov, Spevokol oravských učiteľov, Ochotnícky, hudobný a spevácky spolok a ďalšie. 

Po skončení [[Druhá svetová vojna|II. svetovej vojny]] sa Dolný Kubín zmenil na významné priemyselné centrum celej Oravy. V rokoch [[1960]]{{--}}[[1996]] bol Dolný Kubín správnym centrom celej Oravy. Dolný Kubín je jedinečné mesto v mnohých oblastiach. V stavebníctve je to kolonádový most, v kultúre Čaplovičova knižnica, Hviezdoslavovo múzeum, Florinov dom, Oravská galéria v bývalom župnom dome, celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy známa ako [[Hviezdoslavov Kubín]], medzinárodný hudobný festival Čírenie talentov a festival Bohúňova paleta, v športe udeľovanie cien Fair-play MUDr. Ivana Chodáka.

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
==== Sakrálne pamiatky ==== 
* [[Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Dolný Kubín)|Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej]], jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z rokov [[1885]]{{--}}[[1886]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7476
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt; Stojí na mieste staršej [[gotika|gotickej]] stavby zo [[14. storočie|14. storočia]], z ktorej sa dochovala iba predstavaná veža a severný múr.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dolný Kubín
  | url = http://apsida.sk/c/11555/dolny-kubin
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Apsida.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Kostol má bohaté neogotické tvaroslovie, fasády sú členené opornými piliermi, okná ukončené lomeným oblúkom, majú kamenné ostenia s bočným kvádrovaním. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, trojloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1893]]{{--}}[[1894]]. Stojí na mieste staršej [[tolerančný patent|tolerančnej]] stavby zničenej požiarom. Autorom projektu je architekt [[Blažej Bulla]]. Interiéru kostola dominuje liatinová konštrukcia, ktorá nesie trojramennú [[empora|emporu]]. Priestor dopĺňa bohatá výmaľba s florálnymi motívmi. Zariadenie kostola je slohovo čisté neogotické, z obdobia jeho vzniku. [[Oltár]] a [[kazateľnica]] sú dielom rezbárskej školy z Bardejova.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pamiatky, pamätihodnosti a zaujímavosti
  | url = http://www.dolnykubin.sk/pamiatky-pamatihodnosti-a-zaujimavosti.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Dolný Kubín
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180422062610/http://www.dolnykubin.sk/pamiatky-pamatihodnosti-a-zaujimavosti.html
  | dátum archivácie = 2018-04-22
  }}&lt;/ref&gt; 
* Bývalá synagóga, halová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1901]]. Stojí na mieste staršej synagógy, ktorú zničil požiar v roku [[1893]]. Fasáda synagógy bola silno prestavaná, dominuje jej stupňovitá atika.
&lt;gallery&gt;
Súbor:Dolny Kubin Kostol sv Katariny-02.JPG|Radlinského ulica
Súbor:SK-Dolny Kubin-Katharinenkirche-1.jpg|Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Súbor:Dolny Kubin Kostol sv Katariny-06.jpg |Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Súbor:Dolny Kubin Kostol sv Katariny-12.jpg|Interiér katolíckeho kostola
Súbor:SK-Dolny Kubin-Komitatshaus.jpg|Evanjelický kostol, na ľavo od župného domu
Súbor:Lutheran church in Dolný Kubín, Slovakia 06.jpg|Evanjelický kostol
&lt;/gallery&gt;

==== Ostatné pamiatky ==== 
* Bývalý Župný dom na Hviezdoslavovom námestí
* Radnica
* Historický cintorín (Alej slobody)
* Čaplovičova knižnica
* Farbiarsky dom, múzeum básnika T.H. Florina
* Dom v ktorom žil, pracoval a zomrel P.O. Hviezdoslav
&lt;gallery&gt;
Súbor:Dolny Kubin Zupny dom-2.jpg|Bývalý župný dom
Súbor:Dolny Kubin Hviezdoslavovo nam 2-1.JPG|Radnica
Súbor:Historicky cintorin v Dolnom Kubine.jpg|Historický cintorín
Súbor:Dolny Kubin Hviezdoslavovo nam 7--03.jpg|Čaplovičova knižnica
Súbor:Dolny Kubin Gacelska cesta 3-3.jpg|Florinov dom
Súbor:Dolny Kubin Hviezdoslavovo nam 22-2.jpg|Hviezdoslavov dom
&lt;/gallery&gt;
=== Kultúra ===
* ''Detský folklórny súbor Kolovrátok'' – vznikol v roku 2003
* ''Folklórna skupina Rosička, rosa'' – vznikol v roku 1996
* ''Spevácka folklórna skupina Orava'' – vznikol v roku 2000

=== Múzeá ===
* [[Oravská galéria]] - [http://www.oravskagaleria.sk/index.html Oravská galéria]
* [[Čaplovičova knižnica]] – oddelenie [[Oravské múzeum|Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava]]
* [[Florinov dom]] – expozícia Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava

=== Zaujímavosti ===
* [[5. jún]]a [[2009]] bola pred Mestskou radnicou slávnostne vysadená ''Lipa sútokov sveta'', ktorá je polievaná vodou z morí, riek a potokov z celého sveta.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.dolnykubin.sk/index.php?id=367|title=LIPA SÚTOKOV SVETA Pozoruhodná a nadčasová atrakcia mesta Dolný Kubín|publisher=|date=|accessdate=2010-12-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101108043330/http://www.dolnykubin.sk/index.php?id=367|archivedate=2010-11-08}}&lt;/ref&gt;

== Obyvateľstvo ==
Mesto má 18 376 obyvateľov (stav k 31. 12. 2018). Z národnostného hľadiska je Dolný Kubín homogénny s prevahou obyvateľstva slovenskej národnosti (až 97 %).&lt;ref name=mos&gt;{{MOŠ/MIS|509540}}&lt;/ref&gt;

Podľa konfesijného zloženia obyvateľstva je Dolný Kubín rozdelený nasledovne:&lt;ref name=mos/&gt;
* Rímskokatolícke vierovyznanie: 65,11 %
* Evanjelická cirkev a. v.: 16,62 %
* Gréckokatolícke: 0,38 %
* Pravoslávne: 0,05 %
* [[Cirkev československá husitská|Československé husitské]]: 0,04 %
* Bez vyznania: 14,55 %
* Ostatné: 0,12 %
* Nezistené: 2,77 %

== Školstvo ==
;Stredné školy
* [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava (Dolný Kubín)|Gymnázium P. O. Hviezdoslava]]
* [[Obchodná akadémia Dolný Kubín|Obchodná akadémia]]
* Stredná odborná škola polytechnická – Dolný Kubín – Kňažia
* Cirkevné gymnázium A. Radlinského
* [[Stredná odborná škola obchodu a služieb Dolný Kubín|Stredná odborná škola obchodu a služieb]]
* Súkromná stredná škola podnikania
* Stredná zdravotnícka škola

== Šport ==
* [[BK Dolný Kubín]] hralo najvyššiu basketbalovú súťaž na Slovensku od sezóny 2006/2007{{--}}2008/2009. Do sezóny 2009/2010 sa klub neprihlásil z dôvodu krachu.
* [[MFK Dynamo Dolný Kubín]], klub hrajúci [[2. slovenská futbalová liga|2. slovenskú futbalovú ligu]]
* [[MHK Dolný Kubín]] hrá 2. ligu na Slovensku
* [[Kubínska Hoľa]] lyžiarske stredisko na slovensku

26. augusta až 31. augusta 2025 sa v Dolnom Kubíne budú konať [[Majstrovstvá sveta v parahokeji žien 2025]], vôbec prvé majstrovstvá tohto druhu.&lt;ref name=&quot;spv-oznam&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Végh | meno = Roman | autor = adivita | odkaz na autora = | titul = Slovenský paralympijský výbor usporiada prvé majstrovstvá sveta žien v histórii parahokeja | url = https://paralympic.sk/novinky/sportove-novinky/parahokej/slovensky-paralympijsky-vybor-usporiada-prve-majstrovstva-sveta-zien-v-historii-parahokeja/ | vydavateľ = paralympic.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-23 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Osobnosti mesta ==
=== Rodáci ===
*
* [[Andrej Ambrozi]] (* [[1709]] – † [[1772]]), náboženský spisovateľ a evanjelický kňaz
* [[Gabriel Ambrozi]] (* [[1756]] – † [[1795]]), uhorský jakobín a právnik
* [[Juraj Ambrozi]] (* [[1694]] – † [[1746]]), slovenský spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár
* [[Tomáš Balfy]] (* [[1690]] – † [[1729]]), člen piaristického rádu a autor chválorečí
* [[Ján Matej Bencúr]] (*[[1923]] – † [[1990]]), lekár a univerzitný profesor
* [[Michal Chudovský]] (* [[1804]] – † ?), publicista
* [[Andrej Ľudovít Radlinský]] (* [[1817]] – † [[1879]]), rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, spisovateľ, autor učebníc, vydavateľ Katolíckych novín, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha
* [[Janko Matúška]] (* [[1821]] – † [[1877]]), básnik, spisovateľ, autor textu slovenskej hymny
* [[Štefan Dávid]] (* [[1838]] – † [[1928]]), filológ, pedagóg
* [[Ignác Radlinský]] (* [[1845]] – † [[1924]]), advokát
* [[Pavol Országh Hviezdoslav]] (* [[1849]] – † [[1921]]), najväčší slovenský básnik, dramatik, advokát, poslanec parlamentu prvej ČSR
* [[Andrej Halaša]] (* [[1852]] – † [[1913]]), divadelný organizátor, prekladateľ, redaktor, etnograf
* [[Juraj Janoška]] (* [[1856]] – † [[1930]]), evanjelický kňaz a biskup
* [[Ladislav Nádaši-Jégé]] (* [[1866]] – † [[1940]]), popredný slovenský prozaik
* [[Andrej Kavuljak]] (* [[1885]] – † [[1952]]), historik a lesný inžinier
* [[Jozef Juraj Styk]] (* [[1897]] – † [[1965]]), politik a hospodársky pracovník
* [[Helena Hegerová]] (* [[1899]] – † [[1983]]), múzejníčka, publicistka, učiteľka
* [[Jozef Gebura]] (* [[1902]] – † [[1976]]), lekárnik
* [[Ján Kubačka]] (* [[1904]] – † [[1981]]), pedagóg a osvetový pracovník
* [[Ivan Ballo]] (* [[1909]] – † [[1977]]), hudobný kritik
* [[Ján Brodňanský]] (* [[1910]] – † [[1997]]), historik, archeológ, speleológ a fotograf
* [[Ivan Chodák (lekár)|Ivan Chodák]] (* [[1914]] – † [[1994]]), lekár a športovec
* [[Ladislav Chodák]] (* [[1915]] – † [[1981]]), chemik 
* [[Ján Melek]] (* [[1918]] – † [[1993]]), osvetový pracovník
* [[Fedor Ballo]] (* [[1920]] – † [[1998]]), diplomat, prekladateľ a publicista
* [[Ján Johanides]] (* [[1934]] – † [[2008]]), prozaik a esejista
* [[Peter Balgha]] (* [[1935]] – † [[1972]]), prozaik, scenárista, filmový publicista a dramaturg
* [[František Alexander Zvrškovec]] (* [[1948]]), podnikateľ a politik
* [[Miroslav Mikolášik]] (* [[1952]]), poslanec EP
* [[Miroslav Stanovský]] (* [[1970]]), reprezentant Slovenska vo vodnom slalome
* [[Martina Halinárová|Martina Halinárová-Jašicová]] (* [[1973]]), biatlonistka
* [[Andrej Hablák]] (* [[1975]]), básnik
* [[Róbert Hanko]] (* [[1976]]), slovenský futbalový reprezentant
* [[Martin Bajčičák]] (* [[1976]]), bežec na lyžiach
* [[Peter Markovič]] (* [[1978]]), poslanec Národnej rady SR
* [[Luka Brase]] (* [[1983]]), výtvarník
* [[Jaroslav Babušiak]] (* [[1984]]), zjazdový lyžiar
* Alžbeta Majdišová (* 1993) - biatlonistka
* [[Matúš Kozáčik]] (* [[1983]]), futbalista
* [[Akvinas Juraj Gabura]] (* [[1915]] – † [[2019]]), rímskokatolícky kňaz a rehoľník
* [[Maroš Baňas]] (* [[2010]]), herec

=== Pôsobili tu ===
* [[Pavol Országh Hviezdoslav]] (*[[1849]] – †[[1921]]), slovenský básnik
* [[Július Ballo]] (*[[1879]] – †[[1947]]), školský a osvetový pracovník, autor učebníc &lt;ref&gt;[[Augustín Maťovčík]]: ''Biografický slovník dejateľov Oravy'', Námestovo, 2010.&lt;/ref&gt;
* [[Mikuláš Gacek]] (*[[1895]] – †[[1971]]), [[spisovateľ]], [[prekladateľ]], [[diplomat]]
* [[Emanuel Bartoš]] (*[[1902]] – †[[1966]]), zoológ a univerzitný profesor pôsobil tu na gymnáziu v rokoch [[1932]]{{--}}[[1937]]
* Václav Hradec (*1937 – †2011), lekár, primár chirurgického oddelenia NsP Dolný Kubín
* [[Jozef Kráľ]] (* [[1927]] – † [[2020]]), učiteľ, spisovateľ a hudobník

== Partnerské mestá ==
{|width=600
|
* {{Flagicon|Rakúsko}} [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko]]
* {{Flagicon|Maďarsko}} [[Jáger]], [[Maďarsko]]
* {{Flagicon|Ukrajina}} [[Kamjanec-Podiľskyj|Kamenec Podolský]], [[Ukrajina]]
|
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Limanowa]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Česko}} [[Pelhřimov]], [[Česko]]
* {{Flagicon|Dánsko}} [[Svendborg]], [[Dánsko]]
|
* {{Flagicon|Ukrajina}} [[Truskavec (Ukrajina)|Truskavec]], [[Ukrajina]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Zawiercie]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Żywiec]], [[Poľsko]]
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Huba | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Huba (historik) | spoluautori = a kol. | titul = Dolný Kubín : mesto kultúrnych tradícií a dneška | vydanie = 1 | vydavateľ = Vydavateľstvo Peter Huba | miesto = Dolný Kubín | rok = 2008 | počet strán = 279 | url = | isbn = 978-80-88803-64-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Dolný Kubín | vydanie = | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1986 | počet strán = 291 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Dolnom Kubíne]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Dolný Kubín}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.dolnykubin.sk/ Oficiálna stránka mesta]
* [https://egov.dolnykubin.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Dolný Kubín] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211227165755/https://egov.dolnykubin.sk/ |date=2021-12-27 }}

{{Mestské časti Dolného Kubína}}
{{Obce okresu Dolný Kubín}}

[[Kategória:Dolný Kubín| ]]
[[Kategória:Okres Dolný Kubín]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Orava]]</text>
      <sha1>4rjnx3tt7pfzt4blg4z28fpjzvq3d7f</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244585</id>
      <parentid>8244584</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:16:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SnowyNix</username>
        <id>54698</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Šport */</comment>
      <origin>8244585</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29121" sha1="e2qnxvf392iudef66e1v7faxgwg8zu6" xml:space="preserve">{{pozri|rovnomennom okrese|Dolný Kubín (okres)}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Dolný Kubín
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Dolný_Kubín,_main_square.jpg
 | Popis obrázku      = Centrum mesta
 | Znak               = Coat of Arms of Dolný Kubín.svg
 | Vlajka             = Dolny kubin-dolny kubin-flag.svg
 | Kraj               = Žilinský
 | Okres              = Dolný Kubín
 | Región             = Orava
 | Časti              = 
 | Rieka              = [[Orava (rieka)|Orava]]
 | Rieka 1            = 
 | Zemepisná šírka    = 49.210556
 | Zemepisná dĺžka    = 19.297500
 | Nadmorská výška    = 468
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = [[1235]]&lt;sup&gt;[http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven=430503&amp;lstObec=509540&amp;Okruh=zaklad]&lt;/sup&gt;/[[1314]]&lt;sup&gt;[http://obce.info/index.php?make=mapa&amp;id=5&amp;obec=2620]&lt;/sup&gt;
 | Starosta           = Ján Prílepok&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 026 01
 | Kód                = 509540
 | EČV                = DK
 | Predvoľba          = +421-43
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Hviezdoslavove námestie 1651/2&lt;br/&gt;026 01 Dolný Kubín
 | E-mail             = primator@dolnykubin.sk
 | Telefón            = 043 / 581 44 11
 | Fax                = 043 / 581 44 64
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.dolnykubin.sk
 | Commons            = Dolný Kubín
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
[[Súbor:Celkový pohľad na mesto Dolný Kubín.jpg|náhľad|Pohľad na mesto Dolný Kubín]]
[[Súbor:Dolny Kubin Hviezdoslavovo nam 2-1.JPG|náhľad|Radnica v centre mesta]]
[[Súbor:Dolný Kubín, Saint Catherine church.JPG|náhľad|[[Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Dolný Kubín)|Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej]]]]
[[File:Kostol povýšenia Svätého kríža Dolný Kubín.jpg|thumb|Kostol povýšenia Svätého kríža, Brezovec]]
[[Súbor:Bysterec.jpg|náhľad|Sídlisko Veľký Bysterec]]
'''Dolný Kubín''' ({{v jazyku|deu|Unterkubin}}, {{v jazyku|hun|Alsókubin}}) je [[okresné mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]].

== Polohopis ==
Mesto leží na Dolnej [[Orava (región)|Orave]], v údolí [[Orava (rieka)|rovnomennej rieky]], v južnej časti [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchoviny]]. Na západ od mesta sa vypínajú končiare [[Oravská Magura|Oravskej Magury]] a [[Malá Fatra|Malej Fatry]], na juhovýchode [[Šípska Fatra|Šípskej Fatry]] a [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]]. Mesto je vzdialené {{Km|17|m|w}} severne od [[Ružomberok|Ružomberka]], {{Km|32|m|w}} severovýchodne od [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] a {{Km|31|m|w}} juhozápadne od [[Tvrdošín]]a.

== Mestské časti ==
Mesto (podľa štatútu mesta) pozostáva z 10 mestských častí:
* [[Dolný Kubín (mestská časť)|Dolný Kubín]]
* [[Mokraď (Dolný Kubín)|Mokraď]]
* [[Kňažia (Dolný Kubín)|Kňažia]]
* [[Záskalie (Dolný Kubín)|Záskalie]]
* [[Beňova Lehota]]
* [[Malý Bysterec]]
* [[Veľký Bysterec]]
* [[Medzihradné]]
* [[Srňacie]]
* [[Banisko]] 
* [[Brezovec (Dolný Kubín)|Brezovec]]
Mesto zahŕňa aj osadu [[Jelšava (Dolný Kubín)|Jelšava]].

== Dejiny ==
Za najstaršie sa považuje osídlenie ľudom [[lužická kultúra|lužickej kultúry]] v strednej a mladšej [[doba bronzová|bronzovej dobe]] z 9. – 7. storočia pred Kr. Hmotná kultúra halštatského ľudu oravského typu zo 7. – 4.stor. pred Kr. je v Dolnom Kubíne zastúpená nálezmi na ulici Medzihradskej. Dokazujú roľnícko-pastiersku osadu. Z obdobia prelomu letopočtu do [[4. storočie|4. storočia]] sa na Medzihradskej ulici našli zlomky [[Staroveký Rím|rímskej]] [[keramika (pálené výrobky)|keramiky]]. [[Laténska kultúra]] je zastúpená aj na Trninách, Ostrej a Tupej skale. Obydlia tvorili štyri rady chát striedané priechodmi, prvotnými ulicami. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a pestovaním [[proso|prosa]], [[hrach]]u a bôbu.

V [[Veľká Morava|predveľkomoravskom]] období boli na Trninách a Ostrej skale opevnené hradiská. Tadiaľto viedla významná obchodná cesta spájajúca [[Jadranské more|Jadran]] s [[Baltické more|Baltom]]. Dokladom je nález [[kelti|keltských]] mincí, kupeckých potrieb i tovarov na Trninách. V [[stredovek]]u obchodnú cestu cez [[Komjatná|Komjatnú]], Dolný Kubín, [[Tvrdošín]], [[Oravská Polhora|Oravskú Polhoru]] do [[Żywiec]]a a [[Wieliczka|Wieliczky]] nazývali [[chlorid sodný|soľná]], lebo sa využívala na dovoz soli a iných tovarov.

[[Prvá písomná zmienka]] o Kubíne je zo dňa [[6. január]]a [[1314]] v listine magistra [[Donč (krajinský hodnostár)|Donča]] pre [[Liptov (región)|liptovských]] [[zeman]]ov. V roku [[1325]] magister Donč daroval [[Revúca (mesto)|revúckym]] zemanom majetok [[Vyšný Kubín]]. Začali dejiny rodov Kubínyovcov a Meškovcov, ktorých potomkovia žijú na Orave dodnes. Po rozdelení Kubína sa Dolný Kubín vyvíjal ako [[poddanstvo (roľníci)|poddanská]] osada patriaca [[Oravský hrad|Oravskému hradu]]. Bol kráľovským majetkom.

V [[14. storočie|14. storočí]] boli založené obce, ktoré v súčasnosti tvoria prímestské časti Dolného Kubína: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď a Kňažia. Veľký Bysterec bol mestečkom o 220 rokov skôr ako Dolný Kubín. V ďalšom období nerozvíjal [[mestské právo (súhrn práv)|mestské práva]] a výsady, klesol na úroveň ostatných poddanských dedín, lebo v roku [[1599]] sa spomína ako dedina. Malý Bysterec sa od roku [[1355]] vyvíjal ako zemianska osada. V roku [[1380]] sa pre tieto obce stal Dolný Kubín duchovným strediskom. Založili tu [[latinská cirkev|rímskokatolícku]] [[farnosť]], postavili [[Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Dolný Kubín)|kostol]] a zasvätili ho [[svätec|svätej]] [[Katarína Alexandrijská|Kataríne Alexandrijskej]]. Navštevovali ho ľudia z dedín od [[veličná|Veličnej]] po [[Oravský Podzámok]].

Dolný Kubín sa od počiatku vyvíjal ako remeselnícko-roľnícka osada. Rozvoj remesiel a trhov umožnila vynikajúca poloha na obchodnej ceste, ktorá spájala slovenské banské mestá s poľskými trhovými strediskami. Najdlhšie živilo Dolnokubínčanov kamenárske remeslo. Na začiatku 14. storočia sa spomína baňa na [[kameň]] pre výrobu mlecích prostriedkov, žarnovov. Dolnokubínski čižmári, [[krajčír]]i, kolári, kožušníci, [[kováčske remeslo|kováči]], korytári, [[mlyn]]ári, mäsiari, pekári, [[kuchár]]i, [[tesárstvo|tesári]], stolári a ďalší slúžili [[hrad]]ným pánom a neraz boli odmenení povýšením do stavu slobodníkov.

[[Reformácia|Reformáciu]] na Oravu priniesli [[Turzovci]]. V roku [[1558]] sa stali majiteľmi oravského panstva a dolnokubínsky [[Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Dolný Kubín)|kostol sv. Kataríny]] patril evanjelikom v rokoch [[1559]]{{--}}[[1672]]. Pôsobila tu latinská škola, ktorú navštevovali iba chlapci. [[Palatín]] [[Juraj VII. Turzo|Juraj Turzo]] podporoval rozvoj Dolného Kubína. Zvolával snem [[Župa (slovanská stredoveká jednotka)|župné]] zhromaždenia oravskej šľachty, hoci župným sídlom do roku [[1683]] bola Veličná. V roku [[1604]] spustošili Dolný Kubín [[Štefan Bočkaj|Bočkajovi]] hajdúsi, ktorí bojovali proti palatínovi Jurajovi Turzovi. Podpálili obec, ostalo len sedem domov, z toho štyri boli poškodené. Obyvatelia sa pred hajdúchmi ukryli v lesoch, aby si zachránili život. Po plienení hajdúchov trvá veľká bieda.

V roku [[1624]] žilo v Dolnom Kubíne 67 rodín, asi 340 obyvateľov. Dňa [[14. máj]]a [[1632]] [[gróf]] Gašpar Ilešházi (Illesházy) povýšil Dolný Kubín na mestečko za ročný poplatok 400 zlatých a udelil mu právo konať týždenné trhy v nedeľu a dva výročné jarmoky na sv. Katarínu a [[Kvetná nedeľa|Kvetnú nedeľu]]. Zároveň Dolnokubínčanom prikázal opraviť školu, nemocnicu s útulkom a stavať pekné domy. Dňa [[14. december|14. decembra]] [[1633]] dostal Dolný Kubín mestské privilégium od panovníka [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II.]], ktorý povolil ďalšie dva jarmoky. Mestské výsady poskytli Dolnému Kubínu hospodársky a kultúrny rast. Ale v nepokojnom [[17. storočie|17. storočí]], naplnenom náboženskými vojnami a povstaniami, sa ocitol neraz na pokraji biedy. Dolný Kubín zažíval obdobie plné reformácie a [[protireformácia|protireformácie]]. Reformačné hnutie dostalo tvrdý úder potlačením [[Gašpar Pika|Pikovho]] povstania v roku [[1672]] a smrteľný na jeseň roku [[1683]] od [[litva|litovského]] vojska [[Poľsko|poľského]] kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jána Sobieskeho]], ktoré prechádzalo Oravou s cieľom pomôcť [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] proti [[Osmanská ríša|Turkom]]. Litovčania sa k poddaným správali násilnícky, dobyvačne, nechávali za sebou spáleniská. Mesto bolo v takej núdzi, že až po piatich rokoch si dalo vyhotoviť nové [[pečatidlo]], lebo pôvodné zhorelo v [[richtár]]ovom dome. Z litovského úpadku sa mesto spamätalo až v 90. rokoch 17. storočia. Dňa [[30. jún]]a gróf Juraj Erdődy vydal Dolnému Kubínu [[privilégium]] na vyberanie [[mýto|mýta]] na dolnokubínskom [[brod]]e. V roku [[1712]] udelil cisár [[Karol VI. Habsburský]] mestu aj jarmočné privilégium. Mesto sa stalo sídlom [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravskej župy]]. Počas [[František II. Rákoci|Rákociho]] povstania v roku [[1709]] zaujali evanjelici kostol sv. Kataríny na dva mesiace. Potom bol vrátený katolíkom a evanjelici z mestečka chodili 75 rokov do [[leštiny|leštinského]] [[artikulárny kostol|artikulárneho]] kostolíka. [[Tolerančný patent]] [[Jozef II.|Jozefa II.]] im vrátil náboženskú slobodu a svoj kostol si postavili v Dolnom Kubíne v roku [[1784]].

V [[18. storočie|18. storočí]] nastalo pokojnejšie [[mier]]ové obdobie, ale prišli [[hladomor]] a [[Mor (pestis)|morové]] epidémie. Roky [[1715]]{{--}}[[1716]] sú na Orave známe ako zamrznuté roky. Ešte v júni mrzlo a nová zima prišla v septembri, nastal hladomor. V roku [[1719]] mal Dolný Kubín 85 domov a 350 obyvateľov. V priebehu 18. storočia Dolný Kubín výrazne zmenil svoju tvár. Dokončil sa mestský dom nazývaný ratúš, v roku [[1726]] postavili novú nemocnicu, mestský [[pivovar]] na mieste dnešného evanjelického kostola, v rokoch [[1757]]{{--}}[[1758]] župný dom, byt župného lekára, [[lekáreň]], [[kasárne]], prvý [[drevo|drevený]] [[most]] cez rieku Oravu, tržnicu, mangel, faru, evanjelickú školu. Na ochranu pred [[požiar]]mi bolo od roku [[1730]] zakázané používať otvorený [[oheň]] v [[krb|kozuboch]]. V roku [[1776]] sa Dolný Kubín stal sídlom slúžnovského úradu. Vlastniť grunt patrilo ku kritériám pre udelenie meštianskeho listu a práva voliť richtára a mestských prísažných. Zakladanie [[cech]]ov – obuvníci – [[1675]], krajčíri a čižmári – [[1715]]. Koncom 18. storočia vytvorili združený cech. Cech bol zrušený v roku [[1871]], kedy vznikla Remeselná spoločnosť a Okresné živnostenské spoločenstvo. Obchodom sa zaoberali [[žid]]ia. Hospodárska politika Jozefa II. umožnila rozvoj židovského podnikania a náboženskú slobodu. Výstavba domu [[rabín]]a a kúpeľov.

Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] sa cez mestečko stavala kráľovská cesta od [[Kraľovany|Kraľovian]] na [[Trstená|Trstenú]]. V roku [[1811]] tu postavili [[pošta|poštový úrad]] a v roku [[1826]] židovskú [[synagóga|synagógu]]. V roku [[1813]] sa prehnala mestom strašná [[povodeň]], začalo sa s budovaním vodnej nádrže na Orave. Veľký rozmach začal v roku [[1852]], kedy do mestečka prišiel prednosta cisársko-kráľovského stoličného úradu František Patočník. Koncom 19. storočia bol Dolný Kubín pekným župným mestečkom. V roku [[1886]] renovovali katolícky kostol sv. Kataríny, ktorý patril medzi osem najkrajších pamiatok [[gotika|gotiky]] na Slovensku. V rokoch [[1893]]{{--}}[[1895]] postihli námestie dva veľké požiare. Znovu postavili župný dom, židovskú synagógu a evanjelický kostol. Vzhľad námestia dotvorila budova štátnych škôl (dnešné gymnázium), [[barok]]ová budova [[Vavrinec Čaplovič|Čaplovičovej]] knižnice. V 30. rokoch 19. storočia sa Dolný Kubín stal strediskom oravských národovcov. [[Ctiboh Zoch]], [[Juraj Matúška]] a [[Leopold Bruck]] založili v roku [[1837]] ''Spoločnosť vychovávateľskú v evanjelickom bratrstve oravskom''. Členmi boli: Pavol Zoch, [[Pavol Cancrini]], [[Ján Gregorič]], [[Alexander Ruttkay]], [[Václav Jesenský]], [[Ján Zimány]], [[Ľudovít Medzihradský]], [[Daniel Krman]], [[Juraj Šípka]], [[Karol Šándor]] a ďalší. Oravskí národovci sa zišli dňa [[24. apríl]]a [[1848]] v [[Gäcel]]i a spísali petíciu známu ako ''Gäceľské žiadosti oravské''. Petícia bola prirodzeným vyústením národnooslobodzovacieho úsilia. Dobrovoľníci boli porazení v Záskalí koncom apríla [[1849]]. V roku [[1858]] vznikla v Dolnom Kubíne ''Spoločnosť Čaplovičovej knižnice'', ktorá sa starala o cenný dar [[Vavrinec Čaplovič|Vavrinca Čaploviča]] mestu a Orave. [[Knižnica]] mala 45 000 zväzkov. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] mal Dolný Kubín 1674 obyvateľov a 211 domov.

Vznik [[Česko-slovenská republika|Česko-slovenskej republiky]] na jeseň roku [[1918]] Dolnokubínčania radostne uvítali. Vytvorili miestnu národnú radu, v ktorej pôsobil [[Ignác Radlinský]], Dr. Vladimír Pivko, [[Ladislav Nádaši-Jégé]], Aurel Styk, Fridrich Medzihradský, Ján Trnkócy, Pavol Samuel Novák, [[Pavol Országh Hviezdoslav]], Dr. Ján Smetanay, Ján Diežka, Emil Kňažovič a Július Ballo. Vydávali noviny [[Naša Orava]].

V roku [[1919]] vznikla v Dolnom Kubíne účastinárska spoločnosť Oravský priemysel. V tomto roku bol založený kultúrno-vzdelávací spolok Hviezdoslavova beseda, ktorej čestným členom bol aj Hviezdoslav. Poriadala ''koncert''y, literárne večierky, bábkové divadielka. Zo svojho fondu kupovala knihy, noviny a časopisy, podporovala chudobných nadaných študentov a po smrti básnika usilovala o stavbu pomníka nad jeho hrobom. V roku [[1936]] sa zaslúžila o postavenie sochy P. O. Hviezdoslava pred budovou Čaplovičovej knižnice. Bohatú kultúrno-osvetovú činnosť vyvíjal v Dolnom Kubíne ženský spolok [[Živena]], ktorý vznikol z podnetu Kornely Pivkovej dňa [[27. jún]]a [[1920]]. Ďalšie spolky boli: Dobrovoľnícky hasičský spolok ([[1874]]), Spolok oravských akademikov, Spevokol oravských učiteľov, Ochotnícky, hudobný a spevácky spolok a ďalšie. 

Po skončení [[Druhá svetová vojna|II. svetovej vojny]] sa Dolný Kubín zmenil na významné priemyselné centrum celej Oravy. V rokoch [[1960]]{{--}}[[1996]] bol Dolný Kubín správnym centrom celej Oravy. Dolný Kubín je jedinečné mesto v mnohých oblastiach. V stavebníctve je to kolonádový most, v kultúre Čaplovičova knižnica, Hviezdoslavovo múzeum, Florinov dom, Oravská galéria v bývalom župnom dome, celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy známa ako [[Hviezdoslavov Kubín]], medzinárodný hudobný festival Čírenie talentov a festival Bohúňova paleta, v športe udeľovanie cien Fair-play MUDr. Ivana Chodáka.

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
==== Sakrálne pamiatky ==== 
* [[Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Dolný Kubín)|Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej]], jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z rokov [[1885]]{{--}}[[1886]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7476
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt; Stojí na mieste staršej [[gotika|gotickej]] stavby zo [[14. storočie|14. storočia]], z ktorej sa dochovala iba predstavaná veža a severný múr.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dolný Kubín
  | url = http://apsida.sk/c/11555/dolny-kubin
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Apsida.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Kostol má bohaté neogotické tvaroslovie, fasády sú členené opornými piliermi, okná ukončené lomeným oblúkom, majú kamenné ostenia s bočným kvádrovaním. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, trojloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1893]]{{--}}[[1894]]. Stojí na mieste staršej [[tolerančný patent|tolerančnej]] stavby zničenej požiarom. Autorom projektu je architekt [[Blažej Bulla]]. Interiéru kostola dominuje liatinová konštrukcia, ktorá nesie trojramennú [[empora|emporu]]. Priestor dopĺňa bohatá výmaľba s florálnymi motívmi. Zariadenie kostola je slohovo čisté neogotické, z obdobia jeho vzniku. [[Oltár]] a [[kazateľnica]] sú dielom rezbárskej školy z Bardejova.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pamiatky, pamätihodnosti a zaujímavosti
  | url = http://www.dolnykubin.sk/pamiatky-pamatihodnosti-a-zaujimavosti.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Dolný Kubín
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180422062610/http://www.dolnykubin.sk/pamiatky-pamatihodnosti-a-zaujimavosti.html
  | dátum archivácie = 2018-04-22
  }}&lt;/ref&gt; 
* Bývalá synagóga, halová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1901]]. Stojí na mieste staršej synagógy, ktorú zničil požiar v roku [[1893]]. Fasáda synagógy bola silno prestavaná, dominuje jej stupňovitá atika.
&lt;gallery&gt;
Súbor:Dolny Kubin Kostol sv Katariny-02.JPG|Radlinského ulica
Súbor:SK-Dolny Kubin-Katharinenkirche-1.jpg|Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Súbor:Dolny Kubin Kostol sv Katariny-06.jpg |Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Súbor:Dolny Kubin Kostol sv Katariny-12.jpg|Interiér katolíckeho kostola
Súbor:SK-Dolny Kubin-Komitatshaus.jpg|Evanjelický kostol, na ľavo od župného domu
Súbor:Lutheran church in Dolný Kubín, Slovakia 06.jpg|Evanjelický kostol
&lt;/gallery&gt;

==== Ostatné pamiatky ==== 
* Bývalý Župný dom na Hviezdoslavovom námestí
* Radnica
* Historický cintorín (Alej slobody)
* Čaplovičova knižnica
* Farbiarsky dom, múzeum básnika T.H. Florina
* Dom v ktorom žil, pracoval a zomrel P.O. Hviezdoslav
&lt;gallery&gt;
Súbor:Dolny Kubin Zupny dom-2.jpg|Bývalý župný dom
Súbor:Dolny Kubin Hviezdoslavovo nam 2-1.JPG|Radnica
Súbor:Historicky cintorin v Dolnom Kubine.jpg|Historický cintorín
Súbor:Dolny Kubin Hviezdoslavovo nam 7--03.jpg|Čaplovičova knižnica
Súbor:Dolny Kubin Gacelska cesta 3-3.jpg|Florinov dom
Súbor:Dolny Kubin Hviezdoslavovo nam 22-2.jpg|Hviezdoslavov dom
&lt;/gallery&gt;
=== Kultúra ===
* ''Detský folklórny súbor Kolovrátok'' – vznikol v roku 2003
* ''Folklórna skupina Rosička, rosa'' – vznikol v roku 1996
* ''Spevácka folklórna skupina Orava'' – vznikol v roku 2000

=== Múzeá ===
* [[Oravská galéria]] - [http://www.oravskagaleria.sk/index.html Oravská galéria]
* [[Čaplovičova knižnica]] – oddelenie [[Oravské múzeum|Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava]]
* [[Florinov dom]] – expozícia Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava

=== Zaujímavosti ===
* [[5. jún]]a [[2009]] bola pred Mestskou radnicou slávnostne vysadená ''Lipa sútokov sveta'', ktorá je polievaná vodou z morí, riek a potokov z celého sveta.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.dolnykubin.sk/index.php?id=367|title=LIPA SÚTOKOV SVETA Pozoruhodná a nadčasová atrakcia mesta Dolný Kubín|publisher=|date=|accessdate=2010-12-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101108043330/http://www.dolnykubin.sk/index.php?id=367|archivedate=2010-11-08}}&lt;/ref&gt;

== Obyvateľstvo ==
Mesto má 18 376 obyvateľov (stav k 31. 12. 2018). Z národnostného hľadiska je Dolný Kubín homogénny s prevahou obyvateľstva slovenskej národnosti (až 97 %).&lt;ref name=mos&gt;{{MOŠ/MIS|509540}}&lt;/ref&gt;

Podľa konfesijného zloženia obyvateľstva je Dolný Kubín rozdelený nasledovne:&lt;ref name=mos/&gt;
* Rímskokatolícke vierovyznanie: 65,11 %
* Evanjelická cirkev a. v.: 16,62 %
* Gréckokatolícke: 0,38 %
* Pravoslávne: 0,05 %
* [[Cirkev československá husitská|Československé husitské]]: 0,04 %
* Bez vyznania: 14,55 %
* Ostatné: 0,12 %
* Nezistené: 2,77 %

== Školstvo ==
;Stredné školy
* [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava (Dolný Kubín)|Gymnázium P. O. Hviezdoslava]]
* [[Obchodná akadémia Dolný Kubín|Obchodná akadémia]]
* Stredná odborná škola polytechnická – Dolný Kubín – Kňažia
* Cirkevné gymnázium A. Radlinského
* [[Stredná odborná škola obchodu a služieb Dolný Kubín|Stredná odborná škola obchodu a služieb]]
* Súkromná stredná škola podnikania
* Stredná zdravotnícka škola

== Šport ==
* [[BK Dolný Kubín]] hralo najvyššiu basketbalovú súťaž na Slovensku od sezóny 2006/2007{{--}}2008/2009. Do sezóny 2009/2010 sa klub neprihlásil z dôvodu krachu.
* [[MFK Dynamo Dolný Kubín]], klub hrajúci [[2. slovenská futbalová liga|2. slovenskú futbalovú ligu]]
* [[MHK Dolný Kubín]] hrá 2. ligu na Slovensku
* [[Kubínska Hoľa]] lyžiarske stredisko na slovensku

26. augusta až 31. augusta 2025 sa v Dolnom Kubíne konali [[Majstrovstvá sveta v parahokeji žien 2025]], vôbec prvé majstrovstvá tohto druhu.&lt;ref name=&quot;spv-oznam&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Végh | meno = Roman | autor = adivita | odkaz na autora = | titul = Slovenský paralympijský výbor usporiada prvé majstrovstvá sveta žien v histórii parahokeja | url = https://paralympic.sk/novinky/sportove-novinky/parahokej/slovensky-paralympijsky-vybor-usporiada-prve-majstrovstva-sveta-zien-v-historii-parahokeja/ | vydavateľ = paralympic.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-23 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Osobnosti mesta ==
=== Rodáci ===
*
* [[Andrej Ambrozi]] (* [[1709]] – † [[1772]]), náboženský spisovateľ a evanjelický kňaz
* [[Gabriel Ambrozi]] (* [[1756]] – † [[1795]]), uhorský jakobín a právnik
* [[Juraj Ambrozi]] (* [[1694]] – † [[1746]]), slovenský spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár
* [[Tomáš Balfy]] (* [[1690]] – † [[1729]]), člen piaristického rádu a autor chválorečí
* [[Ján Matej Bencúr]] (*[[1923]] – † [[1990]]), lekár a univerzitný profesor
* [[Michal Chudovský]] (* [[1804]] – † ?), publicista
* [[Andrej Ľudovít Radlinský]] (* [[1817]] – † [[1879]]), rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, spisovateľ, autor učebníc, vydavateľ Katolíckych novín, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha
* [[Janko Matúška]] (* [[1821]] – † [[1877]]), básnik, spisovateľ, autor textu slovenskej hymny
* [[Štefan Dávid]] (* [[1838]] – † [[1928]]), filológ, pedagóg
* [[Ignác Radlinský]] (* [[1845]] – † [[1924]]), advokát
* [[Pavol Országh Hviezdoslav]] (* [[1849]] – † [[1921]]), najväčší slovenský básnik, dramatik, advokát, poslanec parlamentu prvej ČSR
* [[Andrej Halaša]] (* [[1852]] – † [[1913]]), divadelný organizátor, prekladateľ, redaktor, etnograf
* [[Juraj Janoška]] (* [[1856]] – † [[1930]]), evanjelický kňaz a biskup
* [[Ladislav Nádaši-Jégé]] (* [[1866]] – † [[1940]]), popredný slovenský prozaik
* [[Andrej Kavuljak]] (* [[1885]] – † [[1952]]), historik a lesný inžinier
* [[Jozef Juraj Styk]] (* [[1897]] – † [[1965]]), politik a hospodársky pracovník
* [[Helena Hegerová]] (* [[1899]] – † [[1983]]), múzejníčka, publicistka, učiteľka
* [[Jozef Gebura]] (* [[1902]] – † [[1976]]), lekárnik
* [[Ján Kubačka]] (* [[1904]] – † [[1981]]), pedagóg a osvetový pracovník
* [[Ivan Ballo]] (* [[1909]] – † [[1977]]), hudobný kritik
* [[Ján Brodňanský]] (* [[1910]] – † [[1997]]), historik, archeológ, speleológ a fotograf
* [[Ivan Chodák (lekár)|Ivan Chodák]] (* [[1914]] – † [[1994]]), lekár a športovec
* [[Ladislav Chodák]] (* [[1915]] – † [[1981]]), chemik 
* [[Ján Melek]] (* [[1918]] – † [[1993]]), osvetový pracovník
* [[Fedor Ballo]] (* [[1920]] – † [[1998]]), diplomat, prekladateľ a publicista
* [[Ján Johanides]] (* [[1934]] – † [[2008]]), prozaik a esejista
* [[Peter Balgha]] (* [[1935]] – † [[1972]]), prozaik, scenárista, filmový publicista a dramaturg
* [[František Alexander Zvrškovec]] (* [[1948]]), podnikateľ a politik
* [[Miroslav Mikolášik]] (* [[1952]]), poslanec EP
* [[Miroslav Stanovský]] (* [[1970]]), reprezentant Slovenska vo vodnom slalome
* [[Martina Halinárová|Martina Halinárová-Jašicová]] (* [[1973]]), biatlonistka
* [[Andrej Hablák]] (* [[1975]]), básnik
* [[Róbert Hanko]] (* [[1976]]), slovenský futbalový reprezentant
* [[Martin Bajčičák]] (* [[1976]]), bežec na lyžiach
* [[Peter Markovič]] (* [[1978]]), poslanec Národnej rady SR
* [[Luka Brase]] (* [[1983]]), výtvarník
* [[Jaroslav Babušiak]] (* [[1984]]), zjazdový lyžiar
* Alžbeta Majdišová (* 1993) - biatlonistka
* [[Matúš Kozáčik]] (* [[1983]]), futbalista
* [[Akvinas Juraj Gabura]] (* [[1915]] – † [[2019]]), rímskokatolícky kňaz a rehoľník
* [[Maroš Baňas]] (* [[2010]]), herec

=== Pôsobili tu ===
* [[Pavol Országh Hviezdoslav]] (*[[1849]] – †[[1921]]), slovenský básnik
* [[Július Ballo]] (*[[1879]] – †[[1947]]), školský a osvetový pracovník, autor učebníc &lt;ref&gt;[[Augustín Maťovčík]]: ''Biografický slovník dejateľov Oravy'', Námestovo, 2010.&lt;/ref&gt;
* [[Mikuláš Gacek]] (*[[1895]] – †[[1971]]), [[spisovateľ]], [[prekladateľ]], [[diplomat]]
* [[Emanuel Bartoš]] (*[[1902]] – †[[1966]]), zoológ a univerzitný profesor pôsobil tu na gymnáziu v rokoch [[1932]]{{--}}[[1937]]
* Václav Hradec (*1937 – †2011), lekár, primár chirurgického oddelenia NsP Dolný Kubín
* [[Jozef Kráľ]] (* [[1927]] – † [[2020]]), učiteľ, spisovateľ a hudobník

== Partnerské mestá ==
{|width=600
|
* {{Flagicon|Rakúsko}} [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko]]
* {{Flagicon|Maďarsko}} [[Jáger]], [[Maďarsko]]
* {{Flagicon|Ukrajina}} [[Kamjanec-Podiľskyj|Kamenec Podolský]], [[Ukrajina]]
|
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Limanowa]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Česko}} [[Pelhřimov]], [[Česko]]
* {{Flagicon|Dánsko}} [[Svendborg]], [[Dánsko]]
|
* {{Flagicon|Ukrajina}} [[Truskavec (Ukrajina)|Truskavec]], [[Ukrajina]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Zawiercie]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Żywiec]], [[Poľsko]]
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Huba | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Huba (historik) | spoluautori = a kol. | titul = Dolný Kubín : mesto kultúrnych tradícií a dneška | vydanie = 1 | vydavateľ = Vydavateľstvo Peter Huba | miesto = Dolný Kubín | rok = 2008 | počet strán = 279 | url = | isbn = 978-80-88803-64-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Dolný Kubín | vydanie = | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1986 | počet strán = 291 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Dolnom Kubíne]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Dolný Kubín}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.dolnykubin.sk/ Oficiálna stránka mesta]
* [https://egov.dolnykubin.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Dolný Kubín] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211227165755/https://egov.dolnykubin.sk/ |date=2021-12-27 }}

{{Mestské časti Dolného Kubína}}
{{Obce okresu Dolný Kubín}}

[[Kategória:Dolný Kubín| ]]
[[Kategória:Okres Dolný Kubín]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Orava]]</text>
      <sha1>e2qnxvf392iudef66e1v7faxgwg8zu6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vedecká fantastika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7858</id>
    <revision>
      <id>8244638</id>
      <parentid>8140313</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T16:18:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barry Cunningham</username>
        <id>267796</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaný obrázok a popis</comment>
      <origin>8244638</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9210" sha1="iltjlxksp4upe2rdlsrf41bmlv8i9ua" xml:space="preserve">[[Súbor:De Apparatspott.jpg|right|thumb|Kozmická loď zo sci-fi filmu.]]

'''Vedecká fantastika''' alebo '''science-fiction''' (iné názvy pozri nižšie) je žáner [[umelecká literatúra|umeleckoliterárnych]] (najmä prozaických) alebo audiovizuálnych diel, v ktorých sa obraz sveta, spravidla premietnutý do budúcnosti, opiera o znalosti súčasnej vedy a techniky a o predpoklady jej vývoja.

== Názvy ==
Slovenské názvy tohto žánru sú (v hranatých zátvorkách je uvedená výslovnosť): '''vedecká fantastika'''&lt;ref name=SCSA/&gt;&lt;ref name=Marčok/&gt;&lt;ref name=VES&gt;science fiction. In: Všeobecný encyklopedický slovník S-Ž. 2002. S. 51&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Slobodník&gt;SLOBODNÍK, D. Miesto science fiction v literatúre. In: Slovenský jazyk a literatúra v škole. č. 6, 1985-1986. S. 167 a nasl.&lt;/ref&gt;, '''science-fiction'''&lt;ref name=KSSJ/&gt;&lt;ref name=PSP/&gt; [sajens fikšn&lt;ref name=KSSJ&gt;science-fiction; sci-fi. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S 648&lt;/ref&gt;, sájnsfikšn&lt;ref name=PSP&gt;science-fiction. In: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013&lt;/ref&gt;; staršie: sájens fikšn&lt;ref name=KS87&gt;science-fiction. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Kačala | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = | vydavateľ = Veda | miesto = | rok = 1987 | počet strán = 587 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 395| jazyk = }}&lt;/ref&gt; alebo sájensfikšn&lt;ref name=VS&gt;science-fiction; sci-fi. In: ŠALING, S. et al. [[Veľký slovník cudzích slov]]. 2000. S. 1088&lt;/ref&gt;], nespisovne (ale vo vzťahu k angličtine – porovnaj nižšie – vlastne správnejšie) alebo staršie ''science fiction''&lt;ref name=VES/&gt;&lt;ref name=Slobodník/&gt;&lt;ref name=Pyr&gt;science fiction. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] č. 163. 1985&lt;/ref&gt;, skrátene '''sci-fi'''&lt;ref name=KSSJ/&gt;&lt;ref&gt;sci-fi. In: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013&lt;/ref&gt; [scifi&lt;ref name=VS/&gt; alebo sájfaj&lt;ref name=VS/&gt;], skrátene '''SF'''&lt;ref name=VES/&gt;, nepresne resp. staršie&lt;ref name=Marčok&gt;MARČOK, V. Dejiny slovenskej literatúry: Cesty slovenskej literatúry druhou polovicou XX. storočia. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2006, S. 269&lt;/ref&gt; '''fantastika'''&lt;ref name=SCSA&gt;fantastika. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]&lt;/ref&gt;.

Vyššie uvedené názvy (najmä tie, ktoré sú anglického pôvodu) sa niekedy, najmä staršie, používajú v užšom zmysle len na označenie literárneho alebo dramatického žánru alebo len na označenie prozaického literárneho žánru. Synonymami sú potom aj názvy '''vedecko-fantastická literatúra''' (prípadne ''vedeckofantastická literatúra'' – pozri nižšie), '''sci-fi literatúra''', '''SF literatúra''' a nepresne alebo staršie '''fantastická literatúra'''.&lt;ref name=Marčok/&gt;&lt;ref name=KS87/&gt;&lt;ref&gt;science-fiction. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]] 2005&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;science-fiction. In: FINDRA, J. et al. Slovník literárnovedných termínov. Bratislava: SPN. S. 322&lt;/ref&gt; Prídavné meno vedecko-fantastický (napríklad vo výraze vedecko-fantastická literatúra) sa má podľa kodifikačných príručiek písať so spojovníkom, čiže sa v zmysle textovej časti Pravidiel slovenského pravopisu chápe vo význame „vedecký a fantastický“&lt;ref&gt;vedecko-fantastický. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 805&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;vedecko-fantastický. In: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013&lt;/ref&gt;&lt;ref name=kap/&gt;; niektoré odborné texty však toto prídavné meno píšu bez spojovníka, t. j. v tvare vedeckofantastický (napr. vedeckofantastická literatúra), čo sa dá chápať buď ako pravopisná chyba, alebo tak, že daný autor v zmysle textovej časti Pravidiel slovenského pravopisu chápe prídavné meno v zmysle „týkajúci sa vedeckej fantastiky“&lt;ref name=VS/&gt;&lt;ref name=Pyr/&gt;&lt;ref name=kap&gt;[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2000 kap. 2.9&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;FERKO, M. Za poznaním hlbín zázrakov. In: Knižná revue 14-15 2014. príloha&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;KRIŽKA, T. Je to ešte kultúra? In: Kultúra č. 4, 2014. S. 2&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;TOMČÍK, M., KASÁČ, Z. Literatúra pre 3. ročník gymnázií a pre 3. ročník stredných odborných škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1978. S. 86&lt;/ref&gt;.

Anglické názvy tohto žánru sú: ''science fiction'' [saiəns fikš(ə)n] (len pri použití vo funkcii prídavného mena sa toto slovo píše so spojovníkom, teda ''science-fiction'', zatiaľ čo v slovenčine – porovnaj vyššie – sa spojovník má písať vždy), ''sci-fi'' [saifai], ''SF'' [esef]).

== Literatúra ==
[[Súbor:R. U. R. (Karel Čapek) - Comédie des Champs-Élysées, 26 mars 1924.jpg|náhľad|Scéna zo sci-fi divadelnej hry [[R.U.R.]] od [[Karel Čapek|Karla Čapka]], odkiaľ aj pochádza slovo ''[[Robot]].'']]
Prvá vedeckofantastická literatúra vznikla v [[19. storočie|19. storočí]] ([[Mary Shelleyová]], [[Arthur Conan Doyle]], [[Jules Verne]], [[H. G. Wells]], [[John Jacob Astor IV]]), rozkvet prišiel až v [[20. storočie|20. storočí]] ([[Karel Čapek]]). Po [[Druhá svetová vojna|II. svetovej vojne]] – [[Isaac Asimov]], [[Arthur C. Clarke]] a mnohí ďalší.

== Film ==
''Hlavný článok:'' ''[[Vedecko-fantastický film]]''

=== 60. roky ===
V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] vznikol seriál Pán času (originálny názov: Doctor Who), tesne nasledovaný seriálom [[Star Trek (filmy a seriály)|Star Trek]] ([[1966]]), ktorý režíroval [[Gene Roddenberry]]. Star Trek mal veľký úspech, ktorý motivoval jeho režiséra nakrútiť ďalší seriál. Nakoniec vzniklo šesť seriálov a desať filmov na tému Star Trek. Posledný seriál ''Star Trek: Enterprise'' bol dokončený v roku [[2005]].

=== 70. roky ===
Medzi filmy, ktoré najviac ovplyvnili filmový žáner sci-fi sa zaraďuje film Georga Lucasa: ''[[Hviezdne vojny (film)|Hviezdne vojny]]'' ([[1977]]). Táto sága sa dočkala v roku [[2019]] už deviateho pokračovania s názvom Star Wars: Epizóda IX- Vzostup Skywalkera.

Do dejín vedecko-fantastického filmu sa zapísala aj séria filmov nesúca prívlastok [[Votrelec (film)|Votrelec]], ktorej prvú časť z roku [[1979]] režíroval [[Ridley Scott]].

=== 80. roky ===
Ďalším míľnikom v tejto oblasti bol film [[Blade Runner]] ([[1982]]), takisto od Ridleyho Scotta. Tento film je dodnes jedným z najkultovejších.

=== 90. roky ===
Vedecko fantastické filmy [[20. storočie|20. storočia]] uzatvára prvý diel filmu [[Matrix (film)|Matrix]]. Zatiaľ jeden z najúspešnejších filmov svojho žánru vôbec.

=== 21. storočie ===
Kapitolu 21. storočia otvára počítačom robený film [[Final Fantasy: Esencia Života]] (Final Fantasy: Spirits Within). Ide o prvý celovečerný film kompletne robený pomocou [[CGI]]. Projekt však nebol veľmi úspešný, keďže sa štúdiu Square Pictures vrátilo iba 30 miliónov dolárov z investovaných 137 miliónov dolárov. Film režíroval [[Hironobu Sakaguchi]], zakladateľ jednej z najúspešnejších RPG hier vôbec: Final Fantasy.

== Sci-fi seriály ==
Asi najznámejším sci-fi seriálom je svet [[Star Trek (filmy a seriály)|Star Trek]]u, ďalšími známymi TV seriálmi sú [[Babylon 5]], [[Battlestar Galactica (seriál z roku 1978)|Battlestar Galactica]], [[Stargate SG-1]], [[Červený trpaslík (seriál)|Červený Trpaslík]] či komediálna animovaná [[Futurama]]. Medzi sci-fi seriály patrí aj celkovo najstarší nepretržite vysielajúci sa seriál [[Doctor Who]], ktorý oslávil 50 rokov vysielania v roku [[2014]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Neff | meno = Ondřej | odkaz na autora = Ondřej Neff | priezvisko2 = Olša | meno2 = Jaroslav jr. | odkaz na autora2 = | spoluautori = a kol. | titul = Encyklopedie literatury science fiction | vydanie = | vydavateľ = AFSF-H&amp;H | miesto = Praha-Jinočany | rok = 1995 | počet strán = 555 | url = | isbn = 80-85390-33-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Clute | meno = John | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Nicholls | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Stableford | meno3 = Brian M. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = The Encyclopedia of Science Fiction | vydanie = 2 | vydavateľ = Orbit Books | miesto = London | rok = 1999 | počet strán = 1396 | url = | isbn = 978-1-85723-897-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Filmový|Literatúra|Literárny}}
* [https://www.scifi.sk ''Scifi.sk''] – portál zameraný sci-fi poviedky, knihy, seriály a filmy a na novinky zo sveta sci-fi a fantasy
* [https://www.fandom.sk/ ''Fandom.sk''] – slovenský internetový denník venovaný fantastike 
* [http://www.nemesis.szm.sk ''Nemesis.szm.sk''] – stránka venovaná životu a tvorbe [[Isaac Asimov|Isaaca Asimova]]
* [https://sf-encyclopedia.com/ ''The Encyclopedia of Science Fiction''] – online vydanie {{eng icon}}

{{Filmové žánre}}

[[Kategória:Filmové žánre]]
[[Kategória:Literárne žánre]]
[[Kategória:Science fiction| ]]</text>
      <sha1>iltjlxksp4upe2rdlsrf41bmlv8i9ua</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika</title>
    <ns>4</ns>
    <id>11203</id>
    <revision>
      <id>8244881</id>
      <parentid>8244454</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:51:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>/* Kategorizácia presmerovaní */ +navrhy na novy text stranok [[Wikipédia:Kategorizácia]] a [[Pomoc:Kategória]]</comment>
      <origin>8244881</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="91974" sha1="m2wb0owfuticlb2nv22ff4skrvk7g5p" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

== Archív diskusií o wikipolitike ==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií.
* '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2025|2025]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2026|2026]]

[[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikipolitika]]

== Kategorizácia presmerovaní ==

{{ping|Martingazak|~2026-70343-8|s=1}} V súvislosti so sporom s IP v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]: sú tu zásadné výhrady s kategorizovaním presmerovaní v prípadoch, spomínaných v [[:en:Wikipedia:Categorizing redirects]]? V zásade ide o nasledovné scenáre (sú medzi nimi prieniky):
# presmerovania s cieľmi, ktoré nie sú v súlade s ich kategóriami
# alternatívne názvy
# kategorizácia podtém pokrytých v cieľovom čl. formou sekcie
# kategorizácia podľa viacerých taxonómií
# kategorizácia položiek zoznamu
Konkrétne príklady sú tam uvedené. Pripady, ktoré boli predmetom sporu, sa týkali scenára (3), tzn. kategorizácie presmerovaní na podtému hesla, napr. revert [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8169795]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:48, 26. február 2026 (UTC)

:Nesúhlasím s kategorizáciou presmerovnaní, v žiadnom spomenutom prípade. Bude v tom bordel, kategórie si bude pridávať kto chce-kde chce a nikto to neustráži. Už samotné články sú hotová katastrofa a nikto ich nekontroluje, nie to ešte kategórie. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 21:53, 26. február 2026 (UTC)
:Síce sa rád riadim podľa enwiki, lebo mi pripadá, že väčšinu vecí majú vyriešenú rozumne na základe mnohých skúseností a argumentov, a i niektoré argumenty tam sú dobré, za mňa nekategorizovať. Sú to technické stránky, nie obsahové; do kategórií patrí obsah. Nemyslím si, že kategórie majú akýkoľvek zmysel pre čitateľa, pochybujem, že si tam tie články ľudia prezerajú, ergo nejaký argument s vyhľadávaním synoným tam podľa mňa platný nie je. Myslím, že 
:A už vôbec nekategorizovať podľa viacerých taxonómií, myslím, že s tým sa na skwiki roztrhlo vrece, ktoré sa malo zaplátať už dávno, vôbec to nemalo dôjsť tak ďaleko, ako to došlo. Kategorizáciu tomu ''fakt'' pridávať netreba.
:Inak toto je ďalšia vec, ktorú by sme tu mali nejak vyriešiť a potom spísať do nejakého odporúčania (napr. v diskusii uvedeného [[Wikipédia:Presmerovanie]] a [[Pomoc:Kategória]]), kde by to malo byť explicitne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 26. február 2026 (UTC)
:Za mňa viaceré scenáre zmysel majú a nie sú zmysluplne nahraditeľné kategorizáciou cieľového čl., pretože ten v dotyčnej kat. nebude (svojím názvom) figurovať na očakávateľnom mieste. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 26. február 2026 (UTC)
::Keď nemajú vlastný článok tak kategória je zbytočná, kde je napísané že tu majú byť kategórie na každú blbosť? Keď v tej kategórii budú napr. 2 články tak budú 2, máloktorá kategória na wiki je kompletná, a teraz budeme všetky nekompletné kategórie zaplňovať presmerovaniami? --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:13, 26. február 2026 (UTC)
:::Nie každá podtéma, ktorá zatiaľ nemá samostatný článok, no je encyklopedicky významná a je aspoň v rozsahu netriv. výhonku spracovaná formou sekcie v inom čl., je nevyhnutne „blbosť“. Minimálne v týchto prípadoch nevidím žiaden zásadnejší problém s kategorizáciou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:18, 26. február 2026 (UTC)
:Přesměrování bych kategorizoval maximálně tak, aby kategorie byla vytvořena jen pro přesměrování. [[:en:Category:Redirects from scientific names of animals]] a další podobné pohou být potenciálně užitečné. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 05:50, 27. február 2026 (UTC)

: Za mňa môže byť, pokiaľ nejde o čisto alternatívne názvy jednej veci, ale obsahovo ucelené celky, ako napríklad tie vojenské pod-útvary (teda ak ide o témy, ktoré inak môžu pokojne mať aj samostatné položky vo Wikidata, ale napríklad aj stránky na iných Wiki/Wikiprojektoch, či kategórie na Commons). Na slovenskej Wikipédii často vznikajú{{--}}a prinajmenšom polonekalými praktikami sú pretláčané{{--}}rôzne patologické javy, ktoré nie sú vlastné, azda, žiadnej Wikipédii okrem našej (často súvisiace s rozlišovacími stránkami), a keď chce niekto použiť niečo, čo sa bežne používa na iných mutáciách, tak sa tu brojí proti akejkoľvek inovácii...
:Ja inak nesúhlasím ani s názorom, že sa nikdy nemajú vytvárať presmerovania so zátvorkovým tvarom. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|Už som sa k tomu raz vyjadroval.]] Často by to bolo užitočné, pretože to napomôže priamo pri písaní odkázať na cieľovú stránku, kým inak by musel redaktor hľadať rozlišovacie stránky (ktoré v zásade pri návrhoch wikilinkov ukazuje až naspodku). A nemyslím si, že v prípade, ak by platili obe veci, tak by si tu každý robil, čo chce{{--}}ako býva často argumentované{{--}}iróniou je, že tí, čo tým argumentujú, si často práve sami robia čo chcú.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:30, 27. február 2026 (UTC)

: Ja som skeptický voči kategorizácii presmerovaní. Myslím, že čistejším spôsobom je využitie rozlišovacích stránok, viď riešenie pri názvoch [[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava|Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]] v Levoči. Prípadne využívanie zátvorkových tvarov. Samozrejme chápem, že je dobré reflektovať nuansy jednotlivých odborov a ich potrieb. Ak by aj došlo k nejakej zhode, následne k vytvoreniu nejakého odporúčania budem to akceptovať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:46, 27. február 2026 (UTC)

::Dobre to vyššie zhrnul Scholastikos.
::Za mňa je kategorizovanie presmerovaní dobrou vychytávkou ak ide o presmerovanie na časti článku, ktoré by mohli byť samostatné, ale (zatiaľ) nie sú. Napríklad máme viacero plagiátorských káuz. Nemajú svoje články, ale mohli by sme vytvoriť presmerovanie typu [[Plagiátorská kauza Meno Človeka]] a kategorizovať ho v kategórii [[:Kategória:Plagiátorské aféry|Plagiátorské aféry]]. Momentálne sú tam priamo kategorizovaní ľudia, čo nie je správne. Napríklad [[Pavol Dinka]] nie je plagiátorská aféra, ale plagiátor. Mal by teda byť v paralelnej kategórii K:Plagiátori.
::Nekategorizoval by som alternatívne názvy, tých máme vždy veľa a prehľadnosti by to určite nenapomohlo. S latinskými názvami z biológie by som nemal problém. Podobne ani so spomínanými jednotkami, ktoré sú súčasťou väčšej jednotky, ale majú svoju samostatnú významnosť a mohli by byť v kategórii typu [[:Kategória:Prápory]]. Kategorizáciu podľa viacerých taxonómií by som nezačínal, opäť by to prehľadnosti nepomohlo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:52, 1. marec 2026 (UTC)
::Alebo [[:Kategória:Divadelné povolania]] tu by mal byť bábkoherec, nie bábkoherectvo.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:21, 1. marec 2026 (UTC)
:::No plag. aféry vs. osoba sú zrovna ten asi najmenej vypuklý prípad, keďže položky v aférach sú (a budú aj v prípade samostatných čl. alebo teda prípadných presmerovaní) tak či tak radené podľa priezviska a mena osoby. Podľa ktorého sú radené aj biografie, navyše priezvisko figuruje v názve čl., takže v aférach skončí na očakávateľnom mieste a je viac menej zrejmé, prečo tam je. Až by som povedal, že tie by som tam pokojne radil aj ďalej priamo, bez presmerovaní.
:::Sú prípady (napr. tie podtémy bez samostatného čl. a bez priamej väzby na názov materského čl.), kde toto neplatí. A tam až má reálne zmysel to zaradenie presmerovania, pretože priame zaradenie čl. zvyčajne nedáva žiaden zmysel – ani s prípadným explicitným radiacim kľúčom by z titulku nebolo jasné, prečo tam je, keďže ten kľúč sa v jeho názve nevyskytuje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:56, 2. marec 2026 (UTC)

Konverzácia trochu zakapala a konsenzom teda zatiaľ asi je nekategorizovať; no v sobotu sme na ňu osobne narazili znova a mám jeden návrh: '''kategorizovať presmerovania len vtedy, ak ich názov nie je (absolútnym) synonymom stránky, na ktorú ukazujú'''. Príklady:
* ''Ropucha obyčajna'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (alternatívny názov), nekategorizujem
* ''Bufo bufo'' → ''Ropucha bradavičnatá'': absolútne synonymum (latinský názov), nekategorizujem
* ''Chatam Sofer'' → ''Mojžiš Schreiber'': absolútne synonymum (pseudonym), nekategorizujem
* ''Kocúr Tom'' → ''Tom a Jerry'': kategorizujem, ide o podskupinu názvu stránky, na ktorú je presmerovaná (Tom je jeden z aktérov seriálu Tom a Jerry)
* ''Prohibícia vo Fínsku'' → ''Prohibícia'': je len časťou nadradenej témy, kategorizujem (fiktívny príklad, príklad z enwiki)
* ''Lineárna sekvencia biomolekúl'' → ''Štruktúra biomolekúl#Primárna štruktúra'': ukazuje na podsekciu (lineárna sekvencia nie je jediný príklad štruktúry biomolekúl), kategorizujem (fiktívny príklad)
Taxonómiu by som týmto (zatiaľ?) neriešil a nekategorizoval, lebo to akurát povedie k tomu, aby ju Bronto pridal fakt všade a urobil v tom ešte väčší bordel, než v tom už je. 
Ak nie je dôvod mať stránku s daným presmerovaním (napr. ''Ján Žižka (partizánsky zväzok)'', ktorý sa riešil i na [[Diskusia_s_redaktorom:KormiSK#Vymazávanie|mojej diskusnej]]), stránku by som zmazal a uviedol na danú rozlišovaciu stránku/presunul všetky odkazy priamo na výslednú stránku.
Aký by bol názor na riešenie situácie týmto spôsobom, na základe takéhoto jednoduchého rozhodovacieho procesu? Máte nejaké protiargumenty, kde by to nemuselo byť až také jednoduché? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:59, 24. marec 2026 (UTC)

:Navrhujem presmerovania nekategorizovať vôbec, po čase v tom vznikne neskutočný bordel. Pri tých piatich aktívnych redaktoroch na slovenskej wiki, ktorí nie sú schopný skontrolovať ani nové články, to je neudržateľné. Preto radím nevymýšľať pri tejto mini wikipédii zbytočné hlúposti. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-18232-36|&amp;#126;2026-18232-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-18232-36|diskuse]]) 13:30, 24. marec 2026 (UTC)

:{{Za}} Dobre naformulované, prehľadné a intuitívne. Nemyslím, že by mal vzniknúť „neskutočný bordel“, veď sú to len kategorizované presmerovania. Menšia pomôcka pri navigácii, o nič iné nejde.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 24. marec 2026 (UTC)
:Čiže stručne: umožniť kategorizovať presmerovania vedúce na sekciu článku (a nekategorizovať tie, vedúce na celý článok). Ja by som k tomu doplnil ešte druhú podmienku, že sekcia, na ktorú presmerovanie vedie, obstojí významnosťou aj ako samostatné heslo (tzn. je doložená zdrojmi, spĺňajúcimi 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:17, 24. marec 2026 (UTC)
::IMHO Doložená zdrojmi spĺňajúcimi 2NNSZ, ale nemusí byť nutne rozsahovo na samostnatné heslo, práve preto má presmerovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 24. marec 2026 (UTC)
:::{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka limitu na rozsah, to je otázne, na enwiki sa napr. bežne robia presmerovania na položky zoznamov (napr. astronomické objekty bez vlastných článkov). Nezanedbateľná časť z nich spĺňa 2NNSZ, no presmerovanie vedie na triviálnu informáciu (v pomere k tomu, čo sa vyžaduje od encyklopedického článku, tzn. slovný výklad s rozšíreným opisom). Ak by sa kategorizovali, budú niektoré kategórie doslova zaplavané položkami, odkazujúcimi na triviálnu informáciu (namiesto očakávaného článku) a položky ku ktorým reálny článok existuje sa v tom z pohľadu bežného návštevníka stratia (typografická odlišnosť s využitím kurzívy to moc nezachráni, IMHO). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC)
::::To áno, ako druhý extrém veci. Aj keď ani tento prístup by nemusel byť taká katastrofa ako tu niektorí popisujú. Astronomické objekty a im podobné by sa mohli zmestiť do kategóroie kde by boli všetky položky presmerovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:02, 25. marec 2026 (UTC)
:Ja som proti kategorizácií presmerovaní. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:33, 25. marec 2026 (UTC)
::{{Re|Vasiľ}} Bolo by dobré napísať prečo si proti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC)
::Obávam sa, že časom sa v tom urobí chaos... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:35, 25. marec 2026 (UTC)
:::{{Re|Fillos X.}} Aký chaos by to malo urobiť?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:35, 25. marec 2026 (UTC)
::::Náchylné na kategorizáciu kadečoho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:43, 25. marec 2026 (UTC)
:::::Súhlasím nekategorizovať, doteraz to nikomu nechýbalo. Keď presmerovania nemajú vlastný článok tak to znamená, že sú nevýznamné a na nevýznamné heslá kategórie nevytvárame. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-18667-28|&amp;#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-18667-28|diskuse]]) 10:20, 25. marec 2026 (UTC)
::::::Nie, to je chybná implikácia, triviálne vyvrátiteľná kontrapríkladmi (boli spomenuté). Významných podtém, čiastkovo spracovaných v rámci iných článkov, sú tu nemalé množstvá; s trochou nadsázky sa dá povedať, že v každom druhom trochu dlhšom článku by šla nejaká nájsť. Dôvody, prečo nemajú vlastný článok, sú úplne rovaké ako dôvody, prečo tu ''každá'' významná téma na svete nemá vlastný článok – kapacity tých pár desiatok ľudí, čo sa tu tomu venujú, sú limitované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:25, 25. marec 2026 (UTC)
::::::::Kapacity tých pár ľudí sú limitované, preto nekategorizovať, každý si tu bude robiť ako sa mu zachce a bude v tom neskutočný bordel. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-18667-28|&amp;#126;2026-18667-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-18667-28|diskuse]]) 12:50, 25. marec 2026 (UTC)
:::::::::Úplne mylný myšlienkový pochod od IP, pre absolútne synonymá predsa nemá zmysel vytvárať samostatné články, čo neznamná, že nie sú významné. Taktiež neplatí, že ak nám to nechýbalo, nie je to dobrý nápad a projekt to nevylepší. V neposlednej rade, kategorizovať to bude ten, kto na to natrafí alebo rozlišovačku vytvorí, to predsa taktiež nie je a nikdy nebol problém. Dokategorizovať sa vždy dá všetko. Uvádzaš neexistujúce problémy.
:::::::::{{Re|Teslaton|Jetam2}} Áno, v princípe myšlienka je kategorizácie presmerovaní na sekciu alebo &quot;podtém&quot; hlavného článku. S 2NNSZ (alebo NNSZ s prižmúrením oka) nemám problém; odkazy na triviálne zmienky mi nepripadajú úplne dobré, ak by šlo o položky zoznamu. Inak presmerovávať názvy objektov na nejaký väčší zoznam je asi ok, ak toho nie je - zbytočne - príliš mnoho, stačí vytvoriť, keď to človek potrebuje linknúť v článku z nejakej relevantnej zmienky (inak vždy možno linknúť na samotný zoznam, ergo nie je nutné presmerovanie). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:13, 12. apríl 2026 (UTC)
::::::::::Kategorizovanie presmerovacích stránok nepovažujem za vhodné, pretože kategórie na Wikipédii slúžia predovšetkým na tematickú klasifikáciu encyklopedického obsahu, nie technických stránok. Presmerovania samy osebe neobsahujú žiadny obsah{{--}}predstavujú iba alternatívne názvy, ktoré vedú na existujúci článok. Ich zaradenie do obsahových kategórií preto neprináša novú informáciu, ale len duplikuje už existujúcu položku.
::::::::::Z praktického hľadiska by takéto riešenie zároveň znižovalo prehľadnosť kategórií. Namiesto prehľadného zoznamu článkov by sa v nich nachádzali aj rôzne synonymá, preklepy či historické názvy vo forme presmerovaní, čo by komplikovalo orientáciu čitateľov a oslabovalo význam kategórií ako navigačného nástroja. Tento problém by sa ešte prehĺbil absenciou jasných pravidiel, ktoré presmerovania kategorizovať a ktoré nie, čo by nevyhnutne viedlo k nekonzistentnosti.
::::::::::Zároveň už existuje zaužívaný spôsob, ako s presmerovaniami pracovať{{--}}prostredníctvom špeciálnych údržbových kategórií, ktoré slúžia editorom, nie čitateľom. Tým sa zachováva čistota tematických kategórií a zároveň možnosť systematicky sledovať a spravovať presmerovania. Celkovo teda platí, že presmerovania majú plniť navigačnú funkciu, zatiaľ čo kategórie majú klasifikovať obsah. Miešanie týchto dvoch úloh vedie k zníženiu prehľadnosti a narušeniu systematiky kategorizácie. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:35, 12. apríl 2026 (UTC)
:::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Nerozumiem úplne myšlienke - hore som navrhol jednoduché a jasné pravidlá, kedy kategorizovať a kedy nekategorizovať. Obyčajné synonymá sa nekategorizujú (a ani nebudú), takže nedôjde k žiadnemu zníženiu prehľadnosti kategórií. Kategorizovali by sa len stránky, ktoré nie sú absolútnym synonymom (ide napr. o podtému nejakej témy, ktorá (zatiaľ) nemá vlastný článok alebo nepotrebuje vlastný článok - viď príklady vyššie). 
:::::::::::Nie je úplne pravda, že kategórie neslúžia na kategorizáciu technických stránok - viď napr. [[:Kategória:Navigačné šablóny svetového dedičstva]] alebo [[:Kategória:Chemické navigačné šablóny]], rovnako existujú samozrejme kategórie typu [[:Kategória:Wikipédia:Články na urgentnú úpravu]] alebo [[:Kategória:Stránky s duplicitnými parametrami pri volaniach šablón]], ktoré existujú z čisto praktického hľadiska. Tento argument teda nepokladám za 100% relevantný - ide o to, či by sme toto v rámci kategorizácie povolili alebo nie. Vo finále, všetko čo tu funguje je na dohode. I preto to navrhujem - tu mi to pripadá prínosné, ak sa to bude robiť správne, a zároveň navrhujem jednoduché pravidlo na posúdenie toho, či je kategorizácia presmerovania vhodná alebo nie.
:::::::::::Ešte podotknem, že ak tu dosiahneme nejaký konsenzus, navrhol by som to potom oficiálne doplniť i do Odporúčania (resp. do [[:Pomoc:Kategória]], kde by som rozšíril text o to, ako a kedy kategorizovať). ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:35, 13. apríl 2026 (UTC)
::::::::::::Myslím, že v tejto diskusii sa miešajú dve roviny obsahová a procedurálna a to spôsobuje nedorozumenie na oboch stranách. Na jednej strane je tu snaha udržať encyklopedickú formu; a na druhej strane je zrejmé, že navrhovaná zmena predstavuje flexibilnejšie riešenie. Pozorne som si ešte raz prečítal diskusiu a aj tebou navrhované postupy.
::::::::::::Ja vníma ako možné riešenie tento postup:
::::::::::::a) nekategorizovať synonymá, alternatívne názvy, historické názvy a pseudonymy.
::::::::::::b) nekategorizovať také názvy, kde je prirodzené, že by mali mať samotný článok/ heslo (filmové, animované postavy etc.). Príkladom je tebou navrhovaný [[Kocúr Tom]] → [[Tom a Jerry]]. Teda nevytvárať dopredu kategórie na dosiaľ neexistujúce články/heslá.
::::::::::::c) nekategorizovať také názvy, kde je priestor na vytvorenie [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]] alebo [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovačky]].
::::::::::::d) kategorizovať v prípade že nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku alebo nastane iný špecifický prípad (napr. oddiely spomínané v [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|diskusii s redaktorom Martingazak]]). Bolo by fajn však tieto prípady prejednať aj pri príprave možného odporúčania.
::::::::::::Som otvorený ďalšej diskusii a úpravám návrhu. Budem rád, ak sa nám podarí nájsť riešenie, ak to pomôže k dosiahnutiu širšej zhody. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:15, 13. apríl 2026 (UTC)
:::::::::::::Vyjadril som sa už skôr, že kategorizovanie (niektorých) presmerovaní vítam a myslím, že je to dobrý krok. Súhlasím s Kormiho príkladmi vyššie. Ad Melchior:
:::::::::::::a) pseudonymom by som možno umožnil.
:::::::::::::b) tu by som kategorizáciu povolil. Ak by sme mali článok [[Tom a Jerry]], ale nie [[Tom (fiktívny kocúr]]) ani [[Jerry (fiktívna myš)]], mohli by sme vytvoriť presmerovania a pridať ich do kategórie ''[[:Kategória:Fiktívne mačky|Fiktívne mačky]]'' či ''[[:Kategória:Fiktívne myši|Fiktívne myši]]'', prípadne ''Fiktívne zvieratá''. Podobne funguje na [[:cs:Princezna Locika|cs.wiki Princezna Locika]]
:::::::::::::c) tie by som kategorizoval. Napríklad presmerovanie [[Súdny proces s Jurajom Jánošíkom]] by som pridal do kategórie ''Súdne procesy v Rakúsko-Uhorsku''. Tento článok možno nevznikne, ale je o ňom v článku dosť a ak čitateľ hľadá súdne procesy v R-u, prečo ho tam nenaviesť? IMHO väčšina z kategórií o ktorých sa bavíme už existuje, nie sú len hypotetické.
:::::::::::::d) ak sa veľkosť oddieľov menila, napr. raz to bol pluk, inokedy prápor, a ešte v inom čase brigáda tak by som bol ok s kategorizáciou pod pluky, brigády a prápory.
:::::::::::::Tak to vidím ja. Nemyslím, že by mal vzniknúť nejakú chaos.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:35, 13. apríl 2026 (UTC)
::::::::::::::Ak v tom bude poriadok, asi nemám problém návrh podporiť. Ale určite by som vytvoril akúsi údržbovú kat. aby sme vedeli dohladať, ktoré presmerovania sú kategorizované. Bude na kategorizáciu presmerovaní potrebné hlasovanie alebo ako? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:43, 13. apríl 2026 (UTC)
:::::::::::::::Whoops, vždy zabudnem, že táto konverzácia existuje, pretože ma v nej nikto neoznačí.
:::::::::::::::Každopádne, @[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]: problém s b)/c) je to, že takým spôsobom to možno nebude kategorizované nikdy. Pripadá mi lepšie kategorizovať a prípadne danú kategóriu zrušiť, až ten minimálny článok vznikne. Myslím, že všetci vieme, ktoré všetky stránky by mali existovať a napriek tomu neexistujú... 
:::::::::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Určite by bolo vhodné také presmerovania označiť nejakou šablónou, ktorá by ich vkladala do nejakej skrytej údržbovej kategórie. V šablóne by mohlo stáť niečo typu &quot;Toto je presmerovacia stránka, ktorá však môže existovať ako samostatný článok. Pomôžte a vytvorte ho!&quot; alebo taký nejaký kec. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:34, 5. máj 2026 (UTC)
::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] nejako mi uniká zmysel tejto iniciatívy, ktorá vznikla na základe [[Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní|Diskusia s redaktorom:Martingazak#Kategorizácia presmerovaní]]. Teda umožniť kategorizovať isté špecifické prípady, kedy nie je možné vytvoriť minimálny článok, rozlišovačku (napr. oddiely spomínané v diskusii s redaktorom Martingazak). --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:19, 5. máj 2026 (UTC)
:::::::::::::::::{{Re|MelchiorSK}} Zmysel iniciatívy je zistiť, čí by komunita súhlasila s kategorizáciou alebo nie. To, kde konverzácia začala, je po 33 správach (ak som dobre spočítal) celkom irelevantné, diskusia sa predsa môže vyvinúť inam.
:::::::::::::::::Problém s tým, že &quot;predsa to môže byť samostatný článok&quot; je ten, že takých článkov je mraky. A mnohé nevzniknú nikdy, a mnohé nevzniknú ani len v dohľadnej dobe. Preto podľa môjho návrhu, pre prípady uvedené vyššie, i.e. &quot;názov nie je jednoduchým synonymom&quot;, by sme kategorizovali ''bez ohľadu na'' na významnosť alebo potenciál. Rovnako, ako u [[WP:SNZ]] hlasujeme o aktuálnom stave článku a nie o jeho dôležitosti či potenciále.
:::::::::::::::::Každopádne, až budem mať viac času (čo bude kto vie kedy) by som skúsil urobiť nejaký návrh úpravy stránky [[Pomoc:Kategória]], kde by toto bolo uvedené (ako sekcia &quot;Ktoré stránky kategorizovať&quot;). Dovtedy asi túto debatu možno uzavrieť; myslím, že je celkom zhoda na tom niečo takéto povoliť, aspoň v nejakej minimálnej forme (okrem IP a nevysvetleného Vasiľovho komentára nevidím nejaký iný silný dôvod proti). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:35, 5. máj 2026 (UTC)
::::::::::::::::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ako to teda dopadlo / dopadne? Nejako to schválime, založíme hlasovanie či uzavrieme len tak? Nech sa tu na to úplne nezabudne a nič z toho. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:36, 17. máj 2026 (UTC)
:::::::::::::::::::{{Re|Fillos X.}} Tiež aktuálne žiaľ vôbec nemám čas, ale mám to v poznámkach na doriešenie. Môžeš urobiť ty, ak chceš. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:36, 25. máj 2026 (UTC)

{{Re|Teslaton|OJJ|Jetam2|Scholastikos|MelchiorSK|Vasiľ|Fillos X.|~2026-35254-18|Martingazak}} Po mesiaci, kedy sa nám to mohlo utriasť v hlave, otváram oficiálne &quot;hlasovanie&quot; na určenie toho, či máme konsenzus. Hore po uvedení tohto návrhu prebehla ešte diskusia, preto by som to rád uviedol znova. Mnou vyššie navrhované riešenie je teda takéto:
* '''Absolútne synonymá a alternatívne názvy sa nekategorizujú.'''
** príklady: ''Ropucha obyčajna'' → ''Ropucha bradavičnatá'' (synonymum), ''Bufo bufo'' → ''Ropucha bradavičnatá'' (alternatívny latinský názov), ''Chatam Sofer'' → ''Mojžiš Schreiber'' (pseudonym)
* '''Presmerovania, ktoré tvoria podsekciu celého článku, sa kategorizujú.''' Takto kategorizované stránky by mali byť i samostatne významné (splniteľné 2NNSZ), ale možno aktuálne nevyžadujúce separátnu stránku.
** príklady: ''Kocúr Tom'' → ''Tom a Jerry'' (jeden z aktérov seriálu, kategorizujem napr. pod ''K:Fiktívne mačky''), ''Prohibícia vo Fínsku'' → ''Prohibícia'' (tvorí konkrétny príklad prohibície, kategorizujem napr. pod ''K:Fínske právo''), ''Lineárna sekvencia biomolekúl'' → ''Štruktúra biomolekúl#Primárna štruktúra'' (sekvencia je jednou zo štyroch úrovní, takže ide o podsekciu, kategorizujem napr. pod ''K:Biomolekuly'')
Prosím o vyjadrenie typu {{Za}}/{{Neutral}}/{{Proti}}, aby bolo jasné, kto s návrhom súhlasí a kto nie, a to prosím '''do 14 dní'''. Vyhodnotíme potom ako celkový pohľad na vec (nie nutne na základe prevahy hlasov za). Ak máte relevantné protiargumenty, ktoré neboli vyslovené vyššie, prosím o ich (stručné?) vyjadrenie. (Argumenty &quot;doteraz nám to nechýbalo&quot;, &quot;nie sme enwiki&quot; a &quot;podľa mňa radšej nie&quot; nie sú relevantné.) Ďakujem! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:41, 19. jún 2026 (UTC)

:{{Za}}, motivacia je mat v K: [[:Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov|Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] kategorizovane nasledovne jednotky (nemaju vlastny clanok, ale maju vlastne sekcie u nadradenhych jednotiek, posobili aj samostatne aj v ramci nadradenej jednotky):
:[[Kampfgruppe Ohlen]] -&gt; [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen]]
:[[Kampfgruppe Junck]] -&gt; [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Junck]]
:[[Kampfgruppe SS Schäfer]] -&gt; [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“#Bojová skupina Schäfer]]
:Dalsie pripady su partizanske oddiely (popisane ako sekcie v ramci partizanskych brigad). Na vytvaranie separatnych clankov niet sil :) --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 08:58, 19. jún 2026 (UTC)

:{{Za}} V niektorých situáciách by sa to obzvlášť hodilo, len netreba potom zabudnúť na vytvorenie skrytej kategórie, kde budú dané počiny zaznamenané / ukladané. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:02, 19. jún 2026 (UTC)
::Automaticky zaznamenávané nebudú, MW samo o sebe netrackuje kategorizáciu presmerovaní do žiadnej systémovej trackovacej kat. Museli by sa jedine zaviesť šablóny, ktoré by do nich editujúci boli povinní (resp. ktorú by bolo odporúčané) vkladať. Podobne ako [[:en:Category:Redirect templates|na enwiki]] a inde. Tie ich následne interne môžu kategorizovať do trackovacích kat. Čo je ale ďalšia mašinéria navyše, ktorú bude treba zaviesť, udržiavať a kontrolovať dorživanie. Druhá možnosť je potom len údržbový zoznam (kategorizované presmerovania nie je problém dotázať z db.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:16, 19. jún 2026 (UTC)
:{{Za}} Dobrá navigačná pomôcka. Doplnil by som ešte prípady, čo som spomínal vyššie kde je v kategórii [[:Kategória:Divadelné povolania]] článok [[Bábkoherectvo]], teraz by tam bolo presmerovanie [[Bábkoherec]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:18, 19. jún 2026 (UTC)
:{{Za}} Súhlasím s prístupom. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 13:27, 19. jún 2026 (UTC)
:{{Neutral}}, relevantné argumenty sa dajú nájsť v prospech aj neprospech kategorizácie. Za tých okolností by som osobne asi radšej zotrval pri doterajšej praxi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:16, 19. jún 2026 (UTC)
:{{Za}} Moje vyjadrenie je vyššie.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:01, 20. jún 2026 (UTC)
:{{Za}} po dôkladnom zvážení som sa rozhodol Kormiho návrh podporiť.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:33, 21. jún 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahoj, po vyše 14 dňoch už asi nikto nezahlasuje + z hlasovania mi úplne nie je jasný tvoj postoj. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:54, 7. júl 2026 (UTC)

{{Re|Teslaton|OJJ|Jetam2|Scholastikos|MelchiorSK|Vasiľ|Fillos X.|~2026-35254-18|Martingazak|Corin}} Po 14 dňoch si dovolím všetkých zúčastnených označiť ešte jedenkrát. Viac-menej všetci hlasovali za tento návrh, na základe čoho som pripavil návrhy úpravy pomocnej stránky a odporúčania:
* [[Redaktor:KormiSK/Wikipédia:Kategorizácia]]
* [[Redaktor:KormiSK/Pomoc:Kategória]]
Zmeny možno porovnať voči prvej úprave (to je aktuálny stav daných stránok). Úlohou úpravy týchto textov je '''zapracovanie vyššie uvedeného, zavedenie statusu quo a aktualizácia postupu i pre VE'''. Snažil som sa tam zapracovať i iné postupy, ktoré bežne dodržiavame (podobu kategórií, radenie stránok, ktoré stránky sa kategorizujúe a ktoré nie i mimo presmerovaní, atp). Prosím teda o kontrolu a prípadné návrhy na pozmenenie ich znenia. Dúfam, že žiadny doplnený text '''nebudete teda považovať za kontroverzný''' (preto na to špecificky upozorňujem, lebo som si tam toho dovolil zapracovať i trochu viac, než len diskusiu hore). Prosím o vyjadrenie čo najskôr, ideálne napr. do konca júla; ak nebudú žiadne väčšie námietky, tak by som potom presunul obsah týchto stránok na adekvátne stránky ([[Wikipédia:Kategorizácia]] a [[Pomoc:Kategória]]). Ďakujem! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:51, 9. júl 2026 (UTC)

== Dlhodobé {{tl|Na úpravu}} a nedoriešené články ==

Dávam na zváženie, čo budeme robiť s článkami, v ktorých je dlhodobo {{tl|Na úpravu}}. 

Dnes som totiž narazil napr. na tento Brontov „skvost“: [[Príčastie]]. Článok je na úpravu od októbra 2021 a je prakticky neprezentovateľný - je to takmer nečitateľné, ide principiálne o výčet synoným a syntézu dát, sekcie &quot;komentár&quot; majú charakter vlastného výskumu, navyše referencie nie sú umiestnené za jednotlivé vety, ale na konce sekcií, ergo neplnia svoju úlohu. Takýchto článkov by sme našli mnoho, a rovnako by sme našli mnoho iných s {{tl|Na úpravu}}, ktoré nepokladám za prezentovateľné čitateľovi (rovnako napr. stránka [[Pyridoxín]], ktorá predstavuje prakticky noedzdrojovaný odrážkový zoznam, ako mnohé staršie články). Často ide navyše o články, kam to umiestnil TeslaBot na základe dlhodobo umiestnenej šablóny {{tl|Pracuje sa}}, teda rozpracované, ale zabudnuté/opustené články (čo je prípad i toho Brontovho vyššie).

Umiestňovanie týchto šablón teda zjavne neplní svoju úlohu – síce upozorní na to, že tieto články treba upraviť do lepšieho stavu, ale reálne to potom nikto neurobí. Evidentne sa nám nikomu (vrátane mňa) do toho veľmi nechce. Chcem teda otvoriť diskusiu o tom, čo s týmito článkami a s touto šablónou robiť. Návrhy riešení sú:
* Budeme sa tomu aktívnejšie venovať? (Napr. niekde aktívne reportovať zoznam a jeho veľkosť alebo tak... ako pri najnovších článkoch portálov.)
* Budeme revertovať do stavu predtým, než článok skončil v stave, na ktorý padla táto šablóny? (Problematické u článkov, kde nie je jasný &quot;predchádzajúci stav&quot;, alebo u článkov, kde i predchádzajúci stav, napr. pred umiestnením {{tl|Pracuje sa}} nie je úplne dostatočný.)
* Budeme riešiť diskusiou o zmazaní? (Úplne nevhodné riešenie, podľa mňa, ale uvádzam ho tak či tak - i takýto článok je väčšinou lepší, než žiadny článok.) 
* Budeme to riešiť ešte inak?
Taktiež je otázka, čo znamená &quot;dlhodobo na úpravu&quot;, ale čokoľvek nad 3-6 mesiacov je podľa mňa chronický problém. Myslím ale, že toto je ďalší nedostatok &quot;malého&quot; projektu, obdobne ako nominácie na Najlepšie články, ktoré jednoducho zakapávajú na tom, že sa tomu nemá kto venovať a že sa tomu nechce nikto venovať. Alternatívne ja napr. si vždy poviem, že tie chemické články prejdem a potom na ne i tak zabudnem... [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 15. marec 2026 (UTC)

:Nerád by som bol aby sa tu ale začali mazať veci „hlava-nehlava“... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:41, 15. marec 2026 (UTC)
:Treba ''ad hoc'' posúdiť, či je taký článok spôsobilý zostať v stave, v akom je. Ak nie, revert na poslednú verziu, ktorá bola v stave vhodnom na zachovanie (a najmä dokončenom). Ak taký stav neexituje, výmaz po hlasovaní, --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:56, 15. marec 2026 (UTC)
::Pripájam podobné vlákno v [[Diskusia s redaktorom:Teslaton#Pracuje sa]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:38, 17. máj 2026 (UTC)

== Prístup k AI/LLM ==

Ahojte, pre istotu dávam do pozornosti túto debatu na mete: [[meta:Requests for comment/Artificial intelligence policy]]. Rieši sa hlavne prístup k AI/LLMs kvôli menším projektom - väčšie projekty majú zvyčajne svoje vlastné pravidlá, menšie sú však potenciálne náchylné na generované texty atp. Myslím, že by sa to týkalo i nás; my sme niečo málo prebrali v [[Special:PermanentLink/8181616#Grokipedia|sekcii vyššie]], ale nemáme nič formálne ukotvené (a možno by sme mali v rámci pravidiel niečo zaviesť, alebo aspoň ako odporúčanie). 

Okrem toho dávam do pozornosti [[meta:Moderator Tools/Automoderator]], čo je automatický nástroj na revertovanie vandalizmov, prípadne potom [[wikitech:Machine_Learning/LiftWing]], ktorý je evidentne schopný posúdiť napr. i kvalitu článkov. Vôbec nemám najmenšiu predstavu, ako náročné by bolo niečo také reálne na skwiki spustiť a či by to vôbec malo zmysel. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:22, 5. máj 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahoj: zakotvené je (ak sa to tak dá nazvať) iba to, že sa vyššie spomínaná Grokipédia dala na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&amp;curid=238432&amp;diff=8158604&amp;oldid=7880820 blacklist]. Každopádne by som bol rád, ak by sa vytvorila akási stránka / odporúčanie / pravidlo o tom na SK Wiki (napr. [[Wikipédia:Texty umelej inteligencie]]). Pokojne daj nejaký návrh na svoju redaktorskú podstránku obdobne ako pri [[Wikipédia:Záverečné sekcie|WP:ZS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:01, 5. máj 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] + možno by sa dali dať do block-listu aj iné [[Jednotný vyhľadávač prostriedku|URL]], to nech posúdia ostatní. Každopádne zaujímavé linky z praxe sú napr.: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Antonio_R%C3%BCdiger&amp;diff=prev&amp;oldid=8208915], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edinson_Cavani&amp;diff=prev&amp;oldid=8208911], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan_Oblak&amp;diff=prev&amp;oldid=8208918] ... Otázkou je či dávať na také typy čl. plošne UU (môžu to byť rádovo aj nižšie 10tky) alebo to mazať či SNZ. Vhodné by bolo mať na tieto typy vecí akési dohodnuté postupy. Teoreticky je možná detekcia takýchto počinov nejako ako pri copyviu ([[Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog]])? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 5. máj 2026 (UTC)
:::{{Re|Fillos X.}} Blocklist sa určite môže rozšíriť, ale musíme sa pobaviť (ako komunita), ktoré zdroje by sa blokovali. 
:::Čo sa odporúčania týka, nie je problém niečo spísať a dať opripomienkovať, ale na to musím/e vedieť, ako to vníma komunita (mimo linknutej konverzácie vyššie). Či by komunita preferovala tieto veci úplne blokovať, alebo priznávať v zhrnutí, že ide o generovaný text atp. Osobne sa prikláňam k úplnemu blokovaniu a taktiež k pridaniu &quot;LLM generovaný text&quot; ako dôvod na rýchle zmazanie, pretože neverím komunite a hlavne neprihláseným užívateľom, že ten text reálne skontrolovali a dali pozor na to, aby obsahoval informácie správne. Jediné vhodné použitie by bolo na preklad, a v tom prípade by som to povolil len cez [[Špeciálne:Překlad|Content Translate Tool]]. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:40, 5. máj 2026 (UTC)
::::Osobne by som tiež blokol všetko. S tými prekladmi neviem, ja sám nemám rád ani preklady ako také, pretože jednoducho neverím, že tie zdroje v tých prekladaných článkoch niekto overuje a veľká časť prekladov je tu z českej wikipédie s ktorou nemám úplne dobré osobné skúsenosti. 1. Narazil som v nej na veľa faktických chýb (jasné určite sú aj u nás) 2. narazil som v nej opakovane na &quot;falšovanie zdrojov&quot; a to konkrétne u článkov, ktoré tam niekto preložil z mojich článkov tu a na koniec &quot;drbol&quot; šablónu, že ide o preklad zo slovenskej a bulharskej wiki, pričom to boli doslovne preložené moje texty a ja som pri písaní tých článkov bulharskú wiki otvoril, len keď som slovenskú stránku prepájal s bulharskou z textu som z nej nezobral ani slovo...ale to už je OT. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:06, 5. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] A chceš teda i nejaké kroky podniknúť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:37, 17. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Fillos X.}} Chcem, ale nemám aktuálne čas. Môžeš to urobiť ty. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 25. máj 2026 (UTC)

Dávam k tejto téme do pozornosti [[Commons:Requests for comment/Policy update for AI content]], ktorý by bolo fajn si aspoň zbežne prečítať a dať sem názory, ako by sme k tomu mali pristupovať na skwiki. Tu je to konkrétne na Commons, jediný rozdiel pre nás je teda, či niečo obdobné akceptovať u textu. Podľa diskusie vyššie súdim, že konsenzus je &quot;neakceptovať a rovno mazať&quot;, ale dávam na zváženie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:47, 24. jún 2026 (UTC)
:Pardon, odkaz je [[commons:Commons:Requests for comment/Policy update for AI content]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:34, 24. jún 2026 (UTC)

== Úmrtia v XYZ ==

Je / bol nejaký dôvod prečo SK Wiki nemá povytvárané kategórie úmrtia podľa mesta, tak ako máme narodenia = [[:Kategória:Osobnosti podľa štátu a mesta]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:44, 23. máj 2026 (UTC)
:V tom čase, keď sa vytvárala kategória narodení to nemala žiadna wikipédia, ani dodnes to nemá väčšina wikiédii, je to zbytočná kategória.--[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-29230-47|&amp;#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:18, 23. máj 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] CS Wiki to používa napr. často a nie sú ani jediný... A významovo mi do dáva zmysel ako máme napr. pre (Narodenia dňa a Narodenia v roku / Úmrtia dňa a Úmrtia v roku) tak by bola aj pre úmrtia. Typickým príkladom je napr. [[:cs:Kategorie:Úmrtí_v_Bratislavě|toto]] a im mnoho podobných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:28, 23. máj 2026 (UTC)
:::Podľa mňa je to zbytočnosť, najväčšie wikipédie to nepoužívajú, vrátane anglickej, asi vedia prečo. Je to nepodstatný údaj, človek môže zomrieť hocikde, a miesto úmrtia nijako nesúvisí s jeho životom. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-29230-47|&amp;#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-29230-47|diskuse]]) 14:33, 23. máj 2026 (UTC)
::::Nevidím na to úplne dôvod, hlavne na malej wiki ako je skwiki; každopádne niečo také by určite šlo urobiť roboticky, akurát by to chcelo zoznam osobností a miest, v ktorých umreli. Čo by šlo určite urobiť napr. cez Wikiúdaje. Neviem ale, nakoľko je to pre skwiki produktívne. Možno by sa @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] mohol naučiť programovať v Pythone a pracovať s Wikiúdajmi a urobil by si to sám... ;) ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. máj 2026 (UTC)

== Písanie názvu Československa ==

Zdravím,

navrhujem na prerokovanie už dlhšie pripravovaný [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska|návrh odporúčania]] o písaní názvu Československa, resp. Česko-Slovenska, nech sa spôsob je spôsob jeho písania konzistentný do vnútra slovenskej Wikipédie, ako aj konzistentný so spôsobom zapisovania názvu štátu vo vedeckej literatúre. Všetko potrebné je priamo na stránke – samotné odporúčanie je stručné (navyše zhrnuté v úvode článku), komentáre slúžia len na objasnenie kontextu ako kvázi „dôvodová správa“. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 00:37, 26. máj 2026 (UTC)

:{{Za}} a bez výhrad. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:58, 26. máj 2026 (UTC)

Vďaka za doterajšiu podporu. Má ešte niekto nejaké pripomienky, výhrady alebo pod. voči zavedeniu tohto odporúčania?--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 12:15, 6. jún 2026 (UTC)

Návrh úplne opomína KSSJ a PSP v aktuálnych vydaniach. Je to jazykovedná otázka a jazykovedci ju vyriešili inak (Česko-Slovensko). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:50, 8. jún 2026 (UTC)

:Všetko je v odporúčaní už priamo zapracované. [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska#cite note-8|Komentár č. 4]] uvádza: ''„Tento prístup odporúča aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.“'' Je podložený odkazom na [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1308/ jazykovednú poradňu JÚĽŠ SAV] aj ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníku súčasného slovenského jazyka]]'' ([https://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-slovensko&amp;s=exact&amp;d=sssj heslo]). Pre istotu to bolo odkonzultované aj telefonicky – odkazujú na používanie podľa SSSJ (cf. [https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko Beliana]). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:04, 8. jún 2026 (UTC)

::SSSJ nemá status [[Kodifikačná príručka|kodifikačnej príručky]]. Tie uvádzajú názov bývalého štátu inak. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:11, 8. jún 2026 (UTC)
:::Odbornou autoritou vo výklade jazykových noriem a otázok je JÚĽŠ SAV, ktorý svoje stanovisko dal, pričom ešte aj pri prijatí tvojej argumentácie platí, že absencia slova (najmä propria) v slovníkovej časti kodifikačnej príručky ešte nedokladá jeho nesprávnosť alebo nevhodnosť.
:::Úsudok, že na základe toho, že v slovníkovej časti PSP sa nenachádza slovo „Československo“ (KSSJ neobsahuje ani heslo „Česko-Slovensko“, viď 5. vyd., 2020, s. 105; [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Česko-Slovensko&amp;d=kssj4 4. vyd., 2003]) je názov bez spojovníka neprijateľný, neprípustný alebo niečo podobné, je konštruktom, s ktorým sa človek mimo Wikipédie stretne možno ešte tak v produkcii [[Historický odbor Matice slovenskej|HO MS]] (vzhľadom na aktivity ako [https://matica.sk/wp-content/uploads/2016/06/Unitarizmus-terminol%C3%B3gia-semin%C3%A1r.pdf táto] a publicistické príspevky členov ako [[Anton Hrnko]] na [https://www.hrnko.sk/nieco-o-terminologii/ blogu]), pričom aj tam mám pochybnosti, že to dodržiavajú konzistentne (cf. [https://matica.sk/wp-content/uploads/2022/09/Historický-zbornik1-2022-Bruno-Čanády-2.pdf#page=9 ''Historický zborník'' 2022]).
:::Za mňa bolo v tomto smere povedané všetko. Ak to má byť o laických interpretáciách PSP/KSSJ, budeme sa iba neproduktívne točiť v kruhu a táto diskusia sa bude zbytočne naťahovať. Na dôvažok môžem ešte povedať, že tento spôsob zapisovala aktuálne vidíme aj v [[Encyclopaedia Beliana|Beliane]] ([https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko heslo Československo]), okrem toho, že je zaužívaný v historickej spisbe (na zhrnutie stručný prehľad: [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|HÚ SAV]] – napr. v sérii syntetických kolektívnych monografií „Slovensko v 20. storočí“, kde tretí diel nesie názov ''V medzivojnovom Československu 1918{{--}}1939'' a piaty ''V obnovenom Československu 1945{{--}}1960'', a vo vedeckom časopise ''[[Historický časopis]]'', napr. [https://www.historickycasopis.sk/pdf/historickycasopis12017/magocsi-tradicia-autonomie-na-karpatskej-rusi.pdf#page=5 2017], [[Ústav pamäti národa]] – napr. v časopise ''Pamäť národa'', [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2020.pdf#page=29 2020] ap.; [[Spoločenskovedný ústav Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied|SVÚ CSPV SAV]] – napr. vo vedeckom časopise ''[[Človek a spoločnosť]]'', pozri [https://individualandsociety.org/archive archív]; atď.). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:45, 8. jún 2026 (UTC)

Za mňa súhlas. Ako som písal Lišiakovi aj súkromne, stotožňujem sa s pohľadom prof. Lysého z Katedry právnych dejín a právnej komparatistiky PraF UK (''„Písanie spojovníka pre tie etapy československých dejín, v ktorých nešlo o úradný, či oficiálny názov, je totiž veľmi často prejavom ťažko skrývanej nevraživosti voči tomuto útvaru. Neprekvapí nás preto, ak tento úzus razí napríklad známy neoľudácky historik Milan S. Ďurica, ktorý týmto nepochybne inšpiroval mnohých ďalších, častokrát podobne orientovaných autorov.“'' [https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2023/11/07/ceskoslovensko-alebo-cesko-slovensko-spojovnik-ako-prostriedok-symbolickeho-zapasu-o-odkaz-zaniknuteho-statu/]). Je to tvar, ktorý sa v praxi neujal, mimo výstupov kruhov typu MS, SSS a pod., sa s tým človek stretne minimálne. Nevidím problém v prístupe, aký zvolila Beliana. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:09, 8. jún 2026 (UTC)

Keď už o literatúre (a KSSJ/PSP nestačí). {{Citácia knihy
| priezvisko = Gábor
| meno = Ján
| odkaz na autora = Ján Gábor
| priezvisko2 = Vrábel
| meno2 = Ferdinand
| titul = Život národa je večný : sto rokov od Trianonu 1920{{--}}2020
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Perfekt
| rok = 2021
| isbn = 978-80-8226-007-9
| počet strán = 221
| strany = 10
}} píše Česko-Slovensko, aj s odôvodnením. Podobne {{Citácia knihy
| priezvisko = Kačala
| meno = Ján
| odkaz na autora = Ján Kačala
| titul = Slovenčina - vec politická?
| miesto = Martin
| vydavateľ = Vydavateľstvo Matice slovenskej
| rok = 1994
| isbn = 80-7090-294-9
| počet strán = 187
| strany = 141{{--}}146
}}, spoluautor PSP aj KSSJ. Z tvorby Historického SAV napr. {{Citácia knihy
| priezvisko = Hronský
| meno = Marián 
| odkaz na autora = Marián Hronský
| priezvisko2 = Pekník
| meno2 = Miroslav
| odkaz na autora2 = Miroslav Pekník
| titul = Martinská deklarácia : cesta slovenskej politiky k vzniku Česko-Slovenska
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2008
| isbn = 978-80-224-1047-2
| počet strán = 384
| strany = 
}} či {{Citácia knihy
| priezvisko = Hronský
| meno = Marián
| titul = Trianon : vznik hraníc Slovenska a problémy jeho bezpečnosti (1918{{--}}1920)
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2011
| isbn = 978-80-224-1183-7
| počet strán = 685
| strany = 13, 571
}} Prípadne ''Encyclopaedia Beliana'', zv. 3, heslo Česko-Slovensko. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:32, 8. jún 2026 (UTC)
:{{Re|Vasiľ}} Námietku beriem na vedomie, bližšie sa však aktuálne nemôžem vyjadriť, keďže príslušné publikácie nemám k dispozícii a teda neviem overiť, v akom kontexte sa v nich názov so spojovníkom používa. Čisto podľa názvov hádam, že aspoň časť sa môže viazať špecificky k obdobiu 1918{{--}}1920, kedy v tejto otázke ešte prebiehali spory (napr. americkí Slováci), nie k celému obdobiu trvania štátu, čo by predstavovalo anachronizmus. Za výpovedné pokladám aj to, že hoci Beliana v tlačenom vydaní z roku 2003 uvádza heslo o štáte pod názvom „Česko-Slovensko“, v [https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko internetovom vydaní] už používa bezspojovníkový tvar. Teda námietku beriem na vedomie, no aj keby všetky tieto publikácie podporovali ideu, že sa na celé obdobie uplatňuje spojovníkový tvar, nenarúšajú konsenzus v slovenskej historickej obci ani skutočnosť obsiahnutú v SSSJ a odporúčaniach JÚĽŠ-u.--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 19:22, 13. jún 2026 (UTC)

:{{Za}} Súhlasím s návrhom aj s prihliadnutím na prof. Lysého.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 8. jún 2026 (UTC)
:{{Za}} Plne súhlasím s návrhom. Presadzovanie spojovníka pre celé obdobie spoločného štátu je dlhodobo poháňané skôr ideológiou a politickou motiváciou zo strán kruhov okolo Matice slovenskej než reálnou vedeckou praxou. Súčasná moderná historická obec a encyklopédia Beliana jasne ukazujú, aký tvar je prirodzený a správny. Wikipédia by sa mala riadiť aktuálnym vedeckým zvykom a nie politickými náladami z minulosti.--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 13:46, 8. jún 2026 (UTC)

:{{Za}} Súhlasím s písaním názvu Československo pre celé obdobie dejín, ako aj s diferenciáciou jednotlivých názvov pre osobitné obdobia dejín Československa. Tieto názvy boli v danom období oficiálne a vyjadrujú/reflektujú isté aspekty právno-mocenských vzťahov štátu k územiu Slovenska. Retrospektívnym zotieraním týchto rozdielov z hľadiska jazyka sa ideologicky falšujú dejiny a budujú nesprávne naratívy. Vecná stránka a pravdivosť má v tomto prípade prednosť pred jednou z ''jazykovo'' (a nie historicko-právne) prípustných alternatív. A to z povahy toho, že píšeme odborné a dokonca encyklopedické dielo. Podobne by sme napríklad používali právnickú terminológiu, a to aj napriek tomu, že by je nespisovná (zaužívaná „vada veci“ vs. pravopisne správne: „chyba veci“) a pod. (Československo však nie je ani gramaticky nesprávny tvar, iba nebol preferovaný Kačalom).
:Samotný návrh sa mi však v niektorých aspektoch nepozdáva. Je najmä písaný veľmi zložito a nepriehľadne. Je to dosť roztiahnuté „nenormatívnym“ textom. Keď som to šiel čítať, nechcelo sa mi. Nakoniec som to musel čítať viackrát, či v tom komentári náhodou nie je z hľadiska pravidla niečo podstatné. Bežný čitateľ nechce zdĺhavo čítať traktát o písaní názvu. Chce riešenie pre svoj problém. Ďalšia otázka je, že nováčik nemusí pravidlu plne porozumieť: napr. „''vo vlastnom texte používa spravidla tzv. historiografický názov štátu''“. Pochybujem, že náhodný čitateľ vie, čo je to „historiografický názov“. Čo znamená „spravidla“? atď. Spomína sa tam tiež napríklad „Všeobecná úprava“, no nevidím „Osobitnú úpravu“. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:37, 8. jún 2026 (UTC)
::Vďaka za spätnú väzbu. Upraviť sa to, samozrejme, pokúsim, no káže sa mi už teraz povedať, že komentáre (poznámky) sú len na objasnenie kontextu, ako akási „dôvodová správa“. No rozumiem tomu, že niekoho by to mohlo miesť či zaťažiť, takže ich zosekám len na nevyhnutno. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:19, 8. jún 2026 (UTC)
:{{Za}} Súhlasím s navrhom.--[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 18:10, 8. jún 2026 (UTC)
:{{Za}} Súhlasím s navrhom.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:39, 8. jún 2026 (UTC)
:{{Za}} Súhlasím s navrhom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:28, 19. jún 2026 (UTC)

Plánuje sa k tejto téme ešte niekto vyjadriť? Vasiľovu námietku beriem na vedomie, ale nepokladám ju za dostatočný argument k otočeniu konsenzu.--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 19:22, 13. jún 2026 (UTC)

{{Za}} Síce je môj postoj jasný, ale aspoň pre protokol dávam aj za seba súhlasný hlas/vyjadrenie. Ešte sa niekto chce vyjadriť?--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 13:14, 19. jún 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] Inak je v pláne aj presun hesla [[Česko-Slovensko]] na [[Československo]] (ako to má napr. [https://beliana.sav.sk/heslo/ceskoslovensko Encyclopaedia Beliana]) ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:26, 19. jún 2026 (UTC)
::Áno, samozrejme. Ak túto tému uzavrieme, tak bude treba konsenzus/odporúčanie uviesť do života. (Samozrejme aj so spätnou kontrolou/opravou odkazov.) --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 13:31, 19. jún 2026 (UTC)
:: {{Za}} Súhlasím s návrhom, hoci to zrejme bude vyžadovať asi aj z mojej strany isté úsilie upraviť &quot;moje&quot; články, nakoľko toto sú detaily, ktoré som doteraz až tak nesledoval.
:--[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:31, 19. jún 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] Možno by sa to dalo [[Wikipédia:Bot|botom]] poriešiť, skús potom keď tak [[Wikipédia:Úlohy pre botov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:36, 19. jún 2026 (UTC)
:::Ech... To nie je nič v rovine, že ''„možno“'', ''„skús potom“'' a pod. ''Samozrejme'', že pri takejto veci s dopadom na netriviálne množstvo článkov, bude v prípade odsúhlasenia potrebné systematické zapracovanie, ktoré bude zahŕňať širšiu dohodu, čo presne, kde a čím nahradiť, vrátane nejakej ilustračnej sady úprav. Aj z toho titulu by bolo zrejme čistejšie normálne formálne hlasovanie o návrhu (plus potom druhá vec, že návrh explicitne o spätnom zapracúvaní nehovorí, čo tiež môže niekto ev. namietať). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:50, 19. jún 2026 (UTC)
::::V takom prípade poprosím o posúdenie [[Redaktor:Lišiak/kódex/WP:ČS|konceptu pravidla]] (delenie na sekcie, odseky a príp. písmená podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie|pravidla o hlasovaní]], keďže, ako si všímam, formátovanie našich pravidiel je nejednotné) pred tým, než by to šlo formálne na diskusiu a hlasovanie.
::::Schválne tam ponechávam určitú flexibilitu, keďže by malo ísť o kľúč, nie o taxatívny výpočet všetkých možných prípadov (preto treba aj [[Redaktor:Lišiak/kódex/WP:ČS#5.2|príklady názvov právnických osôb]] vnímať orientačne, zďaleka nejde o vyčerpávajúci zoznam). Explicitne tam neupravujem názvy vojenských jednotiek, keďže to nie je moja parketa a tým beztak budeme určovať názvy podľa spoľahlivých zdrojov.
::::Nanešťastie, stav, v ktorom to aktuálne je neumožňuje rýchle preklenutie. Samotné odkazy možno zmeniť automaticky botom na bezspojovníkový tvar, ktorý bude tvoriť názov článku (keďže ten sa viaže na celé obdobie existencie, nielen na posledné necelé dva roky). Text článku si však zaslúži aj manuálnu kontrolu. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 10:14, 24. jún 2026 (UTC)

== Zavedenie šablóny „Dve verzie“ ==

Vzhľadom na to, že sa tu zvyknú vyskytovať spory o podobu článkov, predkladám návrh na zavedenie šablóny {{tl|Dve verzie}} (po vzore [[:cs:Šablona:Dvě verze|šablóny na českej Wikipédii]], za upozornenie na ktorej existenciu vďačím [[Redaktor:OJJ|OJJ]]). Používanie šablóny má za cieľ zabrániť revertovacím vojnám a namiesto toho prinútiť strany sporu k diskusii, pričom čitateľstvo je explicitne upozornené, že o podobu článku sa vedie spor. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:30, 6. jún 2026 (UTC)

:Súhlasím, podľa mňa dobrý nápad. Často tu riešime tri (a niektorí s obľubou i viac revertov) čo poriadne nikam nevedie. Toto je dobré upozornenie. Myslím ale, že by to chcelo i rozšíriť niektoré odporúčania ohľadne riešenia podobných situácií. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:17, 6. jún 2026 (UTC)
::Už vyše dekády dozadu sa rokovalo o prijatí [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo troch revertov|pravidla troch revertov]] (porovnaj [[:en:WP:3RR|''the three-revert rule'']]), ale pravidlo napokon nebolo schválené. Možno by stálo za to prediskutovať, či by také pravidlo v nejakej forme vhodné nebolo. Ideálom je samozrejme zabrániť naťahovačkám priamo v článku (zahlcuje to históriu a posledné úpravy, nie je to produktívne) a prinútiť strany sporu k diskusii. Či na to treba až moc pravidla je na diskusiu. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 12:26, 6. jún 2026 (UTC)
:Skvelý nápad, redaktorstvo, ba až celé tunajšie wikipediánstvo, bude nepochybne potešené možnosťou okrášľovať tým články. ;) Ale teds odhliadnuc od sarkazmu: rácio to asi nejaké mà, nakoľko to reálne zabráni v rv. ťahaniciach (ktoré sa dajú viesť aj keď v čl. bude šablóna visieť), to je otázne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:22, 6. jún 2026 (UTC)
::Vždy sa môže článok uzamknúť, umiestniť šablóna, a zbytočné ťahanice sa presunú do diskusie - tam, kam reálne patria. Jediná škoda je, že niektoré tie ťahanice vedú i dlhodobo zavedení redaktori... ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:29, 6. jún 2026 (UTC)
:::Za mňa ďalšia hlúposť na začiatku článku, článok má mať jednu verziu a v nej popísané alternatívy, nie 2 verzie. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-32554-24|&amp;#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-32554-24|diskuse]]) 12:30, 6. jún 2026 (UTC)
::::Pochopil jste smysl té šablony? --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:40, 6. jún 2026 (UTC)
:::Šablóna hlavne neobíde tú principiálnu vec, že aktuálna verzia čl. je len jedna. Takže ten redaktor, ktorý ju tam umiestni (resp. ktorý zamkne čl. a pod.) bude vždy v pokušení „uzamnknúť“ si ňou tú verziu čl., ktorá mu viac konvenuje (ak teda nie priamo svoju vlastnú, ktorú v spore presadzuje) a protistranu taktne odkázať na „vykecanie sa“ v diskusii... Alternatíva by asi bola používať striktne verziu s dvoma &lt;code&gt;oldid&lt;/code&gt; a článok samotný revertovať na stav spred sporných úprav. To je ale postup použiteľný len v prípade starších článkov, pri nedávno založenom, ktorého podobu niekto namieta veľmi nie. A aj v tom prvom prípade je otázne, či bude vôľa to tak robiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 6. jún 2026 (UTC)
::::Z navrhovanej [[Šablóna:Dve verzie/Dokumentácia|dokumentácie]]: „Ak ste priamo stranou sporu, ako gesto ústretovosti ju, prosím, vkladajte s ponechaním tej verzie článku, ktorú presadzuje protistrana.“ Šablóna samozrejme nerieši tvrdohlavosť protistrany, nuž ale na to je diskusia, ktorá v nejakom bode jednoducho musí skončiť. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 13:49, 6. jún 2026 (UTC)
:::::Že si nepotrebnú blbosť zaviedli ako jediný na cs wiki neznamená, že ju musíme mať aj tu. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-32554-24|&amp;#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-32554-24|diskuse]]) 15:50, 6. jún 2026 (UTC)

{{ping|KormiSK|Teslaton|OJJ|s=1}}Môžeme v tejto veci pristúpiť k nejakému záveru? Pripomínam, že šablóna nemá ambíciu byť panaceou na všetky spory o obsah, lež jedným z nástrojov na zabránenie neproduktívnych revertovacích/upravovacích vojen. Ak sú ešte nejaké pripomienky alebo návrhy na úpravu, poprosím do diskusie, ak nie, načím by bolo aspoň takto symbolicky vyjadriť súhlas: {{Za}} --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 10:34, 8. jún 2026 (UTC)

:{{re|Lišiak|s=1}} Trochu mi chýba domyslenie ďalších krokov. V článku bude svietiť krásna nová údržbová šablóna (ako už v [[:Kategória:Wikipédia:Články na revíziu|stovkách]] až [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|tisícoch]] čl. roky svieti s pozvolna rastúcim trendom), v diskusii si obe strany napíšu, prečo je tá-ktorá vezia jediná správna, a čo ďalej? V takomto stave sa dá situácia držať relatívne dlho, obzvlášť ak sú protistrany dostatočne tvrdohlavé/trucovité. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:42, 8. jún 2026 (UTC)
::Niektoré opakovane sporné veci, ktoré sa tu zvyknú objavovať s dostatočnou periodicitou (napr. prechyľovanie, vyššie riešená [[Wikipédia:Písanie názvu Československa/Česko-Slovenska|ČSR]], názvy ulíc ap.) sa inak než všeobecnou úpravou podľa mňa riešiť nedá, resp. opakovať tie isté argumenty a kontraargumenty v sérii diskusií je neproduktívne. Tam vidím bremeno na strane, ktorá presadzuje zmenu oproti terajšiemu stavu (nech sa už k nemu dopracovalo akokoľvek), keďže čisto z logistického hľadiska to niekto bude musieť vynútiť.
::Toto má slúžiť na provizórium, keď sa diskutuje o partikulárnej téme, aby si to strany sporu najskôr ujasnili v diskusii namiesto preťahovačiek priamo v histórii úprav. Nuž, ak bude nejaká strana tvrdohlavá, tak sa to porieši patričnými prostriedkami (ďalšie názory, príp. aj blok).
::Čo navrhuješ ako alternatívu? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 10:52, 8. jún 2026 (UTC)
:::No minimálne by tam malo byť explicitne uvedené, že na otváranie opakovaných sporov a presadzovanie odchýliek od zaužívaného stavu šablóna neslúži. Vrátane tamtých konkrétnych príkladov. Rovnako na presadzovanie POV mimo rámec [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:06, 8. jún 2026 (UTC)
::::Bolo to tam z mojej strany doplnené, no treba si uvedomiť, že šablóna zase nemôže anticipovať každé možné zneužitie (to napokon nerobí žiadna z upozorňujúcich šablón). Vždy sa môže nájsť človek „zvonku“ (napr. z akadémie), ktorý sem príde, niečo sa mu nebude pozdávať lebo to robíme inak ako to má zaužívané (len na ilustračný príklad: písanie mien uhorských osobností), narazí na to pri jednom konkrétnom článku a začne sa oň sporiť. To je potom už na komunite, aby dotyčnú osobu upozornila, že taký návrh treba podať všeobecnejšie alebo aby sa s tým nejako vyrovnala. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 06:29, 11. jún 2026 (UTC)
:Neviem. Trochu zbytočné. Ak tomu rozumiem, malo by isť iba o dočasné riešenie, aby sa upozornilo na prebiehajúcu diskusiu. Ale ja by som tie prípady rozdelil do dvoch situácií:
::a) ide o „unikátny spor o obsahu“. Takých tu zase až tak veľa nebýva, pričom sa asi aj rýchlo odstraňujú. K dvom verziám sa pritom ľahko prikmotruje tretia, štvrtá,...  Tu ide o spory, ak nejde výslovne o niečo typu &quot;buď/alebo&quot;, a spravidla sa vyriešia nejakým kompromisom (3 verziou)
::b) ide o typizovaný spor o tom, ako písať niečo, t.j. spor &quot;buď/alebo&quot; (prechyľovanie, prepisovanie...) a tu by takáto šablóna bola asi často nevhodná, lebo by sa používala len na spochybňovanie konsenzu väčšiny ''ad hoc'' bez hľadania univerzálnejších riešení. Ale ktovie, možno by som bol prekvapený...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:50, 8. jún 2026 (UTC)
::TaKých sporov tu bolo v minulosti viac, napr. [[škľabka]], spory o podobu RS ap. Je pravda, že prechyľovanie je najviditeľnejšie lebo ho vynášajú „the usual suspects“ a diskusie sa neúmerne naťahujú, ale nemyslím si, že by to bol zďaleka jediný druh sporu. Navyše, radšej to mať ošetrené dopredu aj keby sme takých sporov teraz veľa nemali. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 06:32, 11. jún 2026 (UTC)
:::Nejak tiež nevidím veľký zmysel v zavádzaní takejto veci. Spory to nijak nevyrieši, alebo teda ja tam nič čo by mohlo byť užitočné nevidím. V hlavnom mennom priestore bude nakoniec aj tak len jeden text. Ostatné sa dá riešiť napr. cez pieskovisko.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 07:13, 11. jún 2026 (UTC)
::::Samotná šablóna neslúži na riešenie sporov, na to by mala byť diskusia. Tu iste skôr o zabránenie revertovacím preťahovačkám, keďže nemám schválené ani pravidlo troch revertov a všetko je to viac-menej na individuálnom úsudku správcu. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:39, 11. jún 2026 (UTC)
:::Ale aj spory o podobu RS sú skôr koncepčné než ''ad hoc'' o jednej stránke, a teda by sa mali riešiť, ak už, koncepčne a nie v diskusii k stránke. Plus teda zrovna pri RS tam mať šablónu o dvoch verziách by bolo tiež pritiahnuté za vlasy...
:::Druhá vec, že po včerajšom blokovaní stránky [[Nathalie Baye]] tak trochu pochybujem, že by sa „''Ak ste priamo stranou sporu, ako gesto ústretovosti ju, prosím, vkladajte s ponechaním tej verzie článku, ktorú presadzuje protistrana.''“ dodržiavalo. ;-§ --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:01, 11. jún 2026 (UTC)
::::Vo veci [[Nathalie Baye]] nie som stranou sporu. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:37, 11. jún 2026 (UTC)
:::::Ale iste... ty vôbec &lt;nowiki&gt;[[Redaktor:Lišiak/Príručka/Články o priezviskách|nie si angažovaný v tejto otázke]]&lt;/nowiki&gt;.... ;) a preto si tam v diskusii argumentoval za zachovanie neprechýlenej formy („''Kde konkrétne kodifikačná príručka predpisuje, že sa takéto meno musí prechyľovať?''“; „''Navyše, dnes argumentovať PSP bez ohľadu na jazykovednú prax je už tak trochu prekonané.''“) Nehovoriac o tom, že sa z toho pomaly stáva tvoj ''modus operandi'', keď sporný článok zamkneš a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Judith_Butler&amp;diff=8228604&amp;oldid=8228602 napríklad aj následne upravíš podľa svojej preferencie] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diane_Keaton&amp;diff=prev&amp;oldid=8138317 to opakovane]. Práve o to ide: to nie je osamotený náhodný prípad, kde by boli nové strany. To je znovu a znovu otváraný dlhotrvajúci spor väčšieho počtu účastníkov prelínajúci sa viacerými článkami, kde v jednotlivých fázach vystupujú niektorí účastníci, kým iní spočívajú, aby znovu ožili, keď ich bude treba... Každopádne tento výklad len dokladá, ako ľahko by veta „''Ak ste priamo stranou sporu, ako gesto ústretovosti ju, prosím, vkladajte s ponechaním tej verzie článku, ktorú presadzuje protistrana.''“ bola prekrútená, obzvlášť vďaka slovu „priamo“...  --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 12:28, 11. jún 2026 (UTC)
::::::V poriadku, beriem to na seba ako sebakritiku, súdruh, a — jak sa praví v Lakšárskej Novej Vsi — ''I rest my case''. Ak niekto chce tú šablónu, nech si ju doupravuje sám; ak nie, dajte na zmazanie. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 13:06, 11. jún 2026 (UTC)

{{ping|KormiSK|Teslaton|OJJ|Scholastikos|s=1}}

Nech to nejako uzavrieme, aký je verdikt v tejto veci? Za seba nateraz dám {{Neutral}}, ostatní sa môžete vyjadriť, keďže myslím, že je to v stave, o ktorom sa dá rozhodovať.--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 19:09, 13. jún 2026 (UTC)

:{{Za}}, ale asi s tým, že redaktor, ktorý šablónu umiestni, by mal trochu sledovať stav stránky, aby sa spor nejak skutočne vyriešil a/alebo aspoň nedochádzalo k opakovaným revertom, aby to umiestnenie skutočne malo zmysel. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:20, 14. jún 2026 (UTC)
:{{Neutral}} Nateraz sa neviem plne stotožniť s predloženým návrhom šablóny „Dve verzie“. Z diskusie vyplýva, že tento typ šablóny môže byť pomerne ľahko zneužitý na presadzovanie verzie stránky, ktorá viac vyhovuje jej vkladateľovi. V mnohých prípadoch by takýto postup pravdepodobne neviedol k riešeniu revertovacích vojen, naopak, mohol by celkovú situáciu ešte zhoršiť.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:35, 14. jún 2026 (UTC)
:Akože nie som výslovne proti. Ale jej využitie by bolo skôr obmedzené. Najväčší význam by mala asi pri aktuálnych témach, kde by vznikol interpretačný spor a existovala by potreba oboznámiť čitateľstvo s tým, že spor existuje. Lebo ''de facto'' k tomu tá šablóna asi slúži najviac. Ten koho verzia bola revertovaná asi vie, že existuje spor a podobne aj väčšina prispievateľov sledujúcich posledné úpravy. Nevidím zmysel používať ju tam, kde sú jednotlivé spory iba symptómom väčšej diskusie (prechyľovanie, rozlišovačky,...). Čiže prinajmenšom by som ju obmedzil niekde v popise tak, aby sa naozaj nepoužívala na takéto spory týkajúce sa „politiky písania“, ale skôr napríklad na spory o obsahu konkrétneho článku. To tam čiastočne aj spomenuté je („na otváranie opakovaných sporov“), ibaže bola navrhnutá práve v kontexte takéhoto sporu... S tým teda, že potenciálne nesie zopár rizík (zneužitie na zaplombovanie stavu, odradenie od hľadania konsenzu treťou cestou,...).--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:13, 15. jún 2026 (UTC)

:{{Neutral}} zatiaľ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:27, 19. jún 2026 (UTC)

== Umiestňovanie referencií za vety/na koniec kapitoly ==

Zdravím, na základe [[Špeciálne:Diff/8233656|tejto úpravy]] ma zaujíma názov komunity. Referencie sa štandardne uvádzajú na koniec ''každej vety/tvrdenia'', ktorú/é dokladajú, prípadne hneď za slovo, ktoré dokladajú (na čo verím, že @[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] mal i nejaký zdroj - mohol by si, prosím, znovu poslať?). V tomto novom článku sú však referencie uvedené často na konci kapitoly s jednoduchou poznámkou v podobe &quot;Zdroje tejto kapitoly&quot;. Na základe toho bola potom šablóna {{tl|UU}} [[Špeciálne:Diff/8233922|nahradená]] za {{tl|Bez riadkových referencií}}.

Zaujíma ma teda, či sme s takýmto umiestňovaním referencií ako komunita v poriadku, alebo nám to vadí. Podľa mňa to nie je vôbec vhodné - referencia je takto zbytočná a neplní svoju úlohu, keďže nie je jasné, ktorú konkrétnu informáciu dokladá, a ak si chcem napísané informácie dohľadať a overiť v zdrojoch, prakticky to nie je možné. Rozumiem, že zrovna u systematiky to nie je jednoduché - ak je však systém prebraný z nejakej literatúry, dá sa tam táto referencia znovu zmieniť na vhodnom mieste, kde systém začína. V sekcii opisnej sa to dá uviesť napr. na koniec odstavca ako u bežných viet. Osobne si však myslím, že text by sa vždy mal dať uviesť tak, aby referencie boli za jednotlivými tvrdeniami (tzn. na konci vety, nie na konci odstavca). Takéto sekcie/umiestnenie zdrojov máme na mnohých článkoch, ale zaujíma ma, či sme spokojní alebo to skôr tolerujeme. 

Šablónu {{tl|UU}} som [[Špeciálne:Diff/8233960|nateraz vrátil]] kvôli ostatným nedostatkom článku (kompletne rozhádzané formátovanie, typografia, nevhodné oddeľovače zoznamov atp. - človek by čakal, že po toľkých rokoch pôsobenia na Wiki sa niektorí redaktori naučia rozdiel medzi spojovníkom a pomlčkou, napr., ale opak je pravdou), zaujíma ma však názor na to umiestnenie referencií a či to je napr. dostatočný dôvod na umiestnenie {{tl|UU}}. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:35, 16. jún 2026 (UTC)

:Odkazuji na https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3A%7E2026-34328-40&amp;diff=8234028&amp;oldid=8234011 , víc se k tomu vyjadřovat nechci. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:42, 16. jún 2026 (UTC)

Vo všeobecnosti nevidím problém v tom, keď je jedna referencia na konci kapitoly. Značí to, že celá kapitola je napísaná z jedného zdroja. Možno to nie je optimálne, ale určite to nie je na vymazanie. No keď je tých referencií na konci kapitoly viac, to už začína byť na pováženie, keďže je vysoko nepravdepodobné, že by zdroje tvrdili, hoci inými slovami, navzájom presne to isté (a ak áno, tak potom len preto, že jeden zdroj čerpal z druhého, čiže de facto je tam len jeden zdroj).--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:14, 16. jún 2026 (UTC)
:::: V tomto prípade tvrdia zdroje to isté, lebo len EXPLICITNE reprodukujú stále ten istý systém z tej istej knihy. Ide vždy len o jednu knihu (v tomto prípade úplne základnú), ktorá má systém roztiahnutý po celom obsahu a tie knihy ho len opakujú. A článok neobsahuje nič, len ten systém s nevyhnutnými komentármi tam, kde bola snaha vyhnúť sa neustálemu opakovaniu toho istého systému.[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-34328-40|&amp;#126;2026-34328-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-34328-40|diskusia]]) 13:42, 27. jún 2026 (UTC)  
:Za mňa umiestňovanie súhrnných referencií na koniec kapitoly či dokonca článku nie je vhodné a vo formáte aký používa IP je to neštandardné. Nikto iný takto/takéto články netvorí. Referencie sú v podstate externé odkazy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:48, 16. jún 2026 (UTC)
::Toto ale nie je bežný výklad, sú to odrážkové zoznamy (zachytávajúce v tomto prípade nejaké taxonomické hierarchie). Pri odrážkových zoznamoch sa tu vcelku bežne používa súhrnné citovanie, kedy je zdroj citovaný buď ešte hore vo vete uvádzajúcej odrážkový zoznam, alebo za poslednou položkou zoznamu, alebo za nejakou záverečnou vetou pod zoznamom. Resp. v krajnon prípade v nadpise sekcie, so všetkými problémami, ktoré s tým súvisia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:55, 16. jún 2026 (UTC)
:::Nie celkom. Odrážkové zoznamy tvoria síce podstatnú časť článku, ale nie celú. Nachádzajú sa tu aj časti, ktoré komentujú či interpretujú odrážkové zoznamy. Tie sú bez referencií. Referencie 1-6 sú uvedené za jednou odrážkou z piatich.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:21, 16. jún 2026 (UTC)
:::Článok má, samozrejme, aj iné nedostatky vedúce k UU, ale o tom nie je táto téma.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:21, 16. jún 2026 (UTC)
::::Hej, čo sa týka rôznych vsuviek a roztrúsených tvrdení, tie by mali byť doložené priamo na mieste. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:31, 16. jún 2026 (UTC)

{{Re|KormiSK}} Základným princípom je zachovanie integrity citovania, aby bolo jasné, ktoré tvrdenie pochádza z ktorého zdroja. Vo Wikipédii je to o to dôležitejšie, keďže by sme mimo kompilácií či komparácií nemali robiť [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|vlastný výskum]], a pretože ide o kolaboratívny, inkrementálne budovaný projekt, kde na jednom článku môže pracovať mnoho osôb v rozpätí viacerých rokov.

Povedzme, že máme dva zdroje — [1] &lt;span style=&quot;color: darkblue;&quot;&gt;modrý&lt;/span&gt; a [2] &lt;span style=&quot;color: darkgoldenrod;&quot;&gt;žltý&lt;/span&gt; (teda spoločne vytvárajú „&lt;span style=&quot;color: darkgreen;&quot;&gt;zelenú&lt;/span&gt;“ pasáž) — ktoré spracujeme do takéhoto odseku:

&lt;blockquote&gt;
&lt;span style=&quot;color: darkblue;&quot;&gt;Narodila sa v rodine učiteľky Alžbety Juríčkovej (1876{{--}}?) a poštového úradníka Pavla Juríčka (1871{{--}}?).&lt;/span&gt;&lt;sup&gt;[1]&lt;/sup&gt; &lt;span style=&quot;color: darkgreen;&quot;&gt;Po vyštudovaní meštianskej školy (1916{{--}}1920) a obchodnej akadémie v Bratislave (1921{{--}}1923) študovala herectvo u Janka Borodáča na Hudobnej škole, resp. Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1925{{--}}1929). V rokoch 1930{{--}}1946 a&amp;nbsp;1951{{--}}1967 bola členkou činohry Slovenského národného divadla.&lt;/span&gt;&lt;sup&gt;[1][2]&lt;/sup&gt; &lt;span style=&quot;color: darkgoldenrod;&quot;&gt;Práve v tomto súbore sa preslávila postavou Evy v Stodolovej ''Bačovej žene'' (1936), ktorú dobová kritika pokladala za jej životnú rolu.&lt;/span&gt;&lt;sup&gt;[2]&lt;/sup&gt; &lt;span style=&quot;color: darkgreen;&quot;&gt;V rokoch 1946{{--}}1951 pôsobila na Novej scéne,&lt;/span&gt;&lt;sup&gt;[1][2]&lt;/sup&gt; &lt;span style=&quot;color: darkblue;&quot;&gt;pričom od roku 1967 bola na dôchodku.&lt;/span&gt;&lt;sup&gt;[1]&lt;/sup&gt;
&lt;/blockquote&gt;

Už na prvý pohľad je jasné, ktorá informácia pochádza z ktorého zdroja. Ak chcem do prostred odseku vložiť nejakú novú informáciu z nového zdroja, [3] &lt;span style=&quot;color: indigo;&quot;&gt;indigo&lt;/span&gt;, tak viem presne ako preskupiť citácie bez nutnosti mať poruke zdroje [1] a [2].

&lt;blockquote&gt;
&lt;span style=&quot;color: darkblue;&quot;&gt;Narodila sa v rodine učiteľky Alžbety Juríčkovej (1876{{--}}?) a poštového úradníka Pavla Juríčka (1871{{--}}?).&lt;/span&gt;&lt;sup&gt;[1]&lt;/sup&gt; &lt;span style=&quot;color: darkgreen;&quot;&gt;V rokoch 1916{{--}}1920 študovala na meštianskej škole v Bratislave,&lt;/span&gt;&lt;sup&gt;[1][2]&lt;/sup&gt; &lt;span style=&quot;color: indigo;&quot;&gt;kde pôsobila v školskom divadelnom krúžku Karla Tomku; ten o nej neskôr napísal, že „už v ranom veku vykazovala hereckú disciplínu“.&lt;/span&gt;&lt;sup&gt;[3]&lt;/sup&gt; &lt;span style=&quot;color: darkgreen;&quot;&gt;Následne absolvovala obchodnú akadémiu (1921{{--}}1923) a štúdium herectva u Janka Borodáča (1925{{--}}1929) a v rokoch 1930{{--}}1946 a 1951{{--}}1967 bola členkou činohry SND.&lt;/span&gt;&lt;sup&gt;[1][2]&lt;/sup&gt; &lt;span style=&quot;color: darkgoldenrod;&quot;&gt;Práve tu sa preslávila postavou Evy v Stodolovej ''Bačovej žene'' (1936).&lt;/span&gt;&lt;sup&gt;[2]&lt;/sup&gt; &lt;span style=&quot;color: darkgreen;&quot;&gt;V rokoch 1946{{--}}1951 pôsobila na Novej scéne,&lt;/span&gt;&lt;sup&gt;[1][2]&lt;/sup&gt; &lt;span style=&quot;color: darkblue;&quot;&gt;pričom od roku 1967 bola na dôchodku.&lt;/span&gt;&lt;sup&gt;[1]&lt;/sup&gt;
&lt;/blockquote&gt;

Zdroj [3] &lt;span style=&quot;color: indigo;&quot;&gt;indigo&lt;/span&gt; je vďaka poctivému citovaniu perfektne integrovaný do obsahu. Vysoká miera korešpondencie informácie k použitému zdroju ostáva zachovaná.

A teraz si predstavme, že by namiesto disciplinovaného citovania ako v prvom uvedenom príklade boli za celý odsek pľacnuté obe citácie [1][2], napriek tomu, že obe neobsahujú rovnaký rozsah uvedených informácii. Potom príde niekto iný, chce vložiť informáciu zo zdroja [3], a buď to rozdelí tak, že mylne vzbudí dojem, že celá prvá a tretia časť pochádza z oboch zdrojov [1][2], alebo, ešte horšie, citáciu [3] pridá až na koniec odseku, čím ešte viac zneprehľadní situáciu.

Samozrejme, v takomto (schválne) triviálnom príklade by sa to ešte dalo poľahky napraviť, no ak ide o komplexnejšie konštrukcie — ešte k tomu čerpajúce z literatúry, ktorá nie je bežne dostupná — nakoniec môžeme skončiť pri tom, že hoci formálne na niečo odkazujeme, naše citácie nekorešpondujú s tvrdeniami v texte.

Ako píše Eryn, môže sa pokojne stať, že celá kapitola čerpá z jedného zdroja (najmä ak ide o kratšie kapitoly), pričom v takomto prípade je úplne v poriadku dať citáciu na koniec kapitoly. No uvádzať svoje citácie štýlom „Zdroje tejto kapitoly:&lt;sup&gt;[14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][13]&lt;/sup&gt;“ je nielen [[:en:Wikipedia:Citation overkill|prípad nadmerného citovania]], ale ešte k tomu aj prístup, ktorý škodí nielen pisateľskej kolaborácii, ako aj čitateľskej užitočnosti citácií, keďže na overenie akejkoľvek parciálnej informácie z kapitoly si musím zohnať rovno všetkých 11 zdrojov.

Ideálom by bolo dať dokopy metodickú príručku, no aspoň v skratke:
* Citáciu umiestňujem za vetou, odsekom, príp. kapitolou, ktorá sprostredkúva informácie z citovaného zdroja. Citácie umiestňujem tak, aby bolo jasné, z ktorého zdroja ktoré informácie pochádzajú. V niektorých prípadoch aj priamo za slovom/údajom (napr. „absolvovala štúdium &lt;span style=&quot;color: red;&quot;&gt;germanistiky&lt;/span&gt;[1] na Univerzite Komenského (1981–1985),[2]“ kde parciálny údaj o študijnom odbore bol získaný z iného zdroja než celková informácia o štúdiu, hoci príslušný zdroj [1] &lt;span style=&quot;color: red;&quot;&gt;červený&lt;/span&gt; pokojne môže obsahovať aj informáciu o škole a trvaní štúdia).
* Z typografického hľadiska umiestňujem citáciu vždy za interpukčné znamienko; výnimkou je pomĺčka („ustanovenia obsiahnuté v nariadení SNR[1] — bez ohľadu na štátnu príslušnosť žiadateľa — boli základným predpokladom pre...“). Existujú ešte špecifické prípady, kedy umiestnenie citácie môže sprostredkúvať odlišnú informáciu (napr. rozdiel medzi „(1913–&lt;span style=&quot;color: red;&quot;&gt;1972&lt;/span&gt;[1])“ a „&lt;span style=&quot;color: red;&quot;&gt;(1913–1972)&lt;/span&gt;[1]“), kde akceptujem odchýlky. Práve v nemeckom akademickom prostredí sa takáto precizovacia zvyklosť uplatňuje (pozri [[:de:Fußnote|Fußnote]]); v anglofónnej spisbe je indexová citácia vždy za interpunkčným znamienkom. Osobne preferujem ten anglický štýl, pretože menej narúša čitateľský flow; umožňuje človeku vstrebať vetu pred tým, než jeho pozornosť upriamy na poznámku pod čiarou.
--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:42, 17. jún 2026 (UTC)
:: Ad zdroje tejto kapitoly. Ak sa dajú zdroje na koniec textu s viacerými odrážkami alebo odsekmi bez komentára, tak nie je jasné, na čo sa presne vzťahujú. Ten komentár tam teda je nevyhnutne potrebný. Druhá možnosť je zneprehľadniť text odstránením všetkých odsekov a medzier, teda zmeniť celú kapitolu na jeden súvislý text. Potom bude jasné, na čo sa zdroj vzťahuje, ale nebude sa to dať poriadne čítať. Po druhé, ak je tam zdrojov viac, tak boli všetky do jedného použité a PRETO sú tam. Zdroje sa neuvádzajú na to, aby si ich VŠETKY každý hneď sám rýchlo mohol pozrieť (to by nemalo s odbornosťou a vedeckou prácou nič spoločné), zdroje sa uvádzajú preto, že boli použité. Ak nie sú ľahko dostupné, dotyčný si musí dať námahu si ich zadovážiť, to nie je starosť toho, kto tie zdroje uviedol a použil. Sú ľudia, ktorí píšu zdroje redundantne, aby dodali textu váhu (to by sa robiť nemalo), ale môj prípad to teda nie je. Ak by to šlo, veľmi rád by som ku všetkému uvádzal len jeden zdroj; už z časového hľadiska by mi to len pomohlo.[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-34328-40|&amp;#126;2026-34328-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-34328-40|diskusia]]) 13:52, 27. jún 2026 (UTC)

:{{Re|Lišiak}} Jediné, čo by som rozporoval, je &quot;''ešte dalo poľahky napraviť''&quot;. Dalo, ak máš tie zdroje, čo veľmi očakávateľne väčšina nemá, hlavne ak ide o tie neverejne dostupné, ako si uviedol. 
:So zvyškom súhlasím, i keď teda tie roky na konci by som neinterpretoval tak, ako píšeš; tam je podľa mňa citácia za zátvorkou nevhodná a citácia by mala byť každopádne v zátvorke - potom čistejším riešením by bolo niečo typu „(1913–1972[1])“ a „(1913&lt;sup&gt;[chýba referencia]&lt;/sup&gt;–1972[1])“. Ale to je na polemiku inde, než v tomto vlákne; dík každopádne za ucelené vyjadrenie a i pohľad na návrh, ako by sa to malo správne robiť, z niečoho takéhoto by sme sa vedeli odpichnúť pri prípadnom ďalšom postupe. {{úsmev}} ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:54, 17. jún 2026 (UTC)
::Suhlasím. Pri dôležitých (hoc aj parciálnych) údajoch sa hodí mať presnosť, vložiť {{tl|Bez citácie}}, kde si to situácia vyžaduje. Samozrejme, osobitne sa to týka biografií žijúcich osobností. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:22, 17. jún 2026 (UTC)</text>
      <sha1>m2wb0owfuticlb2nv22ff4skrvk7g5p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Florencia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>13684</id>
    <revision>
      <id>8244826</id>
      <parentid>8190005</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:53:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>autoritné údaje</comment>
      <origin>8244826</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14696" sha1="f3ltio9q9pubmjkaptuhdo0hjg7wgb5" xml:space="preserve">{{Pozri|rovnomennej provincii|Florencia (provincia)}}
{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Florencia  
| native_name        = 
| other_name         = Firenze
| category           = mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Firenze-view-palazzo vecchio.jpg
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Flag of Florence.svg
| symbol             = FlorenceCoA.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Taliansko
| country_flag       = 1
| region             = Toskánsko
| district           = [[Florencia (provincia)|Florencia]]
| district_type      = Provincia
| district_label     = Provincia
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 50
| lat_d              = 43
| lat_m              = 47
| lat_s              = 
| lat_NS             = S
| long_d             = 11
| long_m             = 15
| long_s             = 
| long_EW            = V
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 102
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 360858
| population_date    = august 2012 &lt;ref&gt;[http://statistica.fi.it Ufficio di statistica Area fiorentina dato all'ottobre 2012]&lt;/ref&gt;
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor              = 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code        = 50100
| area_code          = 055
| area_code_type     = Tel. predvoľba
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Italy relief location map.jpg
| map_caption        = Poloha mesta v rámci Talianska
| map_locator        = Taliansko
| map1               = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Florence 
| website            = [http://www.comune.firenze.it/ comune.firenze.it]
|whs_type=kultúrna pamiatka|whs_year=1982|whs_name=Historic Centre of Florence|whs_region=[[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]]|whs_number=174|whs_criteria=iii, iv
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;|Portal1=Taliansko}}
{{Whc}}

'''Florencia'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ({{V jazyku|ita|Firenze}}) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v centre [[Toskánsko|Toskánska]] v strednom [[Taliansko|Taliansku]]. Leží na rieke [[Arno (rieka)|Arno]] a  má približne 375 000 obyvateľov. Je hlavným mestom regiónu Toskánsko a krátky čas ([[1865]] – [[1871]]) bolo hlavným mestom Talianskeho kráľovstva. Florencii dlho vládla ([[1434]] – [[1494]], [[1512]] – [[1527]] a [[1530]] – [[1737]]) rodina [[Mediciovci|Medici]].

Okrem centra obchodu a financií stredovekej Európy je kolískou renesancie a talianskych klasikov ako sú [[Dante Alighieri|Dante]], [[Francesco Petrarca|Petrarca]] a [[Giovanni Boccaccio|Boccaccio]]. Je známa svojím bohatstvom umenia a architektúry. Z tohto dôvodu je už od 19. storočia prezývaná „talianske Atény“&lt;ref&gt;Carl Eduard Vehse: ''Die Weltgeschichte aus dem Standpunkte der Cultur und der nationalen Charakteristik.'' 41 Vorlesungen im Winterhalbjahr 1841/42 zu Dresden gehalten, Band I, Walthersche Buchhandlung, Dresden, 1842, Seite 412&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Adolf Beer: ''Ueber die fortschreitende Entwicklung der geschichtlichen Studien im Königreich Neapel von der zweiten Hälfte des 18. Jahrhunderts bis auf die Gegenwart.'' In Heinrich von Sybel: ''Historische Zeitschrift, Sechster Band.'' Cottasche Buchhandlung, München, 1861, Seite 326&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Blätter für literarische Unterhaltung, Jahrgang 1853, Erster Band, Januar bis Juni, Enthaltend Nr. 1-26, F. A. Brockhaus Verlag, Leipzig, Seite 159&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Franz Grillparzer: ''Gesammelte Werke.'' Band 5, R. M. Rohrer, 1949, Seite 327&lt;/ref&gt;

Dnes možno vo Florencii navštíviť a obdivovať majstrovské kúsky umelcov ako [[Sandro Botticelli|Botticelli]], [[Michelangelo]] a [[Leonardo da Vinci]] v svetovo preslávených múzeách, v nádherných kostoloch, alebo dokonca pri prechádzkach mestom. Dnešná Florencia láka turistov z celého sveta, ktorí tu okrem histórie majú možnosť ochutnať vynikajúcu taliansku kuchyňu a najlepšie talianske vína. Podľa Euromonitor International bola 72. najnavštevovanejším mestom v roku [[2009]] s 1 685 000 návštevníkmi&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Euromonitor International City Ranking |url=http://blog.euromonitor.com/2011/01/euromonitor-internationals-top-city-destinations-ranking.html |dátum prístupu=2013-05-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110810175955/http://blog.euromonitor.com/2011/01/euromonitor-internationals-top-city-destinations-ranking.html |dátum archivácie=2011-08-10 }}&lt;/ref&gt;

Od roku [[1982]] je historické centrum Florencie zapísané do [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zoznamu kultúrneho dedičstva]] [[UNESCO]]. 
Magazín [[Forbes (magazín)|Forbes]] mesto zaradil medzi najkrajšie mestá sveta&lt;ref&gt;[http://www.forbes.com/2010/01/22/paris-london-travel-lifestyle-travel-tourism-new-york-top-ten-cities.html Forbes Magazine]&lt;/ref&gt;.

Florencia je aj významným medzinárodným módnym&lt;ref name=&quot;Time.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Time.com |url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,822094,00.html |dátum prístupu=2013-05-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130827080553/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,822094,00.html |dátum archivácie=2013-08-27 }}&lt;/ref&gt;  a talianskym hospodárskym centrom&lt;ref name=&quot;Time.com&quot;/&gt;  . V roku [[2008]] mala 17. najvyšší hospodársky zisk v Taliansku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Übersicht des Durchschnitteinkommens in Italien |url=http://www.ilsole24ore.com/speciali/redditi_comuni_08/ |dátum prístupu=2013-05-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110512174557/http://www.ilsole24ore.com/speciali/redditi_comuni_08/ |dátum archivácie=2011-05-12 }}&lt;/ref&gt;.

== Geografia ==
* Časti mesta: Galluzzo, Settignano
* Susediace obce: [[Bagno a Ripoli]], [[Campi Bisenzio]], [[Fiesole]], [[Impruneta]], [[Scandicci]], [[Sesto Fiorentino]].

== Dejiny ==
=== Rímske obdobie ===
Florenciu založili v roku [[59 pred Kr.]] na pravom brehu rieky [[ Arno (rieka)|Arno]] rímski vojaci – veteráni [[Gaius Iulius Caesar|Julia Caesara]] a získala názov ''Colonia Florentia'' – Kvitnúca. Sídlo typu vojenského tábora malo obdĺžnikový tvar so štyrmi bránami na každú svetovú stranu. Hradby prechádzali dnešným [[Piazza del Duomo (Florencia)|Piazza del Duomo]] na severe, [[Piazza della Signoria]] na juhu, [[Via del Tornabuoni|Via dei Tornabuoni]] na západe a [[Via del Proconsolo]] na východe. 

Do roku [[150]] bolo v meste vybudované fórum (na mieste dnešného Piazza della Repubblica), kapitol, chrám, kúpele, akvadukt a amfiteáter. Ekonomický rozvoj antického mesta bol spojený s blízkosťou cesty [[Via Cassia]] vedúcej z Ríma do severného Talianska. Nová kolónia mala spojenie s vtedajšími etruskými mestami a po Arne tiež so Stredozemným morom. Vďaka tomu sa z Florencie stalo v prvých dvoch storočiach významné obchodné stredisko. 

V meste sa začali usadzovať obchodníci prichádzajúci z východu, ktorí priniesli do kraja v 3. storočí [[kresťanstvo]]. Nová viera sa spočiatku šírila pomaly. Významnejší nástup nastal až po roku [[393]], kedy sa do Florencie uchýlil [[Ambróz|sv. Ambróz]], vyhnaný z Milána. Ambróz zasvätil roku 393 najstarší kostol na severnom predmestí sv. Vavrinca (San Lorenzo) a ustanovil tu biskupa. To znamená, že sa San Lorenzo stala pôvodnou florentskou katedrálou. Na prelome 4. a 5. storočia vznikol ďalší kostol na ľavom brehu Arna – Santa Felicita (niekedy býva považovaný za najstarší kostol v meste). Po smrti prvého biskupa roku [[433]] bolo biskupské sídlo prenesené do Baptisteria San Giovanni, ktoré sa potom stalo na dlhé roky florentskou katedrálou.

=== Stredovek ===
Po páde [[Západorímska ríša|západorímskej ríše]] bola za barbarských vpádov spustošená Florencia i celé Toskánsko a nastal tu hospodársky a politický úpadok. Ku krátkemu rozmachu došlo za vlády Byzancie v rokoch [[ 553]] – [[569]]. [[Langobardi]], ktorí prišli do severného Talianska v roku [[568]], mali o zničené Toskánsko záujem iba z obranného hľadiska proti južnejším dŕžavám Byzantíncov. Toskánsko sa v tej dobe stalo vojvodstvom, rozčleneným na menšie podvojvodstvá. Najvýznamnejším strediskom bola [[Lucca]], ktorú Langobardi zrejme dobyli ako prvé toskánske mesto. Okrem Luccy prosperovala zrejme i [[Pisa]] ako obchodný, námorný a oporný bod. Ostatné toskánske mesta vrátane Florencie boli zanedbávané. V [[6. storočie|6. storočí]] žilo v meste sotva tisíc obyvateľov, v 7. storočí ich počet ešte viac poklesol.

Toskánsko a Florencia sa začali znovu vzmáhať v [[8. storočie|8. storočí]] potom čo v roku [[774]] dobyl Langobardskú ríšu [[Karol Veľký]]. Došlo tu k rozvoju remesiel, obchodu, poľnohospodárstva a miest. V polovici [[9. storočie|9. storočia]] bola založená [[Toskánska marka]] s centrom v [[Lucca|Lucce]]; prvý raz je v prameňoch zmienená k roku [[934]]. V tej dobe tu už panovali feudálne pomery a mestá boli v moci feudálnej vrchnosti, najmä biskupov. V roku [[1032]] získali markgrófstvo grófi z [[Canossa|Canossy]]. Posledná členka rodu [[Matilda Toskánska]] sa stala toskánskou markgrófkou v roku [[1076]] po smrti svojho otca a brata a presídlila z Luccy do Florencie. Povesť mesta ako obľúbeného sídla markgrófky začala stúpať a Florencia sa znovu začala premieňať na kvitnúce obchodné stredisko. V spore pápeža [[Gregor VII.|Gregora VII.]] s cisárom [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrichom IV.]] poskytla Florencia podporu markgrófke Matilde, ktorá bola horlivou prívrženkyňou pápeža. Rivalita cisárov a pápežov naďalej významne poznamenala dejiny Florencie. Matilda odkázala svoje dŕžavy pápežovi. Toskánske mestá vrátane Florencie využila po jej smrti (1115) zápas medzi cisárstvom a Vatikánom a počas [[12. storočie|12. storočia]] sa z moci feudálnych pánov emancipovala. Vo Florencii bolo dôležitým obdobím pre formovanie [[samospráva|samosprávy]] [[13. storočie]].

[[Súbor:Florence_italy_duomo.jpg|thumb|Duomo]]V roku 1348 prišiel do Florencie [[Čierna smrť|čierny mor]], vďaka ktorému prišla Florencia o viac než polovicu svojej populácie. Okrem výrazného zmenšenia populácie, mor zapríčinil aj vypuknutie povstania v roku 1378, ktoré videlo k zmene zriadenia, no to len na 52 rokov (1382–1434). V roku 1434 začali vládnuť Florencii [[Mediciovci]], ktorí Florenciu doviedli k najväčšej hospodárskej a kultúrnej sile. Za vlády [[Lorenzo di Piero de' Medici|Lorenza di Piera de' Mediciho]] ( Il Magnifico ) získalo mesto veľké množstvo skvelých umeleckých diel a množstvo budov. V období medzi rokmi 1500 až 1700 pôsobili vo Florencii aj významní umelci ako napríklad [[Sandro Botticelli|Botticelli]], [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelo]] či [[Leonardo da Vinci]]. Neskôr od roku 1569 sa [[Mediciovci]] stali Toskánskymi veľkovojvodami a vládli Florencii a [[Toskánsko|Toskánsku]] až do roku 1737.[[Súbor:Florence_bridges.jpg|thumb|Mosty]]

=== Talianske kráľovstvo ===
V roku 1860 sa Florencia stala sučasťou [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskeho kráľovstva]] ktorého bola Florencia dočasne (na 15 rokov) aj hlavným mestom. Počas druhej svetovej vojny bol vo Florencii prijatý generálny štrajk vyhlásený talianskym hnutím odporu v marci 1944. V júli 1944 bolo mesto vážne poškodené bombardovaním novozélandskými jednotkami britskej 8. armády a miestnymi odbojovými skupinami s nemeckými jednotkami a talianskymi fašistickými jednotkami.

4. novembra 1966 zasiahla Florenciu veľká povodeň v dôsledku ktorej bolo zničených mnoho cenných pamiatok.

== Osobnosti mesta ==
* Pozri [[Zoznam osobností Florencie]]

== Slováci, ktorí tu pôsobili ==
* Stanislav Kmotorka (* [[1929]]{{--}}† [[2012]]){{--}} [[rímskokatolícky kňaz]], [[salezián]], skladateľ, profesor konzervatória, organista, dirigent. 
* Stano Dusík (* [[1946]]{{--}}† [[2019]]){{--}} maliar, knižní ilustrátor, držiteľ ceny  Ľudovíta Fullu (2002) a ceny Fiorino d´Oro (Zlatý florentský dukát; 2005).

== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Drážďany]], [[Nemecko]]
* {{minivlajka|Škótsko}} [[Edinburgh]], [[Škótsko]]
* {{minivlajka|Turecko}} [[Gaziantep]], [[Turecko]]
* {{minivlajka|Irán}} [[Isfahán]], [[Irán]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Kassel]], [[Nemecko]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Krakov]], [[Poľsko]]
* {{minivlajka|Ukrajina}} [[Kyjev]], [[Ukrajina]]
* {{minivlajka|Japonsko}} [[Kjóto (mesto)|Kjóto]], [[Japonsko]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Nanking]], [[Čína]]
* {{minivlajka|USA}} [[Philadelphia]], [[USA]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Reims]], [[Francúzsko]]
* {{minivlajka|Albánsko}} [[Tirana]], [[Albánsko]]

== Panoráma ==
{{Široký obrázok|Florenz weitwinkel.jpg|1000px|Panoráma Florencie}}

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Literatúra ==
* VLNAS, Vít {{--}} PŘIBYL, Petr {{--}} HLADÍK, Tomáš: ''Florencie : Město umělců, velmožů, světců a tyranů.'' Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2009. 432 s. ISBN 978-80-7106-970-6

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Florence}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.comune.firenze.it/ Oficiálna stránka]

{{Provincia Florencia}}
{{Európske hlavné mesto kultúry}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Florencia| ]]
[[Kategória:Mestá v provincii Florencia]]
[[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]]
[[Kategória:Bývalé hlavné mestá]]</text>
      <sha1>f3ltio9q9pubmjkaptuhdo0hjg7wgb5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Španielčina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>23184</id>
    <revision>
      <id>8244736</id>
      <parentid>8218908</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T00:49:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244736</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28478" sha1="ik6nrp7qf2g0kcsytm8oisvtloez2eo" xml:space="preserve">{{Infobox jazyk|
Názov=španielčina&lt;br /&gt;kastílčina|
Natívny názov=español, castellano|
familycolor=lawngreen|
región=[[Španielsko]], [[Hispanoamerika]], [[Rovníková Guinea]]|
počet hovoriacich=489 miliónov ako materinský jazyk (2020)&lt;br /&gt;75 miliónov ako [[druhý jazyk]] a hovoriacich s obmedzenou kapacitou + 22 miliónov študentov|
|poradie = 2
|klasifikácia=[[indoeurópske jazyky]]
* [[italické jazyky]]
** [[románske jazyky]]
*** [[západorománske jazyky]]
**** [[iberorománske jazyky]]
***** [[západoiberské jazyky]] 
****** '''španielčina''' |
písmo=(španielska) [[latinské písmo|latinka]]&lt;br /&gt;[[španielske Braillovo písmo]]|
úradný={{minivlajka|Argentína}} [[Argentína]], {{minivlajka|Bolívia}} [[Bolívia]], {{minivlajka|Čile}} [[Čile]], {{minivlajka|Kolumbia}} [[Kolumbia]], {{minivlajka|Kostarika}} [[Kostarika]], {{minivlajka|Kuba}} [[Kuba]], {{minivlajka|Dominikánska republika}} [[Dominikánska republika]], {{minivlajka|Ekvádor}} [[Ekvádor]], {{minivlajka|Salvádor}} [[Salvádor]], {{minivlajka|Rovníková Guinea}} [[Rovníková Guinea]], {{minivlajka|Guatemala}} [[Guatemala (štát)|Guatemala]], {{minivlajka|Honduras}} [[Honduras]], {{minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko]], {{minivlajka|Nikaragua}} [[Nikaragua]], [[Nové Mexiko]] (USA), {{minivlajka|Panama}} [[Panama]], {{minivlajka|Paraguaj}} [[Paraguaj]], {{minivlajka|Peru}} [[Peru]], {{minivlajka|Portoriko}} [[Portoriko]] (USA), {{minivlajka|Španielsko}}[[Španielsko]], {{minivlajka|Uruguaj}} [[Uruguaj]], {{minivlajka|Venezuela}} [[Venezuela]], {{minivlajka|Západná Sahara}} [[Západná Sahara]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Európska únia}} [[Európska únia]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|OSN}} jeden zo 6 jazykov [[OSN]]|
regulátor=[[Real Academia Española]] ([[Španielska kráľovská akadémia]])|
iso1=es|
iso2=spa|
iso3=spa|
kód Wikipédie = es |
Meno wikipédie = Wikipedia, La Enciclopedia Libre
|Mapa=Detailed SVG map of the Hispanophone world.svg
|Mapa_popis={{legend|#045a8d|Španielčina ako úradný jazyk}}
{{legend|#0674b6|Španielčina ako spoluúradný jazyk}}
{{legend|#9bbae1|Neúradný, ale hovorí ním viac ako 20% populácie}}
}}

{{Infobox Ukážka jazyka
|áno = Sí
|nie = No
|možno = Tal vez
|ahoj = Hola
|dovidenia = Adiós
|ďakujem = Gracias
|prepáčte = Perdone
|NázovHovoríš = španielsky
|hovoríš = ¿Habla usted español?
|ľúbim = Te amo (Te quiero)
|deklarácia = Todos los seres humanos nacen libres e iguales en dignidad y derechos y, dotados como están de razón y conciencia, deben comportarse fraternalmente los unos con los otros.
}}

'''Španielčina''' (po španielsky: ''español''; úplné alebo čiastočné synonymum: '''[[kastílčina]]''' - po španielsky: ''castellano'') je [[Románske jazyky|románsky jazyk]], ktorý vznikol na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]] v [[Európa|Európe]]; dnes je globálnym jazykom, ktorým ako materinským jazykom hovorí takmer 500 miliónov ľudí, hlavne v [[Španielsko|Španielsku]] a v [[Amerika (svetadiel)|Amerike]]. Je to [[Zoznam jazykov podľa počtu hovoriacich|druhý najpoužívanejší materinský jazyk na svete]] po [[Mandarínska čínština|mandarínskej čínštine]] a [[Zoznam jazykov podľa celkového počtu hovoriacich|štvrtý najpoužívanejší jazyk na svete]] po [[Angličtina|angličtine]], mandarínskej čínštine a [[Hindčina|hindčine]].

Španielčina je súčasťou [[Iberorománske jazyky|Iberorománskej skupiny jazykov]] [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskej jazykovej rodiny]], ktorá sa vyvinula z niekoľkých dialektov [[Ľudová latinčina|vulgárnej latinčiny]] na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]] po rozpade [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] v 5. storočí. Najstaršie latinské texty so stopami španielčiny pochádzajú zo stredo-severu Pyrenejí v 9. storočí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La RAE avala que Burgos acoge las primeras palabras escritas en castellano {{!}} Castilla y León {{!}} elmundo.es|url=https://www.elmundo.es/elmundo/2010/11/07/castillayleon/1289123856.html|vydavateľ=www.elmundo.es|dátum prístupu=2020-12-18}}&lt;/ref&gt; a prvé systematické písomné používanie jazyka sa stalo v [[Toledo|Tolede]], významnom meste [[Kastílske kráľovstvo|Kastílskeho kráľovstva]], v 13. storočí. Začiatkom roku 1492 sa španielsky jazyk dostal do miestokráľovstva [[Španielske impérium|Španielskeho impéria]], predovšetkým do [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]] a na územia v [[Afrika|Afrike]], [[Oceánia (ostrovy)|Oceánii]] a na [[Filipíny|Filipínach]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=sejours linguistiques en Espagne|url=http://sejours-linguistiques-en-espagne.com/index.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-01-18|dátum prístupu=2020-12-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20130118163355/http://sejours-linguistiques-en-espagne.com/index.html|dátum archivácie=2013-01-18}}&lt;/ref&gt;

== Názvy jazyka  ==
===Slovenčina ===
Na Slovensku znie kodifikovaný a primárne používaný názov tohto jazyka, ako aj názov používaný zo strany [[ÚGKK SR]], ''španielčina''&lt;ref&gt;ÚGKK - Španielsko [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/spanielsko.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;španielčina. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020. S. 730 (slovo kastílčina sa v slovníku vôbec nevyskytuje)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Mistrík | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopédia jazykovedy | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | počet strán = 515 | url = | isbn = 80-215-0250-9 | kapitola = | strany =369 | jazyk = }} (Slovo kastílčina sa v texte vôbec nevyskytuje)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;španielčina. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]] (Slovo kastílčina sa v slovníku nevyskytuje)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;španielčina. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 1187 (Slovo kastílčina vo význame synonymum španielčiny sa v slovníku nevyskytuje)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Jazyky sveta v priestore a čase | vydanie = 2. dopl. a preprac | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 356 | url = | isbn = 80-224-0459-4 | kapitola = | strany = 108| jazyk = }} (Slovo kastílčina sa v texte vôbec nevyskytuje)&lt;/ref&gt;. 

Názov ''kastílčina'' nie je kodifikovaný a používa sa oveľa menej často než slovo španielčina, a ak sa používa, tak skôr na označenie historického dialektu Kastílskeho kráľovstva alebo menej často na označenie súčasného kastílskeho dialektu&lt;ref&gt;kastílčina. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 608 (Slovo uvedené ako dialekt Kastílskeho kráľovstva)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Španielsko. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;kastílčina. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]] (Slovo uvedené ako dialekt Kastílskeho kráľovstva)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;kastílčina. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] (Slovo uvedené ako dialekt Kastílskeho kráľovstva aj ako synonymum španielčiny)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Antoňák | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Rukoväť literatúry | vydanie = | vydavateľ = Pezolt PVD | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 382 | url = | isbn = 978-80-08-01671-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (Slovo uvedené ako dialekt Kastílskeho kráľovstva)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Most (štvrtr̕očník pre slovenskú kultúru) | vydanie = | vydavateľ = Správa kultúrneho fondu Petra P. Jurčaka | miesto = | rok = 1954 | počet strán = 424 | url = https://books.google.sk/books?id=NvskGbBZ2joC&amp;q=kast%C3%ADl%C4%8Dina&amp;dq=kast%C3%ADl%C4%8Dina&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwi81-iy5Pv6AhU0XvEDHXJuCYc4ChDoAXoECAIQAg| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Porovnaj aj článok [[kastílčina]].

===Španielsky hovoriace štáty ===
[[Súbor:&quot;Spanish&quot; Word Varieties.png|vľavo|náhľad|Mapa označujúca miesta, kde sa tento jazyk nazýva ''castellano'' (červená farba) alebo ''español'' (modrá farba)]]
V španielsky hovoriacich štátoch niektoré štáty uprednostňujú názov ''español'' (&quot;španielčina&quot;), iné názov ''castellano'' (&quot;kastílčina&quot;) - porovnaj obrázok. 

Názov castellano (kastílčina) alternatívne, a pôvodne, znamená dialekt bývalého [[Kastílske kráľovstvo|Kastílskeho kráľovstva]]. Dialekt bývalého Kastílskeho kráľovstva sa v novoveku stal úradným jazykom všetkých národov Španielska, a tak sa stal vlastne španielčinou&lt;ref name=M/&gt;. Porovnaj aj článok [[kastílčina]].

====Štát Španielsko ====
Štát Španielsko má v ústave z roku 1978 (v znení z roku 2022) o úradnom jazyku uvedené : „El castellano es la lengua española oficial del Estado. Las demás lenguas españolas serán también oficiales en las respectivas Comunidades Autónomas de acuerdo con sus Estatutos.“ („Kastílčina je úradným španielskym [t.j. v Španielsku používaným] jazykom štátu. Ostatné španielske jazyky budú takisto úradnými v príslušných autonómnych spoločenstvách v súlade s ich ústavami“)&lt;ref name=&quot;ustava&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Constitución Española
 | url = https://www.boe.es/diario_boe/txt.php?id=BOE-A-1978-31229
 | vydavateľ = Agencia Estatal Boletín Oficial del Estado
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-13
 | miesto = 
 | jazyk = es
}}&lt;/ref&gt;. Táto šalamúnska formulácia v španielskej ústave je dôsledkom odporu nešpanielskych národov Španielska k používaniu názvu španielsky jazyk na označenie hlavného jazyka Španielska&lt;ref name=M&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Mruškovič
| meno = Viliam
| odkaz na autora = Viliam Mruškovič
| titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia
| odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 2008
| isbn = 978-80-7090-858-7
| počet strán = 517
| strany = 195
}}&lt;/ref&gt;. 

V rozpore s tým ''Diccionario panhispánico de dudas'' publikovaný Španielskou kráľovskou akadémiou (t.j. kodifikátorom španielčiny)  uvádza, že hoci je slovo castellano platným synonymom slova español, treba uprednostniť slovo español a slovo castellano používať len na označenie dialektu Kastílskeho kráľovstva alebo súčasného kastílskeho dialektu&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Diccionario panhispánico de dudas|vydanie=|vydavateľ=Real Academia Española|miesto=Madrid|rok=2005|isbn=9587043685|počet strán=|kapitola=|strany=271–272|jazyk=es}} [https://www.rae.es/dpd/espa%C3%B1ol]&lt;/ref&gt;. V rokoch 1713 až 1923 však Španielska kráľovská akadémia jazyk nazývala castellano {{chýba zdroj}}.

==Rozšírenie ==
[[Súbor:Español_España_dialectos.png|thumb|Súčasné nárečia španielčiny (norte = sever, sur = juh, insular = ostrovné) ]]
Odhaduje sa, že existuje viac ako 437 miliónov ľudí, ktorí hovoria španielsky [[Materinský jazyk|materinským jazykom]], čo ho podľa počtu rodených hovoriacich kvalifikuje na [[Zoznam jazykov podľa počtu hovoriacich|druhú pozíciu v zoznamoch jazykov]]. [[Instituto Cervantes]] tvrdí, že podľa odhadov existuje 477 miliónov rodených španielsky hovoriacich osôb a 572 miliónov španielsky hovoriacich osôb, ktorý ním hovoria ako prvým alebo druhým jazykom - vrátane osôb s obmedzenou kompetenciou - a viac ako 21 miliónov študentov španielskeho jazyka ako cudzieho jazyka.

Španielčina je úradným alebo národným jazykom v [[Španielsko|Španielsku]], [[Rovníková Guinea|Rovníkovej Guinei]] a [[Hispanoamerika|18 krajinách a jednom území v Amerike]]. [[Španielčina v Amerike|Celkový počet hovoriacich v Amerike]] je asi 418 miliónov. Je to tiež voliteľný jazyk na [[Filipíny|Filipínach]], pretože to bola [[Španielska východná India|španielska kolónia]] v rokoch 1569 až 1899. V [[Európska únia|Európskej únii]] je španielčina [[Materinský jazyk|materinským jazykom]] 8 % populácie, ďalších 7 % ju hovorí druhým jazykom. Krajinou s najväčším počtom rodených hovoriacich je [[Mexiko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spanish Speaking Countries 2020|url=https://worldpopulationreview.com/country-rankings/spanish-speaking-countries|vydavateľ=worldpopulationreview.com|dátum prístupu=2020-12-18}}&lt;/ref&gt; Španielčina je najpopulárnejším druhým jazykom, ktorý sa učia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Most Studied Foreign Languages in the U.S.|url=https://www.infoplease.com/us/society-culture/most-studied-foreign-languages-us|vydavateľ=www.infoplease.com|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V roku 2011 sa v prieskume amerického spoločenstva odhadovalo, že z 55 miliónov obyvateľov hispánskeho USA, ktorí majú päť rokov a viac, 38 miliónov hovorí v domácnosti po španielsky.

Španielčina je jedným zo šiestich úradných jazykov [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a tretím najhovorenejším jazykom na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CVC. El español: una lengua viva.|url=https://cvc.cervantes.es/lengua/espanol_lengua_viva/|vydavateľ=cvc.cervantes.es|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=es|meno=CVC Centro Virtual|priezvisko=Cervantes}}&lt;/ref&gt; Ako úradný jazyk ho používa aj [[Európska únia]], [[Organizácia amerických štátov]], [[Únia Juhoamerických národov|Únia juhoamerických národov]], [[Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku]], [[Africká únia]] a [[Zoznam krajín, v ktorých je španielčina úradným jazykom|mnoho ďalších medzinárodných organizácií]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Official Languages|url=https://www.un.org/en/sections/about-un/official-languages/|vydavateľ=www.un.org|dátum vydania=2014-11-18|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Napriek veľkému počtu hovoriacich [[Španielčina vo vede a technike|nie je španielsky jazyk vo vedeckých prácach prominentný]], aj keď je v [[Duchovná veda|humanitných]] vedách je lepšie zastúpený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=El español se atasca como lengua científica|url=https://www.agenciasinc.es/Noticias/El-espanol-se-atasca-como-lengua-cientifica|vydavateľ=Agencia SINC|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=es-MX}}&lt;/ref&gt; Približne 75% vedeckej produkcie v španielčine je rozdelených do troch tematických oblastí: spoločenské vedy, lekárske vedy a umenie/humanitné vedy. Španielčina je po angličtine a čínštine tretím najpoužívanejším jazykom na internete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=577 millones de personas hablan español, el 7,6 de la población mundial|url=https://www.cervantes.es/sobre_instituto_cervantes/prensa/2018/noticias/np_presentacion-anuario.htm|vydavateľ=www.cervantes.es|dátum prístupu=2020-12-18}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;2&quot; | Krajiny s významnou španielsky hovoriacou populáciou{{chýba citácia}}
|-
! Abecedné poradie
! Počet hovoriacich
|-
|
# [[Andorra]] (40 000)
# [[Americké Panenské ostrovy]] (3 980)
# [[Argentína]] (41 248 000)
# [[Aruba]] (105 000)
# [[Austrália (štát)|Austrália]] (150 000)
# [[Belize]] (130 000)
# [[Bolívia]] (7 010 000)
# [[Bonaire]] (5 700)
# [[Brazília]] (19 700 000)
# [[Čile]] (15 795 000) 
# [[Čína]] (250 000)
# [[Curaçao]] (112 450)
# [[Dominikánska republika]] (8 850 000)
# [[Ekvádor]] (10 946 000) 
# [[Filipíny]] (2 900 000)
# [[Fínsko]] (17 200)
# [[Francúzska Guyana]] (13 000)
# [[Francúzsko]] (2 100 000)
# [[Nemecko]] (410 000)
# [[Guatemala (štát)|Guatemala]] (8 163 000) 
# [[Guyana]] (198 000)
# [[Haiti]] (1 650 000)
# [[Holandsko]] (17 600)
# [[Honduras]] (7 267 000)
# [[Izrael]] (160 000)
# [[Japonsko]] (500 000)
# [[Kanada]] (272 000)
# [[Kolumbia]] (45 600 000) 
# [[Kórejská republika]] (90 000)
# [[Kostarika]] (4 220 000)  
# [[Kuba]] (11 285 000) 
# [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]] (1 700)
# [[Libanon]] (2 300)
# [[Mexiko]] (106 255 000) 
# [[Maroko]] (960 706)
# [[Nový Zéland]] (26 100)
# [[Nikaragua]] (5 503 000) 
# [[Panama]] (3 108 000)
# [[Paraguaj]] (4 737 000)
# [[Peru]] (26 152 265)
# [[Portugalsko]] (1 750 000)
# [[Portoriko]] (4 017 000)
# [[Rakúsko]] (1 970)
# [[Rovníková Guinea]] (447 000)
# [[Rumunsko]] (7 000)
# [[Rusko]] (1 200 000)
# [[Salvádor]] (6 859 000)
# [[Spojené štáty]] (41 000 000)
# [[Spojené kráľovstvo]] (900 000)
# [[Španielsko]] (44 400 000)
# [[Švédsko]] (39 700)
# [[Švajčiarsko]] (172 000)
# [[Taliansko]] (455 000)
# [[Trinidad a Tobago]] (32 200)
# [[Turecko]] (29 500)
# [[Uruguaj]] (3 442 000)
# [[Venezuela]] (26 021 000) 
# [[Západná Sahara]] (341 000)
|
# [[Mexiko]] (106 255 000) 
# [[Kolumbia]] (45 600 000)
# [[Španielsko]] (44 400 000) 
# [[Argentína]] (41 248 000) 
# [[Spojené štáty]] (41 000 000)
# [[Peru]] (26 152 265)
# [[Venezuela]] (26 021 000) 
# [[Brazília]] (19 700 000)
# [[Čile]] (15 795 000) 
# [[Kuba]] (11 285 000) 
# [[Ekvádor]] (10 946 000) 
# [[Dominikánska republika]] (8 850 000)
# [[Guatemala (štát)|Guatemala]] (8 163 000) 
# [[Honduras]] (7 267 000)
# [[Bolívia]] (7 010 000) 
# [[Salvádor]] (6 859 000)
# [[Nikaragua]] (5 503 000) 
# [[Paraguaj]] (4 737 000)
# [[Kostarika]] (4 220 000)
# [[Portoriko]] (4 017 000)
# [[Uruguaj]] (3 442 000)
# [[Panama]] (3 108 000)
# [[Filipíny]] (2 900 000)
# [[Francúzsko]] (2 100 000)
# [[Portugalsko]] (1 750 000)
# [[Haiti]] (1 650 000)
# [[Rusko]] (1 200 000)
# [[Maroko]] (960 706)
# [[Spojené kráľovstvo]] (900 000)
# [[Japonsko]] (500 000)
# [[Taliansko]] (455 000)
# [[Rovníková Guinea]] (447 000)
# [[Nemecko]] (410 000)
# [[Západná Sahara]] (341 000)
# [[Kanada]] (272 000)
# [[Čína]] (250 000)
# [[Guyana]] (198 000)
# [[Švajčiarsko]] (172 000)
# [[Izrael]] (160 000)
# [[Austrália (štát)|Austrália]] (150 000)
# [[Belize]] (130 000)
# [[Curaçao]] (112 450)
# [[Aruba]] (105 000)
# [[Kórejská republika]] (90 000)
# [[Andorra]] (40 000)
# [[Švédsko]] (39 700)
# [[Trinidad a Tobago]] (32 200)
# [[Turecko]] (29 500)
# [[Nový Zéland]] (26 100)
# [[Holandsko]] (17 600)
# [[Fínsko]] (17 200)
# [[Francúzska Guyana]] (13 000)
# [[Rumunsko]] (7 000)
# [[Bonaire]] (5 700)
# [[Americké Panenské ostrovy]] (3 980)
# [[Libanon]] (2 300)
# [[Rakúsko]] (1 970)
# [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]] (1 700)
|-
|}


==Vzťah k iným jazykom ==
Štúdia taliansko-amerického lingvistu [[Mario Pei|Maria Peiho]] z roku 1949, ktorá analyzuje mieru odlišnosti od rodiča jazyka ([[latinčina]], v prípade [[Románske jazyky|románskych jazykov]]) porovnaním [[Fonológia|fonológie]], [[Skloňovanie|skloňovania]], [[Syntax (jazykoveda)|syntaxu]], [[Slovná zásoba|slovnej zásoby]] a [[Intonácia (lingvistika)|intonácie]], naznačuje nasledujúce percentá (vyššie percento, tým väčšia je vzdialenosť od latinčiny): V prípade španielčiny je to jeden z najbližších románskych jazykov k [[Latinčina|latinčine]] (vzdialenosť 20 %), iba za sardínčinou (vzdialenosť 8 %) a taliančinou (vzdialenosť 12 %). Okolo 75 % modernej španielskej slovnej zásoby pochádza z latinčiny, vrátane latinských výpožičiek zo [[Starogréčtina|starogréčtiny]]. Španielska slovná zásoba je v kontakte s [[Vplyv arabčiny na španielčinu|arabčinou]] od raného obdobia, vyvinula sa počas éry [[Al-Andalus|Al-Andalusu]] na Pyrenejskom polostrove a približne 8 % jej slov má arabský lexikálny koreň. Ovplyvnil to tiež [[Baskičtina|baskický]], [[Iberčina|iberský]], [[Keltiberčina|keltiberský]], [[Vizigótčina|vizigótsky jazyk]] a ďalšie susedné iberorománske jazyky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La época visigoda / Susana Rodríguez Rosique|url=http://www.cervantesvirtual.com/obra-visor/la-poca-visigoda-0/html/00f49212-82b2-11df-acc7-002185ce6064_2.html|vydavateľ=Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes|dátum prístupu=2020-12-18|jazyk=es|meno=Biblioteca Virtual Miguel de|priezvisko=Cervantes|url archívu=https://web.archive.org/web/20170208133217/http://www.cervantesvirtual.com/obra-visor/la-poca-visigoda-0/html/00f49212-82b2-11df-acc7-002185ce6064_2.html|dátum archivácie=2017-02-08}}&lt;/ref&gt; Okrem toho absorbuje slovnú zásobu z ďalších jazykov, najmä z ďalších románskych jazykov - [[Francúzština|francúzštiny]], [[Taliančina|taliančiny]], andalúzskych románskych jazykov, [[Portugalčina|portugalčiny]], [[Galícijčina|galícijčiny]], [[Katalánčina|katalánčiny]], [[Okcitánčina|okcitánčiny]] a [[Sardínčina (románsky jazyk)|sardínčiny]] - ako aj z [[Kečuánčina|kečuánčiny]] a ďalších domorodých jazykov Ameriky.

== Dejiny ==
Španielsky jazyk sa vyvinul z [[Ľudová latinčina|vulgárnej latinčiny]], ktorú na [[Pyrenejský polostrov]] priniesli [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rimania]] počas [[Druhá púnska vojna|druhej púnskej vojny]], ktorá sa začala v roku 210 pred n. l. Na Pyrenejskom polostrove sa predtým hovorilo niekoľkými predrímskymi jazykmi (nazývanými aj [[paleohispánske jazyky]]) - niektoré súviseli s latinčinou prostredníctvom indoeurópskeho jazyka a niektoré nesúviseli vôbec. Medzi tieto jazyky patrili [[baskičtina]] (dodnes sa ňou hovorí), [[Iberčina|iberský jazyk]], [[Keltiberčina|keltiberský jazyk]] a [[Gallaeciánčina|gallaciánsky jazyk]]. 

Prvé dokumenty, ktoré ukazujú stopy toho, čo sa dnes považuje za predchodcu modernej španielčiny, sú z 9. storočia. Počas [[Stredovek|stredoveku]] a do [[Novovek|modernej doby]] najdôležitejšie vplyvy na španielsky lexikón pochádzali zo susedných [[Románske jazyky|románskych jazykov]] - [[Mozarabičtina|mozarabičtiny]] ([[Mozarabičtina|andalúzska románčina]]), [[Navarsko-aragónčina|navarsko-aragónčiny]], [[Astúrčina|leončiny]], [[Katalánčina|katalánčiny]], [[Portugalčina|portugalčiny]], [[Galícijčina|galícijčiny]], [[Okcitánčina|okcitánčiny]] a neskôr z [[Francúzština|francúzštiny]] a [[Taliančina|taliančiny]]. Španielčina si tiež vypožičala značné množstvo slov z [[Arabčina|arabčiny]], ako aj malý vplyv germánskeho [[Gótčina|gotického jazyka]] prostredníctvom sťahovania kmeňov a obdobia vlády [[Vizigóti|Vizigótov]] v Pyrenejí. Oveľa viac slov si navyše vypožičali z [[Latinčina|latinčiny]] vplyvom spisovného jazyka a liturgického jazyka Cirkvi. Výpožičné slová boli prevzaté z [[Klasická latinčina|klasickej]] aj [[Renesančná latinčina|renesančnej latinčiny]], ktorá sa v tom čase používala. 

Podľa teórií [[Ramón Menéndez Pidal|Ramóna Menéndeza Pidala]] sa miestne [[Sociolekt|sociolekty]] vulgárnej latiny vyvinuli do španielčiny na severe Pyrenejí, v oblasti s centrom v meste [[Burgos (mesto v Španielsku)|Burgos]], a tento dialekt sa neskôr dostal do mesta [[Toledo]], kde bola písaná norma španielčiny prvýkrát vyvinutá v 13. storočí.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=A history of the Spanish language|url=http://archive.org/details/historyspanishla00penn|vydavateľ=Cambridge, UK ; New York : Cambridge University Press|rok=2002|isbn=978-0-521-80587-2|meno=Ralph J. (Ralph John)|priezvisko=Penny}}&lt;/ref&gt; V tomto formatívnom štádiu vyvinula španielčina výrazne odlišný variant od svojho blízkeho bratranca [[Astúrčina|lóončiny]] a podľa niektorých autorov sa vyznačovala silným baskickým vplyvom. Tento výrazný dialekt sa rozšíril do južného Španielska s postupom ''[[Reconquista|Reconquisty]]'' a medzitým získal značný lexikálny vplyv z [[Arabčina|arabčiny]] z [[Al-Andalus]], veľkú časť nepriamo, prostredníctvom románskych [[Mozarabičtina|mozarabských dialektov]] (okolo 4 000 slov odvodených z [[Arabčina|arabčiny]], tvoria okolo 8% dnešného jazyka). Písomná norma pre tento nový jazyk bola vyvinutá v mestách [[Toledo]] v 13. až 16. storočí a v [[Madrid|Madride]] od 70. rokov 16. storočia. 

Vývoj [[Španielska fonológia|španielskeho zvukového systému]] od [[Ľudová latinčina|vulgárnej latiny]] vykazuje väčšinu zmien, ktoré sú typické pre [[západnorománske jazyky]], vrátane lenácie intervokálnych spoluhlások (teda latinsky ''vīta'' &gt; španielsky ''vida''). [[Dvojhláska]] zdôraznená v latinke zdôrazňovaná krátkym e a o - ktorá sa vyskytovala v otvorených slabikách vo francúzštine a taliančine, ale vôbec nie v katalánčine alebo portugalčine - sa nachádza v otvorených aj uzavretých slabikách v španielčine, ako ukazuje nasledujúca tabuľka: 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! Latinsky || Španielsky || Aragónsky || Astúrsky || Galicíjsky || Portugalský || Katalánsky || Gaskónsky/ Okcitánsky || Francúzsky || Sardínsky || Taliansky || Rumunsky || |Slovensky
|-
| PETRA || colspan=&quot;3&quot; | {{lang|es|p'''ie'''dra}} || colspan=&quot;3&quot; | {{lang|gl|pedra}} || {{lang|oc|pedra}}, {{lang|oc|pèira}} || {{lang|fr|p'''ie'''rre}} ||''pedra'', {{lang|sc|perda}}||{{lang|it|p'''ie'''tra}} || {{lang|ro|p'''ia'''trǎ}} || 'kameň'
|-
| TERRA || colspan=&quot;3&quot; | {{lang|es|t'''ie'''rra}} || colspan=&quot;3&quot; | {{lang|gl|terra}} || {{lang|oc|tèrra}} || {{lang|fr|terre}} || colspan=&quot;2&quot; | {{lang|sc|terra}} || {{lang|ro|țară}} || 'pôda'
|-
| MORITUR || colspan=&quot;2&quot; | {{lang|es|m'''ue'''re}} || {{lang|ast|m'''ue'''rre}} || colspan=&quot;2&quot; | {{lang|gl|morre}} || {{lang|ca|mor}} || {{lang|oc|morís}} || {{lang|fr|m'''eu'''rt}} || {{lang|sc|mòrit}} || {{lang|it|m'''uo'''re}} || {{lang|ro|m'''oa'''re}} || 'zomiera'
|-
| MORTEM || colspan=&quot;3&quot; | {{lang|es|m'''ue'''rte}} || colspan=&quot;2&quot; | {{lang|ast|morte}} || {{lang|ca|mort}} || {{lang|oc|mòrt}} || {{lang|fr|mort}} ||''morte, morti''||{{lang|it|morte}} || {{lang|ro|m'''oa'''rte}} || 'smrť'
|}
Španielčina sa vyznačuje [[Palatalizácia|palatalizáciou]] latinských dvojitých spoluhlások nn a ll (teda latinsky ''annum'' &gt; španielsky ''año'' a latinsky ''anellum'' &gt; španielsky ''anillo''). 

Spoluhláska napísaná v latinke u alebo v a vyslovená [w] v klasickej latinčine sa vo vulgárnej latinčine pravdepodobne „opevnila“ na bilabiálny frikatív /β/. V ranej španielčine (ale nie v katalánčine alebo portugalčine) splývala so spoluhláskou písanou ''b'' (bilabiál s plosívnymi a frikatívnymi alofónmi). V modernej španielčine nie je rozdiel medzi výslovnosťou pravopisných písmen ''b'' a ''v'', až na niektoré výnimky v karibskej španielčine. 

Pre španielčinu bola zvláštna mutácia latinského začiatočného písmena ''f'' na ''h''-, kedykoľvek po nej nasledovala samohláska, ktorá si nerozpráva. 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=španielčina|commonscat=Spanish language}}

{{Jazyky EÚ}}
{{Románske jazyky}}

[[Kategória:Španielčina| ]]
[[Kategória:Španieli (etnikum)]]
[[Kategória:Románske jazyky]]
[[Kategória:Jazyky v Španielsku]]
[[Kategória:Jazyky v Andorre]]
[[Kategória:Jazyky v Argentíne]]
[[Kategória:Jazyky v Austrálii]]
[[Kategória:Jazyky v Bolívii]]
[[Kategória:Jazyky v Čile]]
[[Kategória:Jazyky v Dominikánskej republike]]
[[Kategória:Jazyky v Ekvádore]]
[[Kategória:Jazyky na Filipínach]]
[[Kategória:Jazyky v Guatemale]]
[[Kategória:Jazyky v Hondurase]]
[[Kategória:Jazyky na Kube]]
[[Kategória:Jazyky v Kolumbii]]
[[Kategória:Jazyky v Kostarike]]
[[Kategória:Jazyky v Mexiku]]
[[Kategória:Jazyky v Nikarague]]
[[Kategória:Jazyky v Paname]]
[[Kategória:Jazyky v Peru]]
[[Kategória:Jazyky v Paraguaji]]
[[Kategória:Jazyky v Portoriku]]
[[Kategória:Jazyky v Rovníkovej Guinei]]
[[Kategória:Jazyky v Saharskej arabskej demokratickej republike]]
[[Kategória:Jazyky v Salvádore]]
[[Kategória:Jazyky v Uruguaji]]
[[Kategória:Jazyky v USA]]
[[Kategória:Jazyky vo Venezuele]]</text>
      <sha1>ik6nrp7qf2g0kcsytm8oisvtloez2eo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veľké Leváre</title>
    <ns>0</ns>
    <id>25415</id>
    <revision>
      <id>8244594</id>
      <parentid>8234898</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:44:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38651-70</username>
        <id>299846</id>
      </contributor>
      <origin>8244594</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="32258" sha1="3761x9sf3n0g1wemihp29hyy5gsoi2g" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Veľké Leváre
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Velke levare 01.jpg
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Velke levare-malacky-flag.svg
 | Kraj             = Bratislavský
 | Okres            = Malacky
 | Región           = Záhorie
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Rudava (rieka)|Rudava]]
 | Rieka 1          = Lakšársky potok
 | Zemepisná šírka  = 48.503056
 | Zemepisná dĺžka  = 17.001247
 | Nadmorská výška  = 170
 | Prvá zmienka     = [[1378]]
 | Starosta         = Richard Nimsch&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 908 73
 | Kód              = 504947
 | EČV              = MA
 | Predvoľba        = +421-34
 | Adresa           = Ocú Veľké Leváre&lt;br /&gt;Štefánikova 747&lt;br /&gt;Veľké Leváre&lt;br /&gt;908 73
 | E-mail           = ocuvl@stonline.sk
 | Telefón          = 034/779 41 07
 | Fax              = 034/779 43 17
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.levare.sk
 | Commons          = Veľké Leváre
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Veľké Leváre''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Nagy-Lévárd'', [[Nemčina|nem]]. ''Großschützen)'' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Malacky (okres)|okrese Malacky]].

K 31. 12. [[2017]] mala obec 3 581 obyvateľov. Pozoruhodnosťami obce je [[kostol]] Mena Panny Márie (Petöcz M.) z roku [[1723]], ktorý je druhým najväčší kostolom (po [[Šaštín-Stráže|šaštínskej]] [[Bazilika|bazilike]]) na Záhorí. Bol postavený pravdepodobne ako pamätník víťazstva nad [[Turci|Turkami]]. Je tu tiež [[habánska kaplnka]] z 18. storočia zasvätená Návšteve Panny Márie (Petöcz Márie)

Zaujímavosťou je Habánsky dvor vyhlásený za [[Pamiatková rezervácia|pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry]]. Leží na juhozápadnom okraji obce Veľké Leváre. Rezerváciu tvorí 22 pôvodných viacpodlažných stavieb, vybudovaných v 17. – 19. st., organizovaných okolo bývalého štvorcového námestia. V Izerovom dome je [[Habánske múzeum|Múzeum habánskych remesiel]]. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil. Do roku [[2005]] fungovala v miestnom [[Kaštieľ vo Veľkých Levároch|kaštieli]] s obrovskou záhradou psychiatrická liečebňa, odvtedy chátra. V obci sa nachádza aj Reedukačné centrum, pre chlapcov mentálnym postihnutím vo veku 15 až 18 rokov a nájdeme tu aj národnú prírodnú rezerváciu [[Abrod]].

==Krajina==
Obec Veľké Leváre leží na [[Záhorie|Záhorí]], na západnej strane [[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]]. Obec sa nachádza na vyššej terase rieky [[Morava (rieka)|Moravy]], ktorá vytvára hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom. Vzdialená je od nej len 5 kilometrov a severne 7,5 kilometrov od mesta [[Malacky]]. Veľké Leváre susedia so siedmimi obcami. Na severe s [[Moravský Svätý Ján|Moravským Svätým Jánom]] a [[Závod (okres Malacky)|Závodom]], na východe so [[Studienka|Studienkou]], na juhu s Malackami, [[Kostolište|Kostolišťom]] a [[Gajary|Gajarmi]], na západe s [[Malé Leváre|Malými Levármi]] a Drösingom (Rakúsko). Chotár obce má rozlohu 4810 hektárov. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozpätí 150 – 200 metrov, stred obce sa nachádza vo výške 170 metrov. Rovinný povrch chotára tvoria mladšie [[Terciér|treťohorné]] íly a piesky s nánosmi štvrtohorných nivných uloženín, [[Eolické piesky|naviatych pieskov]] a štrkopieskov. Má piesočnaté, lužné, mačinové, hnedé lesné a močiarové pôdy s menšími náleziskami rašeliny. Východná časť je zalesnená miešaným lesom, v ktorom prevažujú ihličnaté stromy (bory, smreky). Chotár je bohatý na jedlé huby a lovnú zver (jelene, srnce, diviaky, bažanty, zajace). V západnej časti pri rieke Morave v zákutiach čarokrásnej prírody sa skrýva svet rastlín. Je tu veľa hniezdisk vtákov a sídlisk bobrov. V chotári sa nachádza chránené hniezdisko [[hus veľká|husi veľkej]]. V severnej časti chotára sa nachádza Národná prírodná rezervácia Abrod, kde sa vyskytujú vzácne druhy flóry i fauny. Územie obce patrí do povodia rieky Moravy, ktorá ho odvodňuje na severozápade. Na západe odvodňuje časť [[Lakšársky potok]] a na severe potok Porec pretekajúci cez Abrod.  Na južnom okraji obce tečie riečka [[Rudava (rieka)|Rudava]], ktorá pramení v severnej časti Záhorskej nížiny, dosahuje dĺžku {{km|45|m}} a pri obci Malé Leváre sa vlieva do rieky Moravy. V Rudave sa vyskytuje 36 druhov rýb a v jej naplaveninách svojrázne rastlinstvo. Obec je zaradená do [[Malacky (okres)|okresu Malacky]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].  

==Dejiny==
Prvá zmienka o obci Veľké Leváre pochádza z roku [[1377|1378]]. Obec niesla názov ''Noglew'' (Veľký Strelec), neskoršie Hrubé Leware. Nemecky sa nazývala Gross Schützen. V časoch maďarizácie obec niesla názov Nagy Lévárd. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bol názov už v takom tvare, ktorý sa používa dodnes, a to Veľké Leváre.

==Obyvateľstvo==
Obec má po národnostnej stránke slovenský charakter. Pri sčítaní, ktoré sa konalo v roku [[1900]], mala obec 2 977 obyvateľov. Z toho bolo 2 419 Slovákov. Z menšín tu žili Rakúšania, Židia, Rómovia, Maďari a Česi. Podľa sčítania z roku [[1991]] žilo v obci 3 193 obyvateľov. V roku [[1919]] žilo v obci 2 327 katolíkov, 335 evanjelikov, 86 židov. Zo sčítania v roku 1991 bolo v obci 2 287 katolíkov, 112 [[Luteráni|evanjelikov]] a 255 obyvateľov bez vyznania. U 520 osôb sa vierovyznanie nezistilo. Obec mala aj svojho žobráka. Ľudia ho nazývali Jožka Bačka. Pri sčítaní k 1.1.2021 mala obec 3719 obyvateľov.

==Ulice==
Boskovičova, Družstevná, Gaštanová, Habánsky dvor, Hasičská, Hlinisko, Hollého, Hrnčiarska, Hroznová, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jurkovičova, Kadlečíkova, K jazeru, Krátka, Krivá, Krížna, Kukučínova, Ľudmily Podjavorínskej, Maliarikova, Martina Benku, Melíškova, Mládežnícka, Nádražná, Na brehu, Nová, Orechová, Pekárska, Pekná, Pinelova, Poľná, Prašná, Pri cintoríne, Priechodná, Pri štadióne, Prvého mája, Riadok, Rudavná, Severná, Slnečná, SNP, Starý dvor, Školská, Športová, Štefánikova, Štúrova, Tichá, Vansovej, Vinohradnícka, Výmoľ, Zadná, Zámočnícka, Závodská.

==Doprava==
'''Cestná doprava'''

Cez obec prechádza cesta [[Cesta I. triedy 2 (Slovensko)|1. triedy 2]]. Autobusová preprava je v obci pestrá, slúži spojenie do [[Malé Leváre|Malých Levár]], [[Závod (okres Malacky)|Závodu]], [[Moravský Svätý Ján|Moravského sv. Jána]], [[Sekule|Sekúl]], [[Borský Svätý Jur|Borského sv. Jura]] či [[Tomky|Tomkov]], čo sú každodenné linky. Zopár autobusových liniek vedie aj do [[Bratislava|Bratislavy]], [[Senica|Senice]] či [[Skalica (mesto)|Skalice]].

'''Železničná doprava'''

[[Železničná stanica Veľké Leváre]] je napojená na sieť [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]. Cez obec prechádza železničná trať [[Železničná trať Bratislava – Břeclav|Bratislava – Kúty – Břeclav]]. Sú obsluhované osobnými vlakmi a regionálnymi expressmi (REx).

==Zástavba==
Veľké Leváre vznikli ako osada pri ceste z Malaciek do Kútov. Najstaršia časť domov bola pri kostole a v okolí kaštieľa. Sem patria tieto časti: Mestečko, Nový dvor a Nová ulica. V 20. storočí výstavba nových rodinných domov vo Veľkých Levároch pokračovala rýchlym tempom a priniesla vznik nových ulíc. Výstavba bytoviek a domov s priemyselnými či služobnými funkciami výrazne zmenila vzhľad obce a dala jej polomestský charakter. Do nových ulíc boli vybudované cestné spoje. Obec má v súčasnosti takmer 60 ulíc. Do obce patria aj miestne časti, domy a samoty. Najväčšou a najvýznamnejšou usadlosťou je osada Nivky vzdialená vzdušnou čiarou cca 3 km severovýchodne od železničnej stanice obce, ktorá vznikla ako šľachtický veľkostatok a veľký hospodársky dvor s obytnými budovami pre správu a služobníctvo a priľahlými obrábanými poľnohospodárskymi pozemkami. Celý areál dal vybudovať v 18. storočí kardinál Kollonich vtedajší majiteľ kaštiela. Po vymretí rodu Kollonichovcov prevzal v 19. storočí majetky i s kaštieľom gróf Štefan Wenckheim, ktorý sa do rodiny priženil. Na statku bol zavedený chov prasiat, hovädzieho dobytka a koní, taktiež domácej hydiny. V areáli bolo vybudované malé jazierko pre husi a kačice. Kaštieľ grófa Wenckheima bol odtiaľto zásobovaný mäsom a poľnohospodárskymi produktami. Po zoštátnení v roku 1948 celý areál prešiel pod správu Štátnych majetkov. Dnes existujú úvahy o vytvorení v tomto priestore zariadenia pre voľnorekreačné aktivity obyvateľstva.[[Súbor:Velké Leváre 8624.jpg|náhľad|Pohľad na rieku Rudava]]

===Cirkevné stavby===

;Farský kostol

Terajší chrám vo Veľkých Levároch dal postaviť [[Viedeň|viedenský]] [[kardinál]] a [[arcibiskup]] Žigmund Kolonič. Stavba kostola trvala štyri roky. Kostol je zasvätený Menu Panny Márie. Chrám je postavený v [[barok]]ovom slohu. Je to mohutná stavba, skladajúca sa z jednej lode, ktorá má pozdĺžny tvar. Jeho dĺžka je 44 metrov, výška 23 metrov a šírka 16 metrov. Dovnútra sa zmestí približne 3000 ľudí. Kostol má tri brány: jednu na priečelí, ďalšie dve po bokoch. Veže majú výšku 46 metrov. Vonkajšie murivo tejto vysokej stavby je členené lizénovým medzipilastrovým rámcovaním. Fasáda kostola je dvojtónová. Posledné úpravy na chráme sa konali v roku [[2003]]. Bočné priečelia prerušuje šesť vyšších, hore zaoblených okien. Kostol má spolu deväť okien. Majestátne dvojvežové priečelie chrámu je bohato členené pilastrami so [[Štuka (malta)|štukovými]] obrazcami, výklenkami a farebnými oknami. V strede dolu sa nachádza hlavný vchod. Vedie k nemu schodisko, ktoré pôvodne nemalo taký rozsah ako v súčasnosti. Na priečelí sa nachádzajú výklenky pre sochy. Kostol bol počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] značne poškodený. Následne bol však opäť opravený.

;Farské budovy

Pôvodnú faru z pevného materiálu dal vybudovať zakladateľ kostola Žigmund Kolonič v dvoch etapách: prvú časť roku [[1773]], druhú časť roku [[1738]]. Bola to stavba čiastočne klenbová a pokrytá pálenou škridlou. Mala päť izieb, dve komory, dve pivnice a kuchyňu. Fara prešla viacerými prestavbami, no aj tak bola v dezolátnom stave. Preto bola na jar roku [[1938]] zbúraná v dôsledku stavby novej cesty. Postavila sa nová fara, ktorá slúži dodnes. Je to dvojpodlažná stavba a má deväť miestností.[[Súbor:Habaner 8660.jpg|náhľad|Pohľad na [[Habánska kaplnka|Habánsku kaplnku]]|alt=]]

;Evanjelický kostol a evanjelická fara

Evanjelický kostol, ktorý bol postavený po vydaní [[Tolerančný patent|tolerančného patentu]], nemal pôvodne vežu, zvony ani priamy vchod z ulice. Terajšia budova fary je z roku [[1902]]. Evanjelický kostol vo Veľkých Levároch je klasická sieňová stavba so zaobleným [[oltár]]nym uzáverom a štítovým priečelím. Fasády sú hladké, členené iba oknami v dvoch radoch. Za oltárnym uzáverom je pristavaná sakristia z roku [[1952]]. Vpredu je vstavaná veža z roku [[1938]]. Pôvodne mal kostol drevenú zvonicu s tromi oceľovými [[zvon]]mi. Kostol je z troch strán obohnaný múrom. Viackrát bol opravovaný. V súčasnosti má žlto – bielu fasádu.

;Kláštor Hubertinum

Roku [[1892]] [[gróf]]ka Adalberta Koloničová so svojím zaťom grófom Štefanom Wenckheimom darovali jednopodlažný dom v časti Mestečko rehoľnej kongregácii Dcéry božskej lásky. Zakladateľka kongregácie Františka Lechnerová prevzala dom osobne dňa [[25. september|25. septembra]] [[1892]] a usadila tam štyri rehoľné sestry. Budova mala štrnásť miestností, v ktorých sa zariadili obývacie miestnosti, kaplnku, kuchyňu, jedáleň a triedy. K domu patrila veľká záhrada. Názov Hubertinum dostal podľa mladej grófky Huberty Wenckheimovej, ktorá zomrela ako 22-ročná. Hubertinum bol prvý rehoľný dom mariánok na Slovensku.. Roku [[1916]] tu bolo šesť sestier a sväté omše sem chodieval slúžiť miestny kňaz. Bola tu zriadená aj škola pre dievčatá. Rehoľné sestry popri školskej práci aktívne podporovali aj katolícke spolky, nacvičovali [[Divadlo|divadelné]] hry, starali sa aj o opustených a chorých ľudí. V rámci likvidácie kláštorov na Slovensku po nástupe komunizmu vyviezli aj sestry z Veľkých Levár v auguste [[1950]]. Z budovy odstránili nápis Hubertinum so železným krížom. Budova plnila len školské účely. V roku [[1994]] sa na žiadosť obce Veľké Leváre vrátili sestry z rehoľnej kongregácie Dcéry božskej lásky. Roku [[1995]] sa začala rekonštrukcia budovy. Sestry sa nasťahovali z náhradných priestorov do Hubertina [[30. december|30. decembra]] [[1996]].
===Svetské budovy===
;[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch|Kaštieľ]]

[[Súbor:Kaštieľ Veľké Leváre.jpg|alt=Kaštieľ vo Veľkých Levároch.|vľavo|náhľad|[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch]].]]
Barokový kaštieľ, ktorý sa nachádza na návrší nad potokom Rudava, dali postaviť Koloničovci na starších [[Gotika|gotických]] a [[Renesancia|renesančných]] základoch. Je to poschodová trojkrídlová budova s pôdorysom tvaru U a s dvojitou škridlicovitou strechou. Roku [[1931]] gróf Anton Wenckheim odpredal kaštieľ aj s parkom uršulínkam z Bratislavy. Roku [[1941]] miestny kaštieľ od rádu uršulínok odkúpilo Ministerstvo vnútra. Odbor zdravotníctva tu zriadil psychiatrický liečebný ústav. Ten prestal fungovať v roku [[2005]] a odvtedy kaštieľ nevyužívaný chátra. Kaštieľ je majetkom SR a spravuje ho Univerzitná nemocnica Bratislava. 

;Habánsky dvor
Habánsky dvor leží pri ceste do [[Malé Leváre|Malých Levár]]. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, [[Habánska kaplnka|kaplnku]] a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil.[[Súbor:Habaner 8602.jpg|náhľad|[[Habánske múzeum]]|alt=]]

===Školy===
V obci existovalo doteraz viacero škôl s rôznym zameraním.

;Rímskokatolícka škola
Prvá [[škola]] v obci vznikla pri katolíckej fare. Školy sa väčšinou stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli farári. V roku [[1896]] bola v Hubertíne otvorená škola, ktorá mala dve dievčenské triedy. V tom čase bola zrušená Habánska škola, z ktorej chlapci prešli do katolíckej školy a dievčatá do Hubertína. V roku [[1912]] bola chlapčenská škola rozšírená o jednu triedu, čo znamenalo, že sa stala trojtriednou. Po prevrate v roku [[1918]] sa v škole začalo vyučovať po slovensky a učitelia boli povinní rozvinúť aj mimoškolskú kultúrnu a osvetovú činnosť. Roku [[1920]] sa uskutočnila ďalšia prestavba školy. Rímskokatolícka [[ľudová škola]] existovala do roku [[1945]], kedy ju poštátnili. Neskoršie žiaci prešli do Hubertina a meštianky, pôvodná budova sa však zachovala, prešla niekoľkými rekonštrukciami a dnes je tam reštaurácia VERDE.

;Evanjelická ľudová škola
Evanjelická ľudová škola vznikla po zabratí katolíckeho kostola i fary. Roku [[1930]] evanjelická jednotriedka prešla do novozaloženej štátnej ľudovej školy. Roku [[1939]] po zrušení štátnej ľudovej školy bola obnovená evanjelická jednotriedna ľudová škola. Roku 1945 bola poštátnená.

;Habánska škola
Bola postavená typickým habánskym [[štýl]]om – mala slamenú strechu. Pozostávala z učebne, [[učiteľ]]ského bytu s izbou, kuchyňou a chodbou. Bol to typický habánsky dom so slamenou strechou. Dlhoročnou habánskou učiteľkou v tejto škole bola pani Margita Černá, ktorá mala v priestoroch školy byt, v ktorom so svojou mamou žila. Pochovaná je na Martinskom cintoríne v Bratislave. Vyučovacím jazykom bola nemčina. Škola sa nachádzala v Habánskom dvore pri hlavnej ceste do Malých Levár. Dnes je budova bývalej habánskej školy zrekonštruovaná na súkromný rodinný dom. 

;Učňovská škola
Roku [[1919]] bola v obci otvorená učňovská škola, ktorej štúdium trvalo dva roky. Existovala do roku 1939. Vyučovalo sa v nej v dvoch triedach.

;[[Židia|Židovská]] škola
Pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] bola v obci jednotriedna židovská škola. Navštevovali ju žiaci z Veľkých Levár, z Malých Levár a zo Závodu. Učebňa bola k prístavku synagógy. Vyučovalo sa v nej náboženstvo a [[hebrejčina]]. Synagóga i škola stáli v tesnom susedstve rímskokatolíckej fary. Na konci prvej svetovej vojny škola zanikla. Na mieste synagógy a školy  dnes stojí súkromný rodinný dom.

;Nemecká škola
Roku 1941 miestna nemecká strana Deutsche Partei zriadila v arizovanom dome Jelínkovcov samostatnú školu pre nemecké deti. Táto škola bola súkromného charakteru a mala dve triedy. Budova školy stála v tesnom susedstve rímskokatolíckej fary pri hlavnej ceste, z druhej strany rímskokatolícka fara susedila so židovskou motlitebňou. Nemecká škola zanikla po druhej svetovej vojne.

;Štátna meštianska a ľudová škola
Roku 1922 boli v obci otvorené dve triedy [[meštianska škola|meštianskej školy]] pre žiakov z Veľkých a Malých Levár. V nasledujúcich dvoch rokoch postupne boli zriadené ďalšie dve triedy a meštianska škola bola úplná. Škola najprv nemala vlastnú budovu, triedy boli umiestnené v troch súkromných domoch. V rokoch 1928 – 1929 bola postavená na mieste malého rybníka v blízkosti kaštieľa dvojpodlažná budova školy, do ktorej sa [[meštianska škola|meštianka]] presťahovala. Momentálne táto budova je majetkom SR a spravuje ju Univerzitná nemocnica Bratislava. Nachádza sa na ulici Komenského.

;Ľudová hospodárska škola
Roku 1924 bola v obci založená dvojtriedna hospodárska škola, 
do ktorej chodila mládež roľníkov po ukončení 6. triedy Ľudovej školy. V škole bolo prerušené v rokoch 1926 –1928. Po zriadení meštianskej školy vo Veľkých Levároch záujem o školu poklesol.

Základná škola vznikla v roku 1991. Sídli na Melíškovej ulici.

===Mlyny===
Na južnom okraji obce tečie potok Rudava. Je to umelo vykopaný kanál, ktorý miestne panstvo zriadilo ešte v časoch poddanstva. Vznikli postupne štyri mlyny. V roku 1948 boli skonfiškované.

;Mlyn na píle
Od grófa Wenckheima ho odkúpil Ferdinand Tihlárik. Mlyn po vyhorení bol rozšírený a zaopatrený vodnou turbínou. Oddávna pri mlyne stála aj vodná píla na rezanie stavebného dreva. Tento mlyn dodával elektrický prúd do obce od čias zriedenia elektrárne.

;Mlyn pod kaštieľom

Mlyn zásoboval kaštieľ elektrickou energiou. Od Wenckheimovcov ho spolu s kaštieľom odkúpili sestry uršulínky v roku 1932. Mlel len vtedy, keď mal dostatok vody. Mlyn sa nachádza v areáli kaštieľa, v súčasnosti nie je využívaný.

;Mlyn na Kaniži
Leží pod Habánskym dvorom. V roku 1921 ho odkúpil vtedajší nájomník Ján Dopjera. Mlyn vyhorel v roku 1976. V súčasnosti je budova mlynu rekonštruovaná na súkromný rodinný dom.

;Fajtákovský mlyn
Ležal na sútoku rieky Rudavy a mlynského kanálu. Už dávno neexistuje.

;Brúsiareň (Šlauferňa).
Na riečke Rudava na južnom okraji obce existovala dlhé roky brúsiareň ľudovo zvaná Šlauferňa. Mala veľké vodné koleso, ktoré roztáčalo pomocou drevenej osi brúsny kotúč, ktorý bol vo vnútri budovy. Podobala sa mlynu. Vybudovali ju miestni habáni pre svoje potreby ale slúžila tiež pre potreby celej obce. Brúsili sa tam sekery, nože, kosy a ostatné poľnohospodárske náradie. Existovala tu i vlastná výroba nožov pre domácnosť. Šlauferňa fungovala zároveň ako kováčska a zámočnícka dielňa. Brúsiareň patrila do Habánskeho dvora a vlastnila ju rodina Andreasa Waltera. Stála na pravom brehu Rudavy na pozemku súčasného vlastníka Pavla Kalivodu, ktorý je pravnukom Andreasa Waltera. Zanikla okolo roku 1940.  

;Píla
Tunajšiu pílu pri lesoch veľkostatku Wenckheimovcov zriadila ešte rakúsko-uhorská vojenská správa roku 1917. Po prevrate v roku 1918 prevzalo pílu Ministerstvo národnej obrany, ktoré rozšírilo jej výkonnosť. Pri píle zriadilo komplexne vybavenú stolársku dielňu. V čase hospodárskej krízy koncom roku 1933 bola práca na píle zastavená. V roku 1946 vojenské lesné podniky obnovili činnosť píly zo štyrmi pásovými pílami a stolárskou dielňou. V roku 1969 píla bola majetkom jednotného roľníckeho družstva. Neskôr prešla do vlastníctva obce v rámci komunálnych služieb.

;Prievoz
Na hraniciach s Rakúskom pri rieke Morave bol prievoz s hostincom. Ľudia i kone s povozmi sa prevážali na druhú stranu člnom i kompou. Prievoz využívali aj miestni obyvatelia, ktorý mali časť pozemkov na druhom brehu rieky Moravy. Po prevrate v roku 1918 prievoz stratil niekdajší význam, pretože sa skončila možnosť voľného prechodu do Rakúska. Prievoz bol majetkom miestneho panstva, ktoré ho dávalo do prenájmu. Habánska rodina Tittelovcov, ktorá mala prievoz dlhší čas v prenájme, odkúpila ho roku 1918 od Štefana Wenckheima. Pri prievoze na brehu Moravy stával  hostinec pod názvom &quot;Hostinec u prievozu&quot;, ktorý spravovala a viedla pani Anna Tittlová. Taktiež pri hostinci stála stodola a malé maštale pre domáce zvieratá. Vedľa hostinca stál malý domček pre finančnú stráž. Všetky budovy i samotný prievoz existovali do roku 1948. Prievoz bol po roku 1948 zrušený a budovy boli asanované.

;Sochy, pomník a kríže

;Ján Nepomucký
Socha svätého je v záhradke pred farou. Je to barokové dielo z vápenca od neznámeho kamenosochára. Postava svätca s biretom na hlave a s palmou a krížom v ľavej ruke stojí na štvorbokom kamennom podstavci. Socha pôvodne stála pred farskou záhradou, neskôr pri ceste do Malaciek. Na terajšom mieste je po renovácií od roku 1993. Pred katolíckym kostolom z oboch strán schodiska stoja na kamenných podstavcoch dve sochy, ktoré tu boli prenesené z Hubertina po roku 1948: Socha Božského Srdca Ježišovho – zľava. Socha Panny Márie Pomocnice – sprava.

;Trojičný stĺp
Je zhotovený z pieskovca a stojí oproti kostolu. Podstavec tvorí štvorhranný blok s dvoma stupňami. Driek stĺpa je zakončený štvorbokou hlavicou a na nej je výstupok kruhovitého tvaru, na ktorom je situované súsošie Najsvätejšej Trojice. Súsošie pozostáva z postáv Boha Otca a Ježiša Krista, ktoré sedia na oblakoch. Nad nimi sa vznáša Duch Svätý. Votívna tabuľka na druhom stupni podstavca hlása, že toto dielo dal roku 1911 postaviť Ján Janči spolu s manželkou.

;Socha svätého Floriána
Socha patróna všetkých hasičov stojí na ulici SNP. Zhotovená je z bronzu. V roku 1895 ju dal urobiť gróf Štefan Wenckheim, čestný predseda miestneho zboru hasičov. V roku 2003 bola pri príležitosti 150. výročia založenia hasičského zboru opravená.

;Pomník padlým vojakom
V roku 1930 bol oproti katolíckemu kostolu postavený pomník vojakom z obce padlým v 1. svetovej vojne. Na pomníku sú umiestnené fotografie s menami vojakov. Spolu ich je 56. V roku 1949 sem doplnili ďalších 17 mien miestnych obyvateľov, ktorí padli na bojiskách 2. svetovej vojny, ale aj doma počas prechodu frontu. Nad pomníkom je hore umiestnená socha Ježiša Krista s rozpätými rukami. Pod ňou je socha anjela s padlým vojakom v náručí. Kríže Podľa kanonickej vizitácie z roku 1912 bolo v obci šesť krížov. Kríže sa stavali na cintorínoch a pri cestách do okolitých obcí. Okrem cintorínskych krížov boli v chotári Veľkých Levár tieto kríže: Kamenný kríž pred kostolnou ohradou. Tento masívny kríž dali postaviť Michal a Karol Haffnerovci. Predtým tu bol drevený kríž. Drevený misijný kríž s vročením 1946 stojí pri priečelí kostola. Kamenný kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána(dnes na konci Štefánikovej ulice). Kamenný kríž pri ceste do Malých Levár, v roku 1952 bol odstránený. Drevený kríž pri ceste do Malaciek dali postaviť farníci. Starala sa oň obec. Dnes už neexistuje. Drevený kríž pri ceste do Studienky, dnes už neexistuje. Oceľový kríž pri ceste do Závodu s kovovým korpusom je z roku 1968. Oceľový kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána s kovovým korpusom je z roku 1968.

;Božia muka
Stojí za obcou pri bývalej ceste do Moravského Svätého Jána. Stavba je z tehlového muriva vo štvorcovom pôdoryse, omietnutá tenkou vrstvou vápenno – pieskovej omietky. V hornej časti je murivo rozšírené a na dvoch stranách otvorené. Vo výklenku bola pôvodne socha Panny Márie. V roku 1996 bola opravená.

===Vodné plochy===
Okrem rieky Morava, riečky Rudava, potoka Lakšár a Porec sa v chotári obce vyskytovali i iné vodné plochy.
;Babie jazero
Pri ceste do Moravského Svätého Jána asi 1 kilometer za obcou sa nachádza malé, tzv. &quot;Babí jazero&quot; v súčasnosti s upravenými brehmi a otvorenou chatou pre účely oddychu a pikniku. O úpravu jazera a postavenia chaty sa postarali členovia miestneho Poľovného združenia, ktoré celý areál i spravuje. Priestor jazera i s budovou sa dnes hlavne využíva na spoločenské akcie poriadané Poľovným združením pre občanov obce a deti.

;Cigánske jazero
Na severnom okraji obce v smere na Moravský Svätý Ján bývalo kedysi tzv. Cigánske jazero. V minulosti na brehu jazera stála rómska osada. Jazero bolo plytké, hĺbka vody v ňom nepresahovala 1-2 m, šírka jazera bola cca 80 m, dĺžka cca 150 m. V zime to bolo obľúbené miesto na korčuľovanie. Na jazere sa v zime ťažil ľad, ktorý sa uskladňoval v tzv. &quot;Ledovni&quot;, čo bola budova v blízkosti rímsko-katolíckeho kostola s hlbokým podzemným priestorom. Ľad slúžil na chladenie a uskladňovanie mäsa, piva a iných rýchlo sa kaziacich potravín. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] bolo jazero zasypané, rómska osada zlikvidovaná - jej obyvatelia si postavili pekné murované domy v obci medzi domami ostatných obyvateľov. V súčasnosti sa na pôvodnom mieste jazera nachádzajú priemyselné objekty. Ledovňa bola rekonštruovaná a premenená na Poľovnícky dom, ktorý slúži miestnemu Poľovnému združeniu.

;Rybníček
Na východnom okraji obce sa v minulosti nachádzalo jazero Rybníček. Slúžilo ako zásobáreň vody a v zime na korčuľovanie. Dnes sa na tomto mieste nachádza záhradkárska osada miestneho spolku.

'''Jazierko pri ceste do Malaciek'''

V minulosti na južnom okraji obce pri poľnej ceste, ktorá bola odbočkou cesty do Malaciek existovalo malé jazierko okrúhleho tvaru o šírke asi 20 m. Na brehu jazierka stála socha sv. Jána Nepomuckého. Začiatkom leta sa k tejto soche konali cirkevné procesie s prosbou o dobrú úrodu poľnohospodárskych plodín. Jazierko bolo na západnom okraji terajšieho areálu benzínovej pumpy, ktorá bola postavená omnoho neskoršie. Jazierko bolo v 2. polovici 20. storočia zasypané a socha sv. Jána Nepomuckého bola prenesená do zahrádky rímskokatolíckej fary, kde stojí dodnes.

'''Jazero v kaštieli'''

V Levárskom kaštieli existuje jazero, ktoré vybudovali vtedajší majitelia kaštieľa pravdepodobne v 19. storočí ako súčasť veľkého nádherného parku. Jazero je približne okrúhleho tvaru o šírke cca 80 m. Jazero slúžilo na člnkovanie a oddych majiteľov kaštieľa a ich návštevníkov. Jazero má prítok vody vedený z riečky Rudava i odtok do kanálov v poli. V súčasnosti je jazero dosť zabahnené a neudržiavané.

;Bezedné jamy
Asi 1 km od obce južným smerom za pôvodným tokom Rudavy boli v minulosti tri vodné plochy, tzv. &quot;Bezedné jamy&quot; Najväčšia z nich bola okrúhleho tvaru, široká asi 60 m, ostatné dve boli menšie. Hĺbka vody v najväčšej z nich bola viac ako 4 m. Jamy boli dobre zarybnené a boli obľúbenou lokalitou miestnych rybárov. Cez dve jamy pretekal tzv. Starý kanál, tretia - najmenšia jama nemala prítok ani odtok. Pri úprave v bezprostrednej blízkosti sa nachádzajúcich Baďurovských rybníkov boli v 70 rokoch 20. storočia Bezedné jamy zasypané a dnes v týchto miestach tečie už len Starý kanál.

'''Stará Morava'''

Do chotára obce patrí slepé rameno rieky Moravy , ktoré sa nachádza vzdušnou čiarou cca 4,5 km severozápadne od obce Veľké Leváre. Má podobu podkovy, v najširšom mieste má rameno šírku cca 100 m, rozpätie ramien cca  600 m a susedí bezprostredne s hlavným tokom rieky Moravy. Táto lokalita bola v minulosti veľmi obľúbená. Medzi jej ramenom a riekou Morava stál pred 2. svetovou vojnou hostinec, ktorý spravovala pani Anna Tittlová. Pri hostinci na brehu rieky bol prievoz na druhú stranu do Rakúska hojne využívaný obidvomi stranami. Bolo to výletné miesto pre obyvateľov obidvoch krajín a často sa tam uskutočňovali i školské výlety detí z Malých i Veľkých Levár. Rameno Stará Morava bolo dobre zarybnené a bolo miestom častých návštev miestnych rybárov. Zarybneniu hodne napomáhalo i každoročné vylievanie rieky na jar po topení snehu v horách  na severe Moravy, keď záplavy pokryli veľké územie až po priľahlé dediny a niekedy boli zatopené i časti dedín. Pred 2 sv.vojnou viedla z obce k ramenu cesta a dalo sa tam dostať i autom. Dnes je to obľúbené miesto miestnych rybárov

== Významní rodáci a osobnosti ==
*[[Anton Štefánek]], politik a zakladateľ slovenskej sociológie
*[[Ladislav Slovák]], dirigent
*[[Gustav Brom|Gustav Brom (Frkal)]], kapelník, dirigent, spevák

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
*[[Abrod]]
*[[Habánska kaplnka]]
*[[Habánske múzeum]]
*[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch]]
*[[Starý kanál (prítok Zohorského kanála)]]
*[[Železničná stanica Veľké Leváre]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
*[http://www.velkelevare.sk Neoficiálna stránka obce Veľké Leváre]
*[http://www.velkelevare.info Zoznam stránok o Veľkých Levároch]
*[http://www.mkregion.sk/Malacky/vlevare/index.htm Obec Veľké Leváre]
*[http://farnost.velkelevare.info Rímskokatolícka farnosť Veľké Leváre]

{{Obce okresu Malacky}}
{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Veľké Leváre| ]]
[[Kategória:Obce okresu Malacky]]
[[Kategória:Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry na Slovensku]]
[[Kategória:Záhorie]]</text>
      <sha1>3761x9sf3n0g1wemihp29hyy5gsoi2g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bešeňová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>25800</id>
    <revision>
      <id>8244834</id>
      <parentid>8146673</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:16:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39088-75</username>
        <id>299919</id>
      </contributor>
      <comment>Imelkrausovo</comment>
      <origin>8244834</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5934" sha1="iz8x8cbowzh5ezcusyjg7xpewc7chfy" xml:space="preserve">{{pozri|vodnej nádrži|Bešeňová (vodná nádrž)}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Bešeňová
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Beszeniowa MF1.jpg
 | Popis obrázku    = Pohľad na obec.
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Besenova-ruzomberok-flag.svg
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Ružomberok
 | Región           = Liptov
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Váh]]
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.100278
 | Zemepisná dĺžka  = 19.440278
 | Nadmorská výška  = 514
 | Prvá zmienka     = [[1279]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Besenova.sk: Dejiny |url=https://www.obecbesenova.sk/obec/historia-obce/dejiny/ |dátum prístupu=2025-01-11 }}&lt;/ref&gt;/[[1503]]&lt;ref&gt;[http://app.statistics.sk/mosmis/sk/zaklad.jsp?txtUroven=430508&amp;lstObec=510301 Statistics.sk: ''MOŠ/MIS: Bešeňová'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
 | Starosta         = Martin Baran&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 034 83 (pošta [[Liptovská Teplá]])
 | Kód              = 510301
 | EČV              = RK
 | Predvoľba        = +421-44
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Jánska 25&lt;br/&gt;Bešeňová&lt;br/&gt;034 83  Liptovská Teplá
 | E-mail           = [mailto:besenova@obecbesenova.sk besenova@obecbesenova.sk]
 | Telefón          = +421 44 439 24 41
 | Fax              = +421 44 439 24 41
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.obecbesenova.sk
 | Commons          = Bešeňová
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = '''Demonym''': ''Bešeňovčan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Bešeňovčan}}&lt;/ref&gt;
}}
'''Bešeňová''' (v rokoch 1948 až 1989 Imelkrausovo, {{v jazyku|hun|Besenyőfalu}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Ružomberok (okres)|okrese Ružomberok]]. Známa je predovšetkým ako rekreačné stredisko. Susedí s [[Liptovský Michal|Liptovským Michalom]], [[Ivachnová|Ivachnovou]], [[Liptovská Teplá|Liptovskou Teplou]] a [[Potok (okres Ružomberok)|Potokom]].

== Polohopis ==
[[Súbor:Panorama besenova thermal park.jpg|vľavo|náhľad|[[Vodný park]] Bešeňová, stredisko [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]]]]
Obec leží na pravom brehu [[Váh]]u priamo v jej údolnej nive. Nachádza sa západne od [[Bešeňová (vodná nádrž)|vodnej nádrže Bešeňová]], asi 8 km východne od [[Ružomberok|Ružomberka]]. Južne od obce na opačnom brehu rieky sa nachádza obec [[Liptovský Michal]]. Zo severu a východu Bešeňovú obchádza železničná trať. Juhozápadne od obce sa možno napojiť na blízku diaľnicu [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]].

Z geomorfologického hľadiska obec leží v [[Podtatranská kotlina|Podtatranskej kotline]], resp. jej podcelku [[Liptovská kotlina]] a časti [[Liptovské nivy]]. Geologicky leží na štvrtohorných sedimentoch rieky [[Váh]]. Hlbšie podložie tvoria sedimenty [[Centrálnokarpatský paleogén|centrálnokarpatského paleogénu]].&lt;ref&gt;Gross, P., 1979, Geologická mapa Liptovskej kotliny. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava&lt;/ref&gt;

Obec je známa predovšetkým ako rekreačné stredisko. V roku [[1993]] bolo v obci otvorené termálne [[kúpalisko]] [[Vodný park Bešeňová]]. Nachádza sa tu prírodná pamiatka [[Bešeňovské travertíny]].

== Dejiny ==
V chotári obce boli nájdené pamiatky [[lužická kultúra|lužickej kultúry]]. [[Prvá písomná zmienka]] o obci pochádza z roku [[1503]].

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* Kaštieľ Mitošiny, dvojpodlažná [[renesancia|renesančná]] stavba na pôdoryse štvorca so štyrmi nárožnými vežami z prvej polovice [[17. storočie|17. storočia]]. Staviteľmi kaštieľa boli pôvodne Dvorníkovci. Úpravami prešiel v [[18. storočie|18.]] a v polovici [[19. storočie|19. storočia]], kedy bol prefasádovaný. V interiéri sa nachádzajú [[barok]]ové a renesančné valené [[klenba|klenby]] s lunetami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bešeňová - Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/besenova
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt; Deväťosová fasáda je lemovaná nárožnými vežami s ihlancovými helmicami a stredným [[rizalit]]om ukončeným trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Parter má renesančnú [[bosáž]]. Kaštieľ sa nachádza v pôvodnom parku. 
&lt;gallery&gt;
Súbor:Bešeňová - kaštieľ - 2017.jpg|Miestny kaštieľ
Súbor:Bešeňová - kaštieľ.JPG
Súbor:Bešeňová - sýpka pri kaštieli.JPG|Sýpka v areáli kaštieľa
&lt;/gallery&gt;

== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Gustáv Nedobrý]] (* [[1893]] – † [[1966]]), turistický a športový činovník, horolezec a aktívny lyžiar
* [[Ľudovít Grenčík]] (* [[1924]] - † [[1986]]), stavebný inžinier, projektant a vysokoškolský pedagóg
* Ladislav Pudiš (* [[1924]] - † [[2005]]), operný spevák&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=V Ríme zomrel slovenský operný spevák Ladislav Pudiš|url=https://kultura.sme.sk/c/2234207/v-rime-zomrel-slovensky-operny-spevak-ladislav-pudis.html|dátum vydania=|dátum prístupu=27.12.2020|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{Obce okresu Ružomberok}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Bešeňová| ]]
[[Kategória:Obce okresu Ružomberok]]
[[Kategória:Sídla na Váhu]]</text>
      <sha1>iz8x8cbowzh5ezcusyjg7xpewc7chfy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244838</id>
      <parentid>8244834</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:22:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-39088-75|~2026-39088-75]] ([[User_talk:~2026-39088-75|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Akul59</comment>
      <origin>8146673</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5865" sha1="8k5wvc8h25lkkjpzrpziqt4w697wj32" xml:space="preserve">{{pozri|vodnej nádrži|Bešeňová (vodná nádrž)}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Bešeňová
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Beszeniowa MF1.jpg
 | Popis obrázku    = Pohľad na obec.
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Besenova-ruzomberok-flag.svg
 | Kraj             = Žilinský
 | Okres            = Ružomberok
 | Región           = Liptov
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Váh]]
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 49.100278
 | Zemepisná dĺžka  = 19.440278
 | Nadmorská výška  = 514
 | Prvá zmienka     = [[1279]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Besenova.sk: Dejiny |url=https://www.obecbesenova.sk/obec/historia-obce/dejiny/ |dátum prístupu=2025-01-11 }}&lt;/ref&gt;/[[1503]]&lt;ref&gt;[http://app.statistics.sk/mosmis/sk/zaklad.jsp?txtUroven=430508&amp;lstObec=510301 Statistics.sk: ''MOŠ/MIS: Bešeňová'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
 | Starosta         = Martin Baran&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 034 83 (pošta [[Liptovská Teplá]])
 | Kód              = 510301
 | EČV              = RK
 | Predvoľba        = +421-44
 | Adresa           = Obecný úrad&lt;br/&gt;Jánska 25&lt;br/&gt;Bešeňová&lt;br/&gt;034 83  Liptovská Teplá
 | E-mail           = [mailto:besenova@obecbesenova.sk besenova@obecbesenova.sk]
 | Telefón          = +421 44 439 24 41
 | Fax              = +421 44 439 24 41
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.obecbesenova.sk
 | Commons          = Bešeňová
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = '''Demonym''': ''Bešeňovčan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Bešeňovčan}}&lt;/ref&gt;
}}
'''Bešeňová''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Ružomberok (okres)|okrese Ružomberok]]. Známa je predovšetkým ako rekreačné stredisko. Susedí s [[Liptovský Michal|Liptovským Michalom]], [[Ivachnová|Ivachnovou]], [[Liptovská Teplá|Liptovskou Teplou]] a [[Potok (okres Ružomberok)|Potokom]].

== Polohopis ==
[[Súbor:Panorama besenova thermal park.jpg|vľavo|náhľad|[[Vodný park]] Bešeňová, stredisko [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]]]]
Obec leží na pravom brehu [[Váh]]u priamo v jej údolnej nive. Nachádza sa západne od [[Bešeňová (vodná nádrž)|vodnej nádrže Bešeňová]], asi 8 km východne od [[Ružomberok|Ružomberka]]. Južne od obce na opačnom brehu rieky sa nachádza obec [[Liptovský Michal]]. Zo severu a východu Bešeňovú obchádza železničná trať. Juhozápadne od obce sa možno napojiť na blízku diaľnicu [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]].

Z geomorfologického hľadiska obec leží v [[Podtatranská kotlina|Podtatranskej kotline]], resp. jej podcelku [[Liptovská kotlina]] a časti [[Liptovské nivy]]. Geologicky leží na štvrtohorných sedimentoch rieky [[Váh]]. Hlbšie podložie tvoria sedimenty [[Centrálnokarpatský paleogén|centrálnokarpatského paleogénu]].&lt;ref&gt;Gross, P., 1979, Geologická mapa Liptovskej kotliny. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava&lt;/ref&gt;

Obec je známa predovšetkým ako rekreačné stredisko. V roku [[1993]] bolo v obci otvorené termálne [[kúpalisko]] [[Vodný park Bešeňová]]. Nachádza sa tu prírodná pamiatka [[Bešeňovské travertíny]].

== Dejiny ==
V chotári obce boli nájdené pamiatky [[lužická kultúra|lužickej kultúry]]. [[Prvá písomná zmienka]] o obci pochádza z roku [[1503]].

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* Kaštieľ Mitošiny, dvojpodlažná [[renesancia|renesančná]] stavba na pôdoryse štvorca so štyrmi nárožnými vežami z prvej polovice [[17. storočie|17. storočia]]. Staviteľmi kaštieľa boli pôvodne Dvorníkovci. Úpravami prešiel v [[18. storočie|18.]] a v polovici [[19. storočie|19. storočia]], kedy bol prefasádovaný. V interiéri sa nachádzajú [[barok]]ové a renesančné valené [[klenba|klenby]] s lunetami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bešeňová - Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/besenova
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt; Deväťosová fasáda je lemovaná nárožnými vežami s ihlancovými helmicami a stredným [[rizalit]]om ukončeným trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Parter má renesančnú [[bosáž]]. Kaštieľ sa nachádza v pôvodnom parku. 
&lt;gallery&gt;
Súbor:Bešeňová - kaštieľ - 2017.jpg|Miestny kaštieľ
Súbor:Bešeňová - kaštieľ.JPG
Súbor:Bešeňová - sýpka pri kaštieli.JPG|Sýpka v areáli kaštieľa
&lt;/gallery&gt;

== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Gustáv Nedobrý]] (* [[1893]] – † [[1966]]), turistický a športový činovník, horolezec a aktívny lyžiar
* [[Ľudovít Grenčík]] (* [[1924]] - † [[1986]]), stavebný inžinier, projektant a vysokoškolský pedagóg
* Ladislav Pudiš (* [[1924]] - † [[2005]]), operný spevák&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=V Ríme zomrel slovenský operný spevák Ladislav Pudiš|url=https://kultura.sme.sk/c/2234207/v-rime-zomrel-slovensky-operny-spevak-ladislav-pudis.html|dátum vydania=|dátum prístupu=27.12.2020|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{Obce okresu Ružomberok}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Bešeňová| ]]
[[Kategória:Obce okresu Ružomberok]]
[[Kategória:Sídla na Váhu]]</text>
      <sha1>8k5wvc8h25lkkjpzrpziqt4w697wj32</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vlky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>27973</id>
    <revision>
      <id>8244754</id>
      <parentid>8144676</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T04:44:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38915-15</username>
        <id>299901</id>
      </contributor>
      <comment>Pre panovníka Bela IV. sa v slovenskej historiografii nepoužíva označenie Vojtech IV.</comment>
      <origin>8244754</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3955" sha1="gs1327ncwk5vbyas7r2271pwp5n4ulm" xml:space="preserve">{{iné významy|vlky|vlk}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Vlky
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Vlky zvonica 01.jpg
 | Popis obrázku    = Zvonica v obci
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Vlky-senec-flag.svg
 | Kraj             = Bratislavský
 | Okres            = Senec
 | Región           = Podunajský
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.158333
 | Zemepisná dĺžka  = 17.367500
 | Nadmorská výška  = 126
 | Prvá zmienka     = [[1277]]
 | Starosta         = Baltazár Fejes&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]]
 | PSČ              = 900 44 (pošta [[Tomášov]])
 | Kód              = 508331
 | EČV              = SC
 | Predvoľba        = +421-2
 | Adresa           = Miestny úrad&lt;br /&gt;Vlky 83&lt;br /&gt;900 44 Tomášov
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = vlky.eu
 | Commons          = Vlky
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Vlky''' ({{V jazyku|hun|''Vők''}}, {{v jazyku|deu|''Nickelsdorf''}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom]] kraji v [[Senec (okres)|okrese Senec]].

Obec Vlky sa nachádza na pravom brehu [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]] a prvá písomná zmienka je už z roku [[1277]]. Od svojho vzniku boli majetkom bratislavského prepošstva, ktorému ich daroval kráľ [[Belo IV.]] V písomnostiach zo stredoveku sú uvádzané pod názvom ''Vek'' a ''Velk'' a od roku [[1553]], keď mala obec 178 obyvateľov ako ''Weők''.

O niečo neskôr sa stala obec majetkom rodu [[Pálfiovci|Pálfiovcov]]. V [[16. storočie|16. storočí]] sa v oblasti Vlkov rozšíril vplyv reformácie, no neskôr sa obyvateľstvo vrátilo naspäť k rímskokatolíckemu vierovyznaniu.

Povodeň v roku [[1845]] zničila mnohé domy v obci, ktorú neskôr postavili už na inom mieste vo väčšej vzdialenosti od [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].

Obyvateľstvo sa pôvodne venovalo mlynárstvu (v obci boli dva vodné mlyny), rybolovu a chovu hovädzieho dobytka.

Z dobročinnej zbierky bola v roku [[1936]] v obci založená [[ľudová škola]], ktorú v roku [[1979]] zatvorili. V jej budove sa dnes nachádza materská škola. Známou budovou v obci je Hideghétyovská kúria postavená v [[Eklekticizmus|eklektickom]] štýle.

V obci je zrekonštruované námestie a súsošie ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Krista]] - pamätník obetiam [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Neďaleko miestneho futbalového ihriska sa nachádzajú potraviny a hostinec. Na lúke pri [[Malý Dunaj|Malom Dunaji]] a chátrajúcom železnom moste je obľúbené bivakovacie miesto pre vodákov. V rokoch 1938 - 1945 patrila obec [[Maďarsko#Po druhej svetovej vojne|horthyovskému Maďarsku]].

== Národnostné zloženie ==
{{bar box
|width = 300px|title = &lt;small&gt;Národnostné zloženie – Vlky (2021)&lt;ref name=&quot;SODB2021&quot;&gt;[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;|titlebar = #ddd|bars = {{bar percent|[[Slováci]]|blue|37.1}}
{{bar percent|[[Maďari]]|green|60.5}}                                                                      
{{bar percent|[[Rómovia]]|red|0.0}}
{{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.0}}}}
V roku [[2004|2011]] mala obec 426 obyvateľov, z čoho bolo 69,2 % maďarskej a 29,3 % slovenskej národnosti.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Senec}}

[[Kategória:Vlky| ]]
[[Kategória:Obce okresu Senec]]</text>
      <sha1>gs1327ncwk5vbyas7r2271pwp5n4ulm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Denné udalosti/07 9</title>
    <ns>10</ns>
    <id>28386</id>
    <revision>
      <id>8244734</id>
      <parentid>8057120</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T00:00:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>TeslaBot</username>
        <id>71954</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>typografia</comment>
      <origin>8244734</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1421" sha1="7qkhrb2nr2h4c40om89yude02k31soe" xml:space="preserve">{{Obrázok s popisom
|obrázok = Johny Weissmuller-publicity.JPG
|meno    = [[Johnny Weissmüller|J. Weissmüller]]
|rám     = 
}}
Meniny má [[Lujza]].

* [[1357]] – [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] položil základný kameň [[Karlov most|Karlovho mosta]] v [[Praha|Prahe]]
* [[1677]] – zomrel [[Angelus Silesius]], nemecký mystik a barokový básnik (* [[1624]])
* [[1816]] – [[Argentína]] vyhlásila nezávislosť od [[Španielske impérium|Španielska]]
* [[1850]] – zomrel [[Zachary Taylor]], 12. [[prezident Spojených štátov]] (* [[1784]])
* [[1922]] – [[Johnny Weissmüller]] ako prvý zaplával 100-metrovú trať pod jednu minútu (58,6 s)
* [[1926]] – narodil sa [[Ben Roy Mottelson]], americko-dánsky fyzik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2022]])
* [[1943]] – [[druhá svetová vojna]]: začala sa [[invázia Spojencov na Sicíliu]], ktorá viedla k zvrhnutiu [[Benito Mussolini|Mussoliniho]] a donútila [[Adolf Hitler|Hitlera]] prerušiť [[kurská bitka|kurskú bitku]]
* [[1956]] – narodil sa [[Tom Hanks]], americký herec a filmový režisér, dvojnásobný držiteľ [[Academy Award za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe|Oscara]]
* [[2011]] – [[Južný Sudán]] získal nezávislosť od [[Sudán]]u
&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>7qkhrb2nr2h4c40om89yude02k31soe</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Adenín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>38151</id>
    <revision>
      <id>8244868</id>
      <parentid>7607066</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:15:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <origin>8244868</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3995" sha1="4489njkhnvfj6rfugpk6ethaokb50fr" xml:space="preserve">{{Infobox Chemická zlúčenina
| Názov     = Adenín
| Obrázok   = Adenine.svg
| Obrázok2  = 
| Vzorec    = C&lt;sub&gt;5&lt;/sub&gt;H&lt;sub&gt;5&lt;/sub&gt;N&lt;sub&gt;5&lt;/sub&gt;
| Synonymá  = 6-aminopurín
| Vzhľad    = biela kryštalická látka
| Molekulová hmotnosť = 
| Molárna hmotnosť    = 135,13 g/mol
| Teplota topenia     = 360 – 365 °C
| Teplota varu        = 
| Teplota sublimácie  = 
| Teplota rozkladu    = 
| Trojný bod          = 
| Kritický bod        = 
| Hustota             = 1,6 g/cm&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
| Rozpustnosť         = 
| Skupenské teplo topenia        = 
| Entropia topenia               = 
| Entropia varu                  = 
| Entropia rozpúšťania           = 
| Entropia sublimácie            = 
| Skupenské teplo vyparovania    = 
| Štandardná zlučovacia entalpia = 
| Štandardná entropia            = 
| Štandardná Gibbsová energia    = 
| Merná tepelná kapacita         = 
| Teplota vzplanutia             = 
| Teplota samovznietenia         = 
| Medze výbušnosti               = 
&lt;!-- Pri pridaní odkomentuj
| externé dáta MSDS = 
| GHS zdroj         = 
| GHS piktogram     = {{GHS|}}
| heslo GHS         = 
| vety H            = {{vety H|}}
| vety EUH          = {{vety EUH|}}
| vety P            = {{vety P|}}
| EÚ zdroj          = 
| EÚ piktogram      = {{Výstraha|}}
| vety R            = {{vety R|}}
| vety S            = {{vety S|}}
| NFPA 704          = {{NFPA 704|Horľavosť =  |Zdravie =  |Reaktivita =  |Ostatné =  }}
| NFPA 704 zdroj    = 
--&gt;
| CAS       = 73-24-5
| UN        = 
| EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 
| Číslo RTECS = 
| url       = 
}}
'''Adenín''' (iné názvy '''6-aminopurín''', staršie a nesprávne '''vitamín B4''') je [[heterocyklická zlúčenina]]. Adenín je jedna zo štyroch báz [[nukleová kyselina|nukleových kyselín]].&lt;ref name=&quot;EB&quot;&gt;{{beliana|1|adenín|50}}&lt;/ref&gt; Spolu s [[guanín]]om patrí k [[dusíkatá báza|dusíkatým bázam]] [[purín]]ového typu. 

V staršej literatúre sa adenín označoval ako vitamín B4.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | priezvisko          = Reader
  | meno                = Vera
  | autor               = 
  | odkaz na autora     = 
  | spoluautori         = 
  | titul               = The assay of vitamin B4
  | periodikum          = Biochem J.
  | odkaz na periodikum = 
  | rok                 = 1930
  | mesiac              = 
  | ročník              = 24
  | číslo               = 6
  | strany              = 1827–31
  | url                 = http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1254803/pdf/biochemj01123-0239.pdf
  | issn                = 
}}&lt;/ref&gt; Dnes je známe, že medzi [[vitamín]]y nepatrí.

== Biochemický význam ==
Adenín je základom [[adenozíntrifosfát]]u (ATP), [[adenozíndifosfát]]u (ADP) a [[Adenozínmonofosfát|adenozínmonofosfátu]] (AMP).&lt;ref name=&quot;EB&quot; /&gt;

Ako [[nukleová báza]] je komplementárny s [[tymín]]om v [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] alebo s [[uracil]]om v [[RNA]].

Niektoré teórie predpokladajú, že pri [[Evolučná abiogenéza|formovaní života]] na [[Zem]]i vznikol adenín [[polymerizácia|polymerizáciou]] piatich [[molekula|molekúl]] [[kyanovodík]]a (HCN).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | priezvisko          = Oró
  | meno                = J
  | autor               = 
  | odkaz na autora     = 
  | spoluautori         = Kimball AP
  | titul               = Synthesis of purines under possible primitive earth conditions. I. Adenine from hydrogen cyanide
  | periodikum          = Archives of biochemistry and biophysics
  | odkaz na periodikum = 
  | rok                 = 1961
  | mesiac              = august
  | ročník              = 94
  | číslo               = 
  | strany              = 217–27
  | url                 = http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/0003986161900339
  | issn                = 
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{nukleové kyseliny}}

[[Kategória:Nukleové bázy]]
[[Kategória:Heterocyklické zlúčeniny]]
[[Kategória:Puríny]]</text>
      <sha1>4489njkhnvfj6rfugpk6ethaokb50fr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Acidóza</title>
    <ns>0</ns>
    <id>53216</id>
    <revision>
      <id>8244656</id>
      <parentid>7686043</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T17:56:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Auto-épreuve</username>
        <id>128612</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8244656</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9791" sha1="py3ucrxn71k9jkewzf9ypfklavbjana" xml:space="preserve">'''Acidóza''' ({{lat|''acidosis''}}) je porucha [[homeostáza|homeostázy]] vnútorného prostredia, ktorej podstatou je vzostup koncentrácie vodíkových iónov H&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt; v [[extracelulárna tekutina|extracelulárnej tekutine]] organizmu a poklesom [[pH]] pod hodnotu 7,36.&lt;ref name=EB&gt;{{beliana|1|acidóza|40}}&lt;/ref&gt; Stabilná hodnota pH je nevyhnutná pre správny priebeh veľkého množstva [[chemická reakcia|chemických reakcií]] prebiehajúcich v organizme. Porucha regulácie acidózy vedie k rozvratu vnútorného prostredia až k smrti. Na regulácií sa podieľajú [[oblička|obličky]], [[pľúca]], [[pečeň]] aj [[tenké črevo]].

== Charakteristika ==
Acidóza označuje zvýšenú kyslosť alebo [[Kyslosť|aciditu]] (zvýšenú koncentráciu [[vodík]]ových [[katión]]ov). Ak nie je bližšie určená, vzťahuje sa zvyčajne na kyslosť [[krvná plazma|krvnej plazmy]]. O acidóze hovoríme, keď pH [[tepna|arteriálnej]] krvi poklesne pod 7,36; naopak [[alkalóza]] označuje hodnoty pH nad 7,44.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko          = Droste
  | meno                = Conrad  a kol
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Memorix: Vademecum lékaře
  | vydavateľ           = Scientia Medica
  | miesto              = Praha
  | rok                 = 1992
  | isbn                = 80-85526-04-2
  | kapitola            = Pneumologie
  | strany              = 109
  | jazyk               = česky
}}&lt;/ref&gt; Na odlíšenie bežných príčin acidózy sa používa okrem iného analýza krvných plynov v arteriálnej krvi.

Stav nízkeho pH v krvi sa označuje tiež acidémia, pričom acidóza tu môže označovať procesy vedúce k poklesu pH. Lekári však niekedy využívajú oba termíny na popis rovnakých javov. Rozdiel sa môže prejaviť v prípadoch, kde sú u pacienta prítomné faktory vedúce k acidóze i alkalóze a ich vplyv rozhodne, či dôjde ku zvýšeniu alebo zníženiu pH.

Intenzita bunkového [[metabolizmus|metabolizmu]] a pH telových tekutín sa vzájomne ovplyvňujú. U [[cicavec|cicavcov]] je normálne pH arteriálnej krvi v rozmedzí 7,35 a 7,45 v závislosti od konkrétneho druhu (napr. u človeka je to 7,36 až 7,44). Hodnoty pH krvi ešte zlučiteľné so životom sú u cicavcov v rozmedzí 6,8 a 7,8. Výkyvy pH arteriálnej krvi (a následne aj extracelulárnej tekutiny) vedú k trvalému poškodeniu bunky (Needham, 2004).

Rozoznávajú sa 2 typy acidózy:&lt;ref name=EB /&gt;
*''metabolická acidóza'' – vzniká napríklad pri nedostatku [[kyslík]]a v tkanivách, pri stratách alkalického črevného obsahu ([[hnačka|hnačky]]), pri neliečenej cukrovke ([[diabetická ketoacidóza]])
*''respiračná acidóza'' – vzniká napríklad pri ťažkých chronických ochoreniach [[pľúca|pľúc]] a pri útlme dychového centra

=== Respiračná acidóza ===
Respiračná acidóza vzniká pri zvýšení koncentrácie [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v krvi ([[hyperkapnia]]) v dôsledku nedostatočného [[dýchanie|dýchania]]. Najčastejšie sú príčiny v oblasti pľúc, ale spôsobiť ju môžu aj poranenia hlavy, drogy a lieky ([[anestetiká]], [[sedatíva]]) alebo mozgový [[nádor]]. Medzi najbežnejšie príčiny patria [[pneumothorax]], [[emfyzém]], chronická [[bronchitída]], [[astma]], ťažký [[zápal pľúc]] a [[aspirácia]]. Môže sa tiež vyskytnúť ako kompenzácia chronickej metabolickej alkalózy.

Respiračná acidóza sa dá odlíšiť od metabolickej tak, že kým je koncentrácia [[oxid uhličitý|CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]] zvýšená, koncentrácia [[hydrogenuhličitan]]ového [[anión]]u je buď normálna (nekompenzovaná), alebo zvýšená (kompenzovaná). Ku kompenzácii dochádza, keď prejde respiračná acidóza do chronickej fázy a organizmus sa snaží tlmiť acidózu zadržiavaním hydrogenuhličitanov v obličkách.

Pri stavoch, kde chronické ochorenie dlhodobo narúša činnosť pľúc, napr. pri finálnych štádiách emfyzému a niektorých typoch [[svalová dystrofia|svalovej dystrofie]], však kompenzačné mechanizmy nestačia vyrovnať stav nízkeho pH. Pri dosiahnutí limitu tvorby hydrogenuhličitanových iónov, alebo ak ani infúzia hydrogenuhličitanu nedokáže kompenzovať nahromadenie oxidu uhličitého v krvi u nekompenzovanej acidózy, aplikuje sa zvyčajne [[mechanická ventilácia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Respiratory acidosis
  | url                 = http://www.nlm.nih.gov/medlineplus/ency/article/000092.htm
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 5.9.2012
  | vydavateľ           = U.S. National Library of Medicine
  | miesto              = 
  | jazyk               = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = Byrd
  | meno                = Ryland P
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = Respiratory Acidosis 
  | url                 = http://www.emedicine.com/MED/topic2008.htm
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 3.10.2011
  | dátum prístupu      = 5.9.2012
  | vydavateľ           = WebMD LLC
  | miesto              = 
  | jazyk               = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Metabolická acidóza ===
Metabolická acidóza je stav zvýšenej tvorby metabolických kyselín, zvyčajne v dôsledku narušenia schopnosti vylučovania kyselín prostredníctvom obličiek. Renálna acidóza je spojená s kumuláciou [[močovina|močoviny]], [[kreatinín]]u a iných produktov rozkladu bielkovín.

Zvýšená tvorba iných kyselín môže tiež vyvolať metabolickú acidózu. Napríklad [[kyselina mliečna]] môže vyvolať acidózu napr. pri ťažkej hypoxémii (tlak O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; v krvi pod 36 [[Tlak#Jednotky|mm Hg]]) ktorá vyvolá znížený prienik kyslíka do tkanív, alebo pri [[hypoperfúzia|hypoperfúzii]] (napr. pri [[šok]]u), kde dochádza k nedostatočnému prekrveniu tkanív. Ak koncentrácia kyseliny mliečnej rastie bez zodpovedajúceho nárastu [[pyruvát]]u, môže poukazovať na [[anaeróbny metabolizmus]] vo [[sval]]och, s akým sa stretávame aj pri namáhavom cvičení. Po obnovení dodávky kyslíka acidóza rýchlo ustúpi. Ďalší stav zvýšenej tvorby kyselín v tele sa vyskytuje pri hladovaní a [[cukrovka|diabetickej acidóze]]. Je spôsobený kumuláciou [[ketokyselina|ketokyselín]] ([[ketoacidóza]]) a poukazuje na výrazný posun z [[glykolýza|glykolýzy]] na [[lipolýza|lipolýzu]] s cieľom pokryť energetické potreby tela.

Metabolická acidóza môže tiež vzniknúť pri požití kyselín, zvýšenej koncentrácii [[železo|železa]] v krvi a pri dlhodobom poklese tvorby hydrogenuhličitanov.

Pri metabolickej acidóze dochádza ku kompenzácii činnosťou pľúc, keďže dochádza k väčšiemu vylučovaniu CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; pľúcami, čo opäť znižuje rovnováhu pH v krvi. Ide o reakciu na stimuláciu [[chemoreceptor]]ov, ktorej cieľom je zvýšiť [[Pľúcny mechúrik|alveolárnu]] ventiláciu v snahe kompenzovať aciditu, tzv. [[Kussmaulovo dýchanie]]. Ak príčina pretrváva, je riziko, že sa pacient vyčerpá a dôjde k zlyhaniu dýchania.

Mutácie v a4 alebo B1 izoformách V-ATPázy vedú k acidóze obličkových tubulov, čoho dôsledkom môže byť metabolická acidóza, v niektorých prípadoch aj strata [[sluch]]u v dôsledku poškodenia sluchového nervu.

Pri metabolickej acidóze pozorujeme nízke pH arteriálnej krvi za nízkeho HCO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;-&lt;/sup&gt; a normálneho alebo nízkeho tlaku CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;. Popri analýze plynov arteriálnej krvi môže pomôcť odlíšiť možné príčiny zistenie [[aniónová medzera|aniónovej medzery]].

Keďže krv je príklad pufrovaného roztoku je pri výpočte pH užitočná [[Henderson-Hasselbachova rovnica]]. Množstvo metabolických kyselín môže byť tiež kvantifikované zistením odchýlky [[nárazníkové bázy|nárazníkových báz]] – ide o odhad podielu metabolického a respiračného komponentu na acidóze. Pri [[hypovolemický šok|hypovolemickom šoku]] napríklad približne polovicu metabolickej kyseliny predstavuje kyselina mliečna a táto je odstránená zabezpečením prekrvenia a vyrovnaním [[kyslíkový dlh|kyslíkového dlhu]].

Terapia nekompenzovanej metabolickej acidózy je zameraná na riešenie príčiny jej vzniku. Keď sa však nedarí telu kompenzovať acidózu adekvátne pľúcami, môže byť potrebné kompenzovať ju infúziou uhličitanov.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Zdroje ==
* {{preklad|en|Acidosis}}, ktorý cituje:
**Hobler KE, Carey LC. ''Effect of acute progressive hypoxemia on cardiac output and plasma excess lactate.'' Ann Surg. 1973 Feb;177(2):199-202.
**Hobler KE, Napodano RJ. ''Tolerance of swine to acute blood volume deficits.'' J Trauma. 1974 Aug;14(8):716-8.
**[http://books.mcgraw-hill.com/getbook.php?isbn=0071346821&amp;template=medical Rose, Post: ''Clinical Physiology of Acid-Base and Electrolyte Disorders''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060709062851/http://books.mcgraw-hill.com/getbook.php?isbn=0071346821&amp;template=medical |date=2006-07-09 }}
**[http://www.lww.com/product/?0-7817-3548-3 Irwin, Rippe: ''Intensive Care Medicine''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051107202505/http://www.lww.com/product/?0-7817-3548-3 |date=2005-11-07 }}
**[http://www.lww.com/product/?0-683-05565-8 Marino: ''The ICU Book''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060422151531/http://www.lww.com/product/?0-683-05565-8 |date=2006-04-22 }}
**Needham, A. 2004. ''Comparative and Environmental Physiology Acidosis and Alkalosis.''

[[Kategória:Interné lekárstvo]]
[[Kategória:Klinická biochémia]]</text>
      <sha1>py3ucrxn71k9jkewzf9ypfklavbjana</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>70653</id>
    <revision>
      <id>8244858</id>
      <parentid>8190658</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:51:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Arvedui89</username>
        <id>27377</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Táto vlajka je internetový vynález z Redditu, nepoužíva sa.</comment>
      <origin>8244858</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14556" sha1="a1zd835e3hc66rcu32y59j3fl8c33zb" xml:space="preserve">[[Súbor:43. TKB - Trebunie-Tutki 07.JPG|thumb|Władysław Trebunie-Tutka (Goral)]]
[[Súbor:SlovakGoralsDialects.png|thumb|Oblasti goralských skupín žijúcich len alebo aj na Slovensku]]
[[Súbor:Górale Gorali Gorals.png|náhľad|402x402bod|Gorali]]

'''Gorali''' (staršie: '''gorali''', '''Horali''', '''horali'''; jazykové poznámky pozri v článku [[Gorali]]) sú [[etnografia|etnografická]] skupina žijúca jednak na slovensko-poľsko-českom pomedzí zhruba medzi [[Jablunkov|Jablunkovom]] v [[Česko|Česku]] (vrátane) a severným [[Spiš (región)|Spišom]] na [[Slovensko|Slovensku]] (vrátane)&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Gorali | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/gorali | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-30}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;marek-2011&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Marek | meno = Miloš | autor = | odkaz na autora = | titul = Národnosti Uhorska : Vysokoškolský učebný text | vydanie = | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2011 | počet strán = | url = https://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/marek_skriptum.pdf#page=195 | isbn = 978-80-8082-470-9 | kapitola = 19. Poliaci. Gorali na severnom Slovensku | strany = 388{{--}}409 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, jednak v malých enklávach na (ostatnom) Slovensku, v (ostatnom) [[Poľsko|Poľsku]] a na rumunsko-ukrajinských hraniciach.{{chýba citácia}}

Celkový odhadovaný počet Goralov na [[Slovensko|Slovensku]] je približne 57 000. Vyše 5 000 z nich si túto [[Národnosť (predstupeň národa)|národnosť]] uviedlo aj pri [[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|sčítaní obyvateľov]] v roku 2021, a to napriek tomu, že museli slovo „goralská“ na sčítací hárok dopísať manuálne. Gorali sa tak radia medzi stredne veľké národnostné komunity na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Goralská komunita sa dočkala uznania. Spoznajte našu najnovšiu národnostnú menšinu | url = https://www.institutmatejabela.sk/post/goralsk%C3%A1-komunita-sa-do%C4%8Dkala-uznania-spoznajte-na%C5%A1u-najnov%C5%A1iu-n%C3%A1rodnostn%C3%BA-men%C5%A1inu | vydavateľ = Inštitút Mateja Bela | dátum vydania = 2025-01-29 | dátum prístupu = 2025-09-17 | jazyk = sk | meno = Inštitút Mateja | priezvisko = Bela}}&lt;/ref&gt;

Na území Slovenska (a územiach prv patriacich k [[Uhorsko|Uhorsku]], ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od [[18. storočie|18. storočia]] sami považovali za [[Slováci|Slovákov]]. V [[17. storočie|17. storočí]] vypuklo na polskom Podhalí sedliacke povstanie, ktoré na určitý čas osamostatnilo Goralov (Novotarská republika). Tzv. Novotarská republika (Rzeczpospolitą Nowotarską) existovala zrhuba od novembra 1630 do mája 1631, kedy poľské vojsko potlačilo sedliacke povstanie Goralov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Przyboś|meno=Adam|titul=Ruchy chłopskie na Podhalu w XVII w.|periodikum=Wierchy|dátum=1952|ročník=21}}&lt;/ref&gt;

V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa sformovalo goralské hnutie pod vedením [[Władysław Orkan|Władysława Orkana]], ktorý bojoval za samovládu Goralov v Poľsku a písal knihy v zmiešanom poľsko-goralskom jazyku. Založil Zväz Goralov (Związek Górali), ktorý mal štandardu s nápisom ''W jedności siła'' („V jednote sila“). Za jeho pokračovanie sa považuje Związek Podhalan, dnes najmä organizácia vlasteneckej poľskej povahy, čo vyvoláva kontroverzie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Początki ZP – Związek Podhalan | url = https://zwiazek-podhalan.com/zwiazek-podhalan/poczatki-zp/ | dátum prístupu = 2023-01-22 | jazyk = pl-PL}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Władysław Orkan. Piewca Gorców i góralskiej obyczajowości - Historia - polskieradio.pl|url=https://polskieradio.pl/39/156/artykul/2956468,wladyslaw-orkan-piewca-gorcow-i-goralskiej-obyczajowosci|vydavateľ=polskieradio.pl|dátum prístupu=2023-01-22|jazyk=pl-PL}}&lt;/ref&gt;

Snahy hnutia požadujúceho uznanie slovenských Goralov za [[národnostná menšina|národnostnú menšinu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IMB: Goralská menšina má byť uznaná – Gorali.info|url=https://gorali.info/imb-goralska-mensina-ma-byt-uznana/|dátum prístupu=2023-01-22|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20221203225315/https://gorali.info/imb-goralska-mensina-ma-byt-uznana/|dátum archivácie=2022-12-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie obyvateľov v roku 2021 má byť pre Goralov kľúčové. {{!}} Oravská Lesná|url=https://oravskalesna.sk/scitanie-obyvatelov-v-roku-2021-ma-byt-pre-goralov-klucove/|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2023-01-22|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20230122180045/https://oravskalesna.sk/scitanie-obyvatelov-v-roku-2021-ma-byt-pre-goralov-klucove/|dátum archivácie=2023-01-22}}&lt;/ref&gt; boli zavŕšené v januári [[2025]], keď boli rozhodnutím [[vláda Slovenskej republiky|vlády SR]] uznaní za 15. oficiálnu národnostnú menšinu na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Goralská komunita je novou národnostnou menšinou | url = https://www.minedu.sk/goralska-komunita-je-novou-narodnostnou-mensinou/ | vydavateľ = Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Viacero historikov a etnografov však toto rozhodnutie považuje za vedeckú absurditu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Škvarna | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Vládna svojvôľa Prečo je uznanie Goralov za národnostnú menšinu chybou, ktorá sa nám môže vypomstiť | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/169898/preco-je-uznanie-goralov-za-narodnostnu-mensinu-chybou-ktora-sa-nam-moze-vypomstit | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-07 | dátum prístupu = 2025-03-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Jakubjaková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = V Poľsku a Česku nemožné, u nás sú Gorali novou menšinou. Prinesie to finančný príspevok | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23450467/goralsku-kulturu-treba-zachovat-a-to-stoji-peniaze-ako-sa-gorali-stali-narodnostnou-mensinou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-25 | dátum prístupu = 2025-03-30 }}&lt;/ref&gt; Naopak časť vedeckej obce podpoila vyhlásenie goralskej národnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=RAVASZ, Ábel – KOVÁCS, Ľuboš – ZAMIŠKOVÁ, Anna.|meno=|titul=Atlas Goralov Slovenska|vydanie=1. vyd.|vydavateľ=VEDA: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=2025|isbn=9788022421195|strany=159 s.}}&lt;/ref&gt; Predstavitelia goralských spolkov a starostovia goralských obcí argumentujú predovšetkým finančnou podporou, napr. starosta goralského [[Kolačkov]]a Pavol Zamiška otvorene uvádza: ''„keby sme mohli čerpať zdroje ako etnická skupina, tak ostaneme etnickou skupinou“''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako sa Gorali stali národnostnou menšinou | url = https://www.rusyn.sk/ako-sa-gorali-stali-narodnostnou-mensinou/ | vydavateľ = rusyn.sk | dátum prístupu = 2025-09-17 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Gorali sú charakteristickí práve týmto špecifickým [[Goralské nárečia|goralským nárečím]] poľského pôvodu, a svojimi tradíciami a kultúrou, ktoré sa prejavujú bohatým prevažne [[Valasi (severné Karpaty)|valašským]] [[Folklór (kultúra)|folklórom]], pestrými [[Kroj|krojmi]] a hudbou charakteristickou [[Husle|husľami]], [[Cimbal|cimbalom]] a [[Pastier|pastierskymi]] motívmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chata pri kaštieliRekreačná chata pri Národnom parku Veľká FatraKto sú Gorali? | url = https://chataprikastieli.sk/kto-su-gorali/ | dátum vydania = 2024-07-08 | dátum prístupu = 2025-09-17 | jazyk = sk-SK | url archívu = https://web.archive.org/web/20251222231047/https://chataprikastieli.sk/kto-su-gorali/ | dátum archivácie = 2025-12-22 }}&lt;/ref&gt;

Podskupiny:
* [[Sliezsko|sliezski]] Gorali – Poľsko, Česko
* [[Żywiec|żywiecki]] Gorali – Poľsko
* [[Kysuce|kysuckí]] ([[Čadca|čadčianski]]) Gorali – Slovensko (aj enklávy v severnejšom Poľsku), enklávy v Rumunsku (pri Ukrajine)
* [[Babia hora|babohorskí]] Gorali – Poľsko
* [[Orava|oravskí]] Gorali – Slovensko, Poľsko (severná Orava)
* podhalianski Gorali (Podhaľania) – Poľsko
* sanockí Gorali – Poľsko
* zagórzanskí Gorali – Poľsko
* [[Pieniny|pieninskí]] Gorali – Poľsko
* [[Spiš (región)|spišskí]] Gorali – Slovensko, Poľsko (severný Spiš, vrátane [[Zamagurie|Zamaguria]])
* slovenské enklávy:&lt;ref name=&quot;marek-2011&quot; /&gt;{{rp|397, 406}}
** na [[Liptov (región)|Liptove]]: obce [[Malé Borové]], [[Veľké Borové]], [[Huty]], [[Liptovská Lúžna]], [[Liptovská Teplička]]
** [[Pohorelá]]
** [[Lom nad Rimavicou]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Gorali | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/gorali | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-30}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Dudášová-Kriššáková | meno = Júlia | autor = | odkaz na autora = | titul = Goralské nárečia : odraz slovensko-poľských jazykových kontaktov na fonologickej rovine | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1993 | počet strán = 169 | url = | isbn = 80-224-0354-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hory a gorali v dejinách a kultúre poľsko-slovenského pohraničia (Podhalie, Spiš, Orava, Gorce, Pieniny) : medzinárodná vedecká konferencia, Krakov-Nowy Targ-Bukowina Tatrzańska, 21. – 24. október 2004 | vydanie = | vydavateľ = Podhalańska Państwowa Wyźsza Szkoła Zawodowa | miesto = Nowy Targ | rok = 2005 | počet strán = 158 | url = | isbn = 978-83-921589-6-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Hodorowicz | meno = Stanisław Andrzej | autor = | odkaz na autora = | titul = Słownik gwary górali Skalnego Podhala | vydanie = | vydavateľ = Podhalańska Państwowa Wyższa Szkoła Zawodowa | miesto = Nowy Targ | rok = 2005 | počet strán = 327 | url = | isbn = 978-83-921589-8-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Marek | meno = Miloš | autor = | odkaz na autora = | titul = Národnosti Uhorska : Vysokoškolský učebný text | vydanie = | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2011 | počet strán = | url = https://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/marek_skriptum.pdf#page=195 | isbn = 978-80-8082-470-9 | kapitola = 19. Poliaci. Gorali na severnom Slovensku | strany = 388{{--}}409 | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Andráš | meno = Matej | autor = | odkaz na autora = | titul = Severné hranice Slovenska : slovenskí Gorali | vydanie = 1 | vydavateľ = Kubko Goral | miesto = Bratislava | rok = 2007 | počet strán = 113 | url = | isbn = 978-80-88858-47-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Janicka-Krzywda | meno = Urszula | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultura ludowa Górali Zagórzańskich (praca zbiorowa) | vydanie = | vydavateľ = Oficyna Wydawnicza &quot;Wierchy&quot;. Centralny Ośrodek Turystyki Górskiej PTTK | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 487 | url = | isbn = 978-83-62473-38-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Beňušová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Huba | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = Peter Huba (historik) | priezvisko3 = Jesenský | meno3 = Miloš | autor3 = | odkaz na autora3 = Miloš Jesenský | priezvisko4 = Kontrik | meno4 = Alojz | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Kubica | meno5 = Peter | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = KULÁŠOVÁ, Erika; KULLOVÁ, Adela; LAUČÍKOVÁ, Katarína; ZUSKINOVÁ, Iveta | titul = Gorali : veľká kniha o Goraloch Oravy, Liptova a Kysúc | vydanie = 1 | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2013 | počet strán = 211 | url = | isbn = 978-80-8128-073-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Beňušová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Gorali na Orave | vydanie = | vydavateľ = Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava | miesto = V Dolnom Kubíne | rok = 2013 | počet strán = 160 | url = | isbn = 978-80-89564-03-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Dudášová-Kriššáková | meno = Júlia | autor = | odkaz na autora = | titul = Goralské nárečia z pohľadu súčasnej slovenskej jazykovedy | vydanie = 1 | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | miesto = V Prešove | rok = 2016 | počet strán = 247 | url = | isbn = 978-80-555-1714-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* RAVASZ, Ábel – KOVÁCS, Ľuboš – ZAMIŠKOVÁ, Anna. Atlas Goralov Slovenska. 1. vyd. Bratislava : VEDA: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2025. 159 s. &lt;nowiki&gt;ISBN 9788022421195&lt;/nowiki&gt;.

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20150416102957/http://www.zwiazek-podhalan.com/files/fck/Image/gorale_polscy/Gorale_polscy.jpg Mapa rozmiestnenia Goralov] (archív, 2015)
* [https://web.archive.org/web/20140223041126/http://www.zwiazek-podhalan.pl/grale_polscy/ Góralszczyzna Polska] – základné informácie o Goraloch, členenie {{pol icon}} (archív)

[[Kategória:Slovania]]
[[Kategória:Slováci]]
[[Kategória:Poliaci]]
[[Kategória:Národnostné menšiny]]</text>
      <sha1>a1zd835e3hc66rcu32y59j3fl8c33zb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jonas Hiller</title>
    <ns>0</ns>
    <id>70935</id>
    <revision>
      <id>8244668</id>
      <parentid>7436930</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:53:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Polandball 143</username>
        <id>289450</id>
      </contributor>
      <origin>8244668</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7201" sha1="szsu98zftcx9lwpfnqi4xt4aqd6uxcu" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista 
| Meno = Jonas Hiller
| Portrét = Jonas Hiller 2014-12-12.JPG
| Veľkosť obrázka = 
| Popis = [[Švajčiarsko|švajčiarsky]] [[ľadový hokej|hokejista]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1982|2|12}}
| Miesto narodenia = {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Felben-Wellhausen]], [[Švajčiarsko]]
| Rok1 = 2001
| Rok2 = 
| Pozícia = brankár 
| Lapačka = pravá ruka
| Výška = 188
| Tím = 
| Bývalé tímy = '''''[[NHL]]'''''&lt;br /&gt;[[Anaheim Ducks]]&lt;br /&gt;[[Calgary Flames]]&lt;br /&gt;
'''''[[National League A|NLA]]'''''&lt;br /&gt;[[HC Davos]]&lt;br /&gt;[[Lausanne HC]]
| Váha = 86
| Prezývka = 
| Draft = 
}}
'''Jonas Hiller''' (* [[12. február]] [[1982]]) je [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|švajčiarsky]] bývalý [[ľadový hokej|hokejový]] brankár. Naposledy hral za tím [[Anaheim Ducks]] v [[NHL]]. Nebol nikdy draftovaný do NHL.

== Klubový hokej ==
=== Začiatky ===
Svoj profesionálnu kariéru začal vo [[Švajčiarsko|švajčiarskej]] najvyššej súťaže za klub [[HC Davos]]. Tu odohral šesť sezón v ktorých získal tri majstrovské tituly za rok 2002, 2005 a 2007. Tiež v roku 2004 a 2006 získal Spenglerov pohár. Svoju poslednú a zároveň najlepšiu sezónu mal v roku 2006-07, keď získal svoj posledný ligový titul a v základnej časti odohral 44 zápasov a 28 z nich vyhral. V máji 2007 podpísal zmluvu s NHL tímom [[Anaheim Ducks]].   

=== Anaheim Ducks ===
Svoj prvý zápas v NHL odohral 30. septembra 2007, v zápase proti [[Los Angeles Kings]], v európskej tour v [[Londýn|Londýne]]. V zápase chytil 23 striel a inkasoval len raz pri výhre Anaheimu 4 - 1. 

Vedenie tímu mu začalo viac dôverovať a začal tvoril brankárskou dvojku z [[Jean-Sébastien Giguère|Jean-Sébastienom Giguèreom]] a vystriedal ruského brankára [[Ilia Nikolajevič Bryzgalov|Iliu Bryzgalova]] ktorý prestúpil do klubu [[Phoenix Coyotes]]. V tejto sezóne odchytal 23 zápasov, v ktorých vychytal 10 zápasov s priemerom  2,06 góla na zápas a dosiahol 92,7% úspešnosti zákrokov.

Svoj prvé čisté konto v NHL zaznamenal v sezóne [[NHL 2008/2009|2008-2009]] dňa 16. novembra 200á v zápase proti [[Los Angeles Kings]] kde chytil všetkých 29 striel. V tejto sezóne dostal dôveru od vedenia tímu a bol menovanou jednotkou na play-off. Dňa 16. apríla 2009 odchytal svoj prvý zápas v play-off proti [[San Jose Sharks]]. V tomto zápase chytil všetkých 35 striel a dosiahol svoje prvé čisté konto v play-off. V tejto sérii nastúpil na všetkých šesť zápasov a aj vďaka nemu postúpil do semifinále konferencii. V semifinále sa stretli s tímom [[Detroit Red Wings]] kde Jonas odchytal všetkých sedem zápasov ale s tímom nepostúpil do ďalšieho kola.

30. januára 2010 podpísal štvorročné predlženie zmluvy z Anaheimom do sezóny 2013-14. Ďalšieho dňa prestúpil Jean-Sébastien Giguère do [[Toronto Maple Leafs|Toronta Maple Leafs]] a Jonas sa stal istou jednotkou Anaheimu.   

== Reprezentácia ==
Tréner [[Ralph Krueger]] ho nominoval na [[Majstrovstvá sveta v hokeji 2006]] v [[Lotyšsko|lotyšskej]] [[Riga|Rige]], do bránky sa však nedostal, pretože všetky zápasy odchytala švajčiarska jednotka [[David Aebischer]]. Nosí reprezentačný dres číslo '''20'''.

== Trofeje a ocenenia ==
* účasť v NHL All-Star Games (2011)
* zisk švajčiarskej ligy [[National League A|NLA]] (2002, 2005 a 2007)
* zisk ocenenia [[National League A|NLA]] brankár roka (2004-2005)
* najužitočnejší hráč ligy [[National League A|NLA]] (2007-2008) 
* prvenstvo na turnaji Špenglerov pohár (2004)  
* účasť v All-Star tím na turnaji Špenglerovho pohára (2004,2005)

== Štatistika ==
=== Základná časť ===
{| BORDER=&quot;0&quot; CELLPADDING=&quot;0&quot; CELLSPACING=&quot;0&quot; width=&quot;95%&quot;
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;3&quot; bgcolor=&quot;#ffffff&quot; |  
! rowspan=&quot;99&quot; bgcolor=&quot;#ffffff&quot; |  
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; ALIGN=&quot;center&quot;
! Sezóna
! Tím
! Liga
! Z
! V
! P
! R
! PPP
! MIN
! IG
! ČK
! G/Z
! %
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2000–01
| [[HC Davos|Davos]]
| [[National League A|NLA]]
| 1
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2001–02
| Davos
| NLA
| 41
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2002–03
| Davos
| NLA
| 42
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2003–04
| [[HC Lausanne|Lausanne]]
| [[National League A|NLA]]
| 13
| 3
| 7
| 1
| —
| 709
| 42
| 1
| 3.55
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2003–04
| [[HC La Chaux-de-Fonds|La Chaux-de-Fonds]]
| [[National League B|NLB]]
| 1
| 0
| 1
| 0
| 0
| —
| 4
| 0
| 4.00
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2004–05
| Davos
| NLA
| 43
| 26
| 12
| 4
| —
| 2523
| 94
| 8
| 2.24
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2005–06
| Davos
| NLA
| 42
| 22
| 15
| 5
| —
| 2551
| 98
| 4
| 2.30
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2006–07
| Davos
| NLA
| 44
| 28
| 16
| 0
| —
| 2656
| 115
| 3
| 2.60
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 2007/2008|2007–08]]
| [[Anaheim Ducks]]
| [[National Hockey League|NHL]]
| 23
| 10
| 7
| —
| 1
| 1223
| 42
| 0
| 2.06
| 92,7
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2007–08
| [[Portland Pirates]]
| [[American Hockey League|AHL]]
| 6
| 3
| 2
| —
| 1
| 370
| 13
| 0
| 2.11
| 92,9
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 2008/2009|2008–09]]
| Anaheim Ducks
| NHL
| 46
| 23
| 15
| —
| 1
| 2486
| 99
| 4
| 2.39
| 91,9
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| [[NHL 2009/2010|2009–10]]
| Anaheim Ducks
| NHL
| 59
| 30
| 23
| —
| 4
| 3338
| 152
| 2
| 2.73
| 91,8
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 2010/2011|2010–11]]
| Anaheim Ducks
| NHL
| 49
| 26
| 16
| —
| 3
| 2672
| 114
| 5
| 2.56
| 92,4
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; | NHL celkovo
! 177
! 89
! 61
! —
! 9
! 9719
! 407
! 11
! 2.51
! 92,1
|}

=== Play-off ===
{| BORDER=&quot;0&quot; CELLPADDING=&quot;0&quot; CELLSPACING=&quot;0&quot; width=&quot;95%&quot;
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;3&quot; bgcolor=&quot;#ffffff&quot; |  
! rowspan=&quot;99&quot; bgcolor=&quot;#ffffff&quot; |  
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; ALIGN=&quot;center&quot;
! Sezóna
! Tím
! Liga
! Z
! V
! P
! MIN
! IG
! ČK
! G/Z
! %
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2003–04
| Lausanne
| NLA
| 4
| 4
| 0
| —
| 7
| 0
| 1.67
| —

|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2004–05
| Davos
| NLA
| 15
| 12
| 3
| —
| 34
| 0
| 2.19
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2005–06
| Davos
| NLA
| 15
| 9
| 6
| —
| 45
| 1
| 3.00
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2006–07
| Davos
| NLA
| 19
| 12
| 7
| 1138
| 39
| 3
| 2.05
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2008–09
| Anaheim Ducks
| NHL
| 13
| 7
| 6
| 807
| 30
| 2
| 2.23
| 94,3
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; | NHL celkovo
! 13
! 7
! 6
! 807
! 30
! 2
! 2.23
! 94,3
|}


{{Švajčiarske hokejové mužstvo na MS 2006}}

== Externé odkazy ==
* {{NHL hráči|id=8473972|meno=Jonas Hiller}}
* {{Ihdb hokej|id=62783|meno=Jonas Hiller}}

{{DEFAULTSORT:Hiller, Jonas}}
[[Kategória:Švajčiarski hokejisti]]
[[Kategória:Švajčiarski hokejoví brankári]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2006]]
[[Kategória:Hráči Anaheim Ducks]]
[[Kategória:Brankári v NHL]]
[[Kategória:Brankári Anaheim Ducks]]
[[Kategória:Brankári Calgary Flames]]</text>
      <sha1>szsu98zftcx9lwpfnqi4xt4aqd6uxcu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244669</id>
      <parentid>8244668</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:53:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Polandball 143</username>
        <id>289450</id>
      </contributor>
      <origin>8244669</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7205" sha1="0j0yvca2b07xh5sluw1y9akvbuek8tv" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista 
| Meno = Jonas Hiller
| Portrét = Jonas Hiller 2014-12-12.JPG
| Veľkosť obrázka = 
| Popis = [[Švajčiarsko|švajčiarsky]] [[ľadový hokej|hokejista]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1982|2|12}}
| Miesto narodenia = {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Felben-Wellhausen]], [[Švajčiarsko]]
| Rok1 = 2001
| Rok2 = 2020
| Pozícia = brankár 
| Lapačka = pravá ruka
| Výška = 188
| Tím = 
| Bývalé tímy = '''''[[NHL]]'''''&lt;br /&gt;[[Anaheim Ducks]]&lt;br /&gt;[[Calgary Flames]]&lt;br /&gt;
'''''[[National League A|NLA]]'''''&lt;br /&gt;[[HC Davos]]&lt;br /&gt;[[Lausanne HC]]
| Váha = 86
| Prezývka = 
| Draft = 
}}
'''Jonas Hiller''' (* [[12. február]] [[1982]]) je [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|švajčiarsky]] bývalý [[ľadový hokej|hokejový]] brankár. Naposledy hral za tím [[Anaheim Ducks]] v [[NHL]]. Nebol nikdy draftovaný do NHL.

== Klubový hokej ==
=== Začiatky ===
Svoj profesionálnu kariéru začal vo [[Švajčiarsko|švajčiarskej]] najvyššej súťaže za klub [[HC Davos]]. Tu odohral šesť sezón v ktorých získal tri majstrovské tituly za rok 2002, 2005 a 2007. Tiež v roku 2004 a 2006 získal Spenglerov pohár. Svoju poslednú a zároveň najlepšiu sezónu mal v roku 2006-07, keď získal svoj posledný ligový titul a v základnej časti odohral 44 zápasov a 28 z nich vyhral. V máji 2007 podpísal zmluvu s NHL tímom [[Anaheim Ducks]].   

=== Anaheim Ducks ===
Svoj prvý zápas v NHL odohral 30. septembra 2007, v zápase proti [[Los Angeles Kings]], v európskej tour v [[Londýn|Londýne]]. V zápase chytil 23 striel a inkasoval len raz pri výhre Anaheimu 4 - 1. 

Vedenie tímu mu začalo viac dôverovať a začal tvoril brankárskou dvojku z [[Jean-Sébastien Giguère|Jean-Sébastienom Giguèreom]] a vystriedal ruského brankára [[Ilia Nikolajevič Bryzgalov|Iliu Bryzgalova]] ktorý prestúpil do klubu [[Phoenix Coyotes]]. V tejto sezóne odchytal 23 zápasov, v ktorých vychytal 10 zápasov s priemerom  2,06 góla na zápas a dosiahol 92,7% úspešnosti zákrokov.

Svoj prvé čisté konto v NHL zaznamenal v sezóne [[NHL 2008/2009|2008-2009]] dňa 16. novembra 200á v zápase proti [[Los Angeles Kings]] kde chytil všetkých 29 striel. V tejto sezóne dostal dôveru od vedenia tímu a bol menovanou jednotkou na play-off. Dňa 16. apríla 2009 odchytal svoj prvý zápas v play-off proti [[San Jose Sharks]]. V tomto zápase chytil všetkých 35 striel a dosiahol svoje prvé čisté konto v play-off. V tejto sérii nastúpil na všetkých šesť zápasov a aj vďaka nemu postúpil do semifinále konferencii. V semifinále sa stretli s tímom [[Detroit Red Wings]] kde Jonas odchytal všetkých sedem zápasov ale s tímom nepostúpil do ďalšieho kola.

30. januára 2010 podpísal štvorročné predlženie zmluvy z Anaheimom do sezóny 2013-14. Ďalšieho dňa prestúpil Jean-Sébastien Giguère do [[Toronto Maple Leafs|Toronta Maple Leafs]] a Jonas sa stal istou jednotkou Anaheimu.   

== Reprezentácia ==
Tréner [[Ralph Krueger]] ho nominoval na [[Majstrovstvá sveta v hokeji 2006]] v [[Lotyšsko|lotyšskej]] [[Riga|Rige]], do bránky sa však nedostal, pretože všetky zápasy odchytala švajčiarska jednotka [[David Aebischer]]. Nosí reprezentačný dres číslo '''20'''.

== Trofeje a ocenenia ==
* účasť v NHL All-Star Games (2011)
* zisk švajčiarskej ligy [[National League A|NLA]] (2002, 2005 a 2007)
* zisk ocenenia [[National League A|NLA]] brankár roka (2004-2005)
* najužitočnejší hráč ligy [[National League A|NLA]] (2007-2008) 
* prvenstvo na turnaji Špenglerov pohár (2004)  
* účasť v All-Star tím na turnaji Špenglerovho pohára (2004,2005)

== Štatistika ==
=== Základná časť ===
{| BORDER=&quot;0&quot; CELLPADDING=&quot;0&quot; CELLSPACING=&quot;0&quot; width=&quot;95%&quot;
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;3&quot; bgcolor=&quot;#ffffff&quot; |  
! rowspan=&quot;99&quot; bgcolor=&quot;#ffffff&quot; |  
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; ALIGN=&quot;center&quot;
! Sezóna
! Tím
! Liga
! Z
! V
! P
! R
! PPP
! MIN
! IG
! ČK
! G/Z
! %
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2000–01
| [[HC Davos|Davos]]
| [[National League A|NLA]]
| 1
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2001–02
| Davos
| NLA
| 41
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2002–03
| Davos
| NLA
| 42
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2003–04
| [[HC Lausanne|Lausanne]]
| [[National League A|NLA]]
| 13
| 3
| 7
| 1
| —
| 709
| 42
| 1
| 3.55
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2003–04
| [[HC La Chaux-de-Fonds|La Chaux-de-Fonds]]
| [[National League B|NLB]]
| 1
| 0
| 1
| 0
| 0
| —
| 4
| 0
| 4.00
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2004–05
| Davos
| NLA
| 43
| 26
| 12
| 4
| —
| 2523
| 94
| 8
| 2.24
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2005–06
| Davos
| NLA
| 42
| 22
| 15
| 5
| —
| 2551
| 98
| 4
| 2.30
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2006–07
| Davos
| NLA
| 44
| 28
| 16
| 0
| —
| 2656
| 115
| 3
| 2.60
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 2007/2008|2007–08]]
| [[Anaheim Ducks]]
| [[National Hockey League|NHL]]
| 23
| 10
| 7
| —
| 1
| 1223
| 42
| 0
| 2.06
| 92,7
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2007–08
| [[Portland Pirates]]
| [[American Hockey League|AHL]]
| 6
| 3
| 2
| —
| 1
| 370
| 13
| 0
| 2.11
| 92,9
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 2008/2009|2008–09]]
| Anaheim Ducks
| NHL
| 46
| 23
| 15
| —
| 1
| 2486
| 99
| 4
| 2.39
| 91,9
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| [[NHL 2009/2010|2009–10]]
| Anaheim Ducks
| NHL
| 59
| 30
| 23
| —
| 4
| 3338
| 152
| 2
| 2.73
| 91,8
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| [[NHL 2010/2011|2010–11]]
| Anaheim Ducks
| NHL
| 49
| 26
| 16
| —
| 3
| 2672
| 114
| 5
| 2.56
| 92,4
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; | NHL celkovo
! 177
! 89
! 61
! —
! 9
! 9719
! 407
! 11
! 2.51
! 92,1
|}

=== Play-off ===
{| BORDER=&quot;0&quot; CELLPADDING=&quot;0&quot; CELLSPACING=&quot;0&quot; width=&quot;95%&quot;
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;3&quot; bgcolor=&quot;#ffffff&quot; |  
! rowspan=&quot;99&quot; bgcolor=&quot;#ffffff&quot; |  
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; ALIGN=&quot;center&quot;
! Sezóna
! Tím
! Liga
! Z
! V
! P
! MIN
! IG
! ČK
! G/Z
! %
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2003–04
| Lausanne
| NLA
| 4
| 4
| 0
| —
| 7
| 0
| 1.67
| —

|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2004–05
| Davos
| NLA
| 15
| 12
| 3
| —
| 34
| 0
| 2.19
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2005–06
| Davos
| NLA
| 15
| 9
| 6
| —
| 45
| 1
| 3.00
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot;
| 2006–07
| Davos
| NLA
| 19
| 12
| 7
| 1138
| 39
| 3
| 2.05
| —
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
| 2008–09
| Anaheim Ducks
| NHL
| 13
| 7
| 6
| 807
| 30
| 2
| 2.23
| 94,3
|- ALIGN=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; | NHL celkovo
! 13
! 7
! 6
! 807
! 30
! 2
! 2.23
! 94,3
|}


{{Švajčiarske hokejové mužstvo na MS 2006}}

== Externé odkazy ==
* {{NHL hráči|id=8473972|meno=Jonas Hiller}}
* {{Ihdb hokej|id=62783|meno=Jonas Hiller}}

{{DEFAULTSORT:Hiller, Jonas}}
[[Kategória:Švajčiarski hokejisti]]
[[Kategória:Švajčiarski hokejoví brankári]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2006]]
[[Kategória:Hráči Anaheim Ducks]]
[[Kategória:Brankári v NHL]]
[[Kategória:Brankári Anaheim Ducks]]
[[Kategória:Brankári Calgary Flames]]</text>
      <sha1>0j0yvca2b07xh5sluw1y9akvbuek8tv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Český Krumlov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>86906</id>
    <revision>
      <id>8244662</id>
      <parentid>8244201</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:38:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244662</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7416" sha1="8cia9uvp2vkwnaare93o0055geds1rt" xml:space="preserve">{{Whc}}
{{Infobox Česká obec
 | názov              = Český Krumlov
 | typ                = mesto
 | znak               = Cesky Krumlov CoA CZ.png
 | vlajka             = Flag of Český Krumlov.svg
 | obrázok            = Ceskykrumlov.JPG
 | popis              = [[Zámok Český Krumlov]] a štvrť Latrán s bývalým kostolom sv. Jošta.
 | ob.roz.pôs         = Český Krumlov
 | pov.ob             = Český Krumlov
 | krajina            = Čechy
 | rieka              = [[Vltava]]
 | nadmorská výška    = 492
 | zemepisná šírka    = 48,810833
 | zemepisná dĺžka    = 14,315278
 | najvyšší bod       = 
 | najvyšší bod výška = 
 | najvyšší bod šírka = 
 | najvyšší bod dĺžka = 
 | najnižší bod       = 
 | najnižší bod výška = 
 | najnižší bod šírka = 
 | najnižší bod dĺžka = 
 | rozloha            = 22,16
 | prvá zmienka       = 
 | starosta           = Dalibor Carda [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]]
 | UNESCO názov       = Historic Centre of Český Krumlov
 | UNESCO typ         = 
 | UNESCO rok         = 1992
 | UNESCO rozširenia  = 
 | UNESCO ohrozenie   = 
 | UNESCO číslo       = 617
 | UNESCO kritériá    = iv
 | PSČ                = 381 01
 | početč             = 10
 | početzsj           = 19
 | početk             = 6
 | NUTS5              = CZ0312 545392
 | adresa             = Městský úřad Český Krumlov&lt;br /&gt;nám. Svornosti 1&lt;br /&gt;381 01 Český Krumlov
 | email              = mail@mu.ckrumlov.cz
 | mapa               = 
 | popis mapy         = 
 | web                = www.mu.ckrumlov.cz
 | commons            = Český Krumlov
}}

'''Český Krumlov''' ({{deu}} ''Krumau an der Moldau'' alebo ''Krummau'') je [[Okres Český Krumlov|okresné]] mesto v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom kraji]] v [[Česko|Česku]]. Má približne 14 000 obyvateľov a preteká ním rieka [[Vltava]]. Mestská pamiatková rezervácia sa od roku [[1992]] nachádza na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO]].

== Dejiny ==
[[Súbor:Ceskykrumlov sloup.JPG|left|thumb|Morový stĺp na námestí]]
Prvá zmienka o meste je z roku [[1253]]. Meno Krumlov zrejme pochádza z nemeckého výrazu ''„krumme Aue“'' (krivý luh), ktorý odkazuje na polohu mesta medzi esovitými zákrutami rieky Vltavy. V prvej dochovanej zmienke sa Krumlov označuje ako ''Chrumbenowe'', v latinských listinách potom nesie meno ''Crumlovia'' alebo ''Crumlovium'', prívlastok Český sa k menu mesta začal pripájať v polovici [[15. storočia]], asi aby nedošlo k zámene s [[Moravský Krumlov|Moravským Krumlovom]].

[[Zámok Český Krumlov]] postavili už pred rokom [[1253]] krumlovskí páni v gotickom štýle. Po tom, ako v roku [[1302]] vymreli, pripadol zámok a krumlovské panstvo rodine Rosenbergovcov. V roku [[1602]] kúpil Krumlov cisár [[Rudolf II.]] Po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] dosadili [[Habsburgovci]] na mnohé miesta Čiech nových feudálov, verných kráľovskej dynastii. Pravdepodobne z tohto dôvodu daroval cisár [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] Krumlov [[Schwarzenbergovci|Schwarzenbergovcom]]. V roku [[1910]] malo mesto 8662 obyvateľov, z toho 7367 hovorilo po nemecky a 1295 po česky. V októbri/novembri [[1918]] pripadlo [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Po Mníchovskej dohode z roku [[1938]] až do roku [[1945]] patrilo k Nemeckej ríši (Hornému Rakúsku).

V roku [[1945]] bolo nemecké obyvateľstvo v dôsledku [[benešove dekréty|Benešových dekrétov]] prakticky kompletne vyhnané a Český Krumlov a jeho okolie boli osídlené prisťahovalcami, často z východu (napr. [[Slovensko|Slovenska]], [[Rumunsko|Rumunska]]).

== Pamiatky ==
[[Zámok Český Krumlov]] je po Pražskom hrade najrozsiahlejší zámocký areál v Česku. Pôvodne [[gotika|gotický]] hrad, prestavaný najmä v [[renesancia|renesančnom]] [[sloh]]u. Skladá sa z Dolného hradu (pôvodného Hrádku) s dominujúcou vežou a Horného hradu.

Most Na plášti je niekoľkoposchodové premostenie Jelenej záhrady. Spojuje zámok a zámockú záhradu. Bol postavený v roku [[1764]]. Zámocká záhrada bola založená v 2. polovici [[16. storočia]] vo francúzskom štýle, dlhá {{m|700|m}}, celková rozloha {{ha|10|m}}. Nachádza sa v nej Kaskádová fontána, [[barok]]ový [[letohrádok]] Belária. Doplnením je jedinečné barokové divadlo v otvorenej krajine s otáčavým  hľadiskom.

Vnútorné mesto je systém ulíc s pravidelným námestím nezmenený od doby založenia. Veľký počet zachovaných mestských domov v [[gotika|gotickom]], [[renesancia|renesančnom]], v menšej miere i v [[barok]]ovom štýle.

Mestská radnica je [[renesancia|renesančná]] [[stavba]] z 2. polovice [[16. storočia]], ktorá sa nachádza na námestí Svornosti. [[Kostol svätého Víta (Český Krumlov)|Kostol sv. Víta]] je [[gotika|gotický]] trojloďový [[kostol]] z rokov [[1408]] – [[1439]] na Kostelní ulici.

Časť mesta za riekou, severne od Vnútorného mesta a zároveň podhradie zámku sa nazýva [[Latrán]]. S Vnútorným mestom je spojený dreveným Lazebnickým mostom. Obsahuje veľké množstvo menších gotických domov. Mestské hradby pochádzajú z [[15. storočia]] a reprezentujú dnešnú podobu hradieb obopínajúcich Latrán. Z mestských brán sa zachovala len Budějovická brána. Plešivec je názov historickej časti predmestia, ktorá je vyhlásená za samostatnú mestskú pamiatkovú zónu.

Kostol sv. Jošta je pôvodný gotický kostol, často prestavovaný, od [[20. storočia]] využívaný ako obytný dom a dnes [[múzeum]] bábok.

== Osobnosti ==
* [[Egon Schiele]] (* [[1890]] – † [[1918]]), rakúsky expresionistický maliar a grafik
* [[Petr Muk]] (* [[1965]] – † [[2010]]), český spevák a hudobník
* [[Judita Hansman]] (* [[1967]]), slovenská divadelná, dabingová a filmová herečka

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Nemecko}} [[Hauzenberg]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Spojené kráľovstvo}} [[Llanwrtyd Wells]], [[Veľká Británia]]
* {{flagicon|Rakúsko}} [[Linz]], [[Rakúsko]]
* {{flagicon|USA}} [[Miami Beach]], [[Spojené štáty americké|USA]]
* {{flagicon|Nemecko}} [[Passau]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Taliansko}} [[San Gimignano]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|Slovinsko}} [[Slovenj Gradec]], [[Slovinsko]]
* {{flagicon|Rakúsko}} [[Vöcklabruck]], [[Rakúsko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v Česku]]
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Český Krumlov}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.mu.ckrumlov.cz Oficiálna stránka mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050208095917/http://www.mu.ckrumlov.cz/ |date=2005-02-08 }}
* [http://www.virtualczech.cz/kraj-jihocesky/376-cesky-krumlov-01-zamek Virtuálna prehliadka]

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;Súbor:Cesky Krumlov 01.jpg|Pohľad na Český Krumlov zo zámku
Súbor:Cesky Krumlov - panorama.jpg|Panoráma mesta
Súbor:Egon Schiele 039.jpg|Egon Schiele
Súbor:Ceskykrumlov radnice.JPG|Radnica
&lt;/gallery&gt;

{{obce okresu Český Krumlov}}
{{Svetové dedičstvo - Česko}}

[[Kategória:Český Krumlov| ]]
[[Kategória:Mestá v Česku]]
[[Kategória:Okresné mestá v Česku]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie v Česku]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Česku]]</text>
      <sha1>8cia9uvp2vkwnaare93o0055geds1rt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bantuské jazyky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>89013</id>
    <revision>
      <id>8244847</id>
      <parentid>7827333</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:36:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34328-40</username>
        <id>297680</id>
      </contributor>
      <origin>8244847</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3130" sha1="1v2xfw14q8cyktmt5c8od519l5b72q0" xml:space="preserve">[[Image:African language families en.svg|right|thumb|250px|Rozšírenie bantuských jazykov (oranžovo)]]

'''Bantuské jazyky'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = bantuské jazyky | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/bantuske-jazyky | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;bantuský. in: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''jazyky bantu'''&lt;ref&gt;bantu. in: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, '''bantu'''&lt;ref name=Šal&gt;bantu. in: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 149&lt;/ref&gt;, '''bantuština'''&lt;ref name=Šal/&gt;) je skupina asi 300 afrických černošských jazykov a nárečí (napr. [[zuluština]], [[swahilčina]], [[tongčina (Malawi)]], [[tongčina (Zambia)]], [[kikujčina]] a i.). Je to zďaleka najväčšia podskupina [[benue-konžské jazyky|benue-konžských jazykov]], čo je podskupina [[nigersko-konžské jazyky|nigersko-konžskej rodiny]]. 

Bantuské jazyky sa vyznačujú triednymi predponami pri podstatných menách. 

== Guthrieho klasifikácia ==
[[Súbor:Bantu_zones.png|náhľad|Rozdelenie zón podľa Guthrieho klasifikácie]]

Prvé rozdelenie bantuských jazykov do geografických zón urobil v roku [[1948]] [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] [[Malcolm Guthrie]] (1903{{--}}1972). Z genealogického hľadiska sa dá považovať za platnú v Guthrieho rozdelení iba [[zóna]] S. Na základe fonetickej podobnosti sú zóny zoskupené na severozápadnú (A-C a z časti D) a centrálnu skupinu (D-S).

;Severozápadna skupina
* Zóny A, B, C{{--}}162 jazykov, 13 mil. hovoriacich

;Centrálna skupina
* Zóny D, E, F, G, H, J, K, L, M, N, P, R, S{{--}}321 jazykov, 269 mil. hovoriacich

== Zoznam bantuských jazykov ==
Uvedené sú najpočetnejšie jazyky (podľa počtu hovoriacich).

'''[[Lingua_franca_(dorozumievací_jazyk)|Lingua franca]]'''
* [[swahilčina]] (75-80 mil.)
'''[[Angola]]'''
* [[ovimbundu]] (umbundu) (4 mil.)
* [[kimbundu]] (mbundu v užšom zmysle) (3 mil.)
'''[[Botswana]]'''
* [[tswančina]] (1 mil.) 
'''[[Burundi]]'''
* [[rundčina]] (kirundu) (5 mil.)
'''[[Demokratická republika Kongo]]'''
* [[lingalčina]] (lingala) (9 mil.)
* [[lubčina]] (luba) (6,5 mil.)
* [[monokutubčina]] (monokituba, munukutuba, kituba) (4,5 mil.)
'''[[Južná Afrika]]'''
* [[zuluština]] (10 mil.)
* [[xhoština]] (8 mil.)
* [[sothčina]] (4 mil.)
'''[[Keňa]]'''
* [[kikujčina]] (kikuju) (7 mil.)
* [[luhja]] (5,4 mil.)
'''[[Malawi (štát)|Malawi]]'''
* [[čeva]] (ňandža, maravi, čičeva) (7 mil.)
'''[[Mozambik]]'''
* [[makua]] (5 mil.)
* [[tsongčina]] (tsonga) (1,7 mil.)
'''[[Rwanda]]'''
* [[rwandčina]] (7 mil.)
'''[[Tanzánia]]'''
* [[sukuma]] (5,5 mil.)
'''[[Uganda]]'''
* [[gandčina]] (ganda, lugandčina, luganda) (4 mil.)
'''[[Zambia]]'''
* [[bembčina]] (bemba) (3,3 mil.)
'''[[Zimbabwe]]'''
* [[šončina]] (11 mil.)

{{Portál|Afrika|Africký}}

{{Jazykový výhonok}}

[[Kategória:Bantuské jazyky| ]]</text>
      <sha1>1v2xfw14q8cyktmt5c8od519l5b72q0</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244851</id>
      <parentid>8244847</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:37:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34328-40</username>
        <id>297680</id>
      </contributor>
      <origin>8244851</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3163" sha1="kpqm2gxpfljfr58vvdh8frqzw7qvnib" xml:space="preserve">[[Image:African language families en.svg|right|thumb|250px|Rozšírenie bantuských jazykov (oranžovo)]]

'''Bantuské jazyky'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = bantuské jazyky | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/bantuske-jazyky | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;bantuský. in: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''jazyky bantu'''&lt;ref&gt;bantu. in: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;, '''bantu'''&lt;ref name=Šal&gt;bantu. in: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 149&lt;/ref&gt;, '''bantuština'''&lt;ref name=Šal/&gt;) je skupina asi 300 afrických černošských jazykov a nárečí (napr. [[zuluština]], [[swahilčina]], [[tongčina (Malawi)]], [[tongčina (Zambia)]], [[kikujčina]] a i.). Je to zďaleka najväčšia podskupina [[benue-konžské jazyky|benue-konžských jazykov]], čo je podskupina [[nigersko-konžské jazyky|nigersko-konžskej rodiny]]. 

Bantuské jazyky sa vyznačujú triednymi predponami pri podstatných menách. 

== Guthrieho klasifikácia ==
[[Súbor:Bantu_zones.png|náhľad|Rozdelenie zón podľa Guthrieho klasifikácie]]

Prvé rozdelenie bantuských jazykov do geografických zón urobil v roku [[1948]] [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] [[Malcolm Guthrie]] (1903{{--}}1972). Z genealogického hľadiska sa dá považovať za platnú v Guthrieho rozdelení iba [[zóna]] S. Na základe fonetickej podobnosti sú zóny zoskupené na severozápadnú (A-C a z časti D) a centrálnu skupinu (D-S).

;Severozápadna skupina
* Zóny A, B, C{{--}}162 jazykov, 13 mil. hovoriacich

;Centrálna skupina
* Zóny D, E, F, G, H, J, K, L, M, N, P, R, S{{--}}321 jazykov, 269 mil. hovoriacich

== Zoznam bantuských jazykov ==
Uvedené sú najpočetnejšie jazyky (podľa počtu hovoriacich).

'''[[Lingua_franca_(dorozumievací_jazyk)|Lingua franca]]'''
* [[swahilčina]] (75-80 mil.)
'''[[Angola]]'''
* [[ovimbundu]] (umbundu) (4 mil.)
* [[kimbundu]] (mbundu v užšom zmysle) (3 mil.)
'''[[Botswana]]'''
* [[tswančina]] (1 mil.) 
'''[[Burundi]]'''
* [[rundčina]] (kirundu) (5 mil.)
'''[[Demokratická republika Kongo]]'''
* [[lingalčina]] (lingala) (9 mil.)
* [[lubčina]] (luba) (6,5 mil.)
* [[monokutubčina]] (monokituba, munukutuba, kituba) (4,5 mil.)
'''[[Južná Afrika]]'''
* [[zuluština]] (10 mil.)
* [[xhoština]] (8 mil.)
* [[sothčina]] (4 mil.)
'''[[Keňa]]'''
* [[kikujčina]] (kikuju) (7 mil.)
* [[luhja]] (5,4 mil.)
'''[[Malawi (štát)|Malawi]]'''
* [[čeva]] (ňandža, maravi, čičeva) (7 mil.)
'''[[Mozambik]]'''
* [[makua]] (5 mil.)
* [[tsongčina]] (tsonga) (1,7 mil.)
'''[[Rwanda]]'''
* [[rwandčina]] (7 mil.)
'''[[Tanzánia]]'''
* [[sukuma]] (5,5 mil.)
'''[[Uganda]]'''
* [[gandčina]] (ganda, lugandčina, luganda) (4 mil.)
'''[[Zambia]]'''
* [[bembčina]] (bemba) (3,3 mil.)
'''[[Zimbabwe]]'''
* [[šončina]] (11 mil.)

== Referencie ==
{{referencie}}

{{Portál|Afrika|Africký}}

{{Jazykový výhonok}}

[[Kategória:Bantuské jazyky| ]]</text>
      <sha1>kpqm2gxpfljfr58vvdh8frqzw7qvnib</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Predná India</title>
    <ns>0</ns>
    <id>94814</id>
    <revision>
      <id>8244829</id>
      <parentid>8243782</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:00:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>z tohto teda vobec ne je jasne, ktory zdroj vyuziva ktoru definiciu a patrilo by sem {{BRR}}, ale nebudem ho tam davat. Hodilo by sa to tak ci tak cele prepisat do citatelnejsej podoby</comment>
      <origin>8244829</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4981" sha1="6o2zu10jwe4l6fgm38ovjexy99rc3ce" xml:space="preserve">[[File:India_Geology_Zones.jpg|náhľad|Na tejto mape Predná India v užšom zmysle (t. j. územie južne od Indogangskej nížiny) zhruba zodpovedá celému bledočervenému a fialovému územiu, pokiaľ sa nachádza južne od širokého žltého územia na severe Indie (žlté územie zhruba reprezentuje Indogangskú nížinu).]]
[[Súbor:Indian Subcontinent (orthographic projection).svg|náhľad|Jedno z možných vymedzení Indického subkontinentu, čiže Prednej Indie v širšom zmysle.]]
'''Predná India'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt;&lt;ref name=MEZPi/&gt; (iné názvy: '''Indický polostrov'''&lt;ref name=MEZPi/&gt; alebo zastarano ''Hindustan'', ''Hindustán'', ''Hindostan'' či ''Hindostán''&lt;ref&gt;Hindustam. in: Slovenský náučný slovník I 1932. 1932. S. 127&lt;/ref&gt;&lt;ref name=O&gt;Hindostán. in: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí, Časť 11. 1897.  S. 301&lt;/ref&gt;; angl. ''Indian Peninsula'' alebo zastarano ''Hither India''&lt;ref name=Pope&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Pope | meno = George Uglow | autor = | odkaz na autora = | titul = A Text Book of Indian History; with ... notes ... and ... indexes. ... With sixteen maps | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1871 | počet strán = 576 | url = https://books.google.sk/books?id=Np25ZGphVFcC&amp;printsec=frontcover&amp;dq=inauthor:%22George+Uglow+Pope%22+text+book+indian&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q=Hither%20India&amp;f=false| isbn = | kapitola = | strany = 19| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FARTHER INDIA. | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/1931/03/20/archives/farther-india.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 1931-03-20 | dátum prístupu = 2025-11-23 }}&lt;/ref&gt;, ''Hindustan''&lt;ref name=Pope/&gt; či ''Hindostan'') je [[polostrov]] v južnej [[Ázia|Ázii]]:&lt;ref&gt;heslá Predná India (str. 389) a Dekanská plošina (str. 122). in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;KUCHAŘ, K., BOROVÝ, R. Celým svetom - zemepisné a politické prehľady krajín sveta. Bratislava: Osveta, 1961, S. 284&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hindustan Peninsula (in: Great Soviet Encyclopaedia) | url = https://encyclopedia2.thefreedictionary.com/Hindustan+Peninsula | vydavateľ = encyclopedia2.thefreedictionary.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-22 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt; Vorderindien. In: Brockhaus - die Enzyklopädie, digital. [2 CD-ROM] Mannheim : Bibliographisches Institut &amp; F. A. Brockhaus, 2003. ISBN 978-3-7653-9377-8.&lt;/ref&gt;  
* V užšom, presnejšom zmysle je polostrov Pevná India pevninské územie štátu [[India]] južne od [[Indogangská nížina|Indogangskej nížiny]] (alebo alternatívne južne od myslenej čiary spájajúcej deltu [[Indus]]u s deltou [[Ganga|Gangy]]) a je teda prevažne zhodný s [[Dekanská plošina|Dekanskou plošinou v širšom zmysle]] (ale na rozdiel od nej zahŕňa aj pobrežné oblasti štátu India).
* V širšom, menej presnom zmysle je polostrov Predná India zhodný s [[Indický subkontinent|Indickým subkontinentom]], čo znamená, že zahŕňa nielen Prednú Indiu v užšom zmysle, ale aj [[Indogangská nížina|Indogangskú nížinu]] (a podľa niektorých definícií aj [[Himaláje]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chapter 2 - Indian Subcontinent: Geomorphic and Geophysical Traits | url = https://www.sciencedirect.com/science/chapter/monograph/abs/pii/B9780128098394000023 | vydavateľ = sciencedirect.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-22 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;), čiže presahuje územie štátu India.

Polostrov Predná India definovaný ako územie južne od Indogangskej nížiny zaberá asi 2/3 územia Indie. Z juhozápadu, juhu a juhovýchodu ho obklopuje [[Indický oceán]]. Má rozlohu asi 2,088 mil. km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;.&lt;ref name=MEZPi&gt;Predná India. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977. S. 389&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 06.07.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Geografický výhonok}}

[[Kategória:Polostrovy Ázie]]</text>
      <sha1>6o2zu10jwe4l6fgm38ovjexy99rc3ce</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štátny jazyk</title>
    <ns>0</ns>
    <id>95058</id>
    <revision>
      <id>8244745</id>
      <parentid>8215701</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T02:32:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244745</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42562" sha1="ce1vsk5zezv38gchsjt2pv10rpmbiwk" xml:space="preserve">'''Štátny jazyk''' je pojem so spornou definíciou, ktorý najčastejšie znamená buď jednoducho celoštátny [[úradný jazyk]], alebo jazyk so štátnointegratívnou a symbolickou funkciou, ktorý sa záväzne musí používať v určitých zákonmi stanovených (nie nevyhnutne len úradných) komunikačných sférach daného štátu. Podrobnosti o definíciách pozri nižšie.

Na Slovensku sa pojem štátny jazyk používa v [[ústava|ústave]] a v [[zákon o štátnom jazyku|zákone o štátnom jazyku]] a štátnym jazykom je konkrétne [[slovenský jazyk]].

== Definícia ==
Pojem štátny jazyk môže mať najmä tieto rôzne vymedzenia:

1. Najčastejšie sa štátnym jazykom myslí jednoducho celoštátny [[úradný jazyk]]; v užšom zmysle len ak je stanovený len jeden takýto jazyk, resp. ak je cieľom presadiť v celom štáte používanie jediného jazyka.&lt;ref&gt;štátny. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Metzler&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Glück | meno = Helmut | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rödel | meno2 = Michael | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Metzler Lexikon Sprache | vydanie = 5| vydavateľ = J.B. Metzler | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 814 | url = | isbn = 978-3-476-02641-5 | kapitola = | strany = 37, 667| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=NESČ&gt;Marián Sloboda (2017): ÚŘEDNÍ JAZYK. In: Petr Karlík, Marek Nekula, Jana Pleskalová (eds.), CzechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny.
URL: https://www.czechency.org/slovnik/ÚŘEDNÍ JAZYK (prístup: 24. 6. 2024)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Gupta/&gt;&lt;ref&gt;jazyk. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/jazyk | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | dátum vydania = 2018-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-24 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Lee/&gt;&lt;ref name=MK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štátny jazyk | url = https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/ | vydavateľ = Ministerstvo kultúry SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;BENŽA, Mojmír. Malý etnopolitický slovník. Bratislava: Zing Print, 2005. S. 26, 27, 32, 34&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;jazyk štátny. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Piaček | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kravčík | meno2 = Miloš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia | url = https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/jazyk_statny.html | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = államnyelv – Magyar Katolikus Lexikon | url = https://lexikon.katolikus.hu/A/%C3%A1llamnyelv.html | vydavateľ = lexikon.katolikus.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;MARTINCOVÁ, O. k některým aspektům jazykového zákona z r. 1920. in: Mislovičová, S. (ed.). Jazyk a jazykoveda v pohybe. Bratislava: Veda. 2008. S. 138 [https://www.juls.savba.sk/attachments/pub_jazyk_a_jazykoveda_v_pohybe/jazyk_a_jazykoveda_v_pohybe.pdf] &lt;/ref&gt;&lt;ref name=Kľúčové/&gt; 
&lt;br&gt;Niekedy sa takto chápaný štátny jazyk obmedzuje len na tzv. vnútorný štátny jazyk (t. j. štátny jazyk používaný vnútri štátu), inokedy zahŕňa aj tzv. vonkajší štátny jazyk (t. j. jazyk používaný vo vzťahu k zahraničným štátnym orgánom), pričom vnútorný štátny jazyk sa môže (sčasti) odlišovať od vonkajšieho štátneho jazyky - napríklad vo [[Uhorsko|vlastnom Uhorsku]] bola koncom 19. storočia vnútorným štátnym jazykom (de iure od roku 1868) [[maďarčina]], ale vonkajšími štátnymi jazykmi boli maďarčina, [[nemčina]] a [[francúzština]]{{#tag:ref|Alternatívne sa označenia vnútorný a vonkajší vo vzťahu k úradnému (prípadne aj štátnemu) jazyku vzťahujú na to, či sa daný jazyk používa vnútri orgánov alebo v ich styku so stránkami.|group=pozn}}. Porovnaj aj nižšie uvedenú Haarmannovu definíciu.&lt;ref name=Metzler/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Poray-Madeyski | meno = Stanislaw | autor = | odkaz na autora = | titul = Die deutsche Staatssprache oder Oesterreich ein deutscher Staat | vydanie = | vydavateľ = Selbstverlage | miesto = | rok = 1884 | počet strán = 179 | url = https://books.google.sk/books?id=maS7UwRnwXQC&amp;printsec=frontcover&amp;dq=Staatssprache&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q=Staatssprache&amp;f=false| isbn = | kapitola = I| strany =25-27 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Lee&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Lee | meno = Yeounsuk | autor = | odkaz na autora = | titul = The Ideology of Kokugo (Nationalizing Language in Modern Japan) | vydanie = | vydavateľ = University of Hawaii Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 288 | url = https://books.google.sk/books?id=54wBEAAAQBAJ&amp;pg=PA185&amp;lpg=PA185&amp;dq=%22innere+Staatssprache%22&amp;source=bl&amp;ots=Lw70VxrQWL&amp;sig=ACfU3U3Zgr4MtZHinY4PbRh21z18pWfgig&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwi1s6HdkYOHAxUp_rsIHX4HAVkQ6AF6BAgLEAM#v=onepage&amp;q=%22innere%20Staatssprache%22&amp;f=false| isbn = 978-0-8248-3761-7 | kapitola = | strany = 185-187| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Haar/&gt; 
&lt;br&gt;Z iného hľadiska sa v minulosti niekedy pojem štátny jazyk obmedzoval buď len na jazyk úradných písomností&lt;ref&gt;állam-nyelv. In: A Pallas nagy lexikona [https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-pallas-nagy-lexikona-2/a-a-13/allam-nyelv-DD6/]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=MadI/&gt;, alebo naopak len na hovorený úradný jazyk (najmä parlamentov a súdov)&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Göttingische Anzeigen von gelehrten Sachen (Der zweyte Band, auf das Jahr 1798) | vydanie = | vydavateľ = gedruckt bey Johann Christian Dieterich | miesto = | rok = 1798 | počet strán = 2 | url = https://books.google.sk/books?id=1dJbAAAAcAAJ&amp;pg=PA1270&amp;dq=%22Staatssprache%22&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwj57tb2t4OHAxX8hv0HHeXEA-4Q6AF6BAgIEAI#v=onepage&amp;q=%22Staatssprache%22&amp;f=false| isbn = | kapitola = | strany = 1270| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Gierl | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Geschichte als präzisierte Wissenschaft (Johann Christoph Gatterer und die Historiographie des 18. Jahrhunderts im ganzen Umfang) | vydanie = | vydavateľ = frommann-holzboog Verlag | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 458 | url = https://books.google.sk/books?id=UF4th7Bgn9kC&amp;pg=PA154&amp;dq=Staatssprache+Urkundensprache&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwj10oXruIOHAxVynP0HHYPuBAsQ6AF6BAgIEAI#v=onepage&amp;q=Staatssprache%20Urkundensprache&amp;f=false| isbn = 978-3-7728-2568-2 | kapitola = | strany = 154| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Staatssprache. In: Das große Conversations-Lexicon für die gebildeten Stände. 2,9, Abtheilung 2: O bis Z ; Bd. 9, Sidney (Biogr.) - Staël-Holstein. 1852. S. 1290&lt;/ref&gt;,  alebo len na jazyk, ktorý musia ovládať orgány štátu (pričom styk s občanmi môže byť v inom jazyku)&lt;ref name=MadI/&gt;&lt;ref name=DSS/&gt;, alebo len na jazyk právnych predpisov, zmlúv štátu a vojenských nariadení&lt;ref name=MadI/&gt;&lt;ref name=DSS/&gt;.
&lt;br&gt;Príklady konkrétnych podrobnejších definícií štátneho jazyka chápaného (približne alebo presne) ako celoštátny úradný jazyk sú:
* [[Harald Haarmann|H. Haarmann]] o štátnom jazyku (nem. Staatssprache) uvádza: ''Princíp štátneho jazyka ... hovorí, že v dotyčnom štáte je oficiálnym (inštitucionálnym) komunikačným médiom jeden jazyk, a to tak v rámci regionálnych a nadregionálnych inštitúcií, ako aj v styku vládnych pracovísk so zahraničnými štátmi. Toto usporiadenie platí pre úradný písomný styk a pre hovorený jazyk vo verejnom živote.''&lt;ref name=Haar&gt;Haarmann, H.: (1993) Die Sprachenwelt Europas. S. 89 a nasl. citovaný in: HILDEBRANDT, S. Relevanz von Mehrsprachigkeit und interkultureller
Kompetenzentwicklung in der deutsch-polnischen Grenzregion. Dissertation. 2012 [https://rosdok.uni-rostock.de/file/rosdok_disshab_0000000844/rosdok_derivate_0000004895/Dissertation_Hildebrandt_2012.pdf] S. 23&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Haarmann | meno = Harald | autor = | odkaz na autora = | titul = Soziologie und Politik der Sprachen Europas | vydanie = | vydavateľ = Deutscher Taschenbuch-Verlag | miesto = | rok = 1975 | počet strán = 435 | url = https://books.google.sk/books?id=pm5JAAAAYAAJ&amp;q=Staatssprache+%22besagt,+da%C3%9F+eine+Sprache%22&amp;dq=Staatssprache+%22besagt,+da%C3%9F+eine+Sprache%22&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwi_2uGgi_eGAxWy-QIHHfMRBJIQ6AF6BAgJEAI| isbn = 978-3-423-04161-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* V právnej teórii medzivojnového Česko-Slovenska sa štátny jazyk chápal ako jazyk štátnych orgánov a podnikov používaný pri výkone štátnej moci, ktorá bola na ne prenesená, pokiaľ nejaké predpisy neustanovovali inak. Presné znenie definície bolo takéto: národný jazyk je ''jazyk, ktorým hovoria - telefonujú - i píšu - telegrafujú, tlačia, razia mince, označujú budovy, úradovne i hnuteľné predmety svojho úradovania, činia verejné vyhlášky - štátne úrady, ústavy, podniky, orgány [,] vykonávajúc časť štátnej moci výkonnej na ne prenesenú [,] zásadne, t. j. pokiaľ... nie je predpísané [inak]''&lt;ref&gt;BRENDLER, B. Náš jazykový zákon - příspěvek k jeho výkladu. Praha: Nákladem Tiskového odboru Československé národní demokracie, 1920. S. 5.&lt;/ref&gt;. 
* V právnej teórii súčasného Rakúska sa štátny jazyk (Staatssprache) chápe nasledovne: ''V pojme 'štátny jazyk' sú obsiahnuté všetky štátne orgány - v organizačnom a funkčnom zmysle - v styku medzi sebou a v styku so stránkami; štátny jazyk je teda oficiálny jazyk zákonodarstva, súdnictva a [verejnej] správy. V tomto zmysle spadajú pod súhrnný pojem štátny jazyk v zmysle § 8 rakúskej spolkovej ústavy najmä 'jazyk súdov'..., 'úradný jazyk' [verejnej] správy a tiež 'rokovací jazyk' všeobecných zastupiteľských zborov ... a 'jazyk vyhlasovania' v zbierkach zákonov''...&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Merten/Papier | odkaz na autora = | titul = Handbuch der Grundrechte in Deutschland und Europa (Band VII/1: Grundrechte in Österreich) | vydanie = | vydavateľ = C.F. Müller GmbH | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 949 | url = https://books.google.sk/books?id=okTVBQAAQBAJ&amp;pg=PA833&amp;dq=Staatssprache&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiq4-SV64GHAxX0hv0HHUNKAeU4ChDoAXoECAYQAg#v=onepage&amp;q=Staatssprache&amp;f=false| isbn = 978-3-8114-4424-9 | kapitola = | strany = 833| jazyk = }}&lt;/ref&gt;. 
* Koncom 19. storočia [[Stanisław Madeyski-Poray]] publikoval prácu zhrňujúcu vtedajšie spory o definíciu štátneho jazyka v parlamente [[Predlitavsko|rakúskej časti habsburskej monarchie]] (ktorých výsledkom mimochodom napokon bolo, že pojem štátny jazyk sa až do zániku habsburskej monarchie v právnych predpisoch jej rakúskej časti vôbec nevyskytoval). Všetky definície síce zodpovedali alebo sa blížili k definícii štátneho jazyka ako celoštátneho úradného jazyka, ale pokiaľ ide o podrobnosti, autor konštatoval, že konkrétna definícia je sporná a je teda možné uviesť len abstraktnú súhrnnú definíciu, ktorá znie, že ''štátny jazyk je ten jazyk, v ktorom dochádza k vonkajšiemu vyjadreniu štátnych funkcií''.&lt;ref name=MadI&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Poray-Madeyski | meno = Stanislaw | autor = | odkaz na autora = | titul = Die deutsche Staatssprache oder Oesterreich ein deutscher Staat | vydanie = | vydavateľ = Selbstverlage | miesto = | rok = 1884 | počet strán = 179 | url = https://books.google.sk/books?id=maS7UwRnwXQC&amp;printsec=frontcover&amp;dq=Staatssprache&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q=Staatssprache&amp;f=false| isbn = | kapitola = I| strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.


2. Niekedy sa štátnym jazykom myslí (a) jazyk, ktorý je v danom štáte veľmi často používaný (resp. veľmi rozšírený), a/alebo (b) jazyk, ktorý má (spravidla de iure pridelené) privilegované, jedinečné postavenie v celom štáte resp. funkciu symbolu štátu a štátnointegratívnu funkciu. V tomto zmysle štátny jazyk zodpovedá najmä (pôvodne primárne anglickému) termínu [[národný jazyk]] (angl. national language), ale platí to len pre tie významy výrazu národný jazyk (porov. v článku [[národný jazyk]]), ktoré sa vzťahujú na štát ako celok (národ chápaný ako celý štát, politický národ) a nie na napr. na etniká (etnicky chápaný národ). Štátny/národný jazyk v tomto význame (teda význame č. 2) môže v praxi znamenať najmä:
:i) veľmi málo, viac-menej len formálne používaný jazyk (porov. napríklad dole uvedený význam č. 5) a je teda opakom pojmu úradný jazyk (táto možnosť platí len pre vyššie uvedený bod (b) ), alebo
:ii) pojem širší než úradný jazyk, pretože zahŕňa tak úradný jazyk (jazyk verejnej správy, súdov a právnych predpisov), ako aj jazyk sociálnej a kultúrnej komunikácie daného štátu, alebo
:iii) de facto prvý, čiže primárny, úradný jazyk (zatiaľ čo druhý, čiže sekundárny, úradný jazyk sa v danom štáte de iure označuje názvom úradný jazyk), alebo 
:iv) celoštátny úradný jazyk (tento význam ale je tomto článku a často v literatúre považovaný za osobitný význam - porov. vyššie). 
Takto chápaným štátnym/národným jazykom (čiže veľmi rozšíreným a/alebo privilegovaným jazykom štátu resp. jazykom ako symbolom štátu) je napríklad [[angličtina]] v USA a [[nemčina]] v Nemecku - v oboch prípadoch de facto, nie de iure. Ako príklady vyššie spomínaného rozlišovania pojmov štátny/národný jazyk a úradný jazyk možno spomenúť [[Filipíny]], ktoré majú [[filipínčina|filipínčinu]] ako štátny/národný jazyk (angl. national language) a filipínčinu a angličtinu ako úradné jazyky, či [[Singapur]], ktorý má [[malajčina|malajčinu]] ako štátny/národný jazyk (angl. national language) a malajčinu, angličtinu, čínštinu a tamilčinu ako úradné jazyky. Podobne Kirgizsko má [[kirgizština|kirgizštinu]] ako štátny jazyk (kirg. mamlekettik til, rus. gosudarstvennyj jazyk) a ruštinu ako úradný jazyk. Menšinové jazyky Kirgizsko mimochodom označuje názvom národné jazyky, ide teda o pekný príklad situácie, kde pojmy štátny jazyk a národný jazyk neznamenajú to isté. Ojedinele môže mať štát viacero štátnych/národných jazykov (ale vždy ich je malý počet), napríklad Nigéria ich má tri - [[hauština]], [[jorubčina]] a [[iboština]]. Tento význam termínu štátny jazyk je preberaný aj v článku [[národný jazyk]].&lt;ref name=NESČ/&gt;&lt;ref name=Rah&gt;RAHMONOVÁ, N. Stredná Ázia po roku 1991: Jazyková situácia a politika. In: Jazykovedný časopis 1 2012. S. 55-56&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Kr&gt;KRUPA, V., ONDREJOVIČ, S. K spôsobom regulovania rozvoja jazyka. In: Jazykovedný časopis 1-2 1998. S. 81-89&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Gupta/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Meyer | meno = Paul Georg | autor = | odkaz na autora = | titul = Synchronic English Linguistics (An Introduction) | vydanie = | vydavateľ = Gunter Narr Verlag | miesto = | rok = 2005 | počet strán = 322 | url = | isbn = 978-3-8233-6191-6 | kapitola = | strany =234 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kosonen | meno = Kimmo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Young | meno2 = Catherine | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Mother Tongue as Bridge Language of Instruction (Policies and Experiences in Southeast Asia) | vydanie = | vydavateľ = Southeast Asian Ministers of Education Organization (SEAMEO) Secretariat | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 208 | url = https://documents1.worldbank.org/curated/en/527021468104056444/pdf/563290PUB0Box31guage0of0Instruction.pdf| isbn = 978-611-900410-8 | kapitola = | strany = 13, 31, 46| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=PS&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Der politische status von Sprachen | url = http://www.oedeutsch.at/OEDTRADIO/content/05-Mat/01-EF/Page4.htm | vydavateľ = oedeutsch.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Kir&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kirghizistan | url = https://www.axl.cefan.ulaval.ca/asie/kirghizistan-3Politik-lng.htm | vydavateľ = axl.cefan.ulaval.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Ru&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russie: 6) Politique linguistique du russe | url = https://axl.cefan.ulaval.ca/europe/russie-6pol-russe.htm | vydavateľ = axl.cefan.ulaval.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;BRANN, C. M. B.. Introduction. In: History of European Ideas, 13(1-2), 1991. S. 3, 4&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;BRANN, C. M. B. Lingua Minor, Franca and Nationalis. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Ammon | meno = Ulrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Status and Function of Languages and Language Varieties | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = | rok = 2012 (1989)| počet strán = 675 | url = https://books.google.sk/books?id=0YAiAAAAQBAJ&amp;pg=PA375&amp;lpg=PA375&amp;dq=%22chthonolect%22&amp;source=bl&amp;ots=TnARcU44Rj&amp;sig=ACfU3U3ul5GK2ul_57WBeDVhLBbn08MwPQ&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwik4vWolvmGAxXrhv0HHX-tCpc4KBDoAXoECAUQAw#v=onepage&amp;q=%22chthonolect%22&amp;f=false| isbn = 978-3-11086025-2 | kapitola = | strany = 374 - 385| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ammon | meno = Ulrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Die Stellung der deutschen Sprache in der Welt | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH &amp; Co KG | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 1314 | url = https://books.google.sk/books?id=vPvmBQAAQBAJ&amp;pg=PT266&amp;dq=Nationalsprache+Amtssprache&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwje8uy55PuGAxVT8bsIHbVUDQYQ6AF6BAgNEAI#v=onepage&amp;q=Nationalsprache%20Amtssprache&amp;f=false| isbn = 978-3-11039318-7 | kapitola = D.1 (a A.3 a A.4)| strany = | jazyk = }} (Poznámka: Anglický preklad (ktorý sa ale v detailoch trochu odlišuje) je tu: [https://books.google.sk/books?id=l8unDwAAQBAJ&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;printsec=frontcover&amp;hl=sk#v=onepage&amp;q&amp;f=false])&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = National language | url = https://learningportal.iiep.unesco.org/en/glossary/national-language | vydavateľ = learningportal.iiep.unesco.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Dalby&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Dalby | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = Dictionary of Languages (The definitive reference to more than 400 languages) | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 752 | url = https://books.google.sk/books?id=7dHNCgAAQBAJ&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;printsec=frontcover&amp;hl=sk#v=onepage&amp;q&amp;f=false| isbn = 978-1-4081-0214-5 | kapitola = | strany = 707| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;national language. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Trask | meno = Larry | autor = | odkaz na autora = | titul = A Student's Dictionary of Language and Linguistics | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 254 | url = https://books.google.sk/books?id=bIl9AwAAQBAJ&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;printsec=frontcover&amp;hl=sk#v=onepage&amp;q&amp;f=false| isbn = 978-1-317-85915-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;national language. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Richards | meno = Jack C. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Schmidt | meno2 = Richard W. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Longman Dictionary of Language Teaching and Applied Linguistics | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 656 | url = https://books.google.sk/books?id=ziSsAgAAQBAJ&amp;printsec=frontcover&amp;vq=national+language&amp;hl=sk#v=onepage&amp;q=national%20language&amp;f=false| isbn = 978-1-317-86306-9 | kapitola = | strany = 385-386| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Botelho Jimbi,  Dinis Vandor Sicala. The construct of ‘national’ languages in independent Angola: towards its deconstruction. Journal of the British Academy, 10(s6), 59–76. najmä S. 62 - 64 [https://www.thebritishacademy.ac.uk/documents/4378/JBA-10s6-04-Jimbi-VandorSicala.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Heine | meno = Bernd | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Nurse | meno2 = Derek | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = African Languages (An Introduction) | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2000 | počet strán = 396 | url = https://books.google.sk/books?id=C7XhcYoFxaQC&amp;pg=PA320&amp;dq=chtonolect&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjMq7XRrPmGAxUs8bsIHRbYCQIQ6AF6BAgIEAI#v=onepage&amp;q=chtonolect&amp;f=false| isbn = 978-0-521-66629-9 | kapitola = | strany = 320| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kazachstán - souhrnná teritoriální informace | url = http://publiccontent.sinpro.cz/PublicFiles/2021/02/01/kazachstan-souhrnna-teritorialni-informace-2020-084354761.pdf | vydavateľ = publiccontent.sinpro.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-27 | miesto = | jazyk = }} S. 22&lt;/ref&gt;

3. V súčasnej slovenskej jazykovede či práve nepanuje zhoda o presnej definícií štátneho jazyka, štátny jazyk sa ale v literatúre obyčajne chápe zhruba v zmysle vyššie uvedenej definície 2b)ii), prípadne ako niečo medzi definíciami 1 a 2b)ii). Vyplýva to už z celkového textu [[zákon o štátnom jazyku|zákona o štátnom jazyku]], v ktorom sa okrem iného spomína, že štátny jazyk je výrazom suverenity Slovenska a má prednosť pred ostatnými jazykmi, a v ktorom pod štátny jazyk síce primárne spadajú sféry napĺňajúce štandardnú definíciu úradného jazyka, ale spadajú podeň aj niektoré iné sféry, napríklad kultúrne (televízia a pod.)&lt;ref&gt;zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky (znenie v júni 2024)&lt;/ref&gt;. V komentároch k slovenskej ústave sa štátny jazyk charakterizuje okrem iného ako jazyk väčšinového národa so štátnointegratívnou funkciou a funkciou úradného jazyka, keďže sa v nich uvádza: ''Ak je jazyk väčšinového národa zakotvený v podobe štátneho jazyka, jeho cieľom je zabezpečovať používanie tohto jazyka ako dorozumievacieho prostriedku, ktorý zrovnoprávňuje a spája všetkých občanov bez ohľadu na ich príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Zároveň zaručuje jednotnú komunikáciu štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy na území Slovenskej republiky''&lt;ref&gt;SVÁK, J., CIBULKA, Ľ., KLÍMA, K. Ústavné právo Slovenskej republiky, Všeobecná časť. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2009, S. 306.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ČIČ, M. et al. Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex, 2012. S. 47&lt;/ref&gt;. Niektorí slovenskí autori (ako prvý pravdepodobne [[Matej Považaj]]) dnes definujú štátny jazyk ako ''jazyk, ktorý sa používa na istom štátnom území ako záväzný vo vymedzených komunikačných sférach'', pričom týmito komunikačnými sférami sa na Slovensku myslia sféry, v ktorých sa má štátny jazyk používať podľa zákona o štátnom jazyku, a teda nielen úradný jazyk&lt;ref name=LT&gt;Jazyk je zrkadlo kultúrnosti. In: Literárny týždenník. 8. jún 2000. S. 4&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný jazyk, štátny jazyk, jazykový zákon | url = https://pdfweb.truni.sk/e-ucebnice/kur/data/0d40c87d-2985-4607-9cb7-0a484a661660.html?ownapi=1 | vydavateľ = pdfweb.truni.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul =  | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2020/02/priloha-2-koncepcia.pdf | vydavateľ = Ministerstvo kultúry SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20240625172255/https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2020/02/priloha-2-koncepcia.pdf | dátum archivácie = 2024-06-25 }}&lt;/ref&gt;. Naopak v jednom svojom súčasnom texte Ministerstvo kultúry na jednom mieste štátny jazyk (nejasne) označuje ako synonymum úradného jazyka&lt;ref name=MK/&gt;. [[Daniela Števčeková]] zastávala názor, že najhlavnejšou (i keď nie jedinou) funkciou štátneho jazyka je funkcia úradného jazyka&lt;ref name=LT/&gt;. [[Jozef Mlacek]] sa v čase prijímania zákona o štátnom jazyku v roku 1995 vyjadril, že zavedením pojmu štátny jazyk sa slovenčina stane jedným zo symbolov štátu (a teda popri dovtedajšej národnoreprezentatívnej funkcii už bude mať slovenčina ako štátny jazyk aj štátnoreprezentatívnu funkciu), a okrem toho, že štátny jazyk je reprezentovaný len spisovným jazykom&lt;ref&gt;MLACEK, J. Jazykovedné poznámky o jazykovom zákone. In: Studia Academica Slovaca. 1995. S. 125 [https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_24_1995.o.pdf]&lt;/ref&gt;. Pokiaľ ide vzťah k spisovnému jazyku, podobne [[Ján Findra]] na prelome tisícročí zastával názor, že z textu zákona o štátnom jazyku (platného v 90. rokoch 20. storočia) vyplýva, že štátnym jazykom sa myslí len [[spisovný jazyk|kodifikovaný (t. j. spisovný) jazyk]]. Iní slovenskí jazykovedci boli a sú však naopak presvedčení, že štátny jazyk zahŕňa aj nespisovný jazyk, a text zákona o štátnom jazyku bol neskôr v tomto smere aj sčasti preformulovaný.&lt;ref&gt;FINDRA, J. Jazyk, reč, človek. Bratislava: Q 111, 1998, S. 83&lt;/ref&gt;&lt;ref name=LT/&gt;&lt;ref&gt;§ 11 zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky (znenie v 90. rokoch a v júni 2024)&lt;/ref&gt;

4. Niekedy sa pojem štátny jazyk nevhodne paušálne stotožňuje s pojmom [[národný jazyk]] chápaným ako jazyk etnického (v našom prípade slovenského etnického) [[národ]]a.&lt;ref&gt;FINDRA, J. Jazyk, reč, človek. Bratislava: Q 111, 1998, S. 80&lt;/ref&gt;&lt;ref name=LT/&gt;

5. Niekedy sa štátny jazyk (alternatívny preklad: [[národný jazyk]]) chápe ako jazyk používaný štátom len pri formálnych a ceremoniálnych príležitostiach, resp. jazyk ktorý slúži čisto len ako symbol štátu (napr. je v ňom  napísaný text hymny), a na ostatné účely sa používa nejaký iný jazyk.&lt;ref name=Gupta&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Gupta | meno = Jyotirindra Das | autor = | odkaz na autora = | titul = Language Conflict and National Development (Group Politics and National Language Policy in India) | vydanie = | vydavateľ = Univ of California Press | miesto = | rok = 2024 | počet strán = 308 | url = https://books.google.sk/books?id=mLsGEQAAQBAJ&amp;pg=PA39&amp;dq=%22national+language%22+%22state+language%22&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjWhfbxqPaGAxXjhv0HHbKxBIoQ6AF6BAgIEAI#v=onepage&amp;q=%22national%20language%22%20%22state%20language%22&amp;f=false| isbn = 978-0-520-37799-8 | kapitola = | strany = 39| jazyk = }} (Poznámka: O v texte spomínanom indickom výraze rástra bhásá - doslova: štátny jazyk alebo národný jazyk - pozri aj napríklad komentár k slovu rástra v [https://www.persee.fr/doc/ephe_0000-0001_1977_num_1_1_6462 Quelques problèmes de terminologie en hindī moderne : vocabulaire notionnel des structures politiques, par Nicole Balbir, in: Annuaires de l'École pratique des hautes études (1978) ])&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Rah/&gt;

6. Ojedinele sa štátny jazyk, skôr filozoficky, definuje ako &quot;jazyk [[štát]]u&quot;. Toto sa interpretuje rôzne, najčastejšie ako viac-menej celoštátny úradný jazyk, ale ak sa pojem štát chápe ako ľudové spoločenstvo, môže takto chápaný štátny jazyk paradoxne znamenať [[národný jazyk|ľudový (t.j. národný) jazyk]] resp. všetky ľudové (národné) jazyky daného štátu, čiže ide viac-menej o opak celoštátneho úradného jazyka. Podľa niektorých názorov je definícia &quot;jazyk štátu&quot; prázdna, nič nehovoriaca.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Poray-Madeyski | meno = Stanislaw | autor = | odkaz na autora = | titul = Die deutsche Staatssprache oder Oesterreich ein deutscher Staat | vydanie = | vydavateľ = Selbstverlage | miesto = | rok = 1884 | počet strán = 179 | url = https://books.google.sk/books?id=maS7UwRnwXQC&amp;printsec=frontcover&amp;dq=Staatssprache&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q=Staatssprache&amp;f=false| isbn = | kapitola = I| strany =20-22 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=DSS&gt;Die deutsche Staatssprache. In: Unverfälschte Deutsche Worte. 1. November 1884 S. 1, 2 [https://books.google.sk/books?id=UnlERWWzhEIC&amp;pg=RA30-PA1&amp;dq=als+ihrer+Amtssprache+m%C3%A4chtig&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjMvfD3pYOHAxVEiP0HHaAlAmYQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&amp;q=als%20ihrer%20Amtssprache%20m%C3%A4chtig&amp;f=false] &lt;/ref&gt;

7. Ojedinele sa ako štátny jazyk (angl. state language; synonymá: [[chóralekt]], [[regionálny jazyk]], [[národný jazyk]]) označuje autochtónny jazyk štátom stanovený ako reprezentatívny, resp. podporovaný, na používanie vo veľkom (spravidla administratívnom) regióne štátu, pričom slovo štátny v tomto prípade neznamená štát v bežnom stredoeurópskom ponínamí, ale spolkový/federálny štát alebo podobnú veľkú územnosprávnu jednotku. Pozri aj v článku [[národný jazyk]].&lt;ref&gt;BRANN, C. M. B. Lingua Minor, Franca and Nationalis. In: AMMON, Ulrich. Status and Function of Languages and Language Varieties. [s.l.] : Walter de Gruyter, 2012 (1989). 675 s. [https://books.google.sk/books?id=0YAiAAAAQBAJ&amp;pg=PA375&amp;lpg=PA375&amp;dq=%22chthonolect%22&amp;source=bl&amp;ots=TnARcU44Rj&amp;sig=ACfU3U3ul5GK2ul_57WBeDVhLBbn08MwPQ&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwik4vWolvmGAxXrhv0HHX-tCpc4KBDoAXoECAUQAw#v=onepage&amp;q=%22chthonolect%22&amp;f=false]. ISBN 978-3-11086025-2. S. 374 - 385.&lt;/ref&gt;  

8. V súvislosti s čínštinou sa na [[Taiwan]]e označuje názvom štátny jazyk (alternatívny preklad preklad: národný jazyk; po čínsky [[kuo-jü]], v pchin-jine guóyǔ) [[mandarínčina]] resp. [[spisovná čínština]].&lt;ref&gt;OBUCHOVÁ, Ľ. Snahy o sjednocení jazyka v Číně. Jak se dorozumívají obyvatelé země s několika národními jazyky a mnoha dialekty. In: Vesmír 77, 316, 1998/6 [https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/1998/cislo-6/snahy-sjednoceni-jazyka-cine.html]&lt;/ref&gt;

== Svetové názvy ==
Ekvivalenty termínu štátny jazyk v niektorých svetových jazykoch sú:
*v nemčine: Staatssprache (alebo Landessprache či Nationalsprache, ale tieto termíny majú často iné významy)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staats­spra­che, die | url = https://www.duden.de/rechtschreibung/Staatssprache | vydavateľ = duden.de | dátum vydania = 2018-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bundes-Verfassungsgesetz der Republik Österreich (geltende Fassung) | url = https://www.verfassungen.at/indexheute.htm | vydavateľ = verfassungen.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 415, 689&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zum Begriff „Landessprache“ | url = http://members.chello.at/heinz.pohl/Landessprache.htm | vydavateľ = members.chello.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Witt | meno = Jörg | autor = | odkaz na autora = | titul = Wohin steuern die Sprachen Europas? (Probleme der EU-Sprachpolitik) | vydanie = | vydavateľ = Stauffenburg-Verlag | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 476 | url = | isbn = 978-3-86057-742-4 | kapitola = | strany = 30| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ammon | meno = Ulrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Die Stellung der deutschen Sprache in der Welt | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH &amp; Co KG | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 1314 | url = https://books.google.sk/books?id=vPvmBQAAQBAJ&amp;pg=PT266&amp;dq=Nationalsprache+Amtssprache&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiVv4rkvvaGAxUM8LsIHSDIC-IQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&amp;q=Nationalsprache%20Amtssprache&amp;f=false| isbn = 978-3-11039318-7 | kapitola = D. 1| strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Kľúčové&gt;Kľúčové údaje o vyučovaní jazykov v európskych školách 2017 [https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/73ac5ebd-473e-11e7-aea8-01aa75ed71a1] - slovenská verzia (najmä S. 143, 144), nemecká verzia, anglická verzia, francúzska verzia (reprodukované aj tu: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Mehrsprachiges Glossar von Schlüsselbegriffen in der Sprachenbildung | url = https://www.ecml.at/Resources/ECMLglossaries/tabid/5484/language/de-DE/Default.aspx | vydavateľ = ecml.at | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20240625175305/https://www.ecml.at/Resources/ECMLglossaries/tabid/5484/language/de-DE/Default.aspx | dátum archivácie = 2024-06-25 }})&lt;/ref&gt;, 
*v angličtine: state language (alebo national language, ale tento termín má, ako už bolo spomenuté vyššie, aj iné významy)&lt;ref name=LT/&gt;&lt;ref name=Kľúčové/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kosonen | meno = Kimmo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Young | meno2 = Catherine | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Mother Tongue as Bridge Language of Instruction (Policies and Experiences in Southeast Asia) | vydanie = | vydavateľ = Southeast Asian Ministers of Education Organization (SEAMEO) Secretariat | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 208 | url = https://documents1.worldbank.org/curated/en/527021468104056444/pdf/563290PUB0Box31guage0of0Instruction.pdf| isbn = 978-611-900410-8 | kapitola = | strany = 13| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Chev/&gt;&lt;ref&gt;An Act of Parliament Dated November 15, 1995 on the State Language of the Slovak Republic [https://web.archive.org/web/20100420043019/http://www.culture.gov.sk/en/legislation/jazykov-zkon----anglick-verzia]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;AUSTRIA THE FEDERAL CONSTITUTIONAL LAW OF 1920 as amended in 1929 as to Law No. 153/2004, December 30, 2004[https://constitutionnet.org/sites/default/files/Austria%20_FULL_%20Constitution.pdf] &lt;/ref&gt;&lt;ref name=Rah/&gt;&lt;ref name=Kr/&gt;, 
*vo francúzštine: langue d'État  (alebo langue nationale, ale tento termín má aj iné významy), langue officielle (tento výraz alternatívne znamená úradný jazyk) alebo vo francúzskej ústave langue de la République (doslova &quot;jazyk Republiky&quot;)&lt;ref name=Kľúčové/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.axl.cefan.ulaval.ca/europe/franceloi-1994.htm | vydavateľ = axl.cefan.ulaval.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Kir/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovaquie | url = https://axl.cefan.ulaval.ca/europe/slovaquie-loi95-09.htm | vydavateľ = axl.cefan.ulaval.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*v ruštine: gosudarstvennyj jazyk&lt;ref name=Ru/&gt;&lt;ref name=Kir/&gt;&lt;ref name=Chev/&gt;. 

== Výskyt v predpisoch rôznych štátov ==
Pojem štátny jazyk vo význame celoštátny úradný jazyk (alebo vo veľmi podobnom význame), sa v minulosti v Európe používal v [[Nemecko|Nemecku]] (v literatúre i predpisoch od 19. do začiatku 20. storočia; &quot;Staatssprache&quot;), [[Uhorsko|Uhorsku]] (v právnych predpisoch v rokoch 1868 - 1918/1920; &quot;államnyelv&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Wolters Kluwer Hungary Kft. | odkaz na autora = | titul = 1868. évi XLIV. törvénycikk | url = https://net.jogtar.hu/ezer-ev-torveny?docid=86800044.TV&amp;searchUrl=/ezer-ev-torvenyei%3Fpagenum%3D28 | vydavateľ = net.jogtar.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;) a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] (v právnych predpisoch v rokoch 1920 - 1948; tvar uvedený v príslušnom zákone bol &quot;státní, oficielní jazyk&quot;&lt;ref&gt;zákon č. 122/1920 Sb. podle § 129 ústavní listiny, jímž se stanoví zásady jazykového práva v republice Československé [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1703/1/2/zakon-c-122-1920-sb-podle-129-ustavni-listiny-jimz-se-stanovi-zasady-jazykoveho-prava-v-republice-ceskoslovenske/zakon-c-122-1920-sb-podle-129-ustavni-listiny-jimz-se-stanovi-zasady-jazykoveho-prava-v-republice-ceskoslovenske] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240625172302/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1703/1/2/zakon-c-122-1920-sb-podle-129-ustavni-listiny-jimz-se-stanovi-zasady-jazykoveho-prava-v-republice-ceskoslovenske/zakon-c-122-1920-sb-podle-129-ustavni-listiny-jimz-se-stanovi-zasady-jazykoveho-prava-v-republice-ceskoslovenske |date=2024-06-25 }}&lt;/ref&gt;). Dnes je ešte bežný napríklad v právnych predpisoch Slovenska (od roku 1993; &quot;štátny jazyk&quot;), [[Rakúsko|Rakúska]] (od roku 1919&lt;ref&gt;Thomas O. LECHOWSKI. Der Vertrag von St. Germain und die österreichische Bundesverfassung. In: BRGÖ 2019 [https://www.austriaca.at/0xc1aa5576_0x003b0f02.pdf]&lt;/ref&gt;; &quot;Staatssprache&quot;), [[Rusko|Ruska]] (od roku 1991; &quot;gosudarstvennyj jazyk&quot;)&lt;ref name=Chev&gt;Chevalier, J. F. Russian as the National Language: An Overview of Language Planning in the Russian Federation. S. 25-32 (vrátane pozn. pod čiarou na str. 32) Russian Language Journal, Vol. 56, 2006 [https://scholarsarchive.byu.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1233&amp;context=rlj]&lt;/ref&gt; a ostatných štátov bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], napr. [[Ukrajina|Ukrajiny]]&lt;ref&gt;КОНСТИТУЦІЯ УКРАЇНИ [https://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi?nreg=254%EA%2F96%2D%E2%F0#Text] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240707141220/https://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi?nreg=254%EA%2F96-%E2%F0#Text |date=2024-07-07 }} (prístup 25. 6. 2024)&lt;/ref&gt;, [[Kirgizsko|Kirgizska]]&lt;ref name=Kir/&gt; či [[pobaltské štáty|pobaltských štátov]]. Iné štáty často používajú vo svojich právnych predpisoch (napríklad ústavách) namiesto pojmu štátny jazyk iné pojmy, často napríklad používajú pojem úradný jazyk.&lt;ref name=Metzler/&gt;&lt;ref&gt;Staatssprache. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 16. Altenburg 1863, S. 643&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;jazykové zákony. In: [[Encyklopédia Slovenska]] II. E-J. S. 503-504&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;RYCHLÍK, J. Ústava ČSR z roku 1920 – historické souvislosti. In: Československá ústava 1920 Devadesát let poté - Sborník textů. 2010. S. 53-55 [http://cepin.cz/docs/dokumenty/sbor83.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://vds-ev.de/wp-content/uploads/2018/06/ag-deutschinsgg-sprachregelungen-201806.pdf | vydavateľ = vds-ev.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Grčevic, M. VERGLEICHENDE DARSTELLUNG DER SPRACHPOLITISCHEN TENDENZEN IN DEN SLAWISCHEN LÄNDERN SEIT ENDE DER 1980-ER JAHRE. In: FILOLOGIJA 48, Zagreb 2007 [https://hrcak.srce.hr/file/53619], najmä S. 48 a 50.&lt;/ref&gt; 

V [[Bielorusko|Bielorusku]] je v ruskej verzii ústavy použitý termín štátny jazyk, kým v bieloruskej verzii je použitý termín úradný jazyk&lt;ref&gt;Grčevic, M. VERGLEICHENDE DARSTELLUNG DER SPRACHPOLITISCHEN TENDENZEN IN DEN SLAWISCHEN LÄNDERN SEIT ENDE DER 1980-ER JAHRE. In: FILOLOGIJA 48, Zagreb 2007 [https://hrcak.srce.hr/file/53619], S. 50.&lt;/ref&gt;.

== Štátny jazyk v súčasnom Slovensku  ==
Na Slovensku je podľa ústavy aj podľa [[zákon o štátnom jazyku|zákona o štátnom jazyku]] štátnym jazykom [[slovenský jazyk]]. 

=== Slovenský štátny jazyk a (ne)spisovný jazyk  ===
Zákon o štátnom jazyku upresňuje, že štátnym jazykom sa tu myslí slovenský jazyk v jeho [[kodifikácia|kodifikovanej podobe]] (t. j. v podobe, ktorú &quot;na podnet odborných slovakistických výskumných pracovísk a odborníkov v oblasti štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke&quot; - pozri [[kodifikačná príručka]]), a že však &quot;tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie [[nespisovný jazyk|nespisovných jazykových prostriedkov]], ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike.&quot; &lt;ref&gt;§1, 2 a 11 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=pozn/&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Politika]]
[[Kategória:Právo]]
[[Kategória:Spoločnosť]]
[[Kategória:Sociolingvistika]]</text>
      <sha1>ce1vsk5zezv38gchsjt2pv10rpmbiwk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šikanovanie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>101472</id>
    <revision>
      <id>8244729</id>
      <parentid>8185150</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T22:38:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244729</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20239" sha1="9jevpqpukf2w4ujq2z2zxl4ezq132xj" xml:space="preserve">'''Šikanovanie''' (iné názvy: '''šikanácia''', '''šikanéria''', '''šikana''') je „spôsob správania, ktorý umožňuje (väčšinou v bezprostrednej [[komunikácia|komunikácii]]) fyzickým a psychickým [[týranie|týraním]] druhých získať nad nimi pocit prevahy, moci, určitej výhody“&lt;ref name=&quot;VSS&quot;/&gt;. Pre šikanovanie je typický nepomer síl medzi páchateľom a obeťou a častá [[pasivita]] a bezmocnosť obete. Šikanované sú spravidla osoby slabšie, menej informované či akokoľvek odlišné.

Prostriedkom šikanovania môže byť [[násilie]], ponižovanie, [[urážka|urážky]], posmievanie, ale aj niečo menej nápadné ako napríklad [[ignorovanie]], schválnosti alebo preťažovanie prácou. Pravidelné šikanovanie je nebezpečný sociálno-patologický jav, pri ktorom je obmedzovaná [[osobná sloboda]] rozhodovania, je ponižovaná [[ľudská dôstojnosť]] a [[česť]]. Dlhodobé šikanovanie môže spôsobiť ťažké psychické následky.

Niekedy býva ako „šikanovanie“ označované aj byrokratické obťažovanie a obmedzovanie.

Na [[Slovensko|Slovensku]] sa počas šikany možno obrátiť napríklad na linku detskej istoty na telefónnom čísle 116 111.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pomoc pri šikane a šikanovaní - poradne a linky {{!}} PSYCHIN | url = https://www.sikana.sk/pomoc/ | dátum vydania = 2021-05-08 | dátum prístupu = 2024-05-08 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Typy šikany ==
Podľa toho, v akej sociálnej skupine sa šikana deje, sa používajú tiež nasledujúce termíny:
* '''Bullying''' – šikana medzi mládežou; šikanovanie [[žiak]]ov medzi sebou, a to najčastejšie bitkou, nadávkami, posmechom, ohováraním, hrozbami, okrádaním, vyobcovaním z kolektívu. Prvé príznaky šikany možno zaznamenať už na [[materská škola|materských školách]]. 
* [[Mobbing]], bossing, staffing a sexuálne obťažovanie – šikana medzi dospelými na pracovisku (s výnimkou sexuálneho obťažovania, ktoré sa môže diať hocikde)
** '''Mobbing''' – možno stručne charakterizovať ako systematické zákulisné intrigovanie, obmedzovanie, teror riadený kolegami na pracovisku, ktorí sa zgrupovali do ''mob'' (angl. &quot;dav, skupina, húf&quot;). 
**'''Bossing''' – obdoba mobbingu, šikanovania sa dopúšťa nadriadený obete. Zo strany šéfov ide často o zadávanie nezmyselných úloh alebo požiadaviek na splnenie očividne nereálnych termínov, neoprávnenú kritiku, zvaľovanie viny. 
**'''Staffing''' – ďalšia obdoba mobbingu, šikanovania sa dopúšťa jeden alebo viacerí podriadení obete. Môže ísť napríklad o zadržiavanie informácií, sabotovanie projektov nadriadeného a pod. spravidla s cieľom odvolania nadriadeného či jeho prepustenia zo zamestnania. 
** '''Sexuálne obťažovanie''' – úmyselné, sexuálne motivované konanie, ktoré uráža dôstojnosť obete (zamestnanca na pracovisku).
* [[Kyberšikanovanie]] – prebieha vo virtuálnom priestore, väčšinou prebieha prostredníctvom mailov, správ či sociálnych sietí ako napríklad [[Facebook]], Instagram alebo [[Twitter]]. 

== Základné príčiny a motívy ==
Šikanovanie má viacero príčin. Niektoré sú zrejmé na prvý pohľad, iné objavíme len vtedy, keď pôjdeme do hĺbky problému. 
Ako uvádza [[Pavel Říčan]] (1998), môže to byť: tlak kolektívu, ktorý núti chlapca alebo mladého muža, aby sa správal tak, ako sa od muža očakáva, teda aby bol mužne tvrdý, a nie zmäkčilý, aby sa nebál úderu a aby ho v prípade potreby tiež vedel dať. Tlak na málo mužného jedinca má ešte hlbší motív, ktorý najlepšie odhaľuje [[Carl Gustav Jung|C. G. Jungova]] [[psychológia]]. Podľa neho každý [[muž]] má v sebe mužskú aj ženskú psychiku, čo znamená, že mu nechýbajú ženské vlohy k nehe, citlivosti, závislosti, podriaďovaniu sa a pod. Spoločnosť očakáva, že túto svoju stránku poprie a bude mužne tvrdý, rázny, bojovný. Žena, resp. dievča je tlačená opačným smerom. Ide o vzdanie sa polovice samého seba a veľké ochudobnenie. „To, čo musím v sebe potlačiť, potláčam mimo seba tým, že trápim toho, kto to stelesňuje. Tým sám sebe dokazujem, že nie som ako on! Dokazujem tak svoju mužnosť druhým i sám sebe.“

Ďalším z motívov je túžba po [[moc (ovládanie)|moci]], prianie ovládnuť druhého človeka. Tento motív je silný z určitého dôvodu, že keď ľudí ovládneme, dostaneme čo chceme, uspokojí to naše potreby, splní naše želania. Je to ale zložitejšie. Môže ísť aj o čisto mocenský motív, keď sa človek cíti dobre v prípade, že môže niekoho ovládať. Ďalším je motív [[krutosť|krutosti]]. Ide o ľudí, ktorým pôsobí potešenie, že môžu druhému ubližovať, keď ho vidia [[utrpenie|trpieť]]. Psychoanalytici zistili, že niečo takéto sa nachádza vo väčšine ľudí a nie je ťažké to v nás prebudiť. Pri šikanovaní zohráva významnú úlohu aj zvedavosť. Niektorých ľudí zaujíma, ako sa bude druhý človek správať v [[bolesť|bolesti]], [[strach]]u, [[poníženie|ponížení]]. Človek je v takejto situácii úplne obnažený a je možné odhaliť všetky jeho tajomstvá, pričom tie by sa z morálneho hľadiska mali rešpektovať. Spolu s metódou zvedavosti súvisí aj nuda a túžba po silnejších a vzrušujúcejších zážitkoch. Niektorých agresorov vedie k šikanovaniu jednoducho túžba zabávať sa a zažiť nejaké vzrušenie.

== Protagonisti šikanovania ==
=== Aktéri šikanovania ===
Existujú dôkazy o tom, že sklon šikanovať je niečo dlhodobé, má určité trvanie a stabilitu v čase. Nezáleží na tom, že dieťa zmení prostredie, prestúpi na inú školu, ak raz začne so šikanovaním iných, často v tom pokračuje aj v inom prostredí. Aktéri šikanovania sú zvyčajne telesne zdatní a silní jedinci, hlavne pokiaľ ide o chlapcov. Nie je to ale pravidlo, [[inteligencia]] niekedy môže fyzickú silu vyvážiť, keď je spojená s krutosťou. Neznamená to, že všetci fyzicky zdatní jedinci sú agresívni a šikanujú iných, veľká väčšina z nich nie je agresívna. Šikanovania sa dopúšťajú najmä deti s nesprávnou a nevhodnou rodinnou výchovou, ktorá ovplyvnila ich vývoj. Je málo takých agresorov, ktorí by si svojim správaním kompenzovali svoje vlastné problémy a skryté bolesti. Briti Stephenson a Smith hovoria o zvláštnom type „úzkostlivého agresora“. P. Říčan (1998) uvádza, že výskumy opakovane ukázali, že agresor má v priemere o niečo horší prospech ako ostatné deti, ale nebýva to príčinou jeho agresívneho správania. Dievčatá a chlapci, ktorí šikanujú, sú obvykle sebaistí a neúzkostliví. Pre takéto deti je radosťou, že môžu niekomu druhému ublížiť. Nájdeme u nich túžbu dominovať, ovládať druhých, bezohľadne sa presadzovať. Vidia agresiu proti sebe, aj keď tam nie je. Zvláštny typ je donášač agresora, nie je iniciatívny pri napadnutí obete, ale pripojí sa z konformity, obáva sa, že by sa inak sám mohol stať obeťou.

Bádatelia sa zhodujú, že sa [[agresivita]] vytvára už v predškolskom veku, podľa niektorých autorov už v prvých rokoch života. Úlohu zohrávajú temperamentové dispozície, najmä výbušnosť a impulzívnosť a menšia citlivosť voči možným následkom konania. To ale k agresivite nevedie. Deti sú v prvom rade veľmi ovplyvnené tým, čo zažívajú v rodine. Rozhodujúca je ich tolerancia k samotnému násiliu. Veľakrát samotní rodičia podporujú deti v ich násilnom správaní, vidia v tom prostriedok k dosiahnutiu určitého cieľa. Ďalším faktorom je výchova detí. V prípade, že dieťa nemá uspokojované svoje emocionálne potreby, zažíva ponižovanie, ľahostajnosť, nepriateľstvo, je svedkom negatívnych výbuchov citov, nenávisti, môže to viesť k agresivite. Dieťaťu veľmi škodí fyzické a psychické násilie: telesné tresty, bitky, nadávky.

Nedávny výskum rodinných vzťahov v rodinách detí, ktoré šikanovali vo veku 12 rokov, zistil, že najsilnejšia je súvislosť medzi správaním otca a účasťou na šikanovaní (Říčan, 1998). Otcovia agresorov obidvoch pohlaví tohto výskumu boli nepriateľskí, chladní, obmedzovali autonómiu dieťaťa. Nebolo možné zistiť, aké boli rodinné vzťahy v ich ranom detstve, keď sa predpokladá rozhodujúci vplyv materinskej výchovy.

Podľa starších škandinávskych výskumov sa odhadovalo, že nezáleží na tom, z akej sociálnej skupiny agresori pochádzajú. V posledných rokoch sa však ukazuje, že v [[USA]] a [[Veľká Británia|Veľkej Británii]], kde sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými ľuďmi oveľa väčšie, záleží na sociálnej vrstve. Nižší socio-ekonomický status a šikanovanie spolu v určitej miere súvisia.

Podľa rozšíreného, aj keď nepotvrdeného názoru medzi pedagógmi, veľa šikanujúcich detí pochádza z novej podnikateľskej „elity“. Takéto deti majú bohatých, úspešných rodičov, ktorí sa naplno venujú svojej práci a na deti im neostáva čas, preto sú rozmaznávané peňažnými hodnotami.

=== Obete šikanovania ===
Pavel Říčan uvádza veľmi dôležité zistenie, že obeťou šikanovania sa môže stať praktický ktokoľvek. Obeťami šikanovania sú zvyčajne deti s nejakou poruchou, [[handicap]]om. Toto ohrozenie, rovnako aj u agresorov, býva dlhodobou záležitosťou. Ďalšou ohrozenou skupinou sú vyspelejšie deti, také, ktoré majú nejakú prednosť, alebo dobrý vzťah k učiteľom. Môže ísť o dieťa, ktoré prestúpi na novú školu, kde už existuje zohraný kolektív žiakov.

Obete bývajú často fyzicky slabšie, nevedia sa ubrániť agresorovi, radšej potichu dlhé mesiace a roky trpia. Obete netrpia nedostatkom rodičovskej lásky, práve naopak, často neboli vedené k samostatnosti a nevedia sa presadiť. Agresori si ako jednu zo zámienok k šikanovaniu berú vzhľad obete. Každý človek má svoj osobitý vzhľad, navzájom sa líšime a aktéri šikanovania to používajú ako zdôvodnenie svojich útokov. Šikanovanie sa môže týkať aj detí, ktorého rodičia nie sú ekonomicky dobre zabezpečení, dieťa nechodí oblečené podľa „módy“, nemá dostatok peňazí na veci. Motiváciou šikanovania môže byť aj rasová odlišnosť ľudí.

Obete sú zvyčajné plaché, citlivé, tiché, osamelé, majú nízke sebavedomie, sú utiahnuté do seba, výrazne sa neprejavujú, nemajú priateľov.

=== Rodičia a šikanovanie ===
U detí páchajúcich [[násilie]] je často narušené rodinné prostredie, pričom veľmi dôležitým činiteľom je vzťah medzi dieťaťom a matkou, neskôr otcom a ďalšími členmi rodiny. Výskumy v tejto oblasti potvrdzujú, že z rodinných faktorov hrajú rolu pri násilí hlavne tieto:

# väzba dôvery, opory, lásky a bezpečia
# rodičovský dohľad, kontrola, uplatňovanie disciplíny v rodine
# rodinné vzťahy a sociálne interakcie
Verejnosť aj samotní rodičia školákov vedia o šikanovaní veľmi málo. Ak ich škola v rámci prevencie nevyzýva k spolupráci, tvária sa, že sa to netýka ich detí. U agresorov môžeme očakávať, že sa doma neprizná k šikanovaniu a nebude sa ním chváliť, z toho dôvodu jeho rodičia veľakrát nič netušia. Ak sa od školy o tom dozvedia, niektorí dieťa potrestajú, čo agresivite ešte napomáha, iní ho schvaľujú, veď dieťa si podľa nich len vybojováva svoje miesto vo svete. Rodičia obetí sa častejšie dozvedia, že je ich dieťa šikanované, niektoré sa s tým doma zdôveria, niekedy je to možné poznať z fyzického stavu dieťaťa. Deti sa ale boja a nechcú, aby rodičia zasahovali. Niektorí rodičia môžu z takej situácie obviňovať samotné dieťa, jeho pocit bezmocnosti a bezradnosti sa tým ešte prehĺbi. Iní si zase myslia, že je to jednoducho súčasť života, že to patrí k detstvu a dieťa si tým musí prejsť.

== Mýty o šikanovaní ==
O šikanovaní koluje veľa mýtov, napríklad tieto:

* ''Šikanujú len chlapci.'' Šikanujú chlapci aj dievčatá, rozdiel je iba vo formách šikanovania a v tom, aké obete si vyberajú. Chlapci si vyberajú obete spomedzi oboch pohlaví a používajú najmä fyzické násilie, dievčatá šikanujú najmä dievčatá a šikanujú skôr verbálne a sociálne - posmeškami, urážaním, vylúčením z kolektívu.
* ''Šikanovanie je normálna súčasť detstva a dospievania.'' Šikanovanie nie je normálne a ide o neprijateľné správanie v akomkoľvek veku.
* ''Obeť šikanovania si za šikanovanie môže sama.'' Obeťou šikanovania sa môže stať ktokoľvek a nikto si nezaslúži byť šikanovaný.
* ''Útočníci sa nemôžu zmeniť.'' U niektorých útočníkov je šanca na nápravu vyššia, u niektorých nižšia, ale vždy sa s takýmto správaním dá niečo urobiť. Pri včasnom a efektívnom zásahu kompetentných môže útočník zmeniť svoje myslenie a konanie.

== Následky šikanovania ==

* Šikanovanie má vážne následky na fyzickom, psychickom i sociálnom vývine agresorov, obetí i svedkov šikanovania. Ak nedôjde k zásahu proti šikanovaniu, agresori môžu mať pocit, že šikanovanie je normálny a spoločensky akceptovateľný spôsob, ako dosiahnuť svoje, a je veľká pravdepodobnosť, že budú takéto správanie používať aj v dospelosti.
* Svedkovia šikanovania prichádzajú o pocit, že žijú v bezpečí a v spravodlivom svete. To platí hlavne vtedy, ak sa šikanovanie dlhodobo nerieši.
* Najväčšie následky, pochopiteľne, zanecháva šikana na obetiach. Obete šikanovania prichádzajú o sebaúctu a sebadôveru. Môžu mať psychosomatické problémy. Ako reakcia na šikanovanie sa u obetí často vyvíjajú rôzne duševné poruchy, napr. depresia, sociálna úzkostná porucha, posttraumatická stresová porucha a iné. 
* K najhorším následkom šikanovania patria samovraždy a vraždy.

== Šikanovanie v škole ==
[[Súbor:Šikanovanie.jpg|thumb|Šikanovanie v škole]]
Verejnosť sa o násilí na školách dozvedá z médií, ktoré však opisujú len tie najbrutálnejšie prípady. K šikanovaniu dochádza na každej škole. Jeden z výskumov v [[Česko|Česku]] ukázal, že na druhom stupni základných škôl je šikanovaných 41% žiakov. Šikanovanie sa vyskytuje aj na stredných a vysokých školách.

Stanislav Bendl vo svojej knihe ''Prevence a řešení šikany ve škole'' menuje nasledovné riešenia:
* ''Utopické riešenia'': Zrušenie povinnej školskej dochádzky. Vylúčenie agresorov zo školy. Trestné stíhanie agresorov. Pri súčasnej legislatíve tieto riešenia nie sú reálne.
* ''Zaujímavé učivo a atraktívny školský program''. Toto riešenie predpokladá, že jednou z príčin šikanovania je nuda.
* ''Odhalenie šikanovania'': Šikanovaniu sa darí viac tam, kde je možné držať ho v tajnosti pred rodičmi a učiteľmi. Škola sa môže pokúsiť o zintenzívnenie dozoru alebo môže nainštalovať kamery. Je tiež možné uzavrieť alebo odstrániť skryté zákutia, ktoré sú častým miestom šikany.
* ''Práca s obeťami'': Obete a potenciálne obete sú vedené k tomu, aby šikanovaniu vzdorovali útekom, volaním o pomoc, sebaobranou a v ľahších prípadoch psychologickými prostriedkami ako je [[humor]] či ignorovanie agresora.
* ''Práca s agresormi'': Presmerovanie agresivity do športu alebo inej vzrušujúcej aktivity. Budovanie osobnej perspektívy agresora a následné presmerovanie energie na konštruktívne aktivity. Potenciálnych agresorov je tiež možné učiť súcitu (empatii) a relaxačným technikám. Agresora je možné presunúť do inej triedy alebo inej školy (prehadzovanie horúceho zemiaka).
* ''Práca s triedou a celou školou'': Podporovanie spolupráce medzi žiakmi. Podporovanie demokratickej samosprávy žiakov. Viesť kampaň proti šikanovaniu (letáky, plagáty).

== Šikana v armáde ==
Obeťami vojenského šikanovania v [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|armáde]] sú outsideri (nováčikovia, fyzicky menej výkonní a pod.), od ktorých sa očakáva podriadenie služobne starším či zdatnejším. Šikana u vojakov základnej vojenskej služby má často charakter rituálu prijímaného obeťami ako nutné zlo. Obete si sú vedomé toho, že za určitý čas získajú rovnakú pozíciu a rovnakú moc ako sučasní šikanujúci a sami sa stanú „mazákmi“, teda služobne staršími vojakmi. Noví mazáci majú potom aj „právo“ na &quot;odreagovanie&quot; predchádzajúceho príkoria, avšak nie na jeho pôvodcoch, ale na nových outsideroch. Sociálnym učením sa tento zvyk prenáša na stále ďalšie ročníky. Málokto je ochotný prerušiť túto reťaz. So šikanovaním sa v roku 1996 podľa prieskumu stretlo 96 % vojakov českej armády.&lt;ref&gt;KAZDA, Luděk; TOMEČEK, Alexander. Šikanování v armádě: aktuální pohled na sociálněpsychologické pozadí problému. Československá psychologie. 1996, roč. 40., čís. 2., s. 155–160. ISSN 0009-062X. [http://cspsych.psu.cas.cz/result.php?id=15 Predbežné sdelení dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211118145051/http://cspsych.psu.cas.cz/result.php?id=15 |date=2021-11-18 }}. (cit. podľa BENDL, Stanislav)&lt;/ref&gt; Šikana počas [[Základná vojenská služba|základnej vojenskej služby]] (ZVS) sa skladala z nepreberného množstva praktík ako napríklad Sahara, Bufet, Jukebox, Gagarin, Kocky, Semafór, Lístie, Mapa, Vlak, Kraken, bratislavský hrad, a i.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=sikana|url=http://www.dobajezla.tyhan.cz/sikana.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-06-09|dátum prístupu=2021-11-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20080609050433/http://www.dobajezla.tyhan.cz/sikana.htm|dátum archivácie=2008-06-09}}&lt;/ref&gt; Všeobecná (povinná) základná vojenská služba existovala od čias prvej republiky do roku 2004 v Česku a v do [[1. január|1. januára]] [[2006]] v [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených silách Slovenskej republiky]]. Týmto dňom sa vojaci stali plne profesionalizovanými.

Systém „mazákov“ (tj služobne starších) a „bažantov“ (tj nováčikov) nie je špecifikom iba armády. Stretávame sa s ním aj v iných tzv. uzavretých inštitúciách, akými sú napríklad internát, výchovný ústav, nápravno-liečebné zariadenie a väznice.

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;VSS&quot;&gt;šikanování. In: {{Citácia knihy
| titul = Velký sociologický slovník
| zväzok = II P{{--}}Ž
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Karolinum
| rok = 1996
| isbn = 80-7184-310-5
| počet strán = 
| strany = 1262{{--}}1263
}}&lt;/ref&gt;
}}

== Literatúra ==
* BENDL, S. (2003). ''Prevence a řešení šikany ve škole'', ISV Praha. ISBN 80-86642-08-9.
* GAJDOŠOVÁ, E. a kol. 2005. Spoločne proti násiliu za bránami škôl. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2005. 99 s. ISBN 80-8050-879-8.
* LOVAŠ, L. 2010. Agresia a násilie. Psychológia ľudskej agresie a jej podoby v domácom prostredí, v škole, v práci, vo väzniciach a v športe. Bratislava : Ikar, 2010. ISBN 978-80-551-1752-2.
* ŘÍČAN, P. 1998. Agresivita a šikanovanie medzi deťmi. Ako dať deťom pocit bezpečia. EDUCATIO, 1998. ISBN 80-967532-2-3

== Pozri aj ==
* [[kyberšikanovanie]]
* [[Gdanský školský samovražedný incident]]
* [[Stanfordský väzenský experiment]]
* [[násilie]] 

== Externé odkazy ==
* [http://cyberhelp.eu/sk Kyberšikanovanie] – [[Cyberhelp.eu]], praktické rady pre učiteľov 
* [https://www.sikana.sk www.sikana.sk] - Projekt občianskeho združenia Inštitút duševného zdravia a pohody, o.z. – PSYCHIN
* [https://www.odpisemeti.sk/o-sikane Čo je šikana?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230626131133/https://www.odpisemeti.sk/o-sikane |date=2023-06-26 }} na portále Odpíšeme Ti 

[[Kategória:Šikanovanie| ]]
[[Kategória:Sociológia]]
[[Kategória:Psychológia]]
[[Kategória:Právo]]</text>
      <sha1>9jevpqpukf2w4ujq2z2zxl4ezq132xj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Turkana</title>
    <ns>0</ns>
    <id>106562</id>
    <revision>
      <id>8244821</id>
      <parentid>8244268</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:50:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34328-40</username>
        <id>297680</id>
      </contributor>
      <comment>d</comment>
      <origin>8244821</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="293" sha1="hv7xt22bypzifdhye7grm25u5kc1ux9" xml:space="preserve">'''Turkana''' môže byť:
* kmeň v Keni, pozri [[Turkana (ľud)]]
* jazyková skupina v Keni, pozri [[Turkana (jazyk)]]
* jazero v Keni, synonymum: Rudolfovo jazero, pozri [[Rudolfovo jazero]]
* planéta Turkana IV v epizóde zo seriálu Star Trek Next Generation

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>hv7xt22bypzifdhye7grm25u5kc1ux9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dlžiansky potok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>109440</id>
    <revision>
      <id>8244782</id>
      <parentid>8133499</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T08:10:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie IB, ref., wl, kategória</comment>
      <origin>8244782</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5853" sha1="1q7va8on7y2fdhmcdu5xtsc06dzanjb" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Dlžiansky potok
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| district                  = [[Čadca (okres)|Čadca]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = Dlhá nad Kysucou
| municipality1             = Turzovka
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = 
| source_type               = Prameň
| source_location           = Capová, [[Javorníky]]
| source_elevation          = cca 740
| source_lat_d              = 
| source_long_d             = 
| mouth                     = Kysuca
| mouth_location            = [[Turzovka]]
| mouth_elevation           = 470
| mouth_lat_d               = 49.397495
| mouth_long_d              = 18.61956
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 6
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Žilinský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 4-21-06-025
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-06-6159
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Kysuce|Kysuca]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Dlžiansky potok''' je potok na horných [[Kysuce|Kysuciach]], na území [[Čadca (okres)|okresu Čadca]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je to pravostranný prítok [[Kysuca|Kysuce]], meria 6 km a je tokom IV. rádu. 

Pramení v [[Javorníky|Javorníkoch]], v podcelku [[Vysoké Javorníky]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-08 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; na severnom svahu Capovej (869,4 m n. m.), pri osade Mračkov, v nadmorskej výške cca 740 m n. m. Najprv tečie severoseverozápadným smerom, z pravej strany priberá prítok spod Jakubovského vrchu (874,9 m n. m.) a ďalšie dva pravostranné prítoky (spod kót 758,3 m a 799,6 m) pri osade Hľubov. Ďalej pokračuje severozápadným smerom, preteká osadou Majtánovci, zľava priberá dlhší prítok zo severozápadného úpätia Capovej a preteká ústredím obce [[Dlhá nad Kysucou]].&lt;ref name=&quot;vku&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Tu priberá ľavostranný prítok spod kóty 834,0 m v hlavnom hrebeni pohoria a pri osade Valčuhovci vstupuje do [[Turzovská vrchovina|Turzovskej vrchoviny]], do podcelku [[Hornokysucké podolie]]. Preteká okrajom mesta [[Turzovka]] a na jeho území ústi v nadmorskej výške približne 470 m n. m. do [[Kysuca|Kysuce]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.61968&amp;y=49.39687&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Vodné toky v povodí Kysuce (1. časť)}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Kysuce]]
[[Kategória:Vodné toky v Javorníkoch]]
[[Kategória:Vodné toky v Turzovskej vrchovine]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Čadca]]
[[Kategória:Dlhá nad Kysucou]]
[[Kategória:Čadca]]</text>
      <sha1>1q7va8on7y2fdhmcdu5xtsc06dzanjb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244783</id>
      <parentid>8244782</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T08:11:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Čadca]]; pridaná [[Kategória:Turzovka]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8244783</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5855" sha1="qva1dgacdj6z56bvtcvx7gzv5fyoy5e" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Dlžiansky potok
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| district                  = [[Čadca (okres)|Čadca]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = Dlhá nad Kysucou
| municipality1             = Turzovka
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = 
| source_type               = Prameň
| source_location           = Capová, [[Javorníky]]
| source_elevation          = cca 740
| source_lat_d              = 
| source_long_d             = 
| mouth                     = Kysuca
| mouth_location            = [[Turzovka]]
| mouth_elevation           = 470
| mouth_lat_d               = 49.397495
| mouth_long_d              = 18.61956
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 6
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Žilinský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 4-21-06-025
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-06-6159
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Kysuce|Kysuca]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Dlžiansky potok''' je potok na horných [[Kysuce|Kysuciach]], na území [[Čadca (okres)|okresu Čadca]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je to pravostranný prítok [[Kysuca|Kysuce]], meria 6 km a je tokom IV. rádu. 

Pramení v [[Javorníky|Javorníkoch]], v podcelku [[Vysoké Javorníky]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-08 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; na severnom svahu Capovej (869,4 m n. m.), pri osade Mračkov, v nadmorskej výške cca 740 m n. m. Najprv tečie severoseverozápadným smerom, z pravej strany priberá prítok spod Jakubovského vrchu (874,9 m n. m.) a ďalšie dva pravostranné prítoky (spod kót 758,3 m a 799,6 m) pri osade Hľubov. Ďalej pokračuje severozápadným smerom, preteká osadou Majtánovci, zľava priberá dlhší prítok zo severozápadného úpätia Capovej a preteká ústredím obce [[Dlhá nad Kysucou]].&lt;ref name=&quot;vku&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Tu priberá ľavostranný prítok spod kóty 834,0 m v hlavnom hrebeni pohoria a pri osade Valčuhovci vstupuje do [[Turzovská vrchovina|Turzovskej vrchoviny]], do podcelku [[Hornokysucké podolie]]. Preteká okrajom mesta [[Turzovka]] a na jeho území ústi v nadmorskej výške približne 470 m n. m. do [[Kysuca|Kysuce]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.61968&amp;y=49.39687&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Vodné toky v povodí Kysuce (1. časť)}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Kysuce]]
[[Kategória:Vodné toky v Javorníkoch]]
[[Kategória:Vodné toky v Turzovskej vrchovine]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Čadca]]
[[Kategória:Dlhá nad Kysucou]]
[[Kategória:Turzovka]]</text>
      <sha1>qva1dgacdj6z56bvtcvx7gzv5fyoy5e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Martin Kasarda</title>
    <ns>0</ns>
    <id>109673</id>
    <revision>
      <id>8244862</id>
      <parentid>8123079</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:56:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38942-91</username>
        <id>299924</id>
      </contributor>
      <comment>/* Kauza (azda) Posledná večera */</comment>
      <origin>8244862</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14676" sha1="fhgt9tsxnwdiiq4orjlk25roprsih3o" xml:space="preserve">
[[Súbor:Martin Kasarda.jpg|náhľad]]

{{Infobox Osobnosť
   |Meno             = Martin Kasarda
   |Portrét          = Kasarda.JPG
   |Popis osoby      = slovenský spisovateľ
   |Dátum narodenia  = {{dnv|1968|7|26}}
   |Miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]]
   |Dátum úmrtia     = 
   |Miesto úmrtia    = 
   |Alma mater       = [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]]&lt;br&gt;[[Univerzita Komenského v Bratislave]]
   |Rodičia          = [[Štefan Kasarda]]
   |Portál1          = Košice
   |Portál2          = Literatúra
}}

'''Martin Kasarda''' (* [[26. júl]] [[1968]], [[Košice]]) je [[Slovensko|slovenský]] postmodernistický [[spisovateľ]], [[publicista]] a [[Vysokoškolský pedagóg|pedagóg]], syn spisovateľa a [[dramatik]]a [[Štefan Kasarda|Štefana Kasardu]].&lt;ref name=&quot;lit&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Literárne informačné centrum| odkaz na autora = Literárne informačné centrum| titul = Martin Kasarda| url = https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kasarda| vydavateľ = Literárne informačné centrum| dátum vydania = 2019-03-11| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-05| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Po detstve a stredoškolských štúdiách v Košiciach študoval na Pedagogickej fakulte v [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Nitre]] [[slovenský jazyk]] a [[Literatúra|literatúru]] a [[Občianska náuka|občiansku náuku]] v rokoch [[1986]] – [[1991]]. Počas štúdia sa ako jeden z organizátorov študentského štrajkového výboru{{bez citácie}} aktívne zapojil do zvrhnutia [[Komunistický režim|komunistického režimu]] v roku [[1989]]. Už počas vysokoškolského života začal pracovať ako [[redaktor]] literárneho a intelektuálneho [[týždenník]]a [[Kultúrny život (časopis)|Kultúrny život,]] ktorý vychádzal v rokoch [[1990]] – [[1993]] pod vedením [[Ivan Štrpka|Ivana Štrpku]]. Po jeho zániku postgraduálne študoval teóriu literatúry na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde štúdiá ukončil prácou o básnickej skupine [[Osamelí bežci]]. Pracoval v oblasti [[Reklama|reklamy]], v roku [[1998]] sa stal redaktorom, neskôr zástupcom šéfredaktora [[Denník (žurnalistika)|denníka]] [[Národná obroda]]. Po odchode z Národnej obrody pôsobil vo viacerých redakciách vo vedúcich funkciách (Čas{{bez citácie}}, Formát, ako šéfredaktor v časopisoch GoldCar, Brejk). Od roku [[2008]] prednáša na Fakulte masmédií [[Paneurópska vysoká škola|Paneurópskej vysokej školy v Bratislave]], kde v súčasnosti pôsobí ako [[docent]] a vedúci ''Ústavu mediálnych štúdií''. Aktívne spolupracuje s denníkom [[SME]] a je vedúcim redaktorom mesačníka ''Magazín o knihách''. V odbornej sfére sa venuje najmä problematike kreatívneho písania, tlačených médií, elektronických médií, [[Semiotika|semiotike]] populárnej kultúry a tiež komunikácii zdravia a zdravotníckej problematiky v médiách.&lt;ref name=&quot;lit&quot;/&gt;

== Kauza (azda) Posledná večera ==
V roku [[1991]] Kasarda v [[časopis]]e ''Kultúrny život'' publikoval [[Poviedka|poviedku]] ''[[(azda) Posledná večera]]'', prvú časť zo svojho cyklu ''[[Dejiny menejcennosti]]''. Táto poviedka, parodujúca biblickú Poslednú večeru Pána (Judáš zo Slovenska ju komentuje ako bezbrehý mejdan), vzbudila pohoršenie najmä medzi katolíkmi. Vtedajší podpredseda federálnej vlády za slovenskú [[KDH]] [[Jozef Mikloško]] spolu so skupinou poslancov Slovenskej národnej rady podal na autora podnet na trestné stíhanie podľa § 198 Trestného zákona (pre hanobenie rasy, národa a presvedčenia). Pri interpelácii v parlamente, keď sa poslanci pýtali, nakoľko je to zlučiteľné s požiadavkou na nestrannosť významného člena vlády, J. Mikloško okrem iného vyhlásil: ''„Reagoval som ako občan aj ako veriaci. Pokladal som to za urážku nielen našich kresťanov, ale aj veriacich celého sveta. Tak ako sa v prípade [[Satanské verše (román)|Satanských veršov]] reagovalo v [[Irán]]e, treba '''rovnako''' protestovať. Bral som to ako hanobenie časti národa, ktorá vyšla z kresťanských koreňov... “'' 

Prokuratúra stíhanie napokon zastavila s tým, že ide o literárnu fikciu a nie trestný čin. Slovenská vláda však časopisu v ďalšom roku odobrala príspevok na vydávanie.

== Román o Rozmnožovaní a iných ťažkostiach ==
V roku 2011 vychádza vo vydavateľstve Marenčin PT román ''O rozmnožovaní a iných ťažkostiach''. Je ironickým rozprávaním o súčasnom slovenskom mediálnom prostredí, v ktorom čarodejnice, plastickí chirurgovia, moderátorky a predavači zbraní do krajín tretieho sveta tvoria spoločnosť, kde každý na každého niečo vie. Protagonista príbehu, novinár Matej Saspera, síce sám seba stavia do úlohy strážneho psa, ale vo svojej podstate zostáva psom, ktorý breše na spokojnú karavánu. Je to aj román s hyperbolizovaným príbehom o tom, ako múdro a idealisticky zmeniť svet. Hoci podľa všetkého je koniec sveta blízko, tvrdia apokalyptici medzi nami, takže na zmenu k lepšiemu nebude čas. Skupinka záhadných mladých ľudí, ktorí sa chcú spriahnuť s hlavným hrdinom príbehu, aby o ich úsilí napísal strhujúci príbeh, však nakoniec pochopí, že ich snaženie o skutočne utopický svet je márne, a rozhodne sa radšej vrhnúť na popkultúru. Kniha je aj o iných ťažkostiach, ktoré môžu stretnúť novinárskeho spasiteľa sveta, keď sa zaľúbi do emancipovanej ženy. Nitka príbehu odhaľuje aj neisté postavenie mužov vo veku ženskej dominancie, je to akýsi feminizmus naruby, keď žena idealizovaná médiami ako slobodná, emancipovaná, moderná a dominantná odrazu prevalcuje mužsko-ženskú rovnováhu. V závere románu sa obludnosť takejto modernej lásky odhalí v mrazivej scéne premeny túžby po láske na jednoduchý strojový reprodukčný akt. Text je tematicky pestrý, plný irónie a sarkastického humoru, štylisticky bohatý a čitateľsky príťažlivý. Pri jeho čítaní vidíte zrkadlenie obludária súčasnosti, dnešného rýchleho a dramatického života, v ktorom sa pravda, česť, morálka nenosia.

== Posledná večera a iné radosti ==
Poviedková kniha Posledná večera a iné radosti je pokračovaním autorovej koncepcie a spôsobu tvorby experimentálnej prózy, ktorá je určená skúsenému čitateľovi. Jeho texty sa nepohybujú len na  povrchovej úrovni, ale aj v hlbších kontextuálnych súvislostiach. Autorova próza je najmä o hľadaní a neustálom spochybňovaní nájdeného, dezilúziách z istoty a odhaľovaní neistoty ako prirodzenej formy prežívania. 
Žiaden z textov knihy vlastne nie je uzavretým príbehom, respektíve aj pointy vyznievajú dvoj- (a viac-) značne, takže čitateľ si môže zvoliť vlastnú interpretáciu, ktorá bude rovnako prijateľná ako interpretácia iná. V tomto smere autor pracuje s typom postmoderného rozprávania, v ktorom sa snúbi náročnosť moderny, práca s kontextom, priznanými citátmi, parafrázami a odkazmi na literárny kánon. Aj prvky populárnej literatúry (horor v poviedke Botanika betónu, či anti-utópia v texte Piesočná búrka) majú svoje funkčné miesto, keďže ich úlohou je niesť svoje posolstvo cez príbeh. Súčasťou vydávanej zbierky poviedok je aj knižné vydanie poviedky (azda) Posledná večera v pôvodnej verzii tak, ako vyšla v Kultúrnom živote v roku 1991, ktorá vyvolala diskusiu presahujúcu literárne prostredie až do politiky a otázok slobody slova. Aj ďalšie poviedka, temne erotická Ruka, balansuje medzi psychologickou sondou a thrillerom o ľudskom pokušení a podľahnutí neistote. Dvojvrstvový absurdný Príbeh Jakubov Molnárov je zasa typickou persiflážou s ironickým pohľadom na naše dejiny a hlavne schopnosť prežívať vo veku chameleónov a zároveň absurdnou groteskou zo súčasnosti. Poviedkovým manifestom, esejou, literárnou kolážou a experimentom je text Neverte pravde, kde sa v 49 bodoch (literárny odkaz na Donalda Barthelmeho) striedajú komentované citáty z rôznych publikácií s provokatívnymi vyhláseniami a ironickými až sarkastickými mikropríbehmi. Vďaka poviedke Botanika betónu, ktorá je svojským doplnkom ku predchádzajúcemu románu O rozmnožovaní a iných ťažkostiach, sa z tejto poviedkovej knihy stáva akýsi satelit či voľne príbuzný autorovho románu.

== Budúcnosť na predaj ==
Provokatívny, hravý, groteskný. Román Martina Kasardu ''Budúcnosť na predaj'' pokračuje v tematizácii problémových miest našej súčasnosti. Tentoraz sa zameral na našu vieru v „nadprirodzené“ vysvetlenia a potrebu veriť či lepšie potrebe utiekať sa ku grotesknému nadprirodzenu symbolizovanému veštiarňou, ktorá je súčasťou obrovského nákupného centra. Príbeh troch kamarátov, ktorí sa rozhodnú otvoriť si veštiareň a predpovedajú budúcnosť, sa však spletie s príbehom extrémistickej skupiny, ktorá bojuje za rasovo čisté Slovensko. Príbeh zo súčasnosti rámcujú výjavy z gréckej mytológie, odkazujúc na antickú tradíciu veštíc, ale aj ľudskej nedôvery k vysloveným predpovediam. Tento historizujúci kontrapunkt môžeme chápať ako inteligentnú čitateľskú hračku, žmurknutie autora na vzdelaného čitateľa, ktorý si dokáže z malých medzihier poskladať významové pozadie, na ktorom vyrastá príbeh zo súčasnosti. Ďalšou líniou, ktorú sleduje, je bizarná skupinka extrémistov hlásajúcich nenávisť, xenofóbiu a extrémny nacionalizmus. Tento vpád „súčasnej reality“ do groteskného románu dodáva knihe aj aktualizačný politický motív a správne pomenúva hrozbu, ktorá okolo nás je a niekedy ju azda až príliš bagatelizujeme. Kniha je plná mikromotívov a príbehov, Kasarda sa, tak ako aj v predchádzajúcich svojich knihách, vyhýba banalitám a snaží sa vytvoriť hutný, silný text s množstvo priamych i naznačených odkazov, s kultúrnymi presahmi a širšími súvislosťami, ktoré nie sú typické pre našskú bežnú literárnu produkciu. Kasarda sa vyformoval do autora s vlastným svetom a rukopisom, netajac sa vplyvom Vonneguta, Pynchona, Eca a podobnej náročnej postmodernej lektúry. Knihe nechýba množstvo ironických až sarkastických pasáží, vtipné postrehy a pomaly klasický štýl autora, ktorý sa vždy pohyboval skôr na úrovni dobrého textu, filipík a esejistických postrehov než len na báze banálneho príbehu. Román Budúcnosť na predaj je vtipnou a niekedy až mrazivou kritikou doby, v ktorej žijeme. 

== Krajina krásnych ľudí ==
Román o tom, čo by sa stalo, keby sa politická strana rozhodla pre program, že v tomto štáte budú žiť len pekní ľudia. Chceli by ste aj vy žiť v krajine, kde sú všetci ľudia pekní a šťastní, odhodlaní žiť zdravo? V krajine, ktorá sa dobre postará o starých, chorých a postihnutých? Príbeh romantickej lásky Benjamína a Márie, ktorý sa zrodil nad smrteľnou posteľou starého otca, sa postupne mení na nočnú moru. Krása sa stáva meradlom úspechu. A ak medzi vyvolených nepatríte? Nechceme vás na očiach, decentne vás odstránime. Ale tak, aby všetci tlieskali. Napínavý spoločenský román o prítomnosti a možnej desivej budúcnosti hovorí o tom, čo by sa stalo, keby sa moci ujala skupina, ktorá krásu a zdravie vyhlási za najdôležitejšie hodnoty. A kto sa nebude chcieť prispôsobiť, pôjde z kola von. Zachráni svet skutočná láska? Sú medzi nami takí, ktorí si zachovajú ľudskosť? Na goodreads knihu hodnotili takto: „Šialene bizarné... alebo dychberúce a približujúce sa budúcnosti ľudstva? Autor myšlienku Krajiny krásnych ľudí poňal zvláštnym sofistikovaným spôsobom. Čitateľ častokrát spochybňoval jeho slová, no vo veľkej miere s ním musel súhlasiť. V detailoch. V opisoch poslušnej spoločnosti, ktorá nechce žiť slobodne. Príbeh, ktorý sa odohráva na území Slovenska, popisuje dobu, z ktorej vymiznú hodnoty. Kde krása je vystavená na piedestál, a to ostatné ostáva za hranicami ,liečebných táborov‘. Desivé posolstvá z pera autora nie sú ďaleko od reality. Alebo sú na míle vzdialené od túžob človeka? Odporúčam prečítať tento úžasný román všetkými desiatimi!! Schladil ma, upovedomil o pochybeniach a vystríha ma pred hrozivou silou jednotlivcov. Lebo, ľudia, na každom jednom z nás záleží a závisí náš vlastný život...&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krajina krásnych ľudí, goodreads|url=https://www.goodreads.com/book/show/54841852-krajina-kr-snych-ud|dátum prístupu=15.8.2022}}&lt;/ref&gt;

== Dole! Dole! O mafiánskej škole ==
Román o tom, čo sa stane, keď si mafiánski bossovia v Dunajskej Strede zaspomínajú na staré dobré časy a rozhodnú sa, že by bolo fajn založiť si školu pre výchovu budúcich kádrov. Vyhadzovačov, prostitútky, daňových podvodníkov, špecialistov na eurofondy či hrobárov. A o tom, prečo je Dracula a krv tak úzko spojená s hlavným mestom Žitného ostrova. Pravda, trochu aj o láske, lebo aj takéto nehody sa v Dunajskej občas stanú. 

== Dielo ==
* [[1993]] – ''Rebeliáda'', básnická zbierka
* [[1994]] – ''Dejiny menejcennosti'', poviedky
* [[1996]] – ''Osamelí bežci – Správy z ľudského vnútra''
* [[1999]] – ''Polia'', poviedková zbierka
* [[2010]] – ''Praktikum mediálnej tvorby'', spoluautor v autorskom kolektíve pod vedením A. Tušera
* [[2011]] – ''O rozmnožovaní a iných ťažkostiach'', satirický román
* [[2012]] – ''Praktická príručka písania pre profesionálov''
* [[2013]] – ''Posledná večera a iné radosti''
* [[2013]] – ''Od karnevalovej ulice po virtuálny svet: populárna kultúra a masové médiá''
* [[2016]] – ''Budúcnosť na predaj''
* [[2020]] – ''Kúpele''
* [[2020]] – ''Krajina krásnych ľudí'', román
* 2022 – Dole! Dole! ...o mafiánskej škole

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Kasarda, Martin}}
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí prozaici]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Košíc]]</text>
      <sha1>fhgt9tsxnwdiiq4orjlk25roprsih3o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veľké africké jazerá</title>
    <ns>0</ns>
    <id>110280</id>
    <revision>
      <id>8244796</id>
      <parentid>8244265</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T08:54:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34328-40</username>
        <id>297680</id>
      </contributor>
      <origin>8244796</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15389" sha1="ev1h3e94hsrxvbe8m8ueojdztrmh5wo" xml:space="preserve">[[File:African_Great_Lakes.svg|thumb|Veľké africké jazerá (vrátane jazier Mweru a Rukwa) a jazero Kyoga.]]
[[Súbor:GreatLakesAfrica.jpg|thumb|279px|right|Veľké africké jazerá a pobrežie [[Východná Afrika|Východnej Afriky]] z vesmíru. [[Indický oceán]] leží napravo.]]

'''Veľké africké jazerá'''&lt;ref name=BelBu&gt;Buňoro. in: Encyclopaedia Beliana online (5. 7. 2026) [https://beliana.sav.sk/heslo/bunoro]&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''Veľké jazerá''', '''africké Veľké jazerá''') je súhrnné označenie pre niektoré veľké jazerá vo [[Východoafrická priekopová prepadlina|Východoafrickej priekopovej prepadline]] a [[Viktóriino jazero]]. Presný zoznam týchto jazier je sporný, možno sa stretnúť najmä s týmito možnosťami:
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Malawi (jazero)|Malawi]] (Nyasa),  [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Rudolfovo jazero]], [[Viktóriino jazero]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The African Great Lakes | url = https://www.agl-acare.org/resources/the-african-great-lakes/ | vydavateľ = agl-acare.org | miesto = | dátum vydania = 2023-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Africa: Physical Geography | url = https://education.nationalgeographic.org/resource/africa-physical-geography/ | vydavateľ = education.nationalgeographic.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=About&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About the Great Lakes Region | url = https://2009-2017.state.gov/s/greatlakes_drc/191417.htm | vydavateľ = 2009-2017.state.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Great Lakes, lakes and region, E Africa | url = https://www.infoplease.com/encyclopedia/places/africa/physical-geography/great-lakes-lakes-and-region-e-africa | vydavateľ = infoplease.com | miesto = | dátum vydania = 2017-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, ojedinele navyše aj jazerá [[Mweru]] a [[Rukwa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chepkemoi | meno = Joyce | autor = | odkaz na autora = | titul = What Are the African Great Lakes? | url = https://www.worldatlas.com/articles/what-are-the-african-great-lakes.html | vydavateľ = worldatlas.com | miesto = | dátum vydania = 2017-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Malawi (jazero)|Malawi]],  [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]]&lt;ref name=LRGL&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La région des Grand Lacs| url = https://rcn-ong.be/wp-content/uploads/2020/03/20.-la-region-des-grands-lacs.pdf | vydavateľ = rcn-ong.be | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HarperCollins Publishers | odkaz na autora = | titul = Great Lakes in: American Heritage Dictionary | url = https://www.ahdictionary.com/word/search.html?q=Great+Lakes | vydavateľ = ahdictionary.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Malawi (jazero)|Malawi]], [[Mweru]], [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]]&lt;ref name=Muriel&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Muriel DEVEY MALU-MALU | odkaz na autora = | titul = La Région des Grands lacs en bref | url = https://www.makanisi.org/la-region-des-grands-lacs-en-bref/ | vydavateľ = makanisi.org | miesto = | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]] (toto je pôvodná definícia Veľkých afrických jazier)&lt;ref&gt;CHRÉTIEN, J.-P. The Great Lakes of Africa: Two Thousand Years of History. New York: Urzone. 2003. S. 23&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Viktóriino jazero]] (t. j. len jazerá, z ktorých vyteká [[Biely Níl]])&lt;ref name=About/&gt;
* [[Malawi (jazero)|Malawi]], [[Tanganika]], [[Viktóriino jazero]] (t. j. tri najväčšie jazerá východnej Afriky)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = African Great Lakes | url = https://globalgreatlakes.org/agl/ | vydavateľ = globalgreatlakes.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

Z Albertovho, Edwardovho a Viktóriinho jazera je napájaný [[Níl]], z jazier Tanganika, Kivu a Mweru je napájaná rieka [[Kongo (rieka)|Kongo]], z jazera Malawi rieka [[Zambezi]] a jazerá Turkana a Rukwa nemajú odtok.&lt;ref name=About/&gt;

== Región Veľkých jazier ==
[[Súbor:Location GreatLakes-Africa.png|thumb|279px|right|Veľké africké jazerá, tu vrátane jazera Kyoga &lt;small&gt;(ktoré ale správne nepatrí medzi Veľké africké jazerá)&lt;/small&gt; a bez jazera Turkana.]]

=== Vymedzenie ===
Pojem '''Veľké (africké) jazerá'''  označuje aj určitý geografický región okolo vyššie uvedených jazier (iné názvy: '''oblasť Veľkých (afrických) jazier'''&lt;ref name=BelBu/&gt;, '''región Veľkých (afrických) jazier'''). V detailoch je jeho vymedzenie sporné, možno sa stretnúť napríklad s takýmito vymedzeniami:
* [[Burundi]], [[Rwanda]], [[Konžská demokratická republika]], [[Uganda]]&lt;ref name=About/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Außenministerium der Republik Österreich | odkaz na autora = | titul = Region der Großen Seen | url = https://www.bmeia.gv.at/themen/aussenpolitik/sub-sahara-afrika/region-der-grossen-seen | vydavateľ = bmeia.gv.at | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* Burundi, Rwanda, Konžská demokratická republika, Uganda, [[Tanzánia]]&lt;ref name=Chr&gt;CHRÉTIEN, J.-P. Géopolitique de l’Afrique. La région des Grands Lacs. in: La révue géopolitique. 1. 1. 2005 (prístup: 5. 7. 2026) [https://www.diploweb.com/Geopolitique-de-l-Afrique-La.html]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Great Lakes Region (Africa). in: Moravian University Theology Library. 5. 7. 2026 [https://lancasterlibrary.moravian.edu/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=190443&amp;__cf_chl_f_tk=EgxlzqmXkXg5nhR_POn2px_tN1so0jNBoKjUjqEYLoA-1783239718-1.0.1.1-u.QH4xwFRPtIK2qD3IGQwi62EU_qd9pCjw5Lg80rrSk] (citované z diela: Oxford Companion to the Politics of the World electronic database, June 28, 2005)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=LRGL/&gt;
* Burundi, Rwanda, východné provincie Konžskej demokratickej republiky ([[Ituri]], [[Nord Kivu]], [[Sud Kivu]], [[Tanganyika]]), južná časť Ugandy, severozápadná časť Tanzánie, západný výbežok [[Keňa|Kene]] a severozápadná časť [[Mozambik]]u&lt;ref name=Muriel/&gt;
* Burundi, Rwanda, východný okraj Konžskej demokratickej republiky, Uganda (alebo len jej juhozápadná časť), severozápadná časť Tanzánie, prípadne aj severozápadná časť Kene&lt;ref name=About/&gt;&lt;ref name=Pel/&gt;&lt;ref&gt;Great Lakes Region (Africa). in: Moravian University Theology Library. 5. 7. 2026 [https://lancasterlibrary.moravian.edu/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=190443&amp;__cf_chl_f_tk=EgxlzqmXkXg5nhR_POn2px_tN1so0jNBoKjUjqEYLoA-1783239718-1.0.1.1-u.QH4xwFRPtIK2qD3IGQwi62EU_qd9pCjw5Lg80rrSk] (citované z diela: Chretien, J. Great Lakes of Africa, 2003: p. 22-23)&lt;/ref&gt;, a v širšom zmysle aj celá Tanzánia a celá Keňa&lt;ref name=About/&gt;
* [[Stredoafrická priekopa]] po severný okraj Tanganiky &lt;small&gt;(Stredoafrická priekopa je priekopa obsahujúca napr. Albertovo jazero, Edwardovo jazero a jazero Kivu)&lt;/small&gt;, Viktóriino jazero a celé územie medzi Stredoafrickou priekopou a Viktóriiným jazerom&lt;ref name=About/&gt;, resp. presnejšie: územie ohraničené na severe Albertovým jazerom a jazerom Kyoga, na východe západným brehom Viktóriinho jazera, na juhu riekami [[Lukuga]] a [[Muyovosi]] a na západe krivka s nadmorskou výškou 1 200 od rieky Lukugu po bod západne od pohoria [[Rwenzori]]&lt;ref&gt;Cartes : la géographie de l'Afrique des Grands Lacs [article]
Revue Tiers Monde Année 1986 106 pp. 267-270 [https://www.persee.fr/doc/tiers_0040-7356_1986_num_27_106_4458]&lt;/ref&gt; (tento význam sa prelína s významom uvedeným v predchádzajúcej a v nasledujúcej odrážke a zodpovedá pôvodnej definície staršieho označenia Medzijazerie - pozri nižšie);
* depresie Albertovho jazera, Edwardova jazera, jazera Kivu a jazera Tanganika a pohoria v ich okolí tvoriace rozvodie riek Kongo a Níl, prípadne navyše aj Viktóriino jazero&lt;ref name=Pel&gt;PELERIN, E. et al. Afrique des Grands Lacs : droit à la terre, droit à la paix. 2012. S. 15 [https://web.archive.org/web/20131008144932/http://ccfd-terresolidaire.org/IMG/pdf/grandslacs_droit_terre_droitpaixvfjanv2012.pdf]&lt;/ref&gt;
* celý región okolo Albertovho jazera, Edwardovho jazera, jazera Kivu, jazera Malawi, jazera Tanganika, jazera Turkana a Viktóriinho jazera, t. j. Burundi, Rwanda, časť Konžskej demokratickej republiky, Uganda, časť Tanzánie, časť Kene, Malawi, časť [[Etiópia|Etiópie]], časť [[Zambia|Zambie]] a časť [[Mozambik]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About The Lakes | url = https://www.greatlakesofafrica.org/about-the-lakes/ | vydavateľ = greatlakesofafrica.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
* oblasť častých kríz v časti východnej Afriky, tvorená najmä štátmi Uganda, Rwanda, Konžská demokratická republika, [[Sudán]], [[Južný Sudán]], [[Eritrea]] a [[Etiópia]]&lt;ref&gt;Great Lakes Region (Africa). in: Moravian University Theology Library. 5. 7. 2026 [https://lancasterlibrary.moravian.edu/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=190443&amp;__cf_chl_f_tk=EgxlzqmXkXg5nhR_POn2px_tN1so0jNBoKjUjqEYLoA-1783239718-1.0.1.1-u.QH4xwFRPtIK2qD3IGQwi62EU_qd9pCjw5Lg80rrSk] (citované z diela: Mukwaya, A.K.K. Uganda: riding the political tiger, security &amp; wars in the Greater Lakes Region, 2004)&lt;/ref&gt;
* členské štáty [[Medzinárodná konferencia pre oblasť Veľkých jazier|Medzinárodnej konferencie pre región Veľkých jazier (ICGLR)]], t. j. (podľa abecedy) [[Angola]], Burundi, Južný Sudán, [[Kongo (Brazzaville)|Kongo]], Konžská demokratická republika, Keňa, Uganda, Rwanda, [[Stredoafrická republika]], Sudán, Tanzánia a Zambia&lt;ref&gt;The Pact on Security, Stability and Development For the Great Lakes Region -
December 2006, amended November 2012 [https://www.icglr.org/images/Pact%20ICGLR%20Amended%2020122.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ICGLR CIRGL | url = https://icglr.org/the-icglr/ | vydavateľ = icglr.org | miesto = | dátum vydania = 2022-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, resp. signatárske štáty [[Rámec pre mier, bezpečnosť a spoluprácu pre Konžskú demokratickú republiku|Rámca pre mier, bezpečnosť a spoluprácu pre KDR (angl. PSC Framework)]], čiže členské štáty ICGLR plus [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]&lt;ref&gt;Great Lakes Member States [https://ungreatlakes.unmissions.org/sites/default/files/great_lakes_members_states_-_en.pdf]&lt;/ref&gt;.

Počas väčšiny 20. storočia sa namiesto označenia región Veľkých jazier používal názov '''Medzijazerie'''&lt;ref name=BelBu/&gt; (iný názov: '''Východoafrické Medzijazerie'''&lt;ref&gt;KRUPA, V. Geopolitické špecifiká regiónov sveta - Afrika a Ázia. Bratislava: Univerzita Komenského, 1999. S. 79, 92&lt;/ref&gt;; po nemecky ''Zwischenseengebiet'' [doslova: oblasť medzi jazerami], po anglicky ''interlacustrine region''/''interlacustrine Africa'', po francúzsky ''Afrique interlacustre''), ktorý vznikol prevzatím nemeckého názvu tohto územia&lt;ref name=Chr/&gt;. Týmto názvom sa najčastejšie označuje územie medzi Albertovým jazerom, Edwardovým jazerom, jazerom Kivu a jazerom Tanganika na jednej strane a Viktóriiným jazerom na strane druhej, t. j. presnejšie povedané oblasť zahŕňajúca Stredoafrickú priekopu (len po severný okraj Tanganiky&lt;ref name=About/&gt;), Viktóriino jazero a celé územie medzi nimi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Enzyklopädie | url = https://brockhaus.de/ecs/enzy/article/zwischenseengebiet | vydavateľ = brockhaus.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Chr/&gt;

=== Charakteristika ===
[[Súbor:Africa_population_density%2C_2019.jpg|thumb|Hustota obyvateľstva v Afrike v roku 2019]]
Región Veľkých jazier (chápaný približne ako Burundi, Rwanda, východný okraj Konžskej demokratickej republiky, Uganda a časti Tanzánie a Kene ležiace pri Viktóriinom jazere) je jedno z najhustejšie obývaných území na svete. Vďaka skoršej vulkanickej aktivite je miestna pôda veľmi vhodná pre [[poľnohospodárstvo]]. Nadmorská výška tu vytvára miernu klímu napriek malej vzdialenosti od [[rovník]]a. Výsledkom všetkých týchto podmienok je, že toto územie je mimo dosahu rôznych chorôb a dovoľuje rozšírenie poľnohospodárskych zvierat, hlavne dobytka a kôz.

=== Dejiny ===
Z dôvodu hustoty osídlenia a vhodných podmienok na poľnohospodárstvo sa územie v minulosti rozdelilo na viacero malých štátov. Najmocnejšie monarchie boli Rwanda, Burundi, [[Buganda]] a [[Buňoro]]. Podobne ako pri [[Subsaharská Afrika|Subsaharskej Afrike]] boli hranice štátov určené rozložením koloniálnych síl.

Poloha regiónu ďaleko na juhu až pri prameni [[Níl]]u znamenala pre región dlhé obdobie nezáujmu zo strany [[Európa|Európy]]. Prví Európania, ktorí vstúpili na toto územie, boli [[misionár]]i, ktorí mali čiastočný úspech pri rozširovaní [[kresťanstvo|kresťanstva]] na toto územie. Väčší kontakt so zvyškom sveta viedol k sérii devastujúcich [[epidémia|epidémií]], ktoré zasiahli nie len dobytok, ale aj ľudí. To znamenalo zníženie populácie miestami až o 60 %. Obnovenie pôvodného počtu obyvateľov trvalo približne do [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]].

Napriek potenciálu v mnohých odvetviach sa po získaní nezávislosti zmietal v sérii [[občianska vojna|občianskych vojen]] a vlne násilia, ktoré zanechali región vo veľkej chudobe, z ktorej sa vymanili zatiaľ len štáty [[Keňa]] a [[Tanzánia]].

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Jazerá Afriky]]
[[Kategória:Veľké africké jazerá| ]]</text>
      <sha1>ev1h3e94hsrxvbe8m8ueojdztrmh5wo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244819</id>
      <parentid>8244796</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:48:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34328-40</username>
        <id>297680</id>
      </contributor>
      <origin>8244819</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16519" sha1="owwzi3v9hv0wwyn4yim5fo1a4bn5r3g" xml:space="preserve">[[File:African_Great_Lakes.svg|thumb|Veľké africké jazerá (vrátane jazier Mweru a Rukwa) a jazero Kyoga.]]
[[Súbor:GreatLakesAfrica.jpg|thumb|279px|right|Veľké africké jazerá a pobrežie [[Východná Afrika|Východnej Afriky]] z vesmíru. [[Indický oceán]] leží napravo.]]

'''Veľké africké jazerá'''&lt;ref name=BelBu&gt;Buňoro. in: Encyclopaedia Beliana online (5. 7. 2026) [https://beliana.sav.sk/heslo/bunoro]&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''Veľké jazerá''', '''africké Veľké jazerá''') je súhrnné označenie pre niektoré veľké jazerá vo [[Východoafrická priekopová prepadlina|Východoafrickej priekopovej prepadline]] a [[Viktóriino jazero]]. Presný zoznam týchto jazier je sporný, možno sa stretnúť najmä s týmito možnosťami:
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Malawi (jazero)|Malawi]] (Nyasa), [[Rudolfovo jazero]] (Turkana), [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The African Great Lakes | url = https://www.agl-acare.org/resources/the-african-great-lakes/ | vydavateľ = agl-acare.org | miesto = | dátum vydania = 2023-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Africa: Physical Geography | url = https://education.nationalgeographic.org/resource/africa-physical-geography/ | vydavateľ = education.nationalgeographic.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=About&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About the Great Lakes Region | url = https://2009-2017.state.gov/s/greatlakes_drc/191417.htm | vydavateľ = 2009-2017.state.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Great Lakes, lakes and region, E Africa | url = https://www.infoplease.com/encyclopedia/places/africa/physical-geography/great-lakes-lakes-and-region-e-africa | vydavateľ = infoplease.com | miesto = | dátum vydania = 2017-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, ojedinele navyše aj jazerá [[Mweru]] a [[Rukwa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chepkemoi | meno = Joyce | autor = | odkaz na autora = | titul = What Are the African Great Lakes? | url = https://www.worldatlas.com/articles/what-are-the-african-great-lakes.html | vydavateľ = worldatlas.com | miesto = | dátum vydania = 2017-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Malawi (jazero)|Malawi]],  [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]]&lt;ref name=LRGL&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La région des Grand Lacs| url = https://rcn-ong.be/wp-content/uploads/2020/03/20.-la-region-des-grands-lacs.pdf | vydavateľ = rcn-ong.be | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HarperCollins Publishers | odkaz na autora = | titul = Great Lakes in: American Heritage Dictionary | url = https://www.ahdictionary.com/word/search.html?q=Great+Lakes | vydavateľ = ahdictionary.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Kyoga]], [[Malawi (jazero)|Malawi]], [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]], prípadne navyše aj [[Rudolfovo jazero]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The African Great Lakes - Reflexions | url = https://www.reflexions.uliege.be/cms/c_340055/en/the-african-great-lakes | vydavateľ = reflexions.uliege.be | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Ogutu-Ohwayo, R. et al. Human impacts on the African Great Lakes. Environmental Biology of Fishes 50: 117–131, 1997 [https://www.rmpcecologia.com/disciplinas/impactos/literatura/art38_hu2018.pdf]&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Malawi (jazero)|Malawi]], [[Mweru]], [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]]&lt;ref name=Muriel&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Muriel DEVEY MALU-MALU | odkaz na autora = | titul = La Région des Grands lacs en bref | url = https://www.makanisi.org/la-region-des-grands-lacs-en-bref/ | vydavateľ = makanisi.org | miesto = | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]] (toto je pôvodná definícia Veľkých afrických jazier)&lt;ref&gt;CHRÉTIEN, J.-P. The Great Lakes of Africa: Two Thousand Years of History. New York: Urzone. 2003. S. 23&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Viktóriino jazero]] (t. j. len jazerá, z ktorých vyteká [[Biely Níl]])&lt;ref name=About/&gt;
* [[Malawi (jazero)|Malawi]], [[Tanganika]], [[Viktóriino jazero]] (t. j. tri najväčšie jazerá východnej Afriky)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = African Great Lakes | url = https://globalgreatlakes.org/agl/ | vydavateľ = globalgreatlakes.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Management and Conservation of the African Great Lakes - Lakes Victoria, Tanganyika and Malawi. UNESCO 1998 - chapter 2 [http://www.hydrosciences.fr/sierem/Bibliotheque/biblio/Management%20and%20conservation%20of%20the%20African%20Great%20Lakes%20Lakes%20Victoria%20Tanganyika%20and%20Malawi%20comparative%20and%20comprehensive%20study%20of%20Great%20Lakes.pdf]&lt;/ref&gt;.

Z Albertovho jazera, Edwardovho jazera, Viktóriinho jazera a jazera Kyoga je napájaný [[Níl]], z jazier Tanganika, Kivu a Mweru je napájaná rieka [[Kongo (rieka)|Kongo]], z jazera Malawi rieka [[Zambezi]], a Rudolfovo jazero a jazero Rukwa nemajú odtok.&lt;ref name=About/&gt;

== Región Veľkých jazier ==
[[Súbor:Location GreatLakes-Africa.png|thumb|279px|right|Veľké africké jazerá, tu vrátane jazera Kyoga a bez Rudolfovho jazera.]]

=== Vymedzenie ===
Pojem '''Veľké (africké) jazerá'''  označuje aj určitý geografický región okolo vyššie uvedených jazier (iné názvy: '''oblasť Veľkých (afrických) jazier'''&lt;ref name=BelBu/&gt;, '''región Veľkých (afrických) jazier'''). V detailoch je jeho vymedzenie sporné, možno sa stretnúť napríklad s takýmito vymedzeniami:
* [[Burundi]], [[Rwanda]], [[Konžská demokratická republika]], [[Uganda]]&lt;ref name=About/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Außenministerium der Republik Österreich | odkaz na autora = | titul = Region der Großen Seen | url = https://www.bmeia.gv.at/themen/aussenpolitik/sub-sahara-afrika/region-der-grossen-seen | vydavateľ = bmeia.gv.at | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* Burundi, Rwanda, Konžská demokratická republika, Uganda, [[Tanzánia]]&lt;ref name=Chr&gt;CHRÉTIEN, J.-P. Géopolitique de l’Afrique. La région des Grands Lacs. in: La révue géopolitique. 1. 1. 2005 (prístup: 5. 7. 2026) [https://www.diploweb.com/Geopolitique-de-l-Afrique-La.html]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Great Lakes Region (Africa). in: Moravian University Theology Library. 5. 7. 2026 [https://lancasterlibrary.moravian.edu/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=190443&amp;__cf_chl_f_tk=EgxlzqmXkXg5nhR_POn2px_tN1so0jNBoKjUjqEYLoA-1783239718-1.0.1.1-u.QH4xwFRPtIK2qD3IGQwi62EU_qd9pCjw5Lg80rrSk] (citované z diela: Oxford Companion to the Politics of the World electronic database, June 28, 2005)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=LRGL/&gt;
* Burundi, Rwanda, východné provincie Konžskej demokratickej republiky ([[Ituri]], [[Nord Kivu]], [[Sud Kivu]], [[Tanganyika]]), južná časť Ugandy, severozápadná časť Tanzánie, západný výbežok [[Keňa|Kene]] a severozápadná časť [[Mozambik]]u&lt;ref name=Muriel/&gt;
* Burundi, Rwanda, východný okraj Konžskej demokratickej republiky, Uganda (alebo len jej juhozápadná časť), severozápadná časť Tanzánie, prípadne aj severozápadná časť Kene&lt;ref name=About/&gt;&lt;ref name=Pel/&gt;&lt;ref&gt;Great Lakes Region (Africa). in: Moravian University Theology Library. 5. 7. 2026 [https://lancasterlibrary.moravian.edu/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=190443&amp;__cf_chl_f_tk=EgxlzqmXkXg5nhR_POn2px_tN1so0jNBoKjUjqEYLoA-1783239718-1.0.1.1-u.QH4xwFRPtIK2qD3IGQwi62EU_qd9pCjw5Lg80rrSk] (citované z diela: Chretien, J. Great Lakes of Africa, 2003: p. 22-23)&lt;/ref&gt;, a v širšom zmysle aj celá Tanzánia a celá Keňa&lt;ref name=About/&gt;
* [[Stredoafrická priekopa]] po severný okraj Tanganiky &lt;small&gt;(Stredoafrická priekopa je priekopa obsahujúca napr. Albertovo jazero, Edwardovo jazero a jazero Kivu)&lt;/small&gt;, Viktóriino jazero a celé územie medzi Stredoafrickou priekopou a Viktóriiným jazerom&lt;ref name=About/&gt;, resp. presnejšie: územie ohraničené na severe Albertovým jazerom a jazerom Kyoga, na východe západným brehom Viktóriinho jazera, na juhu riekami [[Lukuga]] a [[Muyovosi]] a na západe krivka s nadmorskou výškou 1 200 od rieky Lukugu po bod západne od pohoria [[Rwenzori]]&lt;ref&gt;Cartes : la géographie de l'Afrique des Grands Lacs [article]
Revue Tiers Monde Année 1986 106 pp. 267-270 [https://www.persee.fr/doc/tiers_0040-7356_1986_num_27_106_4458]&lt;/ref&gt; (tento význam sa prelína s významom uvedeným v predchádzajúcej a v nasledujúcej odrážke a zodpovedá pôvodnej definícii staršieho označenia Medzijazerie - pozri nižšie);
* depresie Albertovho jazera, Edwardova jazera, jazera Kivu a jazera Tanganika a pohoria v ich okolí tvoriace rozvodie riek Kongo a Níl, prípadne navyše aj Viktóriino jazero&lt;ref name=Pel&gt;PELERIN, E. et al. Afrique des Grands Lacs : droit à la terre, droit à la paix. 2012. S. 15 [https://web.archive.org/web/20131008144932/http://ccfd-terresolidaire.org/IMG/pdf/grandslacs_droit_terre_droitpaixvfjanv2012.pdf]&lt;/ref&gt;
* celý región okolo Albertovho jazera, Edwardovho jazera, jazera Kivu, jazera Malawi, jazera Tanganika,  Rudolfovho jazera a Viktóriinho jazera, t. j. Burundi, Rwanda, časť Konžskej demokratickej republiky, Uganda, časť Tanzánie, časť Kene, Malawi, časť [[Etiópia|Etiópie]], časť [[Zambia|Zambie]] a časť [[Mozambik]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About The Lakes | url = https://www.greatlakesofafrica.org/about-the-lakes/ | vydavateľ = greatlakesofafrica.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
* oblasť častých kríz v časti východnej Afriky, tvorená najmä štátmi Uganda, Rwanda, Konžská demokratická republika, [[Sudán]], [[Južný Sudán]], [[Eritrea]] a [[Etiópia]]&lt;ref&gt;Great Lakes Region (Africa). in: Moravian University Theology Library. 5. 7. 2026 [https://lancasterlibrary.moravian.edu/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=190443&amp;__cf_chl_f_tk=EgxlzqmXkXg5nhR_POn2px_tN1so0jNBoKjUjqEYLoA-1783239718-1.0.1.1-u.QH4xwFRPtIK2qD3IGQwi62EU_qd9pCjw5Lg80rrSk] (citované z diela: Mukwaya, A.K.K. Uganda: riding the political tiger, security &amp; wars in the Greater Lakes Region, 2004)&lt;/ref&gt;
* členské štáty [[Medzinárodná konferencia pre oblasť Veľkých jazier|Medzinárodnej konferencie pre región Veľkých jazier (ICGLR)]], t. j. (podľa abecedy) [[Angola]], Burundi, Južný Sudán, [[Kongo (Brazzaville)|Kongo]], Konžská demokratická republika, Keňa, Uganda, Rwanda, [[Stredoafrická republika]], Sudán, Tanzánia a Zambia&lt;ref&gt;The Pact on Security, Stability and Development For the Great Lakes Region -
December 2006, amended November 2012 [https://www.icglr.org/images/Pact%20ICGLR%20Amended%2020122.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ICGLR CIRGL | url = https://icglr.org/the-icglr/ | vydavateľ = icglr.org | miesto = | dátum vydania = 2022-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, resp. signatárske štáty [[Rámec pre mier, bezpečnosť a spoluprácu pre Konžskú demokratickú republiku|Rámca pre mier, bezpečnosť a spoluprácu pre KDR (angl. PSC Framework)]], čiže členské štáty ICGLR plus [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]&lt;ref&gt;Great Lakes Member States [https://ungreatlakes.unmissions.org/sites/default/files/great_lakes_members_states_-_en.pdf]&lt;/ref&gt;.

Počas väčšiny 20. storočia sa namiesto označenia región Veľkých jazier používal názov '''Medzijazerie'''&lt;ref name=BelBu/&gt; (iný názov: '''Východoafrické Medzijazerie'''&lt;ref&gt;KRUPA, V. Geopolitické špecifiká regiónov sveta - Afrika a Ázia. Bratislava: Univerzita Komenského, 1999. S. 79, 92&lt;/ref&gt;; po nemecky ''Zwischenseengebiet'' [doslova: oblasť medzi jazerami], po anglicky ''interlacustrine region''/''interlacustrine Africa'', po francúzsky ''Afrique interlacustre''), ktorý vznikol prevzatím nemeckého názvu tohto územia&lt;ref name=Chr/&gt;. Týmto názvom sa najčastejšie označuje územie medzi Albertovým jazerom, Edwardovým jazerom, jazerom Kivu a jazerom Tanganika na jednej strane a Viktóriiným jazerom na strane druhej, t. j. presnejšie povedané oblasť zahŕňajúca Stredoafrickú priekopu (len po severný okraj Tanganiky&lt;ref name=About/&gt;), Viktóriino jazero a celé územie medzi nimi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Enzyklopädie | url = https://brockhaus.de/ecs/enzy/article/zwischenseengebiet | vydavateľ = brockhaus.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Chr/&gt;

=== Charakteristika ===
[[Súbor:Africa_population_density%2C_2019.jpg|thumb|Hustota obyvateľstva v Afrike v roku 2019]]
Región Veľkých jazier (chápaný približne ako Burundi, Rwanda, východný okraj Konžskej demokratickej republiky, Uganda a časti Tanzánie a Kene ležiace pri Viktóriinom jazere) je jedno z najhustejšie obývaných území na svete. Vďaka skoršej vulkanickej aktivite je miestna pôda veľmi vhodná pre [[poľnohospodárstvo]]. Nadmorská výška tu vytvára miernu klímu napriek malej vzdialenosti od [[rovník]]a. Výsledkom všetkých týchto podmienok je, že toto územie je mimo dosahu rôznych chorôb a dovoľuje rozšírenie poľnohospodárskych zvierat, hlavne dobytka a kôz.

=== Dejiny ===
Z dôvodu hustoty osídlenia a vhodných podmienok na poľnohospodárstvo sa územie v minulosti rozdelilo na viacero malých štátov. Najmocnejšie monarchie boli Rwanda, Burundi, [[Buganda]] a [[Buňoro]]. Podobne ako pri [[Subsaharská Afrika|Subsaharskej Afrike]] boli hranice štátov určené rozložením koloniálnych síl.

Poloha regiónu ďaleko na juhu až pri prameni [[Níl]]u znamenala pre región dlhé obdobie nezáujmu zo strany [[Európa|Európy]]. Prví Európania, ktorí vstúpili na toto územie, boli [[misionár]]i, ktorí mali čiastočný úspech pri rozširovaní [[kresťanstvo|kresťanstva]] na toto územie. Väčší kontakt so zvyškom sveta viedol k sérii devastujúcich [[epidémia|epidémií]], ktoré zasiahli nie len dobytok, ale aj ľudí. To znamenalo zníženie populácie miestami až o 60 %. Obnovenie pôvodného počtu obyvateľov trvalo približne do [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]].

Napriek potenciálu v mnohých odvetviach sa po získaní nezávislosti zmietal v sérii [[občianska vojna|občianskych vojen]] a vlne násilia, ktoré zanechali región vo veľkej chudobe, z ktorej sa vymanili zatiaľ len štáty [[Keňa]] a [[Tanzánia]].

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Jazerá Afriky]]
[[Kategória:Veľké africké jazerá| ]]</text>
      <sha1>owwzi3v9hv0wwyn4yim5fo1a4bn5r3g</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244828</id>
      <parentid>8244819</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:56:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-34328-40</username>
        <id>297680</id>
      </contributor>
      <origin>8244828</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16520" sha1="kk1fldwm1pfmek6mz6chxqrc4k9i8ui" xml:space="preserve">[[File:African_Great_Lakes.svg|thumb|Veľké africké jazerá (vrátane jazier Mweru a Rukwa) a jazero Kyoga.]]
[[Súbor:GreatLakesAfrica.jpg|thumb|279px|right|Veľké africké jazerá a pobrežie [[Východná Afrika|Východnej Afriky]] z vesmíru. [[Indický oceán]] leží napravo.]]

'''Veľké africké jazerá'''&lt;ref name=BelBu&gt;Buňoro. in: Encyclopaedia Beliana online (5. 7. 2026) [https://beliana.sav.sk/heslo/bunoro]&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''Veľké jazerá''', '''africké Veľké jazerá''') je súhrnné označenie pre niektoré veľké jazerá vo [[Východoafrická priekopová prepadlina|Východoafrickej priekopovej prepadline]] a [[Viktóriino jazero]]. Presný zoznam týchto jazier je sporný, možno sa stretnúť najmä s týmito možnosťami:
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Malawi (jazero)|Malawi]] (Nyasa), [[Rudolfovo jazero]] (Turkana), [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The African Great Lakes | url = https://www.agl-acare.org/resources/the-african-great-lakes/ | vydavateľ = agl-acare.org | miesto = | dátum vydania = 2023-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Africa: Physical Geography | url = https://education.nationalgeographic.org/resource/africa-physical-geography/ | vydavateľ = education.nationalgeographic.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=About&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About the Great Lakes Region | url = https://2009-2017.state.gov/s/greatlakes_drc/191417.htm | vydavateľ = 2009-2017.state.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Great Lakes, lakes and region, E Africa | url = https://www.infoplease.com/encyclopedia/places/africa/physical-geography/great-lakes-lakes-and-region-e-africa | vydavateľ = infoplease.com | miesto = | dátum vydania = 2017-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, ojedinele navyše aj jazerá [[Mweru]] a [[Rukwa]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chepkemoi | meno = Joyce | autor = | odkaz na autora = | titul = What Are the African Great Lakes? | url = https://www.worldatlas.com/articles/what-are-the-african-great-lakes.html | vydavateľ = worldatlas.com | miesto = | dátum vydania = 2017-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Malawi (jazero)|Malawi]],  [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]]&lt;ref name=LRGL&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La région des Grand Lacs| url = https://rcn-ong.be/wp-content/uploads/2020/03/20.-la-region-des-grands-lacs.pdf | vydavateľ = rcn-ong.be | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HarperCollins Publishers | odkaz na autora = | titul = Great Lakes in: American Heritage Dictionary | url = https://www.ahdictionary.com/word/search.html?q=Great+Lakes | vydavateľ = ahdictionary.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Kyoga]], [[Malawi (jazero)|Malawi]], [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]], prípadne navyše aj [[Rudolfovo jazero]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The African Great Lakes - Reflexions | url = https://www.reflexions.uliege.be/cms/c_340055/en/the-african-great-lakes | vydavateľ = reflexions.uliege.be | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Ogutu-Ohwayo, R. et al. Human impacts on the African Great Lakes. Environmental Biology of Fishes 50: 117–131, 1997 [https://www.rmpcecologia.com/disciplinas/impactos/literatura/art38_hu2018.pdf]&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Malawi (jazero)|Malawi]], [[Mweru]], [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]]&lt;ref name=Muriel&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Muriel DEVEY MALU-MALU | odkaz na autora = | titul = La Région des Grands lacs en bref | url = https://www.makanisi.org/la-region-des-grands-lacs-en-bref/ | vydavateľ = makanisi.org | miesto = | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Kivu (jazero)|Kivu]], [[Tanganika (jazero)|Tanganika]], [[Viktóriino jazero]] (toto je pôvodná definícia Veľkých afrických jazier)&lt;ref&gt;CHRÉTIEN, J.-P. The Great Lakes of Africa: Two Thousand Years of History. New York: Urzone. 2003. S. 23&lt;/ref&gt;
* [[Albertovo jazero]], [[Edwardovo jazero]], [[Viktóriino jazero]] (t. j. len jazerá, z ktorých vyteká [[Biely Níl]])&lt;ref name=About/&gt;
* [[Malawi (jazero)|Malawi]], [[Tanganika]], [[Viktóriino jazero]] (t. j. tri najväčšie jazerá východnej Afriky)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = African Great Lakes | url = https://globalgreatlakes.org/agl/ | vydavateľ = globalgreatlakes.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Management and Conservation of the African Great Lakes - Lakes Victoria, Tanganyika and Malawi. UNESCO 1998 - chapter 2 [http://www.hydrosciences.fr/sierem/Bibliotheque/biblio/Management%20and%20conservation%20of%20the%20African%20Great%20Lakes%20Lakes%20Victoria%20Tanganyika%20and%20Malawi%20comparative%20and%20comprehensive%20study%20of%20Great%20Lakes.pdf]&lt;/ref&gt;.

Z Albertovho jazera, Edwardovho jazera, Viktóriinho jazera a jazera Kyoga je napájaný [[Níl]], z jazier Tanganika, Kivu a Mweru je napájaná rieka [[Kongo (rieka)|Kongo]], z jazera Malawi rieka [[Zambezi]], a Rudolfovo jazero a jazero Rukwa nemajú odtok.&lt;ref name=About/&gt;

== Región Veľkých jazier ==
[[Súbor:Location GreatLakes-Africa.png|thumb|279px|right|Veľké africké jazerá, tu vrátane jazera Kyoga a bez Rudolfovho jazera.]]

=== Vymedzenie ===
Pojem '''Veľké (africké) jazerá'''  označuje aj určitý geografický región okolo vyššie uvedených jazier (iné názvy: '''oblasť Veľkých (afrických) jazier'''&lt;ref name=BelBu/&gt;, '''región Veľkých (afrických) jazier'''). V detailoch je jeho vymedzenie sporné, možno sa stretnúť napríklad s takýmito vymedzeniami:
* [[Burundi]], [[Rwanda]], [[Konžská demokratická republika]], [[Uganda]]&lt;ref name=About/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Außenministerium der Republik Österreich | odkaz na autora = | titul = Region der Großen Seen | url = https://www.bmeia.gv.at/themen/aussenpolitik/sub-sahara-afrika/region-der-grossen-seen | vydavateľ = bmeia.gv.at | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* Burundi, Rwanda, Konžská demokratická republika, Uganda, [[Tanzánia]]&lt;ref name=Chr&gt;CHRÉTIEN, J.-P. Géopolitique de l’Afrique. La région des Grands Lacs. in: La révue géopolitique. 1. 1. 2005 (prístup: 5. 7. 2026) [https://www.diploweb.com/Geopolitique-de-l-Afrique-La.html]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Great Lakes Region (Africa). in: Moravian University Theology Library. 5. 7. 2026 [https://lancasterlibrary.moravian.edu/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=190443&amp;__cf_chl_f_tk=EgxlzqmXkXg5nhR_POn2px_tN1so0jNBoKjUjqEYLoA-1783239718-1.0.1.1-u.QH4xwFRPtIK2qD3IGQwi62EU_qd9pCjw5Lg80rrSk] (citované z diela: Oxford Companion to the Politics of the World electronic database, June 28, 2005)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=LRGL/&gt;
* Burundi, Rwanda, východné provincie Konžskej demokratickej republiky ([[Ituri]], [[Nord Kivu]], [[Sud Kivu]], [[Tanganyika]]), južná časť Ugandy, severozápadná časť Tanzánie, západný výbežok [[Keňa|Kene]] a severozápadná časť [[Mozambik]]u&lt;ref name=Muriel/&gt;
* Burundi, Rwanda, východný okraj Konžskej demokratickej republiky, Uganda (alebo len jej juhozápadná časť), severozápadná časť Tanzánie, prípadne aj severozápadná časť Kene&lt;ref name=About/&gt;&lt;ref name=Pel/&gt;&lt;ref&gt;Great Lakes Region (Africa). in: Moravian University Theology Library. 5. 7. 2026 [https://lancasterlibrary.moravian.edu/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=190443&amp;__cf_chl_f_tk=EgxlzqmXkXg5nhR_POn2px_tN1so0jNBoKjUjqEYLoA-1783239718-1.0.1.1-u.QH4xwFRPtIK2qD3IGQwi62EU_qd9pCjw5Lg80rrSk] (citované z diela: Chretien, J. Great Lakes of Africa, 2003: p. 22-23)&lt;/ref&gt;, a v širšom zmysle aj celá Tanzánia a celá Keňa&lt;ref name=About/&gt;
* [[Stredoafrická priekopa]] po severný okraj Tanganiky &lt;small&gt;(Stredoafrická priekopa je priekopa obsahujúca napr. Albertovo jazero, Edwardovo jazero a jazero Kivu)&lt;/small&gt;, Viktóriino jazero a celé územie medzi Stredoafrickou priekopou a Viktóriiným jazerom&lt;ref name=About/&gt;, resp. presnejšie: územie ohraničené na severe Albertovým jazerom a jazerom Kyoga, na východe západným brehom Viktóriinho jazera, na juhu riekami [[Lukuga]] a [[Muyovosi]] a na západe krivkou s nadmorskou výškou 1 200 od rieky Lukugu po bod západne od pohoria [[Rwenzori]]&lt;ref&gt;Cartes : la géographie de l'Afrique des Grands Lacs [article]
Revue Tiers Monde Année 1986 106 pp. 267-270 [https://www.persee.fr/doc/tiers_0040-7356_1986_num_27_106_4458]&lt;/ref&gt; (tento význam sa prelína s významom uvedeným v predchádzajúcej a v nasledujúcej odrážke a zodpovedá pôvodnej definícii staršieho označenia Medzijazerie - pozri nižšie);
* depresie Albertovho jazera, Edwardova jazera, jazera Kivu a jazera Tanganika a pohoria v ich okolí tvoriace rozvodie riek Kongo a Níl, prípadne navyše aj Viktóriino jazero&lt;ref name=Pel&gt;PELERIN, E. et al. Afrique des Grands Lacs : droit à la terre, droit à la paix. 2012. S. 15 [https://web.archive.org/web/20131008144932/http://ccfd-terresolidaire.org/IMG/pdf/grandslacs_droit_terre_droitpaixvfjanv2012.pdf]&lt;/ref&gt;
* celý región okolo Albertovho jazera, Edwardovho jazera, jazera Kivu, jazera Malawi, jazera Tanganika,  Rudolfovho jazera a Viktóriinho jazera, t. j. Burundi, Rwanda, časť Konžskej demokratickej republiky, Uganda, časť Tanzánie, časť Kene, Malawi, časť [[Etiópia|Etiópie]], časť [[Zambia|Zambie]] a časť [[Mozambik]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About The Lakes | url = https://www.greatlakesofafrica.org/about-the-lakes/ | vydavateľ = greatlakesofafrica.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-04 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
* oblasť častých kríz v časti východnej Afriky, tvorená najmä štátmi Uganda, Rwanda, Konžská demokratická republika, [[Sudán]], [[Južný Sudán]], [[Eritrea]] a [[Etiópia]]&lt;ref&gt;Great Lakes Region (Africa). in: Moravian University Theology Library. 5. 7. 2026 [https://lancasterlibrary.moravian.edu/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=190443&amp;__cf_chl_f_tk=EgxlzqmXkXg5nhR_POn2px_tN1so0jNBoKjUjqEYLoA-1783239718-1.0.1.1-u.QH4xwFRPtIK2qD3IGQwi62EU_qd9pCjw5Lg80rrSk] (citované z diela: Mukwaya, A.K.K. Uganda: riding the political tiger, security &amp; wars in the Greater Lakes Region, 2004)&lt;/ref&gt;
* členské štáty [[Medzinárodná konferencia pre oblasť Veľkých jazier|Medzinárodnej konferencie pre región Veľkých jazier (ICGLR)]], t. j. (podľa abecedy) [[Angola]], Burundi, Južný Sudán, [[Kongo (Brazzaville)|Kongo]], Konžská demokratická republika, Keňa, Uganda, Rwanda, [[Stredoafrická republika]], Sudán, Tanzánia a Zambia&lt;ref&gt;The Pact on Security, Stability and Development For the Great Lakes Region -
December 2006, amended November 2012 [https://www.icglr.org/images/Pact%20ICGLR%20Amended%2020122.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ICGLR CIRGL | url = https://icglr.org/the-icglr/ | vydavateľ = icglr.org | miesto = | dátum vydania = 2022-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, resp. signatárske štáty [[Rámec pre mier, bezpečnosť a spoluprácu pre Konžskú demokratickú republiku|Rámca pre mier, bezpečnosť a spoluprácu pre KDR (angl. PSC Framework)]], čiže členské štáty ICGLR plus [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]&lt;ref&gt;Great Lakes Member States [https://ungreatlakes.unmissions.org/sites/default/files/great_lakes_members_states_-_en.pdf]&lt;/ref&gt;.

Počas väčšiny 20. storočia sa namiesto označenia región Veľkých jazier používal názov '''Medzijazerie'''&lt;ref name=BelBu/&gt; (iný názov: '''Východoafrické Medzijazerie'''&lt;ref&gt;KRUPA, V. Geopolitické špecifiká regiónov sveta - Afrika a Ázia. Bratislava: Univerzita Komenského, 1999. S. 79, 92&lt;/ref&gt;; po nemecky ''Zwischenseengebiet'' [doslova: oblasť medzi jazerami], po anglicky ''interlacustrine region''/''interlacustrine Africa'', po francúzsky ''Afrique interlacustre''), ktorý vznikol prevzatím nemeckého názvu tohto územia&lt;ref name=Chr/&gt;. Týmto názvom sa najčastejšie označuje územie medzi Albertovým jazerom, Edwardovým jazerom, jazerom Kivu a jazerom Tanganika na jednej strane a Viktóriiným jazerom na strane druhej, t. j. presnejšie povedané oblasť zahŕňajúca Stredoafrickú priekopu (len po severný okraj Tanganiky&lt;ref name=About/&gt;), Viktóriino jazero a celé územie medzi nimi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Enzyklopädie | url = https://brockhaus.de/ecs/enzy/article/zwischenseengebiet | vydavateľ = brockhaus.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Chr/&gt;

=== Charakteristika ===
[[Súbor:Africa_population_density%2C_2019.jpg|thumb|Hustota obyvateľstva v Afrike v roku 2019]]
Región Veľkých jazier (chápaný približne ako Burundi, Rwanda, východný okraj Konžskej demokratickej republiky, Uganda a časti Tanzánie a Kene ležiace pri Viktóriinom jazere) je jedno z najhustejšie obývaných území na svete. Vďaka skoršej vulkanickej aktivite je miestna pôda veľmi vhodná pre [[poľnohospodárstvo]]. Nadmorská výška tu vytvára miernu klímu napriek malej vzdialenosti od [[rovník]]a. Výsledkom všetkých týchto podmienok je, že toto územie je mimo dosahu rôznych chorôb a dovoľuje rozšírenie poľnohospodárskych zvierat, hlavne dobytka a kôz.

=== Dejiny ===
Z dôvodu hustoty osídlenia a vhodných podmienok na poľnohospodárstvo sa územie v minulosti rozdelilo na viacero malých štátov. Najmocnejšie monarchie boli Rwanda, Burundi, [[Buganda]] a [[Buňoro]]. Podobne ako pri [[Subsaharská Afrika|Subsaharskej Afrike]] boli hranice štátov určené rozložením koloniálnych síl.

Poloha regiónu ďaleko na juhu až pri prameni [[Níl]]u znamenala pre región dlhé obdobie nezáujmu zo strany [[Európa|Európy]]. Prví Európania, ktorí vstúpili na toto územie, boli [[misionár]]i, ktorí mali čiastočný úspech pri rozširovaní [[kresťanstvo|kresťanstva]] na toto územie. Väčší kontakt so zvyškom sveta viedol k sérii devastujúcich [[epidémia|epidémií]], ktoré zasiahli nie len dobytok, ale aj ľudí. To znamenalo zníženie populácie miestami až o 60 %. Obnovenie pôvodného počtu obyvateľov trvalo približne do [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]].

Napriek potenciálu v mnohých odvetviach sa po získaní nezávislosti zmietal v sérii [[občianska vojna|občianskych vojen]] a vlne násilia, ktoré zanechali región vo veľkej chudobe, z ktorej sa vymanili zatiaľ len štáty [[Keňa]] a [[Tanzánia]].

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Jazerá Afriky]]
[[Kategória:Veľké africké jazerá| ]]</text>
      <sha1>kk1fldwm1pfmek6mz6chxqrc4k9i8ui</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Internetová reklama</title>
    <ns>0</ns>
    <id>125873</id>
    <revision>
      <id>8244636</id>
      <parentid>7965696</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T16:10:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barry Cunningham</username>
        <id>267796</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaný obrázok a popis</comment>
      <origin>8244636</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2627" sha1="0u74fkije9r01a0q80evgjyoe5c2y6i" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}
{{Aktualizovať}}
[[Súbor:In-page pop-up window advertisement.jpg|náhľad|Príklad pop-up reklamy.]]
'''Internetová reklama''' je jeden z nástrojov [[Internetový marketing|internetového marketingu]] využívaný na propagovanie ponúkaných zdrojov. 

== Druhy reklamy ==
[[Internet]] poskytuje rôzne druhy [[Reklama|reklamy]]. Dôležitejší druh reklamy je bannerová reklama. Ďalej textová, lištová, alebo menej príjemná pop-up reklama a taktiež hromadné rozposielanie zväčša komerčne zameraných e-mailov, tzv. spam. V dnešnej dobe sa u nás do popredia dostáva [[Pay per click|PPC reklama]], ktorá dosahuje najlepšie výsledky,lebo je dopredu naplánovateľná. Odhady jej rastu v najbližších rokoch v Európe sú niekoľko nasobné. Často je negatívne vnímaná používateľmi, hlavne z dôvodu na [[Slovensko|Slovensku]] rozšírených neštandardných formátov, ktoré prekrývajú text, či zavadzajú na stránkach. Veľa inzerentov tento fakt reflektuje a postupne prechádzajú na menej agresívne formy reklamy.

Trendom v novodobej internetovej reklame je využívať jej výhodu lokálneho zacielenia. Inzerenti tak smerujú svoje bannery na špecializovaných weboch, prípadne lokalizovaných. Vďaka geografickej dostupnosti sa stáva reklama účinnejšou a pomáha tak najmä menším živnostníkom, ktorých rozpočty na reklamu sú obmedzené. Naopak veľké spoločnosti nakupujú priestory cez mediálne agentúry na najväčších portáloch s celoslovenskou pôsobnosťou.

* Reklamné formáty

Základné reklamné formáty sú:
* Full banner (468x60)
*LeaderBoard (728x90)
*Square (336x280), (300x250), (250x250)
*Skyscraper (160x600), (120x600)
*Small Skyscraper(120x240)
*Flat Skyscraper(240x400)
*Half banner (234x60)
*Rectangle (180x150)
* Square Button (125x125)
* Button (88x31)
Typ reklám:

* ''Banner'' = základný formát reklamy, ktorý sa zobrazuje hore a dole na obrazovke zariadenia.
* ''Intersticiálna reklama'' = reklama na celú obrazovku, ktorá sa zobrazuje v prirodzených prestávkach a prechodoch, ako je napríklad dokončenie úrovne. Podporuje videoobsah.
* ''S odmenou'' = reklama odmeňujúca používateľov za sledovanie krátkych videí a interakciu s hrateľnými reklamami a prieskumami. Tento formát je vhodný na speňaženie neplatiacich používateľov. Podporuje videoobsah.
* ''Natívna reklama'' = prispôsobený formát reklamy, ktorý zodpovedá vzhľadu a štýlu vašej aplikácie. Reklamy sa zobrazujú vložené do obsahu aplikácie. Podporuje videoobsah.

[[Kategória:Internet]]
[[Kategória:Reklama]]</text>
      <sha1>0u74fkije9r01a0q80evgjyoe5c2y6i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jozef Hagara</title>
    <ns>0</ns>
    <id>133812</id>
    <revision>
      <id>8244693</id>
      <parentid>6056850</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:44:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Linky</comment>
      <origin>8244693</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2152" sha1="4nznhhjjxa1czm28jl0bihh7zatv3w6" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno             = Jozef Hagara
 | Portrét          = 
 | Popis            = [[pedagóg]], [[protifašistický bojovník]]
 | Veľkosť obrázka  = 
 | Dátum narodenia  = [[29. apríl]] [[1917]]
 | Miesto narodenia = [[Nováky]]
 | Dátum úmrtia     = {{dúv|1964|3|20|1917|4|29}}
 | Miesto úmrtia    = [[Bratislava]]
}}

'''Jozef Hagara''' (kr. m. Ondrej) (* [[29. apríl]] [[1917]], [[Nováky]] – † [[20. marec]] [[1964]], [[Bratislava]]) bol [[pedagóg]] a [[protifašistický bojovník]].

== Rodina ==
* otec Štefan Hagara
* matka Mária rod. Maková 

== Životopis ==
Študoval na gymnáziu v Prievidzi, na Filozofickej fak. KU v Prahe a na UK v Bratislave, [[1947]]{{--}}[[1948]] absolvoval študijný pobyt na parížskej Sorbonne, [[1961]] doc. Prof. Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici ([[1942]]{{--}}[[1943]]), v Bratislave, riaditeľ 
gymnázia v Bratislave, Zlatých Moravciach, v Prievidzi, riaditeľ Pedagogického inštitútu v Banskej Bystrici ([[1959]]{{--}}[[1962]]), od roku [[1962]] pracovník Katedry marxizmu-leninizmu SVŠT v Bratislave. Už počas štúdií viedol ilegálnu kom. organizáciu  vysokoškolákov, roku [[1942]] vedúci banskobystrickej oblasti ilegálnej KSS, spolupracovník 4. ústredného ilegálneho vedenia KSS. Spoluorganizátor ilegálnej straníckej siete, budovania RNV, vydávania ilegálnej tlače. Účastník protifašistického  odboja a SNP. V polovici septembra [[1944]] prešiel do Banskej Bystrice, kde pôsobil na [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavnom štábe partizánskych oddielov]]. Po oslobodení funkcionár krajských a okr. orgánov KSČ. Politickými a ideologickými článkami, spomienkami z  národnooslobodzovacieho boja prispieval do časopisov a zborníkov.

== Ocenenie ==
* [[Rad Slovenského národného povstania|Rad SNP]] I.tr. ([[1947]]), Za pobedu nad Germanijej ([[1947]]), francúzsky vojenský rad Za zásluhy v boji ([[1957]]), zasl.uč. ([[1960]])

== Literatúra ==
* [[Slovenský biografický slovník]]

== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}}

{{DEFAULTSORT:Hagara, Jozef}}
[[Kategória:Osobnosti z Novák]]</text>
      <sha1>4nznhhjjxa1czm28jl0bihh7zatv3w6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dusičnan draselný</title>
    <ns>0</ns>
    <id>138670</id>
    <revision>
      <id>8244883</id>
      <parentid>8130707</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:57:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <origin>8244883</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3999" sha1="h88o8su789eonzdzevbtuqjij4wzm3b" xml:space="preserve">{{Infobox Chemická zlúčenina|
Obrázok=Potassium nitrate structure.png|
Obrázok2=|
Názov=Dusičnan draselný|
Vzorec={{chem|KNO|3}}|
Synonymá= Liadok draselný|
Vzhľad=bezfarebný|
CAS= 7757-79-1
|
Molekulová hmotnosť= 101.1032 g/mol
|
Teplota topenia= 334 [[stupeň Celzia|°C]] |
Teplota varu= 400 [[stupeň Celzia|°C]] (rozklad)|
Hustota= 2.109 g/cm&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; (16&amp;nbsp;°C)|
Rozpustnosť= 13,63 g/100 ml (''0&amp;nbsp;°C'') &lt;br /&gt; 31,87 g/100 ml (''20&amp;nbsp;°C'') &lt;br /&gt; 83,99 g/100 ml (''50&amp;nbsp;°C'') &lt;br /&gt; 242,39 g/100 ml (''100&amp;nbsp;°C'') &lt;br /&gt; Nepatrne rozpustný v etanole, dobre rozpustný v amoniaku a glycerole|
}}

'''Dusičnan draselný''' alebo '''liadok draselný''' (KNO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;) je [[draslík|draselná]] [[Soľ (chémia)|soľ]] [[kyselina dusičná|kyseliny dusičnej]]. Je to [[Ión (častica)|iónová]] zlúčenina. [[Prídavná látka v potravinách|Pridaný do potravín]] nesie označenie E252.

== Výroba ==
[[File:10. Оксидација на јагленче во стопен калиум нитрат.webm|thumb|left|280px|Oxidácia uhlia pomocou dusičnanu draselného]]
- zlúčením [[dusičnan amónny|dusičnanu amónneho]] s [[hydroxid draselný|hydroxidom draselným]], alebo [[chlorid draselný|chloridom draselným]]:

:NH&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;NO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; (aq) + KOH (aq) → NH&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; (g) + KNO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; (aq) + H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O (l)

:NH&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;NO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; (aq) + KCl (aq) → NH&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;Cl (aq) + KNO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; (aq)

- reakciou kyseliny dusičnej a hydroxidu, prípadne [[uhličitan draselný|uhličitanu draselného]]. Táto reakcia je veľmi exotermická (uvoľňuje sa množstvo tepla):

:KOH (aq) + HNO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; → KNO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; (aq) + H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O (l)

== Vlastnosti ==
Pri teplote miestnosti má dusičnan draselný rombickú kryštálovú štruktúru, ktorá sa mení na klencovú pri 129&amp;nbsp;°C. Pri teplotách nad 560&amp;nbsp;°C sa dusičnan draselný rozkladá, pričom sa uvoľňuje [[kyslík]]:

:2 KNO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; → 2 KNO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; + O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;

Pri izbovej teplote je len mierne rozpustný vo vode, pričom sa roztok značne ochladzuje. Rozpustnosť však rýchlo rastie so zvyšujúcou sa teplotou. Vodný roztok je takmer neutrálny, dosahuje [[pH]] 6,2 pri 14&amp;nbsp;°C a 10% koncentrácii. Nie je veľmi hygroskopický, absorbuje okolo 0,03% vody pri 80% vlhkosti vzduchu počas viac ako 50 dní. Jeho jedovatosť, vyjadrená v LD&lt;sub&gt;50&lt;/sub&gt;, je 3750 mg/kg.
Môže výbušne reagovať s [[redukčné činidlo|redukčnými činidlami]].

[[Súbor:Solubilite KNO3.png|thumb|Krivka rozpustnosti dusičnanu draselného vo vode]]

== Použitie ==
* ako [[dusík]]até [[hnojivo]] (súčasť NPK), podobne ako dusičnan amónny (amonný liadok). Ako silné [[oxidačné činidlo]] je súčasťou mnohých pyrotechnických výrobkov ([[strelný prach]], dymovnice). Pre vlastnosť, že na vzduchu nevlhne, sa používal v zmesi s dreveným uhlím a [[síra|sírou]] ako čierny (strelný) prach.
* konzervačná látka v potravinách. Od stredoveku sa používal na konzervovanie soleného mäsa. V súčasnosti ho nahradila zmes dusičnanu a [[dusitan sodný|dusitanu sodného]] so soľou a cukrom, tzv. Rýchlosoľ, ktorá dodáva upravenému mäsu naružovelú farbu.
* ako silné oxidačné činidlo, ktoré sfarbuje plameň kahana do fialova pri plameňovej skúške prítomnosti [[draslík]]a. Používa sa v amatérskych raketách a dymovniciach

[[Súbor:Potassium nitrate &amp; icing sugar.jpg|thumb|Dusičnan draselný a cukrová poleva]]

* urýchľovač prirodzeného rozkladu stromových pňov
* zložka niektorých zubných pást pre citlivé zuby
* ako antihypertenzívum (znižuje vysoký krvný tlak)

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Potassium nitrate}}

[[Kategória:Dusičnany|Draselný]]
[[Kategória:Zlúčeniny draslíka]]
[[Kategória:Oxidačné činidlá]]
[[Kategória:Potravinárske aditíva]]
[[Kategória:E kódy|252]]
== Zdroj ==
{{preklad|en|Potassium nitrate}}</text>
      <sha1>h88o8su789eonzdzevbtuqjij4wzm3b</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slovenské národné futbalové mužstvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>149326</id>
    <revision>
      <id>8244618</id>
      <parentid>8225813</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T14:15:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38624-17</username>
        <id>299762</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia údajov + dresy</comment>
      <origin>8244618</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="60443" sha1="ggaltiupjnrxpq1u64jd55mvm7luouw" xml:space="preserve">{{Infobox Národné futbalové mužstvo 
| Meno = Slovenské národné futbalové mužstvo
| Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg
| Prezývka = ''Slovenskí sokoli''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.futbalsfz.sk/fanzona/slovenski-sokoli.html|titul=SLOVENSKÍ SOKOLI|vydavateľ=futbalsfz.sk|dátum prístupu=2016-06-01}}&lt;/ref&gt;
| Asociácia = [[Slovenský futbalový zväz]]
| Konfederácia = [[UEFA]] (Európa)
| Tréner = {{SVK}} [[Vladimír Weiss st.]]
| Kapitán = [[Milan Škriniar]]
| Najviac štartov = [[Marek Hamšík]], [[Peter Pekarík]]  (138)
| Najlepší strelec = [[Marek Hamšík]] (26)
| Kód FIFA = SVK
| Rebríček FIFA = 47. miesto &lt;small&gt;(11. jún 2026)&lt;/small&gt;
| FIFA najvyššie = 14. miesto &lt;small&gt;(6. august 2015)&lt;/small&gt;
| FIFA najnižšie = 150. miesto &lt;small&gt;(december 1993)&lt;/small&gt;
| vzor_lp1=_svk2425h|vzor_t1=_svk2425h|vzor_pp1=_svk2425h|vzor_po1=_svk2425hl
| ľavéplece1=0000FF|telo1=0000FF|pravéplece1=0000FF|trenírky1=0000FF|ponožky1=0000FF
| vzor_lp2=_svk2425a|vzor_t2=_svk2425a|vzor_pp2=_svk2425a|vzor_po2=_svk2425al
| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF
| Prvý zápas = [[Súbor:Slovakia WW2 flag.png|22 px]]  Slovensko 2 : 0 {{DEU|f}} {{minivlajka|Nacistické Nemecko}}&lt;br /&gt;([[Bratislava]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]; [[27. august]], [[1939]])&lt;br /&gt; &lt;br /&gt;'''Prvý zápas v novodobej histórii''' &lt;br /&gt; {{UAE|f|1}} 0 : 1 Slovensko {{SVK}}&lt;br /&gt;([[Dubaj (mesto)|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]]; [[2. február]] [[1994]])
| Najvyššia výhra  = {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 7 : 0 {{LIE|f|2}}&lt;br /&gt;([[Bratislava]], [[Slovensko]]; [[8. september]], [[2004]])&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 7 : 0 {{SMR|f|2}}&lt;br /&gt;([[Dubnica nad Váhom|Dubnica]], [[Slovensko]]; [[13. október]] [[2007]])&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 7 : 0 {{SMR|f|2}}&lt;br /&gt;([[Bratislava]], [[Slovensko]]; [[6. jún]] [[2009]])
| Najvyššia prehra = {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]]  6 : 0 Slovensko {{minivlajka|Slovensko}}&lt;br /&gt;([[Lipsko]], [[Nemecko]]; [[17. november]] [[2025]])
| Štarty MS = 1
| Prvá účasť MS = 2010
| Najlepší výsledok MS = [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Osemfinále|Osemfinále, 2010]]
| Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]]
| Štarty MR = 4
| Prvá účasť MR = [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1979|1979]]
| Najlepší výsledok MR = [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1979 – víťaz]]
| Portál 1 = Slovensko
}}

'''Slovenské národné futbalové mužstvo''' je národné mužstvo, ktoré reprezentuje [[Slovensko]] na medzinárodných [[futbal]]ových podujatiach, ako [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstvá sveta]] alebo [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstrovstvá Európy]], a v medzinárodných zápasoch a turnajoch. Mužstvo je pod záštitou [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]] (SFZ), ktorý je hlavným riadiacim orgánom [[Futbal na Slovensku|futbalu na Slovensku]]. Domáci štadión mužstva je [[Národný futbalový štadión]] a hlavným trénerom je Talian [[Francesco Calzona]]. Slovenské národné futbalové mužstvo patrí medzi najmladšie futbalové mužstvá na svete spolu s [[České národné futbalové mužstvo|českým národným futbalovým mužstvom]], s ktorým do rozdelenia v roku 1993 tvorilo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo]].

Medzi najväčšie úspechy Slovenského národného mužstva patrí osemfinálová účasť na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvách sveta v roku 2010]]. Slovensko sa kvalifikovalo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010]] po víťazstve v kvalifikačnej skupine aj napriek dvom prehrám v zápasoch proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinsku]] a postúpilo aj cez [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]], nad ktorým vyhralo 3 : 2. V ďalšom zápase však vypadlo po prehre s [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]] 2 : 1. Bolo to prvýkrát, kedy tím hral na veľkej futbalovej súťaži. Reprezentácia bola tiež blízko k účasti na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvách sveta vo futbale 2006]], avšak prehrala so [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]] v dvoch zápasoch (1 : 5 vonku a 1 : 1 doma). Reprezentácia dosiahla aj niekoľko pozoruhodných výsledkov, ako vyššie uvedené víťazstvo nad Talianskom na Majstrovstvách sveta 2010, ktoré bolo v tom čase držiteľom titulu alebo víťazstvo nad [[Ruské národné futbalové mužstvo|Ruskom]] v septembri 2010, ktoré dopomohlo k umiestneniu na 16. mieste v [[Rebríček FIFA|rebríčku FIFA]]. Aj napriek tomuto úspechu reprezentácia neskôr poklesla na hodnotení a s tým aj upadla jej forma. Reprezentácii sa neporadilo kvalifikovať na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012]] a v kvalifikačnej skupine skončili sa 4. mieste. Podobne neúspešne dopadla aj kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014]] avšak potom nastal výrazný pokrok a mužstvo sa kvalifikovalo z druhého miesta na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016]]. Prebehlo ho iba Španielsko, ktoré však tiež dokázali v domácom zápase Slováci zdolať (2:1). Na majstrovstvách Európy najskôr podľahli Walesu (1:2), následne zdolali Rusko (2:1) a uhrali cennú bezgólovú remízu so silným Anglickom, vďaka čomu postúpili do osemfinále. Tam síce podľahli hladko Nemecku (0:3) no zanechali dobrý dojem. Mužstvo predvádzalo sympatické výkony aj v nasledujúcej kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018]], kam sa mu však napokon nepodarilo postúpiť. V skupine síce skončilo druhé za Anglickom, avšak malo spomedzi všetkých tímov z druhých miest najmenej bodov.

Tradičným rivalom Slovenska je [[České národné futbalové mužstvo|Česko]], s ktorým hrali dvakrát v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998]] v rokoch 1996 a 1997. Slovenské národné futbalové mužstvo najprv vyhralo domáci zápas 2 : 1 v [[Bratislava|Bratislave]] ale druhý v [[Praha|Prahe]] prehralo 3 : 0. Ďalší zápas sa konal až v roku 2002, kedy Slovensko podľahlo Česku 1 : 4. Nasledujúce dva vzájomné zápasy patrili do kvalifikácie na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008]], ktoré reprezentácia Slovenska prehrala 0 : 3 a 1 : 3. Ďalšie vzájomné zápasy patrili do kvalifikácie na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010, a skončili výhrou 2 : 1 a remízou 2 : 2. Zatiaľ posledné 2 vzájomné zápasy patrili medzi prípravné. Slovensko najskôr Česku podľahlo na jeho pôde v novembri 2012 0:3, ale doma ho v marci 2015 zdolalo 1 : 0. Slovensko sa s Českom najbližšie stretlo 2x na jeseň 2018 v rámci premiérového ročníka [[Liga národov UEFA|Ligy národov]] v ktorom prehralo oba zápasy doma 1 : 2 a vonku 1 : 0.

== História ==
{{Hlavný článok|Česko-slovenské národné futbalové mužstvo}}
[[Súbor:Slovakia former national team.jpg|left|thumb|Slovenské národné futbalové mužstvo v roku 1940]]
Prvý oficiálny zápas mužstva [[Slovenská republika (1939 - 1945)|prvej slovenskej republiky]] sa konal v [[Bratislava|Bratislave]] proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] dňa 27. augusta 1939. Slovensko tento zápas vyhralo 2–0. Po Druhej svetovej vojne sa národné mužstvo spojilo do tímu [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]], a na viac ako 50 rokov nehralo Slovensko zápasy ako nezávislá krajina. Počas tohto času Slovensko prispelo viacerými kľúčovými hráčmi do česko-slovenského tímu, ktorý vyhral [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976]] (osem z jedenástich hráčov, ktorí vo finále porazili Západné Nemecko, boli Slováci).

Prvý oficiálny medzinárodný zápas Slovenska po rozdelení Česko-Slovenska sa konal dňa 2. februára 1994 v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]], kde proti [[Národné futbalové mužstvo Spojených arabských emirátov|Spojeným arabským emirátom]] vyhrala Slovenská reprezentácia 1 : 0. Prvý domáci zápas sa konal v Bratislave dňa 20. apríla 1994, kedy Slovenská reprezentácia porazila [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsko]] 4 : 1. Slovensko utrpelo od svojej nezávislosti najväčšiu prehru (6: 0) dňa 22. júna 1995 v Mendoze proti [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentíne]]. Naopak najväčšie víťazstvo (7 : 0) malo Slovensko dvakrát, v zápase proti [[Lichtenštajnské národné futbalové mužstvo|Lichtenštajnsku]] v roku 2004 a v zápase proti [[Sanmarínske národné futbalové mužstvo|San Marínu]].

Slovensko hralo na veľkom šampionáte prvýkrát ako nezávislý tím v [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996 (kvalifikácia)|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 1996]], ale skončilo na treťom mieste za [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunskom]] a [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]]. V [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998 (kvalifikácia)|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 1998]] skončilo Slovensko na štvrtom mieste vo svojej šesťčlennej kvalifikačnej skupine. Prvé štyri zápasy boli pre Slovenské národné futbalové mužstvo víťazné, pričom jeden z týchto zápasov hrali proti susednému Česku. Tieto víťazstvá pomohli k dovtedy najvyššiemu 17. miestu v rebríčku FIFA. Mužstvo napokon nebolo úspešné, na konci kvalifikácie prehralo v Juhoslávií a aj v Česku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Novák| meno = Ján| autor = | odkaz na autora = | titul = Motyka napokon nevystrelila| periodikum = [[Denník Šport]]| odkaz na periodikum = | url = | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava| dátum = 1997-12-29| dátum prístupu = 2023-09-19|strana=6 }} &lt;/ref&gt;
[[Súbor:Slovakia national team 2010.jpg|thumb|Slovenské národné futbalové mužstvo na Majstrovstvách sveta vo futbale 2010, pred zápasom proti Taliansku]]

Slovenské národné futbalové mužstvo sa prvýkrát zúčastnilo [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] vo svojej histórii potom, ako ukončili [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|kvalifikáciu]] na 1. mieste vo svojej [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikačnej skupine 3]], pred [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinskom]], [[České národné futbalové mužstvo|Českom]], [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severným Írskom]] a [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľskom]]. Dňa 14. októbra 2009 rozhodlo víťazstvo 1 : 0 v kvalifikačnom zápase proti Poľsku v [[Chorzów]]e.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=236564&amp;cc=5739|titul=Thrilling win in the snow|dátum vydania=14. október 2009|vydavateľ=ESPN|dátum prístupu=2009-10-15}}&lt;/ref&gt; Dňa 24. júna 2010 skončilo Slovensko druhé v [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina F|skupine F]] po výhre nad vtedajším držiteľom titulu, [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianskom]]. Po 80 minútach zápasu bol stav 2 : 0 pre Slovensko. V 81. minúte však skórovalo Taliansko a v dvojminútovom nastavenom čase opäť, čo však nestačilo a zápas skončil víťazstvom Slovenska 3 : 2. Výsledok viedol k eliminácii Talianska, ktoré skončilo posledné v skupine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=264065&amp;cc=3888&amp;ver=global|titul=Champions dumped out|dátum vydania=24. jún 2010|vydavateľ=ESPN}}&lt;/ref&gt; Výsledok tohto zápasu mal tiež za následok, že obaja finalisti z [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|predchádzajúcich majstrovstiev]] boli eliminovaní z prvého kola, prvé Taliansko a druhé [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.stamfordadvocate.com/sports/article/Italy-eliminated-from-World-Cup-in-1st-round-535620.php|titul=Italy eliminated from World Cup in 1st round|dátum vydania=24. jún 2010|vydavateľ=AP}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5g719IP-0ApqNtOYkhTM0B0kfXBEQ|titul=Italy and France make unwanted history|dátum vydania=24. jún 2010|vydavateľ=AFP}}&lt;/ref&gt; Potom hralo Slovensko vo vyraďovacej fáze proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]], s ktorým prehralo 1 : 2 a nepomohol ani premenený [[pokutový kop]] Slovenska, po ktorom bol odpískaný koniec zápasu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=264113&amp;cc=5739&amp;ver=global|titul=Robben rocks Slovakia|dátum vydania=28. jún 2010|vydavateľ=ESPN Soccernet|dátum prístupu=2010-08-18}}&lt;/ref&gt;

V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012]] bolo Slovensko v skupine s [[Ruské národné futbalové mužstvo|Ruskom]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írskom]], [[Arménske národné futbalové mužstvo|Arménskom]], [[Macedónske národné futbalové mužstvo|Macedónskom]] a [[Andorrské národné futbalové mužstvo|Andorrou]]. Dobrý výsledok v Južnej Afrike dodal mužstvu sebavedomie pre kvalifikáciu, ktorá začala v septembri dvomi víťazstvami 1 : 0 nad Macedónskom na [[Štadión Pasienky|Štadióne Pasienky]] a Ruskom vonku, a dávala tak Slovensku dobrý začiatok. Avšak v októbri sa forma tímu zošmykla a Arménsko ľahko vyhralo 3 : 1. Lepší výsledok ako domáca remíza 1 : 1 proti Írsku sa nekonal. V tom čase Rusko viedlo v tabuľke s 9 bodmi so Slovenskom, Arménskom a Írskom v dvojbodovej strate.

Vo februári 2011 prekvapila prehra 1 : 2 v priateľskom zápase proti [[Luxemburské národné futbalové mužstvo|Luxembursku]]. V šesťbodovom zápase proti Írsku malo Slovensko bezgólový stav, aj keď malo lepšie šance na skórovanie. Oba tímy sa držali o dva body za Ruskom a vedúcim Arménskom o tri. O štyri dni neskôr zahralo Slovensko svoj najhorší zápas po dlhých rokoch. Po vytvorení šancí na skórovanie v bezgólovom prvom polčase, dostala reprezentácia Slovenska štyri góly od efektívneho a skvelého arménskeho tímu, ktorý definitívne ukončil istý postup Slovenska. V posledných dvoch zápasoch prehralo Slovensko s Ruskom 1 : 0, aj napriek tomu, že hralo oveľa lepšie ako proti Arménsku a v zápase proti Macedónsku remizovalo 1 : 1. Skončilo tak na priemernom štvrtom mieste, len so siedmimi gólmi na konte. Bolo to prvýkrát od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996 (kvalifikácia)|kvalifikácie na Majstrovstvá Európy vo futbale 1996]], kedy Slovensko skončilo v kvalifikácii s negatívnym gólovým rozdielom. Tréner [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] tak po štyroch rokoch ukončil svoju trénerskú pôsobnosť a nahradila ho trénerská dvojica [[Stanislav Griga]] a [[Michal Hipp]]. Obaja boli neskôr nahradení kvôli slabým výsledkom koncom júna bývalým futbalistom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-slovenského národného futbalového mužstva]], [[Ján Kozák (1954)|Jánom Kozákom]].

== Štadión ==
[[Súbor:CityArena.jpg|náhľad|Reprezentačný štadión [[City Arena Trnava|Antona Malatinského]] v Trnave.]]
[[Súbor:Slovan Bratislava vs. Olympiakos FC, 2009.jpg|náhľad|vpravo|Reprezentačný štadión [[Tehelné pole]] v Bratislave (stará fotka)]]
Slovenské národné futbalové mužstvo v súčasnosti používa dva štadióny na reprezentačné zápasy: [[Štadión Pasienky|Tehelné pole]] v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Štadión Antona Malatinského]] v [[Trnava|Trnave]]. V minulosti boli niektoré domáce zápasy hrané na štadiónoch ako [[Štadión pod Dubňom]] v [[Žilina|Žiline]], [[Všešportový areál]] a [[Štadión Lokomotíva]] v [[Košice|Košiciach]], [[Štadión pod Zoborom]] v [[Nitra|Nitre]], [[Mestský futbalový štadión (Dubnica)|Mestský futbalový štadión]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] alebo [[Štadión Tatran]] v [[Prešov]]e. Najväčší futbalový štadión na Slovensku [[štadión Antona Malatinského]] v Trnave. V júli 2013 bol zbúraný štadión [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v Bratislave a na jeho mieste sa postavil [[Národný futbalový štadión|nový štadión]], ktorého kapacita je 22 500 divákov. Slovenská reprezentácia tu odohrala svoj prvý zápas 13.októbra 2019, keď v prípravnom zápase s Paraguajom sa zrodila remíza 1:1. Prvý gól Slovenska na novom štadióne strelil Róbert Boženík.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/pozrite-si-vsetky-vizualizacie-narodneho-stadiona.html|titul= Pozrite si všetky vizualizácie národného štadióna|vydavateľ= etrend.sk|dátum vydania= 2013-07-11|dátum prístupu=2014-02-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/vystavba/novy-stadion-na-tehelnom-poli-ma-stat-do-roku-2016.html?page_id=320227|titul=Nový štadión na Tehelnom poli má stáť do roku 2016|vydavateľ=bratislavskenoviny.sk|dátum vydania 17. júl 2013|dátum prístupu=2013-11-03}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|-
!Poradové
číslo
!Počet
zápasov
!Štadión
!Prvý odohraný
medzinárodný zápas
!Posledný odohraný
medzinárodný zápas
|-
|align=center|1.
|align=center|'''63'''
|[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], [[Bratislava]] 
|[[27. august]] [[1939]]
|[[11. október]] [[2024]]
|-
|align=center|2.
|align=center|'''38''' 
|[[Štadión Antona Malatinského]], [[Trnava]] 
|[[24. apríl]] [[1996]]
|[[19. november]] [[2024]]
|-
|align=center|3.
|align=center|'''21''' 
|[[Štadión pod Dubňom]], [[Žilina]] 
|[[30. apríl]] [[2003]]
|[[17. november]] [[2015]]
|-
|align=center|4.
|align=center|'''9'''
|[[Pasienky (štadión)|Pasienky]], [[Bratislava]] 
|[[18. august]] [[1999]]
|[[16. október]] [[2012]]
|-
|align=center|5.
|align=center|'''4'''
|[[Všešportový areál]], [[Košice]] 
|[[8. marec]] [[1995]]
|[[15. november]] [[1995]]
|-
| rowspan=&quot;3&quot; align=center|6.
| rowspan=&quot;3&quot; align=center|'''2'''
|[[Štadión pod Zoborom]], [[Nitra]] 
|[[27. marec]] [[1996]]
|[[24. máj]] [[2000]]
|-
|[[Štadión Lokomotívy]], [[Košice]] 
|[[19. august]] [[1998]]
|[[5. september]] [[1998]]
|-
|[[Mestský štadión (Dubnica)|Mestský štadión]], [[Dubnica nad Váhom|Dubnica]] 
|[[8. september]] [[1999]] 
|[[13. október]] [[2007]]
|-
| rowspan=&quot;5&quot; align=center|9.
| rowspan=&quot;5&quot; align=center|'''1''' 
|[[Štadión na Sihoti]], [[Trenčín]] 
| align=center colspan=&quot;2&quot;|[[5. september]] [[2001]]
|-
|[[Štadión Tatran]], [[Prešov]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[14. máj]] [[2002]]
|-
|[[Štadión FC ViOn]], [[Zlaté Moravce]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[26. marec]] [[2008]]
|-
|[[NTC Senec]], [[Senec]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[23. máj]] [[2014]]
|-
|[[Košická futbalová aréna]], [[Košice]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[8. september]] [[2024]]
|-
|}

== Dresy ==
[[Súbor:SVK football kit.svg|náhľad|vpravo|Dresy slovenskej futbalovej reprezentácie z roku 2007]]
Farby domácich [[Výstroj (futbalista)|dresov]] do roku 1993 boli modré, avšak v súčasnosti tím zmenil svoje domáce dresy na biele. Tím nosí buď súpravu bielych tričiek, trenírok a ponožiek alebo súpravu modrých tričiek, trenírok a ponožiek. V niektorých zápasoch sa používala aj kombinácia modrého trička a bielych trenírok. Oficiálnym sponzorom tričiek je firma [[Adidas, Inc.|Adidas]], ktorá má zmluvu od roku 2016.

{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Značka
! Obdobie
|-
| {{FRA}} [[Le Coq Sportif]]
| align=center | 1993 – 1995
|-
| {{ITA}} [[Lotto Sport Italia|Lotto]]
| align=center | 1995 – 1999
|-
| {{USA}} [[Nike, Inc.|Nike]]
| align=center | 2000 – 2005
|-
| {{GER}} [[Adidas]]
| align=center | 2006 – 2012
|-
| {{GER}} [[Puma SE|Puma]]
| align=center | 2012 – 2016
|-
| {{USA}} [[Nike, Inc.|Nike]]
| align=center | 2016 – 2024
|-
| {{ITA}} [[Macron]]
| align=center | 2024 – ?
|}

== Súťažné štatistiky ==
[[Súbor:SVK-ITA 2010-06-24.svg|náhľad|Zostava Slovenska (biele dresy) v zápase Majstrovstiev sveta 2010 proti Taliansku]]

=== Majstrovstvá sveta ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;   
! colspan=&quot;10&quot; |Štatistika na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]]
!
! colspan=&quot;8&quot; |Štatistika kvalifikácie na Majstrovstvá sveta
|-
!Rok
!Výsledok
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
!
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|{{URY}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]]
| colspan=&quot;9&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|
| colspan=&quot;8&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|-
|{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]]
| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|
|4.
|10
|5
|1
|4
|18
|14
| +4
|-
|{{minivlajka|Kórejská republika}}{{minivlajka|Japonsko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]]
|
|3.
|10
|5
|2
|3
|16
|9
| +7
|- 
|{{minivlajka|Nemecko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]
|
|2.
|14
|6
|6
|2
|26
|14
| +12
|-
|{{minivlajka|Južná Afrika}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]||Osemfinále || 16.
|4
|1
|1
|2
|5
|7
| -2
|
|1.
|10
|7
|1
|2
|22
|10
| +12
|- 
|{{minivlajka|Brazília}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]
| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|
|3.
|10
|3
|4
|3
|11
|10
| +1
|-
|{{minivlajka|Rusko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]]
|
|2.
|10
|6
|0
|4
|17
|7
| +10
|-
|{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]]
|
|3.
|10
|3
|5
|2
|17
|10
| +7
|-
|{{CAN}}{{MEX}}{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]]|| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Ešte sa neodohrala''
|
|  colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Ešte sa neodohrala''
|-
|{{MAR}}{{PRT}}{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2030|2030]]
|
|-
|{{KSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2034|2034]]
|
|- 
!Celkovo
!Osemfinále
!1/6
!|4
!|1
!|1
!|2
!|5
!7
!-2
!
!–
!74
!35
!19
!20
!127
!74
!+53
|}
{| class=&quot;wikitable mw-collapsible&quot;
! colspan=&quot;5&quot; |Zoznam zápasov na Majstrovstvách sveta
|-
!Rok
!Kolo
!Zápas
!Výsledok
!Strelec gólov
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]
|Skupina
|{{NZL}} [[Novozélandské národné futbalové mužstvo|Nový Zéland]] '''1 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Remíza
|[[Róbert Vittek|Vittek]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''0 - 2''' {{PAR}} [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaj]]
|Prehra
|
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''3 - 2''' {{ITA}} [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]]
|Výhra
|[[Róbert Vittek|Vittek]] (2), [[Kamil Kopúnek|Kopúnek]]
|-
|Osemfinále
|{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] '''2 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|[[Róbert Vittek|Vittek]]
|}

=== Majstrovstvá Európy ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;   
! colspan=&quot;10&quot; |Štatistika na [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]
!
! colspan=&quot;8&quot; |Štatistika kvalifikácie na Majstrovstvá Európy
|-
!Rok
!Výsledok
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
!
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|{{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]] až {{SWE}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]]
| colspan=&quot;9&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|
| colspan=&quot;8&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|-
|{{minivlajka|Anglicko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]|| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;5&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|
|3.
|10
|4
|2
|4
|14
|18
| -4
|- 
|{{minivlajka|Belgicko}} {{minivlajka|Holandsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]
|
|3.
|10
|5
|2
|3
|12
|9
| +3
|-  
|{{minivlajka|Portugalsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]
|
|3.
|8
|3
|1
|4
|11
|9
| +2
|- 
|{{minivlajka|Rakúsko}} {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]
|
|4.
|12
|5
|1
|6
|33
|23
| +10
|-   
|{{minivlajka|Poľsko}} {{minivlajka|Ukrajina}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]
|
|4.
|10
|4
|3
|3
|7
|10
| -3
|-
|{{minivlajka|Francúzsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]||Osemfinále ||14.
|4
|1
|1
|2
|3
|6
| -3
|
|2.
|10
|7
|1
|2
|17
|8
| +9
|-   
|{{minivlajka|Európa}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]||Skupina ||18.
|3
|1
|0
|2
|2
|7
| -5
|
|3.
|10
|5
|2
|3
|15
|12
| +3
|-
|{{DEU}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]||Osemfinále ||12.
|4
|1
|1
|2
|4
|5
| -1
|
|2.
|10
|7
|1
|2
|17
|8
| +9
|-
|{{GBR}} {{IRL}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|2028]]|| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;2&quot; |''Ešte sa neodohrala'' 
|
| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;2&quot; |''Ešte sa neodohrala''
|-
|{{ITA}} {{TUR}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2032|2032]]
|
|-
!'''Celkovo'''
!Osemfinále
!3/8
!|11
!|3
!|2
!|6
!|9
!18
! -9
!
!–
!80
!40
!13
!27
!126
!97
! +29
|}

{| class=&quot;wikitable mw-collapsible&quot;
! colspan=&quot;5&quot; |Zoznam zápasov na Eure
|-
!Rok
!Kolo
!Zápas
!Výsledok
!Strelec gólov
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]
|Skupina
|{{WAL}} [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] '''2 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|[[Ondrej Duda|Duda]]
|-
|Skupina
|{{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo|Rusko]] '''1 - 2''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Výhra
|[[Vladimír Weiss (1989)|Weiss]], [[Marek Hamšík|Hamšík]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''0 - 0''' {{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]]
|Remíza
|
|-
|Osemfinále
|{{DEU}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] '''3 - 0''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]
|Skupina
|{{POL}} [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] '''1 - 2''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Výhra
|[[Wojciech Szczęsny|Szczęsny]] ([[vlastný gól|vl. gól]]), [[Milan Škriniar|Škriniar]]
|-
|Skupina
|{{SWE}} [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]] '''1 - 0''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''0 - 5''' {{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
|Prehra
|
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]
|Skupina
|{{BEL}} [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] '''0 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Výhra
|[[Ivan Schranz|Schranz]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''1 - 2''' {{UKR}} [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajina]]
|Prehra
|[[Ivan Schranz|Schranz]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''1 - 1''' {{ROU}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]]
|Remíza
|[[Ondrej Duda|Duda]]
|-
|Osemfinále
|{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] '''2 - 1pp''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|[[Ivan Schranz|Schranz]]
|}

=== Liga národov UEFA ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;  
! colspan=&quot;11&quot; |Štatistika v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]]
|-
!Rok
!Divízia
!Skupina
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|[[Liga národov UEFA 2018/2019|2018/2019]]
|B
|1
|3.
|4
|1
|0
|3
|5
|5
|0
|-
|[[Liga národov UEFA 2020/2021|2020/2021]]
|B
|2
|4.
|6
|1
|1
|4
|5
|10
| -5
|-
|[[Liga národov UEFA 2022/2023|2022/2023]]
|C
|3
|3.
|6
|2
|1
|3
|5
|6
| -1
|-
|[[Liga národov UEFA 2024/2025|2024/2025]]
|C
|1
|2.
|6
|4
|1
|1
|10
|5
| +5
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!–
!–
!22
!8
!3
!11
!25
!26
! -1
|}

=== Olympijské hry ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! colspan=&quot;9&quot; |Štatistika na [[Futbal na Letných olympijských hrách|Olympijských hrách]]
|-
!Rok
!Výsledok
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|{{USA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 1996 – muži|1996]]
| colspan=&quot;8&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|-
|{{AUS}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2000 – muži|2000]]
|Skupinová fáza
|3
|1
|0
|2
|3
|6
| -3
|-
|{{GRE}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2004 – muži|2004]]
| colspan=&quot;8&quot; rowspan=&quot;6&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|-
|{{CHN}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|2008]]
|-
|{{GBR}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2012 – muži|2012]]
|-
|{{BRA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2016|2016]]
|-
|{{JPN}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2020 – muži|2020]]
|-
|{{FRA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2024 – muži|2024]]
|-
!Celkovo
!1/8
!3
!1
!0
!2
!3
!6
! -3
|}

== Tímové štatistiky{{chýba zdroj}} ==
{{Hlavný článok|Zoznam zápasov slovenského národného futbalového mužstva}}
Nasledujúca tabuľka zobrazuje všetkých súperov Slovenského národného futbalového mužstva a ich zápasy k 19. novembra 2024.
{| width=75% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Súper
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
|- bgcolor=&quot;#d0ffd0&quot; align=&quot;center&quot;
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ALG|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AND|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ENG|f|1}} || 7 || 0 || 1 || 6 || 4 || 13 || –9
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ARM|f|1}} || 2 || 0 || 0 || 2 || 1 || 7 || –6
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AUS|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AZE|f|1}} || 12 || 10 || 0 || 2 || 26 || 8 || +18
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BEL|f|1}} || 4 || 1 || 2 || 1 || 4 || 4 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BLR|f|1}} || 5 || 3 || 1 || 1 || 9 || 3 || +6
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BOL|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 3 || 0 || +3
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BIH|f|1}} || 5 || 3 || 0 || 2 || 8 || 6 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BRA|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 5 || –5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BGR|f|1}} || 8 || 4 || 2 || 2 || 11 || 6 || +5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CYP|f|1}} || 6 || 4 || 1 || 1 || 16 || 6 || +10
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CZE|f|1}} || 14 || 3 || 2 || 9 || 12 || 29 || –17
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MNE|f|1}} || 2 || 1 || 1 || 0 || 4 || 2 || +2
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CHL|f|1}} || 3 || 1 || 1 || 1 || 3 || 2 || +1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{DEN|f|1}} || 3 || 2 || 0 || 1 || 7 || 3 || +4
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{EGY|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 1 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{EST|f|1}} || 4 || 4 || 0 || 0 || 5 || 1 || +4
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{FRO|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 5 || 1 || +4
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{FIN|f|1}} || 4 || 3 || 1 || 0 || 6 || 1 || +5
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{FRA|f|1}} || 4 || 1 || 1 || 2 || 2 || 6 || –4
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GIB|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GRC|f|1}} || 5 || 1 || 1 || 3 || 4 || 6 || –2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GEO|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 3 || 1 || +2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GTM|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || +1
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NLD|f|1}} || 3 || 0 || 1 || 2 || 2 || 5 || –3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{HRV|f|1}} || 17 || 2 || 4 || 11 || 20 || 43 || –23
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{IRN|f|1}} || 2 || 1 || 0 || 1 || 6 || 6 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{IRL|f|1}} || 6 || 0 || 5 || 1 || 5 || 6 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ISL|f|1}} || 7 || 5 || 1 || 1 || 16 || 9 || +7
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ISR|f|1}} || 6 || 3 || 2 || 1 || 10 || 7 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{JPN|f|1}} || 3 || 0 || 1 || 2 || 2 || 5 || –3
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot; 
| align=&quot;left&quot; | {{JOR|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 5 || 1 || +4
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CMR|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot; 
| align=&quot;left&quot; | {{KAZ|f|1}} || 2 || 0 || 0 || 2 || 1 || 3 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{COL|f|1}} || 3 || 0 || 1 || 2 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{KOR|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 0
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CRI|f|1}} || 3 || 1 || 1 || 1 || 5 || 6 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LIE|f|1}} || 11 || 9 || 2 || 0 || 30 || 1 || +29
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LTU|f|1}} || 4 || 2 || 2 || 0 || 8 || 3 || +5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LAT|f|1}} || 5 || 2 || 3 || 0 || 9 || 5 || +4
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LUX|f|1}} || 7 || 5 || 1 || 1 || 16 || 5 || +11
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MKD|f|1}} || 8 || 6 || 2 || 0 || 16 || 3 || +13
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{HUN|f|1}} || 6 || 4 || 2 || 0 || 7 || 2 || +5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MLT|f|1}} || 10 || 8 || 2 || 0 || 29 || 5 || +24
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MAR|f|1}} || 2 || 0 || 0 || 2 || 2 || 4 || –2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MDA|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 5 || 2 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{DEU|f|1}} || 12 || 4 || 0 || 8 || 14 || 25 || –11
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NOR|f|1}} || 5 || 1 || 1 || 3 || 2 || 6 || –4
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NZL|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PRY|f|1}} || 2 || 0 || 1 || 1 || 1 || 3 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PER|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 2 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{POL|f|1}} || 9 || 5 || 1 || 3 || 14 || 14 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PRT|f|1}} || 6 || 0 || 1 || 5 || 3 || 11 || –8
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AUT|f|1}} || 6 || 1 || 3 || 2 || 3 || 6 || –3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ROU|f|1}} || 12 || 1 || 6 || 5 || 13 || 21 || –8
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{RUS|f|1}} || 11 || 4 || 3 || 4 || 10 || 10 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SMR|f|1}} || 5 || 5 || 0 || 0 || 26 || 1 || +25
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SAU|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NIR|f|1}} || 5 || 3 || 1 || 1 || 6 || 3 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SVN|f|1}} || 8 || 1 || 4 || 3 || 6 || 9 || –3
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UAE|f|1}} || 3 || 3 || 0 || 0 || 5 || 2 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SCG|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SCO|f|1}} || 4 || 2 || 0 || 2 || 4 || 2 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ESP|f|1}} || 7 || 1 || 1 || 5 || 6 || 20 || –15
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CHE|f|1}} || 3 || 2 || 0 || 1 || 4 || 4 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SWE|f|1}} || 8 || 0 || 4 || 4 || 5 || 10 || –5
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ITA|f|1}} || 2 || 1 || 0 || 1 || 3 || 5 || –2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{THA|f|1}} || 2 || 1 || 1 || 0 || 4 || 3 || +1
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{TUR|f|1}} || 6 || 1 || 1 || 4 || 3 || 8 || –5
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UKR|f|1}} || 9 || 2 || 3 || 4 || 11 || 11 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{USA|f|1|USA}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || +1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UZB|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 4 || 1 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{WAL|f|1}} || 6 || 2 || 1 || 3 || 13 || 10 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{YUG|f|1}} || 2 || 0 || 1 || 1 || 1 || 3 || –2
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;1&quot;|Spolu!! '''349''' !! '''141''' !! '''84''' !! '''124''' !! '''495''' !! '''430''' !! '''+65'''
|}

== Tímové štatistiky - neoficiálne zápasy {{chýba zdroj}} ==
Nasledujúca tabuľka zobrazuje neoficiálnych súperov Slovenského národného futbalového mužstva a v priateľských zápasoch k 12. januára 2017.
{| width=75% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Súper
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
|- bgcolor=&quot;#d0ffd0&quot; align=&quot;center&quot;
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ARG|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 6 || –6
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BHR|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BOL|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BIH|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 1 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CHN|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 3 || 2 || +1
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GEO|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LBN|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 2 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LTU|f|1}} || 2 || 1 || 1 || 0 || 3 || 2 || +1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LVA|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 3 || 1 || +2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MYS|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MEX|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 2 || 5 || –3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MDA|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PER|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 1 || –1
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ROU|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 2 || 2 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SVN|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SWE|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 6 || –6
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UGA|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 3 || –2
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;1&quot;|Spolu!! '''18''' !! '''5''' !! '''2''' !! '''11''' !! '''19''' !! '''39''' !! '''–20'''
|}

== Zloženie družstva ==
{{Hlavný článok|Zoznam futbalových reprezentantov Slovenska}}
=== Hráčska zostava ===
''Reprezentačné zápasy a góly, a klubová príslušnosť sú aktualizované k 19.11.2024''

==== Aktuálne povolaní hráči ====
Nasledujúcich 26 hráčov nominoval reprezentačný tréner [[Francesco Calzona]] do zostavy na dvojzápas [[Liga národov UEFA 2024/2025|Ligy národov]] proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]] a proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]] v dňoch 16. až 19. novembra 2024.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot; border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;2&quot;
|- bgcolor=&quot;AAD0FF&quot;
! width=&quot;40&quot; |Pozícia
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;200&quot; |Dátum narodenia (vek)
! width=&quot;10&quot; |Reprezentačné štarty
! width=&quot;10&quot; |Góly
! width=&quot;200&quot; |Klub
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Brankár (futbal)|B]]
|[[Martin Dúbravka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1989|1|15|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |53
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{ENG}} [[Burnley FC]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Marek Rodák]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|12|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |25
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{KSA}} [[Al-Ettifaq FC]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Dominik Takáč]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|1|12|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Obranca (futbal)|O]]
|[[Peter Pekarík]] 
|{{Dátum narodenia a vek|1986|10|30|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |135
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Ľubomír Šatka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1995|12|2|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |36
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|[[Samsunspor]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Norbert Gyömbér]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|7|3|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |46
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{KSA}} [[Al Cholúd]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Denis Vavro]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|4|10|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |26
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{DEU}} [[VfL Wolfsburg]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Milan Škriniar]] 
|[[11. február 1995]]
(30 rokov)
| style=&quot;text-align:center;&quot; |77
| style=&quot;text-align:center;&quot; |3
|{{TUR}} [[Ferenbahçe Istanbul]] 
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Adam Obert]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|8|23|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |11
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{ITA}} [[Cagliari Calcio]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Ivan Mesík]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|4|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NLD}} [[Heracles Almelo]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Dávid Hancko]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|12|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |48
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6
|Atletico Madrid
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Samuel Kozlovský]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|11|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[Widzew Łódź|Widzew Lodž]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Záložník (futbal)|Z]]
|[[Stanislav Lobotka]] '''[[Súbor:Captain sports.svg|12px|Captain]]'''
|{{Dátum narodenia a vek|1994|11|25|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |65
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
|{{ITA}} [[SSC Neapol]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Patrik Hrošovský]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|4|22|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |57
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{BEL}} [[KRC Genk|K.R.C. Genk]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Ondrej Duda]]
|{{Dátum narodenia a vek|1994|12|5|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |81
| style=&quot;text-align:center;&quot; |15
|{{ITA}} [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[László Bénes]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|9|9|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |31
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{DEU}} [[1. FC Union Berlin]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Tomáš Rigo]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|7|3|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |5
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{CZE}} [[FC Baník Ostrava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Matúš Bero]]
|{{Dátum narodenia a vek|1995|9|6|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |36
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{DEU}} [[VfL Bochum]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Christián Herc]]
|{{Dátum narodenia a vek|1998|9|30|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Útočník (futbal)|Ú]]
|[[Ivan Schranz]]
|{{Dátum narodenia a vek|1993|9|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |28
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6
|{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Dávid Ďuriš]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|3|22|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |18
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Leo Sauer]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|12|16|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NLD}} [[NAC Breda]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Ľubomír Tupta]]
|{{Dátum narodenia a vek|1998|3|27|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |11
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FC Slovan Liberec]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Tomáš Suslov]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|6|7|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |38
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
|{{ITA}} [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Dávid Strelec]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|4|4|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |28
| style=&quot;text-align:center;&quot; |8
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Róbert Boženík]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|11|18|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |48
| style=&quot;text-align:center;&quot; |7
|{{POR}} [[Boavista Porto]]
|-
|}

==== Náhradníci ====
Nasledujúcich 24 náhradníkov nominoval reprezentačný tréner [[Francesco Calzona]] do zostavy na dvojzápas [[Liga národov UEFA 2024/2025|Ligy národov]] proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]] a proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]] v dňoch 16. až 19. novembra 2024.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot; border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;2&quot;
|- bgcolor=&quot;AAD0FF&quot;
! width=&quot;40&quot; |Pozícia
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;200&quot; |Dátum narodenia (vek)
! width=&quot;10&quot; |Reprezentačné štarty
! width=&quot;10&quot; |Góly
! width=&quot;200&quot; |Klub
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Ľubomír Belko]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|2|4|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Dominik Takáč]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|1|12|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Tomáš Frühwald]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|9|23|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Adam Danko]]
|{{Dátum narodenia a vek|2003|6|27|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[FK Želieziarne Podbrezová]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Henrich Ravas]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|8|16|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[MKS Cracovia|Cracovia Krakov]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Timotej Hranica]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|5|28|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Dávid Hrnčár]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|12|10|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{BEL}} [[F.C.V. Dender E.H.]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Michal Tomič]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|3|30|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|FK Bodö/Glimt]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Marek Kristián Bartoš]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|10|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[Motor Lublin]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Tomáš Nemčík]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|4|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NOR}} [[Rosenborg BK]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Vernon De Marco]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|11|18|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{CYP}} [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Jakub Kadák]]
|{{Dátum narodenia a vek|2000|12|14|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CHE}} [[FC Luzern]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Artur Gajdoš]]
|{{Dátum narodenia a vek|2004|1|20|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[AS Trenčín]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Peter Pokorný]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|8|8|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[Śląsk Wrocław|Slask Vroclav]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Dominik Hollý]]
|{{Dátum narodenia a vek|2003|11|11|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FK Jablonec]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Erik Prekop]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|10|8|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FC Baník Ostrava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Adrián Kaprálik]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|6|10|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Adam Griger]]
|{{Dátum narodenia a vek|2004|3|16|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FC Hradec Králové]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Róbert Polievka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|6|9|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{HUN}} [[MTK Budapešť FC|MTK Budapešť]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Adam Zreľák]]
|{{Dátum narodenia a vek|1994|5|5|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |9
| style=&quot;text-align:center;&quot; |3
|{{POL}} [[Warta Poznaň]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Erik Jirka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|9|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Lukáš Haraslín]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|5|26|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |44
| style=&quot;text-align:center;&quot; |7
|{{CZE}} [[AC Sparta Praha]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Nino Marcelli]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|5|29|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Matej Trusa]]
|{{Dátum narodenia a vek|2000|11|29|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]
|-
|}

=== Realizačný tím &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tím | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/muzi-a/tim/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; ===
''Aktualizované k 08. 07. 2026''

* [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] (tréner)
* [[Marek Hamšík]] (asistent trénera)
* [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] [[Vladimír Weiss (1989)|ml.]] (asistent trénera)
* Ľuboš Benkovský (asistent trénera)
* Štefan Markulík (asistent trénera)
* [[Ján Novota]] (tréner brankárov)
* Dávid Brünn (kondičný tréner)
* Jakub Kojnok (technický vedúci mužstva)
* Zsolt Fegyveres (lekár)
* Jozef Almási (lekár)
* Martin Nozdrovický (fyzioterapeut)
* Marko Kopas (fyzioterapeut)
* Marek Mališ (fyzioterapeut)
* Mario Prelovský (masér)
* Marek Košáň (kustód)
* Marek Beseda (kustód)

* Monika Jurigová (media manažér)

== Hráčske štatistiky ==
{{Hlavný článok|Rekordy slovenského národného futbalového mužstva}}
[[Súbor:Miroslav Karhan.jpg|thumb|[[Miroslav Karhan]]]]
Hráči označení '''tučným písmom''' sú stále aktívni.
:''Aktualizované k 08. 07. 2026.''

=== Hráči s najväčším počtom odohraných zápasov ===
{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|#
!width=&quot;120&quot;|Hráč
!Roky
!width=&quot;40&quot;|Zápasy
!width=&quot;40&quot;|Góly
|-
|1.
|align=&quot;left&quot;|[[Marek Hamšík]]
|align=&quot;center&quot;|2007 – 2023
|'''138'''
|26
|-
| -
|align=&quot;left&quot;|[[Peter Pekarík]]
| align=&quot;center&quot; |2006 – 2026
|'''138'''
|2
|- 
|3.
|align=&quot;left&quot;|[[Juraj Kucka]]
| align=&quot;center&quot; |2008 – 2025
|'''112'''
|14
|-
|4.
|align=&quot;left&quot;|[[Miroslav Karhan]]
|align=&quot;center&quot;|1995 – 2011
|'''107'''
|14
|-
|5.
|align=&quot;left&quot;|[[Martin Škrtel]]
|align=&quot;center&quot;|2004 – 2019
|'''104'''
|6
|-
|6.
|align=&quot;left&quot;|[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]
|align=&quot;center&quot;|2004 – 2017
|'''91'''
|4
|-
|7.
|align=&quot;left&quot;|[[Róbert Vittek]]
|align=&quot;center&quot;|2001 – 2016
|'''82'''
|23
|-
|rowspan=&quot;2&quot; valign=&quot;left&quot;|8.
|align=left|[[Róbert Mak]]
| align=&quot;center&quot; |2013 – 2025 
|'''81''' 
|16
|-
|align=&quot;left&quot;|'''[[Ondrej Duda]]'''
|align=&quot;center&quot;|2014 – súčasnosť
|'''94'''
|16
|-
|10.
|align=&quot;left&quot;|[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] 
|align=&quot;center&quot;|2009 – 2022
|'''77'''
|8
|}
[[Súbor:Róbert Vittek1.jpg|náhľad|[[Róbert Vittek]]]]

=== Hráči s najväčším počtom gólov na konte ===
{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|#
!width=&quot;120&quot;|Hráč
!Roky
!width=&quot;40&quot;|Góly
!width=&quot;40&quot;|Zápasy
!width=&quot;40&quot;|Priemer gólov za zápas
|-
|1.
|align=left|[[Marek Hamšík]]
|align=&quot;center&quot;|2007 – 2023 
|'''26''' 
|138
|0,19
|-
|2.
|align=left|[[Róbert Vittek]]
|align=&quot;center&quot;|2001 – 2016
|'''23''' 
|82
|0,28
|-
|3.
|align=left|[[Szilárd Németh]]
|align=&quot;center&quot;|1996 – 2006
|'''22'''
|58
|0,37
|-
|4.
|align=left|[[Róbert Mak]]
|align=&quot;center&quot;|2013 – súčasnosť 
|'''16''' 
|81
|0,20
|-
|5.
|align=left|'''[[Ondrej Duda]]'''
|align=&quot;center&quot;|2014 – súčasnosť
|'''16'''
|94
|0,17
|-
|rowspan=&quot;3&quot; valign=&quot;left&quot;|6.
|align=left|[[Marek Mintál]]
|align=&quot;center&quot;|2002 – 2009
|'''14''' 
|45
|0,31
|-
|align=left|[[Miroslav Karhan]]
|align=&quot;center&quot;|1995 – 2011
|'''14'''
|107
|0,13
|-
|align=left|[[Juraj Kucka]]
| align=&quot;center&quot; |2008 – 2025
|'''14''' 
|112
|0,13
|-
|rowspan=&quot;2&quot; valign=&quot;left&quot;|9.
|align=left|[[Stanislav Šesták]]
|align=&quot;center&quot;|2004 – 2016
|'''13'''
|66
|0,20
|-
|align=left|[[Adam Nemec]]
|align=&quot;center&quot;|2006 – 2019
|'''13''' 
|43
|0,30
|}

== Tréneri ==
''Aktualizované k 19. 11. 2024''.

=== [[1939]] - [[1944]] ===
{| width=100% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Meno
! Obdobie
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
! Priemer počtu bodov na zápas
|-
|align=left|{{SVK}} [[Vojtech Závodský]]||[[27. august]] [[1939]]
|| 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2 || 3,00 
|-
|align=left|{{SVK}} [[Rudolf Hanák]]||[[3. december]] [[1939]] – [[6. jún]] [[1940]]
|| 2 || 1 || 0 || 1 || 5 || 4 || +1 || 1,50 
|-
|align=left|{{SVK}} [[István Priboj|Štefan Priboj]]||[[15. september]] [[1940]] – [[12. október]] [[1941]]
|| 4 || 0 || 1 || 3 || 5 || 10 || –5 || 0,08
|-
|align=left|{{SVK}} [[Štefan Čambal]]||[[7. december]] [[1941]] – [[7. jún]] [[1942]]
|| 2 || 0 || 0 || 2 || 1 || 6 || –5 || 0,00
|-
|align=left|{{SVK}} [[Ferdinand Daučík]]||[[23. august]] [[1942]] – [[9. apríl]] [[1944]]
|| 7 || 1 || 1 || 5 || 10 || 24 || –14 || 0,19
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;2&quot;|Spolu!! '''16''' !! '''3''' !! '''2''' !! '''11''' !! '''23''' !! '''44''' !! '''–21''' !! '''0,69'''
|}

=== od roku [[1993]] po súčasnosť  ===
{| width=100% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Meno
! Obdobie
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
! Priemer počtu bodov na zápas
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Vengloš]]||[[6. apríl]] [[1993]] – [[15. jún]] [[1995]] 
|| 16 || 5 || 4 || 7 || 21 || 30 || –9 || 1,19 
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Jankech]]||[[4. júl]] [[1995]] – [[23. október]] [[1998]]
|| 34 || 18 || 6 || 10 || 51 || 33 || +18 || 1,76
|- 
|align=left|{{SVK}} ''[[Dušan Radolský]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Poľsku dňa 10. novembra 1998 ako dočasny tréner&lt;/ref&gt;||[[10. november]] [[1998]]
|| 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 3 || –2 || 0,00
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Dušan Galis]]||[[1. január]] [[1999]] – [[23. február]] [[1999]]
|| – || – || – || – || – || – || – || –
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Adamec]]||[[26. február]] [[1999]] – [[30. november]] [[2001]]
|| 34 || 13 || 11 || 10 || 38 || 31 || +7 || 1,47
|- 
|align=left|{{SVK}} ''[[Anton Dragúň]]''&lt;ref&gt;Ako asistent trénera viedol tím, počas turné v Strednej a Južnej Amerike&lt;/ref&gt;||[[17. november]] [[1999]] – [[25. november]] [[1999]]
|| 4 || 1 || 0 || 3 || 2 || 7 || –5 || 0,25
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Ladislav Jurkemik]]||[[15. január]] [[2002]] – [[31. december]] [[2003]]
|| 19 || 6 || 5 || 8 || 27 || 26 || +1 || 1,21
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Dušan Galis]]||[[1. január]] [[2004]] – [[12. október]] [[2006]]
|| 31 || 12 || 12 || 7 || 53 || 36 || +17 || 1,55
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Ján Kocian]]||[[2. november]] [[2006]] – [[30. jún]] [[2008]]
|| 17 || 5 || 3 || 9 || 30 || 28 || +2 || 1,10
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[1. august]] [[2008]] – [[31. január]] [[2012]]
|| 40 || 16 || 8 || 16 || 56 || 53 || +3 || 1,40
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Michal Hipp]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Turecku dňa 29. februára 2012 ako dočasný tréner&lt;/ref&gt;||[[29. február]] [[2012]] || 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 1 || +1 || 3,00
|-
|align=left|{{SVK}} [[Stanislav Griga]], [[Michal Hipp]]||[[26. apríl]] [[2012]] – [[14. jún]] [[2013]]|| 12 || 3 || 4 || 5 || 11 || 14 || –3 || 0,92
|-
|align=left|{{SVK}} [[Ján Kozák (1954)|Ján Kozák]]||[[2. júl]] [[2013]] – [[14. október]] [[2018]] || 54 || 29 || 10 || 15 || 80 || 48 || +32 || 1,73
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Štefan Tarkovič]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Švédsku dňa 16. októbra 2018 ako dočasný tréner&lt;/ref&gt;||[[16. október]] [[2018]]  || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0 || 1,00
|-
|align=left|{{CZE}} [[Pavel Hapal]]||[[22. október]] [[2018]] – [[16. október]] [[2020]] || 16 || 6 || 4 || 6 || 25 || 20 || +5 || 1,38
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Oto Brunegraf]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Izraelu dňa 14. októbra 2020 ako zastupujúci tréner za Pavla Hapala kvôli tomu že mal potvrdený test na koronavírus&lt;/ref&gt;||[[14. október]] [[2020]] || 1 || 0 || 0 || 1 || 2 || 3 || –1 || 0,00
|-
|align=left|{{SVK}} [[Štefan Tarkovič]]||[[20. október]] [[2020]] – [[7. jún]] [[2022]] || 22 || 8 || 7 || 7 || 26 || 24 || +2 || 1,41
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Samuel Slovák]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápasoch Ligy Národov proti Azerbajdžanu a Kazachstanu v dňoch 10. a 13. júna 2022 ako dočasný tréner&lt;/ref&gt;||[[10. jún]] [[2022]] – [[13. jún]] [[2022]] || 2 || 1 || 0 || 1 || 2 || 2 || 0 || 1,50
|-
|align=left|{{ITA}} [[Francesco Calzona]]||[[30. august]] [[2022]] – [[31. marec]] [[2026]]|| 29 || 15 || 7 || 7 || 46 || 26 || +20 || 1,58
|-
| align=&quot;left&quot; |{{SVK}} [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]
|[[12. máj]] [[2026]] – súčasnosť 
|2
|1
|1
|0
|4
|3
| +1
|6
|-class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;2&quot;|Spolu!! '''336''' !! '''140''' !! '''83''' !! '''113''' !! '''478''' !! '''389''' !! '''+89''' !! '''1,42'''
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Slovakia national football team}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.futbalsfz.sk/ Oficiálna webstránka Slovenského futbalového zväzu] 
* [http://www.fifa.com/associations/association=svk/index.html/ Profil na oficiálnej webstránke FIFA] {{eng icon}}
* [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/teams/team=58836/ Profil na oficiálnej webstránke UEFA] {{eng icon}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Slovakia national football team|1186513441}}

{{Slovenský futbal na MS 2010}}
{{Slovenský futbal na ME 2016}}
{{Slovenský futbal na ME 2020}}
{{Slovenský futbal na ME 2024}}
{{Členovia UEFA}}
{{Slovenské národné družstvá}}

[[Kategória:Slovenské národné futbalové mužstvo| ]]
[[Kategória:Futbal na Slovensku]]
[[Kategória:Národné futbalové mužstvá]]
[[Kategória:Slovenské národné družstvá|Futbal]]</text>
      <sha1>ggaltiupjnrxpq1u64jd55mvm7luouw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244619</id>
      <parentid>8244618</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T14:17:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38624-17</username>
        <id>299762</id>
      </contributor>
      <origin>8244619</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="60461" sha1="qdh7fakdz4o3r7na7499n7o5mjbdyce" xml:space="preserve">{{Infobox Národné futbalové mužstvo 
| Meno = Slovenské národné futbalové mužstvo
| Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg
| Prezývka = ''Slovenskí sokoli''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.futbalsfz.sk/fanzona/slovenski-sokoli.html|titul=SLOVENSKÍ SOKOLI|vydavateľ=futbalsfz.sk|dátum prístupu=2016-06-01}}&lt;/ref&gt;
| Asociácia = [[Slovenský futbalový zväz]]
| Konfederácia = [[UEFA]] (Európa)
| Tréner = {{SVK}} [[Vladimír Weiss st.]]
| Kapitán = [[Milan Škriniar]]
| Najviac štartov = [[Marek Hamšík]], [[Peter Pekarík]]  (138)
| Najlepší strelec = [[Marek Hamšík]] (26)
| Kód FIFA = SVK
| Rebríček FIFA = 47. miesto &lt;small&gt;(11. jún 2026)&lt;/small&gt;
| FIFA najvyššie = 14. miesto &lt;small&gt;(6. august 2015)&lt;/small&gt;
| FIFA najnižšie = 150. miesto &lt;small&gt;(december 1993)&lt;/small&gt;
| vzor_lp1=_svk2425h|vzor_t1=_svk2425h|vzor_pp1=_svk2425h|vzor_po1=_svk2425hl
| ľavéplece1=0000FF|telo1=0000FF|pravéplece1=0000FF|trenírky1=0000FF|ponožky1=0000FF
| vzor_lp2=_svk2425a|vzor_t2=_svk2425a|vzor_pp2=_svk2425a|vzor_po2=_svk2425al
| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF
| Prvý zápas = [[Súbor:Slovakia WW2 flag.png|22 px]]  Slovensko 2 : 0 {{DEU|f}} {{minivlajka|Nacistické Nemecko}}&lt;br /&gt;([[Bratislava]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]; [[27. august]], [[1939]])&lt;br /&gt; &lt;br /&gt;'''Prvý zápas v novodobej histórii''' &lt;br /&gt; {{UAE|f|1}} 0 : 1 Slovensko {{SVK}}&lt;br /&gt;([[Dubaj (mesto)|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]]; [[2. február]] [[1994]])
| Najvyššia výhra  = {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 7 : 0 {{LIE|f|2}}&lt;br /&gt;([[Bratislava]], [[Slovensko]]; [[8. september]], [[2004]])&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 7 : 0 {{SMR|f|2}}&lt;br /&gt;([[Dubnica nad Váhom|Dubnica]], [[Slovensko]]; [[13. október]] [[2007]])&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 7 : 0 {{SMR|f|2}}&lt;br /&gt;([[Bratislava]], [[Slovensko]]; [[6. jún]] [[2009]])
| Najvyššia prehra = {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]]  6 : 0 Slovensko {{minivlajka|Slovensko}}&lt;br /&gt;([[Lipsko]], [[Nemecko]]; [[17. november]] [[2025]])
| Štarty MS = 1
| Prvá účasť MS = 2010
| Najlepší výsledok MS = [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Osemfinále|Osemfinále, 2010]]
| Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]]
| Štarty MR = 4
| Prvá účasť MR = [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1979|1979]]
| Najlepší výsledok MR = [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1979 – víťaz]]
| Portál 1 = Slovensko
}}

'''Slovenské národné futbalové mužstvo''' je národné mužstvo, ktoré reprezentuje [[Slovensko]] na medzinárodných [[futbal]]ových podujatiach, ako [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstvá sveta]] alebo [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstrovstvá Európy]], a v medzinárodných zápasoch a turnajoch. Mužstvo je pod záštitou [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]] (SFZ), ktorý je hlavným riadiacim orgánom [[Futbal na Slovensku|futbalu na Slovensku]]. Domáci štadión mužstva je [[Národný futbalový štadión]] a hlavným trénerom je [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]. Slovenské národné futbalové mužstvo patrí medzi najmladšie futbalové mužstvá na svete spolu s [[České národné futbalové mužstvo|českým národným futbalovým mužstvom]], s ktorým do rozdelenia v roku 1993 tvorilo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo]].

Medzi najväčšie úspechy Slovenského národného mužstva patrí osemfinálová účasť na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvách sveta v roku 2010]]. Slovensko sa kvalifikovalo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010]] po víťazstve v kvalifikačnej skupine aj napriek dvom prehrám v zápasoch proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinsku]] a postúpilo aj cez [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]], nad ktorým vyhralo 3 : 2. V ďalšom zápase však vypadlo po prehre s [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]] 2 : 1. Bolo to prvýkrát, kedy tím hral na veľkej futbalovej súťaži. Reprezentácia bola tiež blízko k účasti na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvách sveta vo futbale 2006]], avšak prehrala so [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]] v dvoch zápasoch (1 : 5 vonku a 1 : 1 doma). Reprezentácia dosiahla aj niekoľko pozoruhodných výsledkov, ako vyššie uvedené víťazstvo nad Talianskom na Majstrovstvách sveta 2010, ktoré bolo v tom čase držiteľom titulu alebo víťazstvo nad [[Ruské národné futbalové mužstvo|Ruskom]] v septembri 2010, ktoré dopomohlo k umiestneniu na 16. mieste v [[Rebríček FIFA|rebríčku FIFA]]. Aj napriek tomuto úspechu reprezentácia neskôr poklesla na hodnotení a s tým aj upadla jej forma. Reprezentácii sa neporadilo kvalifikovať na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012]] a v kvalifikačnej skupine skončili sa 4. mieste. Podobne neúspešne dopadla aj kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014]] avšak potom nastal výrazný pokrok a mužstvo sa kvalifikovalo z druhého miesta na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016]]. Prebehlo ho iba Španielsko, ktoré však tiež dokázali v domácom zápase Slováci zdolať (2:1). Na majstrovstvách Európy najskôr podľahli Walesu (1:2), následne zdolali Rusko (2:1) a uhrali cennú bezgólovú remízu so silným Anglickom, vďaka čomu postúpili do osemfinále. Tam síce podľahli hladko Nemecku (0:3) no zanechali dobrý dojem. Mužstvo predvádzalo sympatické výkony aj v nasledujúcej kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018]], kam sa mu však napokon nepodarilo postúpiť. V skupine síce skončilo druhé za Anglickom, avšak malo spomedzi všetkých tímov z druhých miest najmenej bodov.

Tradičným rivalom Slovenska je [[České národné futbalové mužstvo|Česko]], s ktorým hrali dvakrát v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998]] v rokoch 1996 a 1997. Slovenské národné futbalové mužstvo najprv vyhralo domáci zápas 2 : 1 v [[Bratislava|Bratislave]] ale druhý v [[Praha|Prahe]] prehralo 3 : 0. Ďalší zápas sa konal až v roku 2002, kedy Slovensko podľahlo Česku 1 : 4. Nasledujúce dva vzájomné zápasy patrili do kvalifikácie na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008]], ktoré reprezentácia Slovenska prehrala 0 : 3 a 1 : 3. Ďalšie vzájomné zápasy patrili do kvalifikácie na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010, a skončili výhrou 2 : 1 a remízou 2 : 2. Zatiaľ posledné 2 vzájomné zápasy patrili medzi prípravné. Slovensko najskôr Česku podľahlo na jeho pôde v novembri 2012 0:3, ale doma ho v marci 2015 zdolalo 1 : 0. Slovensko sa s Českom najbližšie stretlo 2x na jeseň 2018 v rámci premiérového ročníka [[Liga národov UEFA|Ligy národov]] v ktorom prehralo oba zápasy doma 1 : 2 a vonku 1 : 0.

== História ==
{{Hlavný článok|Česko-slovenské národné futbalové mužstvo}}
[[Súbor:Slovakia former national team.jpg|left|thumb|Slovenské národné futbalové mužstvo v roku 1940]]
Prvý oficiálny zápas mužstva [[Slovenská republika (1939 - 1945)|prvej slovenskej republiky]] sa konal v [[Bratislava|Bratislave]] proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] dňa 27. augusta 1939. Slovensko tento zápas vyhralo 2–0. Po Druhej svetovej vojne sa národné mužstvo spojilo do tímu [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]], a na viac ako 50 rokov nehralo Slovensko zápasy ako nezávislá krajina. Počas tohto času Slovensko prispelo viacerými kľúčovými hráčmi do česko-slovenského tímu, ktorý vyhral [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976]] (osem z jedenástich hráčov, ktorí vo finále porazili Západné Nemecko, boli Slováci).

Prvý oficiálny medzinárodný zápas Slovenska po rozdelení Česko-Slovenska sa konal dňa 2. februára 1994 v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]], kde proti [[Národné futbalové mužstvo Spojených arabských emirátov|Spojeným arabským emirátom]] vyhrala Slovenská reprezentácia 1 : 0. Prvý domáci zápas sa konal v Bratislave dňa 20. apríla 1994, kedy Slovenská reprezentácia porazila [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsko]] 4 : 1. Slovensko utrpelo od svojej nezávislosti najväčšiu prehru (6: 0) dňa 22. júna 1995 v Mendoze proti [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentíne]]. Naopak najväčšie víťazstvo (7 : 0) malo Slovensko dvakrát, v zápase proti [[Lichtenštajnské národné futbalové mužstvo|Lichtenštajnsku]] v roku 2004 a v zápase proti [[Sanmarínske národné futbalové mužstvo|San Marínu]].

Slovensko hralo na veľkom šampionáte prvýkrát ako nezávislý tím v [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996 (kvalifikácia)|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 1996]], ale skončilo na treťom mieste za [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunskom]] a [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]]. V [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998 (kvalifikácia)|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 1998]] skončilo Slovensko na štvrtom mieste vo svojej šesťčlennej kvalifikačnej skupine. Prvé štyri zápasy boli pre Slovenské národné futbalové mužstvo víťazné, pričom jeden z týchto zápasov hrali proti susednému Česku. Tieto víťazstvá pomohli k dovtedy najvyššiemu 17. miestu v rebríčku FIFA. Mužstvo napokon nebolo úspešné, na konci kvalifikácie prehralo v Juhoslávií a aj v Česku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Novák| meno = Ján| autor = | odkaz na autora = | titul = Motyka napokon nevystrelila| periodikum = [[Denník Šport]]| odkaz na periodikum = | url = | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava| dátum = 1997-12-29| dátum prístupu = 2023-09-19|strana=6 }} &lt;/ref&gt;
[[Súbor:Slovakia national team 2010.jpg|thumb|Slovenské národné futbalové mužstvo na Majstrovstvách sveta vo futbale 2010, pred zápasom proti Taliansku]]

Slovenské národné futbalové mužstvo sa prvýkrát zúčastnilo [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] vo svojej histórii potom, ako ukončili [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|kvalifikáciu]] na 1. mieste vo svojej [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikačnej skupine 3]], pred [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinskom]], [[České národné futbalové mužstvo|Českom]], [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severným Írskom]] a [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľskom]]. Dňa 14. októbra 2009 rozhodlo víťazstvo 1 : 0 v kvalifikačnom zápase proti Poľsku v [[Chorzów]]e.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=236564&amp;cc=5739|titul=Thrilling win in the snow|dátum vydania=14. október 2009|vydavateľ=ESPN|dátum prístupu=2009-10-15}}&lt;/ref&gt; Dňa 24. júna 2010 skončilo Slovensko druhé v [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina F|skupine F]] po výhre nad vtedajším držiteľom titulu, [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianskom]]. Po 80 minútach zápasu bol stav 2 : 0 pre Slovensko. V 81. minúte však skórovalo Taliansko a v dvojminútovom nastavenom čase opäť, čo však nestačilo a zápas skončil víťazstvom Slovenska 3 : 2. Výsledok viedol k eliminácii Talianska, ktoré skončilo posledné v skupine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=264065&amp;cc=3888&amp;ver=global|titul=Champions dumped out|dátum vydania=24. jún 2010|vydavateľ=ESPN}}&lt;/ref&gt; Výsledok tohto zápasu mal tiež za následok, že obaja finalisti z [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|predchádzajúcich majstrovstiev]] boli eliminovaní z prvého kola, prvé Taliansko a druhé [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.stamfordadvocate.com/sports/article/Italy-eliminated-from-World-Cup-in-1st-round-535620.php|titul=Italy eliminated from World Cup in 1st round|dátum vydania=24. jún 2010|vydavateľ=AP}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5g719IP-0ApqNtOYkhTM0B0kfXBEQ|titul=Italy and France make unwanted history|dátum vydania=24. jún 2010|vydavateľ=AFP}}&lt;/ref&gt; Potom hralo Slovensko vo vyraďovacej fáze proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]], s ktorým prehralo 1 : 2 a nepomohol ani premenený [[pokutový kop]] Slovenska, po ktorom bol odpískaný koniec zápasu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=264113&amp;cc=5739&amp;ver=global|titul=Robben rocks Slovakia|dátum vydania=28. jún 2010|vydavateľ=ESPN Soccernet|dátum prístupu=2010-08-18}}&lt;/ref&gt;

V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012]] bolo Slovensko v skupine s [[Ruské národné futbalové mužstvo|Ruskom]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írskom]], [[Arménske národné futbalové mužstvo|Arménskom]], [[Macedónske národné futbalové mužstvo|Macedónskom]] a [[Andorrské národné futbalové mužstvo|Andorrou]]. Dobrý výsledok v Južnej Afrike dodal mužstvu sebavedomie pre kvalifikáciu, ktorá začala v septembri dvomi víťazstvami 1 : 0 nad Macedónskom na [[Štadión Pasienky|Štadióne Pasienky]] a Ruskom vonku, a dávala tak Slovensku dobrý začiatok. Avšak v októbri sa forma tímu zošmykla a Arménsko ľahko vyhralo 3 : 1. Lepší výsledok ako domáca remíza 1 : 1 proti Írsku sa nekonal. V tom čase Rusko viedlo v tabuľke s 9 bodmi so Slovenskom, Arménskom a Írskom v dvojbodovej strate.

Vo februári 2011 prekvapila prehra 1 : 2 v priateľskom zápase proti [[Luxemburské národné futbalové mužstvo|Luxembursku]]. V šesťbodovom zápase proti Írsku malo Slovensko bezgólový stav, aj keď malo lepšie šance na skórovanie. Oba tímy sa držali o dva body za Ruskom a vedúcim Arménskom o tri. O štyri dni neskôr zahralo Slovensko svoj najhorší zápas po dlhých rokoch. Po vytvorení šancí na skórovanie v bezgólovom prvom polčase, dostala reprezentácia Slovenska štyri góly od efektívneho a skvelého arménskeho tímu, ktorý definitívne ukončil istý postup Slovenska. V posledných dvoch zápasoch prehralo Slovensko s Ruskom 1 : 0, aj napriek tomu, že hralo oveľa lepšie ako proti Arménsku a v zápase proti Macedónsku remizovalo 1 : 1. Skončilo tak na priemernom štvrtom mieste, len so siedmimi gólmi na konte. Bolo to prvýkrát od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996 (kvalifikácia)|kvalifikácie na Majstrovstvá Európy vo futbale 1996]], kedy Slovensko skončilo v kvalifikácii s negatívnym gólovým rozdielom. Tréner [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] tak po štyroch rokoch ukončil svoju trénerskú pôsobnosť a nahradila ho trénerská dvojica [[Stanislav Griga]] a [[Michal Hipp]]. Obaja boli neskôr nahradení kvôli slabým výsledkom koncom júna bývalým futbalistom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-slovenského národného futbalového mužstva]], [[Ján Kozák (1954)|Jánom Kozákom]].

== Štadión ==
[[Súbor:CityArena.jpg|náhľad|Reprezentačný štadión [[City Arena Trnava|Antona Malatinského]] v Trnave.]]
[[Súbor:Slovan Bratislava vs. Olympiakos FC, 2009.jpg|náhľad|vpravo|Reprezentačný štadión [[Tehelné pole]] v Bratislave (stará fotka)]]
Slovenské národné futbalové mužstvo v súčasnosti používa dva štadióny na reprezentačné zápasy: [[Štadión Pasienky|Tehelné pole]] v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Štadión Antona Malatinského]] v [[Trnava|Trnave]]. V minulosti boli niektoré domáce zápasy hrané na štadiónoch ako [[Štadión pod Dubňom]] v [[Žilina|Žiline]], [[Všešportový areál]] a [[Štadión Lokomotíva]] v [[Košice|Košiciach]], [[Štadión pod Zoborom]] v [[Nitra|Nitre]], [[Mestský futbalový štadión (Dubnica)|Mestský futbalový štadión]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] alebo [[Štadión Tatran]] v [[Prešov]]e. Najväčší futbalový štadión na Slovensku [[štadión Antona Malatinského]] v Trnave. V júli 2013 bol zbúraný štadión [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v Bratislave a na jeho mieste sa postavil [[Národný futbalový štadión|nový štadión]], ktorého kapacita je 22 500 divákov. Slovenská reprezentácia tu odohrala svoj prvý zápas 13.októbra 2019, keď v prípravnom zápase s Paraguajom sa zrodila remíza 1:1. Prvý gól Slovenska na novom štadióne strelil Róbert Boženík.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/pozrite-si-vsetky-vizualizacie-narodneho-stadiona.html|titul= Pozrite si všetky vizualizácie národného štadióna|vydavateľ= etrend.sk|dátum vydania= 2013-07-11|dátum prístupu=2014-02-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/vystavba/novy-stadion-na-tehelnom-poli-ma-stat-do-roku-2016.html?page_id=320227|titul=Nový štadión na Tehelnom poli má stáť do roku 2016|vydavateľ=bratislavskenoviny.sk|dátum vydania 17. júl 2013|dátum prístupu=2013-11-03}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|-
!Poradové
číslo
!Počet
zápasov
!Štadión
!Prvý odohraný
medzinárodný zápas
!Posledný odohraný
medzinárodný zápas
|-
|align=center|1.
|align=center|'''63'''
|[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], [[Bratislava]] 
|[[27. august]] [[1939]]
|[[11. október]] [[2024]]
|-
|align=center|2.
|align=center|'''38''' 
|[[Štadión Antona Malatinského]], [[Trnava]] 
|[[24. apríl]] [[1996]]
|[[19. november]] [[2024]]
|-
|align=center|3.
|align=center|'''21''' 
|[[Štadión pod Dubňom]], [[Žilina]] 
|[[30. apríl]] [[2003]]
|[[17. november]] [[2015]]
|-
|align=center|4.
|align=center|'''9'''
|[[Pasienky (štadión)|Pasienky]], [[Bratislava]] 
|[[18. august]] [[1999]]
|[[16. október]] [[2012]]
|-
|align=center|5.
|align=center|'''4'''
|[[Všešportový areál]], [[Košice]] 
|[[8. marec]] [[1995]]
|[[15. november]] [[1995]]
|-
| rowspan=&quot;3&quot; align=center|6.
| rowspan=&quot;3&quot; align=center|'''2'''
|[[Štadión pod Zoborom]], [[Nitra]] 
|[[27. marec]] [[1996]]
|[[24. máj]] [[2000]]
|-
|[[Štadión Lokomotívy]], [[Košice]] 
|[[19. august]] [[1998]]
|[[5. september]] [[1998]]
|-
|[[Mestský štadión (Dubnica)|Mestský štadión]], [[Dubnica nad Váhom|Dubnica]] 
|[[8. september]] [[1999]] 
|[[13. október]] [[2007]]
|-
| rowspan=&quot;5&quot; align=center|9.
| rowspan=&quot;5&quot; align=center|'''1''' 
|[[Štadión na Sihoti]], [[Trenčín]] 
| align=center colspan=&quot;2&quot;|[[5. september]] [[2001]]
|-
|[[Štadión Tatran]], [[Prešov]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[14. máj]] [[2002]]
|-
|[[Štadión FC ViOn]], [[Zlaté Moravce]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[26. marec]] [[2008]]
|-
|[[NTC Senec]], [[Senec]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[23. máj]] [[2014]]
|-
|[[Košická futbalová aréna]], [[Košice]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[8. september]] [[2024]]
|-
|}

== Dresy ==
[[Súbor:SVK football kit.svg|náhľad|vpravo|Dresy slovenskej futbalovej reprezentácie z roku 2007]]
Farby domácich [[Výstroj (futbalista)|dresov]] do roku 1993 boli modré, avšak v súčasnosti tím zmenil svoje domáce dresy na biele. Tím nosí buď súpravu bielych tričiek, trenírok a ponožiek alebo súpravu modrých tričiek, trenírok a ponožiek. V niektorých zápasoch sa používala aj kombinácia modrého trička a bielych trenírok. Oficiálnym sponzorom tričiek je firma [[Adidas, Inc.|Adidas]], ktorá má zmluvu od roku 2016.

{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Značka
! Obdobie
|-
| {{FRA}} [[Le Coq Sportif]]
| align=center | 1993 – 1995
|-
| {{ITA}} [[Lotto Sport Italia|Lotto]]
| align=center | 1995 – 1999
|-
| {{USA}} [[Nike, Inc.|Nike]]
| align=center | 2000 – 2005
|-
| {{GER}} [[Adidas]]
| align=center | 2006 – 2012
|-
| {{GER}} [[Puma SE|Puma]]
| align=center | 2012 – 2016
|-
| {{USA}} [[Nike, Inc.|Nike]]
| align=center | 2016 – 2024
|-
| {{ITA}} [[Macron]]
| align=center | 2024 – ?
|}

== Súťažné štatistiky ==
[[Súbor:SVK-ITA 2010-06-24.svg|náhľad|Zostava Slovenska (biele dresy) v zápase Majstrovstiev sveta 2010 proti Taliansku]]

=== Majstrovstvá sveta ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;   
! colspan=&quot;10&quot; |Štatistika na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]]
!
! colspan=&quot;8&quot; |Štatistika kvalifikácie na Majstrovstvá sveta
|-
!Rok
!Výsledok
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
!
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|{{URY}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]]
| colspan=&quot;9&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|
| colspan=&quot;8&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|-
|{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]]
| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|
|4.
|10
|5
|1
|4
|18
|14
| +4
|-
|{{minivlajka|Kórejská republika}}{{minivlajka|Japonsko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]]
|
|3.
|10
|5
|2
|3
|16
|9
| +7
|- 
|{{minivlajka|Nemecko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]
|
|2.
|14
|6
|6
|2
|26
|14
| +12
|-
|{{minivlajka|Južná Afrika}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]||Osemfinále || 16.
|4
|1
|1
|2
|5
|7
| -2
|
|1.
|10
|7
|1
|2
|22
|10
| +12
|- 
|{{minivlajka|Brazília}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]
| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|
|3.
|10
|3
|4
|3
|11
|10
| +1
|-
|{{minivlajka|Rusko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]]
|
|2.
|10
|6
|0
|4
|17
|7
| +10
|-
|{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]]
|
|3.
|10
|3
|5
|2
|17
|10
| +7
|-
|{{CAN}}{{MEX}}{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]]|| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Ešte sa neodohrala''
|
|  colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Ešte sa neodohrala''
|-
|{{MAR}}{{PRT}}{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2030|2030]]
|
|-
|{{KSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2034|2034]]
|
|- 
!Celkovo
!Osemfinále
!1/6
!|4
!|1
!|1
!|2
!|5
!7
!-2
!
!–
!74
!35
!19
!20
!127
!74
!+53
|}
{| class=&quot;wikitable mw-collapsible&quot;
! colspan=&quot;5&quot; |Zoznam zápasov na Majstrovstvách sveta
|-
!Rok
!Kolo
!Zápas
!Výsledok
!Strelec gólov
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]
|Skupina
|{{NZL}} [[Novozélandské národné futbalové mužstvo|Nový Zéland]] '''1 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Remíza
|[[Róbert Vittek|Vittek]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''0 - 2''' {{PAR}} [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaj]]
|Prehra
|
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''3 - 2''' {{ITA}} [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]]
|Výhra
|[[Róbert Vittek|Vittek]] (2), [[Kamil Kopúnek|Kopúnek]]
|-
|Osemfinále
|{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] '''2 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|[[Róbert Vittek|Vittek]]
|}

=== Majstrovstvá Európy ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;   
! colspan=&quot;10&quot; |Štatistika na [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]
!
! colspan=&quot;8&quot; |Štatistika kvalifikácie na Majstrovstvá Európy
|-
!Rok
!Výsledok
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
!
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|{{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]] až {{SWE}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]]
| colspan=&quot;9&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|
| colspan=&quot;8&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|-
|{{minivlajka|Anglicko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]|| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;5&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|
|3.
|10
|4
|2
|4
|14
|18
| -4
|- 
|{{minivlajka|Belgicko}} {{minivlajka|Holandsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]
|
|3.
|10
|5
|2
|3
|12
|9
| +3
|-  
|{{minivlajka|Portugalsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]
|
|3.
|8
|3
|1
|4
|11
|9
| +2
|- 
|{{minivlajka|Rakúsko}} {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]
|
|4.
|12
|5
|1
|6
|33
|23
| +10
|-   
|{{minivlajka|Poľsko}} {{minivlajka|Ukrajina}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]
|
|4.
|10
|4
|3
|3
|7
|10
| -3
|-
|{{minivlajka|Francúzsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]||Osemfinále ||14.
|4
|1
|1
|2
|3
|6
| -3
|
|2.
|10
|7
|1
|2
|17
|8
| +9
|-   
|{{minivlajka|Európa}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]||Skupina ||18.
|3
|1
|0
|2
|2
|7
| -5
|
|3.
|10
|5
|2
|3
|15
|12
| +3
|-
|{{DEU}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]||Osemfinále ||12.
|4
|1
|1
|2
|4
|5
| -1
|
|2.
|10
|7
|1
|2
|17
|8
| +9
|-
|{{GBR}} {{IRL}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|2028]]|| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;2&quot; |''Ešte sa neodohrala'' 
|
| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;2&quot; |''Ešte sa neodohrala''
|-
|{{ITA}} {{TUR}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2032|2032]]
|
|-
!'''Celkovo'''
!Osemfinále
!3/8
!|11
!|3
!|2
!|6
!|9
!18
! -9
!
!–
!80
!40
!13
!27
!126
!97
! +29
|}

{| class=&quot;wikitable mw-collapsible&quot;
! colspan=&quot;5&quot; |Zoznam zápasov na Eure
|-
!Rok
!Kolo
!Zápas
!Výsledok
!Strelec gólov
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]
|Skupina
|{{WAL}} [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] '''2 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|[[Ondrej Duda|Duda]]
|-
|Skupina
|{{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo|Rusko]] '''1 - 2''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Výhra
|[[Vladimír Weiss (1989)|Weiss]], [[Marek Hamšík|Hamšík]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''0 - 0''' {{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]]
|Remíza
|
|-
|Osemfinále
|{{DEU}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] '''3 - 0''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]
|Skupina
|{{POL}} [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] '''1 - 2''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Výhra
|[[Wojciech Szczęsny|Szczęsny]] ([[vlastný gól|vl. gól]]), [[Milan Škriniar|Škriniar]]
|-
|Skupina
|{{SWE}} [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]] '''1 - 0''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''0 - 5''' {{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
|Prehra
|
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]
|Skupina
|{{BEL}} [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] '''0 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Výhra
|[[Ivan Schranz|Schranz]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''1 - 2''' {{UKR}} [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajina]]
|Prehra
|[[Ivan Schranz|Schranz]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''1 - 1''' {{ROU}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]]
|Remíza
|[[Ondrej Duda|Duda]]
|-
|Osemfinále
|{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] '''2 - 1pp''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|[[Ivan Schranz|Schranz]]
|}

=== Liga národov UEFA ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;  
! colspan=&quot;11&quot; |Štatistika v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]]
|-
!Rok
!Divízia
!Skupina
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|[[Liga národov UEFA 2018/2019|2018/2019]]
|B
|1
|3.
|4
|1
|0
|3
|5
|5
|0
|-
|[[Liga národov UEFA 2020/2021|2020/2021]]
|B
|2
|4.
|6
|1
|1
|4
|5
|10
| -5
|-
|[[Liga národov UEFA 2022/2023|2022/2023]]
|C
|3
|3.
|6
|2
|1
|3
|5
|6
| -1
|-
|[[Liga národov UEFA 2024/2025|2024/2025]]
|C
|1
|2.
|6
|4
|1
|1
|10
|5
| +5
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!–
!–
!22
!8
!3
!11
!25
!26
! -1
|}

=== Olympijské hry ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! colspan=&quot;9&quot; |Štatistika na [[Futbal na Letných olympijských hrách|Olympijských hrách]]
|-
!Rok
!Výsledok
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|{{USA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 1996 – muži|1996]]
| colspan=&quot;8&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|-
|{{AUS}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2000 – muži|2000]]
|Skupinová fáza
|3
|1
|0
|2
|3
|6
| -3
|-
|{{GRE}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2004 – muži|2004]]
| colspan=&quot;8&quot; rowspan=&quot;6&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|-
|{{CHN}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|2008]]
|-
|{{GBR}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2012 – muži|2012]]
|-
|{{BRA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2016|2016]]
|-
|{{JPN}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2020 – muži|2020]]
|-
|{{FRA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2024 – muži|2024]]
|-
!Celkovo
!1/8
!3
!1
!0
!2
!3
!6
! -3
|}

== Tímové štatistiky{{chýba zdroj}} ==
{{Hlavný článok|Zoznam zápasov slovenského národného futbalového mužstva}}
Nasledujúca tabuľka zobrazuje všetkých súperov Slovenského národného futbalového mužstva a ich zápasy k 19. novembra 2024.
{| width=75% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Súper
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
|- bgcolor=&quot;#d0ffd0&quot; align=&quot;center&quot;
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ALG|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AND|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ENG|f|1}} || 7 || 0 || 1 || 6 || 4 || 13 || –9
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ARM|f|1}} || 2 || 0 || 0 || 2 || 1 || 7 || –6
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AUS|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AZE|f|1}} || 12 || 10 || 0 || 2 || 26 || 8 || +18
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BEL|f|1}} || 4 || 1 || 2 || 1 || 4 || 4 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BLR|f|1}} || 5 || 3 || 1 || 1 || 9 || 3 || +6
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BOL|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 3 || 0 || +3
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BIH|f|1}} || 5 || 3 || 0 || 2 || 8 || 6 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BRA|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 5 || –5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BGR|f|1}} || 8 || 4 || 2 || 2 || 11 || 6 || +5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CYP|f|1}} || 6 || 4 || 1 || 1 || 16 || 6 || +10
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CZE|f|1}} || 14 || 3 || 2 || 9 || 12 || 29 || –17
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MNE|f|1}} || 2 || 1 || 1 || 0 || 4 || 2 || +2
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CHL|f|1}} || 3 || 1 || 1 || 1 || 3 || 2 || +1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{DEN|f|1}} || 3 || 2 || 0 || 1 || 7 || 3 || +4
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{EGY|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 1 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{EST|f|1}} || 4 || 4 || 0 || 0 || 5 || 1 || +4
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{FRO|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 5 || 1 || +4
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{FIN|f|1}} || 4 || 3 || 1 || 0 || 6 || 1 || +5
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{FRA|f|1}} || 4 || 1 || 1 || 2 || 2 || 6 || –4
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GIB|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GRC|f|1}} || 5 || 1 || 1 || 3 || 4 || 6 || –2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GEO|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 3 || 1 || +2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GTM|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || +1
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NLD|f|1}} || 3 || 0 || 1 || 2 || 2 || 5 || –3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{HRV|f|1}} || 17 || 2 || 4 || 11 || 20 || 43 || –23
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{IRN|f|1}} || 2 || 1 || 0 || 1 || 6 || 6 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{IRL|f|1}} || 6 || 0 || 5 || 1 || 5 || 6 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ISL|f|1}} || 7 || 5 || 1 || 1 || 16 || 9 || +7
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ISR|f|1}} || 6 || 3 || 2 || 1 || 10 || 7 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{JPN|f|1}} || 3 || 0 || 1 || 2 || 2 || 5 || –3
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot; 
| align=&quot;left&quot; | {{JOR|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 5 || 1 || +4
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CMR|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot; 
| align=&quot;left&quot; | {{KAZ|f|1}} || 2 || 0 || 0 || 2 || 1 || 3 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{COL|f|1}} || 3 || 0 || 1 || 2 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{KOR|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 0
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CRI|f|1}} || 3 || 1 || 1 || 1 || 5 || 6 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LIE|f|1}} || 11 || 9 || 2 || 0 || 30 || 1 || +29
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LTU|f|1}} || 4 || 2 || 2 || 0 || 8 || 3 || +5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LAT|f|1}} || 5 || 2 || 3 || 0 || 9 || 5 || +4
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LUX|f|1}} || 7 || 5 || 1 || 1 || 16 || 5 || +11
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MKD|f|1}} || 8 || 6 || 2 || 0 || 16 || 3 || +13
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{HUN|f|1}} || 6 || 4 || 2 || 0 || 7 || 2 || +5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MLT|f|1}} || 10 || 8 || 2 || 0 || 29 || 5 || +24
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MAR|f|1}} || 2 || 0 || 0 || 2 || 2 || 4 || –2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MDA|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 5 || 2 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{DEU|f|1}} || 12 || 4 || 0 || 8 || 14 || 25 || –11
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NOR|f|1}} || 5 || 1 || 1 || 3 || 2 || 6 || –4
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NZL|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PRY|f|1}} || 2 || 0 || 1 || 1 || 1 || 3 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PER|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 2 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{POL|f|1}} || 9 || 5 || 1 || 3 || 14 || 14 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PRT|f|1}} || 6 || 0 || 1 || 5 || 3 || 11 || –8
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AUT|f|1}} || 6 || 1 || 3 || 2 || 3 || 6 || –3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ROU|f|1}} || 12 || 1 || 6 || 5 || 13 || 21 || –8
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{RUS|f|1}} || 11 || 4 || 3 || 4 || 10 || 10 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SMR|f|1}} || 5 || 5 || 0 || 0 || 26 || 1 || +25
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SAU|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NIR|f|1}} || 5 || 3 || 1 || 1 || 6 || 3 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SVN|f|1}} || 8 || 1 || 4 || 3 || 6 || 9 || –3
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UAE|f|1}} || 3 || 3 || 0 || 0 || 5 || 2 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SCG|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SCO|f|1}} || 4 || 2 || 0 || 2 || 4 || 2 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ESP|f|1}} || 7 || 1 || 1 || 5 || 6 || 20 || –15
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CHE|f|1}} || 3 || 2 || 0 || 1 || 4 || 4 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SWE|f|1}} || 8 || 0 || 4 || 4 || 5 || 10 || –5
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ITA|f|1}} || 2 || 1 || 0 || 1 || 3 || 5 || –2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{THA|f|1}} || 2 || 1 || 1 || 0 || 4 || 3 || +1
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{TUR|f|1}} || 6 || 1 || 1 || 4 || 3 || 8 || –5
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UKR|f|1}} || 9 || 2 || 3 || 4 || 11 || 11 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{USA|f|1|USA}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || +1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UZB|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 4 || 1 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{WAL|f|1}} || 6 || 2 || 1 || 3 || 13 || 10 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{YUG|f|1}} || 2 || 0 || 1 || 1 || 1 || 3 || –2
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;1&quot;|Spolu!! '''349''' !! '''141''' !! '''84''' !! '''124''' !! '''495''' !! '''430''' !! '''+65'''
|}

== Tímové štatistiky - neoficiálne zápasy {{chýba zdroj}} ==
Nasledujúca tabuľka zobrazuje neoficiálnych súperov Slovenského národného futbalového mužstva a v priateľských zápasoch k 12. januára 2017.
{| width=75% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Súper
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
|- bgcolor=&quot;#d0ffd0&quot; align=&quot;center&quot;
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ARG|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 6 || –6
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BHR|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BOL|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BIH|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 1 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CHN|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 3 || 2 || +1
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GEO|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LBN|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 2 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LTU|f|1}} || 2 || 1 || 1 || 0 || 3 || 2 || +1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LVA|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 3 || 1 || +2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MYS|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MEX|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 2 || 5 || –3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MDA|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PER|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 1 || –1
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ROU|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 2 || 2 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SVN|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SWE|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 6 || –6
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UGA|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 3 || –2
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;1&quot;|Spolu!! '''18''' !! '''5''' !! '''2''' !! '''11''' !! '''19''' !! '''39''' !! '''–20'''
|}

== Zloženie družstva ==
{{Hlavný článok|Zoznam futbalových reprezentantov Slovenska}}
=== Hráčska zostava ===
''Reprezentačné zápasy a góly, a klubová príslušnosť sú aktualizované k 19.11.2024''

==== Aktuálne povolaní hráči ====
Nasledujúcich 26 hráčov nominoval reprezentačný tréner [[Francesco Calzona]] do zostavy na dvojzápas [[Liga národov UEFA 2024/2025|Ligy národov]] proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]] a proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]] v dňoch 16. až 19. novembra 2024.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot; border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;2&quot;
|- bgcolor=&quot;AAD0FF&quot;
! width=&quot;40&quot; |Pozícia
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;200&quot; |Dátum narodenia (vek)
! width=&quot;10&quot; |Reprezentačné štarty
! width=&quot;10&quot; |Góly
! width=&quot;200&quot; |Klub
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Brankár (futbal)|B]]
|[[Martin Dúbravka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1989|1|15|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |53
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{ENG}} [[Burnley FC]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Marek Rodák]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|12|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |25
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{KSA}} [[Al-Ettifaq FC]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Dominik Takáč]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|1|12|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Obranca (futbal)|O]]
|[[Peter Pekarík]] 
|{{Dátum narodenia a vek|1986|10|30|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |135
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Ľubomír Šatka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1995|12|2|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |36
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|[[Samsunspor]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Norbert Gyömbér]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|7|3|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |46
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{KSA}} [[Al Cholúd]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Denis Vavro]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|4|10|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |26
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{DEU}} [[VfL Wolfsburg]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Milan Škriniar]] 
|[[11. február 1995]]
(30 rokov)
| style=&quot;text-align:center;&quot; |77
| style=&quot;text-align:center;&quot; |3
|{{TUR}} [[Ferenbahçe Istanbul]] 
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Adam Obert]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|8|23|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |11
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{ITA}} [[Cagliari Calcio]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Ivan Mesík]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|4|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NLD}} [[Heracles Almelo]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Dávid Hancko]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|12|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |48
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6
|Atletico Madrid
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Samuel Kozlovský]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|11|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[Widzew Łódź|Widzew Lodž]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Záložník (futbal)|Z]]
|[[Stanislav Lobotka]] '''[[Súbor:Captain sports.svg|12px|Captain]]'''
|{{Dátum narodenia a vek|1994|11|25|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |65
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
|{{ITA}} [[SSC Neapol]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Patrik Hrošovský]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|4|22|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |57
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{BEL}} [[KRC Genk|K.R.C. Genk]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Ondrej Duda]]
|{{Dátum narodenia a vek|1994|12|5|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |81
| style=&quot;text-align:center;&quot; |15
|{{ITA}} [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[László Bénes]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|9|9|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |31
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{DEU}} [[1. FC Union Berlin]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Tomáš Rigo]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|7|3|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |5
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{CZE}} [[FC Baník Ostrava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Matúš Bero]]
|{{Dátum narodenia a vek|1995|9|6|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |36
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{DEU}} [[VfL Bochum]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Christián Herc]]
|{{Dátum narodenia a vek|1998|9|30|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Útočník (futbal)|Ú]]
|[[Ivan Schranz]]
|{{Dátum narodenia a vek|1993|9|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |28
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6
|{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Dávid Ďuriš]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|3|22|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |18
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Leo Sauer]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|12|16|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NLD}} [[NAC Breda]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Ľubomír Tupta]]
|{{Dátum narodenia a vek|1998|3|27|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |11
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FC Slovan Liberec]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Tomáš Suslov]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|6|7|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |38
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
|{{ITA}} [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Dávid Strelec]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|4|4|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |28
| style=&quot;text-align:center;&quot; |8
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Róbert Boženík]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|11|18|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |48
| style=&quot;text-align:center;&quot; |7
|{{POR}} [[Boavista Porto]]
|-
|}

==== Náhradníci ====
Nasledujúcich 24 náhradníkov nominoval reprezentačný tréner [[Francesco Calzona]] do zostavy na dvojzápas [[Liga národov UEFA 2024/2025|Ligy národov]] proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]] a proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]] v dňoch 16. až 19. novembra 2024.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot; border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;2&quot;
|- bgcolor=&quot;AAD0FF&quot;
! width=&quot;40&quot; |Pozícia
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;200&quot; |Dátum narodenia (vek)
! width=&quot;10&quot; |Reprezentačné štarty
! width=&quot;10&quot; |Góly
! width=&quot;200&quot; |Klub
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Ľubomír Belko]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|2|4|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Dominik Takáč]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|1|12|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Tomáš Frühwald]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|9|23|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Adam Danko]]
|{{Dátum narodenia a vek|2003|6|27|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[FK Želieziarne Podbrezová]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Henrich Ravas]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|8|16|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[MKS Cracovia|Cracovia Krakov]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Timotej Hranica]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|5|28|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Dávid Hrnčár]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|12|10|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{BEL}} [[F.C.V. Dender E.H.]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Michal Tomič]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|3|30|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|FK Bodö/Glimt]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Marek Kristián Bartoš]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|10|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[Motor Lublin]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Tomáš Nemčík]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|4|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NOR}} [[Rosenborg BK]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Vernon De Marco]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|11|18|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{CYP}} [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Jakub Kadák]]
|{{Dátum narodenia a vek|2000|12|14|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CHE}} [[FC Luzern]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Artur Gajdoš]]
|{{Dátum narodenia a vek|2004|1|20|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[AS Trenčín]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Peter Pokorný]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|8|8|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[Śląsk Wrocław|Slask Vroclav]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Dominik Hollý]]
|{{Dátum narodenia a vek|2003|11|11|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FK Jablonec]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Erik Prekop]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|10|8|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FC Baník Ostrava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Adrián Kaprálik]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|6|10|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Adam Griger]]
|{{Dátum narodenia a vek|2004|3|16|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FC Hradec Králové]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Róbert Polievka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|6|9|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{HUN}} [[MTK Budapešť FC|MTK Budapešť]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Adam Zreľák]]
|{{Dátum narodenia a vek|1994|5|5|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |9
| style=&quot;text-align:center;&quot; |3
|{{POL}} [[Warta Poznaň]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Erik Jirka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|9|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Lukáš Haraslín]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|5|26|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |44
| style=&quot;text-align:center;&quot; |7
|{{CZE}} [[AC Sparta Praha]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Nino Marcelli]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|5|29|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Matej Trusa]]
|{{Dátum narodenia a vek|2000|11|29|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]
|-
|}

=== Realizačný tím &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tím | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/muzi-a/tim/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; ===
''Aktualizované k 08. 07. 2026''

* [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] (tréner)
* [[Marek Hamšík]] (asistent trénera)
* [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] [[Vladimír Weiss (1989)|ml.]] (asistent trénera)
* Ľuboš Benkovský (asistent trénera)
* Štefan Markulík (asistent trénera)
* [[Ján Novota]] (tréner brankárov)
* Dávid Brünn (kondičný tréner)
* Jakub Kojnok (technický vedúci mužstva)
* Zsolt Fegyveres (lekár)
* Jozef Almási (lekár)
* Martin Nozdrovický (fyzioterapeut)
* Marko Kopas (fyzioterapeut)
* Marek Mališ (fyzioterapeut)
* Mario Prelovský (masér)
* Marek Košáň (kustód)
* Marek Beseda (kustód)

* Monika Jurigová (media manažér)

== Hráčske štatistiky ==
{{Hlavný článok|Rekordy slovenského národného futbalového mužstva}}
[[Súbor:Miroslav Karhan.jpg|thumb|[[Miroslav Karhan]]]]
Hráči označení '''tučným písmom''' sú stále aktívni.
:''Aktualizované k 08. 07. 2026.''

=== Hráči s najväčším počtom odohraných zápasov ===
{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|#
!width=&quot;120&quot;|Hráč
!Roky
!width=&quot;40&quot;|Zápasy
!width=&quot;40&quot;|Góly
|-
|1.
|align=&quot;left&quot;|[[Marek Hamšík]]
|align=&quot;center&quot;|2007 – 2023
|'''138'''
|26
|-
| -
|align=&quot;left&quot;|[[Peter Pekarík]]
| align=&quot;center&quot; |2006 – 2026
|'''138'''
|2
|- 
|3.
|align=&quot;left&quot;|[[Juraj Kucka]]
| align=&quot;center&quot; |2008 – 2025
|'''112'''
|14
|-
|4.
|align=&quot;left&quot;|[[Miroslav Karhan]]
|align=&quot;center&quot;|1995 – 2011
|'''107'''
|14
|-
|5.
|align=&quot;left&quot;|[[Martin Škrtel]]
|align=&quot;center&quot;|2004 – 2019
|'''104'''
|6
|-
|6.
|align=&quot;left&quot;|[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]
|align=&quot;center&quot;|2004 – 2017
|'''91'''
|4
|-
|7.
|align=&quot;left&quot;|[[Róbert Vittek]]
|align=&quot;center&quot;|2001 – 2016
|'''82'''
|23
|-
|rowspan=&quot;2&quot; valign=&quot;left&quot;|8.
|align=left|[[Róbert Mak]]
| align=&quot;center&quot; |2013 – 2025 
|'''81''' 
|16
|-
|align=&quot;left&quot;|'''[[Ondrej Duda]]'''
|align=&quot;center&quot;|2014 – súčasnosť
|'''94'''
|16
|-
|10.
|align=&quot;left&quot;|[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] 
|align=&quot;center&quot;|2009 – 2022
|'''77'''
|8
|}
[[Súbor:Róbert Vittek1.jpg|náhľad|[[Róbert Vittek]]]]

=== Hráči s najväčším počtom gólov na konte ===
{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|#
!width=&quot;120&quot;|Hráč
!Roky
!width=&quot;40&quot;|Góly
!width=&quot;40&quot;|Zápasy
!width=&quot;40&quot;|Priemer gólov za zápas
|-
|1.
|align=left|[[Marek Hamšík]]
|align=&quot;center&quot;|2007 – 2023 
|'''26''' 
|138
|0,19
|-
|2.
|align=left|[[Róbert Vittek]]
|align=&quot;center&quot;|2001 – 2016
|'''23''' 
|82
|0,28
|-
|3.
|align=left|[[Szilárd Németh]]
|align=&quot;center&quot;|1996 – 2006
|'''22'''
|58
|0,37
|-
|4.
|align=left|[[Róbert Mak]]
|align=&quot;center&quot;|2013 – súčasnosť 
|'''16''' 
|81
|0,20
|-
|5.
|align=left|'''[[Ondrej Duda]]'''
|align=&quot;center&quot;|2014 – súčasnosť
|'''16'''
|94
|0,17
|-
|rowspan=&quot;3&quot; valign=&quot;left&quot;|6.
|align=left|[[Marek Mintál]]
|align=&quot;center&quot;|2002 – 2009
|'''14''' 
|45
|0,31
|-
|align=left|[[Miroslav Karhan]]
|align=&quot;center&quot;|1995 – 2011
|'''14'''
|107
|0,13
|-
|align=left|[[Juraj Kucka]]
| align=&quot;center&quot; |2008 – 2025
|'''14''' 
|112
|0,13
|-
|rowspan=&quot;2&quot; valign=&quot;left&quot;|9.
|align=left|[[Stanislav Šesták]]
|align=&quot;center&quot;|2004 – 2016
|'''13'''
|66
|0,20
|-
|align=left|[[Adam Nemec]]
|align=&quot;center&quot;|2006 – 2019
|'''13''' 
|43
|0,30
|}

== Tréneri ==
''Aktualizované k 19. 11. 2024''.

=== [[1939]] - [[1944]] ===
{| width=100% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Meno
! Obdobie
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
! Priemer počtu bodov na zápas
|-
|align=left|{{SVK}} [[Vojtech Závodský]]||[[27. august]] [[1939]]
|| 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2 || 3,00 
|-
|align=left|{{SVK}} [[Rudolf Hanák]]||[[3. december]] [[1939]] – [[6. jún]] [[1940]]
|| 2 || 1 || 0 || 1 || 5 || 4 || +1 || 1,50 
|-
|align=left|{{SVK}} [[István Priboj|Štefan Priboj]]||[[15. september]] [[1940]] – [[12. október]] [[1941]]
|| 4 || 0 || 1 || 3 || 5 || 10 || –5 || 0,08
|-
|align=left|{{SVK}} [[Štefan Čambal]]||[[7. december]] [[1941]] – [[7. jún]] [[1942]]
|| 2 || 0 || 0 || 2 || 1 || 6 || –5 || 0,00
|-
|align=left|{{SVK}} [[Ferdinand Daučík]]||[[23. august]] [[1942]] – [[9. apríl]] [[1944]]
|| 7 || 1 || 1 || 5 || 10 || 24 || –14 || 0,19
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;2&quot;|Spolu!! '''16''' !! '''3''' !! '''2''' !! '''11''' !! '''23''' !! '''44''' !! '''–21''' !! '''0,69'''
|}

=== od roku [[1993]] po súčasnosť  ===
{| width=100% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Meno
! Obdobie
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
! Priemer počtu bodov na zápas
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Vengloš]]||[[6. apríl]] [[1993]] – [[15. jún]] [[1995]] 
|| 16 || 5 || 4 || 7 || 21 || 30 || –9 || 1,19 
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Jankech]]||[[4. júl]] [[1995]] – [[23. október]] [[1998]]
|| 34 || 18 || 6 || 10 || 51 || 33 || +18 || 1,76
|- 
|align=left|{{SVK}} ''[[Dušan Radolský]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Poľsku dňa 10. novembra 1998 ako dočasny tréner&lt;/ref&gt;||[[10. november]] [[1998]]
|| 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 3 || –2 || 0,00
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Dušan Galis]]||[[1. január]] [[1999]] – [[23. február]] [[1999]]
|| – || – || – || – || – || – || – || –
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Adamec]]||[[26. február]] [[1999]] – [[30. november]] [[2001]]
|| 34 || 13 || 11 || 10 || 38 || 31 || +7 || 1,47
|- 
|align=left|{{SVK}} ''[[Anton Dragúň]]''&lt;ref&gt;Ako asistent trénera viedol tím, počas turné v Strednej a Južnej Amerike&lt;/ref&gt;||[[17. november]] [[1999]] – [[25. november]] [[1999]]
|| 4 || 1 || 0 || 3 || 2 || 7 || –5 || 0,25
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Ladislav Jurkemik]]||[[15. január]] [[2002]] – [[31. december]] [[2003]]
|| 19 || 6 || 5 || 8 || 27 || 26 || +1 || 1,21
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Dušan Galis]]||[[1. január]] [[2004]] – [[12. október]] [[2006]]
|| 31 || 12 || 12 || 7 || 53 || 36 || +17 || 1,55
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Ján Kocian]]||[[2. november]] [[2006]] – [[30. jún]] [[2008]]
|| 17 || 5 || 3 || 9 || 30 || 28 || +2 || 1,10
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[1. august]] [[2008]] – [[31. január]] [[2012]]
|| 40 || 16 || 8 || 16 || 56 || 53 || +3 || 1,40
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Michal Hipp]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Turecku dňa 29. februára 2012 ako dočasný tréner&lt;/ref&gt;||[[29. február]] [[2012]] || 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 1 || +1 || 3,00
|-
|align=left|{{SVK}} [[Stanislav Griga]], [[Michal Hipp]]||[[26. apríl]] [[2012]] – [[14. jún]] [[2013]]|| 12 || 3 || 4 || 5 || 11 || 14 || –3 || 0,92
|-
|align=left|{{SVK}} [[Ján Kozák (1954)|Ján Kozák]]||[[2. júl]] [[2013]] – [[14. október]] [[2018]] || 54 || 29 || 10 || 15 || 80 || 48 || +32 || 1,73
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Štefan Tarkovič]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Švédsku dňa 16. októbra 2018 ako dočasný tréner&lt;/ref&gt;||[[16. október]] [[2018]]  || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0 || 1,00
|-
|align=left|{{CZE}} [[Pavel Hapal]]||[[22. október]] [[2018]] – [[16. október]] [[2020]] || 16 || 6 || 4 || 6 || 25 || 20 || +5 || 1,38
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Oto Brunegraf]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Izraelu dňa 14. októbra 2020 ako zastupujúci tréner za Pavla Hapala kvôli tomu že mal potvrdený test na koronavírus&lt;/ref&gt;||[[14. október]] [[2020]] || 1 || 0 || 0 || 1 || 2 || 3 || –1 || 0,00
|-
|align=left|{{SVK}} [[Štefan Tarkovič]]||[[20. október]] [[2020]] – [[7. jún]] [[2022]] || 22 || 8 || 7 || 7 || 26 || 24 || +2 || 1,41
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Samuel Slovák]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápasoch Ligy Národov proti Azerbajdžanu a Kazachstanu v dňoch 10. a 13. júna 2022 ako dočasný tréner&lt;/ref&gt;||[[10. jún]] [[2022]] – [[13. jún]] [[2022]] || 2 || 1 || 0 || 1 || 2 || 2 || 0 || 1,50
|-
|align=left|{{ITA}} [[Francesco Calzona]]||[[30. august]] [[2022]] – [[31. marec]] [[2026]]|| 29 || 15 || 7 || 7 || 46 || 26 || +20 || 1,58
|-
| align=&quot;left&quot; |{{SVK}} [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]
|[[12. máj]] [[2026]] – súčasnosť 
|2
|1
|1
|0
|4
|3
| +1
|6
|-class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;2&quot;|Spolu!! '''336''' !! '''140''' !! '''83''' !! '''113''' !! '''478''' !! '''389''' !! '''+89''' !! '''1,42'''
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Slovakia national football team}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.futbalsfz.sk/ Oficiálna webstránka Slovenského futbalového zväzu] 
* [http://www.fifa.com/associations/association=svk/index.html/ Profil na oficiálnej webstránke FIFA] {{eng icon}}
* [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/teams/team=58836/ Profil na oficiálnej webstránke UEFA] {{eng icon}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Slovakia national football team|1186513441}}

{{Slovenský futbal na MS 2010}}
{{Slovenský futbal na ME 2016}}
{{Slovenský futbal na ME 2020}}
{{Slovenský futbal na ME 2024}}
{{Členovia UEFA}}
{{Slovenské národné družstvá}}

[[Kategória:Slovenské národné futbalové mužstvo| ]]
[[Kategória:Futbal na Slovensku]]
[[Kategória:Národné futbalové mužstvá]]
[[Kategória:Slovenské národné družstvá|Futbal]]</text>
      <sha1>qdh7fakdz4o3r7na7499n7o5mjbdyce</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Cristiano Ronaldo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>151872</id>
    <revision>
      <id>8244732</id>
      <parentid>8244406</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T23:40:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38684-11</username>
        <id>299893</id>
      </contributor>
      <comment>zmazanie spekulacie/osobneho nazoru</comment>
      <origin>8244732</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="243680" sha1="fi9h8ii7m9yzy9uli2dziv56yr435x2" xml:space="preserve">{{na úpravu|referencie}}
{{infobox  futbalista
 | meno                       = Cristiano Ronaldo
 | foto                       = Cristiano Ronaldo playing for Al Nassr FC against Persepolis, September 2023 (cropped).jpg
 | popis                      = Ronaldo za [[Al-Nassr FC|Al Nassr]] v roku 2023.
 | celé meno                  = Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro
 | prezývka                   = CR7
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|1985|2|5}}
 | rodné mesto                = [[Funchal]], [[Madeira]]
 | miesto narodenia           = [[Funchal]], [[Madeira]]
 | štát                       = [[Portugalsko]]
 | výška                      = {{cm|187|m}}
 | súčasný klub               = [[Al-Nassr FC|Al-Nassr]]
 | pozícia                    = [[Útočník (futbal)|útočník]]
 | klubové číslo              = 7
 | mládežnícke roky           = 1992{{--}}1995&lt;br /&gt; 1995{{--}}1997&lt;br /&gt; 1997{{--}}2002
 | mládežnícke kluby          = Andorinha&lt;br /&gt; [[C.D. Nacional]]&lt;br /&gt; [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]
 | roky                       = 2002{{--}}2003&lt;br /&gt; 2002{{--}}2003&lt;br /&gt; 2003{{--}}2009&lt;br /&gt; 2009{{--}}2018&lt;br /&gt; 2018{{--}}2021&lt;br /&gt; 2021{{--}}2022&lt;br /&gt; 2023{{--}}
 | kluby                      = [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP B]]&lt;br /&gt;[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]&lt;br /&gt; [[Manchester United FC|Manchester United]]&lt;br /&gt; [[Real Madrid]]&lt;br /&gt; [[Juventus FC|Juventus]]&lt;br /&gt;[[Manchester United FC|Manchester United]]&lt;br /&gt;[[Al-Nassr FC|Al-Nassr]]
 | zápasy(góly)               = {{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}{{0}}(0)&lt;br /&gt;{{0}}25{{0}}{{0}}{{0}}(3)&lt;br /&gt; 196{{0}}{{0}}(84)&lt;br /&gt; 438{{0}}(451)&lt;br /&gt; {{0}}98{{0}}{{0}}(81)&lt;br /&gt;{{0}}40{{0}}{{0}}(19)&lt;br /&gt;{{0}}47{{0}}{{0}}(49)
 | reprezentačné roky         = 2001&lt;br /&gt; 2001{{--}}2002 &lt;br /&gt;2003&lt;br /&gt; 2002{{--}}2003 &lt;br /&gt;2004&lt;br /&gt;2003{{--}}
 | národné mužstvo            = Portugalsko U15 &lt;br /&gt; Portugalsko U17 &lt;br /&gt; Portugalsko U20 &lt;br /&gt; Portugalsko U21 &lt;br /&gt; Portugalsko U23 &lt;br /&gt; [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}{{0}}(7)&lt;br /&gt; {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}{{0}}(5)&lt;br /&gt; {{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}{{0}}(1)&lt;br /&gt; {{0}}10{{0}}{{0}}{{0}}(3)&lt;br /&gt; {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}{{0}}(2)&lt;br /&gt; 207{{0}}(130)
 | pkupdate                   = 27. máju 2024
 | nmupdate                   = 11. júnu 2024
}}
'''Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro'''  (&lt;small&gt;portugalská výslovnosť&lt;/small&gt;: &lt;small&gt;[Kristiano Ronaldo]&lt;/small&gt; * [[5. február]] [[1985]], [[Funchal]], [[Madeira (ostrov)|Madeira]], [[Portugalsko]]) je portugalský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá v klube [[Al-Nassr FC|Al-Nassr]] a reprezentuje ako kapitán [[Portugalské národné futbalové mužstvo]]. Všeobecne je považovaný za jedného z najlepších hráčov v histórii. Ronaldo získal päť ocenení [[Zlatá lopta FIFA|Zlatá lopta]],&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Terminológia tohto ocenenia je rôzna. Ronaldo získal tri Zlaté lopty (2008, 2016, 2017) a dve Zlaté lopty FIFA (2013, 2014), a taktiež FIFA Hráč roka (2008) a Futbalista roka FIFA (2016 a 2017).&lt;/ref&gt; najviac pre európskeho hráča a štyri [[Zlatá kopačka|európske Zlaté kopačky]]. V kariére získal 37 trofejí, vrátane siedmych ligových titulov, piatich titulov [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA]], jedného na [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]] a dvoch v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]]. Ronaldo je plodný strelec a drží rekord za najviac gólov a asistencií v Lige majstrov UEFA (134 gólov a 41 asistencií), najviac hetrikov v zaznamenanej histórii (57), rekord za najviac hetrikov v Lige Majstrov (8) spolu s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]], najviac gólov za národné mužstvo ako aktívny hráč (103) a spoločný rekord v počte gólov na Majstrovstvách Európy (9). Je jediný hráč, ktorý strelil viac, ako 60 gólov vo všetkých súťažiach v 4 sezónach po sebe. Je jedným z mála zaznamenaných hráčov, ktorí odohrali viac ako [[Zoznam futbalistov s 1000 alebo viac odohratými zápasmi|1000 profesionálnych zápasov]] a strelil viac ako 950 [[Zoznam futbalistov s 500 alebo viac strelenými gólmi|gólov v kariére]] za klub a krajinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The importance of confidence scores|url=http://dx.doi.org/10.1287/lytx.2018.05.06|vydavateľ=September/October 2018|dátum vydania=2019-01-04|dátum prístupu=2020-05-27}}&lt;/ref&gt; Je taktiež iba druhým hráčom, ktorý strelil [[Zoznam futbalistov s 50 alebo viac reprezentačnými gólmi|100 reprezentačných gólov]] a súčasne prvým Európanom, a jediným hráčom, ktorý strelil gól v piatich ročníkoch Majstrovstiev sveta.

== Životopis ==
Narodil sa a vyrastal na portugalskom ostrove [[Madeira]]. V pätnástich rokoch mu bol diagnostikovaný [[tachykardia|srdcový problém (tachykardia)]]. Kariéru seniora začal v [[Sporting Clube de Portugal|Sportingu CP]], predtým ako podpísal v roku 2003 zmluvu s [[Manchester United FC|Manchesterom United (MUFC)]]. Po tom, čo vyhral vo svojej prvej sezóne v Anglicku prvú trofej, [[Pohár FA|FA Cup]], pomohol United vyhrať tri po sebe idúce tituly v [[FA Premier League|Premier League]], Ligu majstrov UEFA a [[Majstrovstvá klubov FIFA]]. Vo svojich 22 rokoch bol v nominácii na Zlatú loptu a [[Futbalista roka FIFA|Futbalista roku FIFA]] a v 23 rokoch tieto ceny po prvýkrát vyhral. V roku 2009 prestúpil za vtedajšiu rekordnú čiastku 94 miliónov € z Manchestru United do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. S Realom Madrid získal 15 trofejí, vrátane dvoch titulov v [[La Liga|La Lige]], dvoch v [[Copa del Rey]] a štyroch v Lige majstrov UEFA. Ako najlepší strelec v histórii Realu Madrid strelil 34 hetrikov v La Lige, vrátane ôsmich v sezóne [[La Liga 2014/2015|2014/2015]] a je jediným hráčom, ktorý prekročil hranicu 30 gólov v šiestich po sebe idúcich sezónach v La Lige. Po príchode do Madridu skončil v ankete Zlatá lopta trikrát na druhom mieste za [[Lionel Messi|Lionelom Messim]], jeho vnímaným rivalom, ešte predtým ako túto cenu získal dvakrát v rade v rokoch [[Zlatá lopta FIFA 2013|2013]] a [[Zlatá lopta FIFA 2014|2014]]. Po tom čo viacnásobne v rade vyhral Ligu majstrov UEFA, zabezpečil si aj víťazstvá v ankete Zlatá lopta v rokoch [[Zlatá lopta 2016|2016]] a [[Zlatá lopta 2017|2017]]. Po historickom treťom víťazstve v Lige majstrov UEFA v rade sa stal Ronaldo prvým hráčom, ktorý túto trofej získal päťkrát. V roku 2018 prestúpil do Juventusu za 100 miliónov €; najväčšia zaplatená čiastka talianskym tímom a najväčšia suma za hráča staršieho ako 30 rokov. Vo farbách Juventusu vyhral dvakrát [[Serie A 2018/2019|Serie A]], dvakrát [[Supercoppa Italiana 2018|Supercoppa Italiana]] a raz [[Coppa Italia]], a stal sa prvým hráčom, ktorý sa stal najlepším strelcom v sezóne v anglickej, španielskej a talianskej lige. V roku 2021 sa vrátil do Manchestru United, kde sa v jedinej sezóne stal najlepším strelcom tímu. V roku 2022 s ním klub rozviazal kontrakt. V roku 2023 prestúpil do Al-Nassr.

Ronaldo bol v roku 2015 menovaný [[Portugalská futbalová asociácia|Portugalskou futbalovou asociáciou]] najlepším portugalským futbalistom v histórii. Seniorský debut si odkrútil v 18. rokoch, v roku 2003, a odvtedy odohral viac ako 170 zápasov, zúčastnil sa a hral v desiatich hlavných turnajoch, vďaka čomu sa stal [[Portugalské národné futbalové mužstvo|kapitánom Portugalska]] a jej [[Portugalské národné futbalové mužstvo|najlepším strelcom v histórii]]. Svoj prvý gól strelil na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|Majstrovstvách Európy 2004]] a pomohol Portugalsku dostať sa do finále tejto súťaže. Kapitánom sa stal v júli 2008. Portugalsko doviedol k prvej veľkej trofeji v hlavných turnajoch na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|Majstrovstvách Európy 2016]], kde získal Striebornú kopačku ako druhý najlepší strelec turnaja. Tento úspech mu zaručil štvrtú Zlatú loptu.

Ako jeden z najznámejších atlétov na svete bol Ronaldo podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' v rokoch 2016 a 2017 najlepšie plateným atlétom na svete a podľa ''[[ESPN]]'' svetovo najpopulárnejší atlét v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019. ''[[Time (týždenník)|Time]]'' ho v roku 2014 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://time.com/collection-post/70818/cristiano-ronaldo-2014-time-100/|vydavateľ=Time|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230504074154/https://time.com/collection-post/70818/cristiano-ronaldo-2014-time-100/|dátum archivácie=2023-05-04}}&lt;/ref&gt; K augustu 2020 je Ronaldo [[Zoznam najsledovanejších Instagramových účtov|najsledovanejším užívateľom]] na [[Instagram]]e.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Most followed Instagram accounts 2019|url=https://www.statista.com/statistics/421169/most-followers-instagram/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; So zárobkom 728 miliónov € medzi rokmi 2010 až 2019, je podľa ''Forbes'' radený ako druhý najlepšie zarábajúci športovec dekády, a podľa toho istého periodika, je prvým futbalistom, a zároveň len tretím športovcom, ktorého zárobky presiahli 1 miliardu € v jeho kariére.

== Mladosť ==
Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro sa narodil v [[São Pedro (Funchal)|São Pedro]], [[Funchal]], na portugalskom ostrove [[Madeira]], a vyrastal v [[Santo António (Funchal)|Santo António]], Funchal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pelos caminhos de Ronaldo - DN|url=https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/perfil/pelos-caminhos-de-ronaldo-1298338.html|vydavateľ=www.dn.pt|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=pt|url archívu=https://web.archive.org/web/20191013082246/https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/perfil/pelos-caminhos-de-ronaldo-1298338.html|dátum archivácie=2019-10-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo turns 32|url=https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2017/02/05/5896528d22601db9458b4599.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-02-05|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en|meno=Ruben|priezvisko=Jimenez}}&lt;/ref&gt; Je štvrté a najmladšie dieťa Marie Dolores Spinoly dos Santos Aveiro (*1954), kuchárky a Josého Dinisa Aveira (1953 – 2005), mestského záhradníka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Los inicios de Cristiano Ronaldo, en Fiebre Maldini|url=https://www.youtube.com/watch?v=b3bxhH16EJ4|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Jeho druhé meno „Ronaldo“ bolo vybrané podľa bývalého amerického prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]].&lt;ref&gt;Fitzpatrick, Richard (1 October 2012). ''El Clasico: Barcelona V Real Madrid: Football's Greatest Rivalry''. A&amp;C Black. p. 122.&lt;/ref&gt; Jeho prastará mama z otcovej strany, Isabel da Piedade, bola z ostrova  [[São Vicente (Kapverdy)|São Vicente]], [[Kapverdy]].&lt;ref&gt;https://expresso.pt/actualidade/cristiano-ronaldo-tem-costela-cabo-verdiana=f491641&lt;/ref&gt; Má jedného staršieho brata Huga (*1975) a dve staršie sestry Elmu (*1973) a Lilianu Cátiu „Katia“ (*1977), ktorá je speváčka. Ronaldo vyrastal v katolíckom a chudobnom dome, kde zdieľal izbu so všetkými jeho súrodencami.&lt;ref&gt;https://www.mirror.co.uk/3am/celebrity-news/cristiano-ronaldo-spills-all-to-his-close-friend-139054&lt;/ref&gt;

Ako dieťa hral Ronaldo v rokoch 1992 až 1995 za amaterský tím [[CF Andorinha|Andorinha]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/noticias/bola-de-ouro---ronaldo-conquistou-primeiro-premio-aos-oito-anos-no-andorinha-1066979.html |dátum prístupu=2019-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191013082245/https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/noticias/bola-de-ouro---ronaldo-conquistou-primeiro-premio-aos-oito-anos-no-andorinha-1066979.html |dátum archivácie=2019-10-13 }}&lt;/ref&gt; kde sa jeho otec staral o dresy,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The 'little bee' who always cried - the story of young Ronaldo’s path to greatness in Madeira {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/the-little-bee-who-always-cried-the-story-of-young-ronaldos-path-/k927thno26e41b42er1z9zhqo|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-13}}&lt;/ref&gt; a neskôr zostal dva roky v [[C.D. Nacional|Nacionale]]. V roku 1997, keď mal 12 rokov, bol na troj-dňovej skúške v [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]], ktorý ho podpísali za 1500£.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Clash of the Titans|url=http://www.manchestereveningnews.co.uk/sport/football/football-news/clash-of-the-titans-989542|vydavateľ=men|dátum vydania=2010-04-18|dátum prístupu=2019-10-13|meno=Manchester Evening|priezvisko=News}}&lt;/ref&gt; Následne sa presťahoval z Madeiry do [[Alcochete]], blízko [[Lisabon]]a, aby sa pripojil k ostatným mladým hráčom v klubovej akadémii.&lt;ref name=&quot;:1&quot;/&gt; V 14. rokoch Ronaldo veril, že bude môcť hrať profesionálne futbal, a tak jeho matka súhlasila, že môže ukončiť štúdium a venovať sa naplno futbalu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I was expelled from school for throwing a chair at the teacher|url=https://www.celebsnow.co.uk/latest-celebrity-news/cristiano-ronaldo-i-was-expelled-from-school-for-throwing-a-chair-at-the-teacher-112949|vydavateľ=CelebsNow|dátum vydania=2011-07-06|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en-US|priezvisko=CelebsNow}}&lt;/ref&gt; Zatiaľčo bol populárny medzi študentami v škole, tak bol zo školy vylúčený po tom, čo hodil po učiteľovi stoličku, ktorý ho podľa neho „nerešpektoval“.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Avšak, o rok neskôr mu bolo diagnostikované [[Tachykardia|zrýchlenie srdca]], kvôli čomu mohol skončiť s hraním futbalu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo {{!}} Biography &amp; Facts|url=https://www.britannica.com/biography/Cristiano-Ronaldo|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Ronaldo podstúpil operáciu srdca, kde sa laser použil na [[Kauterizácia|kauterizáciu]] viacerých [[Prevodový systém srdca|srdcových dráh]] do jednej, čím sa pozmenila jeho pokojová [[srdcová frekvencia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What you didn’t know about Cristiano Ronaldo|url=https://www.news.com.au/sport/football/what-you-didnt-know-about-cristiano-ronaldo/news-story/41e4d9d91b8f3a1d65c3826f00d63d15|vydavateľ=NewsComAu|dátum vydania=2015-05-08|dátum prístupu=2019-10-13}}&lt;/ref&gt; Bol prepustený z nemocnice o niekoľko hodín neskôr a o pár dní pokračoval v tréningoch.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Manchester United winger Cristiano Ronaldo needed heart operation to save career|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/4382937/Manchester-United-winger-Cristiano-Ronaldo-needed-heart-operation-to-save-career.html|periodikum=The Telegraph|dátum=2009-01-29|dátum prístupu=2019-10-13|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News and Analysis from India. A Refreshing approach to news.|url=https://newsd.in/juventus-until-cristiano-ronaldo-was-there-i-was-a-real-madrid-fan-says-rahul-gandhi-congress-juventus/|dátum vydania=2019-03-20|dátum prístupu=2019-10-13|priezvisko=Newsd}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Sporting CP ===

V 16. rokoch bol Ronaldo povýšený z mládežníckych tímov do prvého tímu Sportingu trénerom [[László Bölöni|Lászlóm Bölönim]], ktorého zaujal jeho dribbling.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boloni își amintește de debutul lui Ronaldo la Sporting: &quot;Nu reușeam să îl opresc să facă driblinguri&quot;|url=https://www.digisport.ro/fotbal/fotbal-international/boloni-isi-aminteste-de-debutul-lui-ronaldo-la-sporting-nu-reuseam-sa-il-opresc-sa-faca-driblinguri-149281|vydavateľ=www.digisport.ro|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=ro}}&lt;/ref&gt; Následne sa stal prvým hráčom, ktorý hral za tím do 16 rokov, do 17 rokov, do 18 rokov, za B tím a za A tím v jednej sezóne.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; O rok neskôr, 7. októbra 2002, si Ronaldo odbil debut v [[Primeira Liga|Primeira Lige]] proti [[Moreirense F.C.|Moreirense]], kde strelil dva góly pri výhre 3:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Under 17 Football Championships - Luxembourg 2006 - Tournament History|url=http://www.uefau17.com/history/index.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-06-02|dátum prístupu=2019-10-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20090602071706/http://www.uefau17.com/history/index.htm|dátum archivácie=2009-06-02}}&lt;/ref&gt; V priebehu sezóny [[Primeira Liga 2002/2003|2002/2003]] jeho predstavitelia navrhli hráča manažérovi [[Liverpool FC|Liverpoolu]] [[Gérard Houllier|Gérardovi Houllierovi]] a prezidentovi [[FC Barcelona|Barcelony]] [[Joan Laporta|Joanovi Laportovi]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League - Liverpool 'turned down Ronaldo' - Yahoo! Eurosport|url=http://uk.eurosport.yahoo.com/06122010/58/premier-league-liverpool-turned-ronaldo.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-12-08|dátum prístupu=2019-10-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20101208061005/http://uk.eurosport.yahoo.com/06122010/58/premier-league-liverpool-turned-ronaldo.html|dátum archivácie=2010-12-08}}&lt;/ref&gt; Manažér [[Arsène Wenger]], ktorý sa zaujímal o podpísanie Ronalda, sa s ním stretol v novembri v útrobách [[Arsenal FC|Arsenalu]], aby prediskutovali možný prestup.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The brightest star in Europe and £1m to a mysterious agent {{!}} David Conn|url=https://www.theguardian.com/sport/david-conn-inside-sport-blog/2011/jan/19/inside-sport-cristiano-ronaldo-agent|periodikum=The Guardian|dátum=2011-01-19|dátum prístupu=2019-10-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=David|priezvisko=Conn}}&lt;/ref&gt;

Manažér [[Manchester United FC|Manchestru United]] [[Alex Ferguson]] sa však rozhodol urgentne získať Ronaldo po tom, čo Sporting porazil United 3:1 pri inaugurácii [[Estádio José Alvalade|Estádia Josého Alvalade]] v auguste 2003. United spočiatku plánoval Ronalda podpísať a potom ho poslať na rok späť do Sportingu.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='He Was There to Put on a Show': Ronaldo's Legendary Manchester United Audition|url=https://bleacherreport.com/articles/2735948-he-was-there-to-put-on-a-show-ronaldos-legendary-manchester-united-audition|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en|meno=Sam|priezvisko=Pilger}}&lt;/ref&gt; Hráči tímu Manchester United ho však ohromili a vyzývali Fergusona, aby ho podpísal. Po zápase Ferguson súhlasil zaplatiť Sportingu 12,24 milióna £ za hráča,&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; ktorého považoval za „jedného z najúžasnejších mladých hráčov“, akého kedy videl.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United confirm Ronaldo capture|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/2273339/united-confirm-ronaldo-capture|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Desať rokov po svojom odchode z klubu v apríli 2013 ho Sporting poctil tým, že ho vybral za 100 000. člena klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sporting Clube de Portugal|url=http://www.sporting.pt/English/News/news_eng_clubdecsbruno_300413_110552.asp|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-05-17|dátum prístupu=2019-10-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20140517151357/http://www.sporting.pt/English/News/news_eng_clubdecsbruno_300413_110552.asp|dátum archivácie=2014-05-17}}&lt;/ref&gt;

=== Manchester United ===
==== 2003 – 2007: Rozvoj a prelom ====
Ronaldo sa pred [[FA Premier League 2003/04|sezónou 2003/2004]] stal prvým Portugalčanom, ktorý kedy nastúpil za Manchester United.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd sign Ronaldo|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/3142959.stm|periodikum=BBC Sport|dátum=2003-08-12|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Jeho prestup v hodnote 12,24 milióna £ znamenal v tej dobe, že sa stal najdrahším tínedžerom v histórii anglického futbalu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=United fork out record £12m fee to land teenager|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/2409432/United-fork-out-record-12m-fee-to-land-teenager.html|periodikum=The Telegraph|dátum=2003-08-12|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Wallace}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu, že chcel nosiť číslo 28, ktoré nosil aj v Sportingu, dostal číslo 7, ktoré kedysi nosili takí hráči ako [[George Best]], [[Eric Cantona]] a [[David Beckham]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Teenager takes Beckham No7 shirt|url=https://www.theguardian.com/football/2003/aug/13/newsstory.sport10|periodikum=The Guardian|dátum=2003-08-13|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}&lt;/ref&gt; Nosenie čísla 7 znamenalo pre Ronalda extra motiváciu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo exclusive|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/cristiano-ronaldo-exclusive-716711|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2007-09-28|dátum prístupu=2019-10-14|meno=David|priezvisko=McDonnell}}&lt;/ref&gt; Kľúčovým bodom jeho vývoja počas pobytu v Anglicku sa ukázal byť jeho manažér, Alex Ferguson, o ktorom neskôr povedal: „Bol to môj otec v športe, jeden z najdôležitejších a najvplyvnejších faktorov v mojej kariére.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo vows to justify price tag|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/8134301.stm|periodikum=BBC Sport|dátum=2009-07-04|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:Ronaldo - Manchester United vs Chelsea.jpg|left|thumb|Ronaldo hrajúci za Manchester United proti [[Chelsea FC|Chelsea]] v [[FA Premier League 2005/06|sezóne 2005/2006]]]]Ronaldo si odbil debut v [[FA Premier League|Premier League]] 16. augusta 2003 v zápase proti [[Bolton Wanderers FC|Boltonu Wanderers]] pri domácej výhre 4:0, kde dostal aj ovácie v stoje, keď v 60. minúte prišiel ako náhradník za [[Nicky Butt|Nickyho Butta]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Manchester United 4 - 0 Bolton Wanderers|url=https://www.theguardian.com/football/2003/aug/17/match.sport5|periodikum=The Guardian|dátum=2003-08-16|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Wilson}}&lt;/ref&gt; Jeho výkon si vyslúžil chválu od Georga Besta, ktorý ho označil za „nepochybne najzaujímavejší debut“, aký kedy videl.&lt;ref&gt;http://sabotagetimes.com/reportage/legends-george-best-on-ronaldos-man-united-debut/&lt;/ref&gt; Ronaldo strelil prvý gól za Manchester United 1. novembra proti [[Portsmouth FC|Portsmouthu]] pri výhre 3:0 z priameho kopu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd see off Pompey|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/3207091.stm|periodikum=BBC Sport|dátum=2003-11-01|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V druhej polovici sezóny nasledovali ďalšie tri ligové góly,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Manchester United 3 - 0 Tottenham Hotspur|url=https://www.theguardian.com/football/2004/mar/22/match.sport7|periodikum=The Guardian|dátum=2004-03-22|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul Weaver at Old|priezvisko=Trafford}}&lt;/ref&gt; posledný prišiel proti [[Aston Villa FC|Aston Ville]] v poslednom kole sezóny, a v tomto zápase taktiež dostal jeho prvú červenú kartu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Aston Villa 0 - 2 Manchester United|url=https://www.theguardian.com/football/2004/may/16/match.sport1|periodikum=The Guardian|dátum=2004-05-16|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ian Ridley at Villa|priezvisko=Park}}&lt;/ref&gt; Ronaldo ukončil prvú sezónu v anglickom futbale otváracím gólom pri výhre United 3:0 proti [[Millwall FC|Millwall]] vo finále FA Cupu, čím získal svoju prvú trofej.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Man Utd win FA Cup|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/3725063.stm|dátum=2004-05-22|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

Začiatkom roku 2005 odohral Ronaldo dva zo svojich najlepších zápasov [[FA Premier League 2004/05|sezóny 2004/2005]], keď vyprodukoval gól a asistenciu proti Aston Ville a dvakrát strelil gól proti rivalovi Arsenalu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Man Utd 3-1 Aston Villa
|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/4177033.stm|dátum=2005-01-22|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arsenal 2-4 Man Utd
|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/4221105.stm|dátum=2005-02-01|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Odohral celých 120 minút rozhodujúceho zápasu proti Arsenalu vo finále FA Cupu, ktorý skončil bezgólovou remízou, premenil svoj pokutový kop v penaltovom rozstrele, avšak jeho tím prehral.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Arsenal 0-0 Man Utd (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/4558271.stm|dátum=2005-05-21|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Dňa 29. októbra strelil 1000. gól Manchestru United v Premier League, keď strelil jediný gól svojho tímu pri prehre 4:1 proti [[Middlesbrough FC|Middlesbrough]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Middlesbrough 4-1 Man Utd|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/4366686.stm|dátum=2005-10-29|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V polovici sezóny, v novembri, podpísal novú zmluvu, ktorá predĺžila jeho predchádzajúcu zmluvu o dva roky do roku 2010.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo extends Man Utd contract|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/4448900.stm|dátum=2005-11-18|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Ronaldo získal svoju druhú trofej v anglickom futbale, konkrétne [[EFL Cup 2005/2006|ligový pohár]] po tom, čo strelil tretí gól United pri výhre 4:0 nad [[Wigan Athletic FC|Wigan Athletic]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd ease to Carling Cup glory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/league_cup/4727118.stm|dátum=2006-02-26|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

Počas svojej tretej sezóny v Anglicku bol zaplatený do niekoľkých incidentov. Dostal jedno-zápasový dištanc od [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]], kvôli „[[Zdvihnutý prostredník|ukázaniu prostredníka]]“ fanúšikom [[SL Benfica|Benficy]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo ban after finger gesture|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/4512908.stm|dátum=2006-02-03|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a bol poslaný z ihriska v [[Manchesterské derby|Manchesterskom derby]]—prehra 3:1—za kopnutie hráča [[Manchester City FC|Manchestru City]], bývalého hráča United, [[Andy Cole|Andyho Colea]]. Ronaldo sa pohádal zo spoluhráčom, útočníkom [[Ruud van Nistelrooy|Ruudom van Nistelrooyom]], ktorému vadil jeho štýl hry, ktorý sa predvádzal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ruud and Ron in training bust-up|url=https://www.manchestereveningnews.co.uk/sport/football/football-news/ruud-and-ron-in-training-bust-up-1016868|vydavateľ=men|dátum vydania=2006-01-17|dátum prístupu=2019-10-14|meno=Stuart|priezvisko=Brennan}}&lt;/ref&gt; Po Majstrovstvách sveta 2006, kde bol zapojený do incidentu, v ktorom jeho klubový spoluhráč [[Wayne Rooney]] bol poslaný preč z ihriska,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Rooney must look at himself rather than blame Ronaldo|url=https://www.theguardian.com/football/worldcup2006blog/2006/jul/03/rooneymustlookathimselfra|periodikum=The Guardian|dátum=2006-07-02|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}&lt;/ref&gt; Ronaldo verejne požiadal o prestup, s ľútosťou nad nedostatkom podpory, ktorú cítil od klubu pri incidente.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo: I can't stay in Manchester|url=https://www.theguardian.com/football/2006/jul/09/worldcup2006.sport3|periodikum=The Observer|dátum=2006-07-09|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=James|priezvisko=Stirling}}&lt;/ref&gt; Avšak United odmietol možnosť, aby mohol opustiť klub.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United: Ronaldo not for sale|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/2383344/united-ronaldo-not-for-sale|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Hoci jeho problémy na Majstrovstvách sveta s Rooneyom viedli k tomu, že bol v sezóne [[FA Premier League 2006/07|2006/2007]] vypískaný,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo has last laugh on Reading fans|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2346496/Ronaldo-has-last-laugh-on-Reading-fans.html|dátum=2006-09-24|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Clive|priezvisko=Tyldesley}}&lt;/ref&gt; ukázalo sa, že to je jeho prelomový rok, keďže prvýkrát prekonal 20-gólovú hranicu a získal prvý titul v Premier League. Dôležitým faktorom v tomto úspechu bolo jeho individuálne školenie trénerom prvého tímu [[René Meulensteen|Reném Meulensteenom]], ktorý ho naučil, aby sa stal viac nepredvídateľným, zlepšil svoju tímovú hru, žiadal si loptu a využil príležitosti na strelenie gólov namiesto čakania na šancu streliť estetický gól, ktorými už bol známy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The secrets behind the development of Real Madrid's Cristiano Ronaldo, revealed by Rene Meulensteen|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/real-madrid/10272433/The-secrets-behind-the-development-of-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo-revealed-by-Rene-Meulensteen.html|dátum=2013-08-29|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Henry|priezvisko=Winter}}&lt;/ref&gt; Na konci decembra strelil v troch po sebe idúcich zápasoch dva góly v zápase, proti Aston Ville—víťazstvo United, ktoré ich dalo na prvé miesto tabuľky—Wiganu Athletic a [[Reading F.C.|Readingu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Premiership: Aston Villa 0 - 3 Man Utd|url=https://www.theguardian.com/football/2006/dec/24/match.sport5|periodikum=The Observer|dátum=2006-12-24|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Stuart James at Villa|priezvisko=Park}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Premiership: Man Utd 3 - 1 Wigan|url=https://www.theguardian.com/football/2006/dec/27/match.sport12|periodikum=The Guardian|dátum=2006-12-27|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel Taylor at Old|priezvisko=Trafford}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Premiership: Man Utd 3 - 2 Reading|url=https://www.theguardian.com/football/2006/dec/31/match.sport8|periodikum=The Observer|dátum=2006-12-31|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Paul Wilson at Old|priezvisko=Trafford}}&lt;/ref&gt; Ronaldo sa stal v novembri a decembri [[Hráč mesiaca FA Premier League|hráčom mesiaca Premier League]], čím sa stal len tretím hráčom, ktorý toto ocenenie obhájil na ďalší mesiac.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo lands back-to-back accolades|url=http://www.inthenews.co.uk/news/autocodes/world-cup-teams/brazil/ronaldo-lands-back-back-accolades-$1040247.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-06-04|dátum prístupu=2019-10-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20070604185206/http://www.inthenews.co.uk/news/autocodes/world-cup-teams/brazil/ronaldo-lands-back-back-accolades-$1040247.htm|dátum archivácie=2007-06-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo wins monthly award again|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/6252317.stm|dátum=2007-01-11|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

==== 2007 – 2008: Kolektívne a individuálne úspechy ====
[[Súbor:Cristiano Ronaldo.jpg|náhľad|Ronaldo počas ligového zápasu v [[FA Premier League 2006/07|sezóne 2006/2007]]]]
Vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2006/2007|Ligy majstrov UEFA 2006/2007]] strelil Ronaldo svoje prvé góly v tejto súťaží, keď sa v zápase proti [[AS Rím|Rímu]] s výsledkom 7:1 dvakrát trafil do siete.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Champions League: Manchester United 7 - 1 Roma (Manchester Utd win 8-3 on agg)|url=https://www.theguardian.com/football/2007/apr/11/match.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2007-04-11|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Kevin McCarra at Old|priezvisko=Trafford}}&lt;/ref&gt; Následne sa už po štyroch minútach presadil v prvom semifinálovom zápase proti [[AC Miláno|AC Milánu]], čím zápas skončil výhrou United 3:2,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Football: follow the first leg of the Champions League semi-final between Manchester United and AC Milan with our live, minute-by-minute report|url=https://www.theguardian.com/football/2007/apr/24/minutebyminute.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2007-04-24|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Barry|priezvisko=Glendenning}}&lt;/ref&gt; ale v druhom zápase prehral United na [[Stadio Giuseppe Meazza|San Sire]] 3:0 a tým pádom sa lúčil zo súťažou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Champions League: Milan 3 - 0 Manchester United|url=https://www.theguardian.com/football/2007/may/03/match.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2007-05-02|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Kevin McCarra at the San|priezvisko=Siro}}&lt;/ref&gt; Taktiež pomohol United dostať sa do finále FA Cupu, kde však podľahli [[Chelsea FC|Chelsea]] 1:0.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Chelsea 1-0 Manchester United|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/6649815.stm|dátum=2007-05-19|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 5. mája 2007 strelil jediný gól v Manchesterskom derby—jeho 50. za klub—čím Manchester United získal ich prvý titul v Premier League po štyroch rokoch.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Football: Misfiring Ronaldo gets a kick out of giving City the runaround|url=https://www.theguardian.com/football/2007/may/06/sport.comment4|periodikum=The Observer|dátum=2007-05-05|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Wilson}}&lt;/ref&gt; Vďaka svojim výkonom získal za túto sezónu mnoho osobných ocenení. Vyhral ceny hráča roka v Premier League, fanúšikovský hráč roka v Premier League a mladý hráč roka v Premier League, a taktiež FWA Futbalista roka,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo wins PFA double|url=https://www.worldsoccer.com/news/ronaldo-wins-pfa-double-116896|vydavateľ=World Soccer|dátum vydania=2007-04-23|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-US|meno=World|priezvisko=Soccer}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Writers award for Ronaldo|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/2455317/writers-award-for-ronaldo|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; čím sa stal prvým hráčom, ktorý vyhral všetky štyri hlavné ocenenia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo secures PFA awards double|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/6582201.stm|dátum=2007-04-22|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Jeho plat sa súbežne s tým zvýšil na 138 000 € za týždeň (35 miliónov celkovo) ako súčasť päťročného predĺženia zmluvy so United.&lt;ref name=&quot;thetimes.co.uk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Times &amp; The Sunday Times|url=https://www.thetimes.co.uk/|vydavateľ=www.thetimes.co.uk|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Na konci roka 2007 bol Ronaldo zvolený druhým za [[Kaká|Kakom]] v ocenení [[Zlatá lopta]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaká's year capped by Ballon d'Or|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=631048.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2007-12-02|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; a tretím, za Kakom a [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] v ankete [[Futbalista roka FIFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Ronaldo: Going the right way|url=http://www.fifa.com/classicfootball/awards/gala/news/newsid=663385.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-12-18|dátum prístupu=2019-10-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20071218205137/http://www.fifa.com/classicfootball/awards/gala/news/newsid=663385.html|dátum archivácie=2007-12-18}}&lt;/ref&gt;

12. januára 2008 strelil Ronaldo svoj prvý [[hetrik]] za Manchester United pri výhre 6:0 nad [[Newcastle United FC|Newcastle United]], čím sa United dostal na vedúcu pozíciu Premier League.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd 6-0 Newcastle|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/7172817.stm|dátum=2008-01-12|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; O mesiac neskôr, 19. marca, bol prvýkrát kapitánom United pri domácej výhre nad Boltonom, kde strelil oba góly zápasu.&lt;ref name=&quot;thetimes.co.uk&quot;/&gt; Druhý gól v zápase bol jeho 33. v sezóne, čím prekonal Georga Besta s 32 gólmi v sezóne 1967/1968, čím nastavil nový klubový rekord za najviac gólov v jednej sezóne ako záložník.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Football: Best's crown intact until Ronaldo cures his travel sickness|url=https://www.theguardian.com/football/2008/apr/01/championsleague.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2008-03-31|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=Staff}}&lt;/ref&gt; Jeho 31 ligových gólov mu zaistilo Zlatú kopačku pre najlepšieho strelca Premier League,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo &amp; Ferguson win top awards|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/7401795.stm|dátum=2008-05-14|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a taktiež aj [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]], čo z neho urobilo prvého krídlo, ktoré vyhralo toto ocenenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scoops ESM Golden Shoe {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/newsid=720667.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2008-06-17|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Taktiež získal ocenenia hráč roka v Premier League a FWA Futbalista roka druhú sezónu v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo named player of the year|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/7370319.stm|dátum=2008-04-27|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo wins writers' award again|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/7379586.stm|dátum=2008-05-02|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

Vo vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA strelil rozhodujúci gól proti [[Olympique Lyonnais|Lyonu]], čím pomohol United dostať sa do štvrťfinále po celkovom výsledku 2:1,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo puts Man Utd into quarters|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2293527/Cristiano-Ronaldo-puts-Man-Utd-into-quarters.html|dátum=2008-03-05|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Oliver|priezvisko=Brown}}&lt;/ref&gt; a hlavičkou strelil gól proti Rímu s celkovým skóre 3:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roma 0 Man Utd 2: Ronaldo and Rooney combine to leave Roma in ruins|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/roma-0-man-utd-2-ronaldo-and-rooney-combine-to-leave-roma-in-ruins-again-803605.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2008-04-02|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; United čelil vo finále hranom v Moskve Chelsea, kde strelil úvodný gól zápasu, avšak nepremenil svoju penaltu v penaltovom rozstrele,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Champions League final: Cristiano Ronaldo's penalty technique 'unacceptable'|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2301257/Champions-League-final-Cristiano-Ronaldos-penalty-technique-unacceptable.html|dátum=2008-05-22|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Vicki|priezvisko=Hodges}}&lt;/ref&gt; ale Manchester United tak či tak zvíťazil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd earn dramatic Euro glory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/7406252.stm|dátum=2008-05-22|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Stal sa najlepším strelcom Ligy majstrov UEFA, vďaka čomu získal ocenenie UEFA Club Footballer of the Year.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=63706/profile/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo strelil počas celej [[FA Premier League 2007/08|sezóny 2007/2008]] 42 gólov vo všetkých súťažiach, čo bola jeho najplodnejšia sezóna počas hrania v Anglicku. Na začiatku sezóny vynechal tri zápasy, kvôli strkaniciam proti [[Portsmouth FC|Portsmouth]], čo vysvetlil tým, že ho protihráč provokoval.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo pledges to keep his cool|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/6996227.stm|dátum=2007-09-15|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Keď sa začali šíriť informácie o tom, že sa o Ronalda zaujíma [[Real Madrid CF|Real Madrid]], United podal na riadiaci orgán FIFA sťažnosť o neoprávnenú manipuláciu týkajúcu sa údajného prenasledovania ich hráčov zo strany Madridu, avšak FIFA odmietla konať.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Football: Fifa will take no action over Real Madrid's pursuit of Cristiano Ronaldo|url=https://www.theguardian.com/football/2008/jun/16/ronaldo.manchesterunited|periodikum=The Guardian|dátum=2008-06-16|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alan|priezvisko=Gardner|priezvisko2=agencies}}&lt;/ref&gt; Prezident FIFA [[Joseph Blatter|Sepp Blatter]] tvrdil, že hráč by mal mať dovolené opustiť svoj klub, pričom situáciu označil za „moderné otroctvo“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blatter - Let Ronaldo leave|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/3800594/blatter-let-ronaldo-leave|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu, že Ronaldo verejne súhlasil s Blatterom,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=I am a slave, says Ronaldo as he pushes for Madrid move|url=https://www.theguardian.com/football/2008/jul/11/manchesterunited.premierleague1|periodikum=The Guardian|dátum=2008-07-10|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}&lt;/ref&gt; tak zostal v United ďalší rok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo to give 'heart and soul' to United|url=http://www.espnfc.com/story/560619/ronaldo-to-give-heart-and-soul-to-united|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-10-17}}&lt;/ref&gt;

==== 2008/2009: Posledná sezóna za Manchester United a pokračujúce úspechy ====
[[Súbor:2009-3-14 ManUtd vs LFC Ronaldo Tackling.JPG|náhľad|Ronaldo v jeho poslednej sezóne za Manchester United hrajúci v zápase Premier League proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]]]
Pred [[FA Premier League 2008/2009|sezónou 2008/2009]] sa Ronaldo 7. júla podrobil operácii členka,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo ankle surgery a 'success'|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/7486670.stm|dátum=2008-07-07|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; ktorá ho odstavila od futbalu na 10 týždňov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Man. United-Villarreal 2009 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2009/matches/round=15276/match=302689/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Po návrate zo zranenia strelil 15. novembra svoj 100. gól vo všetkých súťažiach za United z čoho prvý z dvoch prišiel z priameho kopu v zápase proti [[Stoke City FC|Stoke City]] s výsledkom 5:0,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Premier League: Manchester United 5-0 Stoke City|url=https://www.theguardian.com/football/2008/nov/17/premierleague-manchesterunited|periodikum=The Guardian|dátum=2008-11-17|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul Weaver at Old|priezvisko=Trafford}}&lt;/ref&gt; čo znamenalo, že teraz strelil gól proti všetkým 19 súperom, ktorý v tom čase hrali v Premier League.&lt;ref&gt;&quot;Stat Attack&quot;. ''The United Review''. Manchester United. '''70''' (11): 65. 15 November 2008.&lt;/ref&gt; Na konci roka 2008 pomohol United vyhrať [[Majstrovstvá klubov FIFA 2008|Majstrovstvá klubov FIFA]] v Japonsku,&lt;ref&gt;https://www.skysports.com/football/gamba-osaka-vs-man-utd/report/10390&lt;/ref&gt; keď asistoval vo finálovom zápase na víťazný gól proti [[LDU Quito|Liga de Quito]], a taktiež získal Striebornú loptu.&lt;ref&gt;http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/7793438.stm&lt;/ref&gt; Následne sa stal prvým hráčom United od roku 1968, ktorý získal Zlatú loptu—predtým ju získal George Best—&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2008/dec/02/ronaldo-manchesterunited&lt;/ref&gt; a taktiež prvým hráčom Premier League, ktorý získal ocenenie Futbalista roku FIFA.&lt;ref&gt;http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/7822115.stm&lt;/ref&gt;

Jeho víťazný gól zápasu vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Ligy majstrov UEFA]] proti [[FC Porto|Portu]], ktorý strelil z 36 metrov, mu zaistil [[Cena Ferenca Puskása|cenu Ferenca Puskása]], prezentovaný FIFA ako najkrajší gól roku;&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20091224170408/http://www.fifa.com/classicfootball/awards/gala/news/newsid%3D1151584.html&lt;/ref&gt; tento gól neskôr ohodnotil ako najkrajší gól aký kedy strelil.&lt;ref&gt;http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8001249.stm&lt;/ref&gt; United sa dostal do finále hranom v Ríme,&lt;ref&gt;https://www.skysports.com/football/arsenal-vs-man-utd/report/19027&lt;/ref&gt; kde mal však malý vplyv na hru pri prehre United 2:0 nad Barcelonou.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2009/may/27/lionel-messi-cristiano-ronaldo-champions-league-final&lt;/ref&gt; Ronaldo ukončil pobyt v Anglicku s deviatimi trofejami, keď United získal tretíkrát v rade titul Premier League a EFL Cup.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.premierleague.com/en-gb/players/profile.career-history.html/cristiano-ronaldo |dátum prístupu=2019-10-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160420070546/http://www.premierleague.com/en-gb/players/profile.career-history.html/cristiano-ronaldo |dátum archivácie=2016-04-20 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man Utd 0-0 Tottenham (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/league_cup/7905889.stm|dátum=2009-03-01|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Sezónu ukončil s 26 gólmi vo všetkých súťažiach, o 16 gólov menej ako v minulej sezóne a o štyri zápasy viac.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League Team of the Year|url=https://www.skysports.com/football/news/11662/5244801/premier-league-team-of-the-year|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho posledný gól za United prišiel 10. mája 2009 z priameho kopu v Manchesterskom derby na [[Old Trafford]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United closing in on glory|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/5308991/united-closing-in-on-glory|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== Real Madrid ===
==== 2009 – 2013: Najdrahší prestup na svete a titul v La Lige ====
[[Súbor:Cristiano Ronaldo Madrid.jpg|náhľad|Jeho číslo 7 bolo obsadené, čiže počas [[La Liga 2009/2010|debutovej sezóny]] v Madride nosil dres s číslom 9. Po odchode [[Raúl González Blanco|Raúla]] z klubu si Ronaldo od [[La Liga 2010/2011|sezóny 2010/2011]] prevzal dres s číslom 7]]
Pred [[La Liga 2009/2010|sezónou 2009/2010]] prestúpil Ronaldo do Realu Madrid za vtedy rekordných 94 miliónov €.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo transfer: Real Madrid agree £80 million fee with Manchester United|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/manchester-united/5505073/Cristiano-Ronaldo-transfer-Real-Madrid-agree-80-million-fee-with-Manchester-United.html|dátum=2009-06-11|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Mark|priezvisko=Ogden}}&lt;/ref&gt; V jeho kontrakte, ktorý trval do roku 2015, bol ročný plat 11 miliónov € a výkupná klauzula v hodnote 1 miliardy €.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo completes £80m Real move|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/8121951.stm|dátum=2009-07-01|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Minimálne 80 000 ľudí sledovalo prezentáciu Ronalda na [[Estadio Santiago Bernabéu|Santiago Bernabéu]], čím prekonal 25-ročný rekord 75 000 fanúšikov, ktorý vítali [[Diego Maradona|Diega Maradonu]] v [[SSC Neapol|Neapole]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo welcomed by 80,000 fans at Real Madrid unveiling|url=https://www.theguardian.com/football/2009/jul/06/cristiano-ronaldo-real-madrid-bernabeu|periodikum=The Guardian|dátum=2009-07-06|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=Staff}}&lt;/ref&gt; Pretože kapitán tímu [[Raúl González Blanco|Raúl]] nosil vždy dres s číslom 7, čo je číslo, ktoré nosil Ronaldo v Manchesteri United,&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who Ate all the Pies|url=http://www.whoateallthepies.tv/kits/37525/cristiano-ronaldo-takes-rauls-no-7-shirt-at-real-madrid-benzema-moves-to-no-9-xabi-alonso-takes-no-14.html|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; tak Ronaldo dostal číslo 9,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo To Wear No. 9 At Real Madrid - Report {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/12/spain/2009/07/05/1364496/cristiano-ronaldo-to-wear-no-9-at-real-madrid-report|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-18}}&lt;/ref&gt; ktoré bolo predstavené bývalým hráčom Realu Madrid, [[Alfredo Di Stéfano|Alfrédom Di Stéfanom]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo welcomed by 80,000 fans|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8135671.stm|dátum=2009-07-06|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo debutoval v [[La Liga|La Lige]] 29. augusta 2009 proti [[Deportivo La Coruña]], kde strelil gól z penalty pri domácej výhre Madridu 3:2.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo in winning start for Real|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8229070.stm|dátum=2009-08-29|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Strelil gól v každom z prvých štyroch ligových zápasov, čo sa predtým v klube ešte nikomu nepodarilo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo makes Real Madrid history|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/6225577/Cristiano-Ronaldo-makes-Real-Madrid-history.html|dátum=2009-09-24|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=staff}}&lt;/ref&gt; Jeho prvé góly v Lige majstrov UEFA za Real Madrid prišli z dvoch priamych kopov v prvom zápase skupinovej fázy proti [[FC Zürich|Zürichu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Tuesday's Champions League review|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8257957.stm|dátum=2009-09-15|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Jeho skvelý štart do sezóny bol však prerušený, keď mal zranenie členka v októbri počas medzinárodnej prestávky, čo ho vyradilo na sedem týždňov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Champions League: Milan v Real Madrid - as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/2009/nov/03/milan-real-madrid-latest-score|periodikum=The Guardian|dátum=2009-11-03|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Barry|priezvisko=Glendenning}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo forced out of Milan meetings|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=902721.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2009-10-11|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Týždeň po návrate zo zranenia dostal v zápase proti [[Unión Deportiva Almería|Alméríi]] prvú červenú kartu v Španielsku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo sent off in Real victory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8397610.stm|dátum=2009-12-05|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Uprostred sezóny sa Ronaldo umiestnil v anketách [[Zlatá lopta 2009|Zlatá lopta]] a [[Futbalista roka FIFA 2009|Futbalista roka FIFA]] na druhých miestach za Lionelom Messim z [[FC Barcelona|Barcelony]]. Sezónu ukončil s 33 gólmi vo všetkých súťažiach, vrátane hetriku pri výhre 4:1 nad [[RCD Mallorca|Mallorcou]] 5. mája 2010, čo bol jeho prvý v La Lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matches Cristiano Ronaldo, Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro|url=https://www.bdfutbol.com/en/p/j12429.html?temp=2009-10|vydavateľ=www.bdfutbol.com|dátum prístupu=2019-10-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo hat-trick keeps Real Madrid on Barcelona's tail|url=https://www.theguardian.com/football/2010/may/06/cristiano-ronaldo-real-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2010-05-06|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}&lt;/ref&gt; Jeho prvá sezóna v Reale Madrid skončila bez trofejí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The cristiano ronaldo-higuain duo holds the real madrid’s scoring record {{!}} Sport On Your Side|url=http://1x2.eu/top-players/cristiano-ronaldo/the-cristiano-ronaldo-higuain-duo-holds-the-real-madrids-scoring-record/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-01-07|dátum prístupu=2019-10-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20160107100926/http://1x2.eu/top-players/cristiano-ronaldo/the-cristiano-ronaldo-higuain-duo-holds-the-real-madrids-scoring-record/|dátum archivácie=2016-01-07}}&lt;/ref&gt;

Po odchode Raúla si Ronaldo od [[La Liga 2010/2011|sezóny 2010/2011]] zobral číslo 7.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; 23. októbra strelil prvýkrát v kariére štyri góly v jednom zápase, konkrétne proti [[Racing Club de Santander|Racingu Santander]], pri výhre 6:1.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo scores four in Real rout|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/9121629.stm|dátum=2010-10-23|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Následne strelil gól v šiestich zápasoch po sebe—troch v La Lige, jeden v Lige majstrov UEFA a dva za Porugalsko—celkovo 11 gólov, čo bol jeho najgólovejší mesiac. Ronaldo následne strelil ďalšie hetriky proti [[Athletic Club|Athletic Bilbao]], [[Levante UD|Levante]], [[Villarreal CF|Villarreal]] a [[Málaga CF|Málaga]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo matches Messi's treble as Real and Barca go goal crazy|url=http://edition.cnn.com/2010/SPORT/football/11/20/football.real.madrid.barcelona.messi.ronaldo/index.html|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Liga - Ronaldo hat-trick sees Real past Villarreal - Yahoo! Eurosport|url=http://uk.eurosport.yahoo.com/10012011/58/la-liga-ronaldo-hat-trick-sees-real-past-villarreal.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-01-12|dátum prístupu=2019-10-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20110112193442/http://uk.eurosport.yahoo.com/10012011/58/la-liga-ronaldo-hat-trick-sees-real-past-villarreal.html|dátum archivácie=2011-01-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=No redemption for Manuel Pellegrini on a grim return at the Bernabéu {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2011/mar/04/manuel-pellegrini-malaga-real-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2011-03-04|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}&lt;/ref&gt; Napriek jeho výkonom sa na konci roka 2010 nedostal na pódiové umiestnenia pri inaugurácii [[Zlatá lopta FIFA|Zlatej lopty FIFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi, Ronaldo and Neymar are Ballon d'Or nominees|url=https://uk.reuters.com/article/uk-soccer-fifa-ballon-idUKKBN0TJ1LA20151130|periodikum=Reuters|dátum=2015-11-30|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191018211434/https://uk.reuters.com/article/uk-soccer-fifa-ballon-idUKKBN0TJ1LA20151130|dátum archivácie=2019-10-18}}&lt;/ref&gt;

Počas historickej sérii štyroch [[El Clásico|''Clásic''os]] proti rivalovi Barcelone v apríli 2011 strelil Ronaldo dva góly, čím prekonal svoj osobný rekord 42 gólov vo všetkých súťažiach za jednú sezónu. Hoci nestrelil gól pri eliminácii Realu v semifinále Ligy majstrov UEFA, v ďalšom zápase v lige premenil penaltu a v Copa del Rey strelil víťazný gól v 103. minúte, čím vyhral prvú trofej v Španielsku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matches Cristiano Ronaldo, Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro|url=https://www.bdfutbol.com/en/p/j12429.html?temp=2010-11|vydavateľ=www.bdfutbol.com|dátum prístupu=2019-10-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Match Report {{!}} Real Madrid v Barcelona - 20th April 2011 {{!}} Sky Sports {{!}} Football News|url=http://www.skysports.com/football/match_report/0,19764,11065_3365041,00.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-04-23|dátum prístupu=2019-10-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20120322140534/http://www.skysports.com/football/match_report/0,19764,11065_3365041,00.html|dátum archivácie=2012-03-22}}&lt;/ref&gt; O ďalšie dva týždne strelil Ronaldo ďalšie štyri góly proti [[Sevilla FC|Seville]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scores 4 as Madrid thrash Sevilla|url=http://edition.cnn.com/2011/SPORT/football/05/07/spain.la.liga.results/index.html|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191018211433/http://edition.cnn.com/2011/SPORT/football/05/07/spain.la.liga.results/index.html|dátum archivácie=2019-10-18}}&lt;/ref&gt; hetrik proti [[Getafe CF|Getafe]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid delay coronation of Barcelona as La Liga champions|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/real-madrid-delay-coronation-of-barcelona-as-la-liga-champions-2282286.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2011-05-11|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; a dva góly z priamych kopov proti Villarrealu, vďaka čomu strelil v lige 38 gólov, čím sa dorovnal rekordu za najviac gólov v jednej sezóne, ktorý držali [[Telmo Zarra]] a [[Hugo Sánchez]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo equals La Liga goal-scoring record - but he's 'not obsessed with scoring goals'|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/8515923/Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo-equals-La-Liga-goal-scoring-record-but-hes-not-obsessed-with-scoring-goals.html|dátum=2011-05-16|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=by Telegraph staff and|priezvisko=agencies}}&lt;/ref&gt; Jeho dva góly v poslednom zápase sezóny proti Almérii, ho spravili prvým hráčom v histórii La Ligy, ktorý strelil 40 gólov v jednej sezóne.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo sets new Primera Liga scoring record|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/13485792|dátum=2011-05-21|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Získal [[trofeo Pichichi]], a taktiež aj európsku Zlatú kopačku, ktorú získal druhýkrát, a stal sa tak prvý hráčom, ktorý vyhral túto cenu v dvoch rôznych súťažiach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Record-breaking Ronaldo wins 2010/11 Golden Shoe {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/newsid=1634078.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2011-05-23|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt;

Počas nasledujúcej sezóny, [[La Liga 2011/2012|sezóny 2011/2012]], Ronaldo prekonal svoj rekord v počte gólov a nastrieľal až 60 gólov vo všetkých súťažiach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://soccernet.espn.go.com/team/squad/_/id/86/season/2011/league/esp.1/real-madrid?cc=4716 |dátum prístupu=2019-10-18 |url archívu=https://archive.ph/20130103013826/http://soccernet.espn.go.com/team/squad/_/id/86/season/2011/league/esp.1/real-madrid?cc=4716 |dátum archivácie=2013-01-03 }}&lt;/ref&gt; Jeho 100. gól za Real Madrid prišiel na [[Camp Nou]] v [[Supercopa de España 2011|Supercopa de España]], hoci Barcelona získala trofej po celkovom skóre 5:4.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona 3 Real Madrid 2; agg 5-4, match report|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/8707839/Barcelona-3-Real-Madrid-2-agg-5-4-match-report.html|dátum=2011-08-17|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Simon Talbot and Jason|priezvisko=Burt}}&lt;/ref&gt; Vrátil sa na pódium v ankete [[Zlatá lopta FIFA 2011|Zlatá lopta FIFA]], keď skončil druhý za Messim, po tom ako strelil hetriky proti [[Real Zaragoza|Realu Zaragoza]], [[Rayo Vallecano]], Málage, [[Club Atlético Osasuna|Osasune]] a Seville.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo grabs hat-trick as Real Madrid defeat Real Zaragoza 6-0|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/8728695/Cristiano-Ronaldo-grabs-hat-trick-as-Real-Madrid-defeat-Real-Zaragoza-6-0.html|dátum=2011-08-28|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|priezvisko=8}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/7012360/hat-tricks-lionel-messi-cristiano-ronaldo&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://edition.cnn.com/2011/10/22/sport/football/football-barcelona-messi-ronaldo/&lt;/ref&gt; Napriek dvom gólom Ronalda Real vypadol vo štvrťfinále Copa del Rey proti Barcelone po výsledku 4:3. Opäť strelil dva góly, vrátane penalty v semifinále Ligy majstrov UEFA proti [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]], zápas skončil remízou 3:3, ale jeho penaltu v penaltovom rozstrele chytil [[Manuel Neuer]] a Real bol zo súťaže vyradený.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 2-1 Bayern Munich (BM win 3-1 on pens) {{!}} Champions League|url=https://www.theguardian.com/football/2012/apr/25/real-madrid-bayern-munich-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2012-04-25|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the|priezvisko=Bernabéu}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo našiel veľký tímový úspech v lige, keď pomohol Realu Madrid vyhrať prvú La Ligovú trofej po štyroch rokoch, s rekordnými 100 bodmi. Po hetriku proti Levante, čím ďalej zvyšoval náskok nad Barcelonou,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo's sixth hat-trick of the season sees Real Madrid open 10-point lead over Barcelona in La Liga|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/9078733/Cristiano-Ronaldos-sixth-hat-trick-of-the-season-sees-Real-Madrid-open-10-point-lead-over-Barcelona-in-La-Liga.html|dátum=2012-02-13|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph staff and|priezvisko=agencies}}&lt;/ref&gt; strelil 24. marca 2012 100. ligový gól za Madrid pri výhre 5:1 nad [[Real Sociedad de Fútbol|Realom Sociedad]], čo sa mu podarilo len za 92 zápasov počas troch sezón, čím prekonal predošlý klubový rekord [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Liga: Victories for Madrid and Barcelona|url=https://global.espn.com/football/news/story/_/id/1039908/la-liga:-real-madrid-thrash-real-sociedad,-barcelona-beat-mallorca|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2012-03-24|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191018211433/https://global.espn.com/football/news/story/_/id/1039908/la-liga:-real-madrid-thrash-real-sociedad,-barcelona-beat-mallorca|dátum archivácie=2019-10-18}}&lt;/ref&gt; Ďalším hetrikom v [[El Derbi Madrileño|Madridskom derby]] proti [[Atlético Madrid|Atléticu Madrid]] prelomil 40-gólovú hranicu v lige, čím dorovnal svoj rekord z minulej sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo scores hat-trick as Real Madrid defeat Atletico 4-1 to maintain four-point cushion over Barcelona|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/9199284/Cristiano-Ronaldo-scores-hat-trick-as-Real-Madrid-defeat-Atletico-4-1-to-maintain-four-point-cushion-over-Barcelona.html|dátum=2012-04-12|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph staff and|priezvisko=agencies}}&lt;/ref&gt; 21. apríla strelil víťazný gól na [[Camp Nou]] proti Barcelone, vďaka čomu sme videli jeho gólovú oslavu „calma“, ktorou sa vysmieval fanúšikom súpera – je to oslava, ktorú v Barcelone zopakoval o štyri roky neskôr.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Barcelona: Celebrations in enemy territory|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/04/24/58fe5ed8ca47413f548b461c.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-04-24|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho posledný ligový gól v sezóne proti Mallorce bol s poradovým číslom 46, čo bolo o štyri menej ako rekord, ktorý nastavil Messi,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Barcelona striker's goal record in numbers|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/29507683|dátum=2014-11-23|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a stal sa prvým hráčom, ktorý skóroval proti všetkým 19 súperom v jednej sezóne La Ligy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NESN.com|url=https://nesn.com/2012/05/jose-mourinho-boasts-as-real-madrid-and-cristiano-ronaldo-smash-records-en-route-to-la-liga-title/|dátum vydania=2012-05-15|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en|meno=Marcus Kwesi|priezvisko=O'Mard}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo začal [[La Liga 2012/2013|sezónu 2012/2013]] získaním [[Supercopa de España 2012|Supercopa de España]], čo bola jeho tretia trofej v Španielsku. Keďže skóroval v obidvoch zápasoch, tak Madrid vyhral Supercopa de España vďaka gólom vonku, po celkovom skóre 4:4 proti Barcelone.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona 3-2 Real Madrid – as it happened|url=http://www.theguardian.com/football/2012/aug/23/barcelona-real-madrid-live-mbm|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2012-08-23|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en|meno=James|priezvisko=Riach}}&lt;/ref&gt; Hoci Ronaldo verejne komentoval, že nie je spokojný s „profesionálnym problémom“ v klube, ktorý bol podnetom jeho odmietnutia osláviť 150. gól za Madrid,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo 'sad' at Real Madrid and upset with 'people in the club' after choosing not to celebrate goals|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/real-madrid/9517157/Cristiano-Ronaldo-sad-at-Real-Madrid-and-upset-with-people-in-the-club-after-choosing-not-to-celebrate-goals.html|dátum=2012-09-03|dátum prístupu=2019-10-19|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Mark|priezvisko=Ogden}}&lt;/ref&gt; jeho miera strieľania gólov neutíchala. Po strelení hetriku, vrátane dvoch penált, proti Deprotivu La Coruña, strelil svoj prvý hetrik v Lige majstrov UEFA proti [[Ajax Amsterdam|Ajaxu]], pri výhre 4:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Champions League round-up: Cristiano Ronaldo grabs another Real Madrid|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/champions-league-round-up-cristiano-ronaldo-grabs-another-real-madrid-hat-trick-8196517.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-10-04|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; O štyri dni neskôr sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v šiestich po sebe idúcich ''Clásicos'', keď strelil dva góly pre remíze 2:2 na Camp Nou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi and Cristiano Ronaldo: a class apart in el Clasico|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-and-cristiano-ronaldo-a-class-apart-in-el-clasico-8201425.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-10-08|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho výkony v roku 2012 ho opäť dostali na druhé miesto v ankete [[Zlatá lopta FIFA 2012|Zlatá lopta FIFA]], keď skončil za štvornásobným víťazom Messim.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi crowned world's best for record fourth time|url=https://edition.cnn.com/2013/01/07/sport/football/football-messi-wins-ballon-dor-ronaldo-iniesta/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-19|priezvisko=By}}&lt;/ref&gt;

==== 2013 – 2015: Viacnásobné víťazstvá v ankete Zlatá lopta FIFA a ''La Décima'' ====
Po zimnej prestávke sezóny 2012/2013, sa Ronaldo 6. januára stal prvýkrát kapitánom Realu Madrid v oficiálnom zápase, v ktorom strelil dva góly pri výhre 4:3.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Metro|url=https://metro.co.uk/2013/01/07/iker-casillas-rejects-captains-armband-gesture-from-cristiano-ronaldo-3341136/|dátum vydania=2013-01-07|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Následne sa 30. januára stal prvým ne-španielskym hráčom po 60. rokoch, ktorý bol kapitánom Realu v ''El Clásicu'', v zápase, ktorý bol zároveň jeho 500. v klubovej kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 1-1 Barcelona {{!}} Copa del Rey semi-final first leg match report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/jan/30/real-madrid-barcelona-copa-del-rey|periodikum=The Guardian|dátum=2013-01-30|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the Santiago|priezvisko=Bernabéu}}&lt;/ref&gt; O tri dni skôr strelil jeho 300. gól za kluby pri perfektnom hetriku proti Getafe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scores 300th club goal {{!}} IOL|url=https://www.iol.co.za/sport/soccer/ronaldo-scores-300th-club-goal-1459280|vydavateľ=www.iol.co.za|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Svoj 200. gól za Real Madrid strelil 8. mája pri výhre 6:2 nad Málagou, čo sa mu podarilo za 197 zápasov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo reaches 200 goals for Real Madrid with Malaga strike {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/1956/europe/2013/05/08/3964637/cristiano-ronaldo-reaches-200-goals-for-real-madrid-with|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt; Pomohol Realu dostať sa do finále Copa del Rey, keď strelil dva góly v ''El Clásico'', čo znamenalo šiesty zápas v rade na Camp Nou v ktorom skóroval,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona 1-3 Real Madrid (Real win 4-2 on agg) {{!}} Copa del Rey|url=https://www.theguardian.com/football/2013/feb/26/barcelona-real-madrid-copa-del-rey|periodikum=The Guardian|dátum=2013-02-26|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}&lt;/ref&gt; čo je rekord Realu Madrid.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Vo finále strelil otvárací gól zápasu pri eventuálnej prehre 2:1 nad Atléticom Madrid, ale bol vylúčený, kvôli nešportovému správaniu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atleti lift the Copa del Rey at the Bernabeu|url=https://www.sbnation.com/soccer/2013/5/17/4341224/real-madrid-vs-atletico-final-score-result-2013-copa-del-rey|vydavateľ=SBNation.com|dátum vydania=2013-05-17|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|meno=Kim|priezvisko=McCauley}}&lt;/ref&gt; Vo prvom kole vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA čelil Ronaldo po prvýkrát svojmu bývalému klubu, Manchesteru United. Po tom čo strelil jediný gól svojho tímu pri remíze 1:1 na Santiago Bernabéu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo rises to big occasion with impeccable timing {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2013/feb/13/cristiano-ronaldo-real-madrid-manchester-united|periodikum=The Guardian|dátum=2013-02-13|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at|priezvisko=Bernabéu}}&lt;/ref&gt; v odvetnom zápase strelil víťazný gól na 2:1 na Old Trafford, čo bol jeho prvý návrat na toto ihrisko po prestupe do Realu Madrid.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Manchester United 1-2 Real Madrid (agg 2-3) {{!}} Champions League match report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/mar/05/manchester-united-real-madrid-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2013-03-05|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel Taylor at Old|priezvisko=Trafford}}&lt;/ref&gt; Gól neoslavoval, kvôli rešpektu k svojmu bývalému klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: &amp;quot;I didn't celebrate the goal out of respect for United&amp;quot;|url=https://www.marca.com/2013/02/14/en/football/real_madrid/1360796912.html|vydavateľ=www.marca.com|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt; Po tom, čo strelil vo štvrťfinále tri góly proti Galatasarayu, strelil v semifinále jediný gól Madridu pri vonkajšej prehre 4:1 nad [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]]. Víťazstvo 2:0 doma však nestačilo na postup, a tak sa Real rozlúčil s touto súťažou už tretí rok po sebe v semifinále.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 2-0 Borussia Dortmund {{!}} Champions League semi-final, second leg match report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/apr/30/real-madrid-borussia-dormund-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2013-04-30|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the|priezvisko=Bernabéu}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:CR derbi 2013 cropped.png|náhľad|Ronaldo strelil počas sezóny 2013/2014 v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] rekordných 17 gólov a získal ''La Décimu'', desiaty titul Realu Madrid v tejto súťaži]]Pred začiatkom [[La Liga 2013/2014|sezóny 2013/2014]] podpísal Ronaldo nový kontrakt, ktorý trval do roku 2018 s platom 17 miliónov € ročne, čím sa stal na krátko najlepšie plateným futbalistom sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo agrees £76m Real Madrid deal to end hopes of|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/cristiano-ronaldo-agrees-76m-real-madrid-deal-to-end-hopes-of-manchester-united-return-and-insists-8817725.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2013-09-16|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; K tímu sa pripojil krídelník [[Gareth Bale]], ktorý sa stal najdrahším hráčom na svete, keď prestúpil za 100 miliónov €, čím prekonal rekord Ronalda spred štyroch rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Gareth Bale contract leak sparks panic at Real Madrid|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2016/01/29/gareth-bale-contract-leak-sparks-panic-at-real-madrid/|periodikum=The Telegraph|dátum=2016-01-29|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=John|priezvisko=Percy}}&lt;/ref&gt; Spoločne s útočníkom [[Karim Benzema|Karimom Benzemom]] vytvorili populárne útočné trio “BBC“, ktoré tvorili Bale, Benzema a Cristiano [Ronaldo].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=200 goals by the BBC {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2015/09/200-goals-by-the-bbc|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Neskôr v novembri strelil Ronaldo 32 gólov za 22 zápasov za klub a krajinu, vrátane hetrikov proti Galatasarayu, Seville, Realu Sociedad, [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severnému Írsku]] a [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Unstoppable Ronaldo fires Portugal to Brazil|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/258991.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20141018185828/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/258991.html|dátum archivácie=2014-10-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Champions League: Cristiano Ronaldo hits hat-trick as Real Madrid hammer Galatasaray|url=https://www.skysports.com/football/news/11945/8927514/champions-league-cristiano-ronaldo-hits-hat-trick-as-real-madrid-hammer-galatasaray|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo and Bale among the goals as Real Madrid win 10-goal thriller|url=https://edition.cnn.com/2013/10/30/sport/football/real-madrid-sevilla-ronaldo-bale/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-22|priezvisko=By}}&lt;/ref&gt; Rok 2013 ukončil so 69 gólmi v 59 zápasoch, čo bol jeho najgólovejší rok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo's goal-den 2013, month by month|url=https://www.marca.com/2013/12/31/en/football/real_madrid/1388444820.html|vydavateľ=MARCA|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=es|priezvisko=MARCA.com}}&lt;/ref&gt; Získal [[Zlatá loptu FIFA 2013|Zlatú loptu FIFA]], čo bolo spojenie Zlatej lopty a Futbalistu roku FIFA, po prvýkrát v kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Emotional Ronaldo ends Messi run|url=https://in.reuters.com/article/soccer-fifa-awards-ronaldo-idINDEEA0C0FB20140113|periodikum=Reuters|dátum=2014-01-13|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525103846/https://in.reuters.com/article/soccer-fifa-awards-ronaldo-idINDEEA0C0FB20140113|dátum archivácie=2019-05-25}}&lt;/ref&gt;

Spoločne s individuálnymi úspechmi dokázal Ronaldo s Realom Madrid získať aj ''La Décimu'', desiatu Ligu majstrov UEFA. V osemfinále tejto súťaže strelil dva góly proti [[FC Schalke 04|Schalke 04]] pri celkovom skóre 9:2,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2012 - History - Statistics – UEFA.com|url=http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/statistics/round=15172/players/type=topscorers/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-10-11|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20151011021944/http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/statistics/round=15172/players/type=topscorers/|dátum archivácie=2015-10-11}}&lt;/ref&gt; čím pomohol Madridu prebojovať sa do štvrťfinále. Jeho gól pri domácej výhre 3:0 nad Borussiou Dortmund—jeho 100. zápas v Lige majstrov UEFA—bol jeho 14. gólom v tejto sezóne, čím vyrovnal rekordný zápis Messiho spred dvoch rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Soccer Talk|url=https://worldsoccertalk.com/2014/04/02/cristiano-ronaldo-equals-messis-record-for-most-goals-in-one-uefa-champions-league-season/|dátum vydania=2014-04-02|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20230104072617/https://worldsoccertalk.com/2014/04/02/cristiano-ronaldo-equals-messis-record-for-most-goals-in-one-uefa-champions-league-season/|dátum archivácie=2023-01-04}}&lt;/ref&gt; Po strelení dvoch gólov pri výhre 4:0 nad Bayernom Mníchov v [[Allianz Arena|Allianz Arene]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo takes Messi's record|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/303767.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140430070713/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/303767.html|dátum archivácie=2014-04-30}}&lt;/ref&gt; strelil gól z penalty v 120. minúte pri výhre 4:1 vo finálovom zápase nad Atléticom Madrid, čím sa stal prvým hráčom, ktorý skóroval v dvoch finálových zápasoch Ligy majstrov UEFA za dva rôzne víťazné tímy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soccer-Ronaldo first to score for two different European Cup winners {{!}} Reuters|url=http://in.reuters.com/article/2014/05/25/soccer-champions-ronaldo-idINL3N0OB00020140525|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-05-25|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140525200442/http://in.reuters.com/article/2014/05/25/soccer-champions-ronaldo-idINL3N0OB00020140525|dátum archivácie=2014-05-25}}&lt;/ref&gt; Jeho celkový výkon vo finále bol utlmený následkom patelárnej tendinitídy a súvisiacich problémov s hamstringom, ktoré ho trápili v posledných mesiacoch sezóny. Ronaldo hral finále proti rade lekárom, čo neskôr komentoval: „Vo svojom živote nevyhráte bez obetovania a musíte riskovať.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo 'risked career' by playing through pain barrier|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/354461.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20141017025938/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/354461.html|dátum archivácie=2014-10-17}}&lt;/ref&gt; Ako najlepší strelec Ligy majstrov UEFA po tretíkrát so 17 gólmi,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Record-breaking Ronaldo takes scoring honours|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2104955.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-05-24|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; získal cenu [[UEFA Futbalista roka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo named UEFA Best Player in Europe|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/newsid=2137079.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-08-28|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt;

V Copa del Rey pomohol Realu prebojovať sa do finále, keď v semifinále strelil dva góly z penált proti Atléticu Madrid na [[Estadio Vicente Calderón|Vicente Calderón]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo tops Aragon�s record - MARCA.com (English version)|url=https://www.marca.com/2014/02/11/en/football/real_madrid/1392156848.html|vydavateľ=MARCA|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|meno=Unidad Editorial|priezvisko=Internet}}&lt;/ref&gt; pričom prvý gól znamenal, že dokázal  počas svojej kariéry streliť gól v každej minúte 90-minútového zápasu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Has Scored a Goal in Every Minute of a Game Throughout His Career|url=https://www.si.com/extra-mustard/2014/02/12/throughout-his-career-cristiano-ronaldo-has-scored-a-goal-in-every-minute-of-a-game|vydavateľ=SI.com|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho pokračujúce problémy s kolenom mu neumožnili odohrať finále, kde Real porazil Barcelonu 2:1 a získal trofej.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Gareth Bale helps Real Madrid beat Barcelona in Copa del Rey|url=https://www.bbc.com/sport/football/27053737|dátum=2014-04-16|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Ronaldo strelil 31 gólov v 30 ligových zápasoch, čo mu stačilo na získanie Pichichi a európskej Zlatej kopačky, ktorú získal spoločne s Liverpoolskym útočníkom [[Luis Alberto Suárez|Luisom Suárezom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Suarez claims top billing with Ronaldo|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/308791.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140520071349/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/308791.html|dátum archivácie=2014-05-20}}&lt;/ref&gt; 6. januára strelil v zápase proti Celte Vigo 400. klubový gól v kariére za 653 zápasov; v tomto zápase strelil dva góly a svoje góly venoval jeho krajanovi [[Eusébio]]vi, ktorý zomrel dva dni predtým.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo reaches 400-goal milestone and dedicates achievement to Eusébio after Real Madrid win|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/10555284/Cristiano-Ronaldo-reaches-400-goal-milestone-and-dedicates-achievement-to-Eusebio-after-Real-Madrid-win.html|dátum=2014-01-07|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}&lt;/ref&gt; Gól z poslednej minúty, ktorý strelil 4. mája pätičkovým volejom proti Valencii—jeho 50. gól vo všetkých súťažiach—bol ohodnotený ako najkrajší gól sezóny od Liga de Fútbol Profesional,&lt;ref&gt;https://www.laliga.com/en/news/cristiano-ronaldo-winner-of-the-best-goal-in-the-2013-14-liga-bbva{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; a navyše bol zvolený za najlepšieho hráča La Ligy.&lt;ref&gt;https://www.independent.co.uk/sport/football/european/atletico-madrid-snubbed-at-la-liga-awards-despite-winning-league-ahead-of-spanish-giants-real-madrid-9822760.html&lt;/ref&gt;

Počas ďalšej sezóny, [[La Liga 2014/2015|sezóny 2014/2015]], si Ronaldo nastavil nový osobný rekord, keď strelil 61 gólov vo všetkých súťažiach, keď začal strelením oboch gólov Realu Madrid pri výhre 2:0 nad Sevillou v [[Superpohár UEFA 2014|Superpohári UEFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html |dátum prístupu=2019-10-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191022174629/https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html |dátum archivácie=2019-10-22 }}&lt;/ref&gt; Následne dosiahol svoj najlepší gólový štart do ligovej sezóny, keď strelil rekordných 15 gólov v ôsmom kole La Ligy.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;https://www.bbc.com/sport/football/29476562&lt;/ref&gt; Vďaka jeho rekordnému 23. hetriku v La Lige, ktorý strelil 6. decembra proti Celte Vigo, sa stal najrýchlejším hráčom, ktorý pokoril hranicu 200 gólov v La Lige, keďže to dokázal len v 178 zápasoch.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo breaks La Liga hat trick record|url=http://www.espnfc.com/real-madrid/story/2184149/real-madrids-cristiano-ronaldo-breaks-la-liga-hat-trick-record|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt; Po tom, čo vyhral s Madridom [[Majstrovstvá klubov FIFA 2014|Majstrovstvá klubov FIFA]] v Maroku,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid claim FIFA Club World Cup|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2199029.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-12-20|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; si Ronaldo prevzal druhýkrát v rade [[Zlatá lopta FIFA 2014|Zlatú loptu FIFA]], čím sa pridal k [[Johan Cruijff|Johanovi Cruyffovi]], [[Michel Platini|Michelovi Platinimu]] a [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]], ktorý Zlatú loptu vyhrali trikrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo dans la troisième dimension|url=https://www.francefootball.fr/news/Cristiano-ronaldo-dans-la-troisieme-dimension/527726|vydavateľ=France Football|dátum prístupu=2019-10-22}}&lt;/ref&gt;

==== 2015 – 2017: Najlepší strelec Realu Madrid v histórii a ''La Undécima'' ====
[[Súbor:Cristiano Ronaldo (35480124482).jpg|náhľad|Ronaldo v zápase proti [[FK Šachtar Doneck|Šachtaru Doneck]] v roku 2015]]
Madrid ukončil sezónu 2014/2015 v La Lige na druhom mieste a v Lige majstrov UEFA skončil v semifinále.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo shines in tumultuous campaign|url=https://global.espn.com/football/club/real-madrid/86/blog/post/2461499/ronaldo-eclipses-his-best-in-tumultuous-real-madrid-season|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-05-27|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V zápase Ligy majstrov UEFA proti Schalke 04 pri výhre 2:0 strelil rekordný dvanástykrát v rade gól na ihriskách súperov v tejto súťaži.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano levels Raúl and Messi in Europe with Schalke goal|url=https://as.com/diarioas/2015/02/19/english/1424302247_031153.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-01-25|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=es|url archívu=https://web.archive.org/web/20191023143321/https://as.com/diarioas/2015/02/19/english/1424302247_031153.html|dátum archivácie=2019-10-23}}&lt;/ref&gt; V semifinále strelil oba góly svojho tímu pri celkovom skóre 3:2 pre [[Juventus FC|Juventus]].&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/real-madrid/story/2447597/cristiano-ronaldo-ties-alfredo-di-stefano-for-real-madrid?src=com&lt;/ref&gt; S 10 gólmi ukončil sezónu už tretíkrát v rade ako najlepší strelec, spoločne s Messim a [[Neymar]]om.&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2251883.html&lt;/ref&gt; 5. apríla strelil po prvýkrát v La Lige a aj celkovo v kariére päť gólov v jednom zápase, vrátane hetriku za osem minút, proti [[Granada CF|Granade]] pri výhre 9:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar, Messi and Ronaldo top scoring charts|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2251883.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2015-06-06|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Jeho 300. gól za Real prišiel o tri dni neskôr pri výhre 2:0 nad Rayo Vallecano.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Rayo Vallecano 0-2 Real Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/32176264|dátum=2015-04-08|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Následne hetriky proti Seville, [[RCD Espanyol|Espanyolu]] a Getafe ho dostali v tejto štatistike na celkové číslo 31 za Real Madrid, čím prekonal rekord Di Stéfana, ktorý ich nastrieľal 28.&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo beats his personal best for a single season|url=https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-01-26|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=es|url archívu=https://web.archive.org/web/20191022174629/https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html|dátum archivácie=2019-10-22}}&lt;/ref&gt; Sezónu ukončil so 48 gólmi, vyhral druhýkrát v rade Pichichi a štvrtýkrát európsku Zlatú kopačku.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Na začiatku jeho siedmej sezóny v drese Realu Madrid, [[La Liga 2015/2016|sezóny 2015/2016]], sa Ronaldo stal [[Zoznam rekordov a štatistík Realu Madrid|najlepším strelcom klubu]], najprv v lige a potom aj vo všetkých súťažiach. Jeho päť gólov pri vonkajšej výhre 6:0 nad Espanyolom 12. septembra, ho dostalo na hranicu 230 gólov v La Lige v 203 zápasoch, čím prekonal klubový rekord, ktorý držal Raúl.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Un histórico Ronaldo lidera la goleada al Espanyol|url=https://www.laliga.com/noticias/un-historico-ronaldo-lidera-la-goleada-al-espanyol|vydavateľ=Un histórico Ronaldo lidera la goleada al Espanyol|dátum prístupu=2019-10-23}}&lt;/ref&gt; O mesiac neskôr, 17. októbra, opäť prekonal Raúla, keď strelil druhý gól zápasu pri výhre 3:0 nad Levante na Bernabéu, čo ho dostalo na celkovo 324 gólov za klub. Ronaldo sa stal taktiež [[Zoznam najlepších strelcov PMEK a Ligy majstrov UEFA|najlepším strelcom Ligy majstrov UEFA v histórii]], po hetriku proti [[FK Šachtar Doneck|Šachtaru Doneck]] v skupinovej fáze, čím prekonal rekord Messiho so 77 gólmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores a hat-trick as Real Madrid beat Shakhtar|url=https://www.skysports.com/football/news/11945/9993056/ronaldo-scores-a-hat-trick-as-real-madrid-beat-shakhtar|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Dvomi gólmi proti Malmö FF pri vonkajšej výhre 2:0 dňa 30. septembra 2015 prekonal 500 gólovú hranicu za klub a krajinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores 500th career goal|url=https://global.espn.com/football/real-madrid/story/2619945/real-madrid-cristiano-ronaldo-scores-500th-career-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-09-30|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Následne sa stal prvým hráčom, ktorý v skupinovej fáze dokázal streliť dvojciferné číslo gólov, keď ich strelil rekordných 11, vrátane ďalších štyroch gólov proti Malmö.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Malmö 2016 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2016/matches/round=2000634/match=2015746/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Cristiano Ronaldo en partido.jpg|náhľad|V marci 2016 strelil Ronaldo (v strede) v La Lige 252. gól v 228 zápasoch čím sa stal druhým najlepším strelcom v histórii tejto súťaže]]
5. marca 2016 strelil pri domácom víťazstve 7:1 nad Celtou Vigo štyri góly, vďaka ktorým sa dostal v La Lige na hranicu 252 gólov, čím sa stal druhým najlepším strelcom v histórii tejto súťaže za Messim.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid 7 Celta Vigo 1: Ronaldo hits four to beat Zarra mark|url=https://www.fourfourtwo.com/news/real-madrid-7-celta-vigo-1-ronaldo-hits-four-beat-zarra-mark|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2016-03-05|dátum prístupu=2019-10-24|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}&lt;/ref&gt; V zápase Ligy majstrov UEFA proti [[VfL Wolfsburg]] strelil hetrik, čím poslal Real do semifinále tejto súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Wolfsburgo: 3-0: Comeback accomplished, now for the semi-finals|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2016/04/3-0-comeback-accomplished-now-for-the-semi-finals|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2019-10-24|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Celkovo strelil v súťaži 16 gólov, čím sa stal štvrtýkrát v rade najlepším strelcom súťaže, a piatykrát celkovo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo takes scoring prize again|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2368004.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2016-05-28|dátum prístupu=2019-10-24|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Kvôli zdravotný problémom neodohral dobrý zápas vo finálovom zápase proti Atléticu Madrid, v opakovanom finále z roku 2014, avšak v penaltovom rozstrele premenil rozhodujúcu penaltu, a Real Madrid tak získal ''La Undécima'', 11. víťazstvo v tejto súťaži.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo brands critics 'jealous' after third Champions League win|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/cristiano-ronaldo-brands-critics-jealous-after-third-champions-league-triumph-a7056501.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2016-05-30|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Šiesty rok po sebe ukončil sezónu s viac ako 50 gólmi vo všetkých súťažiach.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Vďaka výkonom počas celej sezóny získal cenu [[UEFA Futbalista roka]], ktorú vyhral po druhýkrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo named Best Player in Europe|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2398156.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2016-08-25|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo vynechal prvé tri zápasy Realu Madrid v [[La Liga 2016/2017|sezóne 2016/2017]], vrátane [[Superpohár UEFA 2016|Superpoháru UEFA]] proti Seville, kvôli pokračujúcej rehabilitácii zraneného kolena zo zápasu proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]] vo finále [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|Eura 2016]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo to miss the first three games of Real Madrid's season due to knee injury - reports|url=https://www.sportskeeda.com/football/cristiano-ronaldo-miss-first-three-games-real-madrid-season-knee-injury|vydavateľ=www.sportskeeda.com|dátum vydania=2016-07-19|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-us}}&lt;/ref&gt; 15. septembra, v zápase Ligy majstrov UEFA proti [[Sporting Clube de Portugal|Sportingu CP]] neoslavoval svoj gól z priameho kopu, čo odôvodnil tým, keď povedal, že „oni ma spravili tým, kým som.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I couldn’t celebrate goal against Sporting, they made me who I am|url=https://www.eurosport.com/football/champions-league/2016-2017/cristiano-ronaldo-i-couldnt-celebrate-goal-against-sporting-they-made-me-who-i-am_sto5854073/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-09-15|dátum prístupu=2019-10-29}}&lt;/ref&gt; 19, septembra strelil hetrik pri vonkajšej výhre 3:0 nad Atléticom Madrid, čím sa stal najlepším strelcom v histórii v [[El Derbi Madrileño|Madridskom derby]] s 18 gólmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo, all-time top scorer in the derby against Atlético {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2016/11/cristiano-ronaldo-all-time-top-scorer-in-the-derby-against-atletico|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 15. decembra strelil Ronaldo 500. klubový gól v kariére pri výhre 2:0 nad [[Club América]] v semifinále [[Majstrovstvá klubov FIFA 2016|Majstrovstiev klubov FIFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores 500th club goal|url=https://global.espn.com/football/real-madrid/story/3014020/real-madrid-forward-cristiano-ronaldo-scores-500th-club-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-12-15|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Vo finále strelil hetrik pri výhre 4:2 nad japonským [[Kashima Antlers]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Club World Cup Japan 2016 - Matches - Real Madrid CF-Kashima Antlers|url=http://www.fifa.com/clubworldcup/matches/round=276112/match=300364984/match-report.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; Ronaldo ukončil turnaj ako najlepší strelec so štyrmi gólmi a stal sa taktiež hráčom turnaja.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Club World Cup 2016 - News - Ronaldo, Modric and Shibasaki sweep awards - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/clubworldcup/news/double-joy-for-cristiano-ronaldo-2861147|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; Po štvrtýkrát vyhral [[Zlatá lopta 2016|Zlatú loptu]] a inauguračnú cenu [[FIFA The Best 2016|FIFA The Best]], ktorej predchodcom bola cena [[Futbalista roka FIFA]], predovšetkým kvôli úspechom s Portugalskom na Eure 2016.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Best FIFA Football Awards™ - News - The world at Cristiano Ronaldo's feet - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/the-best-fifa-football-awards/news/the-world-at-cristiano-ronaldo-s-feet-2863112|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt;

==== 2017 – 2018: Piaty titul Ligy majstrov UEFA a piata Zlatá lopta ====
[[Súbor:Cristiano Ronaldo Real Madrid.jpg|náhľad|Ronaldo pred otvorením finálového zápasu Ligy majstrov UEFA proti Liverpoolu, v jeho poslednom zápase za Real Madrid]]
V apríli 2017, v zápase štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA]] proti Bayernu Mníchov strelil oba góly pri vonkajšej výhre 2:1, čím sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý strelil 100 gólov v súťažiach pod hlavičkou UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo makes history with 100th European goal|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2406572.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2017-04-12|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; V domácom zápase strelil ‘perfektný‘ hetrik a dosiahol 100 gólovú hranicu v Lige majstrov UEFA, čím sa stal prvým hráčom, ktorý toto dokázal, a Real Madrid opäť porazil Bayern 4:2 po predĺžení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores 100th Champions League goal {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/cristiano-ronaldo-scores-100th-champions-league-goal/1591t6e967ibs1luqoihrquzgv|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-29}}&lt;/ref&gt; 2. mája strelil Ronaldo ďalší hetrik za Real Madrid pri výhre 3:0 nad Atléticom Madrid v prvom zápase semifinále Ligy majstrov UEFA. 17. mája prekonal [[Jimmy Greaves|Jimmyho Greavesa]] ako najlepšieho strelca v top piatich európskych súťažiach, keď strelil dva góly proti Celte Vigo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo smashes Jimmy Greaves' all-time goal record|url=https://www.skysports.com/football/news/11096/10819175/cristiano-ronaldo-smashes-jimmy-greaves-all-time-goal-record|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Sezónu ukončil so 42 gólmi vo všetkých súťažiach, a taktiež pomohol Madridu vyhrať [[La Liga 2016/2017|prvú ligovú trofej]] od roku 2012.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Malaga 0-2 Real Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/39926301|dátum=2017-05-21|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Vo finále Ligy majstrov UEFA strelil dva góly pri výhre nad Juventusom, a stal sa s 12 gólmi piatykrát v rade najlepším strelcom, šiestykrát celkovo. Stal sa prvým hráčom, ktorý strelil gól v troch finálových zápasoch Ligy majstrov UEFA, a taktiež dosiahol hranicu 600 gólov v seniorskej kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo nets 600, boasts 'I was very good'|url=https://global.espn.com/football/real-madrid/story/3138139/real-madrids-cristiano-ronaldo-nets-600th-career-goal-i-was-very-good|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-06-03|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Madrid sa taktiež stal prvým tímom, ktorý zvíťazil dvakrát v rade v ére Ligy majstrov UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=How Real Madrid Won Its Second Straight Champions League Title|url=https://www.nytimes.com/2017/06/03/sports/champions-league-final-score.html|periodikum=The New York Times|dátum=2017-06-03|dátum prístupu=2019-10-29|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Das|meno2=Rory|priezvisko2=Smith}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Ronaldo in 2018.jpg|vľavo|náhľad|232x232bod|Ronaldo vo finále Ligy majstrov UEFA proti Liverpoolu]]
Na začiatku sezóny 2017/2018 strelil Ronaldo druhý gól Realu pri výhre 3:1 v [[Supercopa de España 2017|Supercopa de España]] v prvom zápase proti Barcelone na Camp Nou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronado, sent off for diving and pushes the referee|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/cristiano-ronado-sent-off-for-diving-and-pushes-the-referee-6222800|vydavateľ=sport|dátum vydania=2017-08-13|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=Sport|url archívu=https://web.archive.org/web/20191030072057/https://www.sport-english.com/en/news/barca/cristiano-ronado-sent-off-for-diving-and-pushes-the-referee-6222800|dátum archivácie=2019-10-30}}&lt;/ref&gt; 23. októbra získal, vďaka jeho výkonom v prvej polovica roka 2017, piatu cenu najlepšieho hráča sveta podľa FIFA, keď si prevzal cenu [[FIFA The Best 2017|FIFA The Best]] už druhý rok v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Best FIFA Football Awards™ - THE BEST FIFA MEN'S PLAYER - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/the-best-fifa-football-awards/best-fifa-mens-player/|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; 6 decembra sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól vo všetkých šiestich zápasoch skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA, keď v poslednom zápase strelil na domácej pôde gól Borussi Dortmund.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 3-2 Borussia Dortmund|url=https://www.bbc.com/sport/football/42242154|dátum=2017-12-06|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; O tri dni neskôr získal Ronaldo svoju piatu [[Zlatá lopta 2017|Zlatú loptu]], ktorá sa udeľovala pod [[Eiffelova veža|Eifellovou vežou]] v Paríži.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ballon d'Or 2017: Cristiano Ronaldo beats Lionel Messi to win fifth award|url=https://www.bbc.com/sport/football/42269979|dátum=2017-12-07|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 3. marca 2018 strelil dva góly pri domácej výhre 3:1 nad Getafe, vďaka čomu sa dostal na hranicu 300 gólov v La Lige v jeho 286. zápase, čím sa stal najrýchlejším hráčom, ktorý tuto hranicu prekonal a iba druhým hráčom, ktorý toto dokázal po Lionelovi Messim.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo fastest to score 300 La Liga goals|url=https://www.espn.in/football/real-madrid/story/3396019/cristiano-ronaldo-becomes-fastest-to-score-300th-goal-in-la-liga|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2018-03-03|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 18. marca strelil svoj 50. hetrik v kariére, keď strelil štyri góly do siete [[Girona FC|Girony]] pri výhre 6:3.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 6-3 Girona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43453095|dátum=2018-03-18|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

3. apríla strelil Ronaldo prvé dva góly pri výhre vonku 3:0 nad Juventusom vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA]], z čoho druhý gól prišiel po akrobatických nožničkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Unreal! Cristiano Ronaldo scores best-ever goal with insane overhead kick vs Juventus {{!}} Puskas Award|url=https://www.youtube.com/watch?v=BPgQTAJRzmw|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Tento gól označil obranca Juventusu [[Andrea Barzagli]] ako „gól na [[PlayStation]]“, a fanúšikmi Juventusu na ihrisku bol ohodnotený ováciami v stoji, ako aj množstvom chvál od spoluhráčov, odborníkov a trénerov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo bicycle kick: Night Juventus Stadium rose to applaud Real Madrid forward|url=https://www.bbc.com/sport/football/43636379|dátum=2018-04-04|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Champions League: Cristiano Ronaldo Lauded After 'Most Beautiful Goal' Buries Juventus {{!}} Football News|url=https://sports.ndtv.com/football/champions-league-cristiano-ronaldo-lauded-after-most-beautiful-goal-buries-juventus-1832550|vydavateľ=NDTVSports.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=NDTVSports.com}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; 11. apríla strelil v druhom zápase štvrťfinále proti Juventusu gól, ktorý potrebovali k postupu do semifinále, keď ho strelil v 98. minúte z penalty pri prehre 3:1, avšak v dvojzápase to skončilo výhrou 4:3.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Juventus 2018 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2018/matches/round=2000883/match=2021703/#/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Bol to taktiež jeho desiaty gól proti Juventusu, čo je rekord Ligy majstrov UEFA proti jednému klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Juventus 2018 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2018/matches/round=2000883/match=2021703/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Vo finále hranom 26. mája, porazil Real Madrid Liverpool 3:1, vďaka čomu vyhral Ronaldo piatykrát v kariére Ligu majstrov UEFA, a stal sa prvým hráčom, ktorému sa toto podarilo [päťkrát výhra v Lige majstrov UEFA].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo first to win five Champions League titles|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2475340.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2018-05-26|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Turnaj ukončil s 15 gólmi ako najlepší strelec už šiestu sezónu v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2018/matches/round=2000885/match=2021711/postmatch/report/index.html|vydavateľ=www.uefa.com|dátum prístupu=2019-10-30}}&lt;/ref&gt; Po finále Ronaldo v rozhovore poukázal na krásny čas strávený v Reale Madrid a hovoril v minulom čase, čo vyvolalo špekulácie, že by mohol Real Madrid opustiť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo: 'It's been very nice playing for Real'|url=https://www.espn.com/soccer/real-madrid/story/3510863/cristiano-ronaldo-puts-future-in-doubt-its-been-very-nice-playing-for-real-madrid|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-05-26|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== Juventus ===

==== 2018/2019: Debutová sezóna a prvý titul Serie A ====
10. júla 2018 podpísal Ronaldo štvorročný kontrakt s talianskym [[Juventus FC|Juventusom]] po skompletovaní 100 miliónového € prestupu, ktorý zahŕňal ďalších 12 miliónov € v iných poplatkoch,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo signs for Juventus!|url=http://www.juventus.com/en/news/news/2018/cristiano-ronaldo-signs-for-juventus.php|vydavateľ=Juventus.com|dátum prístupu=2019-10-30}}&lt;/ref&gt; a solidárne príspevky do mládežníckych klubov, v ktorých Ronaldo pôsobil. Tento prestup bol najväčší na svete pre hráča nad 30 rokov,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo to Juventus: Is £99m signing a good deal for Italian champions?|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44785738|dátum=2018-07-10|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a najväčší prestup pre talianske kluby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo breaks transfer record {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/124278/ronaldo-breaks-transfer-record|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2019-10-30}}&lt;/ref&gt; Po podpísaní kontraktu Ronaldo povedal, že potrebuje nové výzvy a preto odišiel z Realu Madrid,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Juventus sign Real Madrid forward for £99.2m|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44785173|dátum=2018-07-10|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; ale neskôr pripísal prestup kvôli nedostatku podpory, ktorú cítil od prezidenta klubu [[Florentino Pérez|Florentina Péreza]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: I left Real Madrid because of president Florentino Pérez|url=https://www.theguardian.com/football/2018/oct/29/cristiano-ronaldo-left-real-madrid-president-florentino-perez-juventus|periodikum=The Guardian|dátum=2018-10-29|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Dominic|priezvisko=Fifield}}&lt;/ref&gt;

16. septembra strelil vo svojom štvrtom zápase za Juventus svoj prvý gól, po ktorom nasledoval druhý pri domácej výhre 2:1 nad [[US Sassuolo Calcio|Sassuolom]]; druhý gól bol jeho 400. ligovým gólom v kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo ends Juventus drought {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/128041/ronaldo-ends-juventus-drought|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2019-10-30}}&lt;/ref&gt; 19. septembra bol vo svojom prvom zápase v [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Lige majstrov UEFA]] za Juventus vylúčený, keď v 29. minúte opúšťal trávnik za “násilné správanie“— po prvýkrát za 154 zápasov v tejto súťaži.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Valencia 0-2 Juventus: Cristiano Ronaldo sent off but Italians still win|url=https://www.bbc.com/sport/football/45581933|dátum=2018-09-19|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Ronaldo sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral 100 zápasov v Lige majstrov UEFA, keď [[Mario Mandžukić]] strelil jediný gól zápasu pri domácej výhre 1:0 nad Valenciou, čím si Juventus zabezpečil postup do vyraďovacej fázy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve, Ronaldo e Mandukic: che simbiosi. Tra capolavori, assist e gol|url=https://www.gazzetta.it/Calcio/Champions-League/Juventus/28-11-2018/juve-ronaldo-mandukic-che-simbiosi-capolavori-assist-gol-310803729233.shtml|vydavateľ=La Gazzetta dello Sport - Tutto il rosa della vita|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=it}}&lt;/ref&gt; V decembri strelil desiaty ligový gól v sezóne, z penalty, pri vonkajšej výhre 3:0 nad [[ACF Fiorentina|Fiorentinou]]; s týmto gólom sa Ronaldo stal prvým hráčom Juventusu od [[John Charles|Johna Charlesa]] z roku 1957, ktorý strelil 10 gólov v jeho prvých 14 ligových zápasov za klub.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Fiorentina 0-3 Juventus: Cristiano Ronaldo scores as champions win again|url=https://www.bbc.com/sport/football/46413610|dátum=2018-12-01|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Po tom, čom skončil druhý v anketách [[UEFA Futbalista roka]] a [[FIFA The Best 2018|FIFA The Best]] po prvýkrát po troch rokoch, za [[Luka Modrić|Lukom Modrićom]], skončil druhý aj v ankete [[Zlatá lopta 2018|Zlatá lopta]], opäť za jeho bývalým spoluhráčom z Realu Madrid.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Luka Modric Wins Ballon d’Or, Ending Decade of Ronaldo and Messi Triumphs|url=https://www.nytimes.com/2018/12/03/sports/luka-modric-ballon-dor.html|periodikum=The New York Times|dátum=2018-12-03|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Das}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo vyhral prvú trofej s Juventusom v januári 2019, [[Supercoppa Italiana 2018|Supercoppa Italiana]], keď strelil jediný a víťazný gól hlavou proti [[AC Miláno]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus 1-0 Milan: Supercoppa Italiana – as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/live/2019/jan/16/juventus-v-milan-supercoppa-italiana-live|periodikum=The Guardian|dátum=2019-01-16|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Simon|priezvisko=Burnton}}&lt;/ref&gt; 10. februára strelil gól pri vonkajšej výhre 3:0 nad Sassuolom; deviaty vonkajší ligový zápas v rade, v ktorom strelil gól, čím sa vyrovnal rekordu [[Giuseppe Signori|Giuseppeho Signorina]] v jednej sezóne Serie A za najviac zápasov vonku v rade s minimálne jedným gólom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve, CR7 da record: 9 trasferte di fila con gol in Serie A. E nel mirino c'è Messi|url=https://www.gazzetta.it/calcio/fantanews/11-02-2019/cr7-record-juve-9-trasferte-fila-gol-serie-a-mirino-c-messi-3201193050934.shtml|vydavateľ=La Gazzetta dello Sport - Tutto il rosa della vita|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=it-IT|url archívu=https://web.archive.org/web/20190212174049/https://www.gazzetta.it/calcio/fantanews/11-02-2019/cr7-record-juve-9-trasferte-fila-gol-serie-a-mirino-c-messi-3201193050934.shtml|dátum archivácie=2019-02-12}}&lt;/ref&gt; 12. marca strelil hattirick pri domácej výhre 3:0 nad Atléticom Madrid v druhom zápase osemfinále Ligy majstrov UEFA, čím pomohol Juventusu zmazať dvoj gólové manko a prebojovať sa do štvrťfinále.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo hat-trick against Atlético fires Juventus into last eight|url=https://www.theguardian.com/football/2019/mar/12/juventus-atletico-madrid-champions-league-last-16-second-leg-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2019-03-12|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=Agencies}}&lt;/ref&gt; Nasledujúci mesiac strelil 125. gól v tejto súťaži, keď strelil otvárací gól zápasu proti [[Ajax Amsterdam|Ajaxu]] pri remíze 1:1 vo štvrťfinále, hranom 10. apríla.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo's Champions League record - can Lionel Messi match it?|url=https://www.bbc.com/sport/football/47884839|dátum=2019-04-10|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V druhom zápase hranom v Turíne 16. apríla, strelil v prvom polčase otvárací gól zápasu, avšak Juventus prehral 2:1, a tak bol zo súťaže vyradený.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus 1-2 Ajax (agg 2-3): Brilliant Ajax win to knock out Juve|url=https://www.bbc.com/sport/football/47939282|dátum=2019-04-16|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 20. apríla hral Ronaldo v rozhodujúcom zápase o titul proti Fiorentine a Juventus vyhral doma 2:1, čím získal ôsme ''Scudetto'' v rade, a Ronaldo sa stal prvým hráčom, ktorý vyhral ligové tituly v [[FA Premier League|Anglicku]], [[La Liga|Španielsku]] a [[Serie A|Taliansku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo becomes first player to win Europe's top 3 leagues|url=https://apnews.com/b67c98f3f07641d7b8a931092a12e037|vydavateľ=AP NEWS|dátum vydania=2019-04-22|dátum prístupu=2019-10-30}}&lt;/ref&gt; 27. apríla strelil svoj 600. klubový gól v kariére pri vonkajšej remíze 1:1 nad [[FC Internazionale Miláno|Interom]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Inter Milan 1-1 Juventus: Cristiano Ronaldo scores 600th club goal of career|url=https://www.bbc.com/sport/football/48071390|dátum=2019-04-27|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Prvú sezónu v Serie A ukončil s 21 gólmi a 8 asistenciami, vyhral cenu pre najužitočnejšieho Serie A pre najlepšieho hráča sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo MVP in Serie A Awards {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/138193/ronaldo-mvp-serie-awards|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2019-10-30}}&lt;/ref&gt;

==== 2019/2020: Druhý titul Serie A v rade ====
[[Súbor:2019-20 Serie A - Torino v Juventus - Cristiano Ronaldo.jpg|náhľad|Ronaldo hrajúci za Juventus v roku 2019|400x400bod]]
Cristiano Ronaldo strelil prvý gól v [[2019–20 Juventus FC sezóna|sezóne 2019/2020]] 31. augusta, pri domácej výhre 4:3 nad [[SSC Neapol|Neaplom]] v Serie A.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus edge Napoli in seven-goal Serie A thriller|url=https://www.bbc.com/sport/football/49537181|dátum=2019-08-31|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 2. septembra bol nominovaný medzi troch kandidátov na cenu [[FIFA The Best 2019|FIFA The Best]], v ktorej skončil tretí za prvým Lionel Messim a druhým [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Best FIFA Awards results as Messi beats Van Dijk and Ronaldo to main prize|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/best-fifa-awards-live-results-20154863|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2019-09-23|dátum prístupu=2019-10-30|meno=Alex|priezvisko=Richards}}&lt;/ref&gt; 1. októbra prekonal Ronaldo v zápase [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]] pri výhre 3:0 niekoľko míľnikov: jeho gól počas zápasu znamenal, že strelil gól v 14. po sebe idúcich sezónach Ligy majstrov UEFA, čím dorovnal rekord Raúla a Messiho [23. októbra strelil Messi už gól v 15 sezóne v rade, čím nastavil nový rekord]; taktiež prekonal [[Iker Casillas|Ikera Casillasa]] v počte zápasov v Lige majstrov UEFA, a vyrovnal rekord Raúla v počte súperov, ktorým dokázal v tejto súťaži zaznamenať gól (33) [tento rekord Messi 27. novembra prekonal].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Smashes Champions League Record During Juventus' Win Over Bayer Leverkusen|url=https://www.90min.com/posts/6467560-cristiano-ronaldo-smashes-champions-league-record-during-juventus-win-over-bayer-leverkusen|vydavateľ=90min.com|dátum vydania=2019-10-02|dátum prístupu=2019-11-07|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 26. novembra, v zápase proti Atléticu Madrid (1:0 výhra) v Lige majstrov UEFA odohral svoj 175. zápas v európskych súťažiach, čím sa stal druhým v tomto rebríčku za Ikerom Casillasom (188). 18. decembra vyskočil do výšky 2,56 metra – viac ako basketbalisti (2,44 metrov) – predtým ako strelil hlavou víťazný gól pri výhre vonku 2:1 proti [[UC Sampdoria|Sampdorii]] v lige.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Juventus forward defies gravity with jump|url=https://www.bbc.com/sport/football/50849469|dátum=2019-12-19|dátum prístupu=2019-12-23|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

6. januára 2020 strelil svoj prvý hetrik v Seria A, v zápase proti [[Cagliari Calcio|Cagliari]] pri výhre 4:0, čím sa stal prvým hráčom po [[Alexis Sánchez|Alexisovi Sánchezovi]], ktorému sa podarilo dať hetrik v Premier League, La Lige a Serie A.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus 4-0 Cagliari: Cristiano Ronaldo scores first Serie A hat-trick|url=https://www.bbc.com/sport/football/51000226|dátum=2020-01-06|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 2. februára strelil dva góly z penált pri domácej výhre 3:0 nad Fiorentinou, čím vyrovnal klubový rekord [[David Trezeguet|Davida Trezegueta]] za 9 po sebe idúcich ligových zápasov s minimálne jedným streleným gólom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve, Ronaldo come Trezeguet: in gol per la nona volta di fila in Serie A|url=https://www.corrieredellosport.it/news/calcio/serie-a/juve/2020/02/02-66308628/juve_ronaldo_come_trezeguet_in_gol_per_la_nona_volta_di_fila_in_serie_a/|vydavateľ=www.corrieredellosport.it|dátum prístupu=2020-02-10|jazyk=it}}&lt;/ref&gt; Tento rekord prekonal o šesť dní neskôr, keď strelil gól v desiatom po sebe idúcom ligovom zápase, pri hosťovskej prehre 2:1 nad [[Hellas Verona FC|Veronou]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Robotic Ronaldo! Amazing giant CR7 figure towers over Italian carnival|url=https://www.espn.com/soccer/blog-the-toe-poke/story/4050390/amazing-giant-cristiano-ronaldo-figure-towers-over-town-at-italian-carnival|periodikum=ESPN.com|dátum prístupu=2020-02-10|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 22. februára strelil gól v rekordnom jedenástom ligovom zápase v rade (tento rekord drží aj [[Gabriel Omar Batistuta|Gabriel Batistuta]] a [[Fabio Quagliarella]]), v zápase proti [[S.P.A.L.|SPALU]] pri výhre 2:1 (tento zápas bol jeho 1000. v seniorskej kariére).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=GDPR: A Game of Snakes and Ladders|url=http://dx.doi.org/10.4324/9781003004790|dátum=2020-02-10|dátum prístupu=2020-02-22|doi=10.4324/9781003004790|meno=Samantha|priezvisko=Alford}}&lt;/ref&gt;

22. júna 2020 strelil gól z penalty pri výhre 2:0 vonku proti [[Bologna FC 1909|Bologni]], čím prekonal [[Rui Costa (futbalista)|Rui Costu]] a stal sa najlepším portugalským strelcom v histórii Serie A.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo overtakes Rui Costa to become Serie A's top Portuguese scorer|url=https://sports.yahoo.com/cristiano-ronaldo-overtakes-rui-costa-225433836.html|vydavateľ=sports.yahoo.com|dátum prístupu=2020-06-26|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20200624104659/https://sports.yahoo.com/cristiano-ronaldo-overtakes-rui-costa-225433836.html|dátum archivácie=2020-06-24}}&lt;/ref&gt; 4. júla asistoval [[Juan Cuadrado|Juanovi Cuadradovi]] na gól a neskôr sám strelil 25. gól v ligovej sezóne z priameho kopu v zápase proti Turínu pri výhre 4:1, čím sa stal prvým hráčom Juventusu od roku 1961, ktorý vyrovnal túto gólovú hranicu (vtedy sa to podarilo [[Omar Sívori|Omarovi Sívorimu]]); tento gól bol zároveň jeho prvým z priameho kopu po 43 pokusoch (za klub).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus 4-1 Torino: Cristiano Ronaldo scores first free-kick for Juve in win|url=https://www.bbc.com/sport/football/53291695|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-04|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

20. júla strelil dva góly pri domácej výhre 2:1 nad [[Società Sportiva Lazio|Laziom]]; jeho prvý gól bol 50. v Serie A. Stal sa najrýchlejším hráčom, ktorý vyrovnal túto hranicu (61 zápasov), a prvým hráčom v histórii, ktorý vyrovnal tieto hranice v Premier League, La Lige a Serie A. Týmito dvoma gólmi, ktorými vyrovnal 30 gólovú hranicu, sa stal len tretím hráčom Juventusu v histórii, ktorému sa to podarilo v jednej sezóne,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus 2-1 Lazio: Cristiano Ronaldo double takes Juve close to title|url=https://www.bbc.com/sport/football/53421439|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-20|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo hits 50 league goals in England, Spain and Italy|url=https://en.as.com/en/2020/07/20/football/1595280857_289365.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2020-07-20|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200720230506/https://en.as.com/en/2020/07/20/football/1595280857_289365.html|dátum archivácie=2020-07-20}}&lt;/ref&gt; po [[Felice Borel]]ovi v sezóne 1933/1934 a [[John Hansen|Johnovi Hansenovi]] v sezóne 1951/1952. Naviac, stal sa najstarším hráčom, vo veku 35 rokov a 166 dní, ktorý strelil viac ako 30 gólov v jednej z piatich najlepších európskych líg od čias [[Ronnie Rooke|Ronnieho Rookeho]] za Arsenal v roku 1948.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo equals a record from 1948|url=https://www.marca.com/en/football/international-football/2020/07/21/5f171bcdca4741ba628b464d.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2020-07-21|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Stal sa tiež prvým hráčom, ktorý strelil 50 gólov v Premier League, La Lige a Serie A.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: The first player to reach 50 goals in the Premier League, LaLiga and Serie A|url=https://www.marca.com/en/football/international-football/2020/07/21/5f16ee5122601dff7b8b4574.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2020-07-21|dátum prístupu=2020-07-27|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 26. júla strelil otvárací gól pri domácej výhre 2:0 nad Sampdoriou, čím sa stal Juventus víťazom Serie A deviatu sezónu v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Juventus 2-0 Sampdoria: Maurizio Sarri's side claim ninth straight Serie A title|url=https://www.bbc.com/sport/football/53544939|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-27|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Svoju druhú sezónu v Serie A ukončil s celkovo 31 gólmi a 6 asistenciami, čím sa stal druhým najlepším strelcom ligy po víťazovi európskej Zlatej kopačky, [[Ciro Immobile|Cirovi Immobilem]], ktorý strelil 36 gólov (Immobile tým vyrovnal rekord Serie A za najviac gólov v jednej sezóne, keď predtým sa to podarilo len [[Gonzalo Higuaín|Gonzalovi Higuaínovi]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo denied chance to be Serie A top scorer|url=https://en.as.com/en/2020/08/01/football/1596287115_246089.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2020-08-01|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200803231825/https://en.as.com/en/2020/08/01/football/1596287115_246089.html|dátum archivácie=2020-08-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Immobile wins Golden Shoe, levels Serie A record|url=https://www.espn.com/soccer/lazio/story/4151277/immobile-beats-lewandowskironaldo-to-win-european-golden-shoeequals-serie-a-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-08-01|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 7. augusta strelil oba góly pri domácej výhre Juventusu 2:1 nad Lyonom v druhom dvojzápase osemfinále Ligy majstrov UEFA, čím ukončil sezónu s 37 gólmi vo všetkých súťažiach; prelomil rekord Felice Boreli v počte gólov za jednu sezónu (Boreli ich strelil 36 v sezóne 1933/1934).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo breaks all-time Juventus scoring record with Lyon double {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-za/news/ronaldo-breaks-all-time-juventus-scoring-record-with-lyon/g3rzq1s808zo1x25vgeu90whu|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-08}}&lt;/ref&gt; Avšak, napriek víťazstvu, Juventus zo súťaže vypadol po dvojzápase s výsledkom 2:2, kvôli pravidlu gólu na vonkajšom ihrisku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo scores twice but Lyon knock Juventus out|url=https://www.bbc.com/sport/football/53683503|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Ronaldo sa tak po prvýkrát od sezóny 2009/2010 neobjavil vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA.

==== 2020/2021: 100 gólov za Juventus, ''Capocannoniere'', a odchod ====
20. septembra 2020 strelil gól v otváracom zápase sezóny Juventusu, pri výhre 3:0 doma nad Sampdoriou v Serie A. V druhom ligovom kole hranom 27. septembra pomohol dvoma gólmi – penaltou a hlavičkou – zaistiť Juventusu v 10-tich hráčoch bod zo zápasu proti AS Rím, ktorý skončil 2:2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roma-Juventus 2-2: doppiette di Veretout e Ronaldo, il pari va bene a tutti|url=https://www.torinotoday.it/sport/video-gol-roma-juventus-2-2-27-settembre.html|vydavateľ=TorinoToday|dátum prístupu=2020-09-28|jazyk=it}}&lt;/ref&gt; 12. októbra bol pozitívne testovaný na [[COVID-19]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo Tests Positive for Coronavirus and Enters Isolation|url=https://www.nytimes.com/2020/10/13/sports/soccer/cristiano-ronaldo-coronavirus-positive.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-13|dátum prístupu=2020-11-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Victor|priezvisko=Mather|meno2=Tariq|priezvisko2=Panja}}&lt;/ref&gt; Po dokončení izolačného obdobia mal negatívny výsledok a po svojom návrate proti [[Spezia Calcio|Spezii]] dňa 1. novembra nastúpil z lavičky a dvakrát skóroval, čím  pomohol Juventusu k výhre 4:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores twice in first match since recovering from COVID-19 - Sportsnet.ca|url=https://www.sportsnet.ca/soccer/article/cristiano-ronaldo-scores-twice-first-match-since-recovering-covid-19/|vydavateľ=www.sportsnet.ca|dátum prístupu=2020-11-02}}&lt;/ref&gt; 2. septembra strelil gól proti [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamu Kyjev]] v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA, ktorým dosiahol hranicu 750. gólov v kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scores 750th career goal in Juventus' Champions League victory over Dynamo Kiev {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/ronaldo-nets-750th-career-goal-in-juventus-champions-league/1aee0uzgccd8p16yitvrspbn7j|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-12-06}}&lt;/ref&gt; 13. decembra odohral 100. zápas za Juventus vo všetkých súťažiach, v ktorom strelil dva góly z penált pri ligovej výhre 3:1 vonku nad Janovom; za toto obdobie strelil za klub 79 gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Serie A, Genoa-Juventus&amp;nbsp;1-3: Dybala e CR7 stendono i rossobl&amp;ugrave; - Sportmediaset|url=https://www.sportmediaset.mediaset.it/calcio/seriea/serie-a-genoa-juventus1-3-dybala-e-cr7-stendono-i-rossobl_26560749-202002a.shtml|vydavateľ=Sportmediaset.it|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=IT}}&lt;/ref&gt; 2. marca 2021 strelil gól pri výhre 3:0 proti [[Spezia Calcio|Spezii]] v jeho 600. ligovom zápase, čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil minimálne 20 gólov v každej z posledných 12 sezón v top piatich ligách Európy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo reaches scoring landmark during his 600th league game|url=https://edition.cnn.com/2021/03/03/football/cristiano-ronaldo-goal-record-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2021-03-15}}&lt;/ref&gt; 9. marca Juventus vypadol v osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Portu, vďaka pravidlu gólu vonku (celkovo skončil dvojzápas 4:4).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juventus-Porto {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2029482/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2021-03-15|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; 14. marca strelil svoj 57. hetrik v kariére pri výhre 3:1 vonku proti Cagliari.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo hat-tricks inspired by Cagliari {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/167729/ronaldo-hat-tricks-inspired-cagliari|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2021-03-15}}&lt;/ref&gt; 12. mája strelil gól pri vonkajšej výhre 3:1 nad Sassuolom, čím dosiahol za Juventus hranicu 100 gólov vo všetkých súťažiach; dokázal to za 131 zápasov, a stal sa tak najrýchlejším hráčom v Juventuse, ktorý dosiahol túto métu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo becomes fastest player to reach 100 Juventus goals {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/ronaldo-becomes-fastest-player-to-reach-100-juventus-goals/1ie2lnhyz7z1c1ka0qv1rzwi9t|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-05-13}}&lt;/ref&gt;

=== Návrat do Manchesteru United ===

==== 2021/2022 ====
27. agusta 2021 Manchester United oznámil, že sa dohodol s Juventusom na opätovnom podpise Ronalda.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official statement on Cristiano Ronaldo agreement {{!}} Manchester United | url = https://www.manutd.com/en/news/detail/official-statement-on-agreement-reached-for-cristiano-ronaldo | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-08-31 | dátum prístupu = 2024-06-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210831183606/https://www.manutd.com/en/news/detail/official-statement-on-agreement-reached-for-cristiano-ronaldo | dátum archivácie = 2021-08-31 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=‘Welcome back’: Manchester United agree €20m deal for Cristiano Ronaldo|url=https://www.theguardian.com/football/2021/aug/27/manchester-city-cristiano-ronaldo-wants-to-leave-juventus-allegri|periodikum=The Guardian|dátum=2021-08-27|dátum prístupu=2024-06-12|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ed|priezvisko=Aarons|meno2=Fabrizio|priezvisko2=Romano}}&lt;/ref&gt; Prestup sa uskutočnil za počiatočnú sumu 12,85 milióna libier s dvojročnou zmluvou plus rok s opciou a bol potvrdený 31. augusta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo to Man Utd: 'I'm back where I belong' and dedicates return to Sir Alex Ferguson|url=https://www.bbc.com/sport/football/58367537|periodikum=BBC Sport|dátum=2021-08-31|dátum prístupu=2024-06-12|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Ronaldo dostal dres s číslom 7 po tom, ako [[Edinson Cavani]] súhlasil s výmenou čísla na 21. Prvých 24 hodín predaja Ronaldovho dresu údajne prekonal historický rekord po prestupe, keď predbehol Messiho po jeho prestupe do [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cristiano Ronaldo: New Manchester United No 7 smashes shirt sale record and causes media frenzy | url = https://www.skysports.com/football/news/11667/12400586/ronaldo-smashes-man-utd-shirt-sales | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

11. septembra si odbil svoj druhý debut na Old Trafford, v ktorom strel dva otváracie góly pri ligovom víťazstve 4:1 proti [[Newcastle United FC|Newcastlu United]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo twice scores as Manchester United beat Newcastle|url=https://www.bbc.com/sport/football/58437003|periodikum=BBC Sport|dátum=2021-09-10|dátum prístupu=2024-06-12|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 29. septembra strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu pri domácej výhre 2:1 proti [[Villarreal CF|Villarrealu]] v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], a zároveň v tomto zápase prekonal [[Iker Casillas|Ikera Casillasa]] ako hráča s najviac zápasmi v tejto súťaži.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Man Utd 2-1 Villarreal: Cristiano Ronaldo snatches dramatic late Champions League victory for United | url = https://www.skysports.com/football/man-utd-vs-villarreal/report/457343 | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V ďalšom zápase Ligy majstrov UEFA, hranom 20. októbra, strelil opäť víťazný gól v poslednej minúte, čím pomohol otočiť United dvojgólový deficit a zvíťaziť 3:2 na domácej pôde proti [[Atalanta BC|Atalante]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manchester United 3-2 Atalanta: Ronaldo delivers again as Red Devils rally from two goals down | url = https://www.fotmob.com/news/kcpmhlgkqks61jvk4teszf2uk/manchester-united-3-2-atalanta-ronaldo-delivers-again-as-red-devils-rally-from-two-goals-down | vydavateľ = FotMob | dátum vydania = 2021-10-20 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Proti tomu istému súperovi strelil v odvete hranej 2. novembra oba góly svojho tímu (jeden z nich bol vyrovnávajúci gól v poslednej minúte zápasu) pri remíze 2:2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Late Cristiano Ronaldo goal salvages dramatic point for Manchester United in Champions League | url = https://www.cnn.com/2021/11/02/football/cristiano-ronaldo-atalanta-manchester-united-champions-league-spt-intl/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2021-11-02 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en | meno = Ben | priezvisko = Morse}}&lt;/ref&gt; 23. novembra sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v piatich po sebe idúcich zápasoch Ligy majstrov UEFA za anglický klub, po tom ako strelil otvárací gól pri výhre 2:0 vonku proti Villarrealu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villarreal 0-2 Man Utd: Cristiano Ronaldo and Jadon Sancho score as United reach Champions League last 16 | url = https://www.skysports.com/football/news/11945/12476601/villarreal-0-2-man-utd-cristiano-ronaldo-and-jadon-sancho-score-as-united-reach-champions-league-last-16 | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 2. decembra strelil dva góly pri domácej ligovej výhre 3:2 proti [[Arsenal FC|Arsenalu]], čím prekonal hranicu 800 kariérnych gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Man Utd &amp; Portugal forward becomes first player to score 800 top-level goals|url=https://www.bbc.com/sport/football/59514549|periodikum=BBC Sport|dátum=2021-12-03|dátum prístupu=2024-06-12|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

=== Odchod z Manchestru United ===
Ronaldové napätie s trénerom Ten Hagom tak stupňovalo, až Ronaldo nehrával takmer žiadne zápasy a len hrál na lavičke. Kvôli tomu Ronaldo začal veľmi zle vnímať Ten Haga a Manchester United samotný. V búrlivej interview kde bol, vysvetlil ako sa cíti vo Manchestru a vyjadroval sa len negatívne. Ten Hag to neakceptoval a okamžite vyjednával s Ronaldom o predčasnom skončení zmluvy. Ronaldo akceptoval a od 21.11 sa teda stal voľným hráčom.

== Reprezentačná kariéra ==

=== 2001 – 2007: Mládežnícke úrovne a začiatky reprezentačnej kariéry ===
Ronaldo odštartoval svoju medzinárodnú kariéru s Portugalskom na Európskom letnom olympijskom festivale mládeže v roku 2001, kde debutoval pri porážke 3:1 proti Fínsku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seleção Sub-15 - Ficha de Jogo, resultados e equipas {{!}} FPF|url=https://www.fpf.pt/pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-sub-15/jogos/ficha-de-jogo/match/1041608|vydavateľ=www.fpf.pt|dátum prístupu=2019-10-31}}&lt;/ref&gt; Nasledujúci rok reprezentoval svoju krajiny v kategórii do 17 rokov na [[Majstrovstvá Európy vo futbale do 17 rokov 2002|EURE U17 2002]], kde nepostúpili zo skupiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Under 17 Football Championships - Luxembourg 2006 - Tournament History|url=http://www.uefau17.com/history/index.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-06-02|dátum prístupu=2019-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20090602071706/http://www.uefau17.com/history/index.htm|dátum archivácie=2009-06-02}}&lt;/ref&gt; Ronaldo sa tiež zúčastnil olympijského tímu na [[Futbal na Letných olympijských hrách 2004 – muži|letných olympijských hrách v roku 2004]], kde strelil jeden gól, hoci jeho tím vypadol v prvom kole, keď finišovali v ich skupine s tromi bodmi po prehrách 4:2 nad eventuálnym semifinalistom [[Iracké národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Irakom]] a štvrťfinalistom [[Kostarické národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Kostarikou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CNN.com - Ronaldo is chosen for the Olympics - Jul 21, 2004|url=https://edition.cnn.com/2004/SPORT/football/07/21/portugal.ronaldo/|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2019-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20191031073053/https://edition.cnn.com/2004/SPORT/football/07/21/portugal.ronaldo/|dátum archivácie=2019-10-31}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo keen to play at Olympics|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2383448/Ronaldo-keen-to-play-at-Olympics.html|dátum=2004-07-23|dátum prístupu=2019-10-31|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Wallace}}&lt;/ref&gt; Počas jeho reprezentovania v mládežníckych úrovniach, reprezentoval v kategóriách do 15 rokov, [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|17 rokov]], [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|20 rokov]], [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|21 rokov]] a [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|23 rokov]], kde celkovo odohral 34 zápasov a strelil 18 gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Cristiano-Ronaldo|vydavateľ=FPF|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=pt-PT}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Cristiano Ronaldo (links unten) im EM-Halbfinale gegen die Niederlande.jpg|náhľad|Ronaldo (s číslom 17) v zápase proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] v semifinále [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|Majstrovstiev Európy 2004]]]]
V 18 rokoch, 20. augusta 2003, si Ronaldo odbil debut v seniorskej reprezentácii [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalska]] pri víťazstve 1:0 nad [[Kazašské národné futbalové mužstvo|Kazachstanom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seleção A - Ficha de Jogo, resultados e equipas {{!}} FPF|url=https://www.fpf.pt/pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-a/jogos/ficha-de-jogo/match/1041815|vydavateľ=www.fpf.pt|dátum prístupu=2019-10-31}}&lt;/ref&gt; Následne bol povolaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|EURO 2004]], hranom na domácej pôde, a strelil svoj prvý reprezentačný gól pri prehre 2:1 v skupine nad eventuálnym víťazom turnaja [[Grécke národné futbalové mužstvo|Gréckom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2004 - History - Portugal-Greece|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2004/matches/round=1581/match=1059164/postmatch/report/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum vydania=2004-06-12|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt; Po premení svoj penalty v penaltovom rozstrele proti [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]] vo štvrťfinále,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2004 - History - Portugal-England|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2004/matches/round=1582/match=1059188/postmatch/report/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum vydania=2004-06-24|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt; pomohol Portugalsku dostať sa do finále, keď v semifinále strelil otvárací gól pri výhre 2:1 nad [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Portugal 2 - 1 Holland|url=https://www.theguardian.com/football/2004/jul/01/euro2004.sport2|periodikum=The Guardian|dátum=2004-06-30|dátum prístupu=2019-10-31|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Kevin|priezvisko=McCarra}}&lt;/ref&gt; Vo finále však Portugalsko podľahlo Grécku 1:0. Bol zvolený do tímu turnaja, keď na turnaji strelil dva góly a na dva asistoval.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2004 - History - Statistics|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2004/statistics/round=1581/players/type=assists/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt;

So siedmimi gólmi v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvá sveta 2006]] bol druhým najlepším strelcom Portugalska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA World Cup Germany 2006 - CRISTIANO RONALDO 's Profile|url=http://www.paktribune.com/sports/fifa2006/playerprofile.php?id=226|vydavateľ=www.paktribune.com|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20140209155608/http://www.paktribune.com/sports/fifa2006/playerprofile.php?id=226|dátum archivácie=2014-02-09}}&lt;/ref&gt; Počas turnaja strelil svoj prvý gól na Majstrovstvách sveta v zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] z penalty v druhom zápase skupinovej fázy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - 2006 FIFA World Cup Germany™|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/germany2006/results/matches/match=97410024/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-06-26|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120626140403/http://www.fifa.com/worldcup/archive/germany2006/results/matches/match=97410024/report.html|dátum archivácie=2012-06-26}}&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále proti Anglicku bol jeho tímový spoluhráč z Manchestru United Wayne Rooney vylúčený, kvôli faulu na Portugalského obrancu [[Ricardo Carvalho|Ricarda Carvalha]]. Hoci rozhodca neskôr objasnil, že červená karta bola spôsobená iba Rooneyho priestupkom,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=373212 |dátum prístupu=2019-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121110161806/http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=373212 |dátum archivácie=2012-11-10 }}&lt;/ref&gt; anglické médiá špekulovali, že Ronaldo ovplyvnil jeho rozhodnutie agresívnym podaním sťažnosti, po ktorej bol videný ako žmurká na lavičku Portugalska po odchode Rooneyho z ihriska.&lt;ref&gt;http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=373109&lt;/ref&gt; Bol poslaný streliť víťaznú penaltu v tomto zápase, vďaka čomu postúpilo Portugalsko do semifinále.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2006 FIFA World Cup Germany ™ - Matches - England-Portugal|url=http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=97410300/match=97410059/index.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; Ronaldo bol následne vypískaný pri prehre 1:0 v semifinále proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]].&lt;ref&gt;http://soccernet.espn.go.com/columns/story?id=373430{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Technická študijná skupina FIFA ho prehliadla o cenu Najlepšieho mladého hráča na turnaji a odovzdala ju [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemcovi]] [[Lukas Podolski|Lukasovi Podolskemu]], pričom pri rozhodovaní uviedla jeho správanie.&lt;ref&gt;http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/5157434.stm&lt;/ref&gt; Po Majstrovstvách sveta 2006 sa zúčastnil štyroch kvalifikačných zápasov na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|EURO 2008]], v ktorých strelil dva góly.&lt;ref&gt;https://www.fpf.pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-a/jogos/ficha-de-jogo/match/1042168&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seleção A - Ficha de Jogo, resultados e equipas {{!}} FPF|url=https://www.fpf.pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-a/jogos/ficha-de-jogo/match/1042170|vydavateľ=www.fpf.pt|dátum prístupu=2019-11-01}}&lt;/ref&gt;

=== 2007 – 2012: Prevzatie kapitánskej pásky ===
[[Súbor:Cristiano Ronaldo 20120609.jpg|náhľad|Ronaldo, na obrázku hrajúci proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]], sa stal kapitánom Portugalska v roku 2008]]
6. februára 2007, deň po jeho 22. narodeninách bol v priateľskom zápase proti [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazílii]] prvýkrát [[Zoznam kapitánov Portugalského národného futbalového mužstva|kapitánom]] Portugalska,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.metro.co.uk/sport/football/article.html?in_article_id=36364&amp;in_page_id=43 |dátum prístupu=2019-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070212052740/http://www.metro.co.uk/sport/football/article.html?in_article_id=36364&amp;in_page_id=43 |dátum archivácie=2007-02-12 }}&lt;/ref&gt; o čo požiadal prezident [[Portugalská futbalová asociácia|Portugalskej futbalovej asociácie]] Carlos Silva, ktorý zomrel dva dni predtým.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Scolari delighted with Portugal win over Brazil|url=https://www.rediff.com/sports/2007/feb/07scol.htm|vydavateľ=www.rediff.com|dátum prístupu=2019-11-01}}&lt;/ref&gt; Pred EUROM 2008 si po prvýkrát obliekol dres s číslom 7.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2008 - History - Portugal|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2008/teams/team=110/squad/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt; Hoci strelil v kvalifikácii osem gólov,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://soccernet.espn.go.com/stats/topscorers?league=uefa.euroq |dátum prístupu=2019-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101007223817/http://soccernet.espn.go.com/stats/topscorers?league=uefa.euroq |dátum archivácie=2010-10-07 }}&lt;/ref&gt; na turnaji strelil iba jeden gól, keď strelil druhý gól zápasu pri výhre 3:1 nad [[České národné futbalové mužstvo|Českom]] v skupinovej fáze; v tomto zápase založil tretí gól Portugalska v nadstavenom čase, ktorý strelil Quaresma, a vďaka jeho výkonu bol zvolený mužom zápasu.&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/newsfiles/euro/2008/Logo_MD05_300691_CZE_POR_FullReport.pdf&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2008 - History - Czech Republic-Portugal Commentary|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2008/matches/round=15093/match=300691/postmatch/commentary/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt; Portugalsko bolo eliminované vo štvrťfinále prehrou 3:2 nad eventuálnym finalistom, Nemeckom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Euro 2008: German power leaves Portugal in despair|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/international/2303651/Euro-2008-German-power-leaves-Portugal-in-despair.html|dátum=2008-06-20|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Henry|priezvisko=Winter}}&lt;/ref&gt;

Po neúspešnom vystúpení Portugalska na Majstrovstvách Európy bol [[Luiz Felipe Scolari]] nahradený trénerom Carlosom Queirozom, ktorý bol bývalý asistent trénera v United.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/news/queiroz-appointed-portugal-coach-824568/&lt;/ref&gt; Queroz urobil v júli 2008 z Ronalda permanentného kapitána národného tímu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queirozâ€™s belief in Ronaldo as captain of Portugal {{!}} Cristiano Ronaldo fan-site|url=http://cristianoronaldofan.net/queiroz%E2%80%99s-belief-in-ronaldo-as-captain-of-portugal/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-11-24|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20121124083946/http://cristianoronaldofan.net/queiroz%E2%80%99s-belief-in-ronaldo-as-captain-of-portugal/|dátum archivácie=2012-11-24}}&lt;/ref&gt; Ronaldo nedokázal streliť ani jeden gól v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvá sveta 2010]], kvôli čomu muselo Portugalsko bojovať v baráži o postup proti [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny|Bosne a Hercegovine]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Portugal star player at World Cup 2010|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/portugal/6607365/Cristiano-Ronaldo-Portugal-star-player-at-World-Cup-2010.html|dátum=2009-11-20|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Jonathan|priezvisko=Liew}}&lt;/ref&gt; V skupinovej fáze Majstrovstiev sveta bol menovaný mužom zápasu vo všetkých troch zápasoch proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežiu Slonoviny]], [[Národné futbalové mužstvo Kórejskej ľudovodemokratickej republiky|Severnej Kórei]] a Brazílii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Côte d'Ivoire 0:0 Portugal - The matches of 2010 FIFA World Cup South Africa|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061489/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-05-13|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120513034839/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061489/report.html|dátum archivácie=2012-05-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Portugal 7:0 (1:0) Korea DPR - The matches of 2010 FIFA World Cup South Africa|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061487/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-06-18|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120618010543/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061487/report.html|dátum archivácie=2012-06-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Portugal 0:0 Brazil - The matches of 2010 FIFA World Cup South Africa|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300111111/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-05-13|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120513030008/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300111111/report.html|dátum archivácie=2012-05-13}}&lt;/ref&gt; Jeho jediný gól na turnaji prišiel pri výhre 7:0 proti Severnej Kórei, čím strelil prvý gól za národný tím po 16 mesiacoch.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Portugal Beats North Korea in 7-0 Rout|url=https://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704895204575320582816388848|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2010-06-21|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=Jonathan|priezvisko=Clegg}}&lt;/ref&gt; Portugalsko ukončilo pobyt na Majstrovstvách sveta v osemfinále, pri prehre 1:0 nad eventuálnym šampiónom, [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spain 1-0 Portugal {{!}} World Cup 2010 match report {{!}} Football {{!}} The Guardian|url=https://www.theguardian.com/football/2010/jun/29/spain-portugal-world-cup-2010-report|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2018-11-18|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20181118105541/https://www.theguardian.com/football/2010/jun/29/spain-portugal-world-cup-2010-report|dátum archivácie=2018-11-18}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo strelil sedem gólov v kvalifikácii na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]], vrátane dvoch gólov proti Bosne a Hercegovine v baráži, čím poslal Portugalsko na turnaj, kde boli vyžrebovaný do „skupiny smrti“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Euro 2012: Who will survive the Group of Death?|url=https://www.bbc.com/sport/football/18463292|dátum=2012-06-16|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V poslednom zápase skupiny proti Holandsku strelil dva góly pri výhre 2:1.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Euro 2012: Cristiano Ronaldo downs a double to join the party spirit {{!}} Richard Williams|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2012/jun/17/euro-2012-cristiano-ronaldo-party|periodikum=The Guardian|dátum=2012-06-17|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Richard Williams at Metalist|priezvisko=Stadium|priezvisko2=Kharkiv}}&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále proti Česku strelil gól hlavou, vďaka čomu skončil zápas výhrou Portugalska 1:0.&lt;ref name=&quot;tribpub.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NY Daily News - We are currently unavailable in your region|url=https://www.tribpub.com/gdpr/nydailynews.com/|vydavateľ=www.tribpub.com|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20200813153626/https://www.tribpub.com/gdpr/nydailynews.com/|dátum archivácie=2020-08-13}}&lt;/ref&gt; V oboch zápasoch, proti Holandsku a Česku bol menovaný mužom zápasu.&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/newsfiles/euro/2012/2003337_fr.pdf&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/newsfiles/euro/2012/2003343_fr.pdf&lt;/ref&gt; Po bezgólovom zápase proti Španielsku v semifinále, v ktorom strelil Ronaldo tri tyčky,&lt;ref name=&quot;tribpub.com&quot;/&gt; nakoniec vypadli po penaltovom rozstrele. Ronaldo nekopal, pretože bol navrhnutý, aby zakončil nevyužitú piatu penaltu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Euro 2012: Cristiano Ronaldo's save-it-for-later approach hurts Portugal {{!}} Richard Williams|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2012/jun/27/euro-2012-spain-portugal-cristiano-ronaldo|periodikum=The Guardian|dátum=2012-06-27|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Richard|priezvisko=Williams}}&lt;/ref&gt; čo bolo potom kritizované.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2012/jun/28/euro-2012-cristiano-ronaldo-portugal&lt;/ref&gt; Po tom, čo strelil celkovo tri góly na turnaji, čím bol najlepším strelcom spolu s ďalšími piatimi hráčmi, bol opäť zvolený do tímu turnaja.&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/euro/91/87/57/918757_download.pdf&lt;/ref&gt;

=== 2012 – 2016: Najlepší strelec Portugalska v histórii a Európsky šampión ===
[[Súbor:Cristiano Ronaldo - Croatia vs. Portugal, 10th June 2013 (2).jpg|náhľad|Ronaldo v priateľskom zápase proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]] v roku 2013]]
Počas kvalifikácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvá sveta 2014]] strelil Ronaldo celkovo osem gólov. 100. zápas za reprezentáciu odohral 17. októbra 2012, v kvalifikačnom zápase proti [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severnému Írsku]] pri remíze 1:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Centurion Ronaldo honoured by UEFA - UEFA.com|url=http://www.uefa.com/uefa/aboutuefa/news/newsid=1875661.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-09-24|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20130924224203/http://www.uefa.com/uefa/aboutuefa/news/newsid=1875661.html|dátum archivácie=2013-09-24}}&lt;/ref&gt; Svoj prvý reprezentačný hetrik strelil 6. septembra 2003, taktiež proti Severnému Írsku, keď sa trafil trikrát v priebehu 15 minút pri kvalifikačnom víťazstve 4:2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid C.F. - Official Web Site -|url=http://www.realmadrid.com/cs/Satellite/en/Actualidad_Primer_Equipo/1330159676408/noticia/Noticia/Cristiano_Ronaldo_makes_a_%E2%80%98hat-trick%E2%80%99_and_is_now_the_second_top_goal_scorer_in_history_for_the_P.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-09-22|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20130922234503/http://www.realmadrid.com/cs/Satellite/en/Actualidad_Primer_Equipo/1330159676408/noticia/Noticia/Cristiano_Ronaldo_makes_a_%E2%80%98hat-trick%E2%80%99_and_is_now_the_second_top_goal_scorer_in_history_for_the_P.htm|dátum archivácie=2013-09-22}}&lt;/ref&gt; Po tom, čo Portugalsko nepostúpilo priamo na Majstrovstvá sveta, strelil Ronaldo všetky štyri góly svojho tímu v baráži proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]], čím im zabezpečil miesto na turnaji.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo showed 'I am here' after stunning hat-trick for|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/cristiano-ronaldo-showed-i-am-here-after-stunning-hat-trick-for-portugal-in-world-cup-play-off-8951025.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2013-11-20|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho hetrik v druhom zápase baráže ho dostal na celkovo 47 reprezentačných gólov, čím dorovnal rekord [[Pauleta|Pauletu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Sweden 2-3 Portugal (Portugal win 4-2 on agg) {{!}} World Cup play-off report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/nov/19/sweden-portugal-world-cup-playoff|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-19|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Andy Brassell at Friends|priezvisko=Arena|priezvisko2=Stockholm}}&lt;/ref&gt; Ronaldo následne strelil 5. marca 2014 dva góly v priateľskom zápase proti [[Kamerunské národné futbalové mužstvo|Kamerunu]] pri víťazstve 5:1, čím sa stal [[Portugalské národné futbalové mužstvo|najlepším strelcom v histórii]] svojej krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Records come naturally to me, says Ronaldo|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/289057.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514122732/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/289057.html|dátum archivácie=2014-05-14}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo sa zúčastnil turnaja napriek tomu, že trpel patelárnou tendinitídou a súvisiacim zranením stehien,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Portugal’s Cristiano Ronaldo suffering from tendinosis before World Cup|url=https://www.theguardian.com/football/2014/jun/04/cristiano-ronaldo-portugal-world-cup-injured|periodikum=The Guardian|dátum=2014-06-04|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=staff}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portugal fret over Ronaldo fitness - FIFA.com|url=http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2014/m=6/news=portugal-fret-over-ronaldo-fitness-2354203.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-06-04|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20151208125345/http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2014/m=6/news=portugal-fret-over-ronaldo-fitness-2354203.html|dátum archivácie=2015-12-08}}&lt;/ref&gt; čím potenciálne riskoval svoju kariéru.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo defies medics who warn playing for|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/world-cup-2014-cristiano-ronaldo-defies-medics-who-warn-playing-for-portugal-against-usa-could-end-9548564.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2014-06-19|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Neskôr to komentoval: „Keby sme mali dvoch alebo troch Cristianov Ronaldov v tíme, cítil by som viac komfortne. Ale nemáme.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo film captures giant ego and strange, lonely world of being CR7|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2015/nov/05/cristiano-ronaldo-film-messi|periodikum=The Guardian|dátum=2015-11-05|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}&lt;/ref&gt; Napriek pretrvávajúcim pochybnostiam o jeho stave bol nútený dvakrát prerušiť tréning,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo limps out of training|url=https://www.bbc.com/sport/football/27914694|dátum=2014-06-19|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; avšak odohral celých 90 minút v otváracom zápase proti Nemecku, ktorému podľahli 4:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo '100 percent fit' for U.S. game|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/1891470/cristiano-ronaldo-100-percent-fit-for-united-states-game|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt; Po tom, čo asistoval v nadstavenom čase na 2:2 proti [[Národné futbalové mužstvo USA|Spojeným štátom]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=USA v Portugal, World Cup 2014: Cristiano Ronaldo produces last gasp moment of magic to keep hopes alive|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/10918774/USA-v-Portugal-World-Cup-2014-Cristiano-Ronaldo-produces-last-gasp-moment-of-magic-to-keep-hopes-alive.html|dátum=2014-06-23|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Mark|priezvisko=Ogden}}&lt;/ref&gt; strelil víťazný gól na 2:1 proti [[Ghanské národné futbalové mužstvo|Ghane]].&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Portugal 2-1 Ghana|url=https://www.bbc.com/sport/football/25285312|dátum=2014-06-26|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Jeho 50. reprezentačný gól ho urobil prvým Portugalským hráčom, ktorý hral a skóroval na troch Majstrovstvách sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CR7 é o primeiro português a marcar em três fases finais - Desporto - DN|url=http://www.dn.pt/desporto/seleccao/interior.aspx?content_id=3994192|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-07-14|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20140714143745/http://www.dn.pt/desporto/seleccao/interior.aspx?content_id=3994192|dátum archivácie=2014-07-14}}&lt;/ref&gt; Portugalsko vypadlo z turnaja už v skupinovej fáze, kvôli gólovému rozdielu.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;
[[Súbor:1 cristiano ronaldo 2016.jpg|náhľad|Ronaldo vo vzdušnom súboji na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|EURO 2016]] vo štvrťfinále proti [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsku]]]]
Ronaldo strelil v kvalifikácii na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|EURO 2016]] celkovo päť gólov, vrátane hetriku proti [[Arménske národné futbalové mužstvo|Arménsku]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Armenia 2-3 Portugal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/33122742|dátum=2015-06-13|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Jeho jediným gólom pri ďalšom víťazstve nad Arménskom, dňa 14. novembra 2014, dosiahol 23 gólov na Majstrovstvách Európy, vrátane kvalifikačných zápasov, čím sa stal najlepším strelcom v histórii tejto súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2020|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Na začiatku turnaja však nedokázal premeniť svoje šance pri remízach proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]] a [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]], napriek tomu, že vyslal celkovo 20 striel na bránu. V zápase proti Rakúsku predbehol Luísa Figa v počte štartov za národný tím so 128. reprezentačnými zápasmi, ktorý ukončil bez gólu po tom, čo v druhom polčase nepremenil penaltu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Euro 2016: What's wrong with Portugal's Cristiano Ronaldo?|url=https://www.bbc.com/sport/football/36579430|dátum=2016-06-21|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; S dvomi gólmi a asistenciou v poslednom zápase skupiny, proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]] pri remíze 3:3, sa stal prvým hráčom, ktorý skóroval v štyroch ročníkoch Majstrovstvách Európy, a taktiež odohral rekordný 17. zápas na turnaji.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo becomes first to score in four European Championships|url=http://www.espnfc.com/uefa-european-championship/story/2893127|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/uefaeuro/news/newsid=2380646.html&lt;/ref&gt; Hoci sa Portugalsko umiestnilo na treťom mieste v skupine za Maďarskom a Islandom, kvalifikovalo sa do vyraďovacích kôl v dôsledku novo rozšíreného formátu súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Third place at Euro 2016: How it works, who qualified and last 16 draw|url=https://www.eurosport.com/football/euro-2016/2016/third-place-at-euro-2016-how-it-works-who-plays-whom-and-who-will-qualify-for-the-last-16_sto5651583/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-06-22|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt;

V prvom zápase Portugalska vo vyraďovacej fázy vyslal jedinú strelu, ktorú vyrazil [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|chorvátsky]] brankár do územia, kde bol [[Ricardo Quaresma]], ktorý teda zabezpečil víťazstvo svojho tímu 1:0 po predĺžení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Croatia vs. Portugal - Football Match Report - June 25, 2016 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=438166|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Po tom, čo porazili vo štvrťfinále [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] po penaltách,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2016 - History - Poland-Portugal|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000449/match=2017901/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum vydania=2016-06-30|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}&lt;/ref&gt; sa stal Ronaldo prvým hráčom, ktorý sa zúčastnil v troch semifinálových zápasoch Majstrovstiev Európy;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portugal's Cristiano Ronaldo the first to play in three Euro semifinals|url=http://www.espnfc.com/uefa-european-championship/story/2908365|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-11-02}}&lt;/ref&gt; v semifinále strelil otvárací gól a asistoval na druhý gól pri výhre 2:0 nad [[Waleské národné futbalové mužstvo|Walesom]], čím vyrovnal rekord [[Michel Platini|Michela Platiniho]] ako najlepšieho strelca súťaže s deviatimi gólmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo equals Platini Euros goals record|url=https://global.espn.com/football/portugal/story/2899862/cristiano-ronaldo-equals-michel-platinis-european-championship-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-06|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Vo finále proti Francúzsku bol nútene striedaní kvôli zraneniu už v 25. minúte po tom, čo ho zranil [[Dimitri Payet]]. Po viacerých ošetreniach a pokusoch znovu hrať bol nakoniec vystriedaný. Nahradil ho Quaresma. Počas predĺženia strelil náhradník [[Eder (Portugalský futbalista)|Eder]] gól v 109. minúte, čím Portugalsko vyhralo 1:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo forced off injured in Euro 2016 final|url=https://global.espn.com/football/portugal/story/2910804/portugal-striker-cristiano-ronaldo-forced-off-injured-in-euro-2016-final|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-10|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Ako kapitán tímu neskôr Ronaldo zdvihol trofej na oslavu prvého víťazstva svojej krajiny na hlavných turnajoch. Získal Striebornú kopačku, keď strelil tri góly a trikrát asistoval, a bol zvolený do tímu turnaja po tretíkrát v jeho kariére.&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/uefaeuro/news/newsid=2389933.html#uefa+euro+2016+team+tournament+revealed&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/uefaeuro/news/newsid=2390091.html&lt;/ref&gt;

=== 2016 – 2018: Po víťazstve na Eure a Majstrovstvá sveta ===
Po úspešnom Eure 2016 strelil Ronaldo šesť gólov v otváracích kolách kvalifikácie na Majstrovstvá sveta 2018, z ktorých štyri prišli proti Andorre&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo hits four in Portugal’s 6-0 rout of nine-man Andorra|url=https://www.theguardian.com/football/2016/oct/07/portugal-andorra-world-cup-2018-qualifier-cristiano-ronaldo|periodikum=The Guardian|dátum=2016-10-07|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=Reuters}}&lt;/ref&gt; a dva proti [[Lotyšské národné futbalové mužstvo|Lotyšsku]]. S týmito gólmi dosiahol za reprezentáciu celkovo 68 gólov, čím vyrovnal [[Gerd Müller|Gerda Müller]] a [[Robbie Keane|Robbieho Keanea]] ako štvrtých najlepších európskych reprezentačných strelcov v histórii.&lt;ref name=&quot;uefa.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo on top: Europe's top international scorer|url=https://www.uefa.com/european-qualifiers/news/0253-0d81f47dfe05-e92503acfb7d-1000--cristiano-ronaldo-on-top-europe-s-top-international-scorer/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2019-11-17|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; 28. marca 2017 odohral svoj prvý profesionálny zápas na jeho domácom ostrove Madeire, kde strelil otvárací gól, avšak jeho tím prehral 2:3 v priateľskom zápase proti Švédsku na [[Estádio dos Barreiros]]. S týmto gólom vyrovnal [[Miroslav Klose|Miroslava Kloseho]] so 71 gólmi ako tretieho najlepšieho európskeho reprezentačného strelca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bittersweet return for Ronaldo as Portugal beaten by Sweden in Madeira|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/portugal-sweden-italy-netherlands-russia-belgium-world-cup-2018-qualifiers-a7655051.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2017-03-28|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V otváracom zápase Portugalska na [[Pohár konfederácií FIFA 2017|Pohári konfederácií FIFA 2017]] proti [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexiku]] hranom 17. júna, pripravil Quaresmovi úvodný gól zápasu, avšak zápas skončil remízou 2:2.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Héctor Moreno’s stoppage-time header earns Mexico draw against Portugal|url=https://www.theguardian.com/football/2017/jun/18/portugal-mexico-confederations-cup-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2017-06-18|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Nick Ames at the Kazan|priezvisko=Arena}}&lt;/ref&gt; O tri dni neskôr strelil gól pri výhre 1:0 nad domácim [[Ruské národné futbalové mužstvo|Ruskom]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo header earns Portugal Confederations Cup win over Russia|url=https://www.theguardian.com/football/2017/jun/21/portugal-russia-confederations-cup-cristiano-ronaldo|periodikum=The Guardian|dátum=2017-06-21|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association|priezvisko2=Reuters}}&lt;/ref&gt; 24. júna strelil gól z penalty pri výhre 4:0 nad Novým Zélandom, čím Portugalsko postúpilo zo skupiny a prebojovalo sa do semifinále. So 75 reprezentačnými gólmi vyrovnal [[Sándor Kocsis|Sándora Kocsisa]] ako druhého najlepšieho európskeho reprezentačného strelca v histórii, pred ním bol už len Ferenc Puskás.&lt;ref name=&quot;uefa.com&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Confederations Cup: Ronaldo helps Portugal into semi-final as hosts Russia out|url=https://www.bbc.com/sport/football/40393539|dátum=2017-06-24|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Bol zvoleným mužom zápasu vo všetkých troch zápasoch zápasoch v skupinovej fáze.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Confederations Cup Russia 2017 - Awards - Man Of The Match|url=http://www.fifa.com/confederationscup/awards/man-of-the-match/index.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; Ronaldo odišiel zo súťaže skoro; po tom, čo [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]] v semifinále porazilo Portugalsko na penalty 3:0 mal dovolené vrátiť sa domov ku svojím novonarodeným deťom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo gets leave to meet his new twins|url=https://global.espn.com/football/portugal/story/3150221/cristiano-ronaldo-leaves-confederations-cup-to-meet-his-new-twins|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-06-29|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Z toho dôvodu chýbal Portugalsku v zápase o tretie miesto, v ktorom jeho tím porazil Mexiko 2:1 po predĺžení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Confederations Cup Russia 2017 - Matches - Portugal-Mexico - Match Report|url=http://www.fifa.com/confederationscup/matches/round=274643/match=300334886/match-report.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Cristiano Ronaldo Portugal.jpg|náhľad|Ronaldo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]]]]
31. augusta 2017 strelil hetrik pri výhre 5:1 nad [[Národné futbalové mužstvo Faerských ostrovov|Faerskými ostrovmi]] v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta, čím predbehol Pelého a vyrovnal [[Hussein Saeed|Husseina Saeeda]] ako piateho najlepšieho strelca v reprezentačnom futbale so 78 gólmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pele congratulates Cristiano Ronaldo on surpassing his goals record|url=https://www.beinsports.com/en/football/news/pele-congratulates-cristiano-ronaldo-on-sur-1/637898|vydavateľ=beIN SPORTS|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Tieto góly ho dostali na hranicu 14 gólov v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018, čím vyrovnal [[Predrag Mijatović|Predraga Mijatovića]] za najviac gólov v jednej kvalifikačnej sezóne pod hlavičkou UEFA, a taktiež prekonal rekord za najviac gólov v jednej európskej kvalifikácii, keď prekonal predošlý rekord 13 gólov [[David Healy|Davida Healyho]] a [[Robert Lewandowski|Roberta Lewandowskeho]]. Ronaldov hetrik bol jeho 29. gól v kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta, čím sa stal najlepším strelcom v európskych kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta pred [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrijim Ševčenkom]], a najlepším strelcom v kvalifikačných a finálových zápasoch Majstrovstiev sveta, s 32 gólmi pred Miroslavom Klosem.&lt;ref&gt;https://www.uefa.com/european-qualifiers/news/2497563--/?referrer=%2feuropean-qualifiers%2fnews%2fnewsid%3d2497563&lt;/ref&gt; Ronaldo neskôr pridal ďalší gól pri výhre 2:0 nad Andorrou.&lt;ref&gt;https://www.cmjornal.pt/desporto/futebol/detalhe/renato-sanches-e-bruno-alves-fora-do-jogo-contra-andorra&lt;/ref&gt;

Pred [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvami sveta 2018]] odohralo Portugalsko tri prípravné zápasy proti [[Tuniské národné futbalové mužstvo|Tunisku]], [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicku]] a [[Alžírske národné futbalové mužstvo|Alžírsku]]. Ronaldo odohral všetky tri zápasy, čím za Portugalsko odohral celkovo už 150 zápasov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portugal 3 Algeria 0: Guedes at the double in Ronaldo's 150th outing|url=https://www.fourfourtwo.com/news/portugal-3-algeria-0-guedes-double-ronaldos-150th-outing|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-06-07|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}&lt;/ref&gt; 15. júna 2018 sa stal najstarším hráčom, ktorý strelil hetrik v zápase Majstrovstiev sveta, keď pomohol Portugalsku pri remíze 3:3 proti Španielsku v otváracom zápase Majstrovstiev sveta. Taktiež sa stal prvým Portugalcom, ktorý strelil gól na štyroch Majstrovstvách sveta a jedným zo štyroch hráčov, ktorý toto dokázal.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spain vs. Portugal final score: Crazy draw as Cristiano Ronaldo becomes oldest to score World Cup hat trick|url=https://www.cbssports.com/soccer/world-cup/news/spain-vs-portugal-final-score-crazy-draw-as-ronaldo-becomes-oldest-to-score-world-cup-hat-trick/amp/|vydavateľ=www.cbssports.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho tretí gól prišiel z priameho kopu zo vzdialenosti 27 metrov, dve minúty pred koncom, čím zabezpečil remízu.&lt;ref name=&quot;independent.co.uk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo has grabbed a slice of World Cup history|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/world-cup/cristiano-ronaldo-world-cup-2018-goal-watch-stream-portugal-vs-spain-penalty-team-updates-worth-a8401401.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2018-06-15|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho hetrik ho taktiež dostal na úroveň [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]] ako najlepšieho európskeho reprezentačného strelca v histórii, s 84 reprezentačnými gólmi.&lt;ref name=&quot;independent.co.uk&quot;/&gt; V druhom zápase Portugalska hranom 20. júna, strelil jediný gól pri výhre 1:0 nad [[Marocké národné futbalové mužstvo|Marokom]], čím prekonal Puskásov rekord.&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo just made history with one of his first touches of the ball against Morocco|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/world-cup/cristiano-ronaldo-goal-portugal-vs-morocco-watch-live-stream-world-cup-2018-record-highlights-a8407906.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2018-06-20|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V poslednom zápase skupinovej fázy proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] hranom 25. júna, nepremenil penaltu pri remíze 1:1, vďaka čomu Portugalsko skončilo v skupine druhé za Španielskom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=VAR: Cristiano Ronaldo misses penalty but Portugal progress at World Cup|url=https://www.bbc.com/sport/football/44439228|dátum=2018-06-25|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 30. júna bolo Portugalsko eliminované z turnaja po prehre 2:1 nad [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguajom]] v osemfinále.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup 2018: Edinson Cavani's superb double sees Uruguay beat Portugal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44439361|dátum=2018-06-30|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Vďaka jeho výkonom na turnaji bol neskôr zvolený do Tímu snov Majstrovstiev sveta 2018.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2018 FIFA World Cup™ - News - Fan Dream Team and prize winners revealed! - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/worldcup/news/fan-dream-team-and-prize-winners-revealed|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt;

=== 2018 – súčasnosť: Krátka pauza a titul Ligy národov UEFA ===
Po Majstrovstvách sveta 2018 vynechal šesť reprezentačných zápasov, vrátane celej ligovej fázy [[Liga národov UEFA 2018/2019|Ligy národov UEFA 2018/2019]]. Ronaldo hral až vo finálnej fáze súťaže. V semifinále hranom 5. júna, strelil hetrik proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]], čím zabezpečil tímu postup do finále. Po tom čo strelil úvodný gól zápasu sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v 10 po sebe idúcich súťažiach, čím prekonal predošlý rekord Ghanančana [[Asamoah Gyan|Asamoaha Gyana]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hat-Trick Hero Cristiano Ronaldo Sets New World Record|url=https://www.soccerladuma.co.za/news/articles/international/categories/international/hat-trick-hero-cristiano-ronaldo-sets-new-world-record/656483|vydavateľ=Soccer Laduma|dátum vydania=2019-06-06|dátum prístupu=2019-12-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20220706071425/https://www.soccerladuma.co.za/news/articles/international/categories/international/hat-trick-hero-cristiano-ronaldo-sets-new-world-record/656483|dátum archivácie=2022-07-06}}&lt;/ref&gt; Vo finálovom zápase hranom o štyri dni neskôr, porazilo Portugalsko [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] 1:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Result: Goncalo Guedes scores winner as Portugal land UEFA Nations League title|url=https://www.sportsmole.co.uk/fb_361579.html|vydavateľ=Sports Mole|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

10. septembra 2019 strelil štyri góly pri hosťovskej výhre 5:1 nad [[Litovské národné futbalové mužstvo|Litvou]] v kvalifikácii na Euro 2020;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lithuania vs. Portugal - Football Match Report - September 10, 2019 - ESPN|url=https://africa.espn.com/football/report?gameId=528948|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; týmto prekonal Robbieho Keana (23 gólov) ako hráča s najviac gólmi v kvalifikáciách na Majstrovstvá Európy, keď nastavil nový rekord 25 gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CR7, altro record da fenomeno: ne fa 4 in Lituania, nessuno come lui nelle qualificazioni europee|url=https://www.gazzetta.it/Calcio/nazionali/10-09-2019/cr7-altro-record-fenomeno-ne-fa-4-lituania-nessuno-come-lui-qualificazioni-europee-3402385824631.shtml|vydavateľ=La Gazzetta dello Sport - Tutto il rosa della vita|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=it-IT}}&lt;/ref&gt; Taktiež nastavil nový rekord, ako hráč, ktorý strelil gól proti najviac reprezentačným mužstvám (40),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo, poker con la Lituania e record: è il re del gol nelle qualificazioni europee|url=https://gianlucadimarzio.com/it/ronaldo-record-keane-portogallo-lituania|vydavateľ=gianlucadimarzio.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=it|url archívu=https://web.archive.org/web/20191208094111/https://gianlucadimarzio.com/it/ronaldo-record-keane-portogallo-lituania|dátum archivácie=2019-12-08}}&lt;/ref&gt; a bol to jeho ôsmi reprezentačný hetrik.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo hits four against Lithuania and nears all-time goals record|url=https://edition.cnn.com/2019/09/11/football/cristiano-ronaldo-portugal-lithuania-euro-2020-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-12-08|meno=Matias Grez|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; 14. októbra strelil z penalty 700. kariérny gól za klub a krajinu v 974. seniorskom zápase v kariére, pri prehre 2:1 nad [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajinou]] v kvalifikácii na Euro 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo scores 700th career goal in Portugal's 2-1 loss to Ukraine in Euro 2020 qualifier|url=https://www.bbc.com/sport/football/50049796|dátum=2019-10-15|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 17. novembra strelil prvý výhre nad Luxemburskom 2:0 svoj 99. reprezentačný gól, čím doviedol Portugalsko na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Euro 2020]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo stuck on 99 goals but Portugal through to Euro 2020|url=https://www.chinadailyhk.com/articles/200/66/241/1574043621322.html|vydavateľ=chinadailyhk|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191208094114/https://www.chinadailyhk.com/articles/200/66/241/1574043621322.html|dátum archivácie=2019-12-08}}&lt;/ref&gt; 8. septembra 2020 strelil 100. a 101. gól pri výhre vonku 2:0 nad Švédskom v zápase [[Liga národov UEFA 2020/2021|Ligy národov UEFA 2020/2021]], čím sa stal len druhým hráčom—a prvým Európanom—ktorý prekonal tento míľnik.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sweden vs. Portugal - Football Match Report - September 8, 2020 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=570748|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-09-09|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo passes 100 goals for Portugal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/54074907|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-09-09|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 13. októbra 2020 Portugalská futbalová federácia oznámila, že Ronaldo má pozitívny test na [[COVID-19]], hoci je bez príznakov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo não defronta Suécia|url=https://www.fpf.pt/News/Todas-as-notícias/Notícia/news/27639|vydavateľ=FPF|dátum prístupu=2021-04-01|jazyk=pt-PT}}&lt;/ref&gt; Do 30. októbra bol vyliečený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve: Ronaldo has recovered from COVID {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/161324/juve-ronaldo-has-recovered-covid|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2021-04-01}}&lt;/ref&gt;

== Profil hráča ==

=== Štýl hry ===
Ronaldo, ako všestranný útočník, dokáže hrať na oboch krídlach aj v strede ihriska,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Cristiano Ronaldo is better than Lionel Messi!|url=https://zeenews.india.com/exclusive/why-cristiano-ronaldo-is-better-than-lionel-messi_3863.html|vydavateľ=Zee News|dátum vydania=2012-08-26|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; a aj keď je pravák, dokáže veľmi dobre strieľať aj ľavou nohou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The Question: Why are so many wingers playing on the 'wrong' wings? {{!}} Jonathan Wilson|url=https://www.theguardian.com/sport/blog/2010/mar/24/the-question-inside-out-wingers|periodikum=The Guardian|dátum=2010-03-24|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jonathan|priezvisko=Wilson}}&lt;/ref&gt; Radí sa medzi najrýchlejších futbalistov na svete, či už s alebo bez lopty.&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Calcio: notizie, risultati, pronostici, classifiche e pillole sul Calcio|url=https://www.sportmediaset.mediaset.it/calcio/|vydavateľ=Sportmediaset.it|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=IT}}&lt;/ref&gt; Vo svojej kariére prešiel niekoľkými vývojmi. Počas hrania za Sporting a počas prvej sezóny v Manchesteri United bol typicky nasadzovaní ako tradičný krídelník na pravú stranu ihriska, odkiaľ pravidelne hľadal spoluhráčov centrami do pokutového územia. Na tejto pozícii dokázal využiť svoju rýchlosť a akceleráciu, mrštnosť a technickú zručnosť na to, aby obehol protihráča v súboji 1 na 1. Ronaldo sa stal známym vďaka jeho dribblingu, pri ktorom ukazoval množstvo trikov a fines,&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo - Portogallo - Il Sole 24 ORE|url=https://st.ilsole24ore.com/art/SoleOnLine4/dossier/Sport/2008/europei-2008/campioni/portogallo-ronaldo.shtml?uuid=7b8731d6-2da2-11dd-ba2d-00000e251029&amp;|vydavateľ=st.ilsole24ore.com|dátum prístupu=2019-12-08}}&lt;/ref&gt; ako napríklad prekračovačky a takzvané 'chopy', ktoré sa mu privlastnili.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grantland|url=https://grantland.com/the-triangle/the-evolution-of-cristiano-ronaldo-real-madrid-manchester-united/|dátum vydania=2015-09-22|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-US|meno=Mike L.|priezvisko=Goodman}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Contrôle de Cristiano Ronaldo.jpg|náhľad|Ronaldo spracuvajúci loptu na hrudi počas sezóny [[La Liga 2010/2011|2010/2011]] v zápase proti [[Unión Deportiva Almería|Almérii]]. Na jeho vrchole bol známy svojou výnimočnou rýchlosťou a atletickosťou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo: The Fastest In Football - German Study {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/12/spanish-football/2009/12/11/1680966/real-madrids-cristiano-ronaldo-the-fastest-in-football|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt;]]
Keď Ronaldo dozrel, prešiel významnou fyzickou transformáciou a vyvinul typ svalnatého tela, ktoré mu umožňuje udržať loptu v moci, a silné nohy, vďaka ktorým má výborný výskok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Named Fittest Man Alive By Men’s Health Magazine [Photos]|url=https://www.inquisitr.com/1386948/cristiano-ronaldo-named-fittest-man-alive-by-mens-health-magazine-photos/|vydavateľ=www.inquisitr.com|dátum prístupu=2019-12-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20191208162713/https://www.inquisitr.com/1386948/cristiano-ronaldo-named-fittest-man-alive-by-mens-health-magazine-photos/|dátum archivácie=2019-12-08}}&lt;/ref&gt; Jeho sila a výskok v kombinácii s presnosťou hlavičiek a výškou 185 centimetrov mu umožňujú vyhrávať hlavičkové súboje. Tieto atribúty mu umožňujú byť cieľovým hráčom spoluhráčov a je hrozbou pre súperovu obranu v hlavičkových súbojoch; v toho dôsledku strelil mnoho gólov z hlavičiek.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo vs. Messi: The case for Ronaldo as the world's greatest player - Sportsnet.ca|url=https://www.sportsnet.ca/soccer/ronaldo-vs-messi-case-ronaldo-worlds-greatest-player/|vydavateľ=www.sportsnet.ca|dátum prístupu=2019-12-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marcotti: Portugal perform to reach final|url=https://www.espn.com/soccer/blog/the-match/60/post/2896675/cristiano-ronaldo-stars-as-portugal-accept-fernando-santos-challenge-to-reach-the-euro-2016-final|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-06|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=How did Cristiano Ronaldo score his incredible header against Manchester United?|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/manchester-united/9870500/How-did-Cristiano-Ronaldo-score-his-incredible-header-against-Manchester-United.html|dátum=2013-02-14|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Graphic by Mark|priezvisko=Oliver}}&lt;/ref&gt; Vďaka jeho dobrej výdrží a pracovitosti sa jeho schopnosť strieľania gólov výrazne zvýšila na ľavom krídle, odkiaľ mal možnosť presunúť sa do stredu, aby dokončil akcie. Stále viac zohrával kreatívnu rolu pre svoj tím, keď často behal do hĺbky poľa, aby sa zúčastnil vytvárania hry a vytváral šance pre svojich spoluhráčov.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;

Vo svojich posledných sezónach za United hral ešte viac útočnú a hlavnú rolu, keď pôsobil ako hrotový útočník alebo podhrotový útočník, alebo príležitostne ako ofenzívny záložník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Mechanization of Cristiano Ronaldo: How his style of play has changed {{!}} O-Posts|url=http://o-posts.com/news/champions-league/the-mechanization-of-cristiano-ronaldo-how-his-style-of-play-has-changed/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-03-21|dátum prístupu=2020-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20150321004902/http://o-posts.com/news/champions-league/the-mechanization-of-cristiano-ronaldo-how-his-style-of-play-has-changed/|dátum archivácie=2015-03-21}}&lt;/ref&gt; Stal sa z neho plodný strelec gólov, ktorý bol schopný z vnútra pokutového územia, ale aj z diaľky, vďaka svojej sile v nohách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA.com|url=http://eurofantasy.uefa.com/en/fantasy16/news-hub/2371737|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-06-12|dátum prístupu=2020-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20160612174736/http://eurofantasy.uefa.com/en/fantasy16/news-hub/2371737|dátum archivácie=2016-06-12}}&lt;/ref&gt; Ako presný strelec z penált&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hazard takes over as penalty taker king|url=https://global.espn.com/football/blog/name/68/post/2075094/headline|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2014-10-07|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; sa stal aj špecialistom v priamych kopoch, ktorými bol preslávený vďaka svojimi tvrdými a plávajúcimi strelami na bránu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=From Messi to Ronaldo - the world's best free-kick takers|url=https://www.belfasttelegraph.co.uk/telebest/sport/from-messi-to-ronaldo-the-worlds-best-freekick-takers-28537742.html|periodikum=BelfastTelegraph.co.uk|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; avšak jeho schopnosť sa v tomto ohľade v jeho kariére neskôr zhoršila.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo free-kick goals are rare, show WhoScored.com stats|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/9804389/cristiano-ronaldo-free-kick-goals-are-rare-show-whoscored-com-stats|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid Transfer 2015: The Time to Sell Declining Cristiano Ronaldo Is Now|url=https://www.latinpost.com/articles/93597/20151110/real-madrid-transfer-2015-time-sell-declining-cristiano-ronaldo-now.htm|vydavateľ=Latin Post|dátum vydania=2015-11-10|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Ronaldo je pri zahrávaní voľných kopov známy pomocou techniky plávajúcej strely, ktorú predtým popularizoval [[Juninho Pernambucano]];&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Noughty Boys: No one hit a free-kick quite like Juninho Pernambucano|url=https://www.bbc.co.uk/bbcthree/article/7ff3d21d-6ff3-480b-b22c-3b198bad381f|vydavateľ=BBC Three|dátum vydania=2018-12-11|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-GB|meno=Carl|priezvisko=Anka}}&lt;/ref&gt; pred kopnutím do lopty si tiež osvojil postoj, ktorý spočíva v tom, že stojí s nohami ďaleko od seba.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: Portuguese commentator goes wild over CR7|url=https://edition.cnn.com/2018/06/16/football/cristiano-ronaldo-world-cup-portugual-commentary-intl-spt/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-03|meno=Chris Scott, for|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; Pokiaľ ide o jedinečný štýl zahrávania priameho kopu Cristiana Ronalda, bývalý asistent manažéra Manchestru United [[Mike Phelan]] to okomentoval: „Ľudia si dali loptu na zem, vzdialili sa, rozbehli a udreli. Priniesol dynamickejšiu ukážku. Položí loptu, úroveň koncentrácie je vysoká, vykoná určité množstvo krokov dozadu, takže jeho stojatá noha je na ideálnom mieste, aby zasiahla loptu do sladkého miesta. Je to absolútny showman. Má malú aroganciu. Keď tie kraťasy vytiahne a ukáže stehná, hovorí tým „Všetky oči na mňa“, a to sa aj deje. Rozumie marketingovej stránke. Spôsob, akým sa stojí a vystrelí; svet ho sleduje.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOX Sports Asia|url=https://www.foxsportsasia.com/football/serie-a/967412/former-manchester-united-coach-reveals-cristiano-ronaldo-iconic-free-kick-stance/|dátum vydania=2018-11-04|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20181215225822/https://www.foxsportsasia.com/football/serie-a/967412/former-manchester-united-coach-reveals-cristiano-ronaldo-iconic-free-kick-stance/|dátum archivácie=2018-12-15}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Cristiano Ronaldo (5593704534).jpg|náhľad|Ako sa Ronaldo blížil k svojej tridsiatke, začal menej driblovať]]
V Reale Madrid hral Ronaldo naďalej ofenzívnejšiu rolu, avšak jeho tvorivé a obranné povinnosti sa obmedzili, aj keď nie úplne. Spočiatku bol nasadzovaný ako stredný útočník, hoci neskôr bol presunutý späť na ľavé krídlo, hoci vo voľnej taktickej úlohe; táto pozícia mu umožnila vnikať sa do stredu podľa vôle, aby sa dostal na zakončenie a skóroval, alebo aby vytiahol obrancov jeho pohybom bez lopty a nechal priestor pre spoluhráčov, aby ho využili.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rigg: Ronaldo best used in middle|url=https://global.espn.com/football/club/name/86/blog/post/2055111/headline|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid v Liverpool: The five phases of Cristiano Ronaldo|url=https://www.thetimes.co.uk/article/real-madrid-v-liverpool-the-five-phases-of-cristiano-ronaldo-gxhqs8htq|periodikum=The Times|dátum=2018-05-25|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Gabriele Marcotti, European Football|priezvisko=Correspondent}}&lt;/ref&gt; Protiútokový štýl hry v Madride mu taktiež umožnil stať sa efektívnejším a konzistentnejším hráčom, o čom svedčia jeho gólové rekordy. Aj keď v médiách ho chválil hlavne pre strieľanie gólov, preukázal svoju schopnosť aj ako kreatívneho tvorcu.&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo: The Most Underrated Man in Football?|url=https://bleacherreport.com/articles/978123-real-madrids-cristiano-ronaldo-the-most-underrated-man-in-football|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Yoosof|priezvisko=Farah}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Did Jose Mourinho's Tactics Help Cristiano Ronaldo Flourish at Real Madrid?|url=https://bleacherreport.com/articles/1676581-did-jose-mourinhos-tactics-help-cristiano-ronaldo-flourish-at-real-madrid|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Samuel|priezvisko=Marsden}}&lt;/ref&gt; Od roku 2013 sa jeho štýl účinne prispôsoboval jeho starnutiu, čím viac obmedzoval pohyb s loptou a celkové zapojenie do hry, začal menej driblovať a prihrávať v priemere na zápas a namiesto toho sa sústredil na tvorbu hry na krátku vzdialenosť a strieľanie gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo’s evolution: Could he really play beyond the age of 40?|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/10657507/cristiano-ronaldo8217s-evolution-could-he-really-play-beyond-the-age-of-40|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ESPNFC: Soccer Real Madrid vs. Barcelona: Clasico promises goals aplenty|url=http://m.espn.com/soccer/blogs/blogpost?w=1invg&amp;i=TOP&amp;id=2105117&amp;topslot=1&amp;wjb=|vydavateľ=m.espn.com|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Od roku 2017 Ronaldo opäť prispôsobuje svoj štýl hry tak, aby sa stal viac voľným hráčom, čo je úloha, v ktorej naďalej vyniká a udržuje si plodnú výkonnosť v strieľaní gólov; z tejto pozície si v médiách vyslúžil pochvalu za inteligentný pohyb s loptou, ale aj bez nej, jeho vynikajúce pozičné vnímanie, prepojenosť v hre, klinické zakončovanie a jeho oportunizmus, ako aj schopnosť obísť alebo predvídať svojich protivníkov, nájsť si priestor v šestnástke a skórovať z minima šancí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Cristiano Ronaldo has been Real Madrid's major problem this season... but he can also be their solution|url=https://www.fourfourtwo.com/features/why-cristiano-ronaldo-has-been-real-madrids-major-problem-season-he-can-also-be-their|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-02-13|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo can become great centre-forward, says Gary Neville|url=https://www.skysports.com/football/news/29326/10842815/cristiano-ronaldo-can-become-great-centre-forward-says-gary-neville|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo joins illustrious list of players who reinvented themselves in a new position|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2017/05/10/cristiano-ronaldo-joins-illustrious-list-players-reinvented/|periodikum=The Telegraph|dátum=2017-05-10|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Zeqiri}}&lt;/ref&gt;

Vo svojej prvej sezóne za Juventus naďalej hrával na rôznych útočných pozíciách, v závislosti od toho, s ktorým bol v útoku. Zatiaľ čo vo svojich posledných rokoch pôsobil v Reale Madrid v stále obávanejšej úlohe, v Juventuse pôsobil občas ako voľný hráč, buď ako samostatný útočník, alebo na ľavom krídle, vo formácii 4–2–3–1 alebo 4–3–3, v ktorej často menil pozície s Mariom Mandžukićom. V tejto roly mu bolo umožnené chodiť hlboko do ihriska alebo na pravú stranu a viac sa zapojil do vytvárania hry; okrem toho, že strieľal góly sám, začal vytvárať šance pre spoluhráčov s vyššou frekvenciou, ako mal v posledných sezónach za Real Madrid. Bez lopty bol taktiež schopný vytvoriť priestor pre spoluhráčov svojim pohybom a útočnými nábehmi do šestnástky, alebo dokončiť šance s hlavou alebo nohami tak, že sa bol na konci akcie svojho tímu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo, Mandzukic present tough aerial challenge for Atletico|url=https://www.espn.com/soccer/blog/espn-fc-united/68/post/3779061/juventus-twin-towers-of-ronaldomandzukic-to-provide-a-unique-test-for-atleticos-stingy-defence|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-02-19|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Can Sarri figure out the right way for Juve to play around Ronaldo?|url=https://www.espn.com/soccer/italian-serie-a/story/3958370/ronaldos-free-role-with-juventus-is-a-headache-for-sarri-how-can-he-work-around-his-star|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-10-05|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Príležitostne hral v útočnom tandeme spolu s Mandžukićom vo formácii 4–3–1–2, 4–4–2 alebo 3–5–2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano conundrum: How should Allegri use his star?|url=https://www.espn.com.au/football/blog/marcottis-musings/62/post/3606914/cristiano-ronaldo-conundrum-how-should-max-allegri-use-juventus-star|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dybala gives Allegri a headache {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/128820/dybala-gives-allegri-headache|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Cristiano Ronaldo undergoing another evolution at Juventus?|url=https://www.skysports.com/football/news/12961/11572135/is-cristiano-ronaldo-undergoing-another-evolution-at-juventus|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Podobnú úlohu zohráva aj v jeho druhej sezóne za klub.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;

=== Vnímanie Ronalda ===
Ronaldo je často označovaný ako jedeného z dvoch najlepších hráčov jeho generácie, spolu s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]]. Po získaní prvej Zlatej lopty s rekordne najväčším hlasovaním vo veku 23 rokov a následnom zlepšovaní sa začalo o ňom vravieť, že môže byť jeden z najlepších hráčov v histórii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 50 Greatest Footballers Of All-Time – Pelé, Maradona, Messi And Ronaldo Included In The Best Soccer Players Ever List|url=https://www.ibtimes.com/top-50-greatest-footballers-all-time-pele-maradona-messi-ronaldo-included-best-soccer-1624974|vydavateľ=International Business Times|dátum vydania=2014-07-10|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt; Je uznávaný pre množstvo strelených gólov a je považovaný za rozhodujúceho hráča, ktorý dokáže zmeniť zápas, najmä v dôležitých a vyostrených situáciách.

Ronaldo je známy svojou pracovnou morálkou, skvelou kondíciou tela a odhodlaním zlepšovať sa na ihrisku a byť považovaný za prirodzeného vodcu.&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20130308105353/http://uk.eurosport.yahoo.com/blogs/pitchside-europe/ronaldo-became-world-best-inside-story-094104722.html&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: Is Euro 2016 triumph his greatest achievement?|url=https://edition.cnn.com/2016/07/11/football/cristiano-ronaldo-euro-2016/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-04|meno=James Masters|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; Adam Bate zo [[Sky Sports]], ktorý napísal svoju „mimoriadnu oddanosť k fyzickej príprave“, dodáva: „Odhodlanie je obrovskou súčasťou toho, aby sme zostali na vrchole a Ronaldovo zameranie na tento aspekt je v hre jedinečný.“ Jeho snaha a odhodlanie uspieť sú poháňané túžbou, o ktorej sa bude hovoriť ako o [[Pelé]]m a [[Diego Maradona|Diegom Maradonom]], keď ukončí kariéru.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo says he has no idea how much money he has|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/cristiano-ronaldo-says-no-idea-3620117|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2014-05-29|dátum prístupu=2020-01-04|meno=Paul|priezvisko=Gorst}}&lt;/ref&gt; Občas však bol kritizovaný za to, že simuloval. Okrem toho bol občas na začiatku svojej kariéry kritizovaný manažérom Alexom Fergusonom, spoluhráčmi a médiami za to, že bol sebecký alebo príliš okázalý hráč.&lt;ref name=&quot;mirror.co.uk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rio Ferdinand claims Cristiano Ronaldo was once blasted by Sir Alex Ferguson for playing selfishly|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/rio-ferdinand-claims-cristiano-ronaldo-4267114|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2014-09-16|dátum prístupu=2020-01-04|meno=Jim|priezvisko=Daly}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;mirror.co.uk&quot;/&gt;

Počas svojej kariéry bol Ronaldo taktiež označovaný ako „arogantný obraz“ na ihrisku,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football Paradise|url=https://www.footballparadise.com/blood-sweat-foundation-legacy-cristiano-ronaldo/|dátum vydania=2018-06-08|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; načo Ronaldo uviedol, že sa stal „obeťou“, pretože média ho tak vykreslili. Často ho vidieť ako stoná, gestikuluje a mračí sa, keď sa snaží inšpirovať tím k víťazstvu, avšak Ronaldo trvá na tom, aby sa jeho motivačná povaha nemýlila s aroganciou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo admits perceived arrogance has cost him|url=https://edition.cnn.com/2012/11/08/sport/football/cristiano-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-04|meno=From Pedro Pinto|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; Jeho manažéri, spoluhráči a rôzni novinári povedali, že táto reputácia mu spôsobila nespravodlivý imidž.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mourinho: Ronaldo deserved Ballon d'Or|url=http://www.espnfc.com/story/1381618/jose-mourinho-claims-cristiano-ronaldo-deserved-to-win-ballon-dor|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pepe: &quot;Cristiano is a symbol&quot; - MARCA.com|url=https://www.marca.com/2013/09/10/en/football/real_madrid/1378834274.html|vydavateľ=www.marca.com|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ballon d'Or: Cristiano Ronaldo's improved image helped win, says Guillem Balague|url=https://www.skysports.com/football/news/12087/9115007/ballon-dor-cristiano-ronaldos-improved-image-helped-win-says-guillem-balague|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V roku 2014 povedal pre ''[[France Football]]'', že urobil „chybu“, keď v roku 2011 povedal: „Ľudia na mňa žiarlia, pretože som bohatý, pekný a skvelý hráč“. Dodal, že od tej doby dozrel a fanúšikovia by ho mali lepšie porozumieť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo regrets 'jealousy' remark|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/276161.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2020-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20141218030459/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/276161.html|dátum archivácie=2014-12-18}}&lt;/ref&gt;

=== Gólové oslavy ===
Ronaldo počas svojej kariéry použil niekoľko [[Gólové oslavy|gólových osláv]] po strelení gólu, vrátane jednej konkrétnej oslavy, ktorá získala širokú mienku v médiách, keď v drepe hľadel priamo do kamery na kraji ihriska s rukou na brade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How to do the 12 new FIFA 18 celebrations – plus more of our favourites|url=https://www.fourfourtwo.com/features/how-do-12-new-fifa-18-celebrations-plus-more-our-favourites|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2017-10-06|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronology of Cristiano Ronaldo Told Through His Goal Celebrations|url=https://bleacherreport.com/articles/2706975-chronology-of-cristiano-ronaldo-told-through-his-goal-celebrations|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Karl|priezvisko=Matchett}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Everyone mocks Cristiano Ronaldo's new goal celebration, including his own son|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/everyone-mocks-cristiano-ronaldos-new-goal-celebration-including-his-own-son-112016|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2016-11-20|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-US|meno=2016 at 1:06p|priezvisko=ET}}&lt;/ref&gt; Avšak, po strelení gólu zvyčajne slávy gól tým, že vyskočí do vzduchu, urobí v ňom otočku a pristane s nohami oddialenými od seba, a zvyčajne zakričí „Sí“ (španielsky znamená „áno“);&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What does Cristiano Ronaldo's goal celebration mean?|url=https://www.joe.co.uk/sport/cristiano-ronaldo-celebration-166745|vydavateľ=JOE.co.uk|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; táto oslava sa v médiach nazýva kvôli tomuto „Sii!“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Little fan nails Ronaldo goal celebration|url=https://www.espn.com/soccer/blog/the-toe-poke/65/post/3214519/little-fan-absolutely-nails-cristiano-ronaldo-goal-celebration|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-27|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Cristiano Ronaldo and Lionel Messi - Portugal vs Argentina, 9th February 2011 (2).jpg|náhľad|Ronaldo s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] pred medzinárodným priateľským zápasom medzi [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalskom]] a [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínou]] v roku 2011]]

=== Porovnávanie s Lionelom Messim ===
Obaja hráči strelili gól v minimálne dvoch finálových zápasoch [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] pravidelne prekonávajú 50-gólovú hranicu v jednej sezóne. Športoví žurnalisti a odborníci pravidelne preberajú ich individuálne úspechy v snahe argumentovať, že jeden alebo druhý je najlepší futbalista v modernom futbale.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo's personal duel with Lionel Messi is affecting his performances for Portugal|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/10923614/World-Cup-2014-Cristiano-Ronaldos-personal-duel-with-Lionel-Messi-is-affecting-his-performances-for-Portugal.html|dátum=2014-06-24|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Chris|priezvisko=Mendes}}&lt;/ref&gt;  Sú porovnávaní so športovými rivalmi ako napríklad rivalita [[Muhammad Ali|Muhammada Aliho]]-[[Joe Frazier|Joea Fraziera]] v boxe, [[Björn Borg]]a-[[John McEnroe|Johna McEnroeho]] v tenise, a rivalita [[Ayrton Senna|Ayrtona Sennu]] – [[Alain Prost|Alaina Prosta]] z pretekov Formuly 1.&lt;ref&gt;http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/5842703/el-clasico-all-ronaldo-vs-messi&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi v Ronaldo {{!}} Sky Sports|url=http://www.skysports.com/news/21227/7235124/messi-v-ronaldo|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-10-06|dátum prístupu=2020-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20141006105413/http://www.skysports.com/news/21227/7235124/messi-v-ronaldo|dátum archivácie=2014-10-06}}&lt;/ref&gt;

Niektorí komentátori sa rozhodujú analyzovať odlišné postavy a štýly hry obidvoch, zatiaľ čo časť debaty sa točí okolo kontrastných osobností týchto dvoch hráčov: Ronaldo je niekedy zobrazovaný ako arogantná a divadelná postavička, zatiaľ čo Messi je zobrazovaný ako plachý, skromný charakter.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo versus Lionel Messi pits showman against shy man, writes Paul Hayward|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2009/may/26/cristiano-ronaldo-lionel-messi-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2009-05-26|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Hayward}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: he's got a god-given talent – and he knows it {{!}} the Observer profile|url=https://www.theguardian.com/theobserver/2013/nov/24/cristiano-ronaldo-real-madrid-portugal-football|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-24|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Lewis}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Last Word: Crunch time for Lionel Messi and Cristiano Ronaldo|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/news-and-comment/the-last-word-crunch-time-for-lionel-messi-and-cristiano-ronaldo-9537924.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2014-06-15|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo: The world’s best?|url=https://www.skysports.com/football/news/15241/9350562/ronaldo-the-world8217s-best|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V rozhovore v roku 2012 komentoval túto rivalitu a povedal: „Myslím si, že sa niekedy v súťaži navzájom tlačíme, to je to, kvôli čomu je táto súťaž taká veľká“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I'm better than Messi|url=https://edition.cnn.com/2012/05/17/sport/football/football-champions-league-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-04|meno=By Pedro Pinto and James Montague|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; zatiaľ čo Ronaldov tréner počas pôsobenia v [[Manchester United FC|Manchestri United]], [[Alex Ferguson]], zastával názor, že „nemyslím si, že je medzi nimi nejaká rivalita. Myslím si, že majú svoju vlastnú hrdosť na to, že chcú byť najlepší.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fergie: Ronaldo and Messi are equals|url=http://www.espnfc.com/story/1271003/alex-ferguson-cristiano-ronaldo-and-lionel-messi-both-the-best|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2020-01-04}}&lt;/ref&gt; Sám Messi poprel akúkoľvek rivalitu a uviedol, že to sú „iba médiá, tlač, chcú, aby sme boli na špici, ale nikdy som s Cristianom nesúperil“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona's Lionel Messi blames media for inventing rivalry with Real Madrid's Cristiano Ronaldo|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/9478241/Barcelonas-Lionel-Messi-blames-media-for-inventing-rivalry-with-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo.html|dátum=2012-08-15|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}&lt;/ref&gt; Ronaldo v reakcii na tvrdenia, že on a Messi si v osobnom živote nerozumejú, poznamenal: „Nemáme vzťah mimo sveta futbalu, rovnako ako s mnohými inými hráčmi“, predtým, ako dodal, že v najbližších rokoch dúfa, že sa na tom môžu spolu zasmiať a uviedol; „Musíme sa na toto súperenie pozrieť s pozitívnym duchom, pretože je to dobrá vec.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;Messi and I are colleagues, work friends&quot; - MARCA.com (English version)|url=https://www.marca.com/2014/08/28/en/football/real_madrid/1409211779.html|vydavateľ=MARCA|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Unidad Editorial|priezvisko=Internet}}&lt;/ref&gt; Najväčšie hviezdy Barcelony, respektíve Realu Madrid sa stretávali na jednom ihrisku minimálne dvakrát v sezóne v najväčšom klubovom zápase na svete, v ''[[El Clásico|El Clásicu]]'', ktorý patrí medzi najsledovanejšie každoročné športové podujatie na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Reaches $50 Million-A-Year Deal With Barcelona|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2014/05/16/lionel-messi-agrees-to-new-50-million-a-year-deal-with-barcelona/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}&lt;/ref&gt;

V diskusii v Oxfordskej únii v októbri 2013, keď sa pýtali vtedajšieho prezidenta FIFA Seppa Blattera či preferuje viac Messiho alebo Ronalda, najprv vzdal hold pracovnej etike Argentínčanovi, a potom o Ronaldovi tvrdil, že „jeden z nich má viac nákladov na kaderníka ako ten druhý. Real Madrid požadoval – a okamžite dostal – úplné ospravedlnenie, a Portugalec na to reagoval svojou vlastnou gólovou oslavou po premenení penalty proti Seville, po tom, čo ho Blatter opísal ako „veliteľa“ na ihrisku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Sepp Blatter's apology to Real Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/24730976|dátum=2013-10-29|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V auguste 2019 boli Ronaldo a Messi v rozhovore, zatiaľ čo sedeli vedľa seba pred vyhlásením futbalistu roka UEFA, pričom Ronaldo uviedol: „Samozrejme, máme dobrý vzťah. Ešte sme spolu nemali večeru, ale dúfam, že v budúcnosti bude. Tlačil som ho vpred a on mňa tiež. Takže je dobré byť súčasťou histórie futbalu.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo, Lionel Messi &amp; Eric Cantona light up Uefa awards|url=https://www.bbc.com/sport/football/49516474|dátum=2019-08-30|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

== Mimo futbalu ==
Ako jeho reputácia počas pôsobenia v Manchestri United rástla, podpísal mnoho sponzorských zmlúv na spotrebné výrobky vrátane športového oblečenia, kopačiek (od novembra 2012 nosí Ronaldo edíciu CR7 [[Nike Mercurial Vapor]]),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nike's CR7 collection reflects attitude and irreverence of a global icon|url=https://news.nike.com/news/new-cristiano-ronaldo-signature-collection-from-nike-reflects-attitude-irreverence-of-a-global-icon|vydavateľ=Nike News|dátum prístupu=2020-01-05}}&lt;/ref&gt; nealkoholických nápojov, odevy, mazivá pre automobily, finančné služby, elektroniky a počítačové videohry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Expands His Brand With Launch Of New Fragrance|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2015/09/16/cristano-ronaldo-expands-his-brand-with-launch-of-legacy-frangrance/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=From £175 to £80m in 14 years – but can Cristiano Ronaldo earn it like Beckham?|url=https://www.theguardian.com/football/2009/jun/11/cristiano-ronaldo-transfer-real-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2009-06-11|dátum prístupu=2020-01-05|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Robert|priezvisko=Booth}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Cristiano Ronaldo The World's Most Marketable Athlete?|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2012/07/11/is-cristiano-ronaldo-the-worlds-most-marketable-athlete/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Cristiano Ronaldo's $1 Billion Nike Deal May Be A Bargain For Sportswear Giant|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2016/12/02/cristiano-ronaldos-1-billion-nike-deal-is-a-bargain-for-sportswear-giant/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}&lt;/ref&gt; Ronaldo sa ocitol na obale videohry ''[[FIFA 18]]'' a ''[[FIFA 19]]''  a bol silne zapojený do propagácie hry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EA unveil new FIFA 18 trailer and official cover art {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/ea-unveil-new-fifa-18-trailer-and-official-cover-art/uwbx8pwyazdw1fq8jsk08ojpd|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-01-05}}&lt;/ref&gt; Jeho gólová oslava „Sii!“ je súčasťou série [[FIFA (séria videohier)|''FIFA'']] a je v nej zakomponovaný vlastný hlas Ronalda. Bol taktiež tvárou ''[[Pro Evolution Soccer]]'', keď sa na obale objavil v ročníkoch [[Pro Evolution Soccer 2008|2008]], [[Pro Evolution Soccer 2012|2012]] a [[Pro Evolution Soccer 2013|2013]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fifa 18 release date confirmed with Ronaldo unveiled as cover star|url=http://www.standard.co.uk/sport/football/fifa-18-release-date-confirmed-with-cristiano-ronaldo-as-cover-star-a3557866.html|vydavateľ=Evening Standard|dátum vydania=2017-06-06|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' ho dvakrát zaradil na prvé miesto v rebríčku najlepšie platených futbalistov sveta; jeho kombinovaný príjem z platov, prémií a doložiek bol 73 miliónov dolárov v rokoch 2013 až 2014 a 79 miliónov dolárov v rokoch 2014 až 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World's Highest-Paid Soccer Players|url=https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2014/05/07/the-worlds-highest-paid-soccer-players-3/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Christina|priezvisko=Settimi}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=#1 Cristiano Ronaldo, Real Madrid / Portugal|url=https://www.forbes.com/pictures/mlh45eldf/1-cristiano-ronaldo-real/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Skončil len za boxeristom [[Floyd Mayweather Jr.|Floydom Mayweatherom Jr.]] v rebríčku najlepšie platených športovcov na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.forbes.com/consent/?toURL=https://www.forbes.com/athletes/|vydavateľ=www.forbes.com|dátum prístupu=2020-01-05}}&lt;/ref&gt; V roku 2016 sa stal podľa ''Forbes'' prvým futbalistom, ktorý zarobil najviac peňazí spomedzi všetkých športovcov, s celkovým príjmom zo svojho platu a doložiek v rokoch 2015 až 2016 vo výške 88 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo first footballer to top Forbes rich list of highest-earning athletes|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/10307782/cristiano-ronaldo-first-footballer-to-top-forbes-rich-list-of-highest-earning-athletes|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V rokoch 2016 až 2017 sa umiestnil na prvom mieste rebríčka so ziskom 93 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Produced Nearly $1 Billion In Value For Sponsors On Social Media|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2017/06/15/cristiano-ronaldo-produces-nearly-1-billion-in-value-for-sponsors-on-social-media-this-year/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}&lt;/ref&gt; Ronaldo je jedným z najpredávanejších svetových športovcov: ''[[SportsPro]]'' ho v roku 2012 zaradil ako piateho najpredávanejšieho športovca,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MS Dhoni, Mary Kom world's 16th, 38th most marketable athletes - Times of India|url=https://timesofindia.indiatimes.com/sports/off-the-field/MS-Dhoni-Mary-Kom-worlds-16th-38th-most-marketable-athletes/articleshow/14415674.cms|vydavateľ=The Times of India|dátum prístupu=2020-01-06}}&lt;/ref&gt; a v roku 2013 ako ôsmeho, pričom v oboch rokoch vyhral brazílsky futbalista [[Neymar]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=50 Most Marketable 2013 - Cristiano Ronaldo|url=http://www.sportspromedia.com/most-marketable/cristiano_ronaldo|vydavateľ=www.sportspromedia.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200303193802/https://www.sportspromedia.com/most-marketable/cristiano_ronaldo|dátum archivácie=2020-03-03}}&lt;/ref&gt; V máji 2014 označila spoločnosť Repucom pre výskum športového trhu Ronalda za najpredávanejšieho a najuznávanejšieho futbalistu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum prístupu=2020-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206135947/http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum archivácie=2020-02-06 }}&lt;/ref&gt; V roku 2014 bol taktiež zvolený v [[Time 100]] do ''[[Time (týždenník)|Time]]'', čo je každoročný zoznam najvplyvnejších ľudí na svete. [[ESPN]] ho zvolil za najznámejšieho športovca v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who's the most famous athlete in the world?|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/id/15685581/espn-world-fame-100|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-01-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Check out ESPN's 2017 ranking of the top 100 most famous athletes on the planet|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/page/worldfame100/espn-world-fame-100-top-ranking-athletes|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-01-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ESPN ranks the 100 most famous athletes|url=http://www.usatoday.com/story/sports/ftw/2018/05/22/5-surprises-from-espns-ranking-of-the-100-most-famous-athletes/111166614/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en-US|meno=Nick|priezvisko=Schwartz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2019 World Fame 100: Who are the biggest names in sports?|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/id/26113613/espn-world-fame-100-2019|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-01-06}}&lt;/ref&gt;

Ronaldo si vybudoval veľkú fanúšikovskú základňu na sociálnych médiach; ako najpopulárnejší športovec na sociálnych sieťach má k februáru 2026 na [[Facebook]]u, [[Twitter]]i a [[Instagram]]e celkovo vyše 1 miliardu sledujúcich. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cristiano Ronaldo Reaches 1 Billion Followers Across Social Media Platforms - TECHi | url = https://www.techi.com/cristiano-ronaldo-reaches-1-billion-followers/ | vydavateľ = www.techi.com | dátum vydania = 2025-11-07 | dátum prístupu = 2026-02-26 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt; K februáru 2026 má na Facebooku najväčšiu fanúšikovskú základňu so 172 miliónmi sledujúcimi,&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://www.facebook.com/Cristiano/|vydavateľ=sk-sk.facebook.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; a taktiež aj na Instagrame so 671 miliónmi sledujúcimi.&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo (@cristiano) • Fotky a videá na Instagrame|url=https://www.instagram.com/cristiano|vydavateľ=www.instagram.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
 
Vo februári 2026 kúpil Ronaldo 25-percentný podiel v španielskom druholigovom futbalovom klube [[Unión Deportiva Almería|UD Almería]], &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalové Správy - Novinky, výsledky a prestupy | url = https://futbalovespravy.sk/cristiano-ronaldo-kupil-25-percentny-podiel-v-almerii | vydavateľ = FutbaloveSpravy.sk | dátum prístupu = 2026-02-26 | jazyk = sk | priezvisko = Futbalovespravy.sk}}&lt;/ref&gt; ktorý spoluvlastní so saudským fondom Saudi Media Corporation. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cristiano Ronaldo buys stake in Saudi-owned Spanish club as he eyes impact ‘beyond the pitch’ | url = https://sports.yahoo.com/articles/cristiano-ronaldo-buys-stake-saudi-100121362.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2026-02-26 | dátum prístupu = 2026-02-26 | jazyk = en-US | meno = Ap Correspondent·2 min | priezvisko = read | url archívu = https://web.archive.org/web/20260228103842/https://sports.yahoo.com/articles/cristiano-ronaldo-buys-stake-saudi-100121362.html | dátum archivácie = 2026-02-28 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cristiano Ronaldo buys 25 per cent stake in Spanish club Almeria | url = https://www.northwaleschronicle.co.uk/sport/national/25889293.cristiano-ronaldo-buys-25-per-cent-stake-spanish-club-almeria/ | vydavateľ = North Wales Chronicle | dátum vydania = 2026-02-26 | dátum prístupu = 2026-02-26 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Okrem toho Ronaldo spoluvlastní sieť hotelov Pestana CR7 Hotels, sieť posilňovní v Španielsku a Portugalsku pod značkou Crunch Fitness &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CR7 Fitness by Crunch | url = http://www.cr7fitnesscrunch.com/ | vydavateľ = www.cr7fitnesscrunch.com | dátum prístupu = 2026-02-26 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a takisto má 50-percentný podiel v klinike na transplantáciu vlasov Insparya Hair Clinic. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why Insparya | url = https://insparya.com/en/why-insparya/ | dátum prístupu = 2026-02-26 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

== Kariérne štatistiky ==

=== Klubové ===
''K zápasu hranom 23. mája 2023''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Klub
! rowspan=&quot;2&quot; |Sezóna
! colspan=&quot;3&quot; |Liga
! colspan=&quot;2&quot; |Pohár&lt;sup&gt;A&lt;/sup&gt;
! colspan=&quot;2&quot; |Ligový pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Európa&lt;sup&gt;B&lt;/sup&gt;
! colspan=&quot;2&quot; |Ostatné&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
|-
!Divízia
!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly
|-
|[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP B]]
|2002/2003
|[[Segunda Divisão Portuguesa]]
|2
|0
| colspan=&quot;2&quot; |–
| colspan=&quot;2&quot; |–
| colspan=&quot;2&quot; |–
| colspan=&quot;2&quot; |–
|2
|0
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]
|2002/2003
|[[Primeira Liga]]
|25||3||3||2|| colspan=&quot;2&quot; |–||3&lt;sup&gt;D&lt;/sup&gt;||0||0||0||31||5
|-
! colspan=&quot;2&quot; | Celkovo
!25!!3!!3!!2!! colspan=&quot;2&quot; |–!!3!!0!!0!!0!!31!!5
|-
| rowspan=&quot;7&quot; |[[Manchester United F.C.|Manchester United]]
|2003/2004
| rowspan=&quot;6&quot; |[[FA Premier League|Premier League]]
|29||4||5||2||1||0||5||2||0||0||40||6
|-
|2004/2005
|33||5||7||4||2||0||8||0||0||0||50||9
|-
|2005/2006
|33||9||1||1||4||2||8||1&lt;sup&gt;E&lt;/sup&gt;|| colspan=&quot;2&quot; |–||47||12
|-
|2006/2007
|34||17||7||3||1||0||11||3|| colspan=&quot;2&quot; |–||53||23
|-
|2007/2008
|34||31||3||3||0||0||13||9||1&lt;sup&gt;F&lt;/sup&gt;||0||49||42
|-
|2008/2009
|33||18||2||1||4||2||12||4||2&lt;sup&gt;G&lt;/sup&gt;||1||53||26
|-
! colspan=&quot;2&quot; | Celkovo
!196!!84!!26!!14!!12!!4!!55!!16!!3!!1!!292!!118
|-
| rowspan=&quot;10&quot; |[[Real Madrid CF|Real Madrid]]
|2009/2010
| rowspan=&quot;9&quot; |[[La Liga]]
|29||26||0||0|| colspan=&quot;2&quot; |–||6||7|| colspan=&quot;2&quot; |–||35||33
|-
|2010/2011
|34||40&lt;sup&gt;H&lt;/sup&gt;||8||7|| colspan=&quot;2&quot; |–||12||6|| colspan=&quot;2&quot; |–||54||53
|-
|2011/2012
|38||46||5||3|| colspan=&quot;2&quot; |–||10||10||2&lt;sup&gt;I&lt;/sup&gt;||1||55||60
|-
|2012/2013
|34||34||7||7|| colspan=&quot;2&quot; |–||12||12||2&lt;sup&gt;I&lt;/sup&gt;||2||55||55
|-
|2013/2014
|30
|31
|6
|4
| colspan=&quot;2&quot; |–
|11
|17
| colspan=&quot;2&quot; |–
|47
|51
|-
|2014/2015
|35
|48
|2
|1
| colspan=&quot;2&quot; |–
|12
|10
|5&lt;sup&gt;J&lt;/sup&gt;
|2
|54
|61
|-
|2015/2016
|36
|35
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |–
|12
|16
| colspan=&quot;2&quot; |–
|48
|51
|-
|2016/2017
|29
|25
|2
|1
| colspan=&quot;2&quot; |–
|13
|12
|2&lt;sup&gt;G&lt;/sup&gt;
|4
|46
|42
|-
|2017/2018
|27
|26
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |–
|13
|15
|4&lt;sup&gt;K&lt;/sup&gt;
|3
|44
|44
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!292!!311!!30!!22!! colspan=&quot;2&quot; |–!!101!!105!!15!!12!!438!!450
|-
| rowspan=&quot;5&quot; |[[Juventus FC|Juventus]]
|2018/2019
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Serie A]]
|31
|21
|2
|0
| colspan=&quot;2&quot; |–
|9
|6
|1&lt;sup&gt;L&lt;/sup&gt;
|1
|43
|28
|-
|2019/2020
|33
|31
|4
|2
| colspan=&quot;2&quot; |–
|8
|4
|1&lt;sup&gt;L&lt;/sup&gt;
|0
 
|46
|37
|-
|2020/2021
|33
|29
|4
|2
| colspan=&quot;2&quot; |–
|6
|4
|1&lt;sup&gt;L&lt;/sup&gt;
|1
|44
|36
|-
|2021/2022
|1
|0
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |–
|0
|0
|0
|0
|1
|0
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!98
!81
!10
!4
! colspan=&quot;2&quot; |–
!23
!14
!3
!2
!134
!101
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |Manchester United
|2021/2022
| rowspan=&quot;2&quot; |Premier League
|30
|18
|1
|0
|0
|0
|7
|6
| colspan=&quot;2&quot; |–
|38
|24
|-
|2022/2023
|10
|1
|0
|0
|0
|0
|6&lt;sup&gt;M&lt;/sup&gt;
|2
| colspan=&quot;2&quot; |–
|16
|3
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!40
!19
!1
!0
!0
!0
!13
!8
! colspan=&quot;2&quot; |–
!54
!27
|-
|[[Al-Nassr FC|Al-Nassr]]
|2022/2023
|[[Saudi Professional League|Saudi Pro League]]
|16
|14
|2
|0
| colspan=&quot;2&quot; |–
| colspan=&quot;2&quot; |–
|1&lt;sup&gt;K&lt;/sup&gt;
|0
|19
|14
|-
! colspan=&quot;3&quot; | Celkovo v kariére
!669
!512!!72!!41!!12!!4!!195!!143!!22!!15!!970!!715
|}
&lt;small&gt;A – Zahrňuje [[Taça de Portugal]], [[Pohár FA|FA Cup]], [[Copa del Rey]] a [[Coppa Italia]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;B – Všetky zápasy v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], pokiaľ nie je uvedené inak&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;C – Zahrňuje [[FA Community Shield]], [[Supercoppa Italiana]], [[Supertaça Cândido de Oliveira]], [[Superpohár UEFA]] a [[Majstrovstvá klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;D – Jeden zápas v [[Liga majstrov UEFA 2002/2003|Lige majstrov UEFA]], dva zápasy v [[Pohár UEFA 2002/2003|Pohári UEFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;E – Gól strelený v treťom kvalifikačnom kole proti [[Debreceni VSC|Debrecenu VSC]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;F – Zápas v [[FA Community Shield]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;G – Všetky zápasy na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;H – Nezahŕňa jeden gól strelený 18. septembra 2010 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]. ''[[Marca (noviny)|Marca]]'', ktorá udeľuje cenu [[trofej Pichichi]], ho priraďuje Ronaldovi, zatiaľ čo La Liga a UEFA ho pripisujú [[Pepe]]mu&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CR7 y Pepe cooperan por el bien com�n - MARCA.com|url=https://www.marca.com/2010/09/18/futbol/1adivision/1284847182.html|vydavateľ=www.marca.com|dátum prístupu=2020-08-08}}&lt;/ref&gt;

&lt;small&gt;I – Všetky zápasy v [[Supercopa de España]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;J – Jeden zápas a dva góly v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy v [[Supercopa de España]], dva zápasy na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;K – Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], jeden zápas a jeden gól v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;L – Zápas v [[Supercoppa Italiana]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;M – Všetky zápasy v [[Európska liga UEFA|Európskej lige UEFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;N – Zápas v Saudskom Superpohári&lt;/small&gt;

=== Reprezentačné ===
''K zápasu hranom 26. marca 2023''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | Tím!! rowspan=&quot;2&quot; |Rok!! colspan=&quot;2&quot; |Súťažné!! colspan=&quot;2&quot; |Priateľské
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
|-
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
|-
| rowspan=&quot;21&quot; |'''[[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]'''
|2003||0
|0||2
|0
|2
|0
|-
|2004||11
|7||5
|0
|16
|7
|-
|2005||7
|2||4
|0
|11
|2
|-
|2006||10
|4||4
|2
|14
|6
|-
|2007||9
|5||1
|0
|10
|5
|-
|2008||5
|1||3
|0
|8
|1
|-
|2009||5
|0||2
|1
|7
|1
|-
|2010||6
|3||5
|0
|11
|3
|-
|2011||6
|5||2
|2
|8
|7
|-
|2012||9
|4||4
|1
|13
|5
|-
|2013||6
|7||3
|3
|9
|10
|-
|2014
|5
|3
|4
|2
|9
|5
|-
|2015
|4
|3
|1
|0
|5
|3
|-
|2016
|10
|10
|3
|3
|13
|13
|-
|2017
|10
|10
|1
|1
|11
|11
|-
|2018
|4
|4
|3
|2
|7
|6
|-
|2019
|10
|14
|0
|0
|10
|14
|-
|2020
|4
|2
|2
|1
|6
|3
|-
|2021
|11
|11
|3
|2
|14
|13
|-
|2022
|12
|3
|0
|0
|12
|3
|-
|2023
|2
|4
|0
|0
|2
|4
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo!!146
!102!!52
!20
!198
!122
|}

== Trofeje a úspechy ==

=== Klub ===

==== Sporting CP ====

* '''[[Supertaça Cândido de Oliveira]] (1):''' 2002

==== Manchester United ====

* [[FA Premier League|'''Premier League''']] '''(3):''' [[FA Premier League 2006/07|2006/2007]], [[FA Premier League 2007/08|2007/2008]], [[FA Premier League 2008/2009|2008/2009]]
* [[Pohár FA|'''FA Cup''']] '''(1):''' 2003/2004
* '''[[EFL Cup]]''' '''(2):''' 2005/2006, 2008/2009
* '''[[FA Community Shield]] (1):''' 2007
* '''[[Liga majstrov UEFA]] (1):''' [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/2008]]
* '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]] (1):''' [[Majstrovstvá klubov FIFA 2008|2008]]

==== Real Madrid ====

* '''[[La Liga]]''' '''(2):''' [[La Liga 2011/2012|2011/2012]], [[La Liga 2016/2017|2016/2017]]
* '''[[Copa del Rey]] (2):''' [[Copa del Rey 2010/2011|2010/2011]], [[Copa del Rey 2013/2014|2013/2014]]
* '''[[Supercopa de España]] (2):''' 2012, 2017
* '''[[Liga majstrov UEFA]] (4):''' [[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/2014]], [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|2015/2016]], [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|2016/2017]], [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|2017/2018]]
* '''[[Superpohár UEFA|Európsky Superpohár]] (2):''' 2014, 2017
* '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]] (3):''' 2014, 2016, 2017

==== Juventus ====

* '''[[Serie A]] (2):''' 2018/2019, 2019/2020
* '''[[Supercoppa Italiana]] (2):''' 2018,2021

=== Reprezentačné ===

==== Portugalsko ====

* '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] (1):''' [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]
*'''[[Liga národov UEFA]] (1):''' [[Liga národov UEFA 2018/2019|2019]]

=== Individuálne ===

==== Ocenenia ====

* '''[[Zlatá lopta FIFA]]/[[Zlatá lopta]] (5):''' 2008, 2013, 2014, 2016, 2017
* '''[[Futbalista roka FIFA]] (1):''' 2008
* '''[[FIFPro|Futbalista rok FIFPro]] (1):''' 2008
* '''[[FIFA The Best]] (2):''' 2016, 2017
* '''[[Futbalista roka UEFA]] (3):''' 2014, 2016, 2017
* '''Klubový futbalista roka UEFA (1):''' 2007/2008
* '''Klubový útočník roka UEFA (1):''' 2007/2008
* '''FIFPro špeciálny mladý hráč roka (2):''' 2003/2004, 2004/2005
* '''PFA Portugalský hráč roka (4):''' 2016, 2017, 2018, 2019
* '''[[Zlatá kopačka|Európska Zlatá kopačka]] (4):''' 2007/2008, 2010/2011, 2013/2014, 2014/2015
*'''[[Cena Ferenca Puskása]] (1):''' 2009
*'''FIFA FIFPro svetová 11 (14):''' 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020
*'''UEFA Tím roku (14):''' 2004, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2020
*'''Liga majstrov UEFA – Tím sezóny (6):''' 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019
*'''Majstrovstvá Európy – Tím turnaja (3):''' 2004, 2012, 2016
*'''Strieborná kopačka z Majstrovstiev Európy (1):''' 2016
*'''UEFA Ultimátny Tím roku''' (publikovaný 2017)
*'''Liga národov UEFA – Tím turnaja (1):''' 2019
*'''Dream Team Majstrovstiev sveta (1):''' 2018
*'''Majstrovstvá klub FIFA – Zlatá lopta (1):''' 2016
*'''Majstrovstvá klub FIFA – Strieborná lopta (3):''' 2008, 2014, 2017
*'''PFA mladý hráč roku (1):''' 2006/2007
*'''PFA hráč roku (2):''' 2006/2007, 2007/2008
*'''Premier League – hráč sezóny (2):''' 2006/2007, 2007/2008
*'''FWA hráč roku (2):''' 2006/2007, 2007/2008
*'''PFA Premier League – tím roku (4):''' 2005/2006, 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009
*'''Premier League – zlatá kopačka (1):''' 2007/2008
*'''La Liga – najlepší hráč (1):''' 2013/2014
*'''La Liga – najlepší útočník (1):''' 2013/2014
*'''La Liga – najcennejší hráč (1):''' 2012/2013
*'''La Liga – tím sezóny (3):''' 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016
*'''Trofej Pichichi (3):''' 2010/2011, 2013/2014, 2014/2015
*'''UEFA La Ligový tím sezóny (2):''' 2015/2016, 2016/2017
*'''BBC Osobnosť roka pre zahraničné športy (1):''' 2014
*'''Serie A – najcennejší hráč (1):''' 2018/2019
*'''Serie A – futbalista roku (1):''' 2019
*'''Serie A – tím roku (1):''' 2018/2019
*'''Zlatá noha (1):''' 2020
*'''Zlatá lopta – Dream Team (1):''' 2020
*'''Globe Soccer Awards – hráč storočia (1):''' 2020

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie|3}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Cristiano Ronaldo|}}

{{Zlatá lopta}}
{{Najlepší futbalista FIFA}}
{{Zlatá kopačka}}
{{Golden Foot}}
{{Puskas Award}}
{{Najlepší strelci Premier League}}
{{Portugalské národné mužstvo na MS 2006}}
{{Portugalské národné mužstvo na ME 2008}}
{{Portugalské národné mužstvo na ME 2012}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Ronaldo, Cristiano}}
[[Kategória:Portugalskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]]
[[Kategória:Hráči Manchester United FC]]
[[Kategória:Hráči Sporting Clube de Portugal]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2004]]
[[Kategória:Hráči FA Premier League]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Hráči v La Lige]]
[[Kategória:Hráči Liga Portugal]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]]
[[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy (Portugalsko)]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2016]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]]</text>
      <sha1>fi9h8ii7m9yzy9uli2dziv56yr435x2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šavijani</title>
    <ns>0</ns>
    <id>164405</id>
    <revision>
      <id>8244724</id>
      <parentid>7844941</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T22:15:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244724</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2549" sha1="g2768fiqphy6d2fjmqm4tszpimyi94t" xml:space="preserve">[[Súbor:Shaviyani Atoll.png|náhľad]]			
'''Šavijani''' ({{vjz|eng|''Shaviyani''}}) je administratívny [[atol]] na severe [[Maldivy|Maldív]]. Má 51 [[ostrov]]ov z toho 16 obývaných. Hlavné mesto atolu je [[Funadú (Šavijani)|Funadú]]. Počet [[obyvateľ]]ov je 14 902 ([[16. január]] [[2003]]). Hlavou atolu je Ahmed Qasim.&lt;ref&gt;[http://www.atolls.gov.mv/atollchiefs.asp Oficiálna stránka]&lt;/ref&gt; Nachádza sa na severnej časti prírodného atolu [[Miladunmadulu]].

== Geografia ==
Atol sa nachádza medzi atolmi [[Há Dálu]] a [[Núnu]], na Maldivách. Je 37 míľ dlhý, je to tretí atol zo severu a pripomína písmeno 'C' čo je aj jeho kód.

== Ekonomika ==
Hlavnou zložkou ekonomiky atolu je rybolov a agronómia. Rybolov je praktizovaný celý rok, či už klasický na prút, alebo pomocou sietí, či chytanie rýb v skalách praktizovaný na viacerých ostrovoch na atole. Atol je tiež známy majstrovským tkaním rohoží a výrobou povrazov.

Niektoré ostrovy slúžia na turistiku.

== Administrácia ==
Atol má zodpovedné oficiálne verejné služby, výskum a ekonomiku. Atol Šavijani bol založený v roku [[1958]]. Riadený spočiatku z [[Laimagu]], neskôr z terajšieho hlavného mesta [[Funadú (Šavijani)|Funadú]] v [[január]]i [[1968]].

=== Obývané ostrovy ===
* [[Bileffahi]]
* [[Fívah]]
* [[Fédú (Savijani)|Fédú]]
* [[Fókaidú]]
* '''[[Funadú (Šavijani)|Funadú]]'''
* [[Goidú (Savijani)|Goidú]]
* [[Kanditímu]]
* [[Komandú]]
* [[Laimagu]]
* [[Mákandúdú]]
* [[Máungúdú]]
* [[Marosi]]
* [[Milandú]]
* [[Narudú]]
* [[Númará]]

=== Neobývané ostrovy ===
Kakáerijadú, Fusifaru, Néo (??Nejo), Fédú, Madidú, Kuredú, Ribudú, Nalandú, Migúdú, Hirumbadú, Farukolu, Donvelihurá, Kanbálifaru, Erijadú, Ekasdú, Vangaru, Kudalhaimandú, Dolijadú, Dolijadú Kudarah, Dekinanfaru, Gallaidú, Gallaidú Kudafaru, Kíkímini, Bolissafaru, Diguvelidú, Matikomandú, Mulíhurá, Kudafaru, Boduhurá, Náláhurá, Hurasfaru, Náinfaru, Kunburudú, Kosinbi

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.atolls.gov.mv/atolls.asp?atoll_letter=C&amp;Submit=Go  Informácie ministerstva pre rozvoj o atole Savijani]
* http://www.shaviyani.gov.mv/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090827101727/http://www.shaviyani.gov.mv/ |date=2009-08-27 }}

{{Maldivský výhonok}}

{{Atoly na Maldivách}}
{{Ostrovy na Maldivách}}

{{Súradnice|6.151416|73.286768|type:isle|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Šavijani| ]]
[[Kategória:Atoly Maldív]]</text>
      <sha1>g2768fiqphy6d2fjmqm4tszpimyi94t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Strážiště (okres Mladá Boleslav)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>170944</id>
    <revision>
      <id>8244752</id>
      <parentid>7673855</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T04:15:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wl</comment>
      <origin>8244752</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1614" sha1="i2ye49eiunk85waphebyhl6pl0jtmhp" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov           = Strážiště
 | typ             = obec
 | znak            = 
 | vlajka          = Strážiště MB vlajka.jpg
 | obrázok         = Straziste.jpg
 | popis           = 
 | ob.roz.pôs      = Mnichovo Hradiště
 | pov.ob          = Mnichovo Hradiště
 | krajina         = Čechy
 | rieka           = 
 | nadmorská výška = 368
 | zemepisná šírka = 50,596389
 | zemepisná dĺžka = 14,922778
 | rozloha         = 4,79
 | prvá zmienka    = 1400
 | starosta        = Roman Rajtr
 | PSČ             = 294 13 až 294 14
 | početč          = 2
 | početzsj        = 2
 | početk          = 2
 | NUTS5           = CZ0207 571881
 | adresa          = Strážiště 19&lt;br /&gt;294 13 Mohelnice nad Jizerou
 | email           = ou.straziste@seznam.cz
 | mapa            = 
 | popis mapy      = 
 | web             = obecstraziste.cz
 | commons         = Strážiště (Mladá Boleslav District)
}}

'''Strážiště''' je [[obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Mladá Boleslav|okrese Mladá Boleslav]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 96 obyvateľov, z toho 46 mužov a 50 žien, pričom priemerný vek v obci bol 44,8 roka (muži 44,3 roka, ženy 45,2 roka).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Strážiště (Mladá Boleslav District)}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{český výhonok}}
{{Obce okresu Mladá Boleslav}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Obce okresu Mladá Boleslav]]</text>
      <sha1>i2ye49eiunk85waphebyhl6pl0jtmhp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Žitenice</title>
    <ns>0</ns>
    <id>174607</id>
    <revision>
      <id>8244797</id>
      <parentid>7685340</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T08:55:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244797</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8712" sha1="ds6jxmo4qt2ebul5rgx7q4ubln2n1tn" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov           = Žitenice
 | typ             = obec
 | znak            = Zitenice_CZ_CoA.jpg
 | vlajka          = Zitenice_CZ_flag.svg
 | obrázok         = zitenice od ltm.jpg
 | popis           = kostol a zámok v Žiteniciach, v pozadí Křížový vrch
 | ob.roz.pôs      = Litoměřice
 | pov.ob          = Litoměřice
 | krajina         = Čechy
 | rieka           = 
 | nadmorská výška = 239
 | zemepisná šírka = 50,5558333
 | zemepisná dĺžka = 14,1577778
 | rozloha         = 13,07
 | prvá zmienka    = 1057
 | starosta        = Hana Pawlíková
 | PSČ             = 411 41 až 412 01
 | početč          = 3
 | početzsj        = 3
 | početk          = 3
 | NUTS5           = CZ0423 565962
 | adresa          = Pohořanská 118&lt;br /&gt;411 41 Žitenice
 | email           = zitenice@iol.cz
 | mapa            = Zitenice LT CZ.png
 | popis mapy      = Katastrálne územie Žitenice
 | web             = mesta.obce.cz/zitenice/
 | commons         = Žitenice
}}

'''Žitenice''' je obec ležiaca 3 km severovýchodne od mesta [[Litoměřice]] v okrese [[Okres Litoměřice|Litoměřice]], kraj [[Ústecký kraj|Ústecký]]. Je niekedy označovaná za najteplejšie miesto v [[Čechy|Čechách]] ([[teplota|priemerná ročná teplota vzduchu]] 9,42&amp;nbsp;°C), m. i. preto, že ju od severu chráni pred studenými vetrami chrbát [[Dlouhý vrch (663 m)|Dlouhého vrchu]].
K dňu 28. augusta 2006 tu žilo 1&amp;nbsp;380 obyvateľov.

== Geografia ==
Žitenice ležia na južnom úpätí [[Chránená krajinná oblasť České středohoří|CHKO České středohoří]] severovýchodne od mesta Litoměřice v nadmorskej výške od 210 do 270&amp;nbsp;m. Súčasťou Žitenic sú Pohořany a Skalice. Vďaka teplému podnebiu sa tu darí ovocným stromom a tiež [[vinná réva|vinnej réve]], oblasť je známa ako miesto ovocinárstva a to aj vďaka tomu, že 2&amp;nbsp;km južne od Žitenic sa koná výstava [[Zahrada Čech]].

== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1057]] – už vtedy sa tu pestovalo víno. V roku [[1068]] venoval tunajší tovar [[Vratislav II.]] [[Kráľovská kolegiátna kapitula svätých Petra a Pavla na Vyšehrade|vyšehradskej kapitule]]. Stávala tu tvrdza, prvýkrát zmieňovaná v roku [[1477]]. Na konci 16. storočia ju nahradil renesančný dvojposchodový [[Žitenice (zámok)|zámok]] s dvoma krídlami do pravého uhla, na prelome 17. a 18. storočia prestavaný barokovo a upravený po požiari v roku [[1806]]. Žitenické panstvo sa potom znovu vrátilo vyšehradským [[prepošt]]om a patrilo im až do 20. storočia. Do nádvoria vedie od návsi kamenná baroková brána, zdobená znakom vyšehradskej kapituly z roku [[1699]]. Dnes slúži ako pobočka štátneho oblastného archívu v Litoměřiciach. Je tu uložený m. i. jediný exemplár najstaršej mapy Čiech, [[Klaudyánova mapa]] z roku [[1518]]. Bola cestovná, má opačnú orientáciu, pretože vtedajší cestovatelia nepoznali svetové strany a riadili sa len slnečnými hodinami. Objekt zámku nie je v dobrom stave, ale už bola započatá rozsiahla rekonštrukcia. Hospodárske budovy pri zámku z 2. polovice 17. storočia sú dnes už v zrúcaninách. V susedstve zámku sa na okraji návsi nachádza kostol sv. Petra a Pavla, pôvodne románsky s rane gotickou vežou z doby okolo roku [[1300]], v dnešnej podobe rane barokovej z doby okolo roku [[1650]]. V roku [[2005]] prebehla na kostole rekonštrukcia veže. V roku [[1654]] v barokovej fare č.p. 29 nad kostolom pôsobil v rokoch 1787-1829 ako kňaz kartograf a meteorológ dr. [[František Kreibich]] (pamätná tabuľa). Už v roku [[1791]] založil v obci zemský školný dozorca, vyšehradský prepošt a neskorší litoměřický biskup [[Ferdinand Kindermann]] industriálnu školu pre remeselnú výrobu, jednu z najstarších v Česku, a zvelebil aj miestne ovocinárstvo. Žitenice dodnes zdobí ešte niekoľko zrubových aj brázdených ľudových stavieb z 18. a 19. storočia a tiež murované domy s empírovými prvkami z prvej polovice 19. storočia. Na zalesnenom návrší nad severozápadnym okrajom obce stojí bývalá baroková [[loretánska kaplnka]] z roku [[1785]], neskôr upravená na vyhliadkový gloriet s dvomi arkádami v roku [[1908]] na lurdskú kaplnku s umelou jaskyňou. Na návsi, pri kostole aj na iných miestach v obci a okolí je niekoľko barokových sôch a súsoší väčšinou z 18. storočia.

== Pamiatky ==
* [[Žitenice (zámok)|Zámok Žitenice]]
* Kostol svätého Petra a Pavla
* Súsošie svätého Donáta, svätého Karla Boromejského a svätého Vavřince
* Kaplnka na návsi
* Socha svätého Václava

== Obytnosť ==
Žitenice vďaka svojmu kompletnému vybudovaniu inžinierskych sietí sa stávajú veľmi lákavou oblasťou pre stavbu nových domov. Začínajú tu stavať predovšetkým podnikatelia z neďalekých Litoměřic, ktorých tu láka súkromie. V budúcich rokoch je naplánovaná medzi Žitenicami a Pohořanmi výstavba obytného územia. Nuž teda (ako už bolo zmienené na začiatku) obec leží v [[Chránená krajinná oblasť České středohoří|CHKO České středohoří]] a tak sa nemôže začať stavať všade.

== Dopravné spojenie ==
Obec nedisponuje [[železnica|železnicou]]. Avšak tento nedostatok plne nahradzuje autobusové spojenie z Litoměřic a tri zastávky, ktoré v Žiteniciach sú. Takže aj cez svoju rozľahlosť sa dá pohodlne dostať k svojmu cieľovému bodu. Ten kto by si chcel urobiť krásnu pešiu prechádzku, mohol by ísť či už vlakom alebo autobusom do [[Ploskovice|Ploskovic]] a potom peknou cestičkou cez [[Maškovice]] a Pohořany priamo do Žitenic. Táto prechádzka nie je dlhšia ako 3 km a ten kto sa pre ňu rozhodne, môže vidieť na obzore horu [[Říp]] alebo zrúcaninu gotického hradu [[Hazmburk]].

== Kultúra a šport ==
Každoročne sa v obci koná Výstava drobného zvieratstva a na ranči jazdecké preteky. Žitenice majú vlastné futbalové ihrisko, na ktorom hrajú miestni odchovanci svoje majstrovské zápasy. Žitenicami vedie cyklistická cesta číslo 3066 vedúca z Litoměřic z dolnej stanice prekrásnou malebnou krajinou až do [[Velké Březno|Velkého Března]]. Od roku 2005 je tu tiež možnosť ísť si zahrať (zastrieľať) dnes už populárny [[paintball]].

== Zaujímavosti ==
* '''[[Sovice (271 m)|Kočka]]''': Medzi Litoměřicami a Žitenicami, ak prejdeme záhradkárskou osadou, zanedlho uvidíme kopec [[Soví vrch|Sovice (271 m)]] na vrchu s výrazným kamenným [[skala|skaliskom]]. Toto skalisko sa nazýva Kočka ({{v jazyku|slk|''mačka''}}), pretože pri pohľade na neho, sediacu mačku skutočne pripomína. Jej tvar však nevznikol náhodou, ale bola odlamovaná ťažbou. Pri chôdzi okolo Kočky človeka môže vystrašiť štekot [[pes|psov]], pretože necelých 300 metrov od Kočky sa nachádza [[kynológia|kynologické]] cvičisko.

* '''[[Křížová hora (České středohoří)|Křížový vrch]]''': Na tomto vrcholu z vyhliadky je pri dobrej viditeľnosti možno vidieť všetky vrcholy a zaujímavé miesta (aj Žitenice) v okolí, ako napríklad [[Sedlo (České středohoří)|Sedlo]], [[Hazmburk]], [[Říp]], dominantu Litoměřic [[Radobýl]] so susedným vrchom [[Bídnice]], ďalej by sme iste mohli uvidieť aj najvyššiu horu [[České středohoří|Českého středohoří]] [[Milešovka|Milešovku]] alebo [[Lovoš]] pri [[Lovosice|Lovosiciach]]. Na južnom svahu tohto vrcholu možno nájsť časť zjazdovej trati pre [[horský bicykel|horské bicykle]], ktorú tu budujú miestni nadšenci a je hojne navštevovaná priaznivcami tohto športu z celého širokého okolia.

== Časti obce ==
* Žitenice
* Pohořany
* Skalice

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Kostel ziten.jpg|Kostol sv. Petra a Pavla
Súbor:Zitenice.JPG|Žitenice, pohľad z Dlouhého vrchu
Súbor:kocka.jpg|Kočka
Súbor:Krizova_hora_Liscin_Sedlo_CZ_from_Litomerice_063.jpg|Celkový pohľad na Žitenice, Křížový a Liščí vrch od Litoměřic
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Žitenice}}

== Externé odkazy ==
* [http://mesta.obce.cz/zitenice Oficiálne stránky Žitenic] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120423092736/http://mesta.obce.cz/zitenice/ |date=2012-04-23 }}
* [http://www.hrady.cz/?OID=2312 Zámok Žitenice] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121118205418/http://www.hrady.cz/?OID=2312 |date=2012-11-18 }}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Žitenice|9147569}}


{{Obce okresu Litoměřice}}

[[Kategória:Obce okresu Litoměřice]]</text>
      <sha1>ds6jxmo4qt2ebul5rgx7q4ubln2n1tn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štátna filharmónia Košice</title>
    <ns>0</ns>
    <id>176744</id>
    <revision>
      <id>8244743</id>
      <parentid>8052638</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T02:22:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244743</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8602" sha1="fcchvf5dqn4hotilqimdztrmscg3mwz" xml:space="preserve">{{Infobox Orchester
 | Názov               = Štátna filharmónia Košice
 | Obrázok             = Košice - Dom umenia-5.jpg
 | Veľkosť obrázku     = 150px
 | Popis obrázku       = Dom umenia v Košiciach
 | Pôvodný názov       = Štátna filharmónia
 | Sídlo               = {{SVK}} [[Košice]]
 | Koncertná sieň      = [[Dom umenia (Košice)|Dom umenia]]
 | Vznik               = [[1968]]
 | Šéfdirigent         =
 | Bývalí šéfdirigenti = [[Robert Jindra]] (2021-2024)&lt;br /&gt;[[Zbyněk Müller]] (2008-2021)&lt;br /&gt;[[Jerzy Swoboda]] (2003-2008)&lt;br /&gt;[[Tomáš Koutník]] (1998-2003)&lt;br /&gt;[[Stanislav Macura]] (1995-1998)&lt;br /&gt;[[Bystrík Režucha]] (1993-1995)&lt;br /&gt;[[Stanislav Macura]] (1981-1983)&lt;br /&gt;[[Bystrík Režucha]] (1968-1981)
 | Čestní dirigenti    =
 | Cenné nástroje      = [[organ]] (Varhany Krnov, [[1977]])
 }}

'''Štátna filharmónia Košice''' (skrátene '''ŠFK''') je profesionálny [[symfonický orchester]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Sídli v [[Dom umenia (Košice)|Dome umenia]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]] v [[Košice|košickej]] mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]].

== História ==
Bola založená v roku [[1968]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štátna filharmónia Košice| url = https://finstat.sk/00164844| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-13| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt; Jej sídlom sú [[Košice]]. Prvý [[koncert]] novovzniknutého telesa sa uskutočnil v apríli [[1969]] pod vedením vtedajšieho šéfdirigenta [[Bystrík Režucha|Bystríka Režuchu]]. 

V krátkom čase ŠFK dosiahla uznanie odborníkov i [[Verejnosť|verejnosti]] a stala sa jedným z popredných reprezentantov slovenského interpretačného umenia doma i v zahraničí. Takmer 90 členov [[Orchester|orchestra]] tvoria profesionálni hudobníci - absolventi [[Konzervatórium|konzervatórií]] a známych hudobných škôl. 

ŠFK zaznamenala výrazné úspechy na koncertných pódiách mnohých [[Európa|európskych]] krajín, ale i vo významných mestách [[Ázia|Ázie]]. Koncertovala na medzinárodných hudobných [[festival]]och a v dôležitých kultúrnych centrách, ako napríklad [[Viedeň]], [[Salzburg]], [[Berlín]], [[Budapešť]], [[Praha]], [[Antverpy]], [[Lisabon]], [[Barcelona]], [[Atény]], [[Remeš]], [[Hongkong]], [[Peking]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Štátna filharmónia Košice bude koncertovať v Číne| url = https://www.24hod.sk/statna-filharmonia-kosice-bude-koncertovat-v-cine-cl482669.html| vydavateľ = 24hod.sk| dátum vydania = 2016-12-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-13| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]] a [[New York (mesto)|New York]]. 

V roku [[1994]] absolvovala takmer mesačné [[turné]] po [[Spojené štáty|USA]], kde sa ŠFK predstavila ako prvý slovenský symfonický orchester na [[Severná Amerika|americkom kontinente]].&lt;ref name=&quot;sfk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠfK| odkaz na autora = | titul = Súčasnosť a história| url = http://www.sfk.sk/historia-a-sucasnost#historia| vydavateľ = sfk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-13| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;mojeke&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štátna filharmónia Košice| url = http://institucie.mojekosice.sk/statna-filharmonia-kosice/kosice.html?id_temy=998&amp;action=clanky&amp;id_clanku=148987| vydavateľ = institucie.mojekosice.sk| dátum vydania = 2016-09-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-13| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;tasr&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Štátna filharmónia Košice koncertuje už 45 rokov| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/hudba-statna-filharmonia-kosice-koncert-/81295-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2014-04-16| dátum prístupu = 2021-03-13}}&lt;/ref&gt;

== Súčasnosť ==
ŠFK prezentuje svoje umenie okrem aktívnej koncertnej činnosti prostredníctvom nahrávok pre [[Rozhlas (zvuk)|rozhlas]], [[Televízia (prenos)|televízne]] a gramofónové spoločnosti (vyše ~160 [[CD]]). Nahrávky pre edície Naxos, Marco Polo a iné, predstavujú často unikáty - prvé nahrávky ojedinele počuteľných diel [[Louis Spohr|L. Spohra]], [[Joachim Raff|J. Raffa]], [[Anton Grigorievič Rubinštejn|A. Rubinsteina]], [[Wilhelm Furtwängler|W. Furtwänglera]], [[Émile Waldteufel|E. Waldteufela]] a [[Franz von Suppé|F. von Suppého]]. Spolu s kompletom orchestrálnych skladieb [[Johann Strauss mladší|J. Straussa ml.]] a ďalšími nahrávkami sa výrazne presadzajú na zahraničných trhoch. 

Orchester spolupracoval s mnohými svetoznámymi umelcami: [[Igor Oistrach]], [[Gidon Kremer]], [[Dietrich Fischer-Dieskau]], [[Ivan Moravec]], [[Josef Suk starší]], [[Sergej Kopčák]], [[Peter Mikuláš (operný spevák)|Peter Mikuláš]], [[Peter Dvorský]], [[Viktor Fedotov]], [[Valerij Gergiev]], [[Emin Chačaturjan]], [[Natan Rachlin]], [[Thomas Sanderling]], [[Alexander Rahbari]], [[Tadeusz Strugala]], [[Jiří Bělohlávek]], [[Libor Pešek]], [[Václav Smetáček]], [[Ľudovít Rajter]], [[Ladislav Slovák]], [[Ondrej Lenárd]], [[Bystrík Režucha]] a ďalší. 

V máji [[1998]] ŠFK vystúpila na veľkolepom koncerte s [[Luciano Pavarotti|Lucianom Pavarottim]]. 

Repertoárové spektrum orchestra obsahuje všetky frekventované diela od [[barok]]a po hudbu [[20. storočie|20. storočia]].&lt;ref name=&quot;sfk&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;mojeke&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;tasr&quot; /&gt;

Od roku [[1991]] je Štátna filharmónia Košice, ako jediný orchester na Slovensku, hlavným organizátorom dvoch medzinárodných festivalov - ''[[Košická hudobná jar]]'' a ''Medzinárodný organový festival Ivana Sokola''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Na východe sa rozozvučia organy| url = https://kosicednes.sk/kultura/vyhode-sa-rozozvucia-organy/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-13| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti a hospodárení Štátnej filharmónie Košice za rok 2016| url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2020/02/SFKE_SPRAVA_2016_FINAL.pdf| vydavateľ = Ministerstvo kultúry SR| dátum vydania = 2017-05-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-13| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220302151737/https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2020/02/SFKE_SPRAVA_2016_FINAL.pdf| dátum archivácie = 2022-03-02}}&lt;/ref&gt; a od roku [[2003]] aj ''ARS NOVA – Festivalu súčasného umenia''.&lt;ref name=&quot;sfk&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štátna filharmónia Košice spolu s Hudobnou spoločnosťu Hemerkovcov ponúka tunajšiemu publiku Festival súčasného umenia| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4513863/statna-filharmonia-kosice-spolu-s-hudobnou-spolocnostu-hemerkovcov-ponuka-tunajsiemu-publiku-festival-sucasneho-umenia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2005-11-11| dátum prístupu = 2021-03-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠfK| odkaz na autora = | titul = ARS NOVA festival súčasného umenia| url = https://www.sfk.sk/ars-nova| vydavateľ = sfk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-13| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;tasr&quot; /&gt;

== Referencie == 
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}}

* [http://www.sfk.sk Hlavná stránka filharmónie] {{slk icon}}/{{eng icon}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Štátna filharmónia Košice| ]]
[[Kategória:Symfonické orchestre na Slovensku]]
[[Kategória:Kultúra v Košiciach]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1968]]</text>
      <sha1>fcchvf5dqn4hotilqimdztrmscg3mwz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Oxid horečnatý</title>
    <ns>0</ns>
    <id>185353</id>
    <revision>
      <id>8244885</id>
      <parentid>7784953</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:58:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <origin>8244885</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3731" sha1="kdp458dl95w7qst04q69y3t8umnca7p" xml:space="preserve">{{Infobox Chemická zlúčenina|
Obrázok= Magnesium oxide.jpg|
Obrázok2=|
Názov=Oxid horečnatý|
Vzorec={{chem|MgO}}|
Synonymá= Pálená magnézia|
Vzhľad=biely prášok|
CAS=|
Molekulová hmotnosť= 40,311 g/mol [[Atómová hmotnostná jednotka|amu]]|
Teplota topenia=2800°C[[stupeň Celzia|°C]] |
Teplota varu=|
Hustota=3,58 [[gram|g]]/[[centimeter|cm]]&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; |
Rozpustnosť=|
}}
'''Oxid horečnatý''' (inak aj '''pálená magnézia''') je oxid [[horčík]]a s oxidačným číslom II a [[chemický vzorec|chemickým vzorcom]] MgO.  Je to biela prášková látka s minimálnym trením. Športovci (gymnasti) ju využívajú proti poteniu rúk.

Oxid horečnatý sa v prírode vyskytuje ako minerál [[periklas]], no priemyslene sa získava tepelným rokladom [[magnezit]]u (MgCO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;). Magnezitový žiaruvzdorný materiál obsahujúci MgO môže byť získaný z vysoko čistej magnezitovej rudy jednoduchou úpravou a následnou kalcináciou pri teplote 500 – 700 °C. Žiaruvzdorné materiály na báze dolomitu sú doteraz široko používané a to hlavne v Európe. Ďalším komerčne využívaným zdrojom oxidu horečnatého je morská voda a nánosy solí bohatých na MgO. 500 l morskej vody obsahuje okolo 1 kg MgO vo forme chloridu horečnatého. Chlorid horečnatý reaguje so zásadou (obyčajné, alebo hasené vápno) za vzniku Mg(OH)&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;. Precipitát je premývaný, tlakovo filtrovaný, sušený a nakoniec kalcinovaný vo veľkých rotačných peciach pri teplote 750 – 900 °C za vzniku MgO.

== Príprava ==
Pripravuje sa tepelným rozkladom uhličitanu horečnatého alebo horením kovového horčíka.&lt;br/&gt; MgCO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt; → MgO + CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;&lt;br/&gt;2Mg + O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; → 2MgO

== Technické poznámky ==
Rozsiahly výskum v posledných rokoch bol zameraný na prípravu jemného, vysoko čistého MgO prášku, konkrétne nanoprášku pripraveného oxidáciou pár, ktorý je charakteristický svojou vysokou spekateľnosťou. Takýto prášok je východiskovou surovinou pre prípravu priehľadného MgO metódou horúceho lisovania pri teplote 1100°C bez spekacích prídavkov.

== Príklady použitia ==
Skrz elektrické a žiaruvzdorné vlastnosti je MgO používaný v rôznych aplikáciách (vysoko teplotné kelímky, puzdra na termočlánky, tepelná ochrana pecí, izolácia). Najširšie konvenčné uplatnenie má vo výrobe základných žiaruvzdorných materiálov využívaných v peciach pri výrobe ocele. 
Značná pozornosť je venovaná výrobe hutného bez defektného MgO, pretože má vysoký potenciál v mechanických, tepelných a optických vlastnostiach. Hutný MgO vykazuje vysokú transparentnosť pre infračervené a viditeľné svetlo, vďaka čomu sa z neho pripravujú zafírové IČ okienka a ochrana pre senzory.

== Vlastnosti MgO ==
=== Mechanické ===
*Youngov modul pružnosti: 250 GPa
*Pevnosť v ťahu: 100 - 150 MPa
*Poissonové číslo: 0,2 - 0,37
*Lomová húževnatosť KIC: 2,7 - 2,8 MPa.m&lt;sup&gt;1/2&lt;/sup&gt;
*Tvrdosť – Vickers (HV): 500 - 700 GPa

=== Fyzikálne ===
*Hustota: 3,58 g/cm&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
*Teplota topenia: 2800°C
*Tepelná rozťažnosť: 10,8 ×10&lt;sup&gt;-6&lt;/sup&gt;.K&lt;sup&gt;-1&lt;/sup&gt;
*Tepelná vodivosť: 42 W/m.K
*Merný odpor: 10&lt;sup&gt;14&lt;/sup&gt; - 10&lt;sup&gt;15&lt;/sup&gt; Ω.cm
*Max. teplota použitia: 1980 - 2130 °C

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Magnesium oxide}}

{{Oxidy II.}}
{{Anorganické soli horečnaté}}

[[Kategória:Oxidy horčíka|Horečnatý]]
[[Kategória:Oxidy|Horečnatý]]
[[Kategória:Zlúčeniny horčíka]]
[[Kategória:ATC A02AA – Zlúčeniny horčíka]]
[[Kategória:ATC A06AD – Osmoticky pôsobiace laxatíva]]
[[Kategória:ATC A12CC – Horčík]]
[[Kategória:E kódy|530]]</text>
      <sha1>kdp458dl95w7qst04q69y3t8umnca7p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>C.S.I.: Kriminálka New York</title>
    <ns>0</ns>
    <id>187880</id>
    <revision>
      <id>8244715</id>
      <parentid>8090282</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T21:10:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-35599-34</username>
        <id>298681</id>
      </contributor>
      <comment>/* Hlavné postavy */ Dve s</comment>
      <origin>8244715</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7114" sha1="87anf1s3d2nc6iyijsv4igswtfzcmfo" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| logo=Csi_new_york_logo.svg
| sk= C.S.I.: Kriminálka New York
| en=CSI: NY
| krajina=[[Spojené štáty|USA]]
| dĺžka=40 – 45 min
| počet častí=197 ([[Zoznam častí seriálu C.S.I.: Kriminálka New York|zoznam častí]])
| počet sérií=9
| jazyk=[[angličtina]]
| hudba=[[The Who]] – „Baba O'Riley“
| námet=Anthony E. Zuiker&lt;br /&gt;Carol Mendelsohn&lt;br /&gt;Ann Donahue
| žáner=kriminálny, dramatický
| rok orig=23. september 2004 – 22. február 2013
| tv orig=[[CBS]]
| rok sk= [[0. roky 21. storočia]] – súčasnosť 
| tv sk=[[TV JOJ]], [[Plus (televízna stanica)|JOJ Plus]]
| obsadenie=pozri [[C.S.I.: Kriminálka New York#Hlavné postavy|Hlavné postavy]]
}}

'''''C.S.I.: Kriminálka New York''''' (orig. ''C.S.I.: NY'') je [[amerika|americký]] [[televízia|televízny]] kriminálny [[seriál]]. Je to druhý [[Spin-off (médiá)|spin-off]] seriálu ''[[C.S.I.: Kriminálka Las Vegas]]'' a zároveň prvý spin-off seriálu ''[[C.S.I.: Kriminálka Miami]]''.

''C.S.I.: Kriminálka New York'' bola produkovaná v spolupráci s [[Kanada|kanadskou]] mediálnou spoločnosťou [[Alliance Atlantis]].

Epizóda „NonStop“ 2. série seriálu ''C.S.I.: Kriminálka Miami'' bola zároveň spin-off epizódou k ''C.S.I.: Kriminálka New York''. NY mal prvú samostatnú epizódu [[22. september|22.9.]][[2004]] s počtom divákom 13,6 milióna. Divácky najúspešnejšia bola 2. séria s 14,2 miliónmi divákov.

[[10. máj]]a CBS oznámila, že seriál nebude mať desiatu sériu.&lt;ref&gt;http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/cbs-cancels-csi-ny-vegas-520885&lt;/ref&gt; Na [[Slovensko|Slovensku]] ju vysiela [[TV JOJ]] a [[JOJ Plus|JOJ +]], ktorá uvedla poslednú, 9. sériu v premiére od [[13. február|13.2.]][[2014]].

== Produkcia ==
=== Filmovanie ===
Seriál sa nakrúca hlavne v [[Spojené štáty|Spojených Štátoch]]. Hoci exteriéry sa filmujú v [[New York (mesto)|New York City]], väčšia časť je kvôli lacnejšej produkcii a štúdiovým nákladom nakrútená v [[Los Angeles]]. 

=== Hudba ===
Úvodná pieseň, podobne ako pri sesterských seriáloch, je od skupiny [[The Who]]. V prípade tohto seriálu ide o pieseň „Baba O'Riley“, ktorej slová zložil [[Pete Townsend]] a naspieval [[Roger Daltrey]] na ich album ''[[Who’s Next]]'' z roku [[1971]]. Tvorca seriálu, Anthony E. Zuiker pôvodne chcel pre seriál úvodnú pieseň „Behind Blue Eyes“ od tejto istej skupiny, ale prezident CBS ju zamietol v prospech piesne „Baba O'Riley“.

=== Štáb ===
Tvorcovia: Anthony E. Zuiker, Carol Mendelsohn a Ann Donahue.

Výkonní producenti: [[Jerry Bruckheimer]], [[Anthony E. Zuiker]], [[Carol Mendelsohn]], [[Ann Donahue]] a [[Jonathan Littman]].

== Zápletka a štýl ==
Podobne, ako originálna ''[[C.S.I.: Kriminálka Las Vegas]]'' a ''[[C.S.I.: Kriminálka Miami]]'' zobrazuje spôsob práce tímu forenzných detektívov, vedcov, ktorí slúžia v newyorskom policajnom zbore ''(New York Police Department – NYPD)''. Tím kriminalistov vyšetruje záhadné a neobyčajné úmrtia, aby zistili, kto koho zabil a prečo. Taktiež riešia iné vážne zločiny, napríklad znásilnenia. 

Oproti zvyšným dvom „C.S.I.“ seriálom je seriál ''C.S.I.: Kriminálka New York'' oveľa krvavejší. Prvá séria bola nakrúcaná so silne modrým osvetlením. Na začiatku druhej série sa od modrého svetla upustilo na príkaz prezidenta CBS, Lesa Moonvesa, ktorý chcel, aby seriál bol „menej chladný“.

== Hlavné postavy ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Postava !! Herec !! V slovenskom znení !! Pozícia !! Výskyt
|-
| [[Mac Taylor]] || [[Gary Sinise]] || [[Peter Rúfus]]|| hlavný vyšetrovateľ || 1-9
|-
| [[Stella Bonasserová]] || [[Melina Kanakaredes]] || [[Andrea Karnasová]] || vyšetrovateľka || 1-6
|-
| [[Danny Messer]] || [[Carmine Giovinazzo]] || [[Juraj Kemka]] || vyšetrovateľ || 1-9
|-
| [[Lindsay Monroevá]] ||[[Anna Belknap]]||[[Judita Bilá]] || vyšetrovateľka|| 2-9
|-
| [[Dr. Sheldon Hawkes]] || [[Hill Harper]] || [[Martin Kaprálik]] || súdny lekár, neskôr vyšetrovateľ || 1-9
|-
| [[Dr. Sid Hammerback]] || [[Robert Joy]] || [[Miroslav Trnavský]]|| súdny lekár || 3-9
|-
| [[Adam Ross]] || [[AJ Buckley]] || [[Rastislav Sokol]] (1. – 7. séria) / [[Martin Zatovič]] (8. – 9. séria) || laboratórny technik|| 4-9
|-
| [[Don Flack]] || [[Eddie Cahill]] || [[Emanuel Hason]] (1. – 7. séria) / [[Stanislav Král]] (8. – 9. séria) || detektív || 1-9
|-
| [[Aiden Burnová]] || [[Vanessa Ferlito]] || [[Táňa Pauhofová]] || vyšetrovateľka || 1-3
|-
|[[Jo Danvilleová]]
|[[Sela Ward]]
|[[Lenka Košická]]
|vyšetrovateľka
|7-9
|}

== Série ==
''Pozri [[Zoznam častí seriálu C.S.I.: Kriminálka New York]]''
{| class=&quot;wikitable&quot;  style=&quot;width: 40%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 5%;&quot;| Séria
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 5%;&quot;| Časti
! colspan=&quot;2&quot;| Pôvodne vysielané
|-
! style=&quot;width: 15%;&quot;| Premiéra série
! style=&quot;width: 15%;&quot;| Finále série
|-
| style=&quot;width:12px; background:#191970; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu C.S.I.: Kriminálka New York#1. séria (2004-2005)|1]]'''
| 23
| [[22. september]] [[2004]]
| [[18. máj]] [[2005]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#1e90ff; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu C.S.I.: Kriminálka New York#2. séria (2005-2006)|2]]'''
| 24
| [[28. september]] [[2005]]
| [[17. máj]] [[2006]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#ff4500; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu C.S.I.: Kriminálka New York#3. séria (2006-2007)|3]]'''
| 24
| [[20. september]] [[2006]]
| [[16. máj]] [[2007]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:silver; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu C.S.I.: Kriminálka New York#4. séria (2007-2008)|4]]'''
| 21
| [[26. september]] [[2007]]
| [[21. máj]] [[2008]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#ff8c00; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu C.S.I.: Kriminálka New York#5. séria (2008-2009)|5]]'''
| 25
| [[24. september]] [[2008]]
| [[14. máj]] [[2009]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#4c516d; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu C.S.I.: Kriminálka New York#6. séria (2009-2010)|6]]'''
| 23
| [[23. september]] [[2009]]
| [[26. máj]] [[2010]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#fd6c9e; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu C.S.I.: Kriminálka New York#7. séria (2010-2011)|7]]'''
| 22
| [[24. september]] [[2010]]
| [[13. máj]] [[2011]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#a4dded; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu C.S.I.: Kriminálka New York#8. séria (2011-2012)|8]]'''
| 18
| [[23. september]] [[2011]]
| [[11. máj]] [[2012]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:gray; width:1%;&quot;|
| '''[[Zoznam častí seriálu C.S.I.: Kriminálka New York#9. séria (2012-2013)|9]]'''
| 17
| [[28. september]] [[2012]]
| [[22. február]] [[2013]]
|}

== Referencie ==
{{preklad|en|CSI: NY}}
&lt;references /&gt;

{{CSI Séria}}

[[Kategória:Seriály C.S.I.]]
[[Kategória:Kriminálne televízne seriály USA]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2004]]
[[Kategória:Televízne seriály CBS]]</text>
      <sha1>87anf1s3d2nc6iyijsv4igswtfzcmfo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná napájacia sústava</title>
    <ns>0</ns>
    <id>188945</id>
    <revision>
      <id>8244753</id>
      <parentid>8033352</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T04:16:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244753</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17214" sha1="dkbbs2killkw7843si745r2egk1jzu0" xml:space="preserve">[[Obrázok:Europe rail electrification en.svg|thumb|right|Sústavy používané v Európe:
{{legenda|#003399|750 V jednosmerná}}
{{legenda|#c39467|15 kV 16,7 Hz}}
{{legenda|#46a43b|3 kV jednosmerná}}
{{legenda|#5bc6ff|1,5 kV jednosmerná}}
{{legenda|#ffd617|25 kV 50 Hz}}
{{legenda|#c0c1c5|neelektrifikované}}
]]

'''Železničná napájacia sústava''' je súhrnný pojem pre spôsob napájania vlaku poháňaného stabilným zdrojom elektrickej energie. Definuje ju:
* technické riešenie – použitie [[trolejové vedenie|trolejového vedenia]] (jedno- alebo viacvodičového) alebo [[napájacia koľajnica|napájacej koľajnice]]
* [[Elektrické napätie|napätie]] – používajú sa napätia od 600 do 25 000 [[Volt|V]]
* priebeh [[Elektrický prúd (veličina)|prúdu]] – [[jednosmerný prúd|jednosmerný]], [[striedavý prúd]]; v prípade striedavého prúdu ďalej
** počet fáz – poznáme jednofázové a [[trojfázová sústava|trojfázové]] sústavy
** [[Frekvencia (fyzika)|frekvencia]] – 16,7 [[Hz]] (pôvodne 16⅔ Hz) a 50 Hz

== Historické súvislosti ==
Úroveň techniky sa od doby počiatkov elektrifikácie železničných tratí výrazne zvýšila. Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré ovplyvňovali elektrický pohon vlakov, patrí rozvoj elektrickej distribučnej siete, pokrok v konštrukcii elektrických motorov, polovodičovej techniky a riadiacej elektroniky.

História napájacích sústav je sprevádzaná snahou využiť výhody jednosmerného i striedavého prúdu. Zatiaľ čo v minulosti toto kombinovanie často viedlo k usmerňovaniu striedavného prúdu na jednosmerný, rozvoj silnoprúdovej polovodičovej techniky a výhody trojfázového [[asynchrónny motor|asynchrónneho motora]] viedli k tomu, že dnes sa často premieňa jednosmerný prúd na [[trojfázová sústava|trojfázový]] striedavý s voliteľnou frekvenciou, ktorým sa asynchrónny trakčný motor napája&lt;ref name=&quot;greg&quot;&gt;Stanislav Gregora, Jaroslav Novák: [http://www.cdrail.cz/VTS/CLANKY/1704.pdf Modernizace trakčních pohonů vozidel elektrické trakce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081203032241/http://www.cdrail.cz/VTS/CLANKY/1704.pdf |date=2008-12-03 }}, Vědeckotechnický sborník 17/2004, České dráhy&lt;/ref&gt;.

Hlavným trendom je postupné presadzovanie úspornejšej, ale technicky náročnejšej striedavej trakcie nad jednosmernou.

V súčasnosti sa v elektrifikovanej koľajovej doprave používa niekoľko napájacích sústav; dôvody sú najmä historické, trate sa elektrifikovali za rôznej úrovne techniky. Zmeniť na existujúcej trati napájaciu sústavu (najmä v prípade prestavby z jednosmernej na striedavú) si vyžaduje výmenu elektrického zariadenia meniarní a výmenu či zásadnú rekonštrukciu elektrickej výzbroje hnacích vozidiel.

Problematický je i prechod vlaku medzi dvoma sústavami – ak vlak neťahá viacsystémový [[rušeň]], je potrebný preprah. V prípade viacsystémového rušňa je nutné stiahnuť zberač elektrického prúdu pred niekoľkometrovým neutrálnym poľom, prepnúť výzbroj rušňa do nasledujúcej sústavy a vztýčiť zberač pod trolejom druhej sústavy.

Kvôli zložitosti preprahu a cene viacsystémových rušňov môže i dnes dôjsť k elektrifikácii konštrukčne zastaranejšou, ale v krajine majoritnou napájacou sústavou.

== Napájacie sústavy ==
=== Začiatky elektrickej trakcie ===
Pri prvých pokusoch i na prvých elektrifikovaných tratiach sa používal [[jednosmerný prúd]] s napätím 600 – 1 500 [[Volt|V]]. Dôvody možno hľadať vo vtedajšej úrovni techniky – motory na jednosmerný prúd bolo možné jednoducho regulovať ([[Elektrický rušeň#Regulácia výkonu|odporová regulácia]]) a meniť smer jazdy (výmena pólov). Jednosmerná napájacia sústava vyžaduje iba jeden trolejový vodič (resp. napájaciu koľajnicu), druhý pól je v koľajniciach (nevýhoda – dochádza ku vzniku [[blúdivý prúd|blúdivých prúdov]]). Nutnosť používať jednosmerný prúd spočiatku nebola obmedzujúca, prvé dráhy mali často vlastnú [[elektráreň]], keďže [[elektrická distribučná sieť]] ešte nebola rozvinutá (v raných dobách elektrifikácie vznikali dokonca i jednosmerné distribučné siete). Neskôr sa prešlo k usmerňovaniu striedavého prúdu zo siete jednosmerný v [[meniareň|meniarňach]]. Usmerňovalo sa elektromechanicky (sústroj (striedavý) motor–dynamo), od [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] [[ortuťový usmerňovač|ortuťovými usmerňovačmi]].

=== Sústava 600–850 V jednosmerná ===
V železničnej doprave táto sústava funguje na juhovýchode [[Anglicko|Anglicka]]. Začiatky tejto sústavy siahajú do obdobia pred [[prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]], keď ju na svojich tratiach zaviedla spoločnosť London and South Western Railway (L&amp;SWR), konkrétne s napätím 650 V. Od roku 1955 zaviedli BR na novo elektrifikovaných úsekoch napätie 750 V. 

Napájacia sústava s napätím 600 alebo 750 [[Volt|V]] jednosmerného prúdu sa dnes používa najmä na pohon mestských liniek [[Električková doprava|električiek]] a trolejbusov ([[Električková doprava v Bratislave|Bratislava]], [[Električková doprava v Košiciach|Košice]], [[Trolejbusová doprava v Žiline|Žilina]], [[Električková doprava v Prahe|Praha]], [[Električková doprava v Brne|Brno]]...), keďže tu nie je potrebné prenášať tak veľké výkony na značné vzdialenosti. [[Metro v Prahe|Pražské metro]] je napájané jednosmernou sústavou s napätím 750 V.

=== Sústava 1,5 kV jednosmerná ===
[[Súbor:I10 319 Bf Poprad-Tatry TEŽ, 425 961.jpg|thumb|right|[[Tatranské elektrické železnice]] používajú 1,5 kV jednosmernú sústavu, záber zo [[Železničná stanica Poprad-Tatry|železničnej stanice Poprad-Tatry]]]]
Táto sústava vychádza z možností techniky v dobe jej vzniku, v období medzi [[svetová vojna|svetovými vojnami]]. V dnešnej dobe dobe táto sústava prináša obmedzenia, pretože nie je schopná zvládať dnes požadované výkony. Jej nahradeniu zatiaľ bránia ekonomické dôvody. 

V rámci Európy sa používa v južnej časti [[Francúzsko|Francúzska]] (okrem [[vysokorýchlostná trať|vysokorýchlostných tratí]]) a v [[Holandsko|Holandsku]]. Na Slovensku túto sústavu používajú [[Tatranské elektrické železnice]]. Sieť [[S-Bahn v Hamburgu]] používa jednosmernú napájaciu sústavu s napätím 1,2 kV.

=== Sústava 3 kV jednosmerná ===
[[Súbor:Locomotive 183004.jpg|thumb|right|[[Železničná trať Žilina – Košice]] používa 3 kV jednosmernú sústavu]]
V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] vznikla potreba ďalej zvyšovať výkon elektrických rušňov, čo bolo možné zvýšením prúdu alebo napätia. Zvyšovanie prúdu viedlo k vysokým stratám v už tak hrubých vodičoch trakčného vedenia. Preto bolo zvýšené trakčné napätie na 3 kV, ktoré predstavuje pre jednosmernú sústavu technický limit (najmä pre komutátor motora – jednosmerný prúd sa zložito transformuje, a preto je nutné poháňať motor priamo trakčným napätím).

Výhodou tejto sústavy je jednoduchosť vozidiel, jednoduchá [[Rekuperácia (dopravný prostriedok)|rekuperácia]]. K nevýhodám donedávna patrila stratová odporová regulácia výkonu. Ďalej je nutné zabezpečiť ochranu kovových predmetov v okolí trate proti účinkom [[blúdivý prúd|blúdivých prúdov]]. Zásadným obmedzením sústavy je, že nedokáže preniesť výkon porovnateľný so striedavou sústavou napriek tomu, že prierez trolejového drôtu je väčší. Preto sa aj v Taliansku na nové vysokorýchlostné trate používa striedavá sústava 25 kV 50 Hz.

Priekopníkom tejto sústavy bolo [[Taliansko]]. Dnes sa používa okrem neho aj v [[Španielsko|Španielsku]], [[Belgicko|Belgicku]], [[Slovinsko|Slovinsku]], strednom [[Rusko|Rusku]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Lotyšsko|Lotyšsku]], [[Estónsko|Estónsku]], na vychode [[Ukrajina|Ukrajiny]] a v severnej časti [[Česko|Česka]] a [[Slovensko|Slovenska]].

V Česku je táto trakcia jednou zo štyroch. Prepraví však väčšinu cestujúcich i nákladu v štáte. Podľa štúdie pre [[Správa železniční dopravní cesty|SŽDC]] z roku 2017 by na zmenu 3 kV jednosmernej sústavy na 25 kV sústavu striedavú bolo potrebných 79 miliárd korún českých. Úspory energie po zmene by však mali byť až 30% nákladov z roku 2015. Prvým prepnutým úsekom by mal byť úsek Nedakonice – Řikovice na trati [[Železničná trať Přerov – Břeclav|Přerov – Břeclav]]. Prepojenie so Slovenskom by malo mať prioritu ako aj koridor [[Břeclav]] – [[Havlíčkův Brod]] – [[Kutná Hora]] – [[Kolín]] – [[Lysá nad Labem]] – [[Děčín]] – štátna hranica s Nemeckom.&lt;ref name=prepinanie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = AC/DC na dráze za 79 miliard. Železnici čeká velké přepínání elektřiny | url = https://ekonomika.idnes.cz/ceske-zeleznice-vlaky-elektrifikace-ministerstvo-dopravy-pau-/ekonomika.aspx?c=A170118_220516_ekonomika_fka| dátum vydania = 2017-01-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-18 | vydavateľ = MAFRA | miesto =  |jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Striedavá sústava 15 kV 16,7 Hz (pôvodne 16⅔ Hz) ===
Jednosmerný komutátorový elektromotor možno napájať i striedavým prúdom s nízkou frekvenciou. To viedlo k myšlienke využitím [[frekvenčný menič|frekvenčného meniča]] znížiť sieťovú frekvenciu na 1/3: 16⅔ Hz. Táto frekvencia bola zvolená tak, aby sa jednoducho vyrábala rotačnými [[frekvenčný menič|frekvenčnými meničmi]]. Napätie z trakčného vedenia sa na rušni v odbočkovom [[transformátor]]e znižuje na napätie trakčného motora. Výkon sa reguluje skokovo zapájaním či odpájaním odbočiek.

Výhodou tohto systému v dobe jeho vzniku bolo vyššie napätie v trolejovom vedení, vďaka ktorému sa znížil prúd potrebný pre prenos rovnakého výkonu, a tým aj straty. V porovnaní s modernou striedavou sústavou so sieťovou frekvenciou je nevýhodou nutnosť znižovať frekvenciu v meniarňach a o čosi väčší a ťažší transformátor v trakčnom vozidle.

S rozvojom polovodičovej techniky sa frekvencia zmenila na 16,7 Hz v dôvodu obmedzenia [[rezonančný jav|rezonančných javov]] v rozvodnej sieti.

Touto sústavou boli elektrifikované trate už v [[0. roky 20. storočia|prvej dekáde 20. storočia]]. Dnes sa používa v [[Nemecko|Nemecku]], [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Nórsko|Nórsku]] a [[Švédsko|Švédsku]]. Krátke úseky sa nachádzajú aj na území [[Česko|Česka]] a [[Slovensko|Slovenska]] v pohraničných oblastiach.

=== Striedavá sústava 3 x 3 kV 15 Hz ===
Priekopníkom využitia striedavého prúdu na železnici bol „otec elektrického vlaku“ [[Kálmán Kandó]], ktorý v roku [[1894]] vyvinul vysokonapäťový indukčný trojfázový motor a generátor pre elektrické lokomotívy. Použitie trojfázového prúdu viedlo k nutnosti vybudovať '''dvojvodičové trakčné vedenie''' (tretia fáza bola v koľajniciach). Touto sústavou bola v roku [[1902]] elektrifikovaná trať Valtellina v [[Taliansko|Taliansku]], prvá elektrifikovaná hlavná trať v Európe. V nasledujúcich rokoch boli takto elektrifikované mnohé železnice v severnom Taliansku, podľa čoho sa sústava nazýva '''taliansky systém'''. Sústava sa prestala používať v roku [[1975]]

Výhodou bola prirodzená regulácia otáčok – pri prekročení synchrónnych otáčok prejde motor do generatorického režimu a funguje ako brzda. Nevýhodou bola zložitosť vedenia. 

Dnes sa trojfázová sústava používa na niektorých zubačkách ([[Ozubnicová železnica|ozubnicových tratiach]]).

=== Striedavá sústava 25 kV 50 Hz ===
[[Súbor:Boleráz, nádraží, vlak s lokomotivou 240.111.jpg|thumb|right|[[Železničná trať Kúty – Trnava]] používa 25 kV striedavú sústavu, záber zo stanice [[Boleráz]]]]
I trojfázová sústava bola náročná na infraštruktúru v pomeroch povojnového Maďarska, a preto vyvinul Kálman Kandó v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] sústavu využívajúcu jednu fázu s bežnou sieťovou frekvenciou. Prvá trať bola touto sústavou elektrifikovaná v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] na úseku [[Budapešť]]-Nyugati–Alag. Vtedajšie lokomotívy využívajúce túto sústavu boli vybavené odbočkovým transformátorom a rotačným fázovým meničom napájajúcim viacfázový striedavý motor&lt;ref name=&quot;greg&quot;/&gt;.

Až do [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] sa zdalo, že Maďarsko zostane so svojou sústavou osamotené. Prudký rozvoj polovodičovej techniky spôsobil návrat k tejto sústave, ktorá je dnes považovaná za najperspektívnejšiu. Má najmenšie straty spôsobené prenosom a trakčné vedenie je možné po transformácii napájať z bežnej rozvodnej siete. 

Problémom tejto sústavy je potreba rovnakého zaťaženia fáz rozvodnej siete, preto sú jednotlivé úseky napájané z rôznych fáz. Problémy sú aj pri rekuperačnom brzdení (nízky [[účinník]], deformovaný priebeh napätia a prúdu, nárazové dodávky), preto sa mu niektorí dodávatelia elektrickej energie bránia.

Táto sústava sa používa v [[Portugalsko|Portugalsku]], [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], na severe [[Francúzsko|Francúzska]], v [[Dánsko|Dánsku]], [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Litva|Litve]], na západe a strede [[Ukrajina|Ukrajiny]], celom [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] a v južnej časti [[Česko|Česka]] a [[Slovensko|Slovenska]].

== Napájacie sústavy na Slovensku ==
Na {{km|1556|m}} elektrifikovaných tratí [[Železnice Slovenskej republiky|Železníc Slovenskej republiky]] (s výnimkou [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodných]]) sú použité sústavy:
* 25 kV 50 Hz striedavý prúd (južná časť krajiny, na trati [[Bratislava]] - [[Žilina]] v úseku Bratislava - Žilina Predmestie (styk sústav pred Žilina Predmestie a na trati Púchov - [[Horní Lideč]] v úseku Púchov - [[Lúky (okres Púchov)|Lúky]] pod Makytou))
* 3 kV jednosmerný prúd (trať [[Čop (mesto)|Čop]] – [[Čierna nad Tisou]] – [[Košice]] – [[Žilina]] – [[Čadca]] – [[Bohumín]] ([[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|190]], [[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|190]], [[Železničná trať Žilina – Košice|180]], [[Železničná trať Bratislava – Žilina|120]], 320), trate severne od nej a niekoľko kratších pripojených tratí ([[Železničná trať Čadca – Zwardoń|129]], [[Železničná trať Košice – Muszyna|188]]), na trati Žilina - Bratislava krátky úsek Žilina - Žilina Predmestie (styk sústav na západ od Žilina predmestie) a trať Púchov - Horní Lideč (styk sústav v úseku Púchov - Lúky pod Makytou)
* 15 kV 16 2/3 Hz striedavý prúd ({{km|2.3|m}} dlhý úsek  [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|Bratislava-Petržalka]] – [[Kittsee]] Gr./št. hranica)

=== Body styku sústav ===
* 25 kV 50 Hz / 3 kV js- na trati [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Bratislava – Žilina]] na západ od Žilina Predmestie (zmena od 8. apríla 2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽSR sa chystajú na ďalší krok v modernizácii uzla Žilina | url = https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2025/marec/zsr-chystaju-dalsi-krok-modernizacii-uzla-zilina.html | dátum prístupu = 2025-03-31 | vydavateľ = ŽSR | url archívu = https://web.archive.org/web/20250420072746/https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2025/marec/zsr-chystaju-dalsi-krok-modernizacii-uzla-zilina.html | dátum archivácie = 2025-04-20 }}&lt;/ref&gt;)
* 25 kV 50 Hz / 3 kV js- na trati [[Železničná trať Púchov – Horní Lideč|Púchov – Lúky pod Makytou]] v kilometri 0,894 pri žst. Púchov (zmena od 1. augusta 2015&lt;ref name=&quot;prepnutiect&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Dvouvládí na železnici končí. Ale velmi pozvolna | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/1560484-dvouvladi-na-zeleznici-konci-ale-velmi-pozvolna | dátum vydania = 2015-08-01 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2016-01-25 | vydavateľ = [[Česká televize]] | miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt;)
* 25 kV 50 Hz / 3 kV js- na štátnej hranici pri [[Hidasnémeti]]
* 25 kV 50 Hz / 15 kV 16,7 Hz – v [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|žst. Bratislava-Petržalka]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.rail.sk/skhist/elektr.htm Elektrifikácia tratí na Slovensku]
* [http://www.bueker.net/trainspotting/voltage_map_europe.php Mapy a charakteristika napájacích a zabezpečovacích systémov interoperability v Európe] (EN)

== Zdroje ==
{{preklad|cs|Železniční napájecí soustava|4977382}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Železničné technológie]]</text>
      <sha1>dkbbs2killkw7843si745r2egk1jzu0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Útok na Pearl Harbor</title>
    <ns>0</ns>
    <id>193034</id>
    <revision>
      <id>8244713</id>
      <parentid>8243700</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T21:05:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38838-04</username>
        <id>299887</id>
      </contributor>
      <comment>/* Útok na základňu */</comment>
      <origin>8244713</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14653" sha1="jpefb3d496e5e6mm4kad70qowdck7xx" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt= Útok na Pearl Harbor
|súčasť= [[Vojna v Pacifiku|vojny v Tichomorí]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] 
|obrázok= USS SHAW exploding Pearl Harbor Nara 80-G-16871 2.jpg
|text k obr= Výbuch [[torpédoborec|torpédoborca]] [[USS Shaw (DD-373)|USS ''Shaw'']] počas útoku na Pearl Harbor, 7. december 1941 
|dátum= [[7. december]] [[1941]]
|miesto= [[Oahu]], [[Havaj (štát USA)|Havaj]], [[Spojené štáty|USA]]&lt;br /&gt;{{Coord|21.365|-157.950|format=dms|type:event_region:US-HI|display=inline,title}}
|casus= 
|územie= 
|výsledok= japonské víťazstvo&lt;br /&gt;USA sa pridali na stranu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] a vstúpili do druhej svetovej vojny
|protivník1= {{minivlajka|USA (1912-1959)}} [[Spojené štáty]]
|protivník2= [[Súbor:Flag of Japan (1870-1999).svg|22px|border]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]]
|velitel1={{minivlajka|USA (1912-1959)}} [[Husband Edward Kimmel|Husband Kimmel]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA (1912-1959)}} [[Walter Campbell Short|Walter Short]]
|velitel2=[[Súbor:Naval ensign of Japan (1889–1945).svg|22px|border]] [[Isoroku Jamamoto]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Naval ensign of Japan (1889–1945).svg|22px|border]] [[Čúiči Nagumo]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Naval ensign of Japan (1889–1945).svg|22px|border]] [[Micuo Fučida]]
|sila1= 8 bojových lodí&lt;br /&gt;8 krížnikov&lt;br /&gt;29 torpédoborcov&lt;br /&gt;9 ponoriek&lt;br /&gt;asi 50 ďalších lodí&lt;br /&gt;asi 390 lietadiel
|sila2= 6 lietadlových lodí&lt;br /&gt;9 torpédoborcov&lt;br /&gt;2 bojové lode&lt;br /&gt;2 ťažké krížniky&lt;br /&gt;1 ľahký krížnik&lt;br /&gt;8 tankerov&lt;br /&gt;23 ponoriek&lt;br /&gt;5 miniponoriek&lt;br /&gt;414 lietadiel
|straty1= 2 potopené bojové lode&lt;br /&gt;6 poškodených bojových lodí&lt;br /&gt;3 poškodené krížniky&lt;br /&gt;2 potopené a 1 poškodený krížnik&lt;br /&gt;1 potopená a 3 poškodené lode inej kategórie&lt;br /&gt;188 zničených a 155 poškodených lietadiel&lt;br /&gt;2&amp;nbsp;345 mŕtvych vojakov a 57 civilistov&lt;br /&gt;1&amp;nbsp;247 vojakov a 35 civilistov ranených
|straty2= 4 miniponorky potopené&lt;br /&gt;1 miniponorka nezvestná&lt;br /&gt;29 zničených lietadiel&lt;br /&gt;55 letcov a 9 ponorkárov mŕtvych a 1 zajatý
|straty3=
|poznámky= 
}}

'''Útok na Pearl Harbor''' bol prekvapivý úder uskutočnený [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonským cisárskym]] námorníctvom na námornú základňu [[Spojené štáty|Spojených štátov]] [[Pearlharborský záliv|Pearl Harbor]] na [[Havaj]]i [[7. december|7. decembra]] [[1941|1941 (8. decembra]] 1941 podľa japonského miestneho času), ktorá následne viedla k tomu, že USA vypovedalo vojnu Japonsku a neskôr sa aktívne zapojilo do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].

== Predohra ==
[[Súbor:Pearl Harbor looking southwest-Oct41.jpg|thumb|left|[[Pearlharborský záliv|Pearl Harbor]] 30. októbra 1941, mesiac pred útokom, s viditeľným [[Fordov ostrov|Fordovým ostrovom]] (v strede)]]

Kým väčšina Američanov s obavami sledovala priebeh vojny v Európe, v Ázii sa zvyšovalo napätie. [[Japonsko]] sa chytilo výhodnej príležitosti zlepšiť svoju strategickú pozíciu a trúfalo vyhlásilo „nový poriadok“, podľa ktorého chcelo hegemonisticky vládnuť nad celým [[Tichý oceán|Tichým oceánom]]. [[Spojené kráľovstvo|Británia]], ktorá zápasila s nacistickým [[Nemecko]]m o prežitie, nebola schopná postaviť sa na odpor, odtiahla zo [[Šanghaj]]a a dočasne uzavrela Barmskú cestu. V lete roku [[1940]] Japonsko získalo od slabej francúzskej vlády vo Vichy právo používať letiská v Indočíne. Do septembra sa Japonci pripojili k [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi Berlín-Rím]]. Spojené štáty na odvetu vyhlásili embargo na vývoz železného šrotu do [[Japonsko|Japonska]]. 

Zdalo sa, že Japonci by sa mohli obrátiť na juh, aby získali zdroje ropy, cínu a kaučuku v britskej Malajzii a holandskej Východnej Indii. V júli [[1941]] Japonci okupovali zvyšok [[Indočína|Indočíny]]; Spojené štáty reagovali tým, že zmrazili japonské fondy.

V októbri [[1941]] sa stal predsedom japonskej vlády generál [[Hideki Todžo]]. V polovici novembra vyslal do Spojených štátov osobitného vyslanca, aby sa stretol s ministrom zahraničných vecí [[Cordell Hull|Cordellom Hullom]]. Japonsko okrem iného žiadalo, aby Spojené štáty uvoľnili japonské fondy a zastavili námornú expanziu v Tichomorí. Hull súhlasil s uvoľnením zmrazených fondov za podmienky, že Japonci odídu z [[Čína|Číny]] a [[Indočína|Indočíny]]. Japonci žiadali dvojtýždňovú lehotu na zváženie návrhu, ale 1. decembra ho napokon odmietli. 6. decembra sa [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] obrátil priamo na japonského cisára [[Hirohito|Hirohita]]. Rozhovory však už ďalej nepokračovali. Ďalší deň japonské námorníctvo napadlo americkú základňu v [[Pearlharborský záliv|Pearl Harbore]].

== Útok na základňu ==
Dňa [[7. december|7. decembra]] [[1941]] 03:42 havajského času, americká mínolovka [[USS Condor]] spozorovala cudziu miniponorku pred vstupom do prístavu Pearl Harbor a okamžite zalarmovala hliadkujúci torpédoborec [[USS Ward]]. Ward síce miniponorku najprv nemohol lokalizovať, ale po niekoľkých hodinách pátrania ju okolo pol siedmej ráno objavil a potopil. Kazuo Sakamaki, jeden z členov posádky ďalšej miniponorky sa z potápajúceho vraku vyslobodil a stal sa tak prvým japonským [[vojnový zajatec|vojnovým zajatcom]].

Japonci vyslali okrem silného zväzu lietadlových lodí k americkej základni aj 5 miniponoriek, ktorých úlohou bolo zaútočiť na americké lode v prístave. Žiadna z nich sa však nikdy nevrátila, dodnes boli nájdené vraky len 4 z nich. Je preukázané, že aj ďalšie miniponorky sa dostali do prístavu a dokonca vypálili aspoň 1 torpédo na loď [[USS West Virginia (BB-48)|USS West Virginia]].

[[Súbor:Pearlmap1.png|thumb|left|Dve útočiace vlny (poloha lietadlových lodí je len ilustračná, v skutočnosti sa nachádzali podstatne viac na severe). &lt;br /&gt; Hore: &lt;br /&gt; 0 – prilietavajúce B-17 z USA, 1 – prvá vlna, 1-1 – „Kate“ vyzbrojené bombami, 1-2 „Kate“ s torpédami, 1-3 – strmhlavé „Val“, 2 – druhá vlna, 2-1 – „Kate“ vyzbrojené bombami, 2-1F – stíhačky „Zero“, 2-2 – strmhlavé „Val“ &lt;br /&gt; Dole: &lt;br /&gt; A – [[ostrov Wake|atol Wake]], B – [[Midwayské ostrovy|atol Midway]], C – [[Johnston (atol)|atol Johnston]], D – Havaj, D-1 – Oahu, 1 – [[USS Lexington (CV-2)|USS ''Lexington'']], 2 – [[USS Enterprise (CV-6)|USS ''Enterprise'']], 3 – Nagumov úderný zväz]]

Prvá vlna japonského útoku vyštartovala z lietadlových lodí o 6:00, velil jej kapitán [[Mitsuo Fučida]]. Cieľom prvej časti tejto skupiny, ktorá sa skladala z 50 strojov [[Nakadžima B5N|Nakadžima B5N2]] s 800 kg priebojnými bombami, 40 B5N2 s torpédami, boli najmä bojové a lietadlové lode. Druhá časť, tvorená 55 strojmi [[Aiči D3A|Aiči D3A1]], niesla klasické bomby a ich cieľom boli letiská [[Ford Island]] a [[Wheeler Field]]. Celej prvej vlne poskytovalo krytie 45 strojov [[A6M Zero|Mitsubishi A6M2 Zero]], ktorých úlohou bolo napadnúť Ford Island, [[Hickham Field]], Wheeler Field, [[Barber’s Point]] a [[Kaneohe]].

[[Súbor:Shokaku Pearl Harbor CAP Zero.jpg|thumb|Vzlet japonských stíhačiek [[Micubiši A6M Zero|A6M Zero]] z [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[Šókaku (lietadlová loď)|''Šókaku'']] k útoku na Pearl Harbor]]
[[Súbor:Pearl Harbor Attack, 7 December 1941 (23747542533).jpg|thumb|Výbuch [[bojová loď (typ lode)|bojovej lode]] [[USS Arizona (BB-39)|USS ''Arizona'']]]]

Keď sa prvé japonské lietadlá priblížili k ostrovu [[Oahu]], boli 7:05 spozorované [[radar]]om SCR-270 na [[Opana Point]], na severe ostrova. Radar bol v tomto období len v skúšobnej prevádzke, no po identifikácii jeho obsluha okamžite hlásila, že sa k ostrovu blíži veľké množstvo neznámych lietadiel. Zodpovedný poručík [[Kermit A. Tyler]] v riadiacom stredisku však tieto lietadlá považoval za plánovaný prílet šiestich bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]], ktoré sa mali priblížiť k letisku z podobného smeru.

O 7:15 odštartovala z japonských lietadlových lodí ďalšia útočná vlna, pod vedením poručíka [[Šigekazu Šimazaki]]. Prvú časť druhej vlny tvorilo 54 strojov B5N2 s 249 a 54 kg bombami, úlohou prvej polovice strojov bolo napadnúť lietadlá a hangáre Kaneohe, Ford Island a Barbers Point, druhá polovica útočila na Hickam Field. Ďalšia časť druhej vlny, tvorená 81 strojmi D3A1, mala napadnúť 249 kg bombami lietadlové lode a krížniky v prístave. Celej druhej vlne poskytovalo krytie 36 stíhacích A6M2 Zero.

Po dohodnutom signále ''Tora-Tora-Tora'' (''tora'' po japonsky znamená [[Tiger džungľový|tiger]]) japonské stroje 1. vlny o 7:55 napadli z viacerých smerov americké ciele. Najväčšie straty spôsobil zásah muničného skladu bojovej lode [[USS Arizona (BB-39)|USS Arizona]] 800 kg bombou. Pri následnom výbuchu prišlo o život 1102 námorníkov. Bomby potopili aj loď [[USS California (BB-44)|USS California]]. [[USS Utah (BB-31)|USS Utah]] sa prevrátila, rovnako ako [[USS Oklahoma (BB-37)|USS Oklahoma]], v ktorej zahynulo okolo 400 námorníkov. [[USS West Virginia (BB-48)|USS West Virginia]] zaznamenala rad zásahov bombami aj torpédami a začala horieť. Celkovo zničili 19 plavidiel, vrátane piatich bojových lodí. O život prišlo vyše 2 300 vojakov, námorníkov a civilistov. Väčšinu z 55 civilných obetí tvorili osoby smrteľne zranené nevybuchnutými strelami [[protivzdušná obrana|protilietadlovej obrany]]. Jeden fakt však predsa len žičil Američanom: americké lietadlové lode, ktoré zohrali rozhodujúcu úlohu v nasledujúcej námornej vojne v Tichom oceáne, práve vtedy nekotvili v prístave, ale boli na šírom mori, viezli totiž k ostrovu [[Ostrov Wake|Wake]] nové lietadlá, a tým sa vyhli útoku. 

V priebehu útoku o 8:12 vyslal admirál [[Husband Kimmel]] do [[Washington (D.C.)|Washingtonu]] správu o japonskom útoku. O 8:50 dorazila druhá vlna japonského útoku. Na letiskách bolo zničených 188 amerických lietadiel (z toho 155 na zemi). Bolo to najmä preto, že väčšina z nich bola rozostavená krídlo na krídle popri štartovacej dráhe. Vyštartovať sa podarilo len niekoľkým strojom [[Curtiss P-40|Curtiss P-40 Tomahawk]], asi najúspešnejší z pilotov boli [[George Welch]] a [[Kenneth Taylor]], ktorí vzlietli z vedľajšej dráhy Haleiwa. 30 lietajúcich člnov zaparkovaných v prístave bolo tiež zničených alebo neopraviteľne poškodených, útok prežili len 3 stroje, ktoré boli počas útoku na hliadkovom lete. Straty spôsobil aj útok na kasárne. Protilietadlová paľba okrem japonských strojov zostrelila aj viacero vlastných, vrátane niektorých, ktoré boli na cvičnom lete z [[USS Enterprise (CV-6)|USS Enterprise]]. 

Japonci už tretiu plánovanú vlnu náletu nevyslali. Celkovo pri útoku stratili 9 stíhačiek, 15 strmhlavých bombardérov a 5 torpédových lietadiel. Na mori prišli o jednu klasickú a 5 miniponoriek. Celkové straty boli 55 členov leteckých posádok, 121 členov posádok ponoriek a 9 členov posádok miniponoriek.

== Výsledky ==
Keď rozhlas priniesol podrobnosti o japonských útokoch na [[Havajské ostrovy]], [[Midway]], [[Ostrov Wake]] a [[Guam]], boli obyvatelia USA zaskočení. Prekvapenie sa ale čoskoro zmenilo na hnev nad „dňom, ktorý navždy zostane dňom hanby“. [[8. december|8. decembra]] [[Kongres Spojených štátov|Kongres]] vyhlásil vojnu Japonsku; o tri dni neskôr [[Nacistické Nemecko|Nemecko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] a ďalšie krajiny osi vrátane [[prvá Slovenská republika|Slovenska]] vyhlásili vojnu Spojeným štátom.

Krajina pohotovo zmobilizovala obyvateľstvo aj celý priemyselný potenciál. 6. januára [[1942]] prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] oznámil závratné ciele výroby: vláda si objednala 60 000 lietadiel, 45 000 tankov, 20 000 protilietadlových diel a obchodné plavidlá s celkovou tonážou 18 miliónov ton. [[Poľnohospodárstvo]], priemyselná výroba, ťažba, obchod, odbory, investície, komunikácie, ba dokonca i vzdelanie a kultúrne podujatia sa tým či oným spôsobom podriadili novej a rozsiahlejšej kontrole štátu. Štát zhromaždil obrovské množstvo finančných prostriedkov a vybudoval nový mamutí priemysel na hromadnú výrobu lodí, obrnených vozidiel a lietadiel. Nastal veľký pohyb obyvateľstva. V dôsledku niekoľkých zákonov o brannej povinnosti vstúpilo do ozbrojených síl Spojených štátov 15 100 000 Američanov. Koncom roku 1943 slúžilo v Americkej armáde alebo jej blízkych zložkách približne 65 miliónov mužov a žien.
 
Útok na [[Spojené štáty]] odzvonil americkému [[Izolacionizmus|izolacionizmu]] a urýchlil vojenskú mobilizáciu. V dôsledku Pearl Harboru a strachu z ázijskej špionáže sa Američania dopustili aktu neznášanlivosti: internovaniu Američanov japonského pôvodu. Vo februári [[1942]] takmer 120 tisíc Japoncov žijúcich v [[Kalifornia|Kalifornii]] muselo opustiť svoje domovy, internovali ich za ostnatý drôt do 10 úbohých dočasných táborov a neskôr premiestnili do „vojnových presídľovacích táborov“ v blízkosti juhozápadných miest. Takmer 63 percent týchto Japoncov sa narodilo v Amerike; boli americkými občanmi. Nikdy nevyšiel najavo nijaký dôkaz o špionáži. V skutočnosti Japonci z Havajských ostrovov a kontinentálnych Spojených štátov bojovali s úprimným odhodlaním a udatnosťou v dvoch pechotných jednotkách na talianskom fronte. Iní slúžili ako tlmočníci a prekladatelia v Tichomorí. V roku [[1983]] americká vláda uznala nespravodlivosť internovania a žijúcim Američanom japonského pôvodu vyplatila čiastočné odškodné.

== Referencie ==
* [http://usinfo.state.gov/products/pubs/histryotln/newdeal.htm An Outline of American History, Cincotta, Howard (ed.), United States Information Agency, 1994] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071211222539/http://usinfo.state.gov/products/pubs/histryotln/newdeal.htm |date=2007-12-11 }}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Attack on Pearl Harbor}}

[[Kategória:Útok na Pearl Harbor| ]]
[[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Vojna v Pacifiku]]
[[Kategória:Bitky v 1941]]
[[Kategória:Strategické bombardovanie počas druhej svetovej vojny]]</text>
      <sha1>jpefb3d496e5e6mm4kad70qowdck7xx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chloristan draselný</title>
    <ns>0</ns>
    <id>194902</id>
    <revision>
      <id>8244882</id>
      <parentid>7697283</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:55:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <origin>8244882</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2308" sha1="6y66m44ewjt7b9y1g38c1ivnjhipzoo" xml:space="preserve">{{Infobox Chemická zlúčenina
|Obrázok = Potassium perchlorate.png
|Názov = Chloristan draselný
|CAS = [http://www.emolecules.com/cgi-bin/search?t=ss&amp;q=7778-74-7&amp;c=0&amp;v= 7778-74-7]
|Vzorec = {{chem|KClO|4}}
|Molekulová hmotnosť= 138,55 g/mol
|Vzhľad = bezfarebné kryštály alebo biely prášok
|Hustota= 2.52 g/cm&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; (pevné skupenstvo)
|Teplota topenia = 610&amp;nbsp;°C
|NFPA 704={{NFPA 704|Horľavosť = 0|Zdravie=2|Reaktivita=2|Ostatné=OX}}
|Rozpustnosť = 1,5 g na 100 g (vo vode)
}}

'''Chloristan draselný''', [[Draslík|draselná]] soľ [[Chloristan|chloristanu]] s chemickým vzorcom [[Draslík|K]][[Chlór|Cl]][[Kyslík|O&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;]], je silné [[oxidovadlo]]. Je to bezfarebná kryštalická látka, ktorej [[teplota topenia]] je okolo 610&amp;nbsp;°C. Je to jedno z najpoužívanejších oxidovadiel používaných v [[ohňostroj]]och a rozbuškách a je rôzne používaný aj v strelivinách, zápalných práškoch a prskavkách. Chloristan draselný má najmenšiu [[rozpustnosť]] zo všetkých [[chloristan]]ov (1,5 g na 100 g vo vode s teplotou 25[[Stupeň Celzia|°C]]).&lt;ref&gt;[http://www.jtbaker.com/msds/englishhtml/P5983.htm Chloristan draselný MSDS] J.T. Baker ([[16. február|16. 2.]] [[2007]]). Pridané: [[18. december|18. 12.]] [[2007]]&lt;/ref&gt;

== Reakcie ==
Ako oxidovadlo, KClO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt; reaguje s veľkým množstvom palív. Známym príkladom je [[glukóza]], C&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;H&lt;sub&gt;12&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;.

:3 KClO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt; + C&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;H&lt;sub&gt;12&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt; → 6 H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O + 6 CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; + 3 KCl

== Výroba ==
Chloristan draselný sa vyrába dvojitou rozkladovou reakciou s chloristanom sodným a chloridom draselným. Chloristan sodný sa vyrába anodickou oxidáciou chloridu sodného.&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20080206095358/http://www.geocities.com/CapeCanaveral/Campus/5361/chlorate/encyperc.html Výroba chloristanov]; Pridané: [[18. december|18. 12.]] [[2007]]&lt;/ref&gt;

== V lekárstve ==
Chloristan draselný môže byť použitý ako účinný antityroid na liečenie [[hypertyroidizmus|hypertyroidizmu]], väčšinou v kombinácií s iným liekom.

== Referencie ==
&lt;div style=&quot;font-size:90%&quot;&gt;&lt;references /&gt;&lt;/div&gt;

[[Kategória:Zlúčeniny draslíka]]
[[Kategória:Chloristany|Draselný]]
[[Kategória:Oxidačné činidlá]]</text>
      <sha1>6y66m44ewjt7b9y1g38c1ivnjhipzoo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Drakova rovnica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>199187</id>
    <revision>
      <id>8244637</id>
      <parentid>8066932</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T16:13:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barry Cunningham</username>
        <id>267796</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaný obrázok a popis</comment>
      <origin>8244637</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3944" sha1="5s9oaxz5eyke0oy2pnydbbgjn48zk8d" xml:space="preserve">[[Súbor:Frank Drake 2012.jpg|náhľad|[[Frank Drake]], stvoriteľ Drakovej rovnice.]]
'''Drakova rovnica''' alebo '''Drakeova rovnica''' je [[matematika|matematická]] [[rovnica]], ktorá teoreticky umožňuje vypočítať počet [[inteligencia|inteligentných]] foriem [[mimozemský život|mimozemských]] [[civilizácia|civilizácií]] vo [[vesmír]]e, s ktorými je možné nadviazať kontakt. Sformuloval ju [[Spojené štáty|americký]] [[astronóm]] a rádioinžinier [[Frank Donald Drake]] v roku [[1960]].

== Rovnica ==

:&lt;math&gt;N = R^{\ast} \times f_p \times n_e \times f_{\ell} \times f_i \times f_c \times L \,\!&lt;/math&gt;

=== Parametre rovnice ===
*'''N''' – predpokladaný výsledok, počet vyspelých [[inteligencia|inteligentných]] civilizácií schopných medzihviezdnej komunikácie
*'''R*''' – prírastok nových hviezd v Galaxii za 1 rok
*'''f&lt;sub&gt;p&lt;/sub&gt;''' – percentuálny podiel hviezd, ktoré (podobne ako [[Slnko]]) majú okolo seba [[planéta|planetárne]] systémy
*'''n&lt;sub&gt;e&lt;/sub&gt;''' – priemerná hodnota počtu [[planéta|planét]] v [[planéta|planetárnom]] systéme, na ktorých panujú vhodné podmienky pre [[život]]
*'''f&lt;sub&gt;l&lt;/sub&gt;''' – percentuálny podiel [[planéta|planét]], na ktorých sa [[život]] skutočne vyvinul
*'''f&lt;sub&gt;i&lt;/sub&gt;''' – percentuálny podiel [[planéta|planét]], kde život vznikol a rozvíjal sa až k [[inteligencia|inteligentnej]] forme [[život]]a
*'''f&lt;sub&gt;c&lt;/sub&gt;''' – percentuálny podiel [[inteligencia|inteligentných]] foriem [[život]]a, ktoré dosiahli schopnosť aktívnej medzihviezdnej komunikácie
*'''L''' – odhad dĺžky existencie [[inteligencia|inteligentnej]] životnej formy schopnej medzihviezdnej komunikácie

Rovnica by mala ukázať, koľko [[inteligencia|inteligentných]] foriem [[život]]a existuje v našej [[galaxia|Galaxii]]. Vzhľadom k neznalosti väčšieho množstva premenných, je však rovnica viac menej iba odhadom. Počas svojho zverejnenia bola ostrým námetom kritiky, ktorá poukazovala na to, že ide len o odhad, ktorý nereflektuje realitu. Na druhej strane sa množstvo neznámych neustále zmenšuje vplyvom lepších pozorovaní [[vesmír]]u a znalostí o ňom. Vzhľadom na neurčité členy v rovnici sa konečné odhady počtu [[inteligencia|inteligentných]] foriem [[život]]a schopných medzihviezdnej komunikácie líši od autora k autorovi.

== Rovnica hypotézy zriedkavej Zeme ==
{{Hlavný článok|Hypotéza zriedkavej Zeme}}
Profesori Ward a Brownlee zostavili rovnicu podobnú Drakeovej rovnici. Obidve sa pokúšajú odhadnúť počet mimozemských civilizácií na základe pravdepodobností uskutočnenia sa podmienok potrebných pre existenciu inteligentného života.

== Pozri aj ==
* [[Frank Donald Drake]]
* [[Search for Extra-Terrestrial Intelligence|SETI]]
* [[Alternatívne biochémie]]
* [[Mimozemský život]]

== Externé odkazy ==
{{Portál|Astronómia}}
* Drakova rovnica (česky): [http://www.czechnationalteam.cz/view.php?nazevclanku=drakeova-rovnice&amp;cisloclanku=2004100006 http://www.czechnationalteam.cz/…] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927191439/http://www.czechnationalteam.cz/view.php?nazevclanku=drakeova-rovnice&amp;cisloclanku=2004100006 |date=2007-09-27 }}
* Drake Equation (anglicky): http://www.daviddarling.info/encyclopedia/D/DrakeEq.html
* Natura 4/2004, Výjimečná Země (česky): http://natura.eri.cz/natura/2004/4/20040403.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927121644/http://natura.eri.cz/natura/2004/4/20040403.html |date=2007-09-27 }}
* Drakeova rovnice nejspíš přijde o část neznámých (česky): [http://www.transhumanismus.cz/blog.php?time=041018#1053 http://www.transhumanismus.cz/blog.php?…] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080207063341/http://transhumanismus.cz/blog.php?time=041018#1053 |date=2008-02-07 }}

{{Astronomický výhonok}}

[[Kategória:SETI]]
[[Kategória:Mimozemský život]]</text>
      <sha1>5s9oaxz5eyke0oy2pnydbbgjn48zk8d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná stanica Ružomberok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>201609</id>
    <revision>
      <id>8244763</id>
      <parentid>8148936</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T06:02:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244763</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5593" sha1="55vukg9jtq3hramn7lgdyht1og329fi" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov              = Ružomberok
| obrázok            = Ružomberok train station, Slovakia.jpg
| veľkosť obrázku    = 270 px
| popis obrázku      = Budova železničnej stanice
| štát               = Slovensko
| mesto              = Ružomberok
| mestská časť       = Likavka
| prevádzkovateľ     = ŽSR
| zemepisná šírka    = 49,083289	
| zemepisná dĺžka    = 19,308987
| otvorenie          = 1871
| bývalý názov       = 
| nástupištia        = 
| nástupné hrany     = 
| prístup            = úrovňový
| cestovné lístky    = vnútroštátne, medzinárodné
| počet cestujúcich  = 
| trate              = [[Železničná trať 180 (Slovensko)|180]]
}}

'''Železničná stanica Ružomberok''' je hlavná [[železničná stanica]] v [[Ružomberok|Ružomberku]].

Nachádza sa v obci [[Likavka]], na pravom brehu [[Váh]]u, teda mimo katastra mesta, napriek tomu v blízkosti jeho centra. Bola vybudovaná počas výstavby [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] v roku [[1871]] a jej súčasťou je historická budova, zapísaná do zoznamu slovenských [[národná kultúrna pamiatka|národných kultúrnych pamiatok]].

Leží na trati [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] č. [[Železničná trať Žilina – Košice|180 (Žilina – Košice)]], ktorej úsek s touto stanicou (Poprad-Tatry – Žilina) bol sprevádzkovaný [[8. decembra]] [[1871]], a ktorá je súčasťou [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] č. 5.

V období  [[5. jún]] [[1908]] – [[28. september]] [[1974]] odtiaľto vychádzala aj trať [[Železničná trať Ružomberok – Korytnica|Ružomberok – Korytnica-kúpele]].

== Trate a doprava ==
* [[Železničná trať Žilina – Košice]] (trať č. 180)
* [[Železničná trať Ružomberok – Korytnica]] (zrušená trať)

== Rekonštrukcia ==
Vo februári 2016 bola plánová troj až štvormesačná rekonštrukcia výpravnej budovy a informačného zariadenia. Podľa Denníka SME, „''Stavebné práce zahŕňajú úpravu fasády objektu stanice, úpravu nástupišťa, opravia a doplnia historické oplotenie. Ráta sa aj s opravou plechovej strechy, obnovením prístrešku na nástupišti a obnovou klampiarskych prvkov. Opravia aj vonkajšie osvetlenie a osadia plechové tabule s názvom stanice.''“&lt;ref name=reko022016/&gt; Rekonštrukcia stanice by mala vyjsť na približne 100 tisíc eur. Ďalších 150 tisíc eur by malo ísť na zlepšenie informačného systému. Na stanici pribudnú digitálne tablule odchodov a príchodov.&lt;ref name=reko022016/&gt;

Rekonštrukcia bola v júni 2018 pripravovaná. Podľa webu ŽSR projekty zahrňujú. „''rekonštrukciu  povrchových  úprav (fasáda, ozdobné drevené  prvky, strecha), bleskozvod, oplotenie, kryté  nástupište pri objekte, vonkajšie osvetlenie, úprava  vstupov do  budovy, informačné  zariadenia  pre  cestujúcich, Wifi''“&lt;ref name=&quot;zst-ruzomberok&quot;/&gt;

Na stanici má byť tiež rozšírený mestský systém pripojenia na wifi.&lt;ref name=&quot;dennikn-7-dobrych-sprav&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=reko022016&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kubišová | meno = Ľubica | odkaz na autora = | titul = Dočkajú sa modernej železničnej stanice, konečne | url = http://liptov.sme.sk/c/8128735/dockaju-sa-modernej-zeleznicnej-stanice-konecne.html | dátum vydania = 2016-02-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-07 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;zst-ruzomberok&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = ŽST Ružomberok | url = https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2018/jun/zst-ruzomberok.html | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania = 2018-06-25 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-01-15 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180705004443/https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2018/jun/zst-ruzomberok.html | dátum archivácie = 2018-07-05 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-7-dobrych-sprav&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Ballová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = 7 dobrých správ: Českí vedci vyzbierali na Antarktíde takmer šesť ton odpadu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1419181/7-dobrych-sprav-ceski-vedci-vyzbierali-na-antarktide-takmer-sest-ton-odpadu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-23 | dátum prístupu = 2019-03-31 }}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.rail.sk/arp/slovakia/zst/130419.htm Železničná stanica Ružomberok] na Rail.sk
* [https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-ich-pristupnost/ ABECEDNÝ ZOZNAM STANÍC] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20251217031115/https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-ich-pristupnost/ |date=2025-12-17 }} ŽSR
* [http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h180-1.htm Železničná trať Poprad-Tatry – Žilina] na Rail.sk

== Zdroj ==
* [http://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=429 Železničná stanica na vlaky.net]　

{{Významné železničné stanice na Slovensku}}
{{Železničná trať 180 (Slovensko)}}
{{Košicko-bohumínska železnica}}
{{Ružomberok}}

[[Kategória:Likavka]]
[[Kategória:Doprava v Ružomberku]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Ružomberok]]
[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Ružomberok]]</text>
      <sha1>55vukg9jtq3hramn7lgdyht1og329fi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ľudmila (svätica)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>205633</id>
    <revision>
      <id>8244714</id>
      <parentid>8164663</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T21:10:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244714</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5748" sha1="nbdrb3sdaev8iec6i43mx6y9gp0utjv" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = 
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česká kňažná a svätica
 | Portrét            = Votivni obraz Ocko - Ludmila.jpg
 | Popis portrétu     = výrez z ''Votívneho obrazu Jana Očka z Vlašimi''
 | Dátum narodenia    = asi 860
 | Miesto narodenia   = [[Mělník|Pšov]], [[Čechy]], [[Veľká Morava]]
 | Dátum úmrtia       = [[15. september]] [[921]]
 | Miesto úmrtia      = [[Tetín (okres Beroun)|Tetín]], [[Čechy]], [[Veľká Morava]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manžel             = [[Bořivoj I.]]
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Svätá Ľudmila''' alebo '''Ľudmila z Pšova''' (* asi 860, [[Mělník|Pšov]] {{--}}† [[15. september]] [[921]], [[Tetín (okres Beroun)|Tetín]]) bola česká kňažná, pravdepodobne dcéra pšovského (staršie označenie pre [[Mělník]]) kniežaťa Slavibora, manželka prvého historického českého kniežaťa [[Bořivoj I.|Bořivoja I.]]

== Pôvod ==
O jej pôvode sa zmieňujú dva historické pramene – podľa Kristiánovej legendy pochádzala z Pšova, podľa staroslovanskej legendy jej pôvod treba hľadať v Srbsku, kde bola vychovávaná ako pohanka.

Pravdepodobne v roku 874 sa stala manželkou kniežaťa Bořivoja I. Ako česká kňažná bola spolu s manželom pokrstená na Velehrade staroslovienskym biskupom [[Svätý Metod|Metodom]]. Prijatie kresťanstva umožnilo získať Přemyslovcom politickú prevahu nad ostatnými kmeňovými kniežatami v Čechách.
== Spory s Drahomírou ==
[[Súbor:Dalimilova kronika vrazda Ludmily.jpg|left|thumb|Zavraždenie Ľudmily podľa [[Dalimilova kronika|Dalimilovej kroniky]]]]
Po manželovej smrti žila naďalej na kniežacom dvore, ktorý opustila po tom, čo sa dostala do sporu so svojou nevestou [[Drahomíra zo Stodoranov|Drahomírou]]. Odišla do ústrania na [[Tetín (okres Beroun)|Tetín]]. Do popredia spoločenského diania sa dostala opäť v r. 921, kedy zomrel jej mladší syn, knieža [[Vratislav I.]] a jej bolo zverené poručníctvo nad vnukom, mladým kniežaťom [[Svätý Václav|Václavom]]. Tento fakt vyvolal nesúhlas u Václavovej matky Drahomíry. Sedem mesiacov po Vratislavovej smrti dala Ľudmilu najatými vrahmi zavraždiť. Stalo sa tak v noci z 15. na 16. septembra 921. 

Podľa historických záznamov vraždu vykonali členovia Drahomírinej družiny Tunna a Gommon, pravdepodobne príslušníci kmeňa [[Varjagovia|Varjagov]]. Ako vražedný predmet použili šál, ktorý sa neskôr stal jedným z atribútov svätej Ľudmily.
Moderní historici sa domnievajú, že smrť Ľudmily v skutočnosti nebola vražda, ale poprava. Jej dôvodom mala byť údajná Ľudmilina [[vlastizrada|vlastizrada]], keď plánovala požiadať kráľa [[Arnulf Korutánsky|Arnulfa Korutánskeho]] o pomoc pri presadení vnuka Václava na kniežací stolec.
[[Súbor:Pont Charles (Ste Ludmila).JPG|thumb|[[Matyáš Bernard Braun]], Súsošie sv. Ľudmily s malým Václavom na Karlovom moste v Prahe, 1720{{--}}1730]]

== Prvá česká svätica ==
Ľudmila bola pochovaná na Tetíne. Legendy vravia o početných zázrakoch, ktoré sa udiali už pri jej hrobe. Už Drahomíra dala Ľudmilin dom premeniť na chrám sv. Michala. Knieža Václav po nástupe na trón dal preniesť Ľudmiline ostatky z Tetína do Prahy a v r. [[925]] ich dal uložiť do [[Bazilika a kláštor svätého Juraja|kostola sv. Jiří]] na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], kde sú dodnes. 

Ľudmila sa stala nielen prvou českou, ale i prvou slovanskou sväticou, ktorej kult bol uctievaný už v 12. storočí. Jej prvý zázrak sa udial v r. [[1100]]. Po polovici 12. storočia vzniklo niekoľko ľudmilských legiend.

== Význam svätej Ľudmily ==
O jej význame ako najstaršej českej svätice svedčí množstvo jej zasvätených sakrálnych stavieb nielen v Čechách ale i v iných krajinách. Jej význam ďaleko presahuje to, čo je o nej a o jej živote známe.

== Rodinné pomery ==
Ľudmila mala s Bořivojom údajne šesť detí (traja synovia a tri dcéry). Historicky sú však známi iba ich dvaja synovia, neskoršie české kniežatá [[Spytihněv I.]] a [[Vratislav I.]]

== Literatúra ==
* &quot;Ľudmila, mučenica : 16. september.&quot; In: Antonín Čížek: ''Synaxár : Životy svätých.'' Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 24. ISBN 80-967341-1-3

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.e-stredovek.cz/post/zeny-ve-stinu-premyslovcu-dil-1-posledni-noc-knezny-ludmily/ Poslední noc kněžny Ludmily] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230603153609/https://www.e-stredovek.cz/post/zeny-ve-stinu-premyslovcu-dil-1-posledni-noc-knezny-ludmily/ |date=2023-06-03 }}
* [http://www.hrady.cz/index.php?OID=488 Josef Pavel, Pověsti Českých hradů a zámků, Kněžna Ludmila] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080621124427/http://www.hrady.cz/index.php?OID=488 |date=2008-06-21 }}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Ludmila}}
[[Kategória:České kňažné]]
[[Kategória:Přemyslovci]]
[[Kategória:Českí katolícki svätci]]
[[Kategória:Narodenia v 9. storočí]]
[[Kategória:Úmrtia v 921]]
[[Kategória:Pochovaní v Prahe]]
[[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 16. septembra]]</text>
      <sha1>nbdrb3sdaev8iec6i43mx6y9gp0utjv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Szigetszentmiklós</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211046</id>
    <revision>
      <id>8244629</id>
      <parentid>6850089</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T15:20:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-37037-16</username>
        <id>298967</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8244629</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1725" sha1="ew5wmbadjjwigrbglrr7xxejck3w4z1" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Szigetszentmiklós |
typ              = mesto |
rozloha          = 45.65 |
obyvateľov       = 29177 |
obrázok          = Szigetszentmiklós gyár2.jpg|
erb              = HUN Szigetszentmiklós COA.jpg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska]] |
obvod            = [[Ráckeve (obvod)|Ráckeve]] |
PSČ              = 2310 |
kód              = |
KSH              = 28954|
lat_deg          = 47|
lat_min          = 20|
lat_sec          = 44|
lon_deg          = 19|
lon_min          = 02|
lon_sec          = 54|
}}

'''Szigetszentmiklós''' (slov. Sihoťský Svätý Mikuláš) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v obvode [[Ráckeve (obvod)|Ráckeve]].

Má rozlohu {{ha|4565|m}} a žije tu {{OBP|HU|28954}} obyvateľov ''({{OBD|HU|28954}})''.

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|France}} [[Boulogne-sur-Mer]], [[Francúzsko]]
* {{flagicon|Poľsko}} [[Busko-Zdrój]], [[Poľsko]]
* {{flagicon|Rumunsko}} [[Gheorgheni]], [[Rumunsko]]
* {{flagicon|Bulharsko}} [[Gorna Orjachovica]], [[Bulharsko]]
* {{flagicon|Finland}} [[Haukipudas]], [[Fínsko]]
* {{flagicon|Severné Macedónsko}} [[Kočani]], [[Severné Macedónsko]]
* {{flagicon|Taliansko}} [[Specchia]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|Germany}} [[Steinheim]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Chorvátsko}} [[Sveti Martin na Muri]], [[Chorvátsko]]
* {{flagicon|Germany}} [[Wehr]], [[Nemecko]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Szigetszentmiklós}}

== Externé odkazy ==
* [http://www./szigetszentmiklos.hu/ Oficiálna stránka]

{{Maďarský výhonok}}

{{Ráckeveský obvod}}

[[Kategória:Mestá v Maďarsku]]</text>
      <sha1>ew5wmbadjjwigrbglrr7xxejck3w4z1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Trebuchet</title>
    <ns>0</ns>
    <id>228961</id>
    <revision>
      <id>8244640</id>
      <parentid>7856967</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T16:29:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barry Cunningham</username>
        <id>267796</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaná etymológia slova</comment>
      <origin>8244640</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2240" sha1="pcj6dx958omotexceg2wxmdhsjnsbjt" xml:space="preserve">[[Súbor:Trebuchet.jpg|thumb|right|300px|Trebuchet využívajúci prak]]
'''Trebuchet''' (z [[Francúzsky jazyk|francúzského]] ''Trébuchet'', čítaj ako &quot;trebušet&quot;) je druh [[Obliehací stroj|obliehacieho stroja]] – vrhač kameňov, ktorý využíval protizávažie. Rozkvet veľmi dobre chránených hradov v [[12. storočie|12. storočí]] priniesol potrebu mimoriadne výkonného stroja, schopného rozbiť ich múry a vrhať strely dostatočne vysoko a ďaleko, aby dokázali ničiť vnútorné stavby. Tiež sa občas využívali na ničenie tesných formácii [[Pechota|pechoty]]. V [[15. storočie|15. storočí]] ich vytlačili obliehacie [[delo|delá]].

== Konštrukcia ==
Základom trebuchetu boli dve rámové konštrukcie v tvare písmena A, pripevnené na drevenom podstavci. Medzi vrcholmi týchto konštrukcií bolo na otočný čap uložené vrhacie rameno tak, že asi jedna osmina jeho dĺžky bola pred osou otáčania a zvyšok za ňou. Veľké protizávažie – debna naložená kameňmi – bolo zavesené na kratšom konci vrhacieho stroja. Na dlhšom konci bol pripevnený [[kladkostroj]], aby sa dal koniec vrhacieho ramena stiahnuť dolu (pomocou [[Rumpál (navijak)|rumpálu]]), a tým sa dvíhalo protizávažie. Niekedy mal koniec vrhacieho ramena tvar lyžice, aby udržal strelu. Častejšie sa používal princíp praku, s koncom ramena upevneným tak, aby sa uvoľnil jeden závesný remeň v momente, keď rameno dosiahne zvislú polohu. Prakom sa dali vrhať strely značnej veľkosti. Tiež sa občas ako strely používali mŕtve kone, kravy, či dokonca mŕtvoly ľudí, ktoré sa strieľali do hradov a miest aby rozniesli rôzne choroby a vyvolali paniku.

Nevýhodou trebuchetu bola jeho veľkosť a nepohyblivosť. Nedal sa prepravovať vo vzpriamenej polohe, bolo ho treba rozobrať, dostaviť na miesto boja a tam znova zostaviť. Jedno zmontovanie zabralo veľa času a vyžadovalo značné úsilie, a pri tom sa to muselo vykonať mimo dosah bojových strojov nepriateľa. Z toho dôvodu sa trebuchety používali len pri veľkých a významných obliehaniach.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Trebuchet}}

[[Kategória:Obliehacie zbrane]]
[[Kategória:Stredoveké zbrane]]</text>
      <sha1>pcj6dx958omotexceg2wxmdhsjnsbjt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ján Podmanický</title>
    <ns>0</ns>
    <id>239725</id>
    <revision>
      <id>8244683</id>
      <parentid>8059181</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:29:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <comment>takmer úplná konsolidácia článku, rozšírenie / doplnenie informácií</comment>
      <origin>8244683</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20846" sha1="twa78yhvlhhrbyc48dp0iiwhcmn848g" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Ján Podmanický
 | Rodné meno        = 
 | Portrét           = 
 | Veľkosť portrétu  = &lt;!-- 200px --&gt;
 | Popis             = 
 | Poradie           = Súčasný
 | Úrad              = starosta [[Stará Bystrica|Starej Bystrice]]
 | Začiatok obdobia  = [[2002]]&lt;ref name=starosta&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =| meno = | odkaz na autora = | titul = Vedenie obce| url = http://www.starabystrica.sk/index.php?option=com_content&amp;task=blogcategory&amp;id=14&amp;Itemid=27| dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 07.10.2011| vydavateľ = obec Stará Bystrica | miesto = Stará Bystrica | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt;
 | Koniec obdobia    = 
 | Predchodca        = 
 | Nástupca          = 
 | Poradie2          = Súčasný
 | Úrad2             = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]
 | Začiatok obdobia2 = [[2006]]
 | Koniec obdobia2   = 
 | Predchodca2       = 
 | Nástupca2         = 
 | Poradie3          = Súčasný
 | Úrad3             = poslanec [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]]&lt;ref name=zsk&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Volebný obvod č. 2| url = http://www.zask.sk/showdoc.do?docid=15158| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.10.2011| vydavateľ = Žilinský samosprávny kraj| miesto = Žilina| jazyk = slovenčina}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
 | Začiatok obdobia3 = [[2005]]
 | Koniec obdobia3   = 
 | Predchodca3       = 
 | Nástupca3         = 
 | Poradie4          = 
 | Úrad4             = 
 | Začiatok obdobia4 = 
 | Koniec obdobia4   = 
 | Predchodca4       = 
 | Nástupca4         = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1977|5|17}}
 | Miesto narodenia  = [[Stará Bystrica]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] &lt;small&gt;(do 2020)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; [[ŽIVOT – národná strana]] &lt;small&gt;(2021)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; SMER-SD &lt;small&gt;(od 2022)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lucia Stráňavová, redakcia/PN, noviny.sk/TVJOJ | odkaz na autora = | titul = Niektorí z odídencov klubu OĽaNO si zrejme už do konca roka oblečú dresy Sme rodina | url = https://www.noviny.sk/politika/692878-niektori-z-odidencov-klubu-olano-si-zrejme-uz-do-konca-roka-oblecu-dresy-sme-rodina | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = 2022-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-06 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 | Alma mater        = [[Univerzita Komenského]] &lt;br /&gt; [[Katolícka univerzita v Ružomberku]]
 | Profesia          = 
 | Manželka          = 
 | Manžel            = 
 | Partnerka         = 
 | Partner           = 
 | Deti              = 3
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
}}

PhDr. JUDr. '''Ján Podmanický,''' PhD. (* [[17. máj]] [[1977]], [[Stará Bystrica]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Piško|meno=Michal|titul=Poslanec Smeru šéfuje obci, ktorá nemá ani web|url=https://transparency.sk/sk/poslanec-smeru-sefuje-obci-ktora-nema-ani-web/|dátum vydania=8.6.2018|dátum prístupu=3.10.2021|vydavateľ=Transparency international}}&lt;/ref&gt;) je slovenský politik za stranu [[SMER-SD]] a od roku 2006 poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]].&lt;ref name=nrsrprofil&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =| meno = | odkaz na autora = | titul = JUDr. PhDr. Ján Podmanický| url = http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&amp;PoslanecID=685&amp;CisObdobia=5| dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 07.10.2011| vydavateľ = Národná rada Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt; V roku 2021 krátko pôsobil v strane [[ŽIVOT – národná strana]]. Od roku 2002 je tiež nepretržite [[starosta|starostom]] obce [[Stará Bystrica]] a od roku 2005 aj poslancom [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]].&lt;ref name=zsk/&gt; 

== Mladosť a vzdelanie ==
Ján Podmanický sa narodil 17. mája 1977 v [[Stará Bystrica|Starej Bystrici]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PhDr. JUDr. Podmanický Ján | url = https://www.kysuce.sk/osobnosti/osobnosti-regionu/105/jan-podmanicky.html | vydavateľ = Kysuce.sk | dátum prístupu = 2026-07-08}}&lt;/ref&gt; Základnú školu absolvoval v rodnej obci.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podmanický Ján | url = http://scpen.international/team/jan-podmanicky/ | vydavateľ = Slovenské centrum PEN | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V rokoch 1991 až 1995 študoval na Gymnáziu Veľká Okružná v [[Žilina|Žiline]], kde počas štúdia štyri roky býval u [[Saleziáni Don Bosca|saleziánov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=Ján Podmanický: Poslanci Smeru sú väčšinou presvedčení kresťania|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/4197/jan-podmanicky-poslanci-smeru-su-vacsinou-presvedceni-krestania|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2015-02-12|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Následne pokračoval v štúdiu teológie na [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského]] - Teologický inštitút Nitra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Osoby, ktoré získali titul na UK - Ján Podmanický|url=https://absolventi.uniba.sk/search.do|vydavateľ=Univerzita Komenského|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-01-27|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20230127083526/https://absolventi.uniba.sk/search.do|dátum archivácie=2023-01-27}}&lt;/ref&gt;  

Právo vyštudoval na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzite Komenského a Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela]]. Titul [[Doktor filozofie|PhDr.]] získal za základe [[Rigorózna skúška|rigorózneho konania]] na [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzite v Ružomberku]]. Titul JUDr. získal v rigoróznom konaní na Univerzite Mateja Bela, titul PhD. získal v odbore teória práva na [[Paneurópska vysoká škola|Paneurópskej vysokej škole]] v Bratislave.  

== Politická kariéra ==
Od roku [[2002]] (okrem krátkeho obdobia v rokoch 2020 až 2022) je členom strany [[SMER-SD]]. 

Od roku 2002 je nepretržite starostom obce [[Stará Bystrica]].&lt;ref name=&quot;dennikn-podmanicky-po-kritike-od-pellegriniho&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Podmanický po kritike od Pellegriniho za pakt s kuffovcami odchádza zo Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1897462/podmanicky-po-kritike-od-pellegriniho-za-pakt-s-kuffovcami-odchadza-zo-smeru/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-19 | dátum prístupu = 2020-05-20 }}&lt;/ref&gt; Prvýkrát bol zvolený za koalíciu [[Hnutie za demokraciu|HZD]], [[HZDS]], [[Pravá Slovenská národná strana|P SNS]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a SMER.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí | url = https://volby.statistics.sk/oso/oso2002/sk/default.htm | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Od roku [[2005]] je tiež nepretržite poslancom [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]] za obvod Čadca pričom prvýkrát kandidoval za koalíciu SMER, SNS, [[Aliancia nového občana|ANO]], HZD.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Výsledky volieb do VÚC v jednotlivých obvodoch|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/149270-vysledky-volieb-do-vuc-v-jednotlivych-obvodoch|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt;

V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|parlamentných voľbách v roku 2006]] prvýkrát úspešné kandidoval za poslanca [[NR SR|Národnej Rady SR]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Jeho poslaneckým asistentom sa stal [[Roman Michelko]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kovalčík|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Roman Michelko začínal u Mečiarovho ekonóma. Teraz chce do europarlamentu za „väčšie peniaze a menej roboty,“ tvrdí expert|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/roman-michelko-zacinal-u-meciarovho-ekonoma-teraz-chce-do-europarlamentu-za-vacsie-peniaze-a-menej-roboty-tvrdi-expert/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-07|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt;

V roku 2008 spolu s poslankyňou HZDS  [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] [[Ľudmila Mušková|Ľudmilou Muškovou]] predložil návrh novely zákona, ktorá zaviedla zákaz [[Maloobchod|maloobchodného]] predaja na [[Nový rok]], počas [[Zmŕtvychvstanie Pána|Veľkonočnej nedele]] a čiastočne aj počas [[Vianočné sviatky|vianočných sviatkov]].&lt;ref name=&quot;dennikn-podmanicky-po-kritike-od-pellegriniho&quot; /&gt;

V decembri 2015 hlasoval za návrh ústavného zákona predkladateľov [[Štefan Kuffa|Štefana Kuffu]], Mariána Kvasničku a Jozefa Mikloško staršieho, ktorý mal výrazne sprísniť pravidlá [[Umelé prerušenie tehotenstva|umelého prerušenia tehotenstva]] a zaviesť prísne trestné postihy pre ženy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Trojica poslancov chce zakázať interrupcie a registrované partnerstvá|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-12-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/trojica-poslancov-chce-zakazat-interrupcie-a-registrovane-partnerstva|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Parlament schvaľoval šialený zákon: Matky po umelom oplodnení na 12 rokov za mreže?! | url = https://www.cas.sk/spravy/domace-spravy/parlament-schvaloval-sialeny-zakon-matky-po-umelom-oplodneni-na-12-rokov-za-mreze | vydavateľ = Nový čas | miesto =  | dátum vydania = 2015-12-14 | dátum aktualizácie = 2021-04-30 | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Napriek podpore časti poslancov zo strán [[Hnutie SLOVENSKO|OĽaNO]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a SMER, tento návrh v parlamente neprešiel.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Chudá|meno=Martina|autor=|odkaz na autora=|titul=Za umelé oplodnenie chceli poslať ženy do basy|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/554182-za-umele-oplodnenie-chceli-poslat-zeny-do-basy|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2015-12-13|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt;

Krátko po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] Podmanický spolu s poslancom strany SMER Mariánom Kérym a poslancami NR SR [[Tomáš Taraba|Tomášom Tarabom]], [[Štefan Kuffa|Štefanom Kuffom]] a [[Filip Kuffa|Filipom Kuffom]], zvolenými za stranu [[ĽSNS]], založil neformálnu poslaneckú iniciatívu Platforma za hodnotovú politiku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Ladislav Bariak ml.|odkaz na autora=|titul=Poslanci Smeru-SD a ĽSNS založili spoločnú platformu. Hovoria o ochrane normálneho Slovenska|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/790670/poslanci-smeru-sd-a-lsns-zalozili-spolocnu-platformu-hovoria-o-ochrane-normalneho-slovenska/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-05-14|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Podmanický po kritike od Pellegriniho za pakt s kuffovcami odchádza zo Smeru|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1897462/podmanicky-po-kritike-od-pellegriniho-za-pakt-s-kuffovcami-odchadza-zo-smeru/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-05-19|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt; Po ostrej kritike v strane SMER za spoluprácu s členmi klubu ĽSNS a po hrozbách vylúčením zo strany, v máji 2020 zo strany a z jej poslaneckého klubu vystúpil a stal sa nezávislým poslancom.&lt;ref name=&quot;pravda-smer-sa-konzervativcov-radsej-zbavi&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Smer sa konzervatívcov radšej zbaví, Podmanický odchádza sám | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/551935-smer-sa-konzervativcov-radsej-zbavi-podmanicky-odchadza-sam/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-19 | dátum prístupu = 2020-05-20 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dennikn-podmanicky-po-kritike-od-pellegriniho&quot; /&gt;

V apríli 2021 vstúpil do strany [[ŽIVOT – národná strana|Život – Národná strana]], vtedy vedenej Tarabom a následne bol na sneme strany zvolený za jej podpredsedu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Podpredsedom mimoparlamentnej strany Život – Národná strana sa stal bývalý poslanec Smeru Ján Podmanický.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2355847/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-04-17|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Dianie v opozícii Podpredsedom Tarabovej strany sa stal bývalý poslanec Smeru Ján Podmanický|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/76884/podpredsedom-tarabovej-strany-sa-stal-byvaly-predstavitel-smeru-jan-podmanicky|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2021-04-17|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt; V strane pôsobil približne do decembra 2021.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Gavlák|meno=Matej|titul=Odchádza poslanec Ján Podmanický zo strany Život – Národná strana?|periodikum=Christianitas|vydavateľ=Slovakia Christiana|dátum=2021-12-07|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt; Vo februári 2022 predseda Smeru Fico avizoval návrat Podmanického späť do strany Smer.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Ján Podmanický by sa mohol vrátiť do poslaneckého klubu Smeru|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/99773/jan-podmanicky-by-sa-mohol-vratit-do-poslaneckeho-klubu-smeru|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-22|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt;

V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v roku 2023]] úspešne kandidoval na poslanca za stranu SMER z 23. miesta kandidátnej listiny, pričom získal 11 729 preferenčných hlasov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ján Podmanický|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/udalost/volby-2023/kandidati/jan-podmanicky/smersd-23/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt;

== Iné politické aktivity ==
Podmanický sa zúčastňuje podujatí organizovaných Spoločenstvom Ladislava Hanusa a jeho Inštitútom. V marci 2025 Diskutoval na Konzervatívnom fóre pod názvom Hrádza proti [[Progresivizmus|progresivizmu]] na Slovensku a smršť zmien spoza Atlantiku, do ktorého sa okrem neho zapojili aj [[Viliam Karas]], [[Milan Krajniak]] a Rastislav Krátky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=V Bratislave sa uskutoční Konzervatívne fórum. Bude o Trumpovej smršti a návrhoch v NR SR|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|url=https://standard.sk/902224/v-bratislave-sa-uskutocni-konzervativne-forum-bude-o-trumpovej-smr%C5%A1ti-a-navrhoch-v-nr-sr|issn=|vydavateľ=Štandard|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-24|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konzervatívne fórum: Hrádza proti progresivizmu na Slovensku a smršť zmien spoza Atlantiku | url = https://www.inviton.eu/e-17831/konzervativne-forum-hradza-proti-progresivizmu-na-slovensku-a-smrst-zmien-spoza-atlantiku | vydavateľ = inviton.eu | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk =  | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; V júni 2026 vystúpil na Bratislavských Hanusových dňoch, kde diskutoval o vízii konzervatívnej politiky spolu s [[László Gubík|Lászlóm Gubíkom]], Milanom Krajniakom, [[Milan Majerský|Milanom Majerským]] a [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Matovič ani Majerský úplne neodmietli nápad na spoločný konzervatívny blok|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5390477/matovic-ani-majersky-uplne-neodmietli-napad-na-spolocny-konzervativny-blok/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-06-12|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Postoj|odkaz na autora=|titul=Bratislavské Hanusove dni Majerský, Matovič, Krajniak, Gubík a Podmanický diskutovali o budúcnosti konzervatívnej politiky|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/195938/majersky-matovic-krajniak-gubik-a-podmanicky-diskutovali-o-buducnosti-konzervativnej-politiky|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2026-06-15|dátum prístupu=2026-07-08}}&lt;/ref&gt; 

== Dielo ==
* ''Za oponou kysuckých dejín'' (2002)
* ''Kysucké povesti'', Vydavateľstvo [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] (2000, 2002, 2017)
* ''Stará Bystrica a okolie'' (1998, 2016, s O. Dubovickým)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Podmanický | url = https://www.litcentrum.sk/autor/jan-podmanicky/zivotopis-autora | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* ''Muž, ktorý sadil knihy'', Vydavateľstvo [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]], (2021)
* ''Prorokov hriech,'' Vydavateľstvo [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]], (2022)
* ''Epitaf krásnej Cárice,'' Vydavateľstvo [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]], (2023)

==Referencie==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Ján Podmanický}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.nrsr.sk/appbin/posl.asp?WCI=Posl_Workitem&amp;WCE=Master%3d685 stránka poslanca NR SR]
* [http://www.starabystrica.sk/index.php?option=com_content&amp;task=blogcategory&amp;id=14&amp;Itemid=27 Vedenie obce Stará Bystrica]

{{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}}
{{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}}
{{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}}
{{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}}
{{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Podmanický, Ján}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí komunálni politici]]
[[Kategória:Starostovia na Slovensku]]
[[Kategória:Poslanci Žilinského samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Politici Smeru]]
[[Kategória:Politici ŽIVOT – národná strana]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2006 – 2010)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]]
[[Kategória:Osobnosti zo Starej Bystrice]]
[[Kategória:Absolventi Katolíckej univerzity v Ružomberku]]
[[Kategória:Absolventi Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]</text>
      <sha1>twa78yhvlhhrbyc48dp0iiwhcmn848g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štadión Antona Malatinského</title>
    <ns>0</ns>
    <id>249701</id>
    <revision>
      <id>8244737</id>
      <parentid>8105955</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T01:01:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244737</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16040" sha1="kwvwcw9hziwguss3ix9oowbm35u9a9y" xml:space="preserve">{{Nedostatok zdrojov}}{{Na rozšírenie}}
{{Aktualizovať}}
{{Infobox štadión
| názov štadiónu  = Štadión Antona Malatinského
| prezývka        = City Arena
| štát            = Slovensko
| poloha          = [[Trnava]]
| zemepisná šírka = 48,373611
| zemepisná dĺžka = 17,591667
| otvorený        = 1921
| prestavaný      = 2015
| majiteľ         =mesto [[Trnava]] 
| povrch          = Vyhrievaný trávnik
| cena výstavby   =30 miliónov € 
| architekt       =[[Pavol Adamec]]
| bývalé názvy    =Štadión Spartaka 
| kluby           = [[FC Spartak Trnava]]
| kapacita        = 18 111
| rozmery         = 105 x 68 m
|fotka=CityArena.jpg}}

'''Štadión Antona Malatinského''' (známy aj ako '''City Arena''') je futbalový štadión v [[Trnava|Trnave]]. Je domácim štadiónom klubu [[FC Spartak Trnava]] a zároveň [[Slovenské národné futbalové mužstvo|reprezentácie Slovenska]]. Vlastníkom štadióna je mesto [[Trnava]]. Štadión má prenajatý na obdobie 30 rokov spoločnosť City-Arena, a.s. Má kapacitu 18 111 miest a spĺňa kritériá [[Kategórie štadiónov UEFA|UEFA kategórie 4]]. V rokoch 2013 - 2015 prešiel štadión rekonštrukciou a pribudlo k nemu nákupné centrum. Je druhým najväčším štadiónom na [[Slovensko|Slovensku]]. Hrávajú sa na ňom medzištátne zápasy &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O nás|url=http://stadium.cityarena.tt/o-nas/p52|vydavateľ=stadium.cityarena.tt|dátum prístupu=2023-10-30}}&lt;/ref&gt;.

Štadión je od [[14. január]]a [[1998]] pomenovaný po [[Anton Malatinský|Antonovi Malatinskom]], bývalom hráčovi a trénerovi Spartaka, ktorý priviedol mužstvo k trom titulom [[Československá futbalová liga|majstrov Československa]]. V roku 2016 odhalili tejto osobnosti pri štadióne bronzovú sochu &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Pri City Arene odhalili sochu trénerského mága Antona Malatinského
  | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/19537-foto-pri-city-arene-odhalili-sochu-trenerskeho-maga-antona-malatinskeho/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = trnavskyhlas.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.  V rokoch 2013 - 2015 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia štadióna, ktorý sa po jej ukončení stal najmodernejším a najväčším na Slovensku. Slávnostné otvorenie sa konalo [[22. august]]a [[2015]], najskôr odohrali exhibičný zápas legendy Spartaka Trnava a [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]] s výsledkom 2:4. Prvý gól na novom štadióne strelil Richard Witschge, bývalý hráč Ajaxu a [[FC Barcelona]], za „old boys“ Spartaka bol prvým úspešným strelcom [[Ľubomír Luhový]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = City Arénu otvorili. Old Boys Ajaxu zdolali legendy Spartaka
  | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/city-arenu-otvorili-old-boys-ajaxu-zdolali-legendy-spartaka/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportnet.sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Po zápase legiend sa predstavili A-mužstvá Spartaka a [[Brazília|brazílskeho]] klubu Atlético Paranaense (0:2).

* Štadión: 18 111 miest&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O nás|url=http://stadium.cityarena.tt/o-nas/p52|vydavateľ=stadium.cityarena.tt|dátum prístupu=2019-06-01}}&lt;/ref&gt;
* Obchodné priestory: 23.660 m&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
* Street retail: 4.710 m&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
* Administratíva: 2.670 m&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
* Hotel: 45 lôžok
* Parkovanie: 1.000 miest
* Multiplex Cinema: 600 miest
* Investičné náklady: 78 mil. € (Športová časť stála 30 miliónov €)
* Územné rozhodnutie: apríl 2013
* Stavebné rozhodnutie: august.2013
* Začiatok výstavby:september 2013
* Dátum dokončenia:august 2015
* Slávnostné otvorenie: 22.8.2015

== História štadióna ==

* '''1925''' Zlúčením klubov ŠK a Rapid vznikol klub ŠK Rapid Trnava, ktorý hrával na mieste dnešného štadióna.
* '''1925''' Prvé [[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|Tradičné derby]] najväčších slovenských rivalov sa hralo 21. marca 1926. V Trnave nastúpili domáci v tradičných červeno-čiernych vodorovne pruhovaných dresoch proti bielo-modrému [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]]. Trnava vyhrala 3:1.Dva góly dal Žigárdy, jeden Kozma.
* '''1971''' Na južnej tribúne pôvodný betónový ovál nahradila kovová konštrukcia.
* '''2006''' Veľká rekonštrukcia štadióna, prestavbou západnej tribúny, vybudovanie vyhrievaného trávniku, opravu osvetlenia a rekonštrukciu severnej a južnej tribúny.
* '''1998''' Štadión bol pomenovaný na počesť bývalého futbalistu a manažéra Antona Malatinského, ktorý zomrel v roku 1992.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = arenysportowe.eu | url = http://arenysportowe.eu/s/sk/stadion-antona-malatinskeho/ | vydavateľ = arenysportowe.eu | dátum prístupu = 2025-10-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140907005826/http://arenysportowe.eu/s/sk/stadion-antona-malatinskeho/ | dátum archivácie = 2014-09-07 }}&lt;/ref&gt;
* '''2015''' Bol zrekonštruovaný Štadión Antona Malatinského, v tom čase najmodernejší a najväčší štadión (až do otvorenia [[Národný futbalový štadión|Národného futbalového štadióna]]) na [[:Kategória:Futbalové štadióny na Slovensku|Slovensku]] a miestom konania medzištátnych zápasov. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=https://fcspartaktrnava.com/historia/|vydavateľ=FC Spartak Trnava|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Medzištátne zápasy ==
Reprezentácia {{TCH|f|0|Československa}} odohrala v Trnave jediný zápas, [[27. apríl]]a [[1988]] v priateľskom stretnutí s mužstvom {{URS|f|0|Sovietskeho zväzu}} remizovala 1:1 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V přípravě na trnavském trávníku ČSSR-SSSR 1:1 (0:0)
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/4/28/8.png
  | dátum vydania = 28. 4. 1988
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. 

Reprezentanti {{SVK|f|0|Slovenska}} sa prvý krát predstavili trnavskému publiku [[24. apríl]]a [[1996]] v priateľskom zápase s {{BGR|f|0|Bulharskom}} (0:0). Prvé víťazstvo zaznamenalo národné mužstvo [[29. apríl]]a [[1997]] nad {{ISL|f|0|Islandom}} (3:1), autorom prvého gólu reprezentácie na štadióne bol [[Július Šimon]], v tom čase hráč domáceho [[FC Spartak Trnava|Spartaka]].

Po rekonštrukcii v roku [[2015]] sa stal Štadión Antona Malatinského domovským stánkom reprezentácie, v novej aréne odohrala všetky zápasy [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa|kvalifikácie o postup MS 2018]]. Po nešťastnej prehre 0:1 s {{ENG|f|0|Anglickom}}, postupne zdolali {{SCO|f|0|Škótsko}} (3:0), {{LTU|f|0|Litvu}} (4:0), {{SVN|f|0|Slovinsko}} (1:0) a {{MLT|f|0|Maltu}} (3:0). V roku 2018 odohrali reprezentanti dve stretnutia prvého ročníka [[Liga národov UEFA 2018/2019|Ligy národov]] s {{CZE|f|0|Českom}} (1:2) a {{UKR|f|0|Ukrajinou}} (4:1). 6. septembra 2019 sa v Trnave predstavili [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|vicemajstri sveta 2018]] reprezentanti {{HRV|f|0|Chorvátska}}, s ktorými Slovensko prehralo vysoko 0:4, čo je najvyššia prehra národného mužstva na trnavskom štadióne. Aj po otvorení [[Národný futbalový štadión|Národného futbalového štadióna]] hráva reprezentácia niektoré medzištátne zápasy na Štadióne Antona Malatinského.

V roku 2000 bola Trnava spoluorganizátorom [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov|ME hráčov do 21 rokov]], na štadióne odohrali tri zápasy skupiny A.

* Prvý medzištátny zápas: Československo{{--}}{{URS|f|0|ZSSR}} 1:1, 27. 4. 1988
* Prvý medzištátny zápas reprezentácie Slovenska: Slovensko{{--}}{{BGR|f|0}} 0:0, 24. 4. 1996
* Prvé víťazstvo: Slovensko{{--}}{{ISL|f|0}} 3:1, 29. 4. 1997
* Prvý gól reprezentácie: [[Július Šimon]], {{ISL|f|0}} 3:1, 29. 4. 1997
* Prvý kvalifikačný zápas: Slovensko{{--}}{{AZE|f|0}} 3:1, 28. 3. 2001, kvalifikácia MS 2002
== Prehľad medzištátnych zápasov ==
{|class=wikitable
!Por. č.
!
!Výsledok
!Súper
!Dátum
!Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.
|{{CSK|f|2}}||&lt;center&gt;1:1|||{{URS|f|1}}||27. 4. 1988||priateľský
|-
|&lt;center&gt;2.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;0:0||{{BGR|f|1}}||24. 4. 1996||priateľský
|-
|&lt;center&gt;3.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;3:1||{{ISL|f|1}}||29. 4. 1997||priateľský
|-
|&lt;center&gt;4.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;3:1||{{AZE|f|1}}||28. 3. 2001||kvalifikácia MS 2002
|-
|&lt;center&gt;5.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;1:1||{{UKR|f|1}}||20. 11. 2002||priateľský
|-
|&lt;center&gt;6.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;4:0||{{LIE|f|1}}||2. 4. 2003||kvalifikácia ME 2004
|-
|&lt;center&gt;7.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;0:0||{{SVN|f|1}}||17. 11. 2004||priateľský
|-
|&lt;center&gt;8.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;1:1||{{BEL|f|1}}||20. 5. 2006||priateľský
|-
|&lt;center&gt;9.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;0:1||{{FRA|f|1}}||22. 8. 2007||priateľský
|-
|&lt;center&gt;10.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;2:5||{{WAL|f|1}}||12. 9. 2007||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácia ME 2008]]
|-
|&lt;center&gt;11.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;1:2||{{DNK|f|1}}||29. 3. 2011||priateľský
|-
|&lt;center&gt;12.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;3:2||{{CHE|f|1}}||13. 11. 2015||priateľský
|-
|&lt;center&gt;13.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;0:0||{{LAT|f|1}}||25. 3. 2016||priateľský
|-
|&lt;center&gt;14.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;0:0||{{NIR|f|1}}||4. 6. 2016||priateľský
|-
|&lt;center&gt;15.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;0:1||{{ENG|f|1}}||4. 9. 2016||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa|kvalifikácia MS 2018]]
|-
|&lt;center&gt;16.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;3:0||{{SCO|f|1}}||11. 10. 2016||kvalifikácia MS 2018
|-
|&lt;center&gt;17.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;4:0||{{LTU|f|1}}||11. 11. 2016||kvalifikácia MS 2018
|-
|&lt;center&gt;18.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;1:0||{{SVN|f|1}}||1. 9. 2017||kvalifikácia MS 2018
|-
|&lt;center&gt;19.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;3:0||{{MLT|f|1}}||8. 10. 2017||kvalifikácia MS 2018
|-
|&lt;center&gt;20.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;1:0||{{NOR|f|1}}||14. 11. 2017||priateľský
|-
|&lt;center&gt;21.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;1:1||{{NLD|f|1}}||31. 5. 2018||priateľský
|-
|&lt;center&gt;22.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;3:0||{{DNK|f|1}}||5. 9. 2018||priateľský
|-
|&lt;center&gt;23.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;1:2||{{CZE|f|1}}||13. 10. 2018||[[Liga národov UEFA 2018/2019|Liga národov 2018/19]]
|-
|&lt;center&gt;24.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;4:1||{{UKR|f|1}}||16. 11. 2018||Liga národov 2018/19
|-
|&lt;center&gt;25.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;2:0||{{HUN|f|1}}||21. 3. 2019||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|kvalifikácia ME 2020]]
|-
|&lt;center&gt;26.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;5:1||{{JOR|f|1}}||7. 6. 2019||priateľský
|-
|&lt;center&gt;27.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;0:4||{{HRV|f|1}}||6. 9. 2019||kvalifikácia ME 2020
|-
|&lt;center&gt;28.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;1:1||{{WAL|f|1}}||10. 10. 2019||kvalifikácia ME 2020
|-
|&lt;center&gt;29.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;2:0||{{AZE|f|1}}||19. 11. 2019||kvalifikácia ME 2020
|-
|&lt;center&gt;30.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;2:3||{{ISR|f|1}}||14. 10. 2020||[[Liga národov UEFA 2020/2021|Liga národov 2020/21]]
|-
|&lt;center&gt;31.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;1:0||{{SCO|f|1}}||15. 11. 2020||Liga národov 2020/21
|-
|&lt;center&gt;32.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;2:2||{{MLT|f|1}}||27. 3. 2021||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Európa|kvalifikácia MS 2022]]
|-
|&lt;center&gt;33.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;2:1||{{RUS|f|1}}||30. 3. 2021||kvalifikácia MS 2022
|-
|&lt;center&gt;34.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;2:2||{{SVN|f|1}}||11. 11. 2021||kvalifikácia MS 2022
|-
|&lt;center&gt;35.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;0:1||{{KAZ|f|1}}||6. 6. 2022||[[Liga národov UEFA 2022/2023|Liga národov 2022/23]]
|-
|&lt;center&gt;36.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;1:2||{{AZE|f|1}}||22. 9. 2022||Liga národov 2022/23
|-
|&lt;center&gt;37.
|{{SVK|f|2}}||&lt;center&gt;0:0||{{LUX|f|1}}||23. 3. 2023||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|kvalifikácia ME 2024]]
|-
|&lt;center&gt;38.
|{{UKR|f|2}}||&lt;center&gt;1:0||{{MLT|f|1}}||19. 6. 2023|19. 6. 2023
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|kvalifikácia ME 2024]]
|-
|&lt;center&gt;39.
|{{SVK|f|2}}
|&lt;center&gt;4:0
|{{WAL|f|1}}
|9. 6. 2024
|prípravný
|}

== Rekordné návštevy a zaujímavosti ==
Najviac divákov tradične chodí na [[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|derby Trnava-Slovan]], v [[československá futbalová liga|československej lige]] bola najvyššia návšteva 28.000 divákov na zápase odvekých rivalov v sezóne 1972/73, v samostatnej [[Niké liga|slovenskej lige]] je rekordnou návštevou 24.850 divákov zo sezóny 1994/95 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Na Tehelné pole prišla druhá najvyššia návšteva. Rekord drží trnavský štadión
  | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/504277-na-tehelne-pole-prisla-druha-najvyssia-navsteva-rekord-drzi-trnavsky-stadion/
  | dátum vydania = 4. 3. 2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = sportweb.pravda.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;.

* Najvyššia návšteva na ligovom zápase: 28.000 divákov, Trnava{{--}}[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2:0, 10. 6. 1973 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = TJ Spartak TAZ Trnava - TJ Slovan CHZJD Bratislava 2:0
  | url = https://www.csfotbal.cz/prvni-liga/sezona/1972-1973/zapas/tj-spartak-taz-trnava-tj-slovan-chzjd-bratislava/10519
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = csfotbal.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Najvyššia návšteva na ligovom zápase po r. 1993: 24.850 divákov, Trnava{{--}}Slovan Bratislava 0:0, 8. 4. 1995
* Najvyššia návšteva v európskych pohároch: 30.000 divákov, Trnava{{--}}Dinamo Bukurešť 2:2, 29. 9. 1971, [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = TJ Spartak TAZ Trnava - Dinamo Bukurešť 2:2
  | url = https://www.csfotbal.cz/evropske-pohary/sezona/1971-1972/zapas/tj-spartak-taz-trnava-dinamo-bukurest/899
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = csfotbal.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
* Najvyššia návšteva na medzištátnom zápase Československa: 22.036 divákov, {{TCH|f|0|Československo}}{{--}}{{URS|f|0|ZSSR}} 1:1, 27. 4. 1988
* Najvyššie návštevy na medzištátnom zápase Slovenska: &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Štadión Antona Malatinského top match attendances
  | url = https://eu-football.info/_venue.php?id=51
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = eu-football.info
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
:18.111 divákov, Slovensko{{--}}{{NIR|f|0}} 0:0, 4. 6. 2016
:18.111 divákov, Slovensko{{--}}{{ENG|f|0}} 0:1, 4. 9. 2016

* Prvý zápas pri umelom osvetlení: Trnava{{--}}[[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]] 2:0, 31. 7. 1976, Interpohár
* Prvý ligový zápas pri umelom osvetlení: Trnava{{--}}[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 0:3, 21. 8. 1976 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = V první fotbalové lize dvě vítězství hostí. Trnava-Inter 0:3 
  | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1976/8/23/8.png
  | dátum vydania = 23. 8. 1976
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
[[Kategória:Futbalové štadióny na Slovensku]]
[[Kategória:Stavby v Trnave]]
[[Kategória:FC Spartak Trnava]]
[[Kategória:Šport v Trnave]]</text>
      <sha1>kwvwcw9hziwguss3ix9oowbm35u9a9y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Citroën C3</title>
    <ns>0</ns>
    <id>250254</id>
    <revision>
      <id>8244811</id>
      <parentid>8232290</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:31:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39001-01</username>
        <id>299916</id>
      </contributor>
      <comment>chybne uverejnene meno.</comment>
      <origin>8244811</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15446" sha1="38sfcifob5zmwgo6ln7xg7fj7g7v9ax" xml:space="preserve">{{Infobox Automobil
| nazov = Citroën C3
| obrazok = Citroën C3 I Facelift front 20100710.jpg
| vyrobca = [[Citroën]] 
| materska_spolocnost = PSA Peugeot Citroën
| iny_nazov = 
| produkcia = C3 I.[[2002]] – [[2005]]&lt;br /&gt;C3 I. Mk.II. [[2005]] – [[2010]]&lt;br /&gt;Brazília [[2003]] – súčasnosť
| krajina_povodu = {{minivlajka|Francúzsko|w}} – [[Aulnay-sous-Bois|Aulnay]] &lt;br /&gt;{{minivlajka|Španielsko|w}} – [[Madrid]] &lt;br /&gt;{{minivlajka|Brazília|w}} – [[Porto Real]]
| predchodca = [[Citroën Saxo]]
| nasledovnik = 
| pribuzne = Citroën C3 Pluriel, [[Peugeot 206]]
| trieda = [[Malý automobil]]
| typ_karoserie =
| usporiadanie =
| platforma =
| motor = 
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba = 
| prevodovka =
| razvor =
| vyska =
| sirka = 
| dlzka = 
| hmotnost = 978 – {{kg|1539}} 
| kapacita_nadrze = 47 L
| euroncap = 4
| rok = 2002
| podobne = [[Citroën 2CV]]
| dizajner = Donato Cocote, Jean-Pierre Ploué
}}

'''Citroën C3 I.''' je [[malý automobil]] vyrábaný automobilkou [[Citroën]] od roku [[2002]] do roku 2009. Jeho dizajn je odkazom na ľudový automobil [[Citroën 2CV]]. C3 prešla v roku 2005 generálnym facelifotm a je výrobcom označovaná ako C3 (Mk.II). Do roku 2009 bolo vyrobených 2 250 150 kusov. V roku 2009 ju nahradila druhá generácia C3 II. (Mk.I) (A51).

Citroën C3 I. sa stal úspešným modelom. Neskôr z jeho platformy vznikli ešte modely C3 Pluriel a C3 Picasso vyrábaný na Slovensku v závode PSA Trnava. Platforma C3 bola použitá aj v koncernových automobiloch [[Peugeot 1007]], [[Peugeot 206]] a [[Peugeot 207]]. Automobily zdieľajú podvozky, diely podvozkov a motorizácie. Jedna výrobná linka tak môže suplovať diely pre viacero modelov. Tiež dostupnosť dielov je väčšia vďaka ich vzájomnej zameniteľnosti.

V roku 2016 priviedol na trh PSA Groupe Slovakia nový Citroëen C3.

== Facelift ==
V roku 2005 bolo vyrobených už 1 127 061 kusov modelu C3 Mk.I., automobilka vykonala pripravovaný facelift, ktorý mal automobil nielen zmodernizovať, ale aj zvýšiť kvalitu automobilov. V exteriéri sa zmenila hlavne predná maska, hustota jej rebrovania a zväčšilo sa logo značky. V interiéri boli použité nové materiály. C3 totiž zmenila cieľovú skupinu ľudí a z pôvodne jednoduchého auta pre každého podľa vzoru 2CV sa mala stať štýlová a srdcová záležitosť pre každého.
   
== Motorizácie ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:91%;&quot; width=&quot;100%&quot;
|colspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové (Benzín)]]'''
|- bgcolor=#ffffff
|-
! Model
! Objem
! Motor 
! Max.výkon
! Max. krútiaci moment
! Max.rýchlosť
! 0 – 100
! Spotreba
! Emisie CO2
! Prevodovka
! Produkcia
|-
! 1.1 i
| 1124 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 60k pri 5 500 ot. || 94Nm pri 3 200 ot.|| {{km|157|m}}/h || 15,9s ||5/7,8/6||143g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]] ||2002 – 2010
|-
! 1.4 i
| 1360 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 75k pri 5 400 ot. || 118Nm pri 3 200 ot.|| {{km|167|m}}/h || 12,4s ||5/8,2/6,2||145g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2002 – 2009
|-
! 1.4 iA
| 1 360 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 75k pri 5 400 ot. || 118Nm pri 3 200 ot.|| {{km|162|m}}/h || 15,7s ||5,5/9,7/7,1|| ||[[automatická prevodovka|BVA 4]]||2002 – 2005
|-
! 1.4 i 16V
| 1 360 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 90k pri 5 250 ot. || 133Nm pri 3 250 ot.|| {{km|177|m}}/h || 11,9s ||5/8,1/6,2||148g/km ||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2007 – 2009
|-
! 1.4 i &lt;br /&gt; [[robotizovaná prevodovka|Sensodrive]]
| 1 360 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 90k pri 5 250 ot. || 133Nm pri 3 250 ot.||  	{{km|180|m}}/h || 13s ||4,9/6,9/5,7||135g/km ||[[robotizovaná prevodovka|BMP 5]]||2003 – 2009
|-
! 1.6 i 16V
| 1 587 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 110k pri 5 750 ot. || 147Nm pri 4 000 ot.|| {{km|192|m}}/h || 10s ||5,2/8,6/6,5||155g/km ||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2002 – 2008
|-
! 1.6 i 16V&lt;br /&gt; [[robotizovaná prevodovka|Sensodrive]]
| 1 587 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 110k pri 5 750 ot. || 147Nm pri 4 000 ot.|| {{km|192|m}}/h || 12,9s ||5,1/8/6,2||148g/km ||[[robotizovaná prevodovka|BMP 5]]||2002 – 2008
|-
! 1.6 iA 16V
| 1 587 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 110k pri 5 750 ot. || 147Nm pri 4 000 ot.|| {{km|185|m}}/h || 11,5s ||5,5/10,1/7,2||172g/km ||[[automatická prevodovka|BVA 4]]||2005 – 2009
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:91%;&quot; width=&quot;100%&quot;
|colspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=#C0C0C0| '''[[Vznetový motor|Vznetové (Diesel)]]'''
|- bgcolor=#ffffff
|-
! Model
! Objem
! Motor 
! Max.výkon
! Max. krútiaci moment
! Max.rýchlosť
! 0 – 100
! Spotreba
! Emisie CO2
! Prevodovka
! Produkcia
|-
! 1.4 HDi
| 1398 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 70k pri 4000 ot. || 160Nm pri 2000 ot.|| {{km|165|m}}/h || 13,4s ||3,8/5,3/4,4||115g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2002 – 2010
|-
! 1.4 HDi [[robotizovaná prevodovka|Sensodrive]]
| 1398 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 70k pri 4000 ot. || 160Nm pri 1750 ot.|| {{km|163|m}}/h || 15,4s ||3,9/4,9/4,3||113g/km ||[[robotizovaná prevodovka|BMP 5]]||2003 – 2009
|-
! 1.4 HDi 16V
| 1398 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 92k pri 4000 ot. || 200Nm pri 1750 ot.|| {{km|180|m}}/h || 11,7s ||3,7/5,3/4,3||  ||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2002 – 2005
|-
! 1.6 HDi 92 
| 1587 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 92k pri 4000 ot. || 215Nm pri 1750 ot.|| {{km|180|m}}/h || 10,8s ||3,7/5,7/4,4||118g/km ||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2005 – 2009
|-
! 1.6 HDi 110
| 1587 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 110k pri 4000 ot. || 245Nm pri 1750 ot.|| {{km|190|m}}/h || 9,5s ||3,8/5,7/4,5|| 120g/km ||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2005 – 2009
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:91%;&quot; width=&quot;100%&quot;
|colspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=#C0C0C0| '''[[Stlačený zemný plyn|GNV / CNG (Plyn)]]'''
|- bgcolor=#ffffff
|-
! Model
! Objem
! Motor 
! Max.výkon
! Max. krútiaci moment
! Max.rýchlosť
! 0 – 100
! Spotreba
! Emisie CO2
! Prevodovka
|-
! 1.4 i GNV
| 1360 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 68k pri 5400 ot. || 186Nm pri 3 300 ot.|| {{km|153|m}}/h || 16s ||5,7/3,5/{{kg|4.3}} &lt;br /&gt;(8,3 /5,1 /6,3l)|| 107g/km ||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]
|}
Motorizácia GNV môže jazdiť na stlačený zemný plyn alebo benzín, uvádzané technické údaje sú pre pohon na plyn.
== Výbava ==
Štandardná výbava zahrňuje čelné airbagy vodiča a spolujazdca, posilňovač riadenia s variabilným účinkom, centrálne zamykanie, výškovo a pozdĺžne nastaviteľný volant a elektricky ovládané okna predných dvier.

== Citroën C3 Pluriel ==
Bol odvodený z Citroënu C3. Je odkazom skôr na [[Citroën Méhari]] ako 2CV. Dizajnovo sa od C3 veľmi líši, spoločná zostala len platforma a čiastočne interiér. V základe je to dvojdverový hatchback. Po odstránení plátennej strechy je to kabriolet a po odmontovaní strešných oblúkov sa z neho stáva spider. Demontáž oblúkov je ľahká, každý z nich váži {{kg|11.5}}. Po sklopení zadných sedadiel sa vytvorí veľká batožinová plocha a vozidlo je plne funkčným [[pick-up]]om. C3 Pluriel skončil v roku 2010. Jeho nástupcom je [[Citroën DS3]] Cabrio.

== Citroën C3 Picasso ==
[[Citroën C3 Picasso]] bol predstavený v roku 2008 na Parížskom autosalóne ako mini-MPV verzia C3, vyrobený tak, aby konkuroval [[Opel Meriva|Vauxhallu/Opelu Meriva]] a [[Fiat Idea|Fiatu Idea]]. Citroën C3 Picasso sa od roku [[2008]] vyrába v trnavskom závode [[PSA Peugeot Citroen Slovakia]].

== Citroën C3 Aircross ==
Na báze modelu C3 Picasso vznikol v roku [[2010]] model triedy [[SUV]] pre brazílsky trh, C3 Aircross. Automobil má motorizáciu 1.6 VTi 110 Flexifuel čo znamená, že dokáže jazdiť na Bioethanol E85.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:C3 2002-2005.jpg|Citroën C3 I. 2002 – 2005
Súbor:C3 2005-2009.jpg|Citroën C3 Mk II. 2005 – 2009
Súbor:Citroën C3 Aircross front - 2012 Montevideo Motor Show.jpg|Citroën C3 Aircross
Súbor:C3 Pluriel Charleston 2009.jpg|C3 Pluriel Charleston je odkazom na sériu Citroën 2CV
Súbor:Citroen C3 X-TR front.jpg|C3 XTR
Súbor:Citroen C3 VTR.jpg|C3 VTR
Súbor:2003 Citroën C3 interior.JPG|C3 I. Interiér 2002 – 2005
Súbor:Citroën C3 - 2016 (18).jpg|Citroën C3 (od 2016)
Súbor:Citroën C3 - 2016 (15).jpg|Citroën C3 (od 2016) zadná strana
&lt;/gallery&gt;

== Druhá generácia (od 2009) ==
{{Infobox Automobil
| nazov = Citroën C3 II.
| obrazok = 2nd generation Citroën C3.jpg
| vyrobca = [[Citroën]] 
| materska_spolocnost = [[PSA Peugeot Citroën]]
| iny_nazov = 
| produkcia = C3 II. (Mk I.)[[2009]] – [[2013]]&lt;br /&gt;C3 II. (Mk II.) [[2013]]-[[súčasnosť]]
| krajina_povodu = {{minivlajka|Francúzsko|w}}
| predchodca = Citroën C3 I.
| nasledovnik = 
| pribuzne = 
| trieda = [[Malý automobil]]
| typ_karoserie =
| usporiadanie =
| platforma =
| motor = 
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba = 
| prevodovka =BVM5, BVM6, BMP5, BMP6, BVA4
| razvor = {{mm|2466|m}}
| vyska = {{mm|1538|m}}
| sirka = {{mm|1728|m}}
| dlzka = {{mm|3941|m}}
| hmotnost = 1 010 – {{kg|1098}}
| kapacita_nadrze = 50L
| euroncap = 4
| rok = 2009
| podobne = [[Peugeot 207]]
| dizajner = Donato Coco, Jean-Pierre Ploué
}}

'''Citroën C3 (A51)''' druhej generácie je [[malý automobil]] vyrábaný automobilkou [[Citroën]] od roku [[2009]] až po súčasnosť. V roku [[2013]] prešiel model faceliftom.

== Opis ==
Druhá generácia C3 bola predstavená v septembri [[2009]] na Frankfurtskom autosalóne. Zdieľa spoločnú platformu s prémiovým modelom značky [[Citroën DS3]]. Je charakteristická novým dizajnom a príplatkovým panoramatickým predným oknom &quot;Zenith&quot;, ktoré zasahuje až nad hlavu vodiča s celkovou dĺžkou až {{m|1.35|m}}. Interiér je podobný ako pri modeli DS3, s menšími obmenami. Model je ladený ako komfortný „rodinný“ variant na rozdiel od športovejšie, štýlovejšie a exkluzívnejšie ladeného brata DS3. Model C3 Pluriel bol nahradený modelom [[Citroën DS3|DS3 Cabrio]]. Na rovnakej platforme vznikol aj nový „medzimodel“ [[Citroën C-Elysée]].

== C3 II. Mk II. ==
V roku 2013 prebehol facelift modelu C3. Zmenila sa hlavne predná maska, predný nárazník, pribudli LED pásy denného svietenia. Zmenila sa ponuka hliníkových diskov a farieb automobilu.
 
== Hybrid Air ==
Na autosalóne v Ženeve bol predstavený model hybrid air. Model má zážihovú motorizáciu VTi 82 doplnenú o technológiu Hybrid Air. Táto technológia zahŕňa 80 patentov automobilky Citroën a spája využitie hydraulického piestu a tlakovej nádrže na vzduch. Počas jazdy sa energia uskladňuje do zásobníka v podobe stlačeného vzduchu, ktorý stláčajú 2 hydraulické čerpadlá. Celok riadi inteligentná elektronická jednotka, ktorá má tri režimy funkcie.
* Air – jazda iba na vzduch
* Engine – pracuje iba spaľovací motor
* Kombinovaný režim, v ktorom sa optimálne využíva stlačený vzduch a spaľovací motor pre najlepšiu spotrebu a maximálny výkon, spoločný výkon pohonov tak dosahuje 122 koní.

Prototyp dosahuje kombinovanú spotrebu 2,9l/{{km|100|m}} a emisie CO2 na úrovni 69g/km. V podmienkach mestskej premávky dosahuje zníženie spotreby o 45 %. 
== Motory ==
Niektoré motorizácie boli prebraté z prvej generácie modelu C3. Novinkou sú verzie E-HDi, ktoré sú vybavené [[Robotizovaná prevodovka|robotizovanou prevodovkou]] a systémom Stop&amp;Start. Kombináciou týchto systémov sa dosiahlo zníženie spotreby a emisií pri zachovaní alebo zvýšení výkonu motorov.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:91%;&quot; width=&quot;100%&quot;
|colspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové (Benzín)]]'''
|- bgcolor=#ffffff
|-
! Model
! Objem
! Motor 
! Max.výkon
! Max. krútiaci moment
! Max.rýchlosť
! 0 – 100
! Spotreba
! Emisie CO2
! Prevodovka
|-
! 1.0 VTi 68
| 999 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]]  || 68k pri 6000 ot. || 95Nm pri 3000 ot.|| {{km|163|m}}/h || 14,2s ||5,1/3,8/4,3||90g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]] 
|-
! 1.2 VTi 82
| 1199 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R3]]  || 82k pri 5750 ot. || 118Nm pri 2750 ot.|| {{km|174|m}}/h || 12,3s ||5,5/3,9/4,5||104g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]] 
|-
!1.4 i 75
!1360 cc
!R4
!75k pri 5200ot.
!118Nm pri 3300 ot.
!163km/h
!14,2s
!8,0/4,9/6,0
!139g/km
!BVM 5
|-
! 1.4 VTi 95
| 1397 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]]  || 95k pri 6000 ot. || 136Nm pri 4000 ot.|| {{km|184|m}}/h || 13,2s ||7,6/4,8/5,8||134g/km||[[robotizovaná prevodovka|BMP 5]] 
|-
! 1.6 VTi 120
| 1598 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]]  || 120k pri 6000 ot. || 160Nm pri 4250 ot.|| {{km|190|m}}/h || 8,9s ||7,9/4,8/5,9||136g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]] 
|-
! 1.6 VTi 120
| 1598 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]]  || 120k pri 6000 ot. || 160Nm pri 4250 ot.|| {{km|190|m}}/h || 10,9s ||9,4/5,0/6,6||150g/km||[[automatická prevodovka|BVA 4]]
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:91%;&quot; width=&quot;100%&quot;
|colspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=#C0C0C0| '''[[Vznetový motor|Vznetové (Diesel)]]'''
|- bgcolor=#ffffff
|-
! Model
! Objem
! Motor 
! Max.výkon
! Max. krútiaci moment
! Max.rýchlosť
! 0 – 100
! Spotreba
! Emisie CO2
! Prevodovka
|-
! 1.4 HDi 70
| 1398 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 68k pri 4000 ot. || 160Nm pri 2000 ot.|| {{km|163|m}}/h || 15,5s ||4,5/3,4/3,8||99g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]
|-
! 1.4 E-HDi 
| 1398 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 68k pri 4000 ot. || 160Nm pri 2000 ot.|| {{km|165|m}}/h || 16,2s ||3,6/3,2/3,4||87g/km||[[robotizovaná prevodovka|BMP 5]]
|-
! 1.6 HDi 90 
| 1560 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V || 92k pri 4000 ot. || 215Nm pri 1750 ot.|| {{km|182|m}}/h || 11s ||4,9/3,4/4,1||104g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]
|-
! 1.6 E-HDi 90 
| 1560 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V || 92k pri 4000 ot. || 230Nm pri 1750 ot.|| {{km|182|m}}/h || 11s ||4,3/3,5/3,8||99g/km||[[robotizovaná prevodovka|BMP 6]]
|-
! 1.6 E-HDi 115
| 1560 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 114k pri 4000 ot. || 270Nm pri 1750 ot.|| {{km|190|m}}/h || 9,7s ||4,6/3,4/3,8|| 99g/km ||[[manuálna prevodovka|BVM 6]]
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Citroën C3 (II) – Frontansicht (1), 4. Mai 2011, Mettmann.jpg|Citroën C3 II (Mk.I.) 2009 – 2013 bez panoramatického skla zenith
Súbor:C3 facelift 2013.jpg|C3 II. (Mk.II.) 2013- súčasnosť
Súbor:Geneva MotorShow 2013 - Citroen C3 front.jpg|C3 II. (Mk.II.) 2013- súčasnosť
Súbor:2013-03-05 Geneva Motor Show 8121.JPG|C3 Hybrid Air
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Citroën C3}}

== Zdroj ==
* [http://citroen.fr Citroën France] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140901101509/http://www.citroen.fr/ |date=2014-09-01 }}
* [http://citroen.sk Citroën Slovakia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160728100300/http://www.citroen.sk/ |date=2016-07-28 }}

{{Citroen 3}}

[[Kategória:Malé automobily]]
[[Kategória:Automobily Citroën|C3]]</text>
      <sha1>38sfcifob5zmwgo6ln7xg7fj7g7v9ax</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244815</id>
      <parentid>8244811</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:41:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8244811|8244811]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-39001-01|~2026-39001-01]] ([[User talk:~2026-39001-01|diskusia]]) bola vrátená rv</comment>
      <origin>8244815</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15444" sha1="rw1f7bpawle0b6j9sohngx0o1hif039" xml:space="preserve">{{Infobox Automobil
| nazov = Citroën C3
| obrazok = Citroën C3 I Facelift front 20100710.jpg
| vyrobca = [[Citroën]] 
| materska_spolocnost = PSA Peugeot Citroën
| iny_nazov = 
| produkcia = C3 I.[[2002]] – [[2005]]&lt;br /&gt;C3 I. Mk.II. [[2005]] – [[2010]]&lt;br /&gt;Brazília [[2003]] – súčasnosť
| krajina_povodu = {{minivlajka|Francúzsko|w}} – [[Aulnay-sous-Bois|Aulnay]] &lt;br /&gt;{{minivlajka|Španielsko|w}} – [[Madrid]] &lt;br /&gt;{{minivlajka|Brazília|w}} – [[Porto Real]]
| predchodca = [[Citroën Saxo]]
| nasledovnik = 
| pribuzne = Citroën C3 Pluriel, [[Peugeot 206]]
| trieda = [[Malý automobil]]
| typ_karoserie =
| usporiadanie =
| platforma =
| motor = 
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba = 
| prevodovka =
| razvor =
| vyska =
| sirka = 
| dlzka = 
| hmotnost = 978 – {{kg|1539}} 
| kapacita_nadrze = 47 L
| euroncap = 4
| rok = 2002
| podobne = [[Citroën 2CV]]
| dizajner = Donato Coco, Jean-Pierre Ploué
}}

'''Citroën C3 I.''' je [[malý automobil]] vyrábaný automobilkou [[Citroën]] od roku [[2002]] do roku 2009. Jeho dizajn je odkazom na ľudový automobil [[Citroën 2CV]]. C3 prešla v roku 2005 generálnym facelifotm a je výrobcom označovaná ako C3 (Mk.II). Do roku 2009 bolo vyrobených 2 250 150 kusov. V roku 2009 ju nahradila druhá generácia C3 II. (Mk.I) (A51).

Citroën C3 I. sa stal úspešným modelom. Neskôr z jeho platformy vznikli ešte modely C3 Pluriel a C3 Picasso vyrábaný na Slovensku v závode PSA Trnava. Platforma C3 bola použitá aj v koncernových automobiloch [[Peugeot 1007]], [[Peugeot 206]] a [[Peugeot 207]]. Automobily zdieľajú podvozky, diely podvozkov a motorizácie. Jedna výrobná linka tak môže suplovať diely pre viacero modelov. Tiež dostupnosť dielov je väčšia vďaka ich vzájomnej zameniteľnosti.

V roku 2016 priviedol na trh PSA Groupe Slovakia nový Citroëen C3.

== Facelift ==
V roku 2005 bolo vyrobených už 1 127 061 kusov modelu C3 Mk.I., automobilka vykonala pripravovaný facelift, ktorý mal automobil nielen zmodernizovať, ale aj zvýšiť kvalitu automobilov. V exteriéri sa zmenila hlavne predná maska, hustota jej rebrovania a zväčšilo sa logo značky. V interiéri boli použité nové materiály. C3 totiž zmenila cieľovú skupinu ľudí a z pôvodne jednoduchého auta pre každého podľa vzoru 2CV sa mala stať štýlová a srdcová záležitosť pre každého.
   
== Motorizácie ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:91%;&quot; width=&quot;100%&quot;
|colspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové (Benzín)]]'''
|- bgcolor=#ffffff
|-
! Model
! Objem
! Motor 
! Max.výkon
! Max. krútiaci moment
! Max.rýchlosť
! 0 – 100
! Spotreba
! Emisie CO2
! Prevodovka
! Produkcia
|-
! 1.1 i
| 1124 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 60k pri 5 500 ot. || 94Nm pri 3 200 ot.|| {{km|157|m}}/h || 15,9s ||5/7,8/6||143g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]] ||2002 – 2010
|-
! 1.4 i
| 1360 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 75k pri 5 400 ot. || 118Nm pri 3 200 ot.|| {{km|167|m}}/h || 12,4s ||5/8,2/6,2||145g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2002 – 2009
|-
! 1.4 iA
| 1 360 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 75k pri 5 400 ot. || 118Nm pri 3 200 ot.|| {{km|162|m}}/h || 15,7s ||5,5/9,7/7,1|| ||[[automatická prevodovka|BVA 4]]||2002 – 2005
|-
! 1.4 i 16V
| 1 360 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 90k pri 5 250 ot. || 133Nm pri 3 250 ot.|| {{km|177|m}}/h || 11,9s ||5/8,1/6,2||148g/km ||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2007 – 2009
|-
! 1.4 i &lt;br /&gt; [[robotizovaná prevodovka|Sensodrive]]
| 1 360 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 90k pri 5 250 ot. || 133Nm pri 3 250 ot.||  	{{km|180|m}}/h || 13s ||4,9/6,9/5,7||135g/km ||[[robotizovaná prevodovka|BMP 5]]||2003 – 2009
|-
! 1.6 i 16V
| 1 587 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 110k pri 5 750 ot. || 147Nm pri 4 000 ot.|| {{km|192|m}}/h || 10s ||5,2/8,6/6,5||155g/km ||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2002 – 2008
|-
! 1.6 i 16V&lt;br /&gt; [[robotizovaná prevodovka|Sensodrive]]
| 1 587 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 110k pri 5 750 ot. || 147Nm pri 4 000 ot.|| {{km|192|m}}/h || 12,9s ||5,1/8/6,2||148g/km ||[[robotizovaná prevodovka|BMP 5]]||2002 – 2008
|-
! 1.6 iA 16V
| 1 587 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 110k pri 5 750 ot. || 147Nm pri 4 000 ot.|| {{km|185|m}}/h || 11,5s ||5,5/10,1/7,2||172g/km ||[[automatická prevodovka|BVA 4]]||2005 – 2009
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:91%;&quot; width=&quot;100%&quot;
|colspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=#C0C0C0| '''[[Vznetový motor|Vznetové (Diesel)]]'''
|- bgcolor=#ffffff
|-
! Model
! Objem
! Motor 
! Max.výkon
! Max. krútiaci moment
! Max.rýchlosť
! 0 – 100
! Spotreba
! Emisie CO2
! Prevodovka
! Produkcia
|-
! 1.4 HDi
| 1398 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 70k pri 4000 ot. || 160Nm pri 2000 ot.|| {{km|165|m}}/h || 13,4s ||3,8/5,3/4,4||115g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2002 – 2010
|-
! 1.4 HDi [[robotizovaná prevodovka|Sensodrive]]
| 1398 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 70k pri 4000 ot. || 160Nm pri 1750 ot.|| {{km|163|m}}/h || 15,4s ||3,9/4,9/4,3||113g/km ||[[robotizovaná prevodovka|BMP 5]]||2003 – 2009
|-
! 1.4 HDi 16V
| 1398 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 92k pri 4000 ot. || 200Nm pri 1750 ot.|| {{km|180|m}}/h || 11,7s ||3,7/5,3/4,3||  ||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2002 – 2005
|-
! 1.6 HDi 92 
| 1587 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 92k pri 4000 ot. || 215Nm pri 1750 ot.|| {{km|180|m}}/h || 10,8s ||3,7/5,7/4,4||118g/km ||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2005 – 2009
|-
! 1.6 HDi 110
| 1587 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 110k pri 4000 ot. || 245Nm pri 1750 ot.|| {{km|190|m}}/h || 9,5s ||3,8/5,7/4,5|| 120g/km ||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]||2005 – 2009
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:91%;&quot; width=&quot;100%&quot;
|colspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=#C0C0C0| '''[[Stlačený zemný plyn|GNV / CNG (Plyn)]]'''
|- bgcolor=#ffffff
|-
! Model
! Objem
! Motor 
! Max.výkon
! Max. krútiaci moment
! Max.rýchlosť
! 0 – 100
! Spotreba
! Emisie CO2
! Prevodovka
|-
! 1.4 i GNV
| 1360 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 68k pri 5400 ot. || 186Nm pri 3 300 ot.|| {{km|153|m}}/h || 16s ||5,7/3,5/{{kg|4.3}} &lt;br /&gt;(8,3 /5,1 /6,3l)|| 107g/km ||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]
|}
Motorizácia GNV môže jazdiť na stlačený zemný plyn alebo benzín, uvádzané technické údaje sú pre pohon na plyn.
== Výbava ==
Štandardná výbava zahrňuje čelné airbagy vodiča a spolujazdca, posilňovač riadenia s variabilným účinkom, centrálne zamykanie, výškovo a pozdĺžne nastaviteľný volant a elektricky ovládané okna predných dvier.

== Citroën C3 Pluriel ==
Bol odvodený z Citroënu C3. Je odkazom skôr na [[Citroën Méhari]] ako 2CV. Dizajnovo sa od C3 veľmi líši, spoločná zostala len platforma a čiastočne interiér. V základe je to dvojdverový hatchback. Po odstránení plátennej strechy je to kabriolet a po odmontovaní strešných oblúkov sa z neho stáva spider. Demontáž oblúkov je ľahká, každý z nich váži {{kg|11.5}}. Po sklopení zadných sedadiel sa vytvorí veľká batožinová plocha a vozidlo je plne funkčným [[pick-up]]om. C3 Pluriel skončil v roku 2010. Jeho nástupcom je [[Citroën DS3]] Cabrio.

== Citroën C3 Picasso ==
[[Citroën C3 Picasso]] bol predstavený v roku 2008 na Parížskom autosalóne ako mini-MPV verzia C3, vyrobený tak, aby konkuroval [[Opel Meriva|Vauxhallu/Opelu Meriva]] a [[Fiat Idea|Fiatu Idea]]. Citroën C3 Picasso sa od roku [[2008]] vyrába v trnavskom závode [[PSA Peugeot Citroen Slovakia]].

== Citroën C3 Aircross ==
Na báze modelu C3 Picasso vznikol v roku [[2010]] model triedy [[SUV]] pre brazílsky trh, C3 Aircross. Automobil má motorizáciu 1.6 VTi 110 Flexifuel čo znamená, že dokáže jazdiť na Bioethanol E85.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:C3 2002-2005.jpg|Citroën C3 I. 2002 – 2005
Súbor:C3 2005-2009.jpg|Citroën C3 Mk II. 2005 – 2009
Súbor:Citroën C3 Aircross front - 2012 Montevideo Motor Show.jpg|Citroën C3 Aircross
Súbor:C3 Pluriel Charleston 2009.jpg|C3 Pluriel Charleston je odkazom na sériu Citroën 2CV
Súbor:Citroen C3 X-TR front.jpg|C3 XTR
Súbor:Citroen C3 VTR.jpg|C3 VTR
Súbor:2003 Citroën C3 interior.JPG|C3 I. Interiér 2002 – 2005
Súbor:Citroën C3 - 2016 (18).jpg|Citroën C3 (od 2016)
Súbor:Citroën C3 - 2016 (15).jpg|Citroën C3 (od 2016) zadná strana
&lt;/gallery&gt;

== Druhá generácia (od 2009) ==
{{Infobox Automobil
| nazov = Citroën C3 II.
| obrazok = 2nd generation Citroën C3.jpg
| vyrobca = [[Citroën]] 
| materska_spolocnost = [[PSA Peugeot Citroën]]
| iny_nazov = 
| produkcia = C3 II. (Mk I.)[[2009]] – [[2013]]&lt;br /&gt;C3 II. (Mk II.) [[2013]]-[[súčasnosť]]
| krajina_povodu = {{minivlajka|Francúzsko|w}}
| predchodca = Citroën C3 I.
| nasledovnik = 
| pribuzne = 
| trieda = [[Malý automobil]]
| typ_karoserie =
| usporiadanie =
| platforma =
| motor = 
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba = 
| prevodovka =BVM5, BVM6, BMP5, BMP6, BVA4
| razvor = {{mm|2466|m}}
| vyska = {{mm|1538|m}}
| sirka = {{mm|1728|m}}
| dlzka = {{mm|3941|m}}
| hmotnost = 1 010 – {{kg|1098}}
| kapacita_nadrze = 50L
| euroncap = 4
| rok = 2009
| podobne = [[Peugeot 207]]
| dizajner = Donato Coco, Jean-Pierre Ploué
}}

'''Citroën C3 (A51)''' druhej generácie je [[malý automobil]] vyrábaný automobilkou [[Citroën]] od roku [[2009]] až po súčasnosť. V roku [[2013]] prešiel model faceliftom.

== Opis ==
Druhá generácia C3 bola predstavená v septembri [[2009]] na Frankfurtskom autosalóne. Zdieľa spoločnú platformu s prémiovým modelom značky [[Citroën DS3]]. Je charakteristická novým dizajnom a príplatkovým panoramatickým predným oknom &quot;Zenith&quot;, ktoré zasahuje až nad hlavu vodiča s celkovou dĺžkou až {{m|1.35|m}}. Interiér je podobný ako pri modeli DS3, s menšími obmenami. Model je ladený ako komfortný „rodinný“ variant na rozdiel od športovejšie, štýlovejšie a exkluzívnejšie ladeného brata DS3. Model C3 Pluriel bol nahradený modelom [[Citroën DS3|DS3 Cabrio]]. Na rovnakej platforme vznikol aj nový „medzimodel“ [[Citroën C-Elysée]].

== C3 II. Mk II. ==
V roku 2013 prebehol facelift modelu C3. Zmenila sa hlavne predná maska, predný nárazník, pribudli LED pásy denného svietenia. Zmenila sa ponuka hliníkových diskov a farieb automobilu.
 
== Hybrid Air ==
Na autosalóne v Ženeve bol predstavený model hybrid air. Model má zážihovú motorizáciu VTi 82 doplnenú o technológiu Hybrid Air. Táto technológia zahŕňa 80 patentov automobilky Citroën a spája využitie hydraulického piestu a tlakovej nádrže na vzduch. Počas jazdy sa energia uskladňuje do zásobníka v podobe stlačeného vzduchu, ktorý stláčajú 2 hydraulické čerpadlá. Celok riadi inteligentná elektronická jednotka, ktorá má tri režimy funkcie.
* Air – jazda iba na vzduch
* Engine – pracuje iba spaľovací motor
* Kombinovaný režim, v ktorom sa optimálne využíva stlačený vzduch a spaľovací motor pre najlepšiu spotrebu a maximálny výkon, spoločný výkon pohonov tak dosahuje 122 koní.

Prototyp dosahuje kombinovanú spotrebu 2,9l/{{km|100|m}} a emisie CO2 na úrovni 69g/km. V podmienkach mestskej premávky dosahuje zníženie spotreby o 45 %. 
== Motory ==
Niektoré motorizácie boli prebraté z prvej generácie modelu C3. Novinkou sú verzie E-HDi, ktoré sú vybavené [[Robotizovaná prevodovka|robotizovanou prevodovkou]] a systémom Stop&amp;Start. Kombináciou týchto systémov sa dosiahlo zníženie spotreby a emisií pri zachovaní alebo zvýšení výkonu motorov.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:91%;&quot; width=&quot;100%&quot;
|colspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové (Benzín)]]'''
|- bgcolor=#ffffff
|-
! Model
! Objem
! Motor 
! Max.výkon
! Max. krútiaci moment
! Max.rýchlosť
! 0 – 100
! Spotreba
! Emisie CO2
! Prevodovka
|-
! 1.0 VTi 68
| 999 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]]  || 68k pri 6000 ot. || 95Nm pri 3000 ot.|| {{km|163|m}}/h || 14,2s ||5,1/3,8/4,3||90g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]] 
|-
! 1.2 VTi 82
| 1199 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R3]]  || 82k pri 5750 ot. || 118Nm pri 2750 ot.|| {{km|174|m}}/h || 12,3s ||5,5/3,9/4,5||104g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]] 
|-
!1.4 i 75
!1360 cc
!R4
!75k pri 5200ot.
!118Nm pri 3300 ot.
!163km/h
!14,2s
!8,0/4,9/6,0
!139g/km
!BVM 5
|-
! 1.4 VTi 95
| 1397 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]]  || 95k pri 6000 ot. || 136Nm pri 4000 ot.|| {{km|184|m}}/h || 13,2s ||7,6/4,8/5,8||134g/km||[[robotizovaná prevodovka|BMP 5]] 
|-
! 1.6 VTi 120
| 1598 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]]  || 120k pri 6000 ot. || 160Nm pri 4250 ot.|| {{km|190|m}}/h || 8,9s ||7,9/4,8/5,9||136g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]] 
|-
! 1.6 VTi 120
| 1598 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]]  || 120k pri 6000 ot. || 160Nm pri 4250 ot.|| {{km|190|m}}/h || 10,9s ||9,4/5,0/6,6||150g/km||[[automatická prevodovka|BVA 4]]
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:91%;&quot; width=&quot;100%&quot;
|colspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=#C0C0C0| '''[[Vznetový motor|Vznetové (Diesel)]]'''
|- bgcolor=#ffffff
|-
! Model
! Objem
! Motor 
! Max.výkon
! Max. krútiaci moment
! Max.rýchlosť
! 0 – 100
! Spotreba
! Emisie CO2
! Prevodovka
|-
! 1.4 HDi 70
| 1398 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 68k pri 4000 ot. || 160Nm pri 2000 ot.|| {{km|163|m}}/h || 15,5s ||4,5/3,4/3,8||99g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]
|-
! 1.4 E-HDi 
| 1398 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 8V  || 68k pri 4000 ot. || 160Nm pri 2000 ot.|| {{km|165|m}}/h || 16,2s ||3,6/3,2/3,4||87g/km||[[robotizovaná prevodovka|BMP 5]]
|-
! 1.6 HDi 90 
| 1560 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V || 92k pri 4000 ot. || 215Nm pri 1750 ot.|| {{km|182|m}}/h || 11s ||4,9/3,4/4,1||104g/km||[[manuálna prevodovka|BVM 5]]
|-
! 1.6 E-HDi 90 
| 1560 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V || 92k pri 4000 ot. || 230Nm pri 1750 ot.|| {{km|182|m}}/h || 11s ||4,3/3,5/3,8||99g/km||[[robotizovaná prevodovka|BMP 6]]
|-
! 1.6 E-HDi 115
| 1560 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] 16V  || 114k pri 4000 ot. || 270Nm pri 1750 ot.|| {{km|190|m}}/h || 9,7s ||4,6/3,4/3,8|| 99g/km ||[[manuálna prevodovka|BVM 6]]
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Citroën C3 (II) – Frontansicht (1), 4. Mai 2011, Mettmann.jpg|Citroën C3 II (Mk.I.) 2009 – 2013 bez panoramatického skla zenith
Súbor:C3 facelift 2013.jpg|C3 II. (Mk.II.) 2013- súčasnosť
Súbor:Geneva MotorShow 2013 - Citroen C3 front.jpg|C3 II. (Mk.II.) 2013- súčasnosť
Súbor:2013-03-05 Geneva Motor Show 8121.JPG|C3 Hybrid Air
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Citroën C3}}

== Zdroj ==
* [http://citroen.fr Citroën France] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140901101509/http://www.citroen.fr/ |date=2014-09-01 }}
* [http://citroen.sk Citroën Slovakia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160728100300/http://www.citroen.sk/ |date=2016-07-28 }}

{{Citroen 3}}

[[Kategória:Malé automobily]]
[[Kategória:Automobily Citroën|C3]]</text>
      <sha1>rw1f7bpawle0b6j9sohngx0o1hif039</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lionel Messi</title>
    <ns>0</ns>
    <id>255692</id>
    <revision>
      <id>8244624</id>
      <parentid>8244405</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T14:58:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38920-23</username>
        <id>299855</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ úprava v počte gólov v počte trofeji</comment>
      <origin>8244624</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="247528" sha1="aa6nbnul4ppw0a4nbfhf3fufzwnv3wr" xml:space="preserve">{{Olympijské zlato}}{{Infobox futbalista
 | meno                       = Lionel Messi
 | foto                       = Lionel-Messi-Argentina-2022-FIFA-World-Cup_(cropped).jpg
 | celé meno                  = Lionel Andrés Messi Cuccittini
 | výška                      = 169 [[cm]]&lt;ref name=&quot;barca&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html | titul = Lionel Andrés Messi | dátum prístupu = 2008-05-03 | vydavateľ = fcbarcelona.com | url archívu = https://archive.ph/20120526231308/http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html | dátum archivácie = 2012-05-26 }}&lt;/ref&gt;
 | dátum narodenia            = {{dnv|1987|6|24}}
 | rodné mesto                = [[Rosario]]
 | miesto narodenia           = Rosario
 | štát                       = [[Argentína]]
 | súčasný klub               = [[Inter Miami CF|Inter Miami]]
 | klubové číslo              = 10
 | pozícia                    = Útočník
 | mládežnícke roky           = 1992 – 1995&lt;br /&gt;1995 – 2000&lt;br /&gt;2000 - 2003
 | mládežnícke kluby          = Grandoli&lt;br /&gt;[[Club Atlético Newell's Old Boys|Newell's Old Boys]]&lt;br /&gt; [[FC Barcelona]]
 | roky                       = 2003 – 2004 2004 – 2005 2005 – 2021 2021 – 2023 2023 –
 | kluby                      = [[FC Barcelona C]]&lt;br /&gt;[[FC Barcelona B]]&lt;br /&gt;[[FC Barcelona]]&lt;br /&gt;[[Paris Saint-Germain]]&lt;br /&gt;[[Inter Miami CF|Inter Miami]]
 | zápasy(góly)               = 10{{0}}{{0}}(5)&lt;br /&gt;22{{0}}{{0}}(6)&lt;br /&gt;520{{0}}(474)&lt;br /&gt;58{{0}}{{0}}(22)&lt;br /&gt;31{{0}}{{0}}(24)
 | reprezentačné roky         = 2004 – 2005&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;2005 – súčasnosť
 | národné mužstvo            = Argentína U20&lt;br /&gt;Argentína U23&lt;br /&gt;[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]]
 | reprezentačné zápasy(góly) = 18{{0}}{{0}}(14)&lt;br /&gt;5{{0}}{{0}}{{0}}(2)&lt;br /&gt;191{{0}}(112)
 | pkupdate                   = 20. apríl 2025
 | nmupdate                   = 20. november 2024
 | popis                      = Lionel Messi hrajúci za [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]].
}}
'''Nič podstatné Cristiano Ronaldo je najlepší na svete proste GOAT'''

== Mladosť a začiatky ==
Lionel Messi sa narodil 24. júna 1987 v [[Rosario|Rosariu]] ako tretie zo štyroch detí otca Jorgeho Messiho a matky Celie Cuccitini. Mal dvoch starších bratov Rodriga a Matiasa, s ktorými začal hrať futbal. Ako štvorročný začal hrať za miestny klub Grandoli, ktorý trénoval jeho otec. Do tohto tímu ho priviedla jeho stará mama Celia.{{Bez citácie}}
[[Súbor:La Masia (Can Planas) (Barcelona) - 1.jpg|vľavo|náhľad|Messi sa zapísal na barcelonskú mládežnícku akadémiu [[La Masia]] v 13 rokoch]]
Po tom ako začal preukazovať talent si ho ako 6-ročného vyhliadol klub [[Club Atlético Newell's Old Boys|Atlético Newell's Old Boys]], kde bol v tíme nazývanom &quot;Mašina 87&quot;. Počas šiestich rokov v Newell's Old Boys strelil okolo 500 gólov.&lt;ref&gt;Thompson, Wright (22 October 2012). &quot;Here and Gone: The Strange Relationship between Lionel Messi and His Hometown in Argentina&quot;. ''Outside the Lines''. ESPN FC. Retrieved 18 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Caioli 2012, pp. 31–35.&lt;/ref&gt; Ako 10-ročnému mu bol diagnostikovaný problém s nedostatočnou tvorbou [[Somatotropín|rastového hormónu]]. Liečba stála 1000 [[Dolár|$]] mesačne a rodina na ňu nemala peniaze.&lt;ref&gt;Cazadieu, Jérôme; Juillard, Alexandre; Traïni, Frédéric (15 November 2008). &quot;Leo Messi: La Légende d'El Enano&quot; [Leo Messi: The Legend of El Enano]. ''L'Équipe via Irish Independent''. Retrieved 18 July 2015.&lt;/ref&gt; Začal ho &quot;skautovať&quot; [[Club Atlético River Plate|River Plate]], jeden z najväčších tímov v [[Argentína|Argentíne]], ale nechceli mu preplácať liečbu.

Jeho najväčším futbalovým idolom bol [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]].&lt;ref&gt;&quot;Messi: Brazil striker Ronaldo my hero&quot;. ''FourFourTwo''. Retrieved 8 September 2018.&lt;/ref&gt;

V septembri roku 2000 Messi priletel spolu s rodinou do [[Katalánsko|Katalánska]] na skúšky v [[FC Barcelona|Barcelone]]. [[Carles Rexach]] s ním chcel podpísať zmluvu, ale v tej dobe bolo nezvyčajné kupovať mladého hráča z iného kontinentu. 14. decembra, po ultimáte pre Barcelonu, Rexach podpísal s Messim dohodu na papierovej vreckovke.&lt;ref&gt;Hawkey, Ian (20 April 2008). &quot;Lionel Messi on a Mission&quot;. ''The Times (subscription required)''. Archived from the original on 30 August 2008. Retrieved 18 July 2015.&lt;/ref&gt;

{{Citát v rámčeku|„Keby ste ho videli, mysleli by ste si: toto dieťa nemôže hrať futbal. Je to trpaslík, je príliš krehký, príliš malý. Avšak okamžite si uvedomíte, že sa narodil inak, že je fenoménom a že bude výnimočný.“|– [[Adrián Coria]], tréner mládeže v [[Newell's Old Boys]], zdieľa svoj prvý dojem z 12-ročného Messiho.}}

Vo februári 2001 sa presťahoval s otcom do [[Barcelona|Barcelony]] neďaleko [[Camp Nou]]. V prvej sezóne mohol hrať len priateľské zápasy a v Katalánskej lige. Spoluhráči si o ňom mysleli, že je nemý, pretože skoro vôbec nerozprával.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The story of Lionel Messi's first days at Barcelona {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/we-called-him-dwarf-the-story-of-messis-first-days-at/5dg1otj0xbzi1ocoxm8dandgp|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-04-03}}&lt;/ref&gt;

Vo februári 2002 mu [[Španielska kráľovská futbalová federácia]] konečne odobrila, aby mohol hrať vo všetkých oficiálnych súťažiach. Messi sa postupne stával hlavnou hviezdou takzvaného &quot;''Detského Dream Tímu''&quot;, v ktorom pôsobili takí hráči ako sú [[Francesc Fàbregas|Cesc Fàbregas]] a [[Gerard Piqué|Gérard Piqué]]. Sezónu 2002/2003 ukončil v kategórii Kadet A ako najlepší strelec ligy s 36 gólmi v 30 zápasoch. Vyhral ligu a získal katalánsky pohár spolu so španielskym.&lt;ref&gt;Caioli 2012, pp. 61–62.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Jenson, Pete (27 March 2010). &quot;Fàbregas, Messi, Piqué: Class of 2002&quot;. ''The Independent''. Retrieved 18 July 2015.&lt;/ref&gt; Vo finále katalánskeho pohára jeho tím zvíťazil nad [[RCD Espanyol|Espanyolom]] 4:1, pričom sám strelil 2 góly. Tento zápas mal pôvodne odohrať s maskou na nose, pretože týždeň predtým sa v ligovom zápase zranil, ale 10 minút predtým ako bol vystriedaný ju odhodil.&lt;ref&gt;Hunter 2012, pp. 44–45.&lt;/ref&gt; Ku koncu sezóny sa ho snažil získať [[Arsenal FC|Arsenal]], ale zostal v Barcelone.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Could Have Joined Arsenal as a Teenager, Says Arsène Wenger&quot;. ''The Guardian''. 21 November 2014. Retrieved 18 July 2015.&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== FC Barcelona ===
==== 2003 - 2005: Cesta do prvého tímu ====
{{Citát v rámčeku|„Vyzeralo to, akoby s nami hrával celý svoj život.“|– Asistent trénera Barcelony [[Henk Ten Cate]] pri Messiho premiére v prvom tíme.}}
Počas sezóny [[2003–04 FC Barcelona sezóna|2003/2004]], jeho štvrtej v Barcelone, debutoval v rekordných piatich kategóriách. Po tom, čo sa stal s ''Juvenilom B'' hráčom turnaja v štyroch medzinárodných predsezónnych turnajoch, odohral za nich v sezóne len jeden oficiálny zápas. Následne sa presunul do ''[[FC Barcelona (mládež)|Juvenilu A]]'', kde strelil 18 gólov v 11 ligových zápasoch.&lt;ref&gt;Bird, Liviu (5 June 2015). &quot;Ex-Teammate, La Masia Coach Recall Lionel Messi's Early Days, Persona&quot;. ''Sports Illustrated''. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Leo messi barce 2005.jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2005|vľavo]]Messi bol jedným z niekoľkých mladých hráčov, ktorí boli povolaní do prvého tímu počas medzinárodnej prestávky. Francúzsky krídeľník [[Ludovic Giuly]] opisoval, ako mu teenager Leo padol do oka počas tréningu prvého tímu pod vedením [[Frank Rijkaard|Franka Rijkaarda]]: &quot;Zničil nás všetkých... Všetci ho kopali, aby sa vyhli tomu, že ich tento chlapec zosmiešni. On sa len postavil a hral ďalej. Obehol štyroch hráčov a strelil gól. Aj najlepší strední obrancovia boli nervózni. Bol mimozemšťan.&quot;&lt;ref&gt;&quot;Giuly remembers the first time he saw Messi 'kill' his team-mates&quot;. ''Sport''. 14 September 2016.&lt;/ref&gt; V 16-tich rokoch, štyroch mesiacoch a 23 dňoch debutoval v prvom tíme, keď 16. novembra 2003 nastúpil na ihrisko v 75. minúte počas priateľského zápasu proti [[FC Porto]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;Lowe, Sid (15 October 2014). &quot;Lionel Messi: How Argentinian Teenager Signed for Barcelona on a Serviette&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 18 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Corrigan, Dermot (15 November 2013). &quot;Messi Reflects on Debut 10 Years On&quot;. ESPN FC. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt; Jeho výkon, dve vytvorené šance a strela na bránu zapôsobili na technický personál, a následne začal dennodenne trénovať s rezervou tímu [[FC Barcelona Atlètic|Barcelonou B]] a týždenne s prvým tímom. Po jeho prvom tréningu so seniorskou zostavou povedal svojim spoluhráčom [[Ronaldinho]], že tento 16-ročný chlapec bude lepším hráčom ako on sám.&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;Balagué 2013, pp. 246–249.&lt;/ref&gt; Messi sa stal rýchlo jeho priateľom, čo mu veľmi uľahčilo cestu do prvého tímu.&lt;ref&gt;Hunter 2012, p. 53.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot;&gt;Carbonell, Rafael (26 October 2004). &quot;El Último Salto de la 'Pulga'&quot; [The Last Jump of the 'Flea']. ''El País'' (in Spanish). Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt;

Pre získanie ďalších skúseností sa Messi okrem hrania v ''Juvenile A'' pridal aj do [[FC Barcelona C|Barcelony C]], kde odohral prvý zápas 29. novembra. Pomohol jej zachrániť sa zo zostupových zón v [[Tercera Divisón]], keď strelil päť gólov v desiatich zápasoch, vrátane hetriku za osem minút počas zápasu [[Copa del Rey]].&lt;ref name=&quot;ref4&quot;&gt;Balagué 2013, pp. 183–185.&lt;/ref&gt; Jeho progres vyústil do prvého profesionálneho kontraktu, ktorý podpísal 4. februára 2004. Jeho platnosť bola do roku 2012 a obsahoval [[Výkupná klauzula|výkupnú klauzulu]] 30 miliónov €. O mesiac neskôr (6. marca) debutoval v Barcelone B v [[Segunda División B]] a jeho výkupná klauzula automaticky vzrástla na 80 miliónov €.&lt;ref name=&quot;ref5&quot;&gt;Caioli 2012, pp. 68–71.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Balagué 2013, pp. 262–263.&lt;br /&gt;&lt;/ref&gt; Odohral päť zápasov za Barcelonu B, ale gól nestrelil.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2003–04&quot;. BDFutbol. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt; Fyzický bol slabší ako jeho protihráči, ktorí boli často oveľa starší a vyšší. Na tréningu preto pracoval na zväčšení svalovej hmoty a celkovej sily, aby sa mohol svojich obrancov ľahko zbaviť. Ku koncu sezóny sa vrátil do oboch mládežníckych tímov a pomohol ''Juvenilu B'' vyhrať ligu. Sezónu ukončil s bilanciou 36 gólov v oficiálnych súťažiach za štyri z piatich tímov.&lt;ref name=&quot;ref4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref5&quot; /&gt;

Počas sezóny 2004/2005 bol Messi istým hráčom Barcelony B. Odohral za ňu 17 zápasov a strelil 6 gólov.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2004–05&quot;. BDFutbol. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt; Od debutu v minuloročnom novembri nebol povolaný do prvého tímu, ale v októbri 2004 starší hráči poprosili Franka Rijkaarda, aby ho zobral.&lt;ref name=&quot;ref2&quot; /&gt; Keďže Ronaldinho hral vždy na ľavej strane, Messiho sa Rijkaard rozhodol dať na pravú stranu (spočiatku proti želaniu hráčov), aby si mohol loptu zaseknúť do osi ihriska a dominantnou ľavačkou vystreliť.&lt;ref name=&quot;ref6&quot;&gt;Hunter 2012, pp. 35–36.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Reng, Ronald (27 May 2011). &quot;Lionel Messi&quot;. ''FT Magazine''. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt; Messi debutoval v lige 16. októbra proti [[RCD Espanyol|Espanyolu]], keď nastúpil na ihrisko v 82. minúte.&lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt; V 17-tich rokoch, troch mesiacoch a 22 dňoch bol v tom čase najmladším hráčom, ktorý hral za Barcelonu v oficiálnom zápase.&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt; Za prvý tím odohral 77 minút v deviatich zápasoch, vrátane debutu v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] proti [[FK Šachtar Doneck|Šachtaru Doneck]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Mitten, Andy (16 October 2014). &quot;Who Knew on His 2004 Debut That Lionel Messi Would Go so Far at Barcelona&quot;. ''The National''. Retrieved 19 July2015.&lt;/ref&gt; [[1. máj|1. mája]] [[2005]] proti Albacete strelil svoj prvý seniorský gól po asistencií Ronaldinha – v tom čase bol najmladším strelcom v oficiálnom zápase v histórii klubu.&lt;ref name=&quot;ref6&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Williams, Richard (24 February 2006). &quot;Messi Has All the Qualities to Take World by Storm&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt; Barcelona v tejto sezóne [[La Liga 2004/2005|získala ligový titul]], prvýkrát po šiestich rokoch.&lt;ref name=&quot;ref7&quot;&gt;Hunter, Graham (4 June 2015). &quot;Messi, Iniesta and Xavi Driven to Join the Champions League Elite&quot;. ESPN FC. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt;
==== 2005 - 2008: Hráč základnej zostavy ====
{{Citát v rámčeku|„Počas môjho života som v takom mladom veku nikdy nevidel hráča takej kvality a osobnosti, najmä v drese jedného z najlepších svetových klubov.“|– [[Fabio Capello]] oceňuje 18-ročného Messiho po zápase o [[trofej Joana Gampera]] v auguste 2005.}}
[[24. jún|24. júna]] 2005, v deň svojich 18. narodenín, podpísal prvú zmluvu ako seniorský hráč tímu. Dĺžka kontraktu s FC Barcelona bola stanovená do roku 2010, teda o dva roky menej ako v predchádzajúcom; výkupná klauzula sa však zvýšila na 150 miliónov €.&lt;ref&gt;Balagué 2013, pp. 262–263.&lt;/ref&gt; Kľúčový zápas odohral o 2 mesiace neskôr, 24. augusta, počas zápasu o [[Gamperov pohár]]. V stretnutí proti [[Juventus FC|Juventusu FC]], pod vedením [[Fabio Capello|Fabia Capella]], predviedol taký výkon, že pri striedaní ho sprevádzali ovácie fanúšikov na [[Camp Nou]].&lt;ref&gt;Hunter 2012, pp. 264–265.&lt;/ref&gt; Zatiaľ čo Capello chcel Messiho len na hosťovanie, [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] prišiel s ponukou na prestup, súhlasil s vyplatením výkupnej klauzuly 150 miliónov € a trojnásobne vyšším platom.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (16 June 2017). &quot;Joan Laporta: 'Barcelona has been kidnapped. It's hostage to lies and it's sad'&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 27 July2017.&lt;/ref&gt; Podľa vtedajšieho prezidenta [[Joan Laporta|Joana Laportu]] to bolo jediný krát, kedy mohol Messi reálne odísť, ale rozhodol sa v Barcelone zostať.&lt;ref&gt;Balagué 2013, pp. 272–276.&lt;/ref&gt; 16. septembra bol jeho kontrakt po troch mesiacoch opäť navýšený do roku 2014.&lt;ref name=&quot;ref8&quot;&gt;&quot;Starlet Messi Stays at Barça until 2014&quot;. ESPN FC. 17 September 2005. Retrieved 20 July 2015.&lt;/ref&gt;

Kvôli problémom týkajúcim sa jeho právneho statusu v Španielskej kráľovskej futbalovej federácii vynechal začiatok sezóny. 26. septembra získal španielske občianstvo a mohol tak opäť začať hrať.&lt;ref name=&quot;ref8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Caioli 2012, p. 91.&lt;/ref&gt; Postupne sa stával stabilným hráčom základnej zostavy a tvoril útok s Ronaldinhom a [[Samuel Eto’o|Samuelom Eto'om]].&lt;ref name=&quot;ref9&quot;&gt;Hunter 2012, pp. 266–269.&lt;/ref&gt; Nosil dres s číslom 19. Bol v základnej zostave v dôležitých zápasoch proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] alebo [[Chelsea FC|Chelsea]] v osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2005/2006|Ligy majstrov UEFA]].&lt;ref name=&quot;ref9&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Balagué 2013, pp. 279–284.&lt;/ref&gt;[[Súbor:Lionel Messi 31mar2007.jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2007]]Po tom, čo strelil 8 gólov v 25 zápasoch, vrátane prvého v Lige majstrov UEFA,&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2005–06&quot;. BDFutbol. Retrieved 20 July 2015.&lt;/ref&gt; sa preňho sezóna 7. marca 2006 proti Chelsea kvôli zraneniu hamstringu predčasne skončila. Hoci pracoval na tom, aby bol na [[Liga majstrov UEFA 2005/2006 finále|finálový zápas]] Ligy majstrov UEFA v poriadku, v deň finále, 17. mája, bol nakoniec zo zostavy vyradený. Bol tak sklamaný, že neoslavoval víťazstvo proti Arsenalu v Paríži, čo neskôr oľutoval.&lt;ref name=&quot;ref7&quot; /&gt;

Zatiaľ čo FC Barcelona výkonnostne pomaly upadala, 19-ročný Messi sa počas sezóny [[La Liga 2006/2007|2006/2007]] prepracoval medzi najlepších futbalistov sveta.&lt;ref&gt;&quot;Ingla: Rijkaard to Blame for Barça Decline&quot;. ESPN FC. 19 May 2008. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref10&quot;&gt;&quot;Messi: I'm Not the Best&quot;. FIFA. 31 May 2007. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; Ako idol ''[[Fanúšikovia FC Barcelony|culés]],'' klubových fanúšikov, strelil v tejto sezóne vo všetkých súťažiach 17 gólov v 36 zápasoch.&lt;ref name=&quot;ref10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2006–07&quot;. BDFutbol. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; Opäť sa však zranil; 12. novembra 2006 utrpel zlomeninu [[Priehlavok|priehlavku]], ktorá ho vyradila z hry na tri mesiace.&lt;ref&gt;&quot;Messi Needs Surgery on Broken Foot&quot;. CNN. 13 November 2006. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Hunter, Graham (19 October 2011). &quot;Messi Closing in on Remarkable Record&quot;. ESPN FC. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; Vrátil sa na osemfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]; no tím neuspel a Barcelona ako obhájca titulu vypadla zo súťaže.&lt;ref&gt;Tomkins 2007, pp. 130–132.&lt;/ref&gt; V lige sa jeho forma dostavila na konci sezóny; 11 z jeho 14 gólov prišli v posledných 13 zápasoch.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 10. marca 2007 strelil prvý hetrik v ''El Clásicu'', čo sa mu podarilo ako prvému hráčovi po 12 rokoch. Zápas skončil 3:3.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (12 March 2007). &quot;There's Something about Messi&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 21 July2015.&lt;/ref&gt; Jeho dôležitosť v tíme reflektoval nový kontrakt.&lt;ref&gt;Balagué 2013, p. 302.&lt;/ref&gt;

Po tom čo [[Ronaldinho]] stratil formu sa stal Messi ako 20-ročný najväčšou hviezdou tímu; španielske média mu dali prezývku &quot;Mesiáš&quot;.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (24 September 2007). &quot;Ronaldinho Misses Barcelona's Big Night Out&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Carlin, John (3 February 2008). &quot;Nou Sensation&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; V roku [[2007]] ho novinári ocenili 3. miestom v ankete [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] za prvým [[Kaká|Kakom]] a druhým [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]], medzinárodní tréneri a kapitáni národných tímov ho zvolili ako [[FIFA World Player of the Year 2007|2.]] v ocenení [[FIFA World Player of the Year]], opäť za Kakom.&lt;ref name=&quot;ref11&quot;&gt;Balagué 2013, pp. 519–524.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Kaka Named FIFA World Player of the Year&quot;. ESPN FC. 17 December 2007. Retrieved 21 July2015.&lt;/ref&gt; Aj keď sa mu v sezóne 2007/2008 podarilo streliť 16 gólov,&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2007–08&quot;. BDFutbol. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; v jej druhej polovici opäť utrpel zranenie, keď si 15. decembra natrhol hamstring.&lt;ref name=&quot;ref12&quot;&gt;Bright, Richard (6 March 2008). &quot;Lionel Messi Sidelined for Six Weeks&quot;. ''The Daily Telegraph''. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; Po návrate strelil dva góly pri výhre proti [[Celtic FC|Celticu]] na jeho ihrisku v osemfinále Ligy majstrov UEFA a stal sa v tom čase najlepším strelcom súťaže so 6 gólmi.&lt;ref&gt;O'Henley, Alex (21 February 2008). &quot;Two for Messi as Barça See off Celtic&quot;. UEFA. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; 4. marca 2008 sa mu opäť vrátilo zranenie. Rijkaard ho napriek varovaniu lekárov nechával hrať a kapitán tímu [[Carles Puyol]] začal kritizovať médiá za to, že presvedčili Messiho, aby hral každý zápas.&lt;ref name=&quot;ref12&quot; /&gt; Barcelona sezónu ukončila bez trofeje; v [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|Lige majstrov UEFA]] vypadla v semifinále proti budúcemu víťazovi [[Manchester United FC|Manchestru United]] a v [[La Liga 2007/2008|lige]] skončila na treťom mieste.&lt;ref&gt;&quot;Ronaldinho Cleared for Barça Exit&quot;. BBC Sport. 19 May 2008. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt;

Po dvoch neúspešných sezónach musela Barcelona prebudovať tím, načo doplatili Rijkaard a Ronaldinho. Po jeho odchode získal Messi číslo 10.&lt;ref&gt;&quot;Messi Has Ronaldinho's Number&quot;. FIFA. 4 August 2008. Retrieved 20 July 2015.&lt;/ref&gt; V júli [[2008]] podpísal nový kontrakt s platom 7,8 milióna €, čím sa stal najlepšie plateným hráčom.&lt;ref&gt;Heydari, Keyvan Antonio (26 May 2009). &quot;Messi: Amazing Talent in a Reluctant Star&quot;. ''The New York Times''. Retrieved 24 July 2015.&lt;/ref&gt; Pred novou sezónou boli hlavnou obavou jeho časté zranenia, ktoré ho trápili medzi rokmi 2006 až 2008. Aby sa týmto problémom predišlo, klub zaviedol nové tréningy, výživu, režim životného štýlu a pridal mu osobného [[fyzioterapeut]]a, ktorý s ním cestoval aj na medzinárodné zápasy za [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]]. Výsledkom bolo, že zostal bez väčšieho zranenia ďalšie štyri roky, čo mu umožnilo dosiahnuť svoj vrcholný potenciál.&lt;ref&gt;Barnett, Phil (1 December 2009). &quot;Lionel Messi: A Rare Talent&quot;. ''The Independent''. Retrieved 24 July2015.&lt;/ref&gt; V roku 2008 si vyslúžil druhé miesta v oceneniach [[Zlatá lopta FIFA|Zlatá lopta]] a Futbalista roku FIFA, v oboch prípadoch bol za Cristianom Ronaldom.&lt;ref&gt;Jackson, Jamie (12 January 2009). &quot;Ronaldo Adds Fifa World Player of the Year to List of Accolades&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 24 July 2015.&lt;/ref&gt;

==== 2009 - 2011: Sústavné úspechy ====
[[Súbor:039 men at work UEFA 2009, Rome.jpg|náhľad|Messi vo finále [[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Manchester United FC|Manchesteru United]] v máji 2009]]
V sezóne 2008/2009 strelil 38 gólov v 51 zápasoch.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2008–09&quot;. BDFutbol. Retrieved 24 July 2015.&lt;/ref&gt; Spolu s Eto'om a [[Thierry Henry|Thierrym Henrym]] strelili celkovo 100 gólov vo všetkých súťažiach, čo bol v tom čase klubový rekord.&lt;ref&gt;Roden, Lee (20 April 2015). &quot;Are Messi, Suarez and Neymar Barcelona's Best-Ever Front Three?&quot;. ESPN FC. Retrieved 24 July 2015.&lt;/ref&gt;

Počas prvej sezóny pod novým trénerom [[Josep Guardiola|Josepom Guardiolom]] hral útočníka na pravom krídle, rovnako ako pod Rijkaardom. Počas ''El Clásica'' 2. mája 2009 hral po prvýkrát na pozícii falošnej deviatky, teda ako normálny útočník s tým rozdielom, že chodil hlbšie do poľa ku [[Xavi]]mu a [[Andrés Iniesta|Andrésovi Iniestovi]]. Podieľal sa asistenciou a dvoma gólmi pri výhre 6:2, čo je dodnes rekord štadióna [[Estadio Santiago Bernabéu|Santiago Bernabéu]].&lt;ref name=&quot;ref13&quot;&gt;Balagué 2013, pp. 453–459.&lt;/ref&gt; 13. mája 2009 odohral svoje prvé finále za Barcelonu, keď v [[Copa del Rey]] porazila [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] 4:1, k čomu Messi prispel gólom a asistenciou.&lt;ref&gt;&quot;Barcelona Defeat Athletic Bilbao to Win Copa del Rey&quot;. ''The Daily Telegraph''. 14 May 2009. Retrieved 24 July 2015.&lt;/ref&gt; S 23 ligovými gólmi zabezpečil Barcelone [[La Liga 2008/2009|titul]] a piate double (zisk titulu v lige i národného pohára v jednej sezóne).&lt;ref&gt;&quot;Barcelona's Title Celebrations Marred by Violence&quot;. ''The Daily Telegraph''. 17 May 2009. Retrieved 24 July 2015.&lt;/ref&gt;

Sezónu v Lige majstrov ukončil s deviatimi gólmi, čím sa stal [[Zoznam najlepších strelcov PMEK a Ligy majstrov UEFA|najlepším strelcom]].&lt;ref&gt;&quot;Messi Sweeps up Goalscoring Honours&quot;. UEFA. 28 May 2009. Retrieved 26 July 2015.&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále proti [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]] strelil dva góly a asistoval pri celkovej výhre 4:0.&lt;ref name=&quot;ref13&quot; /&gt; Vo [[Liga majstrov UEFA 2008/2009 finále|finále]] Ligy majstrov, ktoré sa hralo 27. mája, sa vrátil na falošnú deviatku. Barcelona v ňom porazila [[Manchester United FC|Manchester United]] 2:0, druhý gól prišiel po Messiho hlavičke, ktorou prekonal [[Edwin van der Sar|Edwina van der Sara]]. Barcelona získala historické prvé [[Treble (futbal)|treble]] v španielskom futbale.&lt;ref&gt;McNulty, Phil (27 May 2009). &quot;Barcelona 2–0 Man Utd&quot;. BBC Sport. Retrieved 26 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Seery, Phil (31 May 2009). &quot;Barcelona Eclipse Dream Team with Historic Treble&quot;. Agence France-Presse. Archived from the original on 25 October 2012.&lt;/ref&gt; Odrazom tohoto úspechu bol nový kontrakt, ktorý podpísal 18. septembra, trval do roku 2016 s novou výkupnou klauzulou 250 miliónov € a ročným platom 12 miliónov €.&lt;ref&gt;Balagué 2013, p. 472.&lt;/ref&gt;

Tímové úspechy pokračovali aj v druhej polovici roku 2009, keď s Barcelonou ako prvý klub získal sextuple, šesť vyhraných titulov v jednom roku.&lt;ref&gt;Adams, Tom (21 May 2010). &quot;The Treble Club&quot;. ESPN FC. Retrieved 26 July 2015.&lt;/ref&gt; Po víťazstvách v [[Supercopa de España 2009|Supercopa de España]] a [[Superpohár UEFA|Európskom superpohári]] v auguste, zvíťazila Barcelona aj v [[Majstrovstvá klubov FIFA 2009|Majstrovstvách klubov FIFA]] proti [[Club Estudiantes de La Plata|Estudiantes de la Plata]], kde Messi skóroval pri výhre 2:1 hruďou. Zápas sa odohral 19. decembra.&lt;ref&gt;&quot;Barcelona Beat Estudiantes to Win the Club World Cup&quot;. BBC Sport. 19 December 2009. Retrieved 26 July 2015&lt;/ref&gt; Ako 22-ročný získal [[Zlatá lopta 2009|Zlatú loptu]] a cenu [[FIFA World Player of the Year 2009|FIFA World Player of the Year]], obe s historicky najväčším náskokom.&lt;ref name=&quot;ref11&quot; /&gt;{{Citát v rámčeku|„Messi je bez pochýb najlepším hráčom na svete. Je ako PlayStation. Môže využiť každú chybu, ktorú urobíme.“|– [[Arsène Wenger]] chváli Messiho za jeho štyri góly proti [[Arsenal FC|Arsenalu]] v apríli 2010.}}Ako pravé krídlo sa opäť vrátil na pozíciu falošnej deviatky na začiatku roka 2010 v osemfinále Ligy majstrov proti [[VfB Stuttgart]]. Po prvom remízovom zápase vyhrala Barcelona druhý vysoko 4:0, s dvomi gólmi a asistenciou Messiho. V tomto momente sa stal hlavným hráčom v Guardiolovej Barcelone a jeho vplyv na hru sa zvyšoval.&lt;ref&gt;Balagué 2013, pp. 476–478.&lt;/ref&gt; Messi strelil v tejto sezóne vo všetkých súťažiach celkovo 47 gólov, čím dorovnal klubový rekord [[Ronaldo (futbalista)|Ronalda]] v sezóne 1996/1997.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2009–10&quot;. BDFutbol. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref14&quot;&gt;Lowe, Sid (17 May 2010). &quot;La Liga Title the Least Barcelona Deserve as Madrid Again Finish Empty Handed&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Strelením všetkých štyroch gólov vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Arsène Wenger|Wengerovmu]] [[Arsenal FC|Arsenalu]] sa stal najlepším strelcom Barcelony v histórii tejto súťaže.&lt;ref&gt;&quot;Barcelona's Lionel Messi the Sixth Player to Score Four Times in Champions League Tie&quot;. ''The Daily Telegraph''. 7 April 2010. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Lowe, Sid (7 April 2010). &quot;'Mythical, Universal, the Lord's Anointed One' – Spain Hails Leo Messi&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Barcelonu vyradil z Ligy majstrov v semifinále [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]. Messi finišoval túto sezónu ako najlepší strelec (s 8 gólmi) druhý rok po sebe.&lt;ref&gt;Haslam, Andrew (22 May 2010). &quot;Messi Takes Scoring Plaudits&quot;. UEFA. Retrieved 27 July 2010.&lt;/ref&gt; Ligu ukončil ako najlepší strelec s 34 gólmi (opäť nadviazal na Ronaldov rekord), čím pomohol vyhrať Barcelone [[La Liga 2009/2010|druhýkrát La Ligu po sebe]] s jedinou porážkou.&lt;ref name=&quot;ref14&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Wilson, Joseph (30 September 2010). &quot;Messi Receives Golden Boot for Top European Scorer&quot;. ''U-T San Diego''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;

Na začiatku sezóny 2010/2011 vyhrala Barcelona [[Supercopa de España 2010|Supercopa de España]], po Messiho hetriku v druhom dvojzápase pri víťazstve 4:0. Prvý zápas Barcelona prehrala.&lt;ref&gt;&quot;Magic Messi Wins Supercopa for Barça&quot;. ESPN FC. 21 August 2010. Retrieved 27 July 2010.&lt;/ref&gt; 29. novembra 2010 vyhrala Barcelona v ''El Clásicu'' nad [[José Mourinho|Mourinhovým]] [[Real Madrid CF|Realom Madrid]] 5:0.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (29 November 2010). &quot;David Villa Strikes Twice as Slick Barcelona Thrash Real Madrid&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Pomohol tímu dosiahnuť 16 ligových víťazstiev v rade, čím klub vytvoril španielsky rekord. V poslednom z týchto zápasov strelil ďalší hetrik, a to proti [[Atlético Madrid|Atléticu Madrid]] dňa 5. februára 2011.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Stars as Barcelona Seal Record League Win&quot;. BBC Sport. 6 February 2011. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Most Consecutive Wins in the Top Division of Spanish football (Soccer)&quot;. ''Guinness World Records''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Jeho klubové výkony ho doviedli k víťazstvu v [[Zlatá lopta FIFA|Zlatej lopte FIFA]] (spojenie Zlatej Lopty a FIFA World Player of the Year), avšak toto víťazstvo bolo kritikmi spochybňované kvôli neúspechu Argentíny na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvách sveta 2010]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;Lowe, Sid (11 January 2011). &quot;Lionel Messi Is the World's Best Player but Xavi Deserved FIFA's Award&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Podľa starého formátu tohto hlasovania by skončil tesne pod tretím miestom, ale vďaka hlasom od medzinárodných trénerov a kapitánom vyhral.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;
[[Súbor:FC Barcelona Team 2, 2011.jpg|náhľad|Messi (v strede) a jeho spoluhráči oslavujú víťazstvo v Majstrovstvách klubov FIFA v decembri 2011]]
Ku koncu sezóny odohrala Barcelona štyri ''[[El Clásico|Clásica]]'' v rozpätí 18 dní. Ligový zápas 16. apríla skončil remízou po Messiho [[Pokutový kop|penalte]]. Štyri dni na to prehrala Barcelona [[Copa del Rey 2011 finále|finále Copa del Rey]]. V Lige majstrov UEFA strelil Messi oba góly pri výhre 2:0 v prvom [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|semifinálovom]] dvojzápase v Madride – pri druhom obišiel troch hráčov Realu a tento gól sa radí medzi najlepšie v histórii súťaže.&lt;ref&gt;&quot;Ronaldo's overhead kick and five other classic UCL goals&quot;. UEFA.com. Retrieved 23 June 2018.&lt;/ref&gt; Aj keď neskóroval, pri druhom dvojzápase bol opäť dôležitým hráčom. Barcelona postúpila do finále Ligy majstrov UEFA,&lt;ref name=&quot;ref15&quot;&gt;Longman, Jeré (21 May 2011). &quot;Lionel Messi: Boy Genius&quot;. ''The New York Times''. Retrieved 18 July2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Lowe, Sid (5 May 2011). &quot;The Good, the Bad and the Ugly in the Aftermatch of the Clásico Series&quot;. ''Sports Illustrated''. Archived from the original on 8 May 2011.&lt;/ref&gt; kde čelila Manchestru United – toto finále sa zopakovalo aj pred dvoma rokmi. Finále sa konalo 28. mája vo [[Wembley Stadium|Wembley]] a Messi sa stal mužom zápasu, keď strelil víťazný gól pri [[Liga majstrov UEFA 2010/2011 finále|výhre 3:1]].&lt;ref&gt;McNulty, Phil (28 May 2011). &quot;Barcelona 3–1 Man Utd&quot;. BBC Sport. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;

Ukončil sezónu tretíkrát po sebe ako najlepší strelec súťaže s 12 gólmi.&lt;ref&gt;&quot;Top Scorer Messi Matches Van Nistelrooy Mark&quot;. UEFA. 28 May 2011. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Barcelona vyhrala [[La Liga 2010/2011|tretí La Ligový titul v rade]]. S 31 gólmi a 18 asistenciami sa stal Messi najlepším strelcom a asistentom ligy.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2010–11&quot;. BDFutbol. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Spanish Primera División Statistics: Top Assists 2010–11&quot;. ESPN FC. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Sezónu ukončil s 53 gólmi a 24 asistenciami vo všetkých súťažiach, čím sa stal najlepším strelcom sezóny v klubovej histórii a prvým hráčom v španielskom futbale, ktorý prekonal 50-gólovú hranicu.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Cascarino, Tony; Barclay, Patrick (27 May 2011). &quot;Is Sublime Lionel Messi the Greatest Footballer Ever?&quot;. ''The Times (subscription required)''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pitt-Brooke, Jack (14 April 2011). &quot;48 Not Out: Messi Proves Himself King of the Goals&quot;. ''The Independent''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Scores Spanish Record 50th Goal&quot;. BBC Sport. 23 April 2011. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;

Messi ako tvorca hry, strelec a asistent zaznamenal v klubovej sezóne [[2011–12 FC Barcelona sezóna|2011/2012]] nevídaných 73 gólov a 29 asistencií vo všetkých súťažiach.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2011–12&quot;. BDFutbol. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Mohamed, Majid (10 December 2012). &quot;Lionel Messi: The Best Goalscorer Ever but Is the Barcelona Player the Greatest-Ever Footballer?&quot;. ''The Independent''. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; Sezónu začal víťazstvami v Španielskom a Európskom superpohári; v Supercopa de España strelil 3 góly pri celkovom víťazstve 5:4 nad Realom Madrid.&lt;ref&gt;&quot;Tempers Flare into Brawl as Barcelona Beats Real Madrid&quot;. ''USA Today''. 17 August 2011. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; 18. decembra strelil dva góly vo [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011 – Finále|finále]] Majstrovstiev klubov FIFA proti [[Santos FC|Santosu]], pri výhre 4:0. Získal [[Zoznam ocenení na Majstrovstvách klubov FIFA|Zlatú loptu]] za najlepšieho hráča turnaja.&lt;ref&gt;&quot;Barcelona Win FIFA Club World Cup&quot;. BBC Sport. 18 December 2011. Retrieved 30 July2015.&lt;/ref&gt; Za jeho úsilie v roku 2011 vyhral opäť [[Zlatá loptu FIFA 2011|Zlatú loptu FIFA]], čím sa stal jedným zo štyroch hráčov v histórii, ktorí vyhrali Zlatú loptu trikrát; po [[Johan Cruijff|Johanovi Cruyffovi]], [[Michel Platini|Michelovi Platinim]] a [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]].&lt;ref&gt;&quot;Messi Crowned World's Best&quot;. ESPN FC. 9 January 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; Ďalej vyhral nové ocenenie [[UEFA najlepší futbalista Európy]].&lt;ref&gt;&quot;Messi Wins UEFA Best Player in Europe Award&quot;. UEFA. 25 August 2011. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; Po týchto úspechoch bol označovaný za jedného z najlepších hráčov histórie.&lt;ref name=&quot;ref15&quot; /&gt;
==== 2012: Rekordný rok ====
{{Citát v rámčeku|&quot;Je mi ľúto tých, ktorí chcú súťažiť o Messiho trón – je to nemožné, toto dieťa je jedinečné.&quot;|– [[Pep Guardiola]] po tom, čo sa Messi stal najlepším strelcom Barcelony vo veku 24 rokov v marci 2012.}}
Keďže si Messi udržiaval svoju streleckú plodnosť aj v druhej polovici sezóny, v roku 2012 prelomil niekoľko dlhoročných rekordov. 7. marca, dva týždne po tom čo strelil v lige štyri góly proti [[Valencia CF|Valencii]], strelil päť gólov v osemfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]], čo bol úctyhodný úspech v histórii tejto súťaže.&lt;ref&gt;&quot;Messi Scores Four as Barcelona Rout Valencia&quot;. CNN. 20 February 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Rostance, Tom (7 March 2012). &quot;Lionel Messi Scores Five in Barcelona Champions League Win&quot;. BBC Sport. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; S piatimi asistenciami sa stal najlepším asistentom v sezóne. So štrnástimi gólmi dorovnal rekord [[José Altafini|Josého Altafiniho]] zo sezóny 1962/1963, a stal sa len druhým hráčom po [[Gerd Müller|Gerdovi Müllerovi]], ktorý ukončil sezónu ako najlepší strelec v štyroch sezónach.&lt;ref&gt;&quot;UEFA Champions League 2011–12: Statistics&quot;. UEFA. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Record-Breaking Messi Takes Top Scorer Honour&quot;. UEFA. 19 May 2012. Retrieved 30 July2015.&lt;/ref&gt; O dva týždne neskôr, 20. marca, sa stal Messi vo veku 24 rokov najlepším strelcom v histórii Barcelony. Predbehol 57-ročného rekordéra [[César Rodríguez Álvarez|Césara Rodrígueza]] s 232 gólmi hetrikom proti [[Granada CF|Granade]].&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi as Dominant as Michael Jordan, Claims Barcelona's Pep Guardiola, After He Breaks Goal Record&quot;. ''The Daily Telegraph''. 21 March 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt;
[[Súbor:FC Barcelona - Bayer 04 Leverkusen, 7 mar 2012 (07).jpg|vľavo|náhľad|Messi ukazujúci na oblohu po rekordnom päť gólovom koncerte proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]] v odvetnom osemfinálovom zápase Ligy majstrov UEFA v marci 2012]]
Napriek jeho individuálnej forme sa štvorročné úspešné obdobie Barcelony pod vedením Guardiolu chýlilo ku koncu.&lt;ref&gt;Brassell, Andy (27 April 2012). &quot;Pep Guardiola Leaves Lasting Legacy at Barcelona&quot;. BBC Sport. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; Hoci Barcelona vyhrala 25. mája Copa del Rey proti Athleticu Bilbao, v lige zaostala za Realom Madrid a v Lige majstrov UEFA bola vyradená v semifinále budúcim šampiónom, Chelsea, pričom Messi strelil rozhodujúci pokutový kop do brvna.&lt;ref&gt;&quot;Pep Guardiola's Final Game: Barcelona Win Copa del Rey&quot;. BBC Sport. 26 May 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dawkes, Phil (24 April 2012). &quot;Barcelona 2–2 Chelsea (agg 2–3)&quot;. BBC Sport. Retrieved 30 July2015.&lt;/ref&gt; V poslednom domácom ligovom zápase 5. mája proti Espanyolu strelil Messi všetky štyri góly, pribehol ku lavičke a objal sa s Guardiolom, ktorý oznámil rezignáciu na poste manažéra.&lt;ref&gt;&quot;Four-Goal Lionel Messi Gives Pep Guardiola Perfect Barcelona Send-Off&quot;. ''The Guardian''. 5 May 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; Ligovú sezónu ukončil po druhýkrát ako najlepší strelec v Španielsku a Európe s 50 gólmi, čo je historický rekord La Ligy.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Receives Golden Boot Award as Europe's Top Scorer&quot;. ''Sports Illustrated''. 29 October 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; [[Európske klubové futbalové rekordy|Vo všetkých súťažiach strelil 73 gólov]], čím prekonal rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] so 67 gólmi v sezóne 1972/1973 v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]].&lt;ref&gt;&quot;Messi Smashes Müller's 40-Year Record&quot;. ESPN FC. 9 December 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt;

Pod novým manažérom [[Tito Vilanova|Titom Vilanovom]], ktorý ho trénoval už ako 14-ročného v ''La Masii'', pomohol Barcelone počas druhej polovice roku 2012 dosiahnuť najlepší štart do La ligovej sezóny; Barcelona získala po polovici sezóny 55 bodov, čo je rekord v španielskom futbale.&lt;ref&gt;Hughes, Rob (29 April 2014). &quot;To See Coach's Legacy at Barcelona, Just Look on Field&quot;. ''The New York Times''. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Ten-Man Barcelona Shocked by Sociedad&quot;. CNN. 19 January 2013. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Dvoma gólmi proti [[Real Betis|Realu Betis]] 9. decembra prekonal dva dlhoročné rekordy: rekord Césara Rodrígueza so 190 ligovými gólmi, čím sa stal najlepším strelcom v La Lige v histórii Barcelony, a rekord Gerda Müllera za najviac gólov v kalendárnom roku, v ktorom predbehol jeho 85 gólov v roku 1972 za Bayern Mníchov a [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]].&lt;ref&gt;Rogers, Iain (10 December 2012). &quot;Fatherhood Hasn't Slowed Record-Breaking Messi&quot;. Reuters. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Messi po prekonaní 40-ročného rekordu poslal Müllerovi barcelonský dres s číslom 10, podpísaný &quot;s úctou a obdivom&quot;.&lt;ref&gt;&quot;Mueller Gets Messi's No. 10 Barcelona Shirt&quot;. ''Sports Illustrated''. 17 January 2013. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Rok ukončil s 91 gólmi vo všetkých súťažiach za Barcelonu a Argentínu.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;Mohamed, Majid (8 January 2013). &quot;Barcelona's Lionel Messi Becomes Most Decorated Player in History after Winning Unprecedented Fourth Straight Ballon d'Or&quot;. ''The Independent''. Retrieved 9 August2015.&lt;/ref&gt; Hoci FIFA kvôli overiteľnosti tento rekord nepotvrdila, ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessová kniha rekordov]]'' ho zapísala ako najviac gólov v kalendárnom roku.&lt;ref&gt;&quot;FIFA Refuses to Back Lionel Messi or Godfrey Chitalu for Goal Record&quot;. BBC Sport. 14 December 2012. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Barcelona Star Lionel Messi Sets New Goal-Scoring Record&quot;. ''Guinness World Records''. 10 December 2012. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Opäť vyhral Zlatú loptu FIFA, čím sa v tom čase stal jediným hráčom, ktorý toto ocenenie získal štyrikrát.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Chowdhury, Saj (9 January 2013). &quot;Ballon d'Or Contenders Messi, Ronaldo and Iniesta in Profile&quot;. BBC Sport. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt;

==== 2013 - 2014: ''Messidependencia''====
{{Citát v rámčeku|„O Leovi hovoríme ako o najlepšom hráčovi na svete a keď vám veci nefungujú dobre, musíte ho využiť. Hoci je napoly zranený, jeho prítomnosť na ihrisku stačí na to, aby nás zdvihla a našu hru všeobecne.“|– Obranca [[Gerard Piqué]] vysvetľuje, že sa Barcelona v apríli 2013 spoliehala na zraneného Messiho proti [[Paris Saint-Germain|Parížu Saint-Germain]].}}
Barcelona získala v sezóne 2012/2013 rekordných 100 bodov a zabezpečila si [[La Liga 2012/2013|ligový titul]]. Výkony tímu sa začali zhoršovať v druhej polovici sezóny.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (13 May 2013). &quot;A Sense of Anticlimax but Barcelona Still Deserve Their La Liga Title&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Po tom, čo vypadli v semifinále Copa del Rey s Realom Madrid, takmer stratili šancu na postup aj v osemfinále Ligy majstrov proti [[AC Miláno]], keď v prvom zápase prehrali 0:2. Avšak v druhom zápase dokonali comeback s výsledkom 4:0, vďaka asistencii a dvom gólom Messiho.&lt;ref&gt;Monaghan, Matt (12 March 2013). &quot;Barcelona 4–0 AC Milan (agg 4–2)&quot;. BBC Sport. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Messi podpísal 7. februára nový kontrakt, ktorý platil do roku 2018 s ročným platom 13 miliónov €.&lt;ref&gt;&quot;Messi Signs New Barcelona Deal&quot;. CNN. 7 February 2015. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; 17. marca 2013 si po prvýkrát obliekol kapitánsku pásku v ligovom zápase proti [[Rayo Vallecano]].&lt;ref&gt;Rogers, Iain (11 May 2013). &quot;Captain Messi Inspires Another Barça League Triumph&quot;. Reuters. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Jeho dôležitosť v strieľaní gólov začala rásť; v sezóne keď vyhrali treble strelil 24% gólov tímu, v tejto sezóne 40% gólov tímu.

Po štyroch sezónach bez zranení sa Messimu opäť vrátili svalové zranenia. 2. apríla utrpel poranenie hamstringu vo štvrťfinále Ligy majstrov proti [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. V druhom zápase proti PSG, keď Barcelona prehrávala o gól, naskočil Messi z lavičky v druhom polčase a za deväť minút pomohol vytvoriť šancu na postupový gól, ktorý ich dostal do semifinále. Stále zranený už ale nedokázal pomôcť Barcelone v semifinále proti Bayernu Mníchov, keď prehrali celkovo dvojzápas 7:0.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Set to Miss Rest of Barcelona Season with Hamstring Injury&quot;. ''The Daily Telegraph''. 14 May 2013. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref16&quot;&gt;Lowe, Sid (11 April 2013). &quot;Messidependencia Brought into Focus as Barcelona Show Vulnerability&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Po týchto zápasoch sa začínal používať pojem ''Messidependencia'', pretože Barcelona bola na svojej hviezde stále viac závislá.&lt;ref name=&quot;ref16&quot; /&gt;
[[Súbor:Leo Messi v Almeria 020314.jpg|náhľad|Lionel Messi v sezóne 2013/2014|vľavo]]
Messiho boj so zraneniami pokračoval v ďalšom priebehu roku 2013, preto sa rozhodol rozlúčiť so svojim dlhoročným fyzioterapeutom.&lt;ref&gt;De Menezes, Jack (14 November 2013). &quot;Rumours of Lionel Messi Rift with Barcelona Rubbished Be Representatives of the Argentina International&quot;. ''The Independent''. Retrieved 10 August2015.&lt;/ref&gt; Ďalšie zranenie hamstringu prišlo 12. mája, čo znamenalo prerušenie jeho série 21 zápasov v rade s gólom, čo je svetový rekord, ktorý sa zastavil na čísle 33 gólov.&lt;ref&gt;&quot;Messi Worry Mars Barca's Title Joy&quot;. CNN. 13 May 2013. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Messi 'Breaks Record' by Scoring in 17th Consecutive La Liga Game&quot;. BBC Sport. 10 March 2013. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; So 60 gólmi vo všetkých súťažiach, vrátane 46 gólov v La Lige, finišoval sezónu ako najlepší strelec v Španielsku a Európe po druhýkrát v rade; stal sa prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral trikrát [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]].&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Awarded Golden Shoe for Third Time after 46 La Liga Goals for Barcelona&quot;. ''The Independent''. 20 November 2013. Retrieved 9 August2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2012–13&quot;. BDFutbol. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Po tom, čo v novej sezóne nastúpil na post trénera [[Gerardo Martino]] sa zranil po piaty krát v tomto roku, keď si 10. novembra poranil hamstring, ktorý ho vyradil z hry na dva mesiace.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Returns from Injury in Barcelona Victory&quot;. CNN. 8 January 2013. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Napriek zraneniam skončil v ankete Zlatá lopta FIFA na [[Zlatá lopta FIFA 2013|druhom mieste]] za Cristianom Ronaldom.&lt;ref&gt;&quot;Cristiano Ronaldo Wins FIFA Ballon D'or after Stellar Year at Real Madrid&quot;. ''The Guardian''. 13 January 2014. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt;

Počas druhej polovice sezóny 2013/2014 pretrvávali pochybnosti o Messiho forme, ale všetko si vynahradil na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvách sveta 2014]]. Štatisticky sa jeho góly, strely a prihrávky dali porovnávať s minulou sezónou.&lt;ref&gt;West, Andy (22 March 2014). &quot;Real Madrid v Barcelona: Has Ronaldo Overtaken Messi?&quot;. BBC Sport. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Lowe, Sid (12 March 2014). &quot;One Flick of Lionel Messi's Left Foot Ends Talk of Crisis at Barcelona&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Lowe, Sid (24 June 2014). &quot;Lionel Messi and Argentina in Tune at Last despite Tough Start to World Cup&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; V priebehu siedmych dní dokázal prekonať dva dlhoročné rekordy; hetrikom 16. marca proti Osasune predbehol [[Paulino Alcántara|Paulina Alcántaru]] s 369 gólmi, čím sa stal najlepším strelcom Barcelony vo všetkých súťažiach, vrátane priateľských, a hetrikom do siete Realu Madrid 23. marca sa stal najlepším strelcom ''El Clásica'', keď prekonal [[Alfredo Di Stéfano|Alfreda di Stéfana]] s 18 gólmi.&lt;ref&gt;Jenson, Pete (24 March 2014). &quot;Real Madrid 3 Barcelona 4 Match Report: Lionel Messi Hat-Trick Out-Guns Cristiano Ronaldo in Seven-Goal El Clásico Thriller&quot;. ''The Independent''. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Messi ukončil sezónu so 41 gólmi vo všetkých súťažiach, čo bola jeho najhorší výsledok za posledných päť sezón.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2013–14&quot;. BDFutbol. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Po prvýkrát za päť rokov ukončila Barcelona sezónu bez trofejí; vo finále Copa del Rey prehrala s Realom Madrid a [[La Liga 2013/2014|ligu]] prehrala v poslednom zápase doma proti Atléticu Madrid.&lt;ref&gt;&quot;Barcelona's Lionel Messi: I Had a Lot of Problems during 2013–14 Season&quot;. ESPN FC. 19 February 2014. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Po dlhotrvajúcich špekuláciách o prípadnom prestupe podpísal 19. mája 2014 nový kontrakt s ročným platom 20 miliónov €, čo predstavuje 36 miliónov € pred zdanením; v tom čase najvyšší plat, aký kedy nejaký športovec dostal.&lt;ref&gt;&quot;Barcelona Name Luis Enrique as New Coach, Lionel Messi Signs New Contract with La Liga Club&quot;. ABC News. 21 May 2014. Retrieved 10 August2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Signs New Barcelona Deal&quot;. ESPN FC. 19 May 2014. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Notarianni, Roberto (25 March 2015). &quot;Messi, la (Très) Bonne Paie&quot; [Messi, the (Very) Good Payroll]. ''France Football''. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt;

==== 2014/2015: Historické treble ====
[[Súbor:Leo Messi (cropped).jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2014]]
Pod novým manažérom a bývalým kapitánom [[Luis Enrique|Luisom Enriquem]] dokázal vďaka ukončeniu série zranení v sezóne 2014/2015 prekonať do konca roka ďalšie tri dlhoročné rekordy.&lt;ref&gt;Corrigan, Dermot. &quot;Gerardo Martino: Lionel Messi Feeling Mental, Physical Strain of Years at Top&quot;. ESPN FC. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Hetrikom proti Seville 22. novembra sa stal najlepším strelcom La Ligy, keď prekonal 59-ročný rekord [[Telmo Zarra|Telma Zarru]], ktorý strelil 251 gólov.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi: Barcelona Forward Will Leave 'Unreachable' Record&quot;. BBC Sport. 23 November 2015. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Tri dni na to strelil ďalší hetrik proti [[APOEL FC|APOELU]], čím prekonal rekord Raúla so 71 gólmi a stal sa najlepším strelcom Ligy majstrov v histórii.&lt;ref&gt;&quot;Apoel Nic 0–4 Barcelona&quot;. BBC Sport. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Tretím hetrikom, tentoraz proti Espanyolu 7. decembra, sa stal najlepším strelcom ''[[Derbi barceloní]]'' s 12 gólmi.&lt;ref&gt;Besa, Ramon (7 December 2014). &quot;El Derbi Es un Monólogo de Messi&quot; [The Derby Is a Monologue of Messi]. ''El País'' (in Spanish). Retrieved 10 August2015.&lt;/ref&gt; Messi opäť skončil v ankete Zlatá lopta FIFA na [[Zlatá lopta FIFA 2014|druhom mieste]] za Cristianom Ronaldom, z veľkej časti za druhé miesto s Argentínou na Majstrovstvách sveta.&lt;ref&gt;&quot;Cristiano Ronaldo Wins Ballon D'or for Second Straight Year&quot;. ESPN FC. 12 January 2015. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt;

Na začiatku roka 2015 sa opäť začalo špekulovať o Messiho odchode z klubu.&lt;ref&gt;Roden, Lee (8 January 2015). &quot;Barcelona, Messi and Enrique: What's Gone Wrong?&quot;. BBC Sport. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Obrat k lepšiemu prišiel 11. januára pri víťazstve 3:1 nad Atléticom Madrid, keď po prvýkrát skórovalo celé útočné trio Messi, [[Neymar]] a [[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]], známe ako &quot;MSN&quot;.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (18 May 2015). &quot;Barcelona Transform Their Season from Trouble to a Possible Treble&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Po piatich rokoch hrania v strede ihriska sa Messi posunul na pozíciu pravého útočníka, keď sa do stredu útoku dostal Suárez.&lt;ref&gt;West, Andy (19 March 2015). &quot;Motivated Lionel Messi Transforms Barcelona's Hopes for Trophy Treble&quot;. BBC Sport. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Tu nadobudol svoju zrejme najlepšiu formu, zatiaľ čo Neymar a Suárez ukončili závislosť útoku Barcelony na Messim.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (8 May 2015). &quot;Messi's Best-Ever Form?&quot;. ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Tomas, Francesc (22 April 2015). &quot;Barcelona Increasingly Gaining Messi Independence (and It's a Good Thing)&quot;. ESPN FC. Retrieved 11 August2015.&lt;/ref&gt; S 58 gólmi Messiho strelilo celé trio 122 gólov vo všetkých súťažiach, čo je španielsky rekord.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (6 June 2015). &quot;Barcelona's Luis Suárez, Leo Messi and Neymar Too Good for Juventus&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2014–15&quot;. BDFutbol. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Moment of the Champions League final FC Barcelona - Juventus 2015.jpg|náhľad|Lionel Messi vo finále Ligy majstrov proti Juventusu v roku 2015|vľavo]]
Ku koncu sezóny strelil Messi 17. mája rozhodujúci gól Atléticu Madrid pri víťazstve 1:0, čím získala Barcelona [[La Liga 2014/2015|ligový titul]].&lt;ref&gt;Rice, Simon (17 May 2015). &quot;Barcelona Win La Liga: Lionel Messi Strike Sees Barca Clinch 23rd Title at Home of Reigning Champions Atletico Madrid&quot;. ''The Independent''. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Medzi 43 ligovými gólmi bol aj hetrik 8. marca proti [[Rayo Vallecano]], ktorý strelil za 11 minút, čo je jeho najrýchlejšie vo svojej seniorskej kariére; bol to celkovo 32. hetrik za Barcelonu, čím predbehol Telma Zarru a stal sa hráčom s najväčším počtom hetrikov v španielskom futbale.&lt;ref&gt;&quot;Supporters, Superstars and Goals Galore&quot;. FIFA. 11 March 2015. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Okrem toho sa stal aj najlepším asistentom sezóny s 18 asistenciami, čím predbehol [[Luís Figo|Luísa Figa]] s najviac asistenciami v La Lige; rekordnú 106 asistenciu si pripísal 15. februára proti [[Levante UD|Levante]], kde strelil ďalší hetrik.&lt;ref&gt;&quot;Spanish Primera División Statistics: Top Assists 2014–15&quot;. ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Messi También Es Leyenda en el Ranking Histórico de Asistencias&quot; [Messi Is Also a Legend in the Historical Assist Ranking] (in Spanish). La Liga BBVA. 19 February 2015. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Corrigan, Dermot (15 February 2015). &quot;Messi Notches Assist Record&quot;. ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Messi strelil dva góly vo finále Copa del Rey pri víťazstve 3:1 nad Athletic Bilbao hranom 30. mája. Jeho prvý gól je považovaný za jeden z najlepších v jeho kariére.&lt;ref&gt;Corrigan, Dermot (30 May 2015). &quot;Treble Comes into Focus as Messi Marches Barcelona to Copa Title&quot;. ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Zároveň bol nominovaný na najkrajší gól v ankete [[Cena Ferenca Puskása|Cena Ferenca Puskása 2015]].&lt;ref&gt;&quot;Puskás Award&quot;. FIFA. Retrieved 28 December2015.&lt;/ref&gt;

V [[Liga majstrov UEFA 2014/2015|Lige majstrov]] strelil dva góly a asistoval pri semifinálovom víťazstve 3:0 nad [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] pod vedením Pepa Guardiolu.&lt;ref&gt;Newman, Blair (7 May 2015). &quot;If Lionel Messi Makes Pep Guardiola Feel Helpless, What Chance Do the Rest Have?&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Druhý gól prišiel tri minúty po prvom, keď preloboval brankára [[Manuel Neuer|Manuela Neuera]] a predribloval [[Jérôme Boateng|Jérômeho Boatenga]], ktorý spadol na zem; tento moment sa stal [[Vírusové video|virálom]] a bol najviac [[Twitter|tweetovaný]] príspevok roka. Gól bol vyhlásený za najlepší gól sezóny podla [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]].&lt;ref&gt;Rice, Simon (7 December 2015). &quot;Lionel Messi, Manchester United and Arsenal: The 10 Most Tweeted Sporting Moments of 2015&quot;. ''The Independent''. Retrieved 7 December 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Chavez, Christopher (27 August 2015). &quot;Messi's Goal vs. Bayern Voted Europe's Best in 2014–15&quot;. ''Sports Illustrated''. Retrieved 4 September 2015.&lt;/ref&gt; Napriek prehre v druhom zápase postúpila Barcelona do finále v [[Berlín]]e, kde porazila Juventus 3:1 a vyhrala druhé treble, čím sa stala prvým tímom v histórii, ktorý niečo také dokázal.&lt;ref&gt;Jurejko, Jonathan (12 May 2015). &quot;Bayern Mun 3–2 Barcelona&quot;. BBC Sport. Retrieved 11 August2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Borden, Sam (6 June 2015). &quot;Barcelona Overwhelms Juventus to Win Fifth Champions League Title&quot;. ''The New York Times''. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Messi sa stal v tejto sezóne Ligy majstrov najlepším strelcom (10 gólov) aj najlepším asistentom (6 asistencií), čím sa stal prvým hráčom, ktorý sa stal 5 x najlepším strelcom sezóny.&lt;ref&gt;&quot;UEFA Champions League 2014–15: Statistics&quot;. UEFA. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Hannah, Ralph (5 June 2015). &quot;The Ultimate Record-Breaking Preview to the UEFA Champions League Final&quot;. ''Guinness World Records''. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Získal cenu [[UEFA najlepší futbalista Európy|UEFA ako najlepší futbalista Európy]] za rok 2015, už po druhý krát.&lt;ref&gt;Gonzalez, Roger (27 August 2015). &quot;Messi Beats Ronaldo for 2014–15 UEFA Best Player in Europe Award&quot;. CBS Sports. Retrieved 4 September 2015.&lt;/ref&gt;

==== 2015/2016: Domáce úspechy ====
[[Súbor:2015 UEFA Super Cup 83.jpg|náhľad|Messi s medailou víťaza Superpohára UEFA z roku 2015]]
Messi otvoril sezónu 2015/2016 dvoma gólmi z priamych kopov v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]] proti Seville. Zápas skončil 5-4 po predĺžení.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Says Free Kick Goals in UEFA Super Cup Were 'Lucky'&quot;. ESPN FC. 11 August 2015. Retrieved 4 September 2015.&lt;/ref&gt; 16. septembra sa stal najmladším hráčom v histórii [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|Ligy majstrov UEFA]], ktorý odohral v tejto súťaží 100 zápasov. Bolo to proti [[AS Rím]] pri remíze 1:1.&lt;ref&gt;Molinaro, John (16 September 2015). &quot;Florenzi's goal vs. Barca one for the ages&quot;. Sports Net. Retrieved 16 September 2015.&lt;/ref&gt; Po zranení kolena sa vrátil na ihrisko 21. novembra v zápase proti Realu Madrid pri výhre 4:0 vonku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 0-4 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/34849342|dátum=2015-11-21|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt; 20. decembra získal Messi piatu trofej v roku 2015, keď Barcelona vyhrala [[Majstrovstvá klubov FIFA 2015|Majstrovstvá klubov FIFA]] vo finálovom zápase proti [[Club Atlético River Plate|River Plate]] 3:0 v [[Jokohama|Jokohame]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi: CWC proves Barca are world's best|url=https://global.espn.com/football/fifa-club-world-cup/story/2765338/lionel-messi-club-world-cup-shows-barcelona-are-world-best|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-12-20|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 30. decembra strelil gól pri svojom 500. zápase za Barcelonu [[Real Betis|Realu Betis]] pri výhre 4:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona - Real Betis {{!}} La Liga Matchday 16 - FC Barcelona|url=https://www.fcbarcelona.com/en/matches/35168/fc-barcelona-real-betis-la-liga-2015-2016|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

11. januára 2016 vyhral Messi rekordnú piatu [[Zlatá lopta FIFA|Zlatú loptu FIFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona's Messi wins record fifth Ballon d'Or|url=https://global.espn.com/football/blog-fifa/story/2784555/lionel-messi-wins-2015-ballon-dor-ahead-of-ronaldo-neymar|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-01-11|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 3. februára strelil hetrik v zápase proti Valencii v semifinále Copa del Rey, s výsledkom 7:0.&lt;ref&gt;https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fnews%2fearly-lead%2fwp%2f2016%2f02%2f03%2flionel-messis-500th-goal-shows-off-scintillating-skill%2f%3f&lt;/ref&gt; Pri výhre 6:1 nad [[Celta de Vigo|Celtou Vigo]] v lige asistoval Messi Suárezovi z penalty. Niektorí to označovali ako &quot;geniálny dotyk&quot;, iní kritizovali kvôli zosmiešňovaniu súpera. Hráči Celty si však nesťažovali a ich tréner vyhlásil, že &quot;Barcelonskí útočníci sú veľmi úctiví.&quot; Táto penalta bola porovnávaná s penaltou [[Johan Cruijff|Johana Cruijffa]] z roku 1982, ktorý aktuálne bojoval s rakovinou pľúc; niektorí fanúšikovia indikovali, že to bola pocta pre neho. Cruijff mal zo situácie radosť a trval na tom, že bola podľa pravidiel a zábavná.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona penalty: Was it disrespectful or a touch of genius?|url=https://www.bbc.com/sport/football/35578309|dátum=2016-02-15|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, Suarez team up for audacious penalty kick|url=https://www.foxnews.com/sports/messi-suarez-team-up-for-audacious-penalty-kick|vydavateľ=FoxSports|dátum vydania=2016-02-14|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

17. februára prekonal 300. gólovú ligovú hranicu v zápase proti [[Sporting de Gijón|Sportingu Gijón]], ktorý skončil výhrou 1:3 vonku.&lt;ref name=&quot;fcbarcelona.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News - FC Barcelona Official website|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; O pár dní neskôr strelil oba góly v zápase proti Arsenalu na [[Emirates Stadium]] pri výhre 0:2, v prvom zápase osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|Ligy majstrov UEFA]]. Jeho druhý gól v zápase bol 10 000. gólom Barcelony vo všetkých oficiálnych súťažiach.&lt;ref name=&quot;fcbarcelona.com&quot; /&gt; 17. apríla ukončil 5-zápasovú šnúru gólov s 500. seniorským gólom za klub a krajinu pri domácej prehre 1:2 nad Valenciou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch: Lionel Messi scores his 500th goal|url=https://www.si.com/planet-futbol/2016/04/17/lionel-messi-scores-500th-goal-video-barcelona-argentina|vydavateľ=SI.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Messi ukončil sezónu 2015/2016 dvoma asistenciami vo finále Copa del Rey pri výhre 2:0 po predĺžení nad Sevillou na [[Estadio Vicente Calderón|Vicente Calderón]] (22. mája 2016); klub získal domáce double druhú sezónu v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Sevilla: resumen, goles y resultado|url=https://www.marca.com/eventos/marcador/futbol/2015_16/copa/final/bar_sev/|vydavateľ=MARCA.com|dátum vydania=2016-05-20|dátum prístupu=2019-08-31}}&lt;/ref&gt; Celkovo strelil 41 gólov a pripísal si 23 asistencií. Barcelonské útočné trio strelilo v tejto sezóne celkovo rekordných 131 gólov, čím prekonali vlastný rekord z minulej sezóny.&lt;ref name=&quot;fcbarcelona.com&quot; /&gt;

==== 2016/2017: Štvrtá Zlatá kopačka ====
{{Citát v rámčeku|„[Messi] je nevyhnutný, avšak my ostatní sme pripravení. – Nie, klub je väčší ako ktorýkoľvek manažér, ako ktorýkoľvek hráč... okrem Lea. To je realita a musíte to prijať.“|– V rozhovore pre oficiálny barcelonský časopis [[Javier Mascherano]] načrtáva dôležitosť Messiho pre tím.}}
Messi otvoril sezónu 2016/2017 víťazstvom v [[Supercopa de España]] proti Seville s výsledkom 2:0 vonku 14. augusta, a 3:0 doma 17.augusta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barça tame Sevilla in Super Cup|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2016/08/15/57b0ea7522601dc5638b45b4.html|vydavateľ=MARCA English|dátum vydania=2016-08-15|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en|meno=Arch|priezvisko=Bell|priezvisko2=@ArchBell}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barca seal Supercopa de Espana {{!}} Football Espana|url=https://www.football-espana.net/60510/barca-seal-supercopa-de-espana|vydavateľ=www.football-espana.net|dátum prístupu=2019-09-01}}&lt;/ref&gt; Tieto zápasy viedol ako kapitán, kvôli zraneniu [[Andrés Iniesta|Andrésa Iniestu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi levanta la Supercopa de España|url=https://elpais.com/deportes/2016/08/18/actualidad/1471475075_599601.html|periodikum=El País|miesto=Madrid|dátum=2016-08-18|dátum prístupu=2019-09-01|issn=1134-6582|jazyk=es|meno=Ramon|priezvisko=Besa}}&lt;/ref&gt; O tri dni neskôr strelil v prvom zápase [[La Liga 2016/2017|La Ligy]] proti Realu Betis (6:2) dva góly a pripísal si jednu asistenciu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Luis Suarez plunders hat-trick, Lionel Messi scores twice as Barca smash six past Betis|url=https://www.eurosport.com/football/liga/2016-2017/barcelona-v-real-betis-live_sto5731413/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-08-20|dátum prístupu=2019-09-01}}&lt;/ref&gt; 13. septembra 2016 strelil svoj prvý hetrik v sezóne v úvodnom zápase [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Celtic FC|Celticu]] (7:0); bol zároveň jeho šiestym v tejto súťaži, čo je historický rekord. O týždeň neskôr si v zápase proti Atléticu Madrid (1:1) poranil trieslo a bol na tri týždne mimo hry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi out for three weeks|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/830100/leo-messi-out-for-three-weeks|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Vrátil sa 16. októbra na zápas proti [[Deportivo La Coruña|Deportivu La Coruña]] (4:0), v ktorom strelil gól.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Scores in His Return as Barcelona Roll Past Deportivo La Coruña|url=https://www.beinsports.com/us/soccer/video/lionel-messi-scores-in-his-return-as-barcelon/353223|vydavateľ=beIN SPORTS USA|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-us}}&lt;/ref&gt; O tri dni nato strelil 37. hetrik za Barcelonu v zápase proti [[Manchester City FC|Manchestru City]] (4:0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona 4-0 Manchester City: Lionel Messi hits hat-trick on Pep Guardiola's return|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/10624079/barcelona-4-0-manchester-city-lionel-messi-hits-hat-trick-on-pep-guardiolas-return|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 1. novembra strelil svoj 54. gól v skupinových fázach Ligy majstrov UEFA pri prehre 3:1 vonku nad Manchestrom City, čím prekonal rekord Raúla s 53 gólmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch Lionel Messi score to pass Raul for most goals in the UCL group stage|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/watch-lionel-messi-score-to-pass-raul-for-most-goals-in-the-ucl-group-stage-110116|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2016-11-01|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-US|meno=2016 at 2:33p|priezvisko=ET}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Messi &amp; Murtaza.jpg|náhľad|Messi v roku 2016|vľavo]]Messi ukončil rok s 51 gólmi, čím sa stal najlepším strelcom Európy pred [[Zlatan Ibrahimović|Zlatanom Ibrahimovićom]], ktorý strelil o jeden menej.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top goal scorers in 2016: Messi claims crown, Ibrahimovic and Ronaldo follow|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/top-goal-scorers-in-2016-messi-claims-crown-ibrahimovic-and-ronaldo-follow/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Po tom čo skončil v súboji o Zlatú loptu na druhom mieste za Cristianom Ronaldom, skončil za ním na druhom mieste aj v ocenení FIFA The Best.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo wins Best FIFA Men's Player 2016 award|url=https://edition.cnn.com/2017/01/09/football/ronaldo-fifa-best-player-award-messi-football/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-09-01}}&lt;/ref&gt; 11. januára strelil v zápase proti Athleticu Bilbao (3:1) v osemfinále Copa del Rey gól z priameho kopu. Bol to jeho 26. gól z priameho kopu za Barcelonu vo všetkých súťažiach, čím dorovnal [[Ronald Koeman|Ronalda Koemana]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi equals Koeman's Barca record|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3036856/lionel-messi-equals-ronald-koemans-barcelona-free-kick-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-01-12|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V ďalšom ligovom zápase proti Las Palmas (5:0) strelil gól, čím vyrovnal rekord [[Raúl González Blanco|Raúla]] v počte tímov, ktorým dokázal streliť gól v La Lige (35).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch Lionel Messi match record for the most La Liga teams scored against|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/watch-lionel-messi-record-for-the-most-teams-scored-against-in-la-liga-011417|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2017-01-14|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-US|meno=2017 at 12:48p|priezvisko=ET}}&lt;/ref&gt;

4. februára 2017 strelil v ligovom zápase proti Athleticu Bilbao (3:0) gól z priameho kopu (27. gól), čím prekonal Koemana a stal sa najlepším strelcom z priamych kopov v histórii klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi embarrasses Gorka Iraizoz with free-kick for Barcelona|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/10756916/lionel-messi-embarrasses-gorka-iraizoz-with-free-kick-for-barcelona|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 23. apríla strelil dva góly pri výhre nad Realom Madrid vonku 3:2. Jeho víťazný gól v nadstavenom čase bol zároveň 500. za Barcelonu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi nets 500th goal for Barcelona|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3106811/lionel-messi-scores-500th-goal-for-barcelona-against-real-madrid|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-04-23|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Po tomto góle si vyzliekol dres, držal ho v rukách a ukazoval ho na stranu fanúšikov Realu Madrid - s číslom a menom na ich stranu. 27. mája strelil gól a asistoval [[Paco Alcácer|Pacovi Alcácerovi]] vo finále Copa del Rey proti [[Deportivo Alavés|Alavésu]] (3:1) a stal sa mužom zápasu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi inspires Barcelona to Copa del Rey final triumph against Alavés|url=https://www.theguardian.com/football/2017/may/27/barcelona-alaves-copa-del-rey-final|periodikum=The Observer|dátum=2017-05-27|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}&lt;/ref&gt;

Celkovo strelil Messi v tejto sezóne 54 gólov a mal 16 asistencií. 37 gólov v lige mu stačilo k získaniu Pichichi a k Zlatej kopačke po štvrtý krát v kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi receives fourth Golden Shoe Award: Each day I enjoy it more|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/11/24/5a182794268e3ef82a8b4639.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-11-24|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

==== 2017/2018: Domáce double a rekordná piata Zlatá kopačka ====
Messi otvoril sezónu 2017/2018 gólom z penalty pri domácej prehre 1:3 nad Realom Madrid v Suerpcopa de España.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Real Madrid - Football Match Report - August 13, 2017 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=479398|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V zápasoch ''El Clásica'' to bol už jeho 24. oficiálny gól a 25. celkovo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi and Luis Suárez call for optimism|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/748248/leo-messi-and-luis-suarez-call-for-optimism|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 9. septembra strelil prvý ligový hetrik v sezóne v zápase proti mestskému rivalovi [[RCD Espanyol|Espanyolu]] (5:0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Espanyol - Football Match Report - September 9, 2017 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=490682|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 12. septembra strelil dva góly [[Gianluigi Buffon|Gigimu Buffonovi]], čím porazila Barcelona víťaza talianskej ligy Juventus 3:0 doma, v zápase [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi superb as Barca get revenge vs. Juve|url=https://global.espn.com/football/blog/the-match/60/post/3201936/lionel-messi-scores-twice-as-barcelona-get-revenge-on-juventus|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-12|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 19. septembra strelil štyri góly v zápase proti [[SD Eibar|Eibaru]] (6:1) na Camp Nou v La Lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi magic comes from nothing - Valverde|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3208658/lionel-messi-creates-something-from-nothing-for-barcelona-valverde|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-19|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; O tri týždne neskôr, 1. októbra, sa stal Messi tretím v poradí v počte odohraných zápasov za Barcelonu v histórii, keď predbehol [[Carles Puyol|Carlesa Puyola]] (594. zápas). Bol to zápas proti Las Palmas (3:0), kde strelil dva góly a na jeden prihral; zápas sa hral za zatvorenými dverami Camp Nou, kvôli násiliu v [[Katalánsko|Katalánsku]], ktoré bolo spôsobené [[Referendum o nezávislosti Katalánska 2017|referendom o nezávislosť]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=5 talking points as Barcelona beat Las Palmas in eerie empty Nou Camp|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/match-reports/barcelona-3-0-las-palmas-11270684|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2017-10-01|dátum prístupu=2019-09-02|meno=Rik|priezvisko=Sharma}}&lt;/ref&gt;

18. októbra, pri jeho 122. štarte v európskych súťažiach, strelil v zápase Ligy majstrov UEFA nad [[Olympiakos FC|Olympiakosom]] (3:0) 97. gól v Lige majstrov UEFA a 100. vo všetkých klubových súťažiach pod hlavičkou UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi scores 100th European goal in Barcelona win|url=https://www.bbc.com/sport/football/41624714|dátum=2017-10-18|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; Messi sa stal spolu s Cristianom Ronaldom len druhým hráčom, ktorý prekonal túto hranicu, ale potreboval nato o 21 zápasov menej ako Portugalčan.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi emulates Ronaldo with 100th European goal|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2447481.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; 4. novembra odohral v zápase proti Seville v lige (2:2) svoj 600. zápas za Barcelonu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Barbaric' Messi marks 600th Barca game|url=https://africa.espn.com/football/barcelona/story/3258275/lionel-messi-marks-600th-barcelona-appearance-in-win-over-sevilla|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-11-04|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Po prevzatí štvrtej Zlatej kopačky podpísal s Barcelonou 25. novembra novú zmluvu do sezóny 2020/2021. Jeho výkupná klauzula bola stanovená na 700 miliónov €.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi signs new deal through 2020/21 season|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/732507/lionel-messi-signs-new-deal-through-202021-season|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 7. januára 2018 odohral 400. zápas v lige v zápase proti Levante (3:0), v ktorých si pripísal 144 ligových asistencií a 365 gólov, čím vyrovnal rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] za najviac ligových gólov strelených za jeden klub v top 5 ligách Európy.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BREAKING NEWS: Messi breaks Muller goal record|url=https://www.beinsports.com/en/la-liga/news/messi-breaks-muller-goal-record/761806|vydavateľ=beIN SPORTS|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; O týždeň neskôr tento rekord prekonal, keď strelil 366. ligový gól z priameho kopu proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (2:4 výhra vonku).&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

4. marca strelil v domácom ligovom zápase nad Atléticom Madrid (1:0) z priameho kopu 600. seniorský gól.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona 1-0 Atletico Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/43279527|dátum=2018-03-04|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; 14. marca strelil v domácom zápase Ligy majstrov UEFA proti Chelsea (3:0) 99. a 100. gól v Lige majstrov UEFA, čím sa stal len druhým hráčom po Cristianovi Ronaldovi, ktorý vyrovnal túto hranicu; dokázal to však v mladšom veku, za menej zápasov, menej odohraných minút a menej striel ako Portugalský konkurent.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Faster and younger than rival Ronaldo - Magical Messi's 100 Champions League goals in Opta numbers|url=https://www.fourfourtwo.com/news/faster-and-younger-rival-ronaldo-magical-messis-100-champions-league-goals-opta-numbers|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}&lt;/ref&gt; Jeho prvý gól, ktorý prišiel po dvoch minútach a ôsmich sekundách, bol jeho najrýchlejším gólom v kariére. Taktiež pomohol Barcelone dostať sa už po jedenásty krát v rade do štvrťfinále tejto súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores 100th Champions League goal in Barcelona's 3-0 victory over Chelsea|url=https://www.latimes.com/sports/la-sp-champions-league-messi-20180314-story.html|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; 7. apríla strelil hetrik v zápase proti [[CD Leganés|Leganés]] (3:1), vrátane šiesteho gólu z priameho kopu v sezóne, čím vyrovnal rekord jeho bývalého spoluhráča Ronaldinha.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi equals the record of Ronaldinho|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/lionel-messi-equals-the-record-of-ronaldinho-6741843|vydavateľ=sport|dátum vydania=2018-04-07|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=Sport}}&lt;/ref&gt; Opäť ukončil sezónu ako najlepší strelec ligy s 34 gólmi, čo mu prinieslo už jeho piatu Zlatú kopačku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Golden Shoe 2017-18: Lionel Messi wins fifth European top scorer award {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messi-set-for-fifth-golden-shoe-after-winning-pichichi/16zqsqe8e9tr3187k929hjiwpt|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 21. apríla strelil druhý gól Barcelony - 40. v sezóne - pri víťazstve 5:0 vo finále Copa del Rey nad Sevillou; taktiež nahral na gól Luisovi Suárezovi. Bola to štvrtá výhra Barcelony v rade v tejto súťaži a 30. celkovo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Sevilla 0-5 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43845692|dátum=2018-04-21|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; 29. apríla strelil hetrik pri víťazstve 4:2 vonku nad Deportivo La Coruña, čím získala Barcelona 25. ligový titul.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Deportivo La Coruna 2-4 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43928594|dátum=2018-04-29|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; 9. mája strelil gól proti Villarrealu (5:1), čím Barcelona vytvorila nový rekord v [[Futbalové rekordy v Španielsku|počte zápasov bez prehry]] (43) v La Lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona - Villarreal {{!}} La Liga 試合当日 32 - FC バルセロナ|url=https://www.fcbarcelona.jp/ja/matches/37890/fc-barcelona-villarreal-la-liga-2017-2018|vydavateľ=www.fcbarcelona.jp|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
==== 2018/2019: Kapitán FC Barcelona, desiaty titul v La Lige a rekordná šiesta Zlatá kopačka ====
[[Súbor:Lionel Messi vs Valladolid.jpg|náhľad|Messi v 2. kole La Ligy v sezóne [[La Liga 2018/2019|2018/2019]] proti [[Real Valladolid CF|Realu Valladolid]]|vľavo]]
Po odchode bývalého kapitána [[Andrés Iniesta|Andrésa Iniestu]] v máji 2018 bol Messi menovaný novým kapitánom klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi will be Barcelona＇s next captain|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/lionel-messi-will-be-barcelonas-next-captain-6781878|vydavateľ=sport|dátum vydania=2018-04-25|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=Sport}}&lt;/ref&gt; 12. augusta 2018 získal ako kapitán Barcelony prvú trofej, keď dokázal vyhrať Supercopa de España nad Sevillou 2:1. 19. augusta strelil dva góly v úvodnom zápase [[La Liga 2018/2019|ligovej]] sezóny nad Alavésom (3:0). Jeho prvý gól v zápase bol z priameho kopu, keď súperovi hráči vyskočili a lopta prešla popod nich; tento gól bol zároveň 6000. gólom Barcelony v La Lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores Barcelona's 6,000th goal in La Liga|url=https://www.espn.in/football/barcelona/story/3602570/lionel-messi-scores-barcelonas-6,000th-goal-in-la-liga|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2018-08-18|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 18. septembra strelil hetrik v

{{Citát v rámčeku|„Messi je Boh futbalu. Keď má Messi loptu, jeden na jedného, si mŕtvy.&quot;|– [[José Mourinho]]}}

zápase s [[PSV Eindhoven]] (4:0) v úvodnom kole skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA]], čím vytvoril nový rekord za najviac hetrikov v tejto súťaži (osem).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ranking Messi's eight Champions League hat tricks|url=https://www.espn.com/soccer/club/barcelona/83/blog/post/3638504/lionel-messis-eight-champions-league-hat-tricks-ranked-which-is-the-best|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-09-19|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 20. októbra strelil gól a asistoval pri výhre 4:2 nad Sevillou, avšak v 26. minúte si poranil pravú ruku a musel byť vystriedaný; testy neskôr potvrdili, že utrpel zlomeninu [[Vretenná kosť|vretennej kosti]], čo ho vyradilo z futbalu na tri týždne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, out for three weeks with a fractured arm|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/886828/messi-out-for-three-weeks-with-a-fractured-arm|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 8. decembra strelil proti Espanyolu (4:0) dva góly z priameho kopu – jeho 9. a 10. gól z priameho kopu v kalendárnom roku; toto bolo po prvýkrát čo niečo také v lige dokázal. Jeho prvý gól v zápase bol zároveň 10. gólom v ligovej sezóne, čím sa stal prvým hráčom v histórii La Ligy, ktorý strelil minimálne 10 gólov v 13. sezónach po sebe.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul='His Magnum opus': even for Lionel Messi, this was special {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2018/dec/10/his-magnum-opus-even-for-lionel-messi-this-was-special|periodikum=The Guardian|dátum=2018-12-10|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}&lt;/ref&gt;

13. januára 2019 strelil 400. gól v La Lige, čo sa mu podarilo za 435 zápasov a počas stretnutia s Eibarom (3:0). Stal sa prvým hráčom histórie, ktorému sa to podarilo v jednej z top 5 líg Európy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi scores 400th Barcelona goal in 3-0 win over Eibar|url=https://www.bbc.com/sport/football/46858269|dátum=2019-01-13|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; 2. februára strelil dva góly pri remíze 2:2 nad Valenciou. Jeho prvý gól padol z penalty, bol jeho 50. v lige a stal sa tak len tretím hráčom v histórii La Ligy, ktorému sa toto podarilo, hneď po Cristianovi Ronaldovi a [[Hugo Sánchez|Hugovi Sánchezovi]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi news: Barcelona talisman matches Cristiano Ronaldo's penalty milestone as he enjoys six-year high scoring streak {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-ie/news/messi-matches-ronaldo-penalty-milestone-as-barca-star-sets/1hi6mj9rbf3ar19i8fs1h6nezt|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-09-02}}&lt;/ref&gt; O mesiac neskôr klub vyhlásil, že začali prípravu na Messiho odchod do dôchodku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Barcelona president Josep Maria Bartomeu preparing the club for life without Argentine|url=https://www.bbc.com/sport/football/47159671|dátum=2019-02-07|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt; 23. februára strelil 50. hetrik v kariére a asistoval Luisovi Suárezovi v zápase proti Seville (4:2 výhra vonku); zároveň sa mu podarilo dosiahnuť 650 gól za klub a krajinu na seniorskej úrovni.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Sevilla 2-4 Barcelona: Lionel Messi scores 50th hat-trick in win|url=https://www.bbc.com/sport/football/47336146|dátum=2019-02-23|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt; 16. apríla strelil dva góly v druhom zápase štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti Manchestru United (3:0), a po celkovom skóre 4:0 sa FC Barcelona dostala do semifinále po prvýkrát od roku 2015; boli to taktiež jeho prvé góly vo štvrťfinálových zápasoch od roku 2013.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona 3-0 Manchester United: Lionel Messi stars as United knocked out of Champions League|url=https://www.bbc.com/sport/football/47939085|dátum=2019-04-16|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi’s one-man show draws curtain on Manchester United dreams {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/2019/apr/17/lionel-messi-manchester-united-barcelona|periodikum=The Guardian|dátum=2019-04-17|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the Camp|priezvisko=Nou}}&lt;/ref&gt;

27. apríla prišiel Messi v zápase proti Levante z lavičky a strelil jediný gól zápasu, čím zabezpečil Barcelone [[La Liga 2018/2019|predčasný ligový titul]];&lt;ref name=&quot;washingtonpost.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=- The Washington Post|url=https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/|vydavateľ=Washington Post|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; bol to jeho 450. zápas za Barcelonu v lige, a zároveň prvá ligová trofej v úlohe kapitána.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi adds to his numbers|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/04/27/5cc42098ca4741e3088b4639.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-04-27|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's first league title as captain|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/04/28/5cc5666be5fdea995f8b461b.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-04-28|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 1. mája strelil dva góly v semifinále Ligy majstrov UEFA doma proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]] (3:0); jeho druhý gól v zápase, ktorý bol z priameho kopu zo vzdialenosti 32 metrov, bol jeho 600. gólom za Barcelonu na seniorskej úrovni.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores 600th club goal days after Ronaldo|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/3840584/barcelonas-lionel-messi-scores-600th-career-club-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-05-01|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V druhom zápase o šesť dní neskôr prehrala Barcelona na [[Anfield]]e 4:0, a tak vypadla zo súťaže s celkovým skóre 4:3.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool 4-0 Barcelona (Agg: 4-3): Liverpool complete stunning comeback to reach Champions League final|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/11713953/liverpool-4-0-barcelona-agg-4-3-liverpool-complete-stunning-comeback-to-reach-champions-league-final|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 19. mája v poslednom zápase Barcelony v lige strelil dva góly pri remíze 2:2 v Eibare (jeho 49. a 50. gól v sezóne vo všetkých súťažiach), čo mu zabezpečilo jeho šiestu trofej Pichichi pre najlepšieho strelca ligy (36 gólov v 34 zápasoch), čím vyrovnal Zarru v počte sezón ako najlepší strelec ligy.&lt;ref name=&quot;washingtonpost.com&quot;/&gt; Taktiež získal šiestu Zlatú kopačku, tretíkrát v rade (od sezóny 2016/2017).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi wins his sixth Golden Shoe award|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1225730/messi-wins-his-sixth-golden-shoe-award|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 25. mája strelil gól vo finále Copa del Rey poti Valencii, avšak tento zápas Barcelona prehrala (1:2).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Copa del Rey final: Valencia end Barcelona's double dream|url=https://www.bbc.com/sport/football/48367455|dátum=2019-05-25|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt;

==== 2019/2020: Rekordná šiesta Zlatá lopta ====
5. augusta 2019 bolo oznámené, že Messi nebude môcť odcestovať na turné po USA pre zranenie pravého lýtka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi injury: Barcelona star to miss USA tour with calf injury just ahead of La Liga season|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/lionel-messi-injury-barcelona-star-to-miss-usa-tour-with-calf-injury-just-ahead-of-la-liga-season/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 19. augusta bol Messiho lob spoza šestnásty proti Realu Betis nominovaný na cenu [[Cena Ferenca Puskása|FIFA Puskás Award]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Fifa Puskás Award 2019: breakdown of the 10-strong shortlist|url=https://www.theguardian.com/football/2019/aug/20/fifa-puskas-award-2019-shortlist-billie-simpson-lionel-messi-andros-townsend|periodikum=The Guardian|dátum=2019-08-20|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Nosa|priezvisko=Omoigui}}&lt;/ref&gt; Neskôr v mesiaci si po uzdravení lýtko opäť poranil, čo ho vyradilo z hry na začiatku sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi ruled out vs. Betis after injury setback|url=https://www.espn.com/soccer/lionel-messi/story/3927626/messi-ruled-out-vs-betis-after-injury-setback|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-08-24|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;  Dôsledkom bolo, že bol zranený na neurčito s tým, že sa vráti k hraniu po septembrovej reprezentačnej prestávke.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi won't return until after the international break|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/08/28/5d664da0ca4741fe4d8b461a.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-08-28|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Svoj prvý zápas v sezóne odohral 17. septembra, keď prišiel z lavičky pri bezgólovej remíze 0:0 proti [[Borussia Dortmund|Borussi Dortmund]] vonku v otváracom zápase [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Dortmund 0-0 Barcelona: Marc-Andre ter Stegen saves Marco Reus' penalty in stalemate|url=https://www.bbc.com/sport/football/49718948|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-09-17|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 23. septembra získal Messi cenu [[FIFA The Best]] pre najlepšieho hráča na svete, pred [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]] a Cristianom Ronaldom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Best FIFA Awards results as Messi beats Van Dijk and Ronaldo to main prize|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/best-fifa-awards-live-results-20154863|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2019-09-23|dátum prístupu=2020-04-14|meno=Alex|priezvisko=Richards}}&lt;/ref&gt; 6. októbra strelil svoj prvý gól v sezóne v ligovom zápase proti Seville (4:0 doma) z priameho kopu; bol to jeho 420. gól v La Lige, čím prekonal Cristiana Ronalda s jeho 419 ligovými gólmi v top 5 európskych súťažiach.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona 4-0 Sevilla: Champions climb to second in La Liga with convincing win|url=https://www.bbc.com/sport/football/49939501|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-10-06|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi breaks another record in Barca win; Juventus ends Inter's unbeaten run|url=https://edition.cnn.com/2019/10/07/football/barcelona-sevilla-inter-juventus-bayern-hoffenheim-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-08|meno=Matias Grez|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; 23. októbra strelil Messi svoj prvý gól tejto sezóny Ligy majstrov UEFA pri výhre vonku 2:1 nad [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]], čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v 15. sezónach Ligy majstrov UEFA v rade (nerátajú sa kvalifikačné kolá).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Slavia Prague 1-2 Barcelona: Lionel Messi breaks another record in narrow win|url=https://www.bbc.com/sport/football/49874450|dátum=2019-10-23|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt; Rovnako vyrovnal spoločný rekord Raúla a Cristiana Ronalda za najviac súperom strelených gólov minimálne jeden gól v tejto súťaži (33). 29. októbra strelil dva góly a pri dvoch asistoval pri domácej výhre 5:1 nad Realom Valladolid v La Lige; jeho prvý gól – z 32 metrov – bol jeho 50. gólom z priameho kopu v kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde runs out of superlatives after landmark Messi hat-trick|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-free-kick-goal-barcelona-ernesto-valverde-vs-real-valladolid-a9177116.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2019-10-30|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho góly (608) ho taktiež dostali pre Cristiana Ronalda (606), čo sa týka klubovej úrovne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi eclipses Ronaldo after scoring twice for Barcelona|url=https://edition.cnn.com/2019/10/30/football/messi-barcelona-goals-ronaldo-valladolid-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-30|meno=Ravi Ubha|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; 9. novembra strelil tri góly (vrátane dvoch priamych kopov) pri domácej výhre 4:1 nad Celtou Vigo. Bol to jeho 34. hetrik v La Lige, čím vyrovnal Cristiana Ronalda ako držiteľa tohto rekordu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona 4-1 Celta Vigo: Lionel Messi hits hat-trick as champions reclaim top spot|url=https://www.bbc.com/sport/football/50363584|dátum=2019-11-09|dátum prístupu=2019-11-11|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt; 27. novembra sa Messi podieľal na všetkých troch góloch svojho tímu pri víťazstve 3:1 nad [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]], keď v 29. minúte asistoval [[Luis Alberto Suárez|Luisovi Suárezovi]] a v 34. minúte strelil gól. Taktiež v druhom polčase asistoval na gól [[Antoine Griezmann|Antoinemu Griezmannovi]]. Bol to jeho 700. zápas za Barcelonu, a súčasne vytvoril nový rekord v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], keďže v zápase proti Borussi Dortmund strelil gól proti 34. súperovi, čím prekonal predošlý rekord Raúla a Cristiana Ronalada.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi steals the show in his 700th Barcelona appearance|url=https://edition.cnn.com/2019/11/27/football/lionel-messi-barcelona-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-11-28|meno=Dominic Rech|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; 2. decembra získal Messi rekordnú [[Zlatá lopta 2019|šiestu Zlatú loptu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ballon d’Or: Lionel Messi wins record sixth award and Megan Rapinoe is rewarded for World Cup triumph|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2019/12/02/ballon-dorlive-updates-ceremony-lionel-messi-virgil-van-dijk/|periodikum=The Telegraph|dátum=2019-12-02|dátum prístupu=2019-12-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Tom|priezvisko=Morgan|meno2=Will|priezvisko2=Magee}}&lt;/ref&gt; 7. decembra, v ligovom zápase proti [[RCD Mallorca|Mallorce]] (výhra 5:2) strelil hetrik, čím sa stal hráčom s najviac hetrikmi v histórii La Ligy (35).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi scores hat-trick for Barcelona v Mallorca|url=http://www.bbc.com/sport/live/football/50687497|dátum=2019-12-06|dátum prístupu=2019-12-07|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt; 22. februára 2020 strelil v ligovom zápase proti Eibaru štyri góly pri výhre 5:0.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Who is Lionel Messi? A comparative study of Diego Maradona and Lionel Messi|url=http://dx.doi.org/10.1177/1367877911422859|periodikum=International Journal of Cultural Studies|dátum=2011-12-22|dátum prístupu=2020-02-24|ročník=15|číslo=4|strany=415–428|issn=1367-8779|doi=10.1177/1367877911422859|meno=Bartlomiej|priezvisko=Brach}}&lt;/ref&gt; Zároveň sa stal oficiálne prvým hráčom v histórii, ktorý sa podieľal na 1000 góloch svojho tímu počas profesionálnej kariéry (góly a asistencie).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi is now the first player in football history to reach 1,000 goal contributions|url=https://www.givemesport.com/1549199-barcelonas-lionel-messi-becomes-first-ever-player-to-reach-1000-goal-contributions|vydavateľ=GiveMeSport|dátum vydania=2020-02-22|dátum prístupu=2020-02-24|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Dňa 14. júna 2020 strelil gól a na dva nahral v ligovom zápase proti [[RCD Mallorca|Mallorce]], v prvom zápase po trojmesačnej pauze, kvôli pandémii [[COVID-19]]. V tomto zápase stanovil nový rekord, keď strelil minimálne 20 ligových gólov v 12. sezónach v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Analysis of the goals scored in Spanish First and Second division during the 2017/2018 season|url=http://dx.doi.org/10.6018/sportk.412501|periodikum=SPORT TK-Revista EuroAmericana de Ciencias del Deporte|dátum=2020-01-31|dátum prístupu=2020-06-15|strany=37–43|issn=2340-8812|doi=10.6018/sportk.412501|meno=J.|priezvisko=Raya-González|priezvisko2=DJ.|meno3=M.|priezvisko3=Domínguez-Díez}}&lt;/ref&gt; 30. júna strelil gól z penalty pri remíze 2:2 v ligovom zápase proti Atléticu Madrid, vďaka čomu strelil už 700. gól v kariére za Barcelonu a Argentínu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores 700th goal for club and country|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4113399/lionel-messi-reaches-700-goal-milestone-for-barcelona-and-argentina|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-06-30|dátum prístupu=2020-07-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 11. júla vyrobil 20. asistenciu v ligovej sezóne pre [[Arturo Vidal|Artura Vidala]] pri výhre 1:0 vonku nad Realom Valladolid, čím vyrovnal Xaviho rekord 20 asistencií v jednej sezóne La Ligy zo sezóny 2008/2009;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi equals club record for assists|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1721440/messi-equals-club-record-for-assists|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-07-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona: Are Barcelona Pair Xavi and Iniesta in Decline?|url=https://bleacherreport.com/articles/1637655-fc-barcelona-are-barcelona-pair-xavi-and-iniesta-in-decline|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-07-21|jazyk=en|meno=Tre'|priezvisko=Atkinson}}&lt;/ref&gt; s 22 gólmi sa stal tiež iba druhým hráčom v top 5 európskych ligách v 21. storočí, po [[Thierry Henry|Thierrym Henrym]] v sezóne [[FA Premier League 2002/2003|2002/2003 v Premier League]] za Arsenal (24 gólov a 20 asistencií), ktorý si pripísal minimálne 20 gólov a 20 asistencií v jednej ligovej sezóne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stats: Messi second to 20+20, Ronaldo second to 11/11|url=https://www.espn.com/soccer/blog-espn-fc-united/story/4134777/stats-lionel-messi-second-to-20-+-20-cristiano-ronaldo-second-to-11-11|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-07-14|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Po dvoch góloch pri výhre vonku 5:0 proti Alavésu v poslednom zápase ligovej sezóny 20. júla ukončil sezónu ako najlepší strelec a najlepší nahrávač La Ligy, s 25 gólmi a 21 asistenciami, vďaka čomu získal rekordnú siedmu trofej Pichichi, čím prekonal Zarru; Barcelona však skončila na druhom mieste za Realom Madrid.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi stands alone after winning Pichichi award for 7th time|url=https://www.thescore.com/esp_fed/news/1987681|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2020-07-22|meno=Gianluca|priezvisko=Nesci}}&lt;/ref&gt; 9. augusta, v druhom zápase osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Neapolu na Camp Nou strelil druhý gól tímu a získal penaltu na tretí gól, pri výhre 3:1 doma, čo viedlo k celkovému skóre 4:2 a postupu do štvrťfinále, kde sa stretli s Bayernom Mníchov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Napoli score: Messi dazzles as Barca advance to Champions League quarterfinals|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/barcelona-vs-napoli-score-messi-dazzles-as-barca-advance-to-champions-league-quarterfinals/live/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 15. augusta utrpel najväčšiu porážku kariére, keď vo štvrťfinále proti Bayernu Mníchov prehrala Barcelona 2:8, a tak opäť ukončila sezónu Ligy majstrov s potupným vypadnutím.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi's heaviest defeats: Barcelona's 8-2 loss to Bayern is star's worst by some way|url=https://www.thenational.ae/sport/football/lionel-messi-s-heaviest-defeats-barcelona-s-8-2-loss-to-bayern-is-star-s-worst-by-some-way-1.1063827|vydavateľ=The National|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

==== August 2020: Túžba odísť z Barcelony ====
{{Citát v rámčeku|&quot;Nebol som šťastný a chcel som odísť. Nebolo mi to nijak umožnené, a preto zostanem v klube, aby som sa nedostal do súdneho sporu. Vedenie klubu pod vedením [[Josep Maria Bartomeu|Bartomeua]] je katastrofa. Moja láska k Barce sa nikdy nezmení.“|– Messi o zvrátení svojho rozhodnutia opustiť Barcelonu v rozhovore pre [[Goal (webstránka)|Goal]], dňa 4. septembra 2020.}}
25. augusta 2020 Barcelona potvrdila [[Associated Press]] &quot;že Messi poslal klubu dokument, v ktorom vyjadruje túžbu odísť.&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi tells Barca he wants to leave, signaling end of era|url=https://apnews.com/141fb4432a0421bc942a7f87cfdeba6e|vydavateľ=AP NEWS|dátum vydania=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31}}&lt;/ref&gt; Toto oznámenie získalo významnú mediálnu odozvu, a to aj od súčasných i bývalých spoluhráčov, katalánskeho prezidenta [[Quim Torra|Quima Torru]] a organizácií pôsobiacich vo futbale i mimo neho, zatiaľ čo príspevky týkajúce sa Messiho odchodu boli celosvetovo populárne na sociálnej sieti [[Twitter]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Social media reaction to Barcelona legend's transfer request|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/53913588|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=en-gb}}&lt;/ref&gt; 26. augusta vyhlásil športový riaditeľ Barcelony Ramon Planes, že klub túži &quot;vystavať tím okolo najlepšieho hráča na svete&quot; a potvrdil, že Messi bude môcť odísť, iba ak kupujúci zaplatí jeho výkupnú klauzulu vo výške 700 miliónov €; nahlásenú možnosť predčasného ukončenia zmluvy, ktorú mal Messi v zmluve, bolo možné uplatniť, iba ak by to oznámil klubu do 31. mája, hoci zástupcovia hráča majú argumentovať tým, že termín by mal byť stanovený na 31. augusta, kvôli [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|predĺženej sezóne 2019/2020]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi tells Barcelona he wants to leave but faces legal battle over clause|url=https://www.theguardian.com/football/2020/aug/25/lionel-messi-tells-barcelona-he-wants-to-leave-but-faces-legal-battle-over-clause|periodikum=The Guardian|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}&lt;/ref&gt; Pôvodné oznámenie viedlo neskôr v ten večer k protestu 300 fanúšikov pred [[Camp Nou]] proti prezidentovi klubu [[Josep Maria Bartomeu|Josepovi Bartomeuovi]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi hands in Barca transfer request as fans protest outside Camp Nou|url=https://www.standard.co.uk/sport/football/lionel-messi-fc-barcelona-transfer-request-latest-news-fan-protests-a4533181.html|vydavateľ=Evening Standard|dátum vydania=2020-08-26|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 30. augusta vydala [[La Liga]] vyhlásenie týkajúce sa Messiho, že jeho zmluva s Barcelonou stále platí a jeho výpovedná klauzula je stále aktívna.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nota informativa|url=https://www.laliga.com/noticias/nota-informativa-contrato-lionel-messi|vydavateľ=Nota informativa|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=es}}&lt;/ref&gt;

4. septembra vydal Jorge Messi, Lionelov otec a zároveň agent, oficiálne vyhlásenie v reakcii na La Ligu s tvrdením, že „klauzula 700 miliónov € nie je platná v prípade jednostranného rozhodnutia hráča o odchode s účinnosťou po skončení sezóny 2019/2020''.''“, ako sa uvádza v Messiho zmluve s klubom;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi desmiente a LaLiga y sigue con el pulso al Barça: no hay cláusula de 700 millones|url=https://www.elmundo.es/deportes/futbol/primera-division/2020/09/04/5f5235af21efa0bd098b46d3.html|vydavateľ=ELMUNDO|dátum vydania=2020-09-04|dátum prístupu=2020-09-04|jazyk=es}}&lt;/ref&gt; o chvíľu neskôr La Liga odpovedala tým, že si stojí za vyhlásením zverejneným 30. augusta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nota informativa|url=https://www.laliga.com/noticias/nota-informativa-respuesta-al-entorno-de-leo-messi|vydavateľ=Nota informativa|dátum prístupu=2020-09-04|jazyk=es}}&lt;/ref&gt; Neskôr v ten večer Messi v rozhovore pre [[Goal (webstránka)|Goal]] oznámil, že bude pokračovať v Barcelone a dokončí posledný rok svojej zmluvy. V rozhovore vysvetlil, že klub informoval klub počas celého roka, že chce odísť, a že prezident klubu [[Josep Maria Bartomeu|Josep Bartomeu]] uviedol, že na konci každej sezóny sa môže rozhodnúť, či môže zostať alebo odísť, avšak svoje slovo nakoniec nedodržal a poukazoval na jeho výkupnú klauzulu vo výške 700 miliónov €,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks silence on Barcelona exit saga: 'The president did not keep his word' {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messi-breaks-silence-barcelona-exit-saga-president-did-not/12u81b5iumt2d1tkqol18wpcxg|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-09-06}}&lt;/ref&gt; ktorá Messimu ponechala dve možnosti: zostať alebo sa obrátiť na súd proti klubu. Messi v tom istom rozhovore uviedol, že „nikdy by som sa proti svojmu milovanému klubu nepostavil pred súd. Preto zostávam“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi’s Barcelona heartbreak revealed: From his son's tears, to refusing to go to trial - full truth behind 'brutal' transfer saga {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messis-barcelona-heartbreak-revealed-from-his-sons-tears-to/1mpozogbymuza1fep1f6vv3oz2|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-09-06}}&lt;/ref&gt;

==== 2020/2021: Posledná sezóna v Barcelone ====
25. septembra opäť verejne skritizoval vedenie klubu, tentoraz za odchod Luisa Suáreza, keď vyhlásil, že &quot;v tomto klube ma už nič neprekvapí&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi takes fresh aim at Barcelona for 'throwing out' Luis Suárez|url=https://www.theguardian.com/football/2020/sep/25/lionel-messi-takes-fresh-aim-at-barcelona-for-throwing-out-luis-suarez|periodikum=The Guardian|dátum=2020-09-25|dátum prístupu=2020-10-07|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sachin|priezvisko=Nakrani}}&lt;/ref&gt; 27. septembra otvoril [[La Liga 2020/2021|sezónu 2020/2021]] premenenou penaltou pri výhre 4:0 nad Villarrealom v La Lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores for FC Barcelona in 4-0 win vs. Villarreal {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/27/lionel-messi-scores-for-fc-barcelona-in-4-0-win-vs-villarreal/|dátum prístupu=2020-09-28|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}&lt;/ref&gt; 20. októbra strelil gól z penalty a asistoval na piaty gól pri domácej výhre 5:1 nad [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosom]] v Lige majstrov UEFA a stal sa tak prvým hráčom v histórii, ktorý skóroval v 16-tich sezónach Ligy majstrov UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores, breaks three Champions League records in Barcelona win {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/10/20/lionel-messi-scores-breaks-three-champions-league-records-in-barcelona-win/|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}&lt;/ref&gt; 25. novembra bol nominovaný na ocenenie FIFA The Best 2020 a neskôr bol zaradený do užšieho listu medzi troch kandidátov o túto cenu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Best: Messi vs. Ronaldo rivalry resumes|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4244512/fifa-best-messi-vs-ronaldo-rivalry-resumes-as-mbappesalahneymarmane-join-stars-in-line-for-top-award|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-11-25|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA The Best: Messi, Ronaldo, Lewy nominated|url=https://www.espn.com/soccer/uefa-champions-league/story/4260232/fifa-the-best-messironaldolewandowski-nominated-for-best-mens-player|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-12-11|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 29. novembra strelil štvrtý gól svojho tímu pri víťazstve 4:0 nad Osasunou. Po strelení gólu ukázal dres svojho niekdajšieho tímu [[Newell's Old Boys]] na počesť argentínskeho krajana [[Diego Maradona|Diega Maradonu]], ktorý zomrel pred štyrmi dňami, a zdvihol obe ruky k obrazovke, ktorá na štadióne ukazovala Maradonovu tvár. Dres bol replikou čísla 10 toho istého, ktorý mal Maradona na sebe počas pôsobenia v klube v roku 1993.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi pays Maradona tribute in Barca win|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55123003|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 17. decembra skončil v ankete FIFA The Best 2020 na treťom mieste za prvým [[Robert Lewandowski|Robertom Lewandowskim]] a druhým Cristianom Ronaldom, a bol začlenený [[Svetová jedenástka FIFA FIFPro|FIFA FIFPro World XI]] po štrnásty krát v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi third in FIFA The Best award|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/1944711/leo-messi-third-in-fifa-the-best-award|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

23. decembra strelil v ligovom zápase proti Realu Valladolid 644. gól za Barcelonu, čím prekonal [[Pelé]]ho rekord v [[Santos FC|Santose]] za najviac strelených gólov v jednom klube.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi Passes Pelé for Most Goals With One Club|url=https://www.si.com/soccer/2020/12/22/lionel-messi-most-goals-one-club-barcelona-pele-video|vydavateľ=Sports Illustrated|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-us|meno=Avi|priezvisko=Creditor}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European roundup: Lionel Messi breaks Pelé's record for goals at a single club|url=http://www.theguardian.com/football/2020/dec/22/european-roundup-lionel-messi-pele-record-barcelona-juventus-fiorentina-atletico-madrid|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2020-12-22|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}&lt;/ref&gt; Na oslavu tohto úspechu poslal [[Budweiser]] každému brankárovi, proti ktorým Messi skóroval, osobne toľko fliaš piva, koľko im strelil gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Full list of goalkeepers sent a beer for conceding one of Lionel Messi’s 644 Barcelona goals|url=https://www.givemesport.com/1631804-lionel-messi-which-goalkeepers-got-the-644-bottles-of-budweiser-beer|vydavateľ=GiveMeSport|dátum vydania=2020-12-27|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;  17. januára 2021 bol vo [[Supercopa de España 2020/2021 – Finále|finále španielského supepopohára 2021]], v predĺžení pri prehre 3:2 nad Athletic Bilbao, prvýkrát v klubovej kariére vylúčený za nešportové správanie (úder rukou do hlavy [[Asier Villalibre|Asiera Villalibreho]], rozhodca si to pôvodne nevšimol, ale upozornil ho [[Video asistent rozhodcu|VAR]] a išiel to skontrolovať).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi sent off as Barca lose Super Cup|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55699322|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-19|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RESUMEN {{!}} El Athletic rubrica en La Cartuja el supercampeonato de España tras vencer al FC Barcelona (2-3) {{!}} rfef.es|url=https://www.rfef.es/noticias/resumen-athletic-rubrica-cartuja-supercampeonato-espana-vencer-al-fc-barcelona-2-3|vydavateľ=www.rfef.es|dátum prístupu=2021-01-19}}&lt;/ref&gt; 21. februára prekonal Xaviho klubový rekord za najviac zápasov v La Lige s jeho 506. ligovým zápasom za Barelonu proti [[Cádiz CF|Cádizu]], v ktorom strelil gól z penalty pri domácej remíze 1:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks Barca's La Liga appearance record|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4320298/barcelonas-messi-breaks-xavis-club-la-liga-appearance-record-vs-cadiz|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-02-21|dátum prístupu=2021-02-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 10. marca strelil gól z 32 metrov a neskôr nepremenil penaltu pri remíze 1:1 proti [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] v [[Parc des Princes]] v druhom dvojzápase [[Liga majstrov UEFA 2020/2021#Osemfinále|osemfinále Ligy majstrov UEFA]]; Barcelona prvýkrát po 14-tich rokoch vypadla z tejto súťaže už v osemfinále po celkovom skóre 2:5, keďže prvý zápas prehrala doma 1:4.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=PSG survive Lionel Messi-inspired first-half fightback to knock Barcelona out of Champions League|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2021/03/10/psg-vs-barcelona-champions-league-round-16-live-score-latest/|periodikum=The Telegraph|dátum=2021-03-10|dátum prístupu=2021-03-12|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Dean|meno2=J. J.|priezvisko2=Bull}}&lt;/ref&gt; 21. marca prekonal Xaviho rekord 767 odohratých zápasov za Barcelonu, v zápase proti Realu Sociedad vonku pri výhre 6:1, v ktorom strelil dva góly a na jeden prihral; bol to jeho 768. zápas za Barcelonu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi scores on Barca record appearance|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/56478951|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-03-22|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 17. apríla strelil dva góly vo finále Copa del Rey pri výhre 4:0 nad Athleticom Bilbao. Druhým gólom zlomil rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] za 30+ golóv v 12-tich po sebe idúcich sezónach, keď to teraz dokázal v 13-tich po sebe idúcich sezónach. S 35 trofejou za Barcelonu taktiež predbehol bývalého krídelníka Manchestru United [[Ryan Giggs|Ryana Giggsa]], ako najviac dekorovaný hráč za jeden klub. Ako najlepší strelec La Ligy získal trofej Pichichi rekordný ôsmykrát v kariére. Bola to taktiež jeho piata výhra v rade v boji o najlepšieho strelca ligy, čím prekonal Argentínčana [[Alfredo Di Stéfano|Alfreda Di Stéfana]] a Mexičana [[Hugo Sánchez|Huga Sáncheza]], ktorý sa to obom podarilo štyrikrát za Real Madrid, a vyrovnal rekordný zápis [[Jean-Pierre Papin|Jeana-Pierra Papina]] piatich výhier o kráľa strelca v top piatich ligách Európy.

1. júla 2021 sa stal voľným hráčom po vypršaní zmluvy,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi officially becomes a free agent as superstar's Barcelona contract expires {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/messi-free-agent-barcelona-contract-expires/6oic4yrrw62d1mcffybvao1qi|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-08-06}}&lt;/ref&gt; pričom rokovania o novej zmluve boli komplikované kvôli finančným problémom Barcelony.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: Barcelona forward agrees contract extension with 50 per cent pay cut|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/12355747/lionel-messi-barcelona-forward-agrees-contract-extension-with-50-per-cent-pay-cut|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 5. augusta Barcelona oznámila, že Lionel Messi v klube nezostane, napriek tomu, že sa obe strany dohodli a v ten deň mali podpísať zmluvu. Klub ako dôvod Messiho odchodu uviedol finančné a štrukturálne prekážky, ktoré predstavujú predpisy La Ligy. O tri dni neskôr, na tlačovej konferencii na Camp Nou, na ktorej sa rozplakal, potvrdil, že odchádza z Barcelony.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi: 'I feel so sad to be leaving the club I love'|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2210282/leo-messi-i-feel-so-sad-to-be-leaving-the-club-i-love|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barca fans 'devastated' at Messi exit, PSG fans 'waiting for a legend'|url=https://www.msn.com/en-xl/sport/american-football/barca-fans-devastated-at-messi-exit-psg-fans-waiting-for-a-legend/ar-AAN6ELW|vydavateľ=www.msn.com|dátum prístupu=2021-08-10}}&lt;/ref&gt;

=== Paris Saint-Germain ===

==== 2021/2022: Siedma Zlatá lopta a prvá sezóna v novom klube ====
[[Súbor:Mbappe Messi Neymar.jpg|vľavo|náhľad|Messi (v strede) so spoluhráčmi z PSG [[Kylian Mbappé|Kylianom Mbappém]] (vľavo) a [[Neymar]]om (vpravo)]]
10. augusta 2021 sa Messi pripojil k [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]].&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi joins PSG on two-year deal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/58163106|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; S francúzskym klubom podpísal dvojročný kontrakt do júna 2023 s možnosťou predĺženia o ďalší rok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi signs for Paris Saint-Germain|url=https://en.psg.fr/teams/first-team/content/cp-lionel-messi-psg-paris-saint-germain-mercato|vydavateľ=EN.PSG.FR|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Vybral si číslo 30, rovnaké, aké nosil na začiatku svojej kariéry v Barcelone.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Za klub debutoval 29. augusta, keď nastúpil ako striedajúci hráč pri výhre 2:0 proti [[Stade de Reims]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's PSG debut breaks Spain viewing records|url=https://www.espn.com/soccer/paris-saint-germain--frapsg/story/4465426/lionel-messis-psg-debut-becomes-most-watched-french-football-match-in-spain|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-08-30|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Prvý zápas v Lige majstrov UEFA za PSG odohral 15. septembra pri vonkajšej remíze 1:1 proti [[Club Brugge KV|Club Bruggy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Makes First PSG Start But Club Brugge Hold On For A Draw {{!}} Football News|url=https://sports.ndtv.com/football/lionel-messi-makes-first-psg-start-but-club-brugge-hold-on-for-a-draw-2542485|vydavateľ=NDTVSports.com|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211109020921/https://sports.ndtv.com/football/lionel-messi-makes-first-psg-start-but-club-brugge-hold-on-for-a-draw-2542485|dátum archivácie=2021-11-09}}&lt;/ref&gt; O štyri dni neskôr debutoval na domácom štadióne PSG proti [[Olympique Lyonnais|Lyonu]] pri výhre 2:1.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Icardi strikes late to give PSG win over Lyon on Messi's home debut|url=https://www.reuters.com/lifestyle/sports/icardi-strikes-late-give-psg-win-over-lyon-messis-home-debut-2021-09-19/|periodikum=Reuters|dátum=2021-09-19|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Julien|priezvisko=Pretot}}&lt;/ref&gt; 28. septembra strelil prvý gól za klub spoza šestnástky pri domácej výhre 2:0 proti [[Josep Guardiola|Guardiolovmu]] [[Manchester City FC|Manchestru City]] v skupinovej fáze Ligy Majstrov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Unstoppable' Lionel Messi scores first PSG goal in Champions League win over Manchester City|url=https://www.cnn.com/2021/09/29/football/lionel-messi-first-psg-goal-ucl-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2021-09-29|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=Morse}}&lt;/ref&gt; 21. novembra strelil prvý gól v [[Ligue 1]] pri domácej výhre 3:1 proti [[FC Nantes|Nantes]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ligue 1: Lionel Messi scores first league goal for PSG, Rennes beat Montpellier-Sports News , Firstpost|url=https://www.firstpost.com/sports/ligue-1-lionel-messi-scores-first-league-goal-for-psg-rennes-beat-montpellier-10152801.html|vydavateľ=Firstpost|dátum vydania=2021-11-21|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Neskôr v tom istom mesiaci dokázal dať tri asistencie v jednom zápase piatykrát v jeho kariére pri hosťovskej výhre 3:1 nad [[AS Saint-Étienne|Saint-Étienne]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stats: Haaland beats Ronaldo record, Messi's fifth hattrick of assists, Bayern's historic 102|url=https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4534088/erling-haaland-beats-cristiano-ronaldo-record-lionel-messi-fifth-hattrick-of-assists-bayern-munich-historic-102|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2021-11-29|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211201012357/https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4534088/erling-haaland-beats-cristiano-ronaldo-record-lionel-messi-fifth-hattrick-of-assists-bayern-munich-historic-102|dátum archivácie=2021-12-01}}&lt;/ref&gt; Strelil 40 gólov za klub a reprezentáciu v kalendárnom roku a pomohol Argentíne vyhrať Copa America 2021, vďaka čomu získal 29. novembra rekordnú [[Zlatá lopta 2021|siedmu Zlatú loptu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi wins record seventh Ballon d'Or|url=https://www.bbc.com/sport/football/59454640|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

2. januára 2022 PSG vyhlásilo, že bol Messi pozitívne testovaný na [[COVID-19]], kvôli čomu chýbal v dvoch ligových zápasoch a v jednom pohárovom zápase.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG's Messi tests positive for COVID-19|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4560395/covid-lionel-messithree-other-psg-players-positive|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-01-02|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi reveals his behind-the-scenes Covid-19 struggle|url=https://www.cnn.com/2022/05/30/football/lionel-messi-covid-struggles-psg-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-05-30|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Matt|priezvisko=Foster}}&lt;/ref&gt; Vrátil sa 23. januára v ligovom zápase proti [[Stade de Reims|Reims]], v ktorom nastúpil v druhom polčase z lavičky a asistoval na tretí gól pri domácej výhre 4:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi returns, Ramos scores and PSG cruise {{!}} Football News - Times of India|url=https://timesofindia.indiatimes.com/sports/football/top-stories/messi-returns-ramos-scores-and-psg-cruise/articleshow/89084711.cms|vydavateľ=The Times of India|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=AFP /|priezvisko=Jan 24|priezvisko2=2022|meno3=09:16|priezvisko3=Ist}}&lt;/ref&gt; 13. marca, po vypadnutí v osemfinále Ligy majstrov UEFA s Realom Madrid, boli Messi a jeho spoluhráč Neymar vypískaní niektorými fanúšikmi PSG v [[Parc des Princes]] v ligovom zápase proti Bordeaux.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG fans' frustrations run a lot deeper than Messi and the Champions League|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4617314/why-psg-fans-booed-messimbappe-and-co-their-frustration-runs-much-deeper-than-the-champions-league|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-03-16|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG fans booing Messi 'unbelievable' - Pochettino {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/psg-fans-booing-messi-unbelievable-pochettino/bltd15fedeeb21fe971|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2022-12-19}}&lt;/ref&gt; Po zápase tréner PSG [[Mauricio Pochettino]] bránil Messiho so slovami ,,Posudzovať Messiho týmto spôsobom je nespravodlivé,“ a dodal: „Bol to rok učenia, a to nielen na profesionálnej úrovni prísť do Paris Saint-Germain, do novej ligy a s novými spoluhráčmi, ale aj na rodinnej úrovni.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pochettino: Messi has been judged unfairly at PSG|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4655753/psgs-lionel-messi-has-been-judged-unfairly-mauricio-pochettino|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-05-02|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 23. apríla pomohol PSG získať desiaty titul Ligue 1 po tom, čo strelil gól spoza šestnástky pri domácej remíze 1:1 proti [[RC Lens|Lens]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores as PSG win title, equal Ligue 1 mark|url=https://global.espn.com/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4646307/lionel-messi-scores-as-paris-saint-germain-win-ligue-1-to-equal-marseillesaint-etienne-title-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2022-04-23|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Messi ukončil svoju debutovú sezónu s 11 gólmi a 14 asistenciami vo všetkých súťažiach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Worst season in Lionel Messi’s career! How did the Argentine perform in the 2021-22 season for PSG? {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/lionel-messi-psg-performance-2021-22-season/bltcd4c10b617272ed1|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2022-12-19}}&lt;/ref&gt; Nedokázal streliť dvojciferný počet gólov v lige prvýkrát od sezóny 2005/2006, strelil 6 gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid v PSG: Messi is in Mbappe&amp;#39;s shadow but do not buy the myth that he is finished|url=https://www.sportsmax.tv/football/international/item/95781-real-madrid-v-psg-messi-is-in-mbappe-s-shadow-but-do-not-buy-the-myth-that-he-is-finished|vydavateľ=www.sportsmax.tv|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-gb|meno=Sports|priezvisko=Desk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220920170602/https://www.sportsmax.tv/football/international/item/95781-real-madrid-v-psg-messi-is-in-mbappe-s-shadow-but-do-not-buy-the-myth-that-he-is-finished|dátum archivácie=2022-09-20}}&lt;/ref&gt;

=== Inter Miami ===

==== Prvá sezóna v MLS ====
Po potvrdení svojho odchodu z [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] bol Messi spájaný s návratom do bývalého klubu [[FC Barcelona|Barcelona]], ​​ako aj s prestupom za veľké peniaze do klubu Al-Hilal v saudskoarabskej profesionálnej lige, ale jeho rozhodnutie prestúpiť do klubu [[Inter Miami CF|Inter Miami]] pôsobiacom v [[Major League Soccer]]  bolo 5. júna 2023 oznámené barcelonskému prezidentovi Joanovi Laportovi.&lt;ref name=&quot;:11&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;/&gt; Barcelona ho nemohla podpísať kvôli finančným obmedzeniam.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul='I've taken the decision' - Messi to join Inter Miami|url=https://www.bbc.com/sport/football/65832658|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Messi potvrdil, že ho oslovili iné európske kluby, ale že Barcelona je jediný európsky tím, za ktorý chcel hrať.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;

15. júla 2023 Inter Miami oznámilo podpis dva a pol ročnej zmluvy s Lionelom Messim.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inter Miami CF Signs Seven-Time Ballon d’Or Winner, World Cup Champion, Lionel Messi {{!}} Inter Miami CF|url=https://www.intermiamicf.com/news/inter-miami-cf-signs-seven-time-ballon-d-or-winner-world-cup-champion-lionel-mes|vydavateľ=intermiamicf|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en|priezvisko=intermiamicf}}&lt;/ref&gt; Fanúšikom bol formálne predstavený na živo vysielanom podujatí s názvom „La PresentaSÍon“ na štadióne DRV PNK nasledujúci deň spolu s bývalým spoluhráčom z Barcelony [[Sergio Busquets|Sergiom Busquetsom.]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='La PresentaSÍon': Inter Miami CF unveils Lionel Messi|url=https://www.usatoday.com/story/sports/mls/2023/07/16/when-is-lionel-messi-presentation-in-miami-time-watch-la-presentacion/70418450007/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Messi debutoval za klub 21. júla v zápase Ligového pohára proti [[Cruz Azul]], kde skóroval z priameho kopu v nadstavenom čase a zaistil tak Interu víťazstvo 2:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Live updates from Messi’s Inter Miami debut|url=https://theathletic.com/live-blogs/lionel-messi-live-updates-inter-miami-cruz-azul-score-result/WcbiLWQR3Otx/|vydavateľ=The Athletic|dátum vydania=2023-07-22|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en|meno=The|priezvisko=Athletic|url archívu=https://web.archive.org/web/20230721163848/https://theathletic.com/live-blogs/lionel-messi-live-updates-inter-miami-cruz-azul-score-result/WcbiLWQR3Otx/|dátum archivácie=2023-07-21}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==

=== 2004 - 2005: Úspechy na mládežníckej úrovni ===
Keďže mal Messi Argentínsko-Španielsku národnosť, mohol hrať za oba národné tímy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The Burden of Being Messi|url=https://www.nytimes.com/2014/06/08/magazine/the-burden-of-being-messi.html|periodikum=The New York Times|dátum=2014-06-05|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jeff|priezvisko=Himmelman}}&lt;/ref&gt; Vyberači hráčov do Španielskej U17 si ho začali všímať v roku 2003 po tom, čo barcelonský riaditeľ [[Carles Rexach]] naňho poukázal ako svojho mladého hráča Španielskej futbalovej federácii. Messi túto ponuku odmietol, pretože mal ambíciu reprezentovať ''La Albiceleste'' už od útleho detstva. Aby sa zabránilo tomu, aby sa Španieli opäť hlásili k jeho získaniu, zorganizovala [[Argentínska futbalová federácia]] v júni 2004 dva prípravné zápasy pre hráčov do 20 rokov, proti Paraguaju a Uruguaju, s cieľom schváliť jeho postavenie ako argentínskeho hráča vo [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]]. Päť dní po jeho 17. narodeninách, 29. júna, si odkrútil debut za Argentínu proti Paraguaju (8:0), kde strelil jeden gól a asistoval dvakrát. Následne bol nominovaný na súpisku na [[Majstrovstvá Južnej Ameriky vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|Majstrovstvá Južnej Ameriky do 20 rokov]], ktoré sa konali v Kolumbii vo februári 2005. Keďže mu chýbala výdrž oproti ostatným spoluhráčom, vďaka jeho rastovému hormónu, nastúpil v šiestich z deviatich zápasov z lavičky. Po tom, čo bol v zápase s Venezuelou vyhlásený mužom zápasu, strelil víťazný gól na 2:1 v rozhodujúcom zápase proti Brazílii, čím zabezpečil tretie miesto v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]].

Messi si bol vedomý svojich fyzických obmedzení, a preto si zamestnal osobného trénera na zväčšenie svalovej hmoty, čím sa vrátil do tímu v zlepšenom stave včas na Majstrovstvá sveta do 20 rokov, ktoré sa konali v Holandsku v júni 2005. Po tom, čo bol vynechaný v základnej zostave na prvý zápas proti Spojeným štátom (0:1 prehra), požiadali najdôležitejší hráči trénera, aby dal Messiho hrávať, pretože ho považovali za svojho najlepšieho hráča. Po tom, čo pomohol tímu v zápasoch proti Egyptu a Nemecku, aby sa dostali do vyraďovacích kôl, sa ukázal ako hlavná postava tímu v osemfinále proti Kolumbii (strelil gól), vo štvrťfinále proti favoritovi na titul Španielsku (strelil gól a asistoval) a strelil úvodný gól proti obhajcovi titulu Brazílii v semifinále. Pred finálovým zápasom mu bola udelená Zlatá lopta pre najlepšieho hráča turnaja. Strelil góly z dvoch penált pri výhre 2:1 nad Nigériou, čím získala Argentína piaty titul šampióna, a Messi ukončil turnaj ako najlepší strelec zo šiestimi gólmi.&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA World Youth Championship 2005 - News - Magic Messi sparks high drama in the Lowlands - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/u20worldcup/news/magic-messi-sparks-high-drama-the-lowlands-501784|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; Jeho výkony boli porovnávané s krajanom [[Diego Maradona|Diegom Maradonom]], ktorý viedol Argentínu k [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 1979|titulu v roku 1979]].&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

=== 2005 - 2006: Seniorský debut a debut na Majstrovstvách sveta ===
Vďaka výkonom a úspechom v kategórii do 20 rokov ho [[José Pekerman]] povolal do seniorského tímu na prípravný zápas proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]], dňa 17. augusta 2005. Vo veku 18 rokov si Messi odbil debut na seniorskej úrovni Argentíny na [[Štadión Ferenca Puskasa|štadióne Ferenca Puskasa]], keď do hry naskočil v 63. minúte, ale po dvoch minútach bol vylúčený, kvôli faulu na [[Vilmos Vanczák|Vilmosa Vanczáka]], ktorého udrel do tváre, keď sa chcel od neho vymaniť.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi handles 'new Maradona' tag|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_football/4172400.stm|dátum=2005-08-22|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; Messiho údajne našli v šatni s plačom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's debut dream turns sour|url=http://www.espnfc.com/story/339694/messis-debut-dream-turns-sour|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-09-05}}&lt;/ref&gt; K tímu sa vrátil 3. septembra v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá sveta pri porážke proti [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaju]], ktorý pred zápasom vyhlásil za &quot;debut&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preview: Paraguay v Argentina - World Cup Qualifying - CONMEBOL - ESPN Soccernet|url=http://soccernet.espn.go.com/preview?id=178848&amp;cc=5739|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-06-28|dátum prístupu=2019-09-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20110628224026/http://soccernet.espn.go.com/preview?id=178848&amp;cc=5739|dátum archivácie=2011-06-28}}&lt;/ref&gt; Messi odohral svoj prvý zápas v ďalšom kvalifikačnom zápase proti Peru, kde zaistil penaltu pre svoj tímu, čo im zaistilo víťazstvo. Po zápase ho Pekerman označil za &quot;klenot&quot;.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/story/345383/messi-is-a-jewel-says-argentina-coach?src=com{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Následne sa pravidelne zúčastňoval na zápasoch v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvá sveta 2006]] a 1. marca 2006 strelil svoj prvý gól v priateľskom zápase proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]].&lt;ref&gt;http://www.rsssf.com/miscellaneous/messi-intlg.html&lt;/ref&gt; O týždeň neskôr utrpel zranenie hamstringu, čo ohrozilo jeho účasť na Majstrovstvách sveta, avšak José Pekerman ho vybral do nominácie a začal trénovať na opätovnom uzdravení do tejto súťaže pred začiatkom turnaja.&lt;ref&gt;http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/teams/argentina/5047440.stm&lt;/ref&gt;

Počas Majstrovstiev sveta v Nemecku bol svedkom víťazstva v otváracom zápase proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežiu Slonoviny]] z lavičky. V ďalšom zápase proti [[Srbské národné futbalové mužstvo|Srbsku a Čiernej hore]] sa stal najmladším hráčom, ktorý kedy reprezentoval Argentínu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]], keď prišiel z lavičky v 74. minúte. Asistoval na štvrtý gól mužstva a strelil posledný gól zápasu na 6:0, čím sa stal najmladším strelcom na turnaji a šiestym najmladším strelcom v histórii Majstrovstiev sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina 6-0 Serbia &amp; Montenegro|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4853028.stm|dátum=2006-06-16|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; Keďže mali postup do vyraďovacej fázy zabezpečený, tak počas posledného zápasu v skupine nechal tréner viacerých hráčov šetriť. Messi tým pádom nastúpil proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] (0:0), čím vyhrali skupinu vďaka gólovému rozdielu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Holland 0-0 Argentina|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4853328.stm|dátum=2006-06-21|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; V osemfinále proti Mexiku. hranom v deň jeho 19. narodenín, prišiel na ihrisko v 84. minúte, keď bol výsledok 1:1. Vyzeralo to, že strelil gól, ale kvôli [[Ofsajd|offsidu]] bol zrušený. Argentína vyhrala po predĺžení.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina 2-1 Mexico (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4991492.stm|dátum=2006-06-24|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále proti Nemecku nehral. V tomto zápase Argentína vypadla, keď prehrala 4:2 v penaltovom rozstrele. Po príchode domov začali mnohí pochybovať o Pekermanovom rozhodnutí nechať Messiho na lavičke, keďže verili, že by dokázal zvrátiť zápas v prospech Argentíny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentines wonder why Messi sat out - Sports - International Herald Tribune|url=https://www.nytimes.com/2006/07/02/sports/02iht-wcargentina.2100484.html|periodikum=The New York Times|dátum=2006-07-02|dátum prístupu=2019-09-05|issn=0362-4331|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

=== 2007 - 2008: Finále Copa América a Olympijské zlato ===
[[Súbor:ARG-BRA 2008 Olympic semi-final.jpg|náhľad|Messi v semifinále [[Letné olympijské hry 2008|Letných Olympijských hier 2008]]]]
Keď sa Messi začal stávať jedným z najlepších na planéte, zaistil si miesto u trénera [[Alfio Basile|Alfia Basileho]] v základnej zostave, v tíme, ktorý bol favoritom na víťazstvo na [[Copa América 2007]] vo Venezuele. Založil víťazný gól pri víťazstve 4:1 v otváracom zápase nad [[Národné futbalové mužstvo USA|Spojenými štátmi]], a potom vybojoval penaltu pre tím v ďalšom zápase proti [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbii]] (4:2 výhra).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina into last eight of Copa|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/internationals/6263888.stm|dátum=2007-07-03|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Tevez nets in Argentina victory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/internationals/6252156.stm|dátum=2007-06-29|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; Keď už mali postup do vyraďovacej fázy zabezpečený, začal Messi len na lavičke náhradníkov, prišiel na posledných 25 minút za stavu 0:0, a asistoval na jediný gól zápasu proti Paraguaju. Vo štvrťfinále, kde čelili Peru, strelil druhý gól pri výhre 4:0. V semifinále proti Mexiku (3:0) strelil gól na 2:0. Vo finále prehrala Argentína prekvapujúco 3:0 nad [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]], ktorej chýbalo niekoľko najlepších hráčov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Missing Some Stars, Brazil Wins Copa América|url=https://www.nytimes.com/2007/07/16/sports/soccer/16soccer.html|periodikum=The New York Times|dátum=2007-07-16|dátum prístupu=2019-09-05|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=The Associated|priezvisko=Press}}&lt;/ref&gt; Po neočakávanej porážke vo finále nasledovala v Argentíne mohutná kritika ľudí, avšak Messiho nekritizovali kvôli jeho mladému veku a sekundárnemu postaveniu hviezdnemu hráčovi [[Juan Román Riquelme|Juanovi Románovi Riquelmemu]]. Bol menovaný najlepším mladým hráčom turnaja [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOLOM]].

Pred [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008|Letnými Olympijskými hrami 2008]] Barcelona vylúčila Messiho z reprezentácie Argentíny na turnaj, pretože sa to časovo zhodovalo s kvalifikačnými zápasmi na Ligu majstrov UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Court blocks Messi from Olympics soccer|url=https://www.reuters.com/article/us-olympics-soccer-messi-idUSB29154520080806|periodikum=Reuters|dátum=2008-08-06|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Po tom čo Barcelona predstavila nového trénera Pepa Guradiolu, ktorý [[Futbal na Letných olympijských hrách 1992|vyhral Olympijské hry v roku 1992]], bolo mu ním dovolené odísť na turnaj a pripojiť sa k tímu do 23 rokov v Pekingu. Počas prvého zápasu proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny do 23 rokov|Pobrežiu Slonoviny]] strelil gól a asistoval pri výhre 2:1. Následná výhra 1:0 nad [[Austrálske národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Austráliou]] dostala Argentínu do štvrťfinále. Messi v poslednom zápase v skupine proti Srbsku oddychoval, a výhra 2:0 im zabezpečila prvé miesto v skupine. Vo štvrťfinále proti Holandsku opäť strelil prvý gól a asistoval na druhý, čím pomohol vyhrať zápas 2:1 po predĺžení. Po výhre v semifinále nad [[Brazílské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Brazíliou]] 3:0, dokázal Messi vo finále asistovať na gól proti [[Nigérijské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Nigérii]] a získal [[Olympijská medaila|Olympijskú zlatú medailu]]. Bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/mm/document/afdeveloping/technicaldevp/94/37/67/internetreportoly08v2.pdf&lt;/ref&gt;

=== 2008 - 2011: Kolektívny úpadok ===
[[Súbor:Messi Podolski Di Maria 2010.jpg|náhľad|Messi v zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] vo štvrťfinále [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstiev sveta 2010]]]]
Od konca roku 2008 zažil národný tím trojročné obdobie herného úpadku. Pod manažérom Diegom Maradonom, ktorý doviedol Argentínu k titulu Majstrov sveta ako hráč, sa jeho tím kvalifikoval na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvá sveta 2010]], kam si miesto zabezpečili až v poslednom kvalifikačnom kole, kde zdolali [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]] 1:0. Maradona bol kritizovaný za svoje strategické rozhodnutia, medzi ktoré patrilo aj dávanie Messiho do zostavy mimo svojej obľúbenej pozície. V ôsmich kvalifikačných zápasoch pod Diegom Maradonom strelil Messi iba jeden gól, a to pri víťazstve Argentíny nad [[Venezuelské národné futbalové mužstvo|Venezuelou]] 4:0. Počas zápasu hranom 28. marca 2009 si po prvýkrát obliekol dres s číslom 10, pretože Riquelme ukončil reprezentačnú kariéru.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi can achieve more at Barcelona than Diego Maradona|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/chelsea/5231676/Lionel-Messi-can-achieve-more-at-Barcelona-than-Diego-Maradona.html|dátum=2009-04-28|dátum prístupu=2019-09-06|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Ian|priezvisko=Chadband|periodikum=Telegraph}}&lt;/ref&gt; Celkovo strelil Messi štyri góly v osemnástich kvalifikačných zápasoch. Pred začiatkom turnaja navštívil Maradona Messiho v Barcelone a ukázal mu jeho taktické plány; Messimu načrtol formáciu 4-3-1-2, kde by on hral na pozícii pred útočníkmi, na pozícii playmakera, ktorá bola jeho preferovaná pozícia od detstva.[[Súbor:Messi Copa America 2011.jpg|náhľad|Messi na [[Copa América 2011]]|alt=|vľavo]]Napriek nepodarenej kvalifikácii bola Argentína považovaná za uchádzačov na titul Majstra sveta v Juhoafrickej republike. Na začiatku turnaja sa nová formácia ukázala byť účinná; Messi počas otváracieho zápasu s [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigériou]] vyslal najmenej štyri pokusy na bránu, avšak brankár Nigérie ho vychytal, čo viedlo k výhre 1:0. Počas ďalšieho zápasu s [[Juhokórejské národné futbalové mužstvo|Južnou Koreou]] sa podieľal na všetkých štyroch góloch svojho tímu, pri výhre 4:1. Keďže mala Argentína v poslednom zápase istý postup do vyraďovacej časti, väčšina hráčov zostala na lavičke, ale Messi údajne odmietol ostať medzi náhradníkmi. Po prvýkrát si obliekol kapitánsku pásku pri výhre 2:0 nad [[Grécke národné futbalové mužstvo|Gréckom]]; ako ústredný hráč tímu sa podieľal na druhom góle Argentíny, čím skončili na prvom mieste v skupine.&lt;ref&gt;https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/news/7842201/Greece-0-Argentina-2-match-report.html&lt;/ref&gt; V osemfinále porazili Mexiko 3:1, kde Messi asistoval pri prvom góle.
Argentína vypadla vo štvrťfinále proti Nemecku, v rovnakej časti turnaja a s rovnakým súperom ako pred štyrmi rokmi. Prehra 4:0 bola najväčšia od roku 1974.&lt;ref&gt;Lisi 2011, pp. 564–567.&lt;/ref&gt; FIFA následne zvolila Messiho za jedného z 10 najlepších hráčov na turnaji.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2010 FIFA World Cup™ - News - adidas Golden Ball nominees announced - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/worldcup/news/adidas-golden-ball-nominees-announced-1270753|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-09-07|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; Po návrate domov bol Messi dosť kritizovaný. Keďže bol vnímaný ako najlepší hráč na svete, očakávalo sa, že privedie Argentínu k titulu, rovnako ako to urobil Diego Maradona v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]], avšak nedokázal zopakovať výkony, ktoré predvádzal v Barcelone za národný tím, čo viedlo k obvineniam, že sa nezaujíma o svoju krajinu tak ako o klub.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=EUS|url=http://dx.doi.org/10.1016/j.gie.2013.07.002|periodikum=Gastrointestinal Endoscopy|dátum=2013-09|dátum prístupu=2019-09-07|ročník=78|číslo=3|strany=414–420|issn=0016-5107|doi=10.1016/j.gie.2013.07.002|meno=William R.|priezvisko=Brugge}}&lt;/ref&gt;

Maradonu po turnaji nahradil [[Sergio Batista]], ktorý doviedol Argentínu k Olympijskému zlatu v roku 2008. Batista publikoval, že poskladá tím okolo Messiho, kde ho nasadí ako falošnú deviatku v rozostavení 4-3-3, tak ako hral aj v Barcelone.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;http://www.espnfc.com/blog/tactics-and-analysis/67/post/2144957/argentina-national-team-lionel-messi-showing-some-promising-signs-in-a-new-argentina-role&lt;/ref&gt; Hoci strelil Messi rekordných 53 gólov počas sezóny 2010/2011 za Barcelonu, za Argentínu neskóroval v oficiálnych zápasoch od marca 2009.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Napriek zmene taktiky, jeho gólové suchoty pokračovali aj počas [[Copa América 2011]], ktoré hostila Argentína. Ich prvé dva zápasy s Bolíviou a Kolumbiou skončili remízami. Média a fanúšikovia začali hovoriť, že si nerozumie dobre s útočníkom [[Carlos Tévez|Carlesom Tévezom]], ktorý sa tešil veľkej popularite v Argentíne; Messi bol následne vypískaný jeho vlastnými fanúšikmi po prvýkrát v kariére. Počas ďalšieho zápasu, ktorý bol rozhodujúci, s Tévezom na lavičke, predviedol Messi dobre ohodnotený výkon, keď v zápase s [[Kostarické národné futbalové mužstvo|Kostarikou]] pri výhre 3:0 asistoval na dva góly. Vo štvrťfinále proti Uruguaju sa zápas skončil remízou 1:1, s Messiho asistenciou, avšak Argentína vypadla po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] (4:5).&lt;ref&gt;Balagué 2013, pp. 414–420.&lt;/ref&gt;

=== 2011 - 2013: Prevzatie kapitánskej pásky ===
[[Súbor:Suisse vs Argentine - Granit Xhaka &amp; Lionel Messi.jpg|náhľad|Messi strelil prvý hetrik za Argentínu proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]] vo februári 2012]]
Po neúspešných výkonoch Argentíny na Copa América bol Batista nahradený [[Alejandro Sabella|Alejandrom Sabellom]]. Po jeho príchode v auguste 2011 sa stal Messi kapitánom tímu a druhým kapitánom sa stal [[Javier Mascherano]]. Messi pokračoval vo vedení tímu ako najlepší hráč, zatiaľčo Mascherano plnil vodcovskú úlohu v tíme.&lt;ref&gt;https://www.nytimes.com/2014/07/11/sports/soccer/if-messi-is-argentinas-star-then-mascherano-is-the-glue.html&lt;/ref&gt; Pri prebudovaní tímu nechal Sabella Téveza odstrániť z tímu a priviedol hráčov, ktorý s Messi vyhrali na mládežníckych úrovniach Majstrovstvá sveta a Olympijské hry. Teraz hral Messi v tíme voľného hráča. Gólové suchoty ukončil 7. októbra počas prvého zápasu kvalifikácie na Majstrovstvá sveta proti Čile, čo bol jeho prvý oficiálny gól za Argentínu po dva a pol roku.&lt;ref name=&quot;Balagué 2013, pp. 595–602&quot;&gt;Balagué 2013, pp. 595–602.&lt;/ref&gt;

Pod Sabellom sa jeho gólová úspešnosť drasticky zväčšila; doteraz strelil 17 gólov v 61 zápasoch pod minulými manažérmi, a počas nasledujúcich troch rokov strelil 25 gólov v 32 zápasoch.&lt;ref name=&quot;Balagué 2013, pp. 595–602&quot;/&gt; V roku 2012 strelil za Argentínu 12 gólov v 9 zápasoch, čím vyrovnal rekord [[Gabriel Omar Batistuta|Gabriela Batistutu]] v počte gólov za jeden kalendárny rok.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/blog/2012/dec/10/lionel-messi-record-year-numbers&lt;/ref&gt; Prvý hetrik za ''Albiceleste'' prišiel 29. februára 2012 v priateľskom zápase proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]], čo nasledovalo ďalšími dvoma hetrikmi v priebehu roka a pol proti Brazílii a [[Guatemalské národné futbalové mužstvo|Guatemale]]. Messi pomohol tímu k zaisteniu si miestenky na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvá sveta 2014]] víťazstvom 5:2 nad Paraguajom, dňa 10. septembra 2013; asistoval na jeden gól a strelil ďalšie dva z penált, čím sa stal s 37 gólmi za Argentínu druhým najlepším strelcom v histórii po Batistutovi. Celkovo strelil 10 gólov v 14 zápasoch počas kvalifikácie.&lt;ref&gt;https://www.fourfourtwo.com/news/fifa-world-cup-qualifying-paraguay-2-argentina-5&lt;/ref&gt; Vďaka zlepšeným výkonom, jeho väzba s krajanmi narastala, a postupne ho argentínčania začali vnímať priaznivejšie.

=== 2014 - 2015: Finále Majstrovstiev sveta a finále Copa América ===
[[Súbor:Lionel Messi in tears after the final.jpg|náhľad|Messi v slzách po finálovom zápase na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|MS 2014]] proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]|304x304bod]]
Pred začiatkom Majstrovstiev sveta v Brazílii boli obavy z Messiho formy, keďže sezónu v Barcelone ukončil neúspešne a so zraneniami. Avšak na začiatku turnaja chytil skvelú formu, keď sa stal mužom zápasu v prvých štyroch zápasoch.&lt;ref&gt;https://resources.fifa.com/mm/document/footballdevelopment/technicalsupport/02/42/15/40/2014fwc_tsg_report_15082014web_neutral.pdf{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; V jeho prvom zápase na Majstrovstvách sveta v roli kapitána doviedol mužstvo k víťazstvu 2:1 nad [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny|Bosnou a Hercegovinou]]; pomohol vytvoriť vlastný gól [[Sead Kolašinac|Seada Kolašinaca]] a strelil víťazný gól zápasu, keď predribbloval cez troch hráčov, čo bol jeho prvý gól na Majstrovstvách sveta od jeho debutu na tomto turnaji pred ôsmimi rokmi.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/25285099&lt;/ref&gt; V druhom zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] strelil jediný a zároveň víťazný gól zápasu v nadstavenom čase z 23 metrov, čím zabezpečil mužstvu postup do vyraďovacej fázy.&lt;ref&gt;https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/10916423/Argentina-vs-Iran-World-Cup-2014-live.html&lt;/ref&gt; V poslednom zápase skupiny proti Nigérií (3:2 víťazstvo) strelil dva góly (druhý gól bol z priameho kopu), čím skupinu ukončili na prvom mieste.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/25285406&lt;/ref&gt; V osemfinále proti Švajčiarsku asistoval pri výhre 1:0 na víťazný gól v nadstavenom čase.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/27990606&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále zdolali [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] 1:0, čím sa prebojovali do semifinále Majstrovstiev sveta po prvýkrát od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://in.reuters.com/article/soccer-world-m60-arg-bel/argentina-beat-belgium-to-reach-first-semi-since-1990-idINKBN0FA0PA20140705 |dátum prístupu=2019-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206140002/https://in.reuters.com/article/soccer-world-m60-arg-bel/argentina-beat-belgium-to-reach-first-semi-since-1990-idINKBN0FA0PA20140705 |dátum archivácie=2020-02-06 }}&lt;/ref&gt; V semifinále proti Holandsku (0:0 po predĺžení) si vybojovala Argentína postup do finále cez penaltový rozstrel, ktorý vyhrali 4:2, v ktorom Messi pomohol prvou premenenou penaltou.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/28122293&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Iran vs. Argentina match, 2014 FIFA World Cup 07.jpg|náhľad|Messi na MS 2014 v zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]]|alt=|vľavo]]
Finále, ktoré sa označovalo ako Messi verzus Nemecko, teda najlepší hráč na svete proti najlepšiemu tímu, bolo reprízou finále z Majstrovstiev sveta 1990 s Diegom Maradonom.&lt;ref&gt;https://www.wsj.com/articles/the-world-cup-final-the-best-team-vs-the-best-player-1405115575&lt;/ref&gt; Do prvej polhodiny zápasu začal Messi akciu, ktorá skončila gólom, ale nebol uznaný pre offside. Zahodil niekoľko šancí na strelenie gólu, najmä na začiatku druhého polčasu, keď jeho neúnavne úsilie smerovalo ďaleko od brány. Striedajúci hráč [[Mario Götze]] strelil gól v 113. minúte, čím Nemecko získalo po výhre 1:0 v predĺžení titul Majstra sveta.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2014/jul/13/world-cup-final-2014-germany-v-argentina-live-report&lt;/ref&gt; V závere turnaja získal ocenenie Zlatá lopta pre najlepšieho hráča turnaja. Okrem toho, že bol na delenom treťom mieste najlepších strelcov, so štyrmi gólmi a tromi asistenciami, vytvoril najviac šancí, skompletizoval najviac dribblingov a vyprodukoval najviac prienikových prihrávok do pokutového územia.&lt;ref&gt;https://www.skysports.com/football/news/15241/9381511/world-cup-final-was-lionel-messi-really-a-disappointment-in-brazil-or-have-we-just-become-numb-to-his-genius&lt;/ref&gt; Avšak, tento výber bol kritizovaný kvôli nestrieľaniu gólov vo vyraďovacej časti; Prezident FIFA, [[Joseph Blatter|Sepp Blatter]], vyjadril rozčarovanie, zatiaľčo Maradona uviedol, že Messi bol nezaslúžene vybraný, len kvôli marketingovým účelom.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/28294339&lt;/ref&gt;
Ďalšie finálové vystúpenie, Messiho tretie v kariére bolo na [[Copa América 2015]] v Čile. Pod vedením bývalého barcelonského trénera Gerarda Morena vstupovala Argentína do turnaja ako hlavný favorit na titul, vďaka druhému miestu na minuloročných Majstrovstvách sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football: Gerardo 'Tata' Martino appointed Argentina coach|url=https://edition.cnn.com/2014/08/13/sport/football/gerardo-tata-martino-argentina-football/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-09-08|priezvisko=By}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi bemoans scoring difficulties at Copa America|url=https://www.reuters.com/article/us-soccer-copa-argentina-idUSKCN0P91I820150629|periodikum=Reuters|dátum=2015-06-29|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Počas otváracieho zápasu proti Paraguaju viedli do polčasu 2:0, ale do konca zápasu stratili náskok a remizovali 2:2; Messi strelil gól z penalty, čo bol jeho jediný gól na celom turnaji.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/33081605&lt;/ref&gt; Po výhre 1:0 nad obhajcami titulu Uruguajom, odohral v poslednom zápase skupiny proti [[Jamajské národné futbalové mužstvo|Jamajke]], s výhrou 1:0, 100. zápas za národný tím, čím sa stal len piatym argentínčanom, ktorý dosiahol túto métu.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi wins 100th Argentina cap|url=https://in.reuters.com/article/soccer-copa-messi-idINKBN0P106720150621|periodikum=Reuters|dátum=2015-06-21|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200206140008/https://in.reuters.com/article/soccer-copa-messi-idINKBN0P106720150621|dátum archivácie=2020-02-06}}&lt;/ref&gt; V 100. zápase mal na konte za Argentínu 46 gólov, z čoho 22 prišli v oficiálnych súťažných zápasoch.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;
[[Súbor:Germany and Argentina face off in the final of the World Cup 2014 03.jpg|náhľad|Messi vo finále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]]]
Argentína postupovala do vyraďovacej časti ako víťaz skupiny.&lt;ref name=&quot;theguardian.com&quot;&gt;https://www.theguardian.com/football/2015/jul/01/lionel-messi-copa-america-argetina-greatness&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále proti Kolumbii si vytvorili mnoho šancí, vrátane Messiho hlavičky, avšak ani jeden pokus neskončil za brankárom Kolumbie, čo viedlo k pokutovým kopom, ktoré Argentína vyhrala 5:4, s Messiho prvým premeneným pokutovým kopom.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/copa-america/match/424362/argentina-colombia/report?src=com&lt;/ref&gt; V semifinále proti Paraguaju Messi exceloval ako tvorca hry, keď asistoval na tri góly a pomohol vytvoriť ďalšie tri góly pri výhre 6:1, vďaka čomu dostal ovácie od súperových fanúšikov.&lt;ref name=&quot;theguardian.com&quot;/&gt; Argentína odštartovala finále proti Čile ako favorit, čo ukázali aj stávkové kancelárie, avšak prehrali po penaltovom rozstrele 4:1, keď po predĺžení bolo 0:0. Messi čelil agresívnej hre súpera naňho, čo bolo vidieť aj keď mu vyzuli kopačku počas behu, vďaka čomu hral pod jeho štandard, hoci bol jediným argentínčanom, ktorý úspešne premenil svoju penaltu.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2015/jul/05/chile-argentina-copa-america-final-match-report&lt;/ref&gt; Na konci turnaja mal údajne získať cenu pre najcennejšieho hráča na turnaji, ale túto cenu odmietol.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/copa-america/story/2514749/lionel-messi-grateful-for-support-after-copa-america-defeat?src=com&lt;/ref&gt; Keďže Argentína nezískala trofej už od roku 1993, zvrhla sa Messiho veľká kritika zo strany argentínskych medií a fanúšikov.&lt;ref&gt;https://www.nytimes.com/reuters/2015/08/05/sports/soccer/05reuters-soccer-argentina-messi.html?ref=topics&lt;/ref&gt;

=== 2016: Copa América Centenario, ukončenie reprezentačnej kariéry a návrat ===
Messiho účinkovanie na [[Copa América 2016|Copa América Centenario]] bolo spočiatku ohrozené, keďže 27. mája 2016 v prípravnom zápase proti [[Honduraské národné futbalové mužstvo|Hondurasu]] (1:0 výhra) utrpel poranenie chrbta.&lt;ref&gt;https://www.espn.com/soccer/report?gameId=448440&lt;/ref&gt; Neskôr vydali vyhlásenie, že v bedrovej oblasti utrpel hlboké modriny. 6. júna bol v otváracom zápase proti Čile (2:1 výhra) ponechaný len na lavičke náhradníkov, kvôli obavám o jeho kondíciu.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2016/jun/07/argentina-top-chile-in-rematch-of-last-years-copa-america-final&lt;/ref&gt; V druhom zápase proti [[Panamské národné futbalové mužstvo|Paname]] (5:0 výhra) ho Gerardo Martino opäť nepostavil do základnej zostavy, avšak v 61. minúte prišiel z lavičky, keď nahradil [[Augusto Fernández|Augusta Fernándeza]] a za 19 minút sa mu podarilo streliť hetrik, a taktiež zohral dôležitú úlohy pri góle na 5:0, ktorý strelil [[Sergio Agüero]], čím sa Argentína dostala do vyraďovacej fázy.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2016/jun/10/lionel-messi-hat-trick-argentina-panama-copa-america&lt;/ref&gt; V tomto zápase bol označený za muža zápasu.&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20160609183110/http://www.ca2016.com/matches/16&lt;/ref&gt;

{{Citát v rámčeku|„Vadilo mi, že Messi prekonal môj rekord? Trochu, áno. Chodíte po celom svete a ľudia o vás hovoria, že on je tým najlepším strelcom argentínskeho národného tímu. Výhoda, ktorú mám, je, že som na druhom mieste za mimozemšťanom.“|– [[Gabriel Batistuta]] po tom, čo Messi prekonal jeho rekord.}}

18. júna 2016 sa stal opäť mužom zápasu vo štvrťfinále proti Venezuele (4:1 výhra),&lt;ref name=&quot;ussoccer.com&quot;&gt;https://www.ussoccer.com/teams/usmnt&lt;/ref&gt; keď asistoval na dva góly a jeden sám strelil, čím vyrovnal rekord Gabriela Batistutu s 54 gólmi v počte gólov za Argentínsky národný tím.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/36569759&lt;/ref&gt; Tento rekord prekonal o tri dni neskôr v semifinále proti Spojeným štátom (4:0 výhra), kde taktiež asistoval na dva góly, čím pomohol Argentíne dostať sa do finále tejto súťaže druhý rok po sebe,&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/argentina/story/2897489/lionel-messi-equals-argentinas-gabriel-batistuta-all-time-goal-scoring-record?src=com&lt;/ref&gt; a opäť bol zvolený mužom zápasu.&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20160618001954/http://www.ca2016.com/matches/29&lt;/ref&gt;

26. júna sa začalo opakované minuloročné finále proti Čile, avšak Argentína opäť prehrala po pokutových kopoch, po tom čo v riadnom hracom čase zápas skončil 0:0. Navyše Messi nepremenil svoju penaltu. Táto finálová porážka bola Messiho treťou v rade vo veľkých turnajoch, a celkovo štvrtá. Po zápase Messi oznámil, že ukončuje medzinárodnú kariéru.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/copa-america/story/2902891/lionel-messi-flags-potential-argentina-retirement-after-penalty-loss-to-chile?src=com&lt;/ref&gt; Začal, &quot;Urobil som čo som mohol. Národný tím pre mňa skončil, rozhodol som sa.&quot;&lt;ref&gt;https://edition.cnn.com/2016/06/27/football/copa-america-lionel-messi/&lt;/ref&gt; Tréner Čile, Juan Antonio Pizzi, po zápase povedal: &quot;Moja generácia ho nemôže porovnávať s Maradonom, kvôli tomu, čo Maradona urobil pre futbal v Argentíne. Avšak myslím si, že najlepší hráč na svete hral dnes tu v Spojených štátoch.&quot;&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2016/jun/27/lionel-messi-says-he-is-quitting-argentina-team-after-copa-america-final-defeat&lt;/ref&gt; Messi ukončil turnaj ako druhý najlepší strelec za Eduardom Vargasom, keď strelil päť gólov. Mal však najviac asistencii (4), a taktiež vyhral najviac ocenení muža zápasu (3); vďaka tomu bol menovaný do tímu turnaja, avšak nezískal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja, lebo ju získal [[Alexis Sánchez]].&lt;ref name=&quot;ussoccer.com&quot;/&gt;

==== &quot;Neodchádzaj, Leo&quot; ====
Po jeho oznámení o ukončení reprezentačnej kariéry začala v Argentíne kampaň, aby zmenil názor o svojom odchode.&lt;ref&gt;https://www.skysports.com/football/news/12026/10327302/argentina-hope-lionel-messi-reconsiders-retirement-says-guillem-balague&lt;/ref&gt; Keď tím pristál v [[Buenos Aires]], fanúšikovia ho vítali znakmi a transparentami s názvami ako ,,Neodchádzaj, Leo&quot;.  [[Prezident Argentíny|Argentínsky prezident]] [[Mauricio Macri]] vyzval Messiho, aby svoje rozhodnutie neuponáhľal, keď povedal: &quot;Máme to šťastie, je to životná pocta, dar od Boha, že máme najlepšieho hráča na svete v našej krajine...Lionel Messi je najväčšia vec, ktorú máme v Argentíne, a preto sa musíme o neho postarať.&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://en.as.com/en/2016/06/28/football/1467141271_384638.html |dátum prístupu=2019-09-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206141456/https://en.as.com/en/2016/06/28/football/1467141271_384638.html |dátum archivácie=2020-02-06 }}&lt;/ref&gt; Starosta mesta Buenos Aires, [[Horacio Rodríguez Larreta]], odhalil v hlavnom meste Messiho sochu, aby ho presvedčil, aby znovu zvážil ukončenie reprezentačnej kariéry.&lt;ref&gt;https://www.mundodeportivo.com/futbol/20160628/402829485468/inauguran-en-buenos-aires-estatua-en-homenaje-a-messi.html&lt;/ref&gt; Na sociálnych sieťach sa NoTeVayasLeo [&lt;nowiki/&gt;[[Španielčina|špan]]. NeodchádzajLeo] stal globálnou [[Twitter|trendovou témou]] a dokonca aj zoznamom skladieb na [[Spotify]].&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20160706101137/http://www.nytimes.com/aponline/2016/06/27/sports/soccer/ap-soc-argentina-messi-quits.html?_r=0&lt;/ref&gt; Kampaň pokračovala aj v uliciach a na námestiach argentínskeho hlavného mesta, kde sa 2. júla približne 50 000 fanúšikov vydalo ku [[Obelisku v Buenos Aires]] s použitím rovnakých sloganov ,,Neodchádzaj, Leo&quot;.&lt;ref&gt;https://www.sport-english.com/en/news/futbol-internacional/macri-maradona-and-the-argentine-people-rally-together-prompt-messi-u-turn-5234915&lt;/ref&gt;

==== Návrat ====
{{Citát v rámčeku|„V noci vo finále mi napadalo veľa vecí a ja som vážne uvažoval o odchode, ale moja láska k mojej krajine a k tomuto dresu je príliš veľká.“|Messi zrušil svoje rozhodnutie o ukončení reprezentačnej kariéry dňa 12. augusta 2016.}}
Len týždeň po tom, čo oznámil ukončenie reprezentačnej kariéry začali argentínske noviny ''[[La Nación]]'' uvádzať, že začal uvažovať o hraní za Argentínu už v septembri v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Nacion claims to know that Lionel Messi will return to Argentina national team|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/report-friend-of-messi-hints-reconsidering-retirement-from-argentina/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 12. augusta sa potvrdilo, že Messi zmenil svoje rozhodnutie ukončiť reprezentačnú kariéru a bol zaradený do mužstva pre nadchádzajúce kvalifikácie na Majstrovstiev sveta vo futbale 2018.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/argentina/story/2928133/lionel-messi-to-make-argentina-return-after-brief-international-retirement?src=com&lt;/ref&gt; 1. septembra 2016, pri jeho prvom zápase po návrate, strelil jediný gól pri víťazstve 1:0 nad Uruguajom v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018.&lt;ref&gt;https://www.beinsports.com/en/football/video/messi-strikes-back-as-argentina-sink-uruguay/328680&lt;/ref&gt;[[Súbor:ECUADOR VS ARGENTINA (37594548472).jpg|náhľad|Messi oslavuje hetrik proti [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádoru]], ktorým poslal Argentínu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvá sveta 2018]] v Rusku|alt=|vľavo]]28. marca 2017 bol Messi suspendovaný na najbližšie štyri zápasy za urážky na postranného rozhodcu v zápase proti Čile hranom 23. marca 2017. Bola mu taktiež udelená pokuta 10 000 švajčiarskych frankov (približne 9000 €).&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/worldcup/news/lionel-messi-suspended-for-four-matches-2877817&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/39423000&lt;/ref&gt; Dňa 5. mája 2017 odvolala [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] zákaz Messimu nehrať v štyroch zápasoch a pokutu 10 000 švajčiarskych frankov po odvolaní argentínskej futbalovej federácie, čo znamenalo, že mohol hrať zvyšné zápasy v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/who-we-are/news/fifa-appeal-committee-passes-decision-on-lionel-messi-2882666&lt;/ref&gt; Účasť Argentíny na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] bola ohrozená, keďže pred posledným zápasom v kvalifikácii boli v skupine šiesty, a postupovať môžu len piati, čo znamenalo, že sa po prvýkrát nemuseli kvalifikovať na záverečný turnaj do roku 1970. 10. októbra 2017 doviedol Messi svoju krajinu na Majstrovstvá sveta, keď vo veľmi dôležitom poslednom kole dokázal streliť hetrik, a tak Argentína porazila [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádor]] 3:1 vonku.&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;&gt;https://www.theguardian.com/football/2017/oct/11/lionel-messi-hat-trick-secures-argentinas-passage-to-world-cup&lt;/ref&gt; Messiho tri góly v zápase ho doviedli k pozícii najlepšieho strelca v kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta v histórii CONMEBOL spoločne s [[Luis Alberto Suárez|Luisom Suárezom]], keď ich obaja strelili už 21. Prekonali predošlý rekord, ktorý držal jeho krajan [[Hernán Jorge Crespo|Hernán Crespo]].&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;/&gt;

=== 2018: Majstrovstvá sveta ===
{{Citát v rámčeku|„Tento tím je najhorší vo svojej histórii. Dokonca ani najlepší hráč na svete nebol schopný vytvoriť konkurencieschopný tím. Tento bezkonkurenčný génius [Messi] zakrýval všetky dovtedajšie problémy.“|– Bývalý argentínsky hráč [[Osvaldo Ardiles]] o poklese kvality Argentíny zamaskovanej Messim.}}
V nadväznosti na ich kvalifikáciu, ktorú zachránil Messi, neboli očakávania na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta]] celkom vysoké, čo s potvrdilo aj v prípravnom zápase v marci 2018, keď tím bez Messiho, ktorý bol zranený, prehral so Španielskom 6:1.&lt;ref&gt;https://www.bbc.co.uk/sport/football/43549056&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.si.com/soccer/2018/03/27/lionel-messi-reveals-personal-world-cup-regrets-and-admits-argentina-not-contenders-2018&lt;/ref&gt; Pred začiatkom turnaja začali média špekulovať o tom, či to budú pre Messiho posledné Majstrovstvá sveta.&lt;ref&gt;https://www.espn.co.uk/football/argentina/story/3527894/lionel-messi-argentinas-results-will-decide-if-this-is-my-last-world-cup&lt;/ref&gt; V otváracom zápase skupiny proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]] 16. júna, nepremenil potenciálnu víťaznú penaltu a zápas tak skončil remízou 1:1.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/44422188&lt;/ref&gt; V druhom zápase Argentíny na Majstrovstvách sveta hranom 21. júna, prehrali s [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátskom]] 3:0. Po zápase hovoril argentínsky tréner [[Jorge Sampaoli]] o nedostatku kvality v tíme obklopujúcom Messiho, „realita argentínskeho mužstva zahaľuje jeho [Messiho] genialitu“.&lt;ref name=&quot;bbc.com&quot;&gt;https://www.bbc.com/sport/football/44567336&lt;/ref&gt; Messi mal len 49 dotykov z loptou a len dvakrát sa dostal do pokutového územia Chorvátska.&lt;ref name=&quot;tribuna.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://tribuna.com/en/fcbarcelona/news/2785441/ |dátum prístupu=2019-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191217043201/https://tribuna.com/en/fcbarcelona/news/2785441/ |dátum archivácie=2019-12-17 }}&lt;/ref&gt; Sampaoli uviedol: &quot;jednoducho sme mu nevedeli dať prihrávku, ktorá by mu pomohla vytvoriť situácie na ktoré je zvyknutý. Pracovali sme na tom, aby sme mu dali loptu, avšak súper tiež tvrdo pracoval, aby mu zabránil získať loptu. Prehrali sme tento súboj.&quot;&lt;ref name=&quot;bbc.com&quot;/&gt; Chorvátsky záložník [[Luka Modrić]] taktiež po zápase uviedol, že &quot;Messi je neuveriteľný hráč, ale nemôže všetko robiť sám.&quot;&lt;ref name=&quot;tribuna.com&quot;/&gt;[[Súbor:Messi vs Nigeria 2018.jpg|náhľad|Messi oslavujúci gól proti [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigérii]]|alt=|vľavo]]V záverečnom zápase skupiny proti Nigérii, hranom 26. júna, strelil Messi otvárací gól pri výhre 2:1, čím sa stal len tretím hráčom po Diegovi Maradonovi a Gabrielovi Batistutovi, ktorý skóroval na troch rôznych Majstrovstvách sveta; a stal sa taktiež prvým hráčom, ktorý strelil gól na Majstrovstvách sveta ako teenager, v dvadsiatich a taktiež v tridsiatich rokoch.&lt;ref&gt;https://www.nytimes.com/2018/06/26/sports/world-cup/argentina-vs-nigeria-messi.html&lt;/ref&gt; Tento gól, ktorý bol uchádzačom ako jeden z najkrajších gólov na turnaji, prišiel po dlhej prihrávke zo stredu ihriska, loptu si spracoval počas behu stehnom a svojou slabšou pravačkou strelil gól.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/av/football/44620631&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/worldcup/videos/goal-of-the-tournament/&lt;/ref&gt; Argentína skončila v skupine na druhom mieste za Chorvátskom.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/44439263&lt;/ref&gt; V osemfinále, hranom 30. júna, narazila Argentína na budúcich šampiónov [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzov]], avšak tím okolo Messi prehral 4:3, čo viedlo k vypadnutiu zo šampionátu; v tomto zápase si Messi pripísal dve asistencie.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/live/football/43976007&lt;/ref&gt; S dvomi asistenciami v poslednom zápase sa stal Messi prvým hráčom, ktorý vyprodukoval asistenciu na posledných štyroch Majstrovstvách sveta, a taktiež sa stal prvým hráčom, ktorý asistoval na dva góly v jednom zápase Argentíny od čias Diega Maradonu, ktorému sa to podarilo v roku 1986 proti Južnej Kórei.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/worldcup/news/messi-ronaldo-bow-out-in-dramatic-knockout-openers&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.cbssports.com/soccer/world-cup/news/cristiano-ronaldo-vs-lionel-messi-at-the-2018-world-cup-argentina-and-portugal-eliminated/&lt;/ref&gt;

Následne po turnaji Messi neúčinkoval v priateľských zápasoch Argentíny proti Guatemale a Kolumbii, hraných v septembri 2018, a uviedol, že je nepravdepodobné, aby zastupoval národný tím po zvyšok kalendárneho roka. Absencia Messiho v národnom tíme a jeho pokračujúce zlyhanie v získaní titulu s Argentínou vyvolali v médiách špekulácie, že by Messi mohol opäť odísť z medzinárodného futbalu.&lt;ref&gt;https://www.espn.com/soccer/argentina/story/3597316/lionel-messi-unlikely-for-argentina-duties-for-rest-of-year&lt;/ref&gt; V marci 2019 bol však opäť nominovaný do Argentínskeho tímu na prípravné zápasy proti Venezuele a [[Marocké národné futbalové mužstvo|Maroku]], ktoré sa mali hrať neskôr v rovnakom mesiaci.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2019/mar/07/lionel-messi-returns-to-argentina-squad-for-first-time-since-world-cup&lt;/ref&gt; 22. marca sa vrátil k reprezentovaniu národného tímu k zápasu proti Venezuele, avšak prehrali 3:1.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/47662363&lt;/ref&gt;

=== 2019: Tretie miesto na Copa América ===
21. mája 2019 bol Messi nominovaný trénerom [[Lionel Scaloni|Lionelom Scalonim]] do 23 členného tímu na [[Copa América 2019]].&lt;ref&gt;https://www.si.com/soccer/2019/05/21/argentina-copa-america-squad-roster-messi-aguero-dybala-scaloni&lt;/ref&gt; 19. júna, v druhom zápase skupiny proti Paraguaju strelil gól z penalty a zápas skončil remízou 1:1.&lt;ref&gt;https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fsports%2fdcunited%2fargentina-draws-with-paraguay-1-1-in-copa-america%2f2019%2f06%2f19%2fd3705b18-9306-11e9-956a-88c291ab5c38_story.html%3f&lt;/ref&gt; Následná prehra Argentíny v semifinále proti Brazílii 2:0 (2. júla), vyvolala Messiho rozčúlenie, keďže sa ostro vyjadril k rozhodcom, ktorý pískali tento zápas.&lt;ref&gt;https://www.beinsports.com/au/copa-america/news/messi-blasts-bulls-refereeing/1233003&lt;/ref&gt; 6. júla, v zápase o tretie miesto proti Čile, vytvoril otvárací gól Sergia Agüera a pomohol tímu vyhrať zápas 2:1, čím pomohol Argentíne získať bronzovú medailu; avšak, v 37. minúte dostal červenú kartu spoločne s [[Gary Medel]]om, po tom čo sa s ním zapojil do hádky.&lt;ref&gt;https://www.espn.co.uk/football/copa-america/0/blog/post/3894006/messis-red-card-overshadows-argentinas-encouraging-win-and-chiles-end-of-an-era&lt;/ref&gt; Po zápase si odmietol prevziať medailu a v rozhovore uviedol, že &quot;nechcem byť súčasťou tejto korupcie.&quot;&lt;ref&gt;https://www.espn.co.uk/football/argentina/story/3894693/angry-messi-cites-corruption-after-copa-red-card&lt;/ref&gt; Messi sa neskôr ospravedlnil za svoje vyjadrenia, avšak od CONMEBOL-u dostal pokutu 1500$ a zákaz hrania v jednom zápase, čo znamenalo, že sa nezúčastní kvalifikácie na Majstrovstvá sveta.&lt;ref&gt;https://www.espn.com/soccer/argentina/story/3905355/messi-gets-wc-qualifier-ban-for-copa-red-card&lt;/ref&gt; Dňa 2. augusta dostal Messi od CONMEBOL-u trojmesačný zákaz hrania futbalu za národný tím a taktiež pokutu 50 000$  za jeho vyjadrenia na rozhodcov; tento zákaz znamenal, že chýbal v prípravných zápasov proti Čile, Mexiku a Nemecku v septembri a októbri.&lt;ref&gt;http://www.conmebol.com/es/suspension-y-multa-para-lionel-messi&lt;/ref&gt;

10. septembra 2020 Argentínska FA oznámila, že Messiho pozastavenie na jeden zápas bolo zrušené a kvalifikáciu bude môcť hrať už budúci mesiac.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi suspension lifted, available for Argentina {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/10/lionel-messi-suspension-lifted-available-for-argentina/|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}&lt;/ref&gt; 18. septembra bol povolaný na októbrové zápasy do zostavy Argentíny na kvalifikáciu majstrovstiev sveta proti Ekvádoru a Bolívii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi, Cristian Pavon, Gio Simeone, Emi Martinez make Argentina team {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/18/lionel-messi-cristian-pavon-gio-simeone-emi-martinez-make-argentina-team/|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}&lt;/ref&gt;

=== 2021: Rekord v počte zápasov a víťazstvo na Copa América ===
14. júna 2021 skóroval Messi z priameho kopu pri remíze 1:1 proti Čile v úvodnom zápase argentínskej skupiny na [[Copa América 2021]] v Brazílii. Tento gól znamenal, že prekonal počet 56 gólov z priameho kopu Cristiana Ronalda, čím stal aktívnym futbalistom s najväčším počtom gólov z priameho kopu. Prekonal tiež rekord 38 gólov Gabriela Batistutu v oficiálnych zápasoch Argentíny. V druhom zápase skupiny 18. júna pripravil Messi víťazný gól pri výhre 1:0 proti Uruguaju, keď asistoval Guidovi Rodríguezovi. 21. júna hral vo svojom 147. zápase, čím vyrovnal rekord Javiera Mascherana v najviac zápasoch za Argentínu pri výhre 1:0 nad Paraguajom v ich treťom zápase na turnaji. O týždeň neskôr prelomil rekord v počte zápasov za argentínsky národný tím, keď sa predstavil pri výhre 4:1 nad [[Bolívijské národné futbalové mužstvo|Bolíviou]] v poslednom zápase skupinovej fázy, v ktorom asistoval na otvárací gól [[Papu Gómez]]a a neskôr sám strelil dva góly.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi sets Argentina's all-time appearances mark|url=https://www.espn.com/soccer/argentina-arg/story/4422176/messi-sets-argentina-appearances-mark-in-copa-america-match-vs-bolivia|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-06-29|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 3. júla dvakrát asistoval a strelil gól z priameho kopu pri výhre 3:0 nad Ekvádorom vo štvrťfinále turnaja. 6. júla, pri remíze 1:1 v semifinále proti Kolumbii, v 150. zápase za Argentínu, zaregistroval už svoju piatu asistenciu na turnaji, keď asistoval na gól [[Lautaro Martínez|Lautarovi Martínezovi]], čím vyrovnať jeho rekord deviatich gólových bodov (v merítku kanadského bodovania) na jednom turnaji spred piatich rokov; neskôr strelil gól z pokutového kopu pri víťazstve Argentíny v penaltovom rozstrele 3:2, čím postúpil do svojho piateho medzinárodného finále.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina vs. Colombia - Football Match Report - July 6, 2021 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report/_/gameId/603184|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi driving Argentina at Copa America|url=https://www.thescore.com/esp_fed/news/2186119|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}&lt;/ref&gt; 10. júla Argentína porazila vo finále hosťovskú Brazíliu 1:0, vďaka čomu získal Messi svoju prvú hlavnú medzinárodnú trofej a Argentína svoju prvú od roku [[Copa América 1993|1993]], a rekordnú pätnástu trofej Copa América.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina 1-0 Brazil: Copa América final – as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/live/2021/jul/10/argentina-v-brazil-copa-america-final-live|periodikum=The Guardian|dátum=2021-07-11|dátum prístupu=2021-08-06|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Bryan Armen|priezvisko=Graham}}&lt;/ref&gt; Messi bol priamo zapojený do 9 z 12 gólov, ktoré Argentína strelila, strelil štyri góly a asistoval päťkrát; za svoje výkony bol (spolu s Neymarom) vymenovaný za hráča turnaja. Skončil tiež ako najlepší strelec turnaja so štyrmi gólmi spolu s kolumbijským útočníkom [[Luis Díaz (kolumbíjsky futbalista)|Luisom Díazom]], aj keď Zlatú kopačku získal Messi, pretože mal viac asistencií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi named player of tournament in Copa América|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2187432/leo-messi-named-player-of-tournament-in-copa-america|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi wins 2021 Copa America Golden Boot {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/who-is-leading-the-race-for-copa-americas-golden-boot/1unofbxrqy1bm10fsnoy5cyvi6|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-08-06}}&lt;/ref&gt;

=== 2022 - súčasnosť: Triumf na Majstrovstvách sveta ===
9. septembra strelil Messi hattrick pri domácej výhre 3:0 proti Bolívii v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Južná Amerika|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2022]], čím prekonal [[Pelé]]ho ako juhoamerického najlepšieho reprezentačného strelca so 79 gólmi. Vo [[Finalissima 2022]], tretej edícii [[Pohár Artemia Franchiho|víťazov juhoamerického šampióna a európskeho šampióna]], hranom vo [[Wembley Stadium|Wembley]] 2. júna 2022, dvakrát asistoval pri výhre 3:0 proti Taliansku a bol vyhlásený hráčom zápasu, čím získal druhú trofej pre Argentínu na seniorskej úrovni.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina's Lionel Messi named official Finalissima Player of the Match|url=https://www.uefa.com/finalissima/news/0276-1549531afce1-16d40688390d-1000--argentina-s-lionel-messi-named-official-finalissima-player-of-t/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2022-06-01|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; 6. júna strelil všetkých 5 gólov Argentíny pri výhre 5:0 v priateľskom zápase proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]], čím prekonal [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]] v rebríčku najlepších mužských reprezentačných strelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores all five Argentina goals in friendly to overhaul Puskás|url=https://www.theguardian.com/football/2022/jun/06/lionel-messi-scores-all-five-argentina-goals-in-friendly-to-overhaul-puskas|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2022-06-06|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Lionel Messi WC2022.jpg|vľavo|náhľad|Messi na Majstrovstvách sveta 2022.]]
Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]] v Katare strelil otvárací gól Argentíny z penalty pri prehre 2:1 proti [[Saudskoarabské národné futbalové mužstvo|Saudskej Arábii]]. V nasledujúcom zápase strelil gól z 18 metrovej vzdialenosti proti Mexiku pri výhre Argentíny 2:0, a taktiež nahral na druhý gól, ktorý strelil [[Enzo Fernández]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina vs Mexico live updates|url=https://theathletic.com/live-blogs/mexico-argentina-world-cup-match-live/5wa7Cfxxwt1s/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=The|priezvisko=Athletic}}&lt;/ref&gt; V osemfinále proti Austrálii strelil otvárací gól Argentíny pri výhre 2:1, zároveň to bol jeho 1000. zápas v kariére,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi scores in 1,000th game as Argentina progress|url=https://www.bbc.com/sport/football/63765129|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a taktiež sa stal juhoamerickým hráčom s najviac zápasmi v reprezentácii (medzi členmi CONMEBOL), keď prekonal predošlý rekord nastolený Ekuadorčanom [[Iván Hurdato|Ivánom Hurdatom]], avšak vyrovnal a prekonal aj iné rekordy Majstrovstiev sveta a národného tímu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks two Maradona records in Argentina's win over|url=https://www.sportsmole.co.uk/football/argentina/world-cup-2022/news/messi-breaks-two-maradona-records-in-argentinas-win-over-australia_501212.html|vydavateľ=Sports Mole|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://mobile.twitter.com/alimo_philip/status/1599143464511291392|url=https://mobile.twitter.com/alimo_philip/status/1599143464511291392|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mil jogos e recordes: Messi chega a novas marcas contra a Austrália|url=https://www.terra.com.br/esportes/mil-jogos-e-recordes-messi-chega-a-novas-marcas-contra-a-australia,84099d8f9c138efa894b3f833d7a75092edg4dg7.html|vydavateľ=Terra|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=pt-BR|priezvisko=lance}}&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále proti Holandsku asistoval na gól [[Nahuel Molina|Nahuelovi Molinovi]] a následne strelil gól z penalty v zápase, ktorý skončil po predĺžení 2:2. Argentína vyhrala 4:3 na penalty aj vďaka Messimu, ktorý premenil prvú z nich.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi's World Cup dream lives on with Argentina win|url=https://www.bbc.com/sport/football/63830319|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

V semifinále proti Chorvátsku Messi odohral svoj 25. zápas na Majstrovstvách sveta, čím vyrovnal rekord Nemca [[Lothar Matthäus|Lothara Matthäusa]], a strelil otvárací gól z penalty predtým, ako asistoval na tretí gól, ktorý strelil [[Julian Álvarez]] pri výhre 3:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inspired Lionel Messi takes Argentina past Croatia and into World Cup final|url=https://www.theguardian.com/football/2022/dec/13/argentina-croatia-world-cup-semi-final-match-report|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2022-12-13|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Argentína postúpila do finálového zápasu proti Francúzsku a Messi konštatoval, že toto bude jeho posledný zápas na Majstrovstvách sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi confirms final will be last World Cup game ever as Argentina overpowers Croatia 3-0|url=https://www.cnn.com/2022/12/13/football/argentina-croatia-lionel-messi-qatar-world-cup-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-13|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Matias|priezvisko=Grez}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Defining Lionel Messi: An essay on greatness, immortality and unburdened happiness|url=https://theathletic.com/4001739/2022/12/15/lionel-messi-world-cup-greatness/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Oliver|priezvisko=Kay}}&lt;/ref&gt;

Vo finále Majstrovstiev sveta, hranom 18. decembra v [[Lusail Stadium]], odohral rekordný 26. zápas na Majstrovstvách sveta. Messi strelil otvárací gól Argentíny, čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v každej fáze turnaja, odkedy bolo predstavené osemfinále v roku 1986.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mbappe wins Golden Boot, Messi wins Golden Ball|url=https://www.bbc.com/sport/football/64019023|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Po Argentínskom dvojgólovom vedení strelil francúzsky útočník [[Kylian Mbappé]] dva góly v priebehu dvoch minút. Messi skóroval v predĺžení na 3:2, avšak Mbappé strelil ďalší gól na 3:3. V penaltovom rozstrele premenil Messi prvú penaltu a Argentína vyhrala na penalty 4:2, čím ukončila 36-ročné čakanie na túto trofej.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi-inspired Argentina wins World Cup after beating France in sensational final|url=https://www.cnn.com/2022/12/18/football/argentina-france-world-cup-final-qatar-2022-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-18|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=Church}}&lt;/ref&gt; Messi získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja, a stal sa tak prvým hráčom, ktorý ju vyhral dvakrát. Skončil druhý v poradí v Zlatej kopačke so siedmimi gólmi v siedmich zápasoch za Mbappém. S odohratým zápasom a dvoma gólmi vo finále prekonal Matthäusa ako hráča s najviac zápasmi na Majstrovstvách sveta (26) a Pelého ako hráča s najviac kombinovanými gólmi a asistenciami na Majstrovstvách sveta (21 - 13 gólov a 8 asistencií).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2022 World Cup stats: Messi joins Maradona, overtakes Ronaldo; Mbappe's record 4|url=https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4834907/2022-world-cup-final-stats-messi-mbappe-argentina-france|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-12-19|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Finálový zápas je často považovaný za jeden z najlepších v histórii s mediálnym uvádzaním ako súboj Messiho s Mbappém.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel, Kylian, thank you|url=https://theathletic.com/4015186/2022/12/19/lionel-messi-kylian-mbappe-world-cup-final-shearer-column/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Alan|priezvisko=Shearer}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, Mbappé, and a World Cup Masterpiece|url=https://www.wsj.com/articles/messi-mbappe-world-cup-final-argentina-france-11671392972|vydavateľ=WSJ|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Gay}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Opinion {{!}} It was Messi. It was Mbappé. Argentina’s World Cup win over France was magnificent|url=https://www.thestar.com/sports/worldcup/opinion/2022/12/18/it-was-messi-it-was-mbapp-argentinas-world-cup-win-over-france-was-magnificent.html|vydavateľ=thestar.com|dátum vydania=2022-12-18|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi cements his place among the greats after winning epic duel against Kylian Mbappé|url=https://www.cnn.com/2022/12/18/football/lionel-messi-kylian-mbappe-greatest-world-cup-final-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-19|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Matias|priezvisko=Grez}}&lt;/ref&gt; Po zápase potvrdil, že neplánuje odísť z národného tímu so slovami ,,Chcem si ešte pár zápasov zahrať ako majster sveta&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi to continue playing for Argentina after World Cup win|url=https://theathletic.com/4014345/2022/12/18/messi-argentina-retirement-plans/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Luke|priezvisko=Brown}}&lt;/ref&gt;

== Profil hráča ==

=== Štýl hry ===
[[Súbor:FWC 2018 - Group D - ARG v ISL - Messi penalty kick.jpg|náhľad|257x257bod|Messi kopajúci penaltu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]], ktorú nepremenil. V posledných sezónach sa jeho úspešnosť penált zhoršila]]
Vďaka svojmu nízkemu vzrastu má Messi nižšie ťažisko ako vyšší hráči, čo mu dodáva väčšiu svižnosť, čo mu umožňuje rýchlejšie meniť smer a vyhnúť sa protichodným zákrokom;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DER SPIEGEL {{!}} Online-Nachrichten|url=https://www.spiegel.de/consent-a-?targetUrl=https://www.spiegel.de/international/world/ronaldo-and-messi-compete-to-define-a-football-era-a-837019.html&amp;ref=https://en.wikipedia.org/|vydavateľ=www.spiegel.de|dátum prístupu=2020-10-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Five reasons why Messi stands out in soccer world - The Boston Globe|url=https://www.bostonglobe.com/sports/2014/07/12/reasons-why-messi-stands-out-football-world/mreF1boxmpDQcq7ZWenjqJ/story.html|vydavateľ=BostonGlobe.com|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Karl Ritter ASSOCIATED|priezvisko=PRESS|priezvisko2=July 12|priezvisko3=2014}}&lt;/ref&gt; to viedlo španielske médiá k tomu, aby ho nazvali ''La Pulga Atómica'' („Atómová blcha“).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, goles para 2010|url=https://www.mundodeportivo.com/20091206/messi-goles-para-2010_53837938612.html|vydavateľ=www.mundodeportivo.com|dátum vydania=2009-12-06|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=es}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi se convierte en la 'Pulga Atómica' {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/es/news/4284/el-fotomontaje-del-d%C3%ADa/2012/09/20/3390051/lionel-messi-se-convierte-en-la-pulga-at%C3%B3mica|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-10-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, La Pulga atómica que se convirtió en el mejor del mundo|url=https://as.com/videos/2016/01/28/colombia/1453936234_817270.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-10-10|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=es-co}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu, že nevyniká moc fyzičkou, má značnú silu hornej časti tela, ktorá mu v kombinácii s nízkym ťažiskom a výslednou rovnováhou pomáha odolávať fyzickým nátlakom súperov; vďaka tomu je známy tým, že počas zápasov nesimuluje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arsenal v Barcelona: Lionel Messi making case for world's greatest ever player|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/champions-league/7532805/Arsenal-v-Barcelona-Lionel-Messi-making-case-for-worlds-greatest-ever-player.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Jeho krátke a silné nohy mu umožňujú vyniknúť v krátkych nárazoch zrýchlenia, zatiaľ čo jeho rýchle nohy mu umožňujú udržať si kontrolu nad loptou pri driblingu v rýchlosti. Jeho bývalý manažér z Barcelony Pep Guardiola kedysi uviedol: „Messi je jediný hráč, ktorý s loptou beží rýchlejšie ako bez nej.“ Aj keď od polovice je 20-tych rokov zlepšil svoje schopnosti slabšou nohou, je prevažne ľavonohý hráč; vonkajšou stranou ľavej nohy zvyčajne začína driblovať, zatiaľ čo na zakončenie používa vnútornú časť nohy a poskytuje prihrávky a asistencie.
[[Súbor:Lionel Messi Player of the Year, 2011.jpg|vľavo|náhľad|Messi je známy tým, že chodí hlboko do poľa, pracuje so záložníkmi, organizuje útočnú hru svojho tímu a vytvára šance pre ďalších hráčov]]
Messi, ktorý je plodným strelcom gólov, je známy svojimi zakončeniami, vyrovnanosťou, rýchlymi reakciami a schopnosťou útočných behov za obranné línie. Taktiež je to playmaker, vďaka svojmu videniu hry a rozsahu prihrávok. Je opísaný ako tvorca gólov a príležitostí odtiaľ, kde je to zdanlivo nemožné. Navyše je presný v priamych kopoch a pokutových kopoch, aj keď jeho schopnosti v pokutových kopoch sa v posledných sezónach trochu zhoršili. S konverzným pomerom z jeho ohybných priamych kopov sa časom Messi vypracoval na jedného z najlepších exponentov priameho kopu na svete.

Messiho tempo a technické schopnosti mu umožňujú vykonávať individuálne driblingové behy smerom ku gólu, najmä počas protiútokov, zvyčajne zo stredu alebo z pravej strany ihriska. Jeho bývalý argentínsky manažér Diego Maradona, ktorý je všeobecne považovaný za najlepšieho driblera na svete a je jedným z najlepších hráčov všetkých čias, pokiaľ ide o túto schopnosť, o ňom povedal: „Lopta zostáva prilepená k jeho nohe; videl som skvelých hráčov v mojej kariére, ale nikdy som nevidel nikoho, kto by ovládal loptu tak ako Messi.“ Okrem svojich individuálnych kvalít je tiež pracovitým tímovým hráčom, ktorý je známy svojimi kreatívnymi kombináciami, najmä s bývalými záložníkmi Barcelony [[Xavi]]m a [[Andrés Iniesta|Andrésom Iniestom]].

Takticky Messi hrá vo voľnej útočnej role; ako všestranný hráč je schopný útočiť buď po krídle, alebo cez stred ihriska. V detstve sa mu najviac páčila rola playmakera, ktorý stál za dvoma útočníkmi, ale svoju kariéru začal v Španielsku ako ľavý krídelník alebo ľavý útočník. Pri prvom debute v prvom tíme ho manažér [[Frank Rijkaard]] presunul na pravé krídlo; z tejto pozície mohol ľahšie prerezávať obranu do stredu ihriska a ľavou nohou točiť strely na bránu, než aby prevažne centroval loptu pre spoluhráčov. Pod Guardiolom a nasledujúcimi manažérmi najčastejšie hral ako falošná deviatka; umiestnený ako útočník v strede poľa alebo osamelý útočník, túlal sa stredom, často sa pohyboval hlboko do stredu poľa a vláčil si so sebou obrancov, aby vytvoril a využil priestor na prihrávky. Pod vedením Luisa Enriqueho sa Messi pôvodne vrátil na pravé krídlo, ktoré charakterizovalo veľkú časť jeho skorej kariéry vo formácii manažéra 4–3–3, zatiaľ čo v neskorších sezónach bol čoraz viac nasadený do hlbšej a voľnej hry. Pod manažérom [[Ernesto Valverde|Ernestom Valverdem]] hral Messi v rôznych úlohách. Aj keď bol občas nasadený v hlbšej úlohe, z ktorej mohol behať zozadu do šestnástky, alebo dokonca na pravé krídlo&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Squawka {{!}} Football News, Stats, Quizzes &amp; Predictions {{!}} EPL|url=https://www.squawka.com/en/|vydavateľ=Squawka|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; alebo ako falošná deviatka,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde returns Messi to the False 9 role|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/08/21/599a9d8de5fdeae2358b457b.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-08-21|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde recycles Messi|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/09/11/59b650a3e2704e62408b4611.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-09-11|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; využíval sa aj v ofenzívnejšej ústrednej úlohe v 4–2–3–1, alebo ako druhý útočník vo formácii 4–4–2, kde dostal opäť povolenie chodiť hlboko do poľa, nadviazať spojenie so záložníkmi, organizovať útočnú hru a vytvárať šance pre svojho útočného partnera Suáreza.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=3 ways Barcelona could line up with Coutinho|url=https://www.thescore.com/liga/news/1461884|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2020-10-21|meno=Michael J.|priezvisko=Ch|priezvisko2=ler}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Dissected: How the new Barcelona play – and why there’s hope for Chelsea|url=https://www.thetimes.co.uk/article/dissected-how-the-new-barca-play-and-where-theres-hope-for-chelsea-rpwl0wbn5|dátum prístupu=2020-10-21|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Tom|priezvisko=Clarke|periodikum=The Times}}&lt;/ref&gt;

S postupujúcou kariérou a s pribúdajúcimi rokmi sa jeho tendencia k driblingu mierne znižovala. Messi začal diktovať hru v hlbších oblastiach ihriska a stal sa jedným z najlepších nahrávačov a tvorcov hry v histórii futbalu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 25 Greatest Playmakers Ever|url=https://www.thesportster.com/soccer/top-25-greatest-playmakers-ever/|vydavateľ=TheSportster|dátum vydania=2015-07-04|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FourFourTwo's 100 Greatest Footballers EVER: No.2, Lionel Messi|url=https://www.fourfourtwo.com/features/fourfourtwos-100-greatest-footballers-ever-no2-lionel-messi|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=28|priezvisko=July 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football Teams, Scores, Stats, News, Fixtures, Results, Tables - ESPN|url=https://global.espn.com/football/|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Postupom jeho kariéry sa znižovala aj jeho aktivita k získaniu lopty od súpera a obranné povinnosti; tým, že na ihrisku pokryl menej miesta a namiesto toho, aby šetril energiu na krátke výboje rýchlosti, dokázal zlepšiť svoju efektivitu, pohyb a hru v pozícií a tiež sa dokázal vyhnúť svalovým zraneniam, aj napriek tomu, že často hrával veľké množstvo zápasov počas konkrétnej sezóny konzistentne. Aj keď bol na začiatku svojej kariéry náchylný na zranenia, neskôr bol schopný vylepšiť svoje záznamy o zraneniach tým, že menej behal za loptou a prijal prísnejšiu diétu, tréningový režim a spánkový režim.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Messi went from injury-prone teenager to bionic man {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/1717/editorial/2012/10/23/3468661/how-messi-went-from-injury-prone-teenager-to-bionic-man|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-10-21}}&lt;/ref&gt; S argentínskym národným tímom hrával Messi podobne kdekoľvek v prvej línii; pod rôznymi manažérmi hral na pravom krídle, ako falošná deviatka, ako útočník, vo vedľajšej úlohe po boku iného útočníka, alebo v hlbšej, voľnej tvorivej role klasického tvorcu hry číslo 10 alebo ako útočný stredopoliar za útočníkmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina's great tactical dilemma: where should Lionel Messi play?|url=http://www.theguardian.com/football/2016/jun/18/argentina-copa-america-lionel-messi-tactics|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2016-06-18|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== Verejná mienka ===
{{Citát v rámčeku|&quot;Videl som hráča, ktorý zdedí moje miesto v argentínskom futbale a volá sa Messi.&quot;|– [[Diego Maradona]] oslavuje 18-ročného Messiho ako jeho nástupcu vo februári 2006.}}
Už ako tínedžer bol Messi vynikajúcim talentom a do 20-tich rokov sa zaradil medzi najlepších hráčov na svete. Diego Maradona považoval 18-ročného Messiho po boku [[Ronaldinho|Ronaldinha]] za najlepšieho hráča na svete, zatiaľ čo samotný Brazílčan krátko po víťazstve v ankete [[Zlatá lopta]] poznamenal: „Ani len v Barce nie som najlepší“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Maradona hails Messi as successor|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/4746070.stm|dátum=2006-02-24|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; O štyri roky neskôr, potom, čo Messi rekordným rozdielom vyhral svoju prvú Zlatú loptu, sa verejná diskusia o jeho kvalite posunula nad jeho postavenie v súčasnom futbale k možnosti, že bol jedným z najväčších hráčov v histórii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bbc.co.uk/blogs/philminshull/2010/03/is_messi_the_greatest_ever.html|vydavateľ=www.bbc.co.uk|dátum prístupu=2020-10-21}}&lt;/ref&gt; Prvým, kto niečo takéto poznamenal, bol jeho vtedajší manažér Pep Guardiola, ktorý už v auguste 2009 vyhlásil Messiho za najlepšieho hráča, akého kedy videl. V nasledujúcich rokoch si tento názor získal väčšiu obľubu medzi odborníkmi, manažérmi, bývalými i súčasnými hráčmi&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: is the Barcelona and Argentina star the greatest-player ever?|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/lionel-messi/8545361/Lionel-Messi-is-the-Barcelona-and-Argentina-star-the-greatest-player-ever.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a na konci druhej treblovej sezóny (2014/2015), sa Messiho prevaha pred Maradonom a [[Pelé]]m stala zjavným pohľadom mnohých fanúšikov v kontinentálnej Európe.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Magical Messi grabs hat-trick in Copa America as Argentina romp into quarters|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2016/06/11/magical-messi-grabs-hat-trick-in-copa-america-as-argentina-romp/|periodikum=The Telegraph|dátum=2016-06-11|dátum prístupu=2020-10-21|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Agence|priezvisko=France-Presse}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Lionel Messi the greatest of them all?|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-barcelona-forward-greatest-them-all-10287066.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2015-05-30|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Časté protiargumenty sa však sústredili na skutočnosť, že Messi nevyhral s Argentínou žiadnu veľkú seniorskú trofej, dokým v roku [[Copa América 2021|2021]] nevyhral [[Copa América]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi y el título de Argentina en la Copa América 2021: &quot;Necesitaba sacarme la espina&quot;|url=https://www.espn.com.ar/futbol/copa-america/nota/_/id/8894609/lionel-messi-leo-la-pulga-argentina-brasil-final-copa-america-2021-campeon-declaraciones|vydavateľ=ESPN.com.ar|dátum vydania=2021-07-11|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=es}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:La Capilla Sixtina del Fútbol.jpg|vľavo|náhľad|''Sixtínska kaplnka futbalu'' (Messi vľavo, Maradona vpravo), na strope športového klubu Sportivo Pereyra v Barracase v Buenos Aires]]
[[Súbor:Messi Maradona.jpg|náhľad|Fanúšikovia Argentíny s transparentmi Messiho a Maradonu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] v Rusku]]
Počas svojej kariéry bol Messi porovnávaný s jeho krajanom Diegom Maradonom kvôli podobným herným štýlom ako maličkým driblérom s ľavou nohou. Spočiatku bol iba jedným z mnohých mladých argentínskych hráčov, vrátane svojho chlapčenského idolu [[Pablo Aimar|Pabla Aimara]], ktorý dostal prezývku „Nový Maradona“, ale ako jeho kariéra napredovala, Messi dokázal svoju podobnosť so všetkými predchádzajúcimi uchádzačmi a stal sa najlepším hráčom Argentíny od čias Maradonu. [[Jorge Valdano]], ktorý zvíťazil na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|Majstrovstvách sveta 1986]] po boku Maradonu, v októbri 2013 uviedol: „Messi je Maradona každý deň.&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valdano: &quot;Messi es Maradona todos los días&quot; - FIFA.com|url=http://es.fifa.com/world-match-centre/news/newsid/219/194/9/index.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-09-08|dátum prístupu=2020-10-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20150908015149/http://es.fifa.com/world-match-centre/news/newsid/219/194/9/index.html|dátum archivácie=2015-09-08}}&lt;/ref&gt; [[César Luis Menotti|César Menotti]], ktorý ako manažér dokázal vyhrať na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|Majstrovstvách sveta 1978]], zopakoval tento sentiment, keď sa domnieval, že Messi hrá „na úrovni najlepšieho Maradonu“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Menotti: &quot;Messi está al nivel del mejor Maradona que vi&quot;|url=https://as.com/futbol/2014/01/10/primera/1389359391_638487.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2014-01-10|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=es|meno=Diario|priezvisko=AS}}&lt;/ref&gt; Ostatní pozoruhodní argentínski športovci, ako napríklad [[Osvaldo Ardiles]], [[Javier Zanetti]] či [[Diego Simeone]], vyjadrili presvedčenie, že Messi predbehol Maradonu ako najlepšieho hráča histórie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=“Sin dudas, Messi es mejor que Maradona”|url=https://www.clarin.com/deportes/dudas-Messi-mejor-Maradona_0_Sy0DXrnsvQe.html|vydavateľ=www.clarin.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=es|priezvisko=Clarín.com}}&lt;/ref&gt;

V argentínskej spoločnosti si Messiho všeobecne menej vážia ako Maradonu, čo je dôsledkom nielen jeho vnímaných nerovných výkonov s národným tímom, ale aj rozdielov na úrovní, osobnosti a pozadia. Messi je v niektorých ohľadoch protikladom jeho predchodcu: keď bol Maradona extrovertnou, kontroverznou postavou, Messi je zdržanlivý a nenáročný, mimo futbalu pozoruhodný muž. Pretrvávajúcou argumentáciou je jeho skutočnosť, že nikdy sa neukázal v argentínskej Primera División ako nastávajúci hráč, od mladosti dosiahol hviezdnu slávu v zámorí, zatiaľ čo nedostatok vonkajšej vášne pre dres ''Albiceleste'' (nespieva národnú hymnu a je naklonený emocionálnym prejavom) v minulosti viedli k nesprávnemu vnímaniu toho, že sa cítil skôr ako Katalánec ako skutočný Argentínec. Napriek tomu, že žije v Španielsku od 13 rokov, povedal: „Argentína je moja krajina, moja rodina, môj spôsob vyjadrovania. Vymenil by som všetky svoje rekordy za to, aby boli ľudia v mojej krajine šťastní.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi vomits because of nerves, says Argentina’s Alejandro Sabella|url=http://www.theguardian.com/football/2014/jun/10/lionel-messi-vomits-argentina-alejandro-sabella-world-cup|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2014-06-10|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=Associated|priezvisko=Press}}&lt;/ref&gt; Okrem toho niekoľko vedúcich a futbalových osobností, vrátane Maradonu, napriek jeho hráčskym schopnostiam niekedy tiež spochybňovali vedenie Argentíny Messim ako kapitánom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maradona says Messi lacks leadership skills|url=https://www.espn.com/soccer/argentina/story/2889220/diego-maradona-says-lionel-messi-lacks-leadership-to-carry-a-team|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-06-09|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maradona vs. Messi: A Laughable Comparison|url=https://bleacherreport.com/articles/508097-maradona-vs-messi-a-laughable-comparison|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=John|priezvisko=Tilghman}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi: A great player but a poor captain?|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/46279184|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

=== Porovnávanie s Cristianom Ronaldom ===
[[Súbor:Cristiano Ronaldo and Lionel Messi - Portugal vs Argentina, 9th February 2011 (2).jpg|náhľad|Messi je porovnávaný s [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]] (vľavo) po väčšinu svojej kariéry|260x260bod]]Spomedzi svojich súčasných rovesníkov je Messi najčastejšie porovnávaný s portugalským útočníkom [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]], ktorý je súčasťou tejto rivality, ktorá je porovnávaná s predchádzajúcimi rivalmi v iných športoch, ako napríklad rivalita [[Muhammad Ali|Muhammada Aliho]] - [[Joe Frazier|Joea Fraziera]] v boxe, [[Björn Borg]]a - [[John McEnroe|Johna McEnroeho]] v tenise, a rivalita [[Ayrton Senna|Ayrtona Sennu]] – [[Alain Prost|Alaina Prosta]] z pretekov Formuly 1.&lt;ref&gt;http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/5842703/el-clasico-all-ronaldo-vs-messi&lt;/ref&gt; Hoci Messi občas poprel akúkoľvek rivalitu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona's Lionel Messi blames media for inventing rivalry with Real Madrid's Cristiano Ronaldo|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/9478241/Barcelonas-Lionel-Messi-blames-media-for-inventing-rivalry-with-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo.html|dátum=2012-08-15|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport|periodikum=Telegraph}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: Cristiano Ronaldo is not my rival|url=https://www.eurosport.co.uk/football/lionel-messi-cristiano-ronaldo-is-not-my-rival_sto4779011/story.shtml|vydavateľ=Eurosport UK|dátum vydania=2015-06-11|dátum prístupu=2020-01-03}}&lt;/ref&gt; verí sa, že sa navzájom motivujú vo svojom cieli byť najlepším hráčom na svete: od roku 2008 vyhral Messi Zlatú loptu šesťkrát, Ronaldo päťkrát,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ballon d'Or winners list|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2017/12/07/ballon-dor-winners-list1/|periodikum=The Telegraph|dátum=2017-12-07|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}&lt;/ref&gt; šesťkrát najlepšieho futbalistu FIFA, Ronaldo päťkrát, šesťkrát [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]], zatiaľ čo Ronaldo štyrikrát. Fanúšikovia pravidelne rozoberajú ich individuálne schopnosti; okrem ich štýlu hrania sa rozoberajú tiež ich odlišné postavy—Ronaldo má 1,87 metra so svalnatým telom—a kontrastnú osobnosť, s Ronaldovým sebavedomým a teatrálnymi pádmi a Messiho pokorou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo May Look Like the Best, but Lionel Messi Is Better|url=https://www.nytimes.com/2011/09/14/sports/soccer/14iht-soccer14.html|periodikum=The New York Times|dátum=2011-09-13|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Rob|priezvisko=Hughes}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I'm better than Messi|url=https://edition.cnn.com/2012/05/17/sport/football/football-champions-league-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-03|meno=By Pedro Pinto and James Montague|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: he's got a god-given talent – and he knows it {{!}} the Observer profile|url=https://www.theguardian.com/theobserver/2013/nov/24/cristiano-ronaldo-real-madrid-portugal-football|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-24|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Lewis}}&lt;/ref&gt; Od sezóny 2009/2010 až 2017/2018 čelil Messi Ronaldovi minimálne dvakrát v zápasoch ''[[El Clásico]]'', ktorý patrí medzi najsledovanejšie každoročné športové podujatie na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Reaches $50 Million-A-Year Deal With Barcelona|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2014/05/16/lionel-messi-agrees-to-new-50-million-a-year-deal-with-barcelona/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}&lt;/ref&gt; Mimo ihriska je Ronaldo jeho priamym konkurentom z hľadiska platov, sponzorstva a fanúšikov na sociálnych médiách.

== V populárnej kultúre ==
Podľa ''[[France Football]]'' bol Messi v piatich zo šiestich rokov medzi rokmi 2009 - 2014 svetovo najlepšie plateným futbalistom; stal sa prvým hráčom, ktorý prekročil hranicu 40 miliónov €, keď v roku 2013 zarobil 41 miliónov €, a taktiež aj hranice 50-60 miliónov €, keď v roku 2014 zarobil 65 miliónov €.&lt;ref&gt;https://www.worldsoccer.com/news/stat-day-top-20-best-paid-players-coaches-350260&lt;/ref&gt; Messi sa umiestnil na druhom mieste na zozname najvyššie platených športovcov na svete, podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'', (po Cristianovi Ronaldovi) s príjmom 73,8 miliónov € v rokoch 2015-2016. V roku 2018 sa stal prvým hráčom, ktorý prekonal hranicu 100 miliónov € za kalendárny rok, keď si zarobil 126 miliónov € v kombinovanom príjme z platov, bonusov a doložiek.&lt;ref&gt;https://www.francefootball.fr/news/Lionel-messi-devance-largement-cristiano-ronaldo-au-classement-des-joueurs-les-mieux-payes-au-monde/895372&lt;/ref&gt; ''Forbes'' ho označil za najlepšie plateného atléta za rok 2019.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/48602166?isBumped=0&amp;postFreq=0&amp;isEmpty=0&amp;isProfane=0&amp;tooLong=0&amp;charCount=0&amp;isAwaitingProcessPreMod=0&amp;isSubmitted=1&amp;filter=none&amp;initial_page_size=10&amp;postId=135105092&lt;/ref&gt; Od roku 2008 je najlepšie plateným hráčom v Barcelone. Podpisom novej zmluvy v roku 2017 zarobí v Barcelone 605 000€ týždenne z platu. Barcelonu mu taktiež zaplatila podpisový bonus vo výške 54 miliónov €.&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2017/11/25/lionel-messi-signs-new-barcelona-contract-set-to-become-worlds-highest-paid-footballer/&lt;/ref&gt; Jeho výkupná klauzula je stanovená na 700 miliónov €.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; V roku 2020 sa stal po Cristianovi Ronaldovi druhým futbalistom (a druhým športovcom v tímovom športe), ktorý počas svojej kariéry prekonal zárobok 1 miliardu dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World’s Highest-Paid Soccer Players 2020: Messi Wins, Mbappe Rises|url=https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2020/09/14/the-worlds-highest-paid-soccer-players-2020-messi-wins-mbappe-rises/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en|meno=Christina|priezvisko=Settimi}}&lt;/ref&gt;

Okrem platu a bonusov veľká časť jeho príjmu pochádza z doložiek; Spoločnosť ''[[SportsPro]]'' ho preto od začiatku svojho výskumu v roku 2010 každoročne uvádza ako jedného z najvyhľadávanejších športovcov na svete.&lt;ref&gt;http://www.sportspromedia.com/most-marketable&lt;/ref&gt; Jeho hlavným sponzorom od roku 2006 je športová spoločnosť [[Adidas]]. Od roku 2008 mal dlhoročnú podpísanú kolekciu topánok Adidas F50, a v roku 2015 sa stal prvým futbalistom, ktorý dostal vlastnú značku Adidas topánok, Adidas Messi.&lt;ref&gt;https://www.soccerbible.com/performance/football-boots/2015/03/retrospect-adidas-f50-messi-collection/&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20151222143641/http://news.adidas.com/GB/Latest-News/Backed-by-Messi/s/1aafb738-30fe-4810-a7e4-6b808c0e6353&lt;/ref&gt; Od roku 2017 nosí Messi najnovšie verzie kopačiek Adidas Nemeziz.&lt;ref&gt;https://www.soccerbible.com/performance/football-boots/2017/05/adidas-football-launches-nemeziz/&lt;/ref&gt;

Ako obchodná entita bol Messi marketingovou značkou výlučne kvôli jeho talentu a úspechoch ako hráča, na rozdiel od pravdepodobne príťažlivejších hráčov ako sú Cristiano Ronaldo a [[David Beckham]]. Na začiatku svojej kariéry tak viedol hlavne sponzorské zmluvy so spoločnosťami, ktoré využívajú športovo orientovaný marketing, ako sú Adidas, [[Pepsi Cola|Pepsi]] a [[Konami]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sportspromedia.com/analysis/the_worlds_4th_most_marketable_athlete_-_lionel_messi |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190322140353/http://www.sportspromedia.com/analysis/the_worlds_4th_most_marketable_athlete_-_lionel_messi |dátum archivácie=2019-03-22 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2011/01/10/lionel-messi-voted-soccers-best-but-sponsors-stay-away/&lt;/ref&gt; Od roku 2010 sa súčasne s jeho zvýšenými úspechmi ako hráča rozšírila jeho marketingová výzva, čo viedlo k dlhodobým podporným obchodom s luxusnými značkami [[Dolce &amp; Gabbana]] a [[Audemars Piguet]].&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20170827002248/http://www.dolcegabbana.com/binaries/content/assets/DG/leo-messi/press-release/dolce-and-gabbana-leo-messi-press-release-eng.pdf&lt;/ref&gt; Messi je okrem iných spoločností aj veľvyslancom globálnej značky pre spoločnosti [[Gillette]], [[Turkish Airlines]], [[Ooredoo]] a [[Tata Motors]].&lt;ref&gt;http://www.sportspromedia.com/news/messi_to_front_new_gillette_campaign&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20150924172433/http://www.reuters.com/article/2012/12/06/idUS192613+06-Dec-2012+BW20121206&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.sportspromedia.com/news/messi_cashes_in_with_qatari_contract&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;web.archive.org&quot;&gt;https://web.archive.org/web/20160127081039/https://uk.sports.yahoo.com/blogs/world-of-sport/the-best-sports-photo-of-the-year-goes-to---lionel-messi-and--the-final-game--183718601.html&lt;/ref&gt; Okrem toho bol Messi hlavnou tvárou série videohier spoločnosti Konami, ''[[Pro Evolution Soccer]]'', kde sa objavil na obálkach hry [[Pro Evolution Soccer 2009|''PES 2009'']], [[Pro Evolution Soccer 2010|''PES 2010'']], [[Pro Evolution Soccer 2011|''PES 2011'']] a [[Pro Evolution Soccer 2020|''PES 2020'']]. Následne podpísal zmluvu s konkurenčnou spoločnosťou [[EA Sports]], kde sa stal hlavnou tvárou série ''[[FIFA (séria videohier)|FIFA]]'', a v nej sa ukázal na štyroch po sebe idúcich obaloch hry medzi sériami ''[[FIFA 13]]'' až ''[[FIFA 16]]''.&lt;ref&gt;https://www.si.com/extra-mustard/2015/06/15/lionel-messi-fifa-16-cover&lt;/ref&gt; Jeho gólová oslava  ‘ruky k nebesiam ‘ sa prvýkrát objavila vo ''[[FIFA 14]]''.
[[Súbor:NIG-ARG (17).jpg|náhľad|Argentínski fanúšikovia Lionela Messiho počas zápasu s Nigériou na Majstrovstvách sveta 2014]]
Globálna popularita a vplyv Messiho sú dobre zdokumentované. V rokoch 2011 a 2012 bol v ''[[Time (týždenník)|Time]]'' zaradený do ''[[Time 100]]'', čo je ročný zoznam najvplyvnejších ľudí na svete.&lt;ref&gt;http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2066367_2066369_2066498,00.html&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2111975_2111976_2112092,00.html&lt;/ref&gt; Jeho fanúšikovská základňa na webe sociálnych médií Facebook patrí medzi najväčšie zo všetkých verejných činiteľov: do siedmich hodín od jeho založenia apríli 2011 mala jeho stránka na Facebooku takmer sedem miliónov sledovateľov a do novembra 2013 sa stal druhým športovcom po Cristianovi Ronaldovi, ktorého sledovalo 50 miliónov ľudí.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/story/903705/lionel-messi-joins-facebook-nets-7m-followers?src=com{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.cnbc.com/2015/06/09/the-10-most-popular-celebrities-on-facebook.html&lt;/ref&gt; Na Instagrame má okolo 407 miliónov sledovateľov, čím je druhým najsledovanejším človekom a športovcom po Cristianovi Ronaldovi.&lt;ref&gt;https://socialblade.com/instagram/top/100/followers&lt;/ref&gt; Podľa prieskumu spoločnosti Repucom z roku 2014 zameraného na výskum v oblasti športu na 15 medzinárodných troch bol Messi známy 87% respondentov z celého sveta, z ktorých ho 78% vnímalo priaznivo, čím sa z neho stal druhý najuznávanejší hráč na svete za Ronaldom a najobľúbenejší zo všetkých súčasných hráčov.&lt;ref&gt;https://edition.cnn.com/2014/12/01/sport/football/lionel-messi-cristiano-ronaldo-barcelona-real-madrid-ballon-dor-marketing-merchandise-facebook/&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206135947/http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum archivácie=2020-02-06 }}&lt;/ref&gt;

Ďalšie udalosti ilustrujú prítomnosť Messiho v populárnej kultúre. V marci 2013 sa v Japonsku predala zlatá replika jeho ľavej nohy s hmotnosťou 25&amp;nbsp;kg v hodnote 4,76 milióna €, aby získala finančné prostriedky pre obete zemetrasenia a tsunami v Tóhoku v roku 2011.&lt;ref&gt;https://edition.cnn.com/2013/03/06/sport/football/football-leo-messi-golden-foot/&lt;/ref&gt; Reklama Turkish Airlines z roku 2013 v hlavnej úlohe s Messim, v ktorej sa zúčastňuje na [[selfie]]-súťaži s vtedajšou hviezdou [[Los Angeles Lakers]] [[Kobe Bryant|Kobem Bryantom]], bola najsledovanejšou reklamou na YouTube v roku jej vydania, mala 137 miliónov zobrazení a následne bola odhlasovaná za najlepšiu reklamu z desaťročia 2005 - 2015 na pamiatku založenia YouTube.&lt;ref&gt;https://eu.usatoday.com/story/money/business/2014/06/21/cannes-youtube-top-ads/10891397/&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://time.com/3908087/youtube-ad-of-the-decade/ |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150720195139/http://time.com/3908087/youtube-ad-of-the-decade/ |dátum archivácie=2015-07-20 }}&lt;/ref&gt;  World Press Photo vybrala v roku 2014 ako najlepšiu športovú fotografiu z &quot;finálového zápasu&quot;, kde bol Messi tvárou v tvár [[Trofej pre Majstra sveta vo futbale|trofeji Majstra sveta]] pri prehre Argentíny na Majstrovstvách sveta.&lt;ref name=&quot;web.archive.org&quot;/&gt; ''[[Messi (film 2014)|Messi]]'', dokumentárny film o jeho živote natočený režisérom [[Álex de la Iglesia|Álexom de la Iglesiom]] mal premiéru na [[Benátsky filmový festival|filmovom festivale v Benátkach]] v roku 2014.&lt;ref&gt;https://variety.com/2014/film/festivals/venice-film-review-messi-1201292498/&lt;/ref&gt; [[Puma americká|Puma]] narodená v zoo v [[Saransk]]u ([[Rusko]]) v roku 2015 pomenovaná [[Messi (puma)|Messi]], sa stala populárnou na sociálnych sieťach, kvôli jej menu po hráčovi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://wdez.com/news/articles/2018/jun/22/russias-messi-a-puma-star-in-his-own-right/ |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200129183916/https://wdez.com/news/articles/2018/jun/22/russias-messi-a-puma-star-in-his-own-right/ |dátum archivácie=2020-01-29 }}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==

=== Rodina a vzťahy ===
Od roku 2008 je Messi vo vzťahu s Antonellou Roccuzzo, ktorá je taktiež z [[Rosario|Rosaria]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://ww1.usahint.com/ |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190921083538/http://ww1.usahint.com/ |dátum archivácie=2019-09-21 }}&lt;/ref&gt; Pozná sa s ňou od piatich rokov, keďže je sesternicou jeho najlepšieho kamaráta z detstva, [[Lucas Scaglia|Lucasa Scagliu]], ktorý je tiež futbalista.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/news/world-latin-america-40454654&lt;/ref&gt; Po tom čo tento vzťah držal Messi rok v tajnosti sa prvýkrát o ňom vyrozprával v rozhovore v roku 2009.

{{Citát v rámčeku|„Leo sa nehanbí. Je introvert. Drží si odstup.“|– Endokrinológ Dr. Diego Schwarzstein sa zaoberal deficitom Messiho rastového hormónu v rokoch 1997 až 2001. Podľa Richarda Fitzpatricka z [[Bleacher Report]] si „Schwarzstein a Messi počas viac ako štyroch rokov liečby vybudovali úzky vzťah.“}}

Messi a Roccuzzo majú troch synov: Thiago (narodený 2012), Mateo (narodený 2015), Ciro (narodený 2018). Na oslavu prvého tehotenstva svojej partnerky si Messi dňa 2. júna 2012 v zápase proti Ekvádoru pri výhre 4:0 umiestnil loptu pod dres. Thiago sa narodil 2. novembra 2012 s Messiho účasťou na pôrode, pretože Barcelona mu dala povolenie vynechať tréningy. Na svoju stránku na Facebooku oznámil príchod svojho syna, kde napísal, &quot;Dnes som najšťastnejší muž na svete, narodil sa mi syn a ďakujem Bohu za tento darček!&quot;.&lt;ref&gt;http://www.espnfc.com/story/1211817/messi-becomes-a-father-son-named-thiago&lt;/ref&gt; Thiagove meno a odtlačok rúk si nechal vytetovať na ľavé lýtko. V apríli 2015 potvrdil Messi na svojom Facebooku ďalšie narodenie dieťaťa.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/barcelona/story/2426028/lionel-messis-wife-expecting-second-child-barca-star-says?src=com&lt;/ref&gt; Vynechal tréning pred zápasom proti Atléticu Madrid, keď sa zúčastnil narodenia svojho druhého syna, Matea, ktorý sa narodil 11. septembra 2015 v Barcelone.&lt;ref&gt;https://www.fourfourtwo.com/news/messis-brother-confirms-birth-barcelona-stars-second-child&lt;/ref&gt; 30. júna 2017 sa s Roccuzzo oženil v luxusnom hoteli zvanom Hotel City Center v Rosariu s okolo 260 pozvanými hosťami na svadbe.&lt;ref&gt;https://www.independent.ie/style/weddings/lionel-messi-marries-stunning-childhood-sweetheart-antonella-roccuzzo-in-argentine-home-town-35883938.html&lt;/ref&gt; 15. októbra 2017 jeho žena oznámila prostredníctvom [[Instagram]]u, že čakajú tretie dieťa.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/blog/the-toe-poke/65/post/3230393/lionel-messi-and-wife-antonella-roccuzzo-expecting-their-third-child?src=com&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/lionel-messi-makes-hat-trick-11346670&lt;/ref&gt; 10. marca 2018 sa Messi nezúčastnil zápasu proti Málage, kvôli narodeniu Cira.&lt;ref&gt;https://www.goal.com/en/news/messi-announces-arrival-of-third-child-after-withdrawing/6lclw0po6hsg1jjbc5ckl603l&lt;/ref&gt;

Messi si užíva blízky vzťah s jeho najbližšími rodinnými príslušníkmi, obzvlášť s matkou Celiou, ktorej tvár si nechal vytetovať na jeho ľavé rameno. Jeho otec Jorge je jeho agentom od 14. rokov a starší brat Rodrigo sa stará o jeho denný rozvrh a publicitu. Jeho matka a ďalší brat Matías riadili jeho charitatívnu organizáciu, Nadáciu Lea Messiho, a starali sa o osobné a profesionálne záležitosti v Rosariu.

Od odchodu do Španielska v 13. rokoch si Messi stále udržuje blízky vzťah s rodným mestom Rosariom, dokonca si zachoval aj rodný prízvuk. Vlastnil starý dom svojej rodiny, aj keď už dlho zostal prázdny; udržiava podkrovný byt v exkluzívnej obytnej budove pre svoju matku, ako aj rodinnú budovu mimo mesta. Raz, keď trénoval s národným tímom v Buenos Aires, si urobil hneď po tréningu trojhodinovú cestu autom do Rosaria, aby si dal večeru so svojou rodinou, strávil noc s nimi a nasledujúci deň sa vrátil do Buenos Aires v čas na tréning. Messi udržiava denný kontakt po telefóne a SMS správami s malou skupinou dôverníkov v Rosariu, z ktorých väčšina bola jeho spoluhráčmi v „Mašine 87“ v Newell's Old Boys. V súčasnosti žije v dedine [[Castelldefels]] neďaleko Barcelony. Aj keď je považovaný za muža jedného klubu, tak už dlho plánuje vrátiť sa do Rosaria, kde by ukončil svoju hráčsku kariéru v tíme Newell's. Po prestupe do Barcelony bol s Newell's v zlom stave, ale do roku 2012 sa ich verejné spory skončili, keď Newell's uzavrel svoje spory s Messim, a dokonca vydal svojmu novorodenému synovi členskú kartu v klube.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/blog/the-toe-poke/65/post/1850358/after-just-72-hours-on-the-planet-thiago-messi-signs-for-newells-old-boys?src=com&lt;/ref&gt;

Podľa genealogického výskumu, ktorý v roku 2011 uskutočnila [[Diari Segre]], je Messi bratrancom zo štvrtého kolena bývalého spoluhráča [[Bojan Krkić|Bojana Krkića]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Archived|url=http://dx.doi.org/10.32388/oudhvw|vydavateľ=Qeios|rok=2020-02-02}}&lt;/ref&gt; Zistenie malo veľmi veľký ohlas v španielskych médiách: ohlásili ho všetky štyri hlavné športové noviny&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Y ahora, ¿qué hacemos?|url=http://dx.doi.org/10.22201/fe.18701442e.2012.13.40401|periodikum=Ola Financiera|dátum=2012-09-03|dátum prístupu=2020-05-27|ročník=5|číslo=13|issn=1870-1442|doi=10.22201/fe.18701442e.2012.13.40401|meno=Octavio|priezvisko=Cortés}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dx.doi.org&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=La nueva generación de derechos humanos. Origen y justificación|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctv5nph7j.9|vydavateľ=Dykinson|isbn=978-84-9148-630-5|strany=331–474}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dx.doi.org&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=¿Qué son las 5 S japonesas y cuáles son sus beneficios?|url=http://dx.doi.org/10.18356/ec0ae293-es|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2011-04-05|dátum prístupu=2020-05-27}}&lt;/ref&gt; a niektoré z najväčších verejnoprávnych novín vrátane [[ABC]] a [[La Vanguardia]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Paciencia con Dios|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctvt9k188.5|vydavateľ=Herder|rok=2014-11-10|isbn=978-84-254-3575-1|strany=21–32}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Filosofía que afirma la ética y el sujeto ético y filosofía que los niega|url=http://dx.doi.org/10.36576/summa.39753|periodikum=Cuadernos Salmantinos de Filosofía|dátum=2015-01-01|dátum prístupu=2020-05-27|ročník=42|číslo=1|strany=289–297|doi=10.36576/summa.39753|meno=Saturnino|priezvisko=Álvarez Turienzo}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=La nueva generación de derechos humanos. Origen y justificación|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctv5nph7j.10|vydavateľ=Dykinson|isbn=978-84-9148-630-5|strany=475–558}}&lt;/ref&gt;

=== Filantropia ===
Počas svojej kariéry sa Messi angažoval v charitatívnom úsilí zameranom na zraniteľné deti, čo je záväzok, ktorý sčasti vyplýva zo zdravotných ťažkostí, ktorým čelil vo svojom vlastnom detstve. Od roku 2004 prispel svojím časom a financiami do [[Detský fond OSN|Detského fondu OSN]] (UNICEF), organizácie, s ktorou má Barcelona tiež silné združenie.&lt;ref&gt;https://www.unicef.org/people/people_52964.html&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.reuters.com/article/us-soccer-spain-barcelona-unicef/barcelona-extend-unicef-shirt-deal-to-2016-idUSBRE9AB0NZ20131112&lt;/ref&gt; Messi od svojho vymenovania v marci 2010 pôsobil ako veľvyslanec dobrej vôle UNICEF, o štyri mesiace neskôr dokončil svoju prvú poľnú misiu pre túto organizáciu, keď odišiel na Haiti, aby po nedávnom [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasení]] pritiahol povedomie verejnosti o nešťastí detí v krajine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.unicef.org/people/people_52965.html |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171023115948/https://www.unicef.org/people/people_52965.html |dátum archivácie=2017-10-23 }}&lt;/ref&gt; Na oslavu prvých narodenín jeho syna boli Messi a Thiago v novembri 2013 súčasťou reklamnej kampane na zvýšenie povedomia o úmrtnosti znevýhodnených detí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.unicef.org/media/media_70751.html |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170531082730/https://www.unicef.org/media/media_70751.html |dátum archivácie=2017-05-31 }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Cristina Fernández y la Selección Argentina de fútbol 2014, 3 (cropped).jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2014]]
Okrem práce s UNICEF založil Messi aj svoju vlastnú charitatívnu organizáciu Nadáciu Lea Messi, ktorá podporuje prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a športu pre deti.&lt;ref&gt;https://edition.cnn.com/2014/07/08/world/europe/lionel-messi-fast-facts/&lt;/ref&gt; Bola založená v roku 2007 po návšteve v Bostone, kde Messi zaplatil nemocnici pre nevyliečiteľne choré deti, čo s ním rezonovalo do tej miery, že sa rozhodol investovať časť svojich príjmov do spoločnosti. Messi prostredníctvom svojej nadácie udeľuje výskumné granty, financuje lekárske vzdelávanie a investuje do rozvoja zdravotníckych stredísk a projektov v Argentíne, Španielsku a inde na svete.&lt;ref&gt;http://www.arabtimesonline.com/news/&lt;/ref&gt; Okrem svojich vlastných aktivít zameraných na získavanie finančných prostriedkov, ako sú jeho globálne futbalové zápasy „Messi a Priatelia“, jeho nadácia dostáva finančnú podporu od rôznych spoločností, ktorým v dohodách o schválení pridelila svoje meno, pričom hlavným sponzorom bola spoločnosť Adidas.&lt;ref&gt;https://nesn.com/2012/06/lionel-messi-and-friends-soccer-tour-is-one-of-many-causes-argentine-superstar-supports/{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.fundacionleomessi.org/nuestros-partners/&lt;/ref&gt;

Messi tiež investoval do mládežníckeho futbalu v Argentíne: finančne podporuje futbalový klub Sarmiento so sídlom v štvrti Rosario, kde sa narodil, zaviazal sa v roku 2013 k obnove svojich zariadení a inštalácii ihrísk za každého počasia a financoval správu niekoľkých mladých hráčov v Newell's Old Boys a konkurenčnom klube [[Club Atlético Rosario Central|Rosario Central]], ako aj v [[Club Atlético River Plate|River Plate]] a [[Club Atlético Boca Juniors|Boca Juniors]] v Buenos Aires. V chlapčenskom klube Newell's Old Boys financoval v roku 2012 výstavbu novej telocvične a internátu v [[Estadio Marcelo Bielsa|štadióne]] klubu pre mládežnícku akadémiu. Jeho bývalý tréner mládeže v Newell's, Ernesto Vecchio, je zamestnaný v Nadácii Lea Messiho ako skaut talentov pre mladých hráčov. Dňa 7. júna 2016 Messi vyhral súd, kvôli urážke na cti proti [[La Razón (Madrid)|novinám ''La Razón'']] a získal náhradu škody vo výške 65 000 €, ktorú daroval charite [[Médecins Sans Frontières]].&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/spanish-primera-division/story/2887818/argentinas-lionel-messi-wins-libel-case-and-donates-damages-to-charity?src=com&lt;/ref&gt; Daroval 1 milión eur na boj proti [[Pandémia ochorenia COVID-19|šíreniu koronavírusu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi, Guardiola donate $1.08 million each to coronavirus battle|url=https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-soccer-spain-idUSKBN21B3HV|periodikum=Reuters|dátum=2020-03-24|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en|meno=Reuters|priezvisko=Staff}}&lt;/ref&gt; Tieto peniaze boli rozdelené medzi nemocnicu v španielskej Barcelone a jeho rodnú Argentínu.

=== Daňový únik ===
Messiho finančne záležitosti boli predmetom vyšetrovania v roku 2013 pre podozrenie z daňových únikov. Spoločnosti Offshore v daňových rajoch Uruguaja a Belize sa v rokoch 2007 až 2009 použili na to, aby sa vyhli daniam vo výške 4,1 milióna € súvisiacim so zárobkami zo sponzorstva. Nesúvisiaca spoločnosť Shell v Paname, založená v roku 2012, bola následne označená ako spoločnosť patriaca do Messiho spoločnosti k úniku údajov [[Panamské dokumenty|Panamských dokumentov]]. Messi, ktorý sa dovolával neznalosti údajného systému, v auguste 2013 dobrovoľne zaplatil nedoplatky vo výške 5,1 milióna €. Dňa 6. júla 2016 boli Messi a jeho otec uznaní vinnými z daňových podvodov a boli odsúdení na 21 mesiacov odňatia slobody a boli im uložené pokuty vo výške 1,7 milióna € a 1,4 milióna €.&lt;ref&gt;https://www.si.com/planet-futbol/2016/07/06/lionel-messi-tax-fraud-prison-jail-sentence&lt;/ref&gt; Tvárou v tvár sudcovi povedal: „Hrám len futbal. Podpisujem kontrakty, pretože verím môjmu otcovi a právnikom, ktorí sa starajú o tieto veci.&quot;&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/spanish-primera-division/story/2884966/barcelonas-lionel-messi-in-tax-court-i-played-football-and-trusted-my-dad?src=com&lt;/ref&gt;

== Kariérne štatistiky ==

=== Klubové ===
''K zápasu hranom 5. mája 2024.''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:100%; text-align: center;&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Klub
! rowspan=&quot;2&quot; |Sezóna
! colspan=&quot;3&quot; |Liga
! colspan=&quot;2&quot; |[[Copa del Rey]]
! colspan=&quot;2&quot; |[[UEFA Champions League|Liga majstrov]]
! colspan=&quot;2&quot; |Iné
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
|-
!Divízia
!Záp.
!Góly
!Záp.
!Góly
!Záp.
!Góly
!Záp.
!Góly
!Záp.
!Góly
|-
| [[FC Barcelona C|Barcelona C]]
|[[Tercera Division 2003/2004|2003/2004]]
|[[Tercera División]]
|10
|5
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|10
|5
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[FC Barcelona Atlètic|Barcelona B]]
|[[Segunda División B 2003/2004|2003/2004]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Segunda División B]]
|5
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|5
|0
|-
|[[Segunda División B 2004/2005|2004/2005]]
|17
|6
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|17
|6
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo!!22!!6!! colspan=&quot;2&quot; |—
! colspan=&quot;2&quot; |—
! colspan=&quot;2&quot; |—
!22!!6
|-
| rowspan=&quot;18&quot; |[[FC Barcelona|Barcelona]]
|[[2004–05 FC Barcelona sezóna|2004/2005]]
| rowspan=&quot;17&quot; |[[La Liga]]
|7||1||1||0||1||0|| colspan=&quot;2&quot; |—||9||1
|-
|[[2005–06 FC Barcelona sezóna|2005/2006]]
|17||6||2||1||6||1||0
|0||25||8
|-
|[[2006–07 FC Barcelona sezóna|2006/2007]]
|26||14||2||2||5||1||3&lt;sup&gt;A&lt;/sup&gt;||0||36||17
|-
|[[2007–08 FC Barcelona sezóna|2007/2008]]
|28||10||3||0||9||6|| colspan=&quot;2&quot; |—||40||16
|-
|[[2008–09 FC Barcelona sezóna|2008/2009]]
|31||23||8||6||12||9|| colspan=&quot;2&quot; |—||51||38
|-
|[[2009–10 FC Barcelona sezóna|2009/2010]]
|35||34||3||1||11||8||4&lt;sup&gt;B&lt;/sup&gt;||4||53||47
|-
|[[2010–11 FC Barcelona sezóna|2010/2011]]
|33||31||7||7||13||12||2&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|3||55||53
|-
|[[2011–12 FC Barcelona sezóna|2011/2012]]
|37
|50
|7
|3
|11
|14
|5&lt;sup&gt;D&lt;/sup&gt;
|6
|60
|73
|-
|[[2012–13 FC Barcelona sezóna|2012/2013]]
|32
|46
|5
|4
|11
|8
|2&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|2
|50
|60
|-
|[[2013–14 FC Barcelona sezóna|2013/2014]]
|31
|28
|6
|5
|7
|8
|2&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|0
|46
|41
|-
|[[2014–15 FC Barcelona sezóna|2014/2015]]
|38
|43
|6
|5
|13
|10
| colspan=&quot;2&quot; |—
|57
|58
|-
|[[2015–16 FC Barcelona sezóna|2015/2016]]
|33
|26
|5
|5
|7
|6
|4&lt;sup&gt;E&lt;/sup&gt;
|4
|49
|41
|-
|[[2016–17 FC Barcelona sezóna|2016/2017]]
|34
|37
|7
|5
|9
|11
|2&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|1
|52
|54
|-
|[[2017–18 FC Barcelona sezóna|2017/2018]]
|36
|34
|6
|4
|10
|6
|2&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|1
|54
|45
|-
|[[2018–19 FC Barcelona sezóna|2018/2019]]
|34
|36
|5
|3
|10
|12
|1&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|0
|50
|51
|-
|[[2019–20 FC Barcelona sezóna|2019/2020]]
|33
|25
|2
|2
|8
|3
|1&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|1
|44
|31
|-
|[[2020–21 FC Barcelona sezóna|2020/2021]]
|35
|30
|5
|3
|6
|5
|1&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|0
|47
|38
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!520!!474!!80!!56!!149!!120!!29!!22!!778!!672
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]
|[[2021/2022 Paris Saint-Germain FC sezóna|2021/2022]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Ligue 1]]
|26
|6
|1
|0
|7
|5
| colspan=&quot;2&quot; |—
|34
|11
|-
|[[2022/2023 Paris Saint-Germain FC sezóna|2022/2023]]
|32
|16
|1
|0
|7
|4
|1&lt;sup&gt;F&lt;/sup&gt;
|1
|41
|21
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!58
!22
!2
!0
!14
!9
!1
!1
!75
!32
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Inter Miami CF|Inter Miami]]
|2023
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Major League Soccer]]
|6
|1
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
|7
|10
|14
|11
|-
|2024
|8
|10
|0
|0
|3
|2
|0
|0
|11
|12
|-
! colspan=&quot;3&quot; |'''Celkovo v kariére'''
!623
!518
!83
!56
!166
!131
!37
!33
!910
!738
|}
&lt;small&gt;A - Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy v [[Supercopa de España]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;B - Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], jeden zápas a dva góly v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;C - Zápas(y) v [[Supercopa de España]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;D - Jeden zápas a jeden gól v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy a tri góly v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;E - Jeden zápas a dva góly v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy a jeden gól v [[Supercopa de España]], jeden zápas a jeden gól na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;F -&lt;/small&gt; &lt;small&gt;Zápas v [[Trophée des Champions]]&lt;/small&gt;

=== Reprezentačné ===
''K zápasu hranom 22. novembra 2023.''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:100%; text-align: center&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; |Tím
! rowspan=&quot;2&quot; |Rok
! colspan=&quot;2&quot; |Súťažné
! colspan=&quot;2&quot; |Priateľské
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
|-
!Záp.!!Góly
!Záp.
!Góly
!Záp.
!Góly
|-
| rowspan=&quot;19&quot; |'''[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]]'''
|2005||3||0
|2
|0
|5
|0
|-
|2006||3||1
|4
|1
|7
|2
|-
|2007||10||4
|4
|2
|14
|6
|-
|2008||6||1
|2
|1
|8
|2
|-
|2009||8||1
|2
|2
|10
|3
|-
|2010||5||0
|5
|2
|10
|2
|-
|2011||8||2
|5
|2
|13
|4
|-
|2012||5||5
|4
|7
|9
|12
|-
|2013
|5
|3
|2
|3
|7
|6
|-
|2014
|7
|4
|7
|4
|14
|8
|-
|2015
|6
|1
|2
|3
|8
|4
|-
|2016
|10
|8
|1
|0
|11
|8
|-
|2017
|5
|4
|2
|0
|7
|4
|-
|2018
|4
|1
|1
|3
|5
|4
|-
|2019
|6
|1
|4
|4
|10
|5
|-
|2020
|4
|1
|0
|0
|4
|1
|-
|2021
|16
|9
|0
|0
|16
|9
|-
|2022
|10
|8
|4
|10
|14
|18
|-
|2023
|5
|3
|3
|5
|8
|8
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo!!126!!57
!54
!49
!180
!106
|}

== Trofeje a úspechy ==

=== Klubové ===

==== Barcelona ====

* '''[[La Liga]] (10):''' [[La Liga 2004/2005|2004/2005]], [[La Liga 2005/2006|2005/2006]], [[La Liga 2008/2009|2008/2009]], [[La Liga 2009/2010|2009/2010]], [[La Liga 2010/2011|2010/2011]], [[La Liga 2012/2013|2012/2013]], [[La Liga 2014/2015|2014/2015]], [[La Liga 2015/2016|2015/2016]], [[La Liga 2017/2018|2017/2018]], [[La Liga 2018/2019|2018/2019]]
* '''[[Copa del Rey]] (6):''' [[Copa del Rey 2008–09|2008/2009]], 2011/2012, 2014/2015, 2015/2016, 2016/17, 2017/2018
* '''[[Supercopa de España]] (8):''' [[Supercopa de España 2005|2005]], [[Supercopa de España 2006|2006]], [[Supercopa de España 2009|2009]], [[Supercopa de España 2010|2010]], 2011, 2013, 2016, 2018
* '''[[Liga majstrov UEFA]] (4):''' [[Liga majstrov UEFA 2005/06|2005/06]], [[Liga majstrov UEFA 2008/09|2008/09]], [[Liga majstrov UEFA 2010/11|2010/11]] 2014/2015
* '''[[Superpohár UEFA]]: (3):''' [[Európsky Superpohár 2009|2009]], 2011, 2015
* '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]]: (3)''' [[Majstrovstvá klubov FIFA 2009|2009]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011|2011]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2015|2015]]

==== Paris Saint-Germain ====

* '''[[Ligue 1]] (2):''' 2021/2022, 2022/2023
* '''[[Trophée des Champions]]:''' 2022
'''Inter Miami'''

* [[MLS Supporters' Shield|'''MLS Supporters' Shield''']]: 2024
* [[Leagues Cup|'''Leagues Cup''']]: 2023

=== Reprezentačné ===

==== Argentína ====

*[[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov|'''Majstrovstvá sveta do 20 rokov''']]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|2005]]
*[[Letné olympijské hry|'''Olympijská zlatá medaila''']]: [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|2008]]
*[[Copa América|'''Copa América:''']] [[Copa América 2021|2021]],2024 
*'''[[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]:''' [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] 
*'''[[Finalissima]]''': 2022 

=== Individuálne ===

==== Ocenenia ====

* '''[[Zlatá lopta FIFA]]/[[Zlatá lopta]] (8):''' [[Zlatá lopta 2009|2009]], 2010, 2011, 2012, 2015, [[Zlatá lopta 2019|2019]], [[Zlatá lopta 2021|2021]], [[Zlatá lopta 2023|2023]]
* '''[[Futbalista roka FIFA]] (1):''' 2009
* '''[[FIFA The Best]] (8):''' 2009, 2010, 2011, 2012, 2015, 2019, 2022, 2023
* '''[[Zlatá kopačka|Európska Zláta kopačka]] (6):''' 2009/2010, 2011/2012, 2012/2013, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019
* '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta (2):''' 2014, 2022
* '''Zlatá lopta z Copa América (1):''' 2015
* '''[[Futbalista roka UEFA]] (2):''' 2011, 2015
* '''Klubový futbalista roka UEFA (1):''' 2009
* '''Klubový útočník roka UEFA (2):''' 2009, 2019
* '''Najlepší hráč La Ligy (8):''' 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013, 2014/2015, 2017/2018, 2018/2019
* '''Najlepší útočník La Ligy (7):''' 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013, 2014/2015, 2015/2016
* '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta klubov FIFA (2):''' 2009, 2011
* '''[[Trofeo Pichichi|Trofej Pichichi]] (7):''' 2009/2010, 2011/2012, 2012/2013, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019, 2019/2020
* '''Strieborná lopta z Majstrovstiev sveta klubov FIFA (1):''' 2015
* '''Najdôležitejší hráč vo finále Majstrovstiev sveta klubov FIFA (2):''' 2009, 2011
* '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta do 20 rokov (1):''' 2005
* '''Zlatá kopačka z Majstrovstiev sveta do 20 rokov (1):''' 2005
* '''Olimpia de Plata (Argentínsky futbalista roka) (11):''' 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017
* '''Najlepší mladý hráč na Copa América (1):''' 2007
* '''FIFPro najlepší mladý hráč roka (3):''' 2006, 2007, 2008
* '''Zlatý chlapec (Mladý európsky futbalista roka) (1):''' 2005
* '''FIFA FIFPro svetová 11 (13):''' 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019
* '''UEFA Tím roku (10):''' 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018
* '''UEFA Ultimátny Tím roku'''
* '''Tím sezóny v La Lige (2):''' 2014/2015, 2015/2016
* '''FIFA World Cup Dream Team (1):''' 2014
* '''Copa América Dream Team (4):''' 2007, 2011, 2015, 2016
* '''AFA Tím histórie (uverejnený 2015)'''
* '''Argentínsky futbalista roka:''' 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023
* '''Argentínsky športovec roka:''' 2011, 2021, 2022, 2023
*'''Športová cena Laureus (2):''' 2020, 2023

== Referencie ==
{{reflist}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Lionel Messi}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html Lionel Messi]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110903171616/http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html |date=2011-09-03 }} na stránke FC Barcelona
* [http://www.fifa.com/worldfootball/statisticsandrecords/players/player=229397/index.html Lionel Messi] štatistiky na FIFA.com

{{Zlatá lopta}}
{{Najlepší futbalista FIFA}}
{{Zlatá kopačka}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Messi, Lionel}}
[[Kategória:Argentínski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]]
[[Kategória:Hráči Inter Miami CF]]
[[Kategória:Hráči v La Lige]]
[[Kategória:Hráči Ligue 1]]
[[Kategória:Hráči Major League Soccer]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]]
[[Kategória:Argentínski olympionici]]
[[Kategória:Olympijskí víťazi vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]]
[[Kategória:Argentínske osobnosti talianskeho pôvodu]]
[[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]]</text>
      <sha1>aa6nbnul4ppw0a4nbfhf3fufzwnv3wr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244626</id>
      <parentid>8244624</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T15:02:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8244624|8244624]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-38920-23|~2026-38920-23]] ([[User talk:~2026-38920-23|diskusia]]) bola vrátená v.</comment>
      <origin>8244626</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="253762" sha1="o4sw0srn0icyb5524nzhq6lmd9gdya2" xml:space="preserve">{{Olympijské zlato}}{{Infobox futbalista
 | meno                       = Lionel Messi
 | foto                       = Lionel-Messi-Argentina-2022-FIFA-World-Cup_(cropped).jpg
 | celé meno                  = Lionel Andrés Messi Cuccittini
 | výška                      = 169 [[cm]]&lt;ref name=&quot;barca&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html | titul = Lionel Andrés Messi | dátum prístupu = 2008-05-03 | vydavateľ = fcbarcelona.com | url archívu = https://archive.ph/20120526231308/http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html | dátum archivácie = 2012-05-26 }}&lt;/ref&gt;
 | dátum narodenia            = {{dnv|1987|6|24}}
 | rodné mesto                = [[Rosario]]
 | miesto narodenia           = Rosario
 | štát                       = [[Argentína]]
 | súčasný klub               = [[Inter Miami CF|Inter Miami]]
 | klubové číslo              = 10
 | pozícia                    = Útočník
 | mládežnícke roky           = 1992 – 1995&lt;br /&gt;1995 – 2000&lt;br /&gt;2000 - 2003
 | mládežnícke kluby          = Grandoli&lt;br /&gt;[[Club Atlético Newell's Old Boys|Newell's Old Boys]]&lt;br /&gt; [[FC Barcelona]]
 | roky                       = 2003 – 2004 2004 – 2005 2005 – 2021 2021 – 2023 2023 –
 | kluby                      = [[FC Barcelona C]]&lt;br /&gt;[[FC Barcelona B]]&lt;br /&gt;[[FC Barcelona]]&lt;br /&gt;[[Paris Saint-Germain]]&lt;br /&gt;[[Inter Miami CF|Inter Miami]]
 | zápasy(góly)               = 10{{0}}{{0}}(5)&lt;br /&gt;22{{0}}{{0}}(6)&lt;br /&gt;520{{0}}(474)&lt;br /&gt;58{{0}}{{0}}(22)&lt;br /&gt;31{{0}}{{0}}(24)
 | reprezentačné roky         = 2004 – 2005&lt;br /&gt;2008&lt;br /&gt;2005 – súčasnosť
 | národné mužstvo            = Argentína U20&lt;br /&gt;Argentína U23&lt;br /&gt;[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]]
 | reprezentačné zápasy(góly) = 18{{0}}{{0}}(14)&lt;br /&gt;5{{0}}{{0}}{{0}}(2)&lt;br /&gt;191{{0}}(112)
 | pkupdate                   = 20. apríl 2025
 | nmupdate                   = 20. november 2024
 | popis                      = Lionel Messi hrajúci za [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]].
}}
'''Lionel Andrés Messi Cuccittini'''&lt;ref name=&quot;soccerway&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.soccerway.com/players/lionel-andres-messi/119/ | titul = Lionel Andrés Messi at Soccerway | dátum prístupu =2009-06-14 | vydavateľ=Soccerway}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.fifa.com/mm/document/tournament/competition/01/22/85/78/fwc_2010_squadlists.pdf | titul = FIFA World Cup South Africa 2010 – List of Players| dátum prístupu =2018-03-22 | vydavateľ=FIFA}}&lt;/ref&gt; [[24. jún]] [[1987]], [[Rosario]], [[Argentína]]), tiež známy ako '''Leo Messi''', je argentínsky profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá v [[Major League Soccer]] za [[Inter Miami CF|Inter Miami]] a je kapitánom [[Argentínske národné futbalové mužstvo|argentínskeho národného mužstva]]. Všeobecne je považovaný za jedného z najlepších hráčov v histórii. Messi získal rekordných osem ocenení [[Zlatá lopta]] a rekordných šesť [[Zlatá kopačka|európskych Zlatých kopačiek]], a v roku 2020 bol zvolený do Ballon d'Or Dream Team. Dokým neodišiel z klubu v roku 2021, strávil celú svoju profesionálnu kariéru v Barcelone, s ktorou získal 35 trofejí (rekord klubu) vrátane desiatich [[La Liga|ligových]] titulov, štyroch titulov [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] a siedmych titulov [[Copa del Rey]]. S národným tímom vyhral dvakrát [[Copa América]] ([[Copa América 2021|2021]] a [[Copa América 2024|2024]]), [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta 2022]] a [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|olympijske hry 2008]]. Je plodným strelcom a kreatívnym playmakerom a drží rekordy za najviac gólov v [[Zoznam najlepších strelcov La Ligy|La Lige]] (474), v [[Zoznam najlepších strelcov La Ligy|La Ligovej]] a európskej ligovej sezóne (50), v [[Európske klubové futbalové rekordy|európskej klubovej sezóne]] (73), v kalendárnom roku (91), v [[El Clásico|El Clásicu]] (26), za [[Zoznam hetrikov v Lige majstrov UEFA|najviac hetrikov v Lige majstrov UEFA]] (8), v La Lige (36),  ako aj za najviac asistencií v La Lige (192), v La Ligovej sezóne (21) a [[Copa América]] (17). Drží tiež rekord za najviac reprezentačných gólov hráča z Južnej Ameriky (103). Strelil viac ako [[Zoznam futbalistov s 500 alebo viac strelenými gólmi|900 kariérnych gólov]] za klub a krajinu, a strelil najviac gólov za jeden klub v histórii (672).

Už ako malý chlapec preukazoval talent v [[Club Atlético Newell's Old Boys|Newell's Old Boys]]. V 10 rokoch mu bol diagnostikovaný [[Somatotropín|problém s rastovým hormónom]]. Ako 13 a pol ročný prestúpil do [[FC Barcelona|FC Barcelony]], kde žil s otcom. Klub mu začal platiť liečbu. Už ako sedemnásťročný si odbil súťažný debut v októbri 2004. Na konci roku 2007 bol finalistom v ankete [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] a [[Najlepší futbalista FIFA|Futbalista roka FIFA]]. Tento úspech zopakoval ďalšie štyri roky. V sezóne 2008/2009 získal s Barcelonou [[treble]]. V sezóne [[La Liga 2011/2012|2011/2012]] strelil v La Lige 50 gólov. V marci 2012 sa stal ako dvadsaťštyriročný [[Zoznam rekordov a štatistík FC Barcelona|najlepším strelcom Barcelony v histórii]]. V sezóne 2014/2015 doviedol Barcelonu k druhému treble. V roku 2018 sa stal kapitánom Barcelony a v roku 2019 získal rekordnú [[Zlatá lopta 2019|šiestu Zlatú loptu]]. V sezóne 2019/2020 sa po siedmy krát stal najlepším strelcom ligy, čím prekonal rekord [[Telmo Zarra|Telma Zarru]]. V auguste 2021 prestúpil do [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]], kde zotrval dve sezóny. V júni 2023 prestúpil do [[Inter Miami CF|Interu Miami]].

Za Argentínu vyhral v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|2005 Majstrovstvá sveta do 20 rokov]], kde sa stal najlepším strelcom a hráčom. V roku [[Letné olympijské hry 2008|2008]] vyhral Olympijské hry. V auguste 2005 si odbil seniorský debut, v ktorom hral len jednu minútu kvôli červenej karte. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvách sveta 2006]] strelil gól proti [[Srbsko a Čierna Hora|Srbsku a Čiernej Hore]] pri výhre 6:0. Na [[Copa América 2007]] bol vyhlásený najlepším mladým hráčom turnaja. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvách sveta 2014]] doviedol ako kapitán tím do finále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]], kde ale prehral 0:1 po predĺžení. Bol vyhlásený najlepším hráčom turnaja. Na [[Copa América 2015]] a [[Copa América 2016|2016]] prehral taktiež vo finálových zápasoch proti [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]]. Po tom čo ukončil reprezentačnú kariéru sa opäť vrátil k národnému tímu. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] však vypadol už v osemfinále s [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]], a na [[Copa América 2019]] skončil na treťom mieste. V roku [[Copa América 2021|2021]] vyhral Copa América, na ktorej získal aj Zlatú loptu a Zlatú kopačku. Tento úspech mi dopomohol k rekordnej siedmej [[Zlatá lopta 2021|Zlatej lopte v roku 2021]]. V roku 2022 bol kapitánom svojej krajiny pri výhre na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]], na ktorých vyhral Zlatú loptu rekordný druhýkrát a prekonal rekord v počte odohratých zápasoch na svetovom šampionáte, s počtom 26 zápasov. Messi je [[Argentínske národné futbalové mužstvo|najlepším strelcom histórie Argentíny]].

Ako jeden z najpopulárnejších športovcov na svete je od roku 2006 hlavnou tvárou spoločnosti [[Adidas]], ktorá vyrába športové oblečenie. Podľa ''[[France Football]]'' bol v rozmedzí šiestich rokov päťkrát najlepšie zarábajúci futbalista medzi rokmi 2009 až 2014, a v roku 2019 bol podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' najlepšie zarábajúci športovec na svete. ''[[Time 100|Time]]'' ho v rokoch 2011 a 2012 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete. V rokoch 2020 a 2023 získal ocenenie Laureus pre najlepšieho športovca v roku. V 2020 sa stal druhým futbalistom (a druhým športovcom v tímových športoch), ktorý zarobil 1 miliardu eur.

== Mladosť a začiatky ==
Lionel Messi sa narodil 24. júna 1987 v [[Rosario|Rosariu]] ako tretie zo štyroch detí otca Jorgeho Messiho a matky Celie Cuccitini. Mal dvoch starších bratov Rodriga a Matiasa, s ktorými začal hrať futbal. Ako štvorročný začal hrať za miestny klub Grandoli, ktorý trénoval jeho otec. Do tohto tímu ho priviedla jeho stará mama Celia.{{Bez citácie}}
[[Súbor:La Masia (Can Planas) (Barcelona) - 1.jpg|vľavo|náhľad|Messi sa zapísal na barcelonskú mládežnícku akadémiu [[La Masia]] v 13 rokoch]]
Po tom ako začal preukazovať talent si ho ako 6-ročného vyhliadol klub [[Club Atlético Newell's Old Boys|Atlético Newell's Old Boys]], kde bol v tíme nazývanom &quot;Mašina 87&quot;. Počas šiestich rokov v Newell's Old Boys strelil okolo 500 gólov.&lt;ref&gt;Thompson, Wright (22 October 2012). &quot;Here and Gone: The Strange Relationship between Lionel Messi and His Hometown in Argentina&quot;. ''Outside the Lines''. ESPN FC. Retrieved 18 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Caioli 2012, pp. 31–35.&lt;/ref&gt; Ako 10-ročnému mu bol diagnostikovaný problém s nedostatočnou tvorbou [[Somatotropín|rastového hormónu]]. Liečba stála 1000 [[Dolár|$]] mesačne a rodina na ňu nemala peniaze.&lt;ref&gt;Cazadieu, Jérôme; Juillard, Alexandre; Traïni, Frédéric (15 November 2008). &quot;Leo Messi: La Légende d'El Enano&quot; [Leo Messi: The Legend of El Enano]. ''L'Équipe via Irish Independent''. Retrieved 18 July 2015.&lt;/ref&gt; Začal ho &quot;skautovať&quot; [[Club Atlético River Plate|River Plate]], jeden z najväčších tímov v [[Argentína|Argentíne]], ale nechceli mu preplácať liečbu.

Jeho najväčším futbalovým idolom bol [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]].&lt;ref&gt;&quot;Messi: Brazil striker Ronaldo my hero&quot;. ''FourFourTwo''. Retrieved 8 September 2018.&lt;/ref&gt;

V septembri roku 2000 Messi priletel spolu s rodinou do [[Katalánsko|Katalánska]] na skúšky v [[FC Barcelona|Barcelone]]. [[Carles Rexach]] s ním chcel podpísať zmluvu, ale v tej dobe bolo nezvyčajné kupovať mladého hráča z iného kontinentu. 14. decembra, po ultimáte pre Barcelonu, Rexach podpísal s Messim dohodu na papierovej vreckovke.&lt;ref&gt;Hawkey, Ian (20 April 2008). &quot;Lionel Messi on a Mission&quot;. ''The Times (subscription required)''. Archived from the original on 30 August 2008. Retrieved 18 July 2015.&lt;/ref&gt;

{{Citát v rámčeku|„Keby ste ho videli, mysleli by ste si: toto dieťa nemôže hrať futbal. Je to trpaslík, je príliš krehký, príliš malý. Avšak okamžite si uvedomíte, že sa narodil inak, že je fenoménom a že bude výnimočný.“|– [[Adrián Coria]], tréner mládeže v [[Newell's Old Boys]], zdieľa svoj prvý dojem z 12-ročného Messiho.}}

Vo februári 2001 sa presťahoval s otcom do [[Barcelona|Barcelony]] neďaleko [[Camp Nou]]. V prvej sezóne mohol hrať len priateľské zápasy a v Katalánskej lige. Spoluhráči si o ňom mysleli, že je nemý, pretože skoro vôbec nerozprával.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The story of Lionel Messi's first days at Barcelona {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/we-called-him-dwarf-the-story-of-messis-first-days-at/5dg1otj0xbzi1ocoxm8dandgp|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-04-03}}&lt;/ref&gt;

Vo februári 2002 mu [[Španielska kráľovská futbalová federácia]] konečne odobrila, aby mohol hrať vo všetkých oficiálnych súťažiach. Messi sa postupne stával hlavnou hviezdou takzvaného &quot;''Detského Dream Tímu''&quot;, v ktorom pôsobili takí hráči ako sú [[Francesc Fàbregas|Cesc Fàbregas]] a [[Gerard Piqué|Gérard Piqué]]. Sezónu 2002/2003 ukončil v kategórii Kadet A ako najlepší strelec ligy s 36 gólmi v 30 zápasoch. Vyhral ligu a získal katalánsky pohár spolu so španielskym.&lt;ref&gt;Caioli 2012, pp. 61–62.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Jenson, Pete (27 March 2010). &quot;Fàbregas, Messi, Piqué: Class of 2002&quot;. ''The Independent''. Retrieved 18 July 2015.&lt;/ref&gt; Vo finále katalánskeho pohára jeho tím zvíťazil nad [[RCD Espanyol|Espanyolom]] 4:1, pričom sám strelil 2 góly. Tento zápas mal pôvodne odohrať s maskou na nose, pretože týždeň predtým sa v ligovom zápase zranil, ale 10 minút predtým ako bol vystriedaný ju odhodil.&lt;ref&gt;Hunter 2012, pp. 44–45.&lt;/ref&gt; Ku koncu sezóny sa ho snažil získať [[Arsenal FC|Arsenal]], ale zostal v Barcelone.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Could Have Joined Arsenal as a Teenager, Says Arsène Wenger&quot;. ''The Guardian''. 21 November 2014. Retrieved 18 July 2015.&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== FC Barcelona ===
==== 2003 - 2005: Cesta do prvého tímu ====
{{Citát v rámčeku|„Vyzeralo to, akoby s nami hrával celý svoj život.“|– Asistent trénera Barcelony [[Henk Ten Cate]] pri Messiho premiére v prvom tíme.}}
Počas sezóny [[2003–04 FC Barcelona sezóna|2003/2004]], jeho štvrtej v Barcelone, debutoval v rekordných piatich kategóriách. Po tom, čo sa stal s ''Juvenilom B'' hráčom turnaja v štyroch medzinárodných predsezónnych turnajoch, odohral za nich v sezóne len jeden oficiálny zápas. Následne sa presunul do ''[[FC Barcelona (mládež)|Juvenilu A]]'', kde strelil 18 gólov v 11 ligových zápasoch.&lt;ref&gt;Bird, Liviu (5 June 2015). &quot;Ex-Teammate, La Masia Coach Recall Lionel Messi's Early Days, Persona&quot;. ''Sports Illustrated''. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Leo messi barce 2005.jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2005|vľavo]]Messi bol jedným z niekoľkých mladých hráčov, ktorí boli povolaní do prvého tímu počas medzinárodnej prestávky. Francúzsky krídeľník [[Ludovic Giuly]] opisoval, ako mu teenager Leo padol do oka počas tréningu prvého tímu pod vedením [[Frank Rijkaard|Franka Rijkaarda]]: &quot;Zničil nás všetkých... Všetci ho kopali, aby sa vyhli tomu, že ich tento chlapec zosmiešni. On sa len postavil a hral ďalej. Obehol štyroch hráčov a strelil gól. Aj najlepší strední obrancovia boli nervózni. Bol mimozemšťan.&quot;&lt;ref&gt;&quot;Giuly remembers the first time he saw Messi 'kill' his team-mates&quot;. ''Sport''. 14 September 2016.&lt;/ref&gt; V 16-tich rokoch, štyroch mesiacoch a 23 dňoch debutoval v prvom tíme, keď 16. novembra 2003 nastúpil na ihrisko v 75. minúte počas priateľského zápasu proti [[FC Porto]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;Lowe, Sid (15 October 2014). &quot;Lionel Messi: How Argentinian Teenager Signed for Barcelona on a Serviette&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 18 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Corrigan, Dermot (15 November 2013). &quot;Messi Reflects on Debut 10 Years On&quot;. ESPN FC. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt; Jeho výkon, dve vytvorené šance a strela na bránu zapôsobili na technický personál, a následne začal dennodenne trénovať s rezervou tímu [[FC Barcelona Atlètic|Barcelonou B]] a týždenne s prvým tímom. Po jeho prvom tréningu so seniorskou zostavou povedal svojim spoluhráčom [[Ronaldinho]], že tento 16-ročný chlapec bude lepším hráčom ako on sám.&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;Balagué 2013, pp. 246–249.&lt;/ref&gt; Messi sa stal rýchlo jeho priateľom, čo mu veľmi uľahčilo cestu do prvého tímu.&lt;ref&gt;Hunter 2012, p. 53.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot;&gt;Carbonell, Rafael (26 October 2004). &quot;El Último Salto de la 'Pulga'&quot; [The Last Jump of the 'Flea']. ''El País'' (in Spanish). Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt;

Pre získanie ďalších skúseností sa Messi okrem hrania v ''Juvenile A'' pridal aj do [[FC Barcelona C|Barcelony C]], kde odohral prvý zápas 29. novembra. Pomohol jej zachrániť sa zo zostupových zón v [[Tercera Divisón]], keď strelil päť gólov v desiatich zápasoch, vrátane hetriku za osem minút počas zápasu [[Copa del Rey]].&lt;ref name=&quot;ref4&quot;&gt;Balagué 2013, pp. 183–185.&lt;/ref&gt; Jeho progres vyústil do prvého profesionálneho kontraktu, ktorý podpísal 4. februára 2004. Jeho platnosť bola do roku 2012 a obsahoval [[Výkupná klauzula|výkupnú klauzulu]] 30 miliónov €. O mesiac neskôr (6. marca) debutoval v Barcelone B v [[Segunda División B]] a jeho výkupná klauzula automaticky vzrástla na 80 miliónov €.&lt;ref name=&quot;ref5&quot;&gt;Caioli 2012, pp. 68–71.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Balagué 2013, pp. 262–263.&lt;br /&gt;&lt;/ref&gt; Odohral päť zápasov za Barcelonu B, ale gól nestrelil.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2003–04&quot;. BDFutbol. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt; Fyzický bol slabší ako jeho protihráči, ktorí boli často oveľa starší a vyšší. Na tréningu preto pracoval na zväčšení svalovej hmoty a celkovej sily, aby sa mohol svojich obrancov ľahko zbaviť. Ku koncu sezóny sa vrátil do oboch mládežníckych tímov a pomohol ''Juvenilu B'' vyhrať ligu. Sezónu ukončil s bilanciou 36 gólov v oficiálnych súťažiach za štyri z piatich tímov.&lt;ref name=&quot;ref4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref5&quot; /&gt;

Počas sezóny 2004/2005 bol Messi istým hráčom Barcelony B. Odohral za ňu 17 zápasov a strelil 6 gólov.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2004–05&quot;. BDFutbol. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt; Od debutu v minuloročnom novembri nebol povolaný do prvého tímu, ale v októbri 2004 starší hráči poprosili Franka Rijkaarda, aby ho zobral.&lt;ref name=&quot;ref2&quot; /&gt; Keďže Ronaldinho hral vždy na ľavej strane, Messiho sa Rijkaard rozhodol dať na pravú stranu (spočiatku proti želaniu hráčov), aby si mohol loptu zaseknúť do osi ihriska a dominantnou ľavačkou vystreliť.&lt;ref name=&quot;ref6&quot;&gt;Hunter 2012, pp. 35–36.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Reng, Ronald (27 May 2011). &quot;Lionel Messi&quot;. ''FT Magazine''. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt; Messi debutoval v lige 16. októbra proti [[RCD Espanyol|Espanyolu]], keď nastúpil na ihrisko v 82. minúte.&lt;ref name=&quot;ref1&quot; /&gt; V 17-tich rokoch, troch mesiacoch a 22 dňoch bol v tom čase najmladším hráčom, ktorý hral za Barcelonu v oficiálnom zápase.&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt; Za prvý tím odohral 77 minút v deviatich zápasoch, vrátane debutu v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] proti [[FK Šachtar Doneck|Šachtaru Doneck]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Mitten, Andy (16 October 2014). &quot;Who Knew on His 2004 Debut That Lionel Messi Would Go so Far at Barcelona&quot;. ''The National''. Retrieved 19 July2015.&lt;/ref&gt; [[1. máj|1. mája]] [[2005]] proti Albacete strelil svoj prvý seniorský gól po asistencií Ronaldinha – v tom čase bol najmladším strelcom v oficiálnom zápase v histórii klubu.&lt;ref name=&quot;ref6&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Williams, Richard (24 February 2006). &quot;Messi Has All the Qualities to Take World by Storm&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt; Barcelona v tejto sezóne [[La Liga 2004/2005|získala ligový titul]], prvýkrát po šiestich rokoch.&lt;ref name=&quot;ref7&quot;&gt;Hunter, Graham (4 June 2015). &quot;Messi, Iniesta and Xavi Driven to Join the Champions League Elite&quot;. ESPN FC. Retrieved 19 July 2015.&lt;/ref&gt;
==== 2005 - 2008: Hráč základnej zostavy ====
{{Citát v rámčeku|„Počas môjho života som v takom mladom veku nikdy nevidel hráča takej kvality a osobnosti, najmä v drese jedného z najlepších svetových klubov.“|– [[Fabio Capello]] oceňuje 18-ročného Messiho po zápase o [[trofej Joana Gampera]] v auguste 2005.}}
[[24. jún|24. júna]] 2005, v deň svojich 18. narodenín, podpísal prvú zmluvu ako seniorský hráč tímu. Dĺžka kontraktu s FC Barcelona bola stanovená do roku 2010, teda o dva roky menej ako v predchádzajúcom; výkupná klauzula sa však zvýšila na 150 miliónov €.&lt;ref&gt;Balagué 2013, pp. 262–263.&lt;/ref&gt; Kľúčový zápas odohral o 2 mesiace neskôr, 24. augusta, počas zápasu o [[Gamperov pohár]]. V stretnutí proti [[Juventus FC|Juventusu FC]], pod vedením [[Fabio Capello|Fabia Capella]], predviedol taký výkon, že pri striedaní ho sprevádzali ovácie fanúšikov na [[Camp Nou]].&lt;ref&gt;Hunter 2012, pp. 264–265.&lt;/ref&gt; Zatiaľ čo Capello chcel Messiho len na hosťovanie, [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] prišiel s ponukou na prestup, súhlasil s vyplatením výkupnej klauzuly 150 miliónov € a trojnásobne vyšším platom.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (16 June 2017). &quot;Joan Laporta: 'Barcelona has been kidnapped. It's hostage to lies and it's sad'&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 27 July2017.&lt;/ref&gt; Podľa vtedajšieho prezidenta [[Joan Laporta|Joana Laportu]] to bolo jediný krát, kedy mohol Messi reálne odísť, ale rozhodol sa v Barcelone zostať.&lt;ref&gt;Balagué 2013, pp. 272–276.&lt;/ref&gt; 16. septembra bol jeho kontrakt po troch mesiacoch opäť navýšený do roku 2014.&lt;ref name=&quot;ref8&quot;&gt;&quot;Starlet Messi Stays at Barça until 2014&quot;. ESPN FC. 17 September 2005. Retrieved 20 July 2015.&lt;/ref&gt;

Kvôli problémom týkajúcim sa jeho právneho statusu v Španielskej kráľovskej futbalovej federácii vynechal začiatok sezóny. 26. septembra získal španielske občianstvo a mohol tak opäť začať hrať.&lt;ref name=&quot;ref8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Caioli 2012, p. 91.&lt;/ref&gt; Postupne sa stával stabilným hráčom základnej zostavy a tvoril útok s Ronaldinhom a [[Samuel Eto’o|Samuelom Eto'om]].&lt;ref name=&quot;ref9&quot;&gt;Hunter 2012, pp. 266–269.&lt;/ref&gt; Nosil dres s číslom 19. Bol v základnej zostave v dôležitých zápasoch proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] alebo [[Chelsea FC|Chelsea]] v osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2005/2006|Ligy majstrov UEFA]].&lt;ref name=&quot;ref9&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Balagué 2013, pp. 279–284.&lt;/ref&gt;[[Súbor:Lionel Messi 31mar2007.jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2007]]Po tom, čo strelil 8 gólov v 25 zápasoch, vrátane prvého v Lige majstrov UEFA,&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2005–06&quot;. BDFutbol. Retrieved 20 July 2015.&lt;/ref&gt; sa preňho sezóna 7. marca 2006 proti Chelsea kvôli zraneniu hamstringu predčasne skončila. Hoci pracoval na tom, aby bol na [[Liga majstrov UEFA 2005/2006 finále|finálový zápas]] Ligy majstrov UEFA v poriadku, v deň finále, 17. mája, bol nakoniec zo zostavy vyradený. Bol tak sklamaný, že neoslavoval víťazstvo proti Arsenalu v Paríži, čo neskôr oľutoval.&lt;ref name=&quot;ref7&quot; /&gt;

Zatiaľ čo FC Barcelona výkonnostne pomaly upadala, 19-ročný Messi sa počas sezóny [[La Liga 2006/2007|2006/2007]] prepracoval medzi najlepších futbalistov sveta.&lt;ref&gt;&quot;Ingla: Rijkaard to Blame for Barça Decline&quot;. ESPN FC. 19 May 2008. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref10&quot;&gt;&quot;Messi: I'm Not the Best&quot;. FIFA. 31 May 2007. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; Ako idol ''[[Fanúšikovia FC Barcelony|culés]],'' klubových fanúšikov, strelil v tejto sezóne vo všetkých súťažiach 17 gólov v 36 zápasoch.&lt;ref name=&quot;ref10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2006–07&quot;. BDFutbol. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; Opäť sa však zranil; 12. novembra 2006 utrpel zlomeninu [[Priehlavok|priehlavku]], ktorá ho vyradila z hry na tri mesiace.&lt;ref&gt;&quot;Messi Needs Surgery on Broken Foot&quot;. CNN. 13 November 2006. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Hunter, Graham (19 October 2011). &quot;Messi Closing in on Remarkable Record&quot;. ESPN FC. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; Vrátil sa na osemfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]; no tím neuspel a Barcelona ako obhájca titulu vypadla zo súťaže.&lt;ref&gt;Tomkins 2007, pp. 130–132.&lt;/ref&gt; V lige sa jeho forma dostavila na konci sezóny; 11 z jeho 14 gólov prišli v posledných 13 zápasoch.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 10. marca 2007 strelil prvý hetrik v ''El Clásicu'', čo sa mu podarilo ako prvému hráčovi po 12 rokoch. Zápas skončil 3:3.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (12 March 2007). &quot;There's Something about Messi&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 21 July2015.&lt;/ref&gt; Jeho dôležitosť v tíme reflektoval nový kontrakt.&lt;ref&gt;Balagué 2013, p. 302.&lt;/ref&gt;

Po tom čo [[Ronaldinho]] stratil formu sa stal Messi ako 20-ročný najväčšou hviezdou tímu; španielske média mu dali prezývku &quot;Mesiáš&quot;.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (24 September 2007). &quot;Ronaldinho Misses Barcelona's Big Night Out&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Carlin, John (3 February 2008). &quot;Nou Sensation&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; V roku [[2007]] ho novinári ocenili 3. miestom v ankete [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] za prvým [[Kaká|Kakom]] a druhým [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]], medzinárodní tréneri a kapitáni národných tímov ho zvolili ako [[FIFA World Player of the Year 2007|2.]] v ocenení [[FIFA World Player of the Year]], opäť za Kakom.&lt;ref name=&quot;ref11&quot;&gt;Balagué 2013, pp. 519–524.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Kaka Named FIFA World Player of the Year&quot;. ESPN FC. 17 December 2007. Retrieved 21 July2015.&lt;/ref&gt; Aj keď sa mu v sezóne 2007/2008 podarilo streliť 16 gólov,&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2007–08&quot;. BDFutbol. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; v jej druhej polovici opäť utrpel zranenie, keď si 15. decembra natrhol hamstring.&lt;ref name=&quot;ref12&quot;&gt;Bright, Richard (6 March 2008). &quot;Lionel Messi Sidelined for Six Weeks&quot;. ''The Daily Telegraph''. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; Po návrate strelil dva góly pri výhre proti [[Celtic FC|Celticu]] na jeho ihrisku v osemfinále Ligy majstrov UEFA a stal sa v tom čase najlepším strelcom súťaže so 6 gólmi.&lt;ref&gt;O'Henley, Alex (21 February 2008). &quot;Two for Messi as Barça See off Celtic&quot;. UEFA. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt; 4. marca 2008 sa mu opäť vrátilo zranenie. Rijkaard ho napriek varovaniu lekárov nechával hrať a kapitán tímu [[Carles Puyol]] začal kritizovať médiá za to, že presvedčili Messiho, aby hral každý zápas.&lt;ref name=&quot;ref12&quot; /&gt; Barcelona sezónu ukončila bez trofeje; v [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|Lige majstrov UEFA]] vypadla v semifinále proti budúcemu víťazovi [[Manchester United FC|Manchestru United]] a v [[La Liga 2007/2008|lige]] skončila na treťom mieste.&lt;ref&gt;&quot;Ronaldinho Cleared for Barça Exit&quot;. BBC Sport. 19 May 2008. Retrieved 21 July 2015.&lt;/ref&gt;

Po dvoch neúspešných sezónach musela Barcelona prebudovať tím, načo doplatili Rijkaard a Ronaldinho. Po jeho odchode získal Messi číslo 10.&lt;ref&gt;&quot;Messi Has Ronaldinho's Number&quot;. FIFA. 4 August 2008. Retrieved 20 July 2015.&lt;/ref&gt; V júli [[2008]] podpísal nový kontrakt s platom 7,8 milióna €, čím sa stal najlepšie plateným hráčom.&lt;ref&gt;Heydari, Keyvan Antonio (26 May 2009). &quot;Messi: Amazing Talent in a Reluctant Star&quot;. ''The New York Times''. Retrieved 24 July 2015.&lt;/ref&gt; Pred novou sezónou boli hlavnou obavou jeho časté zranenia, ktoré ho trápili medzi rokmi 2006 až 2008. Aby sa týmto problémom predišlo, klub zaviedol nové tréningy, výživu, režim životného štýlu a pridal mu osobného [[fyzioterapeut]]a, ktorý s ním cestoval aj na medzinárodné zápasy za [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]]. Výsledkom bolo, že zostal bez väčšieho zranenia ďalšie štyri roky, čo mu umožnilo dosiahnuť svoj vrcholný potenciál.&lt;ref&gt;Barnett, Phil (1 December 2009). &quot;Lionel Messi: A Rare Talent&quot;. ''The Independent''. Retrieved 24 July2015.&lt;/ref&gt; V roku 2008 si vyslúžil druhé miesta v oceneniach [[Zlatá lopta FIFA|Zlatá lopta]] a Futbalista roku FIFA, v oboch prípadoch bol za Cristianom Ronaldom.&lt;ref&gt;Jackson, Jamie (12 January 2009). &quot;Ronaldo Adds Fifa World Player of the Year to List of Accolades&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 24 July 2015.&lt;/ref&gt;

==== 2009 - 2011: Sústavné úspechy ====
[[Súbor:039 men at work UEFA 2009, Rome.jpg|náhľad|Messi vo finále [[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Manchester United FC|Manchesteru United]] v máji 2009]]
V sezóne 2008/2009 strelil 38 gólov v 51 zápasoch.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2008–09&quot;. BDFutbol. Retrieved 24 July 2015.&lt;/ref&gt; Spolu s Eto'om a [[Thierry Henry|Thierrym Henrym]] strelili celkovo 100 gólov vo všetkých súťažiach, čo bol v tom čase klubový rekord.&lt;ref&gt;Roden, Lee (20 April 2015). &quot;Are Messi, Suarez and Neymar Barcelona's Best-Ever Front Three?&quot;. ESPN FC. Retrieved 24 July 2015.&lt;/ref&gt;

Počas prvej sezóny pod novým trénerom [[Josep Guardiola|Josepom Guardiolom]] hral útočníka na pravom krídle, rovnako ako pod Rijkaardom. Počas ''El Clásica'' 2. mája 2009 hral po prvýkrát na pozícii falošnej deviatky, teda ako normálny útočník s tým rozdielom, že chodil hlbšie do poľa ku [[Xavi]]mu a [[Andrés Iniesta|Andrésovi Iniestovi]]. Podieľal sa asistenciou a dvoma gólmi pri výhre 6:2, čo je dodnes rekord štadióna [[Estadio Santiago Bernabéu|Santiago Bernabéu]].&lt;ref name=&quot;ref13&quot;&gt;Balagué 2013, pp. 453–459.&lt;/ref&gt; 13. mája 2009 odohral svoje prvé finále za Barcelonu, keď v [[Copa del Rey]] porazila [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] 4:1, k čomu Messi prispel gólom a asistenciou.&lt;ref&gt;&quot;Barcelona Defeat Athletic Bilbao to Win Copa del Rey&quot;. ''The Daily Telegraph''. 14 May 2009. Retrieved 24 July 2015.&lt;/ref&gt; S 23 ligovými gólmi zabezpečil Barcelone [[La Liga 2008/2009|titul]] a piate double (zisk titulu v lige i národného pohára v jednej sezóne).&lt;ref&gt;&quot;Barcelona's Title Celebrations Marred by Violence&quot;. ''The Daily Telegraph''. 17 May 2009. Retrieved 24 July 2015.&lt;/ref&gt;

Sezónu v Lige majstrov ukončil s deviatimi gólmi, čím sa stal [[Zoznam najlepších strelcov PMEK a Ligy majstrov UEFA|najlepším strelcom]].&lt;ref&gt;&quot;Messi Sweeps up Goalscoring Honours&quot;. UEFA. 28 May 2009. Retrieved 26 July 2015.&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále proti [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]] strelil dva góly a asistoval pri celkovej výhre 4:0.&lt;ref name=&quot;ref13&quot; /&gt; Vo [[Liga majstrov UEFA 2008/2009 finále|finále]] Ligy majstrov, ktoré sa hralo 27. mája, sa vrátil na falošnú deviatku. Barcelona v ňom porazila [[Manchester United FC|Manchester United]] 2:0, druhý gól prišiel po Messiho hlavičke, ktorou prekonal [[Edwin van der Sar|Edwina van der Sara]]. Barcelona získala historické prvé [[Treble (futbal)|treble]] v španielskom futbale.&lt;ref&gt;McNulty, Phil (27 May 2009). &quot;Barcelona 2–0 Man Utd&quot;. BBC Sport. Retrieved 26 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Seery, Phil (31 May 2009). &quot;Barcelona Eclipse Dream Team with Historic Treble&quot;. Agence France-Presse. Archived from the original on 25 October 2012.&lt;/ref&gt; Odrazom tohoto úspechu bol nový kontrakt, ktorý podpísal 18. septembra, trval do roku 2016 s novou výkupnou klauzulou 250 miliónov € a ročným platom 12 miliónov €.&lt;ref&gt;Balagué 2013, p. 472.&lt;/ref&gt;

Tímové úspechy pokračovali aj v druhej polovici roku 2009, keď s Barcelonou ako prvý klub získal sextuple, šesť vyhraných titulov v jednom roku.&lt;ref&gt;Adams, Tom (21 May 2010). &quot;The Treble Club&quot;. ESPN FC. Retrieved 26 July 2015.&lt;/ref&gt; Po víťazstvách v [[Supercopa de España 2009|Supercopa de España]] a [[Superpohár UEFA|Európskom superpohári]] v auguste, zvíťazila Barcelona aj v [[Majstrovstvá klubov FIFA 2009|Majstrovstvách klubov FIFA]] proti [[Club Estudiantes de La Plata|Estudiantes de la Plata]], kde Messi skóroval pri výhre 2:1 hruďou. Zápas sa odohral 19. decembra.&lt;ref&gt;&quot;Barcelona Beat Estudiantes to Win the Club World Cup&quot;. BBC Sport. 19 December 2009. Retrieved 26 July 2015&lt;/ref&gt; Ako 22-ročný získal [[Zlatá lopta 2009|Zlatú loptu]] a cenu [[FIFA World Player of the Year 2009|FIFA World Player of the Year]], obe s historicky najväčším náskokom.&lt;ref name=&quot;ref11&quot; /&gt;{{Citát v rámčeku|„Messi je bez pochýb najlepším hráčom na svete. Je ako PlayStation. Môže využiť každú chybu, ktorú urobíme.“|– [[Arsène Wenger]] chváli Messiho za jeho štyri góly proti [[Arsenal FC|Arsenalu]] v apríli 2010.}}Ako pravé krídlo sa opäť vrátil na pozíciu falošnej deviatky na začiatku roka 2010 v osemfinále Ligy majstrov proti [[VfB Stuttgart]]. Po prvom remízovom zápase vyhrala Barcelona druhý vysoko 4:0, s dvomi gólmi a asistenciou Messiho. V tomto momente sa stal hlavným hráčom v Guardiolovej Barcelone a jeho vplyv na hru sa zvyšoval.&lt;ref&gt;Balagué 2013, pp. 476–478.&lt;/ref&gt; Messi strelil v tejto sezóne vo všetkých súťažiach celkovo 47 gólov, čím dorovnal klubový rekord [[Ronaldo (futbalista)|Ronalda]] v sezóne 1996/1997.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2009–10&quot;. BDFutbol. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref14&quot;&gt;Lowe, Sid (17 May 2010). &quot;La Liga Title the Least Barcelona Deserve as Madrid Again Finish Empty Handed&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Strelením všetkých štyroch gólov vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Arsène Wenger|Wengerovmu]] [[Arsenal FC|Arsenalu]] sa stal najlepším strelcom Barcelony v histórii tejto súťaže.&lt;ref&gt;&quot;Barcelona's Lionel Messi the Sixth Player to Score Four Times in Champions League Tie&quot;. ''The Daily Telegraph''. 7 April 2010. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Lowe, Sid (7 April 2010). &quot;'Mythical, Universal, the Lord's Anointed One' – Spain Hails Leo Messi&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Barcelonu vyradil z Ligy majstrov v semifinále [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]. Messi finišoval túto sezónu ako najlepší strelec (s 8 gólmi) druhý rok po sebe.&lt;ref&gt;Haslam, Andrew (22 May 2010). &quot;Messi Takes Scoring Plaudits&quot;. UEFA. Retrieved 27 July 2010.&lt;/ref&gt; Ligu ukončil ako najlepší strelec s 34 gólmi (opäť nadviazal na Ronaldov rekord), čím pomohol vyhrať Barcelone [[La Liga 2009/2010|druhýkrát La Ligu po sebe]] s jedinou porážkou.&lt;ref name=&quot;ref14&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Wilson, Joseph (30 September 2010). &quot;Messi Receives Golden Boot for Top European Scorer&quot;. ''U-T San Diego''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;

Na začiatku sezóny 2010/2011 vyhrala Barcelona [[Supercopa de España 2010|Supercopa de España]], po Messiho hetriku v druhom dvojzápase pri víťazstve 4:0. Prvý zápas Barcelona prehrala.&lt;ref&gt;&quot;Magic Messi Wins Supercopa for Barça&quot;. ESPN FC. 21 August 2010. Retrieved 27 July 2010.&lt;/ref&gt; 29. novembra 2010 vyhrala Barcelona v ''El Clásicu'' nad [[José Mourinho|Mourinhovým]] [[Real Madrid CF|Realom Madrid]] 5:0.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (29 November 2010). &quot;David Villa Strikes Twice as Slick Barcelona Thrash Real Madrid&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Pomohol tímu dosiahnuť 16 ligových víťazstiev v rade, čím klub vytvoril španielsky rekord. V poslednom z týchto zápasov strelil ďalší hetrik, a to proti [[Atlético Madrid|Atléticu Madrid]] dňa 5. februára 2011.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Stars as Barcelona Seal Record League Win&quot;. BBC Sport. 6 February 2011. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Most Consecutive Wins in the Top Division of Spanish football (Soccer)&quot;. ''Guinness World Records''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Jeho klubové výkony ho doviedli k víťazstvu v [[Zlatá lopta FIFA|Zlatej lopte FIFA]] (spojenie Zlatej Lopty a FIFA World Player of the Year), avšak toto víťazstvo bolo kritikmi spochybňované kvôli neúspechu Argentíny na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvách sveta 2010]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;Lowe, Sid (11 January 2011). &quot;Lionel Messi Is the World's Best Player but Xavi Deserved FIFA's Award&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Podľa starého formátu tohto hlasovania by skončil tesne pod tretím miestom, ale vďaka hlasom od medzinárodných trénerov a kapitánom vyhral.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;
[[Súbor:FC Barcelona Team 2, 2011.jpg|náhľad|Messi (v strede) a jeho spoluhráči oslavujú víťazstvo v Majstrovstvách klubov FIFA v decembri 2011]]
Ku koncu sezóny odohrala Barcelona štyri ''[[El Clásico|Clásica]]'' v rozpätí 18 dní. Ligový zápas 16. apríla skončil remízou po Messiho [[Pokutový kop|penalte]]. Štyri dni na to prehrala Barcelona [[Copa del Rey 2011 finále|finále Copa del Rey]]. V Lige majstrov UEFA strelil Messi oba góly pri výhre 2:0 v prvom [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|semifinálovom]] dvojzápase v Madride – pri druhom obišiel troch hráčov Realu a tento gól sa radí medzi najlepšie v histórii súťaže.&lt;ref&gt;&quot;Ronaldo's overhead kick and five other classic UCL goals&quot;. UEFA.com. Retrieved 23 June 2018.&lt;/ref&gt; Aj keď neskóroval, pri druhom dvojzápase bol opäť dôležitým hráčom. Barcelona postúpila do finále Ligy majstrov UEFA,&lt;ref name=&quot;ref15&quot;&gt;Longman, Jeré (21 May 2011). &quot;Lionel Messi: Boy Genius&quot;. ''The New York Times''. Retrieved 18 July2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Lowe, Sid (5 May 2011). &quot;The Good, the Bad and the Ugly in the Aftermatch of the Clásico Series&quot;. ''Sports Illustrated''. Archived from the original on 8 May 2011.&lt;/ref&gt; kde čelila Manchestru United – toto finále sa zopakovalo aj pred dvoma rokmi. Finále sa konalo 28. mája vo [[Wembley Stadium|Wembley]] a Messi sa stal mužom zápasu, keď strelil víťazný gól pri [[Liga majstrov UEFA 2010/2011 finále|výhre 3:1]].&lt;ref&gt;McNulty, Phil (28 May 2011). &quot;Barcelona 3–1 Man Utd&quot;. BBC Sport. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;

Ukončil sezónu tretíkrát po sebe ako najlepší strelec súťaže s 12 gólmi.&lt;ref&gt;&quot;Top Scorer Messi Matches Van Nistelrooy Mark&quot;. UEFA. 28 May 2011. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Barcelona vyhrala [[La Liga 2010/2011|tretí La Ligový titul v rade]]. S 31 gólmi a 18 asistenciami sa stal Messi najlepším strelcom a asistentom ligy.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2010–11&quot;. BDFutbol. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Spanish Primera División Statistics: Top Assists 2010–11&quot;. ESPN FC. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt; Sezónu ukončil s 53 gólmi a 24 asistenciami vo všetkých súťažiach, čím sa stal najlepším strelcom sezóny v klubovej histórii a prvým hráčom v španielskom futbale, ktorý prekonal 50-gólovú hranicu.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Cascarino, Tony; Barclay, Patrick (27 May 2011). &quot;Is Sublime Lionel Messi the Greatest Footballer Ever?&quot;. ''The Times (subscription required)''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pitt-Brooke, Jack (14 April 2011). &quot;48 Not Out: Messi Proves Himself King of the Goals&quot;. ''The Independent''. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Scores Spanish Record 50th Goal&quot;. BBC Sport. 23 April 2011. Retrieved 27 July 2015.&lt;/ref&gt;

Messi ako tvorca hry, strelec a asistent zaznamenal v klubovej sezóne [[2011–12 FC Barcelona sezóna|2011/2012]] nevídaných 73 gólov a 29 asistencií vo všetkých súťažiach.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2011–12&quot;. BDFutbol. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Mohamed, Majid (10 December 2012). &quot;Lionel Messi: The Best Goalscorer Ever but Is the Barcelona Player the Greatest-Ever Footballer?&quot;. ''The Independent''. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; Sezónu začal víťazstvami v Španielskom a Európskom superpohári; v Supercopa de España strelil 3 góly pri celkovom víťazstve 5:4 nad Realom Madrid.&lt;ref&gt;&quot;Tempers Flare into Brawl as Barcelona Beats Real Madrid&quot;. ''USA Today''. 17 August 2011. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; 18. decembra strelil dva góly vo [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011 – Finále|finále]] Majstrovstiev klubov FIFA proti [[Santos FC|Santosu]], pri výhre 4:0. Získal [[Zoznam ocenení na Majstrovstvách klubov FIFA|Zlatú loptu]] za najlepšieho hráča turnaja.&lt;ref&gt;&quot;Barcelona Win FIFA Club World Cup&quot;. BBC Sport. 18 December 2011. Retrieved 30 July2015.&lt;/ref&gt; Za jeho úsilie v roku 2011 vyhral opäť [[Zlatá loptu FIFA 2011|Zlatú loptu FIFA]], čím sa stal jedným zo štyroch hráčov v histórii, ktorí vyhrali Zlatú loptu trikrát; po [[Johan Cruijff|Johanovi Cruyffovi]], [[Michel Platini|Michelovi Platinim]] a [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]].&lt;ref&gt;&quot;Messi Crowned World's Best&quot;. ESPN FC. 9 January 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; Ďalej vyhral nové ocenenie [[UEFA najlepší futbalista Európy]].&lt;ref&gt;&quot;Messi Wins UEFA Best Player in Europe Award&quot;. UEFA. 25 August 2011. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; Po týchto úspechoch bol označovaný za jedného z najlepších hráčov histórie.&lt;ref name=&quot;ref15&quot; /&gt;
==== 2012: Rekordný rok ====
{{Citát v rámčeku|&quot;Je mi ľúto tých, ktorí chcú súťažiť o Messiho trón – je to nemožné, toto dieťa je jedinečné.&quot;|– [[Pep Guardiola]] po tom, čo sa Messi stal najlepším strelcom Barcelony vo veku 24 rokov v marci 2012.}}
Keďže si Messi udržiaval svoju streleckú plodnosť aj v druhej polovici sezóny, v roku 2012 prelomil niekoľko dlhoročných rekordov. 7. marca, dva týždne po tom čo strelil v lige štyri góly proti [[Valencia CF|Valencii]], strelil päť gólov v osemfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]], čo bol úctyhodný úspech v histórii tejto súťaže.&lt;ref&gt;&quot;Messi Scores Four as Barcelona Rout Valencia&quot;. CNN. 20 February 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Rostance, Tom (7 March 2012). &quot;Lionel Messi Scores Five in Barcelona Champions League Win&quot;. BBC Sport. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; S piatimi asistenciami sa stal najlepším asistentom v sezóne. So štrnástimi gólmi dorovnal rekord [[José Altafini|Josého Altafiniho]] zo sezóny 1962/1963, a stal sa len druhým hráčom po [[Gerd Müller|Gerdovi Müllerovi]], ktorý ukončil sezónu ako najlepší strelec v štyroch sezónach.&lt;ref&gt;&quot;UEFA Champions League 2011–12: Statistics&quot;. UEFA. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Record-Breaking Messi Takes Top Scorer Honour&quot;. UEFA. 19 May 2012. Retrieved 30 July2015.&lt;/ref&gt; O dva týždne neskôr, 20. marca, sa stal Messi vo veku 24 rokov najlepším strelcom v histórii Barcelony. Predbehol 57-ročného rekordéra [[César Rodríguez Álvarez|Césara Rodrígueza]] s 232 gólmi hetrikom proti [[Granada CF|Granade]].&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi as Dominant as Michael Jordan, Claims Barcelona's Pep Guardiola, After He Breaks Goal Record&quot;. ''The Daily Telegraph''. 21 March 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt;
[[Súbor:FC Barcelona - Bayer 04 Leverkusen, 7 mar 2012 (07).jpg|vľavo|náhľad|Messi ukazujúci na oblohu po rekordnom päť gólovom koncerte proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]] v odvetnom osemfinálovom zápase Ligy majstrov UEFA v marci 2012]]
Napriek jeho individuálnej forme sa štvorročné úspešné obdobie Barcelony pod vedením Guardiolu chýlilo ku koncu.&lt;ref&gt;Brassell, Andy (27 April 2012). &quot;Pep Guardiola Leaves Lasting Legacy at Barcelona&quot;. BBC Sport. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; Hoci Barcelona vyhrala 25. mája Copa del Rey proti Athleticu Bilbao, v lige zaostala za Realom Madrid a v Lige majstrov UEFA bola vyradená v semifinále budúcim šampiónom, Chelsea, pričom Messi strelil rozhodujúci pokutový kop do brvna.&lt;ref&gt;&quot;Pep Guardiola's Final Game: Barcelona Win Copa del Rey&quot;. BBC Sport. 26 May 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dawkes, Phil (24 April 2012). &quot;Barcelona 2–2 Chelsea (agg 2–3)&quot;. BBC Sport. Retrieved 30 July2015.&lt;/ref&gt; V poslednom domácom ligovom zápase 5. mája proti Espanyolu strelil Messi všetky štyri góly, pribehol ku lavičke a objal sa s Guardiolom, ktorý oznámil rezignáciu na poste manažéra.&lt;ref&gt;&quot;Four-Goal Lionel Messi Gives Pep Guardiola Perfect Barcelona Send-Off&quot;. ''The Guardian''. 5 May 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; Ligovú sezónu ukončil po druhýkrát ako najlepší strelec v Španielsku a Európe s 50 gólmi, čo je historický rekord La Ligy.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Receives Golden Boot Award as Europe's Top Scorer&quot;. ''Sports Illustrated''. 29 October 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt; [[Európske klubové futbalové rekordy|Vo všetkých súťažiach strelil 73 gólov]], čím prekonal rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] so 67 gólmi v sezóne 1972/1973 v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]].&lt;ref&gt;&quot;Messi Smashes Müller's 40-Year Record&quot;. ESPN FC. 9 December 2012. Retrieved 30 July 2015.&lt;/ref&gt;

Pod novým manažérom [[Tito Vilanova|Titom Vilanovom]], ktorý ho trénoval už ako 14-ročného v ''La Masii'', pomohol Barcelone počas druhej polovice roku 2012 dosiahnuť najlepší štart do La ligovej sezóny; Barcelona získala po polovici sezóny 55 bodov, čo je rekord v španielskom futbale.&lt;ref&gt;Hughes, Rob (29 April 2014). &quot;To See Coach's Legacy at Barcelona, Just Look on Field&quot;. ''The New York Times''. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Ten-Man Barcelona Shocked by Sociedad&quot;. CNN. 19 January 2013. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Dvoma gólmi proti [[Real Betis|Realu Betis]] 9. decembra prekonal dva dlhoročné rekordy: rekord Césara Rodrígueza so 190 ligovými gólmi, čím sa stal najlepším strelcom v La Lige v histórii Barcelony, a rekord Gerda Müllera za najviac gólov v kalendárnom roku, v ktorom predbehol jeho 85 gólov v roku 1972 za Bayern Mníchov a [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]].&lt;ref&gt;Rogers, Iain (10 December 2012). &quot;Fatherhood Hasn't Slowed Record-Breaking Messi&quot;. Reuters. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Messi po prekonaní 40-ročného rekordu poslal Müllerovi barcelonský dres s číslom 10, podpísaný &quot;s úctou a obdivom&quot;.&lt;ref&gt;&quot;Mueller Gets Messi's No. 10 Barcelona Shirt&quot;. ''Sports Illustrated''. 17 January 2013. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Rok ukončil s 91 gólmi vo všetkých súťažiach za Barcelonu a Argentínu.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;Mohamed, Majid (8 January 2013). &quot;Barcelona's Lionel Messi Becomes Most Decorated Player in History after Winning Unprecedented Fourth Straight Ballon d'Or&quot;. ''The Independent''. Retrieved 9 August2015.&lt;/ref&gt; Hoci FIFA kvôli overiteľnosti tento rekord nepotvrdila, ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessová kniha rekordov]]'' ho zapísala ako najviac gólov v kalendárnom roku.&lt;ref&gt;&quot;FIFA Refuses to Back Lionel Messi or Godfrey Chitalu for Goal Record&quot;. BBC Sport. 14 December 2012. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Barcelona Star Lionel Messi Sets New Goal-Scoring Record&quot;. ''Guinness World Records''. 10 December 2012. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Opäť vyhral Zlatú loptu FIFA, čím sa v tom čase stal jediným hráčom, ktorý toto ocenenie získal štyrikrát.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref&gt;Chowdhury, Saj (9 January 2013). &quot;Ballon d'Or Contenders Messi, Ronaldo and Iniesta in Profile&quot;. BBC Sport. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt;

==== 2013 - 2014: ''Messidependencia''====
{{Citát v rámčeku|„O Leovi hovoríme ako o najlepšom hráčovi na svete a keď vám veci nefungujú dobre, musíte ho využiť. Hoci je napoly zranený, jeho prítomnosť na ihrisku stačí na to, aby nás zdvihla a našu hru všeobecne.“|– Obranca [[Gerard Piqué]] vysvetľuje, že sa Barcelona v apríli 2013 spoliehala na zraneného Messiho proti [[Paris Saint-Germain|Parížu Saint-Germain]].}}
Barcelona získala v sezóne 2012/2013 rekordných 100 bodov a zabezpečila si [[La Liga 2012/2013|ligový titul]]. Výkony tímu sa začali zhoršovať v druhej polovici sezóny.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (13 May 2013). &quot;A Sense of Anticlimax but Barcelona Still Deserve Their La Liga Title&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Po tom, čo vypadli v semifinále Copa del Rey s Realom Madrid, takmer stratili šancu na postup aj v osemfinále Ligy majstrov proti [[AC Miláno]], keď v prvom zápase prehrali 0:2. Avšak v druhom zápase dokonali comeback s výsledkom 4:0, vďaka asistencii a dvom gólom Messiho.&lt;ref&gt;Monaghan, Matt (12 March 2013). &quot;Barcelona 4–0 AC Milan (agg 4–2)&quot;. BBC Sport. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Messi podpísal 7. februára nový kontrakt, ktorý platil do roku 2018 s ročným platom 13 miliónov €.&lt;ref&gt;&quot;Messi Signs New Barcelona Deal&quot;. CNN. 7 February 2015. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; 17. marca 2013 si po prvýkrát obliekol kapitánsku pásku v ligovom zápase proti [[Rayo Vallecano]].&lt;ref&gt;Rogers, Iain (11 May 2013). &quot;Captain Messi Inspires Another Barça League Triumph&quot;. Reuters. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Jeho dôležitosť v strieľaní gólov začala rásť; v sezóne keď vyhrali treble strelil 24% gólov tímu, v tejto sezóne 40% gólov tímu.

Po štyroch sezónach bez zranení sa Messimu opäť vrátili svalové zranenia. 2. apríla utrpel poranenie hamstringu vo štvrťfinále Ligy majstrov proti [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. V druhom zápase proti PSG, keď Barcelona prehrávala o gól, naskočil Messi z lavičky v druhom polčase a za deväť minút pomohol vytvoriť šancu na postupový gól, ktorý ich dostal do semifinále. Stále zranený už ale nedokázal pomôcť Barcelone v semifinále proti Bayernu Mníchov, keď prehrali celkovo dvojzápas 7:0.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Set to Miss Rest of Barcelona Season with Hamstring Injury&quot;. ''The Daily Telegraph''. 14 May 2013. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref16&quot;&gt;Lowe, Sid (11 April 2013). &quot;Messidependencia Brought into Focus as Barcelona Show Vulnerability&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Po týchto zápasoch sa začínal používať pojem ''Messidependencia'', pretože Barcelona bola na svojej hviezde stále viac závislá.&lt;ref name=&quot;ref16&quot; /&gt;
[[Súbor:Leo Messi v Almeria 020314.jpg|náhľad|Lionel Messi v sezóne 2013/2014|vľavo]]
Messiho boj so zraneniami pokračoval v ďalšom priebehu roku 2013, preto sa rozhodol rozlúčiť so svojim dlhoročným fyzioterapeutom.&lt;ref&gt;De Menezes, Jack (14 November 2013). &quot;Rumours of Lionel Messi Rift with Barcelona Rubbished Be Representatives of the Argentina International&quot;. ''The Independent''. Retrieved 10 August2015.&lt;/ref&gt; Ďalšie zranenie hamstringu prišlo 12. mája, čo znamenalo prerušenie jeho série 21 zápasov v rade s gólom, čo je svetový rekord, ktorý sa zastavil na čísle 33 gólov.&lt;ref&gt;&quot;Messi Worry Mars Barca's Title Joy&quot;. CNN. 13 May 2013. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Messi 'Breaks Record' by Scoring in 17th Consecutive La Liga Game&quot;. BBC Sport. 10 March 2013. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; So 60 gólmi vo všetkých súťažiach, vrátane 46 gólov v La Lige, finišoval sezónu ako najlepší strelec v Španielsku a Európe po druhýkrát v rade; stal sa prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral trikrát [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]].&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Awarded Golden Shoe for Third Time after 46 La Liga Goals for Barcelona&quot;. ''The Independent''. 20 November 2013. Retrieved 9 August2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2012–13&quot;. BDFutbol. Retrieved 9 August 2015.&lt;/ref&gt; Po tom, čo v novej sezóne nastúpil na post trénera [[Gerardo Martino]] sa zranil po piaty krát v tomto roku, keď si 10. novembra poranil hamstring, ktorý ho vyradil z hry na dva mesiace.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Returns from Injury in Barcelona Victory&quot;. CNN. 8 January 2013. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Napriek zraneniam skončil v ankete Zlatá lopta FIFA na [[Zlatá lopta FIFA 2013|druhom mieste]] za Cristianom Ronaldom.&lt;ref&gt;&quot;Cristiano Ronaldo Wins FIFA Ballon D'or after Stellar Year at Real Madrid&quot;. ''The Guardian''. 13 January 2014. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt;

Počas druhej polovice sezóny 2013/2014 pretrvávali pochybnosti o Messiho forme, ale všetko si vynahradil na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvách sveta 2014]]. Štatisticky sa jeho góly, strely a prihrávky dali porovnávať s minulou sezónou.&lt;ref&gt;West, Andy (22 March 2014). &quot;Real Madrid v Barcelona: Has Ronaldo Overtaken Messi?&quot;. BBC Sport. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Lowe, Sid (12 March 2014). &quot;One Flick of Lionel Messi's Left Foot Ends Talk of Crisis at Barcelona&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Lowe, Sid (24 June 2014). &quot;Lionel Messi and Argentina in Tune at Last despite Tough Start to World Cup&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; V priebehu siedmych dní dokázal prekonať dva dlhoročné rekordy; hetrikom 16. marca proti Osasune predbehol [[Paulino Alcántara|Paulina Alcántaru]] s 369 gólmi, čím sa stal najlepším strelcom Barcelony vo všetkých súťažiach, vrátane priateľských, a hetrikom do siete Realu Madrid 23. marca sa stal najlepším strelcom ''El Clásica'', keď prekonal [[Alfredo Di Stéfano|Alfreda di Stéfana]] s 18 gólmi.&lt;ref&gt;Jenson, Pete (24 March 2014). &quot;Real Madrid 3 Barcelona 4 Match Report: Lionel Messi Hat-Trick Out-Guns Cristiano Ronaldo in Seven-Goal El Clásico Thriller&quot;. ''The Independent''. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Messi ukončil sezónu so 41 gólmi vo všetkých súťažiach, čo bola jeho najhorší výsledok za posledných päť sezón.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2013–14&quot;. BDFutbol. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Po prvýkrát za päť rokov ukončila Barcelona sezónu bez trofejí; vo finále Copa del Rey prehrala s Realom Madrid a [[La Liga 2013/2014|ligu]] prehrala v poslednom zápase doma proti Atléticu Madrid.&lt;ref&gt;&quot;Barcelona's Lionel Messi: I Had a Lot of Problems during 2013–14 Season&quot;. ESPN FC. 19 February 2014. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Po dlhotrvajúcich špekuláciách o prípadnom prestupe podpísal 19. mája 2014 nový kontrakt s ročným platom 20 miliónov €, čo predstavuje 36 miliónov € pred zdanením; v tom čase najvyšší plat, aký kedy nejaký športovec dostal.&lt;ref&gt;&quot;Barcelona Name Luis Enrique as New Coach, Lionel Messi Signs New Contract with La Liga Club&quot;. ABC News. 21 May 2014. Retrieved 10 August2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Signs New Barcelona Deal&quot;. ESPN FC. 19 May 2014. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Notarianni, Roberto (25 March 2015). &quot;Messi, la (Très) Bonne Paie&quot; [Messi, the (Very) Good Payroll]. ''France Football''. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt;

==== 2014/2015: Historické treble ====
[[Súbor:Leo Messi (cropped).jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2014]]
Pod novým manažérom a bývalým kapitánom [[Luis Enrique|Luisom Enriquem]] dokázal vďaka ukončeniu série zranení v sezóne 2014/2015 prekonať do konca roka ďalšie tri dlhoročné rekordy.&lt;ref&gt;Corrigan, Dermot. &quot;Gerardo Martino: Lionel Messi Feeling Mental, Physical Strain of Years at Top&quot;. ESPN FC. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Hetrikom proti Seville 22. novembra sa stal najlepším strelcom La Ligy, keď prekonal 59-ročný rekord [[Telmo Zarra|Telma Zarru]], ktorý strelil 251 gólov.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi: Barcelona Forward Will Leave 'Unreachable' Record&quot;. BBC Sport. 23 November 2015. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Tri dni na to strelil ďalší hetrik proti [[APOEL FC|APOELU]], čím prekonal rekord Raúla so 71 gólmi a stal sa najlepším strelcom Ligy majstrov v histórii.&lt;ref&gt;&quot;Apoel Nic 0–4 Barcelona&quot;. BBC Sport. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt; Tretím hetrikom, tentoraz proti Espanyolu 7. decembra, sa stal najlepším strelcom ''[[Derbi barceloní]]'' s 12 gólmi.&lt;ref&gt;Besa, Ramon (7 December 2014). &quot;El Derbi Es un Monólogo de Messi&quot; [The Derby Is a Monologue of Messi]. ''El País'' (in Spanish). Retrieved 10 August2015.&lt;/ref&gt; Messi opäť skončil v ankete Zlatá lopta FIFA na [[Zlatá lopta FIFA 2014|druhom mieste]] za Cristianom Ronaldom, z veľkej časti za druhé miesto s Argentínou na Majstrovstvách sveta.&lt;ref&gt;&quot;Cristiano Ronaldo Wins Ballon D'or for Second Straight Year&quot;. ESPN FC. 12 January 2015. Retrieved 10 August 2015.&lt;/ref&gt;

Na začiatku roka 2015 sa opäť začalo špekulovať o Messiho odchode z klubu.&lt;ref&gt;Roden, Lee (8 January 2015). &quot;Barcelona, Messi and Enrique: What's Gone Wrong?&quot;. BBC Sport. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Obrat k lepšiemu prišiel 11. januára pri víťazstve 3:1 nad Atléticom Madrid, keď po prvýkrát skórovalo celé útočné trio Messi, [[Neymar]] a [[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]], známe ako &quot;MSN&quot;.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (18 May 2015). &quot;Barcelona Transform Their Season from Trouble to a Possible Treble&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Po piatich rokoch hrania v strede ihriska sa Messi posunul na pozíciu pravého útočníka, keď sa do stredu útoku dostal Suárez.&lt;ref&gt;West, Andy (19 March 2015). &quot;Motivated Lionel Messi Transforms Barcelona's Hopes for Trophy Treble&quot;. BBC Sport. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Tu nadobudol svoju zrejme najlepšiu formu, zatiaľ čo Neymar a Suárez ukončili závislosť útoku Barcelony na Messim.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (8 May 2015). &quot;Messi's Best-Ever Form?&quot;. ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Tomas, Francesc (22 April 2015). &quot;Barcelona Increasingly Gaining Messi Independence (and It's a Good Thing)&quot;. ESPN FC. Retrieved 11 August2015.&lt;/ref&gt; S 58 gólmi Messiho strelilo celé trio 122 gólov vo všetkých súťažiach, čo je španielsky rekord.&lt;ref&gt;Lowe, Sid (6 June 2015). &quot;Barcelona's Luis Suárez, Leo Messi and Neymar Too Good for Juventus&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2014–15&quot;. BDFutbol. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Moment of the Champions League final FC Barcelona - Juventus 2015.jpg|náhľad|Lionel Messi vo finále Ligy majstrov proti Juventusu v roku 2015|vľavo]]
Ku koncu sezóny strelil Messi 17. mája rozhodujúci gól Atléticu Madrid pri víťazstve 1:0, čím získala Barcelona [[La Liga 2014/2015|ligový titul]].&lt;ref&gt;Rice, Simon (17 May 2015). &quot;Barcelona Win La Liga: Lionel Messi Strike Sees Barca Clinch 23rd Title at Home of Reigning Champions Atletico Madrid&quot;. ''The Independent''. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Medzi 43 ligovými gólmi bol aj hetrik 8. marca proti [[Rayo Vallecano]], ktorý strelil za 11 minút, čo je jeho najrýchlejšie vo svojej seniorskej kariére; bol to celkovo 32. hetrik za Barcelonu, čím predbehol Telma Zarru a stal sa hráčom s najväčším počtom hetrikov v španielskom futbale.&lt;ref&gt;&quot;Supporters, Superstars and Goals Galore&quot;. FIFA. 11 March 2015. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Okrem toho sa stal aj najlepším asistentom sezóny s 18 asistenciami, čím predbehol [[Luís Figo|Luísa Figa]] s najviac asistenciami v La Lige; rekordnú 106 asistenciu si pripísal 15. februára proti [[Levante UD|Levante]], kde strelil ďalší hetrik.&lt;ref&gt;&quot;Spanish Primera División Statistics: Top Assists 2014–15&quot;. ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Messi También Es Leyenda en el Ranking Histórico de Asistencias&quot; [Messi Is Also a Legend in the Historical Assist Ranking] (in Spanish). La Liga BBVA. 19 February 2015. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Corrigan, Dermot (15 February 2015). &quot;Messi Notches Assist Record&quot;. ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Messi strelil dva góly vo finále Copa del Rey pri víťazstve 3:1 nad Athletic Bilbao hranom 30. mája. Jeho prvý gól je považovaný za jeden z najlepších v jeho kariére.&lt;ref&gt;Corrigan, Dermot (30 May 2015). &quot;Treble Comes into Focus as Messi Marches Barcelona to Copa Title&quot;. ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Zároveň bol nominovaný na najkrajší gól v ankete [[Cena Ferenca Puskása|Cena Ferenca Puskása 2015]].&lt;ref&gt;&quot;Puskás Award&quot;. FIFA. Retrieved 28 December2015.&lt;/ref&gt;

V [[Liga majstrov UEFA 2014/2015|Lige majstrov]] strelil dva góly a asistoval pri semifinálovom víťazstve 3:0 nad [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] pod vedením Pepa Guardiolu.&lt;ref&gt;Newman, Blair (7 May 2015). &quot;If Lionel Messi Makes Pep Guardiola Feel Helpless, What Chance Do the Rest Have?&quot;. ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Druhý gól prišiel tri minúty po prvom, keď preloboval brankára [[Manuel Neuer|Manuela Neuera]] a predribloval [[Jérôme Boateng|Jérômeho Boatenga]], ktorý spadol na zem; tento moment sa stal [[Vírusové video|virálom]] a bol najviac [[Twitter|tweetovaný]] príspevok roka. Gól bol vyhlásený za najlepší gól sezóny podla [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]].&lt;ref&gt;Rice, Simon (7 December 2015). &quot;Lionel Messi, Manchester United and Arsenal: The 10 Most Tweeted Sporting Moments of 2015&quot;. ''The Independent''. Retrieved 7 December 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Chavez, Christopher (27 August 2015). &quot;Messi's Goal vs. Bayern Voted Europe's Best in 2014–15&quot;. ''Sports Illustrated''. Retrieved 4 September 2015.&lt;/ref&gt; Napriek prehre v druhom zápase postúpila Barcelona do finále v [[Berlín]]e, kde porazila Juventus 3:1 a vyhrala druhé treble, čím sa stala prvým tímom v histórii, ktorý niečo také dokázal.&lt;ref&gt;Jurejko, Jonathan (12 May 2015). &quot;Bayern Mun 3–2 Barcelona&quot;. BBC Sport. Retrieved 11 August2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Borden, Sam (6 June 2015). &quot;Barcelona Overwhelms Juventus to Win Fifth Champions League Title&quot;. ''The New York Times''. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Messi sa stal v tejto sezóne Ligy majstrov najlepším strelcom (10 gólov) aj najlepším asistentom (6 asistencií), čím sa stal prvým hráčom, ktorý sa stal 5 x najlepším strelcom sezóny.&lt;ref&gt;&quot;UEFA Champions League 2014–15: Statistics&quot;. UEFA. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Hannah, Ralph (5 June 2015). &quot;The Ultimate Record-Breaking Preview to the UEFA Champions League Final&quot;. ''Guinness World Records''. Retrieved 11 August 2015.&lt;/ref&gt; Získal cenu [[UEFA najlepší futbalista Európy|UEFA ako najlepší futbalista Európy]] za rok 2015, už po druhý krát.&lt;ref&gt;Gonzalez, Roger (27 August 2015). &quot;Messi Beats Ronaldo for 2014–15 UEFA Best Player in Europe Award&quot;. CBS Sports. Retrieved 4 September 2015.&lt;/ref&gt;

==== 2015/2016: Domáce úspechy ====
[[Súbor:2015 UEFA Super Cup 83.jpg|náhľad|Messi s medailou víťaza Superpohára UEFA z roku 2015]]
Messi otvoril sezónu 2015/2016 dvoma gólmi z priamych kopov v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]] proti Seville. Zápas skončil 5-4 po predĺžení.&lt;ref&gt;&quot;Lionel Messi Says Free Kick Goals in UEFA Super Cup Were 'Lucky'&quot;. ESPN FC. 11 August 2015. Retrieved 4 September 2015.&lt;/ref&gt; 16. septembra sa stal najmladším hráčom v histórii [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|Ligy majstrov UEFA]], ktorý odohral v tejto súťaží 100 zápasov. Bolo to proti [[AS Rím]] pri remíze 1:1.&lt;ref&gt;Molinaro, John (16 September 2015). &quot;Florenzi's goal vs. Barca one for the ages&quot;. Sports Net. Retrieved 16 September 2015.&lt;/ref&gt; Po zranení kolena sa vrátil na ihrisko 21. novembra v zápase proti Realu Madrid pri výhre 4:0 vonku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 0-4 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/34849342|dátum=2015-11-21|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt; 20. decembra získal Messi piatu trofej v roku 2015, keď Barcelona vyhrala [[Majstrovstvá klubov FIFA 2015|Majstrovstvá klubov FIFA]] vo finálovom zápase proti [[Club Atlético River Plate|River Plate]] 3:0 v [[Jokohama|Jokohame]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi: CWC proves Barca are world's best|url=https://global.espn.com/football/fifa-club-world-cup/story/2765338/lionel-messi-club-world-cup-shows-barcelona-are-world-best|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-12-20|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 30. decembra strelil gól pri svojom 500. zápase za Barcelonu [[Real Betis|Realu Betis]] pri výhre 4:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona - Real Betis {{!}} La Liga Matchday 16 - FC Barcelona|url=https://www.fcbarcelona.com/en/matches/35168/fc-barcelona-real-betis-la-liga-2015-2016|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

11. januára 2016 vyhral Messi rekordnú piatu [[Zlatá lopta FIFA|Zlatú loptu FIFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona's Messi wins record fifth Ballon d'Or|url=https://global.espn.com/football/blog-fifa/story/2784555/lionel-messi-wins-2015-ballon-dor-ahead-of-ronaldo-neymar|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-01-11|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 3. februára strelil hetrik v zápase proti Valencii v semifinále Copa del Rey, s výsledkom 7:0.&lt;ref&gt;https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fnews%2fearly-lead%2fwp%2f2016%2f02%2f03%2flionel-messis-500th-goal-shows-off-scintillating-skill%2f%3f&lt;/ref&gt; Pri výhre 6:1 nad [[Celta de Vigo|Celtou Vigo]] v lige asistoval Messi Suárezovi z penalty. Niektorí to označovali ako &quot;geniálny dotyk&quot;, iní kritizovali kvôli zosmiešňovaniu súpera. Hráči Celty si však nesťažovali a ich tréner vyhlásil, že &quot;Barcelonskí útočníci sú veľmi úctiví.&quot; Táto penalta bola porovnávaná s penaltou [[Johan Cruijff|Johana Cruijffa]] z roku 1982, ktorý aktuálne bojoval s rakovinou pľúc; niektorí fanúšikovia indikovali, že to bola pocta pre neho. Cruijff mal zo situácie radosť a trval na tom, že bola podľa pravidiel a zábavná.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona penalty: Was it disrespectful or a touch of genius?|url=https://www.bbc.com/sport/football/35578309|dátum=2016-02-15|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, Suarez team up for audacious penalty kick|url=https://www.foxnews.com/sports/messi-suarez-team-up-for-audacious-penalty-kick|vydavateľ=FoxSports|dátum vydania=2016-02-14|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

17. februára prekonal 300. gólovú ligovú hranicu v zápase proti [[Sporting de Gijón|Sportingu Gijón]], ktorý skončil výhrou 1:3 vonku.&lt;ref name=&quot;fcbarcelona.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News - FC Barcelona Official website|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; O pár dní neskôr strelil oba góly v zápase proti Arsenalu na [[Emirates Stadium]] pri výhre 0:2, v prvom zápase osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|Ligy majstrov UEFA]]. Jeho druhý gól v zápase bol 10 000. gólom Barcelony vo všetkých oficiálnych súťažiach.&lt;ref name=&quot;fcbarcelona.com&quot; /&gt; 17. apríla ukončil 5-zápasovú šnúru gólov s 500. seniorským gólom za klub a krajinu pri domácej prehre 1:2 nad Valenciou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch: Lionel Messi scores his 500th goal|url=https://www.si.com/planet-futbol/2016/04/17/lionel-messi-scores-500th-goal-video-barcelona-argentina|vydavateľ=SI.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Messi ukončil sezónu 2015/2016 dvoma asistenciami vo finále Copa del Rey pri výhre 2:0 po predĺžení nad Sevillou na [[Estadio Vicente Calderón|Vicente Calderón]] (22. mája 2016); klub získal domáce double druhú sezónu v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Sevilla: resumen, goles y resultado|url=https://www.marca.com/eventos/marcador/futbol/2015_16/copa/final/bar_sev/|vydavateľ=MARCA.com|dátum vydania=2016-05-20|dátum prístupu=2019-08-31}}&lt;/ref&gt; Celkovo strelil 41 gólov a pripísal si 23 asistencií. Barcelonské útočné trio strelilo v tejto sezóne celkovo rekordných 131 gólov, čím prekonali vlastný rekord z minulej sezóny.&lt;ref name=&quot;fcbarcelona.com&quot; /&gt;

==== 2016/2017: Štvrtá Zlatá kopačka ====
{{Citát v rámčeku|„[Messi] je nevyhnutný, avšak my ostatní sme pripravení. – Nie, klub je väčší ako ktorýkoľvek manažér, ako ktorýkoľvek hráč... okrem Lea. To je realita a musíte to prijať.“|– V rozhovore pre oficiálny barcelonský časopis [[Javier Mascherano]] načrtáva dôležitosť Messiho pre tím.}}
Messi otvoril sezónu 2016/2017 víťazstvom v [[Supercopa de España]] proti Seville s výsledkom 2:0 vonku 14. augusta, a 3:0 doma 17.augusta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barça tame Sevilla in Super Cup|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2016/08/15/57b0ea7522601dc5638b45b4.html|vydavateľ=MARCA English|dátum vydania=2016-08-15|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en|meno=Arch|priezvisko=Bell|priezvisko2=@ArchBell}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barca seal Supercopa de Espana {{!}} Football Espana|url=https://www.football-espana.net/60510/barca-seal-supercopa-de-espana|vydavateľ=www.football-espana.net|dátum prístupu=2019-09-01}}&lt;/ref&gt; Tieto zápasy viedol ako kapitán, kvôli zraneniu [[Andrés Iniesta|Andrésa Iniestu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi levanta la Supercopa de España|url=https://elpais.com/deportes/2016/08/18/actualidad/1471475075_599601.html|periodikum=El País|miesto=Madrid|dátum=2016-08-18|dátum prístupu=2019-09-01|issn=1134-6582|jazyk=es|meno=Ramon|priezvisko=Besa}}&lt;/ref&gt; O tri dni neskôr strelil v prvom zápase [[La Liga 2016/2017|La Ligy]] proti Realu Betis (6:2) dva góly a pripísal si jednu asistenciu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Luis Suarez plunders hat-trick, Lionel Messi scores twice as Barca smash six past Betis|url=https://www.eurosport.com/football/liga/2016-2017/barcelona-v-real-betis-live_sto5731413/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-08-20|dátum prístupu=2019-09-01}}&lt;/ref&gt; 13. septembra 2016 strelil svoj prvý hetrik v sezóne v úvodnom zápase [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Celtic FC|Celticu]] (7:0); bol zároveň jeho šiestym v tejto súťaži, čo je historický rekord. O týždeň neskôr si v zápase proti Atléticu Madrid (1:1) poranil trieslo a bol na tri týždne mimo hry.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi out for three weeks|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/830100/leo-messi-out-for-three-weeks|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Vrátil sa 16. októbra na zápas proti [[Deportivo La Coruña|Deportivu La Coruña]] (4:0), v ktorom strelil gól.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Scores in His Return as Barcelona Roll Past Deportivo La Coruña|url=https://www.beinsports.com/us/soccer/video/lionel-messi-scores-in-his-return-as-barcelon/353223|vydavateľ=beIN SPORTS USA|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-us}}&lt;/ref&gt; O tri dni nato strelil 37. hetrik za Barcelonu v zápase proti [[Manchester City FC|Manchestru City]] (4:0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona 4-0 Manchester City: Lionel Messi hits hat-trick on Pep Guardiola's return|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/10624079/barcelona-4-0-manchester-city-lionel-messi-hits-hat-trick-on-pep-guardiolas-return|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 1. novembra strelil svoj 54. gól v skupinových fázach Ligy majstrov UEFA pri prehre 3:1 vonku nad Manchestrom City, čím prekonal rekord Raúla s 53 gólmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch Lionel Messi score to pass Raul for most goals in the UCL group stage|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/watch-lionel-messi-score-to-pass-raul-for-most-goals-in-the-ucl-group-stage-110116|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2016-11-01|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-US|meno=2016 at 2:33p|priezvisko=ET}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Messi &amp; Murtaza.jpg|náhľad|Messi v roku 2016|vľavo]]Messi ukončil rok s 51 gólmi, čím sa stal najlepším strelcom Európy pred [[Zlatan Ibrahimović|Zlatanom Ibrahimovićom]], ktorý strelil o jeden menej.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top goal scorers in 2016: Messi claims crown, Ibrahimovic and Ronaldo follow|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/top-goal-scorers-in-2016-messi-claims-crown-ibrahimovic-and-ronaldo-follow/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Po tom čo skončil v súboji o Zlatú loptu na druhom mieste za Cristianom Ronaldom, skončil za ním na druhom mieste aj v ocenení FIFA The Best.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo wins Best FIFA Men's Player 2016 award|url=https://edition.cnn.com/2017/01/09/football/ronaldo-fifa-best-player-award-messi-football/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-09-01}}&lt;/ref&gt; 11. januára strelil v zápase proti Athleticu Bilbao (3:1) v osemfinále Copa del Rey gól z priameho kopu. Bol to jeho 26. gól z priameho kopu za Barcelonu vo všetkých súťažiach, čím dorovnal [[Ronald Koeman|Ronalda Koemana]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi equals Koeman's Barca record|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3036856/lionel-messi-equals-ronald-koemans-barcelona-free-kick-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-01-12|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V ďalšom ligovom zápase proti Las Palmas (5:0) strelil gól, čím vyrovnal rekord [[Raúl González Blanco|Raúla]] v počte tímov, ktorým dokázal streliť gól v La Lige (35).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch Lionel Messi match record for the most La Liga teams scored against|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/watch-lionel-messi-record-for-the-most-teams-scored-against-in-la-liga-011417|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2017-01-14|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-US|meno=2017 at 12:48p|priezvisko=ET}}&lt;/ref&gt;

4. februára 2017 strelil v ligovom zápase proti Athleticu Bilbao (3:0) gól z priameho kopu (27. gól), čím prekonal Koemana a stal sa najlepším strelcom z priamych kopov v histórii klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi embarrasses Gorka Iraizoz with free-kick for Barcelona|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/10756916/lionel-messi-embarrasses-gorka-iraizoz-with-free-kick-for-barcelona|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 23. apríla strelil dva góly pri výhre nad Realom Madrid vonku 3:2. Jeho víťazný gól v nadstavenom čase bol zároveň 500. za Barcelonu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi nets 500th goal for Barcelona|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3106811/lionel-messi-scores-500th-goal-for-barcelona-against-real-madrid|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-04-23|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Po tomto góle si vyzliekol dres, držal ho v rukách a ukazoval ho na stranu fanúšikov Realu Madrid - s číslom a menom na ich stranu. 27. mája strelil gól a asistoval [[Paco Alcácer|Pacovi Alcácerovi]] vo finále Copa del Rey proti [[Deportivo Alavés|Alavésu]] (3:1) a stal sa mužom zápasu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi inspires Barcelona to Copa del Rey final triumph against Alavés|url=https://www.theguardian.com/football/2017/may/27/barcelona-alaves-copa-del-rey-final|periodikum=The Observer|dátum=2017-05-27|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}&lt;/ref&gt;

Celkovo strelil Messi v tejto sezóne 54 gólov a mal 16 asistencií. 37 gólov v lige mu stačilo k získaniu Pichichi a k Zlatej kopačke po štvrtý krát v kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi receives fourth Golden Shoe Award: Each day I enjoy it more|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/11/24/5a182794268e3ef82a8b4639.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-11-24|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

==== 2017/2018: Domáce double a rekordná piata Zlatá kopačka ====
Messi otvoril sezónu 2017/2018 gólom z penalty pri domácej prehre 1:3 nad Realom Madrid v Suerpcopa de España.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Real Madrid - Football Match Report - August 13, 2017 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=479398|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V zápasoch ''El Clásica'' to bol už jeho 24. oficiálny gól a 25. celkovo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi and Luis Suárez call for optimism|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/748248/leo-messi-and-luis-suarez-call-for-optimism|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 9. septembra strelil prvý ligový hetrik v sezóne v zápase proti mestskému rivalovi [[RCD Espanyol|Espanyolu]] (5:0).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Espanyol - Football Match Report - September 9, 2017 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=490682|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 12. septembra strelil dva góly [[Gianluigi Buffon|Gigimu Buffonovi]], čím porazila Barcelona víťaza talianskej ligy Juventus 3:0 doma, v zápase [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi superb as Barca get revenge vs. Juve|url=https://global.espn.com/football/blog/the-match/60/post/3201936/lionel-messi-scores-twice-as-barcelona-get-revenge-on-juventus|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-12|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 19. septembra strelil štyri góly v zápase proti [[SD Eibar|Eibaru]] (6:1) na Camp Nou v La Lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi magic comes from nothing - Valverde|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3208658/lionel-messi-creates-something-from-nothing-for-barcelona-valverde|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-19|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; O tri týždne neskôr, 1. októbra, sa stal Messi tretím v poradí v počte odohraných zápasov za Barcelonu v histórii, keď predbehol [[Carles Puyol|Carlesa Puyola]] (594. zápas). Bol to zápas proti Las Palmas (3:0), kde strelil dva góly a na jeden prihral; zápas sa hral za zatvorenými dverami Camp Nou, kvôli násiliu v [[Katalánsko|Katalánsku]], ktoré bolo spôsobené [[Referendum o nezávislosti Katalánska 2017|referendom o nezávislosť]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=5 talking points as Barcelona beat Las Palmas in eerie empty Nou Camp|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/match-reports/barcelona-3-0-las-palmas-11270684|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2017-10-01|dátum prístupu=2019-09-02|meno=Rik|priezvisko=Sharma}}&lt;/ref&gt;

18. októbra, pri jeho 122. štarte v európskych súťažiach, strelil v zápase Ligy majstrov UEFA nad [[Olympiakos FC|Olympiakosom]] (3:0) 97. gól v Lige majstrov UEFA a 100. vo všetkých klubových súťažiach pod hlavičkou UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi scores 100th European goal in Barcelona win|url=https://www.bbc.com/sport/football/41624714|dátum=2017-10-18|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; Messi sa stal spolu s Cristianom Ronaldom len druhým hráčom, ktorý prekonal túto hranicu, ale potreboval nato o 21 zápasov menej ako Portugalčan.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi emulates Ronaldo with 100th European goal|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2447481.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; 4. novembra odohral v zápase proti Seville v lige (2:2) svoj 600. zápas za Barcelonu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Barbaric' Messi marks 600th Barca game|url=https://africa.espn.com/football/barcelona/story/3258275/lionel-messi-marks-600th-barcelona-appearance-in-win-over-sevilla|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-11-04|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Po prevzatí štvrtej Zlatej kopačky podpísal s Barcelonou 25. novembra novú zmluvu do sezóny 2020/2021. Jeho výkupná klauzula bola stanovená na 700 miliónov €.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi signs new deal through 2020/21 season|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/732507/lionel-messi-signs-new-deal-through-202021-season|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 7. januára 2018 odohral 400. zápas v lige v zápase proti Levante (3:0), v ktorých si pripísal 144 ligových asistencií a 365 gólov, čím vyrovnal rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] za najviac ligových gólov strelených za jeden klub v top 5 ligách Európy.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BREAKING NEWS: Messi breaks Muller goal record|url=https://www.beinsports.com/en/la-liga/news/messi-breaks-muller-goal-record/761806|vydavateľ=beIN SPORTS|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; O týždeň neskôr tento rekord prekonal, keď strelil 366. ligový gól z priameho kopu proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (2:4 výhra vonku).&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

4. marca strelil v domácom ligovom zápase nad Atléticom Madrid (1:0) z priameho kopu 600. seniorský gól.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona 1-0 Atletico Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/43279527|dátum=2018-03-04|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; 14. marca strelil v domácom zápase Ligy majstrov UEFA proti Chelsea (3:0) 99. a 100. gól v Lige majstrov UEFA, čím sa stal len druhým hráčom po Cristianovi Ronaldovi, ktorý vyrovnal túto hranicu; dokázal to však v mladšom veku, za menej zápasov, menej odohraných minút a menej striel ako Portugalský konkurent.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Faster and younger than rival Ronaldo - Magical Messi's 100 Champions League goals in Opta numbers|url=https://www.fourfourtwo.com/news/faster-and-younger-rival-ronaldo-magical-messis-100-champions-league-goals-opta-numbers|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}&lt;/ref&gt; Jeho prvý gól, ktorý prišiel po dvoch minútach a ôsmich sekundách, bol jeho najrýchlejším gólom v kariére. Taktiež pomohol Barcelone dostať sa už po jedenásty krát v rade do štvrťfinále tejto súťaže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores 100th Champions League goal in Barcelona's 3-0 victory over Chelsea|url=https://www.latimes.com/sports/la-sp-champions-league-messi-20180314-story.html|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; 7. apríla strelil hetrik v zápase proti [[CD Leganés|Leganés]] (3:1), vrátane šiesteho gólu z priameho kopu v sezóne, čím vyrovnal rekord jeho bývalého spoluhráča Ronaldinha.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi equals the record of Ronaldinho|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/lionel-messi-equals-the-record-of-ronaldinho-6741843|vydavateľ=sport|dátum vydania=2018-04-07|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=Sport}}&lt;/ref&gt; Opäť ukončil sezónu ako najlepší strelec ligy s 34 gólmi, čo mu prinieslo už jeho piatu Zlatú kopačku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Golden Shoe 2017-18: Lionel Messi wins fifth European top scorer award {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messi-set-for-fifth-golden-shoe-after-winning-pichichi/16zqsqe8e9tr3187k929hjiwpt|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 21. apríla strelil druhý gól Barcelony - 40. v sezóne - pri víťazstve 5:0 vo finále Copa del Rey nad Sevillou; taktiež nahral na gól Luisovi Suárezovi. Bola to štvrtá výhra Barcelony v rade v tejto súťaži a 30. celkovo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Sevilla 0-5 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43845692|dátum=2018-04-21|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; 29. apríla strelil hetrik pri víťazstve 4:2 vonku nad Deportivo La Coruña, čím získala Barcelona 25. ligový titul.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Deportivo La Coruna 2-4 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43928594|dátum=2018-04-29|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; 9. mája strelil gól proti Villarrealu (5:1), čím Barcelona vytvorila nový rekord v [[Futbalové rekordy v Španielsku|počte zápasov bez prehry]] (43) v La Lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona - Villarreal {{!}} La Liga 試合当日 32 - FC バルセロナ|url=https://www.fcbarcelona.jp/ja/matches/37890/fc-barcelona-villarreal-la-liga-2017-2018|vydavateľ=www.fcbarcelona.jp|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
==== 2018/2019: Kapitán FC Barcelona, desiaty titul v La Lige a rekordná šiesta Zlatá kopačka ====
[[Súbor:Lionel Messi vs Valladolid.jpg|náhľad|Messi v 2. kole La Ligy v sezóne [[La Liga 2018/2019|2018/2019]] proti [[Real Valladolid CF|Realu Valladolid]]|vľavo]]
Po odchode bývalého kapitána [[Andrés Iniesta|Andrésa Iniestu]] v máji 2018 bol Messi menovaný novým kapitánom klubu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi will be Barcelona＇s next captain|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/lionel-messi-will-be-barcelonas-next-captain-6781878|vydavateľ=sport|dátum vydania=2018-04-25|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=Sport}}&lt;/ref&gt; 12. augusta 2018 získal ako kapitán Barcelony prvú trofej, keď dokázal vyhrať Supercopa de España nad Sevillou 2:1. 19. augusta strelil dva góly v úvodnom zápase [[La Liga 2018/2019|ligovej]] sezóny nad Alavésom (3:0). Jeho prvý gól v zápase bol z priameho kopu, keď súperovi hráči vyskočili a lopta prešla popod nich; tento gól bol zároveň 6000. gólom Barcelony v La Lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores Barcelona's 6,000th goal in La Liga|url=https://www.espn.in/football/barcelona/story/3602570/lionel-messi-scores-barcelonas-6,000th-goal-in-la-liga|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2018-08-18|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 18. septembra strelil hetrik v

{{Citát v rámčeku|„Messi je Boh futbalu. Keď má Messi loptu, jeden na jedného, si mŕtvy.&quot;|– [[José Mourinho]]}}

zápase s [[PSV Eindhoven]] (4:0) v úvodnom kole skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA]], čím vytvoril nový rekord za najviac hetrikov v tejto súťaži (osem).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ranking Messi's eight Champions League hat tricks|url=https://www.espn.com/soccer/club/barcelona/83/blog/post/3638504/lionel-messis-eight-champions-league-hat-tricks-ranked-which-is-the-best|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-09-19|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 20. októbra strelil gól a asistoval pri výhre 4:2 nad Sevillou, avšak v 26. minúte si poranil pravú ruku a musel byť vystriedaný; testy neskôr potvrdili, že utrpel zlomeninu [[Vretenná kosť|vretennej kosti]], čo ho vyradilo z futbalu na tri týždne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, out for three weeks with a fractured arm|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/886828/messi-out-for-three-weeks-with-a-fractured-arm|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 8. decembra strelil proti Espanyolu (4:0) dva góly z priameho kopu – jeho 9. a 10. gól z priameho kopu v kalendárnom roku; toto bolo po prvýkrát čo niečo také v lige dokázal. Jeho prvý gól v zápase bol zároveň 10. gólom v ligovej sezóne, čím sa stal prvým hráčom v histórii La Ligy, ktorý strelil minimálne 10 gólov v 13. sezónach po sebe.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul='His Magnum opus': even for Lionel Messi, this was special {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2018/dec/10/his-magnum-opus-even-for-lionel-messi-this-was-special|periodikum=The Guardian|dátum=2018-12-10|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}&lt;/ref&gt;

13. januára 2019 strelil 400. gól v La Lige, čo sa mu podarilo za 435 zápasov a počas stretnutia s Eibarom (3:0). Stal sa prvým hráčom histórie, ktorému sa to podarilo v jednej z top 5 líg Európy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi scores 400th Barcelona goal in 3-0 win over Eibar|url=https://www.bbc.com/sport/football/46858269|dátum=2019-01-13|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; 2. februára strelil dva góly pri remíze 2:2 nad Valenciou. Jeho prvý gól padol z penalty, bol jeho 50. v lige a stal sa tak len tretím hráčom v histórii La Ligy, ktorému sa toto podarilo, hneď po Cristianovi Ronaldovi a [[Hugo Sánchez|Hugovi Sánchezovi]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi news: Barcelona talisman matches Cristiano Ronaldo's penalty milestone as he enjoys six-year high scoring streak {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-ie/news/messi-matches-ronaldo-penalty-milestone-as-barca-star-sets/1hi6mj9rbf3ar19i8fs1h6nezt|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-09-02}}&lt;/ref&gt; O mesiac neskôr klub vyhlásil, že začali prípravu na Messiho odchod do dôchodku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Barcelona president Josep Maria Bartomeu preparing the club for life without Argentine|url=https://www.bbc.com/sport/football/47159671|dátum=2019-02-07|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt; 23. februára strelil 50. hetrik v kariére a asistoval Luisovi Suárezovi v zápase proti Seville (4:2 výhra vonku); zároveň sa mu podarilo dosiahnuť 650 gól za klub a krajinu na seniorskej úrovni.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Sevilla 2-4 Barcelona: Lionel Messi scores 50th hat-trick in win|url=https://www.bbc.com/sport/football/47336146|dátum=2019-02-23|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt; 16. apríla strelil dva góly v druhom zápase štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti Manchestru United (3:0), a po celkovom skóre 4:0 sa FC Barcelona dostala do semifinále po prvýkrát od roku 2015; boli to taktiež jeho prvé góly vo štvrťfinálových zápasoch od roku 2013.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona 3-0 Manchester United: Lionel Messi stars as United knocked out of Champions League|url=https://www.bbc.com/sport/football/47939085|dátum=2019-04-16|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi’s one-man show draws curtain on Manchester United dreams {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/2019/apr/17/lionel-messi-manchester-united-barcelona|periodikum=The Guardian|dátum=2019-04-17|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the Camp|priezvisko=Nou}}&lt;/ref&gt;

27. apríla prišiel Messi v zápase proti Levante z lavičky a strelil jediný gól zápasu, čím zabezpečil Barcelone [[La Liga 2018/2019|predčasný ligový titul]];&lt;ref name=&quot;washingtonpost.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=- The Washington Post|url=https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/|vydavateľ=Washington Post|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; bol to jeho 450. zápas za Barcelonu v lige, a zároveň prvá ligová trofej v úlohe kapitána.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi adds to his numbers|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/04/27/5cc42098ca4741e3088b4639.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-04-27|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's first league title as captain|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/04/28/5cc5666be5fdea995f8b461b.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-04-28|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 1. mája strelil dva góly v semifinále Ligy majstrov UEFA doma proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]] (3:0); jeho druhý gól v zápase, ktorý bol z priameho kopu zo vzdialenosti 32 metrov, bol jeho 600. gólom za Barcelonu na seniorskej úrovni.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores 600th club goal days after Ronaldo|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/3840584/barcelonas-lionel-messi-scores-600th-career-club-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-05-01|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V druhom zápase o šesť dní neskôr prehrala Barcelona na [[Anfield]]e 4:0, a tak vypadla zo súťaže s celkovým skóre 4:3.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool 4-0 Barcelona (Agg: 4-3): Liverpool complete stunning comeback to reach Champions League final|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/11713953/liverpool-4-0-barcelona-agg-4-3-liverpool-complete-stunning-comeback-to-reach-champions-league-final|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 19. mája v poslednom zápase Barcelony v lige strelil dva góly pri remíze 2:2 v Eibare (jeho 49. a 50. gól v sezóne vo všetkých súťažiach), čo mu zabezpečilo jeho šiestu trofej Pichichi pre najlepšieho strelca ligy (36 gólov v 34 zápasoch), čím vyrovnal Zarru v počte sezón ako najlepší strelec ligy.&lt;ref name=&quot;washingtonpost.com&quot;/&gt; Taktiež získal šiestu Zlatú kopačku, tretíkrát v rade (od sezóny 2016/2017).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi wins his sixth Golden Shoe award|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1225730/messi-wins-his-sixth-golden-shoe-award|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 25. mája strelil gól vo finále Copa del Rey poti Valencii, avšak tento zápas Barcelona prehrala (1:2).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Copa del Rey final: Valencia end Barcelona's double dream|url=https://www.bbc.com/sport/football/48367455|dátum=2019-05-25|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt;

==== 2019/2020: Rekordná šiesta Zlatá lopta ====
5. augusta 2019 bolo oznámené, že Messi nebude môcť odcestovať na turné po USA pre zranenie pravého lýtka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi injury: Barcelona star to miss USA tour with calf injury just ahead of La Liga season|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/lionel-messi-injury-barcelona-star-to-miss-usa-tour-with-calf-injury-just-ahead-of-la-liga-season/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 19. augusta bol Messiho lob spoza šestnásty proti Realu Betis nominovaný na cenu [[Cena Ferenca Puskása|FIFA Puskás Award]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Fifa Puskás Award 2019: breakdown of the 10-strong shortlist|url=https://www.theguardian.com/football/2019/aug/20/fifa-puskas-award-2019-shortlist-billie-simpson-lionel-messi-andros-townsend|periodikum=The Guardian|dátum=2019-08-20|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Nosa|priezvisko=Omoigui}}&lt;/ref&gt; Neskôr v mesiaci si po uzdravení lýtko opäť poranil, čo ho vyradilo z hry na začiatku sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi ruled out vs. Betis after injury setback|url=https://www.espn.com/soccer/lionel-messi/story/3927626/messi-ruled-out-vs-betis-after-injury-setback|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-08-24|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;  Dôsledkom bolo, že bol zranený na neurčito s tým, že sa vráti k hraniu po septembrovej reprezentačnej prestávke.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi won't return until after the international break|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/08/28/5d664da0ca4741fe4d8b461a.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-08-28|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Svoj prvý zápas v sezóne odohral 17. septembra, keď prišiel z lavičky pri bezgólovej remíze 0:0 proti [[Borussia Dortmund|Borussi Dortmund]] vonku v otváracom zápase [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Dortmund 0-0 Barcelona: Marc-Andre ter Stegen saves Marco Reus' penalty in stalemate|url=https://www.bbc.com/sport/football/49718948|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-09-17|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 23. septembra získal Messi cenu [[FIFA The Best]] pre najlepšieho hráča na svete, pred [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]] a Cristianom Ronaldom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Best FIFA Awards results as Messi beats Van Dijk and Ronaldo to main prize|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/best-fifa-awards-live-results-20154863|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2019-09-23|dátum prístupu=2020-04-14|meno=Alex|priezvisko=Richards}}&lt;/ref&gt; 6. októbra strelil svoj prvý gól v sezóne v ligovom zápase proti Seville (4:0 doma) z priameho kopu; bol to jeho 420. gól v La Lige, čím prekonal Cristiana Ronalda s jeho 419 ligovými gólmi v top 5 európskych súťažiach.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona 4-0 Sevilla: Champions climb to second in La Liga with convincing win|url=https://www.bbc.com/sport/football/49939501|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-10-06|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi breaks another record in Barca win; Juventus ends Inter's unbeaten run|url=https://edition.cnn.com/2019/10/07/football/barcelona-sevilla-inter-juventus-bayern-hoffenheim-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-08|meno=Matias Grez|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; 23. októbra strelil Messi svoj prvý gól tejto sezóny Ligy majstrov UEFA pri výhre vonku 2:1 nad [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]], čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v 15. sezónach Ligy majstrov UEFA v rade (nerátajú sa kvalifikačné kolá).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Slavia Prague 1-2 Barcelona: Lionel Messi breaks another record in narrow win|url=https://www.bbc.com/sport/football/49874450|dátum=2019-10-23|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt; Rovnako vyrovnal spoločný rekord Raúla a Cristiana Ronalda za najviac súperom strelených gólov minimálne jeden gól v tejto súťaži (33). 29. októbra strelil dva góly a pri dvoch asistoval pri domácej výhre 5:1 nad Realom Valladolid v La Lige; jeho prvý gól – z 32 metrov – bol jeho 50. gólom z priameho kopu v kariére.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde runs out of superlatives after landmark Messi hat-trick|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-free-kick-goal-barcelona-ernesto-valverde-vs-real-valladolid-a9177116.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2019-10-30|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho góly (608) ho taktiež dostali pre Cristiana Ronalda (606), čo sa týka klubovej úrovne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi eclipses Ronaldo after scoring twice for Barcelona|url=https://edition.cnn.com/2019/10/30/football/messi-barcelona-goals-ronaldo-valladolid-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-30|meno=Ravi Ubha|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; 9. novembra strelil tri góly (vrátane dvoch priamych kopov) pri domácej výhre 4:1 nad Celtou Vigo. Bol to jeho 34. hetrik v La Lige, čím vyrovnal Cristiana Ronalda ako držiteľa tohto rekordu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona 4-1 Celta Vigo: Lionel Messi hits hat-trick as champions reclaim top spot|url=https://www.bbc.com/sport/football/50363584|dátum=2019-11-09|dátum prístupu=2019-11-11|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt; 27. novembra sa Messi podieľal na všetkých troch góloch svojho tímu pri víťazstve 3:1 nad [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]], keď v 29. minúte asistoval [[Luis Alberto Suárez|Luisovi Suárezovi]] a v 34. minúte strelil gól. Taktiež v druhom polčase asistoval na gól [[Antoine Griezmann|Antoinemu Griezmannovi]]. Bol to jeho 700. zápas za Barcelonu, a súčasne vytvoril nový rekord v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], keďže v zápase proti Borussi Dortmund strelil gól proti 34. súperovi, čím prekonal predošlý rekord Raúla a Cristiana Ronalada.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi steals the show in his 700th Barcelona appearance|url=https://edition.cnn.com/2019/11/27/football/lionel-messi-barcelona-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-11-28|meno=Dominic Rech|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt; 2. decembra získal Messi rekordnú [[Zlatá lopta 2019|šiestu Zlatú loptu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ballon d’Or: Lionel Messi wins record sixth award and Megan Rapinoe is rewarded for World Cup triumph|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2019/12/02/ballon-dorlive-updates-ceremony-lionel-messi-virgil-van-dijk/|periodikum=The Telegraph|dátum=2019-12-02|dátum prístupu=2019-12-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Tom|priezvisko=Morgan|meno2=Will|priezvisko2=Magee}}&lt;/ref&gt; 7. decembra, v ligovom zápase proti [[RCD Mallorca|Mallorce]] (výhra 5:2) strelil hetrik, čím sa stal hráčom s najviac hetrikmi v histórii La Ligy (35).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi scores hat-trick for Barcelona v Mallorca|url=http://www.bbc.com/sport/live/football/50687497|dátum=2019-12-06|dátum prístupu=2019-12-07|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}&lt;/ref&gt; 22. februára 2020 strelil v ligovom zápase proti Eibaru štyri góly pri výhre 5:0.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Who is Lionel Messi? A comparative study of Diego Maradona and Lionel Messi|url=http://dx.doi.org/10.1177/1367877911422859|periodikum=International Journal of Cultural Studies|dátum=2011-12-22|dátum prístupu=2020-02-24|ročník=15|číslo=4|strany=415–428|issn=1367-8779|doi=10.1177/1367877911422859|meno=Bartlomiej|priezvisko=Brach}}&lt;/ref&gt; Zároveň sa stal oficiálne prvým hráčom v histórii, ktorý sa podieľal na 1000 góloch svojho tímu počas profesionálnej kariéry (góly a asistencie).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi is now the first player in football history to reach 1,000 goal contributions|url=https://www.givemesport.com/1549199-barcelonas-lionel-messi-becomes-first-ever-player-to-reach-1000-goal-contributions|vydavateľ=GiveMeSport|dátum vydania=2020-02-22|dátum prístupu=2020-02-24|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Dňa 14. júna 2020 strelil gól a na dva nahral v ligovom zápase proti [[RCD Mallorca|Mallorce]], v prvom zápase po trojmesačnej pauze, kvôli pandémii [[COVID-19]]. V tomto zápase stanovil nový rekord, keď strelil minimálne 20 ligových gólov v 12. sezónach v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Analysis of the goals scored in Spanish First and Second division during the 2017/2018 season|url=http://dx.doi.org/10.6018/sportk.412501|periodikum=SPORT TK-Revista EuroAmericana de Ciencias del Deporte|dátum=2020-01-31|dátum prístupu=2020-06-15|strany=37–43|issn=2340-8812|doi=10.6018/sportk.412501|meno=J.|priezvisko=Raya-González|priezvisko2=DJ.|meno3=M.|priezvisko3=Domínguez-Díez}}&lt;/ref&gt; 30. júna strelil gól z penalty pri remíze 2:2 v ligovom zápase proti Atléticu Madrid, vďaka čomu strelil už 700. gól v kariére za Barcelonu a Argentínu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores 700th goal for club and country|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4113399/lionel-messi-reaches-700-goal-milestone-for-barcelona-and-argentina|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-06-30|dátum prístupu=2020-07-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 11. júla vyrobil 20. asistenciu v ligovej sezóne pre [[Arturo Vidal|Artura Vidala]] pri výhre 1:0 vonku nad Realom Valladolid, čím vyrovnal Xaviho rekord 20 asistencií v jednej sezóne La Ligy zo sezóny 2008/2009;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi equals club record for assists|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1721440/messi-equals-club-record-for-assists|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-07-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona: Are Barcelona Pair Xavi and Iniesta in Decline?|url=https://bleacherreport.com/articles/1637655-fc-barcelona-are-barcelona-pair-xavi-and-iniesta-in-decline|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-07-21|jazyk=en|meno=Tre'|priezvisko=Atkinson}}&lt;/ref&gt; s 22 gólmi sa stal tiež iba druhým hráčom v top 5 európskych ligách v 21. storočí, po [[Thierry Henry|Thierrym Henrym]] v sezóne [[FA Premier League 2002/2003|2002/2003 v Premier League]] za Arsenal (24 gólov a 20 asistencií), ktorý si pripísal minimálne 20 gólov a 20 asistencií v jednej ligovej sezóne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stats: Messi second to 20+20, Ronaldo second to 11/11|url=https://www.espn.com/soccer/blog-espn-fc-united/story/4134777/stats-lionel-messi-second-to-20-+-20-cristiano-ronaldo-second-to-11-11|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-07-14|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Po dvoch góloch pri výhre vonku 5:0 proti Alavésu v poslednom zápase ligovej sezóny 20. júla ukončil sezónu ako najlepší strelec a najlepší nahrávač La Ligy, s 25 gólmi a 21 asistenciami, vďaka čomu získal rekordnú siedmu trofej Pichichi, čím prekonal Zarru; Barcelona však skončila na druhom mieste za Realom Madrid.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi stands alone after winning Pichichi award for 7th time|url=https://www.thescore.com/esp_fed/news/1987681|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2020-07-22|meno=Gianluca|priezvisko=Nesci}}&lt;/ref&gt; 9. augusta, v druhom zápase osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Neapolu na Camp Nou strelil druhý gól tímu a získal penaltu na tretí gól, pri výhre 3:1 doma, čo viedlo k celkovému skóre 4:2 a postupu do štvrťfinále, kde sa stretli s Bayernom Mníchov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Napoli score: Messi dazzles as Barca advance to Champions League quarterfinals|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/barcelona-vs-napoli-score-messi-dazzles-as-barca-advance-to-champions-league-quarterfinals/live/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 15. augusta utrpel najväčšiu porážku kariére, keď vo štvrťfinále proti Bayernu Mníchov prehrala Barcelona 2:8, a tak opäť ukončila sezónu Ligy majstrov s potupným vypadnutím.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi's heaviest defeats: Barcelona's 8-2 loss to Bayern is star's worst by some way|url=https://www.thenational.ae/sport/football/lionel-messi-s-heaviest-defeats-barcelona-s-8-2-loss-to-bayern-is-star-s-worst-by-some-way-1.1063827|vydavateľ=The National|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

==== August 2020: Túžba odísť z Barcelony ====
{{Citát v rámčeku|&quot;Nebol som šťastný a chcel som odísť. Nebolo mi to nijak umožnené, a preto zostanem v klube, aby som sa nedostal do súdneho sporu. Vedenie klubu pod vedením [[Josep Maria Bartomeu|Bartomeua]] je katastrofa. Moja láska k Barce sa nikdy nezmení.“|– Messi o zvrátení svojho rozhodnutia opustiť Barcelonu v rozhovore pre [[Goal (webstránka)|Goal]], dňa 4. septembra 2020.}}
25. augusta 2020 Barcelona potvrdila [[Associated Press]] &quot;že Messi poslal klubu dokument, v ktorom vyjadruje túžbu odísť.&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi tells Barca he wants to leave, signaling end of era|url=https://apnews.com/141fb4432a0421bc942a7f87cfdeba6e|vydavateľ=AP NEWS|dátum vydania=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31}}&lt;/ref&gt; Toto oznámenie získalo významnú mediálnu odozvu, a to aj od súčasných i bývalých spoluhráčov, katalánskeho prezidenta [[Quim Torra|Quima Torru]] a organizácií pôsobiacich vo futbale i mimo neho, zatiaľ čo príspevky týkajúce sa Messiho odchodu boli celosvetovo populárne na sociálnej sieti [[Twitter]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Social media reaction to Barcelona legend's transfer request|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/53913588|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=en-gb}}&lt;/ref&gt; 26. augusta vyhlásil športový riaditeľ Barcelony Ramon Planes, že klub túži &quot;vystavať tím okolo najlepšieho hráča na svete&quot; a potvrdil, že Messi bude môcť odísť, iba ak kupujúci zaplatí jeho výkupnú klauzulu vo výške 700 miliónov €; nahlásenú možnosť predčasného ukončenia zmluvy, ktorú mal Messi v zmluve, bolo možné uplatniť, iba ak by to oznámil klubu do 31. mája, hoci zástupcovia hráča majú argumentovať tým, že termín by mal byť stanovený na 31. augusta, kvôli [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|predĺženej sezóne 2019/2020]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi tells Barcelona he wants to leave but faces legal battle over clause|url=https://www.theguardian.com/football/2020/aug/25/lionel-messi-tells-barcelona-he-wants-to-leave-but-faces-legal-battle-over-clause|periodikum=The Guardian|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}&lt;/ref&gt; Pôvodné oznámenie viedlo neskôr v ten večer k protestu 300 fanúšikov pred [[Camp Nou]] proti prezidentovi klubu [[Josep Maria Bartomeu|Josepovi Bartomeuovi]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi hands in Barca transfer request as fans protest outside Camp Nou|url=https://www.standard.co.uk/sport/football/lionel-messi-fc-barcelona-transfer-request-latest-news-fan-protests-a4533181.html|vydavateľ=Evening Standard|dátum vydania=2020-08-26|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 30. augusta vydala [[La Liga]] vyhlásenie týkajúce sa Messiho, že jeho zmluva s Barcelonou stále platí a jeho výpovedná klauzula je stále aktívna.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nota informativa|url=https://www.laliga.com/noticias/nota-informativa-contrato-lionel-messi|vydavateľ=Nota informativa|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=es}}&lt;/ref&gt;

4. septembra vydal Jorge Messi, Lionelov otec a zároveň agent, oficiálne vyhlásenie v reakcii na La Ligu s tvrdením, že „klauzula 700 miliónov € nie je platná v prípade jednostranného rozhodnutia hráča o odchode s účinnosťou po skončení sezóny 2019/2020''.''“, ako sa uvádza v Messiho zmluve s klubom;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi desmiente a LaLiga y sigue con el pulso al Barça: no hay cláusula de 700 millones|url=https://www.elmundo.es/deportes/futbol/primera-division/2020/09/04/5f5235af21efa0bd098b46d3.html|vydavateľ=ELMUNDO|dátum vydania=2020-09-04|dátum prístupu=2020-09-04|jazyk=es}}&lt;/ref&gt; o chvíľu neskôr La Liga odpovedala tým, že si stojí za vyhlásením zverejneným 30. augusta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nota informativa|url=https://www.laliga.com/noticias/nota-informativa-respuesta-al-entorno-de-leo-messi|vydavateľ=Nota informativa|dátum prístupu=2020-09-04|jazyk=es}}&lt;/ref&gt; Neskôr v ten večer Messi v rozhovore pre [[Goal (webstránka)|Goal]] oznámil, že bude pokračovať v Barcelone a dokončí posledný rok svojej zmluvy. V rozhovore vysvetlil, že klub informoval klub počas celého roka, že chce odísť, a že prezident klubu [[Josep Maria Bartomeu|Josep Bartomeu]] uviedol, že na konci každej sezóny sa môže rozhodnúť, či môže zostať alebo odísť, avšak svoje slovo nakoniec nedodržal a poukazoval na jeho výkupnú klauzulu vo výške 700 miliónov €,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks silence on Barcelona exit saga: 'The president did not keep his word' {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messi-breaks-silence-barcelona-exit-saga-president-did-not/12u81b5iumt2d1tkqol18wpcxg|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-09-06}}&lt;/ref&gt; ktorá Messimu ponechala dve možnosti: zostať alebo sa obrátiť na súd proti klubu. Messi v tom istom rozhovore uviedol, že „nikdy by som sa proti svojmu milovanému klubu nepostavil pred súd. Preto zostávam“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi’s Barcelona heartbreak revealed: From his son's tears, to refusing to go to trial - full truth behind 'brutal' transfer saga {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messis-barcelona-heartbreak-revealed-from-his-sons-tears-to/1mpozogbymuza1fep1f6vv3oz2|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-09-06}}&lt;/ref&gt;

==== 2020/2021: Posledná sezóna v Barcelone ====
25. septembra opäť verejne skritizoval vedenie klubu, tentoraz za odchod Luisa Suáreza, keď vyhlásil, že &quot;v tomto klube ma už nič neprekvapí&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi takes fresh aim at Barcelona for 'throwing out' Luis Suárez|url=https://www.theguardian.com/football/2020/sep/25/lionel-messi-takes-fresh-aim-at-barcelona-for-throwing-out-luis-suarez|periodikum=The Guardian|dátum=2020-09-25|dátum prístupu=2020-10-07|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sachin|priezvisko=Nakrani}}&lt;/ref&gt; 27. septembra otvoril [[La Liga 2020/2021|sezónu 2020/2021]] premenenou penaltou pri výhre 4:0 nad Villarrealom v La Lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores for FC Barcelona in 4-0 win vs. Villarreal {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/27/lionel-messi-scores-for-fc-barcelona-in-4-0-win-vs-villarreal/|dátum prístupu=2020-09-28|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}&lt;/ref&gt; 20. októbra strelil gól z penalty a asistoval na piaty gól pri domácej výhre 5:1 nad [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosom]] v Lige majstrov UEFA a stal sa tak prvým hráčom v histórii, ktorý skóroval v 16-tich sezónach Ligy majstrov UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores, breaks three Champions League records in Barcelona win {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/10/20/lionel-messi-scores-breaks-three-champions-league-records-in-barcelona-win/|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}&lt;/ref&gt; 25. novembra bol nominovaný na ocenenie FIFA The Best 2020 a neskôr bol zaradený do užšieho listu medzi troch kandidátov o túto cenu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Best: Messi vs. Ronaldo rivalry resumes|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4244512/fifa-best-messi-vs-ronaldo-rivalry-resumes-as-mbappesalahneymarmane-join-stars-in-line-for-top-award|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-11-25|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA The Best: Messi, Ronaldo, Lewy nominated|url=https://www.espn.com/soccer/uefa-champions-league/story/4260232/fifa-the-best-messironaldolewandowski-nominated-for-best-mens-player|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-12-11|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 29. novembra strelil štvrtý gól svojho tímu pri víťazstve 4:0 nad Osasunou. Po strelení gólu ukázal dres svojho niekdajšieho tímu [[Newell's Old Boys]] na počesť argentínskeho krajana [[Diego Maradona|Diega Maradonu]], ktorý zomrel pred štyrmi dňami, a zdvihol obe ruky k obrazovke, ktorá na štadióne ukazovala Maradonovu tvár. Dres bol replikou čísla 10 toho istého, ktorý mal Maradona na sebe počas pôsobenia v klube v roku 1993.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi pays Maradona tribute in Barca win|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55123003|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 17. decembra skončil v ankete FIFA The Best 2020 na treťom mieste za prvým [[Robert Lewandowski|Robertom Lewandowskim]] a druhým Cristianom Ronaldom, a bol začlenený [[Svetová jedenástka FIFA FIFPro|FIFA FIFPro World XI]] po štrnásty krát v rade.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi third in FIFA The Best award|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/1944711/leo-messi-third-in-fifa-the-best-award|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

23. decembra strelil v ligovom zápase proti Realu Valladolid 644. gól za Barcelonu, čím prekonal [[Pelé]]ho rekord v [[Santos FC|Santose]] za najviac strelených gólov v jednom klube.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi Passes Pelé for Most Goals With One Club|url=https://www.si.com/soccer/2020/12/22/lionel-messi-most-goals-one-club-barcelona-pele-video|vydavateľ=Sports Illustrated|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-us|meno=Avi|priezvisko=Creditor}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European roundup: Lionel Messi breaks Pelé's record for goals at a single club|url=http://www.theguardian.com/football/2020/dec/22/european-roundup-lionel-messi-pele-record-barcelona-juventus-fiorentina-atletico-madrid|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2020-12-22|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}&lt;/ref&gt; Na oslavu tohto úspechu poslal [[Budweiser]] každému brankárovi, proti ktorým Messi skóroval, osobne toľko fliaš piva, koľko im strelil gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Full list of goalkeepers sent a beer for conceding one of Lionel Messi’s 644 Barcelona goals|url=https://www.givemesport.com/1631804-lionel-messi-which-goalkeepers-got-the-644-bottles-of-budweiser-beer|vydavateľ=GiveMeSport|dátum vydania=2020-12-27|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;  17. januára 2021 bol vo [[Supercopa de España 2020/2021 – Finále|finále španielského supepopohára 2021]], v predĺžení pri prehre 3:2 nad Athletic Bilbao, prvýkrát v klubovej kariére vylúčený za nešportové správanie (úder rukou do hlavy [[Asier Villalibre|Asiera Villalibreho]], rozhodca si to pôvodne nevšimol, ale upozornil ho [[Video asistent rozhodcu|VAR]] a išiel to skontrolovať).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi sent off as Barca lose Super Cup|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55699322|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-19|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RESUMEN {{!}} El Athletic rubrica en La Cartuja el supercampeonato de España tras vencer al FC Barcelona (2-3) {{!}} rfef.es|url=https://www.rfef.es/noticias/resumen-athletic-rubrica-cartuja-supercampeonato-espana-vencer-al-fc-barcelona-2-3|vydavateľ=www.rfef.es|dátum prístupu=2021-01-19}}&lt;/ref&gt; 21. februára prekonal Xaviho klubový rekord za najviac zápasov v La Lige s jeho 506. ligovým zápasom za Barelonu proti [[Cádiz CF|Cádizu]], v ktorom strelil gól z penalty pri domácej remíze 1:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks Barca's La Liga appearance record|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4320298/barcelonas-messi-breaks-xavis-club-la-liga-appearance-record-vs-cadiz|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-02-21|dátum prístupu=2021-02-22|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 10. marca strelil gól z 32 metrov a neskôr nepremenil penaltu pri remíze 1:1 proti [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] v [[Parc des Princes]] v druhom dvojzápase [[Liga majstrov UEFA 2020/2021#Osemfinále|osemfinále Ligy majstrov UEFA]]; Barcelona prvýkrát po 14-tich rokoch vypadla z tejto súťaže už v osemfinále po celkovom skóre 2:5, keďže prvý zápas prehrala doma 1:4.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=PSG survive Lionel Messi-inspired first-half fightback to knock Barcelona out of Champions League|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2021/03/10/psg-vs-barcelona-champions-league-round-16-live-score-latest/|periodikum=The Telegraph|dátum=2021-03-10|dátum prístupu=2021-03-12|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Dean|meno2=J. J.|priezvisko2=Bull}}&lt;/ref&gt; 21. marca prekonal Xaviho rekord 767 odohratých zápasov za Barcelonu, v zápase proti Realu Sociedad vonku pri výhre 6:1, v ktorom strelil dva góly a na jeden prihral; bol to jeho 768. zápas za Barcelonu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi scores on Barca record appearance|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/56478951|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-03-22|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 17. apríla strelil dva góly vo finále Copa del Rey pri výhre 4:0 nad Athleticom Bilbao. Druhým gólom zlomil rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] za 30+ golóv v 12-tich po sebe idúcich sezónach, keď to teraz dokázal v 13-tich po sebe idúcich sezónach. S 35 trofejou za Barcelonu taktiež predbehol bývalého krídelníka Manchestru United [[Ryan Giggs|Ryana Giggsa]], ako najviac dekorovaný hráč za jeden klub. Ako najlepší strelec La Ligy získal trofej Pichichi rekordný ôsmykrát v kariére. Bola to taktiež jeho piata výhra v rade v boji o najlepšieho strelca ligy, čím prekonal Argentínčana [[Alfredo Di Stéfano|Alfreda Di Stéfana]] a Mexičana [[Hugo Sánchez|Huga Sáncheza]], ktorý sa to obom podarilo štyrikrát za Real Madrid, a vyrovnal rekordný zápis [[Jean-Pierre Papin|Jeana-Pierra Papina]] piatich výhier o kráľa strelca v top piatich ligách Európy.

1. júla 2021 sa stal voľným hráčom po vypršaní zmluvy,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi officially becomes a free agent as superstar's Barcelona contract expires {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/messi-free-agent-barcelona-contract-expires/6oic4yrrw62d1mcffybvao1qi|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-08-06}}&lt;/ref&gt; pričom rokovania o novej zmluve boli komplikované kvôli finančným problémom Barcelony.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: Barcelona forward agrees contract extension with 50 per cent pay cut|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/12355747/lionel-messi-barcelona-forward-agrees-contract-extension-with-50-per-cent-pay-cut|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 5. augusta Barcelona oznámila, že Lionel Messi v klube nezostane, napriek tomu, že sa obe strany dohodli a v ten deň mali podpísať zmluvu. Klub ako dôvod Messiho odchodu uviedol finančné a štrukturálne prekážky, ktoré predstavujú predpisy La Ligy. O tri dni neskôr, na tlačovej konferencii na Camp Nou, na ktorej sa rozplakal, potvrdil, že odchádza z Barcelony.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi: 'I feel so sad to be leaving the club I love'|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2210282/leo-messi-i-feel-so-sad-to-be-leaving-the-club-i-love|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barca fans 'devastated' at Messi exit, PSG fans 'waiting for a legend'|url=https://www.msn.com/en-xl/sport/american-football/barca-fans-devastated-at-messi-exit-psg-fans-waiting-for-a-legend/ar-AAN6ELW|vydavateľ=www.msn.com|dátum prístupu=2021-08-10}}&lt;/ref&gt;

=== Paris Saint-Germain ===

==== 2021/2022: Siedma Zlatá lopta a prvá sezóna v novom klube ====
[[Súbor:Mbappe Messi Neymar.jpg|vľavo|náhľad|Messi (v strede) so spoluhráčmi z PSG [[Kylian Mbappé|Kylianom Mbappém]] (vľavo) a [[Neymar]]om (vpravo)]]
10. augusta 2021 sa Messi pripojil k [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]].&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi joins PSG on two-year deal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/58163106|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; S francúzskym klubom podpísal dvojročný kontrakt do júna 2023 s možnosťou predĺženia o ďalší rok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi signs for Paris Saint-Germain|url=https://en.psg.fr/teams/first-team/content/cp-lionel-messi-psg-paris-saint-germain-mercato|vydavateľ=EN.PSG.FR|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Vybral si číslo 30, rovnaké, aké nosil na začiatku svojej kariéry v Barcelone.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Za klub debutoval 29. augusta, keď nastúpil ako striedajúci hráč pri výhre 2:0 proti [[Stade de Reims]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's PSG debut breaks Spain viewing records|url=https://www.espn.com/soccer/paris-saint-germain--frapsg/story/4465426/lionel-messis-psg-debut-becomes-most-watched-french-football-match-in-spain|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-08-30|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Prvý zápas v Lige majstrov UEFA za PSG odohral 15. septembra pri vonkajšej remíze 1:1 proti [[Club Brugge KV|Club Bruggy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Makes First PSG Start But Club Brugge Hold On For A Draw {{!}} Football News|url=https://sports.ndtv.com/football/lionel-messi-makes-first-psg-start-but-club-brugge-hold-on-for-a-draw-2542485|vydavateľ=NDTVSports.com|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211109020921/https://sports.ndtv.com/football/lionel-messi-makes-first-psg-start-but-club-brugge-hold-on-for-a-draw-2542485|dátum archivácie=2021-11-09}}&lt;/ref&gt; O štyri dni neskôr debutoval na domácom štadióne PSG proti [[Olympique Lyonnais|Lyonu]] pri výhre 2:1.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Icardi strikes late to give PSG win over Lyon on Messi's home debut|url=https://www.reuters.com/lifestyle/sports/icardi-strikes-late-give-psg-win-over-lyon-messis-home-debut-2021-09-19/|periodikum=Reuters|dátum=2021-09-19|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Julien|priezvisko=Pretot}}&lt;/ref&gt; 28. septembra strelil prvý gól za klub spoza šestnástky pri domácej výhre 2:0 proti [[Josep Guardiola|Guardiolovmu]] [[Manchester City FC|Manchestru City]] v skupinovej fáze Ligy Majstrov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Unstoppable' Lionel Messi scores first PSG goal in Champions League win over Manchester City|url=https://www.cnn.com/2021/09/29/football/lionel-messi-first-psg-goal-ucl-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2021-09-29|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=Morse}}&lt;/ref&gt; 21. novembra strelil prvý gól v [[Ligue 1]] pri domácej výhre 3:1 proti [[FC Nantes|Nantes]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ligue 1: Lionel Messi scores first league goal for PSG, Rennes beat Montpellier-Sports News , Firstpost|url=https://www.firstpost.com/sports/ligue-1-lionel-messi-scores-first-league-goal-for-psg-rennes-beat-montpellier-10152801.html|vydavateľ=Firstpost|dátum vydania=2021-11-21|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Neskôr v tom istom mesiaci dokázal dať tri asistencie v jednom zápase piatykrát v jeho kariére pri hosťovskej výhre 3:1 nad [[AS Saint-Étienne|Saint-Étienne]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stats: Haaland beats Ronaldo record, Messi's fifth hattrick of assists, Bayern's historic 102|url=https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4534088/erling-haaland-beats-cristiano-ronaldo-record-lionel-messi-fifth-hattrick-of-assists-bayern-munich-historic-102|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2021-11-29|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211201012357/https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4534088/erling-haaland-beats-cristiano-ronaldo-record-lionel-messi-fifth-hattrick-of-assists-bayern-munich-historic-102|dátum archivácie=2021-12-01}}&lt;/ref&gt; Strelil 40 gólov za klub a reprezentáciu v kalendárnom roku a pomohol Argentíne vyhrať Copa America 2021, vďaka čomu získal 29. novembra rekordnú [[Zlatá lopta 2021|siedmu Zlatú loptu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi wins record seventh Ballon d'Or|url=https://www.bbc.com/sport/football/59454640|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

2. januára 2022 PSG vyhlásilo, že bol Messi pozitívne testovaný na [[COVID-19]], kvôli čomu chýbal v dvoch ligových zápasoch a v jednom pohárovom zápase.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG's Messi tests positive for COVID-19|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4560395/covid-lionel-messithree-other-psg-players-positive|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-01-02|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi reveals his behind-the-scenes Covid-19 struggle|url=https://www.cnn.com/2022/05/30/football/lionel-messi-covid-struggles-psg-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-05-30|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Matt|priezvisko=Foster}}&lt;/ref&gt; Vrátil sa 23. januára v ligovom zápase proti [[Stade de Reims|Reims]], v ktorom nastúpil v druhom polčase z lavičky a asistoval na tretí gól pri domácej výhre 4:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi returns, Ramos scores and PSG cruise {{!}} Football News - Times of India|url=https://timesofindia.indiatimes.com/sports/football/top-stories/messi-returns-ramos-scores-and-psg-cruise/articleshow/89084711.cms|vydavateľ=The Times of India|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=AFP /|priezvisko=Jan 24|priezvisko2=2022|meno3=09:16|priezvisko3=Ist}}&lt;/ref&gt; 13. marca, po vypadnutí v osemfinále Ligy majstrov UEFA s Realom Madrid, boli Messi a jeho spoluhráč Neymar vypískaní niektorými fanúšikmi PSG v [[Parc des Princes]] v ligovom zápase proti Bordeaux.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG fans' frustrations run a lot deeper than Messi and the Champions League|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4617314/why-psg-fans-booed-messimbappe-and-co-their-frustration-runs-much-deeper-than-the-champions-league|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-03-16|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG fans booing Messi 'unbelievable' - Pochettino {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/psg-fans-booing-messi-unbelievable-pochettino/bltd15fedeeb21fe971|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2022-12-19}}&lt;/ref&gt; Po zápase tréner PSG [[Mauricio Pochettino]] bránil Messiho so slovami ,,Posudzovať Messiho týmto spôsobom je nespravodlivé,“ a dodal: „Bol to rok učenia, a to nielen na profesionálnej úrovni prísť do Paris Saint-Germain, do novej ligy a s novými spoluhráčmi, ale aj na rodinnej úrovni.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pochettino: Messi has been judged unfairly at PSG|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4655753/psgs-lionel-messi-has-been-judged-unfairly-mauricio-pochettino|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-05-02|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 23. apríla pomohol PSG získať desiaty titul Ligue 1 po tom, čo strelil gól spoza šestnástky pri domácej remíze 1:1 proti [[RC Lens|Lens]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores as PSG win title, equal Ligue 1 mark|url=https://global.espn.com/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4646307/lionel-messi-scores-as-paris-saint-germain-win-ligue-1-to-equal-marseillesaint-etienne-title-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2022-04-23|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Messi ukončil svoju debutovú sezónu s 11 gólmi a 14 asistenciami vo všetkých súťažiach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Worst season in Lionel Messi’s career! How did the Argentine perform in the 2021-22 season for PSG? {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/lionel-messi-psg-performance-2021-22-season/bltcd4c10b617272ed1|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2022-12-19}}&lt;/ref&gt; Nedokázal streliť dvojciferný počet gólov v lige prvýkrát od sezóny 2005/2006, strelil 6 gólov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid v PSG: Messi is in Mbappe&amp;#39;s shadow but do not buy the myth that he is finished|url=https://www.sportsmax.tv/football/international/item/95781-real-madrid-v-psg-messi-is-in-mbappe-s-shadow-but-do-not-buy-the-myth-that-he-is-finished|vydavateľ=www.sportsmax.tv|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-gb|meno=Sports|priezvisko=Desk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220920170602/https://www.sportsmax.tv/football/international/item/95781-real-madrid-v-psg-messi-is-in-mbappe-s-shadow-but-do-not-buy-the-myth-that-he-is-finished|dátum archivácie=2022-09-20}}&lt;/ref&gt;

=== Inter Miami ===

==== Prvá sezóna v MLS ====
Po potvrdení svojho odchodu z [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] bol Messi spájaný s návratom do bývalého klubu [[FC Barcelona|Barcelona]], ​​ako aj s prestupom za veľké peniaze do klubu Al-Hilal v saudskoarabskej profesionálnej lige, ale jeho rozhodnutie prestúpiť do klubu [[Inter Miami CF|Inter Miami]] pôsobiacom v [[Major League Soccer]]  bolo 5. júna 2023 oznámené barcelonskému prezidentovi Joanovi Laportovi.&lt;ref name=&quot;:11&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;/&gt; Barcelona ho nemohla podpísať kvôli finančným obmedzeniam.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul='I've taken the decision' - Messi to join Inter Miami|url=https://www.bbc.com/sport/football/65832658|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Messi potvrdil, že ho oslovili iné európske kluby, ale že Barcelona je jediný európsky tím, za ktorý chcel hrať.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;

15. júla 2023 Inter Miami oznámilo podpis dva a pol ročnej zmluvy s Lionelom Messim.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inter Miami CF Signs Seven-Time Ballon d’Or Winner, World Cup Champion, Lionel Messi {{!}} Inter Miami CF|url=https://www.intermiamicf.com/news/inter-miami-cf-signs-seven-time-ballon-d-or-winner-world-cup-champion-lionel-mes|vydavateľ=intermiamicf|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en|priezvisko=intermiamicf}}&lt;/ref&gt; Fanúšikom bol formálne predstavený na živo vysielanom podujatí s názvom „La PresentaSÍon“ na štadióne DRV PNK nasledujúci deň spolu s bývalým spoluhráčom z Barcelony [[Sergio Busquets|Sergiom Busquetsom.]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='La PresentaSÍon': Inter Miami CF unveils Lionel Messi|url=https://www.usatoday.com/story/sports/mls/2023/07/16/when-is-lionel-messi-presentation-in-miami-time-watch-la-presentacion/70418450007/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Messi debutoval za klub 21. júla v zápase Ligového pohára proti [[Cruz Azul]], kde skóroval z priameho kopu v nadstavenom čase a zaistil tak Interu víťazstvo 2:1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Live updates from Messi’s Inter Miami debut|url=https://theathletic.com/live-blogs/lionel-messi-live-updates-inter-miami-cruz-azul-score-result/WcbiLWQR3Otx/|vydavateľ=The Athletic|dátum vydania=2023-07-22|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en|meno=The|priezvisko=Athletic|url archívu=https://web.archive.org/web/20230721163848/https://theathletic.com/live-blogs/lionel-messi-live-updates-inter-miami-cruz-azul-score-result/WcbiLWQR3Otx/|dátum archivácie=2023-07-21}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==

=== 2004 - 2005: Úspechy na mládežníckej úrovni ===
Keďže mal Messi Argentínsko-Španielsku národnosť, mohol hrať za oba národné tímy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The Burden of Being Messi|url=https://www.nytimes.com/2014/06/08/magazine/the-burden-of-being-messi.html|periodikum=The New York Times|dátum=2014-06-05|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jeff|priezvisko=Himmelman}}&lt;/ref&gt; Vyberači hráčov do Španielskej U17 si ho začali všímať v roku 2003 po tom, čo barcelonský riaditeľ [[Carles Rexach]] naňho poukázal ako svojho mladého hráča Španielskej futbalovej federácii. Messi túto ponuku odmietol, pretože mal ambíciu reprezentovať ''La Albiceleste'' už od útleho detstva. Aby sa zabránilo tomu, aby sa Španieli opäť hlásili k jeho získaniu, zorganizovala [[Argentínska futbalová federácia]] v júni 2004 dva prípravné zápasy pre hráčov do 20 rokov, proti Paraguaju a Uruguaju, s cieľom schváliť jeho postavenie ako argentínskeho hráča vo [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]]. Päť dní po jeho 17. narodeninách, 29. júna, si odkrútil debut za Argentínu proti Paraguaju (8:0), kde strelil jeden gól a asistoval dvakrát. Následne bol nominovaný na súpisku na [[Majstrovstvá Južnej Ameriky vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|Majstrovstvá Južnej Ameriky do 20 rokov]], ktoré sa konali v Kolumbii vo februári 2005. Keďže mu chýbala výdrž oproti ostatným spoluhráčom, vďaka jeho rastovému hormónu, nastúpil v šiestich z deviatich zápasov z lavičky. Po tom, čo bol v zápase s Venezuelou vyhlásený mužom zápasu, strelil víťazný gól na 2:1 v rozhodujúcom zápase proti Brazílii, čím zabezpečil tretie miesto v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]].

Messi si bol vedomý svojich fyzických obmedzení, a preto si zamestnal osobného trénera na zväčšenie svalovej hmoty, čím sa vrátil do tímu v zlepšenom stave včas na Majstrovstvá sveta do 20 rokov, ktoré sa konali v Holandsku v júni 2005. Po tom, čo bol vynechaný v základnej zostave na prvý zápas proti Spojeným štátom (0:1 prehra), požiadali najdôležitejší hráči trénera, aby dal Messiho hrávať, pretože ho považovali za svojho najlepšieho hráča. Po tom, čo pomohol tímu v zápasoch proti Egyptu a Nemecku, aby sa dostali do vyraďovacích kôl, sa ukázal ako hlavná postava tímu v osemfinále proti Kolumbii (strelil gól), vo štvrťfinále proti favoritovi na titul Španielsku (strelil gól a asistoval) a strelil úvodný gól proti obhajcovi titulu Brazílii v semifinále. Pred finálovým zápasom mu bola udelená Zlatá lopta pre najlepšieho hráča turnaja. Strelil góly z dvoch penált pri výhre 2:1 nad Nigériou, čím získala Argentína piaty titul šampióna, a Messi ukončil turnaj ako najlepší strelec zo šiestimi gólmi.&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA World Youth Championship 2005 - News - Magic Messi sparks high drama in the Lowlands - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/u20worldcup/news/magic-messi-sparks-high-drama-the-lowlands-501784|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; Jeho výkony boli porovnávané s krajanom [[Diego Maradona|Diegom Maradonom]], ktorý viedol Argentínu k [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 1979|titulu v roku 1979]].&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

=== 2005 - 2006: Seniorský debut a debut na Majstrovstvách sveta ===
Vďaka výkonom a úspechom v kategórii do 20 rokov ho [[José Pekerman]] povolal do seniorského tímu na prípravný zápas proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]], dňa 17. augusta 2005. Vo veku 18 rokov si Messi odbil debut na seniorskej úrovni Argentíny na [[Štadión Ferenca Puskasa|štadióne Ferenca Puskasa]], keď do hry naskočil v 63. minúte, ale po dvoch minútach bol vylúčený, kvôli faulu na [[Vilmos Vanczák|Vilmosa Vanczáka]], ktorého udrel do tváre, keď sa chcel od neho vymaniť.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi handles 'new Maradona' tag|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_football/4172400.stm|dátum=2005-08-22|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; Messiho údajne našli v šatni s plačom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's debut dream turns sour|url=http://www.espnfc.com/story/339694/messis-debut-dream-turns-sour|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-09-05}}&lt;/ref&gt; K tímu sa vrátil 3. septembra v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá sveta pri porážke proti [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaju]], ktorý pred zápasom vyhlásil za &quot;debut&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preview: Paraguay v Argentina - World Cup Qualifying - CONMEBOL - ESPN Soccernet|url=http://soccernet.espn.go.com/preview?id=178848&amp;cc=5739|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-06-28|dátum prístupu=2019-09-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20110628224026/http://soccernet.espn.go.com/preview?id=178848&amp;cc=5739|dátum archivácie=2011-06-28}}&lt;/ref&gt; Messi odohral svoj prvý zápas v ďalšom kvalifikačnom zápase proti Peru, kde zaistil penaltu pre svoj tímu, čo im zaistilo víťazstvo. Po zápase ho Pekerman označil za &quot;klenot&quot;.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/story/345383/messi-is-a-jewel-says-argentina-coach?src=com{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Následne sa pravidelne zúčastňoval na zápasoch v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvá sveta 2006]] a 1. marca 2006 strelil svoj prvý gól v priateľskom zápase proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]].&lt;ref&gt;http://www.rsssf.com/miscellaneous/messi-intlg.html&lt;/ref&gt; O týždeň neskôr utrpel zranenie hamstringu, čo ohrozilo jeho účasť na Majstrovstvách sveta, avšak José Pekerman ho vybral do nominácie a začal trénovať na opätovnom uzdravení do tejto súťaže pred začiatkom turnaja.&lt;ref&gt;http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/teams/argentina/5047440.stm&lt;/ref&gt;

Počas Majstrovstiev sveta v Nemecku bol svedkom víťazstva v otváracom zápase proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežiu Slonoviny]] z lavičky. V ďalšom zápase proti [[Srbské národné futbalové mužstvo|Srbsku a Čiernej hore]] sa stal najmladším hráčom, ktorý kedy reprezentoval Argentínu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]], keď prišiel z lavičky v 74. minúte. Asistoval na štvrtý gól mužstva a strelil posledný gól zápasu na 6:0, čím sa stal najmladším strelcom na turnaji a šiestym najmladším strelcom v histórii Majstrovstiev sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina 6-0 Serbia &amp; Montenegro|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4853028.stm|dátum=2006-06-16|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; Keďže mali postup do vyraďovacej fázy zabezpečený, tak počas posledného zápasu v skupine nechal tréner viacerých hráčov šetriť. Messi tým pádom nastúpil proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] (0:0), čím vyhrali skupinu vďaka gólovému rozdielu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Holland 0-0 Argentina|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4853328.stm|dátum=2006-06-21|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; V osemfinále proti Mexiku. hranom v deň jeho 19. narodenín, prišiel na ihrisko v 84. minúte, keď bol výsledok 1:1. Vyzeralo to, že strelil gól, ale kvôli [[Ofsajd|offsidu]] bol zrušený. Argentína vyhrala po predĺžení.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina 2-1 Mexico (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4991492.stm|dátum=2006-06-24|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále proti Nemecku nehral. V tomto zápase Argentína vypadla, keď prehrala 4:2 v penaltovom rozstrele. Po príchode domov začali mnohí pochybovať o Pekermanovom rozhodnutí nechať Messiho na lavičke, keďže verili, že by dokázal zvrátiť zápas v prospech Argentíny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentines wonder why Messi sat out - Sports - International Herald Tribune|url=https://www.nytimes.com/2006/07/02/sports/02iht-wcargentina.2100484.html|periodikum=The New York Times|dátum=2006-07-02|dátum prístupu=2019-09-05|issn=0362-4331|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

=== 2007 - 2008: Finále Copa América a Olympijské zlato ===
[[Súbor:ARG-BRA 2008 Olympic semi-final.jpg|náhľad|Messi v semifinále [[Letné olympijské hry 2008|Letných Olympijských hier 2008]]]]
Keď sa Messi začal stávať jedným z najlepších na planéte, zaistil si miesto u trénera [[Alfio Basile|Alfia Basileho]] v základnej zostave, v tíme, ktorý bol favoritom na víťazstvo na [[Copa América 2007]] vo Venezuele. Založil víťazný gól pri víťazstve 4:1 v otváracom zápase nad [[Národné futbalové mužstvo USA|Spojenými štátmi]], a potom vybojoval penaltu pre tím v ďalšom zápase proti [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbii]] (4:2 výhra).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina into last eight of Copa|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/internationals/6263888.stm|dátum=2007-07-03|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Tevez nets in Argentina victory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/internationals/6252156.stm|dátum=2007-06-29|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; Keď už mali postup do vyraďovacej fázy zabezpečený, začal Messi len na lavičke náhradníkov, prišiel na posledných 25 minút za stavu 0:0, a asistoval na jediný gól zápasu proti Paraguaju. Vo štvrťfinále, kde čelili Peru, strelil druhý gól pri výhre 4:0. V semifinále proti Mexiku (3:0) strelil gól na 2:0. Vo finále prehrala Argentína prekvapujúco 3:0 nad [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]], ktorej chýbalo niekoľko najlepších hráčov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Missing Some Stars, Brazil Wins Copa América|url=https://www.nytimes.com/2007/07/16/sports/soccer/16soccer.html|periodikum=The New York Times|dátum=2007-07-16|dátum prístupu=2019-09-05|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=The Associated|priezvisko=Press}}&lt;/ref&gt; Po neočakávanej porážke vo finále nasledovala v Argentíne mohutná kritika ľudí, avšak Messiho nekritizovali kvôli jeho mladému veku a sekundárnemu postaveniu hviezdnemu hráčovi [[Juan Román Riquelme|Juanovi Románovi Riquelmemu]]. Bol menovaný najlepším mladým hráčom turnaja [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOLOM]].

Pred [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008|Letnými Olympijskými hrami 2008]] Barcelona vylúčila Messiho z reprezentácie Argentíny na turnaj, pretože sa to časovo zhodovalo s kvalifikačnými zápasmi na Ligu majstrov UEFA.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Court blocks Messi from Olympics soccer|url=https://www.reuters.com/article/us-olympics-soccer-messi-idUSB29154520080806|periodikum=Reuters|dátum=2008-08-06|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Po tom čo Barcelona predstavila nového trénera Pepa Guradiolu, ktorý [[Futbal na Letných olympijských hrách 1992|vyhral Olympijské hry v roku 1992]], bolo mu ním dovolené odísť na turnaj a pripojiť sa k tímu do 23 rokov v Pekingu. Počas prvého zápasu proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny do 23 rokov|Pobrežiu Slonoviny]] strelil gól a asistoval pri výhre 2:1. Následná výhra 1:0 nad [[Austrálske národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Austráliou]] dostala Argentínu do štvrťfinále. Messi v poslednom zápase v skupine proti Srbsku oddychoval, a výhra 2:0 im zabezpečila prvé miesto v skupine. Vo štvrťfinále proti Holandsku opäť strelil prvý gól a asistoval na druhý, čím pomohol vyhrať zápas 2:1 po predĺžení. Po výhre v semifinále nad [[Brazílské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Brazíliou]] 3:0, dokázal Messi vo finále asistovať na gól proti [[Nigérijské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Nigérii]] a získal [[Olympijská medaila|Olympijskú zlatú medailu]]. Bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/mm/document/afdeveloping/technicaldevp/94/37/67/internetreportoly08v2.pdf&lt;/ref&gt;

=== 2008 - 2011: Kolektívny úpadok ===
[[Súbor:Messi Podolski Di Maria 2010.jpg|náhľad|Messi v zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] vo štvrťfinále [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstiev sveta 2010]]]]
Od konca roku 2008 zažil národný tím trojročné obdobie herného úpadku. Pod manažérom Diegom Maradonom, ktorý doviedol Argentínu k titulu Majstrov sveta ako hráč, sa jeho tím kvalifikoval na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvá sveta 2010]], kam si miesto zabezpečili až v poslednom kvalifikačnom kole, kde zdolali [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]] 1:0. Maradona bol kritizovaný za svoje strategické rozhodnutia, medzi ktoré patrilo aj dávanie Messiho do zostavy mimo svojej obľúbenej pozície. V ôsmich kvalifikačných zápasoch pod Diegom Maradonom strelil Messi iba jeden gól, a to pri víťazstve Argentíny nad [[Venezuelské národné futbalové mužstvo|Venezuelou]] 4:0. Počas zápasu hranom 28. marca 2009 si po prvýkrát obliekol dres s číslom 10, pretože Riquelme ukončil reprezentačnú kariéru.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi can achieve more at Barcelona than Diego Maradona|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/chelsea/5231676/Lionel-Messi-can-achieve-more-at-Barcelona-than-Diego-Maradona.html|dátum=2009-04-28|dátum prístupu=2019-09-06|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Ian|priezvisko=Chadband|periodikum=Telegraph}}&lt;/ref&gt; Celkovo strelil Messi štyri góly v osemnástich kvalifikačných zápasoch. Pred začiatkom turnaja navštívil Maradona Messiho v Barcelone a ukázal mu jeho taktické plány; Messimu načrtol formáciu 4-3-1-2, kde by on hral na pozícii pred útočníkmi, na pozícii playmakera, ktorá bola jeho preferovaná pozícia od detstva.[[Súbor:Messi Copa America 2011.jpg|náhľad|Messi na [[Copa América 2011]]|alt=|vľavo]]Napriek nepodarenej kvalifikácii bola Argentína považovaná za uchádzačov na titul Majstra sveta v Juhoafrickej republike. Na začiatku turnaja sa nová formácia ukázala byť účinná; Messi počas otváracieho zápasu s [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigériou]] vyslal najmenej štyri pokusy na bránu, avšak brankár Nigérie ho vychytal, čo viedlo k výhre 1:0. Počas ďalšieho zápasu s [[Juhokórejské národné futbalové mužstvo|Južnou Koreou]] sa podieľal na všetkých štyroch góloch svojho tímu, pri výhre 4:1. Keďže mala Argentína v poslednom zápase istý postup do vyraďovacej časti, väčšina hráčov zostala na lavičke, ale Messi údajne odmietol ostať medzi náhradníkmi. Po prvýkrát si obliekol kapitánsku pásku pri výhre 2:0 nad [[Grécke národné futbalové mužstvo|Gréckom]]; ako ústredný hráč tímu sa podieľal na druhom góle Argentíny, čím skončili na prvom mieste v skupine.&lt;ref&gt;https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/news/7842201/Greece-0-Argentina-2-match-report.html&lt;/ref&gt; V osemfinále porazili Mexiko 3:1, kde Messi asistoval pri prvom góle.
Argentína vypadla vo štvrťfinále proti Nemecku, v rovnakej časti turnaja a s rovnakým súperom ako pred štyrmi rokmi. Prehra 4:0 bola najväčšia od roku 1974.&lt;ref&gt;Lisi 2011, pp. 564–567.&lt;/ref&gt; FIFA následne zvolila Messiho za jedného z 10 najlepších hráčov na turnaji.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2010 FIFA World Cup™ - News - adidas Golden Ball nominees announced - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/worldcup/news/adidas-golden-ball-nominees-announced-1270753|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-09-07|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt; Po návrate domov bol Messi dosť kritizovaný. Keďže bol vnímaný ako najlepší hráč na svete, očakávalo sa, že privedie Argentínu k titulu, rovnako ako to urobil Diego Maradona v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]], avšak nedokázal zopakovať výkony, ktoré predvádzal v Barcelone za národný tím, čo viedlo k obvineniam, že sa nezaujíma o svoju krajinu tak ako o klub.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=EUS|url=http://dx.doi.org/10.1016/j.gie.2013.07.002|periodikum=Gastrointestinal Endoscopy|dátum=2013-09|dátum prístupu=2019-09-07|ročník=78|číslo=3|strany=414–420|issn=0016-5107|doi=10.1016/j.gie.2013.07.002|meno=William R.|priezvisko=Brugge}}&lt;/ref&gt;

Maradonu po turnaji nahradil [[Sergio Batista]], ktorý doviedol Argentínu k Olympijskému zlatu v roku 2008. Batista publikoval, že poskladá tím okolo Messiho, kde ho nasadí ako falošnú deviatku v rozostavení 4-3-3, tak ako hral aj v Barcelone.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;http://www.espnfc.com/blog/tactics-and-analysis/67/post/2144957/argentina-national-team-lionel-messi-showing-some-promising-signs-in-a-new-argentina-role&lt;/ref&gt; Hoci strelil Messi rekordných 53 gólov počas sezóny 2010/2011 za Barcelonu, za Argentínu neskóroval v oficiálnych zápasoch od marca 2009.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Napriek zmene taktiky, jeho gólové suchoty pokračovali aj počas [[Copa América 2011]], ktoré hostila Argentína. Ich prvé dva zápasy s Bolíviou a Kolumbiou skončili remízami. Média a fanúšikovia začali hovoriť, že si nerozumie dobre s útočníkom [[Carlos Tévez|Carlesom Tévezom]], ktorý sa tešil veľkej popularite v Argentíne; Messi bol následne vypískaný jeho vlastnými fanúšikmi po prvýkrát v kariére. Počas ďalšieho zápasu, ktorý bol rozhodujúci, s Tévezom na lavičke, predviedol Messi dobre ohodnotený výkon, keď v zápase s [[Kostarické národné futbalové mužstvo|Kostarikou]] pri výhre 3:0 asistoval na dva góly. Vo štvrťfinále proti Uruguaju sa zápas skončil remízou 1:1, s Messiho asistenciou, avšak Argentína vypadla po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] (4:5).&lt;ref&gt;Balagué 2013, pp. 414–420.&lt;/ref&gt;

=== 2011 - 2013: Prevzatie kapitánskej pásky ===
[[Súbor:Suisse vs Argentine - Granit Xhaka &amp; Lionel Messi.jpg|náhľad|Messi strelil prvý hetrik za Argentínu proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]] vo februári 2012]]
Po neúspešných výkonoch Argentíny na Copa América bol Batista nahradený [[Alejandro Sabella|Alejandrom Sabellom]]. Po jeho príchode v auguste 2011 sa stal Messi kapitánom tímu a druhým kapitánom sa stal [[Javier Mascherano]]. Messi pokračoval vo vedení tímu ako najlepší hráč, zatiaľčo Mascherano plnil vodcovskú úlohu v tíme.&lt;ref&gt;https://www.nytimes.com/2014/07/11/sports/soccer/if-messi-is-argentinas-star-then-mascherano-is-the-glue.html&lt;/ref&gt; Pri prebudovaní tímu nechal Sabella Téveza odstrániť z tímu a priviedol hráčov, ktorý s Messi vyhrali na mládežníckych úrovniach Majstrovstvá sveta a Olympijské hry. Teraz hral Messi v tíme voľného hráča. Gólové suchoty ukončil 7. októbra počas prvého zápasu kvalifikácie na Majstrovstvá sveta proti Čile, čo bol jeho prvý oficiálny gól za Argentínu po dva a pol roku.&lt;ref name=&quot;Balagué 2013, pp. 595–602&quot;&gt;Balagué 2013, pp. 595–602.&lt;/ref&gt;

Pod Sabellom sa jeho gólová úspešnosť drasticky zväčšila; doteraz strelil 17 gólov v 61 zápasoch pod minulými manažérmi, a počas nasledujúcich troch rokov strelil 25 gólov v 32 zápasoch.&lt;ref name=&quot;Balagué 2013, pp. 595–602&quot;/&gt; V roku 2012 strelil za Argentínu 12 gólov v 9 zápasoch, čím vyrovnal rekord [[Gabriel Omar Batistuta|Gabriela Batistutu]] v počte gólov za jeden kalendárny rok.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/blog/2012/dec/10/lionel-messi-record-year-numbers&lt;/ref&gt; Prvý hetrik za ''Albiceleste'' prišiel 29. februára 2012 v priateľskom zápase proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]], čo nasledovalo ďalšími dvoma hetrikmi v priebehu roka a pol proti Brazílii a [[Guatemalské národné futbalové mužstvo|Guatemale]]. Messi pomohol tímu k zaisteniu si miestenky na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvá sveta 2014]] víťazstvom 5:2 nad Paraguajom, dňa 10. septembra 2013; asistoval na jeden gól a strelil ďalšie dva z penált, čím sa stal s 37 gólmi za Argentínu druhým najlepším strelcom v histórii po Batistutovi. Celkovo strelil 10 gólov v 14 zápasoch počas kvalifikácie.&lt;ref&gt;https://www.fourfourtwo.com/news/fifa-world-cup-qualifying-paraguay-2-argentina-5&lt;/ref&gt; Vďaka zlepšeným výkonom, jeho väzba s krajanmi narastala, a postupne ho argentínčania začali vnímať priaznivejšie.

=== 2014 - 2015: Finále Majstrovstiev sveta a finále Copa América ===
[[Súbor:Lionel Messi in tears after the final.jpg|náhľad|Messi v slzách po finálovom zápase na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|MS 2014]] proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]|304x304bod]]
Pred začiatkom Majstrovstiev sveta v Brazílii boli obavy z Messiho formy, keďže sezónu v Barcelone ukončil neúspešne a so zraneniami. Avšak na začiatku turnaja chytil skvelú formu, keď sa stal mužom zápasu v prvých štyroch zápasoch.&lt;ref&gt;https://resources.fifa.com/mm/document/footballdevelopment/technicalsupport/02/42/15/40/2014fwc_tsg_report_15082014web_neutral.pdf{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; V jeho prvom zápase na Majstrovstvách sveta v roli kapitána doviedol mužstvo k víťazstvu 2:1 nad [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny|Bosnou a Hercegovinou]]; pomohol vytvoriť vlastný gól [[Sead Kolašinac|Seada Kolašinaca]] a strelil víťazný gól zápasu, keď predribbloval cez troch hráčov, čo bol jeho prvý gól na Majstrovstvách sveta od jeho debutu na tomto turnaji pred ôsmimi rokmi.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/25285099&lt;/ref&gt; V druhom zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] strelil jediný a zároveň víťazný gól zápasu v nadstavenom čase z 23 metrov, čím zabezpečil mužstvu postup do vyraďovacej fázy.&lt;ref&gt;https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/10916423/Argentina-vs-Iran-World-Cup-2014-live.html&lt;/ref&gt; V poslednom zápase skupiny proti Nigérií (3:2 víťazstvo) strelil dva góly (druhý gól bol z priameho kopu), čím skupinu ukončili na prvom mieste.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/25285406&lt;/ref&gt; V osemfinále proti Švajčiarsku asistoval pri výhre 1:0 na víťazný gól v nadstavenom čase.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/27990606&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále zdolali [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] 1:0, čím sa prebojovali do semifinále Majstrovstiev sveta po prvýkrát od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://in.reuters.com/article/soccer-world-m60-arg-bel/argentina-beat-belgium-to-reach-first-semi-since-1990-idINKBN0FA0PA20140705 |dátum prístupu=2019-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206140002/https://in.reuters.com/article/soccer-world-m60-arg-bel/argentina-beat-belgium-to-reach-first-semi-since-1990-idINKBN0FA0PA20140705 |dátum archivácie=2020-02-06 }}&lt;/ref&gt; V semifinále proti Holandsku (0:0 po predĺžení) si vybojovala Argentína postup do finále cez penaltový rozstrel, ktorý vyhrali 4:2, v ktorom Messi pomohol prvou premenenou penaltou.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/28122293&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Iran vs. Argentina match, 2014 FIFA World Cup 07.jpg|náhľad|Messi na MS 2014 v zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]]|alt=|vľavo]]
Finále, ktoré sa označovalo ako Messi verzus Nemecko, teda najlepší hráč na svete proti najlepšiemu tímu, bolo reprízou finále z Majstrovstiev sveta 1990 s Diegom Maradonom.&lt;ref&gt;https://www.wsj.com/articles/the-world-cup-final-the-best-team-vs-the-best-player-1405115575&lt;/ref&gt; Do prvej polhodiny zápasu začal Messi akciu, ktorá skončila gólom, ale nebol uznaný pre offside. Zahodil niekoľko šancí na strelenie gólu, najmä na začiatku druhého polčasu, keď jeho neúnavne úsilie smerovalo ďaleko od brány. Striedajúci hráč [[Mario Götze]] strelil gól v 113. minúte, čím Nemecko získalo po výhre 1:0 v predĺžení titul Majstra sveta.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2014/jul/13/world-cup-final-2014-germany-v-argentina-live-report&lt;/ref&gt; V závere turnaja získal ocenenie Zlatá lopta pre najlepšieho hráča turnaja. Okrem toho, že bol na delenom treťom mieste najlepších strelcov, so štyrmi gólmi a tromi asistenciami, vytvoril najviac šancí, skompletizoval najviac dribblingov a vyprodukoval najviac prienikových prihrávok do pokutového územia.&lt;ref&gt;https://www.skysports.com/football/news/15241/9381511/world-cup-final-was-lionel-messi-really-a-disappointment-in-brazil-or-have-we-just-become-numb-to-his-genius&lt;/ref&gt; Avšak, tento výber bol kritizovaný kvôli nestrieľaniu gólov vo vyraďovacej časti; Prezident FIFA, [[Joseph Blatter|Sepp Blatter]], vyjadril rozčarovanie, zatiaľčo Maradona uviedol, že Messi bol nezaslúžene vybraný, len kvôli marketingovým účelom.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/28294339&lt;/ref&gt;
Ďalšie finálové vystúpenie, Messiho tretie v kariére bolo na [[Copa América 2015]] v Čile. Pod vedením bývalého barcelonského trénera Gerarda Morena vstupovala Argentína do turnaja ako hlavný favorit na titul, vďaka druhému miestu na minuloročných Majstrovstvách sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football: Gerardo 'Tata' Martino appointed Argentina coach|url=https://edition.cnn.com/2014/08/13/sport/football/gerardo-tata-martino-argentina-football/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-09-08|priezvisko=By}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi bemoans scoring difficulties at Copa America|url=https://www.reuters.com/article/us-soccer-copa-argentina-idUSKCN0P91I820150629|periodikum=Reuters|dátum=2015-06-29|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Počas otváracieho zápasu proti Paraguaju viedli do polčasu 2:0, ale do konca zápasu stratili náskok a remizovali 2:2; Messi strelil gól z penalty, čo bol jeho jediný gól na celom turnaji.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/33081605&lt;/ref&gt; Po výhre 1:0 nad obhajcami titulu Uruguajom, odohral v poslednom zápase skupiny proti [[Jamajské národné futbalové mužstvo|Jamajke]], s výhrou 1:0, 100. zápas za národný tím, čím sa stal len piatym argentínčanom, ktorý dosiahol túto métu.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi wins 100th Argentina cap|url=https://in.reuters.com/article/soccer-copa-messi-idINKBN0P106720150621|periodikum=Reuters|dátum=2015-06-21|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200206140008/https://in.reuters.com/article/soccer-copa-messi-idINKBN0P106720150621|dátum archivácie=2020-02-06}}&lt;/ref&gt; V 100. zápase mal na konte za Argentínu 46 gólov, z čoho 22 prišli v oficiálnych súťažných zápasoch.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;
[[Súbor:Germany and Argentina face off in the final of the World Cup 2014 03.jpg|náhľad|Messi vo finále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]]]
Argentína postupovala do vyraďovacej časti ako víťaz skupiny.&lt;ref name=&quot;theguardian.com&quot;&gt;https://www.theguardian.com/football/2015/jul/01/lionel-messi-copa-america-argetina-greatness&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále proti Kolumbii si vytvorili mnoho šancí, vrátane Messiho hlavičky, avšak ani jeden pokus neskončil za brankárom Kolumbie, čo viedlo k pokutovým kopom, ktoré Argentína vyhrala 5:4, s Messiho prvým premeneným pokutovým kopom.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/copa-america/match/424362/argentina-colombia/report?src=com&lt;/ref&gt; V semifinále proti Paraguaju Messi exceloval ako tvorca hry, keď asistoval na tri góly a pomohol vytvoriť ďalšie tri góly pri výhre 6:1, vďaka čomu dostal ovácie od súperových fanúšikov.&lt;ref name=&quot;theguardian.com&quot;/&gt; Argentína odštartovala finále proti Čile ako favorit, čo ukázali aj stávkové kancelárie, avšak prehrali po penaltovom rozstrele 4:1, keď po predĺžení bolo 0:0. Messi čelil agresívnej hre súpera naňho, čo bolo vidieť aj keď mu vyzuli kopačku počas behu, vďaka čomu hral pod jeho štandard, hoci bol jediným argentínčanom, ktorý úspešne premenil svoju penaltu.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2015/jul/05/chile-argentina-copa-america-final-match-report&lt;/ref&gt; Na konci turnaja mal údajne získať cenu pre najcennejšieho hráča na turnaji, ale túto cenu odmietol.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/copa-america/story/2514749/lionel-messi-grateful-for-support-after-copa-america-defeat?src=com&lt;/ref&gt; Keďže Argentína nezískala trofej už od roku 1993, zvrhla sa Messiho veľká kritika zo strany argentínskych medií a fanúšikov.&lt;ref&gt;https://www.nytimes.com/reuters/2015/08/05/sports/soccer/05reuters-soccer-argentina-messi.html?ref=topics&lt;/ref&gt;

=== 2016: Copa América Centenario, ukončenie reprezentačnej kariéry a návrat ===
Messiho účinkovanie na [[Copa América 2016|Copa América Centenario]] bolo spočiatku ohrozené, keďže 27. mája 2016 v prípravnom zápase proti [[Honduraské národné futbalové mužstvo|Hondurasu]] (1:0 výhra) utrpel poranenie chrbta.&lt;ref&gt;https://www.espn.com/soccer/report?gameId=448440&lt;/ref&gt; Neskôr vydali vyhlásenie, že v bedrovej oblasti utrpel hlboké modriny. 6. júna bol v otváracom zápase proti Čile (2:1 výhra) ponechaný len na lavičke náhradníkov, kvôli obavám o jeho kondíciu.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2016/jun/07/argentina-top-chile-in-rematch-of-last-years-copa-america-final&lt;/ref&gt; V druhom zápase proti [[Panamské národné futbalové mužstvo|Paname]] (5:0 výhra) ho Gerardo Martino opäť nepostavil do základnej zostavy, avšak v 61. minúte prišiel z lavičky, keď nahradil [[Augusto Fernández|Augusta Fernándeza]] a za 19 minút sa mu podarilo streliť hetrik, a taktiež zohral dôležitú úlohy pri góle na 5:0, ktorý strelil [[Sergio Agüero]], čím sa Argentína dostala do vyraďovacej fázy.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2016/jun/10/lionel-messi-hat-trick-argentina-panama-copa-america&lt;/ref&gt; V tomto zápase bol označený za muža zápasu.&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20160609183110/http://www.ca2016.com/matches/16&lt;/ref&gt;

{{Citát v rámčeku|„Vadilo mi, že Messi prekonal môj rekord? Trochu, áno. Chodíte po celom svete a ľudia o vás hovoria, že on je tým najlepším strelcom argentínskeho národného tímu. Výhoda, ktorú mám, je, že som na druhom mieste za mimozemšťanom.“|– [[Gabriel Batistuta]] po tom, čo Messi prekonal jeho rekord.}}

18. júna 2016 sa stal opäť mužom zápasu vo štvrťfinále proti Venezuele (4:1 výhra),&lt;ref name=&quot;ussoccer.com&quot;&gt;https://www.ussoccer.com/teams/usmnt&lt;/ref&gt; keď asistoval na dva góly a jeden sám strelil, čím vyrovnal rekord Gabriela Batistutu s 54 gólmi v počte gólov za Argentínsky národný tím.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/36569759&lt;/ref&gt; Tento rekord prekonal o tri dni neskôr v semifinále proti Spojeným štátom (4:0 výhra), kde taktiež asistoval na dva góly, čím pomohol Argentíne dostať sa do finále tejto súťaže druhý rok po sebe,&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/argentina/story/2897489/lionel-messi-equals-argentinas-gabriel-batistuta-all-time-goal-scoring-record?src=com&lt;/ref&gt; a opäť bol zvolený mužom zápasu.&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20160618001954/http://www.ca2016.com/matches/29&lt;/ref&gt;

26. júna sa začalo opakované minuloročné finále proti Čile, avšak Argentína opäť prehrala po pokutových kopoch, po tom čo v riadnom hracom čase zápas skončil 0:0. Navyše Messi nepremenil svoju penaltu. Táto finálová porážka bola Messiho treťou v rade vo veľkých turnajoch, a celkovo štvrtá. Po zápase Messi oznámil, že ukončuje medzinárodnú kariéru.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/copa-america/story/2902891/lionel-messi-flags-potential-argentina-retirement-after-penalty-loss-to-chile?src=com&lt;/ref&gt; Začal, &quot;Urobil som čo som mohol. Národný tím pre mňa skončil, rozhodol som sa.&quot;&lt;ref&gt;https://edition.cnn.com/2016/06/27/football/copa-america-lionel-messi/&lt;/ref&gt; Tréner Čile, Juan Antonio Pizzi, po zápase povedal: &quot;Moja generácia ho nemôže porovnávať s Maradonom, kvôli tomu, čo Maradona urobil pre futbal v Argentíne. Avšak myslím si, že najlepší hráč na svete hral dnes tu v Spojených štátoch.&quot;&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2016/jun/27/lionel-messi-says-he-is-quitting-argentina-team-after-copa-america-final-defeat&lt;/ref&gt; Messi ukončil turnaj ako druhý najlepší strelec za Eduardom Vargasom, keď strelil päť gólov. Mal však najviac asistencii (4), a taktiež vyhral najviac ocenení muža zápasu (3); vďaka tomu bol menovaný do tímu turnaja, avšak nezískal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja, lebo ju získal [[Alexis Sánchez]].&lt;ref name=&quot;ussoccer.com&quot;/&gt;

==== &quot;Neodchádzaj, Leo&quot; ====
Po jeho oznámení o ukončení reprezentačnej kariéry začala v Argentíne kampaň, aby zmenil názor o svojom odchode.&lt;ref&gt;https://www.skysports.com/football/news/12026/10327302/argentina-hope-lionel-messi-reconsiders-retirement-says-guillem-balague&lt;/ref&gt; Keď tím pristál v [[Buenos Aires]], fanúšikovia ho vítali znakmi a transparentami s názvami ako ,,Neodchádzaj, Leo&quot;.  [[Prezident Argentíny|Argentínsky prezident]] [[Mauricio Macri]] vyzval Messiho, aby svoje rozhodnutie neuponáhľal, keď povedal: &quot;Máme to šťastie, je to životná pocta, dar od Boha, že máme najlepšieho hráča na svete v našej krajine...Lionel Messi je najväčšia vec, ktorú máme v Argentíne, a preto sa musíme o neho postarať.&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://en.as.com/en/2016/06/28/football/1467141271_384638.html |dátum prístupu=2019-09-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206141456/https://en.as.com/en/2016/06/28/football/1467141271_384638.html |dátum archivácie=2020-02-06 }}&lt;/ref&gt; Starosta mesta Buenos Aires, [[Horacio Rodríguez Larreta]], odhalil v hlavnom meste Messiho sochu, aby ho presvedčil, aby znovu zvážil ukončenie reprezentačnej kariéry.&lt;ref&gt;https://www.mundodeportivo.com/futbol/20160628/402829485468/inauguran-en-buenos-aires-estatua-en-homenaje-a-messi.html&lt;/ref&gt; Na sociálnych sieťach sa NoTeVayasLeo [&lt;nowiki/&gt;[[Španielčina|špan]]. NeodchádzajLeo] stal globálnou [[Twitter|trendovou témou]] a dokonca aj zoznamom skladieb na [[Spotify]].&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20160706101137/http://www.nytimes.com/aponline/2016/06/27/sports/soccer/ap-soc-argentina-messi-quits.html?_r=0&lt;/ref&gt; Kampaň pokračovala aj v uliciach a na námestiach argentínskeho hlavného mesta, kde sa 2. júla približne 50 000 fanúšikov vydalo ku [[Obelisku v Buenos Aires]] s použitím rovnakých sloganov ,,Neodchádzaj, Leo&quot;.&lt;ref&gt;https://www.sport-english.com/en/news/futbol-internacional/macri-maradona-and-the-argentine-people-rally-together-prompt-messi-u-turn-5234915&lt;/ref&gt;

==== Návrat ====
{{Citát v rámčeku|„V noci vo finále mi napadalo veľa vecí a ja som vážne uvažoval o odchode, ale moja láska k mojej krajine a k tomuto dresu je príliš veľká.“|Messi zrušil svoje rozhodnutie o ukončení reprezentačnej kariéry dňa 12. augusta 2016.}}
Len týždeň po tom, čo oznámil ukončenie reprezentačnej kariéry začali argentínske noviny ''[[La Nación]]'' uvádzať, že začal uvažovať o hraní za Argentínu už v septembri v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Nacion claims to know that Lionel Messi will return to Argentina national team|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/report-friend-of-messi-hints-reconsidering-retirement-from-argentina/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 12. augusta sa potvrdilo, že Messi zmenil svoje rozhodnutie ukončiť reprezentačnú kariéru a bol zaradený do mužstva pre nadchádzajúce kvalifikácie na Majstrovstiev sveta vo futbale 2018.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/argentina/story/2928133/lionel-messi-to-make-argentina-return-after-brief-international-retirement?src=com&lt;/ref&gt; 1. septembra 2016, pri jeho prvom zápase po návrate, strelil jediný gól pri víťazstve 1:0 nad Uruguajom v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018.&lt;ref&gt;https://www.beinsports.com/en/football/video/messi-strikes-back-as-argentina-sink-uruguay/328680&lt;/ref&gt;[[Súbor:ECUADOR VS ARGENTINA (37594548472).jpg|náhľad|Messi oslavuje hetrik proti [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádoru]], ktorým poslal Argentínu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvá sveta 2018]] v Rusku|alt=|vľavo]]28. marca 2017 bol Messi suspendovaný na najbližšie štyri zápasy za urážky na postranného rozhodcu v zápase proti Čile hranom 23. marca 2017. Bola mu taktiež udelená pokuta 10 000 švajčiarskych frankov (približne 9000 €).&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/worldcup/news/lionel-messi-suspended-for-four-matches-2877817&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/39423000&lt;/ref&gt; Dňa 5. mája 2017 odvolala [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] zákaz Messimu nehrať v štyroch zápasoch a pokutu 10 000 švajčiarskych frankov po odvolaní argentínskej futbalovej federácie, čo znamenalo, že mohol hrať zvyšné zápasy v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/about-fifa/who-we-are/news/fifa-appeal-committee-passes-decision-on-lionel-messi-2882666&lt;/ref&gt; Účasť Argentíny na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] bola ohrozená, keďže pred posledným zápasom v kvalifikácii boli v skupine šiesty, a postupovať môžu len piati, čo znamenalo, že sa po prvýkrát nemuseli kvalifikovať na záverečný turnaj do roku 1970. 10. októbra 2017 doviedol Messi svoju krajinu na Majstrovstvá sveta, keď vo veľmi dôležitom poslednom kole dokázal streliť hetrik, a tak Argentína porazila [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádor]] 3:1 vonku.&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;&gt;https://www.theguardian.com/football/2017/oct/11/lionel-messi-hat-trick-secures-argentinas-passage-to-world-cup&lt;/ref&gt; Messiho tri góly v zápase ho doviedli k pozícii najlepšieho strelca v kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta v histórii CONMEBOL spoločne s [[Luis Alberto Suárez|Luisom Suárezom]], keď ich obaja strelili už 21. Prekonali predošlý rekord, ktorý držal jeho krajan [[Hernán Jorge Crespo|Hernán Crespo]].&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;/&gt;

=== 2018: Majstrovstvá sveta ===
{{Citát v rámčeku|„Tento tím je najhorší vo svojej histórii. Dokonca ani najlepší hráč na svete nebol schopný vytvoriť konkurencieschopný tím. Tento bezkonkurenčný génius [Messi] zakrýval všetky dovtedajšie problémy.“|– Bývalý argentínsky hráč [[Osvaldo Ardiles]] o poklese kvality Argentíny zamaskovanej Messim.}}
V nadväznosti na ich kvalifikáciu, ktorú zachránil Messi, neboli očakávania na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta]] celkom vysoké, čo s potvrdilo aj v prípravnom zápase v marci 2018, keď tím bez Messiho, ktorý bol zranený, prehral so Španielskom 6:1.&lt;ref&gt;https://www.bbc.co.uk/sport/football/43549056&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.si.com/soccer/2018/03/27/lionel-messi-reveals-personal-world-cup-regrets-and-admits-argentina-not-contenders-2018&lt;/ref&gt; Pred začiatkom turnaja začali média špekulovať o tom, či to budú pre Messiho posledné Majstrovstvá sveta.&lt;ref&gt;https://www.espn.co.uk/football/argentina/story/3527894/lionel-messi-argentinas-results-will-decide-if-this-is-my-last-world-cup&lt;/ref&gt; V otváracom zápase skupiny proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]] 16. júna, nepremenil potenciálnu víťaznú penaltu a zápas tak skončil remízou 1:1.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/44422188&lt;/ref&gt; V druhom zápase Argentíny na Majstrovstvách sveta hranom 21. júna, prehrali s [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátskom]] 3:0. Po zápase hovoril argentínsky tréner [[Jorge Sampaoli]] o nedostatku kvality v tíme obklopujúcom Messiho, „realita argentínskeho mužstva zahaľuje jeho [Messiho] genialitu“.&lt;ref name=&quot;bbc.com&quot;&gt;https://www.bbc.com/sport/football/44567336&lt;/ref&gt; Messi mal len 49 dotykov z loptou a len dvakrát sa dostal do pokutového územia Chorvátska.&lt;ref name=&quot;tribuna.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://tribuna.com/en/fcbarcelona/news/2785441/ |dátum prístupu=2019-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191217043201/https://tribuna.com/en/fcbarcelona/news/2785441/ |dátum archivácie=2019-12-17 }}&lt;/ref&gt; Sampaoli uviedol: &quot;jednoducho sme mu nevedeli dať prihrávku, ktorá by mu pomohla vytvoriť situácie na ktoré je zvyknutý. Pracovali sme na tom, aby sme mu dali loptu, avšak súper tiež tvrdo pracoval, aby mu zabránil získať loptu. Prehrali sme tento súboj.&quot;&lt;ref name=&quot;bbc.com&quot;/&gt; Chorvátsky záložník [[Luka Modrić]] taktiež po zápase uviedol, že &quot;Messi je neuveriteľný hráč, ale nemôže všetko robiť sám.&quot;&lt;ref name=&quot;tribuna.com&quot;/&gt;[[Súbor:Messi vs Nigeria 2018.jpg|náhľad|Messi oslavujúci gól proti [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigérii]]|alt=|vľavo]]V záverečnom zápase skupiny proti Nigérii, hranom 26. júna, strelil Messi otvárací gól pri výhre 2:1, čím sa stal len tretím hráčom po Diegovi Maradonovi a Gabrielovi Batistutovi, ktorý skóroval na troch rôznych Majstrovstvách sveta; a stal sa taktiež prvým hráčom, ktorý strelil gól na Majstrovstvách sveta ako teenager, v dvadsiatich a taktiež v tridsiatich rokoch.&lt;ref&gt;https://www.nytimes.com/2018/06/26/sports/world-cup/argentina-vs-nigeria-messi.html&lt;/ref&gt; Tento gól, ktorý bol uchádzačom ako jeden z najkrajších gólov na turnaji, prišiel po dlhej prihrávke zo stredu ihriska, loptu si spracoval počas behu stehnom a svojou slabšou pravačkou strelil gól.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/av/football/44620631&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/worldcup/videos/goal-of-the-tournament/&lt;/ref&gt; Argentína skončila v skupine na druhom mieste za Chorvátskom.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/44439263&lt;/ref&gt; V osemfinále, hranom 30. júna, narazila Argentína na budúcich šampiónov [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzov]], avšak tím okolo Messi prehral 4:3, čo viedlo k vypadnutiu zo šampionátu; v tomto zápase si Messi pripísal dve asistencie.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/live/football/43976007&lt;/ref&gt; S dvomi asistenciami v poslednom zápase sa stal Messi prvým hráčom, ktorý vyprodukoval asistenciu na posledných štyroch Majstrovstvách sveta, a taktiež sa stal prvým hráčom, ktorý asistoval na dva góly v jednom zápase Argentíny od čias Diega Maradonu, ktorému sa to podarilo v roku 1986 proti Južnej Kórei.&lt;ref&gt;https://www.fifa.com/worldcup/news/messi-ronaldo-bow-out-in-dramatic-knockout-openers&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.cbssports.com/soccer/world-cup/news/cristiano-ronaldo-vs-lionel-messi-at-the-2018-world-cup-argentina-and-portugal-eliminated/&lt;/ref&gt;

Následne po turnaji Messi neúčinkoval v priateľských zápasoch Argentíny proti Guatemale a Kolumbii, hraných v septembri 2018, a uviedol, že je nepravdepodobné, aby zastupoval národný tím po zvyšok kalendárneho roka. Absencia Messiho v národnom tíme a jeho pokračujúce zlyhanie v získaní titulu s Argentínou vyvolali v médiách špekulácie, že by Messi mohol opäť odísť z medzinárodného futbalu.&lt;ref&gt;https://www.espn.com/soccer/argentina/story/3597316/lionel-messi-unlikely-for-argentina-duties-for-rest-of-year&lt;/ref&gt; V marci 2019 bol však opäť nominovaný do Argentínskeho tímu na prípravné zápasy proti Venezuele a [[Marocké národné futbalové mužstvo|Maroku]], ktoré sa mali hrať neskôr v rovnakom mesiaci.&lt;ref&gt;https://www.theguardian.com/football/2019/mar/07/lionel-messi-returns-to-argentina-squad-for-first-time-since-world-cup&lt;/ref&gt; 22. marca sa vrátil k reprezentovaniu národného tímu k zápasu proti Venezuele, avšak prehrali 3:1.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/football/47662363&lt;/ref&gt;

=== 2019: Tretie miesto na Copa América ===
21. mája 2019 bol Messi nominovaný trénerom [[Lionel Scaloni|Lionelom Scalonim]] do 23 členného tímu na [[Copa América 2019]].&lt;ref&gt;https://www.si.com/soccer/2019/05/21/argentina-copa-america-squad-roster-messi-aguero-dybala-scaloni&lt;/ref&gt; 19. júna, v druhom zápase skupiny proti Paraguaju strelil gól z penalty a zápas skončil remízou 1:1.&lt;ref&gt;https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fsports%2fdcunited%2fargentina-draws-with-paraguay-1-1-in-copa-america%2f2019%2f06%2f19%2fd3705b18-9306-11e9-956a-88c291ab5c38_story.html%3f&lt;/ref&gt; Následná prehra Argentíny v semifinále proti Brazílii 2:0 (2. júla), vyvolala Messiho rozčúlenie, keďže sa ostro vyjadril k rozhodcom, ktorý pískali tento zápas.&lt;ref&gt;https://www.beinsports.com/au/copa-america/news/messi-blasts-bulls-refereeing/1233003&lt;/ref&gt; 6. júla, v zápase o tretie miesto proti Čile, vytvoril otvárací gól Sergia Agüera a pomohol tímu vyhrať zápas 2:1, čím pomohol Argentíne získať bronzovú medailu; avšak, v 37. minúte dostal červenú kartu spoločne s [[Gary Medel]]om, po tom čo sa s ním zapojil do hádky.&lt;ref&gt;https://www.espn.co.uk/football/copa-america/0/blog/post/3894006/messis-red-card-overshadows-argentinas-encouraging-win-and-chiles-end-of-an-era&lt;/ref&gt; Po zápase si odmietol prevziať medailu a v rozhovore uviedol, že &quot;nechcem byť súčasťou tejto korupcie.&quot;&lt;ref&gt;https://www.espn.co.uk/football/argentina/story/3894693/angry-messi-cites-corruption-after-copa-red-card&lt;/ref&gt; Messi sa neskôr ospravedlnil za svoje vyjadrenia, avšak od CONMEBOL-u dostal pokutu 1500$ a zákaz hrania v jednom zápase, čo znamenalo, že sa nezúčastní kvalifikácie na Majstrovstvá sveta.&lt;ref&gt;https://www.espn.com/soccer/argentina/story/3905355/messi-gets-wc-qualifier-ban-for-copa-red-card&lt;/ref&gt; Dňa 2. augusta dostal Messi od CONMEBOL-u trojmesačný zákaz hrania futbalu za národný tím a taktiež pokutu 50 000$  za jeho vyjadrenia na rozhodcov; tento zákaz znamenal, že chýbal v prípravných zápasov proti Čile, Mexiku a Nemecku v septembri a októbri.&lt;ref&gt;http://www.conmebol.com/es/suspension-y-multa-para-lionel-messi&lt;/ref&gt;

10. septembra 2020 Argentínska FA oznámila, že Messiho pozastavenie na jeden zápas bolo zrušené a kvalifikáciu bude môcť hrať už budúci mesiac.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi suspension lifted, available for Argentina {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/10/lionel-messi-suspension-lifted-available-for-argentina/|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}&lt;/ref&gt; 18. septembra bol povolaný na októbrové zápasy do zostavy Argentíny na kvalifikáciu majstrovstiev sveta proti Ekvádoru a Bolívii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi, Cristian Pavon, Gio Simeone, Emi Martinez make Argentina team {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/18/lionel-messi-cristian-pavon-gio-simeone-emi-martinez-make-argentina-team/|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}&lt;/ref&gt;

=== 2021: Rekord v počte zápasov a víťazstvo na Copa América ===
14. júna 2021 skóroval Messi z priameho kopu pri remíze 1:1 proti Čile v úvodnom zápase argentínskej skupiny na [[Copa América 2021]] v Brazílii. Tento gól znamenal, že prekonal počet 56 gólov z priameho kopu Cristiana Ronalda, čím stal aktívnym futbalistom s najväčším počtom gólov z priameho kopu. Prekonal tiež rekord 38 gólov Gabriela Batistutu v oficiálnych zápasoch Argentíny. V druhom zápase skupiny 18. júna pripravil Messi víťazný gól pri výhre 1:0 proti Uruguaju, keď asistoval Guidovi Rodríguezovi. 21. júna hral vo svojom 147. zápase, čím vyrovnal rekord Javiera Mascherana v najviac zápasoch za Argentínu pri výhre 1:0 nad Paraguajom v ich treťom zápase na turnaji. O týždeň neskôr prelomil rekord v počte zápasov za argentínsky národný tím, keď sa predstavil pri výhre 4:1 nad [[Bolívijské národné futbalové mužstvo|Bolíviou]] v poslednom zápase skupinovej fázy, v ktorom asistoval na otvárací gól [[Papu Gómez]]a a neskôr sám strelil dva góly.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi sets Argentina's all-time appearances mark|url=https://www.espn.com/soccer/argentina-arg/story/4422176/messi-sets-argentina-appearances-mark-in-copa-america-match-vs-bolivia|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-06-29|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 3. júla dvakrát asistoval a strelil gól z priameho kopu pri výhre 3:0 nad Ekvádorom vo štvrťfinále turnaja. 6. júla, pri remíze 1:1 v semifinále proti Kolumbii, v 150. zápase za Argentínu, zaregistroval už svoju piatu asistenciu na turnaji, keď asistoval na gól [[Lautaro Martínez|Lautarovi Martínezovi]], čím vyrovnať jeho rekord deviatich gólových bodov (v merítku kanadského bodovania) na jednom turnaji spred piatich rokov; neskôr strelil gól z pokutového kopu pri víťazstve Argentíny v penaltovom rozstrele 3:2, čím postúpil do svojho piateho medzinárodného finále.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina vs. Colombia - Football Match Report - July 6, 2021 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report/_/gameId/603184|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi driving Argentina at Copa America|url=https://www.thescore.com/esp_fed/news/2186119|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}&lt;/ref&gt; 10. júla Argentína porazila vo finále hosťovskú Brazíliu 1:0, vďaka čomu získal Messi svoju prvú hlavnú medzinárodnú trofej a Argentína svoju prvú od roku [[Copa América 1993|1993]], a rekordnú pätnástu trofej Copa América.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Argentina 1-0 Brazil: Copa América final – as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/live/2021/jul/10/argentina-v-brazil-copa-america-final-live|periodikum=The Guardian|dátum=2021-07-11|dátum prístupu=2021-08-06|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Bryan Armen|priezvisko=Graham}}&lt;/ref&gt; Messi bol priamo zapojený do 9 z 12 gólov, ktoré Argentína strelila, strelil štyri góly a asistoval päťkrát; za svoje výkony bol (spolu s Neymarom) vymenovaný za hráča turnaja. Skončil tiež ako najlepší strelec turnaja so štyrmi gólmi spolu s kolumbijským útočníkom [[Luis Díaz (kolumbíjsky futbalista)|Luisom Díazom]], aj keď Zlatú kopačku získal Messi, pretože mal viac asistencií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi named player of tournament in Copa América|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2187432/leo-messi-named-player-of-tournament-in-copa-america|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi wins 2021 Copa America Golden Boot {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/who-is-leading-the-race-for-copa-americas-golden-boot/1unofbxrqy1bm10fsnoy5cyvi6|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-08-06}}&lt;/ref&gt;

=== 2022 - súčasnosť: Triumf na Majstrovstvách sveta ===
9. septembra strelil Messi hattrick pri domácej výhre 3:0 proti Bolívii v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Južná Amerika|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2022]], čím prekonal [[Pelé]]ho ako juhoamerického najlepšieho reprezentačného strelca so 79 gólmi. Vo [[Finalissima 2022]], tretej edícii [[Pohár Artemia Franchiho|víťazov juhoamerického šampióna a európskeho šampióna]], hranom vo [[Wembley Stadium|Wembley]] 2. júna 2022, dvakrát asistoval pri výhre 3:0 proti Taliansku a bol vyhlásený hráčom zápasu, čím získal druhú trofej pre Argentínu na seniorskej úrovni.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina's Lionel Messi named official Finalissima Player of the Match|url=https://www.uefa.com/finalissima/news/0276-1549531afce1-16d40688390d-1000--argentina-s-lionel-messi-named-official-finalissima-player-of-t/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2022-06-01|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}&lt;/ref&gt; 6. júna strelil všetkých 5 gólov Argentíny pri výhre 5:0 v priateľskom zápase proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]], čím prekonal [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]] v rebríčku najlepších mužských reprezentačných strelcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores all five Argentina goals in friendly to overhaul Puskás|url=https://www.theguardian.com/football/2022/jun/06/lionel-messi-scores-all-five-argentina-goals-in-friendly-to-overhaul-puskas|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2022-06-06|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Lionel Messi WC2022.jpg|vľavo|náhľad|Messi na Majstrovstvách sveta 2022.]]
Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]] v Katare strelil otvárací gól Argentíny z penalty pri prehre 2:1 proti [[Saudskoarabské národné futbalové mužstvo|Saudskej Arábii]]. V nasledujúcom zápase strelil gól z 18 metrovej vzdialenosti proti Mexiku pri výhre Argentíny 2:0, a taktiež nahral na druhý gól, ktorý strelil [[Enzo Fernández]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina vs Mexico live updates|url=https://theathletic.com/live-blogs/mexico-argentina-world-cup-match-live/5wa7Cfxxwt1s/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=The|priezvisko=Athletic}}&lt;/ref&gt; V osemfinále proti Austrálii strelil otvárací gól Argentíny pri výhre 2:1, zároveň to bol jeho 1000. zápas v kariére,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi scores in 1,000th game as Argentina progress|url=https://www.bbc.com/sport/football/63765129|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a taktiež sa stal juhoamerickým hráčom s najviac zápasmi v reprezentácii (medzi členmi CONMEBOL), keď prekonal predošlý rekord nastolený Ekuadorčanom [[Iván Hurdato|Ivánom Hurdatom]], avšak vyrovnal a prekonal aj iné rekordy Majstrovstiev sveta a národného tímu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks two Maradona records in Argentina's win over|url=https://www.sportsmole.co.uk/football/argentina/world-cup-2022/news/messi-breaks-two-maradona-records-in-argentinas-win-over-australia_501212.html|vydavateľ=Sports Mole|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://mobile.twitter.com/alimo_philip/status/1599143464511291392|url=https://mobile.twitter.com/alimo_philip/status/1599143464511291392|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mil jogos e recordes: Messi chega a novas marcas contra a Austrália|url=https://www.terra.com.br/esportes/mil-jogos-e-recordes-messi-chega-a-novas-marcas-contra-a-australia,84099d8f9c138efa894b3f833d7a75092edg4dg7.html|vydavateľ=Terra|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=pt-BR|priezvisko=lance}}&lt;/ref&gt; Vo štvrťfinále proti Holandsku asistoval na gól [[Nahuel Molina|Nahuelovi Molinovi]] a následne strelil gól z penalty v zápase, ktorý skončil po predĺžení 2:2. Argentína vyhrala 4:3 na penalty aj vďaka Messimu, ktorý premenil prvú z nich.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi's World Cup dream lives on with Argentina win|url=https://www.bbc.com/sport/football/63830319|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

V semifinále proti Chorvátsku Messi odohral svoj 25. zápas na Majstrovstvách sveta, čím vyrovnal rekord Nemca [[Lothar Matthäus|Lothara Matthäusa]], a strelil otvárací gól z penalty predtým, ako asistoval na tretí gól, ktorý strelil [[Julian Álvarez]] pri výhre 3:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inspired Lionel Messi takes Argentina past Croatia and into World Cup final|url=https://www.theguardian.com/football/2022/dec/13/argentina-croatia-world-cup-semi-final-match-report|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2022-12-13|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Argentína postúpila do finálového zápasu proti Francúzsku a Messi konštatoval, že toto bude jeho posledný zápas na Majstrovstvách sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi confirms final will be last World Cup game ever as Argentina overpowers Croatia 3-0|url=https://www.cnn.com/2022/12/13/football/argentina-croatia-lionel-messi-qatar-world-cup-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-13|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Matias|priezvisko=Grez}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Defining Lionel Messi: An essay on greatness, immortality and unburdened happiness|url=https://theathletic.com/4001739/2022/12/15/lionel-messi-world-cup-greatness/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Oliver|priezvisko=Kay}}&lt;/ref&gt;

Vo finále Majstrovstiev sveta, hranom 18. decembra v [[Lusail Stadium]], odohral rekordný 26. zápas na Majstrovstvách sveta. Messi strelil otvárací gól Argentíny, čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v každej fáze turnaja, odkedy bolo predstavené osemfinále v roku 1986.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mbappe wins Golden Boot, Messi wins Golden Ball|url=https://www.bbc.com/sport/football/64019023|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Po Argentínskom dvojgólovom vedení strelil francúzsky útočník [[Kylian Mbappé]] dva góly v priebehu dvoch minút. Messi skóroval v predĺžení na 3:2, avšak Mbappé strelil ďalší gól na 3:3. V penaltovom rozstrele premenil Messi prvú penaltu a Argentína vyhrala na penalty 4:2, čím ukončila 36-ročné čakanie na túto trofej.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi-inspired Argentina wins World Cup after beating France in sensational final|url=https://www.cnn.com/2022/12/18/football/argentina-france-world-cup-final-qatar-2022-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-18|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=Church}}&lt;/ref&gt; Messi získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja, a stal sa tak prvým hráčom, ktorý ju vyhral dvakrát. Skončil druhý v poradí v Zlatej kopačke so siedmimi gólmi v siedmich zápasoch za Mbappém. S odohratým zápasom a dvoma gólmi vo finále prekonal Matthäusa ako hráča s najviac zápasmi na Majstrovstvách sveta (26) a Pelého ako hráča s najviac kombinovanými gólmi a asistenciami na Majstrovstvách sveta (21 - 13 gólov a 8 asistencií).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2022 World Cup stats: Messi joins Maradona, overtakes Ronaldo; Mbappe's record 4|url=https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4834907/2022-world-cup-final-stats-messi-mbappe-argentina-france|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-12-19|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Finálový zápas je často považovaný za jeden z najlepších v histórii s mediálnym uvádzaním ako súboj Messiho s Mbappém.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel, Kylian, thank you|url=https://theathletic.com/4015186/2022/12/19/lionel-messi-kylian-mbappe-world-cup-final-shearer-column/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Alan|priezvisko=Shearer}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, Mbappé, and a World Cup Masterpiece|url=https://www.wsj.com/articles/messi-mbappe-world-cup-final-argentina-france-11671392972|vydavateľ=WSJ|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Gay}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Opinion {{!}} It was Messi. It was Mbappé. Argentina’s World Cup win over France was magnificent|url=https://www.thestar.com/sports/worldcup/opinion/2022/12/18/it-was-messi-it-was-mbapp-argentinas-world-cup-win-over-france-was-magnificent.html|vydavateľ=thestar.com|dátum vydania=2022-12-18|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi cements his place among the greats after winning epic duel against Kylian Mbappé|url=https://www.cnn.com/2022/12/18/football/lionel-messi-kylian-mbappe-greatest-world-cup-final-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-19|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Matias|priezvisko=Grez}}&lt;/ref&gt; Po zápase potvrdil, že neplánuje odísť z národného tímu so slovami ,,Chcem si ešte pár zápasov zahrať ako majster sveta&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi to continue playing for Argentina after World Cup win|url=https://theathletic.com/4014345/2022/12/18/messi-argentina-retirement-plans/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Luke|priezvisko=Brown}}&lt;/ref&gt;

== Profil hráča ==

=== Štýl hry ===
[[Súbor:FWC 2018 - Group D - ARG v ISL - Messi penalty kick.jpg|náhľad|257x257bod|Messi kopajúci penaltu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]], ktorú nepremenil. V posledných sezónach sa jeho úspešnosť penált zhoršila]]
Vďaka svojmu nízkemu vzrastu má Messi nižšie ťažisko ako vyšší hráči, čo mu dodáva väčšiu svižnosť, čo mu umožňuje rýchlejšie meniť smer a vyhnúť sa protichodným zákrokom;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DER SPIEGEL {{!}} Online-Nachrichten|url=https://www.spiegel.de/consent-a-?targetUrl=https://www.spiegel.de/international/world/ronaldo-and-messi-compete-to-define-a-football-era-a-837019.html&amp;ref=https://en.wikipedia.org/|vydavateľ=www.spiegel.de|dátum prístupu=2020-10-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Five reasons why Messi stands out in soccer world - The Boston Globe|url=https://www.bostonglobe.com/sports/2014/07/12/reasons-why-messi-stands-out-football-world/mreF1boxmpDQcq7ZWenjqJ/story.html|vydavateľ=BostonGlobe.com|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Karl Ritter ASSOCIATED|priezvisko=PRESS|priezvisko2=July 12|priezvisko3=2014}}&lt;/ref&gt; to viedlo španielske médiá k tomu, aby ho nazvali ''La Pulga Atómica'' („Atómová blcha“).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, goles para 2010|url=https://www.mundodeportivo.com/20091206/messi-goles-para-2010_53837938612.html|vydavateľ=www.mundodeportivo.com|dátum vydania=2009-12-06|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=es}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi se convierte en la 'Pulga Atómica' {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/es/news/4284/el-fotomontaje-del-d%C3%ADa/2012/09/20/3390051/lionel-messi-se-convierte-en-la-pulga-at%C3%B3mica|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-10-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, La Pulga atómica que se convirtió en el mejor del mundo|url=https://as.com/videos/2016/01/28/colombia/1453936234_817270.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-10-10|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=es-co}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu, že nevyniká moc fyzičkou, má značnú silu hornej časti tela, ktorá mu v kombinácii s nízkym ťažiskom a výslednou rovnováhou pomáha odolávať fyzickým nátlakom súperov; vďaka tomu je známy tým, že počas zápasov nesimuluje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arsenal v Barcelona: Lionel Messi making case for world's greatest ever player|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/champions-league/7532805/Arsenal-v-Barcelona-Lionel-Messi-making-case-for-worlds-greatest-ever-player.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Jeho krátke a silné nohy mu umožňujú vyniknúť v krátkych nárazoch zrýchlenia, zatiaľ čo jeho rýchle nohy mu umožňujú udržať si kontrolu nad loptou pri driblingu v rýchlosti. Jeho bývalý manažér z Barcelony Pep Guardiola kedysi uviedol: „Messi je jediný hráč, ktorý s loptou beží rýchlejšie ako bez nej.“ Aj keď od polovice je 20-tych rokov zlepšil svoje schopnosti slabšou nohou, je prevažne ľavonohý hráč; vonkajšou stranou ľavej nohy zvyčajne začína driblovať, zatiaľ čo na zakončenie používa vnútornú časť nohy a poskytuje prihrávky a asistencie.
[[Súbor:Lionel Messi Player of the Year, 2011.jpg|vľavo|náhľad|Messi je známy tým, že chodí hlboko do poľa, pracuje so záložníkmi, organizuje útočnú hru svojho tímu a vytvára šance pre ďalších hráčov]]
Messi, ktorý je plodným strelcom gólov, je známy svojimi zakončeniami, vyrovnanosťou, rýchlymi reakciami a schopnosťou útočných behov za obranné línie. Taktiež je to playmaker, vďaka svojmu videniu hry a rozsahu prihrávok. Je opísaný ako tvorca gólov a príležitostí odtiaľ, kde je to zdanlivo nemožné. Navyše je presný v priamych kopoch a pokutových kopoch, aj keď jeho schopnosti v pokutových kopoch sa v posledných sezónach trochu zhoršili. S konverzným pomerom z jeho ohybných priamych kopov sa časom Messi vypracoval na jedného z najlepších exponentov priameho kopu na svete.

Messiho tempo a technické schopnosti mu umožňujú vykonávať individuálne driblingové behy smerom ku gólu, najmä počas protiútokov, zvyčajne zo stredu alebo z pravej strany ihriska. Jeho bývalý argentínsky manažér Diego Maradona, ktorý je všeobecne považovaný za najlepšieho driblera na svete a je jedným z najlepších hráčov všetkých čias, pokiaľ ide o túto schopnosť, o ňom povedal: „Lopta zostáva prilepená k jeho nohe; videl som skvelých hráčov v mojej kariére, ale nikdy som nevidel nikoho, kto by ovládal loptu tak ako Messi.“ Okrem svojich individuálnych kvalít je tiež pracovitým tímovým hráčom, ktorý je známy svojimi kreatívnymi kombináciami, najmä s bývalými záložníkmi Barcelony [[Xavi]]m a [[Andrés Iniesta|Andrésom Iniestom]].

Takticky Messi hrá vo voľnej útočnej role; ako všestranný hráč je schopný útočiť buď po krídle, alebo cez stred ihriska. V detstve sa mu najviac páčila rola playmakera, ktorý stál za dvoma útočníkmi, ale svoju kariéru začal v Španielsku ako ľavý krídelník alebo ľavý útočník. Pri prvom debute v prvom tíme ho manažér [[Frank Rijkaard]] presunul na pravé krídlo; z tejto pozície mohol ľahšie prerezávať obranu do stredu ihriska a ľavou nohou točiť strely na bránu, než aby prevažne centroval loptu pre spoluhráčov. Pod Guardiolom a nasledujúcimi manažérmi najčastejšie hral ako falošná deviatka; umiestnený ako útočník v strede poľa alebo osamelý útočník, túlal sa stredom, často sa pohyboval hlboko do stredu poľa a vláčil si so sebou obrancov, aby vytvoril a využil priestor na prihrávky. Pod vedením Luisa Enriqueho sa Messi pôvodne vrátil na pravé krídlo, ktoré charakterizovalo veľkú časť jeho skorej kariéry vo formácii manažéra 4–3–3, zatiaľ čo v neskorších sezónach bol čoraz viac nasadený do hlbšej a voľnej hry. Pod manažérom [[Ernesto Valverde|Ernestom Valverdem]] hral Messi v rôznych úlohách. Aj keď bol občas nasadený v hlbšej úlohe, z ktorej mohol behať zozadu do šestnástky, alebo dokonca na pravé krídlo&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Squawka {{!}} Football News, Stats, Quizzes &amp; Predictions {{!}} EPL|url=https://www.squawka.com/en/|vydavateľ=Squawka|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; alebo ako falošná deviatka,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde returns Messi to the False 9 role|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/08/21/599a9d8de5fdeae2358b457b.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-08-21|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde recycles Messi|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/09/11/59b650a3e2704e62408b4611.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-09-11|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; využíval sa aj v ofenzívnejšej ústrednej úlohe v 4–2–3–1, alebo ako druhý útočník vo formácii 4–4–2, kde dostal opäť povolenie chodiť hlboko do poľa, nadviazať spojenie so záložníkmi, organizovať útočnú hru a vytvárať šance pre svojho útočného partnera Suáreza.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=3 ways Barcelona could line up with Coutinho|url=https://www.thescore.com/liga/news/1461884|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2020-10-21|meno=Michael J.|priezvisko=Ch|priezvisko2=ler}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Dissected: How the new Barcelona play – and why there’s hope for Chelsea|url=https://www.thetimes.co.uk/article/dissected-how-the-new-barca-play-and-where-theres-hope-for-chelsea-rpwl0wbn5|dátum prístupu=2020-10-21|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Tom|priezvisko=Clarke|periodikum=The Times}}&lt;/ref&gt;

S postupujúcou kariérou a s pribúdajúcimi rokmi sa jeho tendencia k driblingu mierne znižovala. Messi začal diktovať hru v hlbších oblastiach ihriska a stal sa jedným z najlepších nahrávačov a tvorcov hry v histórii futbalu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 25 Greatest Playmakers Ever|url=https://www.thesportster.com/soccer/top-25-greatest-playmakers-ever/|vydavateľ=TheSportster|dátum vydania=2015-07-04|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FourFourTwo's 100 Greatest Footballers EVER: No.2, Lionel Messi|url=https://www.fourfourtwo.com/features/fourfourtwos-100-greatest-footballers-ever-no2-lionel-messi|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=28|priezvisko=July 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football Teams, Scores, Stats, News, Fixtures, Results, Tables - ESPN|url=https://global.espn.com/football/|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Postupom jeho kariéry sa znižovala aj jeho aktivita k získaniu lopty od súpera a obranné povinnosti; tým, že na ihrisku pokryl menej miesta a namiesto toho, aby šetril energiu na krátke výboje rýchlosti, dokázal zlepšiť svoju efektivitu, pohyb a hru v pozícií a tiež sa dokázal vyhnúť svalovým zraneniam, aj napriek tomu, že často hrával veľké množstvo zápasov počas konkrétnej sezóny konzistentne. Aj keď bol na začiatku svojej kariéry náchylný na zranenia, neskôr bol schopný vylepšiť svoje záznamy o zraneniach tým, že menej behal za loptou a prijal prísnejšiu diétu, tréningový režim a spánkový režim.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Messi went from injury-prone teenager to bionic man {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/1717/editorial/2012/10/23/3468661/how-messi-went-from-injury-prone-teenager-to-bionic-man|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-10-21}}&lt;/ref&gt; S argentínskym národným tímom hrával Messi podobne kdekoľvek v prvej línii; pod rôznymi manažérmi hral na pravom krídle, ako falošná deviatka, ako útočník, vo vedľajšej úlohe po boku iného útočníka, alebo v hlbšej, voľnej tvorivej role klasického tvorcu hry číslo 10 alebo ako útočný stredopoliar za útočníkmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina's great tactical dilemma: where should Lionel Messi play?|url=http://www.theguardian.com/football/2016/jun/18/argentina-copa-america-lionel-messi-tactics|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2016-06-18|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== Verejná mienka ===
{{Citát v rámčeku|&quot;Videl som hráča, ktorý zdedí moje miesto v argentínskom futbale a volá sa Messi.&quot;|– [[Diego Maradona]] oslavuje 18-ročného Messiho ako jeho nástupcu vo februári 2006.}}
Už ako tínedžer bol Messi vynikajúcim talentom a do 20-tich rokov sa zaradil medzi najlepších hráčov na svete. Diego Maradona považoval 18-ročného Messiho po boku [[Ronaldinho|Ronaldinha]] za najlepšieho hráča na svete, zatiaľ čo samotný Brazílčan krátko po víťazstve v ankete [[Zlatá lopta]] poznamenal: „Ani len v Barce nie som najlepší“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Maradona hails Messi as successor|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/4746070.stm|dátum=2006-02-24|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}&lt;/ref&gt; O štyri roky neskôr, potom, čo Messi rekordným rozdielom vyhral svoju prvú Zlatú loptu, sa verejná diskusia o jeho kvalite posunula nad jeho postavenie v súčasnom futbale k možnosti, že bol jedným z najväčších hráčov v histórii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bbc.co.uk/blogs/philminshull/2010/03/is_messi_the_greatest_ever.html|vydavateľ=www.bbc.co.uk|dátum prístupu=2020-10-21}}&lt;/ref&gt; Prvým, kto niečo takéto poznamenal, bol jeho vtedajší manažér Pep Guardiola, ktorý už v auguste 2009 vyhlásil Messiho za najlepšieho hráča, akého kedy videl. V nasledujúcich rokoch si tento názor získal väčšiu obľubu medzi odborníkmi, manažérmi, bývalými i súčasnými hráčmi&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: is the Barcelona and Argentina star the greatest-player ever?|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/lionel-messi/8545361/Lionel-Messi-is-the-Barcelona-and-Argentina-star-the-greatest-player-ever.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; a na konci druhej treblovej sezóny (2014/2015), sa Messiho prevaha pred Maradonom a [[Pelé]]m stala zjavným pohľadom mnohých fanúšikov v kontinentálnej Európe.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Magical Messi grabs hat-trick in Copa America as Argentina romp into quarters|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2016/06/11/magical-messi-grabs-hat-trick-in-copa-america-as-argentina-romp/|periodikum=The Telegraph|dátum=2016-06-11|dátum prístupu=2020-10-21|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Agence|priezvisko=France-Presse}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Lionel Messi the greatest of them all?|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-barcelona-forward-greatest-them-all-10287066.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2015-05-30|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Časté protiargumenty sa však sústredili na skutočnosť, že Messi nevyhral s Argentínou žiadnu veľkú seniorskú trofej, dokým v roku [[Copa América 2021|2021]] nevyhral [[Copa América]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi y el título de Argentina en la Copa América 2021: &quot;Necesitaba sacarme la espina&quot;|url=https://www.espn.com.ar/futbol/copa-america/nota/_/id/8894609/lionel-messi-leo-la-pulga-argentina-brasil-final-copa-america-2021-campeon-declaraciones|vydavateľ=ESPN.com.ar|dátum vydania=2021-07-11|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=es}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:La Capilla Sixtina del Fútbol.jpg|vľavo|náhľad|''Sixtínska kaplnka futbalu'' (Messi vľavo, Maradona vpravo), na strope športového klubu Sportivo Pereyra v Barracase v Buenos Aires]]
[[Súbor:Messi Maradona.jpg|náhľad|Fanúšikovia Argentíny s transparentmi Messiho a Maradonu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] v Rusku]]
Počas svojej kariéry bol Messi porovnávaný s jeho krajanom Diegom Maradonom kvôli podobným herným štýlom ako maličkým driblérom s ľavou nohou. Spočiatku bol iba jedným z mnohých mladých argentínskych hráčov, vrátane svojho chlapčenského idolu [[Pablo Aimar|Pabla Aimara]], ktorý dostal prezývku „Nový Maradona“, ale ako jeho kariéra napredovala, Messi dokázal svoju podobnosť so všetkými predchádzajúcimi uchádzačmi a stal sa najlepším hráčom Argentíny od čias Maradonu. [[Jorge Valdano]], ktorý zvíťazil na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|Majstrovstvách sveta 1986]] po boku Maradonu, v októbri 2013 uviedol: „Messi je Maradona každý deň.&quot;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valdano: &quot;Messi es Maradona todos los días&quot; - FIFA.com|url=http://es.fifa.com/world-match-centre/news/newsid/219/194/9/index.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-09-08|dátum prístupu=2020-10-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20150908015149/http://es.fifa.com/world-match-centre/news/newsid/219/194/9/index.html|dátum archivácie=2015-09-08}}&lt;/ref&gt; [[César Luis Menotti|César Menotti]], ktorý ako manažér dokázal vyhrať na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|Majstrovstvách sveta 1978]], zopakoval tento sentiment, keď sa domnieval, že Messi hrá „na úrovni najlepšieho Maradonu“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Menotti: &quot;Messi está al nivel del mejor Maradona que vi&quot;|url=https://as.com/futbol/2014/01/10/primera/1389359391_638487.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2014-01-10|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=es|meno=Diario|priezvisko=AS}}&lt;/ref&gt; Ostatní pozoruhodní argentínski športovci, ako napríklad [[Osvaldo Ardiles]], [[Javier Zanetti]] či [[Diego Simeone]], vyjadrili presvedčenie, že Messi predbehol Maradonu ako najlepšieho hráča histórie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=“Sin dudas, Messi es mejor que Maradona”|url=https://www.clarin.com/deportes/dudas-Messi-mejor-Maradona_0_Sy0DXrnsvQe.html|vydavateľ=www.clarin.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=es|priezvisko=Clarín.com}}&lt;/ref&gt;

V argentínskej spoločnosti si Messiho všeobecne menej vážia ako Maradonu, čo je dôsledkom nielen jeho vnímaných nerovných výkonov s národným tímom, ale aj rozdielov na úrovní, osobnosti a pozadia. Messi je v niektorých ohľadoch protikladom jeho predchodcu: keď bol Maradona extrovertnou, kontroverznou postavou, Messi je zdržanlivý a nenáročný, mimo futbalu pozoruhodný muž. Pretrvávajúcou argumentáciou je jeho skutočnosť, že nikdy sa neukázal v argentínskej Primera División ako nastávajúci hráč, od mladosti dosiahol hviezdnu slávu v zámorí, zatiaľ čo nedostatok vonkajšej vášne pre dres ''Albiceleste'' (nespieva národnú hymnu a je naklonený emocionálnym prejavom) v minulosti viedli k nesprávnemu vnímaniu toho, že sa cítil skôr ako Katalánec ako skutočný Argentínec. Napriek tomu, že žije v Španielsku od 13 rokov, povedal: „Argentína je moja krajina, moja rodina, môj spôsob vyjadrovania. Vymenil by som všetky svoje rekordy za to, aby boli ľudia v mojej krajine šťastní.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi vomits because of nerves, says Argentina’s Alejandro Sabella|url=http://www.theguardian.com/football/2014/jun/10/lionel-messi-vomits-argentina-alejandro-sabella-world-cup|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2014-06-10|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=Associated|priezvisko=Press}}&lt;/ref&gt; Okrem toho niekoľko vedúcich a futbalových osobností, vrátane Maradonu, napriek jeho hráčskym schopnostiam niekedy tiež spochybňovali vedenie Argentíny Messim ako kapitánom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maradona says Messi lacks leadership skills|url=https://www.espn.com/soccer/argentina/story/2889220/diego-maradona-says-lionel-messi-lacks-leadership-to-carry-a-team|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-06-09|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maradona vs. Messi: A Laughable Comparison|url=https://bleacherreport.com/articles/508097-maradona-vs-messi-a-laughable-comparison|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=John|priezvisko=Tilghman}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi: A great player but a poor captain?|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/46279184|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

=== Porovnávanie s Cristianom Ronaldom ===
[[Súbor:Cristiano Ronaldo and Lionel Messi - Portugal vs Argentina, 9th February 2011 (2).jpg|náhľad|Messi je porovnávaný s [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]] (vľavo) po väčšinu svojej kariéry|260x260bod]]Spomedzi svojich súčasných rovesníkov je Messi najčastejšie porovnávaný s portugalským útočníkom [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]], ktorý je súčasťou tejto rivality, ktorá je porovnávaná s predchádzajúcimi rivalmi v iných športoch, ako napríklad rivalita [[Muhammad Ali|Muhammada Aliho]] - [[Joe Frazier|Joea Fraziera]] v boxe, [[Björn Borg]]a - [[John McEnroe|Johna McEnroeho]] v tenise, a rivalita [[Ayrton Senna|Ayrtona Sennu]] – [[Alain Prost|Alaina Prosta]] z pretekov Formuly 1.&lt;ref&gt;http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/5842703/el-clasico-all-ronaldo-vs-messi&lt;/ref&gt; Hoci Messi občas poprel akúkoľvek rivalitu,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Barcelona's Lionel Messi blames media for inventing rivalry with Real Madrid's Cristiano Ronaldo|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/9478241/Barcelonas-Lionel-Messi-blames-media-for-inventing-rivalry-with-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo.html|dátum=2012-08-15|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport|periodikum=Telegraph}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: Cristiano Ronaldo is not my rival|url=https://www.eurosport.co.uk/football/lionel-messi-cristiano-ronaldo-is-not-my-rival_sto4779011/story.shtml|vydavateľ=Eurosport UK|dátum vydania=2015-06-11|dátum prístupu=2020-01-03}}&lt;/ref&gt; verí sa, že sa navzájom motivujú vo svojom cieli byť najlepším hráčom na svete: od roku 2008 vyhral Messi Zlatú loptu šesťkrát, Ronaldo päťkrát,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ballon d'Or winners list|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2017/12/07/ballon-dor-winners-list1/|periodikum=The Telegraph|dátum=2017-12-07|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}&lt;/ref&gt; šesťkrát najlepšieho futbalistu FIFA, Ronaldo päťkrát, šesťkrát [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]], zatiaľ čo Ronaldo štyrikrát. Fanúšikovia pravidelne rozoberajú ich individuálne schopnosti; okrem ich štýlu hrania sa rozoberajú tiež ich odlišné postavy—Ronaldo má 1,87 metra so svalnatým telom—a kontrastnú osobnosť, s Ronaldovým sebavedomým a teatrálnymi pádmi a Messiho pokorou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ronaldo May Look Like the Best, but Lionel Messi Is Better|url=https://www.nytimes.com/2011/09/14/sports/soccer/14iht-soccer14.html|periodikum=The New York Times|dátum=2011-09-13|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Rob|priezvisko=Hughes}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I'm better than Messi|url=https://edition.cnn.com/2012/05/17/sport/football/football-champions-league-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-03|meno=By Pedro Pinto and James Montague|priezvisko=CNN}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: he's got a god-given talent – and he knows it {{!}} the Observer profile|url=https://www.theguardian.com/theobserver/2013/nov/24/cristiano-ronaldo-real-madrid-portugal-football|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-24|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Lewis}}&lt;/ref&gt; Od sezóny 2009/2010 až 2017/2018 čelil Messi Ronaldovi minimálne dvakrát v zápasoch ''[[El Clásico]]'', ktorý patrí medzi najsledovanejšie každoročné športové podujatie na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Reaches $50 Million-A-Year Deal With Barcelona|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2014/05/16/lionel-messi-agrees-to-new-50-million-a-year-deal-with-barcelona/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}&lt;/ref&gt; Mimo ihriska je Ronaldo jeho priamym konkurentom z hľadiska platov, sponzorstva a fanúšikov na sociálnych médiách.

== V populárnej kultúre ==
Podľa ''[[France Football]]'' bol Messi v piatich zo šiestich rokov medzi rokmi 2009 - 2014 svetovo najlepšie plateným futbalistom; stal sa prvým hráčom, ktorý prekročil hranicu 40 miliónov €, keď v roku 2013 zarobil 41 miliónov €, a taktiež aj hranice 50-60 miliónov €, keď v roku 2014 zarobil 65 miliónov €.&lt;ref&gt;https://www.worldsoccer.com/news/stat-day-top-20-best-paid-players-coaches-350260&lt;/ref&gt; Messi sa umiestnil na druhom mieste na zozname najvyššie platených športovcov na svete, podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'', (po Cristianovi Ronaldovi) s príjmom 73,8 miliónov € v rokoch 2015-2016. V roku 2018 sa stal prvým hráčom, ktorý prekonal hranicu 100 miliónov € za kalendárny rok, keď si zarobil 126 miliónov € v kombinovanom príjme z platov, bonusov a doložiek.&lt;ref&gt;https://www.francefootball.fr/news/Lionel-messi-devance-largement-cristiano-ronaldo-au-classement-des-joueurs-les-mieux-payes-au-monde/895372&lt;/ref&gt; ''Forbes'' ho označil za najlepšie plateného atléta za rok 2019.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/sport/48602166?isBumped=0&amp;postFreq=0&amp;isEmpty=0&amp;isProfane=0&amp;tooLong=0&amp;charCount=0&amp;isAwaitingProcessPreMod=0&amp;isSubmitted=1&amp;filter=none&amp;initial_page_size=10&amp;postId=135105092&lt;/ref&gt; Od roku 2008 je najlepšie plateným hráčom v Barcelone. Podpisom novej zmluvy v roku 2017 zarobí v Barcelone 605 000€ týždenne z platu. Barcelonu mu taktiež zaplatila podpisový bonus vo výške 54 miliónov €.&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2017/11/25/lionel-messi-signs-new-barcelona-contract-set-to-become-worlds-highest-paid-footballer/&lt;/ref&gt; Jeho výkupná klauzula je stanovená na 700 miliónov €.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; V roku 2020 sa stal po Cristianovi Ronaldovi druhým futbalistom (a druhým športovcom v tímovom športe), ktorý počas svojej kariéry prekonal zárobok 1 miliardu dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World’s Highest-Paid Soccer Players 2020: Messi Wins, Mbappe Rises|url=https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2020/09/14/the-worlds-highest-paid-soccer-players-2020-messi-wins-mbappe-rises/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en|meno=Christina|priezvisko=Settimi}}&lt;/ref&gt;

Okrem platu a bonusov veľká časť jeho príjmu pochádza z doložiek; Spoločnosť ''[[SportsPro]]'' ho preto od začiatku svojho výskumu v roku 2010 každoročne uvádza ako jedného z najvyhľadávanejších športovcov na svete.&lt;ref&gt;http://www.sportspromedia.com/most-marketable&lt;/ref&gt; Jeho hlavným sponzorom od roku 2006 je športová spoločnosť [[Adidas]]. Od roku 2008 mal dlhoročnú podpísanú kolekciu topánok Adidas F50, a v roku 2015 sa stal prvým futbalistom, ktorý dostal vlastnú značku Adidas topánok, Adidas Messi.&lt;ref&gt;https://www.soccerbible.com/performance/football-boots/2015/03/retrospect-adidas-f50-messi-collection/&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20151222143641/http://news.adidas.com/GB/Latest-News/Backed-by-Messi/s/1aafb738-30fe-4810-a7e4-6b808c0e6353&lt;/ref&gt; Od roku 2017 nosí Messi najnovšie verzie kopačiek Adidas Nemeziz.&lt;ref&gt;https://www.soccerbible.com/performance/football-boots/2017/05/adidas-football-launches-nemeziz/&lt;/ref&gt;

Ako obchodná entita bol Messi marketingovou značkou výlučne kvôli jeho talentu a úspechoch ako hráča, na rozdiel od pravdepodobne príťažlivejších hráčov ako sú Cristiano Ronaldo a [[David Beckham]]. Na začiatku svojej kariéry tak viedol hlavne sponzorské zmluvy so spoločnosťami, ktoré využívajú športovo orientovaný marketing, ako sú Adidas, [[Pepsi Cola|Pepsi]] a [[Konami]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sportspromedia.com/analysis/the_worlds_4th_most_marketable_athlete_-_lionel_messi |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190322140353/http://www.sportspromedia.com/analysis/the_worlds_4th_most_marketable_athlete_-_lionel_messi |dátum archivácie=2019-03-22 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2011/01/10/lionel-messi-voted-soccers-best-but-sponsors-stay-away/&lt;/ref&gt; Od roku 2010 sa súčasne s jeho zvýšenými úspechmi ako hráča rozšírila jeho marketingová výzva, čo viedlo k dlhodobým podporným obchodom s luxusnými značkami [[Dolce &amp; Gabbana]] a [[Audemars Piguet]].&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20170827002248/http://www.dolcegabbana.com/binaries/content/assets/DG/leo-messi/press-release/dolce-and-gabbana-leo-messi-press-release-eng.pdf&lt;/ref&gt; Messi je okrem iných spoločností aj veľvyslancom globálnej značky pre spoločnosti [[Gillette]], [[Turkish Airlines]], [[Ooredoo]] a [[Tata Motors]].&lt;ref&gt;http://www.sportspromedia.com/news/messi_to_front_new_gillette_campaign&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20150924172433/http://www.reuters.com/article/2012/12/06/idUS192613+06-Dec-2012+BW20121206&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.sportspromedia.com/news/messi_cashes_in_with_qatari_contract&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;web.archive.org&quot;&gt;https://web.archive.org/web/20160127081039/https://uk.sports.yahoo.com/blogs/world-of-sport/the-best-sports-photo-of-the-year-goes-to---lionel-messi-and--the-final-game--183718601.html&lt;/ref&gt; Okrem toho bol Messi hlavnou tvárou série videohier spoločnosti Konami, ''[[Pro Evolution Soccer]]'', kde sa objavil na obálkach hry [[Pro Evolution Soccer 2009|''PES 2009'']], [[Pro Evolution Soccer 2010|''PES 2010'']], [[Pro Evolution Soccer 2011|''PES 2011'']] a [[Pro Evolution Soccer 2020|''PES 2020'']]. Následne podpísal zmluvu s konkurenčnou spoločnosťou [[EA Sports]], kde sa stal hlavnou tvárou série ''[[FIFA (séria videohier)|FIFA]]'', a v nej sa ukázal na štyroch po sebe idúcich obaloch hry medzi sériami ''[[FIFA 13]]'' až ''[[FIFA 16]]''.&lt;ref&gt;https://www.si.com/extra-mustard/2015/06/15/lionel-messi-fifa-16-cover&lt;/ref&gt; Jeho gólová oslava  ‘ruky k nebesiam ‘ sa prvýkrát objavila vo ''[[FIFA 14]]''.
[[Súbor:NIG-ARG (17).jpg|náhľad|Argentínski fanúšikovia Lionela Messiho počas zápasu s Nigériou na Majstrovstvách sveta 2014]]
Globálna popularita a vplyv Messiho sú dobre zdokumentované. V rokoch 2011 a 2012 bol v ''[[Time (týždenník)|Time]]'' zaradený do ''[[Time 100]]'', čo je ročný zoznam najvplyvnejších ľudí na svete.&lt;ref&gt;http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2066367_2066369_2066498,00.html&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2111975_2111976_2112092,00.html&lt;/ref&gt; Jeho fanúšikovská základňa na webe sociálnych médií Facebook patrí medzi najväčšie zo všetkých verejných činiteľov: do siedmich hodín od jeho založenia apríli 2011 mala jeho stránka na Facebooku takmer sedem miliónov sledovateľov a do novembra 2013 sa stal druhým športovcom po Cristianovi Ronaldovi, ktorého sledovalo 50 miliónov ľudí.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/story/903705/lionel-messi-joins-facebook-nets-7m-followers?src=com{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.cnbc.com/2015/06/09/the-10-most-popular-celebrities-on-facebook.html&lt;/ref&gt; Na Instagrame má okolo 407 miliónov sledovateľov, čím je druhým najsledovanejším človekom a športovcom po Cristianovi Ronaldovi.&lt;ref&gt;https://socialblade.com/instagram/top/100/followers&lt;/ref&gt; Podľa prieskumu spoločnosti Repucom z roku 2014 zameraného na výskum v oblasti športu na 15 medzinárodných troch bol Messi známy 87% respondentov z celého sveta, z ktorých ho 78% vnímalo priaznivo, čím sa z neho stal druhý najuznávanejší hráč na svete za Ronaldom a najobľúbenejší zo všetkých súčasných hráčov.&lt;ref&gt;https://edition.cnn.com/2014/12/01/sport/football/lionel-messi-cristiano-ronaldo-barcelona-real-madrid-ballon-dor-marketing-merchandise-facebook/&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206135947/http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum archivácie=2020-02-06 }}&lt;/ref&gt;

Ďalšie udalosti ilustrujú prítomnosť Messiho v populárnej kultúre. V marci 2013 sa v Japonsku predala zlatá replika jeho ľavej nohy s hmotnosťou 25&amp;nbsp;kg v hodnote 4,76 milióna €, aby získala finančné prostriedky pre obete zemetrasenia a tsunami v Tóhoku v roku 2011.&lt;ref&gt;https://edition.cnn.com/2013/03/06/sport/football/football-leo-messi-golden-foot/&lt;/ref&gt; Reklama Turkish Airlines z roku 2013 v hlavnej úlohe s Messim, v ktorej sa zúčastňuje na [[selfie]]-súťaži s vtedajšou hviezdou [[Los Angeles Lakers]] [[Kobe Bryant|Kobem Bryantom]], bola najsledovanejšou reklamou na YouTube v roku jej vydania, mala 137 miliónov zobrazení a následne bola odhlasovaná za najlepšiu reklamu z desaťročia 2005 - 2015 na pamiatku založenia YouTube.&lt;ref&gt;https://eu.usatoday.com/story/money/business/2014/06/21/cannes-youtube-top-ads/10891397/&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://time.com/3908087/youtube-ad-of-the-decade/ |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150720195139/http://time.com/3908087/youtube-ad-of-the-decade/ |dátum archivácie=2015-07-20 }}&lt;/ref&gt;  World Press Photo vybrala v roku 2014 ako najlepšiu športovú fotografiu z &quot;finálového zápasu&quot;, kde bol Messi tvárou v tvár [[Trofej pre Majstra sveta vo futbale|trofeji Majstra sveta]] pri prehre Argentíny na Majstrovstvách sveta.&lt;ref name=&quot;web.archive.org&quot;/&gt; ''[[Messi (film 2014)|Messi]]'', dokumentárny film o jeho živote natočený režisérom [[Álex de la Iglesia|Álexom de la Iglesiom]] mal premiéru na [[Benátsky filmový festival|filmovom festivale v Benátkach]] v roku 2014.&lt;ref&gt;https://variety.com/2014/film/festivals/venice-film-review-messi-1201292498/&lt;/ref&gt; [[Puma americká|Puma]] narodená v zoo v [[Saransk]]u ([[Rusko]]) v roku 2015 pomenovaná [[Messi (puma)|Messi]], sa stala populárnou na sociálnych sieťach, kvôli jej menu po hráčovi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://wdez.com/news/articles/2018/jun/22/russias-messi-a-puma-star-in-his-own-right/ |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200129183916/https://wdez.com/news/articles/2018/jun/22/russias-messi-a-puma-star-in-his-own-right/ |dátum archivácie=2020-01-29 }}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==

=== Rodina a vzťahy ===
Od roku 2008 je Messi vo vzťahu s Antonellou Roccuzzo, ktorá je taktiež z [[Rosario|Rosaria]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://ww1.usahint.com/ |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190921083538/http://ww1.usahint.com/ |dátum archivácie=2019-09-21 }}&lt;/ref&gt; Pozná sa s ňou od piatich rokov, keďže je sesternicou jeho najlepšieho kamaráta z detstva, [[Lucas Scaglia|Lucasa Scagliu]], ktorý je tiež futbalista.&lt;ref&gt;https://www.bbc.com/news/world-latin-america-40454654&lt;/ref&gt; Po tom čo tento vzťah držal Messi rok v tajnosti sa prvýkrát o ňom vyrozprával v rozhovore v roku 2009.

{{Citát v rámčeku|„Leo sa nehanbí. Je introvert. Drží si odstup.“|– Endokrinológ Dr. Diego Schwarzstein sa zaoberal deficitom Messiho rastového hormónu v rokoch 1997 až 2001. Podľa Richarda Fitzpatricka z [[Bleacher Report]] si „Schwarzstein a Messi počas viac ako štyroch rokov liečby vybudovali úzky vzťah.“}}

Messi a Roccuzzo majú troch synov: Thiago (narodený 2012), Mateo (narodený 2015), Ciro (narodený 2018). Na oslavu prvého tehotenstva svojej partnerky si Messi dňa 2. júna 2012 v zápase proti Ekvádoru pri výhre 4:0 umiestnil loptu pod dres. Thiago sa narodil 2. novembra 2012 s Messiho účasťou na pôrode, pretože Barcelona mu dala povolenie vynechať tréningy. Na svoju stránku na Facebooku oznámil príchod svojho syna, kde napísal, &quot;Dnes som najšťastnejší muž na svete, narodil sa mi syn a ďakujem Bohu za tento darček!&quot;.&lt;ref&gt;http://www.espnfc.com/story/1211817/messi-becomes-a-father-son-named-thiago&lt;/ref&gt; Thiagove meno a odtlačok rúk si nechal vytetovať na ľavé lýtko. V apríli 2015 potvrdil Messi na svojom Facebooku ďalšie narodenie dieťaťa.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/barcelona/story/2426028/lionel-messis-wife-expecting-second-child-barca-star-says?src=com&lt;/ref&gt; Vynechal tréning pred zápasom proti Atléticu Madrid, keď sa zúčastnil narodenia svojho druhého syna, Matea, ktorý sa narodil 11. septembra 2015 v Barcelone.&lt;ref&gt;https://www.fourfourtwo.com/news/messis-brother-confirms-birth-barcelona-stars-second-child&lt;/ref&gt; 30. júna 2017 sa s Roccuzzo oženil v luxusnom hoteli zvanom Hotel City Center v Rosariu s okolo 260 pozvanými hosťami na svadbe.&lt;ref&gt;https://www.independent.ie/style/weddings/lionel-messi-marries-stunning-childhood-sweetheart-antonella-roccuzzo-in-argentine-home-town-35883938.html&lt;/ref&gt; 15. októbra 2017 jeho žena oznámila prostredníctvom [[Instagram]]u, že čakajú tretie dieťa.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/blog/the-toe-poke/65/post/3230393/lionel-messi-and-wife-antonella-roccuzzo-expecting-their-third-child?src=com&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/lionel-messi-makes-hat-trick-11346670&lt;/ref&gt; 10. marca 2018 sa Messi nezúčastnil zápasu proti Málage, kvôli narodeniu Cira.&lt;ref&gt;https://www.goal.com/en/news/messi-announces-arrival-of-third-child-after-withdrawing/6lclw0po6hsg1jjbc5ckl603l&lt;/ref&gt;

Messi si užíva blízky vzťah s jeho najbližšími rodinnými príslušníkmi, obzvlášť s matkou Celiou, ktorej tvár si nechal vytetovať na jeho ľavé rameno. Jeho otec Jorge je jeho agentom od 14. rokov a starší brat Rodrigo sa stará o jeho denný rozvrh a publicitu. Jeho matka a ďalší brat Matías riadili jeho charitatívnu organizáciu, Nadáciu Lea Messiho, a starali sa o osobné a profesionálne záležitosti v Rosariu.

Od odchodu do Španielska v 13. rokoch si Messi stále udržuje blízky vzťah s rodným mestom Rosariom, dokonca si zachoval aj rodný prízvuk. Vlastnil starý dom svojej rodiny, aj keď už dlho zostal prázdny; udržiava podkrovný byt v exkluzívnej obytnej budove pre svoju matku, ako aj rodinnú budovu mimo mesta. Raz, keď trénoval s národným tímom v Buenos Aires, si urobil hneď po tréningu trojhodinovú cestu autom do Rosaria, aby si dal večeru so svojou rodinou, strávil noc s nimi a nasledujúci deň sa vrátil do Buenos Aires v čas na tréning. Messi udržiava denný kontakt po telefóne a SMS správami s malou skupinou dôverníkov v Rosariu, z ktorých väčšina bola jeho spoluhráčmi v „Mašine 87“ v Newell's Old Boys. V súčasnosti žije v dedine [[Castelldefels]] neďaleko Barcelony. Aj keď je považovaný za muža jedného klubu, tak už dlho plánuje vrátiť sa do Rosaria, kde by ukončil svoju hráčsku kariéru v tíme Newell's. Po prestupe do Barcelony bol s Newell's v zlom stave, ale do roku 2012 sa ich verejné spory skončili, keď Newell's uzavrel svoje spory s Messim, a dokonca vydal svojmu novorodenému synovi členskú kartu v klube.&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/blog/the-toe-poke/65/post/1850358/after-just-72-hours-on-the-planet-thiago-messi-signs-for-newells-old-boys?src=com&lt;/ref&gt;

Podľa genealogického výskumu, ktorý v roku 2011 uskutočnila [[Diari Segre]], je Messi bratrancom zo štvrtého kolena bývalého spoluhráča [[Bojan Krkić|Bojana Krkića]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Archived|url=http://dx.doi.org/10.32388/oudhvw|vydavateľ=Qeios|rok=2020-02-02}}&lt;/ref&gt; Zistenie malo veľmi veľký ohlas v španielskych médiách: ohlásili ho všetky štyri hlavné športové noviny&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Y ahora, ¿qué hacemos?|url=http://dx.doi.org/10.22201/fe.18701442e.2012.13.40401|periodikum=Ola Financiera|dátum=2012-09-03|dátum prístupu=2020-05-27|ročník=5|číslo=13|issn=1870-1442|doi=10.22201/fe.18701442e.2012.13.40401|meno=Octavio|priezvisko=Cortés}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dx.doi.org&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=La nueva generación de derechos humanos. Origen y justificación|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctv5nph7j.9|vydavateľ=Dykinson|isbn=978-84-9148-630-5|strany=331–474}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dx.doi.org&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=¿Qué son las 5 S japonesas y cuáles son sus beneficios?|url=http://dx.doi.org/10.18356/ec0ae293-es|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2011-04-05|dátum prístupu=2020-05-27}}&lt;/ref&gt; a niektoré z najväčších verejnoprávnych novín vrátane [[ABC]] a [[La Vanguardia]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Paciencia con Dios|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctvt9k188.5|vydavateľ=Herder|rok=2014-11-10|isbn=978-84-254-3575-1|strany=21–32}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Filosofía que afirma la ética y el sujeto ético y filosofía que los niega|url=http://dx.doi.org/10.36576/summa.39753|periodikum=Cuadernos Salmantinos de Filosofía|dátum=2015-01-01|dátum prístupu=2020-05-27|ročník=42|číslo=1|strany=289–297|doi=10.36576/summa.39753|meno=Saturnino|priezvisko=Álvarez Turienzo}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=La nueva generación de derechos humanos. Origen y justificación|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctv5nph7j.10|vydavateľ=Dykinson|isbn=978-84-9148-630-5|strany=475–558}}&lt;/ref&gt;

=== Filantropia ===
Počas svojej kariéry sa Messi angažoval v charitatívnom úsilí zameranom na zraniteľné deti, čo je záväzok, ktorý sčasti vyplýva zo zdravotných ťažkostí, ktorým čelil vo svojom vlastnom detstve. Od roku 2004 prispel svojím časom a financiami do [[Detský fond OSN|Detského fondu OSN]] (UNICEF), organizácie, s ktorou má Barcelona tiež silné združenie.&lt;ref&gt;https://www.unicef.org/people/people_52964.html&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.reuters.com/article/us-soccer-spain-barcelona-unicef/barcelona-extend-unicef-shirt-deal-to-2016-idUSBRE9AB0NZ20131112&lt;/ref&gt; Messi od svojho vymenovania v marci 2010 pôsobil ako veľvyslanec dobrej vôle UNICEF, o štyri mesiace neskôr dokončil svoju prvú poľnú misiu pre túto organizáciu, keď odišiel na Haiti, aby po nedávnom [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasení]] pritiahol povedomie verejnosti o nešťastí detí v krajine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.unicef.org/people/people_52965.html |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171023115948/https://www.unicef.org/people/people_52965.html |dátum archivácie=2017-10-23 }}&lt;/ref&gt; Na oslavu prvých narodenín jeho syna boli Messi a Thiago v novembri 2013 súčasťou reklamnej kampane na zvýšenie povedomia o úmrtnosti znevýhodnených detí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.unicef.org/media/media_70751.html |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170531082730/https://www.unicef.org/media/media_70751.html |dátum archivácie=2017-05-31 }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Cristina Fernández y la Selección Argentina de fútbol 2014, 3 (cropped).jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2014]]
Okrem práce s UNICEF založil Messi aj svoju vlastnú charitatívnu organizáciu Nadáciu Lea Messi, ktorá podporuje prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a športu pre deti.&lt;ref&gt;https://edition.cnn.com/2014/07/08/world/europe/lionel-messi-fast-facts/&lt;/ref&gt; Bola založená v roku 2007 po návšteve v Bostone, kde Messi zaplatil nemocnici pre nevyliečiteľne choré deti, čo s ním rezonovalo do tej miery, že sa rozhodol investovať časť svojich príjmov do spoločnosti. Messi prostredníctvom svojej nadácie udeľuje výskumné granty, financuje lekárske vzdelávanie a investuje do rozvoja zdravotníckych stredísk a projektov v Argentíne, Španielsku a inde na svete.&lt;ref&gt;http://www.arabtimesonline.com/news/&lt;/ref&gt; Okrem svojich vlastných aktivít zameraných na získavanie finančných prostriedkov, ako sú jeho globálne futbalové zápasy „Messi a Priatelia“, jeho nadácia dostáva finančnú podporu od rôznych spoločností, ktorým v dohodách o schválení pridelila svoje meno, pričom hlavným sponzorom bola spoločnosť Adidas.&lt;ref&gt;https://nesn.com/2012/06/lionel-messi-and-friends-soccer-tour-is-one-of-many-causes-argentine-superstar-supports/{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.fundacionleomessi.org/nuestros-partners/&lt;/ref&gt;

Messi tiež investoval do mládežníckeho futbalu v Argentíne: finančne podporuje futbalový klub Sarmiento so sídlom v štvrti Rosario, kde sa narodil, zaviazal sa v roku 2013 k obnove svojich zariadení a inštalácii ihrísk za každého počasia a financoval správu niekoľkých mladých hráčov v Newell's Old Boys a konkurenčnom klube [[Club Atlético Rosario Central|Rosario Central]], ako aj v [[Club Atlético River Plate|River Plate]] a [[Club Atlético Boca Juniors|Boca Juniors]] v Buenos Aires. V chlapčenskom klube Newell's Old Boys financoval v roku 2012 výstavbu novej telocvične a internátu v [[Estadio Marcelo Bielsa|štadióne]] klubu pre mládežnícku akadémiu. Jeho bývalý tréner mládeže v Newell's, Ernesto Vecchio, je zamestnaný v Nadácii Lea Messiho ako skaut talentov pre mladých hráčov. Dňa 7. júna 2016 Messi vyhral súd, kvôli urážke na cti proti [[La Razón (Madrid)|novinám ''La Razón'']] a získal náhradu škody vo výške 65 000 €, ktorú daroval charite [[Médecins Sans Frontières]].&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/spanish-primera-division/story/2887818/argentinas-lionel-messi-wins-libel-case-and-donates-damages-to-charity?src=com&lt;/ref&gt; Daroval 1 milión eur na boj proti [[Pandémia ochorenia COVID-19|šíreniu koronavírusu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Messi, Guardiola donate $1.08 million each to coronavirus battle|url=https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-soccer-spain-idUSKBN21B3HV|periodikum=Reuters|dátum=2020-03-24|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en|meno=Reuters|priezvisko=Staff}}&lt;/ref&gt; Tieto peniaze boli rozdelené medzi nemocnicu v španielskej Barcelone a jeho rodnú Argentínu.

=== Daňový únik ===
Messiho finančne záležitosti boli predmetom vyšetrovania v roku 2013 pre podozrenie z daňových únikov. Spoločnosti Offshore v daňových rajoch Uruguaja a Belize sa v rokoch 2007 až 2009 použili na to, aby sa vyhli daniam vo výške 4,1 milióna € súvisiacim so zárobkami zo sponzorstva. Nesúvisiaca spoločnosť Shell v Paname, založená v roku 2012, bola následne označená ako spoločnosť patriaca do Messiho spoločnosti k úniku údajov [[Panamské dokumenty|Panamských dokumentov]]. Messi, ktorý sa dovolával neznalosti údajného systému, v auguste 2013 dobrovoľne zaplatil nedoplatky vo výške 5,1 milióna €. Dňa 6. júla 2016 boli Messi a jeho otec uznaní vinnými z daňových podvodov a boli odsúdení na 21 mesiacov odňatia slobody a boli im uložené pokuty vo výške 1,7 milióna € a 1,4 milióna €.&lt;ref&gt;https://www.si.com/planet-futbol/2016/07/06/lionel-messi-tax-fraud-prison-jail-sentence&lt;/ref&gt; Tvárou v tvár sudcovi povedal: „Hrám len futbal. Podpisujem kontrakty, pretože verím môjmu otcovi a právnikom, ktorí sa starajú o tieto veci.&quot;&lt;ref&gt;https://global.espn.com/football/spanish-primera-division/story/2884966/barcelonas-lionel-messi-in-tax-court-i-played-football-and-trusted-my-dad?src=com&lt;/ref&gt;

== Kariérne štatistiky ==

=== Klubové ===
''K zápasu hranom 5. mája 2024.''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:100%; text-align: center;&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Klub
! rowspan=&quot;2&quot; |Sezóna
! colspan=&quot;3&quot; |Liga
! colspan=&quot;2&quot; |[[Copa del Rey]]
! colspan=&quot;2&quot; |[[UEFA Champions League|Liga majstrov]]
! colspan=&quot;2&quot; |Iné
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
|-
!Divízia
!Záp.
!Góly
!Záp.
!Góly
!Záp.
!Góly
!Záp.
!Góly
!Záp.
!Góly
|-
| [[FC Barcelona C|Barcelona C]]
|[[Tercera Division 2003/2004|2003/2004]]
|[[Tercera División]]
|10
|5
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|10
|5
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[FC Barcelona Atlètic|Barcelona B]]
|[[Segunda División B 2003/2004|2003/2004]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Segunda División B]]
|5
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|5
|0
|-
|[[Segunda División B 2004/2005|2004/2005]]
|17
|6
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|17
|6
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo!!22!!6!! colspan=&quot;2&quot; |—
! colspan=&quot;2&quot; |—
! colspan=&quot;2&quot; |—
!22!!6
|-
| rowspan=&quot;18&quot; |[[FC Barcelona|Barcelona]]
|[[2004–05 FC Barcelona sezóna|2004/2005]]
| rowspan=&quot;17&quot; |[[La Liga]]
|7||1||1||0||1||0|| colspan=&quot;2&quot; |—||9||1
|-
|[[2005–06 FC Barcelona sezóna|2005/2006]]
|17||6||2||1||6||1||0
|0||25||8
|-
|[[2006–07 FC Barcelona sezóna|2006/2007]]
|26||14||2||2||5||1||3&lt;sup&gt;A&lt;/sup&gt;||0||36||17
|-
|[[2007–08 FC Barcelona sezóna|2007/2008]]
|28||10||3||0||9||6|| colspan=&quot;2&quot; |—||40||16
|-
|[[2008–09 FC Barcelona sezóna|2008/2009]]
|31||23||8||6||12||9|| colspan=&quot;2&quot; |—||51||38
|-
|[[2009–10 FC Barcelona sezóna|2009/2010]]
|35||34||3||1||11||8||4&lt;sup&gt;B&lt;/sup&gt;||4||53||47
|-
|[[2010–11 FC Barcelona sezóna|2010/2011]]
|33||31||7||7||13||12||2&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|3||55||53
|-
|[[2011–12 FC Barcelona sezóna|2011/2012]]
|37
|50
|7
|3
|11
|14
|5&lt;sup&gt;D&lt;/sup&gt;
|6
|60
|73
|-
|[[2012–13 FC Barcelona sezóna|2012/2013]]
|32
|46
|5
|4
|11
|8
|2&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|2
|50
|60
|-
|[[2013–14 FC Barcelona sezóna|2013/2014]]
|31
|28
|6
|5
|7
|8
|2&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|0
|46
|41
|-
|[[2014–15 FC Barcelona sezóna|2014/2015]]
|38
|43
|6
|5
|13
|10
| colspan=&quot;2&quot; |—
|57
|58
|-
|[[2015–16 FC Barcelona sezóna|2015/2016]]
|33
|26
|5
|5
|7
|6
|4&lt;sup&gt;E&lt;/sup&gt;
|4
|49
|41
|-
|[[2016–17 FC Barcelona sezóna|2016/2017]]
|34
|37
|7
|5
|9
|11
|2&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|1
|52
|54
|-
|[[2017–18 FC Barcelona sezóna|2017/2018]]
|36
|34
|6
|4
|10
|6
|2&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|1
|54
|45
|-
|[[2018–19 FC Barcelona sezóna|2018/2019]]
|34
|36
|5
|3
|10
|12
|1&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|0
|50
|51
|-
|[[2019–20 FC Barcelona sezóna|2019/2020]]
|33
|25
|2
|2
|8
|3
|1&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|1
|44
|31
|-
|[[2020–21 FC Barcelona sezóna|2020/2021]]
|35
|30
|5
|3
|6
|5
|1&lt;sup&gt;C&lt;/sup&gt;
|0
|47
|38
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!520!!474!!80!!56!!149!!120!!29!!22!!778!!672
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]
|[[2021/2022 Paris Saint-Germain FC sezóna|2021/2022]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Ligue 1]]
|26
|6
|1
|0
|7
|5
| colspan=&quot;2&quot; |—
|34
|11
|-
|[[2022/2023 Paris Saint-Germain FC sezóna|2022/2023]]
|32
|16
|1
|0
|7
|4
|1&lt;sup&gt;F&lt;/sup&gt;
|1
|41
|21
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!58
!22
!2
!0
!14
!9
!1
!1
!75
!32
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Inter Miami CF|Inter Miami]]
|2023
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Major League Soccer]]
|6
|1
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
|7
|10
|14
|11
|-
|2024
|8
|10
|0
|0
|3
|2
|0
|0
|11
|12
|-
! colspan=&quot;3&quot; |'''Celkovo v kariére'''
!623
!518
!83
!56
!166
!131
!37
!33
!910
!738
|}
&lt;small&gt;A - Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy v [[Supercopa de España]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;B - Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], jeden zápas a dva góly v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;C - Zápas(y) v [[Supercopa de España]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;D - Jeden zápas a jeden gól v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy a tri góly v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;E - Jeden zápas a dva góly v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy a jeden gól v [[Supercopa de España]], jeden zápas a jeden gól na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;F -&lt;/small&gt; &lt;small&gt;Zápas v [[Trophée des Champions]]&lt;/small&gt;

=== Reprezentačné ===
''K zápasu hranom 22. novembra 2023.''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:100%; text-align: center&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; |Tím
! rowspan=&quot;2&quot; |Rok
! colspan=&quot;2&quot; |Súťažné
! colspan=&quot;2&quot; |Priateľské
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
|-
!Záp.!!Góly
!Záp.
!Góly
!Záp.
!Góly
|-
| rowspan=&quot;19&quot; |'''[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]]'''
|2005||3||0
|2
|0
|5
|0
|-
|2006||3||1
|4
|1
|7
|2
|-
|2007||10||4
|4
|2
|14
|6
|-
|2008||6||1
|2
|1
|8
|2
|-
|2009||8||1
|2
|2
|10
|3
|-
|2010||5||0
|5
|2
|10
|2
|-
|2011||8||2
|5
|2
|13
|4
|-
|2012||5||5
|4
|7
|9
|12
|-
|2013
|5
|3
|2
|3
|7
|6
|-
|2014
|7
|4
|7
|4
|14
|8
|-
|2015
|6
|1
|2
|3
|8
|4
|-
|2016
|10
|8
|1
|0
|11
|8
|-
|2017
|5
|4
|2
|0
|7
|4
|-
|2018
|4
|1
|1
|3
|5
|4
|-
|2019
|6
|1
|4
|4
|10
|5
|-
|2020
|4
|1
|0
|0
|4
|1
|-
|2021
|16
|9
|0
|0
|16
|9
|-
|2022
|10
|8
|4
|10
|14
|18
|-
|2023
|5
|3
|3
|5
|8
|8
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo!!126!!57
!54
!49
!180
!106
|}

== Trofeje a úspechy ==

=== Klubové ===

==== Barcelona ====

* '''[[La Liga]] (10):''' [[La Liga 2004/2005|2004/2005]], [[La Liga 2005/2006|2005/2006]], [[La Liga 2008/2009|2008/2009]], [[La Liga 2009/2010|2009/2010]], [[La Liga 2010/2011|2010/2011]], [[La Liga 2012/2013|2012/2013]], [[La Liga 2014/2015|2014/2015]], [[La Liga 2015/2016|2015/2016]], [[La Liga 2017/2018|2017/2018]], [[La Liga 2018/2019|2018/2019]]
* '''[[Copa del Rey]] (6):''' [[Copa del Rey 2008–09|2008/2009]], 2011/2012, 2014/2015, 2015/2016, 2016/17, 2017/2018
* '''[[Supercopa de España]] (8):''' [[Supercopa de España 2005|2005]], [[Supercopa de España 2006|2006]], [[Supercopa de España 2009|2009]], [[Supercopa de España 2010|2010]], 2011, 2013, 2016, 2018
* '''[[Liga majstrov UEFA]] (4):''' [[Liga majstrov UEFA 2005/06|2005/06]], [[Liga majstrov UEFA 2008/09|2008/09]], [[Liga majstrov UEFA 2010/11|2010/11]] 2014/2015
* '''[[Superpohár UEFA]]: (3):''' [[Európsky Superpohár 2009|2009]], 2011, 2015
* '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]]: (3)''' [[Majstrovstvá klubov FIFA 2009|2009]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011|2011]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2015|2015]]

==== Paris Saint-Germain ====

* '''[[Ligue 1]] (2):''' 2021/2022, 2022/2023
* '''[[Trophée des Champions]]:''' 2022
'''Inter Miami'''

* [[MLS Supporters' Shield|'''MLS Supporters' Shield''']]: 2024
* [[Leagues Cup|'''Leagues Cup''']]: 2023

=== Reprezentačné ===

==== Argentína ====

*[[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov|'''Majstrovstvá sveta do 20 rokov''']]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|2005]]
*[[Letné olympijské hry|'''Olympijská zlatá medaila''']]: [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|2008]]
*[[Copa América|'''Copa América:''']] [[Copa América 2021|2021]],2024 
*'''[[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]:''' [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] 
*'''[[Finalissima]]''': 2022 

=== Individuálne ===

==== Ocenenia ====

* '''[[Zlatá lopta FIFA]]/[[Zlatá lopta]] (8):''' [[Zlatá lopta 2009|2009]], 2010, 2011, 2012, 2015, [[Zlatá lopta 2019|2019]], [[Zlatá lopta 2021|2021]], [[Zlatá lopta 2023|2023]]
* '''[[Futbalista roka FIFA]] (1):''' 2009
* '''[[FIFA The Best]] (8):''' 2009, 2010, 2011, 2012, 2015, 2019, 2022, 2023
* '''[[Zlatá kopačka|Európska Zláta kopačka]] (6):''' 2009/2010, 2011/2012, 2012/2013, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019
* '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta (2):''' 2014, 2022
* '''Zlatá lopta z Copa América (1):''' 2015
* '''[[Futbalista roka UEFA]] (2):''' 2011, 2015
* '''Klubový futbalista roka UEFA (1):''' 2009
* '''Klubový útočník roka UEFA (2):''' 2009, 2019
* '''Najlepší hráč La Ligy (8):''' 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013, 2014/2015, 2017/2018, 2018/2019
* '''Najlepší útočník La Ligy (7):''' 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013, 2014/2015, 2015/2016
* '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta klubov FIFA (2):''' 2009, 2011
* '''[[Trofeo Pichichi|Trofej Pichichi]] (7):''' 2009/2010, 2011/2012, 2012/2013, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019, 2019/2020
* '''Strieborná lopta z Majstrovstiev sveta klubov FIFA (1):''' 2015
* '''Najdôležitejší hráč vo finále Majstrovstiev sveta klubov FIFA (2):''' 2009, 2011
* '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta do 20 rokov (1):''' 2005
* '''Zlatá kopačka z Majstrovstiev sveta do 20 rokov (1):''' 2005
* '''Olimpia de Plata (Argentínsky futbalista roka) (11):''' 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017
* '''Najlepší mladý hráč na Copa América (1):''' 2007
* '''FIFPro najlepší mladý hráč roka (3):''' 2006, 2007, 2008
* '''Zlatý chlapec (Mladý európsky futbalista roka) (1):''' 2005
* '''FIFA FIFPro svetová 11 (13):''' 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019
* '''UEFA Tím roku (10):''' 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018
* '''UEFA Ultimátny Tím roku'''
* '''Tím sezóny v La Lige (2):''' 2014/2015, 2015/2016
* '''FIFA World Cup Dream Team (1):''' 2014
* '''Copa América Dream Team (4):''' 2007, 2011, 2015, 2016
* '''AFA Tím histórie (uverejnený 2015)'''
* '''Argentínsky futbalista roka:''' 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023
* '''Argentínsky športovec roka:''' 2011, 2021, 2022, 2023
*'''Športová cena Laureus (2):''' 2020, 2023

== Referencie ==
{{reflist}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Lionel Messi}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html Lionel Messi]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110903171616/http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html |date=2011-09-03 }} na stránke FC Barcelona
* [http://www.fifa.com/worldfootball/statisticsandrecords/players/player=229397/index.html Lionel Messi] štatistiky na FIFA.com

{{Zlatá lopta}}
{{Najlepší futbalista FIFA}}
{{Zlatá kopačka}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Messi, Lionel}}
[[Kategória:Argentínski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]]
[[Kategória:Hráči Inter Miami CF]]
[[Kategória:Hráči v La Lige]]
[[Kategória:Hráči Ligue 1]]
[[Kategória:Hráči Major League Soccer]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]]
[[Kategória:Argentínski olympionici]]
[[Kategória:Olympijskí víťazi vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]]
[[Kategória:Argentínske osobnosti talianskeho pôvodu]]
[[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]]</text>
      <sha1>o4sw0srn0icyb5524nzhq6lmd9gdya2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vrabec poľný</title>
    <ns>0</ns>
    <id>256020</id>
    <revision>
      <id>8244809</id>
      <parentid>7929277</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:25:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Dami144</username>
        <id>152781</id>
      </contributor>
      <comment>/* Význam v prírode */ odstránená veta &quot;Navyše sa vrabce poľné neživia ovocím, takže nehrozí poškodenie úrody.&quot; - v rozpore s predchádzajúcim odstavcom.</comment>
      <origin>8244809</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14001" sha1="ttbcxvuo10o1phnx1s1d9j62miba0dk" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy
 | Názov                        = vrabec poľný
 | Obrázok                      = Tree Sparrow Japan Flip.jpg
 | Titulok                      = Dospelý jedinec ([[Japonsko]]).
 | Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne&lt;ref name=&quot;IUCN&quot;&gt;[https://www.iucnredlist.org/species/22718270/119216586 IUCN Red list 2021.3. Prístup 11. marca 2022.]&lt;/ref&gt;, na [[Slovensko|Slovensku]]&lt;ref name=&quot;SOS2014&quot; /&gt;)
 | Ríša po slovensky            = [[živočíchy]]
 | Ríša po latinsky             = Animalia
 | Podríša po slovensky         = [[mnohobunkovce]]
 |Podríša po latinsky           = Polycytozoa
 | Vývojový stupeň po slovensky = [[epitelovce]]
 | Vývojový stupeň po latinsky  = Eumetazoa
 | Skupina 1 po slovensky       = [[dvojstranovce]]
 | Skupina 1 po latinsky        = Bilateralia
 | Vývojová vetva po slovensky  = [[druhoústovce]]
 | Vývojová vetva po latinsky   = Dueterostomia
 | Kmeň po slovensky            = [[chordáty]]
 | Kmeň po latinsky             = Chordata
 | Podkmeň po slovensky         = [[stavovce]]
 | Podkmeň po latinsky          = Vertebrata
 | Nadtrieda po slovensky       = [[čeľustnatce]]
 | Nadtrieda po latinsky        = Gnathostomata
 | Stupeň po slovensky          = [[štvornožce]]
 | Stupeň po latinsky           = Tetrapoda
 | Trieda po slovensky          = [[vtáky]]
 | Trieda po latinsky           = Aves
 | Podtrieda po slovensky       = [[Ornithurae|pravé vtáky]]
 | Podtrieda po latinsky        = Ornithurae
 | Nadrad po slovensky          = [[letce]]
 | Nadrad po latinsky           = Neognathae
 | Rad po slovensky             = [[vrabcotvaré]]
 | Rad po latinsky              = Passeriformes
 | Čeľaď po slovensky           = [[vrabcovité]]
 | Čeľaď po latinsky            = Passeridae
 | Rod po slovensky             = [[vrabec (rod)|vrabec]]
 | Rod po latinsky              = Passer
 | Druh po slovensky            = vrabec poľný
 | Druh po latinsky             = Passer montanus
 | Binomické meno               = Passer montanus
 | Klasifikátor1                = [[Carl Linné|Linnaeus]]
 | Dátum1                       = 1758&lt;ref&gt;{{Harvbz|Linnaeus|1758|St=183}}&lt;/ref&gt;
 | Synonymá                     = Frigilla montana (Linnaeus 1748) &lt;br&gt; Loxia Scandens (Hermann 1783) &lt;br&gt; Passer arboreus (Foster 1783)
 | Obrázok2                     = PasserMontanusIUCN.svg
 | Titulok2                     = Mapa rozšírenia vrabca poľného{{break}}
&lt;div style=&quot;display: inline-block; text-align: left;&quot;&gt;
{{Legenda|#00FF00| Hniezdiaci, výskyt v letnom období|border=1px solid #aaa}} 
{{Legenda|#008000| Hniezdiaci, celoročný výskyt|border=1px solid #aaa}}
{{Legenda|#007FFF| Nehniezdiaci|border=1px solid #aaa}}
{{Legenda|#FFFF00| Introdukovaný, celoročný výskyt|border=1px solid #aaa}}
&lt;/div&gt;
|}}

'''Vrabec poľný'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kovalik
  | meno = Peter 
  | spoluautori = et al.
  | titul = Slovenské mená vtákov
  | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv
  | dátum vydania = 2010 (2016)
  | dátum aktualizácie = 23.X.2016
  | dátum prístupu = 12.12.2016
  | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko
  | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt; (''Passer montanus'') je vták z [[čeľaď (biológia)|čeľade]] [[vrabcovité]] (''Passeridae''). Je jedným z najrozšírenejších vtákov [[Európa|Európy]]. Hniezdi aj zimuje na väčšine územia [[Slovensko|Slovenska]], obýva najmä [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárske oblasti]] do {{mnm|1000}}.&lt;ref name=&quot;RozsVtakovSK&quot; /&gt; Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] vrabec poľný patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie je klesajúci, v [[Európa|Európe]] stavy v rokoch [[1980]]{{--}}[[2013]] mierne poklesli.&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt;

== Opis ==
Vrabec poľný má dĺžku približne {{cm|14|m}}.&lt;ref name=&quot;Harvbz|Gosler|1994|St=182&quot;&gt;{{Harvbz|Gosler|1994|St=182}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Harvbz|Sauer|2003|St=258&quot;&gt;{{Harvbz|Sauer|2003|St=258}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;&gt;{{Harvbz|Macgillivray|1837|St=352}}&lt;/ref&gt; Od ostatných vtákov čeľade vrabcovité, napr. od [[vrabec domový|vrabca domového]] ho možno spoľahlivo rozoznať podľa temena a záhlavia orechovohnedej farby a čiernej škvrny na bielych lícach. Má malý podbradník čiernej farby, na bokoch krku biely golier. Vrchná strana tela je hnedej farby s čiernymi škvrnami, trtáč žltkastohnedý, chvost i [[krídlo (vták)|krídla]] hnedé (krídla s dvomi tenkými bielymi pásikmi). Spodná strana tela je belavá, chvosta okrová.&lt;ref&gt;Opis prevažne podľa: {{Harvbz|Gosler|1994|St=182}}&lt;/ref&gt; Obe pohlavia vrabca poľného sa podobajú; samica zvykne byť trochu svetlejšia.&lt;ref name=&quot;ReferenceA&quot;/&gt; Na jeseň vytvárajú vrabce početné kŕdle,&lt;ref name=&quot;Harvbz|Sauer|2003|St=258&quot;/&gt; v ktorých prezimujú spolu s vrabcami domovými, pinkami, príp. inými druhmi.

== Hlas ==
{{Počúvaj
|Meno súboru=Passer montanus.ogg
|Názov      =Hlas
|Popis      =11 s, [[Rusko]]
|formát     = Ogg
}}
Vrabec poľný sa ozýva vysokým volaním „čip-čip“, za letu „tek-tek“, spieva rýchlym čvirikaním.&lt;ref name=&quot;Harvbz|Gosler|1994|St=182&quot;/&gt;

== Rozšírenie ==
Vrabec poľný prirodzene obýva väčšinu [[Európa|Európy]] a [[Ázia|Ázie]], okrem ich najsevernejších častí. Človekom však bol dovezený aj do [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a [[Austrália (svetadiel)|Austrálie]].&lt;ref name=&quot;RozsVtakovSK&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Danko
  | meno = Štefan 
  | priezvisko2 = Darolová
  | meno2 = Alžbeta 
  | priezvisko3 = Krištín
  | meno3 = Anton
  | spoluautori = et al.
  | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku 
  | rok = 2002
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
  | miesto = Bratislava
  | isbn = 80-224-0714-3
  | kapitola = Vrabec poľný
  | poznámka = autor druhu Anton Krištín
  | strany = 596 – 597
}}&lt;/ref&gt;

V rámci oblasti vrabce poľné obývajú najmä mierne zalesnené a poľnohospodárske plochy – porasty medzi poľami, kroviny a lesíky alebo záhrady na okrajoch dedín.&lt;ref name=&quot;Harvbz|Sauer|2003|St=258&quot;/&gt; Vrabce poľné sú prevažne stále vtáky, ale niektoré severské populácie zimujú na juhu.&lt;ref name=&quot;Harvbz|Gosler|1994|St=182&quot;/&gt;

== Výskyt a stav na Slovensku ==
Je to stály druh, mimo hniezdnej doby sa vo väčších kŕdľoch potuluje v širšom okolí hniezdiska. V zime sa takisto vyskytuje skoro na celom území [[Slovensko|Slovenska]], len z najvyšších polôh sa stiahne dole.&lt;ref name=&quot;RozsVtakovSK&quot; /&gt;

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 300 000 – 600 000, zimujúcich jedincov 800 000 – 1 500 000. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytuje sú ''stabilné'', maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch [[1995]], [[1998]]&lt;ref name=&quot;RozsVtakovSK&quot; /&gt; a [[2001]] žiadny.&lt;ref name=&quot;RL2001&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Baláž
 | meno = Daniel
 | priezvisko2 = Marhold 
 | meno2 = Karol
 | priezvisko3 = Urban
 | meno3 = Peter
 | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
 | miesto = Banská Bystrica
 | rok = 2001
 | počet strán = 160
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf
 | isbn = 80-89035-05-1
 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia)
 | strany = 150 - 153
 | jazyk = Sk
}}&lt;/ref&gt; V roku [[2014]] ''LC'' - menej dotknutý.&lt;ref name=&quot;SOS2014&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Demko M., Krištín A. &amp; Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp.
 | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html
 | vydavateľ = vtaky.sk
 | dátum vydania = 2014
 | dátum prístupu = 2018-03-03
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;SOS2013&quot;&gt;{{Citácia periodika 
   | priezvisko = Demko
   | meno = Miroslav 
   | priezvisko2 = Krištín
   | meno2 = Anton 
   | priezvisko3 = Puchala
   | meno3 = Peter 
   | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska  
   | periodikum = Tichodroma 
   | ročník = 25 
   | číslo = 2013 
   | strany = 69 - 78 
   | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf 
   | dátum prístupu = 2018-03-03 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;IUCNmetodika&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Jedlička
 | meno = Ladislav
 | priezvisko2 = Kocian
 | meno2 = Ľudovít
 | priezvisko3 = Kadlečík
 | meno3 = Ján
 | priezvisko4 = Feráková
 | meno4 = Viera
 | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk
 | dátum vydania = 2007
 | dátum prístupu = 2018-03-04
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt; [[Európa|Európsky]] ochranársky status nezaradený ''SPEC''. Stupeň ohrozenia ''S'' – vyhovujúci ochranársky status.&lt;ref name=&quot;RozsVtakovSK&quot; /&gt;

== Biotop ==
Vrabec poľný žije v kultúrnej krajine, na okrajoch [[les]]ov a [[park]]ov, pozdĺž ciest, vo vetrolamoch a [[sad (poľnohospodárstvo)|sadoch]], v [[mesto (všeobecne)|mestách]] obýva [[cintorín]]y.&lt;ref name=&quot;RozsVtakovSK&quot; /&gt;

== Hniezdenie ==
Vrabce poľné hniezdia jednotlivo alebo v kolóniách, pričom [[hniezdo|hniezda]] (voľná hŕba stebiel s bočným vchodom, vystlané perím) si stavajú hlavne v dutinách a vtáčích búdkach. Vrabce hniezdia dvakrát ročne od apríla do júla. Samica znáša zväčša 5{{--}}6 [[vajcová bunka|vajec]], z ktorých sa za 12{{--}}14 dní vyliahnu mláďatá. Jeden samec môže hniezdiť aj s viacerými samicami naraz a teda zháňať potravu pre viacero mláďat súčasne. Pár používa zvyčajne rovnakú dutinu, pričom v hniezde prespáva aj mimo obdobia hniezdenia.&lt;ref name=&quot;Harvbz|Sauer|2003|St=258&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;VtakySlovenska2&quot;&gt;{{Citácia knihy
1  | priezvisko = Ferianc
  | meno = Oskár
  | titul = Vtáky Slovenska 2 
  | rok = 1979
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] 
  | miesto = Bratislava
  | isbn = 
}}&lt;/ref&gt;

== Potrava ==
Živí sa hmyzom, ktorým kŕmi najmä mláďatá, semenami [[lipnicovité|tráv]], [[bylina|bylín]], vyhľadávajú [[obilniny]], [[konopa siata|konope]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnicu]], konzumujú aj [[ovocie]] a prehľadávajú [[odpad]]ky.&lt;ref name=&quot;VtakySlovenska2&quot; /&gt;

== Význam v prírode ==
Vrabce poľné zastupujú významné miesto v [[ekosystém]]e krajiny. Sú likvidátormi nežiaduceho [[hmyz]]u, čím pomáhajú pestovateľom v ovocných sadoch a záhradách. Na Slovensku sú už chránené, a taktiež v niektorých krajinách pripravujú opatrenia na ich zachovanie, pretože sa stav vrabčej populácie znížil po hromadnom používaní [[pesticíd]]ov v [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárskej výrobe]].

== Poddruhy ==
* ''Passer montanus montanus''
* ''P. m. transcaucasicus''
* ''P. m. dilutus''
* ''P. m. tibetanus''
* ''P. m. saturatus''
* ''P. m. malaccensis''
* ''P. m. hepaticus''
* ''P. m. dybowskii''
* ''P. m. kansuensis''/
* ''P. m. obscuratus''

== Ochrana ==
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 €  (Vyhláška MŽP č. 170/2021).&lt;ref name=&quot;vyhl170&quot;&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Passer montanus montanus MHNT.ZOO.2010.11.209.jpg|[[Vajce]]
Nest of Passer montanus A.jpg|[[Hniezdo]]
J-Birds2.jpg|Vrabec poľný hniezdiaci v štrbine muriva
Passer montanus 050526.jpg|S obľubou obsadzuje aj búdky
Nest feldsperling.jpg|[[Hniezdo]] v búdke, tesne po dostavaní, ešte pred znáškou
GolfanyMynydd.jpg|Kolónia vrabcov poľných pri kŕmidle
Eurasian Tree Sparrow from the Crossley ID Guide Britain and Ireland.jpg|Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|3}}

== Literatúra ==
* {{Citácia Harvard
 | Heslo = Passer montanus – vrabec poľný
 | PriezviskoEditora = Gosler
 | MenoEditora = Andrew
 | Rok = 1994
 | Titul = Atlas vtákov sveta
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Príroda
 | ISBN = 8007006680
 | Strana = 182
}}
* {{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Linnaeus
 | Meno = Carolus
 | Rok = 1758
 | Titul = Systema Naturae per regna tria naturæ, secundum classes, ordines, genera, species, cum characteribus, differentiis, synonymis, locis
 | URL = http://biodiversitylibrary.org/page/727090
 | Diel = Tomus I.
 | Vydanie = 2.
 | Miesto = Holmiae
 | Vydavateľ = Impensis Direct. Laurentii Salvii
 | DOI = 10.5962/bhl.title.542
 | Strana = 183
}}
* {{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Macgillivray
 | Meno = William
 | Rok = 1837
 | Titul = A History of British Birds, Indigenous and Migratory
 | URL = http://books.google.sk/books?id=ZkUDAAAAQAAJ&amp;pg=PA351
 | Diel = Vol. I.
 | Miesto = London
 | Vydavateľ = Scott, Webster, and Geary
 | OCLC = 727204920
 | Strany = 351 – 352
}}
* {{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Sauer
 | Meno = Frieder
 | Rok = 2003
 | Titul = Vtáky lesov, lúk a polí
 | Vydanie = 2.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Ikar
 | ISBN = 8055105081
 | Strana = 258
}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Passer montanus|commons=Category:Passer montanus}}

== Externé odkazy ==
{{Xenocanto|vrabca poľného|Passer|montanus}} {{Eng icon}}
* {{IBC|ID=eutspa|Nadpis=Passer montanus}}

== Zdroj ==
{{Preklad
| jazyk = de
| článok = Feldsperling
| revízia = 157957026
}}


{{Šablóna:Vták roka}}
{{Taxonbar}}

[[Kategória:Vrabcovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Vtáky na Slovensku]]</text>
      <sha1>ttbcxvuo10o1phnx1s1d9j62miba0dk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ľubo Virág</title>
    <ns>0</ns>
    <id>274851</id>
    <revision>
      <id>8244712</id>
      <parentid>8237885</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T20:39:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244712</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9245" sha1="rwi9hiojwv5dkskko5cfqiq8i8v2aqu" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Ľubo Virág
 | Obrázok             =
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = 
 | Popis umelca        = 
 | Rodné meno          = Ľubomír Virág
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = [[20. november]] [[1955]]
 | Miesto narodenia    = [[Pata]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia        = {{dúv|2024|10|10|1955|11|20}}
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = [[Šoporňa]] 
 | Žáner               = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[rómska hudba]], [[rom-pop]]
 | Roky pôsobenia      =
 | Pôsobenie           = [[spevák]], [[hudobník]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[textár]]
 | Hrá na nástroje     = [[Basová gitara|basgitara]], [[Bicí nástroj|bicie]], [[gitara]], [[kontrabas]], [[Klávesový nástroj|klávesy]] 
 | Typ hlasu           = [[barytón]], [[basbarytón]] 
 | Súvisiace články    = [[Zenit (hudobná skupina)|Zenit]], [[Čarovné husle]]
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = Monitor EMI&lt;br&gt;RB - Rádio Bratislava&lt;br&gt;MSP Records&lt;br&gt;BMG Czech Republic&lt;br&gt;Universal Music&lt;br&gt;Československá&lt;br&gt;LV records Muzika
 | Webstránka          = 
 |Portál 1=Slovensko}}

'''Ľubo Virág''' (vlastným menom: '''Ľubomír Virág'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | titul = V Banskej Bystrici ožilo rómske slnko...
 | periodikum = Romano ľil: nezávislé kultúrno-spoločenské noviny Rómov na Slovensku
 | dátum = 2003
 | ročník = 13
 | číslo = 587{{--}}590
 | strany = 14
 | issn = 1338-3027
}}
&lt;/ref&gt;; * [[20. november]] [[1955]], [[Pata]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Slovenský  Pavarotti
 | url = http://www.seredonline.sk/clanky/slovensky-pavarotti-1/
 | dátum prístupu = 2015-06-03
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304103925/http://www.seredonline.sk/clanky/slovensky-pavarotti-1/
 | dátum archivácie = 2016-03-04
 }}
&lt;/ref&gt;{{--}}† [[10. október]] [[2024]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = [[Facebook]]
 | kapitola zborník = TV Romana
 | url = https://www.facebook.com/TvRomana/posts/pfbid026W7ci7MnxiQywJLj5r7LXZHMEbAvK5sDdKqszJDEC6uMPUawz2XVXZJVJapkSTLCl
 | dátum prístupu = 2024-10-11
}}
&lt;/ref&gt;) bol slovenský [[spevák]], [[hudobník]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[textár]] [[Rómovia|rómskeho pôvodu]]. Venoval sa [[Populárna hudba|popu]] (a [[rom-pop]]u).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Móži
 | meno = Štefan
 | titul = Rómska hudba na Slovensku
 | vydavateľ = Štátna vedecká knižnica
 | miesto = Prešov
 | rok = 2014
 | isbn = 978-80-89614-12-7
 | strany = 21
 | priezvisko2 = Godlová
 | meno2 = Erika
}}
&lt;/ref&gt; Spieval [[barytón]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Petrovičová|meno=Marica|titul=Ľubo Virág z Paty (galantský okres) si zaspieval s Karlom Gottom, aj s Chrisom Normanom zo Smokie (rozhovor)|periodikum=Galantský a Šaliansky žurnál|dátum=2002|ročník=6|číslo=12|strany=5|issn=1339-1933}}&lt;/ref&gt; 

Bol zakladajúcim členom skupiny [[Zenit (hudobná skupina)|Zenit]]&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20090312022709/http://ozene.zoznam.sk/cl/11246/102560/Zomrel-mi-v-naruci Zomrel mi v náručí - ozene.sk]&lt;/ref&gt; a [[Čarovné husle]], neskôr vystupoval sólovo.

== Život ==
Narodil sa v roku [[1955]] v [[Pata|Pate]], neskôr žil v susednej [[Šintava|Šintave]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Endelová|meno=Zuzana|titul=Šintava v metamorfózach času|vydavateľ=Obecný úrad Šintava|miesto=Šintava|rok=2014|isbn=978-80-971702-2-6|strany=41}}&lt;/ref&gt; a [[Šoporňa|Šoporni]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Andruška|meno=Peter|titul=Noémi|vydavateľ=Vydavateľstvo KT|miesto=Komárno|rok=2020|isbn=978-80-8056-752-1|strany=87}}&lt;/ref&gt; Vyrastal u babky. Od mladosti sa začal venovať hudbe, no profesionálne ju neštudoval. Pôvodne hral na base a bicích a stal sa jedným zo zakladajúcich členov patianskej skupiny [[Zenit (hudobná skupina)|Zenit]] ([[1977]]). Po odchode zo skupiny sa začal venovať rómskej hudbe ako sólista.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor = ROMEA
 | titul = Spevák Ľubo Virág: Mohol som byť ďalej, ako som
 | url = https://romea.cz/cz/zahranici/spevak-ubo-virag-mohol-som-byt-dalej-ako-som
 | vydavateľ = romea.cz
 | dátum vydania = 2012-01-31
 | dátum prístupu = 2024-10-11
 }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Pod hlavičkou umeleckej agentúry Slovkoncert pôsobil v [[Nemecko|Nemecku]], [[Bulharsko|Bulharsku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V zahraničí pôsobil celkovo 8 rokov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Oženil sa v sedemnástich rokoch. Aby zabezpečil rodinu, pracoval povedľa spievania aj na rôznych pozíciách. V zahraničí pracoval ako pomocník v kuchyni, neskôr na Slovensku v [[Sereď|seredskej]] Niklovke, ako buldozerista či natierač fasád. Neskôr začal podnikať v preprave a sám jazdil po Európe na kamióne.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Ako hudobník spolupracoval s viacerými významnými českými a slovenskými hudobníkmi, vrátane [[Karel Gott|Karla Gotta]]. Ako sólista účinkoval v orchestroch Big band Radio Bratislava, Fantasy orchestre, Čarovné a Diabolské husle.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Zomrel [[10. október|10. októbra]] [[2024]]. Pochovaný bol [[15. október|15. októbra]] v [[Šintava|Šintave]].

== Diskografia ==
* [[1997]]: ''Pre Michaelu'' - Monitor EMI &lt;small&gt;mc 7243 8 59423 4 1&lt;/small&gt;, MC
* [[1999]]: ''Načo pôjdem domov'' - RB - Rádio Bratislava &lt;small&gt;RB 0189-2731&lt;/small&gt;, CD
* [[2000]]: ''Párty'' - Rádio Bratislava
* [[2001]]: ''Idem domov - Ľubo Virág a [[Jana Kocianová]] - Fantasy orchestra Ladislava Riga'' - MSP Records, CD
* [[2002]]: ''Fantastica Italiana - Ľubo Virág a [[Mária Eliášová]]'' - MSP Records, CD
* [[2004]]: ''Najkrajšie rómske piesne'' - BMG Czech Republic, MC, CD &lt;ref&gt;[https://www.discogs.com/Ľubo-Virág-Najkrajšie-Rómske-Piesne/release/4749854 Najkrajšie rómske piesne - discogs.com]&lt;/ref&gt;
* [[2008]]: ''V.I.P. GIPSY'' - Universal Music &lt;small&gt;EAN 0602517658011&lt;/small&gt;, CD (Ľubo Virág, [[Marco Pillo]], [[Laszlo Molnar]], [[Sándor Ürmös]], [[Ivan Herák]]) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=V.I.P. Gipsy vydala debutový album, tasr, supermusic.sk |url=http://www.supermusic.sk/sprava.php?idspravy=152540, |dátum prístupu=2018-09-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190916002126/https://www.supermusic.sk/sprava.php?idspravy=152540, |dátum archivácie=2019-09-16 }}&lt;/ref&gt;
* [[2009]]: ''Ľubo Virág a V.I.P. Gipsy - The Very Best of Gold'' - DV Konkert ,CD
* [[2013]]: ''Mamin spev'' - Československá Muzika, 2CD, DVD
* [[2013]]: ''Muškáty v oknách'' - Československá Muzika, 4CD, 2DVD
* [[2013]]: ''Celý život hral som v noci'' - LV records, CD

=== Spolupráca na albumoch ===
* [[1994]]: ''Repete Gala 2'' - ENA Records, MC, CD, 18. „Primášovo srdce“
* [[1999]]: ''Ambrelo a jeho hostia - Ambrelo, hudobná skupina nevidiacich'' - WV, Vydavateľstvo Štefana Wimmera &lt;small&gt;WV 0030 2331&lt;/small&gt;, 07. „Erika“ - [[Marián Bango]], Ľubo Virág, 11. „Joj Romale“ - [[Marián Bango]], [[Milan Ištvanec]], Ľubo Virág; hudobná réžia, mixáž, aranžmány, syntetizér
* [[2003]]: ''Chalupárium'' - MSP Records, CD -  02. „Paprika pór, aj sveta pól“ - Ľubo Virág a [[Jana Kocianová]], 04. „Nie som ja už ten, ktorý som býval (Nem vagyok én már az, aki voltam)“
* [[2004]]: ''Sólisti orchestra - [[Zlaté husle]]'', CD, 05. „Cigánske piesne“ - Ľubo Virág a Martin Čorej
* [[2014]]: ''Všetko je inak - Juraj Zaujec'' - Opus, CD, 06. „Mama mi verí“ - Juraj Zaujec ft Tomáš Gajlík, Ľubo Virág

== Piesne ==
{{hlavný článok|Zoznam piesní Ľuba Virága}}

== Filmografia ==
* [[2017]]: ''Kobieta''  ....mafiánsky boss, réžia, námet: Pierre Fabo, scenár: Pierre Fabo, Mário Puzder, produkcia: Lexis Production &lt;ref&gt;[https://medialnavychova.sk/studenti-fmk-nakrutili-film-kobieta/ Študenti FMK nakrútili film Kobieta, medialnavychova.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Študentský krátkometrážny film Kobieta, aetter.sk |url=https://www.aetter.sk/studentsky-kratkometrazny-film-kobieta/ |dátum prístupu=2018-09-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180926205552/https://www.aetter.sk/studentsky-kratkometrazny-film-kobieta/ |dátum archivácie=2018-09-26 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.mediawatch.dog/studenti-fakulty-masmedialnej-komunikacie-nakrutili-film-kobieta/, Študenti Fakulty masmediálnej komunikácie nakrútili film Kobieta]{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

{{DEFAULTSORT:Virág, Ľubo}}
[[Kategória:Osobnosti z Paty]]
[[Kategória:Slovenskí popoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí popoví basgitaristi]]
[[Kategória:Slovenskí popoví bubeníci]]
[[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]]
[[Kategória:Slovenskí popoví klávesisti]]
[[Kategória:Slovenskí kontrabasisti]]
[[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]]
[[Kategória:Slovenskí textári piesní]]
[[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]]
[[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]]</text>
      <sha1>rwi9hiojwv5dkskko5cfqiq8i8v2aqu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Róbert Mak</title>
    <ns>0</ns>
    <id>278309</id>
    <revision>
      <id>8244622</id>
      <parentid>8244250</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T14:25:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38624-17</username>
        <id>299762</id>
      </contributor>
      <comment>/* Externé odkazy */</comment>
      <origin>8244622</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8758" sha1="e5d4h02d9eipk60soi86z6jwc4ijay2" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
 | meno                       = Róbert Mak
 | celé meno                  = Róbert Mak
 | foto                       = 
 | prezývka                   = Robo
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|1991|3|8}}
 | rodné mesto                = [[Bratislava]]
 | miesto narodenia           = Bratislava
 | štát                       = Slovensko
 | výška                      = 180 [[cm]]
 | klubové číslo              = 21
 | pozícia                    = ľavé krídlo, pravé krídlo, hrotový útočník
 | mládežnícke roky           = 1998–2003&lt;br /&gt;2003–2010
 | mládežnícke kluby          = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]&lt;br /&gt;[[Manchester City FC|Manchester City]]
 | roky                       = 2008-2010&lt;br/&gt;2010-2014&lt;br/&gt;2014-2016&lt;br/&gt;2016-&lt;br/&gt;2017-2018&lt;br/&gt;2020&lt;br/&gt;2020-2022&lt;br/&gt;2023-2024&lt;br/&gt;2024-2026
 | kluby                      = [[Manchester City FC|Manchester City]]&lt;br/&gt;[[1. FC Norimberg]]&lt;br/&gt;[[PAOK FC|PAOK Solún]]&lt;br/&gt;[[FC Zenit Petrohrad]]&lt;br/&gt;→[[PAOK FC|PAOK Solún]] (hosť.)&lt;br/&gt;[[Konyaspor]]&lt;br/&gt;[[Ferencvárosi TC|Ferencvárosi]]&lt;br/&gt;[[Sydney FC]]&lt;br/&gt;[[ŠK Slovan Bratislava]]
 | zápasy(góly)               = 0 (0)&lt;br/&gt;77 (6)&lt;br/&gt;58 (14)&lt;br/&gt;43 (6)&lt;br/&gt;26 (3)&lt;br/&gt;4 (0)&lt;br/&gt;32 (4)&lt;br/&gt;24 (9)&lt;br/&gt;90 (22)
 | reprezentačné roky         = 2007–2008&lt;br/&gt;2008–2009&lt;br/&gt;2009–2012&lt;br/&gt;2013–2024
 | národné mužstvo            = {{Minivlajka|Slovensko}}[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovensko U17]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Slovensko}}[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Slovensko U19]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Slovensko}}[[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U21]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Slovensko}}[[Slovenské národné futbalové mužstvo |Slovensko]]
 | pkupdate                   = 07.07.2026
 | nmupdate                   = 07.07.2026
 | rep zápasy(góly)           = 18 (0)&lt;br/&gt;9 (0)&lt;br/&gt; 20 (0)&lt;br/&gt; 81 (16)
}}
'''Róbert Mak''' (* [[8. marec]] [[1991]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista, ktorý hrával na pozícii stredopoliara. Naposledy bol hráčom slovenského klubu ŠK Slovan Bratislava. Je bývalým členom slovenskej reprezentácie. 

== Klubová kariéra ==

=== Začiatky ===
Róbert Mak je odchovancom ŠK Slovan Bratislava. Vo veku 13 rokov prestúpil do akadémie Manchester City, kde pôsobil spolu so slovenskými futbalistami Vladimírom Weissom a Filipom Mentelom. Vo veku 17 rokov sa prebojoval do rezervného tímu, do prvého mužstva však nikdy nenastúpil. S mládežníckym tímom Manchesteru City získal v sezóne 2007/08 FA Youth Cup.

=== 1. FC Nürnberg ===
Dňa 11. júna 2010 podpísal trojročnú zmluvu s nemeckým klubom 1. FC Nürnberg. Už vo svojej prvej sezóne v Bundeslige pravidelne nastupoval a odohral 22 ligových stretnutí. Premiérový gól v najvyššej nemeckej súťaži strelil 20. novembra 2010 pri prehre 1:3 s 1. FC Kaiserslautern.

V Norimbergu pôsobil štyri sezóny. Po zostupe klubu do 2. Bundesligy v roku 2014 mu vypršala zmluva. Hoci o jeho služby prejavila záujem aj Legia Varšava, rozhodol sa prijať ponuku gréckeho PAOK-u, ktorý mu ponúkol aj možnosť štartu v UEFA Europa League.

=== PAOK ===
Dňa 19. júla 2014 podpísal trojročnú zmluvu s PAOK-om. Už počas svojej prvej sezóny sa zaradil medzi stabilných členov základnej zostavy a pomohol mužstvu bojovať o popredné priečky gréckej Super League. Ročník 2014/15 ukončil so siedmimi ligovými gólmi a piatimi asistenciami.

V sezóne 2015/16 patril medzi najvýraznejšie postavy tímu. V kvalifikácii UEFA Europa League zaznamenal dva góly proti Lokomotive Záhreb a hetrik proti Brøndby IF, pričom sa podieľal na všetkých piatich góloch PAOK-u. V skupinovej fáze súťaže skóroval proti Borussii Dortmund aj FC Krasnodar a rozhodol o víťazstve PAOK-u nad Dortmundom. V priebehu sezóny sa objavili rokovania o predĺžení jeho zmluvy do roku 2019.

Po úspešnom vystúpení na UEFA Euro 2016 potvrdilo vedenie PAOK-u, že o hráča prejavilo záujem viacero klubov, a Mak sa s mužstvom rozlúčil.

=== Zenit Petrohrad ===
Dňa 22. júla 2016 prestúpil do ruského Zenitu Petrohrad za prestupovú čiastku približne 3,5 milióna €. S klubom podpísal štvorročnú zmluvu. Prvý súťažný gól v drese Zenitu strelil 11. septembra 2016 pri víťazstve 5:0 nad Arsenalom Tula.

Po sľubnom začiatku sa postupne prestal pravidelne objavovať v základnej zostave, a preto sa v lete 2017 vrátil na hosťovanie do PAOK-u.

=== Hosťovanie v PAOK-u ===
Po návrate do gréckeho klubu skóroval už vo svojom prvom súťažnom zápase proti Olimpiku Doneck v kvalifikácii UEFA Europa League. V sezóne 2017/18 odohral vo všetkých súťažiach 37 stretnutí a strelil päť gólov. Po skončení hosťovania sa vrátil do Zenitu.

=== Konyaspor ===
Dňa 30. januára 2020 prestúpil do tureckého Konyasporu. Dôvodom odchodu zo Zenitu bol obmedzený herný priestor spôsobený vysokým počtom zahraničných hráčov v kádri. Za Konyaspor odohral štyri ligové stretnutia.

Po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 verejne vyhlásil, že v prípade pozitívneho testu plánuje ukončiť zmluvu a vrátiť sa za rodinou na Slovensko. Dňa 30. marca 2020 sa s klubom dohodol na predčasnom ukončení spolupráce.

=== Ferencváros ===
V septembri 2020 sa stal hráčom maďarského Ferencvárosu. Ešte v tom istom mesiaci pomohol klubu postúpiť do skupinovej fázy UEFA Champions League. V sezóne 2020/21 získal s Ferencvárosom titul majstra Maďarska, ktorý klub obhájil aj v nasledujúcom ročníku. V kvalifikácii Ligy majstrov 2021/22 sa strelecky presadil proti litovskému Žalgirisu.

=== Sydney FC ===
Dňa 9. augusta 2022 podpísal zmluvu s austrálskym Sydney FC. Prvý gól za klub strelil 8. októbra 2022 proti Melbourne Victory, pričom išlo o vôbec prvý gól strelený na novom štadióne Allianz Stadium. V novembri 2022 skóroval aj v priateľskom zápase proti Celticu a v apríli 2023 zaznamenal svoj prvý dvojgólový zápas v drese Sydney pri remíze s Western United.

V máji 2024 ukončil svoje pôsobenie v austrálskom klube. So Sydney FC získal v roku 2023 Australia Cup, vo finálovom zápase strelil víťazný gól.

=== ŠK Slovan Bratislava ===
Dňa 10. júna 2024 sa po viac ako pätnástich rokoch v zahraničí vrátil do materského klubu ŠK Slovan Bratislava. S úradujúcim majstrom Slovenska podpísal dvojročnú zmluvu. Súťažný debut zažil v júli rovnakého roka v prvom zápase 1. kola kvalifikácie Ligy majstrov so Strugou, keď sa hneď aj gólovo presadil. Následne skóroval aj pri ligovom debute v Zlatých Moravciach a taktiež v odvete s Celje (5:0). Nezabudnuteľný zostane jeho gól v 3. kole kvalifikácie Ligy majstrov 2024/25 s APOEL FC, keď v nadstavenom čase trafil spoza šestnástky krásne k žrdi a stanovil na konečných 2:0. So Slovanom si zahral v Lige majstrov a k titulu v Niké lige 2024/25 prispel 10 presnými zásahmi.

Súťažný debut absolvoval v júli 2024 v prvom zápase 1. predkola UEFA Champions League proti Struge, v ktorom sa strelecky presadil. Gól zaznamenal aj pri svojom ligovom debute proti FC ViOn Zlaté Moravce a v odvete 2. predkola proti NK Celje, ktorú Slovan vyhral 5:0. V 3. predkole strelil v nadstavenom čase druhý gól Slovana pri domácom víťazstve 2:0 nad APOEL FC. V sezóne 2024/25 nastúpil so Slovanom v ligovej fáze UEFA Champions League a zisk majstrovského titulu v Niké lige podporil desiatimi ligovými gólmi.

V  sezóne 2025/2026 strelil počas jesennej časti Niké ligy tri góly. Ďalšie dva presné zásahy pridal v kvalifikácii európskych pohárov proti Kajratu Almaty a BSC Young Boys, dvakrát skóroval aj v Slovenskom pohári.

Počas svojho druhého pôsobenia v Slovane odohral celkovo 90 súťažných zápasov, v ktorých strelil 22 gólov a zaznamenal 6 asistencií. So Slovanom získal dva tituly majstra Slovenska, podieľal sa na postupe do ligovej fázy UEFA Champions League a v nasledujúcej sezóne nastúpil aj v ligovej fáze UEFA Conference League.

Dňa 7. júla 2026 oznámil ukončenie aktívnej hráčskej kariéry.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.transfermarkt.com/robert-mak/profil/spieler/92180 Róbert Mak] na stránke transfermarkt.com {{eng icon}}

{{Držitelia Ceny Petra Dubovského}}
{{Slovenský futbal na ME 2016}}
{{Slovenský futbal na ME 2020}}

{{DEFAULTSORT:Mak, Róbert}}
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Manchester City FC]]
[[Kategória:Hráči 1. FC Nürnberg]]</text>
      <sha1>e5d4h02d9eipk60soi86z6jwc4ijay2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Jetam2</title>
    <ns>3</ns>
    <id>283438</id>
    <revision>
      <id>8244842</id>
      <parentid>8244537</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:24:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bojkosvregion</username>
        <id>298606</id>
      </contributor>
      <comment>/* Otázka od Bojkosvregion (10:24, 9. júl 2026) */ nová sekcia</comment>
      <origin>8244842</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49928" sha1="fkabziqaagufhmor2ils8bnb1zdjdll" xml:space="preserve">[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]


== This Month in Education: March 2026 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
&lt;div style=&quot;text-align: center;&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt;This Month in Education&lt;/span&gt;

&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt; Volume 15 • Issue 3 • March 2026&lt;/span&gt;

&lt;div style=&quot;border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;&quot;&gt;In This Issue&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;&quot;&gt;
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia &amp; Libraries: Building New Contributors|Wikipedia &amp; Libraries: Building New Contributors]]

&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&amp;oldid=30317659 --&gt;

== Vandalizmus ==

Dobrý deň! Tento človek  '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)

== Odstránenie ==

Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)

== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)

:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)

== This Month in Education: April 2026 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
&lt;div style=&quot;text-align: center;&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt;This Month in Education&lt;/span&gt;

&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt; Volume 15 • Issue 4 • April 2026&lt;/span&gt;

&lt;div style=&quot;border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;&quot;&gt;In This Issue&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;&quot;&gt;
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&amp;oldid=30406002 --&gt;

== You may be an eligible candidate for the U4C election ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Greetings,

The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.

This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.

The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.

In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) &lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&amp;oldid=30472482 --&gt;

== Korektnosť článku ==

Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)

:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)

::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]]  @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)

== Gianluigi Buffon ==

Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)

== Hlasovacie právo ==

Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]   --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)

== Na wiki prechyľujeme ==
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-28232-46|&amp;#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-28232-46|&amp;#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
:::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-28232-46|&amp;#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však?
::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC)
:::::Prechýlenie v slovenčine je samozrejmosť, to netreba nijako dokazovať, stačí spomenúť ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ďalej sa nie je o čom baviť. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-28232-46|&amp;#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:54, 14. máj 2026 (UTC)
:::::: Presne tie, čo umožňujú neprechyľovať. Prechýlený tvar je nutné dokázať, inak ide o [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastný výskum]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:57, 14. máj 2026 (UTC)
::::::: Prechýlený tvar netreba nijako dokazovať, určujú ho ''Pravidlá slovenského pravopisu''. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-28232-46|&amp;#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-28232-46|diskuse]]) 20:00, 14. máj 2026 (UTC)

== Spam ==

Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor?

S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Henryk Siuda}} Ahoj. Myslím, že sa dajú nájsť lepšie zdroje ako tieto komerčné, resp. ten s lf tam ani nie je jasné o čo ide.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:38, 17. máj 2026 (UTC)
::Ďakujem za odpoveď.
::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená.
::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC)
:::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? A neviem načo to píšeš do dvoch diskusií. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-29230-47|&amp;#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:52, 18. máj 2026 (UTC)
::::Nie, samozrejme že nemá. Jednoducho som si to nevšimol, čo na tom. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 19:09, 18. máj 2026 (UTC)

{{re|Henryk Siuda}} Aký je dôvod citovať rôzne komerčné weby, nestačí prosto priamo [[:en:Internet Assigned Numbers Authority|IANA]]? Pre existujúce priamo, napr. [https://www.iana.org/domains/root/db/aq.html .aq], pre historické cez archív, napr. [https://web.archive.org/web/20110426030033/https://www.iana.org/domains/root/db/an.html .an] (do čl. samozrejme vo forme citácie s korektne vyplnenými náležitosťami). Alebo mi niečo uniká a snažíš sa cez to doložiť niečo, čo z IANA záznamov nevyplýva? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:19, 18. máj 2026 (UTC)

:Ďakujem. Asi to bude stačiť. Chcel som iba aby tých zdrojov bolo viac, ale to nie je potrebné. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 20:05, 18. máj 2026 (UTC)

== Distribučná sústava ==

Na pojmy ako tento existuje zvyčajne hodne potenciálnych backlinkov, ktoré nie sú markupnuté [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fdistribu%C4%8Dn%5B%5E+%5D*+%28s%C3%BAstav%7Csie%5Bt%C5%A5%5D%29%2Fi+-insource%3A%2F%5C%5B%5C%5Bdistribu%C4%8Dn%C3%A1+s%C3%BAstava%2Fi]. Plus teda presmerovania je dobré zakladať (el. distribučná sústáva, el. distribučná sieť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:52, 19. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Teslaton}} Áno. Chcel som prehodnotiť ešte či článok nepresunúť na názov, ktorý by obsahoval el., nech je jednoznačnejší. V zdrojoch sa častejšie nachádza názov bez el.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:30, 19. máj 2026 (UTC)
::V slovenskom kontexte je zrejme preferovaný tvar len „distribučná sústava“ [https://www.slov-lex.sk/tezaury/terminy/3a3702d4-48b5-44bc-a393-6e5e99e830cc], pre plyn vyzerá, že sa používa skôr slovo sieť („plynová/plynárenská distribučná sieť“, „distribučná sieť plynu“), napr. v [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-2.pismeno-a.bod-12 § 2 písm. a) bod 12.] zákona 251/2012 Z. z. o energetike to rozlíšenie dobre vidno. Asi by som to teda ponechal ako je s doplnenim presmerovania z „elektrická distribučná sústava“, prípadne aj „elektrická distribučná sieť“ a rozlišovačkou na tvare „distribučná sieť“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 20. máj 2026 (UTC)

== Pozretie článku ==

Dobrý večer!

Mohli by ste sa prosím pozrieť na článok [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či je v poriadku? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:45, 21. máj 2026 (UTC)

:Redaktor @[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] tam pridáva stále šablónu UU aj keď článok spĺňa zásady [[Článok|článku]] na Wikipédií. @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:32, 21. máj 2026 (UTC)

::{{Re|Safíček}} Článok treba dopracovať: viacero tvrdení je bez zdroja, významnosť zostáva otázna, kategórie sú nesprávne, ib posunúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:38, 21. máj 2026 (UTC)
:::Niečo som tam upravil @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:55, 21. máj 2026 (UTC)
::::{{Re|Safíček}} Referencie by mali dokladovať veci v článku. Napr, tá o Monitore nedokladuje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 21. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Inak aký má zmysel riešiť jednu vec na 3 diskusiách? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:34, 21. máj 2026 (UTC)

== This Month in Education: May 2026 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
&lt;div style=&quot;text-align: center;&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt;This Month in Education&lt;/span&gt;

&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt; Volume 15 • Issue 5 • May 2026&lt;/span&gt;

&lt;div style=&quot;border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/May 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/May 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;&quot;&gt;In This Issue&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;&quot;&gt;
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Teaching innovation with Wikimedia. Shared experiences in Spanish Universities|Teaching innovation with Wikimedia. Shared experiences in Spanish Universities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Editing Wikipedia with Viktor Hygo High School in Albania|Editing Wikipedia with Viktor Hygo High School in Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Debating free license in Brazil|Debating free license in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Microclimatic Explainers: A short-form media approach to build micro-level environmental awareness in India|Microclimatic Explainers: A short-form media approach to build micro-level environmental awareness in India]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Ukraine publishes the first academic collection of papers on Wikipedia and Wikimedia Projects|Ukraine publishes the first academic collection of papers on Wikipedia and Wikimedia Projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wiki Digital Youth Club Launches in Tanzania: Youth Build Digital Skills Through Competitive Quest Challenges|Wiki Digital Youth Club Launches in Tanzania: Youth Build Digital Skills Through Competitive Quest Challenges]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wiki Youth Participation in Building Rwanda’s Open Knowledge Ecosystem|Wiki Youth Participation in Building Rwanda’s Open Knowledge Ecosystem]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikimedia Digi-Youth Club in Nigeria|Wikimedia Digi-Youth Club in Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikimedia MKD's Education News &amp; Activities|Wikimedia MKD's Education News &amp; Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikipedia Serbia's interns and Wiki Ambassadors provide crucial support towards end of the school year|Wikipedia Serbia's interns and Wiki Ambassadors provide crucial support towards end of the school year]]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:53, 1. jún 2026 (UTC)&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&amp;oldid=30604297 --&gt;

== Registrované partnerstvo v Česku ==

Ahoj, tú vetu „Partnerstvo sa dá uzavrieť všade tam kde aj svadby.“ by bolo potrebné zmeniť. Toto absolútne nie je myslené ako hate, ale po 1. v tom zdroji sa to píše trochu inak a po 2. je tá veta vyslovene nepravdivá. Aj keď je česká spoločnosť ako celok jednoznačne skôr ateistická, tak aj tam sú páry, ktoré svadby uzatvárajú v rímskokatolíckych, pravoslávnych atď. kostoloch, v mešitách, v ortodoxných synagógach, kde teda určite partnerstvo uzavrieť nejde. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 21:31, 1. jún 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} Ahoj. Slovo „všade“ som vypustil, je nadbytočné. Ale ono ich je možné uzavrieť aj v tebou citovaných sakrálnych priestoroch. Z pohľadu štátu. To, že si dané náboženské spoločnosti určili iné pravidlá je druhá vec. Ide aj o to, že partnerstvo je liberálnejšie v porovnaní s predošlým inštitútom registrovaného partnerstva. To riešilo len 14 matrík v celej republike, partnerstvo riešia všetky matriky.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:23, 2. jún 2026 (UTC)
::Jasné, dik určite lepšie. Ono je jedno ako je to z poladu štátu. Náboženské spoločnosti, aspoň teda tie relevantné (teda neviem ako to majú neortodoxní Židia), proste inštitút partnerstva nepoznajú, koniec koncov ani pre heterosexuálne páry a slovo všade mohlo vzbudiť dojem, že pár by o to mohol požadovať aj na vyššie zmienených miestach. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:18, 2. jún 2026 (UTC)
:::V článku sa, ale píše o pohľade štátu, nie náboženstva/náboženstiev.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:20, 2. jún 2026 (UTC)
::::Zdroj, ktorý si citoval píše o matrikách: „Do partnerství lze vstoupit všude tam, kde by bylo možné vstoupit do manželství. Tedy na jakémkoli matričním úřadu, kde chcete, aby se svatba konala.“ [https://www.jsmefer.cz/otazky_odpovedi_partnerstvi_prijato] [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:29, 2. jún 2026 (UTC)
:::::Presne tak je to aj v článku. Po dohovore matrikou sa dá určiť aj iné miesto.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:38, 2. jún 2026 (UTC)
:::::{{Re|Vasiľ}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Registrovan%C3%A9_partnerstvo_v_%C4%8Cesku&amp;curid=750944&amp;diff=8227390&amp;oldid=8227272 úprava]. Lenže nie len na matrikách.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:54, 2. jún 2026 (UTC)
::::::To by chcelo asi pohľad právnika. Český OZ v § 657 rieši samostatne cirkvenú a občiansku svadbu [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2012-89], v prípade RP sa takáto dualita explicitne nespomína (v OZ ani v 115/2006 Sb. o RP [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2006-115]). V § 3020 OZ je klauzula, že ''Ustanovení částí první, třetí a čtvrté o manželství a o právech a povinnostech manželů platí obdobně pro registrované partnerství a práva a povinnosti partnerů.'', tamten § 657 je ale v 2. časti.
::::::Je teda možné, že ak by tam chcelo byť to ''„[všade] tam, kde aj svadby“'', patrilo by tam skôr „občianske svadby“. To tvrdí aj čl. [[:cs:Registrované partnerství v Česku]] v časti [[:cs:Registrované partnerství v Česku#Rozdíl mezi registrovaným partnerstvím a manželstvím|Rozdíl mezi registrovaným partnerstvím a manželstvím]], neviem ale či reflektuje dostatočne aktuálnu úpravu, keďže sa tam spomínajú len úrady v krajských mestách, čo už zrejme neplatí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:38, 2. jún 2026 (UTC)
::::::: V článku sa treba odraziť od zdrojov, nie vlastných interpretácií práva. Brzdia to cirkvi/náb. spoločnosti, zo strany štátu sú zrejme možné (po dohode s matrikou).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:15, 2. jún 2026 (UTC)
::::::::No len citované zdroje práve nevyzerali, že by uvádzali to, čo si naformuloval do článku. Preto som zbežne pozeral priamo relevantné zákony, či to z tamojších formulácií nebude jednoznačnejšie (čo ale zbežne rovnako nie je).
::::::::V každom prípade, podľa formulácií na PVS, napr.
::::::::* ''„V případě uzavření partnerství před orgánem oprávněné církve a v případě uzavření partnerství bez přítomnosti matrikáře vydá matriční úřad osvědčení k uzavření sňatku pro partnerství.“'' [https://mv.gov.cz/mvcren/docDetail.aspx?chnum=5&amp;docType=&amp;docid=2126]
::::::::* ''„Manželství/partnerství se uzavírá tak, že osoba jednající za orgán veřejné moci, anebo osoba, která jedná za orgán oprávněné církve, položí snoubencům jako oddávající otázku, zda spolu chtějí vstoupit do manželství, resp. partnerství. Kladnou odpovědí obou snoubenců vznikne manželství, resp. partnerství.“'' [https://portal.gov.cz/sluzby-vs/uzavreni-manzelstvi-nebo-partnerstvi-S4264]
::::::::to vyzerá, že pokiaľ ide o uzatváranie manželstva/partnerstva, zo strany štátu je to skutočne ponímané rovnocenne (tzn. že aj cirkevne uzatvorené RP je principiálne možné). Druhá vec zrejme je, že cirkvi [predpokladám] nemajú povinnosť RP uzatvárať, takže pôvodná formulácia stále je do určitej miery zavádzajúca (de facto stále existujú miesta, kde dokážeš uzavrieť manželstvo, no nie RP). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:44, 2. jún 2026 (UTC)
::::::::: Áno, pozeral som zdroje, ktoré cituješ a vyplýva mi z toho to isté. Aj cirkevne uzatvorené partnerstvo je možné („Manželství, resp. partnerství můžete uzavřít před: - orgánem města nebo obce, - orgánem církve“), ale sú mieste kde to de-facto nejde pre odpor danej cirkvi/náboženstva. Do článku by sa dalo uviesť ktoré cirkvi/náboženské spoločnosti tieto sňatky odmietajú, ale na to treba pridať zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:18, 4. jún 2026 (UTC)

== Upozornenie ==

Zdrž sa prosím pokračovania trollingu s návratmi neprechýlených tvarov. V prípade pokračovania to budem riešiť blokom, s ohľadom na viaceré predchádzajúce upozornenia aj bloky dlhším a bez obmedzenia na jeden článok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:35, 4. jún 2026 (UTC)
:Môžem napísať úplne rovnako: zdrž sa prosím trollingu s návratmi prechýlených tvarov. Bude tiež dobré si uvedomiť, že nie si šéfvedúci Wikipédie. Na druhej strane vďaka, že si do článku aspoň niečo pridal (narozdiel od Vasiľa, ktorý si prišiel len prechýliť). Z článku si (z nepozornosti?) vyhodil vložené informácie. Ale tak to chodí keď treba hrr hrr prechýliť, všakže?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:39, 5. jún 2026 (UTC)
::Nie, nevyhodil som ich z nepozornosti, pokojne ich tam zapracuj, no bez šaškovania s tvarmi mena. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 5. jún 2026 (UTC)
:::Naschvál teda? Reálne meno je reálne meno, prechýlenie je extra.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:22, 6. jún 2026 (UTC)
::::Presne tak, pričom v jazyku tejto wiki je zhodou okolností reálne práve to prechýlené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:27, 6. jún 2026 (UTC)
:::::Už to stačí len dokázať oným odhlasovaným pravidlom v rámci komunity. Oh. Wait. Nič také neexistuje. Je to výsledok v postate 2-3 redaktorov a ich vyhrážkach a posledných klikoch. Éra prechyľovania sa raz skončí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:39, 6. jún 2026 (UTC)
::::::Ak chceš wiki v jazyku, ktorého pravidlá si bude tvoriť sama redaktorská komunita, založ nový umelý jazyk a píš wiki v ňom. Pre wiki písané v prirodzených jazykoch to takto zvyčajne nefunguje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:52, 6. jún 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Alexis Nemec|Alexis Nemec]] (13:25, 9. jún 2026) ==

Dobrý deň. Mám problémy s vytváraním článkov. Prepol som na chvíľu z vizuálneho editoru na textový. Následne som prepol späť a celý článok zmizol. --[[Redaktor:Alexis Nemec|Alexis Nemec]] ([[Diskusia s redaktorom:Alexis Nemec|diskusia]]) 13:25, 9. jún 2026 (UTC)
:{{Re|Alexis Nemec}} No, to zrejme teraz nevyriešim. Obyčajne mi to funguje. Možno by stálo za to pozrieť či nie je nejaký ticket k tomu na [https://phabricator.wikimedia.org/ Phabricatore].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:17, 9. jún 2026 (UTC)
::{{Re|Alexis Nemec}} Pri prepínaní týmto spôsobom sa neukladajú informácie. Po prepnútí z vizuálneho na textový v ňom musíš zvoliť &quot;Zobraziť náhľad&quot;. Potom sa dá znovu prepnúť na vizuálni editor pomocou tlačial &quot;Upraviť&quot;. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:04, 2. júl 2026 (UTC)
:::{{Re|Alexis Nemec|KormiSK}} Nevybavujem si, že by mi to nefungovalo bez použitia &quot;Zobraziť náhľad&quot;. Nejaká chyba sa môže stať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:03, 2. júl 2026 (UTC)
:::(Rovnako mi teraz ukázalo editačný konflikt, ale žiadny som nenašiel. Hmmm.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:05, 2. júl 2026 (UTC)
::::Možno to ide i bez toho, ale s použitím &quot;zobraziť náhľad&quot; som nikdy žiadny problém nemal. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:27, 2. júl 2026 (UTC)

== This Month in Education: June 2026 ==

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
&lt;div style=&quot;text-align: center;&quot;&gt;
&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt;This Month in Education&lt;/span&gt;

&lt;span style=&quot;font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;&quot;&gt; Volume 15 • Issue 6 • June 2026&lt;/span&gt;

&lt;div style=&quot;border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;&quot;&gt;In This Issue&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;&quot;&gt;
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Wikipedia Editathon at Dinajpur Govt. College: Empowering Graduate Students in the Open Knowledge Movement|Wikipedia Editathon at Dinajpur Govt. College: Empowering Graduate Students in the Open Knowledge Movement]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Wikimedia Serbia prepares for Edu Wiki camp 2026|Wikimedia Serbia prepares for Edu Wiki camp 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Wiki Digi-Youth Clubs pilot explores challenge-based learning across three countries|Wiki Digi-Youth Clubs pilot explores challenge-based learning across three countries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Why the EduWiki Hub Starter Kit Matters for the Future of Education|Why the EduWiki Hub Starter Kit Matters for the Future of Education]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Portuguese Universities adopt free knowledge tools: Wikipedia is the favorite|Portuguese Universities adopt free knowledge tools: Wikipedia is the favorite]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Translating on Wikipedia used as extra – credit assignment in University of Prishtina, Kosovo|Translating on Wikipedia used as extra – credit assignment in University of Prishtina, Kosovo]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Strengthening Wikimedia Education Through Community Learning and Digital Literacy Initiatives|Strengthening Wikimedia Education Through Community Learning and Digital Literacy Initiatives]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Small Group, Big Impact: Building Skills Through the Wikimedia Volunteer Focus Group in Botswana|Small Group, Big Impact: Building Skills Through the Wikimedia Volunteer Focus Group in Botswana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/&quot;25x25 Project – Celebrating Wikipedia&quot; in Córdoba, Argentina|&quot;25x25 Project – Celebrating Wikipedia&quot; in Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Mapping and gathering educational activities on Wiki in Brazilian universities|Mapping and gathering educational activities on Wiki in Brazilian universities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Growing Wiki Education in the Philippines: Highlights from Bikol WikiConference 2026|Growing Wiki Education in the Philippines: Highlights from Bikol WikiConference 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/From Mentee to Builder: Six Months in the EduWiki Hub Mentorship Program|From Mentee to Builder: Six Months in the EduWiki Hub Mentorship Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/EduWiki Hub publishes its first Community Newsletter|EduWiki Hub publishes its first Community Newsletter]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Click, Capture, and Contribute: Scaling Open Knowledge Through Mobile Photography|Click, Capture, and Contribute: Scaling Open Knowledge Through Mobile Photography]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Education in Action: Limkokwing School Adoption Program 2026 and Wikimedia Learning Outcomes|Education in Action: Limkokwing School Adoption Program 2026 and Wikimedia Learning Outcomes]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Impact of Wiki Digi youth Clubs initiative in education of Rwanda|Impact of Wiki Digi youth Clubs initiative in education of Rwanda]]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 04:16, 28. jún 2026 (UTC)&lt;/div&gt;
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&amp;oldid=30725833 --&gt;

== Kvír portál ==

Nazdar. Ak to chceš zverejňovať ako portál, je asi praktickejšie zakladať zložky priamo s finálnymi názvami v portálovom NS (stačí ho len ako celok nelinkovať do šablón, rubrík a článkov, kým nie je dotiahnutý). Je to praktickejšie, než potom všetky zložky presúvať z redaktorského NS a opravovať prelinkovania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:23, 1. júl 2026 (UTC)
:Zdar. Zvážim, zatiaľ je to v experimentálnej fáze.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:11, 1. júl 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:TOPA35|TOPA35]] (02:35, 2. júl 2026) ==

ako mam pridat novy clanok? --[[Redaktor:TOPA35|TOPA35]] ([[Diskusia s redaktorom:TOPA35|diskusia]]) 02:35, 2. júl 2026 (UTC)
:{{Re|TOPA35}} Zdravím! Technicky ide o kliknutie na červený link či už vo výsledkoch vyhľadávania alebo v inom článku či stránke. Pred založením by som si pozrel základné dokumenty a príručky. Zistil by som si či predmet článku spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|kritériá významnosti]], či k nemu existujú [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. Prešiel by som si [[Wikipédia:Váš prvý článok|Prvý článok]]. V prípade potreby poradím. Držím palce!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:04, 3. júl 2026 (UTC)

== Otázka od redaktora [[User:Focko Milan|Focko Milan]] dňa [[Poštový klient]] (15:21, 4. júl 2026) ==

Ako sa dostanem na postoveho klienta na moj emailzoznam.sk moj email milan555@zoznam.sk --[[Redaktor:Focko Milan|Focko Milan]] ([[Diskusia s redaktorom:Focko Milan|diskusia]]) 15:21, 4. júl 2026 (UTC)
:{{Re|Focko Milan}} Zdravím! Tento typ podpory je mimo mojej kompetencie a záujmu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:42, 4. júl 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Ing. Július Buchta, MBA|Ing. Július Buchta, MBA]] (19:24, 7. júl 2026) ==

Dobrý deň, rád by som pomohol v technickej oblasti, v oblasti ziaruvzdornych materiálov a metalurgie. Viem to nejako vyhľadávať? Ďakujem. --[[Redaktor:Ing. Július Buchta, MBA|Ing. Július Buchta, MBA]] ([[Diskusia s redaktorom:Ing. Július Buchta, MBA|diskusia]]) 19:24, 7. júl 2026 (UTC)
:{{Re|Ing. Július Buchta, MBA}} Dobrý deň. Pozerám, že [[:Kategória:Žiaruvzdorné materiály|kategóriu]] máme, ale s jedným článkom :) Skúste hľadať priamo po názve materiálov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:49, 8. júl 2026 (UTC)
::{{re|Jetam2|Ing. Július Buchta, MBA|s=1}} Je možné, že sú tu aj ďalšie relevantné čl., viď [https://petscan.wmcloud.org/?language=fr&amp;project=wikipedia&amp;categories=Mat%C3%A9riau_r%C3%A9fractaire&amp;ns%5B0%5D=1&amp;manual_list_wiki=skwiki&amp;search_max_results=500&amp;common_wiki=manual&amp;interface_language=en&amp;active_tab=tab_categories&amp;doit=#results] pripadne [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=sk&amp;uselang=sk&amp;catname=%C5%BDiaruvzdorn%C3%A9%20materi%C3%A1ly] (jazyky napr. en, fr), len tam nie sú zakategorizované. To je tiež tip na prípadné doplnenie (dokategorizovanie) pre niekoho, kto sa v tematike orientuje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:01, 8. júl 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Bojkosvregion|Bojkosvregion]] (10:24, 9. júl 2026) ==

Preco ste mi odstránili clanok??? --[[Redaktor:Bojkosvregion|Bojkosvregion]] ([[Diskusia s redaktorom:Bojkosvregion|diskusia]]) 10:24, 9. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>fkabziqaagufhmor2ils8bnb1zdjdll</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štěpán Hájek</title>
    <ns>0</ns>
    <id>284183</id>
    <revision>
      <id>8244747</id>
      <parentid>7974143</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T02:51:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244747</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5753" sha1="oq0kcpefi20e1nd6jewusqltzr3w8c0" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno             = Štěpán Hájek
 | Portrét          = Štěpán-Hájek3.jpg
 | Veľkosť obrázka  = 
 | Popis            = [[Česko|český]] [[farár]]
 | Dátum narodenia  = {{dnv|1960|8|20}}
 | Miesto narodenia = [[Nové Město na Moravě]],
 | Dátum úmrtia     = 
 | Miesto úmrtia    = 
}}

'''Štěpán Hájek''' (* [[20. august]] [[1960]], [[Nové Město na Moravě]]) je český evanjelický farár a pesničkár undergroundu [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]]. Jeho otec Miloslav Hájek bol synodným seniorom [[Českobratrská církev evangelická|Českobratrskej cirkvi evanjelickej]].

Štěpán Hájek vyštudoval [[Evanjelická teologická fakulta Karlovej univerzity|Evanjelickú teologickú fakultu]] a [[18. január]]a [[1987]] bol ordinovaný ako kazateľ [[Českobratrská církev evangelická|Českobratrskej cirkvi evanjelickej]]. V rokoch [[1986]] až [[1987]] pôsobil ako seniorátný [[vikár]] [[Horácky seniorát|Horáckého seniorátu]] vo [[Farný zbor Českobratrskej církvi evanjelickej v Třebíči|Třebíči]], [[1. jún]]a [[1987]] nastúpil do kazateľskej služby v [[Horní Dubenky (zbor ČCE)|Horních Dubenkách]], kde pôsobil až do roku [[1997]] neskôr ako vikár, do roku [[1999]] ako [[farár]]. Potom sa presťahoval (k [[1. september|1. septembru]] [[1999]]) do [[Brno-Husovice|Brna-Husovic]], kde pôsobí dodnes.&lt;ref&gt;Církev v proměnách času 1969-1999. [[Kalich (nakladatelství)|Kalich]] Praha 2002, s. 349&lt;/ref&gt;

V roku [[1980]] založil spolu so spolužiakom a budúcim kolegom [[Zdeněk Šorm|Zdeňkem Šormem]] [[underground]]ovú hudobnú skupinu [[Lídl &amp; Velík]], v ktorej hral na [[gitara|gitaru]] a pre ktorú zložil niekoľko piesní. Kapela ukončila činnosť v roku [[1985]], o rok neskôr ešte nahrali svoju jedinú demokazetu a odvtedy vystupujú len veľmi ojedinele (naposledy na festivale [[Bigbítový Křídla]] v [[Křídla (okres Žďár nad Sázavou)|Křídlech]] v roku [[2008]] a pri bohoslužbách Desert v [[marec 2009|marci 2009]]).

V roku [[1990]] začal s niekoľkými priateľmi vydávať mesačník ''[[Protestant (časopis)|Protestant]]'' a do roku [[1999]] bol jeho [[šéfredaktor]]om.

V roku [[1995]] spolu s [[Petr Oslzlý|Petrom Oslzlým]] a [[Josef Kovalčuk|Josefom Kovalčukom]] založil v [[Horní Dubenky|Horních Dubenkách]] divadelný festival [[Parrésia]]&lt;ref&gt;http://parresia.evangnet.cz/&lt;/ref&gt;, ktorý prebieha počas letných prázdnin dodnes (v súčasnosti ho usporadúva miestny evanjelický zbor&lt;ref&gt;Jana Soukupová: Farář káže v hospodě a s muzikou, rozhovor se Štěpánem Hájkem, ''[[Mladá fronta DNES]]'' [[16. leden|16. ledna]] [[2009]], brněnské vydání, strana 4 [http://zpravy.idnes.cz/brnensky-farar-kaze-v-hospode-kam-si-zve-i-kapely-fu5-/brno.asp?c=A090116_1121480_brno_taj dostupné online]&lt;/ref&gt;). Od roku [[2000]] organizuje aj malý festival [[Husovický dvorek]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://husovice.aktivnistudium.cz/modules.php?name=News&amp;file=article&amp;sid=6 |dátum prístupu=2009-07-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071006201625/http://husovice.aktivnistudium.cz/modules.php?name=News&amp;file=article&amp;sid=6 |dátum archivácie=2007-10-06 }}&lt;/ref&gt;, ktorý tvoria bohoslužobné zhromaždenia, divadelné predstavenia a výstavy. Od roku [[2006]] pravidelne káže v krčme, kde pri tzv. ''Bohoslužbách Desert'' účinkujú aj hudobníci a ďalší hostia (divadelníci, spisovatelia)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://stepanhajek.mysteria.cz/desert.htm |dátum prístupu=2009-07-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090617223037/http://www.stepanhajek.mysteria.cz/desert.htm |dátum archivácie=2009-06-17 }}&lt;/ref&gt;.

Štěpán Hájek má svoj [[blog]] na Bigbloger.cz [[Lidové noviny|Lidových novin]], najskôr pod prezývkou ''Farář Sauvignon'', teraz už pod svojím skutočným menom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hajek.bigbloger.lidovky.cz/ |dátum prístupu=2009-07-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070927174409/http://hajek.bigbloger.lidovky.cz/ |dátum archivácie=2007-09-27 }}&lt;/ref&gt;.

== Dielo ==
* ''Jak Vosolbrčko cestoval'', [[1992]] – knižka pre deti napísaná už v roku [[1981]]
* ''Příběhy nových počátků'', [[1994]], [[2004]] – zbierka kázaní na prvých 11 kapitol [[Biblia|Biblie]] ISBN 80-900696-7-3
* ''Víno tvé výborné'', [[1998]], [[2000]] – rozhovory so [[Svatopluk Karásek|Svatoplukom Karáskom]], autorstvo spolu s [[Michal Plzák|Michalom Plzákom]]
* ''Dějiny evangelické církve v Horních Dubenkách'' – spoluautor, [[2000]] ISBN 80-86211-14-2
* ''O něco svobodnější'', [[2002]] – rozhovory s [[Miloš Rejchrt|Milošom Rejchrtom]], autorstvo spolu s [[Michal Plzák|Michalom Plzákom]]
* ''Vyjdi, i vyšel'', [[2005]] – zbierka kázaní na [[Abrahám (biblická postava)|Abrahamove]] príbehy
* ''Jonáš'', [[2011]] – zbierka kázní

== Referencie ==
{{referencie }}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Štěpán Hájek}}

== Preklad ==
{{preklad|cs|Štěpán Hájek}}

== Externé odkazy ==
* [http://stepanhajek.mysteria.cz/ Webové stránky Štěpána Hájka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090630074130/http://www.stepanhajek.mysteria.cz/ |date=2009-06-30 }}
* [http://www.ccehusovice.cz/ Zbor Českobratrské církvi evanjelickej v Brne - Husovicích]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Hájek, Štěpán}}
[[Kategória:Českí evanjelickí kňazi]]
[[Kategória:Českí speváci]]
[[Kategória:Kresťanskí speváci]]
[[Kategória:Osobnosti z Nového Města na Moravě]]</text>
      <sha1>oq0kcpefi20e1nd6jewusqltzr3w8c0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Herman Chernoff</title>
    <ns>0</ns>
    <id>289615</id>
    <revision>
      <id>8244822</id>
      <parentid>7725361</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:50:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>†, IB norm., ref., wl., kat., typografia</comment>
      <origin>8244822</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3223" sha1="jr0bst66mcbzlvhyrowwzgxhnetk6it" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Herman Chernoff
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = [[Spojené štáty|americký]] [[matematik]] a [[fyzika|fyzik]]
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1923|07|01}}
 | Miesto narodenia   = [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|2026|07|06|1923|07|01}}
 | Miesto úmrtia      = [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Massachusetts]], USA
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[City College of New York]] {{break}} [[Brown University]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Matematika
 | Portál2            = Fyzika
 | Portál3            = 
}}

'''Herman Chernoff''' (* [[1. júl]] [[1923]], [[New York (mesto)|New York]] – † [[6. júl]] [[2026]], [[Boston (Massachusetts)|Boston]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Herman Chernoff : July 1, 1923 – July 6, 2026 | url = https://www.dignitymemorial.com/obituaries/brookline-ma/herman-chernoff-12959864 | vydavateľ = dignitymemorial.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; bol americký [[aplikovaná matematika|aplikovaný]] [[matematik]], [[štatistika|štatistik]] a [[fyzika|fyzik]]. Bol profesorom [[Massachusetts Institute of Technology]], neskôr prednášal na [[Harvard University|Harvardovej univerzite]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Chernoff Excellence in Statistics Award : Herman Chernoff | url = https://nestat.org/about/bio/herman-bio/ | vydavateľ = New England Statistical Society | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.stat.harvard.edu/People/Faculty/Herman_Chernoff/Herman_Chernoff_Index.html Profesionálny životopis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190429053718/http://www.stat.harvard.edu/People/Faculty/Herman_Chernoff/Herman_Chernoff_Index.html |date=2019-04-29 }} na stránkach Harvardovej univerzity

{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Chernoff, Herman}}
[[Kategória:Matematici USA]]
[[Kategória:Fyzici USA]]
[[Kategória:Osobnosti z New Yorku]]
[[Kategória:Storoční ľudia]]
[[Kategória:Vyučujúci na Harvard University]]
[[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]]
[[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Aténskej univerzity]]
[[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]]</text>
      <sha1>jr0bst66mcbzlvhyrowwzgxhnetk6it</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Študijná a vedecká knižnica v Hradci Králové</title>
    <ns>0</ns>
    <id>293941</id>
    <revision>
      <id>8244742</id>
      <parentid>7620862</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T02:07:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244742</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4549" sha1="05cp1182az4yyslgfl9um4m8hjedwc6" xml:space="preserve">[[Súbor:Studijní a vědecká knihovna v Hradci Králové view from Moravský most.jpg|náhľad|Študijná a vedecká knižnica v Hradci Králové (pohľad zvonku)]]
'''Študijná a vedecká knižnica v Hradci Králové''' ({{vjz|ces|''Studijní a vědecká knihovna v Hradci Králové''}}, skratka ''SVKHK'') je verejná univerzálna [[knižnica]] v [[Hradec Králové|Hradci Králové]]. Je súčasťou systému knižníc vykonávajúcih koordinačné, odborné, informačné, vzdelávacie, analytické, výskumné, metodické a poradenské činnosti.

== Dejiny ==
Hradec Králové je 100-tisícové mesto  ležiace na sútoku riek Labe a Orlice. Často sa o ňom hovorí ako aj o meste s najlepším architektonickým riešením v celom Česku. &quot;Štátna študijná knižnica,&quot; ako znel jej pôvodný názov, bola otvorená 4. novembra [[1949]]. V roku [[1954]] bola premenovaná na &quot;Štátnu vedeckú knižnicu.&quot; Dnešný názov dostala až v roku [[2001]]. V roku [[2008]] sa knižnica dočkala novej budovy. Celková výstavba trvala štyri roky.
Nový názov budovy bol &quot;Študijná a vedecká knižnica.&quot; 25. septembra 2008 bola znovu otvorená a vedela upútať architektonicky, ako aj z hľadiska knižničných činností a služieb. 
Obyvatelia mesta pomenovali knižnicu „Ementál,“ najmä kvôli jej kruhovým oknám. 

== Urbanizmus ==
Nová budova Študijnej a vedeckej knižnice, s pôdorysom v tvare X, toto miesto neruší, ale naopak ho zvýrazňuje.Je posunutá k nábrežiu rieky Orlice (bližšie k historickému centru, s ktorým blízko komunikuje). Južná strana pozemku je využitá na parkovanie, ktoré má formu otvorenú a pokrytú zeleňou. V parteri sa nachádza budova knižnice, ktorá je v mieste vstupov priechodná, čo umožňuje voľné uhlopriečne prepojenie Hradeckej ulice s nábrežím rieky Orlice a taktiež s univerzitným komplexom. Budova knižnice sa otvára svojim užívateľom z troch strán a z každej strany ponúka rôznorodé pobytové plochy v parteri – lavičky, trávu, stromy, priechod, knižnica… Oživujúcimi funkciami sú aj doplnkové prevádzky v „nohách“ juhovýchodného (JV) a severovýchodného (SV) krídla – kaviareň, galéria, výstavná sieň, prenajímateľné priestory pri priechodoch budovou. Budova knižnice so svojím konvexným tvarom a smerom k strojníckej priemyselnej škole zväčšuje odstup od tejto kultúrnej pamiatky. Taktiež dáva možnosť novým pohľadom a vzťahom dvoch susediacich budov. Nič tu neprevyšuje a taktiež nedominuje.

== Architektúra ==
Opláštenie budovy je z liateho betónu a svojim charakterom podčiarkuje dynamickosť a čitateľnosť tvaru – odliateho z písmena X. Plášť je členený kruhovými oknami, ktoré boli vybraté pre svoju schopnosť vytvárať intímne a pokojné vnútorné prostredie. Rozmiestnenie okien je v dvoch výškach. Okná sú rozmiestnené nepravidelne. Rozmiestnenie okien záleží od potreby osvetlenia priestoru. Skladové okná, ktoré sú čo najviac minimalizované, sú situované v ramene objektu. Zasklenia veľkých rozmerov zakončujú a presvetľujú priestory knižnice. Študovne sa nachádzajú na poslednom poschodí a sú presvetlené svetlíkami v tvare kruhu. Budova je situovaná na vydláždenej ploche, ktorá nadväzuje na okolité komunikácie – chodníky, cesty a taktiež na zelenú plochu garážových striech. Garáž, ktorá slúži verejnosti sa nachádza v otvorenom sokli južne pred budovou. Je zastrešená rastrom sietí porastených zeleňou. Stromy sú vysádzané aj v bezprostrednom okolí budovy.

== Interiér/exteriér a farebnosť ==
[[File:Hradec_kralove_citarna.jpg|thumb|čitáreň]]
Na vnútorné a taktiež vonkajšie steny bol použitý sivý betón, ktorý je výborným neutrálnym pozadím k farebne riešenému interiéru. Farba je použitá aj ako orientačný prvok a taktiež vyjadruje určitú náladu. Orientačný systém bol vytvorený grafickým štúdiom Kultivar a Pixl-e, doplnený výtvarnými dielami Martiny Novotnej. Knižnica je zvonku i zvnútra bez omietky, pričom fasáda je natretá aj antigrafiti náterom.

== Externé odkazy ==
* [http://svkhk.cz/Uvodni-stranka.aspx?lang=cs-CZ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110429032422/http://svkhk.cz/Uvodni-stranka.aspx?lang=cs-CZ |date=2011-04-29 }}
* [http://www.facebook.com/knihovna.hk SVKHK na facebooku]

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Knižnice v Česku]]
[[Kategória:Stavby v Hradci Králové]]</text>
      <sha1>05cp1182az4yyslgfl9um4m8hjedwc6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bing</title>
    <ns>0</ns>
    <id>295735</id>
    <revision>
      <id>8244588</id>
      <parentid>8238615</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:24:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8244588</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19431" sha1="nb9lrxybzgeb24xuyz476erliwjbypc" xml:space="preserve">[[Súbor:Microsoft Bing logo.svg|náhľad|Logo]]
'''Bing''' (predtým '''Live Search''', '''Windows Live Search''', a '''MSN Search''') je aktuálny vyhľadávač (propagovaný ako &quot;rozhodovací motor&quot;)&lt;ref&gt;http://discoverbing.com/&lt;/ref&gt; od [[Microsoft]]. Predstavil ho generálny riaditeľ spoločnosti Steve Ballmer 28. mája 2009 na konferencii ''All Things Digital'' v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]], Bing je náhradou za Live Search. Plne funkčný bol 3. júna 2009,&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.microsoft.com/presspass/press/2009/may09/05-28NewSearchPR.mspx?rss_fdn=Press%20Releases |title=Nový vyhľadávač od Microsoftu Bing.com pomáhať ľudom robiť lepšie rozhodnutia: Rozhodovací engine vylepšeným vyhľadávaním pomáha zákazníkom lepšie triediť prebytok informácií |publisher=Microsoft.com |date= |accessdate=2009-05-29}}&lt;/ref&gt; s ukážkovou verziou vydanou 1. júna 2009. V auguste 2009, Bing získal 9,3 percentný podiel trhu internetových vyhľadávačov v [[Spojené štáty|Spojených Štátoch]].&lt;ref&gt;{{cite web
|url=http://www.reuters.com/article/internetNews/idUSTRE58K5ML20090921
|title=Microsoft získal podiel v USA: comScore
|publisher=Reuters
|date=2009-09-21}}&lt;/ref&gt; Avšak, v septembri spoločnosť StatCounter uviedla, že podiel Bingu na americkom vyhľadávacom trhu v septembri klesol o jeden precentuálny bod na 8.51% [http://gs.statcounter.com/press/bing-records-first-monthly-decline-since-launch]. Comscore však tvrdili opak, tvrdiac že rast Bingu sa v septembri 2009 ustálil, získal 0,1 percenta z celkového trhu vyhľadávačov v USA a jeho podiel na trhu predstavuje 9,4 percenta.&lt;ref&gt;{{cite web
|url=http://www.techcrunch.com/2009/10/13/what-5-drop-comscore-says-bing-search-share-stayed-steady-in-september/
|title=Aký 5% pokles? ComScore tvrdí, že podiel Bingu ostáva v septembri nezmenený
|publisher=TechCrunch
|date=2009-10-13}}&lt;/ref&gt;

K výrazným zmenám patrí zaradenie návrhov pre vyhľadávanie v reálnom čase pri vkladaní hľadaných výrazov a zoznam súvisiacich vyhľadávaní (nazvaný &quot;Prieskumná tabuľa&quot; na ľavej strane výsledkov vyhľadávania) založený na sémantickej technológii od Powersetu,&lt;ref&gt;http://d7.allthingsd.com/20090528/d7-interview-steve-ballmer/&lt;/ref&gt; ktorý Microsoft kúpil v roku 2008.&lt;ref&gt;{{cite news|last=Schofield |first=Jack |authorlink=Jack Schofield |url=http://www.guardian.co.uk/technology/blog/2009/may/28/microsoft-bing |title=Microsoft launches Bing.com as its new search engine &amp;#124; Technology &amp;#124 |work=[[The Guardian]] |date=May 28, 2009 |accessdate=May 29, 2009}}&lt;/ref&gt; Bing taktiež zahŕňa schopnosť ''Ulož &amp; zdieľaj'' históriu vyhľadávania cez Windows Live OneDrive, [[Facebook]] a [[email]].

29. júla 2009, Microsoft a [[Yahoo!]] oznámili dohodu, podľa ktorej Bing bude prevádzkovať [[Yahoo!]] vyhľadávanie.&lt;ref&gt; [http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/8174763.stm Microsoft and Yahoo seal web deal]&lt;/ref&gt;

== História ==
=== MSN vyhľadávač ===
[[MSN]] vyhľadávač bol [[vyhľadávač]] od [[Microsoft]]u, ktorý obsahoval vyhľadávač, index a web crawler. MSN vyhľadávanie bolo prvýkrát spustené v treťom štvrťroku 1998 a používalo výsledky vyhľadávania z Inktomi. Začiatkom roku 1999, MSN vyhľadávač spustil verziu, ktorá zobrazovala záznamy z Looksmart zmiešané s výsledkami z Inktomi s výnimkou krátkeho obdobia v roku 1999 keď namiesto nich boli použité výsledky z AltaVista. Od tej doby Microsoft vylepšoval MSN vyhľadávač, aby poskytoval vlastné výsledky vyhľadávania, ktorých index bol aktualizovaný týždenne alebo aj denne. Aktualizácia začala ako beta program v novembri 2004 (na základe niekoľkých rokov výskumu), ostrá verzia vyšla vo februári 2005. Vyhľadávanie obrázkov bolo prevádzkované treťou stranou, Picsearch.  Táto služba taktiež začala poskytovať výsledky vyhľadávania pre iné vyhľadávacie portály v snahe lepšie konkurovať na trhu.

=== Windows Live Search ===
Prvá verejná [[beta verzia]] Windows Live Search was uverejnená 8. marca 2006, konečná verzia 11. septembra 2006 nahradila MSN vyhľadávanie. Nový vyhľadávací engine poskytol užívateľom možnosť vyhľadávať špecifické typy informácii využívajúc &quot;štítky&quot;, ktoré obsahovali Web, Novinky, obrázky, hudbu, desktop, lokálne vyhľadávanie and Microsoft Encarta. Windows Live Search si dal zacieľ urobiť viac ako 2,5 miliardy uskutočnených užívateľských hľadaní na celom svete každý mesiac &quot;viac užitočné tým užívatelia s lepším prístupom k informáciám dostanú presnejšie odpovede na ich otázky&quot;. Konfiguračným menu je možné zmeniť preurčený vyhľadávač v [[Internet Explorer]]i.

Pri prechode z MSN vyhľadávania na Windows Live Search, Microsoft zastavil používanie Picsearch ako prevádzkovateľa vyhľadávania obrázkov a začal používať vlastné vyhľadávanie, doplnené vlastnými vyhľadávacími algoritmami&lt;ref&gt;[http://searchenginewatch.com/showPage.html?page=3623401 Chris Sherman, September 12, 2006, Microsoft Upgrades Live Search Offerings]&lt;/ref&gt;

=== Live Search ===

21. marca 2007, [[Microsoft]] oznámila, že oddelí vývoj vyhľadávania z Windows Live rodiny služieb, meniac službu na Live Search. Live Search bolo integrované do ''Live Search a reklamnej platformy'' v čele s Satya Nadella, časťou divízie platforiem a systém Microsoftu. Ako súčasť tejto zmeny, Live Search bolo skonsolidované s Microsoft adCenter.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mary Jo Foley: Microsoft severs Live Search from the rest of the Windows Live family |url=http://blogs.zdnet.com/microsoft/?p=339 |dátum prístupu=2009-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091015221510/http://blogs.zdnet.com/microsoft/?p=339 |dátum archivácie=2009-10-15 }}&lt;/ref&gt;

Série reorganizácií a konsolidácií vyhľadávania od Microsoftu boli robené pod značkou Live Search. 23. mája 2008, Microsoft oznámil ukončenie služieb Live Search Books a Live Search Academic a integrovanie všetkých akademických a knižných výsledkov vyhľadávania do riadneho vyhľadávania, čoho výsledkom bolo aj ukončenie Live Search Books Publisher programu. Čoskoro, 31. júla 2008, bola ukončená aj služba Windows Live Expo. Poskytovanie služby Live Search Macros, ktorá umožňovala užívateľov vytvárať ich vlastné vyhľadávače alebo použiť makrá vytvorené inými užívateľmi, bolo taktiež čoskoro ukončené. 15. mája 2009, Live Product Upload, služba, ktorá umožňovala obchodníkom vkladať informácie o ich výrobkoch na Live Search Products, taktiež skončila. Konečná reorganizácia Live Search QnA, propagovaná ako MSN QnA, prišla 18. februára 2009, avšak jej fungovanie bolo ukončené 21. mája 2009.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Live QnA team blog announcement |url=http://liveqna.spaces.live.com/blog/cns!2933A3E375F68349!2125.entry |dátum prístupu=2009-11-07 |url archívu=https://archive.ph/20120525163237/http://liveqna.spaces.live.com/blog/cns!2933A3E375F68349!2125.entry |dátum archivácie=2012-05-25 }}&lt;/ref&gt;

Microsoft si uvedomil, že slovo &quot;Live&quot; nemôže ostať v názve aj naďalej.&lt;ref&gt;[http://www.seroundtable.com/archives/017296.html Keynote with Kevin Johnson at Microsoft]&lt;/ref&gt; V snahe vytvoriť novú identitu pre vyhľadávacie služby Microsoftu, Live Search bolo oficiálne nahradené Bingom 3. júna 2009.&lt;ref&gt;''[[Wired (časopis)|Wired]]'', 28 May 2009, [http://www.wired.com/epicenter/2009/05/microsofts-bing-hides-its-best-features/ Hands On With Microsoft’s New Search Engine: Bing, But No Boom]&lt;/ref&gt;

=== Yahoo! obchodná dohoda ===

29. júla 2009, [[Microsoft]] a [[Yahoo!]] oznámili, že sa dohodli na 10-ročnej dohode, podľa ktorej [[Yahoo|Yahoo! vyhľadávač]] bude nahradený Bingom. &quot;Vďaka tejto dohode s Yahoo!, vytvoríme viac inovácií vo vyhľadávaní, lepšiu hodnotu pre inzerentov a skutočný výber na trhu, na ktorom momentálne dominuje jedna spoločnosť,&quot; uviedol Ballmer. &quot;Verím, že vytvárame základ pre novú éru internetových inovácií a vývoja.&quot;
dodal Carol Bartz, generálny riaditeľ Yahoo!. Yahoo! dostane 88% všetkých príjmov z predaja reklamy vo vyhľadávaní na svojich stránkach po dobu prvých piatich rokov a má právo predávať niektoré druhy reklamy na niektorých stránkach Microsoftu. Yahoo! bude naďalej prevádzkovať vlastné [[používateľské rozhranie]], ale pod značkou &quot;Powered by Bing&quot; (prevádzkované Bingom).&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Microsoft and Yahoo seal web deal |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/business/8174763.stm|date=Wednesday, 29 July 2009 13:58 UK|accessdate=2009-07-29|publisher=BBC News}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|title=REFILE-UPDATE 1-Microsoft, Yahoo in 10-year Web search deal|url=http://www.reuters.com/article/CMPSRV/idUSN2921665320090729|date=Wed Jul 29, 2009 8:27am EDT|accessdate=2009-07-29|author=Tiffany Wu |coauthors=Derek Caney|publisher=Thomson Reuters }}&lt;/ref&gt;

== Funkcie ==

* Poznámka: mnohé z týchto súčastí môžu byť dostupné len v americkej verzii Bingu
=== Vlastnosti užívateľského rozhrania ===
* Každodenná zmena pozadia. Obrázky sú väčšinou z pozoruhodných miest sveta. Obrázok na pozadí taktiež obsahuje informácie o prvkoch zobrazených na obrázku. Informácie sa zobrazujú po umiestnení kurzora na daný prvok. Obrázky na pozadí sa dajú vypnúť a  zapnúť.
* Obsahové delenie výsledkov (oddelené sekcie pre tapety na plochu, mapy, počasie, fanúšikovské stránky a podobne)
* V ľavom paneli sa nachádza navigácia a súvisiace predchádzajúce vyhľadávanie
* Pravá strana poskytuje väčší náhľad stránky a poskytuje URL adresy vo vnútri stránky.
* Pododkazy. Pri niektorých vyhľadávaniach, stránka s výsledkami obsahuje taktiež odkazy na jednotlivé sekcie na danom webe (túto funkciu obsahujú aj iné vyhľadávače, vrátane [[Google]])
* Rozšírený pohľad, v ktorom môžu byť zobrazené informácie tretích strán.

=== Multimediálne vlastnosti ===
* Náhľad videa, ktoré sa po prejdení naňho kurzorom, automaticky začne prehrávať.
* Vyhľadávanie obrázkov s neustálym posúvaním výsledkom, u ktorých možno nastaviť rôzne vlastnosti, napr. veľkosť obrázku, rozloženie výsledkov, farby, štýl, ľudia, atď..&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Limit Image Results to Color or Black and White Images |url=http://malektips.com/bing-images-color-black-white.html |dátum prístupu=2009-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150325053306/http://malektips.com/bing-images-color-black-white.html |dátum archivácie=2015-03-25 }}&lt;/ref&gt;
* Vyhľadávanie videí s možnosťou nastavenia dĺžky, veľkosti videa a jeho zdroja.

=== Okamžité odpovede ===
* Šport - Bing dokáže priamo zobraziť výsledky zo špecifikovaného dňa, aktuálne výsledky z vybranej ligy alebo štatistiky tímov a hráčov.
* Financie - keď užívatelia zadajú názov spoločnosti alebo ''akcie'' zobrazia sa burzové informácie ako napr. burzový graf, či cenu akcie.&lt;ref&gt;[http://malektips.com/bing-stock-quote.html Display Stock Quotes]&lt;/ref&gt;
* Matematické výpočty (napr., 2 * pi * 24).&lt;ref&gt;[http://malektips.com/bing-math-trigonometry-equations.html Use Bing to Calculate, Perform Trigonometry, or Solve Your Algebra Homework]&lt;/ref&gt; Užívatelia môžu zadať [[matematický výraz]] do vyhľadávacieho poľa pomocou rôznych operátorov a matematických funkcií&lt;ref&gt;[http://help.live.com/Help.aspx?market=en-US&amp;project=WL_Searchv1&amp;querytype=topic&amp;query=WL_SEARCH_REF_MathNotations.htm Mathematical notations for use with Math Answers]&lt;/ref&gt; a Bing priamo vypíše výsledok.
* Sledovanie pohybu. Keď užívateľ zadá názov námornej spoločnosti a sledovacie číslo, Bing poskytne informácie o pohybe danej lode.
* Slovník. Keď výraz 'definuj', 'definícia' alebo 'čo je' je nasledovaný nejakým slovom, Bing priamo ukáže záznam z Encarta slovníku.
* Kontrola pravopisu. Bing zobrazuje návrhy na podobné slová u výrazov, ktoré podľa neho nie sú pravopisne správne. Táto funkcia sa nedá zablokovať.
* Najlepší výsledok (plus podobné stránky)
* Nakupovanie tovarov a Bing cashback
* Informácie o zdraví

=== Miestne info ===
* Aktuálne dopravné informácie
* Zoznam firiem
* Zoznam ľudí
* Zbierky
* Lokalizované vyhľadávanie reštaurácií a služieb
* Recenzie reštaurácií
* Informácie o filmoch. Keď užívateľ zadá názov filmu, Bing vypíše zoznam kín, ktoré daný film premietajú. Ak užívateľ zadá názov mesta, Bing vypíše program jednotlivých kín v danom meste.
* Prehľad hotelov. Keď užívateľ zadá výraz 'hotely' a názov mesta, Bing zobrazí zoznam hotelov v danom meste spolu s mapou. Prostredníctvom tohto zoznamu je možné zobraziť informácie o daných hoteloch, napr. recenzie, možnosti rezervácie a pohľad na hotel z vtáčej perspektívy. V zozname môžu byť hotely zoradené podľa hodnotenia, cien, vybavenia, poplatkov a parkovného.

=== Integrácia so službou Hotmail ===
* Prostredníctvom Hotmail &quot;Quick Add&quot; funkcie, užívatelia môžu vložiť výsledky vyhľadávania Bingom, ako napr.  recenzie reštaurácií, programy kín, obrázky, videá a mapy priamo do ich emailových správ.&lt;ref&gt;{{cite web
| url=http://windowslivewire.spaces.live.com/blog/cns!2F7EB29B42641D59!41224.entry
| title=Bing! Instantly find answers and add them to your e-mail
| publisher=Windows Live team
| date=2009-07-09
| accessdate=2009-11-07
| archiveurl=https://web.archive.org/web/20091223062010/http://windowslivewire.spaces.live.com/blog/cns!2F7EB29B42641D59!41224.entry
| archivedate=2009-12-23
}}&lt;/ref&gt;

== Možnosti vyhľadávania ==
Okrem možnosti vyhľadávať na webstránkach, Bing ponúka taktiež nasledujúce možnosti vyhľadávania:&lt;ref name=&quot;BingPG&quot;&gt;[http://www.discoverbing.com/behindbing/productGuide.aspx Bing Product Guide]&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Možnosť vyhľadávania
! Popis
|-
! Informácie týkajúce sa zdravia (Bing Health)
| ''Bing Health'' spresňuje výsledky vyhľadávania týkajúceho sa zdravia pomocou lekárskych pojmov, vďaka čomu poskytuje relevantnejšie výsledky, poskytuje informácie o diagnózach a umožňuje užívateľom nájsť komplexné medicínske články od skúsených lekárov. 
|-
! Obrázky
| ''Bing Images'' umožňuje užívateľov rýchlo vyhľadať a zobraziť najrelevantnejšie fotografie a obrázky. Nekonečné navigačné funkcie umožňujú užívateľom veľké množstvo obrázkov za krátky čas. Pokročilé filtre umožňujú zoradiť výsledky vyhľadávania podľa kritérii ako napr. veľkosť obrázku, jeho rozlíšenie, farebné / čiernobiele, fotka alebo ilustrácia a rysy tváre.
|-
! Miestne vyhľadávanie
| ''Bing Local'' vyhľadá záznamy lokálnych firiem vrátane detailov a recenzií, čo umožňuje užívateľov byť viac informovaný pred uskutočnením nákupu.
|-
! Mapy
| ''Bing Maps'' umožňuje celosvetovo vyhľadávať firmy, adresy, orientačné body a názvy ulíc. Na výber je zobrazenie ako mapu, pohľad zo satelitu a hybrid oboch pohľadov. Sú v dispozícii aj pohľady z vtáčej perspektívy na mnoho svetových miest a tiež 3D mapy obsahujúce virtuálnu 3D navigáciu, možnosť zmeny mierky a 3D budovy. Pre biznis užívateľov bude služba dostupná taktiež aj ako &quot;Bing Mapy pre podnikanie&quot;.
|-
! Novinky
| ''Bing News'' je agregátor správ poskytujúci novinky relevantné k hľadanému výrazu zo širokej ponuky online spravodajstva a informačných služieb.
|-
! Vedomosti
| ''Bing Reference''sémanticky indexuje obsah z Wikipédie a vylepšene ich zobrazí priamo vo výsledkoch. Taktiež umožňuje užívateľom zadávať výrazy vo forme otázok a Bing sa na ne pokúsi nájsť odpovede vo Wikipedii.
|-
! Bing nákupy
| ''Bing Shopping'' umožňuje vyhľadávať v ponuke širokého spektra online obchodov všetkých druhov produktov a tovarov. Táto služba je spojená so službou '''Bing cashback''', ktorá ponúka časť peňazí späť za platbu uskutočnenú prostredníctvom tejto služby.
|-
! Bing prekladač
| ''Bing Translator'' umožňuje preložiť text alebo webovú stránku v rámci veľkého množstva jazykov.
|-
! Cestovanie
| ''Bing Travel'' vyhľadá možnosti kúpy leteniek a rezervácie hotela online a navrhne najlepší moment na uskutočnenie tejto platby.
|-
! Twitter
| ''Bing Twitter'' umožňuje v reálnom čase vyhľadávať informácie na Twitteri. Bing Twitter taktiež rôzne funkcie pre vylepšenie výsledkov vyhľadávania na základe relevancie a kontextu. Zobrazujú sa len verejne publikované texty za posledných 7 dní.
|-
! Videá
| ''Bing Videos'' umožňuje rýchlo vyhľadať a prehrať videá online z rôznych webstránok. Funkcia ''Smart Preview'' umožňuje priamo zobraziť časť originálneho videa bez prechodu na stránku, ktorá video publikovala. 
|-
! xRank
| ''Bing xRank'' umožňuje vyhľadať celebrity, hudobníkov, politikov a blogerov, prečítaj si ich životopisy a novinky o nich a taktiež ich ohodnotiť.
|}

== Propagácia Bingu ==

Kampaň na podporu Bingu na internete, v televízii, rozhlase a v printových médiách stála len v USA 80-100 miliónov dolárov. [[Reklama]] neuvádza iné vyhľadávače, ako napríklad Google alebo Yahoo, priamo menom; skôr pri snahe presvedčiť ľudí, aby prešli na Bing, využíva hlavné rysy a funkcie Bingu

== Pôvod slova bing ==
Slovo &quot;bing&quot; je onomatopoeia, slovo, ktoré imituje nejaký zvuk. Microsoft sa pre názov Bing rozhodol, lebo je krátky, ľahko zapamätateľný, ľahko vysloviteľný a rovnaký na celom svete. Slovo by malo ľuďom pripomínať zvuk počas &quot;moment objavovania a robenia rozhodnutí.&quot;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://blogs.msdn.com/livesearch/archive/2009/05/28/the-sound-of-found-bing.aspx|title=The sound of found: Bing!|date=May 28, 2009|accessdate=May 29, 2009|work=[[Neowin]].net}}&lt;/ref&gt;

Qi Lu, prezident Microsoft Online služieb taktiež oznámil, že oficiálne čínske meno Bingu je ''bì yìng'' ({{Cudzojazyčne|zh|必应}}), čo v preklade doslovne znamená &quot;veľmi istá reakcia&quot; alebo &quot;veľmi rýchla odpoveď&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Binging on search by design |url=http://news.ninemsn.com.au/technology/819478/binging-on-search-by-design |dátum prístupu=2009-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120402014442/http://news.ninemsn.com.au/technology/819478/binging-on-search-by-design |dátum archivácie=2012-04-02 }}&lt;/ref&gt;

Kým Bing testovali vývojári Microsoftu, kódové označenie Bingu bolo ''[[Kumo]]'' ([[くも]]),&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.neowin.net/index.php?act=view&amp;id=53126|title=First screenshot of Microsoft's Kumo emerges|date=March 3, 2009|accessdate=May 29, 2009|work=[[Neowin]].net}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.bing.com/ Bing]
* [http://m.bing.com/ Mobilná verzia]
* [http://www.discoverbing.com/ Dozveďte sa viac o Bingu]
* [http://www.decisionengine.com/ Decision Engine]
* [http://www.bing.com/community Bing komunita]
* [http://www.bing.com/toolbox Bing nástroje] - pre vývojárov a webmasterov
* [http://www.bing.com/visualsearch Bing vizuálne vyhľadávanie]

[[Kategória:Internetové vyhľadávače]]</text>
      <sha1>nb9lrxybzgeb24xuyz476erliwjbypc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>České aerolinie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>297937</id>
    <revision>
      <id>8244660</id>
      <parentid>8207354</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:30:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244660</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="70383" sha1="t5bryj897qss500wc13n587v26qkrtr" xml:space="preserve">{{Infobox Letecká spoločnosť
| názov               = České aerolinie
| logo                = Czech Airlines Logo.svg
| logo_size           = 250px
| IATA                = OK
| ICAO                = CSA
| callsign            = CSA 
| založená            = [[6. október|6. októbra]] [[1923]] (ako ''Československé štátne aerolínie'')
| začiatok činnosti   = [[29. október|29. októbra]] 1923
| ukončenie činnosti  = [[26. október|26. októbra]] [[2024]] (ako letecký dopravca)
| hlavné letiská      = [[Letisko Václava Havla Praha]]
| aliancia            = [[SkyTeam]] {{small|(2001 – 2024)}}
| veľkosť flotily     = 2
| destinácie          = 2
| slogan              = ''V oblacích jako doma''
| sídlo               = [[Praha]], [[Česko]]
| zamestnanci         = 587
| webová stránka      = [http://www.czechairlines.com/ www.czechairlines.com]
}}

'''České aerolinie, a.s.''' (skratka: '''ČSA'''; staršie: ''Československé aerolinie/Československé aerolínie''; skratka: ČSA; ešte staršie: ''Československé státní aerolinie/Československé štátne aerolínie'' (uvádzané aj ako ''Československá státní aerolinie/Československá štátna aerolínia'')) je [[Česko|česká]] [[značka (marketing)|obchodná značka]] a súkromná [[holdingová spoločnosť]] v oblasti [[letectvo|leteckej dopravy]]. V rokoch [[1923]] až [[2024]] pôsobila ako samostatná [[letecký dopravca|letecká spoločnosť]] a plnila funkciu národného dopravcu Česka. České aerolinie ukončili svoju vlastnú leteckú prevádzku [[26. október|26. októbra]] 2024 a odovzdali ju spoločnosti [[Smartwings]], pričom sa transformovali na holding.

ČSA boli piatou najstaršou fungujúcou leteckou spoločnosťou na svete. Staršie boli iba holandská [[Koninklijke Luchtvaart Maatschappij|KLM]] (1919), kolumbijská [[Avianca]] (1919), austrálsky [[Qantas]] (1920) a sovietsky/ruský [[Aeroflot]] (1923). Nadväzovali na tradíciu, identitu a pôvodne aj značku [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] národného leteckého dopravcu Československé štátne aerolínie, po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] Československé aerolínie, ktoré boli v [[január]]i [[1991]] rozdelené delimitáciou majetku na českú spoločnosť Československé aerolinie a ku [[Slovensko|slovenskému]] podniku [[SLOV-AIR]]. V [[marec|marci]] [[1995]] došlo k zmene názvu na ''České aerolinie''. Prevádzkovali vernostný program s názvom „OK Plus“. Boli členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]] [[SkyTeam]]. Hlavnú základňu mali na [[Letisko Václava Havla Praha|Letisku Václava Havla]] v [[Praha|Prahe]].

Keď v roku [[2018]] 97,74 % Českých aerolinií kúpila súkromná spoločnosť Smartwings,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = v6 Ventures Limited | odkaz na autora = | titul = Travel Service buys Czech Airlines | url = https://prague.tv/en/s72/c207/n11096-Travel-Service-buys-Czech-Airlines | url archívu = https://web.archive.org/web/20210801194443/https://prague.tv/en/s72/c207/n11096-Travel-Service-buys-Czech-Airlines | vydavateľ = prague.tv | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | dátum archivácie = 2021-08-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ČSA sa stali súčasťou Smartwings Group. Zvyšných 2,26 % ČSA vlastnila [[Česká pojišťovna]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nukina | meno = Keishi | autor = | odkaz na autora = | titul = Travel Service to Acquire Korean Air’s and Czech Government’s Stakes in Czech Airlines | url = https://knaviation.net/travel-service-acquires-czech-airlines/ | vydavateľ = knaviation.net | dátum vydania = 2017-10-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V [[marec|marci]] [[2021]] ČSA podali návrh na [[konkurz (konkurzné právo)|konkurz]] a prešli rozsiahlou reštrukturalizáciou podniku, z ktorej vystúpili v [[jún]]i [[2022]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Chcete číst Zdopravy.cz? | url = https://zdopravy.cz/stat-csa-nepomuze-veritele-schvalili-jejich-reorganizaci-do-vyboru-zasedli-i-zastupci-korean-air-83537/ | vydavateľ = zdopravy.cz | dátum vydania = 2021-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ČSA oslavily 99 let. Až překonají stovku, chtěly by létat i s Airbusy A220-300. | url = https://www.airways.cz/zprava/csa-vcera-oslavily-99-let-az-prekonaji-stovku-chtely-by-letat-s-airbusy-a220/ | vydavateľ = airways.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Od roku 2022 mali ČSA novú vlastnícku štruktúru, pričom 70 % spoločnosti vlastnila nová materská spoločnosť Prague City Air s.r.o. a zvyšných 30 % si ponechala Smartwings.

V [[október|októbri]] 2024 došlo k [[splynutie (podniky)|fúzii]], keď sa České aerolinie stali materskou (holdingovou) spoločnosťou Smartwings. V rámci tohto prechodu Smartwings prevzala prevádzkové riadenie letov, ktoré predtým prevádzkovali ČSA. Posledným pravidelným letom Českých aerolinií bol let OK767 z [[Letisko Charlesa de Gaulla|Letiska Charlesa de Gaulla]] v [[Paríž]]i na Letisko Václava Havla v Prahe, ktorý uskutočnil [[Airbus A320|Airbus A320-214]] s imatrikulačnou značkou OK-IOO.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = End of an era: The final Czech Airlines flight will land in Prague tonight | url = https://www.expats.cz/czech-news/article/end-of-an-era-the-final-czech-airlines-flight-will-land-in-prague-tonight | vydavateľ = expats.cz | dátum vydania = 2024-10-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Iconic Czech airline CSA to be wound down, OK code retired | url = https://www.aerotime.aero/articles/iconic-czech-airline-csa-to-be-wound-down-ok-code-retired | vydavateľ = aerotime.aero | dátum vydania = 2024-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== História ==
=== Založenie ===
Dňa [[17. júl]]a [[1923]] bol ministerskou radou schválený návrh ministra verejných prác na zriadenie štátneho podniku Československé štátne aerolínie (ČSA). Československé štátne aerolínie vznikli dňa [[6. október|6. októbra]] 1923 a do čela vzniknutej spoločnosti bol postavený major Hupner, ktorý sa stal prvým riaditeľom ČSA. Domovským letiskom novovzniknutej spoločnosti sa stalo [[Letisko Praha-Kbely]].

[[Súbor:Aero A-14 00074330.jpg|thumb|[[Aero A.14|Aero A.14 Brandenburg]] s imatrikulačnou značkou L-BARA počas letu]]

Uskutočnenie historicky prvého letu novovzniknutej spoločnosti bolo naplánované na [[28. október]] 1923 teda na 5. výročie vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Let bol uskutočnený lietadlom [[Aero A.14]] vo farbách ČSA. Pilotoval ho šéfpilot ČSA, Karel Brabenec, ktorý vykonal iba symbolický oblet letiska. Oblet nebol vykonaný z dôvodu zlého počasia, ako je mylne interpretované niektorými zdrojmi vrátane ČSA, ale z celkom iného prostého dôvodu, 28. október pripadol v roku 1923 na nedeľu a v tento deň v týždni (nedeľa) sa civilné letecké linky nelietali. Odloženie letu kvôli zlému počasiu navyše vyvracia fakt, že v dobových záznamoch je uvedený prílet vojenského lietadla na trase [[Košice]] – [[Praha]], ktorý pristál v [[Kyje (Praha)|Kyjoch]], neďaleko kbelského letiska, z čoho je zrejmé, že meteorologické podmienky pre uskutočnenie letu boli vyhovujúce.

Let s cestujúcim sa tak uskutočnil v pondelok [[29. október|29. októbra]]. Lietadlo Aero A.14 s imatrikulačnou značkou L-BARC vzlietlo z kbelského letiska o 12:35 na linku z [[Praha|Prahy]] do [[Bratislava|Bratislavy]]. Pilotoval ho Karel Brabenec, pričom prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin, Václav König. Na palube lietadla sa nachádzalo aj {{kg|15}} novín a 760 g pošty. Po absolvovaní {{km|320|m}} dlhej trate lietadlo pristálo o 14:55 na [[Letisko Vajnory|letisku Vajnory]] v Bratislave. V ten istý deň vzlietlo z vajnorského letiska o 12:30 v opačnom smere lietadlo Aero A.14 (L-BARI) na linke z Bratislavy do Prahy. Lietadlo riadil štábny rotmajster Josef Cinibulk. Aj pri tomto lete bol na palube novinár, Gustáv Adolf Bežo, a necelý kilogram poštových zásielok. Na kbelskom letisku v Prahe pristáli o 16:00.&lt;ref name=&quot;azureedge&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = flyOK – zima 2018 | url = https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1674/flyok-2018-01-winter.pdf | vydavateľ = csawpcdnep01.azureedge.net | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181128075219/https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1674/flyok-2018-01-winter.pdf | dátum archivácie = 2018-11-28 }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[5. máj]]a [[1924]] bola linka predĺžená až do [[Košice|Košíc]], kam let v tom čase trval približne 6 hodín.&lt;ref name=&quot;azureedge&quot;/&gt; Počas tohto roku ČSA uskutočnili celkovo 649 letov, pri ktorých bolo prepravených 426 osôb a tiež {{kg|2148}} leteckej pošty. Lety zabezpečovali stroje Aero A.14 a [[Aero A.10]], ktoré začali byť v roku 1925 postupne nahradzované typom [[De Havilland DH.50|DH.50]].

ČSA boli tiež nástrojom národnej prestíže, a tak boli značne dotované Ministerstvom verejných prác. V rokoch 1923 a 1924 nedosahovali tržby výšky ani jedného percenta finančných nákladov.&lt;ref name=&quot;idnes-v-padesatych-letech-boj-se-skudcem&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Folprecht | meno = Radek | autor = | odkaz na autora = | titul = V padesátých letech boj se škůdcem vyhrávaly, teď čelí úpadku. Příběh ČSA | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://technet.idnes.cz/csa-upadek-pribeh-aerolinie-dfe-/tec_technika.aspx?c=A141005_170927_tec_technika_kuz | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-10-06 | dátum prístupu = 2018-11-27 }}&lt;/ref&gt; Dňa [[24. máj]]a [[1926]] bola pravidelná linka Praha – Bratislava rozšírená o [[Brno]].&lt;ref name=&quot;azureedge&quot;/&gt; O dva roky neskôr pribudli do flotily ČSA lietadlá [[Farman F.60 Goliath|Farman Goliáš]] a [[Aero A.23]].

=== 1929 – 1939 ===
[[Súbor:CSA lines1929.jpg|thumb|right|Letový poriadok Československých štátnych aerolínií platný od 21. mája 1929 do 31. augusta 1929]]

V roku [[1929]] sa spoločnosť stala členom Medzinárodného združenia leteckých dopravcov, čo bol predchodca dnešnej organizácie [[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|IATA]] založenej v roku 1945. Miesto doterajšej poznávacej značky ''L'' tak ČSA prijali kód ''OK''. Označenie ''OK'' získali Československé aerolínie kurióznym spôsobom. Česko-slovenská delegácia, ktorá mala za úlohu dostaviť sa na zasadnutie národov prišla neskoro a vopred dohodnuté označenie ''CS'' bolo už zabraté (vybrali si ho Portugalci na počesť kráľa Carlosa). Keďže vedúcim delegácie bol Otakar Koudelka, niekto navrhol použiť jeho iniciály ako označenie IATA, a tak bol návrh prijatý.&lt;ref&gt;http://www.e-kniha.com/proc-ceska-letadla-maji-oznaceni-ok.html&lt;/ref&gt; V tejto dobe nemal výraz „[[OK]]“ taký význam ako má dnes. Dňa [[6. máj]]a toho istého roku bola tiež linka Praha – Brno – Bratislava – Košice predĺžená do [[Užhorod]]u. Vďaka tomu bol letecký prepojený západ a východ Česko-Slovenska.&lt;ref name=&quot;azureedge&quot;/&gt;

[[Súbor:Walter Castor II a Airspeed AS.6E Envoy III (OK-BAL).jpg|thumb|left|[[Airspeed Envoy|Airspeed AS.6E Envoy III]] (OK-BAL) v službách Československých štátnych aerolínií, 1936]]

Spočiatku ČSA lietali len na vnútroštátnych linkách, pričom prvá linka do zahraničia bola otvorená dňa [[1. júl]]a [[1930]] z Bratislavy do [[Záhreb]]u. Neskôr boli lety predĺžené aj do [[Rijeka|Sušaku]] (dnešná Rijeka) a [[Dubrovník]]a. Juhoslovanský úsek Jadranského expresu ČSA obsluhovalo obojživelné lietadlo [[Saro Cloud]]. ČSA postupne nasadili do prevádzky lietadlá [[Aero A.35]], [[Aero A.38]], [[Fokker F.VII|Fokker/Avia F.VIIb-3m]] a [[Ford Trimotor|Ford 5-AT-C Trimotor]], ktorý 22. augusta 1930 havaroval neďaleko Jihlavy. V roku [[1931]] bol zavedený do prevádzky typ [[Caproni Ca.97]]. Od roku [[1932]] sú lietadlá ČSA vybavené rádiozariadením, čo umožnilo [[let podľa prístrojov|lietať podľa prístrojov]] (IFR), t. j. v noci alebo za zníženej viditeľnosti. Dňa [[11. september|11. septembra]] [[1933]] bola otvorená pravidelná linka Praha – [[Bukurešť]] s dĺžkou {{km|1266|m}}. V roku [[1935]] ČSA zaradili do prevádzky lietadlá [[Airspeed Envoy]] a [[Fokker F.IX|Fokker/Avia F.IXD]]. Nové vnútroštátne linky ČSA spájali Prahu s [[Hradec Králové|Hradcom Králové]], [[Piešťany]] s Bratislavou a [[Viedeň|Viedňou]], a priamo Prahu s Užhorodom. Dňa [[2. september|2. septembra]] [[1936]] spojili ČSA Prahu s [[Moskva|Moskvou]]. Let s dĺžkou {{km|2440|m}} trval v tom čase 10 hodín. Od roku 1936 majú tiež cestujúci po prvýkrát možnosť objednať si na palubu lietadla občerstvenie, ktoré dostanú na letisku pred nástupom na let.&lt;ref name=&quot;azureedge&quot;/&gt;

Dňa [[7. apríl]]a [[1937]] sa základňa ČSA presunula z [[Letisko Praha-Kbely|kbelského letiska]] na novo otvorené [[Letisko Václava Havla Praha|letisko Praha-Ruzyně]], ktorého stavba bola ocenená zlatou medailou na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v [[Paríž]]i. Od tohto roku sa tiež na palubách lietadiel ČSA začali objavovať stevardky. V tom istom roku boli tiež otvorené ďalšie medzinárodné linky Praha – [[Brusel]] a Praha – Bratislava – [[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurt]] – [[Terst]] – [[Benátky]]. V roku [[1938]] začali fungovať pravidelné linky do [[Paríž]]a, [[Rím]]a a [[Budapešť|Budapešti]]. V období od [[15. september|15.]] do [[23. september|23. septembra]] toho istého roku však bola prevádzka na väčšine liniek predčasne ukončená.

V dôsledku nemeckej okupácie zvyšku Česka dňa [[15. marec|15. marca]] [[1939]] ČSA úplne zastavili prevádzku. Časť lietadiel ČSA prevzala nemecká letecká spoločnosť [[Lufthansa|Deutsche Lufthansa]] a zvyšné stroje boli demontované. ČSA mali vtedy vo flotile päť lietadiel [[Savoia-Marchetti S.73]], štyri lietadlá [[Airspeed Envoy|Airspeed AS.6 Envoy]], dva [[Fokker F.IX|Fokkery/Avia F.IX]], štyri [[Fokker F.VII|Fokkery/Avia F.VIIb-3m]] a jedno lietadlo [[Saro Cloud|Saro A.19/5 Cloud]]. Dňa [[17. august]]a 1939 sa uskutočnila dočasná likvidácia ČSA.

=== 1945 – 1956 === 
[[Súbor:Douglas DC3-229 OK-XDM (8230123433).jpg|thumb|[[Douglas C-47 Skytrain|Douglas C-47]] (OK-XDM) Československých aerolínií, ktorý bol vystavený na ruzyňskom letisku]]

Po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola obnova civilnej letovej prevádzky v Česko-Slovensku zložitá. K dispozícii boli iba lietadlá získané ako vojnová korisť, časť zamestnancov padla v bojoch na fronte alebo v domácom odboji a infraštruktúra bola poškodená. ČSA formálne obnovili činnosť [[14. september|14. septembra]] [[1945]]. V tento deň rozhodla česko-slovenská vláda o Československých aerolíniách ako o znárodnenej spoločnosti a jedinom celoštátnom leteckom dopravcovi Česko-Slovenska. Dňa [[24. október|24. októbra]] toho istého roku prezident [[Edvard Beneš]] podpísal znárodňovacie dekréty, na základe ktorých sa obnovené Československé aerolínie stali jediným leteckým dopravcom Česko-Slovenska a nástupcom predvojnových Československých štátnych aerolínií a Československej leteckej spoločnosti.&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = flyOK – jar 2018 | url = https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1730/flyok-2018-02-spring.pdf | vydavateľ = csawpcdnep01.azureedge.net | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181128075250/https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1730/flyok-2018-02-spring.pdf | dátum archivácie = 2018-11-28 }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Ilyushin Il-12 OK-DBN CSA Orly 27.05.57.jpg|thumb|left|[[Iliušin Il-12|Iliušin Il-12B]] (OK-DBN) ČSA na letisku [[Letisko Paríž-Orly|Orly]] v [[Paríž]]i, 27. máj 1957]]

K povojnovému obnoveniu pravidelnej prevádzky ČSA došlo [[1. marec|1. marca]] [[1946]], kedy sa uskutočnil prvý let na linke Praha – [[Zürich]] lietadlom [[Junkers Ju 52|Junkers Ju 52/3m]]. Vnútroštátna letová prevádzka ČSA bola obnovená [[15. marec|15. marca]] 1946 lietadlom Ju 52/3m na linke Praha – Bratislava. V tom istom roku spoločnosť zakúpila z vojnových prebytkov americkej armády lietadlá [[Douglas C-47 Skytrain|Douglas C-47]], ktoré v továrni [[Avia]] postupne rekonštruovali na civilnú dopravnú verziu pre 21 cestujúcich. Prvý obchodný let lietadlom C-47 vo farbách ČSA sa uskutočnil [[27. máj]]a 1946. Postupne boli obnovené všetky vnútroštátne linky do [[Brno|Brna]], [[Bratislava|Bratislavy]], [[Sliač]]a a [[Košice|Košíc]], pričom sa vnútroštátna letecká sieť rozšírila o [[Žilina|Žilinu]], [[Trenčín]] a [[Prešov]] menšími lietadlami typu Siebel a Norseman. V priebehu roku 1946 ČSA ešte obnovili alebo otvorili pravidelné linky do [[Amsterdam]]u, [[Belehrad]]u, [[Brusel]]u, [[Bukurešť|Bukurešti]], [[Kodaň|Kodane]], [[Londýn]]a, [[Paríž]]a, [[Sofia|Sofie]], [[Štokholm]]u a [[Varšava|Varšavy]].&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt;

V roku [[1947]] po prvýkrát vstúpili do medzikontinentálnej leteckej dopravy na linkách do [[Káhira|Káhiry]] a [[Ankara|Ankary]]. O rok neskôr sú linky ČSA rozšírené o [[Budapešť]], [[Berlín]], [[Göteborg]], [[Helsinki]], [[Nice]] a [[Bejrút]].

Ako dôsledok vnútropolitického vývoja po [[25. február]]i [[1948]] bolo v roku [[1949]] zrušených množstvo medzinárodných aj vnútroštátnych liniek ČSA, napr. do Bejrútu, Belehradu, [[Nikózia|Nikózie]], ale aj do [[České Budějovice|Českých Budějovíc]], [[Kroměříž]]a, Trenčína a Žiliny. V ČSA prebiehali čistky, pričom spoločnosť muselo opustiť veľa skúsených zamestnancov vrátane pilotov. Dňa [[17. jún]]a 1949 zaradili ČSA do flotily prvé dve lietadlá [[Iliušin Il-12|Iliušin Il-12B]] (OK-CBA a OK-CBF), čím sa u spoločnosti začala dlhá éra zamerania na [[Sovietsky zväz|sovietsku]] techniku. Namiesto sovietskych lietadiel bol pôvodne plánovaný nákup strojov [[Douglas DC-6]] alebo [[Lockheed Constellation]].&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt;

V roku [[1950]] pokračuje pokles výkonov ČSA na povojnové historické minimum, pričom sa sieť liniek zmenšila na vnútroštátne lety, spoje do niektorých socialistických krajín a do Kodane, Štokholmu a Helsínk. Od roku [[1951]] začali ČSA prevádzkovať aerotaxi lietadlami [[Aero Ae-45]]. Česko-Slovensko malo v tom čase najhustejšiu sieť aerotaxi na svete so 16 stálymi základňami (letiskami) a 80 ďalšími destináciami (väčšinou aeroklubové letiská) pre nástup a výstup cestujúcich.&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt; V tom istom roku bol v rámci ČSA zriadený nový útvar na špeciálne poľnohospodárske, lesnícke a vodohospodárske letecké služby. Po zlúčení s útvarom aerotaxi vznikol pod hlavičkou ČSA odštepný závod [[Agrolet]].&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt; Nedostatok medzinárodných liniek v tomto období prinútil ČSA hľadať nové aktivity. Po činnostiach vyčlenených do Agroletu začínajú ČSA zabezpečovať nočnú prepravu poštových
zásielok či tlačových matríc denníkov v rámci Česko-Slovenska.&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt; V rokoch [[1951]] – [[1953]] boli Československé aerolínie zapísané v obchodnom registri ako [[národný podnik]], zriadený k [[1. január]]u 1949 zákonom č. 311/1948 Zb., vyhláškou č. 122/1949 Zb., vládnym nariadením č. 128/1949 Sb. a zákonom č. 148/1950 Zb. Vymazaný bol po zrušení podľa § 13 ods. 7 vládneho nariadenia 34/1952 Zb. V roku [[1955]] došlo k otepleniu v medzinárodných vzťahoch a postupnému obnovovaniu medzinárodných liniek. ČSA tak obnovili linku do [[Moskva|Moskvy]] s medzipristátím vo [[Vilnius|Viľňuse]], linku do [[Paríž]]a a vo vnútroštátnej doprave zaviedli priamu linku Praha – Košice.&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt;

Dňa [[15. jún]]a [[1956]] sa uskutočnil prvý prílet a prezentácia sovietskeho [[prúdový motor|prúdového]] dopravného lietadla [[Tupolev Tu-104]] na pražské letisko Ruzyně. K [[1. august]]u 1956 boli Československé aerolínie zapísané do obchodného registra ako [[štátny podnik]], zriadený listinou ministra dopravy z [[25. júl]]a 1956. Na konci roku 1956 sa ČSA rozhodli pre modernizáciu flotily a nákup troch nových lietadiel Tu-104.&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt;

=== 1957 – 1990 ===
[[Súbor:OK-LDA Brussel WA 1958.jpg|thumb|[[Tupolev Tu-104|Tupolev Tu-104A]] (OK-LDA) ČSA na [[Letisko Brusel-Zaventem|bruselskom letisku]], 1958]]

V roku [[1957]] uviedli do prevádzky licenčne vyrábanú [[Iliušin Il-14|Aviu Av-14]]. V tom istom roku tiež vstúpili ako druhá letecká spoločnosť na svete natrvalo do [[prúdový motor|prúdovej]] éry, keď [[2. november|2. novembra]] pristálo na [[Letisko Václava Havla Praha|letisku v Prahe]] prvé prúdové dopravné lietadlo pre ČSA, [[Tupolev Tu-104|Tupolev Tu-104A]], s imatrikulačnou značkou OK-LDA. Lietadlom typu Tu-104A otvorili ČSA dňa [[9. december|9. decembra]] 1957 linku [[Praha]] – [[Moskva]]. V tom čase išlo o prvú linku na svete, ktorá bola obsluhovaná výhradne prúdovými lietadlami. Celkovo kúpili ČSA šesť týchto lietadiel (OK-LDA, OK-LDB, OK-LDC, OK-NDD, OK-MDE a OK-NDF). Po rokoch stagnácie nastal na konci 50. rokov rozvoj medzinárodných liniek ČSA. Spoločnosť obnovila v roku [[1958]] pravidelné linky do [[Amsterdam]]u, [[Brusel]]u, [[Káhira|Káhiry]], [[Londýn]]a, [[Zürich]]u a zaviedla sezónne lety do [[Tirana|Tirany]]. Bratislava získala priame letecké spojenie s [[Budapešť]]ou a Praha opäť s [[Karlove Vary|Karlovými Varmi]] a [[Přerov]]om.&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt; Rozvoj siete liniek ČSA pokračoval aj v roku [[1959]], napr. do [[Bombaj]]a lietadlom Tu-104A (od 22. augusta) alebo do [[Ľvov]]a a [[Kyjev]]a (od 7. septembra). V tom istom roku sa spoločnosť rozhodla pre nákup nových [[turbovrtuľový motor|turbovrtuľových]] dopravných lietadiel [[Iliušin Il-18]].&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt;

V [[január]]i [[1960]] tak boli do prevádzky ČSA nasadené prvé dva Iliušiny Il-18 verzie Il-18B (OK-NAA, OK-NAB) s kapacitou 84 miest. Dňa [[29. január]]a 1960 uskutočnil Il-18B v službách ČSA svoj prvý let na linke Praha – Bratislava. V [[máj]]i toho istého roku boli nasadené do prevádzky prvé dve lietadlá typu Il-18V (OK-OAC, OK-OAD) s kapacitou 90 alebo až 110 miest. V nasledujúcich dvoch rokoch boli dodané ešte štyri ďalšie Iliušiny Il-18V (OK-PAE, OK-PAF, OK-PAG a OK-PAH). Dňa [[14. august]]a 1960 vzlietol Tupolev Tu-104A ČSA na {{km|13944|m}} dlhý let do [[Jakarta|Jakarty]] cez [[Káhira|Káhiru]], [[Bahrajn]], [[Bombaj]], [[Rangún]] a [[Phnom Pénh]]. Po 15-hodinovom lete lietadlo ČSA po prvýkrát preletelo [[rovník]] a pristálo na južnej pologuli. Odštepný závod Agrolet rozšíril [[1. marec|1. marca]] [[1961]] svoju flotilu o dva [[helikoptéra|vrtuľníky]] [[Mil Mi-1]] a dva [[Mil Mi-4|Mi-4]] a spektrum ponúkaných činností o stavebno-montážne, geologicko-prieskumné, filmárske či zásobovacie (zásobovanie vysokohorských chát). Dňa [[3. február]]a [[1962]] ČSA otvorili prvú transatlantickú linku na trase [[Praha]] – [[Havana]], na ktorej lietalo štvormotorové turbovrtuľové lietadlo [[Bristol Britannia|Bristol Britannia 318]] (OK-MBA) prenajaté od [[Kuba|kubánskej]] leteckej spoločnosti [[Cubana de Aviación|Cubana]]. Rovnakým typom lietadla prevádzkovali ČSA aj špeciálne lety do [[Mexiko (mesto)|Mexika]] a [[Mérida (Mexiko)|Méridy]].&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt;

[[Súbor:CSA Ilyushin Il-18 Robbins-1.jpg|thumb|right|[[Iliušin Il-18|Iliušin Il-18V]] (OK-PAE) Československých aerolínií na letisku v [[Medzinárodné letisko Banjul|Banjule]] v [[Gambia (štát)|Gambii]], 30. november 1965]]
[[Súbor:CSA Tupolev Tu-124 Soderstrom-2.jpg|thumb|left|[[Tupolev Tu-124|Tupolev Tu-124V]] (OK-TEA) ČSA na letisku [[Letisko Štokholm-Arlanda|Arlanda]] v [[Štokholm]]e, júl 1968]]

V [[november|novembri]] [[1964]] boli nasadené do prevádzky ČSA prvé dve lietadlá typu [[Tupolev Tu-124|Tupolev Tu-124V]], ktoré lietali na menej vyťažených [[Európa|európskych]] linkách, linkách do [[Afrika|Afriky]], na [[Blízky východ]] a na vnútroštátnych linkách. V tom istom roku ČSA po prvýkrát v histórii prepravili na ročnej báze viac než 1 milión cestujúcich.&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt; V roku [[1965]] ČSA plánovali modernizáciu zastarávajúcej flotily sovietskych lietadiel. Rozhodli sa nakúpiť stroje [[Spojené kráľovstvo|britskej]] výroby. Na diaľkové linky [[Vickers VC10|Vickers Super VC10]] a pre stredné trate [[Hawker Siddeley Trident|de Havilland D.H.121 Trident]] a [[BAC One-Eleven|BAC-111]].&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt; V roku [[1967]] bol lietadlový park ČSA rozšírený o dve lietadlá diaľkovej verzie [[Iliušin Il-18|Il-18D]] (OK-WAI, OK-WAJ) s kapacitou 65 miest (pri diaľkových letoch) alebo až 120 miest (na krátkych trasách). V tom istom roku boli ČSA podľa štatistiky [[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|IATA]] jednou zo 34 leteckých spoločností na svete, ktoré prepravili viac ako milión cestujúcich. Zaujímali 29. priečku svetového rebríčka a 10. miesto medzi európskymi spoločnosťami; vo vyťaženosti lietadiel im patrilo 10. miesto na svete (čo bolo 63,3%), pričom v Európe boli na prvom mieste.&lt;ref name=&quot;sweb-svici-historie-csa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Švící - historie ČSA | url = http://svici.sweb.cz/csa_historie.htm | vydavateľ = svici.sweb.cz | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-11-28 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200926210117/http://svici.sweb.cz/csa_historie.htm | dátum archivácie = 2020-09-26 }}&lt;/ref&gt; V priebehu roku 1967 začali tiež rokovania vlády ČSSR a USA o uzavretí leteckej dohody medzi oboma krajinami a zavedení pravidelného leteckého spojenia. Nákup nových lietadiel však bol v nedohľadne.&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt; Dňa [[2. máj]]a [[1968]] si tak Československé aerolínie prenajali od sovietskeho [[Aeroflot]]u prvé lietadlo typu [[Iliušin Il-62]] (CCCP-86666) určené pre diaľkové trate. Po [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] bola prevádzka ČSA prerušená na viac než 14 dní.&lt;ref name=&quot;flyok-02-2018&quot;/&gt;

Dňa [[6. september|6. septembra]] 1968 ČSA obnovili prevádzku na vnútroštátnych linkách. V celom rozsahu sa linky podarilo obnoviť až v priebehu roku [[1969]]. Straty spôsobené prerušením prevádzky predstavovali približne 200 miliónov vtedajších [[koruna česko-slovenská|korún]].&lt;ref name=&quot;flyok-03-2018&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = flyOK – leto 2018 | odkaz na autora =  | titul =  | url = https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1753/flyok-2018-03-summer.pdf | vydavateľ = csawpcdnep01.azureedge.net | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-11-28 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181128075412/https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1753/flyok-2018-03-summer.pdf | dátum archivácie = 2018-11-28 }}&lt;/ref&gt; Dňa [[28. február]]a 1969 došlo k podpísaniu Dohody medzi vládami ČSSR a USA o leteckej doprave, ktorá umožnila ČSA otvoriť pravidelné linky do USA.&lt;ref name=&quot;flyok-03-2018&quot;/&gt; V [[apríl]]i toho istého roku otvorili linky Praha – [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], Bratislava – [[Paríž]] a Bratislava – [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]. Dňa [[1. júl]]a 1969 sa vzhľadom na federatívne usporiadanie Česko-Slovenska stala dcérska spoločnosť ČSA Agrolet samostatným podnikom s názvom [[SLOV-AIR]] so sídlom v Bratislave. K SLOV-AIRu prešla veľká časť flotily malých lietadiel ČSA [[Let L-200 Morava|L-200 Morava]], [[Aero L-60 Brigadýr|L-60 Brigadýr]] a [[Zlín Z-37 Čmelák|Z-37 Čmelák]]. Vďaka pokračujúcej [[normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] ministerstvo dopravy rozhodlo, že novým diaľkovým lietadlom ČSA nebude plánovaný Vickers Super VC10 britskej výroby, ale sovietsky Iliušin Il-62. V [[jún]]i 1969 tak bola obnovená prevádzka prenajatého typu Il-62 (CCCP-86672), pričom [[29. október|29. októbra]] 1969 v Prahe pristál prvý Il-62 (OK-YBA) vo farbách Československých aerolínií. Týmto lietadlom otvorili ČSA už [[7. novembra]] novú diaľkovú linku do [[Kuala Lumpur]].&lt;ref name=&quot;flyok-03-2018&quot;/&gt; Na konci roku 1969 uskutočnili aj technické lety do [[Gander (Newfoundland a Labrador)|Ganderu]] v [[Kanada|Kanade]] a [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]], [[New York (mesto)|New Yorku]], [[Philadelphia|Philadelphie]] a [[Washington D.C.|Washingtonu D.C.]] v [[Spojené štáty|USA]].&lt;ref name=&quot;flyok-03-2018&quot;/&gt;

[[Súbor:Ilyushin Il-62, CSA - Ceskoslovenske Aerolinie AN1063691.jpg|thumb|left|[[Iliušin Il-62]] (OK-ZBC) ČSA na letisku [[Letisko Londýn Heathrow|Heathrow]] v [[Londýn]]e, 1. október 1981]]
[[Súbor:Ceskoslovenske Aerolinie Tu-134A OK-EFK.jpg|thumb|[[Tupolev Tu-134|Tupolev Tu-134A]] (OK-EFK) ČSA na letisku v [[Medzinárodné letisko Pisa|Pise]], máj 1975]]

Dňa [[1. apríl]]a [[1970]] sa uskutočnil prvý let na novej linke Praha – [[Tripolis]] a tiež prvý let ČSA (s lietadlom Tu-104A s reg. OK-NDD) za [[polárny kruh]] na trase Praha – [[Helsinki]] – [[Rovaniemi]].&lt;ref name=&quot;flyok-03-2018&quot;/&gt; V tom istom roku boli vďaka typu Il-62 otvorené dve transatlantické linky; [[Praha]] – [[Montreal]] – [[New York (mesto)|New York]] (od 4. mája) a [[Bratislava]] – [[Praha]] – [[Amsterdam]] – [[New York (mesto)|New York]]. Dňa [[8. jún]]a 1970 bolo unesené lietadlo Av-14 na linke [[Praha]] – [[Karlove Vary|Karlovy Vary]] do [[Norimberg]]u. V [[november|novembri]] [[1971]] bolo do prevádzky nasadené prvé lietadlo typu [[Tupolev Tu-134|Tupolev Tu-134A]] (OK-AFA) s kapacitou 76 miest, ktoré bolo [[9. december|9. decembra]] nasadené na prvý let na linke Praha – Bratislava. Lietadlá Tu-134A ČSA lietali na európskych tratiach a na linkách do severnej Afriky. Dňa [[1. jún]]a [[1972]] ČSA otvorili linku do [[Madrid]]u cez [[Ženeva|Ženevu]] a [[Marseille]]. Posádka lietadla Tupolev Tu-104A (OK-NDF) uskutočnila [[25. apríl]]a [[1974]] na trase Praha – [[Ostrava]] – Praha posledný let tohto typu vo farbách ČSA. Dňa [[9. október|9. októbra]] toho istého roku boli do flotily ČSA zaradené prvé dve lietadlá [[Jakovlev Jak-40]] (OK-EEA, OK-EEB). Lietadlá Jak-40 nahradili vo vnútroštátnej preprave cestujúcich typ Avia Av-14. V období medzi rokmi 1974 až 1978 bolo dodaných 17 kusov lietadiel Jak-40. V [[november|novembri]] [[1975]] začali ČSA využívať automatizovaný rezervačný systém Gabriel od spoločnosti SITA. V tom istom roku po prvýkrát prepravili na vnútroštátnych linkách viac než milión cestujúcich. Dňa [[1. jún]]a [[1976]] prebrali ČSA od bratislavského [[SLOV-AIR]]u tzv. malú dopravu, vrátane lietadiel [[Let L-410 Turbolet|Let L-410A Turbolet]], posádok a siete liniek. V roku [[1977]] ČSA vyradili posledné lietadlá typu [[Iliušin Il-14|Avia Av-14]]. Posledný let tohto typu vo farbách ČSA sa uskutočnil [[31. marec|31. marca]] 1977 na linke Košice – Bratislava – Brno – Praha, na ktorú letel Av-14-24 (OK-LCD). Dňa [[4. apríl]]a toho istého roku ČSA otvorili linku Praha – [[Barcelona]]. O rok neskôr, [[1. apríl]]a [[1978]], otvorili linky Praha – [[Atény]] – [[Larnaka]], Bratislava – [[Varšava]] a Bratislava – [[Petrohrad|Leningrad]]. Dňa [[31. máj]]a [[1979]] bol do prevádzky zaradený prvý [[Iliušin Il-62|Iliušin Il-62M]] (OK-JBI), ktorý predstavoval modernizovanú a úspornejšiu verziu lietadla Il-62. V tom istom roku boli ČSA donútené pristúpiť k úsporným opatreniam kvôli tzv. ropnému šoku, rapídnemu zvýšeniu cien paliva a zhoršovaniu ekonomickej situácie vo svete. Začali tak s vyraďovaním neekonomických typov lietadiel z flotily a rušením liniek alebo obmedzovaním prevádzky. Uzemnené boli lietadlá L-410A Turbolet a Jak-40. Zrušené boli linky do [[Dakar]]u, [[Casablanca|Casablancy]], [[Rabat (mesto)|Rabatu]], [[Marseille]], [[Jakarta|Jakarty]] a sieť vnútroštátnych liniek bola zredukovaná.&lt;ref name=&quot;flyok-03-2018&quot;/&gt;

[[Súbor:Tupolev Tu-154M, CSA - Ceskoslovenske Aerolinie AN0201763.jpg|thumb|[[Tupolev Tu-154|Tupolev Tu-154M]] (OK-TCC) ČSA pristáva na letisku Heathrow v Londýne, 24. október 1989]]

V období rokov [[1980]] – [[1981]] naďalej pokračovalo obmedzovanie vnútroštátnej letovej prevádzky. V prevádzke zostali iba základné linky medzi [[Praha|Prahou]], [[Ostrava|Ostravou]], [[Bratislava|Bratislavou]], [[Košice|Košicami]], [[Poprad]]om a [[Sliač]]om.&lt;ref name=&quot;flyok-03-2018&quot;/&gt; Prvá nová linka po ropnej kríze bola otvorená [[9. jún]]a 1981, kedy Il-62 ČSA prvýkrát letel na trase Praha – [[Jerevan]] – [[Taškent]] – [[Hanoj]].&lt;ref name=&quot;flyok-03-2018&quot;/&gt; V [[jún]]i [[1983]] ČSA otvorili linku do [[Dubaj (mesto)|Dubaja]] a sezónne lety na [[Malta|Maltu]]. Od letného letového poriadku 1983 zaviedli ČSA na palubách svojich lietadiel biznis triedu, pričom prví cestujúci v tejto triede leteli [[1. november|1. novembra]] 1983 s Il-62 na linke Praha – Moskva. Od leta [[1984]] začali ČSA sezónne lety na novej linke do [[Lisabon]]u. Vďaka cenám paliva a úsporným opatreniam ČSA zredukovali prevádzku i počet prepravených cestujúcich o 40% v porovnaní s predkrízovým rokom 1979.&lt;ref name=&quot;flyok-03-2018&quot;/&gt; Od roku [[1985]] si prenajímali typ [[Tupolev Tu-154|Tupolev Tu-154B-2]]. V [[marec|marci]] [[1986]] ČSA otvorili linky do [[Soči]], [[Simferopol]]u a [[Tbilisi]] a v [[jún]]i toho istého roku sezónnu linku do [[Split]]u.&lt;ref name=&quot;flyok-03-2018&quot;/&gt; V priebehu roku 1986 bolo hlavne kvôli vysokej spotrebe paliva vyradených 9 lietadiel Jak-40. Dňa [[9. február]]a [[1988]] sa začali prvé rokovania ČSA a [[Airbus|Airbus Industrie]], ktoré predznamenali zásadnú modernizáciu zastaranej flotily spoločnosti.&lt;ref name=&quot;flyok-03-2018&quot;/&gt; Do flotily ČSA bolo [[18. február]]a 1988 zaradené prvé lietadlo typu [[Tupolev Tu-154|Tupolev Tu-154M]] (OK-SCA), ktoré bolo [[5. marec|5. marca]] nasadené na prvý komerčný let na linke Praha – [[Londýn]]. V [[november|novembri]] 1988 otvorili linku do [[Bangkok]]u, cez ktorý bola novo vedená linka ČSA Praha – [[Singapur]].&lt;ref name=&quot;flyok-03-2018&quot;/&gt; Dňa [[15. jún]]a [[1989]] podpísali ČSA a Airbus Industrie na parížskom aerosalóne dohodu o dodaní dvoch [[Airbus A310|Airbusov A310-300]]. K [[30. jún]]u 1989 boli ČSA z obchodného registra vymazané ako štátny podnik pre zrušenie likvidácie podľa rozhodnutia ministra dopravy a spojov ČSSR z 27. júna. Dňa [[1. júl]]a 1989 bol zakladacou listinou vydanou rozhodnutím ministra dopravy a spojov ČSSR čj. 12271/1989-350 z 27. júna 1989 založený nový štátny podnik Československé aerolínie. V [[september|septembri]] 1989 ČSA obnovili pravidelnú linku Praha – [[Viedeň]]. Dňa [[31. december|31. decembra]] 1989 sa uskutočnil posledný obchodný let lietadla Il-18 u ČSA s cestujúcimi (OK-VAF na linke [[Praha]] – [[Bratislava]] – [[Petrohrad|Leningrad]]).

Po roku 1989 nastali výrazné politické a hospodárske zmeny, ktoré mali významný vplyv aj na fungovanie Československých aerolínií. Z dopravnej siete ČSA vypadla časť liniek do „spriatelených socialistických krajín“ a nastal výrazný pokles počtu prepravených cestujúcich.&lt;ref name=&quot;flyok-04-2018&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = flyOK – jeseň 2018 | url = https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1789/flyok-2018-04-autumn.pdf | vydavateľ = csawpcdnep01.azureedge.net | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-11-28 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181128075455/https://csawpcdnep01.azureedge.net/media/1789/flyok-2018-04-autumn.pdf | dátum archivácie = 2018-11-28 }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[28. marec|28. marca]] [[1990]] schválilo [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálne zhromaždenie]] novelu zákona o civilnom letectve, ktorá zrušila štátny monopol v letectve a umožnila vznik súkromných dopravcov.&lt;ref name=&quot;flyok-04-2018&quot;/&gt; V letnej sezóne roku 1990 ČSA otvorili linky Praha – [[Havana]] – [[Mexiko (mesto)|Mexiko]], na ktorej lietali s Il-62M, a Praha – [[Hamburg]].

=== 1991 – 2000 ===
[[Súbor:Airbus A310-304-ET, CSA - Ceskoslovenske Aerolinie AN0192312.jpg|thumb|[[Airbus A310|Airbus A310-300]] Československých aerolinií na letisku v [[Medzinárodné letisko Dona Mueanga|Bangkoku]], 1992]]

Rozdelenie majetku ČSA medzi Česko a Slovensko nezačalo až so zánikom federácie, ale už v roku [[1991]], keď Česko-Slovensko začalo byť reálne federalizované. Majetok ČSA bol delimitovaný podľa kompetenčného zákona platného od 1. januára 1991. Československé aerolínie sa rozdelili na dve spoločnosti, medzi transformovanú českú spoločnosť Československé aerolinie a [[SLOV-AIR]], čo bola firma predtým patriaca pod ČSA, novo prevedená na slovenské územie. Delimitačný protokol o rozdelení majetku medzi transformované Československé aerolinie, a. s. a SLOV-AIR pripravilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky za prvej vlády [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]], pričom na čele Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v tom čase bol [[Roman Hofbauer]]. Československé aerolinie boli potom v roku 1992 transformované na akciovú spoločnosť Československé aerolinie, a. s. (1. augusta 1992 až 30. júna 1995) už ako český podnik, aj keď im zostal názov, obchodná značka ČSA, medzinárodné označenie OK aj predčíslie 064.

Roman Hofbauer potom v roku 1992 spustil útočnú kampaň proti ČSA a Česku, ktorou požadoval najmenej 25% podiel Slovenska v ČSA, alebo bude požadovať zrušenie ich názvu a symbolu. Osláv 70. výročia založenia ČSA, 25. októbra 1993, sa zástupcovia slovenského ministerstva nezúčastnili a namiesto toho poslali ultimatívny fax, v ktorom zopakovali svoju septembrovú požiadavku, aby ČSA vypustili zo svojho názvu Slovensko a premenovali sa, napríklad na České aerolinie. Slovensku v tom čase chýbala koncepčná práca v odbore letectva, pričom na ministerstve sa od osamostatnenia Slovenska vystriedalo niekoľko riaditeľov Odboru civilného letectva MDSVP. Slovenská strana v lete 1994 zakázala nepravidelné lety ČSA z letísk v Bratislave, Poprade a Košiciach, ale sama tieto lety nenahradila.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = IVAN ČÁNI, airport manažér, Poprad | odkaz na autora = | titul = Ako sme prišli aj o ČSA | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2121146/ako-sme-prisli-aj-o-csa.html#axzz4hScYWWd2 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1995-05-03 | dátum prístupu = 2018-11-29 }}&lt;/ref&gt; Český predseda vlády [[Jan Stráský]] v knihe rozhovorov v roku 1993 hovoril, že pri delení majetku ČSA v roku 1991, ktoré sa uskutočnilo podľa územného princípu, zostalo na českej strane majetku viac, a slovenská strana neskôr argumentovala tým, že delenie prebiehalo v podmienkach, kedy sa ešte nevedelo o zániku štátu, a že na také delenie by dnes nemohli pristúpiť. Argumentoval pritom zákonom o delení majetku federácie, v ktorom sú ČSA uvedené ako podnik, o ktorom je možné znovu rokovať, hoci bol rozdelený dávno pred zánikom federácie. Česká strana sa však zdráhala pristúpiť na slovenské požiadavky, pretože v ČSA medzitým získala 38% [[Air France]] a prevedením ďalšieho podielu na Slovensko by česká strana stratila majoritu a slovenská by ju nezískala. Slovensku by tak česká strana bola ochotná postúpiť najviac 6%, s čím však slovenská strana nebola spokojná. Jan Stráský v roku 1993 vyjadril presvedčenie, že k dohode so Slovenskom nedôjde.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štěpánek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = 19 Dělení majetku federace - 2 | url = http://www.petrstepanek.cz/web/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=185:19-dleni-majetku-federace-2&amp;catid=5:prezident-na-pl-uvazku&amp;Itemid=19 | vydavateľ = petrstepanek.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:CSA Czech Airlines Boeing 737-500; OK-XGA@ZRH;14.10.1994 (6169584524).jpg|thumb|[[Boeing 737|Boeing 737-500]] vo farbách ČSA na letisku v [[Letisko Zürich|Zürichu]], 1994]]
[[Súbor:ATR ATR-72-202, CSA - Czech Airlines AN0197418.jpg|thumb|left|[[ATR 72|ATR 72-202]] Českých aerolinií na letisku vo [[Letisko Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]], 1996]]

Začiatkom roku 1991 ČSA kúpili po dlhom čase západoeurópske a prvýkrát širokotrupé lietadlo [[Airbus A310|Airbus A310-300]] určené pre diaľkové trate. Jeho kúpa sa zamýšľala už od roku 1989 kvôli nedostačujúcim sovietskym lietadlám.&lt;ref name=&quot;idnes-v-padesatych-letech-boj-se-skudcem&quot;/&gt; Po dodaní oboch A310-300 boli otvorené priame linky z Prahy do [[Toronto|Toronta]] a [[Bangkok]]u. V tomto roku bola tiež otvorená linka z Prahy do [[Tel Aviv-Jafo|Tel Avivu]] a [[Istanbul]]u. Na jar 1992 pribudli do flotily ČSA štyri turbovrtuľové lietadlá [[ATR 72|ATR 72-200]], ktoré na niektorých linkách nahradili Tupolevy Tu-134A. V lete toho istého roku bolo do služby zavedených prvých päť lietadiel typu [[Boeing 737|Boeing 737-500]]. Z flotily ČSA boli v roku 1992 vyradené aj posledné lietadlá [[Jakovlev Jak-40|Jak-40]].

V druhej polovici roku 1992 došlo k zmene ČSA na [[akciová spoločnosť|akciovú spoločnosť]]. Celkovo 19,1% akcií odkúpila francúzska spoločnosť [[Air France]], rovnaký podiel získala [[Európska banka pre obnovu a rozvoj]]. Česko-slovenský fond národného majetku si ponechal 49,3%. [[Česká pojišťovna]] získala 4,5% akcií, necelých 3,5% pripadlo mestu Praha a 2,3% sa stalo spoločným majetkom miest Bratislava, Košice a Poprad.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Musil | meno = Napsal Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Historie ČSA - díl 3. 1968-1992 | url = https://www.czechairliners.net/index.php/letecke-spolecnosti/1062-historie-csa-dil-3-1969-1992.html | vydavateľ = czechairliners.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V roku 1993 sa ČSA prepadli do veľkej straty vo výške 1,2 miliardy korún, ktorá bola spôsobená nevýhodnými lízingovým zmluvami, vďaka ktorým získala spoločnosť nové lietadlá západnej výroby. Kvôli tomu zástupcovia Air France požadovali odstúpenie od zmluvy a vrátenie investícií, ktoré do ČSA vložili.&lt;ref name=&quot;czechairliners-letecke-spolecnosti&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Musil | meno = Napsal Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Historie ČSA - díl 4. 1993-2016 | url = https://www.czechairliners.net/index.php/letecke-spolecnosti/1074-historie-csa-dil-4-1993-2016.html | vydavateľ = czechairliners.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;idnes-v-padesatych-letech-boj-se-skudcem&quot;/&gt; K dohode došlo vo februári 1994 a podiel v ČSA tak odkúpila štátna Konsolidačná banka.

V októbri 1994 boli do flotily zavedené prvé dve lietadlá typu [[ATR 42|ATR 42-300]] a v tom istom mesiaci boli tiež vyradené posledné [[Iliušin Il-62|Iliušiny Il-62]]. S platnosťou od [[26. marec|26. marca]] [[1995]] bol zmenený názov spoločnosti na České aerolinie. V roku 1995 tiež pribudli do flotily ČSA lietadlá [[Boeing 737|Boeing 737-400]]. V tomto roku boli otvorené linky z Prahy do [[Hannover]]u a [[Stuttgart]]u. V roku [[1996]] začali ČSA spolupracovať s americkou leteckou spoločnosťou [[Continental Airlines]], ktorá začala zdieľať kódy s ČSA na niektorých vnútroštátnych linkách v USA, pričom recipročne sa kód Continental Airlines objavil na linke ČSA Praha – New York. V roku [[1997]] boli do flotily dodané ďalšie tri Boeingy 737-500 a zároveň boli z pravidelných liniek vyradené posledné tri lietadlá [[Tupolev Tu-134|Tupolev Tu-134A]] a všetky [[Tupolev Tu-154|Tupolevy Tu-154M]]. Tu-154M lietali na charterových letoch alebo nepravidelných linkách až do roku 2000. V roku [[1998]] boli otvorené linky z Prahy do [[Oslo|Osla]], [[Nice]], [[Bologna|Bologne]] a z [[Karlove Vary|Karlových Varov]] do [[Moskva|Moskvy]]. Obnovené boli aj linky z Prahy do [[Damask]]u a [[Kuvajt (mesto)|Kuvajtu]]. V roku 1998 ale aj zrušili linky do [[juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]] ([[Singapur]], [[Kuala Lumpur]]) a zamerali sa predovšetkým na linky do [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]]. V tom istom roku ČSA zaviedli na všetkých svojich linkách nefajčiarsku prevádzku.&lt;ref name=&quot;flyok-04-2018&quot;/&gt; Éra sovietskych lietadiel u ČSA definitívne skončila [[10. január]]a [[2000]], kedy Tupolev Tu-154M (OK-UCE) uskutočnil posledný let u ČSA ako charterový spoj na linke Praha – Istanbul a späť. Po dvoch mesiacoch skúšobnej prevádzky spustili ČSA dňa [[8. september|8. septembra]] 2000 online predaj leteniek.&lt;ref name=&quot;flyok-04-2018&quot;/&gt;

=== 2001 – 2009 ===
[[Súbor:ATR ATR-42-500, SkyTeam (CSA - Czech Airlines) AN1613958.jpg|thumb|[[ATR 42|ATR 42-500]] Českých aerolinií vo farbách aliancie [[SkyTeam]], 2009]]

Dňa [[25. marec|25. marca]] [[2001]] vstúpili ČSA do aliancie [[SkyTeam]]. Tiež bola obnovená linka z Prahy do [[Brno|Brna]] a [[Ostrava|Ostravy]]. V roku 2001 sa ČSA tiež rozhodli o kúpu ôsmich nemeckých plánovaných lietadiel [[Fairchild Dornier 728]] s kapacitou približne 50 – 100 cestujúcich, ale projekt Dornieru nakoniec skrachoval.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = ČSA koupí letadla pro regionální trasy | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/csa-koupi-letadla-pro-regionalni-trasy-dyj-/ekoakcie.aspx?c=A010618_171023_ekoakcie_ven | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2001-06-18 | dátum prístupu = 2018-11-29 }}&lt;/ref&gt; V [[október|októbri]] [[2002]] bola otvorená linka do [[Kolombo|Kolomba]] na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] a prebiehalo predbežné doplňovanie flotily prenajatými staršími Boeingmi 737-400 a 500.&lt;ref name=&quot;czechairliners-letecke-spolecnosti&quot;/&gt; V priebehu roku [[2003]] posilnil flotilu ČSA ďalší, už tretí diaľkový Airbus A310-300, a bola otvorená linka do [[Newark (New Jersey)|Newarku]] v [[Spojené štáty|USA]] a zvýšený počet letov do [[Dubaj (mesto)|Dubaja]]. Rok 2003 u ČSA znamenal aj opätovné ukončenie letov na [[Letisko Brno-Tuřany|brnianske letisko]], aby ich v roku 2005, po objavení sa nemeckej konkurencie, opätovne zaviedli.

[[Súbor:OK-LEG (2700530567).jpg|thumb|left|[[Airbus A320|Airbus A320-200]] v službách Českých aerolinií, 2008]]

V roku [[2005]] boli do flotily zavedené prvé dve lietadlá [[Airbus A320|Airbus A320-200]] na pravidelnú dopravu a dve lietadlá [[Airbus A320|Airbus A321-200]] na charterovú dopravu. V roku [[2006]] ČSA prepravili prvýkrát v histórii rekordných 5,2 milióna cestujúcich.&lt;ref&gt;http://www.airways.cz/clanek/2006-01-25/csa-vloni-prepravily-5-2-mil-cestujicich&lt;/ref&gt; Na jar roku [[2007]] ČSA dostali prvé dve úplne nové lietadlá typu [[Airbus A319|Airbus A319-100]]. V tomto roku ČSA zaviedli novinku – internetové odbavenie (Internet check-in). V priebehu roku [[2008]] získali ČSA postupne štyri úplne nové lietadlá Airbus A319-100.

Finančná situácia spoločnosti sa prudko zhoršila, aj napriek účtovnému zisku 1,1 miliardy [[Česká koruna (mena)|českých korún]] z predaja nehnuteľností v areáli Juh sa vlastný kapitál prepadol o 1,1 miliardy korún na iba 102 miliónov korún. Bolo vypísané výberové konanie na predaj ČSA, ale v roku [[2009]] česká vláda po dohode s odbormi od predaja odstúpila. V máji 2009 vláda v demisii schválila príspevok 27,2 milióna korún na odstránenie ekologických škôd, ktoré svojou činnosťou spôsobili České aerolinie na [[Letisko Václava Havla Praha|pražskom letisku]], kde bola zistená kontaminácia pozemkov chlórovanými uhľovodíkmi a ropnými uhľovodíkmi.&lt;ref&gt;http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/vlada-da-na-odstraneni-ekologickych-skod-po-csa-27-milionu/375051{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

V septembri 2007 spoločnosť predstavila internetový predajný systém [[Click4Sky]], ktorý mal konkurovať [[nízkonákladová letecká spoločnosť|nízkonákladovým leteckým spoločnostiam]], prevádzkovateľom bola dcérska spoločnosť ClickforSky, a.s. Spoločnosť ponúkala lety do prevažne európskych destinácií za jednotnú cenu vrátane poplatkov a táx, a predávala tak voľné kapacity letov ČSA. Projekt po dvoch rokoch prevádzky v novembri 2009 skončil. Stránka bola po skončení ďalej v prevádzke, ale už sa na nej zobrazovali iba vybrané lacné spoje. Podľa kritikov ČSA za propagáciu tejto značky strácali iba peniaze.

Ku koncu roku 2009 vlastnila spoločnosť 51 lietadiel. Hoci nikdy nevyplácali dividendy, vlastné imanie spoločnosti počítaný podľa českých účtovných štandardov postupne klesal a v roku 2009 dosiahol záporných hodnôt.

=== 2010 – súčasnosť ===
[[Súbor:Boeing 737-45S, CSA Czech Airlines JP6329639.jpg|thumb|[[Boeing 737|Boeing 737-400]] (OK-FGS) v službách ČSA]]

V roku 2010 spoločnosť zamestnávala 415 pilotov a 752 palubných sprievodcov, v roku 2011 292 pilotov a 613 palubných sprievodcov, v auguste 2014 vyše 230 pilotov, takmer 400 palubných sprievodcov a 270 pracovníkov v administratíve. Keď koncom septembra 2014 ČSA oznámili úradu práce prepustenie 77 pilotov a viac ako 200 palubných sprievodcov a ďalších zamestnancov, odbory vyhlásili štrajkovú pohotovosť, ktorú ČSA odvrátili redukciou útlmového plánu. Príjmy zamestnancov však klesali. Po 75 rokoch v roku 2010 ukončili ČSA pravidelné linky do [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] a vnútroštátnu linku do Brna, ktorú po nich prevzali [[Central Connect Airlines|CCA]], ktoré ju pre ČSA už niekoľko rokov predtým zabezpečovali.

Od roku 2005 bola flotila ČSA modernizovaná novými Airbusmi A319 a A320, čo zapríčinilo úplné vyradenie všetkých Boeingov 737 z prevádzky. Posledný let Boeingu 737 (OK-FGS) u ČSA sa uskutočnil 2. novembra 2010.&lt;ref&gt;http://www.planes.cz/cs/article/6044/ceske-aerolinie-vyradily-posledni-boeing-737-400{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

České aerolinie či Český Aeroholding postupne odpredali množstvo dcérskych spoločností: Czech Airlines Training Centre, Air Czech Catering, Czech Airlines Handling a nákladový terminál na pražskom letisku.

V roku 2011 spoločnosť vykázala stratu 241 miliónov Kč pri tržbách 14 miliárd Kč, v roku 2012 skončila s účtovným ziskom 849 miliónov Kč pri tržbách 13,7 miliardy Kč, v roku 2013 ČSA skončili so stratou 922 miliónov korún pri tržbách 13,3 miliardy Kč, stratovú zimnú sezónu 2014/2015 musel Český Aeroholding sanovať podporou 152 miliónov korún.

V septembri 2012 sa ČSA stali dcérskou spoločnosťou štátneho Českého Aeroholdingu, ktorý postupne združoval aj [[Letisko Václava Havla Praha|Letisko Praha]] a servisné letiskové spoločnosti CSA Services, Czech Airlines Handling a Czech Airlines Technics a nízkonákladovú leteckú spoločnosť [[Holidays Czech Airlines]].

[[Súbor:CSA Czech Airlines Airbus A319-112; OK-NEP@ZRH;08.06.2013 709aw (8990509251).jpg|thumb|V roku 2013 spoločnosť oslavovala 90. výročie od svojho vzniku]]

Dňa 10. apríla 2013 bola podpísaná zmluva, podľa ktorej spoločnosť [[Korean Air]] odkúpila od Českého Aeroholdingu časť štátneho podielu Českých aerolinií, a to 44% podiel. [[Travel Service]] podľa informácie z konca marca 2015 dokončil odkúpenie 34 percentuálneho podielu od Českého Aeroholdingu v rámci opcie od Korean Air. Transakciu v decembri 2014 schválila Európska komisia a štyri príslušné národné súťažné úrady. Štátny Český Aeroholding naďalej drží v ČSA už len približne pätinový podiel.

[[Súbor:CSA Airbus A330-323 taking off at Sheremetyevo.jpg|thumb|left|[[Airbus A330|Airbus A330-300]] (OK-YBA) Českých aerolinií vzlieta z [[Moskva|moskovského]] letiska [[Medzinárodné letisko Šeremetievo|Šeremetievo]], 2013]]

ČSA má od mája 2013 prenajatý [[Airbus A330]] od partnerskej spoločnosti Korean Air. Spočiatku sa uskutočnili pokusy o využitie tohto lietadla pre zvýšenie kapacity letov do Moskvy, Tel Avivu a Alma-Aty, ktoré sa však neprejavili ako ekonomicky prínosné. Od roku 2013 Airbus A330 obsluhuje pravidelné lety do [[Soul]]u a príležitostne lieta na vyťaženejšie destinácie, napríklad medzi júlom a augustom 2016 lietal na sobotňajších rotáciách do [[Barcelona|Barcelony]]. Na konci roku 2013 spoločnosť oslávila 90. výročie vzniku, ktoré oslavoval tiež náter na lietadlách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://ivao.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=454:2013-10-08-09-02-00&amp;catid=72:online-day&amp;Itemid=208 |dátum prístupu=2017-05-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161001210030/http://ivao.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=454:2013-10-08-09-02-00&amp;catid=72:online-day&amp;Itemid=208 |dátum archivácie=2016-10-01 }}&lt;/ref&gt; Dňa 9. decembra 2013 ČSA obnovili po dvojročnej pauze lety z [[Letisko M. R. Štefánika|bratislavského letiska]] do Prahy a Košíc. Na týchto trasách lietajú turbovrtuľové lietadlá ATR 42 alebo 72.&lt;ref&gt;http://airtiper.com/tri-roky-s-csa-na-letisku-bratislava/&lt;/ref&gt;

V roku 2014 boli predané všetky lietadlá [[Airbus A320]] kvôli neúnosnej ekonomickej situácii – málokedy sa podarilo využiť ich kapacitu.&lt;ref&gt;http://www.boeing.estranky.cz/clanky/zpravy/csa-proda-vsechny-sve-airbusy-a320.html&lt;/ref&gt; ČSA chýbajú malé prúdové lietadlá na stredné málo vyťažené trasy. V letnej sezóne 2015 spoločnosť počítala s prevádzkou celkom 17 lietadiel. Flotilu tvorilo deväť lietadiel [[Airbus A319]], jeden diaľkový [[Airbus A330]] a sedem turbovrtuľových ATR.

V roku 2016 spoločnosť prepravila 2,26 milióna cestujúcich, čo predstavuje nárast o 13 percent oproti roku 2015.&lt;ref&gt;http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csa-vloni-vzrostl-mezirocne-zisk-o-8-procent-na-241-milionu-kc/1457789{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Priemerná obsadenosť na pravidelných linkách sa zvýšila o 10% oproti roku 2015, na 75,4%. Zvýšil sa tiež počet letov (o 9%), čo zapríčinilo rast ponúkanej kapacity v lietadlách, ktorá sa zdvihla o 3,5%.&lt;ref&gt;https://www.novinky.cz/ekonomika/431242-zisk-csa-loni-stoupl-na-241-milionu-korun.html&lt;/ref&gt; Na začiatku roku 2016 spoločnosť presídlila z letiska na Európsku triedu, tiež kvôli nižším nájmom. V marci 2016 spoločnosť objednala 7 lietadiel [[Airbus A320neo]], ktoré by spoločnosť mala dostať v roku 2021, majú nahradiť lietadlá Airbus A319 a celkovo prirodzene zvýšiť kapacitu. V letnej sezóne lietalo pre spoločnosť 18 lietadiel, prvýkrát po rokoch spoločnosť nabrala nových zamestnancov – 15 pilotov, 30 sezónnych letušiek, niekoľko IT pracovníkov a právnikov.&lt;ref&gt;http://ekonomika.idnes.cz/rozhovor-s-sefem-csa-jozefem-sincakem-d8a-/eko-doprava.aspx?c=A161109_103121_eko-doprava_nio&lt;/ref&gt;

== Destinácie ==
Od októbra 2024 prevádzkuje linky do [[Paríž]]a a [[Madrid]]u spoločnosť [[Smartwings]] pod značkou Českých aerolinií s dvoma lietadlami [[Airbus A320]] vo farbách ČSA.

=== Codeshare ===
ČSA mali tzv. [[codeshare|codeshare dohodu]] a prevádzkovali spoločné lety so spoločnosťami [[SkyTeam]]u a ďalšími:

{{Stĺpce|3|
* [[Aeroflot]]
* [[Aeroméxico]]
* [[Air Europa]]
* [[Air France]]
* [[airBaltic]]
* [[Azerbaijan Airlines]]
* [[Belavia]]
* [[Bulgaria Air]]&lt;ref&gt;{{cite news |last1=Liu |first1=Jim |title=Bulgaria Air expands CSA Czech codeshares from mid-June 2019 |url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/285082/bulgaria-air-expands-csa-czech-codeshares-from-mid-june-2019/ |access-date=27 June 2019 |work=Routesonline |date=27 June 2019}}&lt;/ref&gt;
* [[China Airlines]]
* [[China Southern Airlines]]
* [[Delta Air Lines]]
* [[Al-ittihád at-tajarán|Etihad Airways]]
* [[Finnair]]
* [[Hainan Airlines]]
* [[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]]
* [[Koninklijke Luchtvaart Maatschappij|KLM]]
* [[Korean Air]]
* [[Middle East Airlines]]
* [[Saudia]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/282223/saudia-csa-czech-airlines-begins-codeshare-partnership-from-late-dec-2018/|title=Saudia / CSA Czech Airlines begins codeshare partnership from late-Dec 2018|publisher=Routesonline|date=1 January 2019}}&lt;/ref&gt;
* [[TAROM]]
* [[Smartwings]]
* [[Ural Airlines]]
* [[Vietnam Airlines]]
* [[Vueling]]
}}

=== Charterové lety ===
České aerolinie okrem pravidelných letov prevádzkovali aj nepravidelné [[charterový let|charterové lety]] pre rôzne cestovné kancelárie.

==== Exim Tours ====
Česká cestovná kancelária [[Exim Tours]] podpísala v roku 2004 zmluvu s Českými aeroliniami o charterovej doprave a spoločnosť tak začala využívať prepravné kapacity tejto leteckej spoločnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EXIM Tours s ČSA a obratem dvou miliard korun | url = http://www.e-vsudybyl.cz/archiv/exim-tours-s-csa-a-obratem-dvou-miliard-korun-612/ | vydavateľ = e-vsudybyl.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V roku začatia spolupráce ČSA na charterových letoch prepravili 330 000 cestujúcich, predovšetkým vďaka tejto cestovnej kancelárii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tvrdík: ČSA loni vzrostl zisk čtyřnásobně na 324,2 milionu korun | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/47276-tvrdik-csa-loni-vzrostl-zisk-ctyrnasobne-na-324-2-milionu-korun/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V júni 2007 ČSA podpísali zmluvu s Exim Tours o predĺžení zmluvy na ďalšie tri roky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ČSA budou létat pro Exim Tours další tři roky | url = https://www.airways.cz/zprava/csa-budou-letat-pro-exim-tours-dalsi-tri-roky/ | vydavateľ = airways.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; České aerolinie lietali s klientmi Exim Tours, napríklad do destinácií ako [[Varadero]] na [[Kuba|Kube]], [[Isla de Margarita]] vo [[Venezuela|Venezuele]], [[Súostrovie San Andrés, Providencia a Santa Catalina|ostrovy San Andrés a Providencia]] v [[Kolumbia|Kolumbii]], [[La Romana]] v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]] alebo do destinácií v [[Egypt]]e, [[Salvádor]]e, [[Tunisko|Tunisku]] a [[Grécko|Grécku]]. V roku 2006 prepravili České aerolinie na charterových linkách 845 000 cestujúcich, čo znamenalo 13% nárast oproti roku 2005.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ČSA přepravily v roce 2006 téměř 5,5 milionu cestujících | url = https://www.airways.cz/zprava/csa-prepravily-v-roce-2006-temer-5-5-milionu-cestujicich/ | vydavateľ = airways.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V máji 2010 skončil Českým aeroliniám leasing posledného diaľkového lietadla [[Airbus A310]], ktoré umožňovalo lietať do exotických destinácií, kvôli čomu sa najväčšia česká cestovná kancelária toho času, Exim Tours, po mnohoročnej spolupráci rozhodla ukončiť dlhodobú spoluprácu.&lt;ref name=&quot;idnes-potvrzeno-exim-tours-odchazi-od-csa-k&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sůra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Potvrzeno: Exim Tours odchází od ČSA k Travel Service | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/potvrzeno-exim-tours-odchazi-od-csa-k-travel-service-pc4-/eko-doprava.aspx?c=A100518_122740_eko-doprava_vem | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-05-18 | dátum prístupu = 2018-11-27 }}&lt;/ref&gt; Klienti Exim Tours odvtedy začali lietať s českou leteckou spoločnosťou [[Travel Service]], ktorá vyhrala výberové konanie a s Exim Tours spolupracovala už v predchádzajúcich rokoch. Do roku 2010 mali ČSA vyhradenú flotilu cca 5 charterových lietadiel. V roku 2010 sa ich neúspešne snažili predať spoločnosti Travel Service.&lt;ref name=&quot;idnes-potvrzeno-exim-tours-odchazi-od-csa-k&quot;/&gt;

==== Holidays Czech Airlines ====
{{Hlavný článok|Holidays Czech Airlines}}

V reakcii na odchod Exim Tours od ČSA firma založila v roku 2010 novú charterovú sesterskú leteckú spoločnosť [[Holidays Czech Airlines]], s ktorou na jeseň toho istého roku uzavrela trojročnú zmluvu s cestovnou kanceláriou Blue Style.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Němcová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Špačková | meno2 = Iva | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šéf ČSA provdal „dceru“, charterová firma bude létat pro Blue Style | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/sef-csa-provdal-dceru-charterova-firma-bude-letat-pro-blue-style-pw6-/ekoakcie.aspx?c=A101118_125127_ekoakcie_spi | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-11-18 | dátum prístupu = 2018-11-27 }}&lt;/ref&gt; Na začiatku roku 2012 si stratové Holidays Czech Airlines od ČSA odkúpil [[Český aeroholding]] za viac ako pol miliardy korún,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sůra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Další půlmiliarda pro ČSA. Chartery prodaly aeroholdingu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/dalsi-pulmiliarda-pro-csa-chartery-prodaly-aeroholdingu-pkb-/ekoakcie.aspx?c=A120130_160801_ekoakcie_spi | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2012-01-30 | dátum prístupu = 2018-11-27 }}&lt;/ref&gt; neskôr začali rušiť svoje chartery a lietali ich so svojimi posádkami pre Travel Service. V apríli 2013 boli pozastavené ich lety (tiež kvôli žalobe Travel Service). Dňa 30. júna 2014 bola spoločnosť vymazaná z registra.

==== Travel Service ====
V rokoch 2013 až 2018 lietala charterové lety pre ČSA spoločnosť [[Smartwings|Travel Service]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sůra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Letecký obrat dokonán: chartery po ČSA létají v barvách Travel Service | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/chartery-csa-letaji-v-barvach-travel-service-fmr-/eko-doprava.aspx?c=A130506_232039_eko-doprava_suj | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-05-07 | dátum prístupu = 2018-11-27 }}&lt;/ref&gt;

=== Nákladné lety ===
České aerolinie prevádzkovali tiež svoju organizačnú jednotku České aerolinie Cargo ({{vjz|eng|''Czech Airlines Cargo''}}), čo bola spoločnosť zabezpečujúca prepravu rôznych zásielok a pošty v lietadlách ČSA do priamych destinácií ČSA. Využívali k tomu predovšetkým nákladné kapacity na palubách lietadiel ČSA alebo špeciálne nákladné lety v režime jednorazových i pravidelných liniek.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.csa.cz/cz-cs/o-nas/#sec-2799 | vydavateľ = csa.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; České aerolinie Cargo boli členom leteckej aliancie [[SkyTeam Cargo]]. Vďaka tomu slúžili pre členov SkyTeamu ako generálny predajný agent pre Česko.

=== Destinácie v minulosti ===
Pravidelné linky ČSA v lete 1969:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CSA - Ceskoslovenske Aerolinie (1969) | url = http://timetableimages.com/ttimages/ok69.htm | vydavateľ = timetableimages.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

{{Stĺpce|2|
* Praha – Atény – Káhira – Bombaj – Singapur (Il-62)
* Praha – Bejrút – Káhira (Tu-104)
* Praha – Istanbul-Yeşilköy – Damask – Bagdad (Tu-124, Tu-104)
* Praha – Atény – Nikózia (Tu-124)
* Praha – Bejrút – Teherán-Mehrabad (Tu-104)
* Praha – Atény – Káhira – Kuvajt – Bahrajn – Bombaj – Rangún – Phnom Pénh – Jakarta (Tu-104)
* Praha – Atény – Damask – Bagdad (Tu-124)
* Praha – Atény – Bagdad (Tu-104)
* Praha – Alžír (Tu-104)
* Praha – Rabat – Dakar – Konakry (Tu-104)
* Praha – Madrid – Rabat – Dakar – Freetown (Tu-104)
* Praha – Tunis (Il-18)
* Praha – Londýn-Heathrow (Il-62)
* Praha – Brusel (Tu-124)
* Praha – Amsterdam (Tu-124)
* Praha – Luxemburg (Tu-124)
* Praha – Paríž-Orly (Tu-104)
* Praha – Ženeva – Marseille (Tu-124)
* Bratislava – Praha – Paríž-Orly (Tu-124)
* Praha – Frankfurt (Tu-104, Tu-124)
* Bratislava – Praha – Frankfurt (Tu-124)
* Praha – Zürich (Tu-104, Tu-124)
* Praha – Viedeň (Tu-124)
* Praha – Rím-Fiumicino (Tu-104)
* Praha – Miláno-Linate (Tu-124)
* Praha – Varšava (Tu-124)
* Praha – Moskva-Šeremetievo (Tu-104, Tu-124)
* Praha – Bratislava – Moskva-Šeremetievo (Tu-104, Tu-124)
* Praha – Kijev-Borispol (Tu-104, Tu-124)
* Praha – Leningrad (Tu-104)
* Praha – Kodaň (Tu-104, Tu-124, Il-18)
* Praha – Berlín-Schönefeld – Štokholm-Arlanda – Helsinki (Tu-104, Tu-124)
* Praha – Berlín-Schönefeld – Štokholm-Arlanda (Tu-124)
* Praha – Záhreb – Belehrad (Tu-124)
* Praha – Berlín-Schönefeld (Il-18)
* Praha – Budapešť – Sofia (Il-18)
* Praha – Budapešť – Bukurešť-Băneasa (Il-18)
* Praha – Dubrovník (Il-18)
* Praha – Bratislava – Split (Il-18)
* Praha – Split (Il-18)
* Brno – Split (Il-18)
* Praha – Brno (Av-14, Il-18)
* Praha – Bratislava (Av-14, Il-18)
* Praha – Holešov (Av-14)
* Praha – Přerov (Av-14)
* Praha – Košice (Av-14, Il-18)
* Praha – Karlovy Vary (Av-14)
* Praha – Ostrava (Av-14, Il-18)
* Praha – Piešťany (Av-14)
* Praha – Sliač (Av-14)
}}

== Flotila ==
=== Súčasná flotila ===
Flotila Českých aerolinií pozostávala v októbri 2024 z nasledujúcich lietadiel:

&lt;center&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; style=&quot;border-collapse:collapse;text-align:center&quot;
|+ '''Flotila Českých aerolinií'''
|- 
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:105px;&quot;|Lietadlo
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:60px;&quot;|V prevádzke
! rowspan=&quot;2&quot;|Fotografia
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:25px;&quot;|Objednávky
! colspan=&quot;3&quot;|Počet sedadiel
! rowspan=&quot;2&quot;|Poznámky
|- 
!&lt;abbr title=&quot;Obchodná trieda&quot;&gt;B&lt;/abbr&gt;
!&lt;abbr title=&quot;Turistická trieda&quot;&gt;E&lt;/abbr&gt;
!Spolu
|-
|[[Airbus A320|Airbus A320-200]]
|2
|[[Súbor:Czech Airlines, OK-HEU, Airbus A320-214 (51272741549).jpg|100px]]
|—
|0
|180
|180
|Prevádzkované spoločnosťou [[Smartwings]].
|-
!Spolu
!2
!
!—
!colspan=4|
|}
&lt;/center&gt;

=== Lietadlá ČSA v rokoch 1945 – 1991 ===
{{Hlavný článok|Zoznam lietadiel Československých aerolínií}}
V hlavnom článku nájdete zoznam lietadiel ČSA, ktoré používali v rokoch 1945{{--}}1991.

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Czech Airlines}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.czechairlines.com/ Oficiálna stránka]
* [http://www.airfleets.net/ageflotte/?file=calcop&amp;opp=CSA Vek flotily ČSA]

== Zdroj ==
{{preklad|cs|České aerolinie|16713350}}
{{preklad|cs|Československé státní aerolinie|15746897}}

{{Portál|Letectvo|Letecký|Česko|Český}}

[[Kategória:Letecké spoločnosti Česka]]
[[Kategória:Letecké spoločnosti Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Podniky založené v 1923]]</text>
      <sha1>t5bryj897qss500wc13n587v26qkrtr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Čierne písmená</title>
    <ns>0</ns>
    <id>302468</id>
    <revision>
      <id>8244670</id>
      <parentid>7807073</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:56:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244670</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4891" sha1="oa31h63q3m8ddq46481faeryyzgeruf" xml:space="preserve">{{Infobox singel
| Názov            = Čierne písmená
| Interpret        = [[Miro Jaroš]] 
| Album            = ''[[Tlaková níž (album)|Tlaková níž]]''
| Obrázok          = Miro_jaros-wiki_07.jpg
| Veľkosť obrázku  = 
| Popis            =
| Žáner            = [[Pop rock]]
| Dĺžka            =
| Dátum vydania    =  12. 3. 2009
| Formát           =  Maxi singel
| Nahrané          =
| Vydavateľ        = [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]
| Producent        = Vladimír Gnepa a [[Miro Jaroš]]
| Skladateľ        = [[Mark Blumberg]], [[Vladimír Gnepa]] a [[Miro Jaroš]]
| Textár           = [[Miro Jaroš]]
| URL text         =
| Recenzie         =
| Predchádzajúci singel = „[[Spadla z oblakov (singel)|Spadla z oblakov]]“
| Nasledujúci singel    = „[[Malý hlas]]“
}}

'''„Čierne písmená“''' je názov štvrtého singlu z albumu [[Tlaková níž (album)|''Tlaková níž'']] [[spevák]]a [[Miro Jaroš|Mira Jaroša]]. V 21. týždni roku [[2009]] sa stala 8. najhranejšou slovenskou skladbou na [[Slovensko|Slovensku]].&lt;ref name=&quot;IFPI&quot;&gt;[http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?hitp=R Webová stránka IFPI] (pozri Rádio SK Top 50 a 21. týždeň r. 2009)&lt;/ref&gt;

==Vznik==
Bola to prvá nahrávka, ktorá bola napísaná na album [[Tlaková níž (album)|''Tlaková níž'']], zároveň Mirova najosobnejšia skladba na albume.&lt;ref name=&quot;24hod&quot;&gt;[http://www.24hod.sk/clanok-75346-miro-jaros-nakrutil-videoklip-k-skladbe-cierne-pismena.html Webová stránka 24 hodín]&lt;/ref&gt; Pôvodnú hudbu napísal Izraelčan Mark Blumberg.&lt;ref name=&quot;24hod&quot;/&gt; Skladba bola nahratá s niekoľkými textami. Pôvodne sa mala volať &quot;Vôňa spomienok&quot;, neskôr &quot;Každý z nás klame&quot;. Na albume sa objavila pod názvom &quot;Príliš čierne písmená&quot;. Pre [[Komercia|komerčné]] účely a rádiá bola nahratá nová verzia skladby „Čierne písmená“ s upraveným [[text]]om, pridaným [[refrén]]om a nanovo nahratým [[orchester|orchestrom]]. Pesnička je Mirovou spoveďou, ktorú napísal počas [[depresia|depresívneho]] obdobia.&lt;ref name=&quot;Supermusic&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Webová stránka Supermusic |url=http://www.supermusic.sk/sprava.php?idspravy=152742 |dátum prístupu=2010-01-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304122831/http://www.supermusic.sk/sprava.php?idspravy=152742 |dátum archivácie=2016-03-04 }}&lt;/ref&gt; V [[média|médiách]] sa o skladbe začalo hovoriť už pred jej vydaním, mala svoju vlastnú web stránku na ktorej sa mohli ľudia vypísať z toho, čo ich trápi.&lt;ref name=&quot;Supermusic&quot;/&gt; V deň vydania singlu sa stránka zrušila a všetci prispievatelia sa tým mali zbaviť zlých [[energia|energií]] a zafarbiť svoj svet. Skladba bola oficiálne vydaná v [[piatok]] [[13. február|trinásteho február]]a 2009.&lt;ref name=&quot;MusicServer&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Webová stránka MusicServer |url=http://music.server.sk/tipy/single/detail/33763-miro-jaros-vydava-cierne-pismena-v-piatok-trinasteho/ |dátum prístupu=2010-01-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090821031215/http://music.server.sk/tipy/single/detail/33763-miro-jaros-vydava-cierne-pismena-v-piatok-trinasteho/ |dátum archivácie=2009-08-21 }}&lt;/ref&gt;

==Videoklip==
Na účinkovanie vo videoklipe bol vyhlásený verejný [[kasting]].&lt;ref name=&quot;Hudba&quot;&gt;[http://www.hudba.sk/recenzie/2009-05-12-videoklip-na-tento-tyzden-miro-jaros-cierne-pismena Webová stránka Hudba]&lt;/ref&gt; Úlohou ľudí bolo stotožniť sa s nahrávkou a zahrať [[Emócia|emócie]] pred kamerou. Miro si spomedzi asi [[300]] prihlásených vybral [[30]] ľudí, ktorí sa v klipe objavili.&lt;ref name=&quot;Hudba&quot;/&gt; Miro pôsobil ako [[režisér]] a všetko riadil sám. Mal jasnú [[vízia|víziu]]. Napísal [[scenár]], rozdelil jednotlivé [[pasáž]]e textu medzi ľudí. Za kamerou stál [[Richard Zimmerman]]. V klipe sa objavili napríklad: mladá [[vdova]], [[transvestita]], tehotná tínedžerka, [[Číňania|Číňanka]], [[dvojčatá]], [[mních]], či opustená [[nevesta]], ktorú stvárnila [[Tamara Heribanová]].&lt;ref name=&quot;Topky&quot;&gt;[http://www.topky.sk/cl/15/398619/Miro-Jaros-dohnal--nevestu--Heribanovu-k-slzam- Webová stránka Topky]&lt;/ref&gt; Miro sa objavil až v záverečnej scéne a ako jediný sa usmieva. Na podporu nahrávky vzniklo niekoľko [[trailer]]ov, tiež [[Making of]] nahrávka a video, ktoré ukazujú Mira pri nahrávaní v štúdiu a pri tvorbe videoklipu.

==Oficiálne verzie nahrávky==
*&quot;Radio edit&quot;
*&quot;Albumová verzia&quot;
*&quot;Akustická verzia&quot;
*&quot;Video edit&quot;
*&quot;Robert Burian radio remix&quot;
*&quot;Robert Burian Remix&quot;
*&quot;Robert Burian Dub&quot;
*&quot;Waxtime remix&quot;
*&quot;Radio Instrumental&quot;
*&quot;Album Instrumental&quot;

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Externé odkazy ==
*[http://mirojaros.sk Oficiálna stránka Mira Jaroša]

{{Miro Jaroš}}

[[Kategória:Piesne Mira Jaroša]]
[[Kategória:Piesne z 2009]]</text>
      <sha1>oa31h63q3m8ddq46481faeryyzgeruf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bonnie Tyler</title>
    <ns>0</ns>
    <id>307861</id>
    <revision>
      <id>8244803</id>
      <parentid>8213049</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:15:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ivanes007</username>
        <id>176395</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Úmrtie</comment>
      <origin>8244803</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11205" sha1="mv8gu7d4tttxyoseqthspr7k1762ke3" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Bonnie Tyler
 | Obrázok             = Bonnie Tyler.jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = 
 | Popis umelca        = [[Spojené kráľovstvo|britská speváčka]]
 | Rodné meno          = Gaynor Hopkinsová
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1951|6|8}}
 | Miesto narodenia    = [[Skewen]], [[Neath]], [[Wales]]&lt;br /&gt;[[Spojené kráľovstvo]]
 | Dátum úmrtia        ={{dnv|1926|7|8}} 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Pôsobenie           =  1975 – 2026
 | Žáner               = [[Pop rock]], [[Rock]], [[Wagnerian rock]], [[country rock]]
 | Roky pôsobenia      =
 | Hrá na nástroje     = [[spevák|spev]]
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[RCA Records]]&lt;br /&gt;[[Columbia Records]]&lt;br /&gt;[[Hansa Records]]&lt;br /&gt;[[Chrysalis Records]]&lt;br /&gt;[[Atlantic Records]]
 | Webstránka          = [http://www.bonnietyler.com/ www.bonnietyler.com]
 |Portál 1             =Spojené kráľovstvo
}}
'''Bonnie Tyler''' (* [[8. jún]] [[1951]], [[Skewen]], † 8. júla 2026), narodená ako '''Gaynor Hopkins,''' bola [[Wales|waleská]] [[Spevák|speváčka]]. Je známa svojím charakteristickým chrapľavým [[Hlas (zvukový prejav)|hlasom]]. Tyler sa dostala do povedomia po vydaní jej [[Hudobný album|albumu]] v roku [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]'' a piesní &quot;Lost in France&quot; a &quot;More Than a Lover&quot;. Jej [[pieseň]] z roku [[1978]] &quot;It's a Heartache&quot; sa dostala na 4. priečku v [[UK Singles Chart]], a 3. priečku v [[Spojené štáty|americkej]] hitparáde [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. 

== Hudobná kariéra ==
Bonnie sa narodila v [[Skewen]]e, ([[Neath]], [[Wales]]). V mladosti počúvala hudbu [[Janis Joplin]] a [[Tina Turner|Tiny Turner]]. Ako 19- ročná sa zúčastnila talentovej súťaže, po ktorej začala vystupovať v kapele ''Bobby Wayne &amp; The Dixies''. O dva roky neskôr založila vlastnú kapelu ''Imagination'', s ktorou vystupovala pod umeleckým menom Sherene Davies po puboch a kluboch v Južnom Walese. V roku 1973 sa Bonnie vydala za realitného makléra Roberta Sullivana. V roku 1975 ju objavil Roger Bell, ktorý jej vybavil nahrávaciu zmluvu s [[RCA Records]]. V tomto období ju požiadali aby si zmenila umelecké meno, pod ktorým je známa dodnes, začala vystupovať ako Bonnie Tyler. Spolupracovala s produkčným tímom: skladateľom Ronnie Scottom a s menežérom Steve Wolfem.&lt;ref name=&quot;BTBio&quot;&gt;[http://www.bonnietyler.com/bio.html Bonnie Tyler Official Biography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091015073256/http://www.bonnietyler.com/bio.html |date=2009-10-15 }} Retrieved 21 September 2009&lt;/ref&gt; Po tom ako Bonnie v roku 1976 nahrala svoju prvú úspešnú skladbu „Lost in France“, ktorá sa dostala vo viacerých rebríčkoch do Top-Ten, vydala v roku 1977 svoj debutový album s názvom ''The World Starts Tonight''. Z tohto albumu pochádzal aj jej ďalší úspešný singel, „More Than a Lover“. Nasledujúci album Bonnie Tyler ''Natural Force'', ktorý bol pre americký trh premenovaný podľa najväčšieho hitu, singlu „It's a Heartache“, sa stal podľa [[RIAA]] v priebehu dvoch týždňov v júni 1978 dvojnásobne zlatým.

Okrem svetových úspechov mala Bonnie niekoľko regionálnych hitov v Nemecku, Francúzsku, ale aj v Japonsku. V rokoch 1977 až 1981 vydala pre vydavateľstvo RCA štyri hudobné albumy. Po ukončení zmluvy s RCA v roku 1982 podpísala zmluvu s [[Columbia Records]] a začala spolupracovať so skladateľom Jimom Steinmanom. Jej nasledujúci album ''[[Faster Than the Speed of Night]]'', ktorý vyšiel na jar roku 1983 obsahoval skladbu „Total Eclipse of the Heart“. Táto pieseň sa stala celosvetovým hitom Bonnie Tyler. V mnohých rebríčkoch sa držala na prvom mieste. V Spojených štátoch bola na vrchole štyri týždne. Album ''Faster Than the Speed of Night'' bol v Spojenom kráľovstve na prvom mieste, do prvej päťky sa dostal v USA a v Austrálii. Pieseň „Total Eclipse of the Heart“ bola nominovaná na cenu [[Grammy]]. V roku 1984 získala Bonnie ďalšiu nomináciu na Grammy za pieseň „Here She Comes“.&lt;ref&gt;http://www.rockonthenet.com/artists-t/bonnietyler.htm&lt;/ref&gt;, ktorý bol súčasťou [[soundtrack]]u filmu ''[[Metropolis (film)|Metropolis]]''. V lete 1985 mala Bonnie Tyler ďalšie dva úspešné single: „A Rockin' Good Way“ (duet so [[Shakin' Stevens|Shakinom Stevensom]]) a „Holding Out for a Hero“, zo soundtracku filmu ''Footloose''.

Nasledujúcim albumom ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]'' (1986) a ''[[Hide Your Heart]]'' (1988) sa na predošlé celosvetové úspechy Bonnie Tyler nepodarilo nadviazať. Úspešnejšie boli vo Francúzsku, Švačiarsku, Škandinávii, Južnej Afrike a v Austrálii. Singel „If You Were A Woman (And I Was A Man)“ bol v roku 1986 vo Francúzsku v Top-Ten. Bonnie spolupracovala s viacerými ďalšími umelcami. V roku 1987 nahrala s brazílskym spevákom Fábiom Juniorom pieseň „Sem limites pra sonhar/Reaching for the Infinite Heart“ a v tom istom roku naspievala pieseň „Islands“, titulnú pieseň [[Islands (album)|pre rovnomenný album]] [[Mike Oldfield]]a. Pre [[Cher]] Bonnie Tyler naspievala vokály v skladbách „Perfection“ (album ''[[Cher (album)|Cher]]'' z roku 1987) a „Emotional Fire“ (album ''[[Heart Of Stone]]'' z roku 1989).

Začiatkom 90. rokov Bonnie Tyler prešla k hudobnému vydavateľstvu [[BMG]]. Koncom roku 1991 u tohto labelu vydala svoj prvý album s názvom ''[[Bitterblue]]'', ktorý bol štvornásobne platinovým v Nórsku, platinový v Rakúsku a zlatý vo viacerých krajinách vrátane Nemecka, Švačiarska a Švédska. Na tieto úspechy nadviazali aj ďalšie projekty tejto speváčky: štúdiové albumy ''[[Angel Heart]]'', ''[[Silhouette in Red]]'' a kompilácia ''[[The Very Best of Bonnie Tyler]]''. V roku 1999 naspievala pieseň „Is Anybody There?“, ktorá bola súčasťou konceptuálneho projektu ''[[Return to the Centre of the Earth]]'' od [[Rick Wakeman|Ricka Wakemana]].&lt;ref&gt;[http://www.cduniverse.com/search/xx/music/pid/1107096/a/Return+To+The+Centre+Of+The+Earth.htm Wakeman CD]&lt;/ref&gt; V roku 2003 spolupracovala s Kareen Antonn pri nahrávaní duetu v skladbe „Si demain... (Turn Around)“, ktorá je francúzskou verziou „Total Eclipse of the Heart“. V decembri 2003, kedy táto pieseň vyšla, sa na desať týždňov dostala na prvé miesta hitparád vo Francúzsku, Belgicku a Poľsku. Z tejto nahrávky sa predalo spolu dva milióny kópií. Po tomto úspechu nasledoval ďalší podobný s nahrávkou s Kareen s názvom „Si tout s'arrête (It's A Heartache)“.

V roku 2006 sa Bonnie predstavila v americkej televízii v show ''[[Celebrity Duets]]'', kde vystúpila spolu s [[Lucy Lawless]]. Zaspievali si spolu hit „Total Eclipse of the Heart“.

== Diskografia ==
=== Štúdiové albumy ===
* [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]''
* [[1978]] ''[[Natural Force]]''
* [[1979]] ''[[Diamond Cut]]''
* [[1981]] ''[[Goodbye to the Islands]]''
* [[1983]] ''[[Faster Than the Speed of Night]]''
* [[1986]] ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]''
* [[1988]] ''[[Hide Your Heart]]''
* [[1991]] ''[[Bitterblue]]''
* [[1992]] ''[[Angel Heart]]''
* [[1993]] ''[[Silhoutte in Red]]''
* [[1995]] ''[[Free Spirit]]''
* [[1998]] ''[[All in One Voice]]''
* [[2003]] ''[[Heart Strings]]''
* [[2004]] ''[[Simply Believe]]''
* [[2005]] ''[[Wings (album)|Wings]]''
* [[2006]] ''[[Celebrate]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie Tyler Live]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie On Tour LIVE DVD]]''
* [[2011]] ''[[Live in Germany 1993]]'' &lt;small&gt;CD/DVD/CD+DVD&lt;/small&gt;
* [[2013]] ''[[Rocks and Honey]]''

=== Single ===
* [[1976]] „My My Honeycomb“
* 1976 „Lost in France“
* [[1977]] „More Than a Lover“
* 1977 „Heaven“
* 1977 „It's a Heartache“
* [[1978]] „Here Am I“
* 1978 „Hey Love“
* 1978 „If I Sing You a Love Song“
* 1978 „Louisiana Rain“
* [[1979]] „My Guns Are Loaded“
* 1979 „Too Good to Last“
* 1979 „What a Way to Treat My Heart“
* 1979 „Married Men“
* 1979 „I Believe in Your Sweet Love“
* 1979 „Sitting on the Edge of the Ocean“
* [[1980]] „I'm Just a Woman“
* 1980 „Goodbye to the Island“
* [[1981]] „Sayanora Tokyo“
* [[1983]] „Total Eclipse of the Heart“
* 1983 „Take Me Back“
* 1983 „Faster Than the Speed of Night“
* 1983 „Have You Ever Seen the Rain“
* 1983 „Straight From the Heart“
* 1983 „Tears“ (s [[Frankie Miller|Frankiem Millerem]])
* [[1984]] „Getting So Excited“
* 1984 „A Rockin' Good Way“ (s [[Shakin' Stevens]]em)
* 1984 „Holding Out for a Hero“
* 1984 „Here She Comes“
* [[1985]] „Loving You Is a Dirty Job But Somebody's Gotta Do It“ (s [[Todd Rundgren|Toddom Rundgrénom]])
* [[1986]] „If You Were a Woman (and I Was a Man)“
* 1986 „Band of Gold“
* 1986 „Rebel Without a Clue“
* 1986 „Lovers Again“
* 1986 „It's Not Easy“
* 1986 „No Way to Treat a Lady“
* 1986 „Sem Limites Pra Sonhar“ (s Fábiem Jr.)
* [[1987]] „[[Islands (skladba Mika Oldfielda)|Islands]]“ (s [[Mike Oldfield|Mikom Oldfieldom]])
* [[1988]] „The Best“
* 1988 „Hide Your Heart“
* 1988 „Save Up All Your Tears“
* 1988 „Don't Turn Around“
* [[1989]] „Notes From America“
* 1989 „Merry Christmas“
* [[1990]] „[[Breakout (Bonnie Tyler)|Breakout]]“
* [[1991]] „Hero“
* 1991 „Endless Night“
* 1991 „Bitterblue“
* 1991 „Against the Wind“
* [[1992]] „Where Were You“
* 1992 „Fools Lullaby“
* 1992 „Call Me“
* 1992 „The Desert is in Your Heart“ (so Sophiou Arbanitiovou)
* [[1993]] „God Gave Love to You“
* 1993 „Sally Comes Around“
* 1993 „From the Bottom of My Lonely Heart“
* 1993 „You Are So Beautiful“
* 1993 „Stay“
* [[1994]] „Say Goodbye“
* 1994 „Back Home“
* [[1995]] „Making Love (out of Nothing at All)“
* 1995 „You're the One“
* 1995 „Two Out of Three Ain't Bad“
* [[1998]] „Limelight“
* 1998 „Heaven“
* 1998 „He's the King“
* [[2003]] „Amazed“
* 2003 „Against All Odds“
* 2003 „Learning to Fly“
* 2003 „Si demain… (Turn Around)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* [[2004]] „Si tout s'arrete (It´s a Heartache)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* 2004 „Vergiß es (Forget It)“ (s [[Matthias Reim|Matthiasom Reimom]])
* [[2005]] „Louise“
* [[2007]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[BabyPinkStar]])
* [[2009]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[Only Men Aloud]])
* [[2010]] „Nothing Is Gonna Stop Us Now“ (s [[Albert Hammond]])
* [[2011]] „Amour Éternel / Eternal Flame“ (s [[Laura Zen]])
* [[2013]] „Believe in Me“ 
* [[2013]] „This is Gonna Hurt“ 
* [[2013]] „Love is the Knife“

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Bonnie Tyler}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Tyler, Bonnie}}
[[Kategória:Waleské country speváčky]]
[[Kategória:Waleské popové speváčky]]
[[Kategória:Waleské rockové speváčky]]
[[Kategória:Interpreti Columbia Records]]</text>
      <sha1>mv8gu7d4tttxyoseqthspr7k1762ke3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244804</id>
      <parentid>8244803</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:17:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ivanes007</username>
        <id>176395</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Úmrtie</comment>
      <origin>8244804</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11205" sha1="iwgqpkeh98dyzh5y1p5ggwzch9hap86" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Bonnie Tyler
 | Obrázok             = Bonnie Tyler.jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = 
 | Popis umelca        = [[Spojené kráľovstvo|britská speváčka]]
 | Rodné meno          = Gaynor Hopkinsová
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1951|6|8}}
 | Miesto narodenia    = [[Skewen]], [[Neath]], [[Wales]]&lt;br /&gt;[[Spojené kráľovstvo]]
 | Dátum úmrtia        ={{dnv|2026|7|8}} 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Pôsobenie           =  1975 – 2026
 | Žáner               = [[Pop rock]], [[Rock]], [[Wagnerian rock]], [[country rock]]
 | Roky pôsobenia      =
 | Hrá na nástroje     = [[spevák|spev]]
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[RCA Records]]&lt;br /&gt;[[Columbia Records]]&lt;br /&gt;[[Hansa Records]]&lt;br /&gt;[[Chrysalis Records]]&lt;br /&gt;[[Atlantic Records]]
 | Webstránka          = [http://www.bonnietyler.com/ www.bonnietyler.com]
 |Portál 1             =Spojené kráľovstvo
}}
'''Bonnie Tyler''' (* [[8. jún]] [[1951]], [[Skewen]], † 8. júla 2026), narodená ako '''Gaynor Hopkins,''' bola [[Wales|waleská]] [[Spevák|speváčka]]. Je známa svojím charakteristickým chrapľavým [[Hlas (zvukový prejav)|hlasom]]. Tyler sa dostala do povedomia po vydaní jej [[Hudobný album|albumu]] v roku [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]'' a piesní &quot;Lost in France&quot; a &quot;More Than a Lover&quot;. Jej [[pieseň]] z roku [[1978]] &quot;It's a Heartache&quot; sa dostala na 4. priečku v [[UK Singles Chart]], a 3. priečku v [[Spojené štáty|americkej]] hitparáde [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. 

== Hudobná kariéra ==
Bonnie sa narodila v [[Skewen]]e, ([[Neath]], [[Wales]]). V mladosti počúvala hudbu [[Janis Joplin]] a [[Tina Turner|Tiny Turner]]. Ako 19- ročná sa zúčastnila talentovej súťaže, po ktorej začala vystupovať v kapele ''Bobby Wayne &amp; The Dixies''. O dva roky neskôr založila vlastnú kapelu ''Imagination'', s ktorou vystupovala pod umeleckým menom Sherene Davies po puboch a kluboch v Južnom Walese. V roku 1973 sa Bonnie vydala za realitného makléra Roberta Sullivana. V roku 1975 ju objavil Roger Bell, ktorý jej vybavil nahrávaciu zmluvu s [[RCA Records]]. V tomto období ju požiadali aby si zmenila umelecké meno, pod ktorým je známa dodnes, začala vystupovať ako Bonnie Tyler. Spolupracovala s produkčným tímom: skladateľom Ronnie Scottom a s menežérom Steve Wolfem.&lt;ref name=&quot;BTBio&quot;&gt;[http://www.bonnietyler.com/bio.html Bonnie Tyler Official Biography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091015073256/http://www.bonnietyler.com/bio.html |date=2009-10-15 }} Retrieved 21 September 2009&lt;/ref&gt; Po tom ako Bonnie v roku 1976 nahrala svoju prvú úspešnú skladbu „Lost in France“, ktorá sa dostala vo viacerých rebríčkoch do Top-Ten, vydala v roku 1977 svoj debutový album s názvom ''The World Starts Tonight''. Z tohto albumu pochádzal aj jej ďalší úspešný singel, „More Than a Lover“. Nasledujúci album Bonnie Tyler ''Natural Force'', ktorý bol pre americký trh premenovaný podľa najväčšieho hitu, singlu „It's a Heartache“, sa stal podľa [[RIAA]] v priebehu dvoch týždňov v júni 1978 dvojnásobne zlatým.

Okrem svetových úspechov mala Bonnie niekoľko regionálnych hitov v Nemecku, Francúzsku, ale aj v Japonsku. V rokoch 1977 až 1981 vydala pre vydavateľstvo RCA štyri hudobné albumy. Po ukončení zmluvy s RCA v roku 1982 podpísala zmluvu s [[Columbia Records]] a začala spolupracovať so skladateľom Jimom Steinmanom. Jej nasledujúci album ''[[Faster Than the Speed of Night]]'', ktorý vyšiel na jar roku 1983 obsahoval skladbu „Total Eclipse of the Heart“. Táto pieseň sa stala celosvetovým hitom Bonnie Tyler. V mnohých rebríčkoch sa držala na prvom mieste. V Spojených štátoch bola na vrchole štyri týždne. Album ''Faster Than the Speed of Night'' bol v Spojenom kráľovstve na prvom mieste, do prvej päťky sa dostal v USA a v Austrálii. Pieseň „Total Eclipse of the Heart“ bola nominovaná na cenu [[Grammy]]. V roku 1984 získala Bonnie ďalšiu nomináciu na Grammy za pieseň „Here She Comes“.&lt;ref&gt;http://www.rockonthenet.com/artists-t/bonnietyler.htm&lt;/ref&gt;, ktorý bol súčasťou [[soundtrack]]u filmu ''[[Metropolis (film)|Metropolis]]''. V lete 1985 mala Bonnie Tyler ďalšie dva úspešné single: „A Rockin' Good Way“ (duet so [[Shakin' Stevens|Shakinom Stevensom]]) a „Holding Out for a Hero“, zo soundtracku filmu ''Footloose''.

Nasledujúcim albumom ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]'' (1986) a ''[[Hide Your Heart]]'' (1988) sa na predošlé celosvetové úspechy Bonnie Tyler nepodarilo nadviazať. Úspešnejšie boli vo Francúzsku, Švačiarsku, Škandinávii, Južnej Afrike a v Austrálii. Singel „If You Were A Woman (And I Was A Man)“ bol v roku 1986 vo Francúzsku v Top-Ten. Bonnie spolupracovala s viacerými ďalšími umelcami. V roku 1987 nahrala s brazílskym spevákom Fábiom Juniorom pieseň „Sem limites pra sonhar/Reaching for the Infinite Heart“ a v tom istom roku naspievala pieseň „Islands“, titulnú pieseň [[Islands (album)|pre rovnomenný album]] [[Mike Oldfield]]a. Pre [[Cher]] Bonnie Tyler naspievala vokály v skladbách „Perfection“ (album ''[[Cher (album)|Cher]]'' z roku 1987) a „Emotional Fire“ (album ''[[Heart Of Stone]]'' z roku 1989).

Začiatkom 90. rokov Bonnie Tyler prešla k hudobnému vydavateľstvu [[BMG]]. Koncom roku 1991 u tohto labelu vydala svoj prvý album s názvom ''[[Bitterblue]]'', ktorý bol štvornásobne platinovým v Nórsku, platinový v Rakúsku a zlatý vo viacerých krajinách vrátane Nemecka, Švačiarska a Švédska. Na tieto úspechy nadviazali aj ďalšie projekty tejto speváčky: štúdiové albumy ''[[Angel Heart]]'', ''[[Silhouette in Red]]'' a kompilácia ''[[The Very Best of Bonnie Tyler]]''. V roku 1999 naspievala pieseň „Is Anybody There?“, ktorá bola súčasťou konceptuálneho projektu ''[[Return to the Centre of the Earth]]'' od [[Rick Wakeman|Ricka Wakemana]].&lt;ref&gt;[http://www.cduniverse.com/search/xx/music/pid/1107096/a/Return+To+The+Centre+Of+The+Earth.htm Wakeman CD]&lt;/ref&gt; V roku 2003 spolupracovala s Kareen Antonn pri nahrávaní duetu v skladbe „Si demain... (Turn Around)“, ktorá je francúzskou verziou „Total Eclipse of the Heart“. V decembri 2003, kedy táto pieseň vyšla, sa na desať týždňov dostala na prvé miesta hitparád vo Francúzsku, Belgicku a Poľsku. Z tejto nahrávky sa predalo spolu dva milióny kópií. Po tomto úspechu nasledoval ďalší podobný s nahrávkou s Kareen s názvom „Si tout s'arrête (It's A Heartache)“.

V roku 2006 sa Bonnie predstavila v americkej televízii v show ''[[Celebrity Duets]]'', kde vystúpila spolu s [[Lucy Lawless]]. Zaspievali si spolu hit „Total Eclipse of the Heart“.

== Diskografia ==
=== Štúdiové albumy ===
* [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]''
* [[1978]] ''[[Natural Force]]''
* [[1979]] ''[[Diamond Cut]]''
* [[1981]] ''[[Goodbye to the Islands]]''
* [[1983]] ''[[Faster Than the Speed of Night]]''
* [[1986]] ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]''
* [[1988]] ''[[Hide Your Heart]]''
* [[1991]] ''[[Bitterblue]]''
* [[1992]] ''[[Angel Heart]]''
* [[1993]] ''[[Silhoutte in Red]]''
* [[1995]] ''[[Free Spirit]]''
* [[1998]] ''[[All in One Voice]]''
* [[2003]] ''[[Heart Strings]]''
* [[2004]] ''[[Simply Believe]]''
* [[2005]] ''[[Wings (album)|Wings]]''
* [[2006]] ''[[Celebrate]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie Tyler Live]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie On Tour LIVE DVD]]''
* [[2011]] ''[[Live in Germany 1993]]'' &lt;small&gt;CD/DVD/CD+DVD&lt;/small&gt;
* [[2013]] ''[[Rocks and Honey]]''

=== Single ===
* [[1976]] „My My Honeycomb“
* 1976 „Lost in France“
* [[1977]] „More Than a Lover“
* 1977 „Heaven“
* 1977 „It's a Heartache“
* [[1978]] „Here Am I“
* 1978 „Hey Love“
* 1978 „If I Sing You a Love Song“
* 1978 „Louisiana Rain“
* [[1979]] „My Guns Are Loaded“
* 1979 „Too Good to Last“
* 1979 „What a Way to Treat My Heart“
* 1979 „Married Men“
* 1979 „I Believe in Your Sweet Love“
* 1979 „Sitting on the Edge of the Ocean“
* [[1980]] „I'm Just a Woman“
* 1980 „Goodbye to the Island“
* [[1981]] „Sayanora Tokyo“
* [[1983]] „Total Eclipse of the Heart“
* 1983 „Take Me Back“
* 1983 „Faster Than the Speed of Night“
* 1983 „Have You Ever Seen the Rain“
* 1983 „Straight From the Heart“
* 1983 „Tears“ (s [[Frankie Miller|Frankiem Millerem]])
* [[1984]] „Getting So Excited“
* 1984 „A Rockin' Good Way“ (s [[Shakin' Stevens]]em)
* 1984 „Holding Out for a Hero“
* 1984 „Here She Comes“
* [[1985]] „Loving You Is a Dirty Job But Somebody's Gotta Do It“ (s [[Todd Rundgren|Toddom Rundgrénom]])
* [[1986]] „If You Were a Woman (and I Was a Man)“
* 1986 „Band of Gold“
* 1986 „Rebel Without a Clue“
* 1986 „Lovers Again“
* 1986 „It's Not Easy“
* 1986 „No Way to Treat a Lady“
* 1986 „Sem Limites Pra Sonhar“ (s Fábiem Jr.)
* [[1987]] „[[Islands (skladba Mika Oldfielda)|Islands]]“ (s [[Mike Oldfield|Mikom Oldfieldom]])
* [[1988]] „The Best“
* 1988 „Hide Your Heart“
* 1988 „Save Up All Your Tears“
* 1988 „Don't Turn Around“
* [[1989]] „Notes From America“
* 1989 „Merry Christmas“
* [[1990]] „[[Breakout (Bonnie Tyler)|Breakout]]“
* [[1991]] „Hero“
* 1991 „Endless Night“
* 1991 „Bitterblue“
* 1991 „Against the Wind“
* [[1992]] „Where Were You“
* 1992 „Fools Lullaby“
* 1992 „Call Me“
* 1992 „The Desert is in Your Heart“ (so Sophiou Arbanitiovou)
* [[1993]] „God Gave Love to You“
* 1993 „Sally Comes Around“
* 1993 „From the Bottom of My Lonely Heart“
* 1993 „You Are So Beautiful“
* 1993 „Stay“
* [[1994]] „Say Goodbye“
* 1994 „Back Home“
* [[1995]] „Making Love (out of Nothing at All)“
* 1995 „You're the One“
* 1995 „Two Out of Three Ain't Bad“
* [[1998]] „Limelight“
* 1998 „Heaven“
* 1998 „He's the King“
* [[2003]] „Amazed“
* 2003 „Against All Odds“
* 2003 „Learning to Fly“
* 2003 „Si demain… (Turn Around)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* [[2004]] „Si tout s'arrete (It´s a Heartache)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* 2004 „Vergiß es (Forget It)“ (s [[Matthias Reim|Matthiasom Reimom]])
* [[2005]] „Louise“
* [[2007]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[BabyPinkStar]])
* [[2009]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[Only Men Aloud]])
* [[2010]] „Nothing Is Gonna Stop Us Now“ (s [[Albert Hammond]])
* [[2011]] „Amour Éternel / Eternal Flame“ (s [[Laura Zen]])
* [[2013]] „Believe in Me“ 
* [[2013]] „This is Gonna Hurt“ 
* [[2013]] „Love is the Knife“

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Bonnie Tyler}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Tyler, Bonnie}}
[[Kategória:Waleské country speváčky]]
[[Kategória:Waleské popové speváčky]]
[[Kategória:Waleské rockové speváčky]]
[[Kategória:Interpreti Columbia Records]]</text>
      <sha1>iwgqpkeh98dyzh5y1p5ggwzch9hap86</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244806</id>
      <parentid>8244804</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:19:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ivanes007</username>
        <id>176395</id>
      </contributor>
      <comment>Úmrtie</comment>
      <origin>8244806</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11238" sha1="jp731io5ka1r7s8tugwlyhzzpu3berc" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Bonnie Tyler
 | Obrázok             = Bonnie Tyler.jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = 
 | Popis umelca        = [[Spojené kráľovstvo|britská speváčka]]
 | Rodné meno          = Gaynor Hopkinsová
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1951|6|8}}
 | Miesto narodenia    = [[Skewen]], [[Neath]], [[Wales]]&lt;br /&gt;[[Spojené kráľovstvo]]
 | Dátum úmrtia        ={{Death date and age|df=yes|2026|07|08|1951|6|8}} 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Pôsobenie           =  1975 – 2026
 | Žáner               = [[Pop rock]], [[Rock]], [[Wagnerian rock]], [[country rock]]
 | Roky pôsobenia      =
 | Hrá na nástroje     = [[spevák|spev]]
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[RCA Records]]&lt;br /&gt;[[Columbia Records]]&lt;br /&gt;[[Hansa Records]]&lt;br /&gt;[[Chrysalis Records]]&lt;br /&gt;[[Atlantic Records]]
 | Webstránka          = [http://www.bonnietyler.com/ www.bonnietyler.com]
 |Portál 1             =Spojené kráľovstvo
}}
'''Bonnie Tyler''' (* [[8. jún]] [[1951]], [[Skewen]], † 8. júla 2026), narodená ako '''Gaynor Hopkins,''' bola [[Wales|waleská]] [[Spevák|speváčka]]. Je známa svojím charakteristickým chrapľavým [[Hlas (zvukový prejav)|hlasom]]. Tyler sa dostala do povedomia po vydaní jej [[Hudobný album|albumu]] v roku [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]'' a piesní &quot;Lost in France&quot; a &quot;More Than a Lover&quot;. Jej [[pieseň]] z roku [[1978]] &quot;It's a Heartache&quot; sa dostala na 4. priečku v [[UK Singles Chart]], a 3. priečku v [[Spojené štáty|americkej]] hitparáde [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. 

== Hudobná kariéra ==
Bonnie sa narodila v [[Skewen]]e, ([[Neath]], [[Wales]]). V mladosti počúvala hudbu [[Janis Joplin]] a [[Tina Turner|Tiny Turner]]. Ako 19- ročná sa zúčastnila talentovej súťaže, po ktorej začala vystupovať v kapele ''Bobby Wayne &amp; The Dixies''. O dva roky neskôr založila vlastnú kapelu ''Imagination'', s ktorou vystupovala pod umeleckým menom Sherene Davies po puboch a kluboch v Južnom Walese. V roku 1973 sa Bonnie vydala za realitného makléra Roberta Sullivana. V roku 1975 ju objavil Roger Bell, ktorý jej vybavil nahrávaciu zmluvu s [[RCA Records]]. V tomto období ju požiadali aby si zmenila umelecké meno, pod ktorým je známa dodnes, začala vystupovať ako Bonnie Tyler. Spolupracovala s produkčným tímom: skladateľom Ronnie Scottom a s menežérom Steve Wolfem.&lt;ref name=&quot;BTBio&quot;&gt;[http://www.bonnietyler.com/bio.html Bonnie Tyler Official Biography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091015073256/http://www.bonnietyler.com/bio.html |date=2009-10-15 }} Retrieved 21 September 2009&lt;/ref&gt; Po tom ako Bonnie v roku 1976 nahrala svoju prvú úspešnú skladbu „Lost in France“, ktorá sa dostala vo viacerých rebríčkoch do Top-Ten, vydala v roku 1977 svoj debutový album s názvom ''The World Starts Tonight''. Z tohto albumu pochádzal aj jej ďalší úspešný singel, „More Than a Lover“. Nasledujúci album Bonnie Tyler ''Natural Force'', ktorý bol pre americký trh premenovaný podľa najväčšieho hitu, singlu „It's a Heartache“, sa stal podľa [[RIAA]] v priebehu dvoch týždňov v júni 1978 dvojnásobne zlatým.

Okrem svetových úspechov mala Bonnie niekoľko regionálnych hitov v Nemecku, Francúzsku, ale aj v Japonsku. V rokoch 1977 až 1981 vydala pre vydavateľstvo RCA štyri hudobné albumy. Po ukončení zmluvy s RCA v roku 1982 podpísala zmluvu s [[Columbia Records]] a začala spolupracovať so skladateľom Jimom Steinmanom. Jej nasledujúci album ''[[Faster Than the Speed of Night]]'', ktorý vyšiel na jar roku 1983 obsahoval skladbu „Total Eclipse of the Heart“. Táto pieseň sa stala celosvetovým hitom Bonnie Tyler. V mnohých rebríčkoch sa držala na prvom mieste. V Spojených štátoch bola na vrchole štyri týždne. Album ''Faster Than the Speed of Night'' bol v Spojenom kráľovstve na prvom mieste, do prvej päťky sa dostal v USA a v Austrálii. Pieseň „Total Eclipse of the Heart“ bola nominovaná na cenu [[Grammy]]. V roku 1984 získala Bonnie ďalšiu nomináciu na Grammy za pieseň „Here She Comes“.&lt;ref&gt;http://www.rockonthenet.com/artists-t/bonnietyler.htm&lt;/ref&gt;, ktorý bol súčasťou [[soundtrack]]u filmu ''[[Metropolis (film)|Metropolis]]''. V lete 1985 mala Bonnie Tyler ďalšie dva úspešné single: „A Rockin' Good Way“ (duet so [[Shakin' Stevens|Shakinom Stevensom]]) a „Holding Out for a Hero“, zo soundtracku filmu ''Footloose''.

Nasledujúcim albumom ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]'' (1986) a ''[[Hide Your Heart]]'' (1988) sa na predošlé celosvetové úspechy Bonnie Tyler nepodarilo nadviazať. Úspešnejšie boli vo Francúzsku, Švačiarsku, Škandinávii, Južnej Afrike a v Austrálii. Singel „If You Were A Woman (And I Was A Man)“ bol v roku 1986 vo Francúzsku v Top-Ten. Bonnie spolupracovala s viacerými ďalšími umelcami. V roku 1987 nahrala s brazílskym spevákom Fábiom Juniorom pieseň „Sem limites pra sonhar/Reaching for the Infinite Heart“ a v tom istom roku naspievala pieseň „Islands“, titulnú pieseň [[Islands (album)|pre rovnomenný album]] [[Mike Oldfield]]a. Pre [[Cher]] Bonnie Tyler naspievala vokály v skladbách „Perfection“ (album ''[[Cher (album)|Cher]]'' z roku 1987) a „Emotional Fire“ (album ''[[Heart Of Stone]]'' z roku 1989).

Začiatkom 90. rokov Bonnie Tyler prešla k hudobnému vydavateľstvu [[BMG]]. Koncom roku 1991 u tohto labelu vydala svoj prvý album s názvom ''[[Bitterblue]]'', ktorý bol štvornásobne platinovým v Nórsku, platinový v Rakúsku a zlatý vo viacerých krajinách vrátane Nemecka, Švačiarska a Švédska. Na tieto úspechy nadviazali aj ďalšie projekty tejto speváčky: štúdiové albumy ''[[Angel Heart]]'', ''[[Silhouette in Red]]'' a kompilácia ''[[The Very Best of Bonnie Tyler]]''. V roku 1999 naspievala pieseň „Is Anybody There?“, ktorá bola súčasťou konceptuálneho projektu ''[[Return to the Centre of the Earth]]'' od [[Rick Wakeman|Ricka Wakemana]].&lt;ref&gt;[http://www.cduniverse.com/search/xx/music/pid/1107096/a/Return+To+The+Centre+Of+The+Earth.htm Wakeman CD]&lt;/ref&gt; V roku 2003 spolupracovala s Kareen Antonn pri nahrávaní duetu v skladbe „Si demain... (Turn Around)“, ktorá je francúzskou verziou „Total Eclipse of the Heart“. V decembri 2003, kedy táto pieseň vyšla, sa na desať týždňov dostala na prvé miesta hitparád vo Francúzsku, Belgicku a Poľsku. Z tejto nahrávky sa predalo spolu dva milióny kópií. Po tomto úspechu nasledoval ďalší podobný s nahrávkou s Kareen s názvom „Si tout s'arrête (It's A Heartache)“.

V roku 2006 sa Bonnie predstavila v americkej televízii v show ''[[Celebrity Duets]]'', kde vystúpila spolu s [[Lucy Lawless]]. Zaspievali si spolu hit „Total Eclipse of the Heart“.

== Diskografia ==
=== Štúdiové albumy ===
* [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]''
* [[1978]] ''[[Natural Force]]''
* [[1979]] ''[[Diamond Cut]]''
* [[1981]] ''[[Goodbye to the Islands]]''
* [[1983]] ''[[Faster Than the Speed of Night]]''
* [[1986]] ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]''
* [[1988]] ''[[Hide Your Heart]]''
* [[1991]] ''[[Bitterblue]]''
* [[1992]] ''[[Angel Heart]]''
* [[1993]] ''[[Silhoutte in Red]]''
* [[1995]] ''[[Free Spirit]]''
* [[1998]] ''[[All in One Voice]]''
* [[2003]] ''[[Heart Strings]]''
* [[2004]] ''[[Simply Believe]]''
* [[2005]] ''[[Wings (album)|Wings]]''
* [[2006]] ''[[Celebrate]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie Tyler Live]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie On Tour LIVE DVD]]''
* [[2011]] ''[[Live in Germany 1993]]'' &lt;small&gt;CD/DVD/CD+DVD&lt;/small&gt;
* [[2013]] ''[[Rocks and Honey]]''

=== Single ===
* [[1976]] „My My Honeycomb“
* 1976 „Lost in France“
* [[1977]] „More Than a Lover“
* 1977 „Heaven“
* 1977 „It's a Heartache“
* [[1978]] „Here Am I“
* 1978 „Hey Love“
* 1978 „If I Sing You a Love Song“
* 1978 „Louisiana Rain“
* [[1979]] „My Guns Are Loaded“
* 1979 „Too Good to Last“
* 1979 „What a Way to Treat My Heart“
* 1979 „Married Men“
* 1979 „I Believe in Your Sweet Love“
* 1979 „Sitting on the Edge of the Ocean“
* [[1980]] „I'm Just a Woman“
* 1980 „Goodbye to the Island“
* [[1981]] „Sayanora Tokyo“
* [[1983]] „Total Eclipse of the Heart“
* 1983 „Take Me Back“
* 1983 „Faster Than the Speed of Night“
* 1983 „Have You Ever Seen the Rain“
* 1983 „Straight From the Heart“
* 1983 „Tears“ (s [[Frankie Miller|Frankiem Millerem]])
* [[1984]] „Getting So Excited“
* 1984 „A Rockin' Good Way“ (s [[Shakin' Stevens]]em)
* 1984 „Holding Out for a Hero“
* 1984 „Here She Comes“
* [[1985]] „Loving You Is a Dirty Job But Somebody's Gotta Do It“ (s [[Todd Rundgren|Toddom Rundgrénom]])
* [[1986]] „If You Were a Woman (and I Was a Man)“
* 1986 „Band of Gold“
* 1986 „Rebel Without a Clue“
* 1986 „Lovers Again“
* 1986 „It's Not Easy“
* 1986 „No Way to Treat a Lady“
* 1986 „Sem Limites Pra Sonhar“ (s Fábiem Jr.)
* [[1987]] „[[Islands (skladba Mika Oldfielda)|Islands]]“ (s [[Mike Oldfield|Mikom Oldfieldom]])
* [[1988]] „The Best“
* 1988 „Hide Your Heart“
* 1988 „Save Up All Your Tears“
* 1988 „Don't Turn Around“
* [[1989]] „Notes From America“
* 1989 „Merry Christmas“
* [[1990]] „[[Breakout (Bonnie Tyler)|Breakout]]“
* [[1991]] „Hero“
* 1991 „Endless Night“
* 1991 „Bitterblue“
* 1991 „Against the Wind“
* [[1992]] „Where Were You“
* 1992 „Fools Lullaby“
* 1992 „Call Me“
* 1992 „The Desert is in Your Heart“ (so Sophiou Arbanitiovou)
* [[1993]] „God Gave Love to You“
* 1993 „Sally Comes Around“
* 1993 „From the Bottom of My Lonely Heart“
* 1993 „You Are So Beautiful“
* 1993 „Stay“
* [[1994]] „Say Goodbye“
* 1994 „Back Home“
* [[1995]] „Making Love (out of Nothing at All)“
* 1995 „You're the One“
* 1995 „Two Out of Three Ain't Bad“
* [[1998]] „Limelight“
* 1998 „Heaven“
* 1998 „He's the King“
* [[2003]] „Amazed“
* 2003 „Against All Odds“
* 2003 „Learning to Fly“
* 2003 „Si demain… (Turn Around)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* [[2004]] „Si tout s'arrete (It´s a Heartache)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* 2004 „Vergiß es (Forget It)“ (s [[Matthias Reim|Matthiasom Reimom]])
* [[2005]] „Louise“
* [[2007]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[BabyPinkStar]])
* [[2009]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[Only Men Aloud]])
* [[2010]] „Nothing Is Gonna Stop Us Now“ (s [[Albert Hammond]])
* [[2011]] „Amour Éternel / Eternal Flame“ (s [[Laura Zen]])
* [[2013]] „Believe in Me“ 
* [[2013]] „This is Gonna Hurt“ 
* [[2013]] „Love is the Knife“

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Bonnie Tyler}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Tyler, Bonnie}}
[[Kategória:Waleské country speváčky]]
[[Kategória:Waleské popové speváčky]]
[[Kategória:Waleské rockové speváčky]]
[[Kategória:Interpreti Columbia Records]]</text>
      <sha1>jp731io5ka1r7s8tugwlyhzzpu3berc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244807</id>
      <parentid>8244806</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:24:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ivanes007</username>
        <id>176395</id>
      </contributor>
      <origin>8244807</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11201" sha1="k6cxcfq6inqzjjckiq7jr8o5gmfzw7a" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Bonnie Tyler
 | Obrázok             = Bonnie Tyler.jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = 
 | Popis umelca        = [[Spojené kráľovstvo|britská speváčka]]
 | Rodné meno          = Gaynor Hopkinsová
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1951|6|8}}
 | Miesto narodenia    = [[Skewen]], [[Neath]], [[Wales]]&lt;br /&gt;[[Spojené kráľovstvo]]
 | Dátum úmrtia        ={{2026|7|8}} 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Pôsobenie           =  1975 – 2026
 | Žáner               = [[Pop rock]], [[Rock]], [[Wagnerian rock]], [[country rock]]
 | Roky pôsobenia      =
 | Hrá na nástroje     = [[spevák|spev]]
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[RCA Records]]&lt;br /&gt;[[Columbia Records]]&lt;br /&gt;[[Hansa Records]]&lt;br /&gt;[[Chrysalis Records]]&lt;br /&gt;[[Atlantic Records]]
 | Webstránka          = [http://www.bonnietyler.com/ www.bonnietyler.com]
 |Portál 1             =Spojené kráľovstvo
}}
'''Bonnie Tyler''' (* [[8. jún]] [[1951]], [[Skewen]], † 8. júla 2026), narodená ako '''Gaynor Hopkins,''' bola [[Wales|waleská]] [[Spevák|speváčka]]. Je známa svojím charakteristickým chrapľavým [[Hlas (zvukový prejav)|hlasom]]. Tyler sa dostala do povedomia po vydaní jej [[Hudobný album|albumu]] v roku [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]'' a piesní &quot;Lost in France&quot; a &quot;More Than a Lover&quot;. Jej [[pieseň]] z roku [[1978]] &quot;It's a Heartache&quot; sa dostala na 4. priečku v [[UK Singles Chart]], a 3. priečku v [[Spojené štáty|americkej]] hitparáde [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. 

== Hudobná kariéra ==
Bonnie sa narodila v [[Skewen]]e, ([[Neath]], [[Wales]]). V mladosti počúvala hudbu [[Janis Joplin]] a [[Tina Turner|Tiny Turner]]. Ako 19- ročná sa zúčastnila talentovej súťaže, po ktorej začala vystupovať v kapele ''Bobby Wayne &amp; The Dixies''. O dva roky neskôr založila vlastnú kapelu ''Imagination'', s ktorou vystupovala pod umeleckým menom Sherene Davies po puboch a kluboch v Južnom Walese. V roku 1973 sa Bonnie vydala za realitného makléra Roberta Sullivana. V roku 1975 ju objavil Roger Bell, ktorý jej vybavil nahrávaciu zmluvu s [[RCA Records]]. V tomto období ju požiadali aby si zmenila umelecké meno, pod ktorým je známa dodnes, začala vystupovať ako Bonnie Tyler. Spolupracovala s produkčným tímom: skladateľom Ronnie Scottom a s menežérom Steve Wolfem.&lt;ref name=&quot;BTBio&quot;&gt;[http://www.bonnietyler.com/bio.html Bonnie Tyler Official Biography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091015073256/http://www.bonnietyler.com/bio.html |date=2009-10-15 }} Retrieved 21 September 2009&lt;/ref&gt; Po tom ako Bonnie v roku 1976 nahrala svoju prvú úspešnú skladbu „Lost in France“, ktorá sa dostala vo viacerých rebríčkoch do Top-Ten, vydala v roku 1977 svoj debutový album s názvom ''The World Starts Tonight''. Z tohto albumu pochádzal aj jej ďalší úspešný singel, „More Than a Lover“. Nasledujúci album Bonnie Tyler ''Natural Force'', ktorý bol pre americký trh premenovaný podľa najväčšieho hitu, singlu „It's a Heartache“, sa stal podľa [[RIAA]] v priebehu dvoch týždňov v júni 1978 dvojnásobne zlatým.

Okrem svetových úspechov mala Bonnie niekoľko regionálnych hitov v Nemecku, Francúzsku, ale aj v Japonsku. V rokoch 1977 až 1981 vydala pre vydavateľstvo RCA štyri hudobné albumy. Po ukončení zmluvy s RCA v roku 1982 podpísala zmluvu s [[Columbia Records]] a začala spolupracovať so skladateľom Jimom Steinmanom. Jej nasledujúci album ''[[Faster Than the Speed of Night]]'', ktorý vyšiel na jar roku 1983 obsahoval skladbu „Total Eclipse of the Heart“. Táto pieseň sa stala celosvetovým hitom Bonnie Tyler. V mnohých rebríčkoch sa držala na prvom mieste. V Spojených štátoch bola na vrchole štyri týždne. Album ''Faster Than the Speed of Night'' bol v Spojenom kráľovstve na prvom mieste, do prvej päťky sa dostal v USA a v Austrálii. Pieseň „Total Eclipse of the Heart“ bola nominovaná na cenu [[Grammy]]. V roku 1984 získala Bonnie ďalšiu nomináciu na Grammy za pieseň „Here She Comes“.&lt;ref&gt;http://www.rockonthenet.com/artists-t/bonnietyler.htm&lt;/ref&gt;, ktorý bol súčasťou [[soundtrack]]u filmu ''[[Metropolis (film)|Metropolis]]''. V lete 1985 mala Bonnie Tyler ďalšie dva úspešné single: „A Rockin' Good Way“ (duet so [[Shakin' Stevens|Shakinom Stevensom]]) a „Holding Out for a Hero“, zo soundtracku filmu ''Footloose''.

Nasledujúcim albumom ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]'' (1986) a ''[[Hide Your Heart]]'' (1988) sa na predošlé celosvetové úspechy Bonnie Tyler nepodarilo nadviazať. Úspešnejšie boli vo Francúzsku, Švačiarsku, Škandinávii, Južnej Afrike a v Austrálii. Singel „If You Were A Woman (And I Was A Man)“ bol v roku 1986 vo Francúzsku v Top-Ten. Bonnie spolupracovala s viacerými ďalšími umelcami. V roku 1987 nahrala s brazílskym spevákom Fábiom Juniorom pieseň „Sem limites pra sonhar/Reaching for the Infinite Heart“ a v tom istom roku naspievala pieseň „Islands“, titulnú pieseň [[Islands (album)|pre rovnomenný album]] [[Mike Oldfield]]a. Pre [[Cher]] Bonnie Tyler naspievala vokály v skladbách „Perfection“ (album ''[[Cher (album)|Cher]]'' z roku 1987) a „Emotional Fire“ (album ''[[Heart Of Stone]]'' z roku 1989).

Začiatkom 90. rokov Bonnie Tyler prešla k hudobnému vydavateľstvu [[BMG]]. Koncom roku 1991 u tohto labelu vydala svoj prvý album s názvom ''[[Bitterblue]]'', ktorý bol štvornásobne platinovým v Nórsku, platinový v Rakúsku a zlatý vo viacerých krajinách vrátane Nemecka, Švačiarska a Švédska. Na tieto úspechy nadviazali aj ďalšie projekty tejto speváčky: štúdiové albumy ''[[Angel Heart]]'', ''[[Silhouette in Red]]'' a kompilácia ''[[The Very Best of Bonnie Tyler]]''. V roku 1999 naspievala pieseň „Is Anybody There?“, ktorá bola súčasťou konceptuálneho projektu ''[[Return to the Centre of the Earth]]'' od [[Rick Wakeman|Ricka Wakemana]].&lt;ref&gt;[http://www.cduniverse.com/search/xx/music/pid/1107096/a/Return+To+The+Centre+Of+The+Earth.htm Wakeman CD]&lt;/ref&gt; V roku 2003 spolupracovala s Kareen Antonn pri nahrávaní duetu v skladbe „Si demain... (Turn Around)“, ktorá je francúzskou verziou „Total Eclipse of the Heart“. V decembri 2003, kedy táto pieseň vyšla, sa na desať týždňov dostala na prvé miesta hitparád vo Francúzsku, Belgicku a Poľsku. Z tejto nahrávky sa predalo spolu dva milióny kópií. Po tomto úspechu nasledoval ďalší podobný s nahrávkou s Kareen s názvom „Si tout s'arrête (It's A Heartache)“.

V roku 2006 sa Bonnie predstavila v americkej televízii v show ''[[Celebrity Duets]]'', kde vystúpila spolu s [[Lucy Lawless]]. Zaspievali si spolu hit „Total Eclipse of the Heart“.

== Diskografia ==
=== Štúdiové albumy ===
* [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]''
* [[1978]] ''[[Natural Force]]''
* [[1979]] ''[[Diamond Cut]]''
* [[1981]] ''[[Goodbye to the Islands]]''
* [[1983]] ''[[Faster Than the Speed of Night]]''
* [[1986]] ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]''
* [[1988]] ''[[Hide Your Heart]]''
* [[1991]] ''[[Bitterblue]]''
* [[1992]] ''[[Angel Heart]]''
* [[1993]] ''[[Silhoutte in Red]]''
* [[1995]] ''[[Free Spirit]]''
* [[1998]] ''[[All in One Voice]]''
* [[2003]] ''[[Heart Strings]]''
* [[2004]] ''[[Simply Believe]]''
* [[2005]] ''[[Wings (album)|Wings]]''
* [[2006]] ''[[Celebrate]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie Tyler Live]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie On Tour LIVE DVD]]''
* [[2011]] ''[[Live in Germany 1993]]'' &lt;small&gt;CD/DVD/CD+DVD&lt;/small&gt;
* [[2013]] ''[[Rocks and Honey]]''

=== Single ===
* [[1976]] „My My Honeycomb“
* 1976 „Lost in France“
* [[1977]] „More Than a Lover“
* 1977 „Heaven“
* 1977 „It's a Heartache“
* [[1978]] „Here Am I“
* 1978 „Hey Love“
* 1978 „If I Sing You a Love Song“
* 1978 „Louisiana Rain“
* [[1979]] „My Guns Are Loaded“
* 1979 „Too Good to Last“
* 1979 „What a Way to Treat My Heart“
* 1979 „Married Men“
* 1979 „I Believe in Your Sweet Love“
* 1979 „Sitting on the Edge of the Ocean“
* [[1980]] „I'm Just a Woman“
* 1980 „Goodbye to the Island“
* [[1981]] „Sayanora Tokyo“
* [[1983]] „Total Eclipse of the Heart“
* 1983 „Take Me Back“
* 1983 „Faster Than the Speed of Night“
* 1983 „Have You Ever Seen the Rain“
* 1983 „Straight From the Heart“
* 1983 „Tears“ (s [[Frankie Miller|Frankiem Millerem]])
* [[1984]] „Getting So Excited“
* 1984 „A Rockin' Good Way“ (s [[Shakin' Stevens]]em)
* 1984 „Holding Out for a Hero“
* 1984 „Here She Comes“
* [[1985]] „Loving You Is a Dirty Job But Somebody's Gotta Do It“ (s [[Todd Rundgren|Toddom Rundgrénom]])
* [[1986]] „If You Were a Woman (and I Was a Man)“
* 1986 „Band of Gold“
* 1986 „Rebel Without a Clue“
* 1986 „Lovers Again“
* 1986 „It's Not Easy“
* 1986 „No Way to Treat a Lady“
* 1986 „Sem Limites Pra Sonhar“ (s Fábiem Jr.)
* [[1987]] „[[Islands (skladba Mika Oldfielda)|Islands]]“ (s [[Mike Oldfield|Mikom Oldfieldom]])
* [[1988]] „The Best“
* 1988 „Hide Your Heart“
* 1988 „Save Up All Your Tears“
* 1988 „Don't Turn Around“
* [[1989]] „Notes From America“
* 1989 „Merry Christmas“
* [[1990]] „[[Breakout (Bonnie Tyler)|Breakout]]“
* [[1991]] „Hero“
* 1991 „Endless Night“
* 1991 „Bitterblue“
* 1991 „Against the Wind“
* [[1992]] „Where Were You“
* 1992 „Fools Lullaby“
* 1992 „Call Me“
* 1992 „The Desert is in Your Heart“ (so Sophiou Arbanitiovou)
* [[1993]] „God Gave Love to You“
* 1993 „Sally Comes Around“
* 1993 „From the Bottom of My Lonely Heart“
* 1993 „You Are So Beautiful“
* 1993 „Stay“
* [[1994]] „Say Goodbye“
* 1994 „Back Home“
* [[1995]] „Making Love (out of Nothing at All)“
* 1995 „You're the One“
* 1995 „Two Out of Three Ain't Bad“
* [[1998]] „Limelight“
* 1998 „Heaven“
* 1998 „He's the King“
* [[2003]] „Amazed“
* 2003 „Against All Odds“
* 2003 „Learning to Fly“
* 2003 „Si demain… (Turn Around)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* [[2004]] „Si tout s'arrete (It´s a Heartache)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* 2004 „Vergiß es (Forget It)“ (s [[Matthias Reim|Matthiasom Reimom]])
* [[2005]] „Louise“
* [[2007]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[BabyPinkStar]])
* [[2009]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[Only Men Aloud]])
* [[2010]] „Nothing Is Gonna Stop Us Now“ (s [[Albert Hammond]])
* [[2011]] „Amour Éternel / Eternal Flame“ (s [[Laura Zen]])
* [[2013]] „Believe in Me“ 
* [[2013]] „This is Gonna Hurt“ 
* [[2013]] „Love is the Knife“

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Bonnie Tyler}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Tyler, Bonnie}}
[[Kategória:Waleské country speváčky]]
[[Kategória:Waleské popové speváčky]]
[[Kategória:Waleské rockové speváčky]]
[[Kategória:Interpreti Columbia Records]]</text>
      <sha1>k6cxcfq6inqzjjckiq7jr8o5gmfzw7a</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244808</id>
      <parentid>8244807</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:25:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ivanes007</username>
        <id>176395</id>
      </contributor>
      <origin>8244808</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11213" sha1="48l9bkhnx1nfodyrket05ea80dtgj0t" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Bonnie Tyler
 | Obrázok             = Bonnie Tyler.jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = 
 | Popis umelca        = [[Spojené kráľovstvo|britská speváčka]]
 | Rodné meno          = Gaynor Hopkinsová
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1951|6|8}}
 | Miesto narodenia    = [[Skewen]], [[Neath]], [[Wales]]&lt;br /&gt;[[Spojené kráľovstvo]]
 | Dátum úmrtia        =8. júla 2026 (75 rokov) 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Pôsobenie           =  1975 – 2026
 | Žáner               = [[Pop rock]], [[Rock]], [[Wagnerian rock]], [[country rock]]
 | Roky pôsobenia      =
 | Hrá na nástroje     = [[spevák|spev]]
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[RCA Records]]&lt;br /&gt;[[Columbia Records]]&lt;br /&gt;[[Hansa Records]]&lt;br /&gt;[[Chrysalis Records]]&lt;br /&gt;[[Atlantic Records]]
 | Webstránka          = [http://www.bonnietyler.com/ www.bonnietyler.com]
 |Portál 1             =Spojené kráľovstvo
}}
'''Bonnie Tyler''' (* [[8. jún]] [[1951]], [[Skewen]], † 8. júla 2026), narodená ako '''Gaynor Hopkins,''' bola [[Wales|waleská]] [[Spevák|speváčka]]. Je známa svojím charakteristickým chrapľavým [[Hlas (zvukový prejav)|hlasom]]. Tyler sa dostala do povedomia po vydaní jej [[Hudobný album|albumu]] v roku [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]'' a piesní &quot;Lost in France&quot; a &quot;More Than a Lover&quot;. Jej [[pieseň]] z roku [[1978]] &quot;It's a Heartache&quot; sa dostala na 4. priečku v [[UK Singles Chart]], a 3. priečku v [[Spojené štáty|americkej]] hitparáde [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. 

== Hudobná kariéra ==
Bonnie sa narodila v [[Skewen]]e, ([[Neath]], [[Wales]]). V mladosti počúvala hudbu [[Janis Joplin]] a [[Tina Turner|Tiny Turner]]. Ako 19- ročná sa zúčastnila talentovej súťaže, po ktorej začala vystupovať v kapele ''Bobby Wayne &amp; The Dixies''. O dva roky neskôr založila vlastnú kapelu ''Imagination'', s ktorou vystupovala pod umeleckým menom Sherene Davies po puboch a kluboch v Južnom Walese. V roku 1973 sa Bonnie vydala za realitného makléra Roberta Sullivana. V roku 1975 ju objavil Roger Bell, ktorý jej vybavil nahrávaciu zmluvu s [[RCA Records]]. V tomto období ju požiadali aby si zmenila umelecké meno, pod ktorým je známa dodnes, začala vystupovať ako Bonnie Tyler. Spolupracovala s produkčným tímom: skladateľom Ronnie Scottom a s menežérom Steve Wolfem.&lt;ref name=&quot;BTBio&quot;&gt;[http://www.bonnietyler.com/bio.html Bonnie Tyler Official Biography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091015073256/http://www.bonnietyler.com/bio.html |date=2009-10-15 }} Retrieved 21 September 2009&lt;/ref&gt; Po tom ako Bonnie v roku 1976 nahrala svoju prvú úspešnú skladbu „Lost in France“, ktorá sa dostala vo viacerých rebríčkoch do Top-Ten, vydala v roku 1977 svoj debutový album s názvom ''The World Starts Tonight''. Z tohto albumu pochádzal aj jej ďalší úspešný singel, „More Than a Lover“. Nasledujúci album Bonnie Tyler ''Natural Force'', ktorý bol pre americký trh premenovaný podľa najväčšieho hitu, singlu „It's a Heartache“, sa stal podľa [[RIAA]] v priebehu dvoch týždňov v júni 1978 dvojnásobne zlatým.

Okrem svetových úspechov mala Bonnie niekoľko regionálnych hitov v Nemecku, Francúzsku, ale aj v Japonsku. V rokoch 1977 až 1981 vydala pre vydavateľstvo RCA štyri hudobné albumy. Po ukončení zmluvy s RCA v roku 1982 podpísala zmluvu s [[Columbia Records]] a začala spolupracovať so skladateľom Jimom Steinmanom. Jej nasledujúci album ''[[Faster Than the Speed of Night]]'', ktorý vyšiel na jar roku 1983 obsahoval skladbu „Total Eclipse of the Heart“. Táto pieseň sa stala celosvetovým hitom Bonnie Tyler. V mnohých rebríčkoch sa držala na prvom mieste. V Spojených štátoch bola na vrchole štyri týždne. Album ''Faster Than the Speed of Night'' bol v Spojenom kráľovstve na prvom mieste, do prvej päťky sa dostal v USA a v Austrálii. Pieseň „Total Eclipse of the Heart“ bola nominovaná na cenu [[Grammy]]. V roku 1984 získala Bonnie ďalšiu nomináciu na Grammy za pieseň „Here She Comes“.&lt;ref&gt;http://www.rockonthenet.com/artists-t/bonnietyler.htm&lt;/ref&gt;, ktorý bol súčasťou [[soundtrack]]u filmu ''[[Metropolis (film)|Metropolis]]''. V lete 1985 mala Bonnie Tyler ďalšie dva úspešné single: „A Rockin' Good Way“ (duet so [[Shakin' Stevens|Shakinom Stevensom]]) a „Holding Out for a Hero“, zo soundtracku filmu ''Footloose''.

Nasledujúcim albumom ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]'' (1986) a ''[[Hide Your Heart]]'' (1988) sa na predošlé celosvetové úspechy Bonnie Tyler nepodarilo nadviazať. Úspešnejšie boli vo Francúzsku, Švačiarsku, Škandinávii, Južnej Afrike a v Austrálii. Singel „If You Were A Woman (And I Was A Man)“ bol v roku 1986 vo Francúzsku v Top-Ten. Bonnie spolupracovala s viacerými ďalšími umelcami. V roku 1987 nahrala s brazílskym spevákom Fábiom Juniorom pieseň „Sem limites pra sonhar/Reaching for the Infinite Heart“ a v tom istom roku naspievala pieseň „Islands“, titulnú pieseň [[Islands (album)|pre rovnomenný album]] [[Mike Oldfield]]a. Pre [[Cher]] Bonnie Tyler naspievala vokály v skladbách „Perfection“ (album ''[[Cher (album)|Cher]]'' z roku 1987) a „Emotional Fire“ (album ''[[Heart Of Stone]]'' z roku 1989).

Začiatkom 90. rokov Bonnie Tyler prešla k hudobnému vydavateľstvu [[BMG]]. Koncom roku 1991 u tohto labelu vydala svoj prvý album s názvom ''[[Bitterblue]]'', ktorý bol štvornásobne platinovým v Nórsku, platinový v Rakúsku a zlatý vo viacerých krajinách vrátane Nemecka, Švačiarska a Švédska. Na tieto úspechy nadviazali aj ďalšie projekty tejto speváčky: štúdiové albumy ''[[Angel Heart]]'', ''[[Silhouette in Red]]'' a kompilácia ''[[The Very Best of Bonnie Tyler]]''. V roku 1999 naspievala pieseň „Is Anybody There?“, ktorá bola súčasťou konceptuálneho projektu ''[[Return to the Centre of the Earth]]'' od [[Rick Wakeman|Ricka Wakemana]].&lt;ref&gt;[http://www.cduniverse.com/search/xx/music/pid/1107096/a/Return+To+The+Centre+Of+The+Earth.htm Wakeman CD]&lt;/ref&gt; V roku 2003 spolupracovala s Kareen Antonn pri nahrávaní duetu v skladbe „Si demain... (Turn Around)“, ktorá je francúzskou verziou „Total Eclipse of the Heart“. V decembri 2003, kedy táto pieseň vyšla, sa na desať týždňov dostala na prvé miesta hitparád vo Francúzsku, Belgicku a Poľsku. Z tejto nahrávky sa predalo spolu dva milióny kópií. Po tomto úspechu nasledoval ďalší podobný s nahrávkou s Kareen s názvom „Si tout s'arrête (It's A Heartache)“.

V roku 2006 sa Bonnie predstavila v americkej televízii v show ''[[Celebrity Duets]]'', kde vystúpila spolu s [[Lucy Lawless]]. Zaspievali si spolu hit „Total Eclipse of the Heart“.

== Diskografia ==
=== Štúdiové albumy ===
* [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]''
* [[1978]] ''[[Natural Force]]''
* [[1979]] ''[[Diamond Cut]]''
* [[1981]] ''[[Goodbye to the Islands]]''
* [[1983]] ''[[Faster Than the Speed of Night]]''
* [[1986]] ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]''
* [[1988]] ''[[Hide Your Heart]]''
* [[1991]] ''[[Bitterblue]]''
* [[1992]] ''[[Angel Heart]]''
* [[1993]] ''[[Silhoutte in Red]]''
* [[1995]] ''[[Free Spirit]]''
* [[1998]] ''[[All in One Voice]]''
* [[2003]] ''[[Heart Strings]]''
* [[2004]] ''[[Simply Believe]]''
* [[2005]] ''[[Wings (album)|Wings]]''
* [[2006]] ''[[Celebrate]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie Tyler Live]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie On Tour LIVE DVD]]''
* [[2011]] ''[[Live in Germany 1993]]'' &lt;small&gt;CD/DVD/CD+DVD&lt;/small&gt;
* [[2013]] ''[[Rocks and Honey]]''

=== Single ===
* [[1976]] „My My Honeycomb“
* 1976 „Lost in France“
* [[1977]] „More Than a Lover“
* 1977 „Heaven“
* 1977 „It's a Heartache“
* [[1978]] „Here Am I“
* 1978 „Hey Love“
* 1978 „If I Sing You a Love Song“
* 1978 „Louisiana Rain“
* [[1979]] „My Guns Are Loaded“
* 1979 „Too Good to Last“
* 1979 „What a Way to Treat My Heart“
* 1979 „Married Men“
* 1979 „I Believe in Your Sweet Love“
* 1979 „Sitting on the Edge of the Ocean“
* [[1980]] „I'm Just a Woman“
* 1980 „Goodbye to the Island“
* [[1981]] „Sayanora Tokyo“
* [[1983]] „Total Eclipse of the Heart“
* 1983 „Take Me Back“
* 1983 „Faster Than the Speed of Night“
* 1983 „Have You Ever Seen the Rain“
* 1983 „Straight From the Heart“
* 1983 „Tears“ (s [[Frankie Miller|Frankiem Millerem]])
* [[1984]] „Getting So Excited“
* 1984 „A Rockin' Good Way“ (s [[Shakin' Stevens]]em)
* 1984 „Holding Out for a Hero“
* 1984 „Here She Comes“
* [[1985]] „Loving You Is a Dirty Job But Somebody's Gotta Do It“ (s [[Todd Rundgren|Toddom Rundgrénom]])
* [[1986]] „If You Were a Woman (and I Was a Man)“
* 1986 „Band of Gold“
* 1986 „Rebel Without a Clue“
* 1986 „Lovers Again“
* 1986 „It's Not Easy“
* 1986 „No Way to Treat a Lady“
* 1986 „Sem Limites Pra Sonhar“ (s Fábiem Jr.)
* [[1987]] „[[Islands (skladba Mika Oldfielda)|Islands]]“ (s [[Mike Oldfield|Mikom Oldfieldom]])
* [[1988]] „The Best“
* 1988 „Hide Your Heart“
* 1988 „Save Up All Your Tears“
* 1988 „Don't Turn Around“
* [[1989]] „Notes From America“
* 1989 „Merry Christmas“
* [[1990]] „[[Breakout (Bonnie Tyler)|Breakout]]“
* [[1991]] „Hero“
* 1991 „Endless Night“
* 1991 „Bitterblue“
* 1991 „Against the Wind“
* [[1992]] „Where Were You“
* 1992 „Fools Lullaby“
* 1992 „Call Me“
* 1992 „The Desert is in Your Heart“ (so Sophiou Arbanitiovou)
* [[1993]] „God Gave Love to You“
* 1993 „Sally Comes Around“
* 1993 „From the Bottom of My Lonely Heart“
* 1993 „You Are So Beautiful“
* 1993 „Stay“
* [[1994]] „Say Goodbye“
* 1994 „Back Home“
* [[1995]] „Making Love (out of Nothing at All)“
* 1995 „You're the One“
* 1995 „Two Out of Three Ain't Bad“
* [[1998]] „Limelight“
* 1998 „Heaven“
* 1998 „He's the King“
* [[2003]] „Amazed“
* 2003 „Against All Odds“
* 2003 „Learning to Fly“
* 2003 „Si demain… (Turn Around)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* [[2004]] „Si tout s'arrete (It´s a Heartache)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* 2004 „Vergiß es (Forget It)“ (s [[Matthias Reim|Matthiasom Reimom]])
* [[2005]] „Louise“
* [[2007]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[BabyPinkStar]])
* [[2009]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[Only Men Aloud]])
* [[2010]] „Nothing Is Gonna Stop Us Now“ (s [[Albert Hammond]])
* [[2011]] „Amour Éternel / Eternal Flame“ (s [[Laura Zen]])
* [[2013]] „Believe in Me“ 
* [[2013]] „This is Gonna Hurt“ 
* [[2013]] „Love is the Knife“

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Bonnie Tyler}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Tyler, Bonnie}}
[[Kategória:Waleské country speváčky]]
[[Kategória:Waleské popové speváčky]]
[[Kategória:Waleské rockové speváčky]]
[[Kategória:Interpreti Columbia Records]]</text>
      <sha1>48l9bkhnx1nfodyrket05ea80dtgj0t</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244832</id>
      <parentid>8244808</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:11:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>IB norm., náležtosti cit., ref., wl., kat., typografia</comment>
      <origin>8244832</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12535" sha1="opu21brywlqhtq15dlfi0qu0qet16jc" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno              = Bonnie Tyler
 | Obrázok           = Bonnie Tyler.jpg
 | Veľkosť obrázku   = 
 | Popis obrázku     = 
 | Popis umelca      = [[Spojené kráľovstvo|britská speváčka]]
 | Rodné meno        = Gaynor Hopkinsová
 | Umelecké mená     = 
 | Dátum narodenia   = [[8. jún]] [[1951]]
 | Miesto narodenia  = [[Skewen]], [[Neath]], [[Wales]]&lt;br /&gt;[[Spojené kráľovstvo]]
 | Dátum úmrtia      = {{dúv|2026|7|8|1951|6|8}}
 | Miesto úmrtia     = [[Faro (mesto)|Faro]], [[Portugalsko]]
 | Bydlisko          = 
 | Alma mater        = 
 | Pôsobenie         = [[1975]]{{--}}[[2026]]
 | Žáner             = [[Pop rock]], [[Rock]], [[Wagnerian rock]], [[country rock]]
 | Roky pôsobenia    = 
 | Hrá na nástroje   = [[spevák|spev]]
 | Typ hlasu         = 
 | Manžel            = 
 | Priateľ           = 
 | Deti              = 
 | Rodičia           = 
 | Súrodenci         = 
 | Súvisiace články  = 
 | Vplyvy            = 
 | Hudobný vydavateľ = [[RCA Records]]&lt;br /&gt;[[Columbia Records]]&lt;br /&gt;[[Hansa Records]]&lt;br /&gt;[[Chrysalis Records]]&lt;br /&gt;[[Atlantic Records]]
 | Webstránka        = [http://www.bonnietyler.com/ www.bonnietyler.com]
 | Portál 1          = Spojené kráľovstvo
}}

'''Bonnie Tyler''' (vlastným menom '''Gaynor Hopkins'''; * [[8. jún]] [[1951]], [[Skewen]] – † [[8. júl]] [[2026]], [[Faro (mesto)|Faro]])&lt;ref name=&quot;bio&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bowen Lawrence | meno = Stephen | autor = | odkaz na autora = | titul = The Dream Begins | url = http://www.bonnietyler.com/bio.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20091015073256/http://www.bonnietyler.com/bio.html | vydavateľ = bonnietyler.com | miesto = | dátum vydania = 1998-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | dátum archivácie = 2009-10-15 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bonnie Tyler, Total Eclipse of the Heart singer, dead at 75 | url = https://www.cbc.ca/news/entertainment/singer-bonnie-tyler-obit-9.7263868 | vydavateľ = CBC News | miesto = | dátum vydania = 2026-07-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; bola [[Wales|waleská]] [[Spevák|speváčka]]. Bola známa svojím charakteristickým chrapľavým [[Hlas (zvukový prejav)|hlasom]]. Tyler sa dostala do povedomia po vydaní jej [[Hudobný album|albumu]] v roku [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]'' a piesní „Lost in France“ a „More Than a Lover“. Jej [[pieseň]] z roku [[1978]] „It's a Heartache“ sa dostala na 4. priečku v [[UK Singles Chart]], a 3. priečku v [[Spojené štáty|americkej]] hitparáde [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].

== Hudobná kariéra ==
Bonnie sa narodila v [[Skewen]]e, ([[Neath]], [[Wales]]). V mladosti počúvala hudbu [[Janis Joplinová|Janis Joplin]] a [[Tina Turner|Tiny Turner]]. Ako 19 – ročná sa zúčastnila talentovej súťaže, po ktorej začala vystupovať v kapele ''Bobby Wayne &amp; The Dixies''. O dva roky neskôr založila vlastnú kapelu ''Imagination'', s ktorou vystupovala pod umeleckým menom Sherene Davies po puboch a kluboch v Južnom Walese. V roku [[1973]] sa Bonnie vydala za realitného makléra Roberta Sullivana. V roku [[1975]] ju objavil Roger Bell, ktorý jej vybavil nahrávaciu zmluvu s [[RCA Records]]. V tomto období ju požiadali aby si zmenila umelecké meno, pod ktorým je známa dodnes, začala vystupovať ako Bonnie Tyler. Spolupracovala s produkčným tímom: skladateľom Ronnie Scottom a s menežérom Steve Wolfem.&lt;ref name=&quot;bio&quot; /&gt; Po tom ako Bonnie v roku [[1976]] nahrala svoju prvú úspešnú skladbu „Lost in France“, ktorá sa dostala vo viacerých rebríčkoch do Top-Ten, vydala v roku [[1977]] svoj debutový album s názvom ''The World Starts Tonight''. Z tohto albumu pochádzal aj jej ďalší úspešný singel, „More Than a Lover“. Nasledujúci album Bonnie Tyler ''Natural Force'', ktorý bol pre americký trh premenovaný podľa najväčšieho hitu, singlu „It's a Heartache“, sa stal podľa [[RIAA]] v priebehu dvoch týždňov v júni 1978 dvojnásobne zlatým.

Okrem svetových úspechov mala Bonnie niekoľko regionálnych hitov v Nemecku, Francúzsku, ale aj v Japonsku. V rokoch [[1977]] až [[1981]] vydala pre vydavateľstvo RCA štyri hudobné albumy. Po ukončení zmluvy s RCA v roku [[1982]] podpísala zmluvu s [[Columbia Records]] a začala spolupracovať so skladateľom Jimom Steinmanom. Jej nasledujúci album ''[[Faster Than the Speed of Night]]'', ktorý vyšiel na jar roku [[1983]] obsahoval skladbu „Total Eclipse of the Heart“. Táto pieseň sa stala celosvetovým hitom Bonnie Tyler. V mnohých rebríčkoch sa držala na prvom mieste. V Spojených štátoch bola na vrchole štyri týždne. Album ''Faster Than the Speed of Night'' bol v Spojenom kráľovstve na prvom mieste, do prvej päťky sa dostal v USA a v Austrálii. Pieseň „Total Eclipse of the Heart“ bola nominovaná na cenu [[Grammy Award|Grammy]]. V roku [[1985]] získala Bonnie ďalšiu nomináciu na Grammy za pieseň „Here She Comes“.,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rock On The Net: Bonnie Tyler | url = http://www.rockonthenet.com/artists-t/bonnietyler.htm | vydavateľ = rockonthenet.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ktorá bola súčasťou [[soundtrack]]u filmu ''[[Metropolis (film)|Metropolis]]''. V lete [[1985]] mala Bonnie Tyler ďalšie dva úspešné single: „A Rockin' Good Way“ (duet so [[Shakin' Stevens|Shakinom Stevensom]]) a „Holding Out for a Hero“, zo soundtracku filmu ''Footloose''.

Nasledujúcim albumom ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]'' (1986) a ''[[Hide Your Heart]]'' (1988) sa na predošlé celosvetové úspechy Bonnie Tyler nepodarilo nadviazať. Úspešnejšie boli vo Francúzsku, Švačiarsku, Škandinávii, Južnej Afrike a v Austrálii. Singel „If You Were A Woman (And I Was A Man)“ bol v roku [[1986]] vo Francúzsku v Top-Ten. Bonnie spolupracovala s viacerými ďalšími umelcami. V roku [[1987]] nahrala s brazílskym spevákom Fábiom Juniorom pieseň „Sem limites pra sonhar/Reaching for the Infinite Heart“ a v tom istom roku naspievala pieseň „Islands“, titulnú pieseň [[Islands (album)|pre rovnomenný album]] [[Mike Oldfield]]a. Pre [[Cher]] Bonnie Tyler naspievala vokály v skladbách „Perfection“ (album ''[[Cher (album)|Cher]]'' z roku [[1987]]) a „Emotional Fire“ (album ''[[Heart Of Stone]]'' z roku [[1989]]).

Začiatkom 90. rokov Bonnie Tyler prešla k hudobnému vydavateľstvu [[BMG]]. Koncom roku [[1991]] u tohto labelu vydala svoj prvý album s názvom ''[[Bitterblue]]'', ktorý bol štvornásobne platinovým v Nórsku, platinový v Rakúsku a zlatý vo viacerých krajinách vrátane Nemecka, Švačiarska a Švédska. Na tieto úspechy nadviazali aj ďalšie projekty tejto speváčky: štúdiové albumy ''[[Angel Heart]]'', ''[[Silhouette in Red]]'' a kompilácia ''[[The Very Best of Bonnie Tyler]]''. V roku [[1999]] naspievala pieseň „Is Anybody There?“, ktorá bola súčasťou konceptuálneho projektu ''[[Return to the Centre of the Earth]]'' od [[Rick Wakeman|Ricka Wakemana]].&lt;ref&gt;[http://www.cduniverse.com/search/xx/music/pid/1107096/a/Return+To+The+Centre+Of+The+Earth.htm Wakeman CD]&lt;/ref&gt; V roku [[2003]] spolupracovala s Kareen Antonn pri nahrávaní duetu v skladbe „Si demain... (Turn Around)“, ktorá je francúzskou verziou „Total Eclipse of the Heart“. V decembri 2003, kedy táto pieseň vyšla, sa na desať týždňov dostala na prvé miesta hitparád vo Francúzsku, Belgicku a Poľsku. Z tejto nahrávky sa predalo spolu dva milióny kópií. Po tomto úspechu nasledoval ďalší podobný s nahrávkou s Kareen s názvom „Si tout s'arrête (It's A Heartache)“.

V roku [[2006]] sa Bonnie predstavila v americkej televízii v show ''[[Celebrity Duets]]'', kde vystúpila spolu s [[Lucy Lawlessová|Lucy Lawless]]. Zaspievali si spolu hit „Total Eclipse of the Heart“.

== Diskografia ==

=== Štúdiové albumy ===
* [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]''
* [[1978]] ''[[Natural Force]]''
* [[1979]] ''[[Diamond Cut]]''
* [[1981]] ''[[Goodbye to the Islands]]''
* [[1983]] ''[[Faster Than the Speed of Night]]''
* [[1986]] ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]''
* [[1988]] ''[[Hide Your Heart]]''
* [[1991]] ''[[Bitterblue]]''
* [[1992]] ''[[Angel Heart]]''
* [[1993]] ''[[Silhoutte in Red]]''
* [[1995]] ''[[Free Spirit]]''
* [[1998]] ''[[All in One Voice]]''
* [[2003]] ''[[Heart Strings]]''
* [[2004]] ''[[Simply Believe]]''
* [[2005]] ''[[Wings (album)|Wings]]''
* [[2006]] ''[[Celebrate]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie Tyler Live]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie On Tour LIVE DVD]]''
* [[2011]] ''[[Live in Germany 1993]]'' &lt;small&gt;CD/DVD/CD+DVD&lt;/small&gt;
* [[2013]] ''[[Rocks and Honey]]''

=== Single ===
* [[1976]] „My My Honeycomb“
* 1976 „Lost in France“
* [[1977]] „More Than a Lover“
* 1977 „Heaven“
* 1977 „It's a Heartache“
* [[1978]] „Here Am I“
* 1978 „Hey Love“
* 1978 „If I Sing You a Love Song“
* 1978 „Louisiana Rain“
* [[1979]] „My Guns Are Loaded“
* 1979 „Too Good to Last“
* 1979 „What a Way to Treat My Heart“
* 1979 „Married Men“
* 1979 „I Believe in Your Sweet Love“
* 1979 „Sitting on the Edge of the Ocean“
* [[1980]] „I'm Just a Woman“
* 1980 „Goodbye to the Island“
* [[1981]] „Sayanora Tokyo“
* [[1983]] „Total Eclipse of the Heart“
* 1983 „Take Me Back“
* 1983 „Faster Than the Speed of Night“
* 1983 „Have You Ever Seen the Rain“
* 1983 „Straight From the Heart“
* 1983 „Tears“ (s [[Frankie Miller|Frankiem Millerem]])
* [[1984]] „Getting So Excited“
* 1984 „A Rockin' Good Way“ (s [[Shakin' Stevens]]em)
* 1984 „Holding Out for a Hero“
* 1984 „Here She Comes“
* [[1985]] „Loving You Is a Dirty Job But Somebody's Gotta Do It“ (s [[Todd Rundgren|Toddom Rundgrénom]])
* [[1986]] „If You Were a Woman (and I Was a Man)“
* 1986 „Band of Gold“
* 1986 „Rebel Without a Clue“
* 1986 „Lovers Again“
* 1986 „It's Not Easy“
* 1986 „No Way to Treat a Lady“
* 1986 „Sem Limites Pra Sonhar“ (s Fábiem Jr.)
* [[1987]] „[[Islands (skladba Mika Oldfielda)|Islands]]“ (s [[Mike Oldfield|Mikom Oldfieldom]])
* [[1988]] „The Best“
* 1988 „Hide Your Heart“
* 1988 „Save Up All Your Tears“
* 1988 „Don't Turn Around“
* [[1989]] „Notes From America“
* 1989 „Merry Christmas“
* [[1990]] „[[Breakout (Bonnie Tyler)|Breakout]]“
* [[1991]] „Hero“
* 1991 „Endless Night“
* 1991 „Bitterblue“
* 1991 „Against the Wind“
* [[1992]] „Where Were You“
* 1992 „Fools Lullaby“
* 1992 „Call Me“
* 1992 „The Desert is in Your Heart“ (so Sophiou Arbanitiovou)
* [[1993]] „God Gave Love to You“
* 1993 „Sally Comes Around“
* 1993 „From the Bottom of My Lonely Heart“
* 1993 „You Are So Beautiful“
* 1993 „Stay“
* [[1994]] „Say Goodbye“
* 1994 „Back Home“
* [[1995]] „Making Love (out of Nothing at All)“
* 1995 „You're the One“
* 1995 „Two Out of Three Ain't Bad“
* [[1998]] „Limelight“
* 1998 „Heaven“
* 1998 „He's the King“
* [[2003]] „Amazed“
* 2003 „Against All Odds“
* 2003 „Learning to Fly“
* 2003 „Si demain… (Turn Around)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* [[2004]] „Si tout s'arrete (It´s a Heartache)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* 2004 „Vergiß es (Forget It)“ (s [[Matthias Reim|Matthiasom Reimom]])
* [[2005]] „Louise“
* [[2007]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[BabyPinkStar]])
* [[2009]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[Only Men Aloud]])
* [[2010]] „Nothing Is Gonna Stop Us Now“ (s [[Albert Hammond]])
* [[2011]] „Amour Éternel / Eternal Flame“ (s [[Laura Zen]])
* [[2013]] „Believe in Me“
* [[2013]] „This is Gonna Hurt“
* [[2013]] „Love is the Knife“

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Bonnie Tyler}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Tyler, Bonnie}}
[[Kategória:Waleské country speváčky]]
[[Kategória:Waleské popové speváčky]]
[[Kategória:Waleské rockové speváčky]]
[[Kategória:Interpreti Columbia Records]]
[[Kategória:Účastníci Veľkej ceny Eurovízie]]
[[Kategória:Pseudonymy]]</text>
      <sha1>opu21brywlqhtq15dlfi0qu0qet16jc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244867</id>
      <parentid>8244832</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:15:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Eeso1980</username>
        <id>299922</id>
      </contributor>
      <origin>8244867</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12535" sha1="rp6gy9xy4e3r7b9kj64sx9e6x9z8nx4" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno              = Bonnie Tyler
 | Obrázok           = Bonnie Tyler.jpg
 | Veľkosť obrázku   = 
 | Popis obrázku     = 
 | Popis umelca      = [[Spojené kráľovstvo|britská speváčka]]
 | Rodné meno        = Gaynor Hopkinsová
 | Umelecké mená     = 
 | Dátum narodenia   = [[8. jún]] [[1951]]
 | Miesto narodenia  = [[Skewen]], [[Neath]], [[Wales]]&lt;br /&gt;[[Spojené kráľovstvo]]
 | Dátum úmrtia      = {{dúv|2026|7|8|1951|6|8}}
 | Miesto úmrtia     = [[Faro (mesto)|Faro]], [[Portugalsko]]
 | Bydlisko          = 
 | Alma mater        = 
 | Pôsobenie         = [[1969]]{{--}}[[2026]]
 | Žáner             = [[Pop rock]], [[Rock]], [[Wagnerian rock]], [[country rock]]
 | Roky pôsobenia    = 
 | Hrá na nástroje   = [[spevák|spev]]
 | Typ hlasu         = 
 | Manžel            = 
 | Priateľ           = 
 | Deti              = 
 | Rodičia           = 
 | Súrodenci         = 
 | Súvisiace články  = 
 | Vplyvy            = 
 | Hudobný vydavateľ = [[RCA Records]]&lt;br /&gt;[[Columbia Records]]&lt;br /&gt;[[Hansa Records]]&lt;br /&gt;[[Chrysalis Records]]&lt;br /&gt;[[Atlantic Records]]
 | Webstránka        = [http://www.bonnietyler.com/ www.bonnietyler.com]
 | Portál 1          = Spojené kráľovstvo
}}

'''Bonnie Tyler''' (vlastným menom '''Gaynor Hopkins'''; * [[8. jún]] [[1951]], [[Skewen]] – † [[8. júl]] [[2026]], [[Faro (mesto)|Faro]])&lt;ref name=&quot;bio&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bowen Lawrence | meno = Stephen | autor = | odkaz na autora = | titul = The Dream Begins | url = http://www.bonnietyler.com/bio.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20091015073256/http://www.bonnietyler.com/bio.html | vydavateľ = bonnietyler.com | miesto = | dátum vydania = 1998-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | dátum archivácie = 2009-10-15 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bonnie Tyler, Total Eclipse of the Heart singer, dead at 75 | url = https://www.cbc.ca/news/entertainment/singer-bonnie-tyler-obit-9.7263868 | vydavateľ = CBC News | miesto = | dátum vydania = 2026-07-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; bola [[Wales|waleská]] [[Spevák|speváčka]]. Bola známa svojím charakteristickým chrapľavým [[Hlas (zvukový prejav)|hlasom]]. Tyler sa dostala do povedomia po vydaní jej [[Hudobný album|albumu]] v roku [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]'' a piesní „Lost in France“ a „More Than a Lover“. Jej [[pieseň]] z roku [[1978]] „It's a Heartache“ sa dostala na 4. priečku v [[UK Singles Chart]], a 3. priečku v [[Spojené štáty|americkej]] hitparáde [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].

== Hudobná kariéra ==
Bonnie sa narodila v [[Skewen]]e, ([[Neath]], [[Wales]]). V mladosti počúvala hudbu [[Janis Joplinová|Janis Joplin]] a [[Tina Turner|Tiny Turner]]. Ako 19 – ročná sa zúčastnila talentovej súťaže, po ktorej začala vystupovať v kapele ''Bobby Wayne &amp; The Dixies''. O dva roky neskôr založila vlastnú kapelu ''Imagination'', s ktorou vystupovala pod umeleckým menom Sherene Davies po puboch a kluboch v Južnom Walese. V roku [[1973]] sa Bonnie vydala za realitného makléra Roberta Sullivana. V roku [[1975]] ju objavil Roger Bell, ktorý jej vybavil nahrávaciu zmluvu s [[RCA Records]]. V tomto období ju požiadali aby si zmenila umelecké meno, pod ktorým je známa dodnes, začala vystupovať ako Bonnie Tyler. Spolupracovala s produkčným tímom: skladateľom Ronnie Scottom a s menežérom Steve Wolfem.&lt;ref name=&quot;bio&quot; /&gt; Po tom ako Bonnie v roku [[1976]] nahrala svoju prvú úspešnú skladbu „Lost in France“, ktorá sa dostala vo viacerých rebríčkoch do Top-Ten, vydala v roku [[1977]] svoj debutový album s názvom ''The World Starts Tonight''. Z tohto albumu pochádzal aj jej ďalší úspešný singel, „More Than a Lover“. Nasledujúci album Bonnie Tyler ''Natural Force'', ktorý bol pre americký trh premenovaný podľa najväčšieho hitu, singlu „It's a Heartache“, sa stal podľa [[RIAA]] v priebehu dvoch týždňov v júni 1978 dvojnásobne zlatým.

Okrem svetových úspechov mala Bonnie niekoľko regionálnych hitov v Nemecku, Francúzsku, ale aj v Japonsku. V rokoch [[1977]] až [[1981]] vydala pre vydavateľstvo RCA štyri hudobné albumy. Po ukončení zmluvy s RCA v roku [[1982]] podpísala zmluvu s [[Columbia Records]] a začala spolupracovať so skladateľom Jimom Steinmanom. Jej nasledujúci album ''[[Faster Than the Speed of Night]]'', ktorý vyšiel na jar roku [[1983]] obsahoval skladbu „Total Eclipse of the Heart“. Táto pieseň sa stala celosvetovým hitom Bonnie Tyler. V mnohých rebríčkoch sa držala na prvom mieste. V Spojených štátoch bola na vrchole štyri týždne. Album ''Faster Than the Speed of Night'' bol v Spojenom kráľovstve na prvom mieste, do prvej päťky sa dostal v USA a v Austrálii. Pieseň „Total Eclipse of the Heart“ bola nominovaná na cenu [[Grammy Award|Grammy]]. V roku [[1985]] získala Bonnie ďalšiu nomináciu na Grammy za pieseň „Here She Comes“.,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rock On The Net: Bonnie Tyler | url = http://www.rockonthenet.com/artists-t/bonnietyler.htm | vydavateľ = rockonthenet.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ktorá bola súčasťou [[soundtrack]]u filmu ''[[Metropolis (film)|Metropolis]]''. V lete [[1985]] mala Bonnie Tyler ďalšie dva úspešné single: „A Rockin' Good Way“ (duet so [[Shakin' Stevens|Shakinom Stevensom]]) a „Holding Out for a Hero“, zo soundtracku filmu ''Footloose''.

Nasledujúcim albumom ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]'' (1986) a ''[[Hide Your Heart]]'' (1988) sa na predošlé celosvetové úspechy Bonnie Tyler nepodarilo nadviazať. Úspešnejšie boli vo Francúzsku, Švačiarsku, Škandinávii, Južnej Afrike a v Austrálii. Singel „If You Were A Woman (And I Was A Man)“ bol v roku [[1986]] vo Francúzsku v Top-Ten. Bonnie spolupracovala s viacerými ďalšími umelcami. V roku [[1987]] nahrala s brazílskym spevákom Fábiom Juniorom pieseň „Sem limites pra sonhar/Reaching for the Infinite Heart“ a v tom istom roku naspievala pieseň „Islands“, titulnú pieseň [[Islands (album)|pre rovnomenný album]] [[Mike Oldfield]]a. Pre [[Cher]] Bonnie Tyler naspievala vokály v skladbách „Perfection“ (album ''[[Cher (album)|Cher]]'' z roku [[1987]]) a „Emotional Fire“ (album ''[[Heart Of Stone]]'' z roku [[1989]]).

Začiatkom 90. rokov Bonnie Tyler prešla k hudobnému vydavateľstvu [[BMG]]. Koncom roku [[1991]] u tohto labelu vydala svoj prvý album s názvom ''[[Bitterblue]]'', ktorý bol štvornásobne platinovým v Nórsku, platinový v Rakúsku a zlatý vo viacerých krajinách vrátane Nemecka, Švačiarska a Švédska. Na tieto úspechy nadviazali aj ďalšie projekty tejto speváčky: štúdiové albumy ''[[Angel Heart]]'', ''[[Silhouette in Red]]'' a kompilácia ''[[The Very Best of Bonnie Tyler]]''. V roku [[1999]] naspievala pieseň „Is Anybody There?“, ktorá bola súčasťou konceptuálneho projektu ''[[Return to the Centre of the Earth]]'' od [[Rick Wakeman|Ricka Wakemana]].&lt;ref&gt;[http://www.cduniverse.com/search/xx/music/pid/1107096/a/Return+To+The+Centre+Of+The+Earth.htm Wakeman CD]&lt;/ref&gt; V roku [[2003]] spolupracovala s Kareen Antonn pri nahrávaní duetu v skladbe „Si demain... (Turn Around)“, ktorá je francúzskou verziou „Total Eclipse of the Heart“. V decembri 2003, kedy táto pieseň vyšla, sa na desať týždňov dostala na prvé miesta hitparád vo Francúzsku, Belgicku a Poľsku. Z tejto nahrávky sa predalo spolu dva milióny kópií. Po tomto úspechu nasledoval ďalší podobný s nahrávkou s Kareen s názvom „Si tout s'arrête (It's A Heartache)“.

V roku [[2006]] sa Bonnie predstavila v americkej televízii v show ''[[Celebrity Duets]]'', kde vystúpila spolu s [[Lucy Lawlessová|Lucy Lawless]]. Zaspievali si spolu hit „Total Eclipse of the Heart“.

== Diskografia ==

=== Štúdiové albumy ===
* [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]''
* [[1978]] ''[[Natural Force]]''
* [[1979]] ''[[Diamond Cut]]''
* [[1981]] ''[[Goodbye to the Islands]]''
* [[1983]] ''[[Faster Than the Speed of Night]]''
* [[1986]] ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]''
* [[1988]] ''[[Hide Your Heart]]''
* [[1991]] ''[[Bitterblue]]''
* [[1992]] ''[[Angel Heart]]''
* [[1993]] ''[[Silhoutte in Red]]''
* [[1995]] ''[[Free Spirit]]''
* [[1998]] ''[[All in One Voice]]''
* [[2003]] ''[[Heart Strings]]''
* [[2004]] ''[[Simply Believe]]''
* [[2005]] ''[[Wings (album)|Wings]]''
* [[2006]] ''[[Celebrate]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie Tyler Live]]''
* [[2006]] ''[[Bonnie On Tour LIVE DVD]]''
* [[2011]] ''[[Live in Germany 1993]]'' &lt;small&gt;CD/DVD/CD+DVD&lt;/small&gt;
* [[2013]] ''[[Rocks and Honey]]''

=== Single ===
* [[1976]] „My My Honeycomb“
* 1976 „Lost in France“
* [[1977]] „More Than a Lover“
* 1977 „Heaven“
* 1977 „It's a Heartache“
* [[1978]] „Here Am I“
* 1978 „Hey Love“
* 1978 „If I Sing You a Love Song“
* 1978 „Louisiana Rain“
* [[1979]] „My Guns Are Loaded“
* 1979 „Too Good to Last“
* 1979 „What a Way to Treat My Heart“
* 1979 „Married Men“
* 1979 „I Believe in Your Sweet Love“
* 1979 „Sitting on the Edge of the Ocean“
* [[1980]] „I'm Just a Woman“
* 1980 „Goodbye to the Island“
* [[1981]] „Sayanora Tokyo“
* [[1983]] „Total Eclipse of the Heart“
* 1983 „Take Me Back“
* 1983 „Faster Than the Speed of Night“
* 1983 „Have You Ever Seen the Rain“
* 1983 „Straight From the Heart“
* 1983 „Tears“ (s [[Frankie Miller|Frankiem Millerem]])
* [[1984]] „Getting So Excited“
* 1984 „A Rockin' Good Way“ (s [[Shakin' Stevens]]em)
* 1984 „Holding Out for a Hero“
* 1984 „Here She Comes“
* [[1985]] „Loving You Is a Dirty Job But Somebody's Gotta Do It“ (s [[Todd Rundgren|Toddom Rundgrénom]])
* [[1986]] „If You Were a Woman (and I Was a Man)“
* 1986 „Band of Gold“
* 1986 „Rebel Without a Clue“
* 1986 „Lovers Again“
* 1986 „It's Not Easy“
* 1986 „No Way to Treat a Lady“
* 1986 „Sem Limites Pra Sonhar“ (s Fábiem Jr.)
* [[1987]] „[[Islands (skladba Mika Oldfielda)|Islands]]“ (s [[Mike Oldfield|Mikom Oldfieldom]])
* [[1988]] „The Best“
* 1988 „Hide Your Heart“
* 1988 „Save Up All Your Tears“
* 1988 „Don't Turn Around“
* [[1989]] „Notes From America“
* 1989 „Merry Christmas“
* [[1990]] „[[Breakout (Bonnie Tyler)|Breakout]]“
* [[1991]] „Hero“
* 1991 „Endless Night“
* 1991 „Bitterblue“
* 1991 „Against the Wind“
* [[1992]] „Where Were You“
* 1992 „Fools Lullaby“
* 1992 „Call Me“
* 1992 „The Desert is in Your Heart“ (so Sophiou Arbanitiovou)
* [[1993]] „God Gave Love to You“
* 1993 „Sally Comes Around“
* 1993 „From the Bottom of My Lonely Heart“
* 1993 „You Are So Beautiful“
* 1993 „Stay“
* [[1994]] „Say Goodbye“
* 1994 „Back Home“
* [[1995]] „Making Love (out of Nothing at All)“
* 1995 „You're the One“
* 1995 „Two Out of Three Ain't Bad“
* [[1998]] „Limelight“
* 1998 „Heaven“
* 1998 „He's the King“
* [[2003]] „Amazed“
* 2003 „Against All Odds“
* 2003 „Learning to Fly“
* 2003 „Si demain… (Turn Around)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* [[2004]] „Si tout s'arrete (It´s a Heartache)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou)
* 2004 „Vergiß es (Forget It)“ (s [[Matthias Reim|Matthiasom Reimom]])
* [[2005]] „Louise“
* [[2007]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[BabyPinkStar]])
* [[2009]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[Only Men Aloud]])
* [[2010]] „Nothing Is Gonna Stop Us Now“ (s [[Albert Hammond]])
* [[2011]] „Amour Éternel / Eternal Flame“ (s [[Laura Zen]])
* [[2013]] „Believe in Me“
* [[2013]] „This is Gonna Hurt“
* [[2013]] „Love is the Knife“

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Bonnie Tyler}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Tyler, Bonnie}}
[[Kategória:Waleské country speváčky]]
[[Kategória:Waleské popové speváčky]]
[[Kategória:Waleské rockové speváčky]]
[[Kategória:Interpreti Columbia Records]]
[[Kategória:Účastníci Veľkej ceny Eurovízie]]
[[Kategória:Pseudonymy]]</text>
      <sha1>rp6gy9xy4e3r7b9kj64sx9e6x9z8nx4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam chránených území na Slovensku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>319427</id>
    <revision>
      <id>8244611</id>
      <parentid>8237925</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T13:17:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>+Devínske jazero</comment>
      <origin>8244611</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="250569" sha1="7carmg3mr4py8cl6lt1lr6127d97b55" xml:space="preserve">{{Aktualizovať}}

Toto je '''zoznam chránených území na Slovensku''' zostavený podľa štátneho zoznamu osobitne chránených území Slovenskej republiky.

{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Evidenčné číslo&lt;br&gt;ŠZOCHČP SR
! Názov 
! TYP
! Rozloha&lt;br&gt;CHÚ (m²)
! Rok&lt;br&gt;vyhlásenia
! Správca&lt;br&gt;CHÚ
! Príslušnosť k&lt;br&gt;európskej sústave CHÚ
! Príslušnosť k&lt;br&gt;vyššiemu CHÚ
! Príslušnosť ku&lt;br&gt;geomorfologickej jednotke
|- 
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|917}}	|| [[Abrahámsky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|108459}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|2}}	|| [[Abrod]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|920000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|566}}	|| [[Aksamitka (chránené územie)|Aksamitka]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|770}}	|| [[Alúvium Blhu]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|27909}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|796}}	|| [[Alúvium Gidry]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|26274}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1}}	|| [[Alúvium Paríža]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1030941}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|797}}	|| [[Alúvium Žitavy]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|325300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|201}}	|| [[Andezitové kamenné more]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|14300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1975	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || || [[Pohronský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|3}}	|| [[Apálsky ostrov]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|859746}}	|| align=&quot;right&quot; | 1954	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|202}}	|| [[Arborétum Borová hora]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|455000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská pahorkatina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|203}}	|| [[Arborétum Kysihýbeľ]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|75400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1950	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|4}}	|| [[Arborétum Mlyňany]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|611479}}	|| align=&quot;right&quot; | 1951	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|493}}	|| [[Ardovská jaskyňa]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|494}}	|| [[Baba (prírodná rezervácia)|Baba]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2051500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1063}}	|| [[Baba pod Vihorlatom]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|379300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || || 
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1119}}	|| [[Babiná (prírodná pamiatka)|Babiná]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|236659}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1161}}	|| [[Babirátka]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || || [[Strážovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|5}}	|| [[Bábske jazierko]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|35201}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|183}}	|| [[Bábsky les]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|303900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|919}}	|| [[Bábsky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|42200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|206}}	|| [[Bacúšska jelšina]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|42600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|495}}	|| [[Bačkovská dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2200400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|205}}	|| [[Badínsky prales]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|300300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1913	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Kremnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1202}}	|| [[Bahno (chránený areál)|Bahno]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|496500}}	|| align=&quot;right&quot; | 2011	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|496}}	|| [[Bahno (prírodná rezervácia)|Bahno]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|27800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|6}}	|| [[Bajdeľ]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|86800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|221}}	|| [[Banskoštiavnická botanická záhrada]]|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|35522}}	|| align=&quot;right&quot; | 1958	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|208}}	|| [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Banskoštiavnická kalvária]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|53379}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1135}}	|| [[Barania hlava (prírodná rezervácia)|Barania hlava]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|134050}}	|| align=&quot;right&quot; | 2006	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || || [[Starohorské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|826}}	|| [[Baranovo]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|158300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-NAPANT			|| ||  [[Národný park Nízke Tatry|NAPANT]] || [[Starohorské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|497}}	|| [[Barbolica (prírodná rezervácia)|Barbolica]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|119700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || || 
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|897}}	|| [[Baricovie lúky]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|16247}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|726}}	|| [[Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Batizovská dolina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|5231900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|209}}	|| [[Bátovský balvan]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|498}}	|| [[Becherovská tisina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|241300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1954	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Busov (pohorie)|Busov]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|152}}	|| [[Skalka pri Beckove|Beckovská skalka]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3889}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|7}}	|| [[Beckovské hradné bralo]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|14504}}	|| align=&quot;right&quot; | 1963	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1129}}	|| [[Beckovské Skalice]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|295481}}	|| align=&quot;right&quot; | 2003	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|922}}	|| &lt;s&gt;Beladický park&lt;/s&gt;			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|66000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|8}}	|| &lt;s&gt;Belanov kút&lt;/s&gt;			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|27200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|499}}	|| [[Belianska jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|500}}	|| [[Belianske lúky]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|894206}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|727}}	|| [[Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)|Belianske Tatry]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|54076500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1212}}	|| [[Beliansky potok (prírodná pamiatka)|Beliansky potok]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|25201}}	|| align=&quot;right&quot; | 2012	|| ŠOP – S-PIENAP		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|795}}	|| [[Belinské skaly]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|71100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|501}}	|| [[Beňatinský travertín]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|502}}	|| [[Beskyd (prírodná rezervácia)|Beskyd]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|494400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || || 
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|879}}	|| [[Bestinné]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|211}}	|| [[Bešeňovské travertíny]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7323}}	|| align=&quot;right&quot; | 1951	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1187}}	|| [[Bešiansky polder]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|27400}}	|| align=&quot;right&quot; | 2010	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|9}}	|| [[Bezodné]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|34600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1225}}	|| [[Bežnisko]]|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9923100}}	|| align=&quot;right&quot; | 2012	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|827}}	|| [[Biela skala (prírodná rezervácia)|Biela skala]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1850700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|504}}	|| [[Biele jazero (prírodná rezervácia)|Biele jazero]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|71977}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|728}}	|| [[Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)|Bielovodská dolina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|37121400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|212}}	|| [[Bielska skala]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|150500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|213}}	|| [[Biely kameň (prírodná rezervácia)|Biely kameň]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1159000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|214}}	|| [[Biely vrch (prírodná pamiatka)|Biely vrch]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|44150}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1077}}	|| [[Bíňanský rybník]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|351343}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|11}}	|| [[Bíňanský sprašový profil]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|10}}	|| [[Bindárka]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|89829}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Strážovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1142}}	|| [[Bisce]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|280100}}	|| align=&quot;right&quot; | 2007	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|505}}	|| [[Bišar]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|16741}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|729}}	|| [[Blatá]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|377000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|262}}	|| [[Blatné (prírodná pamiatka)|Blatné]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|42900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|884}}	|| [[Blažejová (prírodná pamiatka)|Blažejová]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|21613}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1805}}	|| [[Bobačka]]				|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|215}}	|| [[Bodický rybník]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|185703}}	|| align=&quot;right&quot; | 1952	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|798}}	|| [[Bogdalický vrch]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|332000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|925}}	|| [[Bohatský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|46400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|927}}	|| [[Bohunický park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|36028}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|12}}	|| [[Bokrošské slanisko]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|140600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|506}}	|| [[Bokšov]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1467100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1954	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|216}}	|| [[Boky]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1764900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Kremnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|13}}	|| [[Bolehlav (rezervácia)|Bolehlav]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|935700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|659}}	|| [[Boľské rašelinisko]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|136351}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|730}}	|| [[Bor (prírodná rezervácia)|Bor]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1336100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|220}}	|| [[Bôrická mláka]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|904}}	|| [[Bôrik (chránený areál)|Bôrik]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|14284}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|731}}	|| [[Bôrik (prírodná rezervácia)|Bôrik]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|207400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|217}}	|| [[Borišov (národná prírodná rezervácia)|Borišov]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4497400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|14}}	|| [[Borotová]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|14800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|903}}	|| [[Borovicový lesík]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8012}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|851}}	|| [[Borsučiny]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|837200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1233}}	|| [[Borsukov vrch (prírodná rezervácia)|Borsukov vrch]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1467928}}	|| align=&quot;right&quot; | 2015 || ŠOP – S- NP Poloniny			|| || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|893}}	|| [[Bosmany]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|73350}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|594}}	|| [[Botiansky luh]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|406300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|15}}	|| [[Bradlo (národná prírodná rezervácia)|Bradlo]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|976700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || || [[Strážovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|507}}	|| [[Bradlové pásmo]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|201214}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|222}}	|| [[Bralce (prírodná rezervácia)|Bralce]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] 	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|135200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|223}}	|| [[Brankovský vodopád]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1055}}	|| [[Bratkovčík (chránený areál)|Bratkovčík]]|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|203940}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Horná Orava		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|508}}	|| [[Priepasť Brázda|Brázda]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|16}}	|| [[Brehové porasty Dubovej]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1138}}	|| [[Brekovská jaskyňa]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2006	|| -					|| || || [[Vihorlatské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|224}}	|| [[Brestovská jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|763}}	|| [[Brezina (prírodná rezervácia)|Brezina]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|11600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1141}}	|| [[Brezinky]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|86910}}	|| align=&quot;right&quot; | 2007	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|225}}	|| [[Breznianska skalka]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|118500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|226}}	|| [[Brezovská dolina]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|24768}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|780}}	|| [[Briestenské skaly]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|68300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Žilinská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|533}}	|| [[Briežky (prírodná pamiatka)|Briežky]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2962}}	|| align=&quot;right&quot; | 1985	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1159}}	|| [[Brloh (prírodná pamiatka)|Brloh]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1160}}	|| [[Brložná diera]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|227}}	|| [[Brodnianka (prírodná rezervácia)|Brodnianka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|259400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Kysucká vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|928}}	|| [[Brodziansky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|67020}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1137}}	|| [[Brvnište (chránený areál)|Brvnište]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|747700}}	|| align=&quot;right&quot; | 2006	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|509}}	|| [[Brzotínske skaly]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4337800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|229}}	|| [[Buchlov (prírodná rezervácia)|Buchlov]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1039600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|793}}	|| [[Bučkova jama]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|409100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|799}}	|| [[Búčske slanisko]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|203995}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|895}}	|| [[Búdkovianske rybníky]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|140744}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|230}}	|| [[Bujačia lúka]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|20145}}	|| align=&quot;right&quot; | 1953	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1043}}	|| [[Bujakov vrch]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12581}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || || [[Pohronský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|510}}	|| [[Bujanovská dubina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|881700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|17}}	|| [[Buková (prírodná rezervácia)|Buková]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|94493}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|886}}	|| [[Bukovina (prírodná pamiatka)|Bukovina]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|50806}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|454}}	|| [[Bukovinka (prírodná pamiatka)|Bukovinka]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|18000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|231}}	|| [[Bukovský prameň]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|138}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1140}}	|| [[Burda (prírodná pamiatka)|Burda]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|80}}	|| [[Burdov (národná prírodná rezervácia)|Burdov]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3641400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|18}}	|| [[Bystré jazierko]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|20000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|232}}	|| [[Bystrianska jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1968	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|852}}	|| [[Bzaná]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|154600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1042}}	|| [[Cerinský potok]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|62787}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || || [[Ipeľská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1054}}	|| [[Cetuna]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2869}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|274}}	|| [[Chleb (národná prírodná rezervácia)|Chleb]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4128700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|562}}	|| [[Chlmecká skalka]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|11008}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || || [[Vihorlatské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1107}}	|| [[Chmúra (chránený areál)|Chmúra]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4087}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|275}}	|| [[Choč (národná prírodná rezervácia)|Choč]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|14280500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1130}}	|| [[Chorvátske rameno]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|98463}}	|| align=&quot;right&quot; | 2003	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|52}}	|| [[Chotínske piesky]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|70230}}	|| align=&quot;right&quot; | 1953	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|53}}	|| [[Chríb]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|158900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|882}}	|| [[Chropovská strž]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|476631}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1173}}	|| [[Chvalovská jaskyňa]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|775}}	|| [[Chvojnica (prírodná pamiatka)|Chvojnica]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|316515}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|54}}	|| [[Chynoriansky luh]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|443600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|511}}	|| [[Cigánka (národná prírodná rezervácia)|Cigánka]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|442500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1158}}	|| [[Cúdeninský močiar]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1416855}}	|| align=&quot;right&quot; | 2009	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || || [[Ipeľská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|233}}	|| [[Čabraď (hrad)|Čabraď]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1412100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|19}}	|| [[Čachtická jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|20}}	|| [[Čachtický hradný vrch]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|561700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|828}}	|| [[Čačínska cerina]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|25600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|234}}	|| [[Čakanovský profil]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6889}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|930}}	|| &lt;s&gt;Častkovský park&lt;/s&gt;			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|37233}}	|| align=&quot;right&quot; | 1985	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|235}}	|| [[Čebovská lesostep]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|73500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|21}}	|| [[Čenkovská lesostep]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|796000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|22}}	|| [[Čenkovská step]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|35700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1951	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|23}}	|| [[Čepúšky]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|581280}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|24}}	|| [[Čerenec (prírodná rezervácia)]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|15000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1164}}	|| [[Čerešňová jaskyňa]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|512}}	|| [[Čergovská javorina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|107200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|513}}	|| [[Minčol (vrch v Čergove)|Čergovský Minčol]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1710836}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|25}}	|| [[Čermiansky močiar]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|54457}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|618}}	|| [[Čertižnianske lúky]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|13636}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|829}}	|| [[Čertov (prírodná rezervácia)|Čertov]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|846200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|782}}	|| [[Čertov žľab]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|235800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|830}}	|| [[Čertova dolina]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|490200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1154}}	|| [[Čertova pec]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|514}}	|| [[Červené skaly]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3905000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|236}}	|| [[Červenokamenské bradlo]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|475200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1969	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|26}}	|| [[Červený rybník]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1189100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|27}}	|| [[Číčovské mŕtve rameno]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|798715}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|931}}	|| [[Číčovský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|86600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|237}}	|| [[Čierna Lutiša]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|263500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || [[Chránená krajinná oblasť Kysuce|CHKO Kysuce]] || [[Kysucká vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1015}}	|| [[Čierna skala (prírodná rezervácia)|Čierna skala]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|297100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|28}}	|| [[Čierna voda (prírodná rezervácia)|Čierna voda]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|63176}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|29}}	|| [[Čierne jazierko]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|34027}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|238}}	|| [[Čierny kameň]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|344000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|516}}	|| [[Čierny potok (prírodná pamiatka)|Čierny potok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|27642}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || || [[Vihorlatské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|732}}	|| [[Čikovská]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|62000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|551}}	|| [[Čingovské hradisko]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|440200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|517}}	|| [[Čintky]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|51100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1103}}	|| [[Čistiny]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|178477}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1056}}	|| [[Dálovský močiar]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|148062}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|30}}	|| [[Debšín]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|96100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1089}}	|| [[Dedinská hora]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|117980}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|899}}	|| [[Dedova jama]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|295700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1070}}	|| [[Dekretov porast]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|62200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1220}}	|| [[Dekretova jaskyňa]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|239}}	|| [[Demänovská dolina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8368800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1929	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|240}}	|| [[Demänovské jaskyne]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|518}}	|| [[Demjatské kopce]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|86817}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||  [[Šarišská vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1147}}	|| [[Deravá skala]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|31}}	|| [[Devínska hradná skala]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|17000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1985	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|32}}	|| [[Devínska Kobyla (národná prírodná rezervácia)|Devínska Kobyla]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1011157}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|789}}	|| [[Devínska lesostep]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|50966}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1072}}	|| [[Devínske alúvium Moravy]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2531600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1262}}	|| [[Devínske jazero (chránený areál)|Devínske jazero]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12688990}}	|| align=&quot;right&quot; | 2021	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1109}}	|| [[Diviacke kruhy]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|19591}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|519}}	|| [[Diviačia priepasť]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|853}}	|| [[Dlhé Tice]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|468237}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|241}}	|| [[Dobročský prales]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1038500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1913	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|33}}	|| [[Dobrotínske skaly]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|43900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|520}}	|| [[Dobšinská ľadová jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|242}}	|| [[Dogerské skaly]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1690}}	|| align=&quot;right&quot; | 1952	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|733}}	|| [[Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)|Dolina Bielej vody]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|16611100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1084}}	|| [[Dolná Zálomská]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|24800}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1190}}	|| [[Dolné lazy]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|72649}}	|| align=&quot;right&quot; | 2010	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|36}}	|| [[Dolný les]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1862600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|243}}	|| [[Domašínsky meander]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|803700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1978	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|568}}	|| [[Domica]]				|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|521}}	|| [[Domické škrapy]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|244400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|880}}	|| [[Dračia studňa]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|75800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|522}}	|| [[Dranec]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|342200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1925	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|CHKO Východné Karpaty]] || [[Laborecká vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|523}}	|| [[Dreveník]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1018186}}	|| align=&quot;right&quot; | 1925	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1131}}	|| [[Driečna (chránený areál)|Driečna]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3817}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|854}}	|| [[Drieň (prírodná rezervácia)|Drieň]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|112500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1033}}	|| [[Drieňová (prírodná rezervácia)|Drieňová]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|251200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|37}}	|| [[Drieňová hora]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|524}}	|| [[Drieňovec (chránené územie)|Drieňovec]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1860200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1002}}	|| [[Drienovská jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1035}}	|| [[Drietomica (prírodná pamiatka)|Drietomica]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|157240}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|120}}	|| [[Drietomské bradlo]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|39200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|60}}	|| [[Driny]]				|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1968	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|38}}	|| [[Dropie]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9127642}}	|| align=&quot;right&quot; | 1955	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|525}}	|| [[Dubnícke bane]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|60000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|39}}	|| [[Dubník (národná prírodná rezervácia)|Dubník]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1651900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1954	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|526}}	|| [[Dubová hora]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|613400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|318}}	|| [[Dubovské lúky]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|160289}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|800}}	|| [[Dubový vŕšok]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|62400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|245}}	|| [[Dudinské travertíny]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|13280}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|246}}	|| [[Ďumbier (národná prírodná rezervácia)|Ďumbier]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|20437600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1124}}	|| [[Dunajské ostrovy]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2197100}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1120}}	|| [[Dunajské trstiny]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1041016}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|527}}	|| [[Dunitová skalka]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3507}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|528}}	|| [[Ďurova mláka]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|21375}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat|CHKO Vihorlat]] || [[Vihorlatské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1149}}	|| [[Elektrárenská jaskyňa]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|247}}	|| [[Fabova hoľa (prírodná rezervácia)|Fabova hoľa]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2617513}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|529}}	|| [[Farská skala]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|5866}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|875}}	|| [[Fenek (chránený areál)|Fenek]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|96815}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|801}}	|| [[Fialková dolina]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|205879}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|530}}	|| [[Fintické svahy]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|413300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|734}}	|| [[Fľak]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|379300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1145}}	|| [[Foráš]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1155200}}	|| align=&quot;right&quot; | 2008	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|735}}	|| [[Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)|Furkotská dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8424300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|932}}	|| [[Gabčíkovský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|275000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|40}}	|| [[Gajc]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|627200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1125}}	|| [[Gajdošovo]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|182819}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|933}}	|| [[Galantský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|33927}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|531}}	|| [[Galmuská tisina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|559600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|532}}	|| [[Gánovské travertíny]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|20276}}	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1068}}	|| [[Gavurky]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|574306}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Pliešovská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|855}}	|| [[Gazdoráň]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|173000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|534}}	|| [[Gerlašské skaly]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|217300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|736}}	|| [[Goliašová]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|272900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|249}}	|| [[Goľove mláky]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|68300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|536}}	|| [[Gombasecká jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|737}}	|| [[Grapa (prírodná rezervácia)|Grapa]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|408600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|787}}	|| [[Grúň (prírodná pamiatka)|Grúň]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|160100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|557}}	|| [[Grúnik (chránené územie)|Grúnik]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|46000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| ||  [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|535}}	|| [[Gýmešský jarok]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|206200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1027}}	|| [[Habáňovo]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|33533}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|537}}	|| [[Haburské rašelinisko]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|13400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|373}}	|| [[Háj pred Teplou dolinou]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1975	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|250}}	|| [[Hajasová]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|71700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|41}}	|| [[Hajdúchy]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|561100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|253}}	|| [[Háje (prírodná pamiatka)|Háje]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1977	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|538}}	|| [[Hájik (prírodná rezervácia)|Hájik]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|41800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|251}}	|| [[Hajnáčsky hradný vrch]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|97100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1958	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|42}}	|| [[Hájnica]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|22283}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|934}}	|| &lt;s&gt;Hajnonovoveský park&lt;/s&gt;		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|117076}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1166}}	|| [[Hájska jaskyňa]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|43}}	|| [[Haluzická tiesňava]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|35000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1963	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|254}}	|| [[Harmanecká jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|255}}	|| [[Harmanecká tisina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|200400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1949	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1046}}	|| [[Harmanecký Hlboký jarok]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|503300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1998	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1099}}	|| [[Hate]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|5793}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Kysucká vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|540}}	|| [[Havešová]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1713200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1021}}	|| [[Havrania dolina]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2296700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|541}}	|| [[Havrania skala (národná prírodná rezervácia)|Havrania skala]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1471400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1019}}	|| [[Havranie skaly]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|326500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|776}}	|| [[Havranka (prírodná pamiatka)|Havranka]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|130}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|542}}	|| [[Herliansky gejzír]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1987	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|543}}	|| [[Hermanovské skaly]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|330700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|803}}	|| [[Hetméň]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|147100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|344}}	|| [[Hikóriový porast]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|520500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|34}}	|| [[Hlboča]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1230700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|544}}	|| [[Hlboké (prírodná rezervácia)|Hlboké]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|22800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|256}}	|| [[Hlboký jarok (prírodná rezervácia)|Hlboký jarok]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|344100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|545}}	|| [[Hlinianska jelšina]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|461500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|44}}	|| [[Hlohyňa]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|25400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|257}}	|| [[Hnilecká jelšina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|845900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1044}}	|| [[Hodošov les]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|219800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1998	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|935}}	|| &lt;s&gt;Hokovský park&lt;/s&gt;			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|45612}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|45}}	|| [[Holé brehy]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|54400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|388}}	|| [[Holica (chránený areál)|Holica]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|10000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|258}}	|| [[Holík (prírodná rezervácia)|Holík]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|319800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|547}}	|| [[Holý kameň (národná prírodná rezervácia)|Holý kameň]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2108700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|259}}	|| [[Holý vrch (Štiavnické vrchy)|Holý vrch]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|168051}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1376}}	|| [[Homoľa (prírodná rezervácia)|Homoľa]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|221888}}	|| align=&quot;right&quot; | 2023	|| ŠOP – S-NP Muránska planina || || || [[Spišsko-gemerský kras]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|548}}	|| [[Horešské lúky]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|69419}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1049}}	|| [[Horná Chrapková]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|10585}}	|| align=&quot;right&quot; | 1998	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|766}}	|| [[Horná Roveň]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|15100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Kremnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|260}}	|| [[Horné lazy]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]] 	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|342900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|948}}	|| &lt;s&gt;Hornolefantovský park&lt;/s&gt;		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|32200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|936}}	|| &lt;s&gt;Hornosemerovský park&lt;/s&gt;		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|118791}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|46}}	|| [[Hornozávrská mokraď]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|15017}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|474}}	|| [[Horný Červený les]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|110200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|47}}	|| [[Horný les]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|5430200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|48}}	|| [[Horský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|229615}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|49}}	|| [[Horšianska dolina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3133772}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|549}}	|| [[Hostovické lúky]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|46861}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|CHKO Východné Karpaty]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|261}}	|| [[Hrabinka (prírodná rezervácia)|Hrabinka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Turčianska kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1108}}	|| [[Hrabiny (chránený areál)|Hrabiny]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|70500}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|550}}	|| [[Hrabkovské zlepence]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8719}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1038}}	|| [[Hrabovo (prírodná rezervácia)|Hrabovo]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|155271}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|263}}	|| [[Hradisko (prírodná pamiatka)|Hradisko]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|17103}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1061}}	|| [[Hradište (prírodná rezervácia)|Hradište]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|51136}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1269}}	|| [[Hradná dolina (chránený areál)|Hradná dolina]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|143264}} || align=&quot;right&quot; | 2021	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1165}}	|| [[Hradná jaskyňa (Uhrovec)|Hradná jaskyňa]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|266}}	|| [[Hrádocké arborétum]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|72403}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|267}}	|| [[Hrádok (prírodná rezervácia)|Hrádok]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|67500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|738}}	|| [[Hrádok nad Pavúčou dolinou]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1051000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|265}}	|| [[Hradová (národná prírodná rezervácia)|Hradová]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1274700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|553}}	|| [[Hradová hora]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|134900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|554}}	|| [[Hranovnická dubina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|664900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|555}}	|| [[Hranovnické pleso]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|680900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|51}}	|| [[Hrdovická]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|300300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|556}}	|| [[Hrdzavá]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3571900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|268}}	|| [[Hričovec (prírodná rezervácia)|Hričovec]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|211200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|270}}	|| [[Hričovská skalná ihla]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Súľovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|269}}	|| [[Hričovské rífy]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Súľovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1083}}	|| [[Hrochotská Bukovina]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2396}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|271}}	|| [[Hrončecký grúň]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|553000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1112}}	|| [[Hrončiačka]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|24977}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1003}}	|| [[Hrušovská jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|558}}	|| [[Hrušovská lesostep]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|408500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1954	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|937}}	|| [[Hubický park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|390000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1148}}	|| [[Hučivá diera]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|559}}	|| [[Humenec (chránené územie)|Humenec]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|860800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1953	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|560}}	|| [[Humenská]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|703700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || || [[Vihorlatské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|561}}	|| [[Humenský Sokol]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2415000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || || [[Vihorlatské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1081}}	|| [[Huntácka dolina]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|87431}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|938}}	|| [[Hurbanovský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|54400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|623}}	|| [[Hutianske]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|25984}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|273}}	|| [[Hybická tiesňava]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|111800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984 || ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|877}}	|| [[Ihráčske kamenné more]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|22086}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|563}}	|| [[Iľovnica (prírodná rezervácia)|Iľovnica]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|84500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || || [[Laborecká vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1051}}	|| [[Ipeľské hony]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|293908}}	|| align=&quot;right&quot; | 1998 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|276}}	|| [[Ivachnovský luh]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|100400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1126}}	|| [[Ivančinské močiare]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|29300}}	|| align=&quot;right&quot; | 2003	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1085}}	|| [[Ivanov salaš]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|192809}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|CHKO Ponitrie]] || [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|55}}	|| [[Ivanské rameno]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|30800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|56}}	|| [[Jabloňovský Roháč]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|646400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1950	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1016}}	|| [[Jachtár]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|316700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|57}}	|| [[Jahodnianske jazierka]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|53271}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1050}}	|| [[Jajkovská sutina]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|509100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1998	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1058}}	|| [[Jakub (chránený areál)|Jakub]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|127043}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || [[Národný park Nízke Tatry|NAPANT]] || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|277}}	|| [[Jalovské vrstvy]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|17000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|804}}	|| [[Jankov vŕšok (prírodná rezervácia)|Jankov vŕšok]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1034200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || || [[Strážovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|278}}	|| [[Jánošíkova kolkáreň]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2433700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|279}}	|| [[Jánošíkova skala]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|16800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1222}}	|| [[Jánošíkova skrýša]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || || [[Ostrôžky]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|280}}	|| [[Jánska dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|16965300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1928	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|663}}	|| [[Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)|Jarabá skala]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3599400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|565}}	|| [[Jarčiská]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4540}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1097}}	|| [[Jarovská bažantnica]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|782579}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1203}}	|| [[Jasenácke]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|499200}}	|| align=&quot;right&quot; | 2011	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie	|| || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|281}}	|| [[Jasenina (chránený areál)|Jasenina]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|32138}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|856}}	|| [[Jasenovská bučina]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|214700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || || [[Vihorlatské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1732}}	|| [[Jaskyňa mŕtvych netopierov]]	|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1152}}	|| [[Jaskyňa v Čube]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || || [[Spišská Magura]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1151}}	|| [[Jaskyňa v Skalke]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1747}}	|| [[Jaskyňa zlomísk]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|571}}	|| [[Jasovská jaskyňa]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1925	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|572}}	|| [[Jasovské dubiny]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|351000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1950	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|285}}	|| [[Jastrabská skala]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|84600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1975	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1849}}	|| [[Javorinka (jaskyňa)|Javorinka]]	|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|831}}	|| [[Javorinka (prírodná rezervácia)|Javorinka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|355200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|64}}	|| [[Javorníček]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|150600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| [[Tematínske vrchy]] || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|573}}	|| [[Javorníková]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1706500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|739}}	|| [[Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)|Javorová dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|22508900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|574}}	|| [[Jazerec]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1075}}	|| [[Jazerinky]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|68825}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|286}}	|| [[Jazernické jazierko]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1618}}	|| align=&quot;right&quot; | 1975	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|632}}	|| [[Osturnianske jazero]] || [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|143578}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || || [[Spišská Magura]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|287}}	|| [[Jazierske travertíny]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|22200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1952	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|65}}	|| [[Jedlie]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|14200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|576}}	|| [[Jedlinka (prírodná rezervácia)|Jedlinka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|350400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|740}}	|| [[Jedliny]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|328900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|740}}	|| [[Jelenecká jaskyňa]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|26828}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|66}}	|| [[Jelenská gaštanica]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|38000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1952	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1162}}	|| [[Jaskyňa pod Jeleňom]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|290}}	|| [[Jelšie (prírodná rezervácia)|Jelšie]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|261000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|741}}	|| [[Jelšina]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|164300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|291}}	|| [[Jelšovec (prírodná rezervácia)|Jelšovec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|55600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|577}}	|| [[Jezerské jazero]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|21800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|578}}	|| [[Jovické rašelinisko]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7940}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|579}}	|| [[Jovsianska hrabina]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2575800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1953	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|67}}	|| [[Jubilejný les]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|149800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || || [[Borská nížina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|294}}	|| [[Juráňova dolina (národná prírodná rezervácia)|Juráňova dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4343200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|805}}	|| [[Jurovský les]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|21369}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|68}}	|| [[Jurské jazero]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|274900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|806}}	|| [[Jurský Chlm]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|58003}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|295}}	|| [[Kalamárka (prírodná pamiatka)|Kalamárka]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1977	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|69}}	|| [[Kamenec (prírodná rezervácia)|Kamenec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|616200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|70}}	|| [[Kamenický sprašový profil]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|71}}	|| [[Kamenínske slanisko]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|348885}}	|| align=&quot;right&quot; | 1953	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1064}}	|| [[Kamenistý potok (prítok Čierneho Hrona)|Kamenistý potok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|76350}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|580}}	|| [[Kamenná Baba]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1275900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|296}}	|| [[Kamenná žena]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1987	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|297}}	|| [[Kamenné more (Vyhne)|Kamenné more]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|133000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1923	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|832}}	|| [[Kamenný jarok]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|651000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |CHKO Štiavnické vrchy ]] || [[Štiavnické vrchy ]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|883}}	|| [[Kapitulské bralá]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|369900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |CHKO Štiavnické vrchy ]] || [[Štiavnické vrchy ]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|581}}	|| [[Kapušiansky hradný vrch]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|181000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|298}}	|| [[Kašivárová]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|498000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1926	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|299}}	|| [[Kášter]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|577300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|926}}	|| [[Kaštieľsky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|11000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|582}}	|| [[Kašvár]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1164264}}	|| align=&quot;right&quot; | 1953	|| ŠOP – S-CHKO Latorica 		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|72}}	|| [[Katarína (prírodná rezervácia)|Katarína]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|180000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|300}}	|| [[Katova skala (prírodná rezervácia)|Katova skala]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|466900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|873}}	|| [[Kátovské jazero]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|68318}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|73}}	|| [[Kátovské rameno]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|60500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1074}}	|| [[Kavečianska stráň]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|31933}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|583}}	|| [[Kečovské škrapy]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|66069}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|301}}	|| [[Kerčík]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12065}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|302}}	|| [[Kiarovský močiar]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|163802}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|773}}	|| [[Kľacký vodopád]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|303}}	|| [[Kľačianska Magura (národná prírodná rezervácia)|Kľačianska Magura]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2044700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|304}}	|| [[Kľak (národná prírodná rezervácia)|Kľak]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|857100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|833}}	|| [[Klapy (prírodná rezervácia)|Klapy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|62200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|939}}	|| [[Klasovský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|39900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|305}}	|| [[Kláštorské lúky]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|859915}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|807}}	|| [[Klátovské rameno]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3064400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|307}}	|| [[Klenovské Blatá]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|43600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|306}}	|| [[Klenovský Vepor (národná prírodná rezervácia)|Klenovský Vepor]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2576437}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|308}}	|| &lt;s&gt;Kliča&lt;/s&gt;				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|57000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1013}}	|| [[Klokoč (prírodná rezervácia)|Klokoč]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|215900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|310}}	|| [[Klokočovské skálie]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|61200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|857}}	|| [[Kloptaň]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|270700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1096}}	|| [[Klubinský potok (prírodná rezervácia)|Klubinský potok]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8258}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|74}}	|| [[Kňaží stôl (prírodná rezervácia)|Kňaží stôl]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|883100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|75}}	|| [[Kňaží vrch]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1509400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| [[Tematínske vrchy]] || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1009}}	|| [[Knola]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2200200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|76}}	|| [[Kobela (prírodná rezervácia)|Kobela]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|60375}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|769}}	|| [[Kobylince]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|25100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|77}}	|| [[Kochova záhrada]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4877}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|584}}	|| [[Kocúrová (prírodná rezervácia)|Kocúrová]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|167200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|784}}	|| [[Kohútová]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|45150}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1023}}	|| [[Kojatín (prírodná rezervácia)]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|686300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|586}}	|| [[Kokošovská dubina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|200000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|587}}	|| [[Komárnická jedlina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|747000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|CHKO Východné Karpaty]] || [[Laborecká vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1150}}	|| [[Komín (prírodná pamiatka)|Komín]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|941}}	|| [[Komjatický park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|64929}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1078}}	|| [[Komočín]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4892}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|311}}	|| [[Končitá (prírodná pamiatka)|Končitá]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|10000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1174}}	|| [[Konopiská]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|75153}}	|| align=&quot;right&quot; | 2009	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1095}}	|| [[Kopa (prírodná rezervácia)|Kopa]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|56900}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|121}}	|| [[Kopáčsky ostrov]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|826200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|588}}	|| [[Kopčianske slanisko]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|90477}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1153}}	|| [[Kopec (chránený areál)|Kopec]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|37640}}	|| align=&quot;right&quot; | 2008	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || [[Národný park Nízke Tatry|NAPANT]] || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|742}}	|| [[Kôprová dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|32209200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1052}}	|| &lt;s&gt;Koprovnica&lt;/s&gt; || [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|16586}}	|| align=&quot;right&quot; | 1998	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|312}}	|| [[Korbeľka]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|861600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|314}}	|| [[Korniansky ropný prameň]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1710}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|313}}	|| [[Kornietová]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|840500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|315}}	|| [[Kosihovský Kamenný vrch]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|125000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|888}}	|| [[Kostná dolina]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|49200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|316}}	|| [[Kostolecká tiesňava]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|298000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1970	|| ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1080}}	|| [[Kostolianske lúky]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|42019}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1114}}	|| [[Košická botanická záhrada]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|297634}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1167}}	|| [[Košútova jaskyňa]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|943}}	|| [[Košútsky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|19050}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1192}}	|| [[Kotlina (chránený areál)|Kotlina]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6166900}}	|| align=&quot;right&quot; | 2010	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || || [[Borská nížina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|317}}	|| [[Kotlový žľab]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|707700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1926	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|808}}	|| [[Kovarská hôrka]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|44000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|834}}	|| [[Kozí chrbát (prírodná rezervácia)|Kozí chrbát]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|374300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|319}}	|| [[Kozlinec]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|92700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|835}}	|| [[Kozol (národná prírodná rezervácia)|Kozol]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|915800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|81}}	|| [[Kožíkov vrch]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|28285}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|874}}	|| [[Králická tiesňava]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|208900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Starohorské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|589}}	|| [[Kráľova studňa]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|112137}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|320}}	|| [[Kraľoviansky meander]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|182300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1076}}	|| [[Kráľovičova slatina]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2632}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|945}}	|| [[Kráľovičovokračiansky park]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|128700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|82}}	|| [[Kráľovská lúka]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|32400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1975	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|83}}	|| [[Krasín (prírodná rezervácia)|Krasín]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|264001}}	|| align=&quot;right&quot; | 1971	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|321}}	|| [[Krasniansky luh]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|152100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Žilinská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1018}}	|| [[Krásno (chránený areál)|Krásno]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1279100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|590}}	|| [[Krásnohorská jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1117}}	|| [[Kratina (prírodná rezervácia)|Kratina]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|101500}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|858}}	|| [[Krátke Tice]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|174064}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|944}}	|| [[Kraviansky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|23400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|591}}	|| [[Krčmárka]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1733000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|777}}	|| [[Krehora]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|14900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1040}}	|| [[Kremenie]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|37800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Kremnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|322}}	|| [[Kremnický Štós]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|187700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1953	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || || [[Kremnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1067}}	|| [[Krivánsky potok (prírodná pamiatka)|Krivánsky potok]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|102341}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|323}}	|| [[Krivé (národná prírodná rezervácia)|Krivé]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2037200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|809}}	|| [[Krivín]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|541500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|324}}	|| [[Krivoklátska tiesňava]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|97047}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|881}}	|| [[Krivoklátske lúky]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|43297}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|325}}	|| [[Krkavá skala]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2619}}	|| align=&quot;right&quot; | 1952	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|84}}	|| [[Kršlenica]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1173400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|444}}	|| [[Krupinské bralce]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1975	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|85}}	|| [[Kulháň]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|73900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|326}}	|| [[Kundračka]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1157900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1004}}	|| [[Kunia priepasť]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|327}}	|| [[Kunovo]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|119200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1087}}	|| [[Kúpna hora]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|168700}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|328}}	|| [[Kurinecká dubina]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|59600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1952	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|86}}	|| [[Kurinov vrch]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12968}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1104}}	|| [[Kusá hora (prírodná rezervácia)|Kusá hora]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|61579}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|743}}	|| [[Kút (prírodná rezervácia)|Kút]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|112200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|329}}	|| [[Kvačianska dolina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4617900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|592}}	|| [[Kyjovské bradielko]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6428}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || ||  [[Čergov (pohorie)|Čergov]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|708}}	|| [[Kyjovský prales]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3974197}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || || [[Vihorlatské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|957}}	|| &lt;s&gt;Kynecký park&lt;/s&gt;			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|14900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|593}}	|| [[Kyseľ (národná prírodná rezervácia)|Kyseľ]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9499700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|87}}	|| [[Kyseľová (prírodná pamiatka)|Kyseľová]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|181346}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || || [[Myjavská pahorkatina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|330}}	|| [[Kysucká brána]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6120}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|836}}	|| [[Ľadonhora (prírodná rezervácia)|Ľadonhora]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2857400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1014}}	|| [[Ľahký kameň]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|124000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|88}}	|| [[Lánce]]				|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|30305}}	|| align=&quot;right&quot; | 1987	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|810}}	|| [[Lančársky Dubník]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|270240}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|946}}	|| [[Lapášsky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|21900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|595}}	|| [[Latorický luh]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|150800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|331}}	|| [[Lednické bradlo]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|142800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1969	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|876}}	|| [[Lednické skalky]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|27135}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|947}}	|| &lt;s&gt;Lefantovský park&lt;/s&gt;			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|290100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|79}}	|| [[Leliansky les]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1987400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1098}}	|| [[Lesné diely]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|5250}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|89}}	|| [[Levické rybníky]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|918300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|950}}	|| [[Levický park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|17277}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|90}}	|| [[Limbašská vyvieračka]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|65700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1977	||| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|91}}	|| [[Lindava]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|462000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|911}}	|| &lt;s&gt;Lipnica&lt;/s&gt;	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6449}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|332}}	|| [[Lipovianske pieskovce]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1308}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|951}}	|| [[Lipovský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|34320}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|333}}	|| [[Liskovská jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|93}}	|| [[Listové jazero]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|410200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1118}}	|| [[Líščie diery]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|133174}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|597}}	|| [[Litmanovský potok]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|144191}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || || [[Ľubovnianska vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|598}}	|| [[Livovská jelšina]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|131700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|811}}	|| [[Lohotský močiar]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|241336}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1122}}	|| [[Lopeníček]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2539}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|94}}	|| [[Lošonský háj]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|242600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|335}}	|| [[Ľubietovský Vepor]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2368793}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|455}}	|| [[Lúčanské travertíny]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|29277}}	|| align=&quot;right&quot; | 1975	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|334}}	|| [[Lúčanský vodopád]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1201}}	|| [[Lúka pod cintorínom]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|49700}}	|| align=&quot;right&quot; | 2011	|| ŠOP – S- NP Muránska planina			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1186}}	|| [[Lúky pod Besníkom]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|838267}}	|| align=&quot;right&quot; | 2010	|| ŠOP – S- NP Muránska planina			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1200}}	|| [[Lúky pod Ukorovou]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|121300}}	|| align=&quot;right&quot; | 2011	|| ŠOP – S- NP Muránska planina			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|336}}	|| [[Ľupčiansky skalný hríb]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|21300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|95}}	|| [[Lupka]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|207300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1952	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|812}}	|| [[Ľutovský Drieňovec]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2600400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|859}}	|| [[Lysá (prírodná rezervácia)|Lysá]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|39500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|599}}	|| [[Lysá hora (prírodná pamiatka)|Lysá hora]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|11389}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|860}}	|| [[Lysák (prírodná rezervácia)|Lysák]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|42800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|337}}	|| [[Lysec (národná prírodná rezervácia)|Lysec]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|700400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|601}}	|| [[Machnatý vrch]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|31800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|341}}	|| [[Machy (prírodná rezervácia)|Machy]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|256100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|338}}	|| [[Mackov bok]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|37500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|96}}	|| [[Mačiansky háj]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|253300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|97}}	|| [[Mačiansky presyp]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12772}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|339}}	|| [[Mačie diery]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|456300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|837}}	|| [[Mačinová (prírodná rezervácia)|Mačinová]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|48600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|838}}	|| [[Mačková]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|422300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || || [[Horehronské podolie]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|340}}	|| [[Madačov]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3306400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|785}}	|| [[Majerova skala]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|88415}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|342}}	|| [[Makovište]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|241100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1171}}	|| [[Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa|Malá dolnosokolská jaskyňa]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1136}}	|| [[Malá drienčanská jaskyňa]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2006	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|602}}	|| [[Malá Izra (jazero)|Malá Izra]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1012}}	|| [[Malá Pec]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|140600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|603}}	|| [[Malá Stožka]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|596100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|343}}	|| [[Malachovské skalky]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|114522}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|958}}	|| &lt;s&gt;Malantský park&lt;/s&gt;			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|67800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|604}}	|| [[Malé brdo]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|558300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1950	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|605}}	|| [[Malé jazerá]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|70600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|891}}	|| [[Malé Morské oko]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|20623}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|99}}	|| [[Malé Vážky]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|34877}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|861}}	|| [[Malé Zajfy]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|72400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|98}}	|| [[Malejov (prírodná pamiatka)|Malejov]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8241}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|100}}	|| [[Malostankovské vresovisko]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|28700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1987	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|101}}	|| [[Málová]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|161000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|606}}	|| [[Malý Milič (národná prírodná rezervácia)|Malý Milič]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|140500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1950	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|102}}	|| [[Malý ostrov]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|83400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1952	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|345}}	|| [[Malý Polom (národná prírodná rezervácia)|Malý Polom]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|861000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|952}}	|| [[Maniansky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|76901}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|346}}	|| [[Manínska tiesňava]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1176300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|103}}	|| [[Marcelovské piesky]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|44695}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|953}}	|| [[Marcelovský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|21600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1184}}	|| [[Marhecké rybníky]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|574800}}	|| align=&quot;right&quot; | 2009	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|607}}	|| [[Margecianska línia]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4384}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|693}}	|| [[Markušovská transgresia paleogénu]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|69700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1987	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|608}}	|| [[Markušovské steny]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|134400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|609}}	|| [[Marocká hoľa]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|637600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1950	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1057}}	|| [[Martalúzka]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1548200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|347}}	|| [[Martinovská nádrž]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|145508}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|802}}	|| [[Martovská mokraď (prírodná rezervácia)|Martovská mokraď]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|118729}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|349}}	|| [[Mäsiarsky bok]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1278100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|104}}	|| [[Mašan]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|21607}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|348}}	|| [[Mašianske skalky]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|169300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|207}}	|| [[Mašiansky balvan]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|56}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|350}}	|| [[Matejkovský kamenný prúd]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|86000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|105}}	|| [[Meander Chrenovky]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9607}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|351}}	|| [[Meandre Hrona]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1038167}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|771}}	|| [[Kamenistý potok (prítok Čierneho Hrona)|Meandre Kamenistého potoka]]|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|352}}	|| [[Meandre Lúžňanky]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|17426}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|610}}	|| [[Medvedia jaskyňa (Slovenský raj)|Medvedia jaskyňa]]|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|353}}	|| [[Medzi bormi]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|65500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|611}}	|| [[Medzianske skalky]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|40000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Beskydské predhorie]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1127}}	|| [[Megonky (prírodná pamiatka)|Megonky]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1670}}	|| align=&quot;right&quot; | 2003	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|612}}	|| [[Meliatsky profil]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|154282}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|354}}	|| [[Melichova skala]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|940}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|744}}	|| [[Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Mengusovská dolina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|16129600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1204}}	|| [[Mešterova lúka]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1335000}}	|| align=&quot;right&quot; | 2011	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1041}}	|| [[Michalské rašelinisko]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|846}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |CHKO Štiavnické vrchy ]] || [[Štiavnické vrchy ]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|355}}	|| [[Mičinské travertíny]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|38320}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|569}}	|| [[Milada (jaskyňa)|Milada]]|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|613}}	|| [[Miličská skala]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|116000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|357}}	|| [[Minčol (národná prírodná rezervácia)|Minčol]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|961000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|614}}	|| [[Mirkovská kosatcová lúka]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|11394}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Košická kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|615}}	|| [[Miroľská slatina]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9676}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|CHKO Východné Karpaty]] || [[Laborecká vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|106}}	|| [[Mitická slatina]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|28315}}	|| align=&quot;right&quot; | 1985	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|359}}	|| [[Mláčik]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1472000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Kremnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|745}}	|| [[Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)|Mlynická dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7042900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|360}}	|| [[Mních (národná prírodná rezervácia)|Mních]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|747500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1383}}	|| [[Mníchova diera 1]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|neuvedené}}	|| align=&quot;right&quot; | 2024	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|107}}	|| [[Mníchova úboč]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|252562}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || || [[Myjavská pahorkatina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|972}}	|| [[Močenský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|58700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|839}}	|| [[Močiar (prírodná rezervácia)|Močiar]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|81578}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|361}}	|| [[Modrokamenská lesostep]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|121200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|616}}	|| [[Modrý vrch (prírodná rezervácia)|Modrý vrch]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|44600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|362}}	|| [[Mohylky]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7481}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|955}}	|| &lt;s&gt;Mojmírovský park&lt;/s&gt;			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|33993}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|617}}	|| [[Mokrá]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|602000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1082}}	|| [[Mokrá Poľana]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|135244}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|746}}	|| [[Mokriny]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8828200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|109}}	|| [[Mokvavý prameň]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|20989}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1102}}	|| [[Moľvy]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|85260}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|619}}	|| [[Morské oko (národná prírodná rezervácia)|Morské oko]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1084800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1079}}	|| [[Mostová (prírodná rezervácia)|Mostová]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|151290}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|110}}	|| [[Mostovské presypy]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|30721}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|997}}	|| [[Mošovské aleje]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1969	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|364}}	|| [[Moštenické travertíny]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|17100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || [[Národný park Nízke Tatry|NAPANT]] || [[Starohorské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|956}}	|| &lt;s&gt;Motešický park&lt;/s&gt;			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|45076}}	|| align=&quot;right&quot; | 1985	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|620}}	|| [[Motrogon (národná prírodná rezervácia)|Motrogon]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|606300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat|CHKO Vihorlat]] || [[Vihorlatské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1123}}	|| [[Mravcové]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8163}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|747}}	|| [[Mraznica (národná prírodná rezervácia)|Mraznica]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1598000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1143}}	|| [[Mučínska jaskyňa]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1010}}	|| [[Muráň (prírodná rezervácia)|Muráň]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1806600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|912}}	|| [[Mužliansky potok (prírodná pamiatka)|Mužliansky potok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|309542}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|621}}	|| [[Na bani]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|78500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|366}}	|| [[Nad Furmancom]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|27800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|113}}	|| [[Nad Šenkárkou]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|109200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|840}}	|| [[Nebrová]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|533000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1146}}	|| [[Netopieria jaskyňa]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || || [[Starohorské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|174}}	|| [[Nitriansky dolomitový lom]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12599}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|112}}	|| [[Nitrica (rieka)|Nitrica]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|29600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|901}}	|| [[Nižnočajská pieskovňa]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9949}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|114}}	|| [[Nové pole]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|67738}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|960}}	|| [[Novoveský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|65900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|624}}	|| [[Oblík]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|900000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1196}}	|| [[Oborínske jamy]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|84300}}	|| align=&quot;right&quot; | 2011	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1005}}	|| [[Obrovská priepasť]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|116}}	|| [[Obtočník Váhu]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|13900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|368}}	|| [[Ochodnický prameň]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|150}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|625}}	|| [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]]	|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|367}}	|| [[Ohnište]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8522600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1777}}	|| [[Okno (jaskyňa)|Okno]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|626}}	|| [[Okrúhly kopec]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|54883}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|117}}	|| [[Okšovské duby]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|15300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|627}}	|| [[Oľchov]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|195800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|118}}	|| [[Omšenská Baba]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|361169}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1163}}	|| [[Jaskyňa nad cestou]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|813}}	|| [[Opatovské jazierko]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|23579}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|264}}	|| [[Oravské hradné bralo]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|36200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|119}}	|| [[Orlie skaly]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|312300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1205}}	|| [[Orlovské vŕšky]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2069200}}	|| align=&quot;right&quot; | 2011	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|862}}	|| [[Ortov]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|148482}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|369}}	|| [[Osobitá (národná prírodná rezervácia)|Osobitá]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4579800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|630}}	|| [[Ostrá hora]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|293240}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1093}}	|| [[Ostrá skala (Cerová vrchovina)|Ostrá skala]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|177900}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|631}}	|| [[Ostrá skala (Slovenský raj)|Ostrá skala]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|66600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|370}}	|| [[Ostrá skala a Tupá skala]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|223000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|123}}	|| [[Ostrov orliaka morského]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|227700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1953	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|778}}	|| [[Ostrovica]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|44400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|CHKO Ponitrie]] || [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|122}}	|| [[Ostrovné lúčky]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|549300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|814}}	|| [[Ostrý vrch (prírodná rezervácia)|Ostrý vrch]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|126800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|124}}	|| &lt;s&gt;Padelek&lt;/s&gt;				|| [[Chránený areál|CHA]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|1}}	|| align=&quot;right&quot; | 1977	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|371}}	|| [[Padva]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3254600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|622}}	|| [[Palanta]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|869300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1194}}	|| [[Palárikovské lúky]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|169313}}	|| align=&quot;right&quot; | 2011	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|967}}	|| [[Palárikovský park]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|508776}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|749}}	|| [[Pálenica (prírodná rezervácia)|Pálenica]] || [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2912000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|633}}	|| [[Palotská jedlina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1571500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|125}}	|| [[Panský diel]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|156000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|374}}	|| [[Paráč (prírodná rezervácia)|Paráč]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|452700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|916}}	|| [[Parčík pri Avione]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2107}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|126}}	|| [[Parížske močiare]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1840464}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|988}}	|| [[Park Janka Kráľa]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|989}}	|| &lt;s&gt;Park pri hrobke Migazziovcov&lt;/s&gt;	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|942}}	|| [[Park pri ihrisku]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|26582}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1232}}	|| [[Partizánska jaskyňa]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| neuvedené		|| || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|634}}	|| [[Pastierske]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|29300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|127}}	|| [[Patianska cerina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|265000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1927	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1045}}	|| [[Pavelcovo]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|286500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1998	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Starohorské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|748}}	|| [[Pavlová (prírodná rezervácia)|Pavlová]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|584900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1175}}	|| [[Pavúkov jarok]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|224874}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Myjavská pahorkatina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|575}}	|| [[Pažitské jazierko]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1101}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1206}}	|| [[Pečniansky les (chránený areál)|Pečniansky les]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2953500}}	|| align=&quot;right&quot; | 2012	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|635}}	|| [[Perínske rybníky]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1103152}}	|| align=&quot;right&quot; | 1987	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|376}}	|| [[Periská]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1645}}	|| [[Perlová jaskyňa]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|636}}	|| [[Petkovský potok]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|67600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Ondavská vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|885}}	|| [[Petrová (prírodná pamiatka)|Petrová]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|29100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|637}}	|| [[Piecky]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2449300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|639}}	|| [[Pľaša (národná prírodná rezervácia)|Pľaša]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1108000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|638}}	|| [[Plavečské štrkoviská]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|661448}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|378}}	|| [[Plavno (národná prírodná rezervácia)|Plavno]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|280800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1951	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|130}}	|| [[Plešivec (prírodná rezervácia)|Plešivec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|530000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|640}}	|| [[Pod Beskydom]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|84546}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|750}}	|| [[Pod Črchľou]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|318200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|641}}	|| &lt;s&gt;Pod Demjatou&lt;/s&gt;			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|20400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|379}}	|| [[Pod Dudášom]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|62400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|642}}	|| [[Pod Fabiankou]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12205}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|132}}	|| [[Pod Holým vrchom]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|129400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|133}}	|| [[Pod Homôľkou]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|76076}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|380}}	|| [[Pod Latiborskou hoľou]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1612342}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|134}}	|| [[Pod Pajštúnom]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1414197}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|381}}	|| [[Pod Rígľom]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|142296}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|645}}	|| [[Pod Ruským]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|111412}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1121}}	|| [[Pod Starým vrchom]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|36513}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|647}}	|| [[Pod Strážnym hrebeňom]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|966700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1111}}	|| [[Pod šťavicou]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|97646}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|863}}	|| [[Pod Tŕstím]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|74000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1527}}	|| [[Podbanište]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|643}}	|| [[Podhorské (prírodná pamiatka)|Podhorské]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4585}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1048}}	|| [[Podlavické výmole]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|267700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1998	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Starohorské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|644}}	|| [[Podmorský zosuv]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|5063}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1036}}	|| [[Podsalašie]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|148000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|841}}	|| [[Podskalský Roháč]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1055700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|136}}	|| [[Pohanská (národná prírodná rezervácia)|Pohanská]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1289300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|382}}	|| [[Pohanský hrad (národná prírodná rezervácia)|Pohanský hrad]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2233500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1958	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|479}}	|| [[Pohorelské vrchovisko]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|266166}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|815}}	|| [[Pohrebište (prírodná rezervácia)|Pohrebište]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|693296}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|842}}	|| [[Pokoradzské jazierka]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|158729}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|864}}	|| [[Polianske rašelinisko]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|193073}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|843}}	|| [[Polková]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|50824}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|135}}	|| [[Poľovnícky les (chránený areál)|Poľovnícky les]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|75000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|648}}	|| [[Poludnica (národná prírodná rezervácia)|Poludnica]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3304300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|384}}	|| [[Poluvsianska skalná ihla]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|19466}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Súľovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|385}}	|| [[Ponická dúbrava]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|133400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1895	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1172}}	|| [[Ponická jaskyňa]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|0}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|649}}	|| [[Poniklecová lúčka]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|646}}	|| [[Postávka (národná prírodná rezervácia)|Postávka]] 			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|259100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat|CHKO Vihorlat]] || [[Vihorlatské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|751}}	|| [[Poš]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|208200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|137}}	|| [[Potok Chrenovka]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|258845}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|138}}	|| [[Potok Machnáč]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|88888}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|768}}	|| [[Potok Zolná]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|19200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|140}}	|| [[Považský Inovec (prírodná rezervácia)|Považský Inovec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|354200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1113}}	|| [[Pramenisko Tople]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|286600}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|752}}	|| [[Pramenište]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|455700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1374}}	|| [[Pramenná oblasť Rimavy]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|20586700}}	|| align=&quot;right&quot; | 2023	|| ŠOP – S-NP Muránska planina	|| || [[Národný park Muránska planina|NP Muránska planina]] || [[Veporské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|894}}	|| [[Prečínska skalka]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|37800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|386}}	|| [[Predajnianska slatina]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|113500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|772}}	|| [[Predajnianske vodopády]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|117000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|142}}	|| [[Preliačina (prírodná rezervácia)|Preliačina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|358700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|141}}	|| [[Prepadlisko (prírodná rezervácia)|Prepadlisko]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|78295}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|387}}	|| [[Prepoštská jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|844}}	|| [[Pri Bútľavke]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|215000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1116}}	|| [[Pribetský háj]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|23959}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|389}}	|| [[Príboj (národná prírodná rezervácia)|Príboj]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|109600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1895	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1037}}	|| [[Príbrežie Ružinej]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|407767}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|651}}	|| [[Prielom Hornádu]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2904900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|391}}	|| [[Prielom Muráňa]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|395567}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|390}}	|| [[Nitrica (rieka)|Prielom Nitrice]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|68324}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|392}}	|| [[Prielom Teplého potoka]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|209400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|653}}	|| [[Primovské skaly]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|76081}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|393}}	|| [[Prípor (národná prírodná rezervácia)|Prípor]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2722700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|394}}	|| [[Príslopy]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|395}}	|| [[Prosiecka dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3417300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1047}}	|| [[Prosisko]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|208000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1998	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Javorie (pohorie)|Javorie]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|144}}	|| [[Pseudoterasa Váhu]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|118263}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|396}}	|| [[Pstruša]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|73605}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|397}}	|| [[Pucovské zlepence]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|48485}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|654}}	|| [[Pusté pole]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|62370}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|923}}	|| &lt;s&gt;Pustochotársky park&lt;/s&gt;		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|72500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1022}}	|| [[Putikov vŕšok]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|210600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1071}}	|| [[Pyramída (prírodná pamiatka)|Pyramída]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|66688}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská pahorkatina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|655}}	|| [[Radomka (prírodná rezervácia)|Radomka]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|155402}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Ondavská vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|774}}	|| [[Radomská slatina]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9980}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Ondavská vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|656}}	|| [[Radvanovské skalky]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7619}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Ondavská vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|399}}	|| [[Ragáč (národná prírodná rezervácia)|Ragáč]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|97300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|781}}	|| [[Rajkovec]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9422}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|657}}	|| [[Rajtopíky]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1196700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|791}}	|| [[Raková (prítok Chvojnice)|Raková]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|86045}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|400}}	|| [[Rakšianske rašelinisko]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|55310}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|658}}	|| [[Rankovské skaly]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|237300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|764}}	|| [[Rašelinisko (prírodná rezervácia)|Rašelinisko]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|660}}	|| [[Raškovský luh]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|162312}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|401}}	|| [[Ratkovo (chránený areál)|Ratkovo]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|975149}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|661}}	|| [[Rebrá]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|82160}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|662}}	|| [[Regetovské rašelinisko]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|25519}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|146}}	|| [[Révajovská pustatina]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|790}}	|| [[Revištský rybník]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|236467}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || || [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1115}}	|| [[Revúca (chránený areál)|Revúca]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|392192}}	|| align=&quot;right&quot; | 2002	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1011}}	|| [[Rieka Myjava]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|349384}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1034}}	|| [[Rieka Orava]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4417463}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|999}}	|| [[Rieka Žitava]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|18221}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|405}}	|| [[Rochovica (prírodná rezervácia)|Rochovica]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|315800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|402}}	|| [[Roháčske plesá (národná prírodná rezervácia)|Roháčske plesá]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4516600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|968}}	|| [[Rohovský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|128100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|403}}	|| [[Rohoznianska jelšina]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|44900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|404}}	|| [[Rohy (prírodná rezervácia)|Rohy]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|250300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|406}}	|| [[Rojkovská travertínová kopa]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|144}}	|| align=&quot;right&quot; | 1971	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|429}}	|| [[Rojkovské rašelinisko]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|28807}}	|| align=&quot;right&quot; | 1950	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|147}}	|| [[Rokoš (národná prírodná rezervácia)|Rokoš]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4604100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || || [[Strážovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1020}}	|| [[Rosiarka]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|58700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|788}}	|| [[Rösslerov lom]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|23828}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|148}}	|| [[Roštún]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3333100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1953	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|407}}	|| [[Rovnianska gaštanica]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|20500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|408}}	|| [[Rozsutec (národná prírodná rezervácia)|Rozsutec]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8415500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|664}}	|| [[Roztoky (prírodná rezervácia)|Roztoky]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|10296}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|665}}	|| [[Rožok (národná prírodná rezervácia)|Rožok]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|671300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|969}}	|| [[Rúbaniansky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|57674}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1193}}	|| [[Rudava (chránený areál)|Rudava]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|19586600}}	|| align=&quot;right&quot; | 2010	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|962}}	|| [[Rumanovský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|29700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|410}}	|| [[Rumbáre (národná prírodná rezervácia)|Rumbáre]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|515900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|666}}	|| [[Ruské (prírodná rezervácia)|Ruské]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|14614}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|411}}	|| [[Ružinské jelšiny]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|132000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1133}}	|| [[Rysia]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|304900}}	|| align=&quot;right&quot; | 2004	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1092}}	|| [[Ryžovisko]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|580764}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|412}}	|| [[Salatín (chránené územia)|Salatín]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|11929900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|667}}	|| [[Salvátorské lúky]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|26765}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Branisko (pohorie)|Branisko]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|970}}	|| &lt;s&gt;Santovský park&lt;/s&gt;			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|49864}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|149}}	|| [[Sedliská (prírodná rezervácia)|Sedliská]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|58539}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|150}}	|| [[Selecké kamenné more]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|48300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1985	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|151}}	|| [[Selecký potok (prírodná pamiatka)|Selecký potok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|45292}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1029}}	|| [[Seleštianska stráň]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9388}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|668}}	|| [[Senianske rybníky]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2133100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1955	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|971}}	|| [[Seredský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|84163}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1209}}	|| [[Sihoť (Karlova Ves)|Sihoť]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2349100}}	|| align=&quot;right&quot; | 2012	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|219}}	|| [[Sielnický borovicový háj]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|55800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1978	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|669}}	|| [[Silická ľadnica]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|413}}	|| [[Sitno (národná prírodná rezervácia)|Sitno]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|936800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1951	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|670}}	|| [[Sivá Brada]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|195472}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|671}}	|| [[Sivec]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1697900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1954	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|414}}	|| [[Sivý kameň]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|138097}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|415}}	|| [[Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)|Sivý vrch]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1126700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|416}}	|| [[Sixova stráň]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1985	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|417}}	|| [[Skalice (prírodná pamiatka)|Skalice]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|14000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1969	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1006}}	|| [[Skalistý potok]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1024}}	|| [[Skalka (národná prírodná rezervácia)|Skalka]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|26598100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|753}}	|| [[Skalka (prírodná rezervácia)|Skalka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|361500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|418}}	|| [[Skalná Alpa]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|5245500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|673}}	|| [[Skalná ihla]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || || [[Spišsko-šarišské medzihorie]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|419}}	|| [[Skalná päsť]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|15}}	|| align=&quot;right&quot; | 1971	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|754}}	|| [[Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)|Skalnatá dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|10690500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|153}}	|| [[Skalné okno]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|122200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|674}}	|| [[Skaly pod Pariakovou]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|600000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1987	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|154}}	|| [[Sládkovičovská duna]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|11030}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|973}}	|| [[Sládkovičovský park]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12020}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1198}}	|| [[Slaná (chránený areál)|Slaná]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|352310}}	|| align=&quot;right&quot; | 2011	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|675}}	|| [[Slanský hradný vrch]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|158100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1932	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|676}}	|| [[Slatina pod Lieskovcom]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7118}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|677}}	|| [[Slatina pri Šarišskom Jastrabí]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|21403}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|755}}	|| [[Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Slavkovská dolina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9790000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|678}}	|| [[Slavkovské slanisko]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|117694}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|765}}	|| [[Slavkovský jarok]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|24800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|421}}	|| [[Sliačske travertíny]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|70162}}	|| align=&quot;right&quot; | 1951	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|155}}	|| [[Sĺňava (chránený areál)|Sĺňava]] || [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3990014}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|422}}	|| [[Slnečné skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|905400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Súľovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|816}}	|| [[Slopy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1538700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] ||  [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|156}}	|| [[Smradľavý vrch]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|307747}}	|| align=&quot;right&quot; | 1954	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1207}}	|| [[Smrekovica (prírodná rezervácia)|Smrekovica]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2347500}}	|| align=&quot;right&quot; | 2012	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1007}}	|| [[Snežná diera]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|679}}	|| [[Sninský kameň (prírodná pamiatka)|Sninský kameň]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|16200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || || [[Vihorlatské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|680}}	|| [[Sokol (národná prírodná rezervácia)|Sokol]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7009300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1017}}	|| [[Sokolec (prírodná rezervácia)|Sokolec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|732200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|CHKO Ponitrie]] || [[Tribeč]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|423}}	|| [[Sokolec (národná prírodná rezervácia)|Sokolec]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1992400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|681}}	|| [[Sokolia skala]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|116900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|157}}	|| [[Solčiansky háj]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|70700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|425}}	|| [[Soví hrad]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|28140}}	|| align=&quot;right&quot; | 1958	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1191}}	|| [[Soví les (Bratislava)|Soví les]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|418700}}	|| align=&quot;right&quot; | 2010	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|817}}	|| [[Sovie vinohrady]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|48600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|426}}	|| [[Spády]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|682}}	|| [[Spišský hradný vrch]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|242064}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|428}}	|| [[Stanišovská jaskyňa (národná prírodná pamiatka)|Stanišovská jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1972	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|158}}	|| [[Stará Bebrava]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|59100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1987	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1039}}	|| [[Stará kopa (prírodná rezervácia)|Stará kopa]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|45300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|430}}	|| [[Starohutiansky vodopád]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1977	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || || [[Pohronský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1134}}	|| [[Starý háj (prírodná rezervácia)|Starý háj]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|766520}}	|| align=&quot;right&quot; | 2005	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|431}}	|| [[Starý hrad (národná prírodná rezervácia)|Starý hrad]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|854200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1780}}	|| [[Starý hrad (jaskyňa)|Starý hrad]]	|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|159}}	|| &lt;s&gt;Starý rybník&lt;/s&gt;			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|334600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1088}}	|| [[Steblová skala]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|373700}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|600}}	|| [[Stebnícka Magura]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1842400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Busov (pohorie)|Busov]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|683}}	|| [[Stinská]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|907800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|684}}	|| [[Stinská slatina]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|27600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|684}}	|| [[Stolica (chránený areál)|Stolica]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|31518050}}	|| align=&quot;right&quot; | 2023	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || || [[Stolické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|685}}	|| [[Stratená (národná prírodná rezervácia)|Stratená]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6786500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1792}}	|| [[Stratenská jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|432}}	|| [[Strážov (národná prírodná rezervácia)|Strážov]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4800100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Strážovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|959}}	|| [[Strážsky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|66100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|160}}	|| [[Strmina]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1962800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|433}}	|| [[Strošovský močiar]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|686}}	|| [[Stružnická dolina]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|22400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|756}}	|| [[Studené doliny]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|22224100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|687}}	|| [[Stužica]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7614900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1908	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|688}}	|| [[Suchá Belá]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1535200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1156}}	|| [[Suchá dolina (Nízke Tatry)|Suchá dolina]]|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|31150}}	|| align=&quot;right&quot; | 2008	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|845}}	|| [[Suchá dolina (Západné Tatry)|Suchá dolina]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|15855400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|434}}	|| [[Suché doly]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2574601}}	|| align=&quot;right&quot; | 1953	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|435}}	|| [[Suchý (národná prírodná rezervácia)|Suchý]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4294200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|436}}	|| [[Suchý vrch (národná prírodná rezervácia)|Suchý vrch]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|710000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|161}}	|| [[Súčanka (prírodná pamiatka)|Súčanka]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|67700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|437}}	|| [[Súľovské skaly (národná prírodná rezervácia)|Súľovské skaly]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|5432300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1106}}	|| [[Súľovský hrádok]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|162800}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|757}}	|| [[Surovec (chránené územie)|Surovec]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|417500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1211}}	|| [[Svarkovica]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|13400}}	|| align=&quot;right&quot; | 2012 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy			|| || || [[Súľovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1100}}	|| [[Svätojurské hradisko]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|197100}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|963}}	|| [[Svätopeterský park]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|51602}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|438}}	|| [[Svetlianska cerina]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|153000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|162}}	|| [[Svinica (prírodná pamiatka)|Svinica]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|20292}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1155}}	|| [[Svoradova jaskyňa]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1110}}	|| [[Svrčinník]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2224900}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|163}}	|| [[Sychrov (prírodná rezervácia)|Sychrov]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|439}}	|| [[Szabóova skala]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|118900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1907	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |CHKO Štiavnické vrchy ]] || [[Štiavnické vrchy ]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|974}}	|| [[Šalgočiansky park]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|26051}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|689}}	|| [[Šarišský hradný vrch]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1457400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|440}}	|| [[Šarkanica]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4547500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1157}}	|| [[Šarkanova diera]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|164}}	|| [[Šašnatá]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1971}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Myjavská pahorkatina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1188}}	|| [[Šándorky]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|31132}}	|| align=&quot;right&quot; | 2010	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1073}}	|| [[Ševcova skala]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|163400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1059}}	|| [[Šiance (chránené územie)|Šiance]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1320600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|898}}	|| [[Šifflovské]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|18544}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|690}}	|| [[Šimonka (národná prírodná rezervácia)|Šimonka]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|335200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1950	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|865}}	|| [[Šindliar (prírodná rezervácia)|Šindliar]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|76900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Branisko (pohorie)|Branisko]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1066}}	|| [[Šinkov salaš]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|23150}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|441}}	|| [[Šíp (národná prírodná rezervácia)|Šíp]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3015200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Veľká Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|165}}	|| [[Šípka (prírodná rezervácia)|Šípka]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|468400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|866}}	|| [[Šípková (chránené územie)|Šípková]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1563200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1264}}	|| [[Široká (chránený areál)|Široká]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2035700}}	|| align=&quot;right&quot; | 2021	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || || [[Borská nížina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1000}}	|| [[Šmatlavé uhlisko]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|84400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|818}}	|| [[Šmolzie]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|455900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|442}}	|| [[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|Šomoška]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|366200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1954	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1224}}	|| [[Šranecké piesky]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9875900}}	|| align=&quot;right&quot; | 2012	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || || [[Borská nížina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|443}}	|| [[Šrámková]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2436500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1797}}	|| [[Štefanová (jaskyňa)|Štefanová]]	|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|166}}	|| [[Štefanová (prírodná pamiatka)|Štefanová]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|54759}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|794}}	|| [[Štefanovská borina]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|20400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Ondavská vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|111}}	|| [[Štepnické rameno]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|21362}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|819}}	|| [[Štokeravská vápenka]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|127085}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|758}}	|| [[Štôlska dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7399600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|167}}	|| [[Štrkovské presypy]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|17755}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1065}}	|| [[Štrosy]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|947900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|445}}	|| [[Šujské rašelinisko]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|108000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Žilinská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1053}}	|| [[Šupín]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|118900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1998	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|168}}	|| [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Šúr]]	|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6549590}}	|| align=&quot;right&quot; | 1952	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|976}}	|| [[Šuriansky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|446}}	|| [[Šútovská dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|5266500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|447}}	|| [[Šútovská epigenéza]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|521936}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|867}}	|| [[Švábovská stráň]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|182579}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|820}}	|| [[Švibov]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|34200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|448}}	|| [[Švihrová]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|56472}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1031}}	|| [[Ťahan]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|60500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|691}}	|| [[Tajba]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|273600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|977}}	|| &lt;s&gt;Tajniansky park&lt;/s&gt;			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|101900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|767}}	|| [[Tajovská kopa]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2719}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|692}}	|| [[Tarbucka (prírodná rezervácia)|Tarbucka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|109500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|169}}	|| [[Tematínska lesostep]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|596700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| [[Tematínske vrchy]] || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|450}}	|| [[Temešská skala (prírodná rezervácia)|Temešská skala]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|579300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1060}}	|| [[Tesárska roklina]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7759}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|978}}	|| [[Tesársky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|19600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|759}}	|| [[Tichá dolina (Vysoké Tatry)|Tichá dolina]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|59666400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|451}}	|| [[Tiesňavy (národná prírodná rezervácia)|Tiesňavy]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4792100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|170}}	|| [[Tisové skaly]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|15200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1977	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|453}}	|| [[Tlstá (národná prírodná rezervácia)|Tlstá]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|30660400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|171}}	|| [[Tomášikovský presyp]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9875}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|979}}	|| [[Tomášikovský park]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|228866}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|980}}	|| [[Tonkovský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|67200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|197}}	|| [[Topoľčianska zubria zvernica]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1401600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|981}}	|| [[Topoľčiansky park]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|103300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|172}}	|| [[Topoľové hony]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|600600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|173}}	|| [[Torozlín]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|54008}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|982}}	|| [[Tovarnícky park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|163482}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|178}}	|| [[Travertínová kopa]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|140}}	|| align=&quot;right&quot; | 1958	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|694}}	|| [[Travertínová kopa Sobotisko]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|133200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1987	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|696}}	|| [[Tri kopce (národná prírodná rezervácia)|Tri kopce]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2462300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|175}}	|| [[Trnavské rybníky]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|384248}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|176}}	|| [[Trnovské rameno]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|65786}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|457}}	|| [[Tŕstie (prírodná rezervácia)|Tŕstie]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|287100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|697}}	|| [[Trstinové jazero]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8291}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|177}}	|| [[Trubárka]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|74000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1028}}	|| [[Tunel pod Dielikom]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|179}}	|| [[Turecký vrch (prírodná rezervácia)|Turecký vrch]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|304200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|846}}	|| [[Turícke dubiny]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|190200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|458}}	|| [[Turiec (národná prírodná rezervácia)|Turiec]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|892899}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|459}}	|| [[Turková (národná prírodná rezervácia)|Turková]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1070000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|698}}	|| [[Turniansky hradný vrch]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|137900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1094}}	|| [[Turovský sopúch]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12174}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Kremnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|460}}	|| [[Turská skala]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|43800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || || [[Žilinská kotlina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|699}}	|| [[Udava (prírodná rezervácia)|Udava]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3919800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|672}}	|| [[Údolské skalky]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7549}}	|| align=&quot;right&quot; | 1989	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || || [[Spišsko-šarišské medzihorie]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|821}}	|| [[Udrina]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1073600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|760}}	|| [[Uhlištiatka]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3855100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|889}}	|| [[Ulička (prítok Uhu)|Ulička]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|72492}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|868}}	|| [[Uličská Ostrá]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|252400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S- NP Poloniny			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|461}}	|| [[Uňadovo]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|35800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|462}}	|| [[Úplazíky]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|311900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1026}}	|| [[Urpínska lesostep]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|50200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1030}}	|| [[Vachtové jazierko]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6753}}	|| align=&quot;right&quot; | 1997	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|700}}	|| [[Valalská voda]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|144279}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1210}}	|| [[Vanišovec]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1968400}}	|| align=&quot;right&quot; | 2012	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie		|| || || [[Borská nížina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|847}}	|| [[Vápeč]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|753800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Strážovské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1139}}	|| [[Vápenický potok]]			|| CHKP	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|25161}}	|| align=&quot;right&quot; | 2007	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|761}}	|| [[Važecká dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|11858600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|463}}	|| [[Važecká jaskyňa]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1968	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|180}}	|| [[Včelár (národná prírodná rezervácia)|Včelár]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|87600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|181}}	|| [[Včelíny]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12935}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|762}}	|| [[Velická dolina]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12172200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1991	|| ŠOP – S-TANAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|465}}	|| [[Veľká Bránica]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3320900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1170}}	|| [[Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa|Veľká dolnosokolská jaskyňa]]	|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|182}}	|| [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Veľká Javorina]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|829800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1755}}	|| [[Veľká ľadová priepasť]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|466}}	|| [[Veľká Lučivná]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|663800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-NP Malá Fatra		|| || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1169}}	|| [[Veľká pec]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|467}}	|| [[Veľká Rača]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3130000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1976	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|468}}	|| [[Veľká skala (národná prírodná rezervácia)|Veľká skala]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|592000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|469}}	|| [[Veľká Skalná]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6452300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|470}}	|| [[Veľká Stožka]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2592100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|703}}	|| [[Veľké jazero]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|80425}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|471}}	|| [[Veľké Ostré (prírodná pamiatka)|Veľké Ostré]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|704}}	|| [[Veľké osturnianske jazero]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|488100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-PIENAP			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|965}}	|| &lt;s&gt;Veľkozálužský park&lt;/s&gt;		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|96300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|779}}	|| [[Veľký Inovec (prírodná pamiatka)|Veľký Inovec]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|84000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|184}}	|| [[Veľký jarok (prírodná pamiatka)|Veľký jarok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8506}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|472}}	|| [[Veľký Javorník (národná prírodná rezervácia)|Veľký Javorník]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|139500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1197}}	|| [[Veľký kopec (chránený areál)|Veľký kopec]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|251300}}	|| align=&quot;right&quot; | 2011	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|822}}	|| [[Veľký les]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|210900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|705}}	|| [[Veľký Milič (národná prírodná rezervácia)|Veľký Milič]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|678100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|848}}	|| [[Veľký Polom]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|475800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|186}}	|| [[Veľký vrch (prírodná rezervácia)|Veľký vrch]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|476132}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|473}}	|| [[Veporské skalky]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|52200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|706}}	|| [[Vernárska tiesňava]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|829400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1144}}	|| [[Vešeléniho jaskyňa]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|187}}	|| [[Veterník (prírodná rezervácia)|Veterník]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|184586}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|707}}	|| [[Vihorlat (národná prírodná rezervácia)|Vihorlat]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|508900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Vihorlat		|| || || [[Vihorlatské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|709}}	|| [[Vinianska stráň]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|282400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|710}}	|| [[Viniansky hradný vrch]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|519500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1062}}	|| [[Vinohrady (chránený areál)|Vinohrady]]|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|357860}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|900}}	|| [[Visiace skaly]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|9600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || || [[Považský Inovec]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1132}}	|| [[Súkromná prírodná rezervácia Vlčia|Vlčia]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|212400}}	|| align=&quot;right&quot; | 2004	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|475}}	|| [[Vlčia skala (prírodná pamiatka)|Vlčia skala]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|14900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1952	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|188}}	|| [[Vlčianske mŕtve rameno]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|82394}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|892}}	|| [[Vlčkovský háj]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|613600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1091}}	|| [[Vodná nádrž Gemerský Jablonec]]	|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|320290}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1001}}	|| [[Vodná nádrž Petrova Ves]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|348036}}	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|476}}	|| [[Vodopád Bystrého potoka]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|477}}	|| [[Vojtovský prameň]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|13}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|783}}	|| [[Volavčia kolónia]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|22304}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|712}}	|| [[Vozárska]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|766300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1966	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|189}}	|| [[Vozokánsky luh]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|110500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1953	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|478}}	|| [[Vrbické pleso]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|7300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1975	|| ŠOP – S-NAPANT			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|823}}	|| [[Vrbina]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|344895}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|849}}	|| [[Vrchslatina]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|180500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|480}}	|| [[Vršatské bradlá (prírodná rezervácia)|Vršatské bradlá]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|823900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1970	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|481}}	|| [[Vršatské hradné bralo]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|120500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|190}}	|| [[Vŕšok]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|14525}}	|| align=&quot;right&quot; | 1965	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|786}}	|| [[Všivavec]]				|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|341109}}	|| align=&quot;right&quot; | 1992	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|483}}	|| [[Vtáčnik (národná prírodná rezervácia)|Vtáčnik]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2456200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1950	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|CHKO Ponitrie]] || [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1356}}	|| [[Vydrica (prírodná rezervácia)|Vydrica]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|4834900}}	|| align=&quot;right&quot; | 2022	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|485}}	|| [[Vychylovské prahy]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3829}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|486}}	|| [[Vychylovské skálie]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|267200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1983	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|484}}	|| [[Vyhniansky travertín]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3565}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || || [[Štiavnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|191}}	|| [[Vysoká (prírodná rezervácia)|Vysoká]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|805300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|869}}	|| [[Vysoký vrch (prírodná rezervácia)|Vysoký vrch]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|365000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|487}}	|| [[Vyšehrad (národná prírodná rezervácia)|Vyšehrad]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|486500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1973	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|870}}	|| [[Vyšná Roveň]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|69800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|115}}	|| [[Vyvieračka pod Bachárkou]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1069}}	|| [[Zaboda]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|207200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1999	|| ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|713}}	|| [[Zádielska tiesňava]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2147300}}	|| align=&quot;right&quot; | 1954	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|383}}	|| [[Zadná Poľana]]			|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|8554941}}	|| align=&quot;right&quot; | 1953	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1189}}	|| [[Záhrada (chránený areál)|Záhrada]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|200256}}	|| align=&quot;right&quot; | 2010	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|192}}	|| [[Záhradská]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12823}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|488}}	|| [[Zajačkova lúka]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|39848}}	|| align=&quot;right&quot; | 1979	|| ŠOP – S-CHKO Kysuce			|| || [[Chránená krajinná oblasť Kysuce|CHKO Kysuce]] || [[Kysucká vrchovina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|193}}	|| [[Zamarovské jamy]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|64890}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|714}}	|| [[Zámutovská jelšina]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|715}}	|| [[Zámutovské skaly]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|306700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|792}}	|| [[Zapikan]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|10000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|2265}}	|| [[Zápoľná]]				|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|887}}	|| [[Zárez Stravného potoka]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|40468}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|194}}	|| [[Záruby]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2999900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1767}}	|| [[Záskočská jaskyňa]]		|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|723}}	|| [[Zatínsky luh]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|660600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1930	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|716}}	|| [[Závadské skalky]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|38851}}	|| align=&quot;right&quot; | 1987	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|717}}	|| [[Zbojnícky zámok (prírodná rezervácia)|Zbojnícky zámok]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|80000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1964	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Slanské vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|718}}	|| [[Zborovský hradný vrch]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|255100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1926	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|719}}	|| [[Zdychavské skalky]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|25400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1988	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|720}}	|| [[Zejmarská roklina]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|726500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|994}}	|| [[Zeleň pri Vodárni]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|2348}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – regionálna správa Bratislava	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|195}}	|| [[Zelienka]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|825200}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Záhorie			|| || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|871}}	|| [[Zemné hradisko]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|559460}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-NP Slovenský kras		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|721}}	|| [[Zemplínska jelšina]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|514000}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|722}}	|| [[Zemplínska šírava]]		|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|6224876}}	|| align=&quot;right&quot; | 1968	|| ŠOP – S-CHKO Latorica		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|724}}	|| [[Zlatá brázda]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|16160}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – S-NP Slovenský raj		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|824}}	|| [[Zlatá studnička]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|733100}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|489}}	|| [[Zlatnianske skalky]]		|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|306700}}	|| align=&quot;right&quot; | 1981	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|185}}	|| [[Zlatniansky luh]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|91400}}	|| align=&quot;right&quot; | 1974	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|850}}	|| [[Zlatnica]]				|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1540600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S- NP Muránska planina		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1105}}	|| [[Zlepencová terasa]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|12076}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1101}}	|| [[Zliechovský močiar]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|28038}}	|| align=&quot;right&quot; | 2001	|| ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|196}}	|| [[Zoborská lesostep]]		|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|230800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1952	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1086}}	|| [[Zolniansky lahar]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|3242}}	|| align=&quot;right&quot; | 2000	|| ŠOP – S-CHKO Poľana			|| || || [[Zvolenská pahorkatina]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|872}}	|| [[Zrubárka]]				|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|132500}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty		|| || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1008}}	|| [[Zvonivá jama]]			|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1996	|| SSJ – Správa slovenských jaskýň	|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|490}}	|| [[Žakýlske pleso]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|63800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1986	|| ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy	|| || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|896}}	|| [[Žalostiná]]			|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|21199}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|902}}	|| [[Teplica (prítok Turca)|Žarnovica]]	|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|18507}}	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| ŠOP – S-NP Veľká Fatra		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|990}}	|| [[Želiezovský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|132725}}	|| align=&quot;right&quot; | 1984	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1168}}	|| [[Žernovská jaskyňa]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | neuvedené	|| align=&quot;right&quot; | 1994	|| -					|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|198}}	|| [[Žibrica (prírodná rezervácia)|Žibrica]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|686053}}	|| align=&quot;right&quot; | 1954	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|199}}	|| [[Žihľavník (prírodná rezervácia)|Žihľavník]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1301800}}	|| align=&quot;right&quot; | 1967	|| ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|725}}	|| [[Žipovské mŕtve rameno]]		|| [[Prírodná pamiatka|PP]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|22724}}	|| align=&quot;right&quot; | 1990	|| ŠOP – regionálna správa Prešov	|| || || [[Beskydské predhorie]]
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|200}}	|| [[Žitavský luh]]			|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|746884}}	|| align=&quot;right&quot; | 1980	|| ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|992}}	|| [[Žitavský park]]			|| [[Chránený areál|CHA]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|44900}}	|| align=&quot;right&quot; | 1982	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || ||
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|825}}	|| [[Žrebíky]]				|| [[Prírodná rezervácia|PR]]	|| align=&quot;right&quot; | {{nts|1112600}}	|| align=&quot;right&quot; | 1993	|| ŠOP – S-CHKO Ponitrie		|| || || 
|}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam národných parkov na Slovensku]]
* [[Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku]]
* [[Národný zoznam navrhovaných území európskeho významu na Slovensku]]
* [[Zoznam chránených území na Slovensku podľa okresu]]

== Externé odkazy ==
* [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty Zoznam osobitne chránených častí prírody SR]
* [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/17/ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 17/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú národné prírodné rezervácie a uverejňuje zoznam prírodných rezervácií] – zoznam pôvodných a aktuálnych názvov chránených území, upravené v roku 2003

{{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}}

[[Kategória:Slovenské zoznamy|Chránené územia na Slovensku]]
[[Kategória:Chránené územia na Slovensku| ]]</text>
      <sha1>7carmg3mr4py8cl6lt1lr6127d97b55</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diaľnica A4 (Poľsko)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>329452</id>
    <revision>
      <id>8244779</id>
      <parentid>8154103</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T07:55:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38817-20</username>
        <id>299913</id>
      </contributor>
      <comment>Ťeta Vanda</comment>
      <origin>8244779</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12792" sha1="aefomfoih31cwxbxt7r7e1diqtw7jha" xml:space="preserve">{{Infobox diaľnica
|KRAJINA            = PL
|TYP CESTY          = A
|ČÍSLO CESTY        = 4
|ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 40
|ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY1= 77
|ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY2= 462
|CELKOVÁ DĹŽKA      = 8641,000
|V PREVÁDZKE        = 8641,000
|VO VÝSTAVBE        = 
|V PLÁNE            = 
|REGIÓN             = [[Dolnosliezske vojvodstvo]],&lt;br /&gt; [[Opolské vojvodstvo]],&lt;br /&gt; [[Sliezske vojvodstvo]],&lt;br /&gt; [[Malopoľské vojvodstvo]],&lt;br /&gt; [[Podkarpatské vojvodstvo]]
|PREVÁDZKOVATEĽ1    = Stalexport Autostrada Małopolska &lt;br /&gt;(Katovice – Krakov)
|ROZŠÍRENIA         = 
|VÝJAZDY            =
|OBRÁZOK            = A4_Krakow_20070815_1026.jpg
|OBRÁZOK-VEĽKOSŤ    = 310px
|OBRÁZOK-POPIS      = Diaľnica A4 v Krakove
|OBJEKTY            =
{{Cesta|PL|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/D-A-E|4|40}} smer &lt;br /&gt;[[Drážďany]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Aachen]]}}
{{Cesta|PL|HRANICA-EÚ|0|Jędrzychowice – Ludwigsdorf {{minivlajka|Nemecko}}}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Lužická Nisa]] 340 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|2|Zgorzelec {{Cesta/PL-DK|30}} {{Cesta/PL-DK|94}}}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Żarska Wieś}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Przesieczany|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|18|Godzieszów {{Cesta/PL-DW|296}}}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Czerna Wielka]] 340 m}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Czerna}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Kwisa]]}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Bóbr]]}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|45|Bolesławiec {{Cesta/PL-DW|297}}}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Kraśnik Dolny &lt;small&gt;(iba smer Korczowa)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|51|Krzyżowa {{Cesta/PL-A-E|18|36}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|58|Krzywa {{Cesta/PL-DK|94}}}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Jadwisin/Osetnica|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|69|Chojnów {{Cesta/PL-DW|328}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Strupice/Pawlikowice}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|80|Złotoryja {{Cesta/PL-DW|364}}}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA||Legnica {{Cesta/PL-S-E|3|65}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|90|Nowa Wieś Legnicka {{Cesta/PL-DK-E|3|65}}}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Gniewomierz &lt;small&gt;(iba smer Zgorzelec)&lt;/small&gt;|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD||Legnickie Pole}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|99|Mikołajowice}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|104|Wądroże Wielkie}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Rębienica &lt;small&gt;(iba smer Korczowa)&lt;/small&gt;|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|111|Budziszów {{Cesta/PL-DW|345}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD||Łagiewniki Średzkie}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Pichorowice/Jarosław|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|120|Jarosław}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|124|Kostomłoty {{Cesta/PL-DK-E|5|261}}}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Stróża/Piotrowice|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|136|Kąty Wrocławskie {{Cesta/PL-DW|347}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Różaniec/Sadków|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|144|Pietrzykowice}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|147|Wrocław {{Cesta/PL-A-E|8|67}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|150|Bielany Wrocławskie {{Cesta/PL-DK-E|5|261}} &lt;br /&gt;{{Cesta/PL-DK|98}}}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Wrocław|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|161|Krajków {{Cesta/PL-DW|395}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Krajków}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|176|Brzezimierz {{Cesta/PL-DW|396}}}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Witowice/Oleśnica Mała&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD||Owczary {{Cesta/PL-DK|39}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|191|Przylesie {{Cesta/PL-DW|401}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Wierzbnik/Jankowice Wielkie}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Kłodská Nisa]]}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Rzędziwojowice/Młyński Staw&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(smer Zgorzelec aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|219|Prądy {{Cesta/PL-DK|46}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Przysiecz/Prószków}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|241|Dąbrówka {{Cesta/PL-DK|45}}}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Odra]] 403,23 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|248|Gogolin {{Cesta/PL-DW|423}}}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Góra Świętej Anny/Wysoka&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|269|Olszowa {{Cesta/PL-DW|426}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|275|Nogowczyce {{Cesta/PL-DK|88}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Chechło/Proboszczowice}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|284|Łany {{Cesta/PL-DK|40}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|293|Kleszczów {{Cesta/PL-DK|88}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Rachowice/Kozłów}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|301|Gliwice-Ostropa {{Cesta/PL-DW|408}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|307|Gliwice-Bojków {{Cesta/PL-DK|78}}}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Bojków|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|312–316|Gliwice Sośnica {{Cesta/PL-A|1}} {{Cesta/PL-DK|44}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|321|Ruda Śląska-Wspólna}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|325|Ruda Śląska-Wirek {{Cesta/PL-DW|925}}}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Halemba/Wirek &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|331|Chorzów-Batory}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|336|Katowice-Mikołowska {{Cesta/PL-DK|81}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|338|Katowice-Francuska}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|340|Katowice-Murckowska {{Cesta/PL-DK|86}}}}
{{Cesta|PL|ČIARA}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|346|Mysłowice}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Mysłowice 269,6 m}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|350|Brzęczkowice {{Cesta/PL-S-E|1|75}} {{Cesta/PL-E|462}}}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Mysłowice-Brzęczkowice}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Przemsza]] 88,1 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|361|Jaworzno–Jeleń&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(vjazd a výjazd iba z Katovíc)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Kępnica/Zastawie}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|366|Jaworzno-Byczyna&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(vjazd a výjazd iba z Krakova)&lt;/small&gt; {{Cesta/PL-DK|79}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|369|Chrzanów {{Cesta/PL-DW|933}}}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||nad železničnou traťou 134,3 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|371|Trzebinia {{Cesta/PL-DK|79}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|382|Rudno &lt;small&gt;(vjazd a výjazd iba smer Krakov)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Tataruchy 214,4 m}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Morawica 234,6 m}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Morawica/Aleksandrowice&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Balice}}
{{Cesta|PL|ČIARA}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|401–410|Balice I {{Cesta/PL-S-E|7|77}} &lt;small&gt;(v budúcnosti {{Cesta/PL-DK|94}})&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|413|Balice II {{Cesta/PL-DW|774}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|417|Kraków-Mirowski}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Visla]] 183,6 m}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||staré riečisko Visly 153,7 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|419|Kraków-Tyniecki}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|422|Kraków-Sidzina}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|428|Kraków-Zakopiański {{Cesta/PL-DK-E|7|77}} {{Cesta/PL-S|7}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|430|Kraków-Łagiewnicki}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|435|Kraków-Wielicka {{Cesta/PL-DK|94}}}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|438|Kraków-Bieżanów {{Cesta/PL-S-E|7|77}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Zakrzów/Podłęże}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Staniątki|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|454|Szarów {{Cesta/PL-DK|75}}}}
{{Cesta|PL|D-KONIEC||Prechod z/na {{Cesta/PL-DK|75}}}}
{{Cesta|PL|ČIARA}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Stanisławice/Kłaj &lt;small&gt;(smer Zgorzelec aj motel)&lt;/small&gt;|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Cikowice|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|468|Bochnia {{Cesta/PL-DW|965}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|478|Brzesko {{Cesta/PL-DW|768}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Bagno/Mokrzyska|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|498|Tarnów Zachód {{Cesta/PL-DW|975}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Komorów/Rudka &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|512|Tarnów Północ {{Cesta/PL-DK|73}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Jawornik/Jastrząbka|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|530|Dębica-Żyraków|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|537|Dębica-Pustynia {{Cesta/PL-DW|985}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|551|Ropczyce-Sędziszów|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Bratkowice|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Dąbry/Bratkowice|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|570|Rzeszów-Zachód {{Cesta/PL-S-E|19|371}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|574|Rzeszów-Centralny {{Cesta/PL-DK-E|9|371}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|580|Rzeszów-Wschód {{Cesta/PL-S-E|19|371}} {{Cesta/PL-DK|19}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Łąka|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Palikówka/Łukawiec|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|592|Łańcut|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Młyniska/Budy|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|611|Przeworsk {{Cesta/PL-DW|835}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|622|Jarosław-Wierzbna {{Cesta/PL-DK|4}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Cieszacin/Pawłosiów|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|622|Jarosław-Pawłosiów {{Cesta/PL-DW|880}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Dmytrowice/Gubernia|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|645|Radymno {{Cesta/PL-DK|77}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Hruszowice|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Hruszowice/Chotyniec|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|665|Korczowa {{Cesta/PL-DK|4}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|HRANICA||Korczowa – Krakivec {{minivlajka|Ukrajina}}}}
{{Cesta|PL|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/UA-M|10}} smer [[Ľvov]]}}
{{Cesta|PL|LEGENDA}}
}}
'''Diaľnica A4''' ({{v jazyku|pol|''Autostrada A4, A4''}}) je [[diaľnica]] v [[Poľsko|Poľsku]], ktorá vedie od [[Nemecko|nemeckých]] hraníc, kde tvorí pokračovanie [[Diaľnica A4 (Nemecko)|diaľnice A4]], smerom na východ k [[Ukrajina|ukrajinským]] hraniciam, kde na ňu nadväzuje [[Medzinárodná cesta 10 (Ukrajina)|cesta M10]]. Diaľnica leží na trase [[európska cesta 40|cesty E40]].

Diaľnica A4 je najdlhšou diaľnicou na svete, má 8 641 km, ide z Holandska ež do Číny a má číslo E40. Celková dĺžka po dokončení bude 670 km. Nachádza sa v južnej časti krajiny a spája mestá [[Vroclav]], [[Opole]], [[Katovice]], [[Krakov]], [[Tarnów]] a [[Rzeszów]].

== Dejiny ==
Trasa z Berlína do Gliwíc bola naplánovaná už za čias [[Tretia ríša|Tretej ríše]] ako ''Reichsautobahn 9'' (Berlín – Vroclav) a ''Reichsautobahn 29'' (Vroclav – Gliwice). Niektoré časti boli postavené už počas 2. svetovej vojny a vydržali v pôvodnom stave až do [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]]. Neskôr boli modernizované alebo nahradené novou trasou.

Úsek medzi Katovicami a Krakovom bol vybudovaný v rokoch 1983 – 1996 v smere z východu na západ, preto sa na tomto úseku vyskytli zvláštnosti v označení (napr. obrátené číslovanie výjazdov a staničenie, ktoré bolo opravené až v roku 2000).

Ostatné úseky cesty sú budované od roku 1988 a prepokladané dokončenie je plánované na rok 2014.

== Diaľničné križovatky ==
{| class=wikitable
| [[Súbor:A18-PL.svg|35px|link=Diaľnica A18 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (51) || Krzyżowa || v prevádzke
|-
| [[Súbor:S3-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S3 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz.svg|25px]] ||  || Legnica || v pláne
|-
| [[Súbor:A8-PL.svg|35px|link=Diaľnica A8 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (147) || Nowa Wieś Wrocławska || v prevádzke
|-
| [[Súbor:A1-PL.svg|35px|link=Diaľnica A1 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (312–316) || Gliwice Sośnica || v prevádzke
|-
| [[Súbor:S1-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S1 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (350) || Brzęczkowice  || v prevádzke
|-
| [[Súbor:S7-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S7 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (401–410) || Balice I|| v prevádzke
|-
| [[Súbor:S7-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S7 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (428) || Kraków-Zakopiański|| v prevádzke
|-
| [[Súbor:S7-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S7 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (438) || Kraków-Bieżanów|| v prevádzke
|-
| [[Súbor:S19-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S19 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (570) || Rzeszów-Zachód || vo výstavbe
|-
| [[Súbor:S19-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S19 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (580) || Rzeszów-Wschód || vo výstavbe
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Autostrada A4 w Zabrzu-Makoszowach (Nemo5576).jpg|Diaľnica A4 v Zabrzu
Súbor:WezelGliwiceSosnicakwiecien2009.jpg|Výstavba križovatky Gliwice-Sośnica v roku 2009
Súbor:Highway A4 Katowice.JPG|Diaľnica A4 v Katoviaciach
Súbor:A4 biezanow-wegrzce wielkie.jpg|Stavba diaľnice v blízkosti Krakova

&lt;/gallery&gt;

== Zdroje ==
{{preklad|pl|Autostrada A4 (Polska)|23007903}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Freeway A4 (Poland)}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.gddkia.gov.pl/ Internetová stránka GDDKIA] (viacero jazykov)


{{Výhonok dopravná stavba}}
{{Cestná infraštruktúra v Poľsku}}

[[Kategória:Diaľnice v Poľsku]]</text>
      <sha1>aefomfoih31cwxbxt7r7e1diqtw7jha</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244825</id>
      <parentid>8244779</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:52:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39088-75</username>
        <id>299919</id>
      </contributor>
      <comment>GOLDIES</comment>
      <origin>8244825</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12792" sha1="km41p34x03by784a1s2fq82f2hru0qo" xml:space="preserve">{{Infobox diaľnica
|KRAJINA            = PL
|TYP CESTY          = A
|ČÍSLO CESTY        = 4
|ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 40
|ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY1= 77
|ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY2= 462
|CELKOVÁ DĹŽKA      = 8641,000
|V PREVÁDZKE        = 8641,000
|VO VÝSTAVBE        = 
|V PLÁNE            = 
|REGIÓN             = [[Dolnosliezske vojvodstvo]],&lt;br /&gt; [[Opolské vojvodstvo]],&lt;br /&gt; [[Sliezske vojvodstvo]],&lt;br /&gt; [[Malopoľské vojvodstvo]],&lt;br /&gt; [[Podkarpatské vojvodstvo]]
|PREVÁDZKOVATEĽ1    = Stalexport Autostrada Małopolska &lt;br /&gt;(Katovice – Krakov)
|ROZŠÍRENIA         = 
|VÝJAZDY            =
|OBRÁZOK            = A4_Krakow_20070815_1026.jpg
|OBRÁZOK-VEĽKOSŤ    = 310px
|OBRÁZOK-POPIS      = Diaľnica A4 v Krakove
|OBJEKTY            =
{{Cesta|PL|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/D-A-E|4|40}} smer &lt;br /&gt;[[Drážďany]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Aachen]]}}
{{Cesta|PL|HRANICA-EÚ|0|Jędrzychowice – Ludwigsdorf {{minivlajka|Nemecko}}}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Lužická Nisa]] 340 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|2|Zgorzelec {{Cesta/PL-DK|30}} {{Cesta/PL-DK|94}}}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Żarska Wieś}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Przesieczany|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|18|Godzieszów {{Cesta/PL-DW|296}}}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Czerna Wielka]] 340 m}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Czerna}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Kwisa]]}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Bóbr]]}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|45|Bolesławiec {{Cesta/PL-DW|297}}}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Kraśnik Dolny &lt;small&gt;(iba smer Korczowa)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|51|Krzyżowa {{Cesta/PL-A-E|18|36}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|58|Krzywa {{Cesta/PL-DK|94}}}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Jadwisin/Osetnica|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|69|Chojnów {{Cesta/PL-DW|328}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Strupice/Pawlikowice}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|80|Złotoryja {{Cesta/PL-DW|364}}}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA||Legnica {{Cesta/PL-S-E|3|65}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|90|Nowa Wieś Legnicka {{Cesta/PL-DK-E|3|65}}}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Gniewomierz &lt;small&gt;(iba smer Zgorzelec)&lt;/small&gt;|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD||Legnickie Pole}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|99|Mikołajowice}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|104|Wądroże Wielkie}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Rębienica &lt;small&gt;(iba smer Korczowa)&lt;/small&gt;|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|111|Budziszów {{Cesta/PL-DW|345}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD||Łagiewniki Średzkie}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Pichorowice/Jarosław|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|120|Jarosław}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|124|Kostomłoty {{Cesta/PL-DK-E|5|261}}}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Stróża/Piotrowice|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|136|Kąty Wrocławskie {{Cesta/PL-DW|347}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Różaniec/Sadków|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|144|Pietrzykowice}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|147|Wrocław {{Cesta/PL-A-E|8|67}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|150|Bielany Wrocławskie {{Cesta/PL-DK-E|5|261}} &lt;br /&gt;{{Cesta/PL-DK|98}}}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Wrocław|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|161|Krajków {{Cesta/PL-DW|395}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Krajków}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|176|Brzezimierz {{Cesta/PL-DW|396}}}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Witowice/Oleśnica Mała&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD||Owczary {{Cesta/PL-DK|39}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|191|Przylesie {{Cesta/PL-DW|401}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Wierzbnik/Jankowice Wielkie}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Kłodská Nisa]]}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Rzędziwojowice/Młyński Staw&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(smer Zgorzelec aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|219|Prądy {{Cesta/PL-DK|46}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Przysiecz/Prószków}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|241|Dąbrówka {{Cesta/PL-DK|45}}}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Odra]] 403,23 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|248|Gogolin {{Cesta/PL-DW|423}}}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Góra Świętej Anny/Wysoka&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|269|Olszowa {{Cesta/PL-DW|426}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|275|Nogowczyce {{Cesta/PL-DK|88}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Chechło/Proboszczowice}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|284|Łany {{Cesta/PL-DK|40}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|293|Kleszczów {{Cesta/PL-DK|88}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Rachowice/Kozłów}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|301|Gliwice-Ostropa {{Cesta/PL-DW|408}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|307|Gliwice-Bojków {{Cesta/PL-DK|78}}}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Bojków|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|312–316|Gliwice Sośnica {{Cesta/PL-A|1}} {{Cesta/PL-DK|44}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|321|Ruda Śląska-Wspólna}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|325|Ruda Śląska-Wirek {{Cesta/PL-DW|925}}}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Halemba/Wirek &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|331|Chorzów-Batory}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|336|Katowice-Mikołowska {{Cesta/PL-DK|81}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|338|Katowice-Francuska}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|340|Katowice-Murckowska {{Cesta/PL-DK|86}}}}
{{Cesta|PL|ČIARA}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|346|Mysłowice}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Mysłowice 269,6 m}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|350|Brzęczkowice {{Cesta/PL-S-E|1|75}} {{Cesta/PL-E|462}}}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Mysłowice-Brzęczkowice}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Przemsza]] 88,1 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|361|Jaworzno–Jeleń&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(vjazd a výjazd iba z Katovíc)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Kępnica/Zastawie}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|366|Jaworzno-Byczyna&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(vjazd a výjazd iba z Krakova)&lt;/small&gt; {{Cesta/PL-DK|79}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|369|Chrzanów {{Cesta/PL-DW|933}}}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||nad železničnou traťou 134,3 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|371|Trzebinia {{Cesta/PL-DK|79}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|382|Rudno &lt;small&gt;(vjazd a výjazd iba smer Krakov)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Tataruchy 214,4 m}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Morawica 234,6 m}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Morawica/Aleksandrowice&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Balice}}
{{Cesta|PL|ČIARA}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|401–410|Balice I {{Cesta/PL-S-E|7|77}} &lt;small&gt;(v budúcnosti {{Cesta/PL-DK|94}})&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|413|Balice II {{Cesta/PL-DW|774}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|417|Kraków-Mirowski}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Visla]] 183,6 m}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||staré riečisko Visly 153,7 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|419|Kraków-Tyniecki}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|422|Kraków-Sidzina}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|428|Kraków-Zakopiański {{Cesta/PL-DK-E|7|77}} {{Cesta/PL-S|7}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|430|Kraków-Łagiewnicki}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|435|Kraków-Wielicka {{Cesta/PL-DK|94}}}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|438|Kraków-Bieżanów {{Cesta/PL-S-E|7|77}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Zakrzów/Podłęże}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Staniątki|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|454|Szarów {{Cesta/PL-DK|75}}}}
{{Cesta|PL|D-KONIEC||Prechod z/na {{Cesta/PL-DK|75}}}}
{{Cesta|PL|ČIARA}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Stanisławice/Kłaj &lt;small&gt;(smer Zgorzelec aj motel)&lt;/small&gt;|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Cikowice|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|468|Bochnia {{Cesta/PL-DW|965}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|478|Brzesko {{Cesta/PL-DW|768}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Bagno/Mokrzyska|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|498|Tarnów Zachód {{Cesta/PL-DW|975}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Komorów/Rudka &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|512|Tarnów Północ {{Cesta/PL-DK|73}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Jawornik/Jastrząbka|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|530|Dębica-Żyraków|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|537|Dębica-Pustynia {{Cesta/PL-DW|985}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|551|Ropczyce-Sędziszów|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Bratkowice|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Dąbry/Bratkowice|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|570|Rzeszów-Zachód {{Cesta/PL-S-E|19|371}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|574|Rzeszów-Centralny {{Cesta/PL-DK-E|9|371}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|580|Rzeszów-Wschód {{Cesta/PL-S-E|19|371}} {{Cesta/PL-DK|19}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Łąka|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Palikówka/Łukawiec|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|592|Łańcut|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Młyniska/Budy|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|611|Przeworsk {{Cesta/PL-DW|835}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|622|Jarosław-Wierzbna {{Cesta/PL-DK|4}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Cieszacin/Pawłosiów|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|622|Jarosław-Pawłosiów {{Cesta/PL-DW|880}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Dmytrowice/Gubernia|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|645|Radymno {{Cesta/PL-DK|77}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Hruszowice|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Hruszowice/Chotyniec|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|665|Korczowa {{Cesta/PL-DK|4}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|HRANICA||Korczowa – Krakivec {{minivlajka|Ukrajina}}}}
{{Cesta|PL|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/UA-M|10}} smer [[Ľvov]]}}
{{Cesta|PL|LEGENDA}}
}}
'''Diaľnica A4''' ({{v jazyku|pol|''Autostrada A4, A4''}}) je [[diaľnica]] v [[Poľsko|Poľsku]], ktorá vedie od [[Nemecko|nemeckých]] hraníc, kde tvorí pokračovanie [[Diaľnica A4 (Nemecko)|diaľnice A4]], smerom na východ k [[Ukrajina|ukrajinským]] hraniciam, kde na ňu nadväzuje [[Medzinárodná cesta 10 (Ukrajina)|cesta M10]]. Diaľnica leží na trase [[európska cesta 40|cesty E40]].

Diaľnica A4 je najdlhšou diaľnicou na svete. Má 8 641 km, ide z Holandska až do Číny a má číslo E40. Celková dĺžka po dokončení bude 670 km. Nachádza sa v južnej časti krajiny a spája mestá [[Vroclav]], [[Opole]], [[Katovice]], [[Krakov]], [[Tarnów]] a [[Rzeszów]].

== Dejiny ==
Trasa z Berlína do Gliwíc bola naplánovaná už za čias [[Tretia ríša|Tretej ríše]] ako ''Reichsautobahn 9'' (Berlín – Vroclav) a ''Reichsautobahn 29'' (Vroclav – Gliwice). Niektoré časti boli postavené už počas 2. svetovej vojny a vydržali v pôvodnom stave až do [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]]. Neskôr boli modernizované alebo nahradené novou trasou.

Úsek medzi Katovicami a Krakovom bol vybudovaný v rokoch 1983 – 1996 v smere z východu na západ, preto sa na tomto úseku vyskytli zvláštnosti v označení (napr. obrátené číslovanie výjazdov a staničenie, ktoré bolo opravené až v roku 2000).

Ostatné úseky cesty sú budované od roku 1988 a prepokladané dokončenie je plánované na rok 2014.

== Diaľničné križovatky ==
{| class=wikitable
| [[Súbor:A18-PL.svg|35px|link=Diaľnica A18 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (51) || Krzyżowa || v prevádzke
|-
| [[Súbor:S3-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S3 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz.svg|25px]] ||  || Legnica || v pláne
|-
| [[Súbor:A8-PL.svg|35px|link=Diaľnica A8 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (147) || Nowa Wieś Wrocławska || v prevádzke
|-
| [[Súbor:A1-PL.svg|35px|link=Diaľnica A1 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (312–316) || Gliwice Sośnica || v prevádzke
|-
| [[Súbor:S1-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S1 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (350) || Brzęczkowice  || v prevádzke
|-
| [[Súbor:S7-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S7 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (401–410) || Balice I|| v prevádzke
|-
| [[Súbor:S7-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S7 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (428) || Kraków-Zakopiański|| v prevádzke
|-
| [[Súbor:S7-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S7 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (438) || Kraków-Bieżanów|| v prevádzke
|-
| [[Súbor:S19-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S19 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (570) || Rzeszów-Zachód || vo výstavbe
|-
| [[Súbor:S19-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S19 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (580) || Rzeszów-Wschód || vo výstavbe
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Autostrada A4 w Zabrzu-Makoszowach (Nemo5576).jpg|Diaľnica A4 v Zabrzu
Súbor:WezelGliwiceSosnicakwiecien2009.jpg|Výstavba križovatky Gliwice-Sośnica v roku 2009
Súbor:Highway A4 Katowice.JPG|Diaľnica A4 v Katoviaciach
Súbor:A4 biezanow-wegrzce wielkie.jpg|Stavba diaľnice v blízkosti Krakova

&lt;/gallery&gt;

== Zdroje ==
{{preklad|pl|Autostrada A4 (Polska)|23007903}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Freeway A4 (Poland)}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.gddkia.gov.pl/ Internetová stránka GDDKIA] (viacero jazykov)


{{Výhonok dopravná stavba}}
{{Cestná infraštruktúra v Poľsku}}

[[Kategória:Diaľnice v Poľsku]]</text>
      <sha1>km41p34x03by784a1s2fq82f2hru0qo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244841</id>
      <parentid>8244825</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:23:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>rv. vand.</comment>
      <origin>8244841</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12727" sha1="t8yqgwk9xc99en5l9bbvnrclfktg61l" xml:space="preserve">{{Infobox diaľnica
|KRAJINA            = PL
|TYP CESTY          = A
|ČÍSLO CESTY        = 4
|ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 40
|ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY1= 77
|ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY2= 462
|CELKOVÁ DĹŽKA      = 670
|V PREVÁDZKE        = 443,2
|VO VÝSTAVBE        = 236,8
|V PLÁNE            = 
|REGIÓN             = [[Dolnosliezske vojvodstvo]],&lt;br /&gt; [[Opolské vojvodstvo]],&lt;br /&gt; [[Sliezske vojvodstvo]],&lt;br /&gt; [[Malopoľské vojvodstvo]],&lt;br /&gt; [[Podkarpatské vojvodstvo]]
|PREVÁDZKOVATEĽ1    = Stalexport Autostrada Małopolska &lt;br /&gt;(Katovice – Krakov)
|ROZŠÍRENIA         = 
|VÝJAZDY            =
|OBRÁZOK            = A4_Krakow_20070815_1026.jpg
|OBRÁZOK-VEĽKOSŤ    = 310px
|OBRÁZOK-POPIS      = Diaľnica A4 v Krakove
|OBJEKTY            =
{{Cesta|PL|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/D-A-E|4|40}} smer &lt;br /&gt;[[Drážďany]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Aachen]]}}
{{Cesta|PL|HRANICA-EÚ|0|Jędrzychowice – Ludwigsdorf {{minivlajka|Nemecko}}}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Lužická Nisa]] 340 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|2|Zgorzelec {{Cesta/PL-DK|30}} {{Cesta/PL-DK|94}}}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Żarska Wieś}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Przesieczany|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|18|Godzieszów {{Cesta/PL-DW|296}}}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Czerna Wielka]] 340 m}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Czerna}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Kwisa]]}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Bóbr]]}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|45|Bolesławiec {{Cesta/PL-DW|297}}}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Kraśnik Dolny &lt;small&gt;(iba smer Korczowa)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|51|Krzyżowa {{Cesta/PL-A-E|18|36}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|58|Krzywa {{Cesta/PL-DK|94}}}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Jadwisin/Osetnica|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|69|Chojnów {{Cesta/PL-DW|328}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Strupice/Pawlikowice}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|80|Złotoryja {{Cesta/PL-DW|364}}}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA||Legnica {{Cesta/PL-S-E|3|65}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|90|Nowa Wieś Legnicka {{Cesta/PL-DK-E|3|65}}}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Gniewomierz &lt;small&gt;(iba smer Zgorzelec)&lt;/small&gt;|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD||Legnickie Pole}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|99|Mikołajowice}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|104|Wądroże Wielkie}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Rębienica &lt;small&gt;(iba smer Korczowa)&lt;/small&gt;|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|111|Budziszów {{Cesta/PL-DW|345}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD||Łagiewniki Średzkie}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Pichorowice/Jarosław|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|120|Jarosław}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|124|Kostomłoty {{Cesta/PL-DK-E|5|261}}}}
{{Cesta|PL|MOTEL-ČSPH||Stróża/Piotrowice|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|136|Kąty Wrocławskie {{Cesta/PL-DW|347}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Różaniec/Sadków|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|144|Pietrzykowice}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|147|Wrocław {{Cesta/PL-A-E|8|67}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|150|Bielany Wrocławskie {{Cesta/PL-DK-E|5|261}} &lt;br /&gt;{{Cesta/PL-DK|98}}}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Wrocław|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|161|Krajków {{Cesta/PL-DW|395}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Krajków}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|176|Brzezimierz {{Cesta/PL-DW|396}}}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Witowice/Oleśnica Mała&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD||Owczary {{Cesta/PL-DK|39}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|191|Przylesie {{Cesta/PL-DW|401}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Wierzbnik/Jankowice Wielkie}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Kłodská Nisa]]}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Rzędziwojowice/Młyński Staw&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(smer Zgorzelec aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|219|Prądy {{Cesta/PL-DK|46}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Przysiecz/Prószków}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|241|Dąbrówka {{Cesta/PL-DK|45}}}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Odra]] 403,23 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|248|Gogolin {{Cesta/PL-DW|423}}}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Góra Świętej Anny/Wysoka&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|269|Olszowa {{Cesta/PL-DW|426}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|275|Nogowczyce {{Cesta/PL-DK|88}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Chechło/Proboszczowice}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|284|Łany {{Cesta/PL-DK|40}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|293|Kleszczów {{Cesta/PL-DK|88}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Rachowice/Kozłów}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|301|Gliwice-Ostropa {{Cesta/PL-DW|408}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|307|Gliwice-Bojków {{Cesta/PL-DK|78}}}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Bojków|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|312–316|Gliwice Sośnica {{Cesta/PL-A|1}} {{Cesta/PL-DK|44}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|321|Ruda Śląska-Wspólna}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|325|Ruda Śląska-Wirek {{Cesta/PL-DW|925}}}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Halemba/Wirek &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|331|Chorzów-Batory}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|336|Katowice-Mikołowska {{Cesta/PL-DK|81}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|338|Katowice-Francuska}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|340|Katowice-Murckowska {{Cesta/PL-DK|86}}}}
{{Cesta|PL|ČIARA}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|346|Mysłowice}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Mysłowice 269,6 m}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|350|Brzęczkowice {{Cesta/PL-S-E|1|75}} {{Cesta/PL-E|462}}}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Mysłowice-Brzęczkowice}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Przemsza]] 88,1 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|361|Jaworzno–Jeleń&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(vjazd a výjazd iba z Katovíc)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Kępnica/Zastawie}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|366|Jaworzno-Byczyna&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(vjazd a výjazd iba z Krakova)&lt;/small&gt; {{Cesta/PL-DK|79}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|369|Chrzanów {{Cesta/PL-DW|933}}}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||nad železničnou traťou 134,3 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|371|Trzebinia {{Cesta/PL-DK|79}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|382|Rudno &lt;small&gt;(vjazd a výjazd iba smer Krakov)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Tataruchy 214,4 m}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Morawica 234,6 m}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Morawica/Aleksandrowice&lt;br /&gt; &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Balice}}
{{Cesta|PL|ČIARA}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|401–410|Balice I {{Cesta/PL-S-E|7|77}} &lt;small&gt;(v budúcnosti {{Cesta/PL-DK|94}})&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|413|Balice II {{Cesta/PL-DW|774}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|417|Kraków-Mirowski}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||[[Visla]] 183,6 m}}
{{Cesta|PL|MOST-RIEKA||staré riečisko Visly 153,7 m}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|419|Kraków-Tyniecki}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|422|Kraków-Sidzina}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|428|Kraków-Zakopiański {{Cesta/PL-DK-E|7|77}} {{Cesta/PL-S|7}}}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|430|Kraków-Łagiewnicki}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|435|Kraków-Wielicka {{Cesta/PL-DK|94}}}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|438|Kraków-Bieżanów {{Cesta/PL-S-E|7|77}}}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Zakrzów/Podłęże}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Staniątki|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|454|Szarów {{Cesta/PL-DK|75}}}}
{{Cesta|PL|D-KONIEC||Prechod z/na {{Cesta/PL-DK|75}}}}
{{Cesta|PL|ČIARA}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Stanisławice/Kłaj &lt;small&gt;(smer Zgorzelec aj motel)&lt;/small&gt;|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOST-ESTAKÁDA||Cikowice|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|468|Bochnia {{Cesta/PL-DW|965}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|478|Brzesko {{Cesta/PL-DW|768}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Bagno/Mokrzyska|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|498|Tarnów Zachód {{Cesta/PL-DW|975}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Komorów/Rudka &lt;small&gt;(smer Korczowa aj motel)&lt;/small&gt;|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|512|Tarnów Północ {{Cesta/PL-DK|73}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Jawornik/Jastrząbka|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|530|Dębica-Żyraków|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|537|Dębica-Pustynia {{Cesta/PL-DW|985}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|551|Ropczyce-Sędziszów|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Bratkowice|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Dąbry/Bratkowice|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|570|Rzeszów-Zachód {{Cesta/PL-S-E|19|371}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|574|Rzeszów-Centralny {{Cesta/PL-DK-E|9|371}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|D-KRIŽOVATKA|580|Rzeszów-Wschód {{Cesta/PL-S-E|19|371}} {{Cesta/PL-DK|19}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Łąka|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Palikówka/Łukawiec|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|592|Łańcut|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Młyniska/Budy|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|611|Przeworsk {{Cesta/PL-DW|835}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|622|Jarosław-Wierzbna {{Cesta/PL-DK|4}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Cieszacin/Pawłosiów|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|622|Jarosław-Pawłosiów {{Cesta/PL-DW|880}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Dmytrowice/Gubernia|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|645|Radymno {{Cesta/PL-DK|77}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|MÝTNICA||Hruszowice|FARBA=plán}}
{{Cesta|PL|MOTOREST-ČSPH||Hruszowice/Chotyniec|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|VÝJAZD|665|Korczowa {{Cesta/PL-DK|4}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|PL|HRANICA||Korczowa – Krakivec {{minivlajka|Ukrajina}}}}
{{Cesta|PL|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/UA-M|10}} smer [[Ľvov]]}}
{{Cesta|PL|LEGENDA}}
}}
'''Diaľnica A4''' ({{v jazyku|pol|''Autostrada A4, A4''}}) je [[diaľnica]] v [[Poľsko|Poľsku]], ktorá vedie od [[Nemecko|nemeckých]] hraníc, kde tvorí pokračovanie [[Diaľnica A4 (Nemecko)|diaľnice A4]], smerom na východ k [[Ukrajina|ukrajinským]] hraniciam, kde na ňu nadväzuje [[Medzinárodná cesta 10 (Ukrajina)|cesta M10]]. Diaľnica leží na trase [[európska cesta 40|cesty E40]].

Diaľnica A4 je najdlhšou diaľnicou v Poľsku. Celková dĺžka po dokončení bude 670 km. Nachádza sa v južnej časti krajiny a spája mestá [[Vroclav]], [[Opole]], [[Katovice]], [[Krakov]], [[Tarnów]] a [[Rzeszów]].

== Dejiny ==
Trasa z Berlína do Gliwíc bola naplánovaná už za čias [[Tretia ríša|Tretej ríše]] ako ''Reichsautobahn 9'' (Berlín – Vroclav) a ''Reichsautobahn 29'' (Vroclav – Gliwice). Niektoré časti boli postavené už počas 2. svetovej vojny a vydržali v pôvodnom stave až do [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]]. Neskôr boli modernizované alebo nahradené novou trasou.

Úsek medzi Katovicami a Krakovom bol vybudovaný v rokoch 1983 – 1996 v smere z východu na západ, preto sa na tomto úseku vyskytli zvláštnosti v označení (napr. obrátené číslovanie výjazdov a staničenie, ktoré bolo opravené až v roku 2000).

Ostatné úseky cesty sú budované od roku 1988 a prepokladané dokončenie je plánované na rok 2014.

== Diaľničné križovatky ==
{| class=wikitable
| [[Súbor:A18-PL.svg|35px|link=Diaľnica A18 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (51) || Krzyżowa || v prevádzke
|-
| [[Súbor:S3-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S3 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz.svg|25px]] ||  || Legnica || v pláne
|-
| [[Súbor:A8-PL.svg|35px|link=Diaľnica A8 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (147) || Nowa Wieś Wrocławska || v prevádzke
|-
| [[Súbor:A1-PL.svg|35px|link=Diaľnica A1 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (312–316) || Gliwice Sośnica || v prevádzke
|-
| [[Súbor:S1-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S1 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (350) || Brzęczkowice  || v prevádzke
|-
| [[Súbor:S7-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S7 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (401–410) || Balice I|| v prevádzke
|-
| [[Súbor:S7-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S7 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (428) || Kraków-Zakopiański|| v prevádzke
|-
| [[Súbor:S7-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S7 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-blau.svg|25px]] || (438) || Kraków-Bieżanów|| v prevádzke
|-
| [[Súbor:S19-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S19 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (570) || Rzeszów-Zachód || vo výstavbe
|-
| [[Súbor:S19-PL.svg|35px|link=Rýchlostná cesta S19 (Poľsko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (580) || Rzeszów-Wschód || vo výstavbe
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Autostrada A4 w Zabrzu-Makoszowach (Nemo5576).jpg|Diaľnica A4 v Zabrzu
Súbor:WezelGliwiceSosnicakwiecien2009.jpg|Výstavba križovatky Gliwice-Sośnica v roku 2009
Súbor:Highway A4 Katowice.JPG|Diaľnica A4 v Katoviaciach
Súbor:A4 biezanow-wegrzce wielkie.jpg|Stavba diaľnice v blízkosti Krakova

&lt;/gallery&gt;

== Zdroje ==
{{preklad|pl|Autostrada A4 (Polska)|23007903}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Freeway A4 (Poland)}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.gddkia.gov.pl/ Internetová stránka GDDKIA] (viacero jazykov)


{{Výhonok dopravná stavba}}
{{Cestná infraštruktúra v Poľsku}}

[[Kategória:Diaľnice v Poľsku]]</text>
      <sha1>t8yqgwk9xc99en5l9bbvnrclfktg61l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Závišov kríž</title>
    <ns>0</ns>
    <id>332967</id>
    <revision>
      <id>8244617</id>
      <parentid>7683218</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T14:06:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244617</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2677" sha1="iyc913fnznvxhnbimlj0s8so7j0kbcy" xml:space="preserve">[[Súbor:Zavis kriz.jpg|thumb|upright|Baroková rytina Závišovho kríža]]

'''Závišov kříž''' je dvojramenný [[relikviár]]ový [[kresťanský kríž|kríž]] [[byzantská ríša|byzantského]] pôvodu.

== Dejiny ==
Pravdepodobne pochádza z [[Uhorsko|Uhorska]], z kráľovského pokladu, ktorý priviezla do [[Čechy|Čiech]] [[Anna Uhorská]], matka kráľovnej [[Kunhuta Uhorská|Kunhuty]], pri úteku v roku [[1270]].&lt;ref name=&quot;Václav II.96&quot;&gt;{{Citácia knihy| meno=Kateřina| priezvisko=Charvátová| titul=Václav II. Král český a polský|vydavateľ=Vyšehrad| miesto= Praha | rok=2007 | jazyk = |strany=96|isbn =978-80-7021-841-9 }}&lt;/ref&gt; 

Po smrti Kunhuty Uhorskej sa stal jeho majiteľom jej druhý manžel, [[Záviš z Falkenštejna]], ktorý ho pravdepodobne daroval [[cisterciánsky rád|cisterciánskemu]] [[Vyšebrodský kláštor|vyšebrodskému kláštoru]]. 

V roku [[2010]] bol vyhlásený za [[Národná kultúrna pamiatka Českej republiky|národnú kultúrnu pamiatku]].&lt;ref&gt;[http://www.novinky.cz/kultura/191479-vlada-schvalila-38-narodnich-pamatek-mezi-nimi-kostel-i-vlak.html Vláda schválila 38 nových památek]&lt;/ref&gt; Uvádza sa, že ide o tretiu najcennejšiu [[stredovek]]ú zlatnícku pamiatku v Česku (po [[České korunovačné klenoty|korunovačných klenotoch]] a [[relikviár svätého Maura|relikviáti sväzého Maura]]).&lt;ref&gt;[http://www.zamky-hrady.cz/5/vyssi_brod.htm Vyšší Brod]&lt;/ref&gt; Kríž bude aj motívom známky Českej pošty.&lt;ref&gt;[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/180946-zavisuv-kriz-bude-vyobrazen-na-znamce-ceske-posty/ Závišův kříž bude vyobrazen na známce České pošty]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Literatúra ==
* Karel Chytil, Antonín Friedl, Nikolaj Pavlovič Kondakov: ''Kříž zvaný Závišův v pokladu kláštera ve Vyšším Brodu.'' Praha 1930

== Pozri aj ==
* [[Zoznam národných kultúrnych pamiatok Českej republiky]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Záviš Cross}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.technologiaartis.org/1uzit-umeni-kriz.html Kríž Záviša z Falkenštejna] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080524045110/http://www.technologiaartis.org/1uzit-umeni-kriz.html |date=2008-05-24 }}
* [https://www.e-stredovek.cz/post/kriz-krasneho-zavise/ Kríž krásného Záviša] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230317173003/https://www.e-stredovek.cz/post/kriz-krasneho-zavise/ |date=2023-03-17 }}
* [http://www.ckrumlov.cz/obr/osobno/2998b.jpg Závišov kríž z vyšebrodského pokladu]

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Závišův kříž|6072382}}

[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Juhočeskom kraji]]</text>
      <sha1>iyc913fnznvxhnbimlj0s8so7j0kbcy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ružiná (vodná nádrž)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>335244</id>
    <revision>
      <id>8244866</id>
      <parentid>8120007</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:13:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Filip009CZ</username>
        <id>264084</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Rekonštrukcia už bola ukončená https://www.aktuality.sk/clanok/jS7oEyj/po-rekonstrukcii-je-ruzina-opat-v-prevadzke-verejnosti-spristupnia-aj-podzemie/</comment>
      <origin>8244866</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5489" sha1="toz3ubu9sx5ci6j31n6xj6oupwwkykm" xml:space="preserve">{{Geobox | Reservoir
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Ružiná
| other_name         = 
| category           = vodná nádrž
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Hrad od restaurácie Kotva - panoramio.jpg
| image_caption      = Vodná nádrž Ružiná, v pozadí zrúcaniny hradu Divín a vrch Uhlarisko ({{mnm|649}})
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Slovensko
| country1           = 
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
| district           = [[Lučenec (okres)|Lučenec]]
| commune            = 
| municipality       = [[Divín (okres Lučenec)|Divín]]
| municipality1      = Ružiná
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source             = [[Budinský potok]], [[Krivánsky potok]]
| source_location    =
| lat_d = 48.438333
| long_d = 19.556667
| source_region      = 
| source_elevation   = 
| source_lat_d       = 
| source_long_d      = 
| source1            = 
| source1_location   = 
| source1_region     = 
| mouth              = 
| mouth_location     = 
| mouth_elevation    = 
| mouth_lat_d        = 
| mouth_long_d       = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| depth              = 
| area               = 
| volume             = 
| watershed          = 
| discharge_location = 
| discharge_max      = 
| discharge_min      = 
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free               = 
| free_type          = 
| free1              = &lt;!-- {{mnm|260|w}} --&gt;
| free1_type         = Nadmorská výška hladiny
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption       = Poloha v rámci Slovenska  
| map_locator       = Slovensko-reliéf
| map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| map1_locator = Banskobystrický kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Ružiná Reservoir
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}
[[Súbor:VN Ružiná, október 2019 .jpg|náhľad|Pohľad od ostrova na pláž, na Divínskej strane priehrady Ružiná. (12.10. 2019)]]
'''Ružiná'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy vodných nádrží
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 11.10.2017
| dátum prístupu = 27.9.2019
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
| miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt; je vodná nádrž nachádzajúca sa v severnej časti [[Lučenská kotlina|Lučenskej kotliny]] na [[Budinský potok|Budinskom potoku]], v katastrálnych územiach obcí [[Divín (okres Lučenec)|Divín]] a [[Ružiná]], v [[Lučenec (okres)|okrese Lučenec]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec
 | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-141-cerova-vrchovina-lucenec/
 | vydavateľ = maps.travelvirtual.eu
 | miesto = Banská Bystrica
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-11-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Vodná nádrž sa využíva od jej vzniku prioritne na športovo-rekreačné účely. Pre malebné okolie a pokoj bola VN Ružiná už po jej sprevádzkovaní navštevovaná zahraničnými návštevníkmi z Česka, Maďarska, či Nemecka. 

== Technické parametre ==
Vodná nádrž Ružiná je vybudovaná na [[Budinský potok|Budinskom potoku]] v riečnom kilometri 1,7.&lt;ref&gt;Salaj, J., 1991, ''Vtáčí svet na vodnej nádrži Ružiná'' Osveta, Martin&lt;/ref&gt; Priehradu začali stavať v roku [[1969]], dobudovaná bola v roku [[1973]]. Minimálna rozloha je 45 ha, maximálna 170 ha. Ľavostranné brehy priehrady prechádzajú do Divínskeho hája s nadmorskou výškou {{Mnm|385|w}} Maximálna hladina bola po prvýkrát dosiahnutá v roku [[1977]]. Nádrž zásobuje aj [[Krivánsky potok]], potrubím z nádrže Mýtna v dĺžke 4,4 [[km]]. Vodná nádrž má tvar asymetrického údolia s relatívne miernejším pravým a strmším ľavým brehom. Hlavným účelom vodnej nádrže je vyrovnávanie nerovnomerných prietokov [[Budinský potok|Budinského]] a [[Krivánsky potok|Krivánskeho potoka]]. Vodná nádrž Ružiná je vyhlásená za rybársky revír, ako mimopstruhová voda.

Začiatkom septembra 2019 sa začala Vodná nádrž Ružiná vypúšťať kvôli rekonštrukcii telesa hrádze a mechanizmu vypúšťania vody z nádrže. Rekonštrukcia a opätovné napustenie nádrže sa odhadovalo na tri až šesť rokov. Rekonštrukcia sa skončila začiatkom leta roku 2024.

== Rastlinsto a živočíšstvo ==
Vodná nádrž Ružiná je hniezdiskom mnohých chránených druhov vodného vtáctva. Na dne priehrady žije veľká populácia sladkovodného lastúrnika [[korýtko maliarske]] (''Unio pictorum'') a menšia populácia škľabky riečnej (''Anodonta anatina''). V okolí vodnej nádrže sa nachádzajú dve prírodné rezervácie [[Ružinské jelšiny]] a [[Príbrežie Ružinej]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Vodné nádrže na Slovensku}}

[[Kategória:Vodné diela na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Ipľa]]
[[Kategória:Vodstvo v okrese Lučenec]]</text>
      <sha1>toz3ubu9sx5ci6j31n6xj6oupwwkykm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zámok Mnichovo Hradiště</title>
    <ns>0</ns>
    <id>336536</id>
    <revision>
      <id>8244613</id>
      <parentid>5900691</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T13:30:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244613</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4147" sha1="i4m9o1kjo8sfmrnsjr6qpkecsgc3jlk" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Zámok Mnichovo Hradiště
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = Zámok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Zámek Mnichovo Hradiště (00).jpg
| image_caption      = Zámok Mnichovo Hradiště
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Česko
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = Stredočeský kraj
| district           = Okres Mladá Boleslav
| commune_type       = Mesto
| commune            = Mnichovo Hradiště
| municipality_type  = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           =  
| elevation          = 
| elevation_round    = 
| lat_d =50| lat_m =31| lat_s =40 | lat_NS = S
| long_d =14| long_m =58| long_s =15 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 
| number             = 
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = barok
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| date               =  
| date_type          =  
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = 
| access             = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code               = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Czechia - outline map.svg
| map_background     = Czechia - background map.png
| map_locator        = Česko
| map_caption        = Na mape Česka
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Mnichovo Hradiště Castle
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}
[[Súbor:Mnichovo Hradiště castel library.jpg|thumb|Zámocká knižnica]]
'''Zámok Mnichovo Hradiště''' je [[barok]]ový [[Valdštejnovci|valdštejnský]] zámok, pôvodne [[Renesancia|renesančný]] komplex vybudovaný [[Václav Budovec z Budova|Václavom Budovcom z Budova]].

== Historie ==
V roku [[1623]] získal po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] mnichovohradišťské panstvo [[Albrecht z Valdštejna]], zámok však prenechal svojmu synovcovi [[Maxmilián z Valdštejna|Maxmiliánovi z Valdštejna]]. V držaní Valdštejnovcov zostal zámok až do roku [[1945]].

== Interiér ==
V bohatých zámockých [[interiér]]och sú vzácne zbierky [[delft]]skej [[fajansa|fajansy]], [[porcelán]]u či rozsiahla knižnica prevezená zo [[zámok Duchcov|zámku]] v [[Duchcov]]e, kde ju spravoval [[Giacomo Casanova]]. V zámku sa nachádza aj [[empír]]ové [[divadlo]] s pôvodnými kulisami.

== Súčasná expozícia ==
* 1. okruh – štýlové zámocké interiéry s rodovými valdštejnskými zbierkami (50 minút)
* 2. okruh – zámocké divadlo (15 minút)
* 3. okruh – lapidárium pieskovcových barokových sôch, hrobka Albrechta z Valdštejna v kaplnke sv. Anny (30 minút)
* 4. okruh – detská prehliadka (cez letné prázdniny – skrátený okruh sprevádzaný kostýmovanými sprievodcami) (30 minút)

== Pozri aj ==
* [[Zoznam národných kultúrnych pamiatok Českej republiky]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Mnichovo Hradiště Castle}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.mnichovo-hradiste.cz Oficiálna stránka]
* [http://www.hrady.cz/?OID=845 Zámek Mnichovo Hradiště] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101019031045/http://www.hrady.cz/?OID=845 |date=2010-10-19 }}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Mnichovo Hradiště (zámek)|6234204}}


{{architektonický výhonok}}

[[Kategória:Hrady a zámky v Stredočeskom kraji|Mnichovo Hradiště]]
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Stredočeskom kraji]]</text>
      <sha1>i4m9o1kjo8sfmrnsjr6qpkecsgc3jlk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Černínsky palác</title>
    <ns>0</ns>
    <id>337076</id>
    <revision>
      <id>8244653</id>
      <parentid>8056206</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T17:36:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244653</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5336" sha1="5idoada3byv8iwodogfutsn2u76i795" xml:space="preserve">[[Súbor:Cerninsky palac.jpg|thumb|Černínsky palác v Prahe na Hradčanoch, sídlo Ministerstva zahraničných vecí ČR]]

'''Černínsky palác''' je veľká [[palác (reprezentatívna budova)|palácová]], pôvodne [[Baroková architektúra|ranobaroková]] [[budova]] nachádzajúca sa v [[Praha 1|Prahe 1]] na [[Hradčany (Praha)|Hradčanoch]] na [[Loretánske námestie|Loretánskom námestí]] (fakticky naproti [[Kostol Narodenia Pána (Praha)|Lorete]]). Po mnoho rokov tento palác, presne od roku [[1934]], slúži ako sídlo [[Ministerstvo zahraničných vecí|Ministerstva zahraničných vecí]] niekdajšieho [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] i [[Česko|Česka]].

== Dejiny ==
Palác dal postaviť rakúsky [[diplomat]] [[gróf]] [[Humprecht Jan Černín|Humprecht Jan Černín z Chudenic]] – odtiaľ je jeho názov. Ide o jednu z najväčších [[barok]]ových budov v Prahe vôbec. Stavba bola zničená počas [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojny o rakúske dedičstvo]] v 40. rokoch [[18. storočie|18. storočia]], znovu potom v roku [[1757]] kedy ho poškodila [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruská]] [[delostrelectvo|delostreľba]]. Palác tiež vďaka tomu prešiel radou neskorobarokových prestavieb a dodatočných [[rekonštrukcia|rekonštrukcií]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ho prebudovali i [[nacizmus|nacisti]].

Od roku [[1777]] palác už neslúžil svojmu pôvodnému určeniu a bol používaný na rôzne iné [[účel]]y, okrem iného ako lazaret s [[lekáreň|lekárňou]], útulok pre chudobných, [[nájom]]ný [[dom (objekt)|dom]], [[dielňa|dielne]], [[kasárne]] či výtvarná [[múzeum|galéria]]. V rokoch [[1928]] až [[1934]] bol čiastočne prestavaný pod vedením architekta [[Pavel Janák|Pavla Janáka]]. V rokoch [[1933]] až [[1939]] potom došlo k novodobému rozšíreniu paláca o tzv. Janákovu prístavbu, kde dodnes sídli prevažná väčšina [[Administrácia|administratívnych]] útvarov [[Ministerstvo zahraničných vecí ČR|Ministerstva zahraničných vecí ČR]].

Palác sám má z hľadiska novodobých [[Dejiny Česka|českých dejín]] dosť pochmúrnu [[dejiny|históriu]], v období [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] v rokoch [[1939]] až [[1945]] tu bolo umiestnené sídlo úradujúceho Protektora pre Čechy a Moravu, dňa [[10. marec|10. marca]] [[1948]] tu za dodnes nie úplne jasných okolností skončil svoj život niekdajší [[minister]] zahraničných vecí Česko-slovenskej republiky [[Jan Masaryk]], ktorý tu mal veľa rokov tiež svoj [[byt]]. Bol ráno nájdený na terajšom ''Nádvorí Jana Masaryka'', asi spadol z okna alebo ho niekto z okna zhodil. Na začiatku [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokov 20. storočia]] práve tu došlo k podpisu zmluvy o rozpustení [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]].

== Tvorcovia paláca ==
=== Architekti ===
* [[Gian Lorenzo Bernini]] – autor prvých [[skica|skíc]] návrhu paláca (v roku [[1666]])
* [[Francesco Caratti]] – hlavný [[architekt]] pôvodnej stavby
* [[Giovanni B. Maderna]], [[Domenico Egidio Rossi]], [[Giovanni Battista Alliprandi]] – ďalší architekti od roku [[1683]]
* [[František Maxmilián Kaňka]] – autor dostavby z roku [[1720]]
* [[Anselmo Lurago]] – autor rekonštrukcie paláce z 18. storočia po vyrabovaní paláca francúzskymi vojskami
* [[Antonín Wolf]] – autor prestavby na kasárne v polovici 19. storočia
* [[Pavel Janák]] – autor prístavby z 30. rokov 20. storočia
* [[Otakar Fierlinger]] – záhradný architekt, autor novej koncepcie záhrady z 30. rokov 20. storočia

=== Výtvarníci ===
* [[Václav Vavřinec Reiner]] – autor [[freska|fresiek]] v niekoľkých miestnostiach

== Zaujímavosti ==
Do dnešnej doby sa v Janákovej prístavbe zachoval funkčný výťah pater noster.

== Literatúra ==
* Jaroslava Staňková, Jiří Štursa, Svatopluk Voděra: ''Pražská architektura, významné stavby jedenácti století'', Praha, 1991, ISBN 80-900209-6-8

== Pozri aj ==
* [[Zoznam pražských pamiatok]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Černínský palác}}
{{Geo|50_5_19.7_N_14_23_25.9_E_region:CZ|50° 05′ 19.7″ s.š., 14° 23′ 25.9″ v.d.}}

== Externé odkazy ==
* [http://pragensia.tiscali.cz/art.asp?id=441 Článek na PRAGENSIA.TISCALI] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070206114618/http://pragensia.tiscali.cz/art.asp?id=441 |date=2007-02-06 }}
* [http://www.mzv.cz/wwwo/MZV/default.asp?id=3023&amp;ido=3931&amp;idj=1&amp;amb=1 Stránky Ministerstva zahraničních věcí České republiky]
* [http://www.hrady.cz/?OID=2038 Článok na serveri Hrady.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120302050334/http://www.hrady.cz/?OID=2038 |date=2012-03-02 }}
* [http://www.pis.cz/cz/praha/pamatky/cerninsky_palac Pražská informační služba] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080419102022/http://www.pis.cz/cz/praha/pamatky/cerninsky_palac |date=2008-04-19 }}
* [http://www.virtualczech.cz/kraj-hlavni-mesto-praha/1034-cerninsky-palac Virtuálna prehliadka]

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Černínský palác|6263358}}

[[Kategória:Paláce v Prahe]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Prahe]]
[[Kategória:Barokové stavby v Prahe]]
[[Kategória:Hradčany (Praha 1)]]</text>
      <sha1>5idoada3byv8iwodogfutsn2u76i795</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hyperion (strom)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>351635</id>
    <revision>
      <id>8244716</id>
      <parentid>8166974</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T21:12:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Crea aa</username>
        <id>265780</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>oprava chyby</comment>
      <origin>8244716</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2195" sha1="kimf306l3kym3iyad2c5sy3k3yxxawy" xml:space="preserve">'''Hyperion''' je v súčasnosti najvyšší [[strom]] na Zemi. Dosahuje výšku 115,61 metra. Je to druh [[sekvoja vždyzelená]] a rastie v [[Redwood National and State Parks|národnom parku Redwood]].&lt;ref&gt;[http://www.conifers.org/cu/se/index.htm Gymnosperm Database]&lt;/ref&gt; Napriek jeho veľkej výške, Hyperion nie je najväčšou známou sekvojou vždyzelenou; tento rekord patrí [[Strom generála Shermana|stromu Generála Shermana]], ktorý má najväčší objem dreva (1487m³).

Hyperion bol objavený dňa 25. augusta 2006 prírodovedcami Chrisom Atkinsom a [[Michael Taylor|Michaelom Taylorom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Tall for its age - Climbing a record breaking redwood
| vydavateľ = The New Yorker
| autor = Preston, Richard
| dátum vydania = 9. október 2006
| url = http://www.savetheredwoods.org/league/pdf/srl_newyorker.pdf
| dátum prístupu = 2010-03-26
}}&lt;/ref&gt; Strom bol odmeraný botanikom [[Stephen C. Sillett|Stephenom C. Sillettom]], s výškou 115,55 metra. Nachádza sa v odľahlej časti národného parku Redwood; presné umiestnenie stromu bolo ale utajené pred verejnosťou kvôli obavám, že sa naruší jeho [[ekosystém]]. Strom má podľa odhadov objem dreva 502 m³,&lt;ref&gt;Preston, Richard (2007). ''[[The Wild Trees]]: A Story Of Passion And Daring''. Allen Lane Publishers.&lt;/ref&gt; a je starý približne 700 – 800 rokov.&lt;ref name=&quot;sfgate&quot;/&gt;

Výskumníci uviedli, že [[ďateľ]] poškodil hornú časť, čo stromu zabránilo dosiahnuť výšku 115,8 metra.&lt;ref name=&quot;sfgate&quot;&gt;{{Citácia periodika
  | titul = World's tallest tree, a redwood, confirmed
  | periodikum = SFGate
  | dátum vydania = 29. september 2006
  | url = http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/c/a/2006/09/29/BAGBULF6NG1.DTL&amp;hw=hyperion&amp;sn=004&amp;sc=799
  | dátum prístupu = 2009-08-09
  | meno = Glen
  | priezvisko = Martin
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20111126204514/http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=%2Fc%2Fa%2F2006%2F09%2F29%2FBAGBULF6NG1.DTL&amp;hw=hyperion&amp;sn=004&amp;sc=799
  | dátum archivácie = 2011-11-26
  }}&lt;/ref&gt;

==Referencie==
{{reflist}}

[[Kategória:Chránené stromy]]
[[Kategória:Stromy v Kalifornii]]</text>
      <sha1>kimf306l3kym3iyad2c5sy3k3yxxawy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Europa 2</title>
    <ns>0</ns>
    <id>361015</id>
    <revision>
      <id>8244607</id>
      <parentid>8244404</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T13:07:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Vysielače */ akt.</comment>
      <origin>8244607</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12433" sha1="l0sbsc5tq1dqjhkp4kikhmxm1fwpioj" xml:space="preserve">{{Infobox Rozhlasová stanica
| názov = Europa 2 
| logo = Europa 2 original logo.png
| popis = Logo rádia Europa 2
| príjem =terestriálne (FM), satelitné a internetové vysielanie
| typ stanice = súkromná komerčná
| krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| sídlo = Vrútocká 48, 821 04 [[Bratislava]]
| riaditeľ = Michaela Trusinová 
| premiéra = 12. decembra 2009
| cieľová skupina = 12{{--}}34 rokov
| hudobný formát = [[Contemporary hit radio|CHR]], [[Pop music|Pop]], [[Elektronická tanečná hudba|EDM]]
| slogan = Hudba na MaXXimum, MaXXimum muziky (bývalé)
| čistý príjem =
| kľúčoví ľudia = 
| bývalý názov = [[Rádio Okey]]
| vlastník = [[Bauer Media Group|Bauer Media Slovakia]]
| člen skupiny = [[Bauer Media Group]]
| webstránka = [http://www.europa2.sk www.europa2.sk] [https://www.instagram.com/e2sk/&amp;#124; Instagram]
| poznámky =
|sesterské stanice=[[Rádio Expres]], [[Rádio Rock]], [[Rádio Melody]]}}
'''Europa 2''' je [[Slovensko|slovenská]] komerčná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová stanica]]. Vysielať začala [[12. december|12. decembra]] [[2009]] po prevzatí [[Rádio Okey|Rádia Okey]], ktoré malo od roku [[2006]] problémy s nízkou počúvanosťou. Rádio vlastní od [[September|septembra]] [[2021]] spoločnosť Bauer Media Slovakia, ktorá je členom skupiny [[Bauer Media Group]].

== Vysielanie ==
Europa 2 začala vysielať dňa [[12. decembra]] [[2009]], kedy nahradila dlhodobo problémové [[Rádio Okey]] &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na Slovensku začalo vysielať rádio Europa 2 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/5153761/na-slovensku-zacalo-vysielat-radio-europa-2.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-12-14 | dátum prístupu = 2024-04-12}}&lt;/ref&gt;, ktoré trpelo dlhodobými problémami s nízkou počúvanosťou, a to najmä od roku [[2005]], keď ho prekonalo [[Rádio Expres]]. Francúzska mediálna skupina Lagardère prevzala [[Rádio Okey]] v roku [[2007]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rádio Okey kúpila francúzska mediálna skupina Lagardere | url = https://www.radia.sk/spravy/1527_radio-okey-kupila-francuzska-medialna-skupina-lagardere | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = 2007-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; O dva roky neskôr, v roku [[2009]], bola stanica premenovaná a zmenila formát na vzor českej [[Evropa 2|Evropy 2]]. Formát rádia je zameraný na súčasnú hitovú hudbu ([[CHR]] - Contemporary Hit Radio)/ [[Pop (hudobný žáner)|Pop]], smerujúcu na cieľovú skupinu poslucháčov vo veku 12{{--}}34 rokov. Stanica vysiela cez 20 terestriálnych [[Vysielač|vysielačov]], [[internet]] a [[satelit]]. V minulosti prevádzkovala aj niekoľko monotematických kanálov (''Europa 2 „Movin“'', ''Europa 2 „Lowrider“'', ''Europa 2 „TOP 22“'', ''Europa 2 „Dance Extravaganza“'', ''Europa 2 „TeenAge“'' a ''Europa 2 „TeenAge Rock“''), no tieto sa postupne zrušili.

Od [[1. marec|1. marca]] [[2014]] zabezpečovala rádiu Europa 2 reklamu ''FUN MEDIA GROUP'', ktorá vlastnila vtedy [[Fun rádio]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Strategie - Nová obchodná jednotka na slovenskom rádiovom trhu | url = https://strategie.hnonline.sk/news/tlacove-spravy/786138-nova-obchodna-jednotka-na-slovenskom-radiovom-trhu | vydavateľ = strategie.hnonline.sk | dátum vydania = 2014-02-24 | dátum prístupu = 2024-04-14 | jazyk = sk-sk}}&lt;/ref&gt; Po necelých dvoch rokoch zmenilo rádio zástupcu v predaji a [[1. január|1. januára]] [[2016]] ho prevzala skupina ''Radio Services'' patriaca pod [[Skupina J&amp;T|J&amp;T]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = HN | odkaz na autora = | titul = Europa 2 odchádza od Fun rádia. Ide k skupine Radio Services | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/782472-europa-2-odchadza-od-fun-radia-ide-k-skupine-radio-services | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-11-12 | dátum prístupu = 2024-04-12 }}&lt;/ref&gt; Skupina ''Expres Media'' v [[august|auguste]] [[2021]] odkúpila rádio Europa 2 a Jemné, a v [[September|septembri]] sa premenovala z názvu ''Expres Media'' na [[Bauer Media Group|Bauer Media Slovakia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majiteľ rádia Expres kúpil dve konkurenčné rádiá | url = https://www.omediach.com/radio/21315-majitel-radia-expres-kupil-dve-konkurencne-radia | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2021-08-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Bauer Media Slovakia sa tým stala s [[Rádio Expres|Rádiom Expres]], [[Rádio Melody|Rádiom Melody]] (kedysi Rádio Jemné) a [[Rádio Rock|Rádiom Rock]] (kedysi [[Rádio Anténa Rock]]) najsilnejšou rozhlasovou skupinou na slovenskom trhu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Radio Group a Bauer Media Slovakia chcú zásadnými zmenami posilniť svoje pozície na trhu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/radia/radio-group-bauer-media-slovakia-chcu-zasadnymi-zmenami-posilnit-svoje-pozicie-trhu | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-18 | dátum prístupu = 2024-04-12 }}&lt;/ref&gt; Od [[január]]a [[2024]] používa rádio nové jingle, ktorých hlavným hlasom je herečka [[Petra Dubayová]], ktorá doplnila dlhoročný staničný hlas Europy 2 Martina Madeja, vokály do nových jinglov naspievali talentovaní slovenskí hudobníci [[Ronie]] a Dano Kapitán. Tak tiež dlhodobo používaný [[slogan]] „''MaXXimum muziky''“ nahradil nový slogan „''Hudba na MaXXimum''“, ten pôvodný sa v nových jingloch už nespomína.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europa 2 štartuje rok 2024 veľkolepo: nové hlasy, nové jingle | url = https://www.radia.sk/spravy/4866_europa-2-startuje-rok-2024-velkolepo-nove-hlasy-nove-jingle | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-06-14 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

== Počúvanosť ==
V [[Jún|júni]] [[2024]] bola Europa 2 štvrtým najpočúvanejším [[Zoznam rozhlasových staníc na Slovensku|rádiom na Slovensku]], s počúvanosťou 640-tisíc poslucháčov, čo predstavuje 12,1% podiel na trhu. Tieto údaje pochádzajú z prieskumu ''Radioprojekt'' portálu [https://www.radia.sk/ Radia.sk], ktorý pokrýval obdobie od apríla do júna 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Median SK | odkaz na autora = | titul = Radioprojekt IV.-VI./2024: Počúvanosť sa stabilizovala, poradie sa nezmenilo | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/radioprojekt/4987_radioprojekt-iv-vi-2024-pocuvanost-sa-stabilizovala-poradie-sa-nezmenilo | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = 2024-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Moderátori ==
{{stĺpce|3|
*[[Oliver Oswald]]
*Samuel Procházka
*Samuel Miškov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Samozvaný Samuel Miškov bude nový moderátor | periodikum = Europa 2 | url = https://www.europa2.sk/29141/samozvany-samuel-miskov-bude-novy-moderator/ | dátum = 23. september 2024 }}&lt;/ref&gt;

*[[Šorty|Dušan „Šorty“ Berky]]
*Lea Daniš
*Kristián &quot;Kris&quot; Kundrata
*Diana Ristová
*[[Bekim Aziri]]
*[[Milan Lieskovský]] &amp; DJ EKG
*Miroslav „DJ Mairee“ Svaty
}}

== Vysielače ==
{{LocMap+ | Slovensko
 | float = right
 | width = 400
 | caption = Sieť vysielačov Rádia Europa 2 
 | relief = 1
 | places =
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Dubeň (vrch)|ZA]]
    | position = left
    | lat = 49.2339 
    | lon = 18.7525
  }}  
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]]
    | position = right
    | lat = 48.1825
    | lon = 17.0944
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Kráľova hoľa|PP]]
    | position = right
    | lat = 48.8826
    | lon = 20.1399
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = KE
    | position = left
    | lat = 48.7025
    | lon = 21.2595
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Veľká Javorina|NM]]
    | position = right
    | lat = 48.8576
    | lon = 17.6752
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]]
    | lat = 48.7383
    | lon = 18.9964
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = NO
    | position = left
    | lat = 49.4061
    | lon = 19.4708
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = MT
    | position = bottom
    | lat = 49.0694
    | lon = 18.8718
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = BJ
    | position = right
    | lat = 49.2778
    | lon = 21.2386
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = PB
    | position = left
    | lat = 49.1150
    | lon = 18.4442
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|Mak]]
    | position = right
    | lat = 48.8519
    | lon = 21.4927
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = CA
    | position = left
    | lat = 49.4586
    | lon = 18.8214
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Úložisko|RK]]
    | position = right
    | lat = 49.1046
    | lon = 19.4703
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = NR
    | position = right
    | lat = 48.2667
    | lon = 18.1
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = RS
    | position = top
    | lat = 48.368
    | lon = 20.065
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = RV
    | position = left
    | lat = 48.668
    | lon = 20.537
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = PO
    | position = right
    | lat = 49.02
    | lon = 21.24
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = LC
    | position = left
    | lat = 48.33
    | lon = 19.66
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = SV
    | position = left
    | lat = 48.99
    | lon = 22.2
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = TV
    | position = right
    | lat = 48.627
    | lon = 21.716
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = TS
    | position = right
    | lat = 49.365
    | lon = 19.577
  }}
}}
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
! Frekvencia&lt;br /&gt; [[MHz]] !! Vysielač !! Vyžiarený výkon&lt;br /&gt; [[kW]]
|-
| {{0}}87,9 || [[Čadca]] - Drahošanka || 1,00
|-
| {{0}}89,0 || [[Rožňava]] - hvezdáreň || 0,10
|-
| {{0}}89,1 || [[Lučenec]] - mesto || 0,20
|-
| {{0}}92,9 || [[Rimavská Sobota]] - Martinov vrch || 0,15
|-
| {{0}}93,0 || [[Trebišov]] - mesto || 0,25
|-
| {{0}}93,2 || [[Snina]] - [[Magurica]] || 0,30
|-
| {{0}}93,5 || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Bystrička || 0,25
|-
| {{0}}95,2 || [[Nitra]] - [[Zobor (vrch)|Zobor]] || 10,00
|-
| {{0}}95,2 || [[Námestovo]] - Veterná 151, obytný dom || 0,25
|-
| {{0}}96,3 || [[Považská Bystrica]] - Hôrka || 0,25
|-
| {{0}}97,2 || [[Prešov]] - Šibená Hora || 0,50
|-
| 97,6 || [[Banská Bystrica]] - [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] || 100,00
|-
| {{0}}98,5 || [[Nové Mesto nad Váhom]] - [[Vysielač Veľká Javorina|Veľká Javorina]] || 8,80
|-
| {{0}}98,8 || [[Ružomberok]] - [[Vysielač Úložisko|Úložisko]] || 5,00
|-
| 100,9 || [[Poprad]] - [[Vysielač Kráľova hoľa|Kráľova hoľa]] || 30,00
|-
| 101,0 || [[Trstená]] - [[Uhlisko (vrch v Oravskej vrchovine)|Uhlisko]] || 0,50
|-
| 102,0 || [[Košice]] - Bankov, baňa, zásobník || 0,50
|-
| 102,8 || [[Žilina]] - [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] || 0,30
|-
| 103,7 || [[Košice]] - [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|Makovica]] || 5,00
|-
| 104,8 || [[Bratislava]] - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] || 50,00
|-
| 107,1 || [[Bardejov]] - [[Vysielač_Stebnícka_Magura|Stebnická Magura]] || 10,00
|-
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroje ==
* [http://fmscan.org/net.php?r=f&amp;m=m&amp;itu=SVK&amp;pxf=Europa+2 Pokrytie rádia]
* [http://www.europa2.sk Oficiálny web]
* [https://www.radia.sk/ Radia.sk]

{{Rozhlasové stanice Bauer Media Group}}
{{Rozhlasové stanice na Slovensku}}

[[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]]
[[Kategória:Vzniklo v 2009]]</text>
      <sha1>l0sbsc5tq1dqjhkp4kikhmxm1fwpioj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244608</id>
      <parentid>8244607</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T13:10:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Zdroje */ web</comment>
      <origin>8244608</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12458" sha1="k7gjkamddcnbkqpvcbkp5kb9mm6htj6" xml:space="preserve">{{Infobox Rozhlasová stanica
| názov = Europa 2 
| logo = Europa 2 original logo.png
| popis = Logo rádia Europa 2
| príjem =terestriálne (FM), satelitné a internetové vysielanie
| typ stanice = súkromná komerčná
| krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| sídlo = Vrútocká 48, 821 04 [[Bratislava]]
| riaditeľ = Michaela Trusinová 
| premiéra = 12. decembra 2009
| cieľová skupina = 12{{--}}34 rokov
| hudobný formát = [[Contemporary hit radio|CHR]], [[Pop music|Pop]], [[Elektronická tanečná hudba|EDM]]
| slogan = Hudba na MaXXimum, MaXXimum muziky (bývalé)
| čistý príjem =
| kľúčoví ľudia = 
| bývalý názov = [[Rádio Okey]]
| vlastník = [[Bauer Media Group|Bauer Media Slovakia]]
| člen skupiny = [[Bauer Media Group]]
| webstránka = [http://www.europa2.sk www.europa2.sk] [https://www.instagram.com/e2sk/&amp;#124; Instagram]
| poznámky =
|sesterské stanice=[[Rádio Expres]], [[Rádio Rock]], [[Rádio Melody]]}}
'''Europa 2''' je [[Slovensko|slovenská]] komerčná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová stanica]]. Vysielať začala [[12. december|12. decembra]] [[2009]] po prevzatí [[Rádio Okey|Rádia Okey]], ktoré malo od roku [[2006]] problémy s nízkou počúvanosťou. Rádio vlastní od [[September|septembra]] [[2021]] spoločnosť Bauer Media Slovakia, ktorá je členom skupiny [[Bauer Media Group]].

== Vysielanie ==
Europa 2 začala vysielať dňa [[12. decembra]] [[2009]], kedy nahradila dlhodobo problémové [[Rádio Okey]] &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na Slovensku začalo vysielať rádio Europa 2 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/5153761/na-slovensku-zacalo-vysielat-radio-europa-2.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-12-14 | dátum prístupu = 2024-04-12}}&lt;/ref&gt;, ktoré trpelo dlhodobými problémami s nízkou počúvanosťou, a to najmä od roku [[2005]], keď ho prekonalo [[Rádio Expres]]. Francúzska mediálna skupina Lagardère prevzala [[Rádio Okey]] v roku [[2007]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rádio Okey kúpila francúzska mediálna skupina Lagardere | url = https://www.radia.sk/spravy/1527_radio-okey-kupila-francuzska-medialna-skupina-lagardere | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = 2007-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; O dva roky neskôr, v roku [[2009]], bola stanica premenovaná a zmenila formát na vzor českej [[Evropa 2|Evropy 2]]. Formát rádia je zameraný na súčasnú hitovú hudbu ([[CHR]] - Contemporary Hit Radio)/ [[Pop (hudobný žáner)|Pop]], smerujúcu na cieľovú skupinu poslucháčov vo veku 12{{--}}34 rokov. Stanica vysiela cez 20 terestriálnych [[Vysielač|vysielačov]], [[internet]] a [[satelit]]. V minulosti prevádzkovala aj niekoľko monotematických kanálov (''Europa 2 „Movin“'', ''Europa 2 „Lowrider“'', ''Europa 2 „TOP 22“'', ''Europa 2 „Dance Extravaganza“'', ''Europa 2 „TeenAge“'' a ''Europa 2 „TeenAge Rock“''), no tieto sa postupne zrušili.

Od [[1. marec|1. marca]] [[2014]] zabezpečovala rádiu Europa 2 reklamu ''FUN MEDIA GROUP'', ktorá vlastnila vtedy [[Fun rádio]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Strategie - Nová obchodná jednotka na slovenskom rádiovom trhu | url = https://strategie.hnonline.sk/news/tlacove-spravy/786138-nova-obchodna-jednotka-na-slovenskom-radiovom-trhu | vydavateľ = strategie.hnonline.sk | dátum vydania = 2014-02-24 | dátum prístupu = 2024-04-14 | jazyk = sk-sk}}&lt;/ref&gt; Po necelých dvoch rokoch zmenilo rádio zástupcu v predaji a [[1. január|1. januára]] [[2016]] ho prevzala skupina ''Radio Services'' patriaca pod [[Skupina J&amp;T|J&amp;T]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = HN | odkaz na autora = | titul = Europa 2 odchádza od Fun rádia. Ide k skupine Radio Services | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/782472-europa-2-odchadza-od-fun-radia-ide-k-skupine-radio-services | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-11-12 | dátum prístupu = 2024-04-12 }}&lt;/ref&gt; Skupina ''Expres Media'' v [[august|auguste]] [[2021]] odkúpila rádio Europa 2 a Jemné, a v [[September|septembri]] sa premenovala z názvu ''Expres Media'' na [[Bauer Media Group|Bauer Media Slovakia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majiteľ rádia Expres kúpil dve konkurenčné rádiá | url = https://www.omediach.com/radio/21315-majitel-radia-expres-kupil-dve-konkurencne-radia | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2021-08-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Bauer Media Slovakia sa tým stala s [[Rádio Expres|Rádiom Expres]], [[Rádio Melody|Rádiom Melody]] (kedysi Rádio Jemné) a [[Rádio Rock|Rádiom Rock]] (kedysi [[Rádio Anténa Rock]]) najsilnejšou rozhlasovou skupinou na slovenskom trhu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Radio Group a Bauer Media Slovakia chcú zásadnými zmenami posilniť svoje pozície na trhu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/radia/radio-group-bauer-media-slovakia-chcu-zasadnymi-zmenami-posilnit-svoje-pozicie-trhu | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-18 | dátum prístupu = 2024-04-12 }}&lt;/ref&gt; Od [[január]]a [[2024]] používa rádio nové jingle, ktorých hlavným hlasom je herečka [[Petra Dubayová]], ktorá doplnila dlhoročný staničný hlas Europy 2 Martina Madeja, vokály do nových jinglov naspievali talentovaní slovenskí hudobníci [[Ronie]] a Dano Kapitán. Tak tiež dlhodobo používaný [[slogan]] „''MaXXimum muziky''“ nahradil nový slogan „''Hudba na MaXXimum''“, ten pôvodný sa v nových jingloch už nespomína.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europa 2 štartuje rok 2024 veľkolepo: nové hlasy, nové jingle | url = https://www.radia.sk/spravy/4866_europa-2-startuje-rok-2024-velkolepo-nove-hlasy-nove-jingle | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = 2024-01-04 | dátum prístupu = 2024-06-14 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

== Počúvanosť ==
V [[Jún|júni]] [[2024]] bola Europa 2 štvrtým najpočúvanejším [[Zoznam rozhlasových staníc na Slovensku|rádiom na Slovensku]], s počúvanosťou 640-tisíc poslucháčov, čo predstavuje 12,1% podiel na trhu. Tieto údaje pochádzajú z prieskumu ''Radioprojekt'' portálu [https://www.radia.sk/ Radia.sk], ktorý pokrýval obdobie od apríla do júna 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Median SK | odkaz na autora = | titul = Radioprojekt IV.-VI./2024: Počúvanosť sa stabilizovala, poradie sa nezmenilo | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/radioprojekt/4987_radioprojekt-iv-vi-2024-pocuvanost-sa-stabilizovala-poradie-sa-nezmenilo | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = 2024-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Moderátori ==
{{stĺpce|3|
*[[Oliver Oswald]]
*Samuel Procházka
*Samuel Miškov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Samozvaný Samuel Miškov bude nový moderátor | periodikum = Europa 2 | url = https://www.europa2.sk/29141/samozvany-samuel-miskov-bude-novy-moderator/ | dátum = 23. september 2024 }}&lt;/ref&gt;

*[[Šorty|Dušan „Šorty“ Berky]]
*Lea Daniš
*Kristián &quot;Kris&quot; Kundrata
*Diana Ristová
*[[Bekim Aziri]]
*[[Milan Lieskovský]] &amp; DJ EKG
*Miroslav „DJ Mairee“ Svaty
}}

== Vysielače ==
{{LocMap+ | Slovensko
 | float = right
 | width = 400
 | caption = Sieť vysielačov Rádia Europa 2 
 | relief = 1
 | places =
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Dubeň (vrch)|ZA]]
    | position = left
    | lat = 49.2339 
    | lon = 18.7525
  }}  
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]]
    | position = right
    | lat = 48.1825
    | lon = 17.0944
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Kráľova hoľa|PP]]
    | position = right
    | lat = 48.8826
    | lon = 20.1399
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = KE
    | position = left
    | lat = 48.7025
    | lon = 21.2595
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Veľká Javorina|NM]]
    | position = right
    | lat = 48.8576
    | lon = 17.6752
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]]
    | lat = 48.7383
    | lon = 18.9964
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = NO
    | position = left
    | lat = 49.4061
    | lon = 19.4708
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = MT
    | position = bottom
    | lat = 49.0694
    | lon = 18.8718
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = BJ
    | position = right
    | lat = 49.2778
    | lon = 21.2386
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = PB
    | position = left
    | lat = 49.1150
    | lon = 18.4442
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|Mak]]
    | position = right
    | lat = 48.8519
    | lon = 21.4927
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = CA
    | position = left
    | lat = 49.4586
    | lon = 18.8214
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Úložisko|RK]]
    | position = right
    | lat = 49.1046
    | lon = 19.4703
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = NR
    | position = right
    | lat = 48.2667
    | lon = 18.1
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = RS
    | position = top
    | lat = 48.368
    | lon = 20.065
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = RV
    | position = left
    | lat = 48.668
    | lon = 20.537
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = PO
    | position = right
    | lat = 49.02
    | lon = 21.24
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = LC
    | position = left
    | lat = 48.33
    | lon = 19.66
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = SV
    | position = left
    | lat = 48.99
    | lon = 22.2
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = TV
    | position = right
    | lat = 48.627
    | lon = 21.716
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = TS
    | position = right
    | lat = 49.365
    | lon = 19.577
  }}
}}
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
! Frekvencia&lt;br /&gt; [[MHz]] !! Vysielač !! Vyžiarený výkon&lt;br /&gt; [[kW]]
|-
| {{0}}87,9 || [[Čadca]] - Drahošanka || 1,00
|-
| {{0}}89,0 || [[Rožňava]] - hvezdáreň || 0,10
|-
| {{0}}89,1 || [[Lučenec]] - mesto || 0,20
|-
| {{0}}92,9 || [[Rimavská Sobota]] - Martinov vrch || 0,15
|-
| {{0}}93,0 || [[Trebišov]] - mesto || 0,25
|-
| {{0}}93,2 || [[Snina]] - [[Magurica]] || 0,30
|-
| {{0}}93,5 || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - Bystrička || 0,25
|-
| {{0}}95,2 || [[Nitra]] - [[Zobor (vrch)|Zobor]] || 10,00
|-
| {{0}}95,2 || [[Námestovo]] - Veterná 151, obytný dom || 0,25
|-
| {{0}}96,3 || [[Považská Bystrica]] - Hôrka || 0,25
|-
| {{0}}97,2 || [[Prešov]] - Šibená Hora || 0,50
|-
| 97,6 || [[Banská Bystrica]] - [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] || 100,00
|-
| {{0}}98,5 || [[Nové Mesto nad Váhom]] - [[Vysielač Veľká Javorina|Veľká Javorina]] || 8,80
|-
| {{0}}98,8 || [[Ružomberok]] - [[Vysielač Úložisko|Úložisko]] || 5,00
|-
| 100,9 || [[Poprad]] - [[Vysielač Kráľova hoľa|Kráľova hoľa]] || 30,00
|-
| 101,0 || [[Trstená]] - [[Uhlisko (vrch v Oravskej vrchovine)|Uhlisko]] || 0,50
|-
| 102,0 || [[Košice]] - Bankov, baňa, zásobník || 0,50
|-
| 102,8 || [[Žilina]] - [[Dubeň (vrch)|Dubeň]] || 0,30
|-
| 103,7 || [[Košice]] - [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)|Makovica]] || 5,00
|-
| 104,8 || [[Bratislava]] - [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] || 50,00
|-
| 107,1 || [[Bardejov]] - [[Vysielač_Stebnícka_Magura|Stebnická Magura]] || 10,00
|-
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroje ==
* [http://fmscan.org/net.php?r=f&amp;m=m&amp;itu=SVK&amp;pxf=Europa+2 Pokrytie rádia]
* [http://www.europa2.sk Oficiálny web]
* [https://www.radia.sk/radia/europa2 Europa 2 na Radia.sk]

{{Rozhlasové stanice Bauer Media Group}}
{{Rozhlasové stanice na Slovensku}}

[[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice]]
[[Kategória:Vzniklo v 2009]]</text>
      <sha1>k7gjkamddcnbkqpvcbkp5kb9mm6htj6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tyler</title>
    <ns>0</ns>
    <id>368902</id>
    <revision>
      <id>8244853</id>
      <parentid>5371543</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:38:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Demonax</username>
        <id>126981</id>
      </contributor>
      <origin>8244853</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1548" sha1="q7aue2suad7adytzjxy6haa3j3pccw2" xml:space="preserve">'''Tyler''' môže byť:
* mesto v Smith County v štáte Texas v USA, pozri [[Tyler (Texas)]]
* reper a hudobný producent z Los Angeles v Kalifornii, pozri [[Tyler, the Creator]]
* priezvisko:
** [[Aisha Tyler]] (* 1970), herečka z amerického televízneho seriálu ''Stratené duše''
** [[Anne Tyler]] (* 1941), americká novelistka a držiteľka Pulitzerovej ceny
** [[Bonnie Tyler]] (1951 – 2026), waleská rocková speváčka
** [[Fred Tyler]] (* 1954), americký olympijský plavec a tréner vodných športov
** [[James Hoge Tyler]] (1846 – 1925), americký politik
** [[John Tyler, Sr.]] (1747 – 1813), guvernér štátu Virgínia a otec prezidenta Johna Tylera, Jr.
** [[John Tyler]], Jr. (1790 – 1862), desiaty prezident USA
** [[Julia Gardiner Tyler]] (1820 – 1889), druhá manželka prezidenta Johna Tylera
** [[Letitia Christian Tyler]] (1790 – 1842), prvá manželka prezidenta Johna Tylera
** [[Liv Tyler]] (* 1977), americká herečka, modelka a dcéra Stevena Tylera
** [[Lyon Gardiner Tyler]] (1853 – 1935), americký učiteľ a historik
** [[Martin Tyler]] (* 1945), anglický športový komentátor
** [[Richard Tyler (architect)]] (1916 – 2009), anglický architekt
** [[Robert O. Tyler]] (1831 – 1874), generál Union Army počas Americkej občianskej vojny
** [[Steven Tyler]] (* 1948), americký hudobník, textár a frontman skupiny Aerosmith
** [[Varro Eugene Tyler]] (1926 – 2001), americký filatelista
* krstné meno, pozri [[Tyler (krstné meno)]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>q7aue2suad7adytzjxy6haa3j3pccw2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ö3 Austria Top 40</title>
    <ns>0</ns>
    <id>370383</id>
    <revision>
      <id>8244633</id>
      <parentid>7683733</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T15:43:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244633</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="919" sha1="3l7l3ib1lo5d086zk8n0ke6gkg4zgn4" xml:space="preserve">'''Ö3 Austria Top 40''' je oficiálna [[Rakúsko|rakúska]] [[hitparáda]] [[Singel (hudba)|singlov]], a takisto aj rozhlasová show, ktorú prezentuje, vysielaná na [[Hitradio Ö3]]. V show sú predstavované rakúske single, vyzváňacie tóny a download hitparáda. Hitparáda vznikla 26. novembra 1968 pod názvom &quot;Disk Parade&quot;.

Online verzie hitparády sú na charts.orf.at a austriancharts.at a majú 75 pozícii, pričom aj napriek tomu charts.orf.at sa označuje ako &quot;Ö3 Austria Top 40&quot;.

==Externé odkazy==
*[http://www.austriatop40.at/ Official Austrian singles chart] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090302010833/http://www.austriatop40.at/ |date=2009-03-02 }}
*[http://charts.orf.at/oe3/single Ö3 Austria Top 75] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120717081512/http://oe3.orf.at/charts/ |date=2012-07-17 }}

[[Kategória:Hudba v Rakúsku]]
[[Kategória:Hudobné rebríčky]]</text>
      <sha1>3l7l3ib1lo5d086zk8n0ke6gkg4zgn4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rádio Melody</title>
    <ns>0</ns>
    <id>376871</id>
    <revision>
      <id>8244605</id>
      <parentid>8244420</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T13:03:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Vysielanie */ oprava</comment>
      <origin>8244605</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6424" sha1="9j7oti5n4aw3hlwqizz0x5iwnb2dcpe" xml:space="preserve">{{Infobox Rozhlasová stanica
| názov           = Rádio Melody
| logo            =
| popis           = 
| príjem          = terestriálne (FM) a internetové vysielanie
| typ stanice     = súkromná komerčná
| krajina         = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| sídlo           = [[Bratislava]]
| riaditeľ        =Michaela Vrábova 
| premiéra        = [[8. máj]] [[2006]]
| cieľová skupina = 25 – 49 rokov
| hudobný formát  = Soft AC
| slogan          = Hity vášho života
| čistý príjem    = 
| kľúčoví ľudia   = 
| bývalý názov    = Jemné Melódie {{Small|([[2006]] – [[2014]])}}&lt;br&gt;Rádio Jemné {{Small|([[2015]] – [[2022]])}}
| vlastník        = 
| člen skupiny    = 
| webstránka      = https://www.radiomelody.sk/
| poznámky        = 
}}
'''Rádio Melody''' je súkromná komerčná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica, ktorá vysiela od [[8. máj]]a [[2006]] z [[Bratislava|Bratislavy]]. Vysiela hudbu 70. rokov až 90. rokov k práci a oddychu a ponúka aktuálne témy, informácie, dopravu a počasie počas celého dňa.

== Vznik ==
Vzniku rádia predchádzala programová fúzia regionálnych rádií B1, Naj, Reb(b)eca a Východ. Vytvorená sieť vysielala čiastočne spoločný a čiastočne navzájom preberaný program. Po čase tieto rádiá vrátili licencie a na ich základoch vzniklo nové rádio, multiregionálne Jemné Melódie. Zánik obľúbených regionálnych staníc vyvolal vlnu nevôle medzi poslucháčmi, no to nezabránilo spusteniu vysielania.

== Vysielanie ==
Silné &quot;ženevské&quot; frekvencie v [[Televízna veža na Kamzíku|Bratislave]], [[Vysielač Veľká Javorina|Novom Meste nad Váhom]], [[Vysielač Krížava|Žiline]], [[Vysielač Suchá hora|Banskej Bystrici]] a [[Vysielač Dubník|Košiciach]] po zaniknutých rádiách pokryli veľkú časť územia Slovenska. Rádio si začalo koordinovať frekvencie pre nízkovýkonné vysielače v mestách s horším, prípadne žiadnym signálom a koncom roka [[2011]] pokrývalo viac ako 80% územia z 22. vysielačov. Od roku [[2016]] do [[2021]] vysielalo aj v multiplexe [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|digitálneho rozhlasu]]{{LocMap+ | Slovensko
 | float = right
 | width = 400
 | caption = Sieť vysielačov Rádia Melody (07/26)
 | relief = 1
 | places =
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Dubník|KE]]
    | position = right
    | lat = 48.923756
    | lon = 21.462403
  }} 
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]]
    | lat = 48.7383
    | lon = 18.9964
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Zobor|NR]]
    | position = left
    | lat = 48.343
    | lon = 18.105
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]]
    | position = right
    | lat = 48.1825
    | lon = 17.0944
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Veľká Javorina|NM]]
    | position = bottom
    | lat = 48.857
    | lon = 17.675
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = RK
    | position = top
    | lat = 49.084447
    | lon = 19.303056
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = LC
    | position = left
    | lat = 48.33
    | lon = 19.66
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = ToR
    | position = right
    | lat = 48.419
    | lon = 20.322
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = BR
    | position = right
    | lat = 48.806
    | lon = 19.637
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = NO
    | position = top
    | lat = 49.407
    | lon = 19.481
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = NB
    | position = right
    | lat = 48.408
    | lon = 18.647
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = LM
    | position = right
    | lat = 49.08
    | lon = 19.64
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Vysielač Krížava|ZA]]
    | position = top
    | lat = 49.095
    | lon = 18.818
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = PP
    | position = right
    | lat = 49.056
    | lon = 20.296
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = TS
    | position = right
    | lat = 49.361
    | lon = 19.614
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = ŠT
    | position = top
    | lat = 47.795
    | lon = 18.718
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = [[Kotník (vrch)|SL]]
    | position = right
    | lat = 49.265
    | lon = 20.609
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = SN
    | position = right
    | lat = 48.945
    | lon = 20.564
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = RS
    | position = top
    | lat = 48.382
    | lon = 20.019
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = RV
    | position = right
    | lat = 48.655
    | lon = 20.551
  }}
}}
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Vysielač
! Frekvencia
! Výkon ([[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]])
|-
| Banská Bystrica – [[Vysielač Suchá hora|Suchá Hora]]
| 106,0 MHZ
| {{0}}50,00 kW
|-
| Bratislava – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]]
| 106,6 MHz
| {{0}}10,00 kW
|-
| Brezno – Dúbravka
| {{0}}99,6 MHz
| {{0}}{{0}}0,30 kW
|-
| Košice – [[Vysielač Dubník|Dubník]]
| {{0}}98,6 MHz
| 100,00 kW
|-
| Liptovský Mikuláš – Háje
| {{0}}96,3 MHz
| {{0}}{{0}}0,50 kW
|-
| Lučenec – mesto
| {{0}}99,6 MHz
| {{0}}{{0}}0,25 kW
|-
| Námestovo – mesto
| {{0}}89,7 MHz
| {{0}}{{0}}0,50 kW
|-
| Nitra – [[Vysielač Zobor|Zobor]]
| {{0}}88,8 MHz
| {{0}}10,00 kW
|-
| Nová Baňa – Nad Sedlovou cestou
| {{0}}92,5 MHz
| {{0}}{{0}}0,20 kW
|-
| Nové Mesto nad Váhom – [[Vysielač Veľká Javorina|Veľká Javorina]]
| {{0}}88,0 MHz
| {{0}}{{0}}8,50 kW
|-
| Poprad – Veľká
| 103,6 MHz
| {{0}}{{0}}0,20 kW
|-
| Rimavská Sobota – Martinov vrch
| {{0}}93,8 MHz
| {{0}}{{0}}0,10 kW
|-
| Rožňava – mesto
| {{0}}99,4 MHz
| {{0}}{{0}}0,50 kW
|-
| Ružomberok – mesto
| 101,3 MHz
| {{0}}{{0}}0,10 kW
|-
| Spišská Nová Ves – Teplička
| {{0}}98,1 MHz
| {{0}}{{0}}0,50 kW
|-
| Stará Ľubovňa – [[Vysielač Kotník|Kotník]]
| 107,7 MHz
| {{0}}{{0}}1,00 kW
|-
| Štúrovo – mesto
| 104,5 MHz
| {{0}}{{0}}0,20 kW
|-
| Tornaľa – mesto
| {{0}}98,5 MHz
| {{0}}{{0}}0,50 kW
|-
| Trstená – mesto
| {{0}}92,4 MHz
| {{0}}{{0}}0,50 kW
|-
| Žilina – [[Vysielač Krížava|Krížava]]
| 106,9 MHz
| {{0}}{{0}}3,00 kW
|-
|}

== Externé odkazy ==
* https://www.radiomelody.sk/
* https://www.radia.sk/radia/melody

{{Rozhlasové stanice Bauer Media Group}}
{{Rozhlasové stanice na Slovensku}}

[[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice|Jemné Melódie]]
[[Kategória:Vzniklo v 2006]]</text>
      <sha1>9j7oti5n4aw3hlwqizz0x5iwnb2dcpe</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Švajčiarske národné florbalové družstvo mužov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>377134</id>
    <revision>
      <id>8244749</id>
      <parentid>8225162</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T03:09:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244749</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9564" sha1="j0hr1vij4u2tqaazb0ssj46mcsvas97" xml:space="preserve">{{Infobox Národné florbalové družstvo
|Obrázok   = [[Súbor:Flag of Switzerland.svg|border|100px]]
|Zväz      = [[Švajčiarska florbalová federácia]]
|Konfederácia = 
|Umiestnenie v rebríčku IFF = 3. &lt;small&gt;(''2018'')&lt;/small&gt;
|Počet účastí = 12 (''od [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 1996|1996]]'')
|Najlepšie umiestnenie = [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|16px|striebro]] ''striebro'' (''[[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 1998|1998]]'')
|Prvý zápas   = {{SWE|flm|1}} {{ku|8|4}} '''{{CHE|n|2}}'''&lt;br&gt; &lt;small&gt;([[Švajčiarsko]]; 14. február 1987)&lt;/small&gt;
|Najvyššia výhra  = '''{{CHE|n|1}}''' {{ku|37|0}} {{SGP|flm|2}}&lt;br&gt; &lt;small&gt;([[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2010|MS 2010]], [[Fínsko]]; 7. december 2010)&lt;/small&gt;
|Najvyššia prehra = {{SWE|flm|1}} {{ku|18|1}} '''{{CHE|n|2}}'''&lt;br&gt; &lt;small&gt;([[Švédsko]]; 8. marec 1990)&lt;/small&gt;
|Web       = [http://www.swissunihockey.ch/weblounge/ www.swissunihockey.ch]
}}

'''Švajčiarske národné florbalové družstvo mužov''' je národné družstvo mužov, ktoré reprezentuje [[Švajčiarsko]] v medzinárodných [[florbal]]ových súťažiach, podujatiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou [[Švajčiarska florbalová federácia|Švajčiarskej florbalovej federácie]] (SUV). Prvý medzinárodný zápas absolvovalo v roku [[1987]]. V decembri 2018 mu patrilo vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná florbalová federácia|IFF]] 3. miesto.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |titul            = Rankings in adult WFC´s
 |url              = http://www.floorball.org/pages/EN/Rankings
 |dátum vydania    = 06.10.2017
 |dátum prístupu   = 09.12.2018
 |vydavateľ        = IFF
 |jazyk            = po anglicky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160221100333/http://www.floorball.org/pages/EN/Rankings
 |dátum archivácie = 2016-02-21
}}&lt;/ref&gt;

Jeho najvýraznejším úspechom je striebro na [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 1998|Majstrovstvách sveta 1998]]. K nemu pridalo aj 2 bronzové medaily z [[Majstrovstvá Európy vo florbale|majstrovstiev Európy]] a 7 bronzových medailí z MS. Posledný bronz získalo na turnaji v roku 2018, ktorý hostilo [[Česko]]. V semifinále podľahlo {{SWE|flm|0|Švédsku}} až po predĺžení a v súboji o bronz potom zvíťazilo nad domácim {{CZE|flm|0|Českom}}. Úspech zaznamenalo aj oboch turnajoch [[Svetové hry|Svetových hier]], na ktorých vždy získalo medailu.

== Výsledky ==
;[[Majstrovstvá Európy vo florbale|Majstrovstvá Európy]] 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot; width=60%
|-
! style=&quot;background:lightgrey&quot;| Rok
! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− 
! style=&quot;background:lightgrey&quot;|Umiestenie
|- 
| {{FIN}} [[Majstrovstvá Európy vo florbale mužov 1994|ME 1994]]
|5||4||0||1|| {{ku|21|11}} || +10|| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] '''3. miesto'''
|- 
| style=&quot;border:2px solid red&quot;|{{CHE}} [[Majstrovstvá Európy vo florbale mužov 1995|ME 1995]]
|7||5||0||2|| {{ku|41|13}} || +28|| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] '''3. miesto'''
|}

;[[Majstrovstvá sveta vo florbale|Majstrovstvá sveta]] 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot; width=75%
|- 
! style=&quot;background:lightgrey&quot;|Rok 
! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− 
! style=&quot;background:lightgrey&quot;|Umiestenie
! Tréner
|-
| {{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 1996|MS 1996]] 
| 6||4||1||1|| {{ku|43|22}} || +21|| 5. miesto||[[Felix Coray]]
|-
| {{CZE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 1998|MS 1998]] 
| 5||3||0||2|| {{ku|24|23}} || +1|| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] '''2. miesto'''|| rowspan=5|[[Marcel Kaltenbrunner]]
|-
| {{NOR}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2000|MS 2000]] 
| 5||3||0||2|| {{ku|23|18}} || +5|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{FIN}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2002|MS 2002]] 
| 6||4||0||2|| {{ku|24|22}} || +2|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| style=&quot;border:2px solid red&quot;|{{CHE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2004|MS 2004]] 
| 6||4||0||2|| {{ku|43|25}} || +18|| 4. miesto
|-
| {{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2006|MS 2006]] 
| 6||3||2||1|| {{ku|55|27}} || +28|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{CZE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2008|MS 2008]] 
| 6||4||0||2|| {{ku|37|27}} || +10|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto'''|| rowspan=2|[[Peter Düggeli]]
|-
| {{FIN}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2010|MS 2010]] 
| 6||4||0||2|| {{ku|69|18}} || +51|| 4. miesto
|-
| style=&quot;border:2px solid red&quot;|{{CHE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2012|MS 2012]] 
| 6||5||0||1|| {{ku|79|16}} || +63|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto'''|| rowspan=4|[[Petteri Nykky]]
|-
| {{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2014|MS 2014]] 
| 6||3||1||2|| {{ku|29|27}} || +2|| 4. miesto
|-
| {{LVA}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2016|MS 2016]] 
| 6||4||0||2|| {{ku|40|27}} || +13|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{CZE}} [[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2018|MS 2018]] 
| 6||4||0||2|| {{ku|35|18}} || +17|| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
! Spolu || 70|| 45|| 4|| 21|| {{ku|501|270}} || +231|| ||
|}

;Kvalifikácia na MS
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot; width=55% 
|- 
! style=&quot;background:lightgrey;&quot;|Rok 
! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− 
!! style=&quot;background:lightgrey;&quot;|{{tooltip|Umiestenie|Umiestnenie v kvalifikačnej skupine/z počtu tímov}}
|-
| {{SVK}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2014|2014]] 
| 4||4||0||0|| {{ku|51|6}} || +45|| 1./5 [[Súbor:Media-playback-start-green.svg|20px|postup]]
|-
| {{POL}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2016|2016]] 
| 4||4||0||0|| {{ku|61|7}} || +54|| 1./5 [[Súbor:Media-playback-start-green.svg|20px|postup]]
|-
| {{LVA}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2018|2018]] 
| 5||5||0||0|| {{ku|87|12}} || +75|| 1./6 [[Súbor:Media-playback-start-green.svg|20px|postup]]
|}

=== Svetové hry ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot; width=60% 
|- 
! style=&quot;background:lightgrey;&quot;|Rok 
! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− 
! style=&quot;background:lightgrey;&quot;|Umiestenie
|-
| {{FIN}} [[Florbal na Svetových hrách 1997|SH 1997]] 
| 4||2||0||2|| {{ku|19|12}} || +7|| [[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{POL}} [[Florbal na Svetových hrách 2017|SH 2017]] 
| 4||2||0||2|| {{ku|27|12}} || +15|| [[Súbor:Silver medal IWGA.svg|17px]] '''2. miesto'''
|}

== Zápasy ==
&lt;small&gt;(k 09. decembru 2018)&lt;/small&gt; 
{| class=&quot;sortable wikitable&quot; style=text-align:center 
! width=150|Štáty
! Z !! V !! R !! P !! Skóre 
|-
| align=left|{{FIN|flm|1}} || 73 || 13 || 9 || 51 || {{ku|228|385}}
|-
| align=left|{{SWE|flm|1}} || 70 || 1 || 7 || 62 || {{ku|184|466}} 
|-
| align=left|{{CZE|flm|1}} || 59 || 33 || 6 || 20 || {{ku|290|243}} 
|-
| align=left|{{NOR|flm|1}} || 27 || 21 || 6 || 0 || {{ku|166|88}} 
|-
| align=left|{{DNK|flm|1}} || 16 || 14 || 2 || 0 || {{ku|123|38}} 
|-
| align=left|{{LVA|flm|1}} || 15 || 15 || 0 || 0 || {{ku|121|44}} 
|-
| align=left|{{DEU|flm|1}} || 10 || 10 || 0 || 0 || {{ku|107|17}} 
|-
| align=left|{{EST|flm|1}} || 7 || 7 || 0 || 0 || {{ku|66|21}} 
|-
| align=left|{{RUS|flm|1}} || 6 || 6 || 0 || 0 || {{ku|60|14}} 
|-
| align=left|{{HUN|flm|1}} || 3 || 3 || 0 || 0 || {{ku|36|2}} 
|-
| align=left|{{SVK|flm|1}} || 3 || 3 || 0 || 0 || {{ku|28|9}} 
|-
| align=left|{{POL|flm|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || {{ku|24|5}} 
|-
| align=left|{{SGP|flm|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || {{ku|72|0}} 
|-
| align=left|{{BEL|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|20|0}} 
|-
| align=left|{{ISL|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|22|3}} 
|-
| align=left|{{GBR|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|23|0}} 
|-
| align=left|{{SRB|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|12|0}} 
|-
| align=left|{{ESP|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|19|2}} 
|-
| align=left|{{ITA|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|18|2}} 
|-
| align=left|{{USA|flm|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || {{ku|17|0}} 
|- 
! Spolu !! 300 !! 137 !! 30 !! 133 !! {{ku|1 636|1 339}} 
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Švajčiarske národné florbalové družstvo žien]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.swissunihockey.ch/weblounge/ Oficiálna stránka Švajčiarskej florbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100414015116/http://www.swissunihockey.ch/weblounge/ |date=2010-04-14 }} {{deu icon}}

== Zdroje ==
* [http://www.iffwfc.org/joukkuekortti.asp?joukkue_id=1193648271&amp;sarjaId=2&amp;dbSarja=1520942005 Švajčiarske družstvo na stránke Medzinárodnej florbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181210064721/http://www.iffwfc.org/joukkuekortti.asp?joukkue_id=1193648271&amp;sarjaId=2&amp;dbSarja=1520942005 |date=2018-12-10 }} {{eng icon}}
* [http://www.buelachfloorball.org/index.php?page=42&amp;op=games&amp;cat=men&amp;country=1 Švajčiarske družstvo na stránke buelachfloorball.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161220172146/http://www.buelachfloorball.org/index.php?page=42&amp;op=games&amp;cat=men&amp;country=1 |date=2016-12-20 }} {{deu icon}}

{{Európske národné florbalové družstvá}}

[[Kategória:Národné florbalové družstvá]]
[[Kategória:Švajčiarske národné družstvá|Florbal]]
[[Kategória:Florbal vo Švajčiarsku|Národné]]</text>
      <sha1>j0hr1vij4u2tqaazb0ssj46mcsvas97</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sulfid germaničitý</title>
    <ns>0</ns>
    <id>383162</id>
    <revision>
      <id>8244884</id>
      <parentid>6819509</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:58:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <origin>8244884</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2418" sha1="pb2kn7erazmgsu5ipfo497oym4ghpkm" xml:space="preserve">{{Infobox Chemická zlúčenina
| Názov     = Sulfid germaničitý
| Obrázok   = GeS2structure.jpg
| Obrázok2  = 
| Vzorec    = {{chem|GeS|2}}
| Synonymá  = 
| Vzhľad    = Biela alebo kryštalická pevná látka
| Molekulová hmotnosť =
| Molárna hmotnosť    = 136,77 g mol&lt;sup&gt;−1&lt;/sup&gt;
| Teplota topenia     = 800 °C
| Teplota varu        = 
| Trojný bod          = 
| Kritický bod        = 
| Hustota             = 2,94 g cm&lt;sup&gt;-3&lt;/sup&gt;
| Rozpustnosť         = 
| Skupenské teplo topenia        = 
| Entropia topenia               = 
| Skupenské teplo vyparovania    = 
| Štandardná zlučovacia entalpia = 
| Štandardná entropia            = 
| Merná tepelná kapacita         = 
| Teplota vzplanutia             = 
| Teplota samovznietenia         = 
| Medze výbušnosti               = 
| NFPA 704 = {{NFPA 704|Horľavosť =  |Zdravie =  |Reaktivita =  |Ostatné =  }}
| CAS       = 12025-34-2
| UN        = 
| ulr       = 
| MSDS      = 
}}
'''Sulfid germaničitý''' je [[anorganická zlúčenina]], ktorej vzorec je [[Germánium|Ge]][[Síra|S&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]]. 

Je to biela alebo bezfarebná kryštalická pevná látka, ktorá sa topí pri teplote približne 800 °C.&lt;ref&gt;{{cite journal | author =Otto H. Johnson | title = Germanium and its Inorganic Compounds | journal = Chem. Rev. | year =  1952 | volume= 3| pages=431 | doi = 10.1021/cr60160a002}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal | title = Preparation and properties of GeS&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; single crystals | author = A. V. Golubkov, G. B. Dubrovskii and A. I. Shelykh | journal = Semiconductors | issue = 7 | volume = 32 | year = 1998 | doi = 10.1134/1.1187494 | pages = 734–735}}&lt;/ref&gt;

Sulfid germaničitý bol prvou známou zlúčeninou [[Germánium|germánia]]. Objavil ho [[Clemens Winkler]] počas analýzy nerastu [[argyrodit]]. Sulfid germaničitý nie je rozpustný v kyslej vode, vďaka čomu ho bolo možné oddeliť od ostatných zlúčenín.&lt;ref name=Winkler1&gt;{{cite journal | author = Clemens Winkler | title = Mittheilungen über das Germanium | journal = J. Prak. Chemie | volume= 34 | year = 1886 | pages=177–229 | doi = 10.1002/prac.18860340122 | url = http://gallica.bnf.fr/ark:/12148/bpt6k90797z/f185.table}}&lt;/ref&gt;

==Referencie==
{{reflist}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|Germanium disulfide|471678878}}

[[Kategória:Sulfidy germánia|Germaničitý]]
[[Kategória:Sulfidy|Germaničitý]]
[[Kategória:Zlúčeniny germánia]]</text>
      <sha1>pb2kn7erazmgsu5ipfo497oym4ghpkm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lednica (hrad)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>402526</id>
    <revision>
      <id>8244827</id>
      <parentid>8032284</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:55:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38907-32</username>
        <id>299921</id>
      </contributor>
      <comment>/* Súčasný stav */</comment>
      <origin>8244827</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11052" sha1="k0eqq5d48pvop3buotn5nf9szqae2qz" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Lednica
| native_name        = 
| other_name         = Lednický hrad
| category           = hradná zrúcanina
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Evropa slovensko lednica hrad 19042007 fotka 1.jpg
| image_caption      = hrad - zrúcanina Lednica
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state              = 
| region             = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]]
| district           = [[okres Púchov|Púchov]] 
| commune_type       = Obec
| commune            = [[Lednica (obec)|Lednica]] 
| municipality_type  = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           =  
| elevation          = 
| elevation_round    = 590
| lat_d =49| lat_m =06| lat_s =38 | lat_NS = S
| long_d =18| long_m =12| long_s =41 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 
| number             = 
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = 
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 13. storočie
| date               =  
| date_type          =  
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = verejnosti prístupný
| access             = z obce Lednica
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code               = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Slovakia - outline map.svg
| map_background     = Slovakia - background map.png
| map_caption        = Poloha hradu na Slovensku
| map_locator        = Slovensko
| map1               = Trenčín Region - outline map.svg
| map1_background    = Trenčín Region - background map.png
| map1_caption       = Poloha hradu v Trenčianskom kraji
| map1_locator       = Trenčiansky kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Lednica Castle
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
|Portal1=Slovensko}}

'''Lednica''' (normovaný názov)&lt;ref&gt;{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-01}}&lt;/ref&gt; alebo '''Lednický hrad''' je [[hrad|hradná zrúcanina]], nachádzajúca sa v [[Púchov (okres)|okrese Púchov]] nad [[Lednica (obec)|rovnomennou obcou]] v [[Biele Karpaty|Bielych Karpatoch]].

== Dejiny ==  
Lednický hrad vznikol v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]]. Jeho funkcia spočívala predovšetkým v ochrane severozápadnej hranice [[Rakúsko-Uhorsko|Uhorska]], preto Lednica patrila medzi kráľovské hrady. V rokoch [[1259]] – [[1269]] ho mal v držbe istý Marek, župan z [[Lednica (obec)|Lednice]]. Začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] sa ho na prechodný čas zmocnil [[Matúš Čák Trenčiansky]]. Po roku [[1321]] sa hrad dostal opäť do rúk panovníka. Koncom 14. storočia ho vlastnila rodina Pakšiovcov, ktorá ho v roku [[1392]] dala do záložnej držby Henkovi, šľachticovi českého pôvodu. Ešte počas vlády Žigmunda v prvej štvrtine [[15. storočie|15. storočia]] sa majiteľmi Lednického hradu a panstva stali bratia Sobek a Matej Bielikovci zo [[Sliezsko|sliezskej]] [[Kornica (Poľsko)|Kornice]].&lt;ref name=&quot;HAS&quot;&gt;''História a súčasnosť hradu Lednica'', ''vyd.'' 31.01.2008, ''pub.'' 02.07.2012, [http://www.hradlednica.sk/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=3&amp;Itemid=5  Dostupné online]&lt;/ref&gt; Ich panstvo neohrozilo ani dočasné obsadenie hradu [[Husitstvo|husitskou]] posádkou.&lt;ref name=&quot;PES&quot;&gt;[http://zubak.fara.sk/index.php?page=historia ''Vznik hradu Lednica'',''pub.'' 02.07.2012]&lt;/ref&gt; Ich činnosť dokumentuje vzácna, v národnom jazyku písaná listina, z roku [[1435]], podľa ktorej Mikušovi zo [[Streženice|Streženíc]] darovali majetok v [[Nimnica|Nimnici]].&lt;ref name=&quot;HAS&quot;/&gt; Počas zápasov o uhorský trón vydal v roku [[1475]] Lednicu Matej Korvín svojmu prívržencovi Nehézovi.&lt;ref name=&quot;ZAM&quot;&gt;[http://www.pamiatky.net/hrady-a-zamky/lednica-hrad ''Lednica hrad'', ''pub.'' 02.07.2012]&lt;/ref&gt;

Roky po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] sa rodina [[Podmanickovci|Podmanickovcov]], reprezentovaná bratmi Jánom a Rafaelom, usilovala, aby sa konečne stala vlastníkom Lednice, tak ako ich k tomu oprávňovala listina z roku [[1504]].&lt;ref name=&quot;HAS&quot;/&gt; Podmanickovci určitý podiel na lednickom panstve získali už roku [[1466]] manželstvom Blažeja Podmanického s Dorotou Bielikovou.&lt;ref name=&quot;PES&quot;/&gt; Na jeseň roku [[1533]] podnikli proti hradu vojenský útok a obsadili ho. Súčasne uzavreli dohodu s cisárskym vojenským veliteľom Katzianerom, ktorý uznal ich nároky. Lednica zostala v rukách Podmanickovcov až do roku [[1558]]. Úmrtím Rafaela Podmanického v roku 1558 podľa dohody lednické panstvo i hrad prevzala do svojej správy kráľovská komora, lebo Rafael nemal žiadneho potomka. Už v nasledujúcom roku majetok kúpil hrad [[Košice|košický]] kapitán Imrich Telekeši (Thelekessi). Onedlho na to [[30. máj]]a [[1560]] však v pokročilom veku zomrel a Lednicu zdedil jeho jediný syn Štefan, ktorý sa oženil s dcérou Petra Forgáča, Zuzanou. Ich jediný syn Michal nemal ešte ani štyri roky, keď mu zomrela matka, a mal iba desať rokov, keď stratil otca.&lt;ref name=&quot;HAS&quot;/&gt; Vyrastal bez výchovy pri drsných dráboch, čo sa odrazilo v jeho živote. Stal sa lúpežným rytierom.&lt;ref name=&quot;PES&quot;/&gt; Na hrade i na panstve zavládla neistota, množili sa rozličné násilnosti voči poddaným. Preto sa [[11. september|11. septembra]] [[1600]] uskutočnil vojenský zásah proti Lednickému hradu pod [[Turzovci|Thurzovým]] vedením. Telekeši na túto vojenskú akciu proti svojmu sídlu nepočkal, pretože ešte v polovici [[august]]a utiekol do [[Poľsko|Poľska]] a usadil sa na prechodný čas v [[Krakov]]e. Thurzo nakoniec pod zámienkou vyjednávania vlákal Telekešiho do pasce. Následne bol uvrhnutý do zámockého väzenia a  [[3. apríl]]a [[1601]] ho popravili. Michalom Telekešim vymrel jeho rod po meči.&lt;ref name=&quot;HAS&quot;/&gt;

[[Súbor:Slovensko Puchov Lednica Hrad Obraz1.jpg|náhľad|Zobrazenie hradu z 18. storočia]]
V ten istý rok lednické panstvo odkúpil [[Tekovská župa (Uhorsko)|tekovský župan]] František Dobo, ktorý však v nasledujúcom roku zomrel bez potomkov. Na základe jeho testamentárneho odkazu sa dedičské právo na panstvo prenieslo na jeho príbuzných. Z nich Zuzana Lórantfiová sa v roku [[1616]] vydala za [[Juraj I. Rákoci|Juraja I. Rákociho]]. Ako veno do manželstva priniesla lednické panstvo, ktoré sa takto stalo súčasťou rákociovských majetkov.&lt;ref name=&quot;PES&quot;/&gt; Po [[Bitka pri Trenčíne|bitke pri Trenčíne]] v roku [[1708]] Lednica podobne ako ostatné okolité hrady dostala sa do moci cisárskeho vojska. V tom čase už začal hrad chátrať, pretože sa málo dbalo o jeho údržbu.&lt;ref name=&quot;HAS&quot;/&gt; V poslednom [[Povstanie Františka II. Rákociho|protihabsburskom povstaní]] obsadili hrad kuruci [[František II. Rákoci|Františka Rákócziho II.]] a po potlačení povstania cisárske vojsko roku [[1710]] hrad vypálilo.&lt;ref name=&quot;ZAM&quot;/&gt; Potom hrad dostali do zálohu [[Maťašovskovci]], ktorí ho aj v roku [[1746]] dali opraviť a doplniť aj chýbajúce vnútorné zariadenie. Po vymretí Maťašovskovcov, v roku [[1754]], lednické majetky prevzala opäť kráľovská komora. Do držby Lednicu však o niekoľko rokov dostal syn Juliany Rákociovej a Ferdinanda Goberta Aspremonta, Ján Gobert Aspremont. Aspremontovci vymreli po meči v roku [[1819]] a ich lednický majetok zdedila dcéra Mária Anna, ktorá sa v roku [[1807]] vydala za baróna Filipa Skrbenského. Ich syn Filip v roku [[1890]] lednický majetok predal Jozefovi Schreiberovi, továrnikovi a sklárskemu podnikateľovi. Hrad však v týchto rokoch pôsobil skôr ako príťažok k Lednickému kaštieľu a kým ešte v roku [[1830]] stáli všetky budovy, na vyobrazeniach o 70 rokov neskôr je to už len ruina.&lt;ref name=&quot;HAS&quot;/&gt;

== Súčasný stav ==
O hrad sa od roku [[2004]] stará a o jeho záchranu sa pokúša Historicko-astronomická spoločnosť v spolupráci s obcou Lednica.&lt;ref name=&quot;SME&quot;&gt;''Zo zrúcaniny hradu sa odtrhla 300-kilogramová kamenná masa'', ''vyd.'' 15. 2. 2011, ''pub.'' 02.07.2012, [http://povazska.sme.sk/c/5766542/zo-zrucaniny-hradu-sa-odtrhla-300-kilogramova-kamenna-masa.html  Dostupné online]&lt;/ref&gt; V roku [[1999]] sa časť severného múru zrútila.&lt;ref name=&quot;SME2&quot;&gt;''Lednický hrad pustne a ohrozuje ľudí'', ''vyd.'' 17. 2. 2004, ''pub.'' 02.07.2012, [http://povazska.sme.sk/c/5766542/zo-zrucaniny-hradu-sa-odtrhla-300-kilogramova-kamenna-masa.html  Dostupné online]&lt;/ref&gt; V roku [[2011]] sa z prednej palácovej časti zrúcaniny odtrhla asi 300-kilogramová kamenná masa. V súčasnosti je hrad v rekonštrukcii a nie je verejnosti voľne prístupný. Navštíviť ho je možné počas otváracích hodín. &lt;ref&gt;https://hradlednica.sk/&lt;/ref&gt;

== Exteriér ==
[[Súbor:Slovensko Puchov Lednica Hrad pudorys.jpg|náhľad|Pôdorys hradu]]
Hrad, postavený na strmom brale, sa skladal z troch od seba odstupňovaných častí a bol takmer neprístupný. Z malého, nižšie položeného predhradia, kde boli obranné bašty, väznica, miestnosť pre drábov, maštaľ pre kone, [[voziareň]] a kováčska dielňa. Vedľa nej boli schody k druhému padaciemu mostu, ktorý umožňoval vstup do skalného tunela. Až neskôr tu vybudovali delovú baštu. Tunel bol jediný prístup na nádvorie stredného hradu, kde boli hlavné palácové stavby, obytné budovy pre služobníctvo, hospodárske miestnosti, sklady a byt kastelána. V najvyšších mistnostiach stredného hradu boli schody do veže, z ktorej sa dalo prejsť na plošinu, kde začínali i do skaly vytesané schody na najvyššie položenú prírodnú pozorovateľňu.&lt;ref name=&quot;ZAM&quot;/&gt; 
 
== Prístup ==
V obci Lednica k bývalej píle, odtiaľ pešo asi 5 minút, alebo pešo z obce Lednica od kostola po {{turistická značka|modrá}} značke s nasledným odbočením cez náročný terén.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.hradlednica.sk/ www.hradlednica.sk] – oficiálna stránka občianskeho združenia Historicko-astronomická spoločnosť
* [http://www.pamiatky.net/hrady-a-zamky/lednica-hrad www.pamiatky.net] – stránka o hradoch, zámkoch, kaštieľoch a ostatných pamiatkach na Slovensku
* [https://mapy.hiking.sk/?x=18.21114&amp;y=49.11043&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Biele Karpaty}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]]
[[Kategória:Ruiny na Slovensku]]
[[Kategória:Lednica (obec)]]
[[Kategória:Stavby v okrese Púchov]]</text>
      <sha1>k0eqq5d48pvop3buotn5nf9szqae2qz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Beckovská brána</title>
    <ns>0</ns>
    <id>440846</id>
    <revision>
      <id>8244615</id>
      <parentid>8132754</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T13:41:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Považské podolie]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8244615</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3429" sha1="lh0wjtzueejg9qm09s6qcd7scwfct4d" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
{{Geobox|Mountain
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name = Beckovská brána
| native_name =
| other_name =
| category = prielom
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology = 
| nickname = 
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image = Obec Beckov z hradu.jpg
| image_caption = Beckovská brána z hradu [[Beckovský hrad|Beckov]]
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state = 
| region = Trenčiansky kraj
| district = [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]]
| municipality = [[Beckov (obec)|Beckov]]
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| range = Považský Inovec
| range1 = Malé Karpaty
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location = 
| elevation = 190 
| prominence = 
| lat_d =48| lat_m =48| lat_s =5 | lat_NS = S
| long_d =17| long_m =53| long_s =25 | long_EW = V
| coordinates_type =
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| geology = 
| orogeny = 
| period = 
| biome = 
| plant = 
| animal = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public = 
| access = z obce [[Beckov (obec)|Beckov]]
| ascent = 
| ascent_date = 
&lt;!-- *** Free fields (for any data) *** --&gt;
| free = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map = Relief Map of Slovakia.png
| map_caption = Poloha v rámci Slovenska  
| map_background = 
| map_locator = Slovensko-reliéf
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| website = 
| commons = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes = 
}}
'''Beckovská brána''' je zúžená časť doliny [[Váh]]u severovýchodne od [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]]. Západné zakončenie Beckovskej brány tvorí severovýchodný výbežok [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], východné pohorie [[Považský Inovec|Považského Inovca]]. Bránou opúšťa Váh sústavu kotlín [[Považské podolie|Považského podolia]] a vstupuje do [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]], pričom po vyústení z brány mení svoj pôvodný juhozápadný smer na južný.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = TM 130 Považský Inovec – Piešťany (6. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-130-povazsky-inovec-piestany-6-vydanie-2023 | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-12-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Geológia ==
Bránu, ktorej dno je asi {{km|2|m}} široké a {{km|4|m}} dlhé, budujú mezozoické horniny obalovej série križňanskej jednotky, hlavne vápence a [[dolomit]]y [[Hronikum|chočského]] a strážovského [[Príkrov (geológia)|príkrovu]], v dne prekryté riečnymi náplavmi Váhu. Vznik Beckovskej brány súvisí so zlomovým založením doliny Váhu a s eróziou Váhu v tvrdých mezozoitských horninách. Reliéf dna je plochý, rovinný, len miestami s menšími deniveláciami, stráne sú prevažne zrázne. 

== Doprava ==
Bránou vedú hlavné severojužné cestné ([[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]], [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cesta I/61]] a [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]]) a železničný spoj [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Bratislava – Žilina]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.hiking.sk/?x=17.87916&amp;y=48.78108&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Slovenský výhonok}}
{{Brány na Slovensku}}

[[Kategória:Brány (geomorfologické) na Slovensku]]
[[Kategória:Geografia okresu Nové Mesto nad Váhom]]
[[Kategória:Považské podolie]]</text>
      <sha1>lh0wjtzueejg9qm09s6qcd7scwfct4d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:RONALDO-SK/Test Page 4</title>
    <ns>2</ns>
    <id>447746</id>
    <revision>
      <id>8244650</id>
      <parentid>8243556</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T17:23:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>RONALDO-SK</username>
        <id>11297</id>
      </contributor>
      <comment>/* Prírodné, exaktné a technické vedy */</comment>
      <origin>8244650</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="303692" sha1="rni0bu5x08m1csrvq3iovdax40u9y74" xml:space="preserve">
== Geografia ==
[[Súbor:Czechia-geographic map-cz.svg|náhľad|Geografická mapa Česka]]
{{Hlavný článok|Geografia Česka}}
[[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|náhľad|Satelitný pohľad na Česko v auguste 2003]]
[[Súbor:Husova bouda zima, lyzari.JPG|náhľad|Lyžiarsky resort v [[Krkonoše|Krkonošoch]]]]
[[Súbor:Kralicky-Sneznik-03.jpg|náhľad|[[Králický Sněžník (vrch)|Králický Sněžník]]]]
Česko sa nachádza v strednej Európe a susedí so štyrmi štátmi. Na západe ide o Nemecko, na severovýchode o Poľsko, na juhovýchode o Slovensko a južnú hranicu zdieľa s Rakúskom. Dĺžka západnej spoločnej hranice s [[Nemecko|Nemeckom]] je 810,7 km, s [[Rakúsko|Rakúskom]] je dlhá 466,1 km, so [[Slovensko|Slovenskom]] 251,8 km a s [[Poľsko|Poľskom]] na severe 761,8&amp;nbsp;km. Celková rozloha je 78 870 km², z toho 2 % tvoria vodné plochy.

=== Geológia, geomorfológia a pôdy ===
{{Hlavný článok|Geomorfologické členenie Česka}}
Prevažná časť územia patrí ku geologicky stabilnému [[Česká vysočina|Českému masívu]], vyzdvihnutému hercýnskym [[orogenéza|vrásnením]] v období [[devón]]u a [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] (v [[Paleozoikum|prvohorách]]). Oblasť [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] na východe územia je mladšia a bola vyzdvihnutá alpínskym vrásnením v období [[terciér|treťohôr]].

Z geomorfologického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz pahorkatín až vrchovín ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]], [[Děčínská vrchovina]], [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], [[Jesenická oblast|Jeseníky]], [[Českomoravská vrchovina]]). Do východnej časti štátu zasahujú [[Západné Karpaty]] ([[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]]). Z celkovej plochy Česka leží 52 817 km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222&amp;nbsp;km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827&amp;nbsp;km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; (1,05 %) vo výške nad 1 000 m; stredná nadmorská výška je 430 m. Najvyšším českým vrcholom je vrch [[Sněžka]] s 1603 m n. m., najnižším potom [[Labe]] na odtoku z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]] s 115 m n. m. [[Hranická priepasť]] je najhlubšie zatopenou jaskyňou na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = NOVÉ ČESKÉ NEJ: Hranická propast je nejhlubší na světě
| periodikum = National Geographic Česko
| url = https://www.national-geographic.cz/clanky/nove-ceske-nej-hranicka-propast-je-nejhlubsi-na-svete-20161001.html
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Najrozsiahlejším [[kras]]ovým územím je [[Moravský kras]].

Z [[Vyvretá hornina|vyvretých hornín]] v ČR prevládajú [[granit|žula]], [[bazalt|čadič]] a [[Fonolit|znelec]]. Z [[Usadená hornina|usadených]] [[pieskovec]], [[vápenec]] a [[bridlica]]. Z [[Premenená hornina|premenených]] [[rula]], [[Svor (hornina)|svor]] a [[fylit]].

Pôdny pokryv sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[kambizem|hnedé pôdy]]. V nížinách sa nachádzajú úrodné [[černozem]]e.

Z hľadiska členenia krajiny sú na území ČR zastúpené štyri biogeografické podprovincie: Celé územie Čiech zaberá [[hercýnska podprovincia]], na Morave a v Sliezsku môžeme identifikovať [[polonská podprovincia|polonskú podprovinciu]], [[Západokarpatská podprovincia|západokarpatskú podprovinciu]] a [[severopanónska podprovincia|severopanónsku podprovinciu]]. V podobnej typológii [[ekoregión]]ov, ktorú používa [[Svetový fond na ochranu prírody]], tvorí územie Čiech prevažne stredoeurópsky zmiešaný les a na Morave a v Sliezsku sa nachádzajú malé enklávy panónskeho zmiešaného lesa, západoeurópskeho listnatého lesa a karpatského ihličnatého lesa.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = CULEK | meno = Martin | spoluautori = a kol. | titul = Biogeografické členění České republiky II. díl | vydavateľ = Agentura ochrany přírody a krajiny ČR | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 589 | strany = | isbn = 80-86064-82-4}}&lt;/ref&gt;

=== Hydrológia a podnebie ===
{{Hlavný článok|Podnebie Česka|Povodia v Česku|Zoznam riek v Česku}}
Českým územím prechádza [[rozvodie|hlavné európske rozvodie]] oddeľujúce [[úmorie]] [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavné riečny osy v Čechách sú [[Labe]] (370 km) s [[Vltava|Vltavou]] (433 km), na Morave rieka [[Morava (rieka)|Morava]] (246 km) s [[Dyje]] (306 km) a v Sliezsku [[Odra]] (135 km) s [[Opava (rieka)|Opavou]] (131 km). Dlhý tok na území ČR majú aj [[Ohře]] (246 km), [[Sázava (rieka)|Sázava]] (225 km), [[Jihlava (rieka)|Jihlava]] (180 km), [[Svratka (rieka)|Svratka]] (168 km), [[Jizera (rieka)|Jizera]] (167 km), [[Lužnice (rieka)|Lužnice]] (157 km), [[Berounka]] (139 km) a [[Otava (rieka)|Otava]] (111 km).&lt;ref&gt;KOHOUTEK, František; HOUSER, Milan; DAVÍDEK, Branislav. ''Československé řeky kilometráž A-Z''. Praha: Olympia, 1978.&lt;/ref&gt; Najväčším prírodným jazerom Česka je [[Černé jezero (Šumava)|Černé jezero]] na Šumave.&lt;ref&gt;http://www.kudyznudy.cz/Aktivity-a-akce/Aktivity/Cerne-jezero.aspx&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Czechia Köppen.svg|náhľad|250x250pixelov|Typy klímy Česka]]
[[Podnebie (klíma)|Podnebie]] je v Česku mierne, prechodné medzi [[Kontinentálne podnebie|kontinentálnym]] a [[Oceánske podnebie|oceánskym typom]]. Typické je striedanie štyroch ročných období. Je charakterizované prevládajúcim západným prúdením a intenzívnou [[Tlaková níž|cyklonálnou činnosťou]]. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách, na Moravě a v Sliezsku už pribúdajú kontinentálne podnebné vplyvy. Najväčší vplyv na podnebie v Česku má však [[nadmorská výška]] a [[Reliéf (geomorfológia)|reliéf]].

Dlhodobý priemer [[Dĺžka slnečného svitu|slnečného svitu]] sa v Česku pohybuje okolo 1500 hodín za rok. Je tu značná sezónna premenlivosť s minimom v decembri (40 hodín) a maximom v júli (200 hodín).&lt;ref&gt;https://www.meteocentrum.cz/&lt;/ref&gt;

Typické sú hojné zrážky a prechody frontálnych systémov – ročne ich v priemere cez územie Česka prejde 140. Najviac zrážok spadne v júni alebo júli, najmenej v januári alebo februári. Najzrážkovejším miestom v ČR sú [[Jizerské hory]] (hlavne oblasť [[Bílý Potok|Bíleho Potoka]]). Najsuchším potom [[Libědice]] v okrese Chomutov, ležiace v zrážkovom tieni [[Krušné hory|Krušných hôr]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum prístupu=2016-12-05 |url archivu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum archivácie=2014-10-22 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt; Najväčšiu časť vôd z územia Česka [[Odtok|odvádza]] [[Povodie Labe|Labe]] (63 %), nasleduje [[Povodie Moravy|Morava]] (27 %) a [[Povodie Odry|Odra]] (9,4 %).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Smolová
| meno = Irena
| titul = Hydrologické podmínky ČR – vodní toky
| url = https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/GCZ/GCZ_hydrologicke%20pomery_vodni%20toky.pdf
| url2 = https://geography.upol.cz/kgg-gcz
| vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci, Přírodovědecká fakulta, Katedra geografie
| miesto = Olomouc
| dátum prístupu = 2023-11-12
| strany = 2
}}&lt;/ref&gt;

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 5,5 °C až 9 °C. Najchladnejším mesiacom roku je január, najteplejším júl. V dlhodobom priemere ich delí 20 °C. [[Tropický deň|Tropických dní]] je zaznamenávaných priemerne 12 ročne, [[Tropická noc|tropické noci]] sú veľmi vzácne. [[Arktický deň|Arktické dni]] bývajú 1 – 2 ročne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Klima České republiky {{!}} In-počasí
| periodikum = www.in-pocasi.cz
| url = http://www.in-pocasi.cz/archiv/klima.php
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Najteplejšími miestami sú oblasti [[Dyjsko-svratecký úval|Dyjsko-svrateckého]] a [[Dolnomoravský úval|Dolnomoravského úvalu]] a potom veľké mestá, hlavne Praha, kde teplotu zvyšuje hustá zástavba. Najstudenejším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Teplotní poměry v České republice
| periodikum = Příroda.cz
| vydavateľ =
| url = https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=655
| dátum vydania =
| jazyk = cs
| url archívu =
| datum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Najveternejším miestom Českej republiky je vrchol [[Milešovka|Milešovky]]. Zároveň ide o miesto s najväčším počtom búrok v roku.&lt;ref&gt;https://mapy.cz/zakladni?x=14.4667000&amp;y=50.0833020&amp;z=11&amp;source=base&amp;id=1913948&lt;/ref&gt;

=== Fauna a flóra ===
{{Hlavný článok|Fauna Česka|Flóra Česka}}
[[Flóra Česka|Flóra]] a [[fauna Česka|fauna v Česku]] svedčí o vzájomnom prelínaní hlavných smerov, ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy zaberajú 33 % celkovej rozlohy krajiny. Pre Českú republiku sú typické [[Zmiešaný les|zmiešané]] [[dub]]ové, [[Jedľa (rod)|jedľové]] a [[Smrek (rod)|smrekové]] lesy. V druhovej skladbe avšak prevládajú [[Borovicorasty|ihličnany]] (asi z dvoch tretín) oproti [[Listnatý strom|listnáčom]], hoci prirodzený pôvodný pomer bol obrátený. Za túto zmenu môže masívna výsadba hlavne smrečín, ktorá začala na českom území v [[18. storočie|18. storočí]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum prístupu=2016-07-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160818165348/http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum archivácie=2016-08-18 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt; V českých lesoch sa vyskytuje živočíšstvo typické pre [[bióm]] [[Opadavý listnatý les|zmiešaných lesov]] [[Mierne pásmo|mierneho podnebného pásu]]. Na území ČR rastie zhruba 3,5 tisíca druhov rastlín, z toho cez 2,5 tisíca je pôvodných. Pestovaných je 500 bežnejších druhov drevín a približne 2 000 taxónov drevín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál české flóry|periodikum=flora.upol.cz|url=http://flora.upol.cz|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Najbežnejšími druhmi divoko žijúcich zvierat sú [[zajac]]e, [[vydry]] a [[Kuna (rod)|kuny]]. V lesoch a na poliach prevládajú [[bažant]]y, [[jarabica|jarabice]], [[Diviak lesný|diviaky lesné]], vysoká zver, [[Kačica divá|kačice]] a [[Hus divá|husy]]. Vzácnejšie sú [[Orol|orly]] a [[Volavka|volavky]]. Na severovýchode Moravy sa vyskytujú aj [[Vlk dravý|vlky]] a [[medveď hnedý]], aj keď vzácne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=www.mccanndigital.cz|titul=Flora a fauna|periodikum=www.czech.cz|url=http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum přístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum archivace=2016-09-19|nedostupné=ano}}&lt;/ref&gt; Celkový počet druhov živočíchov v Česku je odhadovaný na 40 000, z toho najmenej 28 124 druhov sú [[bezstavovce]].&lt;ref&gt;Beran L., Kubíková J., Špryňar P., 2006: Výsledky výzkumu bezobratlých v CHKO Kokořínsko. [Results of invertebrate investigation in Kokořínsko Protected Landscape Area]. – In: Beran L. et al., 2006: Bezobratlí Kokořínska. [Invertebrates of Kokořínsko]. – Bohemia centralis, Praha, 27: 577-582.&lt;/ref&gt;

=== Ochrana životného prostredia ===
[[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|náhľad|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]]
{{Hlavný článok|Životné prostredie v Česku|Chránené územia v Česku}}
Podľa ''[[Environmental Performance Index]]'' (Index výkonnosti z hľadiska životného prostredia) je ČR 17. najohľaduplnejšou krajinou k životnému prostrediu na svete (k roku 2024).&lt;ref name=&quot;EPIreport&quot;&gt;{{cite web|author=Block, S.; Emerson, J.W.; Esty, D.C.; de Sherbinin, A.; Wendling, Z.A.|display-authors=et al.|year=2024|title=2024 Environmental Performance Index|location=New Haven, CT|publisher=Yale Center for Environmental Law &amp; Policy|website=epi.yale.edu|url=https://epi.yale.edu/downloads/2024epireport.pdf|date=2024-10-03|access-date=2024-10-24}}&lt;/ref&gt; Zachovalá príroda a krajina je chránená v [[Chránené územia v Česku|chránených územiach]]. Najvyšším orgánom [[ochrana prírody v Česku|ochrany prírody]] a [[životné prostredie v Česku|životného prostredia v Česku]] je [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky]]. V Česku sa nachádzajú štyri veľkoplošné oblasti s najvyššou mierou ochrany, [[Národné parky v Česku|národné parky]]. Sú nimi [[Krkonošský národný park]] (od roku  1963), [[Národný park Šumava]] (1991), [[Národný park Podyjí]] (1991) a [[Národný park České Švýcarsko]] (2000). Ministerstvo životného prostredia v roku 2009 oznámilo, že pripravuje vyhlásenie Národného parku Křivoklátsko.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | příjmení = 
 | jméno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Křivoklátsko se zřejmě dočká puncu národního parku
 | url = http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/
 | datum vydání = 2009-2-18
 | datum aktualizace = 
 | datum přístupu = 2010-2-25
 | vydavatel = ČT24
 | url archivu = https://web.archive.org/web/20090423212845/http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/
 | datum archivace = 2009-04-23
 | nedostupné = ano
 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=|jméno=www.tyden.cz|titul=Nový národní park Křivoklátsko. Na tahu jsou poslanci|url=http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/politika/novy-narodni-park-krivoklatsko-na-tahu-jsou-poslanci_359621.html|vydavatel=|místo=|datum vydání=2015-10-20|datum přístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt;

Medzi chránené územia a objekty patria (v zátvorke ich počet k februáru 2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Souhrnný přehled
| periodikum = drusop.nature.cz
| url = http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/sumarizace/index.php?frame
| datum přístupu = 2025-02-10
}}&lt;/ref&gt;):
* [[Národné parky v Česku|národné parky]] (4)
* [[Zoznam chránených krajinných oblastí v Česku|chránené krajinné oblasti]] (26)
* [[Národné prírodné rezervácie v Česku|národné prírodné rezervácie]] (109)
* [[Národné prírodné pamiatky v Česku|národné prírodné pamiatky]] (126)
* [[Prírodné rezervácie v Česku|prírodné rezervácie]] (823)
* [[Prírodné pamiatky v Česku|prírodné pamiatky]] (1622)
* [[Vtáčie oblasti v Česku|vtáčie oblasti]] ([[Natura 2000]], 42)
* [[Územie európskeho významu|európsky významné lokality]] (Natura 2000, 1111)
* [[Pamätný strom v Česku|pamätné stromy]] (5490)

== Politický systém ==
{{Hlavný článok|Politický systém Českej republiky|Volebný systém v Česku|Zoznam politických strán v Česku|Zoznam predsedov vlád Česka|Zoznam prezidentov Česka}}
[[Súbor:WallensteinPalacePrague.jpg|náhľad|[[Valdštejnský palác]] je sídlem horní komory [[Parlament Českej republiky|Parlamentu ČR]]]]
Česká republika je [[Nepriama demokracia|zastupiteľská demokracia]], [[parlamentná republika]]. Výkonnou mocou disponuje [[Prezident Českej republiky|prezident]] a [[Vláda Českej republiky|vláda]], pričom vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda je zodpovedná [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovni]].

[[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je prezident, [[Voľba prezidenta Českej republiky|volený priamou voľbou]]. [[Prezident Českej republiky|Prezident]] menuje so súhlasom [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] sudcov [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]], za určitých podmienok môže rozpustiť [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckú snemovňu]] a vetovať zákony (okrem [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a ústavných zákonov). Menuje taktiež [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov menuje na jeho návrh. Prijímá demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády. Prezident tradične sídli na Pražskom hrade, k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Udeľuje či prepožičiava štátne vyznamenania. Najvyššími štátnymi vyznamenaniami sú [[Rad Bieleho leva]], [[Rád Tomáša Garrigua Masaryka]], [[Medaila Za hrdinstvo]] a [[Medaila Za zásluhy]].

[[Parlament Českej republiky]] je [[bikameralizmus|dvojkomorový]], dolnou komorou je [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]], hornou komorou [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senát]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe [[pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]]. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových [[Väčšinový volebný systém|väčšinových volieb]]. Každý z 81 senátorov má šesťročný [[mandát (politika)|mandát]]. Obe komory českého parlamentu sídli v Prahe na [[Malá Strana|Malej Strane]], Snemovňa v [[Thunovský palác|Thunovskom paláci]], Senát vo [[Valdštejnský palác|Valdštejnskom paláci]].

[[Ústavný súd Českej republiky|Ústavný súd]] s počtom 15 sudcov je garantom ústavnosti, poskytuje ochranu základným (ústavným) právam a môže aj rušiť zákony či ich ustanovenia. Nie je ale súčasťou [[Súdy v Česku|systému všeobecných súdov]], vrcholným orgánom tu je [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]], pôsobiaci v civilnej aj trestnej justícii, a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]] s agendou správneho súdnictva.

Centrálnou bankou štátu je nezávislá [[Česká národná banka]], ktorá oi. vydáva českú menu, [[Česká koruna (mena)|českú korunu]].

=== Prezident ===
{{Hlavný článok|Prezident Českej republiky}}
[[Prezident Českej republiky]] je hlavou štátu a súčasťou výkonnej moci v Českej republike. Sídli na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]].

Od roku 1993 bol prezident volený nepriamo parlamentom, v roku 2012 bola voľba zmenená na priamu. Prvým českým prezidentom se v roku 1993 stal [[Václav Havel]], ktorý v úrade zotrval dve päťročné funkčné obdobia. Dvakrát boli zvolený aj jeho nástupcovia [[Václav Klaus]] (2003 – 2013) a [[Miloš Zeman]] (2013 – 2023). Od roku 2023 je prezidentom [[Petr Pavel]].

=== Vláda a štátna správa ===
{{Hlavný článok|Vláda Českej republiky}}
[[Súbor:Garden of Straka Academy, Prague Malá Strana.jpg|náhľad|Budova [[Strakova akadémiia|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]]
[[Súbor:Cerninsky Palac 切寧宮 - panoramio.jpg|náhľad|[[Černínsky palác]], sídlo českej diplomacie v blízkosti pražského hradu]]
[[Vláda Českej republiky]] je vrcholný orgán [[výkonná moc|výkonnej moci]] v Českej republike. Ich postavenie vymedzuje [[Ústava Českej republiky]]. Vláda sa skladá z [[Predseda vlády Českej republiky|predsedu vlády]] (premiéra), miestopredsedu vlády (vicepremiérov) a [[minister|ministrov]]. [[Úrad vlády Českej republiky]] sídli v budove [[Strakova akadémia|Strakovej akadémie]] v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]]. Tradičným sídlom premiéra je [[Kramářova vila]].

Premiérmi samostatnej Českej republiky boli [[Václav Klaus]] (1993 – 1997), [[Josef Tošovský]] (1997 – 1998), [[Miloš Zeman]] (1998 – 2002), [[Vladimír Špidla]] (2002 – 2004), [[Stanislav Gross]] (2004 – 2005), [[Jiří Paroubek]] (2005 – 2006), [[Mirek Topolánek]] (2006 – 2009), [[Jan Fischer]] (2009 – 2010), [[Petr Nečas]] (2010 – 2013), [[Jiří Rusnok]] (2013 – 2014), [[Bohuslav Sobotka]] (2014 – 2017), [[Andrej Babiš]] (2017 – 2021)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = 1993-2021 ČR
| periodikum = www.vlada.cz
| url = https://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1993-2007-cr/
| datum přístupu = 2021-12-18
}}&lt;/ref&gt; a [[Petr Fiala]] (od 2021).

Súčasťou všetkých vlád ČR bolo [[Ministerstvo financií Českej republiky|ministerstvo financií]], [[Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky|zahraničných vecí]], [[zoznam ministrov vnútra Českej republiky|vnútra]], [[Ministerstvo obrany Českej republiky|obrany]], [[Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky|práce a sociálnych vecí]], [[Ministerstvo pre miestny rozvoj Českej republiky|pre miestny rozvoj]], [[Ministerstvo dopravy Českej republiky|dopravy]], [[Ministerstvo kultúry Českej republiky|kultúry]], [[Ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky|priemyslu]], [[Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky|spravodlivosti]], [[Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky|školstva]], [[Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky|zdravotníctva]], [[Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky|poľnohospodárstva]] a [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky|životného prostredia]]. V rokoch 1993 – 1996 existovalo ministerstvo národného majetku a privatizácie, v rokoch 2003 – 2007 [[Ministerstvo informatiky Českej republiky|ministerstvo informatiky]]. Ministerstvo vnútra riadi oi. [[Policie České republiky|Políciiu ČR]] a [[Hasičský záchranný zbor Českej republiky|Hasičský záchranný zbor]], ministerstvo dopravy [[Riaditeľstvo ciest a diaľnic]], [[Správa železnic|Správu železnic]] a [[Státní fond dopravní infrastruktury]], ministerstvo kultúry [[Národný pamiatkový ústav]], ministerstvo financií [[Colná správa Českej republiky|Colnú správu Českej republiky]], ministerstvo obrany [[Armáda Českej republiky|Armádu ČR]] a [[Vojenské spravodajstvo (ČR)|vojenské spravodajstvo]], ministerstvo práce [[Česká správa sociálneho zabezpečenia|Českú správu sociálneho zabezpečenia]] a [[Úrad práce Českej republiky|Úrad práce]], ministerstvo priemyslu [[Česká obchodná inšpekcia|Českú obchodnú inšpekciu]], ministerstvo spravodlivosti [[Väzeňská služba Českej republiky|Väzeňskú službu Českej republiky]] (súdna moc je proti tomu nezávislá), ministerstvo školstva [[Česká školská inšpekcia|Českú školskú inšpekciu]], ministerstvo zahraničia zastupiteľské úrady ČR v zahraničí a [[České centrá]], ministerstvo poľnohospodárstva [[Štátna veterinárna správa Českej republiky|Štátnu veterinárnu správu]], [[Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia|Štátnu poľnohospodársku a potravinársku inšpekciu]], [[Štátny pozemkový úrad]], [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] a [[Štátny poľnohospodársky intervenčný fond]], ministerstvo životného prostredia [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Agentúru ochrany prírody a krajiny]], [[Česká inšpekcia životného prostredia|Českú inšpekciu životného prostredia]] a [[Český hydrometeorologický ústav]], ministerstvo pre miestny rozvoj [[Štátny fond podpory investícii|Štátny fond rozvoja bývania]].

Viacmenej samostatnými [[Ústredný orgán štátnej správy|ústrednými orgánmi štátnej správy]] sú [[Národný bezpečnostný úrad]], [[Český telekomunikačný úrad]], [[Úrad priemyselného vlastníctva]], [[Český štatistický úrad]], [[Český banský úrad]], [[Energetický regulačný úrad]], [[Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže]] (antimonopolný úrad), [[Správa štátnych hmotných rezerv]], [[Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť]], [[Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí]], [[Úrad pre zahraničné styky a informácie]], [[Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie]], [[Úrad na ochranu osobných údajov]] a [[Bezpečnostná informačná služba]]. Úplne mimo výkonnú moc, súdnu aj zákonodárnu je [[Najvyšší kontrolný úrad]].

Sociálny zmier v krajine zaisťuje tzv. [[tripartita]], teda pravidelné trojstranné rokovania medzi vládou, najväčšou odborovou centrálou v krajine ([[Českomoravská konfederácia odborových zväzov|Českomoravskú konfederáciu odborových zväzov]]) a zamestnávateľmi reprezentovanými [[Hospodárska komora Českej republiky|Hospodárskou komorou ČR]] a [[Zväz priemyslu a dopravy ČR|Zväzom priemyslu a dopravy ČR]].

V ére samostatnej ČR sa na vláde podieľali politické zoskupenia [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]], [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]], [[Občianska demokratická aliancia|ODA]], [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]], [[Únia slobody – Demokratická únia|US-DEU]], [[Strana zelených|Zelení]], [[TOP 09]], [[Veci verejné|VV]], [[Rád národa|LIDEM]], [[ANO 2011|ANO]], [[Starostovia a nezávislí|STAN]] a [[Česká pirátska strana|Piráti]]. V československej histórii to boli naviac [[Československá národná demokracia|národní demokrati]], [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnici]], [[Česká strana národno-sociálna|národní socialisti]], [[Československá živnostnicko-obchodnická strana|živnostníci]], [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudáci]], [[Nemecký zväz poľnohospodárov|nemeckí agrárnici]], [[Nemecká kresťansko sociálna strana ľudová|nemeckí kresťanskí socialisti]], [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|nemeckí sociálni demokrati]], [[Národné zjednotenie]], [[Strana národnej jednoty]], [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], [[Strana slobody]], [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], [[Strana slovenskej obrody]], [[Občianske fórum]], [[Verejnosť proti násiliu]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Občianska demokratická únia|ODÚ]], [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|OH]] a [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko|HSD-SMS]]. Historicky prvými českými politickými stranami boli [[Staročesi|Národná strana]] [[(Staročesi)]] (1848), [[Mladočesi]] (1874) a [[Sociálna demokracia (Česko)|sociálni demokrati]] (1878, pod názvom Sociálno demokratická strana českoslovanská v Rakúsku).

Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František August Buquoy|Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadion]], [[Felix ze Schwarzenbergu|Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karel III. ze Schwarzenbergu|Karel III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Calergi]], [[Petr Zenkl]], [[Milada Horáková]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]].

=== Právny a súdny systém ===
{{Hlavný článok|Súdy v Česku}}
[[Súbor:Brno-Nejvyšší správní soud ČR.jpg|náhľad|Sídlo [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyššieho správneho súdu]] v Brne]]
[[Právny poriadok Českej republiky|Český právny poriadok]] je súčasťou germánskej vetvy kontinentálneho typu právnej kultúry (niekedy nazývanej aj rímske právo, v anglických krajinách ''civil law''). Je tvorený predpismi prijímanými českými zákonodarcami, právom Európskej únie, medzinárodnými dohodami, ktoré sú ratifikované českým parlamentom a niektorými nálezmi Ústavného súdu (tými, ktoré nejakú časť zákonov označujú za protiústavné). Tieto predpisy sú pravidelne vydávané v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]] a [[Zbierka zákonov|Zbierke medzinárodných zmlúv]]. Česká republika je [[unitárny štát]], čo znamená, že jednotlivé jeho časti nemôžu mať vlastnú legislatívu (ako je to napríklad vo federáciách).&lt;ref&gt;https://is.muni.cz/el/1441/jaro2012/SA4BP_ZPrS/um/pr.system.pdf&lt;/ref&gt; Základom právneho systému je Ústava ČR prijatá v roku 1993. Nový [[Trestný zákonník (Česko, 2009)|trestný zákonník]] je účinný od roku 2010, [[Občiansky zákonník (Česko)|občiansky zákonník]] od roku 2014. Tradíciu súkromného práva v Česku silno formoval [[Rakúske cisárstvo|rakúsky]] [[všeobecný občiansky zákonník]].
 
[[Súdna moc]] Českej republiky je tvorená Ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, Ústavný súd je ale zvláštnym ústavným orgánom súdneho typu. Jeho úlohou je hlavne vykonávať kontrolu ústavnosti a plniť niektoré úlohy volebného a politického súdnictva. Ústavný súd sídli v Brne, v budove bývalej moravskej Zemskej snemovne. Predsedami Ústavného súdu samostatného Česka boli [[Zdeněk Kessler]] (1993 – 2003), [[Miloš Holeček]] (2003), [[Pavel Rychetský]] (2003 – 2023) a [[Josef Baxa]] (od 2023). Sústava všeobecných súdov sa skladá z okresných súdov, krajských a vrchných. Na jej vrchole stojí [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]] a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]]. Obe inštitúcie sídlia taktiež v Brne, rovnako ako [[Najvyššie štátne zastupiteľstvo]]. Ako je v tradícii germánskeho rímskeho práva obvyklé, sústava všeobecných súdov sa delí na tri vetvy: civilné súdnicto, trestné a správne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ústav státu a práva Akademie věd České republiky
| periodikum = www.ilaw.cas.cz
| url = https://www.ilaw.cas.cz//
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

=== Zahraničné vzťahy ===
{{Hlavný článok|Zahraničné vzťahy Česka|Zoznam českých veľvyslanectiev v zahraničí}}
[[Súbor:Diplomatic missions of the Czech Republic.png|náhľad|vľavo|Krajiny, v ktorých má Česko svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec
|veľvyslanectva]]]]
[[Súbor:Visa requirements for Czech citizens.png|náhľad|[[Vízové požiadavky pre českých občanov]]: bezvízový vstup do 167 krajín podľa tzv. ''Visa Restriction Index'' 2016&lt;ref name=&quot;Visa Restriction Index 2016&quot;&gt;[https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf Global Ranking - Visa Restriction Index 2016] {{Wayback|url=https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf |date=20160312121441 }}. Henley &amp; Partners. 23. únor 2016&lt;/ref&gt;{{legenda|#042E9B|[[Sloboda pohybu]]}}{{legenda|#22B14C|Vízum nie je požadované}}{{legenda|#B5E61D|Víza udeľované pri príchode}}{{legenda|#61c09a|Elektronické vízum (eVisa)}} {{legenda|#79D343|Predom schválené víza pri príchode}}{{legenda|#A8ACAB|Víza požadované pred príchodom}}]]

Česká republika má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}&lt;/ref&gt; Všetky štáty (138 štátov ku dňu 3. mája 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]&lt;ref&gt;Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).&lt;/ref&gt;) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českou republikou, majú veľvyslanectva v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul (diplomacia)|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, hlavne v [[Brno|Brne]]. Česká republika má v štátoch a pri medzinárodných resp. nadštátnych organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Reciprocita (právo)|recipročne]] svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanectvá]] (ambasády) a konzuláty.

Podľa tzv. ''Visa Restriction Indexu'' z roku 2016 majú českí občania možnost bezvízového vstupu do 167 krajín, čím sa zaraďujú medzi najmenej vízami obmedzené národy.&lt;ref name=&quot;Visa Restriction Index 2016&quot;/&gt;

Hlavnú rolu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú [[Zoznam predsedov vlád Česka|premiér]] a [[zoznam ministrov zahraničných vecí Českej republiky|minister zahraničných vecí]]. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v Európskej únii, v ktorej ČR v prvej polovici v roku 2009 aj predsedala. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko|Slovenskom]], [[Poľsko|Poľskom]] a [[Maďarsko|Maďarskom]], oi. ako člen [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/about |title=About the Visegrad Group |work=[[Visegrad Group]] |accessdate=8 August 2015}}&lt;/ref&gt; Česká republika má rozsiahle styky so susedným [[Nemecko|Nemeckom]]&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |title=Společné prohlášení ke strategickému dialogu mezi Ministerstvem zahraničních věcí České republiky a Ministerstvem zahraničních věcí Spolkové republiky Německo jako novém rámci pro česko-německé vztahy |publisher=German embassy in the Czech Republic |accessdate=8 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303190422/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |archive-date=03-03-2016 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=10-05-2016 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150903213529/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |dátum archivace=03-09-2015 }}&lt;/ref&gt; a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.mzv.cz/washington/en/czech_u_s_relations/index.html |title=Czech-U.S. Relations |publisher=ministerstvo zahraničí ČR |accessdate=8 August 2015}}&lt;/ref&gt; a s [[Izrael]]om.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Česko je věrnější než USA. Zatímco Izrael už kritizuje většina světa, Fiala dál chce přesouvat ambasádu
 | periodikum = Hospodářské noviny
 | dátum_vydania = 20. března 2024
 | url = https://archiv.hn.cz/c1-67306380-cesko-je-vernejsi-nez-usa-zatimco-izrael-uz-kritizuje-vetsina-sveta-fiala-dal-chce-presouvat-ambasadu
}}&lt;/ref&gt; Na Blízkom východe je dôležitým partnerom [[Saudská Arábia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Česko podporuje násilné režimy a povstalce na Blízkém východě, tvrdí Nesehnutí. Může za to nedostatečná kontrola vývozu zbraní
 | periodikum = Hospodářské noviny
 | dátum_vydania = 20. září 2018
 | url = https://domaci.ihned.cz/c1-66249980-cesko-podporuje-nasilne-rezimy-a-povstalce-na-blizkem-vychode-tvrdi-nesehnuti-muze-za-to-nedostatecna-kontrola-vyvozu-zbrani
}}&lt;/ref&gt; Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan]]om.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Programové prohlášení vlády
| periodikum = www.vlada.cz
| url = http://www.vlada.cz/cz/jednani-vlady/programove-prohlaseni/programove-prohlaseni-vlady-193547/
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2022-01-10
}}&lt;/ref&gt; Česko má naopak dlhodobo zlé vzťahy s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Rusko zveřejnilo seznam nepřátelských zemí. Jsou na něm jen dvě: Česko a USA
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
 | vydavateľ = Economia
 | odkaz na vydavateľa = Economia
| url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rusko-zverejnilo-oficialne-seznam-zemi-ktere-nepovazuje-za-p/r~4fd09930b4c911eb89ccac1f6b220ee8/
| dátum vydania = 2021-05-14
| dátum prístupu = 2022-03-02
}}&lt;/ref&gt; Problematické vzťahy má Česká republika taktiež aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]].

Českí predstavitelia podporujú [[disident]]ov v [[Mjanmarsko|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Moldavsko|Moldavsku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.&lt;ref name=&quot;democrats&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.economist.com/displayStory.cfm?story_id=9725352 |title=Czechs with few mates |work=The Economist |date=30 August 2007 |accessdate=8 August 2015}} Zdroj sa vzťahuje na obdobie do roku 2007.&lt;/ref&gt;

K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu a na Blatné|Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Jan Černín|Humprecht Jan Czernin]], [[Václav Antonín z Kounic-Rietbergu|Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Josef Kinský]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Černín|Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Josef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Karel Kovanda]], [[Petr Kolář (diplomat)|Petr Kolář]], [[Alexandr Vondra]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky
| periodikum = www.mzv.cz
| url = https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html
| dátum prístupu = 2022-12-02
}}&lt;/ref&gt;

=== Ozbrojené sily ===
{{Hlavný článok|Armáda Českej republiky}}
[[Súbor:Czech KFOR (1).jpg|náhľad|Českí vojaci na hliadke počas misie [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]]]]
Armáda Českej republiky sa skladá z [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|letectva]], [[Pozemné sily Armády Českej republiky|pozemných síl]] a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je vrchným veliteľom ozbrojených síl. V roku 2004 bola zrušená [[základná vojenská služba]] a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci nej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov.

České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], [[SFOR]], [[EUFOR]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]] a [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] v [[Afganistan]]e. Od roku 2003 pôsobia českí vojaci v [[Irak]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Balkán, Irák, Afghánistán – česká armáda si v rámci zahraničních misí vydobyla v NATO respekt
 | periodikum = Český rozhlas
 | dátum_vydania = 12. března 2019
 | url = https://www.radio.cz/cz/rubrika/panorama/balkan-irak-afghanistan-ceska-armada-si-v-ramci-zahranicnich-misi-vydobyla-v-nato-respekt
}}&lt;/ref&gt; České letectvo sa taktiež podieľa na [[Baltic Air Policing|obrane vzdušného priestoru]] [[Pobaltský štát|Pobaltských štátov]] a [[Island]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = České gripeny budou opět střežit Island, první piloti odletí v září
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/cesi-budou-hlidat-island-gripeny.A160316_161457_domaci_ale
| dátum vydania = 2016-03-16
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes [[31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany]] v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] v roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému praporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany [[Sily rýchlej reakcie NATO|Síl rýchlej reakcie NATO]] (''NATO Response Force'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Liberečtí chemici si na slavnostním nástupu připomněli významné svátky {{!}} Armáda ČR
| periodikum = www.army.cz
| url = http://www.army.cz/liberecti-chemici-si-na-slavnostnim-nastupu-pripomneli-vyznamne-svatky-74591/
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky [[Saab JAS-39 Gripen|JAS-39 Gripen]], bojové lietadlá [[Aero L-159 Alca]], útočné helikoptéry [[Mil Mi-24|Mil Mi-35]], obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BVP-1]], [[BVP-2]], [[OT-90]] a modernizované tanky [[T-72M4CZ]].

Najznámejšími českými, respektíve československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]], [[Jan Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Josef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]].

=== Ľudské práva ===
[[Súbor:Hagibor Rádio SE 4.jpg|náhľad|Budova [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] v Prahe na [[Hagibor]]e]]
{{Hlavný článok|Ľudské práva v Česku|Cenzúra v Česku}}
Ľudské práva v Česku sú garantované [[Listina základných práv a slobôd|Listinou základných práv a slobôd]] a [[medzinárodná zmluva|medzinárodnými zmluvami]] o [[ľudské práva|ľudských právach]]. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Komárek|meno=Michal|titul=Diskriminace Romů v českých školách jako evropský problém|url=http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|datum přístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160401143159/http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|dátum archivácie=2016-04-01|nedostupné=ano}}&lt;/ref&gt; kvôli ktorým [[Európska komisia]] požiadala Česko o podanie vysvetlenia,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropská komise žádá Česko o data kvůli diskriminaci Romů ve školách|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/eu-chce-iformace-o-udajne-diskriminaci-romu-ve-skolstvi-pig-/domaci.aspx?c=A140925_201335_domaci_cen|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; alebo nezákonnej [[Sterilizácia (medicína)|sterilizácie]] [[Rómovia|rómskych]] žien,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropský soud tlačí vládu k odškodnění za nedobrovolné sterilizace romských žen - Liga lidských práv|periodikum=llp.cz|url=http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160402194316/http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum archivácie=2016-04-02}}&lt;/ref&gt; za ktoré sa v roku 2009 [[vláda Českej republiky|vláda]] ospravedlnila.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vláda: Litujeme nezákonných sterilizací romských žen
 | periodikum = Lidovky.cz
 | dátum vydania = 2009-11-23
 | dátum prístupu = 2015-01-28
 | url = http://www.lidovky.cz/vlada-litujeme-nezakonnych-sterilizaci-romskych-zen-p06-/zpravy-domov.aspx?c=A091123_165045_ln_domov_mtr
}}&lt;/ref&gt; Podľa komentára verejného ochrancu práv [[Stanislav Křeček|Stanislava Křečka]] z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Křeček: Žádnou segregaci Romů nechci. Ať ale nemají zvláštní zacházení
| periodikum = Seznam Zprávy
| odkaz na periodikum = Seznam Zprávy
| vydavateľ = Seznam.cz
| odkaz na vydavateľa = Seznam.cz
| url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/krecek-zadnou-segregaci-romu-nechci-at-ale-nemaji-zvlastni-zachazeni-112349
| dátum prístupu = 2020-08-25
}}&lt;/ref&gt; Dochádza takiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V některých zařízeních pro seniory hrozila klientům podvýživa, upozornila ombudsmanka|url=http://www.novinky.cz/domaci/360142-v-nekterych-zarizenich-pro-seniory-hrozila-klientum-podvyziva-upozornila-ombudsmanka.html|datum přístupu=2016-09-04|jazyk=cs
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
}}&lt;/ref&gt; a v psychiatrických liečebniach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Echo24|titul=Česko opět čelí kritice za klecová lůžka v ústavech pro duševně choré - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/i9wEL/cesko-opet-celi-kritice-za-klecova-luzka-v-ustavech-pro-dusevne-chore|dátum vydania=2014-06-27|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;

V roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad [[Verejný ochránce práv (Česko)|Verejného ochrancu práv]] (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna.

Podľa [[Index ekonomickej slobody|indexu ekonomickej slobody]], ktorý vytvára ''The Heritage Foundation'' a ''The Wall Street Journal'', je Česko 24. najslobodnejšia krajina na svete z hľadiska obchodu (stav v roku 2016).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum prístupu=2016-12-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160207175335/http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum archivácie=2016-02-07 }}&lt;/ref&gt; Podľa [[Reportéri bez hraníc|Svetového indexu slobody tlače]], vytváraného organizáciou [[Reportéri bez hraníc]], mala ČR 14. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete (stav v roku 2023).&lt;ref name=&quot;indextisku&quot; /&gt;

Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Stanica dnes sídli na Hagiboru. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].&lt;ref&gt;http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/launch-of-rfe-broadcasts-from-prague-recalled-on-20th-anniversary&lt;/ref&gt;

Osoby rovnakého pohlavia môžu v ČR uzavrieť tzv. [[Registrované partnerstvá v Česku|registrované partnerstvo]] (viac [[LGBT práva v Česku]]).

K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Bertha von Suttnerová]], ktorá za svoj [[Pacifizmus|pacifistický]] boj získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]], filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Člověk v tísni]].

=== Administratívne delenie ===
{{Hlavný článok|Administratívne delenie Česka|Kraj (Česko)|Okres (Česko)|CZ-NUTS}}
[[Súbor:Ceska republika - Historicke zeme a soucasne kraje.png|náhľad|300px|vpravo|Samosprávne kraje a historické krajiny ČR]]

&lt;div style=&quot;float:right&quot;&gt;{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}&lt;/div&gt;

==== Kraje ====
Územie Česka sa delí na 14 vyšších územných samosprávnych celkov – krajov. Toto rozdelenie bolo zriadené 1. januára 2000 ústavným zákonom č. 347/1997 Sb. Krajský úrad je krajským orgánom vykonávajúcim tiež [[prenesená pôsobnosť|prenesenú pôsobnosť]] štátnej správy, na jeho čele stojí riaditeľ. Hlavou každého kraja je [[Hajtman kraja|hajtman]], iba hlavou Prahy je [[primátor (Česko)|primátor]]. Územné kraje ani samosprávne kraje nerešpektujú hranice [[České krajiny|historických Českých krajín]]. Územie [[Juhočeský kraj|Juhočeského kraja]], [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]], [[Pardubický kraj|Pardubického kraje]] a [[kraj Vysočina|kraja Vysočina]] sa nachádza ako v [[Čechy|Čechách]], tak na [[Morava (región)|Morave]] a územie [[Olomoucký kraj|Olomouckého kraja]] a [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskeho kraja]] sa nachádza ako na Morave, tak v [[České Sliezsko|Českom Sliezsku]]. Rozdelenie do 14 krajov je uplatňované pri [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR]], kde každý politický subjekt môže podať 14 kandidátok.

Dnešné územie Českej republiky sa delilo na [[História krajov v Česku|kraje]] v rôznych obmenách od doby vlády [[Přemysl Otakar II.|Premysla Otakara II.]] až do 19. storočia. Následne bolo toto delenie nahradené iba okresmi, v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] potom zemským zriadením. Kraje boli obnovené v roku 1948, v roku 1960 prebehlo rozdelenie Česka do siedmich krajov a hlavného mesta. Tieto kraje ''[[de facto]]'' zanikli so zriadením nových krajov v roku 2000, ''[[de iure]]'' však existovali súbežne s novými krajmi až do 1. januára 2021, keď boli zrušené na základe nového [[zákon o územnosprávnom členení štátu|zákona o územnosprávnom členení štátu]].&lt;ref&gt;{{Citácia právneho predpisu
| typ = Zákon
| číslo = 51/2020 Sb.
| názov = o územně správním členění státu
| poznámka = Zákony pro lidi
| url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2020-51
| dátum prístupu = 2021-04-08
}}&lt;/ref&gt; Členenia na iba osem krajov však stále pretrváva v organizácii [[Súdy v Česku|českej justície]].&lt;ref&gt;{{Citácia právneho predpisu
 | typ = Zákon
 | číslo = 6/2002 Sb.
 | názov = o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích)
 | poznámka = Krajské soudy a jejich obvody jsou definovány v příloze č. 2
 | url = https://www.e-sbirka.cz/sb/2002/6
 | dátum prístupu = 2025-07-24
}}&lt;/ref&gt;

{| border=0 cellspacing=0 cellpadding=0 align=right
|-
| colspan=4 | &lt;hr&gt;
|- valign=top
| '''samosprávny kraj'''
| rowspan=16 | &amp;nbsp;&amp;nbsp;
| '''[[Krajské mesto (Česko)|krajské mesto]]'''
| align=&quot;right&quot; | '''obyvateľov'''&lt;ref name=&quot;PočetObyv2025&quot; /&gt;
|-
| colspan=&quot;4&quot; | &lt;hr&gt;
|-
| colspan=3 | [[Praha|Hlavné mesto Praha]]
| align=&quot;right&quot; | 1 397 880 
|-
| [[Stredočeský kraj]]
| [[Praha]]
| align=&quot;right&quot; | 1 466 215
|-
| [[Juhočeský kraj]]
| [[České Budějovice]]
| align=right | 653 227
|-
| [[Plzeňský kraj]]
| [[Plzeň]]
| align=right | 614 640
|-
| [[Karlovarský kraj]]
| [[Karlovy Vary]]
| align=right | 293 195
|-
| [[Ústecký kraj]]
| [[Ústí nad Labem]]
| align=right | 808 356
|-
| [[Liberecký kraj]]
| [[Liberec]]
| align=right | 449 494
|-
| [[Královohradecký kraj]]
| [[Hradec Králové]]
| align=right | 555 923
|-
| [[Pardubický kraj]]
| [[Pardubice]]
| align=right | 530 469
|-
| [[Kraj Vysočina]]
| [[Jihlava]]
| align=right | 517 647
|-
| [[Juhomoravský kraj]]
| [[Brno]]
| align=right | 1 229 343
|-
| [[Olomoucký kraj]]
| [[Olomouc]]
| align=right | 631 500
|-
| [[Zlínský kraj]]
| [[Zlín]]
| align=right | 578 998
|-
| [[Moravsko-sliezsky kraj]]
| [[Ostrava]]
| align=right | 1 182 613
|-
| colspan=4 | &lt;hr&gt;
|}

==== Okresy ====
Kraje sa ďalej delia na okresy, dohromady je v Česku 76 okresov (posledný z nich – [[okres Jeseník]] – vznikol až 1. januára [[1996]]).

V roku 1990 boli okresní národní výbory transformované na okresní úrady, namiesto zboru voleného občanmi ich riadili [[Okresné zhromaždenie|okresné zhromaždenia]] volené [[zastupiteľstvo kraja|krajským zastupiteľstvom]]. Ku dňu [[1. január|1. januára]] [[2003]] boli okresné úrady zrušené. [[Okres]]y ako jednotka štátnej správy naďalej existujú, okresy taktiež zastávajú štatistickú jednotku.

==== Obce a ich správne obvody ====
V roku [[1990]] boli [[miestny národný výbor|miestne]] a [[mestský národný výbor|mestské]] národné výbory premenené na [[obecný úrad|obecné]] a [[Obecný úrad|mestské úrady]], pričom volené orgány získali takzvanú [[samostatná pôsobnosť|samostatnú pôsobnosť]], ktorá začala byť rozlišovaná od [[prenesená pôsobnosť|prenesenej pôsobnosti]] štátnej správy. Pre výkon štátnej správy na najnižšej úrovni bol zvolený zmiešaný model: obecný úrad je obecným orgánom. Česká republika sa [[1. január|1. januára]] [[1993]] stala samostatným štátom, ale na vnútorné územné členenie to vplyv nemalo.

Z hľadiska všeobecnej štátnej správy sa kraje delia na [[správny obvod|správne obvody]] [[Obec s rozšírenou pôsobnosťou|obcí s rozšírenou pôsobnosťou]] (niekedy tiež nazývané „malé okresy“ alebo „obce III. typu“). Takými obcami sa stali všetky doposiaľ okresné mestá, pribudli k ním však mnoho ďalších miest. Tieto obvody sa niekde ďalej delia na správne obvody [[Poverený obecný úrad|obcí s povereným obecným úradom]] (tzv. „obce II. typu“), ktoré vykonávajú niektoré špecifické právomoci štátnej správy aj pre okolité obce. Ešte menšie bývajú niektoré správne obvody [[matrika|matrík]]. Niektoré pôsobnosti štátnej správy vykonávajú pre svoje územie všetky obce.

==== NUTS ====
[[Súbor:Cznuts2.svg|náhled|Štatistické oblasti [[Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely|NUTS]] 2 &lt;br /&gt;v Českej republike, [[CZ-NUTS]] 2]]
Členenie na jednotky [[CZ-NUTS|NUTS]] 1, ktoré zodpovedajú územiu veľkosťou 3 – 7 miliónov obyvateľov, nebolo v Česku zavedené. Jednotku NUTS 1 tak tvorí celé územie Česka.

Na úrovni NUTS 2 sa kraje združujú do štatistických oblastí nazývaných regióny súdržnosti, ktoré majú mať zrovnateľný počet obyvateľov, aby mohli byť centrálne riadené v projektoch partnerstiev Európskej únie, a pri financovaní miestnych projektov. Plzeňský a Juhočeský kraj sú tak združené do [[Región súdržnosti Juhozápad|regiónu súdržnosti Juhozápad]], Karlovarský a Ústecký do [[Región súdržnosti Severozápad|regiónu súdržnosti Severozápad]], Liberecký, Královohradecký a Pardubický do [[Región súdržnosti Severovýchod|regiónu súdržnosti Severovýchod]], Vysočina a Juhomoravský do [[Región súdržnosti Juhovýchod|regiónu súdržnosti Juhovýchod]], Olomoucký a Zlínský do [[Región súdržnosti Stredná Morava|regiónu súdržnosti Stredná Morava]]. Regióny súdržnosti [[Región súdržnosti Praha|Praha]], [[Región súdržnosti Stredné Čechy|Stredné Čechy]] a [[Región súdržnosti Moravsko-sliezsko|Moravsko-sliezsko]] sú každý tvorené jediným krajom.

Kraje sú umiestnené na úrovni NUTS 3.

==== Euroregióny ====
{{Hlavný článok|Zoznam euroregiónov v Česku}}
Pre posilnenie [[región|regionálnej]] spolupráce v Európe vznikajú takzvané [[euroregión]]y, a to spravidla v regiónoch delených štátnymi hranicami. Najstarší z nich je [[Euroregión Nisa]], ktorý leží na [[trojmedzie|trojmedzí]] [[Čechy|Čech]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]] predovšetkým v povodí [[Lužická Nisa|Lužickej Nisy]]. Zaberá plochu 13 033 km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;, z toho na českom území 3 163 km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;.

== Ekonomika ==
{{Hlavný článok|Ekonomika Česka}}

=== Všeobecná charakteristika ===
[[Súbor:Nové Město, Na příkopě 28, Česká národní banka.jpg|náhľad|[[Česká národná banka]] v [[Praha|Prahe]]]]
[[Súbor:Europe-GDP-PPP-per-capita-map.png|náhľad|Európske štáty podľa [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]]]]
{{Hlavný článok|Ekonomika Česka|Štátny dlh Česka}}
Hospodárstvo českých krajín tradične patrí k najrozvinutejším v Európe. [[Hrubý domáci produkt]] dosahuje výšku vyspelých štátov sveta. V roku [[2015]] bol [[hrubý domáci produkt]] (HDP) na osobu v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]] 31 600 amerických dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529122611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum archivácie=2019-05-29|nedostupné=ano}}&lt;/ref&gt; Výkonnosť českej ekonomiky bola v roku 2019 93 % priemeru [[Európska únia|EÚ]].&lt;ref&gt;[https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00114/default/table?lang=en Eurostat:GDP per capita in PPS]&lt;/ref&gt; [[Ekonomika Česka|Česká ekonomika]] je tak 16. najsilnejšou v EÚ. Svojou výkonnosťou predbehla v roku [[2005]] ekonomiku [[Portugalsko|Portugalska]], potom [[Grécko|Grécka]], [[Cyprus|Cypru]] a teraz sa blíži na úroveň [[Taliansko|Talianska]] a [[Španielsko|Španielska]]. [[Svetová banka]] (WB) už Česko vyradila zo zoznamu „rozvojových krajín“. Z investičného hľadiska banka [[JPMorgan Chase]] v roku 2017 české štátne dlhopisy zaradila do indexu „rozvíjajúcich sa trhov“ (emerging markets).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=JPMorgan Chase přeřadila české dluhopisy z kategorie vyspělých zemí do indexů rozvíjejících se trhů|periodikum=Investicniweb.cz|jazyk=cs-CZ|url=https://www.investicniweb.cz/news-2017-2-23-jpmorgan-chase-preradila-ceske-dluhopisy-ze-skupiny-vyspelych-zemi-do-indexu-rozvijejicich-se-zemi/|dátum prístupu=2018-11-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banka přeřadí Česko z&amp;nbsp;vyspělých zemí do rozvojových. Neplníme příjem na hlavu
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
 |jazyk=cs|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/430220-banka-preradi-cesko-z-vyspelych-zemi-do-rozvojovych-neplnime-prijem-na-hlavu.html
 |datum prístupu=2017-04-11}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu dnes patrí k tridsiatke najvyspelejších štátov, tzv. „platcom“, ktorí z rozpočtu Svetovej banky neberú peniaze, ale naopak ich do nej vkladajú. Podľa Indexu spoločenského rozvoja (Social Progress Index), kotrý vytvára nezisková organizácia Social Progress Imperative a spoločnosť Deloitte, je ČR 22. najrozvinutejším štátom sveta (k 2015).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je v&amp;nbsp;kvalitě života na 22. místě na světě, dokonce před Itálií|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/366662-cesko-je-v-kvalite-zivota-na-22-miste-na-svete-dokonce-pred-italii.html
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
 |dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Podľa [[Index ľudského rozvoja|Indexu ľudského rozvoja]], ktorý vypočítava [[Organizácia spojených národov|OSN]], je 28. najrozvinutejším štátom.&lt;ref&gt;http://hdr.undp.org/sites/default/files/2015_human_development_report.pdf&lt;/ref&gt; V rebríčku bohatstva svojich občanov, ktorý zostavuje skupina [[Allianz]], bola v roku 2015 Česká republika taktiež na 28. mieste na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tyden.cz|meno=|titul=Bohatství stoupá. Průměrný Čech vlastní 305 tisíc korun|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/bohatstvi-stoupa-prumerny-cech-vlastni-305-tisic-korun_357353.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-09-29|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Majetok je podľa štúdie Global Wealth Report spoločnosti The Boston Consulting Group v ČR rozložené pomerne rovnomerne: päť percent najbohatších Čechov vlastní 45 percent celkového finančného bohatstva (v USA je to 77 percent).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pět procent Čechů vlastní 45 procent bohatství - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/iB9u7/pet-procent-cechu-vlastni-45-procent-bohatstvi|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-04-15|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt; Taktiež príjmová nerovnosť medzi ľuďmi patrí v ČR k najnižším v Európe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=tyden.cz|meno=|titul=Příjmová nerovnost? Češi jsou rovnostáři|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; S tým súvisí aj odhad OECD, že v ČR ja najmenšia miera [[Chudoba|chudoby]] v celej Európe.&lt;ref&gt;http://www.mpsv.cz/cs/17826&lt;/ref&gt; V roku 2018 žilo na [[Hranica chudoby|hranici chudoby]] 9,6 percent ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Příjmová chudoba ohrožuje desetinu obyvatel ČR. Živoří ale výrazně více lidí
 | periodikum = Echo24
 | dátum_vydania = 25. března 2019
 | url = https://echo24.cz/a/SZfy8/prijmova-chudoba-ohrozuje-desetinu-obyvatel-cr-zivori-ale-vyrazne-vice-lidi
}}&lt;/ref&gt;

ČR je silne exportnou ekonomikou, český export prekonal v roku 2018 hranicu 4,4 bilióna korún, čím bol vytvorený nový historický rekord. V roku 2018 mierilo 84,1 percenta vývozu z ČR do krajín Európskej únie. Z hľadiska štátov dominoval vývoz do [[Nemecko|Nemecka]] (32,4 percenta), s odstupom nasledovalo [[Slovensko]] (7,6 percent), [[Poľsko]] (6,1) a [[Rakúsko]] (4,5). Dominoval dovoz z Nemecka (25,0 percenta), [[Čína|Číny]] (14,1) a Poľska (7,7).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Zahraniční obchod ČR - roční údaje - 2018
 | periodikum = Český statistický úřad
 | dátum_vydania = 30. září 2019
 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/zahranicni-obchod-cr-rocni-udaje-2018
}}&lt;/ref&gt; Zdanenie bolo v roku 2015 v ČR na úrovni 39,6 percenta HDP.&lt;ref name=&quot;cia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20181226012446/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html%20|dátum archivácie=2018-12-26|nedostupné=ano}}&lt;/ref&gt; Pre štruktúru zdanenia je typická nízka miera [[Priama daň|priamych daní]], priemerná miera [[Nepriama daň|nepriamých]] a veľmi vysoká miera sociálnych príspevkov ([[sociálne zabezpečenie|sociálne]] a [[Zdravotné poistenie v Česku|zdravotné poistenie]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezviko=eDOTACE|titul=Zdanění v EU - struktura a efektivita výběru daní - eDOTACE|periodikum=www.edotace.cz|url=http://www.edotace.cz/clanky/zdaneni-v-eu-struktura-a-efektivita-vyberu-dani|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Typickým rysom českej ekonomiky je relatívne nízka miera nezamestnanosti, v marci 2016 dosiahla ČR najnižšiu nezamestnanosť v celej Európskej únii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko má nejnižší nezaměstnanost z&amp;nbsp;celé EU, předběhlo už i&amp;nbsp;Německo|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/402011-cesko-ma-nejnizsi-nezamestnanost-z-cele-eu-predbehlo-uz-i-nemecko.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
}}&lt;/ref&gt; Jeho zadlženie bolo k roku 2015 siedme najnižšie v EÚ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je sedmou nejméně zadluženou zemí EU|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/401288-cesko-je-sedmou-nejmene-zadluzenou-zemi-eu.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
}}&lt;/ref&gt;

K roku 2016 bol [[Štátny dlh Česka|štátny dlh]] 1,836 bilióna korún, čo predstavovalo 40,3 percent hrubého domáceho produktu (priemer EÚ 85,2 percent HDP, eurozóny 90,7 percent HDP).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSÚ: Míru zadlužení porušuje většina zemí EU, Česko ne {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csu-miru-zadluzeni-porusuje-vetsina-zemi-eu-cesko-ne/1380321|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Dlhy českých domácností boli k júnu 2016 1,369 bilióna korún, dlhy firiem voči bankám 1,176 bilióna korún.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dluhy českých domácností v červnu stouply na 1,369 bilionu korun {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dluhy-ceskych-domacnosti-v-cervnu-stouply-na-1-369-bilionu-korun/1376400|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; V roku 2016 vo forme [[Odliv kapitálu|dividend]] odplynulo z Česka do zahraničia 289 miliárd korún&lt;ref&gt;[https://www.novinky.cz/ekonomika/433801-do-zahranici-odteklo-na-dividendach-rekordnich-289-miliard.html Do zahraničí odteklo na dividendách rekordních 289 miliard]. Novinky. 31. března 2017.&lt;/ref&gt; a podľa niektorých odhadov sa ročne odvádza z Česka do zahraničia až 700 miliárd korún,&lt;ref&gt;[https://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/jak-zahranicni-firmy-doji-cesko-odtece-az-700-miliard-rocne_457806.html Jak zahraniční firmy dojí Česko. Odteče až 700 miliard ročně]. Týden. 6. prosince 2017.&lt;/ref&gt; čo je avšak priamy dôsledok zahraničných investícií. K roku 2016 bolo v ČR 23 200 dolárových milionárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet dolarových milionářů v ČR stoupl o osm pct na 23.200 lidí {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/pocet-dolarovych-milionaru-v-cr-stoupl-o-osm-pct-na-23-200-lidi/1375615|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Medzinárodná ratingová agentura Standard &amp; Poor's oceňuje od roku 2011 úverovú spoľahlivosť Českej republiky stupňom AA-.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Agentura S&amp;P potvrdila rating České republiky na stupni AA- {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/agentura-s-p-potvrdila-rating-ceske-republiky-na-stupni-aa/1374382|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Podľa poradenskej siete BDO bolo k roku 2016 Česko 26. najatraktívnejšou krajinou sveta pre investorov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BDO: Nejatraktivnější pro investory je Hongkong, ČR na 26. místě {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/bdo-nejatraktivnejsi-pro-investory-je-hongkong-cr-na-26-miste/1373844|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; K významným hospodárskym inštitúciám patrí [[Burza cenných papierov Praha|Pražská burza]] (a jej [[PX|index PX]]). S [[Korupcia|korupciou]] sa v Česku stretlo 60 % opýtaných podnikateľov.&lt;ref&gt;[https://byznys.ihned.cz/c1-64760700-pruzkum-vetsina-podnikatelu-se-setkala-s-uplatky-zadne-zlepseni-nevidi Průzkum: Většina podnikatelů se setkala s úplatky. Žadné zlepšení nevidí]. Hospodářské noviny. 19. října 2015.&lt;/ref&gt;

=== Mena ===
[[Súbor:5 000 czk note 2009.jpg|náhľad|Päťtisícová bankovka českej koruny s portrétom [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]]]
Oficiálnou českou menou je [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] (skratka Kč). Vydáva ju [[Česká národná banka]], úplne nezávislá od vlády. Členmi jej vedenia – bankovnej rady – menuje prezident republiky. Kurz meny je plávajúci, pokiaľ sa Česká národná banka nerozhodne inak, napríklad od 7. novembra 2013 intervenovala na devízovom trhu s cieľom držať kurz koruny voči euru približne na hladine 27 korún za euro.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor1 = ČTK
 | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář
 | titul = Intervence ČNB pokračují, skončí nejdříve ve 2. čtvrtletí 2017
 | periodikum = ČeskéNoviny.cz
 | dátum_vydania = 2016-09-29
 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/intervence-cnb-pokracuji-skonci-nejdrive-ve-2-ctvrtleti-2017/1398055
 | dátum_prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Dôvodom na opatrenia boli obavy z [[Deflácia (záporná inflácia)|deflácia]]. Intervencie boli ukončené na jar 2017&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor = ČTK
 | odkaz na autora = Česká tisková kancelář
 | titul = ČNB ukončila intervence, koruna posílila, rostou výnosy dluhopisů
 | periodikum = ČeskéNoviny.cz
 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cnb-ukoncila-intervence-koruna-muze-posilit-pod-27-kc-eur/1470372
 | dátum prístupu = 2017-06-12
}}&lt;/ref&gt; a intervenciami posilnený kurz si koruna udržovala do 1. štvrťročia 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Směnný kurz EU/Kč
 | url = https://www.kb.cz/cs/kurzovni-listek/detail-kurzu?curr=eur
 | vydavateľ = Komerční banka
}}&lt;/ref&gt;

Prístupovou zmluvou z roku 2003 sa Česko zaviazalo prijať európsku menu [[euro]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Euro a Česká republika
 | url = http://www.zavedenieura.cz/cs/euro-a-ceska-republika
 | vydavateľ = Ministerstvo financí ČR
 | dátum_prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Vládou však doposiaľ nebol stanovený termín prijatia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor1 = ČTK
 | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář
 | titul = Analýza: Rozhodnutí o vstupu Česka do eurozóny bude hlavně politické
 | periodikum = ČeskéNoviny.cz
 | dátum_vydania = 2017-06-01
 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/analyza-rozhodnuti-o-vstupu-ceska-do-eurozony-bude-hlavne-politicke/1492235
 | dátum_prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; ani termín vstupu do mechanizmu zmenových kurzov [[ERM II]], ktorý musí prijatie eura predchádzať. Vstup do mechanizmu ERM II je poslednou z piatich [[Konvergenčné kritériá|konvergenčných kritérií]], ktoré ČR doposiaľ nesplnila. Prijatie eura bránia obavy z [[Dlhová kríza v eurozóne|dlhovej krízy v eurozóne]] a nízka podpora prijatia eura u verejnosti. Do roku 2005 sa podpora u verejnosti pohybovala okolo 50 %, v ďalších rokoch ale vytrvalo klesala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Tisková zpráva: Občané ČR o budoucnosti EU a přijetí eura – duben 2017
| url = https://cvvm.soc.cas.cz/media/com_form2content/documents/c2/a4326/f9/pm170524a.pdf
| druh nosiča = PDF online
| vydavateľ = Centrum pro výzkum veřejného mínění
| dátum_prístupu = 2017-07-12
| strany = 4
| dátum_vydania = 2017-05-24
}}&lt;/ref&gt; Podľa agentúry [[STEM]] sa podpora zavedenia eura v rokoch 2015 až 2023 pohybovala medzi 15–20 %, pričom pri výskume z roku 2023 odpovedalo 56 % respondentov „určite nie“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Euro, nebo koruna? Češi mají jasno, pokud by záleželo jen na veřejném mínění, společnou měnu nepřijmou
| periodikum = iROZHLAS
| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/euro-nebo-koruna-cesi-maji-jasno-pokud-zalezelo-jen-na-verejnem-mineni-spolecnou_2405160500_aur
| dátum vydania = 2024-05-16
| dátum prístupu = 2025-07-15
}}&lt;/ref&gt; Naopak podľa [[Eurobarometer|Eurobarometra]] podpora pre vstup do [[Eurozóna|eurozóny]] stále rastie, v roku 2021 bolo pre 40 % Čechov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Euro místo koruny? Češi mění názor, příznivců evropské měny přibylo
| periodikum = Seznam Zprávy
| url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/euro-misto-koruny-cesi-meni-nazor-priznivcu-evropske-meny-pribylo-152964
| dátum vydania = 2021-05-04
| dátum prístupu = 2025-07-24
}}&lt;/ref&gt; a v roku 2022 šlo o 44 % českých občanov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Podpora eura v ČR výrazně vzrostla
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-podpora-eura-v-cr-vyrazne-vzrostla-40399769
| dátum vydania = 2022-06-10
| dátum prístupu = 2025-07-24
}}&lt;/ref&gt;

K historickým menám používaným v Česku patrí [[Koruna česko-slovenská|česko-slovenská koruna]], [[Koruna (Protektorát Čechy a Morava)|protektorátna koruna]], [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|rakúsko-uhorská koruna]] či [[Rakúsky zlatý|rakúsko-uhorský zlatý]]. K významným minciam minulosti patrí [[pražský groš]] či [[jáchymovský tolar]], od ktorého má mena [[dolár]] [[Etymológia|etymologický]] pôvod.

=== Vývoj ekonomiky ===
{{hlavný článok|Hospodárske dejiny Česka}}
[[Súbor:Vítkovické železárny polovina 19 století.jpg|náhľad|[[Vítkovické železiarne]] v polovici 19. storočia]]
[[Súbor:Parní lokomotiva Skaličák 20.jpg|náhľad|Značka kedysi slávneho strojárenského koncernu [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]], ktorý po mnohých fúziách vznikol v roku 1927]]
V českých krajinách sa počiatky moderného priemyslu dajú vysledovať do časov panovania cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], keď sa začali spolu so zárodkami [[Veda|modernej vedy]] objavovať aj prvé priemyselné technológie a myslenie. Proces prerušila [[tridsaťročná vojna]] a aj po nej v strednej Európe došlo k istému oneskoreniu v nadviazaní na túto tradíciu. Začiatky industrializácie tu súvisia s ideológiou [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Osvietenský absolutizmus|osvietenským absolutizmom]] [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]. Priekopníkmi tu boli hlavne šľachtici. Prvý priemysel, ktorý sa začal v českých krajinách masovo rozvíjať, bol [[Textilníctvo|textilný priemysel]], v 18. storočí ešte osamotený.

Zlom prišiel na začiatku 19. storočia, keď sa české krajiny začali rýchlo industrializovať, došlo k tzv. [[Priemyselná revolúcia v Česku|priemyselnej revolúcii]]. Rozvíjali sa nové odbory (hlavne cukrovarníctvo, sklárstvo, pivovarníctvo, výroba porcelánu, chemický priemysel, ťažký priemysel a strojárenstvo) a od 20. a 30. rokov 19. storočia sa tento priemysel taktiež mechanizoval, s pomocou [[Parný stroj|parného stroja]], kľúčového vynálezu epochy. V 2. polovici storočia sa objavili nové technológie (elektrina, telegraf, telefón), rodilo sa kapitalistické finančníctvo ([[Živnostenská banka|Živnobanka]]), mohutnelo strojárenstvo, jednak za pomoci fúzií a koncentrácie kapitálu (napr. koncerny [[Škoda Holding|Škoda]] a [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]]), a taktiež tým, že sa začali vyrábať stroje pre rozvíjajúcu sa železnicu a systémy mestskej hromadnej dopravy. Na konci storočia sa objavuje výroba automobilov a motocyklov ([[Laurin &amp; Klement|Laurin a Klement]]). Do konca 19. storočia sa stali české krajiny najpriemyselnejšou časťou vtedajšej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Mrázek | meno = Otakar | odkaz na autora = Otakar Mrázek | titul = Vývoj průmyslu v českých zemích a na Slovensku od manufaktury do roku 1918| vydavateľ = Nakladatelství politické literatury | miesto = Praha | rok = 1964| počet strán = 490}}&lt;/ref&gt;

Počas Prvej republiky rozmach pokračoval, objavili sa aj nové dynamicky expandujúce odvetvia (napr. obuvníctvo – firma [[Baťa]] či zbrojárstvo – [[Zbrojovka Brno]]). Podľa kritéria „národného dôchodku na obyvateľa“ bola medzivojnová československá ekonomika 14. najvyspelejšia v Európe a 18. – 20. na svete. Priemyselná produkcia bola desiata najvyššia na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ekonomika ČSSR v letech padesátých a šedesátých {{!}} 21. 7. 2011 {{!}} Pavel Rybák
| periodikum = Britské listy
| url = https://blisty.cz/art/59458-ekonomika-cssr-v-nbsp-letech-padesatych-a-sedesatych.html
| dátum vydania = 2011-07-21
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Silno exportnú ekonomiku ťažko zasiahla [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|svetová kríza]], ktorá začala v roku 1929. Vliekla sa takmer až do konca 30. rokov. Po druhej svetovej vojne bol priemysel v mimoriadnej miere zoštátnený a po nástupe komunistov k moci začalo byť hospodárstvo centrálne riadené a plánované. Naviac sa podvolilo potrebám [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]], ktorá združovala socialistické štáty, takže došlo v 50. rokoch k prílišnej orientácii na ťažký priemysel.

Od 60. rokov sa dal priestor širšej a vyváženejšej škále odvetví, nadviazalo sa na dobrú strojárenskú a chemickú tradíciu. Na konci 60. rokov vedenie KSČ plánovalo väčšiu ekonomickú reformu ([[Ota Šik|Otu Šika]]), ktorá by centrálne riadenú ekonomiku skĺbila s voľným trhom, ale [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] ju znemožnil. Nové vedenie KSČ tak zvolilo cestu veľkých infraštruktúrnych a energetických projektov, pri ktorých bolo centrálne riadenie čiastočne výhodou (rozsiahla výstavba sídlisk, diaľníc, jadrových elektrární, priehrad, doindustrializácia Slovenska). Hospodárstvo avšak nedokázalo pružne reagovať na potreby spotrebiteľov a nezachytilo ani technologický prevrat tej doby, počítačovú a digitálnu revolúciu. Špecifickou líniou, snáď v niektorých ohľadoch aj podvratnou, bolo [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctvo]], kde sa objavila aj nečakaná pružnosť a efektivita (napr. výroba počítačov v [[JZD Slušovice]]). Počas tzv. [[Perestrojka|perestrojky]], prestavby hospodárstva, ku ktorému impulzy prišli z Moskvy, bol tejto línii daný väčší priestor a rovnako tak bolo čiastočne dovolené súkromné podnikanie (napr. aj jedna z najväčších súčasných českých firiem, antivírová spoločnosť [[Avast Software|Avast]], začínala ako perestrojkové družstvo). Reformy však boli príliš pomalé a nestretli sa ani s takou podporou verejnosti ako reformy konca 60. rokov.

Politická revolúcia v roku 1989 ukončila komunistickú vládu aj pokusy o reformy na jej konci. Došlo k transformácii centrálne riadeného hospodárstva a [[privatizácia|privatizácii]] štátneho majetku (viac [[kupónová privatizácia]], [[veľká privatizácia]], [[malá privatizácia]]). V rámci [[reštitúcia|reštitúcií]] bola taktiež navrátená časť majetkov znárodnených po roku 1948. Dôsledky otvorenej konkurencie najviac postihli odvetvia [[ťažký priemysel|ťažkého priemyslu]] a ťažkého strojárenstva, ktoré neboli konkurencieschopné, alebo boli chybne privatizované. Veľká časť podnikov bola začlenená do nadnárodných korporácií. Podiel priemyslu na tvorbe [[Hrubý domáci produkt|HDP]] klesol v zrovnaní s rokom 1990 na polovicu a jeho miesto zabral sektor služieb.

Po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2004 nasledovalo obdobie hospodárskeho rastu. Pomohli aj priame dotácie, od momentu vstupu do polovice roku 2016 Česko získalo z rozpočtu EÚ o 627,8 miliardy korún viac, než do nej odviedlo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČR v pololetí získala z EU o 66,6 miliardy Kč více, než zaplatila {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cr-v-pololeti-ziskala-z-eu-o-66-6-miliardy-kc-vice-nez-zaplatila/1376329|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Tak ako väčšinu štátov sveta, aj Česko zasiahla svetová ekonomická kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Prejavila sa hlavne poklesom HDP o 4,5 % v roku 2009, zvyšovaním nezamestnanosti a rastom zadlženia štátu. Bankový systém oproti tomu kríze odolal a negatívne javy alebo priamo krachy bánk ako v iných štátoch EÚ sa neuskutočnili. ČR sa vyhla aj dlhovej kríze, ktorá postihla niektoré štáty eurozóny. Po roku 2011 sa obnovil hospodársky rast a česká ekonomika preukazuje vysokú výkonnosť.

=== Najväčšie firmy ===
{{Hlavný článok|Zoznam najväčších českých firiem podľa tržieb|Zoznam najväčších zamestnávateľov v Česku|Zoznam najbohatších ľudí v Česku}}
[[Súbor:Avast logo 2021.svg|náhľad|Logo [[Avast Software]], českej softwarové firmy]]
[[Súbor:BB Centrum, Prague, Czech Republic.jpg|náhľad|Areál [[BB Centrum]] v Prahe, sídlo rady firiem, oi. aj štátneho [[ČEZ]]u]]

==== Podľa tržieb ====
Podľa tržieb boli v roku 2019 v ČR najväčšie firmy:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko1 = Křeček
 | meno1 = Štěpán
 | titul = Žebříček největších firem v České republice
 | url = https://www.kurzy.cz/zpravy/554133-zebricek-nejvetsich-firem-v-ceske-republice/
 | vydavateľ = kurzy.cz
 | dátum_vydania = 2020-08-14
}}&lt;/ref&gt;
{{stĺpce|2|
* [[Škoda Auto]] (459,1 miliardy korún).
* [[Energetický a průmyslový holding]] (230,0 miliardy Kč)
* [[ČEZ]] (206,2 miliardy Kč)
* [[Agrofert]] (162,0 miliardy Kč)
* [[Foxconn CZ]] (152,4 miliardy Kč)
}}

==== Podľa počtu zamestnancov ====
Najväčšími zamestnávateľmi v roku 2018 boli firmy:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Největší firmy v Česku podle tržeb i zaměstnanců. Projděte si žebříček Czech Top 100
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
 | vydavateľ = Economia
 | odkaz na vydavateľa = Economia
 | dátum_vydania = 2019-06-11
 | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsim-firmam-v-cesku-se-dari-trzby-skodovky-rostou-nejvi/r~1febd2968c2811e9a305ac1f6b220ee8/
 | dátum_prístupu = 2020-12-16
}}&lt;/ref&gt;
{{stĺpce|2|
* [[Agrofert]] (32 770 zamestnancov)
* [[Škoda Auto]] (32 599 zamestnancov)
* [[ČEZ]] (31 385 zamestnancov)
* [[Česká pošta]] (30 128 zamestnancov)
* [[České dráhy]] (23 374 zamestnancov)
}}
&lt;!-- Aj po rozsiahlej privatizácii 90. rokov zostal v ekonomike silný verejný sektor s veľkými zamestnávateľmi ([[Česká pošta]], [[České dráhy]], [[Dopravní podnik hl. m. Prahy]], Letisko Praha, [[Lesy České republiky]], [[Čepro]], [[ČEPS]]) a v prípade energetické firmy [[ČEZ]] aj s jednou z najziskovejších firiem.

Najväčším súkromným zamestnávateľom sa časom stala potravinársko-chemická skupina [[Agrofert]] ([[Andrej Babiš]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Největší zaměstnavatelé v Česku. Nový žebříček vedou policie a pošta|periodikum=Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsi-zamestnavatele-v-cesku-novy-zebricek-vedou-policie/r~968be8fae47411e59e52002590604f2e/|dátum prístupu=2016-08-05}}&lt;/ref&gt; Akýmsi víťazom „lotérie kupónovej privatizácie“ sa stala skupina [[PPF (spoločnosť)|PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]], ktorá sa špecializuje hlavne na finančné podnikanie ([[Home Credit (spoločnosť)|Home Credit]], [[Air Bank]] atď.). Výkladnou skriňou nového režimu sa stali medzinárodne úspešní podnikatelia, ktorí založili firmu po revolúcii tzv. na zelenej lúke (teda nie na báze starších podnikov) – k takým patrí firma [[Seznam.cz]] ([[Ivo Lukačovič]]), softwarové antivírové firmy [[Avast Software|Avast]] ([[Pavel Baudiš]], [[Eduard Kučera]]) a [[AVG Technologies|AVG]] (pôvodne česká, neskôr predaná do zahraničia, potom odkúpená Avastom)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Úšela|meno=Jan|titul=Avast kupuje konkurenční AVG. Vznikne český antivirový gigant s více než 400 miliony uživatelů|url=http://byznys.ihned.cz/c1-65358430-antivirove-spolecnosti-se-spojuji-avast-software-koupi-avg-technologies-za-1-3-miliardy-dolaru|dátum vydania=2016-07-07|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skvělá zpráva pro české podnikání: Spojení IT hvězd Avast a AVG {{!}} Téma|periodikum=Lidovky.cz|url=http://ceskapozice.lidovky.cz/skvela-zprava-pro-ceske-podnikani-spojeni-it-hvezd-avast-a-avg-p64-/tema.aspx?c=A160711_151908_pozice-tema_lube|dátum vydania=2016-07-12|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; či internetový obchod [[Alza.cz]] ([[Aleš Zavoral]]).

Priemysel sa výrazne orientoval na automobily a s nimi spätú výrobu, ako je výroba plochých skiel, súčiastok a gumárenstvo ([[Škoda Auto|Škoda]], [[Hyundai Motor Manufacturing Czech|Hyundai]], [[TPCA]], [[Johnson Controls]], [[AGC Flat Glass Czech|AGC]], [[MTX Group|MTX]], [[Sungwoo Hitech]], [[Brose CZ]], [[Continental Automotive Czech Republic|Continental Automotive]], [[ČGS Holding]], [[Continental Barum]], [[Marelli Automotive Lighting Jihlava|Automotive Lighting]], [[ZF Automotive Czech|ZF]], [[Witte Nejdek|Witte]]), podobne ako na Slovensku. Taktiež výroba vlakových súprav, koľajových zariadení a autobusov sa udržela ([[Škoda Transportation]], [[Bonatrans Group]], [[Iveco Czech Republic|Iveco]]).

Minulý režim vybudoval základňu predovšetkým pre rozvoj potravinárskeho, (petro)chemického priemyslu a energetiky.{{doplňte zdroj}} V potravinárstve sa okrem Agrofertu presadili firmy [[Hruška (firma)|Hruška]], [[Kofola ČeskoSlovensko|Kofola]] či [[Hamé]]. O vytvorenie českej fast foodovej siete sa pokúsila firma [[Crocodille]] (sendvičérie Crocodille a bagetérie [[Bageterie Boulevard]]).

V petrochémii to bola skupina [[KKCG]] [[Karel Komárek mladší|Karla Komárka]] ([[MND]], Vítkovice Holding ad.), ENI, [[Slovnaft]], OMV, [[Shell Czech Republic|Shell]], Synthos, [[Tank ONO]], v energetike [[Energetický a průmyslový holding]] ([[Daniel Křetínský]]), [[RWE Supply &amp; Trading CZ|RWE]], [[Unipetrol]], [[Pražská plynárenská]], Alpiq, [[E.ON]], [[Lama Energy Group]], Eriell, [[Pražská energetika]]. Aj cez mnoho problémov sa stále držia ešte silní hráči aj v ťažkom priemysle, ťažebníctve a ťažkom strojárenstve ([[OKD]], [[Liberty Ostrava]], [[Třinecké železárny]], [[Czech Coal]] [[Pavel Tykač|Pavla Tykače]], [[Sokolovská uhelná]], [[Severočeské doly]], [[Ferona]] či [[FINITRADING|Finitrading]] [[Tomáš Chrenek|Tomáše Chrenka]]). V elektronike a presnom strojárenstve fungujú predovšetkým továrne korporácií [[Siemens Česká republika|Siemens]], [[Bosch Group ČR|Bosch]], [[Foxconn CZ|Foxconn]], [[Panasonic AVC Networks Czech|Panasonic]], [[ABB]], [[AT Computers]], [[eD' system Czech|eD' system]], [[SWS]], [[AVX]] Czech Republic, [[Inventec]] a české značky elektroniky [[Evolveo]], [[ETA (firma)|ETA]], [[Jablotron]] a [[Tesla (podnik)|Tesla]].

Rozvinuli sa aj firmy v niektorých netradičných odvetviach, ako je personalistika (ManpowerGroup), outsourcing (ISS Facility Services), výherné automaty (European Data Project) či zdravotné služby (Phoenix, Alliance Healthcare). V oblasti realít a developmentu dominuje [[CPI Group]] ([[Radovan Vítek]]). Kľúčovými hráčmi v bankovnom sektore sú [[Česká spořitelna]], [[Komerční banka]], [[Československá obchodní banka|ČSOB]], [[Generali Česká pojišťovna|Česká pojišťovna]] a Kooperativa poišťovňa, v stavebníctve [[Metrostav]], [[Skanska]], [[OHL ŽS]], [[Strabag CZ|Strabag]] a [[Eurovia CS|Eurovia]], v mobilných komunikáciách O2, T-Mobile a Vodafone. Významnú rolu hrajú aj mnohostranné finančné skupiny – BMM Group ([[Zdeněk Bakala]]), [[Penta Investments]] ([[Marek Dospiva]], Jaroslav Haščák, Martin Kúšik), [[Unimex Group]] ([[Jiří Šimáně (podnikatel)|Jiří Šimáně]]) či GES Group [[Ivan Zach|Ivana Zacha]]. K veľkým firmám patrí aj vodárenská [[Veolia Česká republika|Veolia]] alebo tabakové [[Imperial Tobacco ČR|Imperial Tobacco]] a [[Altria Group|Philip Morris]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=100 nejvýznamnějších firem|periodikum=www.czechtop100.cz|url=http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160816072122/http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum archivácie=2016-08-16|nedostupné=ano}}&lt;/ref&gt; --&gt;

=== Poľnohospodárstvo ===
{{hlavný článok|Poľnohospodárstvo v Česku}}
[[Súbor:Cesky strakaty krava.jpg|náhľad|Plemeno [[český strakatý skot]]]]
[[Súbor:Czechered landscape ESA359991.jpg|náhľad|Mozaika stredočeskej poľnohospodárskej krajiny (farebne sú rozlíšené rôzne plodiny)]]
Pestuje sa hlavne [[Obilniny|obilie]] ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]]; z technických plodín [[ľan]] a [[Kapusta repková pravá|repka]]. Význam má aj pestovanie [[chmeľ]]u, sadovníctvo a vinohradníctvo. Základom živočíšnej výroby je chov dobytku, prasiat a ošípaných, ďalej včelárstvo alebo chov sladkovodných rýb (obzvlášť [[kapor|kaprov]]).

Poľnohospodári k roku 2016 hospodárili na 4,26 miliónov hektároch [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]], čo predstavovalo 54 percent celkovej rozlohy štátu. Na jedného obyvateľa Českej republiky pripadlo 0,42 hektára poľnohospodárskej pôdy, z toho 0,30 ha ornej pôdy, čo zodpovedá európskemu priemeru. Tretinu pôdneho fondu tvoria lesy.

Od roku 1995 ubúda poľnohospodárskej pôdy, k roku 2016 asi 15 tisíc hektárov, oproti tomu výmera lesov vzrástla o 16 tisíc hektárov. Podobne klesá výmera ornej pôdy na úkor trvalých trávnych porastov, teda lučín a pastvín. Tých v uvedenom období pribudlo 71 tisíc hektárov.

Typické pre ČR je vysoké percento poľnohospodárskych podnikov vlastnených právnickými osobami, po Francúzsku (29,2 %) sú v tomto ohľadu s 13,5 % na druhom mieste v EÚ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V&amp;nbsp;čem je české zemědělství jiné? {{!}} Statistika&amp;My - měsíčník Českého statistického úřadu|periodikum=www.statistikaamy.cz|url=http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|dátum prístupu=2016-09-04|dátum archivácie=2016-08-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20160808232021/http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|nedostupné=ano}}&lt;/ref&gt; Typický pre české poľnohospodárstvo je rovnako veľký podiel prenajatej pôdy (asi 90 %). Taktiež veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov v ČR sa výrazne líši od štruktúry podnikov v ostatných krajinách Európskej únie. Veľké podniky, teda tie s viac než 50 hektármi obhospodárovanej poľnohospodárskej pôdy, v ČR obhospodarujú 92,2 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. V zbytku EÚ sú obvyklejšie menšie podniky. Dôvodom je oi. česká tradícia [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctva]] aj kolektivizácie 50. rokov.

K roku 2004 pracovalo v poľnohospodárstve 141 000 osôb, v štruktúre zamestnanosti to predstavovalo 2,9 % pracovníkov v ČR. Typické je, že počet pracovníkov v poľnohospodárstve od 90. rokov trvalo klesá.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemědělství (eAGRI)|periodikum=eagri.cz|url=http://eagri.cz/public/web/mze/zemedelstvi/|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt;

K zásadným výsledkom českého chovateľstva a šľachtiteľstva patria plemená ako [[československý vlčiak]], [[český teriér]], [[pražský krysařík]], [[chodský pes]], [[český fousek]] či [[starokladrubský kôň]]. Unikátny bol rovnako projekt na záchranu [[Hucul (kôň)|huculského koňa]].

=== Priemysel ===
{{Hlavný článok|Priemysel v Česku|Priemyselná revolúcia v Česku|Automobilový priemysel v Česku}}
[[Súbor:Muzeum MHD, tramvaje T3 8084 a 6149, zepředu.jpg|náhľad|[[Tatra T3]], najpočetnejšia električka na svete, vyrábaná 1962 – 1997]]
Priemysel vytvára 35 % hrubého produktu českého hospodárstva. Hlavnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], [[Brno]], [[Ostrava|Ostravsko]], [[Plzeň]] a [[Mladá Boleslav]]. Medzi hlavné odvetvia v Česku patrí [[Chemický priemysel|chemický]], [[Strojárstvo|strojárenský]], [[Metalurgia|hutnický]] a [[potravinársky priemysel|potravinársky]] priemysel. Ďalšie významné odvetvia sú [[energetika|energetický]] priemysel, [[stavebníctvo]] a [[Spotrebný priemysel|výroba spotrebného tovaru]]. Menej významné odvetvia sú zbrojárenský priemysel a napr. [[sklárstvo]], ktoré má v Čechách dlhú tradíciu.

Veľký význam, obzvlášť pre [[Vývoz (obchod)|export]], má [[automobilový priemysel]]. Najväčším výrobcom automobilov je spoločnosť [[Škoda Auto]]. V roku 2015 vyrobili v Českej republike spoločnosti Škoda (patriaca nemeckému koncernu [[Volkswagen]]), [[TPCA]], ktorá združuje japonskú firmu [[Toyota]] a francúzsku [[Peugeot]] - [[Citroën]], a juhokórejská firma [[Hyundai]] dohromady rekordných 1 298 236 osobných automobilov.&lt;ref&gt;http://www.autoweek.cz/cs-tiskove_zpravy-vyroba_vozidel_v_cr_dosahla_v_roce_2015_noveho_rekordu-5051&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Škoda Superb IV Combi Automesse Ludwigsburg 2024 IMG 1477.jpg|náhľad|[[Škoda Auto]] je jedným z najväčších výrobcov automobilov v Európe, v roku 2018 predala rekordný počet 1,25 milióna vozidiel&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda loni prodala rekordních 1,25 milionu vozů | periodikum = Novinky.cz | dátum_vydania = 2019-01-10 | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-skoda-loni-prodala-rekordnich-125-milionu-vozu-40267264}}&lt;/ref&gt; (zatiaľ neprekonané)]]
Tradícia [[Automobilový priemysel v Česku|českého automobilového priemyslu]] siaha do roku 1897, keď bol v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] vyrobený prvý český automobil so [[Motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacím motorom]] značky [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]]. O dva roky neskôr mladoboleslavská továreň [[Laurin &amp; Klement]] začala vyrábať motocykle Slavia, avšak v roku 1905 sa aj v Mladej Boleslavi preorientovali na automobily.&lt;ref&gt;kol.: ''Československé dějiny v datech'', Praha, Svoboda 1987.&lt;/ref&gt; Továreň Laurin &amp; Klement sa stala základnou, na ktorej vyrástla automobilka Škoda. Najpredávanejšími škodovkami súčasnosti sú [[Škoda Octavia]], [[Škoda Fabia]], [[Škoda Superb]] a [[Škoda Kodiaq]]. V minulosti uspeli [[Škoda Yeti]], [[Škoda Felicia]], [[Škoda Roomster]], [[Škoda Favorit]] či rada [[Škoda 742|Škoda 742 (vrátane modelu Škoda 120]]).

K ďalším automobilovým značkám patrí aj [[Tatra]] (ťažké nákladné automobily, tretí najstarší výrobca automobilov na svete), [[Avia]] (stredné nákladné automobily), k historickým potom [[Praga]], [[LIAZ|Liaz]] a [[Karosa]]. Tatra sa preslávila nákladným vozom [[Tatra 815]] či armádnou [[Tatra 813|Tatrou 813]]. Najznámejšími osobnými automobilmi z kopřivnickej továrne boli [[Tatra 603]] a [[Tatra 97]]. [[Tatra 77]] bola prvým sériovo vyrábaným automobilom s aerodynamickou karosériou na svete. V aute [[Tatra 87]] podnikli cestovatelia [[Jiří Hanzelka]] a [[Miroslav Zikmund]] svoje slávne cesty do Afriky a Južnej Ameriky. Autobusy dnes vyrábajú firmy [[Iveco Czech Republic]] a [[SOR Libchavy]], najznámejšími českými autobusmi sp [[Škoda 706 RTO]] či [[Karosa ŠM 11]]. Trolejbusy najskôr vyrábala [[Škoda Ostrov]] (napr. typ [[Škoda 9Tr]]), teraz predovšetkým [[Škoda Electric]]. Ďalšími českými výrobcami dopravných a poľnohospodárskych prostriedkov sú [[Zetor]] (traktory), [[Kaipan]] (roadstery), [[Jawa]] (motocykle) a [[Česká zbrojovka Strakonice|Čezeta]] (elektrické skútre).

Koľajové vozidlá vyrába predovšetkým [[Škoda Transportation]] (električky, trolejbusy, metro). Historicky je však najslávnejším českým dráhovým vozidlom električka [[Tatra T3]] z ČKD Praha, s 14 tisícmi vyrobenými kusmi najpočetnejšia električka na svete. Medzi železničnými vozidlami potom [[Slovenská strela|motorový voz rady M 290.0]], tzv. Slovenská strela z Tatry Kopřivnice (1936).
[[Súbor:LET L-410NG OK-NGA ILA Berlin 2016 09.jpg|náhľad|[[Let L-410 NG]], najväčšie dopravné lietadlo vyrábané v Česku]]
Výroba lietadiel prebieha v [[Aero Vodochody]] (armádne) a v [[Let Kunovice|Letu Kunovice]] (civilné), v minulosti taktiež v pražskej Avii. K najslávnejším českým lietadlám patrili [[Avia B-534]] a [[Avia S-199]] (dôležitá zbraň v izraelsko-arabskej vojne v roku 1948). Bitevník [[Aero L-159 Alca]] zase zohráva značnú rolu v boji irackej armády proti [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]]. Ako cvičné vojenské litadlá sa v minulosti osvedčili [[Aero L-29 Delfín]] či [[Aero L-39 Albatros]]. V Kunovicích sa špecializovali na klzáky (hlavne [[Let L-13 Blaník]]), ale aj ich [[Let L-410 Turbolet]] sa stal jedným z najpoužívanejších českých lietadiel, uplatnil sa predovšetkým v Sovietskom zväze. V minulosti prebiehala výroba poľnohospodárskych a akrobatických lietadiel taktiež v [[ZLIN Aircraft|Otrokovicích]] ([[Zlín Z-42|Z-42]], [[Zlín Z-50|Z-50]], [[Zlín Z-37 Čmelák|Z-37 Čmelák]]).

Predstaviteľmi chemického priemyslu sú napríklad skupiny [[Agrofert]] alebo [[Draslovka|Draslovka Global Holding]].

Prvá republika veľa vsadila na zbrojný priemysel, založené boli vtedy [[Česká zbrojovka Strakonice]], [[Zbrojovka Brno]] a [[Česká zbrojovka Uherský Brod]] (najznámejšími českými zbraňami vo svete sú tank [[LT vz. 38]], [[samopal vzor 61]] („škorpión“), pištoľ [[Čz 75]], [[ľahký guľomet vz. 26]], [[samopal vzor 58]], [[OT-64 SKOT]] či [[pištoľ vz. 52]]).

Najväčší český textilný a obuvnícky priemysel zastupuje firma [[Baťa]], ktorá pôsobí v viac než 50 krajinách sveta. Predaj českých hodiniek [[PRIM]] naopak výrazne poklesol, z viac než pól milióna predávaných kusov ročne na konci 80. rokov.

[[Súbor:Moser Culbuto 16520.JPG|náhľad|Poháre [[Moser]] z roku 1935]]
Významnú rolu hrá výroba [[České sklo|českého skla]]. K najznámejším českým výrobcom skla patrí: [[Moser]] (považovaný za najluxusnejšiu českú značku), [[Rückl (skláreň)|Rückl]] (sklo od nich vlastnila napríklad britská kráľovná Alžbeta II), [[Crystalex]] (najväčší český výrobca nápojových pohárikov), [[Sklárne Bohemia]] Poděbrady (najväčší český výrobca olovnatého krištáľu) a [[Lasvit]] (luxusné sklenené svetelné inštalácie).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejluxusnější českou značkou je Moser | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/08/studie-nejluxusnejsi-ceskou-znackou-je-moser/}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český křišťál je světový unikát, sklenky unesou i stíhačku | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-03-01 | url = https://www.idnes.cz/bydleni/architektura/ceske-sklo-veletrh-ambiente.A180227_205143_architektura_rez}}&lt;/ref&gt;

Tradičným odvetvím je [[Výroba piva|pivovarníctvo]]. [[České pivo|Pivo sa v Česku]] pilo a vyrábalo minimálne od roku 993, z toho roku máme dochovanú správu o tom, že biskup [[Vojtech Pražský|Vojtech]] zakázal mníchom [[Břevnovský kláštor|Břevnovského kláštora]] vyrábať pivo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum prístupu=2016-12-07 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt; V Plzni vznikol v roku 1842 druh piva (pils, pilsner, [[pivo plzeňského typu]]), ktorý je dnes najrozšírenejším na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Klička
| meno = Jan
| titul = Přesný recept na plzeňské pivo zná maximálně deset sládků
| dátum vydania = 2013-08-20
| url = https://www.denik.cz/ekonomika/presny-recept-na-plzenske-pivo-zna-maximalne-deset-sladku-20130819.html
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; V produkcii piva je ČR na 15. mieste na svete. V krajine je 40 veľkých priemyselných pivovarov a k tomu mnoho malých pivovarov.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Česko – země piva
| periodikum = www.czech.cz
| url = http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva
| dátum prístupu = 2019-12-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20190729084343/http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva
| dátum archivácie = 2019-07-29
| nedostupné = ano
}}&lt;/ref&gt; Najväčšími pivovarmi sú [[Plzeňský Prazdroj]] (značky [[Prazdroj|Pilsner Urquell]], [[Gambrinus]], [[Velkopopovický Kozel]], [[Radegast (pivo)|Radegast]]), [[Pivovary Staropramen]] ([[Staropramen]]), [[Heineken International|Heineken Česká republika]] ([[Pivovar Starobrno|Starobrno]], [[Krušovice (pivo)|Krušovice]]), [[Budějovický Budvar]] ([[Budweiser Budvar|Budvar]]) a [[Pivovar Přerov|PMS Přerov]] ([[Zubr (pivo)|Zubr]], [[Pivovar Litovel|Litovel]], [[Pivovar Holba|Holba]]). K malým pivovarom patrí napríklad [[Bernard (pivovar)|Bernard]] v Humpolci.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Ťažba ===
{{Hlavný článok|Ťažba v Česku}}
Ku kľúčovým nerastným surovinám ťaženým v Česku patria [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]], ďalej [[kaolín]], [[íl]], [[grafit]], [[vápenec]] alebo iné stavebné hmoty. Nálezisko [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádza pri obci [[Dolní Rožínka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Historie a současnost těžby uranu v ČR
| periodikum = OEnergetice.cz
| dátum = 2017-01-24
| url = http://oenergetice.cz/ostatni/historie-a-soucasnost-tezby-uranu-v-cr/
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; V roku 2016 boli v oblasti [[Krušné hory|Krušných hôr]] objavené veľké zásoby [[Lítium|lítia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Miliardy pod Cínovcem. Zdejší lithium chce Albrightová i Janeček
| periodikum = TÝDEN.cz
| dátum = 2017-03-21
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/miliardy-pod-cinovcem-zdejsi-lithium-chce-albrightova-i-janecek_422325.html
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; V malom rozsahu sa na juhu Moravy [[Ropné zásoby Česka|ťaží ropa a zemný plyn]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Těžba ropy a zemního plynu v České republice - historie a současnost
| periodikum = OEnergetice.cz
| dátum = 2016-12-19
| url = http://oenergetice.cz/ropa/tezba-ropy-a-zemniho-plynu-v-ceske-republice-historie-a-soucasnost/
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; ale väčší objem týchto surovín je dovážaný zo zahraničia. Keďže tretinu krajiny pokrývajú lesy, patrí drevo taktiež k vývozným artiklom.

=== Telekomunikácie a IT ===
[[Súbor:Praha Holešovice EUSPA 1.jpg|náhľad|Centrála systému [[Galileo (navigačný systém)|Galileo]] v Prahe]]
V krajine sa prudko rozvíjajú [[telekomunikácie]]. Najväčší [[Mobilný operátor|telefónny operátor]] v krajine [[SPT Telecom|Český Telecom]] sa spojil s globálnou spoločnosťou [[Telefónica]] a premenoval sa na [[O2 Czech Republic]]. Táto spoločnosť je taktiež, spolu so spoločnosťami [[T-Mobile Czech Republic|T-Mobile]] a [[Vodafone Czech Republic|Vodafone]], jedným z najväčších mobilných operátorov a poskytovateľov [[internet]]u v krajine. V roku 2014 bolo v ČR 1,89 milióna pevných telefónnych liniek, 14 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny internetových pripojení. Internet používalo 8,2 milióna Čechov, teda 77,5 percent obyvateľov krajiny.&lt;ref name=cia /&gt; Národná internetová [[doména najvyššej úrovne]] pre Českú republiku je [[.cz]]. Ku koncu roka 2016 bolo zaregistrovaných cez 1 280 000 adries s doménou .cz.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Počet .cz domén - Statistiky CZ.
| periodikum = stats.nic.cz
| url = https://stats.nic.cz/stats/number_of_domains/
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Dve antivírusové obrie spoločnosti [[Avast Software|Avast]] a [[AVG Technologies|AVG]] boli založené v Českej republike. V júli 2016 bolo oznámené, že Avast získal konkurenčný AVG za 1,3 miliardy $, spolu majú tieto spoločnosti používateľskú základňu okolo 400 milióna ľudí a 40% podiel na trhu mimo Čínu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avast not done with deal-making after AVG buy, but no rush | vydavateľ = Reuters | dátum_vydania = 2016-09-30 | url = http://www.reuters.com/article/us-avast-avg-tech-ceo-idUSKCN1201R2?type=companyNews
 | jazyk = Anglicky}}&lt;/ref&gt;

Agentúra [[Agentúra Európskej únie pre Kozmický program|EUSPA]], ktorá riadi [[Galileo (navigačný systém)|navigačný systém Galileo]], sídli od roku 2012 v pražských [[Holešovice|Holešoviciach]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Praha je už čtyři roky sídlem Agentury pro evropský satelitní systém. Co z toho má Česká republika?
| periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1968049-praha-je-uz-ctyri-roky-sidlem-agentury-pro-evropsky-satelitni-system-co-z-toho-ma-ceska
| dátum vydania = 
| url archívu = 
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Plánuje sa sťahovanie do väčšej budovy na pražskú [[Palmovka|Palmovku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stěhování evropské „NASA“ na Palmovku nabírá zpoždění. Kvůli tajným dokumentům | periodikum = Seznamzpravy.cz | dátum_vydania = 2024-01-31 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-stehovani-evropske-nasa-na-palmovku-nabira-zpozdeni-kvuli-tajnym-dokumentum-244821}}&lt;/ref&gt;

=== Doprava ===
{{Hlavný článok|Doprava v Česku}}
[[Súbor:Motorways in Czechia map.svg|náhľad|[[Diaľnice v Česku]]]]

==== Cestná sieť ====
{{Hlavný článok|Diaľnice v Česku|Cesta I. triedy|Cesta II. triedy|Cesta III. triedy}}
Dĺžka cestnej dopravnej siete v roku 2015 bola 55 737,5 km. Z toho 776 km tvorili [[Diaľnice v Česku|diaľnice]] a 6 244,9 km [[cesta I. triedy|cesty I. triedy]] (vrátane 459,4 km [[Rýchlostné cesty v Česku|rýchlostných komunikácií]]).&lt;ref name=&quot;rocenka&quot;&gt;[https://www.sydos.cz/cs/rocenka-2015/rocenka/htm_cz/cz15_321000.html Ročenka dopravy 2015: Infrastruktura silniční dopravy], Ministerstvo dopravy ČR&lt;/ref&gt;

[[Diaľnice v Česku|Diaľničná sieť]] je stále vo výstavbe. Hlavnou komunikáciou bude po svojom dokončení [[Diaľnica D1 (Česko)|diaľnica D1]], ktorá spojí [[Praha|Prahu]], [[Brno]] a [[Ostrava|Ostravu]] s Poľskem (smer [[Katovice]]). Už dokončenými komunikáciami sú [[Diaľnica D2 (Česko)|diaľnica D2]], spojujúca Brno a Bratislavu, [[Diaľnica D5 (Česko)|diaľnica D5]] spojujúca Prahu, Plzeň a Nemecko (smer [[Norimberg]]), [[Diaľnica D8 (Česko)|diaľnica D8]] z Prahy cez [[Ústí nad Labem]] do Nemecka (smer [[Drážďany]]), [[Diaľnica D10 (Česko)|diaľnica D10]] (Praha – Turnov), [[Diaľnica D46 (Česko)|diaľnica D46]] (Vyškov – Olomouc) a [[Diaľnica D56 (Česko)|diaľnica D56]] (Ostrava – Frýdek-Místek). V rôzne pokročilom stave výstavby sú ďalej [[Diaľnica D0 (Česko)|diaľnica D0]], [[Diaľnica D3 (Česko)|diaľnica D3]], [[Diaľnica D4 (Česko)|diaľnica D4]], [[Diaľnica D6 (Česko)|diaľnica D6]], [[Diaľnica D7 (Česko)|diaľnica D7]], [[Diaľnica D11 (Česko)|diaľnica D11]], [[Diaľnica D35 (Česko)|diaľnica D35]], [[Diaľnica D48 (Česko)|diaľnica D48]], [[Diaľnica D49 (Česko)|diaľnica D49]], [[Diaľnica D52 (Česko)|diaľnica D52]] a [[Diaľnica D55 (Česko)|diaľnica D55]]. Maximálna povolená rýchlosť na diaľnici je 130 km/h. Za používanie diaľníc platia motoristi [[diaľničný poplatok]], pričom od roku 2007 existuje systém [[Elektronické mýtne v Česku|elektronického mýtneho]].

Úmrtnosť na českých cestách bola v prepočte na obyvateľa v roku 2004 približne 1,6× vyššia než v Nemecku, aj keď intenzita dopravy je nižšia. Počet 1286 usmrtených z roku 2005 sa kolísavo znižuje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vnější příčiny úmrtí v ČR v letech 1994 až 2006 PDF |url=http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum prístupu=2010-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101117223446/http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum archivácie=2010-11-17 }}&lt;/ref&gt; V roku 2010 zomrelo na cestách 802 ľudí.

Každé registrované vozidlo v ČR musí mať [[Evidenčné číslo vozidiel v Česku|štátnu poznávaciu značku]]. Jej súčasná podoba pochádza z roku 2001.

==== Železnice ====
{{Hlavný článok|Železničná doprava v Česku|Zoznam železničných tratí v Česku}}
[[Súbor:Rychlík und Supercity in Praha hlavní nádraží.jpg|náhľad|[[Pendolino]] ([[Elektrická jednotka 680]]) na [[Praha hlavní nádraží|Hlavnom nádraží]] v Prahe]]
Česko má so svojimi 9 568 km jednu z najhustejších železničných sietí v Európe. Z toho je 3 212 km tratí [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaných]] a 1 906 km je dvoj- a viackoľajových.&lt;ref name=&quot;doicr&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dopravní infrastruktura – časové řady. ČSÚ, 1.8.2011 |url=http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum prístupu=2012-03-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111114153716/http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum archivácie=2011-11-14 }}&lt;/ref&gt; Správcom a prevádzkovateľom úplnej väčšiny železničnej infraštruktúry je štátna organizácia [[Správa železnic]]. České dráhy prevádzkujú [[vysokorýchlostný vlak|vysokorýchlostné vlaky]] [[Elektrická jednotka 680|Pendolino]], ale keďže žiadne trate nie sú [[Vysokorýchlostná železnica|vysokorýchlostné]], je ich maximálna rýchlosť obmedzená na 160 km/h.

Prepravný výkon v osobnej doprave od roku 1995 klesal k minimu 6 518 milióna [[Deľba prepravnej práce|osobokilometrov]] v roku 2003 (81 % v roku 1995), potom stúpal až k 11 069 miliónom osobokilometrov v roku 2019 (138 % v roku 1995). V súvislosti s pandémiou prudko klesol v roku 2020 (6 485 milióna osobokilometrov) a do konca roku 2022 sa ešte nevrátil do hodnôt z roku 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokuemntu
| titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady
| kapitola = Osobní doprava - časové řady : Tab. 1 Přeprava cestujících železniční dopravou
| url = https://www.czso.cz/csu/czso/osobni_doprava_casove_rady
| vydavateľ = Český statistický úřad
| dátum vydania = 2024-02-06
| dátum prístupu = 2024-02-20
}}&lt;/ref&gt;

Prepravný výkon v nákladnej doprave od roku 1995 kolísavo klesal k minimu 12 791 milióna [[Deľba prepravnej práce|tonakilometrov]] v roku 2009 (68 % v roku 1995), a od tej doby pomaly kolísavo stúpal k 16 777 miliónom tonokilometrov v roku 2022 (74 % v roku 1995). V pandemickom roku 2020 sa prejavil pokles o 6 %, ktorý bol hneď nasledujúceho roku zahladený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady
| kapitola = Nákladní doprava - časové řady : Tab. 1 Železniční nákladní doprava
| url = https://www.czso.cz/csu/czso/nakladni_doprava_casove_rady
| vydavateľ = Český statistický úřad
| dátum vydania = 2024-02-06
| dátum prístupu = 2024-02-20
}}&lt;/ref&gt;

Od roku [[1991]] je Česko zapojené do siete medzinárodných vlakov [[EuroCity]], od roku 2005 zaisťujú niektoré z medzinárodných spojení aj vlaky [[SuperCity]], ich ťažisko je na linke Praha – Ostrava.

Najäčším [[Železničná doprava v Česku|železničným dopravcom]] sú [[České dráhy]]. Nákladný železničný trh je liberalizovaný, [[Konkurencia dopravcov v osobnej železničnej doprave v Česku|liberalizácia v osobnej doprave]] prebieha. Väčšina osobnej železničnej dopravy je podporovaná z verejných rozpočtov prostredníctvom dlhodobých zmlúv s dopravcami.

Hlavným železničným uzlom je [[Praha hlavní nádraží|Hlavní nádraží v Prahe]]. Jeho stará budova je pamiatkovou chránenou [[Secesia (architektúra)|secesnou]] stavbou z dielne architekta [[Josef Fanta|Josefa Fantu]]. Medzinárodne využívaný je unikátny [[Železničný skúšobný okruh Cerhenice].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Exkurze na okruh, kde se krotí ti nejlepší evropští „železní oři“ {{!}} PN
| periodikum = podebradskenoviny.cz
| url = http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori
| dátum prístupu = 2019-12-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20161220074148/http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori
| dátum archivácie = 2016-12-20
}}&lt;/ref&gt;

==== Letectvo ====
[[Súbor:Prg Ruzyne airport 5841.JPG|náhľad|[[Letisko Václava Havla Praha|Letisko Václava Havla]] v Prahe]]
{{Hlavný článok|Zoznam letísk v Česku|Zoznam leteckých spoločností Česka}}
V Česku je celkom 91 civilných letísk,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Letiště v ČR|url=http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|vydavateľ=czech.cz|místo=|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-02-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518223151/http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|dátum archivácie=2017-05-18|nedostupné=áno}}&lt;/ref&gt; z toho 46 má spevnený [[Vzletová a pristávacia dráha|povrch]]. Iba 5 letísk vypravuje pravidelné lety. Väčšina [[letectvo|leteckej dopravy]] sa v Česku realizuje cez [[Praha|pražské]] [[Letisko Václava Havla Praha|letisko Václava Havla]], ktoré v roku 2016 prepravilo 13 miliónov pasažoerov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pražské letiště má nový rekord, letos odbavilo už 13 milionů cestujících|periodikum=iDNES.cz|url=http://ekonomika.idnes.cz/letiste-milnik-cestujici-rekord-dav-/ekonomika.aspx?c=A161230_112818_ekonomika_bur|dátum vydania=2016-12-30|dátum prístupu=2017-02-16}}&lt;/ref&gt; V zimnej sezóne 2016/17 sa z neho lietalo do 105 destinácií v 39 krajinách sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Magazín Terminál - zajímavá letadla za rok 2016|url=https://www.youtube.com/watch?v=DXKAqAUno0I|vydavateľ=prg.aero|miesto=|dátum vydania=2016-11-07|dátum prístupu=2017-02-16}}&lt;/ref&gt; Medzi ďalšie letiská s pravidelným, ale s menšou hustotou civilnej dopravy patrí [[letisko Brno-Tuřany]], [[Letisko Leoše Janáčka Ostrava|Ostrava-Leoše Janáčka]], [[Letisko Pardubice|Pardubice]] a [[Letisko Karlovy Vary|Karlovy Vary]].

Pôsobia tu tri hlavné pravidelné letecké spoločnosti. Najstaršie z nich sú [[České aerolinie]], najväčšia letecká spoločnosť je [[Smartwings|Travel Service]], pod ktorý spadá aj nízkonákladová spoločnosť [[Smartwings]]. Medzi ďalšie české letecké spoločnosti patria [[VAN AIR Europe]], [[Silver Air]] a ďalšie letecké spoločnosti poskytujúce služby [[aerotaxi]], napríklad [[ABS Jets]], [[CTR Flight Services]], [[G-JET]] či [[Silesia Air]].

==== Vodná doprava ====
[[Vodná doprava v Česku]] je prevádzkovaná na riekach [[Labe]] a [[Vltava]] a ďalších uzavretých vodných plochách, pre rekreačné účely. Najvýznamnejším prevádzkovateľom vodnej dopravy je [[Československá plavba labská]].

ČR disponuje aj [[Slobodné prístavné pásmo v Hamburgu a Štetíne|vlastným prístavným územím]] v areáli námorného prístavu v [[Hamburh]]u v Nemecku. Prístavy [[Moldauhafen]] a [[Saalehafen]] boli na základe [[Versaillská zmluva (1919)|Versailleskej zmluvy]] prenajaté v roku 1929 na 99 let (do roku 2028) Československu. Toho istého roku Československo zakúpilo aj prístav [[Peutehafen]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Přístavní území ČR v Hamburku {{!}} ŘVC ČR
| periodikum = www.rvccr.cz
| url = http://www.rvccr.cz/pristavy-a-sluzby/pristavni-uzemi-cr-v-hamburku
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Od roku 1993 ho spravuje Česko. Prístavy využívala [[Československá námorná plavba]], dnes [[Československá námorná plavba|Česká námorná plavba]].

Veľkú tradíciu (už od [[Jakub Krčín|Jakuba Krčína]]) má vodohospodárstvo, splavovanie, budovanie hatí a priehrad. Najväčšími priehradami v ČR sú: [[Vodní nádrž Orlík|Orlík]], [[Vodní nádrž Lipno|Lipno]], [[Vodní nádrž Švihov|Švihov (Želivka)]], [[Vodní nádrž Nechranice|Nechranice]], [[Vodní nádrž Slapy|Slapy]], [[Vodní nádrž Slezská Harta|Slezská Harta]], [[Vodní nádrž Vranov|Vranov]], [[Vodní nádrž Dalešice|Dalešice]], [[Vodní nádrž Rozkoš|Rozkoš]] a sústava nádrží [[Vodné dielo Nové Mlýny|Nové Mlýny]].&lt;ref&gt;http://voda.tzb-info.cz/11949-nejvetsi-prehrady-a-vodni-elektrarny-v-ceske-republice&lt;/ref&gt;

==== Mestská hromadná doprava ====
{{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Česku}}
[[Súbor:Škoda 15T, smyčka Radlická.jpg|náhľad|vľavo|Električka 15T na zástavke Radlická]]
[[Súbor:2Mt (81-71M) č. 3125 - stanice Malostranská.jpg|náhľad|Klasický design [[Linka A (pražské metro)|trasy A]] Pražského metra, stanice [[Malostranská (stanica pražského metra)|Malostranská]]]]
V Českej republike existuje veľká tradícia [[Mestská hromadná doprava v Česku|mestskej hromadnej dopravy]]. Systémy MHD sa začali rozvíjať od 60. rokov 19. storočia – [[konská železnica v Brne]] bola zavedená už v roku 1869, v roku 1875 potom [[Konská železnica v Prahe|v Prahe]]. Prvú [[parná električka|parnú električku]] malo taktiež [[parná električka v Brne|Brno]], do prevádzky tu bola uvedená v roku 1884. Prvenstvo pri implementácii [[Elektrická električka|elektrických električiek]] si zaistili [[Električková doprava v Teplicích|Teplice]], kde elektrinou poháňaná električka vyšla na trať v roku 1895. Rok potom sa pridala [[Električková doprava v Prahe|Praha]] (tu už od roku 1891 fungovala prevažne predvádzacia [[Elektrická dráha na Letné v Prahe|Križiková elektrická dráha na Letné]]), v roku 1897 [[Električková doprava v Liberci|Liberec]], v roku 1899 [[Električková doprava v Olomouci|Olomouc]], [[Električková doprava v Plzni|Plzeň]] a [[Električková doprava v Ústí nad Labem|Ústí nad Labem]], 1900 [[Električková doprava v Brne|Brno]] a [[Električková doprava v Jablonci nad Nisou|Jablonec nad Nisou]], 1901 [[Električková doprava v Moste a Litvínove|Most a Litvínov]] a [[Električková doprava v Ostrave|Ostrava]], 1902 [[Električková doprava v Mariánských Lázních|Mariánské Lázne]], 1905 [[Električková doprava v Opave|Opava]], 1909 [[Električková doprava v Českých Budějovicích|České Budějovice]] a [[Električková doprava v Jihlave|Jihlava]], 1911 [[Električková doprava v Těšíne|Těšín]] a 1916 [[Električková doprava v Bohumíne|Bohumín]].

Od 70. rokov 20. storočia funguje v ČR sedem električkových systémov: v [[Električková doprava v Prahe|Prahe]], [[Električková doprava v Brne|Brne]], [[Električková doprava v Ostrave|Ostrave]], [[Električková doprava v Plzni|Plzni]], [[Električková doprava v Liberci|Liberci]], [[Električková doprava v Olomouci|Olomouci]] a spoločný [[Električková doprava v Moste a Litvínove|električkový systém Moste a Litvínova]]. V 20. storočí je zrejmý trend úbytku električkovej dopravy na úkor autobusovej. Autobusová mestská doprava sa od 90. rokov integruje s prímestskou, väčšiu rolu od začiatku 21. storočia taktiež hrá mestská a prímestská železnica (napr. [[Esko Praha]]). Okrajovú rolu v systéme hromadnej dopravy hrajú lanové dráhy ([[Lanové dráhy v Karlových Varoch|Karlovy Vary]], [[Lanová dráha na Petřín|Praha]]) či vodná doprava ([[Prívozy Pražskej integrovanej dopravy|pražské prívozy]], [[Lodná doprava na Brnenskej priehrade|doprava na Brnenskej priehrade]]).

Jediným mestom v ČR, kde bol vybudovaný systém mestskej podzemnej dráhy, takzvaného [[Metro (podzemná železnica)|metra]], je Praha. Prevádzka [[Pražské metro|pražského metra]] bola spustená 9. mája 1974. Sieť trás k roku 2015 merala 65,2 km, súpravy zastavovali v 61 staniciach. Pražské metro prepraví cez 1,6 milióna cestujúcich denne. Podľa hodnotenia [[Medzinárodná automobilová federácia|Medzinárodnej automobilovej federácie]] z roku 2010 má Praha štvrtú najkvalitnejšiu mestskú hromadnú dopravu v Európe (po [[Mníchov]]e, [[Helsinky|Helsinkách]] a [[Viedeň|Viedni]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Praha má čtvrtou nejlepší MHD v Evropě, v testu jí pomohlo levné jízdné|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/praha-ma-ctvrtou-nejlepsi-mhd-v-evrope-v-testu-ji-pomohlo-levne-jizdne-1e4-/domaci.aspx?c=A100218_113342_praha_nos|dátum vydania=2010-02-18|dátum prístupu=2016-09-05}}&lt;/ref&gt;

=== Energetika ===
{{Hlavný článok|Energetika v Česku}}
[[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|[[Jadrová elektráreň Temelín]], najvýkonnejšia elektráreň v Česku a jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine]]
Česko v súčasnosti znižuje svoju energetickú závislosť na [[hnedé uhlie|hnedom uhlí]], ktorá sa negatívne prejavovala v kvalite životného prostredia v severných Čechách. V roku 2005 bolo 65,4 percent elektriny vyrábaných pomocou pary a spaľovaním (hlavne uhlie), 30 percent v jadrových elektrárňach a 4,6 percenta z obnoviteľných zdrojov, vrátane vodných elektrární. Najväčším českým energetickým zdrojom je [[Jadrová elektráreň Temelín]] (14 % výroby elektriny v Česku), ďalšia jadrová elektráreň je v [[Jadrová elektráreň Dukovany|Dukovanech]].

Česko patrí medzi najväčšieho vývozcu prúdu v Európe, v roku 2013 vyviezlo asi 17 TWh, čo je viac než vyrobí Temelín.&lt;ref&gt;[http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=800111 Česko si zapsalo rekord. Vyvezlo nejvíc elektřiny]&lt;/ref&gt; ČR je na siedmom mieste na svete vo vývoze elektrickej energie a na desiatom vo výrobe energie z jadra.&lt;ref name=cia /&gt;

[[Európska zelená dohoda]] počíta do roku 2033 s koncom používania [[uhlie|uhlia]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jak to bude s elektřinou? ČR ji stále vyváží, po útlumu uhlí se to ale změní
 | periodikum = Deník.cz
 | dátum vydania = 2024-03-05
 | url = https://www.denik.cz/energie/elektrina-utlum-uhli.html
}}&lt;/ref&gt; z ktorého sa v roku 2023 vyrábala skoro polovica elektriny v Česku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Elektřina z uhlí se Česku přestává vyplácet, Síkela slibuje řízený odchod
 | periodikum = iDNES.cz
 | dátum vydania = 2024-03-14
 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/uhli-energetika-teplarny-utlum-tezba-odchod.A240313_155931_ekonomika_hyk
}}&lt;/ref&gt; Výpadok uhlia má byť postupne nahradený [[Jadrová energetika v Česku|jadrovou energiou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Konec uhlí 2033 pořád platí, proud půjde i dovážet, plánuje Síkela
 | periodikum = Seznam Zprávy
 | dátum_vydania = 11. října 2023
 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-konec-uhli-2033-porad-plati-proud-pujde-i-dovazet-planuje-sikela-238140
}}&lt;/ref&gt;

[[Zemný plyn]] je nakupovaný od nórskych spoločností a ako skvapalnený plyn [[Skvapalnený zemný plyn|LNG]] z [[Holandsko|Holandska]] a [[Belgicko|Belgicka]]. V minulosti pochádzali tri štvrtiny dodávok plynu z [[Rusko|Ruska]], ale po vypuknutí [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojny na Ukrajine]] boli tieto dodávky postupne zastavené.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = ‚V lednu ani kubík.‘ Dovoz plynu z Ruska do Česka klesl na nulu, uvedl Síkela
| periodikum = iROZHLAS
| url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/cesko-zasoby-plyn-rusko_2302182048_zuj
| dátum prístupu = 2023-03-30
}}&lt;/ref&gt; Skvapalnený zemný plyn sa začal dovážať aj z USA či [[Katar]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Solidarita se nekoná. Německo od léta zvýší přirážku za tranzit plynu
 | periodikum = iDNES.cz
 | dátum_vydania = 24. května 2024
 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/plyn-lng-evropska-unie.A240524_135144_ekonomika_hyk#cxrecs_s
}}&lt;/ref&gt;

=== Maloobchod ===
Symbolom konzumného životného štýlu sa stali po revolúcii v roku 1989 supermarkety a hypermarkety, ktoré ovládli maloobchodnú sféru viac než kdekoľvek inde v Európe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Nákupní centra stále rostou, budou ale menší
| periodikum = ČT24
| odkaz na periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| odkaz na vydavateľa = Česká televize
| url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1510832-nakupni-centra-stale-rostou-budou-ale-mensi
| dátum prístupu = 2016-09-05
}}&lt;/ref&gt;

=== Cestovný ruch ===
{{Hlavný článok|Cestovný ruch v Česku|Zoznam hradov v Česku}}
[[Súbor:Prague Praha 2014 Holmstad Vaclavplassen i nybyen Nove Mesto flott.jpg|náhľad|[[Václavské námestie (Praha)|Václavské námestie]]]]
České hospodárstvo získava vysoké príjmy z cestovného ruchu. V roku 2001 celkové výnosy z cestovného ruchu dosiahla 118,13 miliardy korún, čo vtedy predstavovalo 5,5 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V nasledujúcich rokoch však záujem cudzincov o ČR, čiastočne z dôvodu posilnenia kurzu českej [[Česká koruna (mena)|koruny]], tak trochu opadol. Neskôr sa koruna oslabila; v roku 2016 navštívilo Česko 9,3 milióna turistov zo zahraničia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejúspěšnější rok: turistů z ciziny přijelo rekordních devět milionů|periodikum=Zprávy E15.cz|url=http://zpravy.e15.cz/byznys/obchod-a-sluzby/nejuspesnejsi-rok-turistu-z-ciziny-prijelo-rekordnich-devet-milionu-1328598|dátum prístupu=2017-02-09}}&lt;/ref&gt; Praha je piatym najnavštevovanejším mestom Európy, po [[Londýn]]e, [[Paríž]]i, [[Istanbul]]u a [[Rím]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 100 City Destinations Ranking - 2013 Data|url=http://blog.euromonitor.com/2015/01/top-100-city-destinations-ranking.html|dátum vydania=2015-01-27|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Podľa agentúry [[CzechTourism]] boli v roku 2014 najnavštevovanejšími turistickými cieľmi v ČR [[Pražský hrad]] (1 799 300 turistov), [[Zoologická záhrada hlavného mesta Prahy|Zoologická záhrada Praha]] (1 382 200), [[Aquapalace Praha|AquaPalace Praha]] (845 300), [[Ťažobná oblasť Vítkovice|Ťažobná oblasť Vítkovic]] a [[Banícke múzeum Landek Park|Landek Park]] v Ostrave (808 900), [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]] (vrátane [[Pražský orloj|orloja]]) v Prahe (739 800), Pivovarské múzeum a podzemie v Plzni (600 000), [[Zoologická záhrada Zlín|Zoologická záhrada Zlín-Lešná]] (585 100), [[Židovské múzeum v Prahe]] (580 000), [[Petřínska rozhľadňa]] v Prahe (557 400) a [[Zoologická záhrada a botanický park Ostrava|Zoologická záhrada Ostrava]] (540 500).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejnavštěvovanější místa v&amp;nbsp;ČR: opět vede Pražský hrad, umístily se i&amp;nbsp;méně známé lokality|url=http://www.novinky.cz/cestovani/373453-nejnavstevovanejsi-mista-v-cr-opet-vede-prazsky-hrad-umistily-se-i-mene-zname-lokality.html|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;

Úspech pražské zoo súvisí s jej prestížou. V roku 2015 používatelia najväčšieho cestovateľského servera [[TripAdvisor]] pražskú zoo určili ako štvrtú najlepšiu na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul=Zoo Praha je čtvrtá nejlepší na světě|url=http://www.novinky.cz/cestovani/375116-zoo-praha-je-ctvrta-nejlepsi-na-svete.html
 | dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
}}&lt;/ref&gt; Magazín [[Forbes (magazín)|Forbes]] ju v roku 2008 označil za siedmu najlepšiu na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žebříček nejlepších zoo na světě podle magazínu Forbes|url=https://www.zoopraha.cz/aktualne/ostatni-clanky/223-zebricek-nejlepsich-zoo-na-svete-podle-magazinu-forbes|dátum prístupu=2016-09-05}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Lednice, zámek (05).jpg|náhľad|Novogotický [[zámok Lednice]]]]
[[Súbor:Český Krumlov, zámek a kostel zdola3.jpg|náhľad|vľavo|[[Zámok Český Krumlov|Hrad a zámok Český Krumlov]] v južných Čechách]]
[[Súbor:Zámek hluboká.jpg|náhľad|[[Zámok Hluboká]] v blízkosti Českých Budejovíc]]
[[Súbor:Zamek Karlštejn.jpg|náhľad|Stredoveký [[Karlštejn|hrad Karlštejn]] v blízkosti [[Beroun]]a]]
[[Súbor:Praha, Zlatá ulička - panoramio (2).jpg|náhled|vľavo|[[Zlatá ulička]] v Prahe]]
Z hradov a zámkov sú okrem Pražského hradu najnavštevovanejší [[zámok Lednice]], [[zámok Český Krumlov]], [[zámok Hluboká|zámok Hluboká nad Vltavou]], [[Karlštejn|hrad Karlštejn]], [[zámok Průhonice]], [[zámok Dětenice]], [[zámok Konopiště]], [[Arcibiskupský zámok Kroměříž|arcibiskupský zámok a záhrady v Kroměříži]] a [[zámok Loučeň]].&lt;ref name=&quot;haz&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Novotný|meno=Jiří|titul=TOP 100 Nejnavštěvovanější místa v ČR - České hrady a zámky|periodikum=www.hrady-zamky-cr.cz|url=http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|dátum prístupu=2016-09-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20160716184752/http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|dátum archivácie=2016-07-16}}&lt;/ref&gt;

V Stredočeskom kraji sú turistickými lákadlami taktiež [[Kostel Všech svatých (Sedlec)|kostnica v Sedlci]] v Kutnej Hore a [[chrám svätej Barbory]], hrady [[Hrad Křivoklát|Křivoklát]], [[Hrad Český Šternberk|Český Šternberk]] a [[Hrad Kokořín|Kokořín]], zámky [[Zámok Poděbrady|Poděbrady]] a [[Zámok Veltrusy|Veltrusy]], v Juhočeskom kraji [[kláštor Vyšší Brod]], hrady [[Hrad Rožmberk|Rožmberk]] a [[Hrad Zvíkov|Zvíkov]], zámky [[Zámok Orlík|Orlík]], [[Zámok Červená Lhota|Červená Lhota]] a [[Zámok Jindřichův Hradec|Jindřichův Hradec]], v Karlovarskom kraji [[hrad Loket]], v Ústeckom kraji [[Koncentračný tábor Terezín|Pamätník Terezín]], hrad [[Hrad Hazmburk|Hazmburk]] a zámok [[Zámok Duchcov|Duchcov]], v Libereckom hrady [[Trosky]], [[Hrad Grabštejn|Grabštejn]], [[Hrad Lemberk|Lemberk]], [[Bezděz (hrad)|Bezděz]] a [[zámok Sychrov]], v Kráľovohradeckom [[Bílá věž (Hradec Králové)|Bílá věž]] v Hradci Kráľové, hrad [[Hrad Kost|Kost]], zámky [[Zámok Ratibořice|Ratibořice]], [[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]] a [[Zámok Hrádek u Nechanic|Hrádek u Nechanic]], v Pardubickom [[Múzeum v prírode Vysočina|súbor ľudových stavieb]] pri Hlinsku a zámok [[Pardubický zámok|Pardubice]], na Vysočine [[zámok Telč]], v Olomouckom [[hrad Bouzov]], v Juhomoravskom [[Katedrála svätého Petra a Pavla (Brno)|katedrála sv. Petra a Pavla]] v Brne, hrady [[Špilberk (hrad)|Špilberk]], [[Hrad Pernštejn|Pernštejn]], [[Hrad Veveří|Veveří]] a [[Hrad Bítov|Bítov]], v Zlínskom [[Valašské muzeum v přírodě]] v Rožnově pod Radhoštěm, hrad [[Buchlov (hrad)|Buchlov]] a zámok [[Zámok Buchlovice|Buchlovice]]. 

K najznámejším pražským pamätihodnostiam patria okrem doposiaľ menovaných [[Kostol Matky Božej pred Týnom|Týnsky chrám]], [[Staronová synagóga]], [[Starý židovský cintorín (Praha)|Starý židovský cintorín]], [[Betlehemská kaplnka]], [[Břevnovský kláštor]], [[Stavovské divadlo]], [[Pražské Jezuliatko]], [[Emauzský kláštor]], [[palác Kinských]], [[Maiselova synagóga]], [[Pivovar U Fleků]], [[Španielska synagóga (Praha)|Španielska synagóga]], [[Kostol Narodenia Pána (Praha)|pražská Loreta]], z novších potom [[Lennonov múr]] či [[Žižkovská televizní věž|Žižkovská televízna veža]]. Okrem katedrály sv. Víta patrí k turisticky najatraktívnejším častiam Pražského hradu [[Zlatá ulička]], [[Bazilika a kláštor svätého Juraja|bazilika sv. Jiří]], [[Kráľovská záhrada]], [[Letohrádok kráľovnej Anny]] a [[Starý kráľovský palác (Praha)|Starý kráľovský palác]].

Najznámejšími mimopražskými a mimobrnenskými svätostánkami sú [[Katedrála svätého Václava (Olomouc)|katedrála svätého Václava v Olomouci]], [[Veľká synagóga v Plzni]], [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Fulnek)|kostol Najsvätejšej Trojice vo Fulneku]], [[Katedrála svätého Bartolomeja (Plzeň)|katedrála svätého Bartolomeja v Plzni]], [[Katedrála Božského Spasiteľa|katedrála Božského Spasiteľa v Ostrave]] a [[Katedrála svätého Štefana (Litoměřice)|katedrála svätého Štefana v Litomericiach]].

V ČR je asi 700 múzeí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Muzea a galerie
| periodikum = www.czech.cz
| url = http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie
| dátum prístupu = 2019-12-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20190819222917/http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie
| dátum archivácie = 2019-08-19
| nedostupné = áno
}}&lt;/ref&gt; Najväčším je [[Národní muzeum]] (jeho súčasťou je Prírodovedecké múzeum, Historické múzeum, Náprstkovo múzeum ázijských, afrických a amerických kultúr a Múzeum českej hudby), [[Moravské zemské muzeum]], [[Židovské múzeum v Prahe]], [[Národní technické múzeum v Prahe|Národné technické múzeum]], [[Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe]], [[Múzeum hlavného mesta Prahy]] (vlastný [[Langweilov model Prahy]] a spravuje aj [[Villa Müller|Müllerovu vilu]]), [[Vojenské technické múzeum Lešany]], [[Múzeum umenia Olomouc]], [[Slovácke múzeum v Uherskom Hradišti]]. K najnavštevovanejším patria tiež [[Banícke múzeum Příbram|Banícke múzeum v Příbrami]] a [[České múzeum striebra|České múzeum striebra v Kutnej Hore]].
 
Z prírodných pamiatok to sú [[Punkevní jeskyně]] a priepasť [[Macocha (priepasť)|Macocha]], [[soutěsky Kamenice]], [[Pravčická brána]], [[Koněpruské jeskyně]], [[Bozkovské dolomitové jeskyně]] či [[Jetřichovické vyhlídky]].&lt;ref name=&quot;haz&quot; /&gt;

Mimoriadne postavenie majú kultúrne pamiatky zapísané na [[Svetové dedičstvo (Česko)|zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO]]. Okrem už uvedených (Kroměříž, Český Krumlov, centrum Prahy) sú to [[vila Tugendhat]] v Brne, dedinka [[Holašovice]], historické jadro [[Kutná Hora-Vnitřní Město|Kutnej Hory]], [[Lednicko-valtický areál]], [[Zámok Litomyšl|zámok a zámocký areál Litomyšl]], [[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Olomouc)|stĺp Najsvätejšej Trojice]] v Olomouci, historické centrum [[Třebíč]] ([[Zámostí (Třebíč)|Třebíčská židovská štvrť]] a [[Bazilika svätého Prokopa]]) a [[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore]].

Na zoznam nehmotného svetového kultúrneho dedičstva UNESCO boli zapísané [[Jízda králů]] na Slovácku a na Hané, [[sokoliarstvo]], [[Fašiangové sprievody s maskami na Hlinecku]], [[slovácký verbuňk]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=s.r.o.|meno=World Media Partners,|titul=Dvanáct českých divů světa|periodikum=www.unesco-czech.cz|url=http://www.unesco-czech.cz/|dátum prístupu=2016-09-05}}&lt;/ref&gt; a najnovšie, v roku 2016, české bábkarstvo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = České a slovenské loutkářství je na seznamu UNESCO
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-je-na-seznamu-unesco-40016895
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Niektoré lokality majú zvláštny význam pre spätosť s českými dejinami alebo mýtmi – hora [[Říp]], [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] (hlavne [[Vyšehradský cintorín]], kde je pochovaný [[Antonín Dvořák]] aj [[Bedřich Smetana]]), hora [[Blaník]], [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]] spojený s cyrilometodejskou a veľkomoravskou pamiatkou, [[Bazilika svätého Václava (Stará Boleslav)|kostol svätého Václava]] v Starej Boleslavi spätý s legendou o zabití kniežaťa Václava, [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda]] v Prahe, kde počas druhej svetovej vojny zahynuli strojcovia atentátu na Heydricha.

K obľúbeným turistickým akciám patria [[Noc múzeí a galérií]], [[Noc kostolov]], [[Hradozámocká noc]], rekonštrukcia najslávnejších bitiek, ktoré sa odohrali na českom území ([[bitka pri Slavkove]], [[bitka pri Hradci Králové]], [[bitka pri Kolíne]], [[Obliehanie Brna (1645)|obliehanie Brna Švédmi]] atď.), [[Dni NATO v Ostrave]] či armádne [[Bahna]].&lt;ref&gt;http://www.kudyznudy.cz/Aktuality/Co-prinese-rok-2016--nejocekavanejsi-a-nejlepsi-ak.aspx&lt;/ref&gt; Okrem toho mnoho festivalov a veľtrhov.

Tradičnými turistickými magnetmi bývali kúpeľné mestá ako [[Karlovy Vary]], [[Mariánské Lázně]] a [[Františkovy Lázně]], avšak kúpeľníctvo sa dostalo do krízy. Karlovy Vary si však zachovávajú atraktivitu napríklad aj vďaka každoročnému [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|medzinárodnému filmovému festivalu]]. Táto filmová prehliadka založená po druhej svetovej vojne je dnes najväčšou kultúrnou akciou v ČR.

Významné rekreačné oblasti v ČR sú [[Národný park České Švýcarsko|České Švýcarsko]], [[Český raj]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]].

== Obyvateľstvo ==
{{Hlavný článok|Obyvateľstvo Česka}}
Na konci roku 2018 žilo v Českej republike podľa [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] 10 649 800 ľudí. [[Prirodzený prírastok]] v roku 2018 bol 1116 osôb, úhrnná plodnosť dosiahla hodnotu 1,71, v roku 2021 potom dosiahla hodnotu 1,83. Hlavnou príčinou rastu počtu obyvateľov je dlhodobá migrácia – v roku 2018 bol počet prisťahovaných o 38 629 osôb vyšší než počet vysťahovaných, išlo hlavne o migráciu z [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Slovensko|Slovenska]]. Priemerný vek v roku  bol 2018 42,3 rokov, [[stredná dĺžka života]] bola 76,1 rokov u mužov a 81,9 rokov u žien. V roku 2018 bol najľudnatejším krajom Stredočeský s 1 369 332 obyvateľmi. Bol jediným krajom, kde žilo viac ľudí než v Prahe, ktorá mala 1 308 632 obyvateľov.&lt;ref name=&quot;StatRocenka2019&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Statistická ročenka České republiky - 2019
| vydavateľ = Český statistický úřad
| url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2019
| dátum prístupu = 2020-06-21
}}&lt;/ref&gt;

=== Vývoj počtu obyvateľov v Česku ===
{{#chart:Czech Republic Total Population.chart}}
=== Etnické zloženie ===
[[Súbor:Věkové složení obyvatelstva ČR 2024.png|náhľad|Vekové zloženie obyvateľstva ČR 2024&lt;ref name=&quot;vekoveslozeni&quot;&gt;[https://www.kurzy.cz/ekonomika/vekove-slozeni/ Věkové složení obyvatel] - Obyvatelstvo ČR [[Kurzy.cz]].&lt;/ref&gt;]]
{{Hlavný článok|Národnostné zloženie Českej republiky}}
V poslednom sčítaní ľudu v roku [[2011]] sa 64,3 % obyvateľov Česka prihlásilo k [[Česi|českej]] národnosti (86,1 % z tých, ktorí sa k nejakej národnosti prihlásili), ktorá úplne prevažuje vo všetkých okresoch Česka, 5,0 % obyvateľov deklarovalo [[Moravania|moravskú]] národnosť a 0,1 % národnosť [[Slezania|slezsku]],&lt;ref name=&quot;SLDB2011&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Obyvatelstvo podle pohlaví a podle druhu pobytu, státního občanství, způsobu bydlení, národnosti a náboženské víry
| url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&amp;pvo=OTCR111&amp;z=T&amp;f=TABULKA&amp;katalog=30809&amp;v=v122__null__null__null#w=
| periodikum = vdb.czso.cz
| dátum prístupu = 2019-08-08
}}&lt;/ref&gt; v oboch prípadoch takisto hovoriaci prevažne [[Čeština|česky]].

Podľa názoru [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] ide o dôsledok rozdelenia [[Česi|českej národnosti]], pred sčítaním v roku [[1991]] ešte jednotné, v dôsledku medializácie moravskej národnostní problematiky a teda do istej miery umelo;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Český statistický úřad: Základní informace o vývoji obyvatelstva, domácností, domů a bytů, část 5. Národnost a mateřský jazyk |url=http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |dátum prístupu=2008-05-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309223736/http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |dátum archivácie=2016-03-09 }}&lt;/ref&gt; [[Moravania (strana)|politická strana Moravania]] tento stav naopak hodnotia ako prejav spontánneho národného obrodenia.&lt;ref&gt;[http://moravane.eu/?s=n%C3%A1rodn%C3%ADho+obrozen%C3%AD+Moravan%C5%AF „Moravané“]&lt;/ref&gt; Faktom zostáva, že moravskú, čiastočne sliezsku a po určitú dobu aj českú a slovenskú národnosť bolo v rôznych obdobiach existencie [[Česko-slovensko|Česko-slovenska]] možno deklarovať len obmedzene (skupina nebola uvádzaná v koncových štatistikách) alebo vôbec nie (k skupine nebolo možné sa prihlásiť) a až v roku [[1991]], krátko pred rozpadom štátov, bolo po prvý krát úplne prihliadnuté ku každej z týchto štyroch národností jednotlivo.&lt;ref&gt;[http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 „Český statistický úřad: První Československé sčítání lidu 1921“] {{Wayback|url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 |date=20120604093519 }}. [http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/narodnosti_v_cr_od_r_1921 „Český statistický úřad: Národnosti v ČR od r. 1921“].&lt;/ref&gt;

Celkom 25,3 % obyvateľov Česka využilo pri sčítaní ľudu v roku 2011 možnosť nevyplňovať v sčítacích formulároch dobrovoľnú kolónku národnosti a ponechalo ju prázdnu.&lt;ref name=&quot;SLDB2011&quot; /&gt;

=== Etnografické skupiny ===
[[Súbor:Kroj 8 svobodní detail.jpg|náhľad|Slavnostný [[kroj]] slobodného páru z Moravského [[Slovácko|Slovácka]]]]
[[Súbor:Narodnostni-slozeni-cr.png|náhľad|Národnostné zloženie ČR]]
V Česku existuje niekoľko etnografických skupín úzko spätých s krajom, kde žijú, ktoré sa v minulosti líšili niektorými kultúrnymi rysmi a dialektom. V Čechách sú to napríklad [[Chodovia]], [[Plzeňáci]], [[Blata|Blaťáci]] a [[Dulebovia]], na Morave [[Horácko|Horáci]], [[Hanáci]], [[Moravskí Chorváti]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = 500 let od příchodu na jižní Moravu. Charváti? Vinaři milující fazolovou polévku
 | periodikum = Brněnský deník
 | dátum_vydania = 8. srpna 2015
 | url = https://brnensky.denik.cz/z-regionu/500-let-od-prichodu-na-jizni-moravu-charvati-vinari-milujici-fazolovou-polevku-20150808.html
}}&lt;/ref&gt; [[Moravskí Slováci]], [[Podlužáci]], [[Moravské Valašsko|Valaši]], [[Laši]] a ďalší a v Sliezsku napr. [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|Gorali]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezviski = Hubinger
 | meno = Václav
 | priezvisko2 = Honzák
 | meno2 = František
 | priezvisko3 = Polišenský
 | meno3 = Jiří
 | spoluautori = 
 | rok = 1985
 | titul = Národy celého světa (Malé encyklopedie)
 | vydavateľ = Mladá fronta
 | miesto = Praha
 | isbn = 
 | strany = 69
}}&lt;/ref&gt; [[Slezania|Šlonzáci]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Boj za slezskou věc: Kdo usiloval o nezávislost Slezska?
 | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost
 | dátum_vydania = 31. prosince 2018
 | url = https://www.stoplusjednicka.cz/boj-za-slezskou-vec-kdo-usiloval-o-nezavislost-slezska
}}&lt;/ref&gt; [[Moravci]] a [[Prajzovia|Prajzáci]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Být Prajzákem
 | periodikum = Historie.cs
 | dátum_vydania = 26. října 2019
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10150778447-historie-cs/419236100051004/titulky
}}&lt;/ref&gt; Tieto rozdiely sa začali, hlavne po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], stierať, niektoré krajové zvláštnosti sa však doposiaľ udržujú. Okrem týchto geograficky rozlíšiteľných etnografických skupín stojí za zmienku viacmenej rozptýlene, špecifické etnografické skupiny. Jedná sa o [[Rómovia v Česku|rómsku]] a [[Židia v Česku|židovskú]] etnografickú skupinu.

=== Cudzinci ===
Na konci roku 2022 podľa [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] žilo v Česku 1 113 698 cudzincov (10,3 % z celkovej populácie), z nich 29,9 % tu malo udelený [[trvalý pobyt]].&lt;ref name=&quot;cizinci1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Cizinci v ČR v letech 2004 - 2022 (stav k 31. 12.)
 | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad)
 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0
 | dátum prístupu = 2023-06-23
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230623183151/https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0
 | dátum archivácie = 2023-06-23
}}&lt;/ref&gt; Ďalších 2456 osôb bolo v roku 2022 v [[azyl|azylovom riadení]].&lt;ref name=&quot;cizinci1&quot; /&gt; Osoby cudzieho pôvodu s udeleným českým občianstvom v uvedených počtoch nie sú zahrnuté. V [[Praha|Prahe]] a [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]] v roku 2022 žilo celkom 504 tisíc cudzincov, teda necelá polovica z ich celkového počtu v ČR.&lt;ref name=&quot;cizinciKraje&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Cizinci v ČR podle regionu soudržnosti, kraje a okresu v letech 1996 - 2022 (stav k 31. 12.)
 | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad)
 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0
 | dátum prístupu = 2023-06-23
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230623183723/https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0
 | dátum archivácie = 2023-06-23
}}&lt;/ref&gt;

Najviac cudzincov pochádza z [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorých štátny príslušníci v roku 2004 počtom prekonali cudzincov zo [[Slovensko|Slovenska]]; ďalej nasledujú cudzinci z [[Vietnam]]u, [[Rusko|Ruska]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Data - počet cizinců | periodikum = Czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/cizinci/4-ciz_pocet_cizincu#cr}}&lt;/ref&gt; Vietnamci ostávajú v Česku v priemere najdlhšie (8 rokov), ľudia z bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] len o rok menej. Podľa údajov ČŠÚ z roku 2012 bol najväčší podiel [[Vysoká škola|vysokoškolsky vzdelaných]] medzi osobami prichádzajúcimi z [[Rusko|Ruska]] (27 % imigrantov z tejto krajiny). Najväčšiu časť svojich zárobkov do materskej krajiny posielali [[Ukrajinci]] (17 % príjmu).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Cizinci v ČR: Vietnamci u nás zakořenili
 | periodikum = czso.cz
 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/cizinci_v_cr_vietnamci_u_nas_zakorenili20120214
}}&lt;/ref&gt;

Od vstupu do [[Európska únia|Európskej únie]] sa počet cudzincov v Česku postupne zvyšoval, ale ich podiel na populácii zostával nižší než v ostatných krajinách Európskej únie – v roku 2016 bolo Česko z 28 štátov únie z hľadiska etnickej heterogenity na 24. mieste.&lt;ref&gt;Cizinců v Česku přibylo. Nejvíce jich přichází z&amp;nbsp;Ukrajiny a Slovenska. [http://zpravy.aktualne.cz/domaci/cizincu-v-cesku-pribyva-tvori-4-5-populace-nejvice-jich-pric/r~7595e2d0d3db11e5a8d7002590604f2e/]&lt;/ref&gt; V roku 2021 v Česku počet cudzincov dosiahol 6,2 %, v susednom [[Nemecko|Nemecku]] žil najväčší počet cudzincov v EÚ, to je 7,2 milióna (9 % populácie). V [[Rakúsko|Rakúsku]] je podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľ 10,8 % a v [[Španielsko|Španielsku]] 12 %.&lt;ref&gt;[http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-12-105_en.htm?locale=en Foreign citizens in EU]&lt;/ref&gt; K skokovému zvýšeniu podielu cudzincov v Česku nad 10 % z celkovej populácie došlo v roku 2022 s príchodom ukrajinských utečencov v dôsledku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]].

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;display:inline-block;vertical-align:top;&quot;
|+ Najčastejšie krajiny pôvodu cudzincov žijúcich v Česku k 31. marcu 2026 (nad 10 tisíc osôb)
! Krajina pôvodu !! Počet osôb&lt;ref&gt;https://mv.gov.cz/clanek/cizinci-s-povolenym-pobytem.aspx&lt;/ref&gt;
|-
| {{flagicon|Ukraine}} [[Ukrajina]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:602263}}
|-
| {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:126220}}
|-
| {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:69966}}
|-
| {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:37468}}
|-
| {{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:21330}}
|-
| {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:17601}}
|-
| {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:17447}}
|-
| {{flagicon|Filipíny}} [[Filipíny]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:15959}}
|-
| {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:15147}}
|-
| {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:12214}}
|-
| {{flagicon|India}} [[India]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:11853}}
|-
| {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:10953}}
|-
| {{flagicon|Kazakhstan}} [[Kazachstan]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:10666}}
|-
| {{flagicon|China}} [[Čína]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:10347}}
|-
| {{flagicon|United States}} [[Spojené štáty]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:10328}}
|-
! colspan=&quot;2&quot; | {{rast}}/{{pokles}} – porovnanie s 28. februárom 2026
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:right;display:inline-block;vertical-align:top;&quot;
|+ Počet cudzincov v Česku&lt;ref name=&quot;Cizinci 2024&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Počet cudzincov, demografické udalosti
| periodikum = Štatistika
| url = https://csu.gov.cz/pocet-cizincu-demograficke-udalosti?pocet=10&amp;start=0&amp;podskupiny=291&amp;razeni=-datumVydani
| dátum prístupu = 2024-09-07
}}&lt;/ref&gt;
! Rok !! Počet&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(údaje k 31. 12.)&lt;/small&gt; !! Podiel na&lt;br /&gt;celkovej populácii
|-
| 2000 || {{formatnum:200951}} || 2,0 %
|-
| 2001 || {{formatnum:210794}} || 2,1 %
|-
| 2002 || {{formatnum:231608}} || 2,3 %
|-
| 2003 || {{formatnum:240421}} || 2,4 %
|-
| 2004 || {{formatnum:254294}} || 2,5 %&lt;!--1,9 %--&gt;
|-
| 2005 || {{formatnum:278312}} || 2,7 %&lt;!--2,5 %--&gt;
|-
| 2006 || {{formatnum:321456}} || 3,1 %&lt;!--2,9 %--&gt;
|-
| 2007 || {{formatnum:392315}} || 3,8 %&lt;!--3,3 %--&gt;
|-
| 2008 || {{formatnum:437565}} || 4,2 %&lt;!--3,9 %--&gt;
|-
| 2009 || {{formatnum:432503}} || 4,1 %&lt;!--4,0 %--&gt;
|-
| 2010 || {{formatnum:424291}} || 4,0 %&lt;!--3,9 %--&gt;
|-
| 2011 || {{formatnum:434153}} || 4,1 %&lt;!--4,0 %--&gt;
|-
| 2012 || {{formatnum:435946}} || 4,1 %
|-
| 2013 || {{formatnum:439189}} || 4,1 %
|-
| 2014 || {{formatnum:449367}} || 4,2 %
|-
| 2015 || {{formatnum:464670}} || 4,3 %
|-
| 2016 || {{formatnum:493441}} || 4,5 %
|-
| 2017 || {{formatnum:524142}} || 4,8 %
|-
| 2018 || {{formatnum:564345}} || 5,1 %
|-
| 2019 || {{formatnum:593366}} || 5,4 %
|-
| 2020 || {{formatnum:632570}} || 5,8 %
|-
| 2021 || {{formatnum:658564}} || 6,2 %
|-
| 2022 || {{formatnum:1113698}} || 10,3 %
|-
| 2023 || {{formatnum:1063225}} || 9,8 %
|-
| 2024 || {{formatnum:1094090}} || 10,0 %
|-
| 2025 || {{formatnum:1131197}} || 10,4 %
|}

=== Náboženstvo ===
{{Hlavný článok|Náboženstvo v Česku|Křesťanstvo v Česku}}
[[Súbor:Prince Rastislav.JPG|náhľad|upright|vľavo|[[Rastislav (Veľká Morava)|Svätý Rastislav]], knieža Veľkomoravskej ríše, počas jeho panovania sa uskutočnila [[Cyril a Metod|cyrilo-metodejská misia]].]]

{{bar box
|title=Náboženstvá v Česku (2021)&lt;ref name=&quot;SLDB2011&quot; /&gt;
|titlebar=
|float=right
|bars=
{{bar percent|[[Ireligiozita|bez vyznania]]|Black|47.8}}
{{bar percent|nedeklarované|Gray|30.1}}
{{bar percent|[[Katolicizmus|katolícke]]|DarkOrchid|9.3}}
{{bar percent|neorganizovaní veriaci|Chartreuse|9.1}}
{{bar percent|ostatní kresťania|Turquoise|2.4}}
{{bar percent|[[Protestantizmus|protestantské]]|DodgerBlue|0.5}}
{{bar percent|ostatné náboženstvá / neznámé|Crimson|1.2}}
}}
{{bar box
|title=Náboženstvá v Česku (2011)&lt;ref name=&quot;Czech Statistical Office&quot;&gt;{{cite web
 |url=http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf
 |title=Population by religious belief and by municipality size groups
 |accessdate=23 April 2012
 |publisher=Czech Statistical Office
 |url-status=dead
 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/%24File/PVCR071_ENG.pdf
 |archive-date=21 February 2015
 |df=dmy
 |titul=Archivovaná kopie
 |dátum prístupu=2013-06-25
 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf
 |dátum archivácie=2015-02-21
 |nedostupné=áno
 }}&lt;/ref&gt;
|titlebar=
|float=right
|bars=
{{bar percent|nedeklarované|Gray|44.7}}
{{bar percent|[[Ireligiozita|bez vyznania]]|Black|34.5}}
{{bar percent|[[Katolicizmus|katolícke]]|DarkOrchid|10.5}}
{{bar percent|neorganizovaní veriaci|Chartreuse|6.8}}
{{bar percent|ostatní kresťania|Turquoise|1.1}}
{{bar percent|[[Protestantizmus|protestantské]]|DodgerBlue|1}}
{{bar percent|ostatné náboženstvá / neznámé|Crimson|0.7}}
}}
Česko má jednu z najmenej náboženských populácii na svete. V prieskumoch projektu [[Eurobarometer]] v roku 2005 odpovedalo 19 % opýtaných, že veria v Boha, 50 % veria v nejakú životnú či duchovnú silu a 30 % neverí v nič z toho.&lt;ref&gt;http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_225_report_en.pdf&lt;/ref&gt;

Podľa posledného [[Sčítanie ľudu, domov a bytov 2021 v Česku|sčítania ľudu z roku 2021]] je 5 miliónov obyvateľov [[Ireligiozita|bez vyznania]], teda 48 % populácie. K rôznym cirkvám a náboženským spoločnostiam sa prihlásilo 1,1 milióna obyvateľov, ďalej niektorí uviedli, že sú veriaci a hlásia sa k cirkvi, ale už neoznačili konkrétnu cirkev. Ako veriaci, ale nehlásiaci sa k žiadnej cirkvi ani náboženskej spoločnosti sa výslovne označilo 960 tisíc osôb, okrem toho iní občania uviedli iba určité náboženstvo. Celkovo sa tak k nejakej viere či vyznaniu prihlásilo 2,3 milióna, teda 22 % obyvateľov Česka. Celkom 3,2 milióna obyvateľov (30 %) avšak túto dobrovoľnú kolónku v sčítacích formulároch nevyplnilo.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Výsledky sčítání 2021 – otevřená data. Obyvatelstvo podle náboženské víry (data a schéma)
| url = https://www.czso.cz/csu/czso/vysledky-scitani-2021-otevrena-data
| vydavateľ = Český statistický úřad
| dátum vydania = 2022-04-06
| dátum prístupu = 2022-09-08
}}&lt;/ref&gt;

Najpočetnejším náboženstvom v Česku je [[kresťanstvo]]. Najväčšou náboženskou skupinou bola v roku 2021 [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolícka cirkev]], ktorá mala 741 tisíc veriacich (7 %), čo by bol výrazný pokles oproti roku 2011, keď sa k nej hlásilo celkom 1,08 milióna veriacich (10,4 %).&lt;ref name=&quot;SLDB2011&quot; /&gt; Avšak 236 tisíc obyvateľov uviedlo „katolícka viera“ alebo „katolík“, celkom tak šlo o 977 tisíc veriacich (9,3 %). Nasledovali veľké protestantské cirkvi [[Českobratrská církev evangelická]] s 33 tisíc členmi (0,3 %) a [[Cirkev československá husitská]] s 24 tisíc členmi (0,2 %), podobne ale 27 tisíc obyvateľov len všeobecne uviedlo, že sú protestantmi alebo evanjelici. Vyšší podiel veriacich mala [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]], ku ktorej sa prihlásilo 41 tisíc ľudí, významnejší boli aj [[Jehovovi svedkovia]] s 13 tisícmi členov, [[Cirkev bratská]] s 11 tisícmi alebo [[Gréckokatolícka cirkev v Česku|gréckokatolícka cirkev]] s 8 tisícmi veriacich. Len všeobecne ku kresťanstvu sa naviac prihlásilo 71 tisíc obyvateľov. Počet vyznávačov [[Judaizmus|judaizmu]] bol 2 tisíc, k [[islam v Česku|islamu]] sa hlásilo 5 tisíc ľudí, k rôznym odvetviam [[Budhizmus|budhizmu]] 6 tisíc osôb a k [[Hinduizmus|hinduizmu]] necelé 2 tisíc obyvateľov. Recesisti sa hlásili napr. k [[Jediizmus|jediizmu]] (21 tisíc) alebo [[Flying Spaghetti Monster|pastafariánstvu]] (necelé 3 tisícky). K [[Ateizmus|ateizmu]] sa prihlásilo 555 osôb, [[Novopohanstvo|pohanstvo]] deklarovalo takmer 3 tisíc osôb.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Podiel deklarovaných veriacich sa od predošlého sčítania ľudu v roku 2011 prakticky nezmenil. Vzrástol počet osôb bez vyznania, oproti tomu sa znížil počet os§b, ktoré sa rozhodli na dobrovoľnú otázku neodpovedať.&lt;ref name=&quot;CSU&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Podrobné údaje – Náboženská víra podle krajů |url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |dátum prístupu=2011-12-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120106061535/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |dátum archivácie=2012-01-06 }}&lt;/ref&gt; Geograficky je vyššia koncentrácia veriacich na južnej a východnej [[Morava (región)|Morave]], naopak severné a severozápadn= [[Čechy]] vykazujú vyšší podiel osôb bez vyznania.

&lt;gallery perrow=&quot;3&quot; caption=&quot;Podiel veriacich obyvateľov&quot;&gt;
Súbor:Věřící - sčítání 1991.png|Sčítanie ľudu 1991
Súbor:Věřící - sčítání 2001.png|Sčítánie ludu 2001
Súbor:Věřící - sčítání 2011.png|Sčítánie ľudu 2011
&lt;/gallery&gt;

Historicky dôležitú rolu v náboženskom vývoji zohralo [[husitstvo]], [[Kališníctvo|utrakvizmus]], [[Jednota bratská]] (a jej súčasť [[Moravskí bratia]]). [[Česká reformácia]] zohrala významnú rolu aj v [[Formovanie moderného českého národa|národnom obrodení]], lebo modernž český národ sa [[Protestantizmus|protestantským]] nakoniec nestal. Katolícka a pravoslávna cirkev uznávajú svätých, z českých osobností uznávajú obe svätosť [[Svätý Ivan|Ivana]], [[Ľudmila (svätica)|Ludmily]], [[Václav I. (české knieža)|Václava]] a [[Svätý Prokop|Prokopa]]. Katolícka cirkev naviac uznáva [[Vojtech Pražský|Vojtecha]], [[Radim (hniezdenský arcibiskup)|Radima]], [[Anežka Česká|Anežku Českú]], [[Zdislava z Lemberka|Zdislavu z Lemberka]], [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]], [[Ján Sarkander|Jána Sarkandera]] a [[Ján Nepomuk Neumann|Jána Nepomuka Neumanna]] a [[Klement Maria Hofbauer|Klementa Mariu Hofbauera]]. Pravoslávni naviac ešte svätého [[Rastislav (Veľká Morava)|Rostislava]] a [[Gorazd II. (Matěj Pavlík)|Gorazda II.]] (Matěja Pavlíka), ktorý počas druhej svetovej vojny ukrýval parašutistov, ktorí zabili nacistického pohlavára Heydricha.

=== Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov ===
{{hlavný článok|Zoznam miest v Česku|Zoznam miest v Česku podľa počtu obyvateľov|Zoznam obcí v Česku}}
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;text-align:center;&quot; colspan=&quot;11&quot;|
|-
!rowspan=23 width:150|&lt;br /&gt;
[[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]&lt;br /&gt;[[Praha]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]&lt;br /&gt;[[Brno]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]&lt;br /&gt;[[Ostrava]]&lt;br /&gt;
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Poradie
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Mesto
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Kraj
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Počet obyvateľov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20140502001321/http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum archivácie = 2014-05-02 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}&lt;/ref&gt;
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]]
!rowspan=23 width:150| 
[[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]&lt;br /&gt;[[Plzeň]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]&lt;br /&gt;[[Liberec]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]&lt;br /&gt;[[Olomouc]]&lt;br /&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000&lt;ref&gt;Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&amp;id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000&lt;ref&gt;[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||-
|-
| colspan=&quot;5&quot; style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|
|}{{clear}}

Štatutárnymi mestami sú naviac taktiež [[Děčín]], [[Chomutov]], [[Jablonec nad Nisou]], [[Mladá Boleslav]], [[Prostějov]], [[Přerov]] a [[Třinec]]. Bývalými okresnými mestami sú navyše ešte [[Benešov]], [[Beroun]], [[Blansko]], [[Bruntál]], [[Břeclav]], [[Česká Lípa]], [[Český Krumlov]], [[Domažlice]], [[Havlíčkův Brod]], [[Hodonín]], [[Cheb]], [[Chrudim]], [[Jeseník]], [[Jičín]], [[Jindřichův Hradec]], [[Klatovy]], [[Kolín]], [[Kroměříž]], [[Kutná Hora]], [[Litoměřice]], [[Louny]], [[Mělník]], [[Náchod]], [[Nový Jičín]], [[Nymburk]], [[Pelhřimov]], [[Písek]], [[Prachatice]], [[Příbram]], [[Rakovník]], [[Rokycany]], [[Rychnov nad Kněžnou]], [[Semily]], [[Sokolov]], [[Strakonice]], [[Svitavy]], [[Šumperk]], [[Tábor]], [[Tachov]], [[Trutnov]], [[Třebíč]], [[Uherské Hradiště]], [[Ústí nad Orlicí]], [[Vsetín]], [[Vyškov]], [[Znojmo]], [[Žďár nad Sázavou]]. Najväčšími mestami, ktoré nie sú ani štatutárne, ani okresné, sú [[Orlová]], [[Litvínov]], [[Český Těšín]], [[Krnov]], [[Kopřivnice]], [[Bohumín]] a [[Jirkov]].

== Kultúra ==
{{Hlavný článok|Česká kultúra}}

=== Literatúra ===
{{Hlavný článok|Česká literatúra|Zoznam českých spisovateľov}}
[[Súbor:Clementinum baroque library 7.jpg|náhľad|vľavo|[[Národná knižnica Českej republiky|Národná knižnica ČR]]: baroková sála [[Klementinum|Klementina]]]]
[[Súbor:Jaroslav Seifert 1981 foto Hana Hamplová.jpg|náhľad|[[Jaroslav Seifert]], jediný český nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]]|upright]]
[[Súbor:Kafka1906 cropped.jpg|náhľad|upright|Česko-nemecko-židovský spisovateľ [[Franz Kafka]]|alt=]]
Literárne dejiny majú počiatky v ústnej tradícii, v ktorej vyniká povesť o [[Čech, Lech a Rus|praotcovi Čechovi]], [[Krok (vojvoda)|Krokovi]], [[Libuša (kňažná)|Libuši]], [[Přemysl Oráč|Přemyslovi Oráčovi]] a [[Dívčí válka|vojne dievčat]]. Začiatky českej písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na Veľkej Morave. Tí spolu so svojimi žiakmi (najvýznamnejším z nich bol [[Kliment Ochridský]]) vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a s pomocou písma [[hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''[[Proglas (prológ)|Proglas]]'', ''[[Život Metodov]]'', ''[[Život Konštantínov]]''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú rolu zohrávať latinčina, vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky (hlavne [[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Pobavit a poučit: Druhá strana slavné Kosmovy kroniky
| periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost
| url = https://www.stoplusjednicka.cz/pobavit-poucit-druha-strana-kosmovy-kroniky
| dátum vydania = 2016-09-13
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; a iné žánre (napr. ''[[Vita Caroli]]'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''[[Alexandreida]]'' a ''[[Dalimilova kronika]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokomunetu
| priezvisko = Turčeková
| meno = Šárka
| titul = Alexandreida je nesmrtelným dílem o životě legendárního rytíře
| periodikum = TOPZINE.cz
| url = https://www.topzine.cz/alexandreida-je-nesmrtelnym-dilem-o-zivote-legendarniho-rytire
| dátum vydania = 2010-12-23
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Slovo a slovesnost – Dalimilova kronika a počátky české slovesnosti
| periodikum = sas.ujc.cas.cz
| url = http://sas.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2387
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Prvými autormi, ktorí písali aj česky, a ktorí dosiahli svetovú slávu, boli [[Ján Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie, a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ [[Humanizmus a renesancia v českej literatúre|humanizmu v českej literatúre]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Nekonečné putování Učitele národů: Kam zavál osud Jana Ámose Komenského?
| periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost
| url = https://www.stoplusjednicka.cz/nekonecne-putovani-ucitele-narodu-kam-zaval-osud-jana-amose-komenskeho
| dátum vydania = 2019-02-03
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Hieronym Pražský]] a [[Petr Chelčický]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jeroným Pražský — Lidé — Česká televize
| periodikum = [[Česká televize]]
| url = https://www.ceskatelevize.cz/lide/jeronym-prazsky/
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Petr Chelčický
| periodikum = www.phil.muni.cz
| url = https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/chelck.html
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Po porážke [[Česká vojna|stavovského povstania]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] v roku 1620 nastalo zložité obdobie vytlačovania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Balbín Bohuslav: velký český vlastenec
| periodikum = HedvabnaStezka.cz
| url = https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/
| dátum prístupu = 2019-12-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20200409162342/https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/
| dátum archivácie = 2020-04-09
}}&lt;/ref&gt; Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[Formovanie moderného českého národa|národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Příběhy slavných: Josef Dobrovský
| periodikum = Český rozhlas Dvojka
| vydavateľ = 
| url = https://dvojka.rozhlas.cz/pribehy-slavnych-josef-dobrovsky-7492738
| dátum vydania = 2015-08-24
| url archívu = 
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ [[Panslavizmus|panslovanských]] tendencií. Vtedy sa začala objavovať už prvá svojbytná literatúra ([[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, keď [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a keď vznikli aj vrcholné literárne diela, či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[májovci]] ([[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Jakub Arbes]], [[Karolina Světlá|Karolína Světlá]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), [[Realizmus vo svetovej literatúre|realisti]] ([[Alois Jirásek]]), [[Manifest českej moderny|česká moderna]] ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. [[anarchistickí buriči]] ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala rozkvitať [[Pražská nemecká literatúra|nemecky písaná literatúra]] (hlavne v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''[[Proces (román)|Proces]]'', ''[[Zámok (román)|Zámok]]'', ''[[Amerika (román)|Amerika]]''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch|Egon Erwín Kisch]], [[Karl Kraus]], [[Marie von Ebner-Eschenbachová]], [[Adalbert Stifter]], [[Otfried Preußler|Ottfried Preussler]], [[Leo Perutz]], [[Ernst Weiss]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (hlavne ''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (hlavne ''[[Válka s Mloky|Válka s mloky]]''). Silná bola taktiež aj ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsil]], ktorý sa venoval najprv [[Proletárska poézia|proletárskej poézii]], neskôr vymyslel smer [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doposiaľ jediný Čech ocenený [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (v roku 1984).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jaroslav Seifert - druhý český laureát nobelovy ceny
| periodikum = www.converter.cz
| url = http://www.converter.cz/nobel/seifert.htm
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]], [[Vladimír Holan]] či [[Ladislav Klíma]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšiemu ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanu Kunderovi]] (hlavne ''[[Nesnesitelná lehkost bytí]]'', ''[[Žert (kniha)|Žert]]'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (obzvlášť po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii v roku 1968]]) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kundery patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štepila na [[Disident|disent]] spätý hlavne s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. [[underground]] ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčší medzinárodný ohlas spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Spalovač mrtvol v rakvi nespával. Ladislav Fuks byl zvrácenou hvězdou
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/ladislav-fuks.A130914_180029_literatura_ts
| dátum vydania = 2013-09-15
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii z roku 1989]] toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadili [[Michal Viewegh]], [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Evropa čte nejen Viewegha, nejpřekládanější je Ivan Klíma
| periodikum = iDNES.cz
| url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/evropa-cte-nejen-viewegha-nejprekladanejsi-je-ivan-klima-pk3-/literatura.aspx?c=A090517_113323_literatura_ob
| dátum vydania = 2009-05-17
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:Milan Kundera.jpg|náhľad|Český spisovateľ a básnik [[Milan Kundera]]]]
K významným novinárom okrem výššie uvedených patrili [[Julius Fučík]], [[Milena Jesenská]] alebo [[Ferdinand Peroutka]].

V ČR je udeľovaná významná medzinárodná literárna [[Cena Franza Kafku]]. Z domácich literárnych cien patrí k najvýznamnejším [[Magnesia Litera]], [[Státní ceny za literaturu a za překladatelské dílo]], [[Cena Jaroslava Seiferta]], [[Cena Jiřího Ortena]] či [[Cena Josefa Škvoreckého]].

ČR má unikátnu sieť verejných knižníc, najhustejšiu v Európe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Česko má zdaleka nejhustší síť veřejných knihoven v EU
| periodikum = TÝDEN.cz
| vydavateľ = 
| url = https://www.tyden.cz/rubriky/kultura/literatura/cesko-ma-zdaleka-nejhustsi-sit-verejnych-knihoven-v-eu_284260.html
| dátum vydania = 2013-09-30
| url arcívu = 
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Je tvorená viac než 5400 knižnicami. V strede tejto siete sa nachádza [[Národná knižnica Českej republiky|Národná knižnica ČR]]. Sídli v pražskom [[Klementinum|Klementine]]. K najcennejším pamiatkam uchovávaným Národnou knižnicou ČR patrí rukopis [[Vyšehradský kódex|Vyšehradského kódexu]] (jeho cena sa odhaduje na miliardu korún), [[Lobkovický graduál]], rukopisy stredovekej pražskej univerzity, „Knihy na reťaziach“ z knižnice jáchymovskej mestskej školy zo 16. storočia, [[Codex pictoricus Mexicanus]] misionára Ignáca Tirscha, autografy Jána Husa a Jakoubka zo Stříbra, zbierka grafických listov univerzitných téz, list [[Gutenbergova Biblia|Gutenbergovej Biblie]] z roku 1454, [[Opatovický homiliář]], [[Mattioliho herbár]] zo 16. storočia, najstaršia tlač na českom území (latinská Statuta z roku 1349), zlomok Žaltáře z Řezna pochádzajúci z konca 8. storočia, grécké papyrusy z 1. storočia, [[Svatojiřské přípisky|Svatojiřský antifonář]] či [[Velislavova biblia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Klementinská NEJ... — Národní knihovna České republiky
| periodikum = www.nkp.cz
| url = https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Zďaleka najcennejší rukopis, ktorý vznikol na českom území, perla stredovekého knihovníctva nazývaná [[Codex gigas]] (tiež Diablova biblia), však bol počas tridsaťročnej vojny ukoristený Švédmi a do ČR býva len výnimočne zapožičiavaný.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Nejzáhadnější bible světa: Jaká tajemství skrývá Codex gigas? – EpochálníSvět.cz
| url = https://epochalnisvet.cz/nejzahadnejsi-bible-sveta-jaka-tajemstvi-skryva-codex-gigas/
| vydavateľ = 
| miesto = 
| dátum vydania = 
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Vzácne tlače a rukopisy (napr. Žlutický kancionál) uskladňuje [[Památník národního písemnictví]] sídliaci v [[Strahovský kláštor|Strahovskom kláštore]], v [[Letohrádok Hvězda|letohrádku Hvězda]] a v tzv. [[Vila Marianne Gellertovej-Petschkovej|Tretej Petschkovej vile]] v Bubenči. Pamätník disponuje oi. rozsiahlou zbierkou [[exlibris]]. Ďalšou významnou českou knižnicou je [[Mestská knižnica v Prahe]].

=== Divadlo ===
{{Hlavný článok|České divadlo}}
[[Súbor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|náhľad|vľavo|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo]] ponúka operu, balet ale aj činohru]]
[[Súbor:Václav Havel-Szilágyi.jpg|náhľad|upright|[[Václav Havel]], dramatik a esejista, neskôr prezident Českej republiky|alt=]]
České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočie|14. storočia]], nazvanej obvykle ''[[Mastičkář]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hrabák | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Hrabák | priezvisko2 = Havránek | meno2 = Bohuslav | odkaz na autora2 = Bohuslav Havránek | spoluautori = a kol. | titul = Výbor z české literatury od počátků po dobu Husovu | url = http://www.ucl.cas.cz/edicee/data/antologie/zliteratury/VZCL3/44.pdf | vydavateľ = ČSAV | miesto = Praha | rok = 1957 | počet strán = 851 | isbn = | strany = 247}}&lt;/ref&gt; Pôvodne išlo o akúsi medzihru v inscenácii evanjelických scén – popisuje situáciu, keď ide Ježišova matka Mária na trh kúpiť vonné masti na nabalzamovanie mŕtveho Ježišovho tela. Scéna sa však stále viac osamostatňovala a popisovala satiricky pomery v mešťanskom prostredí.

V [[19. storočie|19. storočí]] zohralo divadlo výraznú rolu v [[Formovanie moderného českého národa|národnom obrodení]] ([[Václav Kliment Klicpera]], [[Josef Kajetán Tyl]]). Emancipačné snahy českého národa sa v 2. polovici 19. storočia prejavili otvorením [[Národní divadlo|Národného divadla]] v Prahe v roku [[1883]]. Národné divadlo od tej doby uvádza ako [[Státní opera Praha|opery]] tak činohry. V 90. rokoch [[19. storočie|19. storočí]] prenikali do českého divadla európske literárne smery, hlavne [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmus]], ktorý reprezentoval [[Ladislav Stroupežnický]], predovšetkým svojou vidieckou veselohrou ''[[Naši furianti]]'', a neskôr hlavne [[bratia Mrštíkovci]] svoju ''[[Maryša|Maryšu]]''. Taktiež [[Gabriela Preissová]] priniesla na české javiská silné témy (''Gazdina Roba'', ''[[Jej pastorkyňa (opera)|Jej pastorkyňa]]''). Za túto modernú dramatiku bojoval hlavne režisér [[Jaroslav Kvapil]], ktorý sa tiež prezentoval ako dramatik (''[[Princezna Pampeliška]]'').

V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] došlo k rozvoju [[avantgarda|avantgardného]] divadla reprezentovaného [[Osvobozené divadlo|Osvobozeným divadlom]] [[Jiří Voskovec|Jiřího Voskovca]] a [[Jan Werich|Jana Wericha]], alebo [[Emil František Burian|Emilom Františkom Burianom]], [[Jiří Frejka|Jiřím Frejkom]], [[Jindřich Honzl|Jindřichom Honzlom]] či [[Jiří Mahen|Jiřím Mahenom]]. Na svetových javiskách sa najviac presadili hry [[Karel Čapek|Karla Čapka]] (''[[R.U.R.]]'', ''[[Věc Makropulos]]''), alebo [[František Langer|Františka Langera]] (''Periférie'').

V druhej polovici 20. storočia získal výnimočný medzinárodný ohlas projekt [[Alfréd Radok|Alfreda Radoka]] [[Laterna magika]], prvý multimediálny umelecký projekt na svete, pripravený pôvodne pre svetovú výstavu [[Svetová výstava 1958|Expo 58]]. Vznikol taktiež fenomén divadiel malých foriem: [[Semafor (divadlo)|Semafor]] ([[Jiří Suchý]] a [[Jiří Šlitr]]), [[divadlo Na zábradlí]] ([[Jan Grossman]], [[Ivan Vyskočil]]), [[Činoherní klub]] ([[Ladislav Smoček]]), [[Divadlo Husa na provázku|Husa na provázku]], [[Studio Ypsilon|Ypsilonka]] ([[Jan Schmid]]), [[Divadlo Sklep]] či [[divadlo Járy Cimrmana]] ([[Zdeněk Svěrák]], [[Ladislav Smoljak]]). V 60. rokoch sa najúspešnejším dramatikom stal [[Pavel Kohout]] (hlavne ''August, August, august''), [[Absurdná dráma|absurdnú drámu]] reprezentoval [[Václav Havel]]. V Zlíne sa narodil známy britský dramatik [[Tom Stoppard]].

K divadelným oceneniam patrí [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] či [[Cena Alfréda Radoka]].

=== Film ===
{{Hlavný článok|Česká kinematografia|Zoznam českých filmov}}
[[Súbor:Miloš Forman (Reykjavik, 2009) (cropped 2).jpg|náhľad|upright|Česko-americký režisér a scenárista [[Miloš Forman]], držiteľ dvoch [[Academy Awards|Oscarov]] za najlepšiu réžiu|alt=]]
V ére [[Nemý film|nemého filmu]] hranice vlasti prekročila sláva odvážnych filmových projektov [[Gustav Machatý|Gustava Machatého]] ''Erotikon'' (1929) a ''[[Extase (film)|Extase]]'' (1933).

Medzinárodnž ohlas dosiahla v 60. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] [[československá nová vlna]] ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec]]). Kľúčovými snímkami československej novej vlny boli ''[[Ostře sledované vlaky]]'', ''[[Obchod na korze]]'', ''[[Lásky jedné plavovlásky]]'', ''[[Hoří, má panenko]]'', ''[[Sedmikrásky]]'', ''[[Černý Petr (film)|Černý Petr]]'', ''[[Skřivánci na niti]]'', ''[[Marketa Lazarová (film)|Markéta Lazarová]]'', ''[[Až přijde kocour]]'', ''[[Spalovač mrtvol]]'', ''[[Transport z ráje]]'', ''[[Rozmarné léto (film)|Rozmarné léto]]'', ''[[Všichni dobří rodáci]]'', ''[[Démanty noci (film)|Démanty noci]]'', ''[[Intimní osvětlení]]'', ''[[Žert (film)|Žert]]'' či ''[[O slavnosti a hostech]]''.

Vážne umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlu Kachyňovi]] (''[[Ucho (film)|Ucho]]''), [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] (''[[Vyšší princip]]'') či [[Karel Zeman|Karlu Zemanovi]] (''[[Vynález zkázy]]'').

30. až 50. roky a neskôr 70. až 80. roky avšak svedčili viac populárnemu filmu než umeleckému, s nadčasovou eleganciou tohto priestoru využili napríklad režiséri [[Bořivoj Zeman]], [[Oldřich Lipský]], [[Václav Vorlíček]] (''[[Tři oříšky pro Popelku]]''), [[Martin Frič]] a [[Ladislav Smoljak]], scenáristi [[Jiří Brdečka]] (''[[Limonádový Joe aneb Koňská opera|Limonádový Joe]]'', ''[[Adéla ještě nevečeřela]]''), [[Miloš Macourek]], [[Zdeněk Svěrák]] alebo skladatelia filmovej hudby [[Zdeněk Liška]], [[Luboš Fišer]] a [[Petr Hapka]].
[[Súbor:Jiří Menzel Odessa International Film Festival.jpg|upright|náhľad|Režisér [[Jiří Menzel]]]]
Snímky ''[[Obchod na korze]]'' (1965), ''[[Ostře sledované vlaky]]'' (1967) a ''[[Kolja]]'' (1996) získali [[Oscar za najlepší cudzojazyčný film|Oscara za najlepší neanglicky hovorený film]], šesť ďalších filmov sa dostalo do nominácie: ''Lásky jedné plavovlásky'' (1966), ''Hoří, má panenko'' (1968), ''[[Vesničko má středisková]]'' (1986), ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'' (1991), ''[[Musíme si pomáhat]]'' (2000) a ''[[Želary]]'' (2003).

Medzinárodnú slávu získali české bábkové a animované filmy režisérov, akými boli [[Jiří Trnka]], [[Hermína Týrlová]], [[Zdeněk Miler]], [[Jan Švankmajer]] (hlavne ''[[Něco z Alenky]]'') a [[Břetislav Pojar]]. K tejto tradícii patrí aj televízny cyklus ''[[Večerníček|Večerníčkov]]'', na ktorom spolupracovali aj poprední výtvarníci ako [[Adolf Born]], [[Zdeněk Smetana]] či [[Vladimír Jiránek]]. Prvým českým [[Počítačová 3D grafika|3D počítačovo animovaným]] filmom bol v roku 2008 ''[[Kozí příběh – pověsti staré Prahy]]'' [[Jan Tománek (režisér)|Jana Tománka]].

Predovšetkým v iných než českých kinematografiach sa presadilo mnoho českých rodákov, z režisérov napríklad [[Georg Wilhelm Pabst]] a [[Karel Reisz]], z kameramanov [[Karl Freund]], z hercov [[Herbert Lom]] alebo [[Barbara Bouchetová]]. Z českých hercov patria v zahraničí k najznámejším [[Karel Roden]] a [[Libuše Šafránková]], populárna vďaka rozprávke ''Tři oříšky pro Popelku'' hlavne v Nórsku.

[[Barrandov Studio|Filmové ateliéry Barrandov]] patria k najväťším v Európe. Po roku 1990 ich využívajú hlavne zahraničné produkcie, vznikali v nich oi. filmy ''[[Mission: Impossible]]'', ''[[James Bond: Casino Royale|Casino Royale]]'', ''[[Letopisy Narnie: Princ Kaspian]]'', ''[[Letopisy Narnie: Lev, čarodejnica a skriňa]]'', ''[[Dieťa číslo 44 (film)|Dieťa číslo 44]]'', ''[[Hannibal – Zrodenie]]'', ''[[Iluzionista (film, 2006)|Iluzionista]]'', ''[[Votrelec vs. Predátor (film)|Votrelec vs. Predátor]]'', ''[[Agent bez minulosti]]'' a iné.

=== Hudba ===
{{Hlavný článok|Česká hudba}}
[[Súbor:Dvorak.jpg|náhľad|upright|Svetovo známy hudobný skladateľ [[Antonín Dvořák]]|alt=]]
Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Náboženská hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršou duchovnou piesňou v českých krajinách bola staroslovenská: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo na začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne staroslovenský, prenikli do nej avšak aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času).

Prvá duchovná pieseň v staročeštině ''[[Svatováclavský chorál|Svatý Václave, vévodo české země]]'' (tiež aj ''Svatováclavský chorál'') vznikla v 12. storočí. Zapísaná bola ale až v 14. storočí v kronike [[Beneš Krabice z Veitmile|Beneša Krabicu z Veitmilu]]. Podobne významná je ''Ostrovská píseň''. Zaoberá sa prítomnosťou Krista v svätosti oltárnej. Zapísaná bola v kódexe kláštora z Ostrova u Davle, podľa prvého verša sa jej taktiež hovorí aj ''Slovo do světa stvorenie''. Má na rozdiel od svätováclavského chorálu už zložitejšiu básnickú formu.

Významným centrom stredovekej hudby bola [[Šumava]]. Prvé hudobné pamäte tu pochádzajú z knižnice [[Cisterciánsky rád|cisterciánskeho]] kláštora vo [[Vyšší Brod|Vyššom Brode]], založeného v roku 1259. Napríklad rukopis č. 42 z roku 1410 tu popisuje pieseň ''[[Jezu Kriste, ščedrý kněže]]'', ktorú si spievali husiti. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu na prelome 14. a 15. storočia, zachoval ''[[Jistebnický kancionál]]'' (hlavne ''[[Ktož jsú boží bojovníci]]'' a ''[[Povstaň, povstaň veliké město pražské]]'').

Dôležitou etapou vo vývoji českej hudby bolo [[baroko]] (17. a 18. storočie). Hudba sa teda ustálila ako samostatný profesionálny odbor. Za prvých českých hudobných skladateľov môžme považovať barokových tvorcov ako boli [[Adam Michna z Otradovic]], [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]] (český Nemec), [[Jan Dismas Zelenka]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]], [[Jan Křtitel Vaňhal]], [[František Xaver Brixi]] či [[Leopold Koželuh]]. V dobe [[Národné obrodenie|národného obrodenia]] na barokovú hudbu bezprostredne nadviazali [[Jakub Jan Ryba|Jan Jakub Ryba]] či [[Václav Jan Křtitel Tomášek]].
[[Súbor:Vltava-main-theme.svg|náhľad|Hlavná téma {{Audio|Vltava-main-theme-2.ogg|prehrať}}]]
Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] mohli postaviť kľúčoví autori modernej českej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (hlavne ''[[Má vlast]]'', ''[[Prodaná nevěsta]]'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (hlavne ''[[Symfonie č. 9 (Dvořák)|Novosvětská]]'', ''[[Rusalka (opera)|Rusalka]]'' a ''[[Slovanské tance]]'').

Tradícia pokračovala aj naďalej rovnako intenzívne., predovšetkým diela [[Leoš Janáček|Leoše Janáčka]] prenikli do celého sveta. Súčasťou [[repertoár]]u mnohých [[Operná scéna|operných domov]] sú všetky jeho opery, hlavne ''[[Její pastorkyňa]]'' (v zahraničí pod názvom ''Jenůfa''), ''[[Káťa Kabanová]]'', ''[[Z mrtvého domu]]'' a ''[[Věc Makropulos]]''. Často uvádzané sú aj jeho ''[[Glagolská mše (Janáček)|Glagolská mše]]'' a ''[[Sinfonietta (Janáček)|Sinfonietta]]''.

Ďalší významní českí hudobní skladatelia 19. a [[20. storočie|20. storočia]] sú [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Vítězslav Novák]], [[Josef Suk starší]] (zať Antonína Dvořáka), [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Bohuslav Martinů]], [[Pavel Haas]], [[Viktor Ullmann]] či [[Petr Eben]]. Prekvapivý úspech oi. na scéne [[New York|newyorské]] [[Metropolitan opera|Metropolitnej Opery]] dosiahol [[Jaromír Weinberger]] so svojou operou ''[[Švanda dudák (Weinberger)|Švanda dudák]]''. Známymi [[Opereta|operetnými]] skladateľmi boli oi. [[Oskar Nedbal]] či [[Rudolf Friml]].

V roku 1860 sa v [[Kaliště (okres Pelhřimov)|Kališti]] na [[Morava|Morave]] narodil svetovo preslávený skladateľ, [[Nemčina|nemecky]] hovoriaci [[Gustav Mahler]]. Vo [[Viedeň|Viedni]] a neskôr v [[Hollywood]]e sa presadil [[Brno|brnenský]] rodák [[Erich Wolfgang Korngold|Erich Korngold]]. V Česku sa narodili aj klavírni virtuózi [[Ignaz Moscheles]], [[Alfred Brendel]], [[Rudolf Serkin]] a [[Alice Herzová-Sommerová|Alice Herz-Sommerová]], z viedeňskej českej komunity vzišiel [[Ernst Křenek]].

Presadili sa aj českí hudobní [[Hudobná interpretácia|interpréti]]. Možno vymenovať mnoho mien, ako sú dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]], [[Karel Ančerl]] alebo [[Jiří Bělohlávek]], v súčasnosti potom [[Petr Altrichter]], [[Tomáš Netopil]] a [[Jakub Hrůša]]. Ďalej hudobní inštrumentalisti: [[Husle|huslisti]] [[František Benda]], [[Vojtěch Živný]], [[Jan Křtitel Václav Kalivoda]], [[František Ondříček]], [[Jan Kubelík]] a [[Josef Suk mladší]] (Dvořákov pravnuk); [[Violončelo|violončelista]] [[David Popper]], [[Čembalo|čembalistka]] [[Zuzana Růžičková]] či [[Lesný roh|hornista]] [[Radek Baborák]]. Nedá sa nespomenúť [[spevák|speváčky]], ako boli alebo sú [[Ema Destinnová]], [[Maria Jeritza]], [[Jarmila Novotná]], [[Gabriela Beňačková]], [[Eva Urbanová]] a [[Magdalena Kožená]]. Veľkými českými [[tenor]]istami byli [[Beno Blachut]] a [[Ivo Žídek]]. V súčasnosti je veľmi úspešný [[barytón]]ista [[Adam Plachetka]].

Z hudobných telies dosiahol medzinárodného významu nielen [[orchester|symfonický orchester]] [[Česká filharmónia|Českej filharmónie]], ale aj ďalšie symfonické a komorné orchestre a novo tzv. [[Baroko|barokové]] súbory. V neposlednej rade boli a sú úspešné aj české [[spevácky zbor|spevácke zbory]] a malé hudobné telesá, hlavne [[Sláčikové kvarteto (teleso)|sláčikové kvartetá]].

Krátko po druhej svetovej vojne vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v rôznych pražských koncertných sálach.
[[Súbor:Karel Gott 2002-foto13.jpg|náhľad|261x261pixelov|Český spevák [[Karel Gott]]|alt=]]
Česi sa v 20. storočí ujali aj v nových žánroch. V jazze [[Jaroslav Ježek]], [[Miroslav Vitouš]], orchester [[Gustav Brom|Gustava Broma]] a ďalší. V populárnej hudbe pôsobili [[Jan Hammer]] alebo [[Karel Svoboda]], vo folkovej hudbe [[Karel Kryl]] či [[Jaromír Nohavica]]. Na reakcii na populárnu rakúsku dychovú hudbu (hlavne vojenskú) sa rozvinula aj jej špecifická česká verzia, predovšetkým vďaka [[František Kmoch|Františkovi Kmochovi]]. Vo svete najznámejšej českej melódie sú dodnes práve tie dychovkové (hlavne ''[[Vjezd gladiátorů]]'' [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julia Fučíka]] a ''[[Škoda lásky]]'' [[Jaromír Vejvoda|Jaromíra Vejvody]]). Medzinárodné úspechy dosiahol spevák [[Karel Gott]], ktorý sa počas svojej kariéry stal najznámejším spevákom z Česka 20. storočia. V medzinárodnej súťaži [[Eurovision Song Contest]] z českých reprezentantov najvoac uspel [[Mikolas Josef]] (6. miesto v roku 2018).

=== Výtvarné umenie ===
{{Hlavný článok|České výtvarné umenie}}
[[Súbor:Vestonicka venuse edit.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.6|''[[Věstonická venuša]]'']]
Pri prvom a taktiež zďaleka najslávnejšom českom výtvarnom diele autora nepoznáme. Ide o sošku ''[[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]]'', zrejme najstaršiu keramickú sošku na svete, ktorá vznikla v mladšom [[paleolit]]e a bola objavená v roku 1925 na južnej Morave.

Väčšina výtvarných umelcov však bola anonymných ešte v ére [[Gotika|gotiky]], maliarstvo bolo vtedy vnímané ako remeslo, v ktorom autor nie je tak podstatný, a nie ako umenie. O umelcoch tejto doby hovoríme pomocou pojmov ako [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistr litoměřického oltáře]], [[Mistr Třeboňského oltáře|Mistr třeboňského oltáře]], [[Mistr vyšebrodského oltáře]] či [[Majster Theodorik]].
[[Súbor:Oltář s Nejsvětější Trojicí, Mistr litoměřického oltáře, Národní galerie v Praze.jpg|náhľad|Oltár s Najsvetejšou Trojicou od [[Mistr Litoměřického oltáře|Majstra Litoměřického oltáře]]]]

Autorské maliarstvo prišlo na scénu v baroku. K najvýznamnejším českým barokovým maliarom patrili [[Karel Škréta]], [[Jan Kupecký]] a [[Petr Brandl]]. Úplne zvláštne postavenie mal [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholné sochárske diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]].

V prvej polovici 19. storočia prebiehal proces českého národného obrodenia, avšak obrodenci na maliarstvo nekládli taký dôraz ako na literatúru, divadlo či vedu. Maliarstvo zostávalo na pozícii remesla, pričom v krajinárstve vynikal [[Josef Matěj Navrátil]], v portréte a zátiší [[Karel Purkyně]].

Zlom prišiel v polovici 19. storočia, keď do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]] a [[Realizmus (výtvarné umenie)|realizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe pražského orloja. Realistickú maľbu zvolil napríklad [[Jaroslav Čermák (maliar)|Jaroslav Čermák]].

So 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. [[Generácia Národného divadla]], teda tvorcovia, ktorí sa nejak podieľali na výzdobe práve stavanej „Zlaté kapličky“: Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášovi Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili [[Vojtěch Hynais]], [[Julius Mařák]], [[Václav Brožík]], [[Jakub Schikaneder]], [[František Ženíšek]] či [[Josef Tulka]]. K tejto generácii patril aj sochár [[Josef Václav Myslbek]].

[[Súbor:Slovane v pravlasti 81x61m.jpg|náhľad|''[[Slovanská epopej]]'' [[Alfons Mucha|Alfonsa Muchu]] (1912)]]
Väčšina z autorov Generácie Národného divadla naďalej oscilovala medzi romantickou a realistickou maľbou, hlavne krajiny. To však čoskoro niektorým autorom nestačilo. Krajinár [[Antonín Chittussi]] začal meniť techniku krajinomaľby až tak, že sa dostal na pokraj [[Impresionizmus|impresionizmu]]. Vrcholným predstaviteľom tohto smeru sa potom stal [[Antonín Slavíček]]. Dielo [[Luděk Marold|Luďka Marolda]] je zase niekedy označované za predzvesť secesnej maľby.

Práve [[secesia]] patrí ku kľúčovým smerom, ktoré sa vynorili na konci 19. storočia. V českom prostredí zohrala mimoriadnu rolu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov taktiež aj cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]'', ktorá zhŕňa dejiny českého národa a [[Slovania|Slovanov]]. Vystavená je vo [[Veletržní palác|Veletržnom paláci]] v Prahe, bývala v [[Moravský Krumlov|Moravském Krumlově]]. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]] a [[Jan Preisler|Jana Preislera]]. Patria k nej aj významní sochári: [[František Bílek (sochár, 1872–1941)|František Bílek]], [[Jan Štursa]] či [[Ladislav Šaloun]].

Secesia provokovala svojim sklonom k úžitkovosti, avšak inak ctila klasické a akademické techniky. Proti tým sa však na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny [[Osma (umelecká skupina)|Osma]] patrili [[Bohumil Kubišta]], [[Emil Filla]] či [[Otakar Kubín]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru.
[[Súbor:Josef Čapek Letadlo.jpg|náhľad|''Letadlo'' od [[Josef Čapek|Josefa Čapka]] (1929)]]
Práve avantgarda začala v prvej polovici 20. storočia určovať smer. Od kubizmu k čistej [[Abstraktné umenie|abstraktnej maľbe]] došiel [[František Kupka]]. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine [[Tvrdošíjní]] (hlavne [[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]] a sochár [[Otto Gutfreund]]). Členovia avantgardného Deväťsilu sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]], [[Jindřich Štyrský]], [[Josef Šíma (maliar)|Josef Šíma]]).

Napriek vplyvu avantgardy si razil vlastnú cestu [[Josef Lada]] – a aj on dnes patrí k najslávnejším českým maliarom vo svete.

V druhej polovici 20. storočia autori poväčšinou rozvíjali objavy avantgardnej revolúcie – v abstraktnej tvorbe to bol napríklad [[Vladimír Vašíček]], časť diela jej venoval [[Oldřich Lajsek]], [[Mikuláš Medek]], [[Vladimír Boudník]] ai. Na surrealistickú hravosť, hlavne vo svojich známych kolážach, nadväzoval v exile pôsobiaci [[Jiří Kolář]] či doma tvoriaci [[Jan Švankmajer]]. Úplne nového smeru nazvaného [[popart]] sa dotkol [[Kája Saudek]]. Na konci 80. rokov vystúpili členovia skupiny [[Skupina Tvrdohlaví|Tvrdohlaví]] ([[Jiří David (výtvarník)|Jiří David]], [[Petr Nikl]], [[Jaroslav Róna]]).

Najznámejšími predstaviteľmi českej umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]]. Zvláštnym fenoménom v umeleckej fotografii je [[Miroslav Tichý]].

V českom výtvarnom umení hrá významnú rolu knižná ilustrácia, karikatúra a kreslený film. Majstrom karikatúry bol [[František Gellner]], v knižnej ilustrácii vynikli [[Viktor Oliva]], [[Josef Lada]], [[Jiří Trnka]], [[Zdeněk Burian]], [[Adolf Born]] či [[Květa Pacovská]], ktorá za knižné ilustrácie v roku 1992 získala Cenu Hansa Christiana Andersena od Medzinárodného združenia pre detskú knihu. V kreslenom filme sa presadili [[Zdeněk Smetana]] či [[Zdeněk Miler]].

K významným nemeckým maliarom narodeným v českých krajinách patrili [[Anton Raphael Mengs]], [[Alfred Kubin]], [[Gabriel Max]], [[Josef Führich]] či [[Emil Orlik]].
[[Súbor:Praha Veletržní palác hala3.jpg|náhľad|vľavo|upright|Hala [[Národní galerie Praha|Národní galérie]] v Prahe|alt=]]
Za najcennejšie výtvarné dielo na českom území odborníci označujú obraz benátskeho maliara [[Tizian]]a ''[[Apollo a Marsyas]]'', ktorý je vystavený v [[Obrazárna zámku Kroměříž|obrazárni kroměřížskeho zámku]]. Najcennejšie diela českého výtvarného umenia sa snaží zhromažďovať [[Národní galerie Praha|Národná galéria]]. Z diel zahraničných autorov v jej vlastníctve patrí k najcennejším ''Růžencová slavnost'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], ''Adam a Eva'' [[Lucas Cranach starší|Lucasa Cranacha staršieho]], autoportrét [[Henri Rousseau]]a, [[Rembrandt]]ov ''Učenec v pracovni'', ''Šimon a malý Ježiš'' [[Petr Brandl|Petra Brandla]], ''Milenci'' [[Auguste Renoir|Augusta Renoira]], ''Panny'' [[Gustav Klimt|Gustava Klimta]], ''Zelené pšeničné pole s cypřiši'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]], autoportrét [[Ilia Jefimovič Repin|Ilji Repina]], ''V Moulin Rouge'' [[Henri de Toulouse-Lautrec]]a či ''Spomienka na Le Havre'' [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]]. Národná galéria vystavuje v [[Šternberský palác (Hradčany)|Šternberskom paláci]], [[SSchwarzenberský palác (Praha)|Schwarzenberskom paláci]], [[Kláštor svatého Jiří (Praha)|kláštore sv. Jiří]], [[Jazdiareň Pražského hradu|Jazdiarni Pražského hradu]], [[Salmovský palác|Salmovskom paláci]], [[Kláštor svätej Anežky Českej|Anežskom kláštore]], [[Palác Kinských|paláci Kinských]], [[Veletržní palác|Veletržnom paláci]], v [[Dům U Černé Matky Boží|dome U černé matky Boží]], na [[Zbraslavský kláštor|zámku Zbraslav]], v [[Žďár nad Sázavou (kláštor)|kláštore v Žďáru nad Sázavou]] a na [[Fryštát (zámok)|zámku Fryštát]]. K ďalším významným galériám patrí [[Moravská galerie v Brně|Moravská galéria]] (vystavuje v piatich budovách: [[Miestodržiteľský palác (Brno)|Miestodržiteľský palác]], [[Pražákův palác]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum (Brno)|Uměleckoprůmyslové muzeum]], [[Jurkovičova vila]] v Brne a [[Rodný dům Josefa Hoffmanna]] v [[Brtnice|Brtnici u Jihlavy]]) a [[Galerie hlavního města Prahy]] ([[dům U Zlatého prstenu]], [[dům U Kamenného zvonu]], [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]], [[Bílkova vila]], Dům Františka Bílka v Chýnově, [[Městská knihovna v Praze|Mestská knižnica]] na Mariánskom námestí, [[Troja (zámok)|Trojský zámok]]).

K najznámejším sochám v ČR patrí [[Ladislav Šaloun|Šalounova]] [[Pomník majstra Jana Husa|socha Jana Husa]] na [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestskom námestí]], [[Josef Václav Myslbek|Myslbekov]] [[Pomník svatého Václava|pomník knížete Václava]] na [[Václavské náměstí|Václavském náměstí]], [[Olbram Zoubek|Zoubkov]] [[Pomník obetiam komunizmu (Petřín)|Pomník obetiam komunizmu]] na Petříně, [[Bohumil Kafka|Kafkova]] socha Jana Žižky v [[Národný pamätník na Vítkove|Národnom pamätníku na Vítkove]] (aejväčšia jazdecká socha v Európe). Najväčšou českou sochou všetkých dôb bol [[Stalinov pomník]] na Letné, ktorý však na svojom mieste stál len v rokoch 1955 – 1962. Dnes sa na jeho mieste nachádza [[Pražský metronom]]. V poslednej dobe sa veľmi obľúbenou u turistov stala [[David Černý|Černého]] [[Hlava Franza Kafky]] pri obchodnom centre [[Quadrio]]. Černý na seba strhol pozornosť taktiež svojou provokáciou [[Entropa]]. [[Anna Chromy]] v Prahe pri Stavovskom divadle inštalovala jeden zo svojich ''Plášťů svědomí''.

Najvýznamnejšou českou výtvarnou cenou je [[Cena Jindřicha Chalupeckého]].

=== Architektúra ===
{{Hlavný článok|Česká architektúra|Románska architektúra v Česku|Gotická architektúra v Česku|Baroková architektúra v Česku}}
Prvú fázu vývoja [[architektúra|architektúry]] na českom území s dochovanými stavbami tvorí [[Románske umenie|románska]] architektúra. Z predchádzajúcej, [[Veľká Morava|veľkomoravskej]] fázy, sa dochovali iba [[Archeológia|archeologické]] objavy. V období románskeho slohu vznikli v Česku prvé kamenné stavby, a to predovšetkým [[kostol]]y a budovy [[kláštor]]ov, ku koncu obdobia aj prvé [[hrad]]y a mestské stavby ([[Hradby|opevnenia]], domy). Stavby [[Románska architektúra|románskej architektúry]] vznikali na českom území od sklonku [[9. storočie|9. storočia]] do polovice [[13. storočie|13. storočia]], keď sa začal zvoľna presadzovať [[Gotická architektúra v Česku|gotický sloh]].[[Súbor:KUTNA HORA (js) 11.jpg|náhľad|vpravo|Česká gotika: [[Chrám svätej Barbory|chrám svätej Barbory v Kutnej Hore]]]]
[[Gotická architektúra]] v českých krajinách vrcholila počas [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]. Ten nechal v Prahe postaviť vo vrcholnom gotickom slohu [[Karlov most]] a rozbehla sa veľkorysá výstavba [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrály sv. Víta]], s pomocou architekta [[Petr Parléř|Petra Parléře]] a jeho syna [[Ján Parlér|Jána Parléra]]. Ako schránku nových korunovačných klenotov, ktoré nechal Karol vytvoriť, dal v stredných Čechách postaviť hrad [[Karlštejn]], ktorého architektom bol [[Matej z Arrasu|Matyáš z Arrasu]].

Gotika dosiahla ďalší vrchol v ére vlády [[Jagelovci|Jagelovcov]] (tiež sa hovorí o vladislavskej či [[Jagelonská gotika|jagelonskej gotike]]). [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav Jagelovský]] začal veľkolepú prestavbu [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a povolal zo Saska staviteľa [[Benedikt Rejt|Benedikta Rejta]], ktorý v Čechách okrem iného vytvoril [[Vladislavská sála|Vladislavskú sálu]] a [[chrám svätej Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]], na ktorého výstavbe sa podieľal ďalší známy staviteľ [[Matěj Rejsek]], autor pražskej [[Prašná brána|Prašnej brány]]. [[Anton Pilgram]] v tej dobe zanechal otlačky neskorej gotiky v [[Brno|Brne]].
[[Súbor:Chlumec - Karlova koruna.jpg|náhľad|vľavo|České baroko: zámok [[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]]]]
[[Letohrádok kráľovnej Anny]] na Pražskom hrade býva označovaný za štýlovo najčistejšiu [[Renesančná architektúra|renesančnú]] stavbu na sever od [[Alpy|Álp]]. K významným renesančným stavbám patria aj [[Letohrádok Hvězda]], alebo [[zámok Litomyšl]]. Predovšetkým vďaka renesančnému námestiu sa na zoznam Svetového dedičstva UNESCO dostala [[Telč]], o rovnaký zápis sa usiluje renesančná mestská architektúra v [[Slavonice|Slavoniciach]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Renaissance Houses at Slavonice
| periodikum = UNESCO World Heritage Centre
| vydavateľ = 
| url = http://whc.unesco.org/en/tentativelists/1507/
| dátum vydania = 
| jazyk = en
| url archívu = 
| dátum prístupu = 2020-01-04
}}&lt;/ref&gt;

Taktiež v barokovej ére v českých krajinách pôsobili významní architekti ako [[Carlo Lurago]] ([[Klementinum]]), [[Francesco Caratti]] ([[Černínsky palác]]), [[Jan Baptista Mathey]] ([[Arcibiskupský palác v Prahe|Arcibiskupský palác]], [[Toskánsky palác]], [[Troja (zámok)|letohrádok v Tróji]]), [[Jan Blažej Santini-Aichel]] ([[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|kostol na Zelenej hore]]), [[František Maxmilián Kaňka]] ([[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]]), [[Kryštof Dientzenhofer]] (kostol svätej Markéty v Břevnovskom kláštore) alebo jeho syn [[Kilián Ignác Dientzenhofer]] ([[Kostol svätého Mikuláša (Malá Strana)|malostranský]] aj [[Kostol svätého Mikuláša (Staré Mesto, Praha)|staromestský kostol sv. Mikuláša]]).
[[Súbor:Sychrov letecky.jpg|náhľad|Zámek Sychrov zo vzduchu]]
Pre architektúru 19. storočia bol typický [[Historizmus (umenie)|historizmus]]. V jeho duchu tvoril napríklad architekt a staviteľ [[Josef Hlávka]], ktorého [[Rezidencia bukovinských metropolitov]] v [[Černovice (Ukrajina)|Černoviciach]] (dnes [[Ukrajina]], v 19. storočí na území Rakúsko-Uhorska) je dnes zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zozname svetového dedičstva UNESCO]]. Jedným z najvýznamnejších architektonických diel historizmu a romantizmu je novogotický zámok [[Sychrov (zámok)|Sychrov]], prestavaný do súčasnej podoby v 19. storočí [[Kamil Rohan|kniežeťom Kamilom z Rohanu]].

Dielom historizmu boli aj budovy [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]], [[Národní muzeum|Národného múzea]] či [[Rudolfinum|Rudolfina]] v Prahe.

Významná bola v české architektúre vlna [[Secesia (architektúra)|secesie]] na prelome 19. a 20. storočia (hlavne [[Obecný dom]] v Prahe, z architektov [[Antonín Balšánek]], [[Osvald Polívka]], [[Josef Fanta]], [[Jan Letzel]]), tesne pred vojnou potom kubizmu, čo bolo českou špecialitou ([[dům U Černé Matky Boží]] [[Josef Gočár|Josefa Gočára]], [[Kovařovicova vila]] [[Josef Chochol|Josefa Chochola]]).
[[Súbor:Praha dům U Černé Matky Boží 1.jpg|náhľad|[[Český kubizmus]]: [[dům U Černé Matky Boží]] v Prahe]]
[[Súbor:Villa Tugendhat, Brno.jpg|náhľad|Český funkcionalizmus: [[vila Tugendhat]] v Brne ([[Ludwig Mies van der Rohe]])]]
Od 20. rokov 20. storočia architektúra tiahla k [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmu]] ([[Veletržní palác]] v Prahe, [[Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne|Baťov mrakodrap]] v Zlíne či [[vila Tugendhat]] v Brne z dielny [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Miesa van der Rohe]]), k jeho predstaviteľom patrili [[Jan Kotěra]] a Josef Gočár. V Praze v tej dobe pracoval aj významný slovinský architekt [[Jože Plečnik|Josip Plečnik]] (hlavne [[Kostol Najsvätejšieho srdca Pána (Vinohrady)|kostol Najsvätejšieho Srdca Pána]] na námestí Jiřího z Poděbrad v Praze). [[Pavel Janák]] sa vtedy taktiež pokúsil vytvoriť „národný sloh“, kombináciou ľudovej a modernej architektúry (hlavne [[Pardubické krematórium|krematórium v Pardubiciach]] a [[palác Adria]] v Prahe). Podobnou cestou išiel [[Dušan Jurkovič]].
[[Súbor:OD Kotva 1.jpg|náhľad|Český brutalizmus: [[kotva (obchodný dom)|obchodný dom Kotva]] v Prahe|vľavo]]
V 50. rokoch 20. storočia bol vyžadovaný ako oficiálny štýl [[socialistický realizmus]] (tiež zvaný sorela). Charakteristickými stavbami v jeho duchu sú [[hotel Jalta]] na Václavskom námestí či [[sídlisko Poruba]] v Ostrave.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |dátum prístupu=2017-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150428161321/http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |dátum archivácie=2015-04-28 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt; Špecifickou odnožou sorely bol tzv. stalinský neoklasicizmus, ktorý v Česku reprezentuje [[International (hotel v Prahe)|hotel Internacional]] v pražských Dejvicích. Na konci 50. rokov sa však v architektúre (a avšak aj v [[design]]u) presadil nový štýl, nazvaný [[Bruselský štýl|bruselský]] – to podľa toho, že bol predstavený na svetovej výstave [[Svetová výstava 1958|Expo 58]] v [[Brusel]]i. Vyznačoval sa oblými tvarmi a sklenenými fasádami. Typickou stavbou v bruselskom štýlu boli predovšetkým výstavný pavilón a reštaurácia [[Česko-slovenský pavilón na Svetovej výstave 1958|česko-slovenského pavilónu]] na Expu. Ďalšími dôležitými stavbami bruselského štýlu boli [[pavilón Z]] na [[Brnianske výstavisko|brnianskom výstavisku]], [[Plavecký stadion Podolí|plavecký štadion v Podolí]] či [[Havířov (nádražie)|nádražie v Havířove]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Veselková
 | meno = Ivana
 | titul = Bruselský styl je pořád in
 | url = http://www.rozhlas.cz/radiowave/rozhovory/_zprava/bruselsky-styl-je-porad-in--1429947
 | dátum vydania = 2014-12-08
 | dátum prístupu = 2017-07-12
 | vydavateľ = Rozhlas.cz
}}&lt;/ref&gt; Na konci 60. rokov však bruselský štýl vytlačila česká verzia [[Brutalizmus|brutalizmu]]. Cenené sú hlavne projekty z dielne [[Věra Machoninová|Věry Machoninovej]] a jej manžela [[Vladimír Machonin|Vladimíra Machonina]] ([[dům bytové kultury]] v Prahe, [[hotel Thermal]] v Karlových Varoch, [[Kotva (obchodný dom)|obchodný dom Kotva]] v Prahe, [[Veľvyslanectvo Českej republiky v Berlíne|veľvyslanectvo ČSSR v Berlíne]]). Z ďalších brutalistických stavieb je pripomínané hlavne [[československé veľvyslanectvo v Londýne]] architektov [[Jan Bočan|Jana Bočana]], [[Jan Šrámek (architekt)|Jana Šrámka]] a Karla Štěpánského, [[Fairmont Golden Prague|hotel Intercontinental]] v Prahe od [[Karel Bubeníček|Karla Bubeníčka]] a [[Karel Filsak|Karla Filsaka]], [[Žižkovská televizní věž|žižkovský televízny vysielač]] [[Václav Aulický|Václava Aulického]] či stavby [[Karel Prager|Karla Pragera]] ([[Nová budova Národního muzea|budova bývalého Federálneho zhromaždenia]], [[Nová scéna (Praha)|Nová scéna]] Národního divadla).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = O českém brutalismu, high-tech stylu, o čase budovat, moci...
| periodikum = Vltava
| dátum = 2015-12-30
| url = https://vltava.rozhlas.cz/o-ceskem-brutalismu-high-tech-stylu-o-case-budovat-moci-chranit-a-touze-borit-5105034
| dátum prístupu = 2017-07-11
}}&lt;/ref&gt; Najoceňovanejšou stavbou tejto doby bol [[Ještěd (hotel a vysielač)|vysielač na Ještedu]] od [[Karel Hubáček|Karla Hubáčka]].
[[Súbor:Tanzendes Haus 2023.jpg|náhľad|Český postmodernizmus: [[Tancujúci dom]] v Praze]]
V ponovembrovej architektúre zohralo výraznú rolu dielo [[Frank Gehry|Franka Gehryho]] [[Tancujúci dom]] v Prahe, ktoré priamo inicioval [[Václav Havel]] a ktorý býva uvádzaný ako symbol [[Postmodernizmus (architektúra)|postmodernej architektúry]]. Z významných svetových architektov v Prahe tvoril ešte [[Jean Nouvel]] ([[Zlatý Anděl]] na pražskom Smíchove), či [[Ricardo Bofill]], ktorý sa podieľal na modernizácii kedysi robotníckeho Karlína ([[Corso Karlín]] ai.). V prípravách je projekt premeny okolia pražského Masarykovho nádražia, ktorý vypracovala držiteľka Pritzkerovej ceny [[Zaha Hadid]]ová. Z projektov domácich architektov si najväčší kredit získal projekt [[Národní technická knihovna|Národnej technickej knižnice]] v pražských Dejvicích, [[Kongresové centrum Zlín]] architektky [[Eva Jiřičná|Evy Jiřičné]], budovy [[Univerzitní kampus Bohunice|Univerzitného kampusu v Brne]], [[Moravská zemská knihovna|Moravskej zemskej knižnice]] a [[Moravský zemský archiv v Brně|Moravského zemského archívu]], [[Skleněný dům firmy Lasvit|Skleněný dům]] v [[Nový Bor|Novém Boru]], nadstavba niekdajšej vysoké pece [[Bolt Tower]] v [[Ostrava|Ostrave]] architekta [[Josef Pleskot|Josefa Pleskota]], alebo stanica pražského metra [[Rajská zahrada (stanica pražského metra)|Rajská záhrada]] [[Patrik Kotas|Patrika Kotase.]] Hojne diskutovaný projekt [[Národní knihovna na Letné|novej budovy Národnej knižnice]] od [[Jan Kaplický|Jana Kaplického]] zostal len na papieri.

Českými rodákmi boli aj významní architekti [[Adolf Loos]], [[Josef Hoffmann]], [[Joseph Maria Olbrich]] či [[Balthasar Neumann]].

=== Videoherná tvorba ===
{{Hlavný článok|Český videoherný priemysel}}
[[Súbor:Logo Mafia.svg|náhľad|Logo českej hry [[Mafia: The City of Lost Heaven]]]]
V sedemdesiatych a hlavne osemdesiatych rokoch sa v Česku objavilo nové odvetvie kultúrnej tvorby – [[počítačová hra|počítačovej hry]]. To sa začalo rozvíjať hlavne po roku [[1994]], keď vyšlo ''[[Tajemství Oslího ostrova]]''. Potom nasledovali, v Česku pomerne úspešné a populárne hry ako ''[[Dračí historie]]'', ''[[Fish Fillets]]'' či ''[[Brány Skeldalu]]''. V roku 1999 sa podarilo v zahraničí uspieť hre ''[[Hidden &amp; Dangerous]]''. V ďalších rokoch nasledovali medzinárodne úspešné herné tituly, ako ''[[Operace Flashpoint]]'', ''[[Mafia: The City of Lost Heaven]]'' či ''[[Vietcong]]''. K svetoznámym českým hrám patrí [[Mafia II|druhý]] a [[Mafia III|tretí]] diel Mafie, ''[[Euro Truck Simulator]]'' a jeho [[Euro Truck Simulator 2|pokračovanie]], ''[[American Truck Simulator]]'', ''[[Operace Flashpoint|ArmA]]'' (a [[Arma 2|druhý]] a [[Arma 3|tretí diel]]), ''[[Silent Hill: Downpour]]'', ''[[Machinarium]]'', ''[[18 Wheels of Steel]]'', ''[[DayZ]]'', ''[[Bus Driver]]'', ''[[Botanicula]]'' či ''[[Kingdom Come: Deliverance]]''. V Česku funguje niekoľko svetovo známych herných štúdií, ako [[Bohemia Interactive|Bohemia Interactive Studio]], [[SCS Software]], [[Amanita Design]] alebo [[Madfinger Games]] (alebo bývalé [[2K Czech]]). Od roku 2010 sú české hry oceňované na [[Anifilm]]e v rámci súťaže [[Česká hra roku]] a v rokoch 2011 až 2013 v rámci súťaže [[Booom]]. Možno sa stretnúť s názorom, že videohry sú najväčším kultúrnym exportom Českej republiky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Pros
 | meno = Marek
 | titul = Videohry jsou největším kulturní exportem Česka, tvrdí odborník
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
 | vydavateľ = Economia
 | odkaz na vydavateľa = Economia
 | dátum_vydania = 2014-03-04
 | dátum_prístupu = 2014-04-20
 | url = http://magazin.aktualne.cz/svelch-hry-jsou-nejvetsi-kulturni-export-ceske-republiky/r~8398882ca2d911e3b7290025900fea04/
}}&lt;/ref&gt;

=== Populárna kultúra ===
[[Súbor:Šafaříkovy sady - panoramio.jpg|náhľad|upright|Socha [[Spejbl a Hurvínek|Spejbla a Hurvínka]] v [[Plzeň|Plzni]]]]
okrem kultúry vysokej a ľudovej sa v českých krajinách, ako všade inde, rozvíjala od začiatku 19. storočia aj populárna kultúra. Niektoré popkultúrne fenomény sú pevne usadené v českom kolektívnom vedomí a slúžia nezriedka aj k národnej sebaidentifikácii. Anketa Českej televízie [[Kniha mého srdce]] z roku 2009 napríklad ukázala masovosť obľuby literárnych postav, ako sú sluha [[Saturnin (román)|Saturnin]] z humoristického románu [[Zdeněk Jirotka|Zdeňka Jirotky]], Švejk z Haškovho románu či [[Rychlé šípy]] z chlapčenských románov a komiksov [[Jaroslav Foglar|Jaroslava Foglara]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Kniha mého srdce — Česká televize
| periodikum = [[Česká televize]]
| vydavateľ = 
| url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10214215895-kniha-meho-srdce/
| dátum vydania = 
| dátum prístupu = 2016-09-05
}}&lt;/ref&gt; Podobná anketa o [[Největší Čech|Nejväčšieho Čecha]] zase ukázala rolu humoristického fenoménu [[Jára Cimrman|Járu Cimrmana]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Největší Čech: Jára Cimrman
| periodikum = [[iDNES.cz]]
| url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/nejvetsi-cech-jara-cimrman-dcl-/show_aktual.aspx?c=A050201_211139_domaci_sas
| dátum vydania = 2005-02-02
| dátum prístupu = 2016-09-05
}}&lt;/ref&gt;

Významnú rolu zohrala aj dvojica bábok, ktoré vytvoril počas prvej republiky [[Josef Skupa]]: [[Spejbl a Hurvínek]]. Skupa tým nadviazal na veľkú českú bábkarskú tradíciu, spätú okrem iného s menom [[Matěj Kopecký|Matěje Kopeckého]]. Z detskej literatúry vzišla podobne populárna postavička [[Ferdo Mravec|Ferdu Mravca]] (a jeho súputníka [[Brouk Pytlík|Brouka Pytlíka]]), ktorú stvoril [[Ondřej Sekora]]. K najpopulárnejším českým komiksom patrí [[Čtyřlístek (komiks)|Čtyřlístek]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyřlístek slaví|url=http://www.kulturninovinky.cz/popkulturni-legenda-slavi/|dátum vydania=2015-11-12|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt; [[Pérák]] bol stvárnený ako jediný český [[superhrdina]] vo filme a [[komiks]]e.

Zdrojom podobných popkultúrnych fenoménov sa v 2. polovici 20. storočia stal film a predovšetkým televízia – cyklus televíznych [[Večerníček|Večerníčko]] priniesol populárne postavičky ako [[Krtko (animovaný film)|Krtko]] Zdeňka Milera, [[Bob a Bobek]] či [[Pat &amp; Mat]] Vladimíra Jiránka, [[Maxipes Fík]] Jiřího Šalamouna, [[Rozprávky z machu a papradia|Kremienok a Vocholúšik]] či [[Rákosníček]] Zdeňka Smetany, [[Mach a Šebestová]] Adolfa Borna či [[Rumcajs]] Radka Pilaře.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Nejlepší Večerníček — Česká televize
| periodikum = [[Česká televize]]
| vydavateľ = 
| url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10492742198-nej-ct/21352216211-nejlepsi-vecernicek/
| dátum vydania = 
| dátum prístupu = 2016-09-05
}}&lt;/ref&gt; Televízna a filmová tvorba pre deti 70. a 80. rokov 20. storočia zase priniesla fenomény ako [[Pan Tau]], ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' či ''[[Návštěvníci]]''. Najvýraznejšou postavou českej pop-music, ktorá sa začala formovať od 50. let, bol dlhodobo spevák [[Karel Gott]]. Často sa vo svete presadzujú české modelky, ku ktorým patria [[Karolína Kurková]], [[Eva Herzigová]], [[Pavlína Pořízková]], [[Petra Němcová]], [[Taťána Kuchařová]], [[Daniela Peštová]] a [[Alena Šeredová]].

=== Média ===
{{Hlavný článok|Zoznam českých časopisov}}
V ČR existuje systém [[Verejnoprávne vysielanie|verejnoprávnych médií]], ktoré sú zo zákona platené z verejných peňazí ([[Koncesionárský poplatok|koncesionárske poplatky]]), s len obmedzenou možnosťou vlády a správy ich ovplyvňovať. K takýmto inštitúciam patrí [[Česká televize]] (nadväzuje na štátnu [[Československá televize|Československú televíziu]], ktorej vysielanie započalo v roku 1953), [[Český rozhlas]] ([[Československý rozhlas]] začal vysielať v roku 1923) a [[Česká tisková kancelář]], ktorá avšak nie je platená z koncesionárskych poplatkov.
[[Súbor:Česká televize.jpg|náhľad|Areál [[Česká televize|Českej televízie]] na [[Kavčí hory|Kavčích horách]] v Prahe]]
Prvá súkromná televízna stanice [[Premiéra TV]] (neskôr [[Prima]]) vznikla v roku 1993. Rok nato začala vysielať [[TV Nova]]. Stanice verejnoprávnej Českej televízie ([[ČT1]], [[ČT2]], [[ČT sport]], [[ČT :D]], [[ČT art]], [[ČT24]]) spolu s kanálmi prevádzkovanými spoločnosťami [[TV Nova (spoločnosť)|CET 21]] (Nova, [[Nova Cinema]], [[Nova Action]], [[Nova Fun]], [[Nova Krimi]], [[Nova Sport 1]], [[Nova Sport 2]], [[Nova International]]) a [[FTV Prima]] (Prima, [[Prima Cool]], [[Prima Love]], [[Prima Zoom]], [[Prima Max]], [[Paramount Network (česká televízna stanica)|Prima Comedy Central]]) televiznemu trhu aj po digitalizácii vysielania dodnes dominujú, v roku 2015 napríklad dosiahli súhrnnú sledovanosť 82 %. Tejto „veľkej trojke“ najúspešnejšie konkuruje [[TV Barrandov]] (kanály Barrandov, [[Barrandov Kino|Kino Barrandov]], [[Barrandov Krimi]], [[Barrandov News]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Televize
| periodikum = MediaGuru.cz
| url = https://www.mediaguru.cz/slovnik-a-mediatypy/typy-medii/televize/
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Pomerne dlhú tradíciu má od roku 2002 aj špecializovaná hudobná televízia [[Óčko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Polák
| meno = Lukáš
| titul = Hudební televize Óčko slaví patnáct let, diváci vyberou nejoblíbenější tuzemský klip
| periodikum = Český rozhlas
| dátum = 2017-05-15
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = http://www.rozhlas.cz/digital/televize/_zprava/hudebni-televize-ocko-slavi-patnact-let-divaci-vyberou-nejoblibenejsi-tuzemsky-klip--1725977
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Od septembra 2000 doplnili ponuku taktiež satelitné televízie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Satelitní televize v České republice
| periodikum = DigiZone.cz
| dátum = 
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = http://www.digizone.cz/specialy/satelit/
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Najsledovanejší hlavný spravodajský program vysiela [[TV Nova]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zpravodajský trojboj: Hvězdná Nova oslabuje, Prima se tahala s Událostmi ČT o druhé místo | vydavateľ = Hospodářské noviny | url = http://domaci.ihned.cz/c1-62697190-udalosti-ct-ubyvaji-divaci-prima-zpravy-nova-televizni-noviny}}&lt;/ref&gt;
 
Najčítanejšími denníkmi sú [[Blesk (noviny)|''Blesk'']], ''[[Mladá fronta DNES]]'', [[Právo (denník)|''Právo'']], ''[[Deník (regionálne noviny)|Deník]]'', ''[[Aha!]]'' a ''[[Lidové noviny]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čechy nejvíce zajímá bulvár. Nejčtenější v zemi je deník Blesk | vydavateľ = ČTK | dátum_vydania = 2015-07-15 | url = http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | dátum prístupu = 2017-01-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150723023940/http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | dátum archivácie = 2015-07-23 | nedostupné = ano }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků
| periodikum = www.unievydavatelu.cz
| url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/314-deniky_celostatni
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Najčítanejším zdarma rozdávaným denníkem je [[Metro (deník)|''Metro'']].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků
| periodikum = www.unievydavatelu.cz
| url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/315-deniky_zdarma
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Najpredávanejšie spravodajské časopisy sú: [[Květy (časopis)|''Květy'']], [[Reflex (časopis)|''Reflex'']], [[Téma (časopis)|''Téma'']], [[Respekt|''Respekt'']] a [[Týden (časopis)|''Týden'']],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Zpravodajské týdeníky - celostátní
| periodikum = www.unievydavatelu.cz
| vydavateľ = Unie vydavatelů ČR
| url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1677-zpravodajske_tydeniky_celostatni
| dátum vydania = únor 2017
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; medzi spoločenskými časopismi to vo februári 2017 boli ''[[Rytmus života]]'', ''[[Blesk (noviny)|Nedělní Blesk]]'', ''[[Pestrý svět]]'' či ''Sedmička''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Společenské časopisy
| periodikum = www.unievydavatelu.cz
| vydavateľ = Unie vydavatelů ČR
| url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1019-spolecenske_casopisy
| dátum vydania = únor 2017
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Z detských časopisov sa drží ''[[Sluníčko]]'', [[ABC (časopis)|''ABC'']] a [[Mateřídouška|''Mateřídouška'']].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad časopisů
| periodikum = www.unievydavatelu.cz
| url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1009-casopisy_pro_deti_a_mladez
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; V roku 2023 bolo Česko v [[Reportéri bez hraníc|Indexe slobody tlače]] na 14. mieste.&lt;ref name=&quot;indextisku&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = World Press Freedom Index
| url = https://rsf.org/en/index?year=2023
| vydavateľ = Reporters Without Borders
| dátum prístupu = 2023-09-02
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

Historický význam maly ''[[Národní listy]]'', ''[[Právo lidu]]'', ''[[Svobodné slovo|České slovo]]'' (neskôr ''Svobodné slovo'' a ''Slovo''), ''[[Zemědělské noviny]]'', [[Práce (noviny)|''Práce'']], ''[[Ľudová demokracia]]'' či ''[[Mladý svět]]''. V minulosti mali váhu aj literárne časopisy a intelektuálne revue ako [[Přítomnost (časopis)|''Přítomnost'']] či ''[[Tvorba (časopis, 1925–1938)|Tvorba]]'' v 20. a 30. rokoch 20. storočia alebo ''[[Literární noviny]]'' v 60. rokoch 20. storočia. K zaniknutým časopisom pre mládež patrili ''[[Mladý hlasatel]]'' či [[skaut (časopis)|''Junák'']], do ktorých prispieval [[Jaroslav Foglar]], alebo [[Ohníček (časopis)|''Ohníček'']] a ''[[Sedmička (časopis)|Sedmička]]''.

Československo sa stalo v roku 1923 po [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovství|Veľkej Británii]] treťou krajinou, kde začal pravidelne vysielať rozhlas.&lt;ref&gt;[https://www.ceskatelevize.cz/zpravodajstvi-ostrava/novinky-ze-studia/239896-rozhlas-byl-nejen-svedkem-ale-take-hybatelem-deni-20-stoleti/ Rozhlas byl nejen svědkem, ale také hybatelem dění 20. století]&lt;/ref&gt; Najúspešnejšou stanicou verejnoprávneho rozhlasu je [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]], zo súkromných rádií sú to: [[Rádio Impuls]], [[Evropa 2]], [[Rádio Blaník]] a [[Frekvence 1]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaká jsou nejposlouchanější rádia v roce 2022? | periodikum = Livemarketing.cz | url = https://livemarketing.cz/clanky/jaka-jsou-nejposlouchanejsi-radia-v-roce-2022/}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Seznam.cz logo.svg|náhľad|Najvýznamnejšou českou mediálnou internetovou firmou je Seznam.cz]]
Českému internetu kraľuje vyhľadávač [[Seznam.cz]]. Najväčšími spravodajskými webmi sú [[iDNES.cz]] a [[Novinky.cz]]. Najnavštevovanejšou kultúrní stránkou je [[Česko-Slovenská filmová databáze]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Novotný
| meno = Michal
| titul = Žebříček TOP 10: Nejnavštěvovanější weby
| periodikum = Markomu.cz
| url = https://www.markomu.cz/nejnavstevovanejsi-weby/
| dátum vydania = 2018-03-15
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; [[Česká Wikipédia]] vznikla v roku 2002 a v súčasnosti je čo do počtu hesiel najväčšou českou encyklopédiou v histórii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Česká Wikipedie se stala největší českou encyklopedií všech dob
| periodikum = Literární noviny
| dátum = 2011-07-11
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = http://literarky.cz/politika/161-dnes/4793-eska-wikipedie-se-stala-nejvti-eskou-encyklopedii-vech-dob-
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}{{Nedostupný zdroj}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| autor = mil
| autor2 = ČTK
| odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář
| titul = Česká Wikipedie má už 200 tisíc článků. Překonala Ottův slovník naučný
| periodikum = Hospodářské noviny
| dátum = 2011-07-07
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = https://tech.ihned.cz/c1-52253190-ceska-wikipedie-ma-uz-200-tisic-clanku-prekonala-ottuv-slovnik-naucny
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt;

Významnými českými novinármi boli napríklad [[Johann Ferdinand ze Schönfeldu|Jan Ferdinand ze Schönfeldu]], [[Václav Matěj Kramerius]], [[Karel Havlíček Borovský]], [[Julius Grégr]], [[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Josef Hubáček (novinár)|Josef Hubáček]], [[Bohumír Šmeral]], [[Ivan Olbracht]], [[Karel Jonáš (politik)|Karel Jonáš]], [[František Xaver Šalda]], [[Karel Čapek]], [[Vladislav Vančura]], [[Ferdinand Peroutka]], [[Milena Jesenská]], [[Jožka Pejskar]], [[Lída Rakušanová]], [[Ivan Medek]], [[Zdeněk Velíšek]], [[Jaroslav Kmenta]], [[Radek John]], [[Josef Klíma]], [[Jindřich Šídlo]], [[Václav Moravec]], [[Světlana Witowská]], [[Nora Fridrichová]], [[Jiří Kubík]], [[Sabina Slonková]], [[Janek Kroupa]], [[Michal Kubal]] alebo [[Martin Řezníček]].

=== Festivaly, prehliadky, ceny ===
[[Súbor:Smetana_Hall_at_the_Municipal_House_(Obecni_Dum),_Prague_-_9006.jpg|náhľad|[[Smetanova síň]] [[Obecný dom|Obecného domu]], centrum festivalu [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]]]]
Kultúrne a spoločenské dianie pravidelne vrcholí na rôznych festivaloch a prehliadkách. K najväčším festivalom vážnej hudby patrí [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]], [[Smetanova Litomyšl]] a [[Janáčkovy Hukvaldy]]. V oblasti jazzu je to [[Jazz Goes to Town]] v Hradci Králové, [[Bohemia JazzFest]] uskutočňovaný v rôznych mestách súčasne a [[Prague Proms]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Hudební festivaly klasické hudby a jazzu
| periodikum = www.czech.cz
| vydavateľ = 
| url = http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu
| dátum vydania = 
| url archívu = https://web.archive.org/web/20160920225732/http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu
| dátum prístupu = 2016-09-05
| dátum archivácie = 2016-09-20
| nedostupné = ano
}}&lt;/ref&gt;

Najväčším tanečným festivalom je [[Tanec Praha]]. V oblasti výtvarného umenia je to prehliadka [[Pražské bienále]]. Veľkú tradíciu má festival scénografie [[Pražské Quadriennale]]. Úplne zvláštnou výtvarnou akciou je [[Signal Festival|Festival svetla Signal]].

K veľkým divadelným akciám patrí tradičný festival amatérskeho divadla [[Jiráskův Hronov]]. [[Loutkářská Chrudim]] je najstarší bábkarský festival na svete.&lt;ref&gt;http://www.chrudimsky.navstevnik.cz/tiskova-zprava/?id=30053&amp;typ=tz&lt;/ref&gt; Na bábky je zameraná tiež aj [[Skupova Plzeň]], od roku 2016 pritom bolo české bábkarstvo zaradené k nehmotnému dedičstvu UNESCO.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Ferebauer
| meno = Václav (fer)
| autor2 = ČTK
| odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář
| titul = České a slovenské loutkářství se dostalo na seznam UNESCO
| periodikum = [[iDNES.cz]]
| url = http://zpravy.idnes.cz/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-unesco-d8c-/domaci.aspx?c=A161201_172857_domaci_jj
| dátum vydania = 2016-12-01
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Na moderný cirkus a akrobaciu sa zameriava [[Letní Letná]]. Divadlo aj hudbu s dobročinnosťou spája festival v bohnickej psychiatrickej liečebni [[Mezi ploty]]. Najväčšími knižnými akciami sú [[Svět knihy]] a [[Festival spisovatelů Praha]].

V oblasti rockovej a popovej hudby sú najväčšími festivalmi [[Rock for People]], [[Colours of Ostrava]], [[Trutnov Open Air Festival]], [[Benátská noc]], [[Hrady CZ]], [[Votvírák]], [[United Islands of Prague]], [[Sázavafest]], [[Rock for Churchill]], [[Footfest]], [[Keltská noc]] či [[Mácháč (festival)|Mácháč]]. V oblasti rapu a hip hopu je najväčšou akciou [[Hip Hop Kemp]] pri Hradci Králové, najväčšími metalovými festivalmi sú [[Masters of Rock]] vo Vizovicích a [[Brutal Assault]] v Josefove, v oblasti tanečnej hudby [[Beats for Love]] vo Vítkoviciach, [[Let It Roll]] a [[Mighty Sounds]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejlepší hudební festivaly v ČR pro letošní rok 2015 {{!}} Magazín {{!}} TripZone.cz|periodikum=magazin.tripzone.cz|url=http://magazin.tripzone.cz/nejlepsi-hudebni-festivaly-v-cr-pro-letosni-rok-2015-215|dátum prístupu=2016-09-05}}&lt;/ref&gt; Najväčšou akciou ľudové hudby je tradične [[Mezinárodní folklorní festival Strážnice]].

Najväčším a najtradičnejším filmovým festivalom je [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]]. Jemu sa snaží širokým záberom konkurovať [[Febiofest]]. Ďalšie festivaly majú užšie žánrové zameranie – na detský film sa zameriava [[Zlín Film Festival|Film festival Zlín]], na kreslený a bábkový film [[AniFest]], na dokumentárny film [[Jeden svět]] a [[Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava|Jihlava]], výhradne české filmy sú uvádzané na [[Finále Plzeň]]. Dlhú tradíciu má medzinárodnž televízny festival [[Zlatá Praha (festival)|Zlatá Praha]].

Tradičnými priemyselnými prehliadkami sú [[Mezinárodní strojírenský veletrh|brněnský strojírenský veletrh]] a poľnohospodárska výstava [[Země živitelka]] v Českých Budejoviciach.

K spoločensko-kultúrnym udalostiam patrí aj udeľovanie rôznych cien. Najväčšou prestížou sa teší cena [[Český lev]] pre filmárov, [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] pro divadelníkov, [[Anděl (cena)|Ceny Anděl]] pre hudobníkov, [[Sportovec roku]] či ceny [[Česká hlava]] pre vedcov.

== Veda a vzdelávanie ==
[[Súbor:Budova Akademie věd ČR.jpg|náhľad|Budova [[Akademie věd České republiky]] v Prahe]]
[[Súbor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|náhľad|upright| [[Jan Amos Komenský]]]]

=== Veda a technika ===
{{Hlavný článok|Česká věda}}

==== Humanitné a sociálne vedy ====
Zakladateľom českej vzdelanosti bol [[Cyril a Metod|Konštantín Filozof]], prvý významný mysliteľ pôsobiaci na českom území. Významnými stredovekými teológmi boli [[Jan Hus]], [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. [[Jan Amos Komenský]] podstatným spôsobom prispel k rozvoju modernej pedagogiky, predovšetkým v spisoch ''Didaktica magna'' (''Veľká didaktika''), ''Janua linguarum reserata'' (''Dvere jazykov otvorené''), ''Orbis pictus'' (''Svet v obrazoch'') a ''Schola ludus'' (''Škola hrou''). Židovskú stredovekú vzdelanosť reprezentoval predovšetkým [[Jehuda Löw ben Becalel|rabbi Löw]], ktorý vstúpil aj do českých povestí (so svojim [[golem]]om). Najvýznamnejším historikom, filozofom a intelektuálom barokovej éry (18. storočie) bol [[Bohuslav Balbín]].

Výraznú rolu v národnom obrodení (1. polovica 19. storočia) zohrala jazykoveda ([[Josef Dobrovský]], [[Josef Jungmann]], [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]), historiografia ([[Gelasius Dobner]], [[František Palacký]]) a folkloristika ([[Karel Jaromír Erben]]). V druhej polovici storočia silu českej vzdelanosti manifestoval [[Ottův slovník naučný]] (vydávaný od roku 1888). K vodcovským osobnostiam českého intelektuálneho života tej doby patril filozof [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a jeho okruh okolo časopisu Čas ([[Jan Herben]], [[Jan Gebauer]]). Práve tento okruh odštartoval tzv. [[Spor o Rukopisy|rukopisné spory]] roku 1886 a [[spor o smysl českých dějin]] v roku 1912, práve v týchto diskusiach český národ vtedy najviac ohmatával svoju identitu. Významným intelektuálom bol aj [[Konstantin Jireček]], ktorý rozvinul odbor [[Byzantológia|byzantológie]] (pozri napr. [[Jirečkova línia]]) a zohral významnú rolu v bulharskom národnom obrodení, alebo vynikajúci orientalista a archeológ [[Alois Musil]] (bratranec slávneho rakúskeho spisovateľa [[Robert Musil|Roberta Musila]]). Veľkú spoločenskú rolu zohrával národopisec [[Vojtěch Náprstek]] či etnograf [[Emil Holub]].

Napriek rozvoju, mnohí nadaní rodáci, hlavne nemecky hovoriaci, v tej dobe české krajiny opúšťali a uplatňovali sa vo Viedni a inde. Príkladom môžu byť filozof [[Edmund Husserl]], psychoanalytik [[Sigmund Freud]], ekonóm [[Joseph Alois Schumpeter|Joseph Schumpeter]], marxistický teoretik [[Karl Kautsky]], právny teoretik [[Hans Kelsen]], ekonóm [[Eugen von Böhm-Bawerk|Eugen Böhm von Bawerk]], psychológ [[Max Wertheimer]], hudobní teoretici [[Eduard Hanslick]] a [[Guido Adler]], jazykovedec [[Julius Pokorny]] či filozof [[Herbert Feigl]]. Odchádzali ale aj niektorí česky hovoriaci, ako historik umenia [[Max Dvořák]] či antropológ [[Aleš Hrdlička]]. Naopak v Prahe po celý život zostal filozof [[Bernard Bolzano]].

Počas prvej republiky vedeckých úspechov dosiahol orientalista [[Bedřich Hrozný]], ktorý rozlúštil jazyk Chetitov, archeológ [[Karel Absolon]] objavil slávnu Vestonickú venušu, významným archeológom bol aj [[Lubor Niederle]]. Mimoriadny rozkvet zažívala jazykoveda, v Prahe sa ustanovil tzv. [[Pražský lingvistický kroužek]] ([[Vilém Mathesius]], [[Roman Osipovič Jakobson|Roman Jakobson]], [[Jan Mukařovský]], [[Bohuslav Havránek]], [[René Wellek]]), ktorý presadzoval štrukturalistický prístup k jazyku a svetu.

Nacistická okupácia z krajiny vyhnala aj významných budúcich mysliteľov, sociológa [[Ernest Gellner|Ernesta Gellnera]] alebo filozofa [[Vilém Flusser|Viléma Flussera]].

V 60. rokoch 20. storočia záujem sveta budil neortodoxný marxizmus, ktorý bol hlavným ideovým zázemím [[Pražská jar|pražskej jari 1968]], a ktorý reprezentovali hlavne [[Karel Kosík]] (spis ''Dialektika konkrétneho'') či [[Eduard Goldstücker]]. V 70. rokoch to boli skôr myšlienky filozofa [[Jan Patočka|Jana Patočky]], ktoré sa stali ideovou základňou [[Charta 77|Charty 77]], či filozofa undergroundu [[Egon Bondy|Egona Bondyho]]. Vysokú úroveň mala po celú dobu socialistického režimu [[egyptológia]], ktorá sa prezentovala oi. vykopávkami v [[Abúsír|Abusíre]] (hlavne [[Miroslav Verner]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Objevy, které změnily dějiny. Česká egyptologie je malá, ale extrémně úspěšná
| periodikum = ČT24
| dátum = 
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2058474-objevy-ktere-zmenily-dejiny-ceska-egyptologie-je-mala-ale-extremne-uspesna
| dátum prístupu = 2017-07-08
}}&lt;/ref&gt; Zvláštnou kapitolou dejín vedy v socialistickom Česko-slovensku bol štátny psychologický výskum účinkov [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]], podieľal sa na ňom aj [[Stanislav Grof]], ktorý neskôr v USA vytvoril metódu [[Holotropné dýchanie|holotropného dýchania]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = V Československu zkusili LSD vědci, umělci i mladý Miloš Zeman
| periodikum = iDNES.cz
| vydavateľ = 
| url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/dokument-lsd-made-in-cssr-0hc-/filmvideo.aspx?c=A151006_183119_televize_vha
| dátum vydania = 2015-10-06
| dátum prístupu = 2017-07-08
}}&lt;/ref&gt; Svetový záujem vzbudili aj archeologické experimenty [[Pavel Pavel|Pavla Pavla]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Pavel Pavel, muž, který rozhýbal tajemné sochy na Velikonočním ostrově
| periodikum = Český rozhlas
| dátum = 
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/vecernihost/_zprava/pavel-pavel-muz-ktery-rozhybal-tajemne-sochy-na-velikonocnim-ostrove--1332118
| dátum prístupu = 2017-07-08
}}&lt;/ref&gt;

==== Prírodné, exaktné a technické vedy ====
[[Súbor:Heyrovsky Jaroslav crop.jpg|náhľad|upright|Český chemik a akademik [[Jaroslav Heyrovský]], nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]]]]
Zásadným impulzom na rozvoj vedeckého myslenia (aj keď to nebolo v začiatkoch samozrejme úplne oddelené od filozofického a teologického myslenia) bolo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] kráľom [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV.]] v roku 1348. Išlo o prvú univerzitu v strednej Európe.

Nejde vylúčiť, že sa v roku 1459 narodil v [[Český Krumlov|Českom Krumlove]] vynikajúci kartograf [[Martin Behaim]], tvorca najstaršieho dochovaného glóbusu na svete. V roku 1460 sa v Chebu narodil významný matematik [[Johannes Widmann]], ktorý zaviedol znamienka plus a mínus, pôsobil ale po väčšinu života v Lipsku.

Érou vedeckého rozkvetu bola aj epocha [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] Na jeho pražskom dvore pôsobili astronómovia [[Tycho Brahe]] a [[Johannes Kepler]]. V Prahe v tej dobe naviac pôsobil aj významný židovský matematik [[David Gans]]. Lekár [[Ján Jesenský]] v Prahe uskutočnil prvú verejnú pitvu.

K vrcholným vzdelancom domácej barokovej vedy patril [[Jan Marcus Marci|Jan Marek Marci z Kronlandu]] či botanik [[Georg Joseph Kamel]]. Kňaz [[Prokop Diviš]] v tej dobe vynašiel hromozvod. V Prahe sa v tej dobe, aj keď tak trochu náhodou, taktiež narodil [[Alois Senefelder]], ktorý v roku 1796 vynašiel litografiu.

Rozvoju vied výrazne napomohlo založenie [[Královská česká společnost nauk|Královskej českej společnosti nauk]] v roku 1784 (práve na jej tradícii dnes nadväzuje Akadémia vied ČR) a Vlasteneckého múzea v Čechách v roku 1818. Výraznú rolu v tom zohrali najväčšie české vedecké osobnosti tej doby [[Ignác Anton Born|Ignác Born]] a [[Gašpar Mária gróf zo Šternberku|Gašpar Šternberk]]. Obe inštitúcie vznikli v rámci procesu českého národného obrodení. Prírodné a technické vedy rozvíjali v ére obrodenia [[Jan Evangelista Purkyně]], [[Jan Svatopluk Presl]], [[Karel Bořivoj Presl]] či objaviteľ lodného šróbu [[Josef Ressel]]. [[František Josef Gerstner]] zostrojil prvý parný stroj v českých krajinách (1805 – 1807), [[Josef Božek]] predviedol prvý parný rušeň (1815) a parnú loď (1817). [[Bratranci Veverkovci]] objavili pluh. Nemeckú vedu v Čechách reprezentoval napríklad [[Christian Doppler]]. V Čechách v tej dobe pôsobil aj francúzsky paleontológ [[Joachim Barrande]].

Aj v oblasti prírodných vied svoju vlasť opustilo mnoho talentovaných rodákov. Matematik [[Kurt Gödel]], biológovia [[Gerty Coriová]] a [[Carl Ferdinand Cori|Carl Cori]] (nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo), astronóm [[Johann Palisa]], fyzik [[Georg Placzek]], chemik [[Johann Josef Loschmidt]], priekopník pôdnej mechaniky [[Karl von Terzaghi]], matematička [[Olga Taussky-Toddová]], botanik [[Heinrich Wilhelm Schott]], astronómovia [[Theodor von Oppolzer]] a [[Joseph Johann von Littrow]], zakladateľ dermatológie [[Ferdinand von Hebra]], chemik [[Hans Tropsch]]. V Štětí sa narodil [[Franz Reichelt]], priekopník [[Parašutizmus|parašutizmu]], ktorý zahynul pri testovaní záchranného obleku vlastnej výroby skokom z [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Tragický experiment „létajícího krejčího“ z Čech. Smrtelný pád z Eiffelovky v roce 1912 zachytila kamera
| url = http://www.muzivcesku.cz/tragicky-experiment-letajiciho-krejciho-cech-smrtelny-pad-eiffelovky-roce-1912-zachytila-kamera/
| vydavateľ = Muži v Česku
| miesto = 
| dátum vydania = 2018-09-28
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Do Viedne odišiel aj český lekár [[Karel Rokytanský]]. Z nemecky hovoriacich vedcov v českých krajinách naopak zostali pracovať svetovo významný biológ [[Gregor Mendel]], zakladateľ genetiky, či fyzik [[Ernst Mach]]. V Prahe na nemeckej univerzite krátky čas pôsobil aj fyzik [[Albert Einstein]].

Ani česká veda však nestála v 2. polovici 19. storočia stranou. Rozvíjala sa v tesnom spojení s priemyslom, ktorý rýchlo mohutnel. Jej kľúčovými predstaviteľmi boli vynálezca oblúkovej lampy [[František Křižík]] či objaviteľ štyroch krvných skupín [[Jan Janský]]. Do dejín fotografickej a polygrafickej techniky v tej dobe výrazne zasiahli [[Jakub Husník]] a [[Karel Klíč]]. Priekopníkom aviatiky bol [[Jan Kašpar]]. [[Jan Kříženecký]] v roku 1898 predstavil prvý kinematograf v českých krajinách.

Priestor pre vedu vytvorila aj nová Československá republika založená v roku 1918. V Brne bola vtedy (1919) založená Masarykova univerzita. V oblasti topológie sa výrazne presadil matematik [[Eduard Čech]]. Botanik [[Alberto Vojtěch Frič]] objavil mnoho nových kaktusov. Ďalším významným botanikom bol [[Karel Domin]]. Technik [[Viktor Kaplan]] vynašiel nový druh turbíny. [[Hans Ledwinka]] skonštruoval v roku 1934 prvý sériovo vyrábaný automobil s aerodynamickou karosériou Tatra 77.

Ďalší automobilový konštruktér [[Ferdinand Porsche]] sa taktiež narodil v Čechách, avšak presadil sa hlavne v Nemecku a ako spolupracovník s nacistami by sa do republiky po vojne ani vrátiť nemohol. Medzi Nemcami odsunutými po druhej svetovej vojne bol aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 2007 [[Peter Grünberg]].
[[Súbor:Magion 1 Satelite.jpg|náhľad|Družica [[Magion]]]]
Po druhej svetovej vojne bolo najväčším úspechom českej vedy udelenie Nobelovej ceny za chémiu [[Jaroslav Heyrovský|Jaroslavovi Heyrovskému]] v roku 1959, za objav [[polarografia|polarografie]] a analytickú chémiu. Objavom mäkkých ([[hydrogél]]ových) kontaktných šošoviek a silónu sa preslávil [[Otto Wichterle]].&lt;ref&gt;[http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html The History of Contact Lenses] {{Wayback|url=http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html |date=20130429122029 }}. Retrieved 3 March 2009.&lt;/ref&gt; [[Oldřich Homuta]] vynašiel v roku 1957 praktickú pomôcku do domácnosti: remosku. Významným astronómom bol [[Antonín Mrkos]] pôsobiaci na [[Observatórium Kleť|Hvezdárni Kleť]]. [[Armin Delong]] dosiahol mimoriadne výsledky v oblasti mikroskópie. [[Stanislav Brebera]] vynašiel trhavinu [[Semtex]].&lt;ref&gt;{{cite web | title=Velikáni české vědy | url=http://www.velikani-ceske-vedy.estranky.cz/clanky/biografie/stanislav-brebera | work= | publisher= | author= | date= | accessdate=1 November 2010}}&lt;/ref&gt; Výkladnou skriňou režimu bola účasť na sovietskom vesmírnom programe [[Interkozmos]] (čs. družica [[Magion]], prvý československý kozmonaut [[Vladimír Remek]] – prvý človek vo vesmíre, ktorý nebol občanom [[Spojené štáty|USA]] či [[Sovietsky zväz|SSSR]]).

Symbolom porevolučnej vedy sa stal chemik [[Antonín Holý]], tvorce pomerne účinných liekov proti [[AIDS]].&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |title=Faces of the Presidency |accessdate=8 January 2009 |work= |publisher=EU2009.cz |date= |archive-url=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |archive-date=2009-01-19 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=2012-02-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |dátum archivácie=2009-01-19 }}&lt;/ref&gt; V spolupráci s Európskou úniou bolo otvorených niekoľko nových vedeckých centier zameraných io. na nanotechnológie a laserovú techniku ([[CEITEC]], [[ELI Beamlines]], [[HiLASE]] a iné). V Antarktíde bola založená česká [[Mendelova polárna stanica]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Mendelova polární stanice, kterou vybudovala brněnská Masarykova univerzita, po osmi týdnech osiřela
| periodikum = Brno
| url = https://brno.rozhlas.cz/mendelova-polarni-stanice-kterou-vybudovala-brnenska-masarykova-univerzita-po-6472943
| dátum vydania = 2007-03-16
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

=== Školství ===
{{Podrobně|Vzdělávání v Česku|Seznam vysokých škol v Česku}}
[[Soubor:Sčítání obyvatelstva 2011, 30 měst, vzdělání magisterské.svg|náhled|vlevo|Podíl vysokoškolsky vzdělaných obyvatel měst v&amp;nbsp;České republice k roku 2011]]
[[Soubor:Praha Karolinum ext 1.jpg|náhled|[[Karolinum]] – sídlo [[Univerzita Karlova|Karlovy univerzity v&amp;nbsp;Praze]]]]
[[Soubor:Biotechnologický inkubátor JIC INBIT.jpg|náhled|[[Kampus]] [[Masarykova univerzita|Masarykovy univerzity v&amp;nbsp;Brně]], v popředí Biotechnologický inkubátor]]
Školství v České republice je organizováno v rámci [[Základní škola|základních]], [[Střední škola|středních]], [[Vyšší odborná škola|vyšších odborných]] a [[Vysoká škola|vysokých]] škol.

Vysoké školy jsou veřejné, státní a soukromé, nejstarší a nejvýznamnější je [[Univerzita Karlova|Univerzita Karlova v Praze]], která je zároveň nejstarším vysokým učením ve střední Evropě (založena 1348). Druhou nejstarší univerzitou v ČR je [[Univerzita Palackého v Olomouci]], jež vznikla roku 1573. Nejstarší vysokou školou uměleckého typu je [[Akademie výtvarných umění v Praze]], která svou historii píše od roku 1799. Dalšími významnými vysokými školami jsou [[České vysoké učení technické v Praze]] (založeno 1707), [[Vysoké učení technické v Brně]] (založeno 1899) či [[Masarykova univerzita]] (založena 1919). V roce 1945 byla založena [[Akademie múzických umění v Praze|Akademie múzických umění]]. Na její součásti [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] vystudovala nejen řada osobností českého a slovenského filmu, ale i známí zahraniční filmaři [[Agnieszka Hollandová|Agnieszka Holland]], [[Emir Kusturica]], [[Lordan Zafranović]] či [[Goran Paskaljević]]. Největšími co do počtu studentů jsou Univerzita Karlova (49 094 studentů v roce 2009) a Masarykova univerzita (38 216 studentů v roce 2009).&lt;ref&gt;http://www.msmt.cz/file/12782/download/&lt;/ref&gt;

Podle žebříčku ''QS World University Rankings'' z roku 2014 je Univerzita Karlova 244. nejlepší vysokou školou světa. České vysoké učení technické se umístilo na 411.–420. místě. Masarykova univerzita v Brně se umístila na 551.–600. místě, Vysoké učení technické v Brně na 651.–700. místě a [[Vysoká škola ekonomická v Praze]] byla zařazena do skupiny 701+ (pod 700. místem, bez dalšího rozlišování). Jiné české vysoké školy žebříček QS do měření nezahrnuje.&lt;ref&gt;https://vsmonitor.wordpress.com/2014/09/30/mezinarodni-zebricek-vysokych-skol-qs-2014/&lt;/ref&gt;

Nejznámějším systémem měření a srovnávání kvality vysokých škol je tzv. [[šanghajský žebříček]] (ARWU), každoročně určující 500 nejlepších vysokých škol světa. Jedinou českou, která se v něm dosud objevila, je Univerzita Karlova. V roce 2014 se umístila na 201.–300. místě. Podle ARWU tak Univerzita Karlova patří mezi 2 procenta nejlepších vysokých škol na světě.&lt;ref&gt;https://vsmonitor.wordpress.com/2014/08/26/sanghajsky-zebricek-vysokych-skol-v-roce-2014/&lt;/ref&gt;

Existují také méně formalizovaná srovnání spíše publicistického typu, která čas od času za nejkvalitnější univerzitu v ČR označí třeba brněnskou Masarykovu.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika
| příjmení = Keményová
| jméno = Zuzana
| titul = Žebříček českých vysokých škol: Brno výrazně porazilo Univerzitu Karlovu
| periodikum = Hospodářské noviny (IHNED.cz)
| url = https://ihned.cz/c1-63417720-nejlepsi-vysoke-skoly-v-cesku-special-hn
| datum vydání = 2015-01-22
| datum přístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Podle sčítání z roku 2011 činí podíl vysokoškolsky vzdělaného obyvatelstva celkem 10,7 %; co se týče měst, nejvyšší podíl vykazuje [[Praha]] (20,7 %), [[Brno]] (20,6 %) a [[Olomouc]] (17,9 %).&lt;ref&gt;[http://vdb.czso.cz/sldbvo Sčítání lidu, domů a bytů 2011 (záložka „Vše o území“)]&lt;/ref&gt;

K nejslavnějším středním školám patří [[Pražská konzervatoř]], druhá škola svého druhu na světě (založena 1808). Školu vedli i [[Antonín Dvořák]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák]] či [[Josef Bohuslav Foerster]].

Podle studie společnosti Pearson z roku 2012 má ČR 22. nejkvalitnější školství mezi vyspělými zeměmi.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika
| titul = Studie: Nejlepší systém vzdělávání mají Finové, Česko podprůměrné
| periodikum = E15.cz
| url = https://www.e15.cz/domaci/studie-nejlepsi-system-vzdelavani-maji-finove-cesko-podprumerne-936369
| datum přístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Podle informací [[Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj|OECD]] z roku 2007 Česko směřuje do vzdělávání 10 procent veřejných výdajů, čímž se v srovnávacím žebříčku řadí na předposlední místo spolu s [[Japonsko|Japonskem]]. Vyjádřeno podílem [[Hrubý domácí produkt|HDP]] se jedná o asi 4,6 %, což je podstatně méně než průměr zemí OECD, který činí 6,1 %.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Češi skrblí na vzdělání, říká mezinárodní studie
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
 | vydavatel = Economia
 | odkaz na vydavatele = Economia
|url=http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=676577|datum přístupu=2016-09-05}}&lt;/ref&gt; Současně čeští pedagogové dostávají čtvrté nejnižší platy z více než třiceti zemí sledovaných OECD.

== Sport ==
{{Podrobně|Sport v Česku|Česko na olympijských hrách|Československo na olympijských hrách|Čechy na olympijských hrách}}
[[Soubor:Emil Zátopek redux.jpg|náhled|upright|vlevo|Čtyřnásobný olympijský vítěz ve vytrvalostním běhu, [[Emil Zátopek]]]]
[[Soubor:Larisa Latynina, Birgit Radochla, Věra Čáslavská 1964.jpg|náhled|upright|[[Věra Čáslavská]] na [[Sportovní gymnastika na Letních olympijských hrách 1964|LOH 1964]]]]

Nejsledovanějším a nejnavštěvovanějším sportem je v Česku [[lední hokej]], druhým [[fotbal]].&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika | titul = Sport číslo 1 v Česku: Fotbal versus hokej | periodikum = Finance.cz | datum_vydání = 2019-09-02 | url = https://www.finance.cz/526932-fotbal-versus-hokej/}}&lt;/ref&gt; Dalšími nejnavštěvovanějšími sporty jsou [[biatlon]], lyžování, tenis, florbal, basketbal a&amp;nbsp;volejbal.&lt;ref&gt;{{Citace elektronické monografie | titul = Výsledky průzkumu ČEŠI A SPORT | vydavatel = Sport Invest | datum_vydání = 2015-07-20 | url = http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | datum přístupu = 2016-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20160813222421/http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | datum archivace = 2016-08-13 | nedostupné = ano }}&lt;/ref&gt; Podle statistiky [[Česká unie sportu|České unie sportu]] jsou nejpopulárnějšími sporty v ČR podle velikosti členské základny sportovních oddílů: fotbal, [[tenis]], lední hokej, [[volejbal]], [[florbal]], [[golf]], [[hokejbal]], [[atletika]], [[basketbal]] a&amp;nbsp;[[lyžování]].&lt;ref&gt;[http://sport.idnes.cz/golf-florbal-a-hokejbal-pronikly-mezi-nejoblibenejsi-ceske-sporty-1cv-/sporty.aspx?c=A091011_125801_sporty_par Golf, florbal a hokejbal pronikly mezi nejoblíbenější české sporty]&lt;/ref&gt; Nejsledovanějšími sportovními událostmi jsou [[lední hokej na olympijských hrách]] a [[mistrovství světa v ledním hokeji]].&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika | titul = ČT sport vysílá deset let, nejsledovanější byl hokej | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/02/ct-sport-vysila-deset-let-nejsledovanejsi-byl-hokej/}}&lt;/ref&gt; Mezi další nejsledovanější patří [[mistrovství Evropy ve fotbale]], [[Liga mistrů UEFA]] a [[mistrovství světa ve fotbale]].

=== Olympijské hry ===
Na [[Olympijské hry|olympijských hrách]] startují čeští sportovci od roku 1900, nejprve pod vlajkou [[Čechy na olympijských hrách|Čech]], od roku 1920 v reprezentaci [[Československo na olympijských hrách|Československa]] a od roku 1994 v dresech samostatného [[Česko na olympijských hrách|Česka]]. Čeští olympionici dosáhli významných úspěchů. Již v&amp;nbsp;roce 1900 [[František Janda-Suk]] získal na druhých OH stříbrnou medaili v&amp;nbsp;[[Hod diskem|hodu diskem]], první olympijské prvenství vybojoval roku 1924 [[Bedřich Šupčík]] ve [[šplh na laně|šplhu na laně]]. Na [[Letní olympijské hry|letních olympijských hrách]] získala [[Sportovní gymnastika|gymnastka]] [[Věra Čáslavská]] sedm zlatých [[Olympijské hry|olympijských medailí]] (3× 1964, 4× 1968). Běžec [[Emil Zátopek]] obdržel čtyři zlaté (1×&amp;nbsp;1948, 3×&amp;nbsp;1952), tři zlaté má [[Hod oštěpem|oštěpař]] [[Jan Železný]] (1992, 1996, 2000). Dvě zlaté získali rychlostní kanoisté [[Josef Holeček]] (1948, 1952) a&amp;nbsp;[[Martin Doktor]] (1996), kanoistka [[Štěpánka Hilgertová]] (1996, 2000), oštěpařka [[Barbora Špotáková]] (2008, 2012) a tenistka [[Kateřina Siniaková]] (2020, 2024).

Na [[Zimní olympijské hry|zimních olympijských hrách]] vybojovala lyžařka [[Kateřina Neumannová]] celkem šest medailí, sedm cenných kovů si přivezla ze ZOH [[Rychlobruslení|rychlobruslařka]] [[Martina Sáblíková]], z toho tři zlaté (2×&amp;nbsp;2010, 1×&amp;nbsp;2014). Trojici zlatých medailí získala také [[Ester Ledecká]], a to ve dvou různých sportech – ve snowboardingu a ve sjezdovém lyžování.

=== Lehká atletika ===
Kromě letních olympijských her se čeští [[Lehká atletika|lehcí atleti]] účastní také pravidelných mistrovství světa a Evropy. V dresu samostatného Česka se mistry světa v atletice stali oštěpaři [[Jan Železný]], [[Vítězslav Veselý (atlet)|Vítězslav Veselý]] a [[Barbora Špotáková]], trojskokanka [[Šárka Kašpárková]], běžci [[Ludmila Formanová]] a [[Zuzana Hejnová]], desetibojaři [[Tomáš Dvořák]] a [[Roman Šebrle]]. V hale navíc zlato brali běžec [[Pavel Maslák]] (a to již třikrát), sedmibojař [[Robert Změlík]] a skokanka o tyči [[Pavla Rybová|Pavla Hamáčková]]. Na mistrovství Evropy krom jmenovaných zlato získali i skokanka o tyči [[Jiřina Kudličková|Jiřina Ptáčníková]], v hale překážkář [[Petr Svoboda (atlet)|Petr Svoboda]], běžci [[Denisa Rosolová]] a [[Jakub Holuša]], koulař [[Tomáš Staněk]] a oštěpař [[Jakub Vadlejch]].

V dresu Československa titul mistra světa vybojovali i další Češi: běžkyně [[Jarmila Kratochvílová]], koulařka [[Helena Fibingerová]], v hale pak koulař [[Remigius Machura]] a skokan do dálky [[Jan Leitner]]. Mistry Evropy byli běžci [[Emil Zátopek]] a [[Jaroslava Jehličková]], překážkář [[Jindřich Roudný]], koulař [[Jiří Skobla]], chodec [[Josef Doležal (atlet)|Josef Doležal]], oštěpařka [[Dana Zátopková]], skokanka do výšky [[Miloslava Rezková]], diskař [[Ludvík Daněk]], v hale titul navíc krom jmenovaných získali skokani do výšky [[Milada Karbanová]] a [[Vladimír Malý]], běžci [[Karel Kolář]], [[Taťána Kocembová]], [[Lubomír Tesáček]] a [[Milena Matějkovičová]], překážkář [[Aleš Höffer]], koulař [[Jaroslav Brabec (atlet)|Jaroslav Brabec]] a skokanka do dálky [[Jarmila Nygrýnová]].

Běžkyně [[Jarmila Kratochvílová]] již od roku 1983 drží světový rekord v&amp;nbsp;běhu na 800&amp;nbsp;metrů, jde o&amp;nbsp;nejdéle platný světový rekord v&amp;nbsp;historii ženské atletiky.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika
| titul = Nečekaný rekord na náhradní trati přežil už tři desetiletí
| periodikum = [[Česká televize]]
| url = https://www.ceskatelevize.cz/sport/atletika/235791-necekany-rekord-na-nahradni-trati-prezil-uz-tri-desetileti/
| datum přístupu = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Fotbal ===
[[Soubor:Josef Masopust official photo.jpg|náhled|upright|[[Josef Masopust]] se Zlatým míčem]]

==== Reprezentace ====
Fotbalová reprezentace Československa získala dvě stříbrné medaile na mistrovství světa, v letech [[Mistrovství světa ve fotbale 1934|1934]] a [[Mistrovství světa ve fotbale 1962|1962]]. V&amp;nbsp;roce 1976 vyhrálo Československo [[mistrovství Evropy ve fotbale 1976]] v [[Jugoslávie|Jugoslávii]], přičemž z&amp;nbsp;22&amp;nbsp;hráčů na soupisce bylo jen sedm Čechů. Stříbro na tomto turnaji československý nebo český národní tým vybojoval roku [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1996|1996]], bronz pak v letech [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1960|1960]], [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1980|1980]] a [[Mistrovství Evropy ve fotbale 2004|2004]]. Roku 1980 získal olympijský výběr ČSSR zlaté medaile na [[Letní olympijské hry 1980|letních olympijských hrách v&amp;nbsp;Moskvě]].&lt;ref&gt;{{Citace monografie | příjmení = Vaněk | jméno = Karel a kolektiv | odkaz na autora = | titul = Malá encyklopedie fotbalu | vydavatel = [[Nakladatelství Olympia]] | místo = Praha | rok = 1984 | vydání = 1 | počet stran = 404 | strany = 70, 221}}&lt;/ref&gt;

==== Klubový fotbal ====
Před druhou světovou válkou patřily [[AC Sparta Praha]] a [[SK Slavia Praha]] k nejlepším klubům Evropy. Sparta dvakrát vyhrála [[Středoevropský pohár]] (1927, 1935), nejvýznamnější klubovou soutěž té doby, Slavia jednou (1938). Po založení evropských pohárů, organizovaných od 50. let asociací [[UEFA]], se v nich nejdál dostaly [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] (semifinále [[Pohár mistrů evropských zemí 1966/67|PMEZ 1966/67]], semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1985/86|PVP 1985/86]]), Sparta (semifinále [[Pohár mistrů evropských zemí 1991/92|PMEZ 1991/92]], semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1972/73|PVP 1972/73]]), [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] (semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1978/79|PVP 1978/79]]), [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]] (semifinále [[Pohár UEFA 1982/83|UEFA 1982/83]]) a Slavia (semifinále [[Pohár UEFA 1995/96|UEFA 1995/96]]). Čtvrtfinále hrály [[FC Hradec Králové|SK Hradec Králové]], [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovka Brno]], [[MFK Vítkovice|TJ Vítkovice]], [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] a [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]].

==== Osobnosti ====
[[Josef Masopust]] (1962) a [[Pavel Nedvěd]] (2003) vyhráli anketu [[Zlatý míč]], která každoročně hledá nejlepšího fotbalistu Evropy. Brankář [[Ivo Viktor]] skončil v&amp;nbsp;této anketě roku 1976 třetí. [[Oldřich Nejedlý]] byl nejlepším střelcem [[mistrovství světa ve fotbale 1934]]. [[Milan Baroš]] byl nejlepším střelcem [[Mistrovství Evropy ve fotbale 2004|mistrovství Evropy 2004]]. Nejvíce startů za [[Československá fotbalová reprezentace|reprezentaci Československa]] si připsal [[Zdeněk Nehoda]], za [[Česká fotbalová reprezentace|reprezentaci ČR]] [[Petr Čech]], nejlepším československým reprezentačním střelcem byl [[Antonín Puč]], v dresu ČR [[Jan Koller]].&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|periodikum = repre.fotbal.cz|url = https://repre.fotbal.cz/tym/historicke-statistiky/1|titul = Statistiky fotbalových reprezentantů}}&lt;/ref&gt; Nejprestižnější evropskou pohárovou soutěž, [[Liga mistrů UEFA|Ligu mistrů]], vyhráli [[Vladimír Šmicer]], [[Milan Baroš]] (oba roku 2005 s&amp;nbsp;[[Liverpool FC|FC Liverpool]]), [[Marek Jankulovski]] (2007 s [[AC Milán|AC Milan]]) a brankář [[Petr Čech]] (2012 s&amp;nbsp;[[Chelsea FC]]). Nedvěd získal roku 1999 s&amp;nbsp;[[SS Lazio|Laziem Řím]] [[Pohár vítězů pohárů]]. [[Evropská liga UEFA|Pohár UEFA]] (potažmo nástupnickou Evropskou ligu) vyhráli [[Jiří Němec (fotbalista)|Jiří Němec]], [[Radoslav Látal]] (oba 1997 se [[FC Schalke 04|Schalke 04]]), Vladimír Šmicer, [[Patrik Berger]] (oba 2001 s&amp;nbsp;Liverpoolem), [[Radek Šírl]] (2008 se [[FK Zenit Sankt-Petěrburg|Zenitem Petrohrad]]), [[Tomáš Hübschman]] (2009 se [[FK Šachtar Doněck|Šachťarem Doněck]]), [[Tomáš Ujfaluši]] (2010 s&amp;nbsp;klubem [[Atlético Madrid]]),&amp;nbsp;[[Petr Čech]] (2013 s&amp;nbsp;Chelsea) a [[Tomáš Vaclík]] (2020 se Sevillou). Význačným střelcem, jehož velkou část kariéry však pohltila [[druhá světová válka]], byl [[Josef Bican]]. Jedním z&amp;nbsp;nejlepších brankářů své doby na světě byl [[František Plánička]]. K dalším úspěšným fotbalistům patří [[Svatopluk Pluskal]], [[Ladislav Novák (fotbalista)|Ladislav Novák]], [[Antonín Panenka]], [[Ladislav Vízek]], [[Tomáš Skuhravý]], [[Karel Poborský]] a [[Tomáš Rosický]].

=== Lední hokej ===
[[Soubor:Jaromír Jágr, ice hockey champion 2010.jpg|náhled|[[Jaromír Jágr]] hovoří k fanouškům po výhře na [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2010|MS 2010]]]]
V ledním hokeji patří k největším reprezentačním úspěchům zlatá medaile na [[Zimní olympijské hry 1998|olympijských hrách v Naganu]] roku 1998, jejíž cena tkví v&amp;nbsp;tom, že se turnaje zúčastnili poprvé všichni nejlepší hráči planety, včetně profesionálů ze severoamerické [[National Hockey League|NHL]]. Ke hvězdám týmu patřili zejména útočník [[Jaromír Jágr]] a brankář [[Dominik Hašek]].

Co se týče hokejových individualit, je Jágr co do počtu bodů druhým nejlepším v celé historii NHL.&lt;ref&gt;{{Citace elektronické monografie | titul = NHL STATISTICS | url = https://www.nhl.com/stats/skaters?reportType=allTime&amp;seasonFrom=19171918&amp;seasonTo=20232024&amp;gameType=2&amp;sort=points&amp;page=0&amp;pageSize=50 | vydavatel = NHL.com}}&lt;/ref&gt; Dvakrát vyhrál [[Stanley Cup|Stanleyův pohár]] (1990/91 a 1991/92 s&amp;nbsp;klubem [[Pittsburgh Penguins]]). Dva Stanley Cupy má i&amp;nbsp;Hašek, a&amp;nbsp;to s&amp;nbsp;[[Detroit Red Wings]] (2001/2002, 2007/2008). Třikrát tuto trofej vyhráli [[Jaroslav Pouzar]] a [[Jiří Hrdina (lední hokejista)|Jiří Hrdina]], dvakrát [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]], [[Patrik Eliáš]], [[Bobby Holík]], [[Michal Rozsíval]] a [[Jiří Fischer]]. Nejvíce bodů v&amp;nbsp;kanadském bodování získali v základní části NHL spolu s&amp;nbsp;Jágrem, Eliášem, Holíkem a&amp;nbsp;Sýkorou také [[Milan Hejduk]], [[Petr Nedvěd]], [[Martin Straka (lední hokejista)|Martin Straka]] a [[Václav Prospal]], v playoff [[David Krejčí]] a [[Michal Pivoňka]]. Před rokem 1989 však čeští hokejisté NHL mohli hrát jen výjimečně, přesto měli světovou úroveň. Velkých úspěchů dosáhla slavná generace čtyřicátých let jako byli [[Vladimír Bouzek]], [[Stanislav Konopásek]], [[Bohumil Modrý]], [[Václav Roziňák]], [[Vladimír Zábrodský]], [[Augustin Bubník]] a [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]]. V&amp;nbsp;padesátých a&amp;nbsp;šedesátých letech vynikli [[Vlastimil Bubník]], [[Bronislav Danda]] a&amp;nbsp;[[Václav Pantůček]]. V&amp;nbsp;sedmdesátých letech pak [[Jiří Bubla]], [[Ivan Hlinka]], [[Jiří Holeček]], [[Jiří Holík]], [[Oldřich Machač]], [[Vladimír Martinec]], [[František Pospíšil]], [[Miroslav Dvořák (lední hokejista)|Miroslav Dvořák]], [[Václav Nedomanský]], [[Milan Nový]], [[Jaroslav Holík (lední hokejista)|Jaroslav Holík]], [[Milan Chalupa]]. [[Vladimír Růžička]] je jediným hráčem, který zažil největší úspěch 80.&amp;nbsp;let (zlato z&amp;nbsp;MS 1985) i let devadesátých (zlato z Nagana). [[Jiří Šlégr]] je spolu s Jágrem jediným českým členem [[Triple Gold Club]]u, do něhož symbolicky vstupují hráči, kteří vyhráli mistrovství světa, olympijské hry i Stanleyův pohár.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|periodikum = iihf.com|url = http://www.iihf.com/iihf-home/history/the-iihf/triple-gold-club/|titul = Triple Gold Club|jazyk = en}}&lt;/ref&gt; [[Československá hokejová reprezentace|Mužstvo Československa]], tvořené především českými hráči, vyhrálo mistrovství světa v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1947|1947]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1949|1949]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1972|1972]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1976|1976]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1977|1977]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1985|1985]]. [[Česká hokejová reprezentace|Mužstvo České republiky]] zvítězilo v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1996|1996]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1999|1999]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2000|2000]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2001|2001]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2005|2005]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2010|2010]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2024|2024]]. Pět zlatých z MS má [[František Kaberle]] a [[David Výborný]], čtyři [[Pavel Patera]] a [[Martin Procházka]]. Největším úspěchem [[Česká ženská hokejová reprezentace|ženské reprezentace]] jsou bronzové medaile z MS v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji žen 2022|2022]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji žen 2023|2023]].

Kluby, které vyhrály [[Extraliga ledního hokeje|českou hokejovou ligu]], jsou [[HC Olomouc]], [[VHK ROBE Vsetín|HC Vsetín]], [[HC Sparta Praha]], [[HC Slavia Praha]], [[PSG Berani Zlín|Zlín]], [[HC Dynamo Pardubice|Dynamo Pardubice]], [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]], [[HC Oceláři Třinec]], [[HC Škoda Plzeň]], [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]], [[Bílí Tygři Liberec]] a [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]. Československou ligu vyhrály navíc kluby [[LTC Praha]], [[ATK Praha (lední hokej)|ATK Praha]], [[ČEZ Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]], [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]], [[Rytíři Kladno|Kladno]] a [[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]]. V [[Kontinentální hokejová liga|KHL]] působil jen krátkou dobu český klub [[HC Lev Praha]], nicméně probojoval se až do jejího finále.

=== Tenis ===
[[Soubor:Fed Cup Final 2016 FRA vs CZE PPP 3538 (31066166125).jpg|náhled|vlevo|[[tým Česka v Billie Jean King Cupu|Český fedcupový tým]] s&amp;nbsp;desátým pohárem po [[Finále Fed Cupu 2016|finálové výhře]] v&amp;nbsp;roce [[Fed Cup 2016|2016]]. ''Zleva:'' [[Lucie Hradecká|Hradecká]], [[Petra Kvitová|Kvitová]], [[Petr Pála|Pála]], [[Barbora Strýcová|Strýcová]] a&amp;nbsp;[[Karolína Plíšková|Plíšková]]]]Úspěšná je česká [[tenis]]ová škola. [[Martina Navrátilová]], již jako reprezentantka USA, vyhrála devětkrát tenisový turnaj [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] (1978, 1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1990). Dvakrát vyhrála Wimbledon [[Petra Kvitová]] (2011, 2014), jednou [[Jana Novotná]] (1998), [[Markéta Vondroušová]] (2023) a [[Barbora Krejčíková]] (2024). Jediným českým mužským vítězem turnaje ve Wimbledonu se stal [[Jan Kodeš]] (1973), ale v minulosti zde triumfoval jako reprezentant Egypta i [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]] (1954). [[Ivan Lendl]] byl 270&amp;nbsp;týdnů světovou jedničkou v&amp;nbsp;[[Žebříček ATP|žebříčku ATP]], jako dosud jediný český hráč. Ženskému [[Žebříček WTA|žebříčku WTA]] kralovala celkem 332&amp;nbsp;týdnů Martina Navrátilová v dresu USA. V&amp;nbsp;roce 2017 se světovou hráčkou č.&amp;nbsp;1 stala [[Karolína Plíšková]].&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika
| titul = První česká světová jednička! Plíškovou posunula na trůn Halepová
| periodikum = iDNES.cz
| url = http://sport.idnes.cz/tenis-svetova-jednicka-halepova-pliskova-f1b-/tenis.aspx?c=A170711_180623_tenis_tie
| datum vydání = 2017-07-11
| datum přístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Krom jmenovaných hráčů vyhráli některý z tzv. [[Grand Slam (tenis)|grandslamových]] turnajů také [[Petr Korda]] ([[Australian Open 1998 – mužská dvouhra|Austrálie 1998]]) a&amp;nbsp;[[Hana Mandlíková]] (Austrálie 1980, 1987, Paříž 1981, US Open 1985). Deblovou specialistkou byla [[Helena Suková]], jež ve čtyřhře vyhrála čtrnáct grandslamových turnajů.

[[Daviscupový tým Československa|Mužská tenisová reprezentace Československa]] resp. [[Daviscupový tým Česka|Česka]] vyhrála třikrát [[Davis Cup]], a to [[Davis Cup 1980|1980]], [[Davis Cup 2012|2012]] a&amp;nbsp;[[Davis Cup 2013|2013]] (z toho dvakrát jako Česko).&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|periodikum = daviscup.com|url = https://www.daviscup.com/en/teams/team.aspx?id=CZE|titul = Český daviscupový tým|jazyk = en}}&lt;/ref&gt; [[Tým Československa v Billie Jean King Cupu|Ženská tenisová reprezentace Československa]] resp. [[Tým Česka v Billie Jean King Cupu|Česka]] zvítězila v [[Billie Jean King Cup]]u dokonce desetkrát ([[Pohár federace 1975|1975]], [[Pohár federace 1983|1983]], [[Pohár federace 1984|1984]], [[Pohár federace 1985|1985]], [[Pohár federace 1988|1988]], [[Fed Cup 2011|2011]], [[Fed Cup 2012|2012]], [[Fed Cup 2014|2014]], [[Fed Cup 2015|2015]], [[Fed Cup 2016|2016]] a&amp;nbsp;[[Fed Cup 2018|2018]]), z toho šestkrát jako Česko.

=== Ostatní sporty ===
[[Soubor:Praha, Vinohrady, Sportovní hala Folimanka.jpg|náhled|[[Sportovní hala Folimanka]] basketbalové [[USK Praha]]]]
[[Československá ženská basketbalová reprezentace|Československé]] a [[Česká ženská basketbalová reprezentace|české basketbalistky]] mají tři stříbra (1964, 1971, 2010) a tři bronzy (1957, 1959, 1975) z mistrovství světa, v roce [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 2005|2005]] vyhrály mistrovství Evropy. [[Československá mužská basketbalová reprezentace|Českoslovenští basketbalisté]] vyhráli mistrovství Evropy v roce 1946, šestkrát přivezli stříbro (1947, 1951, 1955, 1959, 1967, 1985). Evropskou pohárovou soutěž v basketbale žen (dnes [[Euroliga v basketbalu žen|Euroliga]], dříve Pohár mistrů evropských zemí) vyhrála [[BC Sparta Praha|Sparta Praha]] (1975/76), Gambrinus Brno (2005/06) a [[ZVVZ USK Praha]] ([[Euroliga v basketbalu žen 2014/15|2014/15]]). Analogickou [[Pohár vítězů pohárů v basketbalu mužů|mužskou soutěž]] vyhrál [[USK Praha]] v sezóně 1968/69. Nejlepším českým basketbalistou 20.&amp;nbsp;století byl vyhlášen [[Jiří Zídek (1944)|Jiří Zídek]]. Jeho syn [[Jiří Zídek|Jiří Zídek mladší]] byl prvním českým hráčem v americké [[National Basketball Association|NBA]]. Následovali ho [[Jiří Welsch]], [[Jan Veselý (basketbalista)|Jan Veselý]] a nejnověji [[Tomáš Satoranský]]. [[Hana Horáková]] byla v roce 2010 vyhlášena nejlepší basketbalistkou Evropy.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |datum přístupu=2019-05-13 |url archivu=https://web.archive.org/web/20190513072705/http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |datum archivace=2019-05-13 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt;

[[Československá ženská házenkářská reprezentace|Ženská házenkářská reprezentace]] vyhrála mistrovství světa (1957), jednou přivezla stříbro (1986) a jednou bronz (1962). [[Československá mužská házenkářská reprezentace|Muži]] vyhráli mistrovství světa roku 1967, krom toho mají dvě stříbra (1958, 1961) a dva bronzy (1954, 1964). Získali též stříbro na olympijských hrách v Mnichově roku 1972. Tým mužů Dukly Praha třikrát vyhrál Pohár mistrů evropských zemí (1957, 1963, 1984), ženský tým Sparty Praha jednou (1962). [[Filip Jícha]] byl roku 2010 vyhlášen nejlepším házenkářem světa.&lt;ref&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Seznam.cz|titul=Jícha dobyl svět! Čech byl vyhlášen nejlepším házenkářem planety za rok 2010|url=http://www.sport.cz/ostatni/micove-sporty/clanek/181015-jicha-dobyl-svet-cech-byl-vyhlasen-nejlepsim-hazenkarem-planety-za-rok-2010.html|datum přístupu=2016-09-05}}&lt;/ref&gt;

Ve volejbale má [[československá mužská volejbalová reprezentace|mužská reprezentace]] dva tituly mistra světa (1956, 1966), tři tituly mistra Evropy (1948, 1955, 1958), stříbro a bronz z olympijských her (1964, 1968). [[Československá ženská volejbalová reprezentace|Ženy]] vyhrály roku 1955 mistrovství Evropy. Nejlepším českým volejbalistou 20. století byl vyhlášen [[Josef Musil]], jenž se stal rovněž prvním Čechem uvedeným do mezinárodní volejbalové Síně slávy.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika
| titul = Zemřel nejlepší volejbalista 20. století. Musil se dožil 85 let {{!}} Lidé
| periodikum = Lidovky.cz
| url = https://www.lidovky.cz/lide/zemrel-nejlepsi-volejbalista-20-stoleti-josef-musil-se-dozil-85-let.A170827_185723_lide_lar
| datum vydání = 2017-08-27
| datum přístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

K předním šachistům patřili [[Wilhelm Steinitz]], [[Richard Réti]] (viz [[Rétiho hra]]) či [[Věra Menčíková]]. Českým přínosem světovému šachu je rovněž [[Traxlerův protiútok]]. Nejúspěšnějším českým šachistou současnosti je [[David Navara]]. [[Tomáš Enge]] je jediným českým účastníkem závodů [[Formule 1]]. I v dalších sportech se objevily v éře samostatného Česka výrazné osobnosti – v biatlonu ([[Gabriela Soukalová]]), v judu ([[Lukáš Krpálek]]), v krasobruslení ([[Tomáš Verner]]), v silniční cyklistice ([[Roman Kreuziger]]), v horských kolech ([[Jaroslav Kulhavý]]), ve snowboardcrossu ([[Eva Adamczyková]]), veslování ([[Miroslava Topinková Knapková|Miroslava Knapková]], [[Ondřej Synek]]), kanoistice ([[Martin Fuksa]], [[Josef Dostál (kajakář)|Josef Dostál]]), běžeckém lyžování ([[Lukáš Bauer]]), akrobatickém lyžování ([[Aleš Valenta]]), střelbě ([[Kateřina Emmons]]), moderním pětiboji ([[David Svoboda]]), alpském lyžování ([[Šárka Strachová]]), sportovním lezení ([[Adam Ondra]]), skikrosu ([[Tomáš Kraus]]), dráhové cyklistice ([[Lada Kozlíková]]), cyklokrosu ([[Zdeněk Štybar]]), ale i v menších sportech jako jsou skiboby ([[Alena Housová]], [[Irena Francová-Dohnálková]]), krasojízda ([[Martina Štěpánková (sportovkyně)|Martina Štěpánková]]), sportovní rybolov ([[Kateřina Marková]]) či orientační běh ([[Dana Šafka Brožková|Dana Brožková]]). Z éry Československa lze vzpomenout významné postavy kolové [[Bratři Pospíšilové|bratry Pospíšily]], skokany na lyžích [[Jiří Raška|Jiřího Rašku]], [[Pavel Ploc|Pavla Ploce]] a [[Jiří Parma|Jiřího Parmu]], cyklokrosaře [[Radomír Šimůnek|Radomíra Šimůnka]] či zápasníka [[Vítězslav Mácha|Vítězslava Máchu]].

=== Soutěže a sportoviště ===
[[Soubor:Sazka-arena-02.jpg|náhled|[[O2 arena]], největší sportovní hala v zemi]]
[[Soubor:Dostihove zavodiste Pardubice Foto Petr Kolmann.jpg|náhled|[[Dostihové závodiště Pardubice]], místo konání [[Velká pardubická|Velké pardubické]]]]
K největším pravidelným mezinárodním sportovním akcím v ČR patří atletická [[Zlatá tretra Ostrava|Zlatá tretra]] v Ostravě, běžecký [[Pražský mezinárodní maraton]], [[České hokejové hry]], jezdecká [[Velká pardubická]], kombinovaaný tenisový turnaj [[Prague Open]] (navazující na [[Czech Open (1987–1999)|Czech Open]]) a ženský [[WTA Prague Open|Prague Open]], lyžařská [[Jizerská padesátka]], automobilová [[Barum Czech Rally Zlín|Barum rallye]] ve Zlíně či plochodrážní [[Zlatá přilba]] v Pardubicích. V minulosti byly významnými akcemi i [[Závod míru]] či motocyklová [[Velká cena České republiky silničních motocyklů|Velká cena České republiky]] na okruhu v Brně. Ve vodním slalomu či v&amp;nbsp;biatlonu se v ČR pravidelně konají závody světového poháru.

Z domácích soutěží patří k nejsledovanějším pravidelným soutěžím [[1. česká fotbalová liga]] (dříve [[Fotbalová liga Československa]]), [[Extraliga ledního hokeje|Česká hokejová extraliga]] (dříve [[Československá hokejová liga]]) a Česká basketbalová liga (dříve [[Československá basketbalová liga]]).

V ČR se konala i řada jednorázových mezinárodních sportovních akcí, kupříkladu na pražském stadionu v Edenu se roku [[Superpohár UEFA 2013|2013 hrálo finále evropského Superpoháru]], v roce 2015 se v Praze ([[Fortuna Arena|Eden]] a Letná), v Olomouci ([[Andrův stadion]]) a v Uherském Hradišti (Stadion Miroslava Valenty) konalo [[Mistrovství Evropy ve fotbale hráčů do 21 let]], jedenáctkrát se v Česku konalo [[mistrovství světa v ledním hokeji]] ([[Mistrovství světa v ledním hokeji 1933|1933]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1938|1938]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1947|1947]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1959|1959]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1972|1972]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1978|1978]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1985|1985]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1992|1992]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2004|2004]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2015|2015]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2024|2024]]), několikrát též mistrovství světa a Evropy v basketbale mužů ([[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 1947|1947]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 1981|1981]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 2022|2022]]) i žen ([[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 1956|1956]], [[Mistrovství světa v basketbalu žen 1967|1967]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 1995|1995]], [[Mistrovství světa v basketbalu žen 2010|2010]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 2017|2017]]), mistrovství světa v házené mužů ([[Mistrovství světa v házené mužů 1964|1964]], [[Mistrovství světa v házené mužů 1990|1990]]) i žen ([[Mistrovství světa v házené žen 1978|1978]]), mistrovství světa a Evropy ve volejbale mužů ([[Mistrovství světa ve volejbale mužů 1949|1949]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 1958|1958]], [[Mistrovství světa ve volejbale mužů 1966|1966]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2001|2001]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2011|2011]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2021|2021]]) i žen ([[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1949|1949]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1958|1958]], [[Mistrovství světa ve volejbale žen 1986|1986]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1993|1993]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1997|1997]]), [[mistrovství Evropy v atletice 1978]] a dvě halová atletická mistrovství Evropy ([[Evropské halové hry v atletice 1967|1967]], [[Halové mistrovství Evropy v atletice 2015|2015]]), [[mistrovství světa v klasickém lyžování 2009]] v Liberci, [[mistrovství světa v&amp;nbsp;biatlonu 2013]] a [[Mistrovství světa v biatlonu 2024|2024]] v Novém Městě na Moravě, dvě zimní univerziády (1964, 1978), deset mistrovství světa či Evropy v&amp;nbsp;krasobruslení ([[Mistrovství světa v krasobruslení 1908|1908]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1928|1928]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1934|1934]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1937|1937]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1948|1948]], [[Mistrovství světa v krasobruslení 1962|1962]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1988|1988]], [[Mistrovství světa v krasobruslení 1993|1993]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1999|1999]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 2017|2017]]), tři mistrovství světa ve florbale mužů ([[Mistrovství světa ve florbale 1998|1998]], [[Mistrovství světa ve florbale 2008|2008]], [[Mistrovství světa ve florbale 2018|2018]]) a dvě žen ([[Mistrovství světa ve florbale žen 2013|2013]], [[Mistrovství světa ve florbale žen 2025|2025]]) a v letech 1969 a 1981 se na [[Velodrom Brno|brněnském velodromu]] konalo [[mistrovství světa v dráhové cyklistice]].

K nejmodernějším sportovištím patří fotbalové stánky Eden a [[Stadion Sparty na Letné|Letná]] v Praze, [[Stadion města Plzně|stadion ve Štruncových sadech]] v&amp;nbsp;Plzni a [[Malšovická aréna]] v Hradci Králové, víceúčelové haly [[O2 arena|O2 Arena]] v Praze, [[Ostravar Aréna]] v Ostravě, [[KV Arena]] v Karlových Varech, [[Home Credit Arena]] v Liberci a [[Werk Arena (2014)|Werk Arena]] v Třinci, atletický [[Městský stadion v Ostravě-Vítkovicích]], [[Masarykův okruh]] v&amp;nbsp;Brně pro motoristické závody či [[Skokanský areál Ještěd|skokanské můstky]] na [[Ještěd]]u. Historicky významnými jsou též pražský [[Velký strahovský stadion]], na kterém se konaly mj. [[Všesokolský slet|sokolské slety]] a&amp;nbsp;který býval uváděn jako největší sportovní stadion na světě, [[Sportovní hala Fortuna|Sportovní hala]] v&amp;nbsp;Praze-[[Bubeneč|Bubenči]], [[Zimní stadión Štvanice|zimní stadion]] na pražské [[Štvanice (ostrov)|Štvanici]], [[Tenisový areál Štvanice|tenisový stadion na Štvanici]], [[Stadion Evžena Rošického]] v Praze na Strahově či skokanské můstky [[Skokanské můstky v Harrachově|Čerťák]] v&amp;nbsp;[[Harrachov]]ě.

Organizačně stojí na špici českého sportu [[Česká unie sportu]] a [[Český olympijský výbor]]. K největším sportovním svazům patří [[Fotbalová asociace České republiky|Fotbalová asociace ČR]] a&amp;nbsp;[[Český svaz ledního hokeje]]. Všesportovní anketou je [[Sportovec roku]], významnými oborovými anketami jsou [[Fotbalista roku (Česko)|Fotbalista roku]], [[Zlatá hokejka]], [[Atlet roku]] či [[Zlatý kanár]].

=== Tělovýchova ===
[[Soubor:Bundesarchiv Bild 102-13621, Prag, Stadion, Sokolfest.jpg|náhled|[[Všesokolský slet]] v&amp;nbsp;roce 1932 v&amp;nbsp;Praze na [[Velký strahovský stadion|Strahovském stadionu]]]]
Počátky organizované české tělovýchovy sahají do roku 1862, kdy [[Miroslav Tyrš]], [[Jindřich Fügner]] a další založili spolek [[Sokol (spolek)|Sokol]], který se postupně rozrostl v důležitou národní organizaci. Od něho se časem odštěpily levicová [[Dělnická tělocvičná jednota]] a&amp;nbsp;katolický [[Orel (spolek)|Orel]]. Tyto organizace pořádaly pravidelná masová cvičení. Největší celonárodní akcí v době před převzetím moci komunisty byly Sokolem pořádané [[Všesokolský slet|Všesokolské slety]] na [[Velký strahovský stadion|Strahovském stadionu]] v Praze. V [[Komunistický režim v Československu|éře socialismu]] navázaly na ně tzv. [[Spartakiáda|spartakiády]], pořádané státu podřízeným [[Československý svaz tělesné výchovy|Československým svazem tělesné výchovy]] (ČSTV).

Velkou tradici má česká [[turistika]]. [[Klub českých turistů]], založený [[Vojta Náprstek|Vojtou Náprstkem]], pečuje o&amp;nbsp;unikátní síť turistických značek, jednu z nejhustších na světě. Její počátky sahají do roku 1889.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.kct.cz/cms/historie-kct |datum přístupu=2016-12-06 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220075755/https://www.kct.cz/cms/historie-kct |datum archivace=2016-12-20 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt; Velkou společenskou roli ve 20.&amp;nbsp;století sehrál český [[tramping]].&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika
| titul = První osada, první píseň. Dějiny trampingu odhalí televizní seriál
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/dejiny-trampingu-serial-zvlastni-znameni-touha.A150820_124815_televize_vha
| datum vydání = 2015-08-20
| datum přístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika
| titul = Tramping - český fenomén s cizím jménem {{!}} www.tisnoviny.cz
| periodikum = www.tisnoviny.cz
| url = https://www.tisnoviny.cz/obsah/tramping-cesky-fenomen-s-cizim-jmenem
| datum přístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Populární je také [[požární sport]].

Průkopníky moderního sportu a [[Olympijské hry|olympismu]] v českých zemích byli [[Jiří Stanislav Guth-Jarkovský|Jiří Guth-Jarkovský]] a [[Josef Rössler-Ořovský]].

== Další charakteristiky ==

=== Kuchyně ===
{{Podrobně|Česká kuchyně|České pivo}}
[[Soubor:Svíčková na smetaně.JPG|náhled|upright|vlevo|[[Svíčková na smetaně]] s&amp;nbsp;českými [[knedlík]]y]]
[[Soubor:Pilsner urquell mug.jpg|náhled|upright|[[Prazdroj|Pilsner Urquell]] bylo prvním pivem [[Pivo plzeňského typu|plzeňského typu]] na světě]]
Česká kuchyně je ovlivněna polohou Česka v průsečíku západních a východních vlivů. Půldruhého století ovlivňovala a byla ovlivňována kuchyní kulturně i jazykově blízkého [[Slovensko|Slovenska]], ale mnohem déle trvala interakce s [[německá kuchyně|německou]] (zejména pak [[bavorsko]]u) a [[rakouská kuchyně|rakouskou kuchyní]], od kterých různé pokrmy přijímala ([[vídeňský řízek]], [[Vepřo knedlo zelo|vepřo-knedlo-zelo]], [[bramboračka]], [[Jablečný závin|štrúdl]]), ale také tyto kuchyně naopak inspirovala ([[povidla]], [[koláč]]e, [[svíčková na smetaně]]).

Obecně česká jídla zapadají do středoevropských chutí, s některými místními originalitami – krom už uvedených např. [[smažený sýr]], [[knedlík]]y, [[Utopenec|utopenci]], [[Olomoucké tvarůžky|olomoucké syrečky]], vánoční [[kapr]] (''Český kapr'' je obchodní značkou), [[hořické trubičky]], [[škubánky]], [[pivní sýr]] atd. Východní vlivy ([[Slovenská kuchyně|slovenské]], [[Maďarská kuchyně|maďarské]], [[Polská kuchyně|polské]] či [[Ruská kuchyně|ruské]]) v české kuchyni zastupují např. [[boršč]], [[trdelník]], [[živáňská pečeně]], [[guláš]] anebo [[tlačenka]]. Ryby jsou v českém jídelníčku málo časté (tzv. mořské plody se rozmohly až v souvislosti s moderním stravováním a zásobováním potravinami z dovozu), naopak, v evropském kontextu mimořádné je použití jedlých hub a mletého [[Mák setý|máku]]. Tvary některých druhů pečiva – např. [[rohlík]]ů – jsou také v Evropě (s výjimkou Slovenska) neobvyklé, i když samotné těsto, z něhož jsou vyráběny, je běžné.

Na podobu novověké české kuchyně měla zásadní vliv [[Magdalena Dobromila Rettigová]].

Z českých nápojů vyniká [[České pivo|pivo]], jehož vaření tu má tisíciletou tradici a patří mezi nejznámější a nejkvalitnější na světě (v rámci EU je název ''České pivo'' chráněným zeměpisným označením). První doložený [[pivovar]] tu existoval už v roce 993 a Česko má nejvyšší [[Seznam států světa podle spotřeby piva na osobu|spotřebu piva na osobu]] na světě. Vysoce alkoholická [[slivovice]], pálená hlavně na východní Moravě, je běžně známa i v jiných státech východní a jihovýchodní Evropy, zato bylinné likéry ''[[Fernet Stock]]'' a ''[[Becherovka]]'' jsou českými specialitami. [[Víno]] se vyrábí především na jižní Moravě, která má k pěstování révy podstatně lepší podmínky než jiné části republiky (byly tu i vyšlechtěny domácí odrůdy, např. ''[[Cabernet Moravia]]'', ''[[Pálava (odrůda révy vinné)|Pálava]]'' nebo ''[[Muškát moravský]]''). [[Kofein]]ová limonáda ''[[Kofola]]'' je další českou specialitou.

=== Svátky ===
{{Podrobně|Státní svátky Česka}}
Dny pracovního klidu zahrnují státní svátky, které se vážou k české státnosti, a ostatní svátky, které se vážou k historickým událostem nebo tradicím.

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Dny pracovního klidu
! Datum
! Název
! Popis
|-
|[[1. leden]]
|''[[Den obnovy samostatného českého státu]]''
|Vznik Česka v roce [[1993]].
|-
| [[Výpočet data Velikonoc|Pohyblivý svátek (březen – duben)]]
|''[[Velký pátek]]''¹
|Křesťanský svátek. Tento den je připomínkou smrti [[Ježíš Kristus|Ježíše Krista]] na kříži.
|-
| [[Výpočet data Velikonoc|Pohyblivý svátek (březen – duben)]]
|''[[Velikonoční pondělí]]''¹
|Křesťanský svátek, tradice vítání jara. Následuje po [[slavnost Zmrtvýchvstání Páně|neděli Zmrtvýchvstání Páně]].
|-
|[[1. květen]]
|''[[Svátek práce]]''¹
|[[Druhá internacionála|Sociálně demokratickou internacionálou]] prosazená vzpomínka na dělnickou stávku v [[Chicago|Chicagu]] roku [[1886]]. Od 1. května 1886 platila v USA osmihodinová pracovní doba.
|-
|[[8. květen]]
|''[[Den vítězství]]''
|Konec [[druhá světová válka|druhé světové války]] v Evropě.
|-
|[[5. červenec]]
|''[[Den slovanských věrozvěstů Cyrila a Metoděje]]''
|Příchod věrozvěstů Cyrila a Metoděje na [[Velkomoravská říše|Velkou Moravu]] roku [[863]].
|-
|[[6. červenec]]
|''[[Den upálení mistra Jana Husa]]''
|Upálení kněze a reformátora mistra Jana Husa během [[Kostnický koncil|Kostnického koncilu]] roku [[1415]].
|-
|[[28. září]]
|''[[Den české státnosti]]''
|Zavraždění knížete [[Svatý Václav|Svatého Václava]] roku [[935]] ([[929]]) ve [[Stará Boleslav|Staré Boleslavi]].
|-
|[[28. říjen]]
|''[[Den vzniku samostatného československého státu]]''
|[[Vznik Československa]] roku [[1918]].
|-
|[[17. listopad]]
|''[[Den boje za svobodu a demokracii a Mezinárodní den studentstva|Den boje za svobodu a demokracii]]''
|Připomínka studentských demonstrací a následného uzavření českých vysokých škol německými okupanty v roce [[1939]] a studentské demonstrace z roku [[1989]], která odstartovala [[Sametová revoluce|Sametovou revoluci]]. &lt;br /&gt;''([[Mezinárodní den studentstva]])''
|-
|[[24. prosinec]]
|''[[Štědrý den]]''¹
|Večerní oslava [[Vánoce|Vánoc]].
|-
|[[25. prosinec]]
|''[[Slavnost Narození Páně|1. svátek vánoční]]''¹
|V [[Římskokatolická církev|katolické]] a [[Evangelická církev|evangelické]] [[liturgie|liturgii]] oslava narození Ježíše Krista.
|-
|[[26. prosinec]]
|''[[Svátek svatého Štěpána|2. svátek vánoční]]''¹
|V [[Římskokatolická církev|katolické]] a [[Evangelická církev|evangelické]] [[liturgie|liturgii]] připomínka prvního křesťanského [[mučedník]]a [[Svatý Štěpán|Štěpána]].
|-
|}
¹ Označuje tzv. ''ostatní svátky'', které nesouvisejí s českou státností.

== Odkazy ==

=== Poznámky ===
{{Poznámky}}

=== Reference ===
{{Upravit reference}}
&lt;references&gt;
&lt;ref name=&quot;Cizinci 2024&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie
| titul = Ukrainians make up more than half of the foreigners registered in the Czech Republic - Prague Daily News
| url = https://www.praguedaily.news/2025/02/28/ukrainians-make-up-more-than-half-of-the-foreigners-registered-in-the-czech-republic/
| datum vydání = 2025-02-28
| datum přístupu = 2025-10-19
| jazyk = en-US
}}&lt;/ref&gt;
&lt;/references&gt;

=== Související články ===
* [[Logo České republiky]]
* [[Seznam představitelů českého státu|Seznam hlav českého státu]]
* [[Seznam světového dědictví v Evropě, A–Ch#Česká republika|Světové dědictví v Česku]]
* [[Vstup České republiky do Evropské unie]]

=== Externí odkazy ===
* {{Commonscat}}
* {{Wikicesty|průvodce=Česko}}
* {{Wikislovník|heslo=český}}
* {{Wikizprávy|kategorie=Česko}}
* {{Wikislovník|heslo=Česko}}
* {{Wikicitáty|téma=Česko}}
* {{Osmrelace|51684}}
* {{Oficiální web}}
* [https://portal.gov.cz/ Portál veřejné správy]
* [https://geoportal.gov.cz/ Národní geoportál]

{{Administrativní dělení Česka}}
{{Evropa}}
{{Navboxes
| title = Členství v mezinárodních organizacích
| list = {{V4}}
{{EU}}
{{NATO}}
{{Evropský hospodářský prostor (EHP)}}
}}
{{Autoritní data}}
{{Portály|Česko}}

[[Kategorie:Česko| ]]
[[Kategorie:Státy Evropy]]
[[Kategorie:Vnitrozemské státy]]
[[Kategorie:Státy a území vzniklé roku 1993]]
[[Kategorie:Státy EU]]
[[Kategorie:Státy NATO]]
[[Kategorie:Slovanské státy a území]]
[[Kategorie:Státy Iniciativy Trojmoří]]</text>
      <sha1>rni0bu5x08m1csrvq3iovdax40u9y74</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244654</id>
      <parentid>8244650</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T17:42:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>RONALDO-SK</username>
        <id>11297</id>
      </contributor>
      <comment>/* Školství */</comment>
      <origin>8244654</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="303711" sha1="na2ej9hmyt91emoimdm37z7z3s5kfa6" xml:space="preserve">
== Geografia ==
[[Súbor:Czechia-geographic map-cz.svg|náhľad|Geografická mapa Česka]]
{{Hlavný článok|Geografia Česka}}
[[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|náhľad|Satelitný pohľad na Česko v auguste 2003]]
[[Súbor:Husova bouda zima, lyzari.JPG|náhľad|Lyžiarsky resort v [[Krkonoše|Krkonošoch]]]]
[[Súbor:Kralicky-Sneznik-03.jpg|náhľad|[[Králický Sněžník (vrch)|Králický Sněžník]]]]
Česko sa nachádza v strednej Európe a susedí so štyrmi štátmi. Na západe ide o Nemecko, na severovýchode o Poľsko, na juhovýchode o Slovensko a južnú hranicu zdieľa s Rakúskom. Dĺžka západnej spoločnej hranice s [[Nemecko|Nemeckom]] je 810,7 km, s [[Rakúsko|Rakúskom]] je dlhá 466,1 km, so [[Slovensko|Slovenskom]] 251,8 km a s [[Poľsko|Poľskom]] na severe 761,8&amp;nbsp;km. Celková rozloha je 78 870 km², z toho 2 % tvoria vodné plochy.

=== Geológia, geomorfológia a pôdy ===
{{Hlavný článok|Geomorfologické členenie Česka}}
Prevažná časť územia patrí ku geologicky stabilnému [[Česká vysočina|Českému masívu]], vyzdvihnutému hercýnskym [[orogenéza|vrásnením]] v období [[devón]]u a [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] (v [[Paleozoikum|prvohorách]]). Oblasť [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] na východe územia je mladšia a bola vyzdvihnutá alpínskym vrásnením v období [[terciér|treťohôr]].

Z geomorfologického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz pahorkatín až vrchovín ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]], [[Děčínská vrchovina]], [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], [[Jesenická oblast|Jeseníky]], [[Českomoravská vrchovina]]). Do východnej časti štátu zasahujú [[Západné Karpaty]] ([[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]]). Z celkovej plochy Česka leží 52 817 km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222&amp;nbsp;km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827&amp;nbsp;km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; (1,05 %) vo výške nad 1 000 m; stredná nadmorská výška je 430 m. Najvyšším českým vrcholom je vrch [[Sněžka]] s 1603 m n. m., najnižším potom [[Labe]] na odtoku z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]] s 115 m n. m. [[Hranická priepasť]] je najhlubšie zatopenou jaskyňou na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = NOVÉ ČESKÉ NEJ: Hranická propast je nejhlubší na světě
| periodikum = National Geographic Česko
| url = https://www.national-geographic.cz/clanky/nove-ceske-nej-hranicka-propast-je-nejhlubsi-na-svete-20161001.html
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Najrozsiahlejším [[kras]]ovým územím je [[Moravský kras]].

Z [[Vyvretá hornina|vyvretých hornín]] v ČR prevládajú [[granit|žula]], [[bazalt|čadič]] a [[Fonolit|znelec]]. Z [[Usadená hornina|usadených]] [[pieskovec]], [[vápenec]] a [[bridlica]]. Z [[Premenená hornina|premenených]] [[rula]], [[Svor (hornina)|svor]] a [[fylit]].

Pôdny pokryv sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[kambizem|hnedé pôdy]]. V nížinách sa nachádzajú úrodné [[černozem]]e.

Z hľadiska členenia krajiny sú na území ČR zastúpené štyri biogeografické podprovincie: Celé územie Čiech zaberá [[hercýnska podprovincia]], na Morave a v Sliezsku môžeme identifikovať [[polonská podprovincia|polonskú podprovinciu]], [[Západokarpatská podprovincia|západokarpatskú podprovinciu]] a [[severopanónska podprovincia|severopanónsku podprovinciu]]. V podobnej typológii [[ekoregión]]ov, ktorú používa [[Svetový fond na ochranu prírody]], tvorí územie Čiech prevažne stredoeurópsky zmiešaný les a na Morave a v Sliezsku sa nachádzajú malé enklávy panónskeho zmiešaného lesa, západoeurópskeho listnatého lesa a karpatského ihličnatého lesa.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = CULEK | meno = Martin | spoluautori = a kol. | titul = Biogeografické členění České republiky II. díl | vydavateľ = Agentura ochrany přírody a krajiny ČR | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 589 | strany = | isbn = 80-86064-82-4}}&lt;/ref&gt;

=== Hydrológia a podnebie ===
{{Hlavný článok|Podnebie Česka|Povodia v Česku|Zoznam riek v Česku}}
Českým územím prechádza [[rozvodie|hlavné európske rozvodie]] oddeľujúce [[úmorie]] [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavné riečny osy v Čechách sú [[Labe]] (370 km) s [[Vltava|Vltavou]] (433 km), na Morave rieka [[Morava (rieka)|Morava]] (246 km) s [[Dyje]] (306 km) a v Sliezsku [[Odra]] (135 km) s [[Opava (rieka)|Opavou]] (131 km). Dlhý tok na území ČR majú aj [[Ohře]] (246 km), [[Sázava (rieka)|Sázava]] (225 km), [[Jihlava (rieka)|Jihlava]] (180 km), [[Svratka (rieka)|Svratka]] (168 km), [[Jizera (rieka)|Jizera]] (167 km), [[Lužnice (rieka)|Lužnice]] (157 km), [[Berounka]] (139 km) a [[Otava (rieka)|Otava]] (111 km).&lt;ref&gt;KOHOUTEK, František; HOUSER, Milan; DAVÍDEK, Branislav. ''Československé řeky kilometráž A-Z''. Praha: Olympia, 1978.&lt;/ref&gt; Najväčším prírodným jazerom Česka je [[Černé jezero (Šumava)|Černé jezero]] na Šumave.&lt;ref&gt;http://www.kudyznudy.cz/Aktivity-a-akce/Aktivity/Cerne-jezero.aspx&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Czechia Köppen.svg|náhľad|250x250pixelov|Typy klímy Česka]]
[[Podnebie (klíma)|Podnebie]] je v Česku mierne, prechodné medzi [[Kontinentálne podnebie|kontinentálnym]] a [[Oceánske podnebie|oceánskym typom]]. Typické je striedanie štyroch ročných období. Je charakterizované prevládajúcim západným prúdením a intenzívnou [[Tlaková níž|cyklonálnou činnosťou]]. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách, na Moravě a v Sliezsku už pribúdajú kontinentálne podnebné vplyvy. Najväčší vplyv na podnebie v Česku má však [[nadmorská výška]] a [[Reliéf (geomorfológia)|reliéf]].

Dlhodobý priemer [[Dĺžka slnečného svitu|slnečného svitu]] sa v Česku pohybuje okolo 1500 hodín za rok. Je tu značná sezónna premenlivosť s minimom v decembri (40 hodín) a maximom v júli (200 hodín).&lt;ref&gt;https://www.meteocentrum.cz/&lt;/ref&gt;

Typické sú hojné zrážky a prechody frontálnych systémov – ročne ich v priemere cez územie Česka prejde 140. Najviac zrážok spadne v júni alebo júli, najmenej v januári alebo februári. Najzrážkovejším miestom v ČR sú [[Jizerské hory]] (hlavne oblasť [[Bílý Potok|Bíleho Potoka]]). Najsuchším potom [[Libědice]] v okrese Chomutov, ležiace v zrážkovom tieni [[Krušné hory|Krušných hôr]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum prístupu=2016-12-05 |url archivu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum archivácie=2014-10-22 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt; Najväčšiu časť vôd z územia Česka [[Odtok|odvádza]] [[Povodie Labe|Labe]] (63 %), nasleduje [[Povodie Moravy|Morava]] (27 %) a [[Povodie Odry|Odra]] (9,4 %).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Smolová
| meno = Irena
| titul = Hydrologické podmínky ČR – vodní toky
| url = https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/GCZ/GCZ_hydrologicke%20pomery_vodni%20toky.pdf
| url2 = https://geography.upol.cz/kgg-gcz
| vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci, Přírodovědecká fakulta, Katedra geografie
| miesto = Olomouc
| dátum prístupu = 2023-11-12
| strany = 2
}}&lt;/ref&gt;

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 5,5 °C až 9 °C. Najchladnejším mesiacom roku je január, najteplejším júl. V dlhodobom priemere ich delí 20 °C. [[Tropický deň|Tropických dní]] je zaznamenávaných priemerne 12 ročne, [[Tropická noc|tropické noci]] sú veľmi vzácne. [[Arktický deň|Arktické dni]] bývajú 1 – 2 ročne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Klima České republiky {{!}} In-počasí
| periodikum = www.in-pocasi.cz
| url = http://www.in-pocasi.cz/archiv/klima.php
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Najteplejšími miestami sú oblasti [[Dyjsko-svratecký úval|Dyjsko-svrateckého]] a [[Dolnomoravský úval|Dolnomoravského úvalu]] a potom veľké mestá, hlavne Praha, kde teplotu zvyšuje hustá zástavba. Najstudenejším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Teplotní poměry v České republice
| periodikum = Příroda.cz
| vydavateľ =
| url = https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=655
| dátum vydania =
| jazyk = cs
| url archívu =
| datum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Najveternejším miestom Českej republiky je vrchol [[Milešovka|Milešovky]]. Zároveň ide o miesto s najväčším počtom búrok v roku.&lt;ref&gt;https://mapy.cz/zakladni?x=14.4667000&amp;y=50.0833020&amp;z=11&amp;source=base&amp;id=1913948&lt;/ref&gt;

=== Fauna a flóra ===
{{Hlavný článok|Fauna Česka|Flóra Česka}}
[[Flóra Česka|Flóra]] a [[fauna Česka|fauna v Česku]] svedčí o vzájomnom prelínaní hlavných smerov, ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy zaberajú 33 % celkovej rozlohy krajiny. Pre Českú republiku sú typické [[Zmiešaný les|zmiešané]] [[dub]]ové, [[Jedľa (rod)|jedľové]] a [[Smrek (rod)|smrekové]] lesy. V druhovej skladbe avšak prevládajú [[Borovicorasty|ihličnany]] (asi z dvoch tretín) oproti [[Listnatý strom|listnáčom]], hoci prirodzený pôvodný pomer bol obrátený. Za túto zmenu môže masívna výsadba hlavne smrečín, ktorá začala na českom území v [[18. storočie|18. storočí]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum prístupu=2016-07-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160818165348/http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum archivácie=2016-08-18 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt; V českých lesoch sa vyskytuje živočíšstvo typické pre [[bióm]] [[Opadavý listnatý les|zmiešaných lesov]] [[Mierne pásmo|mierneho podnebného pásu]]. Na území ČR rastie zhruba 3,5 tisíca druhov rastlín, z toho cez 2,5 tisíca je pôvodných. Pestovaných je 500 bežnejších druhov drevín a približne 2 000 taxónov drevín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál české flóry|periodikum=flora.upol.cz|url=http://flora.upol.cz|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Najbežnejšími druhmi divoko žijúcich zvierat sú [[zajac]]e, [[vydry]] a [[Kuna (rod)|kuny]]. V lesoch a na poliach prevládajú [[bažant]]y, [[jarabica|jarabice]], [[Diviak lesný|diviaky lesné]], vysoká zver, [[Kačica divá|kačice]] a [[Hus divá|husy]]. Vzácnejšie sú [[Orol|orly]] a [[Volavka|volavky]]. Na severovýchode Moravy sa vyskytujú aj [[Vlk dravý|vlky]] a [[medveď hnedý]], aj keď vzácne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=www.mccanndigital.cz|titul=Flora a fauna|periodikum=www.czech.cz|url=http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum přístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum archivace=2016-09-19|nedostupné=ano}}&lt;/ref&gt; Celkový počet druhov živočíchov v Česku je odhadovaný na 40 000, z toho najmenej 28 124 druhov sú [[bezstavovce]].&lt;ref&gt;Beran L., Kubíková J., Špryňar P., 2006: Výsledky výzkumu bezobratlých v CHKO Kokořínsko. [Results of invertebrate investigation in Kokořínsko Protected Landscape Area]. – In: Beran L. et al., 2006: Bezobratlí Kokořínska. [Invertebrates of Kokořínsko]. – Bohemia centralis, Praha, 27: 577-582.&lt;/ref&gt;

=== Ochrana životného prostredia ===
[[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|náhľad|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]]
{{Hlavný článok|Životné prostredie v Česku|Chránené územia v Česku}}
Podľa ''[[Environmental Performance Index]]'' (Index výkonnosti z hľadiska životného prostredia) je ČR 17. najohľaduplnejšou krajinou k životnému prostrediu na svete (k roku 2024).&lt;ref name=&quot;EPIreport&quot;&gt;{{cite web|author=Block, S.; Emerson, J.W.; Esty, D.C.; de Sherbinin, A.; Wendling, Z.A.|display-authors=et al.|year=2024|title=2024 Environmental Performance Index|location=New Haven, CT|publisher=Yale Center for Environmental Law &amp; Policy|website=epi.yale.edu|url=https://epi.yale.edu/downloads/2024epireport.pdf|date=2024-10-03|access-date=2024-10-24}}&lt;/ref&gt; Zachovalá príroda a krajina je chránená v [[Chránené územia v Česku|chránených územiach]]. Najvyšším orgánom [[ochrana prírody v Česku|ochrany prírody]] a [[životné prostredie v Česku|životného prostredia v Česku]] je [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky]]. V Česku sa nachádzajú štyri veľkoplošné oblasti s najvyššou mierou ochrany, [[Národné parky v Česku|národné parky]]. Sú nimi [[Krkonošský národný park]] (od roku  1963), [[Národný park Šumava]] (1991), [[Národný park Podyjí]] (1991) a [[Národný park České Švýcarsko]] (2000). Ministerstvo životného prostredia v roku 2009 oznámilo, že pripravuje vyhlásenie Národného parku Křivoklátsko.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | příjmení = 
 | jméno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Křivoklátsko se zřejmě dočká puncu národního parku
 | url = http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/
 | datum vydání = 2009-2-18
 | datum aktualizace = 
 | datum přístupu = 2010-2-25
 | vydavatel = ČT24
 | url archivu = https://web.archive.org/web/20090423212845/http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/
 | datum archivace = 2009-04-23
 | nedostupné = ano
 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=|jméno=www.tyden.cz|titul=Nový národní park Křivoklátsko. Na tahu jsou poslanci|url=http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/politika/novy-narodni-park-krivoklatsko-na-tahu-jsou-poslanci_359621.html|vydavatel=|místo=|datum vydání=2015-10-20|datum přístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt;

Medzi chránené územia a objekty patria (v zátvorke ich počet k februáru 2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Souhrnný přehled
| periodikum = drusop.nature.cz
| url = http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/sumarizace/index.php?frame
| datum přístupu = 2025-02-10
}}&lt;/ref&gt;):
* [[Národné parky v Česku|národné parky]] (4)
* [[Zoznam chránených krajinných oblastí v Česku|chránené krajinné oblasti]] (26)
* [[Národné prírodné rezervácie v Česku|národné prírodné rezervácie]] (109)
* [[Národné prírodné pamiatky v Česku|národné prírodné pamiatky]] (126)
* [[Prírodné rezervácie v Česku|prírodné rezervácie]] (823)
* [[Prírodné pamiatky v Česku|prírodné pamiatky]] (1622)
* [[Vtáčie oblasti v Česku|vtáčie oblasti]] ([[Natura 2000]], 42)
* [[Územie európskeho významu|európsky významné lokality]] (Natura 2000, 1111)
* [[Pamätný strom v Česku|pamätné stromy]] (5490)

== Politický systém ==
{{Hlavný článok|Politický systém Českej republiky|Volebný systém v Česku|Zoznam politických strán v Česku|Zoznam predsedov vlád Česka|Zoznam prezidentov Česka}}
[[Súbor:WallensteinPalacePrague.jpg|náhľad|[[Valdštejnský palác]] je sídlem horní komory [[Parlament Českej republiky|Parlamentu ČR]]]]
Česká republika je [[Nepriama demokracia|zastupiteľská demokracia]], [[parlamentná republika]]. Výkonnou mocou disponuje [[Prezident Českej republiky|prezident]] a [[Vláda Českej republiky|vláda]], pričom vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda je zodpovedná [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovni]].

[[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je prezident, [[Voľba prezidenta Českej republiky|volený priamou voľbou]]. [[Prezident Českej republiky|Prezident]] menuje so súhlasom [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] sudcov [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]], za určitých podmienok môže rozpustiť [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckú snemovňu]] a vetovať zákony (okrem [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a ústavných zákonov). Menuje taktiež [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov menuje na jeho návrh. Prijímá demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády. Prezident tradične sídli na Pražskom hrade, k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Udeľuje či prepožičiava štátne vyznamenania. Najvyššími štátnymi vyznamenaniami sú [[Rad Bieleho leva]], [[Rád Tomáša Garrigua Masaryka]], [[Medaila Za hrdinstvo]] a [[Medaila Za zásluhy]].

[[Parlament Českej republiky]] je [[bikameralizmus|dvojkomorový]], dolnou komorou je [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]], hornou komorou [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senát]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe [[pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]]. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových [[Väčšinový volebný systém|väčšinových volieb]]. Každý z 81 senátorov má šesťročný [[mandát (politika)|mandát]]. Obe komory českého parlamentu sídli v Prahe na [[Malá Strana|Malej Strane]], Snemovňa v [[Thunovský palác|Thunovskom paláci]], Senát vo [[Valdštejnský palác|Valdštejnskom paláci]].

[[Ústavný súd Českej republiky|Ústavný súd]] s počtom 15 sudcov je garantom ústavnosti, poskytuje ochranu základným (ústavným) právam a môže aj rušiť zákony či ich ustanovenia. Nie je ale súčasťou [[Súdy v Česku|systému všeobecných súdov]], vrcholným orgánom tu je [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]], pôsobiaci v civilnej aj trestnej justícii, a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]] s agendou správneho súdnictva.

Centrálnou bankou štátu je nezávislá [[Česká národná banka]], ktorá oi. vydáva českú menu, [[Česká koruna (mena)|českú korunu]].

=== Prezident ===
{{Hlavný článok|Prezident Českej republiky}}
[[Prezident Českej republiky]] je hlavou štátu a súčasťou výkonnej moci v Českej republike. Sídli na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]].

Od roku 1993 bol prezident volený nepriamo parlamentom, v roku 2012 bola voľba zmenená na priamu. Prvým českým prezidentom se v roku 1993 stal [[Václav Havel]], ktorý v úrade zotrval dve päťročné funkčné obdobia. Dvakrát boli zvolený aj jeho nástupcovia [[Václav Klaus]] (2003 – 2013) a [[Miloš Zeman]] (2013 – 2023). Od roku 2023 je prezidentom [[Petr Pavel]].

=== Vláda a štátna správa ===
{{Hlavný článok|Vláda Českej republiky}}
[[Súbor:Garden of Straka Academy, Prague Malá Strana.jpg|náhľad|Budova [[Strakova akadémiia|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]]
[[Súbor:Cerninsky Palac 切寧宮 - panoramio.jpg|náhľad|[[Černínsky palác]], sídlo českej diplomacie v blízkosti pražského hradu]]
[[Vláda Českej republiky]] je vrcholný orgán [[výkonná moc|výkonnej moci]] v Českej republike. Ich postavenie vymedzuje [[Ústava Českej republiky]]. Vláda sa skladá z [[Predseda vlády Českej republiky|predsedu vlády]] (premiéra), miestopredsedu vlády (vicepremiérov) a [[minister|ministrov]]. [[Úrad vlády Českej republiky]] sídli v budove [[Strakova akadémia|Strakovej akadémie]] v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]]. Tradičným sídlom premiéra je [[Kramářova vila]].

Premiérmi samostatnej Českej republiky boli [[Václav Klaus]] (1993 – 1997), [[Josef Tošovský]] (1997 – 1998), [[Miloš Zeman]] (1998 – 2002), [[Vladimír Špidla]] (2002 – 2004), [[Stanislav Gross]] (2004 – 2005), [[Jiří Paroubek]] (2005 – 2006), [[Mirek Topolánek]] (2006 – 2009), [[Jan Fischer]] (2009 – 2010), [[Petr Nečas]] (2010 – 2013), [[Jiří Rusnok]] (2013 – 2014), [[Bohuslav Sobotka]] (2014 – 2017), [[Andrej Babiš]] (2017 – 2021)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = 1993-2021 ČR
| periodikum = www.vlada.cz
| url = https://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1993-2007-cr/
| datum přístupu = 2021-12-18
}}&lt;/ref&gt; a [[Petr Fiala]] (od 2021).

Súčasťou všetkých vlád ČR bolo [[Ministerstvo financií Českej republiky|ministerstvo financií]], [[Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky|zahraničných vecí]], [[zoznam ministrov vnútra Českej republiky|vnútra]], [[Ministerstvo obrany Českej republiky|obrany]], [[Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky|práce a sociálnych vecí]], [[Ministerstvo pre miestny rozvoj Českej republiky|pre miestny rozvoj]], [[Ministerstvo dopravy Českej republiky|dopravy]], [[Ministerstvo kultúry Českej republiky|kultúry]], [[Ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky|priemyslu]], [[Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky|spravodlivosti]], [[Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky|školstva]], [[Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky|zdravotníctva]], [[Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky|poľnohospodárstva]] a [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky|životného prostredia]]. V rokoch 1993 – 1996 existovalo ministerstvo národného majetku a privatizácie, v rokoch 2003 – 2007 [[Ministerstvo informatiky Českej republiky|ministerstvo informatiky]]. Ministerstvo vnútra riadi oi. [[Policie České republiky|Políciiu ČR]] a [[Hasičský záchranný zbor Českej republiky|Hasičský záchranný zbor]], ministerstvo dopravy [[Riaditeľstvo ciest a diaľnic]], [[Správa železnic|Správu železnic]] a [[Státní fond dopravní infrastruktury]], ministerstvo kultúry [[Národný pamiatkový ústav]], ministerstvo financií [[Colná správa Českej republiky|Colnú správu Českej republiky]], ministerstvo obrany [[Armáda Českej republiky|Armádu ČR]] a [[Vojenské spravodajstvo (ČR)|vojenské spravodajstvo]], ministerstvo práce [[Česká správa sociálneho zabezpečenia|Českú správu sociálneho zabezpečenia]] a [[Úrad práce Českej republiky|Úrad práce]], ministerstvo priemyslu [[Česká obchodná inšpekcia|Českú obchodnú inšpekciu]], ministerstvo spravodlivosti [[Väzeňská služba Českej republiky|Väzeňskú službu Českej republiky]] (súdna moc je proti tomu nezávislá), ministerstvo školstva [[Česká školská inšpekcia|Českú školskú inšpekciu]], ministerstvo zahraničia zastupiteľské úrady ČR v zahraničí a [[České centrá]], ministerstvo poľnohospodárstva [[Štátna veterinárna správa Českej republiky|Štátnu veterinárnu správu]], [[Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia|Štátnu poľnohospodársku a potravinársku inšpekciu]], [[Štátny pozemkový úrad]], [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] a [[Štátny poľnohospodársky intervenčný fond]], ministerstvo životného prostredia [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Agentúru ochrany prírody a krajiny]], [[Česká inšpekcia životného prostredia|Českú inšpekciu životného prostredia]] a [[Český hydrometeorologický ústav]], ministerstvo pre miestny rozvoj [[Štátny fond podpory investícii|Štátny fond rozvoja bývania]].

Viacmenej samostatnými [[Ústredný orgán štátnej správy|ústrednými orgánmi štátnej správy]] sú [[Národný bezpečnostný úrad]], [[Český telekomunikačný úrad]], [[Úrad priemyselného vlastníctva]], [[Český štatistický úrad]], [[Český banský úrad]], [[Energetický regulačný úrad]], [[Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže]] (antimonopolný úrad), [[Správa štátnych hmotných rezerv]], [[Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť]], [[Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí]], [[Úrad pre zahraničné styky a informácie]], [[Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie]], [[Úrad na ochranu osobných údajov]] a [[Bezpečnostná informačná služba]]. Úplne mimo výkonnú moc, súdnu aj zákonodárnu je [[Najvyšší kontrolný úrad]].

Sociálny zmier v krajine zaisťuje tzv. [[tripartita]], teda pravidelné trojstranné rokovania medzi vládou, najväčšou odborovou centrálou v krajine ([[Českomoravská konfederácia odborových zväzov|Českomoravskú konfederáciu odborových zväzov]]) a zamestnávateľmi reprezentovanými [[Hospodárska komora Českej republiky|Hospodárskou komorou ČR]] a [[Zväz priemyslu a dopravy ČR|Zväzom priemyslu a dopravy ČR]].

V ére samostatnej ČR sa na vláde podieľali politické zoskupenia [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]], [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]], [[Občianska demokratická aliancia|ODA]], [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]], [[Únia slobody – Demokratická únia|US-DEU]], [[Strana zelených|Zelení]], [[TOP 09]], [[Veci verejné|VV]], [[Rád národa|LIDEM]], [[ANO 2011|ANO]], [[Starostovia a nezávislí|STAN]] a [[Česká pirátska strana|Piráti]]. V československej histórii to boli naviac [[Československá národná demokracia|národní demokrati]], [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnici]], [[Česká strana národno-sociálna|národní socialisti]], [[Československá živnostnicko-obchodnická strana|živnostníci]], [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudáci]], [[Nemecký zväz poľnohospodárov|nemeckí agrárnici]], [[Nemecká kresťansko sociálna strana ľudová|nemeckí kresťanskí socialisti]], [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|nemeckí sociálni demokrati]], [[Národné zjednotenie]], [[Strana národnej jednoty]], [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], [[Strana slobody]], [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], [[Strana slovenskej obrody]], [[Občianske fórum]], [[Verejnosť proti násiliu]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Občianska demokratická únia|ODÚ]], [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|OH]] a [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko|HSD-SMS]]. Historicky prvými českými politickými stranami boli [[Staročesi|Národná strana]] [[(Staročesi)]] (1848), [[Mladočesi]] (1874) a [[Sociálna demokracia (Česko)|sociálni demokrati]] (1878, pod názvom Sociálno demokratická strana českoslovanská v Rakúsku).

Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František August Buquoy|Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadion]], [[Felix ze Schwarzenbergu|Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karel III. ze Schwarzenbergu|Karel III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Calergi]], [[Petr Zenkl]], [[Milada Horáková]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]].

=== Právny a súdny systém ===
{{Hlavný článok|Súdy v Česku}}
[[Súbor:Brno-Nejvyšší správní soud ČR.jpg|náhľad|Sídlo [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyššieho správneho súdu]] v Brne]]
[[Právny poriadok Českej republiky|Český právny poriadok]] je súčasťou germánskej vetvy kontinentálneho typu právnej kultúry (niekedy nazývanej aj rímske právo, v anglických krajinách ''civil law''). Je tvorený predpismi prijímanými českými zákonodarcami, právom Európskej únie, medzinárodnými dohodami, ktoré sú ratifikované českým parlamentom a niektorými nálezmi Ústavného súdu (tými, ktoré nejakú časť zákonov označujú za protiústavné). Tieto predpisy sú pravidelne vydávané v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]] a [[Zbierka zákonov|Zbierke medzinárodných zmlúv]]. Česká republika je [[unitárny štát]], čo znamená, že jednotlivé jeho časti nemôžu mať vlastnú legislatívu (ako je to napríklad vo federáciách).&lt;ref&gt;https://is.muni.cz/el/1441/jaro2012/SA4BP_ZPrS/um/pr.system.pdf&lt;/ref&gt; Základom právneho systému je Ústava ČR prijatá v roku 1993. Nový [[Trestný zákonník (Česko, 2009)|trestný zákonník]] je účinný od roku 2010, [[Občiansky zákonník (Česko)|občiansky zákonník]] od roku 2014. Tradíciu súkromného práva v Česku silno formoval [[Rakúske cisárstvo|rakúsky]] [[všeobecný občiansky zákonník]].
 
[[Súdna moc]] Českej republiky je tvorená Ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, Ústavný súd je ale zvláštnym ústavným orgánom súdneho typu. Jeho úlohou je hlavne vykonávať kontrolu ústavnosti a plniť niektoré úlohy volebného a politického súdnictva. Ústavný súd sídli v Brne, v budove bývalej moravskej Zemskej snemovne. Predsedami Ústavného súdu samostatného Česka boli [[Zdeněk Kessler]] (1993 – 2003), [[Miloš Holeček]] (2003), [[Pavel Rychetský]] (2003 – 2023) a [[Josef Baxa]] (od 2023). Sústava všeobecných súdov sa skladá z okresných súdov, krajských a vrchných. Na jej vrchole stojí [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]] a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]]. Obe inštitúcie sídlia taktiež v Brne, rovnako ako [[Najvyššie štátne zastupiteľstvo]]. Ako je v tradícii germánskeho rímskeho práva obvyklé, sústava všeobecných súdov sa delí na tri vetvy: civilné súdnicto, trestné a správne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ústav státu a práva Akademie věd České republiky
| periodikum = www.ilaw.cas.cz
| url = https://www.ilaw.cas.cz//
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

=== Zahraničné vzťahy ===
{{Hlavný článok|Zahraničné vzťahy Česka|Zoznam českých veľvyslanectiev v zahraničí}}
[[Súbor:Diplomatic missions of the Czech Republic.png|náhľad|vľavo|Krajiny, v ktorých má Česko svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec
|veľvyslanectva]]]]
[[Súbor:Visa requirements for Czech citizens.png|náhľad|[[Vízové požiadavky pre českých občanov]]: bezvízový vstup do 167 krajín podľa tzv. ''Visa Restriction Index'' 2016&lt;ref name=&quot;Visa Restriction Index 2016&quot;&gt;[https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf Global Ranking - Visa Restriction Index 2016] {{Wayback|url=https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf |date=20160312121441 }}. Henley &amp; Partners. 23. únor 2016&lt;/ref&gt;{{legenda|#042E9B|[[Sloboda pohybu]]}}{{legenda|#22B14C|Vízum nie je požadované}}{{legenda|#B5E61D|Víza udeľované pri príchode}}{{legenda|#61c09a|Elektronické vízum (eVisa)}} {{legenda|#79D343|Predom schválené víza pri príchode}}{{legenda|#A8ACAB|Víza požadované pred príchodom}}]]

Česká republika má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}&lt;/ref&gt; Všetky štáty (138 štátov ku dňu 3. mája 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]&lt;ref&gt;Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).&lt;/ref&gt;) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českou republikou, majú veľvyslanectva v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul (diplomacia)|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, hlavne v [[Brno|Brne]]. Česká republika má v štátoch a pri medzinárodných resp. nadštátnych organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Reciprocita (právo)|recipročne]] svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanectvá]] (ambasády) a konzuláty.

Podľa tzv. ''Visa Restriction Indexu'' z roku 2016 majú českí občania možnost bezvízového vstupu do 167 krajín, čím sa zaraďujú medzi najmenej vízami obmedzené národy.&lt;ref name=&quot;Visa Restriction Index 2016&quot;/&gt;

Hlavnú rolu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú [[Zoznam predsedov vlád Česka|premiér]] a [[zoznam ministrov zahraničných vecí Českej republiky|minister zahraničných vecí]]. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v Európskej únii, v ktorej ČR v prvej polovici v roku 2009 aj predsedala. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko|Slovenskom]], [[Poľsko|Poľskom]] a [[Maďarsko|Maďarskom]], oi. ako člen [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/about |title=About the Visegrad Group |work=[[Visegrad Group]] |accessdate=8 August 2015}}&lt;/ref&gt; Česká republika má rozsiahle styky so susedným [[Nemecko|Nemeckom]]&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |title=Společné prohlášení ke strategickému dialogu mezi Ministerstvem zahraničních věcí České republiky a Ministerstvem zahraničních věcí Spolkové republiky Německo jako novém rámci pro česko-německé vztahy |publisher=German embassy in the Czech Republic |accessdate=8 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303190422/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |archive-date=03-03-2016 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=10-05-2016 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150903213529/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |dátum archivace=03-09-2015 }}&lt;/ref&gt; a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]]&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.mzv.cz/washington/en/czech_u_s_relations/index.html |title=Czech-U.S. Relations |publisher=ministerstvo zahraničí ČR |accessdate=8 August 2015}}&lt;/ref&gt; a s [[Izrael]]om.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Česko je věrnější než USA. Zatímco Izrael už kritizuje většina světa, Fiala dál chce přesouvat ambasádu
 | periodikum = Hospodářské noviny
 | dátum_vydania = 20. března 2024
 | url = https://archiv.hn.cz/c1-67306380-cesko-je-vernejsi-nez-usa-zatimco-izrael-uz-kritizuje-vetsina-sveta-fiala-dal-chce-presouvat-ambasadu
}}&lt;/ref&gt; Na Blízkom východe je dôležitým partnerom [[Saudská Arábia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Česko podporuje násilné režimy a povstalce na Blízkém východě, tvrdí Nesehnutí. Může za to nedostatečná kontrola vývozu zbraní
 | periodikum = Hospodářské noviny
 | dátum_vydania = 20. září 2018
 | url = https://domaci.ihned.cz/c1-66249980-cesko-podporuje-nasilne-rezimy-a-povstalce-na-blizkem-vychode-tvrdi-nesehnuti-muze-za-to-nedostatecna-kontrola-vyvozu-zbrani
}}&lt;/ref&gt; Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan]]om.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Programové prohlášení vlády
| periodikum = www.vlada.cz
| url = http://www.vlada.cz/cz/jednani-vlady/programove-prohlaseni/programove-prohlaseni-vlady-193547/
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2022-01-10
}}&lt;/ref&gt; Česko má naopak dlhodobo zlé vzťahy s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Rusko zveřejnilo seznam nepřátelských zemí. Jsou na něm jen dvě: Česko a USA
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
 | vydavateľ = Economia
 | odkaz na vydavateľa = Economia
| url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rusko-zverejnilo-oficialne-seznam-zemi-ktere-nepovazuje-za-p/r~4fd09930b4c911eb89ccac1f6b220ee8/
| dátum vydania = 2021-05-14
| dátum prístupu = 2022-03-02
}}&lt;/ref&gt; Problematické vzťahy má Česká republika taktiež aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]].

Českí predstavitelia podporujú [[disident]]ov v [[Mjanmarsko|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Moldavsko|Moldavsku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.&lt;ref name=&quot;democrats&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.economist.com/displayStory.cfm?story_id=9725352 |title=Czechs with few mates |work=The Economist |date=30 August 2007 |accessdate=8 August 2015}} Zdroj sa vzťahuje na obdobie do roku 2007.&lt;/ref&gt;

K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu a na Blatné|Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Jan Černín|Humprecht Jan Czernin]], [[Václav Antonín z Kounic-Rietbergu|Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Josef Kinský]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Černín|Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Josef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Karel Kovanda]], [[Petr Kolář (diplomat)|Petr Kolář]], [[Alexandr Vondra]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky
| periodikum = www.mzv.cz
| url = https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html
| dátum prístupu = 2022-12-02
}}&lt;/ref&gt;

=== Ozbrojené sily ===
{{Hlavný článok|Armáda Českej republiky}}
[[Súbor:Czech KFOR (1).jpg|náhľad|Českí vojaci na hliadke počas misie [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]]]]
Armáda Českej republiky sa skladá z [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|letectva]], [[Pozemné sily Armády Českej republiky|pozemných síl]] a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je vrchným veliteľom ozbrojených síl. V roku 2004 bola zrušená [[základná vojenská služba]] a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci nej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov.

České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], [[SFOR]], [[EUFOR]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]] a [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] v [[Afganistan]]e. Od roku 2003 pôsobia českí vojaci v [[Irak]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Balkán, Irák, Afghánistán – česká armáda si v rámci zahraničních misí vydobyla v NATO respekt
 | periodikum = Český rozhlas
 | dátum_vydania = 12. března 2019
 | url = https://www.radio.cz/cz/rubrika/panorama/balkan-irak-afghanistan-ceska-armada-si-v-ramci-zahranicnich-misi-vydobyla-v-nato-respekt
}}&lt;/ref&gt; České letectvo sa taktiež podieľa na [[Baltic Air Policing|obrane vzdušného priestoru]] [[Pobaltský štát|Pobaltských štátov]] a [[Island]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = České gripeny budou opět střežit Island, první piloti odletí v září
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/cesi-budou-hlidat-island-gripeny.A160316_161457_domaci_ale
| dátum vydania = 2016-03-16
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes [[31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany]] v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] v roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému praporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany [[Sily rýchlej reakcie NATO|Síl rýchlej reakcie NATO]] (''NATO Response Force'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Liberečtí chemici si na slavnostním nástupu připomněli významné svátky {{!}} Armáda ČR
| periodikum = www.army.cz
| url = http://www.army.cz/liberecti-chemici-si-na-slavnostnim-nastupu-pripomneli-vyznamne-svatky-74591/
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky [[Saab JAS-39 Gripen|JAS-39 Gripen]], bojové lietadlá [[Aero L-159 Alca]], útočné helikoptéry [[Mil Mi-24|Mil Mi-35]], obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BVP-1]], [[BVP-2]], [[OT-90]] a modernizované tanky [[T-72M4CZ]].

Najznámejšími českými, respektíve československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]], [[Jan Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Josef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]].

=== Ľudské práva ===
[[Súbor:Hagibor Rádio SE 4.jpg|náhľad|Budova [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] v Prahe na [[Hagibor]]e]]
{{Hlavný článok|Ľudské práva v Česku|Cenzúra v Česku}}
Ľudské práva v Česku sú garantované [[Listina základných práv a slobôd|Listinou základných práv a slobôd]] a [[medzinárodná zmluva|medzinárodnými zmluvami]] o [[ľudské práva|ľudských právach]]. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Komárek|meno=Michal|titul=Diskriminace Romů v českých školách jako evropský problém|url=http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|datum přístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160401143159/http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|dátum archivácie=2016-04-01|nedostupné=ano}}&lt;/ref&gt; kvôli ktorým [[Európska komisia]] požiadala Česko o podanie vysvetlenia,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropská komise žádá Česko o data kvůli diskriminaci Romů ve školách|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/eu-chce-iformace-o-udajne-diskriminaci-romu-ve-skolstvi-pig-/domaci.aspx?c=A140925_201335_domaci_cen|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; alebo nezákonnej [[Sterilizácia (medicína)|sterilizácie]] [[Rómovia|rómskych]] žien,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropský soud tlačí vládu k odškodnění za nedobrovolné sterilizace romských žen - Liga lidských práv|periodikum=llp.cz|url=http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160402194316/http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum archivácie=2016-04-02}}&lt;/ref&gt; za ktoré sa v roku 2009 [[vláda Českej republiky|vláda]] ospravedlnila.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vláda: Litujeme nezákonných sterilizací romských žen
 | periodikum = Lidovky.cz
 | dátum vydania = 2009-11-23
 | dátum prístupu = 2015-01-28
 | url = http://www.lidovky.cz/vlada-litujeme-nezakonnych-sterilizaci-romskych-zen-p06-/zpravy-domov.aspx?c=A091123_165045_ln_domov_mtr
}}&lt;/ref&gt; Podľa komentára verejného ochrancu práv [[Stanislav Křeček|Stanislava Křečka]] z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Křeček: Žádnou segregaci Romů nechci. Ať ale nemají zvláštní zacházení
| periodikum = Seznam Zprávy
| odkaz na periodikum = Seznam Zprávy
| vydavateľ = Seznam.cz
| odkaz na vydavateľa = Seznam.cz
| url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/krecek-zadnou-segregaci-romu-nechci-at-ale-nemaji-zvlastni-zachazeni-112349
| dátum prístupu = 2020-08-25
}}&lt;/ref&gt; Dochádza takiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V některých zařízeních pro seniory hrozila klientům podvýživa, upozornila ombudsmanka|url=http://www.novinky.cz/domaci/360142-v-nekterych-zarizenich-pro-seniory-hrozila-klientum-podvyziva-upozornila-ombudsmanka.html|datum přístupu=2016-09-04|jazyk=cs
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
}}&lt;/ref&gt; a v psychiatrických liečebniach.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Echo24|titul=Česko opět čelí kritice za klecová lůžka v ústavech pro duševně choré - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/i9wEL/cesko-opet-celi-kritice-za-klecova-luzka-v-ustavech-pro-dusevne-chore|dátum vydania=2014-06-27|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;

V roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad [[Verejný ochránce práv (Česko)|Verejného ochrancu práv]] (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna.

Podľa [[Index ekonomickej slobody|indexu ekonomickej slobody]], ktorý vytvára ''The Heritage Foundation'' a ''The Wall Street Journal'', je Česko 24. najslobodnejšia krajina na svete z hľadiska obchodu (stav v roku 2016).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum prístupu=2016-12-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160207175335/http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum archivácie=2016-02-07 }}&lt;/ref&gt; Podľa [[Reportéri bez hraníc|Svetového indexu slobody tlače]], vytváraného organizáciou [[Reportéri bez hraníc]], mala ČR 14. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete (stav v roku 2023).&lt;ref name=&quot;indextisku&quot; /&gt;

Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Stanica dnes sídli na Hagiboru. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].&lt;ref&gt;http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/launch-of-rfe-broadcasts-from-prague-recalled-on-20th-anniversary&lt;/ref&gt;

Osoby rovnakého pohlavia môžu v ČR uzavrieť tzv. [[Registrované partnerstvá v Česku|registrované partnerstvo]] (viac [[LGBT práva v Česku]]).

K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Bertha von Suttnerová]], ktorá za svoj [[Pacifizmus|pacifistický]] boj získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]], filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Člověk v tísni]].

=== Administratívne delenie ===
{{Hlavný článok|Administratívne delenie Česka|Kraj (Česko)|Okres (Česko)|CZ-NUTS}}
[[Súbor:Ceska republika - Historicke zeme a soucasne kraje.png|náhľad|300px|vpravo|Samosprávne kraje a historické krajiny ČR]]

&lt;div style=&quot;float:right&quot;&gt;{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}&lt;/div&gt;

==== Kraje ====
Územie Česka sa delí na 14 vyšších územných samosprávnych celkov – krajov. Toto rozdelenie bolo zriadené 1. januára 2000 ústavným zákonom č. 347/1997 Sb. Krajský úrad je krajským orgánom vykonávajúcim tiež [[prenesená pôsobnosť|prenesenú pôsobnosť]] štátnej správy, na jeho čele stojí riaditeľ. Hlavou každého kraja je [[Hajtman kraja|hajtman]], iba hlavou Prahy je [[primátor (Česko)|primátor]]. Územné kraje ani samosprávne kraje nerešpektujú hranice [[České krajiny|historických Českých krajín]]. Územie [[Juhočeský kraj|Juhočeského kraja]], [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]], [[Pardubický kraj|Pardubického kraje]] a [[kraj Vysočina|kraja Vysočina]] sa nachádza ako v [[Čechy|Čechách]], tak na [[Morava (región)|Morave]] a územie [[Olomoucký kraj|Olomouckého kraja]] a [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskeho kraja]] sa nachádza ako na Morave, tak v [[České Sliezsko|Českom Sliezsku]]. Rozdelenie do 14 krajov je uplatňované pri [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR]], kde každý politický subjekt môže podať 14 kandidátok.

Dnešné územie Českej republiky sa delilo na [[História krajov v Česku|kraje]] v rôznych obmenách od doby vlády [[Přemysl Otakar II.|Premysla Otakara II.]] až do 19. storočia. Následne bolo toto delenie nahradené iba okresmi, v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] potom zemským zriadením. Kraje boli obnovené v roku 1948, v roku 1960 prebehlo rozdelenie Česka do siedmich krajov a hlavného mesta. Tieto kraje ''[[de facto]]'' zanikli so zriadením nových krajov v roku 2000, ''[[de iure]]'' však existovali súbežne s novými krajmi až do 1. januára 2021, keď boli zrušené na základe nového [[zákon o územnosprávnom členení štátu|zákona o územnosprávnom členení štátu]].&lt;ref&gt;{{Citácia právneho predpisu
| typ = Zákon
| číslo = 51/2020 Sb.
| názov = o územně správním členění státu
| poznámka = Zákony pro lidi
| url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2020-51
| dátum prístupu = 2021-04-08
}}&lt;/ref&gt; Členenia na iba osem krajov však stále pretrváva v organizácii [[Súdy v Česku|českej justície]].&lt;ref&gt;{{Citácia právneho predpisu
 | typ = Zákon
 | číslo = 6/2002 Sb.
 | názov = o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích)
 | poznámka = Krajské soudy a jejich obvody jsou definovány v příloze č. 2
 | url = https://www.e-sbirka.cz/sb/2002/6
 | dátum prístupu = 2025-07-24
}}&lt;/ref&gt;

{| border=0 cellspacing=0 cellpadding=0 align=right
|-
| colspan=4 | &lt;hr&gt;
|- valign=top
| '''samosprávny kraj'''
| rowspan=16 | &amp;nbsp;&amp;nbsp;
| '''[[Krajské mesto (Česko)|krajské mesto]]'''
| align=&quot;right&quot; | '''obyvateľov'''&lt;ref name=&quot;PočetObyv2025&quot; /&gt;
|-
| colspan=&quot;4&quot; | &lt;hr&gt;
|-
| colspan=3 | [[Praha|Hlavné mesto Praha]]
| align=&quot;right&quot; | 1 397 880 
|-
| [[Stredočeský kraj]]
| [[Praha]]
| align=&quot;right&quot; | 1 466 215
|-
| [[Juhočeský kraj]]
| [[České Budějovice]]
| align=right | 653 227
|-
| [[Plzeňský kraj]]
| [[Plzeň]]
| align=right | 614 640
|-
| [[Karlovarský kraj]]
| [[Karlovy Vary]]
| align=right | 293 195
|-
| [[Ústecký kraj]]
| [[Ústí nad Labem]]
| align=right | 808 356
|-
| [[Liberecký kraj]]
| [[Liberec]]
| align=right | 449 494
|-
| [[Královohradecký kraj]]
| [[Hradec Králové]]
| align=right | 555 923
|-
| [[Pardubický kraj]]
| [[Pardubice]]
| align=right | 530 469
|-
| [[Kraj Vysočina]]
| [[Jihlava]]
| align=right | 517 647
|-
| [[Juhomoravský kraj]]
| [[Brno]]
| align=right | 1 229 343
|-
| [[Olomoucký kraj]]
| [[Olomouc]]
| align=right | 631 500
|-
| [[Zlínský kraj]]
| [[Zlín]]
| align=right | 578 998
|-
| [[Moravsko-sliezsky kraj]]
| [[Ostrava]]
| align=right | 1 182 613
|-
| colspan=4 | &lt;hr&gt;
|}

==== Okresy ====
Kraje sa ďalej delia na okresy, dohromady je v Česku 76 okresov (posledný z nich – [[okres Jeseník]] – vznikol až 1. januára [[1996]]).

V roku 1990 boli okresní národní výbory transformované na okresní úrady, namiesto zboru voleného občanmi ich riadili [[Okresné zhromaždenie|okresné zhromaždenia]] volené [[zastupiteľstvo kraja|krajským zastupiteľstvom]]. Ku dňu [[1. január|1. januára]] [[2003]] boli okresné úrady zrušené. [[Okres]]y ako jednotka štátnej správy naďalej existujú, okresy taktiež zastávajú štatistickú jednotku.

==== Obce a ich správne obvody ====
V roku [[1990]] boli [[miestny národný výbor|miestne]] a [[mestský národný výbor|mestské]] národné výbory premenené na [[obecný úrad|obecné]] a [[Obecný úrad|mestské úrady]], pričom volené orgány získali takzvanú [[samostatná pôsobnosť|samostatnú pôsobnosť]], ktorá začala byť rozlišovaná od [[prenesená pôsobnosť|prenesenej pôsobnosti]] štátnej správy. Pre výkon štátnej správy na najnižšej úrovni bol zvolený zmiešaný model: obecný úrad je obecným orgánom. Česká republika sa [[1. január|1. januára]] [[1993]] stala samostatným štátom, ale na vnútorné územné členenie to vplyv nemalo.

Z hľadiska všeobecnej štátnej správy sa kraje delia na [[správny obvod|správne obvody]] [[Obec s rozšírenou pôsobnosťou|obcí s rozšírenou pôsobnosťou]] (niekedy tiež nazývané „malé okresy“ alebo „obce III. typu“). Takými obcami sa stali všetky doposiaľ okresné mestá, pribudli k ním však mnoho ďalších miest. Tieto obvody sa niekde ďalej delia na správne obvody [[Poverený obecný úrad|obcí s povereným obecným úradom]] (tzv. „obce II. typu“), ktoré vykonávajú niektoré špecifické právomoci štátnej správy aj pre okolité obce. Ešte menšie bývajú niektoré správne obvody [[matrika|matrík]]. Niektoré pôsobnosti štátnej správy vykonávajú pre svoje územie všetky obce.

==== NUTS ====
[[Súbor:Cznuts2.svg|náhled|Štatistické oblasti [[Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely|NUTS]] 2 &lt;br /&gt;v Českej republike, [[CZ-NUTS]] 2]]
Členenie na jednotky [[CZ-NUTS|NUTS]] 1, ktoré zodpovedajú územiu veľkosťou 3 – 7 miliónov obyvateľov, nebolo v Česku zavedené. Jednotku NUTS 1 tak tvorí celé územie Česka.

Na úrovni NUTS 2 sa kraje združujú do štatistických oblastí nazývaných regióny súdržnosti, ktoré majú mať zrovnateľný počet obyvateľov, aby mohli byť centrálne riadené v projektoch partnerstiev Európskej únie, a pri financovaní miestnych projektov. Plzeňský a Juhočeský kraj sú tak združené do [[Región súdržnosti Juhozápad|regiónu súdržnosti Juhozápad]], Karlovarský a Ústecký do [[Región súdržnosti Severozápad|regiónu súdržnosti Severozápad]], Liberecký, Královohradecký a Pardubický do [[Región súdržnosti Severovýchod|regiónu súdržnosti Severovýchod]], Vysočina a Juhomoravský do [[Región súdržnosti Juhovýchod|regiónu súdržnosti Juhovýchod]], Olomoucký a Zlínský do [[Región súdržnosti Stredná Morava|regiónu súdržnosti Stredná Morava]]. Regióny súdržnosti [[Región súdržnosti Praha|Praha]], [[Región súdržnosti Stredné Čechy|Stredné Čechy]] a [[Región súdržnosti Moravsko-sliezsko|Moravsko-sliezsko]] sú každý tvorené jediným krajom.

Kraje sú umiestnené na úrovni NUTS 3.

==== Euroregióny ====
{{Hlavný článok|Zoznam euroregiónov v Česku}}
Pre posilnenie [[región|regionálnej]] spolupráce v Európe vznikajú takzvané [[euroregión]]y, a to spravidla v regiónoch delených štátnymi hranicami. Najstarší z nich je [[Euroregión Nisa]], ktorý leží na [[trojmedzie|trojmedzí]] [[Čechy|Čech]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]] predovšetkým v povodí [[Lužická Nisa|Lužickej Nisy]]. Zaberá plochu 13 033 km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;, z toho na českom území 3 163 km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;.

== Ekonomika ==
{{Hlavný článok|Ekonomika Česka}}

=== Všeobecná charakteristika ===
[[Súbor:Nové Město, Na příkopě 28, Česká národní banka.jpg|náhľad|[[Česká národná banka]] v [[Praha|Prahe]]]]
[[Súbor:Europe-GDP-PPP-per-capita-map.png|náhľad|Európske štáty podľa [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]]]]
{{Hlavný článok|Ekonomika Česka|Štátny dlh Česka}}
Hospodárstvo českých krajín tradične patrí k najrozvinutejším v Európe. [[Hrubý domáci produkt]] dosahuje výšku vyspelých štátov sveta. V roku [[2015]] bol [[hrubý domáci produkt]] (HDP) na osobu v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]] 31 600 amerických dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529122611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum archivácie=2019-05-29|nedostupné=ano}}&lt;/ref&gt; Výkonnosť českej ekonomiky bola v roku 2019 93 % priemeru [[Európska únia|EÚ]].&lt;ref&gt;[https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00114/default/table?lang=en Eurostat:GDP per capita in PPS]&lt;/ref&gt; [[Ekonomika Česka|Česká ekonomika]] je tak 16. najsilnejšou v EÚ. Svojou výkonnosťou predbehla v roku [[2005]] ekonomiku [[Portugalsko|Portugalska]], potom [[Grécko|Grécka]], [[Cyprus|Cypru]] a teraz sa blíži na úroveň [[Taliansko|Talianska]] a [[Španielsko|Španielska]]. [[Svetová banka]] (WB) už Česko vyradila zo zoznamu „rozvojových krajín“. Z investičného hľadiska banka [[JPMorgan Chase]] v roku 2017 české štátne dlhopisy zaradila do indexu „rozvíjajúcich sa trhov“ (emerging markets).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=JPMorgan Chase přeřadila české dluhopisy z kategorie vyspělých zemí do indexů rozvíjejících se trhů|periodikum=Investicniweb.cz|jazyk=cs-CZ|url=https://www.investicniweb.cz/news-2017-2-23-jpmorgan-chase-preradila-ceske-dluhopisy-ze-skupiny-vyspelych-zemi-do-indexu-rozvijejicich-se-zemi/|dátum prístupu=2018-11-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banka přeřadí Česko z&amp;nbsp;vyspělých zemí do rozvojových. Neplníme příjem na hlavu
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
 |jazyk=cs|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/430220-banka-preradi-cesko-z-vyspelych-zemi-do-rozvojovych-neplnime-prijem-na-hlavu.html
 |datum prístupu=2017-04-11}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu dnes patrí k tridsiatke najvyspelejších štátov, tzv. „platcom“, ktorí z rozpočtu Svetovej banky neberú peniaze, ale naopak ich do nej vkladajú. Podľa Indexu spoločenského rozvoja (Social Progress Index), kotrý vytvára nezisková organizácia Social Progress Imperative a spoločnosť Deloitte, je ČR 22. najrozvinutejším štátom sveta (k 2015).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je v&amp;nbsp;kvalitě života na 22. místě na světě, dokonce před Itálií|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/366662-cesko-je-v-kvalite-zivota-na-22-miste-na-svete-dokonce-pred-italii.html
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
 |dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Podľa [[Index ľudského rozvoja|Indexu ľudského rozvoja]], ktorý vypočítava [[Organizácia spojených národov|OSN]], je 28. najrozvinutejším štátom.&lt;ref&gt;http://hdr.undp.org/sites/default/files/2015_human_development_report.pdf&lt;/ref&gt; V rebríčku bohatstva svojich občanov, ktorý zostavuje skupina [[Allianz]], bola v roku 2015 Česká republika taktiež na 28. mieste na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tyden.cz|meno=|titul=Bohatství stoupá. Průměrný Čech vlastní 305 tisíc korun|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/bohatstvi-stoupa-prumerny-cech-vlastni-305-tisic-korun_357353.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-09-29|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Majetok je podľa štúdie Global Wealth Report spoločnosti The Boston Consulting Group v ČR rozložené pomerne rovnomerne: päť percent najbohatších Čechov vlastní 45 percent celkového finančného bohatstva (v USA je to 77 percent).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pět procent Čechů vlastní 45 procent bohatství - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/iB9u7/pet-procent-cechu-vlastni-45-procent-bohatstvi|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-04-15|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt; Taktiež príjmová nerovnosť medzi ľuďmi patrí v ČR k najnižším v Európe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=tyden.cz|meno=|titul=Příjmová nerovnost? Češi jsou rovnostáři|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; S tým súvisí aj odhad OECD, že v ČR ja najmenšia miera [[Chudoba|chudoby]] v celej Európe.&lt;ref&gt;http://www.mpsv.cz/cs/17826&lt;/ref&gt; V roku 2018 žilo na [[Hranica chudoby|hranici chudoby]] 9,6 percent ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Příjmová chudoba ohrožuje desetinu obyvatel ČR. Živoří ale výrazně více lidí
 | periodikum = Echo24
 | dátum_vydania = 25. března 2019
 | url = https://echo24.cz/a/SZfy8/prijmova-chudoba-ohrozuje-desetinu-obyvatel-cr-zivori-ale-vyrazne-vice-lidi
}}&lt;/ref&gt;

ČR je silne exportnou ekonomikou, český export prekonal v roku 2018 hranicu 4,4 bilióna korún, čím bol vytvorený nový historický rekord. V roku 2018 mierilo 84,1 percenta vývozu z ČR do krajín Európskej únie. Z hľadiska štátov dominoval vývoz do [[Nemecko|Nemecka]] (32,4 percenta), s odstupom nasledovalo [[Slovensko]] (7,6 percent), [[Poľsko]] (6,1) a [[Rakúsko]] (4,5). Dominoval dovoz z Nemecka (25,0 percenta), [[Čína|Číny]] (14,1) a Poľska (7,7).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Zahraniční obchod ČR - roční údaje - 2018
 | periodikum = Český statistický úřad
 | dátum_vydania = 30. září 2019
 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/zahranicni-obchod-cr-rocni-udaje-2018
}}&lt;/ref&gt; Zdanenie bolo v roku 2015 v ČR na úrovni 39,6 percenta HDP.&lt;ref name=&quot;cia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20181226012446/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html%20|dátum archivácie=2018-12-26|nedostupné=ano}}&lt;/ref&gt; Pre štruktúru zdanenia je typická nízka miera [[Priama daň|priamych daní]], priemerná miera [[Nepriama daň|nepriamých]] a veľmi vysoká miera sociálnych príspevkov ([[sociálne zabezpečenie|sociálne]] a [[Zdravotné poistenie v Česku|zdravotné poistenie]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezviko=eDOTACE|titul=Zdanění v EU - struktura a efektivita výběru daní - eDOTACE|periodikum=www.edotace.cz|url=http://www.edotace.cz/clanky/zdaneni-v-eu-struktura-a-efektivita-vyberu-dani|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Typickým rysom českej ekonomiky je relatívne nízka miera nezamestnanosti, v marci 2016 dosiahla ČR najnižšiu nezamestnanosť v celej Európskej únii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko má nejnižší nezaměstnanost z&amp;nbsp;celé EU, předběhlo už i&amp;nbsp;Německo|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/402011-cesko-ma-nejnizsi-nezamestnanost-z-cele-eu-predbehlo-uz-i-nemecko.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
}}&lt;/ref&gt; Jeho zadlženie bolo k roku 2015 siedme najnižšie v EÚ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je sedmou nejméně zadluženou zemí EU|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/401288-cesko-je-sedmou-nejmene-zadluzenou-zemi-eu.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
}}&lt;/ref&gt;

K roku 2016 bol [[Štátny dlh Česka|štátny dlh]] 1,836 bilióna korún, čo predstavovalo 40,3 percent hrubého domáceho produktu (priemer EÚ 85,2 percent HDP, eurozóny 90,7 percent HDP).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSÚ: Míru zadlužení porušuje většina zemí EU, Česko ne {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csu-miru-zadluzeni-porusuje-vetsina-zemi-eu-cesko-ne/1380321|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Dlhy českých domácností boli k júnu 2016 1,369 bilióna korún, dlhy firiem voči bankám 1,176 bilióna korún.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dluhy českých domácností v červnu stouply na 1,369 bilionu korun {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dluhy-ceskych-domacnosti-v-cervnu-stouply-na-1-369-bilionu-korun/1376400|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; V roku 2016 vo forme [[Odliv kapitálu|dividend]] odplynulo z Česka do zahraničia 289 miliárd korún&lt;ref&gt;[https://www.novinky.cz/ekonomika/433801-do-zahranici-odteklo-na-dividendach-rekordnich-289-miliard.html Do zahraničí odteklo na dividendách rekordních 289 miliard]. Novinky. 31. března 2017.&lt;/ref&gt; a podľa niektorých odhadov sa ročne odvádza z Česka do zahraničia až 700 miliárd korún,&lt;ref&gt;[https://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/jak-zahranicni-firmy-doji-cesko-odtece-az-700-miliard-rocne_457806.html Jak zahraniční firmy dojí Česko. Odteče až 700 miliard ročně]. Týden. 6. prosince 2017.&lt;/ref&gt; čo je avšak priamy dôsledok zahraničných investícií. K roku 2016 bolo v ČR 23 200 dolárových milionárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet dolarových milionářů v ČR stoupl o osm pct na 23.200 lidí {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/pocet-dolarovych-milionaru-v-cr-stoupl-o-osm-pct-na-23-200-lidi/1375615|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Medzinárodná ratingová agentura Standard &amp; Poor's oceňuje od roku 2011 úverovú spoľahlivosť Českej republiky stupňom AA-.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Agentura S&amp;P potvrdila rating České republiky na stupni AA- {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/agentura-s-p-potvrdila-rating-ceske-republiky-na-stupni-aa/1374382|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Podľa poradenskej siete BDO bolo k roku 2016 Česko 26. najatraktívnejšou krajinou sveta pre investorov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BDO: Nejatraktivnější pro investory je Hongkong, ČR na 26. místě {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/bdo-nejatraktivnejsi-pro-investory-je-hongkong-cr-na-26-miste/1373844|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; K významným hospodárskym inštitúciám patrí [[Burza cenných papierov Praha|Pražská burza]] (a jej [[PX|index PX]]). S [[Korupcia|korupciou]] sa v Česku stretlo 60 % opýtaných podnikateľov.&lt;ref&gt;[https://byznys.ihned.cz/c1-64760700-pruzkum-vetsina-podnikatelu-se-setkala-s-uplatky-zadne-zlepseni-nevidi Průzkum: Většina podnikatelů se setkala s úplatky. Žadné zlepšení nevidí]. Hospodářské noviny. 19. října 2015.&lt;/ref&gt;

=== Mena ===
[[Súbor:5 000 czk note 2009.jpg|náhľad|Päťtisícová bankovka českej koruny s portrétom [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]]]
Oficiálnou českou menou je [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] (skratka Kč). Vydáva ju [[Česká národná banka]], úplne nezávislá od vlády. Členmi jej vedenia – bankovnej rady – menuje prezident republiky. Kurz meny je plávajúci, pokiaľ sa Česká národná banka nerozhodne inak, napríklad od 7. novembra 2013 intervenovala na devízovom trhu s cieľom držať kurz koruny voči euru približne na hladine 27 korún za euro.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor1 = ČTK
 | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář
 | titul = Intervence ČNB pokračují, skončí nejdříve ve 2. čtvrtletí 2017
 | periodikum = ČeskéNoviny.cz
 | dátum_vydania = 2016-09-29
 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/intervence-cnb-pokracuji-skonci-nejdrive-ve-2-ctvrtleti-2017/1398055
 | dátum_prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Dôvodom na opatrenia boli obavy z [[Deflácia (záporná inflácia)|deflácia]]. Intervencie boli ukončené na jar 2017&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor = ČTK
 | odkaz na autora = Česká tisková kancelář
 | titul = ČNB ukončila intervence, koruna posílila, rostou výnosy dluhopisů
 | periodikum = ČeskéNoviny.cz
 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cnb-ukoncila-intervence-koruna-muze-posilit-pod-27-kc-eur/1470372
 | dátum prístupu = 2017-06-12
}}&lt;/ref&gt; a intervenciami posilnený kurz si koruna udržovala do 1. štvrťročia 2020.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Směnný kurz EU/Kč
 | url = https://www.kb.cz/cs/kurzovni-listek/detail-kurzu?curr=eur
 | vydavateľ = Komerční banka
}}&lt;/ref&gt;

Prístupovou zmluvou z roku 2003 sa Česko zaviazalo prijať európsku menu [[euro]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Euro a Česká republika
 | url = http://www.zavedenieura.cz/cs/euro-a-ceska-republika
 | vydavateľ = Ministerstvo financí ČR
 | dátum_prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Vládou však doposiaľ nebol stanovený termín prijatia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor1 = ČTK
 | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář
 | titul = Analýza: Rozhodnutí o vstupu Česka do eurozóny bude hlavně politické
 | periodikum = ČeskéNoviny.cz
 | dátum_vydania = 2017-06-01
 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/analyza-rozhodnuti-o-vstupu-ceska-do-eurozony-bude-hlavne-politicke/1492235
 | dátum_prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; ani termín vstupu do mechanizmu zmenových kurzov [[ERM II]], ktorý musí prijatie eura predchádzať. Vstup do mechanizmu ERM II je poslednou z piatich [[Konvergenčné kritériá|konvergenčných kritérií]], ktoré ČR doposiaľ nesplnila. Prijatie eura bránia obavy z [[Dlhová kríza v eurozóne|dlhovej krízy v eurozóne]] a nízka podpora prijatia eura u verejnosti. Do roku 2005 sa podpora u verejnosti pohybovala okolo 50 %, v ďalších rokoch ale vytrvalo klesala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Tisková zpráva: Občané ČR o budoucnosti EU a přijetí eura – duben 2017
| url = https://cvvm.soc.cas.cz/media/com_form2content/documents/c2/a4326/f9/pm170524a.pdf
| druh nosiča = PDF online
| vydavateľ = Centrum pro výzkum veřejného mínění
| dátum_prístupu = 2017-07-12
| strany = 4
| dátum_vydania = 2017-05-24
}}&lt;/ref&gt; Podľa agentúry [[STEM]] sa podpora zavedenia eura v rokoch 2015 až 2023 pohybovala medzi 15–20 %, pričom pri výskume z roku 2023 odpovedalo 56 % respondentov „určite nie“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Euro, nebo koruna? Češi mají jasno, pokud by záleželo jen na veřejném mínění, společnou měnu nepřijmou
| periodikum = iROZHLAS
| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/euro-nebo-koruna-cesi-maji-jasno-pokud-zalezelo-jen-na-verejnem-mineni-spolecnou_2405160500_aur
| dátum vydania = 2024-05-16
| dátum prístupu = 2025-07-15
}}&lt;/ref&gt; Naopak podľa [[Eurobarometer|Eurobarometra]] podpora pre vstup do [[Eurozóna|eurozóny]] stále rastie, v roku 2021 bolo pre 40 % Čechov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Euro místo koruny? Češi mění názor, příznivců evropské měny přibylo
| periodikum = Seznam Zprávy
| url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/euro-misto-koruny-cesi-meni-nazor-priznivcu-evropske-meny-pribylo-152964
| dátum vydania = 2021-05-04
| dátum prístupu = 2025-07-24
}}&lt;/ref&gt; a v roku 2022 šlo o 44 % českých občanov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Podpora eura v ČR výrazně vzrostla
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-podpora-eura-v-cr-vyrazne-vzrostla-40399769
| dátum vydania = 2022-06-10
| dátum prístupu = 2025-07-24
}}&lt;/ref&gt;

K historickým menám používaným v Česku patrí [[Koruna česko-slovenská|česko-slovenská koruna]], [[Koruna (Protektorát Čechy a Morava)|protektorátna koruna]], [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|rakúsko-uhorská koruna]] či [[Rakúsky zlatý|rakúsko-uhorský zlatý]]. K významným minciam minulosti patrí [[pražský groš]] či [[jáchymovský tolar]], od ktorého má mena [[dolár]] [[Etymológia|etymologický]] pôvod.

=== Vývoj ekonomiky ===
{{hlavný článok|Hospodárske dejiny Česka}}
[[Súbor:Vítkovické železárny polovina 19 století.jpg|náhľad|[[Vítkovické železiarne]] v polovici 19. storočia]]
[[Súbor:Parní lokomotiva Skaličák 20.jpg|náhľad|Značka kedysi slávneho strojárenského koncernu [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]], ktorý po mnohých fúziách vznikol v roku 1927]]
V českých krajinách sa počiatky moderného priemyslu dajú vysledovať do časov panovania cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], keď sa začali spolu so zárodkami [[Veda|modernej vedy]] objavovať aj prvé priemyselné technológie a myslenie. Proces prerušila [[tridsaťročná vojna]] a aj po nej v strednej Európe došlo k istému oneskoreniu v nadviazaní na túto tradíciu. Začiatky industrializácie tu súvisia s ideológiou [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Osvietenský absolutizmus|osvietenským absolutizmom]] [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]. Priekopníkmi tu boli hlavne šľachtici. Prvý priemysel, ktorý sa začal v českých krajinách masovo rozvíjať, bol [[Textilníctvo|textilný priemysel]], v 18. storočí ešte osamotený.

Zlom prišiel na začiatku 19. storočia, keď sa české krajiny začali rýchlo industrializovať, došlo k tzv. [[Priemyselná revolúcia v Česku|priemyselnej revolúcii]]. Rozvíjali sa nové odbory (hlavne cukrovarníctvo, sklárstvo, pivovarníctvo, výroba porcelánu, chemický priemysel, ťažký priemysel a strojárenstvo) a od 20. a 30. rokov 19. storočia sa tento priemysel taktiež mechanizoval, s pomocou [[Parný stroj|parného stroja]], kľúčového vynálezu epochy. V 2. polovici storočia sa objavili nové technológie (elektrina, telegraf, telefón), rodilo sa kapitalistické finančníctvo ([[Živnostenská banka|Živnobanka]]), mohutnelo strojárenstvo, jednak za pomoci fúzií a koncentrácie kapitálu (napr. koncerny [[Škoda Holding|Škoda]] a [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]]), a taktiež tým, že sa začali vyrábať stroje pre rozvíjajúcu sa železnicu a systémy mestskej hromadnej dopravy. Na konci storočia sa objavuje výroba automobilov a motocyklov ([[Laurin &amp; Klement|Laurin a Klement]]). Do konca 19. storočia sa stali české krajiny najpriemyselnejšou časťou vtedajšej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Mrázek | meno = Otakar | odkaz na autora = Otakar Mrázek | titul = Vývoj průmyslu v českých zemích a na Slovensku od manufaktury do roku 1918| vydavateľ = Nakladatelství politické literatury | miesto = Praha | rok = 1964| počet strán = 490}}&lt;/ref&gt;

Počas Prvej republiky rozmach pokračoval, objavili sa aj nové dynamicky expandujúce odvetvia (napr. obuvníctvo – firma [[Baťa]] či zbrojárstvo – [[Zbrojovka Brno]]). Podľa kritéria „národného dôchodku na obyvateľa“ bola medzivojnová československá ekonomika 14. najvyspelejšia v Európe a 18. – 20. na svete. Priemyselná produkcia bola desiata najvyššia na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ekonomika ČSSR v letech padesátých a šedesátých {{!}} 21. 7. 2011 {{!}} Pavel Rybák
| periodikum = Britské listy
| url = https://blisty.cz/art/59458-ekonomika-cssr-v-nbsp-letech-padesatych-a-sedesatych.html
| dátum vydania = 2011-07-21
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Silno exportnú ekonomiku ťažko zasiahla [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|svetová kríza]], ktorá začala v roku 1929. Vliekla sa takmer až do konca 30. rokov. Po druhej svetovej vojne bol priemysel v mimoriadnej miere zoštátnený a po nástupe komunistov k moci začalo byť hospodárstvo centrálne riadené a plánované. Naviac sa podvolilo potrebám [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]], ktorá združovala socialistické štáty, takže došlo v 50. rokoch k prílišnej orientácii na ťažký priemysel.

Od 60. rokov sa dal priestor širšej a vyváženejšej škále odvetví, nadviazalo sa na dobrú strojárenskú a chemickú tradíciu. Na konci 60. rokov vedenie KSČ plánovalo väčšiu ekonomickú reformu ([[Ota Šik|Otu Šika]]), ktorá by centrálne riadenú ekonomiku skĺbila s voľným trhom, ale [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] ju znemožnil. Nové vedenie KSČ tak zvolilo cestu veľkých infraštruktúrnych a energetických projektov, pri ktorých bolo centrálne riadenie čiastočne výhodou (rozsiahla výstavba sídlisk, diaľníc, jadrových elektrární, priehrad, doindustrializácia Slovenska). Hospodárstvo avšak nedokázalo pružne reagovať na potreby spotrebiteľov a nezachytilo ani technologický prevrat tej doby, počítačovú a digitálnu revolúciu. Špecifickou líniou, snáď v niektorých ohľadoch aj podvratnou, bolo [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctvo]], kde sa objavila aj nečakaná pružnosť a efektivita (napr. výroba počítačov v [[JZD Slušovice]]). Počas tzv. [[Perestrojka|perestrojky]], prestavby hospodárstva, ku ktorému impulzy prišli z Moskvy, bol tejto línii daný väčší priestor a rovnako tak bolo čiastočne dovolené súkromné podnikanie (napr. aj jedna z najväčších súčasných českých firiem, antivírová spoločnosť [[Avast Software|Avast]], začínala ako perestrojkové družstvo). Reformy však boli príliš pomalé a nestretli sa ani s takou podporou verejnosti ako reformy konca 60. rokov.

Politická revolúcia v roku 1989 ukončila komunistickú vládu aj pokusy o reformy na jej konci. Došlo k transformácii centrálne riadeného hospodárstva a [[privatizácia|privatizácii]] štátneho majetku (viac [[kupónová privatizácia]], [[veľká privatizácia]], [[malá privatizácia]]). V rámci [[reštitúcia|reštitúcií]] bola taktiež navrátená časť majetkov znárodnených po roku 1948. Dôsledky otvorenej konkurencie najviac postihli odvetvia [[ťažký priemysel|ťažkého priemyslu]] a ťažkého strojárenstva, ktoré neboli konkurencieschopné, alebo boli chybne privatizované. Veľká časť podnikov bola začlenená do nadnárodných korporácií. Podiel priemyslu na tvorbe [[Hrubý domáci produkt|HDP]] klesol v zrovnaní s rokom 1990 na polovicu a jeho miesto zabral sektor služieb.

Po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2004 nasledovalo obdobie hospodárskeho rastu. Pomohli aj priame dotácie, od momentu vstupu do polovice roku 2016 Česko získalo z rozpočtu EÚ o 627,8 miliardy korún viac, než do nej odviedlo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČR v pololetí získala z EU o 66,6 miliardy Kč více, než zaplatila {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cr-v-pololeti-ziskala-z-eu-o-66-6-miliardy-kc-vice-nez-zaplatila/1376329|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; Tak ako väčšinu štátov sveta, aj Česko zasiahla svetová ekonomická kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Prejavila sa hlavne poklesom HDP o 4,5 % v roku 2009, zvyšovaním nezamestnanosti a rastom zadlženia štátu. Bankový systém oproti tomu kríze odolal a negatívne javy alebo priamo krachy bánk ako v iných štátoch EÚ sa neuskutočnili. ČR sa vyhla aj dlhovej kríze, ktorá postihla niektoré štáty eurozóny. Po roku 2011 sa obnovil hospodársky rast a česká ekonomika preukazuje vysokú výkonnosť.

=== Najväčšie firmy ===
{{Hlavný článok|Zoznam najväčších českých firiem podľa tržieb|Zoznam najväčších zamestnávateľov v Česku|Zoznam najbohatších ľudí v Česku}}
[[Súbor:Avast logo 2021.svg|náhľad|Logo [[Avast Software]], českej softwarové firmy]]
[[Súbor:BB Centrum, Prague, Czech Republic.jpg|náhľad|Areál [[BB Centrum]] v Prahe, sídlo rady firiem, oi. aj štátneho [[ČEZ]]u]]

==== Podľa tržieb ====
Podľa tržieb boli v roku 2019 v ČR najväčšie firmy:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko1 = Křeček
 | meno1 = Štěpán
 | titul = Žebříček největších firem v České republice
 | url = https://www.kurzy.cz/zpravy/554133-zebricek-nejvetsich-firem-v-ceske-republice/
 | vydavateľ = kurzy.cz
 | dátum_vydania = 2020-08-14
}}&lt;/ref&gt;
{{stĺpce|2|
* [[Škoda Auto]] (459,1 miliardy korún).
* [[Energetický a průmyslový holding]] (230,0 miliardy Kč)
* [[ČEZ]] (206,2 miliardy Kč)
* [[Agrofert]] (162,0 miliardy Kč)
* [[Foxconn CZ]] (152,4 miliardy Kč)
}}

==== Podľa počtu zamestnancov ====
Najväčšími zamestnávateľmi v roku 2018 boli firmy:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Největší firmy v Česku podle tržeb i zaměstnanců. Projděte si žebříček Czech Top 100
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
 | vydavateľ = Economia
 | odkaz na vydavateľa = Economia
 | dátum_vydania = 2019-06-11
 | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsim-firmam-v-cesku-se-dari-trzby-skodovky-rostou-nejvi/r~1febd2968c2811e9a305ac1f6b220ee8/
 | dátum_prístupu = 2020-12-16
}}&lt;/ref&gt;
{{stĺpce|2|
* [[Agrofert]] (32 770 zamestnancov)
* [[Škoda Auto]] (32 599 zamestnancov)
* [[ČEZ]] (31 385 zamestnancov)
* [[Česká pošta]] (30 128 zamestnancov)
* [[České dráhy]] (23 374 zamestnancov)
}}
&lt;!-- Aj po rozsiahlej privatizácii 90. rokov zostal v ekonomike silný verejný sektor s veľkými zamestnávateľmi ([[Česká pošta]], [[České dráhy]], [[Dopravní podnik hl. m. Prahy]], Letisko Praha, [[Lesy České republiky]], [[Čepro]], [[ČEPS]]) a v prípade energetické firmy [[ČEZ]] aj s jednou z najziskovejších firiem.

Najväčším súkromným zamestnávateľom sa časom stala potravinársko-chemická skupina [[Agrofert]] ([[Andrej Babiš]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Největší zaměstnavatelé v Česku. Nový žebříček vedou policie a pošta|periodikum=Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsi-zamestnavatele-v-cesku-novy-zebricek-vedou-policie/r~968be8fae47411e59e52002590604f2e/|dátum prístupu=2016-08-05}}&lt;/ref&gt; Akýmsi víťazom „lotérie kupónovej privatizácie“ sa stala skupina [[PPF (spoločnosť)|PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]], ktorá sa špecializuje hlavne na finančné podnikanie ([[Home Credit (spoločnosť)|Home Credit]], [[Air Bank]] atď.). Výkladnou skriňou nového režimu sa stali medzinárodne úspešní podnikatelia, ktorí založili firmu po revolúcii tzv. na zelenej lúke (teda nie na báze starších podnikov) – k takým patrí firma [[Seznam.cz]] ([[Ivo Lukačovič]]), softwarové antivírové firmy [[Avast Software|Avast]] ([[Pavel Baudiš]], [[Eduard Kučera]]) a [[AVG Technologies|AVG]] (pôvodne česká, neskôr predaná do zahraničia, potom odkúpená Avastom)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Úšela|meno=Jan|titul=Avast kupuje konkurenční AVG. Vznikne český antivirový gigant s více než 400 miliony uživatelů|url=http://byznys.ihned.cz/c1-65358430-antivirove-spolecnosti-se-spojuji-avast-software-koupi-avg-technologies-za-1-3-miliardy-dolaru|dátum vydania=2016-07-07|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skvělá zpráva pro české podnikání: Spojení IT hvězd Avast a AVG {{!}} Téma|periodikum=Lidovky.cz|url=http://ceskapozice.lidovky.cz/skvela-zprava-pro-ceske-podnikani-spojeni-it-hvezd-avast-a-avg-p64-/tema.aspx?c=A160711_151908_pozice-tema_lube|dátum vydania=2016-07-12|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; či internetový obchod [[Alza.cz]] ([[Aleš Zavoral]]).

Priemysel sa výrazne orientoval na automobily a s nimi spätú výrobu, ako je výroba plochých skiel, súčiastok a gumárenstvo ([[Škoda Auto|Škoda]], [[Hyundai Motor Manufacturing Czech|Hyundai]], [[TPCA]], [[Johnson Controls]], [[AGC Flat Glass Czech|AGC]], [[MTX Group|MTX]], [[Sungwoo Hitech]], [[Brose CZ]], [[Continental Automotive Czech Republic|Continental Automotive]], [[ČGS Holding]], [[Continental Barum]], [[Marelli Automotive Lighting Jihlava|Automotive Lighting]], [[ZF Automotive Czech|ZF]], [[Witte Nejdek|Witte]]), podobne ako na Slovensku. Taktiež výroba vlakových súprav, koľajových zariadení a autobusov sa udržela ([[Škoda Transportation]], [[Bonatrans Group]], [[Iveco Czech Republic|Iveco]]).

Minulý režim vybudoval základňu predovšetkým pre rozvoj potravinárskeho, (petro)chemického priemyslu a energetiky.{{doplňte zdroj}} V potravinárstve sa okrem Agrofertu presadili firmy [[Hruška (firma)|Hruška]], [[Kofola ČeskoSlovensko|Kofola]] či [[Hamé]]. O vytvorenie českej fast foodovej siete sa pokúsila firma [[Crocodille]] (sendvičérie Crocodille a bagetérie [[Bageterie Boulevard]]).

V petrochémii to bola skupina [[KKCG]] [[Karel Komárek mladší|Karla Komárka]] ([[MND]], Vítkovice Holding ad.), ENI, [[Slovnaft]], OMV, [[Shell Czech Republic|Shell]], Synthos, [[Tank ONO]], v energetike [[Energetický a průmyslový holding]] ([[Daniel Křetínský]]), [[RWE Supply &amp; Trading CZ|RWE]], [[Unipetrol]], [[Pražská plynárenská]], Alpiq, [[E.ON]], [[Lama Energy Group]], Eriell, [[Pražská energetika]]. Aj cez mnoho problémov sa stále držia ešte silní hráči aj v ťažkom priemysle, ťažebníctve a ťažkom strojárenstve ([[OKD]], [[Liberty Ostrava]], [[Třinecké železárny]], [[Czech Coal]] [[Pavel Tykač|Pavla Tykače]], [[Sokolovská uhelná]], [[Severočeské doly]], [[Ferona]] či [[FINITRADING|Finitrading]] [[Tomáš Chrenek|Tomáše Chrenka]]). V elektronike a presnom strojárenstve fungujú predovšetkým továrne korporácií [[Siemens Česká republika|Siemens]], [[Bosch Group ČR|Bosch]], [[Foxconn CZ|Foxconn]], [[Panasonic AVC Networks Czech|Panasonic]], [[ABB]], [[AT Computers]], [[eD' system Czech|eD' system]], [[SWS]], [[AVX]] Czech Republic, [[Inventec]] a české značky elektroniky [[Evolveo]], [[ETA (firma)|ETA]], [[Jablotron]] a [[Tesla (podnik)|Tesla]].

Rozvinuli sa aj firmy v niektorých netradičných odvetviach, ako je personalistika (ManpowerGroup), outsourcing (ISS Facility Services), výherné automaty (European Data Project) či zdravotné služby (Phoenix, Alliance Healthcare). V oblasti realít a developmentu dominuje [[CPI Group]] ([[Radovan Vítek]]). Kľúčovými hráčmi v bankovnom sektore sú [[Česká spořitelna]], [[Komerční banka]], [[Československá obchodní banka|ČSOB]], [[Generali Česká pojišťovna|Česká pojišťovna]] a Kooperativa poišťovňa, v stavebníctve [[Metrostav]], [[Skanska]], [[OHL ŽS]], [[Strabag CZ|Strabag]] a [[Eurovia CS|Eurovia]], v mobilných komunikáciách O2, T-Mobile a Vodafone. Významnú rolu hrajú aj mnohostranné finančné skupiny – BMM Group ([[Zdeněk Bakala]]), [[Penta Investments]] ([[Marek Dospiva]], Jaroslav Haščák, Martin Kúšik), [[Unimex Group]] ([[Jiří Šimáně (podnikatel)|Jiří Šimáně]]) či GES Group [[Ivan Zach|Ivana Zacha]]. K veľkým firmám patrí aj vodárenská [[Veolia Česká republika|Veolia]] alebo tabakové [[Imperial Tobacco ČR|Imperial Tobacco]] a [[Altria Group|Philip Morris]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=100 nejvýznamnějších firem|periodikum=www.czechtop100.cz|url=http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160816072122/http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum archivácie=2016-08-16|nedostupné=ano}}&lt;/ref&gt; --&gt;

=== Poľnohospodárstvo ===
{{hlavný článok|Poľnohospodárstvo v Česku}}
[[Súbor:Cesky strakaty krava.jpg|náhľad|Plemeno [[český strakatý skot]]]]
[[Súbor:Czechered landscape ESA359991.jpg|náhľad|Mozaika stredočeskej poľnohospodárskej krajiny (farebne sú rozlíšené rôzne plodiny)]]
Pestuje sa hlavne [[Obilniny|obilie]] ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]]; z technických plodín [[ľan]] a [[Kapusta repková pravá|repka]]. Význam má aj pestovanie [[chmeľ]]u, sadovníctvo a vinohradníctvo. Základom živočíšnej výroby je chov dobytku, prasiat a ošípaných, ďalej včelárstvo alebo chov sladkovodných rýb (obzvlášť [[kapor|kaprov]]).

Poľnohospodári k roku 2016 hospodárili na 4,26 miliónov hektároch [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]], čo predstavovalo 54 percent celkovej rozlohy štátu. Na jedného obyvateľa Českej republiky pripadlo 0,42 hektára poľnohospodárskej pôdy, z toho 0,30 ha ornej pôdy, čo zodpovedá európskemu priemeru. Tretinu pôdneho fondu tvoria lesy.

Od roku 1995 ubúda poľnohospodárskej pôdy, k roku 2016 asi 15 tisíc hektárov, oproti tomu výmera lesov vzrástla o 16 tisíc hektárov. Podobne klesá výmera ornej pôdy na úkor trvalých trávnych porastov, teda lučín a pastvín. Tých v uvedenom období pribudlo 71 tisíc hektárov.

Typické pre ČR je vysoké percento poľnohospodárskych podnikov vlastnených právnickými osobami, po Francúzsku (29,2 %) sú v tomto ohľadu s 13,5 % na druhom mieste v EÚ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V&amp;nbsp;čem je české zemědělství jiné? {{!}} Statistika&amp;My - měsíčník Českého statistického úřadu|periodikum=www.statistikaamy.cz|url=http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|dátum prístupu=2016-09-04|dátum archivácie=2016-08-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20160808232021/http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|nedostupné=ano}}&lt;/ref&gt; Typický pre české poľnohospodárstvo je rovnako veľký podiel prenajatej pôdy (asi 90 %). Taktiež veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov v ČR sa výrazne líši od štruktúry podnikov v ostatných krajinách Európskej únie. Veľké podniky, teda tie s viac než 50 hektármi obhospodárovanej poľnohospodárskej pôdy, v ČR obhospodarujú 92,2 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. V zbytku EÚ sú obvyklejšie menšie podniky. Dôvodom je oi. česká tradícia [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctva]] aj kolektivizácie 50. rokov.

K roku 2004 pracovalo v poľnohospodárstve 141 000 osôb, v štruktúre zamestnanosti to predstavovalo 2,9 % pracovníkov v ČR. Typické je, že počet pracovníkov v poľnohospodárstve od 90. rokov trvalo klesá.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemědělství (eAGRI)|periodikum=eagri.cz|url=http://eagri.cz/public/web/mze/zemedelstvi/|dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt;

K zásadným výsledkom českého chovateľstva a šľachtiteľstva patria plemená ako [[československý vlčiak]], [[český teriér]], [[pražský krysařík]], [[chodský pes]], [[český fousek]] či [[starokladrubský kôň]]. Unikátny bol rovnako projekt na záchranu [[Hucul (kôň)|huculského koňa]].

=== Priemysel ===
{{Hlavný článok|Priemysel v Česku|Priemyselná revolúcia v Česku|Automobilový priemysel v Česku}}
[[Súbor:Muzeum MHD, tramvaje T3 8084 a 6149, zepředu.jpg|náhľad|[[Tatra T3]], najpočetnejšia električka na svete, vyrábaná 1962 – 1997]]
Priemysel vytvára 35 % hrubého produktu českého hospodárstva. Hlavnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], [[Brno]], [[Ostrava|Ostravsko]], [[Plzeň]] a [[Mladá Boleslav]]. Medzi hlavné odvetvia v Česku patrí [[Chemický priemysel|chemický]], [[Strojárstvo|strojárenský]], [[Metalurgia|hutnický]] a [[potravinársky priemysel|potravinársky]] priemysel. Ďalšie významné odvetvia sú [[energetika|energetický]] priemysel, [[stavebníctvo]] a [[Spotrebný priemysel|výroba spotrebného tovaru]]. Menej významné odvetvia sú zbrojárenský priemysel a napr. [[sklárstvo]], ktoré má v Čechách dlhú tradíciu.

Veľký význam, obzvlášť pre [[Vývoz (obchod)|export]], má [[automobilový priemysel]]. Najväčším výrobcom automobilov je spoločnosť [[Škoda Auto]]. V roku 2015 vyrobili v Českej republike spoločnosti Škoda (patriaca nemeckému koncernu [[Volkswagen]]), [[TPCA]], ktorá združuje japonskú firmu [[Toyota]] a francúzsku [[Peugeot]] - [[Citroën]], a juhokórejská firma [[Hyundai]] dohromady rekordných 1 298 236 osobných automobilov.&lt;ref&gt;http://www.autoweek.cz/cs-tiskove_zpravy-vyroba_vozidel_v_cr_dosahla_v_roce_2015_noveho_rekordu-5051&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Škoda Superb IV Combi Automesse Ludwigsburg 2024 IMG 1477.jpg|náhľad|[[Škoda Auto]] je jedným z najväčších výrobcov automobilov v Európe, v roku 2018 predala rekordný počet 1,25 milióna vozidiel&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda loni prodala rekordních 1,25 milionu vozů | periodikum = Novinky.cz | dátum_vydania = 2019-01-10 | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-skoda-loni-prodala-rekordnich-125-milionu-vozu-40267264}}&lt;/ref&gt; (zatiaľ neprekonané)]]
Tradícia [[Automobilový priemysel v Česku|českého automobilového priemyslu]] siaha do roku 1897, keď bol v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] vyrobený prvý český automobil so [[Motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacím motorom]] značky [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]]. O dva roky neskôr mladoboleslavská továreň [[Laurin &amp; Klement]] začala vyrábať motocykle Slavia, avšak v roku 1905 sa aj v Mladej Boleslavi preorientovali na automobily.&lt;ref&gt;kol.: ''Československé dějiny v datech'', Praha, Svoboda 1987.&lt;/ref&gt; Továreň Laurin &amp; Klement sa stala základnou, na ktorej vyrástla automobilka Škoda. Najpredávanejšími škodovkami súčasnosti sú [[Škoda Octavia]], [[Škoda Fabia]], [[Škoda Superb]] a [[Škoda Kodiaq]]. V minulosti uspeli [[Škoda Yeti]], [[Škoda Felicia]], [[Škoda Roomster]], [[Škoda Favorit]] či rada [[Škoda 742|Škoda 742 (vrátane modelu Škoda 120]]).

K ďalším automobilovým značkám patrí aj [[Tatra]] (ťažké nákladné automobily, tretí najstarší výrobca automobilov na svete), [[Avia]] (stredné nákladné automobily), k historickým potom [[Praga]], [[LIAZ|Liaz]] a [[Karosa]]. Tatra sa preslávila nákladným vozom [[Tatra 815]] či armádnou [[Tatra 813|Tatrou 813]]. Najznámejšími osobnými automobilmi z kopřivnickej továrne boli [[Tatra 603]] a [[Tatra 97]]. [[Tatra 77]] bola prvým sériovo vyrábaným automobilom s aerodynamickou karosériou na svete. V aute [[Tatra 87]] podnikli cestovatelia [[Jiří Hanzelka]] a [[Miroslav Zikmund]] svoje slávne cesty do Afriky a Južnej Ameriky. Autobusy dnes vyrábajú firmy [[Iveco Czech Republic]] a [[SOR Libchavy]], najznámejšími českými autobusmi sp [[Škoda 706 RTO]] či [[Karosa ŠM 11]]. Trolejbusy najskôr vyrábala [[Škoda Ostrov]] (napr. typ [[Škoda 9Tr]]), teraz predovšetkým [[Škoda Electric]]. Ďalšími českými výrobcami dopravných a poľnohospodárskych prostriedkov sú [[Zetor]] (traktory), [[Kaipan]] (roadstery), [[Jawa]] (motocykle) a [[Česká zbrojovka Strakonice|Čezeta]] (elektrické skútre).

Koľajové vozidlá vyrába predovšetkým [[Škoda Transportation]] (električky, trolejbusy, metro). Historicky je však najslávnejším českým dráhovým vozidlom električka [[Tatra T3]] z ČKD Praha, s 14 tisícmi vyrobenými kusmi najpočetnejšia električka na svete. Medzi železničnými vozidlami potom [[Slovenská strela|motorový voz rady M 290.0]], tzv. Slovenská strela z Tatry Kopřivnice (1936).
[[Súbor:LET L-410NG OK-NGA ILA Berlin 2016 09.jpg|náhľad|[[Let L-410 NG]], najväčšie dopravné lietadlo vyrábané v Česku]]
Výroba lietadiel prebieha v [[Aero Vodochody]] (armádne) a v [[Let Kunovice|Letu Kunovice]] (civilné), v minulosti taktiež v pražskej Avii. K najslávnejším českým lietadlám patrili [[Avia B-534]] a [[Avia S-199]] (dôležitá zbraň v izraelsko-arabskej vojne v roku 1948). Bitevník [[Aero L-159 Alca]] zase zohráva značnú rolu v boji irackej armády proti [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]]. Ako cvičné vojenské litadlá sa v minulosti osvedčili [[Aero L-29 Delfín]] či [[Aero L-39 Albatros]]. V Kunovicích sa špecializovali na klzáky (hlavne [[Let L-13 Blaník]]), ale aj ich [[Let L-410 Turbolet]] sa stal jedným z najpoužívanejších českých lietadiel, uplatnil sa predovšetkým v Sovietskom zväze. V minulosti prebiehala výroba poľnohospodárskych a akrobatických lietadiel taktiež v [[ZLIN Aircraft|Otrokovicích]] ([[Zlín Z-42|Z-42]], [[Zlín Z-50|Z-50]], [[Zlín Z-37 Čmelák|Z-37 Čmelák]]).

Predstaviteľmi chemického priemyslu sú napríklad skupiny [[Agrofert]] alebo [[Draslovka|Draslovka Global Holding]].

Prvá republika veľa vsadila na zbrojný priemysel, založené boli vtedy [[Česká zbrojovka Strakonice]], [[Zbrojovka Brno]] a [[Česká zbrojovka Uherský Brod]] (najznámejšími českými zbraňami vo svete sú tank [[LT vz. 38]], [[samopal vzor 61]] („škorpión“), pištoľ [[Čz 75]], [[ľahký guľomet vz. 26]], [[samopal vzor 58]], [[OT-64 SKOT]] či [[pištoľ vz. 52]]).

Najväčší český textilný a obuvnícky priemysel zastupuje firma [[Baťa]], ktorá pôsobí v viac než 50 krajinách sveta. Predaj českých hodiniek [[PRIM]] naopak výrazne poklesol, z viac než pól milióna predávaných kusov ročne na konci 80. rokov.

[[Súbor:Moser Culbuto 16520.JPG|náhľad|Poháre [[Moser]] z roku 1935]]
Významnú rolu hrá výroba [[České sklo|českého skla]]. K najznámejším českým výrobcom skla patrí: [[Moser]] (považovaný za najluxusnejšiu českú značku), [[Rückl (skláreň)|Rückl]] (sklo od nich vlastnila napríklad britská kráľovná Alžbeta II), [[Crystalex]] (najväčší český výrobca nápojových pohárikov), [[Sklárne Bohemia]] Poděbrady (najväčší český výrobca olovnatého krištáľu) a [[Lasvit]] (luxusné sklenené svetelné inštalácie).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejluxusnější českou značkou je Moser | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/08/studie-nejluxusnejsi-ceskou-znackou-je-moser/}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český křišťál je světový unikát, sklenky unesou i stíhačku | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-03-01 | url = https://www.idnes.cz/bydleni/architektura/ceske-sklo-veletrh-ambiente.A180227_205143_architektura_rez}}&lt;/ref&gt;

Tradičným odvetvím je [[Výroba piva|pivovarníctvo]]. [[České pivo|Pivo sa v Česku]] pilo a vyrábalo minimálne od roku 993, z toho roku máme dochovanú správu o tom, že biskup [[Vojtech Pražský|Vojtech]] zakázal mníchom [[Břevnovský kláštor|Břevnovského kláštora]] vyrábať pivo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum prístupu=2016-12-07 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt; V Plzni vznikol v roku 1842 druh piva (pils, pilsner, [[pivo plzeňského typu]]), ktorý je dnes najrozšírenejším na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Klička
| meno = Jan
| titul = Přesný recept na plzeňské pivo zná maximálně deset sládků
| dátum vydania = 2013-08-20
| url = https://www.denik.cz/ekonomika/presny-recept-na-plzenske-pivo-zna-maximalne-deset-sladku-20130819.html
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; V produkcii piva je ČR na 15. mieste na svete. V krajine je 40 veľkých priemyselných pivovarov a k tomu mnoho malých pivovarov.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Česko – země piva
| periodikum = www.czech.cz
| url = http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva
| dátum prístupu = 2019-12-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20190729084343/http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva
| dátum archivácie = 2019-07-29
| nedostupné = ano
}}&lt;/ref&gt; Najväčšími pivovarmi sú [[Plzeňský Prazdroj]] (značky [[Prazdroj|Pilsner Urquell]], [[Gambrinus]], [[Velkopopovický Kozel]], [[Radegast (pivo)|Radegast]]), [[Pivovary Staropramen]] ([[Staropramen]]), [[Heineken International|Heineken Česká republika]] ([[Pivovar Starobrno|Starobrno]], [[Krušovice (pivo)|Krušovice]]), [[Budějovický Budvar]] ([[Budweiser Budvar|Budvar]]) a [[Pivovar Přerov|PMS Přerov]] ([[Zubr (pivo)|Zubr]], [[Pivovar Litovel|Litovel]], [[Pivovar Holba|Holba]]). K malým pivovarom patrí napríklad [[Bernard (pivovar)|Bernard]] v Humpolci.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Ťažba ===
{{Hlavný článok|Ťažba v Česku}}
Ku kľúčovým nerastným surovinám ťaženým v Česku patria [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]], ďalej [[kaolín]], [[íl]], [[grafit]], [[vápenec]] alebo iné stavebné hmoty. Nálezisko [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádza pri obci [[Dolní Rožínka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Historie a současnost těžby uranu v ČR
| periodikum = OEnergetice.cz
| dátum = 2017-01-24
| url = http://oenergetice.cz/ostatni/historie-a-soucasnost-tezby-uranu-v-cr/
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; V roku 2016 boli v oblasti [[Krušné hory|Krušných hôr]] objavené veľké zásoby [[Lítium|lítia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Miliardy pod Cínovcem. Zdejší lithium chce Albrightová i Janeček
| periodikum = TÝDEN.cz
| dátum = 2017-03-21
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/miliardy-pod-cinovcem-zdejsi-lithium-chce-albrightova-i-janecek_422325.html
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; V malom rozsahu sa na juhu Moravy [[Ropné zásoby Česka|ťaží ropa a zemný plyn]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Těžba ropy a zemního plynu v České republice - historie a současnost
| periodikum = OEnergetice.cz
| dátum = 2016-12-19
| url = http://oenergetice.cz/ropa/tezba-ropy-a-zemniho-plynu-v-ceske-republice-historie-a-soucasnost/
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; ale väčší objem týchto surovín je dovážaný zo zahraničia. Keďže tretinu krajiny pokrývajú lesy, patrí drevo taktiež k vývozným artiklom.

=== Telekomunikácie a IT ===
[[Súbor:Praha Holešovice EUSPA 1.jpg|náhľad|Centrála systému [[Galileo (navigačný systém)|Galileo]] v Prahe]]
V krajine sa prudko rozvíjajú [[telekomunikácie]]. Najväčší [[Mobilný operátor|telefónny operátor]] v krajine [[SPT Telecom|Český Telecom]] sa spojil s globálnou spoločnosťou [[Telefónica]] a premenoval sa na [[O2 Czech Republic]]. Táto spoločnosť je taktiež, spolu so spoločnosťami [[T-Mobile Czech Republic|T-Mobile]] a [[Vodafone Czech Republic|Vodafone]], jedným z najväčších mobilných operátorov a poskytovateľov [[internet]]u v krajine. V roku 2014 bolo v ČR 1,89 milióna pevných telefónnych liniek, 14 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny internetových pripojení. Internet používalo 8,2 milióna Čechov, teda 77,5 percent obyvateľov krajiny.&lt;ref name=cia /&gt; Národná internetová [[doména najvyššej úrovne]] pre Českú republiku je [[.cz]]. Ku koncu roka 2016 bolo zaregistrovaných cez 1 280 000 adries s doménou .cz.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Počet .cz domén - Statistiky CZ.
| periodikum = stats.nic.cz
| url = https://stats.nic.cz/stats/number_of_domains/
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Dve antivírusové obrie spoločnosti [[Avast Software|Avast]] a [[AVG Technologies|AVG]] boli založené v Českej republike. V júli 2016 bolo oznámené, že Avast získal konkurenčný AVG za 1,3 miliardy $, spolu majú tieto spoločnosti používateľskú základňu okolo 400 milióna ľudí a 40% podiel na trhu mimo Čínu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avast not done with deal-making after AVG buy, but no rush | vydavateľ = Reuters | dátum_vydania = 2016-09-30 | url = http://www.reuters.com/article/us-avast-avg-tech-ceo-idUSKCN1201R2?type=companyNews
 | jazyk = Anglicky}}&lt;/ref&gt;

Agentúra [[Agentúra Európskej únie pre Kozmický program|EUSPA]], ktorá riadi [[Galileo (navigačný systém)|navigačný systém Galileo]], sídli od roku 2012 v pražských [[Holešovice|Holešoviciach]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Praha je už čtyři roky sídlem Agentury pro evropský satelitní systém. Co z toho má Česká republika?
| periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1968049-praha-je-uz-ctyri-roky-sidlem-agentury-pro-evropsky-satelitni-system-co-z-toho-ma-ceska
| dátum vydania = 
| url archívu = 
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Plánuje sa sťahovanie do väčšej budovy na pražskú [[Palmovka|Palmovku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stěhování evropské „NASA“ na Palmovku nabírá zpoždění. Kvůli tajným dokumentům | periodikum = Seznamzpravy.cz | dátum_vydania = 2024-01-31 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-stehovani-evropske-nasa-na-palmovku-nabira-zpozdeni-kvuli-tajnym-dokumentum-244821}}&lt;/ref&gt;

=== Doprava ===
{{Hlavný článok|Doprava v Česku}}
[[Súbor:Motorways in Czechia map.svg|náhľad|[[Diaľnice v Česku]]]]

==== Cestná sieť ====
{{Hlavný článok|Diaľnice v Česku|Cesta I. triedy|Cesta II. triedy|Cesta III. triedy}}
Dĺžka cestnej dopravnej siete v roku 2015 bola 55 737,5 km. Z toho 776 km tvorili [[Diaľnice v Česku|diaľnice]] a 6 244,9 km [[cesta I. triedy|cesty I. triedy]] (vrátane 459,4 km [[Rýchlostné cesty v Česku|rýchlostných komunikácií]]).&lt;ref name=&quot;rocenka&quot;&gt;[https://www.sydos.cz/cs/rocenka-2015/rocenka/htm_cz/cz15_321000.html Ročenka dopravy 2015: Infrastruktura silniční dopravy], Ministerstvo dopravy ČR&lt;/ref&gt;

[[Diaľnice v Česku|Diaľničná sieť]] je stále vo výstavbe. Hlavnou komunikáciou bude po svojom dokončení [[Diaľnica D1 (Česko)|diaľnica D1]], ktorá spojí [[Praha|Prahu]], [[Brno]] a [[Ostrava|Ostravu]] s Poľskem (smer [[Katovice]]). Už dokončenými komunikáciami sú [[Diaľnica D2 (Česko)|diaľnica D2]], spojujúca Brno a Bratislavu, [[Diaľnica D5 (Česko)|diaľnica D5]] spojujúca Prahu, Plzeň a Nemecko (smer [[Norimberg]]), [[Diaľnica D8 (Česko)|diaľnica D8]] z Prahy cez [[Ústí nad Labem]] do Nemecka (smer [[Drážďany]]), [[Diaľnica D10 (Česko)|diaľnica D10]] (Praha – Turnov), [[Diaľnica D46 (Česko)|diaľnica D46]] (Vyškov – Olomouc) a [[Diaľnica D56 (Česko)|diaľnica D56]] (Ostrava – Frýdek-Místek). V rôzne pokročilom stave výstavby sú ďalej [[Diaľnica D0 (Česko)|diaľnica D0]], [[Diaľnica D3 (Česko)|diaľnica D3]], [[Diaľnica D4 (Česko)|diaľnica D4]], [[Diaľnica D6 (Česko)|diaľnica D6]], [[Diaľnica D7 (Česko)|diaľnica D7]], [[Diaľnica D11 (Česko)|diaľnica D11]], [[Diaľnica D35 (Česko)|diaľnica D35]], [[Diaľnica D48 (Česko)|diaľnica D48]], [[Diaľnica D49 (Česko)|diaľnica D49]], [[Diaľnica D52 (Česko)|diaľnica D52]] a [[Diaľnica D55 (Česko)|diaľnica D55]]. Maximálna povolená rýchlosť na diaľnici je 130 km/h. Za používanie diaľníc platia motoristi [[diaľničný poplatok]], pričom od roku 2007 existuje systém [[Elektronické mýtne v Česku|elektronického mýtneho]].

Úmrtnosť na českých cestách bola v prepočte na obyvateľa v roku 2004 približne 1,6× vyššia než v Nemecku, aj keď intenzita dopravy je nižšia. Počet 1286 usmrtených z roku 2005 sa kolísavo znižuje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vnější příčiny úmrtí v ČR v letech 1994 až 2006 PDF |url=http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum prístupu=2010-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101117223446/http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum archivácie=2010-11-17 }}&lt;/ref&gt; V roku 2010 zomrelo na cestách 802 ľudí.

Každé registrované vozidlo v ČR musí mať [[Evidenčné číslo vozidiel v Česku|štátnu poznávaciu značku]]. Jej súčasná podoba pochádza z roku 2001.

==== Železnice ====
{{Hlavný článok|Železničná doprava v Česku|Zoznam železničných tratí v Česku}}
[[Súbor:Rychlík und Supercity in Praha hlavní nádraží.jpg|náhľad|[[Pendolino]] ([[Elektrická jednotka 680]]) na [[Praha hlavní nádraží|Hlavnom nádraží]] v Prahe]]
Česko má so svojimi 9 568 km jednu z najhustejších železničných sietí v Európe. Z toho je 3 212 km tratí [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaných]] a 1 906 km je dvoj- a viackoľajových.&lt;ref name=&quot;doicr&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dopravní infrastruktura – časové řady. ČSÚ, 1.8.2011 |url=http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum prístupu=2012-03-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111114153716/http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum archivácie=2011-11-14 }}&lt;/ref&gt; Správcom a prevádzkovateľom úplnej väčšiny železničnej infraštruktúry je štátna organizácia [[Správa železnic]]. České dráhy prevádzkujú [[vysokorýchlostný vlak|vysokorýchlostné vlaky]] [[Elektrická jednotka 680|Pendolino]], ale keďže žiadne trate nie sú [[Vysokorýchlostná železnica|vysokorýchlostné]], je ich maximálna rýchlosť obmedzená na 160 km/h.

Prepravný výkon v osobnej doprave od roku 1995 klesal k minimu 6 518 milióna [[Deľba prepravnej práce|osobokilometrov]] v roku 2003 (81 % v roku 1995), potom stúpal až k 11 069 miliónom osobokilometrov v roku 2019 (138 % v roku 1995). V súvislosti s pandémiou prudko klesol v roku 2020 (6 485 milióna osobokilometrov) a do konca roku 2022 sa ešte nevrátil do hodnôt z roku 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokuemntu
| titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady
| kapitola = Osobní doprava - časové řady : Tab. 1 Přeprava cestujících železniční dopravou
| url = https://www.czso.cz/csu/czso/osobni_doprava_casove_rady
| vydavateľ = Český statistický úřad
| dátum vydania = 2024-02-06
| dátum prístupu = 2024-02-20
}}&lt;/ref&gt;

Prepravný výkon v nákladnej doprave od roku 1995 kolísavo klesal k minimu 12 791 milióna [[Deľba prepravnej práce|tonakilometrov]] v roku 2009 (68 % v roku 1995), a od tej doby pomaly kolísavo stúpal k 16 777 miliónom tonokilometrov v roku 2022 (74 % v roku 1995). V pandemickom roku 2020 sa prejavil pokles o 6 %, ktorý bol hneď nasledujúceho roku zahladený.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady
| kapitola = Nákladní doprava - časové řady : Tab. 1 Železniční nákladní doprava
| url = https://www.czso.cz/csu/czso/nakladni_doprava_casove_rady
| vydavateľ = Český statistický úřad
| dátum vydania = 2024-02-06
| dátum prístupu = 2024-02-20
}}&lt;/ref&gt;

Od roku [[1991]] je Česko zapojené do siete medzinárodných vlakov [[EuroCity]], od roku 2005 zaisťujú niektoré z medzinárodných spojení aj vlaky [[SuperCity]], ich ťažisko je na linke Praha – Ostrava.

Najäčším [[Železničná doprava v Česku|železničným dopravcom]] sú [[České dráhy]]. Nákladný železničný trh je liberalizovaný, [[Konkurencia dopravcov v osobnej železničnej doprave v Česku|liberalizácia v osobnej doprave]] prebieha. Väčšina osobnej železničnej dopravy je podporovaná z verejných rozpočtov prostredníctvom dlhodobých zmlúv s dopravcami.

Hlavným železničným uzlom je [[Praha hlavní nádraží|Hlavní nádraží v Prahe]]. Jeho stará budova je pamiatkovou chránenou [[Secesia (architektúra)|secesnou]] stavbou z dielne architekta [[Josef Fanta|Josefa Fantu]]. Medzinárodne využívaný je unikátny [[Železničný skúšobný okruh Cerhenice].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Exkurze na okruh, kde se krotí ti nejlepší evropští „železní oři“ {{!}} PN
| periodikum = podebradskenoviny.cz
| url = http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori
| dátum prístupu = 2019-12-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20161220074148/http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori
| dátum archivácie = 2016-12-20
}}&lt;/ref&gt;

==== Letectvo ====
[[Súbor:Prg Ruzyne airport 5841.JPG|náhľad|[[Letisko Václava Havla Praha|Letisko Václava Havla]] v Prahe]]
{{Hlavný článok|Zoznam letísk v Česku|Zoznam leteckých spoločností Česka}}
V Česku je celkom 91 civilných letísk,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Letiště v ČR|url=http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|vydavateľ=czech.cz|místo=|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-02-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518223151/http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|dátum archivácie=2017-05-18|nedostupné=áno}}&lt;/ref&gt; z toho 46 má spevnený [[Vzletová a pristávacia dráha|povrch]]. Iba 5 letísk vypravuje pravidelné lety. Väčšina [[letectvo|leteckej dopravy]] sa v Česku realizuje cez [[Praha|pražské]] [[Letisko Václava Havla Praha|letisko Václava Havla]], ktoré v roku 2016 prepravilo 13 miliónov pasažoerov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pražské letiště má nový rekord, letos odbavilo už 13 milionů cestujících|periodikum=iDNES.cz|url=http://ekonomika.idnes.cz/letiste-milnik-cestujici-rekord-dav-/ekonomika.aspx?c=A161230_112818_ekonomika_bur|dátum vydania=2016-12-30|dátum prístupu=2017-02-16}}&lt;/ref&gt; V zimnej sezóne 2016/17 sa z neho lietalo do 105 destinácií v 39 krajinách sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Magazín Terminál - zajímavá letadla za rok 2016|url=https://www.youtube.com/watch?v=DXKAqAUno0I|vydavateľ=prg.aero|miesto=|dátum vydania=2016-11-07|dátum prístupu=2017-02-16}}&lt;/ref&gt; Medzi ďalšie letiská s pravidelným, ale s menšou hustotou civilnej dopravy patrí [[letisko Brno-Tuřany]], [[Letisko Leoše Janáčka Ostrava|Ostrava-Leoše Janáčka]], [[Letisko Pardubice|Pardubice]] a [[Letisko Karlovy Vary|Karlovy Vary]].

Pôsobia tu tri hlavné pravidelné letecké spoločnosti. Najstaršie z nich sú [[České aerolinie]], najväčšia letecká spoločnosť je [[Smartwings|Travel Service]], pod ktorý spadá aj nízkonákladová spoločnosť [[Smartwings]]. Medzi ďalšie české letecké spoločnosti patria [[VAN AIR Europe]], [[Silver Air]] a ďalšie letecké spoločnosti poskytujúce služby [[aerotaxi]], napríklad [[ABS Jets]], [[CTR Flight Services]], [[G-JET]] či [[Silesia Air]].

==== Vodná doprava ====
[[Vodná doprava v Česku]] je prevádzkovaná na riekach [[Labe]] a [[Vltava]] a ďalších uzavretých vodných plochách, pre rekreačné účely. Najvýznamnejším prevádzkovateľom vodnej dopravy je [[Československá plavba labská]].

ČR disponuje aj [[Slobodné prístavné pásmo v Hamburgu a Štetíne|vlastným prístavným územím]] v areáli námorného prístavu v [[Hamburh]]u v Nemecku. Prístavy [[Moldauhafen]] a [[Saalehafen]] boli na základe [[Versaillská zmluva (1919)|Versailleskej zmluvy]] prenajaté v roku 1929 na 99 let (do roku 2028) Československu. Toho istého roku Československo zakúpilo aj prístav [[Peutehafen]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Přístavní území ČR v Hamburku {{!}} ŘVC ČR
| periodikum = www.rvccr.cz
| url = http://www.rvccr.cz/pristavy-a-sluzby/pristavni-uzemi-cr-v-hamburku
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Od roku 1993 ho spravuje Česko. Prístavy využívala [[Československá námorná plavba]], dnes [[Československá námorná plavba|Česká námorná plavba]].

Veľkú tradíciu (už od [[Jakub Krčín|Jakuba Krčína]]) má vodohospodárstvo, splavovanie, budovanie hatí a priehrad. Najväčšími priehradami v ČR sú: [[Vodní nádrž Orlík|Orlík]], [[Vodní nádrž Lipno|Lipno]], [[Vodní nádrž Švihov|Švihov (Želivka)]], [[Vodní nádrž Nechranice|Nechranice]], [[Vodní nádrž Slapy|Slapy]], [[Vodní nádrž Slezská Harta|Slezská Harta]], [[Vodní nádrž Vranov|Vranov]], [[Vodní nádrž Dalešice|Dalešice]], [[Vodní nádrž Rozkoš|Rozkoš]] a sústava nádrží [[Vodné dielo Nové Mlýny|Nové Mlýny]].&lt;ref&gt;http://voda.tzb-info.cz/11949-nejvetsi-prehrady-a-vodni-elektrarny-v-ceske-republice&lt;/ref&gt;

==== Mestská hromadná doprava ====
{{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Česku}}
[[Súbor:Škoda 15T, smyčka Radlická.jpg|náhľad|vľavo|Električka 15T na zástavke Radlická]]
[[Súbor:2Mt (81-71M) č. 3125 - stanice Malostranská.jpg|náhľad|Klasický design [[Linka A (pražské metro)|trasy A]] Pražského metra, stanice [[Malostranská (stanica pražského metra)|Malostranská]]]]
V Českej republike existuje veľká tradícia [[Mestská hromadná doprava v Česku|mestskej hromadnej dopravy]]. Systémy MHD sa začali rozvíjať od 60. rokov 19. storočia – [[konská železnica v Brne]] bola zavedená už v roku 1869, v roku 1875 potom [[Konská železnica v Prahe|v Prahe]]. Prvú [[parná električka|parnú električku]] malo taktiež [[parná električka v Brne|Brno]], do prevádzky tu bola uvedená v roku 1884. Prvenstvo pri implementácii [[Elektrická električka|elektrických električiek]] si zaistili [[Električková doprava v Teplicích|Teplice]], kde elektrinou poháňaná električka vyšla na trať v roku 1895. Rok potom sa pridala [[Električková doprava v Prahe|Praha]] (tu už od roku 1891 fungovala prevažne predvádzacia [[Elektrická dráha na Letné v Prahe|Križiková elektrická dráha na Letné]]), v roku 1897 [[Električková doprava v Liberci|Liberec]], v roku 1899 [[Električková doprava v Olomouci|Olomouc]], [[Električková doprava v Plzni|Plzeň]] a [[Električková doprava v Ústí nad Labem|Ústí nad Labem]], 1900 [[Električková doprava v Brne|Brno]] a [[Električková doprava v Jablonci nad Nisou|Jablonec nad Nisou]], 1901 [[Električková doprava v Moste a Litvínove|Most a Litvínov]] a [[Električková doprava v Ostrave|Ostrava]], 1902 [[Električková doprava v Mariánských Lázních|Mariánské Lázne]], 1905 [[Električková doprava v Opave|Opava]], 1909 [[Električková doprava v Českých Budějovicích|České Budějovice]] a [[Električková doprava v Jihlave|Jihlava]], 1911 [[Električková doprava v Těšíne|Těšín]] a 1916 [[Električková doprava v Bohumíne|Bohumín]].

Od 70. rokov 20. storočia funguje v ČR sedem električkových systémov: v [[Električková doprava v Prahe|Prahe]], [[Električková doprava v Brne|Brne]], [[Električková doprava v Ostrave|Ostrave]], [[Električková doprava v Plzni|Plzni]], [[Električková doprava v Liberci|Liberci]], [[Električková doprava v Olomouci|Olomouci]] a spoločný [[Električková doprava v Moste a Litvínove|električkový systém Moste a Litvínova]]. V 20. storočí je zrejmý trend úbytku električkovej dopravy na úkor autobusovej. Autobusová mestská doprava sa od 90. rokov integruje s prímestskou, väčšiu rolu od začiatku 21. storočia taktiež hrá mestská a prímestská železnica (napr. [[Esko Praha]]). Okrajovú rolu v systéme hromadnej dopravy hrajú lanové dráhy ([[Lanové dráhy v Karlových Varoch|Karlovy Vary]], [[Lanová dráha na Petřín|Praha]]) či vodná doprava ([[Prívozy Pražskej integrovanej dopravy|pražské prívozy]], [[Lodná doprava na Brnenskej priehrade|doprava na Brnenskej priehrade]]).

Jediným mestom v ČR, kde bol vybudovaný systém mestskej podzemnej dráhy, takzvaného [[Metro (podzemná železnica)|metra]], je Praha. Prevádzka [[Pražské metro|pražského metra]] bola spustená 9. mája 1974. Sieť trás k roku 2015 merala 65,2 km, súpravy zastavovali v 61 staniciach. Pražské metro prepraví cez 1,6 milióna cestujúcich denne. Podľa hodnotenia [[Medzinárodná automobilová federácia|Medzinárodnej automobilovej federácie]] z roku 2010 má Praha štvrtú najkvalitnejšiu mestskú hromadnú dopravu v Európe (po [[Mníchov]]e, [[Helsinky|Helsinkách]] a [[Viedeň|Viedni]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Praha má čtvrtou nejlepší MHD v Evropě, v testu jí pomohlo levné jízdné|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/praha-ma-ctvrtou-nejlepsi-mhd-v-evrope-v-testu-ji-pomohlo-levne-jizdne-1e4-/domaci.aspx?c=A100218_113342_praha_nos|dátum vydania=2010-02-18|dátum prístupu=2016-09-05}}&lt;/ref&gt;

=== Energetika ===
{{Hlavný článok|Energetika v Česku}}
[[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|[[Jadrová elektráreň Temelín]], najvýkonnejšia elektráreň v Česku a jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine]]
Česko v súčasnosti znižuje svoju energetickú závislosť na [[hnedé uhlie|hnedom uhlí]], ktorá sa negatívne prejavovala v kvalite životného prostredia v severných Čechách. V roku 2005 bolo 65,4 percent elektriny vyrábaných pomocou pary a spaľovaním (hlavne uhlie), 30 percent v jadrových elektrárňach a 4,6 percenta z obnoviteľných zdrojov, vrátane vodných elektrární. Najväčším českým energetickým zdrojom je [[Jadrová elektráreň Temelín]] (14 % výroby elektriny v Česku), ďalšia jadrová elektráreň je v [[Jadrová elektráreň Dukovany|Dukovanech]].

Česko patrí medzi najväčšieho vývozcu prúdu v Európe, v roku 2013 vyviezlo asi 17 TWh, čo je viac než vyrobí Temelín.&lt;ref&gt;[http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=800111 Česko si zapsalo rekord. Vyvezlo nejvíc elektřiny]&lt;/ref&gt; ČR je na siedmom mieste na svete vo vývoze elektrickej energie a na desiatom vo výrobe energie z jadra.&lt;ref name=cia /&gt;

[[Európska zelená dohoda]] počíta do roku 2033 s koncom používania [[uhlie|uhlia]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jak to bude s elektřinou? ČR ji stále vyváží, po útlumu uhlí se to ale změní
 | periodikum = Deník.cz
 | dátum vydania = 2024-03-05
 | url = https://www.denik.cz/energie/elektrina-utlum-uhli.html
}}&lt;/ref&gt; z ktorého sa v roku 2023 vyrábala skoro polovica elektriny v Česku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Elektřina z uhlí se Česku přestává vyplácet, Síkela slibuje řízený odchod
 | periodikum = iDNES.cz
 | dátum vydania = 2024-03-14
 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/uhli-energetika-teplarny-utlum-tezba-odchod.A240313_155931_ekonomika_hyk
}}&lt;/ref&gt; Výpadok uhlia má byť postupne nahradený [[Jadrová energetika v Česku|jadrovou energiou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Konec uhlí 2033 pořád platí, proud půjde i dovážet, plánuje Síkela
 | periodikum = Seznam Zprávy
 | dátum_vydania = 11. října 2023
 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-konec-uhli-2033-porad-plati-proud-pujde-i-dovazet-planuje-sikela-238140
}}&lt;/ref&gt;

[[Zemný plyn]] je nakupovaný od nórskych spoločností a ako skvapalnený plyn [[Skvapalnený zemný plyn|LNG]] z [[Holandsko|Holandska]] a [[Belgicko|Belgicka]]. V minulosti pochádzali tri štvrtiny dodávok plynu z [[Rusko|Ruska]], ale po vypuknutí [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojny na Ukrajine]] boli tieto dodávky postupne zastavené.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = ‚V lednu ani kubík.‘ Dovoz plynu z Ruska do Česka klesl na nulu, uvedl Síkela
| periodikum = iROZHLAS
| url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/cesko-zasoby-plyn-rusko_2302182048_zuj
| dátum prístupu = 2023-03-30
}}&lt;/ref&gt; Skvapalnený zemný plyn sa začal dovážať aj z USA či [[Katar]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Solidarita se nekoná. Německo od léta zvýší přirážku za tranzit plynu
 | periodikum = iDNES.cz
 | dátum_vydania = 24. května 2024
 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/plyn-lng-evropska-unie.A240524_135144_ekonomika_hyk#cxrecs_s
}}&lt;/ref&gt;

=== Maloobchod ===
Symbolom konzumného životného štýlu sa stali po revolúcii v roku 1989 supermarkety a hypermarkety, ktoré ovládli maloobchodnú sféru viac než kdekoľvek inde v Európe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Nákupní centra stále rostou, budou ale menší
| periodikum = ČT24
| odkaz na periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| odkaz na vydavateľa = Česká televize
| url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1510832-nakupni-centra-stale-rostou-budou-ale-mensi
| dátum prístupu = 2016-09-05
}}&lt;/ref&gt;

=== Cestovný ruch ===
{{Hlavný článok|Cestovný ruch v Česku|Zoznam hradov v Česku}}
[[Súbor:Prague Praha 2014 Holmstad Vaclavplassen i nybyen Nove Mesto flott.jpg|náhľad|[[Václavské námestie (Praha)|Václavské námestie]]]]
České hospodárstvo získava vysoké príjmy z cestovného ruchu. V roku 2001 celkové výnosy z cestovného ruchu dosiahla 118,13 miliardy korún, čo vtedy predstavovalo 5,5 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V nasledujúcich rokoch však záujem cudzincov o ČR, čiastočne z dôvodu posilnenia kurzu českej [[Česká koruna (mena)|koruny]], tak trochu opadol. Neskôr sa koruna oslabila; v roku 2016 navštívilo Česko 9,3 milióna turistov zo zahraničia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejúspěšnější rok: turistů z ciziny přijelo rekordních devět milionů|periodikum=Zprávy E15.cz|url=http://zpravy.e15.cz/byznys/obchod-a-sluzby/nejuspesnejsi-rok-turistu-z-ciziny-prijelo-rekordnich-devet-milionu-1328598|dátum prístupu=2017-02-09}}&lt;/ref&gt; Praha je piatym najnavštevovanejším mestom Európy, po [[Londýn]]e, [[Paríž]]i, [[Istanbul]]u a [[Rím]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 100 City Destinations Ranking - 2013 Data|url=http://blog.euromonitor.com/2015/01/top-100-city-destinations-ranking.html|dátum vydania=2015-01-27|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Podľa agentúry [[CzechTourism]] boli v roku 2014 najnavštevovanejšími turistickými cieľmi v ČR [[Pražský hrad]] (1 799 300 turistov), [[Zoologická záhrada hlavného mesta Prahy|Zoologická záhrada Praha]] (1 382 200), [[Aquapalace Praha|AquaPalace Praha]] (845 300), [[Ťažobná oblasť Vítkovice|Ťažobná oblasť Vítkovic]] a [[Banícke múzeum Landek Park|Landek Park]] v Ostrave (808 900), [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]] (vrátane [[Pražský orloj|orloja]]) v Prahe (739 800), Pivovarské múzeum a podzemie v Plzni (600 000), [[Zoologická záhrada Zlín|Zoologická záhrada Zlín-Lešná]] (585 100), [[Židovské múzeum v Prahe]] (580 000), [[Petřínska rozhľadňa]] v Prahe (557 400) a [[Zoologická záhrada a botanický park Ostrava|Zoologická záhrada Ostrava]] (540 500).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejnavštěvovanější místa v&amp;nbsp;ČR: opět vede Pražský hrad, umístily se i&amp;nbsp;méně známé lokality|url=http://www.novinky.cz/cestovani/373453-nejnavstevovanejsi-mista-v-cr-opet-vede-prazsky-hrad-umistily-se-i-mene-zname-lokality.html|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;

Úspech pražské zoo súvisí s jej prestížou. V roku 2015 používatelia najväčšieho cestovateľského servera [[TripAdvisor]] pražskú zoo určili ako štvrtú najlepšiu na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul=Zoo Praha je čtvrtá nejlepší na světě|url=http://www.novinky.cz/cestovani/375116-zoo-praha-je-ctvrta-nejlepsi-na-svete.html
 | dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
}}&lt;/ref&gt; Magazín [[Forbes (magazín)|Forbes]] ju v roku 2008 označil za siedmu najlepšiu na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žebříček nejlepších zoo na světě podle magazínu Forbes|url=https://www.zoopraha.cz/aktualne/ostatni-clanky/223-zebricek-nejlepsich-zoo-na-svete-podle-magazinu-forbes|dátum prístupu=2016-09-05}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Lednice, zámek (05).jpg|náhľad|Novogotický [[zámok Lednice]]]]
[[Súbor:Český Krumlov, zámek a kostel zdola3.jpg|náhľad|vľavo|[[Zámok Český Krumlov|Hrad a zámok Český Krumlov]] v južných Čechách]]
[[Súbor:Zámek hluboká.jpg|náhľad|[[Zámok Hluboká]] v blízkosti Českých Budejovíc]]
[[Súbor:Zamek Karlštejn.jpg|náhľad|Stredoveký [[Karlštejn|hrad Karlštejn]] v blízkosti [[Beroun]]a]]
[[Súbor:Praha, Zlatá ulička - panoramio (2).jpg|náhled|vľavo|[[Zlatá ulička]] v Prahe]]
Z hradov a zámkov sú okrem Pražského hradu najnavštevovanejší [[zámok Lednice]], [[zámok Český Krumlov]], [[zámok Hluboká|zámok Hluboká nad Vltavou]], [[Karlštejn|hrad Karlštejn]], [[zámok Průhonice]], [[zámok Dětenice]], [[zámok Konopiště]], [[Arcibiskupský zámok Kroměříž|arcibiskupský zámok a záhrady v Kroměříži]] a [[zámok Loučeň]].&lt;ref name=&quot;haz&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Novotný|meno=Jiří|titul=TOP 100 Nejnavštěvovanější místa v ČR - České hrady a zámky|periodikum=www.hrady-zamky-cr.cz|url=http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|dátum prístupu=2016-09-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20160716184752/http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|dátum archivácie=2016-07-16}}&lt;/ref&gt;

V Stredočeskom kraji sú turistickými lákadlami taktiež [[Kostel Všech svatých (Sedlec)|kostnica v Sedlci]] v Kutnej Hore a [[chrám svätej Barbory]], hrady [[Hrad Křivoklát|Křivoklát]], [[Hrad Český Šternberk|Český Šternberk]] a [[Hrad Kokořín|Kokořín]], zámky [[Zámok Poděbrady|Poděbrady]] a [[Zámok Veltrusy|Veltrusy]], v Juhočeskom kraji [[kláštor Vyšší Brod]], hrady [[Hrad Rožmberk|Rožmberk]] a [[Hrad Zvíkov|Zvíkov]], zámky [[Zámok Orlík|Orlík]], [[Zámok Červená Lhota|Červená Lhota]] a [[Zámok Jindřichův Hradec|Jindřichův Hradec]], v Karlovarskom kraji [[hrad Loket]], v Ústeckom kraji [[Koncentračný tábor Terezín|Pamätník Terezín]], hrad [[Hrad Hazmburk|Hazmburk]] a zámok [[Zámok Duchcov|Duchcov]], v Libereckom hrady [[Trosky]], [[Hrad Grabštejn|Grabštejn]], [[Hrad Lemberk|Lemberk]], [[Bezděz (hrad)|Bezděz]] a [[zámok Sychrov]], v Kráľovohradeckom [[Bílá věž (Hradec Králové)|Bílá věž]] v Hradci Kráľové, hrad [[Hrad Kost|Kost]], zámky [[Zámok Ratibořice|Ratibořice]], [[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]] a [[Zámok Hrádek u Nechanic|Hrádek u Nechanic]], v Pardubickom [[Múzeum v prírode Vysočina|súbor ľudových stavieb]] pri Hlinsku a zámok [[Pardubický zámok|Pardubice]], na Vysočine [[zámok Telč]], v Olomouckom [[hrad Bouzov]], v Juhomoravskom [[Katedrála svätého Petra a Pavla (Brno)|katedrála sv. Petra a Pavla]] v Brne, hrady [[Špilberk (hrad)|Špilberk]], [[Hrad Pernštejn|Pernštejn]], [[Hrad Veveří|Veveří]] a [[Hrad Bítov|Bítov]], v Zlínskom [[Valašské muzeum v přírodě]] v Rožnově pod Radhoštěm, hrad [[Buchlov (hrad)|Buchlov]] a zámok [[Zámok Buchlovice|Buchlovice]]. 

K najznámejším pražským pamätihodnostiam patria okrem doposiaľ menovaných [[Kostol Matky Božej pred Týnom|Týnsky chrám]], [[Staronová synagóga]], [[Starý židovský cintorín (Praha)|Starý židovský cintorín]], [[Betlehemská kaplnka]], [[Břevnovský kláštor]], [[Stavovské divadlo]], [[Pražské Jezuliatko]], [[Emauzský kláštor]], [[palác Kinských]], [[Maiselova synagóga]], [[Pivovar U Fleků]], [[Španielska synagóga (Praha)|Španielska synagóga]], [[Kostol Narodenia Pána (Praha)|pražská Loreta]], z novších potom [[Lennonov múr]] či [[Žižkovská televizní věž|Žižkovská televízna veža]]. Okrem katedrály sv. Víta patrí k turisticky najatraktívnejším častiam Pražského hradu [[Zlatá ulička]], [[Bazilika a kláštor svätého Juraja|bazilika sv. Jiří]], [[Kráľovská záhrada]], [[Letohrádok kráľovnej Anny]] a [[Starý kráľovský palác (Praha)|Starý kráľovský palác]].

Najznámejšími mimopražskými a mimobrnenskými svätostánkami sú [[Katedrála svätého Václava (Olomouc)|katedrála svätého Václava v Olomouci]], [[Veľká synagóga v Plzni]], [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Fulnek)|kostol Najsvätejšej Trojice vo Fulneku]], [[Katedrála svätého Bartolomeja (Plzeň)|katedrála svätého Bartolomeja v Plzni]], [[Katedrála Božského Spasiteľa|katedrála Božského Spasiteľa v Ostrave]] a [[Katedrála svätého Štefana (Litoměřice)|katedrála svätého Štefana v Litomericiach]].

V ČR je asi 700 múzeí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Muzea a galerie
| periodikum = www.czech.cz
| url = http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie
| dátum prístupu = 2019-12-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20190819222917/http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie
| dátum archivácie = 2019-08-19
| nedostupné = áno
}}&lt;/ref&gt; Najväčším je [[Národní muzeum]] (jeho súčasťou je Prírodovedecké múzeum, Historické múzeum, Náprstkovo múzeum ázijských, afrických a amerických kultúr a Múzeum českej hudby), [[Moravské zemské muzeum]], [[Židovské múzeum v Prahe]], [[Národní technické múzeum v Prahe|Národné technické múzeum]], [[Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe]], [[Múzeum hlavného mesta Prahy]] (vlastný [[Langweilov model Prahy]] a spravuje aj [[Villa Müller|Müllerovu vilu]]), [[Vojenské technické múzeum Lešany]], [[Múzeum umenia Olomouc]], [[Slovácke múzeum v Uherskom Hradišti]]. K najnavštevovanejším patria tiež [[Banícke múzeum Příbram|Banícke múzeum v Příbrami]] a [[České múzeum striebra|České múzeum striebra v Kutnej Hore]].
 
Z prírodných pamiatok to sú [[Punkevní jeskyně]] a priepasť [[Macocha (priepasť)|Macocha]], [[soutěsky Kamenice]], [[Pravčická brána]], [[Koněpruské jeskyně]], [[Bozkovské dolomitové jeskyně]] či [[Jetřichovické vyhlídky]].&lt;ref name=&quot;haz&quot; /&gt;

Mimoriadne postavenie majú kultúrne pamiatky zapísané na [[Svetové dedičstvo (Česko)|zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO]]. Okrem už uvedených (Kroměříž, Český Krumlov, centrum Prahy) sú to [[vila Tugendhat]] v Brne, dedinka [[Holašovice]], historické jadro [[Kutná Hora-Vnitřní Město|Kutnej Hory]], [[Lednicko-valtický areál]], [[Zámok Litomyšl|zámok a zámocký areál Litomyšl]], [[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Olomouc)|stĺp Najsvätejšej Trojice]] v Olomouci, historické centrum [[Třebíč]] ([[Zámostí (Třebíč)|Třebíčská židovská štvrť]] a [[Bazilika svätého Prokopa]]) a [[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore]].

Na zoznam nehmotného svetového kultúrneho dedičstva UNESCO boli zapísané [[Jízda králů]] na Slovácku a na Hané, [[sokoliarstvo]], [[Fašiangové sprievody s maskami na Hlinecku]], [[slovácký verbuňk]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=s.r.o.|meno=World Media Partners,|titul=Dvanáct českých divů světa|periodikum=www.unesco-czech.cz|url=http://www.unesco-czech.cz/|dátum prístupu=2016-09-05}}&lt;/ref&gt; a najnovšie, v roku 2016, české bábkarstvo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = České a slovenské loutkářství je na seznamu UNESCO
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-je-na-seznamu-unesco-40016895
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Niektoré lokality majú zvláštny význam pre spätosť s českými dejinami alebo mýtmi – hora [[Říp]], [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] (hlavne [[Vyšehradský cintorín]], kde je pochovaný [[Antonín Dvořák]] aj [[Bedřich Smetana]]), hora [[Blaník]], [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]] spojený s cyrilometodejskou a veľkomoravskou pamiatkou, [[Bazilika svätého Václava (Stará Boleslav)|kostol svätého Václava]] v Starej Boleslavi spätý s legendou o zabití kniežaťa Václava, [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda]] v Prahe, kde počas druhej svetovej vojny zahynuli strojcovia atentátu na Heydricha.

K obľúbeným turistickým akciám patria [[Noc múzeí a galérií]], [[Noc kostolov]], [[Hradozámocká noc]], rekonštrukcia najslávnejších bitiek, ktoré sa odohrali na českom území ([[bitka pri Slavkove]], [[bitka pri Hradci Králové]], [[bitka pri Kolíne]], [[Obliehanie Brna (1645)|obliehanie Brna Švédmi]] atď.), [[Dni NATO v Ostrave]] či armádne [[Bahna]].&lt;ref&gt;http://www.kudyznudy.cz/Aktuality/Co-prinese-rok-2016--nejocekavanejsi-a-nejlepsi-ak.aspx&lt;/ref&gt; Okrem toho mnoho festivalov a veľtrhov.

Tradičnými turistickými magnetmi bývali kúpeľné mestá ako [[Karlovy Vary]], [[Mariánské Lázně]] a [[Františkovy Lázně]], avšak kúpeľníctvo sa dostalo do krízy. Karlovy Vary si však zachovávajú atraktivitu napríklad aj vďaka každoročnému [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|medzinárodnému filmovému festivalu]]. Táto filmová prehliadka založená po druhej svetovej vojne je dnes najväčšou kultúrnou akciou v ČR.

Významné rekreačné oblasti v ČR sú [[Národný park České Švýcarsko|České Švýcarsko]], [[Český raj]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]].

== Obyvateľstvo ==
{{Hlavný článok|Obyvateľstvo Česka}}
Na konci roku 2018 žilo v Českej republike podľa [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] 10 649 800 ľudí. [[Prirodzený prírastok]] v roku 2018 bol 1116 osôb, úhrnná plodnosť dosiahla hodnotu 1,71, v roku 2021 potom dosiahla hodnotu 1,83. Hlavnou príčinou rastu počtu obyvateľov je dlhodobá migrácia – v roku 2018 bol počet prisťahovaných o 38 629 osôb vyšší než počet vysťahovaných, išlo hlavne o migráciu z [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Slovensko|Slovenska]]. Priemerný vek v roku  bol 2018 42,3 rokov, [[stredná dĺžka života]] bola 76,1 rokov u mužov a 81,9 rokov u žien. V roku 2018 bol najľudnatejším krajom Stredočeský s 1 369 332 obyvateľmi. Bol jediným krajom, kde žilo viac ľudí než v Prahe, ktorá mala 1 308 632 obyvateľov.&lt;ref name=&quot;StatRocenka2019&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Statistická ročenka České republiky - 2019
| vydavateľ = Český statistický úřad
| url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2019
| dátum prístupu = 2020-06-21
}}&lt;/ref&gt;

=== Vývoj počtu obyvateľov v Česku ===
{{#chart:Czech Republic Total Population.chart}}
=== Etnické zloženie ===
[[Súbor:Věkové složení obyvatelstva ČR 2024.png|náhľad|Vekové zloženie obyvateľstva ČR 2024&lt;ref name=&quot;vekoveslozeni&quot;&gt;[https://www.kurzy.cz/ekonomika/vekove-slozeni/ Věkové složení obyvatel] - Obyvatelstvo ČR [[Kurzy.cz]].&lt;/ref&gt;]]
{{Hlavný článok|Národnostné zloženie Českej republiky}}
V poslednom sčítaní ľudu v roku [[2011]] sa 64,3 % obyvateľov Česka prihlásilo k [[Česi|českej]] národnosti (86,1 % z tých, ktorí sa k nejakej národnosti prihlásili), ktorá úplne prevažuje vo všetkých okresoch Česka, 5,0 % obyvateľov deklarovalo [[Moravania|moravskú]] národnosť a 0,1 % národnosť [[Slezania|slezsku]],&lt;ref name=&quot;SLDB2011&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Obyvatelstvo podle pohlaví a podle druhu pobytu, státního občanství, způsobu bydlení, národnosti a náboženské víry
| url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&amp;pvo=OTCR111&amp;z=T&amp;f=TABULKA&amp;katalog=30809&amp;v=v122__null__null__null#w=
| periodikum = vdb.czso.cz
| dátum prístupu = 2019-08-08
}}&lt;/ref&gt; v oboch prípadoch takisto hovoriaci prevažne [[Čeština|česky]].

Podľa názoru [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] ide o dôsledok rozdelenia [[Česi|českej národnosti]], pred sčítaním v roku [[1991]] ešte jednotné, v dôsledku medializácie moravskej národnostní problematiky a teda do istej miery umelo;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Český statistický úřad: Základní informace o vývoji obyvatelstva, domácností, domů a bytů, část 5. Národnost a mateřský jazyk |url=http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |dátum prístupu=2008-05-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309223736/http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |dátum archivácie=2016-03-09 }}&lt;/ref&gt; [[Moravania (strana)|politická strana Moravania]] tento stav naopak hodnotia ako prejav spontánneho národného obrodenia.&lt;ref&gt;[http://moravane.eu/?s=n%C3%A1rodn%C3%ADho+obrozen%C3%AD+Moravan%C5%AF „Moravané“]&lt;/ref&gt; Faktom zostáva, že moravskú, čiastočne sliezsku a po určitú dobu aj českú a slovenskú národnosť bolo v rôznych obdobiach existencie [[Česko-slovensko|Česko-slovenska]] možno deklarovať len obmedzene (skupina nebola uvádzaná v koncových štatistikách) alebo vôbec nie (k skupine nebolo možné sa prihlásiť) a až v roku [[1991]], krátko pred rozpadom štátov, bolo po prvý krát úplne prihliadnuté ku každej z týchto štyroch národností jednotlivo.&lt;ref&gt;[http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 „Český statistický úřad: První Československé sčítání lidu 1921“] {{Wayback|url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 |date=20120604093519 }}. [http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/narodnosti_v_cr_od_r_1921 „Český statistický úřad: Národnosti v ČR od r. 1921“].&lt;/ref&gt;

Celkom 25,3 % obyvateľov Česka využilo pri sčítaní ľudu v roku 2011 možnosť nevyplňovať v sčítacích formulároch dobrovoľnú kolónku národnosti a ponechalo ju prázdnu.&lt;ref name=&quot;SLDB2011&quot; /&gt;

=== Etnografické skupiny ===
[[Súbor:Kroj 8 svobodní detail.jpg|náhľad|Slavnostný [[kroj]] slobodného páru z Moravského [[Slovácko|Slovácka]]]]
[[Súbor:Narodnostni-slozeni-cr.png|náhľad|Národnostné zloženie ČR]]
V Česku existuje niekoľko etnografických skupín úzko spätých s krajom, kde žijú, ktoré sa v minulosti líšili niektorými kultúrnymi rysmi a dialektom. V Čechách sú to napríklad [[Chodovia]], [[Plzeňáci]], [[Blata|Blaťáci]] a [[Dulebovia]], na Morave [[Horácko|Horáci]], [[Hanáci]], [[Moravskí Chorváti]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = 500 let od příchodu na jižní Moravu. Charváti? Vinaři milující fazolovou polévku
 | periodikum = Brněnský deník
 | dátum_vydania = 8. srpna 2015
 | url = https://brnensky.denik.cz/z-regionu/500-let-od-prichodu-na-jizni-moravu-charvati-vinari-milujici-fazolovou-polevku-20150808.html
}}&lt;/ref&gt; [[Moravskí Slováci]], [[Podlužáci]], [[Moravské Valašsko|Valaši]], [[Laši]] a ďalší a v Sliezsku napr. [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|Gorali]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezviski = Hubinger
 | meno = Václav
 | priezvisko2 = Honzák
 | meno2 = František
 | priezvisko3 = Polišenský
 | meno3 = Jiří
 | spoluautori = 
 | rok = 1985
 | titul = Národy celého světa (Malé encyklopedie)
 | vydavateľ = Mladá fronta
 | miesto = Praha
 | isbn = 
 | strany = 69
}}&lt;/ref&gt; [[Slezania|Šlonzáci]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Boj za slezskou věc: Kdo usiloval o nezávislost Slezska?
 | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost
 | dátum_vydania = 31. prosince 2018
 | url = https://www.stoplusjednicka.cz/boj-za-slezskou-vec-kdo-usiloval-o-nezavislost-slezska
}}&lt;/ref&gt; [[Moravci]] a [[Prajzovia|Prajzáci]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Být Prajzákem
 | periodikum = Historie.cs
 | dátum_vydania = 26. října 2019
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10150778447-historie-cs/419236100051004/titulky
}}&lt;/ref&gt; Tieto rozdiely sa začali, hlavne po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], stierať, niektoré krajové zvláštnosti sa však doposiaľ udržujú. Okrem týchto geograficky rozlíšiteľných etnografických skupín stojí za zmienku viacmenej rozptýlene, špecifické etnografické skupiny. Jedná sa o [[Rómovia v Česku|rómsku]] a [[Židia v Česku|židovskú]] etnografickú skupinu.

=== Cudzinci ===
Na konci roku 2022 podľa [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] žilo v Česku 1 113 698 cudzincov (10,3 % z celkovej populácie), z nich 29,9 % tu malo udelený [[trvalý pobyt]].&lt;ref name=&quot;cizinci1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Cizinci v ČR v letech 2004 - 2022 (stav k 31. 12.)
 | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad)
 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0
 | dátum prístupu = 2023-06-23
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230623183151/https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0
 | dátum archivácie = 2023-06-23
}}&lt;/ref&gt; Ďalších 2456 osôb bolo v roku 2022 v [[azyl|azylovom riadení]].&lt;ref name=&quot;cizinci1&quot; /&gt; Osoby cudzieho pôvodu s udeleným českým občianstvom v uvedených počtoch nie sú zahrnuté. V [[Praha|Prahe]] a [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]] v roku 2022 žilo celkom 504 tisíc cudzincov, teda necelá polovica z ich celkového počtu v ČR.&lt;ref name=&quot;cizinciKraje&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Cizinci v ČR podle regionu soudržnosti, kraje a okresu v letech 1996 - 2022 (stav k 31. 12.)
 | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad)
 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0
 | dátum prístupu = 2023-06-23
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230623183723/https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0
 | dátum archivácie = 2023-06-23
}}&lt;/ref&gt;

Najviac cudzincov pochádza z [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorých štátny príslušníci v roku 2004 počtom prekonali cudzincov zo [[Slovensko|Slovenska]]; ďalej nasledujú cudzinci z [[Vietnam]]u, [[Rusko|Ruska]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Data - počet cizinců | periodikum = Czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/cizinci/4-ciz_pocet_cizincu#cr}}&lt;/ref&gt; Vietnamci ostávajú v Česku v priemere najdlhšie (8 rokov), ľudia z bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] len o rok menej. Podľa údajov ČŠÚ z roku 2012 bol najväčší podiel [[Vysoká škola|vysokoškolsky vzdelaných]] medzi osobami prichádzajúcimi z [[Rusko|Ruska]] (27 % imigrantov z tejto krajiny). Najväčšiu časť svojich zárobkov do materskej krajiny posielali [[Ukrajinci]] (17 % príjmu).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Cizinci v ČR: Vietnamci u nás zakořenili
 | periodikum = czso.cz
 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/cizinci_v_cr_vietnamci_u_nas_zakorenili20120214
}}&lt;/ref&gt;

Od vstupu do [[Európska únia|Európskej únie]] sa počet cudzincov v Česku postupne zvyšoval, ale ich podiel na populácii zostával nižší než v ostatných krajinách Európskej únie – v roku 2016 bolo Česko z 28 štátov únie z hľadiska etnickej heterogenity na 24. mieste.&lt;ref&gt;Cizinců v Česku přibylo. Nejvíce jich přichází z&amp;nbsp;Ukrajiny a Slovenska. [http://zpravy.aktualne.cz/domaci/cizincu-v-cesku-pribyva-tvori-4-5-populace-nejvice-jich-pric/r~7595e2d0d3db11e5a8d7002590604f2e/]&lt;/ref&gt; V roku 2021 v Česku počet cudzincov dosiahol 6,2 %, v susednom [[Nemecko|Nemecku]] žil najväčší počet cudzincov v EÚ, to je 7,2 milióna (9 % populácie). V [[Rakúsko|Rakúsku]] je podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľ 10,8 % a v [[Španielsko|Španielsku]] 12 %.&lt;ref&gt;[http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-12-105_en.htm?locale=en Foreign citizens in EU]&lt;/ref&gt; K skokovému zvýšeniu podielu cudzincov v Česku nad 10 % z celkovej populácie došlo v roku 2022 s príchodom ukrajinských utečencov v dôsledku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]].

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;display:inline-block;vertical-align:top;&quot;
|+ Najčastejšie krajiny pôvodu cudzincov žijúcich v Česku k 31. marcu 2026 (nad 10 tisíc osôb)
! Krajina pôvodu !! Počet osôb&lt;ref&gt;https://mv.gov.cz/clanek/cizinci-s-povolenym-pobytem.aspx&lt;/ref&gt;
|-
| {{flagicon|Ukraine}} [[Ukrajina]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:602263}}
|-
| {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:126220}}
|-
| {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:69966}}
|-
| {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:37468}}
|-
| {{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:21330}}
|-
| {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:17601}}
|-
| {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:17447}}
|-
| {{flagicon|Filipíny}} [[Filipíny]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:15959}}
|-
| {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:15147}}
|-
| {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:12214}}
|-
| {{flagicon|India}} [[India]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:11853}}
|-
| {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:10953}}
|-
| {{flagicon|Kazakhstan}} [[Kazachstan]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{rast}} {{formatnum:10666}}
|-
| {{flagicon|China}} [[Čína]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:10347}}
|-
| {{flagicon|United States}} [[Spojené štáty]] || style=&quot;text-align:right&quot; | {{pokles}} {{formatnum:10328}}
|-
! colspan=&quot;2&quot; | {{rast}}/{{pokles}} – porovnanie s 28. februárom 2026
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:right;display:inline-block;vertical-align:top;&quot;
|+ Počet cudzincov v Česku&lt;ref name=&quot;Cizinci 2024&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Počet cudzincov, demografické udalosti
| periodikum = Štatistika
| url = https://csu.gov.cz/pocet-cizincu-demograficke-udalosti?pocet=10&amp;start=0&amp;podskupiny=291&amp;razeni=-datumVydani
| dátum prístupu = 2024-09-07
}}&lt;/ref&gt;
! Rok !! Počet&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(údaje k 31. 12.)&lt;/small&gt; !! Podiel na&lt;br /&gt;celkovej populácii
|-
| 2000 || {{formatnum:200951}} || 2,0 %
|-
| 2001 || {{formatnum:210794}} || 2,1 %
|-
| 2002 || {{formatnum:231608}} || 2,3 %
|-
| 2003 || {{formatnum:240421}} || 2,4 %
|-
| 2004 || {{formatnum:254294}} || 2,5 %&lt;!--1,9 %--&gt;
|-
| 2005 || {{formatnum:278312}} || 2,7 %&lt;!--2,5 %--&gt;
|-
| 2006 || {{formatnum:321456}} || 3,1 %&lt;!--2,9 %--&gt;
|-
| 2007 || {{formatnum:392315}} || 3,8 %&lt;!--3,3 %--&gt;
|-
| 2008 || {{formatnum:437565}} || 4,2 %&lt;!--3,9 %--&gt;
|-
| 2009 || {{formatnum:432503}} || 4,1 %&lt;!--4,0 %--&gt;
|-
| 2010 || {{formatnum:424291}} || 4,0 %&lt;!--3,9 %--&gt;
|-
| 2011 || {{formatnum:434153}} || 4,1 %&lt;!--4,0 %--&gt;
|-
| 2012 || {{formatnum:435946}} || 4,1 %
|-
| 2013 || {{formatnum:439189}} || 4,1 %
|-
| 2014 || {{formatnum:449367}} || 4,2 %
|-
| 2015 || {{formatnum:464670}} || 4,3 %
|-
| 2016 || {{formatnum:493441}} || 4,5 %
|-
| 2017 || {{formatnum:524142}} || 4,8 %
|-
| 2018 || {{formatnum:564345}} || 5,1 %
|-
| 2019 || {{formatnum:593366}} || 5,4 %
|-
| 2020 || {{formatnum:632570}} || 5,8 %
|-
| 2021 || {{formatnum:658564}} || 6,2 %
|-
| 2022 || {{formatnum:1113698}} || 10,3 %
|-
| 2023 || {{formatnum:1063225}} || 9,8 %
|-
| 2024 || {{formatnum:1094090}} || 10,0 %
|-
| 2025 || {{formatnum:1131197}} || 10,4 %
|}

=== Náboženstvo ===
{{Hlavný článok|Náboženstvo v Česku|Křesťanstvo v Česku}}
[[Súbor:Prince Rastislav.JPG|náhľad|upright|vľavo|[[Rastislav (Veľká Morava)|Svätý Rastislav]], knieža Veľkomoravskej ríše, počas jeho panovania sa uskutočnila [[Cyril a Metod|cyrilo-metodejská misia]].]]

{{bar box
|title=Náboženstvá v Česku (2021)&lt;ref name=&quot;SLDB2011&quot; /&gt;
|titlebar=
|float=right
|bars=
{{bar percent|[[Ireligiozita|bez vyznania]]|Black|47.8}}
{{bar percent|nedeklarované|Gray|30.1}}
{{bar percent|[[Katolicizmus|katolícke]]|DarkOrchid|9.3}}
{{bar percent|neorganizovaní veriaci|Chartreuse|9.1}}
{{bar percent|ostatní kresťania|Turquoise|2.4}}
{{bar percent|[[Protestantizmus|protestantské]]|DodgerBlue|0.5}}
{{bar percent|ostatné náboženstvá / neznámé|Crimson|1.2}}
}}
{{bar box
|title=Náboženstvá v Česku (2011)&lt;ref name=&quot;Czech Statistical Office&quot;&gt;{{cite web
 |url=http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf
 |title=Population by religious belief and by municipality size groups
 |accessdate=23 April 2012
 |publisher=Czech Statistical Office
 |url-status=dead
 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/%24File/PVCR071_ENG.pdf
 |archive-date=21 February 2015
 |df=dmy
 |titul=Archivovaná kopie
 |dátum prístupu=2013-06-25
 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf
 |dátum archivácie=2015-02-21
 |nedostupné=áno
 }}&lt;/ref&gt;
|titlebar=
|float=right
|bars=
{{bar percent|nedeklarované|Gray|44.7}}
{{bar percent|[[Ireligiozita|bez vyznania]]|Black|34.5}}
{{bar percent|[[Katolicizmus|katolícke]]|DarkOrchid|10.5}}
{{bar percent|neorganizovaní veriaci|Chartreuse|6.8}}
{{bar percent|ostatní kresťania|Turquoise|1.1}}
{{bar percent|[[Protestantizmus|protestantské]]|DodgerBlue|1}}
{{bar percent|ostatné náboženstvá / neznámé|Crimson|0.7}}
}}
Česko má jednu z najmenej náboženských populácii na svete. V prieskumoch projektu [[Eurobarometer]] v roku 2005 odpovedalo 19 % opýtaných, že veria v Boha, 50 % veria v nejakú životnú či duchovnú silu a 30 % neverí v nič z toho.&lt;ref&gt;http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_225_report_en.pdf&lt;/ref&gt;

Podľa posledného [[Sčítanie ľudu, domov a bytov 2021 v Česku|sčítania ľudu z roku 2021]] je 5 miliónov obyvateľov [[Ireligiozita|bez vyznania]], teda 48 % populácie. K rôznym cirkvám a náboženským spoločnostiam sa prihlásilo 1,1 milióna obyvateľov, ďalej niektorí uviedli, že sú veriaci a hlásia sa k cirkvi, ale už neoznačili konkrétnu cirkev. Ako veriaci, ale nehlásiaci sa k žiadnej cirkvi ani náboženskej spoločnosti sa výslovne označilo 960 tisíc osôb, okrem toho iní občania uviedli iba určité náboženstvo. Celkovo sa tak k nejakej viere či vyznaniu prihlásilo 2,3 milióna, teda 22 % obyvateľov Česka. Celkom 3,2 milióna obyvateľov (30 %) avšak túto dobrovoľnú kolónku v sčítacích formulároch nevyplnilo.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Výsledky sčítání 2021 – otevřená data. Obyvatelstvo podle náboženské víry (data a schéma)
| url = https://www.czso.cz/csu/czso/vysledky-scitani-2021-otevrena-data
| vydavateľ = Český statistický úřad
| dátum vydania = 2022-04-06
| dátum prístupu = 2022-09-08
}}&lt;/ref&gt;

Najpočetnejším náboženstvom v Česku je [[kresťanstvo]]. Najväčšou náboženskou skupinou bola v roku 2021 [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolícka cirkev]], ktorá mala 741 tisíc veriacich (7 %), čo by bol výrazný pokles oproti roku 2011, keď sa k nej hlásilo celkom 1,08 milióna veriacich (10,4 %).&lt;ref name=&quot;SLDB2011&quot; /&gt; Avšak 236 tisíc obyvateľov uviedlo „katolícka viera“ alebo „katolík“, celkom tak šlo o 977 tisíc veriacich (9,3 %). Nasledovali veľké protestantské cirkvi [[Českobratrská církev evangelická]] s 33 tisíc členmi (0,3 %) a [[Cirkev československá husitská]] s 24 tisíc členmi (0,2 %), podobne ale 27 tisíc obyvateľov len všeobecne uviedlo, že sú protestantmi alebo evanjelici. Vyšší podiel veriacich mala [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]], ku ktorej sa prihlásilo 41 tisíc ľudí, významnejší boli aj [[Jehovovi svedkovia]] s 13 tisícmi členov, [[Cirkev bratská]] s 11 tisícmi alebo [[Gréckokatolícka cirkev v Česku|gréckokatolícka cirkev]] s 8 tisícmi veriacich. Len všeobecne ku kresťanstvu sa naviac prihlásilo 71 tisíc obyvateľov. Počet vyznávačov [[Judaizmus|judaizmu]] bol 2 tisíc, k [[islam v Česku|islamu]] sa hlásilo 5 tisíc ľudí, k rôznym odvetviam [[Budhizmus|budhizmu]] 6 tisíc osôb a k [[Hinduizmus|hinduizmu]] necelé 2 tisíc obyvateľov. Recesisti sa hlásili napr. k [[Jediizmus|jediizmu]] (21 tisíc) alebo [[Flying Spaghetti Monster|pastafariánstvu]] (necelé 3 tisícky). K [[Ateizmus|ateizmu]] sa prihlásilo 555 osôb, [[Novopohanstvo|pohanstvo]] deklarovalo takmer 3 tisíc osôb.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Podiel deklarovaných veriacich sa od predošlého sčítania ľudu v roku 2011 prakticky nezmenil. Vzrástol počet osôb bez vyznania, oproti tomu sa znížil počet os§b, ktoré sa rozhodli na dobrovoľnú otázku neodpovedať.&lt;ref name=&quot;CSU&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Podrobné údaje – Náboženská víra podle krajů |url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |dátum prístupu=2011-12-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120106061535/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |dátum archivácie=2012-01-06 }}&lt;/ref&gt; Geograficky je vyššia koncentrácia veriacich na južnej a východnej [[Morava (región)|Morave]], naopak severné a severozápadn= [[Čechy]] vykazujú vyšší podiel osôb bez vyznania.

&lt;gallery perrow=&quot;3&quot; caption=&quot;Podiel veriacich obyvateľov&quot;&gt;
Súbor:Věřící - sčítání 1991.png|Sčítanie ľudu 1991
Súbor:Věřící - sčítání 2001.png|Sčítánie ludu 2001
Súbor:Věřící - sčítání 2011.png|Sčítánie ľudu 2011
&lt;/gallery&gt;

Historicky dôležitú rolu v náboženskom vývoji zohralo [[husitstvo]], [[Kališníctvo|utrakvizmus]], [[Jednota bratská]] (a jej súčasť [[Moravskí bratia]]). [[Česká reformácia]] zohrala významnú rolu aj v [[Formovanie moderného českého národa|národnom obrodení]], lebo modernž český národ sa [[Protestantizmus|protestantským]] nakoniec nestal. Katolícka a pravoslávna cirkev uznávajú svätých, z českých osobností uznávajú obe svätosť [[Svätý Ivan|Ivana]], [[Ľudmila (svätica)|Ludmily]], [[Václav I. (české knieža)|Václava]] a [[Svätý Prokop|Prokopa]]. Katolícka cirkev naviac uznáva [[Vojtech Pražský|Vojtecha]], [[Radim (hniezdenský arcibiskup)|Radima]], [[Anežka Česká|Anežku Českú]], [[Zdislava z Lemberka|Zdislavu z Lemberka]], [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]], [[Ján Sarkander|Jána Sarkandera]] a [[Ján Nepomuk Neumann|Jána Nepomuka Neumanna]] a [[Klement Maria Hofbauer|Klementa Mariu Hofbauera]]. Pravoslávni naviac ešte svätého [[Rastislav (Veľká Morava)|Rostislava]] a [[Gorazd II. (Matěj Pavlík)|Gorazda II.]] (Matěja Pavlíka), ktorý počas druhej svetovej vojny ukrýval parašutistov, ktorí zabili nacistického pohlavára Heydricha.

=== Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov ===
{{hlavný článok|Zoznam miest v Česku|Zoznam miest v Česku podľa počtu obyvateľov|Zoznam obcí v Česku}}
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;text-align:center;&quot; colspan=&quot;11&quot;|
|-
!rowspan=23 width:150|&lt;br /&gt;
[[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]&lt;br /&gt;[[Praha]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]&lt;br /&gt;[[Brno]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]&lt;br /&gt;[[Ostrava]]&lt;br /&gt;
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Poradie
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Mesto
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Kraj
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Počet obyvateľov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20140502001321/http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum archivácie = 2014-05-02 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}&lt;/ref&gt;
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]]
!rowspan=23 width:150| 
[[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]&lt;br /&gt;[[Plzeň]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]&lt;br /&gt;[[Liberec]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]&lt;br /&gt;[[Olomouc]]&lt;br /&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000&lt;ref&gt;Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&amp;id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000&lt;ref&gt;[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||-
|-
| colspan=&quot;5&quot; style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|
|}{{clear}}

Štatutárnymi mestami sú naviac taktiež [[Děčín]], [[Chomutov]], [[Jablonec nad Nisou]], [[Mladá Boleslav]], [[Prostějov]], [[Přerov]] a [[Třinec]]. Bývalými okresnými mestami sú navyše ešte [[Benešov]], [[Beroun]], [[Blansko]], [[Bruntál]], [[Břeclav]], [[Česká Lípa]], [[Český Krumlov]], [[Domažlice]], [[Havlíčkův Brod]], [[Hodonín]], [[Cheb]], [[Chrudim]], [[Jeseník]], [[Jičín]], [[Jindřichův Hradec]], [[Klatovy]], [[Kolín]], [[Kroměříž]], [[Kutná Hora]], [[Litoměřice]], [[Louny]], [[Mělník]], [[Náchod]], [[Nový Jičín]], [[Nymburk]], [[Pelhřimov]], [[Písek]], [[Prachatice]], [[Příbram]], [[Rakovník]], [[Rokycany]], [[Rychnov nad Kněžnou]], [[Semily]], [[Sokolov]], [[Strakonice]], [[Svitavy]], [[Šumperk]], [[Tábor]], [[Tachov]], [[Trutnov]], [[Třebíč]], [[Uherské Hradiště]], [[Ústí nad Orlicí]], [[Vsetín]], [[Vyškov]], [[Znojmo]], [[Žďár nad Sázavou]]. Najväčšími mestami, ktoré nie sú ani štatutárne, ani okresné, sú [[Orlová]], [[Litvínov]], [[Český Těšín]], [[Krnov]], [[Kopřivnice]], [[Bohumín]] a [[Jirkov]].

== Kultúra ==
{{Hlavný článok|Česká kultúra}}

=== Literatúra ===
{{Hlavný článok|Česká literatúra|Zoznam českých spisovateľov}}
[[Súbor:Clementinum baroque library 7.jpg|náhľad|vľavo|[[Národná knižnica Českej republiky|Národná knižnica ČR]]: baroková sála [[Klementinum|Klementina]]]]
[[Súbor:Jaroslav Seifert 1981 foto Hana Hamplová.jpg|náhľad|[[Jaroslav Seifert]], jediný český nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]]|upright]]
[[Súbor:Kafka1906 cropped.jpg|náhľad|upright|Česko-nemecko-židovský spisovateľ [[Franz Kafka]]|alt=]]
Literárne dejiny majú počiatky v ústnej tradícii, v ktorej vyniká povesť o [[Čech, Lech a Rus|praotcovi Čechovi]], [[Krok (vojvoda)|Krokovi]], [[Libuša (kňažná)|Libuši]], [[Přemysl Oráč|Přemyslovi Oráčovi]] a [[Dívčí válka|vojne dievčat]]. Začiatky českej písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na Veľkej Morave. Tí spolu so svojimi žiakmi (najvýznamnejším z nich bol [[Kliment Ochridský]]) vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a s pomocou písma [[hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''[[Proglas (prológ)|Proglas]]'', ''[[Život Metodov]]'', ''[[Život Konštantínov]]''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú rolu zohrávať latinčina, vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky (hlavne [[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Pobavit a poučit: Druhá strana slavné Kosmovy kroniky
| periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost
| url = https://www.stoplusjednicka.cz/pobavit-poucit-druha-strana-kosmovy-kroniky
| dátum vydania = 2016-09-13
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; a iné žánre (napr. ''[[Vita Caroli]]'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''[[Alexandreida]]'' a ''[[Dalimilova kronika]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokomunetu
| priezvisko = Turčeková
| meno = Šárka
| titul = Alexandreida je nesmrtelným dílem o životě legendárního rytíře
| periodikum = TOPZINE.cz
| url = https://www.topzine.cz/alexandreida-je-nesmrtelnym-dilem-o-zivote-legendarniho-rytire
| dátum vydania = 2010-12-23
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Slovo a slovesnost – Dalimilova kronika a počátky české slovesnosti
| periodikum = sas.ujc.cas.cz
| url = http://sas.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2387
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Prvými autormi, ktorí písali aj česky, a ktorí dosiahli svetovú slávu, boli [[Ján Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie, a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ [[Humanizmus a renesancia v českej literatúre|humanizmu v českej literatúre]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Nekonečné putování Učitele národů: Kam zavál osud Jana Ámose Komenského?
| periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost
| url = https://www.stoplusjednicka.cz/nekonecne-putovani-ucitele-narodu-kam-zaval-osud-jana-amose-komenskeho
| dátum vydania = 2019-02-03
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Hieronym Pražský]] a [[Petr Chelčický]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jeroným Pražský — Lidé — Česká televize
| periodikum = [[Česká televize]]
| url = https://www.ceskatelevize.cz/lide/jeronym-prazsky/
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Petr Chelčický
| periodikum = www.phil.muni.cz
| url = https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/chelck.html
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Po porážke [[Česká vojna|stavovského povstania]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] v roku 1620 nastalo zložité obdobie vytlačovania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Balbín Bohuslav: velký český vlastenec
| periodikum = HedvabnaStezka.cz
| url = https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/
| dátum prístupu = 2019-12-14
| url archívu = https://web.archive.org/web/20200409162342/https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/
| dátum archivácie = 2020-04-09
}}&lt;/ref&gt; Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[Formovanie moderného českého národa|národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Příběhy slavných: Josef Dobrovský
| periodikum = Český rozhlas Dvojka
| vydavateľ = 
| url = https://dvojka.rozhlas.cz/pribehy-slavnych-josef-dobrovsky-7492738
| dátum vydania = 2015-08-24
| url archívu = 
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ [[Panslavizmus|panslovanských]] tendencií. Vtedy sa začala objavovať už prvá svojbytná literatúra ([[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, keď [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a keď vznikli aj vrcholné literárne diela, či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[májovci]] ([[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Jakub Arbes]], [[Karolina Světlá|Karolína Světlá]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), [[Realizmus vo svetovej literatúre|realisti]] ([[Alois Jirásek]]), [[Manifest českej moderny|česká moderna]] ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. [[anarchistickí buriči]] ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala rozkvitať [[Pražská nemecká literatúra|nemecky písaná literatúra]] (hlavne v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''[[Proces (román)|Proces]]'', ''[[Zámok (román)|Zámok]]'', ''[[Amerika (román)|Amerika]]''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch|Egon Erwín Kisch]], [[Karl Kraus]], [[Marie von Ebner-Eschenbachová]], [[Adalbert Stifter]], [[Otfried Preußler|Ottfried Preussler]], [[Leo Perutz]], [[Ernst Weiss]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (hlavne ''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (hlavne ''[[Válka s Mloky|Válka s mloky]]''). Silná bola taktiež aj ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsil]], ktorý sa venoval najprv [[Proletárska poézia|proletárskej poézii]], neskôr vymyslel smer [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doposiaľ jediný Čech ocenený [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (v roku 1984).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jaroslav Seifert - druhý český laureát nobelovy ceny
| periodikum = www.converter.cz
| url = http://www.converter.cz/nobel/seifert.htm
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]], [[Vladimír Holan]] či [[Ladislav Klíma]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšiemu ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanu Kunderovi]] (hlavne ''[[Nesnesitelná lehkost bytí]]'', ''[[Žert (kniha)|Žert]]'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (obzvlášť po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii v roku 1968]]) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kundery patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štepila na [[Disident|disent]] spätý hlavne s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. [[underground]] ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčší medzinárodný ohlas spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Spalovač mrtvol v rakvi nespával. Ladislav Fuks byl zvrácenou hvězdou
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/ladislav-fuks.A130914_180029_literatura_ts
| dátum vydania = 2013-09-15
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii z roku 1989]] toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadili [[Michal Viewegh]], [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Evropa čte nejen Viewegha, nejpřekládanější je Ivan Klíma
| periodikum = iDNES.cz
| url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/evropa-cte-nejen-viewegha-nejprekladanejsi-je-ivan-klima-pk3-/literatura.aspx?c=A090517_113323_literatura_ob
| dátum vydania = 2009-05-17
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:Milan Kundera.jpg|náhľad|Český spisovateľ a básnik [[Milan Kundera]]]]
K významným novinárom okrem výššie uvedených patrili [[Julius Fučík]], [[Milena Jesenská]] alebo [[Ferdinand Peroutka]].

V ČR je udeľovaná významná medzinárodná literárna [[Cena Franza Kafku]]. Z domácich literárnych cien patrí k najvýznamnejším [[Magnesia Litera]], [[Státní ceny za literaturu a za překladatelské dílo]], [[Cena Jaroslava Seiferta]], [[Cena Jiřího Ortena]] či [[Cena Josefa Škvoreckého]].

ČR má unikátnu sieť verejných knižníc, najhustejšiu v Európe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Česko má zdaleka nejhustší síť veřejných knihoven v EU
| periodikum = TÝDEN.cz
| vydavateľ = 
| url = https://www.tyden.cz/rubriky/kultura/literatura/cesko-ma-zdaleka-nejhustsi-sit-verejnych-knihoven-v-eu_284260.html
| dátum vydania = 2013-09-30
| url arcívu = 
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Je tvorená viac než 5400 knižnicami. V strede tejto siete sa nachádza [[Národná knižnica Českej republiky|Národná knižnica ČR]]. Sídli v pražskom [[Klementinum|Klementine]]. K najcennejším pamiatkam uchovávaným Národnou knižnicou ČR patrí rukopis [[Vyšehradský kódex|Vyšehradského kódexu]] (jeho cena sa odhaduje na miliardu korún), [[Lobkovický graduál]], rukopisy stredovekej pražskej univerzity, „Knihy na reťaziach“ z knižnice jáchymovskej mestskej školy zo 16. storočia, [[Codex pictoricus Mexicanus]] misionára Ignáca Tirscha, autografy Jána Husa a Jakoubka zo Stříbra, zbierka grafických listov univerzitných téz, list [[Gutenbergova Biblia|Gutenbergovej Biblie]] z roku 1454, [[Opatovický homiliář]], [[Mattioliho herbár]] zo 16. storočia, najstaršia tlač na českom území (latinská Statuta z roku 1349), zlomok Žaltáře z Řezna pochádzajúci z konca 8. storočia, grécké papyrusy z 1. storočia, [[Svatojiřské přípisky|Svatojiřský antifonář]] či [[Velislavova biblia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Klementinská NEJ... — Národní knihovna České republiky
| periodikum = www.nkp.cz
| url = https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Zďaleka najcennejší rukopis, ktorý vznikol na českom území, perla stredovekého knihovníctva nazývaná [[Codex gigas]] (tiež Diablova biblia), však bol počas tridsaťročnej vojny ukoristený Švédmi a do ČR býva len výnimočne zapožičiavaný.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Nejzáhadnější bible světa: Jaká tajemství skrývá Codex gigas? – EpochálníSvět.cz
| url = https://epochalnisvet.cz/nejzahadnejsi-bible-sveta-jaka-tajemstvi-skryva-codex-gigas/
| vydavateľ = 
| miesto = 
| dátum vydania = 
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Vzácne tlače a rukopisy (napr. Žlutický kancionál) uskladňuje [[Památník národního písemnictví]] sídliaci v [[Strahovský kláštor|Strahovskom kláštore]], v [[Letohrádok Hvězda|letohrádku Hvězda]] a v tzv. [[Vila Marianne Gellertovej-Petschkovej|Tretej Petschkovej vile]] v Bubenči. Pamätník disponuje oi. rozsiahlou zbierkou [[exlibris]]. Ďalšou významnou českou knižnicou je [[Mestská knižnica v Prahe]].

=== Divadlo ===
{{Hlavný článok|České divadlo}}
[[Súbor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|náhľad|vľavo|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo]] ponúka operu, balet ale aj činohru]]
[[Súbor:Václav Havel-Szilágyi.jpg|náhľad|upright|[[Václav Havel]], dramatik a esejista, neskôr prezident Českej republiky|alt=]]
České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočie|14. storočia]], nazvanej obvykle ''[[Mastičkář]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hrabák | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Hrabák | priezvisko2 = Havránek | meno2 = Bohuslav | odkaz na autora2 = Bohuslav Havránek | spoluautori = a kol. | titul = Výbor z české literatury od počátků po dobu Husovu | url = http://www.ucl.cas.cz/edicee/data/antologie/zliteratury/VZCL3/44.pdf | vydavateľ = ČSAV | miesto = Praha | rok = 1957 | počet strán = 851 | isbn = | strany = 247}}&lt;/ref&gt; Pôvodne išlo o akúsi medzihru v inscenácii evanjelických scén – popisuje situáciu, keď ide Ježišova matka Mária na trh kúpiť vonné masti na nabalzamovanie mŕtveho Ježišovho tela. Scéna sa však stále viac osamostatňovala a popisovala satiricky pomery v mešťanskom prostredí.

V [[19. storočie|19. storočí]] zohralo divadlo výraznú rolu v [[Formovanie moderného českého národa|národnom obrodení]] ([[Václav Kliment Klicpera]], [[Josef Kajetán Tyl]]). Emancipačné snahy českého národa sa v 2. polovici 19. storočia prejavili otvorením [[Národní divadlo|Národného divadla]] v Prahe v roku [[1883]]. Národné divadlo od tej doby uvádza ako [[Státní opera Praha|opery]] tak činohry. V 90. rokoch [[19. storočie|19. storočí]] prenikali do českého divadla európske literárne smery, hlavne [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmus]], ktorý reprezentoval [[Ladislav Stroupežnický]], predovšetkým svojou vidieckou veselohrou ''[[Naši furianti]]'', a neskôr hlavne [[bratia Mrštíkovci]] svoju ''[[Maryša|Maryšu]]''. Taktiež [[Gabriela Preissová]] priniesla na české javiská silné témy (''Gazdina Roba'', ''[[Jej pastorkyňa (opera)|Jej pastorkyňa]]''). Za túto modernú dramatiku bojoval hlavne režisér [[Jaroslav Kvapil]], ktorý sa tiež prezentoval ako dramatik (''[[Princezna Pampeliška]]'').

V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] došlo k rozvoju [[avantgarda|avantgardného]] divadla reprezentovaného [[Osvobozené divadlo|Osvobozeným divadlom]] [[Jiří Voskovec|Jiřího Voskovca]] a [[Jan Werich|Jana Wericha]], alebo [[Emil František Burian|Emilom Františkom Burianom]], [[Jiří Frejka|Jiřím Frejkom]], [[Jindřich Honzl|Jindřichom Honzlom]] či [[Jiří Mahen|Jiřím Mahenom]]. Na svetových javiskách sa najviac presadili hry [[Karel Čapek|Karla Čapka]] (''[[R.U.R.]]'', ''[[Věc Makropulos]]''), alebo [[František Langer|Františka Langera]] (''Periférie'').

V druhej polovici 20. storočia získal výnimočný medzinárodný ohlas projekt [[Alfréd Radok|Alfreda Radoka]] [[Laterna magika]], prvý multimediálny umelecký projekt na svete, pripravený pôvodne pre svetovú výstavu [[Svetová výstava 1958|Expo 58]]. Vznikol taktiež fenomén divadiel malých foriem: [[Semafor (divadlo)|Semafor]] ([[Jiří Suchý]] a [[Jiří Šlitr]]), [[divadlo Na zábradlí]] ([[Jan Grossman]], [[Ivan Vyskočil]]), [[Činoherní klub]] ([[Ladislav Smoček]]), [[Divadlo Husa na provázku|Husa na provázku]], [[Studio Ypsilon|Ypsilonka]] ([[Jan Schmid]]), [[Divadlo Sklep]] či [[divadlo Járy Cimrmana]] ([[Zdeněk Svěrák]], [[Ladislav Smoljak]]). V 60. rokoch sa najúspešnejším dramatikom stal [[Pavel Kohout]] (hlavne ''August, August, august''), [[Absurdná dráma|absurdnú drámu]] reprezentoval [[Václav Havel]]. V Zlíne sa narodil známy britský dramatik [[Tom Stoppard]].

K divadelným oceneniam patrí [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] či [[Cena Alfréda Radoka]].

=== Film ===
{{Hlavný článok|Česká kinematografia|Zoznam českých filmov}}
[[Súbor:Miloš Forman (Reykjavik, 2009) (cropped 2).jpg|náhľad|upright|Česko-americký režisér a scenárista [[Miloš Forman]], držiteľ dvoch [[Academy Awards|Oscarov]] za najlepšiu réžiu|alt=]]
V ére [[Nemý film|nemého filmu]] hranice vlasti prekročila sláva odvážnych filmových projektov [[Gustav Machatý|Gustava Machatého]] ''Erotikon'' (1929) a ''[[Extase (film)|Extase]]'' (1933).

Medzinárodnž ohlas dosiahla v 60. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] [[československá nová vlna]] ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec]]). Kľúčovými snímkami československej novej vlny boli ''[[Ostře sledované vlaky]]'', ''[[Obchod na korze]]'', ''[[Lásky jedné plavovlásky]]'', ''[[Hoří, má panenko]]'', ''[[Sedmikrásky]]'', ''[[Černý Petr (film)|Černý Petr]]'', ''[[Skřivánci na niti]]'', ''[[Marketa Lazarová (film)|Markéta Lazarová]]'', ''[[Až přijde kocour]]'', ''[[Spalovač mrtvol]]'', ''[[Transport z ráje]]'', ''[[Rozmarné léto (film)|Rozmarné léto]]'', ''[[Všichni dobří rodáci]]'', ''[[Démanty noci (film)|Démanty noci]]'', ''[[Intimní osvětlení]]'', ''[[Žert (film)|Žert]]'' či ''[[O slavnosti a hostech]]''.

Vážne umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlu Kachyňovi]] (''[[Ucho (film)|Ucho]]''), [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] (''[[Vyšší princip]]'') či [[Karel Zeman|Karlu Zemanovi]] (''[[Vynález zkázy]]'').

30. až 50. roky a neskôr 70. až 80. roky avšak svedčili viac populárnemu filmu než umeleckému, s nadčasovou eleganciou tohto priestoru využili napríklad režiséri [[Bořivoj Zeman]], [[Oldřich Lipský]], [[Václav Vorlíček]] (''[[Tři oříšky pro Popelku]]''), [[Martin Frič]] a [[Ladislav Smoljak]], scenáristi [[Jiří Brdečka]] (''[[Limonádový Joe aneb Koňská opera|Limonádový Joe]]'', ''[[Adéla ještě nevečeřela]]''), [[Miloš Macourek]], [[Zdeněk Svěrák]] alebo skladatelia filmovej hudby [[Zdeněk Liška]], [[Luboš Fišer]] a [[Petr Hapka]].
[[Súbor:Jiří Menzel Odessa International Film Festival.jpg|upright|náhľad|Režisér [[Jiří Menzel]]]]
Snímky ''[[Obchod na korze]]'' (1965), ''[[Ostře sledované vlaky]]'' (1967) a ''[[Kolja]]'' (1996) získali [[Oscar za najlepší cudzojazyčný film|Oscara za najlepší neanglicky hovorený film]], šesť ďalších filmov sa dostalo do nominácie: ''Lásky jedné plavovlásky'' (1966), ''Hoří, má panenko'' (1968), ''[[Vesničko má středisková]]'' (1986), ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'' (1991), ''[[Musíme si pomáhat]]'' (2000) a ''[[Želary]]'' (2003).

Medzinárodnú slávu získali české bábkové a animované filmy režisérov, akými boli [[Jiří Trnka]], [[Hermína Týrlová]], [[Zdeněk Miler]], [[Jan Švankmajer]] (hlavne ''[[Něco z Alenky]]'') a [[Břetislav Pojar]]. K tejto tradícii patrí aj televízny cyklus ''[[Večerníček|Večerníčkov]]'', na ktorom spolupracovali aj poprední výtvarníci ako [[Adolf Born]], [[Zdeněk Smetana]] či [[Vladimír Jiránek]]. Prvým českým [[Počítačová 3D grafika|3D počítačovo animovaným]] filmom bol v roku 2008 ''[[Kozí příběh – pověsti staré Prahy]]'' [[Jan Tománek (režisér)|Jana Tománka]].

Predovšetkým v iných než českých kinematografiach sa presadilo mnoho českých rodákov, z režisérov napríklad [[Georg Wilhelm Pabst]] a [[Karel Reisz]], z kameramanov [[Karl Freund]], z hercov [[Herbert Lom]] alebo [[Barbara Bouchetová]]. Z českých hercov patria v zahraničí k najznámejším [[Karel Roden]] a [[Libuše Šafránková]], populárna vďaka rozprávke ''Tři oříšky pro Popelku'' hlavne v Nórsku.

[[Barrandov Studio|Filmové ateliéry Barrandov]] patria k najväťším v Európe. Po roku 1990 ich využívajú hlavne zahraničné produkcie, vznikali v nich oi. filmy ''[[Mission: Impossible]]'', ''[[James Bond: Casino Royale|Casino Royale]]'', ''[[Letopisy Narnie: Princ Kaspian]]'', ''[[Letopisy Narnie: Lev, čarodejnica a skriňa]]'', ''[[Dieťa číslo 44 (film)|Dieťa číslo 44]]'', ''[[Hannibal – Zrodenie]]'', ''[[Iluzionista (film, 2006)|Iluzionista]]'', ''[[Votrelec vs. Predátor (film)|Votrelec vs. Predátor]]'', ''[[Agent bez minulosti]]'' a iné.

=== Hudba ===
{{Hlavný článok|Česká hudba}}
[[Súbor:Dvorak.jpg|náhľad|upright|Svetovo známy hudobný skladateľ [[Antonín Dvořák]]|alt=]]
Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Náboženská hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršou duchovnou piesňou v českých krajinách bola staroslovenská: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo na začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne staroslovenský, prenikli do nej avšak aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času).

Prvá duchovná pieseň v staročeštině ''[[Svatováclavský chorál|Svatý Václave, vévodo české země]]'' (tiež aj ''Svatováclavský chorál'') vznikla v 12. storočí. Zapísaná bola ale až v 14. storočí v kronike [[Beneš Krabice z Veitmile|Beneša Krabicu z Veitmilu]]. Podobne významná je ''Ostrovská píseň''. Zaoberá sa prítomnosťou Krista v svätosti oltárnej. Zapísaná bola v kódexe kláštora z Ostrova u Davle, podľa prvého verša sa jej taktiež hovorí aj ''Slovo do světa stvorenie''. Má na rozdiel od svätováclavského chorálu už zložitejšiu básnickú formu.

Významným centrom stredovekej hudby bola [[Šumava]]. Prvé hudobné pamäte tu pochádzajú z knižnice [[Cisterciánsky rád|cisterciánskeho]] kláštora vo [[Vyšší Brod|Vyššom Brode]], založeného v roku 1259. Napríklad rukopis č. 42 z roku 1410 tu popisuje pieseň ''[[Jezu Kriste, ščedrý kněže]]'', ktorú si spievali husiti. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu na prelome 14. a 15. storočia, zachoval ''[[Jistebnický kancionál]]'' (hlavne ''[[Ktož jsú boží bojovníci]]'' a ''[[Povstaň, povstaň veliké město pražské]]'').

Dôležitou etapou vo vývoji českej hudby bolo [[baroko]] (17. a 18. storočie). Hudba sa teda ustálila ako samostatný profesionálny odbor. Za prvých českých hudobných skladateľov môžme považovať barokových tvorcov ako boli [[Adam Michna z Otradovic]], [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]] (český Nemec), [[Jan Dismas Zelenka]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]], [[Jan Křtitel Vaňhal]], [[František Xaver Brixi]] či [[Leopold Koželuh]]. V dobe [[Národné obrodenie|národného obrodenia]] na barokovú hudbu bezprostredne nadviazali [[Jakub Jan Ryba|Jan Jakub Ryba]] či [[Václav Jan Křtitel Tomášek]].
[[Súbor:Vltava-main-theme.svg|náhľad|Hlavná téma {{Audio|Vltava-main-theme-2.ogg|prehrať}}]]
Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] mohli postaviť kľúčoví autori modernej českej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (hlavne ''[[Má vlast]]'', ''[[Prodaná nevěsta]]'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (hlavne ''[[Symfonie č. 9 (Dvořák)|Novosvětská]]'', ''[[Rusalka (opera)|Rusalka]]'' a ''[[Slovanské tance]]'').

Tradícia pokračovala aj naďalej rovnako intenzívne., predovšetkým diela [[Leoš Janáček|Leoše Janáčka]] prenikli do celého sveta. Súčasťou [[repertoár]]u mnohých [[Operná scéna|operných domov]] sú všetky jeho opery, hlavne ''[[Její pastorkyňa]]'' (v zahraničí pod názvom ''Jenůfa''), ''[[Káťa Kabanová]]'', ''[[Z mrtvého domu]]'' a ''[[Věc Makropulos]]''. Často uvádzané sú aj jeho ''[[Glagolská mše (Janáček)|Glagolská mše]]'' a ''[[Sinfonietta (Janáček)|Sinfonietta]]''.

Ďalší významní českí hudobní skladatelia 19. a [[20. storočie|20. storočia]] sú [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Vítězslav Novák]], [[Josef Suk starší]] (zať Antonína Dvořáka), [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Bohuslav Martinů]], [[Pavel Haas]], [[Viktor Ullmann]] či [[Petr Eben]]. Prekvapivý úspech oi. na scéne [[New York|newyorské]] [[Metropolitan opera|Metropolitnej Opery]] dosiahol [[Jaromír Weinberger]] so svojou operou ''[[Švanda dudák (Weinberger)|Švanda dudák]]''. Známymi [[Opereta|operetnými]] skladateľmi boli oi. [[Oskar Nedbal]] či [[Rudolf Friml]].

V roku 1860 sa v [[Kaliště (okres Pelhřimov)|Kališti]] na [[Morava|Morave]] narodil svetovo preslávený skladateľ, [[Nemčina|nemecky]] hovoriaci [[Gustav Mahler]]. Vo [[Viedeň|Viedni]] a neskôr v [[Hollywood]]e sa presadil [[Brno|brnenský]] rodák [[Erich Wolfgang Korngold|Erich Korngold]]. V Česku sa narodili aj klavírni virtuózi [[Ignaz Moscheles]], [[Alfred Brendel]], [[Rudolf Serkin]] a [[Alice Herzová-Sommerová|Alice Herz-Sommerová]], z viedeňskej českej komunity vzišiel [[Ernst Křenek]].

Presadili sa aj českí hudobní [[Hudobná interpretácia|interpréti]]. Možno vymenovať mnoho mien, ako sú dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]], [[Karel Ančerl]] alebo [[Jiří Bělohlávek]], v súčasnosti potom [[Petr Altrichter]], [[Tomáš Netopil]] a [[Jakub Hrůša]]. Ďalej hudobní inštrumentalisti: [[Husle|huslisti]] [[František Benda]], [[Vojtěch Živný]], [[Jan Křtitel Václav Kalivoda]], [[František Ondříček]], [[Jan Kubelík]] a [[Josef Suk mladší]] (Dvořákov pravnuk); [[Violončelo|violončelista]] [[David Popper]], [[Čembalo|čembalistka]] [[Zuzana Růžičková]] či [[Lesný roh|hornista]] [[Radek Baborák]]. Nedá sa nespomenúť [[spevák|speváčky]], ako boli alebo sú [[Ema Destinnová]], [[Maria Jeritza]], [[Jarmila Novotná]], [[Gabriela Beňačková]], [[Eva Urbanová]] a [[Magdalena Kožená]]. Veľkými českými [[tenor]]istami byli [[Beno Blachut]] a [[Ivo Žídek]]. V súčasnosti je veľmi úspešný [[barytón]]ista [[Adam Plachetka]].

Z hudobných telies dosiahol medzinárodného významu nielen [[orchester|symfonický orchester]] [[Česká filharmónia|Českej filharmónie]], ale aj ďalšie symfonické a komorné orchestre a novo tzv. [[Baroko|barokové]] súbory. V neposlednej rade boli a sú úspešné aj české [[spevácky zbor|spevácke zbory]] a malé hudobné telesá, hlavne [[Sláčikové kvarteto (teleso)|sláčikové kvartetá]].

Krátko po druhej svetovej vojne vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v rôznych pražských koncertných sálach.
[[Súbor:Karel Gott 2002-foto13.jpg|náhľad|261x261pixelov|Český spevák [[Karel Gott]]|alt=]]
Česi sa v 20. storočí ujali aj v nových žánroch. V jazze [[Jaroslav Ježek]], [[Miroslav Vitouš]], orchester [[Gustav Brom|Gustava Broma]] a ďalší. V populárnej hudbe pôsobili [[Jan Hammer]] alebo [[Karel Svoboda]], vo folkovej hudbe [[Karel Kryl]] či [[Jaromír Nohavica]]. Na reakcii na populárnu rakúsku dychovú hudbu (hlavne vojenskú) sa rozvinula aj jej špecifická česká verzia, predovšetkým vďaka [[František Kmoch|Františkovi Kmochovi]]. Vo svete najznámejšej českej melódie sú dodnes práve tie dychovkové (hlavne ''[[Vjezd gladiátorů]]'' [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julia Fučíka]] a ''[[Škoda lásky]]'' [[Jaromír Vejvoda|Jaromíra Vejvody]]). Medzinárodné úspechy dosiahol spevák [[Karel Gott]], ktorý sa počas svojej kariéry stal najznámejším spevákom z Česka 20. storočia. V medzinárodnej súťaži [[Eurovision Song Contest]] z českých reprezentantov najvoac uspel [[Mikolas Josef]] (6. miesto v roku 2018).

=== Výtvarné umenie ===
{{Hlavný článok|České výtvarné umenie}}
[[Súbor:Vestonicka venuse edit.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.6|''[[Věstonická venuša]]'']]
Pri prvom a taktiež zďaleka najslávnejšom českom výtvarnom diele autora nepoznáme. Ide o sošku ''[[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]]'', zrejme najstaršiu keramickú sošku na svete, ktorá vznikla v mladšom [[paleolit]]e a bola objavená v roku 1925 na južnej Morave.

Väčšina výtvarných umelcov však bola anonymných ešte v ére [[Gotika|gotiky]], maliarstvo bolo vtedy vnímané ako remeslo, v ktorom autor nie je tak podstatný, a nie ako umenie. O umelcoch tejto doby hovoríme pomocou pojmov ako [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistr litoměřického oltáře]], [[Mistr Třeboňského oltáře|Mistr třeboňského oltáře]], [[Mistr vyšebrodského oltáře]] či [[Majster Theodorik]].
[[Súbor:Oltář s Nejsvětější Trojicí, Mistr litoměřického oltáře, Národní galerie v Praze.jpg|náhľad|Oltár s Najsvetejšou Trojicou od [[Mistr Litoměřického oltáře|Majstra Litoměřického oltáře]]]]

Autorské maliarstvo prišlo na scénu v baroku. K najvýznamnejším českým barokovým maliarom patrili [[Karel Škréta]], [[Jan Kupecký]] a [[Petr Brandl]]. Úplne zvláštne postavenie mal [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholné sochárske diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]].

V prvej polovici 19. storočia prebiehal proces českého národného obrodenia, avšak obrodenci na maliarstvo nekládli taký dôraz ako na literatúru, divadlo či vedu. Maliarstvo zostávalo na pozícii remesla, pričom v krajinárstve vynikal [[Josef Matěj Navrátil]], v portréte a zátiší [[Karel Purkyně]].

Zlom prišiel v polovici 19. storočia, keď do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]] a [[Realizmus (výtvarné umenie)|realizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe pražského orloja. Realistickú maľbu zvolil napríklad [[Jaroslav Čermák (maliar)|Jaroslav Čermák]].

So 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. [[Generácia Národného divadla]], teda tvorcovia, ktorí sa nejak podieľali na výzdobe práve stavanej „Zlaté kapličky“: Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášovi Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili [[Vojtěch Hynais]], [[Julius Mařák]], [[Václav Brožík]], [[Jakub Schikaneder]], [[František Ženíšek]] či [[Josef Tulka]]. K tejto generácii patril aj sochár [[Josef Václav Myslbek]].

[[Súbor:Slovane v pravlasti 81x61m.jpg|náhľad|''[[Slovanská epopej]]'' [[Alfons Mucha|Alfonsa Muchu]] (1912)]]
Väčšina z autorov Generácie Národného divadla naďalej oscilovala medzi romantickou a realistickou maľbou, hlavne krajiny. To však čoskoro niektorým autorom nestačilo. Krajinár [[Antonín Chittussi]] začal meniť techniku krajinomaľby až tak, že sa dostal na pokraj [[Impresionizmus|impresionizmu]]. Vrcholným predstaviteľom tohto smeru sa potom stal [[Antonín Slavíček]]. Dielo [[Luděk Marold|Luďka Marolda]] je zase niekedy označované za predzvesť secesnej maľby.

Práve [[secesia]] patrí ku kľúčovým smerom, ktoré sa vynorili na konci 19. storočia. V českom prostredí zohrala mimoriadnu rolu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov taktiež aj cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]'', ktorá zhŕňa dejiny českého národa a [[Slovania|Slovanov]]. Vystavená je vo [[Veletržní palác|Veletržnom paláci]] v Prahe, bývala v [[Moravský Krumlov|Moravském Krumlově]]. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]] a [[Jan Preisler|Jana Preislera]]. Patria k nej aj významní sochári: [[František Bílek (sochár, 1872–1941)|František Bílek]], [[Jan Štursa]] či [[Ladislav Šaloun]].

Secesia provokovala svojim sklonom k úžitkovosti, avšak inak ctila klasické a akademické techniky. Proti tým sa však na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny [[Osma (umelecká skupina)|Osma]] patrili [[Bohumil Kubišta]], [[Emil Filla]] či [[Otakar Kubín]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru.
[[Súbor:Josef Čapek Letadlo.jpg|náhľad|''Letadlo'' od [[Josef Čapek|Josefa Čapka]] (1929)]]
Práve avantgarda začala v prvej polovici 20. storočia určovať smer. Od kubizmu k čistej [[Abstraktné umenie|abstraktnej maľbe]] došiel [[František Kupka]]. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine [[Tvrdošíjní]] (hlavne [[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]] a sochár [[Otto Gutfreund]]). Členovia avantgardného Deväťsilu sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]], [[Jindřich Štyrský]], [[Josef Šíma (maliar)|Josef Šíma]]).

Napriek vplyvu avantgardy si razil vlastnú cestu [[Josef Lada]] – a aj on dnes patrí k najslávnejším českým maliarom vo svete.

V druhej polovici 20. storočia autori poväčšinou rozvíjali objavy avantgardnej revolúcie – v abstraktnej tvorbe to bol napríklad [[Vladimír Vašíček]], časť diela jej venoval [[Oldřich Lajsek]], [[Mikuláš Medek]], [[Vladimír Boudník]] ai. Na surrealistickú hravosť, hlavne vo svojich známych kolážach, nadväzoval v exile pôsobiaci [[Jiří Kolář]] či doma tvoriaci [[Jan Švankmajer]]. Úplne nového smeru nazvaného [[popart]] sa dotkol [[Kája Saudek]]. Na konci 80. rokov vystúpili členovia skupiny [[Skupina Tvrdohlaví|Tvrdohlaví]] ([[Jiří David (výtvarník)|Jiří David]], [[Petr Nikl]], [[Jaroslav Róna]]).

Najznámejšími predstaviteľmi českej umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]]. Zvláštnym fenoménom v umeleckej fotografii je [[Miroslav Tichý]].

V českom výtvarnom umení hrá významnú rolu knižná ilustrácia, karikatúra a kreslený film. Majstrom karikatúry bol [[František Gellner]], v knižnej ilustrácii vynikli [[Viktor Oliva]], [[Josef Lada]], [[Jiří Trnka]], [[Zdeněk Burian]], [[Adolf Born]] či [[Květa Pacovská]], ktorá za knižné ilustrácie v roku 1992 získala Cenu Hansa Christiana Andersena od Medzinárodného združenia pre detskú knihu. V kreslenom filme sa presadili [[Zdeněk Smetana]] či [[Zdeněk Miler]].

K významným nemeckým maliarom narodeným v českých krajinách patrili [[Anton Raphael Mengs]], [[Alfred Kubin]], [[Gabriel Max]], [[Josef Führich]] či [[Emil Orlik]].
[[Súbor:Praha Veletržní palác hala3.jpg|náhľad|vľavo|upright|Hala [[Národní galerie Praha|Národní galérie]] v Prahe|alt=]]
Za najcennejšie výtvarné dielo na českom území odborníci označujú obraz benátskeho maliara [[Tizian]]a ''[[Apollo a Marsyas]]'', ktorý je vystavený v [[Obrazárna zámku Kroměříž|obrazárni kroměřížskeho zámku]]. Najcennejšie diela českého výtvarného umenia sa snaží zhromažďovať [[Národní galerie Praha|Národná galéria]]. Z diel zahraničných autorov v jej vlastníctve patrí k najcennejším ''Růžencová slavnost'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], ''Adam a Eva'' [[Lucas Cranach starší|Lucasa Cranacha staršieho]], autoportrét [[Henri Rousseau]]a, [[Rembrandt]]ov ''Učenec v pracovni'', ''Šimon a malý Ježiš'' [[Petr Brandl|Petra Brandla]], ''Milenci'' [[Auguste Renoir|Augusta Renoira]], ''Panny'' [[Gustav Klimt|Gustava Klimta]], ''Zelené pšeničné pole s cypřiši'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]], autoportrét [[Ilia Jefimovič Repin|Ilji Repina]], ''V Moulin Rouge'' [[Henri de Toulouse-Lautrec]]a či ''Spomienka na Le Havre'' [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]]. Národná galéria vystavuje v [[Šternberský palác (Hradčany)|Šternberskom paláci]], [[SSchwarzenberský palác (Praha)|Schwarzenberskom paláci]], [[Kláštor svatého Jiří (Praha)|kláštore sv. Jiří]], [[Jazdiareň Pražského hradu|Jazdiarni Pražského hradu]], [[Salmovský palác|Salmovskom paláci]], [[Kláštor svätej Anežky Českej|Anežskom kláštore]], [[Palác Kinských|paláci Kinských]], [[Veletržní palác|Veletržnom paláci]], v [[Dům U Černé Matky Boží|dome U černé matky Boží]], na [[Zbraslavský kláštor|zámku Zbraslav]], v [[Žďár nad Sázavou (kláštor)|kláštore v Žďáru nad Sázavou]] a na [[Fryštát (zámok)|zámku Fryštát]]. K ďalším významným galériám patrí [[Moravská galerie v Brně|Moravská galéria]] (vystavuje v piatich budovách: [[Miestodržiteľský palác (Brno)|Miestodržiteľský palác]], [[Pražákův palác]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum (Brno)|Uměleckoprůmyslové muzeum]], [[Jurkovičova vila]] v Brne a [[Rodný dům Josefa Hoffmanna]] v [[Brtnice|Brtnici u Jihlavy]]) a [[Galerie hlavního města Prahy]] ([[dům U Zlatého prstenu]], [[dům U Kamenného zvonu]], [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]], [[Bílkova vila]], Dům Františka Bílka v Chýnově, [[Městská knihovna v Praze|Mestská knižnica]] na Mariánskom námestí, [[Troja (zámok)|Trojský zámok]]).

K najznámejším sochám v ČR patrí [[Ladislav Šaloun|Šalounova]] [[Pomník majstra Jana Husa|socha Jana Husa]] na [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestskom námestí]], [[Josef Václav Myslbek|Myslbekov]] [[Pomník svatého Václava|pomník knížete Václava]] na [[Václavské náměstí|Václavském náměstí]], [[Olbram Zoubek|Zoubkov]] [[Pomník obetiam komunizmu (Petřín)|Pomník obetiam komunizmu]] na Petříně, [[Bohumil Kafka|Kafkova]] socha Jana Žižky v [[Národný pamätník na Vítkove|Národnom pamätníku na Vítkove]] (aejväčšia jazdecká socha v Európe). Najväčšou českou sochou všetkých dôb bol [[Stalinov pomník]] na Letné, ktorý však na svojom mieste stál len v rokoch 1955 – 1962. Dnes sa na jeho mieste nachádza [[Pražský metronom]]. V poslednej dobe sa veľmi obľúbenou u turistov stala [[David Černý|Černého]] [[Hlava Franza Kafky]] pri obchodnom centre [[Quadrio]]. Černý na seba strhol pozornosť taktiež svojou provokáciou [[Entropa]]. [[Anna Chromy]] v Prahe pri Stavovskom divadle inštalovala jeden zo svojich ''Plášťů svědomí''.

Najvýznamnejšou českou výtvarnou cenou je [[Cena Jindřicha Chalupeckého]].

=== Architektúra ===
{{Hlavný článok|Česká architektúra|Románska architektúra v Česku|Gotická architektúra v Česku|Baroková architektúra v Česku}}
Prvú fázu vývoja [[architektúra|architektúry]] na českom území s dochovanými stavbami tvorí [[Románske umenie|románska]] architektúra. Z predchádzajúcej, [[Veľká Morava|veľkomoravskej]] fázy, sa dochovali iba [[Archeológia|archeologické]] objavy. V období románskeho slohu vznikli v Česku prvé kamenné stavby, a to predovšetkým [[kostol]]y a budovy [[kláštor]]ov, ku koncu obdobia aj prvé [[hrad]]y a mestské stavby ([[Hradby|opevnenia]], domy). Stavby [[Románska architektúra|románskej architektúry]] vznikali na českom území od sklonku [[9. storočie|9. storočia]] do polovice [[13. storočie|13. storočia]], keď sa začal zvoľna presadzovať [[Gotická architektúra v Česku|gotický sloh]].[[Súbor:KUTNA HORA (js) 11.jpg|náhľad|vpravo|Česká gotika: [[Chrám svätej Barbory|chrám svätej Barbory v Kutnej Hore]]]]
[[Gotická architektúra]] v českých krajinách vrcholila počas [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]. Ten nechal v Prahe postaviť vo vrcholnom gotickom slohu [[Karlov most]] a rozbehla sa veľkorysá výstavba [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrály sv. Víta]], s pomocou architekta [[Petr Parléř|Petra Parléře]] a jeho syna [[Ján Parlér|Jána Parléra]]. Ako schránku nových korunovačných klenotov, ktoré nechal Karol vytvoriť, dal v stredných Čechách postaviť hrad [[Karlštejn]], ktorého architektom bol [[Matej z Arrasu|Matyáš z Arrasu]].

Gotika dosiahla ďalší vrchol v ére vlády [[Jagelovci|Jagelovcov]] (tiež sa hovorí o vladislavskej či [[Jagelonská gotika|jagelonskej gotike]]). [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav Jagelovský]] začal veľkolepú prestavbu [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a povolal zo Saska staviteľa [[Benedikt Rejt|Benedikta Rejta]], ktorý v Čechách okrem iného vytvoril [[Vladislavská sála|Vladislavskú sálu]] a [[chrám svätej Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]], na ktorého výstavbe sa podieľal ďalší známy staviteľ [[Matěj Rejsek]], autor pražskej [[Prašná brána|Prašnej brány]]. [[Anton Pilgram]] v tej dobe zanechal otlačky neskorej gotiky v [[Brno|Brne]].
[[Súbor:Chlumec - Karlova koruna.jpg|náhľad|vľavo|České baroko: zámok [[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]]]]
[[Letohrádok kráľovnej Anny]] na Pražskom hrade býva označovaný za štýlovo najčistejšiu [[Renesančná architektúra|renesančnú]] stavbu na sever od [[Alpy|Álp]]. K významným renesančným stavbám patria aj [[Letohrádok Hvězda]], alebo [[zámok Litomyšl]]. Predovšetkým vďaka renesančnému námestiu sa na zoznam Svetového dedičstva UNESCO dostala [[Telč]], o rovnaký zápis sa usiluje renesančná mestská architektúra v [[Slavonice|Slavoniciach]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Renaissance Houses at Slavonice
| periodikum = UNESCO World Heritage Centre
| vydavateľ = 
| url = http://whc.unesco.org/en/tentativelists/1507/
| dátum vydania = 
| jazyk = en
| url archívu = 
| dátum prístupu = 2020-01-04
}}&lt;/ref&gt;

Taktiež v barokovej ére v českých krajinách pôsobili významní architekti ako [[Carlo Lurago]] ([[Klementinum]]), [[Francesco Caratti]] ([[Černínsky palác]]), [[Jan Baptista Mathey]] ([[Arcibiskupský palác v Prahe|Arcibiskupský palác]], [[Toskánsky palác]], [[Troja (zámok)|letohrádok v Tróji]]), [[Jan Blažej Santini-Aichel]] ([[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|kostol na Zelenej hore]]), [[František Maxmilián Kaňka]] ([[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]]), [[Kryštof Dientzenhofer]] (kostol svätej Markéty v Břevnovskom kláštore) alebo jeho syn [[Kilián Ignác Dientzenhofer]] ([[Kostol svätého Mikuláša (Malá Strana)|malostranský]] aj [[Kostol svätého Mikuláša (Staré Mesto, Praha)|staromestský kostol sv. Mikuláša]]).
[[Súbor:Sychrov letecky.jpg|náhľad|Zámek Sychrov zo vzduchu]]
Pre architektúru 19. storočia bol typický [[Historizmus (umenie)|historizmus]]. V jeho duchu tvoril napríklad architekt a staviteľ [[Josef Hlávka]], ktorého [[Rezidencia bukovinských metropolitov]] v [[Černovice (Ukrajina)|Černoviciach]] (dnes [[Ukrajina]], v 19. storočí na území Rakúsko-Uhorska) je dnes zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zozname svetového dedičstva UNESCO]]. Jedným z najvýznamnejších architektonických diel historizmu a romantizmu je novogotický zámok [[Sychrov (zámok)|Sychrov]], prestavaný do súčasnej podoby v 19. storočí [[Kamil Rohan|kniežeťom Kamilom z Rohanu]].

Dielom historizmu boli aj budovy [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]], [[Národní muzeum|Národného múzea]] či [[Rudolfinum|Rudolfina]] v Prahe.

Významná bola v české architektúre vlna [[Secesia (architektúra)|secesie]] na prelome 19. a 20. storočia (hlavne [[Obecný dom]] v Prahe, z architektov [[Antonín Balšánek]], [[Osvald Polívka]], [[Josef Fanta]], [[Jan Letzel]]), tesne pred vojnou potom kubizmu, čo bolo českou špecialitou ([[dům U Černé Matky Boží]] [[Josef Gočár|Josefa Gočára]], [[Kovařovicova vila]] [[Josef Chochol|Josefa Chochola]]).
[[Súbor:Praha dům U Černé Matky Boží 1.jpg|náhľad|[[Český kubizmus]]: [[dům U Černé Matky Boží]] v Prahe]]
[[Súbor:Villa Tugendhat, Brno.jpg|náhľad|Český funkcionalizmus: [[vila Tugendhat]] v Brne ([[Ludwig Mies van der Rohe]])]]
Od 20. rokov 20. storočia architektúra tiahla k [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmu]] ([[Veletržní palác]] v Prahe, [[Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne|Baťov mrakodrap]] v Zlíne či [[vila Tugendhat]] v Brne z dielny [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Miesa van der Rohe]]), k jeho predstaviteľom patrili [[Jan Kotěra]] a Josef Gočár. V Praze v tej dobe pracoval aj významný slovinský architekt [[Jože Plečnik|Josip Plečnik]] (hlavne [[Kostol Najsvätejšieho srdca Pána (Vinohrady)|kostol Najsvätejšieho Srdca Pána]] na námestí Jiřího z Poděbrad v Praze). [[Pavel Janák]] sa vtedy taktiež pokúsil vytvoriť „národný sloh“, kombináciou ľudovej a modernej architektúry (hlavne [[Pardubické krematórium|krematórium v Pardubiciach]] a [[palác Adria]] v Prahe). Podobnou cestou išiel [[Dušan Jurkovič]].
[[Súbor:OD Kotva 1.jpg|náhľad|Český brutalizmus: [[kotva (obchodný dom)|obchodný dom Kotva]] v Prahe|vľavo]]
V 50. rokoch 20. storočia bol vyžadovaný ako oficiálny štýl [[socialistický realizmus]] (tiež zvaný sorela). Charakteristickými stavbami v jeho duchu sú [[hotel Jalta]] na Václavskom námestí či [[sídlisko Poruba]] v Ostrave.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |dátum prístupu=2017-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150428161321/http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |dátum archivácie=2015-04-28 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt; Špecifickou odnožou sorely bol tzv. stalinský neoklasicizmus, ktorý v Česku reprezentuje [[International (hotel v Prahe)|hotel Internacional]] v pražských Dejvicích. Na konci 50. rokov sa však v architektúre (a avšak aj v [[design]]u) presadil nový štýl, nazvaný [[Bruselský štýl|bruselský]] – to podľa toho, že bol predstavený na svetovej výstave [[Svetová výstava 1958|Expo 58]] v [[Brusel]]i. Vyznačoval sa oblými tvarmi a sklenenými fasádami. Typickou stavbou v bruselskom štýlu boli predovšetkým výstavný pavilón a reštaurácia [[Česko-slovenský pavilón na Svetovej výstave 1958|česko-slovenského pavilónu]] na Expu. Ďalšími dôležitými stavbami bruselského štýlu boli [[pavilón Z]] na [[Brnianske výstavisko|brnianskom výstavisku]], [[Plavecký stadion Podolí|plavecký štadion v Podolí]] či [[Havířov (nádražie)|nádražie v Havířove]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Veselková
 | meno = Ivana
 | titul = Bruselský styl je pořád in
 | url = http://www.rozhlas.cz/radiowave/rozhovory/_zprava/bruselsky-styl-je-porad-in--1429947
 | dátum vydania = 2014-12-08
 | dátum prístupu = 2017-07-12
 | vydavateľ = Rozhlas.cz
}}&lt;/ref&gt; Na konci 60. rokov však bruselský štýl vytlačila česká verzia [[Brutalizmus|brutalizmu]]. Cenené sú hlavne projekty z dielne [[Věra Machoninová|Věry Machoninovej]] a jej manžela [[Vladimír Machonin|Vladimíra Machonina]] ([[dům bytové kultury]] v Prahe, [[hotel Thermal]] v Karlových Varoch, [[Kotva (obchodný dom)|obchodný dom Kotva]] v Prahe, [[Veľvyslanectvo Českej republiky v Berlíne|veľvyslanectvo ČSSR v Berlíne]]). Z ďalších brutalistických stavieb je pripomínané hlavne [[československé veľvyslanectvo v Londýne]] architektov [[Jan Bočan|Jana Bočana]], [[Jan Šrámek (architekt)|Jana Šrámka]] a Karla Štěpánského, [[Fairmont Golden Prague|hotel Intercontinental]] v Prahe od [[Karel Bubeníček|Karla Bubeníčka]] a [[Karel Filsak|Karla Filsaka]], [[Žižkovská televizní věž|žižkovský televízny vysielač]] [[Václav Aulický|Václava Aulického]] či stavby [[Karel Prager|Karla Pragera]] ([[Nová budova Národního muzea|budova bývalého Federálneho zhromaždenia]], [[Nová scéna (Praha)|Nová scéna]] Národního divadla).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = O českém brutalismu, high-tech stylu, o čase budovat, moci...
| periodikum = Vltava
| dátum = 2015-12-30
| url = https://vltava.rozhlas.cz/o-ceskem-brutalismu-high-tech-stylu-o-case-budovat-moci-chranit-a-touze-borit-5105034
| dátum prístupu = 2017-07-11
}}&lt;/ref&gt; Najoceňovanejšou stavbou tejto doby bol [[Ještěd (hotel a vysielač)|vysielač na Ještedu]] od [[Karel Hubáček|Karla Hubáčka]].
[[Súbor:Tanzendes Haus 2023.jpg|náhľad|Český postmodernizmus: [[Tancujúci dom]] v Praze]]
V ponovembrovej architektúre zohralo výraznú rolu dielo [[Frank Gehry|Franka Gehryho]] [[Tancujúci dom]] v Prahe, ktoré priamo inicioval [[Václav Havel]] a ktorý býva uvádzaný ako symbol [[Postmodernizmus (architektúra)|postmodernej architektúry]]. Z významných svetových architektov v Prahe tvoril ešte [[Jean Nouvel]] ([[Zlatý Anděl]] na pražskom Smíchove), či [[Ricardo Bofill]], ktorý sa podieľal na modernizácii kedysi robotníckeho Karlína ([[Corso Karlín]] ai.). V prípravách je projekt premeny okolia pražského Masarykovho nádražia, ktorý vypracovala držiteľka Pritzkerovej ceny [[Zaha Hadid]]ová. Z projektov domácich architektov si najväčší kredit získal projekt [[Národní technická knihovna|Národnej technickej knižnice]] v pražských Dejvicích, [[Kongresové centrum Zlín]] architektky [[Eva Jiřičná|Evy Jiřičné]], budovy [[Univerzitní kampus Bohunice|Univerzitného kampusu v Brne]], [[Moravská zemská knihovna|Moravskej zemskej knižnice]] a [[Moravský zemský archiv v Brně|Moravského zemského archívu]], [[Skleněný dům firmy Lasvit|Skleněný dům]] v [[Nový Bor|Novém Boru]], nadstavba niekdajšej vysoké pece [[Bolt Tower]] v [[Ostrava|Ostrave]] architekta [[Josef Pleskot|Josefa Pleskota]], alebo stanica pražského metra [[Rajská zahrada (stanica pražského metra)|Rajská záhrada]] [[Patrik Kotas|Patrika Kotase.]] Hojne diskutovaný projekt [[Národní knihovna na Letné|novej budovy Národnej knižnice]] od [[Jan Kaplický|Jana Kaplického]] zostal len na papieri.

Českými rodákmi boli aj významní architekti [[Adolf Loos]], [[Josef Hoffmann]], [[Joseph Maria Olbrich]] či [[Balthasar Neumann]].

=== Videoherná tvorba ===
{{Hlavný článok|Český videoherný priemysel}}
[[Súbor:Logo Mafia.svg|náhľad|Logo českej hry [[Mafia: The City of Lost Heaven]]]]
V sedemdesiatych a hlavne osemdesiatych rokoch sa v Česku objavilo nové odvetvie kultúrnej tvorby – [[počítačová hra|počítačovej hry]]. To sa začalo rozvíjať hlavne po roku [[1994]], keď vyšlo ''[[Tajemství Oslího ostrova]]''. Potom nasledovali, v Česku pomerne úspešné a populárne hry ako ''[[Dračí historie]]'', ''[[Fish Fillets]]'' či ''[[Brány Skeldalu]]''. V roku 1999 sa podarilo v zahraničí uspieť hre ''[[Hidden &amp; Dangerous]]''. V ďalších rokoch nasledovali medzinárodne úspešné herné tituly, ako ''[[Operace Flashpoint]]'', ''[[Mafia: The City of Lost Heaven]]'' či ''[[Vietcong]]''. K svetoznámym českým hrám patrí [[Mafia II|druhý]] a [[Mafia III|tretí]] diel Mafie, ''[[Euro Truck Simulator]]'' a jeho [[Euro Truck Simulator 2|pokračovanie]], ''[[American Truck Simulator]]'', ''[[Operace Flashpoint|ArmA]]'' (a [[Arma 2|druhý]] a [[Arma 3|tretí diel]]), ''[[Silent Hill: Downpour]]'', ''[[Machinarium]]'', ''[[18 Wheels of Steel]]'', ''[[DayZ]]'', ''[[Bus Driver]]'', ''[[Botanicula]]'' či ''[[Kingdom Come: Deliverance]]''. V Česku funguje niekoľko svetovo známych herných štúdií, ako [[Bohemia Interactive|Bohemia Interactive Studio]], [[SCS Software]], [[Amanita Design]] alebo [[Madfinger Games]] (alebo bývalé [[2K Czech]]). Od roku 2010 sú české hry oceňované na [[Anifilm]]e v rámci súťaže [[Česká hra roku]] a v rokoch 2011 až 2013 v rámci súťaže [[Booom]]. Možno sa stretnúť s názorom, že videohry sú najväčším kultúrnym exportom Českej republiky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Pros
 | meno = Marek
 | titul = Videohry jsou největším kulturní exportem Česka, tvrdí odborník
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
 | vydavateľ = Economia
 | odkaz na vydavateľa = Economia
 | dátum_vydania = 2014-03-04
 | dátum_prístupu = 2014-04-20
 | url = http://magazin.aktualne.cz/svelch-hry-jsou-nejvetsi-kulturni-export-ceske-republiky/r~8398882ca2d911e3b7290025900fea04/
}}&lt;/ref&gt;

=== Populárna kultúra ===
[[Súbor:Šafaříkovy sady - panoramio.jpg|náhľad|upright|Socha [[Spejbl a Hurvínek|Spejbla a Hurvínka]] v [[Plzeň|Plzni]]]]
okrem kultúry vysokej a ľudovej sa v českých krajinách, ako všade inde, rozvíjala od začiatku 19. storočia aj populárna kultúra. Niektoré popkultúrne fenomény sú pevne usadené v českom kolektívnom vedomí a slúžia nezriedka aj k národnej sebaidentifikácii. Anketa Českej televízie [[Kniha mého srdce]] z roku 2009 napríklad ukázala masovosť obľuby literárnych postav, ako sú sluha [[Saturnin (román)|Saturnin]] z humoristického románu [[Zdeněk Jirotka|Zdeňka Jirotky]], Švejk z Haškovho románu či [[Rychlé šípy]] z chlapčenských románov a komiksov [[Jaroslav Foglar|Jaroslava Foglara]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Kniha mého srdce — Česká televize
| periodikum = [[Česká televize]]
| vydavateľ = 
| url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10214215895-kniha-meho-srdce/
| dátum vydania = 
| dátum prístupu = 2016-09-05
}}&lt;/ref&gt; Podobná anketa o [[Největší Čech|Nejväčšieho Čecha]] zase ukázala rolu humoristického fenoménu [[Jára Cimrman|Járu Cimrmana]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Největší Čech: Jára Cimrman
| periodikum = [[iDNES.cz]]
| url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/nejvetsi-cech-jara-cimrman-dcl-/show_aktual.aspx?c=A050201_211139_domaci_sas
| dátum vydania = 2005-02-02
| dátum prístupu = 2016-09-05
}}&lt;/ref&gt;

Významnú rolu zohrala aj dvojica bábok, ktoré vytvoril počas prvej republiky [[Josef Skupa]]: [[Spejbl a Hurvínek]]. Skupa tým nadviazal na veľkú českú bábkarskú tradíciu, spätú okrem iného s menom [[Matěj Kopecký|Matěje Kopeckého]]. Z detskej literatúry vzišla podobne populárna postavička [[Ferdo Mravec|Ferdu Mravca]] (a jeho súputníka [[Brouk Pytlík|Brouka Pytlíka]]), ktorú stvoril [[Ondřej Sekora]]. K najpopulárnejším českým komiksom patrí [[Čtyřlístek (komiks)|Čtyřlístek]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyřlístek slaví|url=http://www.kulturninovinky.cz/popkulturni-legenda-slavi/|dátum vydania=2015-11-12|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt; [[Pérák]] bol stvárnený ako jediný český [[superhrdina]] vo filme a [[komiks]]e.

Zdrojom podobných popkultúrnych fenoménov sa v 2. polovici 20. storočia stal film a predovšetkým televízia – cyklus televíznych [[Večerníček|Večerníčko]] priniesol populárne postavičky ako [[Krtko (animovaný film)|Krtko]] Zdeňka Milera, [[Bob a Bobek]] či [[Pat &amp; Mat]] Vladimíra Jiránka, [[Maxipes Fík]] Jiřího Šalamouna, [[Rozprávky z machu a papradia|Kremienok a Vocholúšik]] či [[Rákosníček]] Zdeňka Smetany, [[Mach a Šebestová]] Adolfa Borna či [[Rumcajs]] Radka Pilaře.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Nejlepší Večerníček — Česká televize
| periodikum = [[Česká televize]]
| vydavateľ = 
| url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10492742198-nej-ct/21352216211-nejlepsi-vecernicek/
| dátum vydania = 
| dátum prístupu = 2016-09-05
}}&lt;/ref&gt; Televízna a filmová tvorba pre deti 70. a 80. rokov 20. storočia zase priniesla fenomény ako [[Pan Tau]], ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' či ''[[Návštěvníci]]''. Najvýraznejšou postavou českej pop-music, ktorá sa začala formovať od 50. let, bol dlhodobo spevák [[Karel Gott]]. Často sa vo svete presadzujú české modelky, ku ktorým patria [[Karolína Kurková]], [[Eva Herzigová]], [[Pavlína Pořízková]], [[Petra Němcová]], [[Taťána Kuchařová]], [[Daniela Peštová]] a [[Alena Šeredová]].

=== Média ===
{{Hlavný článok|Zoznam českých časopisov}}
V ČR existuje systém [[Verejnoprávne vysielanie|verejnoprávnych médií]], ktoré sú zo zákona platené z verejných peňazí ([[Koncesionárský poplatok|koncesionárske poplatky]]), s len obmedzenou možnosťou vlády a správy ich ovplyvňovať. K takýmto inštitúciam patrí [[Česká televize]] (nadväzuje na štátnu [[Československá televize|Československú televíziu]], ktorej vysielanie započalo v roku 1953), [[Český rozhlas]] ([[Československý rozhlas]] začal vysielať v roku 1923) a [[Česká tisková kancelář]], ktorá avšak nie je platená z koncesionárskych poplatkov.
[[Súbor:Česká televize.jpg|náhľad|Areál [[Česká televize|Českej televízie]] na [[Kavčí hory|Kavčích horách]] v Prahe]]
Prvá súkromná televízna stanice [[Premiéra TV]] (neskôr [[Prima]]) vznikla v roku 1993. Rok nato začala vysielať [[TV Nova]]. Stanice verejnoprávnej Českej televízie ([[ČT1]], [[ČT2]], [[ČT sport]], [[ČT :D]], [[ČT art]], [[ČT24]]) spolu s kanálmi prevádzkovanými spoločnosťami [[TV Nova (spoločnosť)|CET 21]] (Nova, [[Nova Cinema]], [[Nova Action]], [[Nova Fun]], [[Nova Krimi]], [[Nova Sport 1]], [[Nova Sport 2]], [[Nova International]]) a [[FTV Prima]] (Prima, [[Prima Cool]], [[Prima Love]], [[Prima Zoom]], [[Prima Max]], [[Paramount Network (česká televízna stanica)|Prima Comedy Central]]) televiznemu trhu aj po digitalizácii vysielania dodnes dominujú, v roku 2015 napríklad dosiahli súhrnnú sledovanosť 82 %. Tejto „veľkej trojke“ najúspešnejšie konkuruje [[TV Barrandov]] (kanály Barrandov, [[Barrandov Kino|Kino Barrandov]], [[Barrandov Krimi]], [[Barrandov News]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Televize
| periodikum = MediaGuru.cz
| url = https://www.mediaguru.cz/slovnik-a-mediatypy/typy-medii/televize/
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Pomerne dlhú tradíciu má od roku 2002 aj špecializovaná hudobná televízia [[Óčko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Polák
| meno = Lukáš
| titul = Hudební televize Óčko slaví patnáct let, diváci vyberou nejoblíbenější tuzemský klip
| periodikum = Český rozhlas
| dátum = 2017-05-15
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = http://www.rozhlas.cz/digital/televize/_zprava/hudebni-televize-ocko-slavi-patnact-let-divaci-vyberou-nejoblibenejsi-tuzemsky-klip--1725977
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Od septembra 2000 doplnili ponuku taktiež satelitné televízie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Satelitní televize v České republice
| periodikum = DigiZone.cz
| dátum = 
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = http://www.digizone.cz/specialy/satelit/
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Najsledovanejší hlavný spravodajský program vysiela [[TV Nova]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zpravodajský trojboj: Hvězdná Nova oslabuje, Prima se tahala s Událostmi ČT o druhé místo | vydavateľ = Hospodářské noviny | url = http://domaci.ihned.cz/c1-62697190-udalosti-ct-ubyvaji-divaci-prima-zpravy-nova-televizni-noviny}}&lt;/ref&gt;
 
Najčítanejšími denníkmi sú [[Blesk (noviny)|''Blesk'']], ''[[Mladá fronta DNES]]'', [[Právo (denník)|''Právo'']], ''[[Deník (regionálne noviny)|Deník]]'', ''[[Aha!]]'' a ''[[Lidové noviny]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čechy nejvíce zajímá bulvár. Nejčtenější v zemi je deník Blesk | vydavateľ = ČTK | dátum_vydania = 2015-07-15 | url = http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | dátum prístupu = 2017-01-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150723023940/http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | dátum archivácie = 2015-07-23 | nedostupné = ano }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků
| periodikum = www.unievydavatelu.cz
| url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/314-deniky_celostatni
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Najčítanejším zdarma rozdávaným denníkem je [[Metro (deník)|''Metro'']].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků
| periodikum = www.unievydavatelu.cz
| url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/315-deniky_zdarma
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Najpredávanejšie spravodajské časopisy sú: [[Květy (časopis)|''Květy'']], [[Reflex (časopis)|''Reflex'']], [[Téma (časopis)|''Téma'']], [[Respekt|''Respekt'']] a [[Týden (časopis)|''Týden'']],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Zpravodajské týdeníky - celostátní
| periodikum = www.unievydavatelu.cz
| vydavateľ = Unie vydavatelů ČR
| url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1677-zpravodajske_tydeniky_celostatni
| dátum vydania = únor 2017
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; medzi spoločenskými časopismi to vo februári 2017 boli ''[[Rytmus života]]'', ''[[Blesk (noviny)|Nedělní Blesk]]'', ''[[Pestrý svět]]'' či ''Sedmička''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Společenské časopisy
| periodikum = www.unievydavatelu.cz
| vydavateľ = Unie vydavatelů ČR
| url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1019-spolecenske_casopisy
| dátum vydania = únor 2017
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Z detských časopisov sa drží ''[[Sluníčko]]'', [[ABC (časopis)|''ABC'']] a [[Mateřídouška|''Mateřídouška'']].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad časopisů
| periodikum = www.unievydavatelu.cz
| url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1009-casopisy_pro_deti_a_mladez
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; V roku 2023 bolo Česko v [[Reportéri bez hraníc|Indexe slobody tlače]] na 14. mieste.&lt;ref name=&quot;indextisku&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = World Press Freedom Index
| url = https://rsf.org/en/index?year=2023
| vydavateľ = Reporters Without Borders
| dátum prístupu = 2023-09-02
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

Historický význam maly ''[[Národní listy]]'', ''[[Právo lidu]]'', ''[[Svobodné slovo|České slovo]]'' (neskôr ''Svobodné slovo'' a ''Slovo''), ''[[Zemědělské noviny]]'', [[Práce (noviny)|''Práce'']], ''[[Ľudová demokracia]]'' či ''[[Mladý svět]]''. V minulosti mali váhu aj literárne časopisy a intelektuálne revue ako [[Přítomnost (časopis)|''Přítomnost'']] či ''[[Tvorba (časopis, 1925–1938)|Tvorba]]'' v 20. a 30. rokoch 20. storočia alebo ''[[Literární noviny]]'' v 60. rokoch 20. storočia. K zaniknutým časopisom pre mládež patrili ''[[Mladý hlasatel]]'' či [[skaut (časopis)|''Junák'']], do ktorých prispieval [[Jaroslav Foglar]], alebo [[Ohníček (časopis)|''Ohníček'']] a ''[[Sedmička (časopis)|Sedmička]]''.

Československo sa stalo v roku 1923 po [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovství|Veľkej Británii]] treťou krajinou, kde začal pravidelne vysielať rozhlas.&lt;ref&gt;[https://www.ceskatelevize.cz/zpravodajstvi-ostrava/novinky-ze-studia/239896-rozhlas-byl-nejen-svedkem-ale-take-hybatelem-deni-20-stoleti/ Rozhlas byl nejen svědkem, ale také hybatelem dění 20. století]&lt;/ref&gt; Najúspešnejšou stanicou verejnoprávneho rozhlasu je [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]], zo súkromných rádií sú to: [[Rádio Impuls]], [[Evropa 2]], [[Rádio Blaník]] a [[Frekvence 1]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaká jsou nejposlouchanější rádia v roce 2022? | periodikum = Livemarketing.cz | url = https://livemarketing.cz/clanky/jaka-jsou-nejposlouchanejsi-radia-v-roce-2022/}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Seznam.cz logo.svg|náhľad|Najvýznamnejšou českou mediálnou internetovou firmou je Seznam.cz]]
Českému internetu kraľuje vyhľadávač [[Seznam.cz]]. Najväčšími spravodajskými webmi sú [[iDNES.cz]] a [[Novinky.cz]]. Najnavštevovanejšou kultúrní stránkou je [[Česko-Slovenská filmová databáze]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Novotný
| meno = Michal
| titul = Žebříček TOP 10: Nejnavštěvovanější weby
| periodikum = Markomu.cz
| url = https://www.markomu.cz/nejnavstevovanejsi-weby/
| dátum vydania = 2018-03-15
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; [[Česká Wikipédia]] vznikla v roku 2002 a v súčasnosti je čo do počtu hesiel najväčšou českou encyklopédiou v histórii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Česká Wikipedie se stala největší českou encyklopedií všech dob
| periodikum = Literární noviny
| dátum = 2011-07-11
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = http://literarky.cz/politika/161-dnes/4793-eska-wikipedie-se-stala-nejvti-eskou-encyklopedii-vech-dob-
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}{{Nedostupný zdroj}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| autor = mil
| autor2 = ČTK
| odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář
| titul = Česká Wikipedie má už 200 tisíc článků. Překonala Ottův slovník naučný
| periodikum = Hospodářské noviny
| dátum = 2011-07-07
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = https://tech.ihned.cz/c1-52253190-ceska-wikipedie-ma-uz-200-tisic-clanku-prekonala-ottuv-slovnik-naucny
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt;

Významnými českými novinármi boli napríklad [[Johann Ferdinand ze Schönfeldu|Jan Ferdinand ze Schönfeldu]], [[Václav Matěj Kramerius]], [[Karel Havlíček Borovský]], [[Julius Grégr]], [[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Josef Hubáček (novinár)|Josef Hubáček]], [[Bohumír Šmeral]], [[Ivan Olbracht]], [[Karel Jonáš (politik)|Karel Jonáš]], [[František Xaver Šalda]], [[Karel Čapek]], [[Vladislav Vančura]], [[Ferdinand Peroutka]], [[Milena Jesenská]], [[Jožka Pejskar]], [[Lída Rakušanová]], [[Ivan Medek]], [[Zdeněk Velíšek]], [[Jaroslav Kmenta]], [[Radek John]], [[Josef Klíma]], [[Jindřich Šídlo]], [[Václav Moravec]], [[Světlana Witowská]], [[Nora Fridrichová]], [[Jiří Kubík]], [[Sabina Slonková]], [[Janek Kroupa]], [[Michal Kubal]] alebo [[Martin Řezníček]].

=== Festivaly, prehliadky, ceny ===
[[Súbor:Smetana_Hall_at_the_Municipal_House_(Obecni_Dum),_Prague_-_9006.jpg|náhľad|[[Smetanova síň]] [[Obecný dom|Obecného domu]], centrum festivalu [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]]]]
Kultúrne a spoločenské dianie pravidelne vrcholí na rôznych festivaloch a prehliadkách. K najväčším festivalom vážnej hudby patrí [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]], [[Smetanova Litomyšl]] a [[Janáčkovy Hukvaldy]]. V oblasti jazzu je to [[Jazz Goes to Town]] v Hradci Králové, [[Bohemia JazzFest]] uskutočňovaný v rôznych mestách súčasne a [[Prague Proms]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Hudební festivaly klasické hudby a jazzu
| periodikum = www.czech.cz
| vydavateľ = 
| url = http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu
| dátum vydania = 
| url archívu = https://web.archive.org/web/20160920225732/http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu
| dátum prístupu = 2016-09-05
| dátum archivácie = 2016-09-20
| nedostupné = ano
}}&lt;/ref&gt;

Najväčším tanečným festivalom je [[Tanec Praha]]. V oblasti výtvarného umenia je to prehliadka [[Pražské bienále]]. Veľkú tradíciu má festival scénografie [[Pražské Quadriennale]]. Úplne zvláštnou výtvarnou akciou je [[Signal Festival|Festival svetla Signal]].

K veľkým divadelným akciám patrí tradičný festival amatérskeho divadla [[Jiráskův Hronov]]. [[Loutkářská Chrudim]] je najstarší bábkarský festival na svete.&lt;ref&gt;http://www.chrudimsky.navstevnik.cz/tiskova-zprava/?id=30053&amp;typ=tz&lt;/ref&gt; Na bábky je zameraná tiež aj [[Skupova Plzeň]], od roku 2016 pritom bolo české bábkarstvo zaradené k nehmotnému dedičstvu UNESCO.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Ferebauer
| meno = Václav (fer)
| autor2 = ČTK
| odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář
| titul = České a slovenské loutkářství se dostalo na seznam UNESCO
| periodikum = [[iDNES.cz]]
| url = http://zpravy.idnes.cz/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-unesco-d8c-/domaci.aspx?c=A161201_172857_domaci_jj
| dátum vydania = 2016-12-01
| dátum prístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Na moderný cirkus a akrobaciu sa zameriava [[Letní Letná]]. Divadlo aj hudbu s dobročinnosťou spája festival v bohnickej psychiatrickej liečebni [[Mezi ploty]]. Najväčšími knižnými akciami sú [[Svět knihy]] a [[Festival spisovatelů Praha]].

V oblasti rockovej a popovej hudby sú najväčšími festivalmi [[Rock for People]], [[Colours of Ostrava]], [[Trutnov Open Air Festival]], [[Benátská noc]], [[Hrady CZ]], [[Votvírák]], [[United Islands of Prague]], [[Sázavafest]], [[Rock for Churchill]], [[Footfest]], [[Keltská noc]] či [[Mácháč (festival)|Mácháč]]. V oblasti rapu a hip hopu je najväčšou akciou [[Hip Hop Kemp]] pri Hradci Králové, najväčšími metalovými festivalmi sú [[Masters of Rock]] vo Vizovicích a [[Brutal Assault]] v Josefove, v oblasti tanečnej hudby [[Beats for Love]] vo Vítkoviciach, [[Let It Roll]] a [[Mighty Sounds]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejlepší hudební festivaly v ČR pro letošní rok 2015 {{!}} Magazín {{!}} TripZone.cz|periodikum=magazin.tripzone.cz|url=http://magazin.tripzone.cz/nejlepsi-hudebni-festivaly-v-cr-pro-letosni-rok-2015-215|dátum prístupu=2016-09-05}}&lt;/ref&gt; Najväčšou akciou ľudové hudby je tradične [[Mezinárodní folklorní festival Strážnice]].

Najväčším a najtradičnejším filmovým festivalom je [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]]. Jemu sa snaží širokým záberom konkurovať [[Febiofest]]. Ďalšie festivaly majú užšie žánrové zameranie – na detský film sa zameriava [[Zlín Film Festival|Film festival Zlín]], na kreslený a bábkový film [[AniFest]], na dokumentárny film [[Jeden svět]] a [[Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava|Jihlava]], výhradne české filmy sú uvádzané na [[Finále Plzeň]]. Dlhú tradíciu má medzinárodnž televízny festival [[Zlatá Praha (festival)|Zlatá Praha]].

Tradičnými priemyselnými prehliadkami sú [[Mezinárodní strojírenský veletrh|brněnský strojírenský veletrh]] a poľnohospodárska výstava [[Země živitelka]] v Českých Budejoviciach.

K spoločensko-kultúrnym udalostiam patrí aj udeľovanie rôznych cien. Najväčšou prestížou sa teší cena [[Český lev]] pre filmárov, [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] pro divadelníkov, [[Anděl (cena)|Ceny Anděl]] pre hudobníkov, [[Sportovec roku]] či ceny [[Česká hlava]] pre vedcov.

== Veda a vzdelávanie ==
[[Súbor:Budova Akademie věd ČR.jpg|náhľad|Budova [[Akademie věd České republiky]] v Prahe]]
[[Súbor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|náhľad|upright| [[Jan Amos Komenský]]]]

=== Veda a technika ===
{{Hlavný článok|Česká věda}}

==== Humanitné a sociálne vedy ====
Zakladateľom českej vzdelanosti bol [[Cyril a Metod|Konštantín Filozof]], prvý významný mysliteľ pôsobiaci na českom území. Významnými stredovekými teológmi boli [[Jan Hus]], [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. [[Jan Amos Komenský]] podstatným spôsobom prispel k rozvoju modernej pedagogiky, predovšetkým v spisoch ''Didaktica magna'' (''Veľká didaktika''), ''Janua linguarum reserata'' (''Dvere jazykov otvorené''), ''Orbis pictus'' (''Svet v obrazoch'') a ''Schola ludus'' (''Škola hrou''). Židovskú stredovekú vzdelanosť reprezentoval predovšetkým [[Jehuda Löw ben Becalel|rabbi Löw]], ktorý vstúpil aj do českých povestí (so svojim [[golem]]om). Najvýznamnejším historikom, filozofom a intelektuálom barokovej éry (18. storočie) bol [[Bohuslav Balbín]].

Výraznú rolu v národnom obrodení (1. polovica 19. storočia) zohrala jazykoveda ([[Josef Dobrovský]], [[Josef Jungmann]], [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]), historiografia ([[Gelasius Dobner]], [[František Palacký]]) a folkloristika ([[Karel Jaromír Erben]]). V druhej polovici storočia silu českej vzdelanosti manifestoval [[Ottův slovník naučný]] (vydávaný od roku 1888). K vodcovským osobnostiam českého intelektuálneho života tej doby patril filozof [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a jeho okruh okolo časopisu Čas ([[Jan Herben]], [[Jan Gebauer]]). Práve tento okruh odštartoval tzv. [[Spor o Rukopisy|rukopisné spory]] roku 1886 a [[spor o smysl českých dějin]] v roku 1912, práve v týchto diskusiach český národ vtedy najviac ohmatával svoju identitu. Významným intelektuálom bol aj [[Konstantin Jireček]], ktorý rozvinul odbor [[Byzantológia|byzantológie]] (pozri napr. [[Jirečkova línia]]) a zohral významnú rolu v bulharskom národnom obrodení, alebo vynikajúci orientalista a archeológ [[Alois Musil]] (bratranec slávneho rakúskeho spisovateľa [[Robert Musil|Roberta Musila]]). Veľkú spoločenskú rolu zohrával národopisec [[Vojtěch Náprstek]] či etnograf [[Emil Holub]].

Napriek rozvoju, mnohí nadaní rodáci, hlavne nemecky hovoriaci, v tej dobe české krajiny opúšťali a uplatňovali sa vo Viedni a inde. Príkladom môžu byť filozof [[Edmund Husserl]], psychoanalytik [[Sigmund Freud]], ekonóm [[Joseph Alois Schumpeter|Joseph Schumpeter]], marxistický teoretik [[Karl Kautsky]], právny teoretik [[Hans Kelsen]], ekonóm [[Eugen von Böhm-Bawerk|Eugen Böhm von Bawerk]], psychológ [[Max Wertheimer]], hudobní teoretici [[Eduard Hanslick]] a [[Guido Adler]], jazykovedec [[Julius Pokorny]] či filozof [[Herbert Feigl]]. Odchádzali ale aj niektorí česky hovoriaci, ako historik umenia [[Max Dvořák]] či antropológ [[Aleš Hrdlička]]. Naopak v Prahe po celý život zostal filozof [[Bernard Bolzano]].

Počas prvej republiky vedeckých úspechov dosiahol orientalista [[Bedřich Hrozný]], ktorý rozlúštil jazyk Chetitov, archeológ [[Karel Absolon]] objavil slávnu Vestonickú venušu, významným archeológom bol aj [[Lubor Niederle]]. Mimoriadny rozkvet zažívala jazykoveda, v Prahe sa ustanovil tzv. [[Pražský lingvistický kroužek]] ([[Vilém Mathesius]], [[Roman Osipovič Jakobson|Roman Jakobson]], [[Jan Mukařovský]], [[Bohuslav Havránek]], [[René Wellek]]), ktorý presadzoval štrukturalistický prístup k jazyku a svetu.

Nacistická okupácia z krajiny vyhnala aj významných budúcich mysliteľov, sociológa [[Ernest Gellner|Ernesta Gellnera]] alebo filozofa [[Vilém Flusser|Viléma Flussera]].

V 60. rokoch 20. storočia záujem sveta budil neortodoxný marxizmus, ktorý bol hlavným ideovým zázemím [[Pražská jar|pražskej jari 1968]], a ktorý reprezentovali hlavne [[Karel Kosík]] (spis ''Dialektika konkrétneho'') či [[Eduard Goldstücker]]. V 70. rokoch to boli skôr myšlienky filozofa [[Jan Patočka|Jana Patočky]], ktoré sa stali ideovou základňou [[Charta 77|Charty 77]], či filozofa undergroundu [[Egon Bondy|Egona Bondyho]]. Vysokú úroveň mala po celú dobu socialistického režimu [[egyptológia]], ktorá sa prezentovala oi. vykopávkami v [[Abúsír|Abusíre]] (hlavne [[Miroslav Verner]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Objevy, které změnily dějiny. Česká egyptologie je malá, ale extrémně úspěšná
| periodikum = ČT24
| dátum = 
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2058474-objevy-ktere-zmenily-dejiny-ceska-egyptologie-je-mala-ale-extremne-uspesna
| dátum prístupu = 2017-07-08
}}&lt;/ref&gt; Zvláštnou kapitolou dejín vedy v socialistickom Česko-slovensku bol štátny psychologický výskum účinkov [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]], podieľal sa na ňom aj [[Stanislav Grof]], ktorý neskôr v USA vytvoril metódu [[Holotropné dýchanie|holotropného dýchania]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = V Československu zkusili LSD vědci, umělci i mladý Miloš Zeman
| periodikum = iDNES.cz
| vydavateľ = 
| url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/dokument-lsd-made-in-cssr-0hc-/filmvideo.aspx?c=A151006_183119_televize_vha
| dátum vydania = 2015-10-06
| dátum prístupu = 2017-07-08
}}&lt;/ref&gt; Svetový záujem vzbudili aj archeologické experimenty [[Pavel Pavel|Pavla Pavla]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Pavel Pavel, muž, který rozhýbal tajemné sochy na Velikonočním ostrově
| periodikum = Český rozhlas
| dátum = 
| ročník = 
| číslo = 
| strany = 
| url = http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/vecernihost/_zprava/pavel-pavel-muz-ktery-rozhybal-tajemne-sochy-na-velikonocnim-ostrove--1332118
| dátum prístupu = 2017-07-08
}}&lt;/ref&gt;

==== Prírodné, exaktné a technické vedy ====
[[Súbor:Heyrovsky Jaroslav crop.jpg|náhľad|upright|Český chemik a akademik [[Jaroslav Heyrovský]], nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]]]]
Zásadným impulzom na rozvoj vedeckého myslenia (aj keď to nebolo v začiatkoch samozrejme úplne oddelené od filozofického a teologického myslenia) bolo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] kráľom [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV.]] v roku 1348. Išlo o prvú univerzitu v strednej Európe.

Nejde vylúčiť, že sa v roku 1459 narodil v [[Český Krumlov|Českom Krumlove]] vynikajúci kartograf [[Martin Behaim]], tvorca najstaršieho dochovaného glóbusu na svete. V roku 1460 sa v Chebu narodil významný matematik [[Johannes Widmann]], ktorý zaviedol znamienka plus a mínus, pôsobil ale po väčšinu života v Lipsku.

Érou vedeckého rozkvetu bola aj epocha [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] Na jeho pražskom dvore pôsobili astronómovia [[Tycho Brahe]] a [[Johannes Kepler]]. V Prahe v tej dobe naviac pôsobil aj významný židovský matematik [[David Gans]]. Lekár [[Ján Jesenský]] v Prahe uskutočnil prvú verejnú pitvu.

K vrcholným vzdelancom domácej barokovej vedy patril [[Jan Marcus Marci|Jan Marek Marci z Kronlandu]] či botanik [[Georg Joseph Kamel]]. Kňaz [[Prokop Diviš]] v tej dobe vynašiel hromozvod. V Prahe sa v tej dobe, aj keď tak trochu náhodou, taktiež narodil [[Alois Senefelder]], ktorý v roku 1796 vynašiel litografiu.

Rozvoju vied výrazne napomohlo založenie [[Královská česká společnost nauk|Královskej českej společnosti nauk]] v roku 1784 (práve na jej tradícii dnes nadväzuje Akadémia vied ČR) a Vlasteneckého múzea v Čechách v roku 1818. Výraznú rolu v tom zohrali najväčšie české vedecké osobnosti tej doby [[Ignác Anton Born|Ignác Born]] a [[Gašpar Mária gróf zo Šternberku|Gašpar Šternberk]]. Obe inštitúcie vznikli v rámci procesu českého národného obrodení. Prírodné a technické vedy rozvíjali v ére obrodenia [[Jan Evangelista Purkyně]], [[Jan Svatopluk Presl]], [[Karel Bořivoj Presl]] či objaviteľ lodného šróbu [[Josef Ressel]]. [[František Josef Gerstner]] zostrojil prvý parný stroj v českých krajinách (1805 – 1807), [[Josef Božek]] predviedol prvý parný rušeň (1815) a parnú loď (1817). [[Bratranci Veverkovci]] objavili pluh. Nemeckú vedu v Čechách reprezentoval napríklad [[Christian Doppler]]. V Čechách v tej dobe pôsobil aj francúzsky paleontológ [[Joachim Barrande]].

Aj v oblasti prírodných vied svoju vlasť opustilo mnoho talentovaných rodákov. Matematik [[Kurt Gödel]], biológovia [[Gerty Coriová]] a [[Carl Ferdinand Cori|Carl Cori]] (nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo), astronóm [[Johann Palisa]], fyzik [[Georg Placzek]], chemik [[Johann Josef Loschmidt]], priekopník pôdnej mechaniky [[Karl von Terzaghi]], matematička [[Olga Taussky-Toddová]], botanik [[Heinrich Wilhelm Schott]], astronómovia [[Theodor von Oppolzer]] a [[Joseph Johann von Littrow]], zakladateľ dermatológie [[Ferdinand von Hebra]], chemik [[Hans Tropsch]]. V Štětí sa narodil [[Franz Reichelt]], priekopník [[Parašutizmus|parašutizmu]], ktorý zahynul pri testovaní záchranného obleku vlastnej výroby skokom z [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| titul = Tragický experiment „létajícího krejčího“ z Čech. Smrtelný pád z Eiffelovky v roce 1912 zachytila kamera
| url = http://www.muzivcesku.cz/tragicky-experiment-letajiciho-krejciho-cech-smrtelny-pad-eiffelovky-roce-1912-zachytila-kamera/
| vydavateľ = Muži v Česku
| miesto = 
| dátum vydania = 2018-09-28
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Do Viedne odišiel aj český lekár [[Karel Rokytanský]]. Z nemecky hovoriacich vedcov v českých krajinách naopak zostali pracovať svetovo významný biológ [[Gregor Mendel]], zakladateľ genetiky, či fyzik [[Ernst Mach]]. V Prahe na nemeckej univerzite krátky čas pôsobil aj fyzik [[Albert Einstein]].

Ani česká veda však nestála v 2. polovici 19. storočia stranou. Rozvíjala sa v tesnom spojení s priemyslom, ktorý rýchlo mohutnel. Jej kľúčovými predstaviteľmi boli vynálezca oblúkovej lampy [[František Křižík]] či objaviteľ štyroch krvných skupín [[Jan Janský]]. Do dejín fotografickej a polygrafickej techniky v tej dobe výrazne zasiahli [[Jakub Husník]] a [[Karel Klíč]]. Priekopníkom aviatiky bol [[Jan Kašpar]]. [[Jan Kříženecký]] v roku 1898 predstavil prvý kinematograf v českých krajinách.

Priestor pre vedu vytvorila aj nová Československá republika založená v roku 1918. V Brne bola vtedy (1919) založená Masarykova univerzita. V oblasti topológie sa výrazne presadil matematik [[Eduard Čech]]. Botanik [[Alberto Vojtěch Frič]] objavil mnoho nových kaktusov. Ďalším významným botanikom bol [[Karel Domin]]. Technik [[Viktor Kaplan]] vynašiel nový druh turbíny. [[Hans Ledwinka]] skonštruoval v roku 1934 prvý sériovo vyrábaný automobil s aerodynamickou karosériou Tatra 77.

Ďalší automobilový konštruktér [[Ferdinand Porsche]] sa taktiež narodil v Čechách, avšak presadil sa hlavne v Nemecku a ako spolupracovník s nacistami by sa do republiky po vojne ani vrátiť nemohol. Medzi Nemcami odsunutými po druhej svetovej vojne bol aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 2007 [[Peter Grünberg]].
[[Súbor:Magion 1 Satelite.jpg|náhľad|Družica [[Magion]]]]
Po druhej svetovej vojne bolo najväčším úspechom českej vedy udelenie Nobelovej ceny za chémiu [[Jaroslav Heyrovský|Jaroslavovi Heyrovskému]] v roku 1959, za objav [[polarografia|polarografie]] a analytickú chémiu. Objavom mäkkých ([[hydrogél]]ových) kontaktných šošoviek a silónu sa preslávil [[Otto Wichterle]].&lt;ref&gt;[http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html The History of Contact Lenses] {{Wayback|url=http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html |date=20130429122029 }}. Retrieved 3 March 2009.&lt;/ref&gt; [[Oldřich Homuta]] vynašiel v roku 1957 praktickú pomôcku do domácnosti: remosku. Významným astronómom bol [[Antonín Mrkos]] pôsobiaci na [[Observatórium Kleť|Hvezdárni Kleť]]. [[Armin Delong]] dosiahol mimoriadne výsledky v oblasti mikroskópie. [[Stanislav Brebera]] vynašiel trhavinu [[Semtex]].&lt;ref&gt;{{cite web | title=Velikáni české vědy | url=http://www.velikani-ceske-vedy.estranky.cz/clanky/biografie/stanislav-brebera | work= | publisher= | author= | date= | accessdate=1 November 2010}}&lt;/ref&gt; Výkladnou skriňou režimu bola účasť na sovietskom vesmírnom programe [[Interkozmos]] (čs. družica [[Magion]], prvý československý kozmonaut [[Vladimír Remek]] – prvý človek vo vesmíre, ktorý nebol občanom [[Spojené štáty|USA]] či [[Sovietsky zväz|SSSR]]).

Symbolom porevolučnej vedy sa stal chemik [[Antonín Holý]], tvorce pomerne účinných liekov proti [[AIDS]].&lt;ref&gt;{{Cite web |url=http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |title=Faces of the Presidency |accessdate=8 January 2009 |work= |publisher=EU2009.cz |date= |archive-url=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |archive-date=2009-01-19 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=2012-02-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |dátum archivácie=2009-01-19 }}&lt;/ref&gt; V spolupráci s Európskou úniou bolo otvorených niekoľko nových vedeckých centier zameraných io. na nanotechnológie a laserovú techniku ([[CEITEC]], [[ELI Beamlines]], [[HiLASE]] a iné). V Antarktíde bola založená česká [[Mendelova polárna stanica]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Mendelova polární stanice, kterou vybudovala brněnská Masarykova univerzita, po osmi týdnech osiřela
| periodikum = Brno
| url = https://brno.rozhlas.cz/mendelova-polarni-stanice-kterou-vybudovala-brnenska-masarykova-univerzita-po-6472943
| dátum vydania = 2007-03-16
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

=== Školstvo ===
{{Hlavný článok|Vzdelávanie v Česku|Zoznam vysokých škôl v Česku}}
[[Súbor:Sčítání obyvatelstva 2011, 30 měst, vzdělání magisterské.svg|náhľad|vľavo|Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov miest v Českej republike k roku 2011]]
[[Spbor:Praha Karolinum ext 1.jpg|náhľad|[[Karolinum]] – sídlo [[Univerzita Karlova|Karlovej univerzity v Praze]]]]
[[Súbor:Biotechnologický inkubátor JIC INBIT.jpg|náhľad|[[Kampus]] [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity v Brne]], v popredí Biotechnologický inkubátor]]
Školstvo v Českej republike je organizované v rámci [[Základná škola|základných]], [[Stredná škola|stredných]], [[Vyššia odborná škola|vyšších odborných]] a [[Vysoká škola|vysokých]] škôl.

Vysoké školy sú verejné, štátne a súkromné, najstaršou a najvýznamnejšou je [[Univerzita Karlova|Univerzita Karlova v Prahe]], ktorá je zároveň najstarším vysokým učením v strednej Európe (založená 1348). Druhou najstaršou univerzitou v ČR je [[Univerzita Palackého v Olomouci]], ktorá vznikla v roku 1573. Najstaršou vysokou školou umeleckého typu je [[Akademie výtvarných umění v Praze]], ktorá svoju históriu píše od roku 1799. Ďalšími významnými vysokými školami sú [[České vysoké učení technické v Praze]] (založené 1707), [[Vysoké učení technické v Brně]] (založené 1899) či [[Masarykova univerzita]] (založená 1919). V roku 1945 bola založená [[Akademie múzických umění v Praze|Akademie múzických umění]]. Na jej súčasti [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] vyštudovala nielen mnoho osobností českého a slovenského filmu, ale aj známy zahraniční filmári [[Agnieszka Hollandová|Agnieszka Holland]], [[Emir Kusturica]], [[Lordan Zafranović]] či [[Goran Paskaljević]]. Najväčšími univerzitami čo do počtu študentov sú Univerzita Karlova (49 094 študentov v roku 2009) a Masarykova univerzita (38 216 študentov v roku 2009).&lt;ref&gt;http://www.msmt.cz/file/12782/download/&lt;/ref&gt;

Podľa rebríčka ''QS World University Rankings'' z roku 2014 je Karlova Univerzita 244. najlepšou vysokou školou sveta. České vysoké učení technické sa umiestnilo na 411. – 420. mieste. Masarykova univerzita v Brně sa umiestnila na 551. – 600. mieste, Vysoké učení technické v Brně na 651. – 700. mieste a [[Vysoká škola ekonomická v Praze]] bola zaradená do skupiny 701+ (pod 700. miestom, bez ďalšieho rozlišovania). Iné české vysoké školy rebríček QS do merania nezahŕňa.&lt;ref&gt;https://vsmonitor.wordpress.com/2014/09/30/mezinarodni-zebricek-vysokych-skol-qs-2014/&lt;/ref&gt;

Najznámejším systémom merania a zrovnávania kvality vysokých škôl je tzv. [[šanghajský rebríček]] (ARWU), každoročne určujúci 500 najlepších vysokých škôl sveta. Jedinou českou, ktorá sa v ňom doposiaľ objavila, je Karlova Univerzita. V roku 2014 sa umiestnila na 201. – 300. mieste. Podľa ARWU tak Karlova Univerzita patrí medzi 2 percentá najlepších vysokých škôl na svete.&lt;ref&gt;https://vsmonitor.wordpress.com/2014/08/26/sanghajsky-zebricek-vysokych-skol-v-roce-2014/&lt;/ref&gt;

Existujú aj menej formalizované zrovnania skôr publicistického typu, ktorá raz za čas za najkvalitnejšiu univerzitu v ČR označia napríklad brnenskú Masarykovu Univerzitu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Keményová
| meno = Zuzana
| titul = Žebříček českých vysokých škol: Brno výrazně porazilo Univerzitu Karlovu
| periodikum = Hospodářské noviny (IHNED.cz)
| url = https://ihned.cz/c1-63417720-nejlepsi-vysoke-skoly-v-cesku-special-hn
| dátum vydania = 2015-01-22
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Podľa sčítania z roku 2011 je podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva celkom 10,7 %; čo sa týka miest, najvyšší podiel vykazuje [[Praha]] (20,7 %), [[Brno]] (20,6 %) a [[Olomouc]] (17,9 %).&lt;ref&gt;[http://vdb.czso.cz/sldbvo Sčítání lidu, domů a bytů 2011 (záložka „Vše o území“)]&lt;/ref&gt;

K najslávnejším stredným školám patrí [[Pražské konzervatórium]], druhá škola svojho druhu na svete (založená 1808). Školu viedli aj [[Antonín Dvořák]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák]] či [[Josef Bohuslav Foerster]].

Podľa štúdie spoločnosti Pearson z roku 2012 má ČR 22. najkvalitnejšie školstvo medzi vyspelými krajinami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Studie: Nejlepší systém vzdělávání mají Finové, Česko podprůměrné
| periodikum = E15.cz
| url = https://www.e15.cz/domaci/studie-nejlepsi-system-vzdelavani-maji-finove-cesko-podprumerne-936369
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Podľa informácii [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] z roku 2007 Česko smeruje do vzdelávania 10 percent verejných výdajov, čím sa v porovnávajúcom rebríčku radí na predposledné miesto spolu s [[Japonsko|Japonskom]]. Vyjádrením podielu [[Hrubý domáci produkt|HDP]] sa jedná o asi 4,6 %, čo je podstatne menej než priemer krajín OECD, ktorý je 6,1 %.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |titul=Češi skrblí na vzdělání, říká mezinárodní studie
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
 | vydavateľ = Economia
 | odkaz na vydavateľa = Economia
 |url=http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=676577
 |dátum prístupu=2016-09-05}}&lt;/ref&gt; Súčasní českí pedagógovia dostávajú štvrté najnižšie platy z viac než tridsiatich krajín sledovaných OECD.

== Sport ==
{{Podrobně|Sport v Česku|Česko na olympijských hrách|Československo na olympijských hrách|Čechy na olympijských hrách}}
[[Soubor:Emil Zátopek redux.jpg|náhled|upright|vlevo|Čtyřnásobný olympijský vítěz ve vytrvalostním běhu, [[Emil Zátopek]]]]
[[Soubor:Larisa Latynina, Birgit Radochla, Věra Čáslavská 1964.jpg|náhled|upright|[[Věra Čáslavská]] na [[Sportovní gymnastika na Letních olympijských hrách 1964|LOH 1964]]]]

Nejsledovanějším a nejnavštěvovanějším sportem je v Česku [[lední hokej]], druhým [[fotbal]].&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika | titul = Sport číslo 1 v Česku: Fotbal versus hokej | periodikum = Finance.cz | datum_vydání = 2019-09-02 | url = https://www.finance.cz/526932-fotbal-versus-hokej/}}&lt;/ref&gt; Dalšími nejnavštěvovanějšími sporty jsou [[biatlon]], lyžování, tenis, florbal, basketbal a&amp;nbsp;volejbal.&lt;ref&gt;{{Citace elektronické monografie | titul = Výsledky průzkumu ČEŠI A SPORT | vydavatel = Sport Invest | datum_vydání = 2015-07-20 | url = http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | datum přístupu = 2016-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20160813222421/http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | datum archivace = 2016-08-13 | nedostupné = ano }}&lt;/ref&gt; Podle statistiky [[Česká unie sportu|České unie sportu]] jsou nejpopulárnějšími sporty v ČR podle velikosti členské základny sportovních oddílů: fotbal, [[tenis]], lední hokej, [[volejbal]], [[florbal]], [[golf]], [[hokejbal]], [[atletika]], [[basketbal]] a&amp;nbsp;[[lyžování]].&lt;ref&gt;[http://sport.idnes.cz/golf-florbal-a-hokejbal-pronikly-mezi-nejoblibenejsi-ceske-sporty-1cv-/sporty.aspx?c=A091011_125801_sporty_par Golf, florbal a hokejbal pronikly mezi nejoblíbenější české sporty]&lt;/ref&gt; Nejsledovanějšími sportovními událostmi jsou [[lední hokej na olympijských hrách]] a [[mistrovství světa v ledním hokeji]].&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika | titul = ČT sport vysílá deset let, nejsledovanější byl hokej | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/02/ct-sport-vysila-deset-let-nejsledovanejsi-byl-hokej/}}&lt;/ref&gt; Mezi další nejsledovanější patří [[mistrovství Evropy ve fotbale]], [[Liga mistrů UEFA]] a [[mistrovství světa ve fotbale]].

=== Olympijské hry ===
Na [[Olympijské hry|olympijských hrách]] startují čeští sportovci od roku 1900, nejprve pod vlajkou [[Čechy na olympijských hrách|Čech]], od roku 1920 v reprezentaci [[Československo na olympijských hrách|Československa]] a od roku 1994 v dresech samostatného [[Česko na olympijských hrách|Česka]]. Čeští olympionici dosáhli významných úspěchů. Již v&amp;nbsp;roce 1900 [[František Janda-Suk]] získal na druhých OH stříbrnou medaili v&amp;nbsp;[[Hod diskem|hodu diskem]], první olympijské prvenství vybojoval roku 1924 [[Bedřich Šupčík]] ve [[šplh na laně|šplhu na laně]]. Na [[Letní olympijské hry|letních olympijských hrách]] získala [[Sportovní gymnastika|gymnastka]] [[Věra Čáslavská]] sedm zlatých [[Olympijské hry|olympijských medailí]] (3× 1964, 4× 1968). Běžec [[Emil Zátopek]] obdržel čtyři zlaté (1×&amp;nbsp;1948, 3×&amp;nbsp;1952), tři zlaté má [[Hod oštěpem|oštěpař]] [[Jan Železný]] (1992, 1996, 2000). Dvě zlaté získali rychlostní kanoisté [[Josef Holeček]] (1948, 1952) a&amp;nbsp;[[Martin Doktor]] (1996), kanoistka [[Štěpánka Hilgertová]] (1996, 2000), oštěpařka [[Barbora Špotáková]] (2008, 2012) a tenistka [[Kateřina Siniaková]] (2020, 2024).

Na [[Zimní olympijské hry|zimních olympijských hrách]] vybojovala lyžařka [[Kateřina Neumannová]] celkem šest medailí, sedm cenných kovů si přivezla ze ZOH [[Rychlobruslení|rychlobruslařka]] [[Martina Sáblíková]], z toho tři zlaté (2×&amp;nbsp;2010, 1×&amp;nbsp;2014). Trojici zlatých medailí získala také [[Ester Ledecká]], a to ve dvou různých sportech – ve snowboardingu a ve sjezdovém lyžování.

=== Lehká atletika ===
Kromě letních olympijských her se čeští [[Lehká atletika|lehcí atleti]] účastní také pravidelných mistrovství světa a Evropy. V dresu samostatného Česka se mistry světa v atletice stali oštěpaři [[Jan Železný]], [[Vítězslav Veselý (atlet)|Vítězslav Veselý]] a [[Barbora Špotáková]], trojskokanka [[Šárka Kašpárková]], běžci [[Ludmila Formanová]] a [[Zuzana Hejnová]], desetibojaři [[Tomáš Dvořák]] a [[Roman Šebrle]]. V hale navíc zlato brali běžec [[Pavel Maslák]] (a to již třikrát), sedmibojař [[Robert Změlík]] a skokanka o tyči [[Pavla Rybová|Pavla Hamáčková]]. Na mistrovství Evropy krom jmenovaných zlato získali i skokanka o tyči [[Jiřina Kudličková|Jiřina Ptáčníková]], v hale překážkář [[Petr Svoboda (atlet)|Petr Svoboda]], běžci [[Denisa Rosolová]] a [[Jakub Holuša]], koulař [[Tomáš Staněk]] a oštěpař [[Jakub Vadlejch]].

V dresu Československa titul mistra světa vybojovali i další Češi: běžkyně [[Jarmila Kratochvílová]], koulařka [[Helena Fibingerová]], v hale pak koulař [[Remigius Machura]] a skokan do dálky [[Jan Leitner]]. Mistry Evropy byli běžci [[Emil Zátopek]] a [[Jaroslava Jehličková]], překážkář [[Jindřich Roudný]], koulař [[Jiří Skobla]], chodec [[Josef Doležal (atlet)|Josef Doležal]], oštěpařka [[Dana Zátopková]], skokanka do výšky [[Miloslava Rezková]], diskař [[Ludvík Daněk]], v hale titul navíc krom jmenovaných získali skokani do výšky [[Milada Karbanová]] a [[Vladimír Malý]], běžci [[Karel Kolář]], [[Taťána Kocembová]], [[Lubomír Tesáček]] a [[Milena Matějkovičová]], překážkář [[Aleš Höffer]], koulař [[Jaroslav Brabec (atlet)|Jaroslav Brabec]] a skokanka do dálky [[Jarmila Nygrýnová]].

Běžkyně [[Jarmila Kratochvílová]] již od roku 1983 drží světový rekord v&amp;nbsp;běhu na 800&amp;nbsp;metrů, jde o&amp;nbsp;nejdéle platný světový rekord v&amp;nbsp;historii ženské atletiky.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika
| titul = Nečekaný rekord na náhradní trati přežil už tři desetiletí
| periodikum = [[Česká televize]]
| url = https://www.ceskatelevize.cz/sport/atletika/235791-necekany-rekord-na-nahradni-trati-prezil-uz-tri-desetileti/
| datum přístupu = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Fotbal ===
[[Soubor:Josef Masopust official photo.jpg|náhled|upright|[[Josef Masopust]] se Zlatým míčem]]

==== Reprezentace ====
Fotbalová reprezentace Československa získala dvě stříbrné medaile na mistrovství světa, v letech [[Mistrovství světa ve fotbale 1934|1934]] a [[Mistrovství světa ve fotbale 1962|1962]]. V&amp;nbsp;roce 1976 vyhrálo Československo [[mistrovství Evropy ve fotbale 1976]] v [[Jugoslávie|Jugoslávii]], přičemž z&amp;nbsp;22&amp;nbsp;hráčů na soupisce bylo jen sedm Čechů. Stříbro na tomto turnaji československý nebo český národní tým vybojoval roku [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1996|1996]], bronz pak v letech [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1960|1960]], [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1980|1980]] a [[Mistrovství Evropy ve fotbale 2004|2004]]. Roku 1980 získal olympijský výběr ČSSR zlaté medaile na [[Letní olympijské hry 1980|letních olympijských hrách v&amp;nbsp;Moskvě]].&lt;ref&gt;{{Citace monografie | příjmení = Vaněk | jméno = Karel a kolektiv | odkaz na autora = | titul = Malá encyklopedie fotbalu | vydavatel = [[Nakladatelství Olympia]] | místo = Praha | rok = 1984 | vydání = 1 | počet stran = 404 | strany = 70, 221}}&lt;/ref&gt;

==== Klubový fotbal ====
Před druhou světovou válkou patřily [[AC Sparta Praha]] a [[SK Slavia Praha]] k nejlepším klubům Evropy. Sparta dvakrát vyhrála [[Středoevropský pohár]] (1927, 1935), nejvýznamnější klubovou soutěž té doby, Slavia jednou (1938). Po založení evropských pohárů, organizovaných od 50. let asociací [[UEFA]], se v nich nejdál dostaly [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] (semifinále [[Pohár mistrů evropských zemí 1966/67|PMEZ 1966/67]], semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1985/86|PVP 1985/86]]), Sparta (semifinále [[Pohár mistrů evropských zemí 1991/92|PMEZ 1991/92]], semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1972/73|PVP 1972/73]]), [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] (semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1978/79|PVP 1978/79]]), [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]] (semifinále [[Pohár UEFA 1982/83|UEFA 1982/83]]) a Slavia (semifinále [[Pohár UEFA 1995/96|UEFA 1995/96]]). Čtvrtfinále hrály [[FC Hradec Králové|SK Hradec Králové]], [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovka Brno]], [[MFK Vítkovice|TJ Vítkovice]], [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] a [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]].

==== Osobnosti ====
[[Josef Masopust]] (1962) a [[Pavel Nedvěd]] (2003) vyhráli anketu [[Zlatý míč]], která každoročně hledá nejlepšího fotbalistu Evropy. Brankář [[Ivo Viktor]] skončil v&amp;nbsp;této anketě roku 1976 třetí. [[Oldřich Nejedlý]] byl nejlepším střelcem [[mistrovství světa ve fotbale 1934]]. [[Milan Baroš]] byl nejlepším střelcem [[Mistrovství Evropy ve fotbale 2004|mistrovství Evropy 2004]]. Nejvíce startů za [[Československá fotbalová reprezentace|reprezentaci Československa]] si připsal [[Zdeněk Nehoda]], za [[Česká fotbalová reprezentace|reprezentaci ČR]] [[Petr Čech]], nejlepším československým reprezentačním střelcem byl [[Antonín Puč]], v dresu ČR [[Jan Koller]].&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|periodikum = repre.fotbal.cz|url = https://repre.fotbal.cz/tym/historicke-statistiky/1|titul = Statistiky fotbalových reprezentantů}}&lt;/ref&gt; Nejprestižnější evropskou pohárovou soutěž, [[Liga mistrů UEFA|Ligu mistrů]], vyhráli [[Vladimír Šmicer]], [[Milan Baroš]] (oba roku 2005 s&amp;nbsp;[[Liverpool FC|FC Liverpool]]), [[Marek Jankulovski]] (2007 s [[AC Milán|AC Milan]]) a brankář [[Petr Čech]] (2012 s&amp;nbsp;[[Chelsea FC]]). Nedvěd získal roku 1999 s&amp;nbsp;[[SS Lazio|Laziem Řím]] [[Pohár vítězů pohárů]]. [[Evropská liga UEFA|Pohár UEFA]] (potažmo nástupnickou Evropskou ligu) vyhráli [[Jiří Němec (fotbalista)|Jiří Němec]], [[Radoslav Látal]] (oba 1997 se [[FC Schalke 04|Schalke 04]]), Vladimír Šmicer, [[Patrik Berger]] (oba 2001 s&amp;nbsp;Liverpoolem), [[Radek Šírl]] (2008 se [[FK Zenit Sankt-Petěrburg|Zenitem Petrohrad]]), [[Tomáš Hübschman]] (2009 se [[FK Šachtar Doněck|Šachťarem Doněck]]), [[Tomáš Ujfaluši]] (2010 s&amp;nbsp;klubem [[Atlético Madrid]]),&amp;nbsp;[[Petr Čech]] (2013 s&amp;nbsp;Chelsea) a [[Tomáš Vaclík]] (2020 se Sevillou). Význačným střelcem, jehož velkou část kariéry však pohltila [[druhá světová válka]], byl [[Josef Bican]]. Jedním z&amp;nbsp;nejlepších brankářů své doby na světě byl [[František Plánička]]. K dalším úspěšným fotbalistům patří [[Svatopluk Pluskal]], [[Ladislav Novák (fotbalista)|Ladislav Novák]], [[Antonín Panenka]], [[Ladislav Vízek]], [[Tomáš Skuhravý]], [[Karel Poborský]] a [[Tomáš Rosický]].

=== Lední hokej ===
[[Soubor:Jaromír Jágr, ice hockey champion 2010.jpg|náhled|[[Jaromír Jágr]] hovoří k fanouškům po výhře na [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2010|MS 2010]]]]
V ledním hokeji patří k největším reprezentačním úspěchům zlatá medaile na [[Zimní olympijské hry 1998|olympijských hrách v Naganu]] roku 1998, jejíž cena tkví v&amp;nbsp;tom, že se turnaje zúčastnili poprvé všichni nejlepší hráči planety, včetně profesionálů ze severoamerické [[National Hockey League|NHL]]. Ke hvězdám týmu patřili zejména útočník [[Jaromír Jágr]] a brankář [[Dominik Hašek]].

Co se týče hokejových individualit, je Jágr co do počtu bodů druhým nejlepším v celé historii NHL.&lt;ref&gt;{{Citace elektronické monografie | titul = NHL STATISTICS | url = https://www.nhl.com/stats/skaters?reportType=allTime&amp;seasonFrom=19171918&amp;seasonTo=20232024&amp;gameType=2&amp;sort=points&amp;page=0&amp;pageSize=50 | vydavatel = NHL.com}}&lt;/ref&gt; Dvakrát vyhrál [[Stanley Cup|Stanleyův pohár]] (1990/91 a 1991/92 s&amp;nbsp;klubem [[Pittsburgh Penguins]]). Dva Stanley Cupy má i&amp;nbsp;Hašek, a&amp;nbsp;to s&amp;nbsp;[[Detroit Red Wings]] (2001/2002, 2007/2008). Třikrát tuto trofej vyhráli [[Jaroslav Pouzar]] a [[Jiří Hrdina (lední hokejista)|Jiří Hrdina]], dvakrát [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]], [[Patrik Eliáš]], [[Bobby Holík]], [[Michal Rozsíval]] a [[Jiří Fischer]]. Nejvíce bodů v&amp;nbsp;kanadském bodování získali v základní části NHL spolu s&amp;nbsp;Jágrem, Eliášem, Holíkem a&amp;nbsp;Sýkorou také [[Milan Hejduk]], [[Petr Nedvěd]], [[Martin Straka (lední hokejista)|Martin Straka]] a [[Václav Prospal]], v playoff [[David Krejčí]] a [[Michal Pivoňka]]. Před rokem 1989 však čeští hokejisté NHL mohli hrát jen výjimečně, přesto měli světovou úroveň. Velkých úspěchů dosáhla slavná generace čtyřicátých let jako byli [[Vladimír Bouzek]], [[Stanislav Konopásek]], [[Bohumil Modrý]], [[Václav Roziňák]], [[Vladimír Zábrodský]], [[Augustin Bubník]] a [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]]. V&amp;nbsp;padesátých a&amp;nbsp;šedesátých letech vynikli [[Vlastimil Bubník]], [[Bronislav Danda]] a&amp;nbsp;[[Václav Pantůček]]. V&amp;nbsp;sedmdesátých letech pak [[Jiří Bubla]], [[Ivan Hlinka]], [[Jiří Holeček]], [[Jiří Holík]], [[Oldřich Machač]], [[Vladimír Martinec]], [[František Pospíšil]], [[Miroslav Dvořák (lední hokejista)|Miroslav Dvořák]], [[Václav Nedomanský]], [[Milan Nový]], [[Jaroslav Holík (lední hokejista)|Jaroslav Holík]], [[Milan Chalupa]]. [[Vladimír Růžička]] je jediným hráčem, který zažil největší úspěch 80.&amp;nbsp;let (zlato z&amp;nbsp;MS 1985) i let devadesátých (zlato z Nagana). [[Jiří Šlégr]] je spolu s Jágrem jediným českým členem [[Triple Gold Club]]u, do něhož symbolicky vstupují hráči, kteří vyhráli mistrovství světa, olympijské hry i Stanleyův pohár.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|periodikum = iihf.com|url = http://www.iihf.com/iihf-home/history/the-iihf/triple-gold-club/|titul = Triple Gold Club|jazyk = en}}&lt;/ref&gt; [[Československá hokejová reprezentace|Mužstvo Československa]], tvořené především českými hráči, vyhrálo mistrovství světa v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1947|1947]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1949|1949]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1972|1972]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1976|1976]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1977|1977]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1985|1985]]. [[Česká hokejová reprezentace|Mužstvo České republiky]] zvítězilo v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1996|1996]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1999|1999]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2000|2000]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2001|2001]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2005|2005]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2010|2010]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2024|2024]]. Pět zlatých z MS má [[František Kaberle]] a [[David Výborný]], čtyři [[Pavel Patera]] a [[Martin Procházka]]. Největším úspěchem [[Česká ženská hokejová reprezentace|ženské reprezentace]] jsou bronzové medaile z MS v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji žen 2022|2022]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji žen 2023|2023]].

Kluby, které vyhrály [[Extraliga ledního hokeje|českou hokejovou ligu]], jsou [[HC Olomouc]], [[VHK ROBE Vsetín|HC Vsetín]], [[HC Sparta Praha]], [[HC Slavia Praha]], [[PSG Berani Zlín|Zlín]], [[HC Dynamo Pardubice|Dynamo Pardubice]], [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]], [[HC Oceláři Třinec]], [[HC Škoda Plzeň]], [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]], [[Bílí Tygři Liberec]] a [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]. Československou ligu vyhrály navíc kluby [[LTC Praha]], [[ATK Praha (lední hokej)|ATK Praha]], [[ČEZ Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]], [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]], [[Rytíři Kladno|Kladno]] a [[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]]. V [[Kontinentální hokejová liga|KHL]] působil jen krátkou dobu český klub [[HC Lev Praha]], nicméně probojoval se až do jejího finále.

=== Tenis ===
[[Soubor:Fed Cup Final 2016 FRA vs CZE PPP 3538 (31066166125).jpg|náhled|vlevo|[[tým Česka v Billie Jean King Cupu|Český fedcupový tým]] s&amp;nbsp;desátým pohárem po [[Finále Fed Cupu 2016|finálové výhře]] v&amp;nbsp;roce [[Fed Cup 2016|2016]]. ''Zleva:'' [[Lucie Hradecká|Hradecká]], [[Petra Kvitová|Kvitová]], [[Petr Pála|Pála]], [[Barbora Strýcová|Strýcová]] a&amp;nbsp;[[Karolína Plíšková|Plíšková]]]]Úspěšná je česká [[tenis]]ová škola. [[Martina Navrátilová]], již jako reprezentantka USA, vyhrála devětkrát tenisový turnaj [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] (1978, 1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1990). Dvakrát vyhrála Wimbledon [[Petra Kvitová]] (2011, 2014), jednou [[Jana Novotná]] (1998), [[Markéta Vondroušová]] (2023) a [[Barbora Krejčíková]] (2024). Jediným českým mužským vítězem turnaje ve Wimbledonu se stal [[Jan Kodeš]] (1973), ale v minulosti zde triumfoval jako reprezentant Egypta i [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]] (1954). [[Ivan Lendl]] byl 270&amp;nbsp;týdnů světovou jedničkou v&amp;nbsp;[[Žebříček ATP|žebříčku ATP]], jako dosud jediný český hráč. Ženskému [[Žebříček WTA|žebříčku WTA]] kralovala celkem 332&amp;nbsp;týdnů Martina Navrátilová v dresu USA. V&amp;nbsp;roce 2017 se světovou hráčkou č.&amp;nbsp;1 stala [[Karolína Plíšková]].&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika
| titul = První česká světová jednička! Plíškovou posunula na trůn Halepová
| periodikum = iDNES.cz
| url = http://sport.idnes.cz/tenis-svetova-jednicka-halepova-pliskova-f1b-/tenis.aspx?c=A170711_180623_tenis_tie
| datum vydání = 2017-07-11
| datum přístupu = 2017-07-12
}}&lt;/ref&gt; Krom jmenovaných hráčů vyhráli některý z tzv. [[Grand Slam (tenis)|grandslamových]] turnajů také [[Petr Korda]] ([[Australian Open 1998 – mužská dvouhra|Austrálie 1998]]) a&amp;nbsp;[[Hana Mandlíková]] (Austrálie 1980, 1987, Paříž 1981, US Open 1985). Deblovou specialistkou byla [[Helena Suková]], jež ve čtyřhře vyhrála čtrnáct grandslamových turnajů.

[[Daviscupový tým Československa|Mužská tenisová reprezentace Československa]] resp. [[Daviscupový tým Česka|Česka]] vyhrála třikrát [[Davis Cup]], a to [[Davis Cup 1980|1980]], [[Davis Cup 2012|2012]] a&amp;nbsp;[[Davis Cup 2013|2013]] (z toho dvakrát jako Česko).&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|periodikum = daviscup.com|url = https://www.daviscup.com/en/teams/team.aspx?id=CZE|titul = Český daviscupový tým|jazyk = en}}&lt;/ref&gt; [[Tým Československa v Billie Jean King Cupu|Ženská tenisová reprezentace Československa]] resp. [[Tým Česka v Billie Jean King Cupu|Česka]] zvítězila v [[Billie Jean King Cup]]u dokonce desetkrát ([[Pohár federace 1975|1975]], [[Pohár federace 1983|1983]], [[Pohár federace 1984|1984]], [[Pohár federace 1985|1985]], [[Pohár federace 1988|1988]], [[Fed Cup 2011|2011]], [[Fed Cup 2012|2012]], [[Fed Cup 2014|2014]], [[Fed Cup 2015|2015]], [[Fed Cup 2016|2016]] a&amp;nbsp;[[Fed Cup 2018|2018]]), z toho šestkrát jako Česko.

=== Ostatní sporty ===
[[Soubor:Praha, Vinohrady, Sportovní hala Folimanka.jpg|náhled|[[Sportovní hala Folimanka]] basketbalové [[USK Praha]]]]
[[Československá ženská basketbalová reprezentace|Československé]] a [[Česká ženská basketbalová reprezentace|české basketbalistky]] mají tři stříbra (1964, 1971, 2010) a tři bronzy (1957, 1959, 1975) z mistrovství světa, v roce [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 2005|2005]] vyhrály mistrovství Evropy. [[Československá mužská basketbalová reprezentace|Českoslovenští basketbalisté]] vyhráli mistrovství Evropy v roce 1946, šestkrát přivezli stříbro (1947, 1951, 1955, 1959, 1967, 1985). Evropskou pohárovou soutěž v basketbale žen (dnes [[Euroliga v basketbalu žen|Euroliga]], dříve Pohár mistrů evropských zemí) vyhrála [[BC Sparta Praha|Sparta Praha]] (1975/76), Gambrinus Brno (2005/06) a [[ZVVZ USK Praha]] ([[Euroliga v basketbalu žen 2014/15|2014/15]]). Analogickou [[Pohár vítězů pohárů v basketbalu mužů|mužskou soutěž]] vyhrál [[USK Praha]] v sezóně 1968/69. Nejlepším českým basketbalistou 20.&amp;nbsp;století byl vyhlášen [[Jiří Zídek (1944)|Jiří Zídek]]. Jeho syn [[Jiří Zídek|Jiří Zídek mladší]] byl prvním českým hráčem v americké [[National Basketball Association|NBA]]. Následovali ho [[Jiří Welsch]], [[Jan Veselý (basketbalista)|Jan Veselý]] a nejnověji [[Tomáš Satoranský]]. [[Hana Horáková]] byla v roce 2010 vyhlášena nejlepší basketbalistkou Evropy.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |datum přístupu=2019-05-13 |url archivu=https://web.archive.org/web/20190513072705/http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |datum archivace=2019-05-13 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt;

[[Československá ženská házenkářská reprezentace|Ženská házenkářská reprezentace]] vyhrála mistrovství světa (1957), jednou přivezla stříbro (1986) a jednou bronz (1962). [[Československá mužská házenkářská reprezentace|Muži]] vyhráli mistrovství světa roku 1967, krom toho mají dvě stříbra (1958, 1961) a dva bronzy (1954, 1964). Získali též stříbro na olympijských hrách v Mnichově roku 1972. Tým mužů Dukly Praha třikrát vyhrál Pohár mistrů evropských zemí (1957, 1963, 1984), ženský tým Sparty Praha jednou (1962). [[Filip Jícha]] byl roku 2010 vyhlášen nejlepším házenkářem světa.&lt;ref&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Seznam.cz|titul=Jícha dobyl svět! Čech byl vyhlášen nejlepším házenkářem planety za rok 2010|url=http://www.sport.cz/ostatni/micove-sporty/clanek/181015-jicha-dobyl-svet-cech-byl-vyhlasen-nejlepsim-hazenkarem-planety-za-rok-2010.html|datum přístupu=2016-09-05}}&lt;/ref&gt;

Ve volejbale má [[československá mužská volejbalová reprezentace|mužská reprezentace]] dva tituly mistra světa (1956, 1966), tři tituly mistra Evropy (1948, 1955, 1958), stříbro a bronz z olympijských her (1964, 1968). [[Československá ženská volejbalová reprezentace|Ženy]] vyhrály roku 1955 mistrovství Evropy. Nejlepším českým volejbalistou 20. století byl vyhlášen [[Josef Musil]], jenž se stal rovněž prvním Čechem uvedeným do mezinárodní volejbalové Síně slávy.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika
| titul = Zemřel nejlepší volejbalista 20. století. Musil se dožil 85 let {{!}} Lidé
| periodikum = Lidovky.cz
| url = https://www.lidovky.cz/lide/zemrel-nejlepsi-volejbalista-20-stoleti-josef-musil-se-dozil-85-let.A170827_185723_lide_lar
| datum vydání = 2017-08-27
| datum přístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

K předním šachistům patřili [[Wilhelm Steinitz]], [[Richard Réti]] (viz [[Rétiho hra]]) či [[Věra Menčíková]]. Českým přínosem světovému šachu je rovněž [[Traxlerův protiútok]]. Nejúspěšnějším českým šachistou současnosti je [[David Navara]]. [[Tomáš Enge]] je jediným českým účastníkem závodů [[Formule 1]]. I v dalších sportech se objevily v éře samostatného Česka výrazné osobnosti – v biatlonu ([[Gabriela Soukalová]]), v judu ([[Lukáš Krpálek]]), v krasobruslení ([[Tomáš Verner]]), v silniční cyklistice ([[Roman Kreuziger]]), v horských kolech ([[Jaroslav Kulhavý]]), ve snowboardcrossu ([[Eva Adamczyková]]), veslování ([[Miroslava Topinková Knapková|Miroslava Knapková]], [[Ondřej Synek]]), kanoistice ([[Martin Fuksa]], [[Josef Dostál (kajakář)|Josef Dostál]]), běžeckém lyžování ([[Lukáš Bauer]]), akrobatickém lyžování ([[Aleš Valenta]]), střelbě ([[Kateřina Emmons]]), moderním pětiboji ([[David Svoboda]]), alpském lyžování ([[Šárka Strachová]]), sportovním lezení ([[Adam Ondra]]), skikrosu ([[Tomáš Kraus]]), dráhové cyklistice ([[Lada Kozlíková]]), cyklokrosu ([[Zdeněk Štybar]]), ale i v menších sportech jako jsou skiboby ([[Alena Housová]], [[Irena Francová-Dohnálková]]), krasojízda ([[Martina Štěpánková (sportovkyně)|Martina Štěpánková]]), sportovní rybolov ([[Kateřina Marková]]) či orientační běh ([[Dana Šafka Brožková|Dana Brožková]]). Z éry Československa lze vzpomenout významné postavy kolové [[Bratři Pospíšilové|bratry Pospíšily]], skokany na lyžích [[Jiří Raška|Jiřího Rašku]], [[Pavel Ploc|Pavla Ploce]] a [[Jiří Parma|Jiřího Parmu]], cyklokrosaře [[Radomír Šimůnek|Radomíra Šimůnka]] či zápasníka [[Vítězslav Mácha|Vítězslava Máchu]].

=== Soutěže a sportoviště ===
[[Soubor:Sazka-arena-02.jpg|náhled|[[O2 arena]], největší sportovní hala v zemi]]
[[Soubor:Dostihove zavodiste Pardubice Foto Petr Kolmann.jpg|náhled|[[Dostihové závodiště Pardubice]], místo konání [[Velká pardubická|Velké pardubické]]]]
K největším pravidelným mezinárodním sportovním akcím v ČR patří atletická [[Zlatá tretra Ostrava|Zlatá tretra]] v Ostravě, běžecký [[Pražský mezinárodní maraton]], [[České hokejové hry]], jezdecká [[Velká pardubická]], kombinovaaný tenisový turnaj [[Prague Open]] (navazující na [[Czech Open (1987–1999)|Czech Open]]) a ženský [[WTA Prague Open|Prague Open]], lyžařská [[Jizerská padesátka]], automobilová [[Barum Czech Rally Zlín|Barum rallye]] ve Zlíně či plochodrážní [[Zlatá přilba]] v Pardubicích. V minulosti byly významnými akcemi i [[Závod míru]] či motocyklová [[Velká cena České republiky silničních motocyklů|Velká cena České republiky]] na okruhu v Brně. Ve vodním slalomu či v&amp;nbsp;biatlonu se v ČR pravidelně konají závody světového poháru.

Z domácích soutěží patří k nejsledovanějším pravidelným soutěžím [[1. česká fotbalová liga]] (dříve [[Fotbalová liga Československa]]), [[Extraliga ledního hokeje|Česká hokejová extraliga]] (dříve [[Československá hokejová liga]]) a Česká basketbalová liga (dříve [[Československá basketbalová liga]]).

V ČR se konala i řada jednorázových mezinárodních sportovních akcí, kupříkladu na pražském stadionu v Edenu se roku [[Superpohár UEFA 2013|2013 hrálo finále evropského Superpoháru]], v roce 2015 se v Praze ([[Fortuna Arena|Eden]] a Letná), v Olomouci ([[Andrův stadion]]) a v Uherském Hradišti (Stadion Miroslava Valenty) konalo [[Mistrovství Evropy ve fotbale hráčů do 21 let]], jedenáctkrát se v Česku konalo [[mistrovství světa v ledním hokeji]] ([[Mistrovství světa v ledním hokeji 1933|1933]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1938|1938]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1947|1947]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1959|1959]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1972|1972]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1978|1978]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1985|1985]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1992|1992]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2004|2004]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2015|2015]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2024|2024]]), několikrát též mistrovství světa a Evropy v basketbale mužů ([[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 1947|1947]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 1981|1981]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 2022|2022]]) i žen ([[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 1956|1956]], [[Mistrovství světa v basketbalu žen 1967|1967]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 1995|1995]], [[Mistrovství světa v basketbalu žen 2010|2010]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 2017|2017]]), mistrovství světa v házené mužů ([[Mistrovství světa v házené mužů 1964|1964]], [[Mistrovství světa v házené mužů 1990|1990]]) i žen ([[Mistrovství světa v házené žen 1978|1978]]), mistrovství světa a Evropy ve volejbale mužů ([[Mistrovství světa ve volejbale mužů 1949|1949]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 1958|1958]], [[Mistrovství světa ve volejbale mužů 1966|1966]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2001|2001]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2011|2011]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2021|2021]]) i žen ([[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1949|1949]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1958|1958]], [[Mistrovství světa ve volejbale žen 1986|1986]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1993|1993]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1997|1997]]), [[mistrovství Evropy v atletice 1978]] a dvě halová atletická mistrovství Evropy ([[Evropské halové hry v atletice 1967|1967]], [[Halové mistrovství Evropy v atletice 2015|2015]]), [[mistrovství světa v klasickém lyžování 2009]] v Liberci, [[mistrovství světa v&amp;nbsp;biatlonu 2013]] a [[Mistrovství světa v biatlonu 2024|2024]] v Novém Městě na Moravě, dvě zimní univerziády (1964, 1978), deset mistrovství světa či Evropy v&amp;nbsp;krasobruslení ([[Mistrovství světa v krasobruslení 1908|1908]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1928|1928]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1934|1934]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1937|1937]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1948|1948]], [[Mistrovství světa v krasobruslení 1962|1962]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1988|1988]], [[Mistrovství světa v krasobruslení 1993|1993]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1999|1999]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 2017|2017]]), tři mistrovství světa ve florbale mužů ([[Mistrovství světa ve florbale 1998|1998]], [[Mistrovství světa ve florbale 2008|2008]], [[Mistrovství světa ve florbale 2018|2018]]) a dvě žen ([[Mistrovství světa ve florbale žen 2013|2013]], [[Mistrovství světa ve florbale žen 2025|2025]]) a v letech 1969 a 1981 se na [[Velodrom Brno|brněnském velodromu]] konalo [[mistrovství světa v dráhové cyklistice]].

K nejmodernějším sportovištím patří fotbalové stánky Eden a [[Stadion Sparty na Letné|Letná]] v Praze, [[Stadion města Plzně|stadion ve Štruncových sadech]] v&amp;nbsp;Plzni a [[Malšovická aréna]] v Hradci Králové, víceúčelové haly [[O2 arena|O2 Arena]] v Praze, [[Ostravar Aréna]] v Ostravě, [[KV Arena]] v Karlových Varech, [[Home Credit Arena]] v Liberci a [[Werk Arena (2014)|Werk Arena]] v Třinci, atletický [[Městský stadion v Ostravě-Vítkovicích]], [[Masarykův okruh]] v&amp;nbsp;Brně pro motoristické závody či [[Skokanský areál Ještěd|skokanské můstky]] na [[Ještěd]]u. Historicky významnými jsou též pražský [[Velký strahovský stadion]], na kterém se konaly mj. [[Všesokolský slet|sokolské slety]] a&amp;nbsp;který býval uváděn jako největší sportovní stadion na světě, [[Sportovní hala Fortuna|Sportovní hala]] v&amp;nbsp;Praze-[[Bubeneč|Bubenči]], [[Zimní stadión Štvanice|zimní stadion]] na pražské [[Štvanice (ostrov)|Štvanici]], [[Tenisový areál Štvanice|tenisový stadion na Štvanici]], [[Stadion Evžena Rošického]] v Praze na Strahově či skokanské můstky [[Skokanské můstky v Harrachově|Čerťák]] v&amp;nbsp;[[Harrachov]]ě.

Organizačně stojí na špici českého sportu [[Česká unie sportu]] a [[Český olympijský výbor]]. K největším sportovním svazům patří [[Fotbalová asociace České republiky|Fotbalová asociace ČR]] a&amp;nbsp;[[Český svaz ledního hokeje]]. Všesportovní anketou je [[Sportovec roku]], významnými oborovými anketami jsou [[Fotbalista roku (Česko)|Fotbalista roku]], [[Zlatá hokejka]], [[Atlet roku]] či [[Zlatý kanár]].

=== Tělovýchova ===
[[Soubor:Bundesarchiv Bild 102-13621, Prag, Stadion, Sokolfest.jpg|náhled|[[Všesokolský slet]] v&amp;nbsp;roce 1932 v&amp;nbsp;Praze na [[Velký strahovský stadion|Strahovském stadionu]]]]
Počátky organizované české tělovýchovy sahají do roku 1862, kdy [[Miroslav Tyrš]], [[Jindřich Fügner]] a další založili spolek [[Sokol (spolek)|Sokol]], který se postupně rozrostl v důležitou národní organizaci. Od něho se časem odštěpily levicová [[Dělnická tělocvičná jednota]] a&amp;nbsp;katolický [[Orel (spolek)|Orel]]. Tyto organizace pořádaly pravidelná masová cvičení. Největší celonárodní akcí v době před převzetím moci komunisty byly Sokolem pořádané [[Všesokolský slet|Všesokolské slety]] na [[Velký strahovský stadion|Strahovském stadionu]] v Praze. V [[Komunistický režim v Československu|éře socialismu]] navázaly na ně tzv. [[Spartakiáda|spartakiády]], pořádané státu podřízeným [[Československý svaz tělesné výchovy|Československým svazem tělesné výchovy]] (ČSTV).

Velkou tradici má česká [[turistika]]. [[Klub českých turistů]], založený [[Vojta Náprstek|Vojtou Náprstkem]], pečuje o&amp;nbsp;unikátní síť turistických značek, jednu z nejhustších na světě. Její počátky sahají do roku 1889.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.kct.cz/cms/historie-kct |datum přístupu=2016-12-06 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220075755/https://www.kct.cz/cms/historie-kct |datum archivace=2016-12-20 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt; Velkou společenskou roli ve 20.&amp;nbsp;století sehrál český [[tramping]].&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika
| titul = První osada, první píseň. Dějiny trampingu odhalí televizní seriál
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/dejiny-trampingu-serial-zvlastni-znameni-touha.A150820_124815_televize_vha
| datum vydání = 2015-08-20
| datum přístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika
| titul = Tramping - český fenomén s cizím jménem {{!}} www.tisnoviny.cz
| periodikum = www.tisnoviny.cz
| url = https://www.tisnoviny.cz/obsah/tramping-cesky-fenomen-s-cizim-jmenem
| datum přístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt; Populární je také [[požární sport]].

Průkopníky moderního sportu a [[Olympijské hry|olympismu]] v českých zemích byli [[Jiří Stanislav Guth-Jarkovský|Jiří Guth-Jarkovský]] a [[Josef Rössler-Ořovský]].

== Další charakteristiky ==

=== Kuchyně ===
{{Podrobně|Česká kuchyně|České pivo}}
[[Soubor:Svíčková na smetaně.JPG|náhled|upright|vlevo|[[Svíčková na smetaně]] s&amp;nbsp;českými [[knedlík]]y]]
[[Soubor:Pilsner urquell mug.jpg|náhled|upright|[[Prazdroj|Pilsner Urquell]] bylo prvním pivem [[Pivo plzeňského typu|plzeňského typu]] na světě]]
Česká kuchyně je ovlivněna polohou Česka v průsečíku západních a východních vlivů. Půldruhého století ovlivňovala a byla ovlivňována kuchyní kulturně i jazykově blízkého [[Slovensko|Slovenska]], ale mnohem déle trvala interakce s [[německá kuchyně|německou]] (zejména pak [[bavorsko]]u) a [[rakouská kuchyně|rakouskou kuchyní]], od kterých různé pokrmy přijímala ([[vídeňský řízek]], [[Vepřo knedlo zelo|vepřo-knedlo-zelo]], [[bramboračka]], [[Jablečný závin|štrúdl]]), ale také tyto kuchyně naopak inspirovala ([[povidla]], [[koláč]]e, [[svíčková na smetaně]]).

Obecně česká jídla zapadají do středoevropských chutí, s některými místními originalitami – krom už uvedených např. [[smažený sýr]], [[knedlík]]y, [[Utopenec|utopenci]], [[Olomoucké tvarůžky|olomoucké syrečky]], vánoční [[kapr]] (''Český kapr'' je obchodní značkou), [[hořické trubičky]], [[škubánky]], [[pivní sýr]] atd. Východní vlivy ([[Slovenská kuchyně|slovenské]], [[Maďarská kuchyně|maďarské]], [[Polská kuchyně|polské]] či [[Ruská kuchyně|ruské]]) v české kuchyni zastupují např. [[boršč]], [[trdelník]], [[živáňská pečeně]], [[guláš]] anebo [[tlačenka]]. Ryby jsou v českém jídelníčku málo časté (tzv. mořské plody se rozmohly až v souvislosti s moderním stravováním a zásobováním potravinami z dovozu), naopak, v evropském kontextu mimořádné je použití jedlých hub a mletého [[Mák setý|máku]]. Tvary některých druhů pečiva – např. [[rohlík]]ů – jsou také v Evropě (s výjimkou Slovenska) neobvyklé, i když samotné těsto, z něhož jsou vyráběny, je běžné.

Na podobu novověké české kuchyně měla zásadní vliv [[Magdalena Dobromila Rettigová]].

Z českých nápojů vyniká [[České pivo|pivo]], jehož vaření tu má tisíciletou tradici a patří mezi nejznámější a nejkvalitnější na světě (v rámci EU je název ''České pivo'' chráněným zeměpisným označením). První doložený [[pivovar]] tu existoval už v roce 993 a Česko má nejvyšší [[Seznam států světa podle spotřeby piva na osobu|spotřebu piva na osobu]] na světě. Vysoce alkoholická [[slivovice]], pálená hlavně na východní Moravě, je běžně známa i v jiných státech východní a jihovýchodní Evropy, zato bylinné likéry ''[[Fernet Stock]]'' a ''[[Becherovka]]'' jsou českými specialitami. [[Víno]] se vyrábí především na jižní Moravě, která má k pěstování révy podstatně lepší podmínky než jiné části republiky (byly tu i vyšlechtěny domácí odrůdy, např. ''[[Cabernet Moravia]]'', ''[[Pálava (odrůda révy vinné)|Pálava]]'' nebo ''[[Muškát moravský]]''). [[Kofein]]ová limonáda ''[[Kofola]]'' je další českou specialitou.

=== Svátky ===
{{Podrobně|Státní svátky Česka}}
Dny pracovního klidu zahrnují státní svátky, které se vážou k české státnosti, a ostatní svátky, které se vážou k historickým událostem nebo tradicím.

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Dny pracovního klidu
! Datum
! Název
! Popis
|-
|[[1. leden]]
|''[[Den obnovy samostatného českého státu]]''
|Vznik Česka v roce [[1993]].
|-
| [[Výpočet data Velikonoc|Pohyblivý svátek (březen – duben)]]
|''[[Velký pátek]]''¹
|Křesťanský svátek. Tento den je připomínkou smrti [[Ježíš Kristus|Ježíše Krista]] na kříži.
|-
| [[Výpočet data Velikonoc|Pohyblivý svátek (březen – duben)]]
|''[[Velikonoční pondělí]]''¹
|Křesťanský svátek, tradice vítání jara. Následuje po [[slavnost Zmrtvýchvstání Páně|neděli Zmrtvýchvstání Páně]].
|-
|[[1. květen]]
|''[[Svátek práce]]''¹
|[[Druhá internacionála|Sociálně demokratickou internacionálou]] prosazená vzpomínka na dělnickou stávku v [[Chicago|Chicagu]] roku [[1886]]. Od 1. května 1886 platila v USA osmihodinová pracovní doba.
|-
|[[8. květen]]
|''[[Den vítězství]]''
|Konec [[druhá světová válka|druhé světové války]] v Evropě.
|-
|[[5. červenec]]
|''[[Den slovanských věrozvěstů Cyrila a Metoděje]]''
|Příchod věrozvěstů Cyrila a Metoděje na [[Velkomoravská říše|Velkou Moravu]] roku [[863]].
|-
|[[6. červenec]]
|''[[Den upálení mistra Jana Husa]]''
|Upálení kněze a reformátora mistra Jana Husa během [[Kostnický koncil|Kostnického koncilu]] roku [[1415]].
|-
|[[28. září]]
|''[[Den české státnosti]]''
|Zavraždění knížete [[Svatý Václav|Svatého Václava]] roku [[935]] ([[929]]) ve [[Stará Boleslav|Staré Boleslavi]].
|-
|[[28. říjen]]
|''[[Den vzniku samostatného československého státu]]''
|[[Vznik Československa]] roku [[1918]].
|-
|[[17. listopad]]
|''[[Den boje za svobodu a demokracii a Mezinárodní den studentstva|Den boje za svobodu a demokracii]]''
|Připomínka studentských demonstrací a následného uzavření českých vysokých škol německými okupanty v roce [[1939]] a studentské demonstrace z roku [[1989]], která odstartovala [[Sametová revoluce|Sametovou revoluci]]. &lt;br /&gt;''([[Mezinárodní den studentstva]])''
|-
|[[24. prosinec]]
|''[[Štědrý den]]''¹
|Večerní oslava [[Vánoce|Vánoc]].
|-
|[[25. prosinec]]
|''[[Slavnost Narození Páně|1. svátek vánoční]]''¹
|V [[Římskokatolická církev|katolické]] a [[Evangelická církev|evangelické]] [[liturgie|liturgii]] oslava narození Ježíše Krista.
|-
|[[26. prosinec]]
|''[[Svátek svatého Štěpána|2. svátek vánoční]]''¹
|V [[Římskokatolická církev|katolické]] a [[Evangelická církev|evangelické]] [[liturgie|liturgii]] připomínka prvního křesťanského [[mučedník]]a [[Svatý Štěpán|Štěpána]].
|-
|}
¹ Označuje tzv. ''ostatní svátky'', které nesouvisejí s českou státností.

== Odkazy ==

=== Poznámky ===
{{Poznámky}}

=== Reference ===
{{Upravit reference}}
&lt;references&gt;
&lt;ref name=&quot;Cizinci 2024&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie
| titul = Ukrainians make up more than half of the foreigners registered in the Czech Republic - Prague Daily News
| url = https://www.praguedaily.news/2025/02/28/ukrainians-make-up-more-than-half-of-the-foreigners-registered-in-the-czech-republic/
| datum vydání = 2025-02-28
| datum přístupu = 2025-10-19
| jazyk = en-US
}}&lt;/ref&gt;
&lt;/references&gt;

=== Související články ===
* [[Logo České republiky]]
* [[Seznam představitelů českého státu|Seznam hlav českého státu]]
* [[Seznam světového dědictví v Evropě, A–Ch#Česká republika|Světové dědictví v Česku]]
* [[Vstup České republiky do Evropské unie]]

=== Externí odkazy ===
* {{Commonscat}}
* {{Wikicesty|průvodce=Česko}}
* {{Wikislovník|heslo=český}}
* {{Wikizprávy|kategorie=Česko}}
* {{Wikislovník|heslo=Česko}}
* {{Wikicitáty|téma=Česko}}
* {{Osmrelace|51684}}
* {{Oficiální web}}
* [https://portal.gov.cz/ Portál veřejné správy]
* [https://geoportal.gov.cz/ Národní geoportál]

{{Administrativní dělení Česka}}
{{Evropa}}
{{Navboxes
| title = Členství v mezinárodních organizacích
| list = {{V4}}
{{EU}}
{{NATO}}
{{Evropský hospodářský prostor (EHP)}}
}}
{{Autoritní data}}
{{Portály|Česko}}

[[Kategorie:Česko| ]]
[[Kategorie:Státy Evropy]]
[[Kategorie:Vnitrozemské státy]]
[[Kategorie:Státy a území vzniklé roku 1993]]
[[Kategorie:Státy EU]]
[[Kategorie:Státy NATO]]
[[Kategorie:Slovanské státy a území]]
[[Kategorie:Státy Iniciativy Trojmoří]]</text>
      <sha1>na2ej9hmyt91emoimdm37z7z3s5kfa6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štadión na Sihoti</title>
    <ns>0</ns>
    <id>452466</id>
    <revision>
      <id>8244740</id>
      <parentid>8098201</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T01:14:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244740</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3516" sha1="fkpchjg7qponwczfhcuu918qov211ea" xml:space="preserve">{{Infobox štadión
| názov štadiónu  = Štadión na Sihoti
| prezývka        = 
| obrázok         = Stadion Sihot.png
| popis obrázka   = 
| štát            = Slovensko
| poloha          = [[Trenčín]]
| zemepisná šírka = 48.898611
| zemepisná dĺžka = 18.044722
| otvorený        = [[1960]]
| začiatok        = 
| prestavaný      = 
| rozšírenie      = 
| uzavretý        = 
| zbúraný         = 
| majiteľ         = [[Trenčín|Mesto Trenčín]]
| správca         = 
| povrch          = 
| cena výstavby   = 
| architekt       = 
| spoločnosť      =AVA-stav 
| bývalé názvy    = 
| kluby           = [[FK AS Trenčín]]
| kapacita        = 6 366&lt;ref name=stadion/&gt;
| rozmery         = 105 x 68 m&lt;ref name=stadion/&gt;
}}

'''Štadión na Sihoti''' je [[futbal]]ový štadión v meste [[Trenčín]]. Nachádza sa v mestskej časti [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť]], blízko železničnej stanice. Je domácim štadiónom klubu [[FK AS Trenčín]]. Štadión elipsovitého tvaru s charakteristickými stožiarmi osvetlenia (tzv. „lízatká“) bol postavený v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]]. Kapacita štadióna pôvodne presahovala 20 000 divákov, nakoniec bola jeho kapacita okolo 4 300 divákov (4000 miest na sedenie).&lt;ref name=stadion&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko =|meno =|odkaz na autora =|titul = AS Trenčín - Štadión|url = http://www.astrencin.sk/zobraz.asp?t=stadion| dátum vydania =|dátum aktualizácie =|dátum prístupu = 22.01.2016|vydavateľ = [[AS Trenčín]]|miesto = [[Trenčín]]|jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Rekonštrukcia ==
20. mája 2014 schválili poslanci mestského zastupiteľstva v Trenčíne vyčlenenie 105 000 eur na zbúranie nekrytých tribún mestského futbalového štadióna&lt;ref name=astn&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =astn | odkaz na autora = | titul =Poslanci schválili financie na zbúranie nekrytých tribún! | url =http://www.astrencin.sk/spravy/index.php?clanok=4316 | dátum vydania =21.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =16.6.2014 | vydavateľ =astrencin.sk | miesto = | jazyk =slovenčina }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Futbalový klub sa pokúsi získať príspevok 2,4 milióna eur od Vlády SR a [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]], na modernizáciu štadióna na Sihoti.

Po začatí demolačných prác na odkrytých tribúnach 5. novembra 2014 mohli diváci na domácich zápasoch AS Trenčín využívať iba hlavnú tribúnu.&lt;ref name=pro1&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor =astn | odkaz na autora =| titul =Proces búrania odštartuje v stredu| url =http://astrencin.sk/clanek.asp?id=Proces-burania-odstartuje-v-stredu-3465|dátum vydania =4.11.2014 | dátum aktualizácie =| dátum prístupu =10.11.2014 | vydavateľ =astrencin.sk | miesto =  | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.astrencin.sk/zobraz.asp?t=stadion O štadióne] na oficiálnej stránke klubu [[AS Trenčín]]
* [http://www.europlan-online.de/index.php?s=stadion&amp;id=5635 Fotky štadióna] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141129022550/http://www.europlan-online.de/index.php?s=stadion&amp;id=5635 |date=2014-11-29 }}

{{Trenčín}}

[[Kategória:Futbalové štadióny na Slovensku]]
[[Kategória:Architektúra z 1960]]
[[Kategória:Stavby v Trenčíne]]
[[Kategória:Šport v Trenčíne]]
[[Kategória:FK AS Trenčín]]</text>
      <sha1>fkpchjg7qponwczfhcuu918qov211ea</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Židia v Spojených štátoch</title>
    <ns>0</ns>
    <id>461294</id>
    <revision>
      <id>8244787</id>
      <parentid>7685293</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T08:22:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244787</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="34503" sha1="ob304v62x8wopntecocpcv6b1e5nhq2" xml:space="preserve">'''Židia v Spojených štátoch amerických''' tvoria prvú alebo druhú najväčšiu [[Židia|židovskú]] komunitu na svete (v závislosti na štatistických metódach a rozdielnych dátach). Židovská komunita v [[Spojené štáty americké|Spojených štátoch]] sa skladá predovšetkým z [[Aškenázi|aškenázskych Židov]], ktorí emigrovali zo [[stredná Európa|strednej]] a [[východná Európa|východnej Európy]], a ich potomkov narodených v Spojených štátoch. Náleží do nej však aj menšie množstvo starších komunít [[Sfaradim|sefardských Židov]], ktorých korene siahajú na [[Pyrenejský polostrov]] ([[Španielsko]], [[Portugalsko]]) a [[severná Afrika|severnú Afriku]], [[mizrahim|mizražskí Židia]] (z [[Blízky východ|Blízkeho východu]], [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] a [[stredná Ázia|strednej Ázie]]), rovnako ako malé množstvo [[Etiópia|etiópskych]], [[India|indických]], [[Čína|čínskych Židov]] a mnoho ďalších.

Židovská komunita v Spojených štátoch je ukážkou rozmanitých kultúrnych tradícii a národov, rovnako ako ukážkou celého spektra [[denominácia judaizmu|denominácií judaizmu]], počnúc [[Charedim|ultraortodoxnými charedim]] po celkom sekulárne komunity.

== Dejiny ==
=== Príchod Židov a osídľovanie USA (do r. 1881) ===
[[Súbor:Early Jewish Congregations in the 13 Colonies.jpg|náhľad|vľavo|Rozširovanie židovského obyvateľstva v 13 britských severoamerických kolóniách]]
Prví Židia sa na územie dnešných Spojených štátov objavujú s holandskými osadníkmi roku [[1654]], ktorí tu zakladajú [[New York (mesto)|Nový Amsterdam]]. Išlo o celkom 23 sefardských židovských rodín využívajúcich náboženskú toleranciu v [[nizozemské kolónie|holandských kolóniách]]. Do roku [[1830]] mal [[Charleston (Južná Karolína)|Charleston]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]] viac Židov než ktorékoľvek iné mesto v severnej Amerike. Potom túto pozíciu prebral New York, ktorý si ju udržal dodnes. Začiatkom [[18. storočia]] začína z [[Európa|Európy]] migrovať stále viac Aškenázov, a to hlavne z [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]]. Už v prvej polovici storočia ([[1730]]) získavajú majoritné postavenie, ale aj naďalej zostáva dominantnou [[liturgia (úkony)|liturgiou]] tá sefardská.

Integráciou do novo vznikajúcej spoločnosti dochádza k ústupu pôvodných jazykov imigrantov ([[nemčina]], [[jidiš]], [[španielčina]], [[ladino]]), ktoré nahradzuje [[angličtina]]. V kontraste s touto integráciou dochádza k posiľovaniu židovskej identity. Dochádza k zakladaniu [[synagóga|synagóg]] (prvá založená v New Yorku roku [[1729]]) a židovských škôl (prvá založená v New Yorku roku [[1755]]).

Ku koncu 18. storočia sa v Spojených štátoch nachádzalo 1 600 Židov. Tento počet sa v následujúcom storočí takmer zostonásobil (v rokoch [[1820]] – [[1880]] sa zvýšil z 2 700 na 250 000). Väčšina z prisťahovalcov pochádzala z civilizačne vyspelých oblastí (prevažne nemecky hovoriacich krajín). Začalo ponemčovanie kultúry a začala transformácia [[ortodoxný judaizmus|ortodoxného judaizmu]] na [[reformný judaizmus|reformný]]. Ideológiu reformného hnutia definoval tzv. ''Pittsburský program'' ([[1855]]).

Rozširovanie územia so židovskou populáciou súvisí s intenzívnou imigráciou, ktorá začína v 40. rokoch [[19. storočia]]. Židovské komunity sa novo objavujú v oblasti [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] ([[Chicago]], [[Cincinnati]], [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Detroit]], [[Milwaukee]]), [[Kalifornia]] ([[San Francisco]]). Hlavným jadrom však aj naďalej zostáva severovýchodný pobrežný pás s mestami [[New York]], [[Philadelphia]], [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] a [[Boston (Massachusetts)|Boston]]. Zhruba od polovice 19. storočia sa začína zvyšovať sociálny status Židov (predtým niekoľko obchodníkov, priemyselníkov, lekárov, ale predovšetkým potulných kupcov), ktorí sa začínajú zameriavať na finančníctvo a podnikanie.
[[Súbor:Happynewyearcard.jpg|náhľad|„Skry ma v tieni tvojich krídel“ [[Kniha žalmov|Žalm]] 17:8. Americkí Židia vítajú s otvorenou náručou svojich východoeurópskych bratov. Naivná maľba. Rané [[20. storočie]]]]

=== Príliv imigrantov z východnej Európy (1881 – 1914) ===
Po atentáte na ruského [[cár]]a [[Alexander II. Nikolajevič|Alexandra II.]] ([[1881]]) začala séria neľútostných [[vysťahovalectvo|pogromov]]. Reakciou na ne bola [[emigrácia]], do tej doby nebývalého rozmeru, kedy 85 % emigrantov malo za cieľ práve Spojené štáty. Tento príliv imigrantov z [[východná Európa|východnej Európy]] znamenal zmenu podielu židovského obyvateľstva na celkovej populácii z 0,5 % na 3,4 %. V absolútnych číslach znamenala táto migrácia medzi rokmi [[1880]] až [[1914]] vzrast počtu židovského obyvateľstva z 25 012 na 3 300 000. Títo Židia však na rozdiel od imigrantov z prvej polovice [[19. storočia]] pochádzali z chudobných pomerov východnej Európy, hovorili [[jidiš]] a hlásili sa k ortodoxnému judaizmu, alebo [[chasidizmus|chasidizmu]].

Židia v tomto období takmer ovládli odevný priemysel, kedy sa pôvodne zo šičov a šičiek stali majiteľmi a už roku [[1888]] patrilo Židom 234 z celkových 241 odevných dielní v New Yorku. Keď sa v roku [[1913]] stal odevný priemysel hlavným priemyselným odvetvím New Yorku, nachádzalo sa tu 16 552 továrni a dielní, zamestnávajúcich na 312 tisíc pracovníkov, a všetky patrili židovským majiteľom. Ich vlastnosti a predovšetkým dôraz na vzdelanie viedol k tomu, že sa už takmer po pätnástich rokoch sťahovali do lepších štvrtí a následujúce generácie sa už radili medzi strednú triedu pracujúcu v terciárnom sektore priemyslu. Zmena sociálneho postavenia sa odrážala aj v zmenách, ktoré nastali v rámci židovskej komunity, kedy ortodoxné synagógy svojim počtom prekonali reformné.
[[Súbor:Hustota-zalidneni-zidu-usa-1930.jpg|náhľad|vľavo|Hustota zaľudnenia židovskej populácie, [[1930]]]]
V tomto období tiež zosilneli [[antisemitizmus|antisemitské]] tendencie, začínajúce v 90. rokoch 19. storočia, (napr. zákazom vstupu do vybraných hotelov a klubov, vylúčenie z viac druhov zamestnaní atp.) vyvrcholili rôznymi diskriminačnými opatreniami v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Svojim rozsahom však nedosiahla rozsahu ako inde vo svete.

=== Medzivojnové obdobie ===
Situácia po [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]] sa v USA mení. Spojené štáty sa stávajú [[izolacionizmus|izolacionistickou]] krajinou a snahou je zaistiť prevahu „bieleho“ [[protestantizmus|protestantského]] obyvateľstva. V 20. rokoch sú prijaté tri prisťahovalecké zákony, stanovujúce ročné kvóty pre príjem prisťahovalcov. Prijatie týchto zákonov znamenalo tragédiu pre Židov z východnej Európy, ktorí tak stratili možnosť útočišťa. Tieto kroky mali za dôsledok vzrast významu [[Britský mandát Palestína|britského mandátu Palestína]], ako nového cieľa [[imigrácia|imigrácie]] [[Židia v európskych krajinách|európskych Židov]]. V polovici 20. rokov imigrácia do Palestíny prevýšila imigráciu do USA.

=== Vývoj po 2. svetovej vojne ===
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa stáva židovská obec v USA najdôležitejším centrom židovského národa a snaží sa pomáhať tým, ktorí prežili [[holokaust]]. V povojnovom období je tiež príznačný rast obľuby [[sionizmus|sionizmu]] a hlavne potom vo forme finančnej pomoci novému štátu. Podpora [[Izrael]]u zo strany USA je do dnešnej doby značná a to najmä vďaka silnej lobby, ktorá vznikla už zrodením nového židovského štátu, ktorý bol americkými Židmi vítaný.

Povojnové obdobie je pre amerických Židov obdobím neobyčajného kultúrneho, ekonomického a politického rozkvetu. Od 60. rokov prestáva byť zrejmý antisemitizmus a úloha Židov prakticky vo všetkých odvetviach rastie. V populačnom vývoji dochádza ku stagnácii. Výraznejšie prisťahovalecké vlny sú v roku [[1950]] ([[Kongres Spojených štátov|Kongres]] povolil imigráciu 400 tisíc Európanov) a na prelome 70. a 80. rokov (imigranti z krajín [[Sovietsky zväz|ZSSR]]). Rada menších potom prichádza po rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov. V absolútnych číslach má v súčasnej dobe židovská komunita v Spojených štátoch 5 280 000, čo je v pomere na celkovú populáciu 1,8 %. Rozmiestnenie židovskej populácie nemá nerovnomerný charakter ako v počiatkoch osídľovania. Zostáva však prvok [[urbanizácia|urbanizácie]]. V New Yorku žije 30 % amerických Židov (oproti 60 % z roku [[1937]]). Veľké množstvo Židov je tiež v [[Kalifornia|Kalifornii]] (16 %) či na [[Florida|Floride]] (11 %). Väčšie obce potom nájdeme ešte v štátoch [[New Jersey]], [[Pensylvánia]], [[Massachusetts]], [[Illinois]],[[Maryland]]. Rodinné príjmy sú naďalej nad celoštátnym priemerom. S poklesom významu náboženstva súvisí aj vývoj v pomere jednotlivých denominácií judaizmu. Reformný judaizmus sa pomaly vyrovnáva konzervatívnemu a podiel ortodoxného klesol pod 10 %.

== Populácia ==
[[Súbor:Zide-usa-county.jpg|350px|náhľad|Židovská populácia v USA, [[2000]]]]
Údaje o populácii sa líšia v závislosti na tom, či počítame Židov podľa [[halacha|halachistických]] pravidiel či nie. V prvom prípade sa v roku [[2001]] v [[Spojené štáty americké|USA]] nachádzali 4 milióny vyznávačov [[judaizmus|judaizmu]] (t. j.1,4 % celkovej populácie USA).&lt;ref&gt;ARIS Key Findings at http://www.gc.cuny.edu/faculty/research_briefs/aris/key_findings.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051024031359/http://www.gc.cuny.edu/faculty/research_briefs/aris/key_findings.htm |date=2005-10-24 }}&lt;/ref&gt; V druhom prípade sa tu nachádza približne 7 miliónov Židov (t. j. 2,5 % populácie). Podľa údajov Jewish Agency pre rok [[2007]] je v [[Izrael]]i 5,4 miliónov Židov (40,9 % svetového židovstva), zatiaľ čo v USA 5,3 miliónov (40,2 %).&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20070802091348/http://www.haaretz.com/hasen/spages/903585.html Haaretz Daily Newspaper Israel] – Jewish Agency: 13.2 million Jews worldwide on eve of Rosh Hashanah, 5768&lt;/ref&gt; Údaje Jewish Agency pre Izrael však zahrňujú aj tých, ktorí podľa halachy Židmi niesu, zatiaľ čo odhady pre USA takéto osoby nezahŕňajú.

Aktuálnejší veľký [[demografia|demografický]] prieskum, uverejnený v American Jewish Yearbook 2006, uvádza 6,4 miliónov amerických Židov (t. j. 2,1 % celkovej populácie). Toto číslo je omnoho väčšie, než vyšlo v predchádzajúcom veľkom populačnom prieskume, zorganizovanom v rokoch [[2000]] – [[2001]], ktorý uvádzal 5,2 miliónov Židov. Štúdie Steinhardt Social Reseach Institute na [[Brandei University]] predkladá dôkaz, ktorý dokazuje, že obe čísla podhodnocujú aktuálny stav amerického židovstva, ktoré sa pohybuje v rozmedzí 7 – 7,4 miliónov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Brandeis University Study Finds that American-Jewish Population is Significantly Larger than Previously Thought |url=http://www.earthtimes.org/articles/show/news_press_release,56970.shtml |dátum prístupu=2012-12-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070927005958/http://www.earthtimes.org/articles/show/news_press_release,56970.shtml |dátum archivácie=2007-09-27 }}&lt;/ref&gt; 

Medzi desať miest s najväčšou židovskou populáciou patrí:

{|Class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot;}
!bgcolor=&quot;efefef&quot;|Poradie
!bgcolor=&quot;efefef&quot;|Mesto
!bgcolor=&quot;efefef&quot;|Štát
!bgcolor=&quot;efefef&quot;|Počet Židov&lt;ref&gt;[http://www.worldjewishcongress.org/communities/comm_reg_nrtham.html World Jewish Congress: World Jewish Communities - North America and the Caribbean - United States]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
|1||[[New York]]||[[New York]]||1 900 000
|-
|2||[[Los Angeles]]||[[Kalifornia]]||585 000
|-
|3||[[Miami]]||[[Florida]]||535 000
|-
|4||[[Philadelphia]]||[[Pensylvánia]]||315 000
|-
|5||[[Chicago]]||[[Illinois]]||250 000
|-
|5||[[Boston]]||[[Massachusetts]]||228 000
|-
|7||[[San Francisco]]||[[Kalifornia]]||210 000
|-
|8||[[Washington, D.C.]] ||[[Columbia (Južná Karolína)|Columbia]]||165 000
|-
|9||[[Baltimore]]||[[Maryland]]||100 000
|-
|10||[[Detroit]]||[[Michigan]]||95 000
|-
|}

Židia sa v Spojených štátoch usídľovali hlavne vo veľkých mestách a v ich okolí. Aškenázi, ktorí sú v súčasnosti majoritnou skupinou amerického židovstva sa po prvýkrát usadili na severovýchode a stredozápade, ale v uplynulých desaťročiach je zaznamenané usadzovanie na juhu a západe. Tieto [[metropolitná oblasť|metropolitné oblasti]] sú v zostupnom poradí oblasti s najväčšou židovskou populáciou:
[[Súbor:Wilshire Boulevard Temple 1207.jpg|náhľad|Synagóga Wilshire Boulevard, Los Angeles]]
* [[Metropolitná oblasť New York|New York]] (Newyorská metropolitná oblasť) – 1 750 000
* [[Miami]] (južná [[Florida]]) – 535 000
* [[Los Angeles]] (Veľká oblasť Los Angeles) – 490 000
* [[Philadelphia]] (Delaware Valley) – 285 000
* [[Chicago]] (oblasť Chicaga) – 265 000
* [[San Francisco]] (oblasť zálivu pri San Franciscu) – 210 000
* Boston (Veľký Boston) – 208 000
* Baltimore-Washington (metropolitná oblasť Baltimore-Washington) – 165 000

Hoci je New York v absolútnych číslach druhé najväčšie židovské centrum na svete, po metropolitnej oblasti [[Guš Dan]] v Izraeli&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20080513110652/http://www.jafi.org.il/education/100/concepts/demography/demtables.html The Jewish Agency for Israel - Population tables] – Metropolitné oblasti s najväčšou židovskou populáciou, 2002&lt;/ref&gt;, v relatívnych číslach ho predstihlo Miami, ktoré má v pomere k celkovej populácii 9,9 % židovského obyvateľstva oproti 9,3 %, ktoré má New York. Niekoľko ďalších miest prekračuje 5 % pomer na celkovom obyvateľstve. Patrí medzi nich: Cleveland, Baltimore a [[St. Louis]]. Hlavnými centrami sú už po dlhú dobu Miami a Los Angeles. Medzi menšie, ale rastúce mestá sa radí: [[Houston]], [[Dallas]], [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]], [[Charlotte (Severná Karolína)|Charlotte]] a hlavne potom [[Atlanta]] a [[Las Vegas]]. V mnohých metropolitných oblastiach žije väčšina židovských rodín v prímestských oblastiach. Napríklad v [[Detroit]]e, je väčšina židovskej populácie koncentrovaná v predmestskej Oakland County.

[[Súbor:Congregation Emanu-El.jpg|náhľad|vľavo|Synagóga Emanu, San Francisco]]
Židovskí Texasania sú súčasťou histórie [[Texas]]u od čias, kedy prví európski osadníci prišli začiatkom [[16. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Jewish Texans |url=http://www.texancultures.utsa.edu/publications/texansoneandall/jewish.htm |dátum prístupu=2012-12-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100616033330/http://www.texancultures.utsa.edu/publications/texansoneandall/jewish.htm |dátum archivácie=2010-06-16 }}&lt;/ref&gt; K roku [[1990]] bolo v Texase 108 000 vyznavačov judaizmu.&lt;ref&gt;[http://www.texasalmanac.com/culture/groups/jewish.html Texas Almanac - Jewish Texans]&lt;/ref&gt;

Izraelská komunita je v USA menej rozptýlená. Štyri hlavné izraelské komunity sa nachádzajú v [[Los Angeles]] (približne 150 000), [[New York]] (162 000), [[Miami]] (105 000) a [[Chicago]] (50 000).

Imigranti zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] začali prichádzať po prijatí Jackson-Vanikovho zákona zo 70. rokov a sú hojne koncentrovaní v mestách New York, [[Houston]], [[Dallas]], [[San Francisco]], Baltimore, [[Los Angeles]] a v mnohých ďalších, hoci ruských Židov možno nájsť po celých Spojených štátoch aj v malých židovských komunitách.

Iránskí Židia začali do Spojených štátov vo veľkom prichádzať koncom 70. rokov pred [[Iránska islamská revolúcia|Islamskou revolúciou]] a väčšina z nich sa usadila v [[Los Angeles]] a v [[Great Neck]] na [[Long Island]]e. Väčšina Buchárskych Židov prišla po rozpade ZSSR do New Yorku, Atlanty, Arizony, atď.

Podľa National Jewish Population Survey&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=United Jewish Communities - Jewish population |url=http://www.ujc.org/content_display.html?ArticleID=83784 |dátum prístupu=2012-12-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20040515195547/http://www.ujc.org/content_display.html?ArticleID=83784 |dátum archivácie=2004-05-15 }}&lt;/ref&gt; má 4,3 miliónov amerických Židov nejaký druh silného prepojenia so židovskou komunitou, či už náboženský alebo kultúrny.

=== Asimilácia a populačné zmeny ===
Významným a kontroverzným problémom americkej židovskej komunity je [[asimilácia obyvateľstva|asimilácia]],&lt;ref name=rc&gt;[http://www.reason.com/news/show/29368.html Reason Magazine] – Uncommon Culture&lt;/ref&gt; najmä potom jav, vyskytujúci sa stále častejšie a to [[zmiešané manželstvo|zmiešané manželstvá]]. Počas rokov [[1950]] až [[2000]] vzrástla miera zmiešaných manželstiev zo 6 % na 40 – 50 %.&lt;ref name=&quot;Houghton Mifflin College&quot;&gt;[http://college.hmco.com/history/readerscomp/rcah/html/ah_047702_religiouscul.htm Houghton Mifflin College]&lt;/ref&gt; Prispenie k rozširujúcej asimilácii je prisudzované tým samým sociálnym a kultúrnym vlastnostiam Spojených štátov, ktoré vytvorili vhodné podmienky pre neobyčajný ekonomický, politický a spoločenský úspech a vzostup americkej židovskej komunity.&lt;ref name=rc /&gt; Zatiaľ čo niektorí Židia niesu proti zmiešaným manželstvám, mnoho členov židovskej komunity začína byť znepokojených týmto javom a domnieva sa, že väčšia miera zmiešaných manželstiev by mohla znamenať konečné vymiznutie a asimiláciu americkej židovskej komunity.

Počas rokov [[1950]] až [[2000]] vzrástla miera zmiešaných manželstiev z 6 % na 40 – 50 %.&lt;ref name=&quot;Houghton Mifflin College&quot;/&gt; Len 33 % párov, ktoré uzavreli zmiešané manželstvo navyše vychováva svoje deti podľa judaizmu. Tento jav, v kombinácii s pomerne nízkou mierou [[pôrodnosť|pôrodnosti]] v židovskej komunite vedie k 5 % poklesu židovskej populácie v USA v 90. rokoch. Okrem toho je židovská populácia voči celkovej americkej populácii priemerne nepatrne staršia.

Navzdory tomu, že len 33 % párov zmiešaných manželstiev vychováva svoje deti podľa judaizmu, je bežnejšie, že tak činia v oblastiach s väčšou mierou židovskej populácie, ako napr. v oblastiach miest New York, Boston, [[Los Angeles]], [[Philadelphia]], [[Detroit]], Baltimore-[[Washington, D.C.|Washington]], [[Chicago]], a Cleveland, ktoré majú najväčší pomer židovského obyvateľstva. Jedna štúdia dokladá, že v oblasti Bostonu je 60 % detí zo zmiešaných manželstiev vychovávaných ako Židia, čo vyvoláva dojem, že zmiešané manželstvá prispievajú na raste počtu Židov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The 2005 Boston Community Survey |url=http://cjp.org/local_includes/downloads/16072.pdf |dátum prístupu=2012-12-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101222223408/http://www.cjp.org/local_includes/downloads/16072.pdf |dátum archivácie=2010-12-22 }}&lt;/ref&gt; Rovnako tak niektoré deti zo zmiešaných manželstiev znovuobjavia a príjmu svoje židovské korene, keď sa oženia (vydajú) a majú deti.

V kontraste s pokračujúcimi tendenciami asimilácie, zaznamenali niektoré komunity amerického židovstva (predovšetkým ortodoxné) vzrast pôrodnosti a úbytok zmiešaných sobášov a zároveň celkový rast komunity. Pomer ortodoxných Židov v USA vzrástol od roku [[1971]] z 11 % na 21 % k roku [[2000]], zatiaľ čo celkový počet Židov sa znižuje.&lt;ref&gt;[http://www.nysun.com/article/8189 The New York Sun] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220525013623/https://www.nysun.com/article/8189 |date=2022-05-25 }} – The Future of Judaism&lt;/ref&gt;  

V roku 2000 bolo medzi americkými Židmi 360 000 ultraortodoxných charedim Židov (7,2 % z celkového počtu). Pre rok 2006 sa odhadovalo číslo 468 000 (t. j. 9,4 %).

Zhruba polovica americkej židovskej populácie sa považuje za zbožnú. Z tejto populácie zhruba 2 831 000 zbožných Židov je 92 % „bielych“, 5 % hispánskych (predovšetkým argentínski aškenázi), 1 % ázijských (prevažne buchárovia a Iránci), 1 % negroidných a 1 % ostatných (mulati, atď.).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=ARIS 2001 |url=http://www.gc.cuny.edu/faculty/research_briefs/aris.pdf |dátum prístupu=2012-12-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071127094118/http://www.gc.cuny.edu/faculty/research_briefs/aris.pdf |dátum archivácie=2007-11-27 }}&lt;/ref&gt;

== Náboženstvo ==
[[Judaizmus]] je v Spojených štátoch veľmi rozmanitý a možno tu nájsť niekoľko jeho prúdov. Z celkového počtu židovskej populácie sa 4,3 milióny označilo ako „silno zapojených“ do židovského života či už dennými modlitbami či zapaľovaním [[chanuka|chanukových]] svieci. V USA prevláda [[reformný judaizmus]] s 38 %, nasledovaný [[konzervatívny judaizmus|konzervatívnym]] s 33 %, [[ortodoxný judaizmus|ortodoxným]] s 22 %, [[rekonštruktívny judaizmus|rekonštruktívnym]] 2 % a 5 % patrí ďalším denomináciám. Viac Židov je zbožných na severovýchode a stredozápade, oproti juhu a západu USA.

== Vzdelanie ==
[[Súbor:Dsg UF Administration Tigert Hall 20050507.jpg|thumb|Tigert Hall na University of Florida]]
Ako už bolo povedané, Židia vždy kládli veľký dôraz na [[vzdelanie]], vďaka ktroému nastal ich spoločenský vzostup. Zo všetkých imigrantských skupín to boli práve Židia, ktorí uprednostňovali vzdelanie najviac. V súčasnosti možno po celej krajine nájsť celú radu židovských škôl (prvá založená v New Yorku roku [[1755]]) a [[ješiva|ješiv]]. Jednotlivé kongregácie ďalej ponúkajú štúdium židovskej kultúry a [[hebrejčina|hebrejčiny]] ako doplňujúce štúdium. Väčšina židovských študentov školského veku však študuje na štátnych školách.

Do 50. rokov platili kvóty (''numerus clausus'') pre židovských študentov na mnohých [[univerzita|univerzitách]] (vrátane [[Harvardova univerzita|Harvardu]]), ktoré obmedzovali prístup Židov k vzdelaniu. Pre profesorov nebola situácia lepšia. Pred rokom [[1945]] bolo len niekoľko málo židovským profesorom umožnené vyučovať na elitných univerzitách.

Dnes už niesu americkí Židia vystavení diskriminácii ako tomu bolo skôr. K roku [[1986]] bola tretina prezidentov vysokoškolských klubov na Harvarde Židia. Podľa prieskumu potom tvorí židovské študentstvo plnú pätinu všetkých študentov najprominentnejších univerzít:

&lt;div style=&quot;font-size:90%;&quot;&gt;&lt;/div&gt;

{| style=&quot;background:transparent;&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
|'''Štátne univerzity'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
!width=&quot;50&quot;|Poradie !! width=&quot;270&quot;|Univerzita !! width=&quot;150&quot; |Počet zapísaných židovských študentov (cca)&lt;ref name=&quot;hillel.org&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Hilel - Hillel's Top 10 Jewish Schools |url=http://www.hillel.org/about/news/2006/feb/20060216_top.htm |dátum prístupu=2012-12-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071220203907/http://www.hillel.org/about/news/2006/feb/20060216_top.htm |dátum archivácie=2007-12-20 }}&lt;/ref&gt; !! width=&quot;70&quot; | % všetkých študentov
|-
| 1. || [[Bowling Green State University]]&lt;br /&gt;[[University of Florida]] || 5 400 || 21 %&lt;br /&gt;15 %
|- 
| 2. || [[Rutgers University]]  || 5 000 || 13 % 
|-
| 3. || [[University of Central Florida]] || 4 500 || 11 % 
|-
| 4. || [[University of Michigan]]&lt;br /&gt;[[Pennsylvania State University]]&lt;br /&gt;[[Indiana University]]  &lt;br /&gt;[[University of Wisconsin-Madison]] || 4 000 || 16 %&lt;br /&gt;10 %&lt;br /&gt;10 %&lt;br /&gt;14 % 
|-
| 5. || [[California State University, Northridge]]&lt;br /&gt;[[Florida State University]]&lt;br /&gt;[[University of Texas, Austin]] || 3 800 || 14 %&lt;br /&gt;9 %&lt;br /&gt;10 % 
|-
| 6. || [[University at Albany]]&lt;br /&gt;[[Florida International University]] || 3 500 || 31 %&lt;br /&gt;9 %  
|}
|'''Súkromné univerzity'''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|- bgcolor=&quot;#CCCCCC&quot;
!width=&quot;50&quot;|Poradie !! width=&quot;260&quot;|Univerzita !! width=&quot;150&quot; |Počet zapísaných židovských študentov (cca)&lt;ref name=&quot;hillel.org&quot;/&gt; !! width=&quot;50&quot;|% of všetkých študentov  
|-
| 1 || [[New York University]] || 6 500 || 33 % 
|- 
| 2 || [[Bostonská univerzita|Boston University]]  ||  4 000 ||  20 % 
|-
| 3 || [[Cornell University]] ||  3 500 || 25 % 
|-
| 4 || [[University of Miami]] ||  3 100 || 22 % 
|-
| 5 || [[The George Washington University]]&lt;br /&gt;[[University of Pennsylvania]]&lt;br /&gt;[[Yeshiva University]] || 2 800 ||31 %&lt;br /&gt;30 %&lt;br /&gt;99 %  
|-
| 6 || [[Syracuse University]] || 2 500 ||20 % 
|-
| 7 || [[Columbia University]]&lt;br /&gt;[[Emory University]]&lt;br /&gt;[[Harvardova univerzita|Harvard University]]&lt;br /&gt;[[Tulane University]] || 2 000 ||29 %&lt;br /&gt;30 %&lt;br /&gt;30 %&lt;br /&gt;30 % 
|-
| 8 || [[Brandeis University]]&lt;ref&gt;[http://www.hillel.org/HillelApps/JLOC/Campus.aspx?AgencyId=17238 Hilel - Brandeis University]&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;[[Northwestern University]]&lt;ref&gt;[http://www.hillel.org/HillelApps/JLOC/Campus.aspx?AgencyId=17598 Hilel - Northwestern University]&lt;/ref&gt;&lt;br /&gt;[[Washington University in St. Louis]]&lt;ref&gt;[http://www.hillel.org/HillelApps/JLOC/Campus.aspx?AgencyId=17972 Hilel - Washington University in St.Louis]&lt;/ref&gt; || 1 800||56 %&lt;br /&gt;23 %&lt;br /&gt;29 %  
|}
|}

== Americká židovská kultúra ==
=== Jedlo ===
[[Súbor:Bagels'n'Lox.jpg|thumb|Lox (údený losos) a bagel]]
Americká mainstreamová kultúra v minulosti prijala mnoho prvkov aškenázskej židovskej kuchyne. Medzi tieto adoptované jedla a pokrmy patrí napríklad [[bagel]], [[lox]] (údený losos) či [[pastrani]]. Tieto jedla boli prijaté newyorskou kultúrou a následne sa šírili po celých Spojených štátoch.

=== Jazyk ===
Takmer všetci americkí Židia sú dnes rodnými anglickými hovoriacimi. Množstvo ďalších jazykov sa používa v niektorých židovských komunitách. Mnoho amerických [[chasidizmus|chasidov]] začína hovoriť jidiš. [[Jidiš]] bol v minulosti hlavným jazykom židovských emigrantov zo [[stredná Európa|strednej]] a [[východná Európa|východnej Európy]]. Tento jazyk ovplyvnil americkú [[angličtina|angličtinu]] natoľko, že z neho prevzala množstvo slov, medzi ktoré patria napríklad: chutzpah („drzosť“, „guráž“), nosh („bašta“), schlep („pokaziť“), schmuck („hlupák“, doslova „[[Pohlavný úd|penis]]“).

Iránska židovská komunita v Spojených štátoch, ktorá je najpočetnejšia v [[Los Angeles]] a [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]], hovorí doma a v [[synagóga|synagóge]] prevažne [[perzština|perzsky]]. Na perzštinu nezabúdajú a vydávajú aj vlastné noviny v perzštine. Iránski Židia sa usídľujú tiež vo východných častiach New Yorku, ako je Kew Gardens a Great Neck na ostrove [[Long Island]].

Mnoho imigrantév z [[Rusko|Ruska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]] má za svoj hlavný jazyk [[ruština|ruštinu]] a mnohé komunity využívajú vo verejnom živote a obchode hlavne ruštinu, ako napríklad v Brighton Beach v New Yorku.

Americkí buchárski Židia hovoria [[buchárčina|buchárčinov]] (dialektom perzštiny) a rusky. Publikujú svoje vlastné noviny – Bukharian Times – a mnoho ich žije v newyorskej štvrti Queens. Mnoho buchárcov žije v Arizone, Miami, Floride a v oblastiach južnej Kalifornie ako napr. v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]].

[[Hebrejčina]] je jazyk väčšiny židovskej náboženskej literatúry, ako je [[Tanach]] a [[Sidur]]. Moderná hebrejčina je zároveň oficiálnym jazykom štátu [[Izrael]], čo mnohých povzbudzuje, aby si ju vybrali ako svoj druhý jazyk.

Niektorí Židia v Miami a Los Angeles sú imigranti z krajín [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. Mnoho z týchto potomkov predovšetkým sefardských, ale aj aškenázskych Židov, hovoria [[španielčina|španielsky]]. Španielsky tiež hovoria imigranti zo Španielska a ich potomkovia. V Miami existuje množstvo synagóg, v ktorých sú bohoslužby v španielčine. Mnoho Židov pôvodom z [[Brazília|Brazílie]] alebo [[Portugalsko|Portugalska]] hovorí doma [[portugalčina|portugalsky]]. V jednej z miamských synagóg sú bohoslužby v [[kreolčina|kreolčine]].

V hŕstke starších európskych židovských imigrantských komunít sa hovorí jazykom [[ladino]].

=== Americká židovská literatúra ===
Akokoľvek americkí Židia prispeli americkej kultúre a americkému umeniu ako celku, ich postavenie v [[literatúra|literatúre]] je do značnej miery špecifické. V ich dielach je skúmaná skúsenosť byť Židom, hlavne potom Židom v Amerike a konflikt sekulárnej spoločnosti a židovskej histórie. Do skupiny takýchto autorov patria [[Philip Roth]], [[Saul Bellow]], [[Chaim Potok]], [[Leon Uris]], [[Herman Wouk]], [[Cynthia Ozick]] a [[Bernard Malamud]]. Mladší autori (napr. [[Paul Auster]], [[Lisa Crystal Carver]], [[Allegra Goodman]], [[Gary Shteyngart]], [[Michael Chabon]] a [[Jonathan Safran Foer]]) okrem týchto tém navyše skúmajú [[holocaust]].

== Slávni americkí Židia ==
[[Súbor:Adrien.Brody(cannesPH).jpg|náhľad|upright|[[Adrien Brody]]]]
[[Súbor:Woody Allen (2006) 2.jpg|náhľad|upright|[[Woody Allen]]]]
=== Populárna scéna ===
Mnoho jednotlivcov má veľký podiel na obohatenie americkej populárnej scény. Mnoho hercov a umelcov je židovského pôvodu. Počnúc prvou kovbojovou hviezdou [[Broncho Billy Anderson]], po klasické hollywoodské filmové hviezdy ako sú [[Lauren Bacall]], [[Kirk Douglas]], [[Tony Curtis]], a pokračujúc cez súčasných známych hercov a herečky ako sú napríklad [[Sarah Michelle Gellar]], [[Winona Ryder]], [[Alicia Silverstone]], [[Natalie Portman]], [[Sarah Jessica Parker]], [[Kate Hudson]], [[Scarlett Johanssonová]], [[Zac Efron]], [[Evan Rachel Wood]], [[Adrien Brody]], [[Lisa Kudrow]], [[Ben Stiller]], [[Adam Sandler]], [[Jerry Seinfeld]], [[Larry David]], [[Bahar Soomekh]], [[Sara Paxton]], [[Jake Gyllenhaal]] a [[Maggie Gyllenhaal]]. Mnoho hollywoodských filmových magnátov je židovského pôvodu ako napríklad [[Samuel Goldwyn]], [[Louis B. Mayer]], [[William Fox]], [[Jesse L. Lasky]], [[Carl Laemmle]], [[Marcus Loew]], [[Adolph Zukor]], a tiež bratia Warnerovi ([[Warner Brothers]]). Tradičnou židovskou doménou je tiež americká komédia, v ktorej možno nájsť hercov vrátane bratov Marxkových, ďalej potom [[Milton Berle]], [[Bea Arthur]], [[Mel Brooks]], [[Woody Allen]], [[Joan Rivers]] a [[Gilda Radner]]. Medzi židovských spisovateľov patrí napríklad [[J. D. Salinger]], [[Joseph Heller]], [[Edgar Lawrence Doctorow|E.L. Doctorow]], [[Lillian Hellman]], [[Allen Ginsberg]], [[Isaac Asimov]] a [[Harlan Ellison]].

=== Štátna správa a armáda ===
Do senátu bolo od roku [[1845]] zvolených 29 Židov vrátane následujúcich súčasných senátorov: Chuck Schumer (D-NY), Frank Lautenberg (D-NJ), Arlen Specter (R-PA), Norm Coleman (R-MN), Russ Feingold a Herb Kohl (both D-WI), Barbara Boxer a Dianne Feinstein (obidve D-CA), Carl Levin (D-MI), Ron Wyden (D-OR), a Joe Lieberman (Nezávislý-CT). V roku [[2007]] počet židovských senátorov vzrástol po doplnení senátorov: Bernie Sanders (I-VT) a Ben Cardin (D-MD), na 13. 7 Židov bolo menovaných do Vrchného súdu.

Šestnástim americkým židom bola udelená Medaila cti. Judah P. Benjamin bol členom [[Konfederované štáty americké|konfederačného]] kabinetu.

Počas [[projekt Manhattan|projektu Manhattan]], americké snahy počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] vyvinúť [[atómová bomba|atómovú bombu]], spolupracovalo mnoho amerických židovských fyzikov, vrátane mnohých európanov, ktorí prchli z Európy v obave z hitlerovského Nemecka. Patrili medzi nich: [[Robert Oppenheimer|J. Robert Oppenheimer]], [[Richard Feynman]], [[Wolfgang Pauli]], [[Leó Szilárd]], [[Albert Einstein]], [[John von Neumann]], [[Isidor I. Rabi]], [[Edward Teller]], [[Eugene Wigner]], [[Otto Frisch]], [[Samuel Goudsmit]], [[Jerome Karle]], [[Stanisław Ulam]], [[Robert Serber]], [[Louis Slotin]], [[Walter Zinn]], [[Robert Marshak]], [[Felix Bloch]], [[Emilio G. Segrè]], [[James Franck]], [[Joseph Joffe]], [[Eugene Rabinowitch]], [[Hy Goldsmith]], [[Samuel Cohen]], [[Victor F. Weisskopf]] a [[David Bohm]].

=== Veda, obchod, akademické kruhy ===
Aškenázskí Židia znamenali veľký prínos [[veda|vede]], [[ekonómia|ekonómii]] a ďalším humanitným odborom. Z celkového počtu [[Nobelova cena|Nobelových cien]] udelených Američanom ich 37 % patrí americkým Židom a z celkového počtu udeleného prestížneho ocenenia [[John Bates Clark Medal]] (americká obdoba Nobelovej ceny pre ekonómiu) ich patrí americkým Židom 71 %.

Kúpna sila amerického židovstva bola v roku [[2005]] odhadovaná na 375 miliárd USD (3 % americkej ekonomiky). Židia zo Spojených štátov sa oveľa viac ako Židia z iných krajín uplatňujú v oblasti financií a médií.

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.iliteratura.cz/clanek.asp?polozkaID=9607 Hana Ulmanová] – História Židov v USA {{ces icon}}
* [http://www.usatoday.com/news/nation/2003-09-10-jewish-study_x.htm USATODAY.com] – Americká židovská populácia ubúda {{eng icon}}
* [http://www.valpo.edu/geomet/pics/geo200/religion/jewish.gif Valparaiso University] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071129021310/http://www.valpo.edu/geomet/pics/geo200/religion/jewish.gif |date=2007-11-29 }} – kartogram podielu židovskej populácie v jednotlivých častiach štátov USA

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Židé ve Spojených státech amerických|9339006}}

[[Kategória:Židia v USA| ]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti v USA]]
[[Kategória:Náboženstvo v USA]]
[[Kategória:Židovské komunity v Amerike|Spojené štáty americké]]</text>
      <sha1>ob304v62x8wopntecocpcv6b1e5nhq2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici</title>
    <ns>0</ns>
    <id>464538</id>
    <revision>
      <id>8244744</id>
      <parentid>8134621</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T02:27:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244744</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7046" sha1="6vr56d21sgeyrl6yujdz3vfy1zogh3w" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici
| Logo spoločnosti     = 
| Právna forma         = [[príspevková organizácia]]
| Odvetvie             = [[knižnica]]
| Založená             = [[26. marec]] [[1926]]
| Zakladateľ           = [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky]]
| Sídlo                = Lazovná 9, 975 58, Banská Bystrica
| Štát sídla           = Slovensko
| Vedenie              = Oľga Doktorová
| Územný rozsah        = Stredné Slovensko
| Priemysel            = 
| Produkcia            = správa 1 695 852 dokumentov&lt;br /&gt;(2011)&lt;ref name=vyrocna2011/&gt;&lt;br /&gt;120 000 návštevníkov&lt;br /&gt;(2011)&lt;ref name=vyrocna2011/&gt;
| Zisk                 = 
| Prevádzkový príjem   = 1,241 mil €&lt;br /&gt;(2011)&lt;ref name=vyrocna2011/&gt;
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = 68&lt;ref name=vyrocna2011/&gt;
| Divízie              = 
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             = 
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = [http://www.svkbb.eu www.svkbb.eu]
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

'''Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici''' je univerzálna vedecká [[knižnica]] sídliaca v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].&lt;ref name=zriadovacia/&gt; Pôsobí ako jediná vedecká knižnica v regióne [[Stredné Slovensko|Stredného Slovenska]].&lt;ref name=historia&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História knižnice| url = http://www.svkbb.eu/o-kniznici/historia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.01.2013 | vydavateľ = | miesto = Banská Bystrica| jazyk = }}&lt;/ref&gt; Dátum zriadenia knižnice je podľa zriaďovacej listy [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]] 26. marca 1926.&lt;ref name=zriadovacia&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o vydaní zriaďovacej listy Śtátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici| url = http://www.svkbb.eu/images/stories/zriadovacia-listina.rtf| dátum vydania = 26.03.1926| dátum aktualizácie = 01.04.2002| dátum prístupu = 17.01.2013| vydavateľ = [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky]]| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150331164039/http://www.svkbb.eu/images/stories/zriadovacia-listina.rtf| dátum archivácie = 2015-03-31}}&lt;/ref&gt; Knižnica v roku 2011 spravovala takmer 1,7 milióna dokumentov.&lt;ref name=vyrocna2011/&gt; Riaditeľkou knižnice je PhDr. Oľga Doktorová.&lt;ref name=&quot;riaditelka&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Zápisnica z výberového konania | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2023/03/Zapisnica-z-vyberoveho-konania-na-riaditela-alebo-riaditelku-SVK-BB_11.8....pdf | dátum vydania = 11. 8. 2023 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 17.6.2024 | vydavateľ = Ministerstvo kultúry SR | miesto = Banská Bystrica | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20240217071648/https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2023/03/Zapisnica-z-vyberoveho-konania-na-riaditela-alebo-riaditelku-SVK-BB_11.8....pdf | dátum archivácie = 2024-02-17 }}&lt;/ref&gt;

== Činnosť knižnice ==
K 31. decembru 2011 knižnica spravovala „1 695 852 dokumentov v elektronickej a klasickej forme“, z toho 11 946 bolo do fondu pridaných počas roka.&lt;ref name=vyrocna2011&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa za rok 2011| url = http://www.culture.gov.sk/extdoc/3245/vs_2011_svkbb.pdf| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.01.2013| vydavateľ = Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici| miesto = Banská Bystrica| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160306055429/http://www.culture.gov.sk/extdoc/3245/vs_2011_svkbb.pdf| dátum archivácie = 2016-03-06}}&lt;/ref&gt; Počas roka uskutoční približne 300 000 vypožičaní a privíta približne 120 000 návštevníkov.&lt;ref name=vyrocna2011/&gt; Knižnica má 11 690 registrovaných užívateľov, toto číslo má klesajúcu tendenciu.&lt;ref name=vyrocna2011/&gt;

ŠVK prostredníctvom svojho Literárneho a hudobného múzea spravuje tieto vysunuté expozície:
* Literárna expozícia Jozefa Gregora Tajovského a Hany Gregorovej v Pamätnom dome J.G.Tajovského v Tajove
* Pamätná izba Jozefa Murgaša v Pamätnom dome J.G.Tajovského v Tajove
* Pamätná izba Pavla Tonkoviča v Podkoniciach v budove Obecného úradu v Podkoniciach&lt;ref name=&quot;struktura&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Organizačná štruktúra| url = http://www.svkbb.eu/o-kniznici/organizana-truktura| dátum vydania = 09.03.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.01.2013| vydavateľ = Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici | miesto = Banská Bystrica| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130324095759/http://www.svkbb.eu/o-kniznici/organizana-truktura| dátum archivácie = 2013-03-24}}&lt;/ref&gt;

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici tiež spolupracuje s Goetheho inštitútom na Slovensku, s Britským centrom, Centrum ruských štúdií, Informačným centrom USA, a Window of Shanghai Shanghaiskej knižnice.&lt;ref name=vyrocna2011/&gt; V knižnici tiež pôsobí Galéria v podkroví a Divadlo 44, zriadené v spolupráci s [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémiou umení]] v roku 2006.&lt;ref name=vyrocna2011/&gt;

== História ==
ŠVK vznikla ako Mestská verejná knižnica v Banskej Bystrici v marci 1926.&lt;ref name=historia/&gt; Ku 26. novembru 1951 sa knižnica pretransformovala na Krajskú ľudovú knižnicu.&lt;ref name=vyrocna2011/&gt; Pôsobila teda ako mestská, okresná a krajská knižnica. Sídlila v terajšej [[Kapitulská (Banská Bystrica)|Kapitulskej ulici]]. Od roku 1962 vykonáva funkciu Oblastného strediska pre normy a patenty.&lt;ref name=historia/&gt; Ku dňu 1. júla 1963 získala právo povinného výtlačku „československej knižnej, časopiseckej a novinovej produkcie“.&lt;ref name=historia/&gt; Od roku 1966 sídli v Župnom dome.&lt;ref name=vyrocna2011/&gt; Od 1. júla 1969 má štatút vedeckej knižnice a prešla pod zriaďovateľskú pôsobnosť Ministerstva kultúry.&lt;ref name=historia/&gt; V roku 2001 ŠVK spustila svoju webovú stránku a internetový katalóg.&lt;ref name=vyrocna2011/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.svkbb.eu Oficiálna stránka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici]

{{Súradnice|48.73732|19.143832|type:landmark|format=dms|display=title}}
{{Banská Bystrica}}

[[Kategória:Vedecké knižnice na Slovensku]]
[[Kategória:Kultúra v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1926]]
[[Kategória:Organizácie v Banskej Bystrici]]</text>
      <sha1>6vr56d21sgeyrl6yujdz3vfy1zogh3w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Židia v Kanade</title>
    <ns>0</ns>
    <id>467607</id>
    <revision>
      <id>8244786</id>
      <parentid>8207580</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T08:21:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244786</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4314" sha1="c4vhndev0h8dwlrvxl3imc8euorojh4" xml:space="preserve">[[Súbor:Kanada-zide.jpg|náhľad|Židovská populácia v Kanade, 2001]]
[[Súbor:Kanada-pop.jpg|náhľad|5 najväčších židovských komunít v Kanade]]
'''[[Židia]] v [[Kanada|Kanade]]''' tvoria štvrtú najväčšiu židovskú komunitu na svete.&lt;ref&gt;[http://www.simpletoremember.com/vitals/world-jewish-population.htm Svetová židovská populácia] (anglicky)&lt;/ref&gt; Podľa kanadského [[cenzus|sčítania ľudu]] z roku [[2001]] žije v Kanade 351 000 Židov.&lt;ref&gt;[http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/vjw/canada.html The Jewish Virtual Library] - Kanada (anglicky)&lt;/ref&gt;

Židia, aj keď sú v Kanade minoritou, boli dôležití pri formovaní kanadskej identity a kultúry a ich prítomnosť tu začína príchodom prvých imigrantov potom čo [[Britské impérium]] zabralo takmer všetky francúzske kolonizované územia, zvané [[Nové Francúzsko]], po Dohode z Paríža z roku [[1763]], ktorá ukončila [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročnú vojnu]].

Na rozdiel napríklad od [[Židia v Spojených štátoch amerických|amerických Židov]], ktorí sa považujú predovšetkým za [[Spoíjené štáty|Američanov]], považujú kanadskí Židia sami seba predovšetkým za Židov. Aj [[sionizmus]] bol v Kanade omnoho silnejší ako v USA, naproti tomu antisionizmus sa tu takmer vôbec neprejavil.

Kanadskí Židia sa skôr podobajú [[Židia v Spojenom kráľovstve|britským Židom]] ako americkým, pretože drvivá väčšina [[synagóga|synagóg]] je [[Ortodoxný judaizmus|ortodoxných]] a len malá menšina je [[Konzervatívny judaizmus|konzervatívnych]] a [[Reformný judaizmus|reformných]].

Židovské obce tu zastupuje Kanadský židovský kongres ({{v jazyku|eng|''Canadian Jewish Congress''}}), založený roku [[1919]]. Rôzne [[sionizmus|sionistické]] organizácie sú zoskupené v Kanadskom sionistickom kongrese ({{v jazyku|eng|''Canadian Zionist Congress''}}). 

Veľký dôraz je kladený na židovské vzdelanie. Združenie hebrejských škol ({{v jazyku|eng|''Associated Hebrew Schools''}}), ktoré vzniklo na začiatku [[20. storočia]], bolo so svojimi 3000 žiakmi v roku [[1982]] jednou z najväčších židovských škôl na svete.

== Populácia ==
Najväčšie židovské komunity v Kanade sú:

{|Class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot;}
!bgcolor=&quot;efefef&quot;|Poradie
!bgcolor=&quot;efefef&quot;|Mesto
!bgcolor=&quot;efefef&quot;|Štát
!bgcolor=&quot;efefef&quot;|Počet Židov&lt;ref&gt;[http://www.worldjewishcongress.org/communities/comm_reg_nrtham.html World Jewish Congress: World Jewish Communities - North America and the Caribbean - United States]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
|1||[[Toronto]]||[[Ontário]]||175 000
|-
|2||[[Montreal]]||[[Québec]]||100 000
|-
|3||[[Vancouver]]||[[Britská Kolumbia]]||30 000
|-
|4||[[Winnipeg]]||[[Manitoba]]||15 000
|-
|5||[[Ottawa]]||[[Ontário]]||12 000
|-
|6||[[Calgary]]||[[Alberta]]||7 500
|-
|}

&lt;gallery widths=&quot;250px&quot; heights=&quot;167px&quot; perrow=&quot;3&quot; style=&quot;font-size:11px; text-align:center; line-height:1.1em&quot;&gt;
File:Kanada-struktura-obyv.jpg|
File:Kanada-vyvoj-vek-strukt.jpg|
File:Kanada-vyvoj-vek-strukt.jpg|
&lt;/gallery&gt;
''Zdroj dát: [http://www.jfgv.org/items/CensusCanadaPart1.pdf 2001 Census Analysis The Jewish Community of Canada]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}''&lt;br /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.cjnews.com/ Canadian Jewish News]
* [http://www.jewishtribune.ca/ The Jewish Tribune]
* [http://www.vcn.bc.ca/outlook/ Outlook: Canada's Progressive Jewish Magazine]
* [http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/vjw/canada.html The Jewish Virtual Library - Canada]
* [http://www.bnaibrith.ca/ Bnai Brith Canada]
* [http://haruth.com/jw/JewsCanadaSynagogues.html Zoznam kanadských synagóg] 
* [http://www.jfgv.org/items/CensusCanadaPart1.pdf 2001 Census Analysis The Jewish Community of Canada]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

== Referencie ==
{{Preklad|cs|Židé v Kanadě|7263507}}

[[Kategória:Židia v Kanade| ]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti v Kanade]]
[[Kategória:Náboženstvo v Kanade]]
[[Kategória:Židovské komunity v Amerike|Kanada]]
[[Kategória:Židia podľa štátu|Kanada]]</text>
      <sha1>c4vhndev0h8dwlrvxl3imc8euorojh4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Židia v Jemene</title>
    <ns>0</ns>
    <id>474431</id>
    <revision>
      <id>8244784</id>
      <parentid>7751648</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T08:16:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244784</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5071" sha1="9p2of7eaqirhvag9o7o43zuwm7a1eaa" xml:space="preserve">[[Súbor:YemeniJew1914.jpg|náhľad|Jemenský Žid v tradičnom rúchu]]
[[Súbor:Shofar-Sabbath-Horn-Yemenite-Jew.jpg|náhľad|Jemenský Žid trúbi na [[šófar]]]]
'''Jemenskí Židia''' sú [[Židia]], ktorí žijú alebo ich predkovia žili v [[Jemen]]e, na južnom cípe [[Arabský polostrov|Arabského polostrova]]. Sú považovaní za súčasť [[Mizrachim|&quot;edot ha-mizrach&quot;]]. V súčasnosti žije v Jemene približne 100 tisíc Židov, čo je len nepatrný zvyšok nesmierne starobylej komunity.&lt;ref&gt;[http://www.ajcarchives.org/AJC_DATA/Files/2005_4_WJP.pdf American Jewish Committee Archives] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190804170913/http://www.ajcarchives.org/AJC_DATA/Files/2005_4_WJP.pdf |date=2019-08-04 }} (rok 2005)&lt;/ref&gt;

== Pôvod ==
Ich pôvod nie je známy. Kolujú mýty a legendy o časti národa, ktorá tu našla domov počas exilu z [[Staroveký Egypt|Egypta]], o [[Kráľovná zo Sáby|Kráľovnej zo Sáby]] či o stratených [[Desať stratených kmeňov|desiatich izraelských kmeňoch]]. Prvé osídlenie Jemenu začalo pravdepodobne v 3. storočí pred Kr. – [[3. storočie|3. storočí]], t. j. v období kedy vrcholil arabský obchod s [[korenie|korením]]. Vie sa aj, že do tejto oblasti poslal z [[Judea (rímska provincia)|Judeje]] [[Herodes Veľký|Herodes]] roku [[25 pred Kr.]] pomocné zbory, aby podporili Rimanov pri dobývaní južnej Arábie. Tieto zbory sa späť nikdy nevrátili.

== Dejiny ==
Prvé dochované zmienky sa odvodzujú z nápisov, v ktorých sú zmienky o židovskom kráľovstve v Himjáre a jeho kráľovi Júsufu As'aru Zú Nuwásovi (517 – 525), ktorý prijal [[judaizmus]]. Ďalšie informácie poskytujú islamské pramene v [[7. storočí]], kedy boli juhoarabské kmene obrátene na [[Islam]]. V [[9. storočí]] mohli jemenskí Židia ešte vlastniť pôdu a ich postavenie bolo o mnoho lepšie ako postavenie iných Židov v moslimských štátoch. Rozkvet miestnej komunity, ekonomický aj kultúrny, nastal v čase vzrastajúceho obchodu s [[India|Indiou]] medzi [[10. storočie|10.]] a [[13. storočie|13. storočím]]. Toto obdobie znamenalo odtrhnutie sa od duchovných centier v [[Babylon]]e a Palestíne a primknutie sa k egyptskej majmonovskej škole.

Úpadok obchodu s Indiou znamenal aj úpadok a stagnáciu miestnej židovskej komunity. V nasledujúcich štyroch storočiach ([[13. storočie|13.]]-[[17. storočia|17.]]) sa nevyskytujú žiadne zmienky o tejto komunite. Spomína sa až v roku [[1629]], potom, ako sa v krajine vrátili k vláde šiítskí zajdovskí imámovia a Židia sa stali terčom útokov, kvôli legitimite ich prítomnosti v krajine. Roku [[1680]] nasledovalo vyhnanie zo San'á a stredného Jemenu do Mauzy v Tiháme. Trvalo síce len jeden rok, postačilo však na to, aby si Židia uvedomili, že [[asimilácia]] či súperenie so zvykmi a tradíciami iných [[Židovská diaspora|židovských diaspor]] nie je riešenie.

Veľký zlom v dejinách jemenských Židov nastal v [[18. storočí]], kedy dynastia kasimovských imámov priniesla krajine politickú integritu a hospodársky rozkvet. Židia mali také privilégia, že niektoré rodiny (Irákí a následne Halevi aš-Šajch) boli ustanovené za dozorcov nad razením mincí a vyberaním [[daň|daní]]. V tomto období tiež vynikajú mnohí slávni duchovní vodcovia ako napríklad Jehuda Sa'dí, David Mašrikí či Jahjá Sálih.

[[19. storočie]] a kmeňové povstania a invázie znamenali pre jemenskú židovskú komunitu úpadok. Túto situáciu využili [[Briti]] a roku [[1839]] dobyli [[Aden]]. O 33 rokov neskôr sa stal Jemen opäť provinciou [[Osmanská ríša|osmanskej ríše]] a na krátky čas sa otvoril cudzím vplyvom. V roku [[1891]] bola znovuobnovená [[šíiti|šiítská]] vláda a židovské postavenie opäť upadlo.

Počiatok [[sionizmus|sionizmu]] znamenal pre jemenských Židov začiatok konca v tejto krajine. Počas prvej [[Alija|alije]] ([[1881]]-[[1882]]) sa začali sťahovať do Palestíny, ktorá ich k roku [[1945]] prijala celkom 30 tisíc. Pri [[Operácia Orlie krídla|operácii Orlie krídla]] v septembri roku [[1950]] bolo do [[Izrael]]a prepravených okolo 50 tisíc Židov.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Jemenská výslovnosť hebrejčiny]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.jewishencyclopedia.com/view.jsp?artid=33&amp;letter=Y Židovská encyklopédia - Židia v Jemene] {{eng icon}}
* [http://www.chayas.com/ Židé v Jemenu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050923200706/http://www.chayas.com/ |date=2005-09-23 }} – oficiálne stránky {{eng icon}}
* [http://haggadahsrus.com/Yemenhome.htm Zion Ozeri - Posledná generácia jemenských Židov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130728080234/http://haggadahsrus.com/Yemenhome.htm |date=2013-07-28 }} {{eng icon}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Židé v Jemenu|9418724}}

[[Kategória:Etniká, národy a národnosti v Jemene]]
[[Kategória:Židovské komunity v Ázii|Jemen]]
[[Kategória:Židia podľa štátu|Jemen]]</text>
      <sha1>9p2of7eaqirhvag9o7o43zuwm7a1eaa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Švédska východoindická spoločnosť</title>
    <ns>0</ns>
    <id>490119</id>
    <revision>
      <id>8244750</id>
      <parentid>7504646</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T03:20:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244750</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8107" sha1="d0vk6c37qs582a0pxx02wpb2ioq76u9" xml:space="preserve">[[Image:Goteborg 2005.jpg|náhľad|Replika lode používanej švédskou východoindickou spoločnosťou v čase jej slávy.]]

'''Švédska vychodoindická spoločnosť''' ({{V jazyku|swe|Svenska Ostindiska Companiet}}, v skratke '''SOIC''') bola obchodná spoločnosť, ktorá v rokoch [[1731]] až [[1813]]{{Bez citácie }} mala vo [[Švédsko|Švédsku]] [[monopol]] na obchod s východnou [[Ázia|Áziou]]. Bola to súkromná spoločnosť s výrazným vplyvom štátu na svoje podnikanie. Patrila k podobným spoločnostiam iných európskych krajín, ktoré bojovali o podiel na obchode s Áziou.

== Charakteristika ==
Roku [[1731]] [[škót]]sky obchodník Colin Campbell so svojimi švédskymi obchodnými spoločníkmi dostal od švédskej vlády povolenie založiť obchodnú spoločnosť, ktorej hlavnou obchodnou činnosťou by bolo obchodovanie s Áziou. Podľa znenia dohody mala spoločnosť oprávnenie obchodovať s krajinami na východ od [[Mys dobrej nádeje|Mysu dobrej nádeje]] s výnimkou obchodných staníc iných európskych krajín nachádzajúcich sa v týchto miestach.

Švédska východoindická spoločnosť v nasledujúcich rokoch vyvinula čulú obchodnú aktivitu, napriek tomu, že na rozdiel od  východoindických spoločností ostatných krajín nesmela zakladať v oblasti východnej Ázie vlastné obchodné stanice a faktórie, a tak celý obchod prebiehal priamo cez švédske prístavy, predovšetkým  prístav [[Göteborg]].&lt;ref&gt;Scattered archives have been assembled into a digital archive of the Swedish East India Company, 1731-1813: a joint project of a university library and a history department: [http://primary-sources.eui.eu/website/svenska-ostindiska-companiets-arkiv Svenska Ostindiska Companiets Arkiv].&lt;/ref&gt; Švédska vláda mala podľa dohody podiel na veľkú časť zisku z každého predaného lodného tovaru, ktorý dorazil do Švédska. Švédska východoindická spoločnosť smela využívať na svoju obchodnú aktivitu toľko lodí, koľko potrebovala na nerušené vedenie obchodných ciest, ale všetky lode používané v obchode museli byť navrhnuté a postavené v švédskych lodeniciach. Lode museli niesť vyvesenú švédsku zástavu a švédske lodné identifikačné papiere. Dôstojníkom a hodnostárom spoločnosti boli švédskou vládou dané rovnaké právomoci a autorita rozhodovať o pomeroch na lodi, ako mali námorní dôstojníci švédskeho loďstva. 

Spoločnosť od vlády dostala povolenie vydávať svoje vlastné finančné papierové akcie, prostredníctvom ktorých mala od akcionárov získať dostatok kapitálu na vedenie svojej obchodnej činnosti. Kapitál, ktorý spoločnosť získala od akcionárov, sa z počiatku smel použiť iba na financovanie jednotlivých konkrétnych plavieb s jasným cieľom plavby, časovým plánom a s vypracovaným predpokladaným plánom finančného výnosu z predaja tovaru, netýkal sa investovania do akcií spoločnosti ako celku. Až po roku [[1753]] sa začali vydávať akcie spoločnosti bez konkrétnych obmedzení a spoločnosť mohla peniaze podľa vlastného uváženia rozdeliť na jednotlivé obchodné projekty. Akcionári mali odvtedy podľa veľkosti investovaného kapitálu aj právo na odmenu z celoročného zisku spoločnosti. Obchodné stanovy a privilégia spoločnosti boli po vyhotovení preložené do [[Latinčiina|latinčiny]] a [[Francúzština|francúzštiny]] a odoslané všetkým východindickým spoločnostiam.

== História ==
=== Prvá expedícia ===
Roku [[1732]] sa uskutočnila prvá obchodná výprava novozaloženej spoločnosti na čele s loďou Friedericus Rex Sueciae, na ktorej palube bol prítomný aj Colin Campbell. Cieľom výpravy bola [[Čína]] a tamojšie bohaté prístavy. Campell bol z tohto dôvodu ešte pred vyplávaním vyhlásený za oficiálneho veľvyslanca švédskeho kráľa v Číne povereného viesť obchodné rokovania. Po vyplávaní sa výprava bez väčších problémov po 181 dňoch dostala do [[Kanton (mesto)|Kantonu]], jedného z hlavných obchodných prístavov Číny a hneď sa začalo s obchodovaním. Žiadanými tovarmi bolo [[korenie]], [[porcelán]] a [[čaj]].

[[27. august]]a [[1733]] sa plne naložené lode vrátili do [[Göteborg]]u, takmer rok aj pol od svojho odchodu. Výprava bola vo Švédsku vnímaná ako obrovský ekonomický úspech, akcionári spoločnosti na výprave zbohatli. Celkovo výprava vyniesli vyše 900 tisíc [[riksdaler]]ov ([[švédska mena]]), z nich 25% bolo rozdelených medzi akcionárov vo forme [[Dividenda|dividend]].&lt;ref&gt;Quoted by William Milburn, ''Oriental commerce: containing a geographical description of the principal places in the East Indies, China, and Japan, With their Produce, Manufactures, and Trade'', 1813:575.&lt;/ref&gt;

=== Ďalšie výpravy ===
Obrovský ekonomický úspech prvej výpravy podnietil nové výpravy. Len v prvých 15 rokoch existencie východoindickej spoločnosti bolo vyslaných 25 ďalších obchodných výprav, z toho 3 výpravy do [[India|Indie]] a zvyšné do Číny. Štyri obchodné výpravy skončili potopením lodí a obchodným nezdarom.

Medzi rokmi [[1766]] až [[1786]] sa uskutočnilo ďalších 36 výprav, z toho tri do Indie, zvyšok do Kantonu v Číne a jedna výprava sa skončila potopením lodí. Počas celej svojej existencie vyslala spoločnosť v rokoch [[1731]] až [[1813]] celkovo 132 obchodných expedícii, z nich 8 expedícii sa skončilo potopením lodí. Z dobových záznamov je zrejmé, že výpravy prinášali akcionárom obrovské zisky a množstvo z nich rozprávkovo zbohatlo.&lt;ref&gt;The reappearance of some Antwerp bankers who had been members of the Ostend Company, as investors in the Swedish East India Company misled some historians in viewing the SOIC as a type of front for continuing the Ostend Company; this misperception was put to rest by Koninckx 1980.&lt;/ref&gt;

Spoločnosť ponúkala na obchodnú výmenu za exotický tovar vychýrené švédske [[železo]] v surovom, ušľachtilom stave vo forme [[meč]]ov, [[zbraň|zbraní]], [[oceľ|ocele]], [[opasok|opaskov]], atď. Vyvážaná bol aj [[meď]] a drevené [[dub]]ové trámy. Hlavným dovozným artiklom z čínskych prístavov bol [[čaj]], ktorý v roku [[1774]] predstavoval 90% všetkého dovezeného tovaru. Väčšina dovezeného čaju bola po príchode do Švédska opätovne exportovaná do iných európskych krajín, najmä do [[Anglicko|Anglicka]]. Druhým najdôležitejším dovozným artiklom bol [[porcelán]], ktorý sa podieľal na obchode 5%. Súčasní bádatelia odhadujú, že za celú existenciu švédskej východoindickej spoločnosti bolo prostredníctvom jej lodí dovezených do Európy 50 miliónov kusov rôznych druhov čínskeho porcelánu. Návrat vloženej investície predstavoval pre akcionárov a majiteľov spoločnosti 20 až 30%.&lt;ref&gt;Koninccx, quoted in &quot;The European Trading Companies&quot;, in ''The New Cambridge History of India'' vol. 5 ''European Commercial Enterprise in Pre-Colonial India'' 1998:80.&lt;/ref&gt;

== Zánik ==
Koncom [[18. storočia]] sa začala prejavovať rastúca konkurencia Angličanov a [[Holandsko|Holanďanov]] pri obchodovaní s Čínou a švédska východoindická spoločnosť postupne začala strácať obchodné pozície vo vzájomnom konkurenčnom boji. Obchod postupne upadal. Posledná obchodná výprava pod vedením spoločnosti sa uskutočnila v roku [[1806]]{{Bez citácie }}. V roku [[1813]] spoločnosť oficiálne zanikla.{{Bez citácie}}

== Literatúra ==
{{Referencie}}
* Christian Koninckx, as A Passage to China: Colin Campbell's Diary of the First Swedish East India Company Expedition to Canton, 1732-33, 1996.

== Externé odkazy ==
* [http://www.ub.gu.se/samlingar/handskrift/ostindie/index.xml Pôvodné dokumenty švédskej východoindickej spoločnost dostupné online na stránke Göteborskej univerzitnej knižnice] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190519030115/http://www.ub.gu.se/samlingar/handskrift/ostindie/index.xml |date=2019-05-19 }}

[[Kategória:Výsadné koloniálne spoločnosti]]</text>
      <sha1>d0vk6c37qs582a0pxx02wpb2ioq76u9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Milujem Slovensko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>494259</id>
    <revision>
      <id>8244644</id>
      <parentid>8232582</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T17:02:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Michal Langr</username>
        <id>186496</id>
      </contributor>
      <comment>/* 16. séria (2025-2026) */</comment>
      <origin>8244644</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="89945" sha1="p8x93aztw5kmkpsddezr4dq364o9iuv" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk                   = Milujem Slovensko
| en                   = 
| druhý názov          = 
| logo                 = 
| typ                  = zábavno-vedomostná súťaž
| formát               = 
| tvorca               = John de Mol Jr.
| scenár               = Pavel Graus&lt;br&gt;Pavol Kohút
| réžia                = [[Rado Štefanov]]
| moderátori           = [[Martin Nikodým]]
| porota               = 
| rozprávač            = 
| hudba                = 
| slogan               = 
| krajina              = {{minivlajka|Slovensko|w}}&lt;br&gt;(pôvodne&lt;br&gt;{{minivlajka|Holandsko|w}})
| počet sérií          = 16
| počet epizód         = 249
| zoznam epizód        = #Zoznam dielov|zoznam častí
| výkonní producenti   = John de Mol Jr.
| produkcia            = Renata Koleková&lt;br&gt;Zuzana Joklová&lt;br&gt;Emília Šranková
| strih                = Ingrid Duditšová 
| produkčná spoločnosť = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]
[[TV JOJ]]
| dĺžka                = Rtvs cca 80 min. / TV joj cca 110 min.
| vysielanie           = [[1. apríl]] [[2013]] – [[23. máj]] [[2025]]&lt;br&gt;[[31. december]] [[2025]] – súčasnosť
| tv                   = [[Jednotka (STVR)|Jednotka]]&lt;br&gt;[[TV JOJ]]
| formát obrazu        =16:9 
| predošlé             = 
| nasledujúce          = 
| súvisiace            = 
| webstránka           = 
| imdb id              = 6293736
| tv com id            = 
| csfd id              = 337518
}}

'''''Milujem Slovensko''''' je [[Slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná a vedomostná šou. Relácia sa začala vysielať [[1. apríl]]a [[2013]] na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]]. Originál pochádza z [[Holandsko|Holandska]]. [[1. august]]a [[2018]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] oznámila, že v 7. sérii budú novými kapitánmi tímov [[Juraj Tabaček]] a [[Stanislava Kašperová]]. [[Adela Vinczeová]] a [[Daniel Dangl]] jednu sériu vynechali a vrátili sa v roku [[2019]].&lt;ref&gt;{{csfd film|337518}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{imdb film|6293736}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.tv-archiv.sk/milujem-slovensko&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milujem Slovensko má nových kapitánov!|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1787419-milujem-slovensko-ma-novych-kapitanov-druzstiev|dátum prístupu=2018-08-01|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/170985_nove-tvare-v-sou-milujem-slovensko|dátum prístupu=2018-08-04|vydavateľ=www.rtvs.org|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Na jar 2025 bolo vedením STVR oznámené, že s ďalšími dielmi sa už nepočíta. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V STVR začínajú čistky: Milujem Slovensko má stopku! Vieme, čo bude s Neskoro večer | url = https://mediaboom.sk/v-stvr-zacinaju-cistky-milujem-slovensko-ma-stopku-vieme-co-bude-s-neskoro-vecer | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2025-06-08 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt; O program ale prejavili záujem [[TV Markíza]] a [[TV JOJ]] a predbežné zákulisné informácie hovorili, že relácia bude pokračovať na TV JOJ, čo sa nakoniec aj potvrdilo. V novembri 2025 bolo potvrdené, že ako kapitánka pokračuje [[Adela Vinczeová]]. Jej novým partnerom bude [[Matej Cifra|Matej &quot;Sajfa&quot; Cifra]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jojka si bez Dangla poradila: Toto sú všetky mená Milujem Slovensko! Odštartuje na Silvestra | url = https://mediaboom.sk/pozname-vsetky-mena-noveho-milujem-slovensko-jojka-ho-odstartuje-na-silvestra | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}&lt;/ref&gt;

== Účinkujúci ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
! rowspan=&quot;2&quot; |Účinkujúci
! rowspan=&quot;2&quot; |Účinkuje ako
! colspan=&quot;17&quot; |Séria
|-
!1
!2
!3
!4
!5
!6
!7
!8
!9
!10
!11
!12
!13
!14
!15
!16
!17
|-
|[[Martin Nikodým]]
|moderátor
| colspan=&quot;17&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Adela Vinczeová]]
|kapitánka tímu 
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Matej Cifra]]
|kapitán tímu 
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Daniel Dangl]]
|kapitán tímu 
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;8&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Juraj Tabaček]]
|kapitán tímu 
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Stanislava Kašperová]]
|kapitánka tímu 
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Samuel Tomeček]]
|spevák
| colspan=&quot;14&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Martin Madej]]
|spevák
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;7&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Erika Rein]]
|speváčka
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Laura Weng]]
|speváčka
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
|-
|[[Andrea Gabrišová]]
|speváčka
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;16&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Romana Polnická]]
|speváčka
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Katarína Ščevlíková]]
|speváčka
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;8&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Eva Pšenková]]
|speváčka
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Veronika Adamičková]]
|speváčka
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;14&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Daniela Tomešová]]
|speváčka
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;13&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Viktória Beňová]]
|speváčka
| colspan=&quot;4&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;11&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Anabela Mollová]]
|speváčka
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot;|
| colspan=&quot;9&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|-
|[[Ondrej Kandráč]]
|spevák
| colspan=&quot;15&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d0f0c0&quot; |
| colspan=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center;background:#d5d5d5&quot; |
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:50%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria 
! rowspan=&quot;2&quot; | Počet častí
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série 
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#FFD700; width:1%;&quot; | 
| '''[[#1. séria (2013)|1]]'''
| 15
| [[1. apríl]] [[2013]]
| [[5. júl]] [[2013]]
| rowspan=&quot;15&quot; | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]
|-
| style=&quot;background:#FF4500; width:1%;&quot; | 
| '''[[#2. séria (2013)|2]]'''
| 15
| [[6. september]] [[2013]]
| [[20. december]] [[2013]]
|-
| style=&quot;background:#008000; width:1%;&quot; | 
| '''[[#3. séria (2014)|3]]'''
| 15
| [[5. september]] [[2014]]
| [[31. december]] [[2014]]
|-
| style=&quot;background:#45B1E8; width:1%;&quot; | 
| '''[[#4. séria (2015)|4]]'''
| 15
| [[4. september]] [[2015]]
| [[31. december]] [[2015]]
|-
| style=&quot;background:#E32636; width:1%;&quot; | 
| '''[[#5. séria (2016)|5]]'''
| 16
| [[2. september]] [[2016]]
| [[31. december]] [[2016]]
|-
| style=&quot;background:#9FA91F; width:1%;&quot; | 
| '''[[#6. séria (2017)|6]]'''
| 14
| [[8. september]] [[2017]]
| [[31. december]] [[2017]]
|-
| style=&quot;background:#2E5894; width:1%;&quot; |
| '''[[#7. séria (2018)|7]]'''
| 15
| [[7. september]] [[2018]]
| [[31. december]] [[2018]]
|-
| style=&quot;background:#A8516E; width:1%;&quot; | 
| '''[[#8. séria (2019)|8]]'''
| 14
| [[13. september]] [[2019]]
| [[31. december]] [[2019]]
|-
| style=&quot;background:#c28b6c; width:1%;&quot; | 
| '''[[#9. séria (2020)|9]]'''
| 16
| [[11. september|11. september 2020]]
| [[31. december]] [[2020]]
|-
| style=&quot;background:#66A2B6; width:1%;&quot; | 
| '''[[#10. séria (2021)|10]]'''
| 16
| [[3. september]] [[2021]]
| [[31. december]] [[2021]]
|-
| style=&quot;background:#9A2B3F; width:1%;&quot; | 
| '''[[#11. séria (2022)|11]]'''
| 14
| [[14. január]] [[2022]]
| [[18. apríl|18. apríl 2022]]
|-
| style=&quot;background:#6EA635; width:1%;&quot; | 
| '''[[#12. séria (2022)|12]]'''
| 14
| [[9. september]] [[2022]]
| [[31. december]] [[2022]]
|-
| style=&quot;background:#142390; width:1%;&quot; |
| '''[[#13. séria (2023)|13]]'''
| 16
| [[13. január]] [[2023]]
| [[12. máj]] [[2023]]
|-
| style=&quot;background:#E60000; width:1%;&quot; |
| '''[[#14. séria (2023 – 2024)|14]]'''
| 18
| [[31. december]] [[2023]]
| [[17. máj]] [[2024]]
|-
| style=&quot;background:#E2B700; width:1%;&quot; |
| '''[[Milujem Slovensko#15. séria (2024 – 2025)|15]]'''
| 18
| [[31. december]] [[2024]]
| [[23. máj]] [[2025]]
|-
| style=&quot;background:#9C1DE3; width:1%;&quot; |
| '''[[Milujem Slovensko#16. séria (2025-2026)|16]]'''
|18
|[[31. december]] [[2025]]
|[[19. jún]] [[2026]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[TV JOJ]]
|-
| style=&quot;background:#33CC33; width:1%;&quot; |
| '''[[Milujem Slovensko#17. séria (2026)|17]]'''
|?
|[[Jeseň]] [[2026]]
|[[31. december]] [[2026]]
|-
|}

== Zoznam dielov ==
=== 1. séria (2013)===
'''Víťaz série:''' Adela (8:7)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #FFD700; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 1
| 1
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Nikol Weiterová]]&lt;br&gt;[[Petra Polnišová]]&lt;br&gt;[[Peter Kočiš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Miňo Kereš]]&lt;br&gt;[[Otto Weiter]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 1. apríl 2013
| Veľkonočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 2
| 2
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Gabriela Marcinková]]&lt;br&gt;[[Zuzana Haasová]]&lt;br&gt;[[Richard Stanke]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 5. apríl 2013
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 3
| 3
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Chren]]&lt;br&gt;[[Viktor Horján]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Cifra]]&lt;br&gt;[[Elena Podzámska]]&lt;br&gt;[[Ady Hajdu]]
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 12. apríl 2013
| Epizóda 3 
| {{N/A}}
|-
| 4
| 4
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Molnárová]]&lt;br&gt;[[Mário Kollár]]&lt;br&gt;[[Jozef Pročko]]		
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Molnárová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Kovács]]&lt;br&gt;[[Diana Mórová]] 		
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 19. apríl 2013
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 5
| 5
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Dominik Hrbatý]]&lt;br&gt;[[Roman Luknár]]		
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Modrovský]]&lt;br&gt;[[Jeanette Štefankova]]&lt;br&gt;[[Iveta Malachovská]] 						
| Danov&lt;br&gt;tím
| 26. apríl 2013
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 6
| 6 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Libor Hudáček]]&lt;br&gt;[[Marcel Forgáč]]&lt;br&gt;[[Ján Lašák]]	
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jaroslav Janus]]&lt;br&gt;[[Henrieta Mičkovicová]]&lt;br&gt;[[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]]						
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 3. máj 2013
| Hokejový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 7
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jeanette Borhyová]]&lt;br&gt;[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]&lt;br&gt;[[Matej Landl]]	
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt;[[Róbert Jakab]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]	
| Danov&lt;br&gt;tím
| 10. máj 2013
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 8
| 8
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]&lt;br&gt;[[Zuzana Vačková]]						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Bezdeda]]&lt;br&gt;[[Dagmar Dianová]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]]	
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 17. máj 2013
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 9
| 9
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Hana Lasicová]]&lt;br&gt;[[Hana Rapantová]]&lt;br&gt;[[Pavol Topoľský]]						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Milena Minichová]]&lt;br&gt;[[Gregor Mareš]]&lt;br&gt;[[Marta Sládečková]]	
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 24. máj 2013
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 10
| 10 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Chabroňová]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Boris Farkaš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ondrej Kovaľ]]&lt;br&gt;[[Csongor Kassai]]&lt;br&gt;[[Patrícia Jariabková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. máj 2013
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 11
| 11
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Hantuchová]]&lt;br&gt;[[Milan Ondrík]]&lt;br&gt;[[Peter Marcin]] 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Štumpfová]]&lt;br&gt;[[Ivan Jakeš]]&lt;br&gt;[[Juraj Topor]]
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 7. jún 2013
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 12
| 12
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Spišák]]&lt;br&gt;[[Ľuboš Hlavena]]&lt;br&gt;[[Jana Hubinská]] 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Adriana Kučerová]]&lt;br&gt;[[Ján Kuric]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 14. jún 2013
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 13
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Adamec]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]&lt;br&gt;[[Táňa Radeva]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Cmorik]]&lt;br&gt;[[Dagmar Duditšová]]&lt;br&gt;[[Peter Nagy]]
| Adelin&lt;br&gt;tím 
| 21. jún 2013
| Východniarsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 14
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ondřej Brzobohatý]]&lt;br&gt;[[Branislav Bystriansky]]&lt;br&gt;[[Peter Batthyany]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zdenka Predná]]&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielsky]]&lt;br&gt;[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 28. jún 2013
| Epizóda 14
| {{N/A}}
|-
| 15
| 15 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mara Lukama]]&lt;br&gt;[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]&lt;br&gt;[[Mário Radačovský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Koščová]]&lt;br&gt;[[Katarína Hasprová]]&lt;br&gt;[[Jozef Banáš]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 5. júl 2013
| Prázdninový špeciál
| {{N/A}}
|}

=== 2. séria (2013)===
'''Víťaz série:''' Adela (7:6)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #FF4500; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 16
| 1 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivica Sláviková]]&lt;br&gt;[[Ján Ďurovčík]]&lt;br&gt;[[Maroš Kramár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]&lt;br&gt;[[Bibiana Ondrejková]]&lt;br&gt;[[Zuzana Tlučková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 6. september 2013
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 17
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslav Šmajda]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kamasová]]&lt;br&gt;[[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Glosíková]]&lt;br&gt;[[Roman Volák]]&lt;br&gt;[[Ivana Christová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 13. september 2013
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 18
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Zimányiová]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Bajaník]]&lt;br&gt;[[Marián Greksa]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Porubjaková]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]&lt;br&gt;[[Juraj Burian]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 20. september 2013
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 19
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Harich]]&lt;br&gt;[[Lucia Vráblicová]]&lt;br&gt;[[Rasťo Piško]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Eva Sakálová]]&lt;br&gt;[[Danica Jurčová]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 27. september 2013
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 20
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Madej]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]&lt;br&gt;[[Judita Hansman]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Ján Jackuliak]]&lt;br&gt;[[Mária Breinerová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. október 2013
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 21
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ondrej Antálek]]&lt;br&gt;[[Peter Lipa ml.]]&lt;br&gt;[[Ľudovít Mravec Jakubove]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniel Antálek]]&lt;br&gt;[[Petra Bernasovská]]&lt;br&gt;[[Peter Lipa]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 11. október 2013
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 22
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Slavomír Jurko]]&lt;br&gt;[[Ján Filc]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Švidraňová]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]&lt;br&gt;[[Beáta Dubasová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. október 2013
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 23
| 8 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Palonder]]&lt;br&gt;[[Peter Bič]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kocúriková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Michaela Čobejová]]&lt;br&gt;[[Ján Greššo]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 25. október 2013
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 24
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ramon|Rakby]]&lt;br&gt;[[Zuzana Skopálová]]&lt;br&gt;[[Ivo Gogál]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Hatalová]]&lt;br&gt;[[Katarína Feldeková]]&lt;br&gt;[[Štefan Kožka]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 8. november 2013
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 25
| 10 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Twiins|Veronika Nízlová]]&lt;br&gt;[[Jana Pištejová]]&lt;br&gt;[[Ján Berky Mrenica ml.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Twiins|Daniela Nízlová]]&lt;br&gt;[[Vera Wisterová]]&lt;br&gt;[[Ivo Ladižinský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 15. november 2013
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 26
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Thomas Puskailer]]&lt;br&gt;[[Zora Czoborová]]&lt;br&gt;[[Oliver Andrásy]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Turjanová]]&lt;br&gt;[[Wanda Hrycová]]&lt;br&gt;[[Štefan Skrúcaný]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 22. november 2013
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 27
| 12 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Filip Tůma]]&lt;br&gt;[[Tomáš Dohňanský]]&lt;br&gt;[[Pavel Drapák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Hurajová]]&lt;br&gt;[[Karin Majtánová]]&lt;br&gt;[[Martin Žúži]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 29. november 2013
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 28
| 13 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Simona Martausová]]&lt;br&gt;[[Richard Lintner]]&lt;br&gt;[[Juraj Rašla]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Kavaschová]]&lt;br&gt;[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]&lt;br&gt;[[Stano Král]]
| Remíza
| 6. december 2013
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 29
| 14 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marián Mitaš]]&lt;br&gt;[[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Marek Ťapák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Makranský]]&lt;br&gt;[[Lucia Lapišáková]]&lt;br&gt;[[Lenka Barilíková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 13. december 2013
| Epizóda 14
| {{N/A}}
|-
| 30
| 15 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Ján Gordulič]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Paulovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Veronika Paulovičová]]&lt;br&gt;[[Ludwig Bagin]]&lt;br&gt;[[Eva Máziková]]
| Remíza
| 20. december 2013
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
|}
=== 3. séria (2014)===
'''Víťaz série:''' Dano (7:8)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #008000; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 31
| 1 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslava Kosorínová]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]&lt;br&gt;[[Peter Hrivňák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ján Dobrík]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[Eva Pavlíková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 5. september 2014
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 32
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kozáková]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]&lt;br&gt;[[Peter Marcin]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Tabaček]]&lt;br&gt;[[Ján Jackuliak]]&lt;br&gt;[[Yvetta Blanarovičová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 12. september 2014
| Stredoslovenský špeciál
| {{N/A}}
|-
| 33
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dáša Šarközyová]]&lt;br&gt;[[Kamil Mikulčík]]&lt;br&gt;[[Igor Adamec]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Nika Karch]]&lt;br&gt;[[Milo Kráľ]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 19. september 2014
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 34
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Nemtuda]]&lt;br&gt;[[Dagmar Sanitrová]]&lt;br&gt;[[Martin Malachovský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Júlia Ružička Horváthová]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Miroslav Noga]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 26. september 2014
| Bratislavský špeciál
| {{N/A}}
|-
| 35
| 5 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Judit Bárdos]]&lt;br&gt;[[Viliam Csontos]]&lt;br&gt;[[Matej Landl]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Spišák]]&lt;br&gt;[[Andrea Coddington]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 3. október 2014
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 36
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Meľo]]&lt;br&gt;[[Lucia Hablovičová]]&lt;br&gt;[[Roman Bombošá]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Puklušová]]&lt;br&gt;[[Viktor Horján]]&lt;br&gt;[[Ján Plesník (športový komentátor)|Ján Plesník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 10. október 2014
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 37
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adam Žampa]]&lt;br&gt;[[Petra Millerová]]&lt;br&gt;[[Ján Snopko]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andreas Žampa]]&lt;br&gt;[[Ivan Bindas]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 17. október 2014
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 38
| 8 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Petraník]]&lt;br&gt;[[Mário Kollár]]&lt;br&gt;[[Zuzana Frenglová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Oľga Hamadejová]]&lt;br&gt;[[Csongor Kassai]]&lt;br&gt;[[Mária Breinerová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 24. október 2014
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 39
| 9 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]&lt;br&gt;[[Lucia Siposová]]&lt;br&gt;[[Peter Nagy]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lenka Libjaková]]&lt;br&gt;[[Johnny Mečoch]]&lt;br&gt;[[Zuzana Martinková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 31. október 2014
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 40
| 10
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Danka Barteková]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]&lt;br&gt;[[Igor Kmeťo st.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Veronika Husárová]]&lt;br&gt;[[Igor Kmeťo ml.]]&lt;br&gt;[[Andy Timková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 7. november 2014
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 41
| 11  										
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Sabo]]&lt;br&gt;[[Svetlana Rymarenko]]&lt;br&gt;[[František Výrostko]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Magdaléna Izakovičová]]&lt;br&gt;[[Jana Kolesárová]]&lt;br&gt;[[Branislav Kostka]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 14. november 2014
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 42
| 12 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ľubomír Bukový]]&lt;br&gt;[[Ivana Ilgová]]&lt;br&gt;[[Peter Šimun]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Dadíková]]&lt;br&gt;[[Juraj Loj]]&lt;br&gt;[[Jana Hubinská]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 21. november 2014
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 43
| 13 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Alexander Štefuca]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Vizvári]]&lt;br&gt;[[Petra Marko]]&lt;br&gt;[[Miguel Mendez]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 28. november 2014
| Epizóda 13
| {{N/A}}
|-
| 44
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Peter Oszlík]]&lt;br&gt;[[Marcela Molnárová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]]&lt;br&gt;[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]&lt;br&gt;[[Ivan Vereš]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 5. december 2014
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 45
| 15				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dagmar Dianová]]&lt;br&gt;[[Miňo Kereš]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Nikol Weiterová]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 31. december 2014
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}
=== 4. séria (2015)===
'''Víťaz série:''' Adela (9:6)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #45B1E8; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 46
| 1 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Ďuriš]]&lt;br&gt;[[Silvia Šarköziová]]&lt;br&gt;[[Ady Hajdu]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Vanessa Šarköziová]]&lt;br&gt;[[René Štúr]]&lt;br&gt;[[Táňa Radeva]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. september 2015
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 47
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Šmahel]]&lt;br&gt;[[Dorota Nvotová]]&lt;br&gt;[[Dana Gudabová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Maťo Homola]]&lt;br&gt;[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]&lt;br&gt;[[Peter Kočiš]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. september 2015
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 48
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Kimlička]]&lt;br&gt;[[Matej Cifra]]&lt;br&gt;[[Katarína Hasprová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Mutňanská]]&lt;br&gt;[[Danica Jurčová]]&lt;br&gt;[[Ivan Béla Vojtek]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 18. september 2015
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 49
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Humeňanská]]&lt;br&gt;[[Jozef Holly]]&lt;br&gt;[[Branislav Bajza]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Alena Pajtinková]]&lt;br&gt;[[Michal Soltész]]&lt;br&gt;[[Dana Košická]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 25. september 2015
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 50
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Martin Chynoranský]]&lt;br&gt;[[Robo Opatovský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Krajčírová]]&lt;br&gt;[[Michal Režný]]&lt;br&gt;[[Palo Janík]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 2. október 2015
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 51
| 6 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kubáčková]]&lt;br&gt;[[Bruno Ciberej]]&lt;br&gt;[[Julo Viršík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marek Fašiang]]&lt;br&gt;[[Bibiana Ondrejková]]&lt;br&gt;[[Peter Trník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 16. október 2015
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 52
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tatiana Šúrová]]&lt;br&gt;[[Peter Ševčík]]&lt;br&gt;[[Štefan Skrúcaný]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Štefečeková]]&lt;br&gt;[[Filip Tůma]]&lt;br&gt;[[Gabriela Škrabáková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 23. október 2015
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 53
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Hafner]]&lt;br&gt;[[Tomáš Kovács]]&lt;br&gt;[[Eva Pavlíková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]&lt;br&gt;[[Petra Bernasovská]]&lt;br&gt;[[Eva Bacigalová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 30. október 2015
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 54
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Robo Papp]]&lt;br&gt;[[Martina Halinárová]]&lt;br&gt;[[Lenka Slaná]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Patrik Vyskočil]]&lt;br&gt;[[Sisa Sklovská]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 6. november 2015
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 55
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Marian Vojtko]]&lt;br&gt;[[Miroslav Dvorský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Zeleníková]]&lt;br&gt;[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]&lt;br&gt;[[Ondrej Kandráč]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 13. november 2015
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 56
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Tóth]]&lt;br&gt;[[Ľubica Čekovská]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Layla (speváčka)|Layla]]&lt;br&gt;[[Barbara Štubňová]]&lt;br&gt;[[Marcel Nemec]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 20. november 2015
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 57
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marta Maťová]]&lt;br&gt;[[Štefan Chrappa]]&lt;br&gt;[[Branislav Jobus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Gabriela Marcinková]]&lt;br&gt;[[Thomas Puskailer]]&lt;br&gt;[[Dagmar Duditšová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 27. november 2015
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 58
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Radomír Milić]]&lt;br&gt;[[Vera Wisterová]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mirka Pavlíková]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]&lt;br&gt;[[Katarína Martinková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. december 2015
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 59
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Michal Slanička]]&lt;br&gt;[[František Kovár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kovalčíková]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]&lt;br&gt;[[Oľga Záblacká]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. december 2015
|  Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 60
| 15 					 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Milan Ondrík]]&lt;br&gt;[[Otto Weiter]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Peter Lengyel]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. december 2015
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|-
|}
=== 5. séria (2016)===
'''Víťaz série:''' Adela (8:7)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Banášovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #E32636; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 61
| 1  					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Hatalová]]&lt;br&gt;[[Stanislav Staško]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 2. september 2016
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 62
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Rybárik]]&lt;br&gt;[[Danica Matušová]]&lt;br&gt;[[Judita Hansman]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Roman Poláčik]]&lt;br&gt;[[Monika Haasová]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 9. september 2016
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 63
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marcel Lomnický]]&lt;br&gt;[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]&lt;br&gt;[[Zora Czoborová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Porubjaková]]&lt;br&gt;[[Barbara Kelíšková]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 16. september 2016
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 64
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Ivanková]]&lt;br&gt;[[Martin Pupiš]]&lt;br&gt;[[Karol Csino]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Gabriela Csinová]]&lt;br&gt;[[Marek Ťapák]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 23. september 2016
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 65
| 5 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Ružička]]&lt;br&gt;[[Marcela Vilhanová]]&lt;br&gt;[[Pavol Topoľský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Júlia Ružička Horváthová]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]]&lt;br&gt;[[Zuzana Frenglová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 30. september 2016
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 66
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Hošek]]&lt;br&gt;[[Jozef Kramár]]&lt;br&gt;[[Petra Nagyová-Džerengová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michaela Mäsiarová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kyzeková]]&lt;br&gt;[[Peter Krajčovič]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 7. október 2016
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 67
| 7 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Svarinská]]&lt;br&gt;[[Helena Krajčiová]]&lt;br&gt;[[Elena Podzámska]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Beňuš]]&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielsky]]&lt;br&gt;[[Marcel Ochránek]]
| Remíza
| 14. október 2016
| Muži proti ženám
| {{N/A}}
|-
| 68
| 8 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrej Szabo]]&lt;br&gt;[[Terézia Kružliaková]]&lt;br&gt;[[Matej Drlička]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Eva Sakálová]]&lt;br&gt;[[Adriana Kučerová]]&lt;br&gt;[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 21. október 2016
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 69
| 9 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Škantár]]&lt;br&gt;[[Tomáš Pokorný]]&lt;br&gt;[[Katarína Martinková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ladislav Škantár]]&lt;br&gt;[[Barbora Andrešičová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Martinková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 28. október 2016
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 70
| 10 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrej Wallner]]&lt;br&gt;[[Juraj Jedinák]]&lt;br&gt;[[Zuzana Šebestová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Hanzelová]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Bajaník]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]] 
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. november 2016
| Rozhlas vs. televízia
| {{N/A}}
|-
| 71
| 11 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miro Čech]]&lt;br&gt;[[Michaela Čobejová]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Michal Domonkoš]]&lt;br&gt;[[Silvia Lakatošová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. november 2016
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 72
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Šafářiková]]&lt;br&gt;[[Martin Kaprálik]]&lt;br&gt;[[Pavol Remenár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Petranik]]&lt;br&gt;[[Michaela Kapráliková]]&lt;br&gt;[[Karin Majtánová]] 
| Danov&lt;br&gt;tím
| 25. november 2016
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 73
| 13 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Richard Labuda]]&lt;br&gt;[[Juraj Zaujec]]&lt;br&gt;[[Matej Cifra]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Celeste Buckinghamová]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Katarína Baranová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 2. december 2016
|  Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 74
| 14 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Vladislav Plevčík]]&lt;br&gt;[[Twiins|Veronika Nízlová]]&lt;br&gt;[[Ján Kuric]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Romana Dang Van]]&lt;br&gt;[[Twiins|Daniela Nízlová]]&lt;br&gt;[[Laci Strike]] 
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 9. december 2016
| Epizóda 14
| {{N/A}}
|-
| 75
| 15 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lina Mayer]]&lt;br&gt;[[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Peter Lipa]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kovalčíková]]&lt;br&gt;[[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Maroš Kramár]] 
| Danov&lt;br&gt;tím
| 16. december 2016
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 76
| 16 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Turjanová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Hablovičová]]&lt;br&gt;[[Matej Tóth]]&lt;br&gt;[[František Kovár]] 
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. december 2016
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}
=== 6. séria (2017)===
'''Víťaz série:''' Dano (5:9)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #9FA91F; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 77
| 1  										
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Éva Vica Kerekes]]&lt;br&gt;[[Samo Trnka]]&lt;br&gt;[[Pavol Hammel]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Gulisova]]&lt;br&gt;[[Martin Madej]]&lt;br&gt;[[Marcela Laiferová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 8. september 2017
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 78
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Frlajs]]&lt;br&gt;[[Marianna Ďurianová]]&lt;br&gt;[[Anka Balková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Koči]]&lt;br&gt;[[Lucia Lužinská]]&lt;br&gt;[[Andy Kraus]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 22. september 2017
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 79
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Sorizzo]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]&lt;br&gt;[[Miro Konôpka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marek Koleno]]&lt;br&gt;[[Dominika Kavaschová]]&lt;br&gt;[[Henrieta Mičkovicová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 29. september 2017
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-
| 80
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Šoralová]]&lt;br&gt;[[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Adrian Kokoš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Simona Martausová]]&lt;br&gt;[[Suvereno]]&lt;br&gt;[[Maroš Čupka]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 6. október 2017
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 81
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Bažík]]&lt;br&gt;[[Silvia Krpelanová]]&lt;br&gt;[[Ján Lehotský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Alena Pajtinková]]&lt;br&gt;[[Jozef Dado Nagy]]&lt;br&gt;[[Beáta Dubasová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 13. október 2017
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 82
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Magdaléna Rybáriková]]&lt;br&gt;[[Barbora Krajčírová]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Bekr]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lýdia Petrušová]]&lt;br&gt;[[Mišo Biely]]&lt;br&gt;[[Adriana Drafiová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 20. október 2017 
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 83
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Dubovcová]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmary]]&lt;br&gt;[[Iveta Malachovská]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Štrbová]]&lt;br&gt;[[Petra Toth]]&lt;br&gt;[[Martin Malachovský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 27. október 2017
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 84
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Aron Tesfaye]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Viňarský]]&lt;br&gt;[[Miguel Méndez]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslava Kosorínová]]&lt;br&gt;[[Peter Pohančaník]]&lt;br&gt;[[Miroslav Janík]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 3. november 2017
| Epizóda 8
| {{N/A}}
|-
| 85
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matúš Krnčok]]&lt;br&gt;[[Katarína Korčeková|Katarina Korcek]]&lt;br&gt;[[Radovan Orth]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Dubayová]]&lt;br&gt;[[Igor Novosad]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 10. november 2017
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 86
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Kanátová]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[Miroslav Frindt]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Silvia Nájdená]]&lt;br&gt;[[Bruno Ciberej]]&lt;br&gt;[[Ľubica Čekovská]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 24. november 2017
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 87
| 11 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Bezdeda]]&lt;br&gt;[[Monika Zázrivcová]]&lt;br&gt;[[Brunno Oravec]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Nika Karch]]&lt;br&gt;[[Jozef Metelka]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 1. december 2017
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 88
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Edyn]]&lt;br&gt;[[Miro Jaroš]]&lt;br&gt;[[Matej Landl]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Žiaranová]]&lt;br&gt;[[Vierka Ayisi]]&lt;br&gt;[[Gizela Oňová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 8. december 2017
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 89
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Kubovčík]]&lt;br&gt;[[Přemek Boublík]]&lt;br&gt;[[Masahiko Shiraki]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt;[[Karin Olasová]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 15. december 2017
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 90
| 14 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Helena Krajčiová]]&lt;br&gt;[[Milo Kráľ]]&lt;br&gt;[[Branislav Jobus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Thomas Puskailer]]&lt;br&gt;[[Zuzana Vačková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. december 2017
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}

=== 7. séria (2018)===
V siedmej sérii došlo k výrazným zmenám. Zmenili sa kapitáni, Dana Dangla nahradil [[Juraj Tabaček|Juraj &quot;Šoko&quot; Tabaček]] a Adelu Vinczeovú nahradila [[Stanislava Kašperová]]. Zároveň došlo k úprave štúdia, boli pridané nové dekorácie a niektoré boli pozmenené. Poslednou zmenou bola nová speváčka [[Anabela Mollová]], ktorá nahradila [[Viktória Beňová|Viktóriu Beňovú]] a [[Katarína Ščevlíková|Katarínu Ščevlíkovú]].

'''Víťaz série:''' Šoko (6:8)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Stanky Kašperovej 
! Tím Juraja &quot;Šoka&quot; Tabačka
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #2E5894; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 91
| 1  															
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Adamec]]&lt;br&gt;[[Pavel Mihaľák]]&lt;br&gt;[[Táňa Radeva]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 7. september 2018
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 92
| 2
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Mikulcová]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]&lt;br&gt;[[Jevgenij Libezňuk]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Anna Jakab Rakovská]]&lt;br&gt;[[Róbert Jakab]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 14. september 2018
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 93
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Richterová]]&lt;br&gt;[[Kamil Mikulčík]]&lt;br&gt;[[Csongor Kassai]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martina Slobodová]]&lt;br&gt;[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 21. september 2018
| Epizóda 3
| {{N/A}}
|-

| 94
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Vladislav Plevčík]]&lt;br&gt;[[Martina Jančeková]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Moravčík]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kvantiková]]&lt;br&gt;[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]&lt;br&gt;[[Marcel Forgáč]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 28. september 2018
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-
| 95
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Veronika Strapková]]&lt;br&gt;[[Ondrej Antálek]]&lt;br&gt;[[Ján Škorňa]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mirka Luberdová]]&lt;br&gt;[[Matúš Kvietik]]&lt;br&gt;[[Ladislav Borbély]] 
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 5. október 2018
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 96
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Andy Kraus]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Palonder]]&lt;br&gt;[[Veronika Paulovičová]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 12. október 2018
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 97
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Paulína Fialková]]&lt;br&gt;[[Slavomír Jurko]]&lt;br&gt;[[Marcel Nemec]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivona Fialková]]&lt;br&gt;[[Ján Lašák]]&lt;br&gt;[[Elena Podzámska]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 19. október 2018
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 98
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natália Baloghová]]&lt;br&gt;[[Lukasz Kos]]&lt;br&gt;[[Martin Dejdar]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Viktória Ráková]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmary]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 26. október 2018
| Špeciál{{--}}100. rokov&lt;br&gt;vzniku ČSR
| {{N/A}}
|-
| 99
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Madej]]&lt;br&gt;[[Karol Čičmanc]]&lt;br&gt;[[Miloš Bubán]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[PPPeter|Peter Popluhár]]&lt;br&gt;[[Martina Kacinová]]&lt;br&gt;[[Eva Pavlíková]] 
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 2. november 2018
| Epizóda 9
| {{N/A}}
|-
| 100
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Tomešová]]&lt;br&gt;[[Pavol Graus]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Gabrišová]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Miro Kasprzyk]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 9. november 2018
| 100. jubilejný diel
| {{N/A}}
|-
| 101
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Valihora]]&lt;br&gt;[[Miro Beňúš]]&lt;br&gt;[[Slavo Gibarthi]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Šencová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Bezdeda]]&lt;br&gt;[[Boris Lettrich]]
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 23. november 2018
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 102
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Anna Nováková]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]&lt;br&gt;[[Ján Kuric]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dárius Kočí]]&lt;br&gt;[[Andrej Palko]]&lt;br&gt;[[Eva Máziková]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 30. november 2018
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 103
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Celeste Buckinghamová]]&lt;br&gt;[[Marek Fašiang]]&lt;br&gt;[[František Kovár]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katka Beccu Balážiová]]&lt;br&gt;[[Slavomír Hlásný]]&lt;br&gt;[[Soňa Norisová]] 
| Šokov&lt;br&gt;tím
| 7. december 2018
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 104
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Jablonský]]&lt;br&gt;[[Dušan Rapoš]]&lt;br&gt;[[Miroslav Noga]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Richard Autner]]&lt;br&gt;[[Peter Bebjak]]&lt;br&gt;[[Judita Hansman]] 
| Remíza
| 14. december 2018
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 105
| 15 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Simona Martausová]]&lt;br&gt;[[Jakub Rybárik]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]] 
| Stankin&lt;br&gt;tím
| 31. december 2018 
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}

=== 8. séria (2019)===
V ôsmej sérii sa vrátili starí kapitáni Dano Dangl a Adela Vinczeová. A ku kapele Milujem Slovensko Band sa vrátila Katarína Ščevlíková, ktorá sa strieda s Anabelou Mollovou po boku Samuela Tomečka.

'''Víťaz série:''' Dano (5:9)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #A8516E; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 106
| 1
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Matej Landl]]&lt;br&gt;[[Ady Hajdu]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Siposová]]&lt;br&gt;[[Danica Jurčová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Vačková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 13. september 2019
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 107
| 2 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Romana Dang Van]]&lt;br&gt;[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]&lt;br&gt;[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adriana Kohútková]]&lt;br&gt;[[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]]&lt;br&gt;[[Stanislav Gális]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 20. september 2019
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 108
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Tomeček]]&lt;br&gt;[[Katarína Koščová]]&lt;br&gt;[[Róbert Mikla]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Humeňanská]]&lt;br&gt;[[Martina Schindlerová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Bezdeda]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 27. september 2019
| SuperStar špecial
| {{N/A}}
|-
| 109
| 4 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Košec]]&lt;br&gt;[[Oľga Hamadejová]]&lt;br&gt;[[Ľuboš Hlavena]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Chabroňová]]&lt;br&gt;[[Karin Majtánová]]&lt;br&gt;[[Iveta Malachovská]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. október 2019
| Športový moderátori vs&lt;br&gt;Dámský klub
| {{N/A}}
|-
| 110
| 5 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Roman Volák]]&lt;br&gt;[[Marco Klepoch]]&lt;br&gt;[[Dušan Pašek ml.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Monika Chochlíková]]&lt;br&gt;[[Oľga Beständig]]&lt;br&gt;[[Boris Valábik]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 11. október 2019
| Športový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 111
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Jánoš]]&lt;br&gt;[[Kristína Tóthová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Vravník]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislav Pitoňák]]&lt;br&gt;[[Dana Košická]]&lt;br&gt;[[Ivan Krúpa]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 18. október 2019
| [[Divadlo Jána Palárika]] vs&lt;br&gt;[[Národné divadlo Košice|Štátne divadlo v Košiciach]]
| {{N/A}}
|-
| 112
| 7 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mojmír Caban]]&lt;br&gt;[[Simona Miháliková]]&lt;br&gt;[[Ondrej Hraška]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tereza Heftyová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Mischura]]&lt;br&gt;[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 25. október 2019
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 113
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Dóza]]&lt;br&gt;[[Andrea Karnasová]]&lt;br&gt;[[Ján Jackuliak]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matúš Beniak]]&lt;br&gt;[[Michaela Majerníková]]&lt;br&gt;[[Boris Farkaš]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 8. november 2019
| [[Hniezdo (serial)|Hniezdo]] vs&lt;br&gt;[[Kriminálka 5. C|Kriminálka 5.C]]
| {{N/A}}
|-
| 114
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Spielmann]]&lt;br&gt;[[Nikita Slovák]]&lt;br&gt;[[Katarína Martinková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Kanátová]]&lt;br&gt;[[Gabriela Škrabáková]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. november 2019
| Špeciál{{--}}30 rokov od&lt;br&gt;Sametovej revolúcie
| {{N/A}}
|-
| 115
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Filip Tůma]]&lt;br&gt;[[Milan Zimnýkoval]]&lt;br&gt;[[Milan Urbaník]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michaela Dorčíková]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]&lt;br&gt;[[Miro Konôpka]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 22. november 2019
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 116
| 11 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tony Porucha]]&lt;br&gt;[[Lucia Vašíková]]&lt;br&gt;[[Miňo Kereš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Simona Salátová]]&lt;br&gt;[[Gabo Žifčák]]&lt;br&gt;[[Ján Gordulič]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 29. november 2019
| Tanečníci vs&lt;br&gt;stand-uperi
| {{N/A}}
|-
| 117
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Matúš Okajček]]&lt;br&gt;[[Kamil Mikulčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Krajčírová]]&lt;br&gt;[[Miroslav Bača]]&lt;br&gt;[[Jakub Petraník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 6. december 2019
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 118
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Štefan Štec]]&lt;br&gt;[[Stanislava Kašperová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Vlasta Mudríková]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 13. december 2019
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 119
| 14 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marianna Ďurianová]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katka Beccu Balážiová]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 31. december 2019
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|}

=== 9. séria (2020)===
'''Víťaz série:''' Remíza (8:8)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #C28B6C; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 120
| 1 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Hantuchová]]&lt;br&gt;[[Branko Radivojevič]]&lt;br&gt;[[Radoslav Rančík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Danka Barteková]]&lt;br&gt;[[Nicole Rajičová]]&lt;br&gt;[[Matej Tóth]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. september 2020
| Športový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 121
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Branislav Mosný]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]&lt;br&gt;[[Juraj Loj]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Silvia Soldánová]]&lt;br&gt;[[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kanócz]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 18. september 2020
| Manželský špeciál
| {{N/A}}
|- 
| 122
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Viola Mariner]]&lt;br&gt;[[Martin Šalacha]]&lt;br&gt;[[Branislav Bystriansky]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Eva Hornyáková]]&lt;br&gt;[[Roman Poláčik]]&lt;br&gt;[[Miroslav Dvorský]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 25. september 2020
| Opera vs činohra
| {{N/A}}
|-
| 123
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dárius Kočí]]&lt;br&gt;[[Zuzana Fialová]]&lt;br&gt;[[Fero Mikloško]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Alexandra Gachulincová]]&lt;br&gt;[[Miro Čech]]&lt;br&gt;[[Lukáš Kimlička]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 2. október 2020
| Epizóda 4
| {{N/A}}
|-

| 124
| 5 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[František Kovár]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 9. október 2020
| Epizóda 5
| {{N/A}}
|-
| 125
| 6
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[František Kovár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 16. október 2020
| Epizóda 6
| {{N/A}}
|-
| 126
| 7 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adéla Mojišová]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]&lt;br&gt;[[Štefan Richtárech]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Kyzeková]]&lt;br&gt;[[Lucia Hurajová]]&lt;br&gt;[[Jakub Ružička]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 23. október 2020
| Epizóda 7
| {{N/A}}
|-
| 127
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Filip Jančík]]&lt;br&gt;[[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Miko Hladký]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Peter Bič]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 30. október 2020
| Muzikantský špeciál
| {{N/A}}
|-
| 128
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Vačková]]&lt;br&gt;[[Matej Zrebný]]&lt;br&gt;[[Fero Joke]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Patrik Slažanský]]&lt;br&gt;[[Lukáš Frlajs]]&lt;br&gt;[[Michal Sabo]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 6. november 2020
| Influencerský špeciál
| {{N/A}}
|-
| 129
| 10			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]&lt;br&gt;[[Števo Eisel]]&lt;br&gt;[[Juraj Čurný]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Michelčíková]]&lt;br&gt;[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]&lt;br&gt;[[Gregor Mareš]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 13. november 2020
| Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]]
| {{N/A}}
|-
| 130
| 11 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Laci Strike]]&lt;br&gt;[[Martina Lacová]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Linda Luptáková]]&lt;br&gt;[[Natália Glosíková]]&lt;br&gt;[[Mário Radačovský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 20. november 2020
| Tanečný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 131
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Eva Sakálová]]&lt;br&gt;[[Pavol Čekan]]&lt;br&gt;[[Ady Hajdu]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lucia Lužinská]]&lt;br&gt;[[Boris Klempa]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 27. november 2020
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 132
| 13 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lukáš Dóza]]&lt;br&gt;[[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Marcel Nemec]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Richard Labuda]]&lt;br&gt;[[Nela Pocisková]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. december 2020
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 133
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Valihora]]&lt;br&gt;[[Svetlana Rymarenko]]&lt;br&gt;[[Michal Bugala]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Natalia Germani]]&lt;br&gt;[[Martin Madej]]&lt;br&gt;[[Lucia Molnárová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 11. december 2020
| Epizóda 14
| {{N/A}}
|-
| 134
| 15 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Samuel Spišák]]&lt;br&gt;[[Viktória Valúchová]]&lt;br&gt;[[Michal Spišák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Norisová]]&lt;br&gt;[[Ondrej Kovaľ]]&lt;br&gt;[[Soňa Norisová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. december 2020
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 135
| 16 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Helena Krajčiová]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmary]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 31. december 2020
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|-
|}

=== 10. séria (2021)===
'''Víťaz série:''' Adela (11:4)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #66A2B6; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 136
| 1 									
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adam Žampa]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Michalko]]&lt;br&gt;[[Marcel Forgáč]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Anna Jakab Rakovská]]&lt;br&gt;[[Tomáš Petrik (chtár)|Tomáš Petrik]]&lt;br&gt;[[Róbert Jakab]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 3. september 2021
| Epizóda 1
| {{N/A}}
|-
| 137
| 2 						
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Sabaka]]&lt;br&gt;[[Iveta Malachovská]]&lt;br&gt;[[Sáva Popovič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Brezová]]&lt;br&gt;[[Bibiana Ondrejková]]&lt;br&gt;[[Miloš Bubán]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 10. september 2021
| Epizóda 2
| {{N/A}}
|-
| 138
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ondřej Daniš]]&lt;br&gt;[[Dominika Výrosteková]]&lt;br&gt;[[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Iveta Pagáčová]]&lt;br&gt;[[Michal Koleják]]&lt;br&gt;[[Barbora Švidraňová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 17. september 2021
| Divadelný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 139
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martin Jurčo (moderátor)|Martin Jurčo]]&lt;br&gt;[[Jarka Vitovičová]]&lt;br&gt;[[Štefan Chrappa]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslav Janík]]&lt;br&gt;[[Petra Bernasovská]]&lt;br&gt;[[Richard Dedek]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 24. september 2021
| Rozhlasový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 140
| 5 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Klaudia Medlová]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Janus]]&lt;br&gt;[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Magdaléna Rybáriková]]&lt;br&gt;[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]&lt;br&gt;[[Jozef Žabka]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 1. október 2021
| Športový špeciál
| {{N/A}}
|-
| 141
| 6 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Robo Papp]]&lt;br&gt;[[Dagmar Dianová]]&lt;br&gt;[[Gabriel Kocák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Milan Zimnýkoval]]&lt;br&gt;[[Petra Tóthová]]&lt;br&gt;[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 15. október 2021
| [[Tajomstvo mojej kuchyne]] vs&lt;br&gt;[[Pečie celé Slovensko]]
| {{N/A}}
|-
| 142
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Cyril Žolnír]]&lt;br&gt;[[Júlia Ružička Horváthová]]&lt;br&gt;[[Michal Rovňák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Renáta Ryníková]]&lt;br&gt;[[Slávka Halčáková]]&lt;br&gt;[[Tomáš Palonder]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 22. október 2021
| Herci z Divadla&lt;br&gt;[[La Komika|La Komka]]
| 350 000
|-
| 143
| 8  				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Yael|Matúš Kolárovský]]&lt;br&gt;[[Zdenka Predná]]&lt;br&gt;[[Oskar Rózsa]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dominika Jurena Stará]]&lt;br&gt;[[Peter Cmorik]]&lt;br&gt;[[Mário Kollár]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 29. október 2021
| Muzikantský špeciál I
| {{N/A}}
|-
| 144
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniela Simanová]]&lt;br&gt;[[Viliam Hauzer]]&lt;br&gt;[[Marek Makara]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Barbora Žiačiková]]&lt;br&gt;[[Marek Marušiak]]&lt;br&gt;[[Ľuboš Hlavena]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 5. november 2021
| Moderátori spravodajstva vs&lt;br&gt;Športový moderátori 
| {{N/A}}
|-
| 145
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Richard Autner]]&lt;br&gt;[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]&lt;br&gt;[[Branislav Jobus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Broňa Kováčiková]]&lt;br&gt;[[Andrea Coddington]]&lt;br&gt;[[Rasťo Piško]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 12. november 2021
| Epizóda 10
| {{N/A}}
|-
| 146
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Katarína Koščová]]&lt;br&gt;[[Dávid Králik]]&lt;br&gt;[[Ľudovít Mravec Jakubove]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Roman Veverka]]&lt;br&gt;[[Jana Majeská]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 19. november 2021
| Epizóda 11
| {{N/A}}
|-
| 147
| 12 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marek Fašiang]]&lt;br&gt;[[Helena Tomková]]&lt;br&gt;[[Pavol Remenár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dorota Nvotová]]&lt;br&gt;[[René Štúr]]&lt;br&gt;[[Beáta Dubasová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 26. november 2021
| Epizóda 12
| {{N/A}}
|-
| 148
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Šimon Svitok]]&lt;br&gt;[[Michaela Várady]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Dvorský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Daniel Žulčák]]&lt;br&gt;[[Andrea Bučko]]&lt;br&gt;[[Daniel Špiner]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 3. december 2021
| Muzikantský špeciál II
| {{N/A}}
|-
| 149
| 14 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Madarová]]&lt;br&gt;[[Adam Jančina]]&lt;br&gt;[[Jana Kovalčíková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Klaudia Malenovská]]&lt;br&gt;[[Peter Ondrejička]]&lt;br&gt;[[Danica Jurčová]]
| Remíza
| 10. december 2021
| Mikulášsky špeciál
| {{N/A}}
|-
| 150
| 15 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michal Režný]]&lt;br&gt;[[Anikó Vargová]]&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielsky]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jana Kvantiková]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Judita Hansman]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 17. december 2021
| Vianočný špeciál
| {{N/A}}
|-
| 151
| 16 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Matej Cifra]]&lt;br&gt;[[Simona Salátová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Dohňanský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Veronika Ostrihoňová]]&lt;br&gt;[[Andrej Bičan]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 31. december 2021
| Silvestrovský špeciál
| {{N/A}}
|-
|}

=== 11. séria (2022)===
V jedenástej sérii je všetko rovnaké ako v predchádzajúcich troch sériách, iba sa ku kapele Milujem Slovensko band pridáva [[Martin Madej]], ktorý sa bude striedať so Samuelom Tomečkom.

'''Víťaz série:''' Adela (7:6)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 152
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Iveta Gombošová]]&lt;br&gt;[[Ján Hudok]]&lt;br&gt;[[Peter Marcin]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Viliam Stankay]]&lt;br&gt;[[Marianna Ďurianová]]&lt;br&gt;[[Karin Majtánová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 14. január 2022
| Epizóda 1
| 185 000
|-
| 153
| 2 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Petraník]]&lt;br&gt;[[Katarína Ščevlíková]]&lt;br&gt;[[Juraj Predmerský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miroslava Drínová]]&lt;br&gt;[[Jakub Růžička]]&lt;br&gt;[[Lucia Vráblicová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 21. január 2022
| Epizóda 2
| 170 000
|-
| 154
| 3 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Tomáš Hudák]]&lt;br&gt;[[Zuzana Porubjaková]]&lt;br&gt;[[Samo Trnka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Bekim Aziri]]&lt;br&gt;[[Vera Wisterová]]&lt;br&gt;[[Ivo Ladižinský]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 28. január 2022
| Stand-up špeciál
| 199 000
|-
| 155
| 4 			
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Karmen Pál-Baláž]]&lt;br&gt;[[Robo Šimko]]&lt;br&gt;[[Peter Hrivňák]]		
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Beláková]]&lt;br&gt;[[Marcela Vilhanová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Adamec]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 4. február 2022
| Epizóda 4
| 177 000
|-
| 156
| 5  					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Juraj Kemka]]&lt;br&gt;[[Pavol Plevčík]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adriana Kemková]]&lt;br&gt;[[Alena Pajtinková]]&lt;br&gt;[[Jana Majeská]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. február 2022
| Manželský špeciál
| 177 000
|-
| 157
| 6 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Martina Zábranska]]&lt;br&gt;[[Róbert Sipos]]&lt;br&gt;[[Andrea Karnasová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Angelika Sbouli]]&lt;br&gt;[[Naďa Jurkemik]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. február 2022
| Epizóda 6
| 205 000
|-
| 158
| 7 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marcel Osztas]]&lt;br&gt;[[Vanessa Šarköziová]]&lt;br&gt;[[Alan Murin]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]]&lt;br&gt;[[Celeste Buckinghamová]]&lt;br&gt;[[Robo Opatovský]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 25. február 2022
| Muzikantský špeciál
| 203 000
|-
| 159
| 8 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Roman Poláčik]]&lt;br&gt;[[Pavol Topoľský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Milena Minichová]]&lt;br&gt;[[Jana Hubinská]]&lt;br&gt;[[Ivan Krúpa]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 4. marec 2022
| Epizóda 8
| 186 000
|-
| 160
| 9 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michaela Majerníková]]&lt;br&gt;[[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Marcel Ochránek]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ráchel Šoltésová]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]&lt;br&gt;[[Elena Podzámska]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 11. marec 2022
| Epizóda 9
| 200 000
|-
| 161
| 10 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Makranský]]&lt;br&gt;[[Karin Olasová]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Elena Spasková]]&lt;br&gt;[[Adriana Totiková|Adriana Totíková]]&lt;br&gt;[[Michal Jánoš]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. marec 2022
| Epizóda 10
| 207 000
|-
| 162
| 11 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrej Remeník]]&lt;br&gt;[[Ivana Kubáčková]]&lt;br&gt;[[Juraj Ďuriš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrea Sabová]]&lt;br&gt;[[Marián Viskup]]&lt;br&gt;[[Eva Pavlíková]]
| Remíza
| 25. marec 2022
| Epizóda 11
| 198 000
|-
| 163
| 12 		
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Henrich Platek]]&lt;br&gt;[[Oľga Belešová]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jakub Rybárik]]&lt;br&gt;[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt;[[Roman Pomajbo]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 1. apríl 2022
| Epizóda 12
| 203 000
|-
| 164
| 13 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Radoslav Zemančík]]&lt;br&gt;[[Jeanette Štefankova]]&lt;br&gt;[[Radoslav Šebo]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marta Jančkárová]]&lt;br&gt;[[Barbara Štubňová]]&lt;br&gt;[[Milan Urbaník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 8. apríl 2022
| Epizóda 13
| 166 000
|-
| 165
| 14 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Adriana Kučerová]]&lt;br&gt;[[Veronika Vitázková]]&lt;br&gt;[[Adrian Kokoš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Janais|Jana Kothajová]]&lt;br&gt;[[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Štefan Štec]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 18. apríl 2022
| Veľkonočný špeciál
| 335 000
|}

=== 12. séria (2022)===
'''Víťaz série:''' Adela (7:6)
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;9&quot; style=&quot;background: #6EA635; color: #FFFFFF;&quot; | 
|-
| 166
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Sarah Arató]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]&lt;br&gt;[[Miroslav Noga]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Zuzana Konečná]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 9. september 2022
| Epizóda 1
| 299 000
|-
| 167
| 2 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dávid Hartl]]&lt;br&gt;[[Mirka Partlová]]&lt;br&gt;[[Vladislav Plevčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dáša Šarközyová]]&lt;br&gt;[[Dárius Kočí]]&lt;br&gt;[[Monika Drgáňová]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 16. september 2022
| Epizóda 2
| 278 000
|-
| 168
| 3 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Jozefína Zaukolcová]]&lt;br&gt;[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]&lt;br&gt;[[Gregor Mareš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ľudovít Vašš]]&lt;br&gt;[[Michal Slanička]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 23. september 2022
| Epizóda 3
| 289 000
|-
| 169
| 4 					
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Peter Oszlík]]&lt;br&gt;[[Andrea Martvoňová]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Bukový]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ivana Kuxová]]&lt;br&gt;[[Pavel Bruchala|Pavol  Bruchala]]&lt;br&gt;[[Zuzana Marošová]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 30. september 2022
| Epizóda 4
| 301 000
|-
| 170
| 5 				
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[ADiss]]&lt;br&gt;[[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Šorty]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Majself]]&lt;br&gt;[[Leia (zpeváčka)|Leia]]&lt;br&gt;[[Kali]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 7. október 2022
| Muzikantský špeciál
| 277 000
|-
| 171
| 6				
| style=&quot;text-align: left;&quot;|  [[Martin Kaprálik]]&lt;br&gt;[[Natália Kóšová]]&lt;br&gt;[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;|  [[Dominika Žiaranová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Dóza]]&lt;br&gt;[[Lenka Barilíková]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 14. október 2022
| Epizóda 6
| 295 000
|-
| 172
| 7
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Andrej Bálint]]&lt;br&gt;[[Simona Simánová]]&lt;br&gt;[[Viliam Stankay]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Klaudia Suchomel Guzová]]&lt;br&gt;[[Ľubomír Bajaník]]&lt;br&gt;[[Katarína Jarembinská]]
| Danov&lt;br&gt;tím
| 21. október 2022
| Epizóda 7
| 321 000
|-
| 173
| 8
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Michaela Vrábová]]&lt;br&gt;[[Ondřej Daniš]]&lt;br&gt;[[Vít Bednárik]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Dana Gudabová]]&lt;br&gt;[[Ján Jackuliak]]&lt;br&gt;[[Branislav Mosný]] 
|Adelin&lt;br&gt;tím
| 28. október 2022 
| Epizóda 8 
| 316 000
|-
| 174
| 9
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Sebastián Fapšo]]&lt;br&gt;[[Adriana Špronglová]]&lt;br&gt;[[Lucia Lužinská]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Milan Ďatelinka]]&lt;br&gt;[[Eva Sakálová]]&lt;br&gt;[[Boris Valábik]] 
| Danov&lt;br&gt;tím
| 11. november 2022 
| Športový špeciál 
| 314 000
|-
| 175
| 10
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Marek Gurbaľ]]&lt;br&gt;[[Júlia Grejtáková]]&lt;br&gt;[[Titusz Tóbisz]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Šimon Svitok]]&lt;br&gt;[[Katarína Procházková]]&lt;br&gt;[[Dušan Šimo]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
| 18. november 2022  
| Epizóda 10
| 323 000
|-
|176
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Ján Pál]]&lt;br&gt;[[Peter Bažík]]&lt;br&gt;[[Katarína Martinková]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Diana Gábriková]]&lt;br&gt;[[Tomáš Bezdeda]]&lt;br&gt;[[Andrea Zimányiová]]
|Remíza
|25. november 2022
|Epizóda 11
|285 000 
|-
|177
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Miro Jaroš]]&lt;br&gt;[[Veronika Hatala]]&lt;br&gt;[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Emma Zapletalová]]&lt;br&gt;[[Martina Dubovská]]&lt;br&gt;[[Marián Gáborík]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|9. december 2022 
|Mikulášsky špeciál 
|289 000
|-
|178
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Petra Dubayová]]&lt;br&gt;[[Pavol Peschl]]&lt;br&gt;[[Tomáš Palonder]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Valéria Beck]]&lt;br&gt;[[Lukáš Pelč]]&lt;br&gt;[[Mariana Čengel Solčanská]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|16. december 2022 
|Vianočný špeciál 
|306 000
|-
|179
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Václav Kopta]]&lt;br&gt;[[Adrian Jastraban]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;| [[Henrieta Mičkovicová]]&lt;br&gt;[[VandaHybnerová|Vanda Hybnerová]]&lt;br&gt;[[Petra Polnišová]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|31. december 2022
|Silvestrovský špeciál 
|446 000
|}

=== 13. séria (2023) ===
'''Víťaz série:''' Adela (10:6)
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #142390; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 180
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Victor Ibara]]&lt;br&gt;[[Barbora Bezáková]]&lt;br&gt;[[Andy Kraus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Broňa Kováčiková]]&lt;br&gt;[[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Marcel Ochránek]]
|Danov&lt;br&gt;tím
| 13. január 2023
| Epizóda 1
|414 000
|-
|181
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Patrik Mltas]]&lt;br&gt;[[Zuzana Marušiaková]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Jana Košíková]]&lt;br&gt;[[Silvia Krpelanová]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|20. január 2023
|Moderátorský špeciál
|426 000
|-
|182
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Matej Zrebný]]&lt;br&gt;[[Nikola Kasalová]]&lt;br&gt;[[Lukáš Frlajs]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Natália Puklušová]]&lt;br&gt;[[Dominika Kavaschová]]&lt;br&gt;[[Martin Šalacha]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|27. január 2023 
|Influencerský špeciál I 
|413 000
|-
|183
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Juraj Hnilica]]&lt;br&gt;[[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Jozef Holly]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Veronika Adamičková]]&lt;br&gt;[[Viktória Vargová]]&lt;br&gt;[[Peter Bič]]
|Adelin&lt;br&gt;tím 
|3. február 2023 
|Muzikantský špeciál I 
|450 000
|-
|184
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; |  [[Samuel Hošek]]&lt;br&gt;[[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Peter Cvik]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Simona Sedláková]]&lt;br&gt;[[Zuzana Fialová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Cíger]]
|Adelin&lt;br&gt;tím  
|10. február 2023 
|Umelecký špeciál
|432 000
|-
|185
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kamila Chomaničová]]&lt;br&gt;[[Martin Vaculík]]&lt;br&gt;[[Attila Végh]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Monika Chochlíková]]&lt;br&gt;[[Maťo Homola]]&lt;br&gt;[[Matej Jurášek|Matej Rarach Jurášek]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|17. február 2023
|Športový špeciál 
|458 000
|-
|186
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Liberty Simon]]&lt;br&gt;[[Lukáš Kimlička]]&lt;br&gt;[[Miro Šimonič]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Dušan Kajaba]]&lt;br&gt;[[Petra Ficová]]&lt;br&gt;[[Lucia Hablovičová]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|3. marec 2023	
|Módný špeciál
|400 000
|-
|187
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Tomáš Zubák]]&lt;br&gt;[[Pavol Smolka]]&lt;br&gt;[[Tomáš Dohňanský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Zuzana Smatanová]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|10. marec 2023
|Speváci verzus manažeri
|429 000
|-
|188
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Rebeka Jenisová]]&lt;br&gt;[[Filip Tůma]]&lt;br&gt;[[Dalibor Jenis]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Daniela Tomešová]]&lt;br&gt;[[Svetlana Rymarenko]]&lt;br&gt;[[Branislav Kostka]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|17. marec 2023
|Muzikantský špeciál II
|424 000
|-
|189
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Dominik Haluška]]&lt;br&gt;[[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Fero Joke]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Natália Pažická]]&lt;br&gt;[[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|24. marec 2023
|Influencerský špeciál II  
|399 000
|-
|190
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Lucia Ondrušová]]&lt;br&gt;[[Martin Škrteľ]]&lt;br&gt;[[Miloš Lačný]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Soňa Stanovská]]&lt;br&gt;[[Denis Myšák]]&lt;br&gt;[[Juraj Tarr]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|31. marec 2023
|Futbalisti vs vodáci 
|429 000 
|-
|191
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Rastislav Staňa]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmáry]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Barbora Chlebcová]]&lt;br&gt;[[Ján Lašák]]&lt;br&gt;[[Katarína Brychtová]]  
|Adelin&lt;br&gt;tím 
|14. apríl 2023
|Veľkonočný špeciál
|393 000
|-
|192
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Marek Danko|Mark Dann]]&lt;br&gt;[[Daniela Lovlin]]&lt;br&gt;[[Martin Harich]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kristína Mihaľová]]&lt;br&gt;[[Anita Soul]]&lt;br&gt;[[Eugen Vizváry]]   
|Adelin&lt;br&gt;tím
|21. apríl 2023 
|Muzikantský špeciál III    
|359 000 
|-
|193
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Juraj Bernáth (herec)|Juraj Bernáth]]&lt;br&gt;[[Daniela Šinkorová]]&lt;br&gt;[[Marián Vojtko]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Michaela Badinková]]&lt;br&gt;[[Yvetta Blanarovičová]]&lt;br&gt;[[Mário Radačovský]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|28. apríl 2023  
|Epizóda 14
|407 000
|-
|194
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Simona Marhefková]]&lt;br&gt;[[Martin Mašek]]&lt;br&gt;[[Štefan Jurča]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Silvia Pavličková]] &lt;br&gt;[[Tomáš Pohorelec]]&lt;br&gt;[[Juraj Haviar]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|5. máj 2023  
|Epizóda 15
|341 000 
|-
|195
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kristína Rosová Moravčíková]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Moravčík]]&lt;br&gt;[[Marko Pillo]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Andrea Bučko]]&lt;br&gt;[[Karin Olasová]]&lt;br&gt;[[Michal Candrák]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|12. máj 2023  
|Epizóda 16
|340 000 

|}

=== 14. séria (2023{{--}}2024) ===
V 14. sezóne Milujem Slovensko došlo k úplnej zmene štúdia. Táto séria začne Silvestrovským špeciálom a bude pokračovať od 12. januára. Kapitánmi sú stále [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] a [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeova]]. V tejto sérii program oslávi jubilejný 200. diel a bude mať celkom 18 epizód. 

'''Víťaz série:''' Dano (8:10) 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #E60000; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 196
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Michael Szatmary]]&lt;br&gt;[[Martina Zábranská]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Vera Wisterová]]&lt;br&gt;[[Karin Haydu]]&lt;br&gt;[[Štefan Martinovič]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|31. december 2023
| Silvestrovský špeciál
|381 000
|-
|197
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Barbora Andrešičová]]&lt;br&gt;[[Juraj Ďuriš]]&lt;br&gt;[[Svätopluk Malachovský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Lesana Krausková]]&lt;br&gt;[[Kristína Kanátová]]&lt;br&gt;[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|12. január 2024 
|Epizóda 2
|390 000
|-
|198
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Daniel Žulčák]]&lt;br&gt;[[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Vladimír Varecha]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Marianna Ďurianová]]&lt;br&gt;[[Štefan Štec]]&lt;br&gt;[[Barbora Krajčírová]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|19. január 2024
|Epizóda 3
|412 000
|-
|199
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jana Kothajová]]&lt;br&gt;[[Bystrík Červený]]&lt;br&gt;[[Ján Kuric]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Anabela Mollová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Šedivý|Lasky]]&lt;br&gt;[[Miko Hladký]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|26. január 2024 
|Muzikantský špeciál I
|376 000
|-
|200
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Adam Pavlovčin]]&lt;br&gt;[[Andrea Sabová]]&lt;br&gt;[[Twiins|Veronika Nízlová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Radka Pavlovčinová]]&lt;br&gt;[[Dávid Hartl]]&lt;br&gt;[[Twiins|Daniela Nízlová]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|2. február 2024
|200. jubilejný diel
|330 000
|-
|201
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jany Landl]]&lt;br&gt;[[Vierka Ayisi]]&lt;br&gt;[[Fredy Ayisi]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Anna Strike]]&lt;br&gt;[[Laci Strike]]&lt;br&gt;[[Miroslav Janík]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|9. február 2024
|Jogíni vs tanečníci
|{{N/A}}
|-
|202
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Szocsová]]&lt;br&gt;[[Zuzana Norisová]]&lt;br&gt;[[Peter Ondrejička]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jana Labajová]]&lt;br&gt;[[Jozef Adamčík]]&lt;br&gt;[[René Štúr]] 
|Danov&lt;br&gt;tím
|16. február 2024
|Herci z Radošinského&lt;br&gt;naivného divadla
|323 000
|-
|203
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Matúš Beniak]]&lt;br&gt;[[Kristína Spáčová]]&lt;br&gt;[[Jakub Jablonský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Trokanová]]&lt;br&gt;[[Petra Dubayová]]&lt;br&gt;[[Vladislav Plevčík]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|23. február 2024
|Epizóda 8
|350 000
|-
|204
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Majself]]&lt;br&gt;[[Saimonsa]]&lt;br&gt;[[Opak (raper)|Opak]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Maroš Goga]]&lt;br&gt;[[Daniela Lovlin]]&lt;br&gt;[[Peter Cmorik]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|1. marec 2024
|Muzikantský špeciál II
|362 000
|-
|205
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Monika Szabo Horváthová]]&lt;br&gt;[[Matúš Kvietik]]&lt;br&gt;[[Marián Labuda ml.]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Marta Maťová]]&lt;br&gt;[[Richard Autner]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|8. marec 2024
|Epizóda 10
|325 000
|-
|206
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Petra Dzvoníková]]&lt;br&gt;[[Jozef Fatrsík]]&lt;br&gt;[[Denis Kováč]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Nikoleta Vujisić]]&lt;br&gt;[[Simona Salátová]]&lt;br&gt;[[Milan Bardún]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|15. marec 2024
|Epizóda 11 
|{{N/A}}
|-
|207
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Rózsa Ružičková]]&lt;br&gt;[[Petra Torkošová]]&lt;br&gt;[[Adam Sedlický]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Daniel Čapkovič]]&lt;br&gt;[[Andrea Vizvári]]&lt;br&gt;[[Martin Gyimesi]]
|Danov&lt;br&gt;tím 
|22. marec 2024
|Operní speváci&lt;br&gt;vs dirigenti
|{{N/A}}
|-
|208
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Tomáš Mihálik]]&lt;br&gt;[[Peter Čambor]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Katarína Van Derham]]&lt;br&gt;[[Alexandra Gachulincová]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|5. apríl 2024
|Epizóda 13
|{{N/A}}
|-
|209
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Sára Polyaková]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]&lt;br&gt;[[Martin Mňahončák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kristína Kucianová]]&lt;br&gt;[[Veronika Hatala]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]
|Danov&lt;br&gt;tím 
|12. apríl 2024
|Epizóda 14
|313 000
|-
|210 
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Broňa Kováčiková]]&lt;br&gt;[[Juraj Hrčka]]&lt;br&gt;[[Alex Maďar]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Annamária Janeková]]&lt;br&gt;[[Marcela Vilhanová]]&lt;br&gt;[[Karol Csino]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|19. apríl 2024 
|Epizóda 15 
|346 000
|-
|211
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Stanislav Slovák]]&lt;br&gt;[[Lucia Šoralová]]&lt;br&gt;[[Dušan Kollár]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Andrea Bučko]]&lt;br&gt;[[Zuzana Fialová]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|3. máj 2024
|Epizóda 16
|343 000
|-
|212
|17
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Tomáš Kramár]]&lt;br&gt;[[Marián Gáborík]]&lt;br&gt;[[Ján Žgravčák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Denisa Šebenová]]&lt;br&gt;[[Boris Valábik]]&lt;br&gt;[[Ľuboš Hlavena]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|10. máj 2024
|Hokejový špeciál 
|{{N/A}}
|-
|213
|18
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Branislav Bajza]]&lt;br&gt;[[Barbora Žiačiková]]&lt;br&gt;[[Peter Opet]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Boris Lettrich]]&lt;br&gt;[[Barbora Švidraňová]]&lt;br&gt;[[Mário Tománek]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|17. máj 2024 
|Polemic vs Aya 
|284 000
|}

=== 15. séria (2024 – 2025) ===
'''Víťaz série:''' Adela (12:6) 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Dana Dangla
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #E2B700; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 214
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Dominika Mirgová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Šedivý|Lasky]]&lt;br&gt;[[Juraj Podmanický]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Emma Drobná]]&lt;br&gt;[[Lukáš Adamec]]&lt;br&gt;[[Peter Novák]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
|31. december 2024
|Silvestrovský špeciál
|320 000
|-
|215
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michal Spielmann]]&lt;br&gt;[[Jana Labajová]]&lt;br&gt;[[Juraj Tabaček]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Konečná]]&lt;br&gt;[[Jana Majeská]]&lt;br&gt;[[Peter Brajerčík]]
| Danov&lt;br&gt;tím
|10. január 2025
| Epizóda 2
|416 000
|-
|216
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jakub Grigar]]&lt;br&gt;[[Eliška Mintálová]]&lt;br&gt;[[Matej Beňuš]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]&lt;br&gt;[[Martin Mikovič]]&lt;br&gt;[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]] 
| Adelin&lt;br&gt;tím
|17. január 2025
| Futbalisti vs vodáci	
|{{N/A}}
|-
|217
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Pavel Achs]]&lt;br&gt;[[Martina Jančeková]]&lt;br&gt;[[Viliam Stankay]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Majerníková]]&lt;br&gt;[[Ondřej Daniš]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]
| Danov&lt;br&gt;tím
|24. január 2025
| Moderátori vs herci zo&lt;br&gt;seriálu [[Dotyk života]]
|{{N/A}}
|-
|218
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Peter Lacho]]&lt;br&gt;[[Soňa Norisová]]&lt;br&gt;[[Vladimír Kobielský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Markus Daniel]]&lt;br&gt;[[Jana Golisová]]&lt;br&gt;[[Branislav Kostka]] 
| Adelin&lt;br&gt;tím
|31. január 2025
| Sieň Slávy
| 448 000
|-
|219
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Dana Droppová]]&lt;br&gt;[[Peter Kiss]]&lt;br&gt;[[Adam Bárdy]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Veronika Strapková]]&lt;br&gt;[[Filip Šebesta]]&lt;br&gt;[[Branislav Deák]]
| Danov&lt;br&gt;tím
|7. február 2025
| Epizóda 6
|{{N/A}}
|-
|220
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Sarah Arató]]&lt;br&gt;[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Eva Javorská]]&lt;br&gt;[[Stanislava Kašperová]]&lt;br&gt;[[Boris Srník]]
| Danov&lt;br&gt;tím
|14. február 2025
| Epizóda 7
| 409 000
|-
|221
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Tereza Mihalíková]]&lt;br&gt;[[Rebecca Šramková]]&lt;br&gt;[[Norbert Gomboš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Samuel Volárik]]&lt;br&gt;[[Bronislava Borovičková]]&lt;br&gt;[[Radoslav Rančík]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|21. február 2025
| Basketbalisti vs&lt;br&gt;tenisti
|{{N/A}}
|-
|222
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Ivan Šándor]]&lt;br&gt;[[Zuzana Kyzeková]]&lt;br&gt;[[Michal Domonkoš]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lenka Debnárová]]&lt;br&gt;[[Gabriela Škrabáková]]&lt;br&gt;[[Peter Sklár]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|28. február 2025
| Dabingový špeciál
|369 000
|-
|223
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Milan Švikruha]]&lt;br&gt;[[Dominika Dadíková]]&lt;br&gt;[[Martin Chynoranský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Botíková]]&lt;br&gt;[[Ivana Ilgová]]&lt;br&gt;[[Štefan Chrappa]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|7. marec 2025
|Rozhlasový špeciál
|{{N/A}}
|-
|224
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Henrieta Mičkovicová]]&lt;br&gt;[[Kristína Tormová]]&lt;br&gt;[[Anikó Vargová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Jozef Adamčík]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]&lt;br&gt;[[Svätopluk Malachovský]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|14. marec 2025
|Epizóda 11
|{{N/A}}
|-
|225
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kristína Mihaľová]]&lt;br&gt;[[Jakub Šedivý]]&lt;br&gt;[[Kamil Mikulčík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Diana Ristová]]&lt;br&gt;[[Alexandra Okálová]]&lt;br&gt;[[Tomáš Bezdeda]]
| Adelin&lt;br&gt;tím
|21. marec 2025
|Muzikantský špeciál
|{{N/A}}
|-
|226
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Octavia McKenzie]]&lt;br&gt;[[Andrea Ena]]&lt;br&gt;[[Miguel Mandez]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Hana Rapantová]]&lt;br&gt;[[Jana Majeská]]&lt;br&gt;[[Marcel Merčiak]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|28. marec 2025
|Zahraniční rodáci vs &lt;br&gt;moderátori
|400 000
|-
|227
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Éva Vica Kerekes]]&lt;br&gt;[[Erik Žibek]]&lt;br&gt;[[Marek Fašiang]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Porubjaková]]&lt;br&gt;[[Kristína Greppelová]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|4. apríl 2025
|Epizóda 14
|359 000
|-
|228
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Dalibor Ludvig]]&lt;br&gt;[[Petra Dzvoníková]]&lt;br&gt;[[Dominik Haluška]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; | [[Kristína Sedláčková]]&lt;br&gt;[[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Fero Joke]] 
|Adelin&lt;br&gt;tím
|11. apríl 2025
|Epizóda 15
|{{N/A}}
|-
|229
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Erika Palkovičová]]&lt;br&gt;[[Matúš Očkaik]]&lt;br&gt;[[Alexandra Gachulincová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Michaela Kocianová]]&lt;br&gt;[[Michaela Hlaváčková]]&lt;br&gt;[[Marek Kosorín]]
|Danov&lt;br&gt;tím
|2. máj 2025
|Modelingový špeciál
|{{N/A}}
|-
|230
|17
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Juraj Hnilica]]&lt;br&gt;[[Petra Ázacis]]&lt;br&gt;[[Lacko Cmorej]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Klára Lapinová]]&lt;br&gt;[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmáry]] 
|Adelin&lt;br&gt;tím
|16. máj 2025
|Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]]
|{{N/A}}
|-
|231
|18
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Mária Schumerová|Mária Schumerova]]&lt;br&gt;[[Radka Kopriva]]&lt;br&gt;[[Marek Rozkoš]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Emma Funtová]]&lt;br&gt;[[Lívia Bielovič]]&lt;br&gt;[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|23. máj 2025
|Epizóda 18
|{{N/A}}
|}
=== 16. séria (2025-2026) ===
Šestnásta séria Milujem Slovensko je prvá, ktorá sa nevysiela na STVR ale na TV JOJ. Moderátorom zostal Martin Nikodým. Novým kapitánom sa stal [[Matej Cifra]], na druhom poste zostala [[Adela Vinczeová]].

'''Víťaz série:''' Sajfa (7:10)  
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Mateja &quot;Sajfu&quot; Cifru
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #9C1DE3; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 232
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Juraj Tabaček]]&lt;br&gt;[[Natália Puklušová]]&lt;br&gt;[[Michal Hudák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Marcel Forgáč]]&lt;br&gt;[[Evelyn]]&lt;br&gt;[[Marián Čekovský]]
|Adelin&lt;br&gt;tím 
|31. december 2025
|Silvestrovský špeciál
|488 000
|-
|233
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Barbora Števulová]]&lt;br&gt;[[Maťo Homola]]&lt;br&gt;[[Radoslav Rančík]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Martina Kohlová]]&lt;br&gt;[[Danka Barteková]]&lt;br&gt;[[Matej Tóth]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím 
|27. február 2026
|Športový špeciál
|{{N/A}}
|-
|234
|3
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Ladislav Bédi]]&lt;br&gt;[[Juraj Kemka]]&lt;br&gt;[[Alexander Bárta]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Emily Bédi Drobňáková]]&lt;br&gt;[[Adriana Kemková]]&lt;br&gt;[[Henrieta Mičkovicová]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|6. marec 2026
|Manželský špeciál
|{{N/A}}
|-
|235
|4
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kali]]&lt;br&gt;[[Alan Murin]]&lt;br&gt;[[Lina Mayer]] 
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Adam Ďurica]]&lt;br&gt;[[Tina (speváčka)|Tina]]&lt;br&gt;[[Yael|Matúš Kolárovský]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|13. marec 2026
|Muzikantský špeciál 
|{{N/A}}
|-
|236
|5
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Andrea Belányiová]]&lt;br&gt;[[Aneta Parišková]]&lt;br&gt;[[Ján Mečiar]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Bruno Ciberej]]&lt;br&gt;[[Bibiana Ondrejková]]&lt;br&gt;[[Thomas Puskailer]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|20. marec 2026
|Moderátori TV JOJ
|{{N/A}}
|-
|237
|6
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Matúš Kvietik]]&lt;br&gt;[[Mária Schumerová]]&lt;br&gt;[[Marek Majeský]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Kristína Turjanová]]&lt;br&gt;[[Jana Kvantiková]]&lt;br&gt;[[Jozef Vajda]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|27. marec 2026
|[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]] vs [[Osud (slovenský seriál)|Osud]]
|{{N/A}}
|-
|238
|7
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Katarína Koščová]]&lt;br&gt;[[Daniel Špiner]]&lt;br&gt;[[Ondrej Kandráč]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Viktória Vargová]]&lt;br&gt;[[Peter Bič]]&lt;br&gt;[[Eva Máziková]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|3. apríl 2026
|Veľkonočný špeciál	
|{{N/A}}
|-
|239
|8
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Fischer]]&lt;br&gt;[[Adriana Kučerová]]&lt;br&gt;[[Pavol Bršlík|Pavol Breslik]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Fialová]]&lt;br&gt;[[Martin Šalacha]]&lt;br&gt;[[Branislav Bystriansky|Branislav Bystrianský]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|10. apríl 2026
|Opera vs činohra
|{{N/A}}
|-
|240
|9
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Martina Zábranská]]&lt;br&gt;[[Dagmar Dianová]]&lt;br&gt;[[Denis Kováč]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Katka Beccu Balážiová]]&lt;br&gt;[[Bekim Aziri]]&lt;br&gt;[[Samuel Procházka]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|17. apríl 2026
|Rozhlasový špeciál
|{{N/A}}
|-
|241
|10
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Katarína Mošovská]]&lt;br&gt;[[Daniel Feranec]]&lt;br&gt;[[Samuel Miškov]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[René Zobola]]&lt;br&gt;[[Zuzana Vačková]]&lt;br&gt;[[Oliver Oswald]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|24. apríl 2026
|Influencerský špeciál
|{{N/A}}
|-
|242
|11
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Simona Salátová]]&lt;br&gt;[[Ivan Kostra]]&lt;br&gt;[[Samo Trnka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lujza Garajová Schrameková]]&lt;br&gt;[[Tomáš Hudák]]&lt;br&gt;[[Michael Szatmáry]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|1. máj 2026
|Stand-up špeciál
|{{N/A}}
|-
|243
|12
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Éva Vica Kerekes]]&lt;br&gt;[[Noël Czuczor|Noel Czuczor]]&lt;br&gt;[[Andrej Kraus|Andy Kraus]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Dana Droppová]]&lt;br&gt;[[Kristína Kanátová]]&lt;br&gt;[[Michal Kubovčík]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|8. máj 2026
|Epizóda 12
|{{N/A}}
|-
|244
|13
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lenka Čviriková Hriadelová|Lenka Čviriková]]&lt;br&gt;[[Radovan Ležovič]]&lt;br&gt;[[Boris Valábik]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Rastislav Staňa]]&lt;br&gt;[[Ján Lašák]]&lt;br&gt;[[Richard Lintner]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|15. máj 2026
|Hokejový špeciál
|{{N/A}}
|-
|245
|14
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Broňa Kováčiková]]&lt;br&gt;[[Peter Šimun]]&lt;br&gt;[[Lukáš Latinák]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Danica Matúšová]]&lt;br&gt;[[Anna Šišková]]&lt;br&gt;[[Marián Miezga]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|22. máj 2026
|Herci z [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Divadla&lt;br&gt;Astorka]]
|{{N/A}}
|-
|246
|15
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Natalia Germani]]&lt;br&gt;[[Igor Kmeťo st.]]&lt;br&gt;[[Károly Tóth]]
| style=&quot;text-align: left;&quot;|[[Peter Ondrejička]]&lt;br&gt;[[Sisa Sklovská]]&lt;br&gt;[[Miroslav Noga]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|29. máj 2026
|Epizóda 15
|{{N/A}}
|-
|247
|16
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Alexandra Orviská]]&lt;br&gt;[[Alexandra Hynková]]&lt;br&gt;[[Erika Barkolová]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Zuzana Kubovčíková Šebová|Zuzana Šebová]]&lt;br&gt;[[Juraj Loj]]&lt;br&gt;[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]
|Remíza
|5. jún 2026
|[[Top Star]] vs&lt;br&gt;[[Dobre vedieť]] 
|{{N/A}}
|-
|248
|17
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]&lt;br&gt;[[Martin Škrteľ]]&lt;br&gt;[[Juraj Kucka]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Denisa Mendrejová]]&lt;br&gt;[[Soňa Skoncová]]&lt;br&gt;[[Lenka Poláčková]]
|Sajfov&lt;br&gt;tím
|12. jún 2026
|Modelky vs futbalisti
|{{N/A}}
|-
|249
|18
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Romana Dang Van]]&lt;br&gt;[[Monika Drgáňová]]&lt;br&gt;[[Dávid Hartl]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lucia Vráblicová]]&lt;br&gt;[[Csongor Kassai]]&lt;br&gt;[[Viktor Horján]]
|Adelin&lt;br&gt;tím
|19. jún 2026
|[[Divadlo Nová scéna|Nová scéna]] vs [[GUnaGU|GuNaGu]]
|{{N/A}}
|}
=== 17. séria (2026) ===
'''Víťaz série:''' ?
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 100%; text-align: center;&quot;
! č. v&lt;br&gt;programe
! č. v&lt;br&gt;sezóně
! Tím Adely Vinczeovej
! Tím Mateja &quot;Sajfu&quot; Cifru
! Víťazný tím
! Premiéra
! Názov epizódy
! Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #33CC33; color: #FFFFFF;&quot; |
|-
| 232
| 1 														
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|Jeseň 2026
|Epizóda 1
|{{N/A}}
|-
|233
|2
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
| style=&quot;text-align: left;&quot; |?&lt;br&gt;?&lt;br&gt;?
|? 
|Jeseň 2026
|Epizóda 2
|{{N/A}}
|}

== Štatistiky ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tímy STVR
!Tím
!Počet výher
!Počet remíz
|-
|Danov tím
!98
! rowspan=&quot;2&quot; |6
|-
|Adelin tím
!112
|-
|Šokov tím
!8
! rowspan=&quot;2&quot; |1
|-
|Stankin tím
!6
|}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Tímy TV JOJ
!Tím
!Počet výher
!Počet remíz
|-
|Sajfov tím
!10
! rowspan=&quot;2&quot; |1
|-
|Adelin tím
!7
|}

=== Zaujímavosti ===
* Najviac účastí súťažiaceho: '''9''' ([[Marián Miezga]])
* Najviac získaných bodov: '''173''' (epizóda 72)
* Najmenej bodov na výhru: '''16''' (epizóda 166)
* Najmenej bodov pri prehre: '''23''' (epizóda 32)
* Najviac výhier/prehier v sezóne: '''12''' (15. séria)
* Najmenej výhier/prehier v sezóne: '''4''' (10. séria)
* Najviac účastí súťažiaceho v jednej sérii: '''2''' ([[Emma Drobná]], [[Zuzana Smatanová]])
* Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''100'''
* Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''smrtka'''

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.rtvs.sk/televizia/program/11070 ''Milujem Slovensko''] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]
* [https://sk-sk.facebook.com/soumilujemslovensko/ ''Milujem Slovensko''] na [[Facebook]]u
* {{Csfd film|337518}}
* {{Imdb film|6293736}}
* {{Kinobox film|463506}}

[[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]]
[[Kategória:Zábavné televízne programy]]
[[Kategória:Hudobné televízne programy]]
[[Kategória:Televízne súťaže]]</text>
      <sha1>p8x93aztw5kmkpsddezr4dq364o9iuv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ľubica Blašková</title>
    <ns>0</ns>
    <id>502285</id>
    <revision>
      <id>8244711</id>
      <parentid>7761886</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T20:31:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244711</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8135" sha1="3z11vqrc287r422l3xrozczzw2fu19j" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ľubica Blašková
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenská pedagogička a prekladateľka
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1955|5|31}}
 | Miesto narodenia   = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = 
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

[[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ľubica Blašková''' (* [[31. máj]] [[1955]], [[Bratislava]])&lt;ref name=&quot;cv2&quot; /&gt; je slovenská pedagogička a prekladateľka. Bola kandidátkou na [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentku SR]] vo [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|voľbách v roku 2014]]. Ľubica Blašková bola na začiatku jedinou kandidujúcou ženou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Za prezidenta chce kandidovať aj Ľubica Blašková | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6966686/za-prezidenta-chce-kandidovat-aj-lubica-blaskova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-10-11 | dátum prístupu = 2023-09-20 }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Po ukončení [[Gymnázium Andreja Kmeťa, Banská Štiavnica|Gymnázia Andreja Kmeťa]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde absolvovala prípravku pre štúdium v zahraničí, pokračovala v štúdiách v [[Moskva|Moskve]] a štúdium ukončila v roku [[1981]].&lt;ref name=&quot;cv2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Životopis|url=http://www.lubicablaskova.com/slovak/88-2/|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2014-01-11|vydavateľ=Ľubica Blašková|miesto=|jazyk=|dátum archivácie=2013/12/03|url archívu=https://web.archive.org/web/20131203011540/http://www.lubicablaskova.com/slovak/88-2/}}&lt;/ref&gt; V roku [[1982]] zložila [[rigorózna skúška|rigorózne skúšky]] v odbore ''teória vyučovania ruského jazyka a literatúry'' na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a získala titul [[Doktor filozofie|PhDr.]] Pracovala ako pedagogička na [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Vysokej škole ekonomickej v Bratislave]]. Pracovala ako [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľka]] a [[tlmočenie|tlmočníčka]], spolupracovala najmä s [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvom kultúry SR]] a [[Česko-slovenská televízia|Československou televíziou]]. Na ďalších pozíciách pracovala v súkromnom a štátnom sektore.&lt;ref name=cv2/&gt;

== Politické pôsobenie ==

=== Kandidatúra na prezidenta ===
Ľubica Blašková oznámila svoju kandidatúru neoficiálne v marci 2013, následne začala postupne zbierať podpisy k petícii a jej kandidatúru na prezidentku SR oficiálne uviedol na tlačovom brífingu [[11. október|11. októbra]] [[2013]] pred sídlom prezidenta SR jej menovec [[Rastislav Blaško]], bývalý podpredseda [[Sociálnodemokratická strana Slovenska|Sociálnodemokratickej strany Slovenska]] (predsedom v roku [[1992]] bol až do svojej smrti [[Alexander Dubček]]), ktorý v tom čase bol nezávislým kandidátom na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.

V prieskume konanom v novembri 2013, mesiac po ohlásení kandidatúry, získala 0,8 % preferencií.&lt;ref name=novinypref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = PRIESKUM. Fico ako prezident? Preferencie klesajú... | url = http://udalosti.noviny.sk/politika/20-11-2013/prieskum-fico-ako-prezident-preferencie-klesaju.html | dátum vydania = 2013-11-20 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2013-12-01 | vydavateľ = noviny.sk | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20131203013726/http://udalosti.noviny.sk/politika/20-11-2013/prieskum-fico-ako-prezident-preferencie-klesaju.html | dátum archivácie = 2013-12-03 }}&lt;/ref&gt;

9. januára, v posledný deň odovzdania podpisov od občanov alebo poslancov Blašková oznámila, že svoju kandidatúru sťahuje. Dôvodom bolo, že podľa jej názoru: „''Slovenská spoločnosť [...] nedospela do štádia, aby akceptovala ženu na tomto poste''.“&lt;ref name=&quot;smestahuje&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ľubica Blašková stiahla kandidatúru na prezidentku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/7061724/lubica-blaskova-stiahla-kandidaturu-na-prezidentku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-01-09 | dátum prístupu = 2023-09-20 }}&lt;/ref&gt; Z arogancie obvinila poslancov [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], ktorí nemajú záujem podporiť iných občanov do politickej súťaže.&lt;ref name=&quot;smestahuje&quot; /&gt; Následne zvažovala kandidatúru na [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátorku Bratislavy]].&lt;ref name=&quot;smestahuje&quot; /&gt;

=== Kandidatúra do NR SR ===
Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do NR SR v roku 2020]] kandidovala za stranu [[VLASŤ]], ktorej lídrom bol v tom čase bývalý sudca [[Štefan Harabin]].&lt;ref name=&quot;n-2022-09&quot; /&gt;

=== Aktivity na Ukrajine ===
Počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej agresie voči Ukrajine]] sa aktívne zúčastnila ruskej propagandy a počas medzinárodne neuznaného referenda o pripojení okupovanej [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] k [[Rusko|Rusku]] usporiadaného [[23. september|23. septembra]] [[2022]] pôsobila ako „medzinárodná pozorovateľka“.&lt;ref name=&quot;n-2022-09&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Blašková z Vlasti je v Luhansku na pseudoreferende, chce „byť súčasťou histórie“ | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3024424/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-24 | dátum prístupu = 2023-09-20}}&lt;/ref&gt;

Ako fiktívny zahraničný pozorovateľ figurovala aj počas zinscenovaných volieb v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] konaných [[10. september|10. septembra]] [[2023]], čím vyjadrila podporu nezákonnej [[Anexia|anexii]] [[Ukrajina|ukrajinského]] územia. Vstupom na ukrajinské územie bez povolenia tiež porušila ukrajinské zákony.&lt;ref name=ukr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Centre for Democratic Integrity| url = https://democratic-integrity.eu/wp-content/uploads/2023/09/CDI-EPDE-FO-2023.pdf| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230918122453/https://democratic-integrity.eu/wp-content/uploads/2023/09/CDI-EPDE-FO-2023.pdf| dátum archivácie = 2023-09-18}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

{{DEFAULTSORT:Blašková, Ľubica}}
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Rusisti]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Ekonomickej univerzite v Bratislave]]</text>
      <sha1>3z11vqrc287r422l3xrozczzw2fu19j</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>505079</id>
    <revision>
      <id>8244595</id>
      <parentid>8244222</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:44:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>akt.</comment>
      <origin>8244595</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15940" sha1="g77w5jyvtte3zcii4qybz7naqsg1j4n" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Slováčkov kanál
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Pezinok (okres)|Pezinok]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Slovenský Grob]] 
| municipality1             = 
| municipality2             = 
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská rovina]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = [[Slovenský Grob]]
| source_elevation          = cca 135
| source_lat_d              = 48.2576
| source_long_d             = 17.2657
| mouth                     = [[Podunajská rovina]]
| mouth_location            = [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna voda]]
| mouth_elevation           = cca 130
| mouth_lat_d               = 48.2416
| mouth_long_d              = 17.2578
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 2
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Bratislavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = &lt;!--4-21-15-780--&gt;
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Malého Dunaja|Malý Dunaj]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Slováčkov kanál'''&lt;ref name=UGK/&gt; je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Pezinok (okres)|Pezinok]]. Je ľavostranným prítokom [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]]&lt;ref name=vku/&gt;, má dĺžku približne 2 km a je tokom IV. rádu.

== Priebeh toku ==
Vodný tok pramení na severozápadnom okraji [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, v intraviláne [[Slovenský Grob|Slovenského Grobu]]&lt;ref name=mcz/&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|135}}&lt;ref name=UGK/&gt; Od prameňa v lokalite Za Baťovým, v západnej časti [[Slovenský Grob|Slovenského Grobu]], tečie juhozápadným smerom menšou lúkou. Pri ceste do [[Grinava|Grinavy]] sa stáča na juh a pokračuje osídlenou okrajovou časťou obce.&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Opúšťa intravilán a lemovaný nesúvislou vyššou vegetáciou sa mierne stáča na juhozápad. Preteká oblasťou Klčovisko za jarkom, kde prijíma ľavostranný prítok z centra obce&lt;ref name=mcz/&gt; a pokračuje cez Dolné lúky&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora =
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.247610,17.262660,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; rovinatým, poľnohospodársky využívaným územím Nové lúky&lt;ref name=vku/&gt;. Následne vedie popri ceste do [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čiernej Vody]] západným okrajom miestnej časti [[Šúr (Slovenský Grob)|Šúr]]&lt;ref name=Tm/&gt; a na dolnom toku sa dostáva do lokality Čiernovodské.&lt;ref name=mcz/&gt; Na východnom okraji [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|národnej prírodnej rezervácie Šúr]] a okraji rovnomenného sídelného celku, sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|130}}&lt;ref name=UGK/&gt;, ľavostranne vlieva do [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.25779&amp;y=48.24163&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Sedláčkov kanál pramení a preteká iba územím obce [[Slovenský Grob]] v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Slovensk%C3%BD%20Grob&amp;source=osm&amp;id=1015717005&amp;ds=1&amp;x=17.2626270&amp;y=48.2511689&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Podunajská rovina]]
* [[Šúr (národná prírodná rezervácia)]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.25779&amp;y=48.24163&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Čiernej vody (Malý Dunaj)}}

&lt;!--[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok]]
[[Kategória:Slovenský Grob]]--&gt;

{{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}}
 
{{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}}
{{Vodné toky v povodí Dudváhu}}

&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=215 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=vkuD&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn =  | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn =
978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=AA&gt;{{AtlasVKÚ2008|}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=Geo&gt;In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=GeoP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]&lt;/ref&gt;</text>
      <sha1>g77w5jyvtte3zcii4qybz7naqsg1j4n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zámok Týnec</title>
    <ns>0</ns>
    <id>523989</id>
    <revision>
      <id>8244614</id>
      <parentid>8207240</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T13:37:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244614</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3789" sha1="sq5efulizknd5daxhzt0wvrny5vv5h6" xml:space="preserve">[[Súbor:Zámek_Týnec_u_Klatov.JPG|thumb|Zámok Týnec]]
'''Zámok Týnec''' je [[barok]]ový zámok uprostred obce [[Týnec (okres Klatovy)|Týnec]], ležiacej juhozápadne od [[Klatovy|Klatov]] smerom na [[Železná Ruda|Železnú Rudu]]. Patrí medzi prvé príklady vrcholne barokových sídiel v [[Čechy|Čechách]].&lt;ref name=&quot;cn140528&quot; /&gt;

==Dejiny==
[[Zámok (stavba)|zámok]] zo začiatku 18. storočia bol postavený podľa plánov barokového [[architekt]]a [[Giovanni Battista Alliprandi|Giovanniho Battisty Alliprandiho]] rodom Kolovratov]. Výstavbu zámku začal krátko po roku [[1700]] Maxmilián Norbert z Kolovrat (prebiehala v rokoch 1704 až 1710&lt;ref name=&quot;cn140528&quot; /&gt;) a do dnešnej podoby ho približne v roku [[1760]] upravil jeho syn Jan Josef Krakovský z Kolovrat.&lt;ref&gt;[http://www.hrady.cz/?OID=4103 Týnec]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na Hrady.cz&lt;/ref&gt; Zámok bol pôvodne obklopený [[Francúzsky park|francúzskym parkom]], ktorý bol v 19. storočí pretvorený na [[anglický park]].

V roku [[1927]] Jindřich Kolovrat-Krakovský predal zámok Jaroslavovi Polívkovi, ktorý ho prestaval na luxusný hotel, ktorý však čoskoro skrachoval. V roku ho [[1935]] kúpila Mestská sporiteľňa vo [[Velvary|Velvaroch]] a v roku [[1937]] ho získal ''Spolek pro péči o sirotky''  v Prahe, ktorý tu prevádzkoval sirotinec.&lt;ref name=&quot;tur&quot;&gt;[http://www.turistika.cz/mista/tynec Týnec] na Turistika.cz&lt;/ref&gt; Od roku [[1951]] mala zámok v držbe pražská evangelická církev metodistická, ktorá tu prevádzkovala útulok pre telesne postihnuté deti.&lt;ref name=&quot;tur&quot; /&gt; Neskôr bol zámok v štátnom vlastníctve a slúžil [[Česko-slovenská ľudová armáda|armáde]]. Po roku [[1989]] bol zámok reštituovaný a následné predaný firme, ktorá ho zastavila banke. V roku [[2000]] zámok kúpil zberateľ umenia Jan Pelánek, ktorý začal jeho postupnú rekonštrukciu.&lt;ref&gt;Miloš Solař: [http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/8/nadeje-pro-pamatku-prislib-pro-vytvarne-umeni/ Naděje pro památku, příslib pro výtvarné umění - Zámek Týnec u Klatov], Dějiny a současnost, 8/2005&lt;/ref&gt;

V máji [[2014]] bol zámok zapísaný na zoznam [[Národná kultúrna pamiatka Českej republiky|národných kultúrnych pamiatok Českej republiky]].&lt;ref name=&quot;cn140528&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor = ČTK
 | titul = Seznam národních kulturních památek se rozšíří o 25 nových
 | vydavateľ = České noviny.cz
 | dátum_vydania = 2014-05-28
 | dátum_prístupu = 2014-05-29
 | url = http://www.ceskenoviny.cz/kultura/zpravy/seznam-narodnich-kulturnich-pamatek-se-rozsiri-o-25-novych/1084775
 | dátum prístupu = 2014-08-14
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140529165817/http://www.ceskenoviny.cz/kultura/zpravy/seznam-narodnich-kulturnich-pamatek-se-rozsiri-o-25-novych/1084775
 | dátum archivácie = 2014-05-29
 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://www.zamektynec.cz Zamektynec.cz]
* [http://www.hrady.cz/?OID=4103 Týnec na stránkach Hrady.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141011214841/http://www.hrady.cz/?OID=4103 |date=2014-10-11 }}
* Miloš Solar: [http://dejiny.nln.cz/archiv/2005/082005-10.html Nádej pre pamiatku, prísľub pre výtvarné umenie - Zámok Týnec u Klatov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091014143350/http://dejiny.nln.cz/archiv/2005/082005-10.html |date=2009-10-14 }}, Dejiny a súčasnosť, 8/2005

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Týnec (nový zámek)|11691311}}


{{Architektonický výhonok}}

[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Plzenskom kraji]]
[[Kategória:Hrady a zámky v Plzenskom kraji|Týnec]]
[[Kategória:Barokové zámky v Česku|Týnec]]</text>
      <sha1>sq5efulizknd5daxhzt0wvrny5vv5h6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Černá skála (prírodná pamiatka, okres Blansko)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>527254</id>
    <revision>
      <id>8244652</id>
      <parentid>6770744</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T17:32:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244652</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4132" sha1="4ve6dqj0rxodxklbrvm2lf26b1jb0s2" xml:space="preserve">{{Geobox | Protected Area
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                = Černá skála
| other_name          = 
| category            = [[prírodná pamiatka]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image               = Lipovec Černá skála.jpg
| image_caption       = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| symbol              = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology           = 
| official_name       = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country             = Česko
| country_flag        = 1
| state               = 
| region              = Juhomoravský kraj
| district            = Okres Blansko
| commune             = 
| municipality        = [[Lipovec (okres Blansko)|Lipovec]]
| municipality_type   = Lokalita
| location            = 
| elevation          = 540
| lat_d              = 49
| lat_m              = 23
| lat_s              = 29.3
| lat_NS             = S
| long_d             = 16
| long_m             = 47
| long_s             = 50
| long_EW            = V

&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length              = 
| length_orientation  = 
| width               = 
| width_orientation   = 
| area                = 0.12
| area_unit           = ha0
| area1               = 
| area1_type          = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established         = [[10. február]] [[1998]]&lt;ref name=&quot;bio&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/chrob_find/index.php?frame=1&amp;h_kod=1805| titul =Stránky AOPK ČR|dátum prístupu=2014-10-05|jazyk=po česky}}&lt;/ref&gt;
| established1        = Okresný úrad Blansko
| established1_type   = Vyhlásil
| management          = [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK ČR]]
| management_label    = 
| management_location = 
| management_location_type = 
| management_location_label = 
| management_lat_d    = 
| management_long_d   = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code                = [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&amp;SHOW_ONE=1&amp;ID=1805 1805]
| code_type           = Kód AOPK ČR
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| category_iucn       = 
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free                = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_compl           = {{LocMap |Česko |lat_deg=49|lat_min=23|lat_sec=29.3|lon_deg=16|lon_min=47|lon_sec=50|label=Černá skála|mark=Green pog.svg |position=left |width=260 |float=center |caption= }}
| map_compl_caption   = Poloha na mape Česka
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons             = 
| statistics          = 
| website             = [http://www.biolib.cz/cz/locality/id1963/ Biolib.cz]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes           = 
}}

'''Černá skála''' je [[prírodná pamiatka]] ev. č. 1805, lokalita [[Lipovec (okres Blansko)|Lipovec]] pri [[Blansko|Blansku]] v [[Okres Blansko|okrese Blansko]]. Správa [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK Brno]].

== Ochrana ==
Predmetom ochrany je zvlášť cenný [[biotop]] obojživelníkov s vysokou ekologickou hodnotou. Jadrom zvlášť chráneného územia je jazierko na dne starého lomu [[kulm]]ských bridlíc v zastavanom území obce Lipovec. Ide o lokalitu s preukázaným výskytom a reprodukciou niekoľkých zvlášť chránených druhov živočíchov: [[mlok hrebenatý]] ''(Triturus cristatus)'', [[mlok bodkovaný]] ''(Lissotriton vulgaris)'', [[mlok horský]] ''(Triturus alpestris)'', [[rosnička zelená]] ''(Hyla arborea)'', [[kunka červenobruchá]] ''(Bombina bombina)'', [[jašterica krátkohlavá]] ''(Lacerta agilis)'', [[užovka obojková]] ''(Natrix natrix)''.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam chránených území v okrese Blansko]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.biolib.cz/cz/locality/id1963/ Biolib.cz]
* [http://www.hrady.cz/?OID=4655 Na stránke Hrady.cz]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Černá skála (přírodní památka, okres Blansko)|11045408}}

{{Moravský výhonok}}

{{Chránené územia v okrese Blansko}} 

{{Portál|Vedy o Zemi}}

[[Kategória:Chránené územia v okrese Blansko]]
[[Kategória:Skalné útvary v Česku]]
[[Kategória:Lomy v Česku]]
[[Kategória:Drahanská vrchovina]]</text>
      <sha1>4ve6dqj0rxodxklbrvm2lf26b1jb0s2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šarišsko-zemplínsky seniorát</title>
    <ns>0</ns>
    <id>530354</id>
    <revision>
      <id>8244723</id>
      <parentid>8237932</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T22:11:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244723</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7242" sha1="gp64hkxocksv5vy0i4m15kqqunvvixo" xml:space="preserve">'''Šarišsko-zemplínsky seniorát'''  (v plnom znení '''Šarišsko-zemplínsky seniorát Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku''', v skratke '''ŠZS''') je [[seniorát (evanjelici)|seniorát]] [[Východný dištrikt|Východného dištriktu]] [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi]] na [[Slovensko|Slovensku]] v druhom stupni. V senioráte je celkovo 24 cirkevných zborov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ecav.sk/files/user/k_rest_vychodiskova_sprava.pdf |dátum prístupu=2014-11-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120505204417/http://www.ecav.sk/files/user/k_rest_vychodiskova_sprava.pdf |dátum archivácie=2012-05-05 }}&lt;/ref&gt;. Nachádzajú sa piatich okresoch Prešovského kraja a to [[Bardejov (okres)|Bardejov]] (Bardejov, Lopúchov, Marhaň, Richvald, Zlaté),  [[Prešov (okres)|Prešov]] (Chmeľov, Chmeľovec, Chminianske Jakubovany, Nemcovce, Prešov, Žehňa), [[Sabinov (okres)|Sabinov]] (Sabinov), [[Svidník (okres)|Svidník]] (Giraltovce, Kuková), [[Vranov nad Topľou (okres)|Vranov nad Topľou]] (Bystré, Hanušovce nad Topľou, Kladzany, Merník, Soľ, Vranov nad Topľou, Vyšný Žipov) a v dvoch okresoch Košického kraja a to [[Michalovce (okres)|Michalovce]] (Michalovce, Pozdišovce),  [[Trebišov (okres)|Trebišov]] (Trebišov). Seniorát sídli v sídle cirkevného zboru [[senior]]a.

== Seniori ==
*[[Martin Chalupka ]] (CZ Marhaň) (2017 - )
*[[Ján Velebír]] (CZ Bardejov) (2011 - 2017)
*[[Ján Bakalár]] (CZ Prešov) (2005 - 2011)
*[[Slavomír Gallo]] (VZ Vranov nad Topľou) (1998 - 2005)
*[[Boris Mišina]] (CZ Soľ)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://wp.ecavsol.sk/zbor/historia/ |dátum prístupu=2015-11-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140430071148/http://wp.ecavsol.sk/zbor/historia/ |dátum archivácie=2014-04-30 }}&lt;/ref&gt; (1994 - 1998)
*[[Ján Midriak]] (CZ Prešov) (1984-1994)
*[[Koloman Líška]] (CZ Vranov nad Topľou) (1972-1984)&lt;ref&gt;http://www.ecavbardejov.sk/casopis/2011_05.pdf&lt;/ref&gt; 
*[[Ctibor Ján Handzo]] (CZ Prešov)(1953 - )

== Cirkevné zbory == 
*[[Bardejov]]&lt;ref&gt;http://www.ecavbardejov.sk/&lt;/ref&gt; s členením&lt;ref&gt;http://www.ecavbardejov.sk/dokumenty/Statut-CZ-BJ.pdf&lt;/ref&gt;: 
** matkocirkev Bardejov (vrátane častí mesta: Bardejovská Nová Ves, Bardejovské Kúpele a Bardejovský Mihaľov, Dlhá Lúka)
** dcérocirkvy: Lukavica, Mokroluh, Rokytov, Vyšná a Nižná Voľa
** filiálky: Janovce, Kobyly,
** diaspory: Andrejová, Becherov, Beloveža, Brezovka, Hažlín, Hrabovec, Hutka, Chmeľová, Jedlinka, Komárov, Kružlov, Kurov, Lipová, Mikulášová, Nižná Polianka, Ondavka, Ortuťová, Poliakovce, Regetovka, Rešov, Smilno, Stebník, Stebnícka Huta, Šarišské Čierne, Šašová, Tarnov, Varadka, Vyšná Polianka, Zborov.
*[[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystré]] s filiálkou Hermanovce
*[[Giraltovce]]&lt;ref&gt;http://www.ecavgiraltovce.sk/&lt;/ref&gt;, filiálky Železník, Lužany pri Topli, Mičakovce a diaspora Svidník
*[[Hanušovce nad Topľou]]&lt;ref&gt;http://www.ecavhanusovce.sk/{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; s dcérocirkvami Petrovce, Pavlovce, Medzianky a filiálkami Vlača a Remeniny
*[[Chmeľov]] s filiálkami Babie, Radvanovce,
*[[Chmeľovec]] s filiálkou Čelovce
*[[Chminianske Jakubovany]] s filiálkou Chmiňany
*[[Kladzany]] s filiálkami Hencovce, Humenné, Tovarnianska Polianka
*[[Kuková]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.zbory.ecav.sk/kukova |dátum prístupu=2016-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160311014153/http://www.zbory.ecav.sk/kukova |dátum archivácie=2016-03-11 }}&lt;/ref&gt; s filiálkami Kračúnovce, Kalnište, Dukovce 
*[[Lopúchov]] s filiálkami Buclovany, Raslavice 
*[[Marhaň]] s filiálkami Porúbka, Hankovce, Oľšavce
*[[Merník]] s filiálkami Michalok, Komarany, Kvakovce
*[[Michalovce]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ecavmichalovce.eu/ |dátum prístupu=2016-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160311022633/http://www.ecavmichalovce.eu/ |dátum archivácie=2016-03-11 }}&lt;/ref&gt; s filiálkami Lastomír, Trakany, Sobrance, Čierna n/T
*[[Nemcovce (okres Prešov)|Nemcovce]]&lt;ref&gt;http://zbory.ecav.sk/ecavnemcovce/&lt;/ref&gt; s filiálkami Lada, Šarišská Poruba, Lipníky
*[[Pozdišovce]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://ecavpozdisovce.sk/ |dátum prístupu=2016-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160310135117/http://ecavpozdisovce.sk/ |dátum archivácie=2016-03-10 }}&lt;/ref&gt; s filiálkami Šamudovce, Bracovce, Moravany
*[[Prešov]]&lt;ref&gt;http://patmos.sk/&lt;/ref&gt; s filiálkami Bzenov, Gregorovce, Haniska, Janov, Kojatice, Malý Šariš, Petrovany, Podhradík, Rokycany, Veľký Šariš, Vyšná Šebastová, Žipov, Župčany, 
*[[Richvald]] 
*[[Sabinov]] s filiálkami Daletice, Medzany, Orkucany 
*[[Soľ (okres Vranov nad Topľou)|Soľ]] s filiálkami Zámutov, Čaklov, Hlinné, Zlatník, Jastrabie nad Topľou 
*[[Trebišov]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ecavtv.unas.cz/ |dátum prístupu=2016-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160311012714/http://www.ecavtv.unas.cz/ |dátum archivácie=2016-03-11 }}&lt;/ref&gt; s fíliálkou Sečovce a priľahlou diaspórou na území okresu Trebišov
*[[Vranov nad Topľou]] s filiálkou Kvakovce 
*[[Vyšný Žipov]] s filiálkami Čierne nad Topľou, Skrabské 
*[[Zlaté]] s filiálkou Sveržov
*[[Žehňa]] s filiálkami Lesíček, Tuhrina, Šarišské Bohdanovce

== História ==
Po vzniku [[Československá republika|Československej republiky]] sa prvá [[synoda]] v novom štáte konala v [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Tepliciach]] - od 18. januára do 24. mája 1921. Synoda prijala novú Cirkevnú ústavu, ktorá okrem iného potvrdila rozdelenie cirkvi do dvoch dištriktov - Východného a Západného.

Po prijatí cirkevnej ústavy v roku 1953 patril Šarišsko-zemplínsky seniorát do Východného dištriktu  spolu s nasledujúcimi seniorátmi: Gemerský, Košický, Liptovsko-oravský, Tatranský, Turčiansky seniorát.

Územné začlenenie seniorátu sa nezmenilo ani po prijatí novej ústavy v roku [[1993]] v [[Uhrovec (obec)|Uhrovci]].

== Počet členov ==
Zo štúdie pre nové usporiadanie mal ŠZS v [[Košický kraj|Košickom kraji]] 1 739 a v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] 23 798, čo je spolu 25 537 členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ecav.sk/files/user/centralna_uroven_spravy-dvojdistriktualna.pdf |dátum prístupu=2016-03-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160306203743/http://www.ecav.sk/files/user/centralna_uroven_spravy-dvojdistriktualna.pdf |dátum archivácie=2016-03-06 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
#[http://www.ecav.sk/?p=adresar/ADRsenior/ADR-SZ Šarišsko-zemplínsky seniaorát na ecav.sk]

{{Evanjelická cirkev na Slovensku}}

[[Kategória:Evanjelické cirkevné senioráty na Slovensku]]</text>
      <sha1>gp64hkxocksv5vy0i4m15kqqunvvixo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Žárovice</title>
    <ns>0</ns>
    <id>534775</id>
    <revision>
      <id>8244814</id>
      <parentid>7890444</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:39:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244814</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3779" sha1="b4t49grr717cvwq94nndet7rvmulrdb" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
| name               = Žárovice
| other_name         = časť mesta [[Plumlov]]
| category           = dedina
| image              = Žárovice, socha.jpg
| image_size         = 
| image_caption      = 
| country            = Česko
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = [[Olomoucký kraj]]
| histregion         = Morava
| district           = [[Prostějov]]
| municipality       = súčasť mesta [[Plumlov]]
| location           = 
| elevation          = 
| lat_d              = 49
| lat_m              = 27
| lat_s              = 42
| lat_NS             = S
| long_d             = 16
| long_m             = 59
| long_s             = 3
| long_EW            = V
| coordinates_type   = 
| area               = 1.37
| population         = 203&lt;ref name=&quot;Obyvatele&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Český štatistický úrad|odkaz na korporáciu=Český štatistický úrad|titul=Historický lexikon obcí ČR 1869 - 2005 - 1. díl|url=http://www.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/9200404384/$File/13n106cd1.pdf|strany=666, 667|lokácia=záznam 62-4|dátum vydania=2007-03-03|dátum prístupu=2015-01-11|jazyk=po česky|url archívu=https://web.archive.org/web/20211215134626/https://www.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/9200404384/$File/13n106cd1.pdf|dátum archivácie=2021-12-15}}&lt;/ref&gt;
| population_date    = 2001
| population_density = 
| established        = 1078&lt;ref name=&quot;Obyvatele&quot;/&gt;
| established_type   = Prvá pís.zmienka
| mayor              = 
| mayor_party        = 
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| map_compl          = {{LocMap |Česko |lat_deg=49|lat_min=27|lat_sec=42|lon_deg=16|lon_min=59|lon_sec=3|label=Žárovice|mark=Red pog.svg |position=left |width=260 |float=center |caption= }}
| map_compl_caption   = Poloha na mape Česka 
| map_locator        = 
| postal_code        = 798 03
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
| code1              = 
| commons            = Žárovice
| statistics         = 
| website            = 
}}

'''Žárovice''' je dedina, časť mesta [[Plumlov]] v [[Okres Prostějov|okrese Prostějov]]. Nachádza sa asi 2 km na západ od Plumlova. Prechádza tu [[Cesta II. triedy 377 (Česko)|cesta II/377]]. V roku 2014 tu bolo evidovaných 127 adries.&lt;ref name=&quot;Domy&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Ministerstvo vnútra ČR|odkaz na korporáciu=Ministerstvo vnútra Českej republiky|titul=Adresy v České republice|url=http://aplikace.mvcr.cz/adresy/Region.aspx?regid=7424|dátum vydania=2009-10-10|dátum prístupu=2009-10-22|jazyk=po česky}}&lt;/ref&gt; V roku 2001 tu trvalo žilo 203 obyvateľov.&lt;ref name=&quot;Obyvatele&quot;/&gt;

'''Žárovice''' je tiež názov katastrálneho územia o rozlohe 1,37 km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;.&lt;ref name=&quot;Katastr&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Územně identifikační registr ČR|odkaz na korporáciu=|titul=Územně identifikační registr ČR|url=http://www.uir.cz/casti-obce/194662/Zarovice|dátum vydania=1999-01-01|dátum prístupu=2015-01-11|jazyk=po česky}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commonscat=Žárovice}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.hrady.cz/?OID=6279 Dedina na stránke hrady.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150112123725/http://www.hrady.cz/?OID=6279 |date=2015-01-12 }}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Žárovice|10862040}}


{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;margin:0.5em auto; font-size:90%&quot;
! colspan=4|Mesto Plumlov
|-
| [[Hamry (Plumlov)|Hamry]] • [[Plumlov]] • [[Soběsuky (Plumlov)|Soběsuky]] • '''Žárovice''' 
|}

{{Moravský výhonok}}
[[Kategória:Plumlov]]</text>
      <sha1>b4t49grr717cvwq94nndet7rvmulrdb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zvolenský seniorát</title>
    <ns>0</ns>
    <id>567815</id>
    <revision>
      <id>8244583</id>
      <parentid>8237750</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:13:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244583</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7049" sha1="aiakvjmih6i52cez4y38jd7svf6f28b" xml:space="preserve">'''Zvolenský seniorát''' (v plnom znení '''Zvolenský seniorát Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku''', v skratke '''ZVS''') je cirkevnou organizačnou jednotkou [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku]], tvorí ho 18 cirkevných zborov, v ktorých je evidovaných 19 255 evanjelikov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.zvs.sk/?page_id=2 |dátum prístupu=2016-03-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309191900/http://www.zvs.sk/?page_id=2 |dátum archivácie=2016-03-09 }}&lt;/ref&gt;. Sú v ňom zahrnuté evanjelické cirkevné zbory nachádzajúce sa v štyroch okresoch [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického kraja]] a to [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] (Badín, Banská Bystrica, Banská Bystrica - Radvaň, Horná Mičiná, Hrochoť, Hronsek, Ľubietová, Poniky, Slovenská Ľupča), [[Brezno (okres)|Brezno]] (Brezno, Horná Lehota, Mýto pod Ďumbierom), [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] (Kremnica) a [[Zvolen (okres)|Zvolen]] (Dobrá Niva, Očová, Ostrá Lúka, Zvolen, Zvolenská Slatina). Seniorát patrí do [[Západný dištrikt|Západného dištriktu]]. Seniorát sídli v sídle cirkevného zboru [[senior]]a.

== Seniori ==

* [[2022]] - Mgr. Jozef Pacek (CZ Kremnica)
*[[2014]] - [[2020]]  Mgr. Ján Čáby (CZ Ostrá Lúka) 
* do [[2014]] Mgr. Peter Ján Soták (CZ Dobrá Niva)
* okolo rokov 2000 2004 Ján Kecer (CZ Očová)
*[[1971]] - [[1994]] [[Ján Dubíny]] (CZ Banská Bystrica)
*[[1953]] - [[1971]] [[Milutín Bágeľ]] (CZ Zvolen)
*[[1945]] - [[1953]] [[Július Krčméry]] (CZ Očová)
*[[1944]] - [[1945]] [[Ján Bakoss]] (CZ Banská Bystrica)
*[[1922]] - [[1926]] [[Ján Slávik (evanjelický kňaz)|Ján Slávik]] (CZ Dobrá Niva)

== Cirkevné zbory&lt;ref&gt;http://www.zvs.sk/wp-content/uploads/2008/05/statut-zvs.pdf&lt;/ref&gt; ==
*[[Badín]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ecavbadin.sk/ |dátum prístupu=2016-03-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160314222507/http://www.ecavbadin.sk/ |dátum archivácie=2016-03-14 }}&lt;/ref&gt; s filiálkou Rakytovce
*[[Banská Bystrica]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ecavbb.sk/ecavbb/index.php |dátum prístupu=2016-03-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160221160719/http://ecavbb.sk/ecavbb/index.php |dátum archivácie=2016-02-21 }}&lt;/ref&gt; s filiálkami Podlavice, Sásová, Rudlová, Nemce, Senica, Majer, Kynceľová a Selce, a s diasporami Kostiviarska, Uľanka, Tajov, Špania Dolina a Staré Hory
*[[Radvaň (Banská Bystrica)|Banská Bystrica-Radvaň]]&lt;ref&gt;http://www.rezbb.sk/&lt;/ref&gt; s filiálkami Malachov, Horné Pršany, Kráľová, Kremnička, Skubín, Iliaš a Králiky
*[[Brezno]] s diasporami Čierny Balog, Dobroč, Fajtov, Michalová, Krám, Jánošovka, Polhora, Komov, Medveďov, Bujakovo, Pusté Vydrovo, Mazorníkovo, Predné Halny, Zadné Halny a osady na Horehroní až po Telgárt
*[[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]]&lt;ref&gt;http://www.czdn.sk/&lt;/ref&gt; s filiálkou Breziny, a s diasporami Podzámčok a Kráľová
*[[Horná Lehota (okres Brezno)|Horná Lehota]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ecavmyto.sk/index.php/uvod-lehota |dátum prístupu=2016-03-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160319070720/http://ecavmyto.sk/index.php/uvod-lehota |dátum archivácie=2016-03-19 }}&lt;/ref&gt; s filiálkami Dolná Lehota, Podbrezová a Valaská, a s diasporami Bruchačka, Hronec, Lopej, Predajná, Zámostie, Jasenie, Tále, Osrblie, Krpáčovo, Dubová a Vajsková
*[[Horná Mičiná]] s filiálkami Môlča, Čerín-Čačín a Dolná Mičiná
*[[Hrochoť]] s filiálkou Sebedín-časť Bečov
*[[Hronsek]]&lt;ref&gt;http://www.ecavhronsek.sk/&lt;/ref&gt; s filiálkami Sliač, Sampor, Veľká Lúka, Vlkanová, Lukavica a Sielnica
*[[Kremnica]] s filiálkou Žiar nad Hronom, a s diasporami Krahule, Horná Ves, Šášovské Podhradie, Kunešov, Lúčky, Kopernica, Janova Lehota, Kremnické Bane, Nevoľné, Ihráč, Dolná Ves, Bartošova Lehôtka, Jastrabá, Stará Kremnička, Piteľová, Trnavá Hora, Bzenica, Lehôtka pod Brehy, Lovča, Lovčica-Trubín, Prestavlky, Horná Ždaňa, Dolná Ždaňa, Lutila, Slaská a Kosorín
*[[Ľubietová]] s filiálkami Strelníky a Povrazník
*[[Mýto pod Ďumbierom]]&lt;ref&gt;http://www.ecavmyto.sk/&lt;/ref&gt; diasporami Jarabá, Bystrá a Čertovica
*[[Očová]] s filiálkami Zolná a Sebedín, a s diasporami Holcov Majer, Obchoditá, Dúbravy, Iviny a Hradná
*[[Ostrá Lúka]]&lt;ref&gt;http://www.czostraluka.sk/&lt;/ref&gt; s filiálkami Dubové a Hronská Breznica a s diasporami Bacúrov a Hronská Dúbrava
*[[Poniky]] s filiálkami Dúbravica a Oravce a s diasporami Ponická Huta a Ponická Lehôtka
*[[Slovenská Ľupča]] s filiálkami Šalková a Lučatín, a s diasporami Nemecká, Dubová, Podkonice, Moštenica, Hiadeľ, Medzibrod, Brusno, Pohronský Bukovec a Rástoka
*[[Zvolen]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ecavzvolen.sk/ |dátum prístupu=2016-03-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160315032623/http://www.ecavzvolen.sk/ |dátum archivácie=2016-03-15 }}&lt;/ref&gt; s filiálkami Budča, Kováčová, Lieskovec a Lukové, a s diasporami Tŕnie, Kráľová-Môťová, Kašová Lehôtka, Turová a Neresnica
*[[Zvolenská Slatina]] s filiálkami Slatinské Lazy, Vígľaš, Vígľašská Huta-Kalinka, Detva a Hriňová, a s diasporami Pstruša, Stožok, Kriváň, Klokoč, Jašov Vrch, Biele Vody, Horná Hriňová, Jasenovo, Slanec, Krivec I.- II., Mangútovo, Snohy, Štoliansko, Vrchslatina, Kostolná, Krné, Piešť I.- II., Skliarovo a Zapriechody

== Počet členov ==
Zo štúdie pre nové usporiadanie mal ZVS v Banskobystrickom kraji 20 292.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ecav.sk/files/user/centralna_uroven_spravy-dvojdistriktualna.pdf |dátum prístupu=2016-03-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160306203743/http://www.ecav.sk/files/user/centralna_uroven_spravy-dvojdistriktualna.pdf |dátum archivácie=2016-03-06 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
*[http://www.zvs.sk/wp-content/uploads/2008/05/statut-zvs.pdf ŠTATÚT Zvolenského seniorátu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku so sídlom v Dobrej Nive]
*[http://www.zvs.sk/wp-content/uploads/2008/05/ustava-ecav.pdf Ústava ECAV na Slovensku]
*[http://www.zvs.sk/?page_id=2 Zvolenský seniorát Cirkevné zbory] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160309191900/http://www.zvs.sk/?page_id=2 |date=2016-03-09 }}
*[http://www.ecav.sk/?p=adresar/ADRsenior/ADR-ZV Zvolenský seniorát na ECAV.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151007223623/http://www.ecav.sk/?p=adresar/ADRsenior/ADR-ZV |date=2015-10-07 }}

{{Evanjelická cirkev na Slovensku}}

[[Kategória:Evanjelické cirkevné senioráty na Slovensku]]</text>
      <sha1>aiakvjmih6i52cez4y38jd7svf6f28b</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam chránených areálov na Slovensku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>570735</id>
    <revision>
      <id>8244609</id>
      <parentid>8214851</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T13:12:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>+Devínske jazero</comment>
      <origin>8244609</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19759" sha1="p26ptht00mkhl93klrzt3j22n86py3j" xml:space="preserve">Toto je '''zoznam [[chránený areál|chránených areálov]] na Slovensku'''.

{|
| valign=top width=50% |
;Pôvodný zoznam z roku [[1996]]
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Poradové číslo
! Názov
! Okres
|-
|1.
|[[Alúvium Blhu]]
|Rimavská Sobota
|-
|2.
|[[Alúvium Paríža]]
|Nové Zámky
|-
|3.
|[[Arborétum Borová hora]]
|Zvolen
|-
|4.
|[[Arborétum Kysihýbeľ]]
|Banská Štiavnica
|-
|5.
|[[Arborétum Mlyňany]]
|Zlaté Moravce
|-
|6.
|[[Bajdel]]
|Bratislava II
|-
|7.
|[[Banskoštiavnická botanická záhrada]] (Botanická záhrada)
|Banská Štiavnica
|-
|8.
|[[Kalvária (Banská Štiavnica)|Banskoštiavnická kalvária]]
|Banská Štiavnica
|-
|9.
|[[Bodický rybník]]
|Liptovský Mikuláš
|-
|10.
|[[Borovicový háj v Kováčovej]]
|Zvolen
|-
|11.
|[[Borovicový háj v Liptovskej Sielnici]]
|Liptovský Mikuláš
|-
|12.
|[[Borovicový lesík]]
|Bratislava I
|-
|13.
|[[Bôrik (chránený areál)|Bôrik]]
|Bratislava I
|-
|14.
|[[Budinský les]]
|Lučenec
|-
|15.
|[[Búdkovianske rybníky]] (Budkovianske rybníky)
|Skalica
|-
|16.
|[[Červený rak]]
|Bratislava I
|-
|17.
|[[Dedova jama]]
|Hlohovec
|-
|18.
|[[Dolný hon]]
|Dunajská Streda
|-
|19.
|[[Dropie]]
|Komárno
|-
|20.
|[[Dubnícke bane]] (Dubnické bane)
|Prešov
|-
|21.
|[[Fenek (chránený areál)|Fenek]]
|Rimavská Sobota
|-
|22.
|[[Gaštanová záhrada]] (Gaštanová záhrada I)
|Bratislava I
|-
|23.
|[[Geceľ]]
|Dolný Kubín
|-
|24.
|[[Háj Nicové]] (Háj Nicovô)
|Liptovský Mikuláš
|-
|25.
|[[Háj pred Teplou dolinou]] (Háj pred dolinou Teplô)
|Ružomberok
|-
|26.
|[[Háj v Liptovskej Osade]]
|Ružomberok
|-
|27.
|[[Háj v Smrečanoch]]
|Liptovský Mikuláš
|-
|28.
|[[Hikóriový porast]] (Malá obora)
|Rimavská Sobota
|-
|29.
|[[Hlboká cesta (Bratislava)|Hlboká cesta]]
|Bratislava I
|-
|30.
|[[Holá hora]]
|Prešov
|-
|31.
|[[Holica (chránený areál)|Holiča]] (Príbelské jasene)
|Veľký Krtíš
|-
|32.
|[[Horský park]]
|Bratislava I
|-
|33.
|[[Hradisko (prírodná pamiatka)|Hradisko]]
|Trenčín
|-
|34.
|[[Hradná zeleň]]
|Bratislava I
|-
|35.
|[[Hrádocké arborétum]]
|Liptovský Mikuláš
|-
|36.
|[[Hviezdoslavova aleja]]
|Námestovo
|-
|37.
|[[Jakubovský parčík]]
|Bratislava I
|-
|38.
|[[Jasenina (chránený areál)|Jasenina]]
|Poltár
|-
|39.
|[[Jazernícke jazierko]] (Jazierko pri Jazernici)
|Turčianske Teplice
|-
|40.
|[[Jelenská gaštanica]]
|Nitra
|-
|41.
|[[Jubilejný les]]
|Senica
|-
|42.
|[[Jurajova štôlňa]]
|Banská Štiavnica
|-
|43.
|[[Kátovské jazero]]
|Skalica
|-
|44.
|[[Knola]]
|Spišská Nová Ves
|-
|45.
|[[Kochova záhrada]]
|Bratislava I
|-
|46.
|[[Koliba (Bratislava)|Koliba]]
|Bratislava III
|-
|47.
|[[Les Škurátka]]
|Žarnovica
|-
|48.
|[[Levické rybníky]]
|Levice
|-
|49.
|[[Lipnica-Savarka]]
|Senica
|-
|50.
|[[Lipový sad]]
|Nové Mesto nad Váhom
|-
|51.
|[[Lužný les pri Laborci]] (Lužný les na Laborci)
|Michalovce
|-
|52.
|[[Malé Vážky]]
|Hlohovec
|-
|53.
|[[Martinovská nádrž]]
|Rimavská Sobota
|-
|54.
|[[Meandre Kamenistého potoka]]
|Brezno
|-
|55.
|[[Medzianske skalky]]
|Vranov nad Topľou
|-
|56.
|[[Mierový háj]]
|Ružomberok
|-
|57.
|[[Mirovského záhrada]]
|Bratislava I
|-
|58.
|[[Mitrová]]
|Brezno
|-
|59.
|[[Mošovské aleje]] (Mošovecké aleje)
|Turčianske Teplice
|-
|60.
|[[Mŕtve rameno Lipa]]
|Skalica
|-
|61.
|[[Nemocničná záhrada]]
|Bratislava I
|-
|62.
|[[Nemocničný park]]
|Bratislava I
|-
|63.
|[[Okšovské duby]]
|Bánovce nad Bebravou
|-
|64.
|[[Ostrá skala a Tupá skala]]
|Dolný Kubín
|-
|65.
|[[Padelek]]
|Malacky
|-
|66.
|[[Parčík pri Avione]]
|Bratislava I
|-
|67.
|[[Park Janka Kráľa v Zlatých Moravciach]] (Park v Zlatých Moravciach I)
|Zlaté Moravce
|-
|68.
|[[Park pri hrobke Migazziovcov v Zlatých Moravciach]] (Park v Zlatých Moravciach II)
|Zlaté Moravce
|-
|69.
|[[Park pri ihrisku v Košútoch]] [Park v Košútoch I (pri ihrisku)]
|Galanta
|-
|70.
|[[Park pri kaštieli v Bohatej]] [Park v Bohatej II (pri kaštieli)]
|Komárno
|-
|71.
|[[Park pri liečebnom ústave v Lefantovciach]] (Park v Lefantovciach I)
|Nitra
|-
|72.
|[[Park pri materskej škole v Bohatej]] [Park v Bohatej I (pri materskej škole)]
|Komárno
|-
|73.
|[[Park pri obecnom úrade v Košútoch]] [Park v Košútoch II (pri obecnom úrade)]
|Galanta
|-
|74.
|[[Park v Abraháme]]
|Galanta
|-
|75.
|[[Park v Adamovských Kochanovciach]]
|Trenčín
|-
|76.
|[[Park v Bábe]]
|Nitra
|-
|77.
|[[Park v Báči]]
|Dunajská Streda
|-
|78.
|[[Park v Bardoňove]]
|Nové Zámky
|-
|79.
|[[Park v Beladiciach]] (Park v Beladiciach I)
|Zlaté Moravce
|-
|80.
|[[Park v Belej]]
|Nové Zámky
|-
|81.
|[[Park v Bohuniciach]]
|Levice
|-
|82.
|[[Brodziansky park|Park v Brodzanoch]]
|Partizánske
|-
|83.
|[[Park v Čakanoch]]
|Dunajská Streda
|-
|84.
|[[Park v Častkovciach]]
|Nové Mesto nad Váhom
|-
|85.
|[[Park v Číčove]]
|Komárno
|-
|86.
|[[Park v Gabčíkove]]
|Dunajská Streda
|-
|87.
|[[Park v Galante]]
|Galanta
|-
|88.
|[[Park v Hájnej Novej Vsi]] (Park v Hájnej Novej Vsi)
|Topoľčany
|-
|89.
|[[Park v Hokovciach]]
|Levice
|-
|90.
|[[Park v Horných Lefantovciach]] (Park v Lefantovciach II)
|Nitra
|-
|91.
|[[Park v Horných Semerovciach]]
|Levice
|-
|92.
|[[Park v Hubiciach]]
|Dunajská Streda
|-
|93.
|[[Park v Hurbanove]] [Park v Hurbanove (pri hvezdárni)]
|Komárno
|-
|94.
|[[Park v Klasové]]
|Nitra
|-
|95.
|[[Park v Kočovciach]]
|Nové Mesto nad Váhom
|-
|96.
|[[Park v Komjaticiach]]
|Nové Zámky
|-
|97.
|[[Park v Kravanoch nad Dunajom]]
|Komárno
|-
|98.
|[[Park v Kráľovičových Kračanoch]]
|Dunajská Streda
|-
|99.
|[[Park v Kyneku]] (Park v Nitre-Kyneku)
|Nitra
|-
|100.
|[[Park v Lapáši]]
|Nitra
|-
|101.
|[[Park v Lehniciach]]
|Dunajská Streda
|-
|102.
|[[Park v Leviciach]]
|Levice
|-
|103.
|[[Park v Lipovej]]
|Nové Zámky
|-
|104.
|[[Park v Malante]] (Park v Nitre-Malante)
|Nitra
|-
|105.
|[[Park v Mani]]
|Nové Zámky
|-
|106.
|[[Park v Marcelovej]]
|Komárno
|-
|107.
|[[Park v Michale nad Žitavou]]
|Nové Zámky
|-
|108.
|[[Park v Močenku]] (Park v Sládečkovciach)
|Šaľa
|-
|109.
|[[Park v Mojmírovciach]]
|Nitra
|-
|110.
|[[Park v Motešiciach]]
|Trenčín
|-
|111.
|[[Park v Novej Stráži]]
|Komárno
|-
|112.
|[[Park v Novej Vsi nad Žitavou]]
|Nitra
|-
|113.
|[[Park v Nových Zámkoch]]
|Nové Zámky
|-
|114.
|[[Park v Opatovskom Sokolci]]
|Dunajská Streda
|-
|115.
|[[Park v Palárikove]]
|Nové Zámky
|-
|116.
|[[Park v Pustom Chotári]] [Park v Beladiciach II (Pustý Chotár)]
|Zlaté Moravce
|-
|117.
|[[Park v Rohovciach]]
|Dunajská Streda
|-
|118.
|[[Park v Rúbani]]
|Nové Zámky
|-
|119.
|[[Park v Rumanovej]]
|Nitra
|-
|120.
|[[Park v Santovke]]
|Levice
|-
|121.
|[[Park v Seredi]]
|Galanta
|-
|122.
|[[Park v Sládkovičove]]
|Galanta
|-
|123.
|[[Park v Šalgočke]]
|Galanta
|-
|124.
|[[Park v Šuriankach]]
|Nitra
|-
|125.
|[[Park v Tajnej]]
|Nitra
|-
|126.
|[[Park v Tesároch]]
|Topoľčany
|-
|127.
|[[Park v Tomášikove]]
|Galanta
|-
|128.
|[[Park v Tonkovciach]]
|Dunajská Streda
|-
|129.
|[[Park v Topoľčiankach]]
|Zlaté Moravce
|-
|130.
|[[Park v Tovarníkoch]]
|Topoľčany
|-
|131.
|[[Park v Záblatí]]
|Trenčín
|-
|132.
|[[Park v Zemianskom Podhradí]]
|Nové Mesto nad Váhom
|-
|133.
|[[Park v Želiezovciach]]
|Levice
|-
|134.
|[[Park v Žemberovciach]]
|Levice
|-
|135.
|[[Park v Žitavciach]]
|Nitra
|-
|136.
|[[Park vo Svätom Petre]] (Park vo Svätom Petri)
|Komárno
|-
|137.
|[[Park vo Svodove]]
|Levice
|-
|138.
|[[Park vo Veči]] (Park v Šali-Veči)
|Šaľa
|-
|139.
|[[Park vo Veľkom Záluží]]
|Nitra
|-
|140.
|[[Park vo Vrakúni]]
|Dunajská Streda
|-
|141.
|[[Perínske rybníky]] (Perín-Chymské rybníky)
|Košice-okolie
|-
|142.
|[[Pieninské lipy]]
|Kežmarok
|-
|143.
|[[Pieskovňa Nižný Čaj]]
|Košice-okolie
|-
|144.
|[[Plavečské štrkoviská]]
|Stará Ľubovňa
|-
|145.
|[[Plytčiny]]
|Dunajská Streda
|-
|146.
|[[Poľovnícky les (chránený areál)|Poľovnícky les]]
|Bratislava II
|-
|148.
|[[Radvanovské skalky]]
|Vranov nad Topľou
|-
|147.
|[[Prírodný areál vodného mlyna]]
|Dunajská Streda
|-
|149.
|[[Ratkovie]]
|Liptovský Mikuláš
|-
|150.
|[[Rencsésov majer]]
|Dunajská Streda
|-
|151.
|[[Revištský rybník]]
|Žarnovica
|-
|152.
|[[Rovnianska gaštanica]] (Rovňanské gaštany)
|Poltár
|-
|153.
|[[Rudnyanského park v Trávnici]] (Park v Trávnici I)
|Nové Zámky
|-
|154.
|[[Slatina pri Šarišskom Štiavniku]]
|Svidník
|-
|155.
|[[Sinavá]]
|Piešťany
|-
|156.
|[[Starý rybník]]
|Malacky
|-
|157.
|[[Školský park v Trávnici]] (Park v Trávnici III)
|Nové Zámky
|-
|158.
|[[Štefanovská borina]]
|Vranov nad Topľou
|-
|159.
|[[Topoľčianska zubria zvernica]] (Zubria obora)
|Zlaté Moravce
|-
|160.
|[[Torišov park v Trávnici]] (Park v Trávnici II)
|Nové Zámky
|-
|161.
|[[Trnavské rybníky]]
|Trnava
|-
|162.
|[[Uhliská]] (Kohlwald)
|Levoča
|-
|163.
|[[Vejmutovkový porast]]
|Žiar nad Hronom
|-
|164.
|[[Vešeléniho záhrada]] (Wesselenyiho záhrada)
|Bratislava I
|-
|165.
|[[Vlčkovský háj]]
|Trnava
|-
|166.
|[[Vodárenská zeleň]] (Vodárenská zeleň I)
|Bratislava I
|-
|167.
|[[Vodná nádrž Petrova Ves]]
|Skalica
|-
|168.
|[[Volavčia kolónia]]
|Lučenec
|-
|169.
|[[Všivavec]]
|Trnava
|-
|170.
|[[Vtáčí ostrov]]
|Námestovo
|-
|171.
|[[Záhrada na Búdkovej]] (Gaštanová záhrada II)
|Bratislava I
|-
|172.
|[[Zeleň pri Vodárni]] (Vodárenská zeleň II)
|Bratislava I
|-
|173.
|[[Zemplínska šírava]] (Zemplínska Šírava)
|Michalovce
|-
|174.
|[[Žarnovica (chránený areál)|Žarnovica]]
|Turčianske Teplice
|}
||
| valign=top width=50% |
;Novelizovaný zoznam z roku [[2014]]
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Štandardizovaný názov chráneného areálu
! Číslo rozhodnutia o štandardizácii názvu
! Predchádzajúci názov
|-
|[[Abrahámsky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|Park v Abraháme
|-
|[[Alúvium Blhu]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Alúvium Paríža]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Arborétum Borová hora]]
|P-189/1984 zo 4.7.1984
|
|-
|[[Arborétum Kysihýbeľ]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|Arborétum Kysihýbel
|-
|[[Arborétum Mlyňany]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|Arborétum v Mlyňanoch
|-
|[[Bábsky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|Park v Bábe
|-
|[[Bajdeľ]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|Bajdel
|-
| [[Banskoštiavnická botanická záhrada]]
| P-5255/2004 z 23.12.2004
| Botanická záhrada Lesníckej technickej školy v Banskej Štiavnici
|-
|[[Kalvária (Banská Štiavnica)|Banskoštiavnická kalvária]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Bešiansky polder]]
|
|
|-
|[[Bodický rybník]]
|P-189/1984 zo 4.7.1984
|
|-
|[[Bohatský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|Park pri materskej škole v Bohatej
|-
|[[Bohunický park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|Park v Bohuniciach
|-
|[[Borovicový lesík]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Chránený areál Bôrik|Bôrik]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Bratkovčík (chránený areál)|Bratkovčík]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Brezinky]]
|P-101/2009 z 12. 1. 2009
|
|-
|[[Brodziansky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|Park v Brodzanoch
|-
|[[Brvnište (chránený areál)|Brvnište]]
|P-5281/2002
|
|-
|[[Búdkovianske rybníky]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Číčovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|Park v Číčove
|-
|[[Dedova jama]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Dekretov porast]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Devínske alúvium Moravy]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Devínske jazero (chránený areál)|Devínske jazero]]
|
|
|-
|[[Diviacke kruhy]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Dolná Zálomská]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Driečna (chránený areál)|Driečna]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Dropie]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Dubnícke bane]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Fenek (chránený areál)|Fenek]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Gabčíkovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Galantský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Gavurky]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Háj pred Teplou dolinou]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Hate]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Hikóriový porast]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Holica]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Horná Chrapková]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Horský park]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Hrabiny (chránený areál)|Hrabiny]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Hradná dolina (chránený areál)|Hradná dolina]]
|
|
|-
|[[Hrádocké arborétum]]
|P-189/1984 zo 4.7.1984
|
|-
|[[Hrochotská Bukovina]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Hrončiačka]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Hubický park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Huntácka dolina]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Hurbanovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Chmúra (chránený areál)|Chmúra]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Chorvátske rameno]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Ivančinské močiare]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Ivanov salaš]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Jakub (chránený areál)|Jakub]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Jarovská bažantnica]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Jasenina (chránený areál)|Jasenina]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Jazerinky]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Jazernické jazierko]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Jelenská gaštanica]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Jubilejný les]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Kaštieľsky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Kátovské jazero]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Klasovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Knola]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Kochova záhrada]]
|P-189/1984 zo 4.7.1984
|
|-
|[[Komjatický park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Konopiská]]
|P-101/2009 z 12. 1. 2009
|
|-
|[[Kopec (chránený areál)|Kopec]]
|P-101/2009 z 12. 1. 2009
|
|-
|[[Kostolianske lúky]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Košická botanická záhrada]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Košútsky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Kotlina]]
|P-101/2009 z 12. 1. 2009
|
|-
|[[Kráľovičova slatina]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Kráľovičovokračiansky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Krásno (chránený areál)|Krásno]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Kraviansky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Kúpna hora]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Lapášsky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Lesné diely]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Levické rybníky]]
|P-189/1984 zo 4.7.1984
|
|-
|[[Levický park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
| &lt;s&gt;Lipnica&lt;/s&gt;
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Lipovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Malachovské skalky]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Malé Vážky]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Maniansky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Marcelovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Martinovská nádrž]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Meandre Kamenistého potoka]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Medzianske skalky]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Michalské rašelinisko]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|-
|[[Močenský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Moľvy]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Mošovské aleje]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Nižnočajská pieskovňa]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Novoveský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Oborínske jamy]]
|P-101/2009 z 12. 1. 2009
|
|-
|[[Okšovské duby]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Ostrá skala a Tupá skala]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
| &lt;s&gt;Padelek&lt;/s&gt;
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Palárikovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
| [[Parčík pri Avione]]
| P-5255/2004 z 23.12.2004
|zrušená ochrana vyhláškou OÚ ŽP BA č. 7/2013 z 18.9.2013
|-
|[[Park pri ihrisku]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Pavúkov jarok]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Perínske rybníky]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Plavečské štrkoviská]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Pod šťavicou]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Podlavické výmole]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Poľovnícky les (chránený areál)|Poľovnícky les]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Pribetský háj]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Radomská slatina]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Radvanovské skalky]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Ratkovo (chránený areál)|Ratkovo]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Revištský rybník]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Revúca (chránený areál)|Revúca]]
|P-5281/2002 z 10. 12. 2002
|
|-
|[[Rieka Orava]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Rohovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Rovnianska gaštanica]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Rúbaniansky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Rudava (chránený areál)|Rudava]]
|P-101/2009 z 12. 1. 2009
|
|-
|[[Rumanovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Seredský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Sielnický borovicový háj]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Sládkovičovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Sĺňava (chránený areál)|Sĺňava]]
|P-189/1984 zo 4.7.1984
|
|-
|[[Soví les (Bratislava)|Soví les]]
|P-4729/2006 z 29. 6. 2006
|
|-
| &lt;s&gt;Starý rybník&lt;/s&gt;
|P-189/1984 zo 4.7.1984
|
|-
|[[Stolica (chránený areál)|Stolica]]
|
|
|-
|[[Strážsky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Suchá dolina (chránený areál)|Suchá dolina]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Svarkovica]]
|P-7023/2010 z 26.11.2010
|
|-
|[[Svätojurské hradisko]]
|P-3016/2000 z 31.7.2000
|
|-
|[[Svätopeterský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Šalgočiansky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Široká (chránený areál)|Široká]]
|
|
|-
|[[Štefanovská borina]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Štepnické rameno]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Šuriansky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Tesársky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Tomášikovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Tonkovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Topoľčianska zubria zvernica]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Topoľčiansky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Tovarnícky park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Trnavské rybníky]]
|P-189/1984 zo 4.7.1984
|
|-
|[[Tunel pod Dielikom]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Vachtové jazierko]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Veľký kopec (chránený areál)|Veľký kopec]]
|P-101/2009 z 12. 1. 2009
|
|-
|[[Vinohrady (chránený areál)|Vinohrady]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Višňový potok]]
|P-7023/2010 z 26.11.2010
|Cerinský potok, Cerínsky potok
|-
|[[Vlčkovský háj]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Vodná nádrž Petrova Ves]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Volavčia kolónia]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Všivavec]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Zeleň pri Vodárni]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Zemplínska_šírava_(chránený_areál)|Zemplínska šírava]]
|P-189/1984 zo 4.7.1984
|
|-
|[[Žarnovica (chránený areál)|Žarnovica]]
|P-5255/2004 z 23.12.2004
|
|-
|[[Želiezovský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|-
|[[Žitavský park]]
|P-1999/2003 z 21.5.2003
|
|}
|}

== Zdroj ==
* [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/293/ Vyhláška č. 293/1996 Z. z.]
* {{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Miklušová
 | Meno = Eva
 | Rok = 2014
 | Titul = Názvy chránených areálov CHA
 | URL = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-chranenych-uzemi/cha.pdf
 | Miesto = [Bratislava]
 | Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | DátumVydania = 2014-09-16
 | DátumPrístupu = 2016-04-16
}}

{{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}}

[[Kategória:Chránené areály na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenské zoznamy|Chránené areály]]</text>
      <sha1>p26ptht00mkhl93klrzt3j22n86py3j</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Javorinka (jaskyňa)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>570821</id>
    <revision>
      <id>8244764</id>
      <parentid>7592469</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T06:03:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8244764</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2053" sha1="2qle3y11hbg3hxwvxe7cjoeqf0q450a" xml:space="preserve">{{Geobox | Protected Area
| map_caption       = Poloha v rámci Slovenska  
| map_locator       = Slovensko-reliéf
| map1_caption      = Poloha v rámci Prešovského kraja
| map1_locator      = Prešovský kraj
| country           = Slovensko
| country_flag      = 1
| region            = [[Prešovský kraj|Prešovský]]
| district          = [[Poprad (okres)|Poprad]]
| municipality      = [[Tatranská Javorina]]
| established       = 2001
| established1      = 
| established1_type = posledná novelizácia
| category        = [[národná prírodná pamiatka]]
| name            = Javorinka
| image           = 
| image_caption   = 
| code            = 1368
| management      = [[Správa slovenských jaskýň]]
| commons         = 
| lat_d           = 49.2594444
| long_d          = 20.2058333
}}
        
'''Javorinka''' je [[národná prírodná pamiatka]], ktorú spravuje [[Správa slovenských jaskýň]].

Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Tatranská Javorina]] v [[Poprad (okres)|okrese Poprad]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené či novelizované v roku 2001. Ochranné pásmo nebolo stanovené.

Predmetom ochrany je ''Najrozsiahlejšia jaskyňa vo vysokohorskom prostredí Tatier, 5. najdlhšia (5 198 m) na Slovensku. Podzemné priestory sú nepoškodené, esteticky pôsobivý je najmä podzemný tok s vodopádmi a jaskynné perly. Je to fluviokrasová jaskyňa s výskytom past. sintra.''&lt;ref&gt;{{ŠZOCHČPSR|1368|dátum prístupu=2023-06-10}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.ssj.sk/sk/clanok/121-javorinka Javorinka] na webe Správy slovenských jaskýň

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Javorinka (národní přírodní památka)|13454090}}

{{Tatry}}
{{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}}

[[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Prešovskom kraji]]
[[Kategória:Chránené územia v okrese Poprad]]
[[Kategória:Tatranská Javorina]]
[[Kategória:Chránené územia Tatranského národného parku]]
[[Kategória:Jaskyne na Slovensku]]</text>
      <sha1>2qle3y11hbg3hxwvxe7cjoeqf0q450a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam chránených území v okrese Malacky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>572047</id>
    <revision>
      <id>8244606</id>
      <parentid>8243441</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T13:06:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>+Devínske jazero</comment>
      <origin>8244606</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10295" sha1="t2k6in2xr3zhke2jeq8o96e8bxzlyry" xml:space="preserve">Toto je '''zoznam chránených území v okrese Malacky''' aktuálny k roku [[2017]], v ktorom sú uvedené chránené územia v oblasti [[Malacky (okres)|okresu Malacky]].

{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Kód !! class=&quot;unsortable&quot; style=&quot;width:100px;&quot; |Obrázok!! Typ !! Názov !! Rozloha v [[Hektár|ha]] !! class=&quot;unsortable&quot; | Galéria !! Popis územia !! Súradnice
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|2}} || &lt;!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || [[Abrod]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|92.0000}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || &lt;!-- --&gt; || &lt;!--{{Súradnice|49|15}}--&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|9}} || &lt;!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Bezodné]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|3.4600}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || &lt;!-- --&gt; || &lt;!--{{Súradnice|49|15}}--&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1225}} || [[Súbor:VVP_Záhorie_Lokalita_Bežnisko.jpg|100x100px|Bežnisko]] || [[Chránený areál|CHA]] || [[Bežnisko]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|922.3100}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; ||  Biotopy európskeho významu: Vnútrozemské panónske duny (2340), Vresoviská (4030) a Teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku (91IO), biotopy národného významu: Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy, druhy európskeho významu a druhy národného významu || {{Súradnice|48.5333333|17.2486111}}
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|798}} || [[Súbor:Bogdalický vrch.png|100x100px|Bogdalický vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Bogdalický vrch]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|33.2000}} || {{Commonscat v tabuľke|Bogdalický vtch}} || Zvyšky zachovalého lužného lesa s pestrou bylinnou vegetáciou. Nachádza sa na Záhorskej nížine na alúviu rieky Morava. Pôdnym typom je čiernica. Najviac sa vyskytuje jaseň štíhly, topoľ biely, dub letný a jelša lepkavá || {{Súradnice|48.4105556|16.8941667}}
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|886}} || &lt;!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Prírodná pamiatka|PP]] || [[Bukovina (prírodná pamiatka)|Bukovina]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|5.0806}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || &lt;!-- --&gt; || &lt;!--{{Súradnice|49|15}}--&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1147}} || &lt;!---[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Chránený areál|CHA]] || [[Devínske jazero (chránený areál)|Devínske jazero]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|1268.899}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || &lt;!-- --&gt; || &lt;!--{{Súradnice|48|17}}--&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1147}} || [[Súbor:Jaskyňa_Deravá_skala_03.jpg|100x100px|Jeskyně Deravá skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || [[Deravá skala]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|x}} ||{{Commonscat v tabuľke|Deravá skala}} || &lt;!-- --&gt; || {{Súradnice|48.496944|17.324722|type:landmark}}
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|36}} || &lt;!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || [[Dolný les]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|186.2600}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || &lt;!-- --&gt; || &lt;!--{{Súradnice|49|15}}--&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|47}} || &lt;!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || [[Horný les]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|543.0200}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || &lt;!-- --&gt; || &lt;!--{{Súradnice|49|15}}--&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1075}} || &lt;!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Chránený areál|CHA]] || [[Jazerinky]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|6.8825}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || &lt;!-- --&gt; || &lt;!--{{Súradnice|49|15}}--&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1013}} || [[Súbor:Klokoč,_Malé_Karpaty.jpg|100x100px|Klokoč]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Klokoč (prírodná rezervácia)|Klokoč]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|21.5900}} || {{Commonscat v tabuľke|Klokoč}} || Zachovalé časti prírody Malých Karpát, ojedinelý hrebeňový komplex hôľneho charakteru s druhovo bohatou faunou a flórou || {{Súradnice|48.4725|17.3116667}}
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|84}} || [[Súbor:Krslenica_12.jpg|100x100px|Kršlenica]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || [[Kršlenica]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|117.3400}} || {{Commonscat v tabuľke|Kršlenica}} || Typická krasová dolina s vyvieračkou, jaskyňami a povrchovými krasovými javmi, ako aj zachovalé lesné spoločenstvá 4. vegetačného stupňa s výskytom chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a živočíchov || {{Súradnice|48.50195|17.32136}}
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1184}} || &lt;!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Chránený areál|CHA]] || [[Marhecké rybníky]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|57.4800}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || &lt;!-- --&gt; || &lt;!--{{Súradnice|49|15}}--&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1204}} || &lt;!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Chránený areál|CHA]] || [[Mešterova lúka]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|133.5000}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || &lt;!-- --&gt; || &lt;!--{{Súradnice|49|15}}--&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|114}} || &lt;!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Nové pole]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|6.7738}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || &lt;!-- --&gt; || &lt;!--{{Súradnice|49|15}}--&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1205}} || &lt;!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Orlovské vŕšky]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|206.9200}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || &lt;!-- --&gt; || &lt;!--{{Súradnice|49|15}}--&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|134}} || [[Súbor:Pod Pajštúnom.jpg|100x100px|Pod Pajštúnom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Pod Pajštúnom]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|141.4197}} || {{Commonscat v tabuľke|Pod Pajštúnom}} || Lesné spoločenstvá – bukové kvetnaté lesy, dubovo-hrabové lesy karpatské a lipovo-javorové sutinové lesy v ich prirodzenom druhovom zložení a štruktúre a ochrana pionierskych a subpanónskych travinno-bylinných porastov na karbonátovom substráte || {{Súradnice|48.274733|17.07825}}
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|136}} || [[Súbor:Pohanska_01.jpg|100x100px|Pohanská]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || [[Pohanská (národná prírodná rezervácia)|Pohanská]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|128.9300}} || {{Commonscat v tabuľke|Pohanská (Malé Karpaty)}} || Suchomilné a teplomilné rastlinné a živočíšne spoločenstvá na vápencoch, krasové javy a významné archeologické náleziská na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele || {{Súradnice|48.48876|17.26987}}
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|148}} || [[Súbor:Rostun_02.jpg|100x100px|Roštún]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || [[Roštún]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|333.3100}} || {{Commonscat v tabuľke|Vápenná (Roštún)}} || Krasové javy a zachovalé lesné spoločenstvá Malých Karpát s chránenými druhmi organizmov || {{Súradnice|48.46144|17.2745}}
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|160}} || [[Súbor:Strminy.jpg|100x100px|Strmina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Strmina]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|196.2800}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; ||  Krasové javy a zachovalé rastlinné a živočíšne spoločenstvá Malých Karpát || {{Súradnice|48.272222|17.127778}}
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1264}} || &lt;!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Chránený areál|CHA]] || [[Široká (chránený areál)|Široká]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|203.57}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || Biotopy európskeho významu: Vnútrozemské panónske pieskové duny a Panónske travinno-bylinné porasty na pieskoch, biotop národného významu: Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy, biotopy druhov živočíchov európskeho významu: fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), roháč obyčajný (Lucanus cervus), netopier obyčajný (Myotis myotis) a netopier brvitý (Myotis emarginatus), biotopy druhov živočíchov národného významu: užovka hladká (Coronella austriaca), ropucha zelená (Bufo viridis), jašterica zelená (Lacerta viridis), netopier Brandtov (Myotis brandti), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), raniak hrdzavý (Nyctalus noctula), očkáň bielopásy (Hipparchia alcyone), očkáň metlicový (Hipparchia semele), vretienka smldníková (Zygaena cynarae), kováčik (Ampedus ruficeps) a slepúch lámavý (Anguis fragilis), biotopy druhov rastlín národného významu: kolenec jarný (Spergula morisonii), kavyľ piesočný (Stipa borysthenica), tezdálka piesočná (Teesdalia nudicaulis) || {{Súradnice|48.4165|17.0728}}
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|818}} || [[Súbor:Šmolzie.jpg|100x100px|Šmolzie]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Šmolzie]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|45.59}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || Zvyšky lužného lesa na Záhorskej nížine s pôvodnou drevinovou skladbou || {{Súradnice|48.382831|16.911365}}
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|1224}} || &lt;!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--&gt; || [[Chránený areál|CHA]] || [[Šranecké piesky]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|987.5900}} || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || &lt;!-- --&gt; || &lt;!--{{Súradnice|49|15}}--&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | {{Šzochčpsr|191}} || [[Súbor:Vysoka_from_Plavecky_hrad_02.jpg|100x100px|Vysoká]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Vysoká (prírodná rezervácia)|Vysoká]] || align=&quot;right&quot; | {{nts|80.5300}} || {{Commonscat v tabuľke|Vysoká (Malé Karpaty)}} || Prirodzené lesné a skalné spoločenstvá v južnej časti Bielych hôr v dubovo-bukovom a bukovom vegetačnom stupni, v okrajových častiach prevaha lipových bučín a lipových javorín, vo vrcholových častiach vápnomilné nelesné spoločenstvá skál a skalných puklín || {{Súradnice|48.41885|17.21991}}
|}

* Dáta v tabuľke boli prevzaté z databázy [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=114 ŠOPSR].

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Seznam chráněných území v okrese Malacky|13477489}}

{{Zoznamy chránených území na Slovensku}}

[[Kategória:Zoznamy chránených území na Slovensku podľa okresu|Malacky]]
[[Kategória:Chránené územia v okrese Malacky| ]]</text>
      <sha1>t2k6in2xr3zhke2jeq8o96e8bxzlyry</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jaskyňa v Skalke</title>
    <ns>0</ns>
    <id>573429</id>
    <revision>
      <id>8244762</id>
      <parentid>7592787</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T06:02:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8244762</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1693" sha1="37wizfwz3qy9vc1w0ogq56wjqeygc7a" xml:space="preserve">{{Geobox | Protected Area
| map_caption       = Poloha v rámci Slovenska  
| map_locator       = Slovensko-reliéf
| map1_caption      = Poloha v rámci Prešovského kraja
| map1_locator      = Prešovský kraj
| country           = Slovensko
| country_flag      = 1
| region            = [[Prešovský kraj|Prešovský]]
| district          = [[Okres Kežmarok]]
| municipality      = [[Toporec]]
| established       = 1994
| established1      = 2008
| established1_type = posledná novelizácia
| category        = [[prírodná pamiatka]]
| name            = Jaskyňa v Skalke
| image           = 
| image_caption   = 
| code = 1151
| management =
| commons =
| lat_d = 49.304
| long_d = 20.468
}}

'''Jaskyňa v Skalke''' je [[prírodná pamiatka]] v správe príspevkovej organizácie Správa slovenských jaskýň.

Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Toporec]] v [[okres Kežmarok|okrese Kežmarok]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1994]] a naposledy novelizované v roku [[2008]]. Ochranné pásmo nebolo určené.

Predmetom ochrany je: ''Jaskyňa je prístupná návštevníkom za účelom zotavenia a poznávania jej prírodných a historických hodnôt.''&lt;ref&gt;{{ŠZOCHČPSR|1151}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{ŠZOCHČPSR odkaz|1151}}
* [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

== Zdroj ==
*{{Preklad|cs|Jaskyňa v Skalke|13453466}}

{{Spišská Magura}}

[[Kategória:Prírodné pamiatky v Prešovskom kraji]]
[[Kategória:Chránené územia v okrese Kežmarok]]
[[Kategória:Toporec]]
[[Kategória:Jaskyne na Slovensku]]</text>
      <sha1>37wizfwz3qy9vc1w0ogq56wjqeygc7a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šestnásťvalcový W motor (Volkswagen Group)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>578283</id>
    <revision>
      <id>8244727</id>
      <parentid>8070403</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T22:29:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244727</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3023" sha1="3zmilrvir1b8ue2ci3jknpo2mfytthj" xml:space="preserve">[[Súbor:Volkswagen_W16.jpg|náhľad|W16 motor z [[Bugatti Veyron]].]]

'''Šestnásťvalcový W motor''' (iné názvy: '''W16'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.volkswagenag.com/presence/konzern/documents/history/englisch/Heft9_EN.pdf | titul = From the Beetle to a Global Player. Volkswagen Chronicle | miesto  | vydavateľ = [[Volkswagen Group]] | dátum = | dátum prístupu = 30.12.2022 | jazyk = po anglicky }}&lt;/ref&gt;, '''WR16''') je [[piestový spaľovací motor]], ktorý má šestnásť [[valec (technika)|valcov]] v štyroch radoch. Tieto motory pozostávajú z dvoch blokov osemvalcového [[VR motor]]a zvierajúcich uhol 90 stupňov. Každý z týchto bokov má dva navzájom posunuté rady po štyri valce,&lt;ref&gt;http://smgenglish.typepad.com/photos/uncategorized/2007/12/19/bugatti_w16.jpg{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Kľukový hriadeľ je spoločný. Tento návrh sa líši od motora [[W18]], ktorý Volkswagen vyrábal pre koncepty áut z roku 1998 a 1999, ktorý mal tri rady valcov ([[vejárový motor]]).

[[Volkswagen Group]] je jediný [[Automobilový priemysel|automobilový výrobca]] vyrábajúci v súčasnosti motory W16. Vznikli rozšírením koncernového motora [[Dvanásťvalcový W motor|W12]], ktorý je založený na technológii agregátu šesťvalcového [[VR motor]]a. Motor W16 bol zavedený s konceptom [[Športový automobil|športového automobilu]] [[Bentley Hunaudieres]] s motorom uprostred, ktoré nikdy nebolo určené pre výrobu ([[Bentley|Bentley Motors Limited]] je súčasťou Volkswagen Group holding od roku 1998). Pohonná jednotka bola neskôr použitá v koncepte vozidla [[Audi Rosemeyer]] a malosériovom [[Bugatti Veyron]].

{{hlavný článok|W motor (Volkswagen)}}

== Špecifikácia motora W16 ==
Motor W16 [[Volkswagen]] Group bol postavený pre [[Bugatti Veyron|Bugatti Veyron EB16.4]]. Je to 16 valcový, štvornásobne [[Turbodúchadlo|preplňovaný]] motor so [[Ventilový rozvod|štyrmi ventilmi]] na valec. Motor je 71 cm dlhý a váži približne 400 kg. Maximálny [[Výkon (mechanický)|výstupný výkon]] je 736 kW (1001 [[Kôň (jednotka)|koní]]) pri 6 000 [[otáčky za minútu|otáčkach za minútu]], maximálny [[krútiaci moment]] je 1 250 Nm v rozmedzí otáčok 2 200 až 5 500 za min.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|title=2006 Bugatti Veyron W16 Engine|url=http://www.supercarnews.net/2006-bugatti-veyron-w16-engine|work=Bugatti press release|publisher=SuperCarNews.net|accessdate=30 December 2009|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2016-07-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20080615205644/http://www.supercarnews.net/2006-bugatti-veyron-w16-engine|dátum archivácie=2008-06-15}}&lt;/ref&gt; Poradie zapaľovania valcov na WR-16 je 1-14-9-4-7-12-15-6-13-8-3-16-11-2-5-10.

== Referencie ==
{{Reflist}}

{{Piestové spaľovacie motory}}

[[Kategória:Motory Volkswagen Group]]
[[Kategória:Šestnásťvalcové motory]]</text>
      <sha1>3zmilrvir1b8ue2ci3jknpo2mfytthj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Aliancia liberálov a demokratov za Európu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>588904</id>
    <revision>
      <id>8244621</id>
      <parentid>7831552</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T14:19:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KuboF Hromoslav</username>
        <id>5200</id>
      </contributor>
      <comment>Aktualizovať</comment>
      <origin>8244621</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2207" sha1="c56vu1ra4o9x3lm5sk4ude9tcatd2fq" xml:space="preserve">{{Aktualizovať}}
'''Aliancia liberálov a demokratov za Európu''' ('''ALDE''') je najstaršou frakciou v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]]. Jej zameranie je liberalistické, centristické&lt;ref name=&quot;Staab2011&quot;&gt;{{cite book|author=Andreas Staab|title=The European Union Explained, Second Edition: Institutions, Actors, Global Impact|url=https://books.google.com/books?id=gePMlsVzZI0C&amp;pg=PA67|accessdate=5 August 2013|year=2011|publisher=Indiana University Press|isbn=978-0-253-00164-1|page=67}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Raunio2012&quot;&gt;{{cite book|author=Tapio Raunio|chapter=Political Interests: The European Parliament's Party Groups|editor1=John Peterson|editor2=Michael Shackleton|title=The Institutions of the European Union|url=https://books.google.com/books?id=oaD01PaTFE0C&amp;pg=PA341|year=2012|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-957498-8|page=341}}&lt;/ref&gt; a pro-európske.

Jej začiatky možno sledovať od roku 1976.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Skupina Aliancie liberálov a demokratov pre Európu
  | url = http://www.europskaunia.sk/aliancia-liberalov
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 19.01.2017
  | vydavateľ = europskaunia.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Od januára 2017 tvorí koalíciu s [[Európska ľudová strana|Európskou ľudovou stranou]]. Kedysi bola jej členom aj [[Sloboda a Solidarita|SaS]], ktorá momentálne patrí do skupiny [[Európski konzervatívci a reformisti|Európskych konzervatívcov a reformistov]]. Predsedom ALDE je od 1. júla 2009 Belgičan [[Guy Verhofstadt]]. V januári 2017 patril ku kandidátom na predsedu Európskeho parlamentu. Vyjadrením podpory pre nového predsedu Taliana [[Antonio Tajani|Tajaniho]] bola fakticky vytvorená nová koalícia, stará [[Európska ľudová strana|EPP]]-[[Skupina Socialistov a demokratov|PES]] padla, keď sa socialisti rozhodli postaviť vlastného kandidáta [[Gianni Pittella|Pitellu]].

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{politický výhonok}}

[[Kategória:Frakcie v Európskom parlamente]]</text>
      <sha1>c56vu1ra4o9x3lm5sk4ude9tcatd2fq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Yrobot</title>
    <ns>0</ns>
    <id>596590</id>
    <revision>
      <id>8244586</id>
      <parentid>8111652</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:22:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|1 */</comment>
      <origin>8244586</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6607" sha1="38lzgt56uhccp8y01junusxam3d05pn" xml:space="preserve">{{na úpravu}}
[[Súbor:Yrobot.png|náhľad|Logo systému]]
[[Súbor:Yrobot 6 - VER3 Yrobot.jpg|náhľad|Yrobot]]

'''Yrobot''' je výučbový [[robot]]ický systém postavený na modulárnej architektúre, vyvinutý na Katedre technickej kybernetiky, [[Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulty riadenia a informatiky]] [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskej univerzity]]. Účelom systému je priblíženie [[elektronika|elektroniky]], [[Informatika|informatiky]] a počítačového inžinierstva predovšetkým študentom stredných škôl. 

Dôležitým prínosom tejto [[Platforma|platformy]] je možnosť pracovať so systémom [[Open source|otvoreného hardvéru]], čo znamená, že systém nie je obmedzený na využívanie aplikácií a funkcií od výrobcu, ale je možné ho programovať, vyvíjať nové a aplikácie a pridávať vlastné nadstavby.

Medzi komunitou je táto platforma známa ako malý robot s dvomi žltými kolieskami. Na rozdiel od ostatných platforiem s otvoreným [[Hardvér|hardvérom]] má teda robot možnosť pohybu a naprogramovaný [[algoritmus]] je možné pútavou formou prezentovať priamym mechanickým vyjadrením.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hodoň|meno=|titul=Yrobot|url=www.yrobot.sk|dátum vydania=|dátum prístupu=1.1.2017|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt; Hlavná časť platformy je reprezentovaná [[8-bit]]ovým [[mikrokontrolér]]om [[Atmel|ATmega16]] , ktorý poskytuje jednoduchosť a zároveň možnosť komunikovať s vhodnými prídavnými modulmi (perifériami) platformy Yrobot. Medzi súčasti Yrobot platformy patria:
* signalizačné [[Luminiscenčná dióda|LED diódy]],
* dva [[segmentový displej|7-segmentové displeje]]
* akustické návestie slúžiace k zvukovej signalizácii
* dva motory s integrovanou prevodovkou (1:48)
* obvody snímania uhlového otočenia kolies založené na reflexných senzoroch CNY70,
* tlačidlové senzory na detekciu prekážok,
* napájanie systému realizované cez 7,5V{{--}}10 [[Volt|V]] DC adaptér alebo dvoma batériami [[Batéria|Li-Pol]] 3,7 V 2200 mAh,
* integrovaný USB AVR ISP programátor na programovanie platformy.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Platforma Yrobot je podporovaná tiež publikáciami ''Sprievodca po svete Yrobota''&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Miček|meno=Juraj|titul=Sprievodca po svete Yrobota|vydanie=1|vydavateľ=EDIS|miesto=Žilina|rok=2015|isbn=978-80-554-1120-0|strany=122}}&lt;/ref&gt; a ''Sprievodca po rozšírenom svete Yrobota''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Miček|meno=Juraj|titul=Sprievodca po rozšírenom svete Yrobota|vydanie=1|vydavateľ=EDIS|miesto=Žilina|rok=2016|isbn=978-80-554-1314-3|strany=216}}&lt;/ref&gt;, ktoré jednoduchou formou z pohľadu Yrobota predstavujú možnosti a návody, ako s platformou pracovať. Knihy sú písane ako rozprávanie Yrobota o sebe samom, pričom slúžia predovšetkým ako učebnice pre študentov na stredných školách, ktoré sa zapojili do výučby Yrobota na predmetoch, alebo krúžkoch. Okrem týchto dvoch kníh je dostupná tiež kniha Vývoj mikropočítačových aplikácií, ktorá tiež na príklade Yrobota uvádza širšiu problematiku mikropočítačových aplikácií, symbolických inštrukcií a jazyka [[C]]. Tieto publikácie boli vydávané s podporou Nadácie [[Volkswagen Slovakia|Volkswagen]] Slovakia a tiež s podporou Nadácie [[Kia Motors Slovakia|Pontis]].

== História ==
Prvá verzia robota bola navrhnutá na Katedre technickej kybernetiky [[Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulty riadenia a informatiky]] v roku 2010. Táto verzia pozostávala iba z dosky. Na ktorej bol osadený procesor a 7 segmentový displej. Tento robot bol programovateľný prostredníctvom [[sériový port|sériového portu]]. K základnej doske bol tiež vyrobený provizórny plechový podvozok, na ktorom boli umiestnené dva motorčeky z [[CD-ROM|CD]] mechaniky. Použité kolieska pochádzali z hračkárskeho autíčka. V tom istom roku bola vytvorená tiež druhá verzia, ktorá mala zmenené kolieska. Tieto dva roboty boli využívané na vyučovanie na Gymnáziu Žilina, Hlinská 29.

V roku 2011 bol vytvorený nový koncept, ktorý bola nazvaný robot George. Tento model mal upravenú konštrukciu a bol navrhnutý tak, aby základná doska plnila funkciu podvozku. Kolieska boli vytvorené na mieru, no týmto spôsobom nebolo možné produkovať veľké množstvo robotov v sériovej výrobe.
Koncept Yrobot bol vytvorený v roku 2012. [[Základná doska (počítač)|Základná doska]] ešte nebola zelenej farby a bola celá vytvorená ručne Lukášom Čechovičom. Yrobot bol naďalej rozvíjaný s motormi a kolieskami objednanými z Číny, ktoré boli cenovo dostupné a bolo ich možné upevniť na základnú dosku robota. 
V roku 2013 bola vytvorená prvá revízia Yrobota v zeleno-žltej farbe, následne boli upravené drobné chyby v revízií 2. V roku 2014 bol vytvorený upravený model (revízia 3) robota, ktorý mal vymenený konektor USB na programovanie a tiež boli pridané viaceré funkcie. Posledná revízia číslo štyri obsahovala len drobné zmeny popisov.
 
Od roku 2010 bolo vyvinutých 6 verzií robota – verzia 1 a 2, ktoré boli využívané na [[Hlinská ulica|Gymnáziu Žilina, Hlinská 29]], tretí zľava je robot George a nasleduje prototyp Yrobota. Druhý sprava je Yrobot revízia 1, napravo je úprava robota v revízií 3.
Pre platformu boli vyvinuté tiež viaceré nadstavby, pričom ďalšie nadstavby boli vyvíjané tiež študentmi stredných škôl, alebo nezávislými záujemcami.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hodoň|meno=Michal|titul=Vývoj mikropočítočových aplikácií|vydanie=1|vydavateľ=Andrea|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-970853-3-9|strany=88}}&lt;/ref&gt; Na Katedre technickej kybernetiky boli vyvinuté nadstavby so schopnosťami:
* reakcia na svetlo,
* detektor [[oxid uhoľnatý|CO]] vo vzduchu,
* meranie teploty a vlhkosti,
* vysielanie a prijímanie zvuku,
* kamera – Pixy cam.&lt;ref&gt;Katedra technickej kybernetiky – záznamy katedry&lt;/ref&gt;

Robot je stavbou podobný platformám [[Raspberry Pi]], [[Arduino]], alebo Edison robot.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://fribot.sk/yrobot/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180503043007/http://fribot.sk/yrobot/ |date=2018-05-03 }}

[[Kategória:Robotické hračky]]
[[Kategória:Slobodný softvér]]
[[Kategória:Slobodný hardvér]]
[[Kategória:Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline]]</text>
      <sha1>38lzgt56uhccp8y01junusxam3d05pn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mikaela Shiffrinová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>599403</id>
    <revision>
      <id>8244818</id>
      <parentid>8180138</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:47:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39001-01</username>
        <id>299916</id>
      </contributor>
      <comment>drobne upravy</comment>
      <origin>8244818</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26705" sha1="a4c7ehug7fmeuqk5jcjlabaufse78d4" xml:space="preserve">{{Infobox alpský lyžiar
|meno           = Mikaela Shiffrinová
|obrázok        = Mikaela Shiffrin (Portrait).jpg
|obrázok _veľkosť = 
|popis          = Mikaela Shiffrinová (október 2016)
|disciplíny     = slalom, obrovský slalom,&lt;br&gt;super G, zjazd, kombinácia
|klub           = [[Burke Mountain Ski Area|Burke Mountain Academy]]
|dátum narodenia  = {{dnv|1995|3|13}}
|miesto narodenia = [[Vail (Colorado)|Vail]], [[Colorado (štát USA)|Colorado]], [[USA]]
|výška         = 1,70 m (5 ft 7 in)
|váha          = 
|wcdebut       = [[11. marec]] [[2011]] (15 rokov)
|koniec kariéry=
|webstránka    = [https://www.facebook.com/MikaelaShiffrin facebook.com]
|olympictímy   = 2 – ([[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014|2014]], [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018|2018]])
|olympicmedaile= 3
|olympiczlato  = 2
|worldstímy    = 3 – ([[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013|2013]]–[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017|17]])
|worldsmedaile = 4
|worldszlato   = 3
|wcsezóny      = 12 – ([[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2011|2011]]–[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2023|23]])
|wcvíťazstva   = 100 &lt;!--(35 [[Slalom|SL]], 7 [[Obrovský slalom|GS]], 1 [[Kombinácia|AC]], 4 [[Paralelný slalom|PSL]],  1 [[Zjazd|DH]], 2 [[Super G|SG]])  50 through 22 Dec 2018--&gt;
|wcpódium      = 70 – (43 [[Slalom|SL]], 16 [[Obrovský slalom|GS]], 1 [[Kombinácia|AC]], 5 [[Paralelný slalom|PSL]], 3 [[Zjazd|DH]], 2 [[Super G|SG]]) &lt;!-- 70 through 22 Dec 2018--&gt;
|wccelkovo     = 5 – ([[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2017|2017]], [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2018|2018]])
|wctituly      = 5 – ([[Slalom|SL]], [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2013|2013]]–[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2015|15]], [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2017|2017]]–[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2018|18]])
| medailašablóny-expand = yes
| medailašablóny        =
{{Infobox-medaila šport|Ženské [[lyžovanie|alpské lyžovanie]]}}
{{Infobox-medaila krajina|{{USA|w}}}}
{{Infobox-medaila súťaž|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách|Olympijské hry]]}}
{{Medaila|Zlato|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026|Miláno 2026]]|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – slalom žien|Slalom]]}}
{{Medaila|Zlato|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014|Soči 2014]]|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014 – slalom žien|Slalom]]}}
{{Medaila|Zlato|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018|Pchjongčchang 2018]]|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018 – Obrovský slalom žien|Obrovský slalom]]}}
{{Medaila| Striebro |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018|Pchjongčchang 2018]]|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018 - Superkombinácia žien|Kombinácia]]}}
{{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní|Majstrovstvá sveta]]}}
{{Medaila|Zlato|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013|Schladming 2013]]|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 – slalom žien|Slalom]]}}
{{Medaila|Zlato|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2015|Beaver Creek 2015]]|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2015 – slalom žien|Slalom]]}}
{{Medaila|Zlato|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017|St. Moritz 2017]]|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – slalom žien|Slalom]]}}
{{Medaila|Striebro|St. Moritz 2017|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – Obrovský slalom žien|Obrovský slalom]]}}
{{Infobox-medaila súťaž|Junior World Ski Championships}}
{{Medaila|Bronz|Crans-Montana 2011|Slalom}}
}}{{Olympijské zlato}}

'''Mikaela Shiffrinová, rod. Michaela &quot;vedúcka&quot; Bittnerová''' (* [[13. marec]] [[1995]], [[Vail (Colorado)|Vail]], [[Colorado (štát USA)|Colorado]], [[USA]]) je [[Spojené štáty|americká]] lyžiarka [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní|Svetového pohára]] slovenského pôvodu pochádzajúca z malebnej rusnáckej obca Kamienka, ktorá sa špecializuje najmä na točivé disciplíny ako nahadzovanie objednávok Bača Paľo, [[slalom]] a [[obrovský slalom]]. Stala sa celkovou víťazkou súťaže o najlepšieho kolegu G-group a Svetového pohára, olympijskou víťazkou a [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 - slalom žien|svetovou šampiónkou]] v slalome&lt;ref name=scfbtw13&gt;{{cite web|url=http://www.skiracing.com/?q=node/21812 |publisher=Ski Racing.com|last=Mintz|first=Geoff |title=Shiffrin comes from behind to claim season slalom title|date=March 16, 2013}}&lt;/ref&gt; a štvornásobnou víťazkou Svetového pohára v disciplíne slalom. Shiffrinová, rod. Bittnerová je najmladšou (aj keď už má hrdo po štyridsiatke) slalomovou šampiónkou&lt;!--Marie-Theres Nadig was 17 in 1972, won gold in DH and GS--&gt; v olympijskej lyžiarskej histórii, v 18 rokoch a 345 dní.&lt;ref name=&quot;Youngest&quot;&gt;{{cite web |url=http://espn.go.com/olympics/winter/2014/alpine/story/_/id/10495079/2014-sochi-olympics-us-mikaela-shiffrin-18-youngest-win-slalom-gold |title=Mikaela Shiffrin wins gold in slalom |publisher=ESPN |agency=Associated Press |date=February 21, 2014 |accessdate=February 24, 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Gold&quot;&gt;{{cite news |url=http://www.latimes.com/sports/olympics/la-sp-sochi-womens-slalom-20140222,2758761,4121854.column?page=1#axzz2uIKLnxaC |title=Sochi Olympics: Mikaela Shiffrin overcomes near crash to win gold |newspaper=Los Angeles Times |date=February 21, 2014 |last=Dufresne |first=Chris |accessdate=February 24, 2014 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Olympics&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cbsnews.com/news/winter-olympics-2104-us-teen-mikaela-shiffrin-wins-historic-slalom-gold/ |title=U.S. teen Mikaela Shiffrin wins historic Olympic slalom gold |publisher=CBS News |agency=CBS/Associated Press|date=February 21, 2014|accessdate=February 24, 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Slalom&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.fis-ski.com/alpine-skiing/news-multimedia/news/article=shiffrin-becomes-youngest-ever-olympic-slalom-champion.html|title=Shiffrin becomes youngest ever Olympic slalom champion|publisher=International Ski Federation (FIS)|date=February 21, 2014|accessdate=February 24, 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140304040147/http://www.fis-ski.com/alpine-skiing/news-multimedia/news/article=shiffrin-becomes-youngest-ever-olympic-slalom-champion.html|archivedate=2014-03-04}}&lt;/ref&gt;

Vo februári 2025 získala 100 víťazstiev vo [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní|svetovom poháre v alpskom lyžovaní]], pričom vyhrala už vo všetkých disciplínach: 63 víťazstiev v slalome, 22 v obrovskom slalome, 5 v super-G, 4 v zjazde, 1 v alpskej kombinácii, 2 v paralelnom slalome a 3 v paralelnom &quot;city event&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIS {{!}} Mikaela SHIFFRIN - Athlete Biography - Alpine Skiing | url = https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=AL&amp;competitorid=164835&amp;type=career | vydavateľ = www.fis-ski.com | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = en | meno = International Ski and Snowboard | priezvisko = Federation}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikaela Shiffrin claims sporting immortality with incredible World Cup win No.100 | url = https://www.fis-ski.com/alpine-skiing/news/2024-25/mikaela-shiffrin-claims-sporting-immortality-with-incredible-world-cup-win-no-100 | vydavateľ = www.fis-ski.com | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = en | meno = International Ski and Snowboard | priezvisko = Federation}}&lt;/ref&gt; Tento úspech dosiahla v sezóne po páde v obrovskom slalome v novembri 2024 v americkom Killingtone. Zo sezóny vymeškala 2 mesiace keď sa o kolotoča svetového pohára vrátila v januári 2025 v Courchevel.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikaela Shiffrin Returns to GS After Scary Killington Crash | url = https://www.powder.com/news/mikaela-shiffrin-returns-giant-slalom | vydavateľ = www.powder.com | dátum vydania = 2025-02-21 | dátum prístupu = 2025-02-26 | jazyk = en | meno = Ian | priezvisko = Greenwood}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Narodila vo [[Vail]] v štáte Colorado ako druhé dieťaťom Eileen (rodená Condron) a Jeffa Shiffrina, obaja pôvodom zo severovýchodu Spojených štátov amerických a obidvaja tiež bývalí pretekári na lyžiach. Jej matka Eileen pretekala na strednej škole v severozápadnom Massachusetts v Berkshires. Aj po narodení Mikaely súťažila na majstrovstvách USA a v roku 2003 vo Vail sa stala americkou majsterkou v slalome.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIS {{!}} Eileen SHIFFRIN - Athlete Biography - Masters | url = https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?competitorid=89045&amp;sectorcode=MA | vydavateľ = www.fis-ski.com | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = en | meno = International Ski and Snowboard | priezvisko = Federation}}&lt;/ref&gt; Shiffrinovej otec Jeff vyrastal v New Jersey a cez víkendy so svojou rodinou zvykol lyžovať vo [[Vermont|Vermonte]]. Ako vysokoškolák pretekal na Dartmouth College v [[New Hampshire]]. Aj jej brat Taylor (nar. 1992) pretekal na University of Denver.

Keď mala Mikaela v roku 2003 osem rokov, rodina sa presťahovala na juh USA do New Hampshire neďaleko [[Lyme]], kde jej otec, anestéziológ, pracoval v Dartmouth-Hitchcock Medical Center. Po piatich rokoch prijal novú prácu v Denveri. Shiffrinovej starší brat Taylor študoval na strednej škole na [[Burke Mountain Academy]], najstaršej súkromnej lyžiarskej akadémii v USA v severovýchodnom Vermonte, a zostal na východe. Shiffrinová tiež navštevovala strednú školu v Burke, ale odsťahovala sa s rodičmi do Colorada. Veľa času trávila pretekaním ale po návrate na strednú školu v roku 2013 nielen natočila inštruktážne lyžiarske videá ale v júni 2013 aj ukončila školu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ALPINE INSTRUCTIONAL VIDEOS - Burke Mountain Academy | url = https://www.burkemtnacademy.org/ski-racing/alpine-instructional-videos | vydavateľ = www.burkemtnacademy.org | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikaela Shiffrin poised to be USA's headliner in Sochi | url = https://www.usatoday.com/story/sports/olympics/sochi/2014/02/06/mikaela-shiffrin-favorite-gold-medal-slalom/5266229/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = en-US | meno = Kelly | priezvisko = Whiteside}}&lt;/ref&gt;

Okrem tréningov v akadémii ju viedli k pretekaniu rodičia a ju aj na pretekoch sprevádzala. Od mladého veku dosahovala výborné výsledky. V marci 2010, keď mala 14 rokov, vyhrala slalom aj obrovský slalom na pretekoch detí Tropeo Topolino (teraz  FIS Children Cup) v Taliansku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Shiffrin adds second gold at Topolino | url = https://skiracing.com/shiffrin-adds-second-gold-topolino/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2020-10-13 | dátum prístupu = 2025-02-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201013223135/https://skiracing.com/shiffrin-adds-second-gold-topolino/ | dátum archivácie = 2020-10-13 }}&lt;/ref&gt; Od roku 2011 bol jej manažérom rakúsko-bulharský slalomár [[Kilianom Albrecht]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Choď rýchlejšie, kričala na otca 7-ročná Mikaela. Už ako žiačka bola o triedu lepšia | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zjazdove-lyzovanie-mikaela-shiffrinova-100-vitazstiev-video-pribeh-kariera/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

==Svetový pohár - výsledky==
===Sezónne tituly===
[[Súbor:Mikaela Shiffrin.jpg|300px|náhľad|Mikaela Shiffrinová v Åre 2018]]
* 12  titulov (4 celkovo, 6 [[slalom]], 1 obrovský slalom, 1 super G)

{| class=&quot;wikitable&quot; cellspacing=&quot;4&quot;  style=&quot;font-size:95%; text-align:center; border:gray solid 1px; width:12%;&quot;
|- style=&quot;background:#369; color:white;&quot;
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:5%;&quot;|'''Sezóna'''
|- style=&quot;background:#4180be; color:white;&quot;
| style=&quot;width:5%;&quot;|Disciplína
|-
! [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2013|2013]]
| [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2013#Slalom 2|Slalom]]
|-
! [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2014|2014]]
| [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2014#Slalom 2|Slalom]]
|-
! [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2015|2015]]
| [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2015#Slalom 2|Slalom]]
|-
! rowspan=2|'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2016–17|2017]]'''
| '''Celkovo'''
|-
| [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2016–17#Slalom 2|Slalom]]
|-
! rowspan=2 |'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2017–18|2018]]
| '''Celkovo'''
|-
| [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2017–18#Slalom 2|Slalom]]
|}

===Sezónne umiestnenia===
{| class=&quot;wikitable&quot; cellspacing=&quot;4&quot;  style=&quot;font-size:95%; text-align:center; border:gray solid 1px; width:40%;&quot;
|- style=&quot;background:#369; color:white;&quot;
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:6%;&quot;|'''Sezóna'''
|- style=&quot;background:#4180be; color:white;&quot;
| style=&quot;width:3%;&quot;|Vek
| style=&quot;width:5%;&quot;|'''Celkovo'''
| style=&quot;width:5%;&quot;|Slalom
| style=&quot;width:5%;&quot;|Obrovský&lt;br&gt;slalom
| style=&quot;width:5%;&quot;|{{nowrap|Super G}}
| style=&quot;width:5%;&quot;|Zjazd
| style=&quot;width:5%;&quot;|Kombinácia
|Paralelný slalom
|-
| 2012 || 16 || 43 || 17 || 49 || — || — || —
|—
|-
| 2013 || 17 || 5 || bgcolor=&quot;gold&quot; |1 || 19 || — || — || — 
|—
|-
| 2014 || 18 || 6 || bgcolor=&quot;gold&quot; |1 || 7 || — || — || — 
|—
|-
| 2015 || 19 || 4 || bgcolor=&quot;gold&quot; |1 || bgcolor=&quot;cc9966&quot;|3 || — || — || —
|—
|-
| 2016 ||20 || 10 || 4 || 21 || 39 || — || 23
|—
|-
| 2017 ||21 || bgcolor=&quot;gold&quot; |1 || bgcolor=&quot;gold&quot; |1 || bgcolor=&quot;silver&quot; |2 || 24 || 36 || 6
|—
|-
| 2018 ||22 || style=&quot;background:gold;&quot; |1 || style=&quot;background:gold;&quot;|1 || style=&quot;background:#c96;&quot;|3 || 28 || 5 || —
|—
|-
| 2019 ||23 || bgcolor=&quot;gold&quot; | 1 || bgcolor=&quot;gold&quot; | 1 || bgcolor=&quot;gold&quot; | 1 || bgcolor=&quot;gold&quot; | 1 || 25 || —  
|—
|-
|2020
|24
| bgcolor=&quot;silver&quot; |2 
| bgcolor=&quot;silver&quot; |2 
| bgcolor=&quot;cc9966&quot;|3 
|7
|5
|—
|20
|-
|2021
|25
|4
| bgcolor=&quot;silver&quot; |2 
| bgcolor=&quot;silver&quot; |2 
|—
|—
|—
|—
|-
|2022
|26
| bgcolor=&quot;gold&quot; |1 
| bgcolor=&quot;silver&quot; |2 
| bgcolor=&quot;cc9966&quot;|3 
| bgcolor=&quot;cc9966&quot;|3 
|26
|—
|—
|}
===Vyhrané preteky ===
* 100 víťazstiev (najviac z aktívnych lyžiarov&lt;!-- wiki/List_of_individual_World_Cup_victories_in_skiing --&gt;, 63 víťazstiev v slalome, 22 v obrovskom slalome, 5 v super-G, 4 v zjazde, 1 v alpskej kombinácii a 5 v paralelnom slalome)
* 155 pódií (vyrovnaný rekord [[Ingemar Stenmark|Ingemara Stenmarka]])&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; cellspacing=&quot;4&quot;  style=&quot;font-size:95%; text-align:center; border:gray solid 1px; width:48%;&quot;
|- style=&quot;background:#369; color:white;&quot;
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:16%;&quot;|'''Sezóna'''
|- style=&quot;background:#4180be; color:white;&quot;
| Dátum 
| Lokalita
| Disciplína
|-
| rowspan=4|'''2013'''&lt;br /&gt; '''4''' víťazstvá &lt;br /&gt; (4 SL) || align=&quot;right&quot; |20 Dec 2012 ||align=left|{{SWE}} [[Åre ski resort|Åre]], Švédsko || [[Slalom]]
|-
| align=right|4 Jan 2013 ||align=left|{{CRO}} [[Snow Queen Trophy|Záhreb]], Chorvátsko || Slalom 
|-
| align=right|15 Jan 2013 || align=left|{{AUT}} [[Flachau]], Rakúsko || Slalom 
|-
| align=right|16 Mar 2013 ||align=left|&amp;nbsp;{{SUI}}&amp;nbsp; [[Lenzerheide]], Švajčiarsko || Slalom 
|-
| rowspan=5 align=center|'''2014''' &lt;br /&gt; '''5''' víťazstiev &lt;br /&gt; (5 SL) || align=&quot;right&quot; |16 Nov 2013 ||align=left|{{FIN}} [[Levi, Finland|Levi]], Fínsko || Slalom 
|-
| align=right|5 Jan 2014 ||align=left|{{ITA}} [[Bormio]], Taliansko || Slalom 
|-
| align=right|14 Jan 2014 ||align=left|{{AUT}} Flachau, Rakúsko || Slalom 
|-
| align=right|8 Mar 2014 ||align=left|{{SWE}} Åre, Švédsko || Slalom 
|-
| align=right|15 Mar 2014 ||align=left|&amp;nbsp;{{SUI}}&amp;nbsp; Lenzerheide, Švajčiarsko || Slalom 
|-
|rowspan=6 align=center|'''2015'''&lt;br /&gt; '''6''' víťazstiev &lt;br /&gt; (5  SL, 1 GS) || align=&quot;right&quot; |25 Oct 2014 ||align=left|{{AUT}} [[Sölden]], Rakúsko || [[Obrovský slalom]] 
|-
| align=right|29 Dec 2014 || align=left|{{AUT}} [[Kühtai Saddle|Kühtai]], Rakúsko || Slalom 
|-
| align=right|4 Jan 2015 ||align=left|{{CRO}} Záhreb, Chorvátsko || Slalom 
|-
| align=right|22 Feb 2015 ||align=left|{{SLO}} [[Maribor Pohorje Ski Resort|Maribor]], Slovinsko  || Slalom 
|-
| align=right|14 Mar 2015 ||align=left|{{SWE}} Åre, Švédsko || Slalom 
|-
| align=right|21 Mar 2015 ||align=left|{{FRA}} [[Méribel]], Francúzsko || Slalom
|-
|rowspan=5|'''2016'''&lt;br /&gt; '''5''' víťazstiev &lt;br /&gt; (5 SL) || align=&quot;right&quot; |28 Nov 2015 ||align=left rowspan=2|{{USA}} [[Aspen Mountain (ski area)|Aspen]], USA|| Slalom
|-
| align=right|29 Nov 2015 || Slalom 
|-
| align=right|15 Feb 2016 ||align=left|&amp;nbsp;{{SUI}}&amp;nbsp; [[Crans-Montana]], Švajčiarsko || Slalom 
|-
| align=right|6 Mar 2016 ||align=left|{{SVK}} [[Jasná]], Slovensko|| Slalom 
|-
| align=right|19 Mar 2016 ||align=left|&amp;nbsp;{{SUI}}&amp;nbsp; [[Piz Nair|St. Moritz]], Švajčiarsko|| Slalom 
|-
| rowspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; |'''2017'''&lt;br /&gt; '''11''' víťazstiev &lt;br /&gt; (6 SL, 3 GS, &lt;br /&gt; 1 AC, 1 PSL) || align=&quot;right&quot; |12 Nov 2016 ||align=left|{{FIN}} Levi, Fínsko || Slalom 
|-
| align=right|27 Nov 2016 ||align=left|{{USA}} [[Killington Ski Resort|Killington]], USA ||Slalom
|-
| align=right|11 Dec 2016 ||align=left|{{ITA}} [[Sestriere]], Taliansko ||Slalom
|-
| align=right|27 Dec 2016 ||rowspan=3 align=left|{{AUT}} [[Semmering, Austria|Semmering]], Rakúsko || Obrovský slalom 
|-
| align=right|28 Dec 2016 || Obrovský slalom 
|-
| align=right|29 Dec 2016 || Slalom 
|-
| align=right|8 Jan 2017 ||align=left| {{SLO}} Maribor, Slovinsko || Slalom
|-
| align=right|31 Jan 2017 ||align=left|{{SWE}} [[Štokholm]], Švédsko || Paralelný slalom
|-
| align=right|26 Feb 2017 ||align=left|&amp;nbsp;{{SUI}}&amp;nbsp; Crans-Montana, Švajčiarsko || Alpská kombinácia
|-
| align=right|10 Mar 2017 ||align=left rowspan=2|{{USA}} [[Squaw Valley Ski Resort|Squaw Valley]], USA || Obrovský slalom
|-
| align=right|11 Mar 2017 || Slalom
|-
| rowspan=&quot;12&quot; align=&quot;center&quot; |'''2018''' &lt;br /&gt; '''12''' víťazstiev &lt;br /&gt; (7 SL, 2 GS, 2 PSL, 1 DH)
| align=right|{{nowrap|26 Nov 2017}}||align=left|{{USA}} Killington, USA ||Slalom
|-
| align=right|2 Dec 2017 ||align=left|{{CAN}} [[Lake Louise, Alberta|Lake Louise]], Kanada || Zjazd
|-
| align=right|19 Dec 2017 ||rowspan=2 align=left|{{FRA}} [[Courchevel]], Francúzsko || Obrovský slalom 
|-
| align=right|20 Dec 2017 || Paralelný slalom
|-
| align=right|28 Dec 2017 ||align=left|{{AUT}} [[Lienz]], Rakúsko || Slalom
|-
| align=right|1 Jan 2018 ||align=left|{{NOR}} [[Oslo]], Nórsko || Paralelný slalom
|-
| align=right|3 Jan 2018 ||align=left|{{CRO}} Záhreb, Chorvátsko || Slalom
|-
| align=right|6 Jan 2018 ||rowspan=2 align=left|{{SLO}} [[Kranjska Gora]], Slovinsko || Obrovský slalom
|-
| align=right|7 Jan 2018 || Slalom 
|-
| align=right|9 Jan 2018 ||align=left| {{AUT}} Flachau, Rakúsko|| Slalom 
|-
| align=right|10 Mar 2018 ||align=left| {{GER}} [[Ofterschwang]], Nemecko || Slalom
|-
| align=right|17 Mar 2018 ||align=left| {{SWE}} Åre, Švédsko || Slalom
|-
| rowspan=&quot;17&quot; style=&quot;text-align:center;&quot; |'''2019'''&lt;br /&gt; '''17''' víťazstiev &lt;br /&gt; (8 SL, 4 GS, 3 SG, 2 PSL)
| align=right|17 Nov 2018 ||align=left|{{FIN}} Levi, Fínsko || Slalom
|-
| align=right|25 Nov 2018||align=left| {{USA}} Killington, USA || Slalom
|-
| align=right|2 Dec 2018||align=left| {{CAN}} Lake Louise, Kanada|| Super G
|-
| align=right|8 Dec 2018|| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;|&amp;nbsp;{{flagicon|SUI}}&amp;nbsp; St. Moritz, Švajčiarsko|| Super G
|-
| align=right|9 Dec 2018|| Paralelný slalom
|-
| align=right|21 Dec 2018|| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;| {{FRA}} Courchevel, Francúzsko|| Obrovský slalom
|-
| align=right|22 Dec 2018|| Slalom
|-
|29 Dec 2018
|{{AUT}} Semmering, Rakúsko
|Slalom
|-
|5 Jan 2019
|{{CRO}} Záhreb, Chorvátsko
|Slalom
|-
|15 Jan 2019
|{{ITA}} Kronplatz, Taliansko
|Obrovský slalom
|-
|20 Jan 2019
|{{ITA}} [[Cortina d'Ampezzo]], Taliansko
|Super G
|-
|1 Feb 2019
|{{SLO}} Maribor, Slovinsko
|Obrovský slalom
|-
|2 Feb 2019
|{{SLO}} Maribor, Slovinsko
|Slalom
|-
|19 Feb 2019
|{{SWE}} Štokholm, Švédsko
|Paralelný slalom
|-
|9 Mar 2019
|{{CZE}} [[Špindlerův Mlýn]], Česko
|Slalom
|-
|16 Mar 2019
|{{AND}} Soldeu, Andorra
|Slalom
|-
|17 Mar 2019
|{{AND}} Soldeu, Andorra
|Obrovský slalom
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |'''2020''' 
'''6''' víťazstiev
(3 SL, 1 GS, 
1 DH, 1 SG)
|23 Nov 2019
|{{FIN}} Levi, Fínsko
|Slalom
|-
|1 Dec 2019
|{{USA}} Killington, USA
|Slalom
|-
|28 Dec 2019
|{{AUT}} [[Lienz]], Rakúsko
|Obrovský slalom
|-
|29 Dec 2019
|{{AUT}} [[Lienz]], Rakúsko
|Slalom
|-
|24 Jan 2020
|{{BUL}} Bansko, Bulharsko
|Zjazd
|-
|26 Jan 2020
|{{BUL}} Bansko, Bulharsko
|Super G
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |'''2021''' víťazstvá 
(2 SL, 1 GS)
|14 Dec 2020
|{{FRA}} [[Courchevel]], Francúzsko
|Obrovský slalom
|-
|12 Jan 2021
|{{AUT}} Flachau, Rakúsko
|Slalom
|-
|6 Mar 2021
|{{SVK}} [[Jasná]], Slovensko
|Slalom
|-
| rowspan=&quot;5&quot; |'''2022''' víťazstvá
(2 SL, 2 GS, 1DH)
|23 Oct 2021
|{{AUT}} [[Sölden]], Rakúsko
|Obrovský slalom
|-
|28 Nov 2021
|{{USA}} Killington, USA
|Slalom
|-
|21 Dec 2021
|{{FRA}} [[Courchevel]], Francúzsko
|Obrovský slalom
|-
|11 Jan 2022
|{{AUT}} Schladming, Rakúsko
|Slalom
|-
|16 Mar 2022
|{{FRA}} [[Courchevel]], Francúzsko
|Zjazd
|-
| rowspan=&quot;13&quot; |'''2023''' víťazstvá
(7 SL, 6 GS, 1 SG)
|19 Nov 2022
|{{FIN}} Levi, Fínsko
|Slalom
|-
|20 Nov 2022
|{{FIN}} Levi, Fínsko
|Slalom
|-
|18 Dec 2022
|&amp;nbsp;{{SUI}}&amp;nbsp; [[Piz Nair|St. Moritz]], Švajčiarsko
|Super G
|-
|27 Dec 2022
|{{AUT}} Semmering, Rakúsko
|Obrovský slalom
|-
|28 Dec 2022
|{{AUT}} Semmering, Rakúsko
|Obrovský slalom
|-
|29 Dec 2022
|{{AUT}} Semmering, Rakúsko
|Slalom
|-
|4 Jan 2023
|{{CRO}} Záhreb, Chorvátsko
|Slalom
|-
|8 Jan 2023
|Kranjska Gora, Slovinsko
|Obrovský slalom
|-
|24 Jan 2023
|{{ITA}} Kronplatz, Taliansko
|Obrovský slalom
|-
|25 Jan 2023
|{{ITA}} Kronplatz, Taliansko
|Obrovský slalom
|-
|28 Jan 2023
|{{CZE}} Špindlerův Mlýn, Česko
|Slalom
|-
|10 Mar 2023
|{{SWE}} Åre, Švédsko
|Obrovský slalom
|-
|11 Mar 2023
|{{SWE}} Åre, Švédsko
|Slalom
|}

==Majstrovstvá sveta - výsledky==
Shiffrinová pretekala na jej prvých [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní|Majstrovstvách sveta]] v [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013|2013]] v [[Schladming]]u v Rakúsku, a skončila šiesta v [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 - Obrovský slalom žien|obrovskom slalome]] v [[Planai]]. Dva dni neskôr v [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 - slalom žien|slalome]], vyhrala majstrovský titul v 17 rokoch.&lt;ref name=msyttwc&gt;{{cite journal |url=http://www.skiracing.com/?q=node/21721 |magazine=Ski Racing |last=Mintz |first=Geoff |title=17-year-old Mikaela Shiffrin, your 2013 slalom World Champion |date=February 16, 2013}}&lt;/ref&gt; 
{| class=wikitable style=&quot;text-align:center&quot;
!&amp;nbsp; Rok &amp;nbsp; !! &amp;nbsp;Vek&amp;nbsp; !! &amp;nbsp;Slalom&amp;nbsp; !! &amp;nbsp;Obrovský&amp;nbsp;&lt;br&gt;&amp;nbsp;slalom&amp;nbsp; !! Super-G !! &amp;nbsp;&amp;nbsp;Zjazd&amp;nbsp;&amp;nbsp; !!Kombinácia
|-
| 2013 || 17 || style=&quot;background:gold;&quot; |1 || 6 || — || — || [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 – Superkombinácia žien|—]]
|-
| 2015 || 19 || style=&quot;background:gold;&quot; |1 || 8 || — || — || —
|-
| 2017 || 21 || style=&quot;background:gold;&quot; |1 || style=&quot;background:silver;&quot; |2 || — || — || —
|-
|2019
|23
|1
|3
|1
|—
|—
|-
|2021
|25
|3
|2
|3
|—
|1
|-
|2023
|27
|2
|'''&lt;u&gt;1&lt;/u&gt;'''
|2
|—
|DSQ2
|}

==Olympijské výsledky==
Vďaka víťazstvu v [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014 – slalom žien|slalome]] na [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014|Zimných olympijských hrách 2014]] v [[Soči]] v Rusku, Shiffrinová viedla po prvom kole a takmer spadla v druhom, ale nakoniec dosiahla víťazstvo v lyžiarskom stredisku [[Roza Chutor]]. Tri týždne pred jej devätnástimi narodeninami sa stala najmladšou šampiónkou v slalome v Olympijskej histórii.&lt;ref name=&quot;Youngest&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Gold&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Olympics&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Slalom&quot; /&gt; Tri dni skôr, skončila piata v [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014 - Obrovský slalom žien|obrovskom slalome]].&lt;ref name=mzwirr&gt;{{cite journal |url=http://skiracing.com/stories/rainy-first-run-in-russia-shiffrin-sits-fifth-in-gs/ |magazine=Ski Racing |last=Mintz |first=Geoff |title=Maze shines in rainy Russia |date=February 18, 2014 |accessdate=March 2, 2014 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140226015406/http://skiracing.com/stories/rainy-first-run-in-russia-shiffrin-sits-fifth-in-gs/ |date=2014-02-26 }}&lt;/ref&gt;
{| class=wikitable style=&quot;text-align:center&quot;
!&amp;nbsp; Rok &amp;nbsp; !! &amp;nbsp;Vek&amp;nbsp; !! &amp;nbsp;Slalom&amp;nbsp; !! &amp;nbsp;Obrovský&amp;nbsp;&lt;br&gt;&amp;nbsp;slalom&amp;nbsp; !! Super-G !! &amp;nbsp;&amp;nbsp;Zjazd&amp;nbsp;&amp;nbsp; !!Kombinácia
|-
| 2014 || 18 || style=&quot;background:gold;&quot; |1 || |5 || — ||— || —
|-
| 2018 || ''22'' || |4 || style=&quot;background:gold;&quot; |1 || — ||— || style=&quot;background:silver;&quot; |2
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
*{{FIS|S=AL|ID=164835}}
*[http://www.fis-ski.com/uk/604/613.html?sector=AL&amp;competitorid=164835&amp;type=st-WC FIS-ski.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131015181326/http://www.fis-ski.com/uk/604/613.html?competitorid=164835&amp;sector=AL&amp;type=st-WC |date=2013-10-15 }} – Mikaela Shiffrinová – Svetový Pohár sezónne umiestnenia
*[http://www.ski-db.com/db/profiles/mikaela_shiffrin_usa_6535237.asp Ski-db.com] – výsledky – Mikaela Shiffrinová
*[http://alpine.usskiteam.com/athletes/mikaela-shiffrin U.S. Ski Team] – profil – Mikaela Shiffrinová
*[https://www.atomic.com/en-US/athletes/alpine-race/mikaela-shiffrin Atomic Skis] – Mikaela Shiffrinová

{{Majsterky sveta v alpskom lyžovaní - Slalom}}
{{Olympijské víťazky v alpskom lyžovaní - Slalom}}
{{Olympijské víťazky v alpskom lyžovaní - Obrovský slalom}}
{{Víťazky Svetového pohára v alpskom lyžovaní}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Shiffrinová, Mikaela}}
[[Kategória:Olympijskí víťazi USA]]
[[Kategória:Olympijskí víťazi v alpskom lyžovaní]]
[[Kategória:Alpskí lyžiari USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Colorada]]
[[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2014]]
[[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2026]]</text>
      <sha1>a4c7ehug7fmeuqk5jcjlabaufse78d4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244820</id>
      <parentid>8244818</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:49:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8244818|8244818]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-39001-01|~2026-39001-01]] ([[User talk:~2026-39001-01|diskusia]]) bola vrátená rev. vand.</comment>
      <origin>8244820</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26457" sha1="raz0zbhi2as28qfawl211s5j7aj44f5" xml:space="preserve">{{Infobox alpský lyžiar
|meno           = Mikaela Shiffrinová
|obrázok        = Mikaela Shiffrin (Portrait).jpg
|obrázok _veľkosť = 
|popis          = Mikaela Shiffrinová (október 2016)
|disciplíny     = slalom, obrovský slalom,&lt;br&gt;super G, zjazd, kombinácia
|klub           = [[Burke Mountain Ski Area|Burke Mountain Academy]]
|dátum narodenia  = {{dnv|1995|3|13}}
|miesto narodenia = [[Vail (Colorado)|Vail]], [[Colorado (štát USA)|Colorado]], [[USA]]
|výška         = 1,70 m (5 ft 7 in)
|váha          = 
|wcdebut       = [[11. marec]] [[2011]] (15 rokov)
|koniec kariéry=
|webstránka    = [https://www.facebook.com/MikaelaShiffrin facebook.com]
|olympictímy   = 2 – ([[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014|2014]], [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018|2018]])
|olympicmedaile= 3
|olympiczlato  = 2
|worldstímy    = 3 – ([[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013|2013]]–[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017|17]])
|worldsmedaile = 4
|worldszlato   = 3
|wcsezóny      = 12 – ([[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2011|2011]]–[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2023|23]])
|wcvíťazstva   = 100 &lt;!--(35 [[Slalom|SL]], 7 [[Obrovský slalom|GS]], 1 [[Kombinácia|AC]], 4 [[Paralelný slalom|PSL]],  1 [[Zjazd|DH]], 2 [[Super G|SG]])  50 through 22 Dec 2018--&gt;
|wcpódium      = 70 – (43 [[Slalom|SL]], 16 [[Obrovský slalom|GS]], 1 [[Kombinácia|AC]], 5 [[Paralelný slalom|PSL]], 3 [[Zjazd|DH]], 2 [[Super G|SG]]) &lt;!-- 70 through 22 Dec 2018--&gt;
|wccelkovo     = 5 – ([[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2017|2017]], [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2018|2018]])
|wctituly      = 5 – ([[Slalom|SL]], [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2013|2013]]–[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2015|15]], [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2017|2017]]–[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2018|18]])
| medailašablóny-expand = yes
| medailašablóny        =
{{Infobox-medaila šport|Ženské [[lyžovanie|alpské lyžovanie]]}}
{{Infobox-medaila krajina|{{USA|w}}}}
{{Infobox-medaila súťaž|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách|Olympijské hry]]}}
{{Medaila|Zlato|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026|Miláno 2026]]|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – slalom žien|Slalom]]}}
{{Medaila|Zlato|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014|Soči 2014]]|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014 – slalom žien|Slalom]]}}
{{Medaila|Zlato|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018|Pchjongčchang 2018]]|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018 – Obrovský slalom žien|Obrovský slalom]]}}
{{Medaila| Striebro |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018|Pchjongčchang 2018]]|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018 - Superkombinácia žien|Kombinácia]]}}
{{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní|Majstrovstvá sveta]]}}
{{Medaila|Zlato|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013|Schladming 2013]]|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 – slalom žien|Slalom]]}}
{{Medaila|Zlato|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2015|Beaver Creek 2015]]|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2015 – slalom žien|Slalom]]}}
{{Medaila|Zlato|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017|St. Moritz 2017]]|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – slalom žien|Slalom]]}}
{{Medaila|Striebro|St. Moritz 2017|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – Obrovský slalom žien|Obrovský slalom]]}}
{{Infobox-medaila súťaž|Junior World Ski Championships}}
{{Medaila|Bronz|Crans-Montana 2011|Slalom}}
}}{{Olympijské zlato}}

'''Mikaela Shiffrinová''' (* [[13. marec]] [[1995]], [[Vail (Colorado)|Vail]], [[Colorado (štát USA)|Colorado]], [[USA]]) je [[Spojené štáty|americká]] lyžiarka [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní|Svetového pohára]], ktorá sa špecializuje najmä na točivé disciplíny ako [[slalom]] a [[obrovský slalom]]. Stala sa celkovou víťazkou Svetového pohára, olympijskou víťazkou a [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 - slalom žien|svetovou šampiónkou]] v slalome&lt;ref name=scfbtw13&gt;{{cite web|url=http://www.skiracing.com/?q=node/21812 |publisher=Ski Racing.com|last=Mintz|first=Geoff |title=Shiffrin comes from behind to claim season slalom title|date=March 16, 2013}}&lt;/ref&gt; a štvornásobnou víťazkou Svetového pohára v disciplíne slalom. Shiffrinová je najmladšou slalomovou šampiónkou&lt;!--Marie-Theres Nadig was 17 in 1972, won gold in DH and GS--&gt; v olympijskej lyžiarskej histórii, v 18 rokoch a 345 dní.&lt;ref name=&quot;Youngest&quot;&gt;{{cite web |url=http://espn.go.com/olympics/winter/2014/alpine/story/_/id/10495079/2014-sochi-olympics-us-mikaela-shiffrin-18-youngest-win-slalom-gold |title=Mikaela Shiffrin wins gold in slalom |publisher=ESPN |agency=Associated Press |date=February 21, 2014 |accessdate=February 24, 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Gold&quot;&gt;{{cite news |url=http://www.latimes.com/sports/olympics/la-sp-sochi-womens-slalom-20140222,2758761,4121854.column?page=1#axzz2uIKLnxaC |title=Sochi Olympics: Mikaela Shiffrin overcomes near crash to win gold |newspaper=Los Angeles Times |date=February 21, 2014 |last=Dufresne |first=Chris |accessdate=February 24, 2014 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Olympics&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cbsnews.com/news/winter-olympics-2104-us-teen-mikaela-shiffrin-wins-historic-slalom-gold/ |title=U.S. teen Mikaela Shiffrin wins historic Olympic slalom gold |publisher=CBS News |agency=CBS/Associated Press|date=February 21, 2014|accessdate=February 24, 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Slalom&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.fis-ski.com/alpine-skiing/news-multimedia/news/article=shiffrin-becomes-youngest-ever-olympic-slalom-champion.html|title=Shiffrin becomes youngest ever Olympic slalom champion|publisher=International Ski Federation (FIS)|date=February 21, 2014|accessdate=February 24, 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140304040147/http://www.fis-ski.com/alpine-skiing/news-multimedia/news/article=shiffrin-becomes-youngest-ever-olympic-slalom-champion.html|archivedate=2014-03-04}}&lt;/ref&gt;

Vo februári 2025 získala 100 víťazstiev vo [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní|svetovom poháre v alpskom lyžovaní]], pričom vyhrala už vo všetkých disciplínach: 63 víťazstiev v slalome, 22 v obrovskom slalome, 5 v super-G, 4 v zjazde, 1 v alpskej kombinácii, 2 v paralelnom slalome a 3 v paralelnom &quot;city event&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIS {{!}} Mikaela SHIFFRIN - Athlete Biography - Alpine Skiing | url = https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=AL&amp;competitorid=164835&amp;type=career | vydavateľ = www.fis-ski.com | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = en | meno = International Ski and Snowboard | priezvisko = Federation}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikaela Shiffrin claims sporting immortality with incredible World Cup win No.100 | url = https://www.fis-ski.com/alpine-skiing/news/2024-25/mikaela-shiffrin-claims-sporting-immortality-with-incredible-world-cup-win-no-100 | vydavateľ = www.fis-ski.com | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = en | meno = International Ski and Snowboard | priezvisko = Federation}}&lt;/ref&gt; Tento úspech dosiahla v sezóne po páde v obrovskom slalome v novembri 2024 v americkom Killingtone. Zo sezóny vymeškala 2 mesiace keď sa o kolotoča svetového pohára vrátila v januári 2025 v Courchevel.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikaela Shiffrin Returns to GS After Scary Killington Crash | url = https://www.powder.com/news/mikaela-shiffrin-returns-giant-slalom | vydavateľ = www.powder.com | dátum vydania = 2025-02-21 | dátum prístupu = 2025-02-26 | jazyk = en | meno = Ian | priezvisko = Greenwood}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Narodila vo [[Vail]] v štáte Colorado ako druhé dieťaťom Eileen (rodená Condron) a Jeffa Shiffrina, obaja pôvodom zo severovýchodu Spojených štátov amerických a obidvaja tiež bývalí pretekári na lyžiach. Jej matka Eileen pretekala na strednej škole v severozápadnom Massachusetts v Berkshires. Aj po narodení Mikaely súťažila na majstrovstvách USA a v roku 2003 vo Vail sa stala americkou majsterkou v slalome.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIS {{!}} Eileen SHIFFRIN - Athlete Biography - Masters | url = https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?competitorid=89045&amp;sectorcode=MA | vydavateľ = www.fis-ski.com | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = en | meno = International Ski and Snowboard | priezvisko = Federation}}&lt;/ref&gt; Shiffrinovej otec Jeff vyrastal v New Jersey a cez víkendy so svojou rodinou zvykol lyžovať vo [[Vermont|Vermonte]]. Ako vysokoškolák pretekal na Dartmouth College v [[New Hampshire]]. Aj jej brat Taylor (nar. 1992) pretekal na University of Denver.

Keď mala Mikaela v roku 2003 osem rokov, rodina sa presťahovala na juh USA do New Hampshire neďaleko [[Lyme]], kde jej otec, anestéziológ, pracoval v Dartmouth-Hitchcock Medical Center. Po piatich rokoch prijal novú prácu v Denveri. Shiffrinovej starší brat Taylor študoval na strednej škole na [[Burke Mountain Academy]], najstaršej súkromnej lyžiarskej akadémii v USA v severovýchodnom Vermonte, a zostal na východe. Shiffrinová tiež navštevovala strednú školu v Burke, ale odsťahovala sa s rodičmi do Colorada. Veľa času trávila pretekaním ale po návrate na strednú školu v roku 2013 nielen natočila inštruktážne lyžiarske videá ale v júni 2013 aj ukončila školu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ALPINE INSTRUCTIONAL VIDEOS - Burke Mountain Academy | url = https://www.burkemtnacademy.org/ski-racing/alpine-instructional-videos | vydavateľ = www.burkemtnacademy.org | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikaela Shiffrin poised to be USA's headliner in Sochi | url = https://www.usatoday.com/story/sports/olympics/sochi/2014/02/06/mikaela-shiffrin-favorite-gold-medal-slalom/5266229/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = en-US | meno = Kelly | priezvisko = Whiteside}}&lt;/ref&gt;

Okrem tréningov v akadémii ju viedli k pretekaniu rodičia a ju aj na pretekoch sprevádzala. Od mladého veku dosahovala výborné výsledky. V marci 2010, keď mala 14 rokov, vyhrala slalom aj obrovský slalom na pretekoch detí Tropeo Topolino (teraz  FIS Children Cup) v Taliansku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Shiffrin adds second gold at Topolino | url = https://skiracing.com/shiffrin-adds-second-gold-topolino/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2020-10-13 | dátum prístupu = 2025-02-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201013223135/https://skiracing.com/shiffrin-adds-second-gold-topolino/ | dátum archivácie = 2020-10-13 }}&lt;/ref&gt; Od roku 2011 bol jej manažérom rakúsko-bulharský slalomár [[Kilianom Albrecht]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Choď rýchlejšie, kričala na otca 7-ročná Mikaela. Už ako žiačka bola o triedu lepšia | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zjazdove-lyzovanie-mikaela-shiffrinova-100-vitazstiev-video-pribeh-kariera/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

==Svetový pohár - výsledky==
===Sezónne tituly===
[[Súbor:Mikaela Shiffrin.jpg|300px|náhľad|Mikaela Shiffrinová v Åre 2018]]
* 12  titulov (4 celkovo, 6 [[slalom]], 1 obrovský slalom, 1 super G)

{| class=&quot;wikitable&quot; cellspacing=&quot;4&quot;  style=&quot;font-size:95%; text-align:center; border:gray solid 1px; width:12%;&quot;
|- style=&quot;background:#369; color:white;&quot;
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:5%;&quot;|'''Sezóna'''
|- style=&quot;background:#4180be; color:white;&quot;
| style=&quot;width:5%;&quot;|Disciplína
|-
! [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2013|2013]]
| [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2013#Slalom 2|Slalom]]
|-
! [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2014|2014]]
| [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2014#Slalom 2|Slalom]]
|-
! [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2015|2015]]
| [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2015#Slalom 2|Slalom]]
|-
! rowspan=2|'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2016–17|2017]]'''
| '''Celkovo'''
|-
| [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2016–17#Slalom 2|Slalom]]
|-
! rowspan=2 |'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2017–18|2018]]
| '''Celkovo'''
|-
| [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2017–18#Slalom 2|Slalom]]
|}

===Sezónne umiestnenia===
{| class=&quot;wikitable&quot; cellspacing=&quot;4&quot;  style=&quot;font-size:95%; text-align:center; border:gray solid 1px; width:40%;&quot;
|- style=&quot;background:#369; color:white;&quot;
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:6%;&quot;|'''Sezóna'''
|- style=&quot;background:#4180be; color:white;&quot;
| style=&quot;width:3%;&quot;|Vek
| style=&quot;width:5%;&quot;|'''Celkovo'''
| style=&quot;width:5%;&quot;|Slalom
| style=&quot;width:5%;&quot;|Obrovský&lt;br&gt;slalom
| style=&quot;width:5%;&quot;|{{nowrap|Super G}}
| style=&quot;width:5%;&quot;|Zjazd
| style=&quot;width:5%;&quot;|Kombinácia
|Paralelný slalom
|-
| 2012 || 16 || 43 || 17 || 49 || — || — || —
|—
|-
| 2013 || 17 || 5 || bgcolor=&quot;gold&quot; |1 || 19 || — || — || — 
|—
|-
| 2014 || 18 || 6 || bgcolor=&quot;gold&quot; |1 || 7 || — || — || — 
|—
|-
| 2015 || 19 || 4 || bgcolor=&quot;gold&quot; |1 || bgcolor=&quot;cc9966&quot;|3 || — || — || —
|—
|-
| 2016 ||20 || 10 || 4 || 21 || 39 || — || 23
|—
|-
| 2017 ||21 || bgcolor=&quot;gold&quot; |1 || bgcolor=&quot;gold&quot; |1 || bgcolor=&quot;silver&quot; |2 || 24 || 36 || 6
|—
|-
| 2018 ||22 || style=&quot;background:gold;&quot; |1 || style=&quot;background:gold;&quot;|1 || style=&quot;background:#c96;&quot;|3 || 28 || 5 || —
|—
|-
| 2019 ||23 || bgcolor=&quot;gold&quot; | 1 || bgcolor=&quot;gold&quot; | 1 || bgcolor=&quot;gold&quot; | 1 || bgcolor=&quot;gold&quot; | 1 || 25 || —  
|—
|-
|2020
|24
| bgcolor=&quot;silver&quot; |2 
| bgcolor=&quot;silver&quot; |2 
| bgcolor=&quot;cc9966&quot;|3 
|7
|5
|—
|20
|-
|2021
|25
|4
| bgcolor=&quot;silver&quot; |2 
| bgcolor=&quot;silver&quot; |2 
|—
|—
|—
|—
|-
|2022
|26
| bgcolor=&quot;gold&quot; |1 
| bgcolor=&quot;silver&quot; |2 
| bgcolor=&quot;cc9966&quot;|3 
| bgcolor=&quot;cc9966&quot;|3 
|26
|—
|—
|}
===Vyhrané preteky ===
* 100 víťazstiev (najviac z aktívnych lyžiarov&lt;!-- wiki/List_of_individual_World_Cup_victories_in_skiing --&gt;, 63 víťazstiev v slalome, 22 v obrovskom slalome, 5 v super-G, 4 v zjazde, 1 v alpskej kombinácii a 5 v paralelnom slalome)
* 155 pódií (vyrovnaný rekord [[Ingemar Stenmark|Ingemara Stenmarka]])&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; cellspacing=&quot;4&quot;  style=&quot;font-size:95%; text-align:center; border:gray solid 1px; width:48%;&quot;
|- style=&quot;background:#369; color:white;&quot;
| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width:16%;&quot;|'''Sezóna'''
|- style=&quot;background:#4180be; color:white;&quot;
| Dátum 
| Lokalita
| Disciplína
|-
| rowspan=4|'''2013'''&lt;br /&gt; '''4''' víťazstvá &lt;br /&gt; (4 SL) || align=&quot;right&quot; |20 Dec 2012 ||align=left|{{SWE}} [[Åre ski resort|Åre]], Švédsko || [[Slalom]]
|-
| align=right|4 Jan 2013 ||align=left|{{CRO}} [[Snow Queen Trophy|Záhreb]], Chorvátsko || Slalom 
|-
| align=right|15 Jan 2013 || align=left|{{AUT}} [[Flachau]], Rakúsko || Slalom 
|-
| align=right|16 Mar 2013 ||align=left|&amp;nbsp;{{SUI}}&amp;nbsp; [[Lenzerheide]], Švajčiarsko || Slalom 
|-
| rowspan=5 align=center|'''2014''' &lt;br /&gt; '''5''' víťazstiev &lt;br /&gt; (5 SL) || align=&quot;right&quot; |16 Nov 2013 ||align=left|{{FIN}} [[Levi, Finland|Levi]], Fínsko || Slalom 
|-
| align=right|5 Jan 2014 ||align=left|{{ITA}} [[Bormio]], Taliansko || Slalom 
|-
| align=right|14 Jan 2014 ||align=left|{{AUT}} Flachau, Rakúsko || Slalom 
|-
| align=right|8 Mar 2014 ||align=left|{{SWE}} Åre, Švédsko || Slalom 
|-
| align=right|15 Mar 2014 ||align=left|&amp;nbsp;{{SUI}}&amp;nbsp; Lenzerheide, Švajčiarsko || Slalom 
|-
|rowspan=6 align=center|'''2015'''&lt;br /&gt; '''6''' víťazstiev &lt;br /&gt; (5  SL, 1 GS) || align=&quot;right&quot; |25 Oct 2014 ||align=left|{{AUT}} [[Sölden]], Rakúsko || [[Obrovský slalom]] 
|-
| align=right|29 Dec 2014 || align=left|{{AUT}} [[Kühtai Saddle|Kühtai]], Rakúsko || Slalom 
|-
| align=right|4 Jan 2015 ||align=left|{{CRO}} Záhreb, Chorvátsko || Slalom 
|-
| align=right|22 Feb 2015 ||align=left|{{SLO}} [[Maribor Pohorje Ski Resort|Maribor]], Slovinsko  || Slalom 
|-
| align=right|14 Mar 2015 ||align=left|{{SWE}} Åre, Švédsko || Slalom 
|-
| align=right|21 Mar 2015 ||align=left|{{FRA}} [[Méribel]], Francúzsko || Slalom
|-
|rowspan=5|'''2016'''&lt;br /&gt; '''5''' víťazstiev &lt;br /&gt; (5 SL) || align=&quot;right&quot; |28 Nov 2015 ||align=left rowspan=2|{{USA}} [[Aspen Mountain (ski area)|Aspen]], USA|| Slalom
|-
| align=right|29 Nov 2015 || Slalom 
|-
| align=right|15 Feb 2016 ||align=left|&amp;nbsp;{{SUI}}&amp;nbsp; [[Crans-Montana]], Švajčiarsko || Slalom 
|-
| align=right|6 Mar 2016 ||align=left|{{SVK}} [[Jasná]], Slovensko|| Slalom 
|-
| align=right|19 Mar 2016 ||align=left|&amp;nbsp;{{SUI}}&amp;nbsp; [[Piz Nair|St. Moritz]], Švajčiarsko|| Slalom 
|-
| rowspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; |'''2017'''&lt;br /&gt; '''11''' víťazstiev &lt;br /&gt; (6 SL, 3 GS, &lt;br /&gt; 1 AC, 1 PSL) || align=&quot;right&quot; |12 Nov 2016 ||align=left|{{FIN}} Levi, Fínsko || Slalom 
|-
| align=right|27 Nov 2016 ||align=left|{{USA}} [[Killington Ski Resort|Killington]], USA ||Slalom
|-
| align=right|11 Dec 2016 ||align=left|{{ITA}} [[Sestriere]], Taliansko ||Slalom
|-
| align=right|27 Dec 2016 ||rowspan=3 align=left|{{AUT}} [[Semmering, Austria|Semmering]], Rakúsko || Obrovský slalom 
|-
| align=right|28 Dec 2016 || Obrovský slalom 
|-
| align=right|29 Dec 2016 || Slalom 
|-
| align=right|8 Jan 2017 ||align=left| {{SLO}} Maribor, Slovinsko || Slalom
|-
| align=right|31 Jan 2017 ||align=left|{{SWE}} [[Štokholm]], Švédsko || Paralelný slalom
|-
| align=right|26 Feb 2017 ||align=left|&amp;nbsp;{{SUI}}&amp;nbsp; Crans-Montana, Švajčiarsko || Alpská kombinácia
|-
| align=right|10 Mar 2017 ||align=left rowspan=2|{{USA}} [[Squaw Valley Ski Resort|Squaw Valley]], USA || Obrovský slalom
|-
| align=right|11 Mar 2017 || Slalom
|-
| rowspan=&quot;12&quot; align=&quot;center&quot; |'''2018''' &lt;br /&gt; '''12''' víťazstiev &lt;br /&gt; (7 SL, 2 GS, 2 PSL, 1 DH)
| align=right|{{nowrap|26 Nov 2017}}||align=left|{{USA}} Killington, USA ||Slalom
|-
| align=right|2 Dec 2017 ||align=left|{{CAN}} [[Lake Louise, Alberta|Lake Louise]], Kanada || Zjazd
|-
| align=right|19 Dec 2017 ||rowspan=2 align=left|{{FRA}} [[Courchevel]], Francúzsko || Obrovský slalom 
|-
| align=right|20 Dec 2017 || Paralelný slalom
|-
| align=right|28 Dec 2017 ||align=left|{{AUT}} [[Lienz]], Rakúsko || Slalom
|-
| align=right|1 Jan 2018 ||align=left|{{NOR}} [[Oslo]], Nórsko || Paralelný slalom
|-
| align=right|3 Jan 2018 ||align=left|{{CRO}} Záhreb, Chorvátsko || Slalom
|-
| align=right|6 Jan 2018 ||rowspan=2 align=left|{{SLO}} [[Kranjska Gora]], Slovinsko || Obrovský slalom
|-
| align=right|7 Jan 2018 || Slalom 
|-
| align=right|9 Jan 2018 ||align=left| {{AUT}} Flachau, Rakúsko|| Slalom 
|-
| align=right|10 Mar 2018 ||align=left| {{GER}} [[Ofterschwang]], Nemecko || Slalom
|-
| align=right|17 Mar 2018 ||align=left| {{SWE}} Åre, Švédsko || Slalom
|-
| rowspan=&quot;17&quot; style=&quot;text-align:center;&quot; |'''2019'''&lt;br /&gt; '''17''' víťazstiev &lt;br /&gt; (8 SL, 4 GS, 3 SG, 2 PSL)
| align=right|17 Nov 2018 ||align=left|{{FIN}} Levi, Fínsko || Slalom
|-
| align=right|25 Nov 2018||align=left| {{USA}} Killington, USA || Slalom
|-
| align=right|2 Dec 2018||align=left| {{CAN}} Lake Louise, Kanada|| Super G
|-
| align=right|8 Dec 2018|| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;|&amp;nbsp;{{flagicon|SUI}}&amp;nbsp; St. Moritz, Švajčiarsko|| Super G
|-
| align=right|9 Dec 2018|| Paralelný slalom
|-
| align=right|21 Dec 2018|| rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;text-align:left;&quot;| {{FRA}} Courchevel, Francúzsko|| Obrovský slalom
|-
| align=right|22 Dec 2018|| Slalom
|-
|29 Dec 2018
|{{AUT}} Semmering, Rakúsko
|Slalom
|-
|5 Jan 2019
|{{CRO}} Záhreb, Chorvátsko
|Slalom
|-
|15 Jan 2019
|{{ITA}} Kronplatz, Taliansko
|Obrovský slalom
|-
|20 Jan 2019
|{{ITA}} [[Cortina d'Ampezzo]], Taliansko
|Super G
|-
|1 Feb 2019
|{{SLO}} Maribor, Slovinsko
|Obrovský slalom
|-
|2 Feb 2019
|{{SLO}} Maribor, Slovinsko
|Slalom
|-
|19 Feb 2019
|{{SWE}} Štokholm, Švédsko
|Paralelný slalom
|-
|9 Mar 2019
|{{CZE}} [[Špindlerův Mlýn]], Česko
|Slalom
|-
|16 Mar 2019
|{{AND}} Soldeu, Andorra
|Slalom
|-
|17 Mar 2019
|{{AND}} Soldeu, Andorra
|Obrovský slalom
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |'''2020''' 
'''6''' víťazstiev
(3 SL, 1 GS, 
1 DH, 1 SG)
|23 Nov 2019
|{{FIN}} Levi, Fínsko
|Slalom
|-
|1 Dec 2019
|{{USA}} Killington, USA
|Slalom
|-
|28 Dec 2019
|{{AUT}} [[Lienz]], Rakúsko
|Obrovský slalom
|-
|29 Dec 2019
|{{AUT}} [[Lienz]], Rakúsko
|Slalom
|-
|24 Jan 2020
|{{BUL}} Bansko, Bulharsko
|Zjazd
|-
|26 Jan 2020
|{{BUL}} Bansko, Bulharsko
|Super G
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |'''2021''' víťazstvá 
(2 SL, 1 GS)
|14 Dec 2020
|{{FRA}} [[Courchevel]], Francúzsko
|Obrovský slalom
|-
|12 Jan 2021
|{{AUT}} Flachau, Rakúsko
|Slalom
|-
|6 Mar 2021
|{{SVK}} [[Jasná]], Slovensko
|Slalom
|-
| rowspan=&quot;5&quot; |'''2022''' víťazstvá
(2 SL, 2 GS, 1DH)
|23 Oct 2021
|{{AUT}} [[Sölden]], Rakúsko
|Obrovský slalom
|-
|28 Nov 2021
|{{USA}} Killington, USA
|Slalom
|-
|21 Dec 2021
|{{FRA}} [[Courchevel]], Francúzsko
|Obrovský slalom
|-
|11 Jan 2022
|{{AUT}} Schladming, Rakúsko
|Slalom
|-
|16 Mar 2022
|{{FRA}} [[Courchevel]], Francúzsko
|Zjazd
|-
| rowspan=&quot;13&quot; |'''2023''' víťazstvá
(7 SL, 6 GS, 1 SG)
|19 Nov 2022
|{{FIN}} Levi, Fínsko
|Slalom
|-
|20 Nov 2022
|{{FIN}} Levi, Fínsko
|Slalom
|-
|18 Dec 2022
|&amp;nbsp;{{SUI}}&amp;nbsp; [[Piz Nair|St. Moritz]], Švajčiarsko
|Super G
|-
|27 Dec 2022
|{{AUT}} Semmering, Rakúsko
|Obrovský slalom
|-
|28 Dec 2022
|{{AUT}} Semmering, Rakúsko
|Obrovský slalom
|-
|29 Dec 2022
|{{AUT}} Semmering, Rakúsko
|Slalom
|-
|4 Jan 2023
|{{CRO}} Záhreb, Chorvátsko
|Slalom
|-
|8 Jan 2023
|Kranjska Gora, Slovinsko
|Obrovský slalom
|-
|24 Jan 2023
|{{ITA}} Kronplatz, Taliansko
|Obrovský slalom
|-
|25 Jan 2023
|{{ITA}} Kronplatz, Taliansko
|Obrovský slalom
|-
|28 Jan 2023
|{{CZE}} Špindlerův Mlýn, Česko
|Slalom
|-
|10 Mar 2023
|{{SWE}} Åre, Švédsko
|Obrovský slalom
|-
|11 Mar 2023
|{{SWE}} Åre, Švédsko
|Slalom
|}

==Majstrovstvá sveta - výsledky==
Shiffrinová pretekala na jej prvých [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní|Majstrovstvách sveta]] v [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013|2013]] v [[Schladming]]u v Rakúsku, a skončila šiesta v [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 - Obrovský slalom žien|obrovskom slalome]] v [[Planai]]. Dva dni neskôr v [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 - slalom žien|slalome]], vyhrala majstrovský titul v 17 rokoch.&lt;ref name=msyttwc&gt;{{cite journal |url=http://www.skiracing.com/?q=node/21721 |magazine=Ski Racing |last=Mintz |first=Geoff |title=17-year-old Mikaela Shiffrin, your 2013 slalom World Champion |date=February 16, 2013}}&lt;/ref&gt; 
{| class=wikitable style=&quot;text-align:center&quot;
!&amp;nbsp; Rok &amp;nbsp; !! &amp;nbsp;Vek&amp;nbsp; !! &amp;nbsp;Slalom&amp;nbsp; !! &amp;nbsp;Obrovský&amp;nbsp;&lt;br&gt;&amp;nbsp;slalom&amp;nbsp; !! Super-G !! &amp;nbsp;&amp;nbsp;Zjazd&amp;nbsp;&amp;nbsp; !!Kombinácia
|-
| 2013 || 17 || style=&quot;background:gold;&quot; |1 || 6 || — || — || [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 – Superkombinácia žien|—]]
|-
| 2015 || 19 || style=&quot;background:gold;&quot; |1 || 8 || — || — || —
|-
| 2017 || 21 || style=&quot;background:gold;&quot; |1 || style=&quot;background:silver;&quot; |2 || — || — || —
|-
|2019
|23
|1
|3
|1
|—
|—
|-
|2021
|25
|3
|2
|3
|—
|1
|-
|2023
|27
|2
|'''&lt;u&gt;1&lt;/u&gt;'''
|2
|—
|DSQ2
|}

==Olympijské výsledky==
Vďaka víťazstvu v [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014 – slalom žien|slalome]] na [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014|Zimných olympijských hrách 2014]] v [[Soči]] v Rusku, Shiffrinová viedla po prvom kole a takmer spadla v druhom, ale nakoniec dosiahla víťazstvo v lyžiarskom stredisku [[Roza Chutor]]. Tri týždne pred jej devätnástimi narodeninami sa stala najmladšou šampiónkou v slalome v Olympijskej histórii.&lt;ref name=&quot;Youngest&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Gold&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Olympics&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Slalom&quot; /&gt; Tri dni skôr, skončila piata v [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014 - Obrovský slalom žien|obrovskom slalome]].&lt;ref name=mzwirr&gt;{{cite journal |url=http://skiracing.com/stories/rainy-first-run-in-russia-shiffrin-sits-fifth-in-gs/ |magazine=Ski Racing |last=Mintz |first=Geoff |title=Maze shines in rainy Russia |date=February 18, 2014 |accessdate=March 2, 2014 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140226015406/http://skiracing.com/stories/rainy-first-run-in-russia-shiffrin-sits-fifth-in-gs/ |date=2014-02-26 }}&lt;/ref&gt;
{| class=wikitable style=&quot;text-align:center&quot;
!&amp;nbsp; Rok &amp;nbsp; !! &amp;nbsp;Vek&amp;nbsp; !! &amp;nbsp;Slalom&amp;nbsp; !! &amp;nbsp;Obrovský&amp;nbsp;&lt;br&gt;&amp;nbsp;slalom&amp;nbsp; !! Super-G !! &amp;nbsp;&amp;nbsp;Zjazd&amp;nbsp;&amp;nbsp; !!Kombinácia
|-
| 2014 || 18 || style=&quot;background:gold;&quot; |1 || |5 || — ||— || —
|-
| 2018 || ''22'' || |4 || style=&quot;background:gold;&quot; |1 || — ||— || style=&quot;background:silver;&quot; |2
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
*{{FIS|S=AL|ID=164835}}
*[http://www.fis-ski.com/uk/604/613.html?sector=AL&amp;competitorid=164835&amp;type=st-WC FIS-ski.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131015181326/http://www.fis-ski.com/uk/604/613.html?competitorid=164835&amp;sector=AL&amp;type=st-WC |date=2013-10-15 }} – Mikaela Shiffrinová – Svetový Pohár sezónne umiestnenia
*[http://www.ski-db.com/db/profiles/mikaela_shiffrin_usa_6535237.asp Ski-db.com] – výsledky – Mikaela Shiffrinová
*[http://alpine.usskiteam.com/athletes/mikaela-shiffrin U.S. Ski Team] – profil – Mikaela Shiffrinová
*[https://www.atomic.com/en-US/athletes/alpine-race/mikaela-shiffrin Atomic Skis] – Mikaela Shiffrinová

{{Majsterky sveta v alpskom lyžovaní - Slalom}}
{{Olympijské víťazky v alpskom lyžovaní - Slalom}}
{{Olympijské víťazky v alpskom lyžovaní - Obrovský slalom}}
{{Víťazky Svetového pohára v alpskom lyžovaní}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Shiffrinová, Mikaela}}
[[Kategória:Olympijskí víťazi USA]]
[[Kategória:Olympijskí víťazi v alpskom lyžovaní]]
[[Kategória:Alpskí lyžiari USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Colorada]]
[[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2014]]
[[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2026]]</text>
      <sha1>raz0zbhi2as28qfawl211s5j7aj44f5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Alza</title>
    <ns>0</ns>
    <id>616224</id>
    <revision>
      <id>8244630</id>
      <parentid>8207849</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T15:32:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DimiDimi</username>
        <id>209948</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>([[c:GR|GR]])  [[File:Alza logo.png]] → [[File:Alza.cz logo.svg]] png &gt; svg</comment>
      <origin>8244630</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37258" sha1="jx2uyu9yd3x4c60vot0r21gkq1f18nw" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Alza
| Logo spoločnosti     = Alza.cz logo.svg
| Veľkosť loga         = 150px
| Popis                =
| Právna forma         = [[akciová spoločnosť]]
| IČO                  = 27082440
| Odvetvie             = maloobchod
| Založená             = 1994
| Zakladateľ           = Aleš Zavoral
| Sídlo                = [[Praha]]
| Štát sídla           = Česko
| Pôvod                = 
| Vedenie              = Aleš Zavoral
| Územný rozsah        =  [[Česko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]], [[Nemecko]]
| Priemysel            = 
| Produkcia            = hardvér, softvér, elektronika
| Aktíva               = 
| Obrat                = 45 mld. [[Česká koruna (mena)|CZK]] za rok [[2021]]
| Výnosy               = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Zisk                 = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = 3000
| Divízie              = 
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             = L. S. Investments Limited (100 %)
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = {{url|http://www.alza.cz}}
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

[[Súbor:Alzavydej.JPG|náhľad|Alza výdaj]]
[[Súbor:Hostivař, Švehlova, AlzaBox.jpg|náhľad|AlzaBox]]
[[Súbor:Karlín, Prvního pluku a Pobřežní, dodávka Alza.cz.jpg|náhľad|AlzaExpres]]
[[Súbor:Sklady alza cz2.jpg|náhľad|Sklad]]
'''Alza.cz a.s.''' je [[internetový obchod]] pôsobiaci v [[Česko|Česku]], od roku 2004 na [[Slovensko|Slovensku]] ('''Alza.sk''') a od roku 2014 aj v ďalších krajinách Európskej únie. Patrí k najväčším tuzemským on-line obchodníkom so [[Spotrebná elektronika|spotrebnou elektronikou]] a dôležité miesto má tiež v segmentoch hračky, šport, [[hobby]], médiá a zábava, [[Parfum|parfumy]], hodinky a drogéria. Prevádzkuje aj rovnomennú sieť kamenných pobočiek.

Spoločnosť vznikla v roku [[1994]] pod značkou Alzasoft. Teraz (r. 2021) prevádzkuje okrem [[E-shop|e-shopu]] aj 53 predajní a viac ako 1 800 AlzaBoxov nielen po celom Česku a Slovensku, ale tiež v [[Maďarsko|Maďarsku]] a v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Svoje showroomy má v Prahe, v Bratislave aj v [[Budapešť|Budapešti]]. Spoločnosť Alza.cz je najväčším e-shopom v Česku s ročným [[Obrat|obratom]] takmer 1760 miliónov eur bez DPH (45 [[Miliarda|mld]]. [[Česká koruna (mena)|Kč]]) za rok [[2021]].  

Alza.cz je vlastnená skupinou investorov, ktorí ju ovládajú cez holdingovú spoločnosť L. S. Investments Limited. Sídlo má na [[Cyprus|Cypre]]. Jej [[Akcionár|akcionári]] nie sú známi. Generálnym riaditeľom a členom predstavenstva spoločnosti je zakladateľ spoločnosti Aleš Zavoral. Vedenie firmy dopĺňajú na pozíciách podpredsedov Tomáš Havryluk a Petr Bena, ktorý bol na túto pozíciu menovaný v lete 2020&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petr Bena je novým členem představenstva Alzy|url=https://www.mediar.cz/petr-bena-je-novym-clenem-predstavenstva-alzy/|vydavateľ=Médiář|dátum vydania=2020-06-25|dátum prístupu=2021-03-03|meno=News|priezvisko=Media}}&lt;/ref&gt;. Do tej doby pôsobil vo firme ako riaditeľ obchodného oddelenia. Alza.cz pôsobí ako česká akciová spoločnosť s daňovým domicilom v Česku. 

Za svoje úspechy získala firma nespočetné ocenenia, vrátane titulu Najdôveryhodnejšia značka medzi e-shopmi, a celý rad ďalších cien.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejdůvěryhodnější značkou je i letos Jar, plyne z průzkumu {{!}} ČeskéNoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/nejduveryhodnejsi-znackou-je-i-letos-jar-plyne-z-pruzkumu/1549174|dátum prístupu=2018-04-04|vydavateľ=www.ceskenoviny.cz|jazyk=cs}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== História ==
V roku [[1994]] získal zakladateľ spoločnosti, Aleš Zavoral, [[živnostenský list]] na [[Obchodná činnosť|obchodnú činnosť]]. Na jar [[1998]] vznikli prvé webové stránky spoločnosti, ktoré ešte neslúžili na nákup. V lete 1998 si Alzasoft prenajal malú predajňu na Dělnickej ulici. V roku 2000 sa presťahoval do väčších priestorov na Jatečnej ulici. Vznikol [[internetový obchod]] prepojený s webovými stránkami. V auguste 2002 bola predajňa aj sklady zaplavené, ale chod firmy to výraznejšie nenarušilo.

1. januára [[2004]] vznikla [[akciová spoločnosť]] ''Alzasoft a.s.'' V tom čase mala 45 zamestnancov. Alzasoft otvoril prvú pobočku na [[Slovensko|Slovensku]] a rozšíril firemné sklady o časť haly v Pražskej tržnici v [[Holešovice|Holešoviciach]] na celkových 1 600 m². V roku 2006 firma prešla rebrandingom a bola premenovaná na Alza.cz. V roku 2007 sa zrodil maskot firmy a hlavná tvár väčšiny reklamných kampaní – ''mimozemšťan Alzák''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=a.s.|meno=Alza|titul=História a súčasnosť|url=https://www.alza.sk/historia-a-sucasnost-art141.htm|dátum prístupu=2018-04-04|vydavateľ=www.alza.sk|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Počet zamestnancov dosiahol 130 ľudí. V máji 2008 otvorila firma pobočku v Brne a spoločnosť sa aj formálne premenovala na Alza.cz a.s. Obrat v tomto roku vzrástol o 40% na 3,2 miliardy Kč. 

V roku [[2009]] boli postupne otvorené dve pobočky v [[Praha|Prahe]] a ďalej v [[Hradec Králové|Hradci Králové]], [[Plzeň|Plzni]] a v [[Ostrava|Ostrave]]. V priebehu roka [[2010]] potom ďalšie v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]], [[Zlín|Zlíne]], [[Karlove Vary|Karlových Varech]], [[Ústí nad Labem]], [[Olomouc|Olomouci]], [[Liberec|Liberci]], [[České Budějovice|Českých Budějovicích]] a na území Prahy. V roku 2010 tiež spoločnosť získala v súťaži Krištáľová Lupa 2. miesto v kategórii internetové obchodovanie. Spoločnosť vyhlásila, že zostáva trhová jednotka a za rok 2010 utŕžila 5,608 miliardy. V lete roku 2010 otvorila nové logistické centrum v Prahe - Horních Počernicích. V roku [[2011]] bolo v týždenníku Euro uvedené, že o internetové obchody spoločnosti Alza.cz má záujem francúzska spoločnosť Pixmania. 

Od januára [[2014]] začal internetový obchod spoločnosti používať platobnú bránu slovenské [[Tatra banka|Tatra banky]] miesto dovtedy používanej brány Českej sporiteľne kvôli výške poplatkov za akceptáciu platieb kartou, na čo Česká sporiteľňa reagovala podaním sťažnosti k kartovým asociáciám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Budou se české e-shopy kvůli poplatkům za platby kartou stěhovat do ciziny?|url=https://www.lupa.cz/clanky/budou-se-ceske-e-shopy-kvuli-poplatkum-za-platby-kartou-stehovat-do-ciziny/|vydavateľ=Lupa.cz|dátum prístupu=2021-03-03|jazyk=cs|meno=Martin|priezvisko=Vyleťal}}&lt;/ref&gt; V roku [[2019]] Alza.cz zahájila spoluprácu s globálnou platobnou platformou Adyen, čo firme prinieslo zníženie administratívy, lepší dohľad aj reporting, väčšiu pružnosť pri zavádzaní zmien aj stabilitu v aktuálnych krízových časoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Euro.cz|url=https://www.euro.cz/archive/alza-prechazi-na-adyen-n-1482303|dátum prístupu=2021-03-03|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[2015]] Alza spustila prémiový ''klubový program Alza Premium''. Každý člen Alza Premium získa za ročný členský poplatok po celý rok zdarma dopravu, hudbu, filmy, prednostný výdaj a predĺženú lehotu na vrátenie tovaru.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Slížek|meno=Jan Beránek a David|titul=Alza spouští svou verzi prémiové služby Amazon Prime - Lupa.cz|periodikum=Lupa.cz|url=https://www.lupa.cz/clanky/alza-spousti-svou-verzi-premiove-sluzby-amazon-prime/|dátum prístupu=2018-04-04|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; 

V roku [[2016]] spoločnosť odišla z porovnávače Heureka.cz.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Porovnání e-shopů už nebude kompletní. Z Heureky odchází největší obchod, kvůli konkurenci {{!}} Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/porovnani-e-shopu-nebude-kompletni-z-heureky-odchazi-nejvets/r~7bf315301dc811e6a3e5002590604f2e/|vydavateľ=Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje|dátum vydania=2016-05-19|dátum prístupu=2021-03-03|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; V auguste 2016 spustila Alza.cz maďarskú verziu e-shopu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alza se učí maďarsky. V Orbánově zemi spouští nový web|url=https://www.lupa.cz/clanky/alza-se-uci-madarsky-v-orbanove-zemi-spousti-novy-web/|vydavateľ=Lupa.cz|dátum prístupu=2021-03-03|jazyk=cs|meno=Jan|priezvisko=Beránek}}&lt;/ref&gt; V októbri 2016 začala doručovať zákazníkom aj počas sobôt a nedieľ. Cez víkendy otvorila všetky svoje predajne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alza začíná doručovat o sobotách a nedělích po celém Česku i Slovensku. Přepravu zajistí kurýrní firma|url=https://logistika.ihned.cz/c1-65459250-alza-zacne-dorucovat-o-sobotach-a-nedelich-i-mimo-prahu-v-planu-je-cele-cesko-a-slovensko|vydavateľ=Časopis Logistika|dátum vydania=2016-09-30|dátum prístupu=2021-03-03|jazyk=cs|meno=Radek|priezvisko=Novotný}}&lt;/ref&gt; V decembri 2016 firma oznámila prekonanie hneď dvoch historických rekordov: prekročenie miliardovej tržby za jediný týždeň (v českých korunách) a denný nákupný rekord vo výške 200 miliónov českých korún.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Rekordní Vánoce pro e-shopy. Alza dosáhla miliardového obratu za týden - Euro.cz|periodikum=Euro.cz|dátum=2016-12-16|url=https://www.euro.cz/byznys/rekordni-vanoce-pro-e-shopy-alza-dosahla-miliardoveho-obratu-za-tyden-1320449|dátum prístupu=2018-04-04|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2017]] Alza rozvírila vody okolo [[Elektromobil|elektromobility]] a [[Kryptomena|kryptomien]], keď zaviedla možnosť platby pomocou [[Bitcoin]]ov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Janů|meno=Stanislav|titul=Na Alze zaplatíte Bitcoiny, do showroomů přidává bankomaty|periodikum=Živě.cz|url=https://www.zive.cz/bleskovky/na-alze-zaplatite-bitcoiny-do-showroomu-pridava-bankomaty/sc-4-a-187705/default.aspx|dátum prístupu=2018-04-04|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; a začala vo svojom e-shope ponúkať elektromobily značky [[Tesla Motors|Tesla]] a iné.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Běhal|meno=Ondřej|titul=E-shop Alza.cz začíná prodávat vozy Tesla, platit lze i v bitcoinech. Firma proto otevřela dobíjecí stanici v Holešovicích|periodikum=Hospodářské noviny|dátum=2017-06-20|url=https://auto.ihned.cz/c1-65774630-e-shop-alza-cz-zacina-prodavat-vozy-tesla-platit-lze-i-v-bitcoinech-firma-proto-otevrela-dobijeci-stanici-v-holesovicich|dátum prístupu=2018-04-04|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt; V rámci európskej expanzie otvorila v rovnakom roku prvú predajňu v Rakúsku, showroom v Maďarsku a prenajala si nový sklad P3 Prague D8 v Zdiboch. Na VŠE kompletne zastrešila samostatný predmet E-commerce [[B2C]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Sedlák|meno=Jan|titul=VŠE a Alza spouští předmět zaměřený na e-commerce, učí ho lidi z praxe - Lupa.cz|periodikum=Lupa.cz|url=https://www.lupa.cz/aktuality/vse-a-alza-spousti-predmet-zamereny-na-e-commerce-uci-ho-lidi-z-praxe/|dátum prístupu=2018-04-04|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2018]] firma na časť svojich aktivít nadviazala, vo februári začala podporovať okrem Bitcoinu tiež platby kryptomenou [[Litecoin]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Litecoin – čtěte vše o kryptoměně. Kurz, těžba, peněženky - E15.cz|periodikum=E15.cz|url=https://www.e15.cz/litecoin-kurz-tezba|dátum prístupu=2018-07-04}}&lt;/ref&gt; a v júni umožnila zákazníkom obe kryptomeny aj nakupovať priamo zo svojich platobných terminálov, tzv. PayxBoxov a CardBoxov. Svojim zamestnancom zase firma ponúkla vyplácať časť mzdy v Bitcoinoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=a.s.|meno=Alza|titul=Alza.cz zavádí prodej kryptoměn ve svých platebních terminálech|url=https://www.alza.cz/alzacz-zavadi-prodej-kryptomen-ve-svych-platebnich-terminalech|dátum prístupu=2018-07-04|vydavateľ=www.alza.cz|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt; V rovnakom roku Alza v Prahe otvorila pilotný projekt tzv. Predajne budúcnosti - prvé úplne bezobslužné pobočky, ktoré fungujú celoročne 24/7 a ich koncept nemá vo svete obdobu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Media|meno=News|titul=Alza.cz otvírá „prodejnu budoucnosti“, nonstop, bez obsluhy, jen s boxy|periodikum=Retailek|url=https://retailek.mediar.cz/2018/01/10/alza-cz-prodejna-budoucnosti-nonstop-bez-obsluhy-boxy/|dátum prístupu=2018-07-04|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Svoj sortiment firma rozšírila aj o vlastnú značku s názvom AlzaPower (zatiaľ IT a elektro príslušenstva) a poukazy na nákup kryptomen. Spoločnosť tiež výrazne posilnila svoju logistiku - otvorila nový sklad vo [[Zdiby|Zdibech]] u Prahy, zaviedla expresný výdaj tovaru priamo zo skladu a vďaka spolupráci so Zásilkovnou rozšírila existujúcu sieť o ďalších 1800 odberných miest.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alza.cz díky Zásilkovně nabídne přes 1 800 nových odběrných míst|url=https://channelworld.cz/novinky/alza-cz-diky-zasilkovne-nabidne-pres-1-800-novych-odbernych-mist-21845|vydavateľ=channelworld.cz|dátum vydania=2018-11-28|dátum prístupu=2021-03-03|jazyk=cs-cz|meno=Zuzana|priezvisko=Bičíková}}&lt;/ref&gt;

V roku 2019 sa firma zamerala na rozvoj [[B2B]], keď spustila program pre školy a štát&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alza posilňuje v B2B a spúšťa program Pre školy a štát {{!}} TOUCHIT|url=https://touchit.sk/alza-posilnuje-v-b2b-a-spusta-program-pre-skoly-a-stat/229927|vydavateľ=touchit.sk|dátum vydania=2019-04-16|dátum prístupu=2020-07-24|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20200724113829/https://touchit.sk/alza-posilnuje-v-b2b-a-spusta-program-pre-skoly-a-stat/229927|dátum archivácie=2020-07-24}}&lt;/ref&gt; a rozvíjala program pre firemných zákazníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alza.cz rozvíja program pre firemných zákazníkov - RETAIL magazín.sk|url=https://www.retailmagazin.sk/aktualne-vpravo/4348-alza-cz-rozvija-program-pre-firemnych-zakaznikov|vydavateľ=www.retailmagazin.sk|dátum prístupu=2020-07-24}}&lt;/ref&gt; Pre dodávateľov spustila Alza službu pre zrýchlenú úhradu faktúr, ktorá umožní menším dodávateľom získať 75% z fakturovanej čiastky už do 3 pracovných dní. Vo februári otvorila Alza nové call centrum v Třinci&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alza otvára nové call centrum v Trinci, naberá desiatky ľudí {{!}} TOUCHIT|url=https://touchit.sk/alza-otvara-nove-call-centrum-v-trinci-nabera-desiatky-ludi/218742|vydavateľ=touchit.sk|dátum vydania=2019-02-14|dátum prístupu=2020-07-24|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20200724140313/https://touchit.sk/alza-otvara-nove-call-centrum-v-trinci-nabera-desiatky-ludi/218742|dátum archivácie=2020-07-24}}&lt;/ref&gt;, strategickom mieste pre všetky trhy na ktorých firma pôsobí. Prvú špecializovanú predajňu firma otvorila na jar na pražskom Smíchove. Ten istý rok začala Alza predávať športovú obuv,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alza po novom predáva aj športovú obuv|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/1995668-alza-uz-bude-predavat-aj-sportovu-obuv|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-07-24|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; spustila nový predajný segment pre domácich mazlíčkov AlzaPet&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Techpit.sk - Technológie, Internet, Marketing|url=https://techpit.sk/alza-nova-kategoria-pet/|dátum vydania=2019-07-10|dátum prístupu=2020-07-24|jazyk=sk-SK|meno=Martin|priezvisko=Machovič|url archívu=https://web.archive.org/web/20200724100601/https://techpit.sk/alza-nova-kategoria-pet/|dátum archivácie=2020-07-24}}&lt;/ref&gt;, zaviedla vlastnú značku ekodrogerie „lzaEco“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alza spustila na Slovensku predaj vlastnej ekodrogérie, reaguje na dopyt zákazníkov|url=https://www.startitup.sk/alza-spustila-na-slovensku-predaj-vlastnej-ekodrogerie-reaguje-na-dopyt-zakaznikov/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2019-07-02|dátum prístupu=2020-07-24|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;. Firma sa zamerala taktiež na rozvoj logistiky, rozšírila sieť Alzaboxov a pridala nové lokality pre závoz pomocou služby AlzaExpres 2.0&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alza rozbieha AlzaExpres 2.0 {{!}} TOUCHIT|url=https://touchit.sk/alza-rozbieha-alzaexpres-2-0/262575|vydavateľ=touchit.sk|dátum vydania=2019-11-07|dátum prístupu=2020-07-24|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20200724095121/https://touchit.sk/alza-rozbieha-alzaexpres-2-0/262575|dátum archivácie=2020-07-24}}&lt;/ref&gt;, v Prahe zahájila spoluprácu s Liftagem&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alza a Liftago testujú v Prahe spoločný rozvoz zásielok {{!}} TOUCHIT|url=https://touchit.sk/alza-a-liftago-testuju-v-prahe-spolocny-rozvoz-zasielok/236171|vydavateľ=touchit.sk|dátum vydania=2019-05-24|dátum prístupu=2020-07-24|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20200724230852/https://touchit.sk/alza-a-liftago-testuju-v-prahe-spolocny-rozvoz-zasielok/236171|dátum archivácie=2020-07-24}}&lt;/ref&gt;. Alza prišla s novou charitatívnou platformou, revolučným Souhvězdím pomoci&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alza pilotuje revoluční platformu na podporu neziskových organizací {{!}} Protext.sk|url=http://protext.sk/zprava.php?id=32699|vydavateľ=protext.sk|dátum prístupu=2020-07-24}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; a projektom Alza Pelíšek. Podporila cez 80 neziskových organizácii. 

Alza v roku [[2020]] zaznamenala svoj najrýchlejší rast za posledných desať rokov. Rast ovplyvnil mimojiné presun zákazníkov do online prostredia kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii]] koronavírusu. Vedenie firmy tak rok 2020 zhodnotilo ako druhý najnáročnejšie v histórii firmy. Intenzívne rozširovala svoju sieť výdajných schránok AlzaBoxů, ktoré sa počas pandémie osvedčili ako bezkontantní a teda bezpečný spôsob doručenia tovaru. Na bezkontantnost prešiel kvôli riziku prenosu nákazy tiež výdaj tovaru na pobočkách a príjem reklamácií. V náročnom roku e-shop spustil a rozšíril niekoľko projektov, ako napríklad skupinové nákupy Zdieľaj a ušetri, partnerský predaj Alza dropshipment a Alza partner. Vďaka tomu do svojej ponuky firma zaradila nové segmenty, napríklad módu, alkohol či poukazy na služby. Firma rozšírila o nové mestá spolupráci s Liftagem, a tiež svoju službu AlzaExpres. Nové pobočky Alza otvorila v [[Benešov]]e a [[Senec|Senci]]. Ako vôbec prvá priviedla do Česka robota od americkej firmy Boston Dynamics, od ktorej si zaobstarala robota SPOT.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DSL.sk - Alza zaradila do ponuky pokročilých robotov od Boston Dynamics|url=http://www.dsl.sk/article.php?article=24610|vydavateľ=DSL.sk|dátum prístupu=2021-03-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ADMA|url=https://adma.sk/kde-nakupuje-alza-v-boston-dynamics/|dátum vydania=2021-01-03|dátum prístupu=2021-03-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

V roku 2021 sa firma zamerala na masívne rozširovanie siete AlzaBoxov - počas roka ich počet navýšila až na takmer 1 800 a sprístupnila ich tretím stranám vďaka spolupráci s integrátorom Balikobot.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AlzaBoxy sa otvárajú tisícom e-shopov a dopravcom: Na Slovensku ich čaká veľká zmena!|url=https://www.techbyte.sk/2021/09/alzaboxy-otvaraju-eshopov-slovensko/|dátum vydania=2021-09-01|dátum prístupu=2022-08-09|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; E-shop tiež naďalej rozširuje svoju ponuku privátnych značiek, ktorých je osemnásť a zastrešujú 4 000 rôznych výrobkov (napr. domáce elektrospotrebiče Siguro, elektrobicykle Ratikon, fitness stroje Stormred a mobilné príslušenstvo Alza Guard). V roku 2022 uviedla na trh vlastný rad notebookov a novú značku hráčskeho vybavenia Rapture.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rapture: nová značka pre PC hráčov na Alza.sk {{!}} TOUCHIT|url=https://touchit.sk/rapture-nova-znacka-pre-pc-hracov-na-alza-sk/415358|vydavateľ=touchit.sk|dátum vydania=2022-05-05|dátum prístupu=2022-08-09|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20220809113858/https://touchit.sk/rapture-nova-znacka-pre-pc-hracov-na-alza-sk/415358|dátum archivácie=2022-08-09}}&lt;/ref&gt;

Alza v roku 2023 ukončila svoje pôsobenie v Spojenom Kráľovstve. Možným dôvodom môže byť Brexit. 

== Alza na Slovensku==
Na Slovensku pôsobí spoločnosť od roku 2004&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=55825&amp;SID=2&amp;P=1|dátum prístupu=2018-04-10|vydavateľ=www.orsr.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; (pobočka v [[Bratislava|Bratislave]]). Od roku 2011 firma rozšírila svoju predajnú sieť o väčšinu krajských miest. Vznikli pobočky v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke,]] [[Košice|Košiciach]], [[Prešov|Prešove]], [[Žilina|Žiline]], [[Nitra|Nitre]], [[Trenčín|Trenčíne]], [[Trnava|Trnave]], [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], [[Poprad|Poprade]] a [[Senec|Senci]]. 

Avšak nepochybne najväčším počinom na území Slovenska bolo v tomto roku otvorenie novej bratislavskej centrály s plochou 1 100m&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;. Tá od roku 2012 ponúkla ako prvá pobočka novú službu svojho druhu - AlzaDrive.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=a.s.|meno=Alza|titul=AlzaDrive – nový štandard nakupovania elektroniky|url=https://www.alza.sk/alzadrive-%E2%80%93-novy-standard-nakupovania-elektroniky-art5060.htm|dátum prístupu=2018-07-04|vydavateľ=www.alza.sk|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Nasledovalo otvorenie pobočky v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a prvá výpredajová akcia Black Friday na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=a.s.|meno=Alza|titul=História a súčasnosť|url=https://www.alza.sk/historia-a-sucasnost-art141.htm|dátum prístupu=2018-07-04|vydavateľ=www.alza.sk|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

Rok 2013 bol nielen na Slovensku v znamení inovácií - bola otvorená nová predajňa v Prievidzi a zdvojnásobenie kapacity centrálneho skladu v Bratislave. Firma predstavila systém odmien za odporúčanie tovaru (Alzáky), zaviedla nové platobné mechanizmy (PayPal a QR kódy) a zvíťazila v kategórii Obchodné domy a získala ocenenie Shop Roku 2013 na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ShopRoku 2017|url=https://www.shoproku.sk/vysledky|dátum prístupu=2018-07-04|vydavateľ=ShopRoku 2017|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

V roku 2015 otvorila Alza v [[Senec|Senci]] moderné logistické centrum&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kolář|meno=Vojtěch|titul=Alza buduje obří distribuční centrum na Slovensku|periodikum=Logistika|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://logistika.ihned.cz/c1-63871980-alza-buduje-obri-distribucni-centrum-na-slovensku|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; a 2016 nový showroom v [[Bratislava|Bratislave]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=TREND.sk|titul=Alza sťahuje bratislavský showroom, stavenisko v okolí jej neprekáža|periodikum=www.etrend.sk|url=https://www.etrend.sk/firmy/alza-v-bratislave-stahuje-svoj-showroom-blizsie-do-centra.html|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; V rozširovaní logistického centra v Senci Alza pokračuje, na jeseň 2020 tu otvorila druhý AlzaDrive a novú predajňu.

Rozšírila sa tiež logistická sieť AlzaExpres, ktorá teraz zaváža už do desiatich okresov na západnom Slovensku. Každým dňom sa tiež otvárajú nové a nové AlzaBoxy, ich počet sa za rok 2020 zvýšil o 165 nových boxov. 

V roku 2021 bola v bratislavskom nákupnom centre Nivy otvorená nová slovenská centrála s najmodernejším showroomom Alza a novým AlzaDrive.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Bratislavě bylo uvedeno do provozu nové autobusové nádraží. Je v podzemí pod obchodním centrem|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3378736-v-bratislave-bylo-uvedeno-do-provozu-nove-autobusove-nadrazi-je-v-podzemi-pod-obchodnim|vydavateľ=ČT24 - Česká televize|dátum prístupu=2022-08-09|jazyk=cs|meno=Česká|priezvisko=televize}}&lt;/ref&gt;

== Inovácie a služby ==
Alza patrí k dlhoročným inovátorom v oblasti internetového predaja v Česku a na Slovensku. Firma má interný vývojový tím, ktorý vyvinul napr. aj patentovaný platobný automat Paybox a CardBox poskytujúci možnosť nonstop bezobslužnej platby hotovosťou aj kartou. Spoločnosť tiež neustále buduje a zdokonaľuje svoju predajnú sieť a logistický servis, ktorého jadro - distribučné centrá - sú jedným z najmodernejších v krajine. Alza je schopná dodať do svojich predajní a výdajných AlzaBoxov tovar ten istý deň aj cez víkend. Zákazníkom navyše nedávno umožnila platiť v e-shope tiež [[Kryptomena|kryptomenami]] - [[Bitcoin]] a [[Litecoin]]. Najväčšou inováciou posledných rokov je  koncept Predajne budúcnosti.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

* ''Alza PayBox (CardBox)'' - platobný terminál vyvinutý a patentovaný spoločnosťou Alza.cz; slúži k rýchlemu uhradeniu objednávky v hotovosti aj kartou

* ''AlzaBox'' - samoobslužná schránka určená na vyzdvihnutie tovaru objednaného v e-shope Alza.cz, rozmiestnené po celom Slovensku, Česku i v Maďarsku
* ''AlzaExpres'' - vlastná autodoprava pre rozvoz tovaru; funguje už na troch miestach Česka a Slovenska (Praha, Ostrava, Bratislava); možnosť zvoliť konkrétne časové sloty pre doručenie
* ''AlzaDrive'' - unikátna služba pre nákup z auta (dostupná v Prahe a v Bratislave)
* ''Platba kryptomenami'' - od roku 2017 je v Alze možné za tovar platiť kryptomenami (najskôr Bitcoin, neskôr aj litecoin); e-shop to svojim zákazníkom umožnil ako jeden z prvých v Česku
* ''Elektromobilita'' - Alza patrí k veľkým propagátorom elektromobility; od roku 2017 zaradila do svojho produktového portfólia tiež automobily a motorky na elektrický pohon (ako prvé Teslu, neskôr aj BMW, Aixam alebo elektrododávky Streetscooter, z motoriek potom napr. el. verziu legendárnej Čezety); firma plánuje za elektromobily postupne obmeniť aj svoj vozový park, už teraz rozváža v Prahe tovar elektrododávkou Voltia a u automobilky Tesla si predobjednala revolučné ťahače Semi; Alza.cz tiež získala členstvo v tuzemskej Asociácii pre elektromobilitu a spolu s ňou teraz napríklad presadzuje vytváranie dobíjacích miest z lámp verejného osvetlenia.
* ''SmartHome'' - interaktívne expozície tzv. inteligentné domácnosti otvorené v roku 2017 na showroome v pražských Holešoviciach; zákazníci si v nej môžu vyskúšať inteligentné spotrebiče, osvetlenie, zámky i ovládanie domácnosti na diaľku cez aplikáciu v mobile; expozícia združuje vyše 120 aktívnych produktov od viac ako 20 výrobcov
* ''Mikrozamestnávanie'' - jednoduchý spôsob, ako získať brigádu v skladoch alebo na výdaji Alzy cez mobilnú aplikáciu; záujemca o prácu si sám určí termín aj miesto smeny a odmenu dostane hneď po jej odpracovaní; jedinou podmienkou je plnoletosť a vlastný bankový účet
* ''Predajňa budúcnosti'' - prvá bezobslužná predajňa svojho druhu na svete; svojim konceptom sa maximálne prispôsobuje individuálnym požiadavkám zákazníkov a vychádza im v ústrety najmä časovo - otvorené je 24/7, 365 dní v roku; pilotná predajňa s veľkosťou 60 m² sa otvorila na pražskej Flore priamo pri stanici metra v januári 2018, v júni 2018 firma pridala ďalšiu pobočku na ulici Antala Staška neďaleko metra Budějovická
* ''Kryptomeny v PayBoxoch'' - zatiaľ poslednou inováciou z dielne Alzy je prepojenie vlastných platobných terminálov s nákupom kryptomien; zaobstarať Bitcoin a litecoin je teraz možné vo všetkých kamenných pobočkách e-shopu v Česku, kde sa nachádza Paybox a Card Box, tzn. až na 35 nových miestach; Alza ale nie je držiteľom kryptomien, mechanizmus pre ňu zabezpečuje start-up HD Crypto, ktorému prenajíma virtuálny priestor vo svojich termináloch.

=== Ďalšie služby&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=a.s.|meno=Alza|titul=Nenechajte nič náhode - skvelé služby|url=https://www.alza.sk/art11600.htm|dátum prístupu=2018-07-04|vydavateľ=www.alza.sk|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; ===

* ''AlzaNeo'' – služba umožňujúca prenájom elektroniky pre jednotlivcov i firmy, zákazník za mesačný poplatok dostane každý rok najnovší smartphone alebo každé dva roky nový tablet/notebook, taktiež je možné prenajať PC zostavu na mieru.
* ''AlzaPlus+'' – nový klubový program, za mesačný/ročný poplatok získajú členovia do výdajných miest dopravu zadarmo.
* ''AlzaPremium'' – prémiový klubový program, členovia získajú za ročný poplatok zdarma dopravu, prednostný výdaj alebo predĺženú lehotu na vrátenie tovaru.
* ''PC zostavy na mieru'' - Alza umožňuje zostavenie herného PC na mieru podľa požiadaviek zákazníka.
* ''Predĺžená záruka''
* ''Prvé spustenie''
* ''Splátkový predaj''
* ''Rôzne platobné metódy''
* ''Okamžitá výmena''
* ''Poistenie proti rozbitiu a krádeži''
* ''Predaj vlastnej kávy''

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Alza.cz a.s. v číslach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veřejný rejstřík a Sbírka listin - Ministerstvo spravedlnosti České republiky|url=https://or.justice.cz/ias/ui/rejstrik-firma.vysledky?subjektId=701502&amp;typ=UPLNY|dátum prístupu=2018-04-10|vydavateľ=or.justice.cz|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;
!
!2002
!2003
!2004
!2005
!2006
!2007
!2008
!2009
!2010
!2011
!2012
!2013
!2014
!2015
!2016
!2017
!2018
!2019
!2020
|-
!Obrat (mil. Kč)
|302
|400
|899
|1 218
|1 597
|2 260
|3 205
|4 170
|5 608
|6 817
|7 651
|9 225
|11 528
|14 300
|17 369
|20 900
|25000*
|29300''*''
|37339*
|-
!Čistý zisk (mil. Kč)
|?
|?
|54
|71
|100 
|133
|196
|235
|275
|340
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|-
!Unikátnych zákazníkov
|5 734
|25 778
|66 578
|128 011
|212 337
|381 705
|606 005
|941 554
|1 457 899
|2 143 036
|2 828 374
|3 739 746
|?
|?
|?
|&gt; 2,9 mil.
|3,7 mil
|4,03 mil.
|4,9 mil
|-
!Objednávok
|56 000
|102 000
|186 000
|264 000
|357 000
|512 000
|792 000
|1 212 000
|1 859 000
|2 436 000
|2 713 115
|3 389 011
|4 840 281
|5 535 131
|N/A
|&gt; 7,9 mil.
|10,3, mil.
|12,3 mil.
|15,8 mil
|-
!Webová návštevnosť
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|N/A
|18,5 mil.
|25,5 mil.
|34 mil.
|50 mil.
|68,5 mil.
|81,5 mil.
|95 mil.
|111 mil.
|120,5 mil.
|N/A
|N/A
|20 mil./mes.
|25 mil.
|411 mil
|-
!Zamestnancov
|15
|27
|61
|73
|91
|145
|202
|246
|365
|421
|463
|527
|?
|?
|1000+
|1500+
|1500+
|2100+
|3000
|}

== Mimozemšťan Alza ==
Maskot mimozemšťan Alza prišiel na svet v roku 2008 a vďaka svojmu vzhľadu a originálnemu vystupovaniu v propagácii si veľmi rýchlo získal silné povedomie. Preslávili ho hlášky ako &quot;Máš to rozbité!&quot; alebo popevok &quot;Sto tabletov týždenne.&quot; Vďaka masívnym kampaniam a výraznému spôsobu [[Komunikácia|komunikácie]] nebolo možné ho prehliadnuť ani prepočuť (hlas mu prepožičiava známy dablér Bohdan Tůma). Ľudia ho môžu vídať na televíznych obrazovkách už v troch krajinách - okrem Česka aj na Slovensku a najnovšie aj v Maďarsku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=a.s.|meno=Petit Press|titul=Vymyslel alzáka: Aj mne niekedy liezol na nervy|periodikum=ekonomika.sme.sk|url=https://ekonomika.sme.sk/c/20839337/vymyslel-alzaka-aj-mne-niekedy-liezol-na-nervy.html|dátum prístupu=2018-07-04|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

== Reklamná kampaň ==
V roku 2014 spustila firma masívnu reklamnú kampaň pomocou televízie, vrátane product placementu či bilboardov. Alza patrí k najväčším zadávateľom reklamy v Česku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Rožánek|meno=Filip|titul=Největším zadavatelem reklamy byla loni Alza|periodikum=Hospodářské noviny|dátum=2018-01-17|url=https://byznys.ihned.cz/c1-66019560-nejvetsi-zadavatele-reklamy-2017-hodnota-reklamniho-prostoru|dátum prístupu=2018-07-04|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;

== Charitatívna činnosť ==
Alza každoročne podporuje celý rad neziskových organizácií a projektov - uprednostňuje pritom neštátne neziskové organizácie (MVO) pomáhajúce osobám so zdravotným / sociálnym znevýhodnením, MVO zamerané na ochranu detí a mládeže, pomoc deťom a mladistvým bez domova, ekológii, vzdelávaniu detí a seniorov, osvetu, hospicovú starostlivosť alebo pomoc osobám v núdzi. Dôležitá je pritom pre firmu kontinuita.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=a.s.|meno=Alza|titul=Alza za rok 2017 podpořila více než 40 neziskových organizací|url=https://www.alza.cz/alza-za-rok-2017-podporila-vice-nez-40-neziskovych-organizaci|dátum prístupu=2018-07-04|vydavateľ=www.alza.cz|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt; Už od roku 2006 tak napríklad spolupracuje s občianskym združením [[Život dětem|Život deťom]] s cieľom dlhodobo pomáhať chorým deťom (okrem iného predajom plastových srdiečok Život deťom). Od roku 2011 tiež firma podporuje novo vzniknutý Nadačný fond proti korupcii a na svojom e-shope taktiež predáva ich produkty.  Rovnakou cestou môžu zákazníci podporiť tiež združenie Cesta domov alebo Neratov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=a.s.|meno=Alza|titul=Pomohli jsme v roce 2018 {{!}} Alza.cz|url=https://www.alza.cz/article/g1103.htm|dátum prístupu=2018-07-04|vydavateľ=www.alza.cz|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt; Alza.cz ďalej materiálne podporila oi. tieto neziskové projekty: Fond ohrozených detí, Športový Club Jedličková ústavu v Prahe, Česká spoločnosť AIDS pomoc, Štúdio Oáza - kultúrne centrum pre ľudí s mentálnym postihnutím, filmový festival [[Jeden svět|Jeden svet]], Pestrá - výcvik psov pre tých, ktorí to potrebujú a mnohé ďalšie. 

Alza v roku 2019 spustila novú platformu Souhvězdí pomoci, miesto, kde je možné prispieť na konkrétny projekt neziskových organizácií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alza pilotuje revoluční platformu na podporu neziskových organizací {{!}} Protext.sk|url=http://protext.sk/zprava.php?id=32699|vydavateľ=protext.sk|dátum prístupu=2020-07-24}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Rok 2020 sa vo firme niesol tiež v intenzívnom zapojojení sa do charitatívnej činnosti. Venovala milión korún na vývoj pľúcnych ventilátorov CoroVent, zapojila sa do skupiny COVID19CZ, pomáhala rozbehnúť linku 1212, do svojej CSR platformy Souhvězdí pomoci zapojila už 80 organizácií s viac ako 100 projekty. Pri nútenom prechode na dištančné výučbu venovala notebooky znevýhodneným deťom. Ďalších takmer 300 organizácií podporila vecnými darmi, finančný dar poskytla na starostlivosť o predčasne narodené deti. Pravidelne na svojich stránkach spúšťa projekt Alza Pelíšek na podporu zvieracích útulkov a azylov. 

== Logistické centrá ==
Alza.cz prevádzkuje šesť logistických centier. Historicky prvé bolo otvorené v pražskej Holešovickej tržnici a v súčasnosti zásobuje najmä tamojší showroom. Prvé klasické logistické centrum bolo otvorené v roku 2010 v Praze - Horních Počernicích. V priebehu rokov bolo postupne rozširované (pridávali sa poschodia) a teraz pojme až 70 000 položiek, ktoré sa po sklade pohybujú automatizovane po takmer 2,5 km dopravníkových tratiach. Logistické centrum sa nachádza aj v [[Úžice (okres Mělník)|Úžiciach]], kde sa na ploche 35 000 m2 skladuje veľká &quot;biela&quot; technika, trampolíny alebo veľké televízie. Ďalšie distribučné centrum sa nachádza ve [[Zdiby|Zdibech]], od roku 2021 firma začala prevádzkovať ďalšie v [[Chrášťany (okres Praha-západ)|Chrášťanech]]. Posledné distribučné centrum sa nachádza na Slovensku v [[Senec|Senci]] a je určené pre všetky typy tovaru.

Zásobovanie všetkých pobočiek Alzy prebieha minimálne dvakrát denne (Praha až 4x), z Počerníc a Úžic sa zásobujú Čechy a export smerom na západ, Senec obsluhuje [[Morava (región)|Moravu]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]] a Rakúsko&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Doseděl|meno=Tomáš|titul=Roboti ve skladu? Jak fungují v praxi?|periodikum=Světchytře.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-03-23|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.svetchytre.cz/a/iZMaG/roboti-ve-skladu-jak-funguji-v-praxi|dátum prístupu=2018-07-04|jazyk=cs-CZ}}{{Nedostupný zdroj|date=december 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}
*{{Preklad|cs|Alza.cz|15968076}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.alza.sk alza.sk]

[[Kategória:Podniky v Prahe]]
[[Kategória:Obchodné reťazce v Česku]]</text>
      <sha1>jx2uyu9yd3x4c60vot0r21gkq1f18nw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štátny sviatok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>617101</id>
    <revision>
      <id>8244746</id>
      <parentid>8221052</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T02:42:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244746</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8860" sha1="q03za76p6oa3v9gfk289mdr6h44xidd" xml:space="preserve">'''Štátny sviatok''' je na Slovensku podľa zákona č. 241/1993 Z. z. každý z nasledujúcich dní:
* [[1. január]] - Deň vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]]
* [[5. júl]] - 	sviatok [[Cyril a Metod|svätého Cyrila a svätého Metoda]]
* [[29. august]] -	výročie [[Slovenské národné povstanie|SNP]]
* [[1. september]] 	- [[Deň Ústavy Slovenskej republiky]],
* [[28. október]] 	- Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]],
* [[17. november]] – [[Deň boja za slobodu a demokraciu]]
V uvedenom zozname sú (podľa stavu v roku 2026) prvé tri štátne sviatky (1. január, 5. júl a 29. august) [[deň pracovného pokoja|dňami pracovného pokoja]] (a [[sviatok|sviatkami]] v zmysle Zákonníka práce), zatiaľ čo ostatné tri (1. september, 28. október a 17. november) nie sú dňami pracovného pokoja (a nie sú sviatkami v zmysle Zákonníka práce).&lt;ref name=X&gt;zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (znenie z mája 2026)&lt;/ref&gt;

Popri štátnych sviatkoch existujú aj ďalšie štátom uznané sviatky. Stanovuje ich takisto zákon č. 241/1993 Z. z. Sú to konkrétne 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24. december, 25. december a 26. december.&lt;ref name=X/&gt; 

== Česko ==
Podobne ako na Slovensku je koncipovaný pojem štátny sviatok v dnešnom [[Česko|Česku]], kde sa plným menom nazýva &quot;štátny sviatok Českej republiky&quot; (po česky ''státní svátek České republiky''). V súčasnosti je v Česku zoznam dátumov štátnych sviatkov rovnaký ako na Slovensku, ale namiesto slovenských štátnych sviatkov 29. augusta a 1. septembra sú v Česku štátnymi sviatkami [[8. máj]] ([[Deň víťazstva]], t. j. koniec 2. svetovej vojny), [[6. júl]] (Deň upálenia majstra [[Ján Hus|Jána Husa]]) a [[28. september]] (Deň českej štátnosti, t. j. zavraždenie kniežaťa [[Václav I. (české knieža)|Václav]]).&lt;ref&gt;zákon č. 245/2000 Sb. o státních svátcích, o ostatních svátcích, o významných dnech a o dnech pracovního klidu.&lt;/ref&gt;

== Zahraničné ekvivalenty ==
Najbližší anglický ekvivalent je termín ''national holiday''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = vacationstat.com | odkaz na autora = | titul = Types of holidays explained: public, national, legal &amp; bank holidays | url = https://vacationstat.com/types-of-holidays/ | vydavateľ = vacationstat.com | miesto = | dátum vydania = 2025-02-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = national holiday | url = https://www.merriam-webster.com/dictionary/national%20holiday | vydavateľ = merriam-webster.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, najbližší nemecký ekvivalent je ''Nationalfeiertag''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nationalfeiertage {{!}} Diplomatisches Magazin | url = https://www.diplomatisches-magazin.de/service/nationalfeiertage/alle | vydavateľ = diplomatisches-magazin.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a francúzsky ''fête nationale''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = fête nationale | url = https://vitrinelinguistique.oqlf.gouv.qc.ca/fiche-gdt/fiche/8364886/fete-nationale#en | vydavateľ = vitrinelinguistique.oqlf.gouv.qc.ca | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

Keďže, ako bolo spomenuté vyššie, slovenský (a český) právny pojem štátny sviatok neoznačuje všetky štátom uznané sviatky, nie je zhodný so zahraničným pojmami typu ''public holiday''/''bank holiday''/''legal holiday'' ([[angličtina|angl.]]), ''gesetzlicher Feiertag''/''staatlicher Feiertag''/''Staatsfeiertag'' ([[nemčina|nem.]]), ''fête légale'' ([[francúzština|fr.]]) a pod., ktoré zahŕňajú všetky štátom uznané sviatky. Tieto zahraničné pojmy sa skôr podobajú slovenskému právnemu pojmu sviatok (t. j. pojmu sviatok v zmysle Zákonník práce a zákona č. 241/1993 Z. z.). Takisto treba dávať pozor na zámenu s rakúskym termínom ''Staatsfeiertag'' (doslova: štátny sviatok), ktorý označuje špeciálne len sviatok [[1. máj]].

== Dejiny štátnych sviatkov na Slovensku ==
=== Česko-Slovensko a prvá Slovenská republika ===
Pojem štátny sviatok existoval už v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. 

Od roku 1919 do roku 1951 (podľa zákonov č. 555/1919 Sb. z. a n., 65/1925 Sb. z. a n. a 248/1946 Sb.), okrem vojnových rokov 1939 - 1944, bol štátnym sviatkom len 28. október. Nemal síce žiaden slovný názov, ale bol myslený ako deň oslavy vzniku Česko-Slovenska. Platili preň ustanovenia o nedeliach.&lt;ref&gt;zákon č. 555/1919 Sb. z. a n. jímž se prohlašuje 28. říjen za svátek státní. [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1456/1/2/zakon-c-555-1919-sb-jimz-se-prohlasuje-28-rijen-za-svatek-statni/zakon-c-555-1919-sb-jimz-se-prohlasuje-28-rijen-za-svatek-statni]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;zákon č. 65/1925 Sb. z a n. o svátcích a památných dnech republiky Československé [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3865/1/2]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;zákon č. 248/1946 Sb. o úpravě svátkového práva&lt;/ref&gt;

V [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republike]] bol v rokoch 1940 - 1945 štátnym sviatkom len 14. marec (sviatok Slovenského štátu). Oslavoval sa ním vznik prvej Slovenskej republiky. Platili preň ustanovenia o nedeliach.&lt;ref&gt;zákon č. 99/1939 Sl. z. o vyhlásení 14. marca za štátny sviatok [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/7665/1/2/zakon-c-99-1939-slz-o-vyhlaseni-14-marca-za-statny-sviatok/zakon-c-99-1939-slz-o-vyhlaseni-14-marca-za-statny-sviatok]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Vládne nariadenie č. 154/1939 Sl. z. o zrušení niektorých pamätných dní [https://librinostri.catholica.cz/download/SlovenZakoni1939-r0.pdf] S. 306&lt;/ref&gt;

Od roku 1952 do roku 1993 (podľa zákona č. 93/1951 Zb.) platilo:
* Od roku 1952 do roku 1987 bol štátnym sviatkom len 9. máj (výročie oslobodenia Česko-Slovenska Sovietskou armádou). 
* Od roku 1988 bol pridaný ako druhý štátny sviatok 28. október (deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). 
* Od roku 1990 bol pridaný ako tretí štátny sviatok 5. júl (deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda)
* Od roku 1991 bol 9. máj premenovaný na: deň oslobodenia od fašizmu.
* Od roku 1992 bol 9. máj presunutý na 8. máj. 
Všetky uvedené štátne sviatky boli už od roku 1952 zároveň dňami pracovného pokoja.&lt;ref&gt;zákon č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch (vrátane starších znení)&lt;/ref&gt; 

V českej časti Česko-Slovenska bol v rokoch 1990 - 1992 štátnym sviatkom aj 6. júl (Deň upálenia majstra Jána Husa) ako &quot;štátny sviatok Českej republiky&quot;.&lt;ref&gt;zákon ČNR č. 204/1990 o prohlášení šestého července, dne upálení mistra Jana Husa, za státní svátek České republiky [https://e-sbirka.gov.cz/sb/1990/204/0000-00-00?zalozka=text#par_1]&lt;/ref&gt;

=== Samostatné Slovensko ===
Od roku 1994 (podľa dodnes platného zákona č. 241/1993 Z. z.) platí:
* Od roku 1994 do roku 2000 boli štátnymi sviatkami 1. január, 5. júl, 29. august a 1. september. Všetky boli zároveň dňami pracovného pokoja. 
* Od roku 2001 bol medzi štátne sviatky pridaný 17. november. Naďalej boli všetky štátne sviatky zároveň dňami pracovného pokoja.
* Od roku 2021 bol medzi štátne sviatky pridaný 28. október, ktorý ale ako jediný štátny sviatok nebol zároveň dňom pracovného pokoja. 
* Od roku 2024 bol z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 1. september, takže zo štátnych sviatkov od roku 2024 neboli dňami pracovného pokoja 1. september a 28. október. 
* Od roku 2025 je z dní pracovného pokoja vylúčený aj štátny sviatok 17. november, čiže začal platiť stav uvedený v úvode tohto článku.&lt;ref&gt;zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (vrátane starších znení)&lt;/ref&gt;

== Pozri aj ==
* [[deň pracovného pokoja]]
* [[Zoznam sviatkov na Slovensku]]

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Sviatky]]
[[Kategória:Dni]]
[[Kategória:Kalendáre]]</text>
      <sha1>q03za76p6oa3v9gfk289mdr6h44xidd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná zastávka Oščadnica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>618166</id>
    <revision>
      <id>8244776</id>
      <parentid>8136530</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T07:37:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244776</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2688" sha1="dxh9563wux1errt1cq1vu8gc6pk160l" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov              = Oščadnica
| obrázok            = Oščadnica - train station.JPG
| veľkosť obrázku    = 
| popis obrázku      = 
| štát               = Slovensko
| mesto              = [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]]
| mestská časť       = 
| prevádzkovateľ     = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]
| zemepisná šírka    = 49.415403
| zemepisná dĺžka    = 18.8332651
| otvorenie          = 
| bývalý názov       = 
| nástupištia        =2 
| nástupné hrany     = 
| prístup            =úrovňový 
| cestovné lístky    = nie
| počet cestujúcich  = 
| trate              = [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova]]
}}

'''Železničná zastávka Oščadnica''' je [[železničná zastávka]] v obci [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]]. Zastávka sa nachádza medzi [[Železničná stanica Krásno nad Kysucou|železničnou stanicou Krásno nad Kysucou]] a [[Železničná zastávka Čadca - mesto|železničnou zastávkou Čadca - mesto]]. Prechádza ňou dvojkoľajná [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trať č. 127 Žilina - Kysucké Nové Mesto - Mosty u Jablunkova]]. Zastávka má uzavretú pokladňu na predaj cestovných lístkov, kvôli bezdomovcom a nedostatku zamestancov, preto sa cestovné lístky zakupujú vo vlaku.&lt;ref name=&quot;železničná stanica Oščadnica&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  
 | priezvisko =  
 | meno =  
 | odkaz na autora =  
 | vydavateľ = www.vlaky.net
 | titul =  
 | url = https://www.vlaky.net/servis/galeria.asp?id=1302
 | dátum vydania =  
 | dátum prístupu =  
 | miesto =  
 | jazyk =  
}}&lt;/ref&gt;

== Doprava ==
Železničná zastávka leží na území [[IDS PLUS]].

=== Linkové vedenie ===
Podľa cestovného poriadku 2025/2026:&lt;ref name=&quot;cp_zsr&quot; &gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CESTOVNÝ PORIADOK VLAKOV OSOBNEJ DOPRAVY 2025/2026 | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251210233812/https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum archivácie = 2025-12-10 }}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Druh vlaku !! Linka !! Trasa !! Interval !! Poznámka 
|-
| Os
| [[IDS PLUS]] S2 
| (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité
| 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
|
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}

[[Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|Oščadnica]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Stavby v okrese Čadca]]
[[Kategória:Oščadnica (okres Čadca)]]</text>
      <sha1>dxh9563wux1errt1cq1vu8gc6pk160l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>SOR NS 18</title>
    <ns>0</ns>
    <id>632709</id>
    <revision>
      <id>8244641</id>
      <parentid>8237087</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T16:43:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38804-74</username>
        <id>299862</id>
      </contributor>
      <origin>8244641</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4361" sha1="ilk1czfxfclbnpqwj2733z2z84xctx0" xml:space="preserve">{{Infobox Autobus
 | autobus       = SOR NS 18
 | foto          = SOR NSG18BT.jpg
 | popis         = SOR NSG 18 na linke {{MHD|ba|63}} v Bratislave
 | typ           = NS 18
 | výrobca       = SOR
 | roky          = [[2018]] – (prototyp)
 | dĺžka         = 18750
 | šírka         = 2550
 | výška         = 2995
 | hmotnosť      = 
 | obsaditeľnosť = 47/?/1-2
 | motor         = FPT Industrial Cursor 9 F2CFE612C
 | výkon         = 243
 | prevodovka    = ZF
 | druh          = automatická
}}
'''SOR NS 18''' je model [[Česko|českého]] mestského kĺbového [[autobus]]u, vyrábaný spoločnosťou [[SOR Libchavy]].

Dizajn autobusu navrhol český architekt [[Patrik Kotas]]. Autobus konštrukčne vychádza zo základného typu [[SOR NS 12]] (sólo verzia), ktorý bol predstavený v roku [[2016]]. Prototyp modelu SOR NS 18 bol verejnosti prvýkrát predstavený na veľtrhu [[Czechbus 2018]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = BUSportal - CZECHBUS 2018: Svetová premiéra autobusu SOR NS 18 | url = http://www.busportal.sk/modules.php?name=article&amp;sid=12253 | vydavateľ = busportal.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-10-19 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20241203144308/http://www.busportal.sk/modules.php?name=article&amp;sid=12253 | dátum archivácie = 2024-12-03 }}&lt;/ref&gt;. V priebehu nasledujúcich rokov by mal SOR NS 18 vo výrobe nahradiť starší model [[SOR NB 18 City]], ktorý je momentálne rozšírený vo viacerých slovenských či českých mestách.

== Prevádzka na Slovensku==
V priebehu [[máj]]a [[2019]] bola v [[Bratislava|Bratislave]] zahájená testovacia prevádzka [[prototyp (výroba)|prototypu]] autobusu. Zo začiatku sa testoval najmä na linke {{MHD|ba|61}} a hokejovej linke {{MHD|ba|Hokej}}, v súvislosti s Majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji 2019. Zároveň je [[Bratislava]] prvým mestom, kde bol tento typ autobusu vypravený do premávky s cestujúcimi&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava testuje kĺbový autobus SOR NS 18 Diesel | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18497/Bratislava-testuje-klbovy-autobus-SOR-NS-18-Diesel | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-14 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt;

Od začiatku roka [[2022]] v [[Nitra|Nitre]] premávajú prvé sériovo vyrábané autobusy SOR NS 18.

Dokopy 5 autobusov SOR NSG 18 s pohonom na [[Stlačený zemný plyn|CNG]] bude od septembra premávať v [[Trenčín]]e.

V roku [[2023]] bol do [[Košice|Košíc]] dodaný jeden kus tohto autobusu spoločne s dvoma kusmi autobusu [[SOR NS 12|SOR NSG 12]]. SOR NSG 18 je nasadený na linke {{rcb|Doprava v Košiciach|71|inline=croute}}.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Nové SOR NSG boli zaradené do premávky| periodikum = imhd.sk| odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/23048/Nové-SOR-NSG-boli-zaradené-do-premávky| issn =| vydavateľ = mhd.sk| miesto = Bratislava| dátum = 2023-12-18| dátum prístupu = 2024-02-16}}&lt;/ref&gt;

Od [[6. február]]a [[2026]] začali autobusy SOR NSG 18 premávať v Bratislave na linkách {{MHD|ba|20}} {{MHD|ba|37}} {{MHD|ba|63}} {{MHD|ba|N37}} a {{MHD|ba|N55}}. Občas sa jeden autobus SOR NSG 18 premáva aj na linke {{MHD|ba|93}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dopravný podnik Bratislava {{!}} Masívna obnova vozidlového parku je spustená: Dopravný podnik Bratislava nasadil na linky MHD osem nových kĺbových autobusov na plynový pohon | url = https://dpb.sk/sk/sprava/masivna-obnova-vozidloveho-parku-je-spustena-dopravny-podnik-bratislava-nasadil-na-linky-mhd-osem-novych-klbovych-autobusov-na-plynovy-pohon | vydavateľ = dpb.sk | dátum prístupu = 2026-02-06}}&lt;/ref&gt; Od [[8. júl|8. júla]] [[2026]] začali naftové autobusy SOR NS 18 Diesel premávať v Bratislave na linkách {{MHD|ba|21}} {{MHD|ba|29}} {{MHD|ba|31}} {{MHD|ba|39}} {{MHD|ba|50}} {{MHD|ba|70}} {{MHD|ba|98}} {{MHD|ba|N21}} {{MHD|ba|N31}} {{MHD|ba|N70}} a {{MHD|ba|N93}}.

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Autobusy SOR}}

[[Kategória:Autobusy SOR]]
[[Kategória:Kĺbové autobusy]]</text>
      <sha1>ilk1czfxfclbnpqwj2733z2z84xctx0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Škótska hra</title>
    <ns>0</ns>
    <id>633527</id>
    <revision>
      <id>8244735</id>
      <parentid>7684557</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T00:32:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244735</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3867" sha1="l5xlt2umtd7exysri4yjiyuasj4sgzy" xml:space="preserve">{{Chess diagram
| tright
|
|=
 |rd|__|bd|qd|kd|bd|nd|rd
 |pd|pd|pd|pd|__|pd|pd|pd
 |__|__|nd|__|__|__|__|__
 |__|  |__|__|pd|__|__|__
 |__|__|__|pl|pl|__|__|__
 |__|__|__|__|__|nl|__|__
 |pl|pl|pl|__|__|pl|pl|pl
 |rl|nl|bl|ql|kl|bl|__|rl
|}}

'''Škótska hra''' vzniká po ťahoch:
*1. e4 e5
*2. Jf3 Jc6
*3. d4
a patrí medzi [[Otvorená hra|otvorené hry]]. Ide o veľmi obľúbené otvorenie medzi začiatočníkmi, keďže po výmene na poli d4 je možné pozíciu rýchlo zjednodušiť ale tiež sa teší obľube na vyššej úrovni.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://sach.7x.cz/unnamed/otvorenia/otvorene-hry/skotska-hra |dátum prístupu=2019-06-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190602172059/https://sach.7x.cz/unnamed/otvorenia/otvorene-hry/skotska-hra |dátum archivácie=2019-06-02 }}&lt;/ref&gt;

== História ==
Zahájenie bolo pomenované podľa korešpondenčnej partie Edinburgh – Londýn 1824–6. Škótski šachisti hrali čiernymi kameňmi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Veselý
 | meno = Jiří
 | odkaz na autora =
 | priezvisko2 = Kalendovský
 | meno2 = Jan
 | odkaz na autora2 =
 | priezvisko3 = Formánek
 | meno3 = Bedrich
 | odkaz na autora3 =
 | titul = Malá encyklopedie šachu
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Olympia
 | miesto = Praha
 | rok = 1989
 | počet sväzkov = 1
 | počet strán = 430
}}, heslo Skotská hra&lt;/ref&gt; Zahájenie sa objavovalo zriedka až do doby, keď ho dvakrát použil vtedajší majster sveta [[Garri Kasparov]] v zápase o majstra sveta s [[Anatolij Karpov|Anatolijom Karpovom]], v roku 1990, kde s ním jednu partiu remizoval a druhu vyhral. Od tej doby sa zahájenie stalo po [[Španielska hra|Španielskej hre]] druhou najčastejšou odpoveďou bieleho v otvorených hrách a objavuje sa aj na najvyššej úrovni, hrávajú ho napríklad [[Alexandr Morozevič]] a [[Tejmur Radžabov]]. Dnes sa už používa veľmi málo a je pre súpera prekvapením.

== Škótsky gambit ==
'''1. e4 e5 2. Jf3 Jc6 3. d4 exd4 4. Sc4'''
* '''4… Jf6''' kde hra prechádza do [[Hra dvoch jazdcov v obrane|Hry dvoch jazdcov v obrane]]
* '''4… Sc5'''
** '''5. Jg5?!''' Jh6 6. Jxf7 Jxf7 7. Sxf7 Kxf7 8. Dh5+ g6 9. Dxc5 d6 s prevahou čierneho.
** '''5. 0-0''' kde opäť môže čierny prejsť do Hry dvoch jazdcov v obrane po '''5… Jf6''' alebo môže zvoliť aj '''5… d6''' 6. c3 s kompenzáciou bieleho za pešiaka.
** '''5. c3''' volí biely najčastejšie, po čom urobí čierny najlepšie, keď po 5… Jf6 prejde do [[Talianska hra|Talianskej hry]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.celysvet.cz/sachy/sachy-eco?id=C45 |dátum prístupu=2019-06-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190526052852/http://www.celysvet.cz/sachy/sachy-eco?id=C45 |dátum archivácie=2019-05-26 }}&lt;/ref&gt;

== Miesesov variant ==
{{Chess diagram
| tright
|

 |rd|  |bd|  |kd|bd|  |rd
 |pd|  |pd|pd|qd|pd|pd|pd
 |  |  |pd|  |  |  |  |  
 |  |  |  |nd|pl|  |  |  
 |  |  |pl|  |  |  |  |  
 |  |  |  |  |  |  |  |  
 |pl|pl|  |  |ql|pl|pl|pl
 |rl|nl|bl|  |kl|bl|  |rl
 
| 1. e4 e5 2. Jf3 Jc6 3. d4 exd4 4. Jxd4 Jf6 5. Jxc6 bxc6 6. e5 De7 7. De2 Jd5 8. c4
}}
'''1. e4 e5 2. Jf3 Jc6 3. d4 exd4 4. Jxd4 Jf6 5. Jxc6''' (5. Jc3 – [[Hra štyroch jazdcov]]) '''5… bxc6 6. e5! De7! 7. De2 Jd5'''
* 8. Jd2 s nejasnou hrou 8… g6 8. c4 Sa6 – 8. c4
* '''8. c4''' je hlavné pokračovanie
** 8… Db4+ 9. Jd2 Jf4 9. De3 nebo 9. De4
** '''8… Jb6'''
*** 9. Jc3
*** 9. Jd2
** '''8… Sa6''' 9. b3
*** 9… 0-0-0 10. g3
*** 9… g5 10. g3 Sg7 11. Sb2 0-0-0
*** 9… g6
**** 10. g3 Sg7 11. Sb2
**** 10. f4 s nejasnou hrou

== Referencie ==  
&lt;references /&gt;
* {{Preklad|cs|Skotská hra|15837875}}

== Pozri aj ==
* [[Otvorená hra]]
* [[Španielska hra]]
* [[Talianska hra]]

{{Portál|Šach}}
[[Kategória:Otvorené hry]]</text>
      <sha1>l5xlt2umtd7exysri4yjiyuasj4sgzy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štadión Myjava</title>
    <ns>0</ns>
    <id>636479</id>
    <revision>
      <id>8244738</id>
      <parentid>7933500</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T01:06:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244738</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1549" sha1="6f8y9pyey6zsit3toai232e8h4dtu4p" xml:space="preserve">{{Infobox štadión|názov štadiónu=Štadión Myjava|prezývka=|obrázok=|popis obrázka=|štát=Slovensko|poloha=Hodžova 261/1, [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]]|zemepisná šírka=|zemepisná dĺžka=|otvorený=[[1954]]|začiatok=|prestavaný=2012−2013|uzavretý=|zbúraný=|majiteľ=|správca=|povrch=Tráva|cena výstavby=|architekt=|spoločnosť=|bývalé názvy=|kluby=[[Spartak Myjava]]&lt;br/&gt;[[ŠKF Sereď]] (2019−2020)|kapacita=2 709|rozmery=105 x 68 m}}'''Štadión Myjava''' je [[Futbal|futbalový]] [[Štadión (moderný)|štadión]] v [[Slovensko|slovenskom]] [[Mesto (všeobecne)|meste]] [[Myjava (mesto)|Myjava]]. Domáce zápasy tu hráva klub [[Spartak Myjava]], ktorý momentálne pôsobí v [[3. liga|3. lige]]. Kapacita štadióna je 2 709 miest na sedenie. Štadión bol renovovaný počas sezóny 2012/13.

== Externé odkazy ==

* [https://www.europlan-online.de/futbalov%fd-%9atadi%f3n/verein/5910 Stránka štadiónu (po nemecky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190804202552/https://www.europlan-online.de/futbalov%25FD-%259Atadi%25F3n/verein/5910 |date=2019-08-04 }}
* [http://spartakmyjava.sk/ Oficiálna stránka klubu Spartak Myjava]
* [http://www.fotbalovestadiony.cz/stadion-spartaka-myjava Profil štadiónu na stránke fotbalovestadiony.cz]
* [http://stadiumdb.com/stadiums/svk/stadion_spartaka_myjava Profil štadiónu na stránke stadiumdb.com]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Stadium Myjava|878878103}}
{{Futbalový výhonok}}

[[Kategória:TJ Spartak Myjava]]
[[Kategória:Stavby v Myjave]]</text>
      <sha1>6f8y9pyey6zsit3toai232e8h4dtu4p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>8-hydroxychinolín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>651345</id>
    <revision>
      <id>8244869</id>
      <parentid>7604322</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:19:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>wl, kat</comment>
      <origin>8244869</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8957" sha1="ktmvst8lcbvuy5l5xjwq1k9ukj81nvq" xml:space="preserve">{{Infobox Chemická zlúčenina
| Názov     = 8-hydroxychinolín
| Obrázok   = 8-idrossichinolina struttura.svg
| Obrázok2  = 8-Hydroxyquinoline 3D ball.png
| Vzorec    = C&lt;sub&gt;9&lt;/sub&gt;H&lt;sub&gt;7&lt;/sub&gt;NO
| Synonymá  = oxín, 8-chinolinol
| Vzhľad    = biely prášok
| Molekulová hmotnosť = 
| Molárna hmotnosť    = 145,16 g/mol
| Teplota topenia     = 72,5 - 74,0 °C
| Teplota varu        = 267 °C
| Teplota sublimácie  = 
| Teplota rozkladu    = 
| Trojný bod          = 
| Kritický bod        = 
| Kritická teplota    = 
| Kritický tlak       = 
| Kritická hustota    = 
| Hustota             = 1,034 g/cm&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; pri 20 °C
| Rozpustnosť         = vo vode 555 mg/dm&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; pri 20 °C
| Skupenské teplo topenia        = 
| Entropia topenia               = 
| Entropia varu                  = 
| Entropia rozpúšťania           = 
| Entropia sublimácie            = 
| Skupenské teplo vyparovania    = 
| Štandardná zlučovacia entalpia = 
| Štandardná entropia            = 
| Štandardná Gibbsová energia    = 
| Merná tepelná kapacita         = 
| Teplota vzplanutia             = 
| Teplota vznietenia             = 
| Medze výbušnosti               = 
| externé dáta MSDS = 
| GHS zdroj         = [https://www.merckmillipore.com/SK/sk/product/8-Hydroxyquinoline,MDA_CHEM-107098?ReferrerURL=https%3A%2F%2Fwww.google.com%2F]
| GHS piktogram     = {{GHS| 5| 6| 8| 9}}
| heslo GHS         = 
| vety H            = {{vety H|360D |301 |317 |318 |410}}
| vety EUH          = 
| vety P            = {{vety P|201 |273 |280 |302+352 |305+351+338 |308+310}}
| EÚ zdroj          = [https://www.merckmillipore.com/SK/sk/product/8-Hydroxyquinoline,MDA_CHEM-107098?ReferrerURL=https%3A%2F%2Fwww.google.com%2F]
| EÚ piktogram      = {{Výstraha| Xn}}
| vety R            = {{vety R|22}}
| vety S            = {{vety S|24/25}}
| NFPA 704          = 
| NFPA 704 zdroj    = 
| CAS       = 148-24-3
| UN        = 2811
| EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 205-711-1
| Číslo RTECS = 
| ulr       = 
}}

'''8-hydroxychinolín''' (známy aj ako '''oxín''' alebo '''8-chinolinol''') je [[Organická zlúčenina|organická]] [[heterocyklická zlúčenina]], odvodená od [[chinolín]]u pomyselným naviazaním [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkoholovej]] skupiny na ôsmy uhlík [[Bicyklus|dvojcyklu]]. Používa sa najmä ako [[chelačné činidlo]] v [[Kvantitatívna analýza (chémia)|kvalitatívnej chemickej analýze]] a ako [[liečivo]].

V prírode ho vytvára rastlina [[nevädzka rozložitá]] (''Centaurea diffusa''), čím zabíja okolité rastliny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Vivanco|meno=Jorge M.|priezvisko2=Bais|meno2=Harsh P.|priezvisko3=Stermitz|meno3=Frank R.|priezvisko4=Thelen|meno4=Giles C.|priezvisko5=Callaway|meno5=Ragan M|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=|titul=Biogeographical variation in community response to root allelochemistry: novel weapons and exotic invasion|periodikum=Ecology letters|odkaz na periodikum=|rok=2004|mesiac=|ročník=7|číslo=4|strany=285-292|url=|dátum prístupu=2020-06-2|issn=1461-0248|jazyk=v angličtine}}&lt;/ref&gt;

==Vlastnosti==
8-hydroxychinolín je tuhá biela látka, dobre rozpustná vo [[voda|vode]] aj v organických rozpúšťadlách.&lt;ref name=&quot;KBU&quot;&gt;Karta bezpečnostných údajov [https://www.merckmillipore.com/SK/sk/product/msds/MDA_CHEM-107098?Origin=PDP dostupné online]&lt;/ref&gt; V kvapalnom roztoku má 8-hydroxychinolín hodnotu [[Disociačná konštanta kyseliny|p''K''&lt;sub&gt;a&lt;/sub&gt;]] asi 9,9.&lt;ref&gt;{{Cite journal|last1=Albert|first1=A.|last2=Phillips|first2=J. N.|year=1956|title=264. Ionization Constants of Heterocyclic Substances. Part II. Hydroxy-Derivatives of Nitrogenous Six-Membered Ring-Compounds|journal=Journal of the Chemical Society (Resumed)|volume=1956|pages=1294–1304|doi=10.1039/JR9560001294}}&lt;/ref&gt; Tvorí [[Koordinačná zlúčenina|komplexy]] s iónmi kovov, [[Deprotonácia|deprotonuje]] sa a vzniká [[Chelácia|chelát]]. 

== Použitie ==
[[Súbor:Mer-tris(8-hydroxyquinoline)aluminium(III)-from-xtal-2000-CM-3D-ellipsoids.png|thumb|left|Tris(8-hydroxychinolín)hlinitý komplex]]

V chemickej analýze je 8-hydroxychinolín dôležitým činidlom v [[Chelatometria|chelatometrii]]. Naväzuje sa na molekuly niektorých [[kov]]ov, tvoriac farebný [[Koordinačná zlúčenina|komplex]], ktorý sa [[Extrakcia (chémia)|extrahuje]] do [[chloroform]]u.

Veľký význam má najmä pri stanovení [[hliník]]a, kde aj umožňuje rozlíšiť jeho monomérne a polymérne formy v roztoku.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Sposito|meno=Garrison|titul=The Environmental Chemistry Of Aluminum|vydanie=|vydavateľ=CRC press|miesto=Boca Raton USA|rok=1989|isbn=0-8493-4728-9|kapitola=4|strany=87-116|jazyk=v angličtine}} &lt;/ref&gt; Tento [[Koordinačná zlúčenina|komplex]] s hliníkom sa používa i v [[OLED|organických LED]].&lt;ref&gt;{{Cite journal|last1=Katakura, R.|last2=Koide, Y.|year=2006|title=Configuration-Specific Synthesis of the Facial and Meridional Isomers of Tris(8-hydroxyquinolinate)aluminum (Alq&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)|journal=Inorganic Chemistry|volume=45|issue=15|pages=5730–5732|doi=10.1021/ic060594s|pmid=16841973}}&lt;/ref&gt; Substituenty chinolínových kruhov ovplyvňujú [[Luminiscencia|luminiscenčné]] vlastnosti komplexov.&lt;ref&gt;{{Cite journal|last1=Montes, V. A.|last2=Pohl, R.|last3=Shinar, J.|last4=Anzenbacher, P. Jr.|year=2006|title=Effective Manipulation of the Electronic Effects and Its Influence on the Emission of 5-Substituted Tris(8-quinolinolate) Aluminum(III) Complexes|journal=Chemistry: A European Journal|volume=12|issue=17|pages=4523–4535|doi=10.1002/chem.200501403|pmid=16619313}}&lt;/ref&gt; V [[Excitovaný stav|excitovanom stave]] sa mení na [[Amfión (chémia)|amfión]], v ktorom sa protón presúva z kyslíka na dusík.

=== Biologická aktivita ===
Vo [[Farmácia|farmácii]] sa 8-hydroxychinolín používa ako mierne [[antiparazitikum]] a [[antiseptikum]],&lt;ref&gt;8-Hydroxyquinoline v ''Online medical dictionary'' [https://web.archive.org/web/20161009000455/http://www.online-medical-dictionary.org/definitions-8/8-hydroxyquinoline.html dostupné online]&lt;/ref&gt; pôsobí ako [[pesticíd]],&lt;ref&gt;{{Cite journal|last=Phillips|first=J. P.|year=1956|title=The Reactions of 8-Quinolinol|journal=Chemical Reviews|volume=56|issue=2|pages=271–297|doi=10.1021/cr50008a003}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|title=8-Hydroxyquinoline|url=http://www.online-medical-dictionary.org/definitions-8/8-hydroxyquinoline.html|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20161009000455/http://www.online-medical-dictionary.org/definitions-8/8-hydroxyquinoline.html|archive-date=2016-10-09|access-date=2016-03-09|publisher=Medical Dictionary Online}}&lt;/ref&gt; funguje ako inhibítor [[Transkripcia (genetika)|transkripcie]].&lt;ref&gt;{{Cite web|title=8-Hydroxyquinoline|url=http://www.sigmaaldrich.com/US/en/product/sial/h6878|access-date=2022-02-15|publisher=Sigma-Aldrich}}&lt;/ref&gt; Jeho roztok v alkohole sa používa v tekutých náplastiach.

Kedysi sa zvažovalo jeho použitie v boji proti rakovine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Shen
 | meno = Ai-Yu
 | priezvisko2 = Wu
 | meno2 = Sheng-Nan
 | priezvisko3 = Chiu
 | meno3 = Chih-Tsao
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Synthesis and Cytotoxicity Evaluation of Some 8-Hydroxyquinoline Derivatives
 | periodikum = Journal of Pharmacy and Pharmacology
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 1999
 | mesiac = 
 | ročník = 51
 | číslo = 5
 | strany = 543-548
 | url = 
 | dátum prístupu = 2020-06-2
 | issn = 2042-7158
 | jazyk = v angličtine
}}&lt;/ref&gt;

Existuje i tiolový analóg, [[8-merkaptochinolín]].&lt;ref&gt;{{cite journal|doi=10.1016/j.ccr.2004.08.024|title=Structural Chemistry of Complexes of (n-1)d&lt;sup&gt;10&lt;/sup&gt;ns Metal Ions with β-N-Donor Substituted Thiolate Ligands (m=0, 2)|year=2005|last1=Fleischer|first1=H.|journal=Coordination Chemistry Reviews|volume=249|issue=7–8|pages=799–827}}&lt;/ref&gt;

== Toxicita ==
8-hydroxychinolín je toxická látka s rizikom reprodukčnej toxicity. [[LD50|LD&lt;sub&gt;50&lt;/sub&gt;]] u potkanov pri orálnom požití je 1200 mg/kg.&lt;ref&gt;Informácie o produkte na merckmillipore.com [https://www.merckmillipore.com/SK/sk/product/8-Hydroxyquinoline,MDA_CHEM-107098?ReferrerURL=https%3A%2F%2Fwww.google.com%2F dostupné online]&lt;/ref&gt; Príznakmi otravy sú kašeľ, dýchavičnosť, [[hnačka]], [[nauzea]], zvracanie, poruchy funkcie [[Centrálna nervová sústava|CNS]], pomätenosť, symptómy paralýzy. Vonkajšia expozícia sa prejavuje dráždením, poleptaním a alergickými reakciami.&lt;ref name=&quot;KBU&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==

* [[Kliochinol]]
* [[PBT2]]
* [[PB-22]]
* [[Iónofór]]

==Zdroj==
{{Preklad|en|8-Hydroxyquinoline|1161262941}}

[[Kategória:Fenoly]]
[[Kategória:Fungicídy]]
[[Kategória:Herbicídy]]
[[Kategória:Antiseptiká]]
[[Kategória:Heterocyklické zlúčeniny]]
[[Kategória:Žieraviny]]
[[Kategória:Pyridíny]]
[[Kategória:Chelačné činidlá]]</text>
      <sha1>ktmvst8lcbvuy5l5xjwq1k9ukj81nvq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality</title>
    <ns>10</ns>
    <id>653292</id>
    <revision>
      <id>8244833</id>
      <parentid>8243998</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:14:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>† [[Bonnie Tyler]], [[Herman Chernoff]]</comment>
      <origin>8244833</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8077" sha1="rz71eph39mr8xbt8jdsqjpihn344yhk" xml:space="preserve">{{HS/A/Rám
 | témy =
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|MS vo futbale]]
* [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]]
* [[ruská invázia na Ukrajinu]]
** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]]

 | udalosti =
{{HS/A/Obrázok | Official Presidential portrait of Thomas Jefferson (by Rembrandt Peale, 1800)(cropped).jpg | popis = [[Thomas Jefferson]],{{break}} hlavný autor [[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov|Deklarácie]] }}
&lt;!--
* {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }}
--&gt;
* {{HS/A/Udalosť | 2026-07-04 | [[Spojené štáty]] oslávili 250. [[Deň nezávislosti (USA)|výročie]] prijatia [[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov|Deklarácie nezávislosti]] z roku [[1776]] a súčasne 200. výročie úmrtia [[John Adams (prezident USA)|Johna Adamsa]] a [[Thomas Jefferson|Thomasa Jeffersona]], 2. a 3. [[Prezident Spojených štátov|prezidenta USA]], ktorí boli súčasťou päťčlenného výboru jej autorov.
 | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šulák Hergovitsová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Deklarácia nezávislosti USA bola prijatá pred 250 rokmi. Jej hlavným autorom bol Thomas Jefferson | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/historia-a-archeologia/deklaracia-nezavislosti-usa-bola-prijata-pred-250-rokmi-jej-hlavnym-autorom-bol-thomas-jefferson/ | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-06 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-07-04 | [[Referendum na Slovensku v roku 2026|na Slovensku sa konalo referendum]] o zrušení doživotnej renty a obnove [[Úrad špeciálnej prokuratúry|Úradu špeciálnej prokuratúry]] (ÚŠP) a [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry]] (NAKA). Pre nízku [[Volebná účasť na Slovensku|účasť]] (16,13 %) je referendum neplatné. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť referenda | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/statna-volebna-komisia-potvrdila-nepl/975601-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-05 | dátum prístupu = 2026-07-05}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-07-02 | [[Súdny dvor Európskej únie|Súdny dvor EÚ]] potvrdil rekordnú pokutu vo výške 4,1 miliardy eur, ktorú [[Európska komisia]] udelila americkej spoločnosti [[Google]] za jej politiku, nútiacu výrobcov [[smartfón]]ov predinštalovať do zariadení s [[Android (operačný systém)|Androidom]] aplikácie od Googlu. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Súdny dvor EÚ potvrdil rekordnú pokutu pre Google | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sudny-dvor-eu-potvrdil-rekordnu-pokut/974924-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-02 | dátum prístupu = 2026-07-06}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-07-01 | [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícka cirkev]] vyhlásila [[Kňazské bratstvo svätého Pia X.]] (lefebristi) za [[schizma|schizmatické]] a po spore o vysviacky [[exkomunikácia|exkomunikovala]] šesť jeho biskupov ako aj veriacich laikov, ktorí sa k bratstvu formálne hlásia. | zdroj = {{Citácia periodika | autor = Vatican News | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rábara | meno2 = Pavol | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Nedovolené vysviacky lefebvristov : Vatikán vyhlásil exkomunikáciu biskupov, hovorí o schizmatickom čine | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/196721/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-01 | dátum prístupu = 2026-07-04}} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-06-30 | počas série [[supertropický deň|supertropických dní]] bol na Slovensku opakovane prekonaný teplotný rekord, keď v [[Turňa nad Bodvou|Turni nad Bodvou]] namerali v pondelok 41 [[stupeň Celzia|°C]] a v [[Kamenica nad Hronom|Kamenici nad Hronom]] v utorok 41,3 °C. Doterajší absolútny teplotný rekord bol z júla 2007, kedy v [[Hurbanovo|Hurbanove]] namerali 40,3 °C. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SHMÚ: Teploty na Slovensku prekonali rekord, dosiahli 41 stupňov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/shmu-teplota-na-viacerych-staniciach/974081-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-06-29 | dátum prístupu = 2026-06-30}} {{break}} {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = NOVÝ TEPLOTNÝ REKORD: V Kamenici nad Hronom namerali 41, 3 stupňa | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/novy-teplotny-rekord-v-kamenici-nad-h/974449-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-06-30 | dátum prístupu = 2026-06-30 }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-06-24 | [[Venezuela|Venezuelu]] postihlo [[Zemetrasenie vo Venezuele 24. júna 2026|dvojité pustošivé zemetrasenie]] s magnitúdami 7,2 a 7,5. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Venezuelu zasiahli dve silné zemetrasenia, zahynulo najmenej 32 ľudí a stovky utrpeli zranenia | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/venezuelu-zasiahli-dve-silne-zemetrasenia-zahynulo-najmenej-32-ludi-a-stovky-utrpeli-zranenia/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2026-06-25 | dátum prístupu = 2026-06-25}} }}

| úmrtia =
&lt;!-- 
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}}
    , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku
--&gt;
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|08|1951|06|08 | osoba = [[Bonnie Tyler]] | popis = waleská speváčka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|06|1923|07|01 | osoba = [[Herman Chernoff]] | popis = americký aplikovaný matematik, štatistik a fyzik}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|01|1961|03|28 | osoba = [[Martin Sarvaš]] | popis = slovenský textár, manažér a producent}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|29|1932|05|12 | osoba = [[Ervin László]] | popis = maďarský filozof, kybernetik, sytémový teoretik, futurológ a vizionár}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|26|1953|01|31 | osoba = [[Sergej Borisovič Ivanov|Sergej B. Ivanov]] | popis = ruský politik, v rokoch 2001 až 2007 minister obrany}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|22|2001|09|07 | osoba = [[Denisa Hurban Baránková]] | popis = slovenská lukostrelkyňa}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|22|1926|03|06 | osoba = [[Alan Greenspan]] | popis = americký ekonóm a bývalý šéf amerického Federálneho rezervného systému (Fed)}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|20|1949|07|04 | osoba = [[Slavenka Drakulićová]] | popis = chorvátska spisovateľka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|18|1932|11|06 | osoba = [[François Englert]] | popis = belgický teoretický fyzik}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|06|17|1970|03|13 | osoba = [[Alexandr Michajlovič Samokuťajev|Alexandr M. Samokuťajev]] | popis = pilot ruského vojenského letectva, kozmonaut, členom oddielu CPK}}

 | included = &lt;includeonly&gt;1&lt;/includeonly&gt;
}}&lt;noinclude&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]
* [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]]
* [[:en:Template:In the news]]
* [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]]
* [[:fr:Modèle:Accueil actualité]]
* [[:pl:Szablon:Aktualności]]

[[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>rz71eph39mr8xbt8jdsqjpihn344yhk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia</title>
    <ns>4</ns>
    <id>656924</id>
    <revision>
      <id>8244770</id>
      <parentid>8243960</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T07:02:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>ListeriaBot</username>
        <id>194672</id>
      </contributor>
      <comment>Wikidata list updated [V2]</comment>
      <origin>8244770</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7482" sha1="bl8adxxsyca0laxr022emkq9iiane1m" xml:space="preserve">[[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: &lt;onlyinclude&gt;{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}&lt;/onlyinclude&gt;.

&lt;!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--&gt;&lt;!-- &lt;noinclude&gt;{{Wikidata list header}}&lt;/noinclude&gt; --&gt;{{Wikidata list
|sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {&quot;1920-02-00T00:00:00&quot;^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { &quot;1920-01-00T00:00:00&quot;^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod &gt; &quot;2020-09-01T00:00:00Z&quot;^^xsd:dateTime) FILTER (?dod &lt; now())  Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ).  FILTER (  ?dodtime &gt; ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item
|columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119
|thumb=75
|links=local
}}
{| class='wikitable sortable'
! item
! obrázok
! label
! dátum narodenia
! dátum úmrtia
! description
! činnosť
! funkcia
! štátne občianstvo
! miesto narodenia
! miesto úmrtia
! pochovaný(á)
|-
| [[:d:Q1610257|Q1610257]]
| [[Súbor:Herman Chernoff October 2015.jpg|center|75px]]
| [[Herman Chernoff]]
| data-sort-value=&quot;1923&quot; | 1923-07-01
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-07-06
| 
| [[matematik]]&lt;br/&gt;[[fyzik]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q2732142|štatistik]]''&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]
| [[predseda]]
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[New York (mesto)|New York]]
| [[Boston (Massachusetts)|Boston]]
| 
|-
| [[:d:Q12771161|Q12771161]]
| 
| [[Martin Sarvaš]]
| data-sort-value=&quot;1961&quot; | 1961-03-28
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-07-01
| slovenský producent a hudobník (1961 – 2026)
| ''[[:d:Q947873|televízny hlásateľ]]''&lt;br/&gt;[[hudobný producent]]&lt;br/&gt;[[hudobník]]&lt;br/&gt;[[spevák]]&lt;br/&gt;[[textár]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q108333755|music publicist]]''
| 
| 
| [[Bratislava]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q964137|Q964137]]
| [[Súbor:Laszlo Ervin.jpg|center|75px]]
| [[Ervin László]]
| data-sort-value=&quot;1932&quot; | 1932-06-12
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-29
| maďarský filozof, kybernetik, sytémový teoretik, futurológ a vizionár
| [[filozof]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q15980158|spisovateľ literatúry faktu]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q486748|pianista]]''&lt;br/&gt;[[spisovateľ]]
| 
| [[Maďarsko]]&lt;br/&gt;[[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[Budapešť]]
| ''[[:d:Q157762|Cecina]]''
| 
|-
| [[:d:Q204027|Q204027]]
| [[Súbor:Sergei Ivanov (2019-10-26) (cropped).jpg|center|75px]]
| [[Sergej Borisovič Ivanov]]
| data-sort-value=&quot;1953&quot; | 1953-01-31
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-26
| diplomat, Sovietsky zväz
| ''[[:d:Q5121444|špecialista v oblasti spravodajstva]]''&lt;br/&gt;[[politik]]&lt;br/&gt;[[diplomat]]
| ''[[:d:Q1965788|First Deputy Chairman of the Government of the Russian Federation]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q109551787|Secretary of the Security Council of Russia]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q17287317|Minister of Defense of Russia]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q4488944|Kremlin Chief of Staff]]''
| [[Sovietsky zväz]]&lt;br/&gt;[[Rusko]]
| [[Petrohrad]]
| [[Moskva]]
| ''[[:d:Q1457437|Troyekurovskoye cemetery]]''
|-
| [[:d:Q107619646|Q107619646]]
| [[Súbor:Foto barankova.jpg|center|75px]]
| [[Denisa Hurban Baránková]]
| data-sort-value=&quot;2001&quot; | 2001-09-07
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-22
| slovenská lukostrelkyňa
| ''[[:d:Q13382355|lukostrelec]]''
| 
| [[Slovensko]]
| [[Bratislava]]
| [[Bratislava]]
| 
|-
| [[:d:Q193635|Q193635]]
| [[Súbor:Alan Greenspan color photo portrait.jpg|center|75px]]
| [[Alan Greenspan]]
| data-sort-value=&quot;1926&quot; | 1926-03-06
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-22
| podnikateľ, Spojené štáty americké (1926-2026)
| [[ekonóm]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q806798|bankár]]''&lt;br/&gt;[[politik]]&lt;br/&gt;[[podnikateľ]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q15981151|jazzový hudobník]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q15978655|konzultant]]''&lt;br/&gt;[[autor]]
| ''[[:d:Q2666591|Chair of the Federal Reserve]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q27907217|Chair of the Council of Economic Advisers]]''
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[New York (mesto)|New York]]
| [[Washington, D. C.|Washington D.C.]]
| 
|-
| [[:d:Q134898|Q134898]]
| [[Súbor:Slavenka Drakulić (2016).jpg|center|75px]]
| [[Slavenka Drakulićová]]
| data-sort-value=&quot;1949&quot; | 1949-07-04
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-20
| chorvátska spisovateľka
| [[novinár]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q6625963|románopisec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q11774202|esejista]]''&lt;br/&gt;[[spisovateľ]]
| 
| [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]]&lt;br/&gt;[[Chorvátsko]]
| [[Rijeka]]
| ''[[:d:Q2128261|Sovinjak]]''
| 
|-
| [[:d:Q151746|Q151746]]
| [[Súbor:Francois Englert (3x4 cropped).jpg|center|75px]]
| [[François Englert]]
| data-sort-value=&quot;1932&quot; | 1932-11-06
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-18
| belgický fyzik
| [[fyzik]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q19350898|teoretický fyzik]]''
| 
| [[Belgicko]]&lt;br/&gt;[[Francúzsko]]
| [[Etterbeek]]
| [[Uccle]]
| 
|-
| [[:d:Q928034|Q928034]]
| [[Súbor:Aleksandr Samokutyayev 2011.jpg|center|75px]]
| [[Alexandr Michajlovič Samokuťajev]]
| data-sort-value=&quot;1970&quot; | 1970-03-13
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-17
| 
| [[pilot]]&lt;br/&gt;[[kozmonaut]]&lt;br/&gt;[[politik]]
| ''[[:d:Q17276321|member of the State Duma]]''
| [[Rusko]]
| [[Penza]]
| 
| ''[[:d:Q2895767|Federal Military Memorial Cemetery]]''
|-
| [[:d:Q237774|Q237774]]
| [[Súbor:Daveigh Chase LF adjusted.jpg|center|75px]]
| [[Daveigh Chase]]
| data-sort-value=&quot;1990&quot; | 1990-07-24
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-16
| americká herečka a speváčka (1990–2026)
| [[spevák]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''&lt;br/&gt;[[Modelka|model]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q11481802|dabér]]''
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[Las Vegas]]
| [[Los Angeles]]
| 
|-
| [[:d:Q505206|Q505206]]
| [[Súbor:Ruini (cropped).jpg|center|75px]]
| [[Camillo Ruini]]
| data-sort-value=&quot;1931&quot; | 1931-02-19
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-16
| 
| ''[[:d:Q1234713|teológ]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]''
| [[Kardinál]]&lt;br/&gt;[[Titulárny biskup]]&lt;br/&gt;[[Pomocný biskup]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q103700417|Grand Chancellor of the Pontifical Lateran University]]''&lt;br/&gt;[[Kardinál vikár]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q105847573|arcikňaz Baziliky sv. Jána v Lateráne]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q105582784|predseda talianskej biskupskej konferencie]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q6501749|Sekretárky]]''
| [[Taliansko]]
| ''[[:d:Q8598|Sassuolo]]''
| [[Rím]]
| 
|-
| [[:d:Q1383214|Q1383214]]
| [[Súbor:Kyle Calder.JPG|center|75px]]
| [[Kyle Calder]]
| data-sort-value=&quot;1979&quot; | 1979-01-05
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-15
| kanadský hokejista
| ''[[:d:Q11774891|hokejista]]''
| 
| [[Kanada]]
| ''[[:d:Q1890931|Mannville]]''
| 
| 
|-
| [[:d:Q159907|Q159907]]
| [[Súbor:David Hockney in Washington Square Park (1977).jpg|center|75px]]
| [[David Hockney]]
| data-sort-value=&quot;1937&quot; | 1937-07-09
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-06-11
| anglický výtvarník (1937 – 2026)
| [[Maliar (umelec)|maliar]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q11569986|tlačiar]]''&lt;br/&gt;[[fotograf]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q2707485|scénograf]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q15296811|kresliar]]''&lt;br/&gt;[[ilustrátor]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q16947657|litograf]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q1925963|grafik]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q1281618|sochár]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q22343478|kolážista]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q2079935|kreslič architektonických modelov]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q28389|scenárista]]''&lt;br/&gt;[[výtvarník]]&lt;br/&gt;[[umelec]]&lt;br/&gt;[[spisovateľ]]&lt;br/&gt;[[učiteľ]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q11613590|theatre designer]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q10862983|leptár]]''
| 
| [[Spojené kráľovstvo]]
| [[Bradford]]
| [[Londýn]]
| 
|}
{{Wikidata list end}}

[[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]]</text>
      <sha1>bl8adxxsyca0laxr022emkq9iiane1m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kurský oblúk</title>
    <ns>0</ns>
    <id>665241</id>
    <revision>
      <id>8244755</id>
      <parentid>7440316</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T04:46:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>opravy a štyl.</comment>
      <origin>8244755</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5207" sha1="jnhgs6vxwejl7dtjz4ehw6amj1atx8p" xml:space="preserve">[[Súbor:Kursk-1943-Plan-GE.svg|náhľad|Nemecký plán útoku na kurský oblúk v lete 1943.]]
'''Kurský oblúk''' (rus. Курская дуга, nem. Kursker Bogen) alebo '''kurský výbežok''' bol výbežok [[front (vojna)|frontu]] západne od ruského (vtedy [[Sovietsky zväz|sovietskeho]]) mesta [[Kursk]], počas bojov na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Vznikol na jar 1943 a zohral dôležitú úlohu v nadchádzajúcich letných bojoch medzi sovietskou červenou armádou a nemeckým Wehrmachtom. Bol predovšetkým dejiskom [[kurská bitka|kurskej bitky]], jedného z rozhodujúcich stretnutí na východnom fronte a jednej z najdôležitejších bitiek vojny.

== Historické súvislosti ==
[[Súbor:Eastern Front 1943-02 to 1943-08.png|náhľad|Kurský oblúk v širších súvislostiach východného frontu od jari do augusta 1943.]]
Výbežok frontu vznikol na jar 1943 v dôsledku nemeckého ústupu po [[bitka o Stalingrad|bitke o Stalingrad]]. Skupina armád Juh bola nútená na prelome rokov 1942/1943 ustupovať na západ. Záreveň s tým sovietske sily [[Voronežský front|Voronežského]] ([[Filipp Ivanovič Golikov|F. I. Golikov]]) a [[Brianský front|Brianského frontu]] ([[Max Andrejevič Reiter|M. A. Reiter]]), zaútočili na nemeckú 2. armádu v priestore [[Voronež]]e a [[Kursk]]a ([[ostrogošsko-rossošská operácia|ostrogošsko-rossošská]] a [[voronežsko-kastornojská operácia (1943)|voronežsko-kastornojská operácia]]) v strednej časti sovietsko-nemeckého frontu. Jednalo sa o úsek frontu severne od stalingradského smeru. Nemecké sily len s ťažkosťami unikli z obkľúčenia pri Voroneži a ustupovali smerom na západ. Sovieti oslobodili [[Kursk]] (8. februára) a [[Belgorod]] (9. februára).&lt;ref&gt;Glantz, D.E.. The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay [online]. Južná Karolína : Clemson, 2001. S. 48&lt;/ref&gt; Rovnako sa darilo aj sovietskym vojskám Juhozápadného frontu (gen. [[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Vatutin]]), ktoré prekročili [[Donec|Severský Donec]] a 16. februára 1943 oslobodili [[Charkov]], vtedt hlavné mesto Ukrajiny. Nemci však do tohto priestoru prisunuli čerstvé sily [[II. tankový zbor SS|II. tankového zboru SS]] pod vedením gen. [[Paul Hausser|Haussera]]. Tieto sily spolu s posilnenými jednotkami skupiny armád Juh udreli na roztiahnuté a opotrebované sovietske divízie Voronežského a Juhozápadného frontu v tzv. [[Tretia bitka o Charkov|tretej bitke o Charkov]].&lt;ref&gt;Swanston, A. a Swanston, M., Historický atlas II. světové války. Praha, Columbus, 2007, s. 210 - 215&lt;/ref&gt;. V jej dôsledku Sovieti stratili [[Charkov]] aj [[Belgorod]]. Nemecký postup zastavilo až zlé jarné počasie, tzv. [[rasputica]]. Výsledný výbežok sovietskeho frontu, ktorý sa medzi Orlom a Belgorodom vkliňoval smerom na západ do nemeckých postavení dostal názov kurský oblúk.

Sovietske velenie, ktoré si uvedomovalo jeho strategický význam v priestore sústredilo veľké sily, po tom čo predpokladalo, že tento výbežok sa stane cieľom nemeckej letnej ofenzívy&lt;ref&gt;Žukov, G. K., Vzpomínky a úvahy 3 část. Praha, Naše vojsko, 2006, s. 27&lt;/ref&gt;. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] pôvodne neplánoval zotrvanie v obrane, ale bol príslušníkmi generálneho štábu presvedčený, že v danej situácii je to najlepšie riešenie. Sovietska strana po prvý krát vybudovala hlbokú členenú obranu, ktorú podporila početnými palebnými prostriedkami a mobilnými zálohami. Obrana bola v dôležitých úsekoch členená na 5 - 6 obranných čiar, z ktorých prvé 3 boli obsadené jednotkami. Hĺbka sovietskej obrany dosahovala 15 - 20 km&lt;ref&gt;Ogarkov, N. V. a kolektív, 1978, ''Sovetskaja voennaja enciklopedia. Tom 4 (K-22 - linejnij)'', Voenizdat, Moskva, s. 537&lt;/ref&gt;. Bolo to po prvý krát počas vojny, čo sovietska strana pripravila komplexnú obranu takéhoto rozsahu. Nemecká ofenzíva tzv. [[Kurská bitka|operácia Citadela]] (Zitadelle) v dňoch 5. júla - 17. júla 1943 síce tvrdo udrela na severnú aj južnú stranu výbežku, a na niektorých miestach zatlačila sovietske sily asi o 30 km, ale k rozhodujúcemu prelomeniu línie nedošlo. Naopak na severnú čeľusť obchvatu pri [[Oriol]]e spustili sovieti silnú ofenzívu ([[operácia Kutuzov]]) a zatlačili jednotky gen. [[Walter Model|Modela]] späť. Rovnaký protiútok ([[operácia Rumiancev]]) sa začal aj na juhu smerom na [[Belgorod]], kde prinútili k ústupu aj oveľa silnejšie (v porovnaní s uskupením pri Orle) nemecké uskupenie maršala [[Erich von Manstein|von Mansteina]].&lt;ref&gt;BONN, Keith E.. Slaughterhouse (The Handbook of the Eastern Front). [s.l.] : Aberjona Press, 2005. s. 35 - 40, ISBN 978-0-9717650-9-2&lt;/ref&gt;

5. augusta 1943 oslobodili jednotky červenej armády [[Oriol]] a [[Belgorod]]. 23. augusta 1943 sovieti oslobodili [[Charkov]]. Kurský výbežok na sovietsko-nemeckej frontovej línií v tomto období prestal existovať.

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Východný front počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Kurská oblasť]]</text>
      <sha1>jnhgs6vxwejl7dtjz4ehw6amj1atx8p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná stanica Handlová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>669271</id>
    <revision>
      <id>8244756</id>
      <parentid>8117842</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T04:49:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244756</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3103" sha1="f18fq6stec3k2qmvc901prx1qstvpec" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov              = Handlová
| obrázok            = 
| veľkosť obrázku    = 
| popis obrázku      = 
| štát               = Slovensko
| mesto              = [[Handlová]]
| mestská časť       = 
| prevádzkovateľ     = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]
| zemepisná šírka    = 48.7254106
| zemepisná dĺžka    = 18.7541081
| otvorenie          = 
| bývalý názov       = Nyitrabánya
| nástupištia        = 
| nástupné hrany     = 
| prístup            = 
| cestovné lístky    = 
| počet cestujúcich  =
| trate              = [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|145 Prievidza – Horná Štubňa]]
}}

'''Železničná stanica Handlová''' je [[železničná stanica]] v [[Handlová|Handlovej]]. Leží na trati [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|145 Prievidza – Horná Štubňa]]. Nie je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]]. Leží v nadmorskej výške {{mnm|447|w}}.&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;/&gt;

== Doprava ==
Na stanici sa nachádza 6 dopravných, 2 manipulačné, 1 odstavná a 2 ostatné koľaje. V stanici sú tri nástupištia. Pôvodná budova bola zbúraná, od roku 1980 je v prevádzke súčasná vypravná budova. Pôvodný názov bol Nyitrabánya. Je k nej pridelená [[Železničná stanica Chrenovec|stanica Chrenovec]].&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;/&gt; Stanica patrí do Oblastného riaditeľstva Trnava.&lt;ref name=&quot;zsr-detail-stanice&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Handlová - Železničná stanica | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/133/zeleznicna-stanica-handlova/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-01 | miesto = Trnava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;zsr-detail-stanice&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Detail stanice | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-ich-pristupnost/detail-stanice.html?sid=173153 | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20250914214155/https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-ich-pristupnost/detail-stanice.html?sid=173153 | dátum archivácie = 2025-09-14 }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-ich-pristupnost/detail-stanice.html?sid=173153 Stanica na stránke ŽSR] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250914214155/https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-ich-pristupnost/detail-stanice.html?sid=173153 |date=2025-09-14 }}
* [https://www.vlaky.net/trate/objekt/133/zeleznicna-stanica-handlova/ Stanica na stránke VLAKY.NET]

{{Železničná trať 145 (Slovensko)}}

[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Handlová]]
[[Kategória:Handlová]]
[[Kategória:Železničné stanice v okrese Prievidza|Handlová]]</text>
      <sha1>f18fq6stec3k2qmvc901prx1qstvpec</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná stanica Kysucké Nové Mesto</title>
    <ns>0</ns>
    <id>669964</id>
    <revision>
      <id>8244760</id>
      <parentid>8177558</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T05:30:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244760</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3618" sha1="syrl6yry12hmwhx1037qp42ogwe8tgj" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov              = Kysucké Nové Mesto
| obrázok            = Železničná stanica Kysucké Nové Mesto.jpg
| veľkosť obrázku    = 
| popis obrázku      = Budova stanice.
| štát               = Slovensko
| mesto              = [[Kysucké Nové Mesto]]
| mestská časť       = 
| prevádzkovateľ     = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]
| zemepisná šírka    = 49.3060400
| zemepisná dĺžka    = 18.7841958
| otvorenie          = 
| bývalý názov       = 
| nástupištia        = 
| nástupné hrany     = 
| prístup            = 
| cestovné lístky    =Nie 
| počet cestujúcich  =
| trate              = [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|127 Žilina – Mosty u Jablunkova]]
}}

'''Železničná stanica Kysucké Nové Mesto''' je [[železničná stanica]] v [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]]. Leží na trati [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|127 Žilina – Mosty u Jablunkova]]. Je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]].&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;/&gt;

== Doprava ==
Stanica patrí do Oblastného riaditeľstva Žilina.&lt;ref name=&quot;zsr-detail-stanice&quot;/&gt;

Železničná zastávka leží na území [[IDS PLUS]].

=== Linkové vedenie ===
Podľa cestovného poriadku 2025/2026:&lt;ref name=&quot;cp_zsr&quot; &gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CESTOVNÝ PORIADOK VLAKOV OSOBNEJ DOPRAVY 2025/2026 | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251210233812/https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum archivácie = 2025-12-10 }}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Druh vlaku !! Linka !! Trasa !! Interval !! Poznámka 
|-
| Os
| [[IDS PLUS]] S2 
| (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité
| 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
|
|}

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;zsr-detail-stanice&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Kysucké Nové Mesto | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-zastavok/detail-stanice.html?sid=291 | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-08-19 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20210828230700/https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-zastavok/detail-stanice.html?sid=291 | dátum archivácie = 2021-08-28 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kysucké Nové Mesto - Železničná stanica | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/248/zeleznicna-stanica-kysucke-nove-mesto/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-29 | miesto = Trnava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-zastavok/detail-stanice.html?sid=291 Stanica na stránke ŽSR] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210828230700/https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-zastavok/detail-stanice.html?sid=291 |date=2021-08-28 }}
* [https://www.vlaky.net/trate/objekt/248/zeleznicna-stanica-kysucke-nove-mesto/ Stanica na stránke VLAKY.NET]

{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}

[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Kysucké Nové Mesto]]
[[Kategória:Kysucké Nové Mesto]]
[[Kategória:Doprava v okrese Kysucké Nové Mesto]]
[[Kategória:Stavby v okrese Kysucké Nové Mesto]]</text>
      <sha1>syrl6yry12hmwhx1037qp42ogwe8tgj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Črchľový potok (prítok Kysuce)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>672928</id>
    <revision>
      <id>8244767</id>
      <parentid>7989735</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T06:09:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>Kateg=orie, wl</comment>
      <origin>8244767</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10025" sha1="qb8chdw41w2kyt3oe9v620u2tf3bq4h" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Črchľový potok
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Žilinský kraj]]
| region_type               = Kraj
| district                  = [[Okres Čadca|Čadca]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Raková (okres Čadca)|Raková]]
| municipality1             = Čadca
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Turzovská vrchovina]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Hornokysucké podolie]]
| source_elevation          = 743
| source_lat_d              = 49.4115
| source_long_d             = 18.7509
| mouth                     = [[Kysuca]]
| mouth_location            = [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Čadca]], [[Hornokysucké podolie]]
| mouth_elevation           = 415
| mouth_lat_d               = 49.4421
| mouth_long_d              = 18.7571
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 4.6
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Žilinský kraj
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 4-21-06-5757
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     =
| free2_type                =
| free2_label               =
}}

''' Črchľový potok'''&lt;ref&gt;Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf]  (cit. 2021-11-19).&lt;/ref&gt; je [[potok]] v centrálnej časti regiónu [[Kysuce]] pretekajúci obcou [[Raková (okres Čadca)|Raková]] a v malom rozsahu pri ústí i po hranici s mestom [[Čadca]] v okrese [[Čadca (okres)|Čadca]]. Je to pravostranný prítok [[Kysuca|Kysuce]], ktorá ústi do [[Váh]]u; má dĺžku 4,6 km. Je vodným tokom IV. rádu. [[Hydrologické poradie]] (číslo povodia): 4-21-06-5757. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok [[Turzovská vrchovina]], geomorfologický podcelok [[Hornokysucké podolie]].&lt;ref&gt;KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na  [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2021-11-19].&lt;/ref&gt;

== Prameň ==
Pramení v nadmorskej výške {{mnm|743}} v lesnom [[extravilán]]e v južnej časti územia obce [[Raková (okres Čadca)|Raková]] 30 m severovýchodoseverne od trojchotárnika, v ktorom sa stretávajú hranice obcí [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Zákopčie]] a [[Čadca]], v lesnom komplexe ''Osobité'', v geomorfologickom celku [[Turzovská vrchovina]], v geomorfologickom podcelku [[Hornokysucké podolie]].

== Opis toku ==
Tečie severným smerom lesným [[extravilán]]om, v nadmorskej výške {{mnm|567}} pretína lesnú spevnenú cestu, obteká pole ''Pod Hájnicou'', v nadmorskej výške {{mnm|508}} priberá ľavostranný bezmenný prítok, svojim ľavým brehom obteká východné a severovýchodné úpätie z južnej strany zalesneného a zo severnej strany odlesneného, zatrávneného vrchu ''Črchľa'' s nadmorskou výškou {{mnm|563}}, vo výške {{mnm|479}} priberá bezmenný pravostranný prítok, vystupuje z lesa a po ľavej strane obmýva pasienky, lúky a riedky lesný porast, v nadmorskej výške {{mnm|443}} priberá ľavostranný bezmenný prítok, stáča sa do východného smeru, ľavým brehom obmýva obecný areál hospodárskeho strediska s vodárňou a vteká do intravilánu [[Raková (okres Čadca)|Rakovej]], po zmene smeru na sever tečie po obecnej hranici medzi [[Raková (okres Čadca)|Rakovou]] a mestom [[Čadca]], podteká [[Železničná trať Čadca – Makov|železničnú trať Čadca – Makov]] a po krátkom úseku v nadmorskej výške {{mnm|415}} ústi do [[Kysuca|Kysuce]] ako jej pravostranný prítok. Má tri bezmenné prítoky.&lt;ref&gt;Priebeh vodného toku Črchľový potok (prítok Kysuce) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/ease/zbgis/%7B9097EE75-CE9E-441B-BBDA-0D0D314C74B2%7D?pos=49.189970,20.801286,16] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211119061158/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/ease/zbgis/%7B9097EE75-CE9E-441B-BBDA-0D0D314C74B2%7D?pos=49.189970,20.801286,16 |date=2021-11-19 }} [cit. 2021-11-17].&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 27, 105. Bratislava 1977. 79-008-76.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt; Geografické názvy okresu Čadca A40. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1634/1994 z 3.6.1994. 78 s. S. 43, 44, 59, 66. ISBN 80-85672-14-6.&lt;/ref&gt;

Pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku [[Turzovská vrchovina]], v geomorfologickom podcelku [[Hornokysucké podolie]].&lt;ref&gt;Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 12, 108, 109. 079-902-87 NVA.&lt;/ref&gt;

== Pôvod názvu ==
Vodný tok má pôvod v názve vrchu ''Črchľa'' ([[Turzovská vrchovina]]) s nadmorskou výškou {{mnm|563}}, na východnom úpätí ktorého potok tečie. Z toponyma ''Črchľa'' rozšírením o formant ''-ový'' a kombináciou so [[všeobecné meno|všeobecným podstatným menom]] [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]]) ''Črchľový potok'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej [[toponymia|toponymii]], najmä hydronymii.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán 
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Z lexiky slovenskej toponymie
  | odkaz na titul = 
  | vydanie = 1
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 191
  | strany = 66, 67
  | isbn = 80-224-0480-2
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Názov vrchu ''Črchľa'', ktorého severná časť je ešte aj v súčasnosti odlesnená, má pôvod vo [[všeobecné meno|všeobecnom podstatnom mene]] ''črchľa'' vo význame ''časť lesa, v ktorom sa lúpala kôra zo stromov, aby vyschli, vyčrchlené miesto''. Motivantom pomenovacieho procesu bol charakteristický výskyt vyčrchleného miesta v priestore vrchu v čase pomenovania. Črchlenie bol jeden zo stredovekých spôsobov odlesňovania, transformácie lesných pozemkov na kultúrnu pôdu - poľnohospodárske pozemky. Najskôr sa obsekala, olúpala kôra dookola kmeňa stromu, aby vyschol, neskôr sa očrchlené vyschnuté stromy vytínali a potom sa klčovaním získavala užitočná, kultúrna pôda. Podstatné meno ''črchľa'' je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj jej slovnej zásoby.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Krško
  | meno = Jaromír
  | autor = Jaromír Krško
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Velička
  | meno2 = Drahomír
  | autor2 = Drahomír Velička
  | odkaz na autora2 = 
  | titul = Hydronymia povodia Kysuce
  | odkaz na titul = 
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied
  | miesto = Banská Bystrica
  | rok = 2011
  | počet strán = 208
  | edícia = Hydronymia Slovaciae
  | strany = 47
  | isbn = 978-80-557-0266-7
  }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Majtán
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Historický slovník slovenského jazyka
  | odkaz na titul = 
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1991
  | počet strán = 535
  | strany = 224
  | zväzok = 1, A-J
  | isbn = 80-224-0228-1
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 2007 bola štandardizovaná podoba hydronyma ''Črchľový potok''.&lt;ref&gt;Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca2-2007.pdf] [cit. 2021-11-20].&lt;/ref&gt; Porovnaj aj hydronymá napr. [[Črchľový potok (prítok Varínky)]], [[Črchľový potok (prítok Osturnianskeho potoka)]], [[Črchľový potok (prítok Polhoranky)]], [[Črchlinský potok]], [[Črchľa (prítok Jelenieho potoka)]], [[Črchľa (prítok Kučmanovského potoka)]].

== Referencie ==
{{referencie}}

{{Vodné toky v povodí Kysuce (1. časť)}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Kysuce]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Čadca]]
[[Kategória:Vodné toky v Turzovskej vrchovine]]
[[Kategória:Raková (okres Čadca)]]
[[Kategória:Čadca]]</text>
      <sha1>qb8chdw41w2kyt3oe9v620u2tf3bq4h</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Β-Kryptoxantín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>674546</id>
    <revision>
      <id>8244817</id>
      <parentid>8234066</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:47:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244817</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4662" sha1="rm8yaj1o2upgemw69betgcppyc6xtnc" xml:space="preserve">{{DISPLAYTITLE:β-Kryptoxantín}}
{{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=β-Kryptoxantín|Vzorec={{chem|C|40|H|56|O}}|Obrázok=Cryptoxanthin.svg|Obrázok2=Cryptoxanthin ball and stick.png|Synonymá=(3''R'')-β,β-Karoten-3-ol, kryptoxantol, kryptoxantín, E161c|Molárna hmotnosť=552,85 g/mol|CAS=472-70-8}}
'''β-Kryptoxantín''' alebo len '''kryptoxantín&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;''' je prírodný [[Karotenoid|karotenoidový]] pigment. Bol izolovaný z rôznych zdrojov, ako napríklad [[ovocie]] rastlín rodu ''[[Physalis]]'', [[Pomaranč|pomarančovej]] šupky, [[Papája|papáji]], [[Žĺtok|žĺtka]], [[Maslo|masla]], [[Jablko|jabĺk]] a hovädzieho krvného séra.&lt;ref name=&quot;Merck&quot;&gt;''Merck Index'', 11th Edition, '''2612'''.&lt;/ref&gt;

== Chemické vlastnosti ==
Štruktúrou je β-kryptoxantín príbuzný [[Β-karotén|β-karoténu]], ale má o [[Hydroxyl|hydroxylovú]] skupinu viac. Je to [[Xantofyl|xantofylové]] farbivo.

V čistej forme je β-kryptoxantín červená kryštalická pevná látka s kovovým odleskom. Je rozpustný v [[Chloroform|chloroforme]], [[Benzén|benzéne]], [[Pyridín|pyridíne]] a [[Sírouhlík|sírouhlíku]].&lt;ref name=&quot;Merck&quot; /&gt;

== Biológia a medicína ==
V ľudskom tele sa β-kryptoxantín premieňa na [[vitamín A]] ([[retinol]]) a preto sa pokladá za [[provitamín A]]. Ako ostatné karotenoidy, β-kryptoxantín je [[antioxidant]] a pomáha predísť poškodeniu buniek a DNA [[Voľný radikál|voľnými radikálmi]], takisto stimuluje opravu oxidačného poškodenia DNA.&lt;ref&gt;{{cite journal|last1=Lorenzo|first1=Y.|last2=Azqueta|first2=A.|last3=Luna|first3=L.|last4=Bonilla|first4=F.|last5=Dominguez|first5=G.|last6=Collins|first6=A. R.|title=The carotenoid  β-cryptoxanthin stimulates the repair of DNA oxidation damage in addition to acting as an antioxidant in human cells|journal=Carcinogenesis|volume=30|pages=308–314|year=2008|doi=10.1093/carcin/bgn270|pmid=19056931|issue=2|doi-access=free}}&lt;/ref&gt;

Posledné objavy v niekoľkých epidemiologických štúdiách naznačujú, že β-kryptoxantín by mohol pôsobiť [[Chemopreventívum|chemopreventívne]] (zabraňovať vzniku rakoviny) voči [[Rakovina pľúc|rakovine pľúc]], teda existuje inverzná asociácia β-kryptoxantínu s rakovinou pľúc.&lt;ref&gt;{{cite journal|doi=10.1002/ijc.22111|title=β-Cryptoxanthin suppresses the growth of immortalized human bronchial epithelial cells and non-small-cell lung cancer cells and up-regulates retinoic acid receptor b expression|author1=Lian, Fuzhi|author2=Hu, Kang-Quan|author3=Russell, Robert M.|author4=Wang, Xiang-Dong|journal=International Journal of Cancer|year=2006|volume=119|issue=9|pages=2084–2089|doi-access=free}}&lt;/ref&gt; Na druhej strane bol však normálny až vyšší príjem β-kryptoxantínu u dospelých pacientov s diagnostikovaným malígnym [[Glióm|gliómom]] asociovaný s horšou šancou na prežitie.&lt;ref&gt;{{cite journal|last1=Delorenze|first1=Gerald N|last2=McCoy|first2=Lucie|last3=Tsai|first3=Ai-Lin|last4=Quesenberry|first4=Charles P|last5=Rice|first5=Terri|last6=Il'yasova|first6=Dora|last7=Wrensch|first7=Margaret|title=Daily intake of antioxidants in relation to survival among adult patients diagnosed with malignant glioma|year=2010|pages=215|volume=10|doi=10.1186/1471-2407-10-215|journal=BMC Cancer|url=|pmid=20482871|pmc=2880992}}&lt;/ref&gt;

== Iné použitia ==
β-Kryptoxantín sa používa ako [[potravinárske farbivo]] a má priradené [[E číslo]] '''E161c'''.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam Éčiek|url=https://zdravopedia.sk/ucinne-latky/ecka/zoznam-eciek|vydavateľ=Zdravopedia|dátum vydania=2021-12-22|dátum prístupu=2021-12-22|jazyk=sk|priezvisko=Zdravopedia}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Jeho použitie nie je povolené v EÚ&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;&lt;ref&gt;UK Food Standards Agency: {{cite web|url=http://www.food.gov.uk/safereating/chemsafe/additivesbranch/enumberlist|title=Current EU approved additives and their E Numbers|accessdate=2011-10-27|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101007124435/http://www.food.gov.uk/safereating/chemsafe/additivesbranch/enumberlist|archivedate=2010-10-07}}&lt;/ref&gt; ani USA.{{Bez citácie}} Jeho použitie je povolené v Austrálii a na [[Nový Zéland|Novom Zélande]].&lt;ref&gt;Australia New Zealand Food Standards Code{{cite web|url=http://www.comlaw.gov.au/Details/F2011C00827|title=Standard 1.2.4 - Labelling of ingredients|accessdate=2011-10-27}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Β-Cryptoxanthin|1042048988}}

[[Kategória:Tetraterpény]]
[[Kategória:Potravinárske farbivá]]
[[Kategória:E kódy|161 c]]</text>
      <sha1>rm8yaj1o2upgemw69betgcppyc6xtnc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam postáv seriálu Susedia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>676540</id>
    <revision>
      <id>8244706</id>
      <parentid>8002092</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T20:12:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39008-95</username>
        <id>299884</id>
      </contributor>
      <comment>/* Gergely Komárom (Tomáš Majláth) */</comment>
      <origin>8244706</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="24903" sha1="541m9225humyzptbe1q9ygeg4htlzxi" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}
Toto je zoznam postáv seriálu [[Susedia (seriál)|Susedia]].

== Hlavné postavy ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot;| Postava
! rowspan=&quot;2&quot;| Herec
! colspan=&quot;10&quot; | Séria
|-
! style=&quot;width:7%;&quot;| [[Zoznam častí seriálu Susedia (1. séria)|1]]
! style=&quot;width:7%;&quot;| [[Zoznam častí seriálu Susedia (2. séria)|2]]
! style=&quot;width:7%;&quot;| [[Zoznam častí seriálu Susedia (3. séria)|3]]
! style=&quot;width:7%;&quot;| [[Zoznam častí seriálu Susedia (4. séria)|4]]
! style=&quot;width:7%;&quot;| [[Zoznam častí seriálu Susedia (5. séria)|5]]
! style=&quot;width:7%;&quot;| [[Zoznam častí seriálu Susedia (6. séria)|6]]
! style=&quot;width:7%;&quot;| [[Zoznam častí seriálu Susedia (7. séria)|7]]
! style=&quot;width:7%;&quot;| [[Zoznam častí seriálu Susedia (8. séria)|8]]
! style=&quot;width:7%;&quot;| [[Zoznam častí seriálu Susedia (9. séria)|9]]
! style=&quot;width:7%;&quot;| [[Zoznam častí seriálu Susedia (10. séria)|10]]
|-
! František Stromokocúr
| [[Peter Marcin]]
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
|-
! László Komárom
| [[Andrej Kraus|Andrej „Andy“ Kraus]]
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
|-
! Zuzana Stromokocúrová
| [[Zuzana Tlučková]]
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
|-
! Ildikó Komárom
| [[Viktória Ráková|Viktória „Viki“ Ráková]]
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
|-
! Marta Krasnodarskaja Sladká
| [[Marta Sládečková]]
| colspan=&quot;10&quot; style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
|-
! Milka Stromokocúrová
| [[Kristína Pírová|Kristína Barancová Pírová]]
| style=&quot;background:#ECECEC;&quot; | 
| style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
| style=&quot;background:#ECECEC;&quot; |
| colspan=&quot;7&quot; style=&quot;background:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
|-
! Gergely Komárom
| [[Tomáš Majláth]]
| style=&quot;background:#ECECEC;&quot;| 
| style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
| style=&quot;background:#ECECEC;&quot;|
| colspan=&quot;7&quot; style=&quot;background:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
|-
! Andrejka
| [[Dominika Richterová]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;background:#ECECEC;&quot;| 
| colspan=&quot;7&quot; style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; &quot; | Hlavná
|}

=== František Stromokocúr ([[Peter Marcin]]) ===
[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] František Stromokocúr (* [[16. október|16.10.]][[1964]], [[Ružomberok]]) pracoval ako horár. Študoval na [[Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene|Lesníckej fakulte Technickej univerzity]] vo [[Zvolen]]e. V druhej sérii získal prácu na ministerstve. Ľahko sa rozčúli a jeho obľúbená fráza je „Zuza, nerob paniku!&quot; Pracoval ako správca lesného revíru a stal sa poslancom miestneho zastupiteľstva. Pracoval ako hovorca mestskej časti. S manželkou Zuzanou má dcéru Milku. Má vnuka Evana. Je krstným otcom Ágostona-Františka.  V súčasnosti pracuje opäť na lesnej správe.

=== László Komárom ([[Andrej Kraus|Andy Kraus]]) ===
Lászlo Komárom (* [[11. august|11.08.]][[1967]], [[Komárom]]) sa živil ako opravár. Neskôr si dokonca založil firmu „Kutyil, s.r.o.“ Je milujúci manžel a nevie dobre po slovensky. Pracoval na lesnej správe. S Ildikó mali svadbu [[23. október|23.10]].[[1987]]. Majú dvoch synov – Gergelyho a Ágostona-Františka (* 2019). S  Františkom mali dokonca aj svoju reštauráciu ktorú predali. Potom pracoval aj ako mestský policajt. V súčasnosti pracuje opäť na lesnej správe s Františkom.

=== Zuzana Stromokocúrová, r. Králová ([[Zuzana Tlučková]]) ===
Zuzana pracuje ako dílerka, ale v práci sa jej nie vždy darí, a preto svoje „krámy“ predáva Lászlovi. Večne má nejakú potýčku s Ildikó, ale v podstate sú kamarátky. S manželom Františkom majú dcéru Milku. Má vnuka Evana. Je krstnou mamou Ágostona-Františka. 

=== Ildikó Komárom ([[Viktória Ráková|Viki Ráková]]) ===
Ildikó je žena v domácnosti. Jej záľubou je varenie, ale problém je v tom, že to, čo navarí, je málokedy dobré alebo vôbec nie jedlé. V druhej sérii pracuje ako Františkova sekretárka na ministerstve. Jej obľúbená fráza je „Toto nemdopadne dobre!“ a „Nedráždi!“ V súčasnosti pracuje ako zástupkyňa riaditeľa v miestnej škole. S manželom Lászlom majú synov Gergelyho a Ágostona-Františka (* 2019). Je krstnou mamou Evana.

=== Marta „Krasnodarskaja“ Sladká ([[Marta Sládečková]]) ===
Marta je susedka Františka a Lászla. Celý život si hľadá partnera, no nejako sa jej to nedarí, a tak na začiatku balí Lászla. Marta Sladká je trošku uletená suseda s nezabudnuteľným smiechom. Jej najobľúbenejšia disciplína je nečakaná návšteva jednej z dvoch rodín a namiesto pozdravu jej známe „Neruším?“ V 4. sérii sa objaví ako vdova. Vráti sa z Ruska, kde bola vydatá za bohatého oligarchu.

=== Milka Komárom, r. Stromokocúrová ([[Kristína Barancová Pírová]]) ===
Emília Komárom (* [[22. apríl|22.4.]] [[1987]])  je dcéra Zuzany a Františka. Prvýkrát sa objavila až v druhej sérii. Vyhodili ju z práce v Paríži. Po francúzsky sa veľa nenaučila, lebo tam boli samí Poliaci. Ako tvrdí Zuza, Milka zdedila po Františkovi všetky nepodarené gény. Je nezodpovedná a nevie sa o seba postarať. Najradšej ju má František, Milka je jeho miláčikom. Františka neoslovuje otec, ale Fero. Dokonca si s ním rada vypije aj pivko. Má syna Evana (* 2018) s kŕmičom z lesnej správy Marekom. Momentálne žije s Gergelyom v spoločnom byte. V 9. sérií mala svadbu s Gergelyom.

=== Gergely Komárom ([[Tomáš Majláth]]) ===
Je to syn Lászla a Ildikó. Prvýkrát sa objaví až v druhej sérii po návrate zo štúdia v zahraničí. Študuje hru na violončele (base) a je vegetarián. No Zuza a František tvrdia, že Gergely na [[Violončelo|violončele]] veľmi hrať nevie a trpia, keď musia počúvať jeho „kvílenie“. Momentálne žije s Milkou a Evanom v spoločnom byte. V 9. sérií mal svadbu s Milkou.

=== Andrejka ([[Dominika Richterová]])===
Andrejka je nová susedka a správkyňa domu. Prvýkrát sa objavila až v štvrtej sérii. Od 9. série je manželkou doktora Vojtíška.

== Vedľajšie postavy ==
* [[Karol Horváth]] – ''poštár František'' (1×02, 1×06, 1×08, 1×12, 1×14, 1×15, 2×01, 2×09, 2×14, 3×06, 3×10, 3×13, 4×03, 4×05, 4×07, 4×08, 4×13, 4×14, 4×15, 4×18, 4×20, 4×21, 4×22, 4×23, 4×24, 4×25, 5×01, 5×06, 5×08, 5×10, 5×11, 5×12, 5×14, 6×01, 6×03, 6×10, 6×11, 6×13, 6×14, 7×01, 7×03, 7×04, 7×05, 7×07, 7×09, 7×12, 7×13, 7×15, 8×01, 8×04, 8×05, 9×01, 9×05, 9×06, 9×11, 9×12, 9×13, 9×15, 9×16, 9×17, 9×18, 9×19, 9x23, 9x24, 9x27, 9x28, 9x29, 9x30, 10x02, 10x03)
* [[Eva Matejková]] – ''Eleonóra Stromokocúrová'', Františkova matka (1×09, 1×17, 2×09, 2×10, 2×11, 2×16, 2×17, 3×05, 3×12, 3×16, 4×06, 4×11, 4×17, 4×20, 4×21, 4×25, 5×01, 5×04, 5×09, 5×11, 6×06, 6×08, 6×09, 6×11, 7×05, 7×07, 7×08, 7×10, 7×14, 7×15, 8×02, 8×04, 9×03, 9×04, 9×05, 9×09, 9×10, 9×13, 9×18, 9×20, 9×21, 9×22, 9×25, 9x28, 9x29, 9x30)
* [[Ján Lehotský|Janko Lehotský]] – ''Ján Stromokocúr'', Františkov otec (2×09, 2×10, 2×16, 2×17, 3×16, 5×04)
* [[Aranka Szentpétery]] – ''Anyuci, matka Ildikó'' (1×16, 1×17, 2×11, 2×16, 3×14, 3×15, 3×16)
* [[Lujza Garajová Schrameková]] – ''Ruženka'', čašníčka v kaviarni &quot;U Doktora&quot; (2×03, 2×10, 2×11, 2×14, 3×02)
* [[Pavol Topoľský]] – ''pán Krajčír'', sused (3×08, 3×10, 3×11, 3×13)
* [[Karol Čálik]] – ''poručík Fekete'' (1×02, 3×10, 3×13)
* [[Henrieta Rábová]] – ''Ibolya'', kamarátka Ildikó (3×07, 3×12)
* [[Veronika Paulovičová]] – ''Katika'', sekretárka ministra vnútra (2×01, 2×02)
* [[Ivan Romančík]] – ''Eugen Jurík'', Zuzanin šéf (2×04, 2×10, 2×11)
* [[Marián Slovák]] – ''Jarko'', priateľ Marty (1×13, 1×16)
* [[Michal Rovňák]] – ''Policajt'' (4×04, 4×16, 4×23)
* [[Dominik Šoltis]] – ''Dominik'', policajt (4×16, 6×07, 7×08, 8×06, 9×02, 9×10, 9x29, 10x01)
* [[Peter Trník]] – ''Peter'', predseda lesnej správy (4×20, 4×21, 4×24, 5×02, 5×03, 5×07, 5x11, 5×12, 5×13, 5×14, 6×05, 6×11, 7×08)
* [[Martin Madej]] – ''Marek'', kŕmič na lesnej správe a otec Milkineho dieťaťa (4×22, 5×02, 5×03, 5×05, 5×06, 5×08, 5×09, 5×10, 5×12, 6×04, 6×08, 6×09, 6×10, 6×11, 9×09)
* [[Karin Olasová]] – ''Elenka Farkašová'', referentka na lesnej správe (5×01, 5×11, 5×12, 6×05, 6×08, 6×11, 8×06, 9×07, 9×08, 9×12, 9×18)
* [[Dávid Hartl]] – ''MUDr. Róbert Vojtíšek'', lekár na gynekológii, manžel Andrejky (5×10, 7×09, 7×11, 9×16, 9×17, 9×18, 9×19, 9×20, 9×21, 9×23, 9×24, 9×25, 9×26, 9x27, 9x28, 9x30, 10x01, 10x02)
* [[Nela Pocisková]] – ''Petronela'', starostka miestnej časti (6×03, 6×04, 6×07)
* [[Daniela Kuffelová]] – ''Alžbeta Vránová'', psychologička Lászla a Ildikó (6×04, 6×06)
* [[Zuzana Kocúriková]] – ''Zuzina mama'' (7×06, 7×07, 7×08, 7×09, 7×10, 7×14, 7×15)
* [[Marcel Ochránek]] – ''Ing. Maťko Mázik'', hlavný hygienik, neskôr bufetár v parku (7×07, 7×08, 8×04, 8×05, 8×06, 8×07, 9×03, 9×06, 9×08, 9×10)
* [[Daniel Žulčák]] – ''František Maixner'', manažér Zuziných vlogov (7×11, 7×12, 7×13, 7×14)
* [[Gregor Hološka]] – ''policajt'', Lászlov šéf (8×03, 8×05, 8×06, 8×07, 9×08)
* [[Pavol Plevčík]] – ''Jožko'', bezdomovec (8×03, 8×04, 8×06, 8×07, 9×03, 9×06, 9×07, 9×08, 9×09, 9×10, 9×12, 9×13, 9×14, 9×18)
* [[Ján Dobrík]] – ''Ing. Brhlík'', referent na Lesnej správe (9×22, 9×23, 9×24)
* [[Jana Valocká]] – ''Pani Katka'', upratovačka na Lesnej správe (9×22, 9×24)

== Hostia ==
Vo väčšine dielov sa na obrazovke objaví aj hosť.
=== Prvá séria (2006) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! style=&quot;width:12%&quot; |Názov časti
! style=&quot;width:15%&quot; |Herec
! style=&quot;width:15%&quot; |Postava
! style=&quot;width:58%&quot; |Poznámka
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |Sťahovanie
|[[Alfréd Aczel]]
|''sťahovák''
| -
|-
|[[Peter Cibula]]
|''sťahovák''
| -
|-
|[[Ľudovít Cittel]]
|''sťahovák''
| -
|-
!Dedičstvo
| -
| -
| -
|-
!Ruja
|[[Zuzana Frenglová]]
|''Šimčíková''
|Zuzanin díler ju poslal namiesto seba
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Kuchárka
|[[Lucia Vráblicová]]
|''Majka''
|Zuzanina kamarátka z Michaloviec s veľkým apetítom
|-
|[[Peter Marcin ml.]]
|''poslík s pizzou''
| -
|-
!Horáreň
|[[Ivan Vojtek]]
|''magister Omáčka''
|Martin frajer
|-
!Víkend
|[[Boris Kraus]]
|''Igorko Skotnický''
|Sused, ktorému László opravuje rozprávajúceho papagája
|-
!Narodeniny
|[[Silvia Petöová]]
|''Giovanna alebo Božena''
|narodeninové prekvapenie pre Františka
|-
!Výročie svadby
|[[Martin Malachovský]]
|''Martin Malachovský''
|zahral si sám seba
|-
!Svokra
| Ivan Romančík
| Zuzanín šéf
| -
|-
!Miss lesa
|[[Tatiana Poláková]]
|''Tánička''
|Františkova sekretárka a miss lesa 2005. Po prvej minúte by ste povedali, že nie je veľmi bystrá, ale má dobre naplánované, ako okradnúť…
|-
!Zámena manželov 1
|[[Helena Vondráčková]]
|''Helena Vondráčková''
|zahrala si samú seba
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Zámena manželov 2
|[[Ján Kramár]]
|''Lászlóv nagypapa''
|To, že je to Lászlóv starý otec, si myslel František, ale v skutočnosti to bol pacient Lajos Bácsi, ktorý ušiel z psychiatrickej liečebne.
|-
|[[Rasťo Rogel]]
|''Zamestnanec psychiatrickej liečebne''
|Hľadá Lajosa Bácsiho, ktorý utiekol z psychiatrickej liečebne.
|-
!Marta
| -
| -
| -
|-
!Mikuláš
|[[Peter Marcin ml.]]
|''Sused Skotnický''
| -
|-
!Darčeky
|[[Peter Marcin ml.]]
|''Sused Skotnický''
| -
|-
!Vianoce
| -
| -
| -
|-
! rowspan=&quot;5&quot; |Silvester
|[[Jana Hospodárová]]
|''moderátorka silvestrovského večera''
| -
|-
|[[Tomáš Dorňák]]
|''gigolo''
| -
|-
|[[Laco Konrád]]
| -
|Počas silvestrovskej zábavy si zatancoval s Ildikó, nakoniec ho zbil László.
|-
|[[Michaela Drotárová]]
|''Ruženka''
|Obsluha v Zlatom srdci
|-
|[[Gabriel Dušík]]
|''hudobník''
|v Zlatom srdci hrá na klávesy
|}

=== Druhá séria (2007) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! style=&quot;width:12%&quot; |Názov časti
! style=&quot;width:15%&quot; |Herec
! style=&quot;width:15%&quot; |Postava
! style=&quot;width:58%&quot; |Poznámka
|-
!Sekretárka
| -
| -
| -
|-
!Gergely
| -
| -
| -
|-
!Dcéra
| -
| -
| -
|-
!Vzácna návšteva
|[[Michaela Jamborová]]


Ivan Romančík
|''manželka Eugena Juríka''


Zuzanin šéf
|blondína
|-
!Prvý apríl
| -
| -
| -
|-
!Veľká noc
|[[František Kovár]]
|''ujo Alojz''
|sused z vedľajšieho vchodu
|-
!Prsteň
| -
| -
| -
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Posteľ
|[[Alfréd Aczel]]
|''montér''
| -
|-
|[[Ľudovít Cittel]]
|''montér''
| -
|-
!Rozvod 1
| -
| -
| -
|-
!Rozvod 2
| Ivan Romančík
| Zuzanin šéf
| -
|-
!Deň matiek
| -
| -
| -
|-
!Dieťa
|[[Mária Nedomová]]
|''Zuzanina sestra Marcela''
|Priniesla svoje dieťa ([[Simon Dedík]]), aby ho postrážili. A strážili ho samozrejme František a László.
|-
!Šváby
| -
| -
| -
|-
!Maľovanie
|[[Pavel Bruchala]]
|''Pavel Bruchala''
|zahral si sám seba
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Alarm
|[[Alfréd Aczel]]
|''Pista Bácsi''
|tentoraz zatepľoval bytovku
|-
|[[Peter Marcin ml.]]
|''Hans''
|spolužiak Gergelya
|-
!Cestovná horúčka
| -
| -
| -
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |Na dovolenke
|[[Petr Filgas]]
|''Jan''
|turista z Česka
|-
|[[Jeanette Zapletalová]]
|''Hana''
|turistka z Česka
|-
|[[Erik Kladivík]]
|''Portýr''
| -
|}

=== Tretia séria (2007) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! style=&quot;width:12%&quot; |Názov časti
! style=&quot;width:15%&quot; |Herec
! style=&quot;width:15%&quot; |Postava
! style=&quot;width:58%&quot; |Poznámka
|-
!Návrat
|[[Matej Landl]]
|''Miloš Bočánek''
|Martin spolužiak
|-
!Dôkaz lásky
|[[Ladislav Konrád]]
|''sused Gembitský''
|zákazník Lászla
|-
!Tetovanie
| -
| -
| -
|-
!Modelka
| -
| -
| -
|-
!Mačka a myš
| -
| -
| -
|-
!Stávka
| -
| -
| -
|-
!Stávka II
| -
| -
| -
|-
!Piknik
| -
| -
| -
|-
!Halloween
| -
| -
| -
|-
!Kríza stredného veku
| -
| -
| -
|-
!Žiguli
| -
| -
| -
|-
!Vodičák
| -
| -
| -
|-
!Pyramída
| -
| -
| -
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Mikuláš
|[[Zlatica Puškárová]]
|''Skotnická''
|suseda z druhého
|-
|[[Boris Kraus]]
|''Igorko Skotnický''
| -
|-
!Darčeky
| -
| -
| -
|-
!Vianoce
| -
| -
|
|-
!Silvester u Susedov
|[[Alfréd Aczel]]
|''požiarnik''
| -
|}

=== Štvrtá séria (2018) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! style=&quot;width:12%&quot; |Názov časti
! style=&quot;width:15%&quot; |Herec
! style=&quot;width:15%&quot; |Postava
! style=&quot;width:58%&quot; |Poznámka
|-
!Sťahovanie
| -
| -
| -
|-
!Profesor (alebo Lászlo pomáha)
|[[František Kovár]]
|''Profesor Plachta''
|plastický chirurg
|-
!Výročník
| -
| -
| -
|-
! Kandidát
|[[Katarína Ivanková]]
|''Katika''
|kolegyňa Ildikó zo školy; starostova žena
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |Voľby
|[[Pavol Plevčík]]
|''exorcista Ezechiel''
| -
|-
|[[Tomáš Bezdeda]]
|''Tomáš Bezdeda''
|zahral si sám seba; milenec Marty Sladkej
|-
|[[Adrián Gula]]
|''kapucín''
|Prišiel vysvätiť Ildikó a Lászlovi byt.
|-
!Mamička
| -
| -
| -
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |Valentín
|[[Július Bagin|Julko Bagin]]
|''Zoltán Pataky''
| žiak Ildikó
|-
|[[Silvia Vargová]]
|''mama Zoltána''
|Pani Patakyova
|-
|[[Boris Kraus]]
|''saxofonista''
| -
|-
!Spriaznená duša
|[[Alexandra Palatinusová]]
|''Martina kamarátka''
|Mala pomôcť Lászlovi s depresiou.
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Asistent
|[[Matúš Kvietik]]
|''Bystrík Vrtký''
|Zuzanin asistent
|-
|[[Tomáš Magát]]
|''gazdinka''
|Priateľ Bystríka Vrtkého, prišiel poupratovať byt Františka a Zuzany.
|-
!Kopýtko
|[[Ivo Gogál]]
|''Eugen Kopýtko''
|milenec Marty Sladkej
|-
!Obraz
|[[Ján Greššo]]
|''Viktor Podhorný''
|Starosta
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Akčné hrdinky
|[[Štefan Olász]]
|''János Fekete''
|doučovateľ maďarčiny
|-
|[[Roman Féder]]
|''otecko žiaka Ildikó''
|
|-
!Ruské dedičstvo
|[[Přemysl Boublík]]
|''Mjr. Vareška''
| šéf policajtov
|-
!Veľká noc
|[[Monika Masicová]]
|''Marienka''
| dievčatko z detského domova
|-
!Žreb
| -
| ''-''
| -
|-
!Malé divy
|[[Matej Vavrík]]
|''policajt''
| podpraporčik Peter Trnovsky
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Františkov deň
|[[Alfréd Aczel]]
|''Zuzin zákazník''
| 
|-
|[[Andrea Szabová|Andrea Sabová]]
|''dílerka''
| 
|-
!Živé vysielanie
| -
| -
|''-''
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |Grilovačka
|[[Adam Ďurica]]
|''Adam Ďurica''
| zahral si sám seba
|-
|[[Maťka Masicová]]
|''Helenka''
| krmička z lesnej správy
|-
|[[Igor Šebesta]]
|''hasič''
| 
|-
!Spoločná kancelária
|[[Gabriela Dolná]]
|''Alžbetka''
| sekretárka na lesnej správe
|-
!Bomberos
| -
| -
|''-''
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Oteckovia
|[[Veronika Nízlová]]
|''Veronika Čontošová''
| teta Andrejky
|-
|[[Daniela Nízlová]]
|''Daniela Čontošová''
| mama Andrejky
|-
!Mafia
|[[Ladislav Ladomirjak]]
|''Oleg''
| brat nebohého manžela Marty Sladkej – Voloďu
|-
!Miss lesa
|[[Ján Tribula]]
|''Ján Tribula''
| zahral si sám seba
|-
!Dovolenka
|[[Danica Jurčová]]
|''Vieročka''
| milenka poštára Františka
|}

=== Piata séria (2018) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! style=&quot;width:12%&quot; |Názov časti
! style=&quot;width:15%&quot; |Herec
! style=&quot;width:15%&quot; |Postava
! style=&quot;width:58%&quot; |Poznámka
|-
!Dozvuky Balatonu
| -
| -
| -
|-
!Tak kto je teda otec?!
| -
| -
| -
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Agent provokatér
|[[Marián Andrísek]]
|''policajt''
|policajt
|-
|[[Peter Kadlečík]]
|''Michal Mladý''
| referent na lesnej správe
|-
!Osy útočia
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
| -
| -
|-
!Gergely sa vracia
|&lt;nowiki&gt;-&lt;/nowiki&gt;
| -
| -
|-
!Besnota
|[[Peter Havasi]]
|''Luigi''
|priateľ Marty Sladkej
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Tak kto je tehotný?
|[[Martin Malachovský]]
|''Martin Malachovský''
|zahral si sám seba
|-
|[[Michal Stahl]] &amp; [[Tirnavia]]
|opravári
|Prišli vymeriať Zuzane a Františkovi balkón.
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |Zásnuby
|[[Iveta Pagáčová]]
|Veronika
| rowspan=&quot;2&quot; |Marekovi adoptívni rodičia
|-
|[[Mária Landlová]]
|Marta
|-
|[[Roman Fratrič]]
|Ing. Bandúrek
|architekt
|-
!Halloween 2018
| -
| -
| -
|-
!Pôrod
|[[David Hartl]]
|''doktor''
|gynekológ v nemocnici
|-
!Zas je niekto tehotný?
| -
| -
| -
|-
!Kde je dieťa?
| -
| -
| -
|-
!Rozchod
|[[Dušan Kaprálik]]
| -
|Strážnik na lesnej správe
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Mikuláš
|[[Kristína Mečko]]
|''Monika''
|falošná priateľka Gergelya
|-
|[[Marek Gudiak]]
|''p. Fábry''
|Zuzanin klient
|}

=== Šiesta séria (2019) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! style=&quot;width:12%&quot; |Názov časti
! style=&quot;width:15%&quot; |Herec
! style=&quot;width:15%&quot; |Postava
! style=&quot;width:58%&quot; |Poznámka
|-
!V.I.P welness
|[[Romana Dang Van]]
|
|masérka
|-
!Kaviár
|[[Jozef Pantlikáš]]
|''Gurbanguli''
|Františkov kamarát z Ašchabádu
|-
!Hovorca
| -
| -
| -
|-
!Demonštrácia
| - 
| -
| -
|-
!Šmejdom na stope
|[[Kristína Kövešová]]
|''Kristína Kövešová''
|zahrala si samu seba
|-
!Zlatá svadba
| -
| -
| -
|-
!Apokalypsa
|[[Dominika Mirgová]]
|''Dominika Mirgová''
|zahrala si samu seba
|-
!Veľkonočné tsunami
| -
| -
| -
|-
!Krstiny
| -
| -
| -
|-
!Hurá na hokej!
|[[Patrik Švajda]]
|''Patrik Švajda''
|zahral si samého seba
|-
!Jelenia oslava
| -
| -
| -
|-
! rowspan=&quot;3&quot; | Krstný otec
|[[Kristína Valovičová]]
|''Izabela''
|referentka na miestnom úrade
|-
|[[Martin Šmahel]]
|''sponzor''
|sponzor pre Zuzin vlog
|-
|[[Peter Krajčovič]]
|''sponzor''
|sponzor pre Zuzin vlog
|-
!Pohreb
| -
| -
| -
|-
!Vykradli nás
| -
| -
| -
|}

=== Siedma séria (2019) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! style=&quot;width:12%&quot; |Názov časti
! style=&quot;width:15%&quot; |Herec
! style=&quot;width:15%&quot; |Postava
! style=&quot;width:58%&quot; |Poznámka
|-
!Som tehotná
| -
| -
| -
|-
!Svetlá budúcnosť
|[[Vratko Sirági]]
| -
|realitný maklér
|-
!Dobrý deň, pán Nagy
|[[Peter Nagy]]
|''Peter Nagy''
|zahral si sám seba
|-
!Striakiller
| -
| -
| -
|-
!Recenzia
|[[Tomáš Palonder]]
|''Jimmy Pedington''
|vloger na návšteve v reštaurácii Františka a Lászla
|-
!Americká invázia
| -
| -
| -
|-
!Hygienik
| -
| -
| -
|-
!Bzum bzum
| -
| -
| -
|-
!Halloweenska rozprávka
| -
| -
| -
|-
!Ja rodím!
|Jakub Ruž
|''gynekológ''
|lekár u ktorého rodila Ildikó
|-
!Si moja nádej
|[[Andrej Wallner]]
|''manažér''
|manažér, ktorý chce investovať do Zuziných vlogov
|-
!Vitaj doma, kičibaba
| -
| -
| -
|-
!Stará láska nehrdzavie
| -
| -
| -
|-
!Ágostonove &quot;krštiny&quot;
| -
| -
| -
|-
!Vianoce
| -
| -
| -
|}

=== Ôsma séria (2020) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! style=&quot;width:12%&quot; |Názov časti
! style=&quot;width:15%&quot; |Herec
! style=&quot;width:15%&quot; |Postava
! style=&quot;width:58%&quot; |Poznámka
|-
!Syn a vnuk
| -
| -
| -
|-
!Jenifer
| -
| -
| -
|-
!Policajná akadémia I.
| -
| -
| -
|-
!Halászlé
|[[Octavio Rodriguez Rueda]]
| ''Pablo''
|učiteľ flamenca
|-
!Policajná akadémia II.
| -
| -
| -
|-
!Úchyl
| -
| -
| -
|-
!Hot-dog
|[[Dušan Szabó]]
| -
|Zuzin šéf
|}

=== Deviata séria (2021) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! style=&quot;width:12%&quot; |Názov časti
! style=&quot;width:15%&quot; |Herec
! style=&quot;width:15%&quot; |Postava
! style=&quot;width:58%&quot; |Poznámka
|-
!Olé-namasté
| -
| -
| -
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |Klimatizácia
|[[Martin Meľo]]
|''robotník''
| -
|-
|[[David Schun]]
|''robotník''
| -
|-
|[[Martin Barbier]]
|''policajt''
| -
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |László, prečo?
|[[Martin Meľo]]
|''robotník''
| -
|-
|[[David Schun]]
|''robotník''
| -
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Hodinový manžel
|[[Lenka Vavrinčíková]]
|''Lenka Vavrinčíková''
|zahrala si samú seba
|-
|[[Ivan Šándor]]
|''hodinový manžel''
| -
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Hokejový turnaj
|[[Tomáš Kopecký]]
|''Tomáš Kopecký''
|zahral si sám seba
|-
|[[Branko Radivojevič]]
|''Branko Radivojevič''
|zahral si sám seba
|-
!Zásnuby
| -
| -
| -
|-
!Pravdomluv Kris Kros 2021
| -
| -
| -
|-
!Haťa paťa
|[[Alexandra Gachulincová]]
|''Alžbetka''
|brigádnička na Lesnej správe
|-
!Holuby, koč a 8 poschodová torta
| -
| -
| -
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |Bude svadba?
|[[Jakub Rybárik]]
|''starosta''
|sobášil Milku a Gergelya
|-
|[[Martin Hudec]]
|''kočiš''
| -
|-
|[[Peter Cmorik]]
|''Peter Cmorik''
|zahral si sám seba
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |Svadobné fotografie
|[[Laco Konrád]]
|''záujemca o byt''
| -
|-
|[[Ľubica Konrádová]]
|''záujemkyňa o byt''
| -
|-
!Pánsky týždeň
| -
| -
| -
|-
!Hlucháň
| -
| -
| -
|-
!Teroristi
|[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]
|''policajný vyšetrovateľ''
|vypočúval Lászla a Ildikó
|-
!Svätý Hubert
|[[Zlatica Švajdová-Puškárová]]
|''Zlatica Švajdová-Puškárová''
|zahrala si samú seba
|-
!Najkrajšia bytovka
| -
| -
| -
|-
!Výročník
|[[Katarína Brychtová]]
|''Lucciana''
|čašníčka v krčme
|-
!Babský večer
| -
| -
| -
|-
!Pytačky
| -
| -
| -
|-
!Dřevokot
|[[Boris Kraus]]
|''kuriér''
|priniesol Zuze motorové píly
|-
!Pes
|[[Pavol Habera]]
|''Pavol Habera''
|zahral si sám seba
|-
!rowspan=&quot;2&quot; | Šeng fuj
|[[Filip Tůma]]
|''Filip Tůma''
|zahral si sám seba
|-
|[[Slávka Halčáková]]
|''Majka''
| pomáhala Ildiko
|-
!Plán
| -
| -
| -
|-
!rowspan=&quot;2&quot; | Návrat Bobíka
|[[Štefan Richtárech]]
|''robotník''
| -
|-
|[[Dávid Schun]]
|''robotník''
| -
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |Dovolenka
|[[Cyril Žolnír]]
|''šmejd''
| -
|-
|[[Filip Bajjani]]
|''šmejd''
| -
|-
|[[Jozef Kosnáč]]
|''Ernő''
|bratranec Ildikó
|-
!rowspan=&quot;3&quot; | Vtípky
|[[Jana Hospodárová]]
|''Jana Hospodárová''
|zahrala si samú seba
|-
|[[Lucia Mokráňová]]
|''kuriérka''
| mala odviezť falošnú objednávku
|-
|Adelka Krausová
|Rózsika
|dievčatko zo škôlky, ktoré László zobral namiesto Ágostona
|-
!rowspan=&quot;4&quot; | Tobogány
|[[Natália Hatalová]]
|''zákazníčka v bufete''
|prišla si nakúpiť u Františka v bufete
|-
|[[Filip Cajchan]]
| ''manžel zákazníčky v bufete''
|zbil Františka po tom čo neobslúžil jeho manželku v bufete
|-
|[[Michal Novák]]
|''Ing. Beruška''
|priniesol Františkovi dokumenty z miestneho úradu
|-
|[[Viktor Kormaňák]]
|''nálezca''
|prišiel Lászlovi vrátiť peňaženku
|-
!rowspan=&quot;2&quot; | Variant Kapa
|[[Boris Kraus]]
|''kuriér''
| -
|-
|[[Miro Jahn]]
|''kuriér''
| -
|-
!Momka
| -
| -
| -
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |Rozvod
|[[Filip Bajjani]]
|''referent''
|referent na Lesnej správe
|-
|[[Linda Kiššová]]
|''Anastázia''
|doniesla Gergelyovi jeho dcéru
|-
|[[Adelka Krausová]]
|''Gergelyova dcéra''
| -
|-
|}

=== Desiata séria (2022) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! style=&quot;width:12%&quot; | Názov časti
! style=&quot;width:15%&quot; | Herec
! style=&quot;width:15%&quot; | Postava
! style=&quot;width:58%&quot; | Poznámka
|-
! Deti
| [[Ján Ďurovčík]]
| ''Ján Ďurovčík''
| zahral si sám seba
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | Kosti
| [[Roman Pomajbo]]
| ''Roman Pomajbo''
| zahral si sám seba
|-
| [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]
| ''kňaz''
| 
|-
! Marta žije
| -
| -
| -
|-
! Krst Márie
| -
| -
| -
|-
! Mačka
| -
| -
| -
|}

[[Kategória:Zoznamy postáv seriálov|Susedia]]</text>
      <sha1>541m9225humyzptbe1q9ygeg4htlzxi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>N6-metyladenozín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>682884</id>
    <revision>
      <id>8244870</id>
      <parentid>8103313</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:24:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>displaytitle fix</comment>
      <origin>8244870</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="41052" sha1="a21omm433t7g3jpu7fvybns63ymhgng" xml:space="preserve">{{DISPLAYTITLE:''N''&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;-metyladenozín}}
{{Infobox Chemická zlúčenina
 | Názov = ''N''&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;-Metyladenozín
 | Obrázok = N6-Methyladenosine.svg
 | Vzorec = {{chem|C|11|H|15|N|5|O|4}}
 | Synonymá = (2''R'',3''S'',4''R'',5''R'')-2-(Hydroxymetyl)-5-[6-(metylamino)-9''H''-purín-9-yl]oxolán-2,3-diol
 | Molárna hmotnosť = 281,272 g/mol
 | CAS = 1867-73-8
}}

'''''N''&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;-Metyladenozín''' ('''m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A''') je modifikovaný [[nukleozid]], ktorý bol pôvodne identifikovaný a čiastočne charakterizovaný v 70. rokoch 20. storočia.&lt;ref name=&quot;pmid232187&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Aloni Y, Dhar R, Khoury G|title=Methylation of nuclear simian virus 40 RNAs|journal=Journal of Virology|volume=32|issue=1|pages=52–60|date=October 1979|pmid=232187|pmc=353526|doi=10.1128/JVI.32.1.52-60.1979}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pmid1128665&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Adams JM, Cory S|title=Modified nucleosides and bizarre 5'-termini in mouse myeloma mRNA|journal=Nature|volume=255|issue=5503|pages=28–33|date=May 1975|pmid=1128665|doi=10.1038/255028a0|bibcode=1975Natur.255...28A|s2cid=4199864}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pmid4372599&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Desrosiers R, Friderici K, Rottman F|title=Identification of methylated nucleosides in messenger RNA from Novikoff hepatoma cells|journal=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|volume=71|issue=10|pages=3971–5|date=October 1974|pmid=4372599|pmc=434308|doi=10.1073/pnas.71.10.3971|bibcode=1974PNAS...71.3971D|doi-access=free}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pmid196091&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Beemon K, Keith J|title=Localization of N6-methyladenosine in the Rous sarcoma virus genome|journal=Journal of Molecular Biology|volume=113|issue=1|pages=165–79|date=June 1977|pmid=196091|doi=10.1016/0022-2836(77)90047-X}}&lt;/ref&gt; Je to bežná modifikácia [[Mediátorová ribonukleová kyselina|mRNA]] a [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]].&lt;ref&gt;{{cite journal|doi=10.1155/2018/3256524|pmid=30405719|pmc=6199872|title=N6-Methyladenosine in RNA and DNA: An Epitranscriptomic and Epigenetic Player Implicated in Determination of Stem Cell Fate|journal=Stem Cells International|volume=2018|pages=3256524|year=2018|last1=Ji|first1=Pengfei|last2=Wang|first2=Xia|last3=Xie|first3=Nina|last4=Li|first4=Yujing|doi-access=free}}&lt;/ref&gt; Je prítomná u niektorých vírusov&lt;ref name=&quot;pmid232187&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;pmid196091&quot; /&gt; a u väčšiny eukaryotov vrátane cicavcov,&lt;ref name=&quot;pmid1128665&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;pmid4372599&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;pmid174715&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Wei CM, Gershowitz A, Moss B|title=5'-Terminal and internal methylated nucleotide sequences in HeLa cell mRNA|journal=Biochemistry|volume=15|issue=2|pages=397–401|date=January 1976|pmid=174715|doi=10.1021/bi00647a024}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pmid1168101&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Perry RP, Kelley DE, Friderici K, Rottman F|title=The methylated constituents of L cell messenger RNA: evidence for an unusual cluster at the 5' terminus|journal=Cell|volume=4|issue=4|pages=387–94|date=April 1975|pmid=1168101|doi=10.1016/0092-8674(75)90159-2|doi-access=free}}&lt;/ref&gt; hmyzu,&lt;ref name=&quot;pmid418182&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Levis R, Penman S|title=5'-terminal structures of poly(A)+ cytoplasmic messenger RNA and of poly(A)+ and poly(A)- heterogeneous nuclear RNA of cells of the dipteran Drosophila melanogaster|journal=Journal of Molecular Biology|volume=120|issue=4|pages=487–515|date=April 1978|pmid=418182|doi=10.1016/0022-2836(78)90350-9}}&lt;/ref&gt; rastlín&lt;ref name=&quot;Nich1&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Nichols JL|title=In maize poly(A)-containing RNA|year=1979|journal=Plant Science Letters|volume=15|issue=4|pages=357–361|doi=10.1016/0304-4211(79)90141-X}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pmid476526&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Kennedy TD, Lane BG|title=Wheat embryo ribonucleates. XIII. Methyl-substituted nucleoside constituents and 5'-terminal dinucleotide sequences in bulk poly(AR)-rich RNA from imbibing wheat embryos|journal=Canadian Journal of Biochemistry|volume=57|issue=6|pages=927–31|date=June 1979|pmid=476526|doi=10.1139/o79-112}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pmid18505803&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Zhong S, Li H, Bodi Z, Button J, Vespa L, Herzog M, Fray RG|title=MTA is an Arabidopsis messenger RNA adenosine methylase and interacts with a homolog of a sex-specific splicing factor|journal=The Plant Cell|volume=20|issue=5|pages=1278–88|date=May 2008|pmid=18505803|pmc=2438467|doi=10.1105/tpc.108.058883}}&lt;/ref&gt; a kvasiniek.&lt;ref name=&quot;Clancy_2002&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Clancy MJ, Shambaugh ME, Timpte CS, Bokar JA|title=Induction of sporulation in Saccharomyces cerevisiae leads to the formation of N6-methyladenosine in mRNA: a potential mechanism for the activity of the IME4 gene|journal=Nucleic Acids Research|volume=30|issue=20|pages=4509–18|date=October 2002|pmid=12384598|pmc=137137|doi=10.1093/nar/gkf573}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Bodi_2010&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Bodi Z, Button JD, Grierson D, Fray RG|title=Yeast targets for mRNA methylation|journal=Nucleic Acids Research|volume=38|issue=16|pages=5327–35|date=September 2010|pmid=20421205|pmc=2938207|doi=10.1093/nar/gkq266}}&lt;/ref&gt; Takisto je prítomná v [[Transferová ribonukleová kyselina|tRNA]], [[Ribozómová ribonukleová kyselina|rRNA]], [[malá nukleárna RNA|malej nukleárnej RNA (snRNA)]] a i v niekoľkých [[dlhá nekódujúca RNA|dlhých nekódujúcich RNA]], napríklad ''[[Xist]]''.&lt;ref name=&quot;Meyer_2012&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Meyer KD, Saletore Y, Zumbo P, Elemento O, Mason CE, Jaffrey SR|title=Comprehensive analysis of mRNA methylation reveals enrichment in 3' UTRs and near stop codons|journal=Cell|volume=149|issue=7|pages=1635–46|date=June 2012|pmid=22608085|pmc=3383396|doi=10.1016/j.cell.2012.05.003}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Dominissini_2012&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Dominissini D, Moshitch-Moshkovitz S, Schwartz S, Salmon-Divon M, Ungar L, Osenberg S, Cesarkas K, Jacob-Hirsch J, Amariglio N, Kupiec M, Sorek R, Rechavi G|title=Topology of the human and mouse m6A RNA methylomes revealed by m6A-seq|journal=Nature|volume=485|issue=7397|pages=201–6|date=April 2012|pmid=22575960|doi=10.1038/nature11112|bibcode=2012Natur.485..201D|s2cid=3517716}}&lt;/ref&gt;

== Biosyntéza a funkcia ==
[[Metylácia]] [[adenozín]]u je riadená veľkým komplexom m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A [[metyltransferáza|metyltransferázy]], ktorý obsahuje [[METTL3]] ako podjednotku, ktorá viaže [[S-Adenozylmetionín|SAM]].&lt;ref name=&quot;pmid9409616&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Bokar JA, Shambaugh ME, Polayes D, Matera AG, Rottman FM|title=Purification and cDNA cloning of the AdoMet-binding subunit of the human mRNA (N6-adenosine)-methyltransferase|journal=RNA|volume=3|issue=11|pages=1233–47|date=November 1997|pmid=9409616|pmc=1369564}}&lt;/ref&gt; ''In vitro'' tento komplex preferenčne metyluje RNA [[oligonukleotid]]y, ktoré obsahujú sekvenciu GGACU&lt;ref name=&quot;pmid2216767&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Harper JE, Miceli SM, Roberts RJ, Manley JL|title=Sequence specificity of the human mRNA N6-adenosine methylase in vitro|journal=Nucleic Acids Research|volume=18|issue=19|pages=5735–41|date=October 1990|pmid=2216767|pmc=332308|doi=10.1093/nar/18.19.5735}}&lt;/ref&gt; a podobná preferencia bola identifikovaná ''in vivo'' na značených m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A miestach v genómovej RNA vírusu Rousovho sarkómu&lt;ref name=&quot;pmid3016525&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Kane SE, Beemon K|title=Precise localization of m6A in Rous sarcoma virus RNA reveals clustering of methylation sites: implications for RNA processing|journal=Molecular and Cellular Biology|volume=5|issue=9|pages=2298–306|date=September 1985|pmid=3016525|pmc=366956|doi=10.1128/mcb.5.9.2298}}&lt;/ref&gt; a v mRNA hovädzieho prolaktínu.&lt;ref name=&quot;pmid6592581&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Horowitz S, Horowitz A, Nilsen TW, Munns TW, Rottman FM|title=Mapping of N6-methyladenosine residues in bovine prolactin mRNA|journal=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|volume=81|issue=18|pages=5667–71|date=September 1984|pmid=6592581|pmc=391771|doi=10.1073/pnas.81.18.5667|bibcode=1984PNAS...81.5667H|doi-access=free}}&lt;/ref&gt; Nedávnejšie štúdie charakterizovali ostatné kľúčové zložky m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A metyltransferázového komplexu u cicavcov, vrátane [[METTL14]],&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Liu J, Yue Y, Han D, Wang X, Fu Y, Zhang L, Jia G, Yu M, Lu Z, Deng X, Dai Q, Chen W, He C|title=A METTL3-METTL14 complex mediates mammalian nuclear RNA N6-adenosine methylation|journal=Nature Chemical Biology|volume=10|issue=2|pages=93–5|date=February 2014|pmid=24316715|pmc=3911877|doi=10.1038/nchembio.1432}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Wang Y, Li Y, Toth JI, Petroski MD, Zhang Z, Zhao JC|title=N6-methyladenosine modification destabilizes developmental regulators in embryonic stem cells|journal=Nature Cell Biology|volume=16|issue=2|pages=191–8|date=February 2014|pmid=24394384|pmc=4640932|doi=10.1038/ncb2902}}&lt;/ref&gt; proteín asociovaný s Wilmsovým tumorom 1 (WTAP),&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Ping XL, Sun BF, Wang L, Xiao W, Yang X, Wang WJ, Adhikari S, Shi Y, Lv Y, Chen YS, Zhao X, Li A, Yang Y, Dahal U, Lou XM, Liu X, Huang J, Yuan WP, Zhu XF, Cheng T, Zhao YL, Wang X, Rendtlew Danielsen JM, Liu F, Yang YG|title=Mammalian WTAP is a regulatory subunit of the RNA N6-methyladenosine methyltransferase|journal=Cell Research|volume=24|issue=2|pages=177–89|date=February 2014|pmid=24407421|pmc=3915904|doi=10.1038/cr.2014.3}}&lt;/ref&gt; KIAA1429 &lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Schwartz S, Mumbach MR, Jovanovic M, Wang T, Maciag K, Bushkin GG, Mertins P, Ter-Ovanesyan D, Habib N, Cacchiarelli D, Sanjana NE, Freinkman E, Pacold ME, Satija R, Mikkelsen TS, Hacohen N, Zhang F, Carr SA, Lander ES, Regev A|title=Perturbation of m6A writers reveals two distinct classes of mRNA methylation at internal and 5' sites|journal=Cell Reports|volume=8|issue=1|pages=284–96|date=July 2014|pmid=24981863|pmc=4142486|doi=10.1016/j.celrep.2014.05.048}}&lt;/ref&gt; a METTL5.&lt;ref&gt;{{Cite journal|last1=Lafontaine|first1=Denis L. J.|last2=Graille|first2=Marc|last3=Jaffrey|first3=Samie R.|last4=Bohnsack|first4=Markus T.|last5=Bohnsack|first5=Katherine E.|last6=Hackert|first6=Philipp|last7=Ulryck|first7=Nathalie|last8=Zorbas|first8=Christiane|last9=Hawley|first9=Ben R.|title=The human 18S rRNA m6A methyltransferase METTL5 is stabilized by TRMT112|journal=Nucleic Acids Research|volume=47|issue=15|pages=7719–7733|language=en|doi=10.1093/nar/gkz619|pmid=31328227|pmc=6735865|year=2019}}&lt;/ref&gt; V roku 2010 sa uvažovalo o tom, že prítomnosť m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A v mRNA je dynamická a reverzibilná,&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=He C|title=Grand challenge commentary: RNA epigenetics?|journal=Nature Chemical Biology|volume=6|issue=12|pages=863–5|date=December 2010|pmid=21079590|doi=10.1038/nchembio.482}}&lt;/ref&gt; čo bolo neskôr potvrdené objavom prvej m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A demetylázy, proteín asociovaný s tukovou hmotou a obezitou (FTO), v roku 2011.&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Jia G, Fu Y, Zhao X, Dai Q, Zheng G, Yang Y, Yi C, Lindahl T, Pan T, Yang YG, He C|title=N6-methyladenosine in nuclear RNA is a major substrate of the obesity-associated FTO|journal=Nature Chemical Biology|volume=7|issue=12|pages=885–7|date=October 2011|pmid=22002720|pmc=3218240|doi=10.1038/nchembio.687}}&lt;/ref&gt; To takisto obnovilo záujem v štúdiu m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A. Neskôr bola objavená druhá m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A demetyláza, homológ enzýmu alkB (nazývaný ALKBH5).&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Zheng G, Dahl JA, Niu Y, Fedorcsak P, Huang CM, Li CJ, Vågbø CB, Shi Y, Wang WL, Song SH, Lu Z, Bosmans RP, Dai Q, Hao YJ, Yang X, Zhao WM, Tong WM, Wang XJ, Bogdan F, Furu K, Fu Y, Jia G, Zhao X, Liu J, Krokan HE, Klungland A, Yang YG, He C|title=ALKBH5 is a mammalian RNA demethylase that impacts RNA metabolism and mouse fertility|journal=Molecular Cell|volume=49|issue=1|pages=18–29|date=January 2013|pmid=23177736|pmc=3646334|doi=10.1016/j.molcel.2012.10.015}}&lt;/ref&gt;

Biologické funkcie m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A sú sprostredkované pomocou proteínov, ktoré sa viažu na RNA, ktoré špecificky rozoznávajú metylovaný adenozín. Tieto bielkoviny sa nazývajú „čítačky“ m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A. Rodina enzýmov s doménami homológnymi s T521-B  (YTH), ktorá obsahuje proteíny [[YTHDF1]], [[YTHDF2]], [[YTHDF3]] a [[YTHDC1]], boli charakterizované ako priamo „čítačky“ m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A a majú konzervované miesto na viazanie m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A.&lt;ref name=&quot;Dominissini_2012&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Wang X, Lu Z, Gomez A, Hon GC, Yue Y, Han D, Fu Y, Parisien M, Dai Q, Jia G, Ren B, Pan T, He C|title=N6-methyladenosine-dependent regulation of messenger RNA stability|journal=Nature|volume=505|issue=7481|pages=117–20|date=January 2014|pmid=24284625|pmc=3877715|doi=10.1038/nature12730|bibcode=2014Natur.505..117W}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Wang X, Zhao BS, Roundtree IA, Lu Z, Han D, Ma H, Weng X, Chen K, Shi H, He C|title=N(6)-methyladenosine Modulates Messenger RNA Translation Efficiency|journal=Cell|volume=161|issue=6|pages=1388–99|date=June 2015|pmid=26046440|pmc=4825696|doi=10.1016/j.cell.2015.05.014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Xu C, Wang X, Liu K, Roundtree IA, Tempel W, Li Y, Lu Z, He C, Min J|title=Structural basis for selective binding of m6A RNA by the YTHDC1 YTH domain|journal=Nature Chemical Biology|volume=10|issue=11|pages=927–9|date=November 2014|pmid=25242552|doi=10.1038/nchembio.1654}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Xiao W, Adhikari S, Dahal U, Chen YS, Hao YJ, Sun BF, Sun HY, Li A, Ping XL, Lai WY, Wang X, Ma HL, Huang CM, Yang Y, Huang N, Jiang GB, Wang HL, Zhou Q, Wang XJ, Zhao YL, Yang YG|display-authors=6|title=Nuclear m(6)A Reader YTHDC1 Regulates mRNA Splicing|journal=Molecular Cell|volume=61|issue=4|pages=507–519|date=February 2016|pmid=26876937|doi=10.1016/j.molcel.2016.01.012|doi-access=free}}&lt;/ref&gt; Inzulínu podobne rastové faktory-2 mRNA viažuce proteíny 1, 2 a 3 (IGF2BP1-3) boli takisto popísané ako nová trieda „čítačiek“ m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A.&lt;ref name=&quot;Huang_2018&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Huang H, Weng H, Sun W, Qin X, Shi H, Wu H, Zhao BS, Mesquita A, Liu C, Yuan CL, Hu YC, Hüttelmaier S, Skibbe JR, Su R, Deng X, Dong L, Sun M, Li C, Nachtergaele S, Wang Y, Hu C, Ferchen K, Greis KD, Jiang X, Wei M, Qu L, Guan JL, He C, Yang J, Chen J|display-authors=6|title=6-methyladenosine by IGF2BP proteins enhances mRNA stability and translation|journal=Nature Cell Biology|volume=20|issue=3|pages=285–295|date=March 2018|pmid=29476152|doi=10.1038/s41556-018-0045-z|pmc=5826585}}&lt;/ref&gt; IGF2BP používajú K homológne domény na selektívne rozpoznávanie RNA, ktoré obsahujú m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A, a podporujú jej transláciu a zvyšujú stabilitu.&lt;ref name=&quot;Huang_2018&quot; /&gt; Tieto &quot;čítačky&quot; m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A, spolu s m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A metyltransferázami (&quot;zapisovačmi&quot;) a demetylázami (&quot;vymazávačmi&quot;), tvoria komplexný mechanizmus regulácie m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A, v ktorom &quot;zapisovače&quot; a &quot;vymazávače&quot; rozhodujú o rozložení a prítomnosti m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A v RNA a &quot;čítačky&quot; sprostredkovávajú funkcie závislé na m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A. Okrem toho bolo ukázané, že m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A  sprostredkováva i štrukturálny switch, nazvaný m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A switch.&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Liu N, Dai Q, Zheng G, He C, Parisien M, Pan T|title=N(6)-methyladenosine-dependent RNA structural switches regulate RNA-protein interactions|journal=Nature|volume=518|issue=7540|pages=560–4|date=February 2015|pmid=25719671|pmc=4355918|doi=10.1038/nature14234|bibcode=2015Natur.518..560L}}&lt;/ref&gt;

== Výskyt ==
=== Kvasinky ===
U kvasiniek ''[[Saccharomyces cerevisiae]]'' je [[sekvenčná homológia|homológ]] podjednotky METTL3, IME4, indukovaný v diploidných bunkách v rámci odpovede na neprítomnosť dusíka a fermentovateľného zdroja uhlíka. Je vyžadovaný na metyláciu mRNA a začiatok správnej meiózy a sporulácie.&lt;ref name=&quot;Clancy_2002&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Bodi_2010&quot; /&gt; mRNA IME1 a IM2, kľúčových regulátorov meiózy, sú známe ciele pre [[metylácia|metyláciu]] a to isté platí aj o [[Transkripcia (genetika)|transkripte]] IME4.&lt;ref name=&quot;Bodi_2010&quot; /&gt;

=== Rastliny ===
U rastlín je väčšina m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A prítomná v posledných 150 nukleotidoch pred [[poly(A) koniec|poly(A) koncom]] mRNA.&lt;ref name=&quot;Bodi_2012&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Bodi Z, Zhong S, Mehra S, Song J, Graham N, Li H, May S, Fray RG|title=Adenosine Methylation in Arabidopsis mRNA is Associated with the 3' End and Reduced Levels Cause Developmental Defects|journal=Frontiers in Plant Science|volume=3|pages=48|year=2012|pmid=22639649|pmc=3355605|doi=10.3389/fpls.2012.00048|doi-access=free}}&lt;/ref&gt;

Mutácie enzýmu MTA, čo je homológ podjednotky METTL3 u ''[[Arabidopsis thaliana]]'', majú za následok zastavenie rastu [[embryo|embrya]] v globulárnom štádiu. Zníženie m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A o 90 % u dospelých rastlín vedie k dramatickým zmenám rastu a homeotickým abnormalitám kvetov (kvety sa nevyvíjajú správne).&lt;ref name=&quot;Bodi_2012&quot; /&gt;

=== Cicavce ===
Značenie m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A v ľudskej a myšej RNA viedlo k identifikácii viac ako 18 000 miest v transkriptoch, kde sa vyskytuje m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A, a viac ako 7 000 ľudských génov, ktoré obsahujú  sekvenciu [G/A/U][G&gt;A]m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;AC[U&gt;A/C] (tzv. [[konsenzuálna sekvencia]]),&lt;ref name=&quot;Meyer_2012&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Dominissini_2012&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Sun_2016&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Sun WJ, Li JH, Liu S, Wu J, Zhou H, Qu LH, Yang JH|title=RMBase: a resource for decoding the landscape of RNA modifications from high-throughput sequencing data|journal=Nucleic Acids Research|volume=44|issue=D1|pages=D259–65|date=January 2016|pmid=26464443|doi=10.1093/nar/gkv1036|pmc=4702777}}&lt;/ref&gt; čo odpovedá predtým odhaleným motívom, kde býva m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A prítomný (GGACU, viď vyššie). Lokalizácia jednotlivých miest, kde sa nachádza m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A, je v mnohých mRNA u ľudí a myší veľmi podobná&lt;ref name=&quot;Meyer_2012&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Dominissini_2012&quot; /&gt; a [[transkriptóm]]ová analýza ukázala, že m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A sa nachádza v oblastiach, ktoré sú [[konzervovaná sekvencia|evolučne zachovávané]].&lt;ref name=&quot;Meyer_2012&quot; /&gt; m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A sa nachádza v dlhých vnútorných exónoch a je obzvlášť bežný v 3' UTR a poblíž [[stop kodón]]ov. m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A v 3' UTR je takisto asociovaný s prítomnosťou miest, ktoré môžu viazať mciroRNA - asi 2/3 mRNA, ktoré obsahujú m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A v 3' UTR oblasti, majú aspoň jedno väzbové miesto pre microRNA.&lt;ref name=&quot;Meyer_2012&quot; /&gt; Integráciou všetkých sekvencií s m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A bola vytvorená nová databáza, nazývaná RMBase, ktorá identifikovala a ukázala ~200 000 miesto v ľudskom a myšom genóme, ktoré odpovedajú prítomnosti m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A v RNA.&lt;ref name=&quot;Sun_2016&quot; /&gt;

Presné značenie m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A pomocou m6A-CLIP/IP&lt;ref name=&quot;ke2015&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Ke S, Alemu EA, Mertens C, Gantman EC, Fak JJ, Mele A, Haripal B, Zucker-Scharff I, Moore MJ, Park CY, Vågbø CB, Kusśnierczyk A, Klungland A, Darnell JE, Darnell RB|title=A majority of m6A residues are in the last exons, allowing the potential for 3' UTR regulation|journal=Genes &amp; Development|volume=29|issue=19|pages=2037–53|date=October 2015|pmid=26404942|pmc=4604345|doi=10.1101/gad.269415.115}}&lt;/ref&gt; (skrátene m6A-CLIP) ukázala, že väčšina m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A sa nachádza v poslednom exóne mRNA v rôznych tkanivách/kultúrach ľudských a myších buniek&lt;ref name=&quot;ke2015&quot; /&gt; a že obohatenie m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A pri stop kodónoch je vlastne náhoda, pretože mnohé stop kodóny sa nachádzajú na začiatku posledných exónov, kde je skutočne vyšší výskyt m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A.&lt;ref name=&quot;ke2015&quot; /&gt; Vysoký výskyt m6A v poslednom exóne (≥ 70 %) umožňuje potenciálnu reguláciu 3' UTR, vrátane alternatívnej polyadenylácie.&lt;ref name=&quot;ke2015&quot; /&gt; Štúdia kombinujúca m6A-CLIP s rigoróznou frakcionáciou buniek ukázala, že m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A modifikácie mRNA vznikajú v nascentnej pre-mRNA a nie sú vyžadované na zostrih, ale rozhodujú o cytoplazmatickej dĺžke života mRNA.&lt;ref name=&quot;ke2017&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Ke S, Pandya-Jones A, Saito Y, Fak JJ, Vågbø CB, Geula S, Hanna JH, Black DL, Darnell JE, Darnell RB|title=6A mRNA modifications are deposited in nascent pre-mRNA and are not required for splicing but do specify cytoplasmic turnover|journal=Genes &amp; Development|volume=31|issue=10|pages=990–1006|date=May 2017|pmid=28637692|pmc=5495127|doi=10.1101/gad.301036.117}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Rosa-Mercado2017&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Rosa-Mercado NA, Withers JB, Steitz JA|title=6A debate: methylation of mature mRNA is not dynamic but accelerates turnover|journal=Genes &amp; Development|volume=31|issue=10|pages=957–958|date=May 2017|pmid=28637691|pmc=5495124|doi=10.1101/gad.302695.117}}&lt;/ref&gt;

m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A je náchylný na dynamickú reguláciu počas vývoja i v rámci odpovedí na bunkové stimuly. Analýza m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A v RNA z myšieho mozgu ukázala, že hladina m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A je nízka počas vývoja embrya a dramaticky sa zvýši pred dovŕšením dospelosti.&lt;ref name=&quot;Meyer_2012&quot; /&gt; Okrem toho platí, že umlčanie m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A [[Metyltransferáza|metyltransferázy]] výrazne ovplyvňuje expresiu génov a alternatívnych [[zostrih RNA|zostrihov RNA]], čo vedie k modulácii signálnej dráhy [[p53]] (známeho i ako TP53) a [[Apoptóza|apoptóze]].&lt;ref name=&quot;Dominissini_2012&quot; /&gt;

m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A sa nachádza i na RNA v rámci [[R-slučka|R-slučiek]] (rozdelenej dvojzávitnici DNA, na ktorú je pripojená RNA, čím vzniká triplet DNA, DNA, RNA) v ľuďských bunkách, kde sa účastní regulácie stability hybridov RNA:DNA.&lt;ref&gt;{{cite journal|last1=Abakir|first1=Abdulkadir|last2=Giles|first2=Tom C.|last3=Cristini|first3=Agnese|last4=Foster|first4=Jeremy M.|last5=Dai|first5=Nan|last6=Starczak|first6=Marta|last7=Rubio-Roldan|first7=Alejandro|last8=Li|first8=Miaomiao|last9=Eleftheriou|first9=Maria|last10=Crutchley|first10=James|last11=Flatt|first11=Luke|last12=Young|first12=Lorraine|last13=Gaffney|first13=Daniel J.|last14=Denning|first14=Chris|last15=Dalhus|first15=Bjørn|last16=Emes|first16=Richard D.|last17=Gackowski|first17=Daniel|last18=Corrêa|first18=Ivan R.|last19=Garcia-Perez|first19=Jose L.|last20=Klungland|first20=Arne|last21=Gromak|first21=Natalia|last22=Ruzov|first22=Alexey|title=N 6 -methyladenosine regulates the stability of RNA:DNA hybrids in human cells|journal=Nature Genetics|date=January 2020|volume=52|issue=1|pages=48–55|doi=10.1038/s41588-019-0549-x|pmid=31844323|pmc=6974403}}&lt;/ref&gt;

Nedávno bol ukázaný význam m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A metylácie pre fyziologické procesy. Inhibícia m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A metylácie pomocou farmakologickej inhibície bunkovej metylácie alebo konkrétnejšie umlčaním m6A metylázy METTL3 pomocou siRNA viedlo k predĺženiu periódy circadiánneho rytmu. Naopak, zvýšená expresia METTL3 viedla ku kratšej perióde. Cicavčie [[cirkadiánne hodiny|cirkadiánne hodiny]], ktoré sú zložené zo spätnoväzbovej transkripčnej slučky, ktorá ja prísne regulovaná, aby oscilovala s periódou približne 24 hodín, je teda extrémne senzitívna na zmeny v m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A-dependentnom spracovaní RNA, pravdepodobne kvôli prítomnosti m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A v transkriptoch potrebných génov.&lt;ref name=&quot;Fustin&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Fustin JM, Doi M, Yamaguchi Y, Hida H, Nishimura S, Yoshida M, Isagawa T, Morioka MS, Kakeya H, Manabe I, Okamura H|title=RNA-methylation-dependent RNA processing controls the speed of the circadian clock|journal=Cell|volume=155|issue=4|pages=793–806|date=November 2013|pmid=24209618|doi=10.1016/j.cell.2013.10.026|doi-access=free}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Hastings&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Hastings MH|title=m(6)A mRNA methylation: a new circadian pacesetter|journal=Cell|volume=155|issue=4|pages=740–1|date=November 2013|pmid=24209613|doi=10.1016/j.cell.2013.10.028|doi-access=free}}&lt;/ref&gt; Účinku globálnej inhibície metylácie na periódu cirkadiánneho rytmu u myších buniek sa dá predísť pomocou ektopickej (na nezvyčajnom mieste) expresie enzýmu z metabolizmu bakteriálnej metylácie. Myšie bunky exprimujúce tento bakteriálny proteín boli odolné voči farmakologickej inhibícii metylačného metabolizmu a navykazovali zníženie m6A metylácie mRNA alebo [[Metylácia|metylácie]] proteínov.&lt;ref name=&quot;Fustin2&quot;&gt;{{cite journal|title=Methylation deficiency disrupts biological rhythms from bacteria to humans.|authors=Fustin, J.M.; Ye, S., Rakers, C.; Kaneko, K.; Fukumoto, K.; Yamano, M.; Versteven, M.; Grünewald, E.; Cargill, S.J.; Tamai, T.K.; Xu, Y.; Jabbur, M.L.; Kojima, R.; Lamberti, M.L.; Yoshioka-Kobayashi, K.; Whitmore, D.; Tammam, S.; Howell, P.L.; Kageyama, R.; Matsuo, T.; Stanewsky, R.; Golombek, D.A.; Johnson, C.H.; Kakeya, H.; van Ooijen, G.; Okamura, H.|journal=Communications Biology|year=2020|volume=3|issue=211|page=211|doi=10.1038/s42003-020-0942-0|pmid=32376902|pmc=7203018|doi-access=free}}&lt;/ref&gt;

== Klinický význam ==
Vzhľadom na verzatilitu m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A v mnohých fyziologických procesoch nie je prekvapivé, že existuje spojenie medzi m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A a mnohými ľudskými chorobami. Mnohé z nich existujú kvôli mutáciám alebo ako jednonukleotidové polymorfizmy. Spojenie medzi m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A a mnohými druhmi [[Zhubný nádor|rakoviny]] bolo naznačené vo výskumoch a zahŕňa rakovinu žalúda, prostaty, prsníka, pankreasu, obličiek, mezotelióm, sarkóm a leukémiu.&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Akilzhanova A, Nurkina Z, Momynaliev K, Ramanculov E, Zhumadilov Z, Zhumadilov Z, Rakhypbekov T, Hayashida N, Nakashima M, Takamura N|title=Genetic profile and determinants of homocysteine levels in Kazakhstan patients with breast cancer|journal=Anticancer Research|volume=33|issue=9|pages=4049–59|date=September 2013|pmid=24023349}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Reddy SM, Sadim M, Li J, Yi N, Agarwal S, Mantzoros CS, Kaklamani VG|title=Clinical and genetic predictors of weight gain in patients diagnosed with breast cancer|journal=British Journal of Cancer|volume=109|issue=4|pages=872–81|date=August 2013|pmid=23922112|pmc=3749587|doi=10.1038/bjc.2013.441|url=https://dash.harvard.edu/bitstream/handle/1/12785934/3749587.pdf?sequence=1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Ortega A, Niksic M, Bachi A, Wilm M, Sánchez L, Hastie N, Valcárcel J|title=Biochemical function of female-lethal (2)D/Wilms' tumor suppressor-1-associated proteins in alternative pre-mRNA splicing|journal=The Journal of Biological Chemistry|volume=278|issue=5|pages=3040–7|date=January 2003|pmid=12444081|doi=10.1074/jbc.M210737200|doi-access=free}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Jin DI, Lee SW, Han ME, Kim HJ, Seo SA, Hur GY, Jung S, Kim BS, Oh SO|title=Expression and roles of Wilms' tumor 1-associating protein in glioblastoma|journal=Cancer Science|volume=103|issue=12|pages=2102–9|date=December 2012|pmid=22957919|doi=10.1111/cas.12022|pmc=7659328|doi-access=free}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Heiliger KJ, Hess J, Vitagliano D, Salerno P, Braselmann H, Salvatore G, Ugolini C, Summerer I, Bogdanova T, Unger K, Thomas G, Santoro M, Zitzelsberger H|title=Novel candidate genes of thyroid tumourigenesis identified in Trk-T1 transgenic mice|journal=Endocrine-Related Cancer|volume=19|issue=3|pages=409–21|date=June 2012|pmid=22454401|doi=10.1530/ERC-11-0387|doi-access=free}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Lin Y, Ueda J, Yagyu K, Ishii H, Ueno M, Egawa N, Nakao H, Mori M, Matsuo K, Kikuchi S|title=Association between variations in the fat mass and obesity-associated gene and pancreatic cancer risk: a case-control study in Japan|journal=BMC Cancer|volume=13|pages=337|date=July 2013|pmid=23835106|pmc=3716552|doi=10.1186/1471-2407-13-337}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Casalegno-Garduño R, Schmitt A, Wang X, Xu X, Schmitt M|title=Wilms' tumor 1 as a novel target for immunotherapy of leukemia|journal=Transplantation Proceedings|volume=42|issue=8|pages=3309–11|date=October 2010|pmid=20970678|doi=10.1016/j.transproceed.2010.07.034}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Linnebacher M, Wienck A, Boeck I, Klar E|title=Identification of an MSI-H tumor-specific cytotoxic T cell epitope generated by the (-1) frame of U79260(FTO)|journal=Journal of Biomedicine &amp; Biotechnology|volume=2010|pages=841451|date=2010-03-18|pmid=20339516|pmc=2842904|doi=10.1155/2010/841451|doi-access=free}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Machiela MJ, Lindström S, Allen NE, Haiman CA, Albanes D, Barricarte A, Berndt SI, Bueno-de-Mesquita HB, Chanock S, Gaziano JM, Gapstur SM, Giovannucci E, Henderson BE, Jacobs EJ, Kolonel LN, Krogh V, Ma J, Stampfer MJ, Stevens VL, Stram DO, Tjønneland A, Travis R, Willett WC, Hunter DJ, Le Marchand L, Kraft P|title=Association of type 2 diabetes susceptibility variants with advanced prostate cancer risk in the Breast and Prostate Cancer Cohort Consortium|journal=American Journal of Epidemiology|volume=176|issue=12|pages=1121–9|date=December 2012|pmid=23193118|pmc=3571230|doi=10.1093/aje/kws191}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Long J, Zhang B, Signorello LB, Cai Q, Deming-Halverson S, Shrubsole MJ, Sanderson M, Dennis J, Michailidou K, Michailiou K, Easton DF, Shu XO, Blot WJ, Zheng W|title=Evaluating genome-wide association study-identified breast cancer risk variants in African-American women|journal=PLOS ONE|volume=8|issue=4|pages=e58350|date=2013-04-08|pmid=23593120|pmc=3620157|doi=10.1371/journal.pone.0058350|bibcode=2013PLoSO...858350L|doi-access=free}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Kaklamani V, Yi N, Sadim M, Siziopikou K, Zhang K, Xu Y, Tofilon S, Agarwal S, Pasche B, Mantzoros C|title=The role of the fat mass and obesity associated gene (FTO) in breast cancer risk|journal=BMC Medical Genetics|volume=12|pages=52|date=April 2011|pmid=21489227|pmc=3089782|doi=10.1186/1471-2350-12-52}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Pierce BL, Austin MA, Ahsan H|title=Association study of type 2 diabetes genetic susceptibility variants and risk of pancreatic cancer: an analysis of PanScan-I data|journal=Cancer Causes &amp; Control|volume=22|issue=6|pages=877–83|date=June 2011|pmid=21445555|doi=10.1007/s10552-011-9760-5|pmc=7043136}}&lt;/ref&gt; Čím viac dát je dostupných, tým viac vyzerá, že m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A pôsobí na delenie rakovinových buniek. Je známe, že vyčerpanie METTL3 vedie k apoptóze rakovinových buniek znižuje ich invazívnosť,&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Fine-Tuning of RNA Functions by Modification and Editing|volume=12|last=Bokar|first=Joseph A.|name-list-style=vanc|date=2005-01-01|publisher=Springer Berlin Heidelberg|isbn=9783540244950|editor-last=Grosjean|editor-first=Henri|series=Topics in Current Genetics|pages=141–177|doi=10.1007/b106365|chapter=The biosynthesis and functional roles of methylated nucleosides in eukaryotic mRNA}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Lin S, Choe J, Du P, Triboulet R, Gregory RI|title=The m(6)A Methyltransferase METTL3 Promotes Translation in Human Cancer Cells|journal=Molecular Cell|volume=62|issue=3|pages=335–345|date=May 2016|pmid=27117702|pmc=4860043|doi=10.1016/j.molcel.2016.03.021}}&lt;/ref&gt; zatiaľ čo aktivácia ALKBH5 kvôli hypoxii spôsobuje rozvoj rakovinových kmeňových buniek.&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Zhang C, Samanta D, Lu H, Bullen JW, Zhang H, Chen I, He X, Semenza GL|title=Hypoxia induces the breast cancer stem cell phenotype by HIF-dependent and ALKBH5-mediated m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A-demethylation of NANOG mRNA|journal=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|volume=113|issue=14|pages=E2047–56|date=April 2016|pmid=27001847|pmc=4833258|doi=10.1073/pnas.1602883113|bibcode=2016PNAS..113E2047Z|doi-access=free}}&lt;/ref&gt; Bolo naznačené i to, že m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A sa účastní regulácie energetickej homeostázy a obezity, keďže FTO je hlavný regulačný gén na energetický metabolizmus a obezitu. Bolo ukázané, že jednonukleotidové polymorfizmy FTO sú asociované s indexom telesnej hmotnosti (BMI) v ľudskej populácii a výskytom obezity a diabetu.&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Loos RJ, Yeo GS|title=The bigger picture of FTO: the first GWAS-identified obesity gene|journal=Nature Reviews. Endocrinology|volume=10|issue=1|pages=51–61|date=January 2014|pmid=24247219|pmc=4188449|doi=10.1038/nrendo.2013.227}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Frayling TM, Timpson NJ, Weedon MN, Zeggini E, Freathy RM, Lindgren CM, Perry JR, Elliott KS, Lango H, Rayner NW, Shields B, Harries LW, Barrett JC, Ellard S, Groves CJ, Knight B, Patch AM, Ness AR, Ebrahim S, Lawlor DA, Ring SM, Ben-Shlomo Y, Jarvelin MR, Sovio U, Bennett AJ, Melzer D, Ferrucci L, Loos RJ, Barroso I, Wareham NJ, Karpe F, Owen KR, Cardon LR, Walker M, Hitman GA, Palmer CN, Doney AS, Morris AD, Smith GD, Hattersley AT, McCarthy MI|title=A common variant in the FTO gene is associated with body mass index and predisposes to childhood and adult obesity|journal=Science|volume=316|issue=5826|pages=889–94|date=May 2007|pmid=17434869|pmc=2646098|doi=10.1126/science.1141634|bibcode=2007Sci...316..889F}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Wang L, Yu Q, Xiong Y, Liu L, Zhang X, Zhang Z, Wu J, Wang B|title=Variant rs1421085 in the FTO gene contribute childhood obesity in Chinese children aged 3-6 years|journal=Obesity Research &amp; Clinical Practice|volume=7|issue=1|pages=e14–22|pmid=24331679|doi=10.1016/j.orcp.2011.12.007|year=2013}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Kalnina I, Zaharenko L, Vaivade I, Rovite V, Nikitina-Zake L, Peculis R, Fridmanis D, Geldnere K, Jacobsson JA, Almen MS, Pirags V, Schiöth HB, Klovins J|title=Polymorphisms in FTO and near TMEM18 associate with type 2 diabetes and predispose to younger age at diagnosis of diabetes|journal=Gene|volume=527|issue=2|pages=462–8|date=September 2013|pmid=23860325|doi=10.1016/j.gene.2013.06.079}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Karra E, O'Daly OG, Choudhury AI, Yousseif A, Millership S, Neary MT, Scott WR, Chandarana K, Manning S, Hess ME, Iwakura H, Akamizu T, Millet Q, Gelegen C, Drew ME, Rahman S, Emmanuel JJ, Williams SC, Rüther UU, Brüning JC, Withers DJ, Zelaya FO, Batterham RL|title=A link between FTO, ghrelin, and impaired brain food-cue responsivity|journal=The Journal of Clinical Investigation|volume=123|issue=8|pages=3539–51|date=August 2013|pmid=23867619|doi=10.1172/jci44403|pmc=3726147}}&lt;/ref&gt; Takisto bol navrhnutý možný vplyv FRO na pre-adipocytovú diferenciáciu.&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Zhao X, Yang Y, Sun BF, Shi Y, Yang X, Xiao W, Hao YJ, Ping XL, Chen YS, Wang WJ, Jin KX, Wang X, Huang CM, Fu Y, Ge XM, Song SH, Jeong HS, Yanagisawa H, Niu Y, Jia GF, Wu W, Tong WM, Okamoto A, He C, Rendtlew Danielsen JM, Wang XJ, Yang YG|title=FTO-dependent demethylation of N6-methyladenosine regulates mRNA splicing and is required for adipogenesis|journal=Cell Research|volume=24|issue=12|pages=1403–19|date=December 2014|pmid=25412662|pmc=4260349|doi=10.1038/cr.2014.151}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Merkestein M, Laber S, McMurray F, Andrew D, Sachse G, Sanderson J, Li M, Usher S, Sellayah D, Ashcroft FM, Cox RD|title=FTO influences adipogenesis by regulating mitotic clonal expansion|journal=Nature Communications|volume=6|pages=6792|date=April 2015|pmid=25881961|pmc=4410642|doi=10.1038/ncomms7792|bibcode=2015NatCo...6.6792M}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Zhang M, Zhang Y, Ma J, Guo F, Cao Q, Zhang Y, Zhou B, Chai J, Zhao W, Zhao R|title=The Demethylase Activity of FTO (Fat Mass and Obesity Associated Protein) Is Required for Preadipocyte Differentiation|journal=PLOS ONE|volume=10|issue=7|pages=e0133788|date=2015-07-28|pmid=26218273|pmc=4517749|doi=10.1371/journal.pone.0133788|bibcode=2015PLoSO..1033788Z|doi-access=free}}&lt;/ref&gt; Takisto bolo skúmané spojenie medzi m6A a neurónovými poruchami. Napríklad neurodegeneratívne poruchy môžu byť ovplyvnene m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A, pretože dopamínová signalizácia je závisla na FTO a správnej metylácii m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A kľúčových signalizačných transkriptov.&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Hess ME, Hess S, Meyer KD, Verhagen LA, Koch L, Brönneke HS, Dietrich MO, Jordan SD, Saletore Y, Elemento O, Belgardt BF, Franz T, Horvath TL, Rüther U, Jaffrey SR, Kloppenburg P, Brüning JC|title=The fat mass and obesity associated gene (Fto) regulates activity of the dopaminergic midbrain circuitry|journal=Nature Neuroscience|volume=16|issue=8|pages=1042–8|date=August 2013|pmid=23817550|doi=10.1038/nn.3449|s2cid=11452560}}&lt;/ref&gt; Je známe, že mutácie HNRNPA2B1, potenciálnej „čítačky“ m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A, vedú k neurodegenercii.&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Kim HJ, Kim NC, Wang YD, Scarborough EA, Moore J, Diaz Z, MacLea KS, Freibaum B, Li S, Molliex A, Kanagaraj AP, Carter R, Boylan KB, Wojtas AM, Rademakers R, Pinkus JL, Greenberg SA, Trojanowski JQ, Traynor BJ, Smith BN, Topp S, Gkazi AS, Miller J, Shaw CE, Kottlors M, Kirschner J, Pestronk A, Li YR, Ford AF, Gitler AD, Benatar M, King OD, Kimonis VE, Ross ED, Weihl CC, Shorter J, Taylor JP|title=Mutations in prion-like domains in hnRNPA2B1 and hnRNPA1 cause multisystem proteinopathy and ALS|journal=Nature|volume=495|issue=7442|pages=467–73|date=March 2013|pmid=23455423|pmc=3756911|doi=10.1038/nature11922|bibcode=2013Natur.495..467K}}&lt;/ref&gt; IGF2BP1–3, nový druh m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A „čítačiek“, má onkogénnu funkciu. Zníženie či zastavenie expresie IGF2BP1–3 vedie k zníženiu expresie proteínu MYC, proliferácii buniek a tvorby kolónií ľudských rakovinových buniek.&lt;ref name=&quot;Huang_2018&quot; /&gt; Pri znížení expresiu ZC3H13, zložky m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A metyltransferázového komplexu, bola pozorovaná značná inhibícia rastu kolorektálnnych rakovinových buniek.&lt;ref&gt;{{cite journal|last1=Wang|first1=ZL|last2=Li|first2=B|last3=Luo|first3=YX|last4=Lin|first4=Q|last5=Liu|first5=SR|last6=Zhang|first6=XQ|last7=Zhou|first7=H|last8=Yang|first8=JH|last9=Qu|first9=LH|title=Comprehensive Genomic Characterization of RNA-Binding Proteins across Human Cancers.|journal=Cell Reports|date=2 January 2018|volume=22|issue=1|pages=286–298|doi=10.1016/j.celrep.2017.12.035|pmid=29298429|doi-access=free}}&lt;/ref&gt;
Okrem toho bolo ovplyvňuje m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A i virálne infekcie. Mnohé RNA vírusy, vrátane SC40, adenovírusu, vírusu herpesu, vírusu Rousovho sarkómu a vírusu chrípky, obsahujú m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A metylácie na vírusovej genómovej RNA.&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Advances in Enzymology and Related Areas of Molecular Biology|volume=65|last1=Narayan|first1=Prema|last2=Rottman|first2=Fritz M.|date=1992-01-01|publisher=John Wiley &amp; Sons, Inc.|isbn=9780470123119|editor-last=Nord|editor-first=F. F.|name-list-style=vanc|pages=255–285|doi=10.1002/9780470123119.ch7|pmid=1315118}}&lt;/ref&gt; Ďalšie nedávne štúdie preukázali, že regulátory m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A ovládajú úspešnosť infekcie a replikácie RNA vírusov, ako je vírus HIV, vírus hepatitídy C a Zika vírusu.&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Kennedy EM, Bogerd HP, Kornepati AV, Kang D, Ghoshal D, Marshall JB, Poling BC, Tsai K, Gokhale NS, Horner SM, Cullen BR|title=Posttranscriptional m(6)A Editing of HIV-1 mRNAs Enhances Viral Gene Expression|journal=Cell Host &amp; Microbe|volume=19|issue=5|pages=675–85|date=May 2016|pmid=27117054|pmc=4867121|doi=10.1016/j.chom.2016.04.002}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Tirumuru N, Zhao BS, Lu W, Lu Z, He C, Wu L|title=N(6)-methyladenosine of HIV-1 RNA regulates viral infection and HIV-1 Gag protein expression|journal=eLife|volume=5|date=July 2016|pmid=27371828|pmc=4961459|doi=10.7554/eLife.15528}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Lichinchi G, Gao S, Saletore Y, Gonzalez GM, Bansal V, Wang Y, Mason CE, Rana TM|title=Dynamics of the human and viral m(6)A RNA methylomes during HIV-1 infection of T cells|journal=Nature Microbiology|volume=1|issue=4|pages=16011|date=February 2016|pmid=27572442|pmc=6053355|doi=10.1038/nmicrobiol.2016.11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Lichinchi G, Zhao BS, Wu Y, Lu Z, Qin Y, He C, Rana TM|title=Dynamics of Human and Viral RNA Methylation during Zika Virus Infection|journal=Cell Host &amp; Microbe|volume=20|issue=5|pages=666–673|date=November 2016|pmid=27773536|pmc=5155635|doi=10.1016/j.chom.2016.10.002}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal|vauthors=Gokhale NS, McIntyre AB, McFadden MJ, Roder AE, Kennedy EM, Gandara JA, Hopcraft SE, Quicke KM, Vazquez C, Willer J, Ilkayeva OR, Law BA, Holley CL, Garcia-Blanco MA, Evans MJ, Suthar MS, Bradrick SS, Mason CE, Horner SM|display-authors=6|title=N6-Methyladenosine in Flaviviridae Viral RNA Genomes Regulates Infection|journal=Cell Host &amp; Microbe|volume=20|issue=5|pages=654–665|date=November 2016|pmid=27773535|pmc=5123813|doi=10.1016/j.chom.2016.09.015}}&lt;/ref&gt; Tieto výsledky naznačujú, že m&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;A a príbuzné faktory hrajú dôležitú úlohu v regulácii životného cyklu vírusu a interakcií vírusu s hostiteľom.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|N6-Methyladenosine|1078661117}}

{{Nukleové kyseliny}}
[[Kategória:Nukleozidy]]
[[Kategória:Puríny]]</text>
      <sha1>a21omm433t7g3jpu7fvybns63ymhgng</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Útok hrubou silou</title>
    <ns>0</ns>
    <id>691526</id>
    <revision>
      <id>8244589</id>
      <parentid>8230941</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:25:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */</comment>
      <origin>8244589</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14081" sha1="jflekeanufvpcyhd2yevqj0i8eq3slu" xml:space="preserve">{{Na revíziu}}
[[Súbor:Board300.jpg|náhľad| Crackovacie (lámacie) zariadenie [[Data Encryption Standard|DES]] od [[Electronic Frontier Foundation]] v hodnote 250 000 USD obsahovalo viac ako 1 800 vlastných čipov a dokázalo brutálne prelomiť kľúč DES v priebehu niekoľkých dní. Na fotografii je doska plošných spojov DES Cracker vybavená 64 čipmi Deep Crack na oboch stranách.]]
V [[Kryptografia|kryptografii]] '''útok hrubou silou''', '''{{V jazyku|eng|brute-force attack}}''', pozostáva z toho, že útočník odošle veľa [[heslo|hesiel]] alebo [[Prístupová fráza|prístupových fráz]] s nádejou, že nakoniec uhádne správne. Útočník systematicky kontroluje všetky možné heslá a prístupové frázy, kým nenájde to správne. Alternatívne sa môže útočník pokúsiť uhádnuť prístupový [[kľúč (kryptografia)|kľúč]], ktorý je zvyčajne vytvorený z hesla, pomocou [[Funkcia odvodzovania kľúča|funkcie odvodenia kľúča]]. Toto je známe ako '''dôkladné vyhľadávanie kľúčov'''. 

Útok hrubou silou je [[Kryptanalytický útok|krypto-analytický útok]], ktorý teoreticky môže byť použitý na pokus o dešifrovanie akýchkoľvek zašifrovaných údajov (okrem údajov šifrovaných informačno-teoretickým bezpečnostným spôsobom). {{Sfn|Paar|Pelzl|Preneel|2010}} Takýto útok môže byť použitý, keď nie je možné využiť iné slabiny v šifrovacom systéme (ak nejaké existujú), ktoré by uľahčili úlohu.

Pri hádaní hesiel je táto metóda veľmi rýchla, keď sa používa na kontrolu krátkych hesiel, ale na dlhšie heslá sa používajú iné metódy, ako napríklad [[slovníkový útok]], pretože vyhľadávanie hrubou silou trvá príliš dlho. Dlhšie heslá, prístupové frázy a kľúče majú viacero možných hodnôt, takže ich prelomenie je exponenciálne ťažšie ako tie kratšie. &lt;ref&gt;{{Cite news|last=Urbina|first=Ian|date=2014|title=The Secret Life of Passwords. The New Times.|newspaper=|url=https://www.nytimes.com/2014/11/19/magazine/the-secret-life-of-passwords.html|access-date=}}&lt;/ref&gt;

Útoky hrubou silou môžu byť menej účinné [[Obfuskácia|zahmlievaním]] údajov (napr. tzv. solením), z ktorých sa generuje prístupový kľúč, čo útočníkovi sťaží rozpoznanie, kedy bol kód prelomený, alebo tým, že útočníkovi prinúti vykonať viac práce pri testovaní každého pokusu. Jedným z meradiel sily šifrovacieho systému je, ako dlho by útočníkovi teoreticky trvalo sa cez neho prelomiť pomocou útoku hrubou silou. 

Útoky hrubou silou sú aplikáciou metódy prehľadávania hrubou silou, všeobecnou technikou riešenia problémov spočítaním všetkých kandidátov a skontrolovaním každého z nich. Slovo „udieranie kladivom (hammering)“ sa niekedy používa na opis útoku hrubou silou &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.elearnmagazine.com/technology/secure-your-site-from-brute-force-attacks-using-sebsofts-anti-hammering-authentication-plugin-moodleplugins-moodlesecurity/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2022-12-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20221027172726/https://www.elearnmagazine.com/technology/secure-your-site-from-brute-force-attacks-using-sebsofts-anti-hammering-authentication-plugin-moodleplugins-moodlesecurity/|dátum archivácie=2022-10-27}}&lt;/ref&gt;, pričom ako protiopatrenia sa používa výraz „proti kladivu (anti-hammering)“. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://support.solarwinds.com/SuccessCenter/s/article/Configure-Serv-U-to-protect-against-brute-force-attacks?language=en_US}}&lt;/ref&gt;

== Základný koncept ==
Útoky hrubou silou fungujú tak, že vypočítajú všetky možné kombinácie znakov, ktoré by mohli vytvoriť heslo a otestujú, či je nejaká konkrétna kombinácia znakov naše heslo. So zvyšujúcou sa dĺžkou hesla sa v priemere exponenciálne zvyšuje čas potrebný na nájdenie správneho hesla. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.kaspersky.com/resource-center/definitions/brute-force-attack|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Teoretické limity ==
Zdroje potrebné na útok hrubou silou rastú [[Exponenciálny rast|exponenciálne]] so zvyšujúcou sa [[Veľkosť kľúča|veľkosťou kľúča]], nie lineárne. Hoci exportné predpisy [[Spojené štáty|USA]] historicky obmedzovali dĺžky kľúčov na 56-bitové [[Symetrická šifra|symetrické kľúče]] (napr. [[Data Encryption Standard]] ), tieto obmedzenia už nie sú zavedené, takže moderné symetrické algoritmy zvyčajne používajú výpočtovo silnejšie 128- až 256-bitové kľúče.

Existuje fyzický argument, že 128-bitový symetrický kľúč je výpočtovo bezpečný proti útoku hrubou silou. [[Landauerov limit]] vyplývajúci z [[Fyzikálny zákon|fyzikálnych zákonov]] stanovuje spodnú hranicu energie potrebnej na výpočet {{math|''kT'' * ln 2}} na bit vymazaný pri výpočte, kde ''T'' je [[teplota]] výpočtového zariadenia v [[Kelvin|kelvinoch]], ''k'' je [[Boltzmannova konštanta]] a [[prirodzený logaritmus]] 2 ktorý je približne 0,693 (0,6931471805599453). Žiadne nevratné výpočtové zariadenie nemôže spotrebovať menej energie ako toto, ani teoreticky. {{Sfn|Landauer|1961}} Na jednoduché prechádzanie možnými hodnotami 128-bitového symetrického kľúča (ignorovaním skutočného výpočtu na jeho kontrolu) by teda teoreticky bolo potrebných ''2 &lt;sup&gt;128&lt;/sup&gt; − 1'' preklopení bitov na bežnom procesore. Ak sa predpokladá, že výpočet prebieha blízko izbovej teploty (≈300 K), možno použiť Von Neumannov-Landauerov limit na odhad potrebnej energie vo veľkosti približne ≈10 &lt;sup&gt;18&lt;/sup&gt; [[Joule|joulov]], čo zodpovedá spotrebe 30 [[Rády (výkon)|gigawattov]] energie za jeden rok. To sa rovná 30× 10&lt;sup&gt;9&lt;/sup&gt; W×365×24×3600 s = 9,46× 10&lt;sup&gt;17&lt;/sup&gt; J alebo 262,7 TWh (približne 0,1 % [[Svetová dodávka a spotreba energie|ročnej svetovej produkcie energie]] ). Skutočný výpočet – kontrola každého kľúča, či sa našlo riešenie – by spotreboval mnohonásobok tejto sumy. Okrem toho toto je iba energetická spotreba pre prechádzanie cez kľúčový priestor; skutočný čas potrebný na preklopenie každého bitu sa neberie do úvahy, pričom je určite väčší ako 0 (pozri [[Bremermannov limit]] ).

Tento argument však predpokladá, že hodnoty registrov v procesore sa menia pomocou konvenčných operácií zadávania a vymazávania, ktoré nevyhnutne generujú [[entropia (výpočtová technika)|entropiu]] . Ukázalo sa, že výpočtový [[hardvér]] môže byť navrhnutý tak, aby sa s touto teoretickou prekážkou nestretol (pozri [[Reverzibilné počítanie|reverzibilné výpočty]] ), hoci nie je známe, či takýto hardvér bol niekedy skonštruovaný. 
[[Súbor:ATI_Radeon_HD_5770_Graphics_Card-oblique_view.jpg|vľavo|náhľad| Moderné [[Grafický procesor|GPU]] sú vhodné pre opakujúce sa úlohy spojené s hardvérovým lámaním hesiel]]
Keď sa nástupcovia vládnych riešení pre lámanie hesiel s využitím [[ASIC]] stali komerčne dostupnými, tiež známe ako hardvér prispôsobený pre útoky, dve nové technológie preukázali svoju schopnosť pri útoku hrubou silou na určité šifry. Jednou z nich je moderná technológia [[Grafický procesor|grafických procesorov]] (GPU), {{Sfn|Graham|2011}}  druhou je [[Field programmable gate array|technológia programovateľného hradlového poľa]] (FPGA). GPU benefitujú z ich širokej dostupnosti a pomeru ceny a výkonu, FPGA z ich energetickej účinnosti na kryptografickú operáciu. Obe technológie sa snažia preniesť výhody paralelného spracovania do útokov hrubou silou. V prípade GPU hovoríme o niekoľkých stovkách a v prípade FPGA niekoľkých tisíckach procesorových jednotiek, vďaka čomu sú oveľa vhodnejšie na prelomenie hesiel ako bežné procesory. Rôzne publikácie v oblasti kryptografickej analýzy dokázali energetickú účinnosť dnešnej technológie FPGA, napríklad počítač [http://www.sciengines.com/copacobana COPACOBANA] FPGA Cluster spotrebuje rovnakú energiu ako jeden klasický [[počítač]] (600&amp;nbsp;W), ale funguje ako 2 500 počítačov pre lámanie určitých krypto-algoritmov. Množstvo firiem poskytuje hardvérové riešenia kryptografickej analýzy FPGA od jednej FPGA [[PCI-Express|PCI Express]] karty až po vyhradené FPGA počítače.  [[Chránený prístup Wi-Fi|Šifrovanie WPA]] a [[WPA2]] boli takto úspešne prelomené hrubou, pričom využitím GPU sa náročnosť tohoto procesu znížila 50-násobne v porovnaní s konvenčnými CPU {{Sfn|Kingsley-Hughes|2008}} {{Sfn|Kamerling|2007}} a niekoľko stoviek v prípade FPGA.

[[Pokročilý štandard šifrovania|Advanced Encryption Standard]] (AES) umožňuje použitie 256-bitových kľúčov. Prelomenie symetrického 256-bitového kľúča hrubou silou vyžaduje 2 &lt;sup&gt;128&lt;/sup&gt; -krát väčší výpočtový výkon ako 128-bitový kľúč. Jeden z najrýchlejších superpočítačov v roku 2019, ktorý má rýchlosť 100 [[petaFLOPS]], čo by teoreticky mohlo skontrolovať 100 biliónov (10 &lt;sup&gt;14&lt;/sup&gt; ) AES kľúčov za sekundu (za predpokladu 1 000 operácií počas jednej kontroly), by potreboval 3,67 × 10 &lt;sup&gt;55&lt;/sup&gt; rokov na prehľadanie celého 256- bitového kľúčového priestoru. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.top500.org/lists/2019/11/}}&lt;/ref&gt;

Základným predpokladom útoku hrubou silou je, že na generovanie kľúčov sa použil celý kľúčový priestor, na čo sa využíva efektívny [[generátor náhodných čísiel]], a že v algoritme alebo jeho implementácii nie sú žiadne chyby. Napríklad niekoľko systémov, o ktorých sa pôvodne predpokladalo, že ich nemožno prelomiť hrubou silou, boli napriek tomu [[Útok generátora náhodných čísel|prelomené]], pretože sa zistilo, že [[Kľúčový priestor (kryptografia)|kľúčový priestor]] na prehľadávanie je oveľa menší, než sa pôvodne predpokladalo, a to z dôvodu nedostatku entropie v ich [[Generátor pseudonáhodných čísel|pseudonáhodnom generátore čísiel]] . Medzi ne patrí implementácia [[Transport Layer Security|SSL]] od [[Netscape]] (slávne prelomená [[Ian Goldberg|Ianom Goldbergom]] a [[David A. Wagner|Davidom Wagnerom]] v roku 1995) a [[softvér]] [[OpenSSL]], o ktorom sa v roku 2008 zistilo, že je chybný. {{Sfn|Viega|Messier|Chandra|2002}} {{Sfn|CERT-2008}} Podobný nedostatok implementovanej entropie viedol k prelomeniu kódu menom [[Enigma (šifrovací stroj)|Enigma]]. {{Sfn|Ellis|2005}} {{Sfn|NSA-2009}}

== Recyklácia poverení ==
[[Recyklácia]] poverení sa týka [[Heker|hackerskej]] praxe opätovného použitia kombinácií používateľského mena a hesla zhromaždených pri predchádzajúcich útokoch hrubou silou. Špeciálnou formou recyklácie poverení je [[Pošlite hash|odovzdanie hashu]], kde sa [[soľ|nesolené]] hashnuté poverenia ukradnú a znova použijú bez toho, aby boli najprv prelomené hrubou silou.

== Neprelomiteľné kódy ==
Určité typy šifrovania vzhľadom na ich matematické vlastnosti nemožno poraziť hrubou silou. Príkladom toho je [[Jednorazová podložka|jednorazová bloková]] kryptografia, kde každý bit [[Otvorený text|čistého textu]] má zodpovedajúci kľúč z náhodnej sekvencie kľúčových bitov. Jednorazovo zakódovaný reťazec so 140 znakmi, ktorý by bol vystavený útoku hrubou silou, by nakoniec odhalil každý možný reťazec 140 znakov vrátane správnej odpovede – ale zo všetkých odpovedí by nebolo možné zistiť, ktorá bola správna. Poraziť takýto systém, ako to urobil [[projekt Venona]], sa vo všeobecnosti nespolieha na čistú kryptografiu, ale na chyby v jeho implementácii: klávesnice nie sú skutočne náhodné, zachytené klávesnice, operátori robia chyby a podobne. {{Sfn|Reynard|1997}}

== Protiopatrenia ==
V prípade ''offline'' útoku, kedy útočník získal prístup k zašifrovanému materiálu, je možné vyskúšať kombinácie kľúčov bez rizika odhalenia alebo zásahu. V prípade ''online'' útokov môžu správcovia databáz a adresárov nasadiť protiopatrenia, ako je napríklad obmedzenie počtu pokusov o vyskúšanie hesla, zavedenie časového oneskorenia medzi po sebe nasledujúcimi pokusmi, zvýšenie zložitosti odpovede (napr. vyžadovanie odpovede [[CAPTCHA]] alebo použitie [[:cs:Vícefázové_ověření|viac faktorovej autentifikácie]] ) a/alebo zablokovanie účtov po neúspešných pokusoch o prihlásenie. {{Sfn|Burnett|Foster|2004}}  Správcovia webových stránok môžu zabrániť konkrétnej IP adrese, aby sa pokúsila o viac ako vopred stanovený počet pokusov o zadanie hesla proti akémukoľvek účtu na stránke. {{Sfn|Ristic|2010}}

== Reverzný útok hrubou silou ==
Pri '''reverznom útoku hrubou silou''' sa testuje jedno (zvyčajne bežné) heslo proti viacerým užívateľským menám alebo šifrovaným súborom. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.infosecpro.com/applicationsecurity/a11.htm|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2022-12-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20170404153951/http://www.infosecpro.com/applicationsecurity/a11.htm|dátum archivácie=2017-04-04}}&lt;/ref&gt; Proces sa môže opakovať pre niekoľko vybraných hesiel. Pri takejto stratégii sa útočník nezameriava na konkrétneho používateľa.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zabezpečený prístup k príkazovému interpretovaču|Secure Shell]]

== Externé odkazy ==
* [https://bahasa.wiki/sk/Password-hashing_function Funkcia odvodzovania kľúča] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221230131057/https://bahasa.wiki/sk/Password-hashing_function |date=2022-12-30 }}
* [https://wikijii.com/wiki/MD5CRK MD5CRK]{{Nedostupný zdroj|date=január 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [https://itigic.com/sk/what-is-side-channel-attack-how-to-avoid-it/ Útok bočným kanálom]

[[Kategória:Kryptografia]]</text>
      <sha1>jflekeanufvpcyhd2yevqj0i8eq3slu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štadión ŠKP Inter Dúbravka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>693249</id>
    <revision>
      <id>8244741</id>
      <parentid>7808127</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T01:19:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244741</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1698" sha1="92wtmewzldxitrzo7mnqi444h5ddbm1" xml:space="preserve">{{Infobox štadión|názov štadiónu=Štadión ŠKP Inter Dúbravka|fotka=ŠKP Inter Dúbravka Bratislava - Stadium.jpg|štát=Slovensko|poloha=[[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]|kapacita=5000|kluby=FK ŠKP Inter Dúbravka Bratislava (1976-),{{break}}FK Inter Bratislava(2014-),{{break}}Bratislava Monarchs(2014-),|povrch=tráva|otvorený=1976|rozmery=100 x 65m|zemepisná šírka=48.1759831448602|zemepisná dĺžka=17.049574517270592}}

'''Štadión ŠKP Inter Dúbravka''' je [[futbal]]ový štadión v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]] na [[Slovensko|Slovensku]] a je domovským štadiónom [[FK Inter Bratislava]] a [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|FK ŠKP Inter Dúbravka Bratislava]]. FK Inter Bratislava&lt;ref&gt;[http://sport.aktuality.sk/c/171911/tradicny-klub-sa-vracia-inter-bratislava-ma-postupovy-hetrik/ Tradičný klub sa vracia, Inter Bratislava má postupový hetrik] 31.07.2014, sport.aktuality.sk&lt;/ref&gt; začal hrať na štadióne v lete 2014. Kapacita štadióna je 5000 miest vrátane 250 VIP miest. Štadión v súčasnosti využíva najúspešnejší tím amerického futbalu na Slovensku - [[Bratislava Monarchs]].&lt;ref&gt;[http://www.monarchs.sk/ Bratislava Monarchs - homepage] 24.5.2015, monarchs.sk&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.europlan-online.de/%8Atadi%F3n-hradn%E1/verein/9536 Webová stránka štadióna] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230213183151/https://www.europlan-online.de/%8atadi%f3n-hradn%e1/verein/9536 |date=2023-02-13 }} (v nemčine)

[[Kategória:Futbalové štadióny na Slovensku]]
[[Kategória:FK Inter Bratislava]]
[[Kategória:Dúbravka (Bratislava)]]</text>
      <sha1>92wtmewzldxitrzo7mnqi444h5ddbm1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zuzana Uličianska</title>
    <ns>0</ns>
    <id>695107</id>
    <revision>
      <id>8244582</id>
      <parentid>8103663</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:02:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244582</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11013" sha1="hum05jddlkqbx7vc5c7towp16xpbr7n" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Zuzana Uličianska
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenská publicistka, autorka rozhlasových hier, kultúrna manažérka a divadelná kritička
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1962|10|02}}
 | Miesto narodenia   = [[Košice]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = [[Slovensko]]
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Stavebná fakulta]] [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity v Košiciach]]&lt;br /&gt;Academia Istropolitana v Bratislave&lt;br /&gt;Birbeck College v Londýne
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Literatúra
 | Portál2            = Divadlo
 | Portál3            = Košice
}}
[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Zuzana Uličianska''' (* [[2. október]] [[1962]], [[Košice]])&lt;ref name=&quot;snk-aut&quot; /&gt; je [[Slováci|slovenská]] [[publicistika|publicistka]], autorka [[rozhlasová hra|rozhlasových hier]], kultúrna manažérka a divadelná [[umelecká kritika|kritička]].&lt;ref name=&quot;snk-aut&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Autorita Osobné meno : Uličianska, Zuzana | url = https://autority.snk.sk/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=158679&amp;marc=1 | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-03-29 | miesto = Martin | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230329004659/https://autority.snk.sk/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?marc=1&amp;authid=158679 | dátum archivácie = 2023-03-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;slc&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Uličianska | url = https://www.litcentrum.sk/autor/zuzana-ulicianska | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Absolvovala [[Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Stavebnú fakultu]] [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity v Košiciach]]. V rokoch [[1992]]{{--}}[[1994]] absolvovala postgraduálne štúdium verejnej správy na vtedajšej Academii Istropolitana v [[Bratislava|Bratislave]] (v rokoch 1990{{--}}1996 štátna akademická inštitúcia, neskôr mimovládna organizácia Academia Istropolitana Nova),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://ainova.sk/o-nas/ | vydavateľ = Academia Istropolitana Nova | dátum vydania = 2020-03-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-29 | miesto = Svätý Jur | jazyk = }}&lt;/ref&gt; následne získala polročné Masarykovo štipendium a navštevovala kurzy politológie a kulturológie na [[Birbeck College]] v [[Londýn]]e.&lt;ref name=&quot;slc&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;du-en&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Drama in Translation : Uličianska Zuzana | url = https://slovakdrama.theatre.sk/u/ulicianska-zuzana.html | vydavateľ = Divadelný ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;du-fr&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Drama in Translation : Uličianska Zuzana | url = https://slovakdrama.theatre.sk/u/ulicianska-zuzana-ode.html | vydavateľ = Divadelný ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = fr}}&lt;/ref&gt;

Pracovala ako vedúca odboru kultúry [[magistrát mesta Košice|magistrátu mesta Košice]], následne niekoľko rokov na [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry SR]]. Prednášala divadelný manažment a [[kultúrna politika|kultúrnu politiku]] na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]] (VŠMU), kde pôsobila aj ako prodekanka pre medzinárodné vzťahy.&lt;ref name=&quot;du-en&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;du-fr&quot; /&gt;

V rokoch [[2004]]{{--}}[[2016]] pracovala ako redaktorka denníka [[SME]], so zameraním prevažne na kultúrnu rubriku.&lt;ref name=&quot;du-en&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;du-fr&quot; /&gt;

Je autorkou rozhlasových hier s tematikou sveta žien a mužov (''Dvadsaťpäť divadelných cvičení'', 1994). Viacero z jej hier bolo naštudovaných v zahraničných rozhlasových štúdiách (''Ak bude pekne, pôjdeme von'', 1991; ''Rádio Labyrint'', 1992; ''Myš'', 1997; ''Citová zmes'', 1999; ''Para'', 2004; ''Za vodou'', 2006 a ďalšie).&lt;ref name=&quot;slc&quot; /&gt;

V rokoch [[2002]]{{--}}[[2012]] bola a neskôr znova od roku [[2015]] je predsedníčkou Slovenského centra AICT, slovenskej sekcie Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské centrum AICT | url = https://aict.sk/slovenske-centrum-aict/ | vydavateľ = Slovenské centrum AICT | dátum vydania = 2023-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Od roku [[2018]] je zároveň členkou výkonného výboru AICT/IATC.&lt;ref name=&quot;kultura-a-nas-svet-2022&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Executive committee | url = https://aict-iatc.org/en/whos-who/executive-committee/ | vydavateľ = International Association of Theatre Critics | dátum vydania = 2017-01-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Bola odbornou pracovníčkou a vedúcou oddelenia vonkajších vzťahov [[Divadelný ústav|Divadelného ústavu]] v Bratislave. Spoluzakladala a spoluorganizuje anketu [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY]].&lt;ref name=&quot;mk-piestany&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uličianska Zuzana | url = https://www.kniznica.sk/detaily-zaznamu/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=pim_un_auth*0167002 | vydavateľ = Mestská knižnica mesta Piešťany | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie COVID-19]] bola iniciátorkou vzdelávacieho projektu SMARTheatre Slovenského centra AICT, v rámci ktorého mohli mladí ľudia sledovať inscenácie, absolvovať diskusie s hosťami a lektormi a nakoniec pretaviť svoje pocity do zvoleného kreatívneho výstupu v rámci činohernej, bábkovej, opernej, muzikálovej dielne alebo dielne alternatívneho divadla.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Krokošová | meno = Katarína | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Sme o krok bližšie k tomu, aby bola dráma mladým ľuďom sympatická! | periodikum = Reflektor | odkaz na periodikum =  | url = http://reflektor.vsmu.sk/reaktor/reaktor-detail/article/sme-o-krok-blizsie-k-tomu-aby-bola-drama-mladym-ludom-sympaticka/ | issn =  | vydavateľ = Katedra divadelných štúdií Divadelnej fakulty VŠMU | miesto = Bratislava | dátum = 2021-02-22 | dátum prístupu = 2023-03-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230329004559/http://reflektor.vsmu.sk/reaktor/reaktor-detail/article/sme-o-krok-blizsie-k-tomu-aby-bola-drama-mladym-ludom-sympaticka/ | dátum archivácie = 2023-03-29 }}&lt;/ref&gt;

V súčasnosti ([[2022]]) vedie Kreatívne centrum [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulty architektúry a dizajnu]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]].&lt;ref name=&quot;kultura-a-nas-svet-2022&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Kultúra a náš svet : Vízie a kontexty : Výzvy a priority | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2022/06/KULTURA-A-NAS-SVET_recnici_final.pdf#page=15 | vydavateľ = Ministerstvo kultúry SR | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-03-29 | miesto = Bratislava | strany = 15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230329004559/https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2022/06/KULTURA-A-NAS-SVET_recnici_final.pdf#page=15 | dátum archivácie = 2023-03-29 }}&lt;/ref&gt;

== Ocenenia ==
* [[1993]]: hlavná cena na festivale rozhlasových hier Prix Futura Berlín za rozhlasovú hru ''Ak bude pekne, pôjdeme von''.&lt;ref name=&quot;mk-piestany&quot; /&gt;
* [[2000]]: rozhlasová hra ''Citová zmes'' bola na festivale Prix Italia zaradená medzi tri najlepšie hry.&lt;ref name=&quot;du-fr&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;panacek.com-zmes&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Citová zmes (Citová směs, 1999) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/3215-citova-smes-citova-zmes-1999.html | vydavateľ = mluveny.panacek.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[2001]]: hlavná cena na 17. festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Bojniciach za rozhlasovú hru ''Citová zmes''.&lt;ref name=&quot;panacek.com-zmes&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{slc autor|zuzana-ulicianska}}
* [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Uli%C4%8Dianska,+Zuzana,+1962-&amp;sort=dateOldest&amp;theme=system Zoznam diel Zuzany Uličianskej] v súbornom katalógu [[Slovenská národná knižnica|Slovenskej národnej knižnice]]
* [https://www.sme.sk/aut/159/zuzana-ulicianska Zoznam článkov Zuzany Uličianskej] v denníku SME

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Uličianska, Zuzana}}
[[Kategória:Osobnosti z Košíc]]
[[Kategória:Slovenskí publicisti]]
[[Kategória:Slovenskí dramatici]]
[[Kategória:Slovenskí rozhlasoví scenáristi]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní kritici]]
[[Kategória:Slovenskí kultúrni manažéri]]
[[Kategória:SME]]
[[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave]]
[[Kategória:Absolventi Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach]]</text>
      <sha1>hum05jddlkqbx7vc5c7towp16xpbr7n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gymnázium Andreja Kmeťa, Banská Štiavnica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>696830</id>
    <revision>
      <id>8244731</id>
      <parentid>8056008</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T23:00:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39007-77</username>
        <id>299892</id>
      </contributor>
      <comment>nova riaditelka</comment>
      <origin>8244731</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7639" sha1="ign791sel6wf6x8wwevatn6nnvnkfoo" xml:space="preserve">{{Na úpravu|1=Preformulovať doslovne prevzaté pasáže [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=7578140&amp;url=https%3A%2F%2Fgymbs.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly][https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=7578140&amp;url=https%3A%2F%2Fgymbs.edupage.org%2Ftext11%2F].}}
{{Infobox Stredná škola
 | Názov               = Gymnázium Andreja Kmeťa
 | Typ                 = stredná všeobecno-vzdelávacia škola
 | Obrázok             = 
 | Popis               = 
 | Zameranie           = 
 | Riaditeľ            =
 | Riaditeľka          = Ing. Mgr. Silvia Debnárová
 | Zástupca riaditeľa  = 
 | Rok založenia       = [[1275]], [[1536]], [[1919]]
 | Súčasný zriaďovateľ = 

 | Počet učiteľov      = 
 | Počet majstrov      = 
 | Počet študentov     = 
 | Počet tried         = 

 | Školské farby       = 
 | Motto               = ''„Vzdelávanie mysle bez výchovy srdca nie je vzdelávanie.“''
 | Školská hymna       = 
 | Maskot              = 
 | Školský časopis     = 

 | Adresa              = Kolpašská 1738/9,{{break}}969 17 [[Banská Štiavnica]]
 | Telefón             = +421-45-6920593
 | Web                 = {{url|https://gymbs.edupage.org}}
 | E-mail              = schranka@gymbs.sk
}}

'''Gymnázium Andreja Kmeťa''' je stredná všeobecno-vzdelávacia škola, ktorá sa nachádza v historickom banskom meste [[Banská Štiavnica]] a má skôr vidiecky charakter. Približne polovicu jej študentov tvoria žiaci, dochádzajúci z okolitých obcí a miest, vzdialených od 10 až 50 km. Vzhľadom na dlhoročnú tradíciu a dobré meno školy nie sú výnimkou ani študenti zo vzdialenejších regiónov Slovenska. Tieto skutočnosti zakladajú dôležité východiská pri formovaní a profilácii školy, hlavnou úlohou ktorej je vybaviť študentom čo najflexibilnejšími kompetenciami a zručnosťami tak, aby sme v žiadnom smere nelimitovali ich výber ďalšieho vysokoškolského štúdia, aby sme ich dostatočne pripravili na vzdelávanie sa v akomkoľvek odbore.

Zriaďovateľom školy je [[Banskobystrický samosprávny kraj]].&lt;ref name=&quot;edupage-hlavna-stranka&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlavná stránka | url = https://gymbs.edupage.org/ | vydavateľ = gymbs.edupage.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== História ==

=== Počiatky školy ===
Na základe listiny z roku [[1275]], pojednávajúcej o dominikánskom kostole, predpokladáme, že v Banskej Štiavnici kláštorná škola v [[13. storočie|13. storočí]] pri dnešnom [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Štiavnica)|Kostole Nanebovzatia Panny Márie]].&lt;ref name=&quot;Lunter 1983&quot;&gt;LUNTER, Michal, PaedDr., ''Pamätnica Banskoštiavnického Gymnázia'', Vydané dňa:1.3.1961, Použité: 20.4.2023&lt;/ref&gt; V roku [[1536]] prešla škola na 42 rokov pod správu svetských profesorov. Do systematickej prevádzky sa škola dostala až po príchode [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] do Banskej Štiavnice v roku [[1649]]. Od tohto obdobia môžeme školu nazývať Gymnázium. Od [[11. november|11. novembra]] [[1776]], pod správou [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|piaristov]], sa ako hlavný vyučovací jazyk zaviedla [[nemčina]]. V [[19. storočie|19. storočí]] sa pod vplyvom [[maďarizácia|maďarizácie]] vyučovalo v [[maďarčina|maďarskom jazyku]]. Významný absolventi z tohto obdobia sú napríklad Ondrej Radlinský, [[Martin Hattala]], [[Andrej Kmeť]].&lt;ref name=&quot;Stránka&quot;&gt;BREZNOŠČÁK, ''História školy''. Použité: 20.4.2023, Dostupné na: https://gymbs.edupage.org/a/historia-skoly&lt;/ref&gt;

Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] niesla škola názov „Cisársko-kráľovské maďarsko-nemecké rímsko-katolícke piaristické gymnázium“.

V marci 1919 na podnet ministerstva Maďarské Gymnázium zaniklo a škola začala niesť meno po jej bývalom absolventovi, Andrejovi Kmeťovi. V tomto roku bolo zatvorené aj miestne [[Evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici|evanjelické lýceum]]. Väčšina jeho študentov sa presunula do gymnázia.&lt;ref name=&quot;Lunter 1983&quot; /&gt; Názov školy a znak [[Česko-Slovensko|Československa]] sú dodnes viditeľné na starej budove gymnázia. Nová škola ani po zmene režimu nezvládala nápor žiakov, a preto bolo potrebné využívať učiteľské posily z [[Česko|Česka]]. V tomto období na škole študovali herci [[Gustáv Valach]] a [[Július Pántik]], ktorí zmaturovali už počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v roku [[1940]].&lt;ref name=&quot;Hollý&quot;&gt;Hollý, Karol, PhD., ''Pamätnica Gymnázia Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici'', 1. vyd. Žiar nad Hronom: Aprint s.r.o., 2019, ISBN: 978-80-89415-28-1, Použité: 20.4.2023&lt;/ref&gt;

=== Škola počas druhej svetovej vojny ===
Zmeny po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej konferencii]] a vyhlásení [[Slovenská krajina (1938 – 1939)|slovenskej autonómie]] [[6. október|6. októbra]] [[1938]] neobišli ani gymnázium. Zmeny hraníc znamenali nápor študentov zo zabraných území. Učitelia boli nútení pod nátlakom štátu prijať politické presvedčenia tohto obdobia. Nariadenie ministerstva do škôl vrátilo kresťanské kríže a povinné modlitby.

Uchovali sa aj témy maturitného slohu zo Slovenského jazyka z roku [[1941]]:
# Dr. [[Jozef Tiso]]: „Štát je mocenská organizácia, ktorá chráni a napomáha slobodný, prirodzený, svojrázny vývin národa“ (Úvaha)
# Dr. Jozef Tiso: „Jednota národa – príkaz všetkým“ (Úvaha)

[[Alžbeta Göllnerová-Gwerková]], manželka maliara [[Edmund Gwerk|Edmunda Gwerka]], so sebou nesie výnimočný príbeh tohto obdobia. Pôsobila v ilegálnom protifašistickom hnutí a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa musela ukrývať pri [[Počúvadlianske jazero|Počúvadlianskom jazere]]. Po udaní v novembri [[1944]] ju nacisti uväznili v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a v decembri 1944 popravili v [[Kremnička|Kremničke]]. Ulica, kde dnes sídli škola, nesie jej meno.&lt;ref name=&quot;Hollý&quot; /&gt;

=== Škola za socializmu ===
Po vojne sa forma výučby menila podľa centrálnych nariadení socialistickej vlády. Postupne sa zo 4-triedneho gymnázia vytvorila 11-ročná, neskôr 12-ročná stredná škola, Stredná všeobecnovzdelávacia škola a Gymnázium. V roku [[1973]] bola pri gymnáziu zriadená Prípravka pre štúdium v socialistickom zahraničí – ľudovo prezývaná Tuzex. Jedným zo známych absolventov je minister zahraničných vecí SR [[Miroslav Lajčák]].&lt;ref name=&quot;Stránka&quot; /&gt;

== Riaditelia školy ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! !! Roky vo funkcii !! !! Roky vo funkcii
|-
| Ladislav Seitl || 1919{{--}}1920 || PaedDr. Michal Lunter || 1959{{--}}1991
|-
| Ján Schücker || 1920{{--}}1935 || Mgr. Irena Polónyová || 1991{{--}}1998
|-
| Rudolf Hikl || 1935{{--}}1937 || RNDr. Emil Mázik || 1998{{--}}2004
|-
| Dr. Ján Výtiska || 1937{{--}}1938 || PaedDr. Milan Klauz || 2004{{--}}2008
|-
| Jozef Solčány || 1938{{--}}1953 || PhDr. Renata Mikulášová || od 2008&lt;ref name=&quot;Hollý&quot; /&gt;
|-
| Martin Paška || 1953{{--}}1959
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://gymbs.edupage.org/ Gymnázium Andreja Kmeťa] na webe EduPage

[[Kategória:Školy v Banskej Štiavnici]]
[[Kategória:Gymnáziá na Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja]]</text>
      <sha1>ign791sel6wf6x8wwevatn6nnvnkfoo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam spišských biskupov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>696868</id>
    <revision>
      <id>8244675</id>
      <parentid>8021577</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:02:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <origin>8244675</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15522" sha1="1ikl939iayrl8fh8hhaalk1xj8psyif" xml:space="preserve">[[Súbor:Spišské biskupstvo.svg|náhľad|Erb Spišskej diecézy]]
'''Zoznam spišských biskupov''' obsahuje zoznam [[Diecézny biskup|diecéznych]] a [[Pomocný biskup|pomocných biskupov]] spolu s [[Kapitulárny vikár|kapitulárnymi vikármi]] a [[Apoštolský administrátor|diecéznym administrátorom]] na biskupskom stolci v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;Spišskí biskupi v histórií In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie
|vydavateľ=[[Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie]]
|miesto=Spišské Podhradie
|url=https://kapitula.sk/spisski-biskupi/
|dátum prístupu=2023-05-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul=Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule
|vydavateľ=Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Štúdio J+J
|miesto=Spišské Podhradie, Levoča
|rok=2017
|isbn=978-80-971341-5-0
|strany=358{{--}}360
|editori=Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník
|kapitola zborník=Zoznam prelátov spojených s dejinami Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule
|autor zborník=Vladimír Olejník}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Friedrich
|meno=Gustav
|titul=Rukověť křesťanské chronologie
|vydavateľ=[[Nakladatelství Paseka]]
|miesto=Praha, Litomyšl
|rok=1997
|isbn=80-7185-118-3
|strany=254{{--}}255
|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; 

== Vznik Spišskej diecézy ==
Koncom [[13. storočie|13. storočia]] bol spišský [[prepošt]] Jakub z Vlkovej (''de Farkasfalva'') prvýkrát menovaný ''ad personam'' titulom spišského biskupa (''episcopus Scepusiensis'') aj napriek tomu, že k oficiálnemu ustanoveniu samostatného [[Spišská diecéza|Spišského biskupstva]] došlo až v roku [[1776]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Sroka
|meno=Stanisław Andrzej
|titul=Epizódy z dejín Spiša a Šariša v neskorom stredoveku
|vydavateľ=Homini
|miesto=Kraków
|rok=2001
|isbn=83-87933-86-4
|strany=26}}&lt;/ref&gt; Neskôr kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I. Veľký]] spoločne s manželkou a kapitulou požiadal [[Svätá stolica|Svätú stolicu]] o povýšenie Spišského prepoštstva na biskupstvo. K zriadeniu biskupstva však nedošlo. V nasledujúcich storočiach pápeži udelili spišským prepoštom výsady používať biskupskú [[Mitra|mitru]], [[Biskupská berla|berlu]] a ďalšie [[Insígnia|insígnie]]. Myšlienkou zriadenia biskupstva sa zaoberal už ostrihomský arcibiskup [[Peter Pázmaň|Peter Pazmáň]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|titul=Mons sancti Martini. Vrch svätého Martina. Sborník z príležitosti sedemdesiatky J. E. Msgr. Jána Vojtašáka, biskupa spišského
|editori=Peter Galan
|vydavateľ=LEV
|miesto=Ružomberok
|rok=1947
|strany=37{{--}}50
|kapitola zborník=Začiatky Spišského biskupstva. Snahy v minulosti o jeho utvorenie
|autor zborník=Jozef Špirko}}&lt;/ref&gt; Minimálne od [[13. marec|13. marca]] [[1776]] má zmysel hovoriť o spišských biskupoch a biskupstve, ktoré pápež [[Pius VI.]] [[Bula|bulou]] ''Romanus pontifex'' aj na základe [[dekrét]]u [[Mária Terézia|Márie Terézie]] vyčlenil z [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomského arcibiskupstva]]. Pripojením územia [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovskej]] a [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravskej župy]] k bývalému Spišskému prepoštstvu vznikla [[Spišská diecéza]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

== Obdobie biskupstva od roku 1776 až po súčasnosť ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Diecézni biskupi
!No.
!Portrét
!Erb
!Meno
!od
!do
!Poznámka
|-
|1.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Karol_Salbeck.JPG|bezrámu|100x100bod]]
|[[Súbor:COA bishop SK Salbeck Karl.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Karol Salbeck]]
| align=&quot;center&quot; |[[16. september]] [[1776]]
| align=&quot;center&quot; |† [[15. jún]] [[1785]]
| align=&quot;center&quot; |titulárny biskup nemesinsky
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''[[sedisvakancia]]''
| align=&quot;center&quot; |1785
| align=&quot;center&quot; |1787
| align=&quot;center&quot; |biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár Ján Molnár
|-
|2.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Ján_Anton_Révay.jpg|134x134bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA bishop SK Revay Antal.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Ján Révai|Ján Anton Révai]]
| align=&quot;center&quot; |[[7. apríl]] [[1787]]
| align=&quot;center&quot; |† [[9. január]] [[1806]]
| align=&quot;center&quot; |titulárny biskup bacenský
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''sedisvakancia''
| align=&quot;center&quot; |1806
| align=&quot;center&quot; |1807
| align=&quot;center&quot; |biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár František Madočáni
|-
|3.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Janez Potočnik - Škof Mihael Brigido.jpg|bezrámu|130x130bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA archbishop AT Brigido Michael Leopold.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Michal Brigido]]
| align=&quot;center&quot; |[[23. marec]] [[1807]]
| align=&quot;center&quot; |† [[23. jún]] [[1816]]
| align=&quot;center&quot; |v roku 1787 menovaný do úradu ľubľanského arcibiskupa, neskôr sa vrátil na uprázdnený spišský niskupský stolec; používal titul arcibiskup a biskup spišský
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''sedisvakancia''
| align=&quot;center&quot; |1816
| align=&quot;center&quot; |1819
| align=&quot;center&quot; |biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár a pomocný biskup Štefan Čech
|-
|4.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Pyrker_János_László.jpg|bezrámu|120x120bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA archbishop HU Pyrker Keresztelo Janos Laszlo.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Ján Ladislav Pyrker]]
| align=&quot;center&quot; |[[18. apríl]] [[1819]]
| align=&quot;center&quot; |† [[2. október]] [[1820]]
| align=&quot;center&quot; |menovaný za [[Benátsky patriarchát|patriarchu Benátok]] a neskôr za jágerského arcibiskupa
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''sedisvakancia''
| align=&quot;center&quot; |1820
| align=&quot;center&quot; |1823
| align=&quot;center&quot; |biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár a kanonik Anton Fridmanský
|-
|5.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Jozef Bélik.jpg|bezrámu|136x136bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA bishop SK Bélik Jószef.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Jozef Bélik]]
| align=&quot;center&quot; |[[24. november]] [[1823]]
| align=&quot;center&quot; |[[5. marec|† 5. marec]] [[1847]]
| align=&quot;center&quot; |titulárny biskup fariský a almisieniský
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''sedisvakancia''
| align=&quot;center&quot; |1847
| align=&quot;center&quot; |1848
| align=&quot;center&quot; |biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár Ján Andujár, ktorého po jeho smrti 16. júla 1847 vystriedal prakticky až do roku 1851 Dominik Biacovský
|-
|6.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Jekelfalussy vencel.jpg|bezrámu|139x139bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA bishop HU Jekelfalussy Vince.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Vincent Jekelfaluši]]
| align=&quot;center&quot; |jún [[1848]]
| align=&quot;center&quot; |[[1849]]
| align=&quot;center&quot; |za spišského biskupa len menovaný, titulárny biskup almijský, pápežský [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelát]], neskôr odstúpil z funkcie
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''sedisvakancia''
| align=&quot;center&quot; |1849
| align=&quot;center&quot; |1851
| align=&quot;center&quot; |biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár Dominik Biacovský
|-
|7.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Zabojszky laszlo.jpg|bezrámu|141x141bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA bishop SK Zabojszky Laszlo.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Ladislav Zábojský]]
| align=&quot;center&quot; |[[25. máj]] [[1851]]
| align=&quot;center&quot; |† [[11. september]] [[1870]]
| align=&quot;center&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''sedisvakancia''
| align=&quot;center&quot; |1870
| align=&quot;center&quot; |1871
| align=&quot;center&quot; |biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár Roman Kežmarský
|-
|8.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Jozef_Samassa.jpg|bezrámu|128x128bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA cardinal HU Samassa Jozsef.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Jozef Samassa]]
| align=&quot;center&quot; |[[26. jún]] [[1871]]
| align=&quot;center&quot; |[[1873]]
| align=&quot;center&quot; |pápežský prelát, neskôr jágerský arcibiskup, [[kardinál]]
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''sedisvakancia''
| align=&quot;center&quot; |1873
| align=&quot;center&quot; |1874
| align=&quot;center&quot; |biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár Roman Kežmarský
|-
|9.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Császka_György_Pollák.jpg|bezrámu|114x114bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA archbishop HU Csaszka Gyorgy.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Juraj Čáska]]
| align=&quot;center&quot; |[[28. február]] [[1874]]
| align=&quot;center&quot; |[[27. október]] [[1891]]
| align=&quot;center&quot; |[[Kamerling|pápežský komorník]], neskôr kaločský arcibiskup
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''sedisvakancia''
| align=&quot;center&quot; |1891
| align=&quot;center&quot; |1891
| align=&quot;center&quot; |biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár František Liptaj
|-
|10.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Pál_Szmrecsányi_(1846-1908).jpg|bezrámu|115x115bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA bishop SK Szmrecsányi Pál.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Pavol Smrečáni]]
| align=&quot;center&quot; |[[1. december]] [[1891]]
| align=&quot;center&quot; |[[1903]]
| align=&quot;center&quot; |neskôr veľkovaradísnky biskup
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''sedisvakancia''
| align=&quot;center&quot; |1903
| align=&quot;center&quot; |1904
| align=&quot;center&quot; |biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár kanonik Ferdinand Ferček
|-
|11.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Alexander_Párvy.jpg|bezrámu|129x129bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA bishop SK Parvy Sandor.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Alexander Párvy]]
| align=&quot;center&quot; |[[6. apríl]] [[1904]]
| align=&quot;center&quot; |† [[24. marec]] [[1919]]
| align=&quot;center&quot; |titulárny biskup karparský
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''sedisvakancia''
| align=&quot;center&quot; |1919
| align=&quot;center&quot; |1920
| align=&quot;center&quot; |biskupstvo spravoval zvolený kapitulárny vikár a hnilecký [[farár]] Štefan Mišík, ktorého po jeho smrti vystriedal [[Marián Blaha]], neskorší banskobystrický biskup
|-
|12.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Posol_Božského_Srdca_Ježišovho_1942_Slovensko2_(cropped).jpg|133x133bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA bishop SK Vojtassak Jan.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Ján Vojtaššák]]
| align=&quot;center&quot; |[[13. november]] [[1920]]
| align=&quot;center&quot; |† [[4. august]] [[1965]]
| align=&quot;center&quot; |od roku 1950 až do konca jeho života bol komunistickým režimom zbavený vedením Spišskej diecézy
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''sedes impedita''&lt;br /&gt;(hatený stolec)
| align=&quot;center&quot; |[[1950]]
| align=&quot;center&quot; |[[1989]]
| align=&quot;center&quot; |diecézu v tomto období spravovali kapitulní vikári; najprv komunistickým režimom dosadený [[Andrej Scheffer]] (1950{{--}}1968), neskôr bol zvolený a schválený [[Jozef Ligoš]] (1968{{--}}1973) a posledným kapitulným vikárom bol [[Štefan Garaj]] (1973{{--}}1989)
|-
|13.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Spišské_Vlachy_16Slovakia78.jpg|101x101bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA bishop SK Tondra Frantisek.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[František Tondra]]
| align=&quot;center&quot; |[[26. júl]] [[1989]]
| align=&quot;center&quot; |[[2011]]
| align=&quot;center&quot; |odstúpil z funkcie po dovŕšení kánonického veku
|-
|14.
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Coat of arms of Štefan Sečka.svg|bezrámu|53x53bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Štefan Sečka]]
| align=&quot;center&quot; |[[4. august]] 2011
| align=&quot;center&quot; |† [[28. október]] [[2020]]
| align=&quot;center&quot; |titulárny biskup Sita
|-
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |''sedisvakancia''
| align=&quot;center&quot; |[[29. október]] 2020
| align=&quot;center&quot; |[[21. október]] 2023
| align=&quot;center&quot; |diecézu spravoval diecézny administrátor [[Ján Kuboš]], pomocný biskup, ktorý bol 29. októbra 2020 zvolený zborom konzultorov.
|-
|15.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Portrét Františka Trstenského.jpg|bezrámu|133x133bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Coat of arms of František Trstenský.svg|bezrámu|53x53bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[František Trstenský]]
| align=&quot;center&quot; |[[21. október]] 2023
| align=&quot;center&quot; |–
| align=&quot;center&quot; |
|}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Pomocní biskupi
!No.
!Portrét
!Erb
!Meno
!od
!do
!Poznámka
|-
|1.
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA bishop SK Csech Istvan.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Štefan Čech (biskup)|Štefan Čech]]
| align=&quot;center&quot; |[[15. máj]] [[1815]]
| align=&quot;center&quot; |[[12. máj]] [[1819]]
| align=&quot;center&quot; |titulárny biskup belehradský a smederevský, neskôr košický biskup
|-
|2.
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COA bishop SK Kheberich Martin.png|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Martin Kheberich]]
| align=&quot;center&quot; |[[20. február]] [[1916]]
| align=&quot;center&quot; |† [[29. apríl]] [[1951]]
| align=&quot;center&quot; |titulárny biskup sabratský
|-
|3.
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |[[Štefan Barnáš]]
| align=&quot;center&quot; |[[5. november]] [[1949]]
| align=&quot;center&quot; |† [[19. apríl]] [[1964]]
| align=&quot;center&quot; |titulárny biskup z Connany
|-
|4.
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Coat of arms of Štefan Sečka.svg|bezrámu|53x53bod]]
| align=&quot;center&quot; |Štefan Sečka
| align=&quot;center&quot; |[[27. júl]] [[2002]]
| align=&quot;center&quot; |[[10. september]] [[2011]]
| align=&quot;center&quot; |menovaný za diecézneho biskupa
|-
|5.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Andrej-imrich.jpg|bezrámu|156x156bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Coat of arms of Andrej Imrich.svg|bezrámu|60x60bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Andrej Imrich]]
| align=&quot;center&quot; |[[11. júl]] [[1992]]
| align=&quot;center&quot; |[[15. október]] [[2015]]
| align=&quot;center&quot; |titulárny biskup de Castello Tituliano, odstúpil z funkcie po dovŕšení kánonického veku
|-
|6.
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Kubos Jan.jpg|bezrámu|133x133bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Coat of arms of Ján Kuboš.svg|bezrámu|53x53bod]]
| align=&quot;center&quot; |[[Ján Kuboš]]
| align=&quot;center&quot; |[[25. marec]] [[2020]]
| align=&quot;center&quot; |súčasnosť
| align=&quot;center&quot; |titulárny biskup Quiza, od 29. októbra 2020 do 21. októbra 2023 aj diecézny administrátor 
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
|priezvisko=Zubko
|meno=Peter
|titul=Spišskí biskupi
|vydanie=2. preprac. dopl
|vydavateľ=Seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach
|miesto=Košice
|rok=2008
|isbn=978-80-89138-97-5
|počet strán=67
|odkaz na autora=Peter Zubko}}
* {{Citácia knihy
|priezvisko=Tyrol
|meno=Anton
|titul=Vznik biskupstva, osobnosti a najnovšie udalosti
|vydavateľ=VERBUM{{--}}vydavateľstvo KU
|miesto=Ružomberok
|rok=2021
|isbn=978-80-561-0839-0
|počet strán=228
|meno2=Vladimír
|priezvisko2=Olejník
|edícia=Duchovné a kultúrne dedičstvo Spišskej Kapituly
|zväzok=IV}}

== Pozri aj ==
* [[zoznam spišských prepoštov]]

== Externé odkazy ==
*[https://www.catholic-hierarchy.org/diocese/dspis.html Zoznam spišských biskupov na Catholic-Hierarchy] (po anglicky)
*[http://www.gcatholic.org/dioceses/diocese/spis0.htm?tab=bishops Zoznam spišských biskupov na GCatholica] (po anglicky)

[[Kategória:Biskupstvo Spišské Podhradie]]
[[Kategória:Zoznamy biskupov|spišských]]
[[Kategória:Biskupi Spišskej diecézy]]</text>
      <sha1>1ikl939iayrl8fh8hhaalk1xj8psyif</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Martingazak</title>
    <ns>2</ns>
    <id>699366</id>
    <revision>
      <id>8244685</id>
      <parentid>8243217</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:30:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Hornonitrianska partizánska brigáda</comment>
      <origin>8244685</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27466" sha1="lk5klr8v2ms2ytn1mye5zhqd36ci4px" xml:space="preserve">== Ocenenia ==
{{Vyznamenanie
 | kod    = 1104
 | text   = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika'''
 | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC)
}}

{{Nálepka pravá
  |float = left
  |text_farba = black
  |text_farba_pozadie = white
  |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]]
  |obrazok_farba_pozadie = #008800
  |okraj_farba = #008800 
  |okraj_sirka = 1
  |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu:
----
* --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET)
* --&lt;font face=&quot;Trebuchet MS&quot;&gt;&lt;b&gt;[[Redaktor:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#32CD32&quot;&gt;V0lkanic&lt;/span&gt;]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|&lt;span style=&quot;color:#000000&quot;&gt;(diskusia)&lt;/span&gt;]]&lt;/b&gt;&lt;/font&gt; 17:01, 13. november 2023 (UTC)
* --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:58, 17. november 2023 (UTC)
* [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC)
* [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC)
* --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC)
* --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC)
* --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC)
* --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC)
* --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC)
}}

__TOC__
{{clear}}

=Wiki loves Slovakia=

[https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]:

[[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]]

[https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]:

[[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]]

[https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]:

[[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]]

=Moje stránky=
Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov.

==Stredoveké Uhorsko==
# [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]]
# [[Obliehanie Bratislavy]]
# [[Bitka pri Kerlési]]
# [[Bitka pri rieke Tisa]]
# [[Bitka pri Kemeji]]
# [[Bitka pri Mogyoróde]]
# [[Bitka na Gvozde]]
# [[Bitka na Wiare]]
# [[Bitka na Luckom poli]]
# [[Bitka pri Harame]]
# [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]]
# [[Bitka pri rieke Fischa]]
# [[Boris Kolomanovič]]
# [[Bitka pri Zemune]]
# [[Brat Julián]]
# [[Roger z Torre Maggiore]]
# [[Carmen Miserabile]]
# [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]]
# [[Bitka pri Rábe]]
# [[Bitka pri jazere Hód]]
# [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] 
# [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]]
# [[Koloman (Halič)]]
# [[Michal Černigovský]]
# [[Daniel Romanovič]]
# [[Rostislav Michajlovič]]
# [[Bitka pri Jarosławe]]
# [[Bitka na Litave]]
# [[Bitka pri Starom Sączi]]
# [[Bitka pri Holíči]]
# [[Bitka pri Posade]]
# [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]]

===Stredoveké kroniky a kronikári===
'''Nové''': 
# [[Kronika Reginona]]
# [[Altaišské anály väčšie]]
# [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] 
# [[Gallova kronika]] 
# [[Pokračovatelia Kosmovi]]
# [[Mních sázavský]]
# [[Kanovník vyšehradský]]
# [[Vincentius]]
# [[Jarloch]]
# [[História výpravy cisára Fridricha]]
# [[Druhé pokračovanie Kosmovo]]
# [[Hradištsko-opatovické letopisy]]
# [[Haličsko-volynský letopis]] 
# [[Magister Ákoš]]
# [[Marek z Káltu]]
# [[Kostnická kronika]] 
# [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] 
# [[Eberhard Windecke]] 
# [[Gesta Hungarorum vetera]] 
# [[Bratislavské anály]] 
# [[Bratislavská kronika]] 
# [[Kronika magistra Jána]] 
# [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] 
# [[Kronika anonymného minoritu]] 
# [[Uhorská kronika]] 
# [[Záhrebská kronika]]
# [[Heinrich von Mügeln]]
# [[Knauzova kronika]] 
# [[Spišskosobotská kronika]] 
# [[František Pražský]]
# [[Beneš Krabice z Weitmile]]
# [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]]
# [[Kronika Jána Marignolu]]
# [[Ján Marignola]]
# [[Kronika Vavřince z Březové]] 
# [[Vavřinec z Březové]] 
# [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] 
# [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] 
# [[Peter z Mladoňovic]] 
# [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] 
# [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] 
# [[Legenda minor]] 
# [[Život svätého Štefana]] 
# [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]]

===Husitské a bratrícke hnutie===
'''Nové''': 
# [[Bitka pri Somoši]] 
# [[Bitka pri Myšleniciach]] 
# [[Bitka pri Blatnom Potoku]] 
# [[Gajary – Posádka]] 
# [[Zelená hora]] 
# [[Tisovecký hrad]] 
# [[Ján Talafús z Ostrova]] 
# [[Václav z Rachmanova]]
# [[Bitka pri Trnave (1430)]]

===1. republika===
# [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]]

===Malá vojna===
'''Nové''':  
# [[Vylodenie pri Štúrove]] 
# [[Zostrel lietadla Š-328.237]] 
# [[Vzbura v štítnickej doline]]
# [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] 
# [[Pavel Mičianik]]

===Druhá svetová vojna===
'''Nové''':
# [[1. ukrajinský front]]
# [[2. ukrajinský front]]
# [[4. ukrajinský front]]
# [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda]
# [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]]
# [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí]
# [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]]
# [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]]
# [[Vojaci slobody]]
# [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]]
# [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]]

'''Nemecké jednotky'''
# [[1. východomoslimský pluk SS]]
# [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]]
# [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]]
# [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]]
# [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]]
# [[708. divízia ľudových granátnikov]]
# [[Bojová skupina Volkmann]]
# [[Bojová skupina SS Dietz]]
# [[Einsatzgruppe H]]
# [[Korück 531]]
# [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]]
# [[Pancierový vlak Panzerzug 62]]
# [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]]
# [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]]
# [[Úderný pluk 1. tankovej armády]]
# [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]]
# [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]]
# [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]]
# [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]]

'''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia'''
# [[Bitka pri Perekalje]]
# [[Bitka pri Ternovej]]  
# [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]]
# [[Prepad mosta na rieke Ptič]]
# [[Prepad pri Lojeve]]
# [[Útok na Chojniky]]
# [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]]
# [[Bitka pri Antonove]]
# [[Ladislav Kleinert]]
# [[Masaker v bani Salina]]
# [[Útok na Smaľavičy]]
'''Bitky/udalosti SNP'''
# [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]]
# [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]]
# [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944]
# [[Slovenské národné povstanie na Liptove]]
# [[Boje pri Žiline]]
# [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]]
# [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]]
# [[Slovenské národné povstanie na Spiši]]
# [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]]
# [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]]
# [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]]
# [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]]
# [[Slovenské národné povstanie na Orave]]
# [[Povstalecký útok na Prešov]]
# [[Boje v Rajeckej doline]]
# [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]]
# [[Boje o Telgárt]]
# [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]]
# [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]]
# [[Boje pri Malužinej]]
# [[Boje o Ostrô]]
# [[Boje o Kraľovany]]
# [[Boje o Beskydy]]
# [[Bitka pri Jalnej]]
# [[Partizánsky prepad Starej Turej]]
# [[Partizánsky boj v Bošáci]]
# [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]]
# [[Východokarpatská operácia]]
# [[Karpatsko-užhorodská operácia]]
# [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]]
# [[Boje na Poľane]]
# [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]]
# [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]]
# [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]]
# [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]]
# [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]]
# [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]]
# [[Boje o Liptovský Hrádok]]
# [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]]
# [[Partizánsky boj v Cetune]]
'''Osobnosti'''
# [[Alexej Nikitič Asmolov]]
# [[Karol Bedrna]]
# [[Ladislav Bodický]]
# [[Ján Boroš]]
# [[Pavel Boroš]]
# [[Jozef Brunovský]]
# [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]]
# [[Iľja Danilovič Dibrova]]
# [[Jozef Gašparík]]
# [[Daniel Gonda]]
# [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]]
# [[Ladislav Kalina]]
# [[Viliam Kanák]]
# [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]]
# [[Dajan Bajanovič Murzin]]
# [[Bedřich Placák]]
# [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]]
# [[Carl von Pückler-Burghauss]]
# [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]]
# [[Ján Repta]]
# [[Ján Rešetko]]
# [[Michal Sečanský]]
# [[Ján Strcula]]
# [[Erwein von Thun und Hohenstein]]
# [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]]
# [[František Urban]]
# [[Antonín Vazač]], [[Antek]]
# [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]])
# [[Ondrej Zverin]]
'''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky'''
# [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]]
# [[Ochranný traťový vlak Max]]
# [[Pancierový vlak Štefánik]]

# [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá  partizánska brigáda J. V. Stalina]]
# [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Murzinova brigáda]]
# [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá  partizánska brigáda M. R. Štefánika]]
# [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá  partizánska brigáda J. V. Stalina]]
# [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]]
# [[Bogun (partizánsky oddiel)]]
# [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]]
# [[Partizánska skupina Pavla Boroša]]
# [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]]
# [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]]
# [[Partizánska skupina Janka Kráľa]]
# [[Hornonitrianska partizánska brigáda]]
# [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]]
# [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]]
# [[Jaromov (partizánsky oddiel)]]
# [[Jastrib (partizánsky oddiel)]]
# [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]]
# [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]]
# [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]]
# [[Lipa (partizánsky oddiel)]]
# [[9. liptovský partizánsky oddiel]]
# [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]]
# [[Nitrianska partizánska brigáda]]
# [[Novobanský partizánsky oddiel]]
# [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]]
# [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Alexander Nevskij (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]]
# [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]]
# [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]]
# [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]]
# [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]]
# [[Rákosi (partizánska brigáda)]]
# [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]]
# [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]]
# [[Sláva (partizánsky oddiel)]]
# [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]]
# [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]]
# [[Stalin (partizánska brigáda)]]
# [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]]
# [[Štvrtá partizánska brigáda]], [[4. partizánska brigáda]], [[Štvrtý partizánsky pluk]], [[4. partizánsky pluk]]
# [[Veža (partizánsky oddiel)]]
# [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]], [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas SNP]]
# [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]]
# [[Za ideál (partizánsky oddiel)]]
# [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]]
# [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]]
# [[Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny]]

# [[Povstalecká história]]
# [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]]
# [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]]


'''Nacistické represálie'''
# [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]]
# [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]]
# [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]]
# [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]]
# [[Vypálenie obce Kusín]]
# [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]]
# [[Vypálenie osady Mladoňov]]
# [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]]
# [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]]
# [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]]
# [[Nemecké represálie v Ružomberku]]
# [[Semetešská tragédia]]
# [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]]
# [[Vypálenie obce Smrečany]]
# [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]]
# [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]]
# [[Vypálenie obce Vinné]]
# [[Vypálenie Ploštiny]], [[Ploštinská tragédia]]
# [[Vypálenie Prlova]], [[Prlovská tragédia]]
'''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny'''
# [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]]
# [[Partizánske zločiny v Sklabini]]
# [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]]
# [[Masaker v Hájnikoch]]
# [[Masaker v Banskej Štiavnici]]
# [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]]
# [[Masaker na Magurke]]
# [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]]
# [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]]
'''Letectvo'''
# [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]]
# [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]]
# [[15. americká letecká armáda]]
# [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]]
# [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]]
# [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]]
# [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]]
# [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]]
# [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]]
# [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]]
# [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]]
# [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]]
# [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]]
# [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]]
# [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]]
# [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]]
# [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]]
# [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]]
# [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]]
# [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]]

==Povojnova historia==
===Tretia republika===
# [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]
# [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov]
# [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov]
# [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]]
# [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]]
# [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]]
# [[Obuchova aféra]]
# [[Pražské dohody]]
# [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda]
# [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda]
# [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda]
# [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]]
===Po februári 1948===
# [[Jozef Brešťanský]]
# [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]]
# [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]]
# [[Právnická škola pracujúcich]]
# [[Politické procesy na Slovensku]]
# [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]]
# [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]]
# [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]]
# [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]]
# [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]]
# [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]]
# [[Šuňavská vzbura]]
# [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]]
# [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]]
# [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]]
# [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]]
# [[Operácia Splinter Factor]]
# [[Proces s Bielou légiou]], [[Proces so skupinou Hadač a spol.]], [[Proces so skupinou Minárik a spol.]], [[Proces so skupinou Rešetko a spol.]]
# [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]]
# [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]]
# [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]]
# [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]]
# [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]]
# [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]]
# [[Proces s nyilašiovcami]]
# [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)]]
# [[Zoznam vlád Slovenskej socialistickej republiky]]
# [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969]]
# [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. mája 1969 do 8. decembra 1971]]
# [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 8. decembra 1971 do 4. novembra 1976]]
# [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. novembra 1976 do 18. júna 1981]]
# [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1981 do 18. júna 1986]]
# [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1986 do 21. apríla 1988]]
# [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 21. apríla 1988 do 12. októbra 1988]]
# [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 12. októbra 1988 do 22. júna 1989]]
# [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 22. júna 1989 do 8. decembra 1989]]

=Pomocné stránky=
* Poradie sekcií:
{{Stĺpce|2|
# Poznámky
# Referencie
# Literatúra
# Pozri aj
# Iné projekty
# Externé odkazy
# Zdroj
}}
* [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika]
* [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan]
* [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]]
* [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]]
* [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]]
* [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]]
* [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]]
* [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]]
* [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]]
* [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]]
* [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC)

==Commons==
[https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&amp;target=Martingazak&amp;offset=&amp;limit=500 moje príspevky]

[[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]]</text>
      <sha1>lk5klr8v2ms2ytn1mye5zhqd36ci4px</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut</title>
    <ns>0</ns>
    <id>699773</id>
    <revision>
      <id>8244591</id>
      <parentid>7612787</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:33:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244591</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13910" sha1="gr7qtsyobwgwl06z965d4x8ly5qfo7i" xml:space="preserve">{{Infobox egyptská pyramída
|Obrázok=Templo funerario de Hatshepsut, Luxor, Egipto, 2022-04-03, DD 13.jpg
|ŠírkaObrázku=250px
|Lokalita=[[Deir el-Bahari]]
|Staviteľ= neznámy (údajne [[Senenmut]])
|Obdobie=[[18. dynastia]]
|Meno=
|Determinatív=
|TranskripciaMena=
|PrekladMena=
|Typ=zádušný chrám
|Stav=
|Materiál=[[vápenec]], [[pieskovec]], [[žula]]
|Základňa=
|PôvodnáVýška=
|SúčasnáVýška=
|Objem=
|Stupne=
|Sklon=
|HrobkaKa=
|PyramídyKráľovien=
|LatD=25
|LatM=44
|LatS=17.8
|LatC=N
|LongD=32
|LongM=36
|LongS=23.7
|LongC=E
|Alt=0
}}

'''Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut''' leží oproti [[Karnak|Karnaku]] na západnom brehu [[Níl|Nílu]]. Lemujú ho skalné útesy, ktoré sú súčasťou Líbyjského pohoria. Bol postavený kráľovnou Hatšepsut - faraónkou 18. dynastie. Nachádza sa presne v predĺžení osi hrobky kráľovnej Hatšepsut, ktorá je v Údolí kráľov. Zádušný chrám dostal názov &quot;Džeser-Džeseru&quot;, čo v preklade znamená &quot;Najposvätnejší z posvätných&quot;.

== Stavba ==
[[Súbor:Temple hatchepsout.jpg|thumb|Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut v Deir el-Bahari]]
Budova bola postavená podľa vzoru zádušného chrámu [[Mentuhotep II.|Mentuhotepa II.]] (asi 2060-2009 pred Kristom), ktorý založil 11. dynastiu a inicioval [[Stredná ríša|Strednú ríšu]] [[Staroveký Egypt|Egypta]] (2040-1782 pred Kristom). Mentuhotep II. bol jeho súčasníkmi považovaný za „druhého [[Meni|Menesa]]“, čo bol odkaz na legendárneho kráľa prvej egyptskej dynastie, ktorý bol veľmi uctievaný v priebehu celej egyptskej histórie. Chrám Mentuhotepa II. bol postavený počas jeho vlády v Deir el-Bahri (išlo o prvú stavba, ktorá tam bola postavená). Bol to úplne inovatívny koncept v tom, že by slúžil aj ako hrobka aj ako chrám. Kráľ v skutočnosti nebol pochovaný v komplexe, ale v hrobke vytesanej do skaly útesov za ním. Celá stavba bola navrhnutá tak, aby organicky splynula s okolitou krajinou a týčiacimi sa útesmi. Bola najvýraznejším hrobovým komplexom vybudovaným v Hornom Egypte a zároveň najprepracovanejším od čias Starej ríše.

Hatšepsut, ktorá obdivovala chrám Mentuhotepa II., si nechala navrhnúť svoj vlastný chrám práve podľa tohto vzoru, ale bol postavený v oveľa väčšom meradle. Pre prípad, aby nikomu táto skutočnosť neušla, nariadila ho postaviť hneď vedľa staršieho chrámu. 

Svoj zádušný chrám začala stavať krátko po tom, ako sa v roku 1479 pred Kristom dostala k moci a jeho stavba trvala 15 rokov. Chrám údajne navrhol Hatšepsutin správca a dôverník [[Senenmut]], ktorý bol tiež vychovávateľom jej dcéry Neferure. Chrám bol takmer celý vyrobený z vápenca, ktorý bol skombinovaný s trochou červenej žuly a pieskovca.

== Architektúra ==
=== Prvá terasa ===
[[Súbor:Mortuary Temple of Hatshepsut 01.jpg|thumb|Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut]]
Ide o terasovitú stavbu, ktorej jednotlivé terasy boli prepojené šikmými rampami. Spodná terasa meria 120 m na hĺbku a 75 m na šírku. Túto terasu tvorí kolonáda, na ktorej sú krásne reliéfy. Napravo od kolonády sú tzv. &quot;lovecké scény&quot;, ktoré nám predstavujú Hatšepsut ako sfingu, ktorá drví svojimi labami zástupy nepriateľov. Na inej maľbe je Hatšepsut v močiaroch pri trhaní papyrusu a love vtákov. Za to získava od bohyne [[Hathor]] prejavy priazne. Naľavo od kolonády je Sieň obeliskov, kde je oslavovaná Hatšepsut ako staviteľka. Rovnako ako všetci panovníci Novej ríše sa aj Hatšepsut starala o zveľaďovanie Karnaku. Preto je tu popísaná cesta remeselníkov do Asuánu, odkiaľ mali priviezť monolity ružovej žuly, z ktorých vznikli obelisky.

=== Druhá terasa ===
[[Súbor:Templo funerario de Hatshepsut, Valle de las Reyes, Luxor, Egipto, 2022-04-03, DD 130.jpg|thumb|Pohľad spredu so skalnou stenou v pozadí]]
Po rampe, ktorá je priamo v osi chrámu, sa dá vystúpiť z prvej na druhú terasu. Tá je po pravej (severnej) strane lemovaná portikom s pätnástimi stĺpmi. Priamo oproti je západný portik s dvoma radmi pilierov – celkom ich je 22. Táto terasa meria 90 m na hĺbku a 75 m na šírku.

Po pravej strane druhej terasy nájdeme Sieň zrodenia, kde sú reliéfy oslavujúce Hatšepsut a jej kráľovský majestát. Rozprávajú príbeh o Hatšepsutinom božskom stvorení bohom [[Amon|Amonom]], ktorý mal byť jej skutočným otcom. Výjav jej božského stvorenia mal plne legitimizovať jej vládu.

Úplne napravo potom leží Anupova svätyňa. [[Anup]] bol boh balzamovačov a vládcom mesta mŕtvych. Na stene sú reliéfy, kde je znázornená Hatšepsut v sprievode Anupa. Svätyňa Anupa, strážcu a sprievodcu mŕtvych, bola bežnou súčasťou každého zádušného komplexu. Dôvodom bolo, že nikto by si nedovolil znevažovať boha, ktorý bol zodpovedný za vyvedenie jeho duše z hrobu do posmrtného života.

Na ľavej strane nájdeme reliéfy, ktoré predstavujú slávnu výpravu do tajomnej „krajiny bohov“ [[Punt (staroveký Egypt)|Punt]] – tzv. Puntská sieň. Jej schopnosť uskutočniť takúto výpravu bola svedectvom bohatstva krajiny pod jej vládou a tiež jej ambíciou obnoviť tradície a slávu minulosti. Punt bol Egypťanom známy už od raného dynastického obdobia (asi 3150 – asi 2613 pred n. l.). Hatšepsut opisuje, ako sa jej ľudia vydali na cestu, ich vrelé prijatie v Punte a zostavuje podrobný zoznam množstva luxusného tovaru privezeného späť do Egypta.

Úplne vľavo je potom svätyňa bohyne [[Hathor]] – zmenšená kópia hlavného chrámu s vestibulom, dvoma stĺpovými predsieňami a svätyňou, ktorá je vyhĺbená do skaly. Stĺpy, ktoré podopierajú chrám sú nazývané Hathoriny, pretože hlavice majú tvar ženskej hlavy s kravskými ušami.

=== Tretia terasa ===
[[Súbor:Temple of Hatshepsut, Osirian statues, Luxor, Egypt.jpg|thumb|Sochy na hornej terase]]
Vstup na hornú terasu lemuje 26 stĺpov, pred ktorými stoja 5,2 m vysoké sochy Hatšepsut. Stĺpy sú v strede rozdelené žulovou bránou, ktorou sa vstupuje na nádvorie. Z nádvoria sa dá dostať do troch najvýznamnejších stavieb komplexu: Kráľovskej kultovej kaplnky, Slnečnej kultovej kaplnky a Amonovej svätyne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Luxor
 | meno = Explore
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Mortuary Temple of Hatshepsut
 | url = https://exploreluxor.org/temple-of-hatshepsut/
 | vydavateľ = exploreluxor.org
 | dátum vydania = 2021-09-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2023-07-20
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Kráľovská kultová kaplnka a Slnečná kultová kaplnka zobrazovali scény kráľovskej rodiny, ktorá nesie obety bohom. V Slnečnej kultovej kaplnke sa nachádza [[Amon|Amon-Rea]], ktorý bol bohom stvoriteľom a zároveň bohom Slnka. Pred ním kľačia a vzdávajú mu úctu Hatšepsut s najbližšou rodinou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Mark
 | meno = Joshua J.
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = The Temple of Hatshepsut
 | url = https://www.worldhistory.org/article/1100/the-temple-of-hatshepsut/
 | vydavateľ = worldhistory.org
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2023-07-19
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Neskoršia história ==
[[Súbor:Deir el-Bahari 09.jpg|thumb|Boh Usir obdarovaný vínom od vínom Thutmose III.]]
V priebehu stáročí došlo k viacerým poškodeniam zádušného chrámu. [[Thutmose III.]], následník Hatšepsut, nechal zničiť všetky dôkazy o jej vláde. Dal vymazať jej meno a jej vyobrazenia zo všetkých verejných pamiatok. Hoci vnútorné reliéfy, maľby a nápisy jej chrámu zostali z veľkej časti nedotknuté, niektoré boli počas vlády Thutmose III. znehodnotené. Niektoré jej vyobrazenia nahradil svojimi vlastnými. 

Potom Thutmose III. svoju vládu spätne datoval k smrti svojho otca a Hatšepsutine úspechy ako faraóna boli pripísané jemu. Neexistuje žiadny dôkaz o akomkoľvek nepriateľstve medzi ním a jeho nevlastnou matkou. Napriek tomu, že nevieme nič o tom, že by Hatšepsut nenávidel, jeho pokus o vykorenenie akýkoľvek dôkazov o silnej faraónke je evidentný. Dôvodom mohol byť fakt, že v súlade s legendárnym prvým egyptským kráľom, bohom [[Usir|Usirom]], bol egyptský panovník tradične mužský. Niektoré zdroje však uvádzajú, že za vymazaním zmienok o Hatšepsut mohla byť snaha, odstrániť z nástupnictva jej rodinnú vetvu a zaistiť tak trón pre svojho syna [[Amenhotep II.|Amenhotepa II]].&lt;ref name=Prot&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Somaglino | meno = Claire | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas starověkého Egypta | vydanie = | vydavateľ = Lingea | miesto = | rok = 2021 | počet strán = 96 | url = | isbn = 9788075087027 | kapitola = | strany = 61| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

K ďalšiemu poškodeniu chrámu došlo počas vlády faraóna [[Achnaton|Achnatona]] (1353-1336 pred Kristom). V ére Achnatona už bola kráľovná Hatšepsut dávno zabudnutá, keďže Thutmose III. nechal nahradiť jej obrazy svojimi vlastnými a zakopať jej. Achnaton teda nespochybňoval Hatšepsut ako faraónku, mal však problém s bohom, ktorého vyznávala a ktorého vyobrazenia boli na jej chráme. Achnaton je známy ako „heretický kráľ“, ktorý zrušil tradičné náboženské presvedčenia a praktiky Egypta a nahradil ich vlastným typom monoteizmu, ktorý sa sústredil na slnečného boha Atona. Preto dal obrazy boha Amona z vonkajších a vnútorných stien odstrániť.

K ďalšiemu poškodeniu chrámu prispeli raní kresťania, ktorí ho premenili na kláštor a znehodnotili pohanské reliéfy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Memorial Temple of Hatshepsut
 | url = https://www.lonelyplanet.com/egypt/nile-valley/luxor/attractions/memorial-temple-of-hatshepsut/a/poi-sig/1136337/355253
 | vydavateľ = lonelyplanet.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2023-07-25
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Archeologické vykopávky ==
[[Súbor:Totentempel Hatschepsut Heiligtum Amun-Re Barkenhalle 02.jpg|thumb|Sála v Amonovej svätyni]]
Výprava francúzskeho generála [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]] do Egypta zrealizovala prvé štúdie v tejto oblasti, pričom ich publikovala vo svojej správe z roku 1809. Prvé archeologické výskumy v Deir el-Bahri sa však začali až v polovici 19. storočia pod vedením francúzskeho egyptológa Auguste Mariette, ktorý vytvoril prvý podrobný plán celého komplexu. 

Prvý rozsiahly výskum chrámového komplexu realizoval Egyptský prieskumný fond v 90. rokoch 19. storočia. Výskum bol vedený švajčiarskym archeológom Edouardom Navillem za pomoci [[Howard Carter|Howarda Cartera]]. 

Ďalšie vykopávky a reštaurátorské práce začal v roku 1911 americký egyptológ Herbert Winlock a jeho práce trvali 25 rokov. Počas týchto rozsiahlych vykopávok sa našli tisíce zlomených fragmentov basreliéfov a sôch. Tieto fragmenty vznikli pravdepodobne v dôsledku zničenia chrámu buď počas Amarnského obdobia alebo za vlády Hatšepsutinho nástupcu [[Thutmose III.|Thutmose III]]. Sochy Hatšepsut, ktoré sa kedysi nachádzali na území chrámu, a sfingy, ktoré lemovali ulicu vedúcu do Amunovej svätyne, boli starostlivo zreštaurované. V rokoch 1923 až 1931 archeológovia našli a starostlivo roztriedili desaťtisíce fragmentov architektonických prvkov chrámu. Niektoré kusy boli obrovské, vážili viac ako tonu, iné boli menšie ako ľudská päsť. Zreštaurované sochy, ktoré boli architektonickou súčasťou chrámu, boli opäť pripevnené k jeho fasáde, ako tomu bolo pred tisíc rokmi. Niektoré jednotlivé sfingy a sochy, ktoré sa našli v okolí chrámu, boli po obnove rozdelené medzi Službu egyptských starožitností a Metropolitné múzeum.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = West Thebes: The Temple of Hatshepsut.
 | url = https://isida-project.org/egypt_april_2017/thebes_hatshepsut_en.htm
 | vydavateľ = isida-project.org
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2023-07-20
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

V roku 1961 sa v chráme Hatšepsut v Deir el-Bahari začal poľský výskum pod vedením prof. Kazimierz Michałowski. Najprv sa výprava zamerala na rekonštrukciu tretej terasy chrámu Hatšepsut. Od roku 1967 prebiehali rozsiahle rekonštrukčné práce v celom areáli chrámu. Reštaurované boli aj sochy, vrátane sôch Hatšepsut zobrazenej ako boh [[Usir]], deväť monumentálnych sôch z fasády Horného portika a prvá z pieskovcových sfing Hatšepsut na Dolnom nádvorí. Počas týchto vykopávok bol v roku 1962 objavený aj Chrám Tuthmose III.

Výsledkom egyptologických, architektonických a konzervačných štúdií bola rekonštrukcia horného nádvoria, ktoré bolo pre turistov sprístupnené v roku 2000. Po rekonštrukcii a konzervácii bola pre verejnosť v roku 2015 sprístupnená aj Slnečná kultová kaplnka a v roku  až 2017 Amonová svätyňa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Deir el-Bahari, Temple of Hatshepsut
 | url = https://pcma.uw.edu.pl/en/2019/04/10/deir-el-bahari-temple-of-hatshepsut/
 | vydavateľ = pcma.uw.edu.pl
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2023-07-20
 | miesto = 
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Chrámy v starovekom Egypte]]
[[Kategória:Archeologické lokality v Egypte]]</text>
      <sha1>gr7qtsyobwgwl06z965d4x8ly5qfo7i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Česká strana národno-sociálna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>701151</id>
    <revision>
      <id>8244659</id>
      <parentid>7731334</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:26:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244659</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15051" sha1="oa30fp6i4mr3i8f5pz497fejxje4jmq" xml:space="preserve">{{Infobox Politická strana
|Názov              = Česká strana národno-sociálna
|Logo strany        = Logo of the Czechoslovak National Socialist Party.svg
|Skratka            = ČSNS
|Založenie          = [[4. apríl]]a [[1897]]
|Predseda           = [[Michal Klusáček]]
|Podpredseda        = [[Karel Janko]] &lt;br /&gt; [[Jaroslav Král]]
|Najviac poslancov  = {{Infobox politická strana/mandáty|55|300|hex=#FAC469}} ([[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|1946]])
|Poslancov          = {{Infobox politická strana/mandáty|0|200|hex=#FAC469}}
|Volebný výsledok   = 0,03 % ([[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|PSP ČR 2017]])
|Ideológie          = [[národný socializmus]] &lt;br /&gt; [[ľavicový nacionalizmus]] &lt;br /&gt; [[liberálny nacionalizmus]] &lt;br /&gt; [[euroskepticizmus]]
|Politické spektrum = [[stredoľavica]]
|Medzinárodné       = [[Medzinárodné spojenectvo radikálnych a podobných demokratických strán]]
|Sídlo              = Legerova 1854/22 120 00 Praha
|Noviny             = ''Český denník&lt;br&gt;Česká demokracia&lt;br&gt;České slovo&lt;br&gt;[[Slobodné slovo]]''
|Farby              = {{legenda|#FAC469|[[zlatá]]}}{{legenda|#FFFFFF|[[biela]]}}{{legenda|#D80C13|[[červená]]}}{{legenda|#09437F|[[modrá]]}}
|Web                = http://www.csns.cz/
}}

'''Česká strana národno-sociálna''' (skratka '''ČSNS''') je česká mimoparlamentná [[Stredoľavica|stredoľavicová]] [[politická strana]]. Bola vplyvná politická strana v období medzivojnového [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a krátko aj po roku [[1945]]. Od druhej polovice 90. rokov 20. storočia je jej vplyv celkom okrajový.  

== Historie ==

=== Medzivojnové Česko-Slovensko ===
Bola založená v roku [[1897]]. Po vzniku Česko-Slovenska sa stala významným pilierom tzv. &quot;politiky Hradu&quot;. Popri [[Česká strana sociálnodemokratická|sociálnodemokratickej strane]] bola druhou socialistickou stranou v spoločnom štáte. Ideologicky sa jej program zhodoval s politikou prezidenta [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]. Do roku [[1918]] sa prezentovala svojimi protivojnovými, ako aj protináboženskými postojmi. Jej hlavným politickým cieľom bol vznik Česko-Slovenska. Po jeho vzniku sa jej program dá označiť ako sociálne-reformistický. Názov strany v tomto období bol Česká, resp. Československá strana socialistická. Strana kládla dôraz na [[nacionalizmus]], odmietala [[marxizmus]] a [[internacionalizmus]] s dôrazom na [[Revolúcia|revolúciu]]. Ústredným tlačovým orgánom boli noviny ''České slovo''. K najvýznamnejším predstaviteľom strany patrili [[Václav Klofáč]], [[Emil Franke]], [[Fráňa Zemínová]], [[Jiří Stříbrný]] (v roku 1926 zo strany vylúčený) a [[Edvard Beneš]]. V roku [[1926]] sa strana premenovala na Československú stranu národno-socialistickú, čím chcela vyjadriť svoj prístup k chápaniu národnej otázky a jej prepojenia so sociálnymi témami.  Strana mala zastúpenie takmer vo všetkých vládach medzivojnového Česko-Slovenska.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=MOSNÝ|meno=Peter|titul=Dejiny štátu a práva na Slovensku|vydanie=prvé|vydavateľ=Aprilla, s. r. o.|miesto=košice|rok=2008|isbn=978-80-89346-02-8|strany=192}}&lt;/ref&gt;

==== Pôsobenie strany na Slovensku ====
Spomedzi českých politických strán bola práve socialistická, resp. národno-socialistická prvou, ktorá začala na území Slovenska vytvárať svoje štruktúry. Prvá pobočka na Slovensku bola vytvorená vo februári [[1919]] v [[Trenčín|Trenčíne]]. Členskú, ako aj voličskú základňu na Slovensku tvorili do veľkej miery českí zamestnanci, ktorí prišli na slovenské územie po odchode maďarských štátnych zamestnancov. Najvýznamnejším slovenským predstaviteľom strany bol [[Igor Hrušovský (politik)|Igor Hrušovský]], ktorý pôsobil vo funkcii predsedu výkonného výboru strany na Slovensku. Členom strany bol aj známy spisovateľ [[Jozef Gregor Tajovský]], ktorý ju zastupoval v bratislavskom mestskom zastupiteľstve. Strana bola orientovaná centralisticky, uznávala [[Čechoslovakizmus|ideu jednotného československého národa]] a odsudzovala [[slovenské autonomistické hnutie]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=pekník|meno=Miroslav|titul=Dr. Ivan Dérer: Politik, právnik a publicista|vydanie=prvé|vydavateľ=VEDA|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-224-1168-4|strany=324-325}}&lt;/ref&gt; 

Podpora strany na Slovensku bola okrajová a pohybovala sa okolo 3 %. Mandáty v oboch komorách parlamentu získavali zástupcovia zo Slovenska len vďaka presunom zvyškových hlasov z českých krajín v rámci II. a III. skrutínia. 

=== 1945–1989 ===
[[Súbor:Petr Zenkl - 1938.jpg|vľavo|náhľad|240x240bod|Petr Zenkl]]

Dňa 11. mája 1945 sa v Prahe konala schôdza domácich a zahraničných predstaviteľov Československej strany národno-socialistickej a 17. mája 1945 sa v pražskej Lucerne konala ustanovujúca manifestačná schôdza, na ktorej bola vyhlásená obnova strany a jej bývalí členovia a sympatizanti boli vyzvaní k jej budovaniu. Za nového predsedu bol zvolený [[Petr Zenkl]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;Václav Klaus, Naděžda Kavalírová, Josef Lesák, Vladimír Nálevka, Pavel Žáček, a kol.: Únor 1948: šedesát let poté, Institut Václava Klause, 2015: Národní socialisté a únor 1948. (česky)&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Logo of the Czechoslovak Socialist Party.svg|vľavo|náhľad|Znak obnovenej Československej socialistickej strany (1948–1990)]]

Niektorí funkcionári národno-socialistickej strany sa rozhodli spolupracovať s komunistami už pred [[Februárový prevrat|februárom 1948]] a v dňoch komunistického prevratu sa postavili na ich stranu.Takzvanou obrodou (vylúčením demokratických predstaviteľov a kopírovaním politiky Komunistickej strany Československa) vznikla '''Československá strana socialistická''' (ČSS), ktorá úzko spolupracovala s komunistickým režimom až do novembra 1989 ako súčasť [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu Čechov a Slovákov]]. Do vedenia strany boli z vôle komunistickej strany dosadení [[Emanuel Šlechta]], ktorý ako ekonomický expert strany spolupracoval s komunistami už pred februárom 1948 a bol exponentom komunistického vplyvu v národno-socialistickej strane, [[Alois Neuman]], Ferdinand Richter a ďalší.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československá strana národně socialistická (ČSNS): TOTALITA|url=https://www.totalita.cz/vysvetlivky/s_csns.php|vydavateľ=www.totalita.cz|dátum prístupu=2023-10-14|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Pre tisíce členov a funkcionárov národno-socialistickej strany znamenal februárový prevrat násilné represie; vo vykonštruovanom politickom procese bola poslankyňa strany [[Milada Horáková]] odsúdená na trest smrti, ďalší členovia strany boli po odsúdení fyzicky a psychicky likvidovaní vo väzniciach a táboroch nútených prác a stovky ďalších odišli do nútenej emigrácie.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Petr Zenkl bol až do svojej smrti exilovým predsedom Československej strany národno-socialistickej. Exilová ČSNS sa výrazne podieľala aj na založení a fungovaní Rady slobodného Československa, ktorej prvým predsedom bol zvolený práve Zenkl. Medzi ďalších významných politikov ČSNS, ktorí pôsobili v exile, patrili [[Vladimír Krajina]] a bývalí ministri [[Hubert Ripka]] a [[Jaroslav Stránský]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Po 1989 ===
V roku 1990 sa vtedajšia Československá strana socialistická zlúčila s Československou stranou národno-socialistickou v exile, ale k očakávanému premenovaniu strany nedošlo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československá strana národně socialistická — Dnes před 70 lety. {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12170730060-dnes-pred-70-lety/|vydavateľ=www.ceskatelevize.cz|dátum prístupu=2023-10-14|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Predstavitelia obrodného prúdu, zoskupení v platforme [[Národný sociálny kongres]] (NSS), si po vylúčení zo strany založili vlastnú Národno-socialistickú stranu.

[[Súbor:Logo of the Free Democrats – Liberal National Social Party.svg|náhľad|Logo Slobodných demokratov - Liberálnej strany národne-sociálné]]

Vo voľbách v roku 1992 bola ČSS jednou z troch strán ľavicového zoskupenia [[Liberálno-sociálna únia]] (LSU) a bola zastúpená v [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovni]], ale po zložitom vývoji v rámci zoskupenia a strany sa v roku 1996 do Poslaneckej snemovne už nedostala. V roku 1993 sa pod vedením predsedu Pavla Hirša vrátili predstavitelia NSS, politická orientácia sa posunula viac doprava a strana sa premenovala na '''Liberálnu stranu národno-sociálnu''' (LSNS). V roku 1996 sa LSNS zlúčila so stranou Slobodní demokrati (nástupnícka strana [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|Občianskeho hnutia]]) a zmenila svoj názov na '''Slobodní demokrati - Liberálné strany národno-sociálné''' (SD-LSNS). Toto spojenie však nebolo veľmi úspešné vzhľadom na výrazne odlišné priority oboch zakladajúcich subjektov. V roku 1997 strana oslávila 100. výročie vzniku ako najstaršia pôvodná česká politická strana pod vedením svojho predsedu JUDr. Tomáša Sokola. Krátko nato stranu opustili prevažne bývalí slobodní demokrati a strana sa vrátila k svojmu historickému názvu '''Česká strana národno-sociálna'''. Do veľkej politiky sa však už nikdy nevrátila.

V roku 2003 bol na ČSNS podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorého dôvodom bola nemožnosť dohľadania majetku v správe strany, ktorý mala strana za predsedníctva Jána Šuly. V dôsledku toho bola v decembri 2005 založená [[Česká strana národno-socialistická]]. Až do roku 2022 bola v konkurznom konaní.&lt;ref&gt;[https://zpravy.udhpsh.cz/zprava/vfz2019/vfz2019-csns.pdf#page=19 Výroční finanční zpráva politické strany/hnutí za rok] (po česky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=40. Celostátní sjezd ČSNS a sloučení ČSNS|url=http://www.csns.cz/40-celostatni-sjezd-csns-a-slouceni-csns-140#wrapper|vydavateľ=csns.cz|dátum prístupu=2023-10-14|meno=Michal|priezvisko=Klusáček}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Budínka 28. října 2011.jpg|náhľad|Budinka 28. októbra 2011]]

Dňa 28. októbra 2011 pri príležitosti výročia vzniku Československa a výročia študentských nepokojov z roku 1939 a vraždy [[Václav Sedláček|Václava Sedláčka]] zorganizoval 1. podpredseda ČSNS Michal Klusáček bez súhlasu vedenia strany stretnutie na lúke [[Masaker v Dobronine|Budínka]] pri Dobroníne, kde stojí kríž na pamiatku tam zavraždených Nemcov. Na protest proti údajnému prekrúcaniu histórie a na zdôraznenie sledu historických udalostí členovia ČSNS pred železný kríž umiestnili 64 drevených krížov pripomínajúcich obete nacistického [[Masakr vo Veľkom Meziříčí|masakru vo Veľkom Meziříčí]] a názvy obcí, ktoré boli v Československu počas vojny vypálené. Kvôli medializácii tiež železný kríž natreli na ružovo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Členové ČSNS natřeli kříž na památku zabitých Němců na růžovo|url=https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/clenove-csns-natreli-kriz-na-pamatku-zabitych-nemcu-na-ruzovo.A111029_111607_domaci_fih|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2011-10-29|dátum prístupu=2023-10-14|jazyk=cs|meno=ČTK, iDNES cz, Miroslav|priezvisko=Mareš}}&lt;/ref&gt;

Dňa 26. novembra 2011 pri vchode do Obecného domu v Prahe, kde sa konal ustanovujúci zjazd strany [[LEV21 - národní socialisti]], členovia ČSNS zorganizovali protest proti zneužívaniu histórie ČSNS novovzniknutým politickým subjektom.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paroubek je zkrachovalý levičák a narcis, protestovalo pár lidí - Novinky|url=https://www.novinky.cz/clanek/domaci-paroubek-je-zkrachovaly-levicak-a-narcis-protestovalo-par-lidi-137267|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2023-10-14|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Na ulici členovia ČSNS rozdávali narcisy odkazujúce na predsedu strany LEV21 a na chodník umiestňovali hanlivé a zosmiešňujúce nálepky.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V rokoch 2013 až 2021 viedla strana spor o predsedníctvo strany medzi proeurópskym [[Vladislav Svoboda|Vladislavom Svobodom]] a [[Michal Klusáček|Michalom Klusáčkom]], ktorý vyvrcholil rozhodnutím Krajského súdu v Prahe, že 37. predsedníctvo strany je neplatné. Dňa 15. júna 2019 sa konal mimoriadny zjazd Českej strany národno-sociálnej, ktorý potvrdil členstvo a predsedníctvo Michala Klusáčka.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=ČESKÁ REPUBLIKA {{!}} ROZSUDEK JMÉNEM REPUBLIKY|rok=2021|jazyk=cs|vydavateľ=Krajský soud v Praze|miesto=Praha}}&lt;/ref&gt;

Strana je v súčasnosti protieurópska, nacionalistická a populistická. Dlhodobo tiež obhajuje [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vyhnanie sudetských Nemcov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Programové body|url=http://www.csns.cz/program/programove-body#wrapper|vydavateľ=csns.cz|dátum prístupu=2023-10-14|meno=Michal|priezvisko=Klusáček|url archívu=https://web.archive.org/web/20230715231858/http://www.csns.cz/program/programove-body#wrapper|dátum archivácie=2023-07-15}}&lt;/ref&gt;

V roku 2022 sa ČSNS spojila s stranami NÁR.SOC. a ČSNS 2005.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Volebné výsledky ==

=== Voľby do Národného zhromaždenia (1920 - 1939) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
! rowspan=&quot;3&quot; |voľby
! colspan=&quot;6&quot; |celoštátne výsledky
! rowspan=&quot;7&quot; |
! colspan=&quot;4&quot; |z toho na Slovensku
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Poslanecká snemovňa
! colspan=&quot;3&quot; |Senát
! colspan=&quot;3&quot; |Poslanecká snemovňa
! rowspan=&quot;2&quot; |mandáty v Senáte
|-
!hlasy
!%
!mandáty
!hlasy
!%
!mandáty
!hlasy
!%
!mandáty
|-
|'''[[Voľby do Národného zhromaždenia 1920|1920]]'''
|500 821
|8,1
|24
|395 844
|7,6
|10
|29 564
|2,2
|[[Igor Hrušovský (politik)|Igor Hrušovský]]
| -
|-
|'''[[Voľby do Národného zhromaždenia 1925|1925]]'''
|609 915
|8,6
|28
|516 250
|8,5
|14
|37 163
|2,6
|Igor Hrušovský
| -
|-
|'''[[Voľby do Národného zhromaždenia 1929|1929]]'''
|767 328
|10,4
|32
|666 607
|10,3
|16
|43 968
|3,1
|Igor Hrušovský, [[Vladimír Polívka]]
|[[Albert Milota]]
|-
|'''[[Voľby do Národného zhromaždenia 1935|1935]]'''
|755 872
|9,2
|28
|672 126
|9,2
|14
|51 935
|3,2
|Igor Hrušovský, Vladimír Polívka
|Albert Milota
|}

== Predstavitelia strany na Slovensku ==

* [[Igor Hrušovský (politik)|Igor Hrušovský]]
* [[Jozef Gregor Tajovský]]
* [[Vladimír Polívka]]
* [[Emil Boleslav Lukáč]]
* [[František Klajban]]
* [[Albert Milota]]
* [[Ján Slávik (dopravný odborník)|Ján Slávik]]
* [[Bedřich Minařú]]
* [[Rudolf Pechold]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Zaniknuté politické strany na Slovensku]]
[[Kategória:Politické strany v Česko-Slovensku]]</text>
      <sha1>oa30fp6i4mr3i8f5pz497fejxje4jmq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Martingazak:pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>703944</id>
    <revision>
      <id>8244661</id>
      <parentid>8244008</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:36:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Oddiel Major</comment>
      <origin>8244661</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13999" sha1="0rnshiqfrmdmwinoushizntvgrb07bz" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sfromovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a Jozef Hagara, Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal J. Hagara, komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode J. Hagaru, verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ J. Hagara), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore Kľaku) a [[Dolné Vestenice]] (v Rokoši) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkokm Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskaóu brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. HIavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky, 
====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s oddielom Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]], na niekoľko hodín ich obsadil, vyradil z boja okolo 50 nepriateľských vojakov, ukoristil 2 autá a zásoby šatstva a obuvi. 
====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartiz. brigády Dirlewanger. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].


V noci z 10. na 11. novembra pri lúpežnom prepade v Novákoch partizáni z oddielu
Vtáčnik zastrelili dvoch neozbrojených nemeckých vojakov. Na odvetu nemeckí vojaci chveli
zastreliť 25 – 30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál,
riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento
prepad nepodporovali.

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa 28. 8. 1944 z nem. antifašistov vCachu (Malinovej). Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom ]. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer, v sept. 1944 mal okolo 40 príslušníkov. Okolo 5. 9. 1944 prešiel do Rajeckej doliny a Kuneradu, podriadil sa štábu 2. čs. partiz. brigády M. R. Štefánika, bol nasadený do bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine. V noci z 12. na 13. 9. 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od 15.9. 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a HŠPO. Po prechode SNP do hôr prešiel cez Staré Hory na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partiz. brigády. Z priestoru Nitrianskeho Pravna sa presunul do oblasti Kľaku, zúčastnil sa bojov na obranu partiz. rajónu v Tríbeči, spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa 3. 4. 1945 spojil v Malinovej so sov. a rumun. jednotkami.

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol 14. 9. 1944 po ústupe povst. jednotiek z priestoru Dolných Vesteníc z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v Rokoši, spočiatku vyvíjal najmä polit.-organiz. činnosť, od nov. 1944 i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici nov. prepadol nepriateľskú jednotku pri Diviackej Novej Vsi, 20. 2. 1945 bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa 11. 3. 1945 vykoľajil nákladný vlak v stanici Chalmová, 16. 3. zničil v tej istej stanici trať, 4. 4. napadol nem. obranné postavenie pri Dolných Vesteniciach, kde sa 5. 4. 1945 spojil so sov. jednotkami.

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]]. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

&lt;!--
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Stalin]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]
--&gt;</text>
      <sha1>0rnshiqfrmdmwinoushizntvgrb07bz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244664</id>
      <parentid>8244661</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:47:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Dolne vestenice</comment>
      <origin>8244664</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15911" sha1="aa40c4hiv3t7avf2yq9tk2kmvctloku" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sfromovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a Jozef Hagara, Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal J. Hagara, komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode J. Hagaru, verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ J. Hagara), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore Kľaku) a [[Dolné Vestenice]] (v Rokoši) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkokm Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskaóu brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. HIavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky, 
====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s oddielom Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]], na niekoľko hodín ich obsadil, vyradil z boja okolo 50 nepriateľských vojakov, ukoristil 2 autá a zásoby šatstva a obuvi. 
====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartiz. brigády Dirlewanger. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].


V noci z 10. na 11. novembra pri lúpežnom prepade v Novákoch partizáni z oddielu
Vtáčnik zastrelili dvoch neozbrojených nemeckých vojakov. Na odvetu nemeckí vojaci chveli
zastreliť 25 – 30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál,
riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento
prepad nepodporovali.

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a Kuneradu, podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od 15.9. 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]]. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

&lt;!--
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Stalin]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]
--&gt;</text>
      <sha1>aa40c4hiv3t7avf2yq9tk2kmvctloku</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244665</id>
      <parentid>8244664</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:48:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Ďalšia činnosť oddielu</comment>
      <origin>8244665</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15950" sha1="na11fxn5k2plge65ccxro6xr3iw13pk" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sfromovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a Jozef Hagara, Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal J. Hagara, komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode J. Hagaru, verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ J. Hagara), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore Kľaku) a [[Dolné Vestenice]] (v Rokoši) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkokm Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskaóu brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. HIavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky, 
====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s oddielom Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]], na niekoľko hodín ich obsadil, vyradil z boja okolo 50 nepriateľských vojakov, ukoristil 2 autá a zásoby šatstva a obuvi. 
====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].


V noci z 10. na 11. novembra pri lúpežnom prepade v Novákoch partizáni z oddielu
Vtáčnik zastrelili dvoch neozbrojených nemeckých vojakov. Na odvetu nemeckí vojaci chveli
zastreliť 25 – 30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál,
riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento
prepad nepodporovali.

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a Kuneradu, podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od 15.9. 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]]. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

&lt;!--
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Stalin]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]
--&gt;</text>
      <sha1>na11fxn5k2plge65ccxro6xr3iw13pk</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244666</id>
      <parentid>8244665</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:49:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Vtacnik</comment>
      <origin>8244666</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15951" sha1="03wm68dowu1k6762mhxgxcupk9qahol" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sfromovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a Jozef Hagara, Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal J. Hagara, komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode J. Hagaru, verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ J. Hagara), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore Kľaku) a [[Dolné Vestenice]] (v Rokoši) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkokm Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskaóu brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. HIavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.

====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s oddielom Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]], na niekoľko hodín ich obsadil, vyradil z boja okolo 50 nepriateľských vojakov, ukoristil 2 autá a zásoby šatstva a obuvi. 


V noci z 10. na 11. novembra pri lúpežnom prepade v Novákoch partizáni z oddielu
Vtáčnik zastrelili dvoch neozbrojených nemeckých vojakov. Na odvetu nemeckí vojaci chveli
zastreliť 25 – 30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál,
riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento
prepad nepodporovali.

====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a Kuneradu, podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od 15.9. 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]]. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

&lt;!--
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Stalin]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]
--&gt;</text>
      <sha1>03wm68dowu1k6762mhxgxcupk9qahol</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244667</id>
      <parentid>8244666</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:50:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Oddiel Thälmann</comment>
      <origin>8244667</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15987" sha1="fugntite3spknu37bkyghzxqknw0eac" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sfromovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a Jozef Hagara, Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal J. Hagara, komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode J. Hagaru, verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ J. Hagara), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore Kľaku) a [[Dolné Vestenice]] (v Rokoši) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkokm Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskaóu brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. HIavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.

====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s oddielom Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]], na niekoľko hodín ich obsadil, vyradil z boja okolo 50 nepriateľských vojakov, ukoristil 2 autá a zásoby šatstva a obuvi. 


V noci z 10. na 11. novembra pri lúpežnom prepade v Novákoch partizáni z oddielu
Vtáčnik zastrelili dvoch neozbrojených nemeckých vojakov. Na odvetu nemeckí vojaci chveli
zastreliť 25 – 30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál,
riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento
prepad nepodporovali.

====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a [[Kunerad|Kuneradu]], podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od [[15. september|15. septembra]] 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]]. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

&lt;!--
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Stalin]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]
--&gt;</text>
      <sha1>fugntite3spknu37bkyghzxqknw0eac</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244681</id>
      <parentid>8244667</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:22:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Novaky</comment>
      <origin>8244681</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18460" sha1="pskidaj4qpj5xem8e2ovoulozwkinnh" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sfromovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a Jozef Hagara, Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal J. Hagara, komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode J. Hagaru, verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ J. Hagara), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore Kľaku) a [[Dolné Vestenice]] (v Rokoši) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkokm Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskaóu brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. HIavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Vtáčnik
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|607}}

====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s čatou Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]].{{#tag:ref|Podľa Vimmera sa prepad uskutočnil v noci zo soboty [[11. november|11.]] na nedeľu [[12. november|12. novembra]].&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;{{rp|105}}|group=pozn.}} Cieľom bolo získať pre partizánske oddiely trpiace nedostatkom zimnej obuvi túto z nováckych skladov Baťovej predajne obuvi a od veľkovýrobcu Michala Hagaru (strýka Františka a Jozefa Hagaru). Z [[Nováky|Novákov]] sa nemeckí vojaci stiahli. K boju došlo až okolo druhej hodiny ráno, kedy sa do mestečka dostala nemecká hliadka z [[Topoľčany|Topoľčian]]. Partizáni zabili dvoch a zranili ďalších dvoch nemeckých vojakov. Ponomarenkova čata prepadla objekt nemeckého výcvikového strediska mládeže a chlapcov rozohnala. Partizáni získali zásobu obuvi, kože, kožuchov a ponožiek, ktoré vyviezli na ukoristenom nákladnom a osobnom aute do [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Na odvetu nemeckí vojaci chceli nasledujúci deň zastreliť 25{{--}}30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;/&gt;{{rp|106}} 

Vydarený partizánsky prepad [[Nováky|Novák]] bol v hláseniach hrubo skreslený.
{{Citát| Keď sa zoznámil so silami a rozmiestnením nemeckých posádok v Nitrianskej doline, 10. XI. 1944 bol Ponomarenkov oddiel poslaný do Novák. V Novákoch bola neveľká nemecká posádka, ale k večeru tam prišlo vyše 200 nemeckých vojakov. Pri nočnom prepade bola posádka rozohnaná, zabitých bolo vyše 50 ludí. Dobytá korisť: nákladné auto s obuvou a šatstvom a jedno osobné auto.|Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]])&lt;ref name=&quot;Secansky&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;Precan583&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 583 1945, apríl, Kyjev - Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]]), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}
&lt;/ref&gt;{{rp|1067}}}}
Naratív o 50 zabitých Nemcoch prevzala aj komunistická historiografia.

====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a [[Kunerad|Kuneradu]], podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od [[15. september|15. septembra]] 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]]. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

&lt;!--
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Stalin]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]
--&gt;</text>
      <sha1>pskidaj4qpj5xem8e2ovoulozwkinnh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244684</id>
      <parentid>8244681</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:29:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Hotovo</comment>
      <origin>8244684</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18507" sha1="i8eycgkjwr8te2fe5lm8ufjcbd7yhnr" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sformovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a Jozef Hagara, Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal J. Hagara, komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode J. Hagaru, verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ J. Hagara), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]) a [[Dolné Vestenice]] (v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]]) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkom Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskou brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. Hlavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Vtáčnik
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|607}}

====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s čatou Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]].{{#tag:ref|Podľa Vimmera sa prepad uskutočnil v noci zo soboty [[11. november|11.]] na nedeľu [[12. november|12. novembra]].&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;{{rp|105}}|group=pozn.}} Cieľom bolo získať pre partizánske oddiely trpiace nedostatkom zimnej obuvi túto z nováckych skladov Baťovej predajne obuvi a od veľkovýrobcu Michala Hagaru (strýka Františka a Jozefa Hagaru). Z [[Nováky|Novákov]] sa nemeckí vojaci stiahli. K boju došlo až okolo druhej hodiny ráno, kedy sa do mestečka dostala nemecká hliadka z [[Topoľčany|Topoľčian]]. Partizáni zabili dvoch a zranili ďalších dvoch nemeckých vojakov. Ponomarenkova čata prepadla objekt nemeckého výcvikového strediska mládeže a chlapcov rozohnala. Partizáni získali zásobu obuvi, kože, kožuchov a ponožiek, ktoré vyviezli na ukoristenom nákladnom a osobnom aute do [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Na odvetu nemeckí vojaci chceli nasledujúci deň zastreliť 25{{--}}30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;/&gt;{{rp|106}} 

Vydarený partizánsky prepad [[Nováky|Novák]] bol v hláseniach hrubo skreslený.
{{Citát| Keď sa zoznámil so silami a rozmiestnením nemeckých posádok v Nitrianskej doline, 10. XI. 1944 bol Ponomarenkov oddiel poslaný do Novák. V Novákoch bola neveľká nemecká posádka, ale k večeru tam prišlo vyše 200 nemeckých vojakov. Pri nočnom prepade bola posádka rozohnaná, zabitých bolo vyše 50 ľudí. Dobytá korisť: nákladné auto s obuvou a šatstvom a jedno osobné auto.|Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]])&lt;ref name=&quot;Secansky&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;Precan583&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 583 1945, apríl, Kyjev - Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]]), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}
&lt;/ref&gt;{{rp|1067}}}}
Naratív o 50 zabitých Nemcoch prevzala aj komunistická historiografia.

====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a [[Kunerad|Kuneradu]], podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od [[15. september|15. septembra]] 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]]. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

&lt;!--
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Stalin]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]
--&gt;</text>
      <sha1>i8eycgkjwr8te2fe5lm8ufjcbd7yhnr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244695</id>
      <parentid>8244684</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:46:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Zalozenie</comment>
      <origin>8244695</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="47563" sha1="sq8cl4u2t9dj3qbjmdizty5fdicungn" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Bedřich Reicin
 | Rodné meno        = Friedrich Reinzinger
 | Popis osoby       = vojak, divízny generál, agent [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]], prednosta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|Obranného spravodajstva]]
 | Portrét           = Bedrich.Reicin.(1911-1952).jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = Bedřich Reicin, podpis.svg

 | Poradie           = 
 | Úrad              = námestník ministra obrany
 | Začiatok obdobia  = 
 | Koniec obdobia    = 
 | Predchodca        = 
 | Nástupca          = 
 | Prezident         = 
 | Premiér           = 

 | Dátum narodenia   = [[29. september]] [[1911]]
 | Miesto narodenia  = [[Přerov]], [[Predlitavsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Dátum úmrtia      = {{dúv|1952|12|3|1911|9|29}}
 | Miesto úmrtia     = [[Väznica Pankrác]], [[Praha]], [[Česko-Slovensko|Československo]]
 | Politická strana  = 
 | Alma mater        = 
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = 
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

'''Bedřich Reicin''' (* [[29. september]] [[1911]], [[Přerov]]{{--}}† [[3. december]] [[1952]], [[Praha]]), pôvodným menom '''Friedrich Reinzinger''', bol česko-slovenský vojak, divízny generál, agent NKVD,&lt;ref name=&quot;&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Sborník Archivu bezpečnostních složek 05/2007|priezvisko=Penížková|meno=Xenie|vydanie=1|vydavateľ=Odbor ABS MV ČR|miesto=Praha|rok=2007|strany=392|priezvisko2=Ptáčníková|meno2=Světlana|kapitola=I archivních materiálech k tematice československých letců v RAF jako tzv. bývalých lidí v 1. a 3. oddělení ABS MV (1. část)}}&lt;/ref&gt; prednosta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|Obranného spravodajstva]] (OBZ) a 5. oddelenia Hlavného štábu. Bol popravený ako jeden z členov tzv. protištátneho sprisahaneckého centra [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]].

Ako veliteľ založil ťažisko práce [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] na provokáciách a na vykonštruovaných súdnych procesoch s nekomunistickými alebo protikomunistickými vojakmi československej armády. Osobne dával rozkazy na fyzické a psychické týranie obvinených.&lt;ref name=&quot;penologie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stručná charakteristika některých pracovníků Stb a 5. oddělení ministerstva národní obrany hlavního štábu. | url = http://www.ivvs.cz/_uploaded/files/43/HP05_2004.pdf | dátum prístupu = 2025-09-22 | dátum archivácie = 2014-01-16 | vydavateľ = Historická penologie}}&lt;/ref&gt; Špekuluje sa, že stál za smrťou generálmajora [[Antonín Sochor|Antonína Sochora]].&lt;ref name=&quot;Richter&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Statečný život a tajemná smrt podplukovníka Sochora|priezvisko=Richter|meno=Karel|vydanie=1|vydavateľ=MarieTum|miesto=Praha|isbn=978-80-904263-5-1|strany=230|edícia=Utajené operace}}&lt;/ref&gt; Bol spolutvorcom čistiek elity armády, napr. justičnej vraždy generála [[Heliodor Píka|Heliodora Píku]] a vykonštruovaných procesov s generálmi [[Karel Janoušek|Karlom Janouškom]] a [[Karel Kutlvašr|Karlom Kutlvašrom]].&lt;ref name=&quot;penologie&quot;/&gt;

== Život ==
===Mladosť===
Bedřich Reicin sa narodil [[29. september|29. septembra]] [[1911]] v [[Přerov|Přerove]] v chudobných pomeroch. V osobnom dotazníku z roku [[1947]] uviedol desať súrodencov.{{#tag:ref|V archívnych materiáloch jeho osoby sú zmienené tri sestry Bedřicha Reicina. Najstaršia Hertha bola sochárka. Prostredná sestra, ktorej meno nie je uvedené, pracovala ako úradníčka a zahynula [[7. marec|7. marca]] [[1944]] v koncentračnom tábore. Najmladšia sestra Hilda sa vydala za Iránca a žila v Iráne.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3506-6|kapitola=Bedřich Reicin|zväzok=III}}&lt;/ref&gt;{{rp|256}}|group=&quot;pozn.&quot;}} Rodina sa prisťahovala v roku [[1908]] z ukrajinského [[Žytomyr|Žitomíru]]. Otec Bedřicha Reicina Vítězslav bol kantorom židovskej náboženskej obce v [[Strážnice (okres Hodonín)|Strážnici]], následne v [[Plzeň|Plzni]], kde v roku [[1927]] zomrel; jeho brat Oskar žil v Sovietskom zväze ešte v čase 2. svetovej vojny. Matka Hermína, rodená Weissová, narodená v roku [[1888]] zahynula v roku [[1944]] v [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčime]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|256}}

Bedřich Reicin navštevoval v rokoch [[1917]]{{--}}[[1921]] všeobecnú školu a v rokoch [[1922]]{{--}}[[1926]] reálne gymnázium v ​​[[Plzeň|Plzni]]. Od roku [[1927]] študoval na nemeckej obchodnej akadémii, odkiaľ bol však z politických dôvodov vylúčený. Od svojej mladosti bol horlivým propagátorom komunizmu.  Do organizácie mládeže KSČ vstúpil [[1. február|1. februára]] [[1926]]. V roku [[1927]] sa stal vedúcim pionierskych oddielov v celom Plzenskom kraji. Za agilné pôsobenie v pionierskom hnutí si vyslúžil prezývku „Kinderfricek“, ktorá mu zostala až do konca života.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|257}} Podľa svojho vyjadrenia sa v roku [[1928]] na krajskej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] aktívne zúčastnil boja s opozíciou v strane a ako vedúci pionierskeho hnutia v Plzenskom kraji sa v roku [[1928]] zúčastnil exkurzie do [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Sovietsky zväz navštívil aj v nasledujúcom roku ako zástupca [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] na medzinárodnej konferencii vedúcich pionierskeho hnutia v [[Moskva|Moskve]].

Od svojich sedemnástich rokoch bol viackrát zadržaný políciou. Podľa protokolu Policajného riaditeľstva v [[Praha|Prahe]] z [[29. marec|29. marca]] [[1929]] bol políciou zatknutý za zbitie tajomníka Medzinárodného všeodborového združenia Mendla v Prahe v Ječnej ulici. Činu sa dopustil spoločne s poslucháčom právnickej fakulty Františkom Austerlitzom a Karlom Šaškom. Svoju príslušnosť ku komunistickej mládeži a činnosť v nej prísne tajil, nefiguroval v strane pod vlastným menom a schôdzí strany, verejných prejavov, sa nezúčastňoval, takže na seba neupozornil.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|257}}
Od roku [[1929]] Reicin pracoval ako platený funkcionár [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na jeseň [[1929]] sa Reicin stretol pri štrajku baníkov s [[Julius Fučík|Juliom Fučíkom]] a jeho ženou Gustou.

V roku [[1931]] prešiel z práce v pionierskom hnutí do [[Komsomol|Komsomolu]]. V jeho ústredí v nasledujúcom období pôsobil vo funkciách agitačno{{--}}propagačného referenta, referenta pre masové organizácie a redaktora Mladej gardy. V roku [[1934]] sa stal krajským sekretárom mládeže v [[Ostrava|Ostrave]] a v [[Teplice|Tepliciach]]. V roku [[1936]] prešiel od práce s mládežou k práci v aparáte KSČ. Stal sa tajomníkom Agitpropu na ústrednom sekretariáte KSČ. V roku 1938 pracoval až do zákazu vydávania Rudého práva v októbri [[1938]] v jeho športovej redakcii. Súčasne pôsobil aj v Haló novinách.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|257}}

V apríli roku [[1930]] sa ocitol vo väzbe Policajného riaditeľstva v Bratislave za organizovanie ilegálnej komunistickej školy Mladých pionierov. [[23. apríl|23. apríla]] [[1931]] bol zatknutý v [[Přerov|Přerove]], kde sa zúčastnil kurzu komunistickej strany. V policajných protokoloch zo [[6. máj|6. mája]] [[1931]] sa uvádza: Bez akejkoľvek preháňania možno povedať, že Bedřicha Reicina treba pokladať za živel tunajším štátnym záujmom krajne nebezpečný. Prípis Policajného riaditeľstva v [[Plzeň|Plzni]] z [[3. máj|3. mája]] [[1932]] uvádza, že „Fricek“ volá sa správne Bedřich Reicin a používa aj krycie meno Kubíček. Reicin používal aj doklady na meno Bruno Tyras. V marci [[1934]] bol pod týmto menom zatknutý na tajnej komunistickej schôdzi v [[Kadaň (mesto)|Kadani]] a mesiac držaný vo vyšetrovacej väzbe. Pri domovej prehliadke boli u neho nájdené kompromitujúce materiály, na základe čoho boli Votruba aj Reicin označení za veľmi nebezpečných komunistov a bokom platených agitátorov. Prepustený bol na základe sľubu, že sa už podobného konania nedopustí, následne však naňho boli vydané zatykače Krajskými trestnými súdmi v [[Most (mesto)|Moste]] a v [[Plzeň|Plzni]] za porušenie zákona o ochrane republiky. Veľmi často sa v policajných protokoloch v súvislosti s Reicinovou činnosťou sa  objavuje aj meno jeho budúcej manželky Josefy Barešovej ako horlivej stúpenkyne hnutia komunistického.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|258}} 

[[30. marec|30. marca]] [[1935]] podalo Policajné riaditeľstvo v Prahe na Bedřicha Reicina trestné oznámenie z podozrenia na vyzvedačstvo v prospech sovietskych spravodajských služieb. Pri domovej prehliadke u jeho priateľky Josefy Barešové, s ktorou žil, boli zabavené materiály týkajúce sa ilegálnej komunistickej činnosti. Štátne zastupiteľstvo v [[Praha|Prahe]] nakoniec odmietlo začať trestné stíhanie pre nedostatok dôkazov.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|259}}

Za politickú činnosť v období predmníchovskej republiky bola niekoľkokrát trestaná aj Reicinova žena. Už v roku [[1929]] vo väzení strávila tri mesiace. V nasledujúcich rokoch bola trestaná väčšinou za účasť na demonštráciách. So svojou budúcou manželkou sa Reicin zoznámil v roku [[1930]] na schôdzi komunistickej mládeže. Josefa Barešová vtedy zastávala funkciu vedúcu Priekopníkov v komunistickej mládeži. Spájala ich pevná viera v komunistické ideály. Reicin uvádza, že do roku 1940 bol zatknutý a väznený štrnásťkrát.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|259}}

===Nemecká okupácia===
Po zákaze činnosti komunistickej strany dňa [[22. október|22. októbra]] [[1938]] odišli jej vedúci predstavitelia do [[Moskva|Moskvy]] a zriadili zahraničné vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] na čele s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]], [[Jan Šverma|Jánom Švermom]], [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánským]], [[Václav Kopecký|Václavom Kopeckým]], Čeňkom Hruškom, Rudolfom Vetiškom.  Bedřich Reicin zostal v Čechách. Po rozpustení [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a zastavení [[Rudé právo|Rudého práva]] až do [[15. marec|15. marca]] [[1939]] spolupracoval s [[Julius Fučík|Juliusom Fučíkom]] na využívaní existujúcich legálnych tlačových možnosti na šírenie určených informácií a správ. Novinárskou činnosťou sa zaoberal až do dňa okupácie, kedy ju po dohode s Fučíkom ukončil. Po príchode Nemcov niekoľko dní nespal vo svojom byte z obavy pred zatknutím. Napriek tomu bol českou políciou zatknutý a takmer mesiac väznený v Bartolomejskej ulici.{{#tag:ref|Reicin bol zatknutý v rámci marcových preventívnych opatrení, nakoľko podľa policajného prezídia patril medzi radikálnych príslušníkov komunistickej strany|group=&quot;pozn.&quot;}} Reicin vo svojich výpovediach uvádza, že bol zatknutý [[20. marec|20. marca]] [[1939]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|259}}

Z pravidelného hlásenia pražského [[Gestapo|Gestapa]] z apríla [[1939]] vyplýva, že malo informácie o tom, že Reicin je funkcionárom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] židovského pôvodu. Napriek tomu bol z preventívnej väzby po dohode medzi policajným prezídiom a zástupcami [[Gestapo|Gestapa]] z Prahy [[18. apríl|18. apríla]] [[1939]] prepustený. Medzitým plzenské policajné riaditeľstvo žiadalo o jeho prevoz do [[Plzeň|Plzne]] za účelom výsluchu na tamojšej úradovni Gestapa. Bol preto [[27. apríl|27. apríla]] [[1939]] opäť zatknutý a vypočúvaný [[gestapo|gestapom]]. Česká polícia nebola o dôvodoch zatknutia ani o výsledkoch výsluchov informovaná.

Gestapo Reicina po zatknutí umiestnilo do väznice na [[Pankrác (Praha)|Pankráci]] a v priebehu väznenia ho niekoľkokrát odviezlo do [[Petschkov palác|Petschkovho paláca]] na výsluchy. O jeho správaní svedčili spoluväzni jeho švagor Karel Brandejs a František Pokorný. Podľa svedectiev zaobchádzalo [[Gestapo]] s Reicinom pri výsluchoch rovnako ako s ostatnými väzňami. Dokonca mu vyrazili dva zuby. Sám Reicin sa zmienil o tom, ako sa k nemu na Gestape správali, iba v rozhovoroch s [[Gusta Fučíková|Gustou]] a [[Julius Fučík|Juliom Fučíkovými]] a s Gustavom Barešom v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Pri výsluchu gestapáci uvádzali Reicinovi mená funkcionárov [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a pri vyslovení každého z nich dostal od vyšetrovateľa facku. Reicinov spoluväzeň Pokorný vo svojich výpovediach uviedol, že Reicin bol veľmi bojazlivý a jeho správanie zbabelé. Po prvom výsluchu v [[Petschkov palác|Petschkovom paláci]] sa vrátil celý vystrašený. večer. Z výsluchu sa vracal vždy plný strachu a vyhlasoval, že bude odstrelený a že vyšetrujúci sudca stále na ňom žiada, aby vymenoval ozbrojené skupiny komunistickej strany. Reicinova manželka mala obavy z toho, že jej manžel je mäkkej povahy a že pri výsluchu prezradí všetko, na čo sa ho spýtajú, a môže tak priviesť niektorých ľudí do nešťastia. Až do Reicinovho prepustenia udržovala s Pokorným milostný pomer.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|260}}

Pri prepustení z väzenia [[14. október|14. októbra]] [[1939]] dostal Reicin nariadené hlásiť sa každý týždeň na [[Gestapo|Gestape]]. Reicin sa podľa svojich slov takto hlásil päťkrát alebo šesťkrát u komisára Elbersa. Keď zistil, že menovaný už na pražskom Gestape nepracuje, prestal tam dochádzať. [[Gestapo]] sa o neho ďalej nezaujímalo. V tej dobe bývali Reicinovi v byte Karola Brandejsa. Obaja pracovali ako pomocní robotníci za nízku mzdu. Po prepustení stratil Reicin záujem o činnosť v komunistickej strane a prestal sa stýkať so svojimi bývalými komunistickými spolupracovníkmi.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|260}}

===Emigrácia do Sovietskeho zväzu===
Reicinova sestra Hilda podala na sovietskom konzuláte žiadosť o udelenie sovietskeho občianstva a o vysťahovaní celej rodiny do [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Reicin navštívil sovietsky konzulát, kde sa informoval o možnom udelení víza. Jeho žiadosť bola odoslaná do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a až takmer po roku Reicin dostal pokyn získať pas a povolenie na vysťahovanie cestou Židovskej náboženskej obce. Ako cieľ cesty mal udať [[Šanghaj]] s tým, že mu bude udelené prejazdné vízum cez [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Na radu dr. Ruth Hofferovej{{#tag:ref|Hofferová pomáhala Reicinovi a jeho žene s vybavením všetkých potrebných dokladov a formalít. V januári [[1943]] bola transportovaná do koncentračného tábora, kde zahynula.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|261}}|group=&quot;pozn.&quot;}}, referentky na oddelení sociálnej starostlivosti Židovskej náboženskej obce v [[Praha|Prahe]], sa jeho manželka prihlásila jako Židovka s miestom narodenia mimo [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|260}}

Bedřich Reicin absolvoval štandardnú procedúru vysťahovania z [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]]. Ako nemajetnému mu nebola vymeraná vysťahovalecká daň, musel však zaplatiť stanovené poplatky. Pred odchodom z protektorátu si preto od známych požičal rôzne finančné čiastky, aby mohol stanovené poplatky a výdavky na cestu uhradiť. Karel Brandejs, u ktorého Reicin býval, uviedol, že napríklad od Ing. Hillara Pacanovského si požičal niekoľko tisíc korún, ktoré podľa jeho vyjadrenia nevrátil ani po vojne, po návrate z [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Reicin s manželkou odišli [[11. október|11. októbra]] [[1940]] transportom spolu s veľkou skupinou nemajetných Židov.

Cesta do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] bola veľkou neznámou. Komplikácie mohli nastať v prípade, že by pri osobnej prehliadke na hraniciach nemeckí úradníci u nich objavili aršíky so sovietskymi vstupnými vízami zašité v podšívke kabátov. Cesta nakoniec prebehla hladko. Z Masarykovej stanice vyrazili v poludňajších hodinách [[11. október|11. októbra]] [[1940]] do Berlína, odtiaľ cez [[Kaliningrad|Královec]] do [[Vilnius|Vilniusu]]. Pasová kontrola na nemeckej i sovietskej strane bola bez problémov. Z [[Vilnius|Vilniusu]] pokračovali cez [[Kaunas]] do [[Minsk|Minsku]], odkiaľ rýchlikom dorazili [[15. október|15. októbra]] do [[Moskva|Moskvy]]. Spolu s ostatnými tranzitnými cestujúcimi boli odvezení pracovníkmi  Inturistu do jedného moskovského hotela. V ďalšej ceste už nepokračovali. Bedřich Reicin okamžite odišiel do hotela Lux, kde boli ubytovaní členovia zahraničného vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Od januára [[1941]] pôsobil v českej redakcii moskovského rozhlasu a úzko spolupracoval s [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánskym]], ktorý stál na čele redakcie, s Ing. Vlastimilom Borkom, Štefanom Raisom, Boženou Machačovou a Bedřichom Vodou{{--}}Pexou.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|261}}

===Zatknutie v Sovietskom zväze===
V rozhlase pôsobil Reicin až do [[Operácia Barbarossa|prepadnutia Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom]]. [[25. jún|25. júna]] [[1941]] bol ako cudzí štátny príslušník a nositeľ [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátneho]] pasu zatknutý [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Josefa Reicinová sa snažila dosiahnuť prepustenie svojho manžela. Napísala listy šéfovi [[Kominterna|Kominterny]] [[Georgi Dimitrov|Georgimu Dimitrovovi]] a tiež kancelárii [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]]. Bola dokonca predvolaná do [[Moskovský kremeľ|Kremľa]], kde však už prebiehala evakuácia a Josefa už nemala možnosť s nikým hovoriť. Napriek mnohonásobnej žiadosti odmietli všetci, na koho sa Reicinova manželka obrátila, intervenovať za jeho prepustenie. Reicin bol internovaný v tábore Oranki, kde sa nachádzali aj ďalší československí občania, držitelia protektorátnych pasov. Odtiaľ boli internovaní presunutí do tábora v Akťubinsku v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|261}}

===Československá vojenská jednotka===
Od januára [[1942]] sa v [[Buzuluk|Buzuluku]] formovala pod vedením [[Podplukovník|podplukovníka]] [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] československá vojenská jednotka. Sovietska vláda uvoľnila československých občanov zo sovietskych gulagov, pokiaľ chceli do jednotky vstúpiť. Bedřich Reicin bol prezentovaný v [[Buzuluk|Buzuluku]] [[18. február|18. februára]] [[1942]]. Ihneď po príchode začal budovať neverejnú organizáciu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a preverovať tých, ktorí uvádzali, že sú členmi strany. Na posilnenie skupiny komunistov vyslalo moskovské vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] do [[Buzuluk|Buzuluku]] v apríli [[1942]] kapitána v zálohe JUDr. Jaroslava Procházku, ktorý od januára 1931 pracoval v [[Moskva|Moskve]] v nakladateľstve cudzojazyčnej literatúry ako prekladateľ diel klasikov [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu{{--}}leninizmu]]. Podľa pokynov moskovských komunistov prevzal formálne od Reicina vedenie straníckej organizácie, fakticky však jej činnosť aj naďalej riadil Reicin.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|262}}

Hoci bol nevojak a v období prvej republiky sa vyhýbal prezenčnej vojenskej službe, absolvoval Reicin v [[Buzuluk|Buzuluku]] záložnú dôstojnícku školu. Patril k priemerným frekventantom a bol dokonca trestaný za liknavé plnenie povinností v dozornej službe. Začiatkom augusta [[1942]] bol ustanovený zástupcom veliteľa čaty, ale už [[4. september|4. septembra]] [[1942]] sa stal redaktorom časopisu Naše vojsko a pomocným osvetovým dôstojníkom. Po skončení dôstojníckej školy bol postupne povyšovaný.

Pred odchodom práporu na front bol namiesto kpt. JUDr. Procházku menovaný jeho osvetovým dôstojníkom. V [[Bitka pri Sokolove|boji pri Sokolove]] bol ranený a vyznamenaný Rádom červeného práporu a Československým vojnovým krížom 1939. V máji [[1943]] bol v Novočopersku, kde sa formovala 1. čs. samostatná brigáda, ustanovený do funkcie zástupcu osvetového dôstojníka brigády a povýšený do hodnosti [[Podporučík|podporučíka]]. V tom čase už úzko spolupracoval so sovietskymi styčnými dôstojníkmi, ktorí boli bez výnimky príslušníkmi [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Od príchodu do [[Buzuluk|Buzuluku]] až do konca vojny to bol najmä [[major|mjr.]] P. I. Kambulov, ktorý pôsobil u našich jednotiek v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] po celú dobu vojny.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|262}}

Od februára [[1944]] zastával Reicin pozíciu inštruktora pri formovaní [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] v Jefremove, kde sa neskôr nachádzal štáb tvoriaceho sa [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru v ZSSR]]. [[16. apríl|16. apríla]] [[1944]] bol menovaný prednostom oddelenia mravnej a osvetovej výchovy a [[28. máj|28. mája]] [[1944]] povýšený do hodnosti [[Poručík|poručíka]]. Na zásah moskovského vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa [[15. júl|15. júla]] stal prednostom oddelenia výchovy a osvety namiesto Reicina JUDr. Jaroslav Procházka. Medzi ním a Reicínom panovali napäté vzťahy. Reicin proti Procházkovi otvorene vystúpil na schôdzi straníckeho vedenia v septembri [[1944]] po počiatočných neúspechoch Karpatsko-duklianskej operácie. Obvinil Procházku z nedostatočného riadenia politickej práce v jednotke. [[15. október|15. októbra]] [[1944]] bol Reicin povýšený do hodnosti nadporučíka.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|262}}

V druhej polovici októbra [[1944]] bol Reicin vyslaný na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]] ako člen skupiny, ktorú vyslalo veliteľstvo [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru v ZSSR]] organizovať na oslobodenom území čs. administratívu a pripraviť odvody pre armádny zbor. Na plnenie týchto úloh sa Reicin prihlásil dobrovoľne spolu s niekoľkými ďalšími komunistami pochádzajúcimi z [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Reicinova skupina zatýkala skutočných i domnelých kolaborantov a zradcov. Reicin si pri výsluchoch počínal veľmi hrubo. V tom čase už prebiehala na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] kampaň za jej pripojenie k [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Červená armáda]] vykonávala so súhlasom Reicinovej skupiny odvody brancov do [[Červená armáda|Červenej armády]].{{rp|263}}

===Vojenské obranné spravodajstvo===
Na začiatku januára 1945 bol [[Nadporučík|npor.]] Bedřich Reicin menovaný prednostom novovytvoreného oddelenia [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]]  (OBZ). Jeho zástupcom sa stal por. JUDr. [[Karel Vaš]]. Reicin bol do tejto funkcie vymenovaný na základe požiadavky velenia [[4. ukrajinský front|4. ukrajinského frontu]]. [[6. marec|6. marca]] [[1945]] žiadal listom [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]], aby komunisti požadovali menovanie [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] za ministra obrany. Naopak [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] už ako minister v apríli vymenovanie Reicina do funkcie prednostu Hlavnej správy [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] ministerstva n8rodnej obrany. Do tejto funkcie bol Reicin ustanovený [[15. apríl|15. apríla]] [[1945]]. Prednostom oddelenia [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] sa stal [[nadporučík|npor.]] JUDr. [[Karel Vaš]]. Do hodnosti štábneho kapitána bol Reicin povýšený k [[1. máj|1. máju]] [[1945]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|263}}

Pod jeho vedením pôsobilo obranné spravodajstvo v armáde ako prísne utajovaná organizácia s takmer neobmedzenými právomocami vo všetkých oblastiach armádneho života. Malo rozhodujúce právomoci pri menovaní dôstojníkov na významné miesta, pri ich povyšovaní, vysielaní do škôl, predovšetkým v zahraničí, aj pri preverovaní dôstojníkov pri ich nábore. Sám Reicin bol členom komisie, ktorá preverovala generálov a dôstojníkov generálneho štábu ako v roku [[1945]], tak v rámci prijímania generálov a dôstojníkov podľa neskôr vydaného zákona č. 72/1946 Zb. Osobne sa podieľal na vypracovaní prísne utajovaných smerníc pre činnosť [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] v júni [[1945]] aj v januári [[1946]], ktorých obsah bol v rozpore s ústavou a vtedy platnými zákonmi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] sa pod jeho vedením podieľalo na perzekúcii niektorých účastníkov odboja na Západe už v rokoch [[1945]]. Reicinovi sa podarilo dosiahnuť, že všetky ostatné zložky zaoberajúce sa spravodajskou činnosťou (2. oddelenie HŠ MNO, Zemské odbory bezpečnosti II., Odbor pre politické spravodajstvo ministerstva vnútra, Finančná stráž, spravodajské orgány [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]) boli fakticky podriadené [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a museli mu odovzdávať všetky informácie.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|263}}

Okrem toho bol členom ústrednej brannej komisie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a výrazne pomáhal prehlbovať vplyv komunistickej strany v armáde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1948]]. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] sa podieľalo na spracovávaní kartoték dôstojníkov, ktoré tiež využívalo vedenie KSČ pri presadzovaní svojich členov na významné miesta v armáde, alebo naopak proti ustanoveniam. Na základe Reicinových nariadení vytváralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] agentúrne siete v rôznych inštitúciách i ostatných politických stranách. Niektorí generáli sympatizujúci s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] od neho napríklad dostali za úlohu, aby vstúpili do inej politickej strany.

Intenzívne sa podieľal na príprave uchopenia moci komunistickou stranou vo februári [[1948]]. Spolu s Jaroslavom Procházkom, ktorý stál vo februári [[1948]] na čele Hlavnej správy výchovy a osvety MNO, iniciovali prepustenie dvadsaťpäť generálov ihneď po prevzatí moci. Vrcholom Reicinovej kariéry bolo vymenovanie do funkcie námestníka ministra národnej obrany pre kádrovú prácu dňa [[15. december|15. decembra]] [[1948]]. V tejto pozícii mu priamo podliehali spravodajské služby v armáde (2. a 5. oddelenie HŠ) aj 10. oddelenie - kádrové. Spolu s [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánskym]] rozhodovali o všetkých zmenách na významných pozíciách v armáde. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|Obranné spravodajstvo]], premenované v roku [[1946]] na 5. oddelení HŠ MNO a v roku [[1949]] na Hlavnú informačnú správu (HIS), malo hlavný podiel na politických čistkách v dôstojníckom zbore čs. armády po [[februárový prevrat |februári 1948]] aj na nezákonných procesoch s vojakmi na začiatku päťdesiatych rokov. Reicin stál aj pri zrode kádrovej správy MNO, ktorej jadro tvorili jemu oddaní príslušníci bývalého 5. oddelenia HŠ. Jeho nástupcom vo funkcii prednostu 5. oddelenia HŠ sa stal plk. Josef Musil, ktorý bol [[1. október|1. októbra]] [[1949]] povýšený do hodnosti brigádneho generála. Až do svojho zatknutia [[18. marec|18. marca]] [[1951]] plnil Musil všetky Reicinove pokyny vrátane tých, ktoré boli v rozpore s vtedy platnými zákonmi a znamenali nezákonné perzekúcie rôznych kategórií vojakov.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|264}}

Reicin patril k iniciátorom nezákonných perzekúcií v armáde po [[februárový prevrat|februári 1948]]. Bezprostredne po ňom organizoval takzvanú očistu armády od reakčných živlov, v rámci ktorej ju muselo opustiť viac ako 3&amp;nbsp;000 generálov a dôstojníkov, prevažne účastníkov odboja za 2. svetovej vojny. V rokoch [[1949]]{{--}}[[1951]] nasledovali vykonštruované procesy, z ktorých niektoré končili rozsudkom smrti. Prvou obeťou a symbolom nezákonných perzekúcií sa stal divízny generál [[Heliodor Píka]], popravený [[21. jún|21. júna]] [[1949]]. Na tresty smrti vo vykonštruovaných procesoch boli odsúdení dokonca aj dôstojníci, ktorí pôvodne patrili k spolupracovníkom [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]] — [[major|mjr.]] Claudius Šatana a [[major|mjr.]] Jaromír Nechanský. Reicin stál aj pri zrode tábora nútených prác pre vojakov zriadeného [[22. apríl|22. apríla]] [[1949]] vo väznici na [[Mírov|Mírove]]. Pričinením HŠ v spolupráci s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], bolo v TNP Mírov väznených 263 vojakov. Komisia, ktorá preverovala väznenie vojakov v tábore po Reicinovom a Musilovom zatknutí, konštatovala, že z uvedeného počtu bolo do tábora umiestnených 197 osôb v rozpore so zákonom.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|264}}

===Akcia „Lux“===

Reicin patril medzi hlavných strojcov akcie s názvom „Lux“. V jej priebehu boli umiestnení do TNP Mírov bývalí príslušníci 2. oddelenia HŠ MNO z obdobia 2. svetovej vojny. Na základe Reicinových pokynov boli organizované provokácie, ktorých obeťou sa stali desiatky vojakov. Mnohí z nich boli fyzicky týraní vo väzení [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]], v povestnom „Domčeku“ na Hradčanoch, s Reicinovým i Musilovým vedomím. [[Pomocný technický prápor|Pomocné technické prápory]] v armáde, v ktorých mali vykonávať prezenčnú službu osoby vtedajšiemu režimu nepriateľské, boli tiež dielom Bedřicha Reicina a vtedajšieho prednostu Hlavnej správy výchovy a osvety MNO gen. Jaroslava Procházky.

[[25. apríl|25. apríla]] [[1950]] do funkcie ministra národnej obrany nastúpil na pokyn Moskvy JUDr. [[Alexej Čepička]], zať prezidenta [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]]. Jeho pozícia vo vedení [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] bola vzhľadom na jeho predchádzajúce pôsobenie na čele ministerstva spravodlivosti a na osobné väzby na čelných predstaviteľov KSČ veľmi silná. Reicinovo miesto pôvodne ostávalo neohrozené, bolo mu zverené riadenie 2. a 5. oddelenia a akcie „D“ a „Lux“ a ďalšie provokácie a perzekúcie dôstojníkov mohli nerušene pokračovať. Na tejto situácii nič nezmenila ani reorganizácia 5. odd. HŠ. V auguste [[1950]] bolo 5. oddelenie vyňaté zo štruktúry a podriadenosti hlavného štábu. [[15. august|15. augusta]] [[1950]] vznikla Hlavná informačná správa MNO. Tiež na nižších stupňoch došlo k zmene názvu a bývalé piate oddelenia boli podriadené priamo veliteľom jednotlivých stupňov. [[8. august|8. augusta]] [[1950]] bolo schválené podriadenie HIS priamo námestníkovi pre kádrovú prácu gen. Reicinovi. Sovietski poradcovia, ktorí na MNO pôsobili, odporúčali [[Alexej Čepička|Čepičkovi]] podriadenie HIS novovzniknutému ministerstvu národnej bezpečnosti, čo Reicin tvrdošijne odmietal.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|265}}

===Zatknutie===
[[Súbor:Gen.Bedrich.Reicin.(1911-1952).Vazebni.Foto.1951.NA.gif|vpravo|náhľad|Väzobná fotografie: brigádny generál a namestník ministra obrany Bedřich Reicin po zatknutí v roku 1951]]
V priebehu roku [[1950]] sa aj v Československu začala napĺňať [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinova]] téza o nutnosti hľadania nepriateľa vo vlastných radoch. [[6. október|6. októbra]] [[1950]] bol zatknutý krajský tajomník [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] v Brne [[Otto Šling]]. Zatknutie bolo  konzultované so sovietskymi poradcami, ktorí rozhodnutie vedenia KSČ privítali. Vzhľadom k tomu, že Reicin od roku [[1945]] so [[Otto Šling|Šlingom]] úzko spolupracoval a niekoľkokrát navrhoval [[generál|gen.]] [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]] jeho menovanie do funkcie ministra, sa stal jedným z   podozrivých.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|265}}

Hoci bol Reicin ešte [[1. október|1. októbra]] [[1950]] povýšený do hodnosti divízneho generála, došlo na základe nariadenia ministra národnej obrany [[generál|gen.]] [[Alexej Čepička|Alojza Čepičku]] začiatkom októbra k vyňatiu spravodajských služieb a kádrového odboru MNO z jeho podriadenosti. Na prelome rokov [[1950]] a [[1951]] bol už sledovaný [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. Dňa [[30. január|30. januára]] [[1951]] po rokovaní s [[Alexej Čepička|Čepičkom]] oznámil, že odchádza na dlhší čas zo svojho miesta, lebo bol poverený inou dôležitou prácou. [[8. február|8. februára]] [[1951]] bol Bedřich Reicin zatknutý. Nasledovalo zatknutie jeho najbližších spolupracovníkov. Najskôr bol väznený v utajenom väzení na zámku v [[Koloděje|Kolodějích]] a potom vo väznici v Ruzyni.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|265}}

Spracovanie Reicinovho prípadu pripadlo por. ŠtB Aloisovi Dřevíkovskému, pôvodne lakovačovi, ktorý nemal s vyšetrovaním žiadne skúsenosti. Druhým vyšetrovateľom sa na žiadosť Dřevíkovského stal vo februári [[1952]] por. Ladislav Rendl, pôvodne holič, absolvent mesačnej školy vyšetrovateľov vo [[Veverská Bítýška|Veverskej Bitýške]] a štvormesačnej večernej školy pre politických tajomníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v [[Litoměřice|Litoměřiciach]]. Ako spolupracovníka [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] nasadili vyšetrovatelia do Reicinovej cely Mórice Mittelmanna{{--}}Čierneho, bývalého redaktora, ktorý mal informovať, ako Reicin reaguje na výsluchy.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|266}}

===Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom===
{{Hlavný článok|Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským}}
[[Súbor:Proces Rudolf Slansky.jpg|náhľad|vpravo|Titulná strana slovenskej verzie knižného vydania súdnej zápisnice Procesu s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským vydanej ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1953]]
Po zatknutí [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] a vytvorení konštrukcie „protištátneho sprisahaneckého centra“ bol do neho zaradený aj Bedřich Reicin a obvinený zo sabotáže [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v armáde. Spisový materiál, ktorý žalobca predkladal súdu, kontrolovali sovietski poradcovia Gromov a Petuchov. Pri pohovore na [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] dostal Dřevíkovský otázku, prečo nebola dôsledne prešetrená a súdom prejednaná skutočná Reicinova trestná činnosť z obdobia, keď stál na čele [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] (provokácia, násilné metódy vyšetrovania, fyzická likvidácia niektorých osôb atď.). Dřevíkovský odpovedal, že aj táto činnosť bola prešetrovaná a zistené skutočnosti uvedené do protokolov, na odporúčanie sovietskych poradcov však bolo ich uverejnenie zamietnuté s tým, že nie je vhodné s nimi zoznamovať širšiu verejnosť. Politický proces patril k najväčším celom východnom bloku. Išlo  o vopred pripravené predstavenie, ktorého hlavné obrysy, vrátane obžaloby, obhajcov, súdneho senátu či znalcov, schválilo najvyššie stranícke vedenie (politický sekretariát [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]) na svojom zasadnutí [[13. november|13. novembra]] [[1952]]. Kauzu sprevádzala mohutná propagandistická kampaň.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|266}}

Súdne pojednávanie prebiehalo v dňoch [[20. november|20.]]-[[27. november|27. novembra]] [[1952]] pred Štátnym súdom v Prahe. Hlavným prokurátorom bol JUDr. [[Jozef Urválek]] a súd zasadal v zložení: predseda senátu JUDr. Jaroslav Novák, sudcovia brig. gen. JUDr. Jiří Štella, František Stýblo a sudcovia z ľudu Václav Jareš a Ing. Františok Dúšok. Ako Reicinov obhajca pôsobil JUDr. Jiří Šťastný.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|266}}

Bedřich Reicin vypovedal pred súdom [[25. november|25. novembra]] [[1952]]. Bol obvinený, že ako zástupca ministra obrany spolu so [[Rudolf Slánský|Slánským]] ''„sabotovali výstavbu armády na pokyn svojich pánov takým spôsobom, aby nemohla brániť slobodu, samostatnosť a nezávislosť vlasti“''.&lt;ref name=&quot;proces&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti v nakladateľstve Orbis|miesto=Praha|rok=1953|strany=589}}&lt;/ref&gt;{{rp|33-34}} Bedřich Reicin bol obviňovaný a na procese priznal, že sa po zatknutí v roku [[1939]] stal agentom [[Gestapo|gestapa]], vyzradil informácie o funkcionároch [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], nasadil gestapo na stopu [[Julius Fučík|Juliusa Fučíka]] a do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] bol vyslaný ako agent [[Gestapo|gestapa]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|488-491}} Priznal, že po návrate do Československa už ako prednosta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]] dodával spravodajské informácie angloameričanom, pričom mu pomáhali najmä náčelník generálneho štábu [[generál|gen.]] Boček a [[generál|gen.]] Dr. [[Anton Rašla]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|492}} Po [[februárový prevrat|víťaznom februári]] dosadzoval podľa priznania do armády „živly“ a sabotoval februárovú očistu armády.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|502}} Priznal, že vďaka svojej gestapáckej minulosti bol nútený pristúpiť na spoluprácu s juhoslovanskou rozviedkou a odovzdávať im vojenské informácie. Zároveň doznal, že v roku [[1946]] umožnil Američanom odcudziť ''„štěchovický archív“'', ktorý mal obsahovať aj Reicinov konfidentský zväzok.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|555}}
{{Citát|... Za námestníka ministra národnej obrany pre veci kádrové pretlačil Slánský Bedricha Reicina. Tento starý konfident gestapa, odporný zradca, ktorého čierne svedomie je zaťažené vinou na smrti členov ilegálneho ÚV KSČ, redaktorov Rudého práva a medzi nimi i národného hrdinu, milovaného celým ľudom i všetkými pokrokovými ľuďmi sveta — Julia Fučíka, ktorých zradne vydal do vražedných rúk gestapa. Zaťažený týmito hroznými zločinmi, stal sa po porážke nacistov cenným pomocníkom Rudolfa Slánského a významným agentom americkej, britskej a juhoslovanskej špionážnej služby.|Záverečná reč hlavného obžalobcu Dr. Josefa Urválka &lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|534}}}}
Podľa Dřevíkovského ho v priebehu procesu morálne aj fyzicky zlomilo svedecké vystúpenie Gusty Fučíkovej na súde, ktorá obvinila Reicina, že zaviedol [[gestapo]] na stopu [[Julius Fučík|Juliusa Fučíka]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|514}}{{#tag:ref|O nezmyselnosti obvinenia svedčí fakt, že Bedřich Reicin emigroval do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] [[11. október|11. októbra]] [[1940]]. [[Julius Fučík]] bol zatknutý [[24. apríl|24. apríla]] [[1942]].|group=&quot;pozn.&quot;}} kedy povedal: Teraz už je všetko stratené.&quot; [[27. november|27. novembra]] [[1952]] bol za velezradu a vyzvedačstva odsúdený na trest smrti.{{#tag:ref|Trest smrti dostalo ďalších desať obvinených vrátane [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] a [[Karel Šváb|Karla Švába]]. Traja obvinení dostali doživotie.|group=&quot;pozn.&quot;}} 
{{Citát|Som si vedomý toho, že pre ťažké a strašné zločiny, ktorých som sa dopustil, niet žiadnej omluvy. Škody, ktoré som spôsobil svojou rozvratnou činnosťou, sú ťažké. Som si vedomý toho, že za tieto svoje zločiny si zaslúžim najprísnejší trest.|Posledné slová Bedřicha Reicina na súde&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|578}}}}

Žiadosť o milosť prezident [[Klement Gottwald|Gottwald]] zamietol. Bedřich Reicin napísal [[2. december|2. decembra]] [[1952]], deň pred popravou, šesť krátkych listov na rozlúčku, adresovaných [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]], brig. gén. MUDr. Františkovi Engelovi, manželke, sesternici Erice Žádníkovej, manželkinej sestre Anne Skleničkovej a bývalému manželovi jeho sestry Karlovi Brandejsovi. V liste prezidentovi [[Klement Gottwald|Gottwaldovi]] žiadal o vymeranie vdovského a sirotského dôchodku jeho žene a synovi z milosti. V ostatných listoch prosil svojich známych o podporu a pomoc svojej manželke a synovi. Poprava bola vykonaná [[3. december|3. decembra]] [[1952]] 5:24 ráno, kedy bol Reicin popravený ako predposledný z jedenástich odsúdených. Keď mu predseda senátu povedal, že mu milosť udelená nebude, a položil otázku, či chce ešte niečo vyhlásiť, mlčal a žiadny výrok nepreniesol. Ostatky Bedřicha Reicina a ďalších popravených v tomto procese boli za prísnych bezpečnostných opatrení odvezené do krematória v Prahe{{--}}Strašniciach. Popol bol rozhádzaný v okolí Prahy do vetra.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|267}}

Manželka Josefa Reicinová bola nútená v prítomnosti príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] vo svojom byte počúvať celý prenos procesu vysielaný rozhlasom. Bola vylúčená z komunistickej strany a musela opustiť aj svoje zamestnanie. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ju sledovala na každom kroku. Počas jej krátkej internácie sa nikto nepostaral o malého syna. Podľa jej vyjadrenia nikto z adresátov nedostal listy na rozlúčku napísané jej mužom. S rodinou Bedřicha Reicina bolo po jeho poprave zaobchádzané rovnako ako s rodinami popravených a perzekvovaných dôstojníkov po februári 1948, na ktorých osude sa Bedřich Reicin podpísal.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|267}}

===Rehabilitácia===
Podrobné preskúmanie prípadu prebehlo v rámci rokovania komisie, ktorá bola zriadená na prešetrenie politických procesov z rokov [[1948]]{{--}}[[1954]] v septembri [[1962]]. Jej predsedom sa stal člen [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] Drahomír Kolder. Prípadu Bedřicha Reicina bola v priebehu práce komisie venovaná mimoriadna pozornosť. Bola spracovaná Správa o preverení trestnej veci proti Bedřichovi Reicinovi zo [[6. november|6. novembra]] [[1962]], podpísaná predsedom najvyššieho súdu JUDr. Jozefom Urválkom{{#tag:ref|V prípade predsedu Najvyššieho súdu išlo o toho istého Jozefa Urválka, ktorý v procese „Slánský a spol.“ vystupoval ako prokurátor a navrhoval pre „zradca“ Reicina trest smrti.|group=&quot;pozn.&quot;}} a generálnym prokurátorom JUDr. Jánom Bartuškom. Správa  konštatuje: Preverovaním sa zistilo, že vyšetrovanie bolo vykonané nezákonným spôsobom. V dôsledku toho žaloba aj rozsudok štátneho súdu sú nezákonné. Súčasne je uvedený možný spôsob riešenia: buď obnova konania, alebo podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Podľa oboch mimoriadnych prostriedkov je nutné odsúdeného Reicina v plnom rozsahu žaloby zbaviť. Správa ďalej uvádza, že Reicin je trestne zodpovedný za nezákonné metódy vyšetrovania, násilie, provokácie. Tým sa dopustil trestných činov zneužitia úradnej moci a krivého svedectva. Správa však konštatuje, že ''„Pokračovať v konaní a uznať ho vinným z týchto trestných činov nemožno z dôvodov § 11, ods. 1, písm. c.“'' Ďalší nepodpísaný dokument s názvom Správa o prešetrení prípadu Bedřicha Reicina z [[28. február|28. februára]] [[1963]] (zrejme materiál súvisiaci s činnosťou [[Kolderova komisia|Kolderovej komisie]]) uvádza: Reicin bol neprávom odsúdený ako člen „sprisahaneckého centra“ pre velezradu, vyzvedačstvo a vojenskú zradu. Nesie spoluzodpovednosť za to, že ako náčelník [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|HS OBZ]] MNO neprijal potrebné opatrenia, aby sa štechovický archív dostal včas do rúk čs. úradov. Reicin je súdne aj stranícky zodpovedný za nezákonné metódy práce používané v orgánoch obranného spravodajstva MNO. Za túto činnosť však súdený nebol a súdnu zodpovednosť už vyjadriť nemožno vzhľadom na to, že je mŕtvy. Preto komisia odporúča Bedřicha Reicina súdne plne rehabilitovať, avšak neodporúča stranícku rehabilitáciu. Rovnaké odporúčanie obsahuje aj správa [[Kolderova komisia|Kolderovej komisie]] predložená na rokovaní ÚV KSČ [[3. apríl|3.]] a [[4. apríl|4. apríla]] [[1963]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|268}}

Na základe všetkých dostupných informácií zrušilo vojenské kolégium Najvyššieho súdu v Prahe v zložení predseda pplk. justície JUDr. Karol Tibitanzl, členovia senátu mjr. justície JUDr. Jiří Klepš a mjr. justície promovaný právnik Jaromír Fuciman [[17. máj|17. mája]] [[1963]] v celom rozsahu rozsudok Štátneho súdu v [[Praha|Prahe]] z [[27. november|27. novembra]] [[1952]], ktorým bol Reicin uznaný vinným trestnými činmi velezrady, vyzvedačstva a vojenskej zrady a odsúdený na trest smrti. Rozhodnutie [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]], ktoré následne potvrdilo jeho vylúčenie zo strany, nebolo nikdy zmenené.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|268}}

[[27. marec|27. marca]] [[1968]] zaslala vdova po Bedřichu Reicinovi Josefa list ministrovi národnej obrany, v ktorom odkazovala na manželovu súdnu a občiansku rehabilitáciu z roku [[1963]] a žiadala, aby mu bola vrátená vojenská hodnosť generála. Rehabilitačná komisia MNO sa rozhodla žiadosť zamietnuť. 
V nasledujúcom období ani po novembri [[1989]] sa už Reicinova rehabilitácia neprejednávala.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|269}} 

Bedřich Reicin bol odsúdený a popravený za činy, ktorých sa nikdy nedopustil. Do roku [[1989]] boli prísne utajované materiály svedčiace o okolnostiach jeho nezákonného odsúdenia, ale aj dokumenty potvrdzujúce jeho skutočnú úlohu v armáde po roku [[1945]] a zodpovednosť Bedřicha Reicina za to, čo sa dialo vo väzení vojenského spravodajstva, v tzv. Domčeku na Hradčanoch, ako aj jeho osobný podiel na justičných vraždách gen. [[Heliodor Píka|Heliodora Píku]], mjr. Jaromíra Nechanského, mjr. Claudia Šatanu a ďalších dôstojníkov, účastníkov domáceho i zahraničného odboja.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|269}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

==Pozri aj ==
* [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

&lt;!--
{{DEFAULTSORT:Hagara, František}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Poslanci SNR]]
[[Kategória:Politici KSS]]
[[Kategória:Politici ČSSR]]
[[Kategória:Politici KSČ]]
[[Kategória:Slovenskí komunistickí funkcionári]]
[[Kategória:Osobnosti z Novák]]
--&gt;</text>
      <sha1>sq8cl4u2t9dj3qbjmdizty5fdicungn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244703</id>
      <parentid>8244695</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T20:11:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie</comment>
      <origin>8244703</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="45646" sha1="9kvasqt8myqmd5m36wly92b6dk55py4" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = František Hagara
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = partizánsky veliteľ, komunistický politik, minister
 | Portrét           = 
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = 

 | Poradie           = 
 | Úrad              = minister lesného a vodného hospodárstva
 | Začiatok obdobia  = [[2. január]] [[1969]]
 | Koniec obdobia    = [[4. november]] [[1976]]
 | Predchodca        = 
 | Nástupca          = 
 | Prezident         = 
 | Premiér           = 

 | Dátum narodenia   = [[10. november]] [[1914]]
 | Miesto narodenia  = [[Nováky]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Dátum úmrtia      = {{dúv|1983|05|10|1914|11|10}}
 | Miesto úmrtia     = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|Československo]]
 | Politická strana  = 
 | Alma mater        = 
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = 
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

'''František Hagara''' (* [[10. november|10. novembra]] [[1914]] [[Nováky]]{{--}}†[[10. máj|10. mája]] [[1983]] [[Bratislava]]) bol slovenský partizánsky veliteľ, politik, v rokoch [[1969]] až [[1976]] [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969|slovenský minister]] lesného a vodného hospodárstva.

== Život ==
===Mladosť===
Bedřich Reicin sa narodil [[29. september|29. septembra]] [[1911]] v [[Přerov|Přerove]] v chudobných pomeroch. V osobnom dotazníku z roku [[1947]] uviedol desať súrodencov.{{#tag:ref|V archívnych materiáloch jeho osoby sú zmienené tri sestry Bedřicha Reicina. Najstaršia Hertha bola sochárka. Prostredná sestra, ktorej meno nie je uvedené, pracovala ako úradníčka a zahynula [[7. marec|7. marca]] [[1944]] v koncentračnom tábore. Najmladšia sestra Hilda sa vydala za Iránca a žila v Iráne.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3506-6|kapitola=Bedřich Reicin|zväzok=III}}&lt;/ref&gt;{{rp|256}}|group=&quot;pozn.&quot;}} Rodina sa prisťahovala v roku [[1908]] z ukrajinského [[Žytomyr|Žitomíru]]. Otec Bedřicha Reicina Vítězslav bol kantorom židovskej náboženskej obce v [[Strážnice (okres Hodonín)|Strážnici]], následne v [[Plzeň|Plzni]], kde v roku [[1927]] zomrel; jeho brat Oskar žil v Sovietskom zväze ešte v čase 2. svetovej vojny. Matka Hermína, rodená Weissová, narodená v roku [[1888]] zahynula v roku [[1944]] v [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčime]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|256}}

Bedřich Reicin navštevoval v rokoch [[1917]]{{--}}[[1921]] všeobecnú školu a v rokoch [[1922]]{{--}}[[1926]] reálne gymnázium v ​​[[Plzeň|Plzni]]. Od roku [[1927]] študoval na nemeckej obchodnej akadémii, odkiaľ bol však z politických dôvodov vylúčený. Od svojej mladosti bol horlivým propagátorom komunizmu.  Do organizácie mládeže KSČ vstúpil [[1. február|1. februára]] [[1926]]. V roku [[1927]] sa stal vedúcim pionierskych oddielov v celom Plzenskom kraji. Za agilné pôsobenie v pionierskom hnutí si vyslúžil prezývku „Kinderfricek“, ktorá mu zostala až do konca života.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|257}} Podľa svojho vyjadrenia sa v roku [[1928]] na krajskej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] aktívne zúčastnil boja s opozíciou v strane a ako vedúci pionierskeho hnutia v Plzenskom kraji sa v roku [[1928]] zúčastnil exkurzie do [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Sovietsky zväz navštívil aj v nasledujúcom roku ako zástupca [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] na medzinárodnej konferencii vedúcich pionierskeho hnutia v [[Moskva|Moskve]].

Od svojich sedemnástich rokoch bol viackrát zadržaný políciou. Podľa protokolu Policajného riaditeľstva v [[Praha|Prahe]] z [[29. marec|29. marca]] [[1929]] bol políciou zatknutý za zbitie tajomníka Medzinárodného všeodborového združenia Mendla v Prahe v Ječnej ulici. Činu sa dopustil spoločne s poslucháčom právnickej fakulty Františkom Austerlitzom a Karlom Šaškom. Svoju príslušnosť ku komunistickej mládeži a činnosť v nej prísne tajil, nefiguroval v strane pod vlastným menom a schôdzí strany, verejných prejavov, sa nezúčastňoval, takže na seba neupozornil.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|257}}
Od roku [[1929]] Reicin pracoval ako platený funkcionár [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na jeseň [[1929]] sa Reicin stretol pri štrajku baníkov s [[Julius Fučík|Juliom Fučíkom]] a jeho ženou Gustou.

V roku [[1931]] prešiel z práce v pionierskom hnutí do [[Komsomol|Komsomolu]]. V jeho ústredí v nasledujúcom období pôsobil vo funkciách agitačno{{--}}propagačného referenta, referenta pre masové organizácie a redaktora Mladej gardy. V roku [[1934]] sa stal krajským sekretárom mládeže v [[Ostrava|Ostrave]] a v [[Teplice|Tepliciach]]. V roku [[1936]] prešiel od práce s mládežou k práci v aparáte KSČ. Stal sa tajomníkom Agitpropu na ústrednom sekretariáte KSČ. V roku 1938 pracoval až do zákazu vydávania Rudého práva v októbri [[1938]] v jeho športovej redakcii. Súčasne pôsobil aj v Haló novinách.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|257}}

V apríli roku [[1930]] sa ocitol vo väzbe Policajného riaditeľstva v Bratislave za organizovanie ilegálnej komunistickej školy Mladých pionierov. [[23. apríl|23. apríla]] [[1931]] bol zatknutý v [[Přerov|Přerove]], kde sa zúčastnil kurzu komunistickej strany. V policajných protokoloch zo [[6. máj|6. mája]] [[1931]] sa uvádza: Bez akejkoľvek preháňania možno povedať, že Bedřicha Reicina treba pokladať za živel tunajším štátnym záujmom krajne nebezpečný. Prípis Policajného riaditeľstva v [[Plzeň|Plzni]] z [[3. máj|3. mája]] [[1932]] uvádza, že „Fricek“ volá sa správne Bedřich Reicin a používa aj krycie meno Kubíček. Reicin používal aj doklady na meno Bruno Tyras. V marci [[1934]] bol pod týmto menom zatknutý na tajnej komunistickej schôdzi v [[Kadaň (mesto)|Kadani]] a mesiac držaný vo vyšetrovacej väzbe. Pri domovej prehliadke boli u neho nájdené kompromitujúce materiály, na základe čoho boli Votruba aj Reicin označení za veľmi nebezpečných komunistov a bokom platených agitátorov. Prepustený bol na základe sľubu, že sa už podobného konania nedopustí, následne však naňho boli vydané zatykače Krajskými trestnými súdmi v [[Most (mesto)|Moste]] a v [[Plzeň|Plzni]] za porušenie zákona o ochrane republiky. Veľmi často sa v policajných protokoloch v súvislosti s Reicinovou činnosťou sa  objavuje aj meno jeho budúcej manželky Josefy Barešovej ako horlivej stúpenkyne hnutia komunistického.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|258}} 

[[30. marec|30. marca]] [[1935]] podalo Policajné riaditeľstvo v Prahe na Bedřicha Reicina trestné oznámenie z podozrenia na vyzvedačstvo v prospech sovietskych spravodajských služieb. Pri domovej prehliadke u jeho priateľky Josefy Barešové, s ktorou žil, boli zabavené materiály týkajúce sa ilegálnej komunistickej činnosti. Štátne zastupiteľstvo v [[Praha|Prahe]] nakoniec odmietlo začať trestné stíhanie pre nedostatok dôkazov.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|259}}

Za politickú činnosť v období predmníchovskej republiky bola niekoľkokrát trestaná aj Reicinova žena. Už v roku [[1929]] vo väzení strávila tri mesiace. V nasledujúcich rokoch bola trestaná väčšinou za účasť na demonštráciách. So svojou budúcou manželkou sa Reicin zoznámil v roku [[1930]] na schôdzi komunistickej mládeže. Josefa Barešová vtedy zastávala funkciu vedúcu Priekopníkov v komunistickej mládeži. Spájala ich pevná viera v komunistické ideály. Reicin uvádza, že do roku 1940 bol zatknutý a väznený štrnásťkrát.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|259}}

===Nemecká okupácia===
Po zákaze činnosti komunistickej strany dňa [[22. október|22. októbra]] [[1938]] odišli jej vedúci predstavitelia do [[Moskva|Moskvy]] a zriadili zahraničné vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] na čele s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]], [[Jan Šverma|Jánom Švermom]], [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánským]], [[Václav Kopecký|Václavom Kopeckým]], Čeňkom Hruškom, Rudolfom Vetiškom.  Bedřich Reicin zostal v Čechách. Po rozpustení [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a zastavení [[Rudé právo|Rudého práva]] až do [[15. marec|15. marca]] [[1939]] spolupracoval s [[Julius Fučík|Juliusom Fučíkom]] na využívaní existujúcich legálnych tlačových možnosti na šírenie určených informácií a správ. Novinárskou činnosťou sa zaoberal až do dňa okupácie, kedy ju po dohode s Fučíkom ukončil. Po príchode Nemcov niekoľko dní nespal vo svojom byte z obavy pred zatknutím. Napriek tomu bol českou políciou zatknutý a takmer mesiac väznený v Bartolomejskej ulici.{{#tag:ref|Reicin bol zatknutý v rámci marcových preventívnych opatrení, nakoľko podľa policajného prezídia patril medzi radikálnych príslušníkov komunistickej strany|group=&quot;pozn.&quot;}} Reicin vo svojich výpovediach uvádza, že bol zatknutý [[20. marec|20. marca]] [[1939]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|259}}

Z pravidelného hlásenia pražského [[Gestapo|Gestapa]] z apríla [[1939]] vyplýva, že malo informácie o tom, že Reicin je funkcionárom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] židovského pôvodu. Napriek tomu bol z preventívnej väzby po dohode medzi policajným prezídiom a zástupcami [[Gestapo|Gestapa]] z Prahy [[18. apríl|18. apríla]] [[1939]] prepustený. Medzitým plzenské policajné riaditeľstvo žiadalo o jeho prevoz do [[Plzeň|Plzne]] za účelom výsluchu na tamojšej úradovni Gestapa. Bol preto [[27. apríl|27. apríla]] [[1939]] opäť zatknutý a vypočúvaný [[gestapo|gestapom]]. Česká polícia nebola o dôvodoch zatknutia ani o výsledkoch výsluchov informovaná.

Gestapo Reicina po zatknutí umiestnilo do väznice na [[Pankrác (Praha)|Pankráci]] a v priebehu väznenia ho niekoľkokrát odviezlo do [[Petschkov palác|Petschkovho paláca]] na výsluchy. O jeho správaní svedčili spoluväzni jeho švagor Karel Brandejs a František Pokorný. Podľa svedectiev zaobchádzalo [[Gestapo]] s Reicinom pri výsluchoch rovnako ako s ostatnými väzňami. Dokonca mu vyrazili dva zuby. Sám Reicin sa zmienil o tom, ako sa k nemu na Gestape správali, iba v rozhovoroch s [[Gusta Fučíková|Gustou]] a [[Julius Fučík|Juliom Fučíkovými]] a s Gustavom Barešom v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Pri výsluchu gestapáci uvádzali Reicinovi mená funkcionárov [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a pri vyslovení každého z nich dostal od vyšetrovateľa facku. Reicinov spoluväzeň Pokorný vo svojich výpovediach uviedol, že Reicin bol veľmi bojazlivý a jeho správanie zbabelé. Po prvom výsluchu v [[Petschkov palác|Petschkovom paláci]] sa vrátil celý vystrašený. večer. Z výsluchu sa vracal vždy plný strachu a vyhlasoval, že bude odstrelený a že vyšetrujúci sudca stále na ňom žiada, aby vymenoval ozbrojené skupiny komunistickej strany. Reicinova manželka mala obavy z toho, že jej manžel je mäkkej povahy a že pri výsluchu prezradí všetko, na čo sa ho spýtajú, a môže tak priviesť niektorých ľudí do nešťastia. Až do Reicinovho prepustenia udržovala s Pokorným milostný pomer.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|260}}

Pri prepustení z väzenia [[14. október|14. októbra]] [[1939]] dostal Reicin nariadené hlásiť sa každý týždeň na [[Gestapo|Gestape]]. Reicin sa podľa svojich slov takto hlásil päťkrát alebo šesťkrát u komisára Elbersa. Keď zistil, že menovaný už na pražskom Gestape nepracuje, prestal tam dochádzať. [[Gestapo]] sa o neho ďalej nezaujímalo. V tej dobe bývali Reicinovi v byte Karola Brandejsa. Obaja pracovali ako pomocní robotníci za nízku mzdu. Po prepustení stratil Reicin záujem o činnosť v komunistickej strane a prestal sa stýkať so svojimi bývalými komunistickými spolupracovníkmi.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|260}}

===Emigrácia do Sovietskeho zväzu===
Reicinova sestra Hilda podala na sovietskom konzuláte žiadosť o udelenie sovietskeho občianstva a o vysťahovaní celej rodiny do [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Reicin navštívil sovietsky konzulát, kde sa informoval o možnom udelení víza. Jeho žiadosť bola odoslaná do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a až takmer po roku Reicin dostal pokyn získať pas a povolenie na vysťahovanie cestou Židovskej náboženskej obce. Ako cieľ cesty mal udať [[Šanghaj]] s tým, že mu bude udelené prejazdné vízum cez [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Na radu dr. Ruth Hofferovej{{#tag:ref|Hofferová pomáhala Reicinovi a jeho žene s vybavením všetkých potrebných dokladov a formalít. V januári [[1943]] bola transportovaná do koncentračného tábora, kde zahynula.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|261}}|group=&quot;pozn.&quot;}}, referentky na oddelení sociálnej starostlivosti Židovskej náboženskej obce v [[Praha|Prahe]], sa jeho manželka prihlásila jako Židovka s miestom narodenia mimo [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|260}}

Bedřich Reicin absolvoval štandardnú procedúru vysťahovania z [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]]. Ako nemajetnému mu nebola vymeraná vysťahovalecká daň, musel však zaplatiť stanovené poplatky. Pred odchodom z protektorátu si preto od známych požičal rôzne finančné čiastky, aby mohol stanovené poplatky a výdavky na cestu uhradiť. Karel Brandejs, u ktorého Reicin býval, uviedol, že napríklad od Ing. Hillara Pacanovského si požičal niekoľko tisíc korún, ktoré podľa jeho vyjadrenia nevrátil ani po vojne, po návrate z [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Reicin s manželkou odišli [[11. október|11. októbra]] [[1940]] transportom spolu s veľkou skupinou nemajetných Židov.

Cesta do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] bola veľkou neznámou. Komplikácie mohli nastať v prípade, že by pri osobnej prehliadke na hraniciach nemeckí úradníci u nich objavili aršíky so sovietskymi vstupnými vízami zašité v podšívke kabátov. Cesta nakoniec prebehla hladko. Z Masarykovej stanice vyrazili v poludňajších hodinách [[11. október|11. októbra]] [[1940]] do Berlína, odtiaľ cez [[Kaliningrad|Královec]] do [[Vilnius|Vilniusu]]. Pasová kontrola na nemeckej i sovietskej strane bola bez problémov. Z [[Vilnius|Vilniusu]] pokračovali cez [[Kaunas]] do [[Minsk|Minsku]], odkiaľ rýchlikom dorazili [[15. október|15. októbra]] do [[Moskva|Moskvy]]. Spolu s ostatnými tranzitnými cestujúcimi boli odvezení pracovníkmi  Inturistu do jedného moskovského hotela. V ďalšej ceste už nepokračovali. Bedřich Reicin okamžite odišiel do hotela Lux, kde boli ubytovaní členovia zahraničného vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Od januára [[1941]] pôsobil v českej redakcii moskovského rozhlasu a úzko spolupracoval s [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánskym]], ktorý stál na čele redakcie, s Ing. Vlastimilom Borkom, Štefanom Raisom, Boženou Machačovou a Bedřichom Vodou{{--}}Pexou.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|261}}

===Zatknutie v Sovietskom zväze===
V rozhlase pôsobil Reicin až do [[Operácia Barbarossa|prepadnutia Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom]]. [[25. jún|25. júna]] [[1941]] bol ako cudzí štátny príslušník a nositeľ [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátneho]] pasu zatknutý [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Josefa Reicinová sa snažila dosiahnuť prepustenie svojho manžela. Napísala listy šéfovi [[Kominterna|Kominterny]] [[Georgi Dimitrov|Georgimu Dimitrovovi]] a tiež kancelárii [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]]. Bola dokonca predvolaná do [[Moskovský kremeľ|Kremľa]], kde však už prebiehala evakuácia a Josefa už nemala možnosť s nikým hovoriť. Napriek mnohonásobnej žiadosti odmietli všetci, na koho sa Reicinova manželka obrátila, intervenovať za jeho prepustenie. Reicin bol internovaný v tábore Oranki, kde sa nachádzali aj ďalší československí občania, držitelia protektorátnych pasov. Odtiaľ boli internovaní presunutí do tábora v Akťubinsku v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|261}}

===Československá vojenská jednotka===
Od januára [[1942]] sa v [[Buzuluk|Buzuluku]] formovala pod vedením [[Podplukovník|podplukovníka]] [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] československá vojenská jednotka. Sovietska vláda uvoľnila československých občanov zo sovietskych gulagov, pokiaľ chceli do jednotky vstúpiť. Bedřich Reicin bol prezentovaný v [[Buzuluk|Buzuluku]] [[18. február|18. februára]] [[1942]]. Ihneď po príchode začal budovať neverejnú organizáciu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a preverovať tých, ktorí uvádzali, že sú členmi strany. Na posilnenie skupiny komunistov vyslalo moskovské vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] do [[Buzuluk|Buzuluku]] v apríli [[1942]] kapitána v zálohe JUDr. Jaroslava Procházku, ktorý od januára 1931 pracoval v [[Moskva|Moskve]] v nakladateľstve cudzojazyčnej literatúry ako prekladateľ diel klasikov [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu{{--}}leninizmu]]. Podľa pokynov moskovských komunistov prevzal formálne od Reicina vedenie straníckej organizácie, fakticky však jej činnosť aj naďalej riadil Reicin.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|262}}

Hoci bol nevojak a v období prvej republiky sa vyhýbal prezenčnej vojenskej službe, absolvoval Reicin v [[Buzuluk|Buzuluku]] záložnú dôstojnícku školu. Patril k priemerným frekventantom a bol dokonca trestaný za liknavé plnenie povinností v dozornej službe. Začiatkom augusta [[1942]] bol ustanovený zástupcom veliteľa čaty, ale už [[4. september|4. septembra]] [[1942]] sa stal redaktorom časopisu Naše vojsko a pomocným osvetovým dôstojníkom. Po skončení dôstojníckej školy bol postupne povyšovaný.

Pred odchodom práporu na front bol namiesto kpt. JUDr. Procházku menovaný jeho osvetovým dôstojníkom. V [[Bitka pri Sokolove|boji pri Sokolove]] bol ranený a vyznamenaný Rádom červeného práporu a Československým vojnovým krížom 1939. V máji [[1943]] bol v Novočopersku, kde sa formovala 1. čs. samostatná brigáda, ustanovený do funkcie zástupcu osvetového dôstojníka brigády a povýšený do hodnosti [[Podporučík|podporučíka]]. V tom čase už úzko spolupracoval so sovietskymi styčnými dôstojníkmi, ktorí boli bez výnimky príslušníkmi [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Od príchodu do [[Buzuluk|Buzuluku]] až do konca vojny to bol najmä [[major|mjr.]] P. I. Kambulov, ktorý pôsobil u našich jednotiek v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] po celú dobu vojny.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|262}}

Od februára [[1944]] zastával Reicin pozíciu inštruktora pri formovaní [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] v Jefremove, kde sa neskôr nachádzal štáb tvoriaceho sa [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru v ZSSR]]. [[16. apríl|16. apríla]] [[1944]] bol menovaný prednostom oddelenia mravnej a osvetovej výchovy a [[28. máj|28. mája]] [[1944]] povýšený do hodnosti [[Poručík|poručíka]]. Na zásah moskovského vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa [[15. júl|15. júla]] stal prednostom oddelenia výchovy a osvety namiesto Reicina JUDr. Jaroslav Procházka. Medzi ním a Reicínom panovali napäté vzťahy. Reicin proti Procházkovi otvorene vystúpil na schôdzi straníckeho vedenia v septembri [[1944]] po počiatočných neúspechoch Karpatsko-duklianskej operácie. Obvinil Procházku z nedostatočného riadenia politickej práce v jednotke. [[15. október|15. októbra]] [[1944]] bol Reicin povýšený do hodnosti nadporučíka.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|262}}

V druhej polovici októbra [[1944]] bol Reicin vyslaný na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]] ako člen skupiny, ktorú vyslalo veliteľstvo [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru v ZSSR]] organizovať na oslobodenom území čs. administratívu a pripraviť odvody pre armádny zbor. Na plnenie týchto úloh sa Reicin prihlásil dobrovoľne spolu s niekoľkými ďalšími komunistami pochádzajúcimi z [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Reicinova skupina zatýkala skutočných i domnelých kolaborantov a zradcov. Reicin si pri výsluchoch počínal veľmi hrubo. V tom čase už prebiehala na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] kampaň za jej pripojenie k [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Červená armáda]] vykonávala so súhlasom Reicinovej skupiny odvody brancov do [[Červená armáda|Červenej armády]].{{rp|263}}

===Vojenské obranné spravodajstvo===
Na začiatku januára 1945 bol [[Nadporučík|npor.]] Bedřich Reicin menovaný prednostom novovytvoreného oddelenia [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]]  (OBZ). Jeho zástupcom sa stal por. JUDr. [[Karel Vaš]]. Reicin bol do tejto funkcie vymenovaný na základe požiadavky velenia [[4. ukrajinský front|4. ukrajinského frontu]]. [[6. marec|6. marca]] [[1945]] žiadal listom [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]], aby komunisti požadovali menovanie [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] za ministra obrany. Naopak [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] už ako minister v apríli vymenovanie Reicina do funkcie prednostu Hlavnej správy [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] ministerstva n8rodnej obrany. Do tejto funkcie bol Reicin ustanovený [[15. apríl|15. apríla]] [[1945]]. Prednostom oddelenia [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] sa stal [[nadporučík|npor.]] JUDr. [[Karel Vaš]]. Do hodnosti štábneho kapitána bol Reicin povýšený k [[1. máj|1. máju]] [[1945]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|263}}

Pod jeho vedením pôsobilo obranné spravodajstvo v armáde ako prísne utajovaná organizácia s takmer neobmedzenými právomocami vo všetkých oblastiach armádneho života. Malo rozhodujúce právomoci pri menovaní dôstojníkov na významné miesta, pri ich povyšovaní, vysielaní do škôl, predovšetkým v zahraničí, aj pri preverovaní dôstojníkov pri ich nábore. Sám Reicin bol členom komisie, ktorá preverovala generálov a dôstojníkov generálneho štábu ako v roku [[1945]], tak v rámci prijímania generálov a dôstojníkov podľa neskôr vydaného zákona č. 72/1946 Zb. Osobne sa podieľal na vypracovaní prísne utajovaných smerníc pre činnosť [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] v júni [[1945]] aj v januári [[1946]], ktorých obsah bol v rozpore s ústavou a vtedy platnými zákonmi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] sa pod jeho vedením podieľalo na perzekúcii niektorých účastníkov odboja na Západe už v rokoch [[1945]]. Reicinovi sa podarilo dosiahnuť, že všetky ostatné zložky zaoberajúce sa spravodajskou činnosťou (2. oddelenie HŠ MNO, Zemské odbory bezpečnosti II., Odbor pre politické spravodajstvo ministerstva vnútra, Finančná stráž, spravodajské orgány [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]) boli fakticky podriadené [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a museli mu odovzdávať všetky informácie.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|263}}

Okrem toho bol členom ústrednej brannej komisie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a výrazne pomáhal prehlbovať vplyv komunistickej strany v armáde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1948]]. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] sa podieľalo na spracovávaní kartoték dôstojníkov, ktoré tiež využívalo vedenie KSČ pri presadzovaní svojich členov na významné miesta v armáde, alebo naopak proti ustanoveniam. Na základe Reicinových nariadení vytváralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] agentúrne siete v rôznych inštitúciách i ostatných politických stranách. Niektorí generáli sympatizujúci s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] od neho napríklad dostali za úlohu, aby vstúpili do inej politickej strany.

Intenzívne sa podieľal na príprave uchopenia moci komunistickou stranou vo februári [[1948]]. Spolu s Jaroslavom Procházkom, ktorý stál vo februári [[1948]] na čele Hlavnej správy výchovy a osvety MNO, iniciovali prepustenie dvadsaťpäť generálov ihneď po prevzatí moci. Vrcholom Reicinovej kariéry bolo vymenovanie do funkcie námestníka ministra národnej obrany pre kádrovú prácu dňa [[15. december|15. decembra]] [[1948]]. V tejto pozícii mu priamo podliehali spravodajské služby v armáde (2. a 5. oddelenie HŠ) aj 10. oddelenie - kádrové. Spolu s [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánskym]] rozhodovali o všetkých zmenách na významných pozíciách v armáde. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|Obranné spravodajstvo]], premenované v roku [[1946]] na 5. oddelení HŠ MNO a v roku [[1949]] na Hlavnú informačnú správu (HIS), malo hlavný podiel na politických čistkách v dôstojníckom zbore čs. armády po [[februárový prevrat |februári 1948]] aj na nezákonných procesoch s vojakmi na začiatku päťdesiatych rokov. Reicin stál aj pri zrode kádrovej správy MNO, ktorej jadro tvorili jemu oddaní príslušníci bývalého 5. oddelenia HŠ. Jeho nástupcom vo funkcii prednostu 5. oddelenia HŠ sa stal plk. Josef Musil, ktorý bol [[1. október|1. októbra]] [[1949]] povýšený do hodnosti brigádneho generála. Až do svojho zatknutia [[18. marec|18. marca]] [[1951]] plnil Musil všetky Reicinove pokyny vrátane tých, ktoré boli v rozpore s vtedy platnými zákonmi a znamenali nezákonné perzekúcie rôznych kategórií vojakov.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|264}}

Reicin patril k iniciátorom nezákonných perzekúcií v armáde po [[februárový prevrat|februári 1948]]. Bezprostredne po ňom organizoval takzvanú očistu armády od reakčných živlov, v rámci ktorej ju muselo opustiť viac ako 3&amp;nbsp;000 generálov a dôstojníkov, prevažne účastníkov odboja za 2. svetovej vojny. V rokoch [[1949]]{{--}}[[1951]] nasledovali vykonštruované procesy, z ktorých niektoré končili rozsudkom smrti. Prvou obeťou a symbolom nezákonných perzekúcií sa stal divízny generál [[Heliodor Píka]], popravený [[21. jún|21. júna]] [[1949]]. Na tresty smrti vo vykonštruovaných procesoch boli odsúdení dokonca aj dôstojníci, ktorí pôvodne patrili k spolupracovníkom [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]] — [[major|mjr.]] Claudius Šatana a [[major|mjr.]] Jaromír Nechanský. Reicin stál aj pri zrode tábora nútených prác pre vojakov zriadeného [[22. apríl|22. apríla]] [[1949]] vo väznici na [[Mírov|Mírove]]. Pričinením HŠ v spolupráci s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], bolo v TNP Mírov väznených 263 vojakov. Komisia, ktorá preverovala väznenie vojakov v tábore po Reicinovom a Musilovom zatknutí, konštatovala, že z uvedeného počtu bolo do tábora umiestnených 197 osôb v rozpore so zákonom.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|264}}

===Akcia „Lux“===

Reicin patril medzi hlavných strojcov akcie s názvom „Lux“. V jej priebehu boli umiestnení do TNP Mírov bývalí príslušníci 2. oddelenia HŠ MNO z obdobia 2. svetovej vojny. Na základe Reicinových pokynov boli organizované provokácie, ktorých obeťou sa stali desiatky vojakov. Mnohí z nich boli fyzicky týraní vo väzení [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]], v povestnom „Domčeku“ na Hradčanoch, s Reicinovým i Musilovým vedomím. [[Pomocný technický prápor|Pomocné technické prápory]] v armáde, v ktorých mali vykonávať prezenčnú službu osoby vtedajšiemu režimu nepriateľské, boli tiež dielom Bedřicha Reicina a vtedajšieho prednostu Hlavnej správy výchovy a osvety MNO gen. Jaroslava Procházky.

[[25. apríl|25. apríla]] [[1950]] do funkcie ministra národnej obrany nastúpil na pokyn Moskvy JUDr. [[Alexej Čepička]], zať prezidenta [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]]. Jeho pozícia vo vedení [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] bola vzhľadom na jeho predchádzajúce pôsobenie na čele ministerstva spravodlivosti a na osobné väzby na čelných predstaviteľov KSČ veľmi silná. Reicinovo miesto pôvodne ostávalo neohrozené, bolo mu zverené riadenie 2. a 5. oddelenia a akcie „D“ a „Lux“ a ďalšie provokácie a perzekúcie dôstojníkov mohli nerušene pokračovať. Na tejto situácii nič nezmenila ani reorganizácia 5. odd. HŠ. V auguste [[1950]] bolo 5. oddelenie vyňaté zo štruktúry a podriadenosti hlavného štábu. [[15. august|15. augusta]] [[1950]] vznikla Hlavná informačná správa MNO. Tiež na nižších stupňoch došlo k zmene názvu a bývalé piate oddelenia boli podriadené priamo veliteľom jednotlivých stupňov. [[8. august|8. augusta]] [[1950]] bolo schválené podriadenie HIS priamo námestníkovi pre kádrovú prácu gen. Reicinovi. Sovietski poradcovia, ktorí na MNO pôsobili, odporúčali [[Alexej Čepička|Čepičkovi]] podriadenie HIS novovzniknutému ministerstvu národnej bezpečnosti, čo Reicin tvrdošijne odmietal.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|265}}

===Zatknutie===
[[Súbor:Gen.Bedrich.Reicin.(1911-1952).Vazebni.Foto.1951.NA.gif|vpravo|náhľad|Väzobná fotografie: brigádny generál a namestník ministra obrany Bedřich Reicin po zatknutí v roku 1951]]
V priebehu roku [[1950]] sa aj v Československu začala napĺňať [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinova]] téza o nutnosti hľadania nepriateľa vo vlastných radoch. [[6. október|6. októbra]] [[1950]] bol zatknutý krajský tajomník [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] v Brne [[Otto Šling]]. Zatknutie bolo  konzultované so sovietskymi poradcami, ktorí rozhodnutie vedenia KSČ privítali. Vzhľadom k tomu, že Reicin od roku [[1945]] so [[Otto Šling|Šlingom]] úzko spolupracoval a niekoľkokrát navrhoval [[generál|gen.]] [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]] jeho menovanie do funkcie ministra, sa stal jedným z   podozrivých.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|265}}

Hoci bol Reicin ešte [[1. október|1. októbra]] [[1950]] povýšený do hodnosti divízneho generála, došlo na základe nariadenia ministra národnej obrany [[generál|gen.]] [[Alexej Čepička|Alojza Čepičku]] začiatkom októbra k vyňatiu spravodajských služieb a kádrového odboru MNO z jeho podriadenosti. Na prelome rokov [[1950]] a [[1951]] bol už sledovaný [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. Dňa [[30. január|30. januára]] [[1951]] po rokovaní s [[Alexej Čepička|Čepičkom]] oznámil, že odchádza na dlhší čas zo svojho miesta, lebo bol poverený inou dôležitou prácou. [[8. február|8. februára]] [[1951]] bol Bedřich Reicin zatknutý. Nasledovalo zatknutie jeho najbližších spolupracovníkov. Najskôr bol väznený v utajenom väzení na zámku v [[Koloděje|Kolodějích]] a potom vo väznici v Ruzyni.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|265}}

Spracovanie Reicinovho prípadu pripadlo por. ŠtB Aloisovi Dřevíkovskému, pôvodne lakovačovi, ktorý nemal s vyšetrovaním žiadne skúsenosti. Druhým vyšetrovateľom sa na žiadosť Dřevíkovského stal vo februári [[1952]] por. Ladislav Rendl, pôvodne holič, absolvent mesačnej školy vyšetrovateľov vo [[Veverská Bítýška|Veverskej Bitýške]] a štvormesačnej večernej školy pre politických tajomníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v [[Litoměřice|Litoměřiciach]]. Ako spolupracovníka [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] nasadili vyšetrovatelia do Reicinovej cely Mórice Mittelmanna{{--}}Čierneho, bývalého redaktora, ktorý mal informovať, ako Reicin reaguje na výsluchy.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|266}}

===Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom===
{{Hlavný článok|Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským}}
[[Súbor:Proces Rudolf Slansky.jpg|náhľad|vpravo|Titulná strana slovenskej verzie knižného vydania súdnej zápisnice Procesu s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským vydanej ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1953]]
Po zatknutí [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] a vytvorení konštrukcie „protištátneho sprisahaneckého centra“ bol do neho zaradený aj Bedřich Reicin a obvinený zo sabotáže [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v armáde. Spisový materiál, ktorý žalobca predkladal súdu, kontrolovali sovietski poradcovia Gromov a Petuchov. Pri pohovore na [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] dostal Dřevíkovský otázku, prečo nebola dôsledne prešetrená a súdom prejednaná skutočná Reicinova trestná činnosť z obdobia, keď stál na čele [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] (provokácia, násilné metódy vyšetrovania, fyzická likvidácia niektorých osôb atď.). Dřevíkovský odpovedal, že aj táto činnosť bola prešetrovaná a zistené skutočnosti uvedené do protokolov, na odporúčanie sovietskych poradcov však bolo ich uverejnenie zamietnuté s tým, že nie je vhodné s nimi zoznamovať širšiu verejnosť. Politický proces patril k najväčším celom východnom bloku. Išlo  o vopred pripravené predstavenie, ktorého hlavné obrysy, vrátane obžaloby, obhajcov, súdneho senátu či znalcov, schválilo najvyššie stranícke vedenie (politický sekretariát [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]) na svojom zasadnutí [[13. november|13. novembra]] [[1952]]. Kauzu sprevádzala mohutná propagandistická kampaň.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|266}}

Súdne pojednávanie prebiehalo v dňoch [[20. november|20.]]-[[27. november|27. novembra]] [[1952]] pred Štátnym súdom v Prahe. Hlavným prokurátorom bol JUDr. [[Jozef Urválek]] a súd zasadal v zložení: predseda senátu JUDr. Jaroslav Novák, sudcovia brig. gen. JUDr. Jiří Štella, František Stýblo a sudcovia z ľudu Václav Jareš a Ing. Františok Dúšok. Ako Reicinov obhajca pôsobil JUDr. Jiří Šťastný.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|266}}

Bedřich Reicin vypovedal pred súdom [[25. november|25. novembra]] [[1952]]. Bol obvinený, že ako zástupca ministra obrany spolu so [[Rudolf Slánský|Slánským]] ''„sabotovali výstavbu armády na pokyn svojich pánov takým spôsobom, aby nemohla brániť slobodu, samostatnosť a nezávislosť vlasti“''.&lt;ref name=&quot;proces&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti v nakladateľstve Orbis|miesto=Praha|rok=1953|strany=589}}&lt;/ref&gt;{{rp|33-34}} Bedřich Reicin bol obviňovaný a na procese priznal, že sa po zatknutí v roku [[1939]] stal agentom [[Gestapo|gestapa]], vyzradil informácie o funkcionároch [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], nasadil gestapo na stopu [[Julius Fučík|Juliusa Fučíka]] a do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] bol vyslaný ako agent [[Gestapo|gestapa]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|488-491}} Priznal, že po návrate do Československa už ako prednosta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]] dodával spravodajské informácie angloameričanom, pričom mu pomáhali najmä náčelník generálneho štábu [[generál|gen.]] Boček a [[generál|gen.]] Dr. [[Anton Rašla]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|492}} Po [[februárový prevrat|víťaznom februári]] dosadzoval podľa priznania do armády „živly“ a sabotoval februárovú očistu armády.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|502}} Priznal, že vďaka svojej gestapáckej minulosti bol nútený pristúpiť na spoluprácu s juhoslovanskou rozviedkou a odovzdávať im vojenské informácie. Zároveň doznal, že v roku [[1946]] umožnil Američanom odcudziť ''„štěchovický archív“'', ktorý mal obsahovať aj Reicinov konfidentský zväzok.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|555}}
{{Citát|... Za námestníka ministra národnej obrany pre veci kádrové pretlačil Slánský Bedricha Reicina. Tento starý konfident gestapa, odporný zradca, ktorého čierne svedomie je zaťažené vinou na smrti členov ilegálneho ÚV KSČ, redaktorov Rudého práva a medzi nimi i národného hrdinu, milovaného celým ľudom i všetkými pokrokovými ľuďmi sveta — Julia Fučíka, ktorých zradne vydal do vražedných rúk gestapa. Zaťažený týmito hroznými zločinmi, stal sa po porážke nacistov cenným pomocníkom Rudolfa Slánského a významným agentom americkej, britskej a juhoslovanskej špionážnej služby.|Záverečná reč hlavného obžalobcu Dr. Josefa Urválka &lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|534}}}}
Podľa Dřevíkovského ho v priebehu procesu morálne aj fyzicky zlomilo svedecké vystúpenie Gusty Fučíkovej na súde, ktorá obvinila Reicina, že zaviedol [[gestapo]] na stopu [[Julius Fučík|Juliusa Fučíka]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|514}}{{#tag:ref|O nezmyselnosti obvinenia svedčí fakt, že Bedřich Reicin emigroval do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] [[11. október|11. októbra]] [[1940]]. [[Julius Fučík]] bol zatknutý [[24. apríl|24. apríla]] [[1942]].|group=&quot;pozn.&quot;}} kedy povedal: Teraz už je všetko stratené.&quot; [[27. november|27. novembra]] [[1952]] bol za velezradu a vyzvedačstva odsúdený na trest smrti.{{#tag:ref|Trest smrti dostalo ďalších desať obvinených vrátane [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] a [[Karel Šváb|Karla Švába]]. Traja obvinení dostali doživotie.|group=&quot;pozn.&quot;}} 
{{Citát|Som si vedomý toho, že pre ťažké a strašné zločiny, ktorých som sa dopustil, niet žiadnej omluvy. Škody, ktoré som spôsobil svojou rozvratnou činnosťou, sú ťažké. Som si vedomý toho, že za tieto svoje zločiny si zaslúžim najprísnejší trest.|Posledné slová Bedřicha Reicina na súde&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|578}}}}

Žiadosť o milosť prezident [[Klement Gottwald|Gottwald]] zamietol. Bedřich Reicin napísal [[2. december|2. decembra]] [[1952]], deň pred popravou, šesť krátkych listov na rozlúčku, adresovaných [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]], brig. gén. MUDr. Františkovi Engelovi, manželke, sesternici Erice Žádníkovej, manželkinej sestre Anne Skleničkovej a bývalému manželovi jeho sestry Karlovi Brandejsovi. V liste prezidentovi [[Klement Gottwald|Gottwaldovi]] žiadal o vymeranie vdovského a sirotského dôchodku jeho žene a synovi z milosti. V ostatných listoch prosil svojich známych o podporu a pomoc svojej manželke a synovi. Poprava bola vykonaná [[3. december|3. decembra]] [[1952]] 5:24 ráno, kedy bol Reicin popravený ako predposledný z jedenástich odsúdených. Keď mu predseda senátu povedal, že mu milosť udelená nebude, a položil otázku, či chce ešte niečo vyhlásiť, mlčal a žiadny výrok nepreniesol. Ostatky Bedřicha Reicina a ďalších popravených v tomto procese boli za prísnych bezpečnostných opatrení odvezené do krematória v Prahe{{--}}Strašniciach. Popol bol rozhádzaný v okolí Prahy do vetra.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|267}}

Manželka Josefa Reicinová bola nútená v prítomnosti príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] vo svojom byte počúvať celý prenos procesu vysielaný rozhlasom. Bola vylúčená z komunistickej strany a musela opustiť aj svoje zamestnanie. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ju sledovala na každom kroku. Počas jej krátkej internácie sa nikto nepostaral o malého syna. Podľa jej vyjadrenia nikto z adresátov nedostal listy na rozlúčku napísané jej mužom. S rodinou Bedřicha Reicina bolo po jeho poprave zaobchádzané rovnako ako s rodinami popravených a perzekvovaných dôstojníkov po februári 1948, na ktorých osude sa Bedřich Reicin podpísal.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|267}}

===Rehabilitácia===
Podrobné preskúmanie prípadu prebehlo v rámci rokovania komisie, ktorá bola zriadená na prešetrenie politických procesov z rokov [[1948]]{{--}}[[1954]] v septembri [[1962]]. Jej predsedom sa stal člen [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] Drahomír Kolder. Prípadu Bedřicha Reicina bola v priebehu práce komisie venovaná mimoriadna pozornosť. Bola spracovaná Správa o preverení trestnej veci proti Bedřichovi Reicinovi zo [[6. november|6. novembra]] [[1962]], podpísaná predsedom najvyššieho súdu JUDr. Jozefom Urválkom{{#tag:ref|V prípade predsedu Najvyššieho súdu išlo o toho istého Jozefa Urválka, ktorý v procese „Slánský a spol.“ vystupoval ako prokurátor a navrhoval pre „zradca“ Reicina trest smrti.|group=&quot;pozn.&quot;}} a generálnym prokurátorom JUDr. Jánom Bartuškom. Správa  konštatuje: Preverovaním sa zistilo, že vyšetrovanie bolo vykonané nezákonným spôsobom. V dôsledku toho žaloba aj rozsudok štátneho súdu sú nezákonné. Súčasne je uvedený možný spôsob riešenia: buď obnova konania, alebo podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Podľa oboch mimoriadnych prostriedkov je nutné odsúdeného Reicina v plnom rozsahu žaloby zbaviť. Správa ďalej uvádza, že Reicin je trestne zodpovedný za nezákonné metódy vyšetrovania, násilie, provokácie. Tým sa dopustil trestných činov zneužitia úradnej moci a krivého svedectva. Správa však konštatuje, že ''„Pokračovať v konaní a uznať ho vinným z týchto trestných činov nemožno z dôvodov § 11, ods. 1, písm. c.“'' Ďalší nepodpísaný dokument s názvom Správa o prešetrení prípadu Bedřicha Reicina z [[28. február|28. februára]] [[1963]] (zrejme materiál súvisiaci s činnosťou [[Kolderova komisia|Kolderovej komisie]]) uvádza: Reicin bol neprávom odsúdený ako člen „sprisahaneckého centra“ pre velezradu, vyzvedačstvo a vojenskú zradu. Nesie spoluzodpovednosť za to, že ako náčelník [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|HS OBZ]] MNO neprijal potrebné opatrenia, aby sa štechovický archív dostal včas do rúk čs. úradov. Reicin je súdne aj stranícky zodpovedný za nezákonné metódy práce používané v orgánoch obranného spravodajstva MNO. Za túto činnosť však súdený nebol a súdnu zodpovednosť už vyjadriť nemožno vzhľadom na to, že je mŕtvy. Preto komisia odporúča Bedřicha Reicina súdne plne rehabilitovať, avšak neodporúča stranícku rehabilitáciu. Rovnaké odporúčanie obsahuje aj správa [[Kolderova komisia|Kolderovej komisie]] predložená na rokovaní ÚV KSČ [[3. apríl|3.]] a [[4. apríl|4. apríla]] [[1963]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|268}}

Na základe všetkých dostupných informácií zrušilo vojenské kolégium Najvyššieho súdu v Prahe v zložení predseda pplk. justície JUDr. Karol Tibitanzl, členovia senátu mjr. justície JUDr. Jiří Klepš a mjr. justície promovaný právnik Jaromír Fuciman [[17. máj|17. mája]] [[1963]] v celom rozsahu rozsudok Štátneho súdu v [[Praha|Prahe]] z [[27. november|27. novembra]] [[1952]], ktorým bol Reicin uznaný vinným trestnými činmi velezrady, vyzvedačstva a vojenskej zrady a odsúdený na trest smrti. Rozhodnutie [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]], ktoré následne potvrdilo jeho vylúčenie zo strany, nebolo nikdy zmenené.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|268}}

[[27. marec|27. marca]] [[1968]] zaslala vdova po Bedřichu Reicinovi Josefa list ministrovi národnej obrany, v ktorom odkazovala na manželovu súdnu a občiansku rehabilitáciu z roku [[1963]] a žiadala, aby mu bola vrátená vojenská hodnosť generála. Rehabilitačná komisia MNO sa rozhodla žiadosť zamietnuť. 
V nasledujúcom období ani po novembri [[1989]] sa už Reicinova rehabilitácia neprejednávala.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|269}} 

Bedřich Reicin bol odsúdený a popravený za činy, ktorých sa nikdy nedopustil. Do roku [[1989]] boli prísne utajované materiály svedčiace o okolnostiach jeho nezákonného odsúdenia, ale aj dokumenty potvrdzujúce jeho skutočnú úlohu v armáde po roku [[1945]] a zodpovednosť Bedřicha Reicina za to, čo sa dialo vo väzení vojenského spravodajstva, v tzv. Domčeku na Hradčanoch, ako aj jeho osobný podiel na justičných vraždách gen. [[Heliodor Píka|Heliodora Píku]], mjr. Jaromíra Nechanského, mjr. Claudia Šatanu a ďalších dôstojníkov, účastníkov domáceho i zahraničného odboja.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|269}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

==Pozri aj ==
* [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

&lt;!--
{{DEFAULTSORT:Hagara, František}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Poslanci SNR]]
[[Kategória:Politici KSS]]
[[Kategória:Politici ČSSR]]
[[Kategória:Politici KSČ]]
[[Kategória:Slovenskí komunistickí funkcionári]]
[[Kategória:Osobnosti z Novák]]
--&gt;</text>
      <sha1>9kvasqt8myqmd5m36wly92b6dk55py4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244705</id>
      <parentid>8244703</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T20:12:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Infobox</comment>
      <origin>8244705</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="45726" sha1="2ctwhzhxkaoo8tniq6ntbk2j3hhgr48" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = František Hagara
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = partizánsky veliteľ, komunistický politik, minister
 | Portrét           = 
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = 

 | Poradie           = 
 | Úrad              = minister lesného a vodného hospodárstva
 | Začiatok obdobia  = [[2. január]] [[1969]]
 | Koniec obdobia    = [[4. november]] [[1976]]
 | Predchodca        = ministerstvo vzniklo
 | Nástupca          = Štefan Margetin
 | Prezident         = 
 | Premiér           = [[Štefan Sádovský]]&lt;br/&gt;[[Peter Colotka]]

 | Dátum narodenia   = [[10. november]] [[1914]]
 | Miesto narodenia  = [[Nováky]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Dátum úmrtia      = {{dúv|1983|05|10|1914|11|10}}
 | Miesto úmrtia     = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|Československo]]
 | Politická strana  = 
 | Alma mater        = 
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = 
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

'''František Hagara''' (* [[10. november|10. novembra]] [[1914]] [[Nováky]]{{--}}†[[10. máj|10. mája]] [[1983]] [[Bratislava]]) bol slovenský partizánsky veliteľ, politik, v rokoch [[1969]] až [[1976]] [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969|slovenský minister]] lesného a vodného hospodárstva.

== Život ==
===Mladosť===
Bedřich Reicin sa narodil [[29. september|29. septembra]] [[1911]] v [[Přerov|Přerove]] v chudobných pomeroch. V osobnom dotazníku z roku [[1947]] uviedol desať súrodencov.{{#tag:ref|V archívnych materiáloch jeho osoby sú zmienené tri sestry Bedřicha Reicina. Najstaršia Hertha bola sochárka. Prostredná sestra, ktorej meno nie je uvedené, pracovala ako úradníčka a zahynula [[7. marec|7. marca]] [[1944]] v koncentračnom tábore. Najmladšia sestra Hilda sa vydala za Iránca a žila v Iráne.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3506-6|kapitola=Bedřich Reicin|zväzok=III}}&lt;/ref&gt;{{rp|256}}|group=&quot;pozn.&quot;}} Rodina sa prisťahovala v roku [[1908]] z ukrajinského [[Žytomyr|Žitomíru]]. Otec Bedřicha Reicina Vítězslav bol kantorom židovskej náboženskej obce v [[Strážnice (okres Hodonín)|Strážnici]], následne v [[Plzeň|Plzni]], kde v roku [[1927]] zomrel; jeho brat Oskar žil v Sovietskom zväze ešte v čase 2. svetovej vojny. Matka Hermína, rodená Weissová, narodená v roku [[1888]] zahynula v roku [[1944]] v [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčime]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|256}}

Bedřich Reicin navštevoval v rokoch [[1917]]{{--}}[[1921]] všeobecnú školu a v rokoch [[1922]]{{--}}[[1926]] reálne gymnázium v ​​[[Plzeň|Plzni]]. Od roku [[1927]] študoval na nemeckej obchodnej akadémii, odkiaľ bol však z politických dôvodov vylúčený. Od svojej mladosti bol horlivým propagátorom komunizmu.  Do organizácie mládeže KSČ vstúpil [[1. február|1. februára]] [[1926]]. V roku [[1927]] sa stal vedúcim pionierskych oddielov v celom Plzenskom kraji. Za agilné pôsobenie v pionierskom hnutí si vyslúžil prezývku „Kinderfricek“, ktorá mu zostala až do konca života.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|257}} Podľa svojho vyjadrenia sa v roku [[1928]] na krajskej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] aktívne zúčastnil boja s opozíciou v strane a ako vedúci pionierskeho hnutia v Plzenskom kraji sa v roku [[1928]] zúčastnil exkurzie do [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Sovietsky zväz navštívil aj v nasledujúcom roku ako zástupca [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] na medzinárodnej konferencii vedúcich pionierskeho hnutia v [[Moskva|Moskve]].

Od svojich sedemnástich rokoch bol viackrát zadržaný políciou. Podľa protokolu Policajného riaditeľstva v [[Praha|Prahe]] z [[29. marec|29. marca]] [[1929]] bol políciou zatknutý za zbitie tajomníka Medzinárodného všeodborového združenia Mendla v Prahe v Ječnej ulici. Činu sa dopustil spoločne s poslucháčom právnickej fakulty Františkom Austerlitzom a Karlom Šaškom. Svoju príslušnosť ku komunistickej mládeži a činnosť v nej prísne tajil, nefiguroval v strane pod vlastným menom a schôdzí strany, verejných prejavov, sa nezúčastňoval, takže na seba neupozornil.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|257}}
Od roku [[1929]] Reicin pracoval ako platený funkcionár [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na jeseň [[1929]] sa Reicin stretol pri štrajku baníkov s [[Julius Fučík|Juliom Fučíkom]] a jeho ženou Gustou.

V roku [[1931]] prešiel z práce v pionierskom hnutí do [[Komsomol|Komsomolu]]. V jeho ústredí v nasledujúcom období pôsobil vo funkciách agitačno{{--}}propagačného referenta, referenta pre masové organizácie a redaktora Mladej gardy. V roku [[1934]] sa stal krajským sekretárom mládeže v [[Ostrava|Ostrave]] a v [[Teplice|Tepliciach]]. V roku [[1936]] prešiel od práce s mládežou k práci v aparáte KSČ. Stal sa tajomníkom Agitpropu na ústrednom sekretariáte KSČ. V roku 1938 pracoval až do zákazu vydávania Rudého práva v októbri [[1938]] v jeho športovej redakcii. Súčasne pôsobil aj v Haló novinách.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|257}}

V apríli roku [[1930]] sa ocitol vo väzbe Policajného riaditeľstva v Bratislave za organizovanie ilegálnej komunistickej školy Mladých pionierov. [[23. apríl|23. apríla]] [[1931]] bol zatknutý v [[Přerov|Přerove]], kde sa zúčastnil kurzu komunistickej strany. V policajných protokoloch zo [[6. máj|6. mája]] [[1931]] sa uvádza: Bez akejkoľvek preháňania možno povedať, že Bedřicha Reicina treba pokladať za živel tunajším štátnym záujmom krajne nebezpečný. Prípis Policajného riaditeľstva v [[Plzeň|Plzni]] z [[3. máj|3. mája]] [[1932]] uvádza, že „Fricek“ volá sa správne Bedřich Reicin a používa aj krycie meno Kubíček. Reicin používal aj doklady na meno Bruno Tyras. V marci [[1934]] bol pod týmto menom zatknutý na tajnej komunistickej schôdzi v [[Kadaň (mesto)|Kadani]] a mesiac držaný vo vyšetrovacej väzbe. Pri domovej prehliadke boli u neho nájdené kompromitujúce materiály, na základe čoho boli Votruba aj Reicin označení za veľmi nebezpečných komunistov a bokom platených agitátorov. Prepustený bol na základe sľubu, že sa už podobného konania nedopustí, následne však naňho boli vydané zatykače Krajskými trestnými súdmi v [[Most (mesto)|Moste]] a v [[Plzeň|Plzni]] za porušenie zákona o ochrane republiky. Veľmi často sa v policajných protokoloch v súvislosti s Reicinovou činnosťou sa  objavuje aj meno jeho budúcej manželky Josefy Barešovej ako horlivej stúpenkyne hnutia komunistického.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|258}} 

[[30. marec|30. marca]] [[1935]] podalo Policajné riaditeľstvo v Prahe na Bedřicha Reicina trestné oznámenie z podozrenia na vyzvedačstvo v prospech sovietskych spravodajských služieb. Pri domovej prehliadke u jeho priateľky Josefy Barešové, s ktorou žil, boli zabavené materiály týkajúce sa ilegálnej komunistickej činnosti. Štátne zastupiteľstvo v [[Praha|Prahe]] nakoniec odmietlo začať trestné stíhanie pre nedostatok dôkazov.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|259}}

Za politickú činnosť v období predmníchovskej republiky bola niekoľkokrát trestaná aj Reicinova žena. Už v roku [[1929]] vo väzení strávila tri mesiace. V nasledujúcich rokoch bola trestaná väčšinou za účasť na demonštráciách. So svojou budúcou manželkou sa Reicin zoznámil v roku [[1930]] na schôdzi komunistickej mládeže. Josefa Barešová vtedy zastávala funkciu vedúcu Priekopníkov v komunistickej mládeži. Spájala ich pevná viera v komunistické ideály. Reicin uvádza, že do roku 1940 bol zatknutý a väznený štrnásťkrát.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|259}}

===Nemecká okupácia===
Po zákaze činnosti komunistickej strany dňa [[22. október|22. októbra]] [[1938]] odišli jej vedúci predstavitelia do [[Moskva|Moskvy]] a zriadili zahraničné vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] na čele s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]], [[Jan Šverma|Jánom Švermom]], [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánským]], [[Václav Kopecký|Václavom Kopeckým]], Čeňkom Hruškom, Rudolfom Vetiškom.  Bedřich Reicin zostal v Čechách. Po rozpustení [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a zastavení [[Rudé právo|Rudého práva]] až do [[15. marec|15. marca]] [[1939]] spolupracoval s [[Julius Fučík|Juliusom Fučíkom]] na využívaní existujúcich legálnych tlačových možnosti na šírenie určených informácií a správ. Novinárskou činnosťou sa zaoberal až do dňa okupácie, kedy ju po dohode s Fučíkom ukončil. Po príchode Nemcov niekoľko dní nespal vo svojom byte z obavy pred zatknutím. Napriek tomu bol českou políciou zatknutý a takmer mesiac väznený v Bartolomejskej ulici.{{#tag:ref|Reicin bol zatknutý v rámci marcových preventívnych opatrení, nakoľko podľa policajného prezídia patril medzi radikálnych príslušníkov komunistickej strany|group=&quot;pozn.&quot;}} Reicin vo svojich výpovediach uvádza, že bol zatknutý [[20. marec|20. marca]] [[1939]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|259}}

Z pravidelného hlásenia pražského [[Gestapo|Gestapa]] z apríla [[1939]] vyplýva, že malo informácie o tom, že Reicin je funkcionárom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] židovského pôvodu. Napriek tomu bol z preventívnej väzby po dohode medzi policajným prezídiom a zástupcami [[Gestapo|Gestapa]] z Prahy [[18. apríl|18. apríla]] [[1939]] prepustený. Medzitým plzenské policajné riaditeľstvo žiadalo o jeho prevoz do [[Plzeň|Plzne]] za účelom výsluchu na tamojšej úradovni Gestapa. Bol preto [[27. apríl|27. apríla]] [[1939]] opäť zatknutý a vypočúvaný [[gestapo|gestapom]]. Česká polícia nebola o dôvodoch zatknutia ani o výsledkoch výsluchov informovaná.

Gestapo Reicina po zatknutí umiestnilo do väznice na [[Pankrác (Praha)|Pankráci]] a v priebehu väznenia ho niekoľkokrát odviezlo do [[Petschkov palác|Petschkovho paláca]] na výsluchy. O jeho správaní svedčili spoluväzni jeho švagor Karel Brandejs a František Pokorný. Podľa svedectiev zaobchádzalo [[Gestapo]] s Reicinom pri výsluchoch rovnako ako s ostatnými väzňami. Dokonca mu vyrazili dva zuby. Sám Reicin sa zmienil o tom, ako sa k nemu na Gestape správali, iba v rozhovoroch s [[Gusta Fučíková|Gustou]] a [[Julius Fučík|Juliom Fučíkovými]] a s Gustavom Barešom v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Pri výsluchu gestapáci uvádzali Reicinovi mená funkcionárov [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a pri vyslovení každého z nich dostal od vyšetrovateľa facku. Reicinov spoluväzeň Pokorný vo svojich výpovediach uviedol, že Reicin bol veľmi bojazlivý a jeho správanie zbabelé. Po prvom výsluchu v [[Petschkov palác|Petschkovom paláci]] sa vrátil celý vystrašený. večer. Z výsluchu sa vracal vždy plný strachu a vyhlasoval, že bude odstrelený a že vyšetrujúci sudca stále na ňom žiada, aby vymenoval ozbrojené skupiny komunistickej strany. Reicinova manželka mala obavy z toho, že jej manžel je mäkkej povahy a že pri výsluchu prezradí všetko, na čo sa ho spýtajú, a môže tak priviesť niektorých ľudí do nešťastia. Až do Reicinovho prepustenia udržovala s Pokorným milostný pomer.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|260}}

Pri prepustení z väzenia [[14. október|14. októbra]] [[1939]] dostal Reicin nariadené hlásiť sa každý týždeň na [[Gestapo|Gestape]]. Reicin sa podľa svojich slov takto hlásil päťkrát alebo šesťkrát u komisára Elbersa. Keď zistil, že menovaný už na pražskom Gestape nepracuje, prestal tam dochádzať. [[Gestapo]] sa o neho ďalej nezaujímalo. V tej dobe bývali Reicinovi v byte Karola Brandejsa. Obaja pracovali ako pomocní robotníci za nízku mzdu. Po prepustení stratil Reicin záujem o činnosť v komunistickej strane a prestal sa stýkať so svojimi bývalými komunistickými spolupracovníkmi.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|260}}

===Emigrácia do Sovietskeho zväzu===
Reicinova sestra Hilda podala na sovietskom konzuláte žiadosť o udelenie sovietskeho občianstva a o vysťahovaní celej rodiny do [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Reicin navštívil sovietsky konzulát, kde sa informoval o možnom udelení víza. Jeho žiadosť bola odoslaná do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a až takmer po roku Reicin dostal pokyn získať pas a povolenie na vysťahovanie cestou Židovskej náboženskej obce. Ako cieľ cesty mal udať [[Šanghaj]] s tým, že mu bude udelené prejazdné vízum cez [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Na radu dr. Ruth Hofferovej{{#tag:ref|Hofferová pomáhala Reicinovi a jeho žene s vybavením všetkých potrebných dokladov a formalít. V januári [[1943]] bola transportovaná do koncentračného tábora, kde zahynula.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|261}}|group=&quot;pozn.&quot;}}, referentky na oddelení sociálnej starostlivosti Židovskej náboženskej obce v [[Praha|Prahe]], sa jeho manželka prihlásila jako Židovka s miestom narodenia mimo [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|260}}

Bedřich Reicin absolvoval štandardnú procedúru vysťahovania z [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]]. Ako nemajetnému mu nebola vymeraná vysťahovalecká daň, musel však zaplatiť stanovené poplatky. Pred odchodom z protektorátu si preto od známych požičal rôzne finančné čiastky, aby mohol stanovené poplatky a výdavky na cestu uhradiť. Karel Brandejs, u ktorého Reicin býval, uviedol, že napríklad od Ing. Hillara Pacanovského si požičal niekoľko tisíc korún, ktoré podľa jeho vyjadrenia nevrátil ani po vojne, po návrate z [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Reicin s manželkou odišli [[11. október|11. októbra]] [[1940]] transportom spolu s veľkou skupinou nemajetných Židov.

Cesta do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] bola veľkou neznámou. Komplikácie mohli nastať v prípade, že by pri osobnej prehliadke na hraniciach nemeckí úradníci u nich objavili aršíky so sovietskymi vstupnými vízami zašité v podšívke kabátov. Cesta nakoniec prebehla hladko. Z Masarykovej stanice vyrazili v poludňajších hodinách [[11. október|11. októbra]] [[1940]] do Berlína, odtiaľ cez [[Kaliningrad|Královec]] do [[Vilnius|Vilniusu]]. Pasová kontrola na nemeckej i sovietskej strane bola bez problémov. Z [[Vilnius|Vilniusu]] pokračovali cez [[Kaunas]] do [[Minsk|Minsku]], odkiaľ rýchlikom dorazili [[15. október|15. októbra]] do [[Moskva|Moskvy]]. Spolu s ostatnými tranzitnými cestujúcimi boli odvezení pracovníkmi  Inturistu do jedného moskovského hotela. V ďalšej ceste už nepokračovali. Bedřich Reicin okamžite odišiel do hotela Lux, kde boli ubytovaní členovia zahraničného vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Od januára [[1941]] pôsobil v českej redakcii moskovského rozhlasu a úzko spolupracoval s [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánskym]], ktorý stál na čele redakcie, s Ing. Vlastimilom Borkom, Štefanom Raisom, Boženou Machačovou a Bedřichom Vodou{{--}}Pexou.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|261}}

===Zatknutie v Sovietskom zväze===
V rozhlase pôsobil Reicin až do [[Operácia Barbarossa|prepadnutia Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom]]. [[25. jún|25. júna]] [[1941]] bol ako cudzí štátny príslušník a nositeľ [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátneho]] pasu zatknutý [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Josefa Reicinová sa snažila dosiahnuť prepustenie svojho manžela. Napísala listy šéfovi [[Kominterna|Kominterny]] [[Georgi Dimitrov|Georgimu Dimitrovovi]] a tiež kancelárii [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]]. Bola dokonca predvolaná do [[Moskovský kremeľ|Kremľa]], kde však už prebiehala evakuácia a Josefa už nemala možnosť s nikým hovoriť. Napriek mnohonásobnej žiadosti odmietli všetci, na koho sa Reicinova manželka obrátila, intervenovať za jeho prepustenie. Reicin bol internovaný v tábore Oranki, kde sa nachádzali aj ďalší československí občania, držitelia protektorátnych pasov. Odtiaľ boli internovaní presunutí do tábora v Akťubinsku v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|261}}

===Československá vojenská jednotka===
Od januára [[1942]] sa v [[Buzuluk|Buzuluku]] formovala pod vedením [[Podplukovník|podplukovníka]] [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] československá vojenská jednotka. Sovietska vláda uvoľnila československých občanov zo sovietskych gulagov, pokiaľ chceli do jednotky vstúpiť. Bedřich Reicin bol prezentovaný v [[Buzuluk|Buzuluku]] [[18. február|18. februára]] [[1942]]. Ihneď po príchode začal budovať neverejnú organizáciu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a preverovať tých, ktorí uvádzali, že sú členmi strany. Na posilnenie skupiny komunistov vyslalo moskovské vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] do [[Buzuluk|Buzuluku]] v apríli [[1942]] kapitána v zálohe JUDr. Jaroslava Procházku, ktorý od januára 1931 pracoval v [[Moskva|Moskve]] v nakladateľstve cudzojazyčnej literatúry ako prekladateľ diel klasikov [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu{{--}}leninizmu]]. Podľa pokynov moskovských komunistov prevzal formálne od Reicina vedenie straníckej organizácie, fakticky však jej činnosť aj naďalej riadil Reicin.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|262}}

Hoci bol nevojak a v období prvej republiky sa vyhýbal prezenčnej vojenskej službe, absolvoval Reicin v [[Buzuluk|Buzuluku]] záložnú dôstojnícku školu. Patril k priemerným frekventantom a bol dokonca trestaný za liknavé plnenie povinností v dozornej službe. Začiatkom augusta [[1942]] bol ustanovený zástupcom veliteľa čaty, ale už [[4. september|4. septembra]] [[1942]] sa stal redaktorom časopisu Naše vojsko a pomocným osvetovým dôstojníkom. Po skončení dôstojníckej školy bol postupne povyšovaný.

Pred odchodom práporu na front bol namiesto kpt. JUDr. Procházku menovaný jeho osvetovým dôstojníkom. V [[Bitka pri Sokolove|boji pri Sokolove]] bol ranený a vyznamenaný Rádom červeného práporu a Československým vojnovým krížom 1939. V máji [[1943]] bol v Novočopersku, kde sa formovala 1. čs. samostatná brigáda, ustanovený do funkcie zástupcu osvetového dôstojníka brigády a povýšený do hodnosti [[Podporučík|podporučíka]]. V tom čase už úzko spolupracoval so sovietskymi styčnými dôstojníkmi, ktorí boli bez výnimky príslušníkmi [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Od príchodu do [[Buzuluk|Buzuluku]] až do konca vojny to bol najmä [[major|mjr.]] P. I. Kambulov, ktorý pôsobil u našich jednotiek v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] po celú dobu vojny.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|262}}

Od februára [[1944]] zastával Reicin pozíciu inštruktora pri formovaní [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] v Jefremove, kde sa neskôr nachádzal štáb tvoriaceho sa [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru v ZSSR]]. [[16. apríl|16. apríla]] [[1944]] bol menovaný prednostom oddelenia mravnej a osvetovej výchovy a [[28. máj|28. mája]] [[1944]] povýšený do hodnosti [[Poručík|poručíka]]. Na zásah moskovského vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa [[15. júl|15. júla]] stal prednostom oddelenia výchovy a osvety namiesto Reicina JUDr. Jaroslav Procházka. Medzi ním a Reicínom panovali napäté vzťahy. Reicin proti Procházkovi otvorene vystúpil na schôdzi straníckeho vedenia v septembri [[1944]] po počiatočných neúspechoch Karpatsko-duklianskej operácie. Obvinil Procházku z nedostatočného riadenia politickej práce v jednotke. [[15. október|15. októbra]] [[1944]] bol Reicin povýšený do hodnosti nadporučíka.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|262}}

V druhej polovici októbra [[1944]] bol Reicin vyslaný na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]] ako člen skupiny, ktorú vyslalo veliteľstvo [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru v ZSSR]] organizovať na oslobodenom území čs. administratívu a pripraviť odvody pre armádny zbor. Na plnenie týchto úloh sa Reicin prihlásil dobrovoľne spolu s niekoľkými ďalšími komunistami pochádzajúcimi z [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Reicinova skupina zatýkala skutočných i domnelých kolaborantov a zradcov. Reicin si pri výsluchoch počínal veľmi hrubo. V tom čase už prebiehala na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] kampaň za jej pripojenie k [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Červená armáda]] vykonávala so súhlasom Reicinovej skupiny odvody brancov do [[Červená armáda|Červenej armády]].{{rp|263}}

===Vojenské obranné spravodajstvo===
Na začiatku januára 1945 bol [[Nadporučík|npor.]] Bedřich Reicin menovaný prednostom novovytvoreného oddelenia [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]]  (OBZ). Jeho zástupcom sa stal por. JUDr. [[Karel Vaš]]. Reicin bol do tejto funkcie vymenovaný na základe požiadavky velenia [[4. ukrajinský front|4. ukrajinského frontu]]. [[6. marec|6. marca]] [[1945]] žiadal listom [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]], aby komunisti požadovali menovanie [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] za ministra obrany. Naopak [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] už ako minister v apríli vymenovanie Reicina do funkcie prednostu Hlavnej správy [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] ministerstva n8rodnej obrany. Do tejto funkcie bol Reicin ustanovený [[15. apríl|15. apríla]] [[1945]]. Prednostom oddelenia [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] sa stal [[nadporučík|npor.]] JUDr. [[Karel Vaš]]. Do hodnosti štábneho kapitána bol Reicin povýšený k [[1. máj|1. máju]] [[1945]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|263}}

Pod jeho vedením pôsobilo obranné spravodajstvo v armáde ako prísne utajovaná organizácia s takmer neobmedzenými právomocami vo všetkých oblastiach armádneho života. Malo rozhodujúce právomoci pri menovaní dôstojníkov na významné miesta, pri ich povyšovaní, vysielaní do škôl, predovšetkým v zahraničí, aj pri preverovaní dôstojníkov pri ich nábore. Sám Reicin bol členom komisie, ktorá preverovala generálov a dôstojníkov generálneho štábu ako v roku [[1945]], tak v rámci prijímania generálov a dôstojníkov podľa neskôr vydaného zákona č. 72/1946 Zb. Osobne sa podieľal na vypracovaní prísne utajovaných smerníc pre činnosť [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] v júni [[1945]] aj v januári [[1946]], ktorých obsah bol v rozpore s ústavou a vtedy platnými zákonmi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] sa pod jeho vedením podieľalo na perzekúcii niektorých účastníkov odboja na Západe už v rokoch [[1945]]. Reicinovi sa podarilo dosiahnuť, že všetky ostatné zložky zaoberajúce sa spravodajskou činnosťou (2. oddelenie HŠ MNO, Zemské odbory bezpečnosti II., Odbor pre politické spravodajstvo ministerstva vnútra, Finančná stráž, spravodajské orgány [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]) boli fakticky podriadené [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a museli mu odovzdávať všetky informácie.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|263}}

Okrem toho bol členom ústrednej brannej komisie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a výrazne pomáhal prehlbovať vplyv komunistickej strany v armáde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1948]]. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] sa podieľalo na spracovávaní kartoték dôstojníkov, ktoré tiež využívalo vedenie KSČ pri presadzovaní svojich členov na významné miesta v armáde, alebo naopak proti ustanoveniam. Na základe Reicinových nariadení vytváralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] agentúrne siete v rôznych inštitúciách i ostatných politických stranách. Niektorí generáli sympatizujúci s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] od neho napríklad dostali za úlohu, aby vstúpili do inej politickej strany.

Intenzívne sa podieľal na príprave uchopenia moci komunistickou stranou vo februári [[1948]]. Spolu s Jaroslavom Procházkom, ktorý stál vo februári [[1948]] na čele Hlavnej správy výchovy a osvety MNO, iniciovali prepustenie dvadsaťpäť generálov ihneď po prevzatí moci. Vrcholom Reicinovej kariéry bolo vymenovanie do funkcie námestníka ministra národnej obrany pre kádrovú prácu dňa [[15. december|15. decembra]] [[1948]]. V tejto pozícii mu priamo podliehali spravodajské služby v armáde (2. a 5. oddelenie HŠ) aj 10. oddelenie - kádrové. Spolu s [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánskym]] rozhodovali o všetkých zmenách na významných pozíciách v armáde. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|Obranné spravodajstvo]], premenované v roku [[1946]] na 5. oddelení HŠ MNO a v roku [[1949]] na Hlavnú informačnú správu (HIS), malo hlavný podiel na politických čistkách v dôstojníckom zbore čs. armády po [[februárový prevrat |februári 1948]] aj na nezákonných procesoch s vojakmi na začiatku päťdesiatych rokov. Reicin stál aj pri zrode kádrovej správy MNO, ktorej jadro tvorili jemu oddaní príslušníci bývalého 5. oddelenia HŠ. Jeho nástupcom vo funkcii prednostu 5. oddelenia HŠ sa stal plk. Josef Musil, ktorý bol [[1. október|1. októbra]] [[1949]] povýšený do hodnosti brigádneho generála. Až do svojho zatknutia [[18. marec|18. marca]] [[1951]] plnil Musil všetky Reicinove pokyny vrátane tých, ktoré boli v rozpore s vtedy platnými zákonmi a znamenali nezákonné perzekúcie rôznych kategórií vojakov.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|264}}

Reicin patril k iniciátorom nezákonných perzekúcií v armáde po [[februárový prevrat|februári 1948]]. Bezprostredne po ňom organizoval takzvanú očistu armády od reakčných živlov, v rámci ktorej ju muselo opustiť viac ako 3&amp;nbsp;000 generálov a dôstojníkov, prevažne účastníkov odboja za 2. svetovej vojny. V rokoch [[1949]]{{--}}[[1951]] nasledovali vykonštruované procesy, z ktorých niektoré končili rozsudkom smrti. Prvou obeťou a symbolom nezákonných perzekúcií sa stal divízny generál [[Heliodor Píka]], popravený [[21. jún|21. júna]] [[1949]]. Na tresty smrti vo vykonštruovaných procesoch boli odsúdení dokonca aj dôstojníci, ktorí pôvodne patrili k spolupracovníkom [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]] — [[major|mjr.]] Claudius Šatana a [[major|mjr.]] Jaromír Nechanský. Reicin stál aj pri zrode tábora nútených prác pre vojakov zriadeného [[22. apríl|22. apríla]] [[1949]] vo väznici na [[Mírov|Mírove]]. Pričinením HŠ v spolupráci s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], bolo v TNP Mírov väznených 263 vojakov. Komisia, ktorá preverovala väznenie vojakov v tábore po Reicinovom a Musilovom zatknutí, konštatovala, že z uvedeného počtu bolo do tábora umiestnených 197 osôb v rozpore so zákonom.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|264}}

===Akcia „Lux“===

Reicin patril medzi hlavných strojcov akcie s názvom „Lux“. V jej priebehu boli umiestnení do TNP Mírov bývalí príslušníci 2. oddelenia HŠ MNO z obdobia 2. svetovej vojny. Na základe Reicinových pokynov boli organizované provokácie, ktorých obeťou sa stali desiatky vojakov. Mnohí z nich boli fyzicky týraní vo väzení [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]], v povestnom „Domčeku“ na Hradčanoch, s Reicinovým i Musilovým vedomím. [[Pomocný technický prápor|Pomocné technické prápory]] v armáde, v ktorých mali vykonávať prezenčnú službu osoby vtedajšiemu režimu nepriateľské, boli tiež dielom Bedřicha Reicina a vtedajšieho prednostu Hlavnej správy výchovy a osvety MNO gen. Jaroslava Procházky.

[[25. apríl|25. apríla]] [[1950]] do funkcie ministra národnej obrany nastúpil na pokyn Moskvy JUDr. [[Alexej Čepička]], zať prezidenta [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]]. Jeho pozícia vo vedení [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] bola vzhľadom na jeho predchádzajúce pôsobenie na čele ministerstva spravodlivosti a na osobné väzby na čelných predstaviteľov KSČ veľmi silná. Reicinovo miesto pôvodne ostávalo neohrozené, bolo mu zverené riadenie 2. a 5. oddelenia a akcie „D“ a „Lux“ a ďalšie provokácie a perzekúcie dôstojníkov mohli nerušene pokračovať. Na tejto situácii nič nezmenila ani reorganizácia 5. odd. HŠ. V auguste [[1950]] bolo 5. oddelenie vyňaté zo štruktúry a podriadenosti hlavného štábu. [[15. august|15. augusta]] [[1950]] vznikla Hlavná informačná správa MNO. Tiež na nižších stupňoch došlo k zmene názvu a bývalé piate oddelenia boli podriadené priamo veliteľom jednotlivých stupňov. [[8. august|8. augusta]] [[1950]] bolo schválené podriadenie HIS priamo námestníkovi pre kádrovú prácu gen. Reicinovi. Sovietski poradcovia, ktorí na MNO pôsobili, odporúčali [[Alexej Čepička|Čepičkovi]] podriadenie HIS novovzniknutému ministerstvu národnej bezpečnosti, čo Reicin tvrdošijne odmietal.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|265}}

===Zatknutie===
[[Súbor:Gen.Bedrich.Reicin.(1911-1952).Vazebni.Foto.1951.NA.gif|vpravo|náhľad|Väzobná fotografie: brigádny generál a namestník ministra obrany Bedřich Reicin po zatknutí v roku 1951]]
V priebehu roku [[1950]] sa aj v Československu začala napĺňať [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinova]] téza o nutnosti hľadania nepriateľa vo vlastných radoch. [[6. október|6. októbra]] [[1950]] bol zatknutý krajský tajomník [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] v Brne [[Otto Šling]]. Zatknutie bolo  konzultované so sovietskymi poradcami, ktorí rozhodnutie vedenia KSČ privítali. Vzhľadom k tomu, že Reicin od roku [[1945]] so [[Otto Šling|Šlingom]] úzko spolupracoval a niekoľkokrát navrhoval [[generál|gen.]] [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]] jeho menovanie do funkcie ministra, sa stal jedným z   podozrivých.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|265}}

Hoci bol Reicin ešte [[1. október|1. októbra]] [[1950]] povýšený do hodnosti divízneho generála, došlo na základe nariadenia ministra národnej obrany [[generál|gen.]] [[Alexej Čepička|Alojza Čepičku]] začiatkom októbra k vyňatiu spravodajských služieb a kádrového odboru MNO z jeho podriadenosti. Na prelome rokov [[1950]] a [[1951]] bol už sledovaný [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. Dňa [[30. január|30. januára]] [[1951]] po rokovaní s [[Alexej Čepička|Čepičkom]] oznámil, že odchádza na dlhší čas zo svojho miesta, lebo bol poverený inou dôležitou prácou. [[8. február|8. februára]] [[1951]] bol Bedřich Reicin zatknutý. Nasledovalo zatknutie jeho najbližších spolupracovníkov. Najskôr bol väznený v utajenom väzení na zámku v [[Koloděje|Kolodějích]] a potom vo väznici v Ruzyni.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|265}}

Spracovanie Reicinovho prípadu pripadlo por. ŠtB Aloisovi Dřevíkovskému, pôvodne lakovačovi, ktorý nemal s vyšetrovaním žiadne skúsenosti. Druhým vyšetrovateľom sa na žiadosť Dřevíkovského stal vo februári [[1952]] por. Ladislav Rendl, pôvodne holič, absolvent mesačnej školy vyšetrovateľov vo [[Veverská Bítýška|Veverskej Bitýške]] a štvormesačnej večernej školy pre politických tajomníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v [[Litoměřice|Litoměřiciach]]. Ako spolupracovníka [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] nasadili vyšetrovatelia do Reicinovej cely Mórice Mittelmanna{{--}}Čierneho, bývalého redaktora, ktorý mal informovať, ako Reicin reaguje na výsluchy.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|266}}

===Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom===
{{Hlavný článok|Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským}}
[[Súbor:Proces Rudolf Slansky.jpg|náhľad|vpravo|Titulná strana slovenskej verzie knižného vydania súdnej zápisnice Procesu s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským vydanej ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1953]]
Po zatknutí [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] a vytvorení konštrukcie „protištátneho sprisahaneckého centra“ bol do neho zaradený aj Bedřich Reicin a obvinený zo sabotáže [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v armáde. Spisový materiál, ktorý žalobca predkladal súdu, kontrolovali sovietski poradcovia Gromov a Petuchov. Pri pohovore na [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] dostal Dřevíkovský otázku, prečo nebola dôsledne prešetrená a súdom prejednaná skutočná Reicinova trestná činnosť z obdobia, keď stál na čele [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] (provokácia, násilné metódy vyšetrovania, fyzická likvidácia niektorých osôb atď.). Dřevíkovský odpovedal, že aj táto činnosť bola prešetrovaná a zistené skutočnosti uvedené do protokolov, na odporúčanie sovietskych poradcov však bolo ich uverejnenie zamietnuté s tým, že nie je vhodné s nimi zoznamovať širšiu verejnosť. Politický proces patril k najväčším celom východnom bloku. Išlo  o vopred pripravené predstavenie, ktorého hlavné obrysy, vrátane obžaloby, obhajcov, súdneho senátu či znalcov, schválilo najvyššie stranícke vedenie (politický sekretariát [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]) na svojom zasadnutí [[13. november|13. novembra]] [[1952]]. Kauzu sprevádzala mohutná propagandistická kampaň.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|266}}

Súdne pojednávanie prebiehalo v dňoch [[20. november|20.]]-[[27. november|27. novembra]] [[1952]] pred Štátnym súdom v Prahe. Hlavným prokurátorom bol JUDr. [[Jozef Urválek]] a súd zasadal v zložení: predseda senátu JUDr. Jaroslav Novák, sudcovia brig. gen. JUDr. Jiří Štella, František Stýblo a sudcovia z ľudu Václav Jareš a Ing. Františok Dúšok. Ako Reicinov obhajca pôsobil JUDr. Jiří Šťastný.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|266}}

Bedřich Reicin vypovedal pred súdom [[25. november|25. novembra]] [[1952]]. Bol obvinený, že ako zástupca ministra obrany spolu so [[Rudolf Slánský|Slánským]] ''„sabotovali výstavbu armády na pokyn svojich pánov takým spôsobom, aby nemohla brániť slobodu, samostatnosť a nezávislosť vlasti“''.&lt;ref name=&quot;proces&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti v nakladateľstve Orbis|miesto=Praha|rok=1953|strany=589}}&lt;/ref&gt;{{rp|33-34}} Bedřich Reicin bol obviňovaný a na procese priznal, že sa po zatknutí v roku [[1939]] stal agentom [[Gestapo|gestapa]], vyzradil informácie o funkcionároch [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], nasadil gestapo na stopu [[Julius Fučík|Juliusa Fučíka]] a do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] bol vyslaný ako agent [[Gestapo|gestapa]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|488-491}} Priznal, že po návrate do Československa už ako prednosta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]] dodával spravodajské informácie angloameričanom, pričom mu pomáhali najmä náčelník generálneho štábu [[generál|gen.]] Boček a [[generál|gen.]] Dr. [[Anton Rašla]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|492}} Po [[februárový prevrat|víťaznom februári]] dosadzoval podľa priznania do armády „živly“ a sabotoval februárovú očistu armády.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|502}} Priznal, že vďaka svojej gestapáckej minulosti bol nútený pristúpiť na spoluprácu s juhoslovanskou rozviedkou a odovzdávať im vojenské informácie. Zároveň doznal, že v roku [[1946]] umožnil Američanom odcudziť ''„štěchovický archív“'', ktorý mal obsahovať aj Reicinov konfidentský zväzok.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|555}}
{{Citát|... Za námestníka ministra národnej obrany pre veci kádrové pretlačil Slánský Bedricha Reicina. Tento starý konfident gestapa, odporný zradca, ktorého čierne svedomie je zaťažené vinou na smrti členov ilegálneho ÚV KSČ, redaktorov Rudého práva a medzi nimi i národného hrdinu, milovaného celým ľudom i všetkými pokrokovými ľuďmi sveta — Julia Fučíka, ktorých zradne vydal do vražedných rúk gestapa. Zaťažený týmito hroznými zločinmi, stal sa po porážke nacistov cenným pomocníkom Rudolfa Slánského a významným agentom americkej, britskej a juhoslovanskej špionážnej služby.|Záverečná reč hlavného obžalobcu Dr. Josefa Urválka &lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|534}}}}
Podľa Dřevíkovského ho v priebehu procesu morálne aj fyzicky zlomilo svedecké vystúpenie Gusty Fučíkovej na súde, ktorá obvinila Reicina, že zaviedol [[gestapo]] na stopu [[Julius Fučík|Juliusa Fučíka]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|514}}{{#tag:ref|O nezmyselnosti obvinenia svedčí fakt, že Bedřich Reicin emigroval do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] [[11. október|11. októbra]] [[1940]]. [[Julius Fučík]] bol zatknutý [[24. apríl|24. apríla]] [[1942]].|group=&quot;pozn.&quot;}} kedy povedal: Teraz už je všetko stratené.&quot; [[27. november|27. novembra]] [[1952]] bol za velezradu a vyzvedačstva odsúdený na trest smrti.{{#tag:ref|Trest smrti dostalo ďalších desať obvinených vrátane [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] a [[Karel Šváb|Karla Švába]]. Traja obvinení dostali doživotie.|group=&quot;pozn.&quot;}} 
{{Citát|Som si vedomý toho, že pre ťažké a strašné zločiny, ktorých som sa dopustil, niet žiadnej omluvy. Škody, ktoré som spôsobil svojou rozvratnou činnosťou, sú ťažké. Som si vedomý toho, že za tieto svoje zločiny si zaslúžim najprísnejší trest.|Posledné slová Bedřicha Reicina na súde&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|578}}}}

Žiadosť o milosť prezident [[Klement Gottwald|Gottwald]] zamietol. Bedřich Reicin napísal [[2. december|2. decembra]] [[1952]], deň pred popravou, šesť krátkych listov na rozlúčku, adresovaných [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]], brig. gén. MUDr. Františkovi Engelovi, manželke, sesternici Erice Žádníkovej, manželkinej sestre Anne Skleničkovej a bývalému manželovi jeho sestry Karlovi Brandejsovi. V liste prezidentovi [[Klement Gottwald|Gottwaldovi]] žiadal o vymeranie vdovského a sirotského dôchodku jeho žene a synovi z milosti. V ostatných listoch prosil svojich známych o podporu a pomoc svojej manželke a synovi. Poprava bola vykonaná [[3. december|3. decembra]] [[1952]] 5:24 ráno, kedy bol Reicin popravený ako predposledný z jedenástich odsúdených. Keď mu predseda senátu povedal, že mu milosť udelená nebude, a položil otázku, či chce ešte niečo vyhlásiť, mlčal a žiadny výrok nepreniesol. Ostatky Bedřicha Reicina a ďalších popravených v tomto procese boli za prísnych bezpečnostných opatrení odvezené do krematória v Prahe{{--}}Strašniciach. Popol bol rozhádzaný v okolí Prahy do vetra.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|267}}

Manželka Josefa Reicinová bola nútená v prítomnosti príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] vo svojom byte počúvať celý prenos procesu vysielaný rozhlasom. Bola vylúčená z komunistickej strany a musela opustiť aj svoje zamestnanie. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ju sledovala na každom kroku. Počas jej krátkej internácie sa nikto nepostaral o malého syna. Podľa jej vyjadrenia nikto z adresátov nedostal listy na rozlúčku napísané jej mužom. S rodinou Bedřicha Reicina bolo po jeho poprave zaobchádzané rovnako ako s rodinami popravených a perzekvovaných dôstojníkov po februári 1948, na ktorých osude sa Bedřich Reicin podpísal.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|267}}

===Rehabilitácia===
Podrobné preskúmanie prípadu prebehlo v rámci rokovania komisie, ktorá bola zriadená na prešetrenie politických procesov z rokov [[1948]]{{--}}[[1954]] v septembri [[1962]]. Jej predsedom sa stal člen [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] Drahomír Kolder. Prípadu Bedřicha Reicina bola v priebehu práce komisie venovaná mimoriadna pozornosť. Bola spracovaná Správa o preverení trestnej veci proti Bedřichovi Reicinovi zo [[6. november|6. novembra]] [[1962]], podpísaná predsedom najvyššieho súdu JUDr. Jozefom Urválkom{{#tag:ref|V prípade predsedu Najvyššieho súdu išlo o toho istého Jozefa Urválka, ktorý v procese „Slánský a spol.“ vystupoval ako prokurátor a navrhoval pre „zradca“ Reicina trest smrti.|group=&quot;pozn.&quot;}} a generálnym prokurátorom JUDr. Jánom Bartuškom. Správa  konštatuje: Preverovaním sa zistilo, že vyšetrovanie bolo vykonané nezákonným spôsobom. V dôsledku toho žaloba aj rozsudok štátneho súdu sú nezákonné. Súčasne je uvedený možný spôsob riešenia: buď obnova konania, alebo podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Podľa oboch mimoriadnych prostriedkov je nutné odsúdeného Reicina v plnom rozsahu žaloby zbaviť. Správa ďalej uvádza, že Reicin je trestne zodpovedný za nezákonné metódy vyšetrovania, násilie, provokácie. Tým sa dopustil trestných činov zneužitia úradnej moci a krivého svedectva. Správa však konštatuje, že ''„Pokračovať v konaní a uznať ho vinným z týchto trestných činov nemožno z dôvodov § 11, ods. 1, písm. c.“'' Ďalší nepodpísaný dokument s názvom Správa o prešetrení prípadu Bedřicha Reicina z [[28. február|28. februára]] [[1963]] (zrejme materiál súvisiaci s činnosťou [[Kolderova komisia|Kolderovej komisie]]) uvádza: Reicin bol neprávom odsúdený ako člen „sprisahaneckého centra“ pre velezradu, vyzvedačstvo a vojenskú zradu. Nesie spoluzodpovednosť za to, že ako náčelník [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|HS OBZ]] MNO neprijal potrebné opatrenia, aby sa štechovický archív dostal včas do rúk čs. úradov. Reicin je súdne aj stranícky zodpovedný za nezákonné metódy práce používané v orgánoch obranného spravodajstva MNO. Za túto činnosť však súdený nebol a súdnu zodpovednosť už vyjadriť nemožno vzhľadom na to, že je mŕtvy. Preto komisia odporúča Bedřicha Reicina súdne plne rehabilitovať, avšak neodporúča stranícku rehabilitáciu. Rovnaké odporúčanie obsahuje aj správa [[Kolderova komisia|Kolderovej komisie]] predložená na rokovaní ÚV KSČ [[3. apríl|3.]] a [[4. apríl|4. apríla]] [[1963]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|268}}

Na základe všetkých dostupných informácií zrušilo vojenské kolégium Najvyššieho súdu v Prahe v zložení predseda pplk. justície JUDr. Karol Tibitanzl, členovia senátu mjr. justície JUDr. Jiří Klepš a mjr. justície promovaný právnik Jaromír Fuciman [[17. máj|17. mája]] [[1963]] v celom rozsahu rozsudok Štátneho súdu v [[Praha|Prahe]] z [[27. november|27. novembra]] [[1952]], ktorým bol Reicin uznaný vinným trestnými činmi velezrady, vyzvedačstva a vojenskej zrady a odsúdený na trest smrti. Rozhodnutie [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]], ktoré následne potvrdilo jeho vylúčenie zo strany, nebolo nikdy zmenené.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|268}}

[[27. marec|27. marca]] [[1968]] zaslala vdova po Bedřichu Reicinovi Josefa list ministrovi národnej obrany, v ktorom odkazovala na manželovu súdnu a občiansku rehabilitáciu z roku [[1963]] a žiadala, aby mu bola vrátená vojenská hodnosť generála. Rehabilitačná komisia MNO sa rozhodla žiadosť zamietnuť. 
V nasledujúcom období ani po novembri [[1989]] sa už Reicinova rehabilitácia neprejednávala.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|269}} 

Bedřich Reicin bol odsúdený a popravený za činy, ktorých sa nikdy nedopustil. Do roku [[1989]] boli prísne utajované materiály svedčiace o okolnostiach jeho nezákonného odsúdenia, ale aj dokumenty potvrdzujúce jeho skutočnú úlohu v armáde po roku [[1945]] a zodpovednosť Bedřicha Reicina za to, čo sa dialo vo väzení vojenského spravodajstva, v tzv. Domčeku na Hradčanoch, ako aj jeho osobný podiel na justičných vraždách gen. [[Heliodor Píka|Heliodora Píku]], mjr. Jaromíra Nechanského, mjr. Claudia Šatanu a ďalších dôstojníkov, účastníkov domáceho i zahraničného odboja.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|269}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

==Pozri aj ==
* [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

&lt;!--
{{DEFAULTSORT:Hagara, František}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Poslanci SNR]]
[[Kategória:Politici KSS]]
[[Kategória:Politici ČSSR]]
[[Kategória:Politici KSČ]]
[[Kategória:Slovenskí komunistickí funkcionári]]
[[Kategória:Osobnosti z Novák]]
--&gt;</text>
      <sha1>2ctwhzhxkaoo8tniq6ntbk2j3hhgr48</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244707</id>
      <parentid>8244705</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T20:21:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie</comment>
      <origin>8244707</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="45824" sha1="ngfghp7hrp4ugjmzia4zsj1uaa4wc9o" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = František Hagara
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = partizánsky veliteľ, komunistický politik, minister
 | Portrét           = 
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = 

 | Poradie           = 
 | Úrad              = minister lesného a vodného hospodárstva
 | Začiatok obdobia  = [[2. január]] [[1969]]
 | Koniec obdobia    = [[4. november]] [[1976]]
 | Predchodca        = ministerstvo vzniklo
 | Nástupca          = Štefan Margetin
 | Prezident         = 
 | Premiér           = [[Štefan Sádovský]]&lt;br/&gt;[[Peter Colotka]]

 | Dátum narodenia   = [[10. november]] [[1914]]
 | Miesto narodenia  = [[Nováky]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Dátum úmrtia      = {{dúv|1983|05|10|1914|11|10}}
 | Miesto úmrtia     = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|Československo]]
 | Politická strana  = 
 | Alma mater        = 
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = 
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

'''František Hagara''' (* [[10. november|10. novembra]] [[1914]] [[Nováky]]{{--}}†[[10. máj|10. mája]] [[1983]] [[Bratislava]]) bol slovenský partizánsky veliteľ, príslušník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], politický väzeň, komunistický politik, v rokoch [[1969]] až [[1976]] [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969|slovenský minister]] lesného a vodného hospodárstva.

== Život ==
===Mladosť===
Bedřich Reicin sa narodil [[29. september|29. septembra]] [[1911]] v [[Přerov|Přerove]] v chudobných pomeroch. V osobnom dotazníku z roku [[1947]] uviedol desať súrodencov.{{#tag:ref|V archívnych materiáloch jeho osoby sú zmienené tri sestry Bedřicha Reicina. Najstaršia Hertha bola sochárka. Prostredná sestra, ktorej meno nie je uvedené, pracovala ako úradníčka a zahynula [[7. marec|7. marca]] [[1944]] v koncentračnom tábore. Najmladšia sestra Hilda sa vydala za Iránca a žila v Iráne.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3506-6|kapitola=Bedřich Reicin|zväzok=III}}&lt;/ref&gt;{{rp|256}}|group=&quot;pozn.&quot;}} Rodina sa prisťahovala v roku [[1908]] z ukrajinského [[Žytomyr|Žitomíru]]. Otec Bedřicha Reicina Vítězslav bol kantorom židovskej náboženskej obce v [[Strážnice (okres Hodonín)|Strážnici]], následne v [[Plzeň|Plzni]], kde v roku [[1927]] zomrel; jeho brat Oskar žil v Sovietskom zväze ešte v čase 2. svetovej vojny. Matka Hermína, rodená Weissová, narodená v roku [[1888]] zahynula v roku [[1944]] v [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčime]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|256}}

Bedřich Reicin navštevoval v rokoch [[1917]]{{--}}[[1921]] všeobecnú školu a v rokoch [[1922]]{{--}}[[1926]] reálne gymnázium v ​​[[Plzeň|Plzni]]. Od roku [[1927]] študoval na nemeckej obchodnej akadémii, odkiaľ bol však z politických dôvodov vylúčený. Od svojej mladosti bol horlivým propagátorom komunizmu.  Do organizácie mládeže KSČ vstúpil [[1. február|1. februára]] [[1926]]. V roku [[1927]] sa stal vedúcim pionierskych oddielov v celom Plzenskom kraji. Za agilné pôsobenie v pionierskom hnutí si vyslúžil prezývku „Kinderfricek“, ktorá mu zostala až do konca života.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|257}} Podľa svojho vyjadrenia sa v roku [[1928]] na krajskej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] aktívne zúčastnil boja s opozíciou v strane a ako vedúci pionierskeho hnutia v Plzenskom kraji sa v roku [[1928]] zúčastnil exkurzie do [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Sovietsky zväz navštívil aj v nasledujúcom roku ako zástupca [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] na medzinárodnej konferencii vedúcich pionierskeho hnutia v [[Moskva|Moskve]].

Od svojich sedemnástich rokoch bol viackrát zadržaný políciou. Podľa protokolu Policajného riaditeľstva v [[Praha|Prahe]] z [[29. marec|29. marca]] [[1929]] bol políciou zatknutý za zbitie tajomníka Medzinárodného všeodborového združenia Mendla v Prahe v Ječnej ulici. Činu sa dopustil spoločne s poslucháčom právnickej fakulty Františkom Austerlitzom a Karlom Šaškom. Svoju príslušnosť ku komunistickej mládeži a činnosť v nej prísne tajil, nefiguroval v strane pod vlastným menom a schôdzí strany, verejných prejavov, sa nezúčastňoval, takže na seba neupozornil.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|257}}
Od roku [[1929]] Reicin pracoval ako platený funkcionár [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na jeseň [[1929]] sa Reicin stretol pri štrajku baníkov s [[Julius Fučík|Juliom Fučíkom]] a jeho ženou Gustou.

V roku [[1931]] prešiel z práce v pionierskom hnutí do [[Komsomol|Komsomolu]]. V jeho ústredí v nasledujúcom období pôsobil vo funkciách agitačno{{--}}propagačného referenta, referenta pre masové organizácie a redaktora Mladej gardy. V roku [[1934]] sa stal krajským sekretárom mládeže v [[Ostrava|Ostrave]] a v [[Teplice|Tepliciach]]. V roku [[1936]] prešiel od práce s mládežou k práci v aparáte KSČ. Stal sa tajomníkom Agitpropu na ústrednom sekretariáte KSČ. V roku 1938 pracoval až do zákazu vydávania Rudého práva v októbri [[1938]] v jeho športovej redakcii. Súčasne pôsobil aj v Haló novinách.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|257}}

V apríli roku [[1930]] sa ocitol vo väzbe Policajného riaditeľstva v Bratislave za organizovanie ilegálnej komunistickej školy Mladých pionierov. [[23. apríl|23. apríla]] [[1931]] bol zatknutý v [[Přerov|Přerove]], kde sa zúčastnil kurzu komunistickej strany. V policajných protokoloch zo [[6. máj|6. mája]] [[1931]] sa uvádza: Bez akejkoľvek preháňania možno povedať, že Bedřicha Reicina treba pokladať za živel tunajším štátnym záujmom krajne nebezpečný. Prípis Policajného riaditeľstva v [[Plzeň|Plzni]] z [[3. máj|3. mája]] [[1932]] uvádza, že „Fricek“ volá sa správne Bedřich Reicin a používa aj krycie meno Kubíček. Reicin používal aj doklady na meno Bruno Tyras. V marci [[1934]] bol pod týmto menom zatknutý na tajnej komunistickej schôdzi v [[Kadaň (mesto)|Kadani]] a mesiac držaný vo vyšetrovacej väzbe. Pri domovej prehliadke boli u neho nájdené kompromitujúce materiály, na základe čoho boli Votruba aj Reicin označení za veľmi nebezpečných komunistov a bokom platených agitátorov. Prepustený bol na základe sľubu, že sa už podobného konania nedopustí, následne však naňho boli vydané zatykače Krajskými trestnými súdmi v [[Most (mesto)|Moste]] a v [[Plzeň|Plzni]] za porušenie zákona o ochrane republiky. Veľmi často sa v policajných protokoloch v súvislosti s Reicinovou činnosťou sa  objavuje aj meno jeho budúcej manželky Josefy Barešovej ako horlivej stúpenkyne hnutia komunistického.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|258}} 

[[30. marec|30. marca]] [[1935]] podalo Policajné riaditeľstvo v Prahe na Bedřicha Reicina trestné oznámenie z podozrenia na vyzvedačstvo v prospech sovietskych spravodajských služieb. Pri domovej prehliadke u jeho priateľky Josefy Barešové, s ktorou žil, boli zabavené materiály týkajúce sa ilegálnej komunistickej činnosti. Štátne zastupiteľstvo v [[Praha|Prahe]] nakoniec odmietlo začať trestné stíhanie pre nedostatok dôkazov.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|259}}

Za politickú činnosť v období predmníchovskej republiky bola niekoľkokrát trestaná aj Reicinova žena. Už v roku [[1929]] vo väzení strávila tri mesiace. V nasledujúcich rokoch bola trestaná väčšinou za účasť na demonštráciách. So svojou budúcou manželkou sa Reicin zoznámil v roku [[1930]] na schôdzi komunistickej mládeže. Josefa Barešová vtedy zastávala funkciu vedúcu Priekopníkov v komunistickej mládeži. Spájala ich pevná viera v komunistické ideály. Reicin uvádza, že do roku 1940 bol zatknutý a väznený štrnásťkrát.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|259}}

===Nemecká okupácia===
Po zákaze činnosti komunistickej strany dňa [[22. október|22. októbra]] [[1938]] odišli jej vedúci predstavitelia do [[Moskva|Moskvy]] a zriadili zahraničné vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] na čele s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]], [[Jan Šverma|Jánom Švermom]], [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánským]], [[Václav Kopecký|Václavom Kopeckým]], Čeňkom Hruškom, Rudolfom Vetiškom.  Bedřich Reicin zostal v Čechách. Po rozpustení [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a zastavení [[Rudé právo|Rudého práva]] až do [[15. marec|15. marca]] [[1939]] spolupracoval s [[Julius Fučík|Juliusom Fučíkom]] na využívaní existujúcich legálnych tlačových možnosti na šírenie určených informácií a správ. Novinárskou činnosťou sa zaoberal až do dňa okupácie, kedy ju po dohode s Fučíkom ukončil. Po príchode Nemcov niekoľko dní nespal vo svojom byte z obavy pred zatknutím. Napriek tomu bol českou políciou zatknutý a takmer mesiac väznený v Bartolomejskej ulici.{{#tag:ref|Reicin bol zatknutý v rámci marcových preventívnych opatrení, nakoľko podľa policajného prezídia patril medzi radikálnych príslušníkov komunistickej strany|group=&quot;pozn.&quot;}} Reicin vo svojich výpovediach uvádza, že bol zatknutý [[20. marec|20. marca]] [[1939]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|259}}

Z pravidelného hlásenia pražského [[Gestapo|Gestapa]] z apríla [[1939]] vyplýva, že malo informácie o tom, že Reicin je funkcionárom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] židovského pôvodu. Napriek tomu bol z preventívnej väzby po dohode medzi policajným prezídiom a zástupcami [[Gestapo|Gestapa]] z Prahy [[18. apríl|18. apríla]] [[1939]] prepustený. Medzitým plzenské policajné riaditeľstvo žiadalo o jeho prevoz do [[Plzeň|Plzne]] za účelom výsluchu na tamojšej úradovni Gestapa. Bol preto [[27. apríl|27. apríla]] [[1939]] opäť zatknutý a vypočúvaný [[gestapo|gestapom]]. Česká polícia nebola o dôvodoch zatknutia ani o výsledkoch výsluchov informovaná.

Gestapo Reicina po zatknutí umiestnilo do väznice na [[Pankrác (Praha)|Pankráci]] a v priebehu väznenia ho niekoľkokrát odviezlo do [[Petschkov palác|Petschkovho paláca]] na výsluchy. O jeho správaní svedčili spoluväzni jeho švagor Karel Brandejs a František Pokorný. Podľa svedectiev zaobchádzalo [[Gestapo]] s Reicinom pri výsluchoch rovnako ako s ostatnými väzňami. Dokonca mu vyrazili dva zuby. Sám Reicin sa zmienil o tom, ako sa k nemu na Gestape správali, iba v rozhovoroch s [[Gusta Fučíková|Gustou]] a [[Julius Fučík|Juliom Fučíkovými]] a s Gustavom Barešom v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Pri výsluchu gestapáci uvádzali Reicinovi mená funkcionárov [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a pri vyslovení každého z nich dostal od vyšetrovateľa facku. Reicinov spoluväzeň Pokorný vo svojich výpovediach uviedol, že Reicin bol veľmi bojazlivý a jeho správanie zbabelé. Po prvom výsluchu v [[Petschkov palác|Petschkovom paláci]] sa vrátil celý vystrašený. večer. Z výsluchu sa vracal vždy plný strachu a vyhlasoval, že bude odstrelený a že vyšetrujúci sudca stále na ňom žiada, aby vymenoval ozbrojené skupiny komunistickej strany. Reicinova manželka mala obavy z toho, že jej manžel je mäkkej povahy a že pri výsluchu prezradí všetko, na čo sa ho spýtajú, a môže tak priviesť niektorých ľudí do nešťastia. Až do Reicinovho prepustenia udržovala s Pokorným milostný pomer.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|260}}

Pri prepustení z väzenia [[14. október|14. októbra]] [[1939]] dostal Reicin nariadené hlásiť sa každý týždeň na [[Gestapo|Gestape]]. Reicin sa podľa svojich slov takto hlásil päťkrát alebo šesťkrát u komisára Elbersa. Keď zistil, že menovaný už na pražskom Gestape nepracuje, prestal tam dochádzať. [[Gestapo]] sa o neho ďalej nezaujímalo. V tej dobe bývali Reicinovi v byte Karola Brandejsa. Obaja pracovali ako pomocní robotníci za nízku mzdu. Po prepustení stratil Reicin záujem o činnosť v komunistickej strane a prestal sa stýkať so svojimi bývalými komunistickými spolupracovníkmi.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|260}}

===Emigrácia do Sovietskeho zväzu===
Reicinova sestra Hilda podala na sovietskom konzuláte žiadosť o udelenie sovietskeho občianstva a o vysťahovaní celej rodiny do [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Reicin navštívil sovietsky konzulát, kde sa informoval o možnom udelení víza. Jeho žiadosť bola odoslaná do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a až takmer po roku Reicin dostal pokyn získať pas a povolenie na vysťahovanie cestou Židovskej náboženskej obce. Ako cieľ cesty mal udať [[Šanghaj]] s tým, že mu bude udelené prejazdné vízum cez [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Na radu dr. Ruth Hofferovej{{#tag:ref|Hofferová pomáhala Reicinovi a jeho žene s vybavením všetkých potrebných dokladov a formalít. V januári [[1943]] bola transportovaná do koncentračného tábora, kde zahynula.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|261}}|group=&quot;pozn.&quot;}}, referentky na oddelení sociálnej starostlivosti Židovskej náboženskej obce v [[Praha|Prahe]], sa jeho manželka prihlásila jako Židovka s miestom narodenia mimo [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|260}}

Bedřich Reicin absolvoval štandardnú procedúru vysťahovania z [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]]. Ako nemajetnému mu nebola vymeraná vysťahovalecká daň, musel však zaplatiť stanovené poplatky. Pred odchodom z protektorátu si preto od známych požičal rôzne finančné čiastky, aby mohol stanovené poplatky a výdavky na cestu uhradiť. Karel Brandejs, u ktorého Reicin býval, uviedol, že napríklad od Ing. Hillara Pacanovského si požičal niekoľko tisíc korún, ktoré podľa jeho vyjadrenia nevrátil ani po vojne, po návrate z [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Reicin s manželkou odišli [[11. október|11. októbra]] [[1940]] transportom spolu s veľkou skupinou nemajetných Židov.

Cesta do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] bola veľkou neznámou. Komplikácie mohli nastať v prípade, že by pri osobnej prehliadke na hraniciach nemeckí úradníci u nich objavili aršíky so sovietskymi vstupnými vízami zašité v podšívke kabátov. Cesta nakoniec prebehla hladko. Z Masarykovej stanice vyrazili v poludňajších hodinách [[11. október|11. októbra]] [[1940]] do Berlína, odtiaľ cez [[Kaliningrad|Královec]] do [[Vilnius|Vilniusu]]. Pasová kontrola na nemeckej i sovietskej strane bola bez problémov. Z [[Vilnius|Vilniusu]] pokračovali cez [[Kaunas]] do [[Minsk|Minsku]], odkiaľ rýchlikom dorazili [[15. október|15. októbra]] do [[Moskva|Moskvy]]. Spolu s ostatnými tranzitnými cestujúcimi boli odvezení pracovníkmi  Inturistu do jedného moskovského hotela. V ďalšej ceste už nepokračovali. Bedřich Reicin okamžite odišiel do hotela Lux, kde boli ubytovaní členovia zahraničného vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Od januára [[1941]] pôsobil v českej redakcii moskovského rozhlasu a úzko spolupracoval s [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánskym]], ktorý stál na čele redakcie, s Ing. Vlastimilom Borkom, Štefanom Raisom, Boženou Machačovou a Bedřichom Vodou{{--}}Pexou.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|261}}

===Zatknutie v Sovietskom zväze===
V rozhlase pôsobil Reicin až do [[Operácia Barbarossa|prepadnutia Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom]]. [[25. jún|25. júna]] [[1941]] bol ako cudzí štátny príslušník a nositeľ [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátneho]] pasu zatknutý [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Josefa Reicinová sa snažila dosiahnuť prepustenie svojho manžela. Napísala listy šéfovi [[Kominterna|Kominterny]] [[Georgi Dimitrov|Georgimu Dimitrovovi]] a tiež kancelárii [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]]. Bola dokonca predvolaná do [[Moskovský kremeľ|Kremľa]], kde však už prebiehala evakuácia a Josefa už nemala možnosť s nikým hovoriť. Napriek mnohonásobnej žiadosti odmietli všetci, na koho sa Reicinova manželka obrátila, intervenovať za jeho prepustenie. Reicin bol internovaný v tábore Oranki, kde sa nachádzali aj ďalší československí občania, držitelia protektorátnych pasov. Odtiaľ boli internovaní presunutí do tábora v Akťubinsku v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|261}}

===Československá vojenská jednotka===
Od januára [[1942]] sa v [[Buzuluk|Buzuluku]] formovala pod vedením [[Podplukovník|podplukovníka]] [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] československá vojenská jednotka. Sovietska vláda uvoľnila československých občanov zo sovietskych gulagov, pokiaľ chceli do jednotky vstúpiť. Bedřich Reicin bol prezentovaný v [[Buzuluk|Buzuluku]] [[18. február|18. februára]] [[1942]]. Ihneď po príchode začal budovať neverejnú organizáciu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a preverovať tých, ktorí uvádzali, že sú členmi strany. Na posilnenie skupiny komunistov vyslalo moskovské vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] do [[Buzuluk|Buzuluku]] v apríli [[1942]] kapitána v zálohe JUDr. Jaroslava Procházku, ktorý od januára 1931 pracoval v [[Moskva|Moskve]] v nakladateľstve cudzojazyčnej literatúry ako prekladateľ diel klasikov [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu{{--}}leninizmu]]. Podľa pokynov moskovských komunistov prevzal formálne od Reicina vedenie straníckej organizácie, fakticky však jej činnosť aj naďalej riadil Reicin.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|262}}

Hoci bol nevojak a v období prvej republiky sa vyhýbal prezenčnej vojenskej službe, absolvoval Reicin v [[Buzuluk|Buzuluku]] záložnú dôstojnícku školu. Patril k priemerným frekventantom a bol dokonca trestaný za liknavé plnenie povinností v dozornej službe. Začiatkom augusta [[1942]] bol ustanovený zástupcom veliteľa čaty, ale už [[4. september|4. septembra]] [[1942]] sa stal redaktorom časopisu Naše vojsko a pomocným osvetovým dôstojníkom. Po skončení dôstojníckej školy bol postupne povyšovaný.

Pred odchodom práporu na front bol namiesto kpt. JUDr. Procházku menovaný jeho osvetovým dôstojníkom. V [[Bitka pri Sokolove|boji pri Sokolove]] bol ranený a vyznamenaný Rádom červeného práporu a Československým vojnovým krížom 1939. V máji [[1943]] bol v Novočopersku, kde sa formovala 1. čs. samostatná brigáda, ustanovený do funkcie zástupcu osvetového dôstojníka brigády a povýšený do hodnosti [[Podporučík|podporučíka]]. V tom čase už úzko spolupracoval so sovietskymi styčnými dôstojníkmi, ktorí boli bez výnimky príslušníkmi [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Od príchodu do [[Buzuluk|Buzuluku]] až do konca vojny to bol najmä [[major|mjr.]] P. I. Kambulov, ktorý pôsobil u našich jednotiek v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] po celú dobu vojny.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|262}}

Od februára [[1944]] zastával Reicin pozíciu inštruktora pri formovaní [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] v Jefremove, kde sa neskôr nachádzal štáb tvoriaceho sa [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru v ZSSR]]. [[16. apríl|16. apríla]] [[1944]] bol menovaný prednostom oddelenia mravnej a osvetovej výchovy a [[28. máj|28. mája]] [[1944]] povýšený do hodnosti [[Poručík|poručíka]]. Na zásah moskovského vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa [[15. júl|15. júla]] stal prednostom oddelenia výchovy a osvety namiesto Reicina JUDr. Jaroslav Procházka. Medzi ním a Reicínom panovali napäté vzťahy. Reicin proti Procházkovi otvorene vystúpil na schôdzi straníckeho vedenia v septembri [[1944]] po počiatočných neúspechoch Karpatsko-duklianskej operácie. Obvinil Procházku z nedostatočného riadenia politickej práce v jednotke. [[15. október|15. októbra]] [[1944]] bol Reicin povýšený do hodnosti nadporučíka.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|262}}

V druhej polovici októbra [[1944]] bol Reicin vyslaný na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]] ako člen skupiny, ktorú vyslalo veliteľstvo [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru v ZSSR]] organizovať na oslobodenom území čs. administratívu a pripraviť odvody pre armádny zbor. Na plnenie týchto úloh sa Reicin prihlásil dobrovoľne spolu s niekoľkými ďalšími komunistami pochádzajúcimi z [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Reicinova skupina zatýkala skutočných i domnelých kolaborantov a zradcov. Reicin si pri výsluchoch počínal veľmi hrubo. V tom čase už prebiehala na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] kampaň za jej pripojenie k [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Červená armáda]] vykonávala so súhlasom Reicinovej skupiny odvody brancov do [[Červená armáda|Červenej armády]].{{rp|263}}

===Vojenské obranné spravodajstvo===
Na začiatku januára 1945 bol [[Nadporučík|npor.]] Bedřich Reicin menovaný prednostom novovytvoreného oddelenia [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]]  (OBZ). Jeho zástupcom sa stal por. JUDr. [[Karel Vaš]]. Reicin bol do tejto funkcie vymenovaný na základe požiadavky velenia [[4. ukrajinský front|4. ukrajinského frontu]]. [[6. marec|6. marca]] [[1945]] žiadal listom [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]], aby komunisti požadovali menovanie [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] za ministra obrany. Naopak [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] už ako minister v apríli vymenovanie Reicina do funkcie prednostu Hlavnej správy [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] ministerstva n8rodnej obrany. Do tejto funkcie bol Reicin ustanovený [[15. apríl|15. apríla]] [[1945]]. Prednostom oddelenia [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] sa stal [[nadporučík|npor.]] JUDr. [[Karel Vaš]]. Do hodnosti štábneho kapitána bol Reicin povýšený k [[1. máj|1. máju]] [[1945]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|263}}

Pod jeho vedením pôsobilo obranné spravodajstvo v armáde ako prísne utajovaná organizácia s takmer neobmedzenými právomocami vo všetkých oblastiach armádneho života. Malo rozhodujúce právomoci pri menovaní dôstojníkov na významné miesta, pri ich povyšovaní, vysielaní do škôl, predovšetkým v zahraničí, aj pri preverovaní dôstojníkov pri ich nábore. Sám Reicin bol členom komisie, ktorá preverovala generálov a dôstojníkov generálneho štábu ako v roku [[1945]], tak v rámci prijímania generálov a dôstojníkov podľa neskôr vydaného zákona č. 72/1946 Zb. Osobne sa podieľal na vypracovaní prísne utajovaných smerníc pre činnosť [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] v júni [[1945]] aj v januári [[1946]], ktorých obsah bol v rozpore s ústavou a vtedy platnými zákonmi. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] sa pod jeho vedením podieľalo na perzekúcii niektorých účastníkov odboja na Západe už v rokoch [[1945]]. Reicinovi sa podarilo dosiahnuť, že všetky ostatné zložky zaoberajúce sa spravodajskou činnosťou (2. oddelenie HŠ MNO, Zemské odbory bezpečnosti II., Odbor pre politické spravodajstvo ministerstva vnútra, Finančná stráž, spravodajské orgány [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]) boli fakticky podriadené [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] a museli mu odovzdávať všetky informácie.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|263}}

Okrem toho bol členom ústrednej brannej komisie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a výrazne pomáhal prehlbovať vplyv komunistickej strany v armáde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1948]]. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] sa podieľalo na spracovávaní kartoték dôstojníkov, ktoré tiež využívalo vedenie KSČ pri presadzovaní svojich členov na významné miesta v armáde, alebo naopak proti ustanoveniam. Na základe Reicinových nariadení vytváralo [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] agentúrne siete v rôznych inštitúciách i ostatných politických stranách. Niektorí generáli sympatizujúci s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] od neho napríklad dostali za úlohu, aby vstúpili do inej politickej strany.

Intenzívne sa podieľal na príprave uchopenia moci komunistickou stranou vo februári [[1948]]. Spolu s Jaroslavom Procházkom, ktorý stál vo februári [[1948]] na čele Hlavnej správy výchovy a osvety MNO, iniciovali prepustenie dvadsaťpäť generálov ihneď po prevzatí moci. Vrcholom Reicinovej kariéry bolo vymenovanie do funkcie námestníka ministra národnej obrany pre kádrovú prácu dňa [[15. december|15. decembra]] [[1948]]. V tejto pozícii mu priamo podliehali spravodajské služby v armáde (2. a 5. oddelenie HŠ) aj 10. oddelenie - kádrové. Spolu s [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánskym]] rozhodovali o všetkých zmenách na významných pozíciách v armáde. [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|Obranné spravodajstvo]], premenované v roku [[1946]] na 5. oddelení HŠ MNO a v roku [[1949]] na Hlavnú informačnú správu (HIS), malo hlavný podiel na politických čistkách v dôstojníckom zbore čs. armády po [[februárový prevrat |februári 1948]] aj na nezákonných procesoch s vojakmi na začiatku päťdesiatych rokov. Reicin stál aj pri zrode kádrovej správy MNO, ktorej jadro tvorili jemu oddaní príslušníci bývalého 5. oddelenia HŠ. Jeho nástupcom vo funkcii prednostu 5. oddelenia HŠ sa stal plk. Josef Musil, ktorý bol [[1. október|1. októbra]] [[1949]] povýšený do hodnosti brigádneho generála. Až do svojho zatknutia [[18. marec|18. marca]] [[1951]] plnil Musil všetky Reicinove pokyny vrátane tých, ktoré boli v rozpore s vtedy platnými zákonmi a znamenali nezákonné perzekúcie rôznych kategórií vojakov.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|264}}

Reicin patril k iniciátorom nezákonných perzekúcií v armáde po [[februárový prevrat|februári 1948]]. Bezprostredne po ňom organizoval takzvanú očistu armády od reakčných živlov, v rámci ktorej ju muselo opustiť viac ako 3&amp;nbsp;000 generálov a dôstojníkov, prevažne účastníkov odboja za 2. svetovej vojny. V rokoch [[1949]]{{--}}[[1951]] nasledovali vykonštruované procesy, z ktorých niektoré končili rozsudkom smrti. Prvou obeťou a symbolom nezákonných perzekúcií sa stal divízny generál [[Heliodor Píka]], popravený [[21. jún|21. júna]] [[1949]]. Na tresty smrti vo vykonštruovaných procesoch boli odsúdení dokonca aj dôstojníci, ktorí pôvodne patrili k spolupracovníkom [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]] — [[major|mjr.]] Claudius Šatana a [[major|mjr.]] Jaromír Nechanský. Reicin stál aj pri zrode tábora nútených prác pre vojakov zriadeného [[22. apríl|22. apríla]] [[1949]] vo väznici na [[Mírov|Mírove]]. Pričinením HŠ v spolupráci s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], bolo v TNP Mírov väznených 263 vojakov. Komisia, ktorá preverovala väznenie vojakov v tábore po Reicinovom a Musilovom zatknutí, konštatovala, že z uvedeného počtu bolo do tábora umiestnených 197 osôb v rozpore so zákonom.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|264}}

===Akcia „Lux“===

Reicin patril medzi hlavných strojcov akcie s názvom „Lux“. V jej priebehu boli umiestnení do TNP Mírov bývalí príslušníci 2. oddelenia HŠ MNO z obdobia 2. svetovej vojny. Na základe Reicinových pokynov boli organizované provokácie, ktorých obeťou sa stali desiatky vojakov. Mnohí z nich boli fyzicky týraní vo väzení [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]], v povestnom „Domčeku“ na Hradčanoch, s Reicinovým i Musilovým vedomím. [[Pomocný technický prápor|Pomocné technické prápory]] v armáde, v ktorých mali vykonávať prezenčnú službu osoby vtedajšiemu režimu nepriateľské, boli tiež dielom Bedřicha Reicina a vtedajšieho prednostu Hlavnej správy výchovy a osvety MNO gen. Jaroslava Procházky.

[[25. apríl|25. apríla]] [[1950]] do funkcie ministra národnej obrany nastúpil na pokyn Moskvy JUDr. [[Alexej Čepička]], zať prezidenta [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]]. Jeho pozícia vo vedení [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] bola vzhľadom na jeho predchádzajúce pôsobenie na čele ministerstva spravodlivosti a na osobné väzby na čelných predstaviteľov KSČ veľmi silná. Reicinovo miesto pôvodne ostávalo neohrozené, bolo mu zverené riadenie 2. a 5. oddelenia a akcie „D“ a „Lux“ a ďalšie provokácie a perzekúcie dôstojníkov mohli nerušene pokračovať. Na tejto situácii nič nezmenila ani reorganizácia 5. odd. HŠ. V auguste [[1950]] bolo 5. oddelenie vyňaté zo štruktúry a podriadenosti hlavného štábu. [[15. august|15. augusta]] [[1950]] vznikla Hlavná informačná správa MNO. Tiež na nižších stupňoch došlo k zmene názvu a bývalé piate oddelenia boli podriadené priamo veliteľom jednotlivých stupňov. [[8. august|8. augusta]] [[1950]] bolo schválené podriadenie HIS priamo námestníkovi pre kádrovú prácu gen. Reicinovi. Sovietski poradcovia, ktorí na MNO pôsobili, odporúčali [[Alexej Čepička|Čepičkovi]] podriadenie HIS novovzniknutému ministerstvu národnej bezpečnosti, čo Reicin tvrdošijne odmietal.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|265}}

===Zatknutie===
[[Súbor:Gen.Bedrich.Reicin.(1911-1952).Vazebni.Foto.1951.NA.gif|vpravo|náhľad|Väzobná fotografie: brigádny generál a namestník ministra obrany Bedřich Reicin po zatknutí v roku 1951]]
V priebehu roku [[1950]] sa aj v Československu začala napĺňať [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinova]] téza o nutnosti hľadania nepriateľa vo vlastných radoch. [[6. október|6. októbra]] [[1950]] bol zatknutý krajský tajomník [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] v Brne [[Otto Šling]]. Zatknutie bolo  konzultované so sovietskymi poradcami, ktorí rozhodnutie vedenia KSČ privítali. Vzhľadom k tomu, že Reicin od roku [[1945]] so [[Otto Šling|Šlingom]] úzko spolupracoval a niekoľkokrát navrhoval [[generál|gen.]] [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]] jeho menovanie do funkcie ministra, sa stal jedným z   podozrivých.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|265}}

Hoci bol Reicin ešte [[1. október|1. októbra]] [[1950]] povýšený do hodnosti divízneho generála, došlo na základe nariadenia ministra národnej obrany [[generál|gen.]] [[Alexej Čepička|Alojza Čepičku]] začiatkom októbra k vyňatiu spravodajských služieb a kádrového odboru MNO z jeho podriadenosti. Na prelome rokov [[1950]] a [[1951]] bol už sledovaný [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. Dňa [[30. január|30. januára]] [[1951]] po rokovaní s [[Alexej Čepička|Čepičkom]] oznámil, že odchádza na dlhší čas zo svojho miesta, lebo bol poverený inou dôležitou prácou. [[8. február|8. februára]] [[1951]] bol Bedřich Reicin zatknutý. Nasledovalo zatknutie jeho najbližších spolupracovníkov. Najskôr bol väznený v utajenom väzení na zámku v [[Koloděje|Kolodějích]] a potom vo väznici v Ruzyni.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|265}}

Spracovanie Reicinovho prípadu pripadlo por. ŠtB Aloisovi Dřevíkovskému, pôvodne lakovačovi, ktorý nemal s vyšetrovaním žiadne skúsenosti. Druhým vyšetrovateľom sa na žiadosť Dřevíkovského stal vo februári [[1952]] por. Ladislav Rendl, pôvodne holič, absolvent mesačnej školy vyšetrovateľov vo [[Veverská Bítýška|Veverskej Bitýške]] a štvormesačnej večernej školy pre politických tajomníkov [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] v [[Litoměřice|Litoměřiciach]]. Ako spolupracovníka [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] nasadili vyšetrovatelia do Reicinovej cely Mórice Mittelmanna{{--}}Čierneho, bývalého redaktora, ktorý mal informovať, ako Reicin reaguje na výsluchy.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|266}}

===Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom===
{{Hlavný článok|Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským}}
[[Súbor:Proces Rudolf Slansky.jpg|náhľad|vpravo|Titulná strana slovenskej verzie knižného vydania súdnej zápisnice Procesu s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským vydanej ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1953]]
Po zatknutí [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] a vytvorení konštrukcie „protištátneho sprisahaneckého centra“ bol do neho zaradený aj Bedřich Reicin a obvinený zo sabotáže [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v armáde. Spisový materiál, ktorý žalobca predkladal súdu, kontrolovali sovietski poradcovia Gromov a Petuchov. Pri pohovore na [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] dostal Dřevíkovský otázku, prečo nebola dôsledne prešetrená a súdom prejednaná skutočná Reicinova trestná činnosť z obdobia, keď stál na čele [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|OBZ]] (provokácia, násilné metódy vyšetrovania, fyzická likvidácia niektorých osôb atď.). Dřevíkovský odpovedal, že aj táto činnosť bola prešetrovaná a zistené skutočnosti uvedené do protokolov, na odporúčanie sovietskych poradcov však bolo ich uverejnenie zamietnuté s tým, že nie je vhodné s nimi zoznamovať širšiu verejnosť. Politický proces patril k najväčším celom východnom bloku. Išlo  o vopred pripravené predstavenie, ktorého hlavné obrysy, vrátane obžaloby, obhajcov, súdneho senátu či znalcov, schválilo najvyššie stranícke vedenie (politický sekretariát [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]) na svojom zasadnutí [[13. november|13. novembra]] [[1952]]. Kauzu sprevádzala mohutná propagandistická kampaň.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|266}}

Súdne pojednávanie prebiehalo v dňoch [[20. november|20.]]-[[27. november|27. novembra]] [[1952]] pred Štátnym súdom v Prahe. Hlavným prokurátorom bol JUDr. [[Jozef Urválek]] a súd zasadal v zložení: predseda senátu JUDr. Jaroslav Novák, sudcovia brig. gen. JUDr. Jiří Štella, František Stýblo a sudcovia z ľudu Václav Jareš a Ing. Františok Dúšok. Ako Reicinov obhajca pôsobil JUDr. Jiří Šťastný.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|266}}

Bedřich Reicin vypovedal pred súdom [[25. november|25. novembra]] [[1952]]. Bol obvinený, že ako zástupca ministra obrany spolu so [[Rudolf Slánský|Slánským]] ''„sabotovali výstavbu armády na pokyn svojich pánov takým spôsobom, aby nemohla brániť slobodu, samostatnosť a nezávislosť vlasti“''.&lt;ref name=&quot;proces&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti v nakladateľstve Orbis|miesto=Praha|rok=1953|strany=589}}&lt;/ref&gt;{{rp|33-34}} Bedřich Reicin bol obviňovaný a na procese priznal, že sa po zatknutí v roku [[1939]] stal agentom [[Gestapo|gestapa]], vyzradil informácie o funkcionároch [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], nasadil gestapo na stopu [[Julius Fučík|Juliusa Fučíka]] a do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] bol vyslaný ako agent [[Gestapo|gestapa]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|488-491}} Priznal, že po návrate do Československa už ako prednosta [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|obranného spravodajstva]] dodával spravodajské informácie angloameričanom, pričom mu pomáhali najmä náčelník generálneho štábu [[generál|gen.]] Boček a [[generál|gen.]] Dr. [[Anton Rašla]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|492}} Po [[februárový prevrat|víťaznom februári]] dosadzoval podľa priznania do armády „živly“ a sabotoval februárovú očistu armády.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|502}} Priznal, že vďaka svojej gestapáckej minulosti bol nútený pristúpiť na spoluprácu s juhoslovanskou rozviedkou a odovzdávať im vojenské informácie. Zároveň doznal, že v roku [[1946]] umožnil Američanom odcudziť ''„štěchovický archív“'', ktorý mal obsahovať aj Reicinov konfidentský zväzok.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|555}}
{{Citát|... Za námestníka ministra národnej obrany pre veci kádrové pretlačil Slánský Bedricha Reicina. Tento starý konfident gestapa, odporný zradca, ktorého čierne svedomie je zaťažené vinou na smrti členov ilegálneho ÚV KSČ, redaktorov Rudého práva a medzi nimi i národného hrdinu, milovaného celým ľudom i všetkými pokrokovými ľuďmi sveta — Julia Fučíka, ktorých zradne vydal do vražedných rúk gestapa. Zaťažený týmito hroznými zločinmi, stal sa po porážke nacistov cenným pomocníkom Rudolfa Slánského a významným agentom americkej, britskej a juhoslovanskej špionážnej služby.|Záverečná reč hlavného obžalobcu Dr. Josefa Urválka &lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|534}}}}
Podľa Dřevíkovského ho v priebehu procesu morálne aj fyzicky zlomilo svedecké vystúpenie Gusty Fučíkovej na súde, ktorá obvinila Reicina, že zaviedol [[gestapo]] na stopu [[Julius Fučík|Juliusa Fučíka]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|514}}{{#tag:ref|O nezmyselnosti obvinenia svedčí fakt, že Bedřich Reicin emigroval do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] [[11. október|11. októbra]] [[1940]]. [[Julius Fučík]] bol zatknutý [[24. apríl|24. apríla]] [[1942]].|group=&quot;pozn.&quot;}} kedy povedal: Teraz už je všetko stratené.&quot; [[27. november|27. novembra]] [[1952]] bol za velezradu a vyzvedačstva odsúdený na trest smrti.{{#tag:ref|Trest smrti dostalo ďalších desať obvinených vrátane [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánského]] a [[Karel Šváb|Karla Švába]]. Traja obvinení dostali doživotie.|group=&quot;pozn.&quot;}} 
{{Citát|Som si vedomý toho, že pre ťažké a strašné zločiny, ktorých som sa dopustil, niet žiadnej omluvy. Škody, ktoré som spôsobil svojou rozvratnou činnosťou, sú ťažké. Som si vedomý toho, že za tieto svoje zločiny si zaslúžim najprísnejší trest.|Posledné slová Bedřicha Reicina na súde&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|578}}}}

Žiadosť o milosť prezident [[Klement Gottwald|Gottwald]] zamietol. Bedřich Reicin napísal [[2. december|2. decembra]] [[1952]], deň pred popravou, šesť krátkych listov na rozlúčku, adresovaných [[Klement Gottwald|Klementovi Gottwaldovi]], brig. gén. MUDr. Františkovi Engelovi, manželke, sesternici Erice Žádníkovej, manželkinej sestre Anne Skleničkovej a bývalému manželovi jeho sestry Karlovi Brandejsovi. V liste prezidentovi [[Klement Gottwald|Gottwaldovi]] žiadal o vymeranie vdovského a sirotského dôchodku jeho žene a synovi z milosti. V ostatných listoch prosil svojich známych o podporu a pomoc svojej manželke a synovi. Poprava bola vykonaná [[3. december|3. decembra]] [[1952]] 5:24 ráno, kedy bol Reicin popravený ako predposledný z jedenástich odsúdených. Keď mu predseda senátu povedal, že mu milosť udelená nebude, a položil otázku, či chce ešte niečo vyhlásiť, mlčal a žiadny výrok nepreniesol. Ostatky Bedřicha Reicina a ďalších popravených v tomto procese boli za prísnych bezpečnostných opatrení odvezené do krematória v Prahe{{--}}Strašniciach. Popol bol rozhádzaný v okolí Prahy do vetra.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|267}}

Manželka Josefa Reicinová bola nútená v prítomnosti príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] vo svojom byte počúvať celý prenos procesu vysielaný rozhlasom. Bola vylúčená z komunistickej strany a musela opustiť aj svoje zamestnanie. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ju sledovala na každom kroku. Počas jej krátkej internácie sa nikto nepostaral o malého syna. Podľa jej vyjadrenia nikto z adresátov nedostal listy na rozlúčku napísané jej mužom. S rodinou Bedřicha Reicina bolo po jeho poprave zaobchádzané rovnako ako s rodinami popravených a perzekvovaných dôstojníkov po februári 1948, na ktorých osude sa Bedřich Reicin podpísal.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|267}}

===Rehabilitácia===
Podrobné preskúmanie prípadu prebehlo v rámci rokovania komisie, ktorá bola zriadená na prešetrenie politických procesov z rokov [[1948]]{{--}}[[1954]] v septembri [[1962]]. Jej predsedom sa stal člen [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] Drahomír Kolder. Prípadu Bedřicha Reicina bola v priebehu práce komisie venovaná mimoriadna pozornosť. Bola spracovaná Správa o preverení trestnej veci proti Bedřichovi Reicinovi zo [[6. november|6. novembra]] [[1962]], podpísaná predsedom najvyššieho súdu JUDr. Jozefom Urválkom{{#tag:ref|V prípade predsedu Najvyššieho súdu išlo o toho istého Jozefa Urválka, ktorý v procese „Slánský a spol.“ vystupoval ako prokurátor a navrhoval pre „zradca“ Reicina trest smrti.|group=&quot;pozn.&quot;}} a generálnym prokurátorom JUDr. Jánom Bartuškom. Správa  konštatuje: Preverovaním sa zistilo, že vyšetrovanie bolo vykonané nezákonným spôsobom. V dôsledku toho žaloba aj rozsudok štátneho súdu sú nezákonné. Súčasne je uvedený možný spôsob riešenia: buď obnova konania, alebo podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Podľa oboch mimoriadnych prostriedkov je nutné odsúdeného Reicina v plnom rozsahu žaloby zbaviť. Správa ďalej uvádza, že Reicin je trestne zodpovedný za nezákonné metódy vyšetrovania, násilie, provokácie. Tým sa dopustil trestných činov zneužitia úradnej moci a krivého svedectva. Správa však konštatuje, že ''„Pokračovať v konaní a uznať ho vinným z týchto trestných činov nemožno z dôvodov § 11, ods. 1, písm. c.“'' Ďalší nepodpísaný dokument s názvom Správa o prešetrení prípadu Bedřicha Reicina z [[28. február|28. februára]] [[1963]] (zrejme materiál súvisiaci s činnosťou [[Kolderova komisia|Kolderovej komisie]]) uvádza: Reicin bol neprávom odsúdený ako člen „sprisahaneckého centra“ pre velezradu, vyzvedačstvo a vojenskú zradu. Nesie spoluzodpovednosť za to, že ako náčelník [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)|HS OBZ]] MNO neprijal potrebné opatrenia, aby sa štechovický archív dostal včas do rúk čs. úradov. Reicin je súdne aj stranícky zodpovedný za nezákonné metódy práce používané v orgánoch obranného spravodajstva MNO. Za túto činnosť však súdený nebol a súdnu zodpovednosť už vyjadriť nemožno vzhľadom na to, že je mŕtvy. Preto komisia odporúča Bedřicha Reicina súdne plne rehabilitovať, avšak neodporúča stranícku rehabilitáciu. Rovnaké odporúčanie obsahuje aj správa [[Kolderova komisia|Kolderovej komisie]] predložená na rokovaní ÚV KSČ [[3. apríl|3.]] a [[4. apríl|4. apríla]] [[1963]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|268}}

Na základe všetkých dostupných informácií zrušilo vojenské kolégium Najvyššieho súdu v Prahe v zložení predseda pplk. justície JUDr. Karol Tibitanzl, členovia senátu mjr. justície JUDr. Jiří Klepš a mjr. justície promovaný právnik Jaromír Fuciman [[17. máj|17. mája]] [[1963]] v celom rozsahu rozsudok Štátneho súdu v [[Praha|Prahe]] z [[27. november|27. novembra]] [[1952]], ktorým bol Reicin uznaný vinným trestnými činmi velezrady, vyzvedačstva a vojenskej zrady a odsúdený na trest smrti. Rozhodnutie [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]], ktoré následne potvrdilo jeho vylúčenie zo strany, nebolo nikdy zmenené.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|268}}

[[27. marec|27. marca]] [[1968]] zaslala vdova po Bedřichu Reicinovi Josefa list ministrovi národnej obrany, v ktorom odkazovala na manželovu súdnu a občiansku rehabilitáciu z roku [[1963]] a žiadala, aby mu bola vrátená vojenská hodnosť generála. Rehabilitačná komisia MNO sa rozhodla žiadosť zamietnuť. 
V nasledujúcom období ani po novembri [[1989]] sa už Reicinova rehabilitácia neprejednávala.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|269}} 

Bedřich Reicin bol odsúdený a popravený za činy, ktorých sa nikdy nedopustil. Do roku [[1989]] boli prísne utajované materiály svedčiace o okolnostiach jeho nezákonného odsúdenia, ale aj dokumenty potvrdzujúce jeho skutočnú úlohu v armáde po roku [[1945]] a zodpovednosť Bedřicha Reicina za to, čo sa dialo vo väzení vojenského spravodajstva, v tzv. Domčeku na Hradčanoch, ako aj jeho osobný podiel na justičných vraždách gen. [[Heliodor Píka|Heliodora Píku]], mjr. Jaromíra Nechanského, mjr. Claudia Šatanu a ďalších dôstojníkov, účastníkov domáceho i zahraničného odboja.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|269}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

==Pozri aj ==
* [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

&lt;!--
{{DEFAULTSORT:Hagara, František}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Poslanci SNR]]
[[Kategória:Politici KSS]]
[[Kategória:Politici ČSSR]]
[[Kategória:Politici KSČ]]
[[Kategória:Slovenskí komunistickí funkcionári]]
[[Kategória:Osobnosti z Novák]]
--&gt;</text>
      <sha1>ngfghp7hrp4ugjmzia4zsj1uaa4wc9o</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244709</id>
      <parentid>8244707</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T20:31:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Život</comment>
      <origin>8244709</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4761" sha1="ciai19552nwhe5genn9ckamv237oxnk" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = František Hagara
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = partizánsky veliteľ, komunistický politik, minister
 | Portrét           = 
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = 

 | Poradie           = 
 | Úrad              = minister lesného a vodného hospodárstva
 | Začiatok obdobia  = [[2. január]] [[1969]]
 | Koniec obdobia    = [[4. november]] [[1976]]
 | Predchodca        = ministerstvo vzniklo
 | Nástupca          = Štefan Margetin
 | Prezident         = 
 | Premiér           = [[Štefan Sádovský]]&lt;br/&gt;[[Peter Colotka]]

 | Dátum narodenia   = [[10. november]] [[1914]]
 | Miesto narodenia  = [[Nováky]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Dátum úmrtia      = {{dúv|1983|05|10|1914|11|10}}
 | Miesto úmrtia     = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|Československo]]
 | Politická strana  = 
 | Alma mater        = 
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = 
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

'''František Hagara''' (* [[10. november|10. novembra]] [[1914]] [[Nováky]]{{--}}†[[10. máj|10. mája]] [[1983]] [[Bratislava]]) bol slovenský partizánsky veliteľ, príslušník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], politický väzeň, komunistický politik, v rokoch [[1969]] až [[1976]] [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969|slovenský minister]] lesného a vodného hospodárstva.

== Život ==
===Mladosť a odbojová činnosť===
Narodil sa v novembri 1914 v Novákoch . Povolaním bol pôvodne robotník, v roku 1939 sa stal členom Komunistickej strany Slovenska . (KSS). Počas druhej svetovej vojny bol členom protinacistického odboja a partizánom ; v ilegalite bol od apríla 1943, pričom v oblasti Vtáčniku založil a stal sa veliteľom prevažne komunisticky orientovanej odbojovej skupiny. [1]

Na jar 1944 sa ním vedená odbojová skupina transformovala na partizánsky oddiel, počas Slovenského národného povstania bol potom veliteľom novo sformovanej Hornonitrianskej partizánskej brigády. Skupina pod jeho vedením viedla proti nacistom boja až do apríla 1945, kedy sa jej jednotky spojili s jednotkami Červenej armády . Po vojne dostal za svoju odbojovú činnosť Rád Slovenského národného povstania II. triedy, Rád Bieleho leva, Československý vojnový kríž, Rád červené hviezdy či Rád Veľkej vlasteneckej vojny . [1] [2]

===Po vojne===
Po konci vojny sa stal pracovníkom Štátnej bezpečnosti a aktívne sa podieľal na prípravách i realizácii komunistického puču v roku 1948 . Potom sa vyslovoval proti titoizmu, ale v marci 1950 bol zatknutý a niektorými svojimi kolegami z odboja obvinený zo snahy do vedenia KSS presadiť Karola Šmidkeho . Ešte toho istého roku bol nakoniec z väzby prepustený, odsúdený nebol. Potom pracoval v niekoľkých zamestnaniach ako hospodár. [1]

===Rehabilitácia a vrchol kariéry===
V roku 1963 bol ako pôvodne „slovenský buržoázny nacionalista “ nakoniec rehabilitovaný av roku 1964 sa stal členom Slovenskej národnej rady, jej poverencom pre oblasť financií a tiež členom ÚV KSS. V rokoch 1967 až 1968 bol poverencom tejto rady pre oblasť lesného a vodného hospodárstva. [1] Vyslovil sa proti pražskej jari a zmeny prebehnuté od decembra 1967 až do invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 považoval za hrozbu pre socializmus . [2]

Po nástupe normalizácie sa v roku 1969 stal ministrom lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky, pričom túto funkciu následne vykonával až do roku 1976, a to najprv vo vláde Štefana Sádovského a potom aj v prvej a druhej vláde Petera Colotky . Od roku 1970 predsedal Ústrednému výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a od roku 1976 bol podpredsedom Slovenskej národnej rady . Zomrel v máji 1983 v Bratislave vo veku 68 rokov. [1]

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

==Pozri aj ==
* [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

&lt;!--
{{DEFAULTSORT:Hagara, František}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Poslanci SNR]]
[[Kategória:Politici KSS]]
[[Kategória:Politici ČSSR]]
[[Kategória:Politici KSČ]]
[[Kategória:Slovenskí komunistickí funkcionári]]
[[Kategória:Osobnosti z Novák]]
--&gt;</text>
      <sha1>ciai19552nwhe5genn9ckamv237oxnk</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244710</id>
      <parentid>8244709</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T20:31:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Iné projekty</comment>
      <origin>8244710</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4728" sha1="tbtveiuwezs4wwt8ntkrf7xqmvsixho" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = František Hagara
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = partizánsky veliteľ, komunistický politik, minister
 | Portrét           = 
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = 

 | Poradie           = 
 | Úrad              = minister lesného a vodného hospodárstva
 | Začiatok obdobia  = [[2. január]] [[1969]]
 | Koniec obdobia    = [[4. november]] [[1976]]
 | Predchodca        = ministerstvo vzniklo
 | Nástupca          = Štefan Margetin
 | Prezident         = 
 | Premiér           = [[Štefan Sádovský]]&lt;br/&gt;[[Peter Colotka]]

 | Dátum narodenia   = [[10. november]] [[1914]]
 | Miesto narodenia  = [[Nováky]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Dátum úmrtia      = {{dúv|1983|05|10|1914|11|10}}
 | Miesto úmrtia     = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|Československo]]
 | Politická strana  = 
 | Alma mater        = 
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = 
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

'''František Hagara''' (* [[10. november|10. novembra]] [[1914]] [[Nováky]]{{--}}†[[10. máj|10. mája]] [[1983]] [[Bratislava]]) bol slovenský partizánsky veliteľ, príslušník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], politický väzeň, komunistický politik, v rokoch [[1969]] až [[1976]] [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969|slovenský minister]] lesného a vodného hospodárstva.

== Život ==
===Mladosť a odbojová činnosť===
Narodil sa v novembri 1914 v Novákoch . Povolaním bol pôvodne robotník, v roku 1939 sa stal členom Komunistickej strany Slovenska . (KSS). Počas druhej svetovej vojny bol členom protinacistického odboja a partizánom ; v ilegalite bol od apríla 1943, pričom v oblasti Vtáčniku založil a stal sa veliteľom prevažne komunisticky orientovanej odbojovej skupiny. [1]

Na jar 1944 sa ním vedená odbojová skupina transformovala na partizánsky oddiel, počas Slovenského národného povstania bol potom veliteľom novo sformovanej Hornonitrianskej partizánskej brigády. Skupina pod jeho vedením viedla proti nacistom boja až do apríla 1945, kedy sa jej jednotky spojili s jednotkami Červenej armády . Po vojne dostal za svoju odbojovú činnosť Rád Slovenského národného povstania II. triedy, Rád Bieleho leva, Československý vojnový kríž, Rád červené hviezdy či Rád Veľkej vlasteneckej vojny . [1] [2]

===Po vojne===
Po konci vojny sa stal pracovníkom Štátnej bezpečnosti a aktívne sa podieľal na prípravách i realizácii komunistického puču v roku 1948 . Potom sa vyslovoval proti titoizmu, ale v marci 1950 bol zatknutý a niektorými svojimi kolegami z odboja obvinený zo snahy do vedenia KSS presadiť Karola Šmidkeho . Ešte toho istého roku bol nakoniec z väzby prepustený, odsúdený nebol. Potom pracoval v niekoľkých zamestnaniach ako hospodár. [1]

===Rehabilitácia a vrchol kariéry===
V roku 1963 bol ako pôvodne „slovenský buržoázny nacionalista “ nakoniec rehabilitovaný av roku 1964 sa stal členom Slovenskej národnej rady, jej poverencom pre oblasť financií a tiež členom ÚV KSS. V rokoch 1967 až 1968 bol poverencom tejto rady pre oblasť lesného a vodného hospodárstva. [1] Vyslovil sa proti pražskej jari a zmeny prebehnuté od decembra 1967 až do invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 považoval za hrozbu pre socializmus . [2]

Po nástupe normalizácie sa v roku 1969 stal ministrom lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky, pričom túto funkciu následne vykonával až do roku 1976, a to najprv vo vláde Štefana Sádovského a potom aj v prvej a druhej vláde Petera Colotky . Od roku 1970 predsedal Ústrednému výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a od roku 1976 bol podpredsedom Slovenskej národnej rady . Zomrel v máji 1983 v Bratislave vo veku 68 rokov. [1]

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

==Pozri aj ==
* [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]]

{{Autoritné údaje}}

&lt;!--
{{DEFAULTSORT:Hagara, František}}
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí partizáni]]
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Poslanci SNR]]
[[Kategória:Politici KSS]]
[[Kategória:Politici ČSSR]]
[[Kategória:Politici KSČ]]
[[Kategória:Slovenskí komunistickí funkcionári]]
[[Kategória:Osobnosti z Novák]]
--&gt;</text>
      <sha1>tbtveiuwezs4wwt8ntkrf7xqmvsixho</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Windows NT 3.5</title>
    <ns>0</ns>
    <id>705641</id>
    <revision>
      <id>8244587</id>
      <parentid>8226322</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:23:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8244587</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9023" sha1="qn19vjtt6du9nj8ncagh6k0tskr8sg6" xml:space="preserve">
{{Infobox Operačný systém|logo=Microsoft Windows NT 3.1 logo with wordmark.svg|vývojár=Microsoft|podpora=Od 31. decembra 2001 nepodporované|zdrojový model=Uzavretý zdrojový kód|predchodca=[[Windows NT 3.1]] (1993)|platformy=[[IA-32]], [[DEC Alpha|Alpha]], [[MIPS architecture|MIPS]], [[PowerPC]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://archive.org/details/NT3.5PPC |title=Windows NT 3.5 for PowerPC |website=Internet Archive|date=November 9, 1994 }}&lt;/ref&gt;|užívateľské rozhranie=[[Windows API]], [[NTVDM]], [[Microsoft OS/2 subsystem|OS/2 1.x]], [[Microsoft POSIX subsystem|POSIX.1]]|nástupca=[[Windows NT 3.51]] (1995)|názov=Windows NT 3.5|stabilná verzia=Service Pack 3 (3.5.807)|dátum prvej verzie=21. septembra 1994|dátum stabilnej verzie=21. júna 1995}}{{Infobox OS|name=Windows NT 3.5|version of=[[Windows NT]]|logo=Microsoft Windows NT 3.1 logo with wordmark.svg|logo size=x110px|screenshot=Windows NT 3.5.png|caption=Screenshot of Windows NT 3.5|developer=Microsoft|website=|source_model=[[Closed source software|Closed source]]|license=[[Commercial software|Commercial]] [[proprietary software]]|supported_platforms=[[IA-32]], [[DEC Alpha|Alpha]], [[MIPS architecture|MIPS]], [[PowerPC]]&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://archive.org/details/NT3.5PPC |title=Windows NT 3.5 for PowerPC |website=Internet Archive|date=November 9, 1994 }}&lt;/ref&gt;|preceded_by=[[Windows NT 3.1]] (1993)|succeeded_by=[[Windows NT 3.51]] (1995)|kernel_type=[[Hybrid kernel|Hybrid]]|userland=[[Windows API]], [[NTVDM]], [[Microsoft OS/2 subsystem|OS/2 1.x]], [[Microsoft POSIX subsystem|POSIX.1]]|first_release_date={{Start date and age|1994|09|21}}&lt;ref name=&quot;Reldata040809&quot;&gt;{{cite web|last1=Adams|first1=Paul|title=Windows NT History|url=https://blogs.technet.microsoft.com/mrsnrub/2009/08/04/windows-nt-history/|website={{not typo|&lt;nowiki&gt;if (ms) blog++;&lt;/nowiki&gt;}}|publisher=[[Microsoft]]|date=4 August 2009|access-date=4 October 2017|archive-date=23 April 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190423013126/https://blogs.technet.microsoft.com/mrsnrub/2009/08/04/windows-nt-history/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;|release_version=Service Pack 3 (3.5.807)|release_date={{Start date and age|1995|06|21}}&lt;ref name=&quot;Reldata040809&quot; /&gt;|marketing target=Business and Server|support_status=Unsupported as of December 31, 2001}}'''Windows NT 3.5''' je vydanie [[Operačný systém|operačného systému]] [[Windows NT]] vyvinutého spoločnosťou [[Microsoft Corporation|Microsoft]] a orientovaného hlavne na podniky. 

Bol vydaný 21. septembra 1994 ako nástupca [[Windows NT 3.1]] a predchodca [[Windows NT 3.51]] . &lt;ref name=&quot;Microsoft Windows NT 3.5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.oldcomputermuseum.com/os/windows_nt3.5.html | titul = Microsoft Windows NT 3.5 | dátum prístupu = 3.12.2023 | jazyk = anglicky | dátum archivácie = 23.3.2013 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130323205319/http://www.oldcomputermuseum.com/os/windows_nt3.5.html | vydavateľ = Old Computer Museum}}&lt;/ref&gt;

Jedným z hlavných cieľov počas vývoja Windows NT 3.5 bolo zlepšiť výkon operačného systému. Výsledkom bolo, že projekt dostal kódové označenie „Daytona“, podľa Daytona International Speedway v Daytona Beach na [[Florida|Floride]] . &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|isbn=978-0-7356-1917-3|url=https://archive.org/details/isbn_9780735619173|priezvisko=Russinovich|meno=Mark|titul=Microsoft Windows Internals|vydanie=4|vydavateľ=Microsoft|rok=2004|meno2=David A.|priezvisko2=Solomon}}&lt;/ref&gt;

31. decembra 2001 Microsoft vyhlásil Windows NT 3.5 za zastaraný a prestal poskytovať podporu a aktualizácie pre tento systém.

== Vlastnosti ==
Windows NT 3.5 sa dodáva v dvoch vydaniach: ''NT Workstation'' a ''NT Server'' . Nahrádzajú vydania ''NT'' a ''NT Advanced Server'' systému [[Windows NT 3.1]] . &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.oldcomputermuseum.com/os/windows_nt3.5.html | titul = Microsoft Windows NT 3.5 | dátum prístupu = 3.12.2023 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130323205319/http://www.oldcomputermuseum.com/os/windows_nt3.5.html | vydavateľ = Old Computer Museum | dátum archivácie = 23.3.2013}}&lt;/ref&gt; Vydanie Workstation umožňuje iba 10 súbežným klientom prístup k súborovému serveru a nepodporuje klientov Mac. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.oldcomputermuseum.com/os/windows_nt3.5ser.html}}&lt;/ref&gt;

Windows NT 3.5 obsahuje integrovanú podporu Winsock a [[Balík internetových protokolov|TCP/IP]] . &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.yale.edu/pclt/WINWORLD/NT.HTM| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2023-12-03| url archívu = https://web.archive.org/web/20000229122839/http://www.yale.edu/pclt/WINWORLD/NT.HTM| dátum archivácie = 2000-02-29}}&lt;/ref&gt; (Jeho predchodca, Windows NT 3.1, obsahuje iba neúplnú implementáciu TCP/IP založenú na [[AT&amp;T]] [[UNIX System V]] &quot; STREAMS &quot; API. ) Zásobníky TCP/IP a IPX/SPX vo Windows NT 3.5 sú prepísané. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://support.microsoft.com/kb/140552}}&lt;/ref&gt; Bola predstavená podpora NetBIOS over TCP/IP (NetBT) ako vrstva kompatibility pre TCP/IP, ako aj klienti Microsoft DHCP a [[Windows Internet Name Service|WINS]] a servery DHCP a WINS. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.yale.edu/pclt/WINWORLD/NT.HTM| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2023-12-03| url archívu = https://web.archive.org/web/20000229122839/http://www.yale.edu/pclt/WINWORLD/NT.HTM| dátum archivácie = 2000-02-29}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://support.microsoft.com/kb/169289}}&lt;/ref&gt;

Windows NT 3.5 môže zdieľať súbory prostredníctvom [[Protokol prenosu súborov|protokolu File Transfer Protocol]] a tlačiarne prostredníctvom protokolu Line Printer Daemon . Môže fungovať ako server [[Gopher]], [[Hypertextový prenosový protokol|HTTP]] alebo WAIS &lt;ref name=&quot;TCP/IP in Windows NT 3.5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.yale.edu/pclt/WINWORLD/NT.HTM| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2023-12-03| url archívu = https://web.archive.org/web/20000229122839/http://www.yale.edu/pclt/WINWORLD/NT.HTM| dátum archivácie = 2000-02-29}}&lt;/ref&gt; a zahŕňa službu vzdialeného prístupu pre vzdialený prístup cez [[modem]] k službám LAN pomocou protokolov SLIP alebo PPP . &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://support.microsoft.com/kb/142909}}&lt;/ref&gt; ''Windows NT 3.5 Resource Kit'' obsahuje prvú implementáciu Microsoft DNS . &lt;ref name=&quot;dns35b&quot;&gt;DNSSETUP.&lt;/ref&gt;

Ďalšie nové funkcie vo Windows NT 3.5 zahŕňajú podporu pre súborový systém [[File Allocation Table|VFAT]], Object Linking and Embedding (OLE) verzie 2.0 a podporu portov na dokončenie vstupu/výstupu . &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.microsoft.com/technet/sysinternals/information/IoCompletionPorts.mspx}}&lt;/ref&gt; Spoločnosť Microsoft aktualizovala [[grafické používateľské rozhranie]] tak, aby bolo konzistentné s rozhraním [[Windows 3.1x|Windows for Workgroups 3.11]] . NT 3.5 vykazuje vylepšenia výkonu oproti NT 3.1 a vyžaduje menej pamäte. &lt;ref name=&quot;Microsoft Windows NT 3.5&quot;/&gt;

== Obmedzenia ==
Nedostatok ovládačov pre karty PCMCIA obmedzoval vhodnosť NT 3.5 pre notebooky. &lt;ref name=&quot;TCP/IP in Windows NT 3.5&quot;/&gt;

Ak chcete nainštalovať systém Windows NT 3.5 na [[počítač]] s procesorom [[x86]] šiestej generácie alebo novším, &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://support.microsoft.com/kb/151212/en-us}}&lt;/ref&gt; je potrebné upraviť súbory na inštalačnom disku [[CD-ROM]]. &lt;ref name=&quot;Microsoft Windows NT 3.5&quot;/&gt;

V júli 1995 bol Windows NT 3.5 s balíkom Service Pack 3 ohodnotený [[National Security Agency|Národnou bezpečnostnou agentúrou]] ako vyhovujúci kritériám hodnotenia dôveryhodných počítačových systémov (TCSEC) C2. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://technet.microsoft.com/en-us/library/cc767093.aspx}}&lt;/ref&gt;{{-}}

== Zdrojový kód ==
V máji 2020 unikol na [[internet]] úplný [[zdrojový kód]] pre druhú verziu kandidáta na vydanie (zostava 782.1) Windows NT 3.5 spolu so zdrojovým kódom pre pôvodný [[Xbox]] . Microsoft uviedol, že o únikoch nemá čo zdieľať. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.theverge.com/2020/5/21/21265995/xbox-source-code-leak-original-console-windows-3-5}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://www.guidebookgallery.org/guis/windows/winnt35 Sprievodca: Windows NT 3.51 Gallery] – Webová stránka venovaná zachovaniu a predstaveniu grafických používateľských rozhraní (''anglicky'')

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Windows NT 3.5|1159218808}}

[[Kategória:Windows NT]]
[[Kategória:Softvér firmy Microsoft]]
[[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]]
[[Kategória:Softvér z 1994]]</text>
      <sha1>qn19vjtt6du9nj8ncagh6k0tskr8sg6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná zastávka Dunajov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>709834</id>
    <revision>
      <id>8244774</id>
      <parentid>8177557</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T07:33:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244774</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2118" sha1="9m7h3ol0zbhwre1r8c8beuarv4wz4xr" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica|názov=Dunajov|obrázok=Dunajov railway station.jpg|popis obrázku=Fotka železničnej stanice.|štát=Slovensko|obec=[[Dunajov]]|prevádzkovateľ=[[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]|nástupištia=2|prístup=úrovňový|cestovné lístky=Nie|trate=[[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|Železničná trať Žilina – Čadca – Svrčinovec zastávka – Mosty u Jablunkova]]|zemepisná šírka=49.36013|zemepisná dĺžka=18.81848}}

'''Železničná zastávka Dunajov''' je [[železničná zastávka]] v obci [[Dunajov]]. Nachádza sa medzi stanicou [[Železničná stanica Krásno nad Kysucou|Krásno nad Kysucou]] a zastávkou [[Železničná zastávka Ochodnica|Ochodnica]]. Leží na [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trati č. 127 Žilina – Čadca - Svrčinovec zastávka - Mosty u Jablunkova]]. Je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Dunajov | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/115/zeleznicna-stanica-dunajov/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Doprava ==
Železničná zastávka leží na území [[IDS PLUS]].

=== Linkové vedenie ===
Podľa cestovného poriadku 2025/2026:&lt;ref name=&quot;cp_zsr&quot; &gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CESTOVNÝ PORIADOK VLAKOV OSOBNEJ DOPRAVY 2025/2026 | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251210233812/https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum archivácie = 2025-12-10 }}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Druh vlaku !! Linka !! Trasa !! Interval !! Poznámka 
|-
| Os
| [[IDS PLUS]] S2 
| (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité
| 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
|
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}

[[Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|Dunajov]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Dunajov]]</text>
      <sha1>9m7h3ol0zbhwre1r8c8beuarv4wz4xr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná stanica Krásno nad Kysucou</title>
    <ns>0</ns>
    <id>709835</id>
    <revision>
      <id>8244759</id>
      <parentid>8225871</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T05:26:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244759</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5501" sha1="enr5dnxm3a594s7rme2r9wv5gqk64ra" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov              = Krásno nad Kysucou
| obrázok            = Krásno nad Kysucou railway station.jpg
| veľkosť obrázku    =
| popis obrázku      = Budova železničnej stanice v roku 2009
| štát               = Slovensko
| mesto              = [[Krásno nad Kysucou]]
| mestská časť       = [[Zákysučie]]
| prevádzkovateľ     = ŽSR
| zemepisná šírka    = 49,37885
| zemepisná dĺžka    = 18,83613
| otvorenie          = 1871
| bývalý názov       =
| nástupištia        = 2
| nástupné hrany     = 
| prístup            = podchod
| cestovné lístky    = Nie
| počet cestujúcich  =
| trate              = [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova]]
}}

'''Železničná stanica Krásno nad Kysucou''' je [[železničná stanica]] v meste [[Krásno nad Kysucou]]. Nachádza sa medzi zastávkou [[Železničná zastávka Oščadnica|Oščadnica]] a zástavkou [[Železničná stanica Dunajov|Dunajov]]. 

Zriadená bola v roku [[1871]] po vybudovaní [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]]. Leží na významnej medzinárodnej  [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trati č. 127 Žilina – Čadca - Svrčinovec zastávka - Mosty u Jablunkova]]. 

Stanica sa nachádza v južnej časti mesta - v mestskej časti Zákysučie na pravom brehu rieky [[Kysuca|Kysuce]]. V súčasnosti predstavuje významný dopravný uzol pre obyvateľov mesta i obcí z [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrickej doliny]], ktorí sem dochádzajú autobusovou dopravou alebo motorovými vozidlami s prestupom na vlakové spojenia do škôl a zamestnania. Po staniciach v Čadci a Kysuckom Novom Meste ide o tretiu najvyťaženejšiu železničnú stanicu na Kysuciach z hľadiska počtu cestujúcich. 

Trať prechádzajúca stanicou smerom do Česka tvorí významnú medzinárodnú tranzitnú tepnu. Už v roku 1898 bola zdvojkoľajnená a v roku 1963 elektrifikovaná. V súčasnosti patrí medzi najvyťaženejšie trate na Slovensku, keďže zabezpečuje rozsiahlu osobnú aj nákladnú dopravu smerujúcu do Česka a Poľska. 

Stanica prešla rekonštrukciou v rámci modernizácie úseku Žilina – Krásno nad Kysucou v rokoch [[2007]] až [[2012]]. Počas obnovy bolo vybudované druhé nástupište a podchod pre cestujúcich, podobne ako na železničnej stanici v neďalekom [[Železničná stanica Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]]. Predaj cestovných lístkov vo vestibule stanice bol ukončený v priebehu roku [[2025]]. 

Na stanici sa nachádzajú 4 koľaje slúžiace na stálu prepravu osôb a nákladu. Ďalšia manipulačná koľaj slúži na odstavenie nákladných vozňov a vykládku rôznych druhov materiálu. Využívajú ju napríklad uhoľné sklady situované v blízkosti stanice.

V minulosti zo stanice viedla železničná vlečka do drevárskeho závodu [[Kysucké drevárske závody| Drevina n.p. Krásno nad Kysucou - Oščadnica]], ktorá bola zrušená v roku [[2005]]. Dodnes sa zachovali pozostatky tejto trate vedúcej popri hlavnej železničnej trati smerom do Čadce. 

V rámci plánovanej modernizácie úseku Krásno nad Kysucou – Čadca je plánované zriadenie novej železničnej zastávky [[Krásno nad Kysucou - mesto]]. Tá má vzniknúť bližšie k centru mesta, pri [[Struhy|sídlisku Struhy]], približne dva kilometre severne od súčasnej stanice, v lokalite dnešného železničného priecestia do osady Gavlasov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.mojekysuce.sk/spravodajstvo/modernizaciu-zeleznice-na-kysuciach-chcu-posunut-az-po-roku-2029-region-vsak-chce-zabojovat-o-skorsi-termin | vydavateľ = MOJE KYSUCE | dátum prístupu = 2025-11-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;  Dôvodom jej výstavby je najmä poloha súčasnej stanice, ktorá sa nachádza pomerne ďaleko od centra mesta..&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/229/zeleznicna-stanica-krasno-nad-kysucou/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Doprava ==
Železničná stanica leží na území [[IDS PLUS]]. V minulosti na žel. stanici zastavovali aj zrýchlené expresné vlaky na trase [[Žilina]] - Kraków Glówny. V súčasnosti na stanici zastavujú osobné vlaky liniek S2 jazdiace na trasách [[Skalité]] - [[Liptovský Mikuláš]]/,[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] alebo [[Čadca]] - [[Žilina]].

=== Linkové vedenie ===
Podľa cestovného poriadku 2025/2026:&lt;ref name=&quot;cp_zsr&quot; &gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CESTOVNÝ PORIADOK VLAKOV OSOBNEJ DOPRAVY 2025/2026 | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251210233812/https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum archivácie = 2025-12-10 }}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Druh vlaku !! Linka !! Trasa !! Interval !! Poznámka 
|-
| Os
| [[IDS PLUS]] S2 
| (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité
| 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
|
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}

[[Kategória:Krásno nad Kysucou]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Stavby v okrese Čadca]]
[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Krásno nad Kysucou]]</text>
      <sha1>enr5dnxm3a594s7rme2r9wv5gqk64ra</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Peter Kmec</title>
    <ns>0</ns>
    <id>713228</id>
    <revision>
      <id>8244739</id>
      <parentid>8238069</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T01:10:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38952-71</username>
        <id>299898</id>
      </contributor>
      <comment>Aktualizácia - profesia</comment>
      <origin>8244739</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5871" sha1="gtxfzhaduu8w0adlp6im6xudpo3fucg" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Peter Kmec
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = slovenský diplomat a politik
 | Portrét           = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = 
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Poradie           = Bývalý
 | Úrad              = podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku
 | Začiatok obdobia  = [[25. október]] [[2023]]
 | Koniec obdobia    = [[18. november]] [[2025]]
 | Predchodca        = 
 | Nástupca          = 
 | Prezidenti        = [[Zuzana Čaputová]]&lt;br /&gt;[[Peter Pellegrini]]
 | Premiér           = [[Robert Fico]]
 | Poradie2          = 
 | Úrad2             = 
 | Začiatok obdobia2 = 
 | Koniec obdobia2   = 
 | Predchodca2       = 
 | Nástupca2         = 
 | Prezident2        = 
 | Premiér2          = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1966|11|11}}
 | Miesto narodenia  = [[Nitra]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]&lt;br /&gt;[[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]
 | Alma mater        = [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov]]&lt;br&gt;[[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|PraF UK]]
 | Profesia          = diplomat, politik
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = 
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

[[Doktor práv|JUDr.]] '''Peter Kmec''' (* [[11. november]] [[1966]], [[Nitra]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[diplomat]] a [[politik]], v rokoch [[2023]]{{--}}[[2025]] bol podpredsedom vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.  Od 1.7.2026 je veľvyslancom Slovenskej republiky v Taliansku, s priakreditáciou na Malte a v San Maríne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PressReleaseDetail - rim-en - MZV | url = https://mzv.sk/web/rim-en/pressreleasedetail | vydavateľ = rim-en | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Kmec medzi rokmi [[1985]] a [[1990]] študoval na [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]], absolvoval aj štúdium na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kancelária podpredsedu vlády SR {{!}} Plán obnovy | url = https://www.planobnovy.sk/o-nas/kancelaria-podpredsedu-vlady-sr/ | vydavateľ = www.planobnovy.sk | dátum prístupu = 2024-05-08 | dátum archivácie = 2024-05-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240508151759/https://www.planobnovy.sk/o-nas/kancelaria-podpredsedu-vlady-sr/}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter Kmec - vicepremiér pre plán obnovy - www.sme.sk | url = https://www.sme.sk/os/182499/peter-kmec-1966 | vydavateľ = www.sme.sk | dátum prístupu = 2024-05-08 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt;

V rámci svojej diplomatickej kariéry bol v období 2000 až 2003 zástupcom veľvyslanca na slovenskom veľvyslanectve v Izraeli, neskôr slúžil ako veľvyslanec vo Švédsku a medzi rokmi [[2012]] a [[2018]] ako veľvyslanec v USA.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po návrate na Slovensko vstúpil do politiky v roku [[2020]], keď bol za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] zo 16. miesta [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|zvolený]] do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Krátko po svojom zvolení opustil 17. júna SMER a vstúpil do novej strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] odídenca zo SMER-u [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. V roku [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] bol z 10. miesta za HLAS opätovne zvolený do NRSR. 25. októbra toho roku sa stal podpredsedom vlády pre plán obnovy vo [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde Roberta Fica]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ódorovu vládu strieda Ficova. Kto sú noví ministri | url = https://domov.sme.sk/c/23232737/zoznam-ministrov-ficovej-vlady-2023.html | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2024-05-08 | vydavateľ = [[SME]]}}&lt;/ref&gt; Od júla 2026 pôsobí ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Taliansku, s priakreditáciou pre Maltskú republiku a Sanmarínsku republiku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PressReleaseDetail - rim-en - MZV | url = https://mzv.sk/web/rim-en/pressreleasedetail | vydavateľ = rim-en | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;. 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Vláda Slovenska z 25. októbra 2023}}
{{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}}
{{Šablóna:Poslanci NR SR (2020 – 2024)}}
{{Šablóna:Veľvyslanci Slovenska v Spojených štátoch}}
{{Veľvyslanci Slovenska vo Švédsku}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kmec, Peter}}
[[Kategória:Osobnosti z Nitry]]
[[Kategória:Slovenskí diplomati]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Politici Smeru]]
[[Kategória:Politici Hlasu]]
[[Kategória:Poslanci NR SR]]
[[Kategória:Podpredsedovia vlády Slovenska]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v USA]]
[[Kategória:Veľvyslanci Slovenska vo Švédsku]]
[[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Absolventi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov]]</text>
      <sha1>gtxfzhaduu8w0adlp6im6xudpo3fucg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>713382</id>
    <revision>
      <id>8244700</id>
      <parentid>8243600</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:56:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Linka</comment>
      <origin>8244700</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="104645" sha1="hpoa6rs17ul6vvwge8mu7fbypguhh2z" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka|meno=Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku
|velitelia=rtm. [[Michal Sečanský]]
|typ                    = [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|vojny=[[Druhá svetová vojna]]|bitky=[[Slovenské národné povstanie]]|obrázok=Secansky org skupina.jpg|popis obrázka=[[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania|Organizátorská skupina]] rtm. Michala Sečanského|zánik=[[12. apríl]] [[1945]], rozpustená pri Banskej Belej|Místo zániku=|vznik=[[2. september]] [[1944]]|Místo vzniku=}}

'''[[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Partizánska brigáda]] kpt. Jána Nálepku''' bolo partizánske zoskupenie aktívne operujúce na strednom Slovensku od [[27. august|27. augusta]] [[1944]]. [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Brigáda]] sa krátko pred vypuknutím povstania zúčastnila revolučných udalostí na [[Liptov (región)|Liptove]] a [[Orava (región)|Orave]]. Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstanía]] sa partizáni brigády zúčastnili bojov na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]] a [[Pohronie|Pohroní]]. Brigáda operovala aj po potlačení povstania. Oficiálne bola rozpustená [[12. apríl|12. apríla]] [[1945]] v oblasti [[Banská Belá]].

== Vznik ==
Základom partizánskej brigády sa stala osemčlenná [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania|organizátorská skupina]] rtm. [[Michal Sečanský|Michala Sečanského]]. Jej členmi boli aj príslušníci tzv. ''Roty zvláštnych úloh''. Šlo o jednotku tvorenú príslušníkmi [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády.]] Vojaci vybraní do tejto roty, mali absolvovať špeciálny výcvik a neskôr ako členovia diverzných skupín, mali byť vysadení v tyle nepriateľa na území Slovenska. Časť týchto vojakov napokon prešlo výcvikom určeným pre budúcich členov [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania|organizačných partizánskych skupín]]. Slovenskí členovia organizačnej skupiny boli absolventmi druhého výcvikového kurzu v rámci česko-slovenského práporu v škole vo Sviatošine. 
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
! colspan=&quot;3&quot; |[[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania|Partizánska organizátorská skupina]] [[Michal Sečanský|Michala Sečanského]] vysadená na Slovensku 8. augustu 1944 &lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;
|-
|'''meno a priezvisko'''
|'''funkcia'''
|'''národnosť'''
|-
|rtm. Michal Sečanský
|veliteľ
|slovenská
|-
|des. Anton Šagát
|komisár
|slovenská
|-
|npor. ČA Piotr Jakovlevič Chimič
|náčelník štábu
|ruská
|-
|por. ČA Nikolaj Jemeljanovič Fominov
|starší radista
|ruská
|-
|Lídija Petrovna Kopylovová
|radistka
|ruská
|-
|kpt. ČA Dr. Sergej Kuzmič Rudenko
|lekár
|ruská
|-
|rtn. Ján Kondor
|míner
|slovenská
|-
|slob. Ondrej Onofrej
|prieskumník
|slovenská
|}
Členovia skupiny sa zišli niekoľko dní pred odletom a spoločne cvičili. Nakoniec sa ku skupine pripojila aj radistka Koytovová, ktorá spoločne s veliteľom [[Michal Sečanský|Sečanským]] a komisárom Šagátom absolvovala takmer celú osemmesačnú anabázu na slovenskom území.

=== Výsadok ===
[[Michal Sečanský|Sečanského]] partizánska organzátorská skupina bola jednou z priatich skupin vysadených na Slovensku v prvej vlne výsadkov. Z Kyjeva odletela [[7. august|7. augusta]] [[1944]] o 19.30 hod. stredoeurópskeho času a po pokojnom lete bola skupina vysadená v [[Nízke Tatry|Nizkych Tatrách]] v priestore Prašivá na [[Latiborská hoľa|Latiborskej hoľi]] (kóta 1645) 8. augusta o 0,45 hod. Vysadenie sa malo uskutočniť na základe troch ohňov v rovnostrannom trojuholníku.pripravených partizánmi npor. Velička.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Pre radistku Kopyovovú to bol prvý zoskok v živote, ďalší členovia skupiny už mali za sebou niekoľko zoskokov. Veliteľ skupiny [[Michal Sečanský]] bol dokonca inštruktorom.pri výcviku výsadkárov a svoj zoskok hodnotil ako trvdý. Obťažkaný 70kg nákladom sa zachytil v korune stromu a musel si prerezať popruhy. Padol na zem, no nezranil sa.

Lietadlo vysadilo celú skupinu počas troch obletov. Najskôr zoskočili [[Michal Sečanský|Sečanský]], Šagát, Fominov a Kopytovová. Štvorica dopadli na jednu stranu hrebeňa s rozptylom 1 km. Pri druhom oblete boli vysadení Onofrej, Kondor, Chimič a Rudenko. Táto štvorica dopadla na druhú stranu hrebeňa.s rozplylom až 3 km. Pri treťom oblete boli zhodené 4 vaky so samopalmi, pištoľami a nábojmi. Veliteľ [[Michal Sečanský|Sečanský]], ktorý dopadol na vrchol hrebeňa, vystrelil dve signálne rakety a ostatní sa k nemu poschádzali v priebehu hodiny.. Zoskok sa nezaobišiel bez dobrných úrazov niektorých členov skupiny. Najhoršie na tom bola radistka Kopylovová, ktorá si pri dopade vymkla členok a musela sa liečiť niekoľko dní.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Došlo aj k poškodeniu 10 samopalov  Zásoba proviantu obsahovala 5 kg masti, 2 kg machorky a 10 kg. suchárov pre každého výsadkára. Hneď ráno sa im podarlo získať protraviny od obyvateľov.

Dňa [[8. august|8. augusta]] sa vedľa seba nachádzalo päť organizačných skupín vysadených na Slovensku v prvej vlne. [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkova]] skupina (vysadená 26. júla), skupina [[Ladislav Kalina|Ladislava Kalinu]] (noc z 5. na 6. augusta), skupina [[Ernest Bielik|Ernesta Bielika (7. august)]], [[Michal Sečanský|Sečanského]] skupina a napokon skupina kpt. Jegorova, ktorá bola vysadená len dve hodiny po [[Michal Sečanský|Sečanského]] skupine.

Činnosť týchto skupín bola dočasne koordinovaná, no postupne mali pôsobiť samostatne. Každá skupina mala vlastné spojenie s Ústredným štábom partizánskeho hnutia v Kyjeve.

Hneď [[8. august|8. augusta]] večer sa v [[Latiborská hoľa|Latiborskej Holi]] konalo stretnutie veliteľov, náčelníkov štábov a komisárov týchto skupín. Na stretnutí, ktoré viedol [[Piotr Alexejevič Veličko|Pjotr Veličko]], boli štáby ďalších skupín oboznámené s celkovou situáciou na Slovensku, kontaktami Velička na vojenskú posádku v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskom sv. Martine]] a partizánsku skupinu [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]]. Hlavným výsledkom rokovaní bolo vymedzenie operačných priestorov. Skupina Sečánskeho mala operovať v priestore [[Ružomberok|Ružomberka]]. Základňou organizačných skupín Sečánskeho, Jegorova a Bielika sa stala [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivá]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Formovanie brigády ===
Organizačné skupiny mali pred svojim vysadením na území Slovenska len veľmi málo informácií o skutočnej situácii na Slovensku. Týkalo sa to aj [[Michal Sečanský|Sečanského]] skupiny, Prvým krokom malo byť kontaktovanie sa na členov ilegälnej odbojovej siete [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]] (KSS), no po svojom vysadení zistili, že podmienky na vytvorenie partizánskych oddielov sú viac ako priaznivé. Okrem členov KSS sa hlásili aj členovia sociálno-demokratického a aj občiansko-demokratického odboja a hneď [[8. august|8. augusta]] [[1944]] priaii do skupiny prvých členov. Boli nimi Anton Šagát (pochádzal z Bukovca a boi iba menovcom komisára skupiny) a jeho bratranec Pavol Šagát. Podvečer prišili ďalší traja dobrovoľníci.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Od prvných dní skupina rozvinula prieskumnú a agitačnú činnosť na pohronskej strane [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Bolo to spojené so zisťovaním polohy posádok slovenskej armády, rozmiestnením žandárskych staníc a nemeckých strážnych jednotiek.

Dňa [[9. august|9. augusta]] vyslal komisár [[Anton Šagát]] rtn. Kondora do starých baníckych obcí [[Ľubeľa]] a [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]]. Kondorovi sa v Ľubele podarilo nakontaktovať na člena [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]] (KSS) a bývalého interbrigadistu v Španielsku Petra Kubíka, ktorý viedol miestnu bunku KSS. Kubík, ktorý pôdobil v ilegalite, okamžite odišiel s ďalšími troma členmi KSS na [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivú]].

Dňa [[10. august|10. augusta]] sa v obci Bukovec (dnes [[Pohronský Bukovec]]) konal prvý verejný nábor nových členov. Po stretnutí a politickej agitácii odišlo z Bukovca a obcí [[Ráztoka (okres Brezno)|Ráztoka]] a [[Jasenie]] na Prašivú 10 mladých mužov. Boli medzi nimi dôstojník a dvaja vojaci slovenskej armády, v tom čase na dovolenke.

V nasledujúcich dňoch smerovali na [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivú]] ďalšie skupiny dobrovoľníkov, ktoré sa včleňovali buď do skupiny [[Michal Sečanský|Sečanského]], alebo Jegorova. Na Prašivú smerovala skupina dobrovoľníkov z Dúbravy pod vedením [[Vincent Urban|Vincenta Urbana]]. V nedeľu 20. augusta sa v Kľačianskej doline zišla s ďalšímí dobrovoľníkmi. Vznikla tu 22 členná skupina pod vedením Tomáša Kubíka, ktorý mal pred večerným výstupom na Prašivú príhovor ku skupine, ktorú nechal prisahať na smrť &quot;''všetkým okupantom a zradcom národa, t.j. slovenským gardistom a ľudákom''&quot;.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V prvých dňoch prichádali na [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivú]] hlavne dobrovoľníci, ktorých poznali v dedinách, a ktorých odporúčili ilegálni komunistickí pracovníci, no postupne prichádzalo čoraz viac dobrovoľníkov rôznych vekových skupín a štáby partizánskych skupín museli upustiť od budovania tzv. straníckej armády. V [[Michal Sečanský|Sečanského]] skupine školil nových členov náčelník štábu npor. Chimič. Poúčal ich o zákonitostiach partizánskeho života, o ťažkostiach spojených s ním a dával im možnosť si ešte vstup do partizánskej skupiny ešte rozmyslieť až do momentu zloženia partizánskej prísahy. Za partizánov boli príjmaní len mladíci, ktorí dovšili 18 rokov.

Dňa [[11. august|11. augusta]]  [[Michal Sečanský|Sečanský]], Šagát a kpt. Rudenko podnikli ďalšiu zo svojich agitačných výprav, tentoraz do [[Liptovská Lúžna|Liptovskej Lužnej]]. Na okraji obce však padli do pripravenej pasce, ktorú im nastražili miestni žandári a jedna čata vojenskej posádky z [[Ružomberok|Ružomberka]]. Veliteľ akcie zvolal &quot;Ruky hore&quot;. [[Michal Sečanský|Sečanský]] a Rudenko zaľahli no komisár Šagát vojakov a žandárov oslovil. Veľmi rýchlo došlo ku dôvernému zblíženiu oboch strán a [[Michal Sečanský|Sečanský]] o tom informoval [[Ústredný štáb partizánskeho hnutia]] a písomne aj veliteľa [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru]] gen. Kratochvíla.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Od [[14. august|14. augusta]] pokračovalo hľadanie kontaktov odbojových skupín na partizánov. Skupina [[Michal Sečanský|Sečanského]] prijala študenta Igora Furdíka, ktorého vyslali ilegálni pracovníci KSS zo Zvolena. Furdík napokon pôsobil ako rozviedčik, získaval lieky, zbrane, potraviny a šatstvo a na štábe brigády pôsobil až do konca jej činnosti.

Pravdepodobne [[14. august|14. augusta]] sa konalo aj dôležité stretnutie ľudí zo štábov skupín Jegorova a [[Michal Sečanský|Sečanského]] so zástupcami komunistov z breznianskeho okresu. Stretnutiu predchádzala agitačná činnosť komunistov v závode v [[Podbrezová|Podbezovej]], ktorý patril do koncernu ''Hermann Göring Werke'', pri ktorej využili letáky pripravené náčelníkom štábu Chminičom. Tieto letáky boli rozširované aj v Piesku, [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]], Valašskej a Brezne.a
Po neúspešnej protipartizánskej akcii sa príliv nových dobrovoľníkov na Prašivú zvyšoval. Chýbali však zbrane. Oddiel [[Michal Sečanský|Sečanského]] sa 12. alebo 13. augusta pokúsil neúspešne získať zbrane z vojenského skladu v Ráztokách. Skupina, ktorú viedol komisár Šagát sa však pri prechode okolo obce Bukovec dostala pod paľbu (pravdepodobne výstražnú) slovenských vojakov. Vojaci zajali partizánskeho prieskumníka Vágnera, ktorého prepustili po vypuknutí povstania. Neúspešný bol aj plán získať zbrane zo skladu žandárov v [[Diviaky (Turčianske Teplice)|Diviakoch]].

Dňa [[19. august|19. augusta]] sa [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] uskutočnilo priame rokovanie kpt. [[Alexej Semionovič Jegorov|Jegorova]]  s náčelníkom štábu ''Veliteľstva pozemného vojska'' pplk. J[[Ján Golian (generál)|ánom Golianom]]. Stretnutie inicioval člen ilegálneho vedenia KSS v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Ján Majling a sprostredkoval ho npor. [[Štefan Hanus]], Jegorov na stretnutí požadoval dodávky zbraní, výstroja a proviantu, súčinnosť armády a partizánov, či vydanie fašistických dôstojníkov, Golian pomoc prisľúbil. Na strane vojakov sa stretnutia zúčastnili aj mjr. Ciprich a npor. Hanus, na strane odbojárov [[Michal Sečanský]] a komunisti Balko a Ján Majling. [[Michal Sečanský|Sečanský]] stretnutie charakterizoval ako &quot;''dosť formálne''&quot;.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Golianom prisľúbená dodávka zbraní dorazila na Prašivú až [[25. august|25. augusta]], [[Michal Sečanský|Sečanského]] oddielu sa z nej ušlo 27 ľahkých guľometov vz. 26, približne 300 pušiek, 20-30 debničiek granátov vz. 24 a munícia: pre každú pušku 100 nábojov, pre guľomet 500-1 000 nábojov. Počas pobytu na Prašivej obdržala [[Michal Sečanský|Sečanského]] jednotka aj ďalšiu zásielku zbraní, tentoraz od vojakov z [[Brezno|Brezna]]. Po zbrane šli na dvoch nákladných autách a pri ceste naspäť narazili na malú nemeckú jednotku. K boju neošlo nakoľko sa Nemci hneď rozutekali. Zbrane chceli vyložiť v Kyslej doline no tam ich čakali vojaci a žandári, ktorí žiadali zbrane vrátiť, nakoľko boli určené k mobilizácii po vypuknutí povstania. Vzhľadom na dobré vzťahy s miestnymi odbojármi partizáni zbrane vrátili no časť si ponechali.

O zásobovanie partizánov na [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivej]] sa starali celé obce: Bukovec, [[Jasenie]], [[Valaská|Valašská]], [[Liptovská Lúžna|Liptovská Lužná]] a ďalšie. Dňa [[19. august|19. augusta]] zorganizovali partizáni vyvezenie nemeckého skladu potravín z Brusna. Použili na to automobily, ktoré sastavovali priamo na ceste. Potraviny boli uložené nad obcami Bukovec, Jasenie, Hriadeľ Medzibrod a iné. Obyvatelia týchto obcí vynášali potraviny na Prašivú. Zo získanej múky sa piekol chlieb aj v Bukovci, ktorí furmani vyvážali do vyšších polôch a dievčatá vynášali do hôr. Svoje záväzky začali plniť aj komunisti breznianskeho okresu za pomoci revolučného národného výboru v Brezne,

Okrem dobrovoľníkov z okolitých miest a obcí sa ďalším zdrojom nových členov partizánskych skúpín stali vojaci dezertujúci od svojich vojenských útvarov. Dezercie sa rozmohli natoľko, že velitelia dotknutých útvarov sami chodili na partizánske základne a žiadali, aby sa vojaci vrátili, nakoľko ich útvary sa určite do chystaného povstania zapoja.

=== Protipartizánska akcia ===
Zoskok organizačných skupín zaregistrovali aj predstavitelia vládnucého režimu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]]. Na Slovensku bolo vyhlásené [[Stanné právo|štatárium]], pričom sa pripravovala aj protipartizánska trestná výprava nasmerovanná do [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] a [[Nízke Tatry|Nízkych Tatie]]&lt;nowiki/&gt;r. Partizáni sa o pripravovanej akcii režimu dozvedali z rôznych kanálov predovšetkým však odbojoví dôstojníci mjr. spoj. [[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]] z Veliteľstva pozemného vojska z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a pplk. pech. [[Branislav Manica]] z [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskeho sv. Martina]] .

Pozmenený rozkaz veliteľa pozemného vojska gen. II:tr. [[Jozef Turanec|Jozefa Turanca]] o protipartizánskej akcii bol doručený partizánom a v [[Liptovská Lúžna|Liptovskej Lužnej]], kde sa konala porada veliteľov partizánskych skupín. Zúčastnil sa jej aj [[Michal Sečanský|Sečanský]] a Šagát. Výsledkom porady bolo rozhodnutie, že sa partizáni boju vyhnú.

Partizánske oddiely sa z Prašivej dočasne presunuli na iné miesta. [[Michal Sečanský|Sečanského]] oddiel sa už [[11. august|11. augusta]] začal presúvať spoločne s Jegorovom juhovýchodným smerom od kóty 1566 ([[Ráztocká hoľa]]) a k večeru dosiahli kótu 1145 a neskoro v noci dosiahli kótu 1111, čím sa ocitli úplne mimo dosahu obkľučovacej operácie. Počas presunu sa niektorí partizáni dostávali do kontaktu s vojakmi.

Dňa [[12. august|12. augusta]] o 3.00 hod. sa prieskumná skupina, ktorú viedol komisár Šagát, dostala do dediny Kyslá. Onedlho do dediny prišla aj skupina vojakov, nasledovaná dvoma vojenskými rotami a skupinou žandárov. Dvojhodinový rozhovor veliteľa s partizánskym komisárom priniesla dohodu. Vojaci ďalej nepostupovalia a partizáni namiesto nich postavili na kóte 1648 dohovorené signály pre pátracie lietadlá, ktoré hlásili, že uskutočnili pátraciu akciu no partizánov nenašli.

S vojakmi sa toho istého dňa stretli aj veliteľ skupiny [[Michal Sečanský]] a [[Ernest Bielik]], ktorí sa spoločne vybrali na prieskum do Bukovca a [[Ondrej nad Hronom|Svätého Ondreja nad Hronom]]. Popoludní sa zastavili v hostinci v Ondreji, kde sa nečakane stretli s vojakmi vracajúcimi sa z prenasledovania partizánov. Došlo ku družnej debate a vojaci vyjadrili želanie sa čo najskôr zapojiť do boja proti fašizmu.

Hneď na druhý deń sa partizánske skupiny Jegorova a Sečanského vrátili na [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivú]] a našli tábor neporušený.

=== Organizácia brigády ===
S veľkými prílivom nováčikov do formujúcich sa partizánskych skupín bolo možné sformovať štruktúry. V rámci Sečanského jednotky boli 26. augusta sformované tri oddiely:

* 1. oddiel - veliteľ [[Peter Kubík]]
* 2. oddiel - [[Gejza Šprocha]]
* 3. oddiel - Ján Škriniar&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V posledných dňoch augusta sa početné stavy partizánskych skupín vďaka prílivu nových záujemcov rýchlo navyšovalo. Týkalo sa to aj [[Michal Sečanský|Sečanského]] jednotky. Ku 28. augustu bol jej početný stav 350 vyzbrojených bojovníkov, no ku 1. septembru sa ich počet navýšil až na 1 100. Táto situácia sa vyžiadala ďalšiu reorganizáciu jednotky. Hneď [[2. september|2. septembra]] preto štáb pristúpil k vytvoreniu brigády zloženej z troch práporov.

* 1. prápor - veliteľ [[Peter Kubík]], komisár Ján Jakab. Prápor mal 450 bojovníkov zväčša pochádzajúcich z Liptova, ktorí vstúpili do jednotky už v auguste.
* 2. prápor - veliteľ [[Gejza Šprocha]]
* 3. prápor - veliteľ Ján Škriniar

2. a 3. prápor boli sformovaní z nováčikov. Okrem práporov bola sformovaná aj štábna rota pod velením Jána Pukana. Skladala sa zo strážneho družstva, kuchárov, vodičov a obsluhy rádiostanice. Ako samostaná zložka brigády začala fungovať brigádna rozviedka zložená zo skúsených partizánov pôvodnej Kubíkovej roty Začiatkom septembra jej velil Jozef Šatara.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V poslednej dekáde augusta sa riešil aj názov jednotky. Funkcionári štábu jednotky v rádiograme Ústrednému štábu partizánskeho hnutia navrhovali, aby bola jednotka pomenovaná po Rudolfovi Slánskom, v tom čase česko-slovenskom zástupcovi pri ÚŠPH, no Slánsky s tým nesúhlasil. Nový názov bol brigáde pridelený začiatkom septembra rádiogramom z ÚŠPH - partizánska brigáda kpt. [[Ján Nálepka|Jána Nálepku]].

K reorganizácii brigády došlo [[7. október|7, októbra]] [[1944]] po jej stiahnutí z frontu. V tom čase sa už predpokladalo, že povstalecké územie môže byť čoskoro obsadené a brigáda sa presunie do hôr. Bolo vytvorených sedem oddielov a na ich veliace pozície boli uprednostňovaní skúsení sovietski velitelia.Stalo sa tak v piatich prípadoch. Miesta náčelníkov štábov a komisárov boli obsadzovaní domácimi partizánmi. Za zástupcu veliteľa brigády pre diverznú činnosť bol menovaný sovietsky ženista npor. [[Vladimír Grigoriev Borodulin,]]

Partizáni, ktorí nevládali alebo už nechceli bojovať, boli uvoľnení a brigáda poskytla armáde 65 ľudí na ženijné práce,

Po 25. októbri poklesol počet osôb v brigáda na 310. Jednotka bola reorganizovaná na tri oddiely, ktorým velili sovietski dôstojníci: npor. [[Valentin Georgievskij]], npor. [[Vasiľ Ivanovič Ponomarenko]] a kpt. [[Michail Forost]].

== Prvé bojové aktivity ==
Dňa [[25. august|25. augusta]] [[1944]] o 2.00 hod, bol do vojenských posádok zaslaný rozkaz o bojovej pohotovosti od [[26. september|26. septembra]] [[1944]], od 20.00 hod., nakoľko sa krajinou začala šíriť informácia o možnej okupácii Nemcami. Táto mylná informácia, nakoľko nemecké jednotky sústredené pri hraniciach tzv. [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] so [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskom]] boli určené na sovietsko-nemecký front však odsťartovala sled udalostí a aktivizovala odbojárov na [[Liptov (región)|Liptove]], [[Pohronie|Pohroní]] a v Turci a partizánske skupiny.

=== Povstanie v Ružomberku ===
{{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie v Ružomberku}}
Dňa [[26. august|26. augusta]] [[1944]] sa na popud odbojárov stretli Jegorov, Sečanský a Bielik na porade, ktorej výsledkom bolo rozhodnutie spojenými silami troch oddielov obsadiť v nedeľu [[27. august|27. augusta]] [[Ružomberok]], následne [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]], [[Brezno]] a letisko [[Letisko Sliač|Tri Duby]]. Situácia v Ružomberku sa komplikovala, do mesta  pricestovalo rýchlikom 80 príslušníkov [[Schutzstaffel|SS]] a prišla sem aj rota SS. Prítomnosť SSákov znervóznila veltieľa miestnej posádky mjr. Miloša Vesela, ktorý požiadal člena Okresného revolučného národného výbodu Jána Švábenského, aby poslal tri nákladné autá do [[Liptovská Osada|Liptovskej Osady]] pre partizánov.

Obsadenia mesta sa zo Sečanského oddielu mala zúčastniť časť roty Petra Kubíka o sile 50 mužov pod velením komisára Šagáta. Sečanského jednotka mala na mesto zaútočiť zo západu, kde sa nachádzal závod na výrobu komponentov do delových lafiet (zlievareň - tzv. zbrojné oddelenie 614) a ďalšie závody. Vyčlenené skupiny od Jegorova a Bielika útočili na mesto od juhu a severovýchodu.

Partizáni vyčlenení na akciu zložili od 10:00 hod, sľub a odobrali sa ku pristaveným nákladným autám. Na príklaz mjr. Vesela čakal na partizánov npor. Štefan Feja, ktorý ich informoval a pripravenosti posádky na likvidáciu nemeckej posádky v meste. Časť partizánov odišla do kasární delostrelcov, kde bola nadšene vítaná. Po príchode partizánov vydal veliteľ mesta mjr. Vesel rozkaz na obsadenie mesta. Akciu riadili vojaci a partizáni vypĺňali ich pokyny.

Sečanského partizáni po príchode do mesta okolo 13.00 hod.zosadli z áut a od hotela Čavoj postupovali pešo k Štefánikovým kasárňam, ktoré však nemeckí vojaci po varovaní opustili. Odiaľto sa vydali vyplniť svoju hlavnú úlohu - obsadenie Mautnerových závodov v Rybárpolí. Továreň strážila malá nemecká jednotka a pôsobilo tu niekoľko nemeckých špecialistov.

Partzáni postupovali k tovármi z dvoch strán. Asi 25 mužov pod velením komisára Šagáta postupovalo okolo nemocnice mostom cez rieku Váh a do objektu vstúpili hlavnou bránou. Nenarazili na žiaden odpor no nemeckého riaditeľa zlievarne Eduarda Trautenberga sa im zaistiť nepodarilo. Stihol ujsť.

Druhá časť partizánov pod velením Ružomberčana Jozefa Považského postupovala k druhému mostu smerom na Ľubochňu a do objektu chcela vstupila z druhej strany. Tam však narazila n časť nemeckého osadenstva, ktoré sa pokúšalo uniknúť. 5 Nemcov padlo, zbytok nemeckých vojakov a civilistov stihlo ujsť smerom na Ľubochňu. Straty na strane Sečanského boli: dvaja mŕtvi a traja ťažko ranení.

V závode sa partizáni zmocnili skladu munície, skladu potravín, zabrali jeden osobný automobil a tri nákladné autá.

Po obsadení Mautnerových závodov sa [[Michal Sečanský|Sečanského]] partizáni zúčastnili revolučných opatrení v meste. Niektorí sa zúčastnili obsadenia železničnej stanice. Kontrolovali prechádajúce vlaky a slovenských vojakov posielali na posádku. V dvoch osobných vlakoch pozatýkali nemeckých vojakov a zadržali ľudí nemeckej národnosti. Takisto sa podieľali na očiste mesta od ozbrojených členov nemeckej menšiny a miestnych exponentov ľudáckeho režimu, ktorých v spolupráci s miestnymi odbojovými činiteľmi pozatýkali vrátane konfidenta [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|Ústredne štátnej bezpečnost]]&lt;nowiki/&gt;i [[Jozef Pauer|Jozefa Pauera]].

Niekoľko členov Šagátovej skupiny operujúce v Ružomberku pochádzalo priamo z mesta alebo z blízkeho okolia, čo sa ukázalo ako chyba. Neskôr po príchode nemeckých jednotiek vzniklo nebezpečenstvo, že sa postihnutí Nemci a príbuzní po zlikidovaných Nemcoch môžu pomstiť príbuzním partizánov.

V Mautnerových závodoch komisár Šagát okamžite zagitoval robotníkov a časť z nich odišla autami do Revúcej a odtiaľ k partizánom na Prašivú, ďalšia časť odišla do vojenských kasární.

=== Povstania v ďalších mestách ===
Odbojoví predstavitelia, ktorí sa zúčastnili miestneho povstania v [[Ružomberok|Ružomberku]] a prevzatia moci mali záujem, aby sa povstanie rozšírilo do ďalších miest. Na porade s odbojármi z [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] a [[Poprad|Popradu]] konanom 28. augusta boli vyhlásené povstania v ďalších mestách a dedinách na trati Žilina - Košice, čo bol úsek dôležitej železničnej Košicko-bohumínskej magistrály. A zúčastniť sa na nich aj partizáni Sečanského.

Hneď [[28. august|28. augusta]] o 10.00 hod. odišla do [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] na ukoristených nákladných automobiloch skupina partizánov pod velením komisára Šagára. V Liptovskom Mikuláši pomáhali v súčinnosti s ďalšími partizánskymi jednotkami očistiť mesto od nemeckých vojakov a exponentov ľudáckeho režimu. Z oddielu Sečanského sa prestreliek v meste zúčastnilo 30 partizánov. Časť z nich sa zúčastnila blokovania nemeckých dôstojníkov zabarikádovaných v hoteli Európa a časť pokračovala na východ na [[Liptovský Hrádok]]. Medzitým sa však už k partizánom pridávali ďalší dobrovoľníci a tak na Liptovský Hrádok už pokračovalo pod vedením komisára Šagáta 40-50 ľudí.

Hneď na druhý deň pokračovali smerom na Poprad na dvoch autách. V [[Poprad|Poprade]] sa rozdelili. Jedno auto s partizánmi smerovalo na stanicu, kde prehľadávali vlaky a zatýkali podozrivé osoby, druhé auto, v ktorom bol aj komisár Šagát, odišlo smerom na kasárne v [[Spišský Štvrtok|Spišskom Štvrtku]]. Prvá skupina dostala rozkaz sa presunúť do Kežmarku, no po nemeckom útoku začali ustupovať. Počas ústupu padol jeden partizán a ďalší bol zranený.

Nemeckí vojaci, ktorým sa podarilo utiecť z [[Ružomberok|Ružomberka]] do Ľubochne, sa tam opevnili. Prvá čata zo Sečanského jednotky dostala rozkaz nepriateľa prenasledovať. V súčinnosti s vojakmi ružomberskej posádky zaútočili na nepriateľa, ktorého sa im podarilo zlikvidovať. No v boji padlo 5 partizánov a 8 bolo zranených. Táto 1. čata sa po splnení úlohy spojila [[1. september|1. septembra]] do svojou jednotkou v [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]].

=== Operácie na Orave ===
Nezávisle od nich na Orave zasiahla ďalšia skupina partizánov Sečanského, ktorá tam mala pôvodne plniť hospodárske úlohy. Táto skupina sa zapojila do prestrelky pri [[Oravský Podzámok|Oravskom Podzámku]] pri likvidácii malej nemeckej jednotky. Nemeckí vojaci utiekli do Trstennej, kam ich partizáni prenasledovali. V následnej prestrelke bol zastrelený jeden partizán. V [[Trstená|Trstennej]] naplnili partizáni sudy s benzínom a odoslali ich do [[Ružomberok|Ružomberka]]. Na žiadosť veliteľa dolnokubínskej posádky zostalo 10-12 partizánov pri rafinérii. [[31. august|31. augusta]] ich vystriedali vojaci. Súčasne ich požiadali, aby šli na prieskum do [[Oravská Polhora|Oravskej Polhory]], odkiaľ sa nemeckí vojaci napokon stiahli mimo územia Slovenska. Po splnení úloh sa partizáni vrátili do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].

=== Operácie na Považí ===
Na rozkaz npor. Chimiča odišla 27. augusta 12 členná skupina partizánov do obce Dúbrava, aby zaistila riaditeľa miestnej bane. Pri razii našli v pokladni závodu 90 000 korún. Prikázali riaditeľovi, aby vyplatil robotníkom mzdu. Zvyšných 56&amp;nbsp;000 korún zaistili a odovzadli na štábe. Zaistili aj riaditeľa miestneho Nemca a predviedli na štáb Sečanského oddielu, Riaditeľ dostal potvrdenie, že môže ďalej viesť závod a bol prepustený, no neskôr ho zastrelili pre Nemeckej Ľupči.

=== Obsadenie Banskej Bystrice ===
Súbežne s aktivitami na [[Liptov (región)|Liptove]] a [[Orava (región)|Orave]] sa ďalšia časť Sečanského partizánov zamerala na bojové aktivity na Pohroní. Dňa [[26. august|26. augusta]] obdržal štáb oddielu informáciu, že v osobnom vlaku smerom na Brezno nad Hronom malo sa malo nchádzať asi 20 nemeckých vojakov. Štáb vystal čatu čatára Rudolfa Žiaka, ktorá obsadila stanicu Chvatimech. Po príchode vlaku poslal Žiak sprievodcu za nemeckými vojakmi, aby sa vzdali. Tí napokon aj tak urobili. Boli odvedení na štáb a vyšetrovaní. V tom istom období zajal partizán Korbačka na stanici Chvatimech jedného nemeckého dôstojníka, jedného vojaka SS a dvoch nemeckých žurnalistov. Všetci štyria boli zastrelení.

Plány partizánov zahŕňali aj obsadenie [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. No to sa však ukazovalo ako problém, nakoľko po rokovania so zástupcami [[Ján Golian (generál)|Golianovho]] tajného Vojenského ústredia boli informovaní o prípravách celonárodného povstania. No keďže povstanie stále nebolo vyhlasované, partizánske štáby na Prašivej strácali trpezliovosť a rozhodli sa konať samostatne. Od porady z 26. augusta boli v koordinácii s členmi ilegálnej Komunistickej strany Slovenska v plnom prúde prípravy obsadenia Banskej Bystrice. Plán akcie vypracovali kpt. Ržeckij a npor. Chimič  Ján Majling priniesol z poverenia okresného vedenia KSS podrobný plán mesta.

No vojaci sa k pripravovanej akcii stavali odmietavo a v rovnakom duchu znelo aj stanovisko V. ilegálneho vedenia KSS. Hlavným dôvodom bolo nedanie zámienky na skorú nemeckú intervenciu. Partizánski velitelia sa preto rozhodil realizovať akciu samostatne bez koordinácie s Vojenským ústredím a tento ich postoj vyvolával napätie medzi nimi a antifašistami na Veliteľstve pozemného vojska.

Partizánske zoskupenie, ktoré malo obsadiť [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] sa presunulo do [[Kyslá dolina|Kyslej doliny]]. Zo Sečanského oddielu sa akcie malo zúčastniť 80 partizánov z 1. roty Petra Kubíka. No skôr ako stihli svoj zámer realizovať začali nemecké jednotky [[29. augusta (Banská Bystrica)|29. augusta]] v skorých ranných hodinách obsadzovať Slovensko, čím došlo ku zmene situácie a vo večerných hodinách, keď povstaleckí dôstojníci prevzali kontrolu nad Veliteľstvom pozemného vojska, došlo ku vyhláseniu ozbrojeného odporu.

SItuácia bola nejasná, navyše sa objavila informácia, že v Banskej Bystrici sa nachádza gen. [[Jozef Turanec|Turanec]]. Preto sa partzáni rozhodli do mesta vyslať prieskum, aby zistil, aká je situácia. Skupina, v ktorej bol aj npor. Chimič sa napokon stretla s veliteľom Vojenského ústredia pplk. [[Ján Golian (generál)|Golianom]], ktorý nemal námietky, aby partizáni očistili mesto od ozbrojených príslušníkov nemeckej menšiny. Vojenské posádky v meste napokon dostali inštrukcie, aby ráno pri zmene situácie, nereagovali.

Dňa 30. augusta na svitaní obdržali partizáni čakajúci v Kyslej doline rozkaz nasadnúť na autá a kolóna 15 automobilov sa pohla smerom k mestu. Jednotlivé roty mali presne určené, ktoré objekty majú obsadiť. Sečanského partizáni mali obsadiť budovu väznice, banky, vojenský sklad číslo 3 a spoločne s Bielikovými partizánmi aj budovu ''Veliteľstva pozemného vojska''.

Kolóna vošla do mesta a na námestí narazila na stráž povstaleckej armády. Po odbočení do ulice smerujúcej k rieke Hron sa autá dostali do guľometnej paľby idúcej z budovy, v ktorej sídlila [[Deutsche Parta]]&lt;nowiki/&gt;i a [[Freiwellige Schutzstaffel]]. Partizáni budovu očistili a Nemcov prenasledovali až za Hron. Onedlho zasahovali aj pri hostinci Wagner. V banke sa partizáni nestretli so žiadnym odporom a obsadzovať budovu ''Veliteľstva pozemného vojska'' už nebolo potrebné, Už sa v nej sídlil štáb povstaleckej [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|Česko-slovenskej armády na Slovensku]],

Partizáni prehľadali byty pátrajúc po miestnych Nemcoch. Z okien potom vyhadzovali ľuďom šatstvo a potraviny. Medzitým šiel npor. Chimič do mestskej väznice. Väzenský úradník nechápajúc, že došlo v meste k revolučnému obratu, sa pokúsil vyjednávať, no pod hrozbou násilia napokon oslobodil 105 politických väzňov, ktorí sa hodlali pripojiť k partizánom. Z nich sa napokon 25 pridalo k Sečanského partizánom z Kubíkovej roty, ktorí sa medzitým rozložili v Radvanských kasárňach.

V priebehu dňa odišli Sečanského partizáni spoločne s partizánmi od Jegorova aj na letisko [[Letisko Sliač|Tri Duby]], ktoré hodlali obsadiť netušiac, že aj ono je zapojené do povstania. Napokon došlo ku priateľskému zvítaniu Chimiča, Kubíka a ďalších s prítomnými dôstojníkmi. Až tu sa partizáni dozvedeli, že letisko bolo od začiatku zapojené do odboja.

V priebehu [[30. august|30. augusta]] prichádzali do Radvanských kasární ďalší dobrovoľníci, ktorí sa hodlali pripojiť k partizánom. Boli vyzbrojení zbraňami z armádnych skladov, čo zabezpečil pplk. Golian. Večer sa náčelníci štábov všetkých troch partizánskych oddielov stretli v meste a skonštatovali, že akcia obsadenia mesta je úspešne skončená. V tomto zmysle poslali svojim veliteľom na Prašivej príslušné informácie.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Po vypuknutí povstania ==
Dňa [[30. august|30. augusta]] [[1944]] sa skončilo obdobie, keď Sečanského partizáni operovali koordinovane s oddielmi Jegorova a Bielika. Od tohto dňa sa ich cesty rozišli a každý oddiel si šiel vlastnú bojovú cestu.

Skupina Sečanského partizánov pod velením Petra Kubíka sa po odchode Jegorovových a Bielikových partizánov stali dočasne jedinými partizánmi v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], konkrétne v Radvanských kasárňach. Pomocou letákov organizovali nábor nových členov, v spolupráci s vojakmi organizovali hladky v meste a v spolupráci s Revolučným národným výborom odovzdávanie zbraní v prospech partizánov. Kubíkovi partizáni strážili niektoré objekty v meste, napríklad aj banskovystrický rozhlasový vysielač.

Väčšina oddielu Sečanského sa presunula do kúpeľov [[Sliač]] o odtiaľ večer [[31. august|31. augusta]] do [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]]. Noc ich zastihla v úžľabine a ráno 1. septembra sa takmer dostali do konfliktu s vojakmi zvolenskej posádky. Tí, konajúc živelne, chceli, aby sa k ním partizáni pridali a bojovali spoločne. K streľbe napokon nedošlo a vojaci sa vzdialili.

Sečanského jednotka, ktorá začala používať pridelený názov ''&quot;Partizánska brigáda kpt. [[Ján Nálepka|Jána Nálepku]]&quot;'', sa v Kováčovej usídlila natrvalo. Štáb sa ubytoval v kúpeľoch, ostatní v stodolách a blízkych domoch. Život brigády začal mať vojenskú podobu. Každý oddiel mal svojho dozorného, stráže a kuchyňu. Dokonca sa nacvičoval spev jednotky. Automobilový park brigády začiatkom septembra tvorili 2 nákladné a 4 osobné vozidlá a 4 motorky.

Príslušníci jednotky zložili aj novú prísahu. V posledných agustových dňoch a na začiatku septembra sa k jednotke pripojilo mnoho dobrovoľníkov, z ktorých časť mala iné motívy, ako boj proti fašizmu. Na nástupe celej brigády preto komisár Šagát vyzval týchto príslušníkov, aby včas jednotku opustili a odovzali zbraň. Niektorí sa tak rozhododli aj urobiť. Hlavný akt prísahy sa už konal bez nich. Rovnako boli k zváženiu odchodu z jednotky vyzvaní aj tí, ktorí mali doma chorých rodičov a pod.

Radisti Sečanského brigády zohrali dôležitú úlohu pri navigovaní sovietskych dopravných lietadiel pristávajúcich na letisku Tri Duby. Prvé lietadlá prileteli v noci zo 4. na 5. septembra, no piloti mali obavu pristáť a tak náklady zhadzovali z malej výšky. Radisti s nimi nadviazali spojenie a ubezpečili posádky, že pristátie je bezpečné.  túto činnosť s udaním presnej pozície letiska opakovali až do príchodu špecialistov operatívnej skupiny pplk Čirskova..

V prvej dekáde septembra pokračoval výcvik nových príslušníkov jednotky. Jeho kvalitu však negatívne ovplyvňoval nedostatok munície, preto sa nadmerne využívala teoretická príprava. Pre výcvik diverznej činnosti, ktorý viedol rtn Kondor, bolo k dipozícii len 50 kg výbušnín a rozbušku, ktoré dostávali z Radvanských kasární.Na Veliteľstve Československej armády na Slovensku bol zriadený tzv. partizánsky referát pod vedením pplk. [[Branislav Manica|Branislava Manicu]]. Referát sa z vojenských skladov snažil zabezpečiť aspoň minimum vojenského materiálu, bielizne, odevu a finančných prostriedkov. Povstalecká armáda začala zásobovať 12 partizánskych skupín, z ktorých ''Partizánska brigáda kpt. Nálepku'' patrila k najväčším. Podľa rádiogramu [[Ústredný štáb partizánskeho hnutia|Ústredného štábu partizánskeho hnutia]] z 11. septembra disponovala brigáda 770 ľuďmi vyzbrojenými 6 ťažkými a 70 ľahkými guľometmi, 500 puškami a 43 samopalmi. K dispozícii mala 1 000 granáov a 15 protitankových pušiek.

V tomto období bol čas na politickú činnosť. Nechýbali politické školenie, ktoré viedli npor. Chimič, Peter Kubík a Štefan Pitoňák. Od 8. septembra vydávala brigáda aj vlastné noviny, ktorých refaktorom bol komisár Šagát.

Od začiatku pobytu v Kováčovej brigáda na želanie spravodajského dôstojníka npor. pech. v zálohe Šimona Struhárika z práporu Topľa plnila aj bezpečnostné úlohy. Šlo o stráženie dôležitých objektov zásobovania v okrese [[Banská Štiavnica]]. Okrem toho v obci Piarg (dnes [[Štiavnické Bane|Štiavnicke Bane]]) strážili partizáni internovanách miestnych Nemcov z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]].

Dňa 10. septembra vytvoril štáb brigády v Kováčovej skupinu 14 partizánov pod velením por. Zdražila. Skupina sa vlakom presunula do južnej časti okresu Banská Štiavnica (dnes severná časť okresu Levice a v obci [[Žemberovce]] vykonávala strážnu a bezpečnostnú službu v spolupráci s miestnou milíciou. V polovici októbra dostali partizáni rozkaz na ústup do Hontianskych Nemiec, kde sa stretla s jazdeckou partizánskou jednotkou, pravdepodobne [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|oddielom Alexander Nevskij]]. Časť Zdražilových partizánov vrátane Zdražila sa k nim pridala, druhá časť sa pridala ku oddielu [[Sitno (partizánsky oddiel)|Sitno]].

Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku spadala do podriadenosti Ústredného štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve a od 1. októbra 1944 prešla do operačnej podriadenosti Štábu partizánskeho hnutia pri Vojenskej rade 1. Ukrajinského frontu.

=== Boje na Hornej Nitre ===
K prvému bojovému nasadeniu brigády došlo na hornej Nitre, kde sa síce početným povstaleckým jednotkám zloženým zo zmobilizovanch vojakov a vojakov zabezpečovacích jednotiek nedarilo zastaviť postup [[Skupina Schill|SS bojovej skupiny Schill]]. Veliteľ úseku stot. zbroj. Adolf Weinhold žiadal velenie Česko-slovenskej armády na Slovensku (VČSA) o pomoc a posily. VČSA sa obrátilo na velenie brigády Nálepka, ktoré vyčlenilo svoj najlepší, 200-členný prápor Petra Kubíka.

Skôr, ako sa Kubík so svojim práporom stihol presunúť na hornú Nitru došlo k opätovnému zrúteniu povstaleckej obrany pri Baťovanoch (dnešné [[Partizánske]]). Postup [[Skupina Schill|Schillu]] sa zastavil až na čiare [[Horná Ves (okres Žiar nad Hronom)|Horná Ves]] - [[Oslany]].

Prápor Kubíka sa presunul z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], kde pôsobil od prvých dní povstania. V noci z 9. na 10, septembra sa prvé tri roty práporu vojenskými autobusmi presunili nakrátko do Kováčovej, druhý deň za nimi dorazila aj štvrtá rota. Kubík sa s jednou rotou presunul na hornú Nitru a okolo 5. hodiny dorazili na miesto bojiska. Tromi čatami vytvorili rojnicu a začali postupovať na nepriateľa. No po chvíli sa stali cieľom palebného prepadu a niekoľko partizánov utrpelo zranenia.

Po prvom neúspešom kontakte s bojom požadoval Peter Kubík, aby boli jeho partizáni nasadzovaní len na výpady. No po neurčitom prísľube, že mu budú dodané delá bol napokon nasadený do bojovej línie.

Večer 12. septembra sa z Kováčovej do Novák presunula ďalšia časť Sečanského brigády. V ten istý deň Schill obnovila svoj postup. Prevalcovala obrancov vo Vestenickej doline a na druhý deň zaútočila na Nováky z dvoch smerov, pričom hodlala vpadnúť do tyla obrancom pri Vieske, kam mali namierené aj partizáni práporu Petra Kubíka. Do zákopov k rote npor. Heinricha sa im však nepodarilo dostať nakoľko sa stali cieľom mínometného ostreľovania. Nemecký útok nevydržali ani povstaleckí vojaci, obrana pri Vieske sa zrútila a došlo ku nekontrolovanému ústupu až úteku do Novák. Aj Kubíkovi partizáni utekali na všetky možné strany. Niektorí boli zajatí, iní padli, no väčšine sa podarilo zachrániť sa v lesoch [[Vtáčnik (pohorie)|pohoria Vtáčnik]] a po niekoľkodňovom pochode sa schádzali v [[Handlová|Handlovej]], Svätom Kríži nad Hronom (dnes [[Žiar nad Hronom|Žiar nad hronom]]) a Kováčovej.

Partizáni Sečanského brigády boli nasadení do organickej povstalecke obrany na hornej Nitre s cieľom zabránienia ďalšiemu prenikaniu Nemcov. Petrovi Kubíkovi sa katastrofe pri Vieske podarilo zhromaždiť časť svojho práporu a [[15. september|15. septembra]] dostal rozkaz zaujať obranu pri ceste od Veľkej Čausy na Prievidzu. Na druhý deň čelili partizáni nemeckému útoku, ktorý sa za cenu 3 mŕtvych a niekoľkých ranených odrazili. Večer ich prišli vystriedať a partizáni boli presunutí do Svätého Kríža nad Hronom,

Dňa 16. septembra sa do obce Banská presunul 2. prápor brigády pod velením Gejzu Šprocha a do priestoru Veľkej Čausy sa presunul z Kováčovej aj oddiel [[Sitno (partizánsky oddiel)|Sitno]] pod velením.Jozefa Juska. Obranu zaujal asi 200 m pred horárňou a chránil údolie smerom na Malú Čausu. Oddiel v ktorého blízkosti sa zakopali vojenské jednotky počas troch dní nevyvíjal žiadnu útočnú aktivitu. V nečinnosti bol aj Šprochov prápor, ktorému život strpčovalo len mínometné ostreľovanie. Na front príšiel aj veliteľ brigády [[Michal Sečanský|Sečanský]] a hlásil prítomnosť partizánov veliteľovi vojenského práporu Kremeň.

Velenie IV.Taktickej skupiny (veliteľom sa stal plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) chystalo na hornej Nitre protiútok. Mal sa začať [[18. september|18. septembra]] a jeho cieľom malo byť opätovné obsadenie [[Prievidza|Prievidze]]. Útok mali z juhu podporiť Sečanského partizáni. Dve roty Šprochovho práporou mali držať postavenia v priestore na juh od Prievidze medzi kótami 876 Malý Gríč a 970 Veľký Gríč. Tretia rota pod velením Jána Jakaba mala za úlohu preniknúť do nemeckého tyla a zlikvidovať delostreleckú batériu v obci Cígeť  Po začiatku boja však Nemci vytlačili dve roty práporu Šprochu z postavení a situáciu zachraňoval až vojenský prápor, no svoju úlohu nesplnila ani rota Jakaba, ktorá síce prenikla do obce Cígeľ, ale zakrátko z nej bola vytlačená dvomi nemeckými „panciernikmi“,274 najskôr obrnenými transportérmi z čaty „Cramer“. Partizáni ustúpili do hôr východne od obce a odtiaľ urobili len výpad proti presúvajúcej sa nemeckej batérii. Zabili 12 nemeckých vojakov a poškodili dve delá.

Celkovo sa pokus o znovuobsadenie [[Prievidza|Prievidze]] z 18. septembra skončil neúspechom a neprispel ku zlepšeniu dôvery medzi povstaleckými vojakmi a partizánmi. Tento neúspech mal ďalekosiahle následky, nakoľko povstalecké jednotky museli vyprázdniť región Turiec a opustili aj priestor [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]], odkiaľ sa za Handlovú stiahli aj jednotky brigády kpt. Nálepku. Nové postavenia zaujali za obcou Nová Lehota, čím sa dostali do operačnej pôsobnosti III. Taktickej skupiny (plk. pech. [[Pavol Kuna]]). [[24. september|24. septembra]] sa stiahli do Svätého Kríža nad Hronom (dnes [[Žiar nad Hronom]]). Ich stiahnutie súviselo s príchodom partizánov 1. partizánskej brigády M.R. Štefánika ([[Piotr Alexejevič Veličko|P. A, Veličko]]) do priestoru bojiska pri Novej Lehote.

=== Boje na Pohroní ===
{{Hlavný článok|Boje na Pohroní a pri Kremnici}}
Po ústupe povstaleckých jednotiek z Turca [[23. september|23. septembra]] dostala brigáda kpt. Nálepku (spoločne so [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|zväzkom A. Nevskij]] a oddielom Pavel) rozkaz strážiť údolie riek [[Nitra (rieka)|Nitra]], [[Nitrica (rieka)|Nitrica]] a [[Handlovka]] medzi Chynoranmi - Nemeckým Pravnom (dnes [[Nitrianske Pravno]]) a [[Handlová|Handlovou]] s dôrazom na Žabokreky, [[Prievidza|Prievidzu]], [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]], [[Bánovce nad Bebravou]], Oslany a [[Topoľčany]] a častými prepadmi rušiť nepriateľa na všetkých komunikáciách v prikázanej oblasti vedúcich do údolia [[Turiec (prítok Váhu)|Turca]], údolia [[Hron|Hrona]] a najmä do údolia [[Nitra (rieka)|Nitry]].

Štáb brigády začal prodinkať kroky na realizáciu rozkazu. Partizáni začali v civilnom oblečení a na autách vyklonávať prieskum  Úlohy zadávali [[Michal Sečanský|Sečanský]], Šagát, Borodulin. Zamínovali most v [[Železná Breznica|Železnej Breznici]]  Boli uskutočnené vyčisťovacie akcie v obciach [[Lutila]] a [[Lovča]], kde žili aj obyvatelia nemeckej národnosti. Tí boli zaisťovaní a v [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]] vypočúvaní.

==== Boje pri Svätom Kríži nad Hronom ====
Štáb Sečanského brigády sa usiloval o koordináciu svojej činnosti s ostatnými jednotkami na svojom bojovom úseku, najmä však s 1. čs. brigádou M. R. Štefánika ([[Piotr Alexejevič Veličko|P. A, Veličko]]).. V noci y 23. na 24. septembra sa na Veličkovom štábe uskutočnila porada velení oboch partizánskych brigád. Vychádzajúc z rokovania ''Rady na obranu Slovenska'' bolo prijaté rozhodnutie o vybudovaní oporného bodu vo [[Žiar nad Hronom|Svätom Kríž nad Hronom]] a obrane komunkácie vedúcej odtiaľ na [[Zvolen]]. Jednotky oboch brigád mali zaujať obranné postavenia na prehradenie údolia rieky [[Hron]] v priestore mestečka, pričom Sečanského jednotky mali zaujať postavenia na pravom brehu Hrona.

No [[25. september|25. septembra]] sa situácia zmenila. Po útoku jednotiek [[Skupina Schill|Schillu]] z [[24. september|24. septembra]], ktorý prekonal povstaleckú obranu pri Novej Lehote a to aj vinou partizánov Sečanského brigády sa situácia zhoršila. Sečanského brigáda bola daná k dispozícii veleniu III. Taktickej skupiny (plk. pech. [[Pavol Kuna]]), ktoré podľa nových pokynov s účasťou Sečanského partizánov v bojoch pri [[Žiar nad Hronom|Svätom Kríži nad Hronom]] už nerátalo. Podľa novej dohody sa [[Michal Sečanský|Sečanský]] zaviazal, že sa so svojimi bojovníkmi presunie do lesov západne od [[Handlová|Handlovej]], kde bude môcť z boku a tyla rušiť nepriateľa a obsadením Cígľa bude kontrolovať činnosť nepriateľa aj v Prievidzi.

Dohoda dostala formu rozkazu [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]] brigáde ''&quot;Nálepka''&quot; a jej štáb do rána 26. septembra vypracoval plán prechodu brígády do tyla nepriateľa. Podľa neho mal 2 a 3. prápor, ktorý sa nachádzal v Kováčovej presunúť na autách k frontu. 1. prápor sa mal z priestoru [[Lovčica-Trubín|Lovčice]] presunúť a to tak, aby sa celá brigáda ešte [[26. september|26. septembra]] do 14.00 hod. presunula do dediny [[Prochot]], odkiaľ mala vyraziť cez hory do Handlovej.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Dohoda dostala formu rozkazu [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]] brigáde ''&quot;Nálepka''&quot; a jej štáb do rána 26. septembra vypracoval plán prechodu brígády do tyla nepriateľa. Podľa plánu sa mal 2 a 3. prápor, ktorý sa nachádzal v Kováčovej presunúť na autách k frontu. 1. prápor sa mal z priestoru [[Lovčica-Trubín|Lovčice]] presunúť a to tak, aby sa celá brigáda ešte [[26. september|26. septembra]] do 14.00 hod. presunula do dediny [[Prochot]], odkiaľ mala vyraziť cez hory do Handlovej.

Štáb brigády vyčlenil a k [[Handlová|Handlovej]] odoslal dve prieskumné skupiny s úlohou preskúmať nový operačný priestor. Asi o 6.00 hod.sa z Kováčovej začali na front presúvať prápory 2 a 3. Pri prechode cez [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] dostal Sečanský od pplk. [[Viktor Chrapko|Viktora Chrapka]] rozkaz neprechádzať do tyla nepriateľa, ale s celou brigádou zaujať obranu mestečka. Šlo o iniciatívu tohto podplukovníka nakoľko sa zhoršila situácia povstalcov na prístupoch k mestu, ku ktorému postupovali jednotky [[Skupina Schill|bojovej skupiny Schill]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Jednotky Sečanského brigády sa presunuli do [[Lutila|Lutily]] a boli rozmiestnené v obrannej línii v priestore [[Kosorín]] - Slaská. Úsek obrany brigády sa začínal na ľavej strane cesty [[Handlová]] - [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. Susedmi sa napravo boli vojenské jednotky a naľavo Veličkovi partizáni. V popoludňajších hodinách [[26. september|26. septembra]] sa jedna rota Sečanského brigády zúčastnila útoku, počas ktorého boli Nemci vytlačení z Kosorína. Večer zaútočili Nemci na ľavú stranu povstaleckej obrany (úsek Velička) a podarilo sa im postúpiť až do priestoru Trubína.

Tento nemecký útok odkryl ľavý bok obrany Sečanského brigády. Preto sa štáb brigády presunul do Svätého Kríža a novú obranu zaujala brigáda 27. septembra o 4.00 hod. dvoma prápormi asi 500 metrov pred mestom a jedným na kóte 395 (Šibeničný vrch). Prieskum vyslaný na ľavý breh [[Hron|Hrona]] zistili, že Veličkova brigáda, ktorá tam mala zaujať postavenia, sa v priestore nenachádzala, nakoľko bola stiahnutá do [[Detva|Detvy]]. Preto Sečanský na kritické miesto vysunul časť brigády.

Okolo 14.00 hod. sa postavenia brigády kpt  Nálepku stali cieľom nemeckého náletu, po ktorom ostalo niekoľko mŕtvych a ranených partizánov. Nálet otriasol morálkou partizánov. Na druhý deň brigáda za podpory tankovej čaty a paľby delostreleckého oddielu &quot;''Kysel''&quot; podnikla neúspešný útok na [[Janova Lehota|Jánovu Lehotu]]. &lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=9788089335695|strany=242}}&lt;/ref&gt; (podľa &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; sa však tento útok vôbec neuskutočnil).

Po prieniku okupačných síl k Trubínu prenielo velenie III. TS podsk. Ipeľ obranu na samý okraj [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]]. A zatiaľ čo vojenské jednotky zaujali výhodnejšie postavenia a obranu mestečka vypustili, [[Michal Sečanský|Sečanský]] sa rozhodol inak. Svoju brigádu zasadil do obrany plnými silami s výnimkou štábnej rozviedky a záloh a to priamo na okraji mestečka. Kubíkov prápor sa zakopal od hradskej vedúcej na Handlovú až po úpätie neďaleko Šibeničného vrchu. 2, prápor, ktorého velenie počas bojov prevzdal npor. Georgievskij (pôvodný veliteľ Gejza Šprocha bol ranený), zaujal pozície na južnom okraji mestečka pozdĺž vyhodeného cestného mosta cez Hron. Výhodné postavenie zaujal len 3. prápor (nový veliteľ por. Valentin Alexandrovič Kuznecov), ktorý sa rozmiestnil na Šibeničnom vrchu.

Už 1. októbra sa v priestore brigády objavila inšpekcia: vojenský poradca HŠPO [[Alexej Nikitič Asmolov|Alexej. Nikitič Asmolov]] a náčelníci britskej a americke misie mjr. John Sehmer a por. americkej armády [[James Holt Green]]. A zatiaľ čo Američan a Brit si len prezreli postavenia a o vojenské otázky sa ďalej veľmi nezaujímali, Asmolov mal so Sečanským vážny rozhovor nakoľko sa ukázalo, že Sečanský nemá ako veliteľ prehľad o svojich jednotkách a namiesto velenia, tiež bojuje.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Asmolov|meno=Alexej Nikitič|titul=Front v tyle Wehrmachtu|vydanie=1|vydavateľ=Pravda, tlačový orgán KSS|miesto=Bratislava|rok=1977|strany=414|poznámka=Preklad ruského originálu Front v tylu Vermachta, Moskva 1977, literárne spracoval Ž. V, Taratula|edícia=Memoáre|kapitola=Povstanie uprostred Európy}}&lt;/ref&gt;

Dňa 3. októbra sa začal nemecký útok na mesto podporený delostreleckou paľbou a zle zaujatá obrana Sečanského partizánov mala problémy. Do ťažkej situácie sa dostal najmä 2. prápor. Jeho časť vydržala aj ostreľovanie a pokúsila sa zastaviť postup nemeckých pešiakov, no približne o 11.00 hod. im však došli náboje. Jediná ústupová cesta viedla k mostu cez Hron (dnes už neexistuje), no skôr ako sa k nemu dostali, ženisti ho vyhodili do vzduchu. Patrizáni tak museli Hron preplávať, pričom sa niektorí utopili.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Nemecký útok citeľne nepostihol len 3. prápor nachádzajúci sa na Šibeničnom vrchu. Na vrch sa z mestečka postupne dostali aj partizáni práporov 1 a 2, vrátane veliteľa brigády, ktorý nemal ako veliť, nakoľko brigáda nemala vysielačky a pomocou spojok sa počas boja už veliť nedalo.

Do boja z tohto dňa významne zasiahla aj rota Jána Jakaba. Jej partizáni pomocou dvoch sovietskych protitankových pušiek poškodili dva nemecké obrnence, ktoré sa do seba zakliesnili a zatarasili cestu, čím znemožnili ďalším obrnencom v postupe. Počas boja dokonca čata 1/I podnikla protiseč a podarilo sa jej zajať obsluhu nemeckého guľometu aj s guľometom. Okupanti síce obsadili mestečko napokon obsadili, no silná paľba partizánov a vojakov zo Šibeničného vrchu znemožnila ďalší nemecký postup. Počas boja padlo 12 partizánov a 6 bolo zranených. Pri prekonávaní Hrona stratila brigáda 3 protitankové pušky a 2 ľahké guľomety.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Víťazstvo Nemci bujaro oslavovali. Vyvalili niekoľko sudov s vínom a popíjali. Táto situácia nenechala nespokojných partizánov nečinnými a komisár Šagát inicioval nočný prepad. Bol vytvorený 80 členný oddiel rozdelený do troch prepadových skupín. Následný prepad stál okupantov diesiatky mrtvych a ranených, dva poškodené útočné samohybné delá a zapálené jedno auto s benzínom. Partizáni ukoristili dva ťažké guľomety, dva trény s muníciou a 7 sudov s vínom, ktoré partízáni vyvalili až na Šibeničný vrch. Keď na druhý deň Nemci zaútočili proti pozíciám povstalcov na vrchu a boli odrazení, partizáni za nimi zo svahu prázdne sudy.

Boje v okolí Svätého Kríža nad Hronom však pokračovali a v popoludňajších hodinách pomohli partizáni z brigády kpt. Nálepku pomohli dočasne vyriešil kritickú situáciu severne od Šibeničného vrchu, keď útokom prinútili okupantov zo [[Skupina Schill|Schillu]] k obrane a zastavili ich postup na Starú Kremničku. Počas tohto boja ukoristili 4 nemecké mínomety a zachránili povstalecké delá a mínomety.

==== Boje pri Jalnej ====
{{Hlavný článok|Bitka pri Jalnej}}
Do ďalšieho boja boli Sečanského partizáni opäť nasadení až [[8. október|8. októbra]] [[1944]]. Nový veliteľ [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskej armády na Slovensku]] generál [[Rudolf Viest]] vydal rozkaz všetkým častiam [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. Česko-slovenskej paradesantnej brigády]] na povstaleckom území,aby spoločne s príslušníkmi III. taktickej skupiny a partizánskou brigádou kpt. Nálepku urýchlene vytlačili nepriateľa z priestoru [[Trnavá Hora]] – Jalná.

Útok sa mal začať 8. októbra o 8.00 hod. Do chystanej operácie vyčlenil štáb brigády oddiely Georgijevského a Forosta. Partizáni mali postupovať na pravom krídle útočiacej zostavy po trase [[Železná Breznica|Železná Brezica]] - Burcov - Kľačany (dnes časť [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]]) - [[Pitelová]] s úlohou zabezpečiť údolie potoka Ihráč zo severu a rušiť prísuny jednotiek od [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]]. Prvý sled partizánov sa z [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]] do východieho miesta vydal [[7. október|7. okóbra]] o 23.00 hod.Išli s nimi aj [[Michal Sečanský|Sečanský]] a Šagát. Druhý sled za účasti Kubíka a Forosta sa vydal na cestu v skorých ranných hodinách [[8. október|8. októbra]]

Útok sa začal 8. októbra o 9,00 hod. Sečanského brigáda spoločne s častiami [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. Česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády]] a práporom ''Topľa'' z III: Taktickej skupiny začali postup. V priebehu [[8. október|8. októbra]] sa partizánom podarilo úspešne prejsť do tyla nepriateľa a obsadila dolinu s komumikáciou z Kremnice cez Ihráč do Jalnej v blízkosti Kľačianskeho (Kamenného) mlyna. 8. októbra sa vôbec nebojovalo. V noci na 9. októbra päťčlenná prieskumná hliadka na razila na nemeckú hliadku, ktorá ustúpila. Ráno potom tá istá narazila na štyroch nemeckých vojakov a spustila na nich paľbu. Dvoch zasiahli a ďalším dvom sa podarilo ujsť. Streľba upozornila ďalších Nemcov, ktorí spustili na partizánov paľbu a dvoch z nich ranili. Partizánom sa podarilo ustúpiť aj s ranenými.

V priebehu [[9. október|9. októbra]] sa dolinou smerom k Jalnej presúvali dve nemecké nákladné automobily a jeden osobný automobil. Jedno auto partizáni zničili a zlikvidovali 10 nemeckých vojakov, Akciu sa nepodarilo dokončiť nakoľko sa blížili ďalšie vozidlá..
[[Súbor:Pamatnik pkubik.jpg|alt=pamätník Petra Kubíka v Kľačanoch|náhľad|Pamätník na partizánského veliteľa a príslušníka partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku [[Peter Kubík|Petra Kubíka]] v Kľačanoch]]
Dňa [[10. október|10. októbra]] sa pozícia partizánov zhoršila. Svojou aktivitou upútali pozornosť Nemcov, ktorí obsadili náprotivné kopce a paľbou z guľometov a mínometov ohrozovali postavenia partizánov, s cieľom vytlačiť ich z doliny. Pri náhlom mínometnom útoku bola na odkrytom teréne ťažko zranená ošetrovateľka Mariena. Peter Kubík, ktorí v tom čase pôsobol ako zástupca veliteľa oddielu Georgijevského, jej bežal na pomoc. Vo chvíli, keď sa nad ňou sklonil, mu ďalšia mína odtrhla časť hlavy. Oboch padlých chceli miestni občania druhý deň pochovať na cintoríne v Kľačanoch, no tesne pred začiatkom pohrebu sa cintorín stal terčom nemeckého mínometného útoku. Smútočný akt prerušili a dokončili až o 2. hodine v noci,&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
[[Súbor:Tabula kubik.jpg|alt=tabuľa pri pamätníku na Petra Kubíka|náhľad|Tabuľa pri pamätníku na Petra Kubíka v Kľačanoch.]]
Keďže komunikácia bola pod účinným dostrelom nepriateľa, nedarilo sa partizánom útočiť na cestu a nedarilo sa im ani eliminovať nemecké mínomety, nakoľko tie po vystrelení okamžite menili postavenie. V tom čase začalo pršať a partizáni nemali dostatok proviantu, len to, čo si prinesli. Z tohto dôvodu padlo kontroverzné rozhodnutie veliteľa brigády o opustení Kľačianskej doliny, čím odkryli pravé krídlo skupiny Vrzala [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. paradesantnej brigády]]. Počas troch dní bojov zlikvidovali malé množstvo vojakov, dva guľomety a jeden automobil. Straty na strane partizánov: sedem mŕtvych a sedem ranených. Okrem Petra Kubíka zahynul aj [[Július Jamriška]]. Medzi ramenými boli aj komisár oddielu Štefan Pitoniak, partizáni Pavol Horban a Eugen Deutsch.
Na základe situácie po odchode partizánov [[12. október|12. októbra]] náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády]] mjr. [[Július Nosko]] vydal nariadenie adresované [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]], v ktorom poukázal na postup brigády kpt. Jána Nálepku ako na negatívny príklad spolupráce partizánov s vojakmi a nariadil, že partizánski velitelia musia hlásit' odchod z frontu veliteľovi taktickej skupiny alebo úseku.

{{Citát|Výťah z creedogramu č. 79 zo dňa 12. 10. 1944 došlého od veliteľstva Gerlach dávam v plnom znení na vedomie:

„Naše severné krídlo v priestore Jastrabský mlyn je otvorené, nakoľko partizánska skupina Sečanský podľa hlásenia Volgy stiahla sa do Kováčovej. Sečanský údajne dostal rozkaz na stiahnutie od Hlavného partizánskeho štábu v B. Bystrici. Po svojom odchode o stiahnutí svojich jednotiek vyrozumel iba veliteľa čaty, s ktorým bol vo sväze. Stiahnutím jeho jednotiek bez ohlásenia vznikla medzera, ktorá mohla byť vyplnená až neskoro po odchode jeho jednotiek.“|Časť nariadenia mjr. [[Július Nosko|Noska]] adresovaného [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]&lt;ref name = &quot;Nosko&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 419 1944, október 12. Banská Bystrica - Nariadenie náčelníka štábu veliteľstva 1. čs. armády mjr. J. Nosku o povinnosti hlásiť presun partizánskych jednotiek z frontových úsekov príslušným vojenským veliteľom
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}&lt;/ref&gt;{{rp|670}}}}

=== Záverečné boje v povstaní ===
{{Hlavný článok|Boje pri Dobrej Nive, Pliešovciach a Sáse}}
Záverečné boje brigády sa odohrali v priestore [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]], [[Pliešovce|Pliešovciach]] a Sáse. Dňa [[18. október|18. októbra]] došlo k opätovnému rozvinutiu bojovej činnosti brigády. Prológom sa stal nálet 11 nemeckých lietadiel na letisko [[Letisko Sliač|Tri Duby]] a Kováčovú, ktorý avizoval začiatok nemeckého generálneho útoku. Stalo sa tak práve v čase, keď mal Sečanský ku brigáda preslov. Partizáni sa síce rozpŕchli, no aj napriek tomu si nálet vyžiadal niekoľko mŕvych a ranených. Po prvotnom šoku sa partizáni spamätali a paľbu opätovali. Jedno lietadlo bolo zostrelené asi paľbou z Troch Dubov. Pilot vyskočil no nepodarilo sa o chytiť.

V noci z 18. na [[19. október|19. októbra]] mala brigáda zaujať obranu pri lese pred Krupinou a v prípade silného tlaku Nemcov mala viesť ústupový boj v smere [[Pliešovce]] - [[Vígľaš]]. Rozkaz mali vyplniť tri oddiely, ktoré sa po presune do priestoru pri [[Babinec|Babinej]], kde sa hneď po príchode v skorých ranných hodinách v nepriaznivom počasí dostali do stretu s nepriateľom, ktorý sa v tom čase dal do pohybu tiež. Jeden z oddielov sa v zmätku a neznámom lese takmer rozpadol a väčšina partizánov sa napokon sústredila v [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nive]]. Vážne následky mal nečakaný stret s nepriateľom pre časť štábu brigády. Náčelník štábu kpt. Grošev chcel spresniť pozície nepriateľa a jeho auto nevedomky prešlo cez líniu frontu a keď sa nachádzali asi 1 km južne od Babinej boli napadnutí nepriateľom. V nerovnom boji proti presile zahynul Grošev, niekoľko príeskumíkov a partizánov. Šťastie mal ťažko ranený Boris Dojnikov. Nemci ho považovali za mŕtveho. Jemu sa napokon podarili ukryť v miestnej usadlosti  Jej obyvateľka ho ukrytého na voze dopravila k vojakom 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády, ktorí ho odviezli do nemocnice a Dojnikov bol napokon letecky odtransportovaný do ZSSR.

Dňa 20. októbra sa povstaleckým silám podarilo zastaviť postup bojovej [[Skupina Schill|skupiny Schill]] a obrana sa stabilizovala na čiare [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]] - [[Sása (okres Zvolen)|Sása]] - [[Pliešovce]]. V ten istý deň sa na front vrátili všetky tri Sečanského oddiely a približne o 16.00 zaujali obranu nad Dobrou Nivou v priestore Neresníckej doliny a Kňazovovho potoka. Na základe predchádzajúcich skúseností sa partizáni Sečanského brigády dobre zakopali a v dňoch 21. - 22. októbra odrazili tri nemecké útoky. V podvečer prišiel zo štábu brigády rozkaz o stiahnutí sa do [[Očová|Očovej]]. Z frontu sa napokon stiahli len dva oddiely, tretí zostal na mieste v blízkom [[Podzámčok|Podzámočku]] a vykonával priezvednú činnosť. V [[Očová|Očovej]] už nikto zo štábu nebol a tak sa oddiely stiahli do Hájnikov a odtiaľ napokon do Badína. Tretí oddiel pod velením por. Kuznecova sa v noci z 23. - 24. októbra prebil na povstalecké územie v priestore Zvolenskej Slatiny no so svojou brigádou sa už nepojil. Časť oddielu sa stala súčasťou strážnej jednotky [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánsky oddielov]] o por.Kuznecov jej veliteľom. Dňa 19. februára 1945 sa jednotka spolu s ostatnými zo štábu spojila s [[Červená armáda|Červenou armádou]].

Štáb brigády kpt. Nálepku v [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]] bol zrušený. Všetky dôležité písomnosti boli spálené a brigáda s výnimkou oddielu Kuznecova sa 25. októbra postupne sústredila v Badíne. Skorým stiahnutím z frontu sa zabránilo zničeniu jednotiek brigády a vytvorili sa podmienky na plynulý prechod brigády na partizánsky spôsob boja. Brigáda sa nachádzala v tom období v oveľa priaznivejších podmienkach ako iné partizánske jednotky. Mala zásoby a nebola v kontakte s nepriateľom.

== Po potlačení povstania ==
V priebehu októbra obdržali partizánske skupiny z [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]] (HŠPO) inštrukcie o príprave oddielov na odchod do hôr v prípade rozbitia povstaleckej armády. Ani Sečanského brigáda nebola výnimkou. Príprava spočívala vo vytváraní zimných základní, do ktorých sa mali sústrediť potraviny, zásoby ošatenia, zbraní a munície a výbušnín. Každá brigáda mala vyčleniť zásobovaciu jednotku a intendančná služba HŠPO im potom prideľovala jednotlivé položky.

Brigáda kpt. Nálepku dostala pridelený zásobovací priestor v [[Kremnické vrchy|Kremníckých vrchov]] západne od obce Badín.  Dňa [[10. október|10. októbra]] obdržala 1500 kg zimnej bryndze, 16. oktobra 16 790 kg zemiankov. [[Michal Sečanský|Sečanský]] však nebudoval zemľanky v horách, ako si to predstavovali v HŠPO, ale vytvoril sklad, a to v dome na konci obce Badín neďaleko lesa . Jeho partizáni tu sústredili dostatok zbraní, munície, proviantu, cigariet, teplého oblečenia a stanov,

Okrem proviantu, výstroja a zbraní sa HŠPO snažil zabezpečiť pre brigády aj finančnú hotovosť. Počas bojov v povstaní boli partizáni zásobovaní finančne len v obmedzenej forme, nakoľko boli zásobovaní z armádnych skladov, Sečanského brigáde vyplatil partizánsky referát pri veliteľstve [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] (neskôr HŠPO) 651 630,60 ks. Po ústupe do hôr sa však partizáni mali starať sami o seba. Preto bolo brigáde kpt. Nálepku medzi 21. - 23. októbrom vyplatených 2,5 mil. korún.

Po sústredení brigády v Badíne 25. októbra obdržal štáb brígády od [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]] rozkazy o prechode na partizánsky spôsob boja. V prvom období po páde [[Zvolen|Zvolena]] sa brigáda mala presunúť do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a odtiaľ mala operovať v priestore Kremnica - Banská Bystrica - Zvolen so zameraním sa na komunikácie [[Banská Bystrica]] - [[Zvolen]] a [[Žiar nad Hronom|Svätý kríž nad Hronom]] - [[Zvolen]]. Po postupe [[Červená armáda|Červenej armády]] do priestoru [[Lučenec]] - [[Šahy]] sa mala brigáda presunúť na Moravu severovýchodne od Brna.

Pri nástupe jednotky v [[Badín|Badíne]] komisár Šagát v preslove k partizánom načrtol situáciu, v akej sa povstanie nachádza a vysvetlil úlohy, ktoré stáli pred jednotkou. Súčasne vyzval partizánov, aby sami zvážili, či budú pokračovať ďalej, alebo budú pôsobiť v partizánskych oddieloch v blízkosti svojich domovov. Ti, čo sa už necítili fyzicky spôsobili, aby prekonali strasti života v horách, sa mohli od jednotky odlúčiť a vrátiť sa domov..Ďalej pokračovali len tí, ktorí boli odhodlaní viesť boj proti fašizmu až dokonca, partizáni zo zahraničia a tí z odľahlejších kútov Slovenska.

Početný stav jednotky poklesol na 310 osôb. V jednotka si ponechala všetky samopaly a guľomety. Partizánom, ktorí už ďalej s jednokou nepokračovali, zostali len pušky. V tom čase mala brigáda ešte päť áut a osem koní. Dopoludnia [[25. október|25. októbra]] naložili materiál na automobili napoludnia sa brigáda vydala na pochod smerom na západ. Asi 4 km za Badínom boli partizánom rozdané zásoby streliva a proviantu, čo uniesol. Každý partizán dostal asi 600 kusov streliva. V popoludňajších hodinách sa jednotka vydala na ďalší pochod.

Na druhý deň po odchode brigády kpt. Nápleku z [[Badín|Badína]], ho obsadili okupačné jednotky. V Badíne dokonca ubytovali svojich vojakov,

Podľa pôvodných inštrukcií mala brigáda operovať z Kremnických vrchov. Štáb brigády však rozhodol, že sa jednotka presunie do pohoria Vtáčnik. Presun sa uskutočníl v dvoch sledoch. Najskôr šiel oddiel Georgievského, ktorý vysielal prieskumné hliadky. V druhom slede šiel štáb brigády a oddiely Ponomarenka a Forosta.  Počas náročného presunu začalo pršať, čo podmienky sťažilo a znehodnotilo časť zásob.

Počas neho došlo aj k nebezpečnej situácii, keď prišli k horárni, no horára nebolo. Podľa nájdených nemeckých kníh pochopili dôvod. Partizáni rozostavili hliadky zabili brava, najedli sa, ale v horárni neprenocovali . V horárni nechali zapálené sviečky a asi 15 min. po svojom odchode horáreň obkľúčili okupačné jednotky a partizáni z troch strán počuli guľometnú paľbu.

Ešte [[29. október|29. októbra]] sa brigáda nachádzala v priestore [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]], no už 1. novembra vošli do dediny [[Prochot]] ležiacej v [[Vtáčnik (pohorie)|pohorí Vtáčnik]] . Počas presunu nezabudlo velenie na vypĺňanie litery rozkazu HŠPO. V noci z 31. októbra na 1. novembra vyslali oddiely Georgievského a Ponomarenka diverzné skupiny na cestu [[Kremnica]] - [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. Skupina oddielu Georgievského pod velením komisára Jána Jakaba pripravila pri [[Stará Kremnička|Starej Kremničke pascu]]. Počas prepadu kolóny zničili jedno osobné a dve terénne vozidlá a zlikvidovali asi 20 okupantov. Poškodili aj jednu 152 mm húfnicu. Skupina oddielu Ponomarenka v tú istú noc rozbila dve nákladné vozidlá a zlikvidovala 7 nemeckých vojakov,

=== V pohorí Vtáčnik ===
V pohorí [[Vtáčnik (pohorie)|Vráčnik]] našla brigáda optimálne podmienky k rozvinutiu činnosti. Miestne obyvateľstvo podhorských obcí, ktoré ešte nebolo zastrašené represiami okupantov, bolo k partizánom priaznivo naklonené.

Z Vtáčnika boli partizáni schopní kontrolovať priemyselnú oblasť Novák so skladmi v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]], cestu [[Prievidza]] - Svätý Kríž na Hronom, s oblasťou baní pri Handlovej a cestu zo [[Žarnovica|Žarnovice]] do [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža na Hronom]].

Vážnu hrozbu pre partizánske skupiny predstavovala miestna početná komunita etnických Nemcov najmä v okolí Handlovej, Jánovej Lehoty, Novej Lehoty a na juhu pohoria v oblastiach Veľké Pole a Píla. Na pohorie Vtáčnik za chvíľu zamerali svoju pozornosť nemecké bezpečnostné služby SD a SIPO za účasti [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy]] (POHG).

V novembri 1944 predstavovala brigáda kpt. Nálepku najväčšiu partizánsku jednotku operujúci v [[Vtáčnik (pohorie)|pohorí Vtáčnik]]. Okrem nej tu už dlhšie pôsobil oddiel Vtáčnik, neskôr premenovaný na [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitriansku partizánsku brigádu]] vedenú [[František Hagara|Františkom Hagarom]]. Jej vedenie pomohlo Sečanského štábu sa zorientovať v novom prostredí. V priebehu novembra sa vo Vtáčniku trvale usadil aj oddiel Vorošilov v počte asi 60 mužov.

Po príchode do nového pôsobiska usúdilo velenie brigády, že bude lepšie ak sa celá brigáda nebude koncentrovaná na jednom mieste. Oddiel Ponomarenka, s ktorým zostal aj štáb, sa presunul na nitriansku stranu Vtáčnika, kde sa ubytoval v troch domoch asi 1km nad obcou Podhradie. Oddiel Georgievského sa presunul do priestoru Krivá Skala, kde sa ubytoval v bunkroch. Oddiel Forosta a brigádna rozviedka zostali v Prochote. Kpt. Forost odišiel na štáb brigády a novým veliteľom oddielu sa stal npor. Nikolaj Andrejevič Savenko.

Brigáda už nebola podriadená [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]], ale zostávala v operatívnej podriadenosti ''Štábu partizánskeho hnutia pri Vojenskej rade I. ukrajinského frontu.'' Podľa súhrnej správy ÚŠPH zabila Sečanského brigáda 52 nepriateľských vojakov a dôstojníkov, zničila 8 áut, 1 motocykel a 1 delo. Najväčší počet diverzií uskutočnil oddiel Ponomarenka. Úspešnou bola aj akcia vykonaná v spolupráci [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitrianskou partizánskou brigádou]]. Partizáni v noci obsadili [[Nováky]] a podarilo sa im získať veľké množstvo obuvy, nespracovanej kože, ponožiek a kožuchov. Zabitie jedného nemeckého vojaka sa takmer skončilo tragicky. Nemci zhromaždili 30 mladých mužov, no nakoniec po príhovore miestneho farára od represeie upustili. Správa o ničnej partizánskej akcii v Novákoch dorazila aý do Prahy ku ríšskemu štátnemu ministrovi v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]].[[Karl Hermann Frank|Karlovi Hermannovi Frankovi]].

Aj oddiel Georgievského rozvinul aktívnu činnosť. Dňa 8. novembra uskutočnila 11 členná skupina vedená náčelníkom štábu Jozefom Ormandym diverznú akciu, ktorá sa však skončila fiaskom. Pascu partizáni nastražili na nevhodnom mieste a nezabezpečili ústupovú cestu. Do tábora sa tak nevrátilo päť bojovníkov a ďalší traja boli ranení. Ďalší prepad, ktorý sa odohral približnne okolo 13. novembra, sa skončil bez strát. Veliteľ prepadovej skupiny Jozef Považský sa poučil prípadom Ormandyho a prepad vykonal na výhodnom mieste.

Dňa [[9. november|9. novembra]] [[1944]] vykonal diverznú akciu aj oddiel Savenka. Na komunikácii [[Žarnovica]] - [[Bzenica]] jeho príslušníci úplne zničili oddiel nemeckých vojakov a ukoristili ich výzbroj.

V druhej dekáde novembra poškodzovali partizáni elektrické vedenie, ktoré zásobovalo Nováky, čím narúšalo výrobu v miestnej továrni. Na začiatku novembra Sečanského partizáni vyhodili do vzduchu stožiar vysokého napätia, ktorý zásoboval Handlovú a vyradili tak z prevádzky Handlovské uhoľné bane.

Dňa 27. novembra sa pri Prochoti objavil 50 členný oddiel Thälman tvorený nemeckími antifašistami z oblasti Medzeva. Patril pod brigádu Stalin a do Prochote sa stiahlo po ťažkých bojoch pri Jankovom vŕšku. Po rokovaniach s komisárom Šagátom napokon oddiel v Prochote zostal.

Koncom novembra 1944 obrdžala brigáda rozkaz o prechode na Moravu. Opäť došlo k rozkolu a na Moravu sa veliteť začal presúva, len približne so 120 partizánmi. Tento oddiel bolo však dvakrát krátko po sebe prepadnutý, pričom došlo k jeho zdecimovaniu. Jeho zbytok sa vrátil späť do pohoria Vtáčnik, kde sa spojili s oddielom Savenka a komisárom Šagátom. Dňa 6. januára 1945 sa ku svojej jednotke vrátil aj veliteľ Sečanský.

Od decembra 1944 už operačná činnosť brigády Nálepka v pohorí Vtáčnik sa odohrávala v úplne iných podmienkach, ako mesiac predtým. Nemecké okupačné jednotky sa na oblasť zamerali a vyvíjali na partizánske jednotky a miestne obyvateľstvo sústredený tlak.

No rozrástlo sa aj partizánske hnutie v oblasti. Okrem Sečanského brigády do oblasti v priebehu decembra sústredil aj väčšinu svojich síl aj zväzok Jána Žižku (vel. Teodor Pola), Na Vtáčnik sa dočasne presunuli aj niektoré oddiely partizánskej brigády Boženko. Partizánska oblasť v pohorí zahŕňala najmä Kľakovskú a Prochotskú dolinu, pričom obce Kľak a Prochot sa úplne primkli k partizánom, ktoré ich mali pod kontrolou.

=== Nemecké protipartizánské akcie ===
Po zatlačení Povstania do hôr sa nemecké okupačné orgány postupne zamerali na pacifikovanie odporu v jednotlivých horských masívoch. V priebehu novembra 1944 sa nemecké protipartizánske akcie zameriavali predovšetkým na [[Nízke Tatry]] a Veľkú Fatru a v druhej polovici novembra aj na [[Strážovské vrchy]]. Pohorie Vtáčnik zatiaľ zostávalo mimo pozornosti nemeckého velenia. Situácia sa zmenila na konci novembra.

Dňa 28. novembra sa uskutočnila porada štábov brigády kpt. Nálepku, [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitrianskej brigády]] a oddielu Zarubežnyj, na ktorom bola dohodnutá koordinácia partizánskych skupín. No niekoľko hodín po jej skončení už došlo k boju s Nemcami, ktorí spustili protipartizánsku akciu v pohorí Vtáčnik. Nezávisle od seba sa v boji ocitli všetky oddiely Sečanského brigády.

Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] približne o 11.00 hod napadli dve nemecké roty [[Prochot|obec Prochot]]. V obci sa práve nachádzal komisár Šagát a časť štábnej roty. Došlo k ústupovému boju, počas ktorého bolo niekoľko partizánov zranených. Okupačné jednotky postupovali v rojniciach hore Prochotskou dolinou.

Ľavé krídlo nemeckej rojnice narazilo na partizánov z oddielu Thälman, ktorý držal obranu Na svahu Cimpiarku. Obrancovia útočníkov odrazili a prešli do protiútoku a prinútili Nemcov k ústupu. Po útoku oddielu Savenka sa ich ústup zmenil na útek.

Horšie pre partzánov dopadla nemecká obkľučovacia operácia v severnej časti Vtáčnika, kde bola na nemeckej strane nasadená aj špeciálna protipartizánska jednotka [[Abwehrgruppe 218]] známa aj pod menom Edelweiss. Pri akcii využili mladého partizána, ktorého zajali a zrejme pod vyhrážkami prinútili k spolupráci. Protipartizánska skupina nenašla štáb brigády kpt. Nálepku no narazila na partizánov oddielov Vtáčnik a Zarubenyj. Partizáni strážneho oddielu Vtáčnik sa nenechali oklamať ruštinou, došlo k boju, pri ktorom padol jeden partizán a dvaja boli ranení. Padli aj traja partizáni oddielu Zarubežnyj.

Nemecký útok na oddiel Vtáčnik v priestore Podhradia zaregistroval prieskum brigády kpt. Nálepku. Sečanský na pomoc vyslal oddiel Ponomarenka, ktorý svojím mínometom ostreľoval nemecké pozície. Po odrazení nemeckého útoku partizáni pozbierali svojich padlých no pri ich pochovávaní sa dopustili hazardu, keď si neodpustili čestnú salvu na uctenie pamitky padlých.

Počas protipartizánskej akcie a počas razií padlo do zajatia Edelweissu niekoľko partizánov z brigády kpt. Nálepku a oddielu Vtáčnik, ktorí pri zatýkaní zväčša naleteli na lesť, keď sa rusky hovoriaci nepriatelia vydávali tiež za partizánov.

V polovici decembra 1944 prišla do obce Prochot nemecká jednotka. Partizáni sa stiahli za obec a zaujali obranu. K boju napokon nedošlo a Nemci zajali akurát vládneho splnomocnenca v obci, ktorého po vypočúvaní prepustila. Ten sa vrátil do obce a o všetkom poinformoval partizánov. Ukázalo sa, že Nemci majú fotografie veliteľa brigády kpt. Jána Nálepku a jeho komisára.

Po tejto skúsenosti prepadli partizáni uspokojenu. Domievali sa, že Nemci v Prochoti sa k žiadnej akcii v obci neodvážia. Šlo však o mylný predpoklad. Velenie protipartizánskej jednotky Edelweiss vyčkávalo a zbieralo potrebné spravodajské informácie o sile partizánov v pohorí. V obci sa objavili štytia muži. Jeden z nich Milan Vričan, niekdajší člen Sečanského brigády presvedčil spolubojovníkov, že on a ďalší traja, ktorí s ním prišli, utiekli zo zajatia. Pobudli medzi partizánmi desať dní a dokonca ich aj fotili a jedného dňa zmizli, na čo sa okamžite prišlo.

Bolo podozrivé, že v tom istom období v Prochoti navštívil svojho otca Ľudovíť Bariak, úradník Generálneho sekretariátu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Do Prochote sa vrátil [[21. január|21. januára]] [[1945]] spoločne s nemeckou trestnou výpravou.

Prvý nemecký úder prišiel v noci z 3. na 4. januára 1945 a bol vedený proti obci Prochot. Útok jednotky Edelweiss bol vedený z dvoch smerov, od [[Handlová|Handlovej]] a od [[Horná Ždaňa|Hornej Ždane]]. Cez les postupujúci príslušníci [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] sa síce dostali do prestrelky s partizánmi od Jána Žizku, no ani to útok nezmarilo. Rusky hovoriaci príslušníci Edelweissu šli priamo do dediny a hlasno sa bavili. To oklamalo strážneho, ktorý ich pokladal za sovietskych partizánov. Partizáni z oddielov Savenka a Thälman, ktorí spali po domoch, boli natoľko prekvapení, že sa nedokázali účinne brániť no mnohým sa podarilo z obce dostať. Oddiel Savenka mal 5 mŕtvych a dvoch ranených. Do zajatia padol komisár oddielu Bogdan a ďalší partizán. Edelweiss zajal aj ošetrovteľku Margitu Dubéciovú. Oddiel Thälmann mal väčšie straty. mal 4 mŕtvych a niekoľko ďalších partizánov vrátane dvoch žien padlo do zajatia. Slovenskí príslušníci Edelweissu označili partizánov, ktorí sa pokúšali vydávať sa za obyvateľov. Udali aj obyvateľov, ktorí partizánom pomáhali. Z obce bolo odvlečených celkovo 45 mužov, ktorí nestihli ujsť. Príslušníci Heimatschutzu obec vyrabovali.

Vyrabovanie obce znamenalo pre partizánov citeľnú ranu, nakoľko znemožnilo ich zásobovanie z domácich zdrojov. Narušil sa aj vzťah prochotských žien voči partizánom, nakoľko ich začali obviňovať z nešťastia,

Bola to predzvesť udalosti, ktorá sa stala najväčším masakrom na území Slovenska počas 2. svetovej vojny - [[Masaker v Kľakovskej doline|masakra v obciach Kľak a Ostrý Grúň]].

Tragédia v Kľakovskej doline partizánov z brigády kpt. Nálepku silno poznačila. Objavili sa pocity viny aj snaha hľadať vinníka vo vlastných radoch. Veliteľ oddielu npor. Ponomarenko bol obvinený, že nezaujal obranu a zbavený velenia. Potom sa na istý čas stratil a nikto nevedel, kde sa zdržiava.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Nemecká protipartizánska akcia zasadila partizánskemu hnutiu v [[Vtáčnik (pohorie)|pohorí Vtáčnik]] tvrdú ranu. Aj keď partizánske skupiny neboli zničené, partizáni prišli o podporu obyvateľov, pričom došlo k vyhroteniu ich vzťahov s obyvateľmi vypálených obcí. O ďalších útočných aktivitách nemohlo byť reči a na programe sa stal len boj o holé prežitie. Zásobovanie skupín proviantom sa sťažilo. Pod vplyvom okolností prešiel zbytok brigády do pasivity a už len čakal na príchod frontu a Červenej armády.

V poslednej dekáde marca 1945 sa zhoršil zdravotný stav partizánov brigády. ktorej stav poklesol na 30-40 osôb. Bývali v chate Škurátka a pri minimálnych zásobách streliva už čakali na príchod frontu.

Dňa 25. marca 1945 spustili jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]] rozsiahlu [[Bratislavsko-brnianska operácia|Bratislavsko-brnenskú operáciu]], ktorá priniesla oslobodenie aj partizánom Michala Sečanského. Dňa 30. marca prišla z Kľaku civilná spojka, ktorá ich informovala, že do obce vstúpili rumunskí vojaci. [[Michal Sečanský]] vydal posledný rozkaz. Partizáni sa mali okúpať a pripraviť sa na zostup z hôr. Stalo sa tak 1. apríla. medzitým sa front posunul a Sečanského partizáni sa s Nemcami už nestretli.

Dňa [[12. apríl|12. apríla]] [[1945]] bola brígáda rozkazom Štábu partizánskeho hnutia pri Vojenskej rade 4. Ukrajinského frontu rozpustená v oblasti [[Banská Belá|Banskej Belej]]. [[Michal Sečanský]] napočítal 380 osôb. Boli medzi nimi aj zbehovia z nemeckej a maďarskej armády a ďalšie osoby, ktoré sa k jednotke v posledných týždňoch a dňoch pred príchodom frontu.

Nasledujúcich desať dní partizáni oddychovali v Sklených Tepliciach, Následne bola časť z nich odoslaná do Krakova, kde sa prichystali na zoskok do oblastí Čiech a Moravy. Ďalší vstúpili do [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]], ďalší boli preradení k bezpečnostným jednotkám a niektorí prepustení domov. Záverečnú bodku za činnosťou partizánskej brigády urobili Sečanský, Šagát a Borodulin, keď pre potreby nadriadeného štábu vypracovali záverečnú správu.

=== Neúspešný prechod na Moravu ===
Koncom novembra 1944 obdržal Sečanského štáb nový rozkaz. Brigáda sa mala presunúť na Moravu. Veliteľ Sečanský hodlal rozkaz vykonať, no komisár Šagát, ktorý uprednostňoval spojenie s [[Červená armáda|Červenou armádou]] približujúcou sa od Levíc, bol proti. Vyvorcholilo tak narastajúce napätie medzi oboma mužmi, ktoré spôsoboval aj pokračujúci vzťah Sečanského s ukrajinskou emigrantkou Dubininovou. Vzájomný konflikt Sečanského a Šagáta vyústil aj do odtrhnutia sa skupiny npor. Georgievského, ktorý [[30. november|30. novembra]] [[1944]] odišiel so 14 ľuďmi do priestoru [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].

Po rozkole v brigáde, keď v Prochote zostal oddiel Savenka s komisárom Šagátom a por. Astachovom sa na Moravu začal presúvať len zbytok brigády o sile max 120 partizánov. Pred možnými protipartizánskymi akciami sa zvyšok brigády stiahol na niekoľko dní k obci Kľak. Následne sa začal postup na Moravu. Postupovali zasneženými lesmi smerom na [[Partizánske|Baťovany]], podvečer [[5. december|5. decembra]] obišli Veľké Uherce, prešli cez obec Kolačno a dorazili do osady Ondrášová, kde sa načas utáborili. Bolo Mikuláša.

Hned druhý deň ráno o 5.30 hod.boli partizáni prepadnutí nemeckou protipartizánskou jednotkou zloženou z rusky hovoriacich vojakov oblečených do nemeckých uniforiem. Partizáni sa domnivali, že boli vypátraní po zrade, lebo útočníci šli naisto. Prepad sa uskutočnil v oblasti, ktorú kontroloval [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] z nedalekého [[Veľké Pole|Veľkého Poľa]] a Píly, takže partizánska skupina mohla byť spozorovaná.

Útočníci prišli zo smerov, z ktorých ich nečakali. Prvý ich zaregistroval strážny pred domom miestneho občana Michala Kráľa, v ktorom spal štáb brigády: Sečanský, Borodulin a Kopylovová. Jeho paľba zobudila ostatných partizánov a súčasne prezradila útočníkov, čo však bolo skôr ako čakali, nakoľko ďalšia skupina útočníkov sa ešte len postupovala z druhej strany, čím nedošlo k úplnému obkľúčeniu partizánskej brigády, čo zvýšilo šance partizánov. A zatiaľ čo strážni odrážali útok, ostatní partizáni mali čas sa rýchlo obliesť a utekať k lesu vzdialenému 150 metrov a to aj napriek nastalému zmätku. V chaotickej situácii sa o niešo slabšiemu protivníkovi podarilo spôsobiť partizánom nemalé straty. Najväžnejšou stratou bolo zranenie sovietskeho dôstojníka staršieho radistu npor. Zachara Jemeljanovičova Fominova, ktorý bez lekárskej pomoci do večera zomrel. Do zajatia padol Matúš Kubík, ktorý spal s Fominovom v jednom dome. Kubík neskôr spomínal, že ho zajala skupina, ktorá sa ho nesnažila zabiť.

Po prepade sa zbytok brigády v počte 37 zhromaždil v lese nad Ondrášovou. Keď streľba utíchla a rozvidnelo sa, vyslal Sečanský do osady prieskum. Ten zistil, že nepríteľ odtiahol. Našťastie sa podarilo nájsť vak s peniazmi brigády 200&amp;nbsp;000 Ks a do rúk nepriateľa nepadol ani menný zoznam členov brigády. Radistka Kopylovová našla aj šifrovací kľúč, ktorý stihol Fominov zahrabať. Partizáni sa vrátili späť do osady a mohli dokončiť obliekanie.

No už asi o hodinu, tesne predtým, ako sa partizáni chystali Ondrášovú opustiť sa mínometnou paľbou začal druhý nemeckých prepad, tentoraz vedený zo smeru lesa, kde sa predtým partizáni ukrývali. Preto bolo potrebné unikať opačným smerom, do osady, Šťastie mala radistka Kopylovová. Keď bežala s Fominovou rádiostanicou na chrbte zasiahla ju strela a zrazila ju k zemi. Našťastie sa nestalo nič, ani jej a ani rádiostanici. Partizánom sa podarilo ujsť, no ranení padli do zajatia a boli odvezení preč. Miestneho občana Michala Kráľa, u ktorého spal štáb brigády, takmer zastrelil príslušník SS no zachránili ho dvaja rusky hovoriaci útočníci, ktorých predtým pohostil. Útočníci v osade rabovali a vyšetrovali troch jej obyvateľov, no zo sebou odvliekli len zajatých partizánov.

Dva náhle prepady brigádu zdecimovali. Prišla o veľkú časť ľudí, vojenského materiálu a munície. Za takýchto okolností bol presun na [[Morava (región)|Moravu]] nemožný. Zbytok skupiny pod velením Borodulina sa vydal na spiatočnú cestu. Podvečer [[6. december|6. decembra]] sa opäť dostali do kontaktu s nepriateľom. Veliteľ Sečanský s dvoma samopalníkmi sa vydal na obhliadku obory. Trojica sa však dostala do prestrelky, pri ktorej bol Sečanský ranený do pleca a ďalší partizán bol zabitý. Rozviedla, ktorú na miesto incidentu vyslal Borodulin však Sečanského nenašla. Skupina sa vrátila do Prochota, kde sa spojila s oddielom Savenka. Veleia nad oslabenou brigádu sa načas ujal komisár Šagát.

Snaha získať informácie, čo sa stalo so Sečanským, neprinášala výsledky. Rádiogramom z 13. decembra oznamovali, že brigáda je rozbitá, Fominov zabitý a Sečanský stratený, Až 27. decembra prišla na štáb brigády spojka od [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitrianskej partizánskej brigády]] s prvotnou informáciou. Ešte v ten istý deň odvysielal Lýdia Kopylovová ďalšim telegramom správu, že sa Sečanský našiel. Bol ranený do ruky a nachádzal sa na liečení vo Veľkej Lehote. Sečanský sa k svojej jednotke vrátil 6. januára 1945.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Skupiny odlúčené od brigády ==

* Skupina Jozefa Pukana. Od hlavnej časti brigády sa odlúčila [[25. október|25. októbra]], keď odišla smerom na Brezno. Dňa 11. novembra ju nemecké okupačné jednotky pod Ďumbierom napadli a zlikvidovali.
* Skupina Antona Dužiho. 15-20 členná skupina zložená z Ružomberčanov odišla [[25. október|25. októbra]] smerom k rodnému kraju. Prešla cez Prašivú a usadila pod horou [[Salatín (Nízke Tatry)|Salatín]].Po krátkom čase sa včlenila do [[Partizánsky oddiel Vpred|oddielu Vpred]] (veliteľ M. P. Osipov - Morskoj). V tejto pozícii zostala až do spojenia s [[Červená armáda|Červenou armádou]].
* Skupina Jána Tomu. Asi 60 členná skupina rodákov z [[Liptov (región)|Liptova]] odišla od hlavnej časti brigády [[25. október|25. októbra]]. Usadila sa v Dechtárke v [[Hluchá dolina|Hluchej doline]], kde bola v kontakte s oddielom Kirov,
* Skupina Jozefa Mičudíka a Pavla Mesiarika. Asi 13 členná skupina vyslaná do oblasti [[Zlaté Moravce|Zlatých Moraviec]]. Stala sa jadrom internacionálneho oddielu [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]].
* Oddiel Georgijevského - vznikol a pôsobil v priestore [[Kremnické vrchy|Kremnických vchov]]. Jeho základom sa stala skupiny 14 ľudí pod velením npor. Georgijevského, ktorá sa [[30. november|30. novembra]] [[1944]] odtrhla od brigády kpt. Nálepku.
* Oddiel Savenka - po rozkole v brigáde na konci novembra 1944 zostal v Prochote, zatiaľ čo zbytok brigády sa začal presúvať na Moravu. S oddielom zostal aj komisár Šagát. Ku opätovnému spojeniu oddielu s hlavnou časťou brigády došlo po jej neúspešnom prechode na Moravu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Kontroverzie ==
V odbornej literatúre a v spomienkach niektorých priamych účastníkov udalostí povstania je možné nájsť kritické poznámky na adresu partizánov brigády kpt. Jána Nálepku, ale aj rozporuplné informácie vytvárajúce negatívny obraz o brigáde.

Už počas [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku|obsadzovania Ružomberka]] [[28. september|28. septembra]] bolo partizánmi popravených pri Bielom Potoku 100{{--}}120 Nemcov zajatých predchádzajúci deň v [[Ružomberok|Ružomberku]]. 
{{Citát|Nemci nechali na bojisku 27 mŕtvych, medzi nimi dvoch dôstojníkov. Bolo rozbité jedno nepriateľské nákladné a jedno osobné auto. Zmocnili sme sa skladu streliva nemeckej ochrany závodu č. 614, skladu potravín, 3 nákladných áut a jedného osobného auta. Ochrana závodu spolu s nemeckýrni pozorovateImi v počte 100-120 ľudí bola zajatá a potom postrielaná pri dedine Biely Potok. ... Na železničnej stanici v Rybárpoli naša rota zdržala dva osobné vlaky. V týchto vlakoch zajali 50 nemeckých vojakov a dôstojníkov. Aj pri kontrole dokumentov zadržali a zatkli asi 30 ľudí nemeckej národnosti. Očistený Ružomberok odovzdali partizáni miestnej vojenskej posádke.|Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]])&lt;ref name=&quot;Precan583&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 583 1945, apríl, Kyjev - Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku (M. Sečanský), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}
&lt;/ref&gt;{{rp|1061}}}}

Pavel Vimmer vo svojej knihe o Sečanského brigáde na strane 41 konštatuje, že účasť Sečanského partizánov na represiách pri Bielom Potoku nebola preukázaná. Odvoláva sa pritom na knihu Jozefa Jablonického Povstanie bez legiend z roku 1990. 

[[Július Nosko]] v čase povstania náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] vo svojej knihe „''Takto bojovala povstalecká armáda''&quot; kriticky vyjadroval k činnosti oddielu Gejzu Šprochu počas [[Boje pri Prievidzi|útoku na Prievidzu]] z [[18. september|18. septembra]] [[1944]]. Nosko uvádza, že&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=238}}&lt;/ref&gt;
{{Citát|Nielenže nezasiahla obchvatom do boku nepriateľa, ale nechala preniknúť nemeckú rotu na Veľký Grinč, čím dopustila ohrozenie v tyle cele IV. taktickej skupiny,}}
Nosko spomína aj počin partizánov Sečanského, ktorí v noci na 12. októbra bez povolenia a patričného oznámenia a náležitého oznámenia susedom z frontu opustili pozície v Kľačanskej doline, Bolo to proti zásadám spolupráce medzi armádou a partizánmi a z tohto dôvodu intervenoval veliteľ III. TS  na [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavnom štábe partizánskych oddielov]].

Podobne si kritické poznámky na sdresu brigády neodpustil ani historik Tomáš Klubert vo svojej práci ''„Smrť sa volala Schill“''  K útoku brigády na opätovné ovládnutie [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]] uvádza nasledovné:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
{{Citát|Na svitaní 28. septembra 1944 zaútočila na Janovu Lehotu brigáda „Nálepka“, ktorá sa dovtedy úspešne vyhýbala bojovej činnosti.	“}}
Historik Pavel Vimmer, autor knihy ''„Partizáni Sečanského“'' vnáša do celej záležitosti viac svetla. Už prvé nasadenie bojové nasadenie Sečanského partizánskej brigády, konkrétne oddielu Petra Kubíka na Hornej Nitre totiž sprevádzal chaos. Prvá bojová akcia Kubíkových partizánov dopadla zle. Partizáni sa k pozíciám nepriateľa približovali v rojnici na otvorenom priestranstve, čím sa stali ľahkým terčom paľby diel. Podobná situácia sa zopakovala o niekoľko dní neskôr pri Vieske, keď sa Kubíkovi partizáni opäť snažili dostať, tentoraz ako posila do obranných pozícií povstaleckých vojakov IV. TS. Dni medzi oboma udalosťami boli naplnené zvadou, ako majú byť Kubíkovi partizáni vlastne využití. Pavel Vimmer dokonca vyslovil domienku, že Kubík ani nenadviazal kontakt s velením IV. TS. Všetko to ukazuje na nepripravenosť Sečanského partizánov na operačné pôsobenie ako jednotky regulárnej armády. Niektorým partizánskym veliteľom chýbali návyky vojenských veliteľov. Nevedeli akú taktiku používať, nevedeli ako sa majú zakopávať a chýbali im aj poľné lopatky.

K podobným chybám dochádzalo aj o niekoľko dní neskôr pred [[Žiar nad Hronom|Svätým Krížom nad Hronom]]. Tak napríklad deň pred spomenutým útokom na Jánovu Lehotu sa partizáni brigády ležiaci a nezakopaní na odkrytom priestranstve na svojich pozíciách pri Kosoríne stali sa stali terčom leteckého náletu. útok si vyžiadal niekoľko mŕtvych a zranených.

Ďalším príkladom bolo budovanie obrany pri [[Žiar nad Hronom|Svätom Kríži nad Hronom]]. Zatiaľ čo armáda vypustila mestečko z obrany, Sečanského partizáni sa ho rozhodli brániť, čím vytvorili výbežok v povstaleckej obrane. Navyše sa partizáni ani poriadne nezakopali, lebo ani nemali čím, nakoľko im chýbali poľné lopatky. Sečanského na nedostatky obrany mal upozorniť aj veliteľ delostrelectva III. TS, no Sečanský jeho upozornenia ignoroval.

Vimmer rozoberá aj svojvoľné opustenie pozícií v Kľačanskej doline Sečanského partizánmi, no uvádza, že to mal byť práve mjr. [[Július Nosko]], kto intervenoval so sťažnosťou na [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavnom štábe partizánskych oddielov]] a nie veliteľ III. TS, ako uvádza Nosko vo svojej knihe &lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;,

Celý problém pripravenosti partizánskych veliteľov na vypĺňanie operačných úloh armády objasňuje vo svojej knihe ''„Front v tyle Wehrmachtu“'' [[Alexej Nikitič Asmolov]]. Asmolov na stranách 299 až 301 popisuje stretnutie s partizánmi brigády kpt. Nálepku a rekonštruuje rozhovor so Sečanským. Stretnutie sa uskutočnilo 1. októbra počas návštevy pozícií povstalcov vo [[Žiar nad Hronom|Svätom Kríži nad Hronom]]. Asmolov okrem iného uvádza.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;{{Citát|Vysvitlo, že len čo veliteľ vyslal brigádu do boja, vzal protitankovú pušku, odišiel do predsunutého povstavenia a velením poveril náčelníka štábu brigády. (...)
Situácia čímsi pripomínala začiatok Veľkej vlasteneckej vojny a prvé kroky sovietskeho partizánskeho hnutia. Na Severozápadnom, ako aj na Juhozápadnom a 3. ukrajinskom fronte sa nám v krátkom čase podarilo vycvičiť väčšinu veliteľského zboru z hľadiska metód partizánskeho boja. Na Slovensku takých možností bolo málo. HŠPO mal jedno výcvikové stredisko, ktoré vzniklo na základni partizánskej brigády E. Bielika v Bujakove.(...)
V brigáde kapitána Nálepku som sa musel trocha zdržať a dôkladne si pohovoriť s jej veliteľom o jeho mieste a poslaní. Kapitánovi Chimičovi som radil, aby viac pomáhal jej veliteľovi a viac si všímal jeho príkazy a aby vypracúval najpotrebnejšie odporúčania.}}
Veľkú kontroverziu vyvolávajú rozporuplné informácie v odbornej literatúre o tom, či sa útok na Jánovu Lehotu, ktorý mali za podpory tankov uskutočniť partizáni Sečanského brigády. Marián Uhrín v knihe o Pluku útočnej vozby uvádza, že útok na Jánovu Lehotu podporovali tanky čaty Matulu a bol neúspešný &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=246|kapitola=III. Útočná vozba v povstaní}}&lt;/ref&gt; Odvoláva sa pritom na staršiu prácu historika Tomáša Kluberta. Ten vo svojej knihe ''Smrť sa volal schill'' vydanej v roku 2014 stále  uvádza, že sa útok uskutočníl &lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;. Pavel Vimmer vo svojej publikácii o Sečanského partizánoch uvádza, že velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] síce rozkaz o útoku na Jánovu Lehotu síce vydalo, no brigáda ho pod vplyvom nepriaznivej situácie vôbec nerealizovala.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Pavel Vimmer sa vysporadúva aj s mýtom o silnom vplyve komunistov v partizánskych skupinách. Dokazovať to mali fakty, že medzi partizánmi sa distribuoval denník ''Pravda'' - tlačový orgán [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strany Slovenska]] a do Kováčovej prichádzali členovia sekretatiátu KSS z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. No pravda je taká, že po začatí bojov sa akýkoľvek vplyv komunistov rýchlo vytratil, nakoľko na politickú prácu už nebol čas. Veliteľ brigády [[Michal Sečanský]] nebol naklonený vplyvu komunistov na svoju jednotku a komisár brigády ani nebol členom KSS, stal sa ním až po vojne. Mnohí partizáni s odstupom času konštatovali, že si vplyvu komunistov ani nevšimli. Silný vplyv mali komunisti len v oddiele [[Sitno (partizánsky oddiel)|Sitno]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Portál|História}}&lt;references /&gt;

[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Nálepka Ján]]
[[Kategória:Partizánske organizácie|Nálepka Ján]]</text>
      <sha1>hpoa6rs17ul6vvwge8mu7fbypguhh2z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Scholastikos/pieskovisko5</title>
    <ns>2</ns>
    <id>713861</id>
    <revision>
      <id>8244722</id>
      <parentid>8243674</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T22:04:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <origin>8244722</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20711" sha1="icuvtwz7iyyneq2xshteoyio90cuywn" xml:space="preserve">= [[Dilexi te]] =
{{Infobox Pápežský dokument
| Názov = Dilexi te
| Obrázok = Coat_of_arms_of_Leone_XIV.svg
| Popis obrázka = Erb pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]]
| Latinský názov = Dilexi te
| Preklad názvu = Miloval som ťa
| Incipit = Dilexi te
| Druh dokumentu = [[apoštolská exhortácia]]
| Forma = 
| Pápež = [[Lev XIV.]]
| Poradové číslo = 1. apoštolská exhortácia Leva XIV.
| Jazyk = [[latinčina]]
| Dátum podpisu = [[4. október]] [[2025]]
| Miesto podpisu = 
| Promulgácia = 
| Publikácia = [[9. októbra]] [[2025]]
| Acta Apostolicae Sedis = 
| Téma = láska k chudobným
| Adresáti = všetci kresťania
| Hlavné body = Kristova láska k chudobným; starostlivosť Cirkvi o chudobných; spojenie medzi láskou ku Kristovi a službou chudobným
| Charakter = magisteriálny a pastoračný dokument
| Počet strán = 
| Predchádzajúci dokument = 
| Nasledujúci dokument = 
| Súvisiace dokumenty = [[Dilexit nos]]
| Text po latinsky = [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/la/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html latinsky]
| Text po slovensky = 
| Text inak = [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html anglicky]
| Wikizdroje = 
}}

'''''Dilexi te''''' ({{V jazyku|slk|„Miloval som ťa“}}) je [[apoštolská exhortácia]] pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]] o láske k chudobným. Dielo začal písať už pápež [[František (pápež)|František]], no po jeho smrti v roku [[2025]] bolo dokončené a podpísané Levom XIV., a síce [[4. október|4. októbra]], na sviatok svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]].&lt;ref name=&quot;kbs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko =  Cernuzio
 | meno = Salvatore
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Dilexi te – bola zverejnená nová apoštolská exhortácia o službe chudobným
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20251009013
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2025-10-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-03
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Názov exhortácie je prevzatý z [[Zjavenie Jána|Knihy Zjavenia]] (Zjv 3, 9). Dokument obsahuje 121 bodov.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; Dielo bolo vydané v [[Arabčina|arabčine]], [[Bieloruština|bieloruštine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Angličtina|angličtine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Latinčina|latinčine]], [[Poľština|poľštine]] a [[Portugalčina|portugalčine]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Adhortatio Apostolica Dilexi Te de dilectione pauperum (die IV mensis Octobris, in memoria s. Francisci Assisiensis, Anno Sancto MMXXV)
 | url = https://www.vatican.va/content/leo-xiv/la/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html 
 | vydavateľ = Vatican
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-03 
}}&lt;/ref&gt; Bolo preložené aj do [[Slovenčina|slovenčiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Dilexi te
 | autor = [[Lev XIV.|LEV XIV]]
 | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]]
 | prekladatelia = Andrea Behulová-Rajtárová
 | miesto = Trnava
 | rok = 2026
 | isbn = 978-80-8161-733-1
 | počet strán = 79
}}&lt;/ref&gt;

Pápež v exhortácii odsudzuje ekonomiku, ktorá vedie smrti ľudí, podvýživu, krízový stav v oblasti vzdelávania, nespravodlivosť či násilie páchané na ženách. V teologickej rovine vyjadruje myšlienku, že [[Ježiš Kristus|Kristova]] láska sa stelesňuje v láske k chudobným, v starostlivosti o chorých; zápase proti otroctvu či v obrane žien, ktoré trpia vylúčením a násilím. Dotýka sa tiež práva na vzdelanie; otázky migrantov či teológii almužny, ktorá je vnímaná ako obnovenie spravodlivosti a nie ako gesto [[Paternalizmus|paternalizmu]]. Nedostatok spravodlivosti je vnímaný ako koreň všetkého sociálneho zla.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; 

== Zdroje ==
Dielo čerpá z náuky predchádzajúcich pápežov, osobitne [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] (''Mater et Magistra''); [[Pavol VI.|Pavla VI.]] (''Populorum progressio''); [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]; [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] (''Caritas in Veritate'') a [[František (pápež)|Františka]], ktorý z témy exhortácie urobil jeden z pilierov svojho pontifikátu.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; Encyklika nadväzuje na poslednú encykliku pápeža Františka ''Dilexit Nos'' o Najsvätejšom Srdci Ježišovom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Cernuzio
 | meno = Salvatore
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = „Dilexi te“ – Lev XIV.: Nemožno oddeliť vieru od lásky k chudobným
 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-10/dilexi-te-lev-xiv-nemozno-oddelit-vieru-od-lasky-k-chudobn.html
 | vydavateľ = Vatican News
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2025-10-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-04
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Preklady ==
* {{Citácia knihy
 | titul = Dilexi te
 | autor = [[Lev XIV.|LEV XIV]]
 | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]]
 | prekladatelia = Andrea Behulová-Rajtárová
 | miesto = Trnava
 | rok = 2026
 | isbn = 978-80-8161-733-1
 | počet strán = 79
}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html Dilexit te na oficiálnych stránkach Apoštolskej stolice]

{{Lev XIV.}}

= [[Štefan Vragaš]] =
{{Infobox Spisovateľ
| meno               = Štefan Vragaš
| pseudonym          = 
| popis osoby        = slovenský teológ, jazykovedec, slovakista, univerzitný profesor a rímskokatolícky kňaz
| obrázok            = 
| popis obrázka      = 
| rodné meno         = 
| dátum narodenia    = {{dnv|1929|02|02}}
| miesto narodenia   = [[Koválov]], [[Česko-Slovensko]]
| dátum úmrtia       = {{duv|2018|07|08|1929|02|02}}
| miesto úmrtia      = [[Nitra]], [[Slovensko]]
| národnosť          = [[Slováci|slovenská]]
| štátna príslušnosť = 
| alma mater         = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave]]; [[Pápežská lateránska univerzita]]; [[Filozofická fakulta Viedenskej univerzity]]
| zamestnanie        = [[odborný asistent]], [[Docent|docen]]t, [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]], [[Kňaz|rímskokatolícky kňaz]]
| rodičia            = 
| príbuzní           = 
| súrodenci          = 6 súrodencov, z nich 4 zomreli predčasne, brat Vladimír, sestra Terézia
| manžel             = 
| manželka           = 
| partner            = 
| partnerka          = 
| deti               = 
| vzťahy             = 
| žáner              = odborná literatúra, teologická literatúra, lexikografia, biografická literatúra, prekladová literatúra
| obdobie            = [[20. storočie|20.]]{{--}}[[21. storočie]]
| téma               = [[slovenský jazyk]], slovenská [[lexikológia]], slovenská [[lexikografia]], [[staroslovienčina]], cyrilo-metodské dedičstvo, sociálna náuka Katolíckej cirkvi
| hnutie             = 
| debut              = 
| významné práce     = ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]''; ''Život Konštantína Cyrila a Život Metoda''; ''Cyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov''; ''Sociálna náuka Cirkvi''; ''Teologický a náboženský slovník''
| významné ocenenia  = [[Leopold Kuntschek-Preis]] (1999); titul [[pápežský kaplán]]; titul [[pápežský prelát]]
| ovplyvnený         = 
| ovplyvnený skryť   = 
| ovplyvnil          = 
| ovplyvnil skryť    = 
| podpis             = 
| poznámky           = Vysvätený za kňaza 16. mája 1970 v Ríme pápežom [[Pavol VI.|Pavlom VI.]]
| web                = 
| portál1            = Slovensko
| portál2            = Vatikán
}}

[[Monsignor|Mons.]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Štefan Vragaš''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[2. február]] [[1929]], [[Koválov]]{{--}}† [[8. júl]] [[2018]], [[Nitra]])&lt;ref name=SJa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Slovenskí jazykovedci
 | kapitola zborník = Štefan Vragaš
 | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/slovenski_jazykovedci/1996-2000/Vragas,%20Stefan.html
 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-05
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VNe&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Zomrel pápežský prelát prof. Štefan Vragaš
 | url = https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2018-07/zomrel-papezsky-prelat-prof-stefan-vragas.html
 | vydavateľ = Vatican News
 | miesto = Vatican
 | dátum vydania = 2018-07-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-05
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=BAr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko =  Šantavý
 | meno = Peter
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Zomrel Mons. prof. Štefan Vragaš, kňaz Bratislavskej arcidiecézy
 | url = https://www.abuba.sk/abuba/node/890
 | vydavateľ = Bratislavská arcidiecéza
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2018-10-07
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-05
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; bol [[Slováci|slovenský]] [[Teológia|teológ]], [[Jazykoveda|jazykovedec]] ([[Slovakistika|slovakista]]), [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]] a [[Kňaz|rímskokatolícky kňaz]].&lt;ref name=VNe /&gt;&lt;ref name=BAr /&gt;

Za svoju pastoračnú činnosť bol vo [[Viedenská arcidiecéza|Viedenskej arcidiecéze]] poctený titulom „arcibiskupský duchovný radca“. Získal tiež cenu [[Leopold Kuntschek-Preis]] 1999.&lt;ref name=&quot;jub&quot; /&gt;&lt;ref name = LKKOS1&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska
 | kapitola zborník = VRAGAŠ, Štefan
 | meno zborník = František 
 | priezvisko zborník = Bielik
 | odkaz na autora zborník = František Bielik
 | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska
 | miesto = Bratislava
 | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]]
 | rok = 2000
 | isbn = 80-7114-300-6
 | strany = 1483{{--}}1484
}}
&lt;/ref&gt; Pápež [[Ján Pavol II.]] mu udelil titul [[pápežský kaplán]] (Mons.) a [[Benedikt XVI.]] titulom [[pápežský prelát]].&lt;ref name=jub&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Pápežský prelát prof. Štefan Vragaš jubiluje
 | url = https://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100506010
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2010-05-06
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Život ==
Štefan Vragaš sa narodil v roku [[1929]] v [[Koválov]]e ([[Senica (okres)|okres Senica]])&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; do rodiny chudobných roľníkov. Rodina mala celkovo sedem detí, štyri predchádzajúce však zomreli predčasne. Okrem nich mal aj brata Vladimíra a sestru Teréziu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Spomienka na Mons. Vragaša: Rozhovor pre Katolícke noviny z roku 2015
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180710017
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2018-07-10
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

[[Ľudová škola|Ľudovú školu]] vyštudoval v rodnej obci a následne v roku 1941 nastúpil na biskupské gymnázium v [[Trnava|Trnave]].&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; Štúdium dokončil až po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] na štátnom gymnáziu. Už v tomto období zvažoval vstup do kňazského seminára, no práve v tom čase sa v Československu začalo s prenasledovaním duchovných a zatváraním seminárov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Namiesto duchovnej dráhy si preto zvolil štúdium [[Slovenčina|slovenského jazyka]] a histórie na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave]] (1949 až 1953).&lt;ref name=&quot;SJa&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;VNe&quot; /&gt; Popri štúdiu sa v tajnom krúžku venoval aj teológii.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po dokončení dvojročnej základnej vojenskej služby v roku 1955 sa Vragaš vďaka dobrým výsledkom z vojenčiny,&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; aj napriek tomu, že bol nestraník, stal pracovníkom [[Ústav slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied|Ústavu slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Na ústave sa podieľal okrem iného na tvorbe ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníka slovenského jazyka]]''. Jeho pôsobenie tam sa však skončilo v roku 1964, keď počas turistického výletu emigroval cez [[Rakúsko|rakúsku]] [[Viedeň]] do [[Rím]]a.&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; Rozhodnutie odísť do Ríma v ňom vzbudil jeho priateľ [[Šebastián Labo]], ktorý tam emigroval už pred ním. Po ilegálnom odchode na Západ bol v neprítomnosti odsúdený na trest odňatia slobody väzenia a zhabania majetku.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Spomienka na Mons. Vragaša: Rozhovor pre Katolícke noviny z roku 2015
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180710017
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2018-07-10
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

V exile sa Vragaš nakrátko dostal do [[Pápežský slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda|Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda]] a následne v [[Nepomucénum|Kolégiu Nepomucénum]] pripravoval na [[Kňaz|kňazstvo]] a študoval [[Filozofia|filozofiu]] a [[Teológia|teológiu]] na pápežskej [[Pápežská lateránska univerzita|Lateránskej univerzite]] (1965 až 1972).&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; 16. mája 1970 mu v Ríme pápež [[Pavol VI.]] udelil kňazské svätenie.&lt;ref name=VNe /&gt;&lt;ref name=BAr /&gt;

V roku 1972 získal Vragaš titul [[Doktor teológie|doktora teológie]] a začal pôsobiť v kňazskej pastorácii vo [[Viedenská arcidiecéza|Viedenskej arcidiecéze]].&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; Rakúsko si podľa vlastných slov zvolil preto, že už pred tým získal rakúsky politický azyl a bolo blízko Slovenska.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Postupne pôsobil vo [[Viedeň|Viedni]], [[Mauerbach]]u, [[Maria Rast am Stein|Maria Raste]], [[Pressbaum]]e, [[Tullnerbach]]u a [[Gablitz]]i.&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; V [[Rakúsko|Rakúsku]] bol tiež pedagogicky aktívny. V rokoch 1977 až 1980 ďalej študoval [[Nemčina|nemecký jazyk]], [[Taliančina|taliansky jazyk]] a [[Slovenská literatúra|slovenskú literatúru]] na [[Filozofická fakulta Viedenskej univerzity|Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity]] (1979 [[Doktor filozofie|PhDr.]]). Po zisku titulu bol lektorom slovenského jazyka v [[Slavistický inštitút Viedenskej univerzity|Slavistickom inštitúte Viedenskej univerzity]] (1980 až 1995).&lt;ref name=&quot;SJa&quot; /&gt; V tomto období (roky 1976 až 1986 tiež pravidelne prispieval do slovenského vysielania [[Radio Vaticana|Vatikánskeho rozhlasu]].&lt;ref name=&quot;SJa&quot; /&gt;

Pád komunistického režimu Vragašovi opätovne otvoril cestu na [[Slovensko]]. Po roku 1990 hosťoval ako [[odborný asistent]] na [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Neskôr na fakulte pôsobil aj ako [[docent]] (1993) a [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] (1997). V roku 1994/95 bol dokonca [[Dekan (vysoká škola)|dekanom]] fakulty a o rok neskôr [[prodekan]]om fakulty. Po návrate bol tiež v roku 1995 začlenený do [[Trnavská arcidiecéza|Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze]], kde pôsobil ako správca alžbetínskeho kostola v Bratislave.&lt;ref name=&quot;SJa&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; Pôsobil tiež ako člen vedeckej rady [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologickej fakulty Trnavskej univerzity]] a vedeckej rady [[Matica slovenská|Matice slovenskej]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mulík|meno=Peter|titul=K sedemdesiatinám prof. Štefana Vragaša|periodikum=Historický zborník|odkaz na periodikum=Historický zborník|dátum=1999|ročník=9|číslo=1|strany=204{{--}}206|issn=1335-8723|odkaz na autora=Peter Mulík}}&lt;/ref&gt;  

Pápež [[Benedikt XVI.]] ho marci 2009 vymenoval za pápežského preláta.&lt;ref name=BAr /&gt; 

Zomrel 8. júla [[2018]] v [[Nitra|Nitre]], v kňazskom domove [[Svorad (svätec)|svätého Svorada]]. Pochovaný bol na cintoríne v rodnom Koválove.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Úmrtie: V Nitre zomrel pápežský prelát Mons. Štefan Vragaš
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180709023
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2018-07-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
Vragaš sa odborne venoval štúdiu [[Slovenčina|slovenského jazyka]], osobitne slovenskej [[Lexikológia|lexikológii]] a [[Lexikografia|lexikografii]]. Neskôr sa začal venovať aj teologickým témam spojeným so sociálnou náukou [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] a v oblasti jazyka [[Staroslovienčina|staroslovienčine]].&lt;ref name=SJa /&gt;

Bol jedným zo spoluautorov šesť-zväzkového ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníka slovenského jazyka]]''. Medzi jeho významné publikácie patria biografie ''Život Konštantína Cyrila a Život Metoda'' (1986), monografia ''Cyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov'' (1991), katechetická príručka o [[Manželstvo|sviatosti manželstva]] ''Milujte sa v Pánovi'' (1983) či vysokoškolská príručka ''Sociálna náuka Cirkvi'' (1996). Pod jeho vedením vznikol aj dvojzväzkový ''Teologický a náboženský slovník'' (2006, 2008). Napísal aj viacero menších diel a prekladov z [[Nemčina|nemčiny]] a [[Taliančina|taliančiny]] (diela [[Michael Schmaus|Michaela Schmausa]] a [[Hubert Muschalek|Huberta Muschaleka]])&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt;. Podieľal sa aj na vydávaní literatúry v [[Pápežský slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda|Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda]] v Ríme.&lt;ref name=VNe /&gt;&lt;ref name=&quot;jub&quot; /&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Výber z diela&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bibliografia niektorých kňazov | kapitola zborník = Vragaš, Štefan | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1132 | vydavateľ = Dominikánsky knižný inštitút | miesto = Bratislava | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|''La dottrina di Agostino Roškovány sul matrimonio, in specie sulla sua indissolu-bilita''
|1972
|-
|''Milujte sa v Kristovi''
|1975
|-
|''Život a dielo''
|1979
|-
|''Milujte sa v Kristovi''
|1983
|-
|''The Cyrillo-Methodian Language. The First Literary Language of the Slavs''
|1985
|-
|''Cyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov''
|1985
|-
|''Život Konštantína Cyrila a Život Metoda''
|1986
|-
|''Život Konštantína Cyrila a život Metoda''
|1991
|-
|''Cyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov''
|1991
|-
|''Život Konštantína Cyrila a život Metoda''
|1994
|-
|''Základné otázky sociálneho učenia Cirkvi''
|1996
|-
|''V službe Ducha''
|2001
|-
|''Mariazell (pútnické miesto v rakúskom Štajersku)''
|2004
|-
|''Teologický a náboženský slovník, I. Diel, A{{--}}K''
|2006
|-
|''Teologický a náboženský slovník II. diel L{{--}} Ž''
|2008
|-
|''Život Konštantína Cyrila a Život Metoda''
|2013
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Maťovčík
| meno = Augustín (ed.)
| titul = Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia
| kapitola zborník = VRAGAŠ, Štefan
| vydavateľ = Literárne informačné centrum
| miesto = Martin
| rok = 2008
| isbn = 978-80-89222-48-3
| strany = 533
}} 
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Mišák
| meno = Peter
| titul = Malý slovník slovenských spisovateľov
| kapitola zborník = Vragaš, Štefan
| vydavateľ = Knižné centrum
| miesto = Žilina
| rok = 2002
| isbn = 80-8064-137-4
| strany = 300
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.tvlux.sk/archiv/play/vlastna-cesta-78-stefan-vragas Vlastná cesta (78) Štefan Vragaš, Rozhovor z roku 2012 na TV Lux]
{{Autoritné údaje}}

&lt;!-- {{DEFAULTSORT:Vragaš, Štefan}} --&gt;</text>
      <sha1>icuvtwz7iyyneq2xshteoyio90cuywn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244733</id>
      <parentid>8244722</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T23:51:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <origin>8244733</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30618" sha1="pbigreyjdisal3q2e8zz7zmdy1xuokk" xml:space="preserve">= [[Dilexi te]] =
{{Infobox Pápežský dokument
| Názov = Dilexi te
| Obrázok = Coat_of_arms_of_Leone_XIV.svg
| Popis obrázka = Erb pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]]
| Latinský názov = Dilexi te
| Preklad názvu = Miloval som ťa
| Incipit = Dilexi te
| Druh dokumentu = [[apoštolská exhortácia]]
| Forma = 
| Pápež = [[Lev XIV.]]
| Poradové číslo = 1. apoštolská exhortácia Leva XIV.
| Jazyk = [[latinčina]]
| Dátum podpisu = [[4. október]] [[2025]]
| Miesto podpisu = 
| Promulgácia = 
| Publikácia = [[9. októbra]] [[2025]]
| Acta Apostolicae Sedis = 
| Téma = láska k chudobným
| Adresáti = všetci kresťania
| Hlavné body = Kristova láska k chudobným; starostlivosť Cirkvi o chudobných; spojenie medzi láskou ku Kristovi a službou chudobným
| Charakter = magisteriálny a pastoračný dokument
| Počet strán = 
| Predchádzajúci dokument = 
| Nasledujúci dokument = 
| Súvisiace dokumenty = [[Dilexit nos]]
| Text po latinsky = [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/la/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html latinsky]
| Text po slovensky = 
| Text inak = [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html anglicky]
| Wikizdroje = 
}}

'''''Dilexi te''''' ({{V jazyku|slk|„Miloval som ťa“}}) je [[apoštolská exhortácia]] pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]] o láske k chudobným. Dielo začal písať už pápež [[František (pápež)|František]], no po jeho smrti v roku [[2025]] bolo dokončené a podpísané Levom XIV., a síce [[4. október|4. októbra]], na sviatok svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]].&lt;ref name=&quot;kbs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko =  Cernuzio
 | meno = Salvatore
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Dilexi te – bola zverejnená nová apoštolská exhortácia o službe chudobným
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20251009013
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2025-10-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-03
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Názov exhortácie je prevzatý z [[Zjavenie Jána|Knihy Zjavenia]] (Zjv 3, 9). Dokument obsahuje 121 bodov.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; Dielo bolo vydané v [[Arabčina|arabčine]], [[Bieloruština|bieloruštine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Angličtina|angličtine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Latinčina|latinčine]], [[Poľština|poľštine]] a [[Portugalčina|portugalčine]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Adhortatio Apostolica Dilexi Te de dilectione pauperum (die IV mensis Octobris, in memoria s. Francisci Assisiensis, Anno Sancto MMXXV)
 | url = https://www.vatican.va/content/leo-xiv/la/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html 
 | vydavateľ = Vatican
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-03 
}}&lt;/ref&gt; Bolo preložené aj do [[Slovenčina|slovenčiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Dilexi te
 | autor = [[Lev XIV.|LEV XIV]]
 | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]]
 | prekladatelia = Andrea Behulová-Rajtárová
 | miesto = Trnava
 | rok = 2026
 | isbn = 978-80-8161-733-1
 | počet strán = 79
}}&lt;/ref&gt;

Pápež v exhortácii odsudzuje ekonomiku, ktorá vedie smrti ľudí, podvýživu, krízový stav v oblasti vzdelávania, nespravodlivosť či násilie páchané na ženách. V teologickej rovine vyjadruje myšlienku, že [[Ježiš Kristus|Kristova]] láska sa stelesňuje v láske k chudobným, v starostlivosti o chorých; zápase proti otroctvu či v obrane žien, ktoré trpia vylúčením a násilím. Dotýka sa tiež práva na vzdelanie; otázky migrantov či teológii almužny, ktorá je vnímaná ako obnovenie spravodlivosti a nie ako gesto [[Paternalizmus|paternalizmu]]. Nedostatok spravodlivosti je vnímaný ako koreň všetkého sociálneho zla.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; 

== Zdroje ==
Dielo čerpá z náuky predchádzajúcich pápežov, osobitne [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] (''Mater et Magistra''); [[Pavol VI.|Pavla VI.]] (''Populorum progressio''); [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]; [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] (''Caritas in Veritate'') a [[František (pápež)|Františka]], ktorý z témy exhortácie urobil jeden z pilierov svojho pontifikátu.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; Encyklika nadväzuje na poslednú encykliku pápeža Františka ''Dilexit Nos'' o Najsvätejšom Srdci Ježišovom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Cernuzio
 | meno = Salvatore
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = „Dilexi te“ – Lev XIV.: Nemožno oddeliť vieru od lásky k chudobným
 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-10/dilexi-te-lev-xiv-nemozno-oddelit-vieru-od-lasky-k-chudobn.html
 | vydavateľ = Vatican News
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2025-10-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-04
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Preklady ==
* {{Citácia knihy
 | titul = Dilexi te
 | autor = [[Lev XIV.|LEV XIV]]
 | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]]
 | prekladatelia = Andrea Behulová-Rajtárová
 | miesto = Trnava
 | rok = 2026
 | isbn = 978-80-8161-733-1
 | počet strán = 79
}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html Dilexit te na oficiálnych stránkach Apoštolskej stolice]

{{Lev XIV.}}

= [[Štefan Vragaš]] =
{{Infobox Spisovateľ
| meno               = Štefan Vragaš
| pseudonym          = 
| popis osoby        = slovenský teológ, jazykovedec, slovakista, univerzitný profesor a rímskokatolícky kňaz
| obrázok            = 
| popis obrázka      = 
| rodné meno         = 
| dátum narodenia    = {{dnv|1929|02|02}}
| miesto narodenia   = [[Koválov]], [[Česko-Slovensko]]
| dátum úmrtia       = {{duv|2018|07|08|1929|02|02}}
| miesto úmrtia      = [[Nitra]], [[Slovensko]]
| národnosť          = [[Slováci|slovenská]]
| štátna príslušnosť = 
| alma mater         = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave]]; [[Pápežská lateránska univerzita]]; [[Filozofická fakulta Viedenskej univerzity]]
| zamestnanie        = [[odborný asistent]], [[Docent|docen]]t, [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]], [[Kňaz|rímskokatolícky kňaz]]
| rodičia            = 
| príbuzní           = 
| súrodenci          = 6 súrodencov, z nich 4 zomreli predčasne, brat Vladimír, sestra Terézia
| manžel             = 
| manželka           = 
| partner            = 
| partnerka          = 
| deti               = 
| vzťahy             = 
| žáner              = odborná literatúra, teologická literatúra, lexikografia, biografická literatúra, prekladová literatúra
| obdobie            = [[20. storočie|20.]]{{--}}[[21. storočie]]
| téma               = [[slovenský jazyk]], slovenská [[lexikológia]], slovenská [[lexikografia]], [[staroslovienčina]], cyrilo-metodské dedičstvo, sociálna náuka Katolíckej cirkvi
| hnutie             = 
| debut              = 
| významné práce     = ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]''; ''Život Konštantína Cyrila a Život Metoda''; ''Cyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov''; ''Sociálna náuka Cirkvi''; ''Teologický a náboženský slovník''
| významné ocenenia  = [[Leopold Kuntschek-Preis]] (1999); titul [[pápežský kaplán]]; titul [[pápežský prelát]]
| ovplyvnený         = 
| ovplyvnený skryť   = 
| ovplyvnil          = 
| ovplyvnil skryť    = 
| podpis             = 
| poznámky           = Vysvätený za kňaza 16. mája 1970 v Ríme pápežom [[Pavol VI.|Pavlom VI.]]
| web                = 
| portál1            = Slovensko
| portál2            = Vatikán
}}

[[Monsignor|Mons.]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Štefan Vragaš''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[2. február]] [[1929]], [[Koválov]]{{--}}† [[8. júl]] [[2018]], [[Nitra]])&lt;ref name=SJa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Slovenskí jazykovedci
 | kapitola zborník = Štefan Vragaš
 | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/slovenski_jazykovedci/1996-2000/Vragas,%20Stefan.html
 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-05
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VNe&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Zomrel pápežský prelát prof. Štefan Vragaš
 | url = https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2018-07/zomrel-papezsky-prelat-prof-stefan-vragas.html
 | vydavateľ = Vatican News
 | miesto = Vatican
 | dátum vydania = 2018-07-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-05
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=BAr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko =  Šantavý
 | meno = Peter
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Zomrel Mons. prof. Štefan Vragaš, kňaz Bratislavskej arcidiecézy
 | url = https://www.abuba.sk/abuba/node/890
 | vydavateľ = Bratislavská arcidiecéza
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2018-10-07
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-05
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; bol [[Slováci|slovenský]] [[Teológia|teológ]], [[Jazykoveda|jazykovedec]] ([[Slovakistika|slovakista]]), [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]] a [[Kňaz|rímskokatolícky kňaz]].&lt;ref name=VNe /&gt;&lt;ref name=BAr /&gt;

Za svoju pastoračnú činnosť bol vo [[Viedenská arcidiecéza|Viedenskej arcidiecéze]] poctený titulom „arcibiskupský duchovný radca“. Získal tiež cenu [[Leopold Kuntschek-Preis]] 1999.&lt;ref name=&quot;jub&quot; /&gt;&lt;ref name = LKKOS1&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska
 | kapitola zborník = VRAGAŠ, Štefan
 | meno zborník = František 
 | priezvisko zborník = Bielik
 | odkaz na autora zborník = František Bielik
 | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska
 | miesto = Bratislava
 | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]]
 | rok = 2000
 | isbn = 80-7114-300-6
 | strany = 1483{{--}}1484
}}
&lt;/ref&gt; Pápež [[Ján Pavol II.]] mu udelil titul [[pápežský kaplán]] (Mons.) a [[Benedikt XVI.]] titulom [[pápežský prelát]].&lt;ref name=jub&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Pápežský prelát prof. Štefan Vragaš jubiluje
 | url = https://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100506010
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2010-05-06
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Život ==
Štefan Vragaš sa narodil v roku [[1929]] v [[Koválov]]e ([[Senica (okres)|okres Senica]])&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; do rodiny chudobných roľníkov. Rodina mala celkovo sedem detí, štyri predchádzajúce však zomreli predčasne. Okrem nich mal aj brata Vladimíra a sestru Teréziu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Spomienka na Mons. Vragaša: Rozhovor pre Katolícke noviny z roku 2015
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180710017
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2018-07-10
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

[[Ľudová škola|Ľudovú školu]] vyštudoval v rodnej obci a následne v roku 1941 nastúpil na biskupské gymnázium v [[Trnava|Trnave]].&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; Štúdium dokončil až po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] na štátnom gymnáziu. Už v tomto období zvažoval vstup do kňazského seminára, no práve v tom čase sa v Československu začalo s prenasledovaním duchovných a zatváraním seminárov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Namiesto duchovnej dráhy si preto zvolil štúdium [[Slovenčina|slovenského jazyka]] a histórie na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave]] (1949 až 1953).&lt;ref name=&quot;SJa&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;VNe&quot; /&gt; Popri štúdiu sa v tajnom krúžku venoval aj teológii.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po dokončení dvojročnej základnej vojenskej služby v roku 1955 sa Vragaš vďaka dobrým výsledkom z vojenčiny,&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; aj napriek tomu, že bol nestraník, stal pracovníkom [[Ústav slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied|Ústavu slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Na ústave sa podieľal okrem iného na tvorbe ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníka slovenského jazyka]]''. Jeho pôsobenie tam sa však skončilo v roku 1964, keď počas turistického výletu emigroval cez [[Rakúsko|rakúsku]] [[Viedeň]] do [[Rím]]a.&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; Rozhodnutie odísť do Ríma v ňom vzbudil jeho priateľ [[Šebastián Labo]], ktorý tam emigroval už pred ním. Po ilegálnom odchode na Západ bol v neprítomnosti odsúdený na trest odňatia slobody väzenia a zhabania majetku.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Spomienka na Mons. Vragaša: Rozhovor pre Katolícke noviny z roku 2015
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180710017
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2018-07-10
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

V exile sa Vragaš nakrátko dostal do [[Pápežský slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda|Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda]] a následne v [[Nepomucénum|Kolégiu Nepomucénum]] pripravoval na [[Kňaz|kňazstvo]] a študoval [[Filozofia|filozofiu]] a [[Teológia|teológiu]] na pápežskej [[Pápežská lateránska univerzita|Lateránskej univerzite]] (1965 až 1972).&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; 16. mája 1970 mu v Ríme pápež [[Pavol VI.]] udelil kňazské svätenie.&lt;ref name=VNe /&gt;&lt;ref name=BAr /&gt;

V roku 1972 získal Vragaš titul [[Doktor teológie|doktora teológie]] a začal pôsobiť v kňazskej pastorácii vo [[Viedenská arcidiecéza|Viedenskej arcidiecéze]].&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; Rakúsko si podľa vlastných slov zvolil preto, že už pred tým získal rakúsky politický azyl a bolo blízko Slovenska.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Postupne pôsobil vo [[Viedeň|Viedni]], [[Mauerbach]]u, [[Maria Rast am Stein|Maria Raste]], [[Pressbaum]]e, [[Tullnerbach]]u a [[Gablitz]]i.&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; V [[Rakúsko|Rakúsku]] bol tiež pedagogicky aktívny. V rokoch 1977 až 1980 ďalej študoval [[Nemčina|nemecký jazyk]], [[Taliančina|taliansky jazyk]] a [[Slovenská literatúra|slovenskú literatúru]] na [[Filozofická fakulta Viedenskej univerzity|Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity]] (1979 [[Doktor filozofie|PhDr.]]). Po zisku titulu bol lektorom slovenského jazyka v [[Slavistický inštitút Viedenskej univerzity|Slavistickom inštitúte Viedenskej univerzity]] (1980 až 1995).&lt;ref name=&quot;SJa&quot; /&gt; V tomto období (roky 1976 až 1986 tiež pravidelne prispieval do slovenského vysielania [[Radio Vaticana|Vatikánskeho rozhlasu]].&lt;ref name=&quot;SJa&quot; /&gt;

Pád komunistického režimu Vragašovi opätovne otvoril cestu na [[Slovensko]]. Po roku 1990 hosťoval ako [[odborný asistent]] na [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Neskôr na fakulte pôsobil aj ako [[docent]] (1993) a [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] (1997). V roku 1994/95 bol dokonca [[Dekan (vysoká škola)|dekanom]] fakulty a o rok neskôr [[prodekan]]om fakulty. Po návrate bol tiež v roku 1995 začlenený do [[Trnavská arcidiecéza|Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze]], kde pôsobil ako správca alžbetínskeho kostola v Bratislave.&lt;ref name=&quot;SJa&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; Pôsobil tiež ako člen vedeckej rady [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologickej fakulty Trnavskej univerzity]] a vedeckej rady [[Matica slovenská|Matice slovenskej]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mulík|meno=Peter|titul=K sedemdesiatinám prof. Štefana Vragaša|periodikum=Historický zborník|odkaz na periodikum=Historický zborník|dátum=1999|ročník=9|číslo=1|strany=204{{--}}206|issn=1335-8723|odkaz na autora=Peter Mulík}}&lt;/ref&gt;  

Pápež [[Benedikt XVI.]] ho marci 2009 vymenoval za pápežského preláta.&lt;ref name=BAr /&gt; 

Zomrel 8. júla [[2018]] v [[Nitra|Nitre]], v kňazskom domove [[Svorad (svätec)|svätého Svorada]]. Pochovaný bol na cintoríne v rodnom Koválove.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Úmrtie: V Nitre zomrel pápežský prelát Mons. Štefan Vragaš
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180709023
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2018-07-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
Vragaš sa odborne venoval štúdiu [[Slovenčina|slovenského jazyka]], osobitne slovenskej [[Lexikológia|lexikológii]] a [[Lexikografia|lexikografii]]. Neskôr sa začal venovať aj teologickým témam spojeným so sociálnou náukou [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] a v oblasti jazyka [[Staroslovienčina|staroslovienčine]].&lt;ref name=SJa /&gt;

Bol jedným zo spoluautorov šesť-zväzkového ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníka slovenského jazyka]]''. Medzi jeho významné publikácie patria biografie ''Život Konštantína Cyrila a Život Metoda'' (1986), monografia ''Cyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov'' (1991), katechetická príručka o [[Manželstvo|sviatosti manželstva]] ''Milujte sa v Pánovi'' (1983) či vysokoškolská príručka ''Sociálna náuka Cirkvi'' (1996). Pod jeho vedením vznikol aj dvojzväzkový ''Teologický a náboženský slovník'' (2006, 2008). Napísal aj viacero menších diel a prekladov z [[Nemčina|nemčiny]] a [[Taliančina|taliančiny]] (diela [[Michael Schmaus|Michaela Schmausa]] a [[Hubert Muschalek|Huberta Muschaleka]])&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt;. Podieľal sa aj na vydávaní literatúry v [[Pápežský slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda|Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda]] v Ríme.&lt;ref name=VNe /&gt;&lt;ref name=&quot;jub&quot; /&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Výber z diela&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bibliografia niektorých kňazov | kapitola zborník = Vragaš, Štefan | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1132 | vydavateľ = Dominikánsky knižný inštitút | miesto = Bratislava | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|''La dottrina di Agostino Roškovány sul matrimonio, in specie sulla sua indissolu-bilita''
|1972
|-
|''Milujte sa v Kristovi''
|1975
|-
|''Život a dielo''
|1979
|-
|''Milujte sa v Kristovi''
|1983
|-
|''The Cyrillo-Methodian Language. The First Literary Language of the Slavs''
|1985
|-
|''Cyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov''
|1985
|-
|''Život Konštantína Cyrila a Život Metoda''
|1986
|-
|''Život Konštantína Cyrila a život Metoda''
|1991
|-
|''Cyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov''
|1991
|-
|''Život Konštantína Cyrila a život Metoda''
|1994
|-
|''Základné otázky sociálneho učenia Cirkvi''
|1996
|-
|''V službe Ducha''
|2001
|-
|''Mariazell (pútnické miesto v rakúskom Štajersku)''
|2004
|-
|''Teologický a náboženský slovník, I. Diel, A{{--}}K''
|2006
|-
|''Teologický a náboženský slovník II. diel L{{--}} Ž''
|2008
|-
|''Život Konštantína Cyrila a Život Metoda''
|2013
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Maťovčík
| meno = Augustín (ed.)
| titul = Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia
| kapitola zborník = VRAGAŠ, Štefan
| vydavateľ = Literárne informačné centrum
| miesto = Martin
| rok = 2008
| isbn = 978-80-89222-48-3
| strany = 533
}} 
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Mišák
| meno = Peter
| titul = Malý slovník slovenských spisovateľov
| kapitola zborník = Vragaš, Štefan
| vydavateľ = Knižné centrum
| miesto = Žilina
| rok = 2002
| isbn = 80-8064-137-4
| strany = 300
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.tvlux.sk/archiv/play/vlastna-cesta-78-stefan-vragas Vlastná cesta (78) Štefan Vragaš, Rozhovor z roku 2012 na TV Lux]
{{Autoritné údaje}}

&lt;!-- {{DEFAULTSORT:Vragaš, Štefan}} --&gt;

== [[Mary Killeenová]] ==
'''Mary Brigid Killeenová''' (neprechýlene '''Mary Brigid Killeen'''; * [[1945]]/[[1946]]&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Maina | meno = Joseph | autor =  | odkaz na autora =  | titul = ‘Mother Teresa of Nairobi’: How A Nun Transformed The City Into A Sanctuary Of Hope | url = https://sistersofmercy.ie/2025/08/mother-teresa-of-nairobi-how-a-nun-transformed-the-city-into-a-sanctuary-of-hope/? | vydavateľ = Congregation of the Sisters of Mercy | miesto =  | dátum vydania = 2025-08-07 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, [[Dublin]]) je [[Íri|írska]] [[Rehoľný rád|rehoľníčka]] (členka [[Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva|Kongregácie sestier milosrdenstva]]) a [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka]] [[Misionár|misionárka]]. Dlhodobo pôsobila ako riaditeľka škôl v africkom slume [[Mukuru]] v [[Keňa|Keni]] v [[Nairobi]] a následne aj ako riaditeľka Mukuru Promotion Centre (MPC).&lt;ref name=Ireland&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Sr Mary Killeen
 | url = https://www.ireland.ie/en/irish-diaspora/presidential-distinguished-service-awards/sr-mary-killeen/
 | vydavateľ = Government of Ireland
 | miesto = Dublin
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=EWTN&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Aineah
 | meno = Agnes
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Long Serving Irish Catholic Sister in Kenya Cautions against Love for “high life” among Women Religious
 | url = https://www.aciafrica.org/news/15815/long-serving-irish-catholic-sister-in-kenya-cautions-against-love-for-high-life-among-women-religious
 | vydavateľ = [[EWTN]]
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2025-05-28
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Je prezývaná aj ako ''Matka Mukuru''&lt;ref name=&quot;EWTN&quot; /&gt; alebo „africká [[Matka Tereza|Matka Teréza]]“.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=krčméry&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Kohutiarová
 | meno = Mária
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Profesor Vladimír Krčméry: Boh sa ma pýtal: „Kde si ty?“
 | url = https://www.slovoplus.sk/profesor-vladimir-krcmery-boh-sa-ma-pytal-kde-si-ty
 | vydavateľ = slovoplus.sk
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2022-12-20
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

[[Trnavská univerzita v Trnave]] jej v roku 1997 udelila [[Doctor honoris causa|čestný doktorát]].''&lt;ref name=&quot;ČD&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Hvizdošová
| meno = Katarína
| priezvisko2 = Manák
| meno2 = Marián
| titul = Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave
| vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis
| miesto = Trnava
| rok = 2017
| isbn = 978-80-568-0069-0
| strany = 54
}}
&lt;/ref&gt;''&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Írsky prezident [[Michael D. Higgins]] jej v roku 2018 udelil Prezidentské ocenenie za výnimočné zásluhy v oblasti „Mier, zmierenie a rozvoj“.&lt;ref name=&quot;Ireland&quot; /&gt; Rakúska štátna televízia [[ORF 1|ORF]] o nej v roku 2017 natočila dokumentárny film ''Sr. Mary of Nairoby''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = The Irish nun who turned Kenya's slum into an educational powerhouse 
 | url = https://nation.africa/kenya/news/gender/the-irish-nun-who-turned-kenya-s-slum-into-an-educational-powerhouse-4954244
 | vydavateľ = Daily Nation
 | dátum vydania = 2025-03-08
 | dátum prístupu = 2026-07-08 
 | jazyk = en
}}
&lt;/ref&gt;

== Život ==

Mary Killeenová sa narodila niekedy v rokoch 1945/1946 v nemocnici Rotunda Hospital v [[Dublin]]e. Bola štvrtým dieťaťom v a prvým dievčaťom spomedzi ôsmich detí. Vyrastala v štvrti Phibsborough, kde navštevovala aj základnú školu. Strednú školu vychodila v Mount Carmel na Kings Inns Street. Po absolvovaní prípravy na učiteľské povolanie sa pridala ku [[Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva|Kongregácii sestier milosrdenstva]]. Po noviciáte deväť rokov učila na základnej škole Carysfort National School a následne na národnej škole v Goldenbridge.&lt;ref name=&quot;Ireland&quot; /&gt;

Keď v roku 1976 ochorela rehoľná sestra, ktorá mala pôsobiť v Nairobi, predstavení kongregácie požiadali Mary Killeenovú, aby ju zastúpila. Sama neskôr povedala, že nebola nadšená, pretože bola spokojná ako učiteľka v Írsku. Dočasná výpomoc sa však zmenila na jej celoživotné poslanie. Ako tridsaťročná bola v roku 1975/1976 vymenovaná za riaditeľku školy Panny Márie Milosrdnej (''Our Lady of Mercy Primary School'') v [[Nairobi]] v [[Keňa|Keni]].&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Q &amp; A with Sr. Mary Killeen, facilitating education for children of Kenya's Mukuru slum | url = https://www.globalsistersreport.org/blog/ministry-qas-social-justice/q-sr-mary-killeen-facilitating-education-children-kenyas-mukuru? | vydavateľ = Global Sisters Report | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V Nairobi bola Killeenová následne 14 rokov riaditeľkou školy Our Lady of Mercy Primary School. Počas tohto obdobia rástol pri škole obrovský slum Mukuru. Najprv sa snažila dostať aspoň niekoľko detí zo slumu do svojej školy, ale kapacita bola obmedzená. Keď videla tisíce detí bez možnosti vzdelania, rozhodla sa založiť vlastnú školu priamo v slume. V roku 1985 spolu so španielskym kňazom Manuelom Gordejuelom založila Mukuru Promotion Centre (MPC). Postupne sa pričinila o vznik šiestich ďalších škôl, v ktorých študovali tisíce detí. Po jej preradení do inej služby však projekty začali upadať.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Ireland&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Kongregácia ju preto požiadala, aby sa opäť vrátila do Mukuru.&lt;ref name=&quot;Ireland&quot; /&gt; Za štyri desaťročia sa Mukuru Promotion Centre pod jej vedením rozrástlo o ďalších päť škôl, odborné učilište, nemocnicu a viaceré sociálne zariadenia vrátane rehabilitačných centier pre osoby so zdravotným postihnutím, drogovo závislých a bývalých väzňov.&lt;ref name=&quot;EWTN&quot; /&gt; Celkovo jej školy navštevovalo viac ako 170 000 detí.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; 

Počas prvej apoštolskej cesty pápeža [[František (pápež)|Františka]] do Afriky v novembri 2015 zastupovala obyvateľov nairobských slumov a predniesla pred pápežom ich problémy a výzvy.&lt;ref name=&quot;EWTN&quot; /&gt; 

== Slovenská stopa ==
V roku 1995 navštívila Mary Killeenová [[Slovensko]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Kohutiarová
 | meno = Mária
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ivan Kňaze: Bohatý človek nie je ten, kto veľa vlastní, ale ten, čo sa vie podeliť
 | url = https://www.slovoplus.sk/ivan-knaze-bohaty-clovek-nie-je-ten-kto-vela-vlastni-ale-ten-co-sa-vie-podelit
 | vydavateľ = slovoplus.sk
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2020-08-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; kde nadviazala kontakty s organizátormi [[Dobrá novina|Dobrej noviny]] (ktorí v rámci svojej prvej zbierky podporili Killeenovej projekt) a [[Vladimír Krčméry|Vladimírom Krčmérym]], ktorý spolu s [[František Šulka|Františkom Šulkom]] istý čas pôsobili aj v jej misijnom prostredí a iniciovali postavenie nemocnice, kuchyňe a detského ihriska.&lt;ref name=&quot;krčméry&quot; /&gt; O dva roky neskôr (1997) bol sestre Killeenovej [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskou univerzitou v Trnave]] udelený titul [[doctor honoris causa]] „''za preukázanie výnimočného svedectva o poznaní sveta a kresťanskej šľachetnosti, keď veľké množstvo utečencov vytrhla z krutej a predčasnej smrti, pretože tak v [[Nairobi]], ako aj na iných miestach sveta založila hospice, školy a centrá svätých misií.“&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt;'' 

Iniciatívy sestry Killeenovej v oblasti zdravia sa zaoberali aj témami [[Vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti|HIV]]/[[Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti|AIDS]], podvýživou či starostlivosťou o matky. V roku 2004 založila Dobrovoľnícke poradenské a testovacie centrum a kliniku, v ktorej pracujú odborníci zo [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety]] na Slovensku.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

V roku 2016 navštívil jej stredisko počas návštevy [[Keňa|Kene]] slovenský prezident [[Andrej Kiska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Vansač
| meno = Peter (ed.)
| priezvisko zborník = Vansač
| meno zborník = Peter
| kapitola zborník = Profesor Krčméry a inštitút bl. Metoda D. Trčku Michalovce
| titul =  Zborník z X. medzinárodnej vedeckej konferencie Aktuálne trendy a výzvy, problémy a dilemy v profesijnej praxi pracovníkov pomáhajúcich profesií: Michalovce 10. november 2023
|vydavateľ = Wydawnictwo Katedry Filozofii Akademii Ekonomiczno-Humanistycznej w Warszawie
| miesto = Warszawa
| rok = 2024
| isbn = 978-83-61087-89-2
| strany = 240{{--}}241n
}}
&lt;/ref&gt; 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = [[SME]]
 | kapitola zborník = Írska sestra v slume: Kto neštuduje, skončí na ulici alebo u pedofilov 
 | url = https://www.sme.sk/svet/c/irska-sestra-v-slume-kto-nestuduje-skonci-na-ulici-alebo-u-pedofilov
 | vydavateľ = [[Petit Press]]
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | meno zborník = Roman
 | priezvisko zborník  = Cuprik
 | meno zborník2 = Mary
 | priezvisko zborník2  = Killeen
}}

== Externé odkazy ==

* [https://www.tvlux.sk/archiv/play/moja-misia-magazin-83-mungu-akubariki Moja misia magazín (83) Mungu Akubariki (dokument TV Lux, 2019)]</text>
      <sha1>pbigreyjdisal3q2e8zz7zmdy1xuokk</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244789</id>
      <parentid>8244733</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T08:36:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <origin>8244789</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5455" sha1="hpcvmn77q5yrotl724vsztglwzwuzr5" xml:space="preserve">= [[Dilexi te]] =
{{Infobox Pápežský dokument
| Názov = Dilexi te
| Obrázok = Coat_of_arms_of_Leone_XIV.svg
| Popis obrázka = Erb pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]]
| Latinský názov = Dilexi te
| Preklad názvu = Miloval som ťa
| Incipit = Dilexi te
| Druh dokumentu = [[apoštolská exhortácia]]
| Forma = 
| Pápež = [[Lev XIV.]]
| Poradové číslo = 1. apoštolská exhortácia Leva XIV.
| Jazyk = [[latinčina]]
| Dátum podpisu = [[4. október]] [[2025]]
| Miesto podpisu = 
| Promulgácia = 
| Publikácia = [[9. októbra]] [[2025]]
| Acta Apostolicae Sedis = 
| Téma = láska k chudobným
| Adresáti = všetci kresťania
| Hlavné body = Kristova láska k chudobným; starostlivosť Cirkvi o chudobných; spojenie medzi láskou ku Kristovi a službou chudobným
| Charakter = magisteriálny a pastoračný dokument
| Počet strán = 
| Predchádzajúci dokument = 
| Nasledujúci dokument = 
| Súvisiace dokumenty = [[Dilexit nos]]
| Text po latinsky = [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/la/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html latinsky]
| Text po slovensky = 
| Text inak = [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html anglicky]
| Wikizdroje = 
}}

'''''Dilexi te''''' ({{V jazyku|slk|„Miloval som ťa“}}) je [[apoštolská exhortácia]] pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]] o láske k chudobným. Dielo začal písať už pápež [[František (pápež)|František]], no po jeho smrti v roku [[2025]] bolo dokončené a podpísané Levom XIV., a síce [[4. október|4. októbra]], na sviatok svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]].&lt;ref name=&quot;kbs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko =  Cernuzio
 | meno = Salvatore
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Dilexi te – bola zverejnená nová apoštolská exhortácia o službe chudobným
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20251009013
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2025-10-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-03
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Názov exhortácie je prevzatý z [[Zjavenie Jána|Knihy Zjavenia]] (Zjv 3, 9). Dokument obsahuje 121 bodov.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; Dielo bolo vydané v [[Arabčina|arabčine]], [[Bieloruština|bieloruštine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Angličtina|angličtine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Latinčina|latinčine]], [[Poľština|poľštine]] a [[Portugalčina|portugalčine]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Adhortatio Apostolica Dilexi Te de dilectione pauperum (die IV mensis Octobris, in memoria s. Francisci Assisiensis, Anno Sancto MMXXV)
 | url = https://www.vatican.va/content/leo-xiv/la/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html 
 | vydavateľ = Vatican
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-03 
}}&lt;/ref&gt; Bolo preložené aj do [[Slovenčina|slovenčiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Dilexi te
 | autor = [[Lev XIV.|LEV XIV]]
 | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]]
 | prekladatelia = Andrea Behulová-Rajtárová
 | miesto = Trnava
 | rok = 2026
 | isbn = 978-80-8161-733-1
 | počet strán = 79
}}&lt;/ref&gt;

Pápež v exhortácii odsudzuje ekonomiku, ktorá vedie smrti ľudí, podvýživu, krízový stav v oblasti vzdelávania, nespravodlivosť či násilie páchané na ženách. V teologickej rovine vyjadruje myšlienku, že [[Ježiš Kristus|Kristova]] láska sa stelesňuje v láske k chudobným, v starostlivosti o chorých; zápase proti otroctvu či v obrane žien, ktoré trpia vylúčením a násilím. Dotýka sa tiež práva na vzdelanie; otázky migrantov či teológii almužny, ktorá je vnímaná ako obnovenie spravodlivosti a nie ako gesto [[Paternalizmus|paternalizmu]]. Nedostatok spravodlivosti je vnímaný ako koreň všetkého sociálneho zla.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; 

== Zdroje ==
Dielo čerpá z náuky predchádzajúcich pápežov, osobitne [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] (''Mater et Magistra''); [[Pavol VI.|Pavla VI.]] (''Populorum progressio''); [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]; [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] (''Caritas in Veritate'') a [[František (pápež)|Františka]], ktorý z témy exhortácie urobil jeden z pilierov svojho pontifikátu.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; Encyklika nadväzuje na poslednú encykliku pápeža Františka ''Dilexit Nos'' o Najsvätejšom Srdci Ježišovom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Cernuzio
 | meno = Salvatore
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = „Dilexi te“ – Lev XIV.: Nemožno oddeliť vieru od lásky k chudobným
 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-10/dilexi-te-lev-xiv-nemozno-oddelit-vieru-od-lasky-k-chudobn.html
 | vydavateľ = Vatican News
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2025-10-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-04
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Preklady ==
* {{Citácia knihy
 | titul = Dilexi te
 | autor = [[Lev XIV.|LEV XIV]]
 | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]]
 | prekladatelia = Andrea Behulová-Rajtárová
 | miesto = Trnava
 | rok = 2026
 | isbn = 978-80-8161-733-1
 | počet strán = 79
}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html Dilexit te na oficiálnych stránkach Apoštolskej stolice]

{{Lev XIV.}}</text>
      <sha1>hpcvmn77q5yrotl724vsztglwzwuzr5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244810</id>
      <parentid>8244789</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:28:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <origin>8244810</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6794" sha1="nfvum1bgyn9e0uw9vuqdpxq83sypqc3" xml:space="preserve">= [[Dilexi te]] =
{{Infobox Pápežský dokument
| Názov = Dilexi te
| Obrázok = Coat_of_arms_of_Leone_XIV.svg
| Popis obrázka = Erb pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]]
| Latinský názov = Dilexi te
| Preklad názvu = Miloval som ťa
| Incipit = Dilexi te
| Druh dokumentu = [[apoštolská exhortácia]]
| Forma = 
| Pápež = [[Lev XIV.]]
| Poradové číslo = 1. apoštolská exhortácia Leva XIV.
| Jazyk = [[latinčina]]
| Dátum podpisu = [[4. október]] [[2025]]
| Miesto podpisu = 
| Promulgácia = 
| Publikácia = [[9. októbra]] [[2025]]
| Acta Apostolicae Sedis = 
| Téma = láska k chudobným
| Adresáti = všetci kresťania
| Hlavné body = Kristova láska k chudobným; starostlivosť Cirkvi o chudobných; spojenie medzi láskou ku Kristovi a službou chudobným
| Charakter = magisteriálny a pastoračný dokument
| Počet strán = 
| Predchádzajúci dokument = 
| Nasledujúci dokument = 
| Súvisiace dokumenty = [[Dilexit nos]]
| Text po latinsky = [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/la/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html latinsky]
| Text po slovensky = 
| Text inak = [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html anglicky]
| Wikizdroje = 
}}

'''''Dilexi te''''' ({{V jazyku|slk|„Miloval som ťa“}}) je [[apoštolská exhortácia]] pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]] o láske k chudobným. Dielo začal písať už pápež [[František (pápež)|František]], no po jeho smrti v roku [[2025]] bolo dokončené a podpísané Levom XIV., a síce [[4. október|4. októbra]], na sviatok svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]].&lt;ref name=&quot;kbs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko =  Cernuzio
 | meno = Salvatore
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Dilexi te – bola zverejnená nová apoštolská exhortácia o službe chudobným
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20251009013
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2025-10-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-03
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Názov exhortácie je prevzatý z [[Zjavenie Jána|Knihy Zjavenia]] (Zjv 3, 9). Dokument obsahuje 121 bodov.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; Dielo bolo vydané v [[Arabčina|arabčine]], [[Bieloruština|bieloruštine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Angličtina|angličtine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Latinčina|latinčine]], [[Poľština|poľštine]] a [[Portugalčina|portugalčine]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Adhortatio Apostolica Dilexi Te de dilectione pauperum (die IV mensis Octobris, in memoria s. Francisci Assisiensis, Anno Sancto MMXXV)
 | url = https://www.vatican.va/content/leo-xiv/la/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html 
 | vydavateľ = Vatican
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-03 
}}&lt;/ref&gt; Bolo preložené aj do [[Slovenčina|slovenčiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Dilexi te
 | autor = [[Lev XIV.|LEV XIV]]
 | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]]
 | prekladatelia = Andrea Behulová-Rajtárová
 | miesto = Trnava
 | rok = 2026
 | isbn = 978-80-8161-733-1
 | počet strán = 79
}}&lt;/ref&gt;

Pápež v exhortácii odsudzuje ekonomiku, ktorá vedie smrti ľudí, podvýživu, krízový stav v oblasti vzdelávania, nespravodlivosť či násilie páchané na ženách. V teologickej rovine vyjadruje myšlienku, že [[Ježiš Kristus|Kristova]] láska sa stelesňuje v láske k chudobným, v starostlivosti o chorých; zápase proti otroctvu či v obrane žien, ktoré trpia vylúčením a násilím. Dotýka sa tiež práva na vzdelanie; otázky migrantov či teológii almužny, ktorá je vnímaná ako obnovenie spravodlivosti a nie ako gesto [[Paternalizmus|paternalizmu]]. Nedostatok spravodlivosti je vnímaný ako koreň všetkého sociálneho zla.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; 

== Zdroje ==
Dielo čerpá z náuky predchádzajúcich pápežov, osobitne [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] (''Mater et Magistra''); [[Pavol VI.|Pavla VI.]] (''Populorum progressio''); [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]; [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] (''Caritas in Veritate'') a [[František (pápež)|Františka]], ktorý z témy exhortácie urobil jeden z pilierov svojho pontifikátu.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; Encyklika nadväzuje na poslednú encykliku pápeža Františka ''Dilexit Nos'' o Najsvätejšom Srdci Ježišovom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Cernuzio
 | meno = Salvatore
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = „Dilexi te“ – Lev XIV.: Nemožno oddeliť vieru od lásky k chudobným
 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-10/dilexi-te-lev-xiv-nemozno-oddelit-vieru-od-lasky-k-chudobn.html
 | vydavateľ = Vatican News
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2025-10-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-04
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Preklady ==
* {{Citácia knihy
 | titul = Dilexi te
 | autor = [[Lev XIV.|LEV XIV]]
 | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]]
 | prekladatelia = Andrea Behulová-Rajtárová
 | miesto = Trnava
 | rok = 2026
 | isbn = 978-80-8161-733-1
 | počet strán = 79
}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html Dilexit te na oficiálnych stránkach Apoštolskej stolice]

{{Lev XIV.}}

= [[Franz König]] =
'''Franz kardinál König''' (* [[3. august]] [[1905]], [[Rabenstein an der Pielach|Rabenstein]]{{--}}† [[13. marec]] [[2004]], [[Viedeň]]) bol [[Rakúšania|rakúsky]] katolícky [[Teológia|teológ]], [[kardinál]] a  [[Viedenská arcidiecéza|viedenský]] [[arcibiskup]] v rokoch 1956 až 1985.

[[Trnavská univerzita v Trnave]] mu v roku 1998 [[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave|udelila čestný doktorát]].&lt;ref name=&quot;ČD&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hvizdošová|meno=Katarína|priezvisko2=Manák|meno2=Marián|titul=Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave|vydavateľ=Typi Universitatis Tyrnaviensis|miesto=Trnava|rok=2017|isbn=978-80-568-0069-0|strany=57}}&lt;/ref&gt;

== Život ==
Po roku 1989 König opakovane navštívil [[Slovensko]], kde prednášal na pozvanie miestnych biskupov alebo univerzitných predstaviteľov.&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt;

== Ocenenia ==
3. apríla [[1998]] mu bol [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskou univerzitou v Trnave]] udelený titul [[doctor honoris causa]] „''za pastoračnú prácu, zasahujúcu i do tých najširších a najzásadnejších politických dimenzií, s nadhľadom jeho teologických, religionistických a filozofických bádaní''“&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:König, Franz}}</text>
      <sha1>nfvum1bgyn9e0uw9vuqdpxq83sypqc3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244856</id>
      <parentid>8244810</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:39:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8244856</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1337" sha1="g4yjl7tkaler3h2b0klrtr4x1hctui4" xml:space="preserve">= [[Franz König]] =
'''Franz kardinál König''' (* [[3. august]] [[1905]], [[Rabenstein an der Pielach|Rabenstein]]{{--}}† [[13. marec]] [[2004]], [[Viedeň]]) bol [[Rakúšania|rakúsky]] katolícky [[Teológia|teológ]], [[kardinál]] a  [[Viedenská arcidiecéza|viedenský]] [[arcibiskup]] v rokoch 1956 až 1985.

[[Trnavská univerzita v Trnave]] mu v roku 1998 [[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave|udelila čestný doktorát]].&lt;ref name=&quot;ČD&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hvizdošová|meno=Katarína|priezvisko2=Manák|meno2=Marián|titul=Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave|vydavateľ=Typi Universitatis Tyrnaviensis|miesto=Trnava|rok=2017|isbn=978-80-568-0069-0|strany=57}}&lt;/ref&gt;

== Život ==
Po roku 1989 König opakovane navštívil [[Slovensko]], kde prednášal na pozvanie miestnych biskupov alebo univerzitných predstaviteľov.&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt;

== Ocenenia ==
3. apríla [[1998]] mu bol [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskou univerzitou v Trnave]] udelený titul [[doctor honoris causa]] „''za pastoračnú prácu, zasahujúcu i do tých najširších a najzásadnejších politických dimenzií, s nadhľadom jeho teologických, religionistických a filozofických bádaní''“&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:König, Franz}}</text>
      <sha1>g4yjl7tkaler3h2b0klrtr4x1hctui4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244878</id>
      <parentid>8244856</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:34:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <origin>8244878</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9076" sha1="tomwi9vkfcifm7vpndbkas0roj1bfpj" xml:space="preserve">'''Franz kardinál König''' (* [[3. august]] [[1905]], [[Rabenstein an der Pielach|Rabenstein]]{{--}}† [[13. marec]] [[2004]], [[Viedeň]]) bol [[Rakúšania|rakúsky]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícky]] [[Teológia|teológ]], [[kardinál]] a  [[Viedenská arcidiecéza|viedenský]] [[arcibiskup]] v rokoch 1956 až 1985. Bol posledným kardinálom, ktorého menoval ešte pápež [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]]&lt;ref name=tkkbs&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = + Zomrel kardinál Franz König
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=2004031517
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2004-03-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

König patril k najvýznamnejším rakúskym osobnostiam 20. storočia a veľkého uznania sa mu dostalo aj v samotnej Katolíckej cirkvi.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt; Patril k osobnostiam Druhého vatikánskeho koncilu a pričinil sa aj o zvolenie Jána Pavla II. za pápeža.&lt;ref name=Guardian&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Pick
 | meno = Hella
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Cardinal Franz König
 | periodikum = The Guardian
 | odkaz na periodikum = The Guardian
 | url = https://www.theguardian.com/news/2004/mar/16/guardianobituaries.religion
 | issn = 0261-3077
 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited
 | miesto = Londýn
 | dátum = 2004-03-16
 | dátum prístupu = 2026-07-09
}}&lt;/ref&gt; Bol známym podporovateľom veriacich vo východnej Európe v čase vlády komunistických režimov.a uznávaným staviteľom mostov medzi latinskou cirkvou a cirkvami východnej tradície. Významnú úlohu zhrával aj v dialógu medzi vedou a náboženstvom.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt; Viackrát navštívil aj Slovensko.&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt; 

Patril k znalcom staroiránskeho náboženstva.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

[[Trnavská univerzita v Trnave]] mu v roku 1998 [[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave|udelila čestný doktorát]].&lt;ref name=&quot;ČD&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Hvizdošová
| meno = Katarína
| priezvisko2 = Manák
| meno2 = Marián
| titul = Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave
| vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis
| miesto = Trnava
| rok = 2017
| isbn = 978-80-568-0069-0
| strany = 57
}}
&lt;/ref&gt;

== Život ==
Franz König sa narodil 3. augusta 1905 ako najstarší syn do roľníckej rodiny žijúcej vo Warthe pri Rabensteine, Stredoškolské štúdium absolvoval na kláštornom gymnáziu v Melku. V roku 1927 začal študovať filozofiu a teológiu na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Záujem o zoroastriánstvo ho priviedol k štúdiu na Orientalistickej fakulte Pápežského biblického inštitútu v Ríme. V roku 1930 získal doktorát z filozofie.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

29. októbra 1933 bol vysvätený na kňaza. V rokoch 1934 až 1937 pôsobil ako kaplán.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

V roku 1936 promoval na doktora teológie.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Od roku 1938 bol kurátom sómu v St. Pöltene a duchovným pastierom mládeže. Počas vojny vytváral prostredie pre kresťanov.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

V roku 1945 sa stal profesorom náboženstva v Kremsi. Habilitoval sa zo Starého zákona vo Viedni.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

V roku 1947 vyšla jeho kniha ''Starý zákon a staroorientálne náboženstvá''. O rok neskôr bol 1948 bol povolaný za profesora morálnej teológie do Salzburgu. V Salzburgu pracoval na svojom veľkom diele o histórii náboženstiev ''Kristus a náboženstvá sveta'' (1951).&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Pápež Pius XII. ho v roku 1952 menoval za liviaského titulárneho biskupa a koadjutora Michaela Memelauera, diecézneho biskupa St. Pölten. V roku 1956 vydal knihu ''Lexikón náboženských vied''. 10. mája 1956 ho pápež po smrti kardinála Theodora Innitzera menoval za viedenského arcibiskupa. Za heslo si zvolil citát z Listu apoštola Pavla Efezanom: „''Veritatem facientes in caritate''“ („Pravdu konať v láske“).&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

15. decembra 1958 bol pápežom Jánom XXIII. prijatý do kolégia kardinálov. V roku 1959 pôsobil nakrátko ako vojenský vikár pre Rakúsko.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Ako viedenský arcibiskup presadzoval pastoráciu založenú na blízkosti k ľuďom a osobnom kontakte s veriacimi. Počas svojho pôsobenia uskutočnil stovky návštev farností, podnikov i školských tried, aby sa stretával s pracujúcimi, mládežou a širšou verejnosťou. V rokoch 1969 až 1971 zvolal Viedenskú diecéznu synodu a v rokoch 1973 až 1974 Celorakúsku synodu, ktoré významne prispeli k procesu vnútornej obnovy Cirkvi po Druhom vatikánskom koncile. Osobitný dôraz kládol na princíp spoločnej zodpovednosti duchovných a laikov za život a poslanie Cirkvi. Kardinál König vnímal Cirkev ako významného spolutvorcu spoločenského života. Jeho početné vystúpenia v médiách pravidelne vyvolávali široký verejný ohlas a podnecovali diskusiu o aktuálnych spoločenských otázkach. V nadväznosti na rozhodnutie rakúskych biskupov po druhej svetovej vojne zachovávať odstup od straníckej politiky dôsledne presadzoval politickú nezávislosť Cirkvi. Zároveň sa aktívne zasadzoval za prekonávanie historických napätí medzi Katolíckou cirkvou a Sociálnodemokratickou stranou Rakúska a významnou mierou prispel k zlepšeniu vzťahov medzi Cirkvou a štátom.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Na Druhom vatikánskom koncile patril kardinál König k vedúcim osobnostiam.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

V roku 1965 mu pápež Pavol VI. zveril vedenie nového oddelenia vatikánskeho Štátneho sekretariátu pre neveriacich. Na tejto pozícii pôsobil König až do roku 1981.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

=== Kardinál König a Ostpolitik ===
Kardinál König považoval za jednu zo svojich osobitných úloh prekonávanie izolácie Katolíckej cirkvi v krajinách komunistického východného bloku prostredníctvom nadväzovania bratských vzťahov medzi Cirkvou v Rakúsku a cirkvami v susedných štátoch. Ako prvý kardinál zo západnej Európy navštívil komunistickú krajinu, keď sa zúčastnil na pohrebe záhrebského arcibiskupa a kardinála Alojzija Stepinaca vo februári 1960. V nasledujúcich rokoch uskutočnil početné cesty do takmer všetkých štátov východného bloku, kde sa stretával s biskupmi, kňazmi i veriacimi miestnych cirkví.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

V roku 1963 ho pápež Ján XXIII. poveril citlivou misiou na americkom veľvyslanectve v Budapešti, kde viedol rozhovory s maďarským prímasom kardinálom Józsefom Mindszentym, žijúcim od roku 1956 v diplomatickom azyle. Tieto kontakty pokračovali aj v nasledujúcich rokoch a napokon prispeli k vyriešeniu jeho situácie a odchodu z Maďarska.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Ďalšou významnou oblasťou pôsobenia kardinála Königa bol ekumenický dialóg s ostatnými kresťanskými cirkvami. Navštevoval pravoslávnych patriarchov v Rumunsku a Srbsku, koptského patriarchu v Káhire, ekumenického patriarchu Athenagora v Konštantínopole a mnohé ďalšie významné osobnosti východného kresťanstva. Týmto spôsobom vytváral dôležité predpoklady pre rozvoj dialógu medzi Katolíckou cirkvou a nekatolíckymi cirkvami Východu. V roku 1964 založil nadáciu ''Pro Oriente'', ktorá sa dodnes venuje podpore ekumenického dialógu, najmä prostredníctvom organizovania odborných konferencií a teologických sympózií.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Kardinál König sa zároveň intenzívne zaujímal aj o vzťahy s nekresťanskými náboženstvami. Výrazným prejavom tohto úsilia bolo jeho pôsobenie na Eucharistickom kongrese v Bombaji v roku 1964, kde predsedal rozsiahlemu medzináboženskému stretnutiu za účasti predstaviteľov hlavných svetových náboženstiev. Týmto spôsobom podporoval rozvoj dialógu, vzájomného porozumenia a spolupráce medzi veriacimi rôznych náboženských tradícií.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

V auguste 1980 (po dovŕšení 75. roku života) požiadal v zmysle kánonického práva pápeža Jána Pavla II. o prepustenie z cirkevných úradov. Jeho odstúpenie pápež prijal až v roku 1985 po 80. narodeninách na jeseň. Napriek odchodu do dôchodku zostal kardinál König stále aktívny. V júni 1985 bol zvolený na prezidenta medzinárodného hnutia pokoja Pax Christi.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Po roku 1989 König opakovane navštívil [[Slovensko]], kde prednášal na pozvanie miestnych biskupov alebo univerzitných predstaviteľov.&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt;

== Dielo ==

== Ocenenia ==
Kardinál König sa dočkal početných štátnych i súkromných vyznamenaní.

3. apríla [[1998]] mu bol [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskou univerzitou v Trnave]] udelený titul [[doctor honoris causa]] „''za pastoračnú prácu, zasahujúcu i do tých najširších a najzásadnejších politických dimenzií, s nadhľadom jeho teologických, religionistických a filozofických bádaní''“&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:König, Franz}}</text>
      <sha1>tomwi9vkfcifm7vpndbkas0roj1bfpj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244880</id>
      <parentid>8244878</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:47:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <origin>8244880</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9595" sha1="mzv3kwnkhau7xzthsmgmyvw9e5ao2m3" xml:space="preserve">'''Franz kardinál König''' (* [[3. august]] [[1905]], [[Rabenstein an der Pielach|Rabenstein]]{{--}}† [[13. marec]] [[2004]], [[Viedeň]]) bol [[Rakúšania|rakúsky]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícky]] [[Teológia|teológ]], [[kardinál]] a  [[Viedenská arcidiecéza|viedenský]] [[arcibiskup]] v rokoch 1956 až 1985. Bol posledným kardinálom, ktorého menoval ešte pápež [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]]&lt;ref name=tkkbs&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = + Zomrel kardinál Franz König
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=2004031517
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2004-03-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

König patril k najvýznamnejším rakúskym osobnostiam 20. storočia a veľkého uznania sa mu dostalo aj v samotnej Katolíckej cirkvi.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt; Patril k osobnostiam Druhého vatikánskeho koncilu a pričinil sa aj o zvolenie Jána Pavla II. za pápeža.&lt;ref name=Guardian&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Pick
 | meno = Hella
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Cardinal Franz König
 | periodikum = The Guardian
 | odkaz na periodikum = The Guardian
 | url = https://www.theguardian.com/news/2004/mar/16/guardianobituaries.religion
 | issn = 0261-3077
 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited
 | miesto = Londýn
 | dátum = 2004-03-16
 | dátum prístupu = 2026-07-09
}}&lt;/ref&gt; Bol známym podporovateľom veriacich vo východnej Európe v čase vlády komunistických režimov.a uznávaným staviteľom mostov medzi latinskou cirkvou a cirkvami východnej tradície. Významnú úlohu zhrával aj v dialógu medzi vedou a náboženstvom.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt; Viackrát navštívil aj Slovensko.&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt; 

Patril k znalcom staroiránskeho náboženstva.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

[[Trnavská univerzita v Trnave]] mu v roku 1998 [[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave|udelila čestný doktorát]].&lt;ref name=&quot;ČD&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Hvizdošová
| meno = Katarína
| priezvisko2 = Manák
| meno2 = Marián
| titul = Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave
| vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis
| miesto = Trnava
| rok = 2017
| isbn = 978-80-568-0069-0
| strany = 57
}}
&lt;/ref&gt;

== Život ==
Franz König sa narodil 3. augusta 1905 ako najstarší syn do roľníckej rodiny žijúcej vo Warthe pri Rabensteine, Stredoškolské štúdium absolvoval na kláštornom gymnáziu v Melku. V roku 1927 začal študovať filozofiu a teológiu na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Záujem o zoroastriánstvo ho priviedol k štúdiu na Orientalistickej fakulte Pápežského biblického inštitútu v Ríme. V roku 1930 získal doktorát z filozofie.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

29. októbra 1933 bol vysvätený na kňaza. V rokoch 1934 až 1937 pôsobil ako kaplán.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

V roku 1936 promoval na doktora teológie.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Od roku 1938 bol kurátom sómu v St. Pöltene a duchovným pastierom mládeže. Počas vojny vytváral prostredie pre kresťanov.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

V roku 1945 sa stal profesorom náboženstva v Kremsi. Habilitoval sa zo Starého zákona vo Viedni.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

V roku 1947 vyšla jeho kniha ''Starý zákon a staroorientálne náboženstvá''. O rok neskôr bol 1948 bol povolaný za profesora morálnej teológie do Salzburgu. V Salzburgu pracoval na svojom veľkom diele o histórii náboženstiev ''Kristus a náboženstvá sveta'' (1951).&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Pápež Pius XII. ho v roku 1952 menoval za liviaského titulárneho biskupa a koadjutora Michaela Memelauera, diecézneho biskupa St. Pölten. V roku 1956 vydal knihu ''Lexikón náboženských vied''. 10. mája 1956 ho pápež po smrti kardinála Theodora Innitzera menoval za viedenského arcibiskupa. Za heslo si zvolil citát z Listu apoštola Pavla Efezanom: „''Veritatem facientes in caritate''“ („Pravdu konať v láske“).&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

15. decembra 1958 bol pápežom Jánom XXIII. prijatý do kolégia kardinálov. V roku 1959 pôsobil nakrátko ako vojenský vikár pre Rakúsko.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Ako viedenský arcibiskup presadzoval pastoráciu založenú na blízkosti k ľuďom a osobnom kontakte s veriacimi. Počas svojho pôsobenia uskutočnil stovky návštev farností, podnikov i školských tried, aby sa stretával s pracujúcimi, mládežou a širšou verejnosťou. V rokoch 1969 až 1971 zvolal Viedenskú diecéznu synodu a v rokoch 1973 až 1974 Celorakúsku synodu, ktoré významne prispeli k procesu vnútornej obnovy Cirkvi po Druhom vatikánskom koncile. Osobitný dôraz kládol na princíp spoločnej zodpovednosti duchovných a laikov za život a poslanie Cirkvi. Kardinál König vnímal Cirkev ako významného spolutvorcu spoločenského života. Jeho početné vystúpenia v médiách pravidelne vyvolávali široký verejný ohlas a podnecovali diskusiu o aktuálnych spoločenských otázkach. V nadväznosti na rozhodnutie rakúskych biskupov po druhej svetovej vojne zachovávať odstup od straníckej politiky dôsledne presadzoval politickú nezávislosť Cirkvi. Zároveň sa aktívne zasadzoval za prekonávanie historických napätí medzi Katolíckou cirkvou a Sociálnodemokratickou stranou Rakúska a významnou mierou prispel k zlepšeniu vzťahov medzi Cirkvou a štátom.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Na Druhom vatikánskom koncile patril kardinál König k vedúcim osobnostiam.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

V roku 1965 mu pápež Pavol VI. zveril vedenie nového oddelenia vatikánskeho Štátneho sekretariátu pre neveriacich. Na tejto pozícii pôsobil König až do roku 1981.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

=== Kardinál König a Ostpolitik ===
Kardinál König považoval za jednu zo svojich osobitných úloh prekonávanie izolácie Katolíckej cirkvi v krajinách komunistického východného bloku prostredníctvom nadväzovania bratských vzťahov medzi Cirkvou v Rakúsku a cirkvami v susedných štátoch. Ako prvý kardinál zo západnej Európy navštívil komunistickú krajinu, keď sa zúčastnil na pohrebe záhrebského arcibiskupa a kardinála Alojzija Stepinaca vo februári 1960. V nasledujúcich rokoch uskutočnil početné cesty do takmer všetkých štátov východného bloku, kde sa stretával s biskupmi, kňazmi i veriacimi miestnych cirkví.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

V roku 1963 ho pápež Ján XXIII. poveril citlivou misiou na americkom veľvyslanectve v Budapešti, kde viedol rozhovory s maďarským prímasom kardinálom Józsefom Mindszentym, žijúcim od roku 1956 v diplomatickom azyle. Tieto kontakty pokračovali aj v nasledujúcich rokoch a napokon prispeli k vyriešeniu jeho situácie a odchodu z Maďarska.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Ďalšou významnou oblasťou pôsobenia kardinála Königa bol ekumenický dialóg s ostatnými kresťanskými cirkvami. Navštevoval pravoslávnych patriarchov v Rumunsku a Srbsku, koptského patriarchu v Káhire, ekumenického patriarchu Athenagora v Konštantínopole a mnohé ďalšie významné osobnosti východného kresťanstva. Týmto spôsobom vytváral dôležité predpoklady pre rozvoj dialógu medzi Katolíckou cirkvou a nekatolíckymi cirkvami Východu. V roku 1964 založil nadáciu ''Pro Oriente'', ktorá sa dodnes venuje podpore ekumenického dialógu, najmä prostredníctvom organizovania odborných konferencií a teologických sympózií.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Kardinál König sa zároveň intenzívne zaujímal aj o vzťahy s nekresťanskými náboženstvami. Výrazným prejavom tohto úsilia bolo jeho pôsobenie na Eucharistickom kongrese v Bombaji v roku 1964, kde predsedal rozsiahlemu medzináboženskému stretnutiu za účasti predstaviteľov hlavných svetových náboženstiev. Týmto spôsobom podporoval rozvoj dialógu, vzájomného porozumenia a spolupráce medzi veriacimi rôznych náboženských tradícií.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

V auguste 1980 (po dovŕšení 75. roku života) požiadal v zmysle kánonického práva pápeža Jána Pavla II. o prepustenie z cirkevných úradov. Jeho odstúpenie pápež prijal až v roku 1985 po 80. narodeninách na jeseň. Napriek odchodu do dôchodku zostal kardinál König stále aktívny. V júni 1985 bol zvolený na prezidenta medzinárodného hnutia pokoja Pax Christi.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;

Po roku 1989 König opakovane navštívil [[Slovensko]], kde prednášal na pozvanie miestnych biskupov alebo univerzitných predstaviteľov.&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt;

== Dielo ==

== Ocenenia ==
Kardinál König sa dočkal početných štátnych i súkromných vyznamenaní.

3. apríla [[1998]] mu bol [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskou univerzitou v Trnave]] udelený titul [[doctor honoris causa]] „''za pastoračnú prácu, zasahujúcu i do tých najširších a najzásadnejších politických dimenzií, s nadhľadom jeho teologických, religionistických a filozofických bádaní''“&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Červený
| meno = Marián
| titul = Kardinál König{{--}}priateľ Slovenska
| vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]]
| miesto = Bratislava
| rok = 1998
| isbn = 80-7114-239-5
| počet strán = 48
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Červený
 | meno = Marián
 | titul = Muž dialógu{{--}}kardinál König
 | vydavateľ = [[Dobrá kniha]]
 | miesto = Trnava
 | rok = 1997
 | isbn = 80-7141-168-X
 | počet strán = 197
}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:König, Franz}}</text>
      <sha1>mzv3kwnkhau7xzthsmgmyvw9e5ao2m3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Záverečné sekcie</title>
    <ns>4</ns>
    <id>721346</id>
    <revision>
      <id>8244863</id>
      <parentid>8231264</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:01:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8244863</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15564" sha1="67ul5fuwtc8xqlb4mea4p3j3u9601xx" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:ZS]]}}
{{Odporúčanie}}
{{Odporúčania a návody}}

[[File:Zaverecne sekcie.png|400px|thumb|Príklad záverečných sekcií v článku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nihon_Hidankjo&amp;oldid=7977974 Nihon Hidankjo].]]

'''Záverečné sekcie''' predstavujú technické sekcie na konci článkov. Toto odporúčanie opisuje názov, poradie, umiestnenie a obsah záverečných sekcií článkov v hlavnom [[Pomoc:Menný priestor|mennom priestore]] [[slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédie]]. Jeho úlohou je zjednotiť stránky po vizuálnej, obsahovej i technickej stránke. Konzistentná podoba záverečných sekcií uľahčí čitateľovi vyhľadávanie informácií a orientáciu v týchto sekciách a zároveň uľahčí prípadné [[Wikipédia:Bot|robotické]] spracovanie týchto sekcií.

== Pôsobnosť odporúčania == 
Odporúčanie sa týka všetkých článkov v hlavnom mennom priestore. Netýka sa ostatných menných priestorov ([[Wikipédia:Šablóny|Šablóna]], [[Wikipédia:Diskusná stránka|Diskusia]], [[Pomoc:Kategória|Kategória]], Wikipédia, [[Wikipédia:Wikiportál|Portál]] a podobne). Odporúčanie sa týka predovšetkým nových článkov; články, ktoré boli vytvorené pred vytvorením tohto odporúčania, by retroaktívne mali byť upravené tak, aby odporúčanie spĺňali. Ak redaktor upravuje starší článok a neupraví záverečné sekcie podľa tohto pravidla, nie je možné tohto redaktora akokoľvek napomenúť za nedodržanie odporúčania.

[[Wikipédia:Presmerovanie|Presmerovacie stránky]] záverečné sekcie neobsahujú. [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|Rozlišovacie stránky]] môžu výnimočne niektoré sekcie obsahovať (napríklad „Pozri aj“); ak sú prítomné, názvy sekcií a ich usporiadanie sa riadia týmto odporúčaním.

== Záverečné sekcie, ich poradie a obsah ==
Články obsahujú záverečné sekcie vždy v tomto poradí:
# '''Poznámky'''
# '''Referencie'''
# '''Literatúra'''
# '''Ďalšia literatúra'''
# '''Pozri aj'''
# '''Iné projekty'''
# '''Externé odkazy'''
# '''Zdroj'''
# (ďalšie technické záležitosti, ktoré nevyžadujú samostatnú sekciu)

Články nemusia obsahovať všetky uvedené sekcie. Obsahujú len tie sekcie, ktorých obsah nie je prázdny (sú vyplnené pri zverejnení článku alebo sú do nich informácie dodatočne doplnené). Odporúčanie takisto upravuje obsah na konci stránok (portály, navigačné šablóny, kategórie a podobne), ktoré nevyžadujú samostatnú sekciu (pozri nižšie). Záverečné sekcie sú umiestnené vždy na konci stránky, za hlavným obsahom článku. Ide o prakticky čisto technické/formálne sekcie, ktoré uvádzajú zdroje alebo sa odkazujú na iné projekty, ale samy o sebe sa netýkajú obsahu článku ako takého.

=== Poznámky ===
Poznámky všeobecne slúžia primárne na dovysvetlenie nejakej informácie, ktorá čitateľovi nemusí byť jasná z textu. Taktiež môžu obsahovať napríklad alternatívne názvy/mená (aby sa článok sprehľadnil pre čitateľa), uvedenie argumentov pre mienku autora (napríklad pri zvolení jedného z protichodných tvrdení v literatúre), citátov a podobne.

Názov sekcie je „'''Poznámky'''“. Obsahom tejto sekcie je zoznam poznámok v podobe &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;references group=&quot;Pozn.&quot;/&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Referencie|skupina=&quot;pozn.&quot;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; (alebo ich alternatívy; môžu obsahovať i iný názov pre poznámky, napríklad „&lt;code&gt;pozn.&lt;/code&gt;“ alebo „&lt;code&gt;p.&lt;/code&gt;“; názov tejto skupiny poznámok nie je odporúčaním upravovaný).  

Jednotlivé poznámky je vhodné vhodne pomenovať, napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;ref name=&quot;nazov&quot; group=&quot;Pozn.&quot;&gt;Text poznámky&lt;/ref&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. K jednotlivým poznámkam sa tak jednoduchšie pristupuje v zdrojovom kóde.

Poznámky obsahujúce vnorené referencie (citácie zdrojov) je potrebné z technických dôvodov vkladať nepriamo, ato pomocou [[:mw:Help:Magic_words/sk|parser funkcie]] &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{#tag:}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, napr.: &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{#tag:ref|Porovnaj zdroje &lt;ref&gt;...&lt;/ref&gt; a &lt;ref&gt;...&lt;/ref&gt;.|group=pozn.}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.

=== Referencie ===
Názov sekcie je „'''Referencie'''“. Obsahom tejto sekcie je šablóna {{tl|Referencie}} (prípadne s uvedeným počtom zobrazovaných stĺpcov) alebo kód &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;references /&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, ktoré vkladajú zoznam [[Pomoc:Referencie|riadkových referencií]]. V prípade, že referencie nie sú definované priamo v texte, môže sekcia obsahovať ešte jednotlivé referencie v podobe &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;ref name=&quot;názov&quot;&gt;{{Citačná šablóna}}&lt;/ref&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. Sekcia neobsahuje nič viac.

=== Literatúra ===
Názov sekcie je „'''Literatúra'''“. Obsahuje zoznam literatúry použitej v texte, pre ktorú neboli vytvorené konkrétne riadkové referencie. V ideálnom prípade by však pre každý použitý zdroj mali existovať riadkové referencie, pretože bez nich nie je jasné, ku ktorej časti textu sa literatúra vzťahuje. Obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam, kde na každej položke zoznamu je jeden literárny zdroj (uvedený pomocou citačnej šablóny, ak je to možné). Na zoznam nepatria internetové stránky alebo rôzne videá, tie patria do sekcie „Externé odkazy“ (pozri nižšie).
[[Súbor:Leibnizref.png|náhľad|Príklad harvardského štýlu citovania (stránka [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gottfried_Wilhelm_Leibniz&amp;oldid=7895056#Referencie Gottfried Wilhelm Leibniz])]]
Alternatívne je možné sekciu využiť pri harvardskom štýle citovania. Pri tomto štýle citovania obsahuje sekcia „Literatúra“ zoznam použitej literatúry v odrážkovom zozname, s jedným zdrojom na riadok, ako je uvedené vyššie. Na jednotlivé položky tohto zoznamu potom odkazujú jednotlivé referencie, ktoré sa uvádzajú buď v podobe „Autor, rok“, pričom za citáciu sa doplnia strany pomocou {{Tl|rp}} (preferovaný spôsob), alebo v podobe „Autor, rok, strana“. Príklad takejto situácie je na obrázku vpravo.

=== Ďalšia literatúra ===
Názov sekcie je „'''Ďalšia literatúra'''“. V tejto sekcii sa nachádza zoznam kníh, vedeckých článkov či inej obdobnej literatúry, ktorá súvisí s témou a mohla by čitateľa zaujímať alebo predstavovať ďalšie miesto, kde si čitateľ môže prečítať niečo viac o téme či s ňou súvisiacimi oblasťami. Spravidla obsahuje literatúru, ktorá v článku nie je citovaná; môže však obsahovať i literatúru citovanú v článku, ak literatúra obsahuje napríklad ďalšie veci príbuzné k téme, ktoré ale v článku nie sú citované (viď napríklad [[Špeciálne:TrvalýOdkaz/7881939|Timotej (biskup)]]). Obdobne ako u sekcie „Literatúra“, obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam, kde na každej položke zoznamu je jeden literárny zdroj (uvedený pomocou citačnej šablóny, ak je to možné). Pri rôznych druhoch literatúry (monografie, knihy a podobne) možno sekciu rozdeliť do patričných podsekcií, pričom každá podsekcia obsahuje odrážkový zoznam (viď napríklad [[Špeciálne:TrvalýOdkaz/7897509|Efrém Sýrsky]]).

=== Pozri aj ===
Názov sekcie je „'''Pozri aj'''“. Sekcia obsahuje odkazy na ďalšie články na slovenskej Wikipédii, ktoré súvisia s témou článku. Obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam odkazov ([[Wikipédia:Wikilink|wikilinkov]]) na tieto články, typicky jeden na riadok, v opodstatnených prípadoch môže byť i viac odkazov na jednom riadku. K odkazom možno pridať krátke vysvetlenie, prečo by mohol čitateľa zaujímať, ak súvis s hlavnou témou článku nie je ihneď jasný alebo daná stránka zatiaľ neexistuje. Všetky wikilinky začínajú konzistentne buď malým písmenom, alebo veľkým písmenom. Odkazy môžu začínať rozdielnym začiatočným písmenom (veľkým alebo malým), ak je to odôvodnené pravidlami slovenského jazyka alebo inými opodstatnenými dôvodmi (napríklad umelecké mená či obchodné názvy).

=== Iné projekty ===
Názov sekcie je „'''Iné projekty'''“. Sekcia obsahuje odkazy na iné Wikiprojekty ([[Wikislovník]], [[Wikicitáty]], [[Wikimedia Commons|Commons]] a podobne), na ktoré sa odkazuje pomocou šablóny {{tl|Projekt}}. Šablóna sa umiestňuje napriamo (bez odrážkového zoznamu). Sekcia neobsahuje nič iné.

=== Externé odkazy ===
Názov sekcie je „'''Externé odkazy'''“. Sekcia obsahuje odkazy na stránky mimo Wikipédie, ktoré súvisia s témou. Môže obsahovať napríklad oficiálne stránky umelcov či podnikov, ukážky vedeckých experimentov, galérie biologických objektov, odkazy na mapy, rôzne múzeá, sociálne médiá osobností a iné. Obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam s odkazmi. Každý odkaz obsahuje opis v takej podobe, aby čitateľ vedel, čo ho čaká po kliknutí, teda napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;[https://odkaz.com Opis odkazu]&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.

Počet odkazov by mal byť rozumný, typicky medzi 1{{--}}10, záleží však podľa témy. Táto sekcia nemá fungovať ako nekonečný zoznam odkazov, ale praktický rozcestník pre čitateľa napríklad pre oficiálny web, rôzne sociálne médiá, odkazy súvisiace s témou (vizualizácie chemických reakcií a podobne) alebo obdobné veci. Do externých odkazov nepatria odkazy na cudzojazyčné Wikipédie, ktoré sú riešené pomocou [[Wikiúdaje|Wikiúdajov]] v samostatnej (netextovej) sekcii.

Pre niektoré často odkazované weby (filmové, hudobné, literárne a iné tematické databázy, periodiká a pod.) existujú šablóny štandardne formulovaných externých odkazov, pozri kategóriu [[:Kategória:Šablóny externých odkazov|Šablóny externých odkazov]]. Pre externý odkaz na oficiálny web subjektu existuje šablóna {{tl|Oficiálna stránka}}, štandardne preberajúca adresu webu z dátovej položky [[Wikiúdaje|Wikiúdajov]] s ktorou je článok prepojený.

=== Zdroj ===
Názov sekcie je „'''Zdroj'''“, prípadne „'''Zdroje'''“, ak obsahuje viac ako jeden zdroj. Za zdroj sa v zmysle odporúčania pokladá literatúra alebo stránka na cudzojazyčnej Wikipédii, z ktorých je prebraný text bez väčších úprav (napríklad preložený alebo prevzaný doslovne s povolením od autora zdroja). Patria sem primárne dva druhy zdrojov:

* V prípade, že je stránka prekladom, je toto na stránke uvedené šablónou {{tl|Preklad}}. V tejto šablóne je nutné vyplniť všetky tri parametre ([[Šablóna:Preklad#Použitie|jazyk, názov článku a ID danej úpravy]], aby bolo dohľadateľné, odkiaľ sa preklad vzal) pre každý použitý jazyk, napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Preklad|en|Madame Claude|1183981015}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.
* Ostatné typy zdrojov sú uvedené pomocou príslušnej šablóny (napríklad {{tl|Encyklopédia astronómie}} pre [[Encyklopédia astronómie|Encyklopédiu astronómie SZA]] alebo {{tl|Filit}} pre [[Filit]]).

Do sekcie zdroj ''nepatrí'' použitá literatúra, ktorá nebola prebraná doslovne (patrí do sekcie „Literatúra“), ani odkazy na rôzne stránky mimo Wikipédie (patria do sekcie „Externé odkazy“). Citované stránky či knihy sa správne uvádzajú pomocou citácií do sekcie „Referencie“.

Ak je v sekcii len jeden zdroj, uvádza sa priamo (bez odrážkového zoznamu). Ak je v sekcii viac než jeden zdroj, jednotlivé zdroje sú položkami v odrážkovom zozname.

=== Ďalšie časti stránky, ktoré nevyžadujú samostatnú sekciu ===
Za poslednou sekciou, ktorá je v článku prítomná (keďže článok nemusí obsahovať všetky vyššie uvedené sekcie) sa potom nachádzajú tieto technické položky v tomto poradí:

* {{tl|Portál}}
** Používa sa, ak stránka neobsahuje [[Pomoc:Infobox|infobox]], v ktorom by boli odkazy na portály uvedené, alebo stránka odkazuje na väčší počet portálov, než infobox povoľuje.
** Šablóna {{tl|Portál}} môže byť umiestnená hneď pod nadpis poslednej vyššie uvedenej sekcie článku, ak by malo dôjsť k vzniku esteticky nepeknej medzery na konci článku.
* [[:Kategória:Šablóny výhonkov|Šablóny výhonkov]]
** Uvádzajú sa pod seba, jedna na riadok.
* [[:Kategória:Navigačné šablóny|Navigačné šablóny]]
** Uvádzajú sa pod seba, jedna na riadok.
* {{tl|Autoritné údaje}}
** Umiestňuje sa na stránky, ktoré majú spracované položky na [[Wikiúdaje|Wikiúdajoch]]. Typicky platí pre osobnosti, ale napríklad i pre diela, organizácie a podobné prípady.
* [[Pomoc:Kategória#Radiaci kľúč|DEFAULTSORT]]
** Stránky sú radené v kategóriách abecedne podľa názvu stránky. DEFAULTSORT však umožňuje zmeniť radenie názvu článku v kategórii, napríklad osobnosti je vhodné radiť podľa priezviska. V takom prípade použite napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DEFAULTSORT:Priezvisko, Meno}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo šablóna {{Tl|DEFAULTSORT}}. Používa sa primárne na stránkach osobností, ale možno ho použiť i napríklad na stránkach chemikálií (triedenie kyselín podľa názvu kyseliny) či iných.
* [[Pomoc:Kategória|Kategórie]]
** Umožňujú kategorizovať podobné stránky do spoločných okruhov.

== Príklad zdrojového kódu článku ==
Hypotetický článok so všetkými záverečnými sekciami a ich obvyklým obsahom môže vyzerať nasledovne:

&lt;syntaxhighlight lang=&quot;wikitext&quot; copy=&quot;1&quot;&gt;
'''Albert Einstein''' (* [[14. marec]] [[1879]], [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] – † [[18. apríl]] [[1955]], [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[švajčiarsko]]-[[Spojené štáty|americký]]{{#tag:ref|Text poznámky|group=pozn.}} [[teoretická fyzika|teoretický fyzik]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Albert Einstein | titul = [[Encyclopædia Britannica]] | url = https://www.britannica.com/biography/Albert-Einstein | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

... text článku ...

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Einstein | meno = Albert | autor = | odkaz na autora = | titul = Myšlienky | vydanie = 1 | vydavateľ = Nestor | miesto = Bratislava | rok = 2001 | počet strán = 320 | url = | isbn = 80-89000-21-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Pozri aj ==
* [[špeciálna teória relativity]]
* [[všeobecná teória relativity]]
* [[fotoelektrický jav]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.nobelprize.org/prizes/physics/1921/einstein/biographical/ Albert Einstein] na webe The Nobel Foundation
* {{Csfd meno|52943}}
* {{Imdb meno|0251868}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Albert Einstein|25351002}}

{{Biografický výhonok}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1901 – 1925}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}}
[[Kategória:Nemeckí fyzici]]
[[Kategória:Švajčiarski fyzici]]
[[Kategória:Fyzici USA]]
&lt;/syntaxhighlight&gt;

Upozornenie: príklad je relevantný len pre redaktorov editujúcich [[Pomoc:wikitext|zdrojový kód]] (záložka ''upraviť zdroj''). Pri prispievaní pomocou [[Wikipédia:vizuálny editor|vizuálneho editora]] (záložka ''upraviť'') sa redaktor so zdrojovým kódom priamo nestretáva a obsah, vrátane koncových šablón a kategorizácie, sa zostavuje interaktívne pomocou nástrojov editora.</text>
      <sha1>67ul5fuwtc8xqlb4mea4p3j3u9601xx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244864</id>
      <parentid>8244863</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:04:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>ato?</comment>
      <origin>8244864</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15560" sha1="ctmskmvqj0w09obfdydgulf0fd2gg3k" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:ZS]]}}
{{Odporúčanie}}
{{Odporúčania a návody}}

[[File:Zaverecne sekcie.png|400px|thumb|Príklad záverečných sekcií v článku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nihon_Hidankjo&amp;oldid=7977974 Nihon Hidankjo].]]

'''Záverečné sekcie''' predstavujú technické sekcie na konci článkov. Toto odporúčanie opisuje názov, poradie, umiestnenie a obsah záverečných sekcií článkov v hlavnom [[Pomoc:Menný priestor|mennom priestore]] [[slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédie]]. Jeho úlohou je zjednotiť stránky po vizuálnej, obsahovej i technickej stránke. Konzistentná podoba záverečných sekcií uľahčí čitateľovi vyhľadávanie informácií a orientáciu v týchto sekciách a zároveň uľahčí prípadné [[Wikipédia:Bot|robotické]] spracovanie týchto sekcií.

== Pôsobnosť odporúčania == 
Odporúčanie sa týka všetkých článkov v hlavnom mennom priestore. Netýka sa ostatných menných priestorov ([[Wikipédia:Šablóny|Šablóna]], [[Wikipédia:Diskusná stránka|Diskusia]], [[Pomoc:Kategória|Kategória]], Wikipédia, [[Wikipédia:Wikiportál|Portál]] a podobne). Odporúčanie sa týka predovšetkým nových článkov; články, ktoré boli vytvorené pred vytvorením tohto odporúčania, by retroaktívne mali byť upravené tak, aby odporúčanie spĺňali. Ak redaktor upravuje starší článok a neupraví záverečné sekcie podľa tohto pravidla, nie je možné tohto redaktora akokoľvek napomenúť za nedodržanie odporúčania.

[[Wikipédia:Presmerovanie|Presmerovacie stránky]] záverečné sekcie neobsahujú. [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|Rozlišovacie stránky]] môžu výnimočne niektoré sekcie obsahovať (napríklad „Pozri aj“); ak sú prítomné, názvy sekcií a ich usporiadanie sa riadia týmto odporúčaním.

== Záverečné sekcie, ich poradie a obsah ==
Články obsahujú záverečné sekcie vždy v tomto poradí:
# '''Poznámky'''
# '''Referencie'''
# '''Literatúra'''
# '''Ďalšia literatúra'''
# '''Pozri aj'''
# '''Iné projekty'''
# '''Externé odkazy'''
# '''Zdroj'''
# (ďalšie technické záležitosti, ktoré nevyžadujú samostatnú sekciu)

Články nemusia obsahovať všetky uvedené sekcie. Obsahujú len tie sekcie, ktorých obsah nie je prázdny (sú vyplnené pri zverejnení článku alebo sú do nich informácie dodatočne doplnené). Odporúčanie takisto upravuje obsah na konci stránok (portály, navigačné šablóny, kategórie a podobne), ktoré nevyžadujú samostatnú sekciu (pozri nižšie). Záverečné sekcie sú umiestnené vždy na konci stránky, za hlavným obsahom článku. Ide o prakticky čisto technické/formálne sekcie, ktoré uvádzajú zdroje alebo sa odkazujú na iné projekty, ale samy o sebe sa netýkajú obsahu článku ako takého.

=== Poznámky ===
Poznámky všeobecne slúžia primárne na dovysvetlenie nejakej informácie, ktorá čitateľovi nemusí byť jasná z textu. Taktiež môžu obsahovať napríklad alternatívne názvy/mená (aby sa článok sprehľadnil pre čitateľa), uvedenie argumentov pre mienku autora (napríklad pri zvolení jedného z protichodných tvrdení v literatúre), citátov a podobne.

Názov sekcie je „'''Poznámky'''“. Obsahom tejto sekcie je zoznam poznámok v podobe &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;references group=&quot;Pozn.&quot;/&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Referencie|skupina=&quot;pozn.&quot;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; (alebo ich alternatívy; môžu obsahovať i iný názov pre poznámky, napríklad „&lt;code&gt;pozn.&lt;/code&gt;“ alebo „&lt;code&gt;p.&lt;/code&gt;“; názov tejto skupiny poznámok nie je odporúčaním upravovaný).  

Jednotlivé poznámky je vhodné vhodne pomenovať, napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;ref name=&quot;nazov&quot; group=&quot;Pozn.&quot;&gt;Text poznámky&lt;/ref&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. K jednotlivým poznámkam sa tak jednoduchšie pristupuje v zdrojovom kóde.

Poznámky obsahujúce vnorené referencie (citácie zdrojov) je potrebné z technických dôvodov vkladať nepriamo, pomocou [[:mw:Help:Magic_words/sk|parser funkcie]] &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{#tag:}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, napr.: &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{#tag:ref|Porovnaj zdroje &lt;ref&gt;...&lt;/ref&gt; a &lt;ref&gt;...&lt;/ref&gt;.|group=pozn.}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.

=== Referencie ===
Názov sekcie je „'''Referencie'''“. Obsahom tejto sekcie je šablóna {{tl|Referencie}} (prípadne s uvedeným počtom zobrazovaných stĺpcov) alebo kód &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;references /&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, ktoré vkladajú zoznam [[Pomoc:Referencie|riadkových referencií]]. V prípade, že referencie nie sú definované priamo v texte, môže sekcia obsahovať ešte jednotlivé referencie v podobe &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;ref name=&quot;názov&quot;&gt;{{Citačná šablóna}}&lt;/ref&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. Sekcia neobsahuje nič viac.

=== Literatúra ===
Názov sekcie je „'''Literatúra'''“. Obsahuje zoznam literatúry použitej v texte, pre ktorú neboli vytvorené konkrétne riadkové referencie. V ideálnom prípade by však pre každý použitý zdroj mali existovať riadkové referencie, pretože bez nich nie je jasné, ku ktorej časti textu sa literatúra vzťahuje. Obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam, kde na každej položke zoznamu je jeden literárny zdroj (uvedený pomocou citačnej šablóny, ak je to možné). Na zoznam nepatria internetové stránky alebo rôzne videá, tie patria do sekcie „Externé odkazy“ (pozri nižšie).
[[Súbor:Leibnizref.png|náhľad|Príklad harvardského štýlu citovania (stránka [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gottfried_Wilhelm_Leibniz&amp;oldid=7895056#Referencie Gottfried Wilhelm Leibniz])]]
Alternatívne je možné sekciu využiť pri harvardskom štýle citovania. Pri tomto štýle citovania obsahuje sekcia „Literatúra“ zoznam použitej literatúry v odrážkovom zozname, s jedným zdrojom na riadok, ako je uvedené vyššie. Na jednotlivé položky tohto zoznamu potom odkazujú jednotlivé referencie, ktoré sa uvádzajú buď v podobe „Autor, rok“, pričom za citáciu sa doplnia strany pomocou {{Tl|rp}} (preferovaný spôsob), alebo v podobe „Autor, rok, strana“. Príklad takejto situácie je na obrázku vpravo.

=== Ďalšia literatúra ===
Názov sekcie je „'''Ďalšia literatúra'''“. V tejto sekcii sa nachádza zoznam kníh, vedeckých článkov či inej obdobnej literatúry, ktorá súvisí s témou a mohla by čitateľa zaujímať alebo predstavovať ďalšie miesto, kde si čitateľ môže prečítať niečo viac o téme či s ňou súvisiacimi oblasťami. Spravidla obsahuje literatúru, ktorá v článku nie je citovaná; môže však obsahovať i literatúru citovanú v článku, ak literatúra obsahuje napríklad ďalšie veci príbuzné k téme, ktoré ale v článku nie sú citované (viď napríklad [[Špeciálne:TrvalýOdkaz/7881939|Timotej (biskup)]]). Obdobne ako u sekcie „Literatúra“, obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam, kde na každej položke zoznamu je jeden literárny zdroj (uvedený pomocou citačnej šablóny, ak je to možné). Pri rôznych druhoch literatúry (monografie, knihy a podobne) možno sekciu rozdeliť do patričných podsekcií, pričom každá podsekcia obsahuje odrážkový zoznam (viď napríklad [[Špeciálne:TrvalýOdkaz/7897509|Efrém Sýrsky]]).

=== Pozri aj ===
Názov sekcie je „'''Pozri aj'''“. Sekcia obsahuje odkazy na ďalšie články na slovenskej Wikipédii, ktoré súvisia s témou článku. Obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam odkazov ([[Wikipédia:Wikilink|wikilinkov]]) na tieto články, typicky jeden na riadok, v opodstatnených prípadoch môže byť i viac odkazov na jednom riadku. K odkazom možno pridať krátke vysvetlenie, prečo by mohol čitateľa zaujímať, ak súvis s hlavnou témou článku nie je ihneď jasný alebo daná stránka zatiaľ neexistuje. Všetky wikilinky začínajú konzistentne buď malým písmenom, alebo veľkým písmenom. Odkazy môžu začínať rozdielnym začiatočným písmenom (veľkým alebo malým), ak je to odôvodnené pravidlami slovenského jazyka alebo inými opodstatnenými dôvodmi (napríklad umelecké mená či obchodné názvy).

=== Iné projekty ===
Názov sekcie je „'''Iné projekty'''“. Sekcia obsahuje odkazy na iné Wikiprojekty ([[Wikislovník]], [[Wikicitáty]], [[Wikimedia Commons|Commons]] a podobne), na ktoré sa odkazuje pomocou šablóny {{tl|Projekt}}. Šablóna sa umiestňuje napriamo (bez odrážkového zoznamu). Sekcia neobsahuje nič iné.

=== Externé odkazy ===
Názov sekcie je „'''Externé odkazy'''“. Sekcia obsahuje odkazy na stránky mimo Wikipédie, ktoré súvisia s témou. Môže obsahovať napríklad oficiálne stránky umelcov či podnikov, ukážky vedeckých experimentov, galérie biologických objektov, odkazy na mapy, rôzne múzeá, sociálne médiá osobností a iné. Obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam s odkazmi. Každý odkaz obsahuje opis v takej podobe, aby čitateľ vedel, čo ho čaká po kliknutí, teda napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;[https://odkaz.com Opis odkazu]&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.

Počet odkazov by mal byť rozumný, typicky medzi 1{{--}}10, záleží však podľa témy. Táto sekcia nemá fungovať ako nekonečný zoznam odkazov, ale praktický rozcestník pre čitateľa napríklad pre oficiálny web, rôzne sociálne médiá, odkazy súvisiace s témou (vizualizácie chemických reakcií a podobne) alebo obdobné veci. Do externých odkazov nepatria odkazy na cudzojazyčné Wikipédie, ktoré sú riešené pomocou [[Wikiúdaje|Wikiúdajov]] v samostatnej (netextovej) sekcii.

Pre niektoré často odkazované weby (filmové, hudobné, literárne a iné tematické databázy, periodiká a pod.) existujú šablóny štandardne formulovaných externých odkazov, pozri kategóriu [[:Kategória:Šablóny externých odkazov|Šablóny externých odkazov]]. Pre externý odkaz na oficiálny web subjektu existuje šablóna {{tl|Oficiálna stránka}}, štandardne preberajúca adresu webu z dátovej položky [[Wikiúdaje|Wikiúdajov]] s ktorou je článok prepojený.

=== Zdroj ===
Názov sekcie je „'''Zdroj'''“, prípadne „'''Zdroje'''“, ak obsahuje viac ako jeden zdroj. Za zdroj sa v zmysle odporúčania pokladá literatúra alebo stránka na cudzojazyčnej Wikipédii, z ktorých je prebraný text bez väčších úprav (napríklad preložený alebo prevzaný doslovne s povolením od autora zdroja). Patria sem primárne dva druhy zdrojov:

* V prípade, že je stránka prekladom, je toto na stránke uvedené šablónou {{tl|Preklad}}. V tejto šablóne je nutné vyplniť všetky tri parametre ([[Šablóna:Preklad#Použitie|jazyk, názov článku a ID danej úpravy]], aby bolo dohľadateľné, odkiaľ sa preklad vzal) pre každý použitý jazyk, napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Preklad|en|Madame Claude|1183981015}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.
* Ostatné typy zdrojov sú uvedené pomocou príslušnej šablóny (napríklad {{tl|Encyklopédia astronómie}} pre [[Encyklopédia astronómie|Encyklopédiu astronómie SZA]] alebo {{tl|Filit}} pre [[Filit]]).

Do sekcie zdroj ''nepatrí'' použitá literatúra, ktorá nebola prebraná doslovne (patrí do sekcie „Literatúra“), ani odkazy na rôzne stránky mimo Wikipédie (patria do sekcie „Externé odkazy“). Citované stránky či knihy sa správne uvádzajú pomocou citácií do sekcie „Referencie“.

Ak je v sekcii len jeden zdroj, uvádza sa priamo (bez odrážkového zoznamu). Ak je v sekcii viac než jeden zdroj, jednotlivé zdroje sú položkami v odrážkovom zozname.

=== Ďalšie časti stránky, ktoré nevyžadujú samostatnú sekciu ===
Za poslednou sekciou, ktorá je v článku prítomná (keďže článok nemusí obsahovať všetky vyššie uvedené sekcie) sa potom nachádzajú tieto technické položky v tomto poradí:

* {{tl|Portál}}
** Používa sa, ak stránka neobsahuje [[Pomoc:Infobox|infobox]], v ktorom by boli odkazy na portály uvedené, alebo stránka odkazuje na väčší počet portálov, než infobox povoľuje.
** Šablóna {{tl|Portál}} môže byť umiestnená hneď pod nadpis poslednej vyššie uvedenej sekcie článku, ak by malo dôjsť k vzniku esteticky nepeknej medzery na konci článku.
* [[:Kategória:Šablóny výhonkov|Šablóny výhonkov]]
** Uvádzajú sa pod seba, jedna na riadok.
* [[:Kategória:Navigačné šablóny|Navigačné šablóny]]
** Uvádzajú sa pod seba, jedna na riadok.
* {{tl|Autoritné údaje}}
** Umiestňuje sa na stránky, ktoré majú spracované položky na [[Wikiúdaje|Wikiúdajoch]]. Typicky platí pre osobnosti, ale napríklad i pre diela, organizácie a podobné prípady.
* [[Pomoc:Kategória#Radiaci kľúč|DEFAULTSORT]]
** Stránky sú radené v kategóriách abecedne podľa názvu stránky. DEFAULTSORT však umožňuje zmeniť radenie názvu článku v kategórii, napríklad osobnosti je vhodné radiť podľa priezviska. V takom prípade použite napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DEFAULTSORT:Priezvisko, Meno}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo šablóna {{Tl|DEFAULTSORT}}. Používa sa primárne na stránkach osobností, ale možno ho použiť i napríklad na stránkach chemikálií (triedenie kyselín podľa názvu kyseliny) či iných.
* [[Pomoc:Kategória|Kategórie]]
** Umožňujú kategorizovať podobné stránky do spoločných okruhov.

== Príklad zdrojového kódu článku ==
Hypotetický článok so všetkými záverečnými sekciami a ich obvyklým obsahom môže vyzerať nasledovne:

&lt;syntaxhighlight lang=&quot;wikitext&quot; copy=&quot;1&quot;&gt;
'''Albert Einstein''' (* [[14. marec]] [[1879]], [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] – † [[18. apríl]] [[1955]], [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[švajčiarsko]]-[[Spojené štáty|americký]]{{#tag:ref|Text poznámky|group=pozn.}} [[teoretická fyzika|teoretický fyzik]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Albert Einstein | titul = [[Encyclopædia Britannica]] | url = https://www.britannica.com/biography/Albert-Einstein | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

... text článku ...

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Einstein | meno = Albert | autor = | odkaz na autora = | titul = Myšlienky | vydanie = 1 | vydavateľ = Nestor | miesto = Bratislava | rok = 2001 | počet strán = 320 | url = | isbn = 80-89000-21-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Pozri aj ==
* [[špeciálna teória relativity]]
* [[všeobecná teória relativity]]
* [[fotoelektrický jav]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.nobelprize.org/prizes/physics/1921/einstein/biographical/ Albert Einstein] na webe The Nobel Foundation
* {{Csfd meno|52943}}
* {{Imdb meno|0251868}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Albert Einstein|25351002}}

{{Biografický výhonok}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1901 – 1925}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}}
[[Kategória:Nemeckí fyzici]]
[[Kategória:Švajčiarski fyzici]]
[[Kategória:Fyzici USA]]
&lt;/syntaxhighlight&gt;

Upozornenie: príklad je relevantný len pre redaktorov editujúcich [[Pomoc:wikitext|zdrojový kód]] (záložka ''upraviť zdroj''). Pri prispievaní pomocou [[Wikipédia:vizuálny editor|vizuálneho editora]] (záložka ''upraviť'') sa redaktor so zdrojovým kódom priamo nestretáva a obsah, vrátane koncových šablón a kategorizácie, sa zostavuje interaktívne pomocou nástrojov editora.</text>
      <sha1>ctmskmvqj0w09obfdydgulf0fd2gg3k</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244875</id>
      <parentid>8244864</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:33:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] a to.</comment>
      <origin>8244875</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15565" sha1="s16vqgdrdivi0jpvz1dwc6kuwm57r4o" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:ZS]]}}
{{Odporúčanie}}
{{Odporúčania a návody}}

[[File:Zaverecne sekcie.png|400px|thumb|Príklad záverečných sekcií v článku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nihon_Hidankjo&amp;oldid=7977974 Nihon Hidankjo].]]

'''Záverečné sekcie''' predstavujú technické sekcie na konci článkov. Toto odporúčanie opisuje názov, poradie, umiestnenie a obsah záverečných sekcií článkov v hlavnom [[Pomoc:Menný priestor|mennom priestore]] [[slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédie]]. Jeho úlohou je zjednotiť stránky po vizuálnej, obsahovej i technickej stránke. Konzistentná podoba záverečných sekcií uľahčí čitateľovi vyhľadávanie informácií a orientáciu v týchto sekciách a zároveň uľahčí prípadné [[Wikipédia:Bot|robotické]] spracovanie týchto sekcií.

== Pôsobnosť odporúčania == 
Odporúčanie sa týka všetkých článkov v hlavnom mennom priestore. Netýka sa ostatných menných priestorov ([[Wikipédia:Šablóny|Šablóna]], [[Wikipédia:Diskusná stránka|Diskusia]], [[Pomoc:Kategória|Kategória]], Wikipédia, [[Wikipédia:Wikiportál|Portál]] a podobne). Odporúčanie sa týka predovšetkým nových článkov; články, ktoré boli vytvorené pred vytvorením tohto odporúčania, by retroaktívne mali byť upravené tak, aby odporúčanie spĺňali. Ak redaktor upravuje starší článok a neupraví záverečné sekcie podľa tohto pravidla, nie je možné tohto redaktora akokoľvek napomenúť za nedodržanie odporúčania.

[[Wikipédia:Presmerovanie|Presmerovacie stránky]] záverečné sekcie neobsahujú. [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|Rozlišovacie stránky]] môžu výnimočne niektoré sekcie obsahovať (napríklad „Pozri aj“); ak sú prítomné, názvy sekcií a ich usporiadanie sa riadia týmto odporúčaním.

== Záverečné sekcie, ich poradie a obsah ==
Články obsahujú záverečné sekcie vždy v tomto poradí:
# '''Poznámky'''
# '''Referencie'''
# '''Literatúra'''
# '''Ďalšia literatúra'''
# '''Pozri aj'''
# '''Iné projekty'''
# '''Externé odkazy'''
# '''Zdroj'''
# (ďalšie technické záležitosti, ktoré nevyžadujú samostatnú sekciu)

Články nemusia obsahovať všetky uvedené sekcie. Obsahujú len tie sekcie, ktorých obsah nie je prázdny (sú vyplnené pri zverejnení článku alebo sú do nich informácie dodatočne doplnené). Odporúčanie takisto upravuje obsah na konci stránok (portály, navigačné šablóny, kategórie a podobne), ktoré nevyžadujú samostatnú sekciu (pozri nižšie). Záverečné sekcie sú umiestnené vždy na konci stránky, za hlavným obsahom článku. Ide o prakticky čisto technické/formálne sekcie, ktoré uvádzajú zdroje alebo sa odkazujú na iné projekty, ale samy o sebe sa netýkajú obsahu článku ako takého.

=== Poznámky ===
Poznámky všeobecne slúžia primárne na dovysvetlenie nejakej informácie, ktorá čitateľovi nemusí byť jasná z textu. Taktiež môžu obsahovať napríklad alternatívne názvy/mená (aby sa článok sprehľadnil pre čitateľa), uvedenie argumentov pre mienku autora (napríklad pri zvolení jedného z protichodných tvrdení v literatúre), citátov a podobne.

Názov sekcie je „'''Poznámky'''“. Obsahom tejto sekcie je zoznam poznámok v podobe &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;references group=&quot;Pozn.&quot;/&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Referencie|skupina=&quot;pozn.&quot;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; (alebo ich alternatívy; môžu obsahovať i iný názov pre poznámky, napríklad „&lt;code&gt;pozn.&lt;/code&gt;“ alebo „&lt;code&gt;p.&lt;/code&gt;“; názov tejto skupiny poznámok nie je odporúčaním upravovaný).  

Jednotlivé poznámky je vhodné vhodne pomenovať, napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;ref name=&quot;nazov&quot; group=&quot;Pozn.&quot;&gt;Text poznámky&lt;/ref&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. K jednotlivým poznámkam sa tak jednoduchšie pristupuje v zdrojovom kóde.

Poznámky obsahujúce vnorené referencie (citácie zdrojov) je potrebné z technických dôvodov vkladať nepriamo, a to pomocou [[:mw:Help:Magic_words/sk|parser funkcie]] &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{#tag:}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, napr.: &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{#tag:ref|Porovnaj zdroje &lt;ref&gt;...&lt;/ref&gt; a &lt;ref&gt;...&lt;/ref&gt;.|group=pozn.}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.

=== Referencie ===
Názov sekcie je „'''Referencie'''“. Obsahom tejto sekcie je šablóna {{tl|Referencie}} (prípadne s uvedeným počtom zobrazovaných stĺpcov) alebo kód &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;references /&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, ktoré vkladajú zoznam [[Pomoc:Referencie|riadkových referencií]]. V prípade, že referencie nie sú definované priamo v texte, môže sekcia obsahovať ešte jednotlivé referencie v podobe &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;ref name=&quot;názov&quot;&gt;{{Citačná šablóna}}&lt;/ref&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. Sekcia neobsahuje nič viac.

=== Literatúra ===
Názov sekcie je „'''Literatúra'''“. Obsahuje zoznam literatúry použitej v texte, pre ktorú neboli vytvorené konkrétne riadkové referencie. V ideálnom prípade by však pre každý použitý zdroj mali existovať riadkové referencie, pretože bez nich nie je jasné, ku ktorej časti textu sa literatúra vzťahuje. Obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam, kde na každej položke zoznamu je jeden literárny zdroj (uvedený pomocou citačnej šablóny, ak je to možné). Na zoznam nepatria internetové stránky alebo rôzne videá, tie patria do sekcie „Externé odkazy“ (pozri nižšie).
[[Súbor:Leibnizref.png|náhľad|Príklad harvardského štýlu citovania (stránka [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gottfried_Wilhelm_Leibniz&amp;oldid=7895056#Referencie Gottfried Wilhelm Leibniz])]]
Alternatívne je možné sekciu využiť pri harvardskom štýle citovania. Pri tomto štýle citovania obsahuje sekcia „Literatúra“ zoznam použitej literatúry v odrážkovom zozname, s jedným zdrojom na riadok, ako je uvedené vyššie. Na jednotlivé položky tohto zoznamu potom odkazujú jednotlivé referencie, ktoré sa uvádzajú buď v podobe „Autor, rok“, pričom za citáciu sa doplnia strany pomocou {{Tl|rp}} (preferovaný spôsob), alebo v podobe „Autor, rok, strana“. Príklad takejto situácie je na obrázku vpravo.

=== Ďalšia literatúra ===
Názov sekcie je „'''Ďalšia literatúra'''“. V tejto sekcii sa nachádza zoznam kníh, vedeckých článkov či inej obdobnej literatúry, ktorá súvisí s témou a mohla by čitateľa zaujímať alebo predstavovať ďalšie miesto, kde si čitateľ môže prečítať niečo viac o téme či s ňou súvisiacimi oblasťami. Spravidla obsahuje literatúru, ktorá v článku nie je citovaná; môže však obsahovať i literatúru citovanú v článku, ak literatúra obsahuje napríklad ďalšie veci príbuzné k téme, ktoré ale v článku nie sú citované (viď napríklad [[Špeciálne:TrvalýOdkaz/7881939|Timotej (biskup)]]). Obdobne ako u sekcie „Literatúra“, obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam, kde na každej položke zoznamu je jeden literárny zdroj (uvedený pomocou citačnej šablóny, ak je to možné). Pri rôznych druhoch literatúry (monografie, knihy a podobne) možno sekciu rozdeliť do patričných podsekcií, pričom každá podsekcia obsahuje odrážkový zoznam (viď napríklad [[Špeciálne:TrvalýOdkaz/7897509|Efrém Sýrsky]]).

=== Pozri aj ===
Názov sekcie je „'''Pozri aj'''“. Sekcia obsahuje odkazy na ďalšie články na slovenskej Wikipédii, ktoré súvisia s témou článku. Obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam odkazov ([[Wikipédia:Wikilink|wikilinkov]]) na tieto články, typicky jeden na riadok, v opodstatnených prípadoch môže byť i viac odkazov na jednom riadku. K odkazom možno pridať krátke vysvetlenie, prečo by mohol čitateľa zaujímať, ak súvis s hlavnou témou článku nie je ihneď jasný alebo daná stránka zatiaľ neexistuje. Všetky wikilinky začínajú konzistentne buď malým písmenom, alebo veľkým písmenom. Odkazy môžu začínať rozdielnym začiatočným písmenom (veľkým alebo malým), ak je to odôvodnené pravidlami slovenského jazyka alebo inými opodstatnenými dôvodmi (napríklad umelecké mená či obchodné názvy).

=== Iné projekty ===
Názov sekcie je „'''Iné projekty'''“. Sekcia obsahuje odkazy na iné Wikiprojekty ([[Wikislovník]], [[Wikicitáty]], [[Wikimedia Commons|Commons]] a podobne), na ktoré sa odkazuje pomocou šablóny {{tl|Projekt}}. Šablóna sa umiestňuje napriamo (bez odrážkového zoznamu). Sekcia neobsahuje nič iné.

=== Externé odkazy ===
Názov sekcie je „'''Externé odkazy'''“. Sekcia obsahuje odkazy na stránky mimo Wikipédie, ktoré súvisia s témou. Môže obsahovať napríklad oficiálne stránky umelcov či podnikov, ukážky vedeckých experimentov, galérie biologických objektov, odkazy na mapy, rôzne múzeá, sociálne médiá osobností a iné. Obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam s odkazmi. Každý odkaz obsahuje opis v takej podobe, aby čitateľ vedel, čo ho čaká po kliknutí, teda napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;[https://odkaz.com Opis odkazu]&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.

Počet odkazov by mal byť rozumný, typicky medzi 1{{--}}10, záleží však podľa témy. Táto sekcia nemá fungovať ako nekonečný zoznam odkazov, ale praktický rozcestník pre čitateľa napríklad pre oficiálny web, rôzne sociálne médiá, odkazy súvisiace s témou (vizualizácie chemických reakcií a podobne) alebo obdobné veci. Do externých odkazov nepatria odkazy na cudzojazyčné Wikipédie, ktoré sú riešené pomocou [[Wikiúdaje|Wikiúdajov]] v samostatnej (netextovej) sekcii.

Pre niektoré často odkazované weby (filmové, hudobné, literárne a iné tematické databázy, periodiká a pod.) existujú šablóny štandardne formulovaných externých odkazov, pozri kategóriu [[:Kategória:Šablóny externých odkazov|Šablóny externých odkazov]]. Pre externý odkaz na oficiálny web subjektu existuje šablóna {{tl|Oficiálna stránka}}, štandardne preberajúca adresu webu z dátovej položky [[Wikiúdaje|Wikiúdajov]] s ktorou je článok prepojený.

=== Zdroj ===
Názov sekcie je „'''Zdroj'''“, prípadne „'''Zdroje'''“, ak obsahuje viac ako jeden zdroj. Za zdroj sa v zmysle odporúčania pokladá literatúra alebo stránka na cudzojazyčnej Wikipédii, z ktorých je prebraný text bez väčších úprav (napríklad preložený alebo prevzaný doslovne s povolením od autora zdroja). Patria sem primárne dva druhy zdrojov:

* V prípade, že je stránka prekladom, je toto na stránke uvedené šablónou {{tl|Preklad}}. V tejto šablóne je nutné vyplniť všetky tri parametre ([[Šablóna:Preklad#Použitie|jazyk, názov článku a ID danej úpravy]], aby bolo dohľadateľné, odkiaľ sa preklad vzal) pre každý použitý jazyk, napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Preklad|en|Madame Claude|1183981015}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.
* Ostatné typy zdrojov sú uvedené pomocou príslušnej šablóny (napríklad {{tl|Encyklopédia astronómie}} pre [[Encyklopédia astronómie|Encyklopédiu astronómie SZA]] alebo {{tl|Filit}} pre [[Filit]]).

Do sekcie zdroj ''nepatrí'' použitá literatúra, ktorá nebola prebraná doslovne (patrí do sekcie „Literatúra“), ani odkazy na rôzne stránky mimo Wikipédie (patria do sekcie „Externé odkazy“). Citované stránky či knihy sa správne uvádzajú pomocou citácií do sekcie „Referencie“.

Ak je v sekcii len jeden zdroj, uvádza sa priamo (bez odrážkového zoznamu). Ak je v sekcii viac než jeden zdroj, jednotlivé zdroje sú položkami v odrážkovom zozname.

=== Ďalšie časti stránky, ktoré nevyžadujú samostatnú sekciu ===
Za poslednou sekciou, ktorá je v článku prítomná (keďže článok nemusí obsahovať všetky vyššie uvedené sekcie) sa potom nachádzajú tieto technické položky v tomto poradí:

* {{tl|Portál}}
** Používa sa, ak stránka neobsahuje [[Pomoc:Infobox|infobox]], v ktorom by boli odkazy na portály uvedené, alebo stránka odkazuje na väčší počet portálov, než infobox povoľuje.
** Šablóna {{tl|Portál}} môže byť umiestnená hneď pod nadpis poslednej vyššie uvedenej sekcie článku, ak by malo dôjsť k vzniku esteticky nepeknej medzery na konci článku.
* [[:Kategória:Šablóny výhonkov|Šablóny výhonkov]]
** Uvádzajú sa pod seba, jedna na riadok.
* [[:Kategória:Navigačné šablóny|Navigačné šablóny]]
** Uvádzajú sa pod seba, jedna na riadok.
* {{tl|Autoritné údaje}}
** Umiestňuje sa na stránky, ktoré majú spracované položky na [[Wikiúdaje|Wikiúdajoch]]. Typicky platí pre osobnosti, ale napríklad i pre diela, organizácie a podobné prípady.
* [[Pomoc:Kategória#Radiaci kľúč|DEFAULTSORT]]
** Stránky sú radené v kategóriách abecedne podľa názvu stránky. DEFAULTSORT však umožňuje zmeniť radenie názvu článku v kategórii, napríklad osobnosti je vhodné radiť podľa priezviska. V takom prípade použite napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DEFAULTSORT:Priezvisko, Meno}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo šablóna {{Tl|DEFAULTSORT}}. Používa sa primárne na stránkach osobností, ale možno ho použiť i napríklad na stránkach chemikálií (triedenie kyselín podľa názvu kyseliny) či iných.
* [[Pomoc:Kategória|Kategórie]]
** Umožňujú kategorizovať podobné stránky do spoločných okruhov.

== Príklad zdrojového kódu článku ==
Hypotetický článok so všetkými záverečnými sekciami a ich obvyklým obsahom môže vyzerať nasledovne:

&lt;syntaxhighlight lang=&quot;wikitext&quot; copy=&quot;1&quot;&gt;
'''Albert Einstein''' (* [[14. marec]] [[1879]], [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] – † [[18. apríl]] [[1955]], [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[švajčiarsko]]-[[Spojené štáty|americký]]{{#tag:ref|Text poznámky|group=pozn.}} [[teoretická fyzika|teoretický fyzik]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Albert Einstein | titul = [[Encyclopædia Britannica]] | url = https://www.britannica.com/biography/Albert-Einstein | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

... text článku ...

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Einstein | meno = Albert | autor = | odkaz na autora = | titul = Myšlienky | vydanie = 1 | vydavateľ = Nestor | miesto = Bratislava | rok = 2001 | počet strán = 320 | url = | isbn = 80-89000-21-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Pozri aj ==
* [[špeciálna teória relativity]]
* [[všeobecná teória relativity]]
* [[fotoelektrický jav]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.nobelprize.org/prizes/physics/1921/einstein/biographical/ Albert Einstein] na webe The Nobel Foundation
* {{Csfd meno|52943}}
* {{Imdb meno|0251868}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Albert Einstein|25351002}}

{{Biografický výhonok}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1901 – 1925}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}}
[[Kategória:Nemeckí fyzici]]
[[Kategória:Švajčiarski fyzici]]
[[Kategória:Fyzici USA]]
&lt;/syntaxhighlight&gt;

Upozornenie: príklad je relevantný len pre redaktorov editujúcich [[Pomoc:wikitext|zdrojový kód]] (záložka ''upraviť zdroj''). Pri prispievaní pomocou [[Wikipédia:vizuálny editor|vizuálneho editora]] (záložka ''upraviť'') sa redaktor so zdrojovým kódom priamo nestretáva a obsah, vrátane koncových šablón a kategorizácie, sa zostavuje interaktívne pomocou nástrojov editora.</text>
      <sha1>s16vqgdrdivi0jpvz1dwc6kuwm57r4o</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244879</id>
      <parentid>8244875</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:37:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>aj správne napísané je to tam nadbytočné</comment>
      <origin>8244879</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15560" sha1="ctmskmvqj0w09obfdydgulf0fd2gg3k" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:ZS]]}}
{{Odporúčanie}}
{{Odporúčania a návody}}

[[File:Zaverecne sekcie.png|400px|thumb|Príklad záverečných sekcií v článku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nihon_Hidankjo&amp;oldid=7977974 Nihon Hidankjo].]]

'''Záverečné sekcie''' predstavujú technické sekcie na konci článkov. Toto odporúčanie opisuje názov, poradie, umiestnenie a obsah záverečných sekcií článkov v hlavnom [[Pomoc:Menný priestor|mennom priestore]] [[slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédie]]. Jeho úlohou je zjednotiť stránky po vizuálnej, obsahovej i technickej stránke. Konzistentná podoba záverečných sekcií uľahčí čitateľovi vyhľadávanie informácií a orientáciu v týchto sekciách a zároveň uľahčí prípadné [[Wikipédia:Bot|robotické]] spracovanie týchto sekcií.

== Pôsobnosť odporúčania == 
Odporúčanie sa týka všetkých článkov v hlavnom mennom priestore. Netýka sa ostatných menných priestorov ([[Wikipédia:Šablóny|Šablóna]], [[Wikipédia:Diskusná stránka|Diskusia]], [[Pomoc:Kategória|Kategória]], Wikipédia, [[Wikipédia:Wikiportál|Portál]] a podobne). Odporúčanie sa týka predovšetkým nových článkov; články, ktoré boli vytvorené pred vytvorením tohto odporúčania, by retroaktívne mali byť upravené tak, aby odporúčanie spĺňali. Ak redaktor upravuje starší článok a neupraví záverečné sekcie podľa tohto pravidla, nie je možné tohto redaktora akokoľvek napomenúť za nedodržanie odporúčania.

[[Wikipédia:Presmerovanie|Presmerovacie stránky]] záverečné sekcie neobsahujú. [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|Rozlišovacie stránky]] môžu výnimočne niektoré sekcie obsahovať (napríklad „Pozri aj“); ak sú prítomné, názvy sekcií a ich usporiadanie sa riadia týmto odporúčaním.

== Záverečné sekcie, ich poradie a obsah ==
Články obsahujú záverečné sekcie vždy v tomto poradí:
# '''Poznámky'''
# '''Referencie'''
# '''Literatúra'''
# '''Ďalšia literatúra'''
# '''Pozri aj'''
# '''Iné projekty'''
# '''Externé odkazy'''
# '''Zdroj'''
# (ďalšie technické záležitosti, ktoré nevyžadujú samostatnú sekciu)

Články nemusia obsahovať všetky uvedené sekcie. Obsahujú len tie sekcie, ktorých obsah nie je prázdny (sú vyplnené pri zverejnení článku alebo sú do nich informácie dodatočne doplnené). Odporúčanie takisto upravuje obsah na konci stránok (portály, navigačné šablóny, kategórie a podobne), ktoré nevyžadujú samostatnú sekciu (pozri nižšie). Záverečné sekcie sú umiestnené vždy na konci stránky, za hlavným obsahom článku. Ide o prakticky čisto technické/formálne sekcie, ktoré uvádzajú zdroje alebo sa odkazujú na iné projekty, ale samy o sebe sa netýkajú obsahu článku ako takého.

=== Poznámky ===
Poznámky všeobecne slúžia primárne na dovysvetlenie nejakej informácie, ktorá čitateľovi nemusí byť jasná z textu. Taktiež môžu obsahovať napríklad alternatívne názvy/mená (aby sa článok sprehľadnil pre čitateľa), uvedenie argumentov pre mienku autora (napríklad pri zvolení jedného z protichodných tvrdení v literatúre), citátov a podobne.

Názov sekcie je „'''Poznámky'''“. Obsahom tejto sekcie je zoznam poznámok v podobe &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;references group=&quot;Pozn.&quot;/&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Referencie|skupina=&quot;pozn.&quot;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; (alebo ich alternatívy; môžu obsahovať i iný názov pre poznámky, napríklad „&lt;code&gt;pozn.&lt;/code&gt;“ alebo „&lt;code&gt;p.&lt;/code&gt;“; názov tejto skupiny poznámok nie je odporúčaním upravovaný).  

Jednotlivé poznámky je vhodné vhodne pomenovať, napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;ref name=&quot;nazov&quot; group=&quot;Pozn.&quot;&gt;Text poznámky&lt;/ref&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. K jednotlivým poznámkam sa tak jednoduchšie pristupuje v zdrojovom kóde.

Poznámky obsahujúce vnorené referencie (citácie zdrojov) je potrebné z technických dôvodov vkladať nepriamo, pomocou [[:mw:Help:Magic_words/sk|parser funkcie]] &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{#tag:}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, napr.: &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{#tag:ref|Porovnaj zdroje &lt;ref&gt;...&lt;/ref&gt; a &lt;ref&gt;...&lt;/ref&gt;.|group=pozn.}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.

=== Referencie ===
Názov sekcie je „'''Referencie'''“. Obsahom tejto sekcie je šablóna {{tl|Referencie}} (prípadne s uvedeným počtom zobrazovaných stĺpcov) alebo kód &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;references /&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, ktoré vkladajú zoznam [[Pomoc:Referencie|riadkových referencií]]. V prípade, že referencie nie sú definované priamo v texte, môže sekcia obsahovať ešte jednotlivé referencie v podobe &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;&lt;ref name=&quot;názov&quot;&gt;{{Citačná šablóna}}&lt;/ref&gt;&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. Sekcia neobsahuje nič viac.

=== Literatúra ===
Názov sekcie je „'''Literatúra'''“. Obsahuje zoznam literatúry použitej v texte, pre ktorú neboli vytvorené konkrétne riadkové referencie. V ideálnom prípade by však pre každý použitý zdroj mali existovať riadkové referencie, pretože bez nich nie je jasné, ku ktorej časti textu sa literatúra vzťahuje. Obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam, kde na každej položke zoznamu je jeden literárny zdroj (uvedený pomocou citačnej šablóny, ak je to možné). Na zoznam nepatria internetové stránky alebo rôzne videá, tie patria do sekcie „Externé odkazy“ (pozri nižšie).
[[Súbor:Leibnizref.png|náhľad|Príklad harvardského štýlu citovania (stránka [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gottfried_Wilhelm_Leibniz&amp;oldid=7895056#Referencie Gottfried Wilhelm Leibniz])]]
Alternatívne je možné sekciu využiť pri harvardskom štýle citovania. Pri tomto štýle citovania obsahuje sekcia „Literatúra“ zoznam použitej literatúry v odrážkovom zozname, s jedným zdrojom na riadok, ako je uvedené vyššie. Na jednotlivé položky tohto zoznamu potom odkazujú jednotlivé referencie, ktoré sa uvádzajú buď v podobe „Autor, rok“, pričom za citáciu sa doplnia strany pomocou {{Tl|rp}} (preferovaný spôsob), alebo v podobe „Autor, rok, strana“. Príklad takejto situácie je na obrázku vpravo.

=== Ďalšia literatúra ===
Názov sekcie je „'''Ďalšia literatúra'''“. V tejto sekcii sa nachádza zoznam kníh, vedeckých článkov či inej obdobnej literatúry, ktorá súvisí s témou a mohla by čitateľa zaujímať alebo predstavovať ďalšie miesto, kde si čitateľ môže prečítať niečo viac o téme či s ňou súvisiacimi oblasťami. Spravidla obsahuje literatúru, ktorá v článku nie je citovaná; môže však obsahovať i literatúru citovanú v článku, ak literatúra obsahuje napríklad ďalšie veci príbuzné k téme, ktoré ale v článku nie sú citované (viď napríklad [[Špeciálne:TrvalýOdkaz/7881939|Timotej (biskup)]]). Obdobne ako u sekcie „Literatúra“, obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam, kde na každej položke zoznamu je jeden literárny zdroj (uvedený pomocou citačnej šablóny, ak je to možné). Pri rôznych druhoch literatúry (monografie, knihy a podobne) možno sekciu rozdeliť do patričných podsekcií, pričom každá podsekcia obsahuje odrážkový zoznam (viď napríklad [[Špeciálne:TrvalýOdkaz/7897509|Efrém Sýrsky]]).

=== Pozri aj ===
Názov sekcie je „'''Pozri aj'''“. Sekcia obsahuje odkazy na ďalšie články na slovenskej Wikipédii, ktoré súvisia s témou článku. Obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam odkazov ([[Wikipédia:Wikilink|wikilinkov]]) na tieto články, typicky jeden na riadok, v opodstatnených prípadoch môže byť i viac odkazov na jednom riadku. K odkazom možno pridať krátke vysvetlenie, prečo by mohol čitateľa zaujímať, ak súvis s hlavnou témou článku nie je ihneď jasný alebo daná stránka zatiaľ neexistuje. Všetky wikilinky začínajú konzistentne buď malým písmenom, alebo veľkým písmenom. Odkazy môžu začínať rozdielnym začiatočným písmenom (veľkým alebo malým), ak je to odôvodnené pravidlami slovenského jazyka alebo inými opodstatnenými dôvodmi (napríklad umelecké mená či obchodné názvy).

=== Iné projekty ===
Názov sekcie je „'''Iné projekty'''“. Sekcia obsahuje odkazy na iné Wikiprojekty ([[Wikislovník]], [[Wikicitáty]], [[Wikimedia Commons|Commons]] a podobne), na ktoré sa odkazuje pomocou šablóny {{tl|Projekt}}. Šablóna sa umiestňuje napriamo (bez odrážkového zoznamu). Sekcia neobsahuje nič iné.

=== Externé odkazy ===
Názov sekcie je „'''Externé odkazy'''“. Sekcia obsahuje odkazy na stránky mimo Wikipédie, ktoré súvisia s témou. Môže obsahovať napríklad oficiálne stránky umelcov či podnikov, ukážky vedeckých experimentov, galérie biologických objektov, odkazy na mapy, rôzne múzeá, sociálne médiá osobností a iné. Obsah sekcie tvorí odrážkový zoznam s odkazmi. Každý odkaz obsahuje opis v takej podobe, aby čitateľ vedel, čo ho čaká po kliknutí, teda napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;[https://odkaz.com Opis odkazu]&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.

Počet odkazov by mal byť rozumný, typicky medzi 1{{--}}10, záleží však podľa témy. Táto sekcia nemá fungovať ako nekonečný zoznam odkazov, ale praktický rozcestník pre čitateľa napríklad pre oficiálny web, rôzne sociálne médiá, odkazy súvisiace s témou (vizualizácie chemických reakcií a podobne) alebo obdobné veci. Do externých odkazov nepatria odkazy na cudzojazyčné Wikipédie, ktoré sú riešené pomocou [[Wikiúdaje|Wikiúdajov]] v samostatnej (netextovej) sekcii.

Pre niektoré často odkazované weby (filmové, hudobné, literárne a iné tematické databázy, periodiká a pod.) existujú šablóny štandardne formulovaných externých odkazov, pozri kategóriu [[:Kategória:Šablóny externých odkazov|Šablóny externých odkazov]]. Pre externý odkaz na oficiálny web subjektu existuje šablóna {{tl|Oficiálna stránka}}, štandardne preberajúca adresu webu z dátovej položky [[Wikiúdaje|Wikiúdajov]] s ktorou je článok prepojený.

=== Zdroj ===
Názov sekcie je „'''Zdroj'''“, prípadne „'''Zdroje'''“, ak obsahuje viac ako jeden zdroj. Za zdroj sa v zmysle odporúčania pokladá literatúra alebo stránka na cudzojazyčnej Wikipédii, z ktorých je prebraný text bez väčších úprav (napríklad preložený alebo prevzaný doslovne s povolením od autora zdroja). Patria sem primárne dva druhy zdrojov:

* V prípade, že je stránka prekladom, je toto na stránke uvedené šablónou {{tl|Preklad}}. V tejto šablóne je nutné vyplniť všetky tri parametre ([[Šablóna:Preklad#Použitie|jazyk, názov článku a ID danej úpravy]], aby bolo dohľadateľné, odkiaľ sa preklad vzal) pre každý použitý jazyk, napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Preklad|en|Madame Claude|1183981015}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;.
* Ostatné typy zdrojov sú uvedené pomocou príslušnej šablóny (napríklad {{tl|Encyklopédia astronómie}} pre [[Encyklopédia astronómie|Encyklopédiu astronómie SZA]] alebo {{tl|Filit}} pre [[Filit]]).

Do sekcie zdroj ''nepatrí'' použitá literatúra, ktorá nebola prebraná doslovne (patrí do sekcie „Literatúra“), ani odkazy na rôzne stránky mimo Wikipédie (patria do sekcie „Externé odkazy“). Citované stránky či knihy sa správne uvádzajú pomocou citácií do sekcie „Referencie“.

Ak je v sekcii len jeden zdroj, uvádza sa priamo (bez odrážkového zoznamu). Ak je v sekcii viac než jeden zdroj, jednotlivé zdroje sú položkami v odrážkovom zozname.

=== Ďalšie časti stránky, ktoré nevyžadujú samostatnú sekciu ===
Za poslednou sekciou, ktorá je v článku prítomná (keďže článok nemusí obsahovať všetky vyššie uvedené sekcie) sa potom nachádzajú tieto technické položky v tomto poradí:

* {{tl|Portál}}
** Používa sa, ak stránka neobsahuje [[Pomoc:Infobox|infobox]], v ktorom by boli odkazy na portály uvedené, alebo stránka odkazuje na väčší počet portálov, než infobox povoľuje.
** Šablóna {{tl|Portál}} môže byť umiestnená hneď pod nadpis poslednej vyššie uvedenej sekcie článku, ak by malo dôjsť k vzniku esteticky nepeknej medzery na konci článku.
* [[:Kategória:Šablóny výhonkov|Šablóny výhonkov]]
** Uvádzajú sa pod seba, jedna na riadok.
* [[:Kategória:Navigačné šablóny|Navigačné šablóny]]
** Uvádzajú sa pod seba, jedna na riadok.
* {{tl|Autoritné údaje}}
** Umiestňuje sa na stránky, ktoré majú spracované položky na [[Wikiúdaje|Wikiúdajoch]]. Typicky platí pre osobnosti, ale napríklad i pre diela, organizácie a podobné prípady.
* [[Pomoc:Kategória#Radiaci kľúč|DEFAULTSORT]]
** Stránky sú radené v kategóriách abecedne podľa názvu stránky. DEFAULTSORT však umožňuje zmeniť radenie názvu článku v kategórii, napríklad osobnosti je vhodné radiť podľa priezviska. V takom prípade použite napríklad &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DEFAULTSORT:Priezvisko, Meno}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo šablóna {{Tl|DEFAULTSORT}}. Používa sa primárne na stránkach osobností, ale možno ho použiť i napríklad na stránkach chemikálií (triedenie kyselín podľa názvu kyseliny) či iných.
* [[Pomoc:Kategória|Kategórie]]
** Umožňujú kategorizovať podobné stránky do spoločných okruhov.

== Príklad zdrojového kódu článku ==
Hypotetický článok so všetkými záverečnými sekciami a ich obvyklým obsahom môže vyzerať nasledovne:

&lt;syntaxhighlight lang=&quot;wikitext&quot; copy=&quot;1&quot;&gt;
'''Albert Einstein''' (* [[14. marec]] [[1879]], [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] – † [[18. apríl]] [[1955]], [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[švajčiarsko]]-[[Spojené štáty|americký]]{{#tag:ref|Text poznámky|group=pozn.}} [[teoretická fyzika|teoretický fyzik]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Albert Einstein | titul = [[Encyclopædia Britannica]] | url = https://www.britannica.com/biography/Albert-Einstein | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

... text článku ...

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Einstein | meno = Albert | autor = | odkaz na autora = | titul = Myšlienky | vydanie = 1 | vydavateľ = Nestor | miesto = Bratislava | rok = 2001 | počet strán = 320 | url = | isbn = 80-89000-21-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Pozri aj ==
* [[špeciálna teória relativity]]
* [[všeobecná teória relativity]]
* [[fotoelektrický jav]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.nobelprize.org/prizes/physics/1921/einstein/biographical/ Albert Einstein] na webe The Nobel Foundation
* {{Csfd meno|52943}}
* {{Imdb meno|0251868}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Albert Einstein|25351002}}

{{Biografický výhonok}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1901 – 1925}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}}
[[Kategória:Nemeckí fyzici]]
[[Kategória:Švajčiarski fyzici]]
[[Kategória:Fyzici USA]]
&lt;/syntaxhighlight&gt;

Upozornenie: príklad je relevantný len pre redaktorov editujúcich [[Pomoc:wikitext|zdrojový kód]] (záložka ''upraviť zdroj''). Pri prispievaní pomocou [[Wikipédia:vizuálny editor|vizuálneho editora]] (záložka ''upraviť'') sa redaktor so zdrojovým kódom priamo nestretáva a obsah, vrátane koncových šablón a kategorizácie, sa zostavuje interaktívne pomocou nástrojov editora.</text>
      <sha1>ctmskmvqj0w09obfdydgulf0fd2gg3k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Lekvarnička/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>727233</id>
    <revision>
      <id>8244592</id>
      <parentid>8244534</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:33:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <origin>8244592</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="51175" sha1="nn4gsyrye4nzkov3zhp7o4l62xlotyl" xml:space="preserve">== Iveta Neveďalová ==
{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Iveta Neveďalová
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|1990|09|10}}
 | miesto narodenia           = [[Martin]]
 | štát                       = [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] (dnes [[Slovensko]])
 | pozícia                    = stredopoliarka
 | súčasný klub               = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
 | mládežnícke kluby          = Brno
 | roky                       = 2009{{--}}
 | kluby                      = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
 | národné mužstvo            = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]
 | reprezentačné roky         = 2015
 | reprezentačné zápasy(góly) = 2 (2)
}}
'''Iveta Neveďalová''' (* [[10. september]] [[1990]]) je slovenská futbalistka a trénerka tímu [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]. Je šesťnásobnou víťazkou ocenenia trénerka roka v kategóriách juniorky WU19 a ženy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GRASSROOTS GALA – Kategória tréner: Neveďalová dýcha na chrbát Weissovi | url = https://futbalsfz.sk/grassroots-gala-kategoria-trener-nevedalova-dycha-na-chrbat-weissovi/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-12-07 | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = sk | meno = Silvester | priezvisko = Bobko}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==
Od štrnástich rokov hrávala za Brno v kategórii WU 19, neskôr za ženy. Potom prestúpila do [[Spartak Myjava (ženy)|Spartaka Myjava]], kde pomohla vybudovať ženský futbal. V sezóne 2025/26 sa im ako prvého slovenskému ženskému tímu podarilo postúpiť z prvého kvalifikačného kola Ligy majsteriek.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Iveta Neveďalová: Každé dievča, ktoré príde hrať futbal na Myjavu to má za odmenu :: spartakmyjava | url = https://www.spartakmyjava.sk/l/iveta-nevedalova-kazde-dievca-ktore-pride-hrat-futbal-na-myjavu-to-ma-za-odmenu/ | vydavateľ = www.spartakmyjava.sk | dátum vydania = 2025-12-04 | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentácia ==
Slovensko reprezentovala na 2 zápasoch a dala 2 góly.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}&lt;/ref&gt;

== Úspechy ==
'''Spartak Myjava (futbal)'''

* [[1. slovenská futbalová liga žien|Majsterka Slovenska]]: [[1. slovenská futbalová liga žien 2021/2022|2021/22]], [[1. slovenská futbalová liga žien 2022/2023|2022/23]], [[1. slovenská futbalová liga žien 2023/2024|2023/24]], [[1. slovenská futbalová liga žien 2024/2025|2024/25]], [[1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026|2025/26]]

* [[Slovenský pohár vo futbale žien|Víťazka Slovenského pohára]]: [[Slovenský pohár vo futbale žien 2022/2023|2022/23]], [[Slovenský pohár vo futbale žien 2023/2024|2023/24]], [[Slovenský pohár vo futbale žien 2024/2025|2024/25]], [[Slovenský pohár vo futbale žien 2024/2025|2025/26]]

'''Sparta Myjava (futsal)'''

* Majsterka Slovenska: 2019/20&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženy získali ďalší cenný titul :: spartakmyjava | url = https://www.spartakmyjava.sk/l/zeny-ziskali-dalsi-cenny-titul/ | vydavateľ = www.spartakmyjava.sk | dátum vydania = 2020-02-27 | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

'''Individuálne'''

* Trénerka roka (kategória juniorky WU19): 2019,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GALA GRASSROOTS FUTBALU 2019 | url = https://futbalsfz.sk/gala-grassroots-futbalu-2019/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2020-03-01 | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}&lt;/ref&gt; 2022&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GRASSROOTS - Gala Grassroots SFZ 2022 {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/grassroots-gala-grassroots-sfz-2022/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
* Trénerka roka (kategória ženy): 2022,&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; 2023,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GRASSROOTS – Grassroots Gala 2023: Cena pre najlepšieho hráča do 19 rokov pre Lea Sauera | url = https://futbalsfz.sk/grassroots-grassroots-gala-sfz-2023/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = sk | priezvisko = SFZ}}&lt;/ref&gt; 2024,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GRASSROOTS – Grassroots Gala 2024: Leo Sauer opäť Futbalistom roka do 19 rokov {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/grassroots-grassroots-gala-2024-leo-sauer-opat-futbalistom-roka-do-19-rokov/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GRASSROOTS GALA – Oni sú srdcom slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/grassroots-gala-oni-su-srdcom-slovenskeho-futbalu/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-12-03 | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;


== Jess Carter ==
{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Jessica Carter
 | celé meno                  = Jessica Leigh Carter
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|1997|10|27}}
 | miesto narodenia           = Warwick
 | štát                       = [[Anglicko]]
 | výška                      = 165 cm
 | pozícia                    = stopérka
 | súčasný klub               = Gotham FC
 | klubové číslo              = 27
 | mládežnícke roky           = 2004{{--}}2013&lt;br /&gt;2013
 | mládežnícke kluby          = Warwick Junior&lt;br /&gt;Birmingham City
 | kluby                      = Birmingham City&lt;br /&gt;[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]&lt;br /&gt;Gotham FC
 | zápasy(góly)               = 67 (1)&lt;br /&gt;89 (3)&lt;br /&gt;44 (0)
 | národné mužstvo            = Anglicko WU19&lt;br /&gt;Anglicko WU20&lt;br /&gt;Anglicko WU21&lt;br /&gt;Anglicko WU23&lt;br /&gt;[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]
 | reprezentačné roky         = 2014&lt;br /&gt;2016&lt;br /&gt;2016{{--}}2019&lt;br /&gt;2019&lt;br /&gt;2017
 | reprezentačné zápasy(góly) = 3 (1)&lt;br /&gt;3 (0)&lt;br /&gt;5 (1)&lt;br /&gt;1 (0)&lt;br /&gt;55 (3)
}}{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Ann-Katrin Berger
 | foto                       = Ann-Katrin Berger Gotham NC Courage Mar 21 2026-190 (cropped).jpg
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|1990|10|09}}
 | miesto narodenia           = [[Göppingen (mesto)|Göppingen]]
 | štát                       = [[Nemecko]]
 | výška                      = 180 cm
 | pozícia                    = brankárka
 | súčasný klub               = [[Gotham FC]]
 | klubové číslo              = 30
 | roky                       = 2009{{--}}2011&lt;br /&gt;2011{{--}}2014&lt;br /&gt;2011{{--}}2013&lt;br /&gt;2014{{--}}2016&lt;br /&gt;2016{{--}}2018&lt;br /&gt;2019{{--}}2024&lt;br /&gt;20424{{--}}
 | kluby                      = VfL Sindelfingen&lt;br /&gt;[[1. FFC Turbine Potsdam]]&lt;br /&gt;1. FFC Turbine Potsdam (B tím)&lt;br /&gt;[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain FC]]&lt;br /&gt;Birmingham City&lt;br /&gt;[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea F.C.]]&lt;br /&gt;[[Gotham FC]]
 | zápasy(góly)               = {{0}} 26 (0)&lt;br /&gt;{{0}} 19 (0)&lt;br /&gt;{{0}} 6 (0)&lt;br /&gt;{{0}} 12 (0)&lt;br /&gt;{{0}} 33 (0)&lt;br /&gt;{{0}} 65 (0)&lt;br /&gt;{{0}} 56 (0)
 | národné mužstvo            = [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov|Nemecko WU19]]&lt;br /&gt;[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]
 | reprezentačné roky         = 2009&lt;br /&gt;2020{{--}}
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}} 1 (0)&lt;br /&gt;{{0}} 34 (0)
}}

== Ann-Katrin Berger ==
'''Ann-Katrin &quot;Anne/Ann&quot; Berger''' (* 9. október 1990) je nemecká profesionálna futbalistka, hrajúca ako brankárka. Hrá za nemeckú reprezentáciu a Gotham FC. Je jedna z najlepších ženských brankárok vo svete.

== Klubová kariéra ==
V lete 2011 podpísala trojročnú zmluvu s 1. FFC Turbine Potsdam, ktorý hral v nemeckej najvyššej lige. Jej debut bol 21. augusta 2011 proti Hamburger SV, v zápase vychytala nulu.  

V júny 2014 podpísala zmluvu s [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]. Za dva roky odohrala 22 zápasov. v júny 2016 prestúpila do Birmingham City.

V novembri 2017 jej bola diagnostikovala rakovina štítnej žľazy, podstúpila liečbu a vstúpila do remisie. 8. februára 2018 odohrala prvý zápas po diagnostikovaní rakovinou, bol to zápas 4. kola FA Women's Cup 2017/18 proti Reading, ktorý vyhrali 1:0. V tejto sezóne dostala ocenenie PFA Premier League Tím roka

Keď jej skončila zmluva s Birmingham City, odmietla jej pokračovanie a 4. januára 2019 podpísala zmluvu s Chelsea. Trénerka Emma Hayes s ňou podpísala zmluvu ako súčasť prestavby tímu, aj keď boli v kádri 3 iné brankárky.

Za sezónu 2020/21, v ktorej vychytala nulu v 12 zápasoch, získala ocenenie Zlatú rukavicu. 23. augusta 2022 oznámila, že znova trpí rakovinou štítnej žľazy. O viac ako mesiac neskôr,23. septembra 2022, znova chytala v zápase proti Manchaster City. V marci 2023 chytila penaltu v zápase Ligy majsteriek proti Lyonu a tím zabezpečila postup Chelsea do semifinále.

V apríli 2024 oznámila podpísanie ročnej zmluvy s Gotham FC, v septembri zmluvu predĺžila do konca roku 2026. V novembri 2024 bola zaradená na 25. miesto v svetovom rebríčku hráčok podľa časopisu ESPN, ako najlepšia brankárka sveta. Za rok 2024 dostala ocenenie najlepšej brankárky NWSL.

25. mája 2025 chytala finálový zápas Pohár majsteriek CONCACAF 2025 proti Tigres, ktorý vyhrali 1:0, čím sa stali prvými majsterkami tejto súťaže.

== Reprezentácia ==
Prvýkrát bolo povolaná k reprezentačnému tímu v novembri 2018. Debut mala 1. decembra 2020 v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá Európy 2022 proti Írsku.

Bola v kádri na Majstrovstvách Európy 2022, ale nehrala žiaden zápas. Nemecko skončilo na 2. mieste. Tiež bola kádri na Majstrovstvách sveta 2023, nehrala žiaden zápas a Nemecko prvýkrát nepostúpilo zo skupinovej fázy.

V júli bola v kádri na Letné olympijské hry 2024 a bola bankárskou jednotkou. V penaltovom rozstrele voo štvrťfinálovom zápase proti Kanade, chytila dve penalty a dala víťaznú penaltu, čím postúpili do semifinále. V zápase o 3. miesto vyrazila penaltu v 9. minúte nadstaveného času, čím pomohlo k získaniu bronzovej medaily.


On 12 June 2025, Berger was called up to the Germany squad for the UEFA Women's Euro 2025. In the Women's Euro 2025 quarter-finals against the French national team she made several crucial saves and scored herself in the subsequent penalty-shoot-out. She was officially named &quot;the player of the match.&quot; The Guardian called her save in the 103rd minute as &quot;one of the all-time great European Championship saves ever,&quot; and the German media ennobeled her as the &quot;hero of an epic evening.&quot; The subsequent semi-final against Spain was lost 0-1. The conceded goal, scored by Aitana Bonmatí in extra time shortly before the end, was facilitated by a positional error by Berger. She took full responsibility for this, which was praised by the media as a remarkable reaction.

== Osobný život ==
Od roku 2017 je vo vzťahu s Jess Carter, tiež profesionálnou futbalitskou. Zásnuby ohlásili b máji 2024.

Prekonala rakovinu štitnej žlazy a dvakrát sa vrátila k profesionálnemu futbalu.

Je tiež ambasádorka a spoluzakladateľka Judan Ali Football Academy v Londýne.

https://www.olympics.com/en/news/ann-katrin-berger-football-top-things-german-goalkeeper-cancer-penalty-saver

https://www.sportskeeda.com/us/olympics/who-ann-katrin-berger-a-look-journey-cancer-recovery-becoming-euro-2025-penalty-shootout-hero

== Štatistiky ==

== Úspechy ==
'''1. FFC Turbine Potsdam'''
* [[Fußball-Frauen-Bundesliga|Bundesliga]]: 2011/12
* DFB-Hallenpokal for women: 2014

'''Birmingham City'''

* Women's FA Cup: runner-up: 2016/17

'''Chelsea'''

* [[Women’s Super League|FA Women's Super League]]: 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23
* FA Women's League Cup: 2019/20, 2020/21
* Women's FA Community Shield: 2020
* Women's FA Cup: 2020/21, 2021/22, 2022/23
* UEFA Women's Champions League runner-up: 2020/21

'''Gotham FC'''

* CONCACAF W Champions Cup: 2024/25
* NWSL Championship: 2025
* FIFA Women's Champions Cup: 3. miesto

'''Nemecko'''

* [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] 2. miesto: 2022
* [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 3. miesto: 2023/24
* [[Letné olympijské hry]] bronzová medaila: 2024
* [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 2. miesto: 2025:

'''Individual'''

* Women's Super League Golden Glove: 2020/21
* FA WSL PFA Team of the Year: 2017/18, 2019/20, 2020/21, 2021/22
* The 100 Best Female Footballers In The World: 67 (2020), 49 (2021), 32 (2024)
* The Best FIFA Goalkeeper: 3rd in 2021 3rd in 2022
* Women's Footballer of the Year (Germany): 2024, 2025 (together with Giulia Gwinn)
* Silbernes Lorbeerblatt: 2024
* NWSL Team of the Month: May 2024
* NWSL Best XI: 2024
* NWSL Goalkeeper of the Year: 2024
* Yashin Trophy nomination: 2nd place
* Key to the City of New York

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov ==
tréneri:

Katarína Paxnerová (do 2014?)

Branislav Petrovič 2014?-2018&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalový Tréner Petrovič skončil pri reprezentačných tímoch junioriek | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/129880/futbalovy-trener-petrovic-skoncil-pri-reprezentacnych-timoch-junioriek | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia zmena na reprezentačnom úseku žien, po Pakuszovi skončil aj | url = https://www.netky.sk/clanok/dalsia-zmena-na-reprezentacnom-useku-zien-po-pakuszovi-skoncil-aj-petrovic | vydavateľ = Netky.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | meno = Autor: Roman | priezvisko = Bekö}}&lt;/ref&gt;

Jozef Jelšic 2018-&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Jelšic novým trénerom reprezentácií žien do 15, 17 a 19 rokov | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/jozef-jelsic-novym-trenerom-reprezentacii-zien-do-15-17-a-19-rokov-2023050917244588578 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = Šport.sk}}&lt;/ref&gt;

== Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA) ==
{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –&lt;br&gt;11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1999''' bol turnaj, ktorý určili tímy, ktoré sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. Konal sa od 21. augusta 1997 do 11. októbra 1998. 16 tímov z Triedy A boli rozdelené do 4 skupín. Víťazné tímy skupín sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta. 4 tímy na druhých miestach skupín boli vylosované do dvojíc a hrali dvojzápas doma a vonku o postup na Majstrovstvá sveta.

Tímy, ktoré sa kvalifikovali: [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]], [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]], [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]], [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] a [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]].

== Trieda A ==

=== Skupina 1 ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan=&quot;5&quot; |
!{{Minivlajka|Švédsko}}
!{{minivlajka|Ukrajina}}
!{{Minivlajka|Island}}
!{{Minivlajka|Španielsko}}
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
| align=&quot;center&quot; |1.
|{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |'''18'''
| align=&quot;center&quot; |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]]
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |{{ku|3|2}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|3|1}}
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;
| align=&quot;center&quot; |2.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |'''9'''
| align=&quot;center&quot; |Play-off o postup
| align=&quot;center&quot; |{{ku|0|5}}
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
|-
| align=&quot;center&quot; |3.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |'''5'''
|
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|3|2}}
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|1}}
|- bgcolor=&quot;#ffcC99&quot;
| align=&quot;center&quot; |4.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |'''2'''
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |Baráž o Triedu A a B
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; |—
|}
{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}

=== Skupina 2 ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan=&quot;5&quot; |
!{{Minivlajka|Taliansko}}
!{{Minivlajka|Fínsko}}
!{{Minivlajka|Francúzsko}}
!{{Minivlajka|Švajčiarsko}}
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
| align=&quot;center&quot; |1.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |'''16'''
| align=&quot;center&quot; |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]]
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;
| align=&quot;center&quot; |2.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |'''10'''
| align=&quot;center&quot; |Play-off o postup
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
|-
| align=&quot;center&quot; |3.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |'''8'''
|
| align=&quot;center&quot; |{{ku|2|3}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
|- bgcolor=&quot;#ffcC99&quot;
| align=&quot;center&quot; |4.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |'''0'''
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |Baráž o Triedu A a B
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|3}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; |—
|}
{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}

=== Skupina 3 ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan=&quot;5&quot; |
!{{Minivlajka|Nórsko}}
!{{Minivlajka|Nemecko}}
!{{Minivlajka|Holandsko}}
!{{Minivlajka|Anglicko}}
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
| align=&quot;center&quot; |1.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |'''13'''
| align=&quot;center&quot; |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]]
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |{{ku|3|2}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|6|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|2|0}}
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;
| align=&quot;center&quot; |2.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |'''12'''
| align=&quot;center&quot; |Play-off o postup
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|3|0}}
|-
| align=&quot;center&quot; |3.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |'''7'''
|
| align=&quot;center&quot; |{{ku|0|0}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |{{ku|2|1}}
|- bgcolor=&quot;#ffcC99&quot;
| align=&quot;center&quot; |4.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |'''3'''
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |Baráž o Triedu A a B
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; |{{ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; |—
|}
{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}

=== Skupina 4 ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan=&quot;5&quot; |
!{{Minivlajka|Dánsko}}
!{{minivlajka|Rusko}}
!{{minivlajka|Portugalsko}}
!{{Minivlajka|Belgicko}}
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
| align=&quot;center&quot; |1.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |22
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |'''18'''
| align=&quot;center&quot; |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]]
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|- bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;
| align=&quot;center&quot; |2.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |15
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |'''12'''
| align=&quot;center&quot; |Play-off o postup
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |3.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |15
| align=&quot;center&quot; |'''6'''
|
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
|- bgcolor=&quot;#ffcC99&quot;
| align=&quot;center&quot; |4.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |19
| align=&quot;center&quot; |'''0'''
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |Baráž o Triedu A a B
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
|}
{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}

== Trieda B ==

=== Skupina 5 ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan=&quot;5&quot; |
!
!
!
!
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
| align=&quot;center&quot; |1.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |Baráž o Triedu A a B
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |2.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |3.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |4.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
|}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}

=== Skupina 6 ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan=&quot;5&quot; |
!
!
!
!
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
| align=&quot;center&quot; |1.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |Baráž o Triedu A a B
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |2.
| align=&quot;left&quot; |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |3.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |4.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
|}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}

=== Skupina 7 ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan=&quot;6&quot; |
!
!
!
!
!
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
| align=&quot;center&quot; |1.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |Baráž o Triedu A a B
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|
|-
| align=&quot;center&quot; |2.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|
|-
| align=&quot;center&quot; |3.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
|
|-
| align=&quot;center&quot; |4.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
|
|-
| align=&quot;center&quot; |5.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|
| align=&quot;center&quot; |—
|}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}

=== Skupina 8 ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan=&quot;6&quot; |
!
!
!
!
!
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
| align=&quot;center&quot; |1.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |Baráž o Triedu A a B
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|
|-
| align=&quot;center&quot; |2.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|
|-
| align=&quot;center&quot; |3.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
| align=&quot;center&quot; |
|
|-
| align=&quot;center&quot; |4.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |—
|
|-
| align=&quot;center&quot; |5.
| align=&quot;left&quot; |{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]]
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| rowspan=&quot;1&quot; align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|
| align=&quot;center&quot; |—
|}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}

== Referencie ==

== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974 ==
https://dikda.snk.sk/view/uuid:0fe565d4-a678-4a72-ad5c-9b141a0b0dc3?page=uuid:db9bca52-dfa7-4eea-a489-0a04d49c37e7

https://dikda.snk.sk/view/uuid:e9c54dd1-7a0c-42c9-91f3-ff775e500a6a?page=uuid:faa57a08-690d-41d6-b0ed-3856f0e5b916

https://dikda.snk.sk/view/uuid:b97fce55-aab2-40ef-bac9-0e5d64271703?page=uuid:6e17d2ae-4350-42be-a9fa-c6850e229cd8

tabuľka po jesennej časti, západnej skupiny

https://dikda.snk.sk/view/uuid:5412c389-02e5-413b-8f63-db738febe15b?page=uuid:c1415fed-01b2-456f-81aa-40746e6954b9

prípravný zápas


https://dikda.snk.sk/view/uuid:d45f7458-61f5-4f65-a807-025651169421?page=uuid:3eead8f5-5049-4e3a-9421-a15849fd7393

semifinále pohára

https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe16a4b1-f501-47dc-834f-70b87cb7e7f3?page=uuid:ac6f5e7c-a79f-4346-9152-6fb2fb9a23b5

finále bude 7.7 a 14.7.

https://dikda.snk.sk/view/uuid:2e11e6e4-b915-4bd2-9e85-9b1c97334066?page=uuid:3c3d7c52-21b2-4cee-b23d-10dc8f516ff0

vzdanie sa finále pohára (holíču) a majstra slovenska (trnave)

https://dikda.snk.sk/view/uuid:baa25e43-9614-4f15-803b-707d6ddceea6?page=uuid:4156046a-fa04-46c3-a7b1-84254561a4e2

pohár čs. komsomolu

== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975 ==
https://dikda.snk.sk/view/uuid:01fea30f-3c19-4ddf-bf9f-6ef08541370a?page=uuid:d46d61c1-c6f2-40b6-9a71-29cdc8702d2f&amp;fulltext=skloplast vyžrebovanie jesennej časti

https://dikda.snk.sk/view/uuid:59318105-bd38-43ca-a832-0dbd85ebbddd?page=uuid:c9a80092-211c-43c1-acaf-11dd566bf97f

1. kolo trnava - holíč

https://dikda.snk.sk/view/uuid:3884e707-1a5b-48b5-a018-601673bf84e7?page=uuid:c8d3cc02-85f6-4a7c-b902-eeb11bfc1029

2. kolo holíč - prešov

https://dikda.snk.sk/view/uuid:c5b07866-6a21-4804-bc9c-b14c994e4ceb?page=uuid:32e74bf9-27b4-4a66-b542-90114d3f015c

tabuľka po 3. kole

https://dikda.snk.sk/view/uuid:e4909052-c532-4edd-8219-d0b0bc1542ec?page=uuid:0acd79b1-470f-42d0-9e73-06848620730d

tabuľka po 4. kole

https://dikda.snk.sk/view/uuid:67bc5815-9648-4b10-b0ca-d29af6b17f65?page=uuid:ca03086f-4f43-4f28-8f7d-d57151ada14d

tabuľka po 5. kole

https://dikda.snk.sk/view/uuid:72e00659-3580-4aa0-bc38-5d346ef4c079?page=uuid:b8b65234-62eb-4504-a56a-5ff7dbbb5d46

tabuľka 6. kolo

https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821

asi po 9. kole

https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821

holíč na 2. mieste, bez tabuľky

https://dikda.snk.sk/view/uuid:61415137-01a5-4d0e-8126-21bda9ab833b?page=uuid:b0027517-70ff-4f6b-afb1-25810480f5cf

vymenované prvé 4 miesta


https://dikda.snk.sk/view/uuid:2494bdc7-c769-43e6-99b4-ee1949001d19?page=uuid:31b42a89-98e9-4db5-869d-1943a9b077e6

3. kolo slovenského pohára

https://dikda.snk.sk/view/uuid:743c94bf-27d1-4193-8751-44af6dfb26aa?page=uuid:f2c49ab0-2912-4f4f-b321-ceb9b72cec48

https://dikda.snk.sk/view/uuid:14b8099f-8933-4d98-aec4-d95f38d4fb33?page=uuid:ce5b2526-a660-4982-9b5a-1ad8949b457a

== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977 ==
{{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1976/1977|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=ZPA Prešov|počet_mužstiev=3|odohraté_zápasy=18|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977''' bol 9. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]]

V súťaži zostali len 3 tímy, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti funkcionárov alebo malému kádru tímov. Tento ročník sa hral turnajových spôsobom, 3 turnaje počas jesene a 3 počas jari, vždy u iného súpera. &lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:633ba364-33e1-42e1-bba5-c99e4d7ba4f1?page=uuid:519217b7-c222-4014-85b4-38650a58a8e2 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2026-03-19}}&lt;/ref&gt;


Tabuľka po jesennej časti&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

zápasy https://dikda.snk.sk/view/uuid:b25fd232-6792-4554-be75-fcc266fa8bc9?page=uuid:ed6742d5-2433-4314-84dc-274bc607630c

predposledné kolo&lt;nowiki/&gt;https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid:a56f6ae0-4f94-402c-9c3b-e937903743a0

== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979 ==

== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980 ==

== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981 ==

== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 ==

== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984 ==

== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985 ==
https://dikda.snk.sk/view/uuid:7cb24c96-70d7-4048-819f-f30328add09c?page=uuid:03f77457-f245-4200-bc83-124e21f37af5

https://dikda.snk.sk/view/uuid:510df98e-fb85-433c-b875-1757a123c35f?page=uuid:d614d39d-706c-4ce3-b426-829ee81d7d9d&amp;fulltext=agrostav%20spi%C5%A1sk%C3%A1

https://dikda.snk.sk/view/uuid:b73cf85a-b215-471e-aec7-26651caa4e96?page=uuid:2beffe50-0159-4d68-b0c0-23b94bbc2983 - konečná tabuľka po jesennej časti

== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987 ==
https://dikda.snk.sk/view/uuid:139b9a6d-3aff-417d-9420-bbde3e6cb7d9?page=uuid:ee0fb0b8-5c2c-4a81-be63-51576e9fd87e

2. turnaj

https://dikda.snk.sk/view/uuid:7162ccf0-cb94-4c4a-94a5-b5147b5c96fe?page=uuid:191351cf-f7db-4965-b965-02ef7eba472c&amp;fulltext=spi%C5%A1sk%C3%A1

== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989 ==

== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990 ==

== Kristína Panáková ==
{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Kristína Panáková
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}}
 | miesto narodenia           = 
 | štát                       = [[Slovensko]]
 | pozícia                    = stredopoliarka
 | súčasný klub               = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
 | roky                       = 2017{{--}}2022&lt;br /&gt;2022{{--}}2025&lt;br /&gt;2025{{--}}
 | kluby                      = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]&lt;br /&gt;SV Neulengbach&lt;br /&gt;[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
 | národné mužstvo            = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]
 | reprezentačné roky         = 2019{{--}}
 | reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1)
}}
'''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]].

== Klubová kariéra ==
&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentácia ==
Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Reprezentačné góly ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Dátum
!Miesto
!Domáci tím
!Skóre
!Hosťujúci tím
!Typ zápasu
!{{Tooltip|G|Počet gólov}}
|-
| align=&quot;center&quot; |18.2.2021
| align=&quot;center&quot; |La Valletta
| align=&quot;center&quot; |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|4}}
| align=&quot;center&quot; |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]
| align=&quot;center&quot; |Visit Malta Womens Trophy
| align=&quot;center&quot; |
|}

== Mapa ==
{{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}}


{| class=&quot;wikitable&quot;
! rowspan=&quot;4&quot; |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}}
|-
|-
|-
|}

== Mužstvo ==
{{Infobox Futbalový klub|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|názovklubu=FK Kozmos|liga=[[6. liga]]|majiteľ=členovia komunity a klubu|založený=2018|vzor_po2=000000|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=FF0000|vzor_t1=_whitestripes4|vzor_lp1=_aljazira1415t|vzor_pp1=_aljazira1415t|ľavéplece1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000}}

'''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022.

== Vznik ==
V decembri 2018 bolo prvé stretnutie troch kamarátov s nápadom na vznik futbalového klubu, ktorý by vlastnili fanúšikovia po vzore tímov z Anglicka a Záhrebu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal má silu spájať. FK Kozmos to dokazuje fanúšikmi, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky {{!}} Sóda | url = https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ | vydavateľ = soda.o2.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sk-SK | meno = Magdalena | priezvisko = Tomalova}}&lt;/ref&gt;

== Ligová história ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Sezóna
!Liga
!Zväz
!Umiestenie
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|2019/2020
|6. liga
|[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]]
|9. miesto
|11
|3
|0
|8
|12
|34
| -24
|'''9'''
|-
|2020/2021
|6. liga
|[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]]
|7. miesto
|10
|3
|3
|4
|25
|26
| -18
|'''12'''
|-
|2021/2022
|6. liga
|[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]]
|2. miesto
|18
|10
|3
|5
|71
|25
|6
|'''33'''
|-
|2022/2023
|6. liga
|[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]]
|7. miesto
|26
|10
|4
|12
|53
|42
| -5
|'''34'''
|-
|2023/2024
|6. liga
|[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]]
|10. miesto
|24
|8
|2
|14
|43
|53
| -10
|'''26'''
|-
|2024/2025
|6. liga
|[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]]
|4. miesto
|26
|13
|3
|10
|57
|45
|3
|'''42'''
|-
|2025/2024
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|}
&lt;small&gt;Od sezóny 2022/2023 nastala reorganizácia súťaži, 5. liga sa zmenila na 6. ligu.&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava klesne o jednu ligu. Ako zmení reorganizácia súťaže v hlavnom meste? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-bratislava-reorganizacia-predpoklad-regionalne-sutaze-bfz-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Ženstvo ==
{{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Kozmos|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|liga=[[2. slovenská futbalová liga ženy|2. liga]]|sezóna=[[2. slovenská futbalová liga ženy 2024/2025|2024/2025]]
|vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|trenírky1=FF0000|ponožky1=FF0000|telo1=FFFFFF|ľavéplece1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF||vzor_lp2=|vzor_t2=_thinpurplestripes|vzor_pp2=|ľavéplece2=551A8B|telo2=00FFFF|pravéplece2=551A8B|trenírky2=551A8B|ponožky2=551A8B|majiteľ=členovia komunity a klubu}}

'''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022.

== Ligová história ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Sezóna
!Liga
!Umiestenie
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|2021/2022
|2. liga - skupina A
|8. miesto
|16
|1
|1
|14
|10
|61
| -20
|'''4'''
|-
|2022/2023
|2. liga - skupina A
|7. miesto
|21
|2
|1
|18
|13
|133
| -23
|'''7'''
|-
|2023/2024
|2. liga
|10. miesto
|18
|0
|1
|17
|8
|92
| -26
|'''1'''
|-
|2024/2025
|2. liga
|7. miesto
|16
|4
|3
|9
|27
|45
| -9
|'''15'''
|-
|2025/2024
|2. liga
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|}


[[Pomoc:Tabuľka farieb]]

[[Pomoc:Tabuľky#]]

zelená 

- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;

žltá

- bgcolor=&quot;#ffffcc&quot;

oranžová

- bgcolor=&quot;#ffcC99&quot;

červená

- bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;

== Ostatné odkazy ==


ženský futbal - áno či nie

https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213

amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť

https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a

futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu

https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789

https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed

rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu

https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a

rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0

https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&amp;fulltext=rapid

televízna relácia ženy v kopačkých

https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&amp;fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch

zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70

https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b

pred posledným kolon 2. ročníka

https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090

13. kolo 2. ročníka

https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5

1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy

https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e

snl 1991

https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&amp;fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch

SNL 1986

https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&amp;fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast

o ženách v kopačkách

https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972

prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR) 

https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3

dfk prešov 1997

https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5

dfk prešov 1999

https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474

https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909

zpa dukla prešov

https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214

1.  ročník 1969

https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c

https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&amp;fulltext=rapid

https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&amp;fulltext=rapid

markušovce

https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091

https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786</text>
      <sha1>nn4gsyrye4nzkov3zhp7o4l62xlotyl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Exofília</title>
    <ns>0</ns>
    <id>727432</id>
    <revision>
      <id>8244639</id>
      <parentid>8209531</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T16:26:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barry Cunningham</username>
        <id>267796</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaná etymológia slova</comment>
      <origin>8244639</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3120" sha1="mp2jvl1r4sqv9w9q5e07ilunsvvvyvi" xml:space="preserve">[[Súbor:Exophilia illustration.png|náhľad|Ilustrácia [[koncept]]u exofílie – medzidruhový [[lesbizmus|lesbický]] pár na vodnom [[exomesiac]]i]]
'''Exofília''' ({{vjz|eng|''exophilia''}}, z [[Grécke jazyky|gr.]] ''exo ='' vonkajšie, ''filein ='' ľúbiť) je „[[fetišizmus (sex)|fetišizmus]], ktorého predmetom je [[sexualita]] mimozemšťanov.“&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Newitz |first=Annalee |date=2002-08-19 |title=Alien Fuckfest |url=https://www.alternet.org/2002/08/alien_fuckfest/ |access-date=2008-10-17 |publisher=[[AlterNet]]}}&lt;/ref&gt; Inými slovami povedané, je to sexuálna [[rozkoš]] a [[Sexuálne vzrušenie|vzrušenie]] spôsobené predstavou [[Súlož|sexuálnej aktivity]] s [[mimozemský život|mimozemskou bytosťou]] alebo inou neľudskou formou života.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sexuálne deviácie a úchylky - zoznam | url = https://www.afrodiziakum.sk/sexualne-deviacie-a-uchylky/ | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum prístupu = 2025-03-19 | jazyk = sk-SK | meno = Peter | priezvisko = Kacián }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Tento termín zaviedol spisovateľ [[Supervert]] v knihe ''Extraterrestrial Sex Fetish'' z roku 2001.&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Cole |first=Samantha |date=September 7, 2018 |title=SpaceXXX: What Makes People Want to Have Sex With Aliens? |url=https://www.vice.com/en/article/59amw8/spacexxx-what-makes-people-want-to-have-sex-with-alien-porn |access-date=2021-02-21 |newspaper=[[Vice (magazine)|Vice]]}}&lt;/ref&gt; Pretože exofília vznikla v literárnom diele, nejde o [[parafília|parafíliu]] uznávanú odborníkmi, ako napr. [[American Psychological Association]] vo svojej príručke ''[[DSM-5|Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch]], 5. vydanie'' (DSM). Jedinec sa nazýva '''exofil''' ({{vjz|eng|''exophile''}})&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = exophile | url = https://www.urbandictionary.com/define.php?term=exophile | vydavateľ = Urban Dictionary | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt; alebo '''exosexuál''' ({{vjz|eng|''exosexual''}}).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = exosexual | url = https://www.urbandictionary.com/define.php?term=exosexual | vydavateľ = Urban Dictionary | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[mimozemský život]]
* [[vedecká fantastika]]
* [[xenosexualita]]
* [[limofília]]
* [[chápadlová erotika]]
* [[ovafília]]
* [[teratofília]]
* [[monster girl]]
* [[mermafília]]
* [[rozmnožovanie a tehotenstvo v špekulatívnej fikcii]]
* [[pohlavný styk a sexualita v špekulatívnej fikcii]]

== Externé odkazy ==
*{{cite news |last1=Thomson |first1=Lizzie |title=Everything to know about exophilia - the sexual desire for aliens and more |url=https://metro.co.uk/2021/10/20/everything-to-know-about-exophilia-the-sexual-desire-for-aliens-15455777/ |date=2021-10-20 |language=en}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Exophilia|1263703644}}

[[Kategória:Sexuálne úchylky]]
[[Kategória:Mimozemšťania]]</text>
      <sha1>mp2jvl1r4sqv9w9q5e07ilunsvvvyvi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam držiteľov čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave</title>
    <ns>0</ns>
    <id>730109</id>
    <revision>
      <id>8244802</id>
      <parentid>8244507</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:14:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8244802</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="24807" sha1="eajf3z4k40gp67bpl1nqe4r9sod4cbj" xml:space="preserve">[[Súbor:RECTOR MAGNIFICUS UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS, Trnava (2008).jpg|náhľad|Plaketa s logom [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]]]]
Toto je '''zoznam držiteľov čestných doktorátov [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]]''' od jej založenia v roku [[1992]] po súčasnosť ([[2025]]).

Návrh na udelenie titulu [[doctor honoris causa]] udeľuje [[vedecká rada]] Trnavskej univerzity v Trnave na základe vyhlášky [[Rektor (vysoká škola)|rektora]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Čestní doktori
 | url = https://www.truni.sk/cestni-doktori
 | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
 | miesto = Trnava
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2025-05-13
}}
&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Zoznam&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
!Nr.
! Rok
! Meno
! Krajina
!Navrhovateľ/laudácia
! Dôvody / poznámky
|-
|1.
|1995
|[[Dieter Adam]]
|[[Nemecko]]
|[[Milan Schnorrer]] (laud.)
|{{Malé|''za jeho závažné vedecké práce a za podporu a pomoc odboru [[verejné zdravotníctvo|verejného zdravotníctva]], ktoré sa na Slovensku pestuje''}}&lt;ref name=ČD&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Hvizdošová
 | meno = Katarína
 | priezvisko2 = Manák
 | meno2 = Marián
 | titul = Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave
 | vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis
 | miesto = Trnava
 | rok = 2017
 | isbn = 978-80-568-0069-0
 | počet strán = 211
}}&lt;/ref&gt;{{Rp|29}}
|-
|2.
|1996
|[[Jozef Porubčan]]
|[[Slovensko]]
|?
|{{Malé|''za diela z rozličných a významných vedeckých disciplín, ako aj za horlivé štúdiá, ktoré náležali k úplnej obnove duše človeka a tiež zbožnej ľudskosti v pravde kresťanskej, šírenej na Slovensku''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|32}}
|-
|3.
|1996
|[[Theodor Friedrich Hellbrűgge]]
|Nemecko
|[[Svetozár Dluholucký]] (laud.)
|{{Malé|''za jeho závažné vedecké práce a za podporu a pomoc odboru verejného zdravotníctva, ktoré sa na Slovensku pestuje''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|36}}
|-
|4.
|1997
|[[Joseph Allan Panuska]]
|[[Spojené štáty|USA]]
|[[Daniel J. West]] (návrh)
|{{Malé|''za nesmiernu snahu pri transformácii učiteľov a študentov a pri utváraní vedeckých štúdií a tiež za osobitné zásluhy pri začiatkoch spolupráce medzi mestami Trnava a [[Scranton (Pensylvánia)|Scranton]]''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|38}}
|-
|5.
|1997
|[[Vincent Malý]]
|Slovensko
|[[Štefan Vragaš]] (návrh)
|{{Malé|''za preklad liturgických textov na Slovensku a rozhodujúcu zásluhu na ich včasnom uvedení do cirkevného života v dobe po [[Druhý vatikánsky koncil|Druhom vatikánskom koncile]]''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|44}}
|-
|6.
|1997
|[[Hadrián Radványi]]
|Slovensko
|[[Vojtech Strelka]] (laud.)
|{{Malé|''za rozvoj štúdií, keď s dôslednou erudíciou publikoval mnohé vzácne práce, v ktorých sa zaoberal tak svetskými, ako aj cirkevnými slovenskými dejinami, osvetlil v nich starobylosť Trnavy, a tiež preskúmal osudy [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]] v čase [[Formovanie moderného slovenského národa|národného obrodenia]]''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|48}}
|-
|7.
|1997
|[[Ralph R. Johnson]]
|USA
|[[Vladimír Krčméry]] a [[Daniel West]] (návrh)
|{{Malé|''za opakované neohrozené vystúpenie v Slovenskej republike proti znovunastoľovaniu totalitných praktík a opatrné kritizovanie snahy porušovať občianske práva v našej krajine. Požíva v občianskej pospolitosti v Slovenskej republike prirodzenú autoritu a jeho vzťah k Trnavskej univerzite, udelením čestného doktorátu sociálnych vied, by prispel k jej medzinárodnej prestíži''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|52}}
|-
|8.
|1997
|[[Mary Killeenová]]
|[[Írsko]]
|?
|{{Malé|''za preukázanie výnimočného svedectva o poznaní sveta a kresťanskej šľachetnosti, keď veľké množstvo utečencov vytrhla z krutej a predčasnej smrti, pretože tak v [[Nairobi]], ako aj na iných miestach sveta založila hospice, školy a centrá svätých misií''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|54}}
|-
|9.
|1998
|[[Franz König|Franz kardinál König]]
|[[Rakúsko]]
|[[Mikuláš Bašo]] (laud.)
|{{Malé|''za pastoračnú prácu, zasahujúcu i do tých najširších a najzásadnejších politických dimenzií, s nadhľadom jeho teologických, religionistických a filozofických bádaní''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|57}}
|-
|10.
|1998
|[[Anton Neuwirth]]
|Slovensko
|Vladimír Krčméry  (laud.)
|{{Malé|''za jeho vedecký prínos dokladov o početných a pravdivých prípadoch a výskum choroby alkaptonúrie detí, ktorú skúmal, ako jej predchádzať, čím boli mnohí novorodenci vytrhnutí z predčasnej smrti, a tiež za mnohé príklady občianskej statočnosti, v ktorej odvážne obhajoval pravdu a ľudskú dôstojnosť''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|62}}
|-
|11.
|1998
|[[Silvester Krčméry]]
|Slovensko
|[[Štefan Kopecký]] (laud.)
|{{Malé|''za celoživotné svedectvo odboja proti totalitnému režimu; výchovu generácie vysokoškolskej mládeže a laického apoštolátu; laickú pastoráciu u väzňov, narkomanov a nezamestnaných; publikačnú a prednáškovú aktivitu{{--}}najmä posledným historickým monografiám''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|65}}
|-
|12.
|1998
| [[Vladimír Jukl]]
|Slovensko
|[[Július Krempaský]] (laud.)
|{{Malé|''za mnohé a významné diela, v ktorých sa zaoberal precíznou matematickou vedou a jej uplatňovaním v učiteľskom umení, aby sa mohla s väčším úžitkom a úspechom šíriť, ako aj za výnimočnú odvahu, ktorou sa prejavil pri obrane obecnej spravodlivosti, najvzácnejšej kresťanskej viery a tiež aj rýdzej a bezúhonnej ľudskosti''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|69}}
|-
|13.
|1999
|[[Anton Srholec]]
|Slovensko
|[[Ladislav Šoltés]] a kol. (návrh)
|{{Malé|''za celoživotné úsilie v oblasti sociálnej práce počas 10-ročného väznenia pre podporu spoluväzňov a pre iniciatívu, ako aj pre vedenie zariadenia pre bezdomovcov v Bratislave''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|74}}
|-
|14.
|1999
|[[Marián Kuffa]]
|Slovensko
|Vladimír Krčméry (návrh)
|{{Malé|''za celoživotné úsilie a námahu, ktorú venoval chorým, opusteným a chudobným a za to, že v Slovenskej republike zriadil tri azylové domy pre ľudí bez domova''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|78}}
|-
|15.
|2000
|[[Severín Daum]]
|Rakúsko
|[[Jozef Labus]] (návrh)
|{{Malé|''za celoživotné dielo o vývoji pľúcnej medicíny v Európe, Čechách a na Slovensku, za osobitne priateľskú a vždy ochotnú pomoc Slovenskej republike a dobrý príklad vo všetkých povereniach zverených Kristom, prácu pre spoločné základy európskej kultúry s prospechom pre medicínsky úžitok a samotný život''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|81}}
|-
|16.
|2000
|[[Ján Gunčaga (lekár)|Ján Gunčaga]]
|[[Švajčiarsko]]
|[[Jozef Glasa]] a [[Anton Hajduk]] (návrh)
|{{Malé|''za vedecko-výskumnú činnosť v medicíne, ako aj za bohatú osvetovú prácu medzi zahraničnými Slovákmi''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|84}}
|-
|17.
|2000
|[[Jean Klastersky]]
|Švajčiarsko
|Vladimír Krčméry (návrh)
|{{Malé|''za podporu slovenských a českých študentov a lekárov v zahraničí''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|87}}
|-
|18.
|2001
|[[Franz Bydlinski]]
|Rakúsko
|[[Ján Lazar]] (návrh)
|{{Malé|''za mnohé vedecké diela, ktorými významne prispel k pozdvihnutiu vedeckej oblasti civilného práva tak v svojom Rakúsku, ako aj v ďalších krajinách našej Európy''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|89}}
|-
|19.
|2001
|[[Francis A. Waldvogel]]
|Švajčiarsko
|[[Alexander Sabó]] (návrh)
|{{Malé|''za dosiaľ publikované vedecké diela z odboru verejného zdravotníctva, ďalej za misionársku horlivosť, ktorou v tzv. [[Rozvojová krajina|treťom svete]] lepšie a účinnejšie zriaďoval zdravotnícke stanice, ďalej za prácu, ktorú venoval našim doktorandom, aby úspešne zvládli svoje postgraduálne štúdium''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|94}}
|-
|20.
|2001
|[[Július Pašteka]]
|Slovensko
|[[Jozef Hlinický]] (návrh)
|{{Malé|''za vynikajúce diela, v ktorých sa novým a spravodlivejším hodnotením oceňujú katolícki básnici minulého storočia pôsobiaci na Slovensku a tým tak lepšie osvetlil ľudskú kultúru zrastenú s kresťanským menom''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|96}}
|-
|21.
|2001
|[[Kazimierz Popielski]]
|[[Poľsko]]
|[[Milada Harineková]] (návrh)
|{{Malé|''za vedecké diela, ktorými vyvolal mnohé nové podnety vo vedeckom výskume, týkajúce sa tak noo-logoterapie a jej dôkladnejšieho bádania, ako aj jej rozšírenia do našich odborných kruhov''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|100}}
|-
|22.
|2002
|[[Herbert Hausmaninger|Herbert Hausmaniger]]
|Rakúsko
|[[Jozef Prusák]] (návrh)
|{{Malé|''za vynikajúce diela, ktorými značne prispel k rozvoju vednej disciplíny [[Rímske právo|rímskeho práva]] (a zákonov), keď poskytol bádateľom nové a praktickejšie pomôcky k štúdiu vydaním literárnych prameňov a ich vysvetlením/komentovaním cez nanajvýš bystré pojednania''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|141}}
|-
|23.
|2003
|[[Philip J. Reilly]]
|USA
|Vladimír Krčméry (návrh)
|{{Malé|''za nepretržitú odvážnu prácu, ktorú venoval ochrane ľudského života, a tým dosiahol, že boj za život a proti potratom, ktorý musí ľudstvo viesť síce bez ozbrojeného násilia, no jednako v húževnatej viere a pravej učenosti, bol postavený do centra pozornosti a všetkých a toto hnutie v prospech života sa úspešne rozšírilo po celom svete''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|110}}
|-
|24.
|2003
|[[Chiara Lubichová]]
|[[Taliansko]]
|[[Ladislav Csontos]] (laud.)
|{{Malé|''za učené spisy, v ktorých rozvinula teológiu jednoty a dialógu, ďalej za priekopnícke úsilia na poli kresťanského [[ekumenizmus|ekumenizmu]] a medzináboženského dialógu, ako aj za praktickú rozvahu, s ktorou tých, ktorí stoja proti sebe v znepriatelených táboroch, vie dať dovedna na nadviazanie rozhovoru v evanjeliovej láske a v duchu zmierenia''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|113}}
|-
|25.
|2004
|[[Ján Sokol]]
|Slovensko
|Vladimír Krčméry (návrh)
|{{Malé|''za jeho starostlivosť a prácu, ktorú venoval upevňovaniu, šíreniu a rozvíjaniu kresťanskej vzdelanosti, keď neohrozene, neúnavne a nedbajúc na hrozby totalitného komunistického režimu jednak združoval študujúcu mládež, jednak tajne distribuoval medzi veriacich na Slovensku knihy týkajúce sa kresťanskej zbožnosti a kultúry, ako aj za usilovnosť a stálosť, s ktorou vždy obhajoval vec ochrany ľudského života od samej chvále počatia až po prirodzenú smrť''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|119}}
|-
|26.
|2004
|[[Anton Hajduk]]
|Slovensko
|[[Pavel Híc]] (návrh)
|{{Malé|''[za to, že] nie len mimoriadne vynikol svojimi učenými prácami tak v oblasti vedeckého bádania a v astronómii, ako aj vyučovania tej istej vedy, ale aj vystupoval ako neohrozený obranca demokracie a horlivý šíriteľ humanizmu a kresťanstva''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|122}}
|-
|27.
|2004
|[[Jozef Tomko|Jozef kardinál Tomko]]
|Slovensko
|[[Eva Naništová]] (návrh)
|{{Malé|''za jeho významný prínos pri rozvíjaní dialógu ako spoločnej cesty k pravde a v napomáhaní jednoty a lásky medzu ľuďmi a národmi''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|137}}
|-
|28.
|2004
|[[Ján Chryzostom Korec|Ján Chryzostom kardinál Korec]]
|Slovensko
|Eva Naništová (návrh)
|{{Malé|''za významný prínos k prehĺbeniu filozofickej a historickej reflexie ľudského vytia s osobitným zreteľom na slovenské dejiny''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|131}}
|-
|29.
|2005
|[[Viliam Turčány]]
|Slovensko
|[[Jozef Šimončič (historik)|Jozef Šimončič]] (návrh)
|{{Malé|''za významné celoživotné literárnovedné dielo a prehĺbenie kresťanských hodnôt v slovenskej kultúre''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|134}}
|-
|30.
|2005
|[[Jozef Heriban (1925)|Jozef Heriban]]
|Slovensko
|[[Ján Ďurica (teológ)|Ján Ďurica]] (návrh)
|{{Malé|''za celoživotné dielo v odbore [[biblistika|biblických vied]] a osobitne za prínos k uvedeniu do prehĺbeného štúdia Svätého písma na Slovensku a za zapojenie sa do dôležitých projektov Teologickej fakulty Trnavskej univerzity''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|139}}
|-
|31.
|2006
|[[Andreas Wacke]]
|Nemecko
|Jozef Prusák (laud.)
|{{Malé|''za celoživotné vedecké dielo v oblasti výskumu prameňov antického rímskeho práva a za významný prínos pre časopis [[Orbis Iuris Romani]]''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|146}}
|-
|32.
|2007
|[[František Tondra]]
|Slovensko
|Vladimír Krčméry (návrh)
|{{Malé|''za principiálny postoj pri hájení práv zdravotníkov v oblasti výhrady svedomia a dôstojnosti života od počatia po prirodzenú smrť''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|151}}
|-
|33.
|2007
|[[Šebastián Labo]]
|Slovensko
|Štefan Vragaš (návrh)
|{{Malé|''za rozsiahlu publikačnú činnosť, ktorá vynikajúcim spôsobom zachycuje apoštolské cesty [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a je zdrojom štúdia pre študentov Trnavskej univerzity, ako aj pre širší okruh''}}&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt;{{Rp|154}}
|-
|34.
|2009
|[[Ján Figeľ]]
|Slovensko
|[[Helena Barancová]] (laud.)
|{{Malé|''za osobné svedectvo viery a kultúry a za osobné zásluhy pri rozvoji európskej vzdelanosti''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|159}}
|-
|35.
|2011
|[[Štefan Bošnák]]
|Slovensko
|[[Martin Mišút]] (laud.)
|{{Malé|''za zásluhy o rozvoj Trnavskej univerzity v Trnave od obdobia jej znovuobnovenia a za vynikajúcu spoluprácu mesta Trnava a Trnavskej univerzity v Trnave''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|166}}
|-
|36.
|2011
|[[Karol Kahoun]]
|Slovensko
|[[Marta Dobrotková]] (laud.)
|{{Malé|''za celoživotné umenovedné dielo a rozsiahlu pedagogickú prax v odbore [[dejiny umenia]]''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|172}}
|-
|37.
|2013
|[[Peter Erath]]
|Nemecko
|[[Martina Žáková]] (laud.)
|{{Malé|''za významný prínos pre rozvoj sociálnej práce na Slovensku i v celej Európe s osobitným zreteľom na jeho zásluhy pri budovaní sociálnej práce ako študijného a vedného odboru na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|178}}
|-
|38.
|2013
|[[Emil Krapka]]
|Slovensko
|[[Miloš Lichner]] (laud.)
|{{Malé|''za rozvoj katolíckej teológie v neľahkých podmienkach prenasledovania cirkvi a za jej etablovanie na Trnavskej univerzite v Trnave''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|182}}
|-
|39.
|2016
|[[Peter Blaho]]
|Slovensko
|[[Andrea Olšovská]] (laud.)
|{{Malé|''za doterajšiu pedagogickú prácu, za systematický rozvoj vedy v oblasti rímskeho práva a za tvorivú a riadiacu činnosť, ktorou sa zaslúžil o rozvoj Trnavskej univerzity v Trnave vo funkcii rektora univerzity a za znovuobnovenie a rozvoj Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave aj vo funkcii dekana a prodekana fakulty''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|188}}
|-
|40.
|2016
|[[Cyril Vasiľ]]
|Slovensko
|Miloš Lichner (laud.)
|{{Malé|''za rozvoj katolíckej teológie, za jej etablovanie na Trnavskej univerzite v Trnave a za šírenie vedeckých výstupov katolíckej teológie mimo hraníc Slovenskej republiky''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|193}}
|-
|41.
|2017
|[[Richard Marsina]]
|Slovensko
|[[Milan Katuninec]] (laut.)
|{{Malé|''za celoživotné vedecké dielo, ktorým zásadným spôsobom zasiahol do rozvoja historických disciplín na Slovensku''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|198}}
|-
|42.
|2017
|[[Józef Kulisz]]
|Slovensko
|Miloš Lichner (návrh)
|{{Malé|''za jeho prínos pre rozvoj fundamentálnej teológie na Slovensku inšpirovanej dielom [[Pierre Teilhard de Chardin|Pierra Teilharda de Chardin]], v oblasti vedecko-výskumnej činnosti a za rozvoj doktorandského štúdia v odbore Katolícka teológia na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|205}}
|-
|43.
|2017
|[[Emil Váni]]
|Slovensko
|Miloš Lichner (návrh)
|{{Malé|''za prípravu a rozvoj vedecko-pedagogickej koncepcie jezuitského apoštolského diela v podobe teologického inštitútu a pomoc pri jeho transformácii na Teologickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave''}}&lt;ref name=ČD/&gt;{{Rp|208}}
|-
|44.
|2018
|[[Viktor Lechta]]
|Slovensko
|
|{{Malé|''za celoživotné vedecké dielo, ktorým založil a sformoval vedecký a študijný odbor logopédia na Slovensku a položil základy inkluzívnej pedagogiky v strednej Európe''}}&lt;ref name=lechta-mikloško&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko =  Kubicová
 | meno = Júlia
 | titul = Čestné doktoráty Trnavskej univerzity v Trnave pre Viktora Lechta a Františka Mikloška
 | url = https://www.truni.sk/news/cestne-doktoraty-trnavskej-univerzity-v-trnave-pre-viktora-lechta-frantiska-mikloska
 | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
 | miesto = Trnava
 | dátum vydania = 2018-11-13
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-05-14
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|45.
|2018
|[[František Mikloško]]
|Slovensko
|
|{{Malé|''za prínos k vzniku Trnavskej univerzity v Trnave a budovanie demokratickej Československej republiky a Slovenskej republiky po r. 1989, za doterajšiu prácu v oblasti náboženského, kultúrneho a politického života na Slovensku v období socializmu, angažovanie sa v oblasti ochrany ľudských, občianskych a náboženských práv.''}}&lt;ref name=lechta-mikloško/&gt;
|-
|46.
|2019
|[[Oldřich Chytil]]
|[[Česko]]
|
|{{Malé|''za významný prínos pre rozvoj sociálnej práce na Slovensku s osobitným zreteľom na pozitívny vplyv na rozvoj odboru Sociálna práca na Trnavskej univerzite, Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce od počiatkov jej založenia''}}&lt;ref name=chytil-weis&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Udelenie čestného titulu doctor honoris causa pre prof. Chytila a prof. Westa
 | url = https://www.truni.sk/news/udelenie-cestneho-titulu-doctor-honoris-causa-pre-prof-chytila-prof-westa
 | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
 | miesto = Trnava
 | dátum vydania = 2019-05-20
 | dátum prístupu = 2025-05-14
}}
&lt;/ref&gt;
|-
|47.
|2019
|[[Daniel West]]
|USA
|
|{{Malé|''za dlhodobú odbornú a vedeckú podporu akademikov a študentov Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce TU, za rozvoj spolupráce medzi študentami, za sprostredkovanie nových myšlienok a za ľudské a priateľské vzťahy, ktoré pretrvali viac ako dvadsať rokov''}}&lt;ref name=chytil-weis/&gt;
|-
|48.
|2019
|[[Mária Novotná]]
|Slovensko
|[[Erik Hrnčiarik]] (návrh)
|'''pozn.''' {{Malé|''Celý život zasvätila archeologickej vede, viedla záchranné a systematické terénne výskumy, starostlivo vytvárala chronologické schémy doby bronzovej na Slovensku a tiež rekonštruovala počiatky tunajšej baníckej činnosti a metalurgie medi. Viac ako 40 rokov vyučovala na Univerzite Komenského v Bratislave, potom  v roku 1997 v Trnave založila jediné pracovisko svojho druhu na Slovensku: katedru klasickej archeológie.''}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Prof. Mária Novotná sa stala čestnou doktorkou
 | url = https://www.truni.sk/news/prof-maria-novotna-sa-stala-cestnou-doktorkou
 | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
 | miesto = Trnava
 | dátum vydania = 2019-12-10
 | dátum prístupu = 2025-05-14
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|49.
|2022
|[[Béla Merkely]]
|[[Maďarsko]]
|
|{{Malé|''za celoživotné dielo a významný medzinárodný prínos pre vedecké poznanie a vzdelávanie v odboroch lekárskych vied''}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Trnavská univerzita udelila čestný doktorát poprednému kardiológovi Bélovi Merkelymu
 | url = https://www.truni.sk/news/trnavska-univerzita-udelila-cestny-doktorat-poprednemu-kardiologovi-belovi-merkelymu
 | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
 | miesto = Trnava
 | dátum vydania = 2022-05-11
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-05-14
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|50.
|2022
|[[Ján Grác]]
|Slovensko
|[[Mária Dědová]] (laud.)
|'''pozn.''' {{Malé|''koncipoval novú vednú disciplínu edukačná psychológia, venoval sa problematike samoučenia (autodidaktov) a psychológii mravnosti''}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Psychológ Ján Grác je naším novým doctorom honoris causa
 | url = https://www.truni.sk/news/psycholog-jan-grac-je-nasim-novym-doctorom-honoris-causa
 | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
 | miesto = Trnava
 | dátum vydania = 2022-06-14
 | dátum prístupu = 2025-05-14
}}&lt;/ref&gt;
|-
|51.
|2023
|[[Abraham Skorka]]
|USA/[[Argentína]]
|
|{{Malé|''za jeho prínos k rozvoju židovsko-kresťanského dialógu a medzináboženského dialógu a tolerancie v oblasti vedy a pedagogiky''}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Udelili sme čestný doktorát Abrahamovi Skorkovi
 | url = https://www.truni.sk/news/cestny-doktorat-trnava-abraham-skorka
 | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
 | miesto = Trnava
 | dátum vydania = 2023-05-10
 | dátum prístupu = 2025-05-14
}}
&lt;/ref&gt;
|-
|52.
|2024
|[[Valerie Tóthová]]
|[[Česko]]
|
|'''pozn.''' {{Malé|''autorita v odbore ošetrovateľstvo, je prvou profesorkou v Českej republike v odbore ošetrovateľstvo. Uznávaná vo vedeckej komunite určila smerovanie ošetrovateľských odborov v ČR.''}}&lt;ref name= tothova-kolarcik&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Novými čestnými doktormi sú profesori Valérie Tóthová a Michael F. Kolarcik, SJ
 | url = https://www.truni.sk/news/novymi-cestnymi-doktormi-su-profesori-valerie-tothova-michael-f-kolarcik-sj
 | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
 | miesto = Trnava
 | dátum vydania = 2024-05-13
 | dátum prístupu = 2025-05-14
}}
&lt;/ref&gt;
|-
|53.
|2024
|[[Michael Francis Kolarcik]]
|[[Kanada]]
|
|'''pozn.''' {{Malé|''kanadský jezuita slovenského pôvodu, emeritný rektor [[Pápežský biblický inštitút|Pápežského biblického inštitútu]] (Biblicum). V 90-ych rokoch vypomáhal na Teologickom inštitúte sv. Alojza v Bratislave, ktorý sa neskôr transformoval na Teologickú fakultu Trnavskej univerzity. Skúma Starý zákon''}}&lt;ref name= tothova-kolarcik/&gt;
|-
|54.
|2024
|[[Emmanuel Jovelin]]
|[[Francúzsko]]
|
|{{Malé|''so zreteľom na kontinuálne upevňovanie vedecko-spoločenských vzťahov cez [[Erasmus+]] a na aktivity prof. Jovelina v Európskom inštitúte sociálnej práce (ERIS), ktorého členom je aj katedra sociálnej práce.''}}&lt;ref name=jovelin-koot&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Udelíme čestné doktoráty odborníkom na sociálnu prácu a verejné zdravotníctvo
 | url = https://www.truni.sk/news/udelime-cestne-doktoraty-odbornikom-na-socialnu-pracu-verejne-zdravotnictvo
 | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave
 | miesto = Trnava
 | dátum vydania = 2024-11-01
 | dátum prístupu = 2025-05-14
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
|-
|55.
|2024
|[[Jaap Koot]]
|[[Holandsko]]
|
|{{Malé|''[za to, že] preukázal výnimočné výsledky v oblasti zdravia verejnosti a verejného zdravotníctva, ktoré významne prispeli k rozvoju poznania, praxi a spoločenskému prospechu. Svojou prácou významne podporoval rozvoj globálneho zdravia v Holandskom kráľovstve a vo svete, vrátane zdieľania pozitívnych hodnôt s Trnavskou univerzitou...''}}&lt;ref name=jovelin-koot /&gt;
|-
|56.
|2025
|[[Michal Slivka (archeológ)|Michal Slivka]]&lt;ref name=&quot;TT-doktorát&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora =  | titul = Udelili sme čestný doktorát archeológovi Michalovi Slivkovi | url = https://www.truni.sk/news/udelili-sme-cestny-doktorat-archeologovi-michalovi-slivkovi | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-05-13}}
&lt;/ref&gt;
|Slovensko
|
|'''pozn.''' {{Malé|patrí medzi zakladateľov univerzity a bol prvým predsedom akademického senátu, dlhodobo sa venuje archeologickému prieskumu na Slovensku}}&lt;ref name=&quot;TT-doktorát&quot; /&gt;
|-
|57.
|2026
|[[Bohumil Chmelík]]
|Slovensko
|
|''{{Malé|za jeho dlhoročný a mimoriadny prínos k rozvoju zdravotníctva, vysokoškolského vzdelávania, verejnej správy, kultúry a občianskej spoločnosti}}''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udelili sme čestný doktorát prof. Bohumilovi Chmelíkovi | url = https://www.truni.sk/news/udelili-sme-cestny-doktorat-prof-bohumilovi-chmelikovi | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Hvizdošová
 | meno = Katarína
 | priezvisko2 = Manák
 | meno2 = Marián
 | titul = Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave
 | vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis
 | miesto = Trnava
 | rok = 2017
 | isbn = 978-80-568-0069-0
 | počet strán = 211
}}

[[Kategória:Trnavská univerzita v Trnave]]
[[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave| ]]</text>
      <sha1>eajf3z4k40gp67bpl1nqe4r9sod4cbj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná zastávka Horná Štubňa obec</title>
    <ns>0</ns>
    <id>732970</id>
    <revision>
      <id>8244775</id>
      <parentid>8054222</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T07:37:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244775</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3305" sha1="cc5kjjqfk2yli5jhf8ctkl78qv8mc9j" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica
| názov              = Horná Štubňa obec
| obrázok            = Horná Štubňa obec, zastávka.jpg
| veľkosť obrázku    = 
| popis obrázku      = Zastávka v júni 2025
| štát               = Slovensko
| mesto              = [[Turčianske Teplice]]
| mestská časť       = 
| prevádzkovateľ     = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]
| zemepisná šírka    = 48.8309744
| zemepisná dĺžka    = 18.8776036
| otvorenie          = 
| bývalý názov       = 
| nástupištia        = 
| nástupné hrany     = 
| prístup            = 
| cestovné lístky    = 
| počet cestujúcich  =
| trate              = [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|170 Zvolen – Vrútky]]
}}

'''Železničná zastávka Horná Štubňa obec''' je [[železničná zastávka]] v kastastri [[Turčianske Teplice|Turčianskych Teplíc]], ale bližšie k intravilánu [[Horná Štubňa|Hornej Štubne]].&lt;ref name=&quot;mapy-mapy-com&quot;/&gt; Nachádza sa na železničnej trati [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|170 Zvolen – Vrútky]].&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;/&gt; Zastávka nie je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]].&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;/&gt; Leží v nadmorskej výške 600 m n.m.&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;/&gt;

== Doprava ==
Na zastávke je jedna dopravná koľaj a jedno nástupište.&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;zsr-detail-stanice&quot;/&gt; Na stanici nie je pult na predaj cestovných lístkov.&lt;ref name=&quot;zsr-detail-stanice&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;zsr-detail-stanice&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Detail stanice | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-zastavok/detail-stanice.html?sid=132936 | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-06-28 | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;vlaky-net&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Horná Štubňa obec - Zastávka | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/149/zastavka-horna-stubna-obec/ | vydavateľ = VLAKY.NET | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-28 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mapy-mapy-com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.com | url = https://mapy.com/en/zakladni?vlastni-body&amp;ut=New%20marker&amp;uc=9rjdBxRoqI&amp;ud=18%C2%B052%2739.373%22E%2048%C2%B049%2751.508%22N&amp;x=18.8774373&amp;y=48.8308031&amp;z=18 | vydavateľ = mapy.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-28 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/zoznam-stanic-zastavok/detail-stanice.html?sid=132936 Stanica na portáli ŽSR]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

{{Železničná trať 170 (Slovensko)}}

[[Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|Horná Štubňa obec]]
[[Kategória:Horná Štubňa]]
[[Kategória:Turčianske Teplice]]
[[Kategória:Doprava v okrese Turčianske Teplice]]
[[Kategória:Stavby v okrese Turčianske Teplice]]</text>
      <sha1>cc5kjjqfk2yli5jhf8ctkl78qv8mc9j</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pavel (partizánska brigáda)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>733421</id>
    <revision>
      <id>8244697</id>
      <parentid>8229423</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:48:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie</comment>
      <origin>8244697</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="80912" sha1="2occnl9mjhvswyabkqebpqsw2fzbed4" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Partizánska brigáda Pavel
|obrázok                = Jozef_Trojan_(1906_1953).jpg
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = veliteľ brigády [[Jozef Trojan]]
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = [[1943]]
|zánik                  = [[12. apríl]] [[1945]]
|typ                    = [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|funkcia                = 
|velikosť               = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[Jozef Trojan]]
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]],&lt;br/&gt;[[druhá svetová vojna]]
|bitky                  =  [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch|Topoľčany]]&lt;br /&gt;[[Bitka pri Baťovanoch]]&lt;br /&gt;[[Boje na Pohroní a pri Kremnici]]&lt;br /&gt;[[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron|Prechod cez Hron]]
|znak                   = 
}}
'''[[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Partizánska brigáda]] Pavel''', v povojnových časoch v rôznej literatúre nazývaná aj '''Hornonitriansky prápor''', '''Partizánska brigáda kpt. Trojana'''&lt;ref name=&quot;Plevza-Pavel&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Pavel
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 388
}}&lt;/ref&gt;, '''Hornonitrianska partizánska brigáda Pavel{{--}}kpt. J. Trojana''', '''Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana''', resp. '''Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára'''&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|50/3528}} bol partizánsky oddiel sformovaný v [[Partizánske|Baťovanoch]] od roku [[1943]]. Na rozdiel od partizánskych oddielov založených organizátorskými skupinami vyslanými zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] išlo primárne o slovenský partizánsky oddiel (veliteľom počas povstania bol [[Jozef Trojan]]{{--}}Čech), hoci sa na jeho formovaní podieľali aj sovietski vojnoví zajatci{{--}}utečenci z nemeckých zajateckých táborov. Oddiel pôsobil najmä v obrane na Ponitrí proti nemeckej [[Skupina Schill|skupine SS Schill]] v smere [[Nitra]]{{--}}[[Topoľčany]]{{--}}[[Partizánske|Baťovany]]. Ako jediná partizánska brigáda bola uznaná [[vojenské ústredie|vojenským ústredím]] a [[Dočasné štátne zriadenie|čs. vládou]] a zároveň uznávala autoritu velenia [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. československej armády na Slovensku]]. Po znovusformovaní bol jeden z oddielov [[2. október|2. októbra]] [[1944]] včlenený ako 3. samostatný prápor do [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. československej paradesantnej brigády]] v počte 250 mužov.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1410/3528}}{{#tag:ref|Dokument veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku číslo 25.703 Taj./3. oddel. 1944.195 zo 16. októbra 1944 adresovaného [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavnému štábu partizánskych oddielov]] predpokladal zaradiť do 3. práporu [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] aj iné partizánske jednotky. Išlo o snahu velenia armády vtiahnuť partizánske jednotky do rámca armády, ktorá sa však sústredila len na „domácu“ partizánsku jednotku, a nie na partizánske zoskupenia, ktoré vznikali okolo organizátorských výsadkov zo ZSSR.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1410/3528}}|group=pozn.}}

Po ústupe SNP do hôr sa presunula brigáda naspäť na [[Ponitrie]] a napokon sa koncom decembra 1944 príslušníci oddielu pridali k Nitrianskej partizánskej brigáde ako tretí Hornonitriansky prápor. Veliteľom zostal [[Jozef Trojan]]. Oddiel [[13. február|13.]]{{--}}[[14. február|14. februára]] [[1945]] spolu [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskou brigádou]] [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron|prešiel cez Hron]] a spojil sa s [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Jeden z oddielov následne pôsobil v rámci [[Červená armáda|Červenej armády]] až do [[12. apríl|12. apríla]] [[1945]].&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|2226/3528}} 

Tienistou stránkou brigády Pavel je účasť niektorých jej členov na zastrelení štyroch pracovníkov Baťových závodov, ktorí boli podozriví z kolaborácie s Nemcami. Veliteľ brigády [[Jozef Trojan]] sa stal riaditeľom bývalých Baťových závodov v Baťovanoch a poslancom [[Dočasné národné zhromaždenie|Dočasného národného zhromaždenia]], aby bol v 50. rokoch popravený vo vykonštruovanom procese. Pri pokuse o rehabilitáciu však nebol [[Jozef Trojan]] rehabilitovaný úplne. [[Najvyšší súd ČSFR]] v rozsudku z [[28. august|28. augusta]] [[1992]] konštatoval, že trestná činnosť Trojana pri návode na vraždu ''„nebola vykonštruovaná, ale naopak, bola plne preukázaná“''.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|67/3528}}

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a Jozef Hagara, Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili František Mišeje a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov (medzi nimi kpt. I. J. Šabla a npor. I. J. Časnyk). Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. 

Začiatkom septembra 1943, po úteku zo zajateckého tábora v Mníchove, prešiel na územie Slovenska gardový npor. [[Pavel Alexandrovič Baranov]]. Koncom septembra sa dostal do okresu Bánovce nad Bebravou, kde sa ho ujali ilegálni pracovníci z obce [[Miezgovce]] vedení Michalom Kováčikom, ktorí mu vybavili doklady a umožnili mu nadviazať spojenie s kpt. I. J. Šablom a npor. I. J. Časnykom.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|283/3528}} Na Vianoce [[1943]] zahájil Baranov spoluprácu s Albínom Grznárom.

Paralelne vyvíjal v regióne odbojové aktivity bývalý funkcionár agrárnej strany Dr. Ján Ševčík, ktorý nadviazal spojenie a spoluprácu s dôstojníkmi slovenskej armády s plk. [[Ján Imro|Jánom Imrom]], plk. [[Viliam Talský|Viliamom Talským]]. Skupina plánovala takisto organizovať partizánske oddiely, pričom na západnom Slovensku počítala s [[Jozef Trojan|Jozefom Trojanom]].

Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. František Hagara ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov Vtáčnik. Karolovi Ivankovi sa po zatknutí podarilo ujsť a [[27. apríl|27. apríla]] sa stretol s Albínom Grznárom (toho pred zatknutím varovali a stihol tiež ujsť) v doline Suť nad Veľkými Uhercami. Postupne sa pridávali ďalší ilegálni pracovníci, vojenskí zbehovia. Skupina bola podporovaná a zásobovaná baťovianskou skupinou sformovanou v Baťovej škole práce. Zapojením [[Jozef Trojan|Jozefa Trojana]], vedúceho činiteľa v komplexe Baťovej spoločnosti, získala skupina rozsiahlu materiálnu, finančnú, ale vďaka jeho konexiám aj organizačnú podporu. Cez Trojana bolo zabezpečené zásobovanie potravinami, šatstvom a obuvou. V skladoch veľkostatku spravovaného J. Trojanom mala Grznárova skupina už pred Povstaním uskladnené menšie množstvo zbraní.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|319/3528}} 

Paralelne prebiehali rokovania a schôdze ohľadom charakteru odboja, počas ktorých sa zlaďovali stanoviská ľavicovo{{--}}komunisticky orientovaných odbojárov s občianskym táborom.

[[2. apríl|2. apríla]] [[1944]] sa na podnet Grznára a Baranova uskutočnila v lese pod „Chĺnkom“ „Medziokresná konferencia ilegálnych pracovníkov“ s účasťou bezmála 200 delegátov z okresov [[Topoľčany]], [[Prievidza]], [[Bánovce nad Bebravou|Bánovce n/Bebravou]], [[Trenčín]] a [[Nitra]]. Bol ustanovený Župný výbor (komunistickej) strany a stanovené organizačné úlohy.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|372/3528}}  [[24. apríl|24. apríla]] bol veliteľom vznikajúcich partizánskych oddielov menovaný Pavel Alexandrovič Baranov, postupne vznikol štáb v zložení zástupca veliteľa kpt. ČA Ivan Jevtuchovič Šabla, politický komisár [[Albín Grznár]], náčelník štábu npor. Ivan Jakovič Časnyk.

Rozrastajúci sa partizánsky tábor pod [[Buchlov (vrch vo Vtáčniku)|Buchlovom]] sa stal málo bezpečným, takže v máji sa partizáni presunuli z [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnika]] do [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]], do priestoru [[Gápel]]{{--}}Dolné Vrchy, kde bol polesným [[Viktor Žid]], budúci partizán.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|428/3528}}

Dňa [[30. máj|30. mája]] boli partizáni Baranov, Ľudovít Zimerman a Ján Gavura počas schôdze vo [[Veľké Uherce|Veľkých Uherciach]] zatknutí. Následne viacerí ilegálni pracovníci odišli do hôr v obavách o vyzradenie a partizánsky tábor sa z oblasti [[Gápel]]{{--}}Dolné Vrchy presunul k obci [[Kšinná]].&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|463/3528}} Ilegálna a organizátorská práca však pokračovala ďalej za účasti nových členov. Koncom júna 1944 sa konala schôdza u farára Augusta Pozdecha v prítomnosti Dr. Jána Ševčíka, Dr. Karola Kocha, Oldřicha Seilera, [[Jozef Trojan|Jozefa Trojana]] a podplukovníka [[Dezider Kišš-Kalina|Kišša-Kalinu]]. Preberala sa príprava Povstania, kde mjr. Kovačovič bol poverený prípravou Povstania v Bratislave a podplukovník Kišš-Kalina bol vymenovaný za veliteľa západnej oblasti, kam patrili posádky [[Bratislava]], [[Trnava]], [[Hlohovec]], [[Nitra]] a [[Topoľčany]].

Pre povstaleckú akciu na ­hornom [[Ponitrie|Ponitrí]] mal mimoriadny význam príchod budúceho povstaleckého veliteľa kpt. [[Adolf Weinhold|Adolfa Weinholda]]. [[1. jún|1. júna]] 1944 odovzdal úrad v [[Podbrezová|Podbrezovej]] stotníkovi zbrojnej služby Karolovi Remencovi a nastúpil do [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostolian]]. Ako veliteľ zbrojného skladu slovenskej armády mal pôsobnosť pre [[Nováky]], [[Bošany]] a [[Topoľčany]]. Weinhold okamžite po príchode zorganizoval lojálnu skupinu antifašisticky orientovaných dôstojníkov a nadviazal spojenie s predstaviteľmi miestneho ilegálneho odboja i partizánskeho hnutia. Boli to npor. Jozef Hurta, npor. Rudolf Kolník, MUDr. Cmarko, npor. N.  Olas a ďalší. Podobne ako v [[Podbrezová|Podbrezovej]] aj tu vytvoril pre potreby povstaleckého Vojenského ústredia rezervné sklady zbraní a streliva.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|533/3528}}

[[24. august|24. augusta]] 1944 odišla skupina 36 pracovníkov Baťových závodov v [[Partizánske|Baťovanoch]] pod vedením Františka Svorada do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] za ku kpt. Milanom Polákom s tým, že sa dajú k dispozícii povstaleckému vedeniu. K stretnutiu nedošlo, cestou späť sa skupina ale dostala do kontaktu s partizánskou spojkou, ktorá ich odviedla do štábu [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovej]] brigády v [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]]. Spolu s tou­to skupinou sa dostal k Žingorovej skupine aj [[Rudolf Jašík]]. Mínerský oddiel „Ladislav“ z [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], ktorého veliteľom bol npor. L. Peške a jadro tvorili Handlovčania, poškodil [[24. august|24. augusta]] [[1944]] ráno kraľoviansky tunel a večer toho istého dňa tunel na trati [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Handlová – Horná Štubňa]]. Táto živelná deštrukčná akcia následne negatívne ovplyvnila neskoršiu povstaleckú obranu Ponitria, ktoré stratilo železničné spojenie so stredným Slovenskom.{{#tag:ref|Aj komunistický politik [[Gustáv Husák]] vo svojej správe o prípravách, priebehu a výsledkoch SNP pre moskovské vedenie KSČ partizánov kritizoval: ''„... za dva dni som sa dozvedel, že vyhodili tunel medzi Handlovou a Štubňou – a potom naši vojaci počas povstania museli na rukách prenášať niekoľko kilometrov zbrane, benzín a materiál z prievidzského kraja.''“&lt;ref name=&quot;Precan-576&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = 576. 1945, február 5. Moskva - Zpráva dr. G. Husáka o prípravách, priebehu a výsledkoch Slovenského národného povstania určená pre moskovské vedenie KSČ
 | PriezviskoEditora = Prečan
 | MenoEditora = Vilém
 | OdkazNaEditora = Vilém Prečan
 | Rok = 1966
 | Titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
 | Diel = 
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
 | Strany = 944-976
}}&lt;/ref&gt;{{rp|974}}|group=pozn.}}

Partizánske hnutie dosiahlo rozmery, ktoré už štátna moc nebola schopná mocensky potlačiť, aj preto, že mnohí príslušníci žandárstva, ako napr. v Baťovanoch Štefan Gubek a Jozef Hlatký, v Oslanoch J. Boloček, v Dvorníkoch František Ninis, v Handlovej Scheer, v Ráztočne Trebatický a iní, s partizánskym hnutím aktívne spolupracovali. Signál na zahájenie Povstania sa očakával každú chvíľu.

[[25. august|25. augusta]] 1944 bol vo večerných hodinách pre všetky vojenské posádky na Slovensku vyhlásený bojový poplach. V zmysle tohto rozkazu kpt. [[Adolf Weinhold]] v posádke Zemianske Kostoľany nariadil poplach. Ten sa však ukázal ešte ako predčasný.

===Vypuknutie Slovenského národného povstania===
Na hornej Nitre postupovali partizáni, vojaci, robotníci, komunisti aj občiansky blok spoločne. Po prevzatí hesla „[[Začnite s vysťahovaním]]!“ kpt. [[Adolf Weinhold|Weinhold]] vyhlásil v posádke [[Zemianske Kostoľany]] poplach a rozkaz na ozbrojené vystúpenie oznámil aj ilegálnym pracovníkom spolupracujúcich s [[Jozef Trojan|Jozefom Trojanom]]. V noci z [[29. august|29.]] na [[30. august|30. augusta]] partizánska skupina [[Albín Grznár|Albína Grznára]] zišla z hôr a obsadila žandársku stanicu, továrenské objekty v [[Partizánske|Baťovanoch]] a v [[Partizánske|Šimonovanoch]] vytvorili svoj štáb. Centrom Povstania na hornej Nitre sa tak stali [[Partizánske|Baťovany]] a [[Zemianske Kostoľany]]. Hagarova partizánska skupina začala mobilizovať ľudí z dedín, zároveň obsadila žandársku stanicu a [[Koncentračný tábor Nováky|koncentračný tábor]] Židov v [[Nováky|Novákoch]]. Po stretnutí [[Albín Grznár|A. Grznára]], J. Hagaru s kpt. [[Adolf Weinhold|Weinholdom]] v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] sa začalo s vydávaním zbraní pre partizánov a začali ich okamžite vyvážať. Jedna skupina vyviezla zbrane niekoľko sto metrov od nováckej uhoľnej bane a druhá skupina do Šimonovian k železničnému mostu. Zároveň boli privezené zbrane od mjr. Krátkeho zo zbrojného skladu v Bošanoch. V priebehu dvoch dní bolo na hornej Nitre z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]], [[Bošany|Bošanoch]] a [[Topoľčany|Topoľčanoch]] vyzbrojených niekoľko tisíc ľudí. Odhaduje sa, že do povstaleckých vojenských jednotiek na hornej Nitre nastúpilo viac ako dvetisíc ľudí. Do partizánskych oddielov začali nastupovať dobrovoľníci, pričom aj niektorí mobilizácii podliehajúci vojaci a dôstojníci zostali v partizánskych oddieloch (je to jav typický najmä pre horné Ponitrie) a v rámci týchto bojov po celé trvanie Povstania. 

[[30. august|30. augusta]] 1944 robotníci, ktorí pricestovali do [[Partizánske|Baťovian]] vlakom zo smeru od Topoľčian, boli ihneď na stanici partizánmi vyzvaní na chopenie sa zbraní a usmerňovaní na miesto vyzbrojenia pri šimonovianskych mostoch. Vlak zo smeru od Prievidze partizáni zastavili priamo na tomto mieste a cestujúci boli okamžite vyzbrojovaní.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|603}} Boli vytvárané „roty“ v počte 40{{--}}80 ľudí, ktoré boli odosielané na smery očakávaného nemeckého postupu. Rotám velili ilegálni pracovníci, záložní dôstojníci i poddôstojníci, ale aj niektorí aktívni dôstojníci, ktorí sa hlásili z jednotlivých vojenských posádok. [[30. august|30. augusta]] boli sformované roty por. v zál. Alberta Brnčala, Alexandra Makarenka, Václava Paučeka, kpt. v zál. Viktora Žida, por. Karola Kmeťka, [[31. august|31. augusta]] čata pod velením por. Antona Lesýka a ďalšie. Partizánskym rotám velili škpt. Břetislav Chrastina (kr. m. Hanes) a por. v zál. Ing. P. Nemec. Roty boli vyzbrojené puškami čs. výroby vz. 24 a ľahkými [[Guľomet vz. 27|guľometmi vz. 27]] a ručnými granátmi. Po príchode presúvajúcej sa trnavskej vojenskej posádky, bojové útvary doplnili aj jej príslušníci spolu s výzbrojou. Niektoré roty získali ťažké guľomety, „rota“ por. Lesýka mínomet.

Po vypuknutí Povstania sa do čela partizánov v [[Partizánske|Baťovanoch]] dostal namiesto [[Albín Grznár|Albína Grznára]] [[Jozef Trojan]], pričom okolnosti jeho menovania sú nie celkom jasné. Do ďalších veliteľských funkcií boli menovaní mjr. [[Břetislav Chrastina]]-Hanes, por. Ing. Pavel Nemec, kpt. Remeň, kpt. Viktor Žid, por. Jozef Baník, por. Albert Brnčal. [[Albín Grznár]] sa stal len politickým komisárom, čo nemilo prekvapilo mnohých odbojárov.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|652}}

Vo štvrtok [[31. august|31. augusta]] 1944 ustanovilo sa v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Veliteľstvo [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. československej armády na Slovensku]] (VČSA). Úlohou povstalcov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] bolo zabezpečiť úseky v priestore [[Nováky|Novák]] smerom na [[Dolné Vestenice]], v priestore [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostolian]] smerom na [[Oslany]] a v priestore [[Vyšehradné]] prehradiť smery vedúce na [[Fačkovské sedlo]] a smer [[Kláštor pod Znievom]]. Veliteľom skupiny bol menovaný kpt. [[Adolf Weinhold]] a rozkazom VČSA zo dňa [[31. august|31. augusta]] 1944 sa jej prikazovalo: ''„Skupina Weinhold bojuje na mieste, v najhoršom prípade ustupuje do údolia Turca a odtiaľ cez Hornú Štubňu do Banskej Bystrice.“''&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|660}}

===Topoľčany===
{{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch}}

V posádke v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] velil od rána [[30. august|30. augusta]] stot. Ján Malár. Po vydaní mobilizačnej vyhlášky sa do kasární dostavilo približne 1&amp;nbsp;500 záložníkov, z ktorých sa však veľká časť po vypočutí Tisovho prejavu rozišla domov. Dôstojnícky zbor váhal. Preto Ing. Weinzettel vyhľadal v Šimonovanoch [[Jozef Trojan|Jozefa Trojana]] a informoval ho o situácii v Topoľčanoch. Trojan nariadil zaistenie Topoľčian partizánmi, aby v kasárňach uložený cenný materiál mohol byť odvezený do Veľkých Uheriec a Kostolian.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|772/3528}}

{{Citát|Počítali sme s dobrovoľnou pomocou delostreleckej posádky v Topoľčanoch, odkiaľ sme hodlali vyviezť delá do Baťovian. V topoľčianskych kasárňach postavila sa nám na odpor tkzv. 13. rota, zložená s miestnych gardistov a nacistov, ale pod vedením kpt. Trojana a npor. Lesýka bol prevedený prepad topoľčianskych kasární, kde sme pri našom prepade naložili vlak o 18 vagónoch, naložených strelivom, vyviezli 9 poľných diel (vz. 10 cm ľahká húf­nica 14/19), množstvo delostreleckého materiálu, traktory k vlečeniu diel, spústu intendančného materiálu, a čo je najdôležitejšie, podchytili sme váhajúcich dôstojníkov. 13. rota po krátkom boji, vďaka energickému zákroku kpt. Trojana a ppor. Lesýka, bola rozprášená. Straty sme nemali žiadne. Táto akcia, pri ktorej sme získali jediné delá v nitrianskej doline, mala za následok, že sme sa mohli neskoršie dôkladne postaviť nepriateľovi na odpor. Delostrelecký oddiel bol nasadený u Malých Uheriec (1. batéria) a u Pažite (2. batéria) pod velením škpt. Malára.|Denník partizánskej skupiny Pavel}}

Veliteľstvo [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády]] na Slovensku hrozbu nemeckého útoku v smere [[Nitra]]{{--}}[[Topoľčany]] {{--}}[[Prievidza]] hrubo podcenilo. Peší prápor „Oškvarek“, ktorý sa mal presunúť z [[Príbovce|Príboviec]] do Zemianskych Kostolian, bol [[2. september|2. septembra]] 1944 odvelený na front pri [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|Vrútkach]] so zdôvodnením, že obrana údolia Nitry je „dobre zaistená“. Veliteľ [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády]] na Slovensku plk. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] v ten istý deň dokonca nariadil posádkovému veliteľstvu v Zemianskych Kostoľanoch, aby spoločne s partizánmi Nitru dobylo, hoci rozkaz bol nereálny. V priestore Topoľčian zostali len príslušníci partizánskej brigády Pavel, pričom dve z jeho siedmich rôt boli vysunuté k obci Čakajovce, osem kilometrov severne od Nitry. Železničný uzol [[Zbehy|Zbehy]] partizáni z neznámych dôvodov neobsadili, ba ani sa ho nepokúsili zničiť.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|877/3528}} Keď do Čakajoviec ráno [[2. september|2. septembra]] 1944 prenikli vojaci SS-Ostuf. Maiera, obe roty po krátkej prestrelke ustúpili k Mýtnej Novej Vsi.

Ráno [[3. september|3. septembra]] 1944 sa hlavné sily [[Skupina Schill|skupiny „Schill“]] a [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommando-14113]] začali presúvať z Nitry do Čakajoviec. Okolo ôsmej hodiny narazili Nemci na severnom okraji [[Mýtna Nová Ves|Mýtnej Novej Vsi]] na obranné postavenie s asi 150 príslušníkmi partizánskej brigády Pavel. Bola to však len prvá improvizovaná obrana, ktorú tvorili dve „roty“ povstaleckých bojovníkov z Baťovian pod velením mjr. Chrastinu-Hanesa a por. A. Brnčala. Po približne 45 minút trvajúcej prestrelke boli partizáni zahnaní na útek. Sedem z nich padlo v boji, päť ďalších esesáci zajali a na mieste popravili. &lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|885/3528}}

Od Mýtnej Novej Vsi ustúpili povstalci na čiaru [[Urmince]]{{--}}[[Topoľčany]]{{--}}[[Krnča]], kde boli lepšie podmienky na vytvorenie stabilnejšej obrany za predpokladu pomoci miestnej vojenskej topoľčianskej posádky, ktorá sa však ako celok nepridala a tak obrana tohto okresného mesta bola značne improvizovaná a jej ťarcha spočívala na miestnych povstalcoch a silách vyslaných na požiadanie mjr. Hanesa ako posily v počte 300 mužov z Baťovian. Silné boje sa rozpútali v priestore Urminiec, no Nemci nakoniec obsadili Topoľčany za chodu. Počas obsadzovania mesta zastihli esesáci na železničnej stanici nákladný vlak zložený z rušňa a dvoch vozňov naložených muníciou, ktorý im v poslednej chvíli unikol. Stratenú korisť si však vynahradili v kasárňach Delostreleckého pluku 1.

===Boje pri Baťovanoch, smrť Albína Grznára===
{{Hlavný článok|Bitka pri Baťovanoch}}
Po dobytí [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch|Topoľčian]] sa okupačné jednotky zamerali na vyčisťovanie a zabezpečenie okolia mesta. Vytlačili partizánov z [[Čakajovce|Čakajoviec]] a [[Mýtna Nová Ves|Mýtnej Novej Vsi]], obsadili [[Chynorany]] a ich postup po jednotlivých dedinách sa zastavil až pred povstaleckou obrannou líniou, nachádzajúcou sa tesne pred Baťovanmi.

Pozície v údolí rieky Nitra boli obsadené hlavnými silami skupiny ''Weinhold'' a na krídlach sa nachádzali partizánske jednotky. Delostreleckú podporu poskytovali 1. a 2. batéria z oddielu stot. Malára, ktoré mali po troch húfniciach 100 mm vz. 14/19. Prvá (npor. Robert Altus) zaujala palebné postavenie na južnom okraji [[Malé Uherce|Malých Uheriec]], druhá (por. Karol Pitner) sa nachádzala pri dedinke [[Pažiť (okres Partizánske)|Pažiť]]. Tretia batéria (por. Rosínsky-Rosenberg) s tromi kanónmi 76,5 mm vz. 17 bola začlenená do podskupiny „''Kolník“''.

Jediné dva [[Tančík vz. 33|tančíky vz. 33]] z banskobystrického Automobilového práporu kpt. Weinhold pridelil [[Partizánsky oddiel Dolné Vestenice|partizánskemu oddielu Dolné Vestenice]] zaisťujúcemu vstup do údolia [[Nitrica (rieka)|Nitrice]].

Nemecký útok na [[Partizánske|Baťovany]] sa začal [[4. september|4. septembra]] v skorých ranných hodinách. Veliteľ [[Skupina Schill|skupiny Schill]] SS-Stubaf. Klotz do útoku nasadil roty „''Mathiebe''“, „''Tantau''“, „''4.Kp.K''“ a „''Schulz''“, obrnenú skupinu „''Rösser''“ a čatu „''Pikowitz''“. Pechota práporu „''Teutberg''“ a rota „''Maier''“ v tom čase zaisťovali údolie [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]] od [[Chynorany|Chynorian]] až po [[Čakajovce]].&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|940/3528}}

Útočníci narazili na rozhodný odpor obrancov Baťovian a tak v prvých hodinách dosiahli výraznejší úspech len na ľavom brehu rieky Nitra, kde roty „''Tantau''“ a „''Schulz''“ dobyli [[Brodzany|Broďany]] a kótu 237,7 Stopa. Na výšine umiestnili štyri mínomety, ktorými začali ostreľovať juhozápadný okraj mesta [[Partizánske|Baťovany]]. Partizáni z oddielu „''Pavel“'' ich odtiaľ chceli protiútokom vytlačiť, no boli odrazení. Protiútok voči cca deväťdesiatim Nemcom nariadil [[Albín Grznár]]. Tí však partizánov napadli z troch strán. [[Albín Grznár]] bol pri tomto útoku ranený. Všetci ustúpili a pri ranenom A. Grznárovi ostala len ošetrovateľka Ružena Neštinová-Herbríková. Počas toho, ako mu ošetrovala zranenie na nohe, bol [[Albín Grznár|Grznár]] smrteľne ranený guľkou do hlavy a zomrel ošetrovateľke priamo v náručí. Vzápätí mu odobrala zbraň a zanechala ho na mieste, lebo Nemci začali protiútok.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|971/3528}}{{#tag:ref|Smrť [[Albín Grznár|Albína Grznára]] bola predmetom nejasností a dezinterpretácií a [[Jozef Trojan|Trojan]] bol obyvateľmi Baťovian obviňovaný z jeho popravy. Vzťah Trojana a Grznára nebol dobrý a vyhrotil sa, keď sa Trojan stal veliteľom partizánov a Grznár len veliteľom čaty, neskôr politickým komisárom. Navyše Grznár bol medzi robotníctvom populárnejší ako „pán“ Trojan. Formálne obvinenie z Grznárovej vraždy však nebolo voči [[Jozef Trojan|Trojanovi]] vznesené ani počas jeho procesu v 50. rokoch.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|971/3528}}|group=pozn.}} 

Silný odpor obrancov prinútil SS-Stubaf. Klotza presunúť rotu „''Tantau''“ k Veľkým Bieliciam a do úseku na ľavom brehu Nitry nasadil celý prápor „''Teuteberg''“ zosilnený čatou „''Pikowitz''“.

[[5. september|5. septembra]] sa boje začali o 04:37 silnými prestrelkami medzi nemeckými a povstaleckými delostreleckými batériami. Partizáni sa opätovne pokúšali obsadiť výšinu Stopa, zatiaľ čo na pravom brehu Nitry dobyli Nemci obce Malé a Veľké Bielice. 

Po strate Veľkých Bielic zaslal stot. Weinhold do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] telegram, uvedomujúc si, že jeho bojová skupina nedokáže lepšie vyzbrojeným Nemcom dlho vzdorovať. Požiadal v ňom o posily, no Veliteľstvo [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|Česko-slovenskej armády na Slovensku]] mu v noci z [[5. september|5.]] na [[6. september|6. septembra]] 1944 poslalo len 200-členný prápor [[Peter Kubík|Petra Kubíka]] z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|Partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] ([[Michal Sečanský]]) a desať protitankových pušiek z prvých sovietskych leteckých dodávok.

[[6. september|6. septembra]] sa mali jednotky [[Skupina Schill|skupiny Schill]] zamerať na dôkladné vyčistenie dobytého územia, ale povstalci podnikli už ráno na oboch brehoch [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]] silné protiútoky. Situácia Nemcov bola natoľko vážna, že SS-Stubaf. Klotz musel na úsek pri Veľkých Bieliciach odveliť rotu „Stubenböck“ a čatu „Pikowitz“.

Do bojov na pravom brehu rieky Nitra sa zapojila i rota „Maier“, ktorá doposiaľ zaisťovala priestor [[Chynorany]] – Veľké Ostratice – [[Malé Ostratice]] – [[Livina (obec)|Livina]]. Na jej miesto potom nastúpila čata „''Hradischko''“.

Húževnatý odpor vojakov a partizánov skupiny „''Weinhold''“ Nemcov presvedčil, že odpor slovenských vojakov v údolí Nitry len tak ľahko nezlomia. Veliteľ skupiny Schill SS-Stubaf. Klotz preto zameral svoju pozornosť na pravé krídlo povstaleckej obrannej línie a vyslal do tohto priestoru prieskumné hliadky a keď sa dozvedel, že výšiny medzi [[Skačany|Skačanmi]] a Baťovanmi nie sú zabezpečené žiadnymi jednotkami, rozhodol sa túto chybu okamžite využiť.

[[7. september|7. septembra]] v dopoludňajších hodinách pokračoval tlak povstalcov s cieľom opätovne ovládnuť priestor Veľkých Bielic. Stot. Weinhold však veľmi dobre vedel, že jeho vyčerpaní muži už nedokážu nemeckému tlaku dlho vzdorovať, preto naliehal na brigádneho generála [[Ján Golian (generál)|Jána Goliana]], aby mu okamžite poskytol ďalšie posily.

Po prvej povstaleckej mobilizácii zo [[6. september|6. septembra]] sa formovali ďalšie povstalecké jednotky a na Hornú Nitru začali prichádzať ďalšie vojenské posily vrátane tankovej čaty por. útv. [[Pavol Krúpa|Pavla Krúpu]] a roty KPÚV s kanónmi KPÚV 7,5 cm npor. útv. [[Andrej Galuščák|Andreja Galuščáka]]. Ich príchod sa však kvôli technickým problémom oneskoril.

V noci zo [[7. september|7.]] na [[8. september|8. septembra]] 1944 prebrodili príslušníci práporu „''Kettgen''“ a roty „''Stubenböck''“ pri Veľkých Bieliciach [[Nitrica (rieka)|rieku Nitrica]] a bez toho, že by narazili na odpor, prenikli kopcovitým terénom na severný okraj Baťovian, a hneď po rozvidnení vyrazili do útoku. Zaskočení obrancovia sa nezmohli na vážnejší odpor a Nemci vďaka momentu prekvapenia mestečko rýchlo dobyli, pričom sa zmocnili úplne nepoškodeného zariadenia Baťových závodov a veľkých zásob kvalitnej obuvi.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1040/3528}}

Veliteľa bojovej [[Skupina Schill|skupiny Schill]] generálporučíka [[Carl von Pückler-Burghauss|Carla Friedricha von Pückler-Burghaussa]] hlásenia o silnom odpore na [[Ponitrie|Ponitrí]] nepríjemne prekvapili. Musel priznať, že proti ním nestoja žiadne bandy, ale rovnocenný súper. Nemecký generál pri slovenskom Ministerstve obrany [[Alfred von Hubicki]] vo svojom hlásení z [[5. september|5. septembra]] 1944 uvádzal, že protivník kladie pri [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|Vrútkach]] a [[Partizánske|Veľkých Bieliciach]]&lt;blockquote&gt;''„tvrdošijný odpor ruským bojovým spôsobom“.''&lt;ref name=&quot;Klubert&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Smrť sa volala Schill|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/tomas-klubert---smrt-sa-volala-schill/}}&lt;/ref&gt;{{rp|42}}&lt;/blockquote&gt;

===Oslany===

Strata [[Partizánske|Baťovian]] bola citeľná, preto sa kpt. Weinhold rozhodol napriek všetkým problémom dobyť Baťovany naspäť. Prvý pokus podnikla vo vlastnej réžii čata partizánov z oddielu „Vtáčnik“ (František Hagara) pod velením Ivana Osipoviča, no nočný útok Nemci odrazili a partizáni utrpeli veľké straty vrátane [[major|mjr.]] Osipoviča.

Povstalecký útok na Baťovany sa mal viesť z dvoch strán, od [[Malé Uherce|Malých Uheriec]] jednotkami kpt. [[Adolf Weinhold|A. Weinholda]] a od [[Skačany|Skačian]] jednotkami pod velením kpt. [[Viktor Žid|Viktora Žida]]. Na úsvite [[9. september|9. septembra]] 1944 odišiel kpt. Weinhold do [[Malé Uherce|Malých Uheriec]], aby mohol sledovať postup oddielu „Dolné Vestenice“. O šiestej hodine ráno však nemecké jednotky skupiny „[[skupina Schill|Schill]]“ povstalcov predbehli a podnikli na povstalecké pozície masívny útok, ktorý podporila delostrelecká paľba a nálet troch strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87D]] z letiska [[Letecká základňa Malacky|Malacky-Nový Dvor]]. Obranná línia pri Malých Uherciach bola čelne napadnutá obrnenou skupinou „Rösser“ hlavnými silami práporu „Teuteberg“ a čatou „Pikowitz“. Prápor „Kettgen“ a rota „Stubenböck“ súčasne postupovali od [[Brodzany|Brodnian]] cez výšiny na ľavom brehu Nitry k Veľkým Uherciam a Oslanom, aby povstalcom odrezali ústupové cesty do Oslian.
Ani v údolí Nitrice sa pre povstalcov situácia nevyvíjala priaznivo. Partizáni oddielu „Dolné Vestenice“ na rozkaz kpt. Weinholda zaútočili v smere [[Skačany]]{{--}}[[Partizánske|Baťovany]] a prenikli až [[Veľké Bielice|Veľkým Bieliciam]], ale museli ustúpiť pod paľbou nemeckých ťažkých zbraní ich zahnala na ústup. 
Nemci nasadili 16 tankov. Povstalci boli nepriateľským útokom úplne zaskočení. Podmínované mosty cez Nitru nevybuchli (káble k náložiam zrejme prerušili nemeckí ženisti) a zmätok dovŕšil výpadok telefonického spojenie (zrejme v dôsledku leteckého bombardovania). O 10. hodine predpoludním odoslal kpt. Weinhold veliteľstvo 1. čs. armády telegram tohto znenia: „Nepriateľ prerazil tankami v priestore Malé Uherce, postupuje na Oslany.“ Povstalecké sily pri Malých Uherciach boli rozbité, väčšina bojovníkov zajatá alebo rozprášená. Nemci prenikli až do Oslian. V tomto boji bol zajatý aj veliteľ úseku kpt. Weinhold, keď sa snažil vyniesť a zachrániť s kpt. Michala Tkáča, npor. Bujnom, Dubovským, por. Valihorom a inými. Veľká časť povstalcov padla a asi 50 vojakov bolo ranených. Príslušníci SS dobíjali ranených povstalcov a prestali tak až po príchode generála zbraní SS [[Gottlob Berger|Gottloba Bergera]], u ktorého intervenoval kpt. Tkáč a žiadal dodržiavanie Haagskej konvencie o zajatcoch, lebo slovenská strana ju v priebehu [[Bitka pri Baťovanoch|bojov o Baťovany]] dodržiavala.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1186/3528}}

Po zajatí Weinholda prevzal velenie nad jednotkami v údolí Nitry kpt. Gustáv Neštiak a povstalci sa na jeho rozkaz za bojov stiahli k [[Zemianske Kostoľany|Zemianskym Kostoľanom]]. Skupina SS Schill o 13. hodine dobyli [[Oslany]], čím sa povstalecký front v údolí Nitry sa úplne zrútil. Nemci [[9. september|9. septembra]] 1944 zajali 150 príslušníkov skupiny ,,Weinhold“. Zároveň stovky hornonitrianskych povstalcov po týchto tragických udalostiach rezignovali na boj a vrátili sa do svojich domovov.

Partizánske jednotky [[Jozef Trojan|J. Trojana]] a organizujúca sa Hornonitrianska partizánska brigáda, ktoré zaisťovali povstalecké krídla zostavy, do bojov nezasiahli. Postup [[Skupina Schill|skupiny „Schill“]] nahor údolím Nitry sa však podarilo zastaviť až vo večerných hodinách južne od čiary [[Chalmová]]{{--}}[[Bystričany]]. Dňa [[9. september|9. septembra]] 1944 veliteľstvo 1. čs. armády odoslalo skupine Weinhold nariadenie č. 25050/Taj./3.odd. v tomto znení: ''„Partizánska skupina, ktorá sa nachádza v priestore údolia Nitry, ostane naďalej pod vedením mjr. gšt. Hanesa ako partizánska, ale po stránke zásobovania, t. j. strelivom, proviantom a ostatným materiálom, prideľujeme ju k skupine stot. Weinholda. K tejto partizánskej skupine prideľujeme por. Ing. Nemca Pavela a dôst. zást. Lesýka Antona.“''{{#tag:ref|Nariadenie č. 25050/Taj./3.odd. označuje za veliteľa partizánov mjr. Hanesa, čo naznačuje, že Trojan nebol menovaný za veliteľa baťovianskych partizánov velením 1. čs armády.|group=pozn.}} Za daných okolností bolo nariadenie nevykonateľné. 

Partizáni  na čele s Jozefom Trojanom už ustúpili cez [[Oslany]] do [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostolian]] a ustupovali ďalej do [[Prievidza III. Necpaly|Necpál]]. Medzitým mjr. Hanes a por. Nemec zabezpečili evakuáciu dokumentov a sanitného materiálu. Por. Michal Bustin evakuoval sklad proviantu a vojenského materiálu do lesov pri Fatine-Štále a [[10. september|10. septembra]] 1944 sa presunul do Necpál k partizánom vedeným J. Trojanom. Skupina partizánov, ktorá pod vedením Václava Paučeka zaisťovala prístupovú cestu k Veľkým Uherciam zo smeru od [[Skýcov|Skýcova]], ustúpila do priestoru kameňolomu nad obcou Horná Ves. Tu sa skupina partizánov okolo Cyrila Salátu podieľala na zadržaní príslušníkov nemeckej menšiny z [[Veľké Pole|Veľkého Poľa]], kde pri prehliadke domov zhabali osem automatov, dva ľahké guľomety a šesť debien streliva. Zadržaní Nemci z Veľkého Poľa boli odvedení na opevňovacie práce priestoru [[Banská Bystrica]]{{--}}[[Zvolen]].

Jednotky [[Skupina Schill|skupiny „Schill“]] zaútočili aj na [[Vestenická dolina|Vestenickú dolinu]]. V noci z [[9. september|9.]] na [[10. september|10. septembra]] 1944 napadla rota „Tantau“ [[Skačany]]. Partizáni sa pod nemeckým tlakom stiahli na západné svahy Drienovského podhoria, ale protiútokom v skorých ranných hodinách donútili Nemcov ustúpiť. V boji zahynuli štyria esesáci a päť ďalších, z toho dvaja ťažko ranení, padli do zajatia. Poľné delostrelectvo skupiny „Schill“ potom ostreľovalo [[Skačany]] a pod ochranou paľby začala k dedine postupovať nemecká pechota podporovaná niekoľkými obrnenými transportérmi a štyrmi samohybnými delami. Partizáni museli vyprázdniť údolie Nitrice až k Dolným Vesteniciam. 

Dňa [[10. september|10. septembra]] 1944 velenie 1. čs. armády na Slovensku uskutočnilo reorganizáciu armády. Vojenské sily na hornej Nitre premenovalo na IV. taktickú skupinu, namiesto zajatého kpt. Weinholda za veliteľa menovali pplk. [[Ján Malár|Jána Malára]]. Povstalci stratili svoju hlavnú obrannú líniu v údolí rieky Nitry. Boje v oblasti Baťovian boli najúpornejšie v tomto smere, ktorého význam a dôležitosť v začiatkoch bojov povstalecké vojenské velenie nedocenilo. Povstalecké sily však desať dní dokázali vzdorovať takému silnému a dobre vyzbrojenému nepriateľovi, akým bola nemecká bojová [[skupina Schill|skupina SS-Schill]].

===Reorganizácia oddielu na brigádu, boje na Pohroní===
Partizánsky oddiel [[Jozef Trojan|J. Trojana]] sa po páde [[Oslany|Oslian]] do [[Vyhne|Vyhní]].
Po [[12. september|12. septembri]] sa do Vyhní presunul aj zbytok oddielu (asi 100 až 120 ľudí), ktorému sa po rozbití jednotiek podarilo vyhnúť zajatiu a ustúpiť do Necpál a v Baťovej továrni bol doplnený dobrovoľníkmi. Motorizovaný presun sa uskutočňoval cez [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]] a [[Hrabičov]]. Cestou okolo Müllerovho lazu sa partizáni ocitli pod paľbou slovenských Nemcov a časti jednotky SS, ktorú previedli slovenskí Nemci od [[Veľké Uherce|Veľkých Uheriec]], paľbu opätovali guľometmi. Trojanov oddiel bol vo výcvikovom tábore vo [[Vyhne|Vyhniach]] reorganizovaný na partizánsku brigádu Pavel.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1254/3528}}

Na základe pokynov veliteľstva [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády]] brigáda zaujala obranu prístupov k Žarnovici na ceste [[Oslany]]{{--}}[[Žarnovica]] spolu s 1. rotou práporu „Dunaj“. [[14. september|14. septembra]] sa čate Františka Kalamena podarilo zostreliť nemecké lietadlo. [[15. september|15.]]{{--}}[[16. september|16. septembra]] vykonala brigáda prepady Nemcov na ceste [[Malé Uherce]]{{--}}[[Oslany]] a prepad nemeckých postavení pri [[Veľké Uherce|Veľkých Uherciach]].

[[16. september|16. septembra]] na vojensko{{--}}politických pohovoroch vo [[Vyhne|Vyhniach]] bola [[Jozef Trojan|Trojanova]] brigáda Pavel jediná partizánska brigáda uznaná [[vojenské ústredie|vojenským ústredím]] a čs. vládou.{{#tag:ref|Partizánske jednotky na Slovensku podliehali priamo [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia]] v Kyjeve a problém spolupráce partizánov s [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armádou na Slovensku]] nebol vyriešený uspokojivo ani vytvorením [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]] na Slovensku [[18. september|18. septembra]] [[1944]]. Trojanova brigáda uznávajúca velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády na Slovensku]] bola v tomto smere výnimkou.|group=pozn.}}

[[21. september|21. septembra]] došlo počas ranného nástupu vo Vyhniach k incidentu, keď sa politický komisár brigády [[major|mjr.]] Hanes vyhrážal nastolením poriadku a disciplíny aj za cenu decimovania brigády. Major Hanes bol z funkcie komisára brigády odvolaný.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1299/3528}}

Po reorganizovaní a doplnení mužstva vo vyhnianskom výcvikovom tábore bola partizánska brigáda Pavel presunutá do Hornoveskej doliny do kameňolomu pod [[Buchlov (vrch vo Vtáčniku)|Buchlovom]]. Dochádzalo k prestrelkám hliadok. [[23. september|23. septembra]] partizáni prepadli Nemcov oslavujúcich na notárskom úrade v [[Bystričany|Bystričanoch]] a následne podmínovali most pri [[Bystričany|Bystričanoch]].

[[25. september|25. septembra]] 1944 krátko po deviatej hodine zaútočili Nemci na [[Horná Ves (okres Prievidza)|Hornú Ves]] asi dvomi pešími rotami za podpory deviatich samohybných diel a tankov, dvoch delostreleckých batérií a jednej mínometnej batérie. Obranu držal prápor Dunaj nasadený na ľavom boku Trojanových partizánov až do 14.50 hod., kedy museli ustúpiť a následne sa aj partizánska brigáda Pavel stiahla do obce [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]]. [[26. september|26. septembra]] 1944 sa celá brigáda zhromaždila vo Vyhniach, kde sa opäť reorganizovala.

[[23. september|23. septembra]] 1944, veliteľstvo 1. čs. armády prostredníctvom [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku]] („HŠPO“) žiadalo: 
{{Citát|„Skupiny Sečanský (partizánska brigáda kpt. J. Nálepku), Stepanov (zväzok Alexander Nevský), Trojan (partizánska brigáda Pavel):

a/ Strážiť údolie Nitry, Nitrice a Handlovky medzi Chynoranmi, Nemeckým Pravnom a Handlovou. Dôraz kladiem na Žabokreky, Prievidzu, Bánovce, Oslany, Topoľčany.

b/ Častými prepadmi rušiť nepriateľa na všetkých komunikáciách v prikázanej oblasti vedúcich do Turca a do údolia Hrona, najmä však v údolí Nitry.|&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1330/3528}}}}

Trojan splnil rozkaz čiastočne tak, že v označenom priestore ponechal „rotu“ Václava Paučeka. Brigáda Pavel ako celok neprešla do tyla nepriateľa, lebo za nepriaznivej situácii na bojiskách bola nasadená do obranného postavenia v priestore [[Bzenica]]{{--}}[[Vyhne]] a dňa [[27. september|27. septembra]] sa zúčastnila dvoma čatami pod velením ppor. A. Lesýka na obrane [[Žarnovica|Žarnovice]].

V tomto období počas Trojanovej neprítomnosti partizánsky súd brigády odsúdil na smrť pre údajnú zradu, obohacovanie sa na civilnom obyvateľstve a vydieranie člena brigády komunistu a interbrigadistu Karola Ivanku aj s jeho bratom Petrom. Jozef Trojan následne proti členom súdu nezakročil, čím popravu de facto schválil.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1362/3528}}

Nemecký útok na Banskú Štiavnicu začal ráno [[30. september|30. septembra]] [[1944]]. [[1. október|1. októbra]] sa príslušníci partizánskej brigády Pavel dostali na prístupe k [[Hodruša-Hámre|Hodruši]] a [[Vyhne|Vyhniam]] dostali do boja s nemeckou jednotkou vyslanou odrezať povstalcom ústupové cesty. Od [[2. október|2. októbra]] 1944 bola brigáda Pavel v aktívnej bojovej činnosti  v zostave [[Taktické skupiny počas SNP|3. taktickej skupiny]] veliteľstva Gerlach. dochádzalo k bojovým stretom na tomto úseku. [[2. október|2. októbra]] 1944 vybojovali príslušníci brigády úspešný trojhodinový boj s Nemcami pri Lukaviciach. [[3. október|3. októbra]] 1944 tri družstvá vyzbrojené guľometmi prepadli úspešne Nemcov pri Uhliskách. [[4. október|4. októbra]] 1944 prepadli por. Nemec a por. Takáč spolu s dvomi družstvami a jednou rotou partizánov [[Bzenica|Bzenicu]]. Na útok využili prechod cez štôlne štátnej bane Žigmund. Nemcov z [[Bzenica|Bzenice]] vytlačili a spôsobili im značné straty. V dôsledku nemeckej delostreleckej paľby na Vyhne sa štáb a sklady brigády museli presťahovať do [[Banská Belá|Banskej Belej]]. V noci z [[5. október|5.]] na [[6. október|6. októbra]] 1944 bol uskutočnený útok na most na ceste [[Žarnovica]]{{--}}[[Bzenica]]. [[6. október|6. októbra]] 1944 presunuli sklady a chorých z Banskej Belej do Bacúrova a deň nato do  [[Očová|Očovej]]. Bojové jednotky sa v ten istý deň presunuli z Vyhní do Dubového, kde zaujali nové obranné postavenie. Podľa správ od obyvateľstva Nemci brigádu Pavel v oblasti [[Vyhne]]{{--}}[[Bzenica]] nazývali „rote Teufel“.

[[8. október|8. októbra]] 1944 zatkli príslušníci partizánskej brigády Pavel veliteľa úseku kpt. Felzmanna, ktorý bez rozkazu veliteľa [[Taktické skupiny počas SNP|3. taktickej skupiny]] nariadil ústup svojho práporu pri [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]], šíril paniku a vyzýval vojakov, ktorí zotrvali v pozíciách, aby ušli. Na rozkaz plk. Kunu bol pred jednotkou degradovaný a eskortovaný do Zvolena.

===Súčasť 2. čs. paradesantnej brigády===
[[9. október|9. októbra]] bola partizánska brigáda Pavel včlenená do [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] ako jej 3. prápor v počte 250 mužov.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1410/3528}}{{#tag:ref|Dokument veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku číslo 25.703 Taj./3. oddel. 1944.195 zo 16. októbra 1944 adresovaného [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavnému štábu partizánskych oddielov]] predpokladal zaradiť do 3. práporu aj iné partizánske jednotky. Išlo o snahu velenia armády vtiahnuť partizánske jednotky do rámca armády, ktorá sa však sústredila len na „domácu“ partizánsku jednotku, a nie na partizánske zoskupenia, ktoré vznikali okolo organizátorských výsadkov zo ZSSR.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1410/3528}}|group=pozn.}} Veliteľom práporu sa stal [[poručík|por.]] [[Jozef Trojan]] a zástupcom veliteľa práporu kpt. Emil Čaplovič. Reorganizácia, ktorá mala trvať do [[25. október|25. októbra]], ale bola už [[19. október|19. októbra]] narušená rozkazom na uvedenie brigády do bojovej pohotovosti.

Už [[16. október|16. októbra]] sa mali partizáni v radoch parabrigády zúčastniť útoku na [[Močiar (okres Banská Štiavnica)|Močiar]]. Keď do priestoru, kde mali postavenie dve čaty partizánskej brigády Pavel, prenikla rota Nemcov, partizáni zverený úsek bez väčšieho odporu svojvoľne opustili, čím odkryli bok svojho suseda (prápor Dunaj) a vystavili nebezpečenstvu ohrozenia obranu pri Kozelníku.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1487/3528}}

{{Citát| ... plán útoku byl sestaven tak, že všechny roty byly zasazeny kolem Močiaru do podkovy, ústup Němců k Skleným Teplicím měla znemožnit partyz. skupina Trojana, která však předčasně odešla, protože prý neměla pláště a nespala minulou noc.

2  čety partyz. skup. Trojan odešly bez rozkazu zpět do Dubové, takže odkryly nepříteli ústup na Sklené Teplice.|Správa plk. Vl. Přikryla o činnosti 2. čs. paradesantnej brigády&lt;ref name=&quot;Precan-Prikryl&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = 578 1945, február 21. Slovensko - Časť správy plk. Vl. Přikryla o činnosti 2. čs. paradesantnej brigády v SSSR, týkajúca sa bojovej činnosti brigády v období Slovenského národného povstania
 | PriezviskoEditora = Prečan
 | MenoEditora = Vilém
 | OdkazNaEditora = 
 | Rok = 1966
 | Titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
 | Diel = 
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;}}

{{Citát|Dňa 14. X. 1944 pripravili sme a podnikli útok na obec Močiar, v ktorom nás podporovalo armádne delostrelectvo. Zároveň sme odkomandovali dve čaty z Dubového cez Kozelník k Močiaru, ale medzitým akcia týchto bola odvolaná. 15. X. 1944 podnikli sme akciu spolu s 2. práporom druhej čsl. paradesantnej brigády. Naše jednotky po celý deň boli v ostrom styku s nepriateľom, zničili sme jedno húsenicové pásové auto. Nasledujúceho dňa naše jednotky v priestore Močiar boli v stálom dotyku s nepriateľom. Paľbou protitankových pušiek napadli sme dopravný autobus, trojkolku a dva tanky.|Denník partizánskej skupiny Pavel}}

Povstalecký útok na [[Močiar (okres Banská Štiavnica)|Močiar]] neuspel. Po boji boli jednotky [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. samostatnej paradesantnej brigády]] stiahnuté z frontu do [[Badín|Badína]] a [[Vlkanová|Vlkanovej]] na reorganizáciu a odpočinok.

Po zhoršení situácie na povstaleckých frontoch bola brigáda rozkazom č. 25.784 Taj 3. oddiel [[20. október|20. októbra]] o 20. hodine presunutá do priestoru [[Krupina]]{{--}}[[Zvolen]]{{--}}[[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]].

{{Citát|... v noci z 20. na 21. X. 1944 bola jednotka prevezená cez Zvolen a nasadená do boja proti osadám Podskalka a Sása, ktoré boli zatiaľ obsadené nepriateľom. Behom dňa (21. X. 1944) podarilo sa našej rote, ktorú viedol kpt. Nemec, nepriateľa z Podskalky vyhnať a v noci z 21. na 22. X. 1944 dobyla spolu s pomocou čaty ľahkých tankov osadu Sásu, kde sa nepriateľ postavil na rozhorčený odpor. Útočili sme ďalej na bralo od Dobrej Nivy. Kpt. Trojan zriadil svoje SV v Podskalke. Rota kpt. Nemca prenikla až 100 m za bralo, kde bola zastavená nepriateľskou mínometnou paľbou. Zatiaľ druhý prápor útočil z lesa do Gavurky smer na vrch Hlina od severozápadu. Mínometom druhého práporu došlo však strelivo a i druhý prápor bol zastavený a v poludňajších hodinách bol nútený pod ťažkým nepriateľským tlakom do zadných už pripravených línií stiahnuť sa. Zatiaľ nepriateľ využil svojho uvoľnenia od SZ a zaútočil na náš prápor za silnej podpory delostrelectva a mínometov. Veliteľ prvej roty kpt. Nemec bol ťažko ranený a len nasadením života veliteľa čaty Kalamena dopravený do bezpečia, a prápor bol nútený stiahnuť sa do Podskalky, odkiaľ sme ustúpili na Vígľašské lazy a vybudovali tu silnú obranu proti Plešivému a Kriváňu.|Denník partizánskej skupiny Pavel&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1504/3528}}}}

Po útoku ľavého krídla [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|18. SS di­vízie Horst Wessel]] od [[Lučenec|Lučenca]] na [[Zvolen]] bola druhá a tretia bojová skupina 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády odvolané na jeho zastavenie, povstalecké jednotky však boli útokom rozbité. Trojanovi partizáni sa dostali do bojov pri Kalinke a [[Zolná (Zvolen)|Zolnej]], odkiaľ ustupoval na [[Staré Hory]].

===Prechod do hôr===
Potom, ako Trojanovi partizáni dostali posledný rozkaz gen. [[Rudolf Viest|Viesta]] o prechode na partizánsky spôsob boja vydaný v noci na [[28. október|28. októbra]], [[Jozef Trojan]] ignoroval rozkaz bezprostredne nadriadeného veliteľa pplk. [[Vladimír Přikryl|Vladimíra Přikryla]] z [[28. október|28. októbra]] o 5. hodine ráno: ''„k odchodu jednotek v rajoně Jelenec-Motyčky přes Kačka. Kozí hřbet na sbor. punkt, již. svahy Prašivé (Holica), kóta 1425.&quot;''. Namiesto toho vydal vlastný kontroverzný rozkaz ''„k odchodu jednotek v rajoně Jelenec-Motyčky přes Kačka. Kozí hřbet na sbor. punkt, již. svahy Prašivé (Holica), kóta 1425.&quot;'' vydal pre 3. prápor paradesantnej brigády kontroverzný rozkaz ''„buď prejsť v malých skupinkách k ČA, ktorá podľa neho mala byť už v Prešove, alebo ísť do hôr k Baťovanom, ale každý na vlastnú päsť.&quot;'', čím znížil bojaschopnosť práporu na minimum.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1584/3528}}

Veliteľ npor. J. Trojan s náčelníkom štábu por. Ing. P. Nemcom sa nevedeli dohodnúť, kam zamieriť.
Trojan presadzoval názor prebiť sa na východ k Červenej armáde. Nemec navrhoval vrátiť sa späť na Ponitrie a tam pokračovať v partizánskom boji. Prápor sa rozpadol na menšie skupinky. Najväčšia sa utvorila okolo Trojana, Nemca, Takáča, Ragana a Mastného. Tú tvoril v podstate celý štáb práporu a väčšina pridelených príslušníkov 2. paradesantnej brigády. Skupina sa pustila cestou na [[Prašivá (geomorfologická časť)|Prašivú]] a odtiaľ smeroval na [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec]], pričom sa premiešala s vojakmi povstaleckej armády a neskôr sa rozdelila ešte na menšie skupiny. Najväčšia časť jednotky, ktorú v podstate tvorili len príslušníci štábu práporu pod velením Trojana, prešla cez Kalište, Kyslú vodu a Kozie chrbty a smerovala na Ďumbier. [[28. október|28. októbra]] ráno pokračovala v pochode, pričom pravdepodobne v Hiadeľskom sedle narazila na predsunutú hliadku nemeckých vojakov. [[Jozef Trojan|Trojan]] s nimi vyjednal dvojhodinové prímerie, ktoré využili na prekonanie sedla a výstup na Prašivú. 
{{Citát|Nasledujúceho dňa premiestňovala sa naša skupina smerom na Korytnicu, kde sme boli napadnutí zosilnenou rotou SS a obkľúčení. Náš veliteľ kpt. Trojan osobne zabránil vydaniu sa väčšieho počtu vojakov tým, že vyjednal s nemeckým veliteľom päťhodinové prímerie, za ktorého dobu prešlo 2 – 3 000 vojakov na Prašivú. Kpt. Trojan dostal sa pri tom do veľmi nebezpečnej situácie a mohol za svoj odvážny skutok zaplatiť životom. Nakoniec vyhovárajúc sa, že celú vec musí prejednať a podať o nej hlásenie nadriadenému veliteľovi, neexistujúcemu plukovníkovi, odišiel späť do hory. Nemci zbadali jeho manéver a začali nášho veliteľa doprevádzaného malým počtom vojakov prenasledovať. Došlo k boju, z ktorého sa kpt. Trojan prebil z obkľúčenia a nadviazal spojenie so svojou jednotkou.|Denník brigády Pavel}}

Po dosiahnutí [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] sa po dohode s členmi štábu rozhodol npor. Trojan predsa len prebojovať naspäť do hornonitrianskeho kraja a tu pokračovať v partizánskom boji. Tí, ktorí sa odmietli vrátiť na [[Ponitrie]], mohli voliť východný smer. 

===Hornonitriansky partizánsky prápor===
[[4. november|4. novembra]] sa so zvyš­kom skupiny v počte šesť ľudí vydal [[Jozef Trojan|Trojan]] na spiatočný pochod na Ponitrie po trase [[Baláže]]{{--}}[[Staré Hory]]{{--}}[[Harmanec (obec)|Harmanec]]{{--}}[[Kremnické vrchy]]{{--}}[[Janova Lehota]]{{--}}[[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]{{--}}[[Malé Uherce]], kam dorazil [[26. november|26. novembra]] a začiatkom decembra 1944 prišiel na samotu Hlboké. Na samote pri [[Kolačno|Kolačne]] [[Jozef Trojan|Trojan]] začal znovu organizovať príslušníkov partizánskej brigády Pavel. Vďaka svojím stykom sa podarilo zorganizovať dodávky zimnej obuvi, šatstva a potravín z Baťových závodov v Baťovanoch. Začiatkom decembra 1944 prišiel z Rudnianskej doliny bývalý príslušník partizánskej brigády Pavel ppor. Juraj Ulrych a priviedol so sebou dve ozbrojené družstvá partizánov.

Paralelne sa na Ponitrí v tom čase formovala Nitrianska partizánska brigáda pod velením [[Podplukovník|pplk.]] G. D. Avdejeva, ku ktorej sa pripojil zvyšok roty Václava Paučeka. Táto jediná rota partizánskej brigády Pavel pri ústupe povstalcov z [[Ponitrie|Ponitria]] zostala v tyle nepriateľa. Asi [[10. december|10. decembra]] 1944 prišiel [[Jozef Trojan]] do štábu Nitrianskej partizánskej brigády v obci Hostie. Informoval jej veliteľa pplk. G. D. Avdejeva o zámeroch i o tom, že už má sústredených niekoľko ľudí na samote Hlboké. Zároveň požiadal, aby bývalí príslušníci jeho brigády boli prevelení pod jeho veliteľskú právomoc. Pplk. Avdejev jeho žiadosti vyhovel. Čata V. Paučeka bola ihneď určená k dispozícii J. Trojanovi a krátko nato sa premiestnila na samotu Hlboké. Koncom decembra bol z Trojanovej skupiny sformovaný Hornonitriansky partizánsky prápor&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1764/3528}}

27. decembra civilná spojka z Diviackej Novej Vsi oznámila, že v obciach Rudnianskej doliny sa nachádzali maďarskí vojaci, ktorých by bolo pomerne ľahké odzbrojiť, keďže u mnohých sa prejavovala nechuť ďalej bojovať. Dňa 29. decembra dostali Trojanovi partizáni hlásenie od civilných spojok o lupičských výčinoch, páchaných v obciach Nedanovce, Krásno a Turčianky a pripisovaných na vrub partizánov. V oboch prípadoch boli vyslané rozviedky s úlohou podrobne zistiť situáciu a súčasne bolo zaslané situačné hlásenie o stave a pohybe nemeckej posádky v nitrianskej doline do štábu Nitrianskej partizánskej brigády, ktorý bol v obci [[Hostie]].

[[27. december|30. decembra]] civilná spojka hlásila, že v priestore [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]] sa nachádza približne 250{{--}}členná maďarská vojenská jednotka, ktorá je vyzbrojená prevažne ľahkými zbraňami a dala by sa odzbrojiť. Neskôr prišla informácia, že asi 30 maďarských vojakov chce prejsť k partizánom. Odzbrojenie bolo vykonané [[31. december|31. decembra]]. Traja Slováci z Maďarmi okupovaného územia južného Slovenska zostali v Trojanovom prápore ako jeho riadni členovia. Zvyšok Maďarov, čo sa pripojili k partizánom bol odvelený do štábu Nitrianskej partizánskej brigády, kde spolu s ďalšími zajatcami vytvorili pracovný oddiel pod velením npor. Drobného. Na prelome rokov 1944/45 mal Hornonitriansky prápor už 150 príslušníkov.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1809/3538}}

V januári sa front blížil k [[Hron|Hronu]] a Nemci stupňovali úsilie vyčistiť tyl od partizánov.  [[7. január|7. januára]] [[1945]] v rámci prvej z protipartizánskych akcií došlo k niekoľkohodinovému boju na [[Vrchhora|Vrchhore]]. Nemci v ňom stratili šestnásť vojakov. Vzápätí sa Trojanovci stiahli ku [[Skýcov|Skýcovu]] a ubytovali sa v štátnom žrebčíne Rybník pri [[Topoľčianky|Topoľčiankach]].&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1817/3528}}

[[15. január|15. januára]] [[1945]] podnikli Nemci veľký útok na [[Hostie]]. Nemecké jednotky mali asi sedemsto mužov podporovaných tankmi, pancierovými vozmi a mínometmi, partizáni 2. práporu Nitrianskej partizánskej brigády asi deväťdesiat mužov vyzbrojených väčšinou puškami, niekoľkými samopalmi, šiestimi ľahkými a jedným ťažkým guľometom, jedným raketovým mínometom a niekoľkými granátmi. Možným dôvodom útoku na obec Hostie bola „krádež“ špedičného vozu partizánmi, ktorým Nemci chceli odviezť do Nemecka historické vybavenie prezidentského zámočku v Topoľčiankach. Pripravené mínové pole zlyhalo a pod silným tlakom nepriateľa boli partizáni nútení ustúpiť z [[Hostie|Hostia]] až do [[Jedľové Kostoľany|Jedľových Kostolian]]. Do boja sa zapojil aj prápor J. Trojana, ktorý kryl ľavé krídlo ustupujúcemu práporu mjr. Sýkoru juhovýchodne od [[Topoľčianky|Topoľčianok]]. Nemcom sa však už nepodarilo v ten zaútočiť na [[Jedľové Kostoľany]]. Ani [[16. január|16. januára]] 1945, keď Nemci prenikli do obce, sa im už nepodarilo partizánov prekvapiť. Po krátkom boji viacerých jednotiek brigády jej jadro sa spolu s miestnym obyvateľstvom stiahlo do hôr [[Pohronský Inovec|Inovca]]. Trojanov „Hornonitriansky partizánsky prápor“ sa stiahol k Zlatnu, potom ďalej ku [[Skýcov|Skýcovu]], kde sa opäť stretol s nepriateľom a v noci na [[17. január|17. januára]] 1945 opäť na samotu Hlboké. V bojoch počas týchto dvoch dní mal prápor jedného mŕtveho, troch ranených a dvoch nezvestných.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1857/3528}}

===Začlenenie do Nitrianskej brigády zväzku Alexander Nevský===
Trojanova jednotka sa [[22. január|22. januára]] pripojila k [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigáde]], ktorá sa od [[15. január|15. januára]] [[1945]] nachádzala v priestore Krtinová pod [[Veľký Inovec (vrch)|Veľkým Inovcom]]. Brigáda mala trvalé rádiové spojenie s [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. Strelivo a zbrane jej v noci zhadzovali sovietske lietadlá na Krtinovej lúke. 

[[Jozef Trojan|Trojanova]] jednotka bola včlenená do brigády ako jej 3. samostatný prápor a v mesiacoch december 1944 a január 1945 prispela brigáde sumou 200&amp;nbsp;000 korún z „čierneho“ fondu Baťových závodov.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1879/3528}}

[[Nitrianska partizánska brigáda]] mala zloženie:

* Veliteľ brigády: G. D. Avdejev-Smirnov
* Komisár brigády: N. Koveľ
* Náčelník štábu brigády: kpt. D. N. Dudin

Brigáda mala štyri prápory:
# Stalinský prápor. Veliteľom bol kpt. V. I. Orlenko, prápor tvorili partizáni z Ruska a Ukrajiny.
# Slovenský prápor. Veliteľom bol mjr. Ľudovít Pavol Sýkora, prápor pozostával zo slovenských vojakov, mal dve roty. Veliteľom prvej bol npor. Milan Koza, druhej velil npor. Jozef Novisedlák.
# Hornonitriansky partizánsky prápor. Veliteľom bol npor. [[Jozef Trojan]]. Prápor tvorili baťovci (bývalí zamestnanci Baťových závodov v [[Partizánske|Šimonovanoch]]).
# Internacionálny prápor. Veliteľom bol npor. Jozef Mičudík. Zaradení doň boli Bulhari, Francúzi, Holanďania, Maďari a ďalší.{{rp|1890/3528}}

[[Nitrianska partizánska brigáda]] bola koncom januára [[1945]] prakticky v obkľúčení na pomerne malom priestore svahov [[Veľký Inovec (vrch)|Veľkého Inovca]], v blízkosti frontovej línie. Po začlenení Trojanovho Hornonitrianskeho partizánskeho práporu narástol počet jej príslušníkov na asi 650. V týchto podmienkach sa v danej lokalite nedalo skryto manévrovať a štáb brigády videl jedinú možnosť{{--}}prebiť sa cez nepriateľskú obranu na západnom brehu [[Hron|Hrona]] z tylu a spojiť sa s postupujúcimi jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]]. Začiatkom februára 1945 časť vojsk [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]], 53. armáda generála Managarova, postúpila v úzkom výbežku až k obci [[Tekovská Breznica]] na východnom brehu [[Hron|Hrona]]. Brigáda sa ocitla 8{{--}}10 km od línie frontu. Na pravom brehu [[Hron|Hrona]] od [[Nová Baňa|Novej Bane]] až po [[Zlaté Moravce]] stáli frontové jednotky nemeckej armády. V priestore [[Hronský Beňadik]]{{--}} [[Kozárovce]] bola rozmiestnená SS divízia Grossdeutschland. Prelomenie nemeckej obrany z tylu muselo byť koordinované s velením [[Červená armáda|Červenej armády]], aby násilný prechod brigády cez rieku nebol považovaný za nemecký útok. Úmysel prebojovať sa cez [[Hron]] oznámil štáb brigády prostredníctvom rádiovej depeše aj [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia]] v Kyjeve. [[7. február|7. februára]] [[1945]] dostal [[Podplukovník|pplk.]] V. Karasjov-Stepanov, veliteľ [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|partizánskeho zväzku „Alexander Nevský“]], ktorého štáb sídlil v obci Male na území Maďarska, rozkaz z Kyjeva, aby v súčinnosti s velením 53. armády zorganizoval prechod [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]] cez front na rieke [[Hron]].&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1903/3528}}

===Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron===
{{Hlavný článok|Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron}}

Na štábe zboru Červenej armády v [[Šahy|Šahách]] bolo rozhodnuté vykonať prechod [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]] v priestore obce [[Tekovská Breznica]] na výbežku frontu obsadenom jednotkami 1. gardovej výsadkovej zvenigorodsko-bukureštskej divízie. Na štábe tejto divízie v [[Nová Dedina|Tekovskej Novej Vsi]] bol v dňoch [[7. február|7.]] až [[9. február|9. februára]] pripravený podrobný plán prechodu a v noci z [[9. február|9.]] na [[10. február|10. februára]] boli s plánmi prechodu k Nitrianskej brigáde vyslané dve skupiny, ktoré so šťastím dorazili večer [[10. február|10. februára]] k partizánom.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1955/3528}}

[[11. február|11. februára]] [[1945]] sa začali prípravy na prechod brigády cez front. V ten deň sa k jednej z prieskumných hliadok brigády pridala aj skupina povstaleckých dôstojníkov tiež smerujúcich k [[Červená armáda|Červenej armáde]]: plk. [[Dezider Kišš-Kalina]], mjr. gšt. [[Anton Rašla]], štkpt. J. Tvarožek a veliteľ žandárskej stanice v [[Nová Baňa|Novej Bani]] por. výk. Ján Sládek.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1955/3528}} K brigáde sa pripojili aj komunistickí funkcionári [[Július Ďuriš]] a [[Viliam Široký]], pre ktorých sa podarilo [[5. február|5. februára]] zorganizovať útek z bratislavskej väznice.

[[12. február|12. februára]] partizáni dostali potraviny na štyri dni. Materiál a strelivo sa naložilo na káry a sane, zvyšok bol zakopaný alebo zničený. Termín prechodu frontu bol stanovený rozkazom na noc z [[13. február|13.]] na [[14. február|14. februára]] [[1945]]. Smer pochodovej osi bol stanovený [[Nemecká Huta]]{{--}}[[Orovnica]]{{--}}prechod rieky{{--}}[[Tekovská Breznica]]. Zloženie pochodového prúdu bolo určené takto:

* Predný voj – 1. prápor (Stalinský oddiel)
* Prostredný voj – štáb brigády, stranícki pracovníci ([[Viliam Široký|Široký]], [[Július Ďuriš|Ďuriš]] a ďalší), pracovná rota Maďarov, špeciálne štábne skupiny (míneri a i.)
* Ľavé zaistenie – 4. prápor Jozefa Mičudíka (Internacionálny oddiel)
* Pravé zaistenie – 2. prápor mjr. Ľ. Sýkoru (Slovenský oddiel)
* Zadný voj – 3. prápor kpt. [[Jozef Trojan|Trojana]] (Hornonitriansky partizánsky prápor)

Predvoj postupujúci pred kolónou sa mal na hranici lesa zmeniť rozdeliť na tri skupiny. Prvá skupina sa mala presunúť naľavo od osi pochodu. Tretia skupina mala zneškodniť nemecké palebné postavenia na zalesnenom úbočí vpravo. Druhá skupina chránená zľava a sprava mala postupovať po hlavnej osi spolu so zadným vojom a spoločne mali ovládnuť cestu a železničnú trať s mostom, preniknúť k rieke a zorganizovať prechod. Bočné oddiely mali ovládnuť cestu, zamínovať železničnú trať a vytvoriť zaistenie proti prípadnému úderu pancierových vlakov a nemeckých tankov. Dvojkilometrovú lúku na tomto úseku bolo potrebné udržať  až do prechodu celej brigády cez rieku.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1979/3528}} 

Odchod brigády oproti plánovanému času 15:00 oneskoril o 2 hodiny. Prúd partizánov sa brodil namáhavým pochodom vyše metrovým snehom. V Nemeckej (dnes Inoveckej) Hute sa zastavilo čelo kolóny krátko po 18. hodine a zorganizovala sa bojová zostava v troch prúdoch. V čele prúdov boli prieskumné jednotky v bielych plášťoch. 

V priestore [[Orovnica|Orovnice]] nebola súvislá frontová línia, len izolované nemecké guľometné hniezda. Večer brigáda zostupovala miernym zalesneným svahom pozdĺž Orovnického potoka k [[Hron|Hronu]]. Plán však nebol presne dodržaný. Stredná skupina sa v hustej hmle predčasne vysunula dopredu, predbehla bočné skupiny a dostala sa tak do nemeckej paľby. Nemci sa bránili aj v priestore postupu bočných skupín. Čata F. Balgu ukoristila dva ľahké guľomety a tri pušky a zneškodnila päť Nemcov. Partizánom pomohol zásah delostreleckých batérií [[Červená armáda|Červenej armády]] spoza [[Hron|Hrona]]. Najskôr síce zahájili paľbu do bezprostrednej blízkosti partizánov, ale na signál zelenej rakety ju presunuli do bezpečnej vzdialenosti.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|1990/3528}} 

V smere od [[Hronský Beňadik|Hronského Beňadika]] zamínoval cestu a zaujal obranu prápor mjr. Ľubomíra Sýkoru. Prápor Jozefa Mičudíka zaujal obranu od [[Nová Baňa|Novej Bane]]. Partizáni vytvorili prielom, rozrušili front a získali zajatcov. Masa príslušníkov brigády postupovala cez cestu a železničný násyp k [[Hron|Hronu]]. Miestny občan Orovničan Emil Dolnický, ktorý mal ukázať partizánom brod, však na mieste nebol. Brehy Hrona v časti Pliesko na mieste príchodu brigády k Hronu boli strmé, rieka bola asi dva metre od brehu zamrznutá, tok prudký, hlboký, studený s plávajúcimi kryhami. Nemci navyše začali ostreľovať brigádu.

Samotný prechod [[Hron|Hrona]] začal pred polnocou. Za pomoci člnov bolo síce pretiahnuté cez rieku lano, ale medzi maďarskými partizánmi vypukla panika a lano neudržalo ťarchu toľkých ľudí. Asi 60 až 80 partizánov v ľadových vlnách [[Hron|Hrona]] sa utopilo. Medzi prvými obeťami boli bulharskí vysokoškoláci vrátane veliteľa čaty Stojana Panova Stojanova, maďarskí zajatci a ďalší. 

Emil Dolnický, ktorého nikto nekontaktoval, prišiel k [[Hron|Hronu]], keď už bol prechod v plnom prúde. Predsa len sa mu podarilo usmerniť zvyšok partizánov k brodu o tristo metrov vyššie, kde voda siahala sotva po kolená, čím zachránil mnoho životov partizánov.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|2033/3528}} Prápor J. Trojana mal len minimálne straty, jedného raneného a dvoch nezvestných.
Po prechode Hrona sa partizáni zastavili v [[Tekovská Breznica|Tekovskej Breznici]], kde prestávku partizáni využili na osušenie odevu a ošetrenie zbraní. Následne brigáda prešla do Tekovskej Novej Vsi, kde vykonala prehliadku pre generálom Teterovom.

===Ďalšie boje brigády v radoch [[Červená armáda|Červenej armády]]===
[[16. február|16. februára]] [[1945]] bola Nitrianska partizánska brigáda ako celok nasadená na front pri [[Tlmače|Tlmačoch]], pretože elitnej nemeckej divízii Grossdeutschland sa pri protiútoku proti [[Červená armáda|Červenej armáde]] na viacerých miestach podarilo prekročiť Hron, vybudovať dva pontónové mosty a utvoriť predmostie v úseku [[Kozmálovce]]{{--}}[[Kozárovce]]. Brigáda vyčistila pridelený úsek frontu od nepriateľa, pričom jej straty boli osem mŕtvych, traja zajatí a viacero ranených. Čata rtm. V. Paučeka sa prebojovala až na pravý breh Hrona, kde vytvorila pevný oporný bod.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|2055/3528}}

[[19. február|19. februára]] 1945 bola brigáda odvolaná z boja a sústredená v Tekovskej Novej Vsi, kde jej sovietske velenie poďakovalo za účasť v bojoch a zároveň bola brigáda posledným rozkazom rozpustená. Jednotlivé prápory však boli potom pričlenené  ako samostatné jednotky k divíziám [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]]. Slovenskí partizáni boli zaradení k 3. gardovému výsadkovému pluku, ale aj k ďalším útvarom 1. gardovej výsadkovej divízie a po celú noc odrážali nemecké protiútoky od [[Hronský Beňadik|Hronského Sv. Beňadika]] a zabránili mu rozšíriť predmostie na Hrone. [[Jozef Trojan]] bol hospitalizovaný po zasiahnutí do nohy a odvezený do nemocnice.{{#tag:ref|Juraj Slaný uvádza, že hoci sa presné okolnosti nepodarilo zistiť, podľa jedného zo zdrojov k Trojanovmu zraneniu došlo pri konflikte s opitým červenoarmejcom, ktorému sa zapáčil kôň J. Trojana a pri šarvátke o koňa bol zranený.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;|group=pozn.}} 

[[20. február|20. februára]] 1945 vydal veliteľ 1. gardovej výsadkovej divízie [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]], pplk. D. F. Sobolev rozkaz na vytvorenie 1. internacionálny práporu 3. pluku tejto divízie.&lt;ref name=&quot;Ozabal&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Bludný Holanďan slovenskej vojenskej histórie alebo Samostatný (Dobrovoľný) československý prápor pri ČA číslo poľnej pošty 59865|priezvisko=Ozábal|meno=Jozef|rok=2017|isbn=978-80-972683-4-3|url=https://www.bezpzlozky.eu/wp-content/uploads/2017/10/Bludny-Holandan-slovenskej-vojenskej-historie-pre-bezpzlozky.pdf}}&lt;/ref&gt;{{rp|4}} Doň boli začlenení bývalí príslušníci Nitrianskej partizánskej brigády vrátane Trojanových partizánov, kde boli reorganizovaní na zosilnenú rotu pod velením Cyril Salátu, ktorému bola prepožičaná hodnosť nadporučíka. V nasledujúcich dňoch bola rota zložená z Trojanových partizánov prezbrojená sovietskymi zbraňami, precvičená a presunutá do [[Pukanec|Pukanca]], kde jej bol pridelený bojový úsek. [[1. marec|1. marca]] 1945 začal boj útokom na kóty 732 a 754, ktoré držali Nemci. Po šesťhodinovom boji bol zo svojich obranných pozícií vytlačený a ustúpil smerom na [[Uhliská (okres Levice)|Uhliská]] a [[Rudno nad Hronom|Rudné n/Hronom]]. Rota ďalej prenasledovala nepriateľa a s podporou jednotiek Červenej armády osadu Uhliská o 23. hodine dobyla. Nemecké straty boli 19 mŕtvych, 12 ranených a 15 zajatých. Vlastné straty: traja mŕtvi a osem ranených prevažne od nášľapných mín.

V ďalších dňoch smerovali útoky roty proti opevneným kótam 856 a 726 a na obec [[Rudno nad Hronom|Rudno n/Hronom]], ktoré s pomocou jednotiek Červenej armády dobyla rota bývalých Trojanových partizánov [[5. marec|5. marca]] 1945. Ďalší postup roty smeroval na [[Voznica|Voznicu]]. V boji bol zranený veliteľ 2. čaty rtn. Jozef Hrozenský (bol nahradený rtm. Václavom Paučekom) a veliteľ rozviedky J. Rychtárik (velenie prevzal čatár Karol Čecho). Boje bývalých Trojanových partizánov v rámci 1. výsadkovej divízie pomáhali zabezpečiť najviac exponovaný výbežok frontu, vysunutý v porovnaní s ostatným frontom ďaleko na sever a umožňovali ostatným divíziám 49. armádneho zboru a susedného 57. zboru postupne likvidovať nemecký odpor na Krupinskej výšine a v Štiavnických vrchoch. [[8. marec|8. marca]] 1945 rotu vystriedali rumunské jednotky a bola odoslaná na osemdňový oddych do oslobodených [[Uhliská (okres Levice)|Uhlísk]].

[[25. marec|25. marca]] 1945 sa začala [[Bratislavsko-brnianska operácia]], ktorej sa v rámci 3. pluku 1. výsadkovej divízie zúčastnila aj rota Trojanových partizánov (138 ľudí). „Dobrovoľnícka“ partizánska rota za súčinnosti jednotiek Červenej armády dosiahla obce [[Jelenec|Gýmeš]] a [[Žirany]] a nadviazala bojový kontakt s nepriateľom podhorí Tribeča. Podarilo sa jej obsadiť kóty 451 a 468, prekročila hrebeň Tribeča a útokom od východu dobyla obec [[Bádice]]. 

[[26. marec|26. marca]] 1945 prekročil front pri [[Kostoľany pod Tribečom|Gýmešských Kostoľanoch]] npor. [[Jozef Ozábal]], pridal sa k [[Červená armáda|Červenej armáde]] a dostal za úlohu v dňoch [[29. marec|29.]]{{--}}[[30. marec|30. marca]] 1945 doplniť posilami z oblasti [[Zlaté Moravce|Zlatých Moraviec]] existujúci Samostatný československý batalión 3. pluku 1. výsadkovej divízie. Vo funkcii veliteľa npor. Jozef Ozábal slúžil od [[27. marec|27. marca]] do [[10. apríl|10. apríla]] 1945.&lt;ref name=&quot;Ozabal&quot;/&gt;{{rp|20-24}}

Rota Trojanových partizánov sa rozdelila. Časť pod velením V. Paučeka bola presunutá do priestoru [[Partizánske|Baťovian]], aby pomáhala pri oslobodzovaní mestečka a zabezpečovala v ňom normálny chod života. [[Partizánske|Baťovany]] boli oslobodené [[4. apríl|4. apríla]] 1945. 

Druhá polovica roty sa pripravovala na prekročenie rieky [[Nitra (rieka)|Nitra]], ktoré sa uskutočnilo [[31. marec|31. marca]] 1945 medzi obcami [[Dolné Lefantovce]] a [[Lovašovce]]. Následne sa rota zúčastnila bojov o [[Sokolovce]], [[Piešťany]], [[Vrbové]] a postupovala až do Myjavy.&lt;ref name=&quot;Ozabal&quot;/&gt;{{rp|40-46}}

[[12. apríl|12. apríla]] 1945 v oslobodenej Myjave bola rota uvoľnená zo zväzku [[Červená armáda|Červenej armády]]. Trojanovi partizáni sa vydali sa na cestu do oslobodených [[Partizánske|Baťovian]]. Z partizánov  boli postavené strážne oddiely. Velenie prevzali štrtm. Peter Lupták a ppor. Juraj Ulrych. V polovici apríla 1945 sa vrátil z nemocnice kpt. [[Jozef Trojan]]. Jednotka pôsobila v [[Partizánske|Baťovanoch]] a v okolí až do [[1. máj|1. mája]] 1945, keď bola definitívne slávnostne rozpustená.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|2226/3528}}

==Dohra==
V apríli [[1945]] po oslobodení Baťovian príslušníci brigády zabili štyroch pracovníkov Baťových závodov, ktorí boli podozriví z kolaborácie s Nemcami. Išlo o Gustávu Časnochu, Zoltána Rettegyho, Jána a Milana Luptáka. Pri zatýkaní Jána a Milana Luptáka bola prítomná aj jeho snúbenica Mária Osvaldová a tú ako nepohodlnú svedkyňu tiež zlikvidovali. 

[[Jozef Trojan]] sa po vojne stal riaditeľom bývalých Baťových závodov v Baťovanoch, ktoré boli premenované na ''Závody 29. augusta – ZDA''. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1946]] bol poslancom [[Dočasné národné zhromaždenie|Dočasného Národného zhromaždenia]] za [[KSS]]. Zotrval tu do parlamentných volieb v roku [[1946]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky 
| titul = jmenný rejstřík 
| url = http://www.psp.cz/eknih/1945pns/rejstrik/jmenny/t.htm 
| jazyk = česky 
| dátum prístupu = 2012-01-05}}&lt;/ref&gt;

V auguste [[1949]] sa zúčastnil osláv 5. výročia SNP. V noci [[22. december|22. decembra]] [[1949]] bol zatknutý a obvinený z [[vlastizrada|vlastizrady]], marenia dvojročného a [[Päťročnica|päťročného plánu]], sabotáže a vydierania. Vo väzbe bol skoro štyri roky, avšak napriek mučeniu nič nepriznal. Nakoniec bol obvinený z návodu na päťnásobnú vraždu, ktorej sa mali dopustiť jemu podriadení milicionári-partizáni v Baťovanoch v apríli 1945. Odsúdený bol v [[Proces so skupinou Trojan a spol.|procese so skupinou Trojan a spol.]] [[16. október|16. októbra]] [[1953]] na trest smrti a bol popravený.&lt;ref name=&quot;SAMI&quot;&gt;{{Citácia knihy 
| autor = JABLONICKÝ, Jozef  
| odkaz na autora = Jozef Jablonický 
| vydavateľ = Kalligram 
| titul = Samizdat o odboji: Štúdie a články, Svazek 2 
| rok = 2006 
| strany = 335 
| url = http://www.google.cz/search?q=&quot;Trojan+Josef&quot;+1906+1953+&quot;Samizdat+o+odboji&quot;&amp;hl=cs&amp;gbv=2&amp;tbm=bks&amp;oq=&amp;gs_l= 
| počet strán = 710 
| isbn = 8071497819 
| jazyk = slovensky 
| dátum prístupu = 2015-02-06}}&lt;/ref&gt; Podľa iného zdroja bolo proti nemu na súde použité jeho rozhodnutie z roku [[1944]] o ústupe do hôr.&lt;ref name=&quot;FTrojan&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| vydavateľ = faleristika.atfreeforum.com 
| titul = jmenný rejstřík 
| url = http://faleristika.atfreeforum.com/2-odboj-f74/hornonitianska-partizanska-brigada-t324.html 
| jazyk = slovensky 
| dátum prístupu = 2012-01-05}}&lt;/ref&gt;
Pri pokuse o rehabilitáciu však nebol [[Jozef Trojan]] rehabilitovaný úplne. [[Najvyšší súd ČSFR]] v rozsudku z [[28. august|28. augusta]] [[1992]] konštatoval, že trestná činnosť Trojana pri návode na vraždu ''„nebola vykonštruovaná, ale naopak, bola plne preukázaná“''.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|67/3528}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Hornonitrianska partizánska brigáda]]

[[Kategória:Partizánske]]
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Pavel]]
[[Kategória:Partizánske organizácie|Pavel]]
[[Kategória:Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku]]</text>
      <sha1>2occnl9mjhvswyabkqebpqsw2fzbed4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Politbyro ústredného výboru Komunistickej strany Číny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>738329</id>
    <revision>
      <id>8244694</id>
      <parentid>8106934</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:45:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>ObcanCHR</username>
        <id>299127</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Opravený preklep</comment>
      <origin>8244694</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10998" sha1="b3dbxohf7eq6g170zcy6rsu9pdamqa4" xml:space="preserve">{{Infobox Organizácia
  | ŠtýlTela              =
  | Názov                 = Politbyro ústredného výboru Komunistickej strany Číny
  | ŠtýlNázvu             =
  | Obrázok               = Danghui.svg
  | ŠírkaObrázku          =
  | AltTextObrázku        =
  | KomentárObrázku       =
  | ŠtýlKomentáruObrázku  =
  | ŠtýlHlavičiek         =
  | ŠtýlPopisov           =
  | ŠtýlDát               =

  | Mapa                  =
  | ŠírkaMapy             =
  | AltTextMapy           =
  | KomentárMapy          =
  | Mapa2                 =

  | OficiálnyNázov        = 中国共产党中央政治局{{break}}''Zhōngguó Gòngchǎndǎng Zhōngyāng Zhèngzhìjú''
  | KrátkyNázov           =
  | Motto                 =
  | Predchodca            =
  | Nasledovník           =
  | Vznik                 = 
  | Zánik                 =
  | Typ                   = výkonný orgán Ústredného výboru Komunistickej strany Číny
  | PrávnePostavenie      =
  | Zameranie             =
  | Ústredie              = [[Čung-nan-chaj]], [[Peking]], [[Čína]]
  | Miesto                =
  | Súradnice             =

  | OblasťPôsobenia       =
  | Členstvo              = 24 členov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Duhalde
 | meno = Marcelo
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Huang
 | meno2 = Han
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | titul = The 20th Politburo
 | url = https://multimedia.scmp.com/infographics/news/china/article/3195576/20th-politburo-standing-committee/index.html
 | vydavateľ = South China Morning Post
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-10-20
 | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;
  | RokovacíJazyk         =
  | GenerálnyTajomník     =
  | Prezident             =
  | TitulLídra            = Generálny tajomník
  | MenoLídra             = [[Si Ťin-pching]]
  | TitulLídra2           =
  | MenoLídra2            =
  | TitulLídra3           =
  | MenoLídra3            =
  | KľúčovíĽudia          =
  | HlavnýOrgán           =
  | RodičovskáOrganizacia =
  | Vzťah                 =
  | Rozpočet              =
  | OrganizačnáZložka     =
  | Dobrobolníci          =
  | Webstránka            =
  | PredchádzajúciNázov   =
  | Poznámka              =

  | Portál                =
}}
'''Politbyro Ústredného výboru Komunistickej strany Číny''' ({{V jazyku|cmn|中国共产党中央政治局|''Čung-kuo Kung-čchan-tang Čung-jang Čeng-č'-ťü''}}, {{py|Zhōngguó Gòngchǎndǎng Zhōngyāng Zhèngzhìjú}}) je skupinou 24 členov ústredného výboru Komunistickej strany Číny, ktorá tvorí užšie vedenie [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]]. Sedem najvýznamnejších členov politbyra tvorí najužšie vedenie, takzvaný [[stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny]].

Vzhľadom k mocenskému vplyvu Komunistickej strany Číny v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]] majú členovia užšieho vedenia strany prítomní v politbyre obvykle zároveň dôležité funkcie v rámci štátu.

Najvyšším orgánom Komunistickej strany Číny je jej zjazd, zvolávaný v päťročných intervaloch. Delegáti zjazdu volia ústredný výbor, ako širšie vedenie strany (20. ústredný výbor zvolený na XX. zjazde v októbri 2022 má 205 členov a 171 kandidátov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = How the CPC's new central leadership was formed?
 | url = https://news.cgtn.com/news/2022-10-25/How-the-CPC-s-new-central-leadership-was-formed--1eq0MApwHCg/index.html
 | vydavateľ = CGTN,China Global Television Network
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2022-10-25
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-10-20
 | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;). Ústredný výbor na svojom prvom zasadnutí na záver zjazdu volí užšie vedenie stany – politbyro, [[Ústredná vojenská komisia|ústrednú vojenskú komisiu]] a [[Stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny|stály výbor politbyra]] a schvaľuje zloženie sekretariátu. V praxi je voľba členov politbyra výsledkom neformálnych konzultácií vo vedení strany.

V rôznych dobách bola váha politbyra v systéme vedúcich orgánov KS Číny rôzna, od konca 80. rokov 20. storočia funguje usporiadanie, v ktorom každodenné politické rozhodnutia vykonáva stály výbor politbyra schádzajúci sa raz týždenne, ich vykonanie a koordináciu zabezpečuje sekretariát, pričom sa oba orgány zodpovedajú politbyru, ktoré sa schádza raz za mesiac a určuje zásadnejšie politické rozhodnutia. [[Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny|Generálny tajomník]] pritom medzi členmi politbyra vystupuje skôr ako prvý medzi rovnými snažiacimi sa o dosiahnutie konsenzu než ako nadradený vodca.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Li
 | meno = Cheng
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = China's changing political landscape : prospects for democracy
 | url = https://archive.org/details/chinaschangingpo0000unse
 | vydavateľ = Brookings Institution
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2008
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-10-20
 | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

== Súčasní členovia ==
Ako úrad je v tabuľke uvedené zamestnanie a funkcie vykonávané v čase členstva v politbyre, v prípade funkcií v štátnej správe ide o funkcie a úrady zaujaté od zasadnutia parlamentu, [[Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov|Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov]], prípadne [[Čínske ľudové politické poradné zhromaždenie|Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia]] na jar 2023. Členovia stáleho výboru politbyra sú uvedení v poradí podľa významu, ostatní členovia politbyra v čínskom abecednom poradí.

CZĽZ a ČĽPPZ sú Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov a Čínske ľudové politické poradné zhromaždenie.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; class=&quot;unsortable&quot; style=&quot;border-bottom:3px solid red;&quot; |Minulé obdobie
! rowspan=&quot;2&quot; class=&quot;unsortable&quot; style=&quot;border-bottom:3px solid red;&quot; |Meno&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;(znaky)
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;border-bottom:3px solid red;&quot; |{{Tooltip|Nar.|Rok narodenia}}
! colspan=&quot;3&quot; class=&quot;unsortable&quot; |Úrady a funkcie
|-
! class=&quot;unsortable&quot; style=&quot;border-bottom:3px solid red;&quot; |Civilné stranícke
! class=&quot;unsortable&quot; style=&quot;border-bottom:3px solid red;&quot; |Civilné štátne a iné
! class=&quot;unsortable&quot; style=&quot;border-bottom:3px solid red;&quot; |Vojenské
|-
! colspan=&quot;6&quot; |Členovia stáleho výboru politbyra
|-
| align=&quot;right&quot; |17., 18., 19.
|[[Si Ťin-pching]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|习近平}}
| align=&quot;center&quot; |1953
|generálny tajomník ÚV
|prezident
|predseda Ústrednej vojenskej komisie Komunistickej strany Číny&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;predseda Ústrednej vojenskej komisie ČĽR
|-
| align=&quot;right&quot; |19.
|[[Li Čchiang]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|李强}}
| align=&quot;center&quot; |1959
|
|predseda Štátnej rady (vlády)
|
|-
| align=&quot;right&quot; |18., 19.
|[[Čao Le-ťi]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|赵乐际}}
| align=&quot;center&quot; |1957
|
|predseda stáleho výboru CZĽZ
|
|-
| align=&quot;right&quot; |18., 19.
|[[Wang Chu-ning]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|王沪宁}}
| align=&quot;center&quot; |1955
|
|predseda celoštátneho výboru ČĽPPZ
|
|-
| align=&quot;right&quot; |19.
|[[Cchaj Čchi]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|蔡奇}}
| align=&quot;center&quot; |1955
|výkonný tajomník sekretariátu ÚV,&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;vedúci Hlavnej kancelárie ÚV {{Malé|(od marca 2023)}}
|
|
|-
| align=&quot;right&quot; |19.
|[[Ting Süe-siang]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|丁薛祥}}
| align=&quot;center&quot; |1962
|vedúci Hlavnej kancelárie ÚV {{Malé|(do marca 2023)}},&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;vedúci Kancelárie generálneho tajomníka ÚV {{Malé|(do marca 2023)}}
|(prvý) podpredseda Štátnej rady (vlády)
|
|-
| align=&quot;right&quot; |19.
|[[Li Si]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|李希}}
| align=&quot;center&quot; |1956
|tajomník Ústrednej komisie pre kontrolu disciplíny
|
|
|-
! colspan=&quot;6&quot; |Ostatní členovia politbyra
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Wang I]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|王毅}}
|1953
|vedúci úradu ústrednej komisie pre zahraničné veci
|
|
|-
| align=&quot;right&quot; |19.
|[[Čang Jou-sia]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|张又侠}}
|1950
|
|
|generálplukovník,&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;podpredseda Ústrednej vojenskej komisie KS Číny,&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;podpredseda Ústrednej vojenskej komisie ČĽR
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Che Wej-tung]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|何卫东}}
|1957
|
|
|generálplukovník,&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;podpredseda Ústrednej vojenskej komisie KS Číny {{Malé|(do októbra 2025)}},&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;podpredseda Ústrednej vojenskej komisie ČĽR {{Malé|(do októbra 2025)}}
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Che Li-feng]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|何立峰}}
|1955
|
|podpredseda Štátnej rady (vlády)
|
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Čchen Wen-čching]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|陈文清}}
|1960
|tajomník sekretariátu ÚV,&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;tajomník politickej a právnej komisie ÚV
|
|
|-
| align=&quot;right&quot; |19.
|[[Chuang Kchun-ming]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|黄坤明}}
|1956
|tajomník kuangtungského provinčného výboru
|
|
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Li Šu-lej]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|李书磊}}
|1964
|tajomník sekretariátu ÚV,&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;vedúci oddelenia propagandy ÚV
|
|
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Š’ Tchaj-feng]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|石泰峰}}
|1956
|tajomník sekretariátu ÚV,&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;vedúci oddelenia jednotnej fronty ÚV
|(prvý) podpredseda celoštátneho výboru ČĽPPZ
|
|-
| align=&quot;right&quot; |19.
|[[Čchen Min-er]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|陈敏尔}}
|1960
|tajomník tchienťinského mestského výboru
|
|
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Ma Sing-žuej]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|马兴瑞}}
|1959
|tajomník sinťiangského oblastného výboru
|
|
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Jüan Ťia-ťün]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|袁家军}}
|1962
|tajomník čchungčchingského mestského výboru
|
|
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Jin Li]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|尹力}}
|1962
|tajomník pekingského mestského výboru
|
|
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Li Kan-ťie]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|李干杰}}
|1964
|tajomník sekretariátu ÚV,&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;vedúci organizačného oddelenia ÚV {{Malé|(od apríla 2023)}}
|
|
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Liou Kuo-čung]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|刘国中}}
|1962
|
|podpredseda Štátnej rady (vlády)
|
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Čang Kuo-čching]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|张国清}}
|1964
|
|podpredseda Štátnej rady (vlády)
|
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Li Chung-čung]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|李鸿忠}}
|1956
|
|(prvý) podpredseda stáleho výboru CZĽZ
|
|-
| align=&quot;right&quot; |–
|[[Čchen Ťi-ning]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;{{Lang|zh|陈吉宁}}
|1964
|tajomník šanghajského mestského výboru
|
|
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Politbyro ústředního výboru Komunistické strany Číny|23583343}}
[[Kategória:Komunistická strana Číny]]
[[Kategória:Politika v Číne]]</text>
      <sha1>b3dbxohf7eq6g170zcy6rsu9pdamqa4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Čchen Po-ta</title>
    <ns>0</ns>
    <id>741950</id>
    <revision>
      <id>8244645</id>
      <parentid>8212848</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T17:05:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244645</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9650" sha1="4upeya337uq9bfot3m0e8uf5w506o9e" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Čchen Po-ta
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = 
 | Portrét           = 陳伯達.jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Čchen Po-ta v roku 1949
 | Podpis            = 
 | Poradie           = 
 | Úrad              = člen [[Stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny|Stáleho výboru Politbyra Komunistickej strany Číny]]
 | Začiatok obdobia  = 1966
 | Koniec obdobia    = 1970
 | Predchodca        = 
 | Nástupca          = 
 | Prezident         = 
 | Predseda          = [[Mao Ce-tung]]
 | Dátum narodenia   = [[29. júl]] [[1904]]
 | Miesto narodenia  = [[Chuej-an]], [[Fu-ťien (Čína)|Fu-ťien]], ríša [[Čching]]
 | Dátum úmrtia      = {{duv|1989|09|20|1904|07|29}}
 | Miesto úmrtia     = [[Peking]], [[Čína]]
 | Politická strana  = [[Komunistická strana Číny]]
 | Alma mater        = 
 | Profesia          = Politik
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = 
 | Príbuzní          = 
 | Súrodenci         = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = 
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}
'''Čchen Po-ta''' ({{vjz|cmn|陈伯达}}, {{pchin-jin|Chén Bódá}}; * [[29. júl]] [[1904]], [[Chuej-an]]{{--}}† [[20. september]] [[1989]], [[Peking]]) bol čínsky [[Propaganda|propagandista]], ktorý sa stal hlavným interpretom myšlienok [[Mao Ce-tung]]a. Krátku dobu strávil v pozícii jedného z piatich najmocnejších vodcov modernej [[Čína|Číny]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | kapitola zborník = Chen Boda
 | priezvisko = Editors
 | meno = Britannica
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Encyclopædia Britannica
 | url = https://www.britannica.com/biography/Chen-Boda
 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica
 | miesto = 
 | dátum vydania = 1998-07-20
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-12-25
 | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

== Život ==

=== Mladosť a štúdium ===
Pochádzal z roľníckej rodiny. Vo veku 15 rokov nastúpil na univerzitu Ťi-mej v [[Sia-men]]e, kde dva a pol roka študoval. Potom sa vrátil do rodného Chuej-anu ako učiteľ na základnej škole. Bol veľkým obdivovateľom spisovateľa [[Kuo Mo-žo|Kuo Mo-ža]], v mladosti mu dokonca napísal list týkajúci sa jeho básne ''Bohyne''. V roku 1924 odišiel do [[Šanghaj|Šanghaja]], kde študoval literatúru. Tu sa začal dostávať do kontaktu s [[Komunizmus|komunizmom]] a študoval [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninistické teórie]]. O rok neskôr sa vratil späť do Sia-menu. Súčasne v tejto dobe prebiehalo rokovanie o spolupráci medzi [[Kuomintang|Kuomintangom]] a [[Komunistická strana Číny|Komunistickou stranou Číny]], Čchen Po-ta veril v [[Sunjatsen|Sunjatsenove]] [[Tri ľudové princípy]] a preto sa rozhodol vstúpiť do [[Kuomintang|Kuomintangu]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = 陈伯达
 | url = https://baike.baidu.com/item/%E9%99%88%E4%BC%AF%E8%BE%BE
 | vydavateľ = Baidu Baike
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-12-25
 | jazyk = zh
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260106052256/https://baike.baidu.com/item/%E9%99%88%E4%BC%AF%E8%BE%BE
 | dátum archivácie = 2026-01-06
 }}&lt;/ref&gt;

== Pôsobenie v Komunistickej strane ==
Potom, čo došlo k [[Šanghajský masaker|šanghajskému masakru]], kedy [[Čankajšek]] uskutočnil prevrat a bolo zlikvidovaných mnoho popredných komunistov, sa Čchen Po-ta rozhodol odísť z Kuomintangu a vstúpiť do [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]]. Bol poslaný do [[Wu-chan]]u, kde sa stal vedúcim propagandistického oddelenia Komunistickej strany. Potom odišiel na štúdiá do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Po návrate späť do rodnej krajiny prijal pozíciu vysokoškolského učiteľa na univerzite v [[Peking]]u. Počas tohto obdobia pôsobil ako agent [[Komunistická strana Číny|komunistickej strany Číny]]. Po vypuknutí druhej [[Druhá čínsko-japonská vojna|čínsko-japonskej vojny]] (1937{{--}}1939) odišiel do komunistickej základne v [[Jen-an]]e v severozápadnej [[Čína|Číne]]. Tu na straníckych vysokých školách vyučoval [[marxizmus-leninizmus]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Tiež sa znovu stretol s [[Čang Wen-tchien]]om, bývalým spolužiakom z [[Moskva|Moskvy]], ktorý ho zoznámil s [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]]. Keďže študenti príliš nerozumeli Čchenovmu učiteľskému výkladu, bol presunutý na oddelenie propagandy. Spočiatku Čchen [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]] príliš neoslovil, jeho pozornosť si získal až na zasadnutí, kde boli prerokovávané myšlienky [[Sunjatsen|Sunjatsena]]. Ešte v ten večer bol pozvaný Maom, aby sa pripojil na spoločnú večeru, čo sa neskôr ukázalo ako zlomový bod v Čchenovom živote. V Jen-ane čoskoro získal veľmi dobrú reputáciu, samotný Mao počúval každú z jeho prednášok o starej čínskej filozofii. Ich vzťah sa naďalej veľmi zbližoval, dôkazom toho je aj fakt, že v roku 1939 sa Čchen stal námestníkom generálneho tajomníka predsedu vojenskej komisie (túto funkciu zastával Mao). Čchen Po-ta napísal veľa článkov, ktoré boli publikované počas protijaponskej vojny. Potom, čo [[Čankajšek]] vydal svoju knihu ''Osudy Číny'', nariadil [[Mao Ce-tung]] určitý typ protiútoku a poveril Čchen Po-tu a Fan Wen-čaa, aby spísali kritický komentár ku knihe. Táto kritika slúžila aj ako šírenie propagandy mimo strany, bola preložená do angličtiny. V 40. rokoch sa v Jen-ane podieľal na jednotlivých propagandistických kampaniach. Pozícia Čchena sa neustále zvyšovala. Postupne sa vypracovával na vyššie miesta a v roku 1951 začal písať politické pojednania a eseje v ktorej propaguje [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungovu]] teóriu čínskej revolúcie v kombinácii s [[Marxizmus-leninizmus|marxizmom-leninizmom]]. Publikoval aj veľa článkov v časopise [[Žen-min ž'-pao]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Hoci nebýva spájaný so zahraničnými záležitosťami, v roku 1950 sprevádzal [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]] na rokovaní do [[Moskva|Moskvy]], kde bola podpísaná prvá zmluva medzi [[Čína|ČĽR]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Roku 1958 sa stal šéfredaktorom časopisu ''Červená vlajka''.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Jian
| meno = Guo
| priezvisko2 = Song
| meno2 = Yongyi
| priezvisko3 = Zhou
| meno3 = Yuan
| titul = Historical Dictionary of the Chinese Cultural Revolution
| zväzok = 
| vydanie = 
| miesto = Lanham
| vydavateľ = The Scarecrow Press
| rok = 2006
| isbn = 978-0-8108-5461-1
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 474
| strany = 33{{--}}35
}}&lt;/ref&gt; V roku 1966 bol na 11. plenárnom zasadnutí ôsmeho ústredného výboru Komunistickej strany Číny zvolený za [[Stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny|stáleho člena politbyra]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Potom, čo bola namiesto malej skupiny piatich pre [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|kultúrnu revolúciu]] ustanovená nová skupina, stal sa Čchen Po-ta jedným z najbližších spolupracovníkov Maovej manželky [[Ťiang Čching]]. Krátko potom, čo bol dosadený, vydal úvodník s názvom ''Vykoreniť všetkých kravských diablov a hadích duchov'', čo znamenalo odstrániť staré myslenie, starú kultúru a staré zvyky a obyčaje.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Z iniciatívy [[Čou En-laj|Čou En-laja]] vzišla skupinka politikov, ktorí sa snažili zmierniť výstrelky kultúrnej revolúcie a dokonca sa odvážili kritizovať [[Lin Piao|Lin Piaa]], Ťiang Čching a Čchen Po-tu. Po smrti [[Liou Šao-čchi|Liou Šao-čchiho]] si robil Čchen Po-ta nárok na jeho funkcie. V roku 1970 sa konalo zasadnutie pléna ÚV KS Číny, kde sa civilná opozícia rozhodla vyradiť Čchena Po-tu z politického a civilného života.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Bakešová
| meno = Ivana
| titul = Čína ve XX. století
| zväzok = 2
| vydanie = 1
| miesto = Olomouc
| vydavateľ = Univerzita Palackého
| rok = 2003
| isbn = 80-244-0611-X
| edícia = Učebnice
| zväzok edície = 
| počet strán = 218
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;

== Koniec politickej kariéry ==
V roku 1970 bol na druhom pléne deviateho ústredného výboru KSČ účastníkom rozkolu medzi [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]] a [[Lin Piao|Lin Piaom]]. Čchen tu podporil myšlienky [[Lin Piao|Lin Piaa]]. V auguste sa konalo zasadnutie, na ktorom Mao vydal článok, v ktorom označil Čchen Po-tu za strojcu chaosu v Kultúrnej revolúcii.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Po druhom zasadnutí bola zriadená pracovná skupina na preskúmanie Čchen Po-tu. Po návrate do [[Peking|Pekingu]] bol uväznený v domácom väzení a stratil osobnú slobodu. 18. októbra 1970 bol formálne zadržaný a čakala ho rozsiahla kritika (neskôr bol osemnásťročný trest počítaný od tohto dňa). Oficiálne bol zatknutý až v roku 1976. 20. novembra bol postavený pred súd spolu s [[Gang štyroch|gangom štyroch]].

V roku 1980 bol odsúdený Najvyšším ľudovým súdom na 18 rokov väzenia. Zomrel 20. septembra 1989 na [[infarkt myokardu]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Čchen Po-ta|23158103}}

[[Kategória:Čínski politici]]
[[Kategória:Politici Komunistickej strany Číny]]
[[Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu]]</text>
      <sha1>4upeya337uq9bfot3m0e8uf5w506o9e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Otužovanie detí školského veku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>742404</id>
    <revision>
      <id>8244620</id>
      <parentid>8220559</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T14:17:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>Pridanie nového textu a odkazov na zdroje</comment>
      <origin>8244620</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="48928" sha1="j7q8ihoiww741xpk7kbm1j0h5zfr26a" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu.

== Charakteristika ==
Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;upjs-rekreačné-otužovanie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;zeman-2006&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;fudge-exercise-in-the-cold&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==
Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že [[chlad]] otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Hnedý tuk a netrasová termogenéza ==
Hnedý tuk (BAT, Brown Adipose Tissue) je u detí biologicky významný, najmä preto, že pomáha premieňať energiu na teplo cez netrasovú termogenézu. U novorodencov je ho najviac, s vekom sa jeho množstvo a aktivita mení, no aktívny BAT sa nachádza aj u starších detí a adolescentov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = SYMONDS
 | meno = Michael E.
 | titul = Relevance of brown adipose tissue in infancy and adolescence
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3614088/)
 | dátum vydania = 2. apríl 2013
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Chlad je jeden z najsilnejších prirodzených stimulov na aktiváciu hnedého tuku. Pri vystavení chladu sa aktivuje sympatikový nervový systém, ktorý cez hnedé tukové bunky zvyšuje tvorbu tepla. Tento mechanizmus je dobre popísaný u ľudí všeobecne, ale pri deťoch je výskum opatrnejší pre etické a bezpečnostné limity merania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = JIANG
| meno = Chenxi
| titul = Effect of Acute Cold Exposure on Energy Metabolism and Activity of Brown Adipose Tissue in Humans: A Systematic Review and Meta-Analysis
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9273773/)
| dátum vydania = 8. júl 2022
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Pri dospelých existujú dôkazy, že opakovaná chladová expozícia môže zvýšiť aktivitu BAT a tým aj netrasovú termogenézu. Tieto výsledky sa často používajú ako biologický argument pre hypotézu, že pravidelné otužovanie podporuje termogénnu kapacitu aj u detí, ale to zatiaľ ešte nie je dostatočne podložené vedeckým výskumom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = VAN MARKEN LICHTENBELT
| meno = Wouter D.
| titul = Cold acclimation recruits human brown fat and increases nonshivering thermogenesis
| url = [pubmed.ncbi.nlm.nih.gov](https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23867626/)
| dátum vydania = 15. júl 2013
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Dostupná vedecká literatúra uvádza, že hnedé tukové tkanivo u detí zohráva úlohu v netrasovej termogenéze, teda v tvorbe tepla bez svalového trasu. Aktivita hnedého tuku je ovplyvnená chladom a sezónnymi podmienkami. Priame porovnávacie štúdie detí, ktoré sa pravidelne otužujú, s deťmi bez otužovania sú však obmedzené. Preto je vhodné hovoriť skôr o pravdepodobnom mechanizme a hypotéze podporenej výskumom chladovej expozície, nie o jednoznačne dokázanom účinku otužovania voči chladu u detí. Inými slovami, tento jav je dobre preskúmaný u dospelých osôb, a preto sa predpokladá, že podobne funguje aj detí, no nemáme to priamo podložené vedeckým výskumom na deťoch.

== Formy otužovania ==
* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie

=== Otužovanie vzduchom ===
Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku.

=== Otužovanie vodou ===
Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto:
* Komfortná zóna: +28...+30 °C, Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C, Zóna otužovania: pod +20 °C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením [[krvný tlak|krvného tlaku]], zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = RUDIK
 | meno = P. A.
 | spoluautori = KORONOVSKIJ, V. N.
 | titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1953
 | počet strán = 174
 | strany = 154
}}&lt;/ref&gt;

== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==
Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa [[dieťa]] krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na chlad odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;upjs-rekreačné-otužovanie&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;zeman-2006&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;fudge-exercise-in-the-cold&quot; /&gt; Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
2012 Polar Bear Plunge-460.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-461.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-465.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
2012 Polar Bear Plunge-468.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
&lt;/gallery&gt;

=== Fyziologické účinky ===
Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
[[Hydrostatický tlak]] vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;

=== Prínosy ===
Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
Medzi prínosy patria:
* zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,
* rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži,&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
* zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,
* zvýšená odolnosť voči chrípke a infekčným ochoreniam horných dýchacích ciest,
* podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na chlad,,&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;
* pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa.&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u [[dieťa|detí]], ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.

Pre zdravé, športujúce a postupne otužované deti môže mať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode významný zdravotný prínos. U detí so srdcovými poruchami, astmou, urologickými ochoreniami, akútnymi infekčnými ochoreniami alebo inými zdravotnými problémami však môže byť kúpanie v ľadovej vode kontraproduktívne alebo rizikové.

=== Vek dieťaťa ===
„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života,&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot; /&gt; iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov.&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===
Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, stačí raz denne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Napríklad asi dvadsať študentov zlínskeho Gymnázia TGM sa každé ráno doma sprchovalo studenou vodou a po mesiaci zvládlo kúpanie v novembrovom vonkajšom bazéne s teplotou vody asi 5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUKSA
 | meno = Aleš
 | titul = Gymnazisté se otužovali ve venkovním bazénu
 | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-gymnaziste-se-otuzovali-ve-venkovnim-bazenu-40378004
 | dátum vydania = 14. novembra 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:
* ľahký [[beh]] alebo poklus,
* skákanie na mieste,
* krúženie ramenami a bedrami,
* drepy alebo polodrepy,
* dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Deti sa učia tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáliť. Odporúča sa hlboký nádych a pomaly dlhý výdych, uvoľniť ramená a chrbát.&lt;ref name=&quot;duttlinger-mein-freund-die-kälte&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = DUTTLINGER
 | meno = Jaron
 | titul = Mein Freund, die Kälte: Warum Eisbaden Spaß machen kann
 | url = https://www.badische-zeitung.de/mein-freund-die-kaelte-warum-eisbaden-spass-machen-kann
 | dátum vydania = 20. október 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt; Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Pri chladnejšej vode býva čas kratší. Do studenej vody sa deti ponárajú postupne, najprv nohy po kolená, potom po pás, potom po ramená. Neodporúča sa ponárať hlavu a ruky môžu ostať vonku,&lt;ref name=&quot;duttlinger-mein-freund-die-kälte&quot; /&gt; takto bude chlad vody pôsobiť menej. Prvé ponorenia trvajú len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa dieťa rýchlo osuší, oblečie sa do suchého oblečenia,&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; obuje si suchú obuv a podľa potreby vypije teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===
U mladých športovcov sa studené kúpele používajú ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;

=== Riziká ===
Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:
* teplotný šok, tzv. „Cold Water Shock“, pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody,&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;
* poruchy dýchania a panická reakcia,
* podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,
* poruchy srdcového rytmu,&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;
* reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie,&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
* mdloba a utopenie,
* zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===
Dieťa by nemalo [[zimné plávanie]] alebo kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej [[infekcia|infekcii]], výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:
* ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt;
* poruchách krvného obehu,
* ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]],&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* chronických infekciách,
* oslabenej imunite,
* kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* nadmernej citlivosti na chlad,
* neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===
Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:
* začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,
* nikdy dieťa do vody nenútiť,
* sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,
* prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,
* vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,
* nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,
* po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===
Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===
V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa [[12. február]]a [[2023]] v meste [[Ufa]] v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v [[Rusko|Rusku]]. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===
Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==
Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari [[1985]]. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. Chorobnosť detí klesla o jednu tretinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===
O [[otužovanie|otužovaní]] [[žiak (škola)|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch [[2009]] až [[2015]] na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia otužovania žiakov dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Otužovanie prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých žiakov druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]].&lt;ref name=&quot;idnes-malí-otužilci-ve-znojmě&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]].&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-místo-přestávky-běhání&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; žiaci sa otužujú vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach),&lt;ref name=&quot;idnes-malí-otužilci-ve-znojmě&quot; /&gt; [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-místo-přestávky-běhání&quot; /&gt;

== Triatlon a akvatlon ==
[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti sa pripravujú aj na súťaže, ktorých súčasťou bude aj plávanie v chladnej otvorenej vode. Popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, sa aj otužujú, po plávaní v bazéne sa sprchujú studenou vodou, a získavajú aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil [[21. máj]]a [[2016]]. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku [[2024]]. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na sociálnej sieti [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, [[16. máj]]a [[2024]], teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku [[2013]] sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal [[6. september|6. septembra]] [[2009]] ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch [[1996]] až [[2002]], ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku [[2016]]. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší.

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska otužovania však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné otužovanie, vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je otužovanie pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko ===
Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. „Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko ===
Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==
Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař [[23. september|23. septembra]] [[2017]]. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku [[2018]] sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ 
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs 
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>j7q8ihoiww741xpk7kbm1j0h5zfr26a</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244623</id>
      <parentid>8244620</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T14:47:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>/* Hnedý tuk a netrasová termogenéza */ úprava odkazov na zdroje</comment>
      <origin>8244623</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49120" sha1="1ekwc0basihc6x2zgqu7ue38kdm35bg" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu.

== Charakteristika ==
Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;upjs-rekreačné-otužovanie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;zeman-2006&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;fudge-exercise-in-the-cold&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==
Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že [[chlad]] otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Hnedý tuk a netrasová termogenéza ==
Hnedý tuk (BAT, Brown Adipose Tissue) je u detí biologicky významný, najmä preto, že pomáha premieňať energiu na teplo cez netrasovú termogenézu. U novorodencov je ho najviac, s vekom sa jeho množstvo a aktivita mení, no aktívny BAT sa nachádza aj u starších detí a adolescentov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = GILSANZ
| meno = Vicente
| priezvisko2 = HU
| meno2 = Houchun H.
| priezvisko3 = KAJIMURA
| meno3 = Shingo
| titul = Relevance of brown adipose tissue in infancy and adolescence
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3614088/)
| dátum vydania = 22. október 2012
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Chlad je jeden z najsilnejších prirodzených stimulov na aktiváciu hnedého tuku. Pri vystavení chladu sa aktivuje sympatikový nervový systém, ktorý cez hnedé tukové bunky zvyšuje tvorbu tepla. Tento mechanizmus je dobre popísaný u ľudí všeobecne, ale pri deťoch je výskum opatrnejší pre etické a bezpečnostné limity merania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = YANG
| meno = Hsiang-Chun
| priezvisko2 = KOO
| meno2 = Sze-Zin
| titul = Effect of Acute Cold Exposure on Energy Metabolism and Activity of Brown Adipose Tissue in Humans: A Systematic Review and Meta-Analysis
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9273773/)
| dátum vydania = 4. júl 2022
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Pri dospelých existujú dôkazy, že opakovaná chladová expozícia môže zvýšiť aktivitu BAT a tým aj netrasovú termogenézu. Tieto výsledky sa často používajú ako biologický argument pre hypotézu, že pravidelné otužovanie podporuje termogénnu kapacitu aj u detí, ale to zatiaľ ešte nie je dostatočne podložené vedeckým výskumom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = VAN DER LANS
| meno = Anouk A. J. J.
| priezvisko2 = HOEKS
| meno2 = Joris
| priezvisko3 = BRANS
| meno3 = Boudewijn
| titul = Cold acclimation recruits human brown fat and increases nonshivering thermogenesis
| url = [pubmed.ncbi.nlm.nih.gov](https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23867626/)
| dátum vydania = 15. júl 2013
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Dostupná vedecká literatúra uvádza, že hnedé tukové tkanivo u detí zohráva úlohu v netrasovej termogenéze, teda v tvorbe tepla bez svalového trasu. Aktivita hnedého tuku je ovplyvnená chladom a sezónnymi podmienkami. Priame porovnávacie štúdie detí, ktoré sa pravidelne otužujú, s deťmi bez otužovania sú však obmedzené. Preto je vhodné hovoriť skôr o pravdepodobnom mechanizme a hypotéze podporenej výskumom chladovej expozície, nie o jednoznačne dokázanom účinku otužovania voči chladu u detí. Inými slovami, tento jav je dobre preskúmaný u dospelých osôb, a preto sa predpokladá, že podobne funguje aj detí, no nemáme to priamo podložené vedeckým výskumom na deťoch.

== Formy otužovania ==
* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie

=== Otužovanie vzduchom ===
Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku.

=== Otužovanie vodou ===
Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto:
* Komfortná zóna: +28...+30 °C, Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C, Zóna otužovania: pod +20 °C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením [[krvný tlak|krvného tlaku]], zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = RUDIK
 | meno = P. A.
 | spoluautori = KORONOVSKIJ, V. N.
 | titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1953
 | počet strán = 174
 | strany = 154
}}&lt;/ref&gt;

== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==
Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa [[dieťa]] krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na chlad odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;upjs-rekreačné-otužovanie&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;zeman-2006&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;fudge-exercise-in-the-cold&quot; /&gt; Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
2012 Polar Bear Plunge-460.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-461.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-465.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
2012 Polar Bear Plunge-468.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
&lt;/gallery&gt;

=== Fyziologické účinky ===
Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
[[Hydrostatický tlak]] vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;

=== Prínosy ===
Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
Medzi prínosy patria:
* zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,
* rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži,&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
* zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,
* zvýšená odolnosť voči chrípke a infekčným ochoreniam horných dýchacích ciest,
* podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na chlad,,&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;
* pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa.&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u [[dieťa|detí]], ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.

Pre zdravé, športujúce a postupne otužované deti môže mať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode významný zdravotný prínos. U detí so srdcovými poruchami, astmou, urologickými ochoreniami, akútnymi infekčnými ochoreniami alebo inými zdravotnými problémami však môže byť kúpanie v ľadovej vode kontraproduktívne alebo rizikové.

=== Vek dieťaťa ===
„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života,&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot; /&gt; iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov.&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===
Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, stačí raz denne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Napríklad asi dvadsať študentov zlínskeho Gymnázia TGM sa každé ráno doma sprchovalo studenou vodou a po mesiaci zvládlo kúpanie v novembrovom vonkajšom bazéne s teplotou vody asi 5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUKSA
 | meno = Aleš
 | titul = Gymnazisté se otužovali ve venkovním bazénu
 | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-gymnaziste-se-otuzovali-ve-venkovnim-bazenu-40378004
 | dátum vydania = 14. novembra 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:
* ľahký [[beh]] alebo poklus,
* skákanie na mieste,
* krúženie ramenami a bedrami,
* drepy alebo polodrepy,
* dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Deti sa učia tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáliť. Odporúča sa hlboký nádych a pomaly dlhý výdych, uvoľniť ramená a chrbát.&lt;ref name=&quot;duttlinger-mein-freund-die-kälte&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = DUTTLINGER
 | meno = Jaron
 | titul = Mein Freund, die Kälte: Warum Eisbaden Spaß machen kann
 | url = https://www.badische-zeitung.de/mein-freund-die-kaelte-warum-eisbaden-spass-machen-kann
 | dátum vydania = 20. október 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt; Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Pri chladnejšej vode býva čas kratší. Do studenej vody sa deti ponárajú postupne, najprv nohy po kolená, potom po pás, potom po ramená. Neodporúča sa ponárať hlavu a ruky môžu ostať vonku,&lt;ref name=&quot;duttlinger-mein-freund-die-kälte&quot; /&gt; takto bude chlad vody pôsobiť menej. Prvé ponorenia trvajú len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa dieťa rýchlo osuší, oblečie sa do suchého oblečenia,&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; obuje si suchú obuv a podľa potreby vypije teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===
U mladých športovcov sa studené kúpele používajú ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;

=== Riziká ===
Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:
* teplotný šok, tzv. „Cold Water Shock“, pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody,&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;
* poruchy dýchania a panická reakcia,
* podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,
* poruchy srdcového rytmu,&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;
* reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie,&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
* mdloba a utopenie,
* zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===
Dieťa by nemalo [[zimné plávanie]] alebo kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej [[infekcia|infekcii]], výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:
* ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt;
* poruchách krvného obehu,
* ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]],&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* chronických infekciách,
* oslabenej imunite,
* kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* nadmernej citlivosti na chlad,
* neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===
Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:
* začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,
* nikdy dieťa do vody nenútiť,
* sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,
* prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,
* vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,
* nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,
* po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===
Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===
V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa [[12. február]]a [[2023]] v meste [[Ufa]] v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v [[Rusko|Rusku]]. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===
Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==
Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari [[1985]]. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. Chorobnosť detí klesla o jednu tretinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===
O [[otužovanie|otužovaní]] [[žiak (škola)|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch [[2009]] až [[2015]] na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia otužovania žiakov dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Otužovanie prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých žiakov druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]].&lt;ref name=&quot;idnes-malí-otužilci-ve-znojmě&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]].&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-místo-přestávky-běhání&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; žiaci sa otužujú vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach),&lt;ref name=&quot;idnes-malí-otužilci-ve-znojmě&quot; /&gt; [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-místo-přestávky-běhání&quot; /&gt;

== Triatlon a akvatlon ==
[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti sa pripravujú aj na súťaže, ktorých súčasťou bude aj plávanie v chladnej otvorenej vode. Popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, sa aj otužujú, po plávaní v bazéne sa sprchujú studenou vodou, a získavajú aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil [[21. máj]]a [[2016]]. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku [[2024]]. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na sociálnej sieti [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, [[16. máj]]a [[2024]], teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku [[2013]] sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal [[6. september|6. septembra]] [[2009]] ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch [[1996]] až [[2002]], ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku [[2016]]. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší.

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska otužovania však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné otužovanie, vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je otužovanie pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko ===
Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. „Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko ===
Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==
Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař [[23. september|23. septembra]] [[2017]]. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku [[2018]] sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ 
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs 
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>1ekwc0basihc6x2zgqu7ue38kdm35bg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244625</id>
      <parentid>8244623</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T14:59:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>/* Hnedý tuk a netrasová termogenéza */ úprava zdroja</comment>
      <origin>8244625</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49151" sha1="9qrx4a0vrn06j1gy1xrr7k9o3ezolwu" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu.

== Charakteristika ==
Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;upjs-rekreačné-otužovanie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;zeman-2006&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;fudge-exercise-in-the-cold&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==
Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že [[chlad]] otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Hnedý tuk a netrasová termogenéza ==
Hnedý tuk (BAT, Brown Adipose Tissue) je u detí biologicky významný, najmä preto, že pomáha premieňať energiu na teplo cez netrasovú termogenézu. U novorodencov je ho najviac, s vekom sa jeho množstvo a aktivita mení, no aktívny BAT sa nachádza aj u starších detí a adolescentov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = GILSANZ
| meno = Vicente
| priezvisko2 = HU
| meno2 = Houchun H.
| priezvisko3 = KAJIMURA
| meno3 = Shingo
| titul = Relevance of brown adipose tissue in infancy and adolescence
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3614088/)
| dátum vydania = 22. október 2012
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Chlad je jeden z najsilnejších prirodzených stimulov na aktiváciu hnedého tuku. Pri vystavení chladu sa aktivuje sympatikový nervový systém, ktorý cez hnedé tukové bunky zvyšuje tvorbu tepla. Tento mechanizmus je dobre popísaný u ľudí všeobecne, ale pri deťoch je výskum opatrnejší pre etické a bezpečnostné limity merania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = HUO
| meno = Chuanyi
| priezvisko2 = SONG
| meno2 = Zikai
| priezvisko3 = YIN
| meno3 = Jianli
| titul = Effect of Acute Cold Exposure on Energy Metabolism and Activity of Brown Adipose Tissue in Humans: A Systematic Review and Meta-Analysis
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9273773/)
| dátum vydania = 9. jún 2022
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Pri dospelých existujú dôkazy, že opakovaná chladová expozícia môže zvýšiť aktivitu BAT a tým aj netrasovú termogenézu. Tieto výsledky sa často používajú ako biologický argument pre hypotézu, že pravidelné otužovanie podporuje termogénnu kapacitu aj u detí, ale to zatiaľ ešte nie je dostatočne podložené vedeckým výskumom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = VAN DER LANS
| meno = Anouk A. J. J.
| priezvisko2 = HOEKS
| meno2 = Joris
| priezvisko3 = BRANS
| meno3 = Boudewijn
| titul = Cold acclimation recruits human brown fat and increases nonshivering thermogenesis
| url = [pubmed.ncbi.nlm.nih.gov](https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23867626/)
| dátum vydania = 15. júl 2013
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Dostupná vedecká literatúra uvádza, že hnedé tukové tkanivo u detí zohráva úlohu v netrasovej termogenéze, teda v tvorbe tepla bez svalového trasu. Aktivita hnedého tuku je ovplyvnená chladom a sezónnymi podmienkami. Priame porovnávacie štúdie detí, ktoré sa pravidelne otužujú, s deťmi bez otužovania sú však obmedzené. Preto je vhodné hovoriť skôr o pravdepodobnom mechanizme a hypotéze podporenej výskumom chladovej expozície, nie o jednoznačne dokázanom účinku otužovania voči chladu u detí. Inými slovami, tento jav je dobre preskúmaný u dospelých osôb, a preto sa predpokladá, že podobne funguje aj detí, no nemáme to priamo podložené vedeckým výskumom na deťoch.

== Formy otužovania ==
* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie

=== Otužovanie vzduchom ===
Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku.

=== Otužovanie vodou ===
Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto:
* Komfortná zóna: +28...+30 °C, Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C, Zóna otužovania: pod +20 °C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením [[krvný tlak|krvného tlaku]], zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = RUDIK
 | meno = P. A.
 | spoluautori = KORONOVSKIJ, V. N.
 | titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1953
 | počet strán = 174
 | strany = 154
}}&lt;/ref&gt;

== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==
Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa [[dieťa]] krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na chlad odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;upjs-rekreačné-otužovanie&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;zeman-2006&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;fudge-exercise-in-the-cold&quot; /&gt; Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
2012 Polar Bear Plunge-460.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-461.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-465.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
2012 Polar Bear Plunge-468.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
&lt;/gallery&gt;

=== Fyziologické účinky ===
Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
[[Hydrostatický tlak]] vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;

=== Prínosy ===
Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
Medzi prínosy patria:
* zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,
* rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži,&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
* zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,
* zvýšená odolnosť voči chrípke a infekčným ochoreniam horných dýchacích ciest,
* podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na chlad,,&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;
* pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa.&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u [[dieťa|detí]], ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.

Pre zdravé, športujúce a postupne otužované deti môže mať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode významný zdravotný prínos. U detí so srdcovými poruchami, astmou, urologickými ochoreniami, akútnymi infekčnými ochoreniami alebo inými zdravotnými problémami však môže byť kúpanie v ľadovej vode kontraproduktívne alebo rizikové.

=== Vek dieťaťa ===
„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života,&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot; /&gt; iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov.&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===
Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, stačí raz denne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Napríklad asi dvadsať študentov zlínskeho Gymnázia TGM sa každé ráno doma sprchovalo studenou vodou a po mesiaci zvládlo kúpanie v novembrovom vonkajšom bazéne s teplotou vody asi 5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUKSA
 | meno = Aleš
 | titul = Gymnazisté se otužovali ve venkovním bazénu
 | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-gymnaziste-se-otuzovali-ve-venkovnim-bazenu-40378004
 | dátum vydania = 14. novembra 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:
* ľahký [[beh]] alebo poklus,
* skákanie na mieste,
* krúženie ramenami a bedrami,
* drepy alebo polodrepy,
* dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Deti sa učia tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáliť. Odporúča sa hlboký nádych a pomaly dlhý výdych, uvoľniť ramená a chrbát.&lt;ref name=&quot;duttlinger-mein-freund-die-kälte&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = DUTTLINGER
 | meno = Jaron
 | titul = Mein Freund, die Kälte: Warum Eisbaden Spaß machen kann
 | url = https://www.badische-zeitung.de/mein-freund-die-kaelte-warum-eisbaden-spass-machen-kann
 | dátum vydania = 20. október 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt; Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Pri chladnejšej vode býva čas kratší. Do studenej vody sa deti ponárajú postupne, najprv nohy po kolená, potom po pás, potom po ramená. Neodporúča sa ponárať hlavu a ruky môžu ostať vonku,&lt;ref name=&quot;duttlinger-mein-freund-die-kälte&quot; /&gt; takto bude chlad vody pôsobiť menej. Prvé ponorenia trvajú len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa dieťa rýchlo osuší, oblečie sa do suchého oblečenia,&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; obuje si suchú obuv a podľa potreby vypije teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===
U mladých športovcov sa studené kúpele používajú ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;

=== Riziká ===
Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:
* teplotný šok, tzv. „Cold Water Shock“, pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody,&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;
* poruchy dýchania a panická reakcia,
* podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,
* poruchy srdcového rytmu,&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;
* reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie,&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
* mdloba a utopenie,
* zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===
Dieťa by nemalo [[zimné plávanie]] alebo kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej [[infekcia|infekcii]], výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:
* ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt;
* poruchách krvného obehu,
* ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]],&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* chronických infekciách,
* oslabenej imunite,
* kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* nadmernej citlivosti na chlad,
* neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===
Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:
* začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,
* nikdy dieťa do vody nenútiť,
* sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,
* prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,
* vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,
* nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,
* po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===
Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===
V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa [[12. február]]a [[2023]] v meste [[Ufa]] v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v [[Rusko|Rusku]]. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===
Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==
Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari [[1985]]. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. Chorobnosť detí klesla o jednu tretinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===
O [[otužovanie|otužovaní]] [[žiak (škola)|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch [[2009]] až [[2015]] na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia otužovania žiakov dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Otužovanie prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých žiakov druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]].&lt;ref name=&quot;idnes-malí-otužilci-ve-znojmě&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]].&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-místo-přestávky-běhání&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; žiaci sa otužujú vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach),&lt;ref name=&quot;idnes-malí-otužilci-ve-znojmě&quot; /&gt; [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-místo-přestávky-běhání&quot; /&gt;

== Triatlon a akvatlon ==
[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti sa pripravujú aj na súťaže, ktorých súčasťou bude aj plávanie v chladnej otvorenej vode. Popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, sa aj otužujú, po plávaní v bazéne sa sprchujú studenou vodou, a získavajú aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil [[21. máj]]a [[2016]]. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku [[2024]]. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na sociálnej sieti [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, [[16. máj]]a [[2024]], teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku [[2013]] sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal [[6. september|6. septembra]] [[2009]] ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch [[1996]] až [[2002]], ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku [[2016]]. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší.

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska otužovania však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné otužovanie, vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je otužovanie pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko ===
Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. „Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko ===
Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==
Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař [[23. september|23. septembra]] [[2017]]. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku [[2018]] sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ 
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs 
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>9qrx4a0vrn06j1gy1xrr7k9o3ezolwu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244627</id>
      <parentid>8244625</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T15:05:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Hnedý tuk a netrasová termogenéza */ doplnenie chýbajúceho písmena v texte.</comment>
      <origin>8244627</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49153" sha1="2pzhk8m1h3n6d1r7ss6eq4ptjuni6ak" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu.

== Charakteristika ==
Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;upjs-rekreačné-otužovanie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;zeman-2006&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;fudge-exercise-in-the-cold&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==
Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že [[chlad]] otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Hnedý tuk a netrasová termogenéza ==
Hnedý tuk (BAT, Brown Adipose Tissue) je u detí biologicky významný, najmä preto, že pomáha premieňať energiu na teplo cez netrasovú termogenézu. U novorodencov je ho najviac, s vekom sa jeho množstvo a aktivita mení, no aktívny BAT sa nachádza aj u starších detí a adolescentov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = GILSANZ
| meno = Vicente
| priezvisko2 = HU
| meno2 = Houchun H.
| priezvisko3 = KAJIMURA
| meno3 = Shingo
| titul = Relevance of brown adipose tissue in infancy and adolescence
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3614088/)
| dátum vydania = 22. október 2012
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Chlad je jeden z najsilnejších prirodzených stimulov na aktiváciu hnedého tuku. Pri vystavení chladu sa aktivuje sympatikový nervový systém, ktorý cez hnedé tukové bunky zvyšuje tvorbu tepla. Tento mechanizmus je dobre popísaný u ľudí všeobecne, ale pri deťoch je výskum opatrnejší pre etické a bezpečnostné limity merania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = HUO
| meno = Chuanyi
| priezvisko2 = SONG
| meno2 = Zikai
| priezvisko3 = YIN
| meno3 = Jianli
| titul = Effect of Acute Cold Exposure on Energy Metabolism and Activity of Brown Adipose Tissue in Humans: A Systematic Review and Meta-Analysis
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9273773/)
| dátum vydania = 9. jún 2022
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Pri dospelých existujú dôkazy, že opakovaná chladová expozícia môže zvýšiť aktivitu BAT a tým aj netrasovú termogenézu. Tieto výsledky sa často používajú ako biologický argument pre hypotézu, že pravidelné otužovanie podporuje termogénnu kapacitu aj u detí, ale to zatiaľ ešte nie je dostatočne podložené vedeckým výskumom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = VAN DER LANS
| meno = Anouk A. J. J.
| priezvisko2 = HOEKS
| meno2 = Joris
| priezvisko3 = BRANS
| meno3 = Boudewijn
| titul = Cold acclimation recruits human brown fat and increases nonshivering thermogenesis
| url = [pubmed.ncbi.nlm.nih.gov](https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23867626/)
| dátum vydania = 15. júl 2013
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Dostupná vedecká literatúra uvádza, že hnedé tukové tkanivo u detí zohráva úlohu v netrasovej termogenéze, teda v tvorbe tepla bez svalového trasu. Aktivita hnedého tuku je ovplyvnená chladom a sezónnymi podmienkami. Priame porovnávacie štúdie detí, ktoré sa pravidelne otužujú, s deťmi bez otužovania sú však obmedzené. Preto je vhodné hovoriť skôr o pravdepodobnom mechanizme a hypotéze podporenej výskumom chladovej expozície, nie o jednoznačne dokázanom účinku otužovania voči chladu u detí. Inými slovami, tento jav je dobre preskúmaný u dospelých osôb, a preto sa predpokladá, že podobne funguje aj u detí, no nemáme to priamo podložené vedeckým výskumom na deťoch.

== Formy otužovania ==
* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie

=== Otužovanie vzduchom ===
Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku.

=== Otužovanie vodou ===
Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto:
* Komfortná zóna: +28...+30 °C, Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C, Zóna otužovania: pod +20 °C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením [[krvný tlak|krvného tlaku]], zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = RUDIK
 | meno = P. A.
 | spoluautori = KORONOVSKIJ, V. N.
 | titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1953
 | počet strán = 174
 | strany = 154
}}&lt;/ref&gt;

== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==
Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa [[dieťa]] krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na chlad odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;upjs-rekreačné-otužovanie&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;zeman-2006&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;fudge-exercise-in-the-cold&quot; /&gt; Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
2012 Polar Bear Plunge-460.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-461.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-465.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
2012 Polar Bear Plunge-468.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
&lt;/gallery&gt;

=== Fyziologické účinky ===
Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
[[Hydrostatický tlak]] vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;

=== Prínosy ===
Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
Medzi prínosy patria:
* zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,
* rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži,&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
* zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,
* zvýšená odolnosť voči chrípke a infekčným ochoreniam horných dýchacích ciest,
* podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na chlad,,&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;
* pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa.&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u [[dieťa|detí]], ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.

Pre zdravé, športujúce a postupne otužované deti môže mať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode významný zdravotný prínos. U detí so srdcovými poruchami, astmou, urologickými ochoreniami, akútnymi infekčnými ochoreniami alebo inými zdravotnými problémami však môže byť kúpanie v ľadovej vode kontraproduktívne alebo rizikové.

=== Vek dieťaťa ===
„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života,&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot; /&gt; iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov.&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===
Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, stačí raz denne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Napríklad asi dvadsať študentov zlínskeho Gymnázia TGM sa každé ráno doma sprchovalo studenou vodou a po mesiaci zvládlo kúpanie v novembrovom vonkajšom bazéne s teplotou vody asi 5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUKSA
 | meno = Aleš
 | titul = Gymnazisté se otužovali ve venkovním bazénu
 | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-gymnaziste-se-otuzovali-ve-venkovnim-bazenu-40378004
 | dátum vydania = 14. novembra 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:
* ľahký [[beh]] alebo poklus,
* skákanie na mieste,
* krúženie ramenami a bedrami,
* drepy alebo polodrepy,
* dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Deti sa učia tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáliť. Odporúča sa hlboký nádych a pomaly dlhý výdych, uvoľniť ramená a chrbát.&lt;ref name=&quot;duttlinger-mein-freund-die-kälte&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = DUTTLINGER
 | meno = Jaron
 | titul = Mein Freund, die Kälte: Warum Eisbaden Spaß machen kann
 | url = https://www.badische-zeitung.de/mein-freund-die-kaelte-warum-eisbaden-spass-machen-kann
 | dátum vydania = 20. október 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt; Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Pri chladnejšej vode býva čas kratší. Do studenej vody sa deti ponárajú postupne, najprv nohy po kolená, potom po pás, potom po ramená. Neodporúča sa ponárať hlavu a ruky môžu ostať vonku,&lt;ref name=&quot;duttlinger-mein-freund-die-kälte&quot; /&gt; takto bude chlad vody pôsobiť menej. Prvé ponorenia trvajú len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa dieťa rýchlo osuší, oblečie sa do suchého oblečenia,&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; obuje si suchú obuv a podľa potreby vypije teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===
U mladých športovcov sa studené kúpele používajú ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;

=== Riziká ===
Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:
* teplotný šok, tzv. „Cold Water Shock“, pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody,&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;
* poruchy dýchania a panická reakcia,
* podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,
* poruchy srdcového rytmu,&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;
* reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie,&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
* mdloba a utopenie,
* zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===
Dieťa by nemalo [[zimné plávanie]] alebo kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej [[infekcia|infekcii]], výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:
* ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt;
* poruchách krvného obehu,
* ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]],&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* chronických infekciách,
* oslabenej imunite,
* kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* nadmernej citlivosti na chlad,
* neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===
Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:
* začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,
* nikdy dieťa do vody nenútiť,
* sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,
* prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,
* vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,
* nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,
* po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===
Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===
V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa [[12. február]]a [[2023]] v meste [[Ufa]] v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v [[Rusko|Rusku]]. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===
Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==
Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari [[1985]]. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. Chorobnosť detí klesla o jednu tretinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===
O [[otužovanie|otužovaní]] [[žiak (škola)|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch [[2009]] až [[2015]] na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia otužovania žiakov dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Otužovanie prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých žiakov druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]].&lt;ref name=&quot;idnes-malí-otužilci-ve-znojmě&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]].&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-místo-přestávky-běhání&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; žiaci sa otužujú vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach),&lt;ref name=&quot;idnes-malí-otužilci-ve-znojmě&quot; /&gt; [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-místo-přestávky-běhání&quot; /&gt;

== Triatlon a akvatlon ==
[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti sa pripravujú aj na súťaže, ktorých súčasťou bude aj plávanie v chladnej otvorenej vode. Popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, sa aj otužujú, po plávaní v bazéne sa sprchujú studenou vodou, a získavajú aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil [[21. máj]]a [[2016]]. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku [[2024]]. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na sociálnej sieti [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, [[16. máj]]a [[2024]], teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku [[2013]] sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal [[6. september|6. septembra]] [[2009]] ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch [[1996]] až [[2002]], ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku [[2016]]. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší.

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska otužovania však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné otužovanie, vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je otužovanie pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko ===
Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. „Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko ===
Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==
Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař [[23. september|23. septembra]] [[2017]]. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku [[2018]] sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ 
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs 
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>2pzhk8m1h3n6d1r7ss6eq4ptjuni6ak</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244728</id>
      <parentid>8244627</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T22:35:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Hnedý tuk a netrasová termogenéza */ drobná úprava textu.</comment>
      <origin>8244728</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49150" sha1="qmyodd4g11s4aafyeurlv1hevi0h5lh" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu.

== Charakteristika ==
Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;upjs-rekreačné-otužovanie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;zeman-2006&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;fudge-exercise-in-the-cold&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==
Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že [[chlad]] otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Hnedý tuk a netrasová termogenéza ==
Hnedý tuk (BAT, Brown Adipose Tissue) je u detí biologicky významný, najmä preto, že pomáha premieňať energiu na teplo cez netrasovú termogenézu. U novorodencov je ho viac, s vekom sa jeho množstvo a aktivita mení, no aktívny BAT sa nachádza aj u starších detí a adolescentov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = GILSANZ
| meno = Vicente
| priezvisko2 = HU
| meno2 = Houchun H.
| priezvisko3 = KAJIMURA
| meno3 = Shingo
| titul = Relevance of brown adipose tissue in infancy and adolescence
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3614088/)
| dátum vydania = 22. október 2012
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Chlad je jeden z najsilnejších prirodzených stimulov na aktiváciu hnedého tuku. Pri vystavení chladu sa aktivuje sympatikový nervový systém, ktorý cez hnedé tukové bunky zvyšuje tvorbu tepla. Tento mechanizmus je dobre popísaný u ľudí všeobecne, ale pri deťoch je výskum opatrnejší pre etické a bezpečnostné limity merania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = HUO
| meno = Chuanyi
| priezvisko2 = SONG
| meno2 = Zikai
| priezvisko3 = YIN
| meno3 = Jianli
| titul = Effect of Acute Cold Exposure on Energy Metabolism and Activity of Brown Adipose Tissue in Humans: A Systematic Review and Meta-Analysis
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9273773/)
| dátum vydania = 9. jún 2022
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Pri dospelých existujú dôkazy, že opakovaná chladová expozícia môže zvýšiť aktivitu BAT a tým aj netrasovú termogenézu. Tieto výsledky sa často používajú ako biologický argument pre hypotézu, že pravidelné otužovanie podporuje termogénnu kapacitu aj u detí, ale to zatiaľ ešte nie je dostatočne podložené vedeckým výskumom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = VAN DER LANS
| meno = Anouk A. J. J.
| priezvisko2 = HOEKS
| meno2 = Joris
| priezvisko3 = BRANS
| meno3 = Boudewijn
| titul = Cold acclimation recruits human brown fat and increases nonshivering thermogenesis
| url = [pubmed.ncbi.nlm.nih.gov](https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23867626/)
| dátum vydania = 15. júl 2013
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-07-08
}}&lt;/ref&gt;

Dostupná vedecká literatúra uvádza, že hnedé tukové tkanivo u detí zohráva úlohu v netrasovej termogenéze, teda v tvorbe tepla bez svalového trasu. Aktivita hnedého tuku je ovplyvnená chladom a sezónnymi podmienkami. Priame porovnávacie štúdie detí, ktoré sa pravidelne otužujú, s deťmi bez otužovania sú však obmedzené. Preto je vhodné hovoriť skôr o pravdepodobnom mechanizme a hypotéze podporenej výskumom chladovej expozície, nie o jednoznačne dokázanom účinku otužovania voči chladu u detí. Inými slovami, tento jav je dobre preskúmaný u dospelých osôb, a preto sa predpokladá, že podobne funguje aj u detí, no nemáme to priamo podložené vedeckým výskumom na deťoch.

== Formy otužovania ==
* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie

=== Otužovanie vzduchom ===
Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku.

=== Otužovanie vodou ===
Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto:
* Komfortná zóna: +28...+30 °C, Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C, Zóna otužovania: pod +20 °C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením [[krvný tlak|krvného tlaku]], zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = RUDIK
 | meno = P. A.
 | spoluautori = KORONOVSKIJ, V. N.
 | titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1953
 | počet strán = 174
 | strany = 154
}}&lt;/ref&gt;

== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==
Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa [[dieťa]] krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na chlad odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;upjs-rekreačné-otužovanie&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;zeman-2006&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;fudge-exercise-in-the-cold&quot; /&gt; Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
2012 Polar Bear Plunge-460.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-461.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-465.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
2012 Polar Bear Plunge-468.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
&lt;/gallery&gt;

=== Fyziologické účinky ===
Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
[[Hydrostatický tlak]] vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;

=== Prínosy ===
Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
Medzi prínosy patria:
* zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,
* rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži,&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
* zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,
* zvýšená odolnosť voči chrípke a infekčným ochoreniam horných dýchacích ciest,
* podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na chlad,,&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;
* pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa.&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u [[dieťa|detí]], ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.

Pre zdravé, športujúce a postupne otužované deti môže mať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode významný zdravotný prínos. U detí so srdcovými poruchami, astmou, urologickými ochoreniami, akútnymi infekčnými ochoreniami alebo inými zdravotnými problémami však môže byť kúpanie v ľadovej vode kontraproduktívne alebo rizikové.

=== Vek dieťaťa ===
„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života,&lt;ref name=&quot;akademiamorsowania-morsowanie-dzieci&quot; /&gt; iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov.&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===
Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, stačí raz denne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Napríklad asi dvadsať študentov zlínskeho Gymnázia TGM sa každé ráno doma sprchovalo studenou vodou a po mesiaci zvládlo kúpanie v novembrovom vonkajšom bazéne s teplotou vody asi 5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUKSA
 | meno = Aleš
 | titul = Gymnazisté se otužovali ve venkovním bazénu
 | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-gymnaziste-se-otuzovali-ve-venkovnim-bazenu-40378004
 | dátum vydania = 14. novembra 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:
* ľahký [[beh]] alebo poklus,
* skákanie na mieste,
* krúženie ramenami a bedrami,
* drepy alebo polodrepy,
* dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Deti sa učia tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáliť. Odporúča sa hlboký nádych a pomaly dlhý výdych, uvoľniť ramená a chrbát.&lt;ref name=&quot;duttlinger-mein-freund-die-kälte&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = DUTTLINGER
 | meno = Jaron
 | titul = Mein Freund, die Kälte: Warum Eisbaden Spaß machen kann
 | url = https://www.badische-zeitung.de/mein-freund-die-kaelte-warum-eisbaden-spass-machen-kann
 | dátum vydania = 20. október 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-22 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt; Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Pri chladnejšej vode býva čas kratší. Do studenej vody sa deti ponárajú postupne, najprv nohy po kolená, potom po pás, potom po ramená. Neodporúča sa ponárať hlavu a ruky môžu ostať vonku,&lt;ref name=&quot;duttlinger-mein-freund-die-kälte&quot; /&gt; takto bude chlad vody pôsobiť menej. Prvé ponorenia trvajú len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa dieťa rýchlo osuší, oblečie sa do suchého oblečenia,&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; obuje si suchú obuv a podľa potreby vypije teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===
U mladých športovcov sa studené kúpele používajú ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;

=== Riziká ===
Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:
* teplotný šok, tzv. „Cold Water Shock“, pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody,&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;
* poruchy dýchania a panická reakcia,
* podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,
* poruchy srdcového rytmu,&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;
* reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie,&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;
* mdloba a utopenie,
* zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===
Dieťa by nemalo [[zimné plávanie]] alebo kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej [[infekcia|infekcii]], výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref name=&quot;decathlon-morsowanie-dzieci&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:
* ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt;
* poruchách krvného obehu,
* ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]],&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* chronických infekciách,
* oslabenej imunite,
* kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* nadmernej citlivosti na chlad,
* neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===
Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:
* začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,
* nikdy dieťa do vody nenútiť,
* sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,
* prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,
* vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj,&lt;ref name=&quot;tgl-купание-в-ледяной-воде&quot; /&gt;
* nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,
* nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,
* po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===
Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===
V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa [[12. február]]a [[2023]] v meste [[Ufa]] v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v [[Rusko|Rusku]]. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===
Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref name=&quot;kooliode-подходит-ли-зимнее&quot; /&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži.&lt;ref name=&quot;mp-czy-dziecko-może&quot; /&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==
Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari [[1985]]. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. Chorobnosť detí klesla o jednu tretinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===
O [[otužovanie|otužovaní]] [[žiak (škola)|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch [[2009]] až [[2015]] na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia otužovania žiakov dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Otužovanie prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých žiakov druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]].&lt;ref name=&quot;idnes-malí-otužilci-ve-znojmě&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]].&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-místo-přestávky-běhání&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; žiaci sa otužujú vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach),&lt;ref name=&quot;idnes-malí-otužilci-ve-znojmě&quot; /&gt; [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-místo-přestávky-běhání&quot; /&gt;

== Triatlon a akvatlon ==
[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti sa pripravujú aj na súťaže, ktorých súčasťou bude aj plávanie v chladnej otvorenej vode. Popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, sa aj otužujú, po plávaní v bazéne sa sprchujú studenou vodou, a získavajú aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil [[21. máj]]a [[2016]]. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku [[2024]]. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na sociálnej sieti [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, [[16. máj]]a [[2024]], teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku [[2013]] sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal [[6. september|6. septembra]] [[2009]] ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch [[1996]] až [[2002]], ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku [[2016]]. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší.

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska otužovania však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné otužovanie, vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je otužovanie pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko ===
Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. „Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko ===
Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==
Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař [[23. september|23. septembra]] [[2017]]. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku [[2018]] sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ 
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs 
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>qmyodd4g11s4aafyeurlv1hevi0h5lh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>742567</id>
    <revision>
      <id>8244768</id>
      <parentid>8150118</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T06:13:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Vybrané obete odvlečenia</comment>
      <origin>8244768</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="44068" sha1="neras5fd12mx1sl4itx7hl5habkfow1" xml:space="preserve">{{Infobox udalosť
|názov=Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov
|popis udalosti=Deportácie na nútené práce
|dátum=[[13. september]] [[1944]]{{--}}[[1945]]
|obrázok=
|popis obrázka=
|štát=Československo
|miesto=južné a východné Slovensko: masové deportácie civilistov na práce,&lt;br/&gt;
Česko: cielené zatýkanie ruských a ukrajinských emigrantov
|príčina=snaha Sovietskeho zväzu využiť na povojnovú rekonštrukciu otrockú prácu vojnových zajatcov a civilistov,&lt;br/&gt;
cielená snaha odstrániť ideologických odporcov komunizmu v Československu
|typ=
|organizátor=[[Červená armáda]]&lt;br/&gt;
[[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]
|odsúdenia= 
}}

'''Odvlečenie občanov Československa do sovietskych [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagov]]''' bola násilná a protiprávna deportácia tisícov ľudí, vojnových zajatcov, ale najmä civilistov sovietskymi vojenskými a represívnymi zložkami, často na základe falošných obvinení, pod zámienkou práce či ako odplatu, s cieľom využiť ich ako otrockú pracovnú silu v [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Hlavná časť deportácií bola vykonaná začiatkom roka [[1945]], no sú zdokumentované prípady až do roku [[1949]].&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|255}} Deportovaní podliehali krutým podmienkam, podvýžive, chorobám a vysokej úmrtnosti, a mnoho z nich sa už nikdy nevrátilo. Za prvé obete deportácií sú považovaní slovenskí generáli [[Ferdinand Čatloš]] a [[Jozef Turanec]] deportovaní [[13. september|13. septembra]] [[1944]]&lt;ref name=&quot;UPN1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 13. september 1944 – odvlečenie generálov Čatloša a Turanca do Moskvy; začiatok odvliekania slovenských občanov do ZSSR (1944-1945) | url = https://www.upn.sk/sk/13-september-1944-%E2%80%93-odvlecenie-generalov-catlosa-a-turanca-do-moskvy%3B-zaciatok-odvliekania-slovenskych-obcanov-do-zssr-1944-1945/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Lacko | meno = Martin | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}&lt;/ref&gt;, v tomto prípade však šlo skôr o vojnových zajatcov, ktorí boli po spravodajskom vyťažení odovzdaní československým úradom. Masové odvliekanie sa dialo pri prechode frontu, no zatýkanie nepohodlných osôb, najmä ruských emigrantov na území Československa zo strany [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] pokračovalo aj po oslobodení v roku [[1945]], pričom posledný popísaný prípad odvlečenia je dokonca v roku [[1949]].&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945-1953|priezvisko=Polišenská|meno=Milada|vydavateľ=Libri , Ústav pamäti národa|isbn=80-7277-315-1}}&lt;/ref&gt;{{rp|255}} Publikácia Milady Polišenskej ''„Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953“'' uvádza 7&amp;nbsp;419 mien osôb odvlečených do ZSSR, z toho 2&amp;nbsp;359 žien.&lt;ref name=&quot;zoznam&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam deportovaných | url = https://www.upn.sk/data/publikacie/cechoslovaci-v-gulagu/zoznam-deportovanych.pdf | dátum prístupu = 2026-01-04 | priezvisko = Polišenská | meno = Milada | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}&lt;/ref&gt; Publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza menný zoznam 6&amp;nbsp;793 odvlečených, z toho 210 žien, pričom eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.&lt;ref name=&quot;zlociny&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}&lt;/ref&gt; Porovnaním zoznamov Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&amp;nbsp;870 zavlečených.&lt;ref name=&quot;dennikn&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}&lt;/ref&gt; Skutočný počet odvlečených civilistov a vojnových zajatcov bol výrazne vyšší.{{#tag:ref|Stanisla Mičev získal v roku [[2017]] ako riaditeľ [[Múzeum Slovenského národného povstania|Múzea SNP]] v Moskve digitálnu kartotéku s 39-tisíc menami. Podľa ruských úradov  to má byť zoznam slovenských občanov odvlečených do gulagov. Údaje ale zatiaľ nie sú zanalyzované.&lt;ref name=&quot;dennikn&quot;/&gt;.|group=pozn.}}

==Predohra==
===Rozhodnutie najvyšších sovietskych miest o deportáciách===
[[16. december|16. decembra]] [[1944]] bol Stalinovi predložený dokument ''„Projekt postanovlenija GKO SSSSR o likvidacii i internirovanii lic nemeckoj nacionaľnosti dľa raboty v SSSR, nachoďaščichsja na territorii Rumynii, Jugoslavii, Bolgarii i Čechoslovakii“'' Deportácie osôb (v danom dokumente uvažované osoby nemeckej národnosti) mali byť prostriedkom získania pracovných síl, ako aj istým druhom odplaty.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|254}}

Otázka vyrovnania vojnových reparácií formou pracovného nasadenia nemeckého obyvateľstva v Sovietskom zväze bola oficiálne prerokovávaná na medzinárodnej úrovni na [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencii]] vo februári [[1945]]. Záverečné komuniké konferencie konštatovalo potrebu zaviazať Nemecko, aby kompenzovalo sovietske/spojenecké straty formou platieb v naturáliách v čo najväčšom rozsahu, pričom protokol o činnosti konferencie v bodoch týkajúcich sa reparácií konštatoval, že reparácie budú od Nemecka brané v troch formách, odoberaním národného majetku, ročnými dodávkami tovarov z bežnej výroby a použitím pracovnej sily.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|25}} V tom čase ale už prebiehali na území Slovenska, Maďarska a inde masové deportácie obyvateľstva, ku ktorému sovietske orgány pristupovali rovnako ako k obyvateľstvu nemeckému.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|26}}

===Československo-sovietske vzťahy===
Hlavným cieľom exilového prezidenta [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Dočasné štátne zriadenie|exilovej československej vlády]] bola politika „odčinenia [[Mníchovská dohoda|Mníchova]]“: obnova Československa v predmníchovských hraniciach a zabezpečenie Československa proti „opakovaniu [[Mníchovská dohoda|Mníchova]]“. [[12. december|12. decembra]] podpísali veľvyslanec ČSR v [[Moskva|Moskve]] [[Zdeněk Fierlinger]] a sovietsky komisár zahraničných vecí [[Viačeslav Michajlovič Molotov]] za prítomnosti [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Vissarionoviča Stalina]] [[Československo-sovietska zmluva (1943)|zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík]]. Zmluva obsahovala článok 4 o nezasahovaní do vnútorných záležitostí druhej strany do tejto zmluvy, ale [[Edvard Beneš]] si pri rokovaniach s [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]] „objednal“ sovietsky nátlak na povojnovú československú vládu, aby prísne potrestala všetkých „tých na Slovensku“, ktorí sa previnili „spoluprácou s Nemcami na fronte a poskytovaním koncesií“, aby sa nedalo namietať, že Česi potrestali Slovákov,&lt;ref name=&quot;Brandes&quot;&gt;{{Citácia knihy
| titul=Exil v Londýně 1939{{--}}1943, Velká Británie a její spojenci Československo, Polsko a Jugoslávie mezi Mnichovem a Teheránem
|priezvisko=Brandes|meno=Detlef
|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-246-0488-4}}&lt;/ref&gt;{{rp|387}}&lt;ref name=&quot;Masny&quot;&gt;
{{Citácia periodika|titul=Benešovy rozhovory se Stalinem a Molotovem|periodikum=Svědectví|priezvisko=Masný|meno=Vojtech|ročník=1974|číslo=47|strany=467-498}}
&lt;/ref&gt;{{rp|490}} čím sám požiadal sovietsku vládu o prvé porušenie článku 4.&lt;ref name=&quot;DZS&quot;&gt;
{{Citácia knihy
| titul=Draze zaplacená svoboda. Osvobození Československa 1944{{--}}1945
|priezvisko=Hrbek|meno=Jaroslav
|priezvisko2=Smetana|meno2=Vít
|priezvisko3=Kokoška|meno3=Stanislav
|priezvisko4=Pilát|meno4=Vladimír
|priezvisko5=Hoffman|meno5=Petr
|vydavateľ=Paseka/Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd České republiky|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7285-113-3|zväzok=I.}}
&lt;/ref&gt;{{rp|71}} R. Letz usudzuje, že [[Edvard Beneš|Beneš]] dal tým [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] na Slovensku voľnú ruku.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|27}}&lt;ref name=&quot;Letz&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Letz
| meno = Róbert
| prekladatelia = 
| titul = Slovensko na konci druhej svetovej vojny. Bystrický, V.{{--}}Fano, Š. (eds.)
| kapitola zborník = Činnosť sovietskych orgánov NKVD na Slovensku v rokoch 1944 a 1945
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = 
| rok = 1994
| isbn=
| strany =
}}
&lt;/ref&gt;

Na československo{{--}} sovietsku zmluvu nadväzovala [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie|dohoda o poměru mezi československou správou a sovětským vrchním velitelem po vstupu sovětských vojsk na československé území]] podpísaná [[8. máj|8. mája]] [[1944]] v Londýne ministrom zahraničných vecí ČSR [[Hubert Ripka|Hubertom Ripkom]] a splnomocneným veľvyslancom [[Sovietsky zväz|ZSSR]] pri [[Dočasné štátne zriadenie|vláde republiky Československej]] [[Viktor Zacharievič Lebedev|Viktorom Zacharievičom Lebedevom]]. Dohoda stanovovala v článku 6, že na územiach, ktoré prestali byť pásmom vlastných vojnových operácií, preberá moc československá vláda, a v článku 7 riešila otázku jurisdikcie, pričom stanovovala: ''„Všechny osoby patřící k československé branné moci budou podléhati československé jurisdikci. Této jurisdikci podléhá rovněž civilní obyvatelstvo na československém území, a to i tehdy, jde-li o trestní činy spáchané proti sovětským (spojeneckým) vojskům, ledaže byly spáchány v pásmu válečných operací. Ty spadají pod jurisdikci sovětského (spojeneckého) vrchního velitele. V sporných případech bude věc řešena vzájemnou dohodou mezi sovětským (spojeneckým) vrchním velitelem a československým vládním delegátem.“''&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|383}}

===Slovensko v rokoch 1944-1945===
Dňa [[22. jún]]a [[1941]] [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] začalo s [[Operácia Barbarossa|inváziou]] do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a vzápätí mu aj vyhlásilo vojnu. [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] sa k Nemecku okamžite pripojila už 22. júna vyhlásením premiéra a ministra zahraničia [[Vojtech Tuka|Vojtecha Tuku]]. O dva dni neskôr, [[24. jún]]a, prezident [[Jozef Tiso]] telegramom oznámil [[Adolf Hitler|Adolfovi Hitlerovi]], že SR sa „pripája“ k vojne,&lt;ref name=&quot;Lacko&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Slovenská republika 1939{{--}}1945|priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydanie=1.|vydavateľ=Perfekt, a. s. a Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2008|isbn=978-80-8046-408-0}}&lt;/ref&gt;{{rp|98}} a začali sa vojenské operácie [[Rýchla divízia|Rýchlej skupiny]] proti ZSSR, pričom vojnový stav medzi [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskou republikou]] a ZSSR de iure pretrval až do konca vojny.

Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa [[1. september|1. septembra]] [[1944]] za najvyšší revolučný orgán štátnej moci a správy na území Slovenska prehlásila [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]], ktorá odmietala predmníchovské unitárne usporiadanie Československa a presadzovala federatívny model. SNR obnovila činnosť na oslobodenom východnom Slovensku vo februári [[1945]]. Výsledkom rokovaní o budúcom štátoprávnom usporiadaní bol [[Košický vládny program]], ktorý [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] stanovil v česko{{--}}slovenských vzťahoch zásadu ''„rovný s rovným“'', kde nositeľkou štátnej moci (zákonodarnej, vládnej a výkonnej) na Slovensku mala byť [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]]. V období február{{--}}máj [[1945]] sa však moc SNR uplatňovala len s obtiažmi a skutočnou nositeľkou moci bola [[Červená armáda]].&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|20}} 

Južné Slovensko po [[Prvá viedenská arbitráž|viedenskej arbitráži]] v novembri [[1938]] pripadli [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]], ktoré v marci [[1939]] okupovalo [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú]] Rus a pruh východného Slovenska. [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] vyhlásilo sa pripojilo k Nemecku a vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu potom, ako údajne sovietske lietadlá [[26. jún]]a [[1941]] [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|bombardovali]] [[Košice]].&lt;ref name=&quot;reflex&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar| meno = Jaroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války| periodikum = Reflex| odkaz na periodikum = | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/72346/neobjasnene-bombardovani-kosic-pred-75-lety-madarsko-zvlastnim-zpusobem-vstoupilo-do-valky.html| issn = 0862-6634| vydavateľ = Czech News Center| miesto = Praha| dátum = 2016-06-27| dátum prístupu = 2021-03-15| jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; Pokus Maďarska kapitulovať v októbri [[1944]] zlyhal a dosadená pronemecká szálasiovská maďarská vláda  pokračovala v boji po boku Nemecka do konca vojny. Na Sovietmi obsadenom území v [[Debrecín|Debrecíne]] vznikla v decembri [[1944]] provizórna maďarská vláda, ktorá podpísala [[20. január|20. januára]] [[1945]] so Spojencami dohodu o prímerí, v rámci ktorej prehlásila [[Prvá viedenská arbitráž|viedenskú arbitráž]] za neplatnú a zaviazala sa stiahnuť z Československa na hranice z roku [[1937]].&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|28}}

===Menšiny v Československu===
Súčasťou politiky „odčinenia [[Mníchovská dohoda|Mníchova]]“ bola snaha československej vlády vykonať transfer nemeckej a maďarskej národnostnej menšiny ako trest za zradu Československa a ochranu pred novým „[[Mníchovská dohoda|Mníchovom]]“. V prípade nemeckej menšiny bolo v rokoch [[1945]]{{--}}[[1947]] vysídlených 2.5 milióna Nemcov a 165&amp;nbsp;000 bolo povolené zostať v Československu. V prípade Maďarska došlo k transferu 90&amp;nbsp;000 Maďarov zo Slovenska do Maďarska a 70&amp;nbsp;000 Slovákov opačným smerom, vysídlenie Maďarov zo Slovenska nebolo schválené ani [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] ani západnými mocnosťami.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|23}} Deportácie príslušníkov menšín do Sovietskeho zväzu boli v súlade s politikou československej vlády.

==Priebeh deportácií==
===Masové deportácie civilistov===
Masové deportácie civilistov podľa spomienok pamätníkov niesli spoločné črty. V oslobodenej obci bola vznesená výzva pre mužov, aby sa zhromaždili na určenom mieste za účelom niekoľkodňovej brigády. Cieľom mala byť väčšinou oprava komunikácii v blízkosti obce, aby [[Červená armáda]] mohla postupovať ďalej. Obyvateľstvo na výzvu reagovalo viac či menej ochotne, disciplinovane, väčšinou bez podozrenia. Výzva bývala vydaná často prostredníctvom miestnej samosprávy, čo jej dodávalo na hodnovernosti. Svedectvá pamätníkov sa zhodujú v tom, že po zhromaždení obyvateľov na vybranom mieste (škola, vybraný dom), boli obkľúčení a začalo byť s nimi zaobchádzané ako s väzňami. Niekde boli vyzývaní muži od 18 do 50 rokov (napríklad [[Matejovce (Poprad)|Matejovce pri Poprade]]&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|259}}), inde všetci obyvatelia (aj ženy, napríklad [[Veľký Blh]]&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|259}}). Výzva niekedy obsahovala požiadavku zobrať si potraviny na niekoľko dní ([[Hrhov]]&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|259}}). Došlo aj k prípadom, keď výzva na opravu mostu nebola zámienkou, ale „brigádnici“ boli odvlečení po oprave mosta ([[Dolný Kubín]]&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|260}}). 

Boli používané aj iné zámienky: v obci [[Medzev]] bolo obyvateľstvo vyzvané, aby sa dostavilo k distribúcií lístkov na cukor.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|260}}

Obyvateľstvo nekládlo výzvam odpor z viacerých dôvodov. Nevedelo sa, čo ich čaká, ľudia boli zvyknutí na ťažkú fyzickú prácu, aj počas transportu boli ubezpečovaní, že sa vrátia čoskoro domov a boli vydávané hrozby trestu rodinám tých, čo neuposlúchnu.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|262}} 

Na Slovensku bol masovými deportáciami postihnutý najviac slovenský východ, sever a juh, menej stred a západ Slovenska (Trnava, Piešťany, Senica, Malacky, Záhorie). Orgány [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] neboli súčasťou prvosledových jednotiek [[Červená armáda|Červenej armády]], pohybovali sa v tyle oslobodeného územia, v dostatočnej vzdialenosti od frontovej línie. Na druhej strane však nesmeli za frontovou líniou ďaleko zaostávať. Optimálne podmienky na činnosť a organizáciu deportácií boli v čase, keď frontová línia znehybnela. Frontové operácie na východnom a severnom Slovensku prebiehali päť mesiacov (november [[1944]]{{--}}marec [[1945]]) a teda činnosť NKVD na týchto územiach Slovenska bola preto intenzívnejšia. Z tohto územia, v pomere k iným častiam Slovenska, bolo zadržaných a deportovaných omnoho viac občanov. Naproti tomu frontové línie na západnom Slovensku sa pohybovali v apríli [[1945]] rýchlo a [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] nestihlo uskutočňovať čistky, zatýkania a deportácie z oslobodených častí západného Slovenska.&lt;ref name=&quot;zlocinyI&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-313-6|zväzok=1}}&lt;/ref&gt;{{rp|341}}

[[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] bolo vyznamenané jednak [[22. február|22. februára]] [[1945]] za svoju činnosť pri „mobilizácii a internácii osôb nemeckej národnosti na území Maďarska, Československa, Bulharska a Juhoslávie“ návrhom prezídia Najvyššieho Sovietu ZSSR a jednak prezident [[Edvard Beneš]] udelil [[Rad Bieleho leva]] 3. až 6. triedy 22 príslušníkom [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] za skonsolidovanie pomerov a zneškodnenie rušiteľov poriadku.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|261}}

===Individuálne zatknutia===
Dobové pramene a svedectvá uvádzajú veľký počet aj individuálnych zatknutí, kedy sovietske orgány zatýkali ľudí na ulici, prípadne im doručovali predvolania do úradovne [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]], na miestny Národný výbor alebo iné úradné miesto. Šlo väčšinou o adresne vytipované osoby, ktoré boli vyzvané na „podanie informácií“, „bežný krátky výsluch“, „registráciu“, „tlmočenie“ a pod. Osoby boli následne zatknuté, uväznené a nútené k priznaniam napr. k špionáži. Zatknutia boli často vykonávané na základe udania spoluobčanov, dochádzalo k vyrovnávaniu osobných účtov. Ako dôvod k zatknutiu bola často udávaná reálna alebo domnelá príslušnosť zatknutého k establišmentu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]], čo ale nebol legálny dôvod pre deportáciu do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|265}}

===Vojnoví zajatci===
Početnou skupinou deportovaných boli vojnoví zajatci z územia Československa, ktorí bojovali v nemeckej, slovenskej, alebo maďarskej armáde. Ešte v auguste [[1945]] sa v sovietskych zajateckých táboroch v Maďarsku nachádzalo 700{{--}}1&amp;nbsp;000 slovenských vojnových zajatcov. Išlo o príslušníkov [[Rýchla divízia|1. technickej divízie]] Slovenskej armády a účastníkov [[Slovenské národné povstanie|SNP]] zajatých Nemcami, vyslaných do Maďarska na zákopové práce, ktorí padli do zajatia [[Červená armáda|Červenej armády]]. Ministerstvo zahraničia ČSR [[3. august|3. augusta]] [[1945]] urgovalo ich prepustenie u sovietskych miest.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|270}}

Obyvatelia obcí južného Slovenska, ktoré po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] pripadli Maďarsku, podliehali maďarskej brannej povinnosti, ktorá zahŕňala všetkých mužov vo veku 17 až 60 rokov. Odhaduje sa, že do maďarskej armády narukovalo 30&amp;nbsp;000 mužov, z ktorých sa až 25&amp;nbsp;000 vracalo zo zajatia ako repatrianti. Väčšina osôb vracajúcich sa zo Sovietskeho zväzu do obcí južného Slovenska, boli vojnoví zajatci.&lt;ref name=&quot;zlocinyI&quot;/&gt;{{rp|362-363}}

===Deportácie „bielych“ ruských a ukrajinských emigrantov===
Zatýkanie a deportácie „bielych“ ruských a ukrajinských emigrantov, ktorí prišli do Československa často dávno pred vojnou resp. po [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojne]] boli najrozsiahlejšimi deportáciami z územia Česka. Emigranti boli zatýkaní nie za činnosť počas vojny, ale pre svoje postoje a odmietanie boľševického režimu. V Česku na rozdiel od Slovenska absentovali masové deportácie, zato cielené zatýkanie a zásah proti „bielej emigrácii“ boli dlhodobo koncepčne pripravovanou akciou sovietskej kontrarozviedky [[Smerš|SMERŠ]].&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|327}} Na rozdiel od väčšiny civilných deportovaných zo Slovenska nasadených rovno na nútené práce prešli emigranti súdnym konaním, kde boli odsúdení na základe §58. Samotná sovietska justícia pripúšťala retroaktivitu konania.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|329}}

Medzi deportovanými boli:
* generál československej armády [[Sergej Vojcechovský]], ktorý bol [[12. máj|12. mája]] [[1945]] zatknutý komandom [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] v [[Praha|Prahe]]. [[Sergej Vojcechovský]] zomrel [[7. apríl|7. apríla]] [[1951]] vo veku 67 rokov v sovietskom tábore Ozerlag.&lt;ref name=&quot;Urban&quot;/&gt;{{rp|133}}
* vyslanec Vladimír Rafalskij, 
* vyslanec Maxym Slavinskyj, 
* riaditelia ruského gymnázia Vladimír Svetozarov a Pjotr Savickij, 
* riaditeľ ukrajinského gymnázia Hryhorij Omelčenko, 
* spisovateľ Konstantin Čcheidze, 
* admirál Jakov Podgornyj, továrnik Georgij Téš, 
* filológ a literárny historik Alfréd Bém, 
* riaditeľ Ruského inštitútu pre roľnícke družstevníctvo Sergej Marakujev, 
* predseda Ukrajinskej obce v Československu Mykola Halahan,
* architekt Jurij Prokopenko, 
* predseda Múzea oslobodzovacieho boja Ukrajiny Volodymyr Birčak, 
* generál Dmitrij Čerkes, 
* predseda Zväzu ruských spisovateľov a novinárov v Československu Sergej Varšavskij, 
* správca knižnice Ruského zahraničného historického archívu Sergej Postnikov, 
* riaditeľ Inštitútu N. P. Kondakova v Prahe Nikolaj Andrejev, 
* minister poľnohospodárstva [[Dočasná vláda Ruska|Dočasnej vlády]] a predstaviteľ pražského ústredia Roľníckej strany práce — Roľnícke Rusko Sergej Maslov, 
* predstavitelia tejto strany Vadim Michajlov, Ivan Vereščagin, Alexandr Juvenickij, Nikolaj Antipov a Alexej Ovsjannikov, 
* knieža Piotr Dolgorukov,
* podplukovník Anton Škelenko, 
* bývalý diplomat a majiteľ filmovej spoločnosti Borys Suchoručko-Choslovskyj, 
* architekt Leonid Lada-Jakuševič, 
* geometer Fjodor Skripník, 
* archimandrita Ivan Vinogradov, 
* RNDr. Ing. Andrej Matusevič z Vysokej školy technickej v Brne

Ďalej boli zadržaní a odvlečení dôstojníci československej armády, ktorí boli ruskými nebo ukrajinskými emigrantami (štábny kapitán Petrov, podplukovník Konstantin Kapnin), lekári, továrnici, zamestnanci československej štátnej správy (Volodymyr Pasičnyk, Nikolaj Bystrov, Mychajlo Kočerhan), pedagógovia, projektanti a architekti, predstavitelia cirkví a desiatky ďalších bývalých ruských a ukrajinských emigrantov.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|326}}

==Tábory GULAG a GUPVI, kde sa nachádzali občania Československa==
Tábory, v ktorých boli umiestnení deportovaní občania Československa podliehali organizáciami Ministerstva vnútra ZSSR:&lt;ref name=&quot;zlociny&quot;/&gt;{{rp|526-528}}
* [[GULAG]] Hlavná správa táborov ({{vjz|rus|''Гла́вное управле́ние исправи́тельно-трудовы́х лагере́й''}})
** [[Archangeľsk]], [[Severodvinsk]] (JAGRINLAG)
** Komi ASSR: Inta, Ižma, Pečora (PEČORLAG)
** Severný Ural: Abez, [[Vorkuta]]
** Stredný Ural: (URALLAG)
** [[Karaganda]], [[Žezkazgan|Džezkazgan]], [[Bajkonur]] (STEPLAG)
** Polárna oblasť: [[Noriľsk]]
** Tajšet, Bratsk (OZERLAG)
** [[Magadan]] (KOLYMLAG)
** Primorie: [[Nachodka (mesto)|Nachodka]]
* [[GUPVI]] Hlavná správa záležitostí vojnových zajatcov a internovaných ({{vjz|rus|''Главное управление по делам военнопленных и интернированных''}})
** Sambor{{--}}zberný a distribučný tábor
** Pobaltie: Vindpils, Klajpeda
** Donbas: Jenakievo, Gorlovka, Makajevka, Stalino, Artemovsk, Vorošilovgrad, Krematorsk
** [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]: Ešer, Suchumi, Baku, Sadon, Galon, Nuzad
** Stredný Ural: Sverdlovsk, Azbest, Altanaj, Bulanaš
** Západná Sibír (Kuzbas): Kemerovo, Prokopievsk, Martinsk
** [[Odesa]]: repatriačný tábor

Publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza menný zoznam 6&amp;nbsp;793 odvlečených, z toho 210 žien, pričom eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.&lt;ref name=&quot;zlociny&quot;/&gt;

Milada Polišenská uvádza 64 názvov táborov, ktoré za objavujú v spisoch MZV a v spomienkach pamätníkov.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|256-257}}

==Repatriácia==
Deportácie civilného obyvateľstva do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v masovom rozsahu a následné  žiadosti o repatriáciu odvlečených boli opakovane predmetom československo{{--}}sovietskych rokovaní. 

Prvé žiadosti československej strany o repatriácie boli v prvej polovici roka [[1945]] zo strany sovietskych úradov vybavené kladne. Netýkali sa však odvlečených civilistov, ale občanov a vojnových zajatcov v nemeckom zajatí, ktorí boli oslobodení [[Červená armáda|Červenou armádou]].&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|36}} 

Po skončení vojnových operácií sa otázka repatriácií stala naliehavejšou. [[5. jún|5. júna]] [[1945]] náčelník hlavného štábu generál Bohumil Boček hlásil na ministerstvo zahraničných vecí, že na území republiky sú stále zatýkaní sovietskymi orgánmi občania ČSR a žiadal o ich prepustenie v zmysle článku 7 [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie|dohody z 8. mája 1944]].&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|37}} 

[[24. júl|24. júla]] [[1945]] Vladimír Clementis pripomenul sovietskemu veľvyslancovi Zorinovi otázku deportovaných. Sovietsky zväz odpovedal až o 3 mesiace, kde uviedol, že v najbližších dňoch bude z vojenských zajateckých táborov dopravených do Československa 30&amp;nbsp;000 zajatcov. Pozitívne vyzerajúca odpoveď znamenala, že Sovietsky zväz zamlčal situáciu odvlečených civilistov.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|38}}

V auguste [[1945]] prebehlo viacero kôl rokovaní [[Vladimír Clementis|Vladimíra Clementisa]] so [[Valerian Alexandrovič Zorin|Zorinom]], no okrem ubezpečenia, že Moskva už vykonala zásadné rozhodnutie, sa veci nepohli.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|40}} 

V polovici júna [[1946]] priviezli sovietske úrady do Čopu transport čs. občanov, no nechali ich živelne prejsť hranicu a rozísť sa domov, takže čs. úrady nemali prehľad o menách a počte navrátivších, odhadovali počet na 1&amp;nbsp;400. V nóte z [[26. júl|26. júla]] sovietske ministerstvo zahraničných vecí tvrdilo, že prepustilo 2&amp;nbsp;500 čs. občanov. Čs. úrady však nedostali dokumentáciu.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|78}}

V septembri intervenoval na Clementisov príkaz v Moskve u [[Andrej Januarjevič Vyšinskij|Vyšinského]] [[Chargé d’affaires|chargé d'affaires]] Jaroslav Hnízdo za okamžité prepustenie všetkých občanov. Sovietska strana prisľúbila zákrok potom, ako dostane aktualizované zoznamy odvlečených, čo bola taktika, ktorú sovietska strana používala aj neskôr. Československá strana požadovala, aby sovietska strana sústredila všetkých čs. občanov na jednom mieste, alebo aby aspoň sovietske orgány dali vyhotoviť zoznamy čs. občanov v jednotlivých táboroch, no sovietska strana na to nepristúpila.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|41-43}} 

[[6. január|6. januára]] [[1946]] minister zahraničných vecí ČSR [[Jan Masaryk]] urgoval cez veľvyslanca Horáka v Moskve prepustenie čs. občanov českej a slovenskej národnosti. Tento telegram zodpovedal vtedajšej politike budovať novú čs. republiku bez Nemcov a Maďarov. V telegrame sa nespomínalo protiprávne konanie ZSSR. Horák prízvukoval, že v tom čase ZSSR repatriovalo do Francúzska [[Alsasko|Alsasanov]], ktorí dokonca bojovali na nemeckej strane. ZSSR zrejme v tom čase viac záležalo na tom, aby sa vo Francúzsku nerozpútala protisovietska kampaň. Na československej strane absentovali informácie, veľvyslanec Horák v tom čase dokonca nemal ani presný text [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie|dohody z 8. mája 1944]]. Sovietska strana opakovane odmietala zoznamy zasielané čs. stranou a argumentovala výrazne nižším počtom zadržaných ako uvádzala čs. strana.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|46-55}} 

[[1. marec|1. marca]] [[1946]] [[Vladimír Clementis|Clementis]] prostredníctvom veľvyslanectva v Moskve požiadal o prepustenie maďarských Slovákov, ktorí sa na základe [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|dohody o výmene obyvateľstva]] hodlajú presťahovať do ČSR. Podľa tejto dohody malo byť do Maďarska vysídlených toľko Maďarov, koľko Slovákov sa presťahuje z Maďarska.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|57}} Pri argumentácii za prepustenie deportovaných používal  [[Vladimír Clementis|Clementis]] dokonca argumenty, že zadržiavanie čs. občanov, zatiaľčo boli podľa novín prepustení rumunskí a maďarskí vojnoví zajatci, obracia čs. verejnú mienku nielen proti čs. vláde, ale aj proti komunistom.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|64}} Táto taktika československých úradov, ktoré nemobilizovali proti Sovietskemu zväzu československú ani medzinárodnú verejnú mienku, napomohla hladkému zaradeniu Československa do sovietskeho bloku. Jedinou organizáciou, ktorá sa pokúšala poukázať na deportácie a zmobilizovať medzinárodnú verejnú mienku, bol Slovenský akčný výbor vytvorený slovenskými emigrantmi pod vedením [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinanda Ďurčanského]]. Výbor oslovil Hospodársku a sociálnu radu OSN a rozoslal na 500 listov diplomatov a významným osobnostiam.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|110}}

V januári [[1947]] Sovietsky zväz prepustil skupinu prominentných väzňov ([[Ferdinand Čatloš]], [[Jozef Turanec]], [[Ján Spišiak]], Sokol, Mičura) ktorí mali svedčiť v [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procese s Jozefom Tisom]] a sami byť súdení v [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesoch]].&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|86}}

Vo februári [[1947]] došlo po dohode čs. veľvyslanca Horáka so sovietskym splnomocnencom pre repatriácie generálom Golubevom k zahájeniu sústreďovanie čs. repatriantov v tábore Luisdorf pri [[Odesa|Odese]]. V tomto čase sa už prejavovala fyzická devastácia deportovaných, ktorí už nemohli pracovať a sovietska strana prestala mať o ich pobyt záujem. Zoznamy repatriovaných boli zasielané sovietskou stranou z tábora na československé ministerstvo vnútra, ktoré následne schvaľovalo alebo zamietalo repatriáciu. Čs. strana už v tom čase disponovala pomerne detailnými zoznamami s menami osôb a táborov dopĺňanými na základe informácií od navrátivších. Po [[9. apríl|9. apríli]] [[1947]] čs. ministerstvo vnútra povolilo repatriáciu čs. občanov bez svojho predchádzajúceho súhlasu.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|100}}

Otázka repatriácií prišla na pretras aj počas známej návštevy čs. vládnej delegácie v Moskve v júli [[1947]], počas ktorej [[Klement Gottwald|Gottwaldova]] vláda odmietla účasť ČSR na [[Marshallov plán|Marshallovom pláne]]. Počas rokovaní odovzdal [[11. júl|11. júla]] [[Klement Gottwald|Gottwald]] [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotovovi]] memorandum, kde požadoval prepustenie zajatcov bývalej slovenskej armády, čs. občanov zo 4 hlavných táborov, umožnilo vycestovať sovietskym manželkám čs. občanov (najmä manželkám príslušníkov 1. čs. armádneho zboru) a sovietskym občanom českej a slovenskej národnosti. Sovietska odpoveď z [[8. september|8. septembra]] pripustila existenciu 1&amp;nbsp;500 osôb, ktoré budú repatriované cez [[Odesa|Odesu]]. V tom čase obe strany poukazovali na obštrukcie druhej strany.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|115-117}}

Repatriačné transporty prichádzali zo sovietskej strany do [[Čop (mesto)|Čopu]] bez predchádzajúceho informovania československých úradov, repatrianti boli často jednoducho na hranici vypustení bez vyhotovenia zoznamov.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|195}}

[[29. jún|29. júna]] [[1948]] vyhlásil Sovietsky zväz repatriácie za ukončené. Podľa Golubeva bolo do Československa repatriovaných 91&amp;nbsp;650 osôb, z toho 55&amp;nbsp;517 vojnových zajatcov a internovaných.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|190}} Sovietsky zväz bolo totiž viazaný medzinárodnou dohodou o prepustení všetkých zajatcov do [[31. december|31. decembra]] [[1948]]. Radca Kašpárek za čs. veľvyslanectvo vyslovil poľutovanie, že sovietska strana končí s vyhľadávaním doposiaľ nerepatriovaných osôb, ktoré má veľvyslanectvo na zoznamoch. Repatriácie však napriek vyhláseniu pokračovali až do [[29. apríl|29. apríla]] [[1949]].

V roku [[1949]] čs. strana prácne kompletizovala zoznamy repatriovaných. Dr. Anton Bartoň z V. odboru ministerstva vnútra uvádza celkom 12&amp;nbsp;246 navrátilcov, z toho 5&amp;nbsp;427 Slovákov a reslovakizovaných, 6&amp;nbsp;490 Maďarov a 329 Nemcov.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|192}}

Aj po oficiálnom skončení repatriácií dochádzalo k návratom zo Sovietskeho zväzu, najmä jednotlivcov, ktorí boli odsúdené sovietskymi súdmi a odpykávali si dlhšie tresty:
* v júli [[1949]] bola prejednávaná repatriácia 45 občanov obce [[Medzev]], mnoho z nich príslušníkov nemeckej menšiny alebo s nemeckými menami, repatriácia bola povolená 19 osobám&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|220}}
* paradoxne v rokoch [[1949]] a [[1950]] viacero nemeckých vojnových zajatcov deklarovalo v Sovietskom zväze účasť na vojnových zločinoch spáchaných v Československu ([[Lidice]], zločiny počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]]). Nemci boli odovzdaní v Čope čs. orgánom, no ich zločin nebolo možné dokázať a zrejme Nemci využili možnosť sebaobvinenia aby sa dostali z [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Nakoniec boli odovzdaní do Nemecka.&lt;ref name=&quot;AMZV&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=1945-59, k. 39, fasc. 10|vydavateľ=Archív ministerstva zahraničných vecí ZSSR}}&lt;/ref&gt;
* v júli [[1951]] bol prepustený pplk. [[František Urban]]
* [[15. august|15. augusta]] [[1952]] bola skupina 26 vojnových zajatcov a internovaných odovzdaná v Čope čs. orgánom.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|219}}

==Počet odvlečených==
Už v roku [[1945]] katolícky kňaz Ladislav Moyš v liste [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] a prezidentovi [[Edvard Beneš|Benešovi]] z [[21. november|21. novembra]] píše o 25&amp;nbsp;000 odvlečených. Poslanec [[Ústavodarné národné zhromaždenie (ČSR)|Ústavodarného národného zhromaždenia]] za [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]] Ľudovít Linczény spomenul v parlamente 30&amp;nbsp;000 odvlečených. Britskí diplomati Parrot a Thomas vo svojich správach spomínajú 20&amp;nbsp;000 odvlečených. Tento počet bol následne uvádzaný na Západe najčastejšie.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|424}}

Problematika odvlečenia osôb do Sovietskeho zväzu bola počas komunistického režimu tabuizovaná a historici sa mohli touto témou zaoberať až po roku [[1989]]. V prvých rokoch po páde komunizmu bola tendencia nadhodnocovať a uvádzať státisícové počty. Štěpán Pazdera z registračného strediska Konfederácie politických väzňov v Prešove odhadoval počet na 45&amp;nbsp;000 až 55&amp;nbsp;000, dokonca uvádzal počet 100&amp;nbsp;000 deportovaných, z ktorých dve tretiny zahynuli.&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|425}}

Ladislav Boroň odhaduje počet deportovaných z územia vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na 5&amp;nbsp;000 až 7&amp;nbsp;000, z nich sa jedna pätina nevrátila. Z okupovaného južného Slovenska narukovalo do maďarskej armády asi 30&amp;nbsp;000 mužov, z ktorých sa  25&amp;nbsp;000 vrátilo.&lt;ref name=&quot;zlocinyI&quot;/&gt;{{rp|337-365}}

Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&amp;nbsp;870 zavlečených.&lt;ref name=&quot;dennikn&quot;/&gt;

==Vybrané obete odvlečenia==
Za prvé obete deportácií sú považovaní slovenskí generáli [[Ferdinand Čatloš]] a [[Jozef Turanec]] deportovaní [[13. september|13. septembra]] [[1944]].&lt;ref name=&quot;UPN1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 13. september 1944 – odvlečenie generálov Čatloša a Turanca do Moskvy; začiatok odvliekania slovenských občanov do ZSSR (1944-1945) | url = https://www.upn.sk/sk/13-september-1944-%E2%80%93-odvlecenie-generalov-catlosa-a-turanca-do-moskvy%3B-zaciatok-odvliekania-slovenskych-obcanov-do-zssr-1944-1945/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Lacko | meno = Martin | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}&lt;/ref&gt; V tomto prípade však šlo skôr o vojnových zajatcov, ktorí boli po spravodajskom vyťažení odovzdaní československým úradom. 

Do ZSSR bol odvlečený z [[Slovenské národné povstanie|povstaleckej]] [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] aj [[podplukovník]] [[František Urban]] pod zámienkou vstupu do [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. československého armádneho zboru]]. Namiesto toho ale bol v [[Moskva|Moskve]] zatknutý príslušníkmi [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]], dva roky v [[Butyrka|Butyrskej väznici]] vyšetrovaný a obviňovaný zo spolupráce s Nemcami. Nakoniec bol odsúdený na 5 rokov „za prekročenie hraníc Sovietskeho zväzu“&lt;ref name=&quot;Urban&quot;/&gt;{{rp|136}} a odvezený do [[Gulag (1930 – 1960)|tábora nútených prác]] v Poťme v [[Mordviansko|Mordvianskej ASSR]] asi 600 km od Moskvy. Po uplynutí trestu ale nebol prepustený, bol prevezený do tábora v Razdoľnom na sútoku riek [[Jenisej]] a [[Angara]] na [[Sibír|Sibíri]], kde pracoval ako geodet.&lt;ref name=&quot;Urban&quot;/&gt;{{rp|148}} Do vlasti sa vrátil až v auguste [[1951]]. Na základe jeho zápiskov vznikla kniha ''„Môj osud - dlhá cesta domov“''.&lt;ref name=&quot;Urban&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Môj osud: Dlhá cesta domov|priezvisko=Urban|meno=František|vydavateľ=Magnet Press|rok=2012|isbn=978-80-89169-24-5}}&lt;/ref&gt;

Počas väzby v [[Butyrka|Butyrskej väznici]] sa [[František Urban]] stretol s tiež zavlečeným [[Sergej Vojcechovský|Sergejom Vojcechovským]].&lt;ref name=&quot;Urban&quot;/&gt;{{rp|133}}

Tesne pred svojou maturitou ([[22. apríl|22. apríla]] [[1945]]) bol zatknutý sovietskou vojenskou kontrarozviedkou [[Smerš|SMERŠ]] ani nie osemnásťročný [[Dušan Slobodník]], v rokoch [[1992]]{{--}}[[1994]] minister kultúry [[Slovensko|SR]], ktorý na základe povolávacieho rozkazu absolvoval diverzantský kurz nemeckého [[Protipartizánska jednotka Josef|protipartizánskeho oddielu Josef]] v Sekuliach. [[19. máj|19. mája]] [[1945]] ho sovietsky vojenský súd v Novom Meste na Moravě odsúdil podľa §58-6 na 15 rokov nútených prác. Z nich takmer 9 rokov strávil v niekoľkých sovietskych pracovných a nemocničných táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Vydal knihu spomienok ''„Paragraf: polárny kruh“''.&lt;ref name=&quot;Slobodnik&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Paragraf: polárny kruh|priezvisko=Slobodník|meno=Dušan|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|isbn=80-220-0211-9}}&lt;/ref&gt;

Publikácia Milady Polišenskej prináša viaceré detailné opisy osudov jednotlivcov (Ing. Gejza Pásztor z Gelnice, MUDr. Viktor Fiedler zo Štrby, Rudolf Stybar z Košíc, Ján Antal narodený v [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]], Vladimír Tomiška, ktorý v Gulagu zahynul) ako aj opisy masových deportácií (obec [[Veľký Blh]]{{--}}139 obyvateľov, [[Hrhov]]{{--}}20 mladíkov vo veku 19{{--}}25 rokov a 16 starších občanov, [[Chmeľnica]]{{--}}48 mladých obyvateľov, Stará Ľubovňa{{--}}20 obyvateľov, 21 študentov zo [[Zvolen|Zvolena]] a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]{{#tag:ref|V rámci skupiny študentov zo [[Zvolen|Zvolena]] a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] bol odvlečený [[Dušan Slobodník]]&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|317-323}}.|group=pozn.}}).&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|282-323}}

Osobné príbehy odvlečených zozbieral a publikoval v knihe ''„Odvlečení“'' Peter Juščák.&lt;ref name=&quot;Juscak&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Odvlečení|priezvisko=Juščák|meno=Peter|vydavateľ=Kaligram|isbn=80-7149-445-3}}&lt;/ref&gt;

Údajnou obeťou deportácií mala byť aj [[Věra Sosnarová]], ktorá mala byť odvlečená ako dcéra ruskej emigrantky a mala na nútených prácach stráviť takmer 19 rokov. Na základe jej pamätí vydal Jiří S. Kupka knihu ''„Krvavé jahody“''.&lt;ref name=&quot;Kupka&gt;{{Citácia knihy|titul=Krvavé jahody. Krutý osud mladé Češky, která prožila osmnáct let ponižování a teroru v sovětských gulazích.|priezvisko=Kupka|meno=Jiří S.|vydavateľ=Mladá fronta|rok=2009|isbn=978-80-204-2153-1}}&lt;/ref&gt; Jej verziu spochybnili Vladimír Bystrov a historik Adam Hradílek. Sosnarová sa v skutočnosti mala do [[Sovietsky zväz|ZSSR]] presunúť s matkou, ktorá odišla do [[Sovietsky zväz|ZSSR]] dobrovoľne v snahe vyhnúť sa v Česku trestu za kolaboráciu s nacistami.&lt;ref name=&quot;Hradilek&quot;&gt;{{Citácia Harvard|Rok=2019|Priezvisko=Hradilek|Meno=Adam|URL=https://www.ustrcr.cz/wp-content/uploads/2019/07/PD-2-19_Neskutecny-pribeh-Very-Sosnarove.pdf|Časopis=Paměť a dějiny|Číslo=2|Strany=23–37|Príspevok=Neskutečný příběh Věry Sosnarové|Vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|issn=1802-8241}}&lt;/ref&gt;

Vladimír Juskiv a Stanislav Jurko boli zadržaní [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v [[Košice|Košiciach]] v roku [[1949]]. V [[Praha|Prahe]] boli odovzdaní agentom MGB a odtransportovaní na Sibír, kde boli odsúdení tzv. „trojkou“ [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] na 10 rokov nútených prác za „spojenie s medzinárodnou buržoáziou“. Do vlasti sa z tábora na [[Kolyma (rieka)|Kolyme]] vrátili v roku [[1956]]. Ide o posledný popísaný prípad zavlečenia a zároveň dôkaz, že k odvliekaniu dochádzalo aj po [[Februárový prevrat|februárovom komunistickom prevrate]] v roku [[1948]].&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;/&gt;{{rp|255}}

== Poznámka ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny]]

[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Partizánske, povstalecké a sovietske vojnové zločiny na Slovensku]]
[[Kategória:Tretia česko-slovenská republika]]
[[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny]]</text>
      <sha1>neras5fd12mx1sl4itx7hl5habkfow1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. FFC Turbine Potsdam</title>
    <ns>0</ns>
    <id>742777</id>
    <revision>
      <id>8244830</id>
      <parentid>8225851</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:04:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244830</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="83167" sha1="ekbf444hhex0kppln5m79zfggaeaqr2" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = 1. FFC Turbine Potsdam
| obrázok     = TurbineMeister2009.JPG
| logo        = 
| celýnázov   =  1. Ženský futbalový klub Turbine Potsdam 71 e. V.
| prezývka    = Turbinen (Turbíny)&lt;br/&gt;Torbienen (Gólové včely)
| založený    = 3. Marec 1971 (BSG Turbine Potsdam)&lt;br/&gt; 1. April 1999 (1. FFC Turbine Potsdam)
| rozpustený  = 
| štadión     = Karl-Liebknecht-Stadion,
Postupim
| kapacita    = 10,499
| majiteľ     = Rolf Kutzmutz
| predseda    = 
| tréner      = Sebastian Middeke
| liga        = [[2. Frauen-Bundesliga|2. Bundesliga]]
| sezóna      = [[Fußball-Bundesliga 2024/25 (Frauen)|2024/25]]
| pozícia     = 12. miesto zostup ([[Fußball-Frauen-Bundesliga|Bundesliga]])
| vzor_lp1    =_shouldersonnavy
| vzor_t1     =_navystripes
| vzor_pp1    =_shouldersonnavy
| vzor_tr1    =
| vzor_po1    = _bristolrugby
| ľavéplece1  =FFFFFF
| telo1       =0404B4
| pravéplece1 =FFFFFF
| trenírky1   =0404B4
| ponožky1    =0404B4
| vzor_lp2    = _shouldersonblack
| vzor_t2     =_blackstripes
| vzor_pp2    = _shouldersonblack
| vzor_tr2    = 
| vzor_po2    =_cap15g1
| ľavéplece2  =FF0000
| telo2       =1C1C1C
| pravéplece2 =FF0000
| trenírky2   =000000
| ponožky2    =000000
}}

'''1. FFC Turbine Potsdam''' (celým názvom ''1. Frauenfußballclub Turbine Potsdam 71 e.V.'') je futbalový klub z [[Postupim]]u, hlavného mesta spolkovej krajiny Brandenbursko. Vznikol zo ženského futbalového tímu založeného 3. marca 1971 v rámci BSG Turbine Potsdam. 1. FFC Turbine Potsdam existuje ako samostatný klub od 1. apríla 1999. Klubové farby sú modrá a biela.

S dvoma víťazstvami v Európskom pohári, šiestimi celoštátnymi nemeckými titulmi, šiestimi východonemeckými majstrovstvami a tromi triumfami v celoštátnom nemeckom pohári patrí 1. FFC Turbine Potsdam k najúspešnejším klubom v nemeckom aj európskom ženskom futbale. Klub je zároveň jediným tímom z bývalej NDR, ktorému sa podarilo získať celoštátny nemecký ligový titul v seniorskej kategórii.

== História ==

=== Do roku 1978: Začiatky ===

[[Súbor:BerndSchröder2008.jpg|right|thumb|Bernd Schröder, tréner 1971–1992 a 1997–2016]]

BSG Turbine Potsdam vznikol v roku 1955 ako súčasť športového združenia Turbine. Sponzorom podnikového športového klubu bol štátny podnik VEB Energieversorgung Potsdam (EVP). Mužský futbalový tím dosahoval na miestnej úrovni len obmedzené úspechy. Počas silvestrovských osláv v roku 1970 sa medzi zamestnancami rozprúdila diskusia o slabých výkonoch mužstva. Kritiku vyslovili aj niektoré zamestnankyne, ich názory však mužskí kolegovia ignorovali. Prevladal názor, že ženy by sa k futbalu nemali vyjadrovať.&lt;ref&gt;vgl. Klasen, S. 9&lt;/ref&gt;

O niekoľko dní neskôr sa na podnikovej nástenke objavil anonymný oznam, ktorého autor dodnes nie je známy:

„Založenie ženského futbalového tímu. Prosíme o prihlásenie. 3. marca 1971 o 18:00 v klubovni [[Walter Junker (Antifašista)|Waltera Junkera]]. Zdroj: BSG Turbine Potsdam, futbalová sekcia.

Na tomto stretnutí 3. marca 1971 vznikla ženská futbalová sekcia. Trénerom tímu sa viac-menej náhodou stal Bernd Schröder.&lt;ref name=&quot;Zauberlehrling&quot;&gt;{{cite web|autor=Jens Trommer |url=http://www.maerkischeallgemeine.de/cms/beitrag/10980137/62449/ |titel=Čarodejnícky učeň |hrsg=[[Märkische Allgemeine]] |archiv-url=https://web.archive.org/web/20090604130454/http://www.maerkischeallgemeine.de/cms/beitrag/10980137/62449/ |archiv-datum=2009-06-04 |abruf=2013-01-04}}&lt;/ref&gt;
V ten večer si pôvodne chcel len niečo zajesť. V rozhovore pri príležitosti 40. výročia klubu neskôr priznal, že si už ani nepamätá, prečo trénerskú funkciu prijal.&lt;ref name=&quot;halbzeit&quot;&gt;{{cite web |autor=Jens Trommer |url=http://www.maerkischeallgemeine.de/cms/beitrag/12028924/62449/Der-FFC-Turbine-Potsdam-hat-sich-in-seiner.html |titel=Jedna polovica na východe, jedna polovica na západe|hrsg=Märkische Allgemeine |archiv-url=https://web.archive.org/web/20130413231744/http://www.maerkischeallgemeine.de/cms/beitrag/12028924/62449/Der-FFC-Turbine-Potsdam-hat-sich-in-seiner.html |archiv-datum=2013-04-13 |abruf=2013-01-04}}&lt;/ref&gt;
Prvý tréning sa uskutočnil už nasledujúci deň. Dňa 25. mája 1971 odohral tím svoj prvý zápas proti BSG Empor Tangermünde, ktorý vyhral 3:0. Po ďalšom víťazstve proti BSG Stahl Hennigsdorf 1948 sa 12. júna 1971 konal prvý domáci zápas. Opäť proti Tangermünde „Turbíny“ zvíťazili 5:1. Prvú prehru utrpel tím až v 13. stretnutí, keď na konci roka prehral 1:2 v Halberstadte.

O rok neskôr sa uskutočnili prvé okresné majstrovstvá, ktoré Turbine s prehľadom vyhral. Schröder systematicky vyhľadával talentované hráčky. Zameriaval sa nielen na futbalistky z iných klubov, ale aj na atlétky, ktoré boli vyradené z elitných tréningových centier pre nedostatok perspektívy alebo z iných dôvodov. Keďže Schröder pôsobil vo vedúcej funkcii v štátnom podniku (VEB), dokázal pre hráčky zabezpečiť pracovné miesta aj bývanie. Finančné podmienky však boli skromné. Hráčky si neraz museli kupovať dresy samy a klubové znaky si na ne prišívali vlastnoručne. V dôsledku toho sa emblém Turbine objavoval raz na ľavej strane, inokedy v strede alebo na pravej strane dresu.&lt;ref&gt;vgl. Klasen, S. 23&lt;/ref&gt;

=== 1979–1990: Prvé úspechy ===
{| class=&quot;wikitable float-right&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!colspan=&quot;4&quot;| Poradie v súťaži o najlepší výkon NDR
|-
!Rok!! Miesto
|-
| [[DDR-Bestenermittlung im Frauenfußball 1979|1979]] ||nekvalifikovaný
|-
| [[DDR-Bestenermittlung im Frauenfußball 1980|1980]] || predkolo
|-
| [[DDR-Bestenermittlung im Frauenfußball 1981|1981]] || rowspan=&quot;3&quot; | '''Víťaz'''
|-
| [[DDR-Bestenermittlung im Frauenfußball 1982|1982]]
|-
| [[DDR-Bestenermittlung im Frauenfußball 1983|1983]]
|-
| [[DDR-Bestenermittlung im Frauenfußball 1984|1984]] || Druhý
|-
| [[DDR-Bestenermittlung im Frauenfußball 1985|1985]] || rowspan=&quot;2&quot; | '''Víťaz'''
|-
| [[DDR-Bestenermittlung im Frauenfußball 1986|1986]]
|-
| [[DDR-Bestenermittlung im Frauenfußball 1986/87|1987]] || Tretí
|-
| 1988 || Druhý
|-
| 1989 || '''Víťaz'''
|-
| 1990 || rowspan=&quot;2&quot; | Tretí
|-
| [[Frauenfußball in der DDR#Oberliga Nordost 1990/91|1991]]
|}

V roku 1979 sa konali prvé tzv. východonemecké majstrovstvá ženského futbalu. BSG Turbine Potsdam vstupovala do kvalifikácie ako favorit, no do finálového turnaja sa jej nepodarilo postúpiť. Ani druhý ročník sa nezaobišiel bez účasti postupimského tímu a tlak na trénera Schrödera narastal. Majstrovstvá v roku 1981 sa mali konať priamo v Postupime. Schröder preto dôkladne naplánoval prípravu, vrátane piatich tréningov týždenne a sústredenia pri Baltskom mori. Tím sa do finálového turnaja kvalifikoval len tesne.

Vo finále však Turbine dominoval. Bez jedinej prehry a s jediným inkasovaným gólom získal titul. Každá hráčka dostala prémiu 50 východonemeckých mariek a Schröder bol vyznamenaný titulom „Aktivista socialistickej práce“.&lt;ref&gt;vgl. Klasen, S. 28&lt;/ref&gt;
Turbine obhájil titul aj v rokoch 1982 a 1983. Sabine Seidel sa stala prvou výraznou hviezdou východonemeckého ženského futbalu. Keďže doma chýbala konkurencia, úspechy tímu si začali všímať aj zahraničné kluby. Pozvánky na turnaje v Holandsku a Taliansku však boli zamietnuté, keďže športové orgány zakazovali „amatérskym športovcom“ cestovať do kapitalistických krajín.&lt;ref&gt;vgl. Klasen, S. 30&lt;/ref&gt;

Schröder si pomohol prefíkaným trikom, aby tímu umožnil prvú cestu do zahraničia. Požiadal maďarských organizátorov, aby na pozvánke zmenili zoznam účastníkov. Namiesto USC Landhaus Wien a Dinama Záhreb sa na ňom objavili Levski Sofia a Sparta Praha. Trik vyšiel a Turbine vycestoval. Tím však sprevádzal stranícky funkcionár, ktorý podvod odhalil. Po návrate bol Schröder na jeden rok vylúčený z medzinárodných súťaží. Po uplynutí trestu prišla pozvánka z Poľska. Tentoraz Schröder zoznam účastníkov sfalšoval osobne. Po príchode do Vroclavi vypukol škandál, keď stranícky dozor požadoval, aby hostitelia poslali západoeurópske tímy domov. Napokon sa dohodol aspoň priateľský zápas s domácim tímom. Schröder síce zostal trénerom, no klubu bolo až do odvolania zakázané cestovať do zahraničia.&lt;ref&gt;vgl. Klasen, S. 29–31&lt;/ref&gt;

Na domácej scéne skončil Turbine po troch tituloch v roku 1984 po prvý raz druhý. Mal rovnaký počet bodov aj gólový rozdiel ako BSG Motor Halle a BSG Rotation Schlema. O titule rozhodli dva góly navyše v prospech Halle. V roku 1985 sa zmenil herný formát. Pätnásť okresných majstrov bolo rozdelených do štyroch skupín, z ktorých vzišli semifinalisti. Turbine vyhral všetky zápasy až do finále, kde zdolal BSG Wismut Karl-Marx-Stadt. Góly Seidelovej a Brüdgamovej zabezpečili štvrtý východonemecký titul. O rok neskôr tím titul obhájil bez jedinej prehry, keď vo finále porazil BSG Motor Halle 4:1. V roku 1987 sa Potsdam do finále nedostal – skončil druhý v skupine za Karl-Marx-Stadt, čo sa stalo prvýkrát od roku 1980.

V lete 1987 zaviedol Nemecký futbalový zväz dvojskupinovú Oberligu. Víťazi skupín sa stretli v dvojzápase o titul. Turbine Potsdam vyhral severnú skupinu bez straty bodu, no vo finále proti BSG Rotation Schlema neuspel. Po prehre 0:3 vonku a víťazstve 3:1 doma titul nezískal.

O rok neskôr sa Turbine revanšoval. Vo finále opäť čelil Schlema, doma vyhral 3:1, pričom všetky góly strelila Ines Kulick. Prehra 2:3 v odvete už na zisk šiesteho a posledného východonemeckého titulu nemala vplyv. Kuriózny moment zaznamenala hráčka Hoffmeisterová, ktorá najprv strelila vedúci gól, no krátko nato si dala vlastný.

Po sezóne prešiel tím výraznou obmenou. Viaceré opory ukončili kariéru a Schröder musel káder omladiť. Pád Berlínskeho múru sa prejavil aj v športe. Keďže štátny podnik už nemohol klub financovať, BSG Turbine Potsdam bol 1. januára 1990 zlúčený s SSV Turbine Potsdam. Dňa 5. januára 1990 vyhral tím exhibičný zápas proti VfB Lichterfelde v rámci halového turnaja v Berlíne, čo bol jeho prvý duel proti západonemeckému súperovi. O deň neskôr „Turbíny“ zaujali aj na turnaji v Hagene.

Západonemecké kluby začali prejavovať záujem o hráčky, no nešlo o masový odchod. Turbine nedokázal obhájiť titul a v kvalifikačnej sezóne 1990/91 obsadil tretie miesto, čo znamenalo zostup do druhej ligy. V Pohári žien NDR (DFV-Pokal/NOFV-Pokal) sa tím v roku 1991 prvýkrát dostal do finále, v ktorom prehral 0:2.

=== 1991–1997: Po znovuzjednotení ===
{| class=&quot;wikitable float-right&quot;
|-
!colspan=&quot;4&quot;| História trénerov
|-
!width=&quot;75&quot;| Obdobie
!width=&quot;160&quot;| Meno
|-
| 1971–1992
| [[Bernd Schröder (Fußballtrainer)|Bernd Schröder]]
|-
| 1992–1993
| Peter Raupack
|-
| 1993–1994
| Frank Lange
|-
| 1995
| [[Sabine Seidel]]
|-
| 1995–1997
| Lothar Müller
|-
| 1997
| [[Eckhard Düwiger]]
|-
| 1997–2016
| Bernd Schröder
|-
| 2016–2020
| [[Matthias Rudolph]]
|-
| 2020–2022
| [[Sofian Chahed]]
|-
| 2022
| [[Sebastian Middeke]]
|-
| 2022
| [[Dirk Heinrichs (Fußballspieler)|Dirk Heinrichs]] (interim)
|-
| 2022–2023
| [[Sven Weigang]]
|-
| 2023
| Dirk Heinrichs (interim)
|-
| 2023–2024
| [[Marco Gebhardt]]
|-
| 2024–2025
| [[Kurt Russ]]
|-
| 2025–
| Patrick Ritzinger (interim)
|}

S trojbodovým náskokom pred 1. FC Lübars sa Turbine Potsdam stal majstrom ženskej Regionálnej ligy Severovýchod (Oberliga Nordost). Následné postupové kolo sa však zmenilo na katastrofu. Turbine napokon dokázal remizovať iba so STV Lövenich. Po sezóne 1991/92 Schröder po 21 rokoch odstúpil z funkcie trénera a prevzal manažérsku pozíciu.&lt;ref name=&quot;halbzeit&quot; /&gt; V tom čase klub aj jeho okolie trápili finančné problémy. Hráčky prichádzali o zamestnanie a niekedy si klub nebol istý, či si vôbec môže dovoliť cestu na ďalší zápas vonku.&lt;ref&gt;vgl. Klasen, S. 47&lt;/ref&gt; Peter Raupach prevzal trénerský post bez výraznejšieho úspechu a mužstvo skončilo len na štvrtom mieste. V roku 1993 Schröder priviedol do klubu Franka Langeho a s ním sa vrátili aj lepšie výsledky. Počas zimnej prestávky klub po prvý raz podpísal zmluvy s dvoma ruskými hráčkami. Ukázalo sa, že ide o výrazné posily, a Turbine získal majstrovský titul. Po víťazstve 3:2 nad SG Wattenscheid 09 bolo o postupe rozhodnuté už po štyroch zo šiestich zápasov postupovej skupiny. Pre finančné obmedzenia neboli možné žiadne veľké posily, napriek tomu klub vstupoval do svojej prvej bundesligovej sezóny s veľkým optimizmom.

V prvom kole ženskej Bundesligy v sezóne 1994/95 prišiel na štadión Karla Liebknechta tím FC Rumeln-Kaldenhausen. Hostia zvíťazili jednoznačne 11:0. Počas celej éry NDR pritom Turbine Potsdam doma neprehral ani jediný zápas. Nasledovali ďalšie prehry v pohári aj v lige a kritika voči Langeovi s každým stretnutím silnela. Dňa 20. novembra 1994 sa jeho pôsobenie skončilo škandálom. Pred zápasom proti FC Eintracht Rheine manažér Schröder v súkromnom rozhovore s trénerom Rheine Alfredom Wernerom poznamenal, že Lange bude odvolaný, ak príde ďalšia prehra. Rheine potom vyhralo 3:0. Na pozápasovej tlačovej konferencii sa najprv nič zvláštne nedialo. Po jej skončení si Schröder vzal Langeho bokom, aby si situáciu vyjasnili. Obklopený novinármi a hráčkami, ktoré sa medzitým dozvedeli o možnom odvolaní, Schröder napokon oznámil trénerovu rezignáciu. Na protest viaceré hráčky vyhlásili, že už za Turbine hrať nebudú.&lt;ref&gt;vgl. Klasen, S. 49&lt;/ref&gt;

Bývalá hráčka Turbine Sabine Seidelová potom do konca sezóny prevzala mužstvo, ktorému hrozil zostup. Na posilnenie kádra prišli ďalšie tri ruské hráčky. S obrovským úsilím sa tím vyšvihol na šieste miesto a udržal sa v lige. Hoci sa výsledky na ihrisku zlepšili, nové ruské hráčky sa do tímu neintegrovali. Na konci sezóny sa trio vrátilo domov a Turbine potreboval nového trénera. Klub prostredníctvom tímového manažéra oslovil Lothara Müllera. Jeho angažovanie zároveň zvýšilo atraktivitu Turbine aj pre hráčky z (Západného) Berlína, ktoré dovtedy na klub pozerali s odstupom pre situáciu v bývalej NDR. Hoci Turbine ukončil sezónu ženskej Bundesligy 1995/96 opäť na šiestom mieste, výrazne znížil počet inkasovaných gólov. Okrem toho doma porazil víťaza skupiny Grün-Weiß Brauweiler 3:2, čím dosiahol cenný výsledok.

Sezóna ženskej Bundesligy 1996/97 sa niesla v znamení kvalifikácie do jednotnej Bundesligy. Priamu miestenku do novej ligy získali iba štyri najlepšie tímy. Sezóna mala pre Potsdam podobu horskej dráhy a napokon obsadil len piate miesto. To znamenalo účasť v play-off o udržanie, kde Turbine čelil SG Wattenscheid 09, WSV Wolfsburg a Hertha Zehlendorf. V predposlednom hracom dni si tím Lothara Müllera zabezpečil kvalifikáciu do najvyššej súťaže víťazstvom 2:0 nad Wattenscheid. Klub sa zároveň prvýkrát dostal do semifinále ženského DFB-Pokalu. Doma prehral 2:3 s FC Eintracht Rheine, čo znovu otvorilo diskusiu o trénerovi. Klub sa preto rozhodol najať profesionálneho manažéra na plný úväzok. Voľba padla na Eckharda Düwigera, ktorý bol krátko predtým prepustený zo Spandauer SV.

=== 1997–2005: Cesta k tomu, aby sme sa stali špičkovým klubom ===
[[File:ArianeHingst-crop.jpg|thumb|Ariane Hingst]]

Podpisom Ariane Hingst z Herthy Zehlendorf sa klubu podarilo získať reprezentantku. Situácia sa však ukázala ako veľmi zložitá. Hingst musela prestúpiť do bundesligového klubu, ak chcela naďalej hrať za národný tím. Hertha Zehlendorf prišla o možnosť postupu a Tennis Borussia Berlín vypadla z Bundesligy. Na „Východ“ odchádzala len veľmi neochotne. &lt;ref&gt;vgl. Klasen, S. 81&lt;/ref&gt; V prvých mesiacoch si Hingst udržiavala od spoluhráčok určitý odstup. Zmena nastala až po výmene trénera. Hlavný sponzor musel vyhlásiť platobnú neschopnosť a klub si už nemohol dovoliť Düwigerov plat. Zmluva s trénerom bola okamžite ukončená a tréningy opäť prevzal Bernd Schröder. &lt;ref name=&quot;Zauberlehrling&quot; /&gt; Schröder neznášal zlyhania svojej reprezentantky a občas Hingstovú posadil na lavičku, keď nebol spokojný s jej výkonom. Počas sezóny sa z TuS Niederkirchen vrátila Conny Pohlers. Turbine ukončil prvú sezónu jednotnej Bundesligy na šiestom mieste a začal sa jeho postupný vzostup.

Základy neskorších úspechov boli položené v sezóne ženskej Bundesligy 1998/99. Dňa 12. marca 1999 sa členky ženského futbalového oddelenia v klubovni MEVAG (Märkische Energieversorgung AG) rozhodli oddeliť od SSV Turbine Potsdam a s účinnosťou od 1. apríla 1999 založiť samostatný klub 1. FFC Turbine Potsdam. Klub sa posunul na štvrté miesto v lige a prvýkrát dosiahol vyrovnanú bilanciu. V priebehu sezóny remizoval s [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] v pozoruhodnom zápase 4:4. Frankfurt viedol 4:0, kým Turbine Potsdam takmer dokázal výsledok otočiť.&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.dfb.de/index.php?id=82542 |titel=SSV Turbine Potsdam – 1. FFC Frankfurt, 30. augusta 1998 |hrsg=[[Deutscher Fußball-Bund]] |archiv-url=https://web.archive.org/web/20071010051725/http://www.dfb.de/index.php?id=82542 |archiv-datum=2007-10-10|abruf=2013-01-04}}&lt;/ref&gt;
Tento duel sa stal začiatkom rivality medzi oboma klubmi. V pohári sa tím druhýkrát prebojoval do semifinále, kde prehral 2:0 s [[FCR 2001 Duisburg]]. Nezvyčajný zápas sa odohral 29. mája 1999, keď Turbine Potsdam nastúpil v charitatívnom stretnutí proti mužskému tímu SV Babelsberg 03. Výťažok bol venovaný utečencom z Kosova. Dodnes Turbine Potsdam pravidelne hrá priateľské zápasy proti mužským tímom aj proti mládežníckym mužstvám chlapcov.

Posledná sezóna starého milénia sa skončila ďalším štvrtým miestom. „Turbíny“ po prvý raz dosiahli pozitívnu bilanciu a po prvýkrát zostali na štadióne Karla Liebknechta neporazené. Na začiatku sezóny Bernd Schröder vymenoval Ariane Hingst za kapitánku, aby jej dal väčšiu zodpovednosť, čo sa mu v nasledujúcich rokoch vyplatilo. V roku 2000 klub získal aj inauguračný titul majstra Nemecka v kategórii dievčat B-junioriek. Niekoľko z týchto hráčok, vrátane Violy Odebrecht, sa v ďalšej sezóne presadilo do prvého tímu.

Po skončení sezóny ženskej Bundesligy 2000/01 obsadil Turbine Potsdam prvýkrát druhé miesto. Bol jediným tímom, ktorý šampión [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] nedokázal poraziť. V pohári sa ženy z Potsdamu opäť dostali do semifinále, kde podľahli FFC Flaesheim-Hillen v penaltovom rozstrele. Toto druhé miesto nebolo jednorazové – zopakovali ho aj v roku 2002. Pred sezónou podpísali zmluvu s reprezentačnou brankárkou Nadine Angererovou z FC Bayern Mníchov a Conny Pohlersová sa s 27 gólmi stala najlepšou strelkyňou Bundesligy. Pohárová cesta sa však opäť skončila v semifinále, kde Turbine prehral 2:3 s Hamburger SV, ktorý bol neskôr kandidátom na zostup.
[[File:AnjaMittag1.jpg|thumb|Anja Mittag]]

Vďaka výrazným investíciám sa klub rozhodol svoj úspech ešte posilniť. Získal útočníčku Petru Wimberskyovú z Bayernu Mníchov, mladú reprezentantku Navinu Omiladeovú z Brauweileru a mimoriadne talentovanú Anju Mittagovú z Aue. V pohári však prišla ďalšia prekvapujúca prehra: už v 1. kole narazil Turbine Potsdam na regionálnoligový Hamburger SV a prehral 0:2. V Bundeslige sa však situácia zlepšila a Turbine sa dokázal vyrovnať dovtedy dominantnému [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]]. Boj o titul sa rozhodoval až v poslednom kole na štadióne Karla Liebknechta. Frankfurt mal dvojbodový náskok a Turbine potreboval na titul zvíťaziť. Finálový zápas sledovalo 7 900 divákov, čo znamenalo rekord v návštevnosti platný dodnes. Priamy prenos zabezpečili Hessischer Rundfunk (HR) a Ostdeutscher Rundfunk Brandenburg (ORB) a spolu dosiahli približne pol milióna divákov.&lt;ref&gt;vgl. Klasen, S. 110&lt;/ref&gt; Zápas sa zmenil na dramatické stretnutie so šancami na oboch stranách.

V 89. minúte Petra Wimbersky poslala po presnej prihrávke loptu do brány. Jej strela skončila v sieti a štadión prepukol v jasot. Gól však neplatil, keďže postranná rozhodkyňa signalizovala ofsajd. O chvíľu neskôr zaznel záverečný hvizd a Frankfurt sa stal majstrom tretíkrát za sebou. Či bolo rozhodnutie správne, sa už nedalo spoľahlivo overiť, pretože kamera ORB v rozhodujúcom okamihu nefungovala. Napriek tomu v klube prevládala spokojnosť, keďže mimoriadne vysoké príjmy zo vstupného umožnili Turbine odvrátiť finančný kolaps.&lt;ref&gt;&quot;Sekundy delili nebo od pekla!&quot;(Frauenfußballmagazin, Februar 2009, S. 26–27)&lt;/ref&gt;

Turbine Potsdam vstúpila do sezóny ženskej Bundesligy 2003/04 veľmi dobre, no ročník prerušili Majstrovstvá sveta vo futbale žien FIFA 2003 v USA. Vtedajšia trénerka reprezentácie Tina Theune-Meyer nominovala štyri hráčky Turbine: Nadine Angerer, Ariane Hingst, Violu Odebrecht a Conny Pohlers. Nemecká ženská reprezentácia sa stala majsterkami sveta. V Bundeslige potom Turbine Potsdam zbierala jedno víťazstvo za druhým a napokon zostala na ihriskách súperiek neporazená. V osemfinále pohára bol ich súperom opäť Hamburger SV. V predĺžení rozhodla o výhre 2:1 Jennifer Zietz. HSV pritom dlho viedol 1:0, kým Viola Odebrecht krátko pred koncom riadneho hracieho času vyrovnala zúfalou strelou.&lt;ref&gt;vgl. Klasen, S. 138&lt;/ref&gt;

Počas zimnej prestávky si Turbine Potsdam zabezpečila svoj prvý celoštátny nemecký titul. Vo finále halového pohára žien DFB porazil Schröderov tím HSV 1:0 a zbavil sa tak povesti „večného vicemajstra“. Po ďalších pohárových víťazstvách nad Bad Neuenahr a Brauweiler sa Turbine Potsdam prvýkrát prebojovala do finále pohára. Súperom boli úhlavné rivalky, [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]]. Turbine mala zápas od začiatku pod kontrolou a zvíťazila 3:0 po góloch Conny Pohlers, Jennifer Zietz a Anji Mittag.

Aj ligový titul bol na dosah. Do záveru sezóny vstupoval tím s jednobodovým náskokom pred [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]]. Aj tento rok sa v poslednom kole stretli obaja favoriti, tentoraz vo Frankfurte. Pred 4 800 divákmi na [[Štadión v Brentanobade]] dosiahol Potsdam presvedčivé víťazstvo 7:2 a oslávil svoj prvý celoštátny nemecký majstrovský titul.
[[File:UEFA-Women's Cup Final 2005 at Potsdam 4.jpg|thumb|Radosť z Pohára UEFA]]

Okrem obhajoby titulu sa Turbine Potsdam prvýkrát zúčastnila Pohára žien UEFA v sezóne ženskej [[Fußball-Bundesliga 2004/05 (Frauen)|Saison 2004/05]]. Po dvoch jednoznačných víťazstvách v semifinále proti [[Trondheims-Ørn SK]] z Nórska postúpila do finále proti švédskemu klubu [[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgårdens IF/Älvsjö]]. Turbine vyhrala prvý zápas v [[Stockholm]]e 2:0 po góloch [[Conny Pohlers]] a [[Anji Mittag]]. Pred 8 667 divákmi na štadióne Karla Liebknechta si tím z Potsdamu zabezpečil zisk Európskeho pohára víťazstvom 3:1 v odvete. Conny Pohlers zakončila turnaj so 14 gólmi ako najlepšia strelkyňa.

V DFB Cupe Potsdam obhájil titul víťazstvom 3:0 nad Frankfurtom. Počas zimnej prestávky Turbine Potsdam zopakoval úspech aj v DFB Indoor Cupe, keď vo finále zdolal Frankfurt 5:3. V Bundeslige však klub obsadil iba tretie miesto, a to aj pre nezvyčajné dvojité vyťaženie v európskych súťažiach.

=== 2005 – 2012: Obdobie prevratov a nových úspechov ===
Napriek víťazstvu v Európskom pohári mala Turbine Potsdam slabší štart do [[Fußball-Bundesliga 2005/06 (Frauen)|sezóna 2005/06]]. Frankfurt dlho viedol tabuľku, no hesenský tím spomalil po prehre 1:2 so [[SC Freiburg]]. Potsdam otočil situáciu víťazstvom 6:2 vo Frankfurte, v ktorom Conny Pohlers strelila štyri góly, a následne doma zdolal FCR Duisburg 2:1. Celkovo Turbine Potsdam zaznamenala sériu 13 víťazstiev po sebe a po výhre 3:1 nad Hamburger SV si zabezpečila druhý celoštátny nemecký titul. Conny Pohlers sa s 36 gólmi stala druhýkrát najlepšou strelkyňou ligy. Vo finále DFB Cupu sa Potsdam a Frankfurt stretli už tretíkrát za sebou. Finále v roku 2006 bolo na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov oveľa náročnejšie. Frankfurt v prudkom daždi zvolil veľmi defenzívny prístup. [[Isabel Kerschowski]], ktorá krátko predtým prišla na ihrisko ako striedajúca hráčka, otvorila skóre v 79. minúte. Petra Wimbersky potom po protiútoku zvýšila na konečných 2:0.

Semifinále Pohára žien UEFA bolo reprízou finále z roku 2005. Potsdam prehral prvý zápas doma s [[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgårdens IF/Älvsjö]]. V Štokholme však dvojzápas otočil víťazstvom 5:2 a postúpil do finále proti [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]]. Po prvý raz sa tak vo finále stretli dva tímy z tej istej krajiny. Frankfurt vyhral v daždivých podmienkach 4:0 a do odvety vstupoval ako jasný favorit; napokon zvíťazil aj v odvete 3:2.

[[File:BiancaSchmidt1.jpg|thumb|Bianca Schmidt]]
Po sezóne 2005/06 prestúpili etablované bundesligové hráčky Petra Wimbersky a [[Karolin Thomas]] do Frankfurtu. Začiatok [[Fußball-Bundesliga 2006/07 (Frauen)|sezóny 2006/07]] bol neúspešný, keď tím dvakrát prehral – v Essene a s Wolfsburgom. Neskôr prišli ďalšie sklamania po domácich prehrách s Frankfurtom a Duisburgom, čo vyvolalo nepokoje v tíme aj okolo neho. Počas zimnej prestávky odišla [[Britta Carlson]] do Wolfsburgu. Rovnako ako pred ňou Petra Wimbersky uviedla ako dôvod odchodu nezhody s trénerom. Potsdam vypadol v druhom kole DFB Cupu a v Európskom pohári skončil vo štvrťfinále proti [[Brøndby IF]].

Marec 2007 bol turbulentný. Najprv [[Ariane Hingst]] oznámila prestup do [[Djurgården Damfotboll]]. Potom nasledovali správy o prestupe Conny Pohlers do [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] a Naviny Omilade do [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]. Bernd Schröder sa ocitol pod silnou kritikou. Jeho štýl vedenia sa považoval za príliš autoritatívny a jeho metódy za zastarané. Noviny TAZ ho dokonca zosmiešnili ako „babelsberského kričiča z lavičky“.&lt;ref name=&quot;Zauberlehrling&quot; /&gt; Kým hráčky, ktoré chceli odísť, tréner následne využíval už len zriedka, mladé futbalistky ako [[Babett Peter]] a Bianca Schmidt sa výrazne presadili. Potsdam zostal v posledných 13 zápasoch sezóny bez prehry a napokon obsadil tretie miesto.

[[File:TurbinePotsdamMannschaft.jpg|thumb|Pred pohárovým zápasom v televízii Mellendorfer]]

Klub vstúpil do [[Fußball-Bundesliga 2007/08 (Frauen)|sezóny 2007/08]] s jedným z najmladších tímov, aké kedy v Bundeslige nastúpili. Turbine Potsdam získal svoj tretí titul v DFB Indoor Cupe a turnajom prešiel bez prehry. Druhá polovica ligovej sezóny však bola výsledkovo nevyrovnaná. Viaceré stratené body, vrátane prehry 2:7 s Bayernom Mníchov, ohrozili tretie miesto, ktoré si tím definitívne zaistil až v poslednom zápase.

1. FFC Turbine Potsdam vstúpil do [[Fußball-Bundesliga 2008/09 (Frauen)|sezóny 2008/09]] s prakticky nezmeneným kádrom. Viola Odebrecht, odchovankyňa klubovej mládeže, sa vrátila do Postupimi. Po sklamaní v skupinovej fáze tím 24. januára 2009 v [[Magdeburg]]u po štvrtýkrát vyhral DFB Indoor Cup. Turbine sa dostal do finále pohára prvýkrát po troch rokoch a išlo zároveň o posledné finále, ktoré sa konalo na Olympijskom štadióne v Berlíne. Napriek bojovnému výkonu utrpel tím Bernda Schrödera prehru 0:7, čo bola najvyššia finálová prehra v dejinách DFB Cupu.

V Bundeslige sa situácia zlepšila. V poslednom kole si tím zabezpečil svoj tretí celoštátny nemecký majstrovský titul v napínavom finále domácim víťazstvom 3:0 nad [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]. Ich rival FC Bayern Mníchov, ktorý skončil s rovnakým počtom bodov, no s o niečo horším gólovým rozdielom, zvíťazil nad [[TSV Crailsheim]] (ktorý už zostúpil) iba 3:0. „Turbíny“ museli po záverečnom hvizde čakať približne päť minút, keďže zápas v Crailsheime sa ešte neskončil.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.dfb.de/index.php?id=511739&amp;tx_dfbnews_pi1%5BshowUid%5D=18549&amp;&amp;tx_dfbnews_pi1%5Barticle_page%5D=1&amp;tx_dfbnews_pi1%5Bsword%5D=%22Torbienen%22%20aus%20Potsdam&amp;tx_dfbnews_pi4%5Bcat%5D=84&amp;type=0 |titel=„Bránkové včely“ z Postupimi dosiahli svoje majstrovské dielo | hrsg=Nemecký futbalový zväz|archiv-url=https://archive.is/20130217041142/http://www.dfb.de/index.php?id=511739&amp;tx_dfbnews_pi1%5BshowUid%5D=18549&amp;&amp;tx_dfbnews_pi1%5Barticle_page%5D=1&amp;tx_dfbnews_pi1%5Bsword%5D=%22Torbienen%22%20aus%20Potsdam&amp;tx_dfbnews_pi4%5Bcat%5D=84&amp;type=0 |archiv-datum=2013-02-17 |abruf=2013-01-04}}&lt;/ref&gt;

Ešte pred koncom sezóny klub predstavil veľkolepú novú posilu pre [[Fußball-Bundesliga 2009/10 (Frauen)|sezónu 2009/10]] – [[Fatmire Alushi|Fatmire Bajramaj]] z FCR 2001 Duisburg.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.kicker.de/bajramaj-und-schroeder-verlassen-duisburg-in-richtung-turbine-506244/artikel |titel=Bajramaj a Schröder opúšťajú Duisburg smerom na Turbine Potsdam |hrsg=Kicker-Sportmagazin |abruf=2013-01-04}}&lt;/ref&gt; Káder doplnili aj o talenty, medzi nimi [[Nadine Keßler]]. Tím vstupoval do zimnej prestávky bodovo vyrovnaný s Duisburgom a zároveň tretíkrát za sebou vyhral halový pohár. V predposlednom kole Bundesligy si „Turbíny“ zabezpečili majstrovský titul víťazstvom 1:0 nad SC 07 Bad Neuenahr.

Schröderov tím slávil úspech aj v prvej [[Liga majstrov žien UEFA]], ktorá nahradila Pohár žien UEFA. Vo finále sa stretol s [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]om v španielskom [[Getafe]]. Po 120 minútach bez gólu rozhodli penalty. Keďže Jennifer Zietz a Anja Mittag svoje pokusy nepremenili, zdalo sa, že výsledok je takmer rozhodnutý. Brankárka Potsdamu [[Anna Felicitas Sarholz]] však zneškodnila dve penalty francúzskeho tímu a vrátila Potsdam do hry. Napokon Thomis z Lyonu trafila brvno a Potsdam sa stal prvým víťazom Ligy majstrov.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.kicker.de/potsdam-gegen-lyon-2010-frauen-champions-league-994032/spielbericht |titel=Potsdam preberá korunu |hrsg=Kicker-Sportmagazin |abruf=2013-01-04}}&lt;/ref&gt;

V [[Fußball-Bundesliga 2010/11 (Frauen)|sezóne 2010/11]] získal Turbine Potsdam tretí titul v rade. O titule sa rozhodlo v posledný deň, keď Turbine porazili SG Essen-Schönebeck 3:0 pred 7 000 divákmi. Domáci tím sa ujal vedenia 2:0 už po štyroch minútach gólmi Violy Odebrecht a Anji Mittag. Víťazstvo 8:2 ich ožívajúceho rivala, [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]], nad Bayernom Mníchov tak stratilo význam, keďže Potsdam skončil o bod vyššie. Frankfurt sa Potsdamu revanšoval vo finále pohára, v ktorom Turbine prehrali 1:2. V Lige majstrov 2011 sa Potsdam opäť dostal do finále, no prehral s [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]] 0:2.

Pred začiatkom [[Fußball-Bundesliga 2011/12 (Frauen)|sezóny 2011/12]] sa Potsdam musel vyrovnať s prestupom reprezentantky Fatmire Bajramaj do [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]]. Napriek tomu si tím v poslednom zápase zabezpečil štvrtý titul v rade víťazstvom 8:0 nad [[1. FC Lokomotive Leipzig]]. Takýto úspech dovtedy v histórii Bundesligy ešte nikto nedosiahol.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.kicker.de/turbine-feiert-vierten-titel-in-serie-569700/artikel |titel=Turbine oslavuje štvrtý titul v rade|hrsg=Kicker-Sportmagazin |abruf=2013-01-04}}&lt;/ref&gt;Titul pre najlepšiu strelkyňu ligy si s 22 gólmi vybojovala nová posila [[Genoveva Añonma]].

=== 2012–2022: Dve finále pohára a koniec Schröderovej éry ===
V [[Fußball-Bundesliga 2012/13 (Frauen)|sezóne 2012/13]] hrali Turbine Potsdam počas ročníka v troch rôznych zostavách, v ktorých sa striedali Babett Peter, Bianca Schmidt a Viola Odebrecht. Napriek tomu tím dlho bojoval o titul, no prehry v Mníchove, Essene a Frankfurte ho odsunuli z boja o prvenstvo. Víťazstvo 2:0 nad [[FSV Gütersloh 2009]] spolu s domácou prehrou [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] 1:2 s Bayernom Mníchov zároveň zabezpečili Potsdamu kvalifikáciu do Ligy majstrov. [[Yūki Nagasato]] sa s 18 gólmi stala najlepšou strelkyňou ligy. Turbine Potsdam vyhralo [[DFB-Pokal 2012/13 (Frauen)|DFB-Pokalfinale]] proti [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] 3:2.

V nasledujúcej [[Fußball-Bundesliga 2013/14 (Frauen)|sezóne 2013/14]] tím bojoval o titul, ale ku koncu sezóny zaváhal. Prehra 1:2 s [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]] v predposlednom kole im zabezpečila tretie miesto. V Lige majstrov UEFA žien (2013/14) Turbine Potsdam prekvapivo porazila [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]] v osemfinále, no v semifinále ju vyradil [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]].

[[Fußball-Bundesliga 2014/15 (Frauen)|Sezóna 2014/15]] mala podobný priebeh, keď Turbine Potsdam skončil štvrtý. Tím sa znovu dostal do finále DFB Cupu (ženy 2014/15), no utrpel ťažkú prehru 0:3 s [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]. Bernd Schröder oznámil, že po sezóne z klubu odíde.

V sezóne [[Ženská futbalová Bundesliga 2015/16|2015/16]] chýbala 1. FFC tvorivá hráčka a „motor“ stredovej formácie. Potsdam sa počas ročníka nedostal vyššie ako na šieste miesto a sezónu napokon zakončil na siedmej priečke. Išlo o najhoršie umiestnenie tímu počas pôsobenia Bernda Schrödera, ktorý odišiel do dôchodku vo veku 73 rokov po 45 rokoch služby v Turbine ako tréner, manažér a člen predstavenstva. Trénerskú pozíciu prevzal jeho asistent Matthias Rudolph. Rudolph následne doviedol tím späť do horných častí tabuľky.

V sezóne ženskej Bundesligy 2016/17 si Potsdam prekvapivo zabezpečil jesenný titul, no v jarnej časti jeho výkonnosť klesla a napokon skončil tretí. O rok neskôr, v sezóne 2017/18, tím obsadil štvrté miesto a dostal sa do semifinále ženského DFB Cupu 2017/18. Na konci sezóny 2019/20 sa klub rozišiel s trénerom Matthiasom Rudolphom, keďže chcel vstúpiť do novej sezóny s trénerom na plný úväzok.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.rbb24.de/sport/beitrag/2020/06/frauenfussball-bundesliga-turbine-potsdam-trennung-matthias-rudolph-zum-saisonende.html |titel=Rudolph už v budúcej sezóne nebude trénerom Turbine |hrsg=Rundfunk Berlin-Brandenburg |abruf=2020-06-30 |archiv-url=https://web.archive.org/web/20200701200914/https://www.rbb24.de/sport/beitrag/2020/06/frauenfussball-bundesliga-turbine-potsdam-trennung-matthias-rudolph-zum-saisonende.html |archiv-datum=2020-07-01 |title=Archivovaná kópia |accessdate=2026-01-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20200701200914/https://www.rbb24.de/sport/beitrag/2020/06/frauenfussball-bundesliga-turbine-potsdam-trennung-matthias-rudolph-zum-saisonende.html |archivedate=2020-07-01 }}&lt;/ref&gt; Jeho nástupcom sa stal [[Sofian Chahed]], ktorý doviedol Turbine do finále DFB Cupu v roku 2022; v ňom však Potsdam prehral 0:4 s VfL Wolfsburg. Krátko nato sa klub s Chahedom rozišiel a podpísal zmluvu so [[Sebastian Middeke]] ako jeho nástupcom.

=== Od roku 2022: Súčasnosť ===
Po tom, čo Potsdam získal z prvých šiestich zápasov sezóny iba jeden bod, ocitol sa koncom októbra 2022 na poslednom mieste bundesligovej tabuľky. Klub sa následne rozišiel s Middekem.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.rbb24.de/sport/beitrag/2022/10/frauen-fussball-turbine-potsdam-trainer-entlassung-sebastian-middeke.html |titel=Turbine Potsdam sa rozlúčil s trénerom Sebastianom Middekem |hrsg=[[Rundfunk Berlin-Brandenburg|RBB]] |datum=2022-10-31 |abruf=2022-11-06 |title=Archivovaná kópia |accessdate=2026-01-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20250211052558/https://www.rbb24.de/sport/beitrag/2022/10/frauen-fussball-turbine-potsdam-trainer-entlassung-sebastian-middeke.html |archivedate=2025-02-11 }}&lt;/ref&gt;Dočasne tím prevzal Dirk Heinrichs, neskôr ho v tom istom mesiaci nahradil Sven Weigang, dlhoročný tréner dievčat B-Junior. Začiatkom februára 2023 však Weigang požiadal o ukončenie zmluvy.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.turbine-potsdam.de/2023/02/03/sven-weigang-bittet-um-vertragsaufloesung/ |titel=Sven Weigang požiadal o ukončenie zmluvy|hrsg=Turbine Potsdam |abruf=2023-02-05}}&lt;/ref&gt;Koncom februára 2023 bol ako nový tréner predstavený [[Marco Gebhardt]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.rbb24.de/sport/beitrag/2023/02/brandenburg-sport-fussball-frauen-bundesliga-turbine-potsdam.html |titel=Marco Gebhardt bude novým trénerom Turbine Potsdam. |hrsg=RBB |abruf=2025-04-26 |title=Archivovaná kópia |accessdate=2026-01-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20240730014255/https://www.rbb24.de/sport/beitrag/2023/02/brandenburg-sport-fussball-frauen-bundesliga-turbine-potsdam.html |archivedate=2024-07-30 }}&lt;/ref&gt;Po prehre 1:5 proti Bayeru Leverkusen 13. mája 2023 bol potvrdený prvý zostup klubu po 29 rokoch z Bundesligy do 2. Bundesligy žien.&lt;ref&gt;{{cite web  |url=https://www.spiegel.de/sport/fussball/fussball-bundesliga-der-frauen-der-abstieg-von-turbine-potsdam-ist-perfekt-a-2a7ec10e-35ca-4027-853e-9c75f04c2f31 |titel=Zostup Turbine Potsdam je kompletný.|hrsg=[[Der Spiegel]] |datum=2023-05-13 |abruf=2023-05-14}}&lt;/ref&gt;Turbine prehrali prvé tri zápasy sezóny druhej ženskej Bundesligy 2023/24 bez streleného gólu a v tabuľke sa prepadli na predposledné miesto. Následne však dosiahli sedem víťazstiev v rade bez inkasovaného gólu, čím sa vrátili na postupové priečky.&lt;ref&gt;{{cite web |autor=Saskia Nafe |url=https://www.turbine-potsdam.de/2023/11/14/7-sieg-in-folge-am-10-spieltag-gegen-den-hsv/ |titel=7. víťazstvo v rade v 10. kole proti HSV |hrsg=1. FFC Turbine Potsdam |datum=2023-11-14 |abruf=2025-01-05}}&lt;/ref&gt; V poslednom zápase si tím zabezpečil majstrovský titul a priamy postup späť do najvyššej súťaže.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.rbb24.de/sport/beitrag/2024/05/fussball-brandenburg-potsdam-turbine-bundesliga-ingolstadt.html |titel=Viktoria Schwalm strelila gól, ktorý zabezpečil Turbine Potsdam okamžitý návrat do Bundesligy. |hrsg=RBB |datum=2024-05-27 |abruf=2025-01-05 |title=Archivovaná kópia |accessdate=2026-01-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20251105174414/https://www.rbb24.de/sport/beitrag/2024/05/fussball-brandenburg-potsdam-turbine-bundesliga-ingolstadt.html |archivedate=2025-11-05 }}&lt;/ref&gt;

Dňa 6. októbra 2024, po slabom začiatku sezóny [[Ženskej Bundesligy 2024/25]], sa klub rozlúčil s Marcom Gebhardtom a Dirkom Heinrichsom.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.kicker.de/potsdam-reagiert-auf-0-16-start-trainer-gebhardt-und-teamchef-heinrichs-freigestellt-1057247/artikel |titel=Postupim reaguje na štart v čase 0:16: Tréner Gebhardt a manažér tímu Heinrichs boli odvolaní |hrsg=Kicker |abruf=2025-01-05}}&lt;/ref&gt;Za jeho nástupcu bol angažovaný Rakúšan [[Kurt Russ]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.kicker.de/inspirierend-turbine-potsdam-wagt-neuanfang-mit-trainer-russ-1057710/artikel/artikel |titel=„Inšpirujúce“: Turbine Potsdam začína s trénerom Russom nový život |hrsg=Kicker |abruf=2025-01-05}}&lt;/ref&gt;. Ani Russ však nedokázal zabrániť okamžitému zostupu; tím ukončil sezónu na poslednom mieste tabuľky. Počas ročníka získal body iba proti [[FC Carl Zeiss Jena (Frauenfußball)|Carl Zeiss Jena]].

== Úspechy ==
{| style=&quot;width:100%;&quot;
|-
|style=&quot;width: 50%; vertical-align: top;&quot; |
'''[[Liga majstrov žien UEFA|Pohár majstrov UEFA žien/Liga majstrov]] Víťazi: 2'''

* [[Pohár žien UEFA 2004/05|2005]], [[Liga majstrov UEFA žien 2009/10|2010]]

'''[[Majstrovstvá Nemecka vo futbale|Nemecký šampión]]: 6'''

* [[Ženská Bundesliga 2003/04|2004]], [[Ženská Bundesliga 2005/06|2006]], [[Ženská Bundesliga 2008/09|2009]], [[Ženská Bundesliga 2009/10|2010]], [[Ženská Bundesliga 2010/11|2011]], [[Ženská Bundesliga 2011/12|2012]]

'''[[Pohár DFB žien|Víťaz Nemeckého pohára]]: 3'''
* [[Pohár DFB žien 2003/04|2004]], [[Pohár DFB žien 2004/05|2005]], [[Pohár DFB žien 2005/06|2006]]

|style=&quot;width: 50%; vertical-align: top;&quot; |
'''[[Ženský futbal v NDR|Majstri NDR]]: 6'''
* 1981, 1982, 1983, 1985, 1986, 1989

'''[[Pohár DFB v halovom futbale žien|Víťazi Pohára DFB v halovom futbale]]: 7'''
* [[Pohár DFB v halovom futbale žien 2004|2004]], [[Pohár DFB v halovom futbale žien 2005|2005]], [[Pohár DFB v halovom futbale žien 2008|2008]], [[Pohár DFB v halovom futbale žien 2009|2009]], [[Pohár DFB v halovom futbale žien 2010|2010]], [[Pohár DFB v halovom futbale žien 2013|2013]], [[Pohár DFB v halovom futbale žien 2014|2014]]

'''[[Majstrovstvá Nemecka žien do 17 rokov|Víťaz Nemecka žien do 17 rokov]]: 11'''
* [[Majstrovstvá Nemecka žien do 17 rokov 1999/2000|2000]], [[Majstrovstvá Nemecka žien do 17 rokov 2002/03|2003]], [[Majstrovstvá Nemecka žien do 17 rokov 2003/04|2004]], [[Majstrovstvá Nemecka žien do 17 rokov 2004/05|2005]], [[Majstrovstvá Nemecka žien do 17 rokov 2005/06|2006]], [[Majstrovstvá Nemecka žien do 17 rokov 2007/08|2008]], [[Majstrovstvá Nemecka žien do 17 rokov 2008/09|2009]], [[Nemecké ženské Majstrovstvá Nemecka vo futbale juniorok 2009/10|2010]], [[Majstrovstvá Nemecka vo futbale juniorok 2010/11|2011]], [[Bundesliga juniorok žien 2014/15|2015]], [[Bundesliga juniorok žien 2015/16|2016]]
|}

Okrem toho v roku 2011 získala 1. FFC Turbine titul nemeckej futbalistky roka, ktorý získala Fatmire Alushi. Conny Pohlers bola najlepšou strelkyňou ženskej Bundesligy v sezóne 2001/02 (27 gólov) a v sezóne 2005/06 (36 gólov). Rovnaké ocenenie získali aj [[Genoveva Añonma]] v [[Ženske futbalové Bundesligy 2011/12|sezóne 2011/12]] (22 gólov) a [[Yūki Nagasato]] [[Ženské futbalové Bundesligy 2012/13|o rok neskôr]] s 18 gólmi.

V historickej tabuľke ženskej Bundesligy bol klub po sezóne 2021/22 na druhom mieste. Z celkového počtu 604 zápasov „Turbínky“ vyhrali 377, prehrali 137 a 90-krát remizovali. Ich gólové skóre je 1582:759. Okrem toho Anja Mittag (2005) a Babett Peter (2007) získali zlatú medailu Fritza Waltera, Bianca Schmidt získala v roku 2007 bronzovú medailu Fritza Waltera.

V rokoch 2002, 2003, 2004, 2005, 2008, 2009, 2010, 2011 a 2013 získal 1. FFC Turbine ocenenie „Tím roka“ v Brandenbursku.

==Rekord v súťažiach UEFA==
''Všetky výsledky (vonku, doma a celkom) uvádzajú gólový počet Turbine Potsdam ako prvý.''

{| class=&quot;wikitable&quot;
! Súťaž
! Kolo
! Súper
! Vonku
! Doma
! Celkom
|-
| rowspan=&quot;6&quot;|[[Pohár žien UEFA 2004/2005|2004–2005]]
| rowspan=&quot;3&quot;|[[Pohár žien UEFA 2004/2005|Druhé kvalifikačné kolo]] || {{flagicon|FRA}} [[Montpellier HSC (Women)|Montpellier]] || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| – || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 6–0 || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| –
|-
| {{flagicon|POL}} [[KŚ AZS Wrocław|Wrocław]] || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| – || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–1  || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| –
|-
| {{flagicon|ITA}} [[A.S.D. Torres Calcio Femminile|Torres Sassari]] || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| – || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 7–5 || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| –
|-
| [[Pohár žien UEFA 2004/2005|Štvrťfinále]] || {{flagicon|RUS}} [[FK Energija Voronež|Energija Voronež]] || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–1 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''5–2'''
|-
| [[Pohár žien UEFA 2004/2005|Semifinále]] || {{flagicon|NOR}} [[SK Trondheims-Ørn|Trondheim]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–1 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''7–1'''
|-
| bgcolor=&quot;gold&quot;| [[Pohár žien UEFA 2004/2005|Finále]] || bgcolor=&quot;gold&quot;| {{flagicon|SWE}} [[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgården Stockholm]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–1 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''5–1'''
|-
| rowspan=&quot;6&quot;|[[2005–06 UEFA Women's Cup|2005–2006]]
| rowspan=&quot;3&quot;|[[2005–06 UEFA Women's Cup#Second qualifying round|Druhé kvalifikačné kolo]] || {{flagicon|AUT}} [[SV Neulengbach|Neulengbach]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 12–1 || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| – || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| –
|-
| {{flagicon|NED}} [[SV Saestum|Saestum Zeist]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0 || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| – || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| –
|-
| {{flagicon|FRA}} [[Montpellier HSC (Women)|Montpellier]] (Host) || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–0 || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| – || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| –
|-
| [[2005–06 UEFA Women's Cup#Quarter-finals|Štvrťfinálel]] || {{flagicon|ISL}} [[Valur (club)|Valur Reykjavík]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 8–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 11–1 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''19–2'''
|-
| [[2005–06 UEFA Women's Cup#Semi-finals|Semifinále]] || {{flagicon|SWE}} [[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgården Stockholm]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 5–2 || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–3 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''7–5'''
|-
| bgcolor=&quot;#B0A9A9&quot;| [[2005–06 UEFA Women's Cup#Final|Finále]] || bgcolor=&quot;#B0A9A9&quot;| {{flagicon|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–3 || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–4 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2–7'''
|-
| rowspan=&quot;4&quot;|[[2006–07 UEFA Women's Cup|2006–2007]]
| rowspan=&quot;3&quot;|[[2006–07 UEFA Women's Cup#Second qualifying round|Druhé kvalifikačné kolo]] || {{flagicon|BEL}} [[FCL Rapide Wezemaal|Rapide Wezemaal]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–0 || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| – || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| –
|-
| {{flagicon|NED}} [[SV Saestum|Saestum Zeist]] (Hostiteľ) || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–2 || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| – || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| –
|-
| {{flagicon|CZE}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Prague]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–0 || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| – || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| –
|-
| [[2006–07 UEFA Women's Cup#Quarter-finals|Štvrťfinále]] || {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (women)|Brøndby]] || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–3 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–1 || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2–4'''
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2009–10 UEFA Women's Champions League|2009–2010]]
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]] || {{flagicon|FIN}} [[FC Honka (women)|Honka Espoo]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 8–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 8–0 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''16–1'''
|-
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]] || {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (women)|Brøndby]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–0 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''5–0'''
|-
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]] || {{flagicon|NOR}} [[Røa IL|Røa Oslo]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 5–0 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''10–0'''
|-
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]] || {{flagicon|GER}} [[FCR 2001 Duisburg|Duisburg]] || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–0 a.e.t. || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''1–1''' (3p–1p)
|-
| bgcolor=&quot;gold&quot; | [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Final|Finále]]
| bgcolor=&quot;gold&quot; | {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| bgcolor=&quot;gold&quot; colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''0–0 a.e.t. (7 p–6p)''' ({{flagicon|ESP}} [[Getafe]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2010–11 UEFA Women's Champions League|2010–2011]]
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]] || {{flagicon|FIN}} [[Åland United|Åland United Lemland]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 9–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 6–0 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''15–0'''
|-
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]] || {{flagicon|AUT}} [[SV Neulengbach|Neulengbach]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 9–0 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 7–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''16–0'''
|-
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]] || {{flagicon|FRA}} [[FCF Juvisy|Juvisy]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 6–2 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''9–2'''
|-
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]] || {{flagicon|GER}} [[FCR 2001 Duisburg|Duisburg]] || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–2 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–0 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''3–2'''
|-
| bgcolor=&quot;#B0A9A9&quot; |[[2010–11 UEFA Women's Champions League#Final|Finále]]
| bgcolor=&quot;#B0A9A9&quot; | {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| bgcolor=&quot;#B0A9A9&quot; colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''0–2''' ({{flagicon|ENG}} [[London]])
|-
| rowspan=&quot;4&quot;|[[2011–12 UEFA Women's Champions League|2011–2012]]
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]] || {{flagicon|ISL}} [[Þór/KA|Þór/KA Akureyri]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot; | 6–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 8–2 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''14–2'''
|-
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]] || {{flagicon|SCO}} [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 7–0 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 10–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''17–0'''
|-
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]] || {{flagicon|RUS}} [[WFC Rossiyanka|Rossiyanka Khimki]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–0 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''5–0'''
|-
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]] || {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]] || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–5 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–0 || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''1–5'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot;|[[2012–13 UEFA Women's Champions League|2012–2013]]
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]] || {{flagicon|BEL}} [[Standard Liège (women)|Standard Liège]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 5–0 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''8–1'''
|-
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]] || {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–2 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–4 || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''4–6'''
|-
| rowspan=&quot;4&quot;|[[2013–14 UEFA Women's Champions League|2013–2014]]
| [[2013–14 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]] || {{flagicon|HUN}} [[MTK Hungária FC (women)|Hungária Budapest]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 6–0 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''11–0'''
|-
| [[2013–14 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]] || {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–1 || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2–2''' ([[Away goals rule|agr]])
|-
| [[2013–14 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]] || {{flagicon|ITA}} [[A.S.D. Torres Calcio Femminile|Torres Sassari]] || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 8–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–1 || bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''12–1'''
|-
| [[2013–14 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]] || {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–4 || bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; || bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2–4'''
|}
&lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; Prvá etapa.

==Sezónne rekordy==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;align:center&quot;
|-
!style=&quot;background:#0070FF;&quot;|&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Sezóna&lt;/span&gt; !!style=&quot;background:#0070FF;&quot;|&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;DDR-Oberliga&lt;/span&gt; !!style=&quot;background:#0070FF;&quot;|&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Poradie&lt;/span&gt; !!style=&quot;background:#0070FF;&quot;|&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Najlepší strelec &lt;/span&gt; !!style=&quot;background:#0070FF;&quot;|&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;DDR-Pohár&lt;/span&gt;
|-
| 1979 ||1 || ? || ?
|-
| 1980 ||1 || ? || ?
|-
| 1981 ||1 || bgcolor=gold|Víťaz || ?
|-
| 1982 ||1 || bgcolor=gold|Víťaz  || ?
|-
| 1983 ||1 || bgcolor=gold|Víťaz  || ?
|-
| 1984 ||1 || bgcolor=silver|Finalista || ?
|-
| 1985 ||1 || bgcolor=gold|Víťaz || ?
|-
| 1986 ||1 || bgcolor=gold|Víťaz  || ?
|-
| 1987 ||1 || ? || ?
|-
| 1988 ||1 || bgcolor=silver|Finalista || ? || ?
|-
| 1989 ||1 || bgcolor=gold|Víťaz  || ? || ?
|-
| 1990 ||1 || ? || ? || ?
|-
| 1990–91 ||1 || bgcolor=#D2B48C|3 || ? || bgcolor=silver|Finalista
|-
!style=&quot;background:#0070FF;&quot;|&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Sezóna&lt;/span&gt; !!style=&quot;background:#0070FF;&quot;|&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Úroveň&lt;/span&gt; !!style=&quot;background:#0070FF;&quot;|&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Poradie&lt;/span&gt; !!style=&quot;background:#0070FF;&quot;|&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Najlepší strelec &lt;/span&gt; !!style=&quot;background:#0070FF;&quot;|&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;DFB-Pohár&lt;/span&gt; !!style=&quot;background:#0070FF;&quot;|&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Halový pohár&lt;/span&gt; !!style=&quot;background:#0070FF;&quot;|&lt;span style=&quot;color:white;&quot;&gt;Champions League&lt;/span&gt;
|-
| 1991–92 || 2 || 1 || ? || Prvé kolo
|-
| |1992–93 || 2 || 4 || ? || Prvé kolo
|-
| 1993–94 || bgcolor=#cfc|2 || 1 || ? || Kolo 32
|-
| [[1994-95 Frauen-Bundesliga|1994–95]] ||1 || 6 || ? ||Osemfinále
|-
| [[1995-96 Frauen-Bundesliga|1995–96]] ||1 || 6 || ? ||  Kolo 32
|-
| [[1996-97 Frauen-Bundesliga|1996–97]] ||1 || 5 || ? || bgcolor=#D2B48C|Semifinále
|-
| [[1997-98 Frauen-Bundesliga|1997–98]] ||1 || 6 || Walther (7) || Osemfinále || Prvé kolo
|-
| [[1998–99 Frauen-Bundesliga|1998–99]] ||1 || 4 || [[Conny Pohlers|Pohlers]] (9) || bgcolor=#D2B48C|Semifinále || Prvé kolo
|-
| [[1999–2000 Frauen-Bundesliga|1999–00]] ||1 || 4 || [[Conny Pohlers|Pohlers]] (17) || Štvrťfinále || Prvé kolo
|-
| [[2000–01 Frauen-Bundesliga|2000–01]] ||1 || bgcolor=silver|2. || [[Conny Pohlers|Pohlers]] (23) || bgcolor=#D2B48C|Semifinále || Prvé kolo
|-
| [[2001-02 Frauen-Bundesliga|2001–02]] ||1 || bgcolor=silver|2. || [[Conny Pohlers|Pohlers]] (27) || bgcolor=#D2B48C|Semifinále || Prvé kolo
|-
| [[2002-03 Frauen-Bundesliga|2002–03]] ||1 || bgcolor=silver|2. || [[Conny Pohlers|Pohlers]] (13) ||  Kolo 32 || Prvé kolo
|-
| [[2003-04 Frauen-Bundesliga|2003–04]] ||1 || bgcolor=gold|1. ||[[Conny Pohlers|Pohlers]] (18) || bgcolor=gold|Víťaz || bgcolor=gold|Víťaz
|-
| [[2004-05 Frauen-Bundesliga|2004–05]] ||1 || bgcolor=#D2B48C|3. || [[Anja Mittag|Mittag]], [[Conny Pohlers|Pohlers]] (17) || bgcolor=gold|Víťaz || bgcolor=gold|Víťaz || bgcolor=gold|Víťaz
|-
| [[2005-06 Frauen-Bundesliga|2005–06]] ||1 || bgcolor=gold|1. || [[Conny Pohlers|Pohlers]] (36) || bgcolor=gold|Víťaz || Štvrťfinále || bgcolor=silver|Finalista
|-
| [[2006-07 Frauen-Bundesliga|2006–07]] ||1 || bgcolor=#D2B48C|3. || [[Conny Pohlers|Pohlers]], [[Bianca Schmidt|Schmidt]] (8) || Kolo 32 ||Štvrťfinále || Štvrťfinále
|-
| [[2007-08 Frauen-Bundesliga|2007–08]] ||1 || bgcolor=#D2B48C|3. || [[Jessica Wich|Wich]] (13) || Štvrťfinále || bgcolor=gold|Víťaz
|-
| [[2008-09 Frauen-Bundesliga|2008–09]] ||1 || bgcolor=gold|1. || [[Anja Mittag|Mittag]] (21) || bgcolor=silver|Finalista || bgcolor=gold|Víťaz
|-
| [[2009-10 Frauen-Bundesliga|2009–10]] ||1 || bgcolor=gold|1. || [[Anja Mittag|Mittag]] (17) || bgcolor=#D2B48C|Semifinále || bgcolor=gold|Víťaz || bgcolor=gold|Víťaz
|-
| [[2010-11 Frauen-Bundesliga|2010–11]] ||1 || bgcolor=gold|1. || [[Anja Mittag|Mittag]] (15) || bgcolor=silver|Finalista || || bgcolor=silver|Finalista
|-
| [[2011-12 Frauen-Bundesliga|2011–12]] ||1 || bgcolor=gold|1. || [[Genoveva Añonma|Añonma]] (22) || Štvrťfinále || Štvrťfinále || bgcolor=#D2B48C|Semifinále
|-
| [[2012-13 Frauen-Bundesliga|2012–13]] ||1 || bgcolor=silver|2. || [[Yuki Nagasato|Y. Nagasato]] (18) || bgcolor=silver|Finalist || bgcolor=gold|Víťaz || Osemfinále
|-
| [[2013-14 Frauen-Bundesliga|2013–14]] ||1 || bgcolor=#D2B48C|3. || [[Genoveva Añonma|Añonma]] (15) ||  Kolo 32 || || bgcolor=#D2B48C|Semifinále
|-
| [[2014-15 Frauen-Bundesliga|2014–15]] ||1 || 4. || [[Genoveva Añonma|Añonma]] (10) || bgcolor=silver|Finalista
|-
| [[2015-16 Frauen-Bundesliga|2015–16]] ||1 || 7. || [[Svenja Huth|Huth]] (13) || Štvrťfinále
|-
| [[2016-17 Frauen-Bundesliga|2016–17]] ||1 || bgcolor=#D2B48C|3. || [[Tabea Kemme|Kemme]] (10) ||  Kolo 32
|-
| [[2017-18 Frauen-Bundesliga|2017–18]] ||1 || 4. || [[Svenja Huth|Huth]] (8) || bgcolor=#D2B48C|Semifinále
|-
| [[2018-19 Frauen-Bundesliga|2018–19]] ||1 || bgcolor=#D2B48C|3. || [[Lara Prašnikar|Prašnikar]] (9) || Štvrťfinále
|-
| [[2019-20 Frauen-Bundesliga|2019–20]] ||1 || 4. || [[Lara Prašnikar|Prašnikar]] (15) || Štvrťfinále
|-
| [[2020-21 Frauen-Bundesliga|2020–21]] ||1 || 4. || [[Selina Cerci|Cerci]] (8) || Štvrťfinále
|-
| [[2021–22 Frauen-Bundesliga|2021–22]] ||1 || 4. || [[Selina Cerci|Cerci]] (13) || bgcolor=silver|Finalista
|-
| [[2022–23 Frauen-Bundesliga|2022–23]] ||1 || bgcolor=pink|12. || [[Jessica De Filippo|De Filippo]] (2) || Osemfinále
|-
| [[2023–24 2. Frauen-Bundesliga|2023–24]] ||2 || bgcolor=ccffcc|1. || [[Kim Schneider (footballer)|Schneider]] (7) || Druhé kolo
|-
| [[2024–25 Frauen-Bundesliga|2024–25]] ||1 || bgcolor=pink|12. || „päť hráčov“ (1) || Osemfinále
|}

== Štruktúra klubu ==
1. FFC Turbine Potsdam je registrovaný klub. Klub má v súčasnosti 350 členov. Jeho najvýznamnejšími členmi sú bývalý prezident Nemeckého futbalového zväzu (DFB) Theo Zwanziger.
&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.ffc-turbine.de/verein_historie.php |titel=História 1. FFC Turbine Potsdam|hrsg=1. FFC Turbine Potsdam |archiv-url=https://web.archive.org/web/20150217191001/http://www.ffc-turbine.de/verein_historie.php |archiv-datum=2015-02-17 |abruf=2013-01-04}}&lt;/ref&gt;
ako aj bývalý brandenburský minister-prezident Matthias Platzeck. Od prvých čisto nemeckých majstrovstiev v roku 2004 sa počet členov takmer zdvojnásobil a v porovnaní s rokom 2003 sa viac ako strojnásobil.

=== Organizácia ===

Súčasné predstavenstvo bolo zvolené 5. júla 2024. Tvoria ho prezident Karsten Ritter-Lang, viceprezidentka Ulrike Häfner a viceprezident Uwe Reher. Uwe Dreyer je pokladníkom a členmi predstavenstva sú Gregor Kannenberg, Mathias Zube a Frank Elvers. Čestným prezidentom je bývalý tréner prvého tímu Bernd Schröder a Stephan Schmidt je výkonným riaditeľom klubu.

Okrem výkonnej rady existuje aj dozorná rada, ktorá je tiež volená na trojročné funkčné obdobie. Členovia dozornej rady pôsobia na dobrovoľnom základe. Dozornú radu v súčasnosti tvoria Stephan Geisler, Julian Marckhoff, Burkhard Exner, Stefan Blumenthal, Detlef Ciessow, Dietmar Kannenberg a Sebastian Meinel.

=== Klubové farby a erb ===

Klubové farby sú modrá a biela. Na domáce zápasy tím nosí čisto modrý dres. Na zápasy vonku nosí čisto červený dres. Ako alternatívny dres je k dispozícii aj čisto čierny dres.

Kruhový klubový znak má na vonkajšom okraji tmavomodrý kruh, v hornej a dolnej časti ktorého je názov klubu. Ľavú a pravú stranu zdobia tri hviezdy bez zvláštneho významu. Vo vnútri kruhu je vľavo na bielom pozadí zobrazený brandenburský orol červenou farbou a v pravom hornom rohu futbalová lopta označujúca futbalovú príslušnosť klubu. V pravom dolnom rohu sú zobrazené iniciály klubu „TP“.

=== Sponzori a partneri ===
Hlavným sponzorom a sponzorom dresov od sezóny 2013/14 je [[AOK Nordost]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.sportbuzzer.de/artikel/turbine-potsdam-verlangert-mit-hauptsponsor-aok-nordost/ |titel=Turbína Potsdam predlžuje zmluvu s hlavným sponzorom AOK Nordost |autor=Maximilian Krone |werk=Sportbuzzer.de |datum=2019-08-20 |abruf=2021-02-09 |title=Archivovaná kópia |accessdate=2026-01-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20220327034106/https://www.sportbuzzer.de/artikel/turbine-potsdam-verlangert-mit-hauptsponsor-aok-nordost/ |archivedate=2022-03-27 }}&lt;/ref&gt;Okrem toho existujú aj takzvaní „exkluzívni partneri“.&lt;ref&gt;Vergleiche [https://www.turbine-potsdam.de/unsere-partner/ 1.&amp;nbsp;FFC Turbine Potsdam&amp;nbsp;– Unsere Partner].&lt;/ref&gt; Patria sem [[Stadtwerke Potsdam]] so svojou divíziou Energetika a voda (’‘EWP’’), [[Lotto Brandenburg]], [[Mittelbrandenburgische Sparkasse]] a známe spoločnosti ako [[Katjes]] a od sezóny 2012/2013 [[SAP]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.info-potsdam.de/sap-ag-unterstuetzt-zukuenftig-den-1-ffc-turbine-potsdam-9923n.html |titel=SAP AG unterstützt zukünftig den 1. FFC Turbine Potsdam |sprache=de-DE |abruf=2023-05-10}}&lt;/ref&gt;Dodávateľom je textilný výrobca JAKO, partnermi v oblasti mobility sú Regiobus Potsdam-Mittelmark a miestny predajca automobilov. Mediálnymi partnermi sú noviny Märkische Allgemeine, televízna stanica Hauptstadt.TV a miestna rozhlasová stanica BHeins. Okrem toho existuje niekoľko menších sponzorov a podporná skupina.

=== Médiá ===
Program zápasu „Die Turbine“ sa vydáva na každý domáci zápas v náklade 800 až 1 000 výtlačkov. Okrem toho sa na začiatku každej sezóny vydáva 150-stranová „Sezónna brožúra Turbine“. Kancelárie klubu sa nachádzajú v bývalom hangári vzducholodí v Postupime. 15. februára 2009 sa 1. FFC Turbine stal prvým klubom v ženskej Bundeslige, ktorý spustil vlastný podcast a kanál YouTube s názvom „Turbine-TV“. Okrem toho sa z každého zápasu vysiela živá zápasová reportáž prostredníctvom miestnej internetovej rozhlasovej stanice klubu Babelsberg-Hitradio.de.

== Hráči a tréneri ==
=== Káder na sezónu 2025/26 ===
„K 21. júlu 2025“ &lt;ref&gt;[https://www.turbine-potsdam.de/bundesliga/kader/ Kader – 1.&amp;nbsp;FFC Turbine Potsdam]&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable toptextcells&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! style=&quot;width:25%&quot;| Brankár
! style=&quot;width:25%&quot;| Obranca
! style=&quot;width:25%&quot;| Stredopoliar
! style=&quot;width:25%&quot;| Útočník
|-
|
&lt;!-- Tor --&gt;
{| style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}1 || [[Silia Plöchinger]] || {{flagicon|SUI}} 
|-
| 29 || [[Lesley Lergenmüller]] || {{flagicon|GER}} 
|-
| || Maja Poulsen || {{flagicon|DEN}} 
|}
|
&lt;!-- Abwehr --&gt;
{| style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}2 || [[Lucia Stritzke]] || {{flagicon|GER}} 
|-
| {{0}}6 || [[Mia Schmid]] || {{flagicon|CHE}} 
|-
| 13 || [[Marike Dommasch]] || {{flagicon|GER}} 
|-
| 25 || [[Merle Kirschstein]] || {{flagicon|GER}} 
|-
| 31 || [[Emilie Bernhardt]] || {{flagicon|GER}} 
|}
|
&lt;!-- Mittelfeld --&gt;
{| style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}9 || [[Rebecca Lins]] || {{flagicon|AUT}} 
|-
| 11 || [[Alina Gnädig]] || {{flagicon|GER}} 
|-
| 20 || [[Bianca Schmidt]] || {{flagicon|GER}} 
|-
| 24 || [[Caroline Krawczyk]] || {{flagicon|GER}} 
|-
| || [[Barrett Eidson]] || {{flagicon|USA}} 
|-
| || [[Schiandra González]] || {{flagicon|PAN}} 
|}
|
&lt;!-- Angriff --&gt;
{| style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}8 || [[Rana Okuma]] || {{flagicon|JPN}} 
|-
| 10 || [[Adrijana Mori]] || {{flagicon|SVN}} 
|-
| 17 || [[Amani Mahmoud]] || {{flagicon|GER}} 
|-
| 19 || [[Lineth Cedeño]] || {{flagicon|PAN}} 
|-
| 22 || [[Thalia Dias de Souza]] || {{flagicon|BRA}} 
|-
| 38 || [[Laura Lindner]] || {{flagicon|GER}} 
|}
|}

Tréneri:

* Patrick Ritzinger (hlavný tréner, dočasný)
* voľný (asistent trénera)
* Tony Heine (atletický tréner)
* Kay Hanysek (tréner brankárov)

=== Prestupy pre sezónu 2025/26 ===
{| class=&quot;wikitable toptextcells&quot; style=&quot;width:70%&quot;
! class=&quot;hintergrundfarbe9&quot; style=&quot;width:50%&quot; | Prístup
! class=&quot;hintergrundfarbe7&quot; style=&quot;width:50%&quot; | Odchody
|-
|&lt;!-- Zugänge --&gt;
* [[Amani Mahmoud]] ([[Werder Bremen (ženy)|Werder Bremen]])
* [[Lineth Cedeño]] ([[Chorrillo FC]])
* [[Barrett Eidson]] ([[Cork City]])
* [[Schiandra González]] (FC Santa Fe)
* [[Alina Gnädig]] (druhý tím)
* [[Merle Kirschstein]] ([[Hamburger SV (ženy)|Hamburger SV]])
* [[Rebecca Lins]] ([[FC Dornbirn 1913]])
* [[Rana Okuma]] ([[CP Cacereño (ženy)|CP Cacereño Femenino]])
* Maja Poulsen ([[Harvard Crimson]])
* [[Lucia Stritzke]] (druhý tím)
* Annika Wohner ([[North Carolina State University|North Carolina State Wolfpack]])
|&lt;!-- Abgänge --&gt;
* [[Maria Almasri]] ([[SC Sand]])
* [[Jennifer Cramer]] ([[Hertha BSC (ženy)|Hertha BSC]])
* [[Vanessa Fischer |Vanessa Fischer]] (Werder Bremen)
* [[Alisa Grincenco]] ([[FC Viktoria 1889 Berlin (Frauenfußball)|FC Viktoria Berlin]])
* [[Suya Haering]] ([[FC Carl Zeiss Jena (ženy)|FC Carl Zeiss Jena]])
* [[Maya Hahn]] (FC Viktoria Berlin)
* [[Karin Heisen]] (neznámy)
* [[Sara Itō]] ([[Borussia Dortmund (ženy)|Borussia Dortmund]])
* [[Irena Kusnezow]] (neznámy)
* [[Emily Lemke]] ([[University of South Florida|South Florida Bulls]])
* [[Valentina Limani]] ([[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt II]])
* [[Flavia Lüscher]] ([[SCR Altach]])
* [[Shahar Nakav]] (neznámy)
* [[Luca Scheel]] (SCR Altach)
* [[Kim Schneider]] ([[SC Sand]])
* [[Viktoria Schwalm]] ([[Hamburger SV (ženy)|Hamburger SV]])
* [[Noa Selimhodzic]] (neznámy)
* [[Ena Taslidža]] (neznámy)
* [[Lina Vianden]] (neznámy)
|}

=== Osobnosti ===
Nasledujúci bývalí hráči odohrali počas svojho pôsobenia v 1. FFC Turbine Potsdam medzištátne zápasy za nemeckú reprezentáciu:

{|
|
* [[Nadine Angerer]]
* [[Fatmire Alushi|Fatmire Bajramaj]]
* [[Inken Becher]]
* [[Pauline Bremer]]
* [[Britta Carlson]]
* [[Selina Cerci]]
|
* [[Johanna Elsig]]
* [[Sonja Fuss]]
* [[Josephine Henning]]
* [[Ariane Hingst]]
* [[Svenja Huth]]
* [[Tabea Kemme]]
|
* [[Isabel Kerschowski]]
* [[Nadine Keßler]]
* [[Anja Mittag]]
* [[Viola Odebrecht]]
* [[Navina Omilade]]
* [[Babett Peter]]
|
* [[Conny Pohlers]]
* [[Felicitas Rauch]]
* [[Jana Schadrack]]
* [[Lisa Schmitz]]
* [[Karolin Thomas]]
* [[Petra Wimbersky]]
|
* [[Jennifer Zietz]]
|}

[[Peggy Nietgen|Peggy Kuznik]] a [[Carolin Schiewe]] sa v roku 2004 stali majsterkami sveta s nemeckou reprezentáciou do 19 rokov. O šesť rokov neskôr, v roku 2010, získali titul majsteriek sveta v kategórii do 20 rokov aj [[Desirée Schumann]], [[Marie-Louise Eta|Marie-Louise Bagehorn]] a [[Jessica Wich]]. [[Stefanie Draws]] vyhrala s Turbine Potsdam Ligu majstrov.

Okrem toho klubom prešlo aj mnoho zahraničných hráčok:
{|
|
* {{SVN|Ziel=}} [[Sara Agrež]]
* {{CHE|Ziel=}} [[Eseosa Aigbogun]]
* {{MKD|Ziel=}} [[Nataša Andonova]]
* {{GNQ|Ziel=}} [[Genoveva Añonma]]
* {{IRL|Ziel=}} [[Amber Barrett]]
* {{CZE|Ziel=}} [[Klára Cahynová]]
* {{BRA|Ziel=}} [[Cristiane]]
* {{SCO|Ziel=}} [[Lisa Evans]]
* {{AUT|Ziel=}} [[Marina Georgieva]]
* {{SWE|Ziel=}} [[Antonia Göransson]]
* {{ISL|Ziel=}} [[Guðbjörg Gunnarsdóttir]]
|
* {{NOR|Ziel=}} [[Ada Hegerberg]]
* {{AUT|Ziel=}} [[Marie-Therese Höbinger]]
* {{DNK|Ziel=}} [[Karen Holmgaard]]
* {{DNK|Ziel=}} [[Sara Holmgaard]]
* {{SWE|Ziel=}} [[Amanda Ilestedt]]
* {{BEL|Ziel=}} [[Heleen Jaques]]
* {{NOR|Ziel=}} [[Leni Larsen Kaurin]]
* {{AUS|Ziel=}} [[Elise Kellond-Knight]]
* {{CHE|Ziel=}} [[Rahel Kiwic]]
* {{BIH|Ziel=}} [[Lidija Kuliš]]
* {{CHE|Ziel=}} [[Kathrin Lehmann]]
|
* {{POL|Ziel=}} [[Agnieszka Leonowicz]]
* {{POL|Ziel=}} [[Maria Makowska]]
* {{ITA|Ziel=}} [[Ilaria Mauro]]
* {{SVN|Ziel=}} [[Zala Meršnik]]
* {{POL|Ziel=}} [[Małgorzata Mesjasz]]
* {{NOR|Ziel=}} [[Maren Mjelde]]
* {{JPN|Ziel=}} [[Asano Nagasato]]
* {{JPN|Ziel=}} [[Yūki Nagasato]]
* {{VEN|Ziel=}} [[Sonia O’Neill]]
* {{AUT|Ziel=}} [[Maria Plattner]]
* {{SVN|Ziel=}} [[Lara Prašnikar]]
|
* {{NLD|Ziel=}} [[Chantal de Ridder]]
* {{FIN|Ziel=}} [[Essi Sainio]]
* {{DNK|Ziel=}} [[Karoline Smidt Nielsen]]
* {{ISR|Ziel=}} [[Noa Selimhodzic]]
* {{CHE|Ziel=}} [[Gaëlle Thalmann]]
* {{ISL|Ziel=}} [[Margrét Lára Viðarsdóttir]]
* {{CHE|Ziel=}} [[Lia Wälti]]
* {{CHN|Ziel=}} [[Wang Fei]]
* {{POL|Ziel=}} [[Martyna Wiankowska]]
* {{AUT|Ziel=}} [[Sarah Zadrazil]]
* {{NGA|Ziel=}} [[Onyinyechi Zogg]]
|}

== Ostatné tímy ==
=== Druhý tím ===

V roku 1996 postúpil druhý tím do Regionalligy Nordost (ženská Regionalliga Severovýchod). Najväčším úspechom v tejto súťaži bolo 2. miesto v roku 2003. Tím sa trikrát umiestnil aj na 3. mieste (2000, 2002, 2004). V roku 2004 sa rezervný tím kvalifikoval do novozaloženej 2. Bundesligy (ženská druhá najvyššia súťaž). Ženy z Postupimi získali titul v severnej skupine v sezónach 2011/12 aj 2013/14. V ročníku 2017/18 si vybojovali postup do jednoligovej 2. Bundesligy, keď v tabuľke skončili na 4. mieste.

Pre pandémiu COVID-19 bola 2. Bundesliga preorganizovaná na jednoligovú súťaž. V [[Ženská Bundesliga 2020/21|sezóne 2020/21]] sa však systém opäť rozdelil a ženy z Postupimi museli po konci ročníka zostúpiť späť do Regionalligy Nordost.

Potsdam II sa sedemkrát predstavil v ženskom DFB-Pohári. Dvakrát sa mu podarilo prebojovať do osemfinále. V ročníku 1998/99 sa do osemfinále dostal kontumačne, no následne prehral 0:6 s VfL Wolfsburg (ženský futbal). V ročníku 2004/05 vyradil na penalty bundesligový Hamburger SV (ženský futbal), čo bolo považované za veľké prekvapenie. V osemfinále potom tesne prehral 2:3 s VfL Wolfsburg (ženský futbal).

V sezónach 1996/97 a 1999/2000 sa rezervný tím stretol v pohári s prvým tímom v interných dueloch a oba zápasy vyhral prvý tím. Od zmeny pravidiel v roku 2005 sa rezervné tímy už nemôžu zúčastňovať DFB-Pohára.

=== Tretí tím ===

Tretí tím hrá v Brandenburskej lige, teda vo štvrtej najvyššej súťaži. V rokoch 2005 až 2007 pôsobil tretí tím aj na tretej úrovni v Regionallige Nordost. Pre vnútornú reštrukturalizáciu však bol z tejto ligy stiahnutý.

== Dievčenské tímy ==
{| class=&quot;wikitable float-right&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+ Dievčenské tímy v ligových zápasoch
|-
! Klub
! Liga
|- style=&quot;background:#DDEEFF&quot;
| U-17 I ||B-juniorská ženská Bundesliga
|-
| U-17 II ||Štátna liga juniorok žien B
|- style=&quot;background:#DDEEFF&quot;
| U-15 I || C-juniorská okresná liga Havelland-Mitte
|-
| U-15 II ||Štátna liga juniorok žien C
|-
| U-13 || D-Juniorinnen Landesliga Süd-West
|- style=&quot;background:#EEEEEE&quot;
|colspan=&quot;2&quot;| &lt;small&gt;Modré zvýraznenia: Tímy v chlapčenských ligách.&lt;/small&gt;
|}

V sezóne 2008/09 mal 1. FFC Turbine sedem mládežníckych tímov, z ktorých päť pôsobilo v najvyšších súťažiach. V týchto siedmich tímoch hralo spolu viac ako 100 dievčat. Koordinátorom mládeže bol Matthias Morack. Od roku 2007 je hráčkam k dispozícii ako kontaktná osoba aj pedagogička Andrée Recker. Mládežnícky program je rozdelený na výkonnostnú časť (U-17 a U-15) a rekreačnú časť (všetky mladšie vekové kategórie). Všetky hráčky vo výkonnostnom programe navštevujú športovú školu „Friedrich Ludwig Jahn“ v Postupime.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.ffc-turbine.de/nachwuchs_0809.php |titel=Naše oddelenie pre mládež |hrsg=1. FFC Turbine Potsdam |archiv-url=https://web.archive.org/web/20110410163429/http://www.ffc-turbine.de/nachwuchs_0809.php |archiv-datum=2011-04-10 |abruf=2013-01-04}}&lt;/ref&gt;

Od roku 2004 sa prvý tím do 17 rokov vydal nezvyčajnou cestou a nastupoval výlučne proti chlapčenským tímom. Najskôr hral v okresnej lige Havelland-Mitte v kategórii C-junior. V prvých troch sezónach skončil vždy na druhom mieste a niekedy porazil svojich mužských súperov aj dvojciferným rozdielom. Po postupe pôsobil tím v rokoch 2007 až 2012 v Brandenburskej krajinskej lige v kategórii C-junior, ktorá bola druhou najvyššou súťažou v krajine.&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.turbine-potsdam.de/newsmeldung.php?id=15864&amp;s=0910 |titel=Divoké dievčatá |hrsg=1. FFC Turbine Potsdam |archiv-url=http://archive.is/20130212070019/http://www.turbine-potsdam.de/newsmeldung.php?id=15864&amp;s=0910 |archiv-datum=2018-04-05 |abruf=2013-01-04 |title=Archivovaná kópia |accessdate=2026-01-09 |archiveurl=https://archive.today/20130212070019/http://www.turbine-potsdam.de/newsmeldung.php?id=15864&amp;s=0910 |archivedate=2013-02-12 }}&lt;/ref&gt;

Zároveň si prvý tím do 15 rokov zabezpečil miesto v okresnej lige v kategórii C-junior. Druhé tímy do 17 a do 15 rokov, rovnako ako tím do 13 rokov, hrajú vo svojich najvyšších súťažiach proti dievčenským tímom rovnakého veku. Klub má aj tím do 11 rokov a tím do 9 rokov, ktoré sa zúčastňujú rôznych turnajov. V rokoch 2008 a 2011 dievčatá v kategórii B-junior z 1. FFC Turbine vyhrali Gütersloh Indoor Masters, ktoré sa považujú za neoficiálne nemecké halové majstrovstvá.

== Rivalita ==
=== 1. FFC Frankfurt ===
Najväčším rivalom 1. FFC Turbine Potsdam bol 1. FFC Frankfurt, ktorý vznikol v roku 1998 zo SG Praunheim. Hoci sa oba tímy v Bundeslige stretávali už niekoľko rokov, rivalita sa naplno rozvinula až na začiatku 21. storočia, keď sa z pohľadu Frankfurtu stal Potsdam vážnym kandidátom na titul.

Najvyššiu prehru utrpela Turbine Potsdam proti Frankfurtu hneď v ich prvom vzájomnom stretnutí. Dňa 5. októbra 1997 prehral Potsdam na ihrisku SG Praunheim 1:7. Frankfurt sa síce v nasledujúcich rokoch etabloval ako sériový šampión a rekordný víťaz DFB-Pohára, no tím z Brandenburgu – jeho najtvrdší vyzývateľ v boji o titul od sezóny 2000/01 – postupne znižoval rozdiel a v sezóne 2002/03 sa Frankfurtu prvýkrát vyrovnal.

V poslednom kole tejto sezóny Potsdamu tesne ušiel prvý majstrovský titul pred domácim publikom a v priamom súboji s Frankfurtom, keď rozhodujúci víťazný gól nebol uznaný pre údajný ofsajd. V sezóne 2003/04 sa Turbine Potsdam dočkala odvety. Víťazstvo 7:2 vo Frankfurte zabezpečilo tímu Bernda Schrödera prvý čisto nemecký titul a zároveň dovtedy najvyššie víťazstvo proti zosadeným šampiónkam. Len o dva týždne skôr Turbine triumfovala nad Frankfurtom aj vo finále ženského DFB-Pohára 2003/04 a víťazstvom 3:0 ukončila päťročnú víťaznú sériu hesenského tímu.

V nasledujúcich sezónach boli zápasy proti 1. FFC Frankfurt často rozhodujúce v boji o ligové aj pohárové trofeje. Od roku 2005 do roku 2012 putovali všetky ligové tituly buď do Frankfurtu, alebo do Postupimi. Aj pri ďalších finálových víťazstvách v DFB-Pohári [[DFB Cup 2004/05 (Ženy)|2005]] a [[DFB Cup 2005/06 (Ženy)|2006]] musel Potsdam prekonať odpor dlhoročného rivala z Frankfurtu. Frankfurt však následne zvíťazil vo štvrťfinále [[DFB Cup 2007/08 (Ženy)|2008]] a vo finále [[DFB Cup 2010/11 (Ženy)|2011]]. Okrem toho sa oba tímy stretli aj vo finále [[UEFA Women’s Cup 2005/06]], v ktorom Turbine Potsdam prehrala v prvom aj v druhom zápase. Na konci [[sezóny ženskej Bundesligy 2010/11]] mali úradujúce aj obhajujúce majsterky z Postupimi pred prenasledovateľkami z Frankfurtu náskok iba jedného bodu.

=== FCR 2001 Duisburg ===
Ďalšia výrazná rivalita existovala s FCR 2001 Duisburg, ktorý patril medzi favoritov na titul už niekoľko rokov pred vzostupom Turbine Potsdam. Majsterky Bundesligy z rokov 1999/2000 sa v období 2001 až 2011 umiestňovali na pódiu spolu s Potsdamom a Frankfurtom vo všetkých rokoch okrem dvoch.

Hoci Duisburg v tomto období nezískal ďalší ligový titul, v rokoch 2005 až 2010 sa mu každý rok podarilo skončiť v tabuľke pred jedným z dvojice Frankfurt – Potsdam, vrátane Potsdamu v sezónach 2006/07 a 2007/08. FCR Duisburg bol zároveň jediným tímom (okrem Frankfurtu), proti ktorému Turbine Potsdam v posledných rokoch prehrala v DFB-Pohári. Brandenburské ženy podľahli tímu z Porúria v ročníkoch 2006/07, 2008/09 a 2009/10. V Lige majstrov UEFA žien však Turbine Potsdam s FCR Duisburg zatiaľ neprehrala, keď ho vyradila v semifinále v sezónach 2009/10 a 2010/11.

== Okolie ==

=== Štadión ===
[[File:UEFA-Women's Cup Final 2005 at Potsdam 2.jpg|thumb|Vlajka turbíny na štadióne Karla Liebknechta]]

1. FFC Turbine Potsdam hrá domáce zápasy na štadióne Karla Liebknechta v štvrti Potsdam-Babelsberg. Štadión zdieľa s mužským regionálnym ligovým klubom SV Babelsberg 03. Štadión, ktorý fanúšikovia prezývajú „Karli“, má kapacitu 10 787 miest, z toho 1 472 prevažne krytých sedadiel. Zaujímavosťou sú výsuvné stožiare s reflektormi, ktoré sú v Nemecku unikátom.

Na jeseň 2006 jeden z obyvateľov, ktorý sa nedávno prisťahoval do okolia štadióna, úspešne požiadal o zákaz používania „hlukových nástrojov“, napríklad bubnov a trúbok. Začiatkom marca 2007 bol zákaz zrušený s podmienkou, že tieto nástroje sa budú môcť používať iba na opačnej tribúne.

Druhý a tretí tím hrávajú na štadióne športového fóra Waldstadt v mestskej časti [[Potsdam-Süd|Waldstadt I]]. Tento štadión má kapacitu približne 2 000 miest.

=== Fanúšikovia ===
1. FFC Turbine Potsdam má dva fankluby: „Turbine-Adler“ (založený 4. decembra 2004) a „Turbinefans e.V.“ (založený 14. augusta 2008). Fanúšikovia Turbine sú známi tým, že radi cestujú aj na zápasy vonku, a udržiavajú fanúšikovské priateľstvo s priaznivcami FFC Heike Rheine. Napriek športovej rivalite existujú priateľské vzťahy aj s fanúšikmi FCR 2001 Duisburg.

Dres s číslom 12 sa od sezóny 2006/07 už nevydáva. Klub aj tím sa fanúšikom poďakovali za ich podporu symbolicky – dres im odovzdala vtedajšia kapitánka Ariane Hingstová.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.ffc-turbine.de/verein_fans.php |titel=Naši fanúšikovia sú silou, s ktorou treba počítať! |hrsg=1. FFC Turbine Potsdam |archiv-url=https://web.archive.org/web/20150218021249/http://www.ffc-turbine.de/verein_fans.php |archiv-datum=2015-02-18 |abruf=2013-01-04}}&lt;/ref&gt;

Klub dlhší čas držal rekord v návštevnosti v ženskej Bundeslige. Zápas proti 1. FFC Frankfurt 15. júna 2003 sledovalo 7 900 divákov. Najvyššiu návštevnosť v histórii klubu zaznamenali 21. mája 2005, keď odvetu finále Pohára žien UEFA proti Djurgårdens IF/Älvsjö sledovalo 8 677 divákov.

== Štatistiky ==
=== Sezónny súhrn ===

=== Štatistiky klubu ===

'''Víťazstvá'''
* Najviac víťazstiev v lige v sezóne: 20 v 22 zápasoch (sezóna 2003/04)
* Najmenej víťazstiev v lige v sezóne: 0 v 22 zápasoch (sezóna 2024/25)

'''Prehry'''
* Najviac prehier v lige v sezóne: 21 v 22 zápasoch (sezóna 2024/25)
* Najmenej prehier v sezóne: 1 v 22 zápasoch (sezóny 2002/03, 2003/04, 2005/06 a 2009/10)

'''Góly'''
* Najviac strelených gólov v sezóne: 115 v 22 zápasoch (sezóna 2005/06, rekord Bundesligy)
* Najmenej strelených gólov v sezóne: 13 v 22 zápasoch (sezóna 2022/23)
* Najviac inkasovaných gólov v sezóne: 68 v 22 zápasoch (sezóna 2022/23)
* Najmenej inkasovaných gólov v sezóne: 10 v 22 zápasoch (sezóna 2011/12)

'''Body'''
* Najviac získaných ligových bodov v sezóne: 61 (sezóna 2003/04)
* Najmenej získaných ligových bodov v sezóne: 8 (sezóna 2022/23)

'''Rekordné výsledky'''
* Najväčšie víťazstvo v Bundeslige: 16:0 (proti [[FSV Frankfurt]], 2. apríla 2006)
* Najvyššie víťazstvo v pohári: 16:0 (proti [[Berliner SV 92]], 20. augusta 2000)
* Najvyššia výhra v Európskom pohári: 12-1 (proti [[SV Neulengbach]], 13. septembra 2005)
* Najvyššia prehra v Bundeslige: 0-11 (proti [[FCR 2001 Duisburg|FC Rumeln-Kaldenhausen,]], 14. augusta 1994 a [[Grün-Weiß Brauweiler]], 4. decembra 1994)
* Najvyššia prehra v pohári: 0-7 (proti [[FCR 2001 Duisburg]], 30. mája 2009)
* Najvyššia prehra v Európskom pohári: 0-4 (proti[[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]], 20. mája 2006)

* Remíza s najvyšším počtom gólov: 5:5 (proti [[FFC Flaesheim-Hillen|Rot-Weiß Hillen]], sezóna 1995/96)

== Dokumentárny film ==
V roku 1988 nakrútil dokumentarista Ted Tetzke v štúdiu DEFA 15-minútový film „Ženy s loptou“ o BSG Turbine Potsdam. Súčasťou filmu sú aj rozhovory s trénerom Berndom Schröderom a hráčkami.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.defa-stiftung.de/filme/filme-suchen/frauen-am-ball/|titel=Ženy na plese (vo filmovej databáze Nadácie DEFA)|hrsg=[[DEFA-Stiftung]]|autor=|datum=|abruf=2022-01-26}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.turbine-potsdam.de/ Oficiálna webová stránka 1. FFC Turbine Potsdam]

[[Kategória:Ženské futbalové kluby v Nemecku|Potsdam]]
[[Kategória:Postupim]]</text>
      <sha1>ekbf444hhex0kppln5m79zfggaeaqr2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Osud (slovenský seriál)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>743041</id>
    <revision>
      <id>8244725</id>
      <parentid>8240257</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T22:15:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38818-74</username>
        <id>299891</id>
      </contributor>
      <comment>/* 1. a 2. séria */</comment>
      <origin>8244725</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15556" sha1="bayw0yk9t95yw5jjh75tgpqv2o0vo4h" xml:space="preserve">{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20260215}}
{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Osud
| en                = 
| logo              = 
| žáner             = [[seriál]]
| námet             = Danica Hričová, Adam Halák, Jan Uhrin
| réžia             = Roman Fábian 
| hudba             = 
| krajina           = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk             = [[slovenčina]]
| počet sérií       = 2
| počet častí       = 46 ([[#Časti|zoznam častí]])
| výkonný producent = 
| producent         = Danica Hričová
| kamera            = Vlado Straka
| strih             = 
| dĺžka             = cca 45 min.
| rok orig          = [[26. január]] [[2026]]{{--}}súčasnosť
| tv orig           = [[TV JOJ]]
| Webstránka        = 
| scenár            = Danica Hričová, Adam Halák
| slogan            = „Karty sú rozdané.“
}}

'''''Osud''''' je [[Slovensko|slovenský]] rodinný [[seriál]] [[TV JOJ]]. Seriál sa začal vysielať od [[26. január]]a [[2026]] dvakrát týždenne a to v pondelok a v stredu o 20:40, od [[4. marec|4. marca]] sa seriál kvôli nízkej sledovanosti vysielal už iba v stredu od 20:40. Od [[8. apríl|8. apríla]] bol pre nízku sledovanosť presunutý na stredu o 21:50 hod.

Hlavnú postavu stvárňuje [[Jozef Vajda]].

== Dej seriálu ==
Čo znamená byť víťazom, keď porazenými budú tí, ktorých milujeme? V rodine, kde už niet miesta na odpustenie; v dome, kde je pomsta cennejšia, než život; a vo firme, kde tiene dávno zabudnutých hriechov určujú osudy celých generácií sa v boji o peniaze, vplyv a česť stretne rodina Kráľovičovcov. Len jeden z nich môže vyhrať, len jeden môže držať všetky tromfy, len jeden zvládne prekabátiť samotný osud. Bratia Edgar a Richard túží po moci. Ktorý nakonec zvíťazí? Edgar, otec troch dcér, ktorý neodpúšťá chyby? Alebo Richard, vdovec a otec dvoch synov? A akú rolu v tom všetkom bude mať rodinný liehovar a slúžka Diana, ktorá je podobá Lindě, ženě, ktoru ako jediný Edgar kedy ľúbil, naroziel od svojej manželky Miriam?

== Obsadenie seriálu ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! herec/herečka
! postava
! povolanie 
&amp; poznámky
! vzťahy
|-
! colspan=&quot;4&quot; |rodina Edgara a Miriam Kráľovičových
|-
|[[Jozef Vajda]]
&lt;small&gt;mladšia verzia:&lt;/small&gt;

[[Viktor Vrbiar]]
|Edgar
|podnikateľ, majiteľ liehovaru
|manžel Miriam, otec Izabely, Alžbety, Míny a Valentíny, brat Richarda, strýko Viktora a Benjamína, partner Diany, svokor Tomáša
|-
|[[Henrieta Kecerová]]
|Miriam
|má na svedomí smrť Valentiny mamy, chce zničiť svojho muža
|manželka Edgara, mama Izabely, Alžbety a Míny, nevlastná mama Valentiny, švagriná Richarda, teta Viktora a Benjamína
|-
|[[Kristína Turjanová]]
|Izabela 
|umelkyňa
|dcéra Edgara a Miriam, sestra Alžbety a Míny, polorodá sestra Valentiny, neter Richarda, sesternica Viktora a Benjamína, zamilovaná do Vincenta, švagriňa Tomáša
|-
|[[Viktória Petrášová]]
|Alžbeta
|potratila, pokusila sa o samovraždu, labilná
|dcéra Edgara a Miriam, sestra Izabely a Míny, polorodá sestra Valentiny, neter Richarda, sesternica Viktora a Benjamína, manželka Tomáša
|-
|[[Veronika Meszárosová|Veronika Meszárošová]]
|Mína
|herečka, alkoholička v remisi
|dcéra Edgara a Miriam, sestra Izabely a Alžbety, polorodá sestra Valentiny, neter Richarda, sesternica Viktora a Benjamína, bývalá partnerka Svetozára, švagriňa Tomáša
|-
! colspan=&quot;4&quot; |rodina Richarda Kráľoviča
|-
|[[Vladimír Černý (herec)|Vladimír Černý]]
|Richard
|obchodnik zo zbraňami, chce zničiť svojho brata
|otec Viktora a Benjamína, vdovec po Sáre '''†''', brat Edgara, švagor Miriam, strýko Izabely, Alžbety, Míny a Valentiny
|-
|[[Noël Czuczor]]
|Viktor
|neschopný
|syn Richarda a Sáry '''†''', brat Benjamína, synovec Edgara a Miriam, bratranec Izabely, Alžbety, Míny a Valentiny
|-
|[[David Uzsák]]
|Benjamín
|má rád zbrane
|syn Richarda a Sáry '''†''', brat Viktora, synovec Edgara a Miriam, bratranec Izabely, Alžbety, Míny a Valentiny
|-
! colspan=&quot;4&quot; |zamestnanci rodiny Kráľovičových
|-
|[[Juraj Ďurdiak]]
|Cyril
|tajomník
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Milo Kráľ]]
|Jozef
|majordómus
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Jana Kvantiková]]
|Diana
|asisentka, podobá sa na lásku Edgara - Lindu, ktorá tragicky zomrela 
|milenka Edgara, kamarátka Valentiny
|-
|[[Ľudmila Swanová]]
|Hilda
|hlavná slúžka
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Róbert Sipos]]
|Adrián
|šofér
|partner Kataríny
|-
|[[Vladimír Roháč]]
|Michal
|ochrankár
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Jozef Greguš]]
| Buzo
|ochrankár
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Jerguš Horváth]]
|Roman
|záhradník
|je zaľúbený do Míny
|-
! colspan=&quot;4&quot; |zamestnanci liehovaru Kráľovičových
|-
|[[Ladislav Bédi]]
|Kristián
|riaditeľ výroby v liehovaru, chemik, vymyslel Andělskú
|snúbenec Valentíny, bývalý snúbenec Kataríny
|-
|[[Emily Bédi Drobňáková]]
|Valentína
|sekretárka riaditeľa výroby, asistentka 
|partnerka Kristiána, nemanželská dcéra Edgara, nevlastná dcéra Miriam, polorodá sestra Izabely, Alžbety a Míny, neter Richarda, sesternica Viktora a Benjamína
|-
|[[Kristína Madarová]]
|Katarína
|robotníčka, zo žiarlivosti ohrozila byznys zo Švédmi, manipulantka
|partnerka Adriána, bývalá snúbenica Kristiána
|-
|[[Roman Polák (režisér)|Roman Polák]]
|Levi 
|bývalý účtovník, žid
|bývalý rodinný priateľ 
|-
|[[Michal Vidan]]
|Anderson
|Švéd, krorý robí byznys z liehovarom 
|klient Edgara Kráľoviča
|-
! colspan=&quot;4&quot; |ostatné postavy
|-
|[[Juraj Ďuriš]]
|Tomáš
|hypochonder, má vraj rakovinu pankreasu
|manžel Alžbety, zať Edgara a Miriam, švagor Izabely, Míny a Valentiny
|-
|[[Matej Landl ml.]]
|Vincent
|študent umenia 
|milenec Izabely
|-
|[[Zuzana Frenglová]]
|p. Slobodníková
|
|mama Vincenta
|-
|[[Anton Šulík]]
|p. Slobodník
|
|otec Vincenta
|-
|[[Sára Polyaková]]
|Aneta
|služka u Richarda, robila slúžku u rodiny Edgara
|milenka Viktora
|-
|[[Alexander Bárta]]
|Ján
|psychoterapeut, násilník
|bývalý partner Veroniky, milenec Alžbety
|-
|[[Katarína Kolajová]]
| --
|stará sa o dieťa
|mama Diany
|-
|[[Jakub Kuka]]
| Svetozár
|režisér, bohém
|snúbenec Míny
|-
|[[Diana Klamová]]
|Simona
|maskérka
|je zalúbená do Svetozára
|-
|[[Roman Poláčik]]
| Karol
| obchodný zástupca 
|kamarád Viktora a Benjamína
|-
|[[Romana Ondrejkovičová]]
|Veronika
|zdravotná sestra
|bývalá partnerka Jána
|-
|[[Diana Semanová]]
| --
|reportérka TV JOJ
|robila reportáž pre Edgara
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:50%; text-align:center&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; | Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#23A0A0; width:1%;&quot; | 
| '''[[#1. séria|1]]'''
| 46
| [[26. január]] [[2026]]
|  [[2026]]
| - Pondelok a Streda od 20:40 hod. (1-12.epizóda)
- Streda od 20:40 hod. (13-16.epizóda) 
- Streda od 21:50 hod. (od 17.epizódy)
| [[TV JOJ]]
|}

== Časti ==
=== 1. a 2. séria ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | №
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | #
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}}
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 26. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 28. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 2. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 4. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 9. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 11. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 16. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 18. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 23. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 25. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 2. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 4. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 11. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 18. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 25. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 19
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 20
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 21
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 6. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 22
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 13. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 23
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 27. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 24
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 3.jún 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 24.jún 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 1. júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 8. júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 13.júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 15. júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 20.júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 22.júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 27.júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 29.júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 3.August 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 5.August 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 10.August 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 12.august 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 17.august 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 19.august 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2= 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 24.august 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 26.august 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep =18
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 31.august 2026
}}
}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd film|id=1794906}}
* [https://mediaboom.sk/trafit-chce-dieru-na-trhu-joj-ukazala-novy-vlajkovy-serial-osud-odstartuje-coskoro Trafiť chce dieru na trhu: Joj ukázala nový vlajkový seriál Osud, odštartuje čoskoro!] na Mediaboom.sk

[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2026]]</text>
      <sha1>bayw0yk9t95yw5jjh75tgpqv2o0vo4h</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244726</id>
      <parentid>8244725</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T22:16:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38818-74</username>
        <id>299891</id>
      </contributor>
      <comment>/* 1. a 2. séria */</comment>
      <origin>8244726</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15553" sha1="78dwngdt8y6hptdmscvy0amztj69isf" xml:space="preserve">{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20260215}}
{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Osud
| en                = 
| logo              = 
| žáner             = [[seriál]]
| námet             = Danica Hričová, Adam Halák, Jan Uhrin
| réžia             = Roman Fábian 
| hudba             = 
| krajina           = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk             = [[slovenčina]]
| počet sérií       = 2
| počet častí       = 46 ([[#Časti|zoznam častí]])
| výkonný producent = 
| producent         = Danica Hričová
| kamera            = Vlado Straka
| strih             = 
| dĺžka             = cca 45 min.
| rok orig          = [[26. január]] [[2026]]{{--}}súčasnosť
| tv orig           = [[TV JOJ]]
| Webstránka        = 
| scenár            = Danica Hričová, Adam Halák
| slogan            = „Karty sú rozdané.“
}}

'''''Osud''''' je [[Slovensko|slovenský]] rodinný [[seriál]] [[TV JOJ]]. Seriál sa začal vysielať od [[26. január]]a [[2026]] dvakrát týždenne a to v pondelok a v stredu o 20:40, od [[4. marec|4. marca]] sa seriál kvôli nízkej sledovanosti vysielal už iba v stredu od 20:40. Od [[8. apríl|8. apríla]] bol pre nízku sledovanosť presunutý na stredu o 21:50 hod.

Hlavnú postavu stvárňuje [[Jozef Vajda]].

== Dej seriálu ==
Čo znamená byť víťazom, keď porazenými budú tí, ktorých milujeme? V rodine, kde už niet miesta na odpustenie; v dome, kde je pomsta cennejšia, než život; a vo firme, kde tiene dávno zabudnutých hriechov určujú osudy celých generácií sa v boji o peniaze, vplyv a česť stretne rodina Kráľovičovcov. Len jeden z nich môže vyhrať, len jeden môže držať všetky tromfy, len jeden zvládne prekabátiť samotný osud. Bratia Edgar a Richard túží po moci. Ktorý nakonec zvíťazí? Edgar, otec troch dcér, ktorý neodpúšťá chyby? Alebo Richard, vdovec a otec dvoch synov? A akú rolu v tom všetkom bude mať rodinný liehovar a slúžka Diana, ktorá je podobá Lindě, ženě, ktoru ako jediný Edgar kedy ľúbil, naroziel od svojej manželky Miriam?

== Obsadenie seriálu ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! herec/herečka
! postava
! povolanie 
&amp; poznámky
! vzťahy
|-
! colspan=&quot;4&quot; |rodina Edgara a Miriam Kráľovičových
|-
|[[Jozef Vajda]]
&lt;small&gt;mladšia verzia:&lt;/small&gt;

[[Viktor Vrbiar]]
|Edgar
|podnikateľ, majiteľ liehovaru
|manžel Miriam, otec Izabely, Alžbety, Míny a Valentíny, brat Richarda, strýko Viktora a Benjamína, partner Diany, svokor Tomáša
|-
|[[Henrieta Kecerová]]
|Miriam
|má na svedomí smrť Valentiny mamy, chce zničiť svojho muža
|manželka Edgara, mama Izabely, Alžbety a Míny, nevlastná mama Valentiny, švagriná Richarda, teta Viktora a Benjamína
|-
|[[Kristína Turjanová]]
|Izabela 
|umelkyňa
|dcéra Edgara a Miriam, sestra Alžbety a Míny, polorodá sestra Valentiny, neter Richarda, sesternica Viktora a Benjamína, zamilovaná do Vincenta, švagriňa Tomáša
|-
|[[Viktória Petrášová]]
|Alžbeta
|potratila, pokusila sa o samovraždu, labilná
|dcéra Edgara a Miriam, sestra Izabely a Míny, polorodá sestra Valentiny, neter Richarda, sesternica Viktora a Benjamína, manželka Tomáša
|-
|[[Veronika Meszárosová|Veronika Meszárošová]]
|Mína
|herečka, alkoholička v remisi
|dcéra Edgara a Miriam, sestra Izabely a Alžbety, polorodá sestra Valentiny, neter Richarda, sesternica Viktora a Benjamína, bývalá partnerka Svetozára, švagriňa Tomáša
|-
! colspan=&quot;4&quot; |rodina Richarda Kráľoviča
|-
|[[Vladimír Černý (herec)|Vladimír Černý]]
|Richard
|obchodnik zo zbraňami, chce zničiť svojho brata
|otec Viktora a Benjamína, vdovec po Sáre '''†''', brat Edgara, švagor Miriam, strýko Izabely, Alžbety, Míny a Valentiny
|-
|[[Noël Czuczor]]
|Viktor
|neschopný
|syn Richarda a Sáry '''†''', brat Benjamína, synovec Edgara a Miriam, bratranec Izabely, Alžbety, Míny a Valentiny
|-
|[[David Uzsák]]
|Benjamín
|má rád zbrane
|syn Richarda a Sáry '''†''', brat Viktora, synovec Edgara a Miriam, bratranec Izabely, Alžbety, Míny a Valentiny
|-
! colspan=&quot;4&quot; |zamestnanci rodiny Kráľovičových
|-
|[[Juraj Ďurdiak]]
|Cyril
|tajomník
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Milo Kráľ]]
|Jozef
|majordómus
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Jana Kvantiková]]
|Diana
|asisentka, podobá sa na lásku Edgara - Lindu, ktorá tragicky zomrela 
|milenka Edgara, kamarátka Valentiny
|-
|[[Ľudmila Swanová]]
|Hilda
|hlavná slúžka
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Róbert Sipos]]
|Adrián
|šofér
|partner Kataríny
|-
|[[Vladimír Roháč]]
|Michal
|ochrankár
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Jozef Greguš]]
| Buzo
|ochrankár
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Jerguš Horváth]]
|Roman
|záhradník
|je zaľúbený do Míny
|-
! colspan=&quot;4&quot; |zamestnanci liehovaru Kráľovičových
|-
|[[Ladislav Bédi]]
|Kristián
|riaditeľ výroby v liehovaru, chemik, vymyslel Andělskú
|snúbenec Valentíny, bývalý snúbenec Kataríny
|-
|[[Emily Bédi Drobňáková]]
|Valentína
|sekretárka riaditeľa výroby, asistentka 
|partnerka Kristiána, nemanželská dcéra Edgara, nevlastná dcéra Miriam, polorodá sestra Izabely, Alžbety a Míny, neter Richarda, sesternica Viktora a Benjamína
|-
|[[Kristína Madarová]]
|Katarína
|robotníčka, zo žiarlivosti ohrozila byznys zo Švédmi, manipulantka
|partnerka Adriána, bývalá snúbenica Kristiána
|-
|[[Roman Polák (režisér)|Roman Polák]]
|Levi 
|bývalý účtovník, žid
|bývalý rodinný priateľ 
|-
|[[Michal Vidan]]
|Anderson
|Švéd, krorý robí byznys z liehovarom 
|klient Edgara Kráľoviča
|-
! colspan=&quot;4&quot; |ostatné postavy
|-
|[[Juraj Ďuriš]]
|Tomáš
|hypochonder, má vraj rakovinu pankreasu
|manžel Alžbety, zať Edgara a Miriam, švagor Izabely, Míny a Valentiny
|-
|[[Matej Landl ml.]]
|Vincent
|študent umenia 
|milenec Izabely
|-
|[[Zuzana Frenglová]]
|p. Slobodníková
|
|mama Vincenta
|-
|[[Anton Šulík]]
|p. Slobodník
|
|otec Vincenta
|-
|[[Sára Polyaková]]
|Aneta
|služka u Richarda, robila slúžku u rodiny Edgara
|milenka Viktora
|-
|[[Alexander Bárta]]
|Ján
|psychoterapeut, násilník
|bývalý partner Veroniky, milenec Alžbety
|-
|[[Katarína Kolajová]]
| --
|stará sa o dieťa
|mama Diany
|-
|[[Jakub Kuka]]
| Svetozár
|režisér, bohém
|snúbenec Míny
|-
|[[Diana Klamová]]
|Simona
|maskérka
|je zalúbená do Svetozára
|-
|[[Roman Poláčik]]
| Karol
| obchodný zástupca 
|kamarád Viktora a Benjamína
|-
|[[Romana Ondrejkovičová]]
|Veronika
|zdravotná sestra
|bývalá partnerka Jána
|-
|[[Diana Semanová]]
| --
|reportérka TV JOJ
|robila reportáž pre Edgara
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:50%; text-align:center&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; | Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#23A0A0; width:1%;&quot; | 
| '''[[#1. séria|1]]'''
| 46
| [[26. január]] [[2026]]
|  [[2026]]
| - Pondelok a Streda od 20:40 hod. (1-12.epizóda)
- Streda od 20:40 hod. (13-16.epizóda) 
- Streda od 21:50 hod. (od 17.epizódy)
| [[TV JOJ]]
|}

== Časti ==
=== 1. a 2. séria ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | №
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | #
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}}
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 26. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 28. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 2. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 4. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 9. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 11. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 16. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 18. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 23. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 25. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 2. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 4. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 11. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 18. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 25. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 19
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 20
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 21
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 6. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 22
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 13. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 23
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 27. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 24
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 3.jún 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 24.jún 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 1. júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 8. júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 13.júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 15. júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 20.júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 22.júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 27.júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 29.júl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 3.August 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 5.August 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 10.August 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 12.august 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 17.august 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 19.august 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2= 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 24.august 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 26.august 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep =18
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 31.august 2026
}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd film|id=1794906}}
* [https://mediaboom.sk/trafit-chce-dieru-na-trhu-joj-ukazala-novy-vlajkovy-serial-osud-odstartuje-coskoro Trafiť chce dieru na trhu: Joj ukázala nový vlajkový seriál Osud, odštartuje čoskoro!] na Mediaboom.sk

[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2026]]</text>
      <sha1>78dwngdt8y6hptdmscvy0amztj69isf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šťastie príde v nedeľu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>743793</id>
    <revision>
      <id>8244751</id>
      <parentid>8174560</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T03:38:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244751</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3197" sha1="fd7chka003dyx3jlgswtec2vluh6mwf" xml:space="preserve">{{Na úpravu}}
[[Súbor:Boat on the lake in summer.jpg|thumb|Renáta Dočolomanská vo filme Šťastie príde v nedeľu]]
'''''Šťastie príde v nedeľu''''' je [[Slovensko|slovenský]] [[Filmové dielo|film]] režiséra [[Ján Lacko (režisér)|Jána Lacka]] z roku [[1958]]. Hrajú v ňom [[Marián Kleis st.]], [[Ivan Mistrík]], [[Anton Mrvečka]], [[Renáta Kazíková]] (ako Renáta Dočolomanská), a [[František Dibarbora]].

== Obsah ==
Emil, Števko alias &quot;Vrabec&quot; a Miško sú traja nerozluční kamaráti, ktorých najväčšou vášňou je podávať športku. Každú nedeľu očakávajú výsledky a dúfajú, že raz sa im podarí vyhrať slušný obnos peňazí. Každý z nich má svoj sen – Emil túži po „Jave 250“, Vrabcovi by stačil aj „Pionier“ a Miško dúfa, že sa raz vyberie na svoju veľkú cestu okolo sveta. Ani jeden z nich však doteraz nemal šťastie v hre. Tento stav sa rozhodnú radikálne vyriešiť. Každý z nich vynaloží maximálne úsilie na to, aby získal čo najviac peňazí na podanie športky – pravdepodobnosť výhry sa tým automaticky zvýši. Ale to nie je tak jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Situácia medzi priateľmi sa ešte viac vyhrotí po tom, ako sa v televíznej estráde zoznámia s atraktívnou Evou Dvorčíkovou. Tá je už dlhší čas platonickou láskou Miška, ale ten dosiaľ nenabral odvahu, aby sa jej prihovoril. A keďže v láske je povolené všetko, chlapci sa rozhodnú losovať. Ten, ktorý vyhrá, získa právo bojovať o Evinu lásku...

== Herecké obsadenie ==
* [[Marián Kleis st.]]{{--}}Emil
* [[Ivan Mistrík]]{{--}}Miško
* [[Anton Mrvečka]]{{--}}Števko alias &quot;Vrabec&quot; 
* [[Renáta Kazíková]] (ako Renáta Dočolomanská){{--}}Eva Dvorčíková
* [[František Dibarbora]]{{--}}konferencier a rozprávač

== Zaujímavosti ==
V snímke môžeme vidieť a počuť spievať speváka [[Jozef Kuchár (spevák)|Jozefa Kuchára]] a tiež filmovanie komédie [[Statočný zlodej]] s [[Jozef Kroner|Jozefom Kronerom]], ktorú natočil režisér [[Ján Lacko (režisér)|Ján Lacko]] v tom istom roku ako film „Šťastie príde v nedeľu“. Vo filme možno vidieť dnes už neexistujúcu [[Neologická synagóga v Bratislave|Neologickú synagógu v Bratislave]], ktorá stála na [[Rybné námestie (Bratislava)|Rybnom námestí]]. V postave čašníka sa objavil jazzový hudobník [[Juraj Lehotský (trubkár)|Juraj Lehotský]]. Film sa nakrúcal od 15.7.1958 do 7.11.1958 a celkový rozpočet filmu dosiahol 3.083.000 Kčs. K divákom sa film dostal vo februári roku 1959.

== Filmové miesta ==
* [[Bratislava]]
* [[Senec]] ([[Slnečné jazerá]])&lt;ref&gt;{{cite web| title=Štěstí přijde v neděli| url=https://www.filmovamista.cz/film/nalezenamista?id=1928-Stastie-pride-v-nede--u| work=filmovamista.cz| access-date=4 Február 2026}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd film|id=82767|názov=Šťastie príde v nedeľu}}

[[Kategória:Česko-slovenské filmy]]
[[Kategória:Slovenské filmy]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy z 1958]]</text>
      <sha1>fd7chka003dyx3jlgswtec2vluh6mwf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná stanica Solothurn</title>
    <ns>0</ns>
    <id>744000</id>
    <revision>
      <id>8244766</id>
      <parentid>8162792</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T06:06:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244766</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4950" sha1="pabn7zhql38nf1laxs6ysknkaptu08l" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica|názov=Solothurn|otvorenie=[[4. december]] [[1876]]|bývalé názvy=Neu-Solothurn, Solothurn-Hauptbahnhof|obrázok=Bahnhof Solothurn ext (2).jpg|popis obrázku=Budova stanice v roku 2012|mesto=[[Solothurn (mesto)|Solothurn]]|štát=Švajčiarsko|trate= 
[[Jurasüdfusslinie]]&lt;br/&gt;[[Železničná trať Solothurn – Langnau|Solothurn – Langnau]]&lt;br/&gt;[[Železničná trať Solothurn – Moutier|Solothurn – Moutier]]&lt;br/&gt;[[Železničná trať Solothurn – Niederbipp|Solothurn – Niederbipp]]&lt;br/&gt;[[Železničná trať Solothurn – Wanzwil|Solothurn – Wanzwil]]&lt;br/&gt;[[Železničná Solothurn – Worblaufen|Solothurn – Worblaufen]]
|nástupištia=8 (2 bočné a 3 stredové)|prevádzkovateľ= [[Aare Seeland mobil]] (asm), [[BLS AG]], [[Regionalverkehr Bern-Solothurn]] (RBS), [[SBB-CFF-FFS]]
|počet cestujúcich=16 900 za pracovný deň (''2023'')&lt;ref name=SBB&gt;{{cite web |url=https://data.sbb.ch/explore/dataset/passagierfrequenz/table/?disjunctive.kt_ct_cantone&amp;disjunctive.isb_gi&amp;sort=dwv_tmjo_tfm&amp;q=Solothurn&amp;refine.jahr_annee_anno=2023&amp;refine.code_codice=SO|title=Passagierfrequenz (2023) |publisher=[[SBB-CFF-FFS]] | location=Solothurn, Switzerland  | date=2023 |access-date=2024-11-02}}&lt;/ref&gt;
|popis mapy=Poloha stanice v rámci Švajčiarska|zemepisná šírka=47.2042|zemepisná dĺžka=7.5427|lokátor=Švajčiarsko}}

'''Železničná stanica Solothurn''' ({{vjz|deu|''Bahnhof Solothurn''}}) je [[železničná stanica]] v [[Solothurn (mesto)|Solothurne]], hlavnom meste [[Solothurn (kantón)|rovnomenného kantónu]]. Solothurn je významný železničný uzol a obsluhuje ho šesť železničných tratí.&lt;ref name=&quot;atlas&quot;&gt;Eisenbahnatlas Schweiz. Kolýn nad Rýnom : Schweers + Wall, 2012. S. 9. {{ISBN|978-3-89494-130-7}}.&lt;/ref&gt;

Solothurn obsluhujú štyria prevádzkovatelia z troch rôznych oblastí. Hlavná časť stanice má jedno bočné a dve stredové nástupištia, ktoré obsluhujú koľaje 1 – 3 a 5 – 6. Po týchto koľajniciach jazdia vlaky spoločností [[BLS AG|BLS]] a [[SBB-CFF-FFS|Švajčiarskych federálnych železníc]]. Na južnej strane stanice sa nachádza ďalšie ostrovné nástupište, ktoré obsluhuje koľaje 9 – 10 a ktoré používa spoločnosť [[Regionalverkehr Bern-Solothurn]] (RBS). Nakoniec úzkorozchodné vlaky spoločnosti [[Aare Seeland mobil]] (asm), ktoré zastavujú na Luzernstrasse, na severnej strane stanice, čiže koľaji číslo 21.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Solothurn|url=https://www.sbb.ch/content/dam/infrastruktur/trafimage/bahnhofplaene/plan-solothurn-plakat.pdf|date=December 2023|language=de|access-date=2025-01-23|publisher=[[SBB-CFF-FFS]]}}&lt;/ref&gt;

== Spoje ==
Od zmeny cestovného poriadku z decembra 2024 zastavujú v Solothurne nasledujúce spoje:&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.sbb.ch/content/dam/internet/sbb/downloads/multi/reiseinformationen/bahnverkehrsinformation/pdf-fahrplaene/abfahrtsplakate/2026/abfahrtstabellen/SO_251214_ab_207.pdf.sbbdownload.pdf|title=Abfahrt: Bahnhof Solothurn|date=2025-12-14|language=de|last=SBB-CFF-FFS|access-date=2025-12-19|accessdate=2026-01-31|archiveurl=https://web.archive.org/web/20260106113935/https://www.sbb.ch/content/dam/internet/sbb/downloads/multi/reiseinformationen/bahnverkehrsinformation/pdf-fahrplaene/abfahrtsplakate/2026/abfahrtstabellen/SO_251214_ab_207.pdf.sbbdownload.pdf|archivedate=2026-01-06}}&lt;/ref&gt;

* [[InterCity]] / [[InterRegio]]: polhodinové spoje medzi [[Biel/Bienne]] a [[Zürich Hauptbahnhof]] a hodinové spoje medzi [[Lausanne]] a [[Rorschach]]om
* [[RegioExpress]]: spoje každých pätnásť minút počas pracovných dní do [[Bern (mesto)|Bern]] alebo polhodinové spoje cez víkend 
* [[rýchlodráha|S-Bahn]] v Berne:
** {{Color box|orange|S41|white}}/{{color box|olive|S44|white}}: polhodinové spoje do [[Thun]]u.
** {{Color box|gray|S46|white}}: ranné spoje do [[Ostermundigen]]u počas dopravnej špičky v pracovné dni.
* {{Color box|#CA3433|S11|white}}: polhodinové spoje do [[Langenthal]]u.
* {{Color box|#EC008C|S20|white}}: polhodinové spoje do [[Olten]]u a do [[Biel/Bienne]]; obmedzené spoje do [[Langendorf]]u, [[Lommiswil]]u alebo [[Oberdorf (Solothurn)|Oberdorfu]].
* {{Color box|#5E1914|S21|white}}: hodinové spoje do Oberdorfu.

== Referencie ==
{{Referencie}}
* {{cite book|title=Bahnhöfe der Schweiz|trans-title=Railway Stations of Switzerland|last=Stutz|first=Werner|year=1976|publisher=Verlag Berichthaus|location=Zürich|isbn=3-85572-018-5|page=162|language=de}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.sbb.ch/en/travel-information/stations/find-station/station.207.solothurn.html Železničná stanica Solothurn – SBB]
* [http://plans.trafimage.ch/solothurn#?lang=en Interaktívny plán stanice (Solothurn)]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Solothurn railway station}}

[[Kategória:Železničné stanice vo Švajčiarsku]]
[[Kategória:Solothurn (kantón)]]
[[Kategória:Architektúra z 1876]]</text>
      <sha1>pabn7zhql38nf1laxs6ysknkaptu08l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam biskupských menovaní pápežom Levom XIV.</title>
    <ns>0</ns>
    <id>745169</id>
    <revision>
      <id>8244646</id>
      <parentid>8244342</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T17:17:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>doplnenie</comment>
      <origin>8244646</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="163242" sha1="bjz1v2c02nlo0yhiqkq1lmi2pyn83fk" xml:space="preserve">Tento článok je zoznam [[kňaz]]ov a [[biskup]]ov, ktorí boli vymenovaní buď za nástupcov svojho predchodcu, alebo za nových [[biskup]]ov počas [[pontifikát]]u [[pápež]]a [[Lev XIV.|Leva XIV.]]

== 2025 ==
[[#maj2025|Máj]] · [[#jun2025|Jún]] · [[#jul2025|Júl]] · [[#august2025|August]] · [[#september2025|September]] · [[#oktober2025|Október]] · [[#november2025|November]] · [[#december2025|December]]  

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | Poradie
! colspan=&quot;3&quot; | Biskup
! rowspan=&quot;2&quot; | Nové biskupské vymenovanie
! rowspan=&quot;2&quot; | Dátum biskupského vymenovania
|-
! Meno
! Dátum narodenia
! Stav pred vymenovaním
|- id=&quot;maj2025&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | Máj
|-
| 1.
| [[Miguel Ángel Contreras Llajaruna]]
| [[5. júl]] [[1979]]&lt;br&gt;[[Cajabamba]], [[Peru]]
| [[kňaz]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Callao&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Babry
| [[15. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 15.05.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/05/15/0318/00545.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 2.
| [[Dave Dean Capucao]]
| [[25. september]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Naga]], [[Filipíny]]
| [[kňaz]] prelatúry Infanty
| [[prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelát]] Infanty
| [[16. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 16.05.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/05/16/0320/00548.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 3.
| [[Luigi Bianco]]
| [[3. marec]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Montemagno]], [[Taliansko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Uganda|Ugande]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] Falerone
| [[apoštolský nuncius]] v [[Slovinsko|Slovinsku]]&lt;br&gt;[[pápežský legát|apoštolský legát]] v Kosove
| [[20. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 20.05.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/05/20/0331/00564.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 4.
| [[Jean Pelletier]]
| [[9. marec]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Angers]], [[Francúzsko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Mende
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Mende
| [[20. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1c&quot; /&gt;
|-
| 5.
| [[Dominique Blanchet]]
| [[15. február]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Cholet]], [[Francúzsko]]
| [[kňaz]]
| [[prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelát]] Mission de France
| [[21. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 21.05.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/05/21/0335/00581.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 6.
| [[Daniel Palau Valero]]
| [[7. december]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Barcelona]], [[Španielsko]]
| [[kňaz]] [[Barcelona|Barcelonskej]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Lerida
| [[21. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1d&quot; /&gt;
|-
| 7.
| [[Valter Magno de Carvalho]]
| [[22. február]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Capela Nova]], [[Brazília]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] São Salvador da Bahia&lt;br&gt; [[titulárny biskup]] Giufi
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tuiutaba
| [[22. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1e&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 22.05.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/05/22/0337/00586.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 8.
| [[Beat Grögli]]
| [[20. september]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Wil]], [[Švajčiarsko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Sankt Gallen
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Saint Gallen
| [[22. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1e&quot; /&gt;
|-
| 9.
| [[Antônio Emídio Vilar]]{{Ref|metro-2025|2025}}
| [[24. november]] [[1957]]&lt;br&gt;[[São Sebastião do Paraíso]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov dona Bosca]]
| [[arcibiskup]]  [[arcidiecéza|arcidiecézy]] São José do Rio Preto
| [[22. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1e&quot; /&gt;
|-
| 10.
| [[Michael Pham]]
| [[27. január]] [[1967]]&lt;br&gt;[[Đà Nẵng]], [[Vietnam]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San Diego&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Cercina
| [[diecézny biskup]]  [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San Diego
| [[22. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1e&quot; /&gt;
|-
| 11.
| [[Joseph Ðặng Ðức Ngân]]{{Ref|metro-2025|2025}}
| [[16. jún]] [[1957]]&lt;br&gt;[[Hanoi]], [[Vietnam]]
| [[arcibiskup]] [[biskup koadjútor|koadjútor]] [[arcidiecéza |arcidiecézy]] Huế
| [[arcibiskup]]  [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Huế
| [[24. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1f&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 24.05.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/05/24/0340/00598.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 12.
| [[Pavol Šajgalík (biskup)|Pavol Šajgalík]]
| [[13. november]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Bratislava]], [[Slovensko]]
| [[kňaz]], [[Rád menších bratov kapucínov|kapucín]]
| II. ordinár [[Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR|ordinár OS a OZ SR]]
| [[27. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1g&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 27.05.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/05/27/0352/00612.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 13.
| [[Alexander Rivera Vielma]]
| [[6. marec]] [[1974]]&lt;br&gt;[[Mérida]], [[Venezuela]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Mérida
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]]  San Carlos de Venezuela
| [[27. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1g&quot; /&gt;
|-
| 14.
| [[Raúl Martín]]{{Ref|metro-2025|2025}}
| [[9. október]] [[1957]]&lt;br&gt;[[Buenos Aires]], [[Argentína]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]]  Santa Rosa
| [[arcibiskup]] [[metropolita]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Paraná
| [[28. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1h&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 28.05.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/05/28/0354/00626.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 15.
| [[Alejandro Pablo Benna]]
| [[12. november]] [[1959]]&lt;br&gt;[[Buenos Aires]], [[Argentína]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]]  Alto Valle del Río Negro
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]]  Morón
| [[28. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1h&quot; /&gt;
|-
| 16.
| [[Brice Armand Ibombo]]
| [[23. november]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Abala]], [[Kongo (Brazzaville)]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]]  Brazzaville
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]]  Ouesso
| [[28. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1h&quot; /&gt;
|-
| 17.
| [[Clésio Facco]]
| [[1. apríl]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Santa Maria]], [[Brazília]]
| [[kňaz]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]]  Uruguaiana
| [[28. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1h&quot; /&gt;
|-
| 18.
| [[Francisco Agamenilton Damascena]]
| [[26. jún]] [[1975]]&lt;br&gt;[[Caicó]], [[Brazília]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Rubiataba–Mozarlândia
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]]  Luziânia
| [[28. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1h&quot; /&gt;
|-
| 19.
| [[Pedro Bismarck Chau]]
| [[18. júl]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Managua]], [[Nikaragua]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Newark
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Newark&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Catrum
| [[30. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1i&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 30.05.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/05/30/0358/00636.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 20.
| [[Mathew Polycarpos Manakkarakavil]]
| [[10. november]] [[1955]]&lt;br&gt;[[Kerala]], [[India]]
| [[titulárny biskup]] Canatha&lt;br&gt;
| [[Eparcha (biskup)|eparcha]] Mavelikara
| [[30. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1i&quot; /&gt;
|-
| 21.
| [[Josep-Lluís Serrano Pentinat]]
| [[19. marec]] [[1977]]&lt;br&gt;[[Tivissa]], [[Španielsko]]
| [[biskup koadjútor]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Urgell
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Urgell
| [[31. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1j&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 31.05.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/05/31/0361/00647.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 22.
| [[Jorge Enrique Malpica Bejarano]]
| [[2. august]] [[1967]]&lt;br&gt;[[Guachetá]], [[Kolumbia]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Zipaquirá
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Granada en Colombia
| [[31. máj]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1j&quot; /&gt;
|- id=&quot;jun2025&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | Jún
|-
| 23.
| [[Mark Eckman]]
| [[9. február]] [[1959]]&lt;br&gt;[[Pittsburgh]], [[Spojené štáty]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Pittsburgh&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Sitifis
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Pittsburgh
| [[4. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1k&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 04.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/04/0374/00673.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 24.
| [[Simon Peter Engurait]]
| [[28. august]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Ngora]], [[Uganda]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Houma-Thibodaux
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Houma-Thibodaux
| [[5. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1l&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 05.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/05/0376/00677.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 25.
| [[Ramón Alberto Rolón Güepsa]]
| [[28. február]] [[1959]]&lt;br&gt;[[Arboledas]], [[Kolumbia]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Montería
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Chiquinquirá
| [[6. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1m&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 06.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/06/0381/00683.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 26.
| [[Nélio Pereira Pita]]
| [[11. október]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Madeira]], [[Portugalsko]]
| [[kňaz]] [[Misijná spoločnosť svätého Vincenta de Paul|lazaristov]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Braga&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Garba
| [[6. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1m&quot; /&gt;
|-
| 27.
| [[Jose Sebastian Thekkumcherikunnel]]
| [[24. december]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Kerala]], [[India]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Jalandhar
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Jalandhar
| [[7. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1n&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 07.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/07/0385/00691.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 28.
| [[Joseph Lin Yuntuan]]
| [[12. marec]] [[1952]]&lt;br&gt;[[Fujiran]], [[Čína]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Fuzhou
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Fuzhou
| [[11. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1o&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 11.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/11/0397/00717.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 29.
| [[Jenrry Johel Velásquez Hernández]]
| [[23. júl]] [[1977]]&lt;br&gt;[[Comayagua]], [[Honduras]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Comayagua
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] La Ceiba
| [[12. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1p&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 12.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/12/0402/00725.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 30.
| [[Alfonso García López]]
| [[23. február]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Chocó]], [[Kolumbia]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Istmina-Tadó
| apoštolský [[vikár]] Guapi
| [[14. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1r&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 14.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/14/0409/00739.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 31.
| [[Youhanna Rafic El Warcha]]
| [[22. október]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Okaibe]], [[Libanon]]
| [[titulárny biskup]] Apamea
| [[pomocný biskup]] Joubbé
| [[14. jún]] [[2025]]
|-
| 32.
| [[Angelo Raffaele Panzetta]]{{Ref|metro-2025|2025}}
| [[26. august]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Pulsano]], [[Taliansko]]
| [[arcibiskup]] [[biskup koadjútor|koadjútor]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Lecce
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Lecce
| [[18. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1s&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 18.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/18/0424/00773.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 33.
| [[Shane Mackinlay]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[5. jún]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Melbourne]], [[Austrália]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Sandhurst
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Brisbane
| [[18. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1s&quot; /&gt;
|- 
| 34.
| [[Benoni Ambăruș]]
| [[22. september]] [[1974]]&lt;br&gt;[[Bacău]], [[Rumunsko]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Rím&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Tronto
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Matera-Irsina&lt;br&gt;[[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tricarico
| [[18. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1s&quot; /&gt;
|-
| 35.
| [[Dorival Souza Barreto Júnior]]
| [[10. marec]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Bahia]], [[Brazília]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] São Salvador da Bahia&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Tindari
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Januária
| [[18. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1s&quot; /&gt;
|-
| 36.
| [[Janez Kozinc]]
| [[21. august]] [[1975]]&lt;br&gt;[[Celje]], [[Slovinsko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Celje
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Murska Sobota
| [[18. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1s&quot; /&gt;
|-
| 37.
| [[Gábor Pintér]]
| [[9. marec]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Kunszentmárton]], [[Maďarsko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Nový Zéland|Novom Zélande]], [[Fidži]]
| [[pápežský legát|apoštolský legát]] [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]
| [[18. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1s&quot; /&gt;
|- 
| 38.
| [[Anthony John Ireland]]
| [[28. apríl]] [[1957]]&lt;br&gt;[[Melbourne]], [[Austrália]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Melbourne&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Carinola
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Hobart
| [[20. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1t&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 20.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/20/0427/00783.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 39.
| [[José Luis Cerra Luna]]
| [[24. júl]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Torreón]], [[Mexiko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Matamoros-Reynosa
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Nogales
| [[20. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1t&quot; /&gt;
|-
| 40.
| [[Germán Humberto Barbosa Mora]]
| [[24. december]] [[1974]]&lt;br&gt;[[Bogotá]], [[Kolumbia]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Engativá
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Bogotá&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Uzalis
| [[20. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1t&quot; /&gt;
|-
| 41.
| [[Andrés Amaury Rosario Henriquez]]
| [[23. september]] [[1976]]&lt;br&gt;[[Tamboril]], [[Dominikánska republika]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Santiago de los Caballeros
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Santiago de los Caballeros&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Autenti
| [[23. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1u&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 23.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/23/0434/00795.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 42.
| [[Mamiarisoa Modeste Randrianifahanana]]
| [[18. jún]] [[1967]]&lt;br&gt;[[Fiakarana]], [[Madagaskar]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Antananarivo
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Antananarivo&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Iucundiana
| [[26. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1v&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 26.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/26/0445/00821.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 43.
| [[José Antonio Satué Huerto]]
| [[6. február]] [[1968]]&lt;br&gt;[[Huesca]], [[Španielsko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Teruel and Albarracín
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Málaga
| [[27. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1w&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 27.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/27/0449/00825.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 44.
| [[Elias Frank]]
| [[15. august]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Bantwal]], [[India]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Asansol
| [[arcibiskup]] [[biskup koadjútor|koadjútor]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Calcutta
| [[28. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1x&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 28.06.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/06/28/0453/00830.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 45.
| [[Pierre Suon Hangly]]
| [[14. apríl]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Phnom Penh]], [[Kambodža]]
| apoštolský prefekt Kampong Cham
| [[biskup koadjútor|koadjútor]] apoštolský vikár Phnom Penh
| [[28. jún]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1x&quot; /&gt;
|- id=&quot;jul2025&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | Júl
|- 
| 46.
| [[Mark Steven Rivituso]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[20. september]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Missouri]], [[Spojené štáty]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] St. Louis&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Turuzi
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Mobile
| [[1. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1y&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 01.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/01/0463/00844.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 47.
| [[Santo Marciano]]
| [[10. apríl]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Reggio Calabria]], [[Taliansko]]
| vojenský ordinár v [[Taliansko|Taliansku]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Frosinone-Veroli-Ferentino&lt;br&gt;[[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Anagni-Alatri
| [[1. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1y&quot; /&gt;
|-
| 48.
| [[Eduard Kava]]
| [[17. apríl]] [[1978]]&lt;br&gt;[[Mostyska]], [[Ukrajina]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Lviv&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Cilibia
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Kamianets-Podilskyi
| [[1. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1y&quot; /&gt;
|-
| 49.
| [[Daniel Elias Garcia]]
| [[30. august]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Texas]], [[Spojené štáty]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Monterey in California
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Austin
| [[2. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1z&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 02.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/02/0465/00856.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 50.
| [[Pedro Cunha Cruz]]
| [[16. jún]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Rio de Janeiro]], [[Brazília]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Campanha
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Nova Friburgo
| [[2. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;1z&quot; /&gt;
|-
| 51.
| [[Héctor David García Osorio]]
| [[23. september]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Choluteca]], [[Honduras]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Yoro
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Santa Rosa de Copán
| [[3. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 03.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/03/0471/00864.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 52.
| [[Gabriel dos Santos Filho]]
| [[8. november]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Salvador]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Sao Salvador da Bahia
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Sao Salvador da Bahia&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Altiburo
| [[4. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 04.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/04/0475/00872.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 53.
| [[Gilvan Pereira Rodrigues]]
| [[19. september]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Bahia]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Caetité
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Sao Salvador da Bahia&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Tisili
| [[4. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2b&quot; /&gt;
|- 
| 54.
| [[Antonysamy Savarimuthu]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[8. december]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Tamil Nadu]], [[India]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Palayamkottai
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Madurai
| [[5. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 05.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/05/0479/00877.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 55.
| [[Simon Peter Kamomoe]]
| [[26. november]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Gatundu]], [[Keňa]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Nairobi&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Thubunae in Numidia
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Wote
| [[5. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2c&quot; /&gt;
|-
| 56.
| [[Jacek Piotr Tendej]]
| [[26. jún]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Handzlówka]], [[Poľsko]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Port Moresby
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Alotau-Sideia
| [[7. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 07.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/07/0483/00884.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 57.
| [[Justin Ain Soongie]]
| [[2. jún]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Tsikiro]], [[Papua-Nová Guinea]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Wabag&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Forma
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Waba
| [[7. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2d&quot; /&gt;
|-
| 58.
| [[Ronald Gerhardus Wilhelmus Cornelissen]]
| [[12. december]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Gaanderen]], [[Holandsko]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Utrecht
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Groningen-Leeuwarden
| [[7. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2d&quot; /&gt;
|-
| 59.
| [[Matthew Kwang-Hee Choi]]
| [[21. september]] [[1977]]&lt;br&gt;[[Soul]], [[Kórejská republika]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Soul
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Soul&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Elephantaria in Mauretania
| [[8. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2e&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 08.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/08/0485/00887.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 60.
| [[Abilio Martínez Varea]]
| [[29. január]] [[1964]]&lt;br&gt;[[La Rioja]], [[Španielsko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Osma-Soria
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Ciudad Real
| [[9. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3m&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 09.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/09/0487/00891.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 61.
| [[Thomas Joseph Hennen]]
| [[4. júl]] [[1978]]&lt;br&gt;[[Ottumwa]], [[Spojené štáty]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Davenport
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Baker
| [[10. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2g&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 10.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/10/0490/00895.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 62.
| [[John Kiplimo Lelei]]
| [[15. august]] [[1958]]&lt;br&gt;[[Eldoret]], [[Keňa]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Eldoret&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Mons in Numidia
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Kapsabet
| [[10. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2g&quot; /&gt;
|-
| 63.
| [[Mariusz Dmyterko]]
| [[29. december]] [[1979]]&lt;br&gt;[[Bytów]], [[Poľsko]]
| [[kňaz]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] Wrocław–Koszalin of the Ukrainians
| [[pomocný biskup]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] Wrocław–Koszalin of the Ukrainians
| [[10. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2g&quot; /&gt;
|-
| 64.
| [[Michel Guillaud]]
| [[24. jún]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Villeurbanne]], [[Francúzsko]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Lyon
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Constantine
| [[11. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2h&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 11.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/11/0493/00898.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 65.
| [[Krzysztof Dukielski]]
| [[10. apríl]] [[1978]]&lt;br&gt;[[Radom]], [[Poľsko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Radom
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Radom&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Catula
| [[12. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2i&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 12.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/12/0495/00901.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 66.
| [[Alberto Sy Uy]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[18. október]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Bohol]], [[Filipíny]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tagbilaran
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Cebu
| [[16. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2j&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 16.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/16/0500/00906.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 67.
| [[Makhoul Farha]]
| [[18. október]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Bohol]], [[Filipíny]]
| [[kňaz]] [[Eparchia (biskupstvo)|archieparchie]] Baalbek of the Greek-Melkites
| [[arcibiskup]] [[Eparchia (biskupstvo)|archieparchie]] Baalbek of the Greek-Melkites
| [[16. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2j&quot; /&gt;
|-
| 68.
| [[Fredrik Hansen]]
| [[13. jún]] [[1979]]&lt;br&gt;[[Drammen]], [[Nórsko]]
| [[biskup koadjútor]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Oslo
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Oslo
| [[16. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2j&quot; /&gt;
|-
| 69.
| [[Osório Citora Afonso]]
| [[6. máj]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Ribáue]], [[Mozambik]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Maputo&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Putia in Numidia
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Quelimane
| [[25. júl]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2k&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 25.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/25/0518/00929.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- id=&quot;august2025&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | August
|- 
| 70.
| [[Júlio Endi Akamine]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[20. november]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Garça]], [[Brazília]]
| [[arcibiskup]] Sorocaba
| [[arcibiskup]] Belém do Pará
| [[6. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2l&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 06.08.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/08/06/0549/00967.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 71.
| [[Eric Soviguidi]]
| [[21. marec]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Abomey]], [[Benin]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Cotonou
| [[apoštolský nuncius]] v [[Burkina|Burkine]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] Cerenzia
| [[15. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2m&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 15.08.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/08/15/0567/00987.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 72.
| [[Francis Serrao]]
| [[15. august]] [[1959]]&lt;br&gt;[[Moodabidri]], [[India]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Shimoga
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Mysore
| [[15. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2m&quot; /&gt;
|-
| 73.
| [[Ralph O’Donnell]]
| [[31. august]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Omaha]], [[Spojené štáty]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Omaha
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Jefferson City
| [[19. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2o&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 19.08.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/08/19/0573/00993.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 74.
| [[Pierre-Antoine Bozo]]
| [[14. marec]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Argentan]], [[Francúzsko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Limoges
| [[biskup koadjútor]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] La Rochelle and Saintes
| [[19. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2p&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine (continuazione), 19.08.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/08/19/0575/00995.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 75.
| [[Paulo Alves Romao]]
| [[6. august]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Barra do Jacaré]], [[Brazília]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Sao Sebastiao do Rio de Janeiro&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Calama
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Paranaguá
| [[20. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2r&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 20.08.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/08/20/0577/00997.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 76.
| [[Carlos Enrique Samaniego López]]
| [[8. október]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Mexico City]], [[Mexiko]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Mexiko]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Cillio
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Texcoco
| [[21. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2s&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 21.08.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/08/21/0579/01000.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 77.
| [[Pedro Cesário Palma]]
| [[15. august]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Pinhalao]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Umuarama
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Jardim
| [[22. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2t&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 22.08.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/08/22/0582/01002.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 78.
| [[José Arturo Cepeda]]
| [[15. máj]] [[1969]]&lt;br&gt;[[San Luis Potosí]], [[Mexiko]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Detroit&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Tagase
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] San Antonio
| [[26. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2u&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 26.08.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/08/26/0592/01016.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 79.
| [[Manuel Antonio Ruíz de la Rosa]]
| [[27. august]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Bayaguana]], [[Dominikánska republika]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Santo Domingo
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Stella Maris
| [[27. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2v&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 27.08.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/08/27/0594/01028.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 80.
| [[James Patteril]]
| [[27. júl]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Mangalore]], [[India]]
| [[kňaz]]
| [[diecézny biskup]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] Belthangady 
| [[28. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2w&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 28.08.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/08/28/0597/01034.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 81.
| [[Engelberto Polino Sánchez]]
| [[14. marec]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Teuchitlán]], [[Mexiko]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Guadalajara&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Vazari-Didda
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tepic
| [[28. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2w&quot; /&gt;
|-
| 82.
| [[Joseph Thachaparambath]]
| [[24. február]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Nalumukku]], [[India]]
| [[kňaz]]
| [[diecézny biskup]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] Adilabad
| [[28. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2w&quot; /&gt;
|- 
| 83.
| [[Andrzej Przybylski]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[26. október]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Łowicz]], [[Poľsko]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Częstochowa&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Orte
| [[arcibiskup]] Katowice
| [[29. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2x&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 29.08.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/08/29/0600/01045.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 84.
| [[Andres Ligot]]
| [[30. október]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Laoag]], [[Filipíny]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San José in California
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San José in California&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Croae
| [[29. august]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2x&quot; /&gt;
|- id=&quot;september2025&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | September
|- 
| 85.
| [[Charles Duval]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[12. apríl]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Quebec]], [[Kanada]]
| [[arcibiskup]] [[biskup koadjútor|koadjútor]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Grouard–McLennan
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Grouard–McLennan
| [[6. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2y&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 06.09.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/06/0622/01090.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 86.
| [[Charlie Malapitan Inzon]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[24. november]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Sorsogon]], [[Filipíny]]
| apoštolský vikár Jolo
| [[arcibiskup]] Cotabato
| [[8. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;2z&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 08.09.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/08/0625/01096.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 87.
| [[Giuseppe Wang Zhengui]]
| [[19. november]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Zhangjiakou]], [[Čína]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Xianxian
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Zhangjiakou
| [[10. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 10.09.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/10/0629/01111.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 88.
| [[Eric Soviguidi]]
| [[21. marec]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Abomey]], [[Benin]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Burkina|Burkine]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Nigéria|Nigérii]]
| [[12. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 12.09.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/12/0635/01121.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 89.
| [[Charles Azzopardi]]
| [[20. apríl]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Gibraltar]], [[Spojené kráľovstvo]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Gibraltar
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Gibraltar
| [[12. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3b&quot; /&gt;
|-
| 90.
| [[Joseph Ma Yan'en]]
| [[15. január]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Hebei]], [[Čína]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Xiwanzi
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Zhangjiakou
| [[12. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3b&quot; /&gt;
|-
| 91.
| [[Wojciech Skibicki]]
| [[23. máj]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Skrwilno]], [[Poľsko]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Elbląg&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Casae Nigrae
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Elbląg
| [[13. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 13.09.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/13/0639/01131.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 92.
| [[Piero Pioppo]]
| [[29. september]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Liguria]], [[Taliansko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Indonézia|Indonézii]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Španielsko|Španielsku]]
| [[15. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3e&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 15.09.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/15/0647/01138.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 93.
| [[Renauld Dupont de Dinechin]]
| [[25. marec]] [[1958]]&lt;br&gt;[[Lille]], [[Francúzsko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Soissons
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Luçon
| [[16. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3f&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 16.09.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/16/0649/01142.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 94.
| [[Mirosław Wachowski]]
| [[8. máj]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Pisz]], [[Poľsko]]
| kňaz Jeho Svätosti
| [[apoštolský nuncius]] v [[Irak]]u&lt;br&gt;[[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] Villamagna in Proconsulari
| [[18. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3g&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 18.09.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/18/0655/01155.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 95.
| [[Kuriakose Thomas Thadathil]]
| [[27. marec]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Kottayam]], [[India]]
| [[kňaz]] [[Eparchia (biskupstvo)|archieparchie]] Tiruvalla
| [[titulárny biskup]] Mariamme
| [[19. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3h&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 19.09.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/19/0658/01161.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 96.
| [[John Kuttiyil]]
| [[30. máj]] [[1982]]&lt;br&gt;[[Kizhakketheruvu]], [[India]]
| [[kňaz]] [[Eparchia (biskupstvo)|archieparchie]] Trivandum
| [[pomocný biskup]] [[Eparchia (biskupstvo)|archieparchie]] Trivandum
| [[19. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3h&quot; /&gt;
|- 
| 97.
| [[Elias Frank]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[15. august]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Bantwal]], [[India]]
| [[biskup koadjútor|koadjútor]] [[arcibiskup]] [[arcidiecéza |arcidiecézy]] Calcutta
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Calcutta
| [[20. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3i&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 20.09.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/20/0661/01168.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 98.
| [[James Francis Checchio]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[21. apríl]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Camden]], [[Spojené štáty]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Metuchen
| [[biskup koadjútor|koadjútor]] [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] New Orleans
| [[24. september]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3j&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 24.09.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/24/0671/01191.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- id=&quot;oktober2025&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | Október
|-
| 99.
| [[Ihor Rantsya]]
| [[8. marec]] [[1978]]&lt;br&gt;[[Opilsko]], [[Ukrajina]]
| [[kňaz]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] Saint Vladimir the Great of Paris
| [[biskup]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] Saint Vladimir the Great of Paris
| [[1. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3k&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 01.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/01/0692/01238.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 100.
| [[Edwin Oracion Panergo]]
| [[7. september]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Lucena]], [[Filipíny]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Lucena
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Boac
| [[4. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3l&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 04.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/04/0705/01261.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 101.
| [[Fabien Lejeusne]]
| [[28. október]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Tournai]], [[Belgicko]]
| predstavený provincie Európy Assumptionistov
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Namur
| [[6. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3n&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 06.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/06/0713/01270.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 102.
| [[Frédéric Rossignol]]
| [[5. január]] [[1974]]&lt;br&gt;[[Tournai]], [[Belgicko]]
| duchovný riaditeľ Pápežského misijného kolégia svätého Pavla apoštola
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tournai
| [[6. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3n&quot; /&gt;
|-
| 103.
| [[Pedro Fernandes]]
| [[22. jún]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Lisabon]], [[Portugalsko]]
| bývalý generálny predstavený portugalskej provincie Spiritánov
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Portalegre-Castelo Branco
| [[7. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3o&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 07.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/07/0716/01275.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 104.
| [[Luis Carlos Lerma Martínez]]
| [[21. júl]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Chihuahua]], [[Mexiko]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Chihuahua
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Nuevo Laredo
| [[7. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3o&quot; /&gt;
|- 
| 105.
| [[Sylvain Bataille]]
| [[22. júl]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Soissons]], [[Francúzsko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Saint-Étienne
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Bourges
| [[16. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3p&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 16.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/16/0762/01352.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 106.
| [[Josef Grünwidl]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[31. január]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Hollabrunn]], [[Rakúsko]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Viedeň]]
| [[Viedeň|viedenský]] [[arcibiskup]]
| [[17. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3r&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 17.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/17/0765/01356.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 107.
| [[Selvarajan Dasan]]
| [[23. december]] [[1987]]&lt;br&gt;[[Kerala]], [[India]]
| [[biskup koadjútor]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Neyyattinkara
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Neyyattinkara
| [[18. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3s&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 18.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/18/0772/01365.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 108.
| [[Carlos Tomás Morel Diplán]]
| [[1. október]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Moca]], [[Dominikánska republika]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] La Vega
| [[biskup koadjútor|koadjútor]] [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Santo Domingo
| [[18. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3s&quot; /&gt;
|-
| 109.
| [[Mark O'Connell]]
| [[25. jún]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Scarborough]], [[Kanada]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Boston&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Gigthi
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Albany
| [[20. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3t&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 20.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/20/0776/01375.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 110.
| [[Nicholas Hudson]]
| [[14. február]] [[1959]]&lt;br&gt;[[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Westminster&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] St Germans
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Plymouth
| [[21. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3u&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 21.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/21/0779/01378.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 111.
| [[Jean-Pierre Tanoh Tiémélé]]
| [[22. február]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Abidjan]], [[Pobrežie Slonoviny]]
| nedeľný vikár farnosti Ascension de Notre Seigneur Jésus-Christ
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Abengourou
| [[22. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3v&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 22.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/22/0784/01394.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 112.
| [[Youlo Alexis Touabli]]
| [[1. január]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Béréblo]], [[Pobrežie Slonoviny]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Agboville
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San-Pédro-en-Côte d'Ivoire
| [[22. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3v&quot; /&gt;
|-
| 113.
| [[Franklin Misael Betancourt]]
| [[30. október]] [[1967]]&lt;br&gt;[[Guaitarilla]], [[Kolumbia]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Ipiales
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tumaco
| [[23. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3w&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 23.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/23/0786/01398.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 114.
| [[Jean Nicolas Rakotojaona]]
| [[18. január]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Anosy Avaratra]], [[Madagaskar]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Morondava&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Dragonara
| [[arcibiskup]] [[biskup koadjútor|koadjútor]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Fianarantsoa
| [[25. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3y&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 25.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/25/0794/01416.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 115.
| [[Antony Kattiparambil]]
| [[14. október]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Mundamveli]], [[India]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Cochin
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Cochin
| [[25. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3y&quot; /&gt;
|-
| 116.
| [[Stephen Eustace Victor Fernandes]]
| [[20. september]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Mumbai]], [[India]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Bombay
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Bombay&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Abbir Maius
| [[25. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3y&quot; /&gt;
|-
| 117.
| [[George Luís Amaral Muniz]]
| [[14. december]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Matinha]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Viana
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Propriá
| [[25. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3y&quot; /&gt;
|-
| 118.
| [[Jacob Aba]]
| [[6. január]] [[1976]]&lt;br&gt;[[Laita]], [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnove ostrovy]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Honiara
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Auki
| [[28. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;3z&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 28.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/28/0806/01436.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 119.
| [[Andrés Gabriel Ferrada Moreira]]
| [[10. jún]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Santiago (Čile)|Santiago]], [[Čile]]
| [[tajomník]] [[Dikastérium pre klérus|Dikastéria pre klérus]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] Tiburnie
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San Bartolomé de Chillán
| [[31. október]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 31.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/31/0818/01459.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- id=&quot;november2025&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | November
|-
| 120.
| [[Joseph Andrzej Dabrowski]]
| [[17. júl]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Wysoka Strzyżowska]], [[Poľsko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Charlottetown
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Hamilton
| [[1. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 01.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/01/0821/01465.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 121.
| [[Simon Almeida]]
| [[4. november]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Maharashtra]], [[India]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Poona
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Poona
| [[1. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4b&quot; /&gt;
|-
| 122.
| [[Brian Udaigwe]]
| [[19. júl]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Tiko]], [[Kamerun]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Etiópia|Etiópií]] 
| [[apoštolský nuncius]] v [[Džibutsko|Džibutskí]]&lt;br&gt;[[pápežský legát|apoštolský delegát]] v [[Somálsko|Somálsku]]
| [[3. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 03.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/03/0826/01374.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 123.
| [[David William Valencia Antonio]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[29. december]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Santo Domingo]], [[Filipíny]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Ilagan
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Nueva Segovia
| [[4. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 04.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/04/0830/01476.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 124.
| [[Pedro Orlando Castro Castro]]
| [[28. jún]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Lima]], [[Peru]]
| farský vikár Santa María de Jesús, [[diecéza (biskupstvo)|diecéza]] Carabayllo
| apoštolský vikár [[biskup koadjútor|koadjútor]] San Ramón
| [[4. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4d&quot; /&gt;
|-
| 125.
| [[Gilson Meurer]]
| [[28. september]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Florianópolis]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Florianópolis
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Lages
| [[5. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4e&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 05.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/05/0834/01492.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 126.
| [[Joaquim Giovanni Mol Guimaraes]]
| [[6. január]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Ponte Nova]], [[Brazília]]
| [[biskup koadjútor]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Santos
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Santos
| [[5. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4e&quot; /&gt;
|- 
| 127.
| [[Claudiu-Lucian Pop]]
| [[22. júl]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Pi?colt]], [[Rumunsko]]
| [[biskup]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] Cluj-Gherla
| hlavný [[arcibiskup]] [[Eparchia (biskupstvo)|archieparchie]] Făgăra? and Alba Iulia
| [[6. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4f&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Resignations and Appointments, 06.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2025/11/06/251106d.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
|-
| 128.
| [[Walter Jorge Pinto]]
| [[12. február]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Ubá]], [[Brazília]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Uniao da Vitória
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Campanha
| [[7. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4g&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 07.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/07/0844/01509.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 129.
| [[Benedito Araújo]]
| [[21. november]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Paço do Lumiar]], [[Brazília]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Guajará-Mirim
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Campo Maior
| [[7. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4g&quot; /&gt;
|-
| 130.
| [[John Kwamevi Cudjoe]]
| [[27. december]] [[1975]]&lt;br&gt;[[Accra]], [[Ghana]]
| [[kňaz]] [[Spoločnosť Božieho Slova|spoločnosti Božieho Slova]] 
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Guayaquil&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Calama
| [[11. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4h&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 11.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/11/0856/01528.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 131.
| [[Niall Coll]]
| [[25. august]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Letterkenny]], [[Írsko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Ossory
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Raphoe
| [[13. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4i&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 13.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/13/0864/01546.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 132.
| [[José Camilo Arbeláez Montoya]]
| [[18. jún]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Bogotá]], [[Kolumbia]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Medellín
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Vélez
| [[14. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4j&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 14.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/14/0868/01554.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 133.
| [[Susai Jesu]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[17. máj]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Pushpavanam]], [[India]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Edmonton
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Keewatin–Le Pas
| [[17. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4k&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 17.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/17/0879/01569.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 134.
| [[Marko Kovač]]
| [[10. január]] [[1981]]&lt;br&gt;[[Zagreb]], [[Chorvátsko]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Zagreb
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Zagreb&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Sarda
| [[17. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4k&quot; /&gt;
|-
| 135.
| [[Vlado Razum]]
| [[6. december]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Croatia]], [[Chorvátsko]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Zagreb
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Zagreb&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Stagnum
| [[17. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4k&quot; /&gt;
|-
| 136.
| [[Joel Ocampo Gorostieta]]
| [[21. august]] [[1963]]&lt;br&gt;[[El Paso de Tierra Caliente]], [[Mexiko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Ciudad Altamirano
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Zamora in Mexico
| [[20. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4l&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 20.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/20/0885/01587.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 137.
| [[Elieser Antonio Rivero Barrios]]
| [[15. august]] [[1975]]&lt;br&gt;[[Carora]], [[Venezuela]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San Felipe
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San Fernando de Apure
| [[21. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4m&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 21.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/21/0888/01592.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 138.
| [[Miro Relota]]
| [[1. júl]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Busovača]], [[Bosna a Hercegovina]]
| definítor františkánskej provincie Bosna Srebrena
| vojenský ordinár [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]
| [[21. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4m&quot; /&gt;
|- 
| 139.
| [[Stephen Hero]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[19. december]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Québec]], [[Kanada]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Prince Albert
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Edmonton
| [[21. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4m&quot; /&gt;
|-
| 140.
| [[Samuel Naceno Agcaracar]]
| [[4. december]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Claveria]], [[Filipíny]]
| rektor seminára Božieho slova v meste Tagaytay
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San Jose
| [[21. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4m&quot; /&gt;
|-
| 141.
| [[Javier Herrera Corona]]
| [[15. máj]] [[1968]]&lt;br&gt;[[Jalisco]], [[Mexiko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Kongo (Brazzaville)|Kongu]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] Vulturaria
| [[apoštolský nuncius]] v [[Alžírsko|Alžírsku]]
| [[22. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4n&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 22.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/22/0892/01611.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 142.
| [[Yohanes Hans Monteiro]]
| [[15. apríl]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Larantuka]], [[Indonézia]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Larantuka
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Larantuka
| [[22. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4n&quot; /&gt;
|-
| 143.
| [[Rabindra Kumar Ranasingh]]
| [[9. júl]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Kasabasa]], [[India]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Cuttack-Bhubaneswar
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Cuttack-Bhubaneswar&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Thuburbo Majus
| [[22. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4n&quot; /&gt;
|- 
| 144.
| [[Grzegorz Ryś]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[9. február]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Krakov]], [[Poľsko]]
| Lodžský [[arcibiskup]]
| [[krakov]]ský [[arcibiskup]]
| [[26. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4o&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 26.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/26/0909/01649.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 145.
| [[Jesús Alberto Torres Ariza]]
| [[6. jún]] [[1975]]&lt;br&gt;[[Urumita]], [[Kolumbia]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Valledupar
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San José del Guaviare
| [[26. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4o&quot; /&gt;
|-
| 146.
| [[Joshy George Pottackal]]
| [[30. apríl]] [[1977]]&lt;br&gt;[[Meenkunnam]], [[India]]
| regionálny predstavený karmelitánov
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Mainz&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Ceramussa
| [[26. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4o&quot; /&gt;
|-
| 147.
| [[Celso Alexandre]]
| [[2. september]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Chavantes]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Ourinhos
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Sao Paulo&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Capsa
| [[26. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4o&quot; /&gt;
|-
| 148.
| [[Márcio Antonio Vidal de Negreiros]]
| [[8. október]] [[1967]]&lt;br&gt;[[Dois Córregos]], [[Brazília]]
| [[kňaz]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Sao Paulo&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Catula
| [[26. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4o&quot; /&gt;
|-
| 149.
| [[Martin Marahrens]]
| [[24. máj]] [[1977]]&lt;br&gt;[[Gahrden]], [[Nemecko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Hildesheim
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Hildesheim&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Cercina
| [[28. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4p&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 28.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/28/0924/01682.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 150.
| [[Edward Baretto]]
| [[5. január]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Nirkan]], [[India]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Darjeeling
| [[biskup koadjútor]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Darjeeling
| [[29. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4r&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 29.11.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/11/29/0929/01672.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 151.
| [[Jânison de Sá Santos]]
| [[8. december]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Propriá]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Propriá
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Fortaleza&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Cillium
| [[29. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4r&quot; /&gt;
|-
| 152.
| [[Antônio Carlos do Nascimento]]
| [[22. november]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Fortaleza]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Fortaleza
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Fortaleza&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Cibaliana
| [[29. november]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4r&quot; /&gt;
|- id=&quot;december2025&quot;
! colspan=&quot;7&quot; |December
|-
| 153.
| [[Mario Alberto Avilés]]
| [[16. september]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Mexico City]], [[Mexiko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Brownsville&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Cataquas
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Corpus Christi
| [[1. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4s&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 01.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/01/0938/01733.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 154.
| [[François Halyday Mbouangui]]
| [[4. október]] [[1977]]&lt;br&gt;[[Mindouli]], [[Konžská republika]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Nkayi
| [[biskup koadjútor]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Nkayi
| [[1. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4s&quot; /&gt;
|-
| 155.
| [[Evandro Campos Maria]]
| [[25. apríl]] [[1974]]&lt;br&gt;[[Belo Horizonte]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Belo Horizonte
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Belo Horizonte&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Cilibia
| [[3. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4t&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 03.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/03/0947/01723.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 156.
| [[John Mario Mesa Palacio]]
| [[8. jún]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Belmira]], [[Kolumbia]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Santa Rosa de Osos
| apoštolský vikár Leticia
| [[4. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4u&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 04.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/04/0949/01727.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 157.
| [[Salvador González Morales]]
| [[20. december]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Mexico City]], [[Mexiko]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Cancún-Chetumal&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Lacubaza
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Cancún-Chetumal
| [[6. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4v&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 06.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/06/0963/01747.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 158.
| [[José Eugenio Ramos Delgado]]
| [[28. október]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Monclova]], [[Mexiko]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Monterrey
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Monterrey&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Mattiana
| [[6. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4v&quot; /&gt;
|-
| 159.
| [[Andrés Carrascosa Coso]]
| [[16. december]] [[1955]]&lt;br&gt;[[Cuenca]], [[Španielsko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Ekvádor]]e&lt;br&gt;[[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] Elo
| [[apoštolský nuncius]] v [[Portugalsko|Portugalsku]]
| [[11. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4w&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 11.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/11/0976/01769.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 160.
| [[Luciano Maza Huamán]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[4. jún]] [[1957]]&lt;br&gt;[[Castilla]], [[Peru]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza (biskupstvo)|arcidiecézy]] Piura
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Piura
| [[12. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4x&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 12.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/12/0978/01773.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 161.
| [[Juan Carlos Asqui Pilco]]
| [[7. december]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Tacna]], [[Peru]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tacna y Moquegua&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Arpi
| [[biskup]] prelát Chuquibamba
| [[12. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4x&quot; /&gt;
|-
| 162.
| [[Vincent Ouma Odundo]]
| [[1. jún]] [[1978]]&lt;br&gt;[[Kisumu]], [[Keňa]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza (biskupstvo)|arcidiecézy]] Kisumu
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Kisumu&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Giru Marcelli
| [[14. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4y&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 14.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/14/0987/01782.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 163.
| [[Mohottige Don Nishantha Sagara Jayamanne]]
| [[25. jún]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Bopitiya]], [[Srí Lanka]]
| [[kňaz]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Anuradhapura
| [[16. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;4z&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 16.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/16/0992/01788.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 164.
| [[Lucio Andrice Muandula]]
| [[9. október]] [[1959]]&lt;br&gt;[[Maputo]], [[Mozambik]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Xai-Xai
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Chimoio
| [[17. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 17.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/17/0994/01800.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 165.
| [[Ramon Bejarano]]
| [[17. júl]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Texas]], [[Spojené štáty]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San Diego&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Carpi
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Monterey in California
| [[17. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5a&quot; /&gt;
|- 
| 166.
| [[Ronald Aldon Hicks]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[4. august]] [[1967]]&lt;br&gt;[[Chicago]], [[Spojené štáty]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Joliet
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[New York]]
| [[18. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 18.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/18/0999/01813.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 167.
| [[Richard Moth]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[8. júl]] [[1958]]&lt;br&gt;[[Chingola]], [[Zambia]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Arundel and Brighton
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Westminster (štvrť City of Westminster)|Westminster]]
| [[19. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 19.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/19/1001/01817.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 168.
| [[Manuel de Jesús Rodríguez]]
| [[15. január]] [[1974]]&lt;br&gt;[[Santo Domingo]], [[Dominikánska republika]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Brooklyn
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Palm Beach
| [[19. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5c&quot; /&gt;
|-
| 169.
| [[Peter Dai Bui]]
| [[11. január]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Phú Qu?c]], [[Vietnam]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Phoenix
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Phoenix&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Ausafa
| [[19. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5c&quot; /&gt;
|-
| 170.
| [[Germanus Kwak Jin-Sang]]
| [[20. december]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Suwon]], [[Kórejská republika]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Suwon
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Suwon&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Forma
| [[20. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 20.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/20/1004/01826.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 171.
| [[James Misko]]
| [[18. jún]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Los Angeles]], [[Spojené štáty]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Austin
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tucson
| [[22. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5e&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 22.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/22/1009/01833.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 172.
| [[Gerard Bradley]]
| [[22. október]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Southwark
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Southwark&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Beverley
| [[22. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5e&quot; /&gt;
|-
| 173.
| [[António Manuel Bogaio Constantino]]
| [[9. november]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Tete]], [[Mozambik]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Beira&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Sutunurca
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Caia
| [[23. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5f&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 23.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/23/1011/01836.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 174.
| [[Simon Kofi Appiah]]
| [[1. júl]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Teteman]], [[Ghana]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Jasikan
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Jasikan
| [[23. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5f&quot; /&gt;
|-
| 175.
| [[Alberto Valentín Castillo García]]
| [[29. september]] [[1969]]&lt;br&gt;[[La Guaira]], [[Venezuela]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] La Guaira
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Los Teques
| [[27. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5g&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 27.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/27/1018/01843.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 176.
| [[Sergio Roberto Bosco]]
| [[1. február]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Sampacho]], [[Argentína]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Villa de la Concepción del Río Cuarto
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Villa de la Concepción del Río Cuarto&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Cissi
| [[30. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5h&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 30.12.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/12/30/1024/01851.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 177.
| [[Milton Zonta]]
| [[2. jún]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Videira]], [[Brazília]]
| Bývalý generálny predstavený Spoločnosti Božského Spasiteľa
| [[biskup koadjútor]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Criciúma
| [[30. december]] [[2025]]&lt;ref name=&quot;5h&quot; /&gt;
|}

== 2026 ==
[[#januar2026|Január]] · [[#februar2026|Február]] · [[#marec2026|Marec]] · [[#april2026|Apríl]] · [[#maj2026|Máj]] · [[#jun2026|Jún]] · [[#jul2026|Júl]]&lt;!--[[#august2026|august]] [[#september2026|september]] [[#oktober2026|október]] [[#november2026|november]] [[#december2026|december]] --&gt;  

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | Poradie
! colspan=&quot;3&quot; | Biskup
! rowspan=&quot;2&quot; | Nové biskupské vymenovanie
! rowspan=&quot;2&quot; | Dátum biskupského vymenovania
|-
! Meno
! Dátum narodenia
! Stav pred vymenovaním
|- id=&quot;januar2026&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | Január
|-
| 1.
| [[Luís Gonzaga Silva Pepeu]]
| [[18. február]] [[1957]]&lt;br&gt;[[Caruaru]], [[Brazília]]
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Vitória da Conquista
| [[arcibiskup]]{{--}}[[biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Baturité
| [[1. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5i&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 01.01.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/01/01/0003/00003.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 2.
| [[Osmany Massó Cuesta]]
| [[18. december]] [[1976]]&lt;br&gt;[[Santiago de Cuba]], [[Kuba]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Santiago de Cuba
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Santísimo Salvador de Bayamo y Manzanillo
| [[3. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5j&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 03.01.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/01/03/0007/00008.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 3.
| [[Joseph Maluki Mwongela]]
| [[7. apríl]] [[1968]]&lt;br&gt;[[Kakumi]], [[Keňa]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Kitui
| [[Biskup koadjútor]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Machakos
| [[4. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5k&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 04.01.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/01/04/0010/00014.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 4.
| [[Mark Freeman]]
| [[13. september]] [[1959]]&lt;br&gt;[[Launceston]], [[Austrália (štát)|Austrália]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Hobart
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Ballarat
| [[7. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5l&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 07.01.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/01/07/0015/00030.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 5.
| [[John Samuel Bonnici]]
| [[17. február]] [[1965]]&lt;br&gt;[[New York]], [[Spojené štáty]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[New York]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Arindela
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Rochester
| [[7. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5l&quot; /&gt;
|-
| 6.
| [[Rumen Ivanov Stanev]]
| [[19. august]] [[1979]]&lt;br&gt;[[Kaloyanovo]], [[Bulharsko]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Sofia–Plovdiv&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Simidicca
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Sofia–Plovdiv
| [[7. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5l&quot; /&gt;
|- 
| 7.
| [[Marco Aurélio Gubiotti]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[21. október]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Ouro Fino]], [[Brazília]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Itabira–Fabriciano
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Juiz de Fora
| [[8. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5m&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 08.01.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/01/08/0020/00041.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 8.
| [[José Roberto Fortes Palau]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[9. apríl]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Jacareí]], [[Brazília]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Limeira
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Sorocaba
| [[8. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5m&quot; /&gt;
|-
| 9.
| [[Prosper Baltazar Lyimo]]
| [[20. august]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Kyou]], [[Tanzánia]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Arusha&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Vanariona
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Bariadi
| [[8. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5m&quot; /&gt;
|-
| 10.
| [[Domenico Basile]]
| [[3. jún]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Andria]], [[Taliansko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Andria
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Molfetta-Ruvo-Giovinazzo-Terlizzi
| [[9. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5n&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 09.01.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/01/09/0023/00049.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 11.
| [[Sithembele Anton Sipuka]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[27. apríl]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Idutywa]], [[Kórejská republika]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Umtata
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Cape Town
| [[9. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5n&quot; /&gt;
|-
| 12.
| [[Felice Accrocca]]
| [[2. december]] [[1959]]&lt;br&gt;[[Cori]], [[Taliansko]]
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Benevento
| [[arcibiskup]]{{--}}[[biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Assisi-Nocera Umbra-Gualdo Tadino&lt;br&gt;[[arcibiskup]]{{--}}[[biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Foligno
| [[10. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5o&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 10.01.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/01/10/0026/00053.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 13.
| [[Joseph Francis Badji]]
| [[1. január]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Ziguinchor]], [[Senegal]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Ziguinchor
| [[biskup koadjútor]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Kolda
| [[10. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5o&quot; /&gt;
|-
| 14.
| [[Mirosław Adamczyk]]
| [[16. júl]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Gdańsk]], [[Poľsko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Argentína|Argentíne]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Albánsko|Albánsku]]
| [[14. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5p&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 14.01.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/01/14/0036/00074.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 15.
| [[Giorgio Lingua]]
| [[23. marec]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Fossano]], [[Taliansko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Izrael|Izraeli]]&lt;br&gt;[[pápežský legát|apoštolský delegát]] v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]] a [[Palestína|Palestíne]]
| [[22. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5r&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 22.01.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/01/22/0060/00121.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 16.
| [[José Armando Álvarez Cano]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[30 január]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Jiquilpan]], [[Mexiko]]
| [[koadjútor]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Morelia]], [[Mexiko]]
| [[arcibiskup]] [[metropolita]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Morelia]], [[Mexiko]]
| [[19. január]] [[2026]]
|-
| 16.
| [[Cyril Buhayan Villareal]]
| [[1. marec]] [[1974]]&lt;br&gt;[[Mambusao]], [[Filipíny]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Capiz
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Kalibo
| [[24. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5s&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 24.01.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/01/24/0065/00128.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 17.
| [[Dominic Kimengich]]
| [[23. apríl]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Kitur]], [[Keňa]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Eldoret
| [[arcibiskup]] [[biskup koadjútor|koadjútor]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Mombasa
| [[28. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5t&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 28.01.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/01/28/0073/00146.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 18.
| [[Trinidad Antonio Márquez Guerrero]]
| [[12. november]] [[1965]]&lt;br&gt;[[San Julián]], [[Mexiko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San Juan de los Lagos
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] San Juan de los Lagos&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Melzi
| [[28. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5t&quot; /&gt;
|-
| 19.
| [[Relwendé Kisito Ouédraogo]]
| [[9. apríl]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Gourcy]], [[Burkina]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Ouahigouya
| [[apoštolský nuncius]] v [[Konžská demokratická republika|Kongu]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Hilta
| [[28. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5t&quot; /&gt;
|-
| 20.
| [[Andrzej Józwowicz]]
| [[14. január]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Boćki]], [[Poľsko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Irán|Iráne]]
| [[apoštolský nuncius]] na [[Srí Lanka|Srí Lanku]]
| [[31. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5u&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 31.01.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/01/31/0087/00169.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 21.
| [[Leslie Clifford D’Souza]]
| [[19. august]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Yermal]], [[India]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Udupi
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Udupi
| [[31. január]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5u&quot; /&gt;
|- id=&quot;februar2026&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | Február
|- 
| 22.
| [[Stanislav Přibyl (biskup)|Stanislav Přibyl]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[16. november]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Praha]], [[Česko]]
| [[Litoměřická diecéza|litoměřický]] [[diecézny biskup]]
| [[Pražská arcidiecéza|pražský]] [[arcibiskup]]
| [[2. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5v&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 02.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/02/0092/00174.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 23.
| [[Luis Dario Martín]]
| [[4. marec]] [[1961]]&lt;br&gt;[[General Pico]], [[Argentína]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Santa Rosa in Argentina&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Bisenzio
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Santa Rosa in Argentina
| [[2. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5v&quot; /&gt;
|-
| 24.
| [[Krzysztof Zadarko]]
| [[2. september]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Słupsk]], [[Poľsko]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Koszalin–Kołobrzeg&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Cavaillon
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Koszalin–Kołobrzeg
| [[2. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5v&quot; /&gt;
|-
| 25.
| [[Nelson Po]]
| [[5. jún]] [[1968]]&lt;br&gt;[[Leyte]], [[Filipíny]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Perth
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Perth&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Agunto
| [[2. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5v&quot; /&gt;
|-
| 26.
| [[Aldemiro Sena dos Santos]]
| [[26. jún]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Ibirataia]], [[Brazília]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Guarabira
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Teixeira de Freitas–Caravelas
| [[4. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5w&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 04.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/04/0098/00199.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 27.
| [[Margarito Salazar Cárdenas]]
| [[22. február]] [[1958]]&lt;br&gt;[[Matamoros]], [[Mexiko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Matehuala
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tampico
| [[6. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5x&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 06.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/06/0109/00214.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 28.
| [[James Robert Golka]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[22. september]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Grand Island]], [[Spojené štáty]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Colorado Springs
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Denver
| [[7. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5y&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 07.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/07/0111/00219.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 29.
| [[Relwendé Kisito Ouédraogo]]
| [[9. apríl]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Gourcy]], [[Burkina]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Konžská demokratická republika|Kongu]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Hilta
| [[apoštolský nuncius]] v [[Gabon|Gabone]]
| [[10. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;5z&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 10.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/10/0117/00229.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 30.
| [[Jude Thaddeus Okolo]]
| [[18. december]] [[1956]]&lt;br&gt;[[Kano (mesto)|Kano]], [[Nigéria]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Česko|Česku]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Novica
| [[apoštolský nuncius]] na [[Haiti]]
| [[11. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 11.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/11/0119/00231.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 31.
| [[José Alberto González Juárez]]
| [[19. december]] [[1967]]&lt;br&gt;[[El Parral]], [[Mexiko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tuxtepec
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Campeche
| [[11. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6a&quot; /&gt;
|-
| 32.
| [[Adolfo Miguel Castano Fonseca]]
| [[27. september]] [[1962]]&lt;br&gt;[[San Mateo Mozoquilpan]], [[Mexiko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Azcapotzalco
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Atlacomulco
| [[11. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6a&quot; /&gt;
|-
| 33.
| [[Martin Laliberté]]
| [[13. december]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Quebec]], [[Kanada]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Trois-Rivieres
| [[biskup koadjútor]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Saint-Jean-Longueuil
| [[11. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6a&quot; /&gt;
|-
| 34.
| [[José Silvio de Brito]]
| [[26. december]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Cruzeta]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Natal
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Natal&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Menefessi
| [[12. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 12.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/12/0121/00242.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 35.
| [[John Berinyuy Tata]]
| [[18. december]] [[1975]]&lt;br&gt;[[Mbuluf-Shisong]], [[Kamerun]]
| rektor Katolíckej univerzity v Kamerune
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Bamenda&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Casae Nigrae
| [[13. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 13.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/13/0123/00246.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 36.
| [[Rubén Darío Jaramillo Montoya]]
| [[15. august]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Santa Rosa de Cabal]], [[Kolumbia]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Buenaventura
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Montería
| [[14. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 14.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/14/0126/00251.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 37.
| [[Francisco Antonio Agnelo Jacinto Pinheiro]]
| [[6. júl]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Raia]], [[India]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Goa and Daman
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Sindhudurg
| [[14. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6d&quot; /&gt;
|-
| 38.
| [[Javier Herrera Corona]]
| [[15. máj]] [[1968]]&lt;br&gt;[[Autlán]], [[Mexiko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Alžírsko|Alžírsku]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Tunisko|Tunisku]]
| [[16. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6e&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 16.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/16/0133/00262.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 39.
| [[Teodoro Mendes Tavares]]
| [[7. január]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Santiago]], [[Kapverdy]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Ponta de Pedras
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Santiago de Cabo Verde
| [[16. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6e&quot; /&gt;
|-
| 40.
| [[Amos Mabuti Masemola]]
| [[5. marec]] [[1978]]&lt;br&gt;[[Winterveld]], [[Kórejská republika]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Pretoria
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Kroonstad
| [[17. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6f&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 17.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/17/0135/00269.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 41.
| [[Gaspard Béby Gnéba]]
| [[6. január]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Tehiri Guitry]], [[Pobrežie Slonoviny]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Man
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Abidjan&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Putia in Numidia
| [[19. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6g&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 19.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/19/0144/00289.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 42.
| [[Landry Philippe Rasamison]]
| [[3. máj]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Ambanja]], [[Madagaskar]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Port Victoria
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Port Victoria
| [[21. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6h&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 21.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/21/0152/00293.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 43.
| [[Francesco Antonio Soddu]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[24. október]] [[1959]]&lt;br&gt;[[Chiaramonti]], [[Taliansko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Terni-Narni-Amelia
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Sassari
| [[21. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6h&quot; /&gt;
|-
| 44.
| [[Francis Duffy]]
| [[21. apríl]] [[1958]]&lt;br&gt;[[Bawnboy]], [[Írsko]]
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Tuam
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Killala
| [[23. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6i&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 23.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/23/0156/00301.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 45.
| [[Luis Augusto Campos Flórez]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[23. august]] [[1958]]&lt;br&gt;[[Bogotá]], [[Kolumbia]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Socorro y San Gil
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Bucaramanga
| [[24. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6j&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 24.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/24/0156/00302.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 46.
| [[Stefano Sparapani]]
| [[24. júl]] [[1956]]&lt;br&gt;[[Rím]], [[Taliansko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] [[Rím]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] [[Rím]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Bisenzio
| [[25. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6k&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 25.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/25/0158/00304.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 47.
| [[Alessandro Zenobbi]]
| [[10. november]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Rím]], [[Taliansko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] [[Rím]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] [[Rím]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Biccari
| [[25. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6k&quot; /&gt;
|-
| 48.
| [[Andrea Carlevale]]
| [[8. apríl]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Rím]], [[Taliansko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] [[Rím]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] [[Rím]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Atella
| [[25. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6k&quot; /&gt;
|-
| 49.
| [[Marco Valenti]]
| [[28. február]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Rím]], [[Taliansko]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] [[Rím]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] [[Rím]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Arpi
| [[25. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6k&quot; /&gt;
|-
| 50.
| [[Assandé Darius Ekou]]
| [[27. apríl]] [[1968]]&lt;br&gt;[[Bongouanou]], [[Pobrežie Slonoviny]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Abengourou
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Agboville
| [[27. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6l&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 27.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/27/0160/00306.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 51.
| [[François Sylla]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[9. apríl]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Siboty]], [[Guinea (štát)|Guinea]] 
| [[koadjútor]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Conkary]], [[Guinea (štát)|Guinea]] 
| [[arcibiskup]] [[metropolita]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Conkary]], [[Guinea (štát)|Guinea]] 
| [[28. február]] [[2026]]
|-
| 51.
| [[Wojciech Załuski]]
| [[5. apríl]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Załuski-Lipniewo]], [[Poľsko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Malajzia|Malajzii]] a [[Východný Timor|Východnom Timore]]&lt;br&gt;[[pápežský legát|apoštolský delegát]] v [[Brunej|Bruneji]]
| [[apoštolský nuncius]] na [[Malta|Malte]]
| [[28. február]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6m&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 28.02.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/02/28/0163/00311.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- id=&quot;marec2026&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | Marec
|- 
| 52.
| [[Mário Antônio da Silva]]
| [[17. október]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Itararé]], [[Brazília]]
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Cuiabá
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Aparecida
| [[2. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6n&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 02.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/02/0168/00317.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 53.
| [[Sean Buslig Mejia]]
| [[3. marec]] [[1972]]&lt;br&gt;[[Tabuk]], [[Filipíny]]
| [[kňaz]]
| apoštolský vikár Tabuk
| [[3. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6o&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 03.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/03/0170/00321.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 54.
| [[Milan Lach]]
| [[18. november]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Kežmarok]], [[ČSSR]]
| [[Bratislavská eparchia|Bratislavský]] [[pomocný biskup]]
| [[Bratislavská eparchia|bratislavský]] [[Eparcha (biskup)|eparchiálny biskup]]
| [[6. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6p&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 06.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/06/0179/00341.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 55.
| [[Gabriele Giordano Caccia]]
| [[24. február]] [[1958]]&lt;br&gt;[[Miláno]], [[Taliansko]]
| stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN, [[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Sepino
| [[Apoštolský nuncius]] v [[Spojené štáty|USA]]
| [[7. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6r&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 07.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/07/0182/00346.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 56.
| [[Khalid Rehmat]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[5. august]] [[1968]]&lt;br&gt;[[Mianwali]], [[Pakistan]]
| apoštolský vikár Quetta
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Lahore
| [[10. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6s&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 10.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/10/0190/00359.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 57.
| [[Sebastian Francis Shaw]]
| [[14. november]] [[1957]]&lt;br&gt;[[Padri-Jo-Goth]], [[Pakistan]]
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Lahore
| apoštolský vikár Quetta
| [[10. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6s&quot; /&gt;
|- 
| 58.
| [[Konrad Krajewski]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[25. november]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Lodž]], [[Poľsko]]
| Pápežský almužník
| [[Lodž|lodžský]] [[arcibiskup]] [[metropolita]]
| [[12. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6t&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 12.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/12/0194/00373.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 59.
| [[Luis Marín de San Martín]]
| [[21. august]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Madrid]], [[Španielsko]]
| [[titulárny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Suliana
| [[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Suliana
| [[12. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6t&quot; /&gt;
|-
| 60.
| [[Leopoldo Girelli]]
| [[13. marec]] [[1953]]&lt;br&gt;[[Predore]], [[Taliansko]]
| [[Apoštolský nuncius]] v [[India|Indii]] a [[Nepál|Nepáli]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Capreae
| [[Apoštolský nuncius]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]
| [[13. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6u&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 13.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/13/0197/00380.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 61.
| [[Godfrey Mullen]]
| [[22. január]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Illinois]], [[USA]]
| [[kňaz]] arciopátstva Saint Meinrad
| [[diecézny biskup]] v [[diecéza (biskupstvo)|diecéze]] Belleville
| [[13. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6u&quot; /&gt;
|-
| 62.
| [[Jefferson Santos Pinheiro]]
| [[17. júl]] [[1976]]&lt;br&gt;[[Propriá]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecéze]] Aracaju
| [[pomocný biskup]] v [[arcidiecéza|arcidiecéze]] Aracaju&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tagaria
| [[13. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6u&quot; /&gt;
|-
| 63.
| [[José Manuel León]]
| [[29. október]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Barquisimeto]], [[Venezuela]]
| [[kňaz]]
| [[pomocný biskup]] v [[arcidiecéza|arcidiecéze]] Caracas&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Gigthi
| [[18. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6v&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 18.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/18/0215/00413.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 64.
| [[José Dionisio Gómez Gouveia]]
| [[4. jún]] [[1966]]&lt;br&gt;[[La Guaira]], [[Venezuela]]
| [[kňaz]] v [[arcidiecéza|arcidiecéze]] Caracas
| [[pomocný biskup]] v [[arcidiecéza|arcidiecéze]] Caracas&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Fuerteventura
| [[18. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6v&quot; /&gt;
|-
| 65.
| [[Luigi Roberto Cona]]
| [[10. november]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Niscemi]], [[Taliansko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Salvádor|Salvádore]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Sýria|Sýrii]]
| [[19. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6w&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 19.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/19/0217/00416.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 66.
| [[Alfonso María Bauer Ormazábal]]
| [[29. júl]] [[1968]]&lt;br&gt;[[Montevideo]], [[Uruguaj]]
| [[kňaz]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Florida
| [[19. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6w&quot; /&gt;
|-
| 67.
| [[Noël Bernard Coulibaly]]
| [[17. december]] [[1976]]&lt;br&gt;[[Niono]], [[Mali]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Sikasso
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Sikasso
| [[19. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6w&quot; /&gt;
|-
| 68.
| [[Hailemariam Medhin Tesfay]]
| [[1. október]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Alitena]], [[Etiópia]]
| [[kňaz]] 
| [[biskup koadjútor|koadjútor]] apoštolského vikariátu Gambella
| [[21. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6x&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 21.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/21/0222/00429.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 69.
| [[Manoel de Oliveira Soares Filho]]
| [[25. september]] [[1965]]&lt;br&gt;[[São Domingos do Capim]], [[Brazília]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Palmeira dos Índios
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Castanhal
| [[24. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6z&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 24.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/24/0227/00439.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 70.
| [[Ángel Antonio Recinos Lemus]]
| [[2. august]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Azulco]], [[Guatemala]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Zacapa y Santo Cristo de Esquipulas
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Escuintla
| [[24. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;6z&quot; /&gt;
|-
| 71.
| [[Anthony Randazzo]]
| [[7. október]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Sydney]], [[Austrália]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Broken Bay
| [[arcibiskup]] ad personam
| [[25. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 25.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/25/0231/00451.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 72.
| [[Renzo Pegoraro]]
| [[4. jún]] [[1959]]
| predseda Pápežskej akadémie pre život
| [[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] Gabii
| [[25. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7a&quot; /&gt;
|-
| 73.
| [[Paul Gomes]]
| [[3. september]] [[1962]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Rajshahi
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Joypurhat
| [[25. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7a&quot; /&gt;
|-
| 74.
| [[Moises Cuevas]]
| [[25. november]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Cuenca]], [[Filipíny]]
| apoštolský vikár Calapan
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Calapan
| [[25. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7a&quot; /&gt;
|-
| 75.
| [[Gerardo Fortich Saco]]
| [[16. október]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Tagbilaran]], [[Filipíny]]
| [[kňaz]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tagbilaran
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Tagbilaran
| [[25. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7a&quot; /&gt;
|-
| 76.
| [[Heiner Wilmer]]
| [[9. apríl]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Emsland]], [[Nemecko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Hildesheim
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Münster
| [[26. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 26.03.2026| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/26/0235/00463.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 77.
| [[Obed Muriungi Karobia]]
| [[29. jún]] [[1979]]&lt;br&gt;[[Keňa]], [[Afrika]]
| [[kňaz]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Nairobi&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Timida
| [[26. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7b&quot; /&gt;
|-
| 78.
| [[Edgar Peña Parra]]
| [[6. marec]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Maracaibo]], [[Venezuela]]
| [[substitút pre všeobecné záležitosti]] [[Štátny sekretariát|Štátneho sekretariátu]]
| [[apoštolský nuncius|apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]]
| [[30. marec]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 30.03.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/30/0247/00482.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- id=&quot;april2026&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | Apríl
|-
| 79.
| [[Daniel Meagher]]
| [[10. november]] [[1961]]&lt;br&gt;[[West Wyalong]], [[Austrália]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Sydney]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Pocofeltus
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Rockhampton
| [[1. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 01.04.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/04/01/0253/00498.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 80.
| [[Benoît Aubert]]
| [[30. máj]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Porto-Vecchio]], [[Francúzsko]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Paríž]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza (biskupstvo)|diecézy]] Limoges
| [[8. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7e&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 08.04.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/04/08/0267/00572.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 81.
| [[Hubertus van Megen]]
| [[4. október]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Eygelshoven]], [[Holandsko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Keňa|Keni]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Nemecko|Nemecku]]
| [[9. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7f&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 09.04.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/04/09/0271/00579.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 82.
| [[Isaac Gaglo]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[7. október]] [[1958]]&lt;br&gt;[[Kpémé]], [[Togo]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Aného
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Lomé
| [[10. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7g&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 10.04.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/04/10/0274/00583.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 83.
| [[Joseph Ferdinand Guy Boulanger]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[6. jún]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Sainte-Cécile-de-Whitton]], [[Quebec]], [[Kanada]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Rouyn-Noranda&lt;br&gt;[[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Amos
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Sherbrooke
| [[10. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7g&quot; /&gt;
|-
| 84.
| [[Lawrence Ofentse Pheto]]
| [[12. marec]] [[1976]]&lt;br&gt;[[Ramotswa]], [[Quebec]], [[Botswana]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Gaborone]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Francistown
| [[10. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7g&quot; /&gt;
|-
| 85.
| [[Claudio Pablo Castricone]]
| [[16. apríl]] [[1958]]&lt;br&gt;[[Villa Constitución]], [[Argentína]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza|diecézy]] [[Orán]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Castra Nova
| [[Biskup koadjútor]] [[diecéza|diecézy]] [[Orán]]
| [[10. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7g&quot; /&gt;
|-
| 86.
| [[Joseph de Metz-Noblat]]
| [[6. február]] [[1959]]&lt;br&gt;[[Cherbourg]], [[Francúzsko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Langres
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Verdun
| [[11. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7h&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 11.04.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/04/11/0277/00592.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 87.
| [[Rene Ramirez]]
| [[29. marec]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Gapan]], [[Filipíny]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Melbourne&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Mauriana
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Sandhurst
| [[11. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7h&quot; /&gt;
|-
| 88.
| [[Patrick Ngwenya]]
| [[1. február]] [[1967]]&lt;br&gt;[[Mutare]], [[Zimbabwe]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Harare
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Chinhoyi
| [[11. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7h&quot; /&gt;
|-
| 89.
| [[John Baptist Nguyễn Quốc Hưng]]
| [[12. január]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Buôn Ma Thuột]], [[Vietnam]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Ban Mê Thuôt
| [[Biskup koadjútor]] [[diecéza|diecézy]] Quy Nhon
| [[11. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7h&quot; /&gt;
|-
| 90.
| [[John Baptist Nguyễn Quang Tuyến]]
| [[26. máj]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Ho Chi Minh City]], [[Vietnam]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Ho Chi Minh City
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Ho Chi Minh City&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Perdices
| [[11. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7h&quot; /&gt;
|-
| 91.
| [[Pavol III. Nona]]&lt;br /&gt;(Amel Shamon Nona)
| [[1. november]] [[1967]]&lt;br&gt;[[Alqosh]], [[Irak]]
| [[arcibiskup]]{{--}}[[biskup]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] Saint Thomas the Apostle
| [[patriarcha]] [[Bagdad]]u
| [[12. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7i&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Dalle Chiese Orientali, 13.04.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/04/13/0285/00610.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 92.
| [[Motlatsi Meshack Phomane]]
| [[14. november]] [[1975]]&lt;br&gt;[[Tshenola]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Umtata
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Bethlehem
| [[14. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7j&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 14.04.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/04/14/0293/00614.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 93.
| [[Jean-Marie Vianney Musul Masas]]
| [[23. august]] [[1974]]&lt;br&gt;[[Fungurume]], [[Kongo (Brazzaville)|Kongo]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Lubumbashi
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Lubumbashi&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] [[Satafis]]
| [[15. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7k&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 15.04.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/04/15/0297/00619.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 94.
| [[Michele Morandi]]
| [[30. marec]] [[1976]]&lt;br&gt;[[Alfonsine]], [[Taliansko]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Faenza–Modigliana
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Faenza–Modigliana
| [[18. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7l&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 18.04.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/04/18/0307/00632.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 95.
| [[Nicolás Gregorio Nava Rojas]]
| [[8. december]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Maracaibo]], [[Venezuela]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Machiques
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Cabimas
| [[18. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7l&quot; /&gt;
|-
| 96.
| [[Augusto Mascagna]]
| [[12. marec]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Caprarola]], [[Taliansko]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Civita Castellana
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Pescia&lt;br&gt;[[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Pistoia
| [[20. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7m&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 20.04.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/04/20/0316/00640.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 97.
| [[Daniel Miehm]]
| [[27. august]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Kitchener]], [[Kanada]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Peterborough
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] London
| [[21. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7n&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 21.04.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/04/21/0320/00643.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 98.
| [[Giancarlo Dellagiovanna]]
| [[18. september]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Voghera]], [[Taliansko]]
| [[Emeritný]] [[apoštolský nuncius]] v [[Burkina|Burkine]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Salvádor|Salvádore]]
| [[25. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7o&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 25.04.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/04/25/0334/00676.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 99.
| [[Wojciech Załuski]]
| [[5. apríl]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Załuski-Lipniewo]], [[Poľsko]]
| [[apoštolský nuncius]] na [[Malta|Malte]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Líbya|Líbyi]]
| [[25. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7o&quot; /&gt;
|- 
| 100.
| [[Dennis Kofi Agbenyadzi]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[9. október]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Kadjebi]], [[Ghana]]
| [[diecézny biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Berbérati
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Berbérati
| [[25. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7o&quot; /&gt;
|-
| 101.
| [[Joseph Samedi]]
| [[20. december]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Mongoumba]], [[Stredoafrická republika]]
| predstavený [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] v [[arcidiecéza|arcidiecéze]] Bangui
| [[arcibiskup]] [[biskup koadjútor|koadjútor]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Bangui
| [[25. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7o&quot; /&gt;
|-
| 102.
| [[José Magdaleno Álvarez Briceño]]
| [[2. júl]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Carache]], [[Venezuela]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Trujillo
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Guasdualito
| [[25. apríl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7o&quot; /&gt;
|-
|- id=&quot;maj2026&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | Máj
|-
| 103.
| [[Dagoberto Campos Salas]]
| [[14. marec]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Puntarenas]], [[Kostarika]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Panama|Paname]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] Forontoniana
| [[apoštolský nuncius]] v [[Ekvádor]]e
| [[1. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7p&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 01.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/01/0358/00712.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 104.
| [[Evelio Menjivar-Ayala]]
| [[14. august]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Chalatenango]], [[Salvádor]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Washington&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Aëtus
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Wheeling–Charleston
| [[1. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7p&quot; /&gt;
|-
| 105.
| [[Gary Studniewski]]
| [[8. máj]] [[1957]]&lt;br&gt;[[Ohio]], [[USA]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Washington
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Washington&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Jamestown
| [[1. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7p&quot; /&gt;
|-
| 106.
| [[Robert Paul Boxie]]
| [[12. september]] [[1980]]&lt;br&gt;[[Lake Charles]], [[USA]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Washington
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Washington&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Cataquas
| [[1. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7p&quot; /&gt;
|-
| 107.
| [[John Jairo Gomez]]
| [[15. december]] [[1975]]&lt;br&gt;[[Santa Rosa de Cabal]], [[Kolumbia]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Tyler
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Laredo
| [[1. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7p&quot; /&gt;
|-
| 108.
| [[Roch Martin]]
| [[26. september]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Sturgeon Falls]], [[Kanada]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Sault Sainte Marie
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Timmins
| [[1. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7p&quot; /&gt;
|-
| 109.
| [[Nick Vaquilar]]
| [[3. máj]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Cabugao]], [[Filipíny]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Nueva Segovia
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Urdaneta
| [[3. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7q&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 03.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/03/0364/00724.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 110.
| [[Rubén de la Cruz Martínez]]
| [[4. máj]] [[1966]]&lt;br&gt;[[San Francisco del Rincón]], [[Mexiko]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] León
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] León&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Teudali
| [[4. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7r&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 04.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/04/0367/00728.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 111.
| [[Ramón Orozco Muñoz]]
| [[15. júl]] [[1973]]&lt;br&gt;[[San Agustín]], [[Mexiko]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] San Juan de los Lagos
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] León&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Tiguala
| [[4. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7r&quot; /&gt;
|-
| 112.
| [[Michael T. Castori]]
| [[21. október]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Sacramento]], [[Kalifornia]], [[USA]]
| Rektor jezuitskej rezidencie Arrupe v Seattli
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Honolulu
| [[6. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7s&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 06.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/06/0370/00742.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 113.
| [[Peter Suphot Roeksujarit]]
| [[2. november]] [[1961]]&lt;br&gt;[[Ayutthaya]], [[Thajsko]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Bangkok]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Chiang Mai
| [[7. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7t&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 07.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/07/0376/00747.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 114.
| [[Cristino Ramos González]]
| [[16. november]] [[1975]]&lt;br&gt;[[Arroyos y Esteros]], [[Paraguaj]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] San Pedro
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Concepción en Paraguay
| [[8. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7u&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 08.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/08/0383/00755.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 115.
| [[Vijaya Paul Reddy Duggimpudi]]
| [[8. január]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Manugonda]], [[India]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Warangal
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Warangal
| [[9. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7v&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 09.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/09/0387/00762.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 116.
| [[Linus Ngenomesho]]
| [[22. august]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Manugonda]], [[India]]
| [[apoštolský administrátor]] vikariátu Rundu
| [[apoštolský vikár]] vikariátu Rundu
| [[11. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7w&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 11.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/11/0396/00771.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 117.
| [[Homero Marín Arboleda]]
| [[17. november]] [[1959]]&lt;br&gt;[[Circasia]], [[Kolumbia]]
| [[kňaz]]
| [[apoštolský vikár]] vikariátu Tierradentro
| [[12. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7x&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 12.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/12/0399/00773.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 118.
| [[John Alphonse Asiedu]]
| [[12. máj]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Adeemmra]], [[Ghana]]
| [[apoštolský vikár]] [[diecéza|diecézy]] Donkorkrom
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Donkorkrom
| [[12. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7x&quot; /&gt;
|- 
| 119.
| [[Michele Autuoro]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[27. december]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Procida]], [[Taliansko]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Neapol&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]]  Passo Corese
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Benevento
| [[13. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7y&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 13.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/13/0403/00795.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 120.
| [[Emilio Biosca Agüero]]
| [[15. december]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Fairfax]], [[Virginia]], [[USA]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Washington
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Venice in Florida
| [[13. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7y&quot; /&gt;
|-
| 121.
| [[Edilson Soares Nobre]]
| [[9. máj]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Touros]], [[Rio Grande do Norte]], [[Brazília]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Oeiras
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Guarabira
| [[13. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7y&quot; /&gt;
|-
| 122.
| [[Simon Peter Kamomoe]]
| [[26. november]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Gatundu]], [[Keňa]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza|diecézy]] Wote&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]]  Thubunae in Numidia
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Wote
| [[13. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7y&quot; /&gt;
|-
| 123.
| [[José Guadalupe Torres Campos]]
| [[19. január]] [[1960]]&lt;br&gt;[[León]], [[Mexiko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Ciudad Juárez
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Ecapetec
| [[13. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7y&quot; /&gt;
|-
| 124.
| [[Aguia Jean Martial Arnaud Kouamé]]
| [[26. marec]] [[1977]]&lt;br&gt;[[Abidjan]], [[Pobrežie Slonoviny]]
| [[kňaz]] 
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Abidjan]]&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] [[diecéza|diecézy]]  Sutunurca
| [[13. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7y&quot; /&gt;
|-
| 125.
| [[Tomasz Grysa]]
| [[16. október]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Poznań]], [[Poľsko]]
| [[apoštolský nuncius]]  na [[Madagaskar]]e,  [[Maurícius|Maurícijskej republike]] a [[Seychely|Seycheloch]], apoštolský delegát na [[Komory]]
| [[apoštolský nuncius]]  v [[Uganda|Ugande]]
| [[14. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7z&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 14.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/14/0408/00800.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 126.
| [[Michael Banach]]
| [[19. november]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Worcester]], [[Massachusetts]], [[USA]]
| [[apoštolský nuncius]]  v [[Maďarsko|Maďarsku]]
| [[apoštolský nuncius]]  v [[Argentína|Argentíne]]
| [[14. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7z&quot; /&gt;
|- 
| 127.
| [[Giampaolo Dianin]]{{Ref|metro-2026|2026}}
| [[29. október]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Teolo]], [[Taliansko]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Chioggia
| [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Gorizia
| [[14. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7z&quot; /&gt;
|-
| 128.
| [[Louie Galbines]]
| [[18. november]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Sagay]], [[Negros Occidental]], [[Filipíny]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Kabankalan
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Bacolod
| [[14. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7z&quot; /&gt;
|-
| 129.
| [[Miguel Angel Nguema Bee]]
| [[13. júl]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Bata]], [[Negros Occidental]], [[Rovníková Guinea]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Ebebiyín
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Bata
| [[14. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;7z&quot; /&gt;
|-
| 130.
| [[Patricio Larrosa Martos]]
| [[21. január]] [[1960]]&lt;br&gt;[[Huéneja]], [[Španielsko]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Guadix
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Danlí
| [[15. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 15.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/15/0410/00808.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 131.
| [[Fabrício do Prado Nunes]]
| [[14. február]] [[1978]]&lt;br&gt;[[São Gabriel]], [[Brazília]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Bagé
| [[pomocný biskup]] vojenského ordináriátu v Brazílií&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Tadamata
| [[20. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 20.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/20/0423/00833.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 132.
| [[Cesare Di Pietro]]
| [[12. marec]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Messina]], [[Taliansko]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Messina-Lipari-Santa Lucia del Mela&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Nicopolis ad Iaterum
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Locri-Gerace
| [[23. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 23.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/23/0432/00848.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 133.
| [[Santiago de Wit Guzmán]]
| [[5. september]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Valencia]], [[Španielsko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Trinidad a Tobago|Trinidade a Tobagu]], [[Antigua a Barbuda|Antique a Barbude]], [[Belize]], [[Grenada|Grenade]], [[Guyana (štát)|Guyane]], [[Svätý Krištof a Nevis|Svätom Krištofe a Nevise]], [[Svätý Vincent a Grenadíny|Svätom Vincentovi a Grenadínach]], [[Surinam]]e, na [[Bahamy|Bahamách]], [[Barbados]]e, [[Dominika (štát)|Dominike]], [[Jamajka|Jamajke]] a [[Svätá Lucia|Svätej Lucii]] a apoštolský delegát na Antilách
| [[apoštolský nuncius]] v [[Holandsko|Holandsku]]
| [[25. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 25.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/25/0439/00861.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 134.
| [[Eugene Martin Nugent]]
| [[21. október]] [[1958]]&lt;br&gt;[[Scarriff]], [[Írsko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Bahrajn]]e, [[Kuvajt]]e a [[Katar (štát)|Katare]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Česko|Česku]]
| [[25. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8d&quot; /&gt;
|-
| 135.
| [[Arnulfo Moreno Quiñonez]]
| [[25. marec]] [[1979]]&lt;br&gt;[[El Charco]], [[Kolumbia]]
| [[kňaz]] apoštolského vikariátu Guapi
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Cali&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Castra nova
| [[25. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8d&quot; /&gt;
|-
| 136.
| [[Luis Fernando de Jesús Pérez Agudelo]]
| [[21. september]] [[1967]]&lt;br&gt;[[Itagüí]], [[Kolumbia]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Medellín
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Cali&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Leges
| [[25. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8d&quot; /&gt;
|-
| 137.
| [[Francisco Castro Lalupú]]
| [[13. august]] [[1973]]&lt;br&gt;[[Bellavista-Sullana]], [[Peru]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Trujillo&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Putia in Byzacena
| [[biskup]] prelát teritoriálnej prelatúry Caravelí
| [[25. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8d&quot; /&gt;
|-
| 138.
| [[Anthony James Corcoran]]
| [[19. apríl]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Arizona]], [[USA]]
| [[apoštolský administrátor]] Kyrgyzstan
| [[titulárny biskup]] Aëtus
| [[25. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8d&quot; /&gt;
|-
| 139.
| [[Simon Jong-Gang Kim]]
| [[2. január]] [[1965]]&lt;br&gt;[[Cheongju]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Cheongju
| [[arcibiskup]] [[Biskup koadjútor|koadjútor]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Daegu
| [[26. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8e&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 26.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/26/0441/00863.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 140.
| [[Bernardino Ne Ne]]
| [[20. máj]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Loikaw]], [[Mjanmarsko]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Loikaw
| [[Biskup koadjútor|biskup koadjútor]] [[diecéza|diecézy]] Taungngu
| [[26. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8e&quot; /&gt;
|-
| 141.
| [[John Mbua Mwandi]]
| [[24. september]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Keňa]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Kitui
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Kitui
| [[27. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8f&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 27.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/27/0445/00879.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 142.
| [[Kenneth Thorson]]
| [[19. september]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Saskatoon]], [[Kanada]]
| [[kňaz]] 
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Prince Albert
| [[28. máj]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8g&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 28.05.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/05/28/0449/00885.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
|- id=&quot;jun2026&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | Jún
|-
| 143.
| [[Jeannot Martial Andrianandrainy]]
| [[13. január]] [[1976]]&lt;br&gt;[[Befelatanana]], [[Madagaskar]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Antsirabé
| [[pomocný biskup]] [[diecéza|diecézy]] Morondava&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Elephantaria in Mauretania
| [[3. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8h&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 03.06.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/06/03/0471/00922.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 144.
| [[Przemysław Tomasz Szulc]]
| [[2. jún]] [[1978]]&lt;br&gt;[[Chojnice]], [[Poľsko]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Pelplin
| [[pomocný biskup]] [[diecéza|diecézy]] Pelplin&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Cufruta
| [[11. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8i&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 11.06.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/06/11/0503/00970.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 145.
| [[Tesfaye Tadesse Gebresilasie]]
| [[22. september]] [[1969]]&lt;br&gt;[[Harar]], [[Etiópia]]
| [[pomocný biskup]] [[archieparchia|archieparchie]] Addis Abeba&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Cleopatris
| [[arcibiskup]] [[archieparchia|archieparchie]] Addis Abeba
| [[12. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8j&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 12.06.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/06/12/0510/00971.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 146.
| [[Andrés Napoleón Romero Cárdenas]]
| [[24. júl]] [[1967]]&lt;br&gt;[[Ramonal Arriba]], [[Dominikánska republika]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Barahona
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] La Vega
| [[12. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8j&quot; /&gt;
|- 
| 147.
| [[Wacław Grądalski]]
| [[25. december]] [[1964]]&lt;br&gt;[[Gorlice]], [[Poľsko]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Koszalin–Kołobrzeg
| [[pomocný biskup]] [[diecéza|diecézy]] Koszalin–Kołobrzeg&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Hadrumetum
| [[12. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8j&quot; /&gt;
|-
|- 
| 148.
| [[Elímar Gerardo Carvajal Durán]]
| [[6. jún]] [[1976]]&lt;br&gt;[[Grecia]], [[Kostarika]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Alajuela
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Puntarenas
| [[20. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8k&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 20.06.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/06/20/0535/01014.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 149.
| [[Rubén Antonio González Medina]]
| [[17. november]] [[1967]]&lt;br&gt;[[Villalba]], [[Portoriko]], [[USA]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Ponce
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Ponce
| [[24. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8l&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 24.06.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/06/24/0547/01036.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 150.
| [[Krzysztof Chudzio]]
| [[25. jún]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Przemyśl]], [[Poľsko]]
| [[pomocný biskup]] [[diecéza|diecézy]] Przemyśl&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Marazanæ
| [[biskup koadjútor]] [[diecéza|diecézy]] Rzeszów
| [[24. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8l&quot; /&gt;
|- 
| 151.
| [[Anand David Xalxo]]
| [[20. november]] [[1975]]&lt;br&gt;[[Mandar]], [[India]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Ranchi
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Ranchi&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Thinisa in Numidia
| [[24. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8l&quot; /&gt;
|- 
| 152.
| [[Johannes Zehe]]
| [[28. október]] [[1963]]&lt;br&gt;[[Neustrelitz]], [[Nemecko]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Hamburg
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Hamburg&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Aquæ Sirenses
| [[24. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8l&quot; /&gt;
|- 
| 153.
| [[Edmond Yawo Amekuse]]
| [[16. november]] [[1967]]&lt;br&gt;[[Agou-Akoumahou]], [[Togo]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Kpalimé
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Kpalimé
| [[26. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8m&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 26.06.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/06/26/0555/01049.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 154.
| [[Anton Ranjith Pillainayagam]]
| [[23. september]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Jaffna]], [[Srí Lanka]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Colombo&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Materiana
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Jaffna
| [[29. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8n&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 29.06.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/06/29/0561/01055.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 155.
| [[Jaime Uriel Sanabria Arias]]
| [[17. apríl]] [[1970]]&lt;br&gt;[[Ciénaga-Boyacá]], [[Kolumbia]]
| apoštolský vikár apoštolského vikariátu San Andrés y Providencia
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Yopal
| [[29. jún]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8n&quot; /&gt;
|-
|-
|- id=&quot;jul2026&quot;
! colspan=&quot;7&quot; | Júl
|-
|- 
| 156.
| [[Walter Erbì]]
| [[8. január]] [[1968]]&lt;br&gt;[[Turín]], [[Taliansko]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Libéria|Libérii]], [[Sierra Leone]], [[Gambia|Gambii]]
| [[apoštolský nuncius]] v [[Indonézia|Indonézii]]
| [[1. júl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8o&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 01.07.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/07/01/0567/01073.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|- 
| 157.
| [[Stephen Wang]]
| [[8. november]] [[1966]]&lt;br&gt;[[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[City of Westminster|Westimer]]
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Arundel and Brighton
| [[2. júl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8p&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 02.07.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/07/02/0570/01081.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 158.
| [[Stuart Russell Hall]]
| [[21. august]] [[1962]]&lt;br&gt;[[Melbourne]], [[Austrália (štát)|Austrália]]
| [[kňaz]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Melbourne]]
| vojenský ordinár [[Austrália (štát)|Austrálie]]
| [[3. júl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8q&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 03.07.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/07/03/0572/01083.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 159.
| [[Ramiro Ernesto Landaverde Orellana]]
| [[18. máj]] [[1976]]&lt;br&gt;[[Chalatenango]], [[Salvádor]]
| [[kňaz]] [[diecéza|diecézy]] Chalatenango
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Zacatecoluca
| [[6. júl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8r&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 06.07.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/07/06/0581/01093.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| 160.
| [[Christian Würtz]]
| [[31. máj]] [[1971]]&lt;br&gt;[[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]
| [[pomocný biskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Freiburg&lt;br&gt;[[titulárny biskup]] Germania in Dacia
| [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] [[Eichstätt]]
| [[7. júl]] [[2026]]&lt;ref name=&quot;8s&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 07.07.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/07/07/0583/01094.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=&quot;6&quot; | 
{{Pozn|metro-2025|2025}} Vymenovaní arcibiskupi metropoliti ktorí prijali [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]] z rúk [[pápež]]a v roku 2025&lt;ref name=&quot;metro-src-2025&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul = Capella Papale Santi Pietro e Paolo, Apostoli - Celebrazione Eucaristica presieduta dal Santo Padre Leone XIV con la benedizione e l'imposizione dei palli | url = https://www.vatican.va/news_services/liturgy/libretti/2025/20250629-libretto-santi-pietro-paolo.pdf | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;&lt;br&gt;
{{Pozn|metro-2026|2026}} Vymenovaní arcibiskupi metropoliti ktorí prijali [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]] z rúk [[pápež]]a v roku 2026&lt;ref name=&quot;metro-src-2026&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora =  | titul = Capella Papale Santi Pietro e Paolo, Apostoli - Celebrazione Eucaristica presieduta dal Santo Padre Leone XIV con la benedizione e l'imposizione dei palli | url = https://www.vatican.va/content/dam/liturgy/pdf/2026/20260629-libretto-santi-pietro-paolo.pdf | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|List of episcopal appointments by Pope Leo XIV|1339621025}}

{{Lev XIV.}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Rímskokatolícki biskupi| ]]
[[Kategória:Zoznamy biskupov]]
[[Kategória:Lev XIV.]]</text>
      <sha1>bjz1v2c02nlo0yhiqkq1lmi2pyn83fk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2. slovenská futbalová liga 2025/2026</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750168</id>
    <revision>
      <id>8244876</id>
      <parentid>8231356</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:33:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244876</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7047" sha1="l3088d32ky9ugcvrx4dw3140y5l6el5" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna
|liga                   = 2. slovenská futbalová liga
|sezóna                 = 2025/2026
|sezóna_pred            = 2. slovenská futbalová liga 2024/2025
|sezóna_po              = 2. slovenská futbalová liga 2026/2027
|začiatok               = 25. júl 2025
|koniec                 = 15. máj 2026
|majster                = [[MFK Dukla Banská Bystrica]]
|2_miesto               = [[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] (baráž o postup do 1. ligy)
|3_miesto               =
|ročník                 =
|baráž                  = 
|zostup                 = [[Slávia TU Košice]]&lt;br&gt;[[MŠK Púchov]]&lt;br&gt;[[MFK Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa Redfox FC]]
|počet_mužstiev         = 16
|odohraté_zápasy        = 240
|počet_gólov            = 707
|priemer_gólov_na_zápas = 2,95
|počet_divákov          = 
|najproduktívnejší_hráč =
|najlepší_strelec       = [[Jakub Sylvestr]]&lt;br&gt;(22 gólov)
|výhra_doma             =
|výhra_vonku            =
|najvyššie_skóre        =
|súvisiace_súťaže       = [[Niké liga 2025/2026]]&lt;br&gt;[[3. slovenská futbalová liga 2025/2026]]
|poznámka               =
}}

'''2. slovenská futbalová liga 2025/2026''' (označenie podľa hlavného sponzora '''MONACObet liga 2025/2026''') bol 33. ročník [[2. slovenská futbalová liga|druhej najvyššej futbalovej súťaže]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Sezóna sa začala [[25. júl]]a [[2025]] a skončila [[15. máj]]a [[2026]].

Víťazom sa stal [[MFK Dukla Banská Bystrica]] a vybojoval si tak postup do [[Niké liga 2026/2027|ďalšieho ročníka najvyššej futbalovej súťaže]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor =
 | odkaz na autora = 
 | titul = B. Bystrica zdolala S. Ľubovňu 3:0 a spečatila postup do Niké ligy
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.teraz.sk/sport/b-bystrica-zdolala-s-lubovnu-30-a-s/956231-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2026-04-17
 | dátum prístupu = 2026-05-14
}}&lt;/ref&gt; Na priečkach zaručujúcich zostup sa umiestnili [[Slávia TU Košice]], [[MŠK Púchov]] a [[MFK Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa Redfox FC]].
== Priebeh sezóny ==
=== Tabuľka ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!#
!Tím
!Z
!V
!R
!P
!G
!+/-
!B
!Kvalifikácia
|- bgcolor=&quot;lightblue&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''1.'''
|[[MFK Dukla Banská Bystrica]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |20
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |61:25
| align=&quot;center&quot; | +36
| align=&quot;center&quot; |'''66'''
| align=&quot;center&quot; |Postup do [[Niké liga 2026/2027|Niké ligy]]
|- bgcolor=&quot;#8ee5ee&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''2.'''
|[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |46:36
| align=&quot;center&quot; | +10
| align=&quot;center&quot; |'''49'''
| align=&quot;center&quot; |[[Niké liga 2025/2026#Baráž o udržanie|Baráž]] o postup do [[Niké liga 2026/2027|Niké ligy]]
|-
| align=&quot;center&quot; |'''3.'''
|[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |55:47
| align=&quot;center&quot; | +8
| align=&quot;center&quot; |'''48'''
| rowspan=&quot;11&quot; |
|-
| align=&quot;center&quot; |'''4.'''
|[[FC Petržalka]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |45:31
| align=&quot;center&quot; | +14
| align=&quot;center&quot; |'''48'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''5.'''
|[[OFK Malženice]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |44:38
| align=&quot;center&quot; | +6
| align=&quot;center&quot; |'''47'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''6.'''
|[[FK Pohronie]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |47:35
| align=&quot;center&quot; | +12
| align=&quot;center&quot; |'''44'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''7.'''
|[[FC ViOn Zlaté Moravce]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |57:49
| align=&quot;center&quot; | +8
| align=&quot;center&quot; |'''44'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''8.'''
|[[FK Inter Bratislava]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |35:36
| align=&quot;center&quot; | -1
| align=&quot;center&quot; |'''42'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''9.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava B]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |45:48
| align=&quot;center&quot; | -3
| align=&quot;center&quot; |'''40'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''10.'''
|[[FC ŠTK 1914 Šamorín]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |44:46
| align=&quot;center&quot; | -2
| align=&quot;center&quot; |'''38'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''11.'''
|[[OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |41:52
| align=&quot;center&quot; | -11
| align=&quot;center&quot; |'''35'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''12.'''
|[[FK MŠK Považská Bystrica|MŠK Považská Bystrica]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |38:49
| align=&quot;center&quot; | -11
| align=&quot;center&quot; |'''33'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''13.'''
|[[MŠK Žilina|MŠK Žilina B]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |15
| align=&quot;center&quot; |43:59
| align=&quot;center&quot; | -16
| align=&quot;center&quot; |'''33'''
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''14.'''
|[[Slávia TU Košice]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |38:54
| align=&quot;center&quot; | -16
| align=&quot;center&quot; |'''32'''
| rowspan=&quot;3&quot; align=&quot;center&quot; |Zostup do [[3. liga|3. ligy]]
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''15.'''
|[[MŠK Púchov]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |33:50
| align=&quot;center&quot; | -17
| align=&quot;center&quot; |'''29'''
|- bgcolor=&quot;FFC3CE&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''16.'''
|[[MFK Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa Redfox FC]]
| align=&quot;center&quot; |30
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |35:52
| align=&quot;center&quot; | -17
| align=&quot;center&quot; |'''26'''
|}
zdroj: [https://www.monacobetliga.sk/tabulka/2025 monacobetliga.sk]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;br&gt;
{{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.monacobetliga.sk/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240613151354/https://www.monacobetliga.sk/ |date=2024-06-13 }}
* [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/monacobet-liga/ 2. liga na sportnet.sme.sk/futbalnet]
* [https://futbalsfz.sk/2.liga 2. liga na futbalsfz.sk]

{{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}

[[Kategória:Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]
[[Kategória:Futbal v 2025]]
[[Kategória:Futbal v 2026]]</text>
      <sha1>l3088d32ky9ugcvrx4dw3140y5l6el5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Borská nížina</title>
    <ns>10</ns>
    <id>750226</id>
    <revision>
      <id>8244604</id>
      <parentid>8214838</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:57:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>+Devínske jazero</comment>
      <origin>8244604</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1901" sha1="if3b9bti15aktm4kj9b4qo06vryzuu5" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno    = Borská nížina
| nadpis  = [[Borská nížina]]
| štýl nadpisu = background:#abdb75;
| štýl skupiny = background:#bbeb85;

| skupina1 = [[Podcelok (geomorfológia)|Podcelky]] (časti)
| zoznam1 = 
* [[Bor (podcelok)|Bor]]
** [[Lakšárska pahorkatina]]
* [[Dolnomoravská niva]]
* [[Gbelský bor]]
* [[Myjavská niva]]
* [[Novoveská plošina]]
* [[Podmalokarpatská zníženina]]
* [[Záhorské pláňavy]]

| skupina2 = Veľkoplošné chránené územie
| zoznam2 = 
* [[Chránená krajinná oblasť Záhorie]]

| skupina3 = [[Prírodná rezervácia|Národné prírodné rezervácie]]
| zoznam3 = 
* [[Abrod]]
* [[Červený rybník]]
* [[Dolný les]]
* [[Horný les]]
* [[Zelienka]]

| skupina4 = [[Prírodná rezervácia|Prírodné rezervácie]]
| zoznam4 = 
* [[Bezodné]]
* [[Bogdalický vrch]]
* [[Jasenácke]]
* [[Nové pole]]
* [[Orlovské vŕšky]]
* [[Šmolzie]]
* [[Vanišovec]]

| skupina5 = [[Prírodná pamiatka|Národné prírodné pamiatky]]
| zoznam5 = 

| skupina6 = [[Prírodná pamiatka|Prírodné pamiatky]]
| zoznam6 = 

| skupina7 = [[Chránený areál|Chránené areály]]
| zoznam7 =
* [[Bahno (chránený areál)|Bahno]]
* [[Bežnisko]]
* [[Devínske alúvium Moravy]]
* [[Devínske jazero (chránený areál)|Devínske jazero]]
* [[Jazerinky]]
* [[Jubilejný les]]
* [[Kotlina (chránený areál)|Kotlina]]
* [[Marhecké rybníky]]
* [[Mešterova lúka]]
* [[Rudava (chránený areál)|Rudava]]
* [[Široká (chránený areál)|Široká]]
* [[Šranecké piesky]]

| skupina8 = [[Natura 2000|Územie Natura 2000]] 
| zoznam8 = 

| skupina9 = Kultúrne a historické pamiatky 
| zoznam9 = 

| skupina10 = Vybrané vrcholy *&lt;sup&gt;([[rozhľadňa]])&lt;/sup&gt;
| zoznam10 = 
* [[Kopec Márie Magdalény]] (297)
* [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]] (289)

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny geomorfologických celkov na Slovensku]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>if3b9bti15aktm4kj9b4qo06vryzuu5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Magnifica humanitas</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750344</id>
    <revision>
      <id>8244854</id>
      <parentid>8240171</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:38:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Diela z 2026]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8244854</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15395" sha1="001cc0la395xzmtvttym01pk7ahr3ul" xml:space="preserve">{{Aktualita}}
[[File:Coat of arms of Leone XIV.svg|náhľad|Erb pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]]]]
'''''Magnifica humanitas''''' (neofic. {{V jazyku|slk|„Veľkolepé ľudstvo“}}) je v poradí prvá [[encyklika]] rímskeho [[pápež]]a [[Lev XIV.|Leva XIV.]] Autorizovaná bola [[15. máj]]a [[2026]], teda na 135. výročie vyhlásenia encykliky ''[[Rerum novarum]]'' pápežovho predchodcu [[Lev XIII.|Leva XIII.]] Zverejnená však bola až 25. mája 2026.&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;pravda&quot; /&gt;

Encyklika je venovaná najmä ochrane človeka v čase [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]]&lt;ref name=&quot;tkkbs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = „Magnifica Humanitas“, prvá encyklika Leva XIV., bude zverejnená 25. mája
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260518026https%3A%2F%2Fwww.tkkbs.sk%2Fview.php%3Fcisloclanku%3D20260518026
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2026-05-18
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-18
 | jazyk = 
}}
&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pravda&quot;&gt;{{Citácia periodika 
 | titul = Pápež sa púšťa do boja o človeka v ére AI. Vatikán zverejní novú encykliku
 | periodikum = Pravda
 | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
 | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/808691-papez-lev-xiv-encyklika-umela-inteligencia-ai-clovek/
 | issn = 1336-197X
 | vydavateľ = OUR MEDIA SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2026-05-18
 | dátum prístupu = 2026-05-18
}}&lt;/ref&gt;, obsahuje však aj iné témy otvárané Levom XIV. Pápež v encyklike vyzýva k ochrane „veľkolepého [[Ľudstvo (antropológia)|ľudstva]], v ktorom prebýva [[Boh]]“, podporovaniu [[Pravda (filozofia)|pravdy]], dôstojnosti práce, [[Sociálna spravodlivosť|sociálnej spravodlivosti]] a mieru. Umelá inteligencia je opisovaná ako neutrálna sama o sebe, no obsahujúca zaujatosť („tvár“) ich tvorcov. V digitálnej dobe je podľa pápeža Leva XIV. potrebné ju „odzbrojiť“ a prekonať teóriu „[[Spravodlivá vojna|spravodlivej vojny]]“. Zdôrazňuje tiež potrebu objaviť [[dialóg]] a multilateralizmus.&lt;ref name=NB /&gt;

Hoci sa ''Magnifica humanistas'' venuje vo veľkej miere svetským témam, zostáva dielom zasadeným v teológii a predstavuje prvé veľké dielo [[Magistérium|Magistéria]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], ktoré sa komplexne venuje človeku v dobe umelej inteligencie, etickým hraniciam technologického rozvoja a ochrane ľudskej dôstojnosti.&lt;ref name=NB&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Piro
 | meno = Isabella
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | prekladatelia = Martin Jarábek
 | titul = Prvá encyklika pápeža Leva XIV. s názvom Magnifica Humanitas o „ochrane ľudskej osoby v dobe umelej inteligencie“
 | url = https://www.biskupstvo-nitra.sk/?p=37452
 | vydavateľ = Biskupstvo Nitra
 | miesto = Nitra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-28
 | jazyk = 
}}
&lt;/ref&gt; Nejde však o prvé dielo zamerané na oblasť umelej inteligencie. Venovala sa jej už nóta ''[[Antiqua et nova]]'' o vzťahu medzi umelou a ľudskou inteligenciou.&lt;ref name=DP&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Rábara
 | meno = Pavol
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Gazda
 | meno2 = Imrich
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | priezvisko3 = News
 | meno3 = Vatican
 | autor3 = 
 | odkaz na autora3 = 
 | titul = Magnifica humanitas Treba odzbrojiť umelú inteligenciu, vyzval Lev XIV. Jeho prvá encyklika sa venuje aj vojne, práci a slobode
 | periodikum = Denník Postoj
 | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj
 | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/194884/dnes-treba-vediet
 | issn = 1336-720X
 | vydavateľ = Postoj Media
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2026-05-25
 | dátum prístupu = 2026-05-28
}}
&lt;/ref&gt;

Encyklika bola zverejnená v [[Angličtina|angličtine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Poľština|poľštine]], [[Portugalčina|portugalčine]] a [[Arabčina|arabčine]].&lt;ref name=mh&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Encyclical Letter of His Holiness Leo XIV Magnifica Humanitas (15 May 2026)
 | url = https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/encyclicals/documents/20260515-magnifica-humanitas.html
 | vydavateľ = Vatican
 | miesto = Civitas Vaticana
 | dátum vydania = 2026-05-25
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-28 
 | jazyk = 
}}
&lt;/ref&gt;

== Názov ==
Encyklika získala svoje meno už tradične, podľa jej prvých slov. Začína sa vetou: „''Veľkolepé ľudstvo stvorené Bohom dnes stojí pred rozhodujúcou voľbou: postaviť novú babylonskú vežu alebo budovať mesto, v ktorom Boh a ľudstvo prebývajú spolu.''“&lt;ref name=VN&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Encyklika Leva XIV.: Umelá inteligencia má slúžiť ľudstvu, nie moci niekoľkých
 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2026-05/encyklika-leva-xiv-umela-inteligencia-ma-sluzit-ludstvu.html
 | vydavateľ = Vatican News
 | dátum vydania = 2026-05-25
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-25
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Dielo zatiaľ (28. máj 2026) nevyšlo v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Taktiež neexistuje oficiálny slovenský názov diela, v publicistike sa ujali názvy „Veľkolepé ľudstvo“&lt;ref name=&quot;NB&quot; /&gt;&lt;ref name=DP /&gt;, prípadne (zriedkavejšie) „Skvelé ľudstvo“&lt;ref name=&quot;pravda&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=ČTK|odkaz na autora=|titul=Pápež Lev XIV. varuje pred rizikami AI. Kritizuje koncentráciu moci v rukách technologických firiem|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum=|url=https://www.forbes.sk/papez-lev-xiv-varuje-pred-rizikami-ai-kritizuje-koncentraciu-moci-v-rukach-technologickych-firiem/?srsltid=AfmBOoqKpyNJ71lg5e8yyRRnj47pb518y7jZDX7tiheSB6-ZMy-E6Lrl|issn=|vydavateľ=Barecz &amp; Conrad Media|miesto=Bratislava|dátum=2026-05-25|dátum prístupu=2026-05-28}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Lukáč|meno=Pavol|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež Lev XIV. požiadal o odpustenie za mlčanie cirkvi o otroctve|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=|url=https://sita.sk/papez-lev-xiv-poziadal-o-odpustenie-za-mlcanie-cirkvi-o-otroctve/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2026-05-25|dátum prístupu=2026-05-28}}&lt;/ref&gt;.

== Publikovanie ==
Encyklika bola autorizovaná (podpísaná s datovaním) [[15. máj]]a [[2026]], teda na 135. výročie vyhlásenia encykliky ''[[Rerum novarum]]'' pápeža [[Lev XIII.|Leva XIII.]] (1878{{--}}1903). Zverejnená však bola až 25. mája 2026 o 11:30 v Synodálnej aule vo [[Vatikán]]e.&lt;ref name = tkkbs/&gt;&lt;ref name = pravda/&gt;

== Obsah ==
[[Encyklika]] predstavuje prvý veľký dokument pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]] Pápež sa v nej autoritatívne a systematicky zamýšľa nad dôsledkami [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]] pre človeka, [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosť]] a [[medzinárodné vzťahy]]. Ústrednou témou encykliky je ochrana [[Dôstojnosť|ľudskej dôstojnosti]] vo svete, ktorý je stále viac ovplyvňovaný technológiami. Lev XIV. zdôrazňuje, že [[technológia]] nikdy nie je úplne neutrálna, pretože vždy odráža záujmy a hodnoty tých, ktorí ju vytvárajú a kontrolujú. Preto sa podľa pápeža nemožno pýtať iba na to, čo technológia dokáže, ale predovšetkým komu slúži a aký obraz človeka podporuje.&lt;ref name=&quot;NB&quot; /&gt; Táto téma rezonovala u Leva XIV. už prvé dni jeho pontifikátu&lt;ref name=&quot;pravda&quot; /&gt; a čiastočne sa jej venoval už predchádzajúci pápež [[František (pápež)|František]].&lt;ref name=DP /&gt;

Encyklika je rozdelená do úvodu a piatich hlavných kapitol, ktoré sa ďalej členia. Hlavné kapitoly sú:&lt;ref name=DP /&gt;&lt;ref name=mh /&gt;&lt;ref name=&quot;VN&quot; /&gt;

# Dynamické myslenie verné evanjeliu
# Základy a princípy sociálnej náuky Cirkvi
# Technika a nadvláda: Veľkosť ľudskej osoby pred prísľubmi umelej inteligencie
# Chrániť ľudské v procese premeny: Pravda, práca, sloboda
# Kultúra moci a civilizácia lásky

=== Sociálna náuka Cirkvi ===
V prvej časti dokumentu pápež nadväzuje na doterajšiu [[Sociálna náuka Katolíckej cirkvi|sociálnu náuku Cirkvi]] a predstavuje ju ako živý spôsob premýšľania o dejinách vo svetle evanjelia. Cirkev má podľa Leva čítať „znamenia čias“ a reagovať na nové spoločenské situácie bez straty vernosti základným princípom. Medzi ne patrí predovšetkým [[dôstojnosť]] každej [[Človek (Homo)|ľudskej osoby]], spoločné dobro, solidarita či neporušiteľnosť [[Ľudské práva|ľudských práv]] a uznanie práv menšín, osobitne žien.&lt;ref name=DP /&gt; Spôsob, akým spoločnosť pristupuje k najslabším (napríklad [[Migrácia (sociológia)|migrantom]] a [[Chudoba|chudobným)]], označuje pápež za skúšku jej skutočnej spravodlivosti. Kriticky sa obracia aj dovnútra samotnej Katolíckej cirkvi, keď žiada počúvať obete zneužívania a priznať si vlastné zlyhania. Priestor venuje pápež aj práci. [[Digitálna ekonomika]] môže človeka oslobodiť od fyzicky náročných činností, nesmie sa však stať nástrojom nového vykorisťovania. Kritizuje ekonomický model, ktorý redukuje človeka na produktivitu a zisk. Dôraz kladie na dôstojnosť práce, ochranu rodiny a sociálnu stabilitu.&lt;ref name=&quot;NB&quot; /&gt;&lt;ref name=DP /&gt;

Pápež zároveň upozorňuje, že [[digitálna revolúcia]] môže vytvárať nové formy nerovnosti. Ak budú totiž technológie ovládané úzkou skupinou mocných štátov alebo korporácií, vznikne nový druh závislosti a vylúčenia. Odmieta preto akékoľvek projekty podmaňovania národov či potláčania ich identity. Lev XIV. požaduje jasné pravidlá zodpovednosti, verejný dohľad a medzinárodné normy, ktoré zabránia tomu, aby sa technologická moc sústreďovala v rukách niekoľkých aktérov. Nestačí iba vytvoriť „morálnejšiu technológiu“, ak o jej fungovaní rozhodujú iba ekonomické alebo mocenské elity.&lt;ref name=&quot;NB&quot; /&gt;&lt;ref name=DP /&gt;

Venuje sa aj [[Digitálna komunikácia|digitálnej komunikácii]] a [[Kultúra médií|kultúre médií]]. Upozorňuje na nebezpečenstvo manipulácie verejnej mienky prostredníctvom [[Algoritmus|algoritmov]], šírenia [[Dezinformácia|dezinformácií]] a vytvárania prostredia, v ktorom je pravda nahradená okamžitým emocionálnym účinkom. Volá po „ekológii komunikácie“, založenej na pravdivosti, transparentnosti a [[Kritické myslenie|kritickom myslení]]. Mimoriadne zdôrazňuje význam školy a vzdelávania, ktoré nemá človeka iba pripravovať na výkon, ale viesť ho k hľadaniu pravdy. Pápež zároveň ostro kritizuje predstavy, podľa ktorých by človek mal prekonať svoje prirodzené limity pomocou techniky. Ľudská krehkosť a závislosť od druhých podľa neho nie sú chybou, ktorú treba odstrániť, ale podmienkou schopnosti milovať, vytvárať medzi sebou vzťahy a otvárať sa Bohu. Technologický pokrok preto nesmie viesť k nahradeniu človeka alebo k strate jeho ľudskosti.&lt;ref name=&quot;NB&quot; /&gt;&lt;ref name=DP /&gt;

=== Medzinárodná politika ===
Silnou témou encykliky je aj [[vojna]] a [[medzinárodná politika]]. Pápež tvrdí, že digitálne technológie menia samotnú povahu konfliktov a znižujú psychologickú vzdialenosť medzi rozhodnutím a zabíjaním. Mimoriadne nebezpečné považuje autonómne zbrane a vojenské využitie umelej inteligencie. Preto vyzýva „odzbrojiť“ umelú inteligenciu a zabrániť tomu, aby sa technologická prevaha automaticky menila na politickú alebo vojenskú nadvládu. V tejto súvislosti pápež kritizuje aj návrat logiky „[[Spravodlivá vojna|spravodlivej vojny]]“. Hoci uznáva právo na obranu, tvrdí, že moderné konflikty a technologické zbrane robia tradičné ospravedlňovanie vojny čoraz problematickejším. Namiesto toho zdôrazňuje potrebu diplomacie a obnovy medzinárodných inštitúcií.&lt;ref name=&quot;NB&quot; /&gt;&lt;ref name=DP /&gt;

=== Závery ===
Záver encykliky je výzvou na budovanie „civilizácie lásky“, ktorá stojí v protiklade ku kultúre moci a nadvlády. Lev XIV. pozýva kresťanov aj celú spoločnosť, aby technológie používali spôsobom, ktorý podporuje ľudskosť, vzťahy a pokoj. Pokrok podľa neho nemožno merať iba ekonomickým rastom alebo technickou efektivitou, ale najmä tým, či človek zostáva schopný pravdy, solidarity a lásky.&lt;ref name=&quot;NB&quot; /&gt;&lt;ref name=DP /&gt;

== Pramene ==
Dielo čerpá z [[Biblia|Biblie]] a starších teologických diel, osobitne z prác predchádzajúcich pápežov ([[Lev XIII.]], [[Benedikt XVI.]], [[František (pápež)|František]], [[Ján Pavol II.]], [[Pavol VI.]], [[Pius XI.]], [[Pius XII.]], [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] a ďalší), ale aj z dokumentov [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]], či z diel filozofov ([[Platón]], [[Augustín z Hippa|Augustín]], [[Tomáš Akvinský]]). Čerpá tiež z odbornej literatúry (napríklad [[Hannah Arendtová|Hannah Arendtovej]]) a [[Umelecké dielo|umeleckých diel]]. Tvrdí dokonca, že: „''Autentická kultúra a umenie zachovávajú túto iskru a bránia sa normalizácii zla. Z tohto dôvodu nadobudli niektoré diela takmer prorocký význam: [[Ludwig van Beethoven|Beethovenova]] [[Deviata symfónia]] môže byť vnímaná ako túžba po jednote; [[Guernica (Picasso)|Guernica]] ako odsúdenie dehumanizácie; [[Schindlerov zoznam]] ako výzva, aby sme minulosť nezahodili do zabudnutia.''“ Pozornosť vyvolala aj citácia z diela [[Pán prsteňov (knihy)|''Pán prsteňov'']] od katolíckeho spisovateľa [[J. R. R. Tolkien|J. R.]] [[J. R. R. Tolkien|R. Tolkiena]].&lt;ref name=&quot;mh&quot; /&gt;

Spomína tiež množstvo historických osôb a ich príklady.&lt;ref name=&quot;mh&quot; /&gt; Uznáva napríklad svedectvo „odvážnych a štedrých“ žien, ako napríklad svätá [[Laura Montoyová]], svätá [[Matka Tereza|Terézia z Kalkaty]], [[Dorothy Dayová]] a [[Elisabeth Elliotová]]. Spomenul však aj [[Maria Curieová-Skłodowská|Marie Curieovú-Sklodowskú]], [[Maria Montessoriová|Mariu Montessoriovú]], [[Wangari Maathaiová|Wangari Maathaiovú]] či [[Bénazír Bhuttová|Benazir Bhuttovú]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Victoria Cardiel/EWTN News/ACI Prensa | odkaz na autora =  | titul = Tolkien, Beethoven, MLK Jr., and Hannah Arendt: The Voices That Resonate in ‘Magnifica Humanitas’ | url = https://www.ncregister.com/cna/tolkien-beethoven-mlk-jr-and-hannah-arendt-the-voices-that-resonate-in-magnifica-humanitas | vydavateľ = National Catholic Register | miesto =  | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/encyclicals/documents/20260515-magnifica-humanitas.html oficiálny text zbierky v angličtine, nemčine, španielčine, francúzštine, taliančine, poľštine, portugalčine a arabčine [dost. 2026-05-28]] 

{{Lev XIV.}}

[[Kategória:Encykliky]]
[[Kategória:Lev XIV.]]
[[Kategória:Diela z 2026]]</text>
      <sha1>001cc0la395xzmtvttym01pk7ahr3ul</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šajbársky kanál</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750464</id>
    <revision>
      <id>8244721</id>
      <parentid>8228204</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T21:59:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244721</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8541" sha1="nhuz463ge63biad21xvgwnu09doo8x1" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Šajbársky kanál
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Vrakúň]]
| municipality1             = [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]]
| municipality2             = 
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]]
| source_type               = Vznik
| source_location           = Dolná sihoť, [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]]
| source_elevation          = cca 113
| source_lat_d              = 47.9003
| source_long_d             = 17.6173
| mouth                     = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]]
| mouth_location            = [[Jurová-Veľký Meder]], [[Vrakúň]]
| mouth_elevation           = cca 110
| mouth_lat_d               = 47.9024
| mouth_long_d              = 17.6481
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 5,3
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Trnavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = V.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = &lt;!--4-21-18-155--&gt;
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Dunaja|Dunaj]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Šajbársky kanál'''&lt;ref name=UGK/&gt; je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-21
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je pravostranným prítokom kanála [[Jurová-Veľký Meder]]&lt;ref name=vku/&gt;, má dĺžku približne 5,3 km a je tokom V. rádu. 

== Priebeh toku ==
Vodný tok pramení v strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Čiližská mokraď]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-21 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, východne od mesta [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|113}}&lt;ref name=UGK/&gt; Z lokality Dolná sihoť&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; tečie juhozápadným smerom a onedlho priberá ľavostranný prítok. Postupne tečie južným smerom do oblasti Veľké Konské&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.889463,17.621099,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-21
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;, kde sa oblúkom stáča na severovýchod, následne na východ a pokračuje oblasťou Čierna lúka, kde sa točí na severovýchod a križuje [[Patašský kanál]].&lt;ref name=Tm/&gt; V lokalite Krovistá lúka&lt;ref name=mcz/&gt; opakovane mení smer toku a lemovaný riedkym nesúvislým porastom pokračuje rovinatým územím [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] do oblasti Ambrušova lúka.&lt;ref name=UGK/&gt; V menšom poraste priberá ľavostranný prítok, následne je pravostranne prepojený s Patašským kanálom a ako súčasť chráneného areálu [[Čiližské močiare]]&lt;ref name=Tm/&gt; vedie oblasťou Žľab východným smerom. V lokalite Bendov, severne od obce [[Pataš]]&lt;ref name=vku2&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}}&lt;ref name=UGK/&gt; pravostranne vlieva do kanála [[Jurová-Veľký Meder]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.6482&amp;y=47.90237&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Šajbársky kanál pramení a prvou polovicou preteká katastrom mesta [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]], odkiaľ prechádza na územie obce [[Vrakúň]] v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Vrak%C3%BA%C5%88&amp;source=osm&amp;id=1015717152&amp;ds=1&amp;x=17.6296111&amp;y=47.8919150&amp;z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Podunajská rovina]]
* [[Čiližská mokraď]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.6482&amp;y=47.90237&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}}

[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]]
[[Kategória:Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)]]
[[Kategória:Vrakúň]]
[[Kategória:Umelé vodné toky na Slovensku]]</text>
      <sha1>nhuz463ge63biad21xvgwnu09doo8x1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šuľany-Jurová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750633</id>
    <revision>
      <id>8244748</id>
      <parentid>8228201</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T03:03:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244748</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7957" sha1="tuc6bu9x01j43207v4561xna6ivsv46" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Šuľany-Jurová
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Horný Bar]]
| municipality1             = [[Trstená na Ostrove]]
| municipality2             = [[Jurová]]
| municipality3             = [[Vrakúň]]
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská rovina]]
| source_type               = Vznik
| source_location           = [[Horný Bar]]
| source_elevation          = cca 117
| source_lat_d              = 47.9346
| source_long_d             = 17.4649
| mouth                     = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]]
| mouth_location            = [[Gabčíkovo-Topoľníky]], [[Vrakúň]]
| mouth_elevation           = cca 112
| mouth_lat_d               = 47.9232
| mouth_long_d              = 17.5696
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 10
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Trnavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = VI.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = &lt;!--4-21-18-155--&gt;
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Dunaja|Dunaj]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Šuľany-Jurová'''&lt;ref name=UGK/&gt; je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-25
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je ľavostranným prítokom [[Gabčíkovo-Topoľníky|kanála Gabčíkovo-Topoľníky]]&lt;ref name=vku/&gt;, má dĺžku približne 10 km a je tokom VI. rádu. 

== Priebeh toku ==
Vodný tok vzniká na juhozápadnom okraji strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, južne od obce [[Horný Bar]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|117}}&lt;ref name=UGK/&gt; Začína v lokalite Pažitné&lt;ref name=vku/&gt;, odbočkou z odvodňovacieho, priesakového kanála dunajskej hrádze, odkiaľ tečie severovýchodným smerom. Vteká do [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Čiližská mokraď]]&lt;ref name=G/&gt;, stáča sa na juhovýchod do oblasti Jozefov a Blatné jazero, kde križuje [[Cesta II. triedy 506 (Slovensko)|cestu II/506]].&lt;ref name=Tm/&gt; Cez Kravský pasienok&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.927771,17.497137,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-25
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; tečie dočasne východným smerom, postupne pokračuje na juhovýchod a pri [[Jurová|Jurovej]] sa stáča opäť na východ. Južným okrajom míňa prírodnú rezerváciu [[Jurovský les]], priberá ľavostranný Fenešský kanál a menší prítok&lt;ref name=UGK/&gt; a rovinou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] tečie cez lokalitu Veľká hranica do oblasti Úžina.&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Meniac tok smeruje na juhovýchod a v lokalite Blatnisko sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|112}}&lt;ref name=UGK/&gt; ľavostranne vlieva do [[Gabčíkovo-Topoľníky|kanála Gabčíkovo-Topoľníky]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.56967&amp;y=47.92317&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Kanál Šuľany-Jurová preteká územím obcí [[Horný Bar]], [[Trstená na Ostrove]], [[Jurová]] a [[Vrakúň]] v okrese [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Jurov%C3%A1&amp;source=osm&amp;id=1015717117&amp;ds=1&amp;x=17.5338491&amp;y=47.9266030&amp;z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Podunajská rovina]]
* [[Čiližská mokraď]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.56967&amp;y=47.92317&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)}}

[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]]
[[Kategória:Horný Bar]]
[[Kategória:Trstená na Ostrove]]
[[Kategória:Jurová]]
[[Kategória:Vrakúň]]
[[Kategória:Umelé vodné toky na Slovensku]]</text>
      <sha1>tuc6bu9x01j43207v4561xna6ivsv46</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná stanica Lauterbach (Hess) Nord</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750748</id>
    <revision>
      <id>8244761</id>
      <parentid>8231207</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T05:31:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8244761</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8106" sha1="trvxypainmuxf3vh1h5l41hykvjvs0d" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica 
| názov              = Lauterbach &lt;small&gt;(Hess)&lt;/small&gt; Nord
| obrázok             = DE HE 65949 Bahnhof Gleisseite.jpg 
| popis obrázku       = Pohľad na stanicu zo strany železnice 
| mesto               = [[Lauterbach (Hesensko)]]
| štát                = Nemecko
| zemepisná šírka     = 50.6436
| zemepisná dĺžka     = 9.4077
| trate                = [[Železničná trať Gießen – Fulda|Gießen – Fulda]] (''Vogelsbergbahn'') (km 79.1)&lt;br/&gt;''[[Oberwaldbahn]]'' (km 96.0) &lt;small&gt;(uzatvorená)&lt;/small&gt;
| nástupištia         = 2
| otvorenie           = [[22. november]] [[1870]]
}}

'''Železničná stanica Lauterbach (Hess) Nord''' ({{vjz|deu|''Bahnhof Lauterbach (Hess) Nord''}}) je tranzitná [[Železničná stanica|železničná stanica]] ležiaca na [[Železničná trať Gießen – Fulda|železničnej trati Gießen – Fulda]] (''Vogelsbergbahn'') v [[Hesensko|Hesensku]]. Až do uzavretia úseku [[Železničná trať Bad Vilbel – Lauterbach (Hess) Nord|železničnej trate Bad Vilbel – Lauterbach (Hess) Nord]], ''Oberwaldbahn'', smerujúcej do stanice [[Železničná stanica Glauburg-Stockheim|Glauburg-Stockheim]] bola stanica Lauterbach (Hess) Nord železničným uzlom.

== História==
[[Súbor:DE HE 65949 Güterabfertigung 1.jpg|náhľad|Nákladná hala]]
Stanica bola postavená počas výstavby úseku [[Železničná stanica Alsfeld|Alsfeld]] – Lauterbach železničnej trate Gießen – Fulda (''Vogelsbergbahn'') a bola otvorená 22. novembra 1870. Dňa 31. decembra toho istého roku bola trať predĺžená až po [[Železničná stanica Bad Salzschlirf|stanicu Bad Salzschlirf]]. Stanica Lauterbach (Hess) Nord bola rozšírená okolo roku 1905, keď bola uvedená do prevádzky [[Železničná trať Bad Vilbel – Glauburg-Stockheim|železničná trať Bad Vilbel – Glauburg-Stockheim]] (nazývaná aj ''Niddertalbahn''), čím sa predĺžila trať Gießen – Fulda a zabezpečilo sa priame spojenie s [[Frankfurt nad Mohanom]].&lt;ref name=heritage&gt;{{cite web|url=http://denkxweb.denkmalpflege-hessen.de/65949/ |title=Bahnhof Nord, Bahnhofstraße 102, Eisenbahn |accessdate=2017-03-05 |language=de}}
&lt;/ref&gt;

Budovy stanice sú podľa Hesenského zákona o ochrane pamiatok (''Hessischer Denkmalschutzgesetz'') zapísané ako kultúrna pamiatka.&lt;ref&gt;SCHOMANN, Heinz. Landesamt für Denkmalpflege Hessen (ed.). ''Eisenbahn in Hessen. Kulturdenkmäler in Hessen. Denkmaltopographie Bundesrepublik Deutschland'' (po nemecky). zv. 2. Stuttgart : Theiss Verlag, 2005. s. 664ff. {{ISBN|3-8062-1917-6}}.&lt;/ref&gt; Most pre chodcov severozápadne od železnice, nitovaná železná konštrukcia, bol tiež pamiatkovo chránený. Bol rozšírený počas rozšírenia trate okolo roku 1905 a slúžil hlavne pre chodcov z [[Maar]]u.&lt;ref name=heritage/&gt; Dňa 28. novembra 2008 ho zbúrali Deutsche Bahn bez konzultácie so Štátnym pamiatkovým úradom (''Landesamt für Denkmalpflege'') a mestom Lauterbach.&lt;ref&gt;{{cite journal |url=http://www.probahn-bus.org/cms/download.php?cat=61_Hessenschiene&amp;file=hs75.pdf&amp;PHPSESSID=20bb25a72a8cecb56732cfbfd96bd9c1 |title= |journal=Hessen Schiene |issue=75 |date=apríl–jún 2009 |pages=16/17 |language=de |accessdate=2016-03-05 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151207064615/http://www.probahn-bus.org/cms/download.php?cat=61_Hessenschiene&amp;file=hs75.pdf&amp;PHPSESSID=20bb25a72a8cecb56732cfbfd96bd9c1 |date=2015-12-07 }}&lt;/ref&gt;

V septembri 2009 predseda predstavenstva spoločnosti [[Deutsche Bahn]] [[Rüdiger Grube]] oznámil, že do roku 2011 vynaloží celkovo 24,6 milióna eur z programu hospodárskych stimulov II na modernizáciu [[Železničná trať Gießen – Fulda|železničnej trate Gießen – Fulda]].&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.giessener-allgemeine.de/Home/Nachrichten/Uebersicht/Bahn-AG-Vogelsbergbahn-bis-2011-modernisieren-_arid,129385_regid,1_puid,1_pageid,9.html |title=Bahn AG: Vogelsbergbahn bis 2011 modernisieren |newspaper=Gießener Allgemeine |date=2009-09-07 |language=de |accessdate=2017-03-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20161204114221/http://www.giessener-allgemeine.de/Home/Nachrichten/Uebersicht/Bahn-AG-Vogelsbergbahn-bis-2011-modernisieren-_arid,129385_regid,1_puid,1_pageid,9.html |archive-date=2016-12-04 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161204114221/http://www.giessener-allgemeine.de/Home/Nachrichten/Uebersicht/Bahn-AG-Vogelsbergbahn-bis-2011-modernisieren-_arid,129385_regid,1_puid,1_pageid,9.html |date=2016-12-04 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.giessener-allgemeine.de/Home/Nachrichten/Hessen/Sinnvolle-Investition-in-die-Zukunft-der-Vogelsbergbahn-_arid,129607_regid,1_puid,1_pageid,11.html |title=Sinnvolle Investition in die Zukunft der Vogelsbergbahn |newspaper=Gießener Allgemeine |date=2009-09-08 |language=de |accessdate=2017-03-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170122025404/http://www.giessener-allgemeine.de/Home/Nachrichten/Hessen/Sinnvolle-Investition-in-die-Zukunft-der-Vogelsbergbahn-_arid,129607_regid,1_puid,1_pageid,11.html |archive-date=2017-01-22 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170122025404/http://www.giessener-allgemeine.de/Home/Nachrichten/Hessen/Sinnvolle-Investition-in-die-Zukunft-der-Vogelsbergbahn-_arid,129607_regid,1_puid,1_pageid,11.html |date=2017-01-22 }}&lt;/ref&gt; Modernizačné práce trvali od polovice júna 2010 do leta 2011.

Od zmeny cestovného poriadku 2011/2012 11. decembra 2011 prevádzkuje osobnú dopravu spoločnosť [[Hessische Landesbahn]] GmbH (HLB) s dieselovými motorovými jednotkami [[Alstom Coradia LINT#LINT 41|LINT 41]].&lt;ref&gt;{{cite news|url= http://www.osthessen-news.de/beitrag_G.php?id=1205348 |title=Premiere bei Vogelsbergbahn: Neue Züge heute zu Probefahrten gestartet |newspaper=Osthessen-News |date=2011-01-31 | accessdate=2017-03-05 |language=de}}&lt;/ref&gt;

Budova stanice je sídlom združenia ''Pro Bahn &amp; Bus e. V.''. Budova bola 1. januára 2014 predaná súkromnému investorovi.&lt;ref&gt;{{cite journal| title=Entwicklungen am Bahnhof Lauterbach |journal= Hessenschiene|issue= 98 |date=január–marec 2015 |pages=12–14 |language=de}}&lt;/ref&gt;

== Dopravné spojenie ==
Stanicu denne obsluhujú hodinové spoje [[Regionalbahn]] na trase [[Železničná stanica Limburg (Lahn)|Limburg (Lahn)]] – [[Železničná stanica Weilburg|Weilburg]] – [[Železničná stanica Wetzlar|Wetzlar]] – [[Železničná stanica Gießen|Gießen]] – [[Železničná stanica Alsfeld|Alsfeld]] – [[Železničná stanica Fulda|Fulda]].

Od zmeny cestovného poriadku 2016/2017, ktorá sa uskutočnila 11. decembra 2016, premávajú spoje na železnici Vogelsbergbahn (predtým RB 35) a následnej železnici Lahntalbahn (predtým RB 25) ako RB 45.&lt;ref name=&quot;dbelekkursb635&quot;&gt;{{cite web|url=http://kursbuch.bahn.de/hafas/kbview.exe/dn?searchmode=tableplus&amp;mainframe=result&amp;controlpattern=Q.&amp;orig=sT&amp;dosearch=1&amp;table_nr=635&amp;submitButton=Suchen |title=Time table line number 635 |publisher=Deutsche Bahn |accessdate=2017-03-05 |language=de}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Linka
! Trasa
! Interval
|-
| {{color box|#08306B|RB 45|white}}
| '''Lahntalbahn / Vogelsbergbahn'''&lt;br/&gt;[[Železničná stanica Limburg (Lahn)|Limburg (Lahn)]] – [[Železničná stanica Eschhofen|Eschhofen]] – [[Železničná stanica Weilburg|Weilburg]] – [[Železničná stanica Wetzlar|Wetzlar]] – [[Železničná stanica Gießen|Gießen]] – [[Železničná stanica Grünberg (Oberhess)|Grünberg (Oberhess)]] – [[Železničná stanica Mücke (Hesse)|Mücke (Hess)]] – [[Železničná stanica Alsfeld|Alsfeld (Oberhess)]]  – '''Lauterbach (Hess) Nord''' – [[Železničná stanica Fulda|Fulda]]
| hodinové&lt;br /&gt; ''(+ doplnkové spoje v čase špičky)''
|-
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.bahnhof.de/en/Lauterbach-Hess-Nord Železničná stanica Lauterbach (Hess) Nord na www.bahnhof.de] (po nemecky)

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Lauterbach (Hess) Nord station}}

[[Kategória:Železničné stanice v Nemecku]]</text>
      <sha1>trvxypainmuxf3vh1h5l41hykvjvs0d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Systematika baktérií</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751514</id>
    <revision>
      <id>8244648</id>
      <parentid>8243921</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T17:18:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>-snz</comment>
      <origin>8244648</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="55809" sha1="p7c97j4buaspojoyf2l7i3j5uw9suxh" xml:space="preserve">{{Na úpravu}}
Tento článok sa zaoberá [[systematika (veda)|systematikou]] [[baktérie|baktérií]].

== Názvy taxónu baktérie ==
Vedecké názvy taxónu baktérie a niektorých jeho starších veľkých skupín sú uvedené v článku [[baktérie]].

== Rozsah pojmu a zaradenie v systéme ==
Rozsah pojmu baktéria sa menil v závislosti od času aj autora. Pojem „baktérie“ môže teda v závislosti od použitého systému označovať:
* v minulosti: 
** [[prokaryoty]] 
** prokaryoty okrem [[sinice|siníc]], [[rickettsie|rickettsií]] v širšom zmysle (= rickettsií v užšom zmysle, [[Bartonellaceae|bartonel]] a [[chlamýdie|chlamýdií]]) a prípadne [[mykoplazmy|mykoplaziem]], niekedy aj okrem [[spirochéty|spirochét]] a občas aj okrem [[aktinomycéty|aktinomycét]] &lt;small&gt;(Rickettsie, bartonely, chlamýdie a mykoplazmy sa v takýchto systémoch považovali za vírusy alebo organizmy na prechode medzi baktériami a vírusmi; spirochéty sa považovali za živočíchy alebo organizmy na prechode medzi baktériami a živočíchmi; aktinomycéty sa považovali za huby alebo za organizmy na prechode medzi baktériami a hubami.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Schneeweiss | meno = Ulrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Allgemeine Mikrobiologie (Leitsätze für Studierende und Ärzte) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH &amp; Co KG | miesto = Berlin/Boston | rok = 2019 | počet strán = 355 | url = https://books.google.sk/books?id=HXqcDwAAQBAJ&amp;pg=PA170&amp;dq=%22gro%C3%9Fe+viren%22+Aktinomyzeten&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiTveGP1eH0AhVUQ_EDHYM0Ck4Q6AF6BAgGEAI#v=onepage&amp;q=%22gro%C3%9Fe%20viren%22%20Aktinomyzeten&amp;f=false| isbn = 978-3-11150493-3 | kapitola = | strany = 170| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Spirochaety
| titul = Masarykův slovník naučný
| odkaz na titul = Masarykův slovník naučný
| zväzok = 6. R{{--}}S
| typ zväzku = Zv.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Československý kompas
| rok = 1932
| počet strán = 1132
| strany = 852
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = mikroorganizmy; riketsie; Mycoplasma
| priezvisko = Betina
| meno = Vladimír 
| spoluautori = et al.
| titul = Malá encyklopédia biológie
| odkaz na titul = Malá encyklopédia biológie
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1975
| edícia = Malá encyklopédia
| zväzok edície = 
| počet strán = 556
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;nižšie rastliny. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Waksman
| meno = Selman A
| titul = On the Classification of Actinomycetes
| periodikum = Journal of Bacteriology
| odkaz na periodikum = 
| vydavateľ = 
| miesto = 
| rok = 1940
| ročník = 39
| typ ročníka = Vol.
| číslo = 5
| typ čísla = No.
| strany = 549{{--}}558
| issn = 1098-5530
| doi = 10.1128/jb.39.5.549-558.1940
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Breed
| meno = Robert S
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Bergey's Manual of Determinative Bacteriology
| vydanie text = 6th ed.
| miesto =  Baltimore
| vydavateľ = Williams and Wilkins
| rok = 1948
| počet strán = 1529
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;)&lt;/small&gt;
** prokaryoty (prípadne okrem siníc) vrátane [[nebunkovce|nebunkovcov]], najmä [[vírusy|vírusov]]
** prokaryoty okrem siníc 
** prokaryoty okrem archeónov a siníc (&lt;small&gt;Tento variant je pomerne zriedkavý. Synonymum: ''Eubacteriophyta''&lt;/small&gt;)
* dnes: 
** prokaryoty okrem archeónov (&lt;small&gt;Synonymum:''Eubacteria''&lt;/small&gt;)
Vysvetlivka: Termín prokaryoty tu zahŕňa klasické baktérie (vrátane rickettsií, bartonel, chlamýdií, mykoplaziem, spirochét, aktinomycét), archeóny a sinice (vrátane prvozelených rias).

O variantoch zaradenia baktérií v systéme živých organizmov pozri [[Systém živých organizmov]].

== Vnútorný systém ==
Uvádzame príklady delenia baktérií (Z tu uvedených delení baktérií niektoré do pojmu baktérie zahŕňajú sinice a/alebo archeóny, iné ich nezahŕňajú):

===Tradičné systémy ===
==== Podľa 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1974) (Delenie na 19 častí plus cyanobaktérie)====
ríša [[prokaryoty]] (Procaryotae):
*oddelenie [[cyanobaktérie]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako „oxygénne fototrofné baktérie“)
*oddelenie baktérie:
**časť 1 [[fototrofné baktérie]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako „anoxygénne fototrofné baktérie“)
***rad [[Rhodospirillales]]
**časť 2 [[kĺzavé baktérie]] (iný slovenský názov: [[kĺzajúce baktérie]]) [G-] 
***rad [[myxobaktérie]] (Myxobacterales) (v neskorších systémoch uvádzané aj ako „fruktifikujúce kĺzavé baktérie“)
***rad [[Cytophagales]] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako „nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé baktérie“)
**časť 3 [[pošvovité baktérie]] (iné slovenské názvy: [[pošvaté baktérie]], [[opuzdrené baktérie]], [[baktérie v spoločnej pošve]]) [G-]
**časť 4 [[pučiace baktérie a/alebo príveskovité baktérie]] [G-]
**časť 5 [[spirochéty]] [G-]
***rad [[spirochéty]] (Spirochaetales)
**časť 6 [[špirálovité a zakrivené baktérie]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako „aeróbne/mikroaerofilné pohyblivé vibrioidné/helikálne gramnegatívne baktérie“ + „nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie“)
**časť 7 [[gramnegatívne aeróbne paličky a koky]] [G-] (vrátane časti toho, čo sa neskôr označovalo ako archebaktérie)
**časť 8 [[gramnegatívne fakultatívne anaeróbne paličky]] [G-]
**časť 9 [[gramnegatívne anaeróbne baktérie]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané aj ako „anaeróbne gramnegatívne rovné, ohnuté alebo závitnicovité paličky“ + „baktérie disimilačne redukujúce sulfát a síru“)
**časť 10 [[gramnegatívne koky a kokobacily]] [G-] (v neskorších systémoch uvádzané ako súčasť gramnegatívnych aeróbnych paličiek a kokov – pozri vyššie)
**časť 11 [[gramnegatívne anaeróbne koky]] [G-]
**časť 12 [[gramnegatívne chemolitotrofné baktérie]] [G-] (v neskorších systémoch nazývané „aeróbne chemolitotrofné baktérie a súvisiace organizmy“)
**časť 13 [[baktérie produkujúce metán]] [G+] (v neskorších systémoch uvádzané ako súčasť archebaktérií)
**časť 14 [[grampozitívne koky]] [G+]
**časť 15 [[paličky a koky tvoriace endospóry]] [G+] (v neskorších systémoch nazývané „grampozitívne paličky a koky tvoriace endospóry“)
**časť 16 [[grampozitívne nesporulujúce paličkovité baktérie]] [G+] (v neskorších systémoch nazývané „pravidelné nesporulujúce grampozitívne paličky“)
**časť 17 [[aktinomycéty a príbuzné organizmy]] [G+] (v neskorších systémoch uvádzané aj rozdelené na viacero častí)
***koryneformná skupina baktérií
***rad [[aktinomycéty]] (Actinomycetales) – vrátane napr. mykobaktérií a nokardiovitých baktérií
**časť 18 [[rickettsie]] [G-]
***rad [[rickettsie]] (Rickettsiales)
***rad [[chlamýdie]] (Chlamydiales)
**časť 19 [[mykoplazmy]] [G-]
***trieda [[Mollicutes]] 
****rad [[mykoplazmy]] (Mycoplasmatales)

Poznámky:
* Tie časti, ktoré nemajú uvedené rady, sa delia buď priamo na čeľade alebo priamo na rody.
* G- znamená gramnegatívne, G+ znamená grampozitívne
* Vyššie je zahrnuté aj to, čo sa neskôr označovalo ako archebaktérie, a to konkrétne jednak pod názvom „baktérie produkujúce metán“ a jednak ako súčasť „gramnegatívnych aeróbnych paličiek“.

Toto delenie baktérií na 19 skupín („častí“) je založené na rôznych charakteristikách ako [[Gramovo farbenie]], tvar bunky, usporiadanie buniek do kolónií, požiadaviek na kyslík, pohyblivosti, či výživových a metabolických vlastnostiach.

V úvode tejto knihy je uvedené alternatívne základné delenie (chápané ako akýsi návrh do budúcnosti), a to takéto:&lt;br&gt;
ríša [[prokaryoty]] (Procaryotae):
*oddelenie [[fototrofné prokaryoty]] (Photobacteria)
**trieda [[modrozelené fotobaktérie]] – t.j. vyššie uvedené prvé oddelenie ([[cyanobaktérie]])
**trieda [[červené fotobaktérie]] – t.j. časť vyššie uvedenej časti 1 (fototrofné baktérie)
**trieda [[zelené fotobaktérie]] – t.j. časť vyššie uvedenej časti 1 (fototrofné baktérie)
*oddelenie [[prokaryoty indiferentné voči svetlu]] (Scotobacteria)
**trieda baktérie [v užšom zmysle] – t.j. vyššie uvedené časti 2 až 17
**trieda [[obligátne vnútrobunkové Scotobacteria v eukaryotických bunkách]] (Rickettsiae) – t.j. vyššie uvedená časť 18 (rickettsie)
**trieda [[Scotobacteria bez bunkových stien]] (Mollicutes) – t.j. vyššie uvedená časť 19 (mykoplazmy)

&lt;small&gt;Zdroje tejto kapitoly:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = bakterie
| titul = Malá československá encyklopedie
| odkaz na titul = Malá československá encyklopedie
| zväzok = I A{{--}}Č
| typ zväzku = Zv.
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
| rok = 1984
| počet strán = 880
| strany = 323{{--}}324
}} (Poznámka: V texte je chybne uvedený rok vydania 1984, správne má byť 1974)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Obsah vydania {{Citácia knihy
| priezvisko = 
| meno = 
| spoluautori = 
| editori = 
| titul = Bergey's Manual of Determinative Bacteriology
| odkaz na titul = 
| vydanie text = 8th ed.
| miesto = Baltimore
| vydavateľ = Williams &amp; Wilkins
| rok = 1974
| isbn = 0-683-01117-0
| počet strán = 1268
| strany = 
}} [https://external.dandelon.com/download/attachments/dandelon/ids/DE0049667B7D3B4974FBBC125786500413431.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;úryvky {{Citácia knihy
| priezvisko = 
| meno = 
| spoluautori = 
| editori = 
| titul = Bergey's Manual of Determinative Bacteriology
| odkaz na titul = 
| vydanie text = 8th ed.
| miesto = Baltimore
| vydavateľ = Williams &amp; Wilkins
| rok = 1974
| isbn = 0-683-01117-0
| počet strán = 1268
| strany = 
}} sú dostupné na Google Books [https://books.google.sk/books?redir_esc=y&amp;hl=sk&amp;id=99FI5tjqG7gC&amp;focus=searchwithinvolume&amp;q=Rickettsiales]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Tauro | meno = P. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kapoor | meno2 = K. K. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Yadav | meno3 = K. S | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = An Introduction to Microbiology | vydanie = | vydavateľ = New Age International | miesto = New Delhi | rok = 1986 | počet strán = 412 | url =https://books.google.sk/books?id=xU85I7R-kFsC&amp;pg=PA85&amp;lpg=PA85&amp;dq=%22part+1+phototrophic%22&amp;source=bl&amp;ots=zK7BwfX8Be&amp;sig=ACfU3U1FiDVjjbVX2MrBxz94TEE4nLReyg&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjas93rje3yAhWRoBQKHb7GBuIQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&amp;q=%22part%201%20phototrophic%22&amp;f=false | isbn = 978-0-85226-878-0 | kapitola = | strany = 85 a nasl.| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| editori = O.G. Kramar, E.O. Kravtsova
| titul = General Microbiology. Morphology and ultrastructure of microorganisms
| zväzok = 1
| typ zväzku = Part
| vydanie text = 
| miesto = Volgograd
| vydavateľ = Volgograd State Medical University, Department of Medical Microbiology, Virology, Immunology
| rok = 2007
| isbn = 
| url = http://attic.volgmed.ru/depts/microbiology/s/morph.doc
| počet strán = 
| strany = 
| url archívu = https://web.archive.org/web/20210908140517/http://attic.volgmed.ru/depts/microbiology/s/morph.doc
| dátum archivácie = 2021-09-08
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Carver
| meno =  B
| editori = 
| titul = Clinical Laboratory Procedures: Bacteriology
| vydanie text = 
| miesto = Washington
| vydavateľ = Departments of the Air Force and the Army
| rok = 1977
| url = https://books.google.sk/books?id=u8wk08_oLxYC&amp;pg=PA11&amp;lpg=PA11&amp;dq=%22procaryotes+indifferent+to+light%22&amp;source=bl&amp;ots=CTHpxKldh4&amp;sig=ACfU3U0w9TWs99z53ZZsx5I2QssNdwoFEQ&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjJ4Mysr-_yAhWkQuUKHbdbBdYQ6AF6BAglEAM#v=onepage&amp;q&amp;f=false
| kapitola = 1 Introduction to Bacteriology
| typ kapitoly = Chapter
| počet strán = 222
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SNA&gt;slovenské názvy sčasti podľa: {{beliana|1|baktérie|550}}&lt;/ref&gt; &lt;/small&gt;

==== Podľa 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984{{--}}1989) (delenie na 33 sekcií) ====

ríša [[Procaryotae]] ([[prokaryoty]]):
* oddelenie [[Gracilicutes]] ([[gramnegatívne baktérie]] okrem mykoplaziem a archebaktérií)
** trieda [[Scotobacteria]] (gramnegatívne nefotosyntetizujúce baktérie)
*** sekcia 1 [[spirochéty]]
**** rad [[spirochéty]] (Spirochaetales)
**** ďalšie taxóny
*** sekcia 2 [[aeróbne/mikroaerofilné pohyblivé vibrioidné/helikálne gramnegatívne baktérie]]
*** sekcia 3 [[nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie]]
*** sekcia 4 [[gramnegatívne aeróbne paličky a koky]] 
*** sekcia 5 [[fakultatívne anaeróbne gramnegatívne paličky]] (inde nazývané: [[gramnegatívne fakultatívne anaeróbne paličky]])
*** sekcia 6 [[anaeróbne gramnegatívne rovné, ohnuté alebo závitnicovité paličky]]
*** sekcia 7 [[baktérie disimilačne redukujúce sulfát a síru]]
*** sekcia 8 [[anaeróbne gramnegatívne koky]]
*** sekcia 9 [[rickettsie a chlamýdie]]
**** rad [[rickettsie]] (Rickettsiales)
**** rad [[chlamýdie]] (Chlamydiales)
*** sekcia 20 [[aeróbne chemolitotrofné baktérie a súvisiace organizmy]] (inde nazývané: [[gramnegatívne chemolitotrofné baktérie]])
*** sekcia 21 [[pučiace a/alebo príveskovité baktérie]]
*** sekcia 22 [[pošvovité baktérie]] 
*** sekcia 23 [[nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé baktérie]]
**** rad [[Cytophagales]]
**** rad [[Lysobacterales]]
**** rad [[Baggiatoales]]
**** ďalšie taxóny
*** sekcia 24 [[fruktifikujúce kĺzavé baktérie]]
**** rad [[myxobaktérie]] (Myxobacteriales/Myxococcales)
** trieda [[Anoxyphotobacteria]] (gramnegatívne fotosyntetizujúce baktérie neprodujujúce kyslík)
*** sekcia 18 [[anoxygénne fototrofné baktérie]]
** trieda [[Oxyphotobacteria]] (gramnegatívne fotosyntetizujúce baktérie produjujúce kyslík, t.j. [[sinice|sinice/cyanobaktérie]] a [[prvozelené riasy|prvozelené riasy/prochlorofyty]])
*** sekcia 19 [[oxygénne fotosyntetizujúce baktérie]] (inde nazývané: [[oxygénne fototrofné baktérie]]) 
**** skupina [[cyanobaktérie]]
***** rad [[Chroococcales]]
***** rad [[Pleurocapsales]]
***** rad [[Oscillatoriales]]
***** rad [[Nostocales]]
***** rad [[Stigonemales]]
**** skupina/rad [[prochlorofyty]]/[[prvozelené riasy]] (Prochlorales)
* oddelenie [[Firmicutes]] ([[grampozitívne baktérie]] okrem archebaktérií)
** trieda [[Firmibacteria]] (grampozitívne jednoduché [[tyčinka (baktéria)|paličky]] a [[kokus|koky]])
*** sekcia 12 [[grampozitívne koky]]
*** sekcia 13 [[grampozitívne paličky a koky tvoriace endospóry]]
*** sekcia 14 [[pravidelné nesporulujúce grampozitívne paličky]]
** trieda [[Thallobacteria]] (grampozitívne vetviace sa baktérie, t.j. [[aktinomycéty]] a príbuzné organizmy)
*** sekcia 15 [[nepravidelné nesporulujúce grampozitívne paličky]]
*** sekcia 16 [[mykobaktérie]]
*** sekcia 17 [[nokardiovité]] (iný slovenský názov: [[nokardioformné baktérie]]) – porov. komentár k sekcii 26
*** sekcia 26 [[nokardiovité aktinomycéty]] (iný slovenský názov: [[nokardioformné aktinomycéty]]) – tu ide zrejme o duplicitu k sekcii 17, ktorá vznikla tým, že sekcie 17 a 26 vyšli v dvoch rôznych zväzkoch
*** sekcia 27 [[aktinomycéty s multilokulárnymi sporangiami]] 
*** sekcia 28 [[aktinoplanety]] (iný slovenský názov: [[aktinoplanéty]])
*** sekcia 29 [[streptomycéty]] a príbuzné rody
*** sekcia 30 [[maduromycéty]]
*** sekcia 31 [[termomonospóry]] a príbuzné rody
*** sekcia 32 [[termoaktinomycéty]]
*** sekcia 33 iné rody – t.j. rody ''[[Glycomyces]]'', ''[[Kibdelosporangium]]'', ''[[Kitasatosporia]]'' a ''[[Sascharothrix]]''
* oddelenie [[Tenericutes]] (prokaryoty bez bunkovej steny)
** trieda [[Mollicutes]]
*** sekcia 10 [[mykoplazmy]]
**** rad [[mykoplazmy]] (Mycoplasmatales)
**** niekoľko rodov
* oddelenie [[Mendosicutes]] (prokaryoty s nezvyčajnou bunkovou stenou)
** trieda [[Archaebacteria]] 
*** sekcia 25 [[archebaktérie]]
**** skupina [[metanogénne archebaktérie]]
***** rad [[Methanobacteriales]]
***** rad [[Methanococcales]]
***** rad [[Methanomicrobiales]]
**** skupina [[archebakteriálni sulfátoví reducenti]]
***** rad [[Archaeoglobales]]
**** skupina [[extrémne halofilné archebaktérie]]
***** rad [[Halobacteriales]]
**** skupina [[archebaktérie bez bunkovej steny]]
***** rad [[Thermoplasmales]]
**** skupina [[extrémne termofilní sulfátoví metabolizéri]]
***** rad [[Thermoproteales]]
***** rad [[Thermococcales]]
***** rad [[Sulfolobales]]
* sekcia 11 [[endosymbionty]] (zvláštna skupina)

Základ tohto systému tvorí delenie na 33 sekcií; týchto 33 sekcií vlastne predstavuje len rozpracovanejšiu verziu vyššie spomínaných 19 „častí“ z 8. vydania ''Bergey's Manual of Determinative Bacteriology''. Tieto sekcie sa buď delia priamo na [[Rod (taxonómia)|rody]] alebo sa delia na [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]] (a tie na rody) alebo sa delia na [[Rad (taxonómia)|rady]] (a tie na čeľade a tie na rody) alebo sa delia na skupiny (a tie na spomínané rody resp. čeľade resp. rady). Toto delenie je založené na podobných (teda nie fylogenetických) princípoch ako vyššie uvedené delenie z 8. vydania ''Bergey's Manual of Determinative Bacteriology''.

Rozdiel medzi (33) „sekciami“ tohto systému a (19 resp. 20) „časťami“ vyššie uvedeného systému podľa 8. vydania ''Bergey's Manual of Determinative Bacteriology'' spočíva (popri niektorých štylistických úpravách názvov) v tom, že:
* časť „špirálovité a zakrivené baktérie“ (časť 6) bola rozdelená na dve sekcie (sekcie 2 a 3)
* časť &quot;gramnegatívne koky a kokobacily“ (časť 10) bola včlenená do gramnegatívnych aeróbnych paličiek a kokov (sekcia 4)
* časť „kĺzavé baktérie“ (časť 2) bola rozdelená na dve sekcie (sekcie 23 a 24)
* časť „gramnegatívne anaeróbne baktérie“ (časť 9) bola rozdelená na dve sekcie (sekcie 6 a 7)
* časť „aktinomycéty a príbuzné organizmy“ (časť 17) bola rozdelená na 11 samostatných sekcií (všetky sekcie v triede Thallobacteria)
* archebaktérie (predtým časť 13 plus jedna súčasť časti 7) teraz tvoria 1 samostatnú skupinu (sekcia 25)
* sinice a prvozelené riasy, ktoré predtým tvorili špecifický taxón (prvé oddelenie), teraz tvoria normálnu sekciu (sekcia 19)
* pribudla nová sekcia „endosymbionty“ (sekcia 11)

&lt;small&gt;Zdroje tejto kapitoly:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://mayatan.web.fc2.com/bacteria.htm | vydavateľ = mayatan.web.fc2.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Systém uvedený pod názvom Krieg &amp; Holt (1984-1989) ''Bergey's Manual of Systematic Bacteriology'' na [http://taxonomicon.taxonomy.nl/Default.aspx]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko zborník = 
| meno zborník = 
| kapitola zborník = 
| priezvisko = 
| meno = 
| odkaz na autora = 
| spoluautori = 
| editori = 
| titul = Bergey's Manual of Systematic Bacteriology
| odkaz na titul = 
| zväzok = 1
| typ zväzku = Vol.
| vydanie text = 
| miesto = Baltimore 
| vydavateľ = Williams and Willkins
| rok = 1984
| isbn = 0-683-04108-8
| počet strán = 964
| strany = 
}} čiastočne dostupné na Google Books [https://books.google.nl/books?id=xk5RAAAAMAAJ], obsah je aj tu [https://www.worldcat.org/title/bergeys-manual-of-systematic-bacteriology/oclc/9042846]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| editori = Paul Präve
| titul =  Handbuch der Biotechnologie : mit 150 Tabellen, 26 Fliessschemata sowie 80 Strukturformeln und zahlreichen weiteren Zusammenstellungen und Formeln
| odkaz na titul = 
| zväzok = 
| typ zväzku = 
| vydanie text =  4., neu bearb. und erw. Aufl.
| miesto = München; Wien
| vydavateľ = Oldenbourg
| rok = 1994
| isbn = 3-486-26223-8
| url = https://books.google.sk/books?id=DxoJYfxFo-wC&amp;pg=PA22&amp;dq=Bakterien-Klassifikation+Gracilicutes&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiSgYbp4evyAhUFR_EDHdQACZoQ6AEwBHoECAQQAg#v=onepage&amp;q=Bakterien-Klassifikation%20Gracilicutes&amp;f=false
| počet strán = 1045
| strany = 22
}} (Poznámka: Namiesto „trieda“ sa tu z neznámych dôvodov používa názov „pododdelenie“.)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Awasthi
| meno = K. D
| titul = Krishna's Diversity of Microbes, Fungi &amp; Lichens
| odkaz na titul = 
| vydanie text = 2nd ed.
| miesto = Meerut
| vydavateľ = Satyendra Rastogi &quot;Mitra&quot; for KRISHNA Prakashan Media
| rok = 2010
| isbn = 
| url = https://books.google.sk/books?id=0ygbqTWTATIC&amp;pg=SA2-PA85&amp;dq=Thallobacteria&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwix64mY8uzyAhXLBGMBHQQSCuM4ChDoATAGegQIAhAC#v=onepage&amp;q=Thallobacteria&amp;f=false
| počet strán = 
| strany = 1.85
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno = 
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Manual de Bergey
| vydavateľ = 
| miesto = 
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 
| dátum prístupu = 23.6.2026
| strany = 
| url = https://microbiologiabasica.files.wordpress.com/2011/03/ut120.pdf
| url archívu = https://web.archive.org/web/20160406133819/https://microbiologiabasica.files.wordpress.com/2011/03/ut120.pdf
| dátum archivácie =
| poznámka = 
| jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Rangaswami
| meno = G.
| priezvisko2 = Bagyaraj
| meno2 = D.J
| titul = Agricultural Microbiology
| vydanie text = 2nd ed.
| miesto = New Delhi
| vydavateľ = Prentice-Hall of India
| rok = 2005
| isbn = 81-203-0668-6
| url =https://books.google.sk/books?id=shiA41L-rTIC&amp;pg=PA74&amp;dq=Natronococcus+%22AGRICULTURAL+MICROBIOLOGY%22&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwigo76_7e3yAhUF-hQKHbUrA-MQ6AF6BAgDEAI#v=onepage&amp;q=Natronococcus%20%22AGRICULTURAL%20MICROBIOLOGY%22&amp;f=false
| počet strán = 440
| strany = 62 a nasl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = D.K.Maheshwari | odkaz na autora = | titul = A Textbook of Microbiology | vydanie = | vydavateľ = S. Chand Publishing | miesto = New Delhi | rok = 1999 | počet strán = 912 | url = https://books.google.sk/books?id=LkyoucMYOVwC&amp;pg=PA41&amp;lpg=PA41&amp;dq=%22section+26%22+%22nocardioform+actinomycetes%22&amp;source=bl&amp;ots=6ynlC3mr1L&amp;sig=ACfU3U1lIoBldaBonTD_OZymzXkz3HrS7w&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiU5I2p7-3yAhXJ0KQKHW1PCGIQ6AF6BAgWEAM#v=onepage&amp;q=%22section%2026%22%20%22nocardioform%20actinomycetes%22&amp;f=false| isbn = 978-81-219-2620-1 | kapitola = | strany = 37 a nasl.| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Kožurková
| meno = Mária
| odkaz na autora = 
| titul = Cvičenia z biochémie mikroorganizmov
| vydanie text = [ekniha]
| miesto = Košice
| vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
| rok = 2011
| isbn = 978-80-7097-896-2
| url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2011/pf/cvicenia-z-biochemie-mikroorganizmov.pdf
| počet strán = 102
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SŽP/&gt;&lt;ref name=SNA/&gt; &lt;/small&gt;

==== Podľa 9. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1994) (delenie na 35 skupín)====
V tomto vydaní je vlastne použitý modifikovaný systém z vyššie uvedeného 1. vydania ''Bergey's Manual of Systematic Bacteriology''. Formálne oddelenia sú tu nahradené nasledujúcimi skôr neformálnymi „kategóriami“: 
* gramnegatívne eubaktérie, ktoré majú bunkové steny (zodpovedá oddeleniu Gracilicutes)
* grampozitívne eubaktérie, ktoré majú bunkové steny (zodpovedá oddeleniu Firmicutes)
* eubaktérie bez bunkových stien (zodpovedá oddeleniu Tenericutes)
* archebaktérie (zodpovedá oddeleniu Mendosicutes)

Tieto kategórie sa nedelia na triedy, ale sa priamo delia na 35 „skupín“ (veľmi podobných sekciám z 1. vydania ''Bergey's Manual of Systematic Bacteriology''), ktoré sa buď delia priamo na rody alebo sa ďalej delia na „podskupiny“ a tie na rody, pričom niektoré z týchto podskupín sú zároveň rady alebo čeľade. 

Rozdiel medzi (35) „skupinami“ tohto systému a (33) „sekciami“ vyššie uvedeného systému podľa 1. vydania ''Bergey's Manual of Systematic Bacteriology'' spočíva v tom, že:
* ubudol taxón „endosymbionty“
* ubudla jedna skupina z bývalého taxónu „aktinomycéty a príbuzné organizmy“
* archebaktérie teraz už netvoria jednu sekciu, ale tvoria 5 samostatných skupín

&lt;small&gt;Zdroje tejto kapitoly:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko zborník = 
| meno zborník = 
| kapitola zborník = 
| priezvisko = Holt
| meno = John G.
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Bergey's Manual of Determinative Bacteriology
| vydanie text = 9th ed.
| miesto = Philadelphia
| vydavateľ = Lippincott Williams &amp; Wilkins
| rok = 2000
| isbn = 978-0-683-00603-2
| url = https://books.google.sk/books?id=jtMLzaa5ONcC&amp;printsec=frontcover&amp;hl=sk#v=onepage&amp;q&amp;f=false
| počet strán = 787
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Bakterien
| titul = Lexikon der Biologie
| odkaz na titul = 
| vydanie text = [CD-ROM]
| miesto = München
| vydavateľ = Elsevier, Spektrum, Akad. Verl.
| rok = 2005
| isbn = 3-8274-0342-1
| počet strán = 
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;

==== Varianty odvodené z delení podľa Bergey's Manual z konca 20. storočia ====
V literatúre existujú rôzne varianty vyššie uvedených delení z 1. vydania ''Bergey's Manual of Systematic Bacteriology'' (1984{{--}}1989) alebo z 9. vydania ''Bergey's Manual of Determinative Bacteriology'' (1994).

V jednom takomto upravenom systéme sa baktérie delia priamo na 21 sekcií. Takéto delenie vzniká tak, že sa 33 sekcií z 1. vydania ''Bergey's Manual of Systematic Bacteriology'' (1984{{--}}1989) zredukuje nasledujúcimi úpravami&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Pančík
| meno = Peter
| titul = Systém živej prírody
| odkaz na titul = 
| dostupnosť = 
| url = https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-zivej-prirody-kompletny-2008
| vydanie = 
| typ vydania = 
| vydavateľ = Biopedia.sk
| miesto = 
| dátum vydania = 8.11.2008
| dátum aktualizácie = 
| dátum prístupu = 23.6.2026
| číslovanie = 
| strany = 
}} (Poznámka: Tu je uvedených len 20 sekcií, pretože vypadla sekcia „nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie“)&lt;/ref&gt;:
* početné sekcie pokrývajúce aktinomycéty sú spojené do jedinej sekcie pod názvom „aktinomycéty“ (ale nasledujúce organizmy, ktoré sú s aktinomycétami príbuzné, majú samostatné sekcie: nepravidelné nesporulujúce gramnegatívne paličky, nokardiovité, mykobaktérie)
* sekcia „endosymbionty“ je vynechaná
* sekcie „oxygénne fototrofné baktérie“ (t.j. sinice a prvozelené riasy) a „anoxygénne fototrofné baktérie“ sú spojené do jednej sekcie (pod názvom: „anoxygénne alebo oxygénne fotosyntetizujúce gramnegatívne baktérie“)
* sekcie „pučiace a/alebo príveskovité baktérie“, „pošvovité baktérie“, „kĺzavé nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé baktérie“ a „fruktifikujúce kĺzavé baktérie“ sú spojené do jednej sekcie (pod názvom: „pučiace a (alebo) príveskovité; pošvovité; nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé; fruktifikujúce gramnegatívne baktérie“)

V inom systéme sa baktérie delia priamo na 25 skupín. Takéto delenie vzniká tak, že sa z úprav uvedených v predchádzajúcom odseku vykonajú prvé dve, ale nevykonajú sa posledné dve.&lt;ref&gt;{{beliana|1|baktérie|550}} (Poznámka: V zozname sú pre svoj relatívne malý význam vynechané skupiny „nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie“ a „gramnegatívne anaeróbne koky“)&lt;/ref&gt;

===Fylogenetické systémy ===
==== Podľa Woese 1987 (Delenie na 11 kmeňov) ====
praríša eubaktérie (Eubacteria):
* kmeň [[purpurové baktérie]] – t.j. väčšina toho, čo dnes voláme [[proteobaktérie]] (vrátane [[rickettsie|rickettsií]])
* kmeň [[grampozitívne baktérie|grampozitívne eubaktérie]] – vrátane [[mykoplazmy|mykoplaziem]]
* kmeň [[sinice|cyanobaktérie]] a [[chloroplast]]y – chloroplastmi sa tu myslia [[prvozelené riasy|prvozelené riasy/prochlorofyty]]
* kmeň [[spirochéty]] a príbuzné organizmy – napr. rody ''Spirochaeta'', ''Leptospira''
* kmeň [[zelené sírne baktérie]] – napr. rody ''Chlorobium'', ''Chloroherpeton''
* kmeň [[Bacteroides]], [[flavobaktérie]] a príbuzné organizmy – napr. rody ''Bacteroides'', ''Fusobacterium'', ''Flavobacterium''
* kmeň [[Planctomyces]] a príbuzné organizmy – napr. rody ''Planctomyces'', ''Isocystis''
* kmeň [[chlamýdie]]
* kmeň [[rádiorezistentné mikrokoky]] a príbuzné organizmy – napr. rody ''Deinococcus'', ''Thermus''
* kmeň [[zelené nesírne baktérie]] a príbuzné organizmy – napr. rody ''Chloroflexus'', ''Thermomicrobium''
* rod ''[[Thermothoga]]'' – sesterský taxón všetkých vyššie uvedených kmeňov
Toto je jeden z prvých čisto fylogenetických systémov baktérií. Archebaktérie v tomto systéme tvoria samostatnú praríšu.

Neskôr, v roku 1990 Woese premenoval taxonomickú úroveň praríša na [[doména (taxonómia)|doména]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Woese
| meno = Carl R.
| odkaz na autora = Carl Woese
| priezvisko2 = Kandler
| meno2 = Otto
| priezvisko3 = Wheelis
| meno3 = Marl L
| titul = Towards a natural system of organisms: proposal for the domains Archaea, Bacteria, and Eucarya 
| periodikum = Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America
| odkaz na periodikum = 
| vydavateľ = 
| miesto = 
| rok = 1990
| ročník = 87
| typ ročníka = Vol.
| číslo = 12
| typ čísla = No.
| strany = 4576{{--}}4579
| issn = 1091-6490
| doi = 10.1073/pnas.87.12.457
}}&lt;/ref&gt;
 
&lt;small&gt;Zdroje tejto kapitoly:&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Woese
| meno = Carl R
| titul = Bacterial evolution
| periodikum = Microbiological Reviews
| odkaz na periodikum = 
| vydavateľ = 
| miesto = 
| rok = 1987
| ročník = 51
| typ ročníka = Vol.
| číslo = 2
| typ čísla = No.
| strany = 221{{--}}271
| issn = 1098-5557
| doi = 10.1128/mr.51.2.221-271.19
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SŽP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Pančík
| meno = Peter
| titul = Systém živej prírody
| odkaz na titul = 
| dostupnosť = 
| url = https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-zivej-prirody-kompletny-2008
| vydanie = 
| typ vydania = 
| vydavateľ = Biopedia.sk
| miesto = 
| dátum vydania = 8.11.2008
| dátum aktualizácie = 
| dátum prístupu = 23.6.2026
| číslovanie = 
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;

==== Podľa 2. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (stav 2004) a Systema naturae 2000 (stav 2005)====

doména baktérie/eubaktérie ([[Bacteria]]*/[[Eubacteria]]; zriedkavo: [[Prokarya]]/[[Prokaryota]] v užšom zmysle):&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Systema naturae 2000 (stav cca. 2005) |url=http://www.taxonomy.nl/Taxonomicon/ |dátum prístupu=2006-04-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070702221559/http://www.taxonomy.nl/Taxonomicon/TaxonTree.aspx?id=71320|dátum archivácie=2007-09-26 }}&lt;/ref&gt;
* ríša baktérie/eubaktérie (Bacteria/Eubacteria)
** viacero rodov [[incertae sedis]] (prípadne bazálnych rodov)
** kmeň [[Aquificae]]
*** trieda [[Aquificae]]
**** rad [[Aquificales]]
** kmeň [[Thermotogae]]
*** trieda [[Thermotogae]]
**** rad [[Thermotogales]]
** kmeň [[Thermodesulfobacteria]]
*** trieda [[Thermodesulfobacteria]]
**** rad [[Thermodesulfobacteriales]]
** kmeň [[Deinococcus-Thermus]]
*** trieda [[Deinococci]]
**** rad [[Deinococcales]]
**** rad [[Thermales]]
** kmeň [[Chrysiogenetes]]
*** trieda [[Chrysiogenetes]]
**** rad [[Chrysiogenales]]
** kmeň [[Chloroflexi]]
*** trieda [[Chloroflexi]]
**** rad [[Chloroflexales]]
**** rad [[Herpetosiphonales]]
** kmeň [[Anaerolineae]]
*** trieda [[Anaerolineales]]
** kmeň [[Thermomicrobia]]
*** trieda [[Thermomicrobia]]
**** rad [[Thermomicrobiales]]
** kmeň [[Nitrospira]]
*** trieda [[Nitrospira]]
**** rad [[Nitrospirales]]
** kmeň [[Deferribacteres]]
*** trieda [[Deferribacteres]]
**** rad [[Deferribacterales]]
** kmeň [[Cyanobacteria]]
*** trieda [[Cyanobacteria]]
**** subsekcie I až V
** kmeň [[Chlorobi]]
*** trieda [[Chlorobia]]
**** rad [[Chlorobiales]]
** kmeň [[Proteobacteria]]
*** trieda [[Alphaproteobacteria]]
**** rad [[Rhodospirillales]]
**** rad [[Rickettsiales]]
**** rad [[Rhodobacterales]]
**** rad [[Sphingomonadales]]
**** rad [[Caulobacterales]]
**** rad [[Rhizobiales]]
**** rad [[Parvularculales]]
*** trieda [[Betaproteobacteria]]
**** rad [[Burkholderiales]]
**** rad [[Hydrogenophilales]]
**** rad [[Methylophilales]]
**** rad [[Neisseriales]]
**** rad [[Nitrosomonadales]]
**** rad [[Rhodocyclales]]
**** rad [[Procabacteriales]]
*** trieda [[Gammaproteobacteria]]
**** rad [[Chromatiales]]
**** rad [[Acidithiobacillales]]
**** rad [[Xanthomonadales]]
**** rad [[Cardiobacteriales]]
**** rad [[Thiotrichales]]
**** rad [[Legionellales]]
**** rad [[Methylococcales]]
**** rad [[Oceanospirillales]]
**** rad [[Pseudomonadales]]
**** rad [[Alteromonadales]]
**** rad [[Vibrionales]]
**** rad [[Aeromonadales]]
**** rad [[Enterobacteriales]]
**** rad [[Pasteurellales]]
*** trieda [[Deltaproteobacteria]]
**** rad [[Desulfurellales]]
**** rad [[Desulfovibrionales]]
**** rad [[Desulfobacterales]]
**** rad [[Desulfarcales]]
**** rad [[Desulfuromonales]]
**** rad [[Syntrophobacterales]]
**** rad [[Bdellovibrionales]]
**** rad [[Myxococcales]] (3 podrady)
*** trieda [[Epsilonproteobacteria]]
**** rad [[Campylobacterales]]
** kmeň [[Firmicutes]]
*** trieda [[Clostridia]]
**** rad [[Clostridiales]]
**** rad [[Thermoanaerobacteriales]]
**** rad [[Haloanaerobiales]]
*** trieda [[Mollicutes]]
**** rad [[Mycoplasmatales]]
**** rad [[Entomoplasmatales]]
**** rad [[Acholeplasmatales]]
**** rad [[Anaeroplasmatales]]
**** taxóny incertae sedis
*** trieda [[Bacilli]]
**** rad [[Bacillales]]
**** rad [[Lactobacillales]]
** kmeň [[Actinobacteria]]
*** trieda [[Actinobacteria]]
**** rad [[Acidimicrobiales]]
**** rad [[Rubrobacterales]]
**** rad [[Coriobacteriales]]
**** rad [[Sphaerobacterales]]
**** rad [[Actinomycetales]] (17 podradov)
**** rad [[Bifidobacterales]]
** kmeň [[Planctomycetes]]
*** trieda [[Planctomycetacia]]
**** rad [[Planctomycetales]]
** kmeň [[Chlamydiae]]
*** trieda [[Chlamydiae]]
**** rad [[Chlamydiales]]
** kmeň [[Spirochaetes]]
*** trieda [[Spirochaetes]]
**** rad [[Spirochaetales]]
** kmeň [[Fibrobacteres]]
*** trieda [[Fibrobacteres]]
**** rad [[Fibrobacterales]]
** kmeň [[Acidobacteria]]
*** trieda [[Acidobacteria]]
**** rad [[Acidobacteriales]]
** kmeň [[Bacteroidetes]]
*** trieda [[Bacteroidetes]]
**** rad [[Bacteroidales]]
*** trieda [[Flavobacteria]]
**** rad [[Flavobacteriales]]
*** trieda [[Sphingobacteria]]
**** rad [[Sphingobacteriales]]
** kmeň [[Fusobacteria]]
*** trieda [[Fusobacteria]]
**** rad [[Fusobacteriales]]
** kmeň [[Verrucomicrobia]]
*** trieda [[Verrucomicrobiae]]
**** rad [[Verrucomicrobiales]]
** kmeň [[Dictyoglomi]]
*** trieda [[Dictyoglomi]]
**** rad [[Dictyoglomales]]
** kmeň [[Gemmatimonadetes]]
*** trieda [[Gemmatimonadetes]]
**** rad [[Gemmatimonadales]]

Poznámky:
* Slovenské názvy sú tu vynechané.
* Namiesto slova kmeň môže byť vždy slovo oddelenie.

==== Podľa GTDB z roku 2026====
Nasleduje aktuálny systém baktérií podľa [[GTDB]] z apríla [[2026]] (t. j. release 11-RS232, skrátene nazývaný: release 232).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GTDB – Genome Taxonomy Database | url = https://gtdb.ecogenomic.org/ | vydavateľ = gtdb.ecogenomic.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;súbor bac120_r232.sp_labels.tree stiahnutý z https://data.gtdb.aau.ecogenomic.org/releases/release232/232.0/auxillary_files/&lt;/ref&gt;

''Vysvetlivky:''
* ''Kmene sú tu zoradené podľa vývojových vzťahov, zatiaľ čo triedy sú tu zoradené podľa abecedy (V GTDB sú aj triedy zoradené podľa vývojových vzťahov).''
* ''Pre lepšiu prehľadnosť je systém kmeňov oproti originálu mierne zjednodušený v tom zmysle, že viaceré menšie sesterské klády (angl. clades) z GTDB sú tu spojené do jedného kládu.''
* ''Skratka b. m. znamená bez mena, čiže ide o klád, ktorý v GTDB 232 nemá uvedené meno. GTDB 232 (na rozdiel od mnohých iných textov) klády nad úrovňou kmeňa z princípu ponecháva nepomenované. V hranatých zátvorkách sú tu v niektorých významných prípadoch pre lepšiu orientáciu uvedené názvy používané v starších alebo iných textoch.''
* ''Slovenské názvy tu nie sú uvedené.''


oddelenie Bacteria:
*kmeň [[Spirochaetota]] – triedy: [[B62-G9]], [[Brachyspiria]], [[Brevinematia]], [[CALGPD01]], [[DYKD01]], [[DYNZ01]], [[GWB1-36-13]], [[GWE2-31-10]], [[JAAYUW01]], [[JAGLSM01]], [[JAHITG01]], [[Leptospiria]], [[Spirochaetia]], [[UBA12135]], [[UBA4802]], [[UBA6919]]
*b. m.
**kmeň [[AUK180]] – trieda: [[AUK180]]
**b. m.
***b. m.
****kmeň [[JBFMHD01]] – trieda: [[JBFMHD01]]
****kmeň [[UBA8481]] – trieda: [[UBA8481]]
****kmeň [[DAOPZR01]] – trieda: [[DAOPZR01]]
****kmeň [[JAGOBX01]] – trieda: [[JAGOBX01]]
****kmeň [[Lindowbacteria]] – trieda: [[2-12-FULL-62-27]]
****kmeň [[T1Sed10-126]] – trieda: [[T1Sed10-126]]
***b. m.
****b. m.
*****kmeň [[Macinerneyibacteriota]] – trieda: [[Macinerneyibacteria]]
*****kmeň [[Sumerlaeota]] – trieda: [[CAZYWQ01]], [[T1SED10-198M]], [[Sumerlaeia]]
****b. m.
*****b. m. [ [[Bacillati]]/[[Terrabacteria]] (vrátane [[Deinococcota]], [[Fusobacteriati]] a [[Synthermota]])] – v iných súčasných systémoch má tento taxón úroveň ríša
******kmeň [[Muiribacteriota]] – triedy: [[CAYSPT01]], [[DAYSPT01]], [[JAQTZZ01]], [[Muiribacteriia]], [[Ozemobacteria]], [[UBA6191]], [[UBA9980]]
******b. m. 
*******b. m. 
********b. m. [ [[Oxybacteria]] ]
*********kmeň [[Margulisbacteria]] – triedy: [[CAYMKA01]], [[JBAZXJ01]], [[Marinamargulisbacteria]], [[Riflemargulisbacteria]], [[Termititenacia]], [[WOR-1]]
*********kmeň [[Cyanobacteriota]] – triedy: [[Cyanobacteriia]], [[Sericytochromatia]], [[Vampirovibrionia]]
********b. m.
*********kmeň [[Fusobacteriota]] – trieda: [[Fusobacteriia]] – v niektorých súčasných systémoch má tento taxón zároveň úroveň ríša (konkrétne sa volá ríša [[Fusobacteriati]])
*********kmeň [[Bacillota I]] [≈[[Mycoplasmatota]]/[[Tenericutes]] ] – trieda: [[Bacilli A]]
*******b. m.
********b. m.
*********b. m.
**********kmeň [[CAYJOG01]] – trieda: [[CAYJOG01]]
**********kmeň [[UBP15]] – trieda: [[UBA6099]]
**********kmeň [[JAJVIF01]] – trieda: [[JAJVIF01]]
**********kmeň [[UBP7]] – trieda: [[UBA6624]]
**********kmeň [[4484-113]] – trieda: [[4484-113]]
*********b. m. [ [[Synthermota]] ]
**********kmeň [[JAMOTN01]] – trieda: [[JAMOTN01]]
**********kmeň [[DRYD01]] – trieda: [[DRYD01]]
**********kmeň [[Thermodesulfobiota]] – trieda: [[Thermodesulfobiia]]
**********kmeň [[DUMJ01]] – trieda: [[DUMJ01]]
**********kmeň [[Dictyoglomota]] – trieda: [[Dictyoglomia]]
**********kmeň [[Coprothermobacterota]] – triedy: [[Coprothermobacteria]], [[HKB111]]
**********kmeň [[Caldisericota]] – triedy: [[Caldisericia]], [[JANLFM01]]
**********b. m. [ [[Thermotogati]] bez [[Deinococcota]] ]:
***********kmeň [[Synergistota]] – triedy: [[Synergistia]], [[GBS-1]], [[JAGHAJ01]]
***********kmeň [[Thermotogota]] – trieda: [[Thermotogae]]
***********kmeň [[Bipolaricaulota]] – trieda: [[Bipolaricaulia]]
********b. m.
*********b. m.
**********kmeň [[Sysuimicrobiota]] – trieda: [[Sysuimicrobiia]]
**********kmeň [[CAZSTA01]] – trieda: [[CAZSTA01]]
**********kmeň [[Deinococcota]] – trieda: [[Deinococci]]
**********b. m. [ [[PCD]] / [[CCD]] ]
***********kmeň [[Patescibacteriota]] [ [[Minisyncoccota]] / [[CPR]] ] – triedy: [[Andersenbacteria]], [[CALEFQ01]], [[CAZHWT01]], [[CG2-30-54-11]], [[CPR2]], [[CPR2 A]], [[CPR3]], [[Dojkabacteria]], [[Doudnabacteria]], [[DYJS01]], [[GCS-2792135]], [[Gracilibacteria]], [[JABMPQ01]], [[JACMRA01]], [[JACPGU01]], [[JACQLU01]], [[JAHJAL01]], [[JAQUNI01]], [[JAUYIX01]], [[Kazan-3B-28]], [[Microgenomatia]], [[Minisyncoccia]], [[Patescibacteriia]], [[Saccharimonadia]], [[SICC01]], [[SOKK01]], [[UBA1384]], [[WWE3]], [[4484-211]]
***********kmeň [[Chloroflexota]] – triedy: [[Anaerolineae]], [[Dehalococcoidia]], [[Dormibacteria]], [[DTOL01]], [[Chloroflexia]], [[JAHJIN01]], [[JAJPGV01]], [[Ktedonobacteria]], [[Limnocylindria]], [[UBA11872]], [[UBA4733]], [[UBA5177]], [[UBA6077]]
*********b. m.
**********b. m. [ [[Armatimonadota]] v širšom zmysle/ [[Armati-Eremi]] ]
***********kmeň [[UBP13]] – trieda: [[UBA5359]]
***********kmeň [[Armatimonadota]] – triedy: [[Abditibacteriia]], [[Armatimonadia]], [[DASRZA01]], [[DTGP01]], [[Fervidibacteria]], [[Fimbriimonadia]], [[Hebobacteria]], [[HRBIN16]], [[Chthonomonadetes]], [[JAAZEB01]], [[JACIXR01]], [[JADLDR01]], [[SYMT01]], [[UBA10988]], [[UBA5829]], [[Zipacnadia]]
***********kmeň [[Vulcanimicrobiota]] [ [[Eremibacteriota]] ] – triedy: [[CADAWZ01]], [[JABDET01]], [[JACPDS01]], [[JACPDT01]], [[JAJTBE01]], [[JAMCWD01]], [[JAMDEM01]], [[JAZDOK01]], [[SpSt-956]], [[Vulcanimicrobiia]], [[Xenobia]]
**********b. m. [ [[Posibacteria]]/ [[Bacillota]] ([[Firmicutes]]) v širšom zmysle (bez [[Bacillota I]]) ]
***********kmeň [[Actinomycetota]] – triedy: [[AC-67]], [[Acidimicrobiia]], [[Actinomycetes]], [[Aquicultoria]], [[CADDZG01]], [[CALGFH01]], [[Coriobacteriia]], [[Geothermincolia]], [[Humimicrobiia]], [[JAHEXW01]], [[JAICYB01]], [[JAUVYG01]], [[JBBINU01]], [[Nitriliruptoria]], [[Rubrobacteria]], [[Thermoleophilia]], [[UBA4738]]
***********kmeň [[Bacillota]] [staršie: [[Firmicutes]] (bez [[Bacillota I]])] – triedy: [[Bacilli]], [[CAZWXO01]], [[Clostridia]], [[DAOUPZ01]], [[Dehalobacteriia]], [[Desulfitisporia]], [[Desulfitobacteriia]], [[Desulfotomaculia]], [[Dethiobacteria]], [[DSM-12270]], [[DSM-16504]], [[DSM-521]], [[DTU014]], [[DTU025]], [[DTU030]], [[DTU065]], [[DTU084]], [[DTU086]], [[DULZ01]], [[DUOV01]], [[GCA-003054495]], [[Halanaerobiia]], [[Ch66]], [[JAAYKD01]], [[JACPQUO1]], [[JADQBR01]], [[JASUSC01]], [[JAZPYJ01]], [[JBJDXG01]], [[KKC1]], [[Limnochordia]], [[Natranaerobiia]], [[Negativicutes]], [[Peptococcia]], [[PH28-bin88]], [[Proteinivoracia]], [[SHA-98]], [[SLNR01]], [[Sulfobacillia]], [[Syntrophomonadia]], [[Tb-RUG-66]], [[TC1]], [[Thermincolia]], [[Thermoanaerobacteria]], [[Thermosediminibacteria]], [[UBA1874]], [[UBA4882]], [[UBA5301]], [[UBA5435]], [[UBA994]], [[Z-2901]]
*****b. m. [ [[Pseudomonadati]]/[[Hydrobacteria]]/[[Gracilicutes]] ] – v iných súčasných systémoch má tento taxón úroveň ríša
******b. m. [ [[Pseudomonadota]] ([[Proteobacteria]]) v širšom zmysle/[[PANNAM]] ] 
******* ... pokračovanie pozri nižšie
******b. m.
*******b. m.
********b. m.
*********kmeň [[Oederibacteriota]] – triedy: [[CAKKQC01]], [[D2-FULL-39-29]], [[JAAXVQ01]], [[JAJYGY01]], [[JAUXIB01]], [[Muellerivitia]], [[Oederibacteriia]], [[PGYV01]]
*********kmeň [[UBP4]] – trieda: [[UBA4092]]
*********kmeň [[Poribacteria]] – triedy: [[DTPJ01]], [[WGA-4E]]
********b. m.
*********kmeň [[JACRDZ01]] – triedy: [[JACRDZ01]], [[JAJRWM01]], [[JAQUKH01]]
*********b. m. 
**********b. m.
***********kmeň [[JBDRGX01]] – trieda: [[JBDRGX01]]
***********kmeň [[UBA9089]] – triedy: [[CG2-30-40-21]], [[JAHJRX01]], [[JASEGY01]], [[JASEIO01]], [[UBA9088]], [[UBA9089]]
**********b. m.
***********b. m. [ [[Elusimicrobiota]] v širšom zmysle ]
************kmeň [[Aerophobota]] – trieda: [[Aerophobia]]
************kmeň [[Atribacterota]] – triedy: [[Atribacteria]], [[JALVIU01]], [[Phoenicimicrobiia]]
************kmeň [[UBP18]] – trieda: [[UBA7526]]
************kmeň [[Desantisbacteria]] – trieda: [[UBA1551]]
************kmeň [[CAYTYR01]] – trieda: [[UBA6262]]
************kmeň [[UBA6262]] – trieda: [[WVXT01]]
************kmeň [[CG03]] – triedy: [[CAZUQH01]], [[CG03]], [[SLGR01]]
************kmeň [[CBDUZB01]] – trieda: [[JAGLHV01]]
************kmeň [[RUG730]] – trieda: [[RUG730]]
************kmeň [[Elusimicrobiota]] – triedy: [[Elusimicrobia]], [[Endomicrobiia]], [[JBDRMW01]], [[JBDRON01]], [[UBA5214]], [[UBA8919]]
***********b. m.
************kmeň [[NPL-UPA2]] – triedy: [[BS750m-G34]], [[JAUVJM01]], [[NPL-UPA2]]
************kmeň [[CAZDME01]] – trieda: [[JAYEMH01]]
************kmeň [[JAHJDO01]] – trieda: [[JAHJDO01]]
************kmeň [[CAIJMQ01]] – trieda: [[CAIJMQ01]]
************kmeň [[Ratteibacteria]] – trieda: [[UBA8468]]
************kmeň [[GCA-001730085]] – trieda: [[JADFSZ01]], [[GCA-001730085]]
************kmeň [[Omnitrophota]] – triedy: [[Gorgyraeia]], [[Omnitrophia]], [[JACPQZ01]], [[JAUWXU01]], [[4484-213]]
*******b. m.
********b. m.
*********b. m.
**********kmeň [[Abyssobacteria]] – trieda: [[SURF-5]]
**********kmeň [[Hydrogenedentota]] – triedy: [[Hydrogenedentia]], [[CAZGCA01]]
*********b. m. [ [[PVC]] / [[Planctobacteria]] ]
**********kmeň [[Planctomycetota]] – triedy: [[B129-G9]], [[B143-G9]], [[B15-G4]], [[Brocadiia]], [[CAYHQZ01]], [[CAYMFW01]], [[CAZGEP01]], [[DG-23]], [[E44-bin39]], [[GCA-002687715]], [[GCA-2746535]], [[J058]], [[J132]], [[JACOTG01]], [[JACQVV01]], [[JACQVX01]], [[JADGBV01]], [[JAFGQW01]], [[JAJSAM01]], [[JAKEIC01]], [[JAMOSO01]], [[JAPUJT01]], [[JAZDJP01]], [[JBBTDB01]], [[JBDREB01,JBFWNO01]], [[MHYJ01]], [[OFTM77]], [[Phycisphaerae]], [[PLA2]], [[Planctomycetia]], [[PUPC01]], [[SBBH01]], [[SKW154]], [[SZUA-567]], [[Uabimicrobiia]], [[UBA11346]], [[UBA1135]], [[UBA8108]], [[UBA8742]]
**********b. m.
***********kmeň [[Auribacterota]] – triedy: [[Ancaeobacteria]], [[Auribacteria]], [[Erginobacteria]], [[CAZUXI01]], [[JABMQX01]], [[JACPWU01]], [[JAFGBW01]], [[JAJCYG01]], [[Tritonobacteria]], [[UBA3054]], [[UBA6266]]
***********b. m. [ [[Chlamydiae]]-[[Verrucomicrobia]] ]
************kmeň [[Chlamydiota]] – trieda: [[Chlamydiia]]
************kmeň [[Verrucomicrobiota]] – triedy: [[CALLYA01]], [[Kiritimatiellia]], [[Lentisphaeria]], [[Verrucomicrobiia]]
********b. m.
*********b. m.
**********kmeň [[Hinthialibacterota]] – trieda: [[Hinthialibacteria]]
**********kmeň [[B130-G9]] – trieda: [[B130-G9]]
**********kmeň [[CAYUVA0]]1 – trieda: [[CAYUVA01]]
**********kmeň [[CSSED10-310]] – trieda: [[CSSED10-310]]
**********kmeň [[RBG-13-66-14]] – triedy: [[B26-G2]], [[RBG-13-66-14]]
*********b. m. [ [[FCB]] ] 
**********... pokračovanie pozri nižšie


===== Pseudomonadota/Proteobacteria =====
''pokračovanie zhora:''

[[Pseudomonadota]] (=[[Proteobacteria]]) v širšom zmysle/[[PANNAM]]:
*kmeň [[Acidobacteriota]] – triedy: [[Aminicenantia]], [[B3-B38]], [[Blastocatellia]], [[CAIWXX01]], [[DASWHO01]], [[DATKUA01]], [[G020349885]], [[Holophagae]], [[HRBIN11]], [[JAAYUB01]], [[JAQAZP01]], [[JBCCFW01]], [[Polarisedimenticolia]], [[Terriglobia]], [[Thermoanaerobaculia]], [[UBA4820]], [[UBA6911]], [[UBA890]], [[Vicinamibacteria]]
*b. m.
**kmeň [[Nitrospinota A]] – trieda: [[JADGAW01]], [[UBA7883]]
**b. m.
***b. m.
****kmeň [[UBP6]] – triedy: [[JAFGXH01]], [[UBA1177]]
****kmeň [[Babelota]] [ [[Dependentiae]] ] – trieda: [[Babeliae]]
****kmeň [[Chrysiogenota]] [vrátane [[Deferribacterota]]] – triedy: [[Deferribacteres]], [[Chrysiogenetes]]
****kmeň [[Campylobacterota]] [ [[Epsilonproteobacteria]] ] – trieda: [[Campylobacteria]]
****kmeň [[Pseudomonadota]] [v užšom zmysle; [[Proteobacteria]] v užšom zmysle/[[Rhodobacteria]]] – triedy: [[Alphaproteobacteria]], [[Gammaproteobacteria]], [[Magnetococcia]], [[MNWR01]], [[Zetaproteobacteria]]
***b. m.
****b. m.
*****b. m.
******kmeň [[UBA2233]] – trieda: [[UBA2233]]
******kmeň [[SZUA-79]] – trieda: [[SZUA-79]]
*****b. m.
******b. m.
*******kmeň [[CALINM01]] – trieda: [[CALINM01]]
*******kmeň [[DYJV01]] – trieda: [[DYJV01]]
******b. m.
*******b. m.
********kmeň [[JACQOV01]] – trieda: [[JACQOV01]]
********kmeň [[JACPQY01]] – trieda: [[JACPQY01]]
********kmeň [[JAMCPX01]] – trieda: [[JAMCPX01]]
*******b. m.
********b. m.
*********kmeň [[CAYSBA01]] – trieda: [[CAYSBA01]]
*********kmeň [[JALSQH01]] – trieda: [[JALSQH01]]
*********kmeň [[JAJRZV01]] – trieda: [[JAJRZV01]]
*********kmeň [[JBBIVP01]] – trieda: [[JBBIVP01]]
*********kmeň [[Calescibacteriota]] – trieda: [[Calescibacteriia]]
*********kmeň [[Desulfobacterota D]] – trieda: [[UBA1144]]
********b. m.
*********kmeň [[Campylobacterota A]] – trieda: [[Desulfurellia]]
*********b. m. [ [[Aquificota]] v širšom zmysle]
**********kmeň [[Thermosulfidibacterota]] – trieda: [[Thermosulfidibacteria]]
**********kmeň [[Aquificota]] – trieda: [[Aquificia]]
****b. m. [ [[Deltaproteobacteria]] ]
*****b. m.
******kmeň [[J088]] – triedy: [[J088]], [[JAWLBW01]]
******b. m.
*******b. m.
********kmeň [[CAYJRR01]] – trieda: [[CAYJRR01]]
********kmeň [[DASVDK01]] – trieda: [[DASVDK01]]
********kmeň [[JAUYMQ01]] – trieda: [[JAUYMQ01]]
********kmeň [[UBA10199]] – trieda: [[UBA10199]]
********kmeň [[Myxococcota]] – triedy: [[B64-G9]], [[JACPTQ01]], [[JACRCW01]], [[JADLHZ01]], [[JADLHZ01]], [[JAJVIH01]], [[Kuafuiibacteriia]], [[Myxococcia]], [[SpSt-1050]], [[UBA4151]], [[UBA727]], [[XYA12-FULL-58-9]]
********kmeň [[RBG-13-61-14]] – trieda: [[RBG-13-61-14]]
********kmeň [[Lernaellota]] – trieda: [[Lernaellaia]]
*******b. m.
********kmeň [[JAGRBM01]] – trieda: [[JAGRBM01]]
********b. m.
*********b. m.
**********kmeň [[Bdellovibrionota]] – triedy: [[Bacteriovoracia]], [[Bdellovibrionia]], [[FAC87]], [[JACOXK01]], [[JAFGOL01]], [[JAJCYS01]], [[O2-12-FULL-43-9]], [[UBA1018]], [[UBA2394]], [[UBA2428]]
**********kmeň [[JADJOY01]] – trieda: [[JADJOY01]]
**********kmeň [[Bdellovibrionota G]] – trieda: [[CAYYBZ01]], [[JALEGL01]], [[JANQFH01]]
*********b. m.
**********kmeň [[Myxococcota A]] – triedy: [[Bradymonadia]], [[CAZTSL01]], [[JAADFL01]], [[JAVEVO01]], [[Polyangia]], [[SURF-8]], [[UBA796]], [[UBA9042]], [[UBA9160]]
**********b. m.
***********kmeň [[JAEEML01]] – trieda: [[JAEEML01]]
***********kmeň [[CAZTWC01]] – trieda: [[CAZTWC01]]
***********kmeň [[CAYMEV01]] – trieda: [[CAYMEV01]]
***********kmeň [[Myxococcota C]] – trieda: [[UBA6777]]
***********kmeň [[Bdellovibrionota F]] – trieda: [[JAHFAK01]]
***********kmeň [[Bdellovibrionota B]] – trieda: [[Oligoflexia]]
***********kmeň [[SAR324]] – trieda: [[SAR324]]
***********kmeň [[Bdellovibrionota C]] – trieda: [[UBA2361]]
*****b. m.
******kmeň [[Desulfobacterota]] – triedy: [[Anaeroferrophillalia]], [[B13-G15]], [[Binatia]], [[BSN033]], [[CAZCTP01]], [[DAIWIC01]], [[Deferrimicrobia]], [[Deferrisomatia]], [[Desulfarculia]], [[Desulfobaccia]], [[Desulfobacteria]], [[Desulfobulbia]], [[Desulfocorpusculales]], [[Desulfofervidia]], [[Desulfomonilia]], [[Desulfovibrionia]], [[Desulfuromonadia]], [[Dissulfuribacteria]], [[DSM-4660]], [[DSWW01]], [[DTXE01]], [[G020345765]], [[GWC2-55-46]], [[JACPFL01]], [[ JADFVX01]], [[JADFXK01]], [[JAENJC01]], [[JAFDED01]], [[JAFDIG01]], [[ JAJRXV01]], [[JAPLJL01]], [[JAZDOA01]], [[JAZFTZ01]], [[JBBIRW01]], [[QYQD01]], [[RBG-13-43-22]], [[S145-22]], [[SM23-61]], [[Syntrophia]], [[Syntrophobacteria]], [[Syntrophorhabdia]], [[Thermodesulfobacteria]], [[UBA8473]], [[WTBG01]], [[Zymogenia]]
******b. m.
*******b. m.
********kmeň [[JAUVQV01]] – trieda: [[JAUVQV01]]
********kmeň [[BMS3Abin14]] – trieda: [[BMS3Abin14]]
*******b. m.
********b. m.
*********b. m.
**********kmeň [[Schekmanbacteria]] – trieda: [[GWA2-38-11]]
**********kmeň [[Nitrospinota]] – trieda: [[Nitrospinia]]
**********kmeň [[JACPSX01]] – trieda: [[JACPSX01]]
**********kmeň [[2-12-FULL-45-22]] – trieda: [[2-12-FULL-45-22]]
**********kmeň [[Tectomicrobia]] – trieda: [[Entotheonellia]]
**********kmeň [[JAUXIQ01]] – trieda: [[JAUXIQ01]]
**********kmeň [[JADFOP01]] – trieda: [[JADFOP01]]
**********kmeň [[JACPUC01]] – trieda: [[JACPUC01]]
**********kmeň [[UBA8248]] – trieda: [[UBA8248]]
*********b. m.
**********kmeň [[SZUA-182]] – trieda: [[SZUA-182]]
**********kmeň [[Moduliflexota]] – trieda: [[Moduliflexia]]
**********kmeň [[Methylomirabilota]] – trieda: [[Methylomirabilia]]
********b. m.
*********kmeň [[CG2-30-53-67]] – trieda: [[CG2-30-53-67]]
*********kmeň [[Nitrospirota]] – triedy: [[CAKKRA01]], [[JACRHJ01]], [[JACRHL01]], [[JAOUDF01]], [[Leptospirillia]], [[Nitrospiria]], [[RBG-16-64-22]], [[Thermodesulfovibrionia]], [[UBA9217]], [[9FT-COMBO-42-15]]


===== FCB =====
''pokračovanie zhora:''

[[FCB]]:
*b. m.
**b. m.
***kmeň [[Edwardsbacteria]] – trieda: [[AC1]], [[CAYGWX01]]
***kmeň [[LJUI01]] – trieda: [[LJUI01]]
***kmeň [[Hydrothermota]] – triedy: [[DG-26]], [[E44-bin80]], [[Hydrothermia]], [[Tepidihabitantia]], [[UBA3072]], [[UBA3073]], [[32-111]]
**b. m.
***kmeň [[JAFGKV01]] – trieda: [[JAFGKV01]]
***kmeň [[JAAXHH01]] – trieda: [[JAAXHH01]]
***kmeň [[JAFGND01]] – trieda: [[JAFGND01]]
***kmeň [[SDB-A]] – trieda: [[SDB-A]]
***kmeň [[Fermentibacterota]] – trieda: [[Fermentibacteria]]
***kmeň [[Cloacimonadota]] – trieda: [[Cloacimonadia]]
*b. m.
**b. m.
***kmeň [[4572-55]] – trieda: [[4572-55]]
***kmeň [[GCA-2686955]] – trieda: [[GCA-2686955]]
***kmeň [[Arandabacterota]] – trieda: [[Arandabacteria]]
***kmeň [[Orphanbacterota]] – trieda: [[Orphanbacteria]]
***kmeň [[ARS69]] – trieda: [[ARS69]]
***kmeň [[Eisenbacteria]] – trieda: [[RBG-16-71-46]]
***kmeň [[Joyebacterota]] – trieda: [[Joyebacteria]]
***kmeň [[Krumholzibacteriota]] – trieda: [[Krumholzibacteriia]]
**b. m.
***kmeň [[Gemmatimonadota]] – triedy: [[Gemmatimonadetes]], [[Glassbacteria]], [[CAZMKB01]]
***b. m.
****b. m.
*****kmeň [[SM23-81]] – triedy: [[DAOVCL01]], [[SM23-81]]
*****kmeň [[JBHIER01]] – trieda: [[G020348925]]
*****kmeň [[Latescibacterota]] – triedy: [[CAZTBA01]], [[CBDCVA01]], [[CBDEFO01]], [[Latescibacteria]], [[MVCY01]], [[MWCZ01]], [[UBA2968]], [[4484-107]]
****b. m.
*****kmeň [[Blakebacterota]] – trieda: [[Blakebacteria]]
*****b. m.
******b. m.
*******kmeň [[UBP14]] – trieda: [[UBA6098]]
*******kmeň [[Zixibacteria]] – trieda: [[MSB-5A5]]
******b. m.
*******b. m.
********kmeň [[JAGOEH01]] – trieda: [[JAGOEH01]]
********kmeň [[CAIWAD01]] – trieda: [[CAIWAD01]]
********kmeň [[UBA4055]] – trieda: [[UBA4055]]
********kmeň [[JAMORN01]] – trieda: [[JAMORN01]]
********kmeň [[Fibrobacterota]] – triedy: [[Fibrobacteria]], [[Chitinivibrionia]], [[CAYVZU01]], [[OXYB2-FULL-49-7]]
*******b. m.
********kmeň [[BS750m-G25]] – trieda:[[BS750m-G25]]
********kmeň [[Electryoneota]] – triedy: [[AABM5-125-24]], [[B3-LCP]], [[Electryoneia]], [[JAOADG01]], [[RPQS01]], [[Tariuqbacteria]]
********kmeň [[Fidelibacterota]] – triedy: [[BS150m-G59]], [[Fidelibacteria]], [[JAANXI01]], [[Marinisomatia]], [[SORT01]], [[UBA2242]], [[UBA8477]]
********kmeň [[SM23-31]] – trieda: [[SM23-31]]
********kmeň [[Zhuqueibacterota]] – triedy: [[JdFR-76]], [[QNDG01]], [[Zhuqueibacteria]]
********kmeň [[Calditrichota]] – trieda: [[Calditrichia]]
********kmeň [[CLD3]] – trieda: [[CLD3]]
********kmeň [[Bacteroidota]] – triedy: [[Bacteroidia]], [[Chlorobiia]], [[Ignavibacteria]], [[JABWAT01]], [[JBBSVG01]], [[Rhodothermia]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Portál|Biológia|Biologický}}
{{Projekt}}

[[Kategória:Baktérie]]</text>
      <sha1>p7c97j4buaspojoyf2l7i3j5uw9suxh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Liga majstrov UEFA 2026/2027</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751698</id>
    <revision>
      <id>8244672</id>
      <parentid>8241783</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:58:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Sebilol18</username>
        <id>290493</id>
      </contributor>
      <comment>Vysledky zapasov kvalifikacie</comment>
      <origin>8244672</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="34182" sha1="ircpiels2vnvdb4h15nt4r3gzg27co6" xml:space="preserve">{{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majstrov UEFA|sezóna=2026/2027|sezóna_pred=Liga majstrov UEFA 2025/2026|sezóna_po=Liga majstrov UEFA 2027/2028|začiatok=7. júl 2026 – 5. jún 2027|koniec=|majster=|2_miesto=|ročník=|počet_mužstiev=''Finálna časť:'' 36&lt;br&gt;''Celkovo:'' 81 (z 53 asociácií)|najvyššie_skóre=|súvisiace_súťaže=}}'''Liga majstrov UEFA 2026/2027''' bude 72. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 35. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Sezóna sa začne 7. júla 2026 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartuje 8. septembra 2026.

Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Metropolitano Stadium|štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] v Španielsku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Spain to host 2027 Champions' League final at Atletico Madrid's stadium|url=https://www.reuters.com/sports/soccer/spain-host-2027-champions-league-final-atletico-madrids-stadium-2025-05-20/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-06-20|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Bude to už druhýkrát, čo štadión Metropolitano bude hostiť finále Ligy majstrov UEFA, po roku 2019. Víťazi Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa automaticky kvalifikujú do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]], do finále Medzikontinentálneho pohára FIFA 2027, do skupinovej fázy [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2029|Majstrovstiev sveta klubov FIFA 2029]] a získajú právo hrať proti víťazom [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA 2027]].

[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] je dvojnásobným obhajcom titulu.

== Priradenie asociačných tímov ==
Na Lige majstrov UEFA 2026/2027 sa má zúčastniť celkovo 81 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimkou je [[Lichtenštajnsko]], ktoré neorganizuje domáce ligové súťaže, a [[Rusko]], ktoré má v súčasnosti pozastavené členstvo). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-06-20}}&lt;/ref&gt;

* Zväzy 1 – 5 majú po štyri tímy.
* Zväz 6 má tri tímy.
* Zväzy 7 –15 majú po dva tímy.
* Zväzy 16 – 55 (s výnimkou [[Rusko|Ruska]] a [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]]) majú po jednom tíme.
* Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] získajú každý jedno dodatočné miesto, ak sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 prostredníctvom svojej domácej ligy.
* Dve asociácie s najlepšími koeficientmi v sezóne 2025/2026 získajú po jednom mieste na základe európskych výkonov do skupinovej fázy. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA nemôžu obsadiť miesta na základe európskych výkonov.

=== Rebríček UEFA ===
Pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027 sú zväzom prideľované miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňujú ich výkony v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Tabuľka zohľadňuje pretrvávajúce vylúčenie Ruska z UEFA.

Okrem prideľovania miest na základe koeficientov zväzov môžu mať zväzy v Lige majstrov ďalšie zúčastnené tímy, ako je uvedené nižšie:

* &lt;small&gt;(EPS)&lt;/small&gt; – European Performance Spot, dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnia na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov za sezónu 2025–26
* &lt;small&gt;(TH)&lt;/small&gt; – Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA
* &lt;small&gt;(EL)&lt;/small&gt; – Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA
{|
|+'''Poradie asociácie pre Ligu majstrov UEFA 2026–2027'''
| valign=&quot;top&quot; |
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
!#
!Asociácia
!Koef.
!Tímy
|-
!1.
|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]
| align=&quot;right&quot; |115.196
| rowspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot; |4
|-
!2.
|{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]
| align=&quot;right&quot; |97.231
|-
!3.
|{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]
| align=&quot;right&quot; |94.453
|-
!4.
|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]
| align=&quot;right&quot; |86.331
|-
!5.
|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]
| align=&quot;right&quot; |73.093
|-
!6.
|{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]
| align=&quot;right&quot; |67.150
| align=&quot;center&quot; |3
|-
!7.
|{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]
| align=&quot;right&quot; |62.266
| rowspan=&quot;9&quot; align=&quot;center&quot; |2
|-
!8.
|{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]
| align=&quot;right&quot; |56.850
|-
!9.
|{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| align=&quot;right&quot; |44.100
|-
!10.
|{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]
| align=&quot;right&quot; |43.900
|-
!11.
|{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]
| align=&quot;right&quot; |39.687
|-
!12.
|{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]
| align=&quot;right&quot; |39.312
|-
!13.
|{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]
| align=&quot;right&quot; |36.450
|-
!14.
|{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]
| align=&quot;right&quot; |35.550
|-
!15.
|{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]
| align=&quot;right&quot; |35.000
|-
!16.
|{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]
| align=&quot;right&quot; |33.981
| rowspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; |1
|-
!17.
|{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]
| align=&quot;right&quot; |33.625
|-
!18.
|{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]
| align=&quot;right&quot; |31.625
|-
!19.
|{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]
| align=&quot;right&quot; |27.537
|}
| valign=&quot;top&quot; |
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
!#
!Asociácia
!Koef.
!Tímy
|-
!20.
|{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]
| align=&quot;right&quot; |27.125
| rowspan=&quot;6&quot; align=&quot;center&quot; |1
|-
!21.
|{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]
| align=&quot;right&quot; |27.025
|-
!22.
|{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]
| align=&quot;right&quot; |25.500
|-
!23.
|{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]
| align=&quot;right&quot; |24.400
|-
!24.
|{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]
| align=&quot;right&quot; |24.400
|-
!25.
|{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]
| align=&quot;right&quot; |23.250
|-
!26.
|{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
| align=&quot;right&quot; |22.632
| align=&quot;center&quot; |0
|-
!27.
|{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
| align=&quot;right&quot; |21.250
| rowspan=&quot;12&quot; align=&quot;center&quot; |1
|-
!28.
|{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]
| align=&quot;right&quot; |20.343
|-
!29.
|{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]
| align=&quot;right&quot; |19.875
|-
!30.
|{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]
| align=&quot;right&quot; |19.625
|-
!31.
|{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]
| align=&quot;right&quot; |14.968
|-
!32.
|{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]
| align=&quot;right&quot; |14.500
|-
!33.
|{{Minivlajka|Island}} [[Island]]
| align=&quot;right&quot; |13.520
|-
!34.
|{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]
| align=&quot;right&quot; |13.031
|-
!35.
|{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]
| align=&quot;right&quot; |12.250
|-
!36.
|{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]
| align=&quot;right&quot; |12.250
|-
!37.
|{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]
| align=&quot;right&quot; |12.041
|-
!38.
|{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]
| align=&quot;right&quot; |11.750
|}
| valign=&quot;top&quot; |
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
!#
!Asociácia
!Koef.
!Tímy
|-
!39.
|{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]
| align=&quot;right&quot; |11.125
| rowspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot; |1
|-
!40.
|{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]
| align=&quot;right&quot; |10.750
|-
!41.
|{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]
| align=&quot;right&quot; |8.500
|-
!42.
|{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]
| align=&quot;right&quot; |8.333
|-
!43.
|{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]
| align=&quot;right&quot; |8.250
|-
!44.
|{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]
| align=&quot;right&quot; |8.000
| align=&quot;center&quot; |0
|-
!45.
|{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]
| align=&quot;right&quot; |7.957
| rowspan=&quot;11&quot; align=&quot;center&quot; |1
|-
!46.
|{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]
| align=&quot;right&quot; |7.875
|-
!47.
|{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]
| align=&quot;right&quot; |7.208
|-
!48.
|{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]
| align=&quot;right&quot; |6.875
|-
!49.
|{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]
| align=&quot;right&quot; |6.791
|-
!50.
|{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]
| align=&quot;right&quot; |6.625
|-
!51.
|{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]
| align=&quot;right&quot; |6.166
|-
!52.
|{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]
| align=&quot;right&quot; |6.000
|-
!53.
|{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]
| align=&quot;right&quot; |5.498
|-
!54.
|{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]
| align=&quot;right&quot; |5.457
|-
!55.
|{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]
| align=&quot;right&quot; |2.498
|}
|}

=== Rozdelenie tímov ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;font-size:90%&quot;
! colspan=&quot;2&quot; |
!Tímy vstupujúce do tohto kola
!Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola
|-
! colspan=&quot;2&quot; |1. predkolo
(28 tímov)
|
* 28 víťazov z asociácií na 24.{{--}}25. a na 29. – 55. mieste mieste (okrem Ruska a Lichtenštajnska)
|
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |2. predkolo
(28 tímov)
!Majstrovská časť
(24 tímov)
|
* 8 víťazov z asociácií na 15.{{--}}22. mieste
* 2 víťazi zo asociácií na 27.{{--}} 28. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (Majstrovská časť)
|
* 14. víťazov z 1. predkola
|-
!Nemajstrovská časť
(4 tímov)
|
* 4 tímy z 2. miesta z asociácií na 10. a 13.{{--}}15. mieste
|
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |3. predkolo
(20 tímov)
!Majstrovská časť
(12 tímov)
|
|
* 12. víťazov z 2. predkola MČ
|-
!Nemajstrovská časť
(8 tímov)
|
* 2 tímy z 2. miesta z asociácií na 8.{{--}}9. mieste
* 1 tím z 3. miesta z asociácie na 6. mieste
* 1 tím zo 4. miesta z asociácie na 5. mieste
* 2 tímy z 2. miesta z asociácií na 11.{{--}}12. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (Nemajstrovská časť)
|
* 2 víťazi z 2. predkola NČ
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |4. predkolo
(14 tímov)
!Majstrovská časť
(10 tímov)
|
* 4 víťazi z asociácií na 11.{{--}}14. mieste
|
* 6 víťazov z 3. predkola MČ
|-
!Nemajstrovská časť
(4 tímy)
|
|
* 4 víťazi z 3. predkola NČ
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Ligová fáza
(36 tímov)
|
* 2 asociácie s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v Lige majstrov
* 10 víťazov z asociácii na 1.{{--}}10. mieste
* 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 1.{{--}}6. mieste
* 5 tímov z 3. miesta z asociácií na 1.{{--}}5. mieste
* 4 tímy zo 4. miesta z asociácií na 1.{{--}}4. mieste
* 1 víťaz z asociácie na 23. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (Majstrovská časť)
* 1 tím z 2. miesta z asociácie na 7. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z tretieho kvalifikačného kola (Nemajstrovská časť)
|
* 5 víťazov zo 4. predkola MČ
* 2 víťazi zo 4. predkola NČ
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Vyraďovacia fáza play-off
(16 tímov)
|
|
* 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste z ligovej fázy
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Osemfinále
(16 tímov)
|
|
* 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste z ligovej fázy
* 8 víťazov z vyraďovacej fázy play-off
|}
Tu uvedené informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie Ruska v európskom futbale, a preto boli vykonané nasledujúce zmeny v predvolenom zozname prístupových práv:

* Víťaz asociácie č. 23 (Ukrajina) nastúpi do druhého kvalifikačného kola (majstrovská časť) namiesto prvého kvalifikačného kola.

Keď sa držitelia titulu Ligy majstrov ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) kvalifikovali prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny:

* [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] ako domáci majster s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi klubov, ktoré by inak vstúpili do kvalifikačnej fázy alebo kola play-off na ceste majstrov, vstúpi do ligovej fázy namiesto druhého predkola na ceste majstrov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}&lt;/ref&gt;
* [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[NK Celje|Celje]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do prvého predkola na ceste majstrov, vstúpia do druhého predkola na ceste majstrov.

Keď sa držitelia titulu Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa)]] kvalifikovali prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny:

* [[Sporting CP]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi všetkých klubov, ktoré by inak vstúpili buď do majstrovskej časti, alebo nemajstrovskej časť kvalifikačnej fázy alebo kola play-off, vstúpi do fázy ligy namiesto tretieho predkola Ligy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}&lt;/ref&gt;
* [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] a [[Olympiakos FC|Olympiakos]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do druhého predkola nemajstrovskej časti, vstúpia do tretieho predkola nemajstrovskej časti.

=== Tímy ===
Štítky v zátvorkách ukazujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho štartovacieho kola:

* LM: Držitelia titulu Ligy majstrov
* EL: Držitelia titulu Európskej ligy
* 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenia v predchádzajúcej sezóne
* EPS: European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch asociácií s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2025/2026

Označenie European Performance Spots a držitelia titulu, ktorí sa už kvalifikovali prostredníctvom ligovej pozície, sú v hornom indexe.

Druhé predkolo, tretie predkolo a kolo play-off sú rozdelené na majstrovskú časť (MČ) a nemajstrovskú časť (NČ).
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Kvalifikované tímy do Ligy majstrov UEFA 2026/2027
! colspan=&quot;2&quot; |Vstupné kolo
! colspan=&quot;4&quot; |Tímy
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;8&quot; |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligová fáza]]
|{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]] &lt;small&gt;([[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]])&lt;/small&gt;
|&lt;small&gt;{{ENG}}&lt;/small&gt; [[Aston Villa FC|Aston Villa]]
|&lt;small&gt;{{ENG}}&lt;/small&gt; [[Arsenal FC|Arsenal]]
|&lt;small&gt;{{ENG}}&lt;/small&gt; [[Manchester City FC|Manchester City]]
|-
|&lt;small&gt;{{ENG}}&lt;/small&gt; [[Manchester United FC|Mancherster United]]
|&lt;small&gt;{{ENG}}&lt;/small&gt; [[Liverpool FC|Liverpool]]
|{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]
|{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]
|-
|{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]
|{{ITA}} [[Como 1907|Como]]
|{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]
|{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]
|-
|{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]
|{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlétitco Madrid]]
|{{ESP}} [[Real Betis]]
|{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]
|-
|{{GER}} [[Borussia Dortmund]]
|{{GER}} [[RB Leipzig]]
|{{GER}} [[VfB Stuttgart]]
|{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]
|-
|{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]
|{{NED}} [[PSV Eindhoven]]
|{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]
|{{POR}} [[FC Porto|Porto]]
|-
|{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]
|{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]
|{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]
|{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]
|-
|{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]
| colspan=&quot;3&quot; |
|-
! colspan=&quot;6&quot; |
|-
![[Liga majstrov UEFA 2025/2026|4. predkolo]]
!{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}
|{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]
|{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] 
|{{AUT}} [[LASK]]
|{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; |
|-
! rowspan=&quot;2&quot; |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|3. predkolo]]
! rowspan=&quot;2&quot; |{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}}
|{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]
|{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]
|{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]
|{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]
|-
|{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]
|{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]
| colspan=&quot;2&quot; |
|-
! colspan=&quot;6&quot; |
|-
! rowspan=&quot;4&quot; |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2. predkolo]]
! rowspan=&quot;3&quot; |{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}
|{{POL}} [[Lech Poznań]]
|{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]
|{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]
|{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
|-
|{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]
|{{SWE}} [[Mjällby AIF]]
|{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
|{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]
|-
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]
| colspan=&quot;2&quot; |
|-
!{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}}
|{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]
|{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]
|{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]
|{{POL}} [[Górnik Zabrze]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; |
|-
! rowspan=&quot;7&quot; |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|1. predkolo]]
! rowspan=&quot;7&quot; |{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}}
|{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]
|{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]
|{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
|{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]
|-
|{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]
|{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]
|{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]
|{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]
|-
|{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]
|{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]
|{{KOS}} [[KF Drita|Drita]]
|{{FIN}} [[KuPS]]
|-
|{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]
|{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]
|{{MLT}} [[Floriana F.C.|Floriana]]
|{{NIR}} [[Larne F.C.|Larne]]
|-
|{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]
|{{EST}} [[FC Flora|Flora]]
|{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]
|{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]
|-
|{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]
|{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]]
|{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]
|{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]
|-
|{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]
|{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] 
|{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] 
|{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]
|}

== Program ==
Program súťaže je nasledovný.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Fáza
!Kolo
!Dátum žrebovania
!Prvé zápasy
!Druhé zápasy
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |Kvalifikácia
|1. predkolo
|16. jún 2026
|7.{{--}}8. júl 2026
|14.{{--}}15. júl 2026
|-
|2. predkolo
|17. jún 2026
|21.{{--}}22. júl 2026
|28.{{--}}29. júl 2026
|-
|3. predkolo
|20. júl 2026
|4.{{--}}5. august 2026
|11. august 2026
|-
|4. predkolo
|3. august 2026
|18.{{--}}19. august 2026
|25.{{--}}26. august 2026
|-
| rowspan=&quot;8&quot; |Ligová fáza
|1. kolo
| rowspan=&quot;8&quot; |27. august 2026
| colspan=&quot;2&quot; |8.{{--}}10. september 2026
|-
|2. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |13.{{--}}14. október 2026
|-
|3. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |20.{{--}}21. október 2026
|-
|4. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |3.{{--}}4. november 2026
|-
|5. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |24.{{--}}25. november 2026
|-
|6. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |8.{{--}}9. december 2026
|-
|7. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |19.{{--}}20. január 2027
|-
|8. kolo
| colspan=&quot;2&quot; |27. január 2027
|-
| rowspan=&quot;5&quot; |Vyraďovacia fáza
|Predkolo play-off
|29. január 2027
|16.{{--}}17. február 2027
|23.{{--}}24. február 2027
|-
|Osemfinále
|26. február 2027
|9.{{--}}10. marec 2027
|16.{{--}}17. marec 2027
|-
|Štvrťfinále
| rowspan=&quot;3&quot; |{{--}}
|6.{{--}}7. apríl 2027
|13.{{--}}14. apríl 2026
|-
|Semifinále
|27.{{--}}28. apríl 2027
|4.{{--}}5. máj 2027
|-
|Finále
| colspan=&quot;2&quot; |5. jún 2027 [[Metropolitano Stadium]], [[Madrid]]
|}

== Kvalifikácia ==

=== 1. predkolo ===
Žreb 1. predkola sa uskutočnil 16. júna 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Prvé zápasy sa odohrajú 7. a 8. júla a odvety 14. a 15. júla 2026.

Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do druhého kvalifikačného kola Majstrovskej časti. Dvanásť porazených tímov postúpi do druhého kvalifikačného kola Majstrovskej časti v Konferenčnej lige, zatiaľ čo porazení zo zápasov 4 a 5, vybraní na základe dodatočného žrebovania s cieľom vyvážiť súťaž, postúpia do tretieho kvalifikačného kola Majstrovskej časti v Konferenčnej lige.
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! width=&quot;250&quot; |Domáci v 1. zápase
! width=&quot;90&quot; |Celkom
! width=&quot;250&quot; |Hostia v 1. zápase
! width=&quot;90&quot; |1. zápas
! width=&quot;90&quot; |2. zápas
|-
| style=&quot;text-align: right;&quot; |[[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 1
| style=&quot;text-align: left;&quot; |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]]
| align=&quot;center&quot; |2-0
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;14. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Floriana F.C.|Floriana]] {{MLT}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]
| align=&quot;center&quot; |2-0
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;14. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align: right;&quot; |[[FC Flora|Flora]] {{EST}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 3
| style=&quot;text-align: left;&quot; |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]
| align=&quot;center&quot; |2-3
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;14. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]]
| align=&quot;center&quot; |3-1
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;14. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align: right;&quot; |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 5
| style=&quot;text-align: left;&quot; |{{NIR}} [[Larne F.C.]]
| align=&quot;center&quot; |0-1
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;14. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align: right;&quot; |[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 6
| style=&quot;text-align: left;&quot; |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]
| align=&quot;center&quot; |2-0
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;14. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 7
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]
| align=&quot;center&quot; |0-2
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;14. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; | [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] {{LTU}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 8
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]]
| align=&quot;center&quot; |1-1
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;14. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align: right;&quot; |[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] {{BLR}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 9
| style=&quot;text-align: left;&quot; |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]
| align=&quot;center&quot; |1-4
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;15. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align: right;&quot; |[[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] {{MDA}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 10
| style=&quot;text-align: left;&quot; |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] 
| align=&quot;center&quot; |1-1
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;15. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] {{BIH}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 11
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]
| align=&quot;center&quot; |1-1
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;14. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 12
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]
| align=&quot;center&quot; |1-0
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;14. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 13
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]
| align=&quot;center&quot; |2-1
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;15. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 14
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]
| align=&quot;center&quot; |2-1
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;15. júl&lt;/small&gt;
|}

=== 2. predkolo ===
Žreb 2. predkola sa uskutočnil 17. júna 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}&lt;/ref&gt; Prvé zápasy sa odohrajú 21. a 22. júla a odvety 28. a 29. júla 2026.

Víťazi týchto dvojbojov postúpia do tretieho kvalifikačného kola. Porazení budú presunutí do 3. predkola Európskej ligy.

==== Majstrovská časť ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! width=&quot;250&quot; |Domáci v 1. zápase
! width=&quot;90&quot; |Celkom
! width=&quot;250&quot; |Hostia v 1. zápase
! width=&quot;90&quot; |1. zápas
! width=&quot;90&quot; |2. zápas
|-
| style=&quot;text-align: right;&quot; |[[Mjällby AIF]] {{SWE}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 1
| style=&quot;text-align: left;&quot; |Víťaz zápasu 4
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. – 22. júl&lt;/small&gt;
|&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align: right;&quot; |Víťaz zápasu 5
| align=&quot;center&quot; |Zápas 2
| style=&quot;text-align: left;&quot; |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. – 22. júl&lt;/small&gt;
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |Víťaz zápasu 1
| align=&quot;center&quot; |Zápas 3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |Víťaz zápasu 7
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. – 22. júl&lt;/small&gt;
|&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |Víťaz zápasu 14
| align=&quot;center&quot; |Zápas 4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |Víťaz zápasu 8
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. – 22. júl&lt;/small&gt;
|&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Aarhus Gymnastikforening|AFG]] {{DEN}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 5
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{POL}} [[Lech Poznań]]
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. júl&lt;/small&gt;
|&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |Víťaz zápasu 6
| align=&quot;center&quot; |Zápas 6
| style=&quot;text-align:left;&quot; |Víťaz zápasu 2
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. – 22. júl&lt;/small&gt;
|&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align: right;&quot; |Víťaz zápasu 11
| align=&quot;center&quot; |Zápas 7
| style=&quot;text-align: left;&quot; |Víťaz zápasu 9
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. – 22. júl&lt;/small&gt;
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 8
| style=&quot;text-align:left;&quot; |Víťaz zápasu 13
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. – 22. júl&lt;/small&gt;
|&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align: right;&quot; |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 9
| style=&quot;text-align: left;&quot; |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. – 22. júl&lt;/small&gt;
|&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |Víťaz zápasu 12
| align=&quot;center&quot; |Zápas 10
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. – 22. júl&lt;/small&gt;
|&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |Víťaz zápasu 3
| align=&quot;center&quot; |Zápas 11
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. – 22. júl&lt;/small&gt;
|&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |Víťaz zápasu 10
| align=&quot;center&quot; |Zápas 12
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. – 22. júl&lt;/small&gt;
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|}

==== Nemajstrovská časť ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! width=&quot;250&quot; |Domáci v 1. zápase
! width=&quot;90&quot; |Celkom
! width=&quot;250&quot; |Hostia v 1. zápase
! width=&quot;90&quot; |1. zápas
! width=&quot;90&quot; |2. zápas
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. – 22. júl&lt;/small&gt;
|&lt;small&gt;28. – 29. júl&lt;/small&gt;
|-
| style=&quot;text-align:right;&quot; |[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] {{AUT}}
| align=&quot;center&quot; |Zápas 2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]
| align=&quot;center&quot; |&lt;small&gt;21. júl&lt;/small&gt;
|&lt;small&gt;28. júl&lt;/small&gt;
|}

=== 3. predkolo ===

Žreb 3. predkola sa uskutoční 20. júla 2026.

== Ligová fáza ==
{{LocMap+|Európa|float=right|width=650|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''|places={{LocMap~|Európa|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=48.0158|long=37.8028|label=[[FK Šachtar Doneck|Šachtar]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[AS Rím|Rím]]|position=top}}
{{LocMap~|Európa|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=45.466944|long=9.19|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Európa|lat=45.816667|long=9.083333|label=[[Como 1907|Como]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern Mníchov|Bayern]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=50.0875|long=14.421389|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=51.34|long=12.375|label=[[RB Leipzig|Leipzig]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=51.513889|long=7.465278|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=top}}
{{LocMap~|Európa|lat=48.7775|long=9.18|label=[[VfB Stuttgart|Stuttgart]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=48.8567|long=2.3522|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Európa|lat=51.533333|long=-0.133333|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=52.5|long=-1.88|label=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|position=left}}
{{LocMap~|Európa|lat=53.4072|long=-2.9917|label=[[Manchester United FC|United]]|position=top}}
{{LocMap~|Európa|lat=53.48|long=-2.25|label=[[Manchester City FC|City]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=39.937778|long=-0.101389|label=[[Villarreal CF|Villarreal]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Real Madrid CF|Real]]|position=top}}
{{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Atlético Madrid|Atlético]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=41.15|long=-8.6108|label=[[FC Porto|Porto]]|position=top}}
{{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label=[[Sporting CP|Sporting]]|position=right}}
{{LocMap~|Európa|lat=37.39|long=-5.99|label=[[Real Betis|Betis]]|position=right}}}}{{LocMap+|Benelux|float=left|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|width=200|places={{LocMap~|Benelux|lat=51.92|long=4.48|label=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|position=top}}
{{LocMap~|Benelux|lat=51.433333|long=5.483333|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}}
{{LocMap~|Benelux|lat=51.208889|long=3.224167|label=[[Club Brugge KV|Club Brugge]]|position=right}}
{{LocMap~|Benelux|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}}
{{LocMap~|Benelux|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=bottom}}}}
[[Como 1907|Como]] sa predstaví po prvýkrát od zavedenia skupinovej fázy/ligovej fázy. Okrem toho sa tento klub kvalifikoval do európskych súťaží po prvýkrát vo svojej histórii.


Nižšie je uvedené predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich klubových koeficientov UEFA.
{|
|'''Kôš 1'''
|'''Kôš 2'''
|'''Kôš 3'''
|'''Kôš 3/4'''
|-
|([[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]) {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] '''CC: 132.000'''
|(11) {{GER}} [[Borussia Dortmund]] '''CC: 100.750'''
|(27) {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] '''CC: 71.000'''
|(59) {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] '''CC: 44.000'''
|-
|(1) {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] '''CC: 147.500'''
|(13) {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] '''CC: 97.750'''
|(29) {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] '''CC: 68.750'''
|(80) {{GER}} [[VfB Stuttgart]] '''CC: 27.500'''
|-
|(2) {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] '''CC: 144.500'''
|(15) {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] '''CC: 84.000'''
|(34) {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] '''CC: 63.000'''
|''2 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Kvalifikácia|víťazi Nemajstrovskej časti]]''
|-
|(4) {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] '''CC: 130.000'''
|(17) {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] '''CC: 83.000'''
|(37) {{GER}} [[RB Leipzig]] '''CC: 61.000'''
|''5 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Kvalifikácia|víťazov Majstrovskej časti]]''
|-
|(5) {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] '''CC: 127.000'''
|(20) {{POR}} [[FC Porto|Porto]] '''CC: 80.750'''
|(39) {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] '''CC: 59.000'''
|'''Kôš 4'''
|-
|(6) {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] '''CC: 125.500'''
|(21) {{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]] '''CC: 76.500'''
|(45) {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] '''CC: 56.250'''
|(103) {{ITA}} [[Como 1907|Como]] '''CC: 19.989'''
|-
|(7) {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] '''CC: 119.000'''
|(23) {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] '''CC: 75.250'''
|(49) {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] '''CC: 53.500'''
|(120) {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] '''CC: 16.699'''
|-
|(8) {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] '''CC: 113.250'''
|(24) {{ESP}} [[Real Betis]] '''CC: 74.500'''
| rowspan=&quot;2&quot; |
| rowspan=&quot;2&quot; |
|-
|(10) {{ESP}} [[Atlético Madrid]] '''CC: 104.750'''
|(26) {{NED}} [[PSV Eindhoven]] '''CC: 71.250'''
|}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|1359844902}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}}

[[Kategória:Futbal v 2026]]
[[Kategória:Futbal v 2027]]
[[Kategória:Liga majstrov UEFA]]</text>
      <sha1>ircpiels2vnvdb4h15nt4r3gzg27co6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tour de France 2026</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751711</id>
    <revision>
      <id>8244610</id>
      <parentid>8244225</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T13:14:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Trať */ akt.</comment>
      <origin>8244610</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11504" sha1="sr0e6uuhkot3ha2yhtbn1kyag67vrrm" xml:space="preserve">{{športová aktualita|cyklistika}}
{{Substovaný infobox}}
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%&quot;
|+ {{big|'''Tour de France 2026'''}}
|colspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Route of the 2026 Tour de France.png|center|300px|Mapa pretekov]]
|-
|style=&quot;background:#CCCCFF&quot; colspan=&quot;2&quot; | '''&lt;center&gt;Detaily pretekov&lt;/center&gt;'''
|-
|'''Konanie''' || [[4. júl|4.]]{{--}}[[26. júl]]a
|-
|'''Etapy''' || 21
|-
|'''Vzdialenosť''' || {{km|3333|m}}
|-
|'''Víťazný čas'''|| 
|-
|style=&quot;background:#CCCCFF&quot; colspan=&quot;2&quot; | 
'''&lt;center&gt;Víťazi&lt;/center&gt;'''
|-
|colspan=&quot;2&quot; |[[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] '''Celková klasifikácia'''
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Víťaz'''&lt;/span&gt; || | 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Druhý'''&lt;/span&gt; || 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Tretí'''&lt;/span&gt; || 
|-
| colspan=&quot;2&quot; |[[Súbor:Jersey green.svg|20px]] '''Body''' 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Víťaz'''&lt;/span&gt; || | 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Druhý'''&lt;/span&gt; || 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Tretí'''&lt;/span&gt; || 
|-
|[[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] '''Hory''' || 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Víťaz'''&lt;/span&gt; || | 
|-
|[[Súbor:Jersey white.svg|20px]] '''Mladí''' || 
|-
|[[Súbor:Jersey yellow number.svg|20px]] '''Tím''' || 
|-
|colspan=&quot;2&quot; | '''Webstránka''': [http://www.letour.fr/ www.letour.fr]
|}

'''Tour de France 2026''' je 113. ročník prestížnych cyklistických pretekov Grand Tour [[Tour de France]]. Štart pretekov bol [[4. júl]]a v [[Španielsko|španielskej]] [[Barcelona|Barcelone]] a cieľ bude [[26. júl]]a na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]] v [[Paríž]]i. Cyklisti absolvujú 21 etáp v celkovej dĺžke {{km|3333|m|w}}.

== Tímy ==
Na podujatie bolo prihlásených a nastúpilo 18 UCI World Tour tímov, ktoré doplnilo 5 prokontinentálnych tímov.

;UCI World Tour tímy
{{Stĺpce|2|
* {{BEL}} Alpecin-Premier Tech
* {{FRA}} Decathlon CMA CGM Team
* {{FRA}} Groupama-FDJ United
* {{DEU}} Lidl-Trek
* {{ESP}} [[Movistar Team|Movistar]]
* {{DEU}} Red Bull-[[Bora-Hansgrohe]]
* {{AUS}} Team Jayco AlUla
* {{NLD}} Team Visma–Lease a Bike
* {{NOR}} Uno-X Mobility
* {{BHR}} Team Bahrain Victorious
* {{USA}} EF Education-EasyPost
* {{GBR}} Netcompany Ineos
* {{BEL}} Lotto-Intermarché
* {{SUI}} NSN Cycling Team
* {{BEL}} Soudal Quick-Step
* {{NED}} Team Picnic-PostNL
* {{UAE}} UAE Team Emirates XRG
* {{KAZ}} XDS Astana Team
}}

;UCI Pro tímy
{{Stĺpce|2|
* {{ESP}} Caja Rural-Seguros RGA
* {{SUI}} Pinarello-Q36.5 Pro Cycling Team
* {{SUI}} Tudor Pro Cycling Team
* {{FRA}} Cofidis
* {{FRA}} Team TotalEnergies
}}

== Trať ==
{{clear}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Zoznam etáp
|-
!Etapa
!Dátum
!Trasa
!Profil
!Vzdialenosť
!Prevýšenie
!Víťaz
!Priebežný líder
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|1
|align=right|4. júla
| {{minivlajka|ESP}} [[Barcelona]] – Barcelona
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Team Time Trial Stage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|19|m}} 
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|231|m|w}}
| {{NED}} Team Visma–Lease a Bike
| {{DNK}} Jonas Vingegaard
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|2
|align=right|5. júla
| {{minivlajka|ESP}} Tarragona – Barcelona
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[File:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|182|m}} 
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|2391|m|w}}
| {{MEX}} Isaac del Toro
| {{DNK}} Jonas Vingegaard
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|3
|align=right|6. júla
| {{minivlajka|ESP}} Granollers – Les Angles
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|195,9|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|3906|m|w}}
| {{SLO}} [[Tadej Pogačar]]
| {{SLO}} [[Tadej Pogačar]]
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|4
|align=right|7. júla
| {{minivlajka|FRA}} Carcassonne – Foix
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|181,9|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|3259|m|w}}
| {{DNK}} Mads Pedersen
| {{NOR}} Torstein Træen
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|5
|align=right|8. júla
| {{minivlajka|FRA}} Lannemezan – Pau
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|158,3|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|1883|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|6
|align=right|9. júla
| {{minivlajka|FRA}} Pau – Gavarnie-Gèdre
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|186,2|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|3978|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|7
|align=right|10. júla
| {{minivlajka|FRA}} Hagetmau – Bordeaux
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|175,1|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|2053|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|8
|align=right|11. júla
| {{minivlajka|FRA}} Périgueux – Bergerac
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|180,4|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|1346|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|9
|align=right|12. júla
| {{minivlajka|FRA}} Malemort – Ussel
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|185,5|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|2427|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|
|align=right|13. júla
| Voľný deň
| style=&quot;text-align:center;&quot;|
| style=&quot;text-align:center;&quot;|
| style=&quot;text-align:center;&quot;|
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|10
|align=right|14. júla
| {{minivlajka|FRA}} Aurillac – Le Lioran
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|166,6|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|2990|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|11
|align=right|15. júla
| {{minivlajka|FRA}} Vichy – Nevers
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|161,3|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|653|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|12
|align=right|16. júla
| {{minivlajka|FRA}} Circuit de Nevers Magny-Cours – Chalon-sur-Saône	
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|179,1|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|1555|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|13
|align=right|17. júla
| {{minivlajka|FRA}} Dole – Belfort
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|205,8|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|2500|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|14
|align=right|18. júla
| {{minivlajka|FRA}} Mylhúzy – Le Markstein
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|155,3|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|4602|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|15
|align=right|19. júla
| {{minivlajka|FRA}} Champagnole – Plateau de Solaison
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|183,9|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|4701|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|
|align=right|20. júla
| Voľný deň
| style=&quot;text-align:center;&quot;|
| style=&quot;text-align:center;&quot;|
| style=&quot;text-align:center;&quot;|
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|16
|align=right|21. júla
| {{minivlajka|FRA}} Évian-les-Bains – Thonon-les-Bains
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Time Trial.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|26,1|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|465|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|17
|align=right|22. júla
| {{minivlajka|FRA}} Chambéry – Voiron
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|174,7|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|2361|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|18
|align=right|23. júla
| {{minivlajka|FRA}} Voiron – Orcières 1850
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|185,2|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|3800|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|19
|align=right|24. júla
| {{minivlajka|FRA}} Gap – Alpe-d'Huez
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|127,9|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|3500|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|20
|align=right|25. júla
| {{minivlajka|FRA}} Le Bourg-d'Oisans – Alpe-d'Huez
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|170,9|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|5600|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|21
|align=right|26. júla
| {{minivlajka|FRA}} Thoiry – [[Paríž]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|133|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|1987|m|w}}
| 
| 
|-
|}

== Vedenie po etapách ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center; font-size:smaller;&quot;
|+
|-
! width=&quot;1%&quot; | Etapa
! width=&quot;14%&quot; | Víťaz
! width=&quot;12%&quot; | Celkové poradie&lt;br /&gt;[[Súbor:Jersey yellow.svg|25px]]
! width=&quot;12%&quot; | Súťaž aktivity&lt;br /&gt;[[Súbor:Jersey green.svg|25px]]
! width=&quot;12%&quot; | Súťaž vrchárov&lt;br /&gt;[[Súbor:Jersey polkadot.svg|25px]]
! width=&quot;12%&quot; | Jazdci do 25 rokov&lt;br /&gt;[[Súbor:Jersey white.svg|25px]]
! width=&quot;12%&quot; | Klasifikácia tímov&lt;br /&gt;[[Súbor:Jersey yellow number.svg|25px]]
! width=&quot;12%&quot; | Cena pre najaktívnejšieho jazdca&lt;br /&gt;[[Súbor:Jersey red number.svg|25px]]
|-
! 1
| Team Visma Lease a Bike
| style=&quot;background:yellow;&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Jonas Vingegaard
| style=&quot;background:lightgreen;&quot; | Egan Bernal
| style=&quot;background:#FFA8A4;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | [[Tadej Pogačar]]
| style=&quot;background:white;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | Juan Ayuso
| style=&quot;background:orange;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | Netcompany Ineos
| style=&quot;background:#EFEFEF;&quot; | neudelené
|-
! 2
| Isaac del Toro
| style=&quot;background:lightgreen;&quot; | Isaac del Toro
| style=&quot;background:#FFA8A4;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | Alex Molenaar
| style=&quot;background:white;&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Isaac del Toro
| style=&quot;background:orange;&quot; rowspan=&quot;2&quot; | UAE Team Emirates XRG
| style=&quot;background:#EFEFEF;&quot; | Felix Engelhardt
|-
! 3
| Tadej Pogačar
| style=&quot;background:yellow;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | Tadej Pogačar
| style=&quot;background:lightgreen;&quot; | Tadej Pogačar
| style=&quot;background:#FFA8A4;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | Alex Baudin
| style=&quot;background:#EFEFEF;&quot; | Alex Baudin
|-
! 4
|
| style=&quot;background:yellow;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:lightgreen;&quot; | 
| style=&quot;background:#FFA8A4;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:white;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:orange;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:#EFEFEF;&quot; | 
|-
! 5
|
| style=&quot;background:yellow;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:lightgreen;&quot; | 
| style=&quot;background:#FFA8A4;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:white;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:orange;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:#EFEFEF;&quot; | 
|-
! 6
|
| style=&quot;background:yellow;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:lightgreen;&quot; | 
| style=&quot;background:#FFA8A4;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:white;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:orange;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:#EFEFEF;&quot; | 
|-
|}
&lt;!--
== Referencie ==
{{Referencie}}
--&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Portál|Šport|Športový|Francúzsko|Francúzsky}}
* [https://www.letour.fr Oficiálny web]

{{Tour de France}}

[[Kategória:Tour de France|2026]]
[[Kategória:2026 vo Francúzsku]]
[[Kategória:Cyklistika v 2026]]</text>
      <sha1>sr0e6uuhkot3ha2yhtbn1kyag67vrrm</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244612</id>
      <parentid>8244610</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T13:26:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vedenie po etapách */ dopl.</comment>
      <origin>8244612</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11539" sha1="que1g6slquv2zdkascjk8h6t8lxserf" xml:space="preserve">{{športová aktualita|cyklistika}}
{{Substovaný infobox}}
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%&quot;
|+ {{big|'''Tour de France 2026'''}}
|colspan=&quot;2&quot;|[[Súbor:Route of the 2026 Tour de France.png|center|300px|Mapa pretekov]]
|-
|style=&quot;background:#CCCCFF&quot; colspan=&quot;2&quot; | '''&lt;center&gt;Detaily pretekov&lt;/center&gt;'''
|-
|'''Konanie''' || [[4. júl|4.]]{{--}}[[26. júl]]a
|-
|'''Etapy''' || 21
|-
|'''Vzdialenosť''' || {{km|3333|m}}
|-
|'''Víťazný čas'''|| 
|-
|style=&quot;background:#CCCCFF&quot; colspan=&quot;2&quot; | 
'''&lt;center&gt;Víťazi&lt;/center&gt;'''
|-
|colspan=&quot;2&quot; |[[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] '''Celková klasifikácia'''
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Víťaz'''&lt;/span&gt; || | 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Druhý'''&lt;/span&gt; || 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Tretí'''&lt;/span&gt; || 
|-
| colspan=&quot;2&quot; |[[Súbor:Jersey green.svg|20px]] '''Body''' 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Víťaz'''&lt;/span&gt; || | 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Druhý'''&lt;/span&gt; || 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Tretí'''&lt;/span&gt; || 
|-
|[[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] '''Hory''' || 
|-
|&lt;span style=&quot;padding-left:22px&quot;&gt;'''Víťaz'''&lt;/span&gt; || | 
|-
|[[Súbor:Jersey white.svg|20px]] '''Mladí''' || 
|-
|[[Súbor:Jersey yellow number.svg|20px]] '''Tím''' || 
|-
|colspan=&quot;2&quot; | '''Webstránka''': [http://www.letour.fr/ www.letour.fr]
|}

'''Tour de France 2026''' je 113. ročník prestížnych cyklistických pretekov Grand Tour [[Tour de France]]. Štart pretekov bol [[4. júl]]a v [[Španielsko|španielskej]] [[Barcelona|Barcelone]] a cieľ bude [[26. júl]]a na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]] v [[Paríž]]i. Cyklisti absolvujú 21 etáp v celkovej dĺžke {{km|3333|m|w}}.

== Tímy ==
Na podujatie bolo prihlásených a nastúpilo 18 UCI World Tour tímov, ktoré doplnilo 5 prokontinentálnych tímov.

;UCI World Tour tímy
{{Stĺpce|2|
* {{BEL}} Alpecin-Premier Tech
* {{FRA}} Decathlon CMA CGM Team
* {{FRA}} Groupama-FDJ United
* {{DEU}} Lidl-Trek
* {{ESP}} [[Movistar Team|Movistar]]
* {{DEU}} Red Bull-[[Bora-Hansgrohe]]
* {{AUS}} Team Jayco AlUla
* {{NLD}} Team Visma–Lease a Bike
* {{NOR}} Uno-X Mobility
* {{BHR}} Team Bahrain Victorious
* {{USA}} EF Education-EasyPost
* {{GBR}} Netcompany Ineos
* {{BEL}} Lotto-Intermarché
* {{SUI}} NSN Cycling Team
* {{BEL}} Soudal Quick-Step
* {{NED}} Team Picnic-PostNL
* {{UAE}} UAE Team Emirates XRG
* {{KAZ}} XDS Astana Team
}}

;UCI Pro tímy
{{Stĺpce|2|
* {{ESP}} Caja Rural-Seguros RGA
* {{SUI}} Pinarello-Q36.5 Pro Cycling Team
* {{SUI}} Tudor Pro Cycling Team
* {{FRA}} Cofidis
* {{FRA}} Team TotalEnergies
}}

== Trať ==
{{clear}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Zoznam etáp
|-
!Etapa
!Dátum
!Trasa
!Profil
!Vzdialenosť
!Prevýšenie
!Víťaz
!Priebežný líder
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|1
|align=right|4. júla
| {{minivlajka|ESP}} [[Barcelona]] – Barcelona
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Team Time Trial Stage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|19|m}} 
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|231|m|w}}
| {{NED}} Team Visma–Lease a Bike
| {{DNK}} Jonas Vingegaard
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|2
|align=right|5. júla
| {{minivlajka|ESP}} Tarragona – Barcelona
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[File:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|182|m}} 
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|2391|m|w}}
| {{MEX}} Isaac del Toro
| {{DNK}} Jonas Vingegaard
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|3
|align=right|6. júla
| {{minivlajka|ESP}} Granollers – Les Angles
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|195,9|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|3906|m|w}}
| {{SLO}} [[Tadej Pogačar]]
| {{SLO}} [[Tadej Pogačar]]
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|4
|align=right|7. júla
| {{minivlajka|FRA}} Carcassonne – Foix
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|181,9|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|3259|m|w}}
| {{DNK}} Mads Pedersen
| {{NOR}} Torstein Træen
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|5
|align=right|8. júla
| {{minivlajka|FRA}} Lannemezan – Pau
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|158,3|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|1883|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|6
|align=right|9. júla
| {{minivlajka|FRA}} Pau – Gavarnie-Gèdre
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|186,2|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|3978|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|7
|align=right|10. júla
| {{minivlajka|FRA}} Hagetmau – Bordeaux
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|175,1|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|2053|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|8
|align=right|11. júla
| {{minivlajka|FRA}} Périgueux – Bergerac
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|180,4|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|1346|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|9
|align=right|12. júla
| {{minivlajka|FRA}} Malemort – Ussel
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|185,5|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|2427|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|
|align=right|13. júla
| Voľný deň
| style=&quot;text-align:center;&quot;|
| style=&quot;text-align:center;&quot;|
| style=&quot;text-align:center;&quot;|
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|10
|align=right|14. júla
| {{minivlajka|FRA}} Aurillac – Le Lioran
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|166,6|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|2990|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|11
|align=right|15. júla
| {{minivlajka|FRA}} Vichy – Nevers
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|161,3|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|653|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|12
|align=right|16. júla
| {{minivlajka|FRA}} Circuit de Nevers Magny-Cours – Chalon-sur-Saône	
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|179,1|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|1555|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|13
|align=right|17. júla
| {{minivlajka|FRA}} Dole – Belfort
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|205,8|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|2500|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|14
|align=right|18. júla
| {{minivlajka|FRA}} Mylhúzy – Le Markstein
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|155,3|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|4602|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|15
|align=right|19. júla
| {{minivlajka|FRA}} Champagnole – Plateau de Solaison
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|183,9|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|4701|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|
|align=right|20. júla
| Voľný deň
| style=&quot;text-align:center;&quot;|
| style=&quot;text-align:center;&quot;|
| style=&quot;text-align:center;&quot;|
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|16
|align=right|21. júla
| {{minivlajka|FRA}} Évian-les-Bains – Thonon-les-Bains
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Time Trial.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|26,1|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|465|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|17
|align=right|22. júla
| {{minivlajka|FRA}} Chambéry – Voiron
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|174,7|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|2361|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|18
|align=right|23. júla
| {{minivlajka|FRA}} Voiron – Orcières 1850
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|185,2|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|3800|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|19
|align=right|24. júla
| {{minivlajka|FRA}} Gap – Alpe-d'Huez
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|127,9|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|3500|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|20
|align=right|25. júla
| {{minivlajka|FRA}} Le Bourg-d'Oisans – Alpe-d'Huez
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|170,9|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|5600|m|w}}
| 
| 
|-
!style=&quot;text-align:center&quot;|21
|align=right|26. júla
| {{minivlajka|FRA}} Thoiry – [[Paríž]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]]
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{km|133|m}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|{{m|1987|m|w}}
| 
| 
|-
|}

== Vedenie po etapách ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center; font-size:smaller;&quot;
|+
|-
! width=&quot;1%&quot; | Etapa
! width=&quot;14%&quot; | Víťaz
! width=&quot;12%&quot; | Celkové poradie&lt;br /&gt;[[Súbor:Jersey yellow.svg|25px]]
! width=&quot;12%&quot; | Súťaž aktivity&lt;br /&gt;[[Súbor:Jersey green.svg|25px]]
! width=&quot;12%&quot; | Súťaž vrchárov&lt;br /&gt;[[Súbor:Jersey polkadot.svg|25px]]
! width=&quot;12%&quot; | Jazdci do 25 rokov&lt;br /&gt;[[Súbor:Jersey white.svg|25px]]
! width=&quot;12%&quot; | Klasifikácia tímov&lt;br /&gt;[[Súbor:Jersey yellow number.svg|25px]]
! width=&quot;12%&quot; | Cena pre najaktívnejšieho jazdca&lt;br /&gt;[[Súbor:Jersey red number.svg|25px]]
|-
! 1
| Team Visma Lease a Bike
| style=&quot;background:yellow;&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Jonas Vingegaard
| style=&quot;background:lightgreen;&quot; | Egan Bernal
| style=&quot;background:#FFA8A4;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | [[Tadej Pogačar]]
| style=&quot;background:white;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | Juan Ayuso
| style=&quot;background:orange;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | Netcompany Ineos
| style=&quot;background:#EFEFEF;&quot; | neudelené
|-
! 2
| Isaac del Toro
| style=&quot;background:lightgreen;&quot; | Isaac del Toro
| style=&quot;background:#FFA8A4;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | Alex Molenaar
| style=&quot;background:white;&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Isaac del Toro
| style=&quot;background:orange;&quot; rowspan=&quot;2&quot; | UAE Team Emirates XRG
| style=&quot;background:#EFEFEF;&quot; | Felix Engelhardt
|-
! 3
| Tadej Pogačar
| style=&quot;background:yellow;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | Tadej Pogačar
| style=&quot;background:lightgreen;&quot; | Tadej Pogačar
| style=&quot;background:#FFA8A4;&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Alex Baudin
| style=&quot;background:#EFEFEF;&quot; | Alex Baudin
|-
! 4
| Mads Pedersen
| style=&quot;background:yellow;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | Torstein Træen
| style=&quot;background:lightgreen;&quot; | Mads Pedersen 
| style=&quot;background:white;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | Mathias Vacek
| style=&quot;background:orange;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | Lidl-Trek
| style=&quot;background:#EFEFEF;&quot; | Pablo Castrillo
|-
! 5
|
| style=&quot;background:yellow;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:lightgreen;&quot; | 
| style=&quot;background:#FFA8A4;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:white;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:orange;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:#EFEFEF;&quot; | 
|-
! 6
|
| style=&quot;background:yellow;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:lightgreen;&quot; | 
| style=&quot;background:#FFA8A4;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:white;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:orange;&quot; rowspan=&quot;1&quot; | 
| style=&quot;background:#EFEFEF;&quot; | 
|-
|}
&lt;!--
== Referencie ==
{{Referencie}}
--&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Portál|Šport|Športový|Francúzsko|Francúzsky}}
* [https://www.letour.fr Oficiálny web]

{{Tour de France}}

[[Kategória:Tour de France|2026]]
[[Kategória:2026 vo Francúzsku]]
[[Kategória:Cyklistika v 2026]]</text>
      <sha1>que1g6slquv2zdkascjk8h6t8lxserf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia k Wikipédii:Katolícky editaton 2026</title>
    <ns>5</ns>
    <id>751872</id>
    <revision>
      <id>8244758</id>
      <parentid>8243875</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T05:15:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-39037-72</username>
        <id>299905</id>
      </contributor>
      <comment>/* Katolícka inteligencia v emigrácii. 1945 - 1989 */ nová sekcia</comment>
      <origin>8244758</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4242" sha1="g4widobv1ru0mtr17r1vaqzwwdcl64h" xml:space="preserve">= Vyhradený priestor =
''Táto sekcia diskusie je vyhradená konkrétnym náležitostiam spojeným s organizáciou a evidenciou editatonu.''

== Články ==
''Hoci podmienkou písania článkov k téme editatonu nie je prihlasovanie článkov, pre štatistické údaje Vás prosíme, aby ste '''zapisovali Vami vytvorené články''' pod kapitolu nazvanú Vaším menom v '''diskusii tejto iniciatívy'''. Stačí, ak do diskusie pridáte podkapitolu s Vašim menom a do nej ako wikiodkazy uvediete Vami napísané alebo vylepšené články.''

* ''Prihlásiť je možné nové články založené medzi '''4. júlom 2026 a 19. júlom 2026''' (vrátane).''
* ''Do výzvy možno prihlásiť aj '''zásadne prepracované články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(preprac.)“'''.''
* ''Do výzvy možno prihlásiť aj '''preložené články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(prekl.)“'''.''
* ''Ak píšete článok z tematiky niektorej z '''notabílií''', označte ho prosíme '''„(Not.)“'''''

''Vďaka za každý článok!''

'''Vzor:'''

=== Meno redaktora ===
# názov článku ako [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikiodkaz]]
# názov článku ako wikiodkaz (prekl.)
# názov článku ako wikiodkaz (Not.)

=== [[Redaktor:Scholastikos]] ===
# [[Peter Dubovský (pedagóg)]]
# [[Duša Kristova]]
# [[Anton Bagin]]
# ''[[Český slovník bohovědný]]''
# [[Veni Creator Spiritus]]

=== [[Redaktor:MelchiorSK]] ===
# [[Karol Salbek]] (Not.)

=== [[Redaktor:Bakjb]] ===
# [[Felicián Jozef Môcik]] (Not.)

=== [[Redaktor:TomášPolonec]] ===
# [[Kostol svätého Serváca (Vrbov)]] (Not.)
# [[Psalmódia]]
# [[Tradícia (teológia)]]

=== [[Redaktor:Luppus]] ===
# [[Perzekúcia pohanov v neskorej Rímskej ríši]] 


== Doplňujúce príspevky ==
''Tu môžete pre evidenčné účely zapísať vaše práce v rozhraní Wikipédie a partnerských projektov, ktoré z nejakých dôvodov nespĺňajú kritériá pre prihlásenie do editatonu, no boli vykonané v súvislosti s ním. Typicky ide o rozsiahlejšiu tvorbu kategórií, tvorbu šablon, nahrávanie obrázkov, prameňov či príspevky, ktoré napríklad rozsahom nespĺňajú kritériá alebo neboli/nestihli byť založené/rozšírené priamo v čas vyhradený editatonu.''
* [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]]: [[Šablóna:Infobox Pápežský dokument]], 
* [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]]: [[Peter Jacko (kňaz)]], predpárty
* [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]]: [[Pierbattista Pizzaballa]], väčšia aktualizácia - predpárty
* [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]]: [[Tradícia, rodina a vlastníctvo]], pseudokatolicizmus, prvky kultu

== Pozvánka ==
''Milí kolegovia, vzhľadom na to, že ste v minulosti prejavili záujem o témy spojené s predmetom tohto editatonu, dovoľujem si Vás v tejto diskusii označiť a týmto označením zároveň srdečne pozvať k účasti na editatone. Samozrejme, pokiaľ sa Vám zúčastniť nedá alebo nemáte záujem, nič sa nedeje, nemusíte na ping nijak reagovať. Vďaka za zváženie účasti!''

&lt;!-- {{Odpoveď|MelchiorSK|KasciJ|Tom78*w|Belisarius~skwiki|TomášPolonec|Petinoh|Zajano|MmichaelDr.|Marmat564|Lukas565}}
{{Odpoveď|Gitanes232|Laborec|Kusavica|Jurgi10.22|Hosmich|Conusius|Andreios|Vasiľ|Janci10|Marek Jurík}}
{{Odpoveď|DurMar12|Bakjb|Radoslav70|Barry Cunningham}} --&gt;

''Ak som na niekoho zabudol (určite som), tak sa ospravedlňujem. Stálych redaktorov, ktorí kontrolujú posledné úpravy, zbytočne nepingujem, ale ste srdečne pozvaní tiež. Samozrejme, pozvaní sú všetci, ktorí toto čítate.''--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:17, 23. jún 2026 (UTC)

= Iné diskusie =
''Milí redaktori, vaše podnety, pripomienky, otázky,..., prosím adresujte až v tejto sekcii.''

== Katolícka inteligencia v emigrácii. 1945 - 1989 ==

po roku 1945 odišlo zo Slovenska veľa katolíckej inteligencia, lebo boli prenasledovaní najskôr ešte vojnovým režimom a potom od roku 1947 hlavne komunistickou mocou v Československu. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-39037-72|&amp;#126;2026-39037-72]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-39037-72|diskusia]]) 05:15, 9. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>g4widobv1ru0mtr17r1vaqzwwdcl64h</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244769</id>
      <parentid>8244758</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T06:43:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>/* Katolícka inteligencia v emigrácii. 1945 - 1989 */ odpoveď</comment>
      <origin>8244769</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4551" sha1="4cgq9ez06rrfef0xe53jepvheew34ey" xml:space="preserve">= Vyhradený priestor =
''Táto sekcia diskusie je vyhradená konkrétnym náležitostiam spojeným s organizáciou a evidenciou editatonu.''

== Články ==
''Hoci podmienkou písania článkov k téme editatonu nie je prihlasovanie článkov, pre štatistické údaje Vás prosíme, aby ste '''zapisovali Vami vytvorené články''' pod kapitolu nazvanú Vaším menom v '''diskusii tejto iniciatívy'''. Stačí, ak do diskusie pridáte podkapitolu s Vašim menom a do nej ako wikiodkazy uvediete Vami napísané alebo vylepšené články.''

* ''Prihlásiť je možné nové články založené medzi '''4. júlom 2026 a 19. júlom 2026''' (vrátane).''
* ''Do výzvy možno prihlásiť aj '''zásadne prepracované články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(preprac.)“'''.''
* ''Do výzvy možno prihlásiť aj '''preložené články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(prekl.)“'''.''
* ''Ak píšete článok z tematiky niektorej z '''notabílií''', označte ho prosíme '''„(Not.)“'''''

''Vďaka za každý článok!''

'''Vzor:'''

=== Meno redaktora ===
# názov článku ako [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikiodkaz]]
# názov článku ako wikiodkaz (prekl.)
# názov článku ako wikiodkaz (Not.)

=== [[Redaktor:Scholastikos]] ===
# [[Peter Dubovský (pedagóg)]]
# [[Duša Kristova]]
# [[Anton Bagin]]
# ''[[Český slovník bohovědný]]''
# [[Veni Creator Spiritus]]

=== [[Redaktor:MelchiorSK]] ===
# [[Karol Salbek]] (Not.)

=== [[Redaktor:Bakjb]] ===
# [[Felicián Jozef Môcik]] (Not.)

=== [[Redaktor:TomášPolonec]] ===
# [[Kostol svätého Serváca (Vrbov)]] (Not.)
# [[Psalmódia]]
# [[Tradícia (teológia)]]

=== [[Redaktor:Luppus]] ===
# [[Perzekúcia pohanov v neskorej Rímskej ríši]] 


== Doplňujúce príspevky ==
''Tu môžete pre evidenčné účely zapísať vaše práce v rozhraní Wikipédie a partnerských projektov, ktoré z nejakých dôvodov nespĺňajú kritériá pre prihlásenie do editatonu, no boli vykonané v súvislosti s ním. Typicky ide o rozsiahlejšiu tvorbu kategórií, tvorbu šablon, nahrávanie obrázkov, prameňov či príspevky, ktoré napríklad rozsahom nespĺňajú kritériá alebo neboli/nestihli byť založené/rozšírené priamo v čas vyhradený editatonu.''
* [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]]: [[Šablóna:Infobox Pápežský dokument]], 
* [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]]: [[Peter Jacko (kňaz)]], predpárty
* [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]]: [[Pierbattista Pizzaballa]], väčšia aktualizácia - predpárty
* [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]]: [[Tradícia, rodina a vlastníctvo]], pseudokatolicizmus, prvky kultu

== Pozvánka ==
''Milí kolegovia, vzhľadom na to, že ste v minulosti prejavili záujem o témy spojené s predmetom tohto editatonu, dovoľujem si Vás v tejto diskusii označiť a týmto označením zároveň srdečne pozvať k účasti na editatone. Samozrejme, pokiaľ sa Vám zúčastniť nedá alebo nemáte záujem, nič sa nedeje, nemusíte na ping nijak reagovať. Vďaka za zváženie účasti!''

&lt;!-- {{Odpoveď|MelchiorSK|KasciJ|Tom78*w|Belisarius~skwiki|TomášPolonec|Petinoh|Zajano|MmichaelDr.|Marmat564|Lukas565}}
{{Odpoveď|Gitanes232|Laborec|Kusavica|Jurgi10.22|Hosmich|Conusius|Andreios|Vasiľ|Janci10|Marek Jurík}}
{{Odpoveď|DurMar12|Bakjb|Radoslav70|Barry Cunningham}} --&gt;

''Ak som na niekoho zabudol (určite som), tak sa ospravedlňujem. Stálych redaktorov, ktorí kontrolujú posledné úpravy, zbytočne nepingujem, ale ste srdečne pozvaní tiež. Samozrejme, pozvaní sú všetci, ktorí toto čítate.''--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:17, 23. jún 2026 (UTC)

= Iné diskusie =
''Milí redaktori, vaše podnety, pripomienky, otázky,..., prosím adresujte až v tejto sekcii.''

== Katolícka inteligencia v emigrácii. 1945 - 1989 ==

po roku 1945 odišlo zo Slovenska veľa katolíckej inteligencia, lebo boli prenasledovaní najskôr ešte vojnovým režimom a potom od roku 1947 hlavne komunistickou mocou v Československu. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-39037-72|&amp;#126;2026-39037-72]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-39037-72|diskusia]]) 05:15, 9. júl 2026 (UTC)

:Áno, aj o tejto téme môžete písať články. --[[Redaktor:Scholastikos|&lt;span style=&quot;color:#8B2252;font-weight:bold&quot;&gt;Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold&quot;&gt;disk.&lt;/span&gt;]]) 06:43, 9. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>4cgq9ez06rrfef0xe53jepvheew34ey</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244793</id>
      <parentid>8244769</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T08:40:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>+3</comment>
      <origin>8244793</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4622" sha1="ewfzyd55ngq6a5zbyhk4xlvrtwo8vqq" xml:space="preserve">= Vyhradený priestor =
''Táto sekcia diskusie je vyhradená konkrétnym náležitostiam spojeným s organizáciou a evidenciou editatonu.''

== Články ==
''Hoci podmienkou písania článkov k téme editatonu nie je prihlasovanie článkov, pre štatistické údaje Vás prosíme, aby ste '''zapisovali Vami vytvorené články''' pod kapitolu nazvanú Vaším menom v '''diskusii tejto iniciatívy'''. Stačí, ak do diskusie pridáte podkapitolu s Vašim menom a do nej ako wikiodkazy uvediete Vami napísané alebo vylepšené články.''

* ''Prihlásiť je možné nové články založené medzi '''4. júlom 2026 a 19. júlom 2026''' (vrátane).''
* ''Do výzvy možno prihlásiť aj '''zásadne prepracované články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(preprac.)“'''.''
* ''Do výzvy možno prihlásiť aj '''preložené články''', tieto pri prihlasovaní prosíme označte '''„(prekl.)“'''.''
* ''Ak píšete článok z tematiky niektorej z '''notabílií''', označte ho prosíme '''„(Not.)“'''''

''Vďaka za každý článok!''

'''Vzor:'''

=== Meno redaktora ===
# názov článku ako [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikiodkaz]]
# názov článku ako wikiodkaz (prekl.)
# názov článku ako wikiodkaz (Not.)

=== [[Redaktor:Scholastikos]] ===
# [[Peter Dubovský (pedagóg)]]
# [[Duša Kristova]]
# [[Anton Bagin]]
# ''[[Český slovník bohovědný]]''
# [[Veni Creator Spiritus]]
# ''[[Duchovný pastier]]''
# [[Štefan Vragaš]]
# [[Mary Killeenová]]

=== [[Redaktor:MelchiorSK]] ===
# [[Karol Salbek]] (Not.)

=== [[Redaktor:Bakjb]] ===
# [[Felicián Jozef Môcik]] (Not.)

=== [[Redaktor:TomášPolonec]] ===
# [[Kostol svätého Serváca (Vrbov)]] (Not.)
# [[Psalmódia]]
# [[Tradícia (teológia)]]

=== [[Redaktor:Luppus]] ===
# [[Perzekúcia pohanov v neskorej Rímskej ríši]] 


== Doplňujúce príspevky ==
''Tu môžete pre evidenčné účely zapísať vaše práce v rozhraní Wikipédie a partnerských projektov, ktoré z nejakých dôvodov nespĺňajú kritériá pre prihlásenie do editatonu, no boli vykonané v súvislosti s ním. Typicky ide o rozsiahlejšiu tvorbu kategórií, tvorbu šablon, nahrávanie obrázkov, prameňov či príspevky, ktoré napríklad rozsahom nespĺňajú kritériá alebo neboli/nestihli byť založené/rozšírené priamo v čas vyhradený editatonu.''
* [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]]: [[Šablóna:Infobox Pápežský dokument]]
* [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]]: [[Peter Jacko (kňaz)]], predpárty
* [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]]: [[Pierbattista Pizzaballa]], väčšia aktualizácia - predpárty
* [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]]: [[Tradícia, rodina a vlastníctvo]], pseudokatolicizmus, prvky kultu

== Pozvánka ==
''Milí kolegovia, vzhľadom na to, že ste v minulosti prejavili záujem o témy spojené s predmetom tohto editatonu, dovoľujem si Vás v tejto diskusii označiť a týmto označením zároveň srdečne pozvať k účasti na editatone. Samozrejme, pokiaľ sa Vám zúčastniť nedá alebo nemáte záujem, nič sa nedeje, nemusíte na ping nijak reagovať. Vďaka za zváženie účasti!''

&lt;!-- {{Odpoveď|MelchiorSK|KasciJ|Tom78*w|Belisarius~skwiki|TomášPolonec|Petinoh|Zajano|MmichaelDr.|Marmat564|Lukas565}}
{{Odpoveď|Gitanes232|Laborec|Kusavica|Jurgi10.22|Hosmich|Conusius|Andreios|Vasiľ|Janci10|Marek Jurík}}
{{Odpoveď|DurMar12|Bakjb|Radoslav70|Barry Cunningham}} --&gt;

''Ak som na niekoho zabudol (určite som), tak sa ospravedlňujem. Stálych redaktorov, ktorí kontrolujú posledné úpravy, zbytočne nepingujem, ale ste srdečne pozvaní tiež. Samozrejme, pozvaní sú všetci, ktorí toto čítate.''--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:17, 23. jún 2026 (UTC)

= Iné diskusie =
''Milí redaktori, vaše podnety, pripomienky, otázky,..., prosím adresujte až v tejto sekcii.''

== Katolícka inteligencia v emigrácii. 1945 - 1989 ==

po roku 1945 odišlo zo Slovenska veľa katolíckej inteligencia, lebo boli prenasledovaní najskôr ešte vojnovým režimom a potom od roku 1947 hlavne komunistickou mocou v Československu. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-39037-72|&amp;#126;2026-39037-72]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-39037-72|diskusia]]) 05:15, 9. júl 2026 (UTC)

:Áno, aj o tejto téme môžete písať články. --[[Redaktor:Scholastikos|&lt;span style=&quot;color:#8B2252;font-weight:bold&quot;&gt;Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold&quot;&gt;disk.&lt;/span&gt;]]) 06:43, 9. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>ewfzyd55ngq6a5zbyhk4xlvrtwo8vqq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kovbojská fazuľa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>751890</id>
    <revision>
      <id>8244598</id>
      <parentid>8238035</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:47:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38760-02</username>
        <id>299847</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8244598</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4311" sha1="pp1pdhufspwc5d1vv08z6lju70dmfze" xml:space="preserve">{{Infobox Jedlo|názov=Kovbojská fazuľa|alt názvy=cowboy beans, chuckwagon beans, calico beans|obrázok=Dinner @ Ole's Big Game Steakhouse.jpg|krajina={{minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]]|región=[[Southwest (USA)|Southwest]]|chod=hlavné jedlo|podáva sa=horúca|hlavné ingrediencie=[[fazuľa|fazule]] (zvyčajne pinto, čiernooké), [[cibuľa kuchynská|cibuľový]] prášok, [[kečup]], [[barbecue omáčka]], [[hnedý cukor]], [[čierne korenie]], [[mlieko (cicavce)|mlieko]], [[múka]]|variations=|calories=|other=|komentár=Kovbojská fazuľa (vľavo) ako príloha}}

'''Kovbojská fazuľa'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kovbojská Fazuľa: Tajomstvo Sýtosti a Chuti, Ktoré Musíte Vyskúšať! | url = https://estevecka.sk/blog/kovbojska-fazula-recept/ | dátum vydania = 2026-05-20 | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Chebeň | meno = Jozef | vydavateľ = Estévéčka}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kovbojská fazuľa: Všetko dám spolu do hrnca a mám navarené na 2 dni – vynikajúca chuť! | url = https://plnyhrniec.dobrenoviny.sk/342866/kovbojska-fazula | vydavateľ = plnyhrniec.dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = sk | meno =  | priezvisko = To je nápad!}}&lt;/ref&gt; ({{vjz|eng|''cowboy beans''}}) alebo '''chuckwagon beans'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Creative Quantity Cooking|url=https://books.google.sk/books?id=8oMD4_l5DFgC&amp;pg=PA361&amp;dq=chuckwagon+beans&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;source=gb_mobile_search&amp;ovdme=1&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjTwNyU3J6VAxWKMhAIHZZ-LSAQ6AF6BAgJEAM#v=onepage&amp;q=chuckwagon%20beans&amp;f=false|vydavateľ=Jones &amp; Bartlett Learning|rok=1989|isbn=978-0-8342-0058-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 8oMD4_l5DFgC|meno=Nell J.|priezvisko=McCormack|strany=295}}&lt;/ref&gt; je jedlo, ktoré pozostáva z [[Pinto fazuľa|pinto fazulí]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hosking|meno=R|titul=Authenticity in the Kitchen: Proceedings of the Oxford Symposium on Food and Cookery 2005|vydavateľ=Prospect Books|isbn=978-1-903018-47-7|strany=242|url=https://books.google.com/books?id=HflTVd898PAC&amp;pg=PT242|rok=2006}}&lt;/ref&gt; a mletého [[hovädzie mäso|hovädzieho mäsa]] v sladko-pikantnej omáčke. Môžu sa použiť aj iné druhy mäsa.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Fain|meno=L|titul=The Homesick Texan's Family Table: Lone Star Cooking from My Kitchen to Yours|vydavateľ=Potter/TenSpeed/Harmony|rok=2014|isbn=978-1-60774-505-1|strany=203|url=https://books.google.com/books?id=NbU9AQAAQBAJ&amp;pg=PT203}}&lt;/ref&gt; Súvisiace jedlo, ktoré používa viacero rôznych druhov fazule, sa nazýva '''calico beans''' pre rozličné farby fazule, ktoré pripomínajú srsť [[calico (mačka)|calico mačky]].&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Timmer|first=Lori|title=Calico beans are a potluck favorite|url=https://www.hollandsentinel.com/story/entertainment/dining/2016/04/22/calico-beans-are-potluck-favorite/31389951007/|access-date=2024-06-19|publisher=The Holland Sentinel|language=en-US}}&lt;/ref&gt; Chuť sa podobá [[pečená fazuľa|pečenej fazuli]], ale s nádychom severu. Hoci sa v názve objavuje slovo [[kovboj]], použitie konzervovanej fazule, kečupu a grilovacej omáčky znamená, že toto jedlo sa nepodobá ničomu, čo by tzv. pomocníci na [[Ranč|ranči]] ({{vjz|eng|''ranch hands''}}) jedli v [[19. storočie|19. storočí]].&lt;ref&gt;{{Cite web|date=2020-04-23|title=What did cowboys eat?|url=https://bushcraftbuddy.com/what-did-cowboys-eat/|access-date=2022-05-17|publisher=Bushcraft Buddy|language=en-US|archive-date=2021-12-31|archive-url=https://web.archive.org/web/20211231141119/https://bushcraftbuddy.com/what-did-cowboys-eat/|url-status=bot: unknown}}&lt;/ref&gt; Kovbojská fazuľa sa podáva dusená alebo pečená,&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Byrn|meno=A|titul=The Dinner Doctor|vydavateľ=Rodale|rok=2004|isbn=978-1-59486-092-8|strany=542|url=https://books.google.com/books?id=QQJLKCwcxvUC&amp;pg=PA542}}&lt;/ref&gt; záleží od receptu.

Nie je jasný pôvod názvu „kovbojská fazuľa“ a ani odkiaľ jedlo pochádza. Ľahko sa pripravuje a variácie receptu sú dostupné na internete, v kuchárskych knihách a časopisoch o varení.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Cowboy beans|1354882410}}

[[Kategória:Kuchyňa USA]]</text>
      <sha1>pp1pdhufspwc5d1vv08z6lju70dmfze</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244599</id>
      <parentid>8244598</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:50:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>návrat šablóny</comment>
      <origin>8244599</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4342" sha1="howbnza27qy9x6q51a8741o7w7zrviw" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260624}}
{{Infobox Jedlo|názov=Kovbojská fazuľa|alt názvy=cowboy beans, chuckwagon beans, calico beans|obrázok=Dinner @ Ole's Big Game Steakhouse.jpg|krajina={{minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]]|región=[[Southwest (USA)|Southwest]]|chod=hlavné jedlo|podáva sa=horúca|hlavné ingrediencie=[[fazuľa|fazule]] (zvyčajne pinto, čiernooké), [[cibuľa kuchynská|cibuľový]] prášok, [[kečup]], [[barbecue omáčka]], [[hnedý cukor]], [[čierne korenie]], [[mlieko (cicavce)|mlieko]], [[múka]]|variations=|calories=|other=|komentár=Kovbojská fazuľa (vľavo) ako príloha}}

'''Kovbojská fazuľa'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kovbojská Fazuľa: Tajomstvo Sýtosti a Chuti, Ktoré Musíte Vyskúšať! | url = https://estevecka.sk/blog/kovbojska-fazula-recept/ | dátum vydania = 2026-05-20 | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Chebeň | meno = Jozef | vydavateľ = Estévéčka}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kovbojská fazuľa: Všetko dám spolu do hrnca a mám navarené na 2 dni – vynikajúca chuť! | url = https://plnyhrniec.dobrenoviny.sk/342866/kovbojska-fazula | vydavateľ = plnyhrniec.dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = sk | meno =  | priezvisko = To je nápad!}}&lt;/ref&gt; ({{vjz|eng|''cowboy beans''}}) alebo '''chuckwagon beans'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Creative Quantity Cooking|url=https://books.google.sk/books?id=8oMD4_l5DFgC&amp;pg=PA361&amp;dq=chuckwagon+beans&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;source=gb_mobile_search&amp;ovdme=1&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjTwNyU3J6VAxWKMhAIHZZ-LSAQ6AF6BAgJEAM#v=onepage&amp;q=chuckwagon%20beans&amp;f=false|vydavateľ=Jones &amp; Bartlett Learning|rok=1989|isbn=978-0-8342-0058-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 8oMD4_l5DFgC|meno=Nell J.|priezvisko=McCormack|strany=295}}&lt;/ref&gt; je jedlo, ktoré pozostáva z [[Pinto fazuľa|pinto fazulí]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hosking|meno=R|titul=Authenticity in the Kitchen: Proceedings of the Oxford Symposium on Food and Cookery 2005|vydavateľ=Prospect Books|isbn=978-1-903018-47-7|strany=242|url=https://books.google.com/books?id=HflTVd898PAC&amp;pg=PT242|rok=2006}}&lt;/ref&gt; a mletého [[hovädzie mäso|hovädzieho mäsa]] v sladko-pikantnej omáčke. Môžu sa použiť aj iné druhy mäsa.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Fain|meno=L|titul=The Homesick Texan's Family Table: Lone Star Cooking from My Kitchen to Yours|vydavateľ=Potter/TenSpeed/Harmony|rok=2014|isbn=978-1-60774-505-1|strany=203|url=https://books.google.com/books?id=NbU9AQAAQBAJ&amp;pg=PT203}}&lt;/ref&gt; Súvisiace jedlo, ktoré používa viacero rôznych druhov fazule, sa nazýva '''calico beans''' pre rozličné farby fazule, ktoré pripomínajú srsť [[calico (mačka)|calico mačky]].&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Timmer|first=Lori|title=Calico beans are a potluck favorite|url=https://www.hollandsentinel.com/story/entertainment/dining/2016/04/22/calico-beans-are-potluck-favorite/31389951007/|access-date=2024-06-19|publisher=The Holland Sentinel|language=en-US}}&lt;/ref&gt; Chuť sa podobá [[pečená fazuľa|pečenej fazuli]], ale s nádychom severu. Hoci sa v názve objavuje slovo [[kovboj]], použitie konzervovanej fazule, kečupu a grilovacej omáčky znamená, že toto jedlo sa nepodobá ničomu, čo by tzv. pomocníci na [[Ranč|ranči]] ({{vjz|eng|''ranch hands''}}) jedli v [[19. storočie|19. storočí]].&lt;ref&gt;{{Cite web|date=2020-04-23|title=What did cowboys eat?|url=https://bushcraftbuddy.com/what-did-cowboys-eat/|access-date=2022-05-17|publisher=Bushcraft Buddy|language=en-US|archive-date=2021-12-31|archive-url=https://web.archive.org/web/20211231141119/https://bushcraftbuddy.com/what-did-cowboys-eat/|url-status=bot: unknown}}&lt;/ref&gt; Kovbojská fazuľa sa podáva dusená alebo pečená,&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Byrn|meno=A|titul=The Dinner Doctor|vydavateľ=Rodale|rok=2004|isbn=978-1-59486-092-8|strany=542|url=https://books.google.com/books?id=QQJLKCwcxvUC&amp;pg=PA542}}&lt;/ref&gt; záleží od receptu.

Nie je jasný pôvod názvu „kovbojská fazuľa“ a ani odkiaľ jedlo pochádza. Ľahko sa pripravuje a variácie receptu sú dostupné na internete, v kuchárskych knihách a časopisoch o varení.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Cowboy beans|1354882410}}

[[Kategória:Kuchyňa USA]]</text>
      <sha1>howbnza27qy9x6q51a8741o7w7zrviw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244682</id>
      <parentid>8244599</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:28:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38680-35</username>
        <id>299881</id>
      </contributor>
      <origin>8244682</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4646" sha1="gq94gnoehru24j8k0925evb0np9pt7z" xml:space="preserve">{{Infobox Jedlo|názov=Kovbojská fazuľa|alt názvy=cowboy beans, chuckwagon beans, calico beans|obrázok=Dinner @ Ole's Big Game Steakhouse.jpg|krajina={{minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]]|región=[[Southwest (USA)|Southwest]]|chod=hlavné jedlo|podáva sa=horúca|hlavné ingrediencie=[[fazuľa|fazule]] (zvyčajne pinto, čiernooké), [[cibuľa kuchynská|cibuľový]] prášok, [[kečup]], [[barbecue omáčka]], [[hnedý cukor]], [[čierne korenie]], [[mlieko (cicavce)|mlieko]], [[múka]]|variations=|calories=|other=|komentár=Kovbojská fazuľa (vľavo) ako príloha}}

'''Kovbojská fazuľa'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kovbojská Fazuľa: Tajomstvo Sýtosti a Chuti, Ktoré Musíte Vyskúšať! | url = https://estevecka.sk/blog/kovbojska-fazula-recept/ | dátum vydania = 2026-05-20 | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Chebeň | meno = Jozef | vydavateľ = Estévéčka}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kovbojská fazuľa: Všetko dám spolu do hrnca a mám navarené na 2 dni – vynikajúca chuť! | url = https://plnyhrniec.dobrenoviny.sk/342866/kovbojska-fazula | vydavateľ = plnyhrniec.dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = sk | meno =  | priezvisko = To je nápad!}}&lt;/ref&gt; ({{vjz|eng|''cowboy beans''}}) alebo '''chuckwagon beans'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Creative Quantity Cooking|url=https://books.google.sk/books?id=8oMD4_l5DFgC&amp;pg=PA361&amp;dq=chuckwagon+beans&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;source=gb_mobile_search&amp;ovdme=1&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjTwNyU3J6VAxWKMhAIHZZ-LSAQ6AF6BAgJEAM#v=onepage&amp;q=chuckwagon%20beans&amp;f=false|vydavateľ=Jones &amp; Bartlett Learning|rok=1989|isbn=978-0-8342-0058-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 8oMD4_l5DFgC|meno=Nell J.|priezvisko=McCormack|strany=295}}&lt;/ref&gt; je jedlo, ktoré pozostáva z [[Pinto fazuľa|pinto fazulí]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hosking|meno=R|titul=Authenticity in the Kitchen: Proceedings of the Oxford Symposium on Food and Cookery 2005|vydavateľ=Prospect Books|isbn=978-1-903018-47-7|strany=242|url=https://books.google.com/books?id=HflTVd898PAC&amp;pg=PT242|rok=2006}}&lt;/ref&gt; a mletého [[hovädzie mäso|hovädzieho mäsa]] v sladko-pikantnej omáčke. Môžu sa použiť aj iné druhy mäsa.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Fain|meno=L|titul=The Homesick Texan's Family Table: Lone Star Cooking from My Kitchen to Yours|vydavateľ=Potter/TenSpeed/Harmony|rok=2014|isbn=978-1-60774-505-1|strany=203|url=https://books.google.com/books?id=NbU9AQAAQBAJ&amp;pg=PT203}}&lt;/ref&gt; Súvisiace jedlo, ktoré používa viacero rôznych druhov fazule, sa nazýva '''calico beans''' pre rozličné farby fazule, ktoré pripomínajú srsť [[calico (mačka)|calico mačky]].&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Timmer|first=Lori|title=Calico beans are a potluck favorite|url=https://www.hollandsentinel.com/story/entertainment/dining/2016/04/22/calico-beans-are-potluck-favorite/31389951007/|access-date=2024-06-19|publisher=The Holland Sentinel|language=en-US}}&lt;/ref&gt; Chuť sa podobá [[pečená fazuľa|pečenej fazuli]], ale s nádychom severu. Hoci sa v názve objavuje slovo [[kovboj]], použitie konzervovanej fazule, kečupu a grilovacej omáčky znamená, že toto jedlo sa nepodobá ničomu, čo by tzv. pomocníci na [[Ranč|ranči]] ({{vjz|eng|''ranch hands''}}) jedli v [[19. storočie|19. storočí]].&lt;ref&gt;{{Cite web|date=2020-04-23|title=What did cowboys eat?|url=https://bushcraftbuddy.com/what-did-cowboys-eat/|access-date=2022-05-17|publisher=Bushcraft Buddy|language=en-US|archive-date=2021-12-31|archive-url=https://web.archive.org/web/20211231141119/https://bushcraftbuddy.com/what-did-cowboys-eat/|url-status=bot: unknown}}&lt;/ref&gt; Kovbojská fazuľa sa podáva dusená alebo pečená,&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Byrn|meno=A|titul=The Dinner Doctor|vydavateľ=Rodale|rok=2004|isbn=978-1-59486-092-8|strany=542|url=https://books.google.com/books?id=QQJLKCwcxvUC&amp;pg=PA542}}&lt;/ref&gt; záleží od receptu.

Nie je jasný pôvod názvu „kovbojská fazuľa“ a ani odkiaľ jedlo pochádza. Ľahko sa pripravuje a variácie receptu sú dostupné na internete, v kuchárskych knihách a časopisoch o varení.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[frijoles borrachos]]
* [[frijoles charros]]
** [[texaský kaviár]] 

== Externé odkazy ==
*[http://www.beansbeansbeans.com/cowboy-beans-recipe Recept na kovbojskú fazuľu so slaninou] (po anglicky)
*[http://www.cooks.com/rec/view/0,1826,151181-244206,00.html Recept na typickú kovbojskú fazuľu] (po anglicky)

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Cowboy beans|1354882410}}

[[Kategória:Kuchyňa USA]]</text>
      <sha1>gq94gnoehru24j8k0925evb0np9pt7z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Systematika baktérií</title>
    <ns>4</ns>
    <id>752036</id>
    <revision>
      <id>8244647</id>
      <parentid>8244456</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T17:18:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>/* Výsledok hlasovania */ ponech</comment>
      <origin>8244647</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14850" sha1="e5r46570ycq92o4zy9fo0gsh3gvj0gh" xml:space="preserve">== [[Systematika baktérií]] ==
Na základe [[Diskusia:Systematika baktérií|diskusie k článku]]. Starý text [[Special:Diff/8233577|presunutý]] na novú stránku, čo všeobecne kvitujem. Spracovanie textu však neodpovedá štandardu samostatného článku vznikajúceho v roku 2026 - článok má i po Vasiľových úpravach stále kozmetické a typografické nedostatky, avšak výrazne väčším problémom je umiestnenie referencií ([[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Umiestňovanie_referencií_za_vety/na_koniec_kapitoly|riešené i tu]]), vrátane toho, že chýbajú u mnohých tvrdení a poznámok. Rovnako je syntéza viacerých systémov a rôznych pohľadov potenciálne [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|vlastný výskum]] (zhrnuté i v [[Diskusia s redaktorom:~2026-34328-40|tejto diskusii]]). O nečitateľnosti textu pre bežného čitateľa článku ani nehovorím. Na základe niekoľkých doťahovaní v histórii a umiestnení šablóny {{tl|UU}} teda presúvam sem na diskusiu. Ping {{Re|~2026-34328-40}} ako presúvateľ. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:04, 27. jún 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ==== 
# {{Za}} V tomto stave nezodpovedá štandardu článku. Alternatívne skrátiť a problémové sekcie osekať (napr. o úplne historické systémy z 1974, ktoré sú prekonané vďaka molekulárne genetickým analýzam atp.). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:04, 27. jún 2026 (UTC)
# {{Za}} Úpravy v článku síce prebehli, ale v podstate kozmetického typu. Vasiľ doplnil a roztiahol citácie, obrúsil formátovanie a typografiu. Ale základná problémy ostali: neštandardný formát, nesprávne citovanie, dlhšie pasáže bez citácie, nevysvetlené skratky. Podozrenia na vlastný výskum.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:49, 27. jún 2026 (UTC)
# {{Za}} V tejto podobe nejde o encyklopedický článok, ale o súbor výňatkov z klasifikačných systémov pospájaných minimom súvislého textu. Odporuje to zásade, že [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je databáza všetkých informácií|Wikipédia nie je databáza]]. Podrobnejšie nižšie v diskusii.--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 21:47, 27. jún 2026 (UTC)
# {{Za}} navrhujem zásadne prepracovanie, pretože v súčasnej podobe ide o príliš stručný a nevyvážený text bez dostatočnej encyklopedickej hĺbky. Problematické sú aj niektoré poznámky, ktoré majú charakter vlastného výskumu alebo interpretačných záverov bez opory v overiteľných zdrojoch, čo je v rozpore s pravidlami Wikipédie. Z týchto dôvodov článok v aktuálnej podobe nespĺňa požiadavky na samostatné heslo.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:31, 28. jún 2026 (UTC)

==== Proti ====
# {{Proti}} Po základných úpravách som za ponechanie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:11, 27. jún 2026 (UTC)
# {{proti}} Podstatné heslo bez parametrů na smazání. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 18:02, 27. jún 2026 (UTC)
# {{Proti}}, časť výhrad je relevantná, no nevidím dôvod to kvôli tomu zrovna mazať. Kritériá minimálneho čl. to s rezervou spĺňa a obsah môže byť ev. pre určitú cieľovú skupinu prínosný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:06, 27. jún 2026 (UTC)
# {{Proti}} napriek niektorým zmieneným nedostatkom, je to relevantný zoznam a podľa môjho názoru nespĺňa kritéria na zmazanie. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:53, 28. jún 2026 (UTC)
# {{proti}} Ozdrojované heslo k základnej téme, bez nedostatkov na urgent či zmazanie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:33, 29. jún 2026 (UTC)

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===
Boli to odpovedané (redundantne) tu https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia:Systematika_bakt%C3%A9ri%C3%AD a tu https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia:Systematika_bakt%C3%A9ri%C3%AD. Nezmohol si sa ani na odpovede na zopár doplňujúcich otázok o formáte (lebo tie tvoje výsmešné akože požiadavky na formátovanie sčasti nemajú ani hlavu ani pätu). V ostatnom píšeš otvorené (a každému okamžite zrejmé) nepravdy alebo požaduješ kvadratúru kruhu. Toto nie je normálne. A nie je to prvýkrát. Predovšetkým zdôrazňujem, že text, ktorý reproduje systém z nejakej (jednej) knihy nie je a nijako nemôže byť syntéza a teda ani vlastný výskum. Zúfalo sa snažíš nájsť jediné, čo ti napadlo ako &quot;problém&quot;, teda, že niekde chýbajú medzery a podobne alebo že niečo je vlastný výskum, ale vtip je v tom, že si to urobil v najhoršom možnom mieste, teda v texte, ktorý len reprodujuje iný text. Väčší opak vlastného výskumu snáď ani neexistuje. Toto je fakt možné len v tejto wikipédii, úplne otvorená výsmešná šikana, súpis neprávd a nikto nič.[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-34328-40|&amp;#126;2026-34328-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-34328-40|diskusia]]) 13:07, 27. jún 2026 (UTC)

:Tie &quot;historické&quot; systémy sa dodnes používajú, a to úplne bežne. Ak by tam neboli, nebol by to článok o systematike, ale bol by to článok o jednom jedinom súčasnom systéme (možno dvoch). Systematika a konkrétny jeden systém podľa XY nie je to isté. Takže znova, ako vždy, úplne nezmyselný príspevok. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-34328-40|&amp;#126;2026-34328-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-34328-40|diskusia]]) 13:23, 27. jún 2026 (UTC)

:: Vidím, že ani po x hlasovaniach nevieš, kam patria komentáre. Patria do diskusie. Dodržiavaj, prosím, zaužívané postupy slovenskej Wikipédie, tak, ako to robia všetci ostatní.
:: Vlastný výskum ti vytkol i OJJ, to nie je môj výmysel. Ostatné veci sú na doriešení teba ako autora tejto verzie článku; typografiu evidentne všetci pochopili (chýbajúce bodky, nesprávne úvodzovky, pomlčky...), okrem teba, a ich opravenie skoro nič nestojí, no napriek tomu to nie si schopný urobiť. Doloženie &quot;vsuviek a rozstrúných tvrdení&quot; a ich zdroje si taktiež nedoriešil. Stav článku ako takého ti vyčíta niekoľko redaktorov, i napr. nečitateľnosť (chýba akýkoľvek slovný úvod napr., ako píše OJJ); nejde o žiadnu šikanu, tie veci sa dajú opraviť a do budúcna robiť lepšie, ale [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností|to nerobíš]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:26, 27. jún 2026 (UTC)
:::A podotýkam, že všetko bolo vysvetlené, [[Špeciálne:Diff/8236434|akurát si to odmazal]], čo je tiež narušovanie projektu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:33, 27. jún 2026 (UTC)
:::: Čo je zas toto za manipulácia? Nič som neodmazal, presunul som to tam, kde sa o téme od začiatku diskutuje a tam som aj odpovedal. Pritom je vôbec zázrak, že som si ten tvoj príspevok všimol, lebo si manipulatívne otvoril diskusiu o tom istom na troch či koľkých rôznych miestach wikipédie vo (veľmi správne) nádeji, že to prehliadnem (lebo ja tu nerobím celodenné hliadky). Ani toto nie je prvýkrát. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-34328-40|&amp;#126;2026-34328-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-34328-40|diskusia]]) 14:36, 29. jún 2026 (UTC) 

Dovysvetlenie k hlasu:
* Sekcia [[Systematika baktérií#Podľa GTDB z roku 2026|podľa GTDB]] je v podstate prepis stiahnutého stromového súboru (''bac120_r232…'') – primárny zdroj rozpísaný do textu vrátane stoviek nič nehovoriacich alfanumerických označení kládov („UBA6919“, „CAYSPT01“ atď.) ako červených odkazov, ktoré sa nikdy nestanú článkami.
:: Áno, a to je presne zmysel celého textu - reprodukovať systém citovaného zdroja. Odkedy je na tom niečo zle? Nič nie je &quot;rozpísané do textu&quot;, je to len prepísaný systém z originálu, nič viac. Tie alfanumerické označenie nie sú nič nehovoriace, ale sú to úplne oficiálne názvy a nie sú to názvy kládov ale KMEŇOV a TRIED. Inak by v tom zozname neboli uvedené. Tieto &quot;nič nehovoriace&quot; názvy časom dostanú aj verbálne meno, tak ako sa už stalo tisícekrát za posledné roky (alebo budú začlené do iného kmeňa/triedy), ale to by si o téme musel niečo vedieť. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-34328-40|&amp;#126;2026-34328-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-34328-40|diskusia]]) 15:01, 29. jún 2026 (UTC)
* Časť obsahu je [[Wikipédia:Žiaden vlastný výskum|vlastný výskum]], presnejšie syntéza: autor vo vlastnom mene zmieruje konkurujúce si systémy a vyvodzuje vlastné závery (napr. „zrejme ide o duplicitu k sekcii 17, ktorá vznikla tým, že sekcie 17 a 26 vyšli v dvoch rôznych zväzkoch“ – domnienka bez zdroja).[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-34328-40|&amp;#126;2026-34328-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-34328-40|diskusia]]) 14:58, 29. jún 2026 (UTC)
:: Výborne. Táto veta sa môže zmazať (ak si ju odcitoval správne, lebo nemám čas to overovať). Konečne sme našli niečo v celom článku, čo by sa dalo považovať za problém. Ja si síce naopak myslím, že táto informácia je vysoko dôležitá a v podobe &quot;zrejme&quot; na nej nie je nič nesprávne, ale nemusí tam byť. Táto veta však nič nemení na zvyšku textu článku. Po druhé, ja som to len preniesol z iného článku, mal si sa na toto sťažovať vtedy, keď to vzniklo, nie teraz.[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-34328-40|&amp;#126;2026-34328-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-34328-40|diskusia]]) 14:58, 29. jún 2026 (UTC) 
* Chýba sekundárna literatúra o historickom vývoji klasifikácie, dokonca chýba aj samotný úvod.
:: Nechýba. Zas si si niečo ad hoc vymyslel a vydávaš to za pravidlo či požiadavku. Mohla by tam byť, ale nemusí. A nie je to klasický článok, je to v podstate len chronologický zoznam systémov. Keby ste nezorganizovali túto provokáciu a slušne ma motivali, ako napr. OJJ, ja by som tam veľmi rád pridal aj omáčky, lebo téma je to zaujímavá. Ale za týchto okolností predbežne nič pridávať nebudem.[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-34328-40|&amp;#126;2026-34328-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-34328-40|diskusia]]) 14:58, 29. jún 2026 (UTC)
* Článok nedokáže čitateľstvo zorientovať ani v súčasnosti: GTDB síce uvádza ako „aktuálny systém“, no nerozlišuje ho od formálnej nomenklatúry (ICNP/LPSN), od ktorej sa GTDB na viacerých miestach zámerne odchyľuje. Aj jediná súčasná sekcia tak čitateľa mylne navádza, čo je vlastne záväzné.
Materiál tohto typu (ak by sa k výňatkom doplnil aj úvod ku každej kapitole) patrí skôr na [[Wikiknihy]], nie na Wikipédiu. Sú tam aj iné nedostatky (napr. „G+ znamená gramnegatívne, G- znamená grampozitívne“ – platí presný opak; tiež citovanie zdrojov sumárne na konci sekcie), ale tie sa dajú opraviť na rozdiel od podstaty stránky.--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 21:47, 27. jún 2026 (UTC)
:: Zas píšeš o niečom, v čom sa nevyznáš. LPSN v súčasnej podobe nie je žiaden systém, je to len stránka, ktorá podľa pravidiel, '''ktoré uznávajú autori tej stránky''', sa snaží presvedčiť ľudí, ktorí na tú stránku prídu, ktoré '''názvy''' sú podľa týchto konkrétnych pravidiel &quot;správne&quot; a ktoré sú &quot;nesprávne&quot;. Tieto konkrétne pravidlá, ale veľa iných autorov (vrátane, ale nie výlučne, GTDB) neuznáva a majú buď svoje vlastné pravidlá alebo nemajú žiadne, čo je perfektne možné, pretože baktérie sú mimo kódexov pre rastliny a živočíchy, ktoré všetci dodržiavajú. Takže tu nie je čo odlišovať - zatiaľ čo GTDB je normálny systém, jeden z mála (ak nie jediný), ktorý je aktuálne kompletný, LPSN je v súčasnosti len súpis niektorých verbálnych názvov niektorých taxónov. A nie, systém, dokonca takýto základný (teda úroveň kmeňov a tried jednej z domén), nepatrí na wikiknihy, ale patrí do wikipédie a to na prominentné miesto. Ani náhodou to na wikiknih nepatrí, netuším, ako si na to prišiel. Nielenže to sem patrí, ale vyslovene to tu musí byť. 
:: Chyba z nepozornosti typu zámena pozitívny a negatívny si mohol aj sám dávno opraviť. Znova opakujem, že som to sem len presunul, ten text tu bol už dávno. [[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-34328-40|&amp;#126;2026-34328-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-34328-40|diskusia]]) 14:58, 29. jún 2026 (UTC) 

:{{Re|Lišiak}} Víceméně podepisuji (včetně hezkého příkladu vlastního výzkumu), ale vnímám to spíše na neurgentní údržbové šablony. G+/G- opravím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:25, 28. jún 2026 (UTC)

:: {{Re|OJJ}} Všetci vieme, že údržbové neurgentné šablóny nič nevyriešia. [[Wikipédia:Kaviareň/Návrhy#Návrh_na_úpravu_šablón_„Urgentne_upraviť“_a_„Urgentne_upraviť_autor“|Na čo upozornil i Teslaton pár dní dozadu]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:45, 28. jún 2026 (UTC)

{{re|Lišiak}} To je znova ten obmedzený pohľad ako nedávno pri polemike ohľadom tých [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne#Články s kandidačnými listinami|zoznamov kandidátov]] (obligátna „kniežacia rada“ v duchu „nie je to encyklopedický článok, dajte si to na Wikiknihy/Wikizdroje/Wikiwhatever“). Môže to byť asi šokujúce, no v hlavnom NS na Wikipédii nie sú len encyklopedické články. Sú tu aj presmerovania, rozlišovačky a zoznamy, pričom každý z tých typov obsahu tu má svoj zmysel a každý má trochu iné kritériá (významnosti resp. zmysluplnosti). Tento článok je charakterom blízky zoznamu (odkazy sú akurát štruktúrované do stromov podľa nejakých [ozdrojovaných] systémov a nemá slovo „zoznam“ v názve). Neformálne kritériá pre zmysluplný zoznam ale IMHO spĺňa, podobne ako tie zoznamy kandidátov. Pričom aké funkcie tu zoznamy plnia (na rozdiel od obsahu ležiaceho niekde v inom projekte) som rozoberal v tej odkazovanej diskusii. A nie, nie je to nič z kategórie „databáza všetkého“, položky tej systematiky sú (minimálne z veľkej časti) encyklopedicky významné heslá, bez ohľadu na pravdepodobnosti založenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:08, 28. jún 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===
{{Ponechané}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:17, 8. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>e5r46570ycq92o4zy9fo0gsh3gvj0gh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:KormiSK/Pomoc:Kategória</title>
    <ns>2</ns>
    <id>752075</id>
    <revision>
      <id>8244865</id>
      <parentid>8240239</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:07:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8244865</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5838" sha1="qut8nr54y1xueqz0ipsv5a38cn9dc0i" xml:space="preserve">{{stylehowto}}
'''Kategórie''' umožňujú zhromažďovať a vyhľadávať články s podobnou tematikou alebo podobnými vlastnosťami. Napríklad na stránke [[:Kategória:Živočíchy]] možno nájsť rôzne živočíchy, v [[:Kategória:Rastliny]] potom rôzne rastliny. Kategórie, do ktorých je článok zaradený, sú uvedené na úplnom [[Wikipédia:Záverečné sekcie|konci stránky]].

Používanie kategórií sa riadi odporúčaním [[Wikipédia:Kategorizácia]].

== Zaradenie do kategórie ==
Stránky by mali byť zaradené do vhodnej kategórie, ale systém kategórií by nemal byť príliš zložitý, aby nebol neprehľadný. Pri výbere kategórií pre nový článok je vhodné sa inšpirovať kategorizáciou existujúcich tematicky príbuzných článkov.

Kategórie samotné sa taktiež dajú radiť do iných kategórií. Postup i systém je pre ne rovnaký, ako pre ostatné typy článkov.

=== Vizuálny editor ===
Vo vizuálnom editore sa článok zaradí do kategórie tak, že sa vpravo hore klikne na ''Možnosti stránky'' (políčko s tromi čiarkami, ☰) a následne na tlačidlo ''Kategórie''. Do políčka ''Kategórie'' sa potom vyplní kategória, ktorú chceme do článku pridať. V tomto prípade sa zadáva názov kategórie bez [[Pomoc:Menný priestor|predpony (menného priestoru)]] „Kategória:“, teda napr. „Živočíchy“ namiesto „Kategória:Živočíchy“.

Tento postup možno použiť na všetkých stránkach, okrem stránok [[Wikipédia:Šablóny|šablón]], ktoré je nutné upravovať pomocou editora [[Pomoc:Wikitext|zdrojového kódu]].

=== Editor zdrojového kódu ===
Článok zaradíš do kategórie tak, že do článku na úplnom konci okna v editori uvedieš &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;[[Kategória:Názov kategórie]]&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. 

Ak takáto kategória neexistuje, po zverejnení úpravy sa zobrazí na konci stránky červeným písmom, rovnako ako pre neexistujúci článok. Môžeš ju vytvoriť tým, že na ňu klikneš.

== Radenie článkov v kategórii ==
Štandardne sa pri zobrazení kategórie stránky radia abecedne a zoskupujú sa do sekcií podľa prvých písmen. Niekedy je však vhodné radiť článok do kategórie podľa iného názvu, než je samotný názov článku, aby sa články v kategórii jednoduchšie vyhľadávali. Konkrétne napríklad tento článok, ''Pomoc:Kategória'', ktorý by bol zaradený pod ''P'', je vhodnejšie radiť podľa slova ''Kategória'', ktoré by bolo zaradené pod ''K''. Typicky je to vhodné u článkov osobností, ktoré radíme najprv podľa priezviska a potom podľa mena, ale rovnako je to možné napríklad u kyselín, ktorých názov je vždy typu „kyselina maslová“, takže je prehľadnejšie ich radiť podľa prídavného mena. Zmenu radenia v kategórii je možné dosiahnuť dvomi spôsobmi: buď pre všetky kategórie rovnako pomocou radiaceho kľúča, alebo len pre konkrétnu kategóriu.

=== Radiaci kľúč ===
Radiaci kľúč zariadi, že sa článok radí vo všetkých kategóriách, do ktorých je zaradený, rovnakým spôsobom. Toto by mal byť preferovaný spôsob radenia stránky vo viac než jednej kategórii.

==== Vizuálny editor ====
Radiaci kľúč možno pridať podobne ako kategóriu. Vpravo hore sa klikne na ''Možnosti stránky'' (políčko s tromi čiarkami, ☰) a následne na tlačidlo ''Kategórie'', rovnako ako v prípade vyššie. Do políčka ''Možnosti, Triediť túto stránku implicitne ako'' sa potom vyplní text, podľa ktorého sa má článok riadiť. 

Pre článok Alberta Einsteina teda zadáme „Einstein, Albert“, pre kyselinu sírovú potom „sírová, kyselina“. 

==== Editor zdrojového kódu ====
Špeciálne kľúčové slovo &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DEFAULTSORT:Názov}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; vyplníme obdobne ako vo vizuálnom editore, teda napr. &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DEFAULTSORT:Sírová, kyselina}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;

Pri úprave článkov pomocou zdrojového kódu sa radiaci kľúč vkladá na samostatný riadok bezprostredne pred kategórie, napr:

&lt;pre style=&quot;margin-left: 2em&quot;&gt;
{{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}}
[[Kategória:Nemeckí fyzici]]
[[Kategória:Švajčiarski fyzici]]
[[Kategória:Fyzici USA]]
&lt;/pre&gt;

=== Pre konkrétnu kategóriu ===
Niekedy je nežiaduce použiť radiaci kľúč, ak chceme v rôznych kategóriach riadiť rôznymi spôsobmi. Príkladom by mohol byť hypotetický článok „Fínska ekonomika“, ktorý by sme v kategórii „Kategória:Ekonomika“ zaradili pod ''Fínsko'' (''F''), ale v kategórii „Kategória:Fínsko“ radšej ako ''Ekonomika'' (''E'').

Rôzne radenie pre rôzne kategórie je možné dosiahnuť len v editore zdrojového kódu. Za kategóriu sa do hranatých zátvoriek pridá znak &lt;code&gt;|&lt;/code&gt; a následne slovo/výraz, podľa ktorého má byť článok radený:

&lt;pre style=&quot;margin-left: 2em&quot;&gt;
[[Kategória:Ekonomika|Fínsko]]
[[Kategória:Fínsko|Ekonomika]]
&lt;/pre&gt;

==== Eponymné kategórie ====
Špeciálnym prípadom sú potom [[Wikipédia:Kategorizácia#Eponymné kategórie|eponymné kategórie]], teda také, ktoré zdieľajú názov s názvom článku (alebo majú názov veľmi podobný). Príkladom môžu byť článok [[Bielkovina]] a kategória [[:Kategória:Bielkoviny]]. Tieto články je vhodné do ich eponymnej kategórie zaradiť hneď na začiatok, a to pomocou radenia v tejto kategórii, pričom za znak &lt;code&gt;|&lt;/code&gt; sa umiestni medzera. Článok ''Bielkovina'' by teda bol kategorizovaný nasledovne: &lt;pre style=&quot;margin-left: 2em&quot;&gt;
[[Kategória:Bielkoviny| ]]
&lt;/pre&gt;

== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Kategorizácia]]
* [[Špeciálne:Kategórie]] – zoznam všetkých existujúcich kategórií

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

[[:Kategória:Wikipédia:Pomocník|Kategória]]</text>
      <sha1>qut8nr54y1xueqz0ipsv5a38cn9dc0i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:KormiSK/Wikipédia:Kategorizácia</title>
    <ns>2</ns>
    <id>752076</id>
    <revision>
      <id>8244877</id>
      <parentid>8240249</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:34:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <origin>8244877</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8131" sha1="gziwaiv6gy3s06pnbvi25ns3boxjji4" xml:space="preserve">{{tl|Odporúčanie}}
{{Správa|text=Tento článok obsahuje zásady, pravidlá a odporúčania ohľadom náležitého používania '''kategórii''' na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]]. Pre pomoc ako zaradiť článok do kategórie pozri '''[[Pomoc:Kategória]]'''.}} 

'''Kategória''' je [[Pomoc:Menný priestor|menný priestor]] Wikipédie, ktorý umožnuje rýchlo a jednoducho nájsť články s podobnou témou. Hlavným dôvodom pre používanie systému kategórií je poskytnúť používateľom hierarchickú klasifikáciu článkov a uľahčiť vyhľadávanie obdobných stránok. Zoznam kategórií, v ktorých sa článok nachádza, je zobrazený na úplnom konci danej stránky.

== Stránky v mennom priestore Kategória ==
Z názvu stránky kategórie by malo byť zjavné, čo sa v nej nachádza, napr. [[:Kategória:Liečivá|Kategória:Liečivá]] obsahuje liečivá alebo [[:Kategória:Spoločenské vedy]] obsahuje spoločenské vedy. Ak by mohlo dôjsť k potenciálnej zámene významu dvoch kategórií alebo iným nejasnostiam, napr. či [[:Kategória:Dejiny Slovenska]] má zahŕňať len udalosti, alebo i osobnosti, je možné uviesť krátky opis kategórie (maximálne 2 vety), s prípadným odkazom na správnu kategóriu, kam niektoré stránky kategorizovať.

Ak je to možné, je vhodné do kategórie pridať šablónu {{tl|Commonscat}}, ktorá vytvorí odkaz na kategóriu na Wikimedia Commons pomocou prepojenia cez [[Wikiúdaje]]. Táto šablóna sa vkladá všeobecne hneď navrch stránky kategórie.

== Kategorizácia stránok ==
=== Hlavný menný priestor ===
Stránky v hlavnom mennom priestore na slovenskej Wikipédii musia byť kategorizované v aspoň jednej kategórii. Kategórie sú jednou z požiadaviek na [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny článok]]. Pre tieto stránky sa kategórie umiestňujú na úplný koniec stránky v [[Pomoc:Wikitext|zdrojom kóde]] podľa [[Wikipédia:Záverečné sekcie]].

==== Presmerovania ====
[[Wikipédia:Presmerovanie|Presmerovania]] sa štandardne nekategorizujú. Výnimkou sú presmerovania, ktoré nie sú absolútnymi synonymami názvu, napríklad stránka ''Kocúr Tom'' ako presmerovanie na článok ''Tom a Jerry''. Pre takéto presmerovania by potenciálne mohli vzniknúť vlastné stránky, pričom by tieto názvy mali spĺňať podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedickej významnosti]]. Absolútne synonymá, pseudonymy a alternatívne názvy tej istej veci sa nekategorizujú.

Príklady:
* Presmerovania, ktoré sa '''ne'''kategorizujú:
** ''Ropucha obyčajna'' → ''Ropucha bradavičnatá'' (synonymum)
** ''Bufo bufo'' → ''Ropucha bradavičnatá'' (alternatívny latinský názov)
** ''Farrokh Bulsara'' → ''Freddie Mercury'' (skutočné meno a pseudonym)
* Presmerovania, ktoré sa kategorizujú:
** ''Kocúr Tom'' → ''Tom a Jerry'' (jeden z aktérov seriálu, nie je absolútne synonymum, kategorizuje sa napr. pod ''Kategória:Fiktívne mačky'')
** ''Prohibícia vo Fínsku'' → ''Prohibícia'' (tvorí konkrétny príklad prohibície a ukazuje na danú sekciu článku ''Prohibícia'', kategorizuje sa napr. pod ''Kategória:Fínske právo'')
** ''Lineárna sekvencia biomolekúl'' → ''Štruktúra biomolekúl#Primárna štruktúra'' (sekvencia je jednou zo štyroch úrovní, takže ide o podsekciu, kategorizuje sa napr. pod ''Kategória:Biomolekuly'')

==== Rozlišovacie stránky ====
Rozlišovacie stránky sa štandardne nekategorizujú, keďže nie sú obsahovými stránkami a obsahujú zoznamy vecí, ktoré spolu nemusia nutne súvisieť (okrem zhodného/podobného názvu). Rozlišovacie stránky sú implicitne kategorizované do skrytej kategórie [[:Kategória:Rozlišovacie stránky]] vďaka šablóne {{tl|Rozlišovacia stránka}}. Výnimkou je kategorizácia do kategórií, ktoré začínajú slovami „Rozlišovacie stránky“, napríklad [[:Kategória:Rozlišovacie stránky – Miestopisný názov]]. Do týchto kategórií je možné rozlišovacie stránky kategorizovať. Zoznam týchto stránok sa nachádza priamo v kategórii ''Kategória:Rozlišovacie stránky''.

=== Ostatné menné priestory === 
V ostatných menných priestoroch sa aplikujú špeciálne pravidlá:
* priestory, v ktorých sa stránky povinne kategorizujú – Wikipédia, Šablóna, Pomoc, Kategória (okrem stránky [[:Kategória:Základné kategórie]])
* priestory, v ktorých stránky možno kategorizovať, ale nie je to povinné – Redaktor, Portál
* priestory, v ktorých sa stránky nekategorizujú – všetky diskusné menné priestory, Súbor, MediaWiki

=== Radenie stránok v kategórii ===
Stránky sa v kategóriách automaticky radia abecedne a zoskupujú podľa prvého písmena. V niektorých prípadoch takáto kategorizácia nie je žiaduca, pretože sťazuje prehľadnosť kategórie a vyhľadávanie v nej. Preto sa pre niektoré typy stránok používa špeciálne radenie v kategórii, buď pre konkrétnu kategóriu, alebo pre všetky kategórie zároveň pomocou radiaceho kľúča (pozri [[Pomoc:Kategória]]). 

Toto radenia sa používa hlavne pre:
* osobnosti – radenie je v podobe &lt;code&gt;Priezvisko, Meno&lt;/code&gt; (platí i pre fiktívne osobnosti)
* chemikálie – napríklad pre kyseliny, ktoré majú dvojslovné pomenovanie, v podobe &lt;code&gt;Prídavné_meno, kyselina&lt;/code&gt;
* udalosti, ktoré majú viac ročníkov – pre udalosti, napr. ''Tour de France'', je vhodné radenie podľa roka, teda pre ''Tour de France 2026'' v podobe &lt;code&gt;2026&lt;/code&gt;
* udalosti týkajúce sa viacerých osôb alebo iných útvarov – pre udalosti, ktoré majú obdobný názov ale týkajú sa rôznych osôb atp., napríklad pre kategóriu ''Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku'' je vhodné radiť stránky ''Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.'' v podobe &lt;code&gt;Dlouhý&lt;/code&gt; a ''Proces so skupinou Milady Horákovej'' v podobe &lt;code&gt;Horáková&lt;/code&gt;

Špeciálnym prípadom sú eponymné kategórie, teda kategórie, ktorých názov je zhodný s názvom daného článku alebo je mu veľmi podobný. Pre tieto kategórie porzi sekciu nižšie.

U ostatných stránok sa ponecháva základné radenie.

== Eponymné kategórie ==
{{Pozri aj|:Kategória:Eponymné kategórie}}

Článok a téma kategórie často zdieľajú rovnaký názov, napríklad [[Jozef Miloslav Hurban]] a [[:Kategória:Jozef Miloslav Hurban]]. Takéto kategórie sa nazývajú eponymné kategórie. V takýchto kategóriách je vhodné vytvoriť odkaz na daný článok pomocou šablóny {{tl|catmore}} hneď na prvom riadku stránky kategórie (ešte nad {{tl|Commonscat}}).

=== Radenie článku v eponymnej kategórii ===
Samotný článok je potom súčasťou jeho eponymnej kategórie a mal by byť radený na jej začiatku, pomocou radenia &lt;code&gt; &lt;/code&gt; (medzera)), teda napríklad:

&lt;pre&gt;[[Kategória:Jozef Miloslav Hurban| ]]&lt;/pre&gt;

=== Kategorizácia eponymných kategórií ===
Eponymné kategórie sú často, ale nie vždy, tematickou podkategóriou v kategóriách, ku ktorým patria ich články. Napríklad článok [[Poľsko]] patrí do kategórie [[:Kategória:Štáty v Európe]], ale [[:Kategória:Poľsko]] už netvorí podmnožinu štátov v Európe, pretože obsahuje napríklad poľskú kultúru, ekonomiku či osobnosti. Ak je takýto článok (''Poľsko'') radený do nejakej kategórie (''Kategória:Štáty v Európe''), je možné do tej istej kategórie zaradiť i eponymnú kategóriu daného článku (''Kategória:Poľsko''), aj keď eponymná kategória nie je „pravou“ podkategóriou danej kategórie. 

Niekedy je však žiaduce kategorizovať eponymné kategórie samostatne od svojich článkov, pretože potom ich možno oddeliť do dvoch separátnych kategórií (napríklad [[:Kategória:Hudobné skupiny]] a [[:Kategória:Kategórie pomenované podľa hudobných skupín]]).

== Pozri aj ==
* [[Pomoc:Kategória]] – Návod, ako pridávať kategórie a meniť ich radenie 

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

[[:Kategória:Wikipédia:Menné priestory]]
[[:Kategória:Wikipédia:Odporúčania]]</text>
      <sha1>gziwaiv6gy3s06pnbvi25ns3boxjji4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Lev XIV.</title>
    <ns>10</ns>
    <id>752080</id>
    <revision>
      <id>8244846</id>
      <parentid>8240180</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:36:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>preklep</comment>
      <origin>8244846</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="892" sha1="fjnuaoijrfvkq5zg8dpok996407k5n5" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno      = Lev XIV.
| nadpis    = [[Lev XIV.]]
| štýl nadpisu = background:#FFD700;font:bold 130%,sans-serif;color:#000000;text-align:center;
| štýl zoznamu = background:#FFFDF5
| obrázok   = [[Súbor:Insigne Leonis XIV.svg|50px|Erb Leva XIV.]] 
| ľavý obrázok = [[Súbor:Leo XIV (13 October 2025).jpg|50px|Lev XIV. v roku 2025]]
| nad       = 

| skupina1  = Pontifikát
| štýl skupiny = background:#FFD700;font:bold 130%,sans-serif;color:#000000;text-align:center;
| zoznam1   = 
* [[konkláve 2025|zvolenie na konkláve (2025)]]
* [[Zoznam biskupských menovaní pápežom Levom XIV.|biskupské menovania]]
* [[:Kategória:Kanonizovaní Levom XIV.|kanonizácie]]
| skupina2  = Pápežské diela
| zoznam2   = 
*''[[Dilexi te]]''
*''[[Magnifica humanitas]]''

| pod       = 
}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny katolíckej cirkvi]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>fjnuaoijrfvkq5zg8dpok996407k5n5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Lukasabram/pieskovisko10</title>
    <ns>2</ns>
    <id>752139</id>
    <revision>
      <id>8244628</id>
      <parentid>8240708</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T15:19:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>/* Boj o ovládnutie Pulawy */ text</comment>
      <origin>8244628</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1395" sha1="o8sutqs6lddwxi7xfts7kceybenbd5n" xml:space="preserve">== Boj o ovládnutie Pulawy ==
'''Boj o ovládnutie Pulawy''' bolo operačné bojové nasadenie [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] do bojov [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácia]]. Toto bojové nasadenie sa odohrávalo v dňoch 12. až 19. septembra 1944. Po ovládnutí dediny Pulawa bola paradesantná brigáda stiahnutá z frontu, aby sa pripravila na presun na pomoc [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. 

== Predohra ==
Dňa 29. augusta 1944 vypuklo na Slovensku [[Slovenské národné povstanie|povstanie]].

Začiatok septembra 1944 zastihol 2. československu paradesantnu brigádu pri presune z Proskurova do Premzslu. Prvé vlakové súpravy s vojakmi brigády dorazili na tunajšiu stanicu večer 8. septembra, teda práve v deň, keď sa začala Karpatsko-duklianska operacia. V priebehu nasledujúceho dňa obdržal veliteľ brigády plk. Vladimír Prikryl rozkaz z veliteľstva 1. ukrajinského frontu k presunu jeho jednotky do oblasti severne Domaradz vzdialeneho asi 20 km od Krosna. Velitelstvo 1.UF teda plánovalo nasadiť brigádu na hlavnom smere KDO spoločne s dalsimi časťami 1CSAZ. 

Priebeh bojov

V noci na 11. septembra však veliteľ parabrigady obdržal iny rozkaz. Brigáda sa mala urychlene presunúť na úsek frontu Haczow- Sanoczek.</text>
      <sha1>o8sutqs6lddwxi7xfts7kceybenbd5n</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244631</id>
      <parentid>8244628</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T15:32:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>/* Boj o ovládnutie Pulawy */ text</comment>
      <origin>8244631</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1837" sha1="dxecuht11f58mcf301xh5fzxho4ttsu" xml:space="preserve">== Boj o ovládnutie Pulawy ==
'''Boj o ovládnutie Pulawy''' bolo operačné bojové nasadenie [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] do bojov [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácia]]. Toto bojové nasadenie sa odohrávalo v dňoch 12. až 19. septembra 1944. Po ovládnutí dediny Pulawa bola paradesantná brigáda stiahnutá z frontu, aby sa pripravila na presun na pomoc [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. 

== Predohra ==
Dňa 29. augusta 1944 vypuklo na Slovensku [[Slovenské národné povstanie|povstanie]].

Začiatok septembra 1944 zastihol 2. československu paradesantnu brigádu pri presune z Proskurova do Premzslu. Prvé vlakové súpravy s vojakmi brigády dorazili na tunajšiu stanicu večer 8. septembra, teda práve v deň, keď sa začala Karpatsko-duklianska operacia. V priebehu nasledujúceho dňa obdržal veliteľ brigády plk. Vladimír Prikryl rozkaz z veliteľstva 1. ukrajinského frontu k presunu jeho jednotky do oblasti severne Domaradz vzdialeneho asi 20 km od Krosna. Velitelstvo 1.UF teda plánovalo nasadiť brigádu na hlavnom smere KDO spoločne s dalsimi časťami 1CSAZ. 

Priebeh bojov

V noci na 11. septembra však veliteľ parabrigady obdržal iny rozkaz. Brigáda sa mala urychlene presunúť na úsek frontu Haczow- Sanoczek,kde mala brigáda vystriedať sovietsku 121. strelecku divíziu zo 67. streleckého zboru 38. armády. 

Pre prevažnú väčšiu parabrigady to znamenalo presun dlhý 100 km.  Nakoľko väčšina automobilov brigady vtom čase prevážala padákovy materiál do jednej z pevnosti Przemysla, alebo bolo daných k dispozícii ako výpomoc 3. československej samostatnej brigáde, museli vojaci tento presun absolvovať pešo a to so zbranami.</text>
      <sha1>dxecuht11f58mcf301xh5fzxho4ttsu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>OBS Studio</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752150</id>
    <revision>
      <id>8244872</id>
      <parentid>8240841</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T11:30:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Anonymna vtáčia noha</username>
        <id>223103</id>
      </contributor>
      <comment>Pridanie časti o histórii</comment>
      <origin>8244872</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6056" sha1="5lmhls16q0366kq55sx4wwih3g3oehe" xml:space="preserve">{{Infobox Softvér|logo=OBS Studio Logo.svg|názov=OBS Studio|autor=Lain Bailey|webová stránka=https://obsproject.com/|obrázok=OBS 24.0.0.png|Program OBS na Windows 10|alt=Program OBS na Windows 10]]|popis=OBS Studio spustený na Windows 10|vývojár=Hugh „Jim“ Bailey|programovací jazyk=C, C++|operačný systém=Windows 10 a vyššie, MacOS 12 a vyššie, Linux|jazyk=59 jazykov, okrem iného aj Slovenčina|repozitár=https://github.com/obsproject/obs-studio|licencia=GPL-2.0 alebo neskoršia|typ=Streamovanie médií}}

'''OBS Studio''' (alebo tiež '''Open Broadcaster Software,''' či skrátene '''OBS''') je [[Open source|open-source]] [[Multiplatformový softvér|multiplatformový]] bezplatný projekt, slúžiaci na zaznamenávanie obrazovky a vysielanie cez internet. Je dostupný na rôznych operačných systémoch ako [[Microsoft Windows|Windows]], [[macOS]] či na niektorých [[Linuxová distribúcia|Linux distribúciách]], a tiež aj na [[FreeBSD]]. Vývoj je financovaný cez [[Patreon]] a [[Open Collective]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Open Broadcaster Software {{!}} OBS | url = https://obsproject.com/ | vydavateľ = obsproject.com | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;

Bol naprogramovaný v [[Programovací jazyk|programovacom jazyku]] [[C (programovací jazyk)|C]]/[[C++]] a dobudovaný v knižnici [[Qt (knižnica)|Qt]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = obsproject/obs-studio | url = https://github.com/obsproject/obs-studio | dátum vydania = 2026-07-09 | dátum prístupu = 2026-07-09 | poznámka = original-date: 2013-10-01T02:40:31Z}}&lt;/ref&gt;

== Prehľad funkcií ==
Pomocou OBS Studia dokážete nahrávať obrazovku, vysielať obrazovku naživo cez internet, snímať v reálnom čase, upravovať kompozíciu scény. Vysielanie naživo prebieha pomocou protokolu Real-Time Messaging Protocol (RTMP), HLS, SRT, RIST or WebRTC. Pomocou RTMP tiež dokážete streamovať aj na [[YouTube]], [[Twitch]], [[Instagram]] či [[Facebook]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Open Broadcaster Software {{!}} OBS | url = https://obsproject.com/#features | vydavateľ = obsproject.com | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;

Na kódovanie videa môže OBS Studio využíva kodeky [[x264]]&lt;ref name=&quot;x264home&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.videolan.org/developers/x264.html}}&lt;/ref&gt;, AOM-AV1, SVT-AV1, Intel Quick Sync Video, Nvidia NVENC, AMD Video Coding Engine a VAAPI. Okrem toho VAAPI využíva aj na prekódovanie streamov na videoformáty [[H.264/MPEG-4 AVC]] alebo H.265 /[[HEVC]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://obsproject.com/kb/encoding-performance-troubleshooting}}&lt;/ref&gt; Ak uvažujete o kódovaní viacerých stôp audia, dá sa to cez AAC a Opus, skúsenejší používatelia si môžu vybrať ľubovoľné kodeky a kontajnery dostupné v libavcodec a libavformat alebo vygenerovať [[Stríming|stream]] na vlastnú URL FFmpeg adresu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://obsproject.com/kb/surround-sound-guide}}&lt;/ref&gt;

OBS Studio podporuje aj [[Plug-in|plug-iny]] na pridanie niektorých funkcií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://obsproject.com/docs/plugins.html}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Lain Bailey začal pracovať na malom projekte OBS Studio, no vďaka spolupráci s inými programátormi [[online]] sa projekt rýchlo rozrástol. V roku 2012 vyšla prvá verzia tohto programu &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I made a streaming application so I could stream startcraft. Now it's open source and free for everyone | url = https://www.reddit.com/r/starcraft/comments/z58e9/i_made_a_streaming_application_so_i_could_stream/ | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt; a v roku 2013 bol prepísaný do iných [[Programovací jazyk|programovacích jazykov]] a vznikla tak verzia OBS Multiplatform (neskôr premenovaná na terajšie OBS Studio), ktorá podporovala viac [[Operačný systém|operačných systémov]], mala viac funkcií a lepšie [[API]]. V roku 2016 skončila podpora pre OBS Classic&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Question / Help - OBS Classic is no longer supported - Here's how to easily switch to OBS Studio {{!}} OBS Forums | url = https://obsproject.com/forum/threads/obs-classic-is-no-longer-supported-heres-how-to-easily-switch-to-obs-studio.55820/ | vydavateľ = obs-project | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a tak sa stala OBS Studio primárnou verziou. Rok 2022 neskôr priniesol novinku, OBS Studio bolo dostupné na Steame a okrem toho aj na Windows a Mac. OBS Studio postupne začalo byť sponzorované rôznymi firmami ako YouTube, Twich, či Facebook. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = News {{!}} OBS | url = https://obsproject.com/blog | vydavateľ = obsproject.com | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;

TikTok v decembri roku 2021 predstavil ich nový produkt [[TikTok]] Live Studio pričom rozposielal pozvánky na stiahnutie. Malo to byť založené na OBS Studiu, no bolo to v rozpore s licenciou OBS Studia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TikTok’s new Live Studio app allegedly violates OBS’ licensing policy | url = https://www.theverge.com/2021/12/20/22847213/tiktoks-live-studio-obs-open-source-policy | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2021-12-20 | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en-US | meno = Emma | priezvisko = Roth}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=TikTok is accused of violating GPL with new live streaming software|url=https://www.protocol.com/bulletins/tiktok-obs-gpl-violation|periodikum=Protocol — The people, power and politics of tech|dátum=2021-12-20|dátum prístupu=2026-07-09|jazyk=en|meno=Janko|priezvisko=Roettgers}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [[github:obsproject/obs-studio|obs-studio]] na [[GitHub|GitHube]]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|OBS Studio|1359672513}}

{{Výhonok}}</text>
      <sha1>5lmhls16q0366kq55sx4wwih3g3oehe</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Alica22819</title>
    <ns>3</ns>
    <id>752254</id>
    <revision>
      <id>8244831</id>
      <parentid>8242930</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:04:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alica22819</username>
        <id>299219</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ odpoveď</comment>
      <origin>8244831</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2387" sha1="d82pmp2bp1kwt8ojzqn6xhj0zrgbqn4" xml:space="preserve">{{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}}

{{Urgentne upraviť autor|Zana Saluber}} Ahoj, treba doplniť infobox, wikilinky, kategórie a pod. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 06:55, 1. júl 2026 (UTC)

:Ahoj 😊 článok opravený, budem vďačná za akúkoľvek spätnú väzbu. Prosím ťa, vidím, že mám mentora 😊 ďakujem, snáď si na mňa nájde čas. A chcela som sa spýtať na ten podpis... vlnovky... to mám dávať len v diskusiách, či aj tu... napríklad... ospravedlňujem sa, ale naozaj neviem. Ešte mám v tom trošku hokej 🙈
:Ďakujem a pekný večer ešte prajem, Alis --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 19:46, 1. júl 2026 (UTC)
::Ahoj, vlnovky sa zmenia na podpis a ten používaš pri každej diskusii. K článku, treba doplniť infobox - súhrnnú tabuľku v úvode (tú si skopíruj z iného podobného článku a uprav podľa potreby) a bolo by ešte podľa pokynov vo vloženej šablóne podložiť encyklop. významnosť osoby. Prejdi si iné články a inšpiruj sa. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:55, 1. júl 2026 (UTC)
:::&lt;nowiki&gt;Okejko, ďakujem pekne ~~~~&lt;/nowiki&gt; --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 20:10, 1. júl 2026 (UTC)
:::Ahoj, podopĺňala som podľa rád :) mohol by si sa prosím ťa na to pozrieť, či je článok okejko pre uverejnenie. A ešte by som sa rada spýtala, lebo mi prišiel mailík ohľadne rôznych tém... tému na článok si môžem vybrať ľubovolnú? Ďakujem pekne, alis --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 11:41, 4. júl 2026 (UTC)
:::Ahoj, prosím ťa pekne, môžeš sa pozrieť na môj článok? Alebo niekto iný... píše mi to tam, že za pár dní bude vymazaný. Opravila, doplnila som ho a neviem, či ešte treba urobiť niečo alebo môže byť schválený/neschválený. Mentorovi som písala, ale má asi toho veľa. A nikto iný mi nekomentoval článok. Ďakujem pekne, alis --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 10:04, 9. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>d82pmp2bp1kwt8ojzqn6xhj0zrgbqn4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Žaškovský minimaratón</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752293</id>
    <revision>
      <id>8244616</id>
      <parentid>8244548</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T14:01:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>návrat urgentu</comment>
      <origin>8244616</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4940" sha1="5qeh9kb3v1ge8dpfoba158rb0dghfbi" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|20260702}}
{{Informačná krabica Beh|názov=Žaškovský minimaratón|logo=|obrázok=|popis obrázka=|status=aktívny|lokalita=[[Žaškov]], [[Slovensko]]|vznik=[[1972]]|zanik=|frekvencia=ročne|termín=prvá júlová nedeľa|dĺžka=12 400 m (hlavná trať)&lt;br&gt;6 000 m (hobby trať)&lt;br&gt;rôzne (detské kategórie)|povrch=asfalt (50 %), nespevnený lesný terén (50 %)|rekurenti=cca 200 – 350 bežcov|web=[https://www.zaskov.sk/organizacie/kultura-a-sport/zaskovsky-minimaraton/ Oficiálna stránka obce]}}

'''Žaškovský minimaratón''' je tradičné bežecké podujatie, ktoré sa koná každoročne v obci [[Žaškov]] v okrese [[Dolný Kubín]] na [[Orava (región)|Orave]]. Svojím vznikom v roku [[1972]] sa radí medzi päť najstarších doposiaľ organizovaných bežeckých pretekov na území [[Slovensko|Slovenska]] a patrí k najvýznamnejším športovo-spoločenským podujatiam v regióne.

Preteky sú špecifické tým, že od svojho založenia neboli ani raz prerušené, čím si držia unikátnu kontinuitu v slovenskej atletickej histórii. Podujatie je v súčasnosti zaradené do kalendára Oravskej bežeckej ligy (OBL).

== História ==
Podujatie vzniklo v roku 1972 z iniciatívy lokálnych športových nadšencov, pričom medzi kľúčových zakladateľov patril Jaroslav Chmara. V počiatkoch organizácie si usporiadatelia museli financie a podporu na preteky odpracovať formou brigád (napr. kosením lúk či čistením obce).

V priebehu rokov sa preteky stali pevnou súčasťou športového života na Dolnej Orave. Tradičným termínom konania je prvá júlová nedeľa, čo z pretekov robí jedno z prvých letných podujatí v bežeckom kalendári.

Hoci má podujatie v názve slovo „minimaratón“, nikdy nešlo o klasický maratónsky beh (42,195 km). Názov odkazuje na dobový trend pomenovávania vytrvalostných behov v 70. rokoch 20. storočia.

== Trasa a profil ==
Štart a cieľ pretekov sa tradične nachádzajú na začiatku obce Žaškov v blízkosti rieky [[Orava (rieka)|Orava]]. Charakteristickým znakom podujatia je zmiešaný povrch:

* Približne '''50 %''' trate tvorí asfaltový povrch (ulice obce Žaškov).
* Približne '''50 %''' trate vedie lesným, poľným a nespevneným terénom v okolí Šípskej Fatry a Oravskej vrchoviny.

=== Zmeny trate ===
V histórii pretekov prešla trasa výraznejšou zmenou od 40. ročníka. Dovtedy trasa prechádzala cez drevenú lávku (visutý most) ponad rieku Orava. Z dôvodu jej zlého technického stavu a následného uzavretia museli organizátori trať preorientovať a presunúť ju primárne do ulíc a blízkeho chotára obce. Na upravenej vnútroobecnej trati sa odbehlo celkovo 10 ročníkov (40. až 49. ročník).

== Kategórie a dĺžka tratí ==
Žaškovský minimaratón je otvorený pre všetky vekové kategórie od predškolského veku až po veteránov:

* '''Hlavná trať (muži a ženy):''' 12 400 m
* '''Krátka / Hobby trať (dorast, dospelí):''' 6 000 m
* '''Žiacke a detské kategórie:''' odstupňované od 100 m (predškoláci) cez 200 m, 300 m, 500 m, 1000 m až po 1 500 m (starší žiaci).

Preteky pravidelne lákajú slovenskú bežeckú špičku, no vďaka bezplatnému štartovnému pre deti a mládež slúžia najmä na podporu masového športu v regióne.

== Pozri aj ==

* [[Medzinárodný maratón mieru]] (najstarší maratón na Slovensku)
* [[Národný beh Devín – Bratislava]] (najstarší beh na Slovensku)
* [[Kysucký maratón]]
* [[Žaškov]]

== Referencie ==
{{Referencie|vyber=&lt;ref name=&quot;zaskov-web&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Žaškovský minimaratón
 | url = https://www.zaskov.sk/organizacie/kultura-a-sport/zaskovsky-minimaraton/
 | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Žaškov
 | dátum prístupu = 2026-07-02
 | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;restartnisa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Žaškovský minimaratón, jeden z najstarších bežeckých pretekov
 | url = https://www.restartnisa.sk/zaskovsky-minimaraton-zabehli-ste-si-jeden-z-najstarsich-bezeckych-pretekov-na-slovensku/
 | vydavateľ = Reštartni sa
 | dátum vydania = 2025-12-16
 | dátum prístupu = 2026-07-02
 | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;obl&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Žaškovský minimaratón – výsledky
 | url = http://obl.sk/zaskovsky-minimaraton-2024-vysledky/
 | vydavateľ = Oravská bežecká liga
 | dátum vydania = 2024-07-07
 | dátum prístupu = 2026-07-02
 | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;}}https://beh.sk/pretek/zaskovsky-minimaraton-18/

[[Žaškov]]

https://www.restartnisa.sk/zaskovsky-minimaraton-zabehli-ste-si-jeden-z-najstarsich-bezeckych-pretekov-na-slovensku/

https://www.zaskov.sk/organizacie/kultura-a-sport/zaskovsky-minimaraton/</text>
      <sha1>5qeh9kb3v1ge8dpfoba158rb0dghfbi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752359</id>
    <revision>
      <id>8244691</id>
      <parentid>8243478</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:38:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Vtacnik</comment>
      <origin>8244691</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="68284" sha1="j34ig9g7nzrmc6oqmb88855k4uhue4d" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Partizánske oddiely a skupiny na Slovensku počas druhej svetovej vojny
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
|existencia             = 
|vznik                  = [[1942]]
|zánik                  = máj [[1945]]
|typ                    = 
|funkcia                = 
|velikosť               = 
|posádka                = 
|prezývka               =  
|motto                  = 
|velitelia              = gen. [[Timofej Amvrosievič Strokač]],&lt;br/&gt;od [[18. september|18. septembra]] [[1944]] [[plukovník|plk.]] [[Alexej Nikitič Asmolov]]
|podriadené jednotky    = 
|nadradené jednotky     = 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]] 
|bitky                  = 
|znak                   = 
|útočné lietadlá        = 
|bombardovacie lietadlá = 
|prieskumné lietadlá    = 
|stíhacie lietadlá      = 
|výcvikové lietadlá     = 
|dopravné lietadlá      = 
|bezpilotné lietadlá    = 
|vrtuľníky              = 
|bojové vrtuľníky       = 
|dopravné vrtuľníky     = 
|výcvikové vrtuľníky    = 
}}

'''Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny''' zahŕňa partizánske jednotky a skupiny od roku [[1942]] do konca [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], či už samostatne pôsobiace, alebo začlenené do [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánskych brigád]] a [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania|partizánskych zväzkov]].&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt; 

==Zoznam partizánskych oddielov a skupín==
Zoznam obsahuje partizánske oddiely a skupiny, kde hlavným zdrojom je ''Encyklopédia Slovenského národného povstania''&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
}}&lt;/ref&gt; doplnená o jednotky a skupiny, ktorých existencia bola komunistickou históriografiou ignorovaná. 

Organizačná štruktúra partizánskych oddielov sa v čase menila, oddiely vznikali, zanikali, zlučovali sa, reorganizovali.

__TOC__

{| class=&quot;wikitable sortable numbered firstright&quot;
|-
! #
! Názov
! Veliteľ
! Poznámka 
|-
| || data-sort-value=&quot;Alexander Nevský&quot; | Alexander Nevský (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || B. Vinokurov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|17}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Alexander Nevský&quot; | [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]] || V. Karasiov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|17}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Bardejov&quot; | [[Bardejovská partizánska skupina]] (tiež skupina N. Litvina{{--}}Rokosovského || N. Litvin{{--}}Rokosovskij || V júli [[1944]] násilne začlenená do oddielu [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]].&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|33}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Belov-Kovalenko&quot; | [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)|Belov-Kovalenko]] || Anatolij Dmitrijevič Kovalenko  || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|36}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Bohdan Chmeľnickij (Čapajev)&quot; | Bohdan Chemľnickij (partizánsky oddiel zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]) || J. Dobrotka, A. Miťajev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|43}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Bohdan Chmeľnickij (Boženko)&quot; | Bohdan Chemľnickij (partizánsky oddiel brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]]) || J. Zdražil || &lt;ref name=&quot;Chmelnickij&quot;&gt;{{Citácia periodika
|titul=Pôsobenie a osud partizánskeho oddielu Bohdan Chmeľnický
|periodikum=Vojenská história
|priezvisko=Lacko
|meno=Martin
|vydavateľ=Vojenský historický ústav
|miesto=Bratislava
|ročník=2005
|číslo=2
|strany=72-91
|issn=1335-3314
|url=https://www.vhu.sk/8481-sk/posobenie-a-osud-partizanskeho-oddielu-bohdan-chmelnicky/|odkaz na autora=Martin Lacko}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|43}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Bohun&quot; | Bohun (partizánsky oddiel zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]) || A. Miťajev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|44}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Borci za slobodu&quot; | Borci za slobodu (partizánsky oddiel zväzku Čapajev{{#tag:ref|Ide o sovietsky zväzok Čapajev, nie o zväzok [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]] vytvorený na Slovensku.&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|65}}|group=pozn.}}) || D. Labik || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|46}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Boroš Pavel&quot; | [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] || [[Pavel Boroš]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|46}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Boženko&quot; | [[Boženko (partizánska brigáda)]] || Anatolij Antonovič Areneckij, krycie meno Snežinskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|47}} &lt;ref name=&quot;HC&quot;&gt;{{Citácia periodika
|titul=Partizánska brigáda podplukovníka Anatolija Snežinského a jej činnosť v oblasti Považského Inovca (1944-1945)
|periodikum=Historický časopis
|priezvisko=Lacko
|meno=Martin
|vydavateľ=Historický ústav Slovenskej akadémie vied
|miesto=Bratislava
|ročník=2003
|číslo=1
|strany=83-100
|issn=0018-2575
|odkaz na autora=Martin Lacko}}&lt;/ref&gt;{{rp|83-100}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Branislav&quot; | [[Branislav (samostatná partizánska skupina)]] ||  || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|49}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Bratislava&quot; | [[Bratislava (spravodajský oddiel)]] || M. Zlámal || oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]]&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|50}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Brigáda kpt. Jána Nálepku&quot; | [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku]] || [[Michal Sečanský]] ||&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|53}}&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;
|-
| || data-sort-value=&quot;Buďonnyj&quot; | [[Buďonnyj (samostatný partizánsky oddiel)]] || I. Kuľbakin || neskôr súčasť zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|55}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Čapajev (Boženko)&quot; | Čapajev (partizánsky oddiel brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]]) || V. Narzikulov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|62}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Čapajev&quot; | [[Čapajev (partizánsky zväzok)]] || [[Ivan Kononovič Baľuta]],
[[Viktor Nikolajevič Kokin]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|62}}&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurova|meno=Helena|titul=Slovenský partizánsky zväzok Čapajev|odkaz na autora=Helena Pažurová|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2014|isbn=9788089514267|edícia=Monografie (Múzeum SNP)}}&lt;/ref&gt;
|-
| || data-sort-value=&quot;Čapajev&quot; | Čapajev (sovietsky partizánsky zväzok){{#tag:ref|Ide o sovietsky zväzok Čapajev, nie o zväzok [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]] vytvorený na Slovensku.&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|65}}|group=pozn.}} || S. Lesnikovskij{{--}}Leonid || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|65}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Československá partizánska brigáda&quot; | [[Československá partizánska brigáda]] || [[Viliam Lichner]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|70}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Desiaty oddiel&quot; | Desiaty oddiel (oddiel zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]]) || V. Kuznecov || Tiež „oddiel V. Kuznecova“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|88}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Desiaty prápor&quot; | Desiaty prápor (oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]]) || V. Žalman || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|88}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Deviata brigáda&quot; | Deviata brigáda (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || Petričko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|89}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Deviaty oddiel&quot; | Deviaty oddiel (oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]]) || I. Vološin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|89}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Deviaty prápor&quot; | Deviaty prápor (oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]]) || A. Novák, A. Zujev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|89}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Diverzný oddiel&quot; | Diverzný oddiel (oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]]) || I. Titovskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|90}}
|-| || data-sort-value=&quot;Dolina&quot; | [[Dolina (partizánsky oddiel)]] || J. Pristach || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|92}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Dolné Vestenice&quot; | Dolné Vestenice, oddiel [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitrianskej partizánskej brigády]] || Š. Humaj || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|93}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina&quot; | [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] || [[Iľja Danilovič Dibrova]], [[Jozef Brunovský]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|101}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhá partizánska brigáda M. R. Štefánika&quot; | [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|Druhá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] || [[Viliam Žingor]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|103}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhá diverzná rota&quot; | Druhá diverzná rota brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || I. Michejev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|105}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhá rota&quot; | Druhá rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || T. Lisko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|106}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý diverzný oddiel&quot; | Druhý diverzný oddiel brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || A. Ostrovskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|113}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý oddiel Baginského&quot; | Druhý oddiel brigády  [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]] || M. Baginskij || tiež oddiel M. Baginského&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|113}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý oddiel Georgijevského&quot; | Druhý oddiel [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]], aj oddiel V. Georgijevského || V. Georgijevskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|113}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý oddiel Riabykina&quot; | Druhý oddiel [[Jánošík (partizánska brigáda)|brigády Jánošík]], aj oddiel I. Riabykina || I. Riabykin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|113}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý oddiel Solimonova&quot; | Druhý oddiel [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|partizánskeho zväzku Alexander Nevský]], aj oddiel B. Solimonova || B. Solimonov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|113}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý partizánsky pluk&quot; | Druhý partizánsky pluk [[Štvrtá partizánska brigáda|Štvrtej partizánskej brigády]] || F. Masný{{--}}Novotný || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|113}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý partizánsky pluk Jána Švermu&quot; | Druhý partizánsky pluk Jána Švermu [[Štvrtá partizánska brigáda|Štvrtej partizánskej brigády]] || K. Danilov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|114}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý prápor&quot; | Druhý prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || F. Horník || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|114}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Dvadsiata piata brigáda&quot; | Dvadsiata piata brigáda zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || J. Koreň || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|117}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Dvadsiata prvá brigáda&quot; | Dvadsiata prvá brigáda zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || Š. Dávid || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|117}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Dvadsiata tretia brigáda&quot; | Dvadsiata tretia brigáda zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || Š. Ševcech || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|117}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Dvanásta brigáda&quot; | Dvanásta brigáda zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || A. Kolbašovský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|117}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Dvanásty oddiel&quot; | Dvanásty oddiel brigády  [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]], tiež oddiel P. Stroganova || P. Stroganov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|117}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Fatranský Kriváň&quot; | Fatranský Kriváň, oddiel [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || Š. Šesták || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|124}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Francúzsky oddiel&quot; | Francúzsky oddiel zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]]|| Š. Šesták || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|129}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Francúzsky oddiel&quot; | Francúzsky oddiel [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]], aj „batalión maršala Focha“|| kpt. [[Georges de Lannurien|G. de Lannurien]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|130}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Generál&quot; | Generál Svoboda, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || J. Krúpa || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|136}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Handlovská rota&quot; | [[Handlovská rota]] || J. Kováčik || tiež „Kominterná brigáda“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|148}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Hanušovská partizánska skupina&quot; | Hanušovská partizánska skupina, neskôr základ zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]] || [[Ivan Kononovič Baľuta|I. Baľuta]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|150}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Hornonitrianska partizánska brigáda&quot; | [[Hornonitrianska partizánska brigáda]] || [[František Hagara]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|168}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Hornonitriansky prápor&quot; | Hornonitriansky prápor (Pavel), 4. oddiel [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]] || [[Jozef Trojan]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|168}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Hurban&quot; | [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]], tiež Uher, partizánsky oddiel [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || [[Miloš Uher]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|176}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Hurban&quot; | Hurban, 3. oddiel vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] || O. Krempašský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|178}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Chmeľnickij&quot; | Chmeľnickij, partizánsky oddiel zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || N. Chmeľnickij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|183}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Chruščov&quot; | [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Chruščov, partizánsky oddiel brigády Stalin (Kučera{{--}}Lošakov]] || A. Gorianskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|185}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Chruščov&quot; | [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]], partizánsky zväzok || A. Sadilenko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|185}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Internacionálny oddiel&quot; | Internacionálny oddiel [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]], tiež oddiel I. Mičudíka || I. Mičudík || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|197}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ivan&quot; | Ivan, partizánsky oddiel [[Slovenská národná partizánska brigáda|Slovenskej národnej partizánskej brigády]] || Ivan || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|198}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jan Žižka&quot; | [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]], partizánska brigáda, neskôr partizánsky zväzok || [[Teodor Pola]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|201}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Janko Kráľ&quot; | [[Partizánska skupina Janka Kráľa|Janko Kráľ, partizánska skupina]] || Jaroslav Hlinenský, [[Alexander Markuš]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|204}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jánošík&quot; | [[Jánošík (partizánska brigáda)|Jánošík]], partizánska brigáda || [[Ernest Bielik]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|205}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jánošík&quot; | Jánošík, 1. oddiel vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] || P. Lovásik || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|207}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jaromov&quot; | [[Jaromov (partizánsky oddiel)|Jaromov]], tiež partizánsky oddiel č. 14 || V. Jaromov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|207}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jastrib&quot; | [[Jastrib (partizánsky oddiel)|Jastrib]], partizánsky oddiel || Michail Z. Sieň || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|208}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Javorina&quot; | [[Hurban (partizánsky oddiel)#Oddiel Javorina Valentina Medvedeva|Javorina]], partizánska skupina || Valentin Medvedev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|209}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jazdecká brigáda&quot; | Jazdecká brigáda (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || J. Bilej || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|209}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jazdecký oddiel&quot; | Jazdecký oddiel (oddiel zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]) || || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|209}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jedenásta brigáda&quot; | Jedenásta brigáda (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || Kučera || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|209}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jermak&quot; | [[Jermak (partizánsky oddiel)|Jermak]], samostatný partizánsky oddiel || K. Kľukin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|210}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kaličenko&quot; | Kaličenko,  oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]] || N. Kaličenko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|214}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kantor&quot; | Kantor,  oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]] || V. Beláčik || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|216}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Karol&quot; | [[Karol (partizánsky oddiel)|Karol]], partizánsky oddiel || [[Karol Adler]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|217}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kirov&quot; | Kirov (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || Cygankov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|223}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kirov&quot; | Kirov, samostatný partizánsky oddiel || P. Šiškalov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|223}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kirov&quot; | Kirov, samostatný partizánsky oddiel || A. Gurov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|223}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kľagin&quot; | Kľagin, spojené partizánske oddiely [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs brigády J. V. Stalina]] || G. Kľagin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|224}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Klement Gottwald&quot; | [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]], osobitná partizánska brigáda || V. Kvitinskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|225}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kotovskij&quot; | Kotovskij, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || R: Danilovič || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|250}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kremnický oddiel&quot; | Kremnický oddiel [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || G. Lacko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|257}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kriváň&quot; | [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] || [[Jozef Vogl|Jozef Vogl-Sokolovský]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|258}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kutuzov&quot; | Kutuzov, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || Zadorožnyj, J. Kuznec || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|266}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Lenin&quot; | Lenin, samostatný partizánsky oddiel || V. Pogudin || tiež oddiel V. Pogudina &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|273}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Leninský oddiel&quot; | Leninský oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]] || P. Nikolajev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|273}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Levočský partizánsky oddiel&quot; | [[Levočský partizánsky oddiel]], tiež tretia samostatná slovenská rota || [[Karol Bedrna]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|277}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Lipa&quot; | [[Lipa (partizánsky oddiel)]] || Ján Demko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|278}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Liptovská skupina&quot; | Liptovská skupina || J. Pilár || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|281}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ľupča&quot; | [[Ľupča (samostatný partizánsky oddiel)|Ľupča, samostatný partizánsky oddiel]] || J. Fajčík|| &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|289}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ľvovci&quot; | [[Ľvovci (samostatný partizánsky oddiel)]] || P. Jakubovič{{--}}Igor|| &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|290}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Maďarská brigáda&quot; | [[Maďarská brigáda]] || A. Fufanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|291}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Maďarský oddiel&quot; | Maďarský oddiel, súčasť internacionálneho oddielu [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]] || A. Fuťanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|293}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Magura&quot; | Magura, partizánska skupina || N. Orlov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|293}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Major&quot; | Major, oddiel [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitrianskej partizánskej brigády]] || J. Mikuš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|294}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Majorov&quot; | [[Majorov (partizánsky oddiel)|Majorov, partizánsky oddiel]] || I. Majorov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|294}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Manganese&quot; | [[Manganese]], vojenská spravodajská skupina || F. Bíroš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|300}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Masaryk&quot; | [[Masaryk (partizánsky oddiel)]], druhý oddiel Druhého partizánskeho pluku || V. Pavezka || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|305}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Mastek&quot; | [[Jánošík (partizánska brigáda)#6. oddiel, Hnúšťa|Mastek]]  ||  || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|307}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Medzinárodný oddiel&quot; | Medzinárodný oddiel zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]]  || M. Kočev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|310}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Mínerský oddiel&quot; | Mínerský oddiel [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || L. Peške || tiež mínerský oddiel Ladislav&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|315}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Náhradný slovenský prápor&quot; | Náhradný slovenský prápor [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || R. Pagáč || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|327}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Nálepka&quot; | Nálepka, 3. oddiel 2. partizánskeho pluku J. Švermu || Š. Krutý || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|327}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Národný pomstiteľ&quot; | [[Národný pomstiteľ (samostatný partizánsky oddiel)|Národný pomstiteľ, samostatný partizánsky oddiel]] || V. Maximov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|331}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Nitra&quot; | [[Nitra (podpoľný spravodajský oddiel)]] [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]] || M. Závodský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|337}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Nitrianska partizánska brigáda&quot; | [[Nitrianska partizánska brigáda]] || G. Avdejev{{--}}Smirnov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|337}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Novobanský partizánsky oddiel&quot; | [[Novobanský partizánsky oddiel]] || [[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|342}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Adamíka&quot; | Oddiel Štefana Adamíka partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || Š. Adamík || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|348}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Bačeka&quot; | Oddiel A. Bačeka partizánskeho zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || A. Baček || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|348}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Banikova&quot; | Oddiel V. Banikova || V. Banikov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Barvenova&quot; | Oddiel P. Barvenova partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || P. Barvenov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Bondariuka&quot; | Oddiel V. Bondariuka [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]]|| V. Bondariuk || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Boroša&quot; | Oddiel J. Boroša  partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]]  || J. Boroš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Brunovského&quot; | Oddiel V. Brunovského [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || V. Brunovský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Bumberu&quot; | Oddiel P. Bumberu [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || P. Bumbera || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Bumberu&quot; | Oddiel P. Bumberu [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || P. Bumbera || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Čecha&quot; | Oddiel U. Čecha [[Slovenská národná partizánska brigáda|Slovenskej národnej partizánskej brigády]] || U. Čech || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Černova&quot; | Oddiel P. Černova [[Tretí partizánsky pluk|Tretieho partizánskeho pluku]] || P. Černov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Čuba&quot; | Oddiel N. Čuba partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || P. Černov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Drinockého&quot; | Oddiel L. Drinockého [[Tretí partizánsky pluk|Tretieho partizánskeho pluku]] || L. Drinocký || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Felcána&quot; | Oddiel L. Felcána [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || L. Felcán || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Ferienčíka&quot; | Oddiel D. Ferienčíka [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]]  || D. Ferienčík || tiež oddiel Chtelnica&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Fetisova&quot; | Oddiel V. Fetisova [[Slovenská národná partizánska brigáda|Slovenskej národnej partizánskej brigády]] || V. Fetisov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Förstera&quot; | Oddiel V. Förstera [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]]  || V. Förster || tiež oddiel Čulen&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Fuťanova&quot; | Oddiel A. Fuťanova partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]]  || A. Fuťanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|351}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Gajnova&quot; | Oddiel A. Gajnova [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]]  || A. Gajnov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|351}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Gorbunova&quot; | Oddiel A. Gorbunova [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]]  || A. Gorbunov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|351}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Gorianského&quot; | Oddiel A. Gorianského [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]]  || A. Gorianskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|351}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Guseva&quot; | Oddiel G. Guseva [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]]  || G. Gusev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|351}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Hanesa-Chrastinu&quot; | Oddiel B. Hanesa{{--}}Chrastinu [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || [[Břetislav Chrastina]]  || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|351}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Horniaka&quot; | Oddiel J. Horniaka [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || J. Horniak || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Hrušku&quot; | Oddiel M. Hrušku [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || M. Hruška || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Kohútika&quot; | Oddiel E. Kohútika [[Slovenská národná partizánska brigáda|Slovenskej národnej partizánskej brigády]] || E. Kohútik || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Korža&quot; | Oddiel J. Korža partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]]  || J. Korž || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Kriegera&quot; | Oddiel F. Kriegera [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || F. Krieger || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Kyselicu&quot; | Oddiel V. Kyselicu partizánskeho zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jana Žižku]]  || V. Kyselica || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Lebenharta&quot; | Oddiel H. Lebenharta partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]]  || H. Lebenhart || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Malika&quot; | Oddiel M. Malika [[Slovenská národná partizánska brigáda|Slovenskej národnej partizánskej brigády]] || M. Malik || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|353}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Malíka&quot; | Oddiel Š. Malíka partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || Š. Malík || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|353}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Maršalu&quot; | Oddiel R. Maršalu [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || R. Maršala || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|353}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Nógrádyho&quot; | [[Oddiel S. Nógrádyho]] || S. Nógrády || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|353}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Olsa&quot; | Oddiel V. Olsa [[Tretí partizánsky pluk|Tretieho partizánskeho pluku]] || V. Olas || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|353}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Oloničeva&quot; | Oddiel O. Oloničeva zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || O. Oloničeva || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|354}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Pašku&quot; | Oddiel A. Pašku zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || A. Paška || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|354}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Petruchina&quot; | Oddiel G. Petruchina partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || G. Petruchin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|354}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Polonca&quot; | Oddiel J. Polonca [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || J. Polonec || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|354}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Radula&quot; | Oddiel N. Radula partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || N. Radul || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|354}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Reptu&quot; | [[Repta (partizánsky oddiel)|Oddiel J. Reptu]] [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || J. Repta || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|355}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Riayanova&quot; | Oddiel N. Riazanova [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || N. Riazanov || tiež „Kotovskij“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|355}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Rešetka&quot; | Oddiel J. Rešetka [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || [[Ján Rešetko]] || tiež „Rodina“, „Za rodinu“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|355}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Ritnošíka&quot; | Oddiel A. Ritnošíka [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || A. Ritnošík || krycie meno „Helena“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|355}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel samopalníkov&quot; | Oddiel samopalníkov partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]]  || A. Gajdin || krycie meno „Helena“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Sivuškina&quot; | Oddiel Sivuškina [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || Sivuškin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Staneka&quot; | Oddiel A. Staneka [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || A. Stanek || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Stanka&quot; | Oddiel V. Stanka zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || V. Stanko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Špringa&quot; | Oddiel G. Špringa{{--}}Husičku [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || G. Špringa{{--}}Husička || tiež oddiel bielokarpatských partizánov&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Štubniaka&quot; | Oddiel J. Štubniaka [[Tretí partizánsky pluk|Tretieho partizánskeho pluku]] || J. Štubniak || tiež oddiel bielokarpatských partizánov&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Taratynova&quot; | Oddiel F. Taratynova partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]]  || F. Taratynov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Vaščenka&quot; | Oddiel S. Vaščenka zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || S. Vaščenko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|357}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Zozulu&quot; | Oddiel P. Zozulu a I. Slivina [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || P. Zozula a I. Slivin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|357}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oravský oddiel&quot; | [[Oravský partizánsky oddiel]] || E. Kováčik || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|362}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ôsma rota&quot; | Ôsma rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || M. Masaryk || neskôr ôsmy prápor&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|369}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ôsmy prápor&quot; | Ôsmy prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || M. Masaryk || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|369}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Partizánska rota Nováky&quot; | [[Partizánska rota Nováky]] || I. Müller || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|377}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Partizánska skupina Hulinu&quot; | [[Partizánska skupina O. Hulinu]] || O. Hulina || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|377}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Partizánska skupina Vitkovského&quot; | [[Partizánska skupina V. Vitkovského]] || V. Vitkovský || tiež oddiel V. Vitkovského&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|377}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Partizánska úderná skupina Žilina&quot; | [[Partizánska úderná skupina Žilina]] || R. Viktorín || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|378}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pavel&quot; | [[Pavel (partizánska brigáda)]] || [[Jozef Trojan]] || aj „Hornonitrianska partizánska brigáda Pavel kpt. J. Trojana“, „Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana“, resp. „Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|388}}&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;
|-
| || data-sort-value=&quot;Pätnásty oddiel&quot; | Pätnásty oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]]|| P. Kozačok || tiež oddiel P. Kozačka&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|390}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Petöfi Sándor&quot; | Petöfi Sándor, partizánsky oddiel brigády [[Rákosi (partizánska brigáda)|Rákosi]]|| [[Zoltán Grubics]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|392}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piata brigáda&quot; | Piata brigáda zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || J. Záhorák || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|395}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piata diverzná rota&quot; | Piata diverzná rota brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || J. Kučera || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|395}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piata rota&quot; | Piata rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || F. Kočkár || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|395}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piaty oddiel&quot; | Piaty oddiel [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || J. Dorociak || tiež oddiel J. Dorociaka&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|397}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piaty oddiel&quot; | Piaty oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]] || J. Chovanec || tiež oddiel J. Chovanca a [[npor.]] Danilenka&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|398}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piaty oddiel&quot; | Piaty oddiel [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] || J. Pukan || tiež oddiel J. Pukana&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|398}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piaty oddiel&quot; | Piaty oddiel [[Jánošík (partizánska brigáda)|brigády Jánošík]] || J. Tomašovič || tiež oddiel J. Tomašoviča{{--}}O. Spústu&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|398}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piaty prápor&quot; | Piaty prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || G. Ivanišin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|398}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pionierska brigáda&quot; | Pionierska brigáda zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || D. Chladný || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|399}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pioniersky prápor gen. Svobodu&quot; | [[Pioniersky prápor gen. Svobodu]] || I. Chvostikov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|399}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Plameň&quot; | [[Plameň (partizánsky oddiel)]] || kpt. Putilov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|400}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pobeda&quot; | [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]] || A. Menšikov-Sokolov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|402}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel&quot; | [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || E. Křístek || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|405}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pohronský partizánsky oddiel&quot; | Pohronský oddiel brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || E. Křístek || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|405}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pomstiteľ&quot; | [[Pomstiteľ (partizánsky oddiel)]] || [[Major|mjr.]] S. Morozov || tiež „Mstiteľ“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|408}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Potapov&quot; | [[Potapov (partizánska skupina)|Potapov, partizánska skupina]] || M. Potapov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|410}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Požarskij&quot; | [[Požarskij (samostatný partizánsky oddiel)]] || L. Berenštejn || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|415}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prápor Adámka&quot; | Prápor Š. Adámka [[Československá partizánska brigáda|Československej partizánskej brigády]] || Š. Adámek || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|416}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prápor Kleskeňa&quot; | Prápor J. Kleskeňa [[Československá partizánska brigáda|Československej partizánskej brigády]] || J. Kleskeň || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|416}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prápor Kubíka&quot; | Prápor P. Kubíka [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] || P. Kubík || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|416}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prápor Lichnera&quot; | Prápor V. Lichnera [[Československá partizánska brigáda|Československej partizánskej brigády]] || V. Lichner || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|416}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prápor Škriniara&quot; | Prápor J. Škriniara [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] || J. Škriniar || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|416}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prápor Škriniara&quot; | Prápor G. Šprochu [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] || G. Šprocha || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|416}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina&quot; | [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] || [[Alexej Semionovič Jegorov]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|430}}&lt;ref name = &quot;Pazurova&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Pažúrová
| meno = Helena
| odkaz na autora = Helena Pažurová
| titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina
| zväzok = 
| vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania
| miesto = Banská Bystrica
| rok = 2017
| isbn = 978-80-89514-47-2
| počet strán = 156
}}&lt;/ref&gt;
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku&quot; | [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]] || [[Ján Ušiak]], [[Dajan Bajanovič Murzin]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|434}}&lt;ref name=&quot;Hrosova&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}&lt;/ref&gt;
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika&quot; | [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] || [[Piotr Alexejevič Veličko]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|436}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvá diverzná rota&quot; | Prvá diverzná rota brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || M. Tatur || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|440}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvá rota&quot; | Prvá rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || I. Klimeš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|440}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvý oddiel&quot; | Prvý oddiel [[Jánošík (partizánska brigáda)|brigády Jánošík]] || J. Katrušin || tiež oddiel J. Katrušina&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|444}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvý oddiel&quot; | Prvý oddiel [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] || V. Ponomarenko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|444}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvý partizánsky oddiel&quot; | Prvý partizánsky brigády Suvorov || I. Kašura || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|444}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvý partizánsky pluk&quot; | Prvý partizánsky pluk [[Štvrtá partizánska brigáda|Štvrtej partizánskej brigády]] || [[Major|mjr.]] Š. Feja || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|445}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvý prápor&quot; | Prvý prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || I. Slavkin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|445}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pugačov&quot; | [[Pugačov (partizánska jednotka)]] || Alexander Gavrilovič Jemeljanov, Ivan Iľjič Kudriavcov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|445}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Rajecký oddiel&quot; | Rajecký oddiel [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || K. Stráňaj || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|449}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Rákosi&quot; | [[Rákosi (partizánska brigáda)]] || [[mjr.]] [[Vasil Michajlovič Kozlov]]  || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|449}}&lt;ref name=&quot;Bolfik&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Partizánska brigáda Rákosi majora Červenej armády Vasila Michajloviča Kozlova|priezvisko=Bolfík|meno=Július|vydavateľ=Osveta, n.p. Martin pre Gemerskú vlastivednú spoločnosť|miesto=Martin|rok=1979}}&lt;/ref&gt;
|-
| || data-sort-value=&quot;Rákosi&quot; | Rákosi, partizánsky oddiel zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || I. Manyák || tiež „Rákosi partizáncsoport“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|451}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Rázus&quot; | Rázus, partizánsky oddiel [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || J. Adamovič || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|452}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Rodina&quot; | [[Rodina (samostatný partizánsky oddiel)|Rodina, samostatný partizánsky oddiel]] || A. Garnickij || tiež „Vlasť“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|459}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Rota A. Zvezdičeva&quot; | Rota A. Zvezdičeva brigády [[Rákosi (partizánska brigáda)|Rákosi]] || A. Zvezdičeva || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|460}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sedemnásta brigáda&quot; | Sedemnásta brigáda (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || V. Savko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|466}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sergej&quot; | [[Sergej (partizánska brigáda)]] || [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|468}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Siedma brigáda&quot; | Siedma brigáda (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || P. Kalina || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|470}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Siedma rota&quot; | Siedma rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || Š. Bucheľ || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|470}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Siedmy oddiel&quot; | Siedmy oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]] || [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] M. Kirejev || tiež oddiel M. Kirejeva&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|470}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Siedmy prápor&quot; | Siedmy prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || Š. Bucheľ || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|470}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Signál&quot; | [[Signál (partizánsky oddiel)]] || A. Šarapov{{--}}Šarov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|470}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sitno&quot; | [[Sitno (partizánsky oddiel)|Sitno]], partizánsky oddiel [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] || [[Ladislav Exnár]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|471}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Boroša&quot; | [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] || [[Pavel Boroš]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|472}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Exnára&quot; | [[Sitno (partizánsky oddiel)|Skupina L. Exnára]] || [[Ladislav Exnár]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Grznára&quot; | [[Pavel (partizánska brigáda)|Skupina A. Grznára]] || [[Albín Grznár]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Iľjina&quot; | [[Skupina I. Iľjina]] || I. Iľjin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Kolesnikova&quot; | Skupina P. Kolesnikova, neskôr základ oddielu Suvorov [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || P. Kolesnikov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Myjavského&quot; | [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Skupina Petra Myjavského]] || P. Myjavský || Pseudopartizánska skupina venujúca sa kriminálnej činnosti a terorizovaniu obyvateľstva&lt;ref name=&quot;Kristofik&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}&lt;/ref&gt;{{rp|180-196}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Poľakova&quot; | Skupina N. Poľakova, neskôr súčasť [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || P. Kolesnikov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Surkova&quot; | Skupina N. Surkova, neskôr základ oddielu Suvorov [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || N. Surkov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina 421&quot; | Skupina 421 zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || V. Straka || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Vysockého&quot; | Skupina I. Vysockého, neskôr základ oddielu Suvorov [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || I. Vysockij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sláva&quot; | [[Sláva (partizánsky oddiel)|Sláva]], partizánsky oddiel brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || L. Sečanský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|474}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sloboda&quot; | Sloboda, 2. oddiel vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] || O. Šinák || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|476}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sloboda&quot; | [[Sloboda (samostatný partizánsky oddiel)|Sloboda, samostatný partizánsky oddiel]] || Ch. Čačujev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|476}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Slovan&quot; | [[Slovan ( partizánsky oddiel)]] || B. Majzlík || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|478}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Slovenská národná partizánska brigáda&quot; | [[Slovenská národná partizánska brigáda]] || K. Popov || tiež Druhá slovenská národná partizánska brigáda&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|480}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Slovenský oddiel&quot; | Slovenský oddiel [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || [[Viliam Žingor]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|498}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Slovenský oddiel&quot; | Slovenský oddiel [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]] || Ľ. Sýkora || tiež „Štefánik“, oddiel Ľ. Sýkoru&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|498}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Slovenský partizánsky oddiel kpt. Bielavského&quot; | [[Slovenský partizánsky oddiel kpt. Bielavského]] || kpt. A. Niščimenko || tiež „Štefánik“, oddiel Ľ. Sýkoru&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|499}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Smrť fašizmu&quot; | Smrť fašizmu, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || V. Goriačev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|502}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Smrť fašizmu&quot; | [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)|Smrť fašizmu]], partizánsky oddiel brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || M. Michajlov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|502}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Smrť fašizmu&quot; | [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]] || N. Volkov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|503}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sokol&quot; | Sokol, samostatný partizánsky oddiel || V. Bykov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|506}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sokol&quot; | Sokol, samostatný partizánsky oddiel || J. Sokol || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|506}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Spojené oddiely slovenských partizánov&quot; | Spojené oddiely slovenských partizánov, po prílive dobrovoľníkov sa rozdelil na samostatné brigády [[Jánošík (partizánska brigáda)|Jánošík]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádu kpt. Nálepku]] a [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigádu J. V. Stalina]]||  || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|510}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Spojené partizánske brigády&quot; | Spojené partizánske brigády ||  || útvar vzniknuvší spojením brigády [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)|Smrť fašizmu]] a oddielu [[Pomstiteľ (partizánsky oddiel)|Pomstiteľ]]&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|511}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Stalin&quot; | [[Stalin (partizánska brigáda)|Stalin, partizánska brigáda]] || A. Martynov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|513}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Stalin&quot; | [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Stalin]] || G. Lošakov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|513}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Stalin&quot; | Stalin, partizánsky oddiel brigády [[Rákosi (partizánska brigáda)|Rákosi]] || J. Kaličiak || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|514}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Stalin&quot; | Stalin, partizánsky oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigádu J. V. Stalina]] || A. Begala || tiež oddiel A. Begalu&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|515}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Stalin&quot; | [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin, partizánsky zväzok]] || M. Šukajev || tiež Prvý voronežský partizánsky zväzok J. V. Stalina&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|515}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Stalinský oddiel&quot; | Stalinský oddiel [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]] || [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] V. Orlenko || tiež Stalin, oddiel V. Orlenka&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|518}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Strážny oddiel&quot; | Strážny oddiel [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || F. Jesenský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|521}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Suvorov&quot; | [[Suvorov (partizánska brigáda)|Suvorov, partizánska brigáda]] || D. Rezuto || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|524}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Suvorov&quot; | Suvorov, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || I. Kudinov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|525}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Suvorov&quot; | Suvorov, oddiel brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] || I. Kudinov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|525}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Suvorov&quot; | Suvorov, oddiel [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || N. Surkov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|525}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Suvorov&quot; | Suvorov, 1. oddiel [[Druhý partizánsky pluk Jána Švermu|Druhého partizánskeho pluku Jána Švermu]] || N. Holdov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|525}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ščors&quot; | Ščors, oddiel partizánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]] || [[Elemír Polk]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|531}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ščors&quot; | Ščors, oddiel partizánskeho zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || M. Alijev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|531}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ščors&quot; | Ščors, oddiel brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] || I. Časnyk || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|531}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ščors&quot; | [[Ščors (samostatný partizánsky oddiel Logvinenka)|Ščors, samostatný partizánsky oddiel]] || V. Logvinenko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|531}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ščors&quot; | [[Ščors (samostatný partizánsky oddiel)|Ščors, samostatný partizánsky oddiel]] || V. Poťomkin{{--}}Macnev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|532}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Šiesta rota&quot; | Šiesta rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || A. Slovák || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|533}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Šiesty oddiel&quot; | Šiesty oddiel [[Jánošík (partizánska brigáda)|brigády Jánošík]] || E. Král || tiež oddiel E. Krála &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|534}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Šiesty oddiel&quot; | Šiesty oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigádu J. V. Stalina]] || V. Ozábal || tiež oddiel V. Ozábala &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|535}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Šiesty partizánsky oddiel&quot; | Šiesty partizánsky oddiel zväzku [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]] || K. Ožvoldík || tiež oddiel K. Ožvoldíka &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|535}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Šiesty prápor&quot; | Šiesty prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || T. Lisko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|535}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štábny oddiel&quot; | Štábny oddiel brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || I. Konevič || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|543}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štábny oddiel&quot; | Štábny oddiel zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || I. Kašura || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|543}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štefánik&quot; | Oddiel Štefánik [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || V. Lančarič || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|545}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štefánik&quot; | Oddiel Štefánik, štvrtý oddiel [[Druhý partizánsky pluk|Druhého partizánskeho pluku]] Jána Švermu || F. Čatloš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|545}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štefánik&quot; | Štefánik, 4. oddiel vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] || J. Pápol || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|545}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štefánik&quot; | Štefánik, oddiel partizánskeho zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || A. Ris || tiež „Generál Štefánik“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|545}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štrnásta brigáda&quot; | Štrnásta brigáda partizánskeho zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || J. Daňo || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|547}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štrnásty oddiel&quot; | Štrnásty oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]] || I. Mojsejev || tiež oddiel I. Mojsejeva &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|547}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štúr&quot; | Štúr, oddiel [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs brigády J. V. Stalina]] a partizánskej brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] || I. Tušš || tiež „Ľudovít Štúr“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|547}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtá brigáda generála Štefánika&quot; | Štvrtá brigáda generála Štefánika zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || J. Korenko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|548}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtá diverzná rota&quot; | Štvrtá diverzná rota brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || [[Nadporučík|npor.]] Hamar || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|548}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtá partizánska brigáda&quot; | [[Štvrtá partizánska brigáda]] || [[Anton Cyprich]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|548}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtá rota&quot; | Štvrtá rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || A. Slovák || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|549}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtý oddiel&quot; | Štvrtý oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]] || N. Rylin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|551}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtý oddiel&quot; | Štvrtý oddiel [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Nálepku]] || V. Kuznecov || oddiel V. Kuznecova&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|551}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtý oddiel&quot; | Štvrtý oddiel partizánskej brigády [[Jánošík (partizánska brigáda)|Jánošík]] || J. Murína || oddiel J. Murína&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|551}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtý partizánsky oddiel&quot; | Štvrtý partizánsky oddiel zväzku [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]] || M. Ľapuškin || tiež „Kutuzovský“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|551}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtý partizánsky pluk&quot; | [[Štvrtá partizánska brigáda|Štvrtý partizánsky pluk]] || [[Anton Cyprich]] || tiež „Kutuzovský“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|551}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtý prápor&quot; | Štvrtý prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || P. Kozačok || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|552}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Thälmann&quot; | Oddiel Thälmann [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] a [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitrianskej partizánskej brigády]] || L. Maurer || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|558}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Thälmann&quot; | Oddiel Thälmann brigády [[Stalin (partizánska brigáda)|Stalin]] || V. Müller || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|558}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Thälmann&quot; | Oddiel Thälmann partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] S. Kyrčanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|558}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tichonov&quot; | [[Tichonov (samostatný partizánsky oddiel)]] || [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] S. Kyrčanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|559}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretia diverzná rota&quot; | Tretia diverzná rota brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || B. Dranišnikov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|564}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretia rota&quot; | Tretia rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || V. Žalman || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|564}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretí oddiel&quot; | Tretí oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]] || N. Belov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|566}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretí oddiel&quot; | Tretí oddiel [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Nálepku]] || M. Forost || tiež oddiel M. Forosta&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|566}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretí oddiel&quot; | Tretí oddiel partizánskej brigády [[Jánošík (partizánska brigáda)|Jánošík]] || D. Vozňuk || tiež oddiel D. Vozňuka &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|566}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretí partizánsky oddiel&quot; | Tretí partizánsky oddiel zväzku [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]] || J. Obadovský || tiež „Gvardejský“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|567}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretí partizánsky pluk&quot; | [[Tretí partizánsky pluk]] || N. Kaličenko || tiež „Kutuzovský“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|567}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretí prápor&quot; | Tretí prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || M. Baginskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|568}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Trinásty oddiel&quot; | Trinásty oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]] || I. Marčuk || tiež oddiel I. Marčuka&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|569}}
|-
| || data-sort-value=&quot;V tyl vraga&quot; | [[V tyl vraga (partizánska skupina)|V tyl vraga, partizánska skupina]], súčasť brigády [[Sergej (partizánska brigáda)|Sergej]] || R. Zaťko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|583}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Veža&quot; | [[Veža (partizánsky oddiel)]] || [[Ján Boroš]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|591}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vojenský oddiel&quot; | Vojenský oddiel partizánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]] || J. Bilej || tiež aj jazdecký oddiel&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|600}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vorobjov&quot; | [[Vorobjov (samostatný partizánsky oddiel)]] || [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] A. Vorobjov || tiež aj jazdecký oddiel&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|602}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vorošilov&quot; | Vorošilov, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || I. Gerasimov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|603}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vorošilov&quot; | [[Vorošilov (samostatný partizánsky oddiel)|Vorošilov, samostatný partizánsky oddiel]] || K. Ivanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|603}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vpred&quot; | [[Vpred (partizánsky oddiel)|Vorošilov, samostatný partizánsky oddiel]] || [[Michail Petrovič Osipov]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|604}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vranovská partizánska skupina&quot; | [[Vranovská partizánska skupina]] || 	S. Oštepkov{{--}}Pučkov || tiež „Pučkov“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|605}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vtáčnik&quot; | Vtáčnik, oddiel [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitrianskej partizánskej brigády]] || Jozef Hagara, [[František Hagara]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|607}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Výbuch&quot; | [[Výbuch (partizánska jednotka)]] || A. Beľancev{{--}}Dovgalov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|607}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vysoké Tatry&quot; | [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)|Vysoké Tatry]], oddiel brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || V. Achmadulin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|611}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za slobodné Slovensko&quot; | [[Za slobodné Slovensko]], rota oddielu Ščors || A. Gajdoš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|618}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za slobodu&quot; | Za slobodu, oddiel vojensko{{--}}partizánskej jednotky Martin, neskôr brigády [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Stalin]] || A. Gajdoš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|618}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za slobodu Československa&quot; | [[Za slobodu Československa (partizánsky oddiel)]] || M. Perečinský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|618}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za slobodu Československa&quot; | Za slobodu Československa, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || L. Kováč || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|618}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za slobodu Slovanov&quot; | [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]] || [[Ladislav Kalina]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|619}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za slobodu Slovanstva&quot; | Za slobodu Slovanstva, oddiel vojensko{{--}}partizánskej jednotky Martin, neskôr brigády [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Stalin]] || Š. Bobula || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|619}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za víťazstvo&quot; | Za víťazstvo, oddiel vojensko{{--}}partizánskej jednotky Martin, neskôr brigády [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Stalin]] || J. Martinček || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|622}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za vlasť&quot; | Za vlasť, oddiel brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] || P. Benkovič, J. Činarev, A. Kirilov || tiež „Za rodinu“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|622}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za vlasť&quot; | Za vlasť, oddiel brigády [[Rákosi (partizánska brigáda)|Rákosi]] || A. Šestov || tiež „Za rodinu“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|622}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za vlasť&quot; | [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] || M. Saveliev || tiež „Za rodinu“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|622}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za vlasť&quot; | [[Za vlasť (samostatný partizánsky oddiel)]] || R. Kurov{{--}}Stgrelcov || tiež „Za rodinu“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|623}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Zaria&quot; | [[Zaria (partizánska brigáda)]] || P. Fiodorov{{--}}Faustov || tiež „Zarevo“, „Záře“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|625}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Zarubežnyj&quot; | [[Zarubežnyj (samostatný partizánsky oddiel)]] || A. Sviatogorov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|626}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Zmiešaná brigáda&quot; | [[Zmiešaná brigáda]] || N. Radul || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|635}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Železniak&quot; | [[Železniak (partizánska skupina)]] || A. Ždanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|642}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Železniak&quot; | Železniak, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || F. Stepanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|643}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Železnô&quot; | Železnô, oddiel brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || J. Polakovič || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|643}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Žiar&quot; | Žiar, partizánska skupina od marca [[1945]] podriadená [[Slovenská národná partizánska brigáda|Slovenskej národnej partizánskej brigáde]] || || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|644}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Žingorova partizánska skupina&quot; | Žingorova partizánska skupina || [[Viliam Žingor]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|647}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Žula&quot; | Žula, 5. oddiel vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] || J. Tabiš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|647}}
|-
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Pozri aj ==
* [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]]
* [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]]
* [[Slovenské národné povstanie]]
* [[Taktické skupiny počas SNP]]
* [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]]

[[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Partizánske jednotky počas Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Vojenské zoznamy]]</text>
      <sha1>j34ig9g7nzrmc6oqmb88855k4uhue4d</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244696</id>
      <parentid>8244691</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:47:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Linka</comment>
      <origin>8244696</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="68288" sha1="e8jjwaqbgkngas4rwhqbs4w08bgpjxf" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Partizánske oddiely a skupiny na Slovensku počas druhej svetovej vojny
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
|existencia             = 
|vznik                  = [[1942]]
|zánik                  = máj [[1945]]
|typ                    = 
|funkcia                = 
|velikosť               = 
|posádka                = 
|prezývka               =  
|motto                  = 
|velitelia              = gen. [[Timofej Amvrosievič Strokač]],&lt;br/&gt;od [[18. september|18. septembra]] [[1944]] [[plukovník|plk.]] [[Alexej Nikitič Asmolov]]
|podriadené jednotky    = 
|nadradené jednotky     = 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]] 
|bitky                  = 
|znak                   = 
|útočné lietadlá        = 
|bombardovacie lietadlá = 
|prieskumné lietadlá    = 
|stíhacie lietadlá      = 
|výcvikové lietadlá     = 
|dopravné lietadlá      = 
|bezpilotné lietadlá    = 
|vrtuľníky              = 
|bojové vrtuľníky       = 
|dopravné vrtuľníky     = 
|výcvikové vrtuľníky    = 
}}

'''Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny''' zahŕňa partizánske jednotky a skupiny od roku [[1942]] do konca [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], či už samostatne pôsobiace, alebo začlenené do [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánskych brigád]] a [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania|partizánskych zväzkov]].&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt; 

==Zoznam partizánskych oddielov a skupín==
Zoznam obsahuje partizánske oddiely a skupiny, kde hlavným zdrojom je ''Encyklopédia Slovenského národného povstania''&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
}}&lt;/ref&gt; doplnená o jednotky a skupiny, ktorých existencia bola komunistickou históriografiou ignorovaná. 

Organizačná štruktúra partizánskych oddielov sa v čase menila, oddiely vznikali, zanikali, zlučovali sa, reorganizovali.

__TOC__

{| class=&quot;wikitable sortable numbered firstright&quot;
|-
! #
! Názov
! Veliteľ
! Poznámka 
|-
| || data-sort-value=&quot;Alexander Nevský&quot; | Alexander Nevský (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || B. Vinokurov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|17}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Alexander Nevský&quot; | [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]] || V. Karasiov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|17}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Bardejov&quot; | [[Bardejovská partizánska skupina]] (tiež skupina N. Litvina{{--}}Rokosovského || N. Litvin{{--}}Rokosovskij || V júli [[1944]] násilne začlenená do oddielu [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]].&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|33}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Belov-Kovalenko&quot; | [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)|Belov-Kovalenko]] || Anatolij Dmitrijevič Kovalenko  || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|36}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Bohdan Chmeľnickij (Čapajev)&quot; | Bohdan Chemľnickij (partizánsky oddiel zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]) || J. Dobrotka, A. Miťajev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|43}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Bohdan Chmeľnickij (Boženko)&quot; | Bohdan Chemľnickij (partizánsky oddiel brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]]) || J. Zdražil || &lt;ref name=&quot;Chmelnickij&quot;&gt;{{Citácia periodika
|titul=Pôsobenie a osud partizánskeho oddielu Bohdan Chmeľnický
|periodikum=Vojenská história
|priezvisko=Lacko
|meno=Martin
|vydavateľ=Vojenský historický ústav
|miesto=Bratislava
|ročník=2005
|číslo=2
|strany=72-91
|issn=1335-3314
|url=https://www.vhu.sk/8481-sk/posobenie-a-osud-partizanskeho-oddielu-bohdan-chmelnicky/|odkaz na autora=Martin Lacko}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|43}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Bohun&quot; | Bohun (partizánsky oddiel zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]) || A. Miťajev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|44}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Borci za slobodu&quot; | Borci za slobodu (partizánsky oddiel zväzku Čapajev{{#tag:ref|Ide o sovietsky zväzok Čapajev, nie o zväzok [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]] vytvorený na Slovensku.&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|65}}|group=pozn.}}) || D. Labik || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|46}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Boroš Pavel&quot; | [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] || [[Pavel Boroš]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|46}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Boženko&quot; | [[Boženko (partizánska brigáda)]] || Anatolij Antonovič Areneckij, krycie meno Snežinskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|47}} &lt;ref name=&quot;HC&quot;&gt;{{Citácia periodika
|titul=Partizánska brigáda podplukovníka Anatolija Snežinského a jej činnosť v oblasti Považského Inovca (1944-1945)
|periodikum=Historický časopis
|priezvisko=Lacko
|meno=Martin
|vydavateľ=Historický ústav Slovenskej akadémie vied
|miesto=Bratislava
|ročník=2003
|číslo=1
|strany=83-100
|issn=0018-2575
|odkaz na autora=Martin Lacko}}&lt;/ref&gt;{{rp|83-100}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Branislav&quot; | [[Branislav (samostatná partizánska skupina)]] ||  || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|49}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Bratislava&quot; | [[Bratislava (spravodajský oddiel)]] || M. Zlámal || oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]]&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|50}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Brigáda kpt. Jána Nálepku&quot; | [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku]] || [[Michal Sečanský]] ||&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|53}}&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;
|-
| || data-sort-value=&quot;Buďonnyj&quot; | [[Buďonnyj (samostatný partizánsky oddiel)]] || I. Kuľbakin || neskôr súčasť zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|55}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Čapajev (Boženko)&quot; | Čapajev (partizánsky oddiel brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]]) || V. Narzikulov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|62}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Čapajev&quot; | [[Čapajev (partizánsky zväzok)]] || [[Ivan Kononovič Baľuta]],
[[Viktor Nikolajevič Kokin]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|62}}&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurova|meno=Helena|titul=Slovenský partizánsky zväzok Čapajev|odkaz na autora=Helena Pažurová|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2014|isbn=9788089514267|edícia=Monografie (Múzeum SNP)}}&lt;/ref&gt;
|-
| || data-sort-value=&quot;Čapajev&quot; | Čapajev (sovietsky partizánsky zväzok){{#tag:ref|Ide o sovietsky zväzok Čapajev, nie o zväzok [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]] vytvorený na Slovensku.&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|65}}|group=pozn.}} || S. Lesnikovskij{{--}}Leonid || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|65}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Československá partizánska brigáda&quot; | [[Československá partizánska brigáda]] || [[Viliam Lichner]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|70}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Desiaty oddiel&quot; | Desiaty oddiel (oddiel zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]]) || V. Kuznecov || Tiež „oddiel V. Kuznecova“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|88}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Desiaty prápor&quot; | Desiaty prápor (oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]]) || V. Žalman || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|88}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Deviata brigáda&quot; | Deviata brigáda (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || Petričko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|89}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Deviaty oddiel&quot; | Deviaty oddiel (oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]]) || I. Vološin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|89}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Deviaty prápor&quot; | Deviaty prápor (oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]]) || A. Novák, A. Zujev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|89}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Diverzný oddiel&quot; | Diverzný oddiel (oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]]) || I. Titovskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|90}}
|-| || data-sort-value=&quot;Dolina&quot; | [[Dolina (partizánsky oddiel)]] || J. Pristach || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|92}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Dolné Vestenice&quot; | Dolné Vestenice, oddiel [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitrianskej partizánskej brigády]] || Š. Humaj || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|93}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina&quot; | [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] || [[Iľja Danilovič Dibrova]], [[Jozef Brunovský]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|101}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhá partizánska brigáda M. R. Štefánika&quot; | [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|Druhá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] || [[Viliam Žingor]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|103}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhá diverzná rota&quot; | Druhá diverzná rota brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || I. Michejev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|105}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhá rota&quot; | Druhá rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || T. Lisko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|106}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý diverzný oddiel&quot; | Druhý diverzný oddiel brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || A. Ostrovskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|113}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý oddiel Baginského&quot; | Druhý oddiel brigády  [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]] || M. Baginskij || tiež oddiel M. Baginského&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|113}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý oddiel Georgijevského&quot; | Druhý oddiel [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]], aj oddiel V. Georgijevského || V. Georgijevskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|113}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý oddiel Riabykina&quot; | Druhý oddiel [[Jánošík (partizánska brigáda)|brigády Jánošík]], aj oddiel I. Riabykina || I. Riabykin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|113}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý oddiel Solimonova&quot; | Druhý oddiel [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|partizánskeho zväzku Alexander Nevský]], aj oddiel B. Solimonova || B. Solimonov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|113}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý partizánsky pluk&quot; | Druhý partizánsky pluk [[Štvrtá partizánska brigáda|Štvrtej partizánskej brigády]] || F. Masný{{--}}Novotný || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|113}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý partizánsky pluk Jána Švermu&quot; | Druhý partizánsky pluk Jána Švermu [[Štvrtá partizánska brigáda|Štvrtej partizánskej brigády]] || K. Danilov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|114}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Druhý prápor&quot; | Druhý prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || F. Horník || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|114}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Dvadsiata piata brigáda&quot; | Dvadsiata piata brigáda zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || J. Koreň || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|117}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Dvadsiata prvá brigáda&quot; | Dvadsiata prvá brigáda zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || Š. Dávid || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|117}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Dvadsiata tretia brigáda&quot; | Dvadsiata tretia brigáda zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || Š. Ševcech || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|117}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Dvanásta brigáda&quot; | Dvanásta brigáda zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || A. Kolbašovský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|117}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Dvanásty oddiel&quot; | Dvanásty oddiel brigády  [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]], tiež oddiel P. Stroganova || P. Stroganov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|117}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Fatranský Kriváň&quot; | Fatranský Kriváň, oddiel [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || Š. Šesták || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|124}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Francúzsky oddiel&quot; | Francúzsky oddiel zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]]|| Š. Šesták || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|129}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Francúzsky oddiel&quot; | Francúzsky oddiel [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]], aj „batalión maršala Focha“|| kpt. [[Georges de Lannurien|G. de Lannurien]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|130}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Generál&quot; | Generál Svoboda, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || J. Krúpa || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|136}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Handlovská rota&quot; | [[Handlovská rota]] || J. Kováčik || tiež „Kominterná brigáda“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|148}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Hanušovská partizánska skupina&quot; | Hanušovská partizánska skupina, neskôr základ zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]] || [[Ivan Kononovič Baľuta|I. Baľuta]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|150}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Hornonitrianska partizánska brigáda&quot; | [[Hornonitrianska partizánska brigáda]] || [[František Hagara]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|168}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Hornonitriansky prápor&quot; | Hornonitriansky prápor (Pavel), 4. oddiel [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]] || [[Jozef Trojan]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|168}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Hurban&quot; | [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]], tiež Uher, partizánsky oddiel [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || [[Miloš Uher]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|176}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Hurban&quot; | Hurban, 3. oddiel vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] || O. Krempašský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|178}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Chmeľnickij&quot; | Chmeľnickij, partizánsky oddiel zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || N. Chmeľnickij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|183}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Chruščov&quot; | [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Chruščov, partizánsky oddiel brigády Stalin (Kučera{{--}}Lošakov]] || A. Gorianskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|185}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Chruščov&quot; | [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]], partizánsky zväzok || A. Sadilenko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|185}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Internacionálny oddiel&quot; | Internacionálny oddiel [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]], tiež oddiel I. Mičudíka || I. Mičudík || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|197}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ivan&quot; | Ivan, partizánsky oddiel [[Slovenská národná partizánska brigáda|Slovenskej národnej partizánskej brigády]] || Ivan || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|198}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jan Žižka&quot; | [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]], partizánska brigáda, neskôr partizánsky zväzok || [[Teodor Pola]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|201}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Janko Kráľ&quot; | [[Partizánska skupina Janka Kráľa|Janko Kráľ, partizánska skupina]] || Jaroslav Hlinenský, [[Alexander Markuš]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|204}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jánošík&quot; | [[Jánošík (partizánska brigáda)|Jánošík]], partizánska brigáda || [[Ernest Bielik]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|205}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jánošík&quot; | Jánošík, 1. oddiel vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] || P. Lovásik || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|207}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jaromov&quot; | [[Jaromov (partizánsky oddiel)|Jaromov]], tiež partizánsky oddiel č. 14 || V. Jaromov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|207}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jastrib&quot; | [[Jastrib (partizánsky oddiel)|Jastrib]], partizánsky oddiel || Michail Z. Sieň || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|208}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Javorina&quot; | [[Hurban (partizánsky oddiel)#Oddiel Javorina Valentina Medvedeva|Javorina]], partizánska skupina || Valentin Medvedev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|209}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jazdecká brigáda&quot; | Jazdecká brigáda (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || J. Bilej || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|209}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jazdecký oddiel&quot; | Jazdecký oddiel (oddiel zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]]) || || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|209}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jedenásta brigáda&quot; | Jedenásta brigáda (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || Kučera || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|209}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Jermak&quot; | [[Jermak (partizánsky oddiel)|Jermak]], samostatný partizánsky oddiel || K. Kľukin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|210}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kaličenko&quot; | Kaličenko,  oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]] || N. Kaličenko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|214}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kantor&quot; | Kantor,  oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]] || V. Beláčik || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|216}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Karol&quot; | [[Karol (partizánsky oddiel)|Karol]], partizánsky oddiel || [[Karol Adler]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|217}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kirov&quot; | Kirov (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || Cygankov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|223}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kirov&quot; | Kirov, samostatný partizánsky oddiel || P. Šiškalov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|223}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kirov&quot; | Kirov, samostatný partizánsky oddiel || A. Gurov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|223}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kľagin&quot; | Kľagin, spojené partizánske oddiely [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs brigády J. V. Stalina]] || G. Kľagin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|224}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Klement Gottwald&quot; | [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]], osobitná partizánska brigáda || V. Kvitinskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|225}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kotovskij&quot; | Kotovskij, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || R: Danilovič || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|250}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kremnický oddiel&quot; | Kremnický oddiel [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || G. Lacko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|257}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kriváň&quot; | [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] || [[Jozef Vogl|Jozef Vogl-Sokolovský]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|258}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Kutuzov&quot; | Kutuzov, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || Zadorožnyj, J. Kuznec || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|266}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Lenin&quot; | Lenin, samostatný partizánsky oddiel || V. Pogudin || tiež oddiel V. Pogudina &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|273}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Leninský oddiel&quot; | Leninský oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]] || P. Nikolajev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|273}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Levočský partizánsky oddiel&quot; | [[Levočský partizánsky oddiel]], tiež tretia samostatná slovenská rota || [[Karol Bedrna]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|277}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Lipa&quot; | [[Lipa (partizánsky oddiel)]] || Ján Demko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|278}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Liptovská skupina&quot; | Liptovská skupina || J. Pilár || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|281}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ľupča&quot; | [[Ľupča (samostatný partizánsky oddiel)|Ľupča, samostatný partizánsky oddiel]] || J. Fajčík|| &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|289}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ľvovci&quot; | [[Ľvovci (samostatný partizánsky oddiel)]] || P. Jakubovič{{--}}Igor|| &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|290}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Maďarská brigáda&quot; | [[Maďarská brigáda]] || A. Fufanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|291}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Maďarský oddiel&quot; | Maďarský oddiel, súčasť internacionálneho oddielu [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]] || A. Fuťanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|293}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Magura&quot; | Magura, partizánska skupina || N. Orlov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|293}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Major&quot; | Major, oddiel [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitrianskej partizánskej brigády]] || J. Mikuš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|294}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Majorov&quot; | [[Majorov (partizánsky oddiel)|Majorov, partizánsky oddiel]] || I. Majorov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|294}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Manganese&quot; | [[Manganese]], vojenská spravodajská skupina || F. Bíroš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|300}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Masaryk&quot; | [[Masaryk (partizánsky oddiel)]], druhý oddiel Druhého partizánskeho pluku || V. Pavezka || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|305}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Mastek&quot; | [[Jánošík (partizánska brigáda)#6. oddiel, Hnúšťa|Mastek]]  ||  || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|307}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Medzinárodný oddiel&quot; | Medzinárodný oddiel zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]]  || M. Kočev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|310}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Mínerský oddiel&quot; | Mínerský oddiel [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || L. Peške || tiež mínerský oddiel Ladislav&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|315}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Náhradný slovenský prápor&quot; | Náhradný slovenský prápor [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || R. Pagáč || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|327}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Nálepka&quot; | Nálepka, 3. oddiel 2. partizánskeho pluku J. Švermu || Š. Krutý || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|327}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Národný pomstiteľ&quot; | [[Národný pomstiteľ (samostatný partizánsky oddiel)|Národný pomstiteľ, samostatný partizánsky oddiel]] || V. Maximov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|331}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Nitra&quot; | [[Nitra (podpoľný spravodajský oddiel)]] [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]] || M. Závodský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|337}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Nitrianska partizánska brigáda&quot; | [[Nitrianska partizánska brigáda]] || G. Avdejev{{--}}Smirnov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|337}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Novobanský partizánsky oddiel&quot; | [[Novobanský partizánsky oddiel]] || [[Ján Zeman (generál)|Ján Zeman]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|342}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Adamíka&quot; | Oddiel Štefana Adamíka partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || Š. Adamík || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|348}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Bačeka&quot; | Oddiel A. Bačeka partizánskeho zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || A. Baček || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|348}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Banikova&quot; | Oddiel V. Banikova || V. Banikov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Barvenova&quot; | Oddiel P. Barvenova partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || P. Barvenov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Bondariuka&quot; | Oddiel V. Bondariuka [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]]|| V. Bondariuk || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Boroša&quot; | Oddiel J. Boroša  partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]]  || J. Boroš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Brunovského&quot; | Oddiel V. Brunovského [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || V. Brunovský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Bumberu&quot; | Oddiel P. Bumberu [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || P. Bumbera || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Bumberu&quot; | Oddiel P. Bumberu [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || P. Bumbera || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|349}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Čecha&quot; | Oddiel U. Čecha [[Slovenská národná partizánska brigáda|Slovenskej národnej partizánskej brigády]] || U. Čech || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Černova&quot; | Oddiel P. Černova [[Tretí partizánsky pluk|Tretieho partizánskeho pluku]] || P. Černov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Čuba&quot; | Oddiel N. Čuba partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || P. Černov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Drinockého&quot; | Oddiel L. Drinockého [[Tretí partizánsky pluk|Tretieho partizánskeho pluku]] || L. Drinocký || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Felcána&quot; | Oddiel L. Felcána [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || L. Felcán || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Ferienčíka&quot; | Oddiel D. Ferienčíka [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]]  || D. Ferienčík || tiež oddiel Chtelnica&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Fetisova&quot; | Oddiel V. Fetisova [[Slovenská národná partizánska brigáda|Slovenskej národnej partizánskej brigády]] || V. Fetisov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Förstera&quot; | Oddiel V. Förstera [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]]  || V. Förster || tiež oddiel Čulen&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|350}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Fuťanova&quot; | Oddiel A. Fuťanova partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]]  || A. Fuťanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|351}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Gajnova&quot; | Oddiel A. Gajnova [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]]  || A. Gajnov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|351}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Gorbunova&quot; | Oddiel A. Gorbunova [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]]  || A. Gorbunov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|351}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Gorianského&quot; | Oddiel A. Gorianského [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]]  || A. Gorianskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|351}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Guseva&quot; | Oddiel G. Guseva [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]]  || G. Gusev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|351}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Hanesa-Chrastinu&quot; | Oddiel B. Hanesa{{--}}Chrastinu [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || [[Břetislav Chrastina]]  || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|351}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Horniaka&quot; | Oddiel J. Horniaka [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || J. Horniak || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Hrušku&quot; | Oddiel M. Hrušku [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || M. Hruška || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Kohútika&quot; | Oddiel E. Kohútika [[Slovenská národná partizánska brigáda|Slovenskej národnej partizánskej brigády]] || E. Kohútik || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Korža&quot; | Oddiel J. Korža partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]]  || J. Korž || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Kriegera&quot; | Oddiel F. Kriegera [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || F. Krieger || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Kyselicu&quot; | Oddiel V. Kyselicu partizánskeho zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jana Žižku]]  || V. Kyselica || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Lebenharta&quot; | Oddiel H. Lebenharta partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]]  || H. Lebenhart || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|352}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Malika&quot; | Oddiel M. Malika [[Slovenská národná partizánska brigáda|Slovenskej národnej partizánskej brigády]] || M. Malik || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|353}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Malíka&quot; | Oddiel Š. Malíka partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || Š. Malík || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|353}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Maršalu&quot; | Oddiel R. Maršalu [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || R. Maršala || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|353}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Nógrádyho&quot; | [[Oddiel S. Nógrádyho]] || S. Nógrády || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|353}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Olsa&quot; | Oddiel V. Olsa [[Tretí partizánsky pluk|Tretieho partizánskeho pluku]] || V. Olas || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|353}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Oloničeva&quot; | Oddiel O. Oloničeva zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || O. Oloničeva || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|354}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Pašku&quot; | Oddiel A. Pašku zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || A. Paška || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|354}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Petruchina&quot; | Oddiel G. Petruchina partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || G. Petruchin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|354}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Polonca&quot; | Oddiel J. Polonca [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || J. Polonec || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|354}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Radula&quot; | Oddiel N. Radula partizánskeho zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || N. Radul || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|354}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Reptu&quot; | [[Repta (partizánsky oddiel)|Oddiel J. Reptu]] [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || J. Repta || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|355}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Riayanova&quot; | Oddiel N. Riazanova [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || N. Riazanov || tiež „Kotovskij“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|355}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Rešetka&quot; | Oddiel J. Rešetka [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || [[Ján Rešetko]] || tiež „Rodina“, „Za rodinu“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|355}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Ritnošíka&quot; | Oddiel A. Ritnošíka [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || A. Ritnošík || krycie meno „Helena“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|355}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel samopalníkov&quot; | Oddiel samopalníkov partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]]  || A. Gajdin || krycie meno „Helena“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Sivuškina&quot; | Oddiel Sivuškina [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || Sivuškin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Staneka&quot; | Oddiel A. Staneka [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || A. Stanek || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Stanka&quot; | Oddiel V. Stanka zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || V. Stanko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Špringa&quot; | Oddiel G. Špringa{{--}}Husičku [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || G. Špringa{{--}}Husička || tiež oddiel bielokarpatských partizánov&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Štubniaka&quot; | Oddiel J. Štubniaka [[Tretí partizánsky pluk|Tretieho partizánskeho pluku]] || J. Štubniak || tiež oddiel bielokarpatských partizánov&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Taratynova&quot; | Oddiel F. Taratynova partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]]  || F. Taratynov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|356}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Vaščenka&quot; | Oddiel S. Vaščenka zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || S. Vaščenko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|357}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oddiel Zozulu&quot; | Oddiel P. Zozulu a I. Slivina [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || P. Zozula a I. Slivin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|357}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Oravský oddiel&quot; | [[Oravský partizánsky oddiel]] || E. Kováčik || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|362}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ôsma rota&quot; | Ôsma rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || M. Masaryk || neskôr ôsmy prápor&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|369}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ôsmy prápor&quot; | Ôsmy prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || M. Masaryk || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|369}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Partizánska rota Nováky&quot; | [[Partizánska rota Nováky]] || I. Müller || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|377}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Partizánska skupina Hulinu&quot; | [[Partizánska skupina O. Hulinu]] || O. Hulina || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|377}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Partizánska skupina Vitkovského&quot; | [[Partizánska skupina V. Vitkovského]] || V. Vitkovský || tiež oddiel V. Vitkovského&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|377}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Partizánska úderná skupina Žilina&quot; | [[Partizánska úderná skupina Žilina]] || R. Viktorín || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|378}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pavel&quot; | [[Pavel (partizánska brigáda)]] || [[Jozef Trojan]] || aj „Hornonitrianska partizánska brigáda Pavel kpt. J. Trojana“, „Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana“, resp. „Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|388}}&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;
|-
| || data-sort-value=&quot;Pätnásty oddiel&quot; | Pätnásty oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]]|| P. Kozačok || tiež oddiel P. Kozačka&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|390}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Petöfi Sándor&quot; | Petöfi Sándor, partizánsky oddiel brigády [[Rákosi (partizánska brigáda)|Rákosi]]|| [[Zoltán Grubics]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|392}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piata brigáda&quot; | Piata brigáda zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || J. Záhorák || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|395}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piata diverzná rota&quot; | Piata diverzná rota brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || J. Kučera || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|395}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piata rota&quot; | Piata rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || F. Kočkár || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|395}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piaty oddiel&quot; | Piaty oddiel [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || J. Dorociak || tiež oddiel J. Dorociaka&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|397}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piaty oddiel&quot; | Piaty oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]] || J. Chovanec || tiež oddiel J. Chovanca a [[npor.]] Danilenka&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|398}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piaty oddiel&quot; | Piaty oddiel [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] || J. Pukan || tiež oddiel J. Pukana&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|398}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piaty oddiel&quot; | Piaty oddiel [[Jánošík (partizánska brigáda)|brigády Jánošík]] || J. Tomašovič || tiež oddiel J. Tomašoviča{{--}}O. Spústu&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|398}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Piaty prápor&quot; | Piaty prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || G. Ivanišin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|398}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pionierska brigáda&quot; | Pionierska brigáda zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || D. Chladný || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|399}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pioniersky prápor gen. Svobodu&quot; | [[Pioniersky prápor gen. Svobodu]] || I. Chvostikov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|399}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Plameň&quot; | [[Plameň (partizánsky oddiel)]] || kpt. Putilov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|400}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pobeda&quot; | [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]] || A. Menšikov-Sokolov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|402}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel&quot; | [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || E. Křístek || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|405}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pohronský partizánsky oddiel&quot; | Pohronský oddiel brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || E. Křístek || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|405}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pomstiteľ&quot; | [[Pomstiteľ (partizánsky oddiel)]] || [[Major|mjr.]] S. Morozov || tiež „Mstiteľ“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|408}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Potapov&quot; | [[Potapov (partizánska skupina)|Potapov, partizánska skupina]] || M. Potapov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|410}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Požarskij&quot; | [[Požarskij (samostatný partizánsky oddiel)]] || L. Berenštejn || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|415}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prápor Adámka&quot; | Prápor Š. Adámka [[Československá partizánska brigáda|Československej partizánskej brigády]] || Š. Adámek || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|416}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prápor Kleskeňa&quot; | Prápor J. Kleskeňa [[Československá partizánska brigáda|Československej partizánskej brigády]] || J. Kleskeň || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|416}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prápor Kubíka&quot; | Prápor P. Kubíka [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] || P. Kubík || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|416}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prápor Lichnera&quot; | Prápor V. Lichnera [[Československá partizánska brigáda|Československej partizánskej brigády]] || V. Lichner || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|416}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prápor Škriniara&quot; | Prápor J. Škriniara [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] || J. Škriniar || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|416}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prápor Škriniara&quot; | Prápor G. Šprochu [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] || G. Šprocha || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|416}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina&quot; | [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] || [[Alexej Semionovič Jegorov]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|430}}&lt;ref name = &quot;Pazurova&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Pažúrová
| meno = Helena
| odkaz na autora = Helena Pažurová
| titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina
| zväzok = 
| vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania
| miesto = Banská Bystrica
| rok = 2017
| isbn = 978-80-89514-47-2
| počet strán = 156
}}&lt;/ref&gt;
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku&quot; | [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]] || [[Ján Ušiak]], [[Dajan Bajanovič Murzin]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|434}}&lt;ref name=&quot;Hrosova&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}&lt;/ref&gt;
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika&quot; | [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] || [[Piotr Alexejevič Veličko]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|436}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvá diverzná rota&quot; | Prvá diverzná rota brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || M. Tatur || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|440}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvá rota&quot; | Prvá rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || I. Klimeš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|440}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvý oddiel&quot; | Prvý oddiel [[Jánošík (partizánska brigáda)|brigády Jánošík]] || J. Katrušin || tiež oddiel J. Katrušina&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|444}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvý oddiel&quot; | Prvý oddiel [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] || V. Ponomarenko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|444}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvý partizánsky oddiel&quot; | Prvý partizánsky brigády Suvorov || I. Kašura || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|444}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvý partizánsky pluk&quot; | Prvý partizánsky pluk [[Štvrtá partizánska brigáda|Štvrtej partizánskej brigády]] || [[Major|mjr.]] Š. Feja || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|445}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Prvý prápor&quot; | Prvý prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || I. Slavkin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|445}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Pugačov&quot; | [[Pugačov (partizánska jednotka)]] || Alexander Gavrilovič Jemeljanov, Ivan Iľjič Kudriavcov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|445}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Rajecký oddiel&quot; | Rajecký oddiel [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] || K. Stráňaj || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|449}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Rákosi&quot; | [[Rákosi (partizánska brigáda)]] || [[mjr.]] [[Vasil Michajlovič Kozlov]]  || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|449}}&lt;ref name=&quot;Bolfik&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Partizánska brigáda Rákosi majora Červenej armády Vasila Michajloviča Kozlova|priezvisko=Bolfík|meno=Július|vydavateľ=Osveta, n.p. Martin pre Gemerskú vlastivednú spoločnosť|miesto=Martin|rok=1979}}&lt;/ref&gt;
|-
| || data-sort-value=&quot;Rákosi&quot; | Rákosi, partizánsky oddiel zväzku [[Chruščov (partizánsky zväzok)|Chruščov]] || I. Manyák || tiež „Rákosi partizáncsoport“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|451}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Rázus&quot; | Rázus, partizánsky oddiel [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || J. Adamovič || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|452}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Rodina&quot; | [[Rodina (samostatný partizánsky oddiel)|Rodina, samostatný partizánsky oddiel]] || A. Garnickij || tiež „Vlasť“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|459}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Rota A. Zvezdičeva&quot; | Rota A. Zvezdičeva brigády [[Rákosi (partizánska brigáda)|Rákosi]] || A. Zvezdičeva || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|460}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sedemnásta brigáda&quot; | Sedemnásta brigáda (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || V. Savko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|466}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sergej&quot; | [[Sergej (partizánska brigáda)]] || [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|468}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Siedma brigáda&quot; | Siedma brigáda (oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]]) || P. Kalina || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|470}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Siedma rota&quot; | Siedma rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || Š. Bucheľ || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|470}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Siedmy oddiel&quot; | Siedmy oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigády J. V. Stalina]] || [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] M. Kirejev || tiež oddiel M. Kirejeva&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|470}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Siedmy prápor&quot; | Siedmy prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || Š. Bucheľ || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|470}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Signál&quot; | [[Signál (partizánsky oddiel)]] || A. Šarapov{{--}}Šarov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|470}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sitno&quot; | [[Sitno (partizánsky oddiel)|Sitno]], partizánsky oddiel [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] || [[Ladislav Exnár]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|471}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Boroša&quot; | [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] || [[Pavel Boroš]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|472}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Exnára&quot; | [[Sitno (partizánsky oddiel)|Skupina L. Exnára]] || [[Ladislav Exnár]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Grznára&quot; | [[Pavel (partizánska brigáda)|Skupina A. Grznára]] || [[Albín Grznár]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Iľjina&quot; | [[Skupina I. Iľjina]] || I. Iľjin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Kolesnikova&quot; | Skupina P. Kolesnikova, neskôr základ oddielu Suvorov [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || P. Kolesnikov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Myjavského&quot; | [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Skupina Petra Myjavského]] || P. Myjavský || Pseudopartizánska skupina venujúca sa kriminálnej činnosti a terorizovaniu obyvateľstva&lt;ref name=&quot;Kristofik&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}&lt;/ref&gt;{{rp|180-196}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Poľakova&quot; | Skupina N. Poľakova, neskôr súčasť [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || P. Kolesnikov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Surkova&quot; | Skupina N. Surkova, neskôr základ oddielu Suvorov [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || N. Surkov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina 421&quot; | Skupina 421 zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || V. Straka || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Skupina Vysockého&quot; | Skupina I. Vysockého, neskôr základ oddielu Suvorov [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || I. Vysockij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|473}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sláva&quot; | [[Sláva (partizánsky oddiel)|Sláva]], partizánsky oddiel brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || L. Sečanský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|474}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sloboda&quot; | Sloboda, 2. oddiel vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] || O. Šinák || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|476}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sloboda&quot; | [[Sloboda (samostatný partizánsky oddiel)|Sloboda, samostatný partizánsky oddiel]] || Ch. Čačujev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|476}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Slovan&quot; | [[Slovan ( partizánsky oddiel)]] || B. Majzlík || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|478}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Slovenská národná partizánska brigáda&quot; | [[Slovenská národná partizánska brigáda]] || K. Popov || tiež Druhá slovenská národná partizánska brigáda&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|480}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Slovenský oddiel&quot; | Slovenský oddiel [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || [[Viliam Žingor]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|498}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Slovenský oddiel&quot; | Slovenský oddiel [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]] || Ľ. Sýkora || tiež „Štefánik“, oddiel Ľ. Sýkoru&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|498}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Slovenský partizánsky oddiel kpt. Bielavského&quot; | [[Slovenský partizánsky oddiel kpt. Bielavského]] || kpt. A. Niščimenko || tiež „Štefánik“, oddiel Ľ. Sýkoru&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|499}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Smrť fašizmu&quot; | Smrť fašizmu, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || V. Goriačev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|502}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Smrť fašizmu&quot; | [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)|Smrť fašizmu]], partizánsky oddiel brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || M. Michajlov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|502}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Smrť fašizmu&quot; | [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]] || N. Volkov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|503}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sokol&quot; | Sokol, samostatný partizánsky oddiel || V. Bykov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|506}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Sokol&quot; | Sokol, samostatný partizánsky oddiel || J. Sokol || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|506}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Spojené oddiely slovenských partizánov&quot; | Spojené oddiely slovenských partizánov, po prílive dobrovoľníkov sa rozdelil na samostatné brigády [[Jánošík (partizánska brigáda)|Jánošík]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádu kpt. Nálepku]] a [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigádu J. V. Stalina]]||  || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|510}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Spojené partizánske brigády&quot; | Spojené partizánske brigády ||  || útvar vzniknuvší spojením brigády [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)|Smrť fašizmu]] a oddielu [[Pomstiteľ (partizánsky oddiel)|Pomstiteľ]]&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|511}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Stalin&quot; | [[Stalin (partizánska brigáda)|Stalin, partizánska brigáda]] || A. Martynov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|513}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Stalin&quot; | [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Stalin]] || G. Lošakov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|513}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Stalin&quot; | Stalin, partizánsky oddiel brigády [[Rákosi (partizánska brigáda)|Rákosi]] || J. Kaličiak || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|514}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Stalin&quot; | Stalin, partizánsky oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigádu J. V. Stalina]] || A. Begala || tiež oddiel A. Begalu&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|515}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Stalin&quot; | [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin, partizánsky zväzok]] || M. Šukajev || tiež Prvý voronežský partizánsky zväzok J. V. Stalina&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|515}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Stalinský oddiel&quot; | Stalinský oddiel [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskej partizánskej brigády]] || [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] V. Orlenko || tiež Stalin, oddiel V. Orlenka&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|518}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Strážny oddiel&quot; | Strážny oddiel [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || F. Jesenský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|521}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Suvorov&quot; | [[Suvorov (partizánska brigáda)|Suvorov, partizánska brigáda]] || D. Rezuto || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|524}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Suvorov&quot; | Suvorov, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || I. Kudinov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|525}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Suvorov&quot; | Suvorov, oddiel brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] || I. Kudinov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|525}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Suvorov&quot; | Suvorov, oddiel [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. československej brigády M. R. Štefánika]] || N. Surkov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|525}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Suvorov&quot; | Suvorov, 1. oddiel [[Druhý partizánsky pluk Jána Švermu|Druhého partizánskeho pluku Jána Švermu]] || N. Holdov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|525}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ščors&quot; | Ščors, oddiel partizánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]] || [[Elemír Polk]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|531}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ščors&quot; | Ščors, oddiel partizánskeho zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || M. Alijev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|531}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ščors&quot; | Ščors, oddiel brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] || I. Časnyk || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|531}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ščors&quot; | [[Ščors (samostatný partizánsky oddiel Logvinenka)|Ščors, samostatný partizánsky oddiel]] || V. Logvinenko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|531}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Ščors&quot; | [[Ščors (samostatný partizánsky oddiel)|Ščors, samostatný partizánsky oddiel]] || V. Poťomkin{{--}}Macnev || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|532}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Šiesta rota&quot; | Šiesta rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || A. Slovák || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|533}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Šiesty oddiel&quot; | Šiesty oddiel [[Jánošík (partizánska brigáda)|brigády Jánošík]] || E. Král || tiež oddiel E. Krála &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|534}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Šiesty oddiel&quot; | Šiesty oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs. brigádu J. V. Stalina]] || V. Ozábal || tiež oddiel V. Ozábala &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|535}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Šiesty partizánsky oddiel&quot; | Šiesty partizánsky oddiel zväzku [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]] || K. Ožvoldík || tiež oddiel K. Ožvoldíka &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|535}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Šiesty prápor&quot; | Šiesty prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || T. Lisko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|535}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štábny oddiel&quot; | Štábny oddiel brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || I. Konevič || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|543}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štábny oddiel&quot; | Štábny oddiel zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || I. Kašura || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|543}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štefánik&quot; | Oddiel Štefánik [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. partizánskej brigády J. V. Stalina]] || V. Lančarič || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|545}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štefánik&quot; | Oddiel Štefánik, štvrtý oddiel [[Druhý partizánsky pluk|Druhého partizánskeho pluku]] Jána Švermu || F. Čatloš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|545}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štefánik&quot; | Štefánik, 4. oddiel vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] || J. Pápol || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|545}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štefánik&quot; | Štefánik, oddiel partizánskeho zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || A. Ris || tiež „Generál Štefánik“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|545}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štrnásta brigáda&quot; | Štrnásta brigáda partizánskeho zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || J. Daňo || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|547}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štrnásty oddiel&quot; | Štrnásty oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]] || I. Mojsejev || tiež oddiel I. Mojsejeva &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|547}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štúr&quot; | Štúr, oddiel [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs brigády J. V. Stalina]] a partizánskej brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] || I. Tušš || tiež „Ľudovít Štúr“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|547}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtá brigáda generála Štefánika&quot; | Štvrtá brigáda generála Štefánika zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || J. Korenko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|548}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtá diverzná rota&quot; | Štvrtá diverzná rota brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || [[Nadporučík|npor.]] Hamar || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|548}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtá partizánska brigáda&quot; | [[Štvrtá partizánska brigáda]] || [[Anton Cyprich]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|548}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtá rota&quot; | Štvrtá rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || A. Slovák || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|549}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtý oddiel&quot; | Štvrtý oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]] || N. Rylin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|551}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtý oddiel&quot; | Štvrtý oddiel [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Nálepku]] || V. Kuznecov || oddiel V. Kuznecova&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|551}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtý oddiel&quot; | Štvrtý oddiel partizánskej brigády [[Jánošík (partizánska brigáda)|Jánošík]] || J. Murína || oddiel J. Murína&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|551}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtý partizánsky oddiel&quot; | Štvrtý partizánsky oddiel zväzku [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]] || M. Ľapuškin || tiež „Kutuzovský“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|551}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtý partizánsky pluk&quot; | [[Štvrtá partizánska brigáda|Štvrtý partizánsky pluk]] || [[Anton Cyprich]] || tiež „Kutuzovský“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|551}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Štvrtý prápor&quot; | Štvrtý prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || P. Kozačok || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|552}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Thälmann&quot; | Oddiel Thälmann [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] a [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitrianskej partizánskej brigády]] || L. Maurer || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|558}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Thälmann&quot; | Oddiel Thälmann brigády [[Stalin (partizánska brigáda)|Stalin]] || V. Müller || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|558}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Thälmann&quot; | Oddiel Thälmann partizánskej brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] S. Kyrčanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|558}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tichonov&quot; | [[Tichonov (samostatný partizánsky oddiel)]] || [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] S. Kyrčanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|559}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretia diverzná rota&quot; | Tretia diverzná rota brigády [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)|Klement Gottwald]] || B. Dranišnikov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|564}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretia rota&quot; | Tretia rota zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || V. Žalman || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|564}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretí oddiel&quot; | Tretí oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]] || N. Belov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|566}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretí oddiel&quot; | Tretí oddiel [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Nálepku]] || M. Forost || tiež oddiel M. Forosta&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|566}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretí oddiel&quot; | Tretí oddiel partizánskej brigády [[Jánošík (partizánska brigáda)|Jánošík]] || D. Vozňuk || tiež oddiel D. Vozňuka &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|566}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretí partizánsky oddiel&quot; | Tretí partizánsky oddiel zväzku [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]] || J. Obadovský || tiež „Gvardejský“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|567}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretí partizánsky pluk&quot; | [[Tretí partizánsky pluk]] || N. Kaličenko || tiež „Kutuzovský“ &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|567}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Tretí prápor&quot; | Tretí prápor zväzku [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jan Žižka]] || M. Baginskij || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|568}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Trinásty oddiel&quot; | Trinásty oddiel [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs brigády J. V. Stalina]] || I. Marčuk || tiež oddiel I. Marčuka&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|569}}
|-
| || data-sort-value=&quot;V tyl vraga&quot; | [[V tyl vraga (partizánska skupina)|V tyl vraga, partizánska skupina]], súčasť brigády [[Sergej (partizánska brigáda)|Sergej]] || R. Zaťko || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|583}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Veža&quot; | [[Veža (partizánsky oddiel)]] || [[Ján Boroš]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|591}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vojenský oddiel&quot; | Vojenský oddiel partizánskeho zväzku [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]] || J. Bilej || tiež aj jazdecký oddiel&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|600}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vorobjov&quot; | [[Vorobjov (samostatný partizánsky oddiel)]] || [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] A. Vorobjov || tiež aj jazdecký oddiel&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|602}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vorošilov&quot; | Vorošilov, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || I. Gerasimov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|603}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vorošilov&quot; | [[Vorošilov (samostatný partizánsky oddiel)|Vorošilov, samostatný partizánsky oddiel]] || K. Ivanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|603}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vpred&quot; | [[Vpred (partizánsky oddiel)|Vorošilov, samostatný partizánsky oddiel]] || [[Michail Petrovič Osipov]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|604}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vranovská partizánska skupina&quot; | [[Vranovská partizánska skupina]] || 	S. Oštepkov{{--}}Pučkov || tiež „Pučkov“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|605}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vtáčnik&quot; | Vtáčnik, oddiel [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitrianskej partizánskej brigády]] || [[Jozef Hagara]], [[František Hagara]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|607}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Výbuch&quot; | [[Výbuch (partizánska jednotka)]] || A. Beľancev{{--}}Dovgalov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|607}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Vysoké Tatry&quot; | [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)|Vysoké Tatry]], oddiel brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || V. Achmadulin || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|611}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za slobodné Slovensko&quot; | [[Za slobodné Slovensko]], rota oddielu Ščors || A. Gajdoš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|618}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za slobodu&quot; | Za slobodu, oddiel vojensko{{--}}partizánskej jednotky Martin, neskôr brigády [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Stalin]] || A. Gajdoš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|618}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za slobodu Československa&quot; | [[Za slobodu Československa (partizánsky oddiel)]] || M. Perečinský || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|618}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za slobodu Československa&quot; | Za slobodu Československa, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || L. Kováč || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|618}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za slobodu Slovanov&quot; | [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]] || [[Ladislav Kalina]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|619}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za slobodu Slovanstva&quot; | Za slobodu Slovanstva, oddiel vojensko{{--}}partizánskej jednotky Martin, neskôr brigády [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Stalin]] || Š. Bobula || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|619}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za víťazstvo&quot; | Za víťazstvo, oddiel vojensko{{--}}partizánskej jednotky Martin, neskôr brigády [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Stalin]] || J. Martinček || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|622}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za vlasť&quot; | Za vlasť, oddiel brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] || P. Benkovič, J. Činarev, A. Kirilov || tiež „Za rodinu“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|622}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za vlasť&quot; | Za vlasť, oddiel brigády [[Rákosi (partizánska brigáda)|Rákosi]] || A. Šestov || tiež „Za rodinu“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|622}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za vlasť&quot; | [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] || M. Saveliev || tiež „Za rodinu“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|622}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Za vlasť&quot; | [[Za vlasť (samostatný partizánsky oddiel)]] || R. Kurov{{--}}Stgrelcov || tiež „Za rodinu“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|623}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Zaria&quot; | [[Zaria (partizánska brigáda)]] || P. Fiodorov{{--}}Faustov || tiež „Zarevo“, „Záře“&lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|625}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Zarubežnyj&quot; | [[Zarubežnyj (samostatný partizánsky oddiel)]] || A. Sviatogorov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|626}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Zmiešaná brigáda&quot; | [[Zmiešaná brigáda]] || N. Radul || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|635}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Železniak&quot; | [[Železniak (partizánska skupina)]] || A. Ždanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|642}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Železniak&quot; | Železniak, oddiel zväzku [[Stalin (partizánsky zväzok)|Stalin]] || F. Stepanov || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|643}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Železnô&quot; | Železnô, oddiel brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] || J. Polakovič || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|643}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Žiar&quot; | Žiar, partizánska skupina od marca [[1945]] podriadená [[Slovenská národná partizánska brigáda|Slovenskej národnej partizánskej brigáde]] || || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|644}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Žingorova partizánska skupina&quot; | Žingorova partizánska skupina || [[Viliam Žingor]] || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|647}}
|-
| || data-sort-value=&quot;Žula&quot; | Žula, 5. oddiel vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] || J. Tabiš || &lt;ref name=&quot;Plevza&quot;/&gt;{{rp|647}}
|-
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Pozri aj ==
* [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]]
* [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]]
* [[Slovenské národné povstanie]]
* [[Taktické skupiny počas SNP]]
* [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]]

[[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Partizánske jednotky počas Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Vojenské zoznamy]]</text>
      <sha1>e8jjwaqbgkngas4rwhqbs4w08bgpjxf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tradícia, rodina a vlastníctvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752361</id>
    <revision>
      <id>8244686</id>
      <parentid>8244579</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:31:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <comment>+médiá v Poľsku, úprava chronológie</comment>
      <origin>8244686</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="34579" sha1="0n9s48o62g7gbntagscr8mi7p569xlg" xml:space="preserve">{{Pracuje sa}}
{{Infobox Organizácia|Názov=Tradícia, rodina a vlastníctvo|Obrázok=Brasão_da_TFP_com_leão_e_fundo_vermelho.jpg|KomentárObrázku=Znak hnutia|Vznik=[[26. júl|26. júla]][[1960]] [[São Paulo]], [[Brazília]]|OrganizačnáZložka=Nadácia Slovakia Christiana|KrátkyNázov=TFP|OficiálnyNázov=Sociedade Brasileira de Defesa da Tradição, Família e Propriedade|KľúčovíĽudia=Plinio Corrêa de Oliveira (1908{{--}}1995) (zakladateľ)|Webstránka=[https://tfp.org.br/ tfp.org.br]|Ústredie=[[São Paulo]], [[Brazília]]|OblasťPôsobenia=Medzinárodné|Typ=Laické katolícke tradicionalistické hnutie|PrávnePostavenie=Sieť autonómnych organizácií|Zameranie=Formácia a obrana kresťanských hodnôt proti komunizmu, liberalizmu a modernizmu}}
'''Tradícia, rodina a vlastníctvo''' ({{V jazyku|eng|Tradition, Family, Property}}, {{V jazyku|por|Sociedade Brasileira de Defesa da Tradição, Família e Propriedade}}, skr. '''TFP''') je medzinárodné hnutie tradicionalisticky katolíckych a monarchistických organizácií, ktoré v roku 1960 v [[Brazília|Brazílii]] založil [[právnik]], [[novinár]] a [[politik]] [[Plinio Corrêa de Oliveira]] (1908 {{--}}1995).&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=A Family Affair: TFP and the Vagaries of Moral Panic in Authoritarian Brazil|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/13569325.2025.2570165|periodikum=Journal of Latin American Cultural Studies|dátum=2025-10-02|dátum prístupu=2026-07-04|ročník=34|číslo=4|strany=581–605|issn=1356-9325|doi=10.1080/13569325.2025.2570165|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=Cowan}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Transnational, Conservative, Catholic, and Anti-Communist: Tradition, Family, and Property (TFP)|url=http://link.springer.com/10.1057/9780230115521_5|vydavateľ=Palgrave Macmillan US|rok=2010|miesto=New York|isbn=978-1-349-38505-8|doi=10.1057/9780230115521_5|strany=85–105|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1057/9780230115521_5|meno=Margaret|priezvisko=Power}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Modern-Day Crusaders in Europe. Tradition, Family and Property: Analysis of a Transnational, Ultra-Conservative, Catholic-Inspired Influence Network|url=https://hrcak.srce.hr/index.php?show=clanak&amp;id_clanak_jezik=321631|periodikum=Političke perspektive|dátum=2019-05-23|dátum prístupu=2026-07-04|ročník=8|číslo=3|strany=69–105|doi=10.20901/pp.8.3.03|meno=Neil|priezvisko=Datta|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Ideovým základom hnutia je Oliveirova kniha ''Revolúcia a kontrarevolúcia'', ktorá za poslanie hnutia označuje obnovu organického a hierarchického kresťanského poriadku narušeného [[Protestantizmus|protestantskou]] [[Reformácia|reformáciou]], [[Francúzska revolúcia (1848)|Francúzskou revolúciou]] a [[Komunizmus|komunizmom]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Z pôvodnej brazílskej organizácie sa v priebehu šiestich desaťročí vyvinula nadnárodná sieť viac než 40 formálne samostatných, no personálne aj finančne prepojených organizácií pôsobiacich na viacerých kontinentoch, pričom jej ťažisko sa po roku 2000 presunulo z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] do [[Európa|Európy]] – najskôr do [[Francúzsko|Francúzska]], neskôr sa rozšírilo najmä o [[Poľsko]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Členovia hnutia nosia charakteristické červené (v [[Heraldika|heraldike]] gules) [[Plášť (odev)|plášte]] a brošne so zlatým heraldickým levom vztýčeným ({{V jazyku|eng|lion rampant}}), ktorý je logom hnutia a nachádza sa aj na štandardách.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Štylizujú sa do pozície stredovekých bojových mníchov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What Is the Meaning of the TFP’s Symbols? | url = https://www.tfp.org/what-is-the-meaning-of-the-tfps-symbols/ | dátum vydania = 2022-04-04 | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = en-US | meno = Domenick | priezvisko = Galatolo | vydavateľ = TFP US}}&lt;/ref&gt;

Hnutie organizuje verejné kampane a [[Petícia|petičné]] akcie.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Financie na svoje fungovanie získava najmä z drobných darov jednotlivcov prostredníctvom masových [[Pošta|poštových]] kampaní, pri ktorých sú veriacim zasielané náboženské predmety ako sú [[Ruženec (predmet)|ružence]],  knižky o Fatime, [[Kalendár|kalendáre]] či obrázky svätých, spolu s výzvami na podporu.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Golden Boys of Fatima | url = https://vsquare.org/the-golden-boys-of-fatima/ | dátum vydania = 2020-11-20 | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = en-US | meno = Konrad | priezvisko = Szczygieł | vydavateľ = VSquare}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Hnutie si buduje rozsiahle [[Databáza|databázy]] kontaktov na darcov, ktoré sú kľúčovým aktívom hnutia a sú zdieľané v rámci nadnárodnej siete.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Súčasťou tejto siete je aj slovenská Nadácia Slovakia Christiana, ktorú v roku 2016 založila [[Poľsko|poľská]] Fundacja Instytut Edukacji Społecznej i Religijnej im. ks. Piotra Skargi.&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Rábara|meno2=Pavol|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Nadácia Slovakia Christiana Stroj na peniaze alebo požehnané dielo apoštolátu?|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/70244/stroj-na-peniaze-alebo-pozehnane-dielo-apostolatu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2021-01-21|dátum prístupu=2026-07-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zlatý lev reve z Krakova. Za presadzovaním ultrakonzervatívnych hodnôt sa skrýva dobre fungujúci stroj na peniaze | url = https://www.icjk.sk/93/Zlaty-lev-reve-z-Krakova-Za-presadzovanim-ultrakonzervativnych-hodnot-sa-skryva-dobre-fungujuci-stroj-na-peniaze | autor=Julia Dauksza, Anna Gielewska, Konrad Szczygieł, Sarunas Cerniauskas, Migle Kranceviciute, Liucija Lenkauskaite, Lukáš Diko, Tomáš Madleňák, Masenjka Bačić, Oliver Kund, Holger Roonemaa, Márton Sarkadi Nagy | vydavateľ = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | dátum prístupu = 2026-07-04 | dátum vydania = 2020-12-30}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Detail firmy Nadácia Slovakia Christiana - Register mimovládnych neziskových organizácií Slovenskej republiky | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109625891586590 | vydavateľ = Register mimovládnych neziskových organizácií MV SR | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== História ==

=== Založenie a expanzia v Latinskej Amerike ===
[[Súbor:Plinio discursa ao lado de Dom Bertrand.jpg|alt=Vystúpenie Plinia Corrêu de Oliveiru po boku princa Dona Bertranda|náhľad|Prejav Plinia Corrêu de Oliveiru po boku princa Dona Bertranda]]
Tradícia, rodina a vlastníctvo (TFP) vzniklo v období zvyšujúcich sa požiadaviek na pozemkovú [[Reforma|reformu]] v [[Brazília|Brazílii]] po zvolení prezidenta Jânia Quadrosa a v širšom kontexte [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Plinio Corrêa de Oliveira, bohatý brazílsky veľkostatkár a bývalý poslanec parlamentu, príslušník tzv. paulistickej elity, založil hnutie Tradícia, rodina a vlastníctvo (TFP) 26. júla 1960 ako priamu reakciu na hrozbu [[Komunizmus|komunizmu]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Catholic Church and Conservative-Traditionalist Groups: the Struggle for the Monopoly of Brazilian Catholicism in Contemporary Times|url=https://link.springer.com/10.1007/s41603-021-00147-1|periodikum=International Journal of Latin American Religions|dátum=2021-12|dátum prístupu=2026-07-05|ročník=5|číslo=2|strany=384–410|issn=2509-9957|doi=10.1007/s41603-021-00147-1|jazyk=en|meno=Rodrigo Coppe|priezvisko=Caldeira|meno2=Emerson José Sena|priezvisko2=da Silveira}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Tú vnímal v dvoch rovinách: ako vonkajší faktor v podobe pozemkových reforiem, ktoré podľa neho ohrozovali súkromné vlastníctvo a ako vnútornú infiltráciu v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V nej mal komunizmus podľa neho pôsobiť prostredníctvom modernizmu a teológie oslobodenia, ktoré mali narúšať cirkevné tradície a hierarchiu.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Ideologickým východiskom hnutia TFP sa stala Oliveirova kniha ''Revolúcia a kontrarevolúcia'' (1959), podľa ktorej morálny úpadok sveta spôsobili tri po sebe nasledujúce „revolúcie“: [[reformácia]], [[Francúzska revolúcia (1848)|Francúzska revolúcia]] a [[komunizmus]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Cieľom hnutia bolo teda uskutočnenie „kontrarevolúcie“ zameranej na obnovu organického a hierarchického kresťanského poriadku, ktorý mal predstavovať ochranu pred modernou „revolúciou“, reprezentovanou najmä [[Liberalizmus|liberalizmom]], [[Socializmus|socializmom]] a komunizmom, vnímanými ako nadnárodné sily ohrozujúce kresťanskú [[Civilizácia|civilizáciu]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TFP Ideology, Part Two: The Counter-Revolution | url = https://wherepeteris.com/tfp-ideology-part-two-the-counter-revolution/ | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = en-US | meno = D. W. | priezvisko = Lafferty}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Revolução e Contra-Revolução|vydavateľ=PHVox Editora|rok=2022-09-29|miesto=São Paulo, SP|isbn=978-65-995484-5-1|jazyk=pt-BR|meno=Plinio Corrêa|priezvisko=De Oliveira|url=https://www.tfp.org/revolution-and-counter-revolution/}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Palestra de Plinio Corrêa de Oliveira no Auditório São Miguel da TFP em São Paulo.jpg|alt=Prejav Plinia Corrêa de Oliveira na stretnutí brazílskej TFP v São Paule|náhľad|Prejav Plinia Corrêa de Oliveira na stretnutí brazílskej TFP v São Paule]]
Oliveira a hnutie TFP neinterpretovali pozemkovú reformu len ako ekonomické opatrenie, ale ako existenčný útok na princíp [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]], ktorého ochranu chápali široko ako ochranu zdedeného bohatstvo a [[Stav (spoločenská vrstva)|stavovských]] [[Privilégium|privilégií]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Tento princíp vnímali ako posvätný pilier kresťanskej civilizácie a nevyhnutný základ stabilného, hierarchického spoločenského poriadku, ktorý je v priamom protiklade k akejkoľvek sociálno-ekonomickej [[Rovnosť (politika a právo)|rovnosti]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Reformy preto ostro odmietali a označovali ich za „agro-socializmus“&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=De Oliveira|meno=Plinio Corrêa|titul=Tradition Family Property: Half a Century of Epic Anticommunism|vydanie=1|vydavateľ=The Foundation for a Christian Civilization|miesto=New York|rok=1981-01|strany=|jazyk=en|url=https://www.academia.edu/51121288/Tradition_Family_Property_Half_a_Century_of_Epic_Anticommunism|kapitola=}}&lt;/ref&gt;&lt;sup&gt;13&lt;/sup&gt; a varovali že konfiškačná agrárna [[revolúcia]] povedie nevyhnutne ku [[Komunizmus|komunistickému]] štátu.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Krátko po založení hnutia Oliveira spolu s [[Biskup|biskupmi]] Mayerom a Sigaudom a [[Ekonómia|ekonómom]] Mendonçu de Freitasom vydal knihu ''Pozemková reforma – otázka svedomia'' ({{V jazyku|por|Reforma Agrária – Questão de Consciência}}), v ktorej kritizoval rovnostársky a podľa neho „protikresťanský“ charakter týchto reforiem.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Hnutie prepojilo obranu [[Kresťanstvo|kresťanstva]], [[Rodina Addamsovcov|rodiny]] a súkromného vlastníctva do jedného nedeliteľného celku, čo odráža aj názov hnutia.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Útok na vlastníctvo vnímalo ako útok na samotnú [[Cirkev alebo náboženská spoločnosť|cirkev]] resp. útok na ktorýkoľvek z pilierov ako útok na tie ostatné, čo aj verejne deklarovalo.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;
[[Súbor:Plinio Corrêa de Oliveira, sua mãe, o arcebispo de São Paulo e outros na sede do legionario.jpg|alt=Plinio Corrêa de Oliveira, jeho matka, arcibiskup zo São Paula uvdení nových tlačiarenských strojov denníka O Legionário do prevádzky.|náhľad|Plinio Corrêa de Oliveira, jeho matka, arcibiskup zo [[São Paulo|São Paula]] uvdení nových tlačiarenských strojov denníka ''O Legionário'' do prevádzky.]]
Po jeho náhlej rezignácii Jânia Quadrosa v roku 1961, ktorý bol charakterizovaný ako umiernený reformista, sa k moci dostal viceprezident João Goulart, ktorého reformné úsilie následne prispelo k nárastu vplyvu a aktivít TFP.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Hnutie podporovalo vojenskú diktatúru v [[Brazília|Brazílii]] (1964–1985) a zohralo ústrednú úlohu v podpore vojenského prevratu v roku 1964.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Už v 60. rokoch sa hnutie rozšírilo do ďalších [[Latinská Amerika|latinskoamerických]] krajín ako [[Argentína]] ([[Jorge Rafael Videla|Videla]]), [[Čile]] ([[Augusto Pinochet|Pinochet]]), [[Uruguaj]], kde úzko spolupracovalo s vojenskými [[Diktatúra|diktatúrami]] a poskytovalo im morálnu legitimizáciu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Americký denník ''[[The New York Times]]'' už v roku 1969 informoval o kampani hnutia proti [[Liberalizmus|liberálnym]] prúdom v argentínskej cirkvi.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]] v roku 1968 zaslal Oliveira v mene organizácie telegram brazílskemu ministrovi zahraničných vecí v ktorom vyzýval brazílsku vládu, aby oficiálne protestovala proti okupácii [[Česko-Slovensko|Československa]], pričom zásah [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a jeho spojencov označil za neospravedlniteľný a vyzval na jeho jednoznačné odsúdenie.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;&lt;sup&gt;297&lt;/sup&gt;
[[Súbor:29.40thMFL.ConstitutionAvenue.WDC.22January2014 (12093601273).jpg|alt=Členovia hnutia Tradícia, rodina a vlastníctvo (TFP) počas Pochodu za život vo Washingtone. v roku 2014 s červenými šerpami so zlatými brošňami so zlatým heraldickým levom.|náhľad|Členovia hnutia Tradícia, rodina a vlastníctvo počas Pochodu za život vo [[Washington, D. C.|Washingtone]]. v roku 2014 s červenými šerpami so zlatými brošňami so zlatým heraldickým levom.]]
V priebehu 70. rokov sa hnutie TFP úspešne transformovalo na nadnárodnú sieť otvorením pobočiek vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], [[Kanada|Kanade]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] a [[Austrália (štát)|Austrálii]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Francúzsku odnož založil právnik Caio Xavier Da Silveira a jej sídlom sa stal zámok v regióne [[Lotrinsko (región)|Lotrinska]], z ktorého hnutie koordinovalo svoje aktivity v ďalších európskych krajinách.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; V Spojených štátoch hnutie oficiálne vzniklo v roku 1974 a vďaka strategickým partnerstvám s lídrami konzervatívnej „novej pravice“, ako bol Morton Blackwell, zakladateľ Leadership Institute, získalo vplyv v amerických politických a náboženských kruhoch.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Hnutie TFP čelilo viacerým vlnám [[Škandál|škandálov]], ktoré siahajú od obvinení z [[Indoktrinácia|indoktrinácie]] [[mládeže]] a únosov, až po náboženský [[fanatizmus]] a [[Sekta|sektárske]] praktiky.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Už v roku 1975 bola v [[Brazília|brazílskom]] štáte [[Rio Grande do Sul]] zriadená parlamentná vyšetrovacia komisia, ktorá prešetrovala podozrenia, že hnutie indoktrinuje mladých mužov a manipuluje ich k nepriateľstvu voči vlastným rodičom.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Podobné kontroverzie viedli k zatvoreniu školy hnutia vo Francúzsku v roku 1979 a k jeho vykázaniu z [[Venezuela|Venezuely]] v roku 1984, kde úrady hovorili o premene mladých ľudí na [[Fanatizmus|fanatikov]] a prešetrovali údajné sprisahanie s cieľom zavraždiť [[Pápež|pápeža]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; V roku 1985 brazílski [[Biskup|biskupi]] od hnutia oficiálne dištancovali kvôli jeho [[Ezoterizmus|ezoterickému]] charakteru a neprijateľnému [[Kult osobnosti|kultu osobnosti]] zakladateľa Oliveiru a jeho matky.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Rozkol po smrti zakladateľa ===
[[Súbor:Tomb of Plinio Correa de Oliveira, Cemitério da Consolação, 19-10-2022.jpg|alt=Hrob Plinia Corrêu de Oliveiru na Cemitério da Consolação v São Paule v Brazílii v roku 2022|náhľad|Hrob Plinia Corrêu de Oliveiru na Cemitério da Consolação v [[São Paulo|São Paule]] v [[Brazília|Brazílii]] v roku 2022]]
Po smrti Plínia Corrêu de Oliveiru v roku 1995 vypukol v brazílskej TFP dlhotrvajúci vnútorný spor o používanie značky, kontrolu nad rozsiahlym majetkom a budúce smerovanie hnutia.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Tento konflikt vyústil do série súdnych procesov, ktoré vyvrcholili rozhodnutiami brazílskych súdov v rokoch 1997 až 2004.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Víťazná frakcia pod vedením zakladateľovho blízkeho spolupracovníka Mons. Joãa Scognamiglia Clá Diasa sa zblížila s [[Vatikán|Vatikánom]] a v roku 2001 dosiahla uznanie organizácie Heraldi evanjelia ({{V jazyku|por|Arautos do Evangelho}}, {{V jazyku|spa|Heraldos del Evangelio}}) ako združenia pápežského práva ({{V jazyku|lat|Associatio iuris pontificii}}).&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Hoci si táto víťazná skupina ponechala práva na značku TFP v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] a na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]], aktívne ju nevyužíva, čo viedlo k postupnému oslabeniu a postupnému miznutiu pôvodných štruktúr v týchto regiónoch.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Pôvodní zakladatelia, ktorí v spore prehrali, si vytvorili vlastné Združenie zakladateľov ({{V jazyku|por|Associação dos Fundadores}}), pričom od roku 2008 majú súdne zakázané používať aj skratku TFP.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Venuje sa primárne správe archívov a online knižnice zakladateľa Oliveiru.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Európske organizácie zostali brazílskymi verdiktmi nedotknuté a pokračovali v autonómnom rozvoji.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

== Poľsko ==
Myšlienky zakladateľa hnutia Plínia Corrêu de Oliveiru začali do [[Poľsko|Poľska]] prenikať už v 60. rokoch 20. storočia prostredníctvom podzemných prekladov jeho diel o boji proti [[Komunizmus|komunizmu]].&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=To jest wojna: kobiety, fundamentaliści i nowe średniowiecze|url=https://www.worldcat.org/title/1148470551|vydavateľ=Wydawnictwo Agora|rok=2020|miesto=Warszawa|isbn=978-83-268-2929-1|poznámka=OCLC: 1148470551|meno=Klementyna|priezvisko=Suchanow|jazyk=pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;&lt;sup&gt;88&lt;/sup&gt; Preklad jeho knihy ''The Freedom of the Church in the Communist State'' sa v roku 1964 stretol s ostrou kritikou katolíckeho združenia PAX, najmä Zbigniewa Czajkowského, ktorý bol podľa spisov poľského Ústavu pamäti národa po desaťročia tajným spolupracovníkom Bezpečnostných služieb (SB),&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Politics and the media in Poland from the 19th to the 21st centuries: selected issues|vydavateľ=Brill|rok=2024|miesto=Boston|isbn=978-90-04-68336-5|edícia=International comparative social studies|priezvisko=Kristanova|meno=Evelina|priezvisko2=Habielski|meno2=Rafał|priezvisko3=Such-Pyrgiel|meno3=Małgorzata|url=https://www.researchgate.net/publication/378902734_Politics_and_the_Media_in_Poland_from_the_19th_to_the_21st_Centuries}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IPN BU 00200/1158 | url = https://inwentarz.ipn.gov.pl/node/3814819 | vydavateľ = Inwentarz archiwalny IPN | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt; prostredníctvom časopisov ''Życie i Myśl'' a ''Kierunki''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=The crusader of the 20th century: Plinio Corrêa de Oliveira|vydavateľ=Gracewing|rok=1998|miesto=Leominster, Herefordshire|isbn=978-0-85244-473-3|meno=Roberto|priezvisko=De Mattei|jazyk=en|url=https://www.pliniocorreadeoliveira.info/the-crusader-of-the-20th-century-plinio-correa-de-oliveira-by-roberto-de-mattei-1998/}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;&lt;sup&gt;88&lt;/sup&gt;

TFP bolo tiež v kontakte s odštiepenou frakciou poľskej exilovej vlády.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Com a Grã-Cruz da Ordem da &quot;Polonia Restituta&quot;, entregue pelo Ministro Rzyski|periodikum=Catolicismo|vydavateľ=Plinio Corrêa de Oliveira|miesto=Sao Paulo|dátum=1974-05|ročník=1974|číslo=281|strany=7-8|url=https://www.pliniocorreadeoliveira.info/Mult_740414_Polonia_condecora_Prof_Plinio.htm|dátum prístupu=2026-07-06|jazyk=pt-BR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; V apríli 1974 v [[São Paulo]] odovzdal Olivierovi minister sociálnych vecí tejto frakcie Tomasz Rzyski ''Veľký kríž Rádu Polonia Restituta,'' ktorý si podľa jeho slov zaslúžil za mimoriadne zásluhy a [[Cnosť|cnosti]], najmä ako „slávny antikomunistický líder, známy spisovateľ a publicista, vynikajúci profesor a vychovávateľ brazílskej mládeže, príkladný [[Katolicizmus|katolík]] a obranca slobodného Poľska.“&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Oliveira poďakoval „prezidentovi“ frakcie Juliuszovi Nowina-Sokolnickému a vyjadril vernosť poľskému boju za [[Sloboda|slobodu]].&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Skutočný inštitucionálny prienik sa však začal v roku 1995, keď sa do [[Krakov|Krakova]] natrvalo presťahoval Leonard Przybysz, poľsko-brazílsky delegát TFP, ktorý začal hľadať partnerov medzi miestnymi [[Monarchizmus (hnutie)|monarchistami]] a bývalými novinármi katolíckych novín ''Nasz Dziennik''.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V roku 1999 bolo založené Združenie pre kresťanskú kultúru otca Piotra Skargu ({{V jazyku|pol|Stowarzyszenie Kultury Chrześcijańskiej im. ks. Piotra Skargi}}) a neskôr, v roku 2001, nadväzujúci [[inštitút]] ({{V jazyku|pol|Fundacja Instytut Edukacji Społecznej i Religijnej im. ks. Piotra Skargi}}). Ich vznik priamo iniciovali a podporili, tak svojím [[know-how]], ako aj finančne, lídri [[Francúzsko|francúzskej]] (Caio Xavier da Silveira) a [[Nemecko|nemeckej]] (Matthias von Gersdorff) TFP.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Poliaci si rýchlo osvojili unikátny finančný model TFP založený na priamom [[Marketing|marketingu]] – rozosielaní miliónov [[List (správa)|listov]] s [[Náboženstvo|náboženskými]] predmetmi, ako sú [[Ruženec (modlitba)|ružence]] či [[Medaila|medaily]] [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] a následnom [[Emócia|emocionálnom]] apele na dobrovoľný dar.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia knihy|edícia=1|titul=Anti-Gender Politics in the Populist Moment|url=https://library.oapen.org/handle/20.500.12657/50542|vydavateľ=Routledge|rok=2021-09-15|miesto=London|isbn=978-1-003-13352-0|doi=10.4324/9781003133520|jazyk=en|poznámka=|meno=Agnieszka|priezvisko=Graff|meno2=Elżbieta|priezvisko2=Korolczuk}}&lt;/ref&gt; Tento model bol v Poľsku mimoriadne úspešný a v roku 2017 dosiahli príjmy združenia približne 11 miliónov [[Euro|eur]] a v roku 2019 6,3 miliónov eur.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Poľská [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] sa od krakovského združenia opakovane dištancovala, pričom Arcibiskupská kúria v [[Krakov|Krakove]] už v roku 2008 vydala vyhlásenie, že združenie nemá jej schválenie.&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=The International Activity of Ordo Iuris. The Central European Actor and the Global Christian Right|url=https://www.mdpi.com/2077-1444/12/12/1038|periodikum=Religions|dátum=2021-11-24|dátum prístupu=2026-07-06|ročník=12|číslo=12|strany=1038|issn=2077-1444|doi=10.3390/rel12121038|jazyk=en|meno=Alicja|priezvisko=Curanović}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

V roku 2019 vypukol vnútri poľského TFP vážny rozkol.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Zahraniční zakladatelia Da Silveira a von Gersdorff zistili, že poľský [[Manažment (pracovníci)|manažment]] pod vedením Olejniczaka potajomky previedol [[Majetok (účtovníctvo)|majetok]] inštitútu Piotra Skargu v hodnote miliónov [[Euro|eur]] do súkromne kontrolovaného združenia Piotra Skargu, čo viedlo k ich odvolaniu a následným [[Súd|súdnym]] sporom o majetok a značku TFP.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Združenie Piotra Skargu vydáva od roku 2001 rodinný [[katolícky]] dvojmesačník ''Przymierze z Maryją'' (dosl. 'zmluva s Máriou') a od roku 2008 dvojmesačník ''Polonia Christiana''.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Polonia Christiana” – pismo dla myślących samodzielnie​ | url = https://poloniachristiana.pl/pismo-pch/ | vydavateľ = Polonia Christiana | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nas – Przymierze z Maryją | url = https://przymierzezmaryja.pl/ | vydavateľ = Przymierze z Maryją | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = pl | priezvisko = Bajor | meno = Bogusław}}&lt;/ref&gt; Od roku 2012 prevádzkuje aj [[Internet|internetový]] spravodajský portál ''PCh24.pl'' (''Polonia Christiana 24'').&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Súčasťou ich [[Masmédium|mediálnych]] aktivít je aj video platforma ''PCh24TV'' a knižné [[Vydavateľ (literatúra)|vydavateľstvo]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

=== Ordo Iuris ===
V roku 2013 [[Krakov|krakovskí]] lídri TFP Sławomir Olejniczak a Arkadiusz Stelmach iniciovali vznik nadácie Inštitút pre právnu kultúru Ordo Iuris (skr. Ordo Iuris, {{V jazyku|pol|Fundacja Instytut na rzecz Kultury Prawnej Ordo Iuris}}).&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Cieľom bolo vytvoriť na pohľad [[Ideológia|ideologicky]] nestranný elitný tím právnikov, ktorí by [[Ideológia|ideológiu]] TFP presadzovali profesionálnym jazykom moderného práva a akademických expertíz.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Prvým prezidentom, ktorého si lídri TFP najali, sa stal profesor Aleksander Stępkowski, ktorý neskôr pôsobil v rokoch 2015 až 2016 pôsobil ako námestník ministra zahraničných vecí a neskôr bol výmenovaný prezidentom [[Andrzej Duda|Andrzejom Dudom]] za [[Sudca|sudcu]] Najvyššieho súdu Poľska.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Inštitút zastával kľúčovú, v niektorých ohľadoch až vedúcu pozíciu v rámci Agenda Europe, neformálnej nadnárodnej siete ultrakonzervatívnych organizácií a expertov.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Táto sieť sa začala formovať v roku 2013 s cieľom koordinovať úsilie o radikálnu zmenu [[Európske právo|európskeho práva]] v otázkach [[Rodina|rodiny]] a reprodukčných práv.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Význam inštitútu v rámci siete potvrdzuje fakt, že v septembri 2016 hostil inštitút výročný summit Agenda Europe vo [[Varšava|Varšave]], ktorého sa zúčastnili jeho poprední predstavitelia ako Aleksander Stępkowski, Jerzy Kwaśniewski, Tymoteusz Zych či Joanna Banasiuk, ale aj vtedajší členovia [[Poľsko|poľskej]] vlády.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Agenda Europe slúži pre Ordo Iuris aj ako platforma pre transatlantické a [[Geopolitika|geopolitické]] prepojenia.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Prostredníctvom siete dochádza k pravidelnému kontaktu medzi organizáciou a [[Spojené štáty|americkými]] lídrami [[Kresťanská pravica|kresťanskej pravice]] zo Svetového kongresu rodín alebo Alliance Defending Freedom či [[Rusko|ruskými]] aktérmi.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Kľúčovou postavou je v tomto smere [[Alexej Jurievič Komov|Alexej Komov]], spolupracovník ruského [[Oligarchia|oligarchu]] [[Konštantín Malofejev|Konštantína Malofejeva]] a jeho [[think tank]] FamilyPolicy.ru.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Ordo Iuris je považované za významného aktéra poľských [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrnych]] sporov.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ordo Iuris: The Ultra-Conservative Organisation Transforming Poland | url = https://balkaninsight.com/2021/06/22/ordo-iuris-the-ultra-conservative-organisation-transforming-poland/rd/ | dátum vydania = 2021-06-22 | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = en-US | meno = Claudia | priezvisko = Ciobanu | vydavateľ = Balkan Insight}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Na presadzovanie svojich cieľov intenzívne využíva [[Súdne konanie|súdne konania]] a legislatívne návrhy, čo niektoré zdroje označujú ako „právnu vojnu“ ({{V jazyku|eng|lawfare}}).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; V roku 2016 inštitút pripravil návrh zákona „Stop [[Potrat|potratom]]“ z roku 2016, ktorý vyvolal masové protesty známe ako Čierny pondelok (3. október 2016).&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Aktívne bojoval aj proti [[Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu|Istanbulskému dohovoru]], ku ktorému vypracovali ako alternatívu Dohovor o právach rodiny, ktorý v roku 2018 predstavili na pôde [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; V roku 2019 inštitút vypracoval a poľským [[Samospráva|samosprávam]] masívne distribuoval šablónu „Miestnej charty práv rodiny“, ktorá sa spolu s radikálnejšími deklaráciami proti „ideológii [[LGBT]]“ stala právnym nástrojom na vyhlasovanie tzv. „zón bez LGBT“ v desiatkach obcí a regiónov.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kill the Bill: Ordo Iuris and the Ratification of the Istanbul Convention in the Czech Senate | url = https://www.illiberalism.org/kill-the-bill-ordo-iuris-and-the-ratification-of-the-istanbul-convention-in-the-czech-senate/ | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = en-US | meno = Lenka | priezvisko = Bustikova | meno2 = Petra | priezvisko2 = Guasti | dátum vydania = 2025-12-23 | vydavateľ = Illiberalism Studies Program}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; [[Európsky parlament]] tieto iniciatívy v decembri 2019 oficiálne odsúdil ako [[Diskriminácia (znevýhodňovanie)|diskriminačné]] akty, ktoré porušujú [[Ľudské práva|základné ľudské práva]] a podnecujú [[Homofóbia|homofóbiu]] v [[Európa|Európe]].&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2019-0101_EN.html | vydavateľ = European Parliament | dátum prístupu = 2026-07-07 | titul = European Parliament resolution of 18 December 2019 on public discrimination and hate speech against LGBTI people, including LGBTI free zones | dátum vydania = 2019-12-18 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Poľské hnutie sa stalo centrom pre celý región a približne od roku 2018 začalo postupne zakladať sesterské pobočky v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Slovensko|Slovensku]], [[Estónsko|Estónsku]] a [[Holandsko|Holandsku]].&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

V máji 2021 otvoril inštitút vo [[Varšava|Varšave]] svoju novú právnickú [[Vysoká škola|vysokú školu]] s názvom Collegium Intermarium.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Jej [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] sa stal viceprezident inštitútu Tymoteusz Zych a predsedom správnej rady prezident Jerzy Kwaśniewski.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Strategickým poslaním vysokej školy je slúžiť ako regionálne [[Intelektuál|intelektuálne]] centrum pre [[Stredná Európa|strednú Európu]] a formovať nové [[Konzervativizmus|konzervatívne]] [[Elita|elity]].&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Do [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorského]] zboru škola angažovala popredné postavy globálnej kresťanskej pravice, vrátane Grégora Puppincka či Stefana Gennariniho, čím inštitút viac posilnil svoje nadnárodné postavenie.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

V roku 2021 inštitút zamestnal Agnieszku Jacob, ktorej prijatie odporučila bývalá [[Rakúsko|rakúska]] ministerka Karin Kneisslová, od roku 2023 žijúca trvalo v [[Rusko|Rusku]], známa svojím blízkym vzťahom s prezidentom [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladímirom Putinom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czy prezes Ordo Iuris wiedział, że przyjmuje do pracy protegowaną przyjaciółki Putina | url = https://wyborcza.pl/magazyn/7,124059,32337317,czy-prezes-ordo-iuris-wiedzial-czyja-protegowana-przyjmuje.html | vydavateľ = wyborcza.pl | dátum prístupu = 2026-07-07 | priezvisko = Suchanow | meno = Klementyna | dátum vydania = 2025-10-20 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==

* [https://svetkrestanstva.postoj.sk/70244/stroj-na-peniaze-alebo-pozehnane-dielo-apostolatu Nadácia Slovakia Christiana – Stroj na peniaze alebo požehnané dielo apoštolátu?], ''[[Konzervatívny denník Postoj|Postoj]]'', 21. január 2021
* [https://www.icjk.sk/93/Zlaty-lev-reve-z-Krakova-Za-presadzovanim-ultrakonzervativnych-hodnot-sa-skryva-dobre-fungujuci-stroj-na-peniaze Zlatý lev reve z Krakova. Za presadzovaním ultrakonzervatívnych hodnôt sa skrýva dobre fungujúci stroj na peniaze], ''ICJK'', 30. december 2020
* [https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/13569325.2025.2570165 A Family Affair: TFP and the Vagaries of Moral Panic in Authoritarian Brazil], ''Journal of Latin American Cultural Studies'', Ben Cowan, 2025
* [https://vsquare.org/the-golden-boys-of-fatima/ The Golden Boys of Fatima], ''VSquare,'' 20. novembra 2020
* [https://www.tfp.org/revolution-and-counter-revolution/ ''Revolution and counter revolution''] Plinio Corrêa de Oliveira (I. a II. časť – 1959, III. časť – 1979)

[[Kategória:Laické cirkevné hnutia]]
[[Kategória:Konzervativizmus]]
[[Kategória:Medzinárodné organizácie]]
[[Kategória:Antikomunizmus]]
[[Kategória:Katolicizmus]]</text>
      <sha1>0n9s48o62g7gbntagscr8mi7p569xlg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Adam Dacho</title>
    <ns>4</ns>
    <id>752446</id>
    <revision>
      <id>8244593</id>
      <parentid>8244573</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:37:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <comment>/* Za */ IronLiberty Dacho</comment>
      <origin>8244593</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3204" sha1="eki3gt293mg2oz0kg8cn82sy5p8tuol" xml:space="preserve">== [[Adam Dacho]] ==
Polemiky ohľadom encyklopedickej významnosti + výhrady rodičov k uvádzaniu osobných údajov (napriek tomu, že sú z verejne dostupných spoľahlivých zdrojov). Viď aj [[Diskusia s redaktorom:Randymonkey09|diskusia]]. Ping [[Redaktor:Randymonkey09|Randymonkey09]], [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]], [[Redaktor:~2026-38555-74|~2026-38555-74]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:13, 7. júl 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Zatiaľ to na mňa pôsobí skôr ako promo, dal by som tomu ešte čas... Nie žeby ho „nikto nepoznal“ ale na encyklopedickú / wikipedickú významnosť to ešte nevidím. Niektoré sekcie by som buť skrátil alebo odmazal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:47, 7. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} nepostačujúca encyklopedická významnosť, tvorcov podcastov je na milú Jarmilu,  zbytočné ťahanice po diskusiách.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:31, 7. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} nedosiahnutá enc. významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:33, 7. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} na jednej strane som zásadne proti vytváraniu precedensov odmazávaním informácií na žiadosť, na druhú stranu som za zmazanie, podľa mňa v tejto chvíli ešte nevýznamná osoba (z hľadiska enc. významnosti), čo sa časom samozrejme môže zmeniť --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:24, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} základnú úroveň encyklopedickej významnosti dosiahol ako študent podľa mňa ale vzhľadom na hraničnú významnosť sa v kontexte záujmu maloletého prezentovaného rodičom prikláňam k mazaniu --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 11:24, 8. júl 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] prosím, o urgent úpravu, ja som nevidel ten príspevok rodiča. Tu nie je o čom diskutovať ani hlasovať, neviem aké sú možnosti zmazania z histórie. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 08:24, 7. júl 2026 (UTC)
:{{re|IronLiberty|s=1}} Zmazania čoho? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:29, 7. júl 2026 (UTC)
::Článku. Treba ho zmazať, žiada o to zákonný zástupca. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 08:33, 7. júl 2026 (UTC)
:::Nie som si vedomý, že by to tu patrilo medzi relevantné dôvody na mazanie článkov (na žiadosť). Ak sa v hlasovaní dospeje, že nespĺňa tunajšie kritériá, bude štandardne zmazaný. Inak sa na informácie v ňom vzťahujú bežné kritériá, tzn. čo je doložiteľné verejne dostupným spoľahlivým zdrojom (a relevantné pre biografický článok), to nevidím žiaden dôvod na žiadosť odmazávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:36, 7. júl 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>eki3gt293mg2oz0kg8cn82sy5p8tuol</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244800</id>
      <parentid>8244593</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:07:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>/* Adam Dacho */</comment>
      <origin>8244800</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3496" sha1="dra9akxbw2m2z8ohs7ptu04u4zbpx6q" xml:space="preserve">== [[Adam Dacho]] ==
Polemiky ohľadom encyklopedickej významnosti + výhrady rodičov k uvádzaniu osobných údajov (napriek tomu, že sú z verejne dostupných spoľahlivých zdrojov). Viď aj [[Diskusia s redaktorom:Randymonkey09|diskusia]]. Ping [[Redaktor:Randymonkey09|Randymonkey09]], [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]], [[Redaktor:~2026-38555-74|~2026-38555-74]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:13, 7. júl 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Zatiaľ to na mňa pôsobí skôr ako promo, dal by som tomu ešte čas... Nie žeby ho „nikto nepoznal“ ale na encyklopedickú / wikipedickú významnosť to ešte nevidím. Niektoré sekcie by som buť skrátil alebo odmazal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:47, 7. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} nepostačujúca encyklopedická významnosť, tvorcov podcastov je na milú Jarmilu,  zbytočné ťahanice po diskusiách.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:31, 7. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} nedosiahnutá enc. významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:33, 7. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} na jednej strane som zásadne proti vytváraniu precedensov odmazávaním informácií na žiadosť, na druhú stranu som za zmazanie, podľa mňa v tejto chvíli ešte nevýznamná osoba (z hľadiska enc. významnosti), čo sa časom samozrejme môže zmeniť --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:24, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} základnú úroveň encyklopedickej významnosti dosiahol ako študent podľa mňa ale vzhľadom na hraničnú významnosť sa v kontexte záujmu maloletého prezentovaného rodičom prikláňam k mazaniu --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 11:24, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} nateraz neencyklopedické.--[[Redaktor:Scholastikos|&lt;span style=&quot;color:#8B2252;font-weight:bold&quot;&gt;Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold&quot;&gt;disk.&lt;/span&gt;]]) 09:07, 9. júl 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] prosím, o urgent úpravu, ja som nevidel ten príspevok rodiča. Tu nie je o čom diskutovať ani hlasovať, neviem aké sú možnosti zmazania z histórie. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 08:24, 7. júl 2026 (UTC)
:{{re|IronLiberty|s=1}} Zmazania čoho? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:29, 7. júl 2026 (UTC)
::Článku. Treba ho zmazať, žiada o to zákonný zástupca. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 08:33, 7. júl 2026 (UTC)
:::Nie som si vedomý, že by to tu patrilo medzi relevantné dôvody na mazanie článkov (na žiadosť). Ak sa v hlasovaní dospeje, že nespĺňa tunajšie kritériá, bude štandardne zmazaný. Inak sa na informácie v ňom vzťahujú bežné kritériá, tzn. čo je doložiteľné verejne dostupným spoľahlivým zdrojom (a relevantné pre biografický článok), to nevidím žiaden dôvod na žiadosť odmazávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:36, 7. júl 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>dra9akxbw2m2z8ohs7ptu04u4zbpx6q</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244850</id>
      <parentid>8244800</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T10:37:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>/* Adam Dacho */ za</comment>
      <origin>8244850</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3690" sha1="tl0esv38jwzm2oqxz55r4qxb1qj5wcw" xml:space="preserve">== [[Adam Dacho]] ==
Polemiky ohľadom encyklopedickej významnosti + výhrady rodičov k uvádzaniu osobných údajov (napriek tomu, že sú z verejne dostupných spoľahlivých zdrojov). Viď aj [[Diskusia s redaktorom:Randymonkey09|diskusia]]. Ping [[Redaktor:Randymonkey09|Randymonkey09]], [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]], [[Redaktor:~2026-38555-74|~2026-38555-74]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:13, 7. júl 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Zatiaľ to na mňa pôsobí skôr ako promo, dal by som tomu ešte čas... Nie žeby ho „nikto nepoznal“ ale na encyklopedickú / wikipedickú významnosť to ešte nevidím. Niektoré sekcie by som buť skrátil alebo odmazal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:47, 7. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} nepostačujúca encyklopedická významnosť, tvorcov podcastov je na milú Jarmilu,  zbytočné ťahanice po diskusiách.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:31, 7. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} nedosiahnutá enc. významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:33, 7. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} na jednej strane som zásadne proti vytváraniu precedensov odmazávaním informácií na žiadosť, na druhú stranu som za zmazanie, podľa mňa v tejto chvíli ešte nevýznamná osoba (z hľadiska enc. významnosti), čo sa časom samozrejme môže zmeniť --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:24, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} základnú úroveň encyklopedickej významnosti dosiahol ako študent podľa mňa ale vzhľadom na hraničnú významnosť sa v kontexte záujmu maloletého prezentovaného rodičom prikláňam k mazaniu --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 11:24, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} nateraz neencyklopedické.--[[Redaktor:Scholastikos|&lt;span style=&quot;color:#8B2252;font-weight:bold&quot;&gt;Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold&quot;&gt;disk.&lt;/span&gt;]]) 09:07, 9. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} Stránku som [[Specia:Diff/8242022|2.7. označil]] za nevýznamnú a na tom trvám. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:37, 9. júl 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] prosím, o urgent úpravu, ja som nevidel ten príspevok rodiča. Tu nie je o čom diskutovať ani hlasovať, neviem aké sú možnosti zmazania z histórie. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 08:24, 7. júl 2026 (UTC)
:{{re|IronLiberty|s=1}} Zmazania čoho? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:29, 7. júl 2026 (UTC)
::Článku. Treba ho zmazať, žiada o to zákonný zástupca. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 08:33, 7. júl 2026 (UTC)
:::Nie som si vedomý, že by to tu patrilo medzi relevantné dôvody na mazanie článkov (na žiadosť). Ak sa v hlasovaní dospeje, že nespĺňa tunajšie kritériá, bude štandardne zmazaný. Inak sa na informácie v ňom vzťahujú bežné kritériá, tzn. čo je doložiteľné verejne dostupným spoľahlivým zdrojom (a relevantné pre biografický článok), to nevidím žiaden dôvod na žiadosť odmazávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:36, 7. júl 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>tl0esv38jwzm2oqxz55r4qxb1qj5wcw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tn Live</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752448</id>
    <revision>
      <id>8244602</id>
      <parentid>8244568</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:54:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>urgent</comment>
      <origin>8244602</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3708" sha1="dze87uuchlcw2qi5u90c4df6mbj8er0" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260708}}
'''Tnlive.sk''' je slovenský spravodajský a publicistický webový portál, ktorý prevádzkuje spoločnosť [[MARKÍZA - SLOVAKIA|MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o.]] Portál vznikol ako priame pokračovanie pôvodného spravodajského webu [[TVNOVINY.sk]], ktorý bol kompletne presmerovaný na novú doménu tnlive.sk&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hrnčárová | meno = Katarína | titul = Veľká zmena v Markíze: Tvnoviny.sk definitívne končia, nahrádza ich nová značka | url = https://medialne.trend.sk/internet/velka-zmena-markize-tvnoviny-sk-definitivne-koncia-nahradza-ich-nova-znacka | dátum vydania = 2026-06-02 | dátum prístupu = 2026-07-08}}&lt;/ref&gt;. Web bol v tejto podobe oficiálne spustený [[30. máj|30. mája]] [[2026]] v rámci celkovej digitálnej transformácie a rebrandingu spravodajstva Televízie Markíza.

Web funguje ako multimediálna platforma, ktorá kombinuje denné textové spravodajstvo, videoarchív a celodenné živé internetové vysielanie (stream).

== Dejiny a migrácia ==
Portál tnlive.sk koncepčne nadviazal na dlhoročnú prevádzku webu TVNOVINY.sk. K samotnej technickej migrácii a preklopeniu celej databázy článkov vrátane nastavenia plošných presmerovaní (301 redirect) z pôvodnej domény na adresu tnlive.sk došlo 30. mája 2026. Zámerom tejto zmeny bolo zjednotiť textovú žurnalistiku s novým formátom živého online vysielania pod jednu digitálnu značku.

Samotný video formát živého vysielania pod názvom TN live predstavil generálny riaditeľ skupiny Markíza Peter Gažík už v júni 2025 ako reakciu na prebiehajúcu digitalizáciu tradičných médií&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV Markíza spustí spravodajský projekt TN live už v pondelok | url = https://www.aktuality.sk/clanok/Kxd60Ve/tv-markiza-spusti-spravodajsky-projekt-tn-live-uz-v-pondelok/ | dátum vydania = 2026-06-03 | dátum prístupu = 2026-07-08 | vydavateľ = Aktuality}}&lt;/ref&gt;. Srdcom projektu sa stalo nové hybridné štúdio v sídle televízie v Záhorskej Bystrici.

== Štruktúra a obsah portálu ==
Portál je rozdelený do niekoľkých hlavných sekcií, ktoré pokrývajú denné spravodajstvo a publicistiku:
* '''Spravodajstvo:''' Kontinuálne textové a obrazové spravodajstvo z domova, zo zahraničia, ekonomiky a regiónov, ktoré tvorí redakcia Tn live.
* '''Živé vysielanie (TN live stream):''' Integrovaný prehrávač pre kontinuálne online vysielanie, ktoré prináša živé vstupy, mimoriadne relácie a diskusie (najmä počas pracovných dní v čase od 9:00 do 20:00).
* '''Videoarchív a relácie:''' Sekcia pre videoobsah na vyžiadanie (VOD), kde používatelia nájdu jednotlivé reportáže, zostrihy a záznamy exkluzívnych online relácií.
* '''Tematické subportály:''' Špecializovaný obsah vrátane sekcie o vesmíre a technológiách, motoristického bloku so zameraním na [[Formula 1]], či publicistických formátov ako ''Úspešní'' a investigatívnych reportáží Kristíny Kövešovou.

== Dostupnosť ==
Vysielanie a archív príspevkov sú dostupné bezplatne prostredníctvom webového portálu a pre predplatiteľov v rámci streamovacej služby [[Voyo]], s ktorou je web technologicky prepojený. Vybrané príspevky a zostrihy sú publikované aj na oficiálnych sociálnych sieťach a YouTube kanáli Televízie Markíza.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[TVNOVINY.sk]]
* [[Televízne noviny (Televízia Markíza)]]
* [[MARKÍZA - SLOVAKIA]]
* [[Voyo]]
* [https://tnlive.sk/ Tnlive.sk]

[[Kategória:Slovenské spravodajské webové stránky]]
[[Kategória:Televízia Markíza]]</text>
      <sha1>dze87uuchlcw2qi5u90c4df6mbj8er0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Ing. Július Buchta, MBA</title>
    <ns>2</ns>
    <id>752469</id>
    <revision>
      <id>8244688</id>
      <parentid>8244411</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:33:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ing. Július Buchta, MBA</username>
        <id>220066</id>
      </contributor>
      <comment>Zmena užívateľského mena</comment>
      <origin>8244688</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8" sha1="p63yhqld9jhy9849iq3j5ovvnhb9xxe" xml:space="preserve">Burritox</text>
      <sha1>p63yhqld9jhy9849iq3j5ovvnhb9xxe</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Genocída v Gaze</title>
    <ns>4</ns>
    <id>752478</id>
    <revision>
      <id>8244773</id>
      <parentid>8244574</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T07:33:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IronLiberty</username>
        <id>280078</id>
      </contributor>
      <comment>/* Za */ IronLiberty</comment>
      <origin>8244773</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2172" sha1="g1oynz8vgcu8flbkdjwawuqra8bcgzq" xml:space="preserve">== [[Genocída v Gaze]] ==

Strojovo preložená [[Wikipédia:Neutrálny uhol pohľadu|PoV]] „definícia“, založená ako crosswiki spam [https://guc.toolforge.org/?by=date&amp;user=%D8%AC%D9%88%D8%AF%D8%AA] aktivistom, blokovaným na viacerých projektoch [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:CentralAuth/%D8%AC%D9%88%D8%AF%D8%AA]. V rámci lehoty urgentu bez úpravy do neutrálnejšej podoby. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:16, 8. júl 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}}, v zmysle návrhu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:16, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}}, masové zakladanie, strojový preklad. Plus pochybujem o neutralite. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:20, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}}, nepochybujem o významnosti témy, treba ju ale spracovať normálne v jazyku slovenskej wikipédie. Toto je podľa mňa štandardný urgent, ak nebol opravený zmazať. Najprv by sa malo začať článkom [[vojna v pásme Gazy]], atď.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 07:57, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} dôležitý článok, ale v tejto forme som za zmazanie --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:25, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} Chýbajú základné fakty, kontext a genéza k citlivej a komplexnej téme, podľa infa vyššie aktivizmus --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 11:25, 8. júl 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===
Ak má niekto ambíciu spracovať tému seriózne, je podľa mňa lepšie článok zmazať a založiť znova. Príde mi principiálne mimoriadne zlý precedens akceptovať aktivistické pretláčanie článkov natrúsených takto hromadne na N projektov niekým, komu zjavne nejde ani o neutrálne spracovanie, ani netuší nič o jazykoch, v ktorých to na projekty chŕli. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:22, 8. júl 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>g1oynz8vgcu8flbkdjwawuqra8bcgzq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244801</id>
      <parentid>8244773</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:14:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Za */ +</comment>
      <origin>8244801</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2317" sha1="3tzphvkzo7du3sv37flohqwmjxoccc2" xml:space="preserve">== [[Genocída v Gaze]] ==

Strojovo preložená [[Wikipédia:Neutrálny uhol pohľadu|PoV]] „definícia“, založená ako crosswiki spam [https://guc.toolforge.org/?by=date&amp;user=%D8%AC%D9%88%D8%AF%D8%AA] aktivistom, blokovaným na viacerých projektoch [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:CentralAuth/%D8%AC%D9%88%D8%AF%D8%AA]. V rámci lehoty urgentu bez úpravy do neutrálnejšej podoby. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:16, 8. júl 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}}, v zmysle návrhu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:16, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}}, masové zakladanie, strojový preklad. Plus pochybujem o neutralite. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:20, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}}, nepochybujem o významnosti témy, treba ju ale spracovať normálne v jazyku slovenskej wikipédie. Toto je podľa mňa štandardný urgent, ak nebol opravený zmazať. Najprv by sa malo začať článkom [[vojna v pásme Gazy]], atď.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 07:57, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} dôležitý článok, ale v tejto forme som za zmazanie --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:25, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} Chýbajú základné fakty, kontext a genéza k citlivej a komplexnej téme, podľa infa vyššie aktivizmus --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 11:25, 8. júl 2026 (UTC)
# {{Za}} Radšej nanovo založiť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:14, 9. júl 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===
Ak má niekto ambíciu spracovať tému seriózne, je podľa mňa lepšie článok zmazať a založiť znova. Príde mi principiálne mimoriadne zlý precedens akceptovať aktivistické pretláčanie článkov natrúsených takto hromadne na N projektov niekým, komu zjavne nejde ani o neutrálne spracovanie, ani netuší nič o jazykoch, v ktorých to na projekty chŕli. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:22, 8. júl 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>3tzphvkzo7du3sv37flohqwmjxoccc2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Matej Horník</title>
    <ns>3</ns>
    <id>752484</id>
    <revision>
      <id>8244596</id>
      <timestamp>2026-07-08T12:45:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vitajte na Wikipédii! */ nová sekcia</comment>
      <origin>8244596</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3492" sha1="d9ql3mcmmy83lq1s8vx9ijet7u47rhd" xml:space="preserve">== Vitajte na Wikipédii! ==

{| width=&quot;100%&quot; cellspacing=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;6&quot; style=&quot;background: #faf6ed; border: 1px solid #faecc8;&quot;
|-
| colspan=&quot;4&quot; style=&quot;background: #faecc8;&quot; |[[Súbor:Tournesol.png|43px|link=]]&lt;big&gt;'''Ahoj, {{PAGENAME}}.''' [[Wikipédia:Vitajte vo Wikipédii|Vítame Ťa]] v slovenskej [[Wikipédia|Wikipédii]]! / Welcome to the Slovak Wikipedia!&lt;/big&gt;
|-
| colspan=&quot;4&quot; |[[Slovenská Wikipédia]] je [[slovenčina|slovenská]] jazyková verzia [[Wikipédia|Wikipédie]], ktorá vznikla v [[október|októbri]] [[2003]] a k dnešnému dňu má '''{{NUMBEROFARTICLES}}''' článkov.

Začal(a) si dobre a si na najlepšej ceste [[Wikipédia:Váš prvý článok|začať prispievať]] a pridávať množstvo dobrých článkov. Ďakujeme za Tvoj prínos k tvorbe encyklopédie a tešíme sa na spoluprácu. Veríme, že sa nám bude dobre spolu pracovať a že sa tu budeš medzi ostatnými cítiť príjemne. {{#switch:
|nie |regnie= {{Vitajte/regnie}}
|#default |regáno = {{Vitajte/regáno}} 
}}

Odporúčame Ti, aby si si prečítal/a nasledujúce stránky, ktoré Ti uľahčia prácu pri Tvojom upravovaní:
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Gnome-help.svg|32px|link=]]
| [[Wikipédia:Príručka|'''Príručka''']]
| align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Sandbox.png|32px|link=]]
| width=&quot;38%&quot; | [[Wikipédia:Pieskovisko|'''Pieskovisko''']]&lt;/br&gt;&lt;small&gt; (miesto pre experimenty)
&lt;/small&gt;
|-
| width=&quot;8%&quot;  align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Gtk-dialog-info.svg|32px|link=]]
| [[Pomoc:Obsah|'''Obsah Pomocníka''']]
| align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Coffee cup flat.svg|32px|link=]] 
| [[Wikipédia:Kaviareň|'''Kaviareň''']]&lt;br&gt;&lt;small&gt;(diskusia redaktorov)&lt;/small&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Súbor:QA_icon.svg|link=|32px]]
| [[Wikipédia:Často kladené otázky|'''Často kladené otázky''']]
| width=&quot;8%&quot;  align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Unesco Cultural Heritage logo.svg|link=|32px]]
| [[Wikipédia:Päť pilierov|'''Päť pilierov Wikipédie''']]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Crystal Clear app kedit.png|link=|32px]]
| [[Pomoc:Wikitext|'''Wikitext''']]
| align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Nuvola apps important yellow.svg|link=|32px]]
| [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|'''Čo Wikipédia nie je''']]
|-
| colspan=&quot;4&quot; style=&quot;border-top:2px solid #faecc8;&quot; |

Na [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusných stránkach]] sa '''vždy podpisuj''': stačí napísať 4&amp;#160;vlnovky &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo ich vložiť kliknutím na ikonu [[File:OOjs UI icon signature-ltr.svg|25px|link=]] v&amp;#160;[[Pomoc:Panel nástrojov|lište]] nad oknom na úpravu. 

Naopak [[Wikipédia:Článok|články]] sa '''nikdy nepodpisujú'''.
|-
| colspan=&quot;4&quot; style=&quot;border-top:2px solid #faecc8;&quot; |

Tak ešte raz vitaj a ďakujeme za Tvoje príspevky. Dúfame, že sa tu uvidíme často. {{#if:|&lt;br&gt;Za uvítací výbor: [[Redaktor:{{{redaktor}}}|{{{redaktor}}}]]}}
----
If you have questions, comments, or something is not clear to you, or if you would like to know something about the Slovak Wikipedia, look at the [[Wikipédia:Veľvyslanectvo|Slovak Wikiembassy]], where someone might even help you in your language :).
|} --&lt;font face=&quot;Segoe UI&quot;&gt;'''[[Redaktor:Henryk Siuda|&lt;span style=&quot;color:navy&quot;&gt;Henryk Siuda&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|&lt;span style=&quot;color:green&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|&lt;span style=&quot;color:maroon&quot;&gt;príspevky&lt;/span&gt;]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|&lt;span style=&quot;color:blue&quot;&gt;mail&lt;/span&gt;]])'''&lt;/font&gt; 12:45, 8. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>d9ql3mcmmy83lq1s8vx9ijet7u47rhd</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244603</id>
      <parentid>8244596</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T12:56:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <origin>8244603</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3773" sha1="d7bxs2m0yqpf05lt39ga0y85l0aaz30" xml:space="preserve">{| width=&quot;100%&quot; cellspacing=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;6&quot; style=&quot;background: #faf6ed; border: 1px solid #faecc8;&quot;
|-
| colspan=&quot;4&quot; style=&quot;background: #faecc8;&quot; |[[Súbor:Tournesol.png|43px|link=]]&lt;big&gt;'''Ahoj, {{PAGENAME}}.''' [[Wikipédia:Vitajte vo Wikipédii|Vítame Ťa]] v slovenskej [[Wikipédia|Wikipédii]]! / Welcome to the Slovak Wikipedia!&lt;/big&gt;
|-
| colspan=&quot;4&quot; |[[Slovenská Wikipédia]] je [[slovenčina|slovenská]] jazyková verzia [[Wikipédia|Wikipédie]], ktorá vznikla v [[október|októbri]] [[2003]] a k dnešnému dňu má '''{{NUMBEROFARTICLES}}''' článkov.

Začal(a) si dobre a si na najlepšej ceste [[Wikipédia:Váš prvý článok|začať prispievať]] a pridávať množstvo dobrých článkov. Ďakujeme za Tvoj prínos k tvorbe encyklopédie a tešíme sa na spoluprácu. Veríme, že sa nám bude dobre spolu pracovať a že sa tu budeš medzi ostatnými cítiť príjemne. {{#switch:
|nie |regnie= {{Vitajte/regnie}}
|#default |regáno = {{Vitajte/regáno}} 
}}

Odporúčame Ti, aby si si prečítal/a nasledujúce stránky, ktoré Ti uľahčia prácu pri Tvojom upravovaní:
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Gnome-help.svg|32px|link=]]
| [[Wikipédia:Príručka|'''Príručka''']]
| align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Sandbox.png|32px|link=]]
| width=&quot;38%&quot; | [[Wikipédia:Pieskovisko|'''Pieskovisko''']]&lt;/br&gt;&lt;small&gt; (miesto pre experimenty)
&lt;/small&gt;
|-
| width=&quot;8%&quot;  align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Gtk-dialog-info.svg|32px|link=]]
| [[Pomoc:Obsah|'''Obsah Pomocníka''']]
| align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Coffee cup flat.svg|32px|link=]] 
| [[Wikipédia:Kaviareň|'''Kaviareň''']]&lt;br&gt;&lt;small&gt;(diskusia redaktorov)&lt;/small&gt;
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Súbor:QA_icon.svg|link=|32px]]
| [[Wikipédia:Často kladené otázky|'''Často kladené otázky''']]
| width=&quot;8%&quot;  align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Unesco Cultural Heritage logo.svg|link=|32px]]
| [[Wikipédia:Päť pilierov|'''Päť pilierov Wikipédie''']]
|-
| align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Crystal Clear app kedit.png|link=|32px]]
| [[Pomoc:Wikitext|'''Wikitext''']]
| align=&quot;right&quot; | [[Súbor:Nuvola apps important yellow.svg|link=|32px]]
| [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|'''Čo Wikipédia nie je''']]
|-
| colspan=&quot;4&quot; style=&quot;border-top:2px solid #faecc8;&quot; |

Na [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusných stránkach]] sa '''vždy podpisuj''': stačí napísať 4&amp;#160;vlnovky &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; alebo ich vložiť kliknutím na ikonu [[File:OOjs UI icon signature-ltr.svg|25px|link=]] v&amp;#160;[[Pomoc:Panel nástrojov|lište]] nad oknom na úpravu. 

Naopak [[Wikipédia:Článok|články]] sa '''nikdy nepodpisujú'''.
|-
| colspan=&quot;4&quot; style=&quot;border-top:2px solid #faecc8;&quot; |

Tak ešte raz vitaj a ďakujeme za Tvoje príspevky. Dúfame, že sa tu uvidíme často. {{#if:|&lt;br&gt;Za uvítací výbor: [[Redaktor:{{{redaktor}}}|{{{redaktor}}}]]}}
----
If you have questions, comments, or something is not clear to you, or if you would like to know something about the Slovak Wikipedia, look at the [[Wikipédia:Veľvyslanectvo|Slovak Wikiembassy]], where someone might even help you in your language :).
|} --&lt;font face=&quot;Segoe UI&quot;&gt;'''[[Redaktor:Henryk Siuda|&lt;span style=&quot;color:navy&quot;&gt;Henryk Siuda&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|&lt;span style=&quot;color:green&quot;&gt;diskusia&lt;/span&gt;]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|&lt;span style=&quot;color:maroon&quot;&gt;príspevky&lt;/span&gt;]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|&lt;span style=&quot;color:blue&quot;&gt;mail&lt;/span&gt;]])'''&lt;/font&gt; 12:45, 8. júl 2026 (UTC)

{{Urgentne upraviť autor|Tn Live}} 
Ahoj, treba doplniť referencie, pozrieť wikilinky, kategórie, doplniť infobox...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:55, 8. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>d7bxs2m0yqpf05lt39ga0y85l0aaz30</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Devínske jazero (chránený areál)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752485</id>
    <revision>
      <id>8244601</id>
      <timestamp>2026-07-08T12:54:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>Nová stránka</comment>
      <origin>8244601</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3538" sha1="oczjcf2c3ubc1i09fqe2altgf7by9i7" xml:space="preserve">{{Geobox | Protected Area
| map_caption     = Poloha v rámci Slovenska  
| map_locator     = Slovensko-reliéf
| map1_caption    = Poloha v rámci Bratislavského kraja
| map1_locator    = Bratislavský kraj
| country         = Slovensko
| country_flag    = 1
| region          = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]]
| district        = [[Malacky (okres)|Malacky]]
| municipality    = Borinka
| municipality1   = Stupava
| municipality2   = Vysoká pri Morave
| category        = [[Chránený areál]]
| name            = Devínske jazero
| image           = 
| image_caption   = 
| established     = 27. 1. 2021
| established1      = 
| established1_type = posledná novelizácia
| code = 1262
| management = ŠOP - S-CHKO Záhorie
| area = 12.68899
| commons = 
| lat_d = 48.28673
| long_d = 16.93336
| range = Borská nížina
}}

'''Devínske jazero''' je [[chránený areál]] v správe štátnej ochrany prírody Záhorie.

Nachádza sa v katastrálnom území obcí [[Borinka]], [[Vysoká pri Morave]] a mesta [[Stupava]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava (7. vydanie, 2023)
 | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023
 | vydavateľ = CBS
 | miesto = Banská Bystrica
 | dátum vydania = 2023
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; v [[Malacky (okres)|okrese Malacky]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku 2021 na rozlohe 1268,899 ha, z toho patrí 247,9438 ha do ''Zóny A'' s 5. stupňom ochrany a pre zvyšok v ''Zóne C'' platí 3.stupeň. Ochranné pásmo nebolo určené. Chránené územie sa nachádza v [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|Chránenej krajinnej oblasti Záhorie]].&lt;ref&gt;{{ŠZOCHČPSR|1262}}&lt;/ref&gt;

Predmetom ochrany sú: ''Biotopy európskeho významu: Vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy (91E0), [[Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy]] (91F0), ligotrofné až mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletra uniflorae alebo Isoeto-nanojuncetea (3130), Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150), Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p.p. a Bidention p.p. (3270), Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi (6440) a Nížinné a podhorské kosné lúky (6510). Biotopy národného významu: Vegetácia vysokých ostríc, Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek a Vŕbové kroviny stojatých vôd. Biotopy druhov živočíchov a rastlín európskeho a národného významu. Predmetom ochrany je aj komplex významných anorganických javov vzniknutých činnosťou rieky nížinného typu a komplex aluviálnych lúk a lužných lesov, mŕtvych ramien a riečnych terás.''

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{ŠZOCHČPSR odkaz|1262}}
* [https://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
* [https://mapy.hiking.sk/?x=16.9334&amp;y=48.2867&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Borská nížina}}

[[Kategória:Chránené areály na Slovensku]]
[[Kategória:Chránená krajinná oblasť Záhorie]]
[[Kategória:Chránené územia v okrese Malacky]]
[[Kategória:Borinka]]
[[Kategória:Vysoká pri Morave]]
[[Kategória:Malacky]]
[[Kategória:Borská nížina]]</text>
      <sha1>oczjcf2c3ubc1i09fqe2altgf7by9i7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Stepan.bartyzal</title>
    <ns>2</ns>
    <id>752486</id>
    <revision>
      <id>8244632</id>
      <timestamp>2026-07-08T15:36:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Stepan.bartyzal</username>
        <id>299857</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „Som vo vzťahu k firme '''Recruitis.io s.r.o.''', ktorú zastupujem, a mám teda v zmysle [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konfliktu záujmov]] konflikt pri úprave článkov o tejto firme a súvisiacich témach. V súlade s podmienkami používania Nadácie Wikimedia túto skutočnosť týmto zverejňujem.  ~~~~“</comment>
      <origin>8244632</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="431" sha1="09vd2665n2u3ksxgqkp4wh1v12r9e7t" xml:space="preserve">Som vo vzťahu k firme '''Recruitis.io s.r.o.''', ktorú zastupujem, a mám teda v zmysle [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konfliktu záujmov]] konflikt pri úprave článkov o tejto firme a súvisiacich témach. V súlade s podmienkami používania Nadácie Wikimedia túto skutočnosť týmto zverejňujem.

[[Redaktor:Stepan.bartyzal|Stepan.bartyzal]] ([[Diskusia s redaktorom:Stepan.bartyzal|diskusia]]) 15:36, 8. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>09vd2665n2u3ksxgqkp4wh1v12r9e7t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Recruitis.io</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752487</id>
    <revision>
      <id>8244634</id>
      <timestamp>2026-07-08T15:53:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Stepan.bartyzal</username>
        <id>299857</id>
      </contributor>
      <comment>Založenie článku o firme recruitis.io a rovnomennom produkte ATS (Applicant Tracking System) Recruitis.</comment>
      <origin>8244634</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6164" sha1="b884whn32h1j815t2f567svo6rq7gwo" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti = Recruitis.io
| Logo =
| Právna forma = Spoločnosť s ručením obmedzeným
| Založená = 2007 (ako Český trh práce s.r.o.)
| Sídlo = [[Hradec Králové]], [[Česko]]
| Zakladateľ = Štěpán Bartyzal
| Oblasť podnikania = [[Softvér]], [[Ľudské zdroje]]
| Produkty = Recruitis (ATS), Onbee
| Majiteľ = Štěpán Bartyzal, [[Seyfor]]
| Webová stránka = {{URL|https://www.recruitis.io}}
}}

'''Recruitis.io''' je český [[náborový softvér]] typu [[Applicant Tracking System]] (ATS, systém na sledovanie uchádzačov) a rovnomenná spoločnosť so sídlom v meste [[Hradec Králové]] v [[Česko|Česku]]. Softvér slúži firmám na správu náboru – združuje odpovede z pracovných portálov a kariérnych stránok na jedno miesto a prevádza uchádzača výberovým konaním.&lt;ref name=&quot;web&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Recruitis.io – náborový softvér (ATS) | url = https://www.recruitis.io/ | vydavateľ = Recruitis.io s.r.o. | dátum prístupu = 2026-07-07}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Spoločnosť vznikla v roku 2007 pod názvom '''Český trh práce s.r.o.''' Náborový softvér Recruitis bol uvedený na trh okolo roku 2017. V roku 2019 firma usporiadala kampaň na českej crowdfundingovej platforme Fundlift.&lt;ref name=&quot;lupa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náborový startup Recruitis hledá investory na Fundliftu, peníze do něj vloží i Martin Rozhoň | periodikum = Lupa.cz | url = https://www.lupa.cz/aktuality/naborovy-startup-recruitis-hleda-investory-na-fundliftu-penize-do-nej-vlozi-i-martin-rozhon/ | dátum = 2019-04-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;cc2019&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zakladatel Vivantisu Martin Rozhoň investuje do náborového startupu Recruitis | periodikum = CzechCrunch | url = https://cc.cz/2019/04/zakladatel-vivantisu-martin-rozhon-investuje-do-naboroveho-startupu-recruitis-stepana-bartyzala/ | dátum = 2019-04-17}}&lt;/ref&gt;
V júli 2024 získala česká technologická skupina [[Seyfor]] približne 38 % podiel v Recruitise; zakladateľ Štěpán Bartyzal zostal generálnym riaditeľom a väčšinovým vlastníkom.&lt;ref name=&quot;cc2024&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cíglerův Seyfor jde díky nákupům za 100 milionů do oblasti HR | periodikum = CzechCrunch | url = https://cc.cz/technologicka-skupina-martina-ciglera-jde-nove-do-hr-diky-dvema-nakupum-za-vice-nez-100-milionu/ | dátum = 2024-07-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;forbes&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seyfor na nákupech. Za sto milionů dokončil akvizice v softwarových firmách | periodikum = Forbes | url = https://forbes.cz/seyfor-na-nakupech-za-sto-milionu-dokoncil-akvizice-v-softwarovych-firmach/ | dátum = 2024}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;e15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český Seyfor kupuje dodavatele Rohlíku či Seznamu | periodikum = E15 | url = https://www.e15.cz/byznys/cigler-a-sandberg-vstupuji-do-noveho-byznysu-seyfor-kupuje-dodavatele-rohliku-ci-seznamu-1416942 | dátum = 2024}}&lt;/ref&gt;

== Produkt ==
Recruitis je cloudový [[Applicant Tracking System|systém na sledovanie uchádzačov]] dostupný cez webové rozhranie a mobilnú aplikáciu. Umožňuje hromadné zverejňovanie pracovných inzerátov na portály (multiposting), správu databázy uchádzačov, automatizáciu náboru a je lokalizovaný do viacerých jazykov.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

=== Lokalizácia a dostupnosť ===
Používateľské rozhranie aplikácie možno prepnúť do dvanástich jazykov: češtiny, angličtiny, slovenčiny, nemčiny, rumunčiny, bulharčiny, maďarčiny, poľštiny, slovinčiny, srbčiny, chorvátčiny a taliančiny. Systém sa integruje so slovenským pracovným portálom [[Profesia|Profesia.sk]] a s portálmi v ďalších krajinách strednej Európy – napríklad slovinským MojeDelo.com, maďarským Profession.hu, poľským pracuj.pl, rumunským eJobs.ro a bulharským Jobs.bg – ako aj s medzinárodnými službami [[LinkedIn]] a [[Indeed]], prostredníctvom ktorých Recruitis obsluhuje aj [[Kanada|kanadský]] trh.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;portaly&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraničné pracovné portály | url = https://help.recruitis.io/napoveda/clanek/zahranicni-pracovni-portaly/ | vydavateľ = Recruitis.io s.r.o. | dátum prístupu = 2026-07-07}}&lt;/ref&gt;

=== Licenčný model ===
Recruitis je licencovaný paušálne bez obmedzenia počtu používateľov, na rozdiel od riešení spoplatňujúcich jednotlivé účty. Vďaka tomu býva nasadzovaný vo veľkých organizáciách, korporáciách a vo [[verejná správa|verejnej správe]], zostáva však použiteľný aj pre malé tímy hľadajúce jednoduchý a používateľsky prívetivý nástroj.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

=== Funkcie ===
Medzi hlavné funkcie patria:
* napojenie na [[LinkedIn]] umožňujúce sťahovanie profilov kandidátov do systému;
* automatické spracovanie (parsing) životopisov;
* nastaviteľný priebeh náboru (workflow) pre jednotlivé pozície;
* nástroje na spoluprácu s náborovými manažérmi, ktoré prevádzkovateľ označuje za hlavný odlišujúci prvok systému;
* obojsmerná synchronizácia s kalendármi [[Microsoft Outlook]] a [[Kalendár Google|Google]] a tvorba rezervačných odkazov pre kandidátov;
* firemný referral program;
* tvorba firemných kariérnych stránok.

Podľa údajov prevádzkovateľa softvér používa vyše 8 000 používateľov; medzi referenčnými zákazníkmi firma uvádza napríklad Decathlon, Notino, T-Mobile či Allwyn.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

== Integrácie ==
Recruitis sa prepája s ďalšími službami, medzi ktoré patria [[Google]] (jednotné prihlásenie SSO, [[Kalendár Google|Kalendár]], [[Gmail]]), [[Microsoft]] ([[Microsoft Outlook|Outlook]] a jeho kalendár, [[Microsoft Azure|Azure]] SSO), [[Slack]], [[SAP SuccessFactors]] a [[Zapier]]; k dispozícii je aj [[REST]] API.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

== Odkazy ==
=== Referencie ===
{{Referencie}}

=== Externé odkazy ===
* {{Oficiálna stránka|https://www.recruitis.io}}

[[Kategória:České softvérové firmy]]
[[Kategória:Softvér pre ľudské zdroje]]</text>
      <sha1>b884whn32h1j815t2f567svo6rq7gwo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244635</id>
      <parentid>8244634</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T15:56:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Stepan.bartyzal</username>
        <id>299857</id>
      </contributor>
      <comment>Založenie článku o firme recruitis.io a rovnomennom produkte ATS (Applicant Tracking System) Recruitis.</comment>
      <origin>8244635</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6181" sha1="f8qocv6m1jbwuqklvcvr3rolvam3uwh" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti = Recruitis.io
| Logo =
| Právna forma = Spoločnosť s ručením obmedzeným
| Založená = 2007 (ako Český trh práce s.r.o.)
| Sídlo = [[Hradec Králové]]
| Štát sídla = [[Česko]]
| Zakladateľ = Štěpán Bartyzal
| Oblasť podnikania = [[Softvér]], [[Ľudské zdroje]]
| Produkty = Recruitis (ATS), Onbee
| Majiteľ = Štěpán Bartyzal, [[Seyfor]]
| Webová stránka = {{URL|https://www.recruitis.io}}
}}

'''Recruitis.io''' je český [[náborový softvér]] typu [[Applicant Tracking System]] (ATS, systém na sledovanie uchádzačov) a rovnomenná spoločnosť so sídlom v meste [[Hradec Králové]] v [[Česko|Česku]]. Softvér slúži firmám na správu náboru – združuje odpovede z pracovných portálov a kariérnych stránok na jedno miesto a prevádza uchádzača výberovým konaním.&lt;ref name=&quot;web&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Recruitis.io – náborový softvér (ATS) | url = https://www.recruitis.io/ | vydavateľ = Recruitis.io s.r.o. | dátum prístupu = 2026-07-07}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Spoločnosť vznikla v roku 2007 pod názvom '''Český trh práce s.r.o.''' Náborový softvér Recruitis bol uvedený na trh okolo roku 2017. V roku 2019 firma usporiadala kampaň na českej crowdfundingovej platforme Fundlift.&lt;ref name=&quot;lupa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náborový startup Recruitis hledá investory na Fundliftu, peníze do něj vloží i Martin Rozhoň | periodikum = Lupa.cz | url = https://www.lupa.cz/aktuality/naborovy-startup-recruitis-hleda-investory-na-fundliftu-penize-do-nej-vlozi-i-martin-rozhon/ | dátum = 2019-04-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;cc2019&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zakladatel Vivantisu Martin Rozhoň investuje do náborového startupu Recruitis | periodikum = CzechCrunch | url = https://cc.cz/2019/04/zakladatel-vivantisu-martin-rozhon-investuje-do-naboroveho-startupu-recruitis-stepana-bartyzala/ | dátum = 2019-04-17}}&lt;/ref&gt;
V júli 2024 získala česká technologická skupina [[Seyfor]] približne 38 % podiel v Recruitise; zakladateľ Štěpán Bartyzal zostal generálnym riaditeľom a väčšinovým vlastníkom.&lt;ref name=&quot;cc2024&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cíglerův Seyfor jde díky nákupům za 100 milionů do oblasti HR | periodikum = CzechCrunch | url = https://cc.cz/technologicka-skupina-martina-ciglera-jde-nove-do-hr-diky-dvema-nakupum-za-vice-nez-100-milionu/ | dátum = 2024-07-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;forbes&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seyfor na nákupech. Za sto milionů dokončil akvizice v softwarových firmách | periodikum = Forbes | url = https://forbes.cz/seyfor-na-nakupech-za-sto-milionu-dokoncil-akvizice-v-softwarovych-firmach/ | dátum = 2024}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;e15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český Seyfor kupuje dodavatele Rohlíku či Seznamu | periodikum = E15 | url = https://www.e15.cz/byznys/cigler-a-sandberg-vstupuji-do-noveho-byznysu-seyfor-kupuje-dodavatele-rohliku-ci-seznamu-1416942 | dátum = 2024}}&lt;/ref&gt;

== Produkt ==
Recruitis je cloudový [[Applicant Tracking System|systém na sledovanie uchádzačov]] dostupný cez webové rozhranie a mobilnú aplikáciu. Umožňuje hromadné zverejňovanie pracovných inzerátov na portály (multiposting), správu databázy uchádzačov, automatizáciu náboru a je lokalizovaný do viacerých jazykov.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

=== Lokalizácia a dostupnosť ===
Používateľské rozhranie aplikácie možno prepnúť do dvanástich jazykov: češtiny, angličtiny, slovenčiny, nemčiny, rumunčiny, bulharčiny, maďarčiny, poľštiny, slovinčiny, srbčiny, chorvátčiny a taliančiny. Systém sa integruje so slovenským pracovným portálom [[Profesia|Profesia.sk]] a s portálmi v ďalších krajinách strednej Európy – napríklad slovinským MojeDelo.com, maďarským Profession.hu, poľským pracuj.pl, rumunským eJobs.ro a bulharským Jobs.bg – ako aj s medzinárodnými službami [[LinkedIn]] a [[Indeed]], prostredníctvom ktorých Recruitis obsluhuje aj [[Kanada|kanadský]] trh.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;portaly&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraničné pracovné portály | url = https://help.recruitis.io/napoveda/clanek/zahranicni-pracovni-portaly/ | vydavateľ = Recruitis.io s.r.o. | dátum prístupu = 2026-07-07}}&lt;/ref&gt;

=== Licenčný model ===
Recruitis je licencovaný paušálne bez obmedzenia počtu používateľov, na rozdiel od riešení spoplatňujúcich jednotlivé účty. Vďaka tomu býva nasadzovaný vo veľkých organizáciách, korporáciách a vo [[verejná správa|verejnej správe]], zostáva však použiteľný aj pre malé tímy hľadajúce jednoduchý a používateľsky prívetivý nástroj.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

=== Funkcie ===
Medzi hlavné funkcie patria:
* napojenie na [[LinkedIn]] umožňujúce sťahovanie profilov kandidátov do systému;
* automatické spracovanie (parsing) životopisov;
* nastaviteľný priebeh náboru (workflow) pre jednotlivé pozície;
* nástroje na spoluprácu s náborovými manažérmi, ktoré prevádzkovateľ označuje za hlavný odlišujúci prvok systému;
* obojsmerná synchronizácia s kalendármi [[Microsoft Outlook]] a [[Kalendár Google|Google]] a tvorba rezervačných odkazov pre kandidátov;
* firemný referral program;
* tvorba firemných kariérnych stránok.

Podľa údajov prevádzkovateľa softvér používa vyše 8 000 používateľov; medzi referenčnými zákazníkmi firma uvádza napríklad Decathlon, Notino, T-Mobile či Allwyn.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

== Integrácie ==
Recruitis sa prepája s ďalšími službami, medzi ktoré patria [[Google]] (jednotné prihlásenie SSO, [[Kalendár Google|Kalendár]], [[Gmail]]), [[Microsoft]] ([[Microsoft Outlook|Outlook]] a jeho kalendár, [[Microsoft Azure|Azure]] SSO), [[Slack]], [[SAP SuccessFactors]] a [[Zapier]]; k dispozícii je aj [[REST]] API.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

== Odkazy ==
=== Referencie ===
{{Referencie}}

=== Externé odkazy ===
* {{Oficiálna stránka|https://www.recruitis.io}}

[[Kategória:České softvérové firmy]]
[[Kategória:Softvér pre ľudské zdroje]]</text>
      <sha1>f8qocv6m1jbwuqklvcvr3rolvam3uwh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244642</id>
      <parentid>8244635</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T16:59:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>{{Urgentne upraviť|20260708}}</comment>
      <origin>8244642</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6212" sha1="ftv6ggsplh388uq68whblniydkpsry9" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|20260708}}
{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti = Recruitis.io
| Logo =
| Právna forma = Spoločnosť s ručením obmedzeným
| Založená = 2007 (ako Český trh práce s.r.o.)
| Sídlo = [[Hradec Králové]]
| Štát sídla = [[Česko]]
| Zakladateľ = Štěpán Bartyzal
| Oblasť podnikania = [[Softvér]], [[Ľudské zdroje]]
| Produkty = Recruitis (ATS), Onbee
| Majiteľ = Štěpán Bartyzal, [[Seyfor]]
| Webová stránka = {{URL|https://www.recruitis.io}}
}}

'''Recruitis.io''' je český [[náborový softvér]] typu [[Applicant Tracking System]] (ATS, systém na sledovanie uchádzačov) a rovnomenná spoločnosť so sídlom v meste [[Hradec Králové]] v [[Česko|Česku]]. Softvér slúži firmám na správu náboru – združuje odpovede z pracovných portálov a kariérnych stránok na jedno miesto a prevádza uchádzača výberovým konaním.&lt;ref name=&quot;web&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Recruitis.io – náborový softvér (ATS) | url = https://www.recruitis.io/ | vydavateľ = Recruitis.io s.r.o. | dátum prístupu = 2026-07-07}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Spoločnosť vznikla v roku 2007 pod názvom '''Český trh práce s.r.o.''' Náborový softvér Recruitis bol uvedený na trh okolo roku 2017. V roku 2019 firma usporiadala kampaň na českej crowdfundingovej platforme Fundlift.&lt;ref name=&quot;lupa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náborový startup Recruitis hledá investory na Fundliftu, peníze do něj vloží i Martin Rozhoň | periodikum = Lupa.cz | url = https://www.lupa.cz/aktuality/naborovy-startup-recruitis-hleda-investory-na-fundliftu-penize-do-nej-vlozi-i-martin-rozhon/ | dátum = 2019-04-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;cc2019&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zakladatel Vivantisu Martin Rozhoň investuje do náborového startupu Recruitis | periodikum = CzechCrunch | url = https://cc.cz/2019/04/zakladatel-vivantisu-martin-rozhon-investuje-do-naboroveho-startupu-recruitis-stepana-bartyzala/ | dátum = 2019-04-17}}&lt;/ref&gt;
V júli 2024 získala česká technologická skupina [[Seyfor]] približne 38 % podiel v Recruitise; zakladateľ Štěpán Bartyzal zostal generálnym riaditeľom a väčšinovým vlastníkom.&lt;ref name=&quot;cc2024&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cíglerův Seyfor jde díky nákupům za 100 milionů do oblasti HR | periodikum = CzechCrunch | url = https://cc.cz/technologicka-skupina-martina-ciglera-jde-nove-do-hr-diky-dvema-nakupum-za-vice-nez-100-milionu/ | dátum = 2024-07-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;forbes&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seyfor na nákupech. Za sto milionů dokončil akvizice v softwarových firmách | periodikum = Forbes | url = https://forbes.cz/seyfor-na-nakupech-za-sto-milionu-dokoncil-akvizice-v-softwarovych-firmach/ | dátum = 2024}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;e15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český Seyfor kupuje dodavatele Rohlíku či Seznamu | periodikum = E15 | url = https://www.e15.cz/byznys/cigler-a-sandberg-vstupuji-do-noveho-byznysu-seyfor-kupuje-dodavatele-rohliku-ci-seznamu-1416942 | dátum = 2024}}&lt;/ref&gt;

== Produkt ==
Recruitis je cloudový [[Applicant Tracking System|systém na sledovanie uchádzačov]] dostupný cez webové rozhranie a mobilnú aplikáciu. Umožňuje hromadné zverejňovanie pracovných inzerátov na portály (multiposting), správu databázy uchádzačov, automatizáciu náboru a je lokalizovaný do viacerých jazykov.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

=== Lokalizácia a dostupnosť ===
Používateľské rozhranie aplikácie možno prepnúť do dvanástich jazykov: češtiny, angličtiny, slovenčiny, nemčiny, rumunčiny, bulharčiny, maďarčiny, poľštiny, slovinčiny, srbčiny, chorvátčiny a taliančiny. Systém sa integruje so slovenským pracovným portálom [[Profesia|Profesia.sk]] a s portálmi v ďalších krajinách strednej Európy – napríklad slovinským MojeDelo.com, maďarským Profession.hu, poľským pracuj.pl, rumunským eJobs.ro a bulharským Jobs.bg – ako aj s medzinárodnými službami [[LinkedIn]] a [[Indeed]], prostredníctvom ktorých Recruitis obsluhuje aj [[Kanada|kanadský]] trh.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;portaly&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraničné pracovné portály | url = https://help.recruitis.io/napoveda/clanek/zahranicni-pracovni-portaly/ | vydavateľ = Recruitis.io s.r.o. | dátum prístupu = 2026-07-07}}&lt;/ref&gt;

=== Licenčný model ===
Recruitis je licencovaný paušálne bez obmedzenia počtu používateľov, na rozdiel od riešení spoplatňujúcich jednotlivé účty. Vďaka tomu býva nasadzovaný vo veľkých organizáciách, korporáciách a vo [[verejná správa|verejnej správe]], zostáva však použiteľný aj pre malé tímy hľadajúce jednoduchý a používateľsky prívetivý nástroj.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

=== Funkcie ===
Medzi hlavné funkcie patria:
* napojenie na [[LinkedIn]] umožňujúce sťahovanie profilov kandidátov do systému;
* automatické spracovanie (parsing) životopisov;
* nastaviteľný priebeh náboru (workflow) pre jednotlivé pozície;
* nástroje na spoluprácu s náborovými manažérmi, ktoré prevádzkovateľ označuje za hlavný odlišujúci prvok systému;
* obojsmerná synchronizácia s kalendármi [[Microsoft Outlook]] a [[Kalendár Google|Google]] a tvorba rezervačných odkazov pre kandidátov;
* firemný referral program;
* tvorba firemných kariérnych stránok.

Podľa údajov prevádzkovateľa softvér používa vyše 8 000 používateľov; medzi referenčnými zákazníkmi firma uvádza napríklad Decathlon, Notino, T-Mobile či Allwyn.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

== Integrácie ==
Recruitis sa prepája s ďalšími službami, medzi ktoré patria [[Google]] (jednotné prihlásenie SSO, [[Kalendár Google|Kalendár]], [[Gmail]]), [[Microsoft]] ([[Microsoft Outlook|Outlook]] a jeho kalendár, [[Microsoft Azure|Azure]] SSO), [[Slack]], [[SAP SuccessFactors]] a [[Zapier]]; k dispozícii je aj [[REST]] API.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

== Odkazy ==
=== Referencie ===
{{Referencie}}

=== Externé odkazy ===
* {{Oficiálna stránka|https://www.recruitis.io}}

[[Kategória:České softvérové firmy]]
[[Kategória:Softvér pre ľudské zdroje]]</text>
      <sha1>ftv6ggsplh388uq68whblniydkpsry9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244730</id>
      <parentid>8244642</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T22:56:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Doplnenie záverečnej sekcie.</comment>
      <origin>8244730</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6245" sha1="9vvsy42uyd0lyg03hqsbesbvv7hlg5d" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|20260708}}
{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti = Recruitis.io
| Logo =
| Právna forma = Spoločnosť s ručením obmedzeným
| Založená = 2007 (ako Český trh práce s.r.o.)
| Sídlo = [[Hradec Králové]]
| Štát sídla = [[Česko]]
| Zakladateľ = Štěpán Bartyzal
| Oblasť podnikania = [[Softvér]], [[Ľudské zdroje]]
| Produkty = Recruitis (ATS), Onbee
| Majiteľ = Štěpán Bartyzal, [[Seyfor]]
| Webová stránka = {{URL|https://www.recruitis.io}}
}}

'''Recruitis.io''' je český [[náborový softvér]] typu [[Applicant Tracking System]] (ATS, systém na sledovanie uchádzačov) a rovnomenná spoločnosť so sídlom v meste [[Hradec Králové]] v [[Česko|Česku]]. Softvér slúži firmám na správu náboru – združuje odpovede z pracovných portálov a kariérnych stránok na jedno miesto a prevádza uchádzača výberovým konaním.&lt;ref name=&quot;web&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Recruitis.io – náborový softvér (ATS) | url = https://www.recruitis.io/ | vydavateľ = Recruitis.io s.r.o. | dátum prístupu = 2026-07-07}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Spoločnosť vznikla v roku 2007 pod názvom '''Český trh práce s.r.o.''' Náborový softvér Recruitis bol uvedený na trh okolo roku 2017. V roku 2019 firma usporiadala kampaň na českej crowdfundingovej platforme Fundlift.&lt;ref name=&quot;lupa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náborový startup Recruitis hledá investory na Fundliftu, peníze do něj vloží i Martin Rozhoň | periodikum = Lupa.cz | url = https://www.lupa.cz/aktuality/naborovy-startup-recruitis-hleda-investory-na-fundliftu-penize-do-nej-vlozi-i-martin-rozhon/ | dátum = 2019-04-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;cc2019&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zakladatel Vivantisu Martin Rozhoň investuje do náborového startupu Recruitis | periodikum = CzechCrunch | url = https://cc.cz/2019/04/zakladatel-vivantisu-martin-rozhon-investuje-do-naboroveho-startupu-recruitis-stepana-bartyzala/ | dátum = 2019-04-17}}&lt;/ref&gt;
V júli 2024 získala česká technologická skupina [[Seyfor]] približne 38 % podiel v Recruitise; zakladateľ Štěpán Bartyzal zostal generálnym riaditeľom a väčšinovým vlastníkom.&lt;ref name=&quot;cc2024&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cíglerův Seyfor jde díky nákupům za 100 milionů do oblasti HR | periodikum = CzechCrunch | url = https://cc.cz/technologicka-skupina-martina-ciglera-jde-nove-do-hr-diky-dvema-nakupum-za-vice-nez-100-milionu/ | dátum = 2024-07-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;forbes&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seyfor na nákupech. Za sto milionů dokončil akvizice v softwarových firmách | periodikum = Forbes | url = https://forbes.cz/seyfor-na-nakupech-za-sto-milionu-dokoncil-akvizice-v-softwarovych-firmach/ | dátum = 2024}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;e15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český Seyfor kupuje dodavatele Rohlíku či Seznamu | periodikum = E15 | url = https://www.e15.cz/byznys/cigler-a-sandberg-vstupuji-do-noveho-byznysu-seyfor-kupuje-dodavatele-rohliku-ci-seznamu-1416942 | dátum = 2024}}&lt;/ref&gt;

== Produkt ==
Recruitis je cloudový [[Applicant Tracking System|systém na sledovanie uchádzačov]] dostupný cez webové rozhranie a mobilnú aplikáciu. Umožňuje hromadné zverejňovanie pracovných inzerátov na portály (multiposting), správu databázy uchádzačov, automatizáciu náboru a je lokalizovaný do viacerých jazykov.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

=== Lokalizácia a dostupnosť ===
Používateľské rozhranie aplikácie možno prepnúť do dvanástich jazykov: češtiny, angličtiny, slovenčiny, nemčiny, rumunčiny, bulharčiny, maďarčiny, poľštiny, slovinčiny, srbčiny, chorvátčiny a taliančiny. Systém sa integruje so slovenským pracovným portálom [[Profesia|Profesia.sk]] a s portálmi v ďalších krajinách strednej Európy – napríklad slovinským MojeDelo.com, maďarským Profession.hu, poľským pracuj.pl, rumunským eJobs.ro a bulharským Jobs.bg – ako aj s medzinárodnými službami [[LinkedIn]] a [[Indeed]], prostredníctvom ktorých Recruitis obsluhuje aj [[Kanada|kanadský]] trh.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;portaly&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraničné pracovné portály | url = https://help.recruitis.io/napoveda/clanek/zahranicni-pracovni-portaly/ | vydavateľ = Recruitis.io s.r.o. | dátum prístupu = 2026-07-07}}&lt;/ref&gt;

=== Licenčný model ===
Recruitis je licencovaný paušálne bez obmedzenia počtu používateľov, na rozdiel od riešení spoplatňujúcich jednotlivé účty. Vďaka tomu býva nasadzovaný vo veľkých organizáciách, korporáciách a vo [[verejná správa|verejnej správe]], zostáva však použiteľný aj pre malé tímy hľadajúce jednoduchý a používateľsky prívetivý nástroj.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

=== Funkcie ===
Medzi hlavné funkcie patria:
* napojenie na [[LinkedIn]] umožňujúce sťahovanie profilov kandidátov do systému;
* automatické spracovanie (parsing) životopisov;
* nastaviteľný priebeh náboru (workflow) pre jednotlivé pozície;
* nástroje na spoluprácu s náborovými manažérmi, ktoré prevádzkovateľ označuje za hlavný odlišujúci prvok systému;
* obojsmerná synchronizácia s kalendármi [[Microsoft Outlook]] a [[Kalendár Google|Google]] a tvorba rezervačných odkazov pre kandidátov;
* firemný referral program;
* tvorba firemných kariérnych stránok.

Podľa údajov prevádzkovateľa softvér používa vyše 8 000 používateľov; medzi referenčnými zákazníkmi firma uvádza napríklad Decathlon, Notino, T-Mobile či Allwyn.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

== Integrácie ==
Recruitis sa prepája s ďalšími službami, medzi ktoré patria [[Google]] (jednotné prihlásenie SSO, [[Kalendár Google|Kalendár]], [[Gmail]]), [[Microsoft]] ([[Microsoft Outlook|Outlook]] a jeho kalendár, [[Microsoft Azure|Azure]] SSO), [[Slack]], [[SAP SuccessFactors]] a [[Zapier]]; k dispozícii je aj [[REST]] API.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka|https://www.recruitis.io}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Recruitis.io|26018252}}

[[Kategória:České softvérové firmy]]
[[Kategória:Softvér pre ľudské zdroje]]</text>
      <sha1>9vvsy42uyd0lyg03hqsbesbvv7hlg5d</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244794</id>
      <parentid>8244730</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T08:48:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Stepan.bartyzal</username>
        <id>299857</id>
      </contributor>
      <comment>Prepracovanie do encyklopedickej podoby, doplnenie kontextu a integrácií</comment>
      <origin>8244794</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5698" sha1="lh4sb9kg5q81rr2v5uyayn81msyjh83" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|20260708}}
{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti = Recruitis.io
| Logo =
| Právna forma = Spoločnosť s ručením obmedzeným
| Založená = 2007 (ako Český trh práce s.r.o.)
| Zakladateľ = Štěpán Bartyzal
| Sídlo = [[Hradec Králové]]
| Štát sídla = [[Česko]]
| Oblasť podnikania = [[Softvér]], [[Ľudské zdroje]]
| Produkty = Recruitis (ATS), Onbee
| Majiteľ = Štěpán Bartyzal, [[Seyfor]]
| Webová stránka = {{URL|https://www.recruitis.io}}
}}

'''Recruitis.io''' je česká softvérová spoločnosť a jej rovnomenný [[Applicant Tracking System|systém na sledovanie uchádzačov]] (ATS) so sídlom v meste [[Hradec Králové]] v [[Česko|Česku]]. Ide o cloudový nástroj určený na riadenie firemného náboru, ktorý zhromažďuje reakcie uchádzačov z pracovných portálov a kariérnych stránok na jednom mieste a sprevádza ich výberovým konaním. Patrí medzi náborové softvéry pôsobiace na českom a slovenskom trhu.&lt;ref name=&quot;web&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Recruitis.io | url = https://www.recruitis.io/ | vydavateľ = Recruitis.io s.r.o. | jazyk = cs | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Spoločnosť vznikla v roku 2007 pod názvom '''Český trh práce s.r.o.''' Samotný softvér Recruitis bol uvedený na trh okolo roku 2017. V roku 2019 firma získavala kapitál prostredníctvom kampane na českej crowdfundingovej platforme Fundlift, do ktorej sa zapojil aj spoluzakladateľ Vivantisu Martin Rozhoň.&lt;ref name=&quot;lupa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náborový startup Recruitis hledá investory na Fundliftu | periodikum = Lupa.cz | jazyk = cs | url = https://www.lupa.cz/aktuality/naborovy-startup-recruitis-hleda-investory-na-fundliftu-penize-do-nej-vlozi-i-martin-rozhon/ | dátum = 2019-04-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;cc2019&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zakladatel Vivantisu Martin Rozhoň investuje do náborového startupu Recruitis | periodikum = CzechCrunch | jazyk = cs | url = https://cc.cz/2019/04/zakladatel-vivantisu-martin-rozhon-investuje-do-naboroveho-startupu-recruitis-stepana-bartyzala/ | dátum = 2019-04-17}}&lt;/ref&gt;

V júli 2024 získala česká technologická skupina [[Seyfor]] podnikateľa Martina Cíglera približne 38-percentný podiel v Recruitise a súčasne kúpila konkurenčný náborový systém Datacruit; hodnota oboch transakcií dosiahla mierne nad 100 miliónov Kč. Digitalizácia náboru tak rozšírila portfólio skupiny Seyfor, ktorá pôsobí najmä v oblasti personálnych a mzdových systémov. Zakladateľ Štěpán Bartyzal zostal generálnym riaditeľom a väčšinovým vlastníkom.&lt;ref name=&quot;cc2024&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cíglerův Seyfor jde díky nákupům za 100 milionů do oblasti HR | periodikum = CzechCrunch | jazyk = cs | url = https://cc.cz/technologicka-skupina-martina-ciglera-jde-nove-do-hr-diky-dvema-nakupum-za-vice-nez-100-milionu/ | dátum = 2024-07-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;forbes&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seyfor na nákupech. Za sto milionů dokončil akvizice v softwarových firmách | periodikum = Forbes | jazyk = cs | url = https://forbes.cz/seyfor-na-nakupech-za-sto-milionu-dokoncil-akvizice-v-softwarovych-firmach/ | dátum = 2024}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;e15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český Seyfor kupuje dodavatele Rohlíku či Seznamu | periodikum = E15 | jazyk = cs | url = https://www.e15.cz/byznys/cigler-a-sandberg-vstupuji-do-noveho-byznysu-seyfor-kupuje-dodavatele-rohliku-ci-seznamu-1416942 | dátum = 2024}}&lt;/ref&gt;

== Charakteristika ==
Recruitis je poskytovaný ako [[softvér ako služba]] a je dostupný cez webové rozhranie i mobilnú aplikáciu. Je licencovaný paušálne, bez obmedzenia počtu používateľov, na rozdiel od riešení spoplatňovaných podľa jednotlivých účtov; prevádzkovateľ tento model uvádza ako jednu z charakteristických čŕt systému a ako dôvod jeho nasadzovania vo väčších organizáciách a vo verejnej správe, pričom zostáva použiteľný aj pre menšie tímy.

Medzi funkcie systému patrí súčasné zverejňovanie pracovných inzerátov na viaceré portály (tzv. multiposting), správa databázy uchádzačov, nastaviteľný priebeh výberového konania a automatické spracovanie životopisov. Súčasťou je aj napojenie na sieť [[LinkedIn]], z ktorej možno preberať profily kandidátov priamo do systému, a nástroje na spoluprácu náborárov s vedúcimi pracovníkmi, ktoré prevádzkovateľ označuje za hlavný odlišujúci prvok.

Používateľské rozhranie je lokalizované do viacerých jazykov vrátane slovenčiny. Na Slovensku sa systém integruje s pracovnými portálmi [[Profesia|Profesia.sk]] a Pretlak.sk, ďalej s portálmi v iných krajinách strednej Európy a s medzinárodnými službami LinkedIn a Indeed. Prepája sa aj s kalendárom a nástrojmi spoločností [[Google]] a [[Microsoft]], s platformou [[Slack]], so systémom [[SAP SuccessFactors]] a so službou [[Zapier]]; k dispozícii je aj rozhranie [[REST]] API. Súčasťou produktovej rodiny je onboardingový nástroj Onbee.&lt;ref name=&quot;web&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;portaly&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraničné pracovné portály | url = https://help.recruitis.io/napoveda/clanek/zahranicni-pracovni-portaly/ | vydavateľ = Recruitis.io s.r.o. | jazyk = cs | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka|https://www.recruitis.io}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Recruitis.io|26018252}}

[[Kategória:České softvérové firmy]]
[[Kategória:Softvér pre ľudské zdroje]]</text>
      <sha1>lh4sb9kg5q81rr2v5uyayn81msyjh83</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Stepan.bartyzal</title>
    <ns>3</ns>
    <id>752488</id>
    <revision>
      <id>8244643</id>
      <timestamp>2026-07-08T16:59:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>urgent</comment>
      <origin>8244643</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="139" sha1="nhluor2jattid41r6uvjd9y501zt191" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť autor|Recruitis.io}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:59, 8. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>nhluor2jattid41r6uvjd9y501zt191</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244795</id>
      <parentid>8244643</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T08:51:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Stepan.bartyzal</username>
        <id>299857</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ odpoveď</comment>
      <origin>8244795</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="579" sha1="sqyhtrg1jafr2eo63o2zhgh1s7kvkwi" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť autor|Recruitis.io}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:59, 8. júl 2026 (UTC)

:Ďakujem za upozornenie. Článok som prepracoval do súvislejšej encyklopedickej podoby a doplnil kontext (história, akvizícia skupinou Seyfor, charakteristika). Ak máte ďalšie konkrétne pripomienky k rozsahu alebo štýlu, rád ich zapracujem. Poznamenávam, že mám k téme konflikt záujmov. Ďakujem. [[Redaktor:Stepan.bartyzal|Stepan.bartyzal]] ([[Diskusia s redaktorom:Stepan.bartyzal|diskusia]]) 08:51, 9. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>sqyhtrg1jafr2eo63o2zhgh1s7kvkwi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Maliar Oidipa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752489</id>
    <revision>
      <id>8244649</id>
      <timestamp>2026-07-08T17:21:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „[[Súbor:16541- Pittore di Edipo, Kylix attica, Edipo ascolta l'enigma postogli dalla Sfinge, 470-460 aC -FG.jpg|náhľad|Atický červenofigúrový [[Kylix (keramika)|kylix]] pripisovaný Maliarovi Oidipa zobrazujúca Oidipa počúvajúceho hádanku Sfingy (cca 470 – 460 pred Kr., Museo Gregoriano Etrusco, Vatikán).]] '''Maliar Oidipa''' ({{vjz|eng}} ''Oedipus Painter'') je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] umelca, pôsobiaceho ako vázový...“</comment>
      <origin>8244649</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4901" sha1="kkyxfqwm1hbt5evn3wtnsb2v8n0prpl" xml:space="preserve">[[Súbor:16541- Pittore di Edipo, Kylix attica, Edipo ascolta l'enigma postogli dalla Sfinge, 470-460 aC -FG.jpg|náhľad|Atický červenofigúrový [[Kylix (keramika)|kylix]] pripisovaný Maliarovi Oidipa zobrazujúca Oidipa počúvajúceho hádanku Sfingy (cca 470 – 460 pred Kr., Museo Gregoriano Etrusco, Vatikán).]]
'''Maliar Oidipa''' ({{vjz|eng}} ''Oedipus Painter'') je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] umelca, pôsobiaceho ako vázový maliar atickej [[Červenofigúrová keramika|červenofigúrovej keramiky]] na prechode neskorého archaického a raného klasického obdobia (približne v rokoch 480 – 460 pred Kr.).&lt;ref name=&quot;Beazley&quot;&gt;BEAZLEY, John D. ''Attic Red-Figure Vase-Painters.'' 2. vyd. Oxford: Clarendon Press, 1963, s. 451–453.&lt;/ref&gt;

Keďže sa jeho skutočné meno nezachovalo, bolo mu pridelené umelecké meno podľa jeho najvýznamnejšieho diela – zobrazenia hrdinu [[Oidipus|Oidipa]] riešiaceho hádanku mýtickej [[Sfinga (grécka mytológia)|Sfingy]].&lt;ref name=&quot;March&quot;&gt;MARCH, Jennifer R. ''Sophocles, Oedipus Tyrannus.'' Liverpool: Liverpool University Press, 2020. ISBN 978-1789622546. s. 8.&lt;/ref&gt; Tento anonymný majster sa špecializoval predovšetkým na dekorovanie červenofigúrových [[Kylix (keramika)|kylikov]] (plytkých pohárov na víno).&lt;ref name=&quot;Vatican&quot;&gt;''Attic Kylix of the Painter of Oedipus'' [online]. Città del Vaticano: Vatican Museums, [cit. 2026-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:152&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Martin Robertson | titul = The art of vase-painting in classical Athens | isbn = 978-0521338813 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2020 | strany = 152}}&lt;/ref&gt;

== Eponýmne dielo a ikonografia ==
Jeho hlavným menným (eponýmnym) dielom je slávny červenofigúrový kylix objavený v [[Etruskovia|etruskej]] hrobke v lokalite [[Vulci]] (stredné Taliansko), ktorý je dnes uložený v zbierkach [[Vatikánske múzeá|Vatikánskych múzeí]] (Museo Gregoriano Etrusco, inv. č. 16541).&lt;ref name=&quot;Vatican&quot;/&gt;

V centrálnom kruhovom obraze na dne pohára (tzv. [[tondo (umenie)|tondo]]) zachytáva kľúčový mýtický moment, kedy novoprichádzajúci hrdina čelí záhadnej bytosti terorizujúcej Téby:&lt;ref name=&quot;March&quot;/&gt;
* '''Sfinga''': Je zobrazená s okrídleným levím telom a hlavou ženy. Sedí na vysokom, zdobenom iónskom stĺpe, z ktorého k hrdinovi prehovára. Priamo vedľa jej hlavy sa nachádza namaľovaný grécky nápis ''κ]αι τri [πον'' (časť textu jej slávnej hádanky o trojnohej bytosti).&lt;ref name=&quot;March&quot;/&gt;
* '''Oidipus''': Je odretý ako typický staroveký cestovateľ. Má na sebe plášť, vysoké topánky a na krku mu visí cestovný klobúk ([[Petasos|petasos]]). Sedí na skale priamo oproti monštru, pričom si podopiera bradu rukou. Toto gesto vo vtedajšom umení vizuálne vyjadrovalo hlboké sústredenie, melanchóliu a intenzívne logické premýšľanie.&lt;ref name=&quot;March&quot;/&gt;

Kým vnútorné tondo nesie túto vážnu mytologickú scénu, vonkajšie strany pohára sú zdobené ľahšími žánrovými scénami, v ktorých vystupujú [[Satyr|satyrovia]] tancujúci pri zvuku dvojitej flauty (aulos).&lt;ref name=&quot;Vatican&quot;/&gt;

== Štýl a psychologické napätie ==
Motív Oidipa a Sfingy získal v atickom červenofigúrovom štýle v priebehu [[5. storočie pred Kr.|5. storočia pred Kr.]] veľkú popularitu, no toto konkrétne stvárnenie od Maliara Oidipa je považované za absolútny vrchol danej ikonografie.&lt;ref name=&quot;March&quot;/&gt; Štýlovo má tento autor mimoriadne blízko k neskorému obdobiu slávneho vázového maliara [[Douris (maliar)|Dourisa]].&lt;ref name=&quot;:152&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Vatican&quot;/&gt;

Historička klasického umenia [[Erika Simon]] zdôrazňuje výnimočnú psychologickú silu tejto kompozície. Podľa jej slov sa napätie medzi tajomným, hrozivým monštrom a premýšľajúcim ľudským hrdinom nikde v celom starovekom umení neobjavuje v silnejšom a presvedčivejšie stvárnenom kontraste.&lt;ref name=&quot;March&quot;/&gt; Umelec dokázal majstrovsky nahradiť fyzický súboj intelektuálnym a psychologickým konfliktom, čím vizuálne predbehol neskoršie slávne literárne spracovanie tohto mýtu v podobe [[Sofokles|Sofoklovej]] tragédie ''[[Vládca Oidipus]]'' (Oedipous Tyrannos).&lt;ref name=&quot;March&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* BEAZLEY, John D. ''Attic Red-Figure Vase-Painters.'' 2. vyd. Oxford: Clarendon Press, 1963.
* MARCH, Jennifer R. ''Sophocles, Oedipus Tyrannus.'' Liverpool: Liverpool University Press, 2020. ISBN 978-1789622546.
* SIMON, Erika. ''Das Satyrspiel - Zur attischen Vasenmalerei des 5. Jahrhunderts v. Chr.'' Berlin: De Gruyter, 1981.

== Iné projekty ==
{{Portál|Umenie|Umelecký}}
{{Projekt|commons=Category:Oedipus Painter}}

[[Kategória:Maliari starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>kkyxfqwm1hbt5evn3wtnsb2v8n0prpl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244651</id>
      <parentid>8244649</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T17:30:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8244651</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4904" sha1="98bv1ynq4uyirqvgte58jx9yl5rucbm" xml:space="preserve">[[Súbor:16541- Pittore di Edipo, Kylix attica, Edipo ascolta l'enigma postogli dalla Sfinge, 470-460 aC -FG.jpg|náhľad|Atický červenofigúrový [[Kylix (keramika)|kylix]] pripisovaný Maliarovi Oidipa zobrazujúca Oidipa počúvajúceho hádanku Sfingy (cca 470 – 460 pred Kr., Museo Gregoriano Etrusco, Vatikán).]]
'''Maliar Oidipa''' ({{vjz|eng}} ''Oedipus Painter'') je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] umelca, pôsobiaceho ako vázový maliar atickej [[Červenofigúrová keramika|červenofigúrovej keramiky]] na prechode neskorého archaického a raného klasického obdobia (približne v rokoch 480 – 460 pred Kr.).&lt;ref name=&quot;Beazley&quot;&gt;BEAZLEY, John D. ''Attic Red-Figure Vase-Painters.'' 2. vyd. Oxford: Clarendon Press, 1963, s. 451–453.&lt;/ref&gt;

Keďže sa jeho skutočné meno nezachovalo, bolo mu pridelené umelecké meno podľa jeho najvýznamnejšieho diela – zobrazenia hrdinu [[Oidipus|Oidipa]] riešiaceho hádanku mýtickej [[Sfinga (grécka mytológia)|Sfingy]].&lt;ref name=&quot;March&quot;&gt;MARCH, Jennifer R. ''Sophocles, Oedipus Tyrannus.'' Liverpool: Liverpool University Press, 2020. ISBN 978-1789622546. s. 8.&lt;/ref&gt; Tento anonymný majster sa špecializoval predovšetkým na dekorovanie červenofigúrových [[Kylix (keramika)|kylikov]] (plytkých pohárov na víno).&lt;ref name=&quot;Vatican&quot;&gt;''Attic Kylix of the Painter of Oedipus'' [online]. Città del Vaticano: Vatican Museums, [cit. 2026-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:152&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Martin Robertson | titul = The art of vase-painting in classical Athens | isbn = 978-0521338813 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2020 | strany = 152}}&lt;/ref&gt;

== Eponýmne dielo a ikonografia ==
Jeho hlavným menným (eponýmnym) dielom je slávny červenofigúrový kylix objavený v [[Etruskovia|etruskej]] hrobke v lokalite [[Vulci]] (stredné Taliansko), ktorý je dnes uložený v zbierkach [[Vatikánske múzeá|Vatikánskych múzeí]] (Museo Gregoriano Etrusco, inv. č. 16541).&lt;ref name=&quot;Vatican&quot;/&gt;

V centrálnom kruhovom obraze na dne pohára (tzv. [[tondo (umenie)|tondo]]) zachytáva kľúčový mýtický moment, kedy novoprichádzajúci hrdina čelí záhadnej bytosti terorizujúcej Téby:&lt;ref name=&quot;March&quot;/&gt;
* '''Sfinga''': Je zobrazená s okrídleným levím telom a hlavou ženy. Sedí na vysokom, zdobenom iónskom stĺpe, z ktorého k hrdinovi prehovára. Priamo vedľa jej hlavy sa nachádza namaľovaný grécky nápis ''κ]αι τri [πον'' (časť textu jej slávnej hádanky o trojnohej bytosti).&lt;ref name=&quot;March&quot;/&gt;
* '''Oidipus''': Je oblečený ako typický staroveký cestovateľ. Má na sebe plášť, vysoké topánky a na krku mu visí cestovný klobúk ([[Petasos|petasos]]). Sedí na skale priamo oproti monštru, pričom si podopiera bradu rukou. Toto gesto vo vtedajšom umení vizuálne vyjadrovalo hlboké sústredenie, melanchóliu a intenzívne logické premýšľanie.&lt;ref name=&quot;March&quot;/&gt;

Kým vnútorné tondo nesie túto vážnu mytologickú scénu, vonkajšie strany pohára sú zdobené ľahšími žánrovými scénami, v ktorých vystupujú [[Satyr|satyrovia]] tancujúci pri zvuku dvojitej flauty (aulos).&lt;ref name=&quot;Vatican&quot;/&gt;

== Štýl a psychologické napätie ==
Motív Oidipa a Sfingy získal v atickom červenofigúrovom štýle v priebehu [[5. storočie pred Kr.|5. storočia pred Kr.]] veľkú popularitu, no toto konkrétne stvárnenie od Maliara Oidipa je považované za absolútny vrchol danej ikonografie.&lt;ref name=&quot;March&quot;/&gt; Štýlovo má tento autor mimoriadne blízko k neskorému obdobiu slávneho vázového maliara [[Douris (maliar)|Dourisa]].&lt;ref name=&quot;:152&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Vatican&quot;/&gt;

Historička klasického umenia [[Erika Simon]] zdôrazňuje výnimočnú psychologickú silu tejto kompozície. Podľa jej slov sa napätie medzi tajomným, hrozivým monštrom a premýšľajúcim ľudským hrdinom nikde v celom starovekom umení neobjavuje v silnejšom a presvedčivejšie stvárnenom kontraste.&lt;ref name=&quot;March&quot;/&gt; Umelec dokázal majstrovsky nahradiť fyzický súboj intelektuálnym a psychologickým konfliktom, čím vizuálne predbehol neskoršie slávne literárne spracovanie tohto mýtu v podobe [[Sofokles|Sofoklovej]] tragédie ''[[Vládca Oidipus]]'' (Oedipous Tyrannos).&lt;ref name=&quot;March&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* BEAZLEY, John D. ''Attic Red-Figure Vase-Painters.'' 2. vyd. Oxford: Clarendon Press, 1963.
* MARCH, Jennifer R. ''Sophocles, Oedipus Tyrannus.'' Liverpool: Liverpool University Press, 2020. ISBN 978-1789622546.
* SIMON, Erika. ''Das Satyrspiel - Zur attischen Vasenmalerei des 5. Jahrhunderts v. Chr.'' Berlin: De Gruyter, 1981.

== Iné projekty ==
{{Portál|Umenie|Umelecký}}
{{Projekt|commons=Category:Oedipus Painter}}

[[Kategória:Maliari starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>98bv1ynq4uyirqvgte58jx9yl5rucbm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-38920-23</title>
    <ns>3</ns>
    <id>752490</id>
    <revision>
      <id>8244655</id>
      <timestamp>2026-07-08T17:51:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8244655</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="123" sha1="b9dsflaeh7glqj4puovhzhuxmzyxvf0" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:51, 8. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>b9dsflaeh7glqj4puovhzhuxmzyxvf0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Marquis de Sade</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752491</id>
    <redirect title="Donatien Alphonse François de Sade" />
    <revision>
      <id>8244657</id>
      <timestamp>2026-07-08T18:00:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie nového presmerovania.</comment>
      <origin>8244657</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="50" sha1="oxq438nt5940y1b67x45ucojk61t9ab" xml:space="preserve">#PRESMERUJ [[Donatien Alphonse François de Sade]]</text>
      <sha1>oxq438nt5940y1b67x45ucojk61t9ab</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Michal Brigido</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752493</id>
    <revision>
      <id>8244671</id>
      <timestamp>2026-07-08T18:56:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Pracuje sa}} {{Infobox Duchovný  | typ                                 = arcibiskup  | meno                                = Michal Leopold Brigido  | aktuálny titul                      = ľubľanský [[arcibiskup]], [[Kurfirst|ríšske knieža]], [[Maltézsky rád|maltézsky rytier]], [[asistent]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], kráľovský štátny radca  a spišský diecézny biskup   | meno v inom jazyku                  =   | kód jazyka...“</comment>
      <origin>8244671</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17153" sha1="0kzq0l8zhpqr36sbyke69oijqx321uw" xml:space="preserve">{{Pracuje sa}}
{{Infobox Duchovný
 | typ                                 = arcibiskup
 | meno                                = Michal Leopold Brigido
 | aktuálny titul                      = ľubľanský [[arcibiskup]], [[Kurfirst|ríšske knieža]], [[Maltézsky rád|maltézsky rytier]], [[asistent]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], kráľovský štátny radca  a spišský diecézny biskup 
 | meno v inom jazyku                  = 
 | kód jazyka                          =  &lt;!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --&gt;
 | portrét                             =  Janez Potočnik - Škof Mihael Brigido.jpg
 | popis portrétu                      = Janez Potočnik, [[portrét]] Michala Leopolda Brigida, olej na plátne, začiatok [[19. storočie|19. storočia]], dnes Narodni muzej Slovenije, [[Ľubľana]]
 | erb                                 =  
 | štít erbu                           =  COA archbishop AT Brigido Michael Leopold.png&lt;!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra &quot;typ&quot; a &quot;typ dodatok&quot; --&gt;
 | heslo                               = 
 | heslo po slovensky                  = 
 | podpis                              =  &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
 | štát pôsobenia                      = {{Minivlajka|Habsburská monarchia|w}}
 | dátum narodenia                     = [[8. február]] [[1742]] &lt;!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --&gt;
 | miesto narodenia                    = [[Terst]]
 | dátum úmrtia                        =  {{dúv|1816|6|23|1742|2|8}}
 | miesto úmrtia                       = Terst
 | dátum pohrebu                       = 
 | miesto pohrebu                      = Katedrála svätého Justa v Terste
 | alma mater                          = 
 | 1. funkcia                          = ľubľanský arcibiskup
 | 1. funkcia - obdobie                = [[7. apríl]] [[1788]]{{--}}[[23. marec]] [[1807]]
 | 1. funkcia - predchodca             = Johann Karl von Herberstein
 | 1. funkcia - nástupca               = Anton Kavčič
 | 2. funkcia                          =  spišský [[biskup]]
 | 2. funkcia - obdobie                = [[23. marec]] [[1807]]{{--}}[[23. júl]] [[1816]]
 | 2. funkcia - predchodca             = [[Ján Révai|Ján Anton Révai]]
 | 2. funkcia - nástupca               = [[Ján Krstiteľ Ladislav Pyrker]]
 | funkcie                             = [[kanonik]], [[archidiakon]], [[farár]], [[Maltézsky rád|maltézsky rytier]], [[asistent]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], kráľovský štátny radca, [[barón]], [[Kurfirst|ríšske knieža]]
 | cirkev                              =  [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]

 | rehoľa                              = [[Maltézsky rád]]
 | vstup do rehole dátum               =
 | večné sľuby dátum                   = 

 | diakonát dátum                      = 
 | diakonát miesto                     = 
 | diakonát svätiteľ                   = 
 | diakonát svätiteľ funkcia           = 

 | kňazské svätenie dátum              = {{dv|1765|1|13|1742|2|8}}
 | kňazské svätenie miesto             = 
 | kňazské svätenie svätiteľ           = Joseph Philipp Franz zo Spaur
 | kňazský svätiteľ funkcia            = sekovský biskup
 | inkardinácia                        = 
 
 | dátum laicizácie                    =  &lt;!-- {{dv|dátum laicizácie|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | laicizujúci                         =

 | menovanie dátum                     = {{dv|1787|12|5|1742|2|8}}
 | menovanie osoba                     = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]]
 | potvrdenie dátum                    =  {{dv|1788|7|4|1742|2|8}}
 | potvrdenie osoba                     = [[Pius VI.]]
 | biskupské svätenie dátum            =  {{dv|1788|4|27|1742|2|8}}
 | biskupské svätenie miesto           = Viedeň
 | biskupské svätenie hlavný svätiteľ  = [[Krištof Bartolomej Anton Migazzi]]
 | biskupský svätiteľ funkcia          = viedenský arcibiskup a kardinál
 | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = 
 | 1. spolusvätiteľ funkcia            = 
 | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = 
 | 2. spolusvätiteľ funkcia            = 
 
 | portál1                             =
 | portál2                             = Vatikán
 | portál3                             = 
}}

'''Michal Brigido'''{{#tag:ref|'''Michal Brigido'''&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | kapitola zborník = BRIGIDO, Michal
 | titul = Biografický lexikón Slovenska
 | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska
 | vydavateľ =  [[Slovenská národná knižnica]], Národný biografický ústav
 | miesto = Martin
 | rok = 2002
 | isbn = 80-89023-16-9
 | dátum prístupu =
 | zväzok = I. A{{--}}B
 | strany = 562
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | kapitola zborník = BRIGIDO, Michal
 | titul = Slovenský biografický slovník
 | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník
 | vydavateľ = [[Matica slovenská]]
 | miesto = Martin
 | rok = 1986
 | isbn = 80-7090-216-7
 | dátum prístupu =
 | zväzok = I. A{{--}}D
 | strany = 323
}}&lt;/ref&gt;
 alebo '''Michal Leopold Brigido'''&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | meno zborník = Ivan
 | priezvisko zborník = Chalupecký
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník = Ivan Chalupecký
 | kapitola zborník = BRIGIDO, Michal Leopold
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = Pašteka
 | meno = Július
 | odkaz na autora = Július Pašteka
 | titul = [[Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska]]
 | vydavateľ = Lúč
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2000
 | isbn =80-7114-300-6
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | diel =
 | typ dielu = 
 | strany = 147{{--}}148
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;; celý menom: ''Michal Leopold Jozef Andrej Brigido barón de Brezovitz et Mahrenfels''; {{V jazyku|slv|''Mihael Leopold Brigido''}}, {{V jazyku|ita|''Michael Léopold Brigido''}}, {{V jazyku|deu|''Michael Leopold Brigido''}}, {{V jazyku|hun|''Brigido Mihály''}}|group = p.}} (*[[8. február]] [[1742]], [[Terst]]{{--}}†[[23. júl]] [[1816]], tamže) bol ľubľanský [[arcibiskup]], [[metropolita]] a spišský [[diecézny biskup]].

== Život ==
Pochádzal z talianskej [[Šľachta|šľachtickej rodiny]]. Jeho otec Hieronym Jakub Brigido bol [[komorník]]om [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] a matka Mária Polixena (rodená Příhovská) bola sestrou [[Pražská arcidiecéza|pražského arcibiskupa]] Antona Petra Příhovského. V roku [[1762]] vstúpil do augistiniánského kláštora vo [[Vorau]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | meno zborník = France M
 | priezvisko zborník = Dolinar
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = BRIGIDO, Mihael (Mihael Leopold Jožef Andrej Brigido)
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Novi Slovenski biografski leksikon
 | vydavateľ = Znanstvenoraziskovalni center SAZU
 | miesto = Ljubljana
 | rok = 2013
 | isbn = 978-961-05-0116-9
 | dátum prístupu = 2026-07-07
 | url = https://www.slovenska-biografija.si/oseba/sbi149921/#novi-slovenski-biografski-leksikon
 | diel = 3.  Ble{{--}}But
 | typ dielu = Zvezek 
 | strany = 
 | jazyk = slv
}}&lt;/ref&gt; Teologické štúdiá absolvoval v [[Graz]]i,&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; kde získal [[Doktor filozofie|doktorát z filozofie]] a [[Bakalár|bakalársky titul]] z [[Teológia|teológie]]. Sekovský [[biskup]] Joseph Philipp Franz zo Spaur ho v roku [[1765]] vysvätil za [[kňaz]]a. Po ukončení štúdií až do roku [[1772]] zastával viaceré funkcie v kláštore vo Vorau. Zo zdravotných dôvodov však rád opustil a sekovský biskup ho následne ustanovil za svojho [[Generálny vikár|generálného vikára]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Krátko pôsobil na Pražskom arcibiskupstve, neskôr na dvore [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] a [[kardinál]]a [[Jozef Baťán|Jozefa Baťána]]. V roku [[1776]] bol vymenovaný za spišského [[kanonik]]a, od roku [[1777]] ako liptovský [[archidiakon]] a v rokoch [[1780]]{{--}}[[1787]] pôsobil ako [[farár]] v [[Levoča|Levoči]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Preslávil sa ako vynikajúci znalec [[Dejiny kresťanstva|cirkevných dejín]], [[Kánonické právo|kánonického práva]] a teológie, ako aj výborný [[kazateľ]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Po smrti spišského biskupa [[Karol Salbek|Karola Salbeka]] ho [[cisár]] [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] ho navrhol za jeho nástupcu. No po úmrtí ľubľanského biskupa Johanna Karla Herbersteina však svoje rozhodnutie zmenil a v roku [[1787]] ho cisár vymenoval za prvého [[arcibiskup]]a a [[Metropolita|metropolitu]] novozriadenej Ľubľanskej arcidiecézy. Pápež [[Pius VI.]] jeho menovanie potvrdil v apríli [[1788]]. Biskupskú vysviacku prijal ešte v tom istom mesiaci v kaplnke arcibiskupského paláca vo Viedni z rúk viedenského arcibiskupa a [[kardinál]]a [[Krištof Bartolomej Anton Migazzi|Krištofa Bartolomeja Antona Migazziho]]. V júni 1788 bol slávnostne uvedený do úradu v Katedrále svätého Mikuláša v Ľubľane ako prvý ľubľanský arcibiskup a metropolita.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Súčasne získal titul asistenta Svätej stolice (''solio pontificio assistens''), a hodnosť kráľovského štátneho radcu. Michal Brigido bol zároveň rytierom Maltézskeho rádu.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Zubko
 | meno = Peter
 | odkaz na autora = Peter Zubko
 | titul = Spišskí biskupi
 | vydanie = 2. preprac. dopl
 | vydavateľ = Seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach
 | miesto = Košice
 | rok = 2008
 | isbn = 978-80-89138-97-5
 | kapitola = 
 | strany = 24{{--}}25
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Počas svojho pôsobenia v [[Ľubľana|Ľubľane]] uskutočnil rozsiahlu reorganizáciu hraníc cirkevných [[Diecéza (biskupstvo)|diecéz]] vo vnútornom Rakúsku  v súlade s jozefínskými reformami, čím zásadne ovplyvnil územné usporiadanie Ľubľanskej arcidiecézy, ktorá sa s menšími zmenami zachovala až dodnes. Zaslúžil sa o obnovenie kňazského seminára v Ľubľane. Osobitnú pozornosť venoval formácii a ďalšiemu vzdelávaniu [[Duchovenstvo|duchovenstva]], podporoval pokračovanie vydávania tzv. Japljevho prekladu [[Biblia|Svätého Písma]] a zasadzoval sa za obnovu Gorickej a Terstskej diecézy.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Jeho pôsobenie však komplikovali [[napoleonské vojny]] i napäté vzťahy s cisárskym dvorom  v otázkach cirkevnej správy. Na žiadosť cisára [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka II.]] ho pápež [[Pius VII.]] v roku [[1806]] preložil na spišský biskupský stolec.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; 

Na začiatku roku [[1807]] prevzal správu [[Spišská diecéza|Spišskej diecézy]], pričom na [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiši]] naďalej používal titul arcibiskupa a spišského biskupa. V rámci svojho pôsobenia systematicky rozvíjal kňazské vzdelávanie a dokončil výstavbu kňazského seminára v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]], ktorý bol slávnostne otvorený v novembri [[1815]]. Za jeho prvého [[Rektor (vysoká škola)|rektor]]a vymenoval Daniela Udránskeho.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Súčasťou jeho stavebnej a organizačnej činnosti bola aj obnova biskupskej rezidencie. V roku [[1808]] zaviedol kanonický náprsný odznak, ktorý osobne odovzdal miestnym kanonikom. Brigido aktívne podporoval vydávanie slovenských náboženských kníh a udržiaval kontakty s [[Bernolákovci (hnutie)|bernolákovcami]]. Pri správe diecézy sa opieral o spoluprácu generálneho vikára [[Štefan Čech|Štefana Čecha]], neskoršieho košického biskupa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Spišskí biskupi v histórii
 | url = https://kapitula.sk/spisski-biskupi/
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 
 | vydavateľ = [[Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie]]
 | miesto = Spišské Podhradie
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;V posledných rokoch života trpel [[Vodnatieľka|vodnatieľkou]]. V lete [[1816]] odišiel do rodného [[Terst]]u, kde chcel osláviť 50. výročie svojej kňazskej vysviacky, krátko po príchode však [[23. júl|23. júla]] [[1816]] zomrel. Pochovaný bol v Katedrále svätého Justa v Terste.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Dielo ==
* ''Catastrum defunctorum Capituli Scepusiensis recens'' (Kataster zomrelých Spišskej kapituly)

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=p.}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Hradszky
 | meno = József
 | odkaz na autora = 
 | titul = Initia progressus ac praesens status capituli ad sanctum Martinum e. c. de monte scepusio olim collegiati sub jurisdictione archiepiscopi strigoniensis nunc vero cathedralis sub proprio episcopo scepusiensi constituti
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Typis Dionysii Buzás
 | miesto = Szepesváralja 
 | rok = 1901
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 496{{--}}497, 512{{--}}513
 | jazyk = lat
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Hradszky
 | meno = József
 | odkaz na autora = 
 | titul = Additamenta ad Initia progressus ac praesens status capitul
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Typis Dionysii Buzás
 | miesto = Szepesváralja 
 | rok = 1903{{--}}1904
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = lat
}}
* {{Citácia knihy
 | meno zborník = Jozef
 | priezvisko zborník =Špirko
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník = Jozef Špirko (historik)
 | kapitola zborník = Výchova kňazstva na území spišskej diecézy
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Spišský kňazský seminár v minulosti a v prítomnosti : Sborník z príležitosti nového oltára v seminárskej kaplnke
 | vydavateľ = [[Slovenská Grafia|Slovenská grafia]]
 | miesto = Spišská Kapitula 
 | rok = 1943
 | isbn =
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | diel =
 | typ dielu = 
 | strany = 117{{--}}120
 | jazyk = 
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Tatarko
 | meno = Ernst
 | odkaz na autora = 
 | titul = Die Bistümer in der Slowakei
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken
 | miesto = Stutgart
 | rok = 1978
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 213{{--}}214
 | jazyk = deu
}}
* {{Citácia periodika
 | priezvisko = Hromják
 | meno = Ľuboslav
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Brigido de Brezovitz et Mahrenfels, Michal Jožef Andrej (1742{{--}}1816)
 | periodikum = Kapitula: Diecézny časopis Spišského biskupstva
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2014
 | mesiac = 
 | ročník = 
 | číslo = 4
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | issn = 2644-4798
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Tyrol
 | meno = Anton
 | priezvisko = Olejník
 | meno = Vladimír
 | odkaz na autora = 
 | titul = Duchovné a kultúrne dedičstvo Spišskej Kapituly IV.: Vznik biskupstva, osobnosti a najnovšie udalosti
 | vydanie = 
 | vydavateľ = VERBUM{{--}}vydavateľstvo [[Katolícka univerzita v Ružomberku|KU]]
 | miesto = Ružomberok
 | rok = 2021
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 19{{--}}23
 | jazyk = 
}} 

=== Heslá v encyklopédiách a slovníkoch ===
* {{Citácia knihy
 | meno zborník = Francè
 | priezvisko zborník = Kidrič
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = Brigido, Mihael
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Slovenski biografski leksikon
 | vydavateľ = Zadružna gospodarska banka, SAZU
 | miesto = Ljubljana
 | rok = 1925
 | isbn =
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | diel = 1. Abraham{{--}}Erberg
 | typ dielu = Zvezek
 | strany = 397{{--}}398
 | jazyk = slv
}}
* {{Citácia knihy
 | meno zborník = Rudolf
 | priezvisko zborník = Klinec
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = Brigido, Mihael
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Primorski slovenski biografski leksikon
 | vydavateľ = Goriška Mohorjeva družba
 | miesto = Gorica
 | rok = 1976
 | isbn =
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | diel = 3. Bor{{--}}Čopič
 | typ dielu = Snopič
 | strany = 400{{--}}402
 | jazyk = slv
}}
* {{Citácia knihy
 | meno zborník = 
 | priezvisko zborník =
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = Brigido, Michal
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = [[Encyklopédia Slovenska]]
 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA]]
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1977
 | isbn =
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | diel = 1. A{{--}}D
 | typ dielu = 
 | strany = 265
 | jazyk = 
}} 

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=brigidomichalleopold Dominikánsky knižný inštitút]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Brigido, Michal}}

[[Kategória:Biskupi Spišskej diecézy do roku 1918]]
[[Kategória:Biskupi Spišskej diecézy]]
[[Kategória:Príslušníci šľachtického stavu]]</text>
      <sha1>0kzq0l8zhpqr36sbyke69oijqx321uw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244674</id>
      <parentid>8244671</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T18:58:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Príslušníci šľachtického stavu]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8244674</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17101" sha1="6wuj98u1prkg1kex0jbxdk4lmjtwuup" xml:space="preserve">{{Pracuje sa}}
{{Infobox Duchovný
 | typ                                 = arcibiskup
 | meno                                = Michal Leopold Brigido
 | aktuálny titul                      = ľubľanský [[arcibiskup]], [[Kurfirst|ríšske knieža]], [[Maltézsky rád|maltézsky rytier]], [[asistent]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], kráľovský štátny radca  a spišský diecézny biskup 
 | meno v inom jazyku                  = 
 | kód jazyka                          =  &lt;!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --&gt;
 | portrét                             =  Janez Potočnik - Škof Mihael Brigido.jpg
 | popis portrétu                      = Janez Potočnik, [[portrét]] Michala Leopolda Brigida, olej na plátne, začiatok [[19. storočie|19. storočia]], dnes Narodni muzej Slovenije, [[Ľubľana]]
 | erb                                 =  
 | štít erbu                           =  COA archbishop AT Brigido Michael Leopold.png&lt;!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra &quot;typ&quot; a &quot;typ dodatok&quot; --&gt;
 | heslo                               = 
 | heslo po slovensky                  = 
 | podpis                              =  &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
 | štát pôsobenia                      = {{Minivlajka|Habsburská monarchia|w}}
 | dátum narodenia                     = [[8. február]] [[1742]] &lt;!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --&gt;
 | miesto narodenia                    = [[Terst]]
 | dátum úmrtia                        =  {{dúv|1816|6|23|1742|2|8}}
 | miesto úmrtia                       = Terst
 | dátum pohrebu                       = 
 | miesto pohrebu                      = Katedrála svätého Justa v Terste
 | alma mater                          = 
 | 1. funkcia                          = ľubľanský arcibiskup
 | 1. funkcia - obdobie                = [[7. apríl]] [[1788]]{{--}}[[23. marec]] [[1807]]
 | 1. funkcia - predchodca             = Johann Karl von Herberstein
 | 1. funkcia - nástupca               = Anton Kavčič
 | 2. funkcia                          =  spišský [[biskup]]
 | 2. funkcia - obdobie                = [[23. marec]] [[1807]]{{--}}[[23. júl]] [[1816]]
 | 2. funkcia - predchodca             = [[Ján Révai|Ján Anton Révai]]
 | 2. funkcia - nástupca               = [[Ján Krstiteľ Ladislav Pyrker]]
 | funkcie                             = [[kanonik]], [[archidiakon]], [[farár]], [[Maltézsky rád|maltézsky rytier]], [[asistent]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], kráľovský štátny radca, [[barón]], [[Kurfirst|ríšske knieža]]
 | cirkev                              =  [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]

 | rehoľa                              = [[Maltézsky rád]]
 | vstup do rehole dátum               =
 | večné sľuby dátum                   = 

 | diakonát dátum                      = 
 | diakonát miesto                     = 
 | diakonát svätiteľ                   = 
 | diakonát svätiteľ funkcia           = 

 | kňazské svätenie dátum              = {{dv|1765|1|13|1742|2|8}}
 | kňazské svätenie miesto             = 
 | kňazské svätenie svätiteľ           = Joseph Philipp Franz zo Spaur
 | kňazský svätiteľ funkcia            = sekovský biskup
 | inkardinácia                        = 
 
 | dátum laicizácie                    =  &lt;!-- {{dv|dátum laicizácie|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | laicizujúci                         =

 | menovanie dátum                     = {{dv|1787|12|5|1742|2|8}}
 | menovanie osoba                     = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]]
 | potvrdenie dátum                    =  {{dv|1788|7|4|1742|2|8}}
 | potvrdenie osoba                     = [[Pius VI.]]
 | biskupské svätenie dátum            =  {{dv|1788|4|27|1742|2|8}}
 | biskupské svätenie miesto           = Viedeň
 | biskupské svätenie hlavný svätiteľ  = [[Krištof Bartolomej Anton Migazzi]]
 | biskupský svätiteľ funkcia          = viedenský arcibiskup a kardinál
 | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = 
 | 1. spolusvätiteľ funkcia            = 
 | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = 
 | 2. spolusvätiteľ funkcia            = 
 
 | portál1                             =
 | portál2                             = Vatikán
 | portál3                             = 
}}

'''Michal Brigido'''{{#tag:ref|'''Michal Brigido'''&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | kapitola zborník = BRIGIDO, Michal
 | titul = Biografický lexikón Slovenska
 | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska
 | vydavateľ =  [[Slovenská národná knižnica]], Národný biografický ústav
 | miesto = Martin
 | rok = 2002
 | isbn = 80-89023-16-9
 | dátum prístupu =
 | zväzok = I. A{{--}}B
 | strany = 562
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | kapitola zborník = BRIGIDO, Michal
 | titul = Slovenský biografický slovník
 | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník
 | vydavateľ = [[Matica slovenská]]
 | miesto = Martin
 | rok = 1986
 | isbn = 80-7090-216-7
 | dátum prístupu =
 | zväzok = I. A{{--}}D
 | strany = 323
}}&lt;/ref&gt;
 alebo '''Michal Leopold Brigido'''&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | meno zborník = Ivan
 | priezvisko zborník = Chalupecký
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník = Ivan Chalupecký
 | kapitola zborník = BRIGIDO, Michal Leopold
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = Pašteka
 | meno = Július
 | odkaz na autora = Július Pašteka
 | titul = [[Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska]]
 | vydavateľ = Lúč
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2000
 | isbn =80-7114-300-6
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | diel =
 | typ dielu = 
 | strany = 147{{--}}148
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;; celý menom: ''Michal Leopold Jozef Andrej Brigido barón de Brezovitz et Mahrenfels''; {{V jazyku|slv|''Mihael Leopold Brigido''}}, {{V jazyku|ita|''Michael Léopold Brigido''}}, {{V jazyku|deu|''Michael Leopold Brigido''}}, {{V jazyku|hun|''Brigido Mihály''}}|group = p.}} (*[[8. február]] [[1742]], [[Terst]]{{--}}†[[23. júl]] [[1816]], tamže) bol ľubľanský [[arcibiskup]], [[metropolita]] a spišský [[diecézny biskup]].

== Život ==
Pochádzal z talianskej [[Šľachta|šľachtickej rodiny]]. Jeho otec Hieronym Jakub Brigido bol [[komorník]]om [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] a matka Mária Polixena (rodená Příhovská) bola sestrou [[Pražská arcidiecéza|pražského arcibiskupa]] Antona Petra Příhovského. V roku [[1762]] vstúpil do augistiniánského kláštora vo [[Vorau]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | meno zborník = France M
 | priezvisko zborník = Dolinar
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = BRIGIDO, Mihael (Mihael Leopold Jožef Andrej Brigido)
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Novi Slovenski biografski leksikon
 | vydavateľ = Znanstvenoraziskovalni center SAZU
 | miesto = Ljubljana
 | rok = 2013
 | isbn = 978-961-05-0116-9
 | dátum prístupu = 2026-07-07
 | url = https://www.slovenska-biografija.si/oseba/sbi149921/#novi-slovenski-biografski-leksikon
 | diel = 3.  Ble{{--}}But
 | typ dielu = Zvezek 
 | strany = 
 | jazyk = slv
}}&lt;/ref&gt; Teologické štúdiá absolvoval v [[Graz]]i,&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; kde získal [[Doktor filozofie|doktorát z filozofie]] a [[Bakalár|bakalársky titul]] z [[Teológia|teológie]]. Sekovský [[biskup]] Joseph Philipp Franz zo Spaur ho v roku [[1765]] vysvätil za [[kňaz]]a. Po ukončení štúdií až do roku [[1772]] zastával viaceré funkcie v kláštore vo Vorau. Zo zdravotných dôvodov však rád opustil a sekovský biskup ho následne ustanovil za svojho [[Generálny vikár|generálného vikára]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Krátko pôsobil na Pražskom arcibiskupstve, neskôr na dvore [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] a [[kardinál]]a [[Jozef Baťán|Jozefa Baťána]]. V roku [[1776]] bol vymenovaný za spišského [[kanonik]]a, od roku [[1777]] ako liptovský [[archidiakon]] a v rokoch [[1780]]{{--}}[[1787]] pôsobil ako [[farár]] v [[Levoča|Levoči]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Preslávil sa ako vynikajúci znalec [[Dejiny kresťanstva|cirkevných dejín]], [[Kánonické právo|kánonického práva]] a teológie, ako aj výborný [[kazateľ]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Po smrti spišského biskupa [[Karol Salbek|Karola Salbeka]] ho [[cisár]] [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] ho navrhol za jeho nástupcu. No po úmrtí ľubľanského biskupa Johanna Karla Herbersteina však svoje rozhodnutie zmenil a v roku [[1787]] ho cisár vymenoval za prvého [[arcibiskup]]a a [[Metropolita|metropolitu]] novozriadenej Ľubľanskej arcidiecézy. Pápež [[Pius VI.]] jeho menovanie potvrdil v apríli [[1788]]. Biskupskú vysviacku prijal ešte v tom istom mesiaci v kaplnke arcibiskupského paláca vo Viedni z rúk viedenského arcibiskupa a [[kardinál]]a [[Krištof Bartolomej Anton Migazzi|Krištofa Bartolomeja Antona Migazziho]]. V júni 1788 bol slávnostne uvedený do úradu v Katedrále svätého Mikuláša v Ľubľane ako prvý ľubľanský arcibiskup a metropolita.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Súčasne získal titul asistenta Svätej stolice (''solio pontificio assistens''), a hodnosť kráľovského štátneho radcu. Michal Brigido bol zároveň rytierom Maltézskeho rádu.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Zubko
 | meno = Peter
 | odkaz na autora = Peter Zubko
 | titul = Spišskí biskupi
 | vydanie = 2. preprac. dopl
 | vydavateľ = Seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach
 | miesto = Košice
 | rok = 2008
 | isbn = 978-80-89138-97-5
 | kapitola = 
 | strany = 24{{--}}25
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Počas svojho pôsobenia v [[Ľubľana|Ľubľane]] uskutočnil rozsiahlu reorganizáciu hraníc cirkevných [[Diecéza (biskupstvo)|diecéz]] vo vnútornom Rakúsku  v súlade s jozefínskými reformami, čím zásadne ovplyvnil územné usporiadanie Ľubľanskej arcidiecézy, ktorá sa s menšími zmenami zachovala až dodnes. Zaslúžil sa o obnovenie kňazského seminára v Ľubľane. Osobitnú pozornosť venoval formácii a ďalšiemu vzdelávaniu [[Duchovenstvo|duchovenstva]], podporoval pokračovanie vydávania tzv. Japljevho prekladu [[Biblia|Svätého Písma]] a zasadzoval sa za obnovu Gorickej a Terstskej diecézy.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Jeho pôsobenie však komplikovali [[napoleonské vojny]] i napäté vzťahy s cisárskym dvorom  v otázkach cirkevnej správy. Na žiadosť cisára [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka II.]] ho pápež [[Pius VII.]] v roku [[1806]] preložil na spišský biskupský stolec.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; 

Na začiatku roku [[1807]] prevzal správu [[Spišská diecéza|Spišskej diecézy]], pričom na [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiši]] naďalej používal titul arcibiskupa a spišského biskupa. V rámci svojho pôsobenia systematicky rozvíjal kňazské vzdelávanie a dokončil výstavbu kňazského seminára v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]], ktorý bol slávnostne otvorený v novembri [[1815]]. Za jeho prvého [[Rektor (vysoká škola)|rektor]]a vymenoval Daniela Udránskeho.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Súčasťou jeho stavebnej a organizačnej činnosti bola aj obnova biskupskej rezidencie. V roku [[1808]] zaviedol kanonický náprsný odznak, ktorý osobne odovzdal miestnym kanonikom. Brigido aktívne podporoval vydávanie slovenských náboženských kníh a udržiaval kontakty s [[Bernolákovci (hnutie)|bernolákovcami]]. Pri správe diecézy sa opieral o spoluprácu generálneho vikára [[Štefan Čech|Štefana Čecha]], neskoršieho košického biskupa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Spišskí biskupi v histórii
 | url = https://kapitula.sk/spisski-biskupi/
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 
 | vydavateľ = [[Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie]]
 | miesto = Spišské Podhradie
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;V posledných rokoch života trpel [[Vodnatieľka|vodnatieľkou]]. V lete [[1816]] odišiel do rodného [[Terst]]u, kde chcel osláviť 50. výročie svojej kňazskej vysviacky, krátko po príchode však [[23. júl|23. júla]] [[1816]] zomrel. Pochovaný bol v Katedrále svätého Justa v Terste.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Dielo ==
* ''Catastrum defunctorum Capituli Scepusiensis recens'' (Kataster zomrelých Spišskej kapituly)

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=p.}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Hradszky
 | meno = József
 | odkaz na autora = 
 | titul = Initia progressus ac praesens status capituli ad sanctum Martinum e. c. de monte scepusio olim collegiati sub jurisdictione archiepiscopi strigoniensis nunc vero cathedralis sub proprio episcopo scepusiensi constituti
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Typis Dionysii Buzás
 | miesto = Szepesváralja 
 | rok = 1901
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 496{{--}}497, 512{{--}}513
 | jazyk = lat
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Hradszky
 | meno = József
 | odkaz na autora = 
 | titul = Additamenta ad Initia progressus ac praesens status capitul
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Typis Dionysii Buzás
 | miesto = Szepesváralja 
 | rok = 1903{{--}}1904
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = lat
}}
* {{Citácia knihy
 | meno zborník = Jozef
 | priezvisko zborník =Špirko
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník = Jozef Špirko (historik)
 | kapitola zborník = Výchova kňazstva na území spišskej diecézy
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Spišský kňazský seminár v minulosti a v prítomnosti : Sborník z príležitosti nového oltára v seminárskej kaplnke
 | vydavateľ = [[Slovenská Grafia|Slovenská grafia]]
 | miesto = Spišská Kapitula 
 | rok = 1943
 | isbn =
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | diel =
 | typ dielu = 
 | strany = 117{{--}}120
 | jazyk = 
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Tatarko
 | meno = Ernst
 | odkaz na autora = 
 | titul = Die Bistümer in der Slowakei
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken
 | miesto = Stutgart
 | rok = 1978
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 213{{--}}214
 | jazyk = deu
}}
* {{Citácia periodika
 | priezvisko = Hromják
 | meno = Ľuboslav
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Brigido de Brezovitz et Mahrenfels, Michal Jožef Andrej (1742{{--}}1816)
 | periodikum = Kapitula: Diecézny časopis Spišského biskupstva
 | odkaz na periodikum = 
 | rok = 2014
 | mesiac = 
 | ročník = 
 | číslo = 4
 | strany = 11
 | url = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | issn = 2644-4798
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Tyrol
 | meno = Anton
 | priezvisko = Olejník
 | meno = Vladimír
 | odkaz na autora = 
 | titul = Duchovné a kultúrne dedičstvo Spišskej Kapituly IV.: Vznik biskupstva, osobnosti a najnovšie udalosti
 | vydanie = 
 | vydavateľ = VERBUM{{--}}vydavateľstvo [[Katolícka univerzita v Ružomberku|KU]]
 | miesto = Ružomberok
 | rok = 2021
 | isbn = 
 | kapitola = 
 | strany = 19{{--}}23
 | jazyk = 
}} 

=== Heslá v encyklopédiách a slovníkoch ===
* {{Citácia knihy
 | meno zborník = Francè
 | priezvisko zborník = Kidrič
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = Brigido, Mihael
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Slovenski biografski leksikon
 | vydavateľ = Zadružna gospodarska banka, SAZU
 | miesto = Ljubljana
 | rok = 1925
 | isbn =
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | diel = 1. Abraham{{--}}Erberg
 | typ dielu = Zvezek
 | strany = 397{{--}}398
 | jazyk = slv
}}
* {{Citácia knihy
 | meno zborník = Rudolf
 | priezvisko zborník = Klinec
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = Brigido, Mihael
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Primorski slovenski biografski leksikon
 | vydavateľ = Goriška Mohorjeva družba
 | miesto = Gorica
 | rok = 1976
 | isbn =
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | diel = 3. Bor{{--}}Čopič
 | typ dielu = Snopič
 | strany = 400{{--}}402
 | jazyk = slv
}}
* {{Citácia knihy
 | meno zborník = 
 | priezvisko zborník =
 | autor zborník =
 | odkaz na autora zborník =
 | kapitola zborník = Brigido, Michal
 | url kapitoly zborník =
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = [[Encyklopédia Slovenska]]
 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA]]
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1977
 | isbn =
 | dátum prístupu =
 | url = 
 | diel = 1. A{{--}}D
 | typ dielu = 
 | strany = 265
 | jazyk = 
}} 

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=brigidomichalleopold Dominikánsky knižný inštitút]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Brigido, Michal}}

[[Kategória:Biskupi Spišskej diecézy do roku 1918]]
[[Kategória:Biskupi Spišskej diecézy]]</text>
      <sha1>6wuj98u1prkg1kex0jbxdk4lmjtwuup</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Michal Leopold Brigido</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752494</id>
    <redirect title="Michal Brigido" />
    <revision>
      <id>8244673</id>
      <timestamp>2026-07-08T18:58:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na Michal Brigido</comment>
      <origin>8244673</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29" sha1="d4b40ir2fyd8a6bhekfgj2havwus2i9" xml:space="preserve">#presmeruj [[Michal Brigido]]</text>
      <sha1>d4b40ir2fyd8a6bhekfgj2havwus2i9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wimbledon 1992</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752495</id>
    <revision>
      <id>8244676</id>
      <timestamp>2026-07-08T19:10:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>new</comment>
      <origin>8244676</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8164" sha1="7t8kyasu0sci95kdey6csmi6dwufzk2" xml:space="preserve">{{GrandSlamInfo|1992|Wimbledon|
| dátum=[[22. jún]] - [[5. júl]]
| ročník=106.
| champms= {{USA}} [[Andre Agassi]]
| champmd= {{USA}} [[John McEnroe]] / {{GER}} [[Michael Stich]]
| champws= {{GER}} [[Steffi Grafová]]
| champwd= {{USA}} [[Gigi Fernándezová]] / {{Minivlajka|Spoločenstvo nezávislých štátov}} [[Nataša Zverevová]]
| champxd= {{LAT}} [[Larisa Neilandová]] / {{TCH}} [[Cyril Suk]]
}}

'''[[Wimbledon]] 1992''' bol [[Grand Slam (tenis)|grandslamový]] [[tenis]]ový turnaj, ktorý prebiehal od [[22. jún]]a do [[5. júl]]a [[1992]] na otvorených dvorcoch s trávnatým povrchom vo [[wimbledon]]skom tenisovom areáli [[All England Lawn Tennis and Croquet Club]]. Víťazom mužskej dvojhry sa stal [[Andre Agassi]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Bonk
 | meno = Thomas
 | autor =
 | odkaz na autora = 
 | titul = WIMBLEDON : Agassi Has Grand Flush to Beat Hand of 37 Aces : Tennis: American gets his first Grand Slam tournament title in five sets over big-serving Ivanisevic.
 | url = https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1992-07-06-sp-1104-story.html
 | vydavateľ = latimes.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 1992-07-06
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Víťazkou ženskej dvojhry sa po štvrtýkrát stala [[Steffi Grafová]].

==Seniori==
===Dvojhra mužov===
{{Hlavný článok|Mužská dvojhra na Wimbledone 1992}}
{{Play-off8+Tenis5
| RD1=Štvrťfinále
| RD2=Semifinále
| RD3=Finále
|team-width=175

|RD1-seed1=
|RD1-team1={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[John McEnroe]]'''
|RD1-score1-1='''6'''
|RD1-score1-2='''7'''
|RD1-score1-3='''6'''
|RD1-score1-4=
|RD1-score1-5=
|RD1-seed2=9
|RD1-team2={{Minivlajka|Francúzsko}} [[Guy Forget]]
|RD1-score2-1=2
|RD1-score2-2=6&lt;sup&gt;9&lt;/sup&gt;
|RD1-score2-3=3
|RD1-score2-4=
|RD1-score2-5=

|RD1-seed3=4
|RD1-team3={{Minivlajka|Nemecko}} [[Boris Becker]]
|RD1-score3-1='''6'''
|RD1-score3-2=2
|RD1-score3-3=2
|RD1-score3-4='''6'''
|RD1-score3-5=3
|RD1-seed4=12
|RD1-team4={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Andre Agassi]]'''
|RD1-score4-1=4
|RD1-score4-2='''6'''
|RD1-score4-3='''6'''
|RD1-score4-4=4
|RD1-score4-5='''6'''

|RD1-seed5=5
|RD1-team5={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Pete Sampras]]'''
|RD1-score5-1='''6'''
|RD1-score5-2='''6'''
|RD1-score5-3='''6'''
|RD1-score5-4=
|RD1-score5-5=
|RD1-seed6=3
|RD1-team6={{Minivlajka|Nemecko}} [[Michael Stich]]
|RD1-score6-1=3
|RD1-score6-2=2
|RD1-score6-3=4
|RD1-score6-4=
|RD1-score6-5=

|RD1-seed7=8
|RD1-team7={{Minivlajka|Chorvátsko}} '''[[Goran Ivanišević]]'''
|RD1-score7-1=6&lt;sup&gt;10&lt;/sup&gt;
|RD1-score7-2='''7'''
|RD1-score7-3='''6'''
|RD1-score7-4=3
|RD1-score7-5='''6'''
|RD1-seed8=2
|RD1-team8={{Minivlajka|Švédsko}} [[Stefan Edberg]]
|RD1-score8-1='''7'''
|RD1-score8-2=5
|RD1-score8-3=1
|RD1-score8-4='''6'''
|RD1-score8-5=3

|RD2-seed1=
|RD2-team1={{Minivlajka|Spojené štáty}} [[John McEnroe]]
|RD2-score1-1=4
|RD2-score1-2=2
|RD2-score1-3=3
|RD2-score1-4=
|RD2-score1-5=
|RD2-seed2=12
|RD2-team2={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Andre Agassi]]'''
|RD2-score2-1='''6'''
|RD2-score2-2='''6'''
|RD2-score2-3='''6'''
|RD2-score2-4=
|RD2-score2-5=

|RD2-seed3=5
|RD2-team3={{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Pete Sampras]]
|RD2-score3-1='''7'''
|RD2-score3-2=6&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt;
|RD2-score3-3=4
|RD2-score3-4=2
|RD2-score3-5=
|RD2-seed4=8
|RD2-team4={{Minivlajka|Chorvátsko}} '''[[Goran Ivanišević]]'''
|RD2-score4-1=6&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|RD2-score4-2='''7'''
|RD2-score4-3='''6'''
|RD2-score4-4='''6'''
|RD2-score4-5=

|RD3-seed1=12
|RD3-team1={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Andre Agassi]]'''
|RD3-score1-1=6&lt;sup&gt;8&lt;/sup&gt;
|RD3-score1-2='''6'''
|RD3-score1-3='''6'''
|RD3-score1-4=1
|RD3-score1-5='''6'''
|RD3-seed2=8
|RD3-team2={{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Goran Ivanišević]]
|RD3-score2-1='''7'''
|RD3-score2-2=4
|RD3-score2-3=4
|RD3-score2-4='''6'''
|RD3-score2-5=4
}}

===Dvojhra žien===
{{Hlavný článok|Ženská dvojhra na Wimbledone 1992}}
{{Play-off8+Tenis3
| RD1=Štvrťfinále
| RD2=Semifinále
| RD3=Finále
| team-width=175

| RD1-seed1=1
| RD1-team1={{Minivlajka|Juhoslávia (1992-2003)}} '''[[Monika Selešová]]'''
| RD1-score1-1='''6'''
| RD1-score1-2='''6'''
| RD1-score1-3=
| RD1-seed2=14
| RD1-team2={{Minivlajka|Francúzsko}} [[Nathalie Tauziatová]]
| RD1-score2-1=3
| RD1-score2-2=1
| RD1-score2-3=

| RD1-seed3=4
| RD1-team3={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Martina Navrátilová]]'''
| RD1-score3-1='''6'''
| RD1-score3-2='''7'''
| RD1-score3-3=
| RD1-seed4=12
| RD1-team4={{Minivlajka|Bulharsko}} [[Katerina Malejevová]]
| RD1-score4-1=3
| RD1-score4-2=6&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
| RD1-score4-3=

| RD1-seed5=6
| RD1-team5={{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Jennifer Capriatiová]]
| RD1-score5-1=1
| RD1-score5-2='''6'''
| RD1-score5-3=3
| RD1-seed6=3
| RD1-team6={{Minivlajka|Argentína}} '''[[Gabriela Sabatiniová]]'''
| RD1-score6-1='''6'''
| RD1-score6-2=3
| RD1-score6-3='''6'''

| RD1-seed7=
| RD1-team7={{Minivlajka|Spoločenstvo nezávislých štátov}} [[Nataša Zverevová]]
| RD1-score7-1=3
| RD1-score7-2=1
| RD1-score7-3=
| RD1-seed8=2
| RD1-team8={{Minivlajka|Nemecko}} '''[[Steffi Grafová]]'''
| RD1-score8-1='''6'''
| RD1-score8-2='''6'''
| RD1-score8-3=

| RD2-seed1=1
| RD2-team1={{Minivlajka|Juhoslávia (1992-2003)}} '''[[Monika Selešová]]'''
| RD2-score1-1='''6'''
| RD2-score1-2=6&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
| RD2-score1-3='''6'''
| RD2-seed2=4
| RD2-team2={{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Martina Navrátilová]]
| RD2-score2-1=2
| RD2-score2-2='''7'''
| RD2-score2-3=4

| RD2-seed3=3
| RD2-team3={{Minivlajka|Argentína}} [[Gabriela Sabatiniová]]
| RD2-score3-1=3
| RD2-score3-2=3
| RD2-score3-3=
| RD2-seed4=2
| RD2-team4={{Minivlajka|Nemecko}} '''[[Steffi Grafová]]'''
| RD2-score4-1='''6'''
| RD2-score4-2='''6'''
| RD2-score4-3=

| RD3-seed1=1
| RD3-team1={{Minivlajka|Juhoslávia (1992-2003)}} [[Monika Selešová]]
| RD3-score1-1=2
| RD3-score1-2=1
| RD3-score1-3=
| RD3-seed2=2
| RD3-team2={{Minivlajka|Nemecko}} '''[[Steffi Grafová]]'''
| RD3-score2-1='''6'''
| RD3-score2-2='''6'''
| RD3-score2-3=
}}

===Štvorhra mužov===
{{Hlavný článok|Mužská štvorhra na Wimbledone 1992}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
|'''Rok'''
|'''Víťazi'''
|'''Finalisti'''
|'''Výsledok'''
|-
| [[1992]]
| {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[John McEnroe]] &lt;br /&gt; {{Minivlajka|Nemecko}} [[Michael Stich]]
| {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Jim Grabb]] &lt;br /&gt; {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Richey Reneberg]]
| {{ku|5|7}}, {{ku|7|6}}&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt;, {{ku|3|6}}, {{ku|7|6}}&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt;, {{ku|19|17}}
|}

===Štvorhra žien===
{{Hlavný článok|Ženská štvorhra na Wimbledone 1992}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
|'''Rok'''
|'''Víťazky'''
|'''Finalistky'''
|'''Výsledok'''
|-
| [[1992]]
| {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Gigi Fernándezová]] &lt;br /&gt; {{Minivlajka|Spoločenstvo nezávislých štátov}} [[Nataša Zverevová]]
| {{Minivlajka|Československo}} [[Jana Novotná]] &lt;br /&gt; {{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Larisa Neilandová]]
| {{ku|6|4}}, {{ku|6|1}}
|}

===Zmiešaná štvorhra===
{{Hlavný článok|Zmiešaná štvorhra na Wimbledone 1992}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
|'''Rok'''
|'''Víťazi'''
|'''Finalisti'''
|'''Výsledok'''
|-
| [[1992]]
| {{Minivlajka|Československo}} [[Cyril Suk]] &lt;br /&gt; {{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Larisa Neilandová]]
| {{Minivlajka|Holandsko}} [[Jacco Eltingh]] &lt;br /&gt; {{Minivlajka|Holandsko}} [[Miriam Oremansová]]
| {{ku|7|6}}&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;, {{ku|6|2}}
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.wimbledon.com/index.html Oficiálna stránka]
* [https://assets.wimbledon.com/archive/draws/pdfs/draws/1992_MS_A4.pdf Pavúk dvojhry mužov]
* [https://assets.wimbledon.com/archive/draws/pdfs/draws/1992_LS_A4.pdf Pavúk dvojhry žien]
* [https://assets.wimbledon.com/archive/draws/pdfs/draws/1992_MD_A4.pdf Pavúk štvorhry mužov]
* [https://assets.wimbledon.com/archive/draws/pdfs/draws/1992_LD_A4.pdf Pavúk štvorhry žien]
* [https://assets.wimbledon.com/archive/draws/pdfs/draws/1992_MX_A4.pdf Pavúk zmiešanej štvorhry]

{{Wimbledon}}

[[Kategória:Wimbledon 1992| ]]
[[Kategória:Tenis v 1992]]
[[Kategória:Wimbledon (tenis)]]
[[Kategória:1992 v Spojenom kráľovstve]]</text>
      <sha1>7t8kyasu0sci95kdey6csmi6dwufzk2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Wimbledon 1992</title>
    <ns>14</ns>
    <id>752496</id>
    <revision>
      <id>8244677</id>
      <timestamp>2026-07-08T19:11:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <origin>8244677</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="131" sha1="f1xqpqfufzwmzfy6b85u3kk8fed54rh" xml:space="preserve">{{Catmore|Wimbledon 1992}}
[[Kategória:Wimbledon (tenis)]]
[[Kategória:Tenis v 1992]]
[[Kategória:1992 v Spojenom kráľovstve]]</text>
      <sha1>f1xqpqfufzwmzfy6b85u3kk8fed54rh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:1992 v Spojenom kráľovstve</title>
    <ns>14</ns>
    <id>752498</id>
    <revision>
      <id>8244679</id>
      <timestamp>2026-07-08T19:14:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <origin>8244679</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="209" sha1="5e1zt3u004ee0sf9igpif68g8j0knzx" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:1992 podľa štátu|Spojené kráľovstvo]]
[[Kategória:1992 v Európe|Spojené kráľovstvo]]
[[Kategória:90. roky 20. storočia v Spojenom kráľovstve]]</text>
      <sha1>5e1zt3u004ee0sf9igpif68g8j0knzx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hornonitrianska partizánska brigáda</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752499</id>
    <revision>
      <id>8244687</id>
      <timestamp>2026-07-08T19:33:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Zalozenie clanku</comment>
      <origin>8244687</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18521" sha1="a8yzut56x9ufyifkd5yhyh4hdmnlzhv" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sformovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a Jozef Hagara, Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal J. Hagara, komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode J. Hagaru, verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ J. Hagara), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]) a [[Dolné Vestenice]] (v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]]) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkom Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskou brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. Hlavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Vtáčnik
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|607}}

====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s čatou Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]].{{#tag:ref|Podľa Vimmera sa prepad uskutočnil v noci zo soboty [[11. november|11.]] na nedeľu [[12. november|12. novembra]].&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;{{rp|105}}|group=pozn.}} Cieľom bolo získať pre partizánske oddiely trpiace nedostatkom zimnej obuvi túto z nováckych skladov Baťovej predajne obuvi a od veľkovýrobcu Michala Hagaru (strýka Františka a Jozefa Hagaru). Z [[Nováky|Novákov]] sa nemeckí vojaci stiahli. K boju došlo až okolo druhej hodiny ráno, kedy sa do mestečka dostala nemecká hliadka z [[Topoľčany|Topoľčian]]. Partizáni zabili dvoch a zranili ďalších dvoch nemeckých vojakov. Ponomarenkova čata prepadla objekt nemeckého výcvikového strediska mládeže a chlapcov rozohnala. Partizáni získali zásobu obuvi, kože, kožuchov a ponožiek, ktoré vyviezli na ukoristenom nákladnom a osobnom aute do [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Na odvetu nemeckí vojaci chceli nasledujúci deň zastreliť 25{{--}}30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;/&gt;{{rp|106}} 

Vydarený partizánsky prepad [[Nováky|Novák]] bol v hláseniach hrubo skreslený.
{{Citát| Keď sa zoznámil so silami a rozmiestnením nemeckých posádok v Nitrianskej doline, 10. XI. 1944 bol Ponomarenkov oddiel poslaný do Novák. V Novákoch bola neveľká nemecká posádka, ale k večeru tam prišlo vyše 200 nemeckých vojakov. Pri nočnom prepade bola posádka rozohnaná, zabitých bolo vyše 50 ľudí. Dobytá korisť: nákladné auto s obuvou a šatstvom a jedno osobné auto.|Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]])&lt;ref name=&quot;Secansky&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;Precan583&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 583 1945, apríl, Kyjev - Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]]), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}
&lt;/ref&gt;{{rp|1067}}}}
Naratív o 50 zabitých Nemcoch prevzala aj komunistická historiografia.

====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a [[Kunerad|Kuneradu]], podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od [[15. september|15. septembra]] 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]]. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

[[Kategória:Nováky]]
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Stalin]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]</text>
      <sha1>a8yzut56x9ufyifkd5yhyh4hdmnlzhv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244689</id>
      <parentid>8244687</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:34:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Kategoria</comment>
      <origin>8244689</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18514" sha1="pnwguanltuy3x0k4ffgabz4lf18ba0t" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sformovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a Jozef Hagara, Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal J. Hagara, komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode J. Hagaru, verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ J. Hagara), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]) a [[Dolné Vestenice]] (v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]]) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkom Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskou brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. Hlavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Vtáčnik
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|607}}

====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s čatou Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]].{{#tag:ref|Podľa Vimmera sa prepad uskutočnil v noci zo soboty [[11. november|11.]] na nedeľu [[12. november|12. novembra]].&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;{{rp|105}}|group=pozn.}} Cieľom bolo získať pre partizánske oddiely trpiace nedostatkom zimnej obuvi túto z nováckych skladov Baťovej predajne obuvi a od veľkovýrobcu Michala Hagaru (strýka Františka a Jozefa Hagaru). Z [[Nováky|Novákov]] sa nemeckí vojaci stiahli. K boju došlo až okolo druhej hodiny ráno, kedy sa do mestečka dostala nemecká hliadka z [[Topoľčany|Topoľčian]]. Partizáni zabili dvoch a zranili ďalších dvoch nemeckých vojakov. Ponomarenkova čata prepadla objekt nemeckého výcvikového strediska mládeže a chlapcov rozohnala. Partizáni získali zásobu obuvi, kože, kožuchov a ponožiek, ktoré vyviezli na ukoristenom nákladnom a osobnom aute do [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Na odvetu nemeckí vojaci chceli nasledujúci deň zastreliť 25{{--}}30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;/&gt;{{rp|106}} 

Vydarený partizánsky prepad [[Nováky|Novák]] bol v hláseniach hrubo skreslený.
{{Citát| Keď sa zoznámil so silami a rozmiestnením nemeckých posádok v Nitrianskej doline, 10. XI. 1944 bol Ponomarenkov oddiel poslaný do Novák. V Novákoch bola neveľká nemecká posádka, ale k večeru tam prišlo vyše 200 nemeckých vojakov. Pri nočnom prepade bola posádka rozohnaná, zabitých bolo vyše 50 ľudí. Dobytá korisť: nákladné auto s obuvou a šatstvom a jedno osobné auto.|Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]])&lt;ref name=&quot;Secansky&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;Precan583&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 583 1945, apríl, Kyjev - Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]]), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}
&lt;/ref&gt;{{rp|1067}}}}
Naratív o 50 zabitých Nemcoch prevzala aj komunistická historiografia.

====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a [[Kunerad|Kuneradu]], podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od [[15. september|15. septembra]] 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]]. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

[[Kategória:Nováky]]
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]</text>
      <sha1>pnwguanltuy3x0k4ffgabz4lf18ba0t</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244690</id>
      <parentid>8244689</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:36:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Este referencia</comment>
      <origin>8244690</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18493" sha1="803lx5au2rk5xs84gccz54evuk45sz4" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sformovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a Jozef Hagara, Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal J. Hagara, komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode J. Hagaru, verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ J. Hagara), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]) a [[Dolné Vestenice]] (v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]]) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkom Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskou brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. Hlavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Vtáčnik
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|607}}

====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s čatou Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]].{{#tag:ref|Podľa Vimmera sa prepad uskutočnil v noci zo soboty [[11. november|11.]] na nedeľu [[12. november|12. novembra]].&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;{{rp|105}}|group=pozn.}} Cieľom bolo získať pre partizánske oddiely trpiace nedostatkom zimnej obuvi túto z nováckych skladov Baťovej predajne obuvi a od veľkovýrobcu Michala Hagaru (strýka Františka a Jozefa Hagaru). Z [[Nováky|Novákov]] sa nemeckí vojaci stiahli. K boju došlo až okolo druhej hodiny ráno, kedy sa do mestečka dostala nemecká hliadka z [[Topoľčany|Topoľčian]]. Partizáni zabili dvoch a zranili ďalších dvoch nemeckých vojakov. Ponomarenkova čata prepadla objekt nemeckého výcvikového strediska mládeže a chlapcov rozohnala. Partizáni získali zásobu obuvi, kože, kožuchov a ponožiek, ktoré vyviezli na ukoristenom nákladnom a osobnom aute do [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Na odvetu nemeckí vojaci chceli nasledujúci deň zastreliť 25{{--}}30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;/&gt;{{rp|106}} 

Vydarený partizánsky prepad [[Nováky|Novák]] bol v hláseniach hrubo skreslený.
{{Citát| Keď sa zoznámil so silami a rozmiestnením nemeckých posádok v Nitrianskej doline, 10. XI. 1944 bol Ponomarenkov oddiel poslaný do Novák. V Novákoch bola neveľká nemecká posádka, ale k večeru tam prišlo vyše 200 nemeckých vojakov. Pri nočnom prepade bola posádka rozohnaná, zabitých bolo vyše 50 ľudí. Dobytá korisť: nákladné auto s obuvou a šatstvom a jedno osobné auto.|Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]])&lt;ref name=&quot;Precan583&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 583 1945, apríl, Kyjev - Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]]), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}
&lt;/ref&gt;{{rp|1067}}}}
Naratív o 50 zabitých Nemcoch prevzala aj komunistická historiografia.

====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a [[Kunerad|Kuneradu]], podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od [[15. september|15. septembra]] 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]]. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

[[Kategória:Nováky]]
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]</text>
      <sha1>803lx5au2rk5xs84gccz54evuk45sz4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244698</id>
      <parentid>8244690</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:49:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie</comment>
      <origin>8244698</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18577" sha1="tfzqst0uh9ea983y6xj5wszwqfqoezz" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sformovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a [[Jozef Hagara]], Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal [[Jozef Hagara]], komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode [[Jozef Hagara|J. Hagaru]], verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ [[Jozef Hagara|J. Hagara]]), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]) a [[Dolné Vestenice]] (v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]]) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkom Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskou brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. Hlavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Vtáčnik
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|607}}

====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s čatou Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]].{{#tag:ref|Podľa Vimmera sa prepad uskutočnil v noci zo soboty [[11. november|11.]] na nedeľu [[12. november|12. novembra]].&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;{{rp|105}}|group=pozn.}} Cieľom bolo získať pre partizánske oddiely trpiace nedostatkom zimnej obuvi túto z nováckych skladov Baťovej predajne obuvi a od veľkovýrobcu Michala Hagaru (strýka [[František Hagara|Františka]] a [[Jozef Hagara|Jozefa Hagaru]]). Z [[Nováky|Novákov]] sa nemeckí vojaci stiahli. K boju došlo až okolo druhej hodiny ráno, kedy sa do mestečka dostala nemecká hliadka z [[Topoľčany|Topoľčian]]. Partizáni zabili dvoch a zranili ďalších dvoch nemeckých vojakov. Ponomarenkova čata prepadla objekt nemeckého výcvikového strediska mládeže a chlapcov rozohnala. Partizáni získali zásobu obuvi, kože, kožuchov a ponožiek, ktoré vyviezli na ukoristenom nákladnom a osobnom aute do [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Na odvetu nemeckí vojaci chceli nasledujúci deň zastreliť 25{{--}}30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;/&gt;{{rp|106}} 

Vydarený partizánsky prepad [[Nováky|Novák]] bol v hláseniach hrubo skreslený.
{{Citát| Keď sa zoznámil so silami a rozmiestnením nemeckých posádok v Nitrianskej doline, 10. XI. 1944 bol Ponomarenkov oddiel poslaný do Novák. V Novákoch bola neveľká nemecká posádka, ale k večeru tam prišlo vyše 200 nemeckých vojakov. Pri nočnom prepade bola posádka rozohnaná, zabitých bolo vyše 50 ľudí. Dobytá korisť: nákladné auto s obuvou a šatstvom a jedno osobné auto.|Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]])&lt;ref name=&quot;Precan583&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 583 1945, apríl, Kyjev - Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]]), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}
&lt;/ref&gt;{{rp|1067}}}}
Naratív o 50 zabitých Nemcoch prevzala aj komunistická historiografia.

====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a [[Kunerad|Kuneradu]], podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od [[15. september|15. septembra]] 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]]. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

[[Kategória:Nováky]]
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]</text>
      <sha1>tfzqst0uh9ea983y6xj5wszwqfqoezz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244699</id>
      <parentid>8244698</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T19:50:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Referencia</comment>
      <origin>8244699</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18614" sha1="eczkzodcfdj8snrk6n69bpt8mclopot" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sformovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a [[Jozef Hagara]], Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal [[Jozef Hagara]], komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode [[Jozef Hagara|J. Hagaru]], verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ [[Jozef Hagara|J. Hagara]]), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]) a [[Dolné Vestenice]] (v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]]) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkom Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskou brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. Hlavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Vtáčnik
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|607}}

====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s čatou Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]].{{#tag:ref|Podľa Vimmera sa prepad uskutočnil v noci zo soboty [[11. november|11.]] na nedeľu [[12. november|12. novembra]].&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;{{rp|105}}|group=pozn.}} Cieľom bolo získať pre partizánske oddiely trpiace nedostatkom zimnej obuvi túto z nováckych skladov Baťovej predajne obuvi a od veľkovýrobcu Michala Hagaru (strýka [[František Hagara|Františka]] a [[Jozef Hagara|Jozefa Hagaru]]). Z [[Nováky|Novákov]] sa nemeckí vojaci stiahli. K boju došlo až okolo druhej hodiny ráno, kedy sa do mestečka dostala nemecká hliadka z [[Topoľčany|Topoľčian]]. Partizáni zabili dvoch a zranili ďalších dvoch nemeckých vojakov. Ponomarenkova čata prepadla objekt nemeckého výcvikového strediska mládeže a chlapcov rozohnala. Partizáni získali zásobu obuvi, kože, kožuchov a ponožiek, ktoré vyviezli na ukoristenom nákladnom a osobnom aute do [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Na odvetu nemeckí vojaci chceli nasledujúci deň zastreliť 25{{--}}30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;/&gt;{{rp|106}} 

Vydarený partizánsky prepad [[Nováky|Novák]] bol v hláseniach hrubo skreslený.
{{Citát| Keď sa zoznámil so silami a rozmiestnením nemeckých posádok v Nitrianskej doline, 10. XI. 1944 bol Ponomarenkov oddiel poslaný do Novák. V Novákoch bola neveľká nemecká posádka, ale k večeru tam prišlo vyše 200 nemeckých vojakov. Pri nočnom prepade bola posádka rozohnaná, zabitých bolo vyše 50 ľudí. Dobytá korisť: nákladné auto s obuvou a šatstvom a jedno osobné auto.|Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]])&lt;ref name=&quot;Precan583&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 583 1945, apríl, Kyjev - Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]]), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}
&lt;/ref&gt;{{rp|1067}}}}
Naratív o 50 zabitých Nemcoch prevzala aj komunistická historiografia.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a [[Kunerad|Kuneradu]], podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od [[15. september|15. septembra]] 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]]. Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

[[Kategória:Nováky]]
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]</text>
      <sha1>eczkzodcfdj8snrk6n69bpt8mclopot</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244708</id>
      <parentid>8244699</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T20:26:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie zdroja</comment>
      <origin>8244708</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18952" sha1="6oo7n68hxjq11w0z9c7btfhvdelhw7j" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sformovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a [[Jozef Hagara]], Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal [[Jozef Hagara]], komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. A. Weinhold). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode [[Jozef Hagara|J. Hagaru]], verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ [[Jozef Hagara|J. Hagara]]), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]) a [[Dolné Vestenice]] (v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]]) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkom Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskou brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. Hlavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Vtáčnik
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|607}}

====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s čatou Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]].{{#tag:ref|Podľa Vimmera sa prepad uskutočnil v noci zo soboty [[11. november|11.]] na nedeľu [[12. november|12. novembra]].&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;{{rp|105}}|group=pozn.}} Cieľom bolo získať pre partizánske oddiely trpiace nedostatkom zimnej obuvi túto z nováckych skladov Baťovej predajne obuvi a od veľkovýrobcu Michala Hagaru (strýka [[František Hagara|Františka]] a [[Jozef Hagara|Jozefa Hagaru]]). Z [[Nováky|Novákov]] sa nemeckí vojaci stiahli. K boju došlo až okolo druhej hodiny ráno, kedy sa do mestečka dostala nemecká hliadka z [[Topoľčany|Topoľčian]]. Partizáni zabili dvoch a zranili ďalších dvoch nemeckých vojakov. Ponomarenkova čata prepadla objekt nemeckého výcvikového strediska mládeže a chlapcov rozohnala. Partizáni získali zásobu obuvi, kože, kožuchov a ponožiek, ktoré vyviezli na ukoristenom nákladnom a osobnom aute do [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Na odvetu nemeckí vojaci chceli nasledujúci deň zastreliť 25{{--}}30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;/&gt;{{rp|106}} 

Vydarený partizánsky prepad [[Nováky|Novák]] bol v hláseniach hrubo skreslený.
{{Citát| Keď sa zoznámil so silami a rozmiestnením nemeckých posádok v Nitrianskej doline, 10. XI. 1944 bol Ponomarenkov oddiel poslaný do Novák. V Novákoch bola neveľká nemecká posádka, ale k večeru tam prišlo vyše 200 nemeckých vojakov. Pri nočnom prepade bola posádka rozohnaná, zabitých bolo vyše 50 ľudí. Dobytá korisť: nákladné auto s obuvou a šatstvom a jedno osobné auto.|Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]])&lt;ref name=&quot;Precan583&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 583 1945, apríl, Kyjev - Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]]), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}
&lt;/ref&gt;{{rp|1067}}}}
Naratív o 50 zabitých Nemcoch prevzala aj komunistická historiografia.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti,  sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a [[Kunerad|Kuneradu]], podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od [[15. september|15. septembra]] 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]].&lt;ref name=&quot;PN01-2020&quot;&gt;{{Citácia periodika
|titul=Nezrealizovaný prípad. Protistranícka skupina Karol Šmidke a spol.
|periodikum=Pamäť národa
|priezvisko=Kinčok
|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=
|ročník=2020|číslo=01|strany=3-24|issn=1336-6297
|url=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-12020/}}&lt;/ref&gt; Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

[[Kategória:Nováky]]
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]</text>
      <sha1>6oo7n68hxjq11w0z9c7btfhvdelhw7j</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244757</id>
      <parentid>8244708</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T04:57:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>menšie opravy</comment>
      <origin>8244757</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18937" sha1="t9agv4zgc3dyjfq22bgex4p4bfjzr9y" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sformovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a [[Jozef Hagara]], Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal [[Jozef Hagara]], komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. [[Adolf Weinhold|A. Weinhold]]). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode [[Jozef Hagara|J. Hagaru]], verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ [[Jozef Hagara|J. Hagara]]), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]) a [[Dolné Vestenice]] (v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]]) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkom Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskou brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. Hlavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Vtáčnik
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|607}}

====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s čatou Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]].{{#tag:ref|Podľa Vimmera sa prepad uskutočnil v noci zo soboty [[11. november|11.]] na nedeľu [[12. november|12. novembra]].&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;{{rp|105}}|group=pozn.}} Cieľom bolo získať pre partizánske oddiely trpiace nedostatkom zimnej obuvi túto z nováckych skladov Baťovej predajne obuvi a od veľkovýrobcu Michala Hagaru (strýka [[František Hagara|Františka]] a [[Jozef Hagara|Jozefa Hagaru]]). Z [[Nováky|Novák]] sa nemeckí vojaci stiahli. K boju došlo až okolo druhej hodiny ráno, kedy sa do mestečka dostala nemecká hliadka z [[Topoľčany|Topoľčian]]. Partizáni zabili dvoch a zranili ďalších dvoch nemeckých vojakov. Ponomarenkova čata prepadla objekt nemeckého výcvikového strediska mládeže a chlapcov rozohnala. Partizáni získali zásobu obuvi, kože, kožuchov a ponožiek, ktoré vyviezli na ukoristenom nákladnom a osobnom aute do [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Na odvetu nemeckí vojaci chceli nasledujúci deň zastreliť 25{{--}}30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;/&gt;{{rp|106}} 

Vydarený partizánsky prepad [[Nováky|Novák]] bol v hláseniach hrubo skreslený.
{{Citát|Keď sa zoznámil so silami a rozmiestnením nemeckých posádok v Nitrianskej doline, 10. XI. 1944 bol Ponomarenkov oddiel poslaný do Novák. V Novákoch bola neveľká nemecká posádka, ale k večeru tam prišlo vyše 200 nemeckých vojakov. Pri nočnom prepade bola posádka rozohnaná, zabitých bolo vyše 50 ľudí. Dobytá korisť: nákladné auto s obuvou a šatstvom a jedno osobné auto.|Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]])&lt;ref name=&quot;Precan583&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 583 1945, apríl, Kyjev - Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]]), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}
&lt;/ref&gt;{{rp|1067}}}}
Naratív o 50 zabitých Nemcoch prevzala aj komunistická historiografia.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl]]a [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti, sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl]]a [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a [[Kunerad|Kuneradu]], podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od [[15. september|15. septembra]] 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl]]a [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]].&lt;ref name=&quot;PN01-2020&quot;&gt;{{Citácia periodika
|titul=Nezrealizovaný prípad. Protistranícka skupina Karol Šmidke a spol.
|periodikum=Pamäť národa
|priezvisko=Kinčok
|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=
|ročník=2020|číslo=01|strany=3-24|issn=1336-6297
|url=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-12020/}}&lt;/ref&gt; Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

[[Kategória:Nováky]]
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]</text>
      <sha1>t9agv4zgc3dyjfq22bgex4p4bfjzr9y</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244805</id>
      <parentid>8244757</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:19:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Prepad Novák</comment>
      <origin>8244805</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18949" sha1="hdoqd189azqtidue0h89buempiuhfio" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = Hornonitrianska partizánska brigáda 
|obrázok                = 
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = 
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = jeseň [[1944]]
|zánik                  = [[20. apríl]] [[1945]] 
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|nadradené jednotky     = 
|podriadené jednotky    = oddiel Vtáčnik,&lt;br/&gt;oddiel Dolné Vestenice,&lt;br/&gt;oddiel Thälmann,&lt;br/&gt;oddiel Major 
|funkcia                = 
|veľkosť                = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[František Hagara]] 
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]]
|bitky                  = [[Nováky]]
|znak                   = 
}}

'''Hornonitrianska partizánska brigáda''' bola partizánska jednotka sformovaná na jeseň [[1944]] z partizánskych oddielov pôsobiacich na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]]. Jej veliteľom bol [[František Hagara]], komisárom [[František Mišeje]], náčelníkom štábu František. Konečný, náčelníkom rozviedky Peter Hladký. Brigáda sa sformovala na jeseň [[1944]], jej názov sa zaužíval neskoršie.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}  

==História brigády==
===Vznik ozbrojenej skupiny===
Prvá ozbrojená partizánska „družina“ na [[Ponitrie|Ponitrí]] bola sformovaná začiatkom roka [[1943]]. Skupinu tvorili [[Albín Grznár]], [[František Hagara|František]] a [[Jozef Hagara]], Karol a Peter Ivanka, Ľudovít Zimerman, Jozef Školka, Karol Beliansky, Peter Hladký, Jozef Plško, Imrich Chalmovský, František Konečný, L. Kučera, L. Rosák, politicky alebo rasovo prenasledovaní slovenskí občania, jeden nezistený príslušník poľskej národnosti. K nim pribudli zbehovia zo slovenskej armády Jozef Kmeť, Richard Bosák a neskôr [[Rudolf Jašík]]. Od jesene 1943 sa pripojili [[František Mišeje]] a Dominik Lastovka. V priebehu mesiacov apríla až októbra 1943 k partizánskej skupine [[Albín Grznár|Albína Grznára]] pribudli aj viacerí sovietski vojnoví zajatci, ktorým sa podaril útek z nemeckých zajateckých táborov. Skupina vybudovala tábor v horách nad obcou [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]]. Na jar [[1944]] zahájila [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] na [[Ponitrie|Ponitrí]] rozsiahle zatýkanie ilegálnych pracovníkov. [[František Hagara]] ušiel do hôr a zoskupil partizánsky oddiel, ktorý prijal názov „Vtáčnik“.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|313/3528}}

===Vznik oddielu Vtáčnik===
Veliteľom oddielu sa stal [[Jozef Hagara]], komisárom [[František Mišeje|F. Mišeje]], náčelníkom štábu F. Hagara, spravodajským dôstojníkom E. Otto, náčelníkom rozviedky P. Hladký, spojkami I. Chalmovský a D. Laštovka. V spolupráci s KSS oddiel rozvinul politicko{{--}}organizátorskú prácu medzi obyvateľstvom, zabezpečil vydanie viacerých čísel novín Hlas ľudu, Jánošík, Partizán, Bratstvo a letákov.
Pri príprave ozbrojeného boja udržiaval styk s partizánskou skupinou [[Albín Grznár|A. Grznára]] a skupinami v Turci, s antifašistami v žandárstve a najmä s príslušníkmi vojenskej posádky vo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]] (veliteľ kpt. [[Adolf Weinhold|A. Weinhold]]). V lete 1944 oddiel posilnili sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov.&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}} 

Po vypuknutí SNP oddiel získal výzbroj z vojenských skladov v [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Vstúpili doň dobrovoľníci z okolitých obcí a zo zaisťovacieho židovského pracovného [[Koncentračný tábor Nováky |tábora v Novákoch]], ktorý oddiel pomáhal oslobodiť (Židia utvorili potom osobitnú partizánsku rotu „Nováky“). Oddiel bol nasadený na pacifikáciu nemeckého obyvateľstva v priestore [[Nitrianske Pravno]]{{--}}[[Handlová]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]], zúčastnil sa na obrane hornej Nitry, najmä v priestore [[Brodzany]]{{--}}[[Partizánske]] a pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Po prelomení povstaleckej obrany zostal v nepriateľskom tyle a stiahol sa na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. V polovici septembra [[1944]] mal okolo 130 príslušníkov. Po odchode [[Jozef Hagara|J. Hagaru]], verejných a politických funkcionárov do Banskej Bystrice bol jeho štáb zreorganizovaný. Veliteľom sa stal [[František Hagara|F. Hagara]], náčelníkom štábu F. Konečný, komisárom zostal [[František Mišeje|F. Mišeje]].&lt;ref name=&quot;PlevzaHPB&quot;/&gt;{{rp|168}}

===Vznik brigády===
Oddiel Vtáčnik sa stal základom a hlavnou bojovou silou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Jeho štáb bol zároveň štábom brigády i partizánskeho oddielu Major. Štáb brigády sídlil vo [[Veľká Lehota|Veľkej]] a [[Malá Lehota|Malej Lehote]], [[Cigeľ|Cigli]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradí]], najdlhšie v bunkroch nad Horným Kamencom. 

Brigáda sa členila na 4 oddiely: 
* Vtáčnik (veliteľ [[Jozef Hagara|J. Hagara]]), utvorený už začiatkom 1944,
* Dolné Vestenice (veliteľ Š. Humaj), utvorený v polovici septembra 1944,
* Thälmann (veliteľ J. Elischer), oddiel sa po prechode SNP do hôr vrátil na hornú Nitru, 
* Major (veliteľ F. Ninis), utvorený v novembri 1944 z iniciatívy oddielu Vtáčnik. 

Brigáda mala 250—400 príslušníkov, jej štáb bol zároveň štábom oddielov Vtáčnik a Major, ktoré pôsobili na [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Oddiely Thälmann (nad [[Nitrianske Pravno|Nitrianskym Pravnom]] a v priestore [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]) a [[Dolné Vestenice]] (v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]]) pôsobili viac-menej samostatne. Vybudovala si širokú spravodajskú a zásobovaciu sieť. Sovietskym jednotkám poskytla okrem iného plány nepriateľskej obrany údolia [[Nitra|Nitry]] a okolia [[Trenčín|Trenčína]]. Spolupracovala s partizánskymi zväzkami, brigádami a oddielmi [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|Alexander Nevský]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]], [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|zväzkom Jan Žižka]], [[Nitrianska partizánska brigáda|Nitrianskou partizánskou brigádou]], s ktorými prichádzala v priestore svojho pôsobenia do styku. Hlavnou bojovou silou brigády bol oddiel Vtáčnik, na diverzných a bojových akciách sa však podieľali aj ostatné oddiely.

===Oddiel Vtáčnik===
Oddiel pokračoval v diverziách na komunikáciách. V polovici septembra 1944 podmínoval železničné mosty [[Nováky]]{{--}}[[Zemianske Kostoľany]], cestný most cez rieku [[Nitra|Nitru]] pri Lelovciach, [[15. október|15. októbra]] železničnú trať [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|Prievidza{{--}}Handlová]], [[21. november|21. novembra]] železnicu medzi [[Chalmová|Chalmovou]] a [[Nováky|Novákmi]]. Dvakrát prerušil vedenie vysokého napätia medzi [[Handlová|Handlovou]] a [[Nováky|Novákmi]], demoloval tlakový kompresor v uhoľných baniach [[Nováky]], čím spomaľoval, resp. načas znemožnil dôležitú vojenskú chemickú výrobu v [[Nováky|Novákoch]]. Napádal nepriateľské hliadky a jednotky.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Vtáčnik
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|607}}

====Prepad Novák====
V noci z [[10. november|10.]] na [[11. november|11. novembra]] [[1944]] brigáda spolu s čatou Ponomarenka [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] uskutočnil nočný prepad [[Nováky|Novák]].{{#tag:ref|Podľa Vimmera sa prepad uskutočnil v noci zo soboty [[11. november|11.]] na nedeľu [[12. november|12. novembra]].&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}&lt;/ref&gt;{{rp|105}}|group=pozn.}} Cieľom bolo získať pre partizánske oddiely trpiace nedostatkom zimnej obuvi túto z nováckych skladov Baťovej predajne obuvi a od veľkovýrobcu Michala Hagaru (strýka [[František Hagara|Františka]] a [[Jozef Hagara|Jozefa Hagaru]]). Z [[Nováky|Novák]] sa nemeckí vojaci stiahli. K boju došlo až okolo druhej hodiny ráno, kedy sa do mestečka dostala nemecká hliadka z [[Topoľčany|Topoľčian]]. Partizáni zabili dvoch a zranili ďalších dvoch nemeckých vojakov. Ponomarenkova čata prepadla objekt nemeckého výcvikového strediska mládeže a chlapcov rozohnala. Partizáni získali zásobu obuvi, kože, kožuchov a ponožiek, ktoré vyviezli na ukoristenom nákladnom a osobnom aute do [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]]. Na odvetu nemeckí vojaci chceli nasledujúci deň zastreliť 25{{--}}30 nováckych mužov, od čoho ich odhovorili tamojší katolícky kňaz G. Košťál, riaditeľ školy J. Slávik a notár L. Polakovič, s poukázaním na to, že miestni obyvatelia tento prepad nepodporovali.&lt;ref name=&quot;Vimmer&quot;/&gt;{{rp|106}} 

Vydarený partizánsky prepad [[Nováky|Novák]] bol v partizánskom hlásení hrubo skreslený.
{{Citát|Keď sa zoznámil so silami a rozmiestnením nemeckých posádok v Nitrianskej doline, 10. XI. 1944 bol Ponomarenkov oddiel poslaný do Novák. V Novákoch bola neveľká nemecká posádka, ale k večeru tam prišlo vyše 200 nemeckých vojakov. Pri nočnom prepade bola posádka rozohnaná, zabitých bolo vyše 50 ľudí. Dobytá korisť: nákladné auto s obuvou a šatstvom a jedno osobné auto.|Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]])&lt;ref name=&quot;Precan583&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 583 1945, apríl, Kyjev - Zo správy o bojovej činnosti partizánskej brigády Jána Nálepku ([[Michal Sečanský|M. Sečanský]]), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}
&lt;/ref&gt;{{rp|1067}}}}
Naratív o 50 zabitých Nemcoch prevzala aj komunistická historiografia.&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

====Ďalšia činnosť oddielu====
Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1944]] napadli oddiel jednotky protipartizánskej brigády [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|Dirlewanger]]. Časť oddielu, bývalí príslušníci roty Nováky, pod velením A. Bachnára ustúpila do [[Tribeč|Tribeča]], kde sa pripojila k partizánskemu oddielu Národný pomstiteľ. Oddiel napadol [[5. december|5. decembra]] [[1944]] nemeckú jednotku pri [[Bystričany|Bystričanoch]], začiatkom januára [[1945]] odzbrojil maďarské vojenské jednotky. Vykonával intenzívnu spravodajskú činnosť, bojové a diverzné akcie ešte zintenzívnil po priblížení frontu. Napádal ustupujúce nepriateľské jednotky, [[23. marec|23. marca]] [[1945]] zničil železničnú trať medzi [[Nováky|Novákmi]] a [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]], čím zadržal nepriateľské transporty od [[Handlová|Handlovej]] a [[Prievidza|Prievidze]]. So sovietskymi jednotkami sa spojil [[4. apríl]]a [[1945]] a pomáhal im pri oslobodzovaní Horného Kamenca a [[Veľká Lehota|Veľkej Lehoty]].&lt;ref name=&quot;PlevzaVtacnik&quot;/&gt;{{rp|607}}

===Oddiel Major===
Oddiel Major vznikol [[11. november|11. novembra]] [[1944]] z 11{{--}}člennej skupiny vyčlenenej z partizánskeho oddielu Vtáčnik. Jeho veliteľom bol F. Ninis, zástupcom veliteľa J. Mikuš, ostatné funkcie zabezpečoval štáb oddielu Vtáčnik. Pôsobil v jeho bezprostrednej blízkosti, sídlil v priestore obcí [[Malá Lehota|Malá]] a [[Veľká Lehota]], [[Podhradie (okres Prievidza)|Podhradie]], [[Cigeľ]], [[Sebedražie]]. Plnil diverzné a bojové úlohy brigády. [[23. november|23. novembra]] [[1944]] zničil nepriateľské auto medzi [[Ráztočno|Ráztočnom]] a [[Handlová|Handlovou]], prerušil vedenie vysokého napätia z Handlovej do [[Prievidza|Prievidze]], [[2. február|2. februára]] [[1945]] vykoľajil nemecký transport, [[8. marec|8. marca]] zničil cestný most medzi Prievidzou a Košom, [[25. marec|25. marca]] prepadol hliadku nemeckých poľných žandárov pri [[Veľká Čausa|Čause]]. S jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]] sa spojil [[4. apríl]]a [[1945]] v priestore [[Cigeľ|Cigľa]].&lt;ref name=&quot;PlevzaMajor&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Hornonitrianska partizánska brigáda
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|294}}

===Oddiel Thälmann===
Sformoval sa [[28. august|28. augusta]] z nemeckých antifašistov v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]]. Jeho veliteľom bol L. Maurer, potom J. Elischer, komisárom J. Krebes, po ňom L. Maurer. V septembri [[1944]] mal okolo 40 príslušníkov. Okolo [[5. september|5. septembra]] [[1944]] prešiel do Rajeckej doliny a [[Kunerad|Kuneradu]], podriadil sa štábu [[2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]], bol nasadený do [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|bojov pri Strečne, Vrútkach a Martine]]. V noci z [[12. september|12.]] na [[13. september|13. septembra]] 1944 vyradil z boja nepriateľskú mínometnú batériu. Bol premiestnený do Banskej Bystrice, kde od [[15. september|15. septembra]] 1944 pôsobil ako strážny oddiel na ochranu sekretariátu ÚV KSS a [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Po prechode SNP do hôr prešiel cez [[Staré Hory]] na hornú Nitru a stal sa súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z priestoru [[Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]] sa presunul do oblasti [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľaku]]. Zúčastnil sa bojov na obranu partizánskeho rajónu v [[Tribeč|Tribeči]], spolupracoval s tamojšími oddielmi a spolu s nimi sa [[3. apríl]]a [[1945]] spojil v [[Malinová (okres Prievidza)|Cachu]] so sovietskymi a rumunskými jednotkami.&lt;ref name=&quot;PlevzaTh&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Thälmann
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|168}}

===Oddiel Dolné Vestenice===
Vznikol [[14. september|14. septembra]] [[1944]] po ústupe povstaleckých jednotiek z priestoru [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteníc]] z vojakov a dobrovoľníkov z obce a jej okolia. Jeho veliteľom bol Š. Humaj, komisárom J. Malík. Pri vzniku mal 42 príslušníkov, neskôr sa rozrástol. Pôsobil v [[Rokoš (vrch)|Rokoši]], spočiatku vyvíjal najmä organizačnú činnosť, od novembra [[1944]] i diverzné a bojové akcie, napr. v polovici novembra prepadol nepriateľskú jednotku pri [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviackej Novej Vsi]], [[20. február|20. februára]] [[1945]] bojoval s oddielom vlasovcov pri Hradištnici. Získaval informácie o nepriateľských opevneniach, diverznú a bojovú aktivitu vystupňoval po priblížení frontu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1945]] vykoľajil nákladný vlak v stanici [[Chalmová]], [[16. marec|16. marca]] zničil v tej istej stanici trať, [[4. apríl|4. apríla]] napadol nemecké obranné postavenie pri [[Dolné Vestenice|Dolných Vesteniciach]], kde sa [[5. apríl|5. apríla]] [[1945]] spojil s jednotkami [[Červená armáda|Červenej armády]].
&lt;ref name=&quot;PlevzaDV&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Dolné Vestenice
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}  

===Po skončení vojny===
Mnohí príslušníci brigády po vojne vstúpili do [[Milícia (1944 – 1945)|milícií]] alebo sa zapojili do práce v politických a verejných funkciách. [[František Hagara]] sa ako pracovník [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] aktívne podieľal na komunistickom [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] [[1948]]. V marci [[1950]] bol  zatknutý a obvinený zo snahy presadiť do čela KSS opäť [[Karol Šmidke|K. Šmidkeho]].&lt;ref name=&quot;PN01-2020&quot;&gt;{{Citácia periodika
|titul=Nezrealizovaný prípad. Protistranícka skupina Karol Šmidke a spol.
|periodikum=Pamäť národa
|priezvisko=Kinčok
|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=
|ročník=2020|číslo=01|strany=3-24|issn=1336-6297
|url=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-12020/}}&lt;/ref&gt; Po prepustení rehabilitácii tzv. slovenských buržoáznych nacionalistov [[1963]] sa stal v roku [[1964]] povereníkom a členom ÚV KSS. Od [[1969]] minister vlády SSR, od [[1976]] podpredseda SNR, od [[1970]] predseda Ústredného výboru [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]].&lt;ref name=&quot;Beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hagara, František | url = https://beliana.sav.sk/heslo/hagara-frantisek | dátum prístupu = 2026-02-14 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Pavel (partizánska brigáda)]]

[[Kategória:Nováky]]
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]</text>
      <sha1>hdoqd189azqtidue0h89buempiuhfio</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dani Olmo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752500</id>
    <revision>
      <id>8244692</id>
      <timestamp>2026-07-08T19:43:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alexis Nemec</username>
        <id>211349</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista  | meno                       = Dani Olmo  | foto                       = Dani Olmo 2022.jpg  | popis                      = Olmo v roku 2022  | celé meno                  = Daniel Olmo Carvajal  | dátum narodenia            = {{dnv|1998|5|7}}  | miesto narodenia           = [[Terrassa]]  | štát                       = [[Španielsko]]  | výška                      = 182 cm  | pozícia                    = ofenzívny záložník  | súčas...“</comment>
      <origin>8244692</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14607" sha1="kahutc2wg036fmw60k8jcdwtcabh4tg" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Dani Olmo
 | foto                       = Dani Olmo 2022.jpg
 | popis                      = Olmo v roku 2022
 | celé meno                  = Daniel Olmo Carvajal
 | dátum narodenia            = {{dnv|1998|5|7}}
 | miesto narodenia           = [[Terrassa]]
 | štát                       = [[Španielsko]]
 | výška                      = 182 cm
 | pozícia                    = ofenzívny záložník
 | súčasný klub               = [[FC Barcelona]]
 | klubové číslo              = 20
 | mládežnícke roky           = 2006-2007&lt;br&gt;2007-2014&lt;br&gt;2014-2016
 | mládežnícke kluby          = [[RCD Espanyol]]&lt;br&gt;[[FC Barcelona]]&lt;br&gt;[[GNK Dinamo Záhreb]]
 | roky                       = 2015-2017&lt;br&gt;2015-2020&lt;br&gt;2020-2024&lt;br&gt;2024-
 | kluby                      = [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb II]]&lt;br&gt;[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]&lt;br&gt;[[RB Leipzig]]&lt;br&gt;[[FC Barcelona]]
 | zápasy(góly)               = {{0}}25{{0}}{{0}}(3)&lt;br&gt;{{0}}80{{0}}(20)&lt;br&gt;107{{0}}(17)&lt;br&gt;{{0}}58{{0}}(17)
 | národné mužstvo            = {{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Španielsko U16]]&lt;br&gt;{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Španielsko U17]]&lt;br&gt;{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Španielsko U18]]&lt;br&gt;{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 21  rokov|Španielsko U21]]&lt;br&gt;{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Španielsko U23]]&lt;br&gt;{{ESP|f|1}}
 | reprezentačné roky         = 2014&lt;br&gt;2015&lt;br&gt;2016&lt;br&gt;2018-2019&lt;br&gt;2021&lt;br&gt;2019-
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)&lt;br&gt;{{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}(1)&lt;br&gt;{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(1)&lt;br&gt;{{0}}14{{0}}{{0}}(6)&lt;br&gt;{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1)&lt;br&gt;{{0}}55{{0}}(12)
 | pkupdate                   = 8. 7. 2026
}}

'''Daniel Olmo Carvajal''' (* [[7. máj]] [[1998]], [[Terrassa]], [[Španielsko]]) je španielsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii ofenzívneho záložníka v španielskom klube [[FC Barcelona]].

== Klubová kariéra ==

=== Začiatky ===
Olmo začal s futbalom v mládežníckom tíme [[RCD Espanyol]]. V roku 2007 prešiel do akadémie [[FC Barcelona]] do [[La Masia]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Lowdown on Manchester United target Dani Olmo: Scout Report|url=https://www.calciomercato.com/en/news/lowdown-on-manchester-united-target-dani-olmo-scout-report-54073|periodikum=Calciomercato.com {{!}} Tutte le news sul calcio in tempo reale|dátum prístupu=2026-07-08|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; 

=== Dinamo Záhreb ===
Olmo prekvapujúco v roku 2014 odišiel z [[La Masia]] a prestúpil do chorvátskeho klubu [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dinamo Zagreb Sign Talented Spain &amp; Barcelona Youth Captain | url = https://www.croatiaweek.com/dinamo-zagreb-sign-talented-spain-barcelona-youth-captain/ | dátum vydania = 2014-07-31 | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = en | priezvisko = croatiaweek}}&lt;/ref&gt; V klube debutoval [[7. február|7. februára]] [[2015]] pri výhre 2:1 nad [[NK Lokomotíva Záhreb]].

Prvý gól v klube strelil [[22. september|22. septembra]] [[2015]] pri výhre 7.1 nad [[Ostrc Zlatar]] v [[Hrvatski nogometni kup]]. 

V auguste [[2016]] podpísal novú štvorročnú zmluvu. V [[Hrvatska nogometna liga]] strelil svoj prvý gól dňa [[13. august|13. augusta]] pri výhre 2:1 nad [[Inter Zaprešič]]. V sezóne 2016/17 odohral 18 zápasov a strelil štyri góly. Pre Olma išlo o prvú sezónu bez titulu aj pohára v Chorvátsku. 

Dňa [[20. september|20. septembra]] [[2018]] debutoval Olmo v európskych súťažiach pri výhre 4:1 nad [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] v skupinovej fáze [[Európska liga UEFA 2018/2019|Európskej lige UEFA 2018/19]]. Dňa [[17. december|17. decembra]] bol Olmo vyhlásený najlepším hráčom [[Hrvatska nogometna liga|HNL]] za rok 2018.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dani Olmo najbolji je nogometaš godine prema izboru kapetana hrvatskih prvoligaša | url = https://www.tportal.hr/sport/clanak/dani-olmo-najbolji-je-nogometas-godine-prema-izboru-kapetana-hrvatskih-prvoligasa-20181217 | vydavateľ = tportal.hr | dátum vydania = 2018-12-17 | dátum prístupu = 2026-07-08}}&lt;/ref&gt; V sezóne 2018/19 odohral 44 zápasov a strelil v nich 12 gólov. 

Dňa [[18. september|18. septembra]] [[2019]] debutoval v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA 2019/20]] pri výhre 4:0 nad [[Atalanta BC|Atalantou]]. Dňa [[22. október|22. októbra]] strelil Olmo gól v Lige majstrov pri remíze 2:2 so [[Šachtar Doneck]].

=== RB Leipzig ===
V januári [[2020]] Olmo prestúpil do nemeckého klubu [[RB Leipzig]] kde podpísal štvorročnú zmluvu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dani Olmo joins RB Leipzig from Dinamo Zagreb | url = https://www.bundesliga.com/en/bundesliga/news/dani-olmo-joins-rb-leipzig-from-dinamo-zagreb-spain-midfielder-9509 | vydavateľ = bundesliga.com - the official Bundesliga website | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V klube debutoval [[1. február|1. februára]] pri remíze 2:2 s [[Borussia Mönchengladbach|Mönchengladbachom]]. O tri dni neskôr debutoval v tíme pri prehre 1:3 s [[Eintracht Frankfurt|Frankfurtom]] v osemfinále [[DFB-Pokal]]. Prvý gól v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] strelil [[1. jún|1. júna]] pri výhre 4:2 s [[1. FC Köln]]. Dňa [[13. august|13. augusta]] Olmo skóroval pri výhre 2:1 nad [[Atlético Madrid|Atléticom Madrid]] vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dani Olmo zabio, RB Leipzig eliminirao Atletico Madrid za polufinale Lige prvaka! | url = https://gol.dnevnik.hr/clanak/rubrika/nogomet/liga-prvaka-cetvrtfinale-atletico-protiv-rb-leipziga-lovi-polufinale---616568.html | vydavateľ = Gol.hr | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = hr}}&lt;/ref&gt;

Dňa [[13. máj|13. mája]] [[2021]] bol súčasťou finále [[DFB-Pokal]] pri prehre 1:4 s [[Borussia Dortmund]]. V zápase strelil jediný gól svojho tímu. V prvej celej sezóne odohral 46 zápasov a strelil 7 gólov a pridal 12 asistencií.

Dňa [[21. máj|21. mája]] [[2022]] nastúpil na finále [[DFB-Pokal]]. Lipsko vo finále zvíťazilo nad [[SC Freiburg|Freiburgom]] po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]]. Pre RB Leipzig išlo o prvú trofej v histórii klubu. 

Dňa [[2. máj|2. mája]] [[2023]] strelil gól a pridal tri asistencie pri výhre 5:1 nad [[SC Freiburg|Freiburgom]] v semifinále [[DFB-Pokal]]. O mesiac bol súčasťou finále pri výhre 2:0 nad [[Eintracht Frankfurt|Frankfurtom]]. V zápase zaznamenal asistenciu. 

Dňa [[12. august|12. augusta]] [[2023]] strelil Olmo hetrik pri výhre 3:0 nad [[Bayern Mníchov|Bayernom Mníchov]] v [[DFL-Supercup]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Leipzig stun Bayern with Olmo hat-trick to spoil Kane debut|url=https://www.reuters.com/sports/soccer/leipzig-stun-bayern-with-olmo-hat-trick-spoil-kane-debut-2023-08-12/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-07-08|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

=== FC Barcelona ===
V auguste [[2024]] Olmo prestúpil do [[FC Barcelona]] a vrátil sa tak do klubu kde pôsobil v mládežníckych časoch. Podpísal šesťročnú zmluvu a cena prestupu bola 60 miliónov eur.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Barcelona sign Dani Olmo | url = https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/4078339/fc-barcelona-sign-dani-olmo | vydavateľ = www.fcbarcelona.com | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V klube debutoval [[27. august|27. augusta]] pri výhre 2:1 nad [[Rayo Vallecano]]. V zápase strelil aj prvý gól. Gól strelil aj v ďalších dvoch zápasoch pri výhre 7:0 nad [[Real Valladolid CF|Real Valladolid]] a výhre 4:1 nad [[Girona FC|Gironou]]. Dňa [[26. november|26. novembra]] debutoval za klub v [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Lige majstrov]] pri výhre 3:0 nad [[Stade Brestois]]. V sezóne 2024/25 odohral dokopy 39 zápasov a strelil 12 gólov. S tímom sa tešil zo zisku titulu v [[La Liga|La Lige]] a ziskom pohára v [[Copa del Rey]].

== Reprezentačná kariéra ==
Olmo reprezentoval Španielsko v kategóriách od 15 až do 23 rokov. S reprezentáciou do 21 rokov vyhral [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2019]]. V tíme do 23 rokov sa zúčastnil [[Futbal na Letných olympijských hrách 2020|letnej olympiády v Tokiu]] kde získal striebornú medailu. V seniorskej reprezentácii debutoval [[15. november|15. novembra]] [[2019]] pri výhre 7:0 nad [[Maltské národné futbalové mužstvo|Maltou]] v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020]]. V zápase strelil aj prvý gól v reprezentácii.

Olmo bol nominovaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020]]. Na turnaji odohral päť zápasov a zaznamenal tri asistencie. Španielsko na turnaji skončilo v semifinále s [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianskom]].

Olmo bol zaradený do nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Na turnaji odohral štyri zápasy a strelil gól pri výhre 7:0 nad [[Kostarické národné futbalové mužstvo|Kostarikou]]. Španielsko na turnaji skončilo v osemfinále po penaltách s [[Marocké národné futbalové mužstvo|Marokom]].

Olmo bol nominovaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. Na turnaji odohral šesť zápasov a strelil tri góly. Olmo skóroval v osemfinále pri výhre 4:1 nad [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínskom]], vo štvrťfinále pri výhre 2:1 po predĺžení nad [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemeckom]] a tiež pri výhre 2:1 nad [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]] v semifinále. Španielsko sa po výhre 2:1 nad [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglickom]] vo finále stalo majstrom Európy.

Olmo bol zaradený do nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]].

== Štatistiky kariéry ==

=== Klubové ===
''K 8. júlu 2026''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach
! rowspan=&quot;2&quot; |Klub
! rowspan=&quot;2&quot; |Sezóna
! colspan=&quot;3&quot; |Liga
! colspan=&quot;2&quot; |Národný pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Európske súťaže
! colspan=&quot;2&quot; |Iné
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
|-
!Divízia
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
|-
| rowspan=&quot;7&quot; |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]
|2014/15
| rowspan=&quot;6&quot; |[[Hrvatska nogometna liga|HNL]]
|5
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|5
|0
|-
|2015/16
|1
|0
|1
|1
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|2
|1
|-
|2016/17
|14
|1
|4
|3
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|18
|4
|-
|2017/18
|26
|8
|5
|1
|2'''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;'''
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
|33
|9
|-
|2018/19
|25
|8
|3
|1
|16'''&lt;sup&gt;1 2&lt;/sup&gt;'''
|3
| colspan=&quot;2&quot; |—
|44
|12
|-
|2019/20
|9
|3
|2
|0
|11'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|5
| colspan=&quot;2&quot; |—
|22
|8
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!80
!20
!15
!6
!29
!8
! colspan=&quot;2&quot; |—
!124
!34
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinmo Záhreb II]]
|2015/16
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Druga nogometni liga|Druga HNL]] 
|15
|1
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|15
|1
|-
|2016/17
|10
|2
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|10
|2
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!25
!3
! colspan=&quot;2&quot; |—
! colspan=&quot;2&quot; |—
! colspan=&quot;2&quot; |—
!25
!3
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |[[RB Leipzig]]
|2019/20
| rowspan=&quot;5&quot; |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
|12
|3
|1
|1
|2'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|1
| colspan=&quot;2&quot; |—
|15
|5
|-
|2020/21
|32
|5
|6
|1
|8'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|1
| colspan=&quot;2&quot; |—
|46
|7
|-
|2021/22
|19
|3
|4
|1
|8'''&lt;sup&gt;1 2&lt;/sup&gt;'''
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
|31
|4
|-
|2022/23
|23
|2
|4
|2
|3'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|0
|1'''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;'''
|1
|31
|5
|-
|2023/24
|21
|4
|0
|0
|3'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|0
|1'''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;'''
|3
|25
|8
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!107
!17
!15
!5
!24
!3
!2
!4
!148
!29
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[FC Barcelona]]
|2024/25
| rowspan=&quot;2&quot; |[[La Liga]]
|25
|10
|4
|0
|9'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|2
|1'''&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;'''
|0
|39
|12
|-
|2025/26
|33
|7
|4
|0
|10'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|1
|2'''&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;'''
|0
|49
|8
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!56
!17
!8
!0
!19
!3
!3
!0
!88
!20
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Celkovo
!268
!54
!38
!11
!72
!14
!5
!4
!384
!85
|}

; Poznámky
: '''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;''' [[Liga majstrov UEFA]]
: '''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;''' [[Európska liga UEFA]]
: '''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;''' [[DFL-Supercup]]
: '''&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;''' [[Supercopa de España]]

=== Medzinárodné ===
''K 8. júlu 2026''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Zápasy a góly za národný tím
!Národný tím
!Rok
!Zápasy
!Góly
|-
| rowspan=&quot;8&quot; |{{ESP|f}}
|2019
|1
|1
|-
|2020
|7
|0
|-
|2021
|10
|2
|-
|2022
|11
|2
|-
|2023
|3
|2
|-
|2024
|9
|4
|-
|2025
|5
|1
|-
|2026
|9
|0
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!55
!12
|}

== Úspechy hráča ==
'''Dinamo Záhreb'''

* [[Hrvatska nogometna liga]]: 2014/15, 2015/16, 2017/18, 2018/19, 2019/20
* [[Hrvatski nogometni kup]]: 2014/15, 2015/16, 2017/18
* [[Hrvatski nogomenti superkup]]: 2019

'''RB Leipzig'''

* [[DFB-Pokal]]: 2021/22, 2022/23
* [[DFL-Supercup]]: 2023

'''Barcelona'''

* [[La Liga]]: 2024/25, 2025/26
* [[Copa del Rey]]: 2024/25
* [[Supercopa de España]]: 2025/26

'''Španielsko U21'''

* [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]]: 2019

'''Španielsko U23'''

* Strieborná medaila na [[Futbal na Letných olympijských hrách|Letných olympijských hrách]]: 2020

'''Španielsko'''

* [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]: [[Euro 2024|2024]]
* [[Liga národov UEFA]]: 2022/23

'''Individuálne'''

* Hráč roka [[Hrvatska nogometna liga]]: 2018
* Najlepší strelec [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]: 2024

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==

* https://www.transfermarkt.com/dani-olmo/profil/spieler/293385

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Dani Olmo|1362889073}}

{{DEFAULTSORT|Olmo|Dani}}
[[Kategória:Španielski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči NK Dinamo Záhreb]]
[[Kategória:Hráči RB Leipzig]]
[[Kategória:Hráči FC Barcelona]]
[[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]]
[[Kategória:Hráči v La Lige]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]]
[[Kategória:Majstri Európy vo futbale]]
[[Kategória:Futbalisti na Letných olympijských hrách 2020]]
[[Kategória:Futbaloví stredopoliari]]</text>
      <sha1>kahutc2wg036fmw60k8jcdwtcabh4tg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Duchovný pastier</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752501</id>
    <revision>
      <id>8244701</id>
      <timestamp>2026-07-08T20:10:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox časopis  |Názov                = Duchovný pastier  |Logo                 =  |Periodicita          = 10x ročne  |Krajina              = [[Slovensko]]  |Vydavateľ            = [[Spolok svätého Vojtecha]]  |Slovenská mutácia    =   |Druh tlačoviny       = odborné periodikum  |Prvé vydanie         = [[1917]]  |Posledné vydanie     =   |Šéfredaktor          = [[Daniel Dian]]  |Priemerný náklad     =   |Formát               =   |Počet strán...“</comment>
      <origin>8244701</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4768" sha1="8tuioe4ccuq38srvnj41ly1frr0xdjb" xml:space="preserve">{{Infobox časopis
 |Názov                = Duchovný pastier
 |Logo                 =
 |Periodicita          = 10x ročne
 |Krajina              = [[Slovensko]]
 |Vydavateľ            = [[Spolok svätého Vojtecha]]
 |Slovenská mutácia    = 
 |Druh tlačoviny       = odborné periodikum
 |Prvé vydanie         = [[1917]]
 |Posledné vydanie     = 
 |Šéfredaktor          = [[Daniel Dian]]
 |Priemerný náklad     = 
 |Formát               = 
 |Počet strán          = 
 |ISSN                 = 0139-861X
 |Link                 = [https://www.ssv.sk/duchovny-pastier.xhtml]
}}

'''''Duchovný pastier: Revue pre teológiu a duchovný život''''' je odborný mesačník pre duchovných a teológov. Je najstarším stále vydávaným [[Teológia|teologickým]] [[časopis]]om na [[Slovensko|Slovensku]]. Venuje prevažne sa [[Katolícka teológia|katolíckej teológii]]. Prvé číslo časopisu vyšlo v roku [[1917]] z iniciatívy [[Jozef Buday|Jozefa Budaya]], veľprepošta nitrianskej sídelnej kapituly kanonikov. Od roku [[1924]] časopis vydáva [[Spolok svätého Vojtecha]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko =  Lyko
 | meno = Miroslav
 | titul = V Nitre sa uskutoční vedecká konferencia k storočnici časopisu Duchovný pastier
 | url = https://www.biskupstvo-nitra.sk/?p=9050
 | vydavateľ = Biskupstvo Nitra
 | miesto = Nitra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-05
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Časopis vychádza 10-krát za rok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Tlačené periodiká
 | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/masmedia-50/p/tlacene/c/teologicke-a-odborne
 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]]
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-06
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Jeho súčasným (2019) šéfredaktorom je [[Daniel Dian]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Vyšlo septembrové číslo Duchovného pastiera
 | url = https://www.ssv.sk/aktuality/category/aktuality/article/vyslo-septembrove-cislo-duchovneho-pastiera-.xhtml
 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha
 | miesto = Trnava
 | dátum vydania = 2019-09-04
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-06
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Časopis začal vychádzať v roku [[1917]] z iniciatívy [[Jozef Buday|Jozefa Budaya]], veľprepošta nitrianskej Sídelnej kapituly kanonikov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Už od prvých čísel publikoval kázne, katechézy či preklady teologických diel potrebných pre pastoráciou. Publikoval však aj beletriu a preklady z klasických diel. Už od počiatku boli prítomné aj medailóny významných cirkevných osobností. Podľa svojho zakladateľa mal časopis tri oddiele: 1. [[Homiletika|homiletiku]], 2. [[Katechetika|katechetiku]] a 3. pastoráciu, vedu a literatúru.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Dian|meno=Daniel|titul=Jubilujúci Duchovný pastier v rokoch 1917{{--}}1991|periodikum=Liturgia|dátum=2002|ročník=12|číslo=4|strany=478{{--}}498}}&lt;/ref&gt; Od roku [[1924]] časopis vydáva [[Spolok svätého Vojtecha]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

Časopis vychádzal nepretržite aj v období vlády [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]] (1948{{--}}1989), no bol výrazne kontrolovaný a ideologizovaný&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; a slúžil vo veľkej miere účelom prorežimného hnutia [[Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris|Pacem in terris]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Dian|meno=Daniel|titul=Homiletika v 85-ročných dejinách Duchovného pastiera|periodikum=Acta facultatis theologicae Universitatis Comenianae Bratislaviensis|dátum=2002|ročník=2|číslo=4|strany=385{{--}}397}}&lt;/ref&gt; Povedľa [[Katolícke noviny (1940)|''Katolíckych novín'']] išlo o jeden z dvoch časopisov vydávaných oficiálne, a síce prostredníctvo Cirkevného nakladateľstva v Bratislave.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jacz|meno=Ľudovít (zost.)|titul=Malá encyklopédia žurnalistiky|kapitola zborník = cirkevná tlač|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1982|strany=56}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* Duchovný pastier online: [https://dikda.snk.sk/periodical/uuid:6515b126-ef29-4598-94bf-115615d7a2eb (Dikda)], [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_casopisy_2?ckod=duchovnypastier (Dominikánsky knižný inštitút)], [https://adt.arcanum.com/sk/collection/DuchovnyPastier/ (Arcanum)]

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Vzniklo v 1917]]
[[Kategória:Katolícka tlač]]
[[Kategória:Kresťanské časopisy]]
[[Kategória:Kresťanské periodiká]]
[[Kategória:Slovenské odborné časopisy]]
[[Kategória:Mesačníky na Slovensku]]</text>
      <sha1>8tuioe4ccuq38srvnj41ly1frr0xdjb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>La soubrette perverse</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752502</id>
    <revision>
      <id>8244702</id>
      <timestamp>2026-07-08T20:11:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie novej stránky.</comment>
      <origin>8244702</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4888" sha1="194wu52jb9qkjk9estbv59jc2zc8glx" xml:space="preserve">{{Infobox Film
 | Názov                      = La soubrette perverse
 | Poster                     = 
 | veľkosť obrázku            = 
 | popis obrázku              = 
 | Originál                   = La soubrette perverse
 | Názov2                     = 
 | Žáner                      = pornografický
 | Dĺžka                      = 64
 | Krajina                    = {{FRA}} [[Francúzsko]]
 | Jazyk                      = [[francúzština|francúzsky]]
 | Rok                        = [[1975]]
 | Dátum uvedenia             = [[29. január]] (Francúzsko)
 | Spoločnosť                 = 
 | Produkčná spoločnosť       = Les Productions du Chesne
 | Distribučná spoločnosť     = Les Films Jacques Leitienne
 | Rozpočet                   = 
 | Zárobok                    = 
 | Ocenenia                   = 
 | Veková prístupnosť         = {{Veková prístupnosť|18}}
 | Réžia                      = [[José Bénazéraf]]
 | Scenár                     = José Bénazéraf
 | Predloha                   = 
 | Námet                      = 
 | Produkcia                  = José Bénazéraf
 | Hudba                      = [[Pierre Bachelet]]
 | Kamera                     = Roland / Pierre Dantigny
 | Strih                      = Claudio Ventura
 | Zvuk                       = 
 | Scénografia                = 
 | Kostýmy                    = 
 | Masky                      = 
 | Špeciálne efekty           = 
 | Obsadenie2                 = 
 | Obsadenie                  = 
 | Predchádzajúci             = 
 | Nasledujúci                = 
 | Portál1                    = Francúzsko
 | Portál2                    = 
 | Portál3                    = 
}}

'''''La soubrette perverse''''' alebo '''''La soubrette'''''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = &lt; La Soubrette perverse | url = https://www.egafd.com/films/details.php/id/s00270 | vydavateľ = egafd.com | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; je [[Francúzsko|francúzsky]] [[pornografický film]] z roku [[1975]], ktorý režíroval [[José Bénazéraf]]. Natáčanie prebiehalo v roku [[1974]] v lokalitách [[Paríž|Paríža]]. Hudbu k filmu zložil spevák [[Pierre Bachelet]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Base de données de films français avec images | url = http://php88.free.fr/bdff/image_film.php?ID=13864 | vydavateľ = php88.free.fr | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = La soubrette perverse (1975) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/564869-la-soubrette-perverse?language=fr-CA | vydavateľ = themoviedb.org | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La Soubrette perverse = La Soubrette (1974) José Bénazéraf | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/imprime.php?pk=72285 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GWENDOLINE | url = https://www.musicbox-records.com/fr/cd-musiques-de-films/14579-gwendoline.html | vydavateľ = musicbox-records.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Herecké obsadenie ==
* Sylvia Bourdon{{--}}zdravotná sestra
* Nanette Corey{{--}}zdravotná sestra
* Jacques Couderc{{--}}pán Germain
* Stéphanie Saxe{{--}}doktorova manželka
* Geneviève Corado{{--}}zdravotná sestra
* Georgette Anernoux
* Marina Ludovitch
* Annette Saint-Clair
* Pierre Sandra

* Magda Mundari{{--}}účastníčka [[orgie]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Súvislosť ==
Podobnými snímkami boli aj ďalšie 2 Bénazérafové filmy: ''La veuve lubrique'' ([[1974]]) a ''Nicole par-dessus par-dessous'' ([[1979]]), ku ktorým bola použitá tá istá hudba ako v ''La soubrette'' od Pierra Bacheleta.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Hardcore (pornografia)]]
* [[Zoznam filmov s hodnotením X vo Francúzsku]]

== Externé odkazy ==
* {{Csfd film|id=0072192}}
* {{Imdb film|id=61370}}
&lt;!-- * {{Fdb film|id=}} --&gt;
* {{Kinobox film|id=550599}}
&lt;!-- * {{Allociné film|id=}} --&gt;

[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
[[Kategória:Filmy z 1975]]
[[Kategória:Francúzske pornografické filmy]]
[[Kategória:Filmy s hudbou Pierra Bacheleta]]</text>
      <sha1>194wu52jb9qkjk9estbv59jc2zc8glx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>La soubrette</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752503</id>
    <redirect title="La soubrette perverse" />
    <revision>
      <id>8244704</id>
      <timestamp>2026-07-08T20:12:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie nového presmerovania.</comment>
      <origin>8244704</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="36" sha1="l9p714j6z3xgyf2z8n3sco8mhjko6z2" xml:space="preserve">#PRESMERUJ [[La soubrette perverse]]</text>
      <sha1>l9p714j6z3xgyf2z8n3sco8mhjko6z2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Switchel</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752504</id>
    <revision>
      <id>8244717</id>
      <timestamp>2026-07-08T21:13:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38680-35</username>
        <id>299881</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Jedlo|názov=Switchel|obrázok=The-Switchel close-up(2).jpg|komentár=Detailný záber na koktail na báze switchelu s rôznym zdobením|krajina=[[Súbor:Red ensign of Great Britain (1707–1800).svg|20px]] [[Britská Amerika]]|tvorca=neznámy, [[17. storočie]]|región=[[Nové Anglicko]] alebo [[Karibik]]}}   '''Switchel''', '''switzel''', '''swizzle''', '''switchy''', '''ginger-water''' alebo '''haymaker's punch''' je [[nápoj]] vyrobený z [[voda|vody]...“</comment>
      <origin>8244717</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2120" sha1="qtx9xyuodxh82p1pjelslrqddo7gwox" xml:space="preserve">{{Infobox Jedlo|názov=Switchel|obrázok=The-Switchel close-up(2).jpg|komentár=Detailný záber na koktail na báze switchelu s rôznym zdobením|krajina=[[Súbor:Red ensign of Great Britain (1707–1800).svg|20px]] [[Britská Amerika]]|tvorca=neznámy, [[17. storočie]]|región=[[Nové Anglicko]] alebo [[Karibik]]}} 

'''Switchel''', '''switzel''', '''swizzle''', '''switchy''', '''ginger-water''' alebo '''haymaker's punch''' je [[nápoj]] vyrobený z [[voda|vody]] zmiešanej s [[ocot|octom]] a často ochutený [[zázvor]]om. Zvyčajne sa sladí [[melasa|melasou]], hoci sa môže použiť aj [[med]], [[cukor]], [[hnedý cukor]] alebo [[javorový sirup]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://smallfarms.cornell.edu/2011/page/2/|title=2011 &amp;#124; Cornell Small Farms Program &amp;#124; Page 2|publisher=Smallfarms.cornell.edu|date=2011-03-31|accessdate=2016-10-08}}&lt;/ref&gt; V americkom štáte [[Vermont]] sa do nápoja niekedy pridávali [[ovos|ovsené]] vločky a [[citrón]]ová šťava.

[[Etymológia]] slova „switchel“ je neistá, ale môže súvisieť so slovom „sweet“ ({{vjz|slk|''sladký'' alebo ''sladkosť''}}).

==Použitie alkoholu==
Switchel sa niekedy miešal s [[rum]]om, najmä na [[more|mori]],&lt;ref&gt;{{Cite book |url=https://books.google.com/books?id=by0CAAAAYAAJ&amp;dq=switchel+and+rum&amp;pg=PA517 |title=The Horticulturist and Journal of Rural Art and Rural Taste |date=1862 |publisher=Luther Tucker |language=en}}&lt;/ref&gt; a podávali ho v [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovni reprezentantov USA]], kde ho „ochutili najlepším jamajským rumom“.&lt;ref&gt;{{Cite book |last=Moore |first=Joseph West |url=https://books.google.com/books?id=WOnOAAAAMAAJ&amp;dq=switchel+and+rum&amp;pg=PA253 |title=The American Congress: A History of National Legislation and Political Events, 1774-1895 |date=1895 |publisher=Harper &amp; brothers |isbn=978-0-7222-7394-4 |language=en}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[ginger ale]]
* [[posca]]
* [[oxymel]]
* [[shrub (nápoj)]]
* [[sekanjabin]]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Switchel|1362680432}}

[[Kategória:Koktaily]]
[[Kategória:Kuchyňa USA]]</text>
      <sha1>qtx9xyuodxh82p1pjelslrqddo7gwox</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244718</id>
      <parentid>8244717</parentid>
      <timestamp>2026-07-08T21:15:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38680-35</username>
        <id>299881</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8244718</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2148" sha1="cch2x1ayx2lq66w3wzh0yq0f3knfosq" xml:space="preserve">{{Infobox Jedlo|názov=Switchel|obrázok=The-Switchel close-up(2).jpg|komentár=Detailný záber na koktail na báze switchelu s rôznym zdobením|krajina=[[Súbor:Red ensign of Great Britain (1707–1800).svg|20px]] [[Britská Amerika]]|tvorca=neznámy, [[17. storočie]]|región=[[Nové Anglicko]] alebo [[Karibik]]}} 

'''Switchel''', '''switzel''', '''swizzle''', '''switchy''', '''ginger-water''' alebo '''haymaker's punch''' je [[nápoj]] vyrobený z [[voda|vody]] zmiešanej s [[ocot|octom]] a často ochutený [[zázvor]]om. Zvyčajne sa sladí [[melasa|melasou]], hoci sa môže použiť aj [[med]], [[Cukor (sladidlo)|cukor]], [[Sacharóza|hnedý cukor]] alebo [[javorový sirup]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://smallfarms.cornell.edu/2011/page/2/|title=2011 &amp;#124; Cornell Small Farms Program &amp;#124; Page 2|publisher=Smallfarms.cornell.edu|date=2011-03-31|accessdate=2016-10-08}}&lt;/ref&gt; V americkom štáte [[Vermont]] sa do nápoja niekedy pridávali [[ovos|ovsené]] vločky a [[citrón]]ová šťava.

[[Etymológia]] slova „switchel“ je neistá, ale môže súvisieť so slovom „sweet“ ({{vjz|slk|''sladký'' alebo ''sladkosť''}}).

==Použitie alkoholu==
Switchel sa niekedy miešal s [[rum]]om, najmä na [[more|mori]],&lt;ref&gt;{{Cite book |url=https://books.google.com/books?id=by0CAAAAYAAJ&amp;dq=switchel+and+rum&amp;pg=PA517 |title=The Horticulturist and Journal of Rural Art and Rural Taste |date=1862 |publisher=Luther Tucker |language=en}}&lt;/ref&gt; a podávali ho v [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovni reprezentantov USA]], kde ho „ochutili najlepším jamajským rumom“.&lt;ref&gt;{{Cite book |last=Moore |first=Joseph West |url=https://books.google.com/books?id=WOnOAAAAMAAJ&amp;dq=switchel+and+rum&amp;pg=PA253 |title=The American Congress: A History of National Legislation and Political Events, 1774-1895 |date=1895 |publisher=Harper &amp; brothers |isbn=978-0-7222-7394-4 |language=en}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[ginger ale]]
* [[posca]]
* [[oxymel]]
* [[shrub (nápoj)]]
* [[sekanjabin]]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Switchel|1362680432}}

[[Kategória:Koktaily]]
[[Kategória:Kuchyňa USA]]</text>
      <sha1>cch2x1ayx2lq66w3wzh0yq0f3knfosq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>La Soubrette perverse</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752505</id>
    <redirect title="La soubrette perverse" />
    <revision>
      <id>8244719</id>
      <timestamp>2026-07-08T21:52:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie nového presmerovania.</comment>
      <origin>8244719</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="36" sha1="l9p714j6z3xgyf2z8n3sco8mhjko6z2" xml:space="preserve">#PRESMERUJ [[La soubrette perverse]]</text>
      <sha1>l9p714j6z3xgyf2z8n3sco8mhjko6z2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>La Soubrette</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752506</id>
    <redirect title="La soubrette perverse" />
    <revision>
      <id>8244720</id>
      <timestamp>2026-07-08T21:53:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie nového presmerovania.</comment>
      <origin>8244720</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="36" sha1="l9p714j6z3xgyf2z8n3sco8mhjko6z2" xml:space="preserve">#PRESMERUJ [[La soubrette perverse]]</text>
      <sha1>l9p714j6z3xgyf2z8n3sco8mhjko6z2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zadné Peňažné</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752507</id>
    <revision>
      <id>8244765</id>
      <timestamp>2026-07-09T06:06:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starček</username>
        <id>199741</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaná nová stránka Zadné Peňažné. 2026-07-09. Starček.</comment>
      <origin>8244765</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8569" sha1="ombrw29ligxzalow2b2gdagiq1r5pfj" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                   = Zadné Peňažné  
| category               = potok
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                = Slovensko
| country_flag           = 1
| state                  = 
| region                 = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
| region_type            = kraj
| district               = [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]]
| commune                = 
| municipality           = [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]]                                                          
| municipality1          = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                 = [[Štiavnické vrchy]], [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]]             
| source_type            = Sútok zdrojníc
| source_location        = Zemičky              
| source_elevation       = 541
| source_lat_d           = 48.5180
| source_long_d          = 18.9602                                                                                                                                 
| mouth                  = [[Štiavnické vrchy]], [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenica]] 
| mouth_location         = [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]]   
| mouth_elevation        = 371
| mouth_lat_d            = 48.5092
| mouth_long_d           = 18.9775
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                 = 1.8 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption            = Poloha ústia
| map_locator            = Banskobystrický kraj 
&lt;!-- *** Footnotes ***--&gt;
| free                   = IV.
| free_type              = Rád toku
| free_label             = Rád toku
| free1                  = 4-23-04-1364
| free1_type             = Číslo hydronyma
| free1_label            = Číslo hydronyma
}}
'''Zadné Peňažné'''&lt;ref&gt;Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf]  [cit. 2026-07-02].&lt;/ref&gt; je [[potok]] v regióne [[Stredné Pohronie]] na území obce [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenice]]. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku {{km|1,8}} a je tokom IV. rádu. 
== Sútok zdrojníc ==
Začína sa sútokom zdrojníc v {{mnm|541}} v lesnom [[extravilán]]e vo východnom rohu územia obce [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] v katastrálnom území Žakýl v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]] v severnej časti lesa Zemičky, od vrchu Radošovo so {{mnm|710}} západne vo vzdialenosti {{km|1,1}}. Zdrojnica pritekajúca od severozápadu pramení v {{mnm|589}} a má dĺžku {{km|0,3}}. Zdrojnica pritekajúca od západu pramení v {{mnm|599}} a má dĺžku {{km|0,4}}.
== Opis toku ==
Od prameňa tečie juhovýchodným smerom cez lesný [[extravilán]] územia obce [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] v katastrálnom území Žakýl, v {{mnm|462}} priberá ľavostranný bezmenný prítok, v {{mnm|374}} vyteká z lesa do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u a zároveň podteká [[cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cestu I. triedy 51]], v {{mnm|371}} na obecnej hranici medzi obcou [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] a obcou [[Banská Belá]] [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenice]] ako jej ľavostranný prítok.&lt;ref&gt;Priebeh Zadného Peňažného v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14408?pos=48.513559,18.968928,16][cit. 2026-07-09]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 51. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 58. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt; Patrí do okresu [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, preteká a ústi do [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenice]] na území obce [[Podhorie]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] v ich geomorfologickom podcelku [[Hodrušská hornatina]]&lt;ref&gt;KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na  [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-07-09&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 80, 81. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Vodný tok Zadné Peňažné má jeden bezmenný prítok&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK |  url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.97751y=48.50917ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Leží v [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy]]. 
== Pôvod názvu ==
Pôvod názvu vodného toku Zadné Peňažné nie je celkom jasný. Je ale pravdepodobné, že druhá zložka názvu Peňažné nie je odvodená od potoka, ale od staršieho zatiaľ nedoloženého terénneho názvu Peňažné, ktoré pravdepodobne súvisí s apelatívom peniaz. V okolí Žakýla sa už od stredoveku intenzívne ťažili drahé kovy (striebro, zlato). Je preto veľmi pravdepodobné, že názov označoval miesto spojené s hospodárskym úžitkom alebo výnosom z baní – teda „peňažné miesto“, „výnosný revír“ alebo územie prinášajúce peňažný úžitok. Je potrebný ďalší výskum. Zo slova peňažné po kombinácii so slovom zadné na odlíšenie od susedného vodného toku [[Stredné Peňažné]] a od názvu neďalekého lesa Predné Peňažné bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu v podobe Zadné Peňažné ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Majtán  
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Z lexiky slovenskej toponymie
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 191
  | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142
  | isbn = 80-224-0480-2
}}&lt;/ref&gt;. 
Názov vodného toku Zadné Peňažné bol štandardizovaný v roku 1986&lt;ref&gt;Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 51. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt;. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Zadné Peňažné je jedinečným hydronymom (júl 2026).
== Referencie ==  
{{Referencie}}
{{Vodné toky v povodí Jasenice (Hron)}} 
[[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Štiavnica]]
[[Kategória:Potoky na Slovensku]] 
[[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]]
[[Kategória:Podhorie (okres Banská Štiavnica)]] 
[[Kategória:Povodie Hrona]]</text>
      <sha1>ombrw29ligxzalow2b2gdagiq1r5pfj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štefan Vragaš</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752508</id>
    <revision>
      <id>8244771</id>
      <timestamp>2026-07-09T07:05:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Spisovateľ | meno               = Štefan Vragaš | pseudonym          =  | popis osoby        = slovenský teológ, jazykovedec, slovakista, univerzitný profesor a rímskokatolícky kňaz | obrázok            =  | popis obrázka      =  | rodné meno         =  | dátum narodenia    = {{dnv|1929|02|02}} | miesto narodenia   = [[Koválov]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia       = {{duv|2018|07|08|1929|02|02}} | miesto úmrtia      = [[Nitra]], ...“</comment>
      <origin>8244771</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16361" sha1="9oxeujqfam4garpwwl13fg73kmteeug" xml:space="preserve">{{Infobox Spisovateľ
| meno               = Štefan Vragaš
| pseudonym          = 
| popis osoby        = slovenský teológ, jazykovedec, slovakista, univerzitný profesor a rímskokatolícky kňaz
| obrázok            = 
| popis obrázka      = 
| rodné meno         = 
| dátum narodenia    = {{dnv|1929|02|02}}
| miesto narodenia   = [[Koválov]], [[Česko-Slovensko]]
| dátum úmrtia       = {{duv|2018|07|08|1929|02|02}}
| miesto úmrtia      = [[Nitra]], [[Slovensko]]
| národnosť          = [[Slováci|slovenská]]
| štátna príslušnosť = 
| alma mater         = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave]]; [[Pápežská lateránska univerzita]]; [[Filozofická fakulta Viedenskej univerzity]]
| zamestnanie        = [[odborný asistent]], [[Docent|docen]]t, [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]], [[Kňaz|rímskokatolícky kňaz]]
| rodičia            = 
| príbuzní           = 
| súrodenci          = 6 súrodencov, z nich 4 zomreli predčasne, brat Vladimír, sestra Terézia
| manžel             = 
| manželka           = 
| partner            = 
| partnerka          = 
| deti               = 
| vzťahy             = 
| žáner              = odborná literatúra, teologická literatúra, lexikografia, biografická literatúra, prekladová literatúra
| obdobie            = [[20. storočie|20.]]{{--}}[[21. storočie]]
| téma               = [[slovenský jazyk]], slovenská [[lexikológia]], slovenská [[lexikografia]], [[staroslovienčina]], cyrilo-metodské dedičstvo, sociálna náuka Katolíckej cirkvi
| hnutie             = 
| debut              = 
| významné práce     = ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]''; ''Život Konštantína Cyrila a Život Metoda''; ''Cyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov''; ''Sociálna náuka Cirkvi''; ''Teologický a náboženský slovník''
| významné ocenenia  = [[Leopold Kuntschek-Preis]] (1999); titul [[pápežský kaplán]]; titul [[pápežský prelát]]
| ovplyvnený         = 
| ovplyvnený skryť   = 
| ovplyvnil          = 
| ovplyvnil skryť    = 
| podpis             = 
| poznámky           = Vysvätený za kňaza 16. mája 1970 v Ríme pápežom [[Pavol VI.|Pavlom VI.]]
| web                = 
| portál1            = Slovensko
| portál2            = Vatikán
}}

[[Monsignor|Mons.]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Štefan Vragaš''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[2. február]] [[1929]], [[Koválov]]{{--}}† [[8. júl]] [[2018]], [[Nitra]])&lt;ref name=SJa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Slovenskí jazykovedci
 | kapitola zborník = Štefan Vragaš
 | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/slovenski_jazykovedci/1996-2000/Vragas,%20Stefan.html
 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-05
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VNe&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Zomrel pápežský prelát prof. Štefan Vragaš
 | url = https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2018-07/zomrel-papezsky-prelat-prof-stefan-vragas.html
 | vydavateľ = Vatican News
 | miesto = Vatican
 | dátum vydania = 2018-07-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-05
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=BAr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko =  Šantavý
 | meno = Peter
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Zomrel Mons. prof. Štefan Vragaš, kňaz Bratislavskej arcidiecézy
 | url = https://www.abuba.sk/abuba/node/890
 | vydavateľ = Bratislavská arcidiecéza
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2018-10-07
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-05
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; bol [[Slováci|slovenský]] [[Teológia|teológ]], [[Jazykoveda|jazykovedec]] ([[Slovakistika|slovakista]]), [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]] a [[Kňaz|rímskokatolícky kňaz]].&lt;ref name=VNe /&gt;&lt;ref name=BAr /&gt;

Za svoju pastoračnú činnosť bol vo [[Viedenská arcidiecéza|Viedenskej arcidiecéze]] poctený titulom „arcibiskupský duchovný radca“. Získal tiež cenu [[Leopold Kuntschek-Preis]] za rok 1999.&lt;ref name=&quot;jub&quot; /&gt;&lt;ref name = LKKOS1&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska
 | kapitola zborník = VRAGAŠ, Štefan
 | meno zborník = František 
 | priezvisko zborník = Bielik
 | odkaz na autora zborník = František Bielik
 | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska
 | miesto = Bratislava
 | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]]
 | rok = 2000
 | isbn = 80-7114-300-6
 | strany = 1483{{--}}1484
}}
&lt;/ref&gt; Pápež [[Ján Pavol II.]] mu udelil titul [[pápežský kaplán]] (Mons.) a [[Benedikt XVI.]] titulom [[pápežský prelát]].&lt;ref name=jub&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Pápežský prelát prof. Štefan Vragaš jubiluje
 | url = https://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100506010
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2010-05-06
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Život ==
Štefan Vragaš sa narodil v roku [[1929]] v [[Koválov]]e na [[Záhorie|Záhorí]] ([[Senica (okres)|okres Senica]])&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; do rodiny chudobných roľníkov. Rodina mala celkovo sedem detí, štyri predchádzajúce však zomreli predčasne. Okrem nich mal aj brata Vladimíra a sestru Teréziu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Spomienka na Mons. Vragaša: Rozhovor pre Katolícke noviny z roku 2015
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180710017
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2018-07-10
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

[[Ľudová škola|Ľudovú školu]] vyštudoval v rodnej obci a následne v roku 1941 nastúpil na biskupské gymnázium v [[Trnava|Trnave]].&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; Štúdium dokončil až po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] na štátnom gymnáziu. Už v tomto období zvažoval vstup do kňazského seminára, no práve v tom čase sa v [[Česko-Slovensko|Československu]] začalo s prenasledovaním duchovných a zatváraním seminárov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Namiesto duchovnej dráhy si preto zvolil štúdium [[Slovenčina|slovenského jazyka]] a histórie na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave]] (1949 až 1953).&lt;ref name=&quot;SJa&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;VNe&quot; /&gt; Popri štúdiu sa v tajnom krúžku venoval aj teológii.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po dokončení dvojročnej základnej vojenskej služby v roku 1955 sa Vragaš vďaka dobrým výsledkom z vojenčiny,&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; aj napriek tomu, že bol nestraník, stal pracovníkom [[Ústav slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied|Ústavu slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Na ústave sa podieľal okrem iného na tvorbe ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníka slovenského jazyka]]''. Jeho pôsobenie tam sa však skončilo v roku 1964, keď počas turistického výletu emigroval cez [[Rakúsko|rakúsku]] [[Viedeň]] do [[Taliansko|Talianska]].&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; Rozhodnutie odísť do Ríma v ňom vzbudil jeho priateľ [[Šebastián Labo]], ktorý tam emigroval už pred ním. Po ilegálnom odchode na Západ bol v neprítomnosti odsúdený na trest odňatia slobody väzenia a zhabania majetku.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Spomienka na Mons. Vragaša: Rozhovor pre Katolícke noviny z roku 2015
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180710017
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2018-07-10
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

V exile sa Vragaš nakrátko dostal do [[Pápežský slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda|Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda]] a následne v [[Nepomucénum|Kolégiu Nepomucénum]] pripravoval na [[Kňaz|kňazstvo]] a študoval [[Filozofia|filozofiu]] a [[Teológia|teológiu]] na pápežskej [[Pápežská lateránska univerzita|Lateránskej univerzite]] (1965 až 1972).&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; 16. mája 1970 mu v Ríme pápež [[Pavol VI.]] udelil kňazské svätenie.&lt;ref name=VNe /&gt;&lt;ref name=BAr /&gt;

V roku 1972 získal Vragaš titul [[Doktor teológie|doktora teológie]] a začal pôsobiť v kňazskej pastorácii vo [[Viedenská arcidiecéza|Viedenskej arcidiecéze]].&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; Rakúsko si podľa vlastných slov zvolil preto, že už pred tým získal rakúsky politický azyl a bolo blízko Slovenska.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Postupne pôsobil vo [[Viedeň|Viedni]], [[Mauerbach]]u, [[Maria Rast am Stein|Maria Raste]], [[Pressbaum]]e, [[Tullnerbach]]u a [[Gablitz]]i.&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; V [[Rakúsko|Rakúsku]] bol tiež pedagogicky aktívny. V rokoch 1977 až 1980 ďalej študoval [[Nemčina|nemecký jazyk]], [[Taliančina|taliansky jazyk]] a [[Slovenská literatúra|slovenskú literatúru]] na [[Filozofická fakulta Viedenskej univerzity|Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity]] (1979 [[Doktor filozofie|PhDr.]]). Po zisku titulu bol lektorom slovenského jazyka v [[Slavistický inštitút Viedenskej univerzity|Slavistickom inštitúte Viedenskej univerzity]] (1980 až 1995).&lt;ref name=&quot;SJa&quot; /&gt; V tomto období (roky 1976 až 1986 tiež pravidelne prispieval do slovenského vysielania [[Radio Vaticana|Vatikánskeho rozhlasu]].&lt;ref name=&quot;SJa&quot; /&gt;

Po páde [[Nežná revolúcia|komunistického režimu v Československu]] (1989) sa Vragašovi otvorili možnosti návratu na [[Slovensko]]. Spočiatku hosťoval ako [[odborný asistent]] na [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] a neskôr, po úplnom návrate, na fakulte pôsobil aj ako [[docent]] (1993) a [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] (1997). V akademickom roku 1994/95 bol dokonca [[Dekan (vysoká škola)|dekanom]] fakulty a o rok neskôr [[prodekan]]om fakulty. Po návrate na Slovensko bol tiež v roku 1995 začlenený do [[Trnavská arcidiecéza|Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze]], kde pôsobil ako správca [[Kostol a kláštor svätej Alžbety (Bratislava)|alžbetínskeho kostola v Bratislave]].&lt;ref name=&quot;SJa&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt; Bol tiež členom vedeckej rady [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologickej fakulty Trnavskej univerzity]] a vedeckej rady [[Matica slovenská|Matice slovenskej]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mulík|meno=Peter|titul=K sedemdesiatinám prof. Štefana Vragaša|periodikum=Historický zborník|odkaz na periodikum=Historický zborník|dátum=1999|ročník=9|číslo=1|strany=204{{--}}206|issn=1335-8723|odkaz na autora=Peter Mulík}}&lt;/ref&gt;  

Pápež [[Benedikt XVI.]] ho marci 2009 vymenoval za [[Pápežský prelát|pápežského preláta]].&lt;ref name=BAr /&gt; 

Zomrel 8. júla [[2018]] v [[Nitra|Nitre]], v kňazskom domove [[Svorad (svätec)|svätého Svorada]]. Pochovaný bol na cintoríne v rodnom Koválove.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Úmrtie: V Nitre zomrel pápežský prelát Mons. Štefan Vragaš
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180709023
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2018-07-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
Vragaš sa odborne venoval štúdiu [[Slovenčina|slovenského jazyka]], osobitne slovenskej [[Lexikológia|lexikológii]] a [[Lexikografia|lexikografii]]. Neskôr sa začal venovať aj teologickým témam spojeným so sociálnou náukou [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] a v oblasti jazyka [[Staroslovienčina|staroslovienčine]].&lt;ref name=SJa /&gt;

Bol jedným zo spoluautorov šesť-zväzkového ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníka slovenského jazyka]]''. Medzi jeho významné publikácie patria biografie ''Život Konštantína Cyrila a Život Metoda'' (1986), monografia ''Cyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov'' (1991), katechetická príručka o [[Manželstvo|sviatosti manželstva]] ''Milujte sa v Pánovi'' (1983) či vysokoškolská príručka ''Sociálna náuka Cirkvi'' (1996). Pod jeho vedením vznikol aj dvojzväzkový ''Teologický a náboženský slovník'' (2006, 2008), do ktorého prispel viacerými heslami. Napísal aj viacero menších diel a prekladov z [[Nemčina|nemčiny]] a [[Taliančina|taliančiny]] (diela [[Michael Schmaus|Michaela Schmausa]] a [[Hubert Muschalek|Huberta Muschaleka]])&lt;ref name=&quot;LKKOS1&quot; /&gt;. Podieľal sa aj na vydávaní a šírení literatúry v [[Pápežský slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda|Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda]] v Ríme.&lt;ref name=VNe /&gt;&lt;ref name=&quot;jub&quot; /&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Výber z diela&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bibliografia niektorých kňazov | kapitola zborník = Vragaš, Štefan | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1132 | vydavateľ = Dominikánsky knižný inštitút | miesto = Bratislava | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|''La dottrina di Agostino Roškovány sul matrimonio, in specie sulla sua indissolu-bilita''
|1972
|-
|''Milujte sa v Kristovi''
|1975
|-
|''Život a dielo''
|1979
|-
|''Milujte sa v Kristovi''
|1983
|-
|''The Cyrillo-Methodian Language. The First Literary Language of the Slavs''
|1985
|-
|''Cyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov''
|1985
|-
|''Život Konštantína Cyrila a Život Metoda''
|1986
|-
|''Život Konštantína Cyrila a život Metoda''
|1991
|-
|''Cyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov''
|1991
|-
|''Život Konštantína Cyrila a život Metoda''
|1994
|-
|''Základné otázky sociálneho učenia Cirkvi''
|1996
|-
|''V službe Ducha''
|2001
|-
|''Mariazell (pútnické miesto v rakúskom Štajersku)''
|2004
|-
|''Teologický a náboženský slovník, I. Diel, A{{--}}K''
|2006
|-
|''Teologický a náboženský slovník II. diel L{{--}} Ž''
|2008
|-
|''Život Konštantína Cyrila a Život Metoda''
|2013
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Maťovčík
| meno = Augustín (ed.)
| titul = Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia
| kapitola zborník = VRAGAŠ, Štefan
| vydavateľ = Literárne informačné centrum
| miesto = Martin
| rok = 2008
| isbn = 978-80-89222-48-3
| strany = 533
}} 
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Mišák
| meno = Peter
| titul = Malý slovník slovenských spisovateľov
| kapitola zborník = Vragaš, Štefan
| vydavateľ = Knižné centrum
| miesto = Žilina
| rok = 2002
| isbn = 80-8064-137-4
| strany = 300
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.tvlux.sk/archiv/play/vlastna-cesta-78-stefan-vragas Vlastná cesta (78) Štefan Vragaš, Rozhovor z roku 2012 na TV Lux]
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Vragaš, Štefan}}
[[Kategória:Osobnosti z Koválova]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí teológovia]]
[[Kategória:Katolícki teológovia 20. storočia]]
[[Kategória:Katolícki teológovia 21. storočia]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Slovenskí slovakisti]]
[[Kategória:Slovenskí historici]]
[[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]]
[[Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti]]
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]]
[[Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Absolventi Pápežskej lateránskej univerzity]]
[[Kategória:Vyučujúci na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Vyučujúci na Viedenskej univerzite]]</text>
      <sha1>9oxeujqfam4garpwwl13fg73kmteeug</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Františkánsky svetský rád</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752509</id>
    <revision>
      <id>8244772</id>
      <timestamp>2026-07-09T07:33:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38992-79</username>
        <id>299911</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „'''Františkánsky svetský rád'''  '''Zakladateľ:''' sv.František z Assisi  '''Vznik:''' 1221  '''Prvá regula :''' Supra Montem (15.09.1289), schválená pápežom Mikulášom IV.  '''Vývoj názvu:''' ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' (Bratia a sestry pokánia), ''Tertius Ordo Sancti Francisci'' (Tretí rád sv. Františka), Tertius Ordo Saecularis, ''Ordo Franciscanus Saecularis'' (OFS)  '''Skratka:''' OFS (''Ordo Franciscanus Saecularis)''   '''Prvé zm...“</comment>
      <origin>8244772</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28303" sha1="29ilfehoj65xm8g2bmds5ro3ynpak1i" xml:space="preserve">'''Františkánsky svetský rád'''

'''Zakladateľ:''' sv.František z Assisi

'''Vznik:''' 1221

'''Prvá regula :''' Supra Montem (15.09.1289), schválená pápežom Mikulášom IV.

'''Vývoj názvu:''' ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' (Bratia a sestry pokánia), ''Tertius Ordo Sancti Francisci'' (Tretí rád sv. Františka), Tertius Ordo Saecularis, ''Ordo Franciscanus Saecularis'' (OFS)

'''Skratka:''' OFS (''Ordo Franciscanus Saecularis)'' 

'''Prvé zmienky''' o III.ráde (dnes OFS – Františkánsky svetský rád – Ordo franciscanus saecularis):

''„V regule totiž bolo napísané: Nech sú menší. Keď túto vetu vysvetľoval, povedal: „Chcem, aby sa toto bratské spoločenstvo nazývalo Rádom menších bratov.“''  (Tomáš z Celana – „Vita Prima“, 1228)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkánské prameny – Spisy sv. Františka, sv. Kláry a legendy o sv. Františkovi | url = https://prameny.kapucini.cz/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

''„S takým zápalom kázal, že všetci muži aj ženy v mestečku chceli všetko opustiť a nasledovať ho. Svätý František im to nedovolil a povedal: ´Len sa neponáhľajte a nikam nechoďte, veď ja sa ešte vrátim a poviem vám, čo máte robiť pre spásu svojich duší.´  Vtedy sa rozhodol založiť tretí rád pre spásu všetkých ľudí“.''                                         (Kvietky sv.Františka)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkánské prameny – Spisy sv. Františka, sv. Kláry a legendy o sv. Františkovi | url = https://prameny.kapucini.cz/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

''„Regulou a náukou obnovuje Kristovu Cirkev vo veriacich, ľuďoch a ženách a víťazí trojitým vojskom vyvolených. Všetkým darúva Regulu života a ukazuje cestu spásy každému podľa jeho vlastného stavu“.''      (1 Cel 37)

''„Kristov služobník určil, aby sa forma života nazývala Rád kajúcich bratov. Tento nový rád prijímal všetkých klerikov a laikov, panny i manželov jedného alebo druhého pohlavia, pretože cesta pokánia je spoločná pre všetkých,  čo chcú prísť do neba“.''  (Legenda Maior – sv.Bonaventúra)

''„V roku Pána 1221 blahoslavený František založil Tretí rád, ktorý je známy pod menom Rád kajúcnikov, v ktorom tí, čo žijú v manželstve, začínajú konať skutky pokánia a telesného umŕtvovania. Prvým medzi nimi bol svätý Lucius (+1242)“''. (Arnald zo Sarrantu)

''„František: „Drahý brat, mal by si vedieť, že keď som prebýval na hore La Verna a bol som naplnený láskou k umučeniu Krista, bol som úplne pohltený v kontemplácii Božieho Syna a prijal som Jeho stigmy. Keď som bol poznačený týmito stigmami, povedal mi: ‚Vieš, čo som ti urobil? Poznačil som ťa svojimi stigmami, aby si sa stal mojím zástavníkom (heroldom). V deň môjho prechodu som zostúpil do limba a skrze zásluhy a cnosti týchto stigiem som vyviedol z toho miesta všetky duše, ktoré som tam našiel. Rovnakým spôsobom sa mi pripodobníš v smrti, tak ako sa mi pripodobňuješ v živote, a dám ti milosť ísť do očistca v roku tvojej smrti a skrze silu a účinnosť týchto stigiem vyvedieš všetky duše členov tvojich troch rádov, totiž Menších bratov, Sestier a Kajúcnikov, ktorých tam nájdeš, a privedieš ich do slávy raja. Tieto slová som nikdy nevyslovil, pokiaľ som žil, aby som sa neprevinil márnou slávou alebo domýšľavosťou.‘“ Keď František vyslovil tieto slová, zmizol“''. (KRONIKA DVADSIATICH ŠTYROCH GENERÁLOV RÁDU MENŠÍCH BRATOV 1369 – 1374)&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Kroniki Trzech Zakonow Postánowionych od Oycá ś. Franciszka: Na dziesięć Ksiag rozdzielona. W ktorey sie opisuie to, co sie w tych Zakonách przydawáto, zá dwudziestu, y piaći Ministrow Generálskich, przez pułtorá stá lat, pod 56. Kápitul Generálskich. Wtora Część|url=https://books.google.sk/books/about/Kroniki_Trzech_Zakonow_Post%C3%A1nowionych_o.html?id=odphAAAAcAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Z Drukárniey Andrzeiá Piotrkovvczyká, Typográphá K. I. M.|rok=1610|jazyk=pl|poznámka=Google-Books-ID: odphAAAAcAAJ|meno=Marcos de|priezvisko=Lisboa}}&lt;/ref&gt; 

''„Tento blahoslavený svätec ustanovil tri rády, ako to bolo naznačené tromi kostolmi, ktoré na začiatku opravil, hoci to sám nevedel. Každému dal pravidlá života a pravdivo im ukázal cestu spásy. Bol predsa vynikajúcim umelcom, podľa ktorého príkladu, pravidiel i náuky sa Kristova cirkev po svojom páde obnovila v oboch pohlaviach a triumfuje v trojakom šíku tých, ktorí majú byť spasení!“''

(Tomáš z Celana Život nášho blahoslaveného otca Františka) 

''„A preto slávny Kristov vyznávač, blahoslavený František, zakladateľ tohto rádu, ukazujúc cestu vystupovania k Pánovi slovom aj príkladom, poučoval svojich synov úprimnosťou vlastnej viery. Chcel, aby ju aj oni sami vyznávali, neochvejne zachovávali a rovnako napĺňali skutkami, aby kráčajúc triezvo po jej ceste, po skončení tohto pozemského života zaslúžili stať sa vlastníkmi večnej blaženosti.“''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supra montem -- Pope Nicholas IV | url = https://franciscan-archive.org/bullarium/smonteme.html | vydavateľ = franciscan-archive.org | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;

( Mikuláš IV., Regula - Supra montem, 1289) 

„V mene Pána začína Regula a forma života bratov a sestier zdržujúcich sa či kajúcich, z inštitútu blaženého Františka, z roku 1221 a schválená pápežom Mikulášom IV. (V roku 1289, 15. septembra, v druhom roku jeho pontifikátu). (Supra Montem, Mikuláš IV., 1289)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supra montem -- Pope Nicholas IV | url = https://franciscan-archive.org/bullarium/smonteme.html | vydavateľ = franciscan-archive.org | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;  

'''Krátky zoznam prameňov''' 

Pochádzajú od súdobých autorov, priam Františkových súčasníkov, ktorí nepochádzajú len z františkánskeho prostredia, ale aj z rôznych reholí.

Tomáš z Celana – Prvý životopis (1228/29)

Gregor IX – Caput Draconis (1228) (Hlava draka)

Julián zo Spiry – Officium rhytmicum (1231/32)

Henri z Avranches – Legenda Sancti Francisci (1232/34) ''nebol františkán''

Julián zo Spiry – Vita Sancti Francisci (1232/35)

Bonaventúra z Bagnoregio – Legenda Maior (1260/63) Legenda väčšia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkánské prameny – Spisy sv. Františka, sv. Kláry a legendy o sv. Františkovi | url = https://prameny.kapucini.cz/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

Perudžský anonym (1266/70)

Mníšska legenda (1275) ''nefrantiškánsky zdroj''

Bernard z Bessy (1276)

Legenda troch spoločníkov (1290)

Perudžská legenda (1311)

Kvietky (1327)  

'''Františkánsky svetský rád''' nevznikol popri kláštoroch 1. rádu len ako spoločenstvo dobrovoľníkov alebo sympatizantov. Jeho začiatky sú začiatkami spoločnej Františkovej rodiny bratov a sestier. Pôvodné bratstvo v úplných začiatkoch bolo čiste laické. O Františkovi vieme z jednej vety u Tomáša z Celana a Bonaventúru, že bol diakonom, aj keď sa nám nedochovala podrobnejšia správa o tejto tak dôležitej udalosti. Keď bratov začne pribúdať a tvoria už počet apoštolov, František sa s bratmi vyberie za pápežom – sv.Otcom a prosí o povolenie kázať Evanjelium. Tam aj prijmú tonzúru a keď neskôr začnú kázať po mestách a dedinkách, ľudia sa ich začnú pýtať, kto vlastne sú – je to obdobie, keď v Taliansku, Francúzku a iných kráľovstvách povstávajú rôzne hnutia a ľudia sa obávajú, či ku niektorým takým heretickým nepatria aj oni. U Perudžijského anonyma (1240 – 1241) si môžeme prečítať:

''„Kdekoľvek sa stretli s mužmi alebo ženami na cestách alebo na námestiach, povzbudzovali ich, aby sa báli Stvoriteľa neba i zeme a milovali ho, znovu sa rozpomenuli na jeho prikázania, ktoré odložili do zabudnutia, a snažili sa napĺňať ich skutkami. Niektorí ich počúvali radi a s radosťou, iní sa im naopak posmievali.  Mnohí im kládli rôzne otázky a pre nich bolo ťažké odpovedať takému množstvu ľudí, pretože z nových vecí často povstávajú aj nové otázky.  Preto keď sa ich pýtali: „Odkiaľ ste?“ alebo „Z akého ste Rádu?“,  jednoducho odpovedali:  ´Sme kajúcnici a pochádzame z mesta Assisi.´ Vtedy sa ešte spoločenstvo bratov nenazývalo Rádom“.''

František pôvodne nemal v úmysle zakladať nejaký Rád. Udalosti, ktoré nasledovali neskôr však doplnili to, čo František v začiatkoch možno ani nechápal, ako keď prvýkrát počul Pána Ježiša povedať z Kríža „oprav môj dom“ a najprv sa pustil do opravy kostola. František však povedal Bohu svoje „áno“ a všetko odovzdal do Jeho rúk. Keď sa bratstvo začne počtom rozmáhať, potrebuje tak, ako každé iné spoločenstvo aj nejaké pravidlá. Vznikne teda potreba napísať – v tomto prípade – Regulu, pre vznikajúci Rád. František ju začne písať, jedna sa stratí, neskôr napíše ďalšiu a v nej už môžeme čítať: ''„V regule totiž bolo napísané: Nech sú menší. Keď túto vetu vysvetľoval, povedal: „Chcem, aby sa toto bratské spoločenstvo nazývalo Rádom menších bratov.“'' (Tomáš z Celana – „Vita Prima“, 1228)

Podľa Tomáša z Celana v jeho prvom životopise svätého Františka (1228): ''Nech sú menší. Keď túto vetu vysvetľoval, povedal: „Chcem, aby sa toto bratské spoločenstvo nazývalo Rádom menších bratov.“''  A teda tak, ako založil rád kajúcnikov, založil aj prvý Rád, ktorému svätý otec schváli Regulu. Keď chceme hovoriť o Františkovej rodine, mali by sme hovoriť o všetkých ''troch rádoch'' založených svätým Františkom. Každý z  troch rádov si vo františkánskych prameňoch prečíta to, čo sa týka Rádu, do ktorého prislúcha, aby dostal odpovede na niektoré otázky, ktoré si neraz kladie. A teda pramene nehovoria len o jednom z troch rádov – teda nie len o prvom alebo len o druhom či len o treťom... Hovoria o celom Božom pláne, do ktorého Boh zahrnul ''trojitý zástup – šík'', ako budeme čítať ďalej. Aby sme neopomenuli žiadne Františkove stádo, spomenieme si tu aj na druhý rád:

'''„Ordo Dominarum Pauperum“ – „Rád chudobných paní“'''

Tento názov sa objavuje už v 13. storočí, najmä v dokumentoch súvisiacich s komunitou v San Damiane. Názov - ''„Chudobné panie svätej Kláry“''  (lat. ''Pauperes Dominae Sanctae Clarae''), sa začína používať až po jej smrti v roku 1253, keď sa jej meno stáva identifikačným znakom rádu.

Už v začiatkoch, keď svätý František prijíma sľuby svätej Kláry, vzniká komunita Chudobných paní, o ktorej sa dozvedáme z dokumentov už v 13. storočí. Neskôr, po jej smrti sa druhý rád nazve Rádom „Chudobných panien svätej Kláry“ – tzv.''Klarisky''. A tak sa  pomaly dotvára mozaika Františkovej rodiny, jeho projektu... Nie je to v pravom (duchovnom)  zmysle tak, že najprv založil prvý, potom druhý a tak tretí rád... František začal realizovať Ježišovu výzvu, začal nasledovať a žiť Evanjelium a všetko, čo po sebe zanechal (medziiným aj založenia rádov) bolo prirodzeným vyústením jeho služby. Aj keď technicky by sa dal presne zaradiť oficiálny, dobový vznik toho ktorého rádu podľa dátumu schválenia ich Regulí, predsa len to, čo sme povedali pred chvíľou, môžeme potvrdiť z jedného stredovekého zdroja – zo štrnásteho storočia, ktorým je Kronika 24. generálov Rádu Menších bratov, ktorú napísal Arnald zo Sarrantu medzi rokmi 1369 – 1374, čo sa zhoduje s našim uvažovaním, nakoľko aj on datuje vznik Františkánskeho svetského rádu do roku 1221.

V Kronike čítame'': „V roku Pána 1221 blahoslavený František založil Tretí rád, ktorý je známy pod menom Rád kajúcnikov, v ktorom tí, čo žijú v manželstve, začínajú konať skutky pokánia a telesného umŕtvovania. Prvým medzi nimi bol svätý Lucius - Lukezius (+1242)“''.

Samozrejme, sú aj staršie záznamy – tie si ukážeme neskôr, toto je len pre doplnenie.

'''Dobový vývoj  Rádu (OFS):'''

'''''Fratres et Sorores de Poenitentia''''' (Bratia a sestry pokánia – bratia a sestry kajúcnici)

Text ''Memoriale propositi'' z roku 1221 predstavuje najstaršie zachované „pravidlá“ pre vznikajúci Tretí rád, ktorý sa v tom čase označoval ako ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' – Bratia a sestry pokánia. V neskoršom právnom zmysle, práve tento dokument tvorí základ, z ktorého sa Tretí rád svätého Františka postupne vyvinul. Vznik ''Memoriale propositi'' treba chápať v širšom kontexte stredovekého hnutia pokánia. Už od 11. a 12. storočia existovali v Cirkvi laické bratstvá kajúcnikov, ktorí chceli žiť evanjeliovejšie bez vstupu do kláštora. Prijímali jednoduchý spôsob života, nosili skromný odev, zachovávali prísnejšie pôsty, vyhýbali sa noseniu zbraní a usilovali sa o pravidelnú sviatostnú prax. Tieto prvky neboli nové; nadväzovali na staršiu tradíciu kajúcneho stavu veriacich a na rozličné laické reformné hnutia. Do tohto prostredia ale vstupuje duchovná skúsenosť svätého Františka z Assisi. Jeho dôraz na radikálne nasledovanie Krista podľa evanjelia, na chudobu, bratské spoločenstvo a život v Cirkvi oslovil aj mnohých laikov, ktorí nemohli alebo nechceli vstúpiť do rehole Menších bratov. Títo muži a ženy zostávali vo svojich rodinách a povolaniach, no túžili žiť v duchu pokánia a evanjeliovej jednoduchosti. Práve pre nich bolo zostavené ''Memoriale propositi''. Dokument upravoval konkrétne oblasti života: spôsob obliekania, pôstnu disciplínu, modlitbu, prijímanie sviatostí, zákaz nosenia zbraní či obmedzenia v skladaní prísah. Zároveň rešpektoval ich stav v svete – manželstvo, majetok i občianske povinnosti. Nevyžadoval mníšsku izoláciu, ale ponúkal formu svätosti uprostred každodenného života. Typicky františkánskym prvkom bol dôraz na bratstvo (fraternitu) a postupné duchovné prepojenie s Menšími bratmi. Hoci teda ''Memoriale propositi'' nebolo ešte oficiálnou regulou „Tretieho rádu“ v neskoršom zmysle, predstavuje jeho historický začiatok. Spoločenstvá označované ako ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' sa práve na jeho základe postupne formovali a nadobúdali františkánsku identitu. Definitívnejšiu právnu podobu im dala potom bula ''Supra montem'' pápeža Mikuláša IV z roku 1289, ktorá už jasne hovorí o Treťom ráde svätého Františka. ''Memoriale propositi'' tak stojí na rozhraní: je zavŕšením staršej tradície laického pokánia a zároveň prvým normatívnym krokom k vzniku františkánskeho Tretieho rádu. Tu tiež môžeme čítať tie znamenia: Oprav môj dom, lebo sa rúca...“ František vstupuje do konkrétneho časového obdobia, v ktorom pôsobia rôzne kajúce spoločenstvá a mnohé z nich sú heretické. Jeho duchovná skúsenosť však vstúpi aj medzi nich a „opraví“ ich aj založením Tretieho rádu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Memoriale Propositi: Our Heritage – Ordo Franciscanus Saecularis | url = https://ciofs.info/history/memoriale-propositi-our-heritage/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

Od 13. do 15. storočia prechádza Františkovo spoločenstvo rôznymi etapami vývoja. Už v posledných rokoch Františkovho života do bratstva prichádzali bratia, ktorí Františka  aj   nepoznali, mnohí ani nevideli, jedine len ak ho mohli ešte zazrieť na niektorej z posledných kapitúl. Už vtedy vznikali otázky, ako zachovávať Regulu vo vyvíjajúcich sa podmienkach a neskôr niektoré bratstvá nechceli akceptovať to, že jeho závet – Františkov závet – nie je v prísnom slova zmysle pre bratov záväzný. Tieto roky hľadania Františkánskej identity v 1. ráde prežil Tretí rád spolu s nimi... Do 15. storočia sa Františkánsky svetský rád jasnejšie stabilizuje, rozširuje sa a kladie dôraz na sviatostný život a charitu. Niektoré skupiny začali žiť spoločne podľa rehoľného režimu (spoločný majetok, chórová modlitba). Tieto komunity sa postupne vyvinuli do tzv. Tretieho rádu regulovaného (TOR).

Od 15.storočia, ktoré bolo obdobím reforiem v rámci františkánskej rodiny (Observanti versus Konventuály) a ktorých pohyb mal aj nepriamy dopad na Františkánsky svetský rád, začínajú niesť názov '''„''Tertius Ordo Sancti Francisci“'''''  (Tretí rád sv. Františka)

V období, keď sa stabilizujú dve vetvy 1. rádu – Observanti a Konventuály, sa posilňuje duchovné vedenie Františkánskeho svetského rádu zo strany observantských františkánov. S týmto sa konkrétne stretávame na našom území, kde môžeme spomenúť prvú zmienku o Treťom ráde v Bardejove, z rukopisu svätého Jána Kapistránskeho z roku 1453.

Tu, len pre zaujímavosť, najnovšia novinka pre Bratstvo OFS v Bardejove – pred približne 10. rokmi sa našla na Spiši aj štandarda bardejovského bratstva (nevieme odkiaľ sa tam vzala), dnes je žiaľ majetkom štátu a – uvidíme, či sa nám im ju podarí vrátiť späť. Ale vidíme, že je na nej už zaužívaný názov nášho Rádu ako  „ III.rád svätého Františka“.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Billý|meno=Ľudovít|titul=Hovoria o nich pramene IV.|vydanie=2026|vydavateľ=Okresná knižnica Dávida Gutgesela, Bardejov|miesto=Bardejov|rok=2026}}&lt;/ref&gt;

V latinských ale aj anglických či francúzskych dokumentoch pred poslednou reformou od svätého otca Pavla VI. sa stretávame aj s názvom '''„Tretí svetský rád“''':

Nakoniec prichádzame k poslednej najvyššej forme pápežského dokumentu, používanom pri významných právnych alebo organizačných rozhodnutiach a to k apoštolskej konštitúcii od svätého otca Pavla VI. „''Seraphicus Patriarcha“'' z 24. júna, roku 1978.

Odvtedy je oficiálnym názvom Rádu '''''Ordo franciscanus Saecularis – Františkánsky svetský rád''''' , čo sa dá preložiť aj ako ''Rád svetských františkánov''. Teda samostatný, autonómny rád. Nie len laické združenie, nie len ''nábožný spolok'', ale riadny – svetský Rád, taký, aký bol od začiatku. Rád, tak ako prvý a druhý, Rád – svetský Rád. 

Prvý oficiálny dokument Cirkvi, k Regule Františkánskeho svetského rádu, potvrdený v roku 1289 pápežom Mikulášom IV.:

== „V mene Pána začína Regula a forma života bratov a sestier zdržujúcich sa či kajúcich, z inštitútu blaženého Františka, z roku 1221  a schválená pápežom Mikulášom IV. V roku 1289, 15. septembra, v druhom roku jeho pontifikátu“. ==

== ''Supra Montem'' je prvá Regula Františkánskeho svetského rádu. Potvrdená. Potvrdená tak, ako bola potvrdená aj Regula prvého či druhého rádu. Teda nejedná sa len o  akési „zbožné prianie“ nájsť hoc len zmienku legitimity OFS, či jej identity. Zdá sa, že tieto fakty boli medzi všetkými troma rádmi úplne jasné až do novoveku viac, ako v súčasnosti. Ešte aj v XVI. Storočí môžeme čítať v Kronike troch rádov od Mareka z Lisabonu, ktorý žil v rokoch 1511 až 1591, že: „Keď svätý Otec František z Assisi šíril slovo alebo semeno života po talianskej zemi, mnohých zasiahlo, že mali srdcia viazané manželstvom a nemohli slobodne nasledovať ducha pokánia tak, ako si priali. Napriek tomu mali takú túžbu, že celé dediny chceli opustiť všetko a ísť za Svätým Otcom, ktorý horlivo dbal o spásu ľudských duší. Keď ho teda prosili a dokonca ho i žiadali, aby ukázal spôsob a pravidlá pre ľudí žijúcich vo svete, žijúcich v manželstve, ako môžu konať pokánie, v roku 1221 rozhodol, že rehoľa pokánia bude otvorená všetkým kresťanom, aj tým, ktorí nežijú v kláštoroch“. (Kroniki Trzech Zakonow Postanowionych od Swiętego Oyca Patryarchy Franciszka) ==
„Nová kódexová definícia nášho Rádu nezmenila jeho prirodzenosť. Vďaka svojej osobitnej povahe ''sui generis'' , ktorá sa nedá stotožniť s povahou (iného) Tretieho rádu (CIC 303), hoci sa jej podobá, spadá OFS pod jurisdikciu Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života – kvôli vnútornej povahe OFS – a pod jurisdikciu Pápežskej rady pre laikov – kvôli apoštolskému životu“. (Benedetto Lino, Daj sa Rád,2006)

V jednom z viacerých posolstiev k OFS pápež sv.Ján Pavol II. tak, ako toľkí pápeži pred ním , asi trikrát použil výraz typu „Cirkev od Vás očakáva“ – znak, že Cirkev, a hlavne pápež, dala OFS poslanie a že sa trápi tým, aby bolo správne pochopené a zaujíma sa o to, či pristúpia k uskutočneniu tohto poslania s vytrvalosťou a vernosťou. Aj v modlitbe svätého otca Leva XIV. je výzva, ktorá v OFS  ''rezonuje,'' aby orevolučnili tento svet Pokojom a Dobrom! Priniesť lásku, odpustenie, jednotu, pravdu, vieru, svetlo, radosť, potešenie, dávanie ... do Cirkvi, do tohto sveta, ktorý ''sa rúca''! 

'''Profesiu – teda sľuby bratia a sestry OFS skladajú počas osobitného slávenia, ktoré je vlastné OFS.'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ordo Franciscanus Saecularis – Consilium Internationale OFS (CIOFS) {{!}} Secular Franciscan Order | url = https://ciofs.info/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

''Tento aspekt nie je vôbec zanedbateľný, pretože takéto slávenie vytvára základný moment profesanta a súčasne predstavuje dialogickú prípravu na odpoveď voči Bohu. Dôsledky, ktoré vyplývajú zo záväzku, aký na seba berie svetský františkán sľubom, vyplývajú z úlohy a rozhodnutia, ktoré Boh zaujal ešte predtým voči človeku. Slávenie profesie nám to dokazuje, pretože ide o Boží akt, Božiu spásonosnú udalosť: je to moment, v ktorom spása zasahuje veriaceho a dáva mu silu zložiť františkánsky evanjeliový slub života a spôsobuje v ňom osobitné účinky milosti, ktoré ho predurčujú k špecifickým úlohám uprostred Božieho ľudu. Len človek, ktorý bol posvätený počas liturgickej činnosti, kedy zakúsil nesmiernosť a silu Božej lásky, môže ponúknuť takúto odpoveď lásky. Na druhej strane sa počas tohto slávenia rozmýšľa o postoji Cirkvi k profesii vo Františkánskom svetskom ráde. Liturgia je vlastne vždy confessio fidei, pretože Cirkev počas nej, teda počas rituálu, ohlasuje autentickým spôsobom vlastnú vieru v tajomstvo spásy, ktoré sa konkrétne uskutočňuje vo veriacich a pre veriacich. Rituál OFS, z ktorého budeme teraz čítať bol naposledy schválený V sídle Posvätnej kongregácie pre sviatosti a Boží kult dňa 9. marca 1984.(Benedetto Lino, Daj sa Rád,2006)''

'''Tu si môžeme prečítať aj niečo z rubrík Rituálu OFS:'''

Bod 36: Cirkev prostredníctvom kňaza a ministra, ktorí reprezentujú bratstvo, prijíma záväzok a profesiu tých, ktorí sa zaväzujú žiť vo Františkánskom svetskom ráde. Svojou verejnou modlitbou im vyprosuje Božiu pomoc a milosť; udeľuje im svoje požehnanie a ich rozhodnutie čiže profesiu pripája k eucharistickej obete.

Bod 37: Profesia je svojou povahou verejný cirkevný akt. Má sa sláviť v prítomnosti bratského spoločenstva. 

''Profesia je teda sľubom evanjeliového života, záväzkom žiť podľa evanjelia.'' ''Na generálnej a volebnej kapitule OFS v roku 2008 odznelo vysvetlenie profesie OFS a jej rovnakej dôstojnosti ako rehoľnej profesie (aby bolo jasné, sľuby).'' 

„Cirkev prostredníctvom kňaza a ministra, ktorí reprezentujú bratstvo, prijíma záväzok a profesiu tých, ktorí sa zaväzujú žiť vo Františkánskom svetskom ráde. Svojou verejnou modlitbou im vyprosuje Božiu pomoc a milosť; udeľuje im svoje požehnanie a ich rozhodnutie čiže profesiu – sľub, pripája k eucharistickej obete.“ – čítame v rubrikách Rituálu OFS.

Profesia je čo do svojej prirodzenosti cirkevnou skutočnosťou, úkonom Krista i Cirkvi a ''sľubujúcim'' je ''subjekt – človek, profesant'', na ktorom sa zviditeľňuje či manifestuje tento úkon Krista i Cirkvi. (P. Felice Cangelosi, generálny definítor OFMCap.)&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lino|meno=Bennedetto|titul=Daj sa rád|vydanie=1|rok=2006}}&lt;/ref&gt; 

'''''Profesanti''''' – (z prednášky , niekdajšieho generálneho definítora OFMCap. - P.Feliceho Cangelosiho , o Profesii v OFS , v Ríme, v roku 2006): 

''„Úkon Krista a Cirkvi sa špecifikuje v osobe kandidátov vykonávajúcich akt profesie sľubom Evanjeliového života. Sú pokrstenými veriacimi. Dôsledkom toho je profesia kňazským úkonom, osobitným úkonom toho, kto silou krstu vstúpil do Cirkvi, kňazského tela a pripodobnil sa Kristovi, kňazovi, kráľovi a prorokovi. Kandidáti sú (alebo by mali byť) pobirmovaní. Profesia je takto kňazským úkonom – úkonom toho, kto v birmovke nanovo prijal dar Ducha a získal možnosť sláviť Eucharistiu a sviatosti a posunúť vlastný život do kňazskej a kultovej pozície a tak zložiť kňazský úkon profesie...“'' Profesiou sme sa ešte hlbšie zviazali s Kristom a Cirkvou.

V rámci Františkánskej rodiny skladajú sľuby v prvom, druhom a takisto aj v treťom ráde (OFS). Tie isté momenty počas skladania sľubov vo Františkánskom svetskom ráde sú rovnaké aj v rehoľnej profesii, aj keď bežne nie sú viazaní sľubom poslušnosti, čistoty a chudoby,( aj keď sa predpokladajú v ich svetských podmienkach z dôvodu ich charizmy a spirituality).

'''Vlastnosť Rádu bytostne prislúcha Františkánskemu svetskému bratstvu.'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supra montem -- Pope Nicholas IV | url = https://franciscan-archive.org/bullarium/smonteme.html | vydavateľ = franciscan-archive.org | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt; ''„Aj keď sa na jednej strane v tomto – našom – ráde nevyžaduje ani spoločný – komunitný, ´pod jednou strechou´- život, na druhej strane  samotný ´kajúci rád´má Regulu schválenú Svätou stolicou, noviciát a nenávratnú profesiu: je to potom ´rehoľný rád v širšom zmysle´alebo ináč povedané ´svetský Rád´... – nie laici ale ´svetskí rehoľníci ´... Laik je vlastne protikladom klerika, kým svetský františkán protikladom ´regulovaného´. ´Svetskí františkán´žije v – saeculum – (vo svete), či už je laikom alebo klerikom ...'' (P.Felice  Cangelosi, OFM Cap.) &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

''Profesia vo Františkánskom svetskom ráde nadobúda dôstojnosť slávnostného a rehoľného záväzku, ktorý sa uzatvára s Bohom a Cirkvou a ktorý nemožno považovať za menej významný ako sú záväzky, aké skladajú „rehoľníci,, - ak si uvedomíme, že obidve profesie sa obsahovo od seba líšia. Toto však korení, nachádza zdroj svojej inšpirácie len v mnohotvárnej činnosti Božej milosti a rozličnosti chariziem. Na druhej strane, keď Cirkev schvaľuje na základe svojej apoštolskej autority základnú legislatívu, ktorú v priebehu stáročí Františkánsky tretí rád získal, stále uznáva a potvrdzuje vedomie samotného rádu ohľadom hodnoty profesie vo Františkánskom svetskom bratstve. Františkánsky svetský rád je „laickým a pravým rádom, Ordo veri nominis&quot;, ktorý vytvára „školu celostnej kresťanskej dokonalosti&quot;, podobne ako ostatné rehoľného inštitúty. V tomto „ozajstnom ráde&quot; sa skladá „ozajstná profesia“. Tá sa síce líši čo do obsahu (rehoľné sľuby) od profesie, ktorú skladajú rehoľné inštitúty v striktnom slova zmysle, no hodnotou sa jej úplne vyrovná“.'' (P. Felice Cangelosi, generálny definítor OFMCap.)&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;</text>
      <sha1>29ilfehoj65xm8g2bmds5ro3ynpak1i</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244780</id>
      <parentid>8244772</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T07:59:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>uu</comment>
      <origin>8244780</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28334" sha1="8sqer1iarjf8neviwjgte8vrug403tf" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260709}}
'''Františkánsky svetský rád'''

'''Zakladateľ:''' sv.František z Assisi

'''Vznik:''' 1221

'''Prvá regula :''' Supra Montem (15.09.1289), schválená pápežom Mikulášom IV.

'''Vývoj názvu:''' ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' (Bratia a sestry pokánia), ''Tertius Ordo Sancti Francisci'' (Tretí rád sv. Františka), Tertius Ordo Saecularis, ''Ordo Franciscanus Saecularis'' (OFS)

'''Skratka:''' OFS (''Ordo Franciscanus Saecularis)'' 

'''Prvé zmienky''' o III.ráde (dnes OFS – Františkánsky svetský rád – Ordo franciscanus saecularis):

''„V regule totiž bolo napísané: Nech sú menší. Keď túto vetu vysvetľoval, povedal: „Chcem, aby sa toto bratské spoločenstvo nazývalo Rádom menších bratov.“''  (Tomáš z Celana – „Vita Prima“, 1228)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkánské prameny – Spisy sv. Františka, sv. Kláry a legendy o sv. Františkovi | url = https://prameny.kapucini.cz/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

''„S takým zápalom kázal, že všetci muži aj ženy v mestečku chceli všetko opustiť a nasledovať ho. Svätý František im to nedovolil a povedal: ´Len sa neponáhľajte a nikam nechoďte, veď ja sa ešte vrátim a poviem vám, čo máte robiť pre spásu svojich duší.´  Vtedy sa rozhodol založiť tretí rád pre spásu všetkých ľudí“.''                                         (Kvietky sv.Františka)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkánské prameny – Spisy sv. Františka, sv. Kláry a legendy o sv. Františkovi | url = https://prameny.kapucini.cz/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

''„Regulou a náukou obnovuje Kristovu Cirkev vo veriacich, ľuďoch a ženách a víťazí trojitým vojskom vyvolených. Všetkým darúva Regulu života a ukazuje cestu spásy každému podľa jeho vlastného stavu“.''      (1 Cel 37)

''„Kristov služobník určil, aby sa forma života nazývala Rád kajúcich bratov. Tento nový rád prijímal všetkých klerikov a laikov, panny i manželov jedného alebo druhého pohlavia, pretože cesta pokánia je spoločná pre všetkých,  čo chcú prísť do neba“.''  (Legenda Maior – sv.Bonaventúra)

''„V roku Pána 1221 blahoslavený František založil Tretí rád, ktorý je známy pod menom Rád kajúcnikov, v ktorom tí, čo žijú v manželstve, začínajú konať skutky pokánia a telesného umŕtvovania. Prvým medzi nimi bol svätý Lucius (+1242)“''. (Arnald zo Sarrantu)

''„František: „Drahý brat, mal by si vedieť, že keď som prebýval na hore La Verna a bol som naplnený láskou k umučeniu Krista, bol som úplne pohltený v kontemplácii Božieho Syna a prijal som Jeho stigmy. Keď som bol poznačený týmito stigmami, povedal mi: ‚Vieš, čo som ti urobil? Poznačil som ťa svojimi stigmami, aby si sa stal mojím zástavníkom (heroldom). V deň môjho prechodu som zostúpil do limba a skrze zásluhy a cnosti týchto stigiem som vyviedol z toho miesta všetky duše, ktoré som tam našiel. Rovnakým spôsobom sa mi pripodobníš v smrti, tak ako sa mi pripodobňuješ v živote, a dám ti milosť ísť do očistca v roku tvojej smrti a skrze silu a účinnosť týchto stigiem vyvedieš všetky duše členov tvojich troch rádov, totiž Menších bratov, Sestier a Kajúcnikov, ktorých tam nájdeš, a privedieš ich do slávy raja. Tieto slová som nikdy nevyslovil, pokiaľ som žil, aby som sa neprevinil márnou slávou alebo domýšľavosťou.‘“ Keď František vyslovil tieto slová, zmizol“''. (KRONIKA DVADSIATICH ŠTYROCH GENERÁLOV RÁDU MENŠÍCH BRATOV 1369 – 1374)&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Kroniki Trzech Zakonow Postánowionych od Oycá ś. Franciszka: Na dziesięć Ksiag rozdzielona. W ktorey sie opisuie to, co sie w tych Zakonách przydawáto, zá dwudziestu, y piaći Ministrow Generálskich, przez pułtorá stá lat, pod 56. Kápitul Generálskich. Wtora Część|url=https://books.google.sk/books/about/Kroniki_Trzech_Zakonow_Post%C3%A1nowionych_o.html?id=odphAAAAcAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Z Drukárniey Andrzeiá Piotrkovvczyká, Typográphá K. I. M.|rok=1610|jazyk=pl|poznámka=Google-Books-ID: odphAAAAcAAJ|meno=Marcos de|priezvisko=Lisboa}}&lt;/ref&gt; 

''„Tento blahoslavený svätec ustanovil tri rády, ako to bolo naznačené tromi kostolmi, ktoré na začiatku opravil, hoci to sám nevedel. Každému dal pravidlá života a pravdivo im ukázal cestu spásy. Bol predsa vynikajúcim umelcom, podľa ktorého príkladu, pravidiel i náuky sa Kristova cirkev po svojom páde obnovila v oboch pohlaviach a triumfuje v trojakom šíku tých, ktorí majú byť spasení!“''

(Tomáš z Celana Život nášho blahoslaveného otca Františka) 

''„A preto slávny Kristov vyznávač, blahoslavený František, zakladateľ tohto rádu, ukazujúc cestu vystupovania k Pánovi slovom aj príkladom, poučoval svojich synov úprimnosťou vlastnej viery. Chcel, aby ju aj oni sami vyznávali, neochvejne zachovávali a rovnako napĺňali skutkami, aby kráčajúc triezvo po jej ceste, po skončení tohto pozemského života zaslúžili stať sa vlastníkmi večnej blaženosti.“''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supra montem -- Pope Nicholas IV | url = https://franciscan-archive.org/bullarium/smonteme.html | vydavateľ = franciscan-archive.org | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;

( Mikuláš IV., Regula - Supra montem, 1289) 

„V mene Pána začína Regula a forma života bratov a sestier zdržujúcich sa či kajúcich, z inštitútu blaženého Františka, z roku 1221 a schválená pápežom Mikulášom IV. (V roku 1289, 15. septembra, v druhom roku jeho pontifikátu). (Supra Montem, Mikuláš IV., 1289)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supra montem -- Pope Nicholas IV | url = https://franciscan-archive.org/bullarium/smonteme.html | vydavateľ = franciscan-archive.org | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;  

'''Krátky zoznam prameňov''' 

Pochádzajú od súdobých autorov, priam Františkových súčasníkov, ktorí nepochádzajú len z františkánskeho prostredia, ale aj z rôznych reholí.

Tomáš z Celana – Prvý životopis (1228/29)

Gregor IX – Caput Draconis (1228) (Hlava draka)

Julián zo Spiry – Officium rhytmicum (1231/32)

Henri z Avranches – Legenda Sancti Francisci (1232/34) ''nebol františkán''

Julián zo Spiry – Vita Sancti Francisci (1232/35)

Bonaventúra z Bagnoregio – Legenda Maior (1260/63) Legenda väčšia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkánské prameny – Spisy sv. Františka, sv. Kláry a legendy o sv. Františkovi | url = https://prameny.kapucini.cz/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

Perudžský anonym (1266/70)

Mníšska legenda (1275) ''nefrantiškánsky zdroj''

Bernard z Bessy (1276)

Legenda troch spoločníkov (1290)

Perudžská legenda (1311)

Kvietky (1327)  

'''Františkánsky svetský rád''' nevznikol popri kláštoroch 1. rádu len ako spoločenstvo dobrovoľníkov alebo sympatizantov. Jeho začiatky sú začiatkami spoločnej Františkovej rodiny bratov a sestier. Pôvodné bratstvo v úplných začiatkoch bolo čiste laické. O Františkovi vieme z jednej vety u Tomáša z Celana a Bonaventúru, že bol diakonom, aj keď sa nám nedochovala podrobnejšia správa o tejto tak dôležitej udalosti. Keď bratov začne pribúdať a tvoria už počet apoštolov, František sa s bratmi vyberie za pápežom – sv.Otcom a prosí o povolenie kázať Evanjelium. Tam aj prijmú tonzúru a keď neskôr začnú kázať po mestách a dedinkách, ľudia sa ich začnú pýtať, kto vlastne sú – je to obdobie, keď v Taliansku, Francúzku a iných kráľovstvách povstávajú rôzne hnutia a ľudia sa obávajú, či ku niektorým takým heretickým nepatria aj oni. U Perudžijského anonyma (1240 – 1241) si môžeme prečítať:

''„Kdekoľvek sa stretli s mužmi alebo ženami na cestách alebo na námestiach, povzbudzovali ich, aby sa báli Stvoriteľa neba i zeme a milovali ho, znovu sa rozpomenuli na jeho prikázania, ktoré odložili do zabudnutia, a snažili sa napĺňať ich skutkami. Niektorí ich počúvali radi a s radosťou, iní sa im naopak posmievali.  Mnohí im kládli rôzne otázky a pre nich bolo ťažké odpovedať takému množstvu ľudí, pretože z nových vecí často povstávajú aj nové otázky.  Preto keď sa ich pýtali: „Odkiaľ ste?“ alebo „Z akého ste Rádu?“,  jednoducho odpovedali:  ´Sme kajúcnici a pochádzame z mesta Assisi.´ Vtedy sa ešte spoločenstvo bratov nenazývalo Rádom“.''

František pôvodne nemal v úmysle zakladať nejaký Rád. Udalosti, ktoré nasledovali neskôr však doplnili to, čo František v začiatkoch možno ani nechápal, ako keď prvýkrát počul Pána Ježiša povedať z Kríža „oprav môj dom“ a najprv sa pustil do opravy kostola. František však povedal Bohu svoje „áno“ a všetko odovzdal do Jeho rúk. Keď sa bratstvo začne počtom rozmáhať, potrebuje tak, ako každé iné spoločenstvo aj nejaké pravidlá. Vznikne teda potreba napísať – v tomto prípade – Regulu, pre vznikajúci Rád. František ju začne písať, jedna sa stratí, neskôr napíše ďalšiu a v nej už môžeme čítať: ''„V regule totiž bolo napísané: Nech sú menší. Keď túto vetu vysvetľoval, povedal: „Chcem, aby sa toto bratské spoločenstvo nazývalo Rádom menších bratov.“'' (Tomáš z Celana – „Vita Prima“, 1228)

Podľa Tomáša z Celana v jeho prvom životopise svätého Františka (1228): ''Nech sú menší. Keď túto vetu vysvetľoval, povedal: „Chcem, aby sa toto bratské spoločenstvo nazývalo Rádom menších bratov.“''  A teda tak, ako založil rád kajúcnikov, založil aj prvý Rád, ktorému svätý otec schváli Regulu. Keď chceme hovoriť o Františkovej rodine, mali by sme hovoriť o všetkých ''troch rádoch'' založených svätým Františkom. Každý z  troch rádov si vo františkánskych prameňoch prečíta to, čo sa týka Rádu, do ktorého prislúcha, aby dostal odpovede na niektoré otázky, ktoré si neraz kladie. A teda pramene nehovoria len o jednom z troch rádov – teda nie len o prvom alebo len o druhom či len o treťom... Hovoria o celom Božom pláne, do ktorého Boh zahrnul ''trojitý zástup – šík'', ako budeme čítať ďalej. Aby sme neopomenuli žiadne Františkove stádo, spomenieme si tu aj na druhý rád:

'''„Ordo Dominarum Pauperum“ – „Rád chudobných paní“'''

Tento názov sa objavuje už v 13. storočí, najmä v dokumentoch súvisiacich s komunitou v San Damiane. Názov - ''„Chudobné panie svätej Kláry“''  (lat. ''Pauperes Dominae Sanctae Clarae''), sa začína používať až po jej smrti v roku 1253, keď sa jej meno stáva identifikačným znakom rádu.

Už v začiatkoch, keď svätý František prijíma sľuby svätej Kláry, vzniká komunita Chudobných paní, o ktorej sa dozvedáme z dokumentov už v 13. storočí. Neskôr, po jej smrti sa druhý rád nazve Rádom „Chudobných panien svätej Kláry“ – tzv.''Klarisky''. A tak sa  pomaly dotvára mozaika Františkovej rodiny, jeho projektu... Nie je to v pravom (duchovnom)  zmysle tak, že najprv založil prvý, potom druhý a tak tretí rád... František začal realizovať Ježišovu výzvu, začal nasledovať a žiť Evanjelium a všetko, čo po sebe zanechal (medziiným aj založenia rádov) bolo prirodzeným vyústením jeho služby. Aj keď technicky by sa dal presne zaradiť oficiálny, dobový vznik toho ktorého rádu podľa dátumu schválenia ich Regulí, predsa len to, čo sme povedali pred chvíľou, môžeme potvrdiť z jedného stredovekého zdroja – zo štrnásteho storočia, ktorým je Kronika 24. generálov Rádu Menších bratov, ktorú napísal Arnald zo Sarrantu medzi rokmi 1369 – 1374, čo sa zhoduje s našim uvažovaním, nakoľko aj on datuje vznik Františkánskeho svetského rádu do roku 1221.

V Kronike čítame'': „V roku Pána 1221 blahoslavený František založil Tretí rád, ktorý je známy pod menom Rád kajúcnikov, v ktorom tí, čo žijú v manželstve, začínajú konať skutky pokánia a telesného umŕtvovania. Prvým medzi nimi bol svätý Lucius - Lukezius (+1242)“''.

Samozrejme, sú aj staršie záznamy – tie si ukážeme neskôr, toto je len pre doplnenie.

'''Dobový vývoj  Rádu (OFS):'''

'''''Fratres et Sorores de Poenitentia''''' (Bratia a sestry pokánia – bratia a sestry kajúcnici)

Text ''Memoriale propositi'' z roku 1221 predstavuje najstaršie zachované „pravidlá“ pre vznikajúci Tretí rád, ktorý sa v tom čase označoval ako ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' – Bratia a sestry pokánia. V neskoršom právnom zmysle, práve tento dokument tvorí základ, z ktorého sa Tretí rád svätého Františka postupne vyvinul. Vznik ''Memoriale propositi'' treba chápať v širšom kontexte stredovekého hnutia pokánia. Už od 11. a 12. storočia existovali v Cirkvi laické bratstvá kajúcnikov, ktorí chceli žiť evanjeliovejšie bez vstupu do kláštora. Prijímali jednoduchý spôsob života, nosili skromný odev, zachovávali prísnejšie pôsty, vyhýbali sa noseniu zbraní a usilovali sa o pravidelnú sviatostnú prax. Tieto prvky neboli nové; nadväzovali na staršiu tradíciu kajúcneho stavu veriacich a na rozličné laické reformné hnutia. Do tohto prostredia ale vstupuje duchovná skúsenosť svätého Františka z Assisi. Jeho dôraz na radikálne nasledovanie Krista podľa evanjelia, na chudobu, bratské spoločenstvo a život v Cirkvi oslovil aj mnohých laikov, ktorí nemohli alebo nechceli vstúpiť do rehole Menších bratov. Títo muži a ženy zostávali vo svojich rodinách a povolaniach, no túžili žiť v duchu pokánia a evanjeliovej jednoduchosti. Práve pre nich bolo zostavené ''Memoriale propositi''. Dokument upravoval konkrétne oblasti života: spôsob obliekania, pôstnu disciplínu, modlitbu, prijímanie sviatostí, zákaz nosenia zbraní či obmedzenia v skladaní prísah. Zároveň rešpektoval ich stav v svete – manželstvo, majetok i občianske povinnosti. Nevyžadoval mníšsku izoláciu, ale ponúkal formu svätosti uprostred každodenného života. Typicky františkánskym prvkom bol dôraz na bratstvo (fraternitu) a postupné duchovné prepojenie s Menšími bratmi. Hoci teda ''Memoriale propositi'' nebolo ešte oficiálnou regulou „Tretieho rádu“ v neskoršom zmysle, predstavuje jeho historický začiatok. Spoločenstvá označované ako ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' sa práve na jeho základe postupne formovali a nadobúdali františkánsku identitu. Definitívnejšiu právnu podobu im dala potom bula ''Supra montem'' pápeža Mikuláša IV z roku 1289, ktorá už jasne hovorí o Treťom ráde svätého Františka. ''Memoriale propositi'' tak stojí na rozhraní: je zavŕšením staršej tradície laického pokánia a zároveň prvým normatívnym krokom k vzniku františkánskeho Tretieho rádu. Tu tiež môžeme čítať tie znamenia: Oprav môj dom, lebo sa rúca...“ František vstupuje do konkrétneho časového obdobia, v ktorom pôsobia rôzne kajúce spoločenstvá a mnohé z nich sú heretické. Jeho duchovná skúsenosť však vstúpi aj medzi nich a „opraví“ ich aj založením Tretieho rádu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Memoriale Propositi: Our Heritage – Ordo Franciscanus Saecularis | url = https://ciofs.info/history/memoriale-propositi-our-heritage/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

Od 13. do 15. storočia prechádza Františkovo spoločenstvo rôznymi etapami vývoja. Už v posledných rokoch Františkovho života do bratstva prichádzali bratia, ktorí Františka  aj   nepoznali, mnohí ani nevideli, jedine len ak ho mohli ešte zazrieť na niektorej z posledných kapitúl. Už vtedy vznikali otázky, ako zachovávať Regulu vo vyvíjajúcich sa podmienkach a neskôr niektoré bratstvá nechceli akceptovať to, že jeho závet – Františkov závet – nie je v prísnom slova zmysle pre bratov záväzný. Tieto roky hľadania Františkánskej identity v 1. ráde prežil Tretí rád spolu s nimi... Do 15. storočia sa Františkánsky svetský rád jasnejšie stabilizuje, rozširuje sa a kladie dôraz na sviatostný život a charitu. Niektoré skupiny začali žiť spoločne podľa rehoľného režimu (spoločný majetok, chórová modlitba). Tieto komunity sa postupne vyvinuli do tzv. Tretieho rádu regulovaného (TOR).

Od 15.storočia, ktoré bolo obdobím reforiem v rámci františkánskej rodiny (Observanti versus Konventuály) a ktorých pohyb mal aj nepriamy dopad na Františkánsky svetský rád, začínajú niesť názov '''„''Tertius Ordo Sancti Francisci“'''''  (Tretí rád sv. Františka)

V období, keď sa stabilizujú dve vetvy 1. rádu – Observanti a Konventuály, sa posilňuje duchovné vedenie Františkánskeho svetského rádu zo strany observantských františkánov. S týmto sa konkrétne stretávame na našom území, kde môžeme spomenúť prvú zmienku o Treťom ráde v Bardejove, z rukopisu svätého Jána Kapistránskeho z roku 1453.

Tu, len pre zaujímavosť, najnovšia novinka pre Bratstvo OFS v Bardejove – pred približne 10. rokmi sa našla na Spiši aj štandarda bardejovského bratstva (nevieme odkiaľ sa tam vzala), dnes je žiaľ majetkom štátu a – uvidíme, či sa nám im ju podarí vrátiť späť. Ale vidíme, že je na nej už zaužívaný názov nášho Rádu ako  „ III.rád svätého Františka“.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Billý|meno=Ľudovít|titul=Hovoria o nich pramene IV.|vydanie=2026|vydavateľ=Okresná knižnica Dávida Gutgesela, Bardejov|miesto=Bardejov|rok=2026}}&lt;/ref&gt;

V latinských ale aj anglických či francúzskych dokumentoch pred poslednou reformou od svätého otca Pavla VI. sa stretávame aj s názvom '''„Tretí svetský rád“''':

Nakoniec prichádzame k poslednej najvyššej forme pápežského dokumentu, používanom pri významných právnych alebo organizačných rozhodnutiach a to k apoštolskej konštitúcii od svätého otca Pavla VI. „''Seraphicus Patriarcha“'' z 24. júna, roku 1978.

Odvtedy je oficiálnym názvom Rádu '''''Ordo franciscanus Saecularis – Františkánsky svetský rád''''' , čo sa dá preložiť aj ako ''Rád svetských františkánov''. Teda samostatný, autonómny rád. Nie len laické združenie, nie len ''nábožný spolok'', ale riadny – svetský Rád, taký, aký bol od začiatku. Rád, tak ako prvý a druhý, Rád – svetský Rád. 

Prvý oficiálny dokument Cirkvi, k Regule Františkánskeho svetského rádu, potvrdený v roku 1289 pápežom Mikulášom IV.:

== „V mene Pána začína Regula a forma života bratov a sestier zdržujúcich sa či kajúcich, z inštitútu blaženého Františka, z roku 1221  a schválená pápežom Mikulášom IV. V roku 1289, 15. septembra, v druhom roku jeho pontifikátu“. ==

== ''Supra Montem'' je prvá Regula Františkánskeho svetského rádu. Potvrdená. Potvrdená tak, ako bola potvrdená aj Regula prvého či druhého rádu. Teda nejedná sa len o  akési „zbožné prianie“ nájsť hoc len zmienku legitimity OFS, či jej identity. Zdá sa, že tieto fakty boli medzi všetkými troma rádmi úplne jasné až do novoveku viac, ako v súčasnosti. Ešte aj v XVI. Storočí môžeme čítať v Kronike troch rádov od Mareka z Lisabonu, ktorý žil v rokoch 1511 až 1591, že: „Keď svätý Otec František z Assisi šíril slovo alebo semeno života po talianskej zemi, mnohých zasiahlo, že mali srdcia viazané manželstvom a nemohli slobodne nasledovať ducha pokánia tak, ako si priali. Napriek tomu mali takú túžbu, že celé dediny chceli opustiť všetko a ísť za Svätým Otcom, ktorý horlivo dbal o spásu ľudských duší. Keď ho teda prosili a dokonca ho i žiadali, aby ukázal spôsob a pravidlá pre ľudí žijúcich vo svete, žijúcich v manželstve, ako môžu konať pokánie, v roku 1221 rozhodol, že rehoľa pokánia bude otvorená všetkým kresťanom, aj tým, ktorí nežijú v kláštoroch“. (Kroniki Trzech Zakonow Postanowionych od Swiętego Oyca Patryarchy Franciszka) ==
„Nová kódexová definícia nášho Rádu nezmenila jeho prirodzenosť. Vďaka svojej osobitnej povahe ''sui generis'' , ktorá sa nedá stotožniť s povahou (iného) Tretieho rádu (CIC 303), hoci sa jej podobá, spadá OFS pod jurisdikciu Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života – kvôli vnútornej povahe OFS – a pod jurisdikciu Pápežskej rady pre laikov – kvôli apoštolskému životu“. (Benedetto Lino, Daj sa Rád,2006)

V jednom z viacerých posolstiev k OFS pápež sv.Ján Pavol II. tak, ako toľkí pápeži pred ním , asi trikrát použil výraz typu „Cirkev od Vás očakáva“ – znak, že Cirkev, a hlavne pápež, dala OFS poslanie a že sa trápi tým, aby bolo správne pochopené a zaujíma sa o to, či pristúpia k uskutočneniu tohto poslania s vytrvalosťou a vernosťou. Aj v modlitbe svätého otca Leva XIV. je výzva, ktorá v OFS  ''rezonuje,'' aby orevolučnili tento svet Pokojom a Dobrom! Priniesť lásku, odpustenie, jednotu, pravdu, vieru, svetlo, radosť, potešenie, dávanie ... do Cirkvi, do tohto sveta, ktorý ''sa rúca''! 

'''Profesiu – teda sľuby bratia a sestry OFS skladajú počas osobitného slávenia, ktoré je vlastné OFS.'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ordo Franciscanus Saecularis – Consilium Internationale OFS (CIOFS) {{!}} Secular Franciscan Order | url = https://ciofs.info/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

''Tento aspekt nie je vôbec zanedbateľný, pretože takéto slávenie vytvára základný moment profesanta a súčasne predstavuje dialogickú prípravu na odpoveď voči Bohu. Dôsledky, ktoré vyplývajú zo záväzku, aký na seba berie svetský františkán sľubom, vyplývajú z úlohy a rozhodnutia, ktoré Boh zaujal ešte predtým voči človeku. Slávenie profesie nám to dokazuje, pretože ide o Boží akt, Božiu spásonosnú udalosť: je to moment, v ktorom spása zasahuje veriaceho a dáva mu silu zložiť františkánsky evanjeliový slub života a spôsobuje v ňom osobitné účinky milosti, ktoré ho predurčujú k špecifickým úlohám uprostred Božieho ľudu. Len človek, ktorý bol posvätený počas liturgickej činnosti, kedy zakúsil nesmiernosť a silu Božej lásky, môže ponúknuť takúto odpoveď lásky. Na druhej strane sa počas tohto slávenia rozmýšľa o postoji Cirkvi k profesii vo Františkánskom svetskom ráde. Liturgia je vlastne vždy confessio fidei, pretože Cirkev počas nej, teda počas rituálu, ohlasuje autentickým spôsobom vlastnú vieru v tajomstvo spásy, ktoré sa konkrétne uskutočňuje vo veriacich a pre veriacich. Rituál OFS, z ktorého budeme teraz čítať bol naposledy schválený V sídle Posvätnej kongregácie pre sviatosti a Boží kult dňa 9. marca 1984.(Benedetto Lino, Daj sa Rád,2006)''

'''Tu si môžeme prečítať aj niečo z rubrík Rituálu OFS:'''

Bod 36: Cirkev prostredníctvom kňaza a ministra, ktorí reprezentujú bratstvo, prijíma záväzok a profesiu tých, ktorí sa zaväzujú žiť vo Františkánskom svetskom ráde. Svojou verejnou modlitbou im vyprosuje Božiu pomoc a milosť; udeľuje im svoje požehnanie a ich rozhodnutie čiže profesiu pripája k eucharistickej obete.

Bod 37: Profesia je svojou povahou verejný cirkevný akt. Má sa sláviť v prítomnosti bratského spoločenstva. 

''Profesia je teda sľubom evanjeliového života, záväzkom žiť podľa evanjelia.'' ''Na generálnej a volebnej kapitule OFS v roku 2008 odznelo vysvetlenie profesie OFS a jej rovnakej dôstojnosti ako rehoľnej profesie (aby bolo jasné, sľuby).'' 

„Cirkev prostredníctvom kňaza a ministra, ktorí reprezentujú bratstvo, prijíma záväzok a profesiu tých, ktorí sa zaväzujú žiť vo Františkánskom svetskom ráde. Svojou verejnou modlitbou im vyprosuje Božiu pomoc a milosť; udeľuje im svoje požehnanie a ich rozhodnutie čiže profesiu – sľub, pripája k eucharistickej obete.“ – čítame v rubrikách Rituálu OFS.

Profesia je čo do svojej prirodzenosti cirkevnou skutočnosťou, úkonom Krista i Cirkvi a ''sľubujúcim'' je ''subjekt – človek, profesant'', na ktorom sa zviditeľňuje či manifestuje tento úkon Krista i Cirkvi. (P. Felice Cangelosi, generálny definítor OFMCap.)&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lino|meno=Bennedetto|titul=Daj sa rád|vydanie=1|rok=2006}}&lt;/ref&gt; 

'''''Profesanti''''' – (z prednášky , niekdajšieho generálneho definítora OFMCap. - P.Feliceho Cangelosiho , o Profesii v OFS , v Ríme, v roku 2006): 

''„Úkon Krista a Cirkvi sa špecifikuje v osobe kandidátov vykonávajúcich akt profesie sľubom Evanjeliového života. Sú pokrstenými veriacimi. Dôsledkom toho je profesia kňazským úkonom, osobitným úkonom toho, kto silou krstu vstúpil do Cirkvi, kňazského tela a pripodobnil sa Kristovi, kňazovi, kráľovi a prorokovi. Kandidáti sú (alebo by mali byť) pobirmovaní. Profesia je takto kňazským úkonom – úkonom toho, kto v birmovke nanovo prijal dar Ducha a získal možnosť sláviť Eucharistiu a sviatosti a posunúť vlastný život do kňazskej a kultovej pozície a tak zložiť kňazský úkon profesie...“'' Profesiou sme sa ešte hlbšie zviazali s Kristom a Cirkvou.

V rámci Františkánskej rodiny skladajú sľuby v prvom, druhom a takisto aj v treťom ráde (OFS). Tie isté momenty počas skladania sľubov vo Františkánskom svetskom ráde sú rovnaké aj v rehoľnej profesii, aj keď bežne nie sú viazaní sľubom poslušnosti, čistoty a chudoby,( aj keď sa predpokladajú v ich svetských podmienkach z dôvodu ich charizmy a spirituality).

'''Vlastnosť Rádu bytostne prislúcha Františkánskemu svetskému bratstvu.'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supra montem -- Pope Nicholas IV | url = https://franciscan-archive.org/bullarium/smonteme.html | vydavateľ = franciscan-archive.org | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt; ''„Aj keď sa na jednej strane v tomto – našom – ráde nevyžaduje ani spoločný – komunitný, ´pod jednou strechou´- život, na druhej strane  samotný ´kajúci rád´má Regulu schválenú Svätou stolicou, noviciát a nenávratnú profesiu: je to potom ´rehoľný rád v širšom zmysle´alebo ináč povedané ´svetský Rád´... – nie laici ale ´svetskí rehoľníci ´... Laik je vlastne protikladom klerika, kým svetský františkán protikladom ´regulovaného´. ´Svetskí františkán´žije v – saeculum – (vo svete), či už je laikom alebo klerikom ...'' (P.Felice  Cangelosi, OFM Cap.) &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

''Profesia vo Františkánskom svetskom ráde nadobúda dôstojnosť slávnostného a rehoľného záväzku, ktorý sa uzatvára s Bohom a Cirkvou a ktorý nemožno považovať za menej významný ako sú záväzky, aké skladajú „rehoľníci,, - ak si uvedomíme, že obidve profesie sa obsahovo od seba líšia. Toto však korení, nachádza zdroj svojej inšpirácie len v mnohotvárnej činnosti Božej milosti a rozličnosti chariziem. Na druhej strane, keď Cirkev schvaľuje na základe svojej apoštolskej autority základnú legislatívu, ktorú v priebehu stáročí Františkánsky tretí rád získal, stále uznáva a potvrdzuje vedomie samotného rádu ohľadom hodnoty profesie vo Františkánskom svetskom bratstve. Františkánsky svetský rád je „laickým a pravým rádom, Ordo veri nominis&quot;, ktorý vytvára „školu celostnej kresťanskej dokonalosti&quot;, podobne ako ostatné rehoľného inštitúty. V tomto „ozajstnom ráde&quot; sa skladá „ozajstná profesia“. Tá sa síce líši čo do obsahu (rehoľné sľuby) od profesie, ktorú skladajú rehoľné inštitúty v striktnom slova zmysle, no hodnotou sa jej úplne vyrovná“.'' (P. Felice Cangelosi, generálny definítor OFMCap.)&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;</text>
      <sha1>8sqer1iarjf8neviwjgte8vrug403tf</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244785</id>
      <parentid>8244780</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T08:18:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-38992-79</username>
        <id>299911</id>
      </contributor>
      <comment>z &quot;...o III.ráde&quot; na &quot;o Treťom ráde&quot;</comment>
      <origin>8244785</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28338" sha1="3iy86nqpajyfiselyhk0gzzebzfos22" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260709}}
'''Františkánsky svetský rád'''

'''Zakladateľ:''' sv.František z Assisi

'''Vznik:''' 1221

'''Prvá regula :''' Supra Montem (15.09.1289), schválená pápežom Mikulášom IV.

'''Vývoj názvu:''' ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' (Bratia a sestry pokánia), ''Tertius Ordo Sancti Francisci'' (Tretí rád sv. Františka), Tertius Ordo Saecularis, ''Ordo Franciscanus Saecularis'' (OFS)

'''Skratka:''' OFS (''Ordo Franciscanus Saecularis)'' 

'''Prvé zmienky''' o Treťom ráde (dnes OFS – Františkánsky svetský rád – Ordo franciscanus saecularis):

''„V regule totiž bolo napísané: Nech sú menší. Keď túto vetu vysvetľoval, povedal: „Chcem, aby sa toto bratské spoločenstvo nazývalo Rádom menších bratov.“''  (Tomáš z Celana – „Vita Prima“, 1228)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkánské prameny – Spisy sv. Františka, sv. Kláry a legendy o sv. Františkovi | url = https://prameny.kapucini.cz/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

''„S takým zápalom kázal, že všetci muži aj ženy v mestečku chceli všetko opustiť a nasledovať ho. Svätý František im to nedovolil a povedal: ´Len sa neponáhľajte a nikam nechoďte, veď ja sa ešte vrátim a poviem vám, čo máte robiť pre spásu svojich duší.´  Vtedy sa rozhodol založiť tretí rád pre spásu všetkých ľudí“.''                                         (Kvietky sv.Františka)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkánské prameny – Spisy sv. Františka, sv. Kláry a legendy o sv. Františkovi | url = https://prameny.kapucini.cz/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

''„Regulou a náukou obnovuje Kristovu Cirkev vo veriacich, ľuďoch a ženách a víťazí trojitým vojskom vyvolených. Všetkým darúva Regulu života a ukazuje cestu spásy každému podľa jeho vlastného stavu“.''      (1 Cel 37)

''„Kristov služobník určil, aby sa forma života nazývala Rád kajúcich bratov. Tento nový rád prijímal všetkých klerikov a laikov, panny i manželov jedného alebo druhého pohlavia, pretože cesta pokánia je spoločná pre všetkých,  čo chcú prísť do neba“.''  (Legenda Maior – sv.Bonaventúra)

''„V roku Pána 1221 blahoslavený František založil Tretí rád, ktorý je známy pod menom Rád kajúcnikov, v ktorom tí, čo žijú v manželstve, začínajú konať skutky pokánia a telesného umŕtvovania. Prvým medzi nimi bol svätý Lucius (+1242)“''. (Arnald zo Sarrantu)

''„František: „Drahý brat, mal by si vedieť, že keď som prebýval na hore La Verna a bol som naplnený láskou k umučeniu Krista, bol som úplne pohltený v kontemplácii Božieho Syna a prijal som Jeho stigmy. Keď som bol poznačený týmito stigmami, povedal mi: ‚Vieš, čo som ti urobil? Poznačil som ťa svojimi stigmami, aby si sa stal mojím zástavníkom (heroldom). V deň môjho prechodu som zostúpil do limba a skrze zásluhy a cnosti týchto stigiem som vyviedol z toho miesta všetky duše, ktoré som tam našiel. Rovnakým spôsobom sa mi pripodobníš v smrti, tak ako sa mi pripodobňuješ v živote, a dám ti milosť ísť do očistca v roku tvojej smrti a skrze silu a účinnosť týchto stigiem vyvedieš všetky duše členov tvojich troch rádov, totiž Menších bratov, Sestier a Kajúcnikov, ktorých tam nájdeš, a privedieš ich do slávy raja. Tieto slová som nikdy nevyslovil, pokiaľ som žil, aby som sa neprevinil márnou slávou alebo domýšľavosťou.‘“ Keď František vyslovil tieto slová, zmizol“''. (KRONIKA DVADSIATICH ŠTYROCH GENERÁLOV RÁDU MENŠÍCH BRATOV 1369 – 1374)&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Kroniki Trzech Zakonow Postánowionych od Oycá ś. Franciszka: Na dziesięć Ksiag rozdzielona. W ktorey sie opisuie to, co sie w tych Zakonách przydawáto, zá dwudziestu, y piaći Ministrow Generálskich, przez pułtorá stá lat, pod 56. Kápitul Generálskich. Wtora Część|url=https://books.google.sk/books/about/Kroniki_Trzech_Zakonow_Post%C3%A1nowionych_o.html?id=odphAAAAcAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Z Drukárniey Andrzeiá Piotrkovvczyká, Typográphá K. I. M.|rok=1610|jazyk=pl|poznámka=Google-Books-ID: odphAAAAcAAJ|meno=Marcos de|priezvisko=Lisboa}}&lt;/ref&gt; 

''„Tento blahoslavený svätec ustanovil tri rády, ako to bolo naznačené tromi kostolmi, ktoré na začiatku opravil, hoci to sám nevedel. Každému dal pravidlá života a pravdivo im ukázal cestu spásy. Bol predsa vynikajúcim umelcom, podľa ktorého príkladu, pravidiel i náuky sa Kristova cirkev po svojom páde obnovila v oboch pohlaviach a triumfuje v trojakom šíku tých, ktorí majú byť spasení!“''

(Tomáš z Celana Život nášho blahoslaveného otca Františka) 

''„A preto slávny Kristov vyznávač, blahoslavený František, zakladateľ tohto rádu, ukazujúc cestu vystupovania k Pánovi slovom aj príkladom, poučoval svojich synov úprimnosťou vlastnej viery. Chcel, aby ju aj oni sami vyznávali, neochvejne zachovávali a rovnako napĺňali skutkami, aby kráčajúc triezvo po jej ceste, po skončení tohto pozemského života zaslúžili stať sa vlastníkmi večnej blaženosti.“''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supra montem -- Pope Nicholas IV | url = https://franciscan-archive.org/bullarium/smonteme.html | vydavateľ = franciscan-archive.org | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;

( Mikuláš IV., Regula - Supra montem, 1289) 

„V mene Pána začína Regula a forma života bratov a sestier zdržujúcich sa či kajúcich, z inštitútu blaženého Františka, z roku 1221 a schválená pápežom Mikulášom IV. (V roku 1289, 15. septembra, v druhom roku jeho pontifikátu). (Supra Montem, Mikuláš IV., 1289)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supra montem -- Pope Nicholas IV | url = https://franciscan-archive.org/bullarium/smonteme.html | vydavateľ = franciscan-archive.org | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;  

'''Krátky zoznam prameňov''' 

Pochádzajú od súdobých autorov, priam Františkových súčasníkov, ktorí nepochádzajú len z františkánskeho prostredia, ale aj z rôznych reholí.

Tomáš z Celana – Prvý životopis (1228/29)

Gregor IX – Caput Draconis (1228) (Hlava draka)

Julián zo Spiry – Officium rhytmicum (1231/32)

Henri z Avranches – Legenda Sancti Francisci (1232/34) ''nebol františkán''

Julián zo Spiry – Vita Sancti Francisci (1232/35)

Bonaventúra z Bagnoregio – Legenda Maior (1260/63) Legenda väčšia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkánské prameny – Spisy sv. Františka, sv. Kláry a legendy o sv. Františkovi | url = https://prameny.kapucini.cz/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

Perudžský anonym (1266/70)

Mníšska legenda (1275) ''nefrantiškánsky zdroj''

Bernard z Bessy (1276)

Legenda troch spoločníkov (1290)

Perudžská legenda (1311)

Kvietky (1327)  

'''Františkánsky svetský rád''' nevznikol popri kláštoroch 1. rádu len ako spoločenstvo dobrovoľníkov alebo sympatizantov. Jeho začiatky sú začiatkami spoločnej Františkovej rodiny bratov a sestier. Pôvodné bratstvo v úplných začiatkoch bolo čiste laické. O Františkovi vieme z jednej vety u Tomáša z Celana a Bonaventúru, že bol diakonom, aj keď sa nám nedochovala podrobnejšia správa o tejto tak dôležitej udalosti. Keď bratov začne pribúdať a tvoria už počet apoštolov, František sa s bratmi vyberie za pápežom – sv.Otcom a prosí o povolenie kázať Evanjelium. Tam aj prijmú tonzúru a keď neskôr začnú kázať po mestách a dedinkách, ľudia sa ich začnú pýtať, kto vlastne sú – je to obdobie, keď v Taliansku, Francúzku a iných kráľovstvách povstávajú rôzne hnutia a ľudia sa obávajú, či ku niektorým takým heretickým nepatria aj oni. U Perudžijského anonyma (1240 – 1241) si môžeme prečítať:

''„Kdekoľvek sa stretli s mužmi alebo ženami na cestách alebo na námestiach, povzbudzovali ich, aby sa báli Stvoriteľa neba i zeme a milovali ho, znovu sa rozpomenuli na jeho prikázania, ktoré odložili do zabudnutia, a snažili sa napĺňať ich skutkami. Niektorí ich počúvali radi a s radosťou, iní sa im naopak posmievali.  Mnohí im kládli rôzne otázky a pre nich bolo ťažké odpovedať takému množstvu ľudí, pretože z nových vecí často povstávajú aj nové otázky.  Preto keď sa ich pýtali: „Odkiaľ ste?“ alebo „Z akého ste Rádu?“,  jednoducho odpovedali:  ´Sme kajúcnici a pochádzame z mesta Assisi.´ Vtedy sa ešte spoločenstvo bratov nenazývalo Rádom“.''

František pôvodne nemal v úmysle zakladať nejaký Rád. Udalosti, ktoré nasledovali neskôr však doplnili to, čo František v začiatkoch možno ani nechápal, ako keď prvýkrát počul Pána Ježiša povedať z Kríža „oprav môj dom“ a najprv sa pustil do opravy kostola. František však povedal Bohu svoje „áno“ a všetko odovzdal do Jeho rúk. Keď sa bratstvo začne počtom rozmáhať, potrebuje tak, ako každé iné spoločenstvo aj nejaké pravidlá. Vznikne teda potreba napísať – v tomto prípade – Regulu, pre vznikajúci Rád. František ju začne písať, jedna sa stratí, neskôr napíše ďalšiu a v nej už môžeme čítať: ''„V regule totiž bolo napísané: Nech sú menší. Keď túto vetu vysvetľoval, povedal: „Chcem, aby sa toto bratské spoločenstvo nazývalo Rádom menších bratov.“'' (Tomáš z Celana – „Vita Prima“, 1228)

Podľa Tomáša z Celana v jeho prvom životopise svätého Františka (1228): ''Nech sú menší. Keď túto vetu vysvetľoval, povedal: „Chcem, aby sa toto bratské spoločenstvo nazývalo Rádom menších bratov.“''  A teda tak, ako založil rád kajúcnikov, založil aj prvý Rád, ktorému svätý otec schváli Regulu. Keď chceme hovoriť o Františkovej rodine, mali by sme hovoriť o všetkých ''troch rádoch'' založených svätým Františkom. Každý z  troch rádov si vo františkánskych prameňoch prečíta to, čo sa týka Rádu, do ktorého prislúcha, aby dostal odpovede na niektoré otázky, ktoré si neraz kladie. A teda pramene nehovoria len o jednom z troch rádov – teda nie len o prvom alebo len o druhom či len o treťom... Hovoria o celom Božom pláne, do ktorého Boh zahrnul ''trojitý zástup – šík'', ako budeme čítať ďalej. Aby sme neopomenuli žiadne Františkove stádo, spomenieme si tu aj na druhý rád:

'''„Ordo Dominarum Pauperum“ – „Rád chudobných paní“'''

Tento názov sa objavuje už v 13. storočí, najmä v dokumentoch súvisiacich s komunitou v San Damiane. Názov - ''„Chudobné panie svätej Kláry“''  (lat. ''Pauperes Dominae Sanctae Clarae''), sa začína používať až po jej smrti v roku 1253, keď sa jej meno stáva identifikačným znakom rádu.

Už v začiatkoch, keď svätý František prijíma sľuby svätej Kláry, vzniká komunita Chudobných paní, o ktorej sa dozvedáme z dokumentov už v 13. storočí. Neskôr, po jej smrti sa druhý rád nazve Rádom „Chudobných panien svätej Kláry“ – tzv.''Klarisky''. A tak sa  pomaly dotvára mozaika Františkovej rodiny, jeho projektu... Nie je to v pravom (duchovnom)  zmysle tak, že najprv založil prvý, potom druhý a tak tretí rád... František začal realizovať Ježišovu výzvu, začal nasledovať a žiť Evanjelium a všetko, čo po sebe zanechal (medziiným aj založenia rádov) bolo prirodzeným vyústením jeho služby. Aj keď technicky by sa dal presne zaradiť oficiálny, dobový vznik toho ktorého rádu podľa dátumu schválenia ich Regulí, predsa len to, čo sme povedali pred chvíľou, môžeme potvrdiť z jedného stredovekého zdroja – zo štrnásteho storočia, ktorým je Kronika 24. generálov Rádu Menších bratov, ktorú napísal Arnald zo Sarrantu medzi rokmi 1369 – 1374, čo sa zhoduje s našim uvažovaním, nakoľko aj on datuje vznik Františkánskeho svetského rádu do roku 1221.

V Kronike čítame'': „V roku Pána 1221 blahoslavený František založil Tretí rád, ktorý je známy pod menom Rád kajúcnikov, v ktorom tí, čo žijú v manželstve, začínajú konať skutky pokánia a telesného umŕtvovania. Prvým medzi nimi bol svätý Lucius - Lukezius (+1242)“''.

Samozrejme, sú aj staršie záznamy – tie si ukážeme neskôr, toto je len pre doplnenie.

'''Dobový vývoj  Rádu (OFS):'''

'''''Fratres et Sorores de Poenitentia''''' (Bratia a sestry pokánia – bratia a sestry kajúcnici)

Text ''Memoriale propositi'' z roku 1221 predstavuje najstaršie zachované „pravidlá“ pre vznikajúci Tretí rád, ktorý sa v tom čase označoval ako ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' – Bratia a sestry pokánia. V neskoršom právnom zmysle, práve tento dokument tvorí základ, z ktorého sa Tretí rád svätého Františka postupne vyvinul. Vznik ''Memoriale propositi'' treba chápať v širšom kontexte stredovekého hnutia pokánia. Už od 11. a 12. storočia existovali v Cirkvi laické bratstvá kajúcnikov, ktorí chceli žiť evanjeliovejšie bez vstupu do kláštora. Prijímali jednoduchý spôsob života, nosili skromný odev, zachovávali prísnejšie pôsty, vyhýbali sa noseniu zbraní a usilovali sa o pravidelnú sviatostnú prax. Tieto prvky neboli nové; nadväzovali na staršiu tradíciu kajúcneho stavu veriacich a na rozličné laické reformné hnutia. Do tohto prostredia ale vstupuje duchovná skúsenosť svätého Františka z Assisi. Jeho dôraz na radikálne nasledovanie Krista podľa evanjelia, na chudobu, bratské spoločenstvo a život v Cirkvi oslovil aj mnohých laikov, ktorí nemohli alebo nechceli vstúpiť do rehole Menších bratov. Títo muži a ženy zostávali vo svojich rodinách a povolaniach, no túžili žiť v duchu pokánia a evanjeliovej jednoduchosti. Práve pre nich bolo zostavené ''Memoriale propositi''. Dokument upravoval konkrétne oblasti života: spôsob obliekania, pôstnu disciplínu, modlitbu, prijímanie sviatostí, zákaz nosenia zbraní či obmedzenia v skladaní prísah. Zároveň rešpektoval ich stav v svete – manželstvo, majetok i občianske povinnosti. Nevyžadoval mníšsku izoláciu, ale ponúkal formu svätosti uprostred každodenného života. Typicky františkánskym prvkom bol dôraz na bratstvo (fraternitu) a postupné duchovné prepojenie s Menšími bratmi. Hoci teda ''Memoriale propositi'' nebolo ešte oficiálnou regulou „Tretieho rádu“ v neskoršom zmysle, predstavuje jeho historický začiatok. Spoločenstvá označované ako ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' sa práve na jeho základe postupne formovali a nadobúdali františkánsku identitu. Definitívnejšiu právnu podobu im dala potom bula ''Supra montem'' pápeža Mikuláša IV z roku 1289, ktorá už jasne hovorí o Treťom ráde svätého Františka. ''Memoriale propositi'' tak stojí na rozhraní: je zavŕšením staršej tradície laického pokánia a zároveň prvým normatívnym krokom k vzniku františkánskeho Tretieho rádu. Tu tiež môžeme čítať tie znamenia: Oprav môj dom, lebo sa rúca...“ František vstupuje do konkrétneho časového obdobia, v ktorom pôsobia rôzne kajúce spoločenstvá a mnohé z nich sú heretické. Jeho duchovná skúsenosť však vstúpi aj medzi nich a „opraví“ ich aj založením Tretieho rádu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Memoriale Propositi: Our Heritage – Ordo Franciscanus Saecularis | url = https://ciofs.info/history/memoriale-propositi-our-heritage/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

Od 13. do 15. storočia prechádza Františkovo spoločenstvo rôznymi etapami vývoja. Už v posledných rokoch Františkovho života do bratstva prichádzali bratia, ktorí Františka  aj   nepoznali, mnohí ani nevideli, jedine len ak ho mohli ešte zazrieť na niektorej z posledných kapitúl. Už vtedy vznikali otázky, ako zachovávať Regulu vo vyvíjajúcich sa podmienkach a neskôr niektoré bratstvá nechceli akceptovať to, že jeho závet – Františkov závet – nie je v prísnom slova zmysle pre bratov záväzný. Tieto roky hľadania Františkánskej identity v 1. ráde prežil Tretí rád spolu s nimi... Do 15. storočia sa Františkánsky svetský rád jasnejšie stabilizuje, rozširuje sa a kladie dôraz na sviatostný život a charitu. Niektoré skupiny začali žiť spoločne podľa rehoľného režimu (spoločný majetok, chórová modlitba). Tieto komunity sa postupne vyvinuli do tzv. Tretieho rádu regulovaného (TOR).

Od 15.storočia, ktoré bolo obdobím reforiem v rámci františkánskej rodiny (Observanti versus Konventuály) a ktorých pohyb mal aj nepriamy dopad na Františkánsky svetský rád, začínajú niesť názov '''„''Tertius Ordo Sancti Francisci“'''''  (Tretí rád sv. Františka)

V období, keď sa stabilizujú dve vetvy 1. rádu – Observanti a Konventuály, sa posilňuje duchovné vedenie Františkánskeho svetského rádu zo strany observantských františkánov. S týmto sa konkrétne stretávame na našom území, kde môžeme spomenúť prvú zmienku o Treťom ráde v Bardejove, z rukopisu svätého Jána Kapistránskeho z roku 1453.

Tu, len pre zaujímavosť, najnovšia novinka pre Bratstvo OFS v Bardejove – pred približne 10. rokmi sa našla na Spiši aj štandarda bardejovského bratstva (nevieme odkiaľ sa tam vzala), dnes je žiaľ majetkom štátu a – uvidíme, či sa nám im ju podarí vrátiť späť. Ale vidíme, že je na nej už zaužívaný názov nášho Rádu ako  „ III.rád svätého Františka“.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Billý|meno=Ľudovít|titul=Hovoria o nich pramene IV.|vydanie=2026|vydavateľ=Okresná knižnica Dávida Gutgesela, Bardejov|miesto=Bardejov|rok=2026}}&lt;/ref&gt;

V latinských ale aj anglických či francúzskych dokumentoch pred poslednou reformou od svätého otca Pavla VI. sa stretávame aj s názvom '''„Tretí svetský rád“''':

Nakoniec prichádzame k poslednej najvyššej forme pápežského dokumentu, používanom pri významných právnych alebo organizačných rozhodnutiach a to k apoštolskej konštitúcii od svätého otca Pavla VI. „''Seraphicus Patriarcha“'' z 24. júna, roku 1978.

Odvtedy je oficiálnym názvom Rádu '''''Ordo franciscanus Saecularis – Františkánsky svetský rád''''' , čo sa dá preložiť aj ako ''Rád svetských františkánov''. Teda samostatný, autonómny rád. Nie len laické združenie, nie len ''nábožný spolok'', ale riadny – svetský Rád, taký, aký bol od začiatku. Rád, tak ako prvý a druhý, Rád – svetský Rád. 

Prvý oficiálny dokument Cirkvi, k Regule Františkánskeho svetského rádu, potvrdený v roku 1289 pápežom Mikulášom IV.:

== „V mene Pána začína Regula a forma života bratov a sestier zdržujúcich sa či kajúcich, z inštitútu blaženého Františka, z roku 1221  a schválená pápežom Mikulášom IV. V roku 1289, 15. septembra, v druhom roku jeho pontifikátu“. ==

== ''Supra Montem'' je prvá Regula Františkánskeho svetského rádu. Potvrdená. Potvrdená tak, ako bola potvrdená aj Regula prvého či druhého rádu. Teda nejedná sa len o  akési „zbožné prianie“ nájsť hoc len zmienku legitimity OFS, či jej identity. Zdá sa, že tieto fakty boli medzi všetkými troma rádmi úplne jasné až do novoveku viac, ako v súčasnosti. Ešte aj v XVI. Storočí môžeme čítať v Kronike troch rádov od Mareka z Lisabonu, ktorý žil v rokoch 1511 až 1591, že: „Keď svätý Otec František z Assisi šíril slovo alebo semeno života po talianskej zemi, mnohých zasiahlo, že mali srdcia viazané manželstvom a nemohli slobodne nasledovať ducha pokánia tak, ako si priali. Napriek tomu mali takú túžbu, že celé dediny chceli opustiť všetko a ísť za Svätým Otcom, ktorý horlivo dbal o spásu ľudských duší. Keď ho teda prosili a dokonca ho i žiadali, aby ukázal spôsob a pravidlá pre ľudí žijúcich vo svete, žijúcich v manželstve, ako môžu konať pokánie, v roku 1221 rozhodol, že rehoľa pokánia bude otvorená všetkým kresťanom, aj tým, ktorí nežijú v kláštoroch“. (Kroniki Trzech Zakonow Postanowionych od Swiętego Oyca Patryarchy Franciszka) ==
„Nová kódexová definícia nášho Rádu nezmenila jeho prirodzenosť. Vďaka svojej osobitnej povahe ''sui generis'' , ktorá sa nedá stotožniť s povahou (iného) Tretieho rádu (CIC 303), hoci sa jej podobá, spadá OFS pod jurisdikciu Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života – kvôli vnútornej povahe OFS – a pod jurisdikciu Pápežskej rady pre laikov – kvôli apoštolskému životu“. (Benedetto Lino, Daj sa Rád,2006)

V jednom z viacerých posolstiev k OFS pápež sv.Ján Pavol II. tak, ako toľkí pápeži pred ním , asi trikrát použil výraz typu „Cirkev od Vás očakáva“ – znak, že Cirkev, a hlavne pápež, dala OFS poslanie a že sa trápi tým, aby bolo správne pochopené a zaujíma sa o to, či pristúpia k uskutočneniu tohto poslania s vytrvalosťou a vernosťou. Aj v modlitbe svätého otca Leva XIV. je výzva, ktorá v OFS  ''rezonuje,'' aby orevolučnili tento svet Pokojom a Dobrom! Priniesť lásku, odpustenie, jednotu, pravdu, vieru, svetlo, radosť, potešenie, dávanie ... do Cirkvi, do tohto sveta, ktorý ''sa rúca''! 

'''Profesiu – teda sľuby bratia a sestry OFS skladajú počas osobitného slávenia, ktoré je vlastné OFS.'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ordo Franciscanus Saecularis – Consilium Internationale OFS (CIOFS) {{!}} Secular Franciscan Order | url = https://ciofs.info/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

''Tento aspekt nie je vôbec zanedbateľný, pretože takéto slávenie vytvára základný moment profesanta a súčasne predstavuje dialogickú prípravu na odpoveď voči Bohu. Dôsledky, ktoré vyplývajú zo záväzku, aký na seba berie svetský františkán sľubom, vyplývajú z úlohy a rozhodnutia, ktoré Boh zaujal ešte predtým voči človeku. Slávenie profesie nám to dokazuje, pretože ide o Boží akt, Božiu spásonosnú udalosť: je to moment, v ktorom spása zasahuje veriaceho a dáva mu silu zložiť františkánsky evanjeliový slub života a spôsobuje v ňom osobitné účinky milosti, ktoré ho predurčujú k špecifickým úlohám uprostred Božieho ľudu. Len človek, ktorý bol posvätený počas liturgickej činnosti, kedy zakúsil nesmiernosť a silu Božej lásky, môže ponúknuť takúto odpoveď lásky. Na druhej strane sa počas tohto slávenia rozmýšľa o postoji Cirkvi k profesii vo Františkánskom svetskom ráde. Liturgia je vlastne vždy confessio fidei, pretože Cirkev počas nej, teda počas rituálu, ohlasuje autentickým spôsobom vlastnú vieru v tajomstvo spásy, ktoré sa konkrétne uskutočňuje vo veriacich a pre veriacich. Rituál OFS, z ktorého budeme teraz čítať bol naposledy schválený V sídle Posvätnej kongregácie pre sviatosti a Boží kult dňa 9. marca 1984.(Benedetto Lino, Daj sa Rád,2006)''

'''Tu si môžeme prečítať aj niečo z rubrík Rituálu OFS:'''

Bod 36: Cirkev prostredníctvom kňaza a ministra, ktorí reprezentujú bratstvo, prijíma záväzok a profesiu tých, ktorí sa zaväzujú žiť vo Františkánskom svetskom ráde. Svojou verejnou modlitbou im vyprosuje Božiu pomoc a milosť; udeľuje im svoje požehnanie a ich rozhodnutie čiže profesiu pripája k eucharistickej obete.

Bod 37: Profesia je svojou povahou verejný cirkevný akt. Má sa sláviť v prítomnosti bratského spoločenstva. 

''Profesia je teda sľubom evanjeliového života, záväzkom žiť podľa evanjelia.'' ''Na generálnej a volebnej kapitule OFS v roku 2008 odznelo vysvetlenie profesie OFS a jej rovnakej dôstojnosti ako rehoľnej profesie (aby bolo jasné, sľuby).'' 

„Cirkev prostredníctvom kňaza a ministra, ktorí reprezentujú bratstvo, prijíma záväzok a profesiu tých, ktorí sa zaväzujú žiť vo Františkánskom svetskom ráde. Svojou verejnou modlitbou im vyprosuje Božiu pomoc a milosť; udeľuje im svoje požehnanie a ich rozhodnutie čiže profesiu – sľub, pripája k eucharistickej obete.“ – čítame v rubrikách Rituálu OFS.

Profesia je čo do svojej prirodzenosti cirkevnou skutočnosťou, úkonom Krista i Cirkvi a ''sľubujúcim'' je ''subjekt – človek, profesant'', na ktorom sa zviditeľňuje či manifestuje tento úkon Krista i Cirkvi. (P. Felice Cangelosi, generálny definítor OFMCap.)&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lino|meno=Bennedetto|titul=Daj sa rád|vydanie=1|rok=2006}}&lt;/ref&gt; 

'''''Profesanti''''' – (z prednášky , niekdajšieho generálneho definítora OFMCap. - P.Feliceho Cangelosiho , o Profesii v OFS , v Ríme, v roku 2006): 

''„Úkon Krista a Cirkvi sa špecifikuje v osobe kandidátov vykonávajúcich akt profesie sľubom Evanjeliového života. Sú pokrstenými veriacimi. Dôsledkom toho je profesia kňazským úkonom, osobitným úkonom toho, kto silou krstu vstúpil do Cirkvi, kňazského tela a pripodobnil sa Kristovi, kňazovi, kráľovi a prorokovi. Kandidáti sú (alebo by mali byť) pobirmovaní. Profesia je takto kňazským úkonom – úkonom toho, kto v birmovke nanovo prijal dar Ducha a získal možnosť sláviť Eucharistiu a sviatosti a posunúť vlastný život do kňazskej a kultovej pozície a tak zložiť kňazský úkon profesie...“'' Profesiou sme sa ešte hlbšie zviazali s Kristom a Cirkvou.

V rámci Františkánskej rodiny skladajú sľuby v prvom, druhom a takisto aj v treťom ráde (OFS). Tie isté momenty počas skladania sľubov vo Františkánskom svetskom ráde sú rovnaké aj v rehoľnej profesii, aj keď bežne nie sú viazaní sľubom poslušnosti, čistoty a chudoby,( aj keď sa predpokladajú v ich svetských podmienkach z dôvodu ich charizmy a spirituality).

'''Vlastnosť Rádu bytostne prislúcha Františkánskemu svetskému bratstvu.'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supra montem -- Pope Nicholas IV | url = https://franciscan-archive.org/bullarium/smonteme.html | vydavateľ = franciscan-archive.org | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt; ''„Aj keď sa na jednej strane v tomto – našom – ráde nevyžaduje ani spoločný – komunitný, ´pod jednou strechou´- život, na druhej strane  samotný ´kajúci rád´má Regulu schválenú Svätou stolicou, noviciát a nenávratnú profesiu: je to potom ´rehoľný rád v širšom zmysle´alebo ináč povedané ´svetský Rád´... – nie laici ale ´svetskí rehoľníci ´... Laik je vlastne protikladom klerika, kým svetský františkán protikladom ´regulovaného´. ´Svetskí františkán´žije v – saeculum – (vo svete), či už je laikom alebo klerikom ...'' (P.Felice  Cangelosi, OFM Cap.) &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

''Profesia vo Františkánskom svetskom ráde nadobúda dôstojnosť slávnostného a rehoľného záväzku, ktorý sa uzatvára s Bohom a Cirkvou a ktorý nemožno považovať za menej významný ako sú záväzky, aké skladajú „rehoľníci,, - ak si uvedomíme, že obidve profesie sa obsahovo od seba líšia. Toto však korení, nachádza zdroj svojej inšpirácie len v mnohotvárnej činnosti Božej milosti a rozličnosti chariziem. Na druhej strane, keď Cirkev schvaľuje na základe svojej apoštolskej autority základnú legislatívu, ktorú v priebehu stáročí Františkánsky tretí rád získal, stále uznáva a potvrdzuje vedomie samotného rádu ohľadom hodnoty profesie vo Františkánskom svetskom bratstve. Františkánsky svetský rád je „laickým a pravým rádom, Ordo veri nominis&quot;, ktorý vytvára „školu celostnej kresťanskej dokonalosti&quot;, podobne ako ostatné rehoľného inštitúty. V tomto „ozajstnom ráde&quot; sa skladá „ozajstná profesia“. Tá sa síce líši čo do obsahu (rehoľné sľuby) od profesie, ktorú skladajú rehoľné inštitúty v striktnom slova zmysle, no hodnotou sa jej úplne vyrovná“.'' (P. Felice Cangelosi, generálny definítor OFMCap.)&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;</text>
      <sha1>3iy86nqpajyfiselyhk0gzzebzfos22</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244798</id>
      <parentid>8244785</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:00:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>len drobné odstránenie najväčších nedostatkov vo formátovaní</comment>
      <origin>8244798</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27420" sha1="dotpzwxzjaxubq7g5ym55sv1vqcsrr6" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260709}}
'''Františkánsky svetský rád''' (skratka OFS; {{V jazyku|lat|''Ordo franciscanus saecularis''}}) je katolícky rád založený svätým [[František z Assisi|Františkom z Assisi]] v roku [[1221]]. Jeho prvá regula ''Supra Montem'' bola schválená 15. septembra [[1289]] pápežom [[Mikuláš IV.|Mikulášom IV.]]

== História ==
''Fratres et Sorores de Poenitentia'' (Bratia a sestry pokánia), ''Tertius Ordo Sancti Francisci'' (Tretí rád sv. Františka), Tertius Ordo Saecularis, ''Ordo Franciscanus Saecularis'' (OFS)

'''Prvé zmienky''' o Treťom ráde:

''„V regule totiž bolo napísané: Nech sú menší. Keď túto vetu vysvetľoval, povedal: „Chcem, aby sa toto bratské spoločenstvo nazývalo Rádom menších bratov.“''  (Tomáš z Celana – „Vita Prima“, 1228)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkánské prameny – Spisy sv. Františka, sv. Kláry a legendy o sv. Františkovi | url = https://prameny.kapucini.cz/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

''„S takým zápalom kázal, že všetci muži aj ženy v mestečku chceli všetko opustiť a nasledovať ho. Svätý František im to nedovolil a povedal: ´Len sa neponáhľajte a nikam nechoďte, veď ja sa ešte vrátim a poviem vám, čo máte robiť pre spásu svojich duší.´  Vtedy sa rozhodol založiť tretí rád pre spásu všetkých ľudí“.''                                         (Kvietky sv.Františka)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkánské prameny – Spisy sv. Františka, sv. Kláry a legendy o sv. Františkovi | url = https://prameny.kapucini.cz/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

''„Regulou a náukou obnovuje Kristovu Cirkev vo veriacich, ľuďoch a ženách a víťazí trojitým vojskom vyvolených. Všetkým darúva Regulu života a ukazuje cestu spásy každému podľa jeho vlastného stavu“.''      (1 Cel 37)

''„Kristov služobník určil, aby sa forma života nazývala Rád kajúcich bratov. Tento nový rád prijímal všetkých klerikov a laikov, panny i manželov jedného alebo druhého pohlavia, pretože cesta pokánia je spoločná pre všetkých,  čo chcú prísť do neba“.''  (Legenda Maior – sv.Bonaventúra)

''„V roku Pána 1221 blahoslavený František založil Tretí rád, ktorý je známy pod menom Rád kajúcnikov, v ktorom tí, čo žijú v manželstve, začínajú konať skutky pokánia a telesného umŕtvovania. Prvým medzi nimi bol svätý Lucius (+1242)“''. (Arnald zo Sarrantu)

''„František: „Drahý brat, mal by si vedieť, že keď som prebýval na hore La Verna a bol som naplnený láskou k umučeniu Krista, bol som úplne pohltený v kontemplácii Božieho Syna a prijal som Jeho stigmy. Keď som bol poznačený týmito stigmami, povedal mi: ‚Vieš, čo som ti urobil? Poznačil som ťa svojimi stigmami, aby si sa stal mojím zástavníkom (heroldom). V deň môjho prechodu som zostúpil do limba a skrze zásluhy a cnosti týchto stigiem som vyviedol z toho miesta všetky duše, ktoré som tam našiel. Rovnakým spôsobom sa mi pripodobníš v smrti, tak ako sa mi pripodobňuješ v živote, a dám ti milosť ísť do očistca v roku tvojej smrti a skrze silu a účinnosť týchto stigiem vyvedieš všetky duše členov tvojich troch rádov, totiž Menších bratov, Sestier a Kajúcnikov, ktorých tam nájdeš, a privedieš ich do slávy raja. Tieto slová som nikdy nevyslovil, pokiaľ som žil, aby som sa neprevinil márnou slávou alebo domýšľavosťou.‘“ Keď František vyslovil tieto slová, zmizol“''. (KRONIKA DVADSIATICH ŠTYROCH GENERÁLOV RÁDU MENŠÍCH BRATOV 1369 – 1374)&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Kroniki Trzech Zakonow Postánowionych od Oycá ś. Franciszka: Na dziesięć Ksiag rozdzielona. W ktorey sie opisuie to, co sie w tych Zakonách przydawáto, zá dwudziestu, y piaći Ministrow Generálskich, przez pułtorá stá lat, pod 56. Kápitul Generálskich. Wtora Część|url=https://books.google.sk/books/about/Kroniki_Trzech_Zakonow_Post%C3%A1nowionych_o.html?id=odphAAAAcAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Z Drukárniey Andrzeiá Piotrkovvczyká, Typográphá K. I. M.|rok=1610|jazyk=pl|poznámka=Google-Books-ID: odphAAAAcAAJ|meno=Marcos de|priezvisko=Lisboa}}&lt;/ref&gt; 

''„Tento blahoslavený svätec ustanovil tri rády, ako to bolo naznačené tromi kostolmi, ktoré na začiatku opravil, hoci to sám nevedel. Každému dal pravidlá života a pravdivo im ukázal cestu spásy. Bol predsa vynikajúcim umelcom, podľa ktorého príkladu, pravidiel i náuky sa Kristova cirkev po svojom páde obnovila v oboch pohlaviach a triumfuje v trojakom šíku tých, ktorí majú byť spasení!“''

(Tomáš z Celana Život nášho blahoslaveného otca Františka) 

''„A preto slávny Kristov vyznávač, blahoslavený František, zakladateľ tohto rádu, ukazujúc cestu vystupovania k Pánovi slovom aj príkladom, poučoval svojich synov úprimnosťou vlastnej viery. Chcel, aby ju aj oni sami vyznávali, neochvejne zachovávali a rovnako napĺňali skutkami, aby kráčajúc triezvo po jej ceste, po skončení tohto pozemského života zaslúžili stať sa vlastníkmi večnej blaženosti.“''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supra montem -- Pope Nicholas IV | url = https://franciscan-archive.org/bullarium/smonteme.html | vydavateľ = franciscan-archive.org | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;

Mikuláš IV., Regula - Supra montem, 1289) 

„V mene Pána začína Regula a forma života bratov a sestier zdržujúcich sa či kajúcich, z inštitútu blaženého Františka, z roku 1221 a schválená pápežom Mikulášom IV. (V roku 1289, 15. septembra, v druhom roku jeho pontifikátu). (Supra Montem, Mikuláš IV., 1289)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supra montem -- Pope Nicholas IV | url = https://franciscan-archive.org/bullarium/smonteme.html | vydavateľ = franciscan-archive.org | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt;  

'''Františkánsky svetský rád''' nevznikol popri kláštoroch 1. rádu len ako spoločenstvo dobrovoľníkov alebo sympatizantov. Jeho začiatky sú začiatkami spoločnej Františkovej rodiny bratov a sestier. Pôvodné bratstvo v úplných začiatkoch bolo čiste laické. O Františkovi vieme z jednej vety u Tomáša z Celana a Bonaventúru, že bol diakonom, aj keď sa nám nedochovala podrobnejšia správa o tejto tak dôležitej udalosti. Keď bratov začne pribúdať a tvoria už počet apoštolov, František sa s bratmi vyberie za pápežom – sv.Otcom a prosí o povolenie kázať Evanjelium. Tam aj prijmú tonzúru a keď neskôr začnú kázať po mestách a dedinkách, ľudia sa ich začnú pýtať, kto vlastne sú – je to obdobie, keď v Taliansku, Francúzku a iných kráľovstvách povstávajú rôzne hnutia a ľudia sa obávajú, či ku niektorým takým heretickým nepatria aj oni. U Perudžijského anonyma (1240 – 1241) si môžeme prečítať:

''„Kdekoľvek sa stretli s mužmi alebo ženami na cestách alebo na námestiach, povzbudzovali ich, aby sa báli Stvoriteľa neba i zeme a milovali ho, znovu sa rozpomenuli na jeho prikázania, ktoré odložili do zabudnutia, a snažili sa napĺňať ich skutkami. Niektorí ich počúvali radi a s radosťou, iní sa im naopak posmievali.  Mnohí im kládli rôzne otázky a pre nich bolo ťažké odpovedať takému množstvu ľudí, pretože z nových vecí často povstávajú aj nové otázky.  Preto keď sa ich pýtali: „Odkiaľ ste?“ alebo „Z akého ste Rádu?“,  jednoducho odpovedali:  ´Sme kajúcnici a pochádzame z mesta Assisi.´ Vtedy sa ešte spoločenstvo bratov nenazývalo Rádom“.''

František pôvodne nemal v úmysle zakladať nejaký Rád. Udalosti, ktoré nasledovali neskôr však doplnili to, čo František v začiatkoch možno ani nechápal, ako keď prvýkrát počul Pána Ježiša povedať z Kríža „oprav môj dom“ a najprv sa pustil do opravy kostola. František však povedal Bohu svoje „áno“ a všetko odovzdal do Jeho rúk. Keď sa bratstvo začne počtom rozmáhať, potrebuje tak, ako každé iné spoločenstvo aj nejaké pravidlá. Vznikne teda potreba napísať – v tomto prípade – Regulu, pre vznikajúci Rád. František ju začne písať, jedna sa stratí, neskôr napíše ďalšiu a v nej už môžeme čítať: ''„V regule totiž bolo napísané: Nech sú menší. Keď túto vetu vysvetľoval, povedal: „Chcem, aby sa toto bratské spoločenstvo nazývalo Rádom menších bratov.“'' (Tomáš z Celana – „Vita Prima“, 1228)

Podľa Tomáša z Celana v jeho prvom životopise svätého Františka (1228): ''Nech sú menší. Keď túto vetu vysvetľoval, povedal: „Chcem, aby sa toto bratské spoločenstvo nazývalo Rádom menších bratov.“''  A teda tak, ako založil rád kajúcnikov, založil aj prvý Rád, ktorému svätý otec schváli Regulu. Keď chceme hovoriť o Františkovej rodine, mali by sme hovoriť o všetkých ''troch rádoch'' založených svätým Františkom. Každý z  troch rádov si vo františkánskych prameňoch prečíta to, čo sa týka Rádu, do ktorého prislúcha, aby dostal odpovede na niektoré otázky, ktoré si neraz kladie. A teda pramene nehovoria len o jednom z troch rádov – teda nie len o prvom alebo len o druhom či len o treťom... Hovoria o celom Božom pláne, do ktorého Boh zahrnul ''trojitý zástup – šík'', ako budeme čítať ďalej. Aby sme neopomenuli žiadne Františkove stádo, spomenieme si tu aj na druhý rád:

'''„Ordo Dominarum Pauperum“ – „Rád chudobných paní“'''

Tento názov sa objavuje už v 13. storočí, najmä v dokumentoch súvisiacich s komunitou v San Damiane. Názov - ''„Chudobné panie svätej Kláry“''  (lat. ''Pauperes Dominae Sanctae Clarae''), sa začína používať až po jej smrti v roku 1253, keď sa jej meno stáva identifikačným znakom rádu.

Už v začiatkoch, keď svätý František prijíma sľuby svätej Kláry, vzniká komunita Chudobných paní, o ktorej sa dozvedáme z dokumentov už v 13. storočí. Neskôr, po jej smrti sa druhý rád nazve Rádom „Chudobných panien svätej Kláry“ – tzv.''Klarisky''. A tak sa  pomaly dotvára mozaika Františkovej rodiny, jeho projektu... Nie je to v pravom (duchovnom)  zmysle tak, že najprv založil prvý, potom druhý a tak tretí rád... František začal realizovať Ježišovu výzvu, začal nasledovať a žiť Evanjelium a všetko, čo po sebe zanechal (medziiným aj založenia rádov) bolo prirodzeným vyústením jeho služby. Aj keď technicky by sa dal presne zaradiť oficiálny, dobový vznik toho ktorého rádu podľa dátumu schválenia ich Regulí, predsa len to, čo sme povedali pred chvíľou, môžeme potvrdiť z jedného stredovekého zdroja – zo štrnásteho storočia, ktorým je Kronika 24. generálov Rádu Menších bratov, ktorú napísal Arnald zo Sarrantu medzi rokmi 1369 – 1374, čo sa zhoduje s našim uvažovaním, nakoľko aj on datuje vznik Františkánskeho svetského rádu do roku 1221.

V Kronike čítame'': „V roku Pána 1221 blahoslavený František založil Tretí rád, ktorý je známy pod menom Rád kajúcnikov, v ktorom tí, čo žijú v manželstve, začínajú konať skutky pokánia a telesného umŕtvovania. Prvým medzi nimi bol svätý Lucius - Lukezius (+1242)“''.

Samozrejme, sú aj staršie záznamy – tie si ukážeme neskôr, toto je len pre doplnenie.

'''Dobový vývoj  Rádu (OFS):'''

'''''Fratres et Sorores de Poenitentia''''' (Bratia a sestry pokánia – bratia a sestry kajúcnici)

Text ''Memoriale propositi'' z roku 1221 predstavuje najstaršie zachované „pravidlá“ pre vznikajúci Tretí rád, ktorý sa v tom čase označoval ako ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' – Bratia a sestry pokánia. V neskoršom právnom zmysle, práve tento dokument tvorí základ, z ktorého sa Tretí rád svätého Františka postupne vyvinul. Vznik ''Memoriale propositi'' treba chápať v širšom kontexte stredovekého hnutia pokánia. Už od 11. a 12. storočia existovali v Cirkvi laické bratstvá kajúcnikov, ktorí chceli žiť evanjeliovejšie bez vstupu do kláštora. Prijímali jednoduchý spôsob života, nosili skromný odev, zachovávali prísnejšie pôsty, vyhýbali sa noseniu zbraní a usilovali sa o pravidelnú sviatostnú prax. Tieto prvky neboli nové; nadväzovali na staršiu tradíciu kajúcneho stavu veriacich a na rozličné laické reformné hnutia. Do tohto prostredia ale vstupuje duchovná skúsenosť svätého Františka z Assisi. Jeho dôraz na radikálne nasledovanie Krista podľa evanjelia, na chudobu, bratské spoločenstvo a život v Cirkvi oslovil aj mnohých laikov, ktorí nemohli alebo nechceli vstúpiť do rehole Menších bratov. Títo muži a ženy zostávali vo svojich rodinách a povolaniach, no túžili žiť v duchu pokánia a evanjeliovej jednoduchosti. Práve pre nich bolo zostavené ''Memoriale propositi''. Dokument upravoval konkrétne oblasti života: spôsob obliekania, pôstnu disciplínu, modlitbu, prijímanie sviatostí, zákaz nosenia zbraní či obmedzenia v skladaní prísah. Zároveň rešpektoval ich stav v svete – manželstvo, majetok i občianske povinnosti. Nevyžadoval mníšsku izoláciu, ale ponúkal formu svätosti uprostred každodenného života. Typicky františkánskym prvkom bol dôraz na bratstvo (fraternitu) a postupné duchovné prepojenie s Menšími bratmi. Hoci teda ''Memoriale propositi'' nebolo ešte oficiálnou regulou „Tretieho rádu“ v neskoršom zmysle, predstavuje jeho historický začiatok. Spoločenstvá označované ako ''Fratres et Sorores de Poenitentia'' sa práve na jeho základe postupne formovali a nadobúdali františkánsku identitu. Definitívnejšiu právnu podobu im dala potom bula ''Supra montem'' pápeža Mikuláša IV z roku 1289, ktorá už jasne hovorí o Treťom ráde svätého Františka. ''Memoriale propositi'' tak stojí na rozhraní: je zavŕšením staršej tradície laického pokánia a zároveň prvým normatívnym krokom k vzniku františkánskeho Tretieho rádu. Tu tiež môžeme čítať tie znamenia: Oprav môj dom, lebo sa rúca...“ František vstupuje do konkrétneho časového obdobia, v ktorom pôsobia rôzne kajúce spoločenstvá a mnohé z nich sú heretické. Jeho duchovná skúsenosť však vstúpi aj medzi nich a „opraví“ ich aj založením Tretieho rádu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Memoriale Propositi: Our Heritage – Ordo Franciscanus Saecularis | url = https://ciofs.info/history/memoriale-propositi-our-heritage/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

Od 13. do 15. storočia prechádza Františkovo spoločenstvo rôznymi etapami vývoja. Už v posledných rokoch Františkovho života do bratstva prichádzali bratia, ktorí Františka  aj   nepoznali, mnohí ani nevideli, jedine len ak ho mohli ešte zazrieť na niektorej z posledných kapitúl. Už vtedy vznikali otázky, ako zachovávať Regulu vo vyvíjajúcich sa podmienkach a neskôr niektoré bratstvá nechceli akceptovať to, že jeho závet – Františkov závet – nie je v prísnom slova zmysle pre bratov záväzný. Tieto roky hľadania Františkánskej identity v 1. ráde prežil Tretí rád spolu s nimi... Do 15. storočia sa Františkánsky svetský rád jasnejšie stabilizuje, rozširuje sa a kladie dôraz na sviatostný život a charitu. Niektoré skupiny začali žiť spoločne podľa rehoľného režimu (spoločný majetok, chórová modlitba). Tieto komunity sa postupne vyvinuli do tzv. Tretieho rádu regulovaného (TOR).

Od 15.storočia, ktoré bolo obdobím reforiem v rámci františkánskej rodiny (Observanti versus Konventuály) a ktorých pohyb mal aj nepriamy dopad na Františkánsky svetský rád, začínajú niesť názov '''„''Tertius Ordo Sancti Francisci“'''''  (Tretí rád sv. Františka)

V období, keď sa stabilizujú dve vetvy 1. rádu – Observanti a Konventuály, sa posilňuje duchovné vedenie Františkánskeho svetského rádu zo strany observantských františkánov. S týmto sa konkrétne stretávame na našom území, kde môžeme spomenúť prvú zmienku o Treťom ráde v Bardejove, z rukopisu svätého Jána Kapistránskeho z roku 1453.

Tu, len pre zaujímavosť, najnovšia novinka pre Bratstvo OFS v Bardejove – pred približne 10. rokmi sa našla na Spiši aj štandarda bardejovského bratstva (nevieme odkiaľ sa tam vzala), dnes je žiaľ majetkom štátu a – uvidíme, či sa nám im ju podarí vrátiť späť. Ale vidíme, že je na nej už zaužívaný názov nášho Rádu ako  „ III.rád svätého Františka“.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Billý|meno=Ľudovít|titul=Hovoria o nich pramene IV.|vydanie=2026|vydavateľ=Okresná knižnica Dávida Gutgesela, Bardejov|miesto=Bardejov|rok=2026}}&lt;/ref&gt;

V latinských ale aj anglických či francúzskych dokumentoch pred poslednou reformou od svätého otca Pavla VI. sa stretávame aj s názvom '''„Tretí svetský rád“''':

Nakoniec prichádzame k poslednej najvyššej forme pápežského dokumentu, používanom pri významných právnych alebo organizačných rozhodnutiach a to k apoštolskej konštitúcii od svätého otca Pavla VI. „''Seraphicus Patriarcha“'' z 24. júna, roku 1978.

Odvtedy je oficiálnym názvom Rádu '''''Ordo franciscanus Saecularis – Františkánsky svetský rád''''' , čo sa dá preložiť aj ako ''Rád svetských františkánov''. Teda samostatný, autonómny rád. Nie len laické združenie, nie len ''nábožný spolok'', ale riadny – svetský Rád, taký, aký bol od začiatku. Rád, tak ako prvý a druhý, Rád – svetský Rád. 

Prvý oficiálny dokument Cirkvi, k Regule Františkánskeho svetského rádu, potvrdený v roku 1289 pápežom Mikulášom IV.:

„V mene Pána začína Regula a forma života bratov a sestier zdržujúcich sa či kajúcich, z inštitútu blaženého Františka, z roku 1221  a schválená pápežom Mikulášom IV. V roku 1289, 15. septembra, v druhom roku jeho pontifikátu“.

''Supra Montem'' je prvá Regula Františkánskeho svetského rádu. Potvrdená. Potvrdená tak, ako bola potvrdená aj Regula prvého či druhého rádu. Teda nejedná sa len o  akési „zbožné prianie“ nájsť hoc len zmienku legitimity OFS, či jej identity. Zdá sa, že tieto fakty boli medzi všetkými troma rádmi úplne jasné až do novoveku viac, ako v súčasnosti. Ešte aj v XVI. Storočí môžeme čítať v Kronike troch rádov od Mareka z Lisabonu, ktorý žil v rokoch 1511 až 1591, že: „Keď svätý Otec František z Assisi šíril slovo alebo semeno života po talianskej zemi, mnohých zasiahlo, že mali srdcia viazané manželstvom a nemohli slobodne nasledovať ducha pokánia tak, ako si priali. Napriek tomu mali takú túžbu, že celé dediny chceli opustiť všetko a ísť za Svätým Otcom, ktorý horlivo dbal o spásu ľudských duší. Keď ho teda prosili a dokonca ho i žiadali, aby ukázal spôsob a pravidlá pre ľudí žijúcich vo svete, žijúcich v manželstve, ako môžu konať pokánie, v roku 1221 rozhodol, že rehoľa pokánia bude otvorená všetkým kresťanom, aj tým, ktorí nežijú v kláštoroch“. (Kroniki Trzech Zakonow Postanowionych od Swiętego Oyca Patryarchy Franciszka)

„Nová kódexová definícia nášho Rádu nezmenila jeho prirodzenosť. Vďaka svojej osobitnej povahe ''sui generis'' , ktorá sa nedá stotožniť s povahou (iného) Tretieho rádu (CIC 303), hoci sa jej podobá, spadá OFS pod jurisdikciu Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života – kvôli vnútornej povahe OFS – a pod jurisdikciu Pápežskej rady pre laikov – kvôli apoštolskému životu“. (Benedetto Lino, Daj sa Rád,2006)

V jednom z viacerých posolstiev k OFS pápež sv.Ján Pavol II. tak, ako toľkí pápeži pred ním , asi trikrát použil výraz typu „Cirkev od Vás očakáva“ – znak, že Cirkev, a hlavne pápež, dala OFS poslanie a že sa trápi tým, aby bolo správne pochopené a zaujíma sa o to, či pristúpia k uskutočneniu tohto poslania s vytrvalosťou a vernosťou. Aj v modlitbe svätého otca Leva XIV. je výzva, ktorá v OFS  ''rezonuje,'' aby orevolučnili tento svet Pokojom a Dobrom! Priniesť lásku, odpustenie, jednotu, pravdu, vieru, svetlo, radosť, potešenie, dávanie ... do Cirkvi, do tohto sveta, ktorý ''sa rúca''! 

'''Profesiu – teda sľuby bratia a sestry OFS skladajú počas osobitného slávenia, ktoré je vlastné OFS.'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ordo Franciscanus Saecularis – Consilium Internationale OFS (CIOFS) {{!}} Secular Franciscan Order | url = https://ciofs.info/ | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

''Tento aspekt nie je vôbec zanedbateľný, pretože takéto slávenie vytvára základný moment profesanta a súčasne predstavuje dialogickú prípravu na odpoveď voči Bohu. Dôsledky, ktoré vyplývajú zo záväzku, aký na seba berie svetský františkán sľubom, vyplývajú z úlohy a rozhodnutia, ktoré Boh zaujal ešte predtým voči človeku. Slávenie profesie nám to dokazuje, pretože ide o Boží akt, Božiu spásonosnú udalosť: je to moment, v ktorom spása zasahuje veriaceho a dáva mu silu zložiť františkánsky evanjeliový slub života a spôsobuje v ňom osobitné účinky milosti, ktoré ho predurčujú k špecifickým úlohám uprostred Božieho ľudu. Len človek, ktorý bol posvätený počas liturgickej činnosti, kedy zakúsil nesmiernosť a silu Božej lásky, môže ponúknuť takúto odpoveď lásky. Na druhej strane sa počas tohto slávenia rozmýšľa o postoji Cirkvi k profesii vo Františkánskom svetskom ráde. Liturgia je vlastne vždy confessio fidei, pretože Cirkev počas nej, teda počas rituálu, ohlasuje autentickým spôsobom vlastnú vieru v tajomstvo spásy, ktoré sa konkrétne uskutočňuje vo veriacich a pre veriacich. Rituál OFS, z ktorého budeme teraz čítať bol naposledy schválený V sídle Posvätnej kongregácie pre sviatosti a Boží kult dňa 9. marca 1984.(Benedetto Lino, Daj sa Rád,2006)''

'''Tu si môžeme prečítať aj niečo z rubrík Rituálu OFS:'''

Bod 36: Cirkev prostredníctvom kňaza a ministra, ktorí reprezentujú bratstvo, prijíma záväzok a profesiu tých, ktorí sa zaväzujú žiť vo Františkánskom svetskom ráde. Svojou verejnou modlitbou im vyprosuje Božiu pomoc a milosť; udeľuje im svoje požehnanie a ich rozhodnutie čiže profesiu pripája k eucharistickej obete.

Bod 37: Profesia je svojou povahou verejný cirkevný akt. Má sa sláviť v prítomnosti bratského spoločenstva. 

''Profesia je teda sľubom evanjeliového života, záväzkom žiť podľa evanjelia.'' ''Na generálnej a volebnej kapitule OFS v roku 2008 odznelo vysvetlenie profesie OFS a jej rovnakej dôstojnosti ako rehoľnej profesie (aby bolo jasné, sľuby).'' 

„Cirkev prostredníctvom kňaza a ministra, ktorí reprezentujú bratstvo, prijíma záväzok a profesiu tých, ktorí sa zaväzujú žiť vo Františkánskom svetskom ráde. Svojou verejnou modlitbou im vyprosuje Božiu pomoc a milosť; udeľuje im svoje požehnanie a ich rozhodnutie čiže profesiu – sľub, pripája k eucharistickej obete.“ – čítame v rubrikách Rituálu OFS.

Profesia je čo do svojej prirodzenosti cirkevnou skutočnosťou, úkonom Krista i Cirkvi a ''sľubujúcim'' je ''subjekt – človek, profesant'', na ktorom sa zviditeľňuje či manifestuje tento úkon Krista i Cirkvi. (P. Felice Cangelosi, generálny definítor OFMCap.)&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lino|meno=Bennedetto|titul=Daj sa rád|vydanie=1|rok=2006}}&lt;/ref&gt; 

'''''Profesanti''''' – (z prednášky , niekdajšieho generálneho definítora OFMCap. - P.Feliceho Cangelosiho , o Profesii v OFS , v Ríme, v roku 2006): 

''„Úkon Krista a Cirkvi sa špecifikuje v osobe kandidátov vykonávajúcich akt profesie sľubom Evanjeliového života. Sú pokrstenými veriacimi. Dôsledkom toho je profesia kňazským úkonom, osobitným úkonom toho, kto silou krstu vstúpil do Cirkvi, kňazského tela a pripodobnil sa Kristovi, kňazovi, kráľovi a prorokovi. Kandidáti sú (alebo by mali byť) pobirmovaní. Profesia je takto kňazským úkonom – úkonom toho, kto v birmovke nanovo prijal dar Ducha a získal možnosť sláviť Eucharistiu a sviatosti a posunúť vlastný život do kňazskej a kultovej pozície a tak zložiť kňazský úkon profesie...“'' Profesiou sme sa ešte hlbšie zviazali s Kristom a Cirkvou.

V rámci Františkánskej rodiny skladajú sľuby v prvom, druhom a takisto aj v treťom ráde (OFS). Tie isté momenty počas skladania sľubov vo Františkánskom svetskom ráde sú rovnaké aj v rehoľnej profesii, aj keď bežne nie sú viazaní sľubom poslušnosti, čistoty a chudoby,( aj keď sa predpokladajú v ich svetských podmienkach z dôvodu ich charizmy a spirituality).

'''Vlastnosť Rádu bytostne prislúcha Františkánskemu svetskému bratstvu.'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supra montem -- Pope Nicholas IV | url = https://franciscan-archive.org/bullarium/smonteme.html | vydavateľ = franciscan-archive.org | dátum prístupu = 2026-07-09}}&lt;/ref&gt; ''„Aj keď sa na jednej strane v tomto – našom – ráde nevyžaduje ani spoločný – komunitný, ´pod jednou strechou´- život, na druhej strane  samotný ´kajúci rád´má Regulu schválenú Svätou stolicou, noviciát a nenávratnú profesiu: je to potom ´rehoľný rád v širšom zmysle´alebo ináč povedané ´svetský Rád´... – nie laici ale ´svetskí rehoľníci ´... Laik je vlastne protikladom klerika, kým svetský františkán protikladom ´regulovaného´. ´Svetskí františkán´žije v – saeculum – (vo svete), či už je laikom alebo klerikom ...'' (P.Felice  Cangelosi, OFM Cap.) &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

''Profesia vo Františkánskom svetskom ráde nadobúda dôstojnosť slávnostného a rehoľného záväzku, ktorý sa uzatvára s Bohom a Cirkvou a ktorý nemožno považovať za menej významný ako sú záväzky, aké skladajú „rehoľníci,, - ak si uvedomíme, že obidve profesie sa obsahovo od seba líšia. Toto však korení, nachádza zdroj svojej inšpirácie len v mnohotvárnej činnosti Božej milosti a rozličnosti chariziem. Na druhej strane, keď Cirkev schvaľuje na základe svojej apoštolskej autority základnú legislatívu, ktorú v priebehu stáročí Františkánsky tretí rád získal, stále uznáva a potvrdzuje vedomie samotného rádu ohľadom hodnoty profesie vo Františkánskom svetskom bratstve. Františkánsky svetský rád je „laickým a pravým rádom, Ordo veri nominis&quot;, ktorý vytvára „školu celostnej kresťanskej dokonalosti&quot;, podobne ako ostatné rehoľného inštitúty. V tomto „ozajstnom ráde&quot; sa skladá „ozajstná profesia“. Tá sa síce líši čo do obsahu (rehoľné sľuby) od profesie, ktorú skladajú rehoľné inštitúty v striktnom slova zmysle, no hodnotou sa jej úplne vyrovná“.'' (P. Felice Cangelosi, generálny definítor OFMCap.)&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Františkánsky rád]]</text>
      <sha1>dotpzwxzjaxubq7g5ym55sv1vqcsrr6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wimbledon 1993</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752510</id>
    <revision>
      <id>8244777</id>
      <timestamp>2026-07-09T07:38:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>new</comment>
      <origin>8244777</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8097" sha1="h65ttu75vqn9gzhseag8ngrvpt2y0my" xml:space="preserve">{{GrandSlamInfo|1993|Wimbledon|
| dátum=[[21. jún]] - [[4. júl]]
| ročník=107.
| champms= {{USA}} [[Pete Sampras]]
| champmd= {{AUS}} [[Todd Woodbridge]] / {{AUS}} [[Mark Woodforde]]
| champws= {{GER}} [[Steffi Grafová]]
| champwd= {{USA}} [[Gigi Fernándezová]] / {{Minivlajka|Bielorusko (1918, 1991-1995)}} [[Nataša Zverevová]]
| champxd= {{USA}} [[Martina Navrátilová]] / {{AUS}} [[Mark Woodforde]]
}}

'''[[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] 1993''' bol [[Grand Slam (tenis)|grandslamový]] [[tenis]]ový turnaj, ktorý sa uskutočnil od [[21. jún]]a do [[4. júl]]a [[1993]] na otvorených dvorcoch s trávnatým povrchom vo [[wimbledon]]skom tenisovom areáli [[All England Lawn Tennis and Croquet Club]]. Víťazom mužskej dvojhry sa po prvýkrát stal [[Pete Sampras]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Bonk
 | meno = Thomas
 | autor =
 | odkaz na autora = 
 | titul = Sampras: The King of Swing or Just King? : Wimbledon: He impresses royalty and retains his No. 1 ranking with victory over Courier--not a bad day’s work.
 | url = https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1993-07-05-sp-10226-story.html
 | vydavateľ = latimes.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 1993-07-05
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Víťazkou ženskej dvojhry sa po piatykrát stala [[Steffi Grafová]].

==Seniori==
===Dvojhra mužov===
{{Hlavný článok|Mužská dvojhra na Wimbledone 1993}}
{{Play-off8+Tenis5
| RD1=Štvrťfinále
| RD2=Semifinále
| RD3=Finále
|team-width=175

|RD1-seed1=1
|RD1-team1={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Pete Sampras]]'''
|RD1-score1-1='''6'''
|RD1-score1-2='''6'''
|RD1-score1-3=3
|RD1-score1-4=3
|RD1-score1-5='''6'''
|RD1-seed2=8
|RD1-team2={{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Andre Agassi]]
|RD1-score2-1=2
|RD1-score2-2=2
|RD1-score2-3='''6'''
|RD1-score2-4='''6'''
|RD1-score2-5=4

|RD1-seed3=4
|RD1-team3={{Minivlajka|Nemecko}} '''[[Boris Becker]]'''
|RD1-score3-1='''7'''
|RD1-score3-2=6&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt;
|RD1-score3-3=6&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt;
|RD1-score3-4='''6'''
|RD1-score3-5='''6'''
|RD1-seed4=6
|RD1-team4={{Minivlajka|Nemecko}} [[Michael Stich]]
|RD1-score4-1=5
|RD1-score4-2='''7'''
|RD1-score4-3='''7'''
|RD1-score4-4=2
|RD1-score4-5=4

|RD1-seed5=
|RD1-team5={{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Todd Martin]]
|RD1-score5-1=2
|RD1-score5-2=6&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt;
|RD1-score5-3=3
|RD1-score5-4=
|RD1-score5-5=
|RD1-seed6=3
|RD1-team6={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Jim Courier]]'''
|RD1-score6-1='''6'''
|RD1-score6-2='''7'''
|RD1-score6-3='''6'''
|RD1-score6-4=
|RD1-score6-5=

|RD1-seed7=
|RD1-team7={{Minivlajka|Francúzsko}} [[Cédric Pioline]]
|RD1-score7-1=5
|RD1-score7-2=5
|RD1-score7-3=3
|RD1-score7-4=
|RD1-score7-5=
|RD1-seed8=2
|RD1-team8={{Minivlajka|Švédsko}} '''[[Stefan Edberg]]'''
|RD1-score8-1='''7'''
|RD1-score8-2='''7'''
|RD1-score8-3='''6'''
|RD1-score8-4=
|RD1-score8-5=

|RD2-seed1=1
|RD2-team1={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Pete Sampras]]'''
|RD2-score1-1='''7'''
|RD2-score1-2='''6'''
|RD2-score1-3='''6'''
|RD2-score1-4=
|RD2-score1-5=
|RD2-seed2=4
|RD2-team2={{Minivlajka|Nemecko}} [[Boris Becker]]
|RD2-score2-1=6&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt;
|RD2-score2-2=4
|RD2-score2-3=4
|RD2-score2-4=
|RD2-score2-5=

|RD2-seed3=3
|RD2-team3={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Jim Courier]]'''
|RD2-score3-1=4
|RD2-score3-2='''6'''
|RD2-score3-3='''6'''
|RD2-score3-4='''6'''
|RD2-score3-5=
|RD2-seed4=2
|RD2-team4={{Minivlajka|Švédsko}} [[Stefan Edberg]]
|RD2-score4-1='''6'''
|RD2-score4-2=4
|RD2-score4-3=2
|RD2-score4-4=4
|RD2-score4-5=

|RD3-seed1=1
|RD3-team1={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Pete Sampras]]'''
|RD3-score1-1='''7'''
|RD3-score1-2='''7'''
|RD3-score1-3=3
|RD3-score1-4='''6'''
|RD3-score1-5=
|RD3-seed2=3
|RD3-team2={{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Jim Courier]]
|RD3-score2-1=6&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
|RD3-score2-2=6&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;
|RD3-score2-3='''6'''
|RD3-score2-4=3
|RD3-score2-5=
}}

===Dvojhra žien===
{{Hlavný článok|Ženská dvojhra na Wimbledone 1993}}
{{Play-off8+Tenis3
| RD1=Štvrťfinále
| RD2=Semifinále
| RD3=Finále
| team-width=175

| RD1-seed1=1
| RD1-team1={{Minivlajka|Nemecko}} '''[[Steffi Grafová]]'''
| RD1-score1-1='''7'''
| RD1-score1-2='''6'''
| RD1-score1-3=
| RD1-seed2=7
| RD1-team2={{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Jennifer Capriatiová]]
| RD1-score2-1=6&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
| RD1-score2-2=1
| RD1-score2-3=

| RD1-seed3=15
| RD1-team3={{Minivlajka|Česko}} [[Helena Suková]]
| RD1-score3-1=1
| RD1-score3-2=4
| RD1-score3-3=
| RD1-seed4=6
| RD1-team4={{Minivlajka|Španielsko}} '''[[Conchita Martínezová]]'''
| RD1-score4-1='''6'''
| RD1-score4-2='''6'''
| RD1-score4-3=

| RD1-seed5=8
| RD1-team5={{Minivlajka|Česko}} '''[[Jana Novotná]]'''
| RD1-score5-1='''6'''
| RD1-score5-2='''6'''
| RD1-score5-3=
| RD1-seed6=4
| RD1-team6={{Minivlajka|Argentína}} [[Gabriela Sabatiniová]]
| RD1-score6-1=4
| RD1-score6-2=3
| RD1-score6-3=

| RD1-seed7=
| RD1-team7={{Minivlajka|Bielorusko (1918, 1991-1995)}} [[Nataša Zverevová]]
| RD1-score7-1=3
| RD1-score7-2=1
| RD1-score7-3=
| RD1-seed8=2
| RD1-team8={{Minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Martina Navrátilová]]'''
| RD1-score8-1='''6'''
| RD1-score8-2='''6'''
| RD1-score8-3=

| RD2-seed1=1
| RD2-team1={{Minivlajka|Nemecko}} '''[[Steffi Grafová]]'''
| RD2-score1-1='''7'''
| RD2-score1-2='''6'''
| RD2-score1-3=
| RD2-seed2=6
| RD2-team2={{Minivlajka|Španielsko}} [[Conchita Martínezová]]
| RD2-score2-1=6&lt;sup&gt;0&lt;/sup&gt;
| RD2-score2-2=3
| RD2-score2-3=

| RD2-seed3=8
| RD2-team3={{Minivlajka|Česko}} '''[[Jana Novotná]]'''
| RD2-score3-1='''6'''
| RD2-score3-2='''6'''
| RD2-score3-3=
| RD2-seed4=2
| RD2-team4={{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Martina Navrátilová]]
| RD2-score4-1=4
| RD2-score4-2=4
| RD2-score4-3=

| RD3-seed1=1
| RD3-team1={{Minivlajka|Nemecko}} '''[[Steffi Grafová]]'''
| RD3-score1-1='''7'''
| RD3-score1-2=1
| RD3-score1-3='''6'''
| RD3-seed2=8
| RD3-team2={{Minivlajka|Česko}} [[Jana Novotná]]
| RD3-score2-1=6&lt;sup&gt;6&lt;/sup&gt;
| RD3-score2-2='''6'''
| RD3-score2-3=4
}}

===Štvorhra mužov===
{{Hlavný článok|Mužská štvorhra na Wimbledone 1993}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
|'''Rok'''
|'''Víťazi'''
|'''Finalisti'''
|'''Výsledok'''
|-
| [[1993]]
| {{Minivlajka|Austrália}} [[Todd Woodbridge]] &lt;br /&gt; {{Minivlajka|Austrália}} [[Mark Woodforde]]
| {{Minivlajka|Kanada}} [[Grant Connell]] &lt;br /&gt; {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Patrick Galbraith (tenista)|Patrick Galbraith]]
| {{ku|7|5}}, {{ku|6|3}}, {{ku|7|6}}&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|}

===Štvorhra žien===
{{Hlavný článok|Ženská štvorhra na Wimbledone 1993}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
|'''Rok'''
|'''Víťazky'''
|'''Finalistky'''
|'''Výsledok'''
|-
| [[1993]]
| {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Gigi Fernándezová]] &lt;br /&gt; {{Minivlajka|Bielorusko (1918, 1991-1995)}} [[Nataša Zverevová]]
| {{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Larisa Neilandová]] &lt;br /&gt; {{Minivlajka|Česko}} [[Jana Novotná]]
| {{ku|6|4}}, {{ku|6|7}}&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;, {{ku|6|4}}
|}

===Zmiešaná štvorhra===
{{Hlavný článok|Zmiešaná štvorhra na Wimbledone 1993}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
|'''Rok'''
|'''Víťazi'''
|'''Finalisti'''
|'''Výsledok'''
|-
| [[1993]]
| {{Minivlajka|Austrália}} [[Mark Woodforde]] &lt;br /&gt; {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Martina Navrátilová]]
| {{Minivlajka|Holandsko}} [[Tom Nijssen]] &lt;br /&gt; {{Minivlajka|Holandsko}} [[Manon Bollegrafová]]
| {{ku|6|3}}, {{ku|6|4}}
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.wimbledon.com/index.html Oficiálna stránka]
* [https://assets.wimbledon.com/archive/draws/pdfs/draws/1993_MS_A4.pdf Pavúk dvojhry mužov]
* [https://assets.wimbledon.com/archive/draws/pdfs/draws/1993_LS_A4.pdf Pavúk dvojhry žien]
* [https://assets.wimbledon.com/archive/draws/pdfs/draws/1993_MD_A4.pdf Pavúk štvorhry mužov]
* [https://assets.wimbledon.com/archive/draws/pdfs/draws/1993_LD_A4.pdf Pavúk štvorhry žien]
* [https://assets.wimbledon.com/archive/draws/pdfs/draws/1993_MX_A4.pdf Pavúk zmiešanej štvorhry]

{{Wimbledon}}

[[Kategória:Wimbledon 1993| ]]
[[Kategória:Tenis v 1993]]
[[Kategória:Wimbledon (tenis)]]
[[Kategória:1993 v Spojenom kráľovstve]]</text>
      <sha1>h65ttu75vqn9gzhseag8ngrvpt2y0my</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Wimbledon 1993</title>
    <ns>14</ns>
    <id>752511</id>
    <revision>
      <id>8244778</id>
      <timestamp>2026-07-09T07:40:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <origin>8244778</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="131" sha1="erpzild7iyfl1khal9djh8qmby0lbxj" xml:space="preserve">{{Catmore|Wimbledon 1993}}
[[Kategória:Wimbledon (tenis)]]
[[Kategória:Tenis v 1993]]
[[Kategória:1993 v Spojenom kráľovstve]]</text>
      <sha1>erpzild7iyfl1khal9djh8qmby0lbxj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-38992-79</title>
    <ns>3</ns>
    <id>752512</id>
    <revision>
      <id>8244781</id>
      <timestamp>2026-07-09T07:59:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}}   {{Urgentne upraviť autor|Františkánsky svetský rád}} --~~~~“</comment>
      <origin>8244781</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="166" sha1="7e1nxp94toz5o15rhol83wu6a27gi0i" xml:space="preserve">{{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}}

 {{Urgentne upraviť autor|Františkánsky svetský rád}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:59, 9. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>7e1nxp94toz5o15rhol83wu6a27gi0i</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8244799</id>
      <parentid>8244781</parentid>
      <timestamp>2026-07-09T09:05:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <origin>8244799</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1026" sha1="6f65nreiozk65q5gzx6nweq4miy5dii" xml:space="preserve">{{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}}

 {{Urgentne upraviť autor|Františkánsky svetský rád}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:59, 9. júl 2026 (UTC)
Zdravím, článok bude potrebné upraviť podľa bežnej ''formy'' článkov na Wikipédii.
Najmä by mal mať spracovanejšiu (a naratívnejšiu) podobu, nie len uvádzať odrážkovo primárne pramene, ale na základe sekundárnych prameňov (článkov na webe, literatúry,..) vytvoriť (prevažne) človekom napísané texty.
Pozrite si prosím, ako vyzerajú iné články na Wikipédii, napríklad [[Spoločnosť Božieho Slova]].
V prípade hlbšieho záujmu editovať Wikipédiu Vám odporúčam založiť si na Wikipédii účet. Ak by ste mali nejaké otázky, neváhajte sa na mňa obrátiť--[[Redaktor:Scholastikos|&lt;span style=&quot;color:#8B2252;font-weight:bold&quot;&gt;Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs&lt;/span&gt;]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold&quot;&gt;disk.&lt;/span&gt;]]) 09:05, 9. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>6f65nreiozk65q5gzx6nweq4miy5dii</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mary Killeenová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752513</id>
    <revision>
      <id>8244788</id>
      <timestamp>2026-07-09T08:36:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno               = Mary Brigid Killeenová | Rodné meno         = Mary Brigid Killeen | Popis osoby        = írska rehoľníčka, misionárka a pedagogička | Portrét            =  | Veľkosť portrétu   =  | Popis portrétu     =  | Dátum narodenia    = [[40. roky 20. storočia]] | Miesto narodenia   = [[Írsko]] | Dátum úmrtia       =  | Miesto úmrtia      =  | Dátum pochovania   =  | Miesto pochovania  =  | Bydlisko           =...“</comment>
      <origin>8244788</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13785" sha1="oszztk5dl2lcnflgwtnc1nv42y8laui" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
| Meno               = Mary Brigid Killeenová
| Rodné meno         = Mary Brigid Killeen
| Popis osoby        = írska rehoľníčka, misionárka a pedagogička
| Portrét            = 
| Veľkosť portrétu   = 
| Popis portrétu     = 
| Dátum narodenia    = [[40. roky 20. storočia]]
| Miesto narodenia   = [[Írsko]]
| Dátum úmrtia       = 
| Miesto úmrtia      = 
| Dátum pochovania   = 
| Miesto pochovania  = 
| Bydlisko           = 
| Iné mená           = Sr. Mary Killeen
| Pseudonym          = Matka Mukuru; „africká Matka Teréza“
| Štát pôsobenia     = [[Keňa]]
| Národnosť          = [[Íri|írska]]
| Štátna príslušnosť = {{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]
| Zamestnanie        = rehoľníčka, učiteľka, riaditeľka školy, humanitárna pracovníčka
| Známa vďaka        = založeniu a vedeniu Mukuru Promotion Centre v Nairobi
| Alma mater         = Carysfort College; University College Dublin
| Profesia           = katolícka [[misionár]]ka
| Aktívne roky       = od roku 1976
| Rodičia            = 
| Príbuzní           = 
| Súrodenci          = sedem súrodencov
| Podpis             = 
| Webstránka         = 
| Poznámky           = držiteľka titulu [[doctor honoris causa]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] (1997)
| Portál1            = Vatikán
| Portál2            = 
| Portál3            = 
}}

'''Mary Brigid Killeenová''' alebo '''Mary Brigid Killeen''' (* [[40. roky 20. storočia]], [[Írsko]]) je [[Íri|írska]] [[Rehoľný rád|rehoľníčka]], humanitárna pracovníčka a [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka]] [[Misionár|misionárka]]. Dlhodobo pôsobila ako riaditeľka školy Panny Márie Milosrdnej v [[Keňa|Keni]] v [[Nairobi]] a následne aj ako riaditeľka Mukuru Promotion Centre (MPC) v africkom [[slum]]e [[Mukuru]].&lt;ref name=Ireland&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Sr Mary Killeen
 | url = https://www.ireland.ie/en/irish-diaspora/presidential-distinguished-service-awards/sr-mary-killeen/
 | vydavateľ = Government of Ireland
 | miesto = Dublin
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=EWTN&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Aineah
 | meno = Agnes
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Long Serving Irish Catholic Sister in Kenya Cautions against Love for “high life” among Women Religious
 | url = https://www.aciafrica.org/news/15815/long-serving-irish-catholic-sister-in-kenya-cautions-against-love-for-high-life-among-women-religious
 | vydavateľ = [[EWTN]]
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2025-05-28
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Býva prezývaná aj ako „Matka Mukuru“&lt;ref name=&quot;EWTN&quot; /&gt; alebo ako „africká [[Matka Tereza|Matka Teréza]]“.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
 | priezvisko = Maina
 | meno = Joseph
 | titul = ‘Mother Teresa of Nairobi’: How A Nun Transformed The City Into A Sanctuary Of Hope | url = https://sistersofmercy.ie/2025/08/mother-teresa-of-nairobi-how-a-nun-transformed-the-city-into-a-sanctuary-of-hope/? 
 | vydavateľ = Congregation of the Sisters of Mercy
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2025-08-07
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;krčméry&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Kohutiarová
 | meno = Mária
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Profesor Vladimír Krčméry: Boh sa ma pýtal: „Kde si ty?“
 | url = https://www.slovoplus.sk/profesor-vladimir-krcmery-boh-sa-ma-pytal-kde-si-ty
 | vydavateľ = slovoplus.sk
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2022-12-20
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Írsky prezident [[Michael D. Higgins]] jej v roku 2018 udelil prezidentské ocenenie za výnimočné zásluhy v oblasti „mieru, zmierenia a rozvoja“.&lt;ref name=&quot;Ireland&quot; /&gt; Rakúska štátna televízia [[ORF 1|ORF]] o nej v roku 2017 natočila dokumentárny film ''Sr. Mary of Nairoby''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = The Irish nun who turned Kenya's slum into an educational powerhouse 
 | url = https://nation.africa/kenya/news/gender/the-irish-nun-who-turned-kenya-s-slum-into-an-educational-powerhouse-4954244
 | vydavateľ = Daily Nation
 | dátum vydania = 2025-03-08
 | dátum prístupu = 2026-07-08 
 | jazyk = en
}}
&lt;/ref&gt; Spolupracovala aj s viacerými Slovákmi. [[Trnavská univerzita v Trnave]] jej v roku 1997 udelila [[Doctor honoris causa|čestný doktorát]].''&lt;ref name=&quot;ČD&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Hvizdošová
| meno = Katarína
| priezvisko2 = Manák
| meno2 = Marián
| kapitola zborník = Sr. Mary Killeen
| titul = Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave
| vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis
| miesto = Trnava
| rok = 2017
| isbn = 978-80-568-0069-0
| strany = 54{{--}}55
}}
&lt;/ref&gt;''&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; 

== Život ==

=== Raný život ===
Údaje narodení Mary Killeenovej sa rozchádzajú. Návrh na udelenie titulu [[doctor honoris causa|''doctor honoris causa'']] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] uvádza, že sa narodila v roku [[1943]] v írskom meste [[Limerick]] do rodiny chudobných roľníkov''&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt;'', viaceré online zdroje naopak uvádzajú, že sa narodila v nemocnici Rotunda Hospital v írskom [[Dublin]]e, pričom naznačujú skôr roky 1945/1946.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Ireland&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Bola štvrtým dieťaťom v a prvým dievčaťom spomedzi ôsmich detí. Vyrastala v štvrti Phibsborough, kde aj navštevovala základnú školu. Strednú školu vychodila v Mount Carmel na Kings Inns Street. Po dosiahnutí plnoletosti sa pridala ku [[Kongregácia sestier milosrdenstva|Kongregácii sestier milosrdenstva]]&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; absolvovala učiteľský výcvik na Carysfort College. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] [[70. roky 20. storočia|20. storočia]] študovala teológiu v Milltown Parku a katechizáciu na University College v Dubline, pričom zároveň vyučovala na základných školách v meste a jeho okolí.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Po [[noviciát]]e deväť rokov učila na základnej škole a následne na národnej škole v Goldenbridge.&lt;ref name=&quot;Ireland&quot; /&gt;

=== Misia v Keni ===
Keď v roku 1976 ochorela rehoľná sestra, ktorá mala pôsobiť v [[Keňa|Keni]] v [[Nairobi]], predstavení kongregácie požiadali Mary Killeenovú, aby ju zastúpila. Sama neskôr povedala, že nebola nadšená, pretože bola spokojná ako učiteľka v Írsku a jej rodina práve zažívala zložité obdobie. Dočasná výpomoc sa však zmenila na jej celoživotné poslanie. Ako tridsaťročná bola vymenovaná za riaditeľku školy Panny Márie Milosrdnej (''Our Lady of Mercy Primary School'') v Nairobi.&lt;ref name=&quot;EWTN&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Q &amp; A with Sr. Mary Killeen, facilitating education for children of Kenya's Mukuru slum | url = https://www.globalsistersreport.org/blog/ministry-qas-social-justice/q-sr-mary-killeen-facilitating-education-children-kenyas-mukuru? | vydavateľ = Global Sisters Report | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V Keni bola Killeenová následne 14 rokov riaditeľkou súkromnej katolíckej školy. Spočiatku sa jej činnosť zameriavala na katolíkov zo strednej triedy. Počas tohto obdobia však v dôsledku politických nepokojov vyrástol pri Nairobi obrovský [[slum]] Mukuru. Zlom v jej živote nastal v roku 1984. Na ulici ju obkľúčila skupina „chlapcov z ulice“. Sestra Mary sa v prvej chvíli zľakla, že ju chcú okradnúť, no chlapci ju prosili o jedlo pre svojich hladujúcich súrodencov. Z vlastnej iniciatívy sa následne pokúsila vylepšiť situáciu miestnych detí. Najprv sa snažila dostať aspoň niekoľko detí zo slumu do svojej školy, ale kapacita školy bola obmedzená. Keď videla tisíce detí bez možnosti vzdelania, rozhodla sa založiť vlastnú školu priamo v slume. V roku 1985 spolu so španielskym kňazom Manuelom Gordejuelom založila [[Mukuru Promotion Centre]] (MPC). V roku 1990 jej bolo umožnené sa plne venovať misii v centre. Postupne sa pričinila o vznik šiestich ďalších škôl, v ktorých študovali tisíce detí.&lt;ref name=&quot;Ireland&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Po jej preradení Mary Killeen do inej služby mimo Nairobi však projekty začali upadať a hrozilo zatvorenie centra. Kongregácia ju preto v roku 2013 požiadala, aby sa opäť vrátila do Mukuru.&lt;ref name=&quot;Ireland&quot; /&gt; Za štyri desaťročia sa Mukuru Promotion Centre pod jej vedením rozrástlo o ďalších päť škôl, odborné učilište, nemocnicu a viaceré sociálne zariadenia vrátane rehabilitačných centier pre osoby so zdravotným postihnutím, drogovo závislých a bývalých väzňov.&lt;ref name=&quot;EWTN&quot; /&gt; Celkovo jej školy navštevovalo viac ako 170 000 detí.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; 

Počas prvej apoštolskej cesty pápeža [[František (pápež)|Františka]] do Afriky v novembri 2015 zastupovala obyvateľov nairobských slumov a predniesla pred pápežom ich problémy a výzvy.&lt;ref name=&quot;EWTN&quot; /&gt; 

== Vzťahy so Slovenskom ==
V rokoch 1995 a 1996 navštívila Mary Killeenová [[Slovensko]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Kohutiarová
 | meno = Mária
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ivan Kňaze: Bohatý človek nie je ten, kto veľa vlastní, ale ten, čo sa vie podeliť
 | url = https://www.slovoplus.sk/ivan-knaze-bohaty-clovek-nie-je-ten-kto-vela-vlastni-ale-ten-co-sa-vie-podelit
 | vydavateľ = slovoplus.sk
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2020-08-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mozolová|meno=Dana|titul=Rehoľnica Mary Killeen Hradišti|periodikum=Dnešok: týždenník Topolčianskeho okresu|dátum=1996|ročník=37|číslo=38|strany=[297]|issn=1336-5630}}&lt;/ref&gt; kde nadviazala kontakty s viacerými Slovákmi. Osobitne spolupracovala s eRkom{{--}}Hnutím kresťanských spoločenstiev detí, ktoré organizovalo iniciatívu [[Dobrá novina]], v rámci ktorej dvoma zbierkami podporili Killeenovej projekt. Spoznala sa tiež s lekárom [[Vladimír Krčméry|Vladimírom Krčmérym]], ktorý spolu s podnikateľom [[František Šulka|Františkom Šulkom]] istý čas pôsobili aj v jej misijnom prostredí a iniciovali v Keni postavenie nemocnice, kuchyne a detského ihriska.&lt;ref name=&quot;krčméry&quot; /&gt; V tomto období vznikol aj slovenský dokument ''Mungu Akubariki'' (slov. „Nech ťa Boh žehná“) o jej pôsobení v Mukuru. 18. novembra 1997 bol sestre Killeenovej [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskou univerzitou v Trnave]] udelený titul [[doctor honoris causa]] „''za preukázanie výnimočného svedectva o poznaní sveta a kresťanskej šľachetnosti, keď veľké množstvo utečencov vytrhla z krutej a predčasnej smrti, pretože tak v [[Nairobi]], ako aj na iných miestach sveta založila hospice, školy a centrá svätých misií.“&lt;ref name=&quot;ČD&quot; /&gt;'' 

V roku 2004 založila Killeenová Dobrovoľnícke poradenské a testovacie centrum a kliniku, v ktorej pracujú aj odborníci zo [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

V roku 2016 navštívil jej stredisko počas návštevy [[Keňa|Kene]] slovenský prezident [[Andrej Kiska]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Vansač
| meno = Peter (ed.)
| priezvisko zborník = Vansač
| meno zborník = Peter
| kapitola zborník = Profesor Krčméry a inštitút bl. Metoda D. Trčku Michalovce
| titul =  Zborník z X. medzinárodnej vedeckej konferencie Aktuálne trendy a výzvy, problémy a dilemy v profesijnej praxi pracovníkov pomáhajúcich profesií: Michalovce 10. november 2023
|vydavateľ = Wydawnictwo Katedry Filozofii Akademii Ekonomiczno-Humanistycznej w Warszawie
| miesto = Warszawa
| rok = 2024
| isbn = 978-83-61087-89-2
| strany = 240{{--}}241n
}}
&lt;/ref&gt; 

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = [[SME]]
 | kapitola zborník = Írska sestra v slume: Kto neštuduje, skončí na ulici alebo u pedofilov 
 | url = https://www.sme.sk/svet/c/irska-sestra-v-slume-kto-nestuduje-skonci-na-ulici-alebo-u-pedofilov
 | vydavateľ = [[Petit Press]]
 | dátum prístupu = 2026-07-08
 | meno zborník = Roman
 | priezvisko zborník  = Cuprik
 | meno zborník2 = Mary
 | priezvisko zborník2  = Killeen
}} 
* {{Citácia periodika
| priezvisko = Kubečková
| meno = Renata
| titul = ﻿Sestra Mary Killeen sa denne stretáva s absolútnou biedou
| periodikum = Zmena: orgán Celoslovenského vysokoškolského koordinačného štrajkového výboru a iniciatívy &quot;Verejnosť proti násiliu&quot;
| dátum = 1997
| ročník = 9
| číslo = 403
| strany = 15
| issn = 1335-6496
| url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:1589d848-f38c-4bc5-a7d6-32261feb8703?page=uuid:18fb3aa4-0e37-45d4-938e-1943cc5892c1
| dátum prístupu = 2026-07-09
| priezvisko2 = Killeen
| meno2 = Mary
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.tvlux.sk/archiv/play/moja-misia-magazin-83-mungu-akubariki Moja misia magazín (83) Mungu Akubariki (dokument TV Lux, 2019)]

{{DEFAULTSORT:Killeenová, Mary}}
[[Kategória:Narodenia v 40. rokoch 20. storočia]]
[[Kategória:Rehoľníčky]]
[[Kategória:Írski misionári]]
[[Kategória:Írski pedagógovia]]
[[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave]]</text>
      <sha1>oszztk5dl2lcnflgwtnc1nv42y8laui</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mary Brigid Killeen</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752514</id>
    <redirect title="Mary Killeenová" />
    <revision>
      <id>8244790</id>
      <timestamp>2026-07-09T08:37:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Mary Killeenová]]</comment>
      <origin>8244790</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="31" sha1="opfkz0gxc1w7zb8w54jspxppl63svun" xml:space="preserve">#presmeruj [[Mary Killeenová]]</text>
      <sha1>opfkz0gxc1w7zb8w54jspxppl63svun</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mary Brigid Killeenová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752515</id>
    <redirect title="Mary Killeenová" />
    <revision>
      <id>8244791</id>
      <timestamp>2026-07-09T08:37:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Mary Killeenová]]</comment>
      <origin>8244791</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="31" sha1="opfkz0gxc1w7zb8w54jspxppl63svun" xml:space="preserve">#presmeruj [[Mary Killeenová]]</text>
      <sha1>opfkz0gxc1w7zb8w54jspxppl63svun</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mary Killeen</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752516</id>
    <redirect title="Mary Killeenová" />
    <revision>
      <id>8244792</id>
      <timestamp>2026-07-09T08:38:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Mary Killeenová]]</comment>
      <origin>8244792</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="31" sha1="opfkz0gxc1w7zb8w54jspxppl63svun" xml:space="preserve">#presmeruj [[Mary Killeenová]]</text>
      <sha1>opfkz0gxc1w7zb8w54jspxppl63svun</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-39001-01</title>
    <ns>3</ns>
    <id>752517</id>
    <revision>
      <id>8244836</id>
      <timestamp>2026-07-09T10:19:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Upozornenie</comment>
      <origin>8244836</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="120" sha1="p7hx469h2sfpdqpb7u9zk4am3sf8ppn" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:19, 9. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>p7hx469h2sfpdqpb7u9zk4am3sf8ppn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-38817-20</title>
    <ns>3</ns>
    <id>752518</id>
    <revision>
      <id>8244844</id>
      <timestamp>2026-07-09T10:25:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Upozornenie</comment>
      <origin>8244844</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="120" sha1="satkxppy2c6hjfq7ste0fbkf3c8wdhb" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:25, 9. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>satkxppy2c6hjfq7ste0fbkf3c8wdhb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-39088-75</title>
    <ns>3</ns>
    <id>752519</id>
    <revision>
      <id>8244845</id>
      <timestamp>2026-07-09T10:25:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Upozornenie</comment>
      <origin>8244845</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="120" sha1="satkxppy2c6hjfq7ste0fbkf3c8wdhb" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:25, 9. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>satkxppy2c6hjfq7ste0fbkf3c8wdhb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dilexi te</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752520</id>
    <revision>
      <id>8244848</id>
      <timestamp>2026-07-09T10:36:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Pápežský dokument | Názov = Dilexi te | Obrázok = Coat_of_arms_of_Leone_XIV.svg | Popis obrázka = Erb pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]] | Latinský názov = Dilexi te | Preklad názvu = Miloval som ťa | Incipit = Dilexi te | Druh dokumentu = [[apoštolská exhortácia]] | Forma =  | Pápež = [[Lev XIV.]] | Poradové číslo = 1. apoštolská exhortácia Leva XIV. | Jazyk = [[latinčina]] | Dátum podpisu = [[4. október]] [[2025]] | Miesto podpisu =...“</comment>
      <origin>8244848</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7406" sha1="d7tup5le7yeny36zladuaw3ti7ux9rp" xml:space="preserve">{{Infobox Pápežský dokument
| Názov = Dilexi te
| Obrázok = Coat_of_arms_of_Leone_XIV.svg
| Popis obrázka = Erb pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]]
| Latinský názov = Dilexi te
| Preklad názvu = Miloval som ťa
| Incipit = Dilexi te
| Druh dokumentu = [[apoštolská exhortácia]]
| Forma = 
| Pápež = [[Lev XIV.]]
| Poradové číslo = 1. apoštolská exhortácia Leva XIV.
| Jazyk = [[latinčina]]
| Dátum podpisu = [[4. október]] [[2025]]
| Miesto podpisu = 
| Promulgácia = 
| Publikácia = [[9. októbra]] [[2025]]
| Acta Apostolicae Sedis = 
| Téma = láska k chudobným
| Adresáti = všetci kresťania
| Hlavné body = Kristova láska k chudobným; starostlivosť Cirkvi o chudobných; spojenie medzi láskou ku Kristovi a službou chudobným
| Charakter = magisteriálny a pastoračný dokument
| Počet strán = 
| Predchádzajúci dokument = 
| Nasledujúci dokument = 
| Súvisiace dokumenty = [[Dilexit nos]]
| Text po latinsky = [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/la/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html latinsky]
| Text po slovensky = 
| Text inak = [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html anglicky]
| Wikizdroje = 
}}

'''''Dilexi te''''' ({{V jazyku|slk|„Miloval som ťa“}}) je [[apoštolská exhortácia]] pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]] o láske k chudobným. Dielo začal písať už pápež [[František (pápež)|František]], no po jeho smrti v roku [[2025]] bolo dokončené a podpísané Levom XIV., a síce [[4. október|4. októbra]], na sviatok svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]].&lt;ref name=&quot;kbs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko =  Cernuzio
 | meno = Salvatore
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Dilexi te – bola zverejnená nová apoštolská exhortácia o službe chudobným
 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20251009013
 | vydavateľ = TK KBS
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2025-10-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-03
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Názov exhortácie je prevzatý z [[Zjavenie Jána|Knihy Zjavenia]] (Zjv 3, 9). Dokument obsahuje 121 bodov.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; Dielo bolo vydané v [[Arabčina|arabčine]], [[Bieloruština|bieloruštine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Angličtina|angličtine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Latinčina|latinčine]], [[Poľština|poľštine]] a [[Portugalčina|portugalčine]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Adhortatio Apostolica Dilexi Te de dilectione pauperum (die IV mensis Octobris, in memoria s. Francisci Assisiensis, Anno Sancto MMXXV)
 | url = https://www.vatican.va/content/leo-xiv/la/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html 
 | vydavateľ = Vatican
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-03 
}}&lt;/ref&gt; Bolo preložené aj do [[Slovenčina|slovenčiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Dilexi te
 | autor = [[Lev XIV.|LEV XIV]]
 | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]]
 | prekladatelia = Andrea Behulová-Rajtárová
 | miesto = Trnava
 | rok = 2026
 | isbn = 978-80-8161-733-1
 | počet strán = 79
}}&lt;/ref&gt; 

Podľa pápeža je potrebné, aby sa všetci nechali evanjelizovať chudobnými, pretože chudobní nie sú iba sociálnym problémom, ale „samým stredom cirkvi“&lt;ref name=postoy&gt;{{Citácia periodika
|titul=Prvý veľký dokument Leva XIV. Nemožno oddeliť vieru od lásky k chudobným, píše pápež v apoštolskej exhortácii Dilexi te
|periodikum = Denník Postoj
|odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj
|url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/183195/nemozno-oddelit-vieru-od-lasky-k-chudobnym-pise-papez-v-apostoslkej-exhortacii-dilexi-te
|issn = 1336-720X
|vydavateľ = Postoj Media
|miesto = Bratislava
|dátum = 2025-10-09
|dátum prístupu = 2026-07-09
}}&lt;/ref&gt;

== Obsah ==
Pápež v exhortácii odsudzuje porušovanie [[Ľudské práva|ľudských práv]], ekonomiku, ktorá vedie k smrti miliónov ľudí, podvýživu, krízový stav v oblasti vzdelávania, nespravodlivosť či násilie páchané na ženách. V teologickej rovine vyjadruje myšlienku, že [[Ježiš Kristus|Kristova]] láska sa stelesňuje v láske k chudobným, v starostlivosti o chorých; zápase proti otroctvu či v obrane žien, ktoré trpia vylúčením a násilím. Dotýka sa tiež [[Právo na vzdelanie|práva na vzdelanie]]; otázky [[Migrácia (sociológia)|migrácie]] či teológie [[Almužna|almužny]], ktorá je predstavená ako obnovenie spravodlivosti a nie ako gesto [[Paternalizmus|paternalizmu]]. Nedostatok spravodlivosti je vnímaný ako koreň všetkého sociálneho zla.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; 

== Zdroje ==
Dielo čerpá z náuky predchádzajúcich pápežov, osobitne [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] (''Mater et Magistra''); [[Pavol VI.|Pavla VI.]] (''Populorum progressio''); [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]; [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] (''Caritas in Veritate'') a [[František (pápež)|Františka]], ktorý z témy exhortácie urobil jeden z pilierov svojho pontifikátu.&lt;ref name=&quot;kbs&quot; /&gt; Encyklika nadväzuje na poslednú encykliku pápeža Františka ''Dilexit Nos'' o [[Najsvätejšie Srdce Ježišovo|Najsvätejšom Srdci Ježišovom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Cernuzio
 | meno = Salvatore
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = „Dilexi te“ – Lev XIV.: Nemožno oddeliť vieru od lásky k chudobným
 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-10/dilexi-te-lev-xiv-nemozno-oddelit-vieru-od-lasky-k-chudobn.html
 | vydavateľ = Vatican News
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2025-10-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-04
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Pápež dáva za vzory [[František z Assisi|Františeka z Assisi]], [[Matka Tereza|Matku Terezu]] či [[Augustín z Hippa|Augustína]] [[Augustín z Hippa|z Hippa]].&lt;ref name=postoy /&gt;

Dielo v mnohom vychádza z myslenie pápeža Františka, ktorý ho začal písať. Preberá jeho „štyri slovesá“: „prijať, chrániť, podporovať, začleniť“, ako aj definíciu chudobných ako „učiteľov evanjelia“. [[Žena|Ženy]] trpiace vylúčením, týraním či násilím sú označené za „dvojito chudobné“. Migrantov označuje ako Krista klopajúceho na dvere.&lt;ref name=postoy /&gt; 

Varuje kresťanov pred svetskými ideológiami a politickými či ekonomickými postojmi, ktoré vedú k nesprávnym zovšeobecneniam a klamlivým záverom. Otázka [[Almužna|almužny]] podľa Leva XIV. nie je len otázkou štátnej pomoci, ale potrebnou praktikou každého kresťana, podľa pápeža ju treba  „''praktizovať, aby sme sa dotýkali trpiaceho tela chudobných''“.&lt;ref name=postoy /&gt;

== Preklady ==
* {{Citácia knihy
 | titul = Dilexi te
 | autor = [[Lev XIV.|LEV XIV]]
 | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]]
 | prekladatelia = Andrea Behulová-Rajtárová
 | miesto = Trnava
 | rok = 2026
 | isbn = 978-80-8161-733-1
 | počet strán = 79
}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/apost_exhortations/documents/20251004-dilexi-te.html Dilexit te na oficiálnych stránkach Apoštolskej stolice]

{{Lev XIV.}}

[[Kategória:Diela z 2025]]
[[Kategória:Lev XIV.]]
[[Kategória:Apoštolské exhortácie]]</text>
      <sha1>d7tup5le7yeny36zladuaw3ti7ux9rp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Diela z 2025</title>
    <ns>14</ns>
    <id>752521</id>
    <revision>
      <id>8244849</id>
      <timestamp>2026-07-09T10:37:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Commonscat}}  [[Kategória:Diela podľa roka|2025] [[Kategória:Diela 20. rokov 21. storočia]] [[Kategória:2025]]“</comment>
      <origin>8244849</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="117" sha1="s5prl14jaqddiv7y42x4p9k0mdttvx2" xml:space="preserve">{{Commonscat}}

[[Kategória:Diela podľa roka|2025]
[[Kategória:Diela 20. rokov 21. storočia]]
[[Kategória:2025]]</text>
      <sha1>s5prl14jaqddiv7y42x4p9k0mdttvx2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Diela 20. rokov 21. storočia</title>
    <ns>14</ns>
    <id>752522</id>
    <revision>
      <id>8244852</id>
      <timestamp>2026-07-09T10:37:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Commonscat|2020s works}}  [[Kategória:Diela 21. storočia]] [[Kategória:20. roky 21. storočia]]“</comment>
      <origin>8244852</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="100" sha1="bt1exsmi2s73l7rp2a7t84kxyql7ino" xml:space="preserve">{{Commonscat|2020s works}}

[[Kategória:Diela 21. storočia]]
[[Kategória:20. roky 21. storočia]]</text>
      <sha1>bt1exsmi2s73l7rp2a7t84kxyql7ino</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Diela z 2026</title>
    <ns>14</ns>
    <id>752523</id>
    <revision>
      <id>8244855</id>
      <timestamp>2026-07-09T10:38:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Commonscat}}  [[Kategória:Diela podľa roka|2026]] [[Kategória:Diela 20. rokov 21. storočia]] [[Kategória:2026]]“</comment>
      <origin>8244855</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="118" sha1="n9gubxw4ds6w9fs2tsmf9gnkmyxnd0z" xml:space="preserve">{{Commonscat}}

[[Kategória:Diela podľa roka|2026]]
[[Kategória:Diela 20. rokov 21. storočia]]
[[Kategória:2026]]</text>
      <sha1>n9gubxw4ds6w9fs2tsmf9gnkmyxnd0z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slováčkov kanál</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752524</id>
    <revision>
      <id>8244857</id>
      <timestamp>2026-07-09T10:44:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>základ</comment>
      <origin>8244857</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7826" sha1="i41mq7k91buvgre35d0shr82h4h1pkj" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Slováčkov kanál
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Pezinok (okres)|Pezinok]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Slovenský Grob]] 
| municipality1             = 
| municipality2             = 
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská rovina]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = [[Slovenský Grob]]
| source_elevation          = cca 135
| source_lat_d              = 48.2576
| source_long_d             = 17.2657
| mouth                     = [[Podunajská rovina]]
| mouth_location            = [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna voda]]
| mouth_elevation           = cca 130
| mouth_lat_d               = 48.2416
| mouth_long_d              = 17.2578
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 2
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Bratislavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = &lt;!--4-21-15-780--&gt;
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Malého Dunaja|Malý Dunaj]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Slováčkov kanál'''&lt;ref name=UGK/&gt; je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Pezinok (okres)|Pezinok]]. Je ľavostranným prítokom [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]]&lt;ref name=vku/&gt;, má dĺžku približne 2 km a je tokom IV. rádu.

== Priebeh toku ==
Vodný tok pramení na severozápadnom okraji [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, v intraviláne [[Slovenský Grob|Slovenského Grobu]]&lt;ref name=mcz/&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|135}}&lt;ref name=UGK/&gt; Od prameňa v lokalite Za Baťovým, v západnej časti [[Slovenský Grob|Slovenského Grobu]], tečie juhozápadným smerom menšou lúkou. Pri ceste do [[Grinava|Grinavy]] sa stáča na juh a pokračuje osídlenou okrajovou časťou obce.&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Opúšťa intravilán a lemovaný nesúvislou vyššou vegetáciou sa mierne stáča na juhozápad. Preteká oblasťou Klčovisko za jarkom, kde prijíma ľavostranný prítok z centra obce&lt;ref name=mcz/&gt; a pokračuje cez Dolné lúky&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora =
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.247610,17.262660,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-07-09
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; rovinatým, poľnohospodársky využívaným územím Nové lúky&lt;ref name=vku/&gt;. Následne vedie popri ceste do [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čiernej Vody]] západným okrajom miestnej časti [[Šúr (Slovenský Grob)|Šúr]]&lt;ref name=Tm/&gt; a na dolnom toku sa dostáva do lokality Čiernovodské.&lt;ref name=mcz/&gt; Na východnom okraji [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|národnej prírodnej rezervácie Šúr]] a okraji rovnomenného sídelného celku, sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|130}}&lt;ref name=UGK/&gt;, ľavostranne vlieva do [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.25779&amp;y=48.24163&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Sedláčkov kanál pramení a preteká iba územím obce [[Slovenský Grob]] v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Slovensk%C3%BD%20Grob&amp;source=osm&amp;id=1015717005&amp;ds=1&amp;x=17.2626270&amp;y=48.2511689&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Podunajská rovina]]
* [[Šúr (národná prírodná rezervácia)]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.25779&amp;y=48.24163&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Čiernej vody (Malý Dunaj)}}

[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok]]
[[Kategória:Slovenský Grob]]</text>
      <sha1>i41mq7k91buvgre35d0shr82h4h1pkj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-39080-02</title>
    <ns>3</ns>
    <id>752525</id>
    <revision>
      <id>8244861</id>
      <timestamp>2026-07-09T10:54:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Upozornenie</comment>
      <origin>8244861</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="120" sha1="idqw462s2w87sxqzodcztq8a07hynpl" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:53, 9. júl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>idqw462s2w87sxqzodcztq8a07hynpl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Manuel Ugarte</title>
    <ns>0</ns>
    <id>752526</id>
    <revision>
      <id>8244871</id>
      <timestamp>2026-07-09T11:29:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alexis Nemec</username>
        <id>211349</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista  | meno                       = Manuel Ugarte  | foto                       = M.UGARTE.jpg  | popis                      = Ugarte v roku 2025  | celé meno                  = Manuel Ugarte Ribeiro  | dátum narodenia            = {{dnv|2001|4|11}}  | miesto narodenia           = [[Montevideo]]  | štát                       = [[Uruguaj]]  | výška                      = 182 cm  | pozícia                    = defenzívny záložník  | súča...“</comment>
      <origin>8244871</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12838" sha1="0xe3d10uxei9iixh7q1jknflod89723" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Manuel Ugarte
 | foto                       = M.UGARTE.jpg
 | popis                      = Ugarte v roku 2025
 | celé meno                  = Manuel Ugarte Ribeiro
 | dátum narodenia            = {{dnv|2001|4|11}}
 | miesto narodenia           = [[Montevideo]]
 | štát                       = [[Uruguaj]]
 | výška                      = 182 cm
 | pozícia                    = defenzívny záložník
 | súčasný klub               = [[Manchester United]]
 | klubové číslo              = 25
 | mládežnícke roky           = -2016
 | mládežnícke kluby          = [[Centro Atlético Fénix|Fénix]]
 | roky                       = 2016-2020&lt;br&gt;2021&lt;br&gt;2021-2023&lt;br&gt;2023-2024&lt;br&gt;2024-
 | kluby                      = [[Centro Atlético Fénix|Fénix]]&lt;br&gt;[[F.C. Famalicão|Famalicão]]&lt;br&gt;[[Sporting CP]]&lt;br&gt;[[Paris Saint-Germain]]&lt;br&gt;[[Manchester United]]
 | zápasy(góly)               = {{0}}53{{0}}{{0}}(2)&lt;br&gt;{{0}}20{{0}}{{0}}(1)&lt;br&gt;{{0}}56{{0}}{{0}}(0)&lt;br&gt;{{0}}25{{0}}{{0}}(0)&lt;br&gt;{{0}}51{{0}}{{0}}(1)
 | národné mužstvo            = {{URU}} [[Uruguajské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Uruguaj U20]]&lt;br&gt;{{URU}} [[Uruguajské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Uruguaj U23]]&lt;br&gt;{{URU|f|1}}
 | reprezentačné roky         = 2018&lt;br&gt;2020&lt;br&gt;2021-
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(0)&lt;br&gt;{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1)&lt;br&gt;{{0}}39{{0}}{{0}}(1)
 | pkupdate                   = 9. 7. 2026
}}

'''Manuel Ugarte Ribeiro''' (* [[11. apríl]] [[2001]], [[Montevideo]], [[Uruguaj]]) je uruguajský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii defenzívneho záložníka v anglickom klube [[Manchester United FC|Manchester United]].

== Klubová kariéra ==

=== Fénix ===
Ugarte sa narodil v Montevideu. S futbalom začal v miestnom klube City Park. Neskôr sa pridal k mládežníckemu tímu [[Club Atlético Fénix]]. V roku 2016 sa dostal do prvého tímu a dňa [[4. december|4. decembra]] debutoval v lige pri výhre 4:1 nad [[Danubio Fútbol Club|Danubio]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mobile livescore - Flashscore.mobi football scores | url = https://www.flashscore.mobi/?&amp; | vydavateľ = www.flashscore.mobi | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Vo veku 15 rokov a 233 dní sa stal najmladším hráčom v 21. storočí, ktorý debutoval v [[Liga AUF Uruguaya|uruguajskej lige]].

Prvý gól v klube strelil [[10. marec|10. marca]] [[2019]] pri výhre 2:0 nad [[Racing Club de Montevideo]]. V sezóne 2019 odohral za klub 35 zápasov.

=== Famalicão ===
V decembri [[2020]] podpísal päťročnú zmluvu s portugalským klubom [[F.C. Famalicão|Famalicão]] za poplatok 3 milióny eur.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manuel Ugarte assina por cinco épocas | url = https://www.fcfamalicao.pt/manuel-ugarte-assina-por-cinco-epocas/ | dátum vydania = 2020-12-29 | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = pt-pt | meno = fcfamalicao | priezvisko = fcfamalicao}}&lt;/ref&gt; V klube debutoval [[17. január|17. januára]] [[2021]] pri výhre 2:1 nad [[CD Santa Clara|Santa Clara]]. Prvý gól v klube strelil [[21. február|21. februára]] pri výhre 1:0 nad [[Rio Ave F.C.|Rio Ave]]. Do konca sezóny odohral za klub 20 zápasov.

=== Sporting CP ===
V auguste [[2021]] prestúpil Ugarte do [[Sporting Lisabon|Sportingu Lisabon]] za poplatok 6,5 milióna eur. V klube podpísal päťročný kontrakt.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sporting: Ugarte já assinou e é anunciado segunda-feira | url = https://maisfutebol.iol.pt/transferencias/liga/sporting-ugarte-ja-assinou-e-e-anunciado-segunda-feira | vydavateľ = Maisfutebol | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V klube debutoval [[14. august|14. augusta]] pri výhre 2:1 nad [[S.C. Braga|SC Braga]]. Prvý gól v klube strelil [[26. október|26. októbra]] pri výhre 2:1 nad bývalým klubom [[F.C. Famalicão|Famalicão]] v [[Taça da Liga]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=▶ Vídeo: Ugarte estreia-se a marcar com a camisola do Sporting... mas não festeja|url=https://www.ojogo.pt/futebol/1a-liga/sporting/noticias/sporting-famalicao-ugarte-abriu-assim-o-marcador-veja-o-golo-14260249.html|periodikum=O Jogo|dátum=2021-10-26|dátum prístupu=2026-07-09|jazyk=pt-PT|meno=Global Media|priezvisko=Group}}&lt;/ref&gt; Dňa [[24. november|24. novembra]] debutoval v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Ligy majstrov UEFA 2021/22]] pri výhre 3:1 nad [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]]. Dňa [[29. január|29. januára]] [[2022]] nastúpil na finále [[Taça da Liga]]. Sporting zvíťazil v zápase 2:1 nad [[SL Benfica]]. V sezóne 2021/22 odohral dokopy 38 zápasov vo všetkých súťažiach.

=== Paris Saint-Germain ===
V júni [[2023]] prestúpil Ugarte do francúzskeho klubu [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] kde podpísal päťročnú zmluvu. Cena prestupu bola údajne 60 miliónov eur.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 🚨 PSG : Manuel Ugarte est Parisien ! (officiel) | url = https://www.onzemondial.com/transferts/psg-manuel-ugarte-est-parisien-officiel-836626 | vydavateľ = Onze Mondial | dátum vydania = 2023-07-07 | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = fr | meno = Antoine | priezvisko = Chirat}}&lt;/ref&gt; V klube debutoval [[12. august|12. augusta]] pri remíze 0:0 s [[FC Lorient|Lorientom]]. Dňa [[3. september|3. septembra]] dvakrát asistoval pri výhre 4:1 nad [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]]. Dňa [[19. september|19. septembra]] debutoval v klube pri výhre 2:0 nad  [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|Ligy majstrov UEFA 2023/24]]. Dňa [[25. máj|25. mája]] [[2024]] bol nevyužitým náhradníkom vo finále [[Coupe de France]] kde jeho tím vyhral 2:1 nad [[Olympique Lyon]]. V sezóne odohral 37 zápasov a získal titul v [[Ligue 1]].

=== Manchester United ===
Ugarte dňa [[30. august|30. augusta]] [[2024]] prestúpil do anglického klubu [[Manchester United FC|Manchester United]] za poplatok 50 miliónov eur + bonusy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Manuel Ugarte joins Manchester United and promises to ‘fight for trophies’|url=https://www.theguardian.com/football/article/2024/aug/30/manuel-ugarte-join-manchester-united-and-promises-to-fight-for-trophies|periodikum=The Guardian|dátum=2024-08-30|dátum prístupu=2026-07-09|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jamie|priezvisko=Jackson}}&lt;/ref&gt; V klube debutoval [[14. september|14. septembra]] pri výhre 3:0 nad [[Southampton FC|Southamptonom]]. Dňa [[22. február|22. februára]] [[2025]] strelil prvý gól v klube pri remíze 2:2 s [[Everton FC|Evertonom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 10-man Arsenal loses to West Ham to hit Premier League title bid and leave Arteta 'very, very angry' | url = https://sports.yahoo.com/article/man-united-rallies-draw-2-144112950.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2025-02-22 | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en-US | meno = STEVE DOUGLAS·4 min | priezvisko = read}}&lt;/ref&gt; Dňa [[17. apríl|17. apríla]] skóroval v odvete štvrťfinále [[Európska liga UEFA 2024/2025|Európskej ligy UEFA 2024/25]] pri výhre 5:4 po predĺžení nad [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]]. V sezóne 2024/25 odohral dokopy 45 zápasov a strelil dva góly a pridal šesť asistencií.

== Reprezentačná kariéra ==
Ugarte debutoval v seniorskej reprezentácii dňa [[6. september|6. septembra]] [[2021]] pri výhre 4:2 nad [[Bolívijské národné futbalové mužstvo|Bolíviou]] v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Južná Amerika|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]].

Ugarte sa dostal do konečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Na turnaji neodohral ani jeden zápas. Uruguaj skončil na turnaji v skupine.

Ugarte bol zaradený do nominácie na [[Copa América 2024]]. Na turnaji odohral šesť zápasov. Uruguaj skončil na konečnom treťom mieste.

Prvýkrát Ugarte skóroval v reprezentácii dňa [[16. november|16. novembra]] [[2024]] pri výhre 3:2 nad Kolumbiou v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Južná Amerika|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026.]]

Ugarte sa dostal do konečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mundial 2026: Uruguay dio a conocer la lista de 26 convocados por Marcelo Bielsa | url = https://www.montevideo.com.uy/Deportes/Mundial-2026-Uruguay-dio-a-conocer-la-lista-de-26-convocados-por-Marcelo-Bielsa-uc963756 | vydavateľ = futbol.com.uy - Montevideo Portal | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = es}}&lt;/ref&gt; Na turnaji odohral tri zápasy. Uruguaj skončil na turnaji v skupine. Z turnaja si odniesol zranenie predného krížneho väzu, ktoré ho stopne na niekoľko mesiacov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manuel Ugarte: Man Utd confirm midfielder suffered knee ligament damage | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/c5yzx3de02jo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2026-06-28 | dátum prístupu = 2026-07-09 | jazyk = en-GB | meno = Simon | priezvisko = Stone}}&lt;/ref&gt;

== Štatistiky kariéry ==

=== Klubové ===
''K 9. júlu 2026''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach
! rowspan=&quot;2&quot; |Klub
! rowspan=&quot;2&quot; |Sezóna
! colspan=&quot;3&quot; |Liga
! colspan=&quot;2&quot; |Národný pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Ligový pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Európske súťaže
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
|-
!Divízia
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |[[Club Atlético Fénix|Fénix]]
|2016
| rowspan=&quot;5&quot; |[[Liga AUF Uruguaya]]
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|1
|0
|-
|2017
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|0
|0
|-
|2018
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|1
|0
|-
|2019
|35
|1
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|35
|1
|-
|2020
|16
|1
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|4'''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;'''
|0
|20
|1
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!53
!2
! colspan=&quot;2&quot; |—
! colspan=&quot;2&quot; |—
!4
!0
!57
!2
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[F.C. Famalicão|Famalicão]]
|2020/21
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Liga Portugal]]
|20
|1
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
| colspan=&quot;2&quot; |—
|20
|1
|-
|2021/22
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
|1
|0
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!20
!1
!0
!0
!1
!0
! colspan=&quot;2&quot; |—
!21
!1
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Sporting CP]]
|2021/22
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Liga Portugal]]
|25
|0
|5
|0
|4
|1
|4'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|0
|38
|1
|-
|2022/23
|31
|0
|1
|0
|5
|0
|10'''&lt;sup&gt;1 2&lt;/sup&gt;'''
|0
|47
|0
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!56
!0
!6
!0
!9
!1
!14
!0
!85
!1
|-
|[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]
|2023/24
|[[Ligue 1]]
|25
|0
|4
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
|8'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|0
|37
|0
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Manchester United FC|Manchester United]] 
|2024/25
| rowspan=&quot;2&quot; |[[FA Premier League|Premier League]]
|29
|1
|3
|0
|3
|0
|10'''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;'''
|1
|45
|2
|-
|2025/26
|22
|0
|1
|0
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |—
|24
|0
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!51
!1
!4
!0
!4
!0
!10
!1
!69
!2
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Celkovo
!205
!4
!14
!0
!14
!1
!36
!1
!269
!6
|}

; Poznámky
: '''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;''' [[Liga majstrov UEFA]]
: '''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;''' [[Európska liga UEFA]]
: '''&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;''' [[Copa Sudamericana]]

=== Medzinárodné ===
''K 9. júlu 2026''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Zápasy a góly za národný tím
!Národný tím
!Rok
!Zápasy
!Góly
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |{{URY|f}}
|2021
|1
|0
|-
|2022
|5
|0
|-
|2023
|7
|0
|-
|2024
|15
|1
|-
|2025
|6
|0
|-
|2026
|5
|0
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!39
!1
|}

== Úspechy hráča ==
'''Sporting CP'''

* [[Taça da Liga]]: 2021/22

'''Paris Saint-Germain'''

* [[Ligue 1]]: 2023/24
* [[Coupe de France]]: 2023/24
* [[Trophée des champions]]: 2023

'''Uruguaj'''

* [[Copa América]] tretie miesto: 2024

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==

* https://www.transfermarkt.com/manuel-ugarte/profil/spieler/476701

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Manuel Ugarte (footballer)|1361605505}}

{{DEFAULTSORT|Ugarte|Manuel}}
[[Kategória:Uruguajskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Club Atlético Fénix]]
[[Kategória:Hráči FC Famalicão]]
[[Kategória:Hráči Sporting Clube de Portugal]]
[[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]]
[[Kategória:Hráči Manchester United FC]]
[[Kategória:Hráči Liga Portugal]]
[[Kategória:Hráči Ligue 1]]
[[Kategória:Hráči FA Premier League]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]]
[[Kategória:Futbaloví stredopoliari]]
[[Kategória:Osobnosti z Montevidea]]</text>
      <sha1>0xe3d10uxei9iixh7q1jknflod89723</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Hráči Club Atlético Fénix</title>
    <ns>14</ns>
    <id>752527</id>
    <revision>
      <id>8244873</id>
      <timestamp>2026-07-09T11:30:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alexis Nemec</username>
        <id>211349</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Uruguaji podľa klubu]]“</comment>
      <origin>8244873</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="64" sha1="k1wpip4drpray82af1lh1k74w7fw2tl" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
[[Kategória:Futbalisti v Uruguaji podľa klubu]]</text>
      <sha1>k1wpip4drpray82af1lh1k74w7fw2tl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Hráči FC Famalicão</title>
    <ns>14</ns>
    <id>752528</id>
    <revision>
      <id>8244874</id>
      <timestamp>2026-07-09T11:31:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Alexis Nemec</username>
        <id>211349</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Portugalsku podľa klubu]]“</comment>
      <origin>8244874</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="67" sha1="2eqrkb5mv6np4bylqbzclvsz3kxvhli" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
[[Kategória:Futbalisti v Portugalsku podľa klubu]]</text>
      <sha1>2eqrkb5mv6np4bylqbzclvsz3kxvhli</sha1>
    </revision>
  </page>
</mediawiki>