Wikicitáty skwikiquote https://sk.wikiquote.org/wiki/Wikicit%C3%A1ty:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.39.0-wmf.23 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Užívateľ Diskusia s užívateľom Wikicitáty Diskusia k Wikicitátom Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Deň Diskusia ku dňu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Udělátko Diskuse k udělátku Definice udělátka Diskuse k definici udělátka 0 10501 93456 91959 2022-08-09T07:07:53Z Danny B. 165 - prázdné sekcie wikitext text/x-wiki {{Upraviť|Vytvoriť vnútorné linky}} {{Biografia | meno_obrázku = Ron Paul, official Congressional photo portrait, 2007.jpg | popis_obrázku = americký lekár a politik | dátum_narodenia = [[Deň:20. august|20. august]] 1935 | miesto_narodenia = Pittsburg, Pensylvánia, [[Spojené štáty|USA]] | dátum_úmrtia = | miesto_úmrtia = }} '''Ronald Ernest „Ron“ Paul''' (* [[Deň:20. august|20. august]] 1935) je americký lekár a republikánsky politik, reprezentant (kongresman) Texasu v rokoch 1979 – 1985 a 1997 – 2013, kandidát na prezidenta USA v rokoch 1988, 2008 a 2012. Zastáva postoje klasického liberalizmu (v americkom prostredí označovaný ako libertarianizmus) a konzervativizmu v otázkach morálky. == Potvrdené výroky == {{potvrdené}} === O zahraničnej politike USA === * Naznačujem, že by sme sa mali zaujímať o to, prečo na nás útočia. Ak si myslíme, že si môžeme vo svete robiť čo chceme, máme problém. Neútočia na nás preto, že sme bohatí a slobodní, útočia na nás kvôli politike, ktorú u nich robíme ... Čo by sme asi robili my, keby Čína okupovala Mexický záliv? :: Odpoveď na otázku moderátora, či naznačuje, že Američania sú sami zodpovední za útok na WTC 11. septembra 2001.<ref name="ps">DINGA, Ján. ''Ron Paul Revolution'' [online]. Pravé spektrum, 2007-08-14, [cit. 2013-10-02]. [http://www.prave-spektrum.sk/article.php?564 Dostupné online.]</ref> * Neexistujú žiadne národné bezpečnostné záujmy, ktoré by si vyžadovali tak hlúpu eskaláciu násilia na Blízkom východe... Ako by sme tolerovali Rusko v Mexiku, kde by sa domáhalo humanitárneho riešenia násilia na americko-mexických hraniciach? Považovali by sme to za právoplatný dôvod k znepokojeniu. Angažovať sa v Sýrii, kde má ruské námorníctvo základňu, považujem za ekvivalent k prítomnosti Rusov v Mexiku.<ref>''Sýria: Propaganda a snaha ovládnuť ropu! Kongresman Ron Paul (USA) kritizuje vládu'' [online]. Aktuality.sk, 2013-09-03, [cit. 2013-10-02]. [http://www.aktuality.sk/clanok/235531/syria-propaganda-a-snaha-ovladnut-ropu-kongresman-ron-paul-usa-kritizuje-vladu/ Dostupné online.]</ref> :: Kritika snahy USA zasahovať do ozbrojeného konfliktu v Sýrii, počas rozpravy v Kongrese. * Som presvedčený, že by sme mali preferovať neintervenčnú zahraničnú politiku, čo bola naša tradičná politika... je to konzervatívne, republikánske, proamerické a mimochodom, aj v súlade s ústavou.<ref name=ps/> === O fiškálnej politike === * Keď hovorím o znížení daní, nehovorím o hraní sa s daňovým zákonom. Myslím tým zrušiť daň z príjmu a IRS a nahradiť ich ničím.<ref name=ps/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|w|commons}} {{DEFAULTSORT:Paul, Ron}} [[Kategória:20. storočie]] [[Kategória:21. storočie]] [[Kategória:Američania]] [[Kategória:Politici Spojených štátov]] [[Kategória:Lekári]] [[Kategória:Abeceda]] p9zfumx12cp39oslyhds27f0ks0ylqy 0 10681 93453 92939 2022-08-09T07:07:53Z Danny B. 165 - prázdné sekcie wikitext text/x-wiki {{Biografia | meno_obrázku = Ján Figeľ 2011.jpg | popis_obrázku = podpredseda Národnej rady SR, <br /> predseda KDH | dátum_narodenia = [[Deň:20. január|20. január]] 1960 | miesto_narodenia = Vranov nad Topľou, ČSR | dátum_úmrtia = | miesto_úmrtia = }} Dr. h. c. Ing. '''Ján Figeľ''', PhD. (* [[Deň:20. január|20. január]] 1960, Vranov nad Topľou) je slovenský kresťanskodemokratický politik, súčasný podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky (od roku 2012) a predseda Kresťanskodemokratického hnutia (od roku 2009). == Potvrdené výroky == {{potvrdené}} * Ja aj Kresťanská demokracia odmieta dogmu trhu, že neviditeľná ruka [[trh]]u má všetko v rukách a zariadi, že bude dobre, ale aj dogmu [[štát]]u, ktorý sa má starať o všetko a všetko mať v rukách. Odpoveď je zlatá stredná cesta, ktorou je sociálne trhové hospodárstvo; to znamená súťaživé, konkurenčné prostredie, ktoré však slúži [[spoločnosť|spoločnosti]], má rozmer solidarity s tými slabšími. ::v televíznej diskusii ''V politike'' (TA3, 30. november 2014)<ref>Prejav prezidenta v NR SR/ Stop schránkovým firmám?/ NR SR pred rokom 2016/ Parlamentná (ne)kultúra [online]. Bratislava : TA3, 2014-11-30 [cit. 2014-12-08]. [http://www.ta3.com/clanok/1051741/prejav-prezidenta-v-nr-sr-stop-schrankovym-firmam-nr-sr-pred-rokom-2016-parlamentna-ne-kultura.html Dostupné online].</ref> == Referencie == {{referencie}} <references /> == Iné projekty == {{projekt|w|commons=Category:Ján Figeľ}} == Externé odkazy == * [http://www.demagog.sk/politici/17/jan-figel Dôležité výroky Jána Figeľa a overenie ich pravdivosti na portáli ''Demagóg.sk''] {{DEFAULTSORT:Figeľ, Ján}} [[Kategória:20. storočie]] [[Kategória:21. storočie]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Abeceda]] 30di3nnf273ey1tvykrejfa93uavt08 0 10683 93454 90653 2022-08-09T07:07:53Z Danny B. 165 - prázdné sekcie wikitext text/x-wiki {{Biografia | názov = Ivan Kamenec | meno_obrázku = No person.jpg | popis_obrázku = historik | dátum_narodenia = [[Deň:27. august|27. august]] 1938 | miesto_narodenia = Nitra, ČSR | dátum_úmrtia = | miesto_úmrtia = }} PhDr. '''Ivan Kamenec''', CSc. (* [[Deň:27. august|27. august]] 1938, Nitra) je slovenský historik, vedúci vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa zameriava na politické a kultúrne dejiny Slovenska 20. storočia, najmä obdobia Slovenského štátu (1939 – 1945) a problematike holokaustu na Slovensku. == Potvrdené výroky == {{potvrdené}} * [[Politika]] je svojím spôsobom [[droga]]. Ľudia do nej málokedy idú z [[entuziazmus|entuziazmu]] a [[idealizmus|idealizmu]], väčšinou je to pre [[kariéra|kariéru]]. S tým sa nedá nič robiť, to je zakódované v ľudskej povahe. ::v rozhovore pre ''Projekt N'' (12. december 2014)<ref>TÓDOVÁ, Monika. Historik Ivan Kamenec: Politikom chýba noblesa a dobré spôsoby online. In ''Projekt N'', 2014-12-12 [cit. 2014-12-13]. [http://projektn.sk/7722/historik-ivan-kamenec-politikom-chyba-noblesa-dobre-sposoby/ Dostupné online].</ref> == Referencie == {{referencie}} <references /> == Iné projekty == {{projekt|w}} {{DEFAULTSORT:Kamenec, Ivan}} [[Kategória:20. storočie]] [[Kategória:21. storočie]] [[Kategória:Historici]] [[Kategória:Abeceda]] o2gxk3x2l81n5yumkvfq355s5s80y5y 0 10704 93455 91018 2022-08-09T07:07:53Z Danny B. 165 - prázdné sekcie wikitext text/x-wiki {{Biografia | meno_obrázku = | šírka_obrázku = 200px | popis_obrázku = slovenský historik, vedecký pracovník SAV, univerzitný pedagóg | dátum_narodenia = [[Deň:1. november|1. november]] 1954 | miesto_narodenia = Michalovce, ČSR }} Prof. PaedDr. '''Štefan Šutaj''', DrSc. (* [[Deň:1. november|1. november]] 1954, Michalovce) je slovenský historik, vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied a univerzitný profesor. Vo svojom výskume sa zameriava na postavenie národnostných menšín na Slovensku v 20. storočí s dôrazom na problematiku maďarskej menšiny po roku 1945 a občianske (nekomunistické) politické strany na Slovensku po roku 1945. == Potvrdené výroky == {{potvrdené}} * Bolo by žiaduce, keby sa politici zaoberali prítomnosťou a budúcnosťou, a hodnotenie minulosti by ponechali historikom. [...] Nemci a Francúzi zdôraznili, že mienia žiť vedľa seba v mieri, a v prvom rade sa chcú zaoberať spoločnou budúcnosťou. Tento model je príkladom aj pre nás. [...] ...domnievam [sa], že príde aj čas oficiálneho slovensko-maďarského zmierenia, a to v dohľadnej dobe, ak politici neotrávia atmosféru stranícko-politickým, alebo iným sebeckým snažením. :: v interview pre denník ''Népszabadság'' (citované podľa denníka ''SME'', 19. september 2007)<ref>TASR. Historik Šutaj: Politici by sa nemali miešať do histórie [online]. In SME, 2007-09-19 [cit. 2015-01-08]. [http://www.sme.sk/c/3493547/historik-sutaj-politici-by-sa-nemali-miesat-do-historie.html Dostupné online].</ref> * V prvom rade by to mal byť štát všetkých občanov. U nás za základný nedostatok považujem to, že od roku ‘89 ešte nevznikla ani jedna vláda, ktorá by prišla s ucelenou koncepciou národnostnej [[politika|politiky]]. Nikto sa o takéto niečo ani nepokúsil. Pritom [[štát]], ktorý jasne nedeklaruje, že všetci jeho občania sú si naozaj [[rovnosť|rovní]], chybuje. Naši vrcholní [[politik|politici]] vo svojich vyjadreniach a prejavoch pomerne často oslovujú iba Slovákov a Slovenky. V televízii počujeme, Slovákom zdražel plyn, ešte že nezdražel Rómom, Maďarom, Rusínom... A tí ostatní sú vtedy kde? Veď aj oni sú občanmi tejto krajiny! Z úst našich politikov to však nie je nikdy jednoznačne povedané. A nie je to jasne zakotvené ani v našich [[zákon]]och. Máme koncepcie k všeličomu možnému, no koncepciu k postaveniu 14,5% občanov inej národnosti doteraz nemáme. S každou novou vládou príde nové zameranie a národnostná politika sa realizuje nárazovito, bezmyšlienkovite, bez dlhodobých strategických cieľov. :: odpoveď na otázku ''„Aký by teda mal byť systém, v ktorom žijú občania s rôznorodým pôvodom či kultúrnym zázemím?“'' v interview pre portál ''MultiKulti.sk''<ref>Štát, ktorý jasne nedeklaruje, že všetci jeho občania sú si naozaj rovní, chybuje : Rozhovor s historikom Štefanom Šutajom [online]. Bratislava : Nadácia Milana Šimečku, c2010 [cit. 2015-01-08]. [http://www.multikulti.sk/ine/stat__ktory_jasne_nedeklaruje__ze_vsetci_jeho_obcania_su_si_naozaj_rovni__chybuje.html Dostupné online].</ref> * Zdá sa, že je to v povahe [[človek]]a, že sa snaží pre svoj [[národ]] vybojovať prioritu, dokazovať, v čom boli významní, dôležití, v čom ovplyvnili [[história|historický vývoj]]. Nadväzujeme na [[hodnota|hodnoty]] tých, čo tu boli pred nami a človek by si mal vážiť a pripomínať a poznať dejiny vlastné aj iných. Nemá však prakticky význam, kto tu bol len pred tristo rokmi a kto pred tisíc rokmi. Neznamená to, že má menšie [[právo]] alebo menší [[nárok]] na dom, na územie alebo na záhradu, lebo niekto iný tu bol skôr. [...] Môžeme skúmať, pokojne sa rozprávať a s empatiou vypočuť, kto tu bol, kto kedy prišiel, dokonca aj kto mal aké koníky, ale nie je to dôvod pre nacionalistické spory. Politickí vodcovia so sklonmi k autoritárstvu vyhľadávajú priestor, keď sa dá zjednotiť, spojiť proti niekomu, vytvárať pocit [[ohrozenie|ohrozenia]], pretože vtedy vyniknú [[vodca|vodcovia]], ktorí sa môžu postaviť do čela takejto „ohrozenej skupiny“. :: v interview pre denník ''SME'', 6. august 2011<ref name=sme>PLANČÍKOVÁ, Vladislava. Ako fungovali v praxi Benešove dekréty [online]. In ''SME'', 2011-08-06 [cit. 2015-01-08]. [http://www.sme.sk/c/6006112/ako-fungovali-v-praxi-benesove-dekrety.html Dostupné online].</ref> * Zrušiť Benešove dekréty en bloc nie je možné, je to ďalší mýtus. Znamenalo by to právne vákuum do 28. októbra 1945. Na akom základe by potom fungovala Československá republika, alebo by sme odmietli ich existenciu? [...] Celoštátne dekréty prezidenta [[Edvard Beneš|Beneša]] boli na [[Slovensko|Slovensku]] platné, len ak boli prijaté s jej [Slovenskej národnej rady] súhlasom. [...] Zrušenie Benešovych dekrétov by znamenalo, že nariadenia SNR by zostali v platnosti a pre slovenské územie by sa prakticky nič nemenilo. No a potom sú to aj mýty, že na základe dekrétov došlo k reslovakizácii, vysídleniu Nemcov a výmene obyvateľstva. Tieto sa realizovali na základe iných zákonov prípadne medzinárodných dohôd. :: v interview pre denník ''SME'', 6. august 2011<ref name=sme/> * Kolektívna [[vina]] na etnickom alebo inom základe je v [[civilizácia|civilizovanej]] spoločnosti neprijateľná, bez ohľadu na vojnové udalosti, vojnový alebo povojnový stav. Niektoré dekréty a nariadenia vychádzali z princípu, že sa na etnickom základe obyvateľstvo označilo za vinné a potom sa postihnutí mohli vyviniť – dokazovať svoju [[nevinnosť|nevinu]]. :: v interview pre denník ''SME'', 6. august 2011<ref name=sme/> * Národný [[štát]] je nerealizovateľná fikcia, moderný [[Európa|európsky]] štát musí byť štátom občanov a nie [[národ]]ov. :: v interview pre denník ''SME'', 6. august 2011<ref name=sme/> === ''Maďarská menšina na Slovensku v 20. storočí'' (2012) === * [[Dejiny]] si žijú svoj vlastný [[život]]. O udalostiach a faktoch vzniká vo [[vedomie|vedomí]] [[ľudia|ľudí]] osobitný a samostatný obraz, ktorý sa mení v závislosti od [[doba|dobových]] okolností. Aj keď sa samotné [[udalosť|udalosti]] a [[fakt]]y nezmenili, lebo sa už zmeniť nemôžu, mení sa [[pohľad]] na ne a ich interpretácia. :: s. 38<ref name=sutaj38>ŠUTAJ, Štefan. ''Maďarská menšina na Slovensku v 20. storočí''. Bratislava : Kalligram, 2012. 398 s. ISBN [http://www.worldcat.org/oclc/841166212 8081016384], s. 38.</ref> * [[Ľudia|Ľudí]] rozdeľuje spôsob, akým minulosť vnímajú, ako ju sprístupňujú nastupujúcej [[generácia|generácii]], ale aj to, aký cieľ sledujú. [[História]] sa dáva do služieb [[súčasnosť|súčasnosti]], aby podporovala ciele [[idea|ideové]], [[národ]]né, [[štát]]ne, [[skupina|skupinové]], ba aj [[indivíduum|individuálne]]. To je priestor nielen pre rozdielnu interpretáciu [[dejiny|dejín]], ale aj pre vytváranie mýtov a ich vedomé falšovanie. To je priestor, aby sa citový vzťah k [[minulosť|minulosti]], či k národu vyhlasoval za [[veda|vedu]] a [[právo]] na pamäť dejín sa označil za jej falzifikáciu. To je priestor na vytváranie legiend a mýtov, ktoré rozdeľujú spoločnosť a minulosť prispôsobujú súčasným potrebám. Takto vytvorené stereotypy bránia vo vzťahu k vlastnej histórii akceptovať [[realita|realitu]], ktorá nie je v súlade s jej „oficiálnym“ výkladom. :: s. 38<ref name=sutaj38/> == Referencie == {{referencie}} <references /> == Iné projekty == {{projekt|w}} {{DEFAULTSORT:Šutaj, Štefan}} [[Kategória:20. storočie]] [[Kategória:21. storočie]] [[Kategória:Historici]] [[Kategória:Pedagógovia]] [[Kategória:Abeceda]] ancsscqr8cii3y8d199bvpp2xgxmmhl 0 11024 93457 91966 2022-08-09T07:07:54Z Danny B. 165 - prázdné sekcie wikitext text/x-wiki {{Upraviť}} {{Biografia | názov = Martin Daňo | meno_obrázku = Martin_Daňo.jpg | popis_obrázku = slovenský novinár | dátum_narodenia = [[Deň:4. november|4.november]] | miesto_narodenia = Humenné, ČSSR | dátum_úmrtia = | miesto_úmrtia = }} '''Martin Daňo''' (* 1976) je slovenský novinár a podnikateľ. == Potvrdené výroky == {{potvrdené}} * Keď si [[oligarchovia]] a ich skorumpované média a mimovládky myslia, že môžu donekonečna šíriť [[Lož|lži]], špiniť a urážať ľudí, tak by sa mali mať na pozore, pretože beztrestnosť skončí a príde aj na nich čas. Ten deň, ktorý raz príde tu bude skôr ako si sami myslia. Limity ľudí a ich [[trpezlivosť]] už dosiahla svoje hranice.'' (TV Markíza)'' <ref> http://www.tvnoviny.sk/prezidentske-volby-2019/1957799_nestihli-ste-prvu-prezidentsku-debatu-tu-si-ju-mozete-pozriet</ref> * Ja som vyrastal za socializmu ešte... Nestavali sa byty, nestavali sa cesty? Lebo tu každý implementoval do hláv ľudí, že bez únie nevieme prežiť. Ja hovorím, prežili sme X rokov dokedy únia nebola a prežili by sme, keby sme do nej nevstúpili. Treba si pozrieť za socializmu, či ľudia dokázali vtedy žiť... (v rádiu Frontinus) <ref>https://www.youtube.com/watch?v=rRfIzT9xbVc http://www.tvnoviny.sk/prezidentske-volby-2019/1957799_nestihli-ste-prvu-prezidentsku-debatu-tu-si-ju-mozete-pozriet</ref> * Názor na EU je taký, že vtedy budeme plnohodnotní členovia, keď budeme mať rovnaký sociálny systém pre každý členský štát EU, teda rovnaká minimálna mzda, minimálny dôchodok a rovnaký sociálny systém pre deti, dôchodcov... dovtedy nie sme rovnakým partnerom, EU je postavená na základe obmedzovania diskriminácie a považujem za diskrimináciu ak slovenský zamestnanec dostane za tú istú prácu v Nemecku 3000€ a na Slovensku 1000€... to je absolútne neporovnateľné. (v RTVS) <ref>https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/603343516805356/?__xts__%5B0%5D=68.ARDcwEu3LEKVoTe7fOKptfFhmmk1YgWYTVEXMZNAO_Nc3b2RB8djEd4w3EaH3y1wl3twmsrhZ2EdwC5xrIuwiVQtuqPhRyL1aV97Gut-i7Iad-u-qCdh8FzhPSQApz7tHiAm6NHfr00yTVAB4Akm-N8l_46t4-aWalAZoCrxCRfLhKRzWP4g6crJCw1547ob13LwfPMcUp-Tub8SRHXtJY54qGdIxMPcg6EuwhcX-pEjTLej2nyUbGox9XwUUWDkp8vxysHQnH0vTuXsv_x4Y3UvWyaAKRgtrthg-0dBKZgNk9EwTXjDCIhDCjWnpNsh6ArJnYQ&__tn__=H-R-R</ref> * Nič. Lebo celá tá revolúcia... po 30 rokoch, to vidím ako hrubý podvod na občanov. Eufória v 90. rokoch vyprchala. Posledných 10 rokov je tu už iba bieda, beznádej, ľudia skáču pod vlak a ťažko sa im žije... (odpoveď na otázku naplnenia ideálov Nežnej revolúcie v RTVS) <ref>https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/329995914307368/?__xts__%5B0%5D=68.ARB5vw6nz6qnGRTBQ7jrwASt6u1ZwnqZ25Gp5_lMhaQ_lrZulSjhkJlmAwwG1TPhgyaVJ7YqHGTXAiwIMHngybfwVXPfg8EoN9Fhj55mnKwgmYyPkDIcU7e6CLZ-j1OV1Z0vhVTyKmCv-XXaCh4MeTxx3-AJZ1wLFIWRFSzxTLD-6Ajj9NXQ5oAwtjGk32B3enEiKyK6q8pKAbjiwZSAn0arHH8fXxKITVRa5A-GFGmT_GRXDzq_55ir6dwarT6h4snUo4MtgCrTtJQgXqzPTM56PX2hmqrK7tN6tRhvBmIbhQNiTkzwJNV-S5zp6PyTLD9brLKiP1HA8SmMUgTjfLhGYQ3T_AyQxbJm&__tn__=H-R</ref> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|w}} {{DEFAULTSORT:Daňo, Martin}} [[Kategória:Novinári]] lrgbm9d9a83za9npwgozps3kydq3f17