Svet

<mediawiki xmlns="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.10/" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:schemaLocation="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.10/ http://www.mediawiki.org/xml/export-0.10.xsd" version="0.10" xml:lang="sk">
  <siteinfo>
    <sitename>Wikicitáty</sitename>
    <dbname>skwikiquote</dbname>
    <base>https://sk.wikiquote.org/wiki/Wikicit%C3%A1ty:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka</base>
    <generator>MediaWiki 1.39.0-wmf.26</generator>
    <case>first-letter</case>
    <namespaces>
      <namespace key="-2" case="first-letter">Médiá</namespace>
      <namespace key="-1" case="first-letter">Špeciálne</namespace>
      <namespace key="0" case="first-letter" />
      <namespace key="1" case="first-letter">Diskusia</namespace>
      <namespace key="2" case="first-letter">Užívateľ</namespace>
      <namespace key="3" case="first-letter">Diskusia s užívateľom</namespace>
      <namespace key="4" case="first-letter">Wikicitáty</namespace>
      <namespace key="5" case="first-letter">Diskusia k Wikicitátom</namespace>
      <namespace key="6" case="first-letter">Súbor</namespace>
      <namespace key="7" case="first-letter">Diskusia k súboru</namespace>
      <namespace key="8" case="first-letter">MediaWiki</namespace>
      <namespace key="9" case="first-letter">Diskusia k MediaWiki</namespace>
      <namespace key="10" case="first-letter">Šablóna</namespace>
      <namespace key="11" case="first-letter">Diskusia k šablóne</namespace>
      <namespace key="12" case="first-letter">Pomoc</namespace>
      <namespace key="13" case="first-letter">Diskusia k pomoci</namespace>
      <namespace key="14" case="first-letter">Kategória</namespace>
      <namespace key="15" case="first-letter">Diskusia ku kategórii</namespace>
      <namespace key="100" case="first-letter">Deň</namespace>
      <namespace key="101" case="first-letter">Diskusia ku dňu</namespace>
      <namespace key="710" case="first-letter">TimedText</namespace>
      <namespace key="711" case="first-letter">TimedText talk</namespace>
      <namespace key="828" case="first-letter">Modul</namespace>
      <namespace key="829" case="first-letter">Diskusia k modulu</namespace>
      <namespace key="2300" case="first-letter">Udělátko</namespace>
      <namespace key="2301" case="first-letter">Diskuse k udělátku</namespace>
      <namespace key="2302" case="case-sensitive">Definice udělátka</namespace>
      <namespace key="2303" case="case-sensitive">Diskuse k definici udělátka</namespace>
    </namespaces>
  </siteinfo>
  <page>
    <title>Svet</title>
    <ns>0</ns>
    <id>1891</id>
    <revision>
      <id>93568</id>
      <parentid>91330</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T13:07:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>165</id>
      </contributor>
      <comment>- prázdné sekcie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28241" xml:space="preserve">[[Súbor:Nuremberg chronicles - f 13b.png|náhľad]]
{{Podobne|[[zem]], [[vesmír]], [[kozmos]], [[zemeguľa]]}}

----

* Aby sa [[láska]] [[zrodenie|zrodila]], stačí len malá [[nádej]]. Nádej potom môže po [[dva|dvoch]] alebo [[tri|troch]] [[deň|dňoch]] [[pominutie|pominúť]], no láska je už na [[svet]]e. ([[Stendhal]])
* Aj keď [[cestovanie|precestujeme]] [[svet]], aby sme [[nájdenie|našli]] [[krása|krásu]], musíme ju [[nosenie|nosiť]] v sebe, ináč ju nenájdeme. ([[Ralph Waldo Emerson]])
* Ak chcete nájsť na tejto [[zem]]i pravé [[náboženstvo]], [[hľadanie|hľadajte]] také, ktoré nevychádza dobre so [[svet]]om. Náboženstvo, ktoré vychádza dobre so svetom a svet ho prijíma, je svetské. To, ktoré so svetom dobre nevychádza, pochádza z iného sveta, čo znamená, že je božské. ([[Fulton J. Sheen]])
* Ak niečo urobí [[muž]] z [[láska|lásky]] k [[svet]]u, postará sa, aby to už [[dva|druhý]] raz neurobil. ([[Aischylos]])
* Ak niekto bedáka, že ho [[Zrada|zradil]] [[svet]], robí tak preto, lebo to on zradil svet. Ak niekto [[Plač|narieka]], že [[láska]] mu nepriniesla [[šťastie]], robí tak preto, lebo v láske [[Klamanie|klamal]] sám seba. Láska nie je len [[Dar|podarúnok]], ktorý sa prijíma. ([[Antoine de Saint-Exupéry]])
* Ak [[Pomoc|pomôžeš]] jednému [[človek]]u, pomôžeš tým celému [[svet]]u. ([[Talmud]])
* Ak sa na [[svet]]e [[objav]]í ozajstný [[génius]], spoznáte to podľa toho, že sa proti nemu [[spojenie|spoja]] všetky [[hlúposť|hlúpe]] [[hlava|hlavy]]. ([[Jonathan Swift]])
* Ak sa [[svet]] [[Pohľad|pozrie]] do minulého [[Storočie|storočia]], bude [[Plač|plakať]]. Nie preto, že tam bolo veľa [[Utrpenie|utrpenia]], ale preto, že dobrí [[ľudia]] [[Mlčanie|mlčali]]. ([[Martin Luther King, Jr.|Martin Luther King]])
* Ak sa v nejakej časti [[svet]]a vyskytne nejaká [[choroba]], nesmieme [[povedať]]: &quot;Čo je ma do toho?&quot;. Musí sa nás to týkať rovnako, ako by bola v našom [[stred]]e. ([[Mustafa Kemal Atatürk]])
* Ak sa [[zmena|zmením]], zmení sa [[svet]]. ([[Novalis]])
* Ak sme [[zaľúbenie|zamilovaní]], obsiahli sme v sebe celý [[svet]]. ([[Pierre-Jean de Béranger]])
* Ak vieme nájsť [[radosť]] a Božiu [[vôľa|vôľu]] aj v [[bieda]]ch tohto [[svet]]a, sú rovnako milé ako [[raj]]. ([[František Saleský]])
* Aký [[bezútešnosť|bezútešný]] by bol [[svet]] bez [[odchýlka|odchýliek]] od [[pravidlo|pravidiel]]. ([[Carl Gustav Jung]])
* Aký strašný by bol [[svet]], keby sa ustavične [[rodenie|nerodili]] [[dieťa|deti]] prinášajúce so sebou [[nevinnosť]] a [[možnosť]] rozličnej [[dokonalosť|dokonalosti]]. ([[John Ruskin]])
* Ani jeden zo [[zvuk]]ov [[Príroda|prírody]] neruší večné [[Ticho|mlčanie]], ktoré zahaľuje [[svet]]. Ak budete [[Počúvať|načúvať]] týmto zvukom, skôr alebo neskôr začujete ticho. ([[Anthony de Mello]])
* Ani [[Pán]] [[Boh]] [[svet]] naraz [[tvoriť|nestvoril]]. ([[Nezistené príslovia]])
* Bez entuziazmu sa vo [[svet]]e nič veľkého nevykonalo. ([[Immanuel Kant]])
* Bez [[Peniaze|peňazí]] na [[svet]]e [[človek]] nič nezvedie. ([[Slovenské príslovia]])
* Boli dvaja, a zrazu je tu tretí [[človek]], nový [[duch]], celistvý, zavŕšený, ako ho ľudské [[Ruka|ruky]] nedokážu vytvoriť; nová [[myseľ]] aj nová [[láska]], až je to strašné... A niet nič vznešenejšie na [[svet]]e! ([[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]])
* Buďte [[zmena|zmenou]], ktorú chcete [[vidieť]] vo [[svet]]e. ([[Móhandás Karamčand Gándhí]])
* [[bývanie|Bývam]] vo veľmi malom [[dom]]čeku, ale moje [[okno|okná]] [[pozerať|hľadia]] do veľmi veľkého [[svet]]a. ([[Konfucius]])
* Cena človeka spočíva nie tak vo fyzickej a [[rozum]]ovej [[sila|sile]] a zručnosti, ako v mravnom správaní sa, v spravodlivosti a [[šľachetnosť|šľachetnosti]]; a ... keby kto aj celý [[svet]] na ruby obrátiť vedel, nemôže byť [[muž]]om veľkým, ak zostáva [[nula|nulou]] čo do [[mravnosť|mravnosti]]. ([[František Palacký]])
* [[Cynik|Cynická]] [[ľud]]ová [[múdrosť]] [[tvrdenie|tvrdí]], že [[láska]] je [[slepota|slepá]]. V [[skutočnosť|skutočnosti]] sú slepí tí, ktorí [[milovanie|nemilujú]], a teda [[nevedomosť|nevedia]], aký [[krása|pekný]] a láskyhodný je [[svet]]. ([[Aldous Huxley]])
* Čím [[Hluk|hlučnejší]] je dnešný [[svet]], tým [[Ticho|mlčanlivejší]] sa zdá [[Boh]]. ([[Gertrud von Le Fort]])
* [[Čítanie]] sú otvorené [[dvere]] do [[kúzlo|kúzelného]] [[svet]]a. ([[François Mauriac]])
* [[Človek]], ktorý svoje dávnejšie [[Zlo|zlé]] [[čin]]y zastrel [[Dobro|dobrými]], [[Žiara|žiari]] v tomto [[Smutný|smutnom]] [[svet]]e ako [[mesiac]] v [[Zamračené|zamračenej]] [[noc]]i. ([[Budhistické príslovia]])
* [[Človek]] je [[svet]] v malom. ([[Demokritos]])
* [[Človek]] [[výmysel|vymyslel]] [[reč]] preto, aby sa mu zmestil do [[hlava|hlavy]] celý [[svet]]. ([[Jiří Voskovec]])
* Čo [[Robiť|robí]] [[človek]]a človekom? [[Povedať|Povedal]] kedysi môj [[priateľ]]. Je to jeho [[pôvod]]? [[Spôsob]] ako [[Prísť|príde]] na [[svet]]? Myslím si, že nie. Záleží na tom, ako sa [[rozhodnutie|rozhodne]], nie ako niečo [[začínanie|začne]], ale ako to [[dokončenie|dokončí]]. ([[Hellboy]])
* [[Dobro|Dobrý]] [[priateľ]] [[Niesť|prinesie]] [[Pec|piecku]], keď [[svet]] [[Sypať|zasype]]. ([[Španielské príslovia]]) [[sneh]]. ([[Čínske príslovia]])
* [[dobro|Dobrých]] [[boh]] zo [[svet]]a berie a [[zlo|zlí]] tu zostávajú. ([[Nezistené príslovia]])
* Duchovne [[vyspelosť|vyspelí]] [[ľud]]ia sú vďaka svojej [[disciplína|sebadisciplíne]], [[dokonalosť|dokonalosti]] a [[láska|láske]] neobyčajne [[výkon]]ní, a preto sú povolaní [[služba|slúžiť]] [[svet]]u, čo prijímajú, lebo sú [[osoba]]mi milujúcimi. [[Nutnosť|Nutne]] potom získavajú obrovskú [[moc]], i keď sú v očiach sveta často úplne [[obyčajnosť|obyčajní]], pretože svoju moc [[používanie|používajú]] nenápadne alebo dokonca skryto. Viacmenej ju používajú - a značne - ba priam údesne pri tom [[utrpenie|trpia]]. Používať moc totiž znamená [[rozhodnutie|rozhodovať]] a [[prijímanie]] rozhodnutí je pri plnom [[vedomie|vedomí]] [[zodpovednosť|zodpovednosti]] často neporovnateľne [[ťažkosť|ťažšie]], než vtedy, ak je [[obmedzenosť|obmedzené]] alebo otupelé, ako tomu pri väčšine rozhodnutí býva. ([[M. Scott Peck]])
* [[Dvetisíc]] [[rok]]ov [[pulz]]ovalo [[svetlo]] a [[teplo]] od [[Dieťa]]ťa v [[jasle|jasliach]] po celom [[svet]]e. Z jeho [[oko|očí]] [[žiara|žiari]] svetlo - svetlo, ktoré [[tma]] nepohltila. To malé [[srdce]], ktoré tlčie v [[hrudník|hrudi]] tohto Dieťaťa je žeravé [[ohnisko]] samej [[láska|Lásky]]. ([[Sigrid Undset]])
* [[Filozof]]i doteraz [[svet]] [[vysvetľovanie|vysvetľovali]], ide však o to: [[zmena|zmeniť]] ho. ([[Karl Henrich Marx]])
* Hlavné [[problém]]y [[svet]]a sú výsledkom rozdielu toho, akým spôsobom myslí [[človek]]. ([[Goergy Bateson]])
* [[Hĺbka|Hlbokej]] a [[Nerozvážnosť|nerozvážnej]] [[úcta|úcte]] k [[staroba|starým]] [[zákon]]om, starým [[zvyk]]om a starému [[náboženstvo|náboženstvu]], vďačíme za všetko [[zlo]] na [[svet]]e. ([[Georg Christoph Lichtenberg]])
* Hoci [[svet]] stále napreduje, [[mladosť|mladí]] [[ľudia]] musia vždy [[Začínanie|začínať]] od [[začiatok|začiatku]]. ([[Johann Wolfgang von Goethe]])
* [[Hovorenie|Hovorí]] sa, že v posledný [[deň]] bude všeobecný [[súd]] a že dobrý [[Boh]] sa bude [[hnev]]ať. Ale od [[Šľachetnosť|šľachetného]] Boha nemôže vzísť [[nič]] iné než [[dobro]]. Tak sa [[Bojazlivosť|neboj]], [[koniec]] bude [[Plnosť|plný]] [[Radosť|radosti]]. Nech sú už na [[svet]]e akékoľvek [[Viera|viery]], pravá viera je len tá jediná, že Boh je[[láska]]. A z lásky nemôže pochádzať nič iné než dobro. (Perzské príslovia)
* [[chcenie|Chcel]] by som [[vedieť]], ako [[Boh]] [[stvorenie|stvoril]] [[svet]]. ([[Albert Einstein]])
* [[Chodenie|Choďte]] do celého [[svet]]a a hlásajte [[evanjelium]] všetkému [[stvorenie|stvoreniu]]. ([[Ježiš Kristus]])
* [[Choroba]] je dobrá vec. Je to [[príležitosť]] [[zamyslenie|zamyslieť sa]], [[uvažovanie|pouvažovať]] o [[tajomstvo|tajomstve]] [[smrť|smrti]] a [[uvedomenie|uvedomiť]] si, že [[svet]] pôjde aj bez nás. ([[Anton Srholec]])
* I keď [[svet]] [[Ísť|ide]] stále [[Vpred|dopredu]], [[Mladosť|mladí]] [[ľudia]] [[Musieť|musia]] vždy [[začínať]] od [[Začiatok|začiatku]]. ([[Johann Wolfgang Goethe]])
* Iba ten, kto [[milovanie|miluje]], má [[sila|silu]] a [[schopnosť]] vykonať všetky [[dobro|dobré]] [[dielo|diela]], ktoré [[svet]] [[potreba|potrebuje]]. ([[Mary Wardová]])
* Je lepšie [[robota|robiť]] tú najmenšiu [[vec]] na [[svet]]e, než potĺkať sa pol [[hodina|hodiny]]. ([[Johann Wolfgang von Goethe]])
* Je [[nemožnosť|nemožné]] správne [[svet]]u [[vláda|vládnuť]] bez [[Boh]]a a [[Biblia|Biblie]]. ([[George Washington]])
* Je [[prirodzenosť|prirodzené]], keď [[syn]] občas [[nenávisť|nenávidí]] [[otec|otca]] a [[matka|matku]] a niekedy i ostatných [[ľudia|ľudí]] na [[svet]]e. ([[William Saroyan]])
* Jeden jediný [[človek]] premenil najväčšiu ríšu [[svet]]a. Je hrozné, že práve tomuto reformátorovi ľudí chýbala základná cnosť - ľudskosť. ([[Voltaire]])
* Jeden [[pohľad]] na [[svet]] stačí na zistenie, že [[horor]] nie je nič iné ako [[realita]]. ([[Alfred Hitchcock]])
* [[Ježiš]] [[rozdávanie|nerozdával]] [[fara|fary]] a [[titul]]y, ale [[poslanie|poslal]] [[apoštol]]ov do [[svet]]a. Naše [[svedectvo]] a [[príklad]] [[kresťan]]a znamená viac ako naše [[kázeň|kázne]]. ([[Anton Srholec]])
* Každé [[dielo]] prezrádza svojho [[autor]]a. Vari ho neprezrádza aj viditeľný [[svet]] a naša [[schopnosť]] [[vidieť]] ho? ([[Epiktetos]])
* Keby som [[vedieť|vedel]], že [[zajtra]] sa [[svet]] [[rozpad]]ne na [[kus]]y, aj tak by som [[sadenie|zasadil]] [[jabloň]]. ([[Martin Luther]])
* Keď [[rozmýšľanie|rozmýšľam]] o tom, čo sa [[dej]]e vo [[svet]]e a v [[Cirkev|Cirkvi]], ktorá je jeho [[svedomie|svedomím]], a keď [[uvažovanie|uvažujem]] o sebe ako o malej [[časť|súčasti]] sveta a Cirkvi, mám [[dojem]], že vchádzame do [[stred]]u [[búrka|búrky]].([[Carlo Carretto]])
* Keď si [[Prichádzať|prišiel]] na [[svet]], [[Plač|plakal]] si a všetci sa [[Radosť|radovali]]. [[Život|Ži]] tak, aby všetci plakali, až ho budeš [[Opustenie|opúšťať]]. ([[Konfucius]])
* Keď [[sliepka]] znesie [[Vajco|vajce]], robí veľký [[krik]]. Keď znesie vajce [[kačica]], ani nepípne. A [[výsledok]]? Na celom [[svet]]e sa jedia len slepačie vajcia. ([[Americké príslovia]])
* Keďže [[súčasť]]ou [[milovanie|milovanej]] [[žena|ženy]] sa stalo [[všetko]], čo je na [[svet]]e [[krása|krásne]], odrazu ste [[odhodlanie|odhodlaní]] [[robiť|urobiť]] všetko krásne, čo sa dá na svete robiť. ([[Stendhal]])
* Komukoľvek môžeš [[pomoc|pomôcť]], pomôž mu rád, i celému [[svet]]u! Už dávno sa [[hovoriť|hovorí]], že [[služba|slúžiť]] a pomáhať sú [[vlastnosť|vlastnosti]] [[vznešenosť|vznešených]] [[povaha|pováh]]. ([[Jan Amos Komenský]])
* [[Kríž]] vo [[svet]]e plnom [[odraz]]ov je schopný naplniť svojím [[svetlo]]m celý svet. ([[Pau del Rosso]])
* Kto chce [[pohyb|hýbať]] [[svet]]om, musí pohnúť najskôr sám sebou. ([[Sokrates]])
* Kto [[Láska|miluje]] nejakého [[človek]]a opravdivou láskou, miluje všetkých, miluje [[svet]], miluje [[život]].([[Erich Fromm]])
* Kto sa teší z [[krv]]iprelievania, nie je spôsobilý, aby mu zverili [[vláda|vládu]] nad [[svet]]om. ([[Lao-c']])
* [[Láska]] je [[jeden|jediná]] nepremožiteľná [[sila]] na [[svet]]e. ([[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]])
* [[Láska]] je jedinečná príležitosť [[dozretie|dozrieť]], nadobudnúť vlastnú [[tvár]], stať sa [[svet]]om láske milovanej [[osoba|osoby]]. ([[Rainer Maria Rilke]])
* [[Láska]] je [[liek]]om proti [[násilie|násiliu]] a [[kľúč]]om k [[tajomstvo|tajomstvám]] [[svet]]a. ([[Vladislav Vančura]])
* [[Láska]] je oveľa väčšie a oveľa [[odvaha|odvážnejšie]] [[dobrodružstvo]] ako [[plavba]] okolo [[svet]]a. ([[Gilbert Keith Chesterton]])
* [[Láska]] je pre [[človek]]a zatiaľ tým, čím bol [[rozum]] pre '''svet''' [[živočích]]ov: existuje vo svojich zárodkoch alebo [[dispozícia]]ch, nie však ešte v [[skutočnosť|skutočnosti]]. ([[Vladimir Sergejevič Soloviov]])
* [[Láska]] je pre [[žena|ženu]] jediná dostupná [[múdrosť]] tohto [[svet]]a. ([[Berthold Auerbach]])
* [[Láska]] je tá najmocnejšia [[sila]] na [[svet|zemi]], a predsa je to to najjednoduchšie, čo si možno predstaviť. ([[Móhandás Karamčand Gándhí]])
* [[Láska]] je [[umenie]]; [[nič]] na [[svet]]e nie je [[dôležitosť|dôležitejšie]], ako sa [[učenie|naučiť]] tomuto učeniu. ([[Erich Fromm]])
* [[Láska]] udržuje [[svet]] v [[pohyb]]e. ([[Alphonse Daudet]])
* Len tí, ktorí celkom patria [[Boh]]u, sú [[sila|silní]] a súci na všetky tie dobré [[skutok|skutky]], ktoré treba vykonať vo [[svet]]e. ([[Mary Wardová]])
* Ľahšie [[krok|kráča]] ten, kto nosí v [[srdce|srdci]] celý [[svet]]. ([[Ante Dukić]])
* [[Ľudia]], ktorí to vo [[svet]]e niekam dotiahnu, sú tí, ktorí vstanú a podľa okolností [[hľadanie|hľadajú]] také, ktoré [[potreba|potrebujú]] a keď ich nemôžu nájsť, tak si ich vytvoria. ([[George Bernard Shaw]])
* Máme len [[jeden|jedno]] [[srdce]] na [[rozdávanie]]; čo dáme [[láska|láske]] k [[žena|žene]], vezmeme lásku k [[svet]]u. ([[Théodore de Banville]])
* Máte veľkú [[šanca|šancu]] [[dosiahnutie|dosiahnuť]] [[sloboda|slobodu]] a [[plnosť]] [[život]]a, a to nemožno [[sebectvo|sebeckým]] [[hľadanie|hľadaním]] vlastných [[výhoda|výhod]], ale len [[otvorenie|otvorením]] sa [[Láska|láske]]. [[Povolanie]] k láske je vaším [[základ]]ným povolaním. [[Ježiš Kristus|Ježiš]] vás [[volanie|volá]] k tejto [[cesta|ceste]]. [[odpoveď|Odpovedzte]] mu áno. Lež v [[cieľ|cieli]] Kristovej lásky, [[prekročenie|prekročíte]] [[poníženosť|ponižujúce]] [[hranica|hranice]] [[sebectvo|sebectva]], stanete sa budovateľmi [[Európa|Európy]] a nového [[Svet]]a. ([[Ján Pavol II.]])
* [[milovanie|Milujem]] [[spánok]]. Je to najlepšie z oboch [[svet]]ov. Ste živý a pritom o ničom neviete. ([[Rita Rudner]])
* Mladá [[generácia]] má [[pocit]], že s ňou [[príchod|prichádza]] lepší [[svet]]. Stará garda má pocit, že s ňou ten lepší svet [[odchod|odchádza]]. ([[Karel Čapek]])
* [[Mladosť|Mladému]] sa [[svet]] [[úsmev|usmieva]]. ([[Slovenské príslovia]])
* My [[Nemecko|Nemci]] sa [[báť sa|nebojíme]] nikoho na [[svet]]e okrem [[Boh]]a. ([[Otto von Bismarck]])
* [[Myslieť|Myslím]] si, že mnohí [[ľudia]] [[považovať|považujú]] [[Boh]]a za potrebného na vysvetlenie [[existencia|existencie]] [[svet]]a, a najmä existencie [[život]]a. [[Mýliť sa|Mýlia]] sa, ale náš [[vzdelanie|vzdelávací]] systém je taký, že mnohí ľudia o tom [[vedieť|nevedia]]. ([[Richard Dawkins]])
* Na druhý [[svet]] si nič so sebou nevezmeš. ([[Nezistené príslovia]])
* Na [[Múdrosť|múdrych]] [[Ľudia|ľuďoch]] stojí [[svet]] a na [[Blázon|bláznoch]] [[tma]]. ([[Slovenské príslovia]])
* Na [[svet]]e existuje toľko [[chudoba|hladujúcich]] ľudí, že [[Boh]] k nim môže prichádzať len vo forme [[chlieb|chleba]]. ([[Móhandás Karamčand Gándhí]])
* Na [[svet]]e je len jeden [[spôsob]], ako urobiť nejakú [[osoba|osobu]] alebo [[vec]] [[krása|peknou]]: [[milovanie|milovať]] ju. ([[Robert Musil]])
* Na [[svet]]e je len jedno [[nešťastie]]: to, že nikdy [[milovanie|nemilujeme]] [[dostatok|dostatočne]]. ([[Georges Bernanos]])
* Na [[svet]]e nie je nič [[krása|krajšie]] ako [[čestnosť|čestný]] [[človek]]. ([[Romain Rolland]])
* Na [[svet]]e sú [[tri]] [[druh]]y [[priateľ]]ov? Tí, ktorí vás [[Mať rád|majú radi]], tí, ktorým ste [[Ľahostajnosť|ľahostajní]] a tí, ktorí vás [[Nenávisť|nenávidia]]. ([[Chamfort]])
* Na tomto [[svet]]e nie je také [[dôležitosť|dôležité]] to, kde sa práve nachádzame, ako skôr to, ktorým [[smer]]om sa [[ísť|uberáme]]. ([[Oliver Wendell Holmes]])
* [[Nádej]] je [[iskra]], ktorá je schopná [[Oheň|zapáliť]] [[svet]] trvania, a tým i trvanie sveta. ([[Peter Strauss]])
* Najhorší [[Možnosť|možný]] [[svet]]. Neporovnateľne lepší, než najlepší [[Nemožnosť|nemožný]]. ([[Paavo Haavikko]])
* Najlepšia a najlacnejšia [[zbraň]] na [[svet]]e je [[úprimnosť]]. ([[Nezistené príslovia]])
* Najmocnejšou [[voda|vodnou]] [[energia|energiou]] na [[svet]]e sú [[žena|ženské]] [[slza|slzy]]. ([[Karel Čapek]])
* Najnepochopiteľnejšia [[vec]] na [[svet]]e je [[daň]] z [[príjem|príjmu]]. ([[Albert Einstein]])
* Narodením človeka sa [[svet]] stáva [[krása|krásnejší]], [[smrť|úmrtím]] človeka sa stáva chudobnejší. ([[Max Kašparů]])
* Naším [[povolanie|povolaním]] je [[zapálenie|zapáliť]] v tomto [[chlad]]nom [[svet]]e [[oheň]] Božej [[láska|lásky]]. ([[Peter Lippert]])
* Nech si [[svet]] [[krik|kričí]] koľko chce, nech [[kritika|kritizuje]] a [[šomranie|šomre]] na [[dobro]]. Vy si to bez znepokojenia [[vypočúvanie|vypočujte]] a v dobrom verne a [[statočnosť|statočne]] [[vytrvalosť|vytrvajte]].([[František Saleský]])
* Nemôžeme sa celkom [[prispôsobenie|prispôsobiť]] [[svet]]u a [[život|žiť]] jeho životom a pritom sa [[vzdialenosť|nevzdialiť]] od [[Boh]]a a tým [[strata|stratiť]] [[všetko]]. ([[František Saleský]])
* [[Nenávisť]] sa [[Hasiť|neuháša]] v tomto [[svet]]e nenávisťou, ale [[Milovanie|milujúcou]] [[dobro]]tivosťou. [[Zlo]] [[Musieť|musí]] byť [[Premôcť|premožené]] dobrom. ([[Budha]])
* [[Obvinenie|Neobviňuj]] [[svet]]. [[Hľadanie|Nájdi]] [[riešenie]]. ([[Sri Chinmoy]])
* Nepátraj, čo bude potom, nehľaď na [[svet]] s nechuťou, kto sa [[zmierenie|zmieril]] so [[život]]om, zmieri sa aj so [[smrť]]ou. ([[Milan Lasica]])
* Neprestávajte pevne [[viera|veriť]], že vaše [[presvedčenie]] a vaša [[práca]] [[príspevok|prispievajú]] k [[dielo|dielu]] Najvyššieho; čím [[vrúcnosť|vrúcnejšie]] budete v sebe [[pestovanie|pestovať]] túto [[myšlienka|myšlienku]], tým viac sa bude [[skutočnosť]] ba celý [[svet]] [[riadenie|riadiť]] podľa toho. ([[Rainer Maria Rilke]])
* Nie je na [[svet]]e nič [[Slabosť|slabšieho]] než muž. ([[Homér]])
* Nie sme na [[svet]]e na to, aby sme sa [[modlitba|modlili]] a [[rozjímanie|rozjímali]]. To nie je náš [[cieľ]]. Naším cieľom je [[milovanie|milovať]] [[Boh]]a a blížneho. Aby sme to však dokázali opravdivo a [[srdečnosť|srdečne]], k tomu sa [[potreba|potrebujeme]] [[posilnenie|posilniť]] modlitbou a rozjímaním. ([[Pau del Rosso]])
* Niet väčšej [[moc]]i nad iným [[človek]]om ako [[prinútenie|prinútiť]] ho, aby sa podrobil [[trápenie|trápeniu]] bez toho, aby sa mohol [[bránenie|brániť]]. ([[Bertrand Russell]])
* Nikto nie je [[zbytočnosť|zbytočný]] na [[svet]]e, kto [[uľahčenie|uľahčuje]] [[bremeno]] niekomu inému. ([[Charles Dickens]])
* Nikto z nás nie je na [[svet]]e iba pre seba, je tu i pre všetkých ostatných. ([[Gregor Veľký]])
* Niektorí [[uzavretie|uzatvárajú]] [[spolok|dvojspolok]] proti [[svet]]u a svoje zdvojené [[sebectvo]] pokladajú za [[láska|lásku]]. ([[Erich Fromm]])
* O našom [[storočie|storočí]] sa [[hovoriť|hovorí]] ako o storočí [[strach]]u. &quot;[[Úzkosť]] je [[choroba]] [[západ]]ného [[svet]]a.&quot; ([[Viktor Frankl]]))
* Ozajstná [[láska]] je [[umenie]] nájsť vo [[svet]]e niekoho, s kým si rozumieš lepšie než sám so sebou. ([[Henri-Frédéric Amiel]])
* Ozajstné [[bohatstvo]] [[človek]]a spočíva v tom, čo [[dobro|dobré]] robí vo [[svet]]e. ([[Mohamed]])
* Pokiaľ ti [[svet]] nič [[Hovoriť|nehovorí]], [[Pravdepodobnosť|pravdepodobne]] mu ani ty nemáš čo [[povedať]]. ([[Pavel Kosorin]])
* [[pokora|Pokorný]], i keď sa mu dostane [[zahanbenie|zahanbenia]], uchová si [[pokoj]], lebo sa [[spoliehanie|spolieha]] na [[Boh]]a a nie na [[svet]]. ([[Tomáš Kempenský]])
* [[Pravda]] nespôsobí toľko [[dobro|dobra]] na [[svet]]e, ako narobí [[škoda|škodu]] jej [[zdanie]] [[zlo|zla]]. ([[François de La Rochefoucauld]])
* Pre žiadnu [[vec]] neopovrhuje [[svet]] [[rehoľník]]mi tak, ako keď sa medzi sebou rozdeľujú na rôzne skupiny. ([[Ignác z Loyoly]])
* [[Presvedčenie]], ktoré má [[mládež]] o sebe: že by [[všetko]] ne [[svet]]e [[Zariadzovanie|zariadila]] a [[vybavovanie|vybavila]] lepšie, než to neprebudené [[ľudia|ľudstvo]] [[robiť|robilo]] pred ňou, nebýva azda len [[márnomyseľnosť|márnomyseľným]] sebaprecenením, ale je aj – a hádam ešte väčšmi – [[krása|krásne]] a [[Povzbudenie|povzbudzujúce]].([[Josef Čapek]])
* Rozhor sa [[oheň|ohňom]] [[nadšenie|nadšenia]] a [[ľudia]] z celého [[svet]]a sa prídu [[pozerať]] na teba ako [[horenie|horíš]]. ([[John Wesley]])
* S [[námaha|námahou]], [[ľutovanie|ľútosťou]], [[bolesť]]ou a [[pokora|pokorou]] musíš v sebe hromadiť a [[ochrana|chrániť]] [[svetlo]]. To je [[Zmysel (význam)|zmysel]] celej tvojej [[činnosť|činnosti]]. Tento [[svet]] iné ani nečaká. Ak nie si svetlom, nedávaš [[nič]]. ([[Anton Srholec]])
* Skutočným [[bohatstvo]]m [[človek]]a je [[dobro]], ktoré vykonal na tomto [[svet]]e. ([[Mohamed]])
* Sme ''[[divadlo]]m tomuto [[svet]]u'' - [[Hrať|hrajme]] tak, nech sa [[publikum]] [[Nuda|nenudí]]. ([[Pavel Kosorin]])
* Som dosť veľký [[umelec]] na to, aby som [[kresba|kreslil]] [[sloboda|slobodne]] podľa svojej [[predstavivosť|predstavivosti]]. Predstavivosť je [[dôležitosť|dôležitejšia]] ako [[vzdelanie]]… Vzdelanie je [[Obmedzenosť|obmedzené]], Predstavivosť obklopuje [[svet]]. ([[Albert Einstein]])
* Som povolaný k tomu, aby som zmenil tvár [[svet]]a. ([[Napoleon Bonaparte]])
* Som proti [[náboženstvo|náboženstvu]], lebo nás [[učiť|učí]] [[uspokojenie|uspokojiť sa]] s tým, že [[rozumieť|nerozumieme]] [[svet]]u. ([[Richard Dawkins]])
* Spálené knihy [[svetlo|osvietili]] [[svet]]. ([[Ralph Waldo Emerson]])
* [[Zmena|Staňte]] sa [[česť|čestným]] [[človek]]om a získate [[istota|istotu]], že na [[svet]]e je menej o [[jeden|jedného]] [[darebák]]a. ([[Thomas Carlyle]])
* Ste [[Povolanie|povolaní]], aby ste napriek svojej [[Chudoba|chudobe]] obohatili [[svet]]. ([[Ján Pavol II.]])
* Stretnúť mladý pár takých, ktorí sa skutočne [[Mať rád|majú radi]], je zriedkavé. No stretnúť pár [[Milovať|milujúcich]] sa v pokročilom [[Čas|veku]], to je to [[Krása|najkrajšie]] na [[svet]]e. ([[William Makepeace Thackeray]])
* [[Svet]] bez [[láska|lásky]] je ako svet bez [[slnko|slnka]]. ([[Johannes Leppich]])
* [[Svet]] bez [[láska|lásky]] je svet bez [[cena|ceny]]. ([[Bertrand Russell]])
* [[Svet]] [[hľadanie|hľadá]] [[ľud]]í, ktorí dokážu niečo urobiť; nie ľudí, ktorí vedia [[vysvetlenie|vysvetliť]], prečo niečo neurobili. ([[Helen Rowland]])
* [[Svet]] je malý; [[jeden|raz]] sa aj tak všetci [[stretnutie|stretneme]] v [[posteľ|posteli]]. ([[Brigite Bardot]])
* [[Svet]] je nádherná [[kniha]], ale nemá [[cena|cenu]] pre toho, kto nevie [[čítanie|čítať]]. ([[Carlo Goldoni]])
* [[Svet]] je plný [[ochota|ochotných]] [[ľudia|ľudí]] - [[jeden|jedni]] sú ochotní [[práca|pracovať]], [[dva|druhí]] sú ochotní nechať ich pracovať. ([[Robert Frost]])
* [[Svet]] je [[šach]]ová [[hra]], ktorá sa každým [[ťah]]om [[Zmena|mení]]. ([[Čínske príslovia]])
* [[Svet]] nie je [[Zlo|horší]], ale [[Informácia|spravodajská služba]] sa zlepšila. ([[Ernst Otto Fischer]])
* [[Svet]] patrí [[nadšenie|nadšencom]], ktorí si dokážu udržať [[chlad]]nú [[hlava|hlavu]]. ([[Julian Tuwim]])
* [[Svet]] [[potreba|potrebuje]] Božích [[šialenec|šialencov]] ... akým bol [[Ježiš Kristus|Kristus]], alebo sv. Vojtech, Stanislav, alebo [[Maximilián Kolbe|Maximilián Mária Kolbe]] ... ktorí mali [[odvaha|odvahu]] [[milovanie|milovať]] a neodradila ich žiadna [[obeta]]. ([[Ján Pavol II.]])
* [[Svet]] viac [[vedieť|vie]] o tebe, ako ty o sebe. ([[Slovenské príslovia]])
* Svojím [[sebectvo]]m sme [[zničenie|zničili]] toľké [[stvorenie|stvorenia]]. A svojou [[pýcha|pýchou]] sme spôsobili okolo seba žiaľ. Je prirodzené, že [[Boh]]u, ktorý je [[pamäť]]ou [[svet]]a a [[písanie|píše]] do [[kniha|knihy]], ustarostený naším [[útek]]om k [[nič]]ote, príde na [[myseľ]] zatarasiť nám [[cesta|cestu]]. A je isté, že na to, aby nám zatarasil cestu, nestačia [[slovo|slová]]. Tak veľa ich povedal, ale my sme nepočúvali! Účinný [[spôsob]], ako nás [[zastavenie|zastaviť]], je [[bolesť]] a on vie, ako ňou narábať. ([[Carlo Carretto]])
* [[Syn]]u, [[učenie|uč]] sa od [[mravec|mravca]] [[mravnosť|mravne]] na tomto [[svet]]e [[život|žiť]]. ([[Boleslav Jablonský]])
* To, čoho sa mocne [[držanie|držíš]] vo [[svet]]e svojich [[myšlienka|myšlienok]], ťa urobí buď [[ulica|pouličným]] [[žobrák]]om alebo veľkým [[kráľ]]om. ([[Sri Chinmoy]])
* [[Umenie]] je [[tvorenie]], tvorenie pochádzajúce z ľudských [[ruka|rúk]], z ľudského [[srdce|srdca]] a ducha, tvorenie novej [[vec]]i, ktorá sa priraďuje k ostatnému [[súčet|súčtu]] [[život]]a a [[svet]]a. ([[Josef Čapek]])
* Urob priateľskú [[služba|službu]] a [[nadávka|nadávky]] ti budú [[odmena|odmenou]] - to je [[beh]] [[svet]]a. ([[Rabíndranáth Thákur]])
* V [[láska|láske]] [[získanie|získavame]] najväčšiu [[blaženosť]], aká kedy bola na [[svet]]e. ([[Platón]])
* V [[Mladosť|mladosti]] každý [[Viera|verí]], že [[svet]] začal tým, že je tu všetko práve kvôli nemu. ([[Johann Wolfgang Goethe]])
* V plnohodnotnom [[vzťah]]u začne [[človek]] [[Pozeranie|pozerať]] na [[svet]] [[Oko|očami]] toho druhého. ([[Javier Moro]])
* Vďaka [[náhoda|náhode]] môže niekto [[vládnutie|vládnuť]] [[svet]]u po akúsi [[doba|dobu]], ale cez [[láska|lásku]] ho môže [[ovládnutie|ovládnuť]] navždy. ([[Lao-c']])
* Veľká [[pýcha]] tohto [[svet]]a je [[dielo]]m [[Matka|matiek]]. ([[Maxim Gorkij]])
* Vnútorný [[život]] dnešného [[svet]]a je [[Choroba|chorý]]. Keby som bol [[lekár]] a niekto by ma požiadal o radu, odpovedal by som: Vytváraj [[ticho]] a veď [[Človek|ľudí]] k tomu, aby mlčali! ([[Søren Kierkegaard]])
* Všetci [[žitie|žijeme]] v prapodivnom [[svet]]e. Ja ho prenášam na [[plátno]] cez [[farba|farby]] a [[ťah]]y [[štetec|štetca]]. ([[Henri de Toulouse-Lautrec]])
* [[Všetko]] [[krása|krásne]] sa na [[svet]]e [[zrodenie|zrodilo]] z [[láska|lásky]] k [[žena|žene]]. ([[Maxim Gorkij]])
* Vydarené [[manželstvo]] je [[div]] [[svet]]a. ([[Jan Werich]])
* Za [[rehoľník]]a nech sa pokladá ten, kto sa dokonale odpútal od [[svet]]a a opustil sám seba. ([[Ignác z Loyoly]])
* [[Zabudnúť|Zabudni]] sám na seba, potom si ťa [[svet]] [[Pamätať|zapamätá]]. ([[Jack London]])
* Zatiaľ čo [[svet]] [[spánok|spí]], [[India]] sa prebúdza k [[život]]u a [[Sloboda|slobode]]. ([[Jawaharlal Nehru]])
* [[Zmysel (význam)|Zmyslom]] [[krása|krásy]] [[žena|ženy]] je [[jav]]iť sa [[svet]]u krajšia než je. ([[Jakub Deml]])
* Známkou [[odvaha|odvahy]] v dnešnom konformnom [[svet]]e je [[schopnosť]] stáť si za svojím [[presvedčenie|presvedčením]] - nie [[tvrdohlavosť|tvrdohlavo]] či [[vzdor]]ovito (toto je znakom [[obrana|obranného]] [[postavenie|postavenia]], nie odvahy), ani v [[gesto|geste]] [[odplata|odplaty]], ale jednoducho preto, že práve toto je vaša [[viera]]. ([[Rollo May]])
* [[Život]] [[človek]]a má [[Zmysel (význam)|zmysel]], ak po ňom zostane vo [[svet]]e o trochu viac [[láska|lásky]] a [[dobro|dobra]]. ([[Alfréd Delp]])

== Iné projekty ==
{{projekt|w|commons=world map}}

[[Kategória:Témy|Svet]]
[[Kategória:Vesmír|Svet]]
[[Kategória:Príroda|Svet]]</text>
      <sha1>mj6366jhdr8dpo9xufke2habzdj6im4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fidel Castro</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6255</id>
    <revision>
      <id>93572</id>
      <parentid>91509</parentid>
      <timestamp>2022-08-26T04:54:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>46.34.246.161</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Prisudzované výroky */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2063" xml:space="preserve">{{Biografia
  | meno_obrázku = Fidel Castro.jpg
  | popis_obrázku = Kubánsky prezident
  | dátum_narodenia = 13. august 1926
  | miesto_narodenia = Birán, Kuba
  | dátum_úmrtia = 25. november 2016
  | miesto_úmrtia = Havana, Kuba
}}
'''Fidel Alejandro Castro Ruz''' ([[Deň:13. august|13. august]] 1926, Birán, Kuba – † [[Deň:25. november|25. november]] 2016, Havana) bol kubánsky politik, revolucionár a prezident Kuby.

== Potvrdené výroky ==
{{potvrdené}}

* Nevadí, že ma odsúdite, história ma ospravedlní.
:: Počas súdu po útoku na kasárne Moncada dňa 26. júla 1953.

* Revolúcia nie je ružový chodníček... Revolúcia je boj na smrť medzi budúcnosťou a minulosťou.
:: Povedal v prejave prednesenom počas druhého výročia revolúcie 2. januára 1961.

== Prisudzované výroky ==
{{prisudzované}}

* [[Ľud]] musí [[poznanie|poznať]] [[príčina|príčiny]] [[vec]]í.

* Nech zmizne hlad, nie ľudia.

* 40 rokov sme boli cieľom vašich vražedných sprisahaní, žoldáckych invázií, vojenských útokov, povstaní naplánovaných a platených vašou CIA! 40 rokov ste nám vyhlasovali hospodársku a politickú vojnu, urobili ste všetko aby ste nás zničili nedemokratickými spôsobmi, pretože hovoríte, že sme nedemokratickí! 40 rokov a vy stále odmietate prijať rozhodnutie svojho suseda, žiť vo svojom vlastnom dome podľa svojho priania! Je to demokracia? Potrestať každú Zem, ktorá s vami nesúhlasí? Pred rokom 59 ste mali jedinú politiku, že nás musíte využiť. Po roku 59 ste voči Kube mali jedinú politiku, že nás musíte zničiť! Je to demokracia? (z filmu Fidel)

== Povedali o ==
{{povedali o}}

* Je to najúprimnejší a najodvážnejší politik, akého som kedy poznal.
:: Povedal [[Jesse Jackson]] počas návštevy Havany v roku 1984.

== Iné projekty ==
{{projekt|w|commons}}

{{DEFAULTSORT:Castro, Fidel}}
[[Kategória:20. storočie]]
[[Kategória:Kubánci]]
[[Kategória:Revolucionári]]
[[Kategória:Politici]]
[[Kategória:Prezidenti]]
[[Kategória:Abeceda]]</text>
      <sha1>kn2w61gz9mmujpx01y0ub29pq66qyqj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vladimír Mináč</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6676</id>
    <revision>
      <id>93569</id>
      <parentid>93504</parentid>
      <timestamp>2022-08-26T04:49:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>46.34.246.161</ip>
      </contributor>
      <comment>sub temine, duchanie do pahrieb, citaty</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16833" xml:space="preserve">{{Biografia
  | meno_obrázku = Vladimír Mináč grave.JPG
  | popis_obrázku = hrob Vladimíra Mináča
  | dátum_narodenia = [[Deň:10. august|10. august]] 1922
  | miesto_narodenia = Klenovec, [[Slovensko]]
  | dátum_úmrtia = [[Deň:25. október|25. október]] 1996
  | miesto_úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko
}}
'''Vladimír Mináč''' (* 1922 – † 1996) bol slovenský prozaik, esejista, filmový scenárista, publicista a kultúrny a politický činiteľ.

== Potvrdené výroky ==
{{potvrdené}}

* Slovenská politika bola vždy nesamostatná: nevytvárala zmeny, reagovala na ne. Jej koncepcie sú obranárske; jej pohyb protipohybom: malý národ medzi žarnovmi veľkých národov. Súdiť náš pohyb, jeho pokrokovosť či reakčnosť tzv. objektívnymi historickými meradlami, je nezmyselné, objektívne historické meradlá sú výsadným vlastníctvom veľkých národov &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 16&lt;/ref&gt;
* Nie sme národ holubičí, sme národ plebejský: pána mať je neprávosť, no väčšia byť pánom! Možno je to cnosť z núdze; keďže sme nemali nádej byť pánmi, opovrhovali sme možnosťou stať sa nimi.“ &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 49&lt;/ref&gt;
*  Plebejský prízvuk slovenskej politiky, to je náš vklad do dejín strednej Európy: to je čarovný opasok, z ktorého národný pohyb čerpal silu: to je aj naše hrdé dedičstvo. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 23&lt;/ref&gt;
* …náš prínos do dejín sveta je skromný. Ale ak sa raz budú merať dejiny civilizácie spravodlivo, čo značí podľa práce, ktorú kto do nich vložil, potom sa nemusíme báť: narobili sme sa aj vyše práva. Nemáme čo smútiť za takzvanou ‚veľkou‘ históriou: je to história veľkých lúpežníkov. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 49&lt;/ref&gt;
* …nikdy sa domácej buržoázii nepodarí prekonať hranice feudálnych obmedzení, zhodiť z pliec ťarchu veľkého pozemkového vlastníctva… Dusená prevládajúcimi feudálnymi vzťahmi nevládze sa stredná uhorská buržoázia brániť útoku cudzieho veľkokapitálu. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 52&lt;/ref&gt;
* Čudná krajina, aj zeman i tu spáva pod slamenou strechou. A meštiak, pokiaľ nemusí, neodtŕha sa od pôdy, od roľníctva: tu je každý napoly niečím a napoly niečím iným. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 53&lt;/ref&gt;
* Takéto jasné rozloženie síl viedlo na slovenskej strane k zjednodušovaniu: národný a hospodársky útlak stelesňovali Nemci, Maďari a židia. Už v štyridsiatych rokoch žalujú liptovskí občania cisárskemu komisárovi, že židovskí krčmári… stáli na strane maďarskej revolúcie … Áno, to sú predchodcovia arizátorov, táto línia je známa v politike i literatúre a je uzavretá tragédiou slovenských židov. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 33&lt;/ref&gt;
* Národy sú spravodlivé len potiaľ, pokiaľ sa prebíjajú z ríše útlaku k svetlu slobody: beda víťazom! Moc má svoju noc, svoje mravné temnoty – to platí pre jednotlivca, triedu, národ. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 102&lt;/ref&gt;
* Ani len kríž, na ktorý sme boli pribití, nám nepatril. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 127&lt;/ref&gt;
* Lebo národ je práve – človečina, prirodzený a takmer prírodný organizmus, samozrejmý ako hory a rieky, ako ľudia a sám život. Ešte nikto nevymyslel príhodnejšie prostredie na spoluobcovanie ľudí, na spoločnú existenciu, na vznik kultúrnych hodnôt – jediných nepomíjajúcich hodnôt, ktoré sú vlastné civilizácii. Pocitový svet, povedomie príslušníkov národa je jedinečné, neopakovateľné: je to identita a indivíduum. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 135&lt;/ref&gt;
* …tmel, ktorý ich [príslušníkov národa] spája, rozpory, ktoré nimi zmietajú, tradície, bohovia, jazyky, kulty a kultúry, piesne a temperament, ekonomika a politika, sociálne obsahy a triedne vrstvenie…  &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 135&lt;/ref&gt;
* Práve spravodlivosť: naše novodobé dejiny sú ustavičným domáhaním sa, dožadovaním spravodlivosti a približovaním sa k nej. Je to cesta – samý výmoľ samá okľuka a zákľuka, zákľuková jama, malý národ prechádza ustavične súteskami, je zvieraný a zmietaný, blúdi, stráca cestu a znovu ju nachádza: sám v hušti veľkej hory. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 135&lt;/ref&gt;
* Rozličnosť sama osebe nie je hriechom a nebezpečenstvom: je krásou a dobrodružstvom nášho sveta. Rozličnosť sa stáva nebezpečnou práve v tej chvíli, keď popiera samu seba, keď chce násilím prinútiť tvár sveta, aby bola obrazom jednej jedinečnej tváre. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 136&lt;/ref&gt;
* Boriť sa s každodennou hmotnou biedou, špinavou a lepkavou, a venovať všetky sily beznádejnej veci: to je celom iste mravná veľkosť. (s. 38) ... Naša národná inteligencia bola málo početná a biedna; vidiecka a odrezaná od sveta Peštou a Viedňou; bola opozičná, teda bitá, moc, bohatstvo, sláva - to všetko bolo v nedohľadne. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 38&lt;/ref&gt;
* Istý stupeň biedy vylučuje triednu uvedomelosť. Modlí sa a pracuje, kým hrniec neprekypí. Potom beda všetkým, bez krvi sa to neobíde; a keď nie inak, aspoň pálenka fundament. Oscilácia medzi pokorou a vzdorom, medzi trpezlivosťou a výbuchom a akási až smrteľná vážnosť v ponímaní života, to je romantická črta v našej národnej povahe; zbližuje nás skôr s Východom ako so Západom. A tak - aký zmysel slovenského osudu? ... Napriek všelijakým porážkam, po každej porážke sme zmocneli. Táto nezadržateľnosť vzostupu, to je, chvalabohu, železná logika vývinu moderných národov... Ale zmysel národa nie je len alebo najmä v samotnej jeho existencii a pohybe; je on aj v súvzťažnosti s inými národmi, s ktorými tvorí dielo civilizácie...“ &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 41&lt;/ref&gt;
* …stať sa skutočným Slovákom, úplným Slovákom, značí stať sa bratom všetkých ľudí, taký je aj vznešený odkaz našich dejín. Nemáme takmer nič okrem svojej túžby po spravodlivosti. Božechráň, aby sme spôsobili krivdu, zabudnúc na krivdy vlastné. V tej chvíli by sme zatratili svoju vnútornú opodstatnenosť, svoj najvnútornejší zmysel, ale i schopnosť rezistencie. Vždy budeme malým národom, ale dokiaľ budeme chrániť svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocní. Nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá: to je naša cesta, náš zmysel, náš osud. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s.137&lt;/ref&gt;
* [[Život]] je krátky. [[Umenie]] [[dĺžka|dlhé]].&lt;ref&gt;{{Perly|115}}&lt;/ref&gt;
* Neviem, či je to celkom tak, že sa človek stáva rebelom, že je to nejaká [[Kultúra|kultúrna]], teda nadobudnutá vrstva. Možno je to už v génoch. ... Rebeloval som proti mnohým podobám [[skutočnosť|skutočnosti]]... Ale [[skúsenosť]] značne vplýva na to, čo zdedíme; a ja som mal takú [[skúsenosť]], ktorá onen gén protestu podporovala. Len čo som sa snažil niekde usadiť a adaptovať sa, hneď som vystrkoval obranné tykadlá voči obklopujúcemu sa svetu, lebo nikdy som nedôveroval skutočnosti, že je to, čo sa o nej tvrdí. ... Ale nikdy to nebolo ľahké, vždy do toho prišli veľké dejiny; tie človeka posunú niekam, kde ani nechcel byť, kde ani nemohol byť, kde bolo nepredstaviteľné byť, a odrazu je tam a nevie, čo si sebou počať. ... Stále sa cítim za niečo [[Zodpovednosť|zodpovedný]], to je jedna z mojich slabosilných stránok. Ale nikdy som sa toho nemohol striasť a iste mi to veľmi nepomohlo... pocit zodpovednosti je trpkým [[osud]]om, trpkým chlebíkom slovenského intelektuála - musí robiť všetko ostatné a nie najmä to, na to je schopný alebo dokonca povolaný. &lt;ref&gt;HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 9, 10&lt;/ref&gt;
* Je to taký malý očistec, keď už nie peklo - sedíte pokojne pri zákone, ktorý neznačí nič, a odrazu niekto vyskočí a naváľa vám na hlavu všetky vraždy, pravdaže štatisticky aspoň zdesaťnásobené, a ustavične vás porovnáva priamo s Hitlerom: človeka to prestane vnútornne čo aj len zaujímať. Tam sa už končia všetky hry, tam už je dávno dodiskutované ešte pred začatím diskusie. Tí, čo majú [[moc]], vás vystrkujú nielen na okraj dejín, ale aj mimo spoločnosti. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Až po živé mäso. In: HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 122&lt;/ref&gt;
* Keď sa usilujeme o samostatnosť Slovenskej republiky, musíme sa súčasne usilovať aj o to, aby to bola krajina demokratická a sociálne spravodlivá. Inak toto úsilie nemá zmysel... &lt;ref&gt; HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 118&lt;/ref&gt;
* [[Štefan Marko Daxner]], je to človek, ktorého hodno aj milovať, lebo je to človek bez poškvrny. Celým životom prešiel tak, že my, jeho potomkovia, nevidíme jeho omyly, aspoň ja o jeho politických omyloch neviem, viem iba o jeho politických prehrách. Mal ho veľmi rád aj [[Vladimír Clementis]].&lt;ref&gt; HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 117&lt;/ref&gt;
* Nemám rád, keď sa udeľujú známky z pokroku alebo z reakčnosti; je to riskantná hra. Zložitá súvzťažnosť medzi dobou a človekom, medzi jeho zámyslom a objektívnym pôsobením, sa málokedy dá vysloviť s jednoznačnosťou definitívy; a už vôbec nie jednoslabične. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Vybrané spory Jozefa Miloslava Hurbana. Bratislava : Tatra, 1974, s. 32&lt;/ref&gt;
* Dejiny vo svojej neúprosnej fabrike vyrábajú veľa osobných tragédií, lámu talenty ako suché triesky, zatemňujú bystré hlavy. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Vybrané spory Jozefa Miloslava Hurbana. Bratislava : Tatra, 1974, s. 46&lt;/ref&gt;
* Dobre porozumieť národným dejinám znamená zmeniť ich. Novomeský ďaleko presiahol slovenský, i československý kontext. Nie slovami, ale politickou praxou, nie prázdnym gestom, ale vlastnou riskantnou skúsenosťou podpísal svoje internacionálne záväzky. &lt;ref&gt;Cit. podľa VÁLEK, M. 1979. Laco Novomeský - Vo výbere Miroslava Válka. Kruh milovníkov poézie. Bratislava: Slovenský spisovateľ. 1979. s. 135&lt;/ref&gt;
„Pravdaže, nie sme a nikdy nebudeme Švajčiarskom. Ale môžeme mať svoj vlastný, nescudziteľný a neopakovateľný štát, ktorý môže vzniknúť iba v našich geopolitických podmienkach, štát vojensky a politicky neutrálny a ekonomicky sprostredkovateľský, štát, ktorý bude menej založený na výrobe a viac na obchode a službách. ... Veruže áno: banky, ktoré zastupujú cudzí kapitál, sa už konajú. Nikto nevie, koľko je cudzieho kapitálu a akými cestami prenikol, nikto nevie, čo sa skrýva v rozličných balíkoch: môže sa stať, že pri rátaní o pár rokov zistíme, že nám zostali iba holé zadky. Že teda má pravdu pán Toffler, že budeme treťoradý polokoloniálny štát, že nás znovu bude niekto vlastniť, a my vo vlastnom dome budeme len sluhami a naša nová sloboda bude len vetcho prikrývať našu obstarožnú porobu“ &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Návraty k prevratu, s. 227&lt;/ref&gt;
* Pre nás je právo nad všetkými právami, to je naša zvrchovanosť, pre nás je ústava nad všetky ústavy, to je Ústava slobodnej Slovenskej republiky. (citát na historickej budove NRSR)
* Slovenské sluhovstvo je odporné; odpornejšia od neho je iba povýšenecká slovenská zadubenosť. Toto alebo-alebo je ťaživý prízrak slovenského života, s ktorým sa nemožno zmieriť. ... Nesamostatnosť, siahajúca až po bezoctné sluhovstvo, to je úhlavný nepriateľ slovenskej politiky v minulosti práve tak, ako v dňoch najsúčasnejších. Je v podstate jedno, akými cestami sme sa dostali do neslobody, či nás do sluhovstva vrútilo neblahé geopolitické položenie, či takzvaná „zrada“ šľachty, alebo neznášanlivá zúrivosť nepriateľa: Nesamostatnosť a sluhovstvo bolo írečitým znakom slovenskej politiky odpradávna až podnes, niet nijakej výnimky, aj ľudácka Slovenská republika bola len kosť, pohodená z panského stola sluhovi. Slovenský námezdný pracujúci nemá budúcnosť. A nebude ju mať, kým si svoje trápenia a svoje nádeje nezoberie do vlastných rúk, kým sa neusídli vo vlastnom dome, kým si nebude sám a pre seba gazdovať - bez vnútornej energie, bez spoluúčasti občana sa rútime do nebudúcnosti. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 33, 55, 68&lt;/ref&gt;
* Zahraničná politika musí byť pragmatická; ak veľmoci nedodržujú nijakú morálku, ani my sa nesmieme správať podľa morálnych kázní. Dobré je, aj v zahraničnej politike, to, čo je výhodné. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 50&lt;/ref&gt;
* Nerozmýšľal som o tom, ako sa píše MMF, samo sa mi napísalo veľkými písmenami, nové božstvo, potvrdené vraždami a zúfalstvom, Alláh, plávajúci nad kontinentmi, jediný, jediný a Svetová Banka je jeho prorok. „Čím sa líši sľub spotrebného blahobytu, zaručeného bankármi MMF, od nedosažiteľného raja komunizmu?“ pýta sa ešte raz český prorok. No, naozaj - čím? &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 63&lt;/ref&gt;
* Liberalizmus už dávno v západoeurópskych dejinách myslenia, najmä však v dejinách praktickej politiky neexistuje ako ucelený systém - vari od čias Tiersa. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 88&lt;/ref&gt;
* Fukuyamovský optimizmus je už dávno minulý, je už dávno po víťaznej vojne, ktorá nič nevyriešila - generalissimus už píše spomienky. Optimizmus rýchlo vyvetral pod ronom cyklickej recesie, starosti planéty sa - napriek všetkým dobrým úmyslom - prehlbujú, zemské kry škrípu v zlosti nad nevedomosťou, nad huriavkom, ktorý prekrikuje všetky úzkosti. O svete vieme len to, čo chcú, aby sme vedeli: nenadarmo sa mužom roka, napriek svojím niektorým mravným slabostiam, stal šéf CNN. Mohutný informačný monopol obopína zemeguľu a potlačuje našu mieru slobody už v samotnom zámotku: z toho, veru, nebude lyonský hodváb. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 96&lt;/ref&gt;
* Videl som v televízii sympatického mládenca, ktorý sa hrdil tým, že nepotrebuje čitateľov: nepotrebuje teda ani samého seba. Kultúra a literatúra v nej je spôsob komunikácie medzi ľuďmi a medzi vekmi; bez komunikácie by sme ešte stále viseli na stromoch ako opice. Kultúra, tá, na ktorú myslím, je ustavičný kritický komentár k civilizácii, ustavičný pokus o korektúru nášho základného experimentu - bez takéhoto ustavičného dôverného dotyku by kultúra vo všeobecnosti a literatúra obzvlášť nemala nijaký zmysel. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 97&lt;/ref&gt;
* Aj maďarskí hazafici, aj slovenskí národní hromovládcovia budú utekať zo svojich odvekých sídiel, keď sem pridupocú milióny ukrajinských extranacionalistov: banderovci si už brúsia zuby a nože. Primitívny nacionalizmus je pre národ sebevražedný, dostáva sa do konfliktu, neraz ozbrojeného, s inými primitívnymi nacionalizmami, ale najhoršie je to, že z celého národa robí zbor vrieskajúcich primitívov, že sa striasa svojich vnútorných hodnôt, že popiera svoj vývin a svoju kultúru. Desaťročia som sa snažil vydobyť zo slovenskej skutočnosti, zo slovenských dejín, osobností, činov, dôvody pre národné sebavedomie. Ak toto má byť výsledok, premárnil som život. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 17&lt;/ref&gt;
* Už dávno je po marxizme, nevydržal ani spoločenskú, ani moju osobnú
skúšku časom. ... Nielen druho a treťoradý kapitalizmus má svoje
ťažkosti a zádrhele, má ich aj prvoradý. Niet humanizmu v trhovom hospodárstve; každý mechanizmus je protihumánny. Trh zostal trhom napriek sociálnemu prízvuku, je to starý trh, Vanity Fair, Trh márnosti a pána Tackeraya. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 15&lt;/ref&gt;

== Prisudzované výroky ==
{{prisudzované}}

* [[Fakt]] [[existencia|existuje]] len vo [[vzťah]]u k inému faktu.

== Referencie ==
{{referencie}}
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|w|commons=Category:Vladimír Mináč}}

{{DEFAULTSORT:Mináč, Vladimír}}
[[Kategória:20. storočie]]
[[Kategória:Slováci]]
[[Kategória:Spisovatelia]]
[[Kategória:Esejisti]]
[[Kategória:Scenáristi]]
[[Kategória:Publicisti]]
[[Kategória:Abeceda]]</text>
      <sha1>65xry4hx61rjzba5zk818r0rgn7h4zz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>93570</id>
      <parentid>93569</parentid>
      <timestamp>2022-08-26T04:49:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>46.34.246.161</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Potvrdené výroky */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16834" xml:space="preserve">{{Biografia
  | meno_obrázku = Vladimír Mináč grave.JPG
  | popis_obrázku = hrob Vladimíra Mináča
  | dátum_narodenia = [[Deň:10. august|10. august]] 1922
  | miesto_narodenia = Klenovec, [[Slovensko]]
  | dátum_úmrtia = [[Deň:25. október|25. október]] 1996
  | miesto_úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko
}}
'''Vladimír Mináč''' (* 1922 – † 1996) bol slovenský prozaik, esejista, filmový scenárista, publicista a kultúrny a politický činiteľ.

== Potvrdené výroky ==
{{potvrdené}}

* Slovenská politika bola vždy nesamostatná: nevytvárala zmeny, reagovala na ne. Jej koncepcie sú obranárske; jej pohyb protipohybom: malý národ medzi žarnovmi veľkých národov. Súdiť náš pohyb, jeho pokrokovosť či reakčnosť tzv. objektívnymi historickými meradlami, je nezmyselné, objektívne historické meradlá sú výsadným vlastníctvom veľkých národov &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 16&lt;/ref&gt;
* Nie sme národ holubičí, sme národ plebejský: pána mať je neprávosť, no väčšia byť pánom! Možno je to cnosť z núdze; keďže sme nemali nádej byť pánmi, opovrhovali sme možnosťou stať sa nimi.“ &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 49&lt;/ref&gt;
*  Plebejský prízvuk slovenskej politiky, to je náš vklad do dejín strednej Európy: to je čarovný opasok, z ktorého národný pohyb čerpal silu: to je aj naše hrdé dedičstvo. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 23&lt;/ref&gt;
* …náš prínos do dejín sveta je skromný. Ale ak sa raz budú merať dejiny civilizácie spravodlivo, čo značí podľa práce, ktorú kto do nich vložil, potom sa nemusíme báť: narobili sme sa aj vyše práva. Nemáme čo smútiť za takzvanou ‚veľkou‘ históriou: je to história veľkých lúpežníkov. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 49&lt;/ref&gt;
* …nikdy sa domácej buržoázii nepodarí prekonať hranice feudálnych obmedzení, zhodiť z pliec ťarchu veľkého pozemkového vlastníctva… Dusená prevládajúcimi feudálnymi vzťahmi nevládze sa stredná uhorská buržoázia brániť útoku cudzieho veľkokapitálu. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 52&lt;/ref&gt;
* Čudná krajina, aj zeman i tu spáva pod slamenou strechou. A meštiak, pokiaľ nemusí, neodtŕha sa od pôdy, od roľníctva: tu je každý napoly niečím a napoly niečím iným. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 53&lt;/ref&gt;
* Takéto jasné rozloženie síl viedlo na slovenskej strane k zjednodušovaniu: národný a hospodársky útlak stelesňovali Nemci, Maďari a židia. Už v štyridsiatych rokoch žalujú liptovskí občania cisárskemu komisárovi, že židovskí krčmári… stáli na strane maďarskej revolúcie … Áno, to sú predchodcovia arizátorov, táto línia je známa v politike i literatúre a je uzavretá tragédiou slovenských židov. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 33&lt;/ref&gt;
* Národy sú spravodlivé len potiaľ, pokiaľ sa prebíjajú z ríše útlaku k svetlu slobody: beda víťazom! Moc má svoju noc, svoje mravné temnoty – to platí pre jednotlivca, triedu, národ. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 102&lt;/ref&gt;
* Ani len kríž, na ktorý sme boli pribití, nám nepatril. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 127&lt;/ref&gt;
* Lebo národ je práve – človečina, prirodzený a takmer prírodný organizmus, samozrejmý ako hory a rieky, ako ľudia a sám život. Ešte nikto nevymyslel príhodnejšie prostredie na spoluobcovanie ľudí, na spoločnú existenciu, na vznik kultúrnych hodnôt – jediných nepomíjajúcich hodnôt, ktoré sú vlastné civilizácii. Pocitový svet, povedomie príslušníkov národa je jedinečné, neopakovateľné: je to identita a indivíduum. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 135&lt;/ref&gt;
* …tmel, ktorý ich [príslušníkov národa] spája, rozpory, ktoré nimi zmietajú, tradície, bohovia, jazyky, kulty a kultúry, piesne a temperament, ekonomika a politika, sociálne obsahy a triedne vrstvenie…  &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 135&lt;/ref&gt;
* Práve spravodlivosť: naše novodobé dejiny sú ustavičným domáhaním sa, dožadovaním spravodlivosti a približovaním sa k nej. Je to cesta – samý výmoľ samá okľuka a zákľuka, zákľuková jama, malý národ prechádza ustavične súteskami, je zvieraný a zmietaný, blúdi, stráca cestu a znovu ju nachádza: sám v hušti veľkej hory. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 135&lt;/ref&gt;
* Rozličnosť sama osebe nie je hriechom a nebezpečenstvom: je krásou a dobrodružstvom nášho sveta. Rozličnosť sa stáva nebezpečnou práve v tej chvíli, keď popiera samu seba, keď chce násilím prinútiť tvár sveta, aby bola obrazom jednej jedinečnej tváre. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 136&lt;/ref&gt;
* Boriť sa s každodennou hmotnou biedou, špinavou a lepkavou, a venovať všetky sily beznádejnej veci: to je celom iste mravná veľkosť. (s. 38) ... Naša národná inteligencia bola málo početná a biedna; vidiecka a odrezaná od sveta Peštou a Viedňou; bola opozičná, teda bitá, moc, bohatstvo, sláva - to všetko bolo v nedohľadne. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 38&lt;/ref&gt;
* Istý stupeň biedy vylučuje triednu uvedomelosť. Modlí sa a pracuje, kým hrniec neprekypí. Potom beda všetkým, bez krvi sa to neobíde; a keď nie inak, aspoň pálenka fundament. Oscilácia medzi pokorou a vzdorom, medzi trpezlivosťou a výbuchom a akási až smrteľná vážnosť v ponímaní života, to je romantická črta v našej národnej povahe; zbližuje nás skôr s Východom ako so Západom. A tak - aký zmysel slovenského osudu? ... Napriek všelijakým porážkam, po každej porážke sme zmocneli. Táto nezadržateľnosť vzostupu, to je, chvalabohu, železná logika vývinu moderných národov... Ale zmysel národa nie je len alebo najmä v samotnej jeho existencii a pohybe; je on aj v súvzťažnosti s inými národmi, s ktorými tvorí dielo civilizácie...“ &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 41&lt;/ref&gt;
* …stať sa skutočným Slovákom, úplným Slovákom, značí stať sa bratom všetkých ľudí, taký je aj vznešený odkaz našich dejín. Nemáme takmer nič okrem svojej túžby po spravodlivosti. Božechráň, aby sme spôsobili krivdu, zabudnúc na krivdy vlastné. V tej chvíli by sme zatratili svoju vnútornú opodstatnenosť, svoj najvnútornejší zmysel, ale i schopnosť rezistencie. Vždy budeme malým národom, ale dokiaľ budeme chrániť svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocní. Nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá: to je naša cesta, náš zmysel, náš osud. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s.137&lt;/ref&gt;
* [[Život]] je krátky. [[Umenie]] [[dĺžka|dlhé]].&lt;ref&gt;{{Perly|115}}&lt;/ref&gt;
* Neviem, či je to celkom tak, že sa človek stáva rebelom, že je to nejaká [[Kultúra|kultúrna]], teda nadobudnutá vrstva. Možno je to už v génoch. ... Rebeloval som proti mnohým podobám [[skutočnosť|skutočnosti]]... Ale [[skúsenosť]] značne vplýva na to, čo zdedíme; a ja som mal takú [[skúsenosť]], ktorá onen gén protestu podporovala. Len čo som sa snažil niekde usadiť a adaptovať sa, hneď som vystrkoval obranné tykadlá voči obklopujúcemu sa svetu, lebo nikdy som nedôveroval skutočnosti, že je to, čo sa o nej tvrdí. ... Ale nikdy to nebolo ľahké, vždy do toho prišli veľké dejiny; tie človeka posunú niekam, kde ani nechcel byť, kde ani nemohol byť, kde bolo nepredstaviteľné byť, a odrazu je tam a nevie, čo si sebou počať. ... Stále sa cítim za niečo [[Zodpovednosť|zodpovedný]], to je jedna z mojich slabosilných stránok. Ale nikdy som sa toho nemohol striasť a iste mi to veľmi nepomohlo... pocit zodpovednosti je trpkým [[osud]]om, trpkým chlebíkom slovenského intelektuála - musí robiť všetko ostatné a nie najmä to, na to je schopný alebo dokonca povolaný. &lt;ref&gt;HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 9, 10&lt;/ref&gt;
* Je to taký malý očistec, keď už nie peklo - sedíte pokojne pri zákone, ktorý neznačí nič, a odrazu niekto vyskočí a naváľa vám na hlavu všetky vraždy, pravdaže štatisticky aspoň zdesaťnásobené, a ustavične vás porovnáva priamo s Hitlerom: človeka to prestane vnútornne čo aj len zaujímať. Tam sa už končia všetky hry, tam už je dávno dodiskutované ešte pred začatím diskusie. Tí, čo majú [[moc]], vás vystrkujú nielen na okraj dejín, ale aj mimo spoločnosti. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Až po živé mäso. In: HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 122&lt;/ref&gt;
* Keď sa usilujeme o samostatnosť Slovenskej republiky, musíme sa súčasne usilovať aj o to, aby to bola krajina demokratická a sociálne spravodlivá. Inak toto úsilie nemá zmysel... &lt;ref&gt; HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 118&lt;/ref&gt;
* [[Štefan Marko Daxner]], je to človek, ktorého hodno aj milovať, lebo je to človek bez poškvrny. Celým životom prešiel tak, že my, jeho potomkovia, nevidíme jeho omyly, aspoň ja o jeho politických omyloch neviem, viem iba o jeho politických prehrách. Mal ho veľmi rád aj [[Vladimír Clementis]].&lt;ref&gt; HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 117&lt;/ref&gt;
* Nemám rád, keď sa udeľujú známky z pokroku alebo z reakčnosti; je to riskantná hra. Zložitá súvzťažnosť medzi dobou a človekom, medzi jeho zámyslom a objektívnym pôsobením, sa málokedy dá vysloviť s jednoznačnosťou definitívy; a už vôbec nie jednoslabične. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Vybrané spory Jozefa Miloslava Hurbana. Bratislava : Tatra, 1974, s. 32&lt;/ref&gt;
* Dejiny vo svojej neúprosnej fabrike vyrábajú veľa osobných tragédií, lámu talenty ako suché triesky, zatemňujú bystré hlavy. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Vybrané spory Jozefa Miloslava Hurbana. Bratislava : Tatra, 1974, s. 46&lt;/ref&gt;
* Dobre porozumieť národným dejinám znamená zmeniť ich. Novomeský ďaleko presiahol slovenský, i československý kontext. Nie slovami, ale politickou praxou, nie prázdnym gestom, ale vlastnou riskantnou skúsenosťou podpísal svoje internacionálne záväzky. &lt;ref&gt;Cit. podľa VÁLEK, M. 1979. Laco Novomeský - Vo výbere Miroslava Válka. Kruh milovníkov poézie. Bratislava: Slovenský spisovateľ. 1979. s. 135&lt;/ref&gt;
*  Pravdaže, nie sme a nikdy nebudeme Švajčiarskom. Ale môžeme mať svoj vlastný, nescudziteľný a neopakovateľný štát, ktorý môže vzniknúť iba v našich geopolitických podmienkach, štát vojensky a politicky neutrálny a ekonomicky sprostredkovateľský, štát, ktorý bude menej založený na výrobe a viac na obchode a službách. ... Veruže áno: banky, ktoré zastupujú cudzí kapitál, sa už konajú. Nikto nevie, koľko je cudzieho kapitálu a akými cestami prenikol, nikto nevie, čo sa skrýva v rozličných balíkoch: môže sa stať, že pri rátaní o pár rokov zistíme, že nám zostali iba holé zadky. Že teda má pravdu pán Toffler, že budeme treťoradý polokoloniálny štát, že nás znovu bude niekto vlastniť, a my vo vlastnom dome budeme len sluhami a naša nová sloboda bude len vetcho prikrývať našu obstarožnú porobu.“ &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Návraty k prevratu, s. 227&lt;/ref&gt;
* Pre nás je právo nad všetkými právami, to je naša zvrchovanosť, pre nás je ústava nad všetky ústavy, to je Ústava slobodnej Slovenskej republiky. (citát na historickej budove NRSR)
* Slovenské sluhovstvo je odporné; odpornejšia od neho je iba povýšenecká slovenská zadubenosť. Toto alebo-alebo je ťaživý prízrak slovenského života, s ktorým sa nemožno zmieriť. ... Nesamostatnosť, siahajúca až po bezoctné sluhovstvo, to je úhlavný nepriateľ slovenskej politiky v minulosti práve tak, ako v dňoch najsúčasnejších. Je v podstate jedno, akými cestami sme sa dostali do neslobody, či nás do sluhovstva vrútilo neblahé geopolitické položenie, či takzvaná „zrada“ šľachty, alebo neznášanlivá zúrivosť nepriateľa: Nesamostatnosť a sluhovstvo bolo írečitým znakom slovenskej politiky odpradávna až podnes, niet nijakej výnimky, aj ľudácka Slovenská republika bola len kosť, pohodená z panského stola sluhovi. Slovenský námezdný pracujúci nemá budúcnosť. A nebude ju mať, kým si svoje trápenia a svoje nádeje nezoberie do vlastných rúk, kým sa neusídli vo vlastnom dome, kým si nebude sám a pre seba gazdovať - bez vnútornej energie, bez spoluúčasti občana sa rútime do nebudúcnosti. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 33, 55, 68&lt;/ref&gt;
* Zahraničná politika musí byť pragmatická; ak veľmoci nedodržujú nijakú morálku, ani my sa nesmieme správať podľa morálnych kázní. Dobré je, aj v zahraničnej politike, to, čo je výhodné. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 50&lt;/ref&gt;
* Nerozmýšľal som o tom, ako sa píše MMF, samo sa mi napísalo veľkými písmenami, nové božstvo, potvrdené vraždami a zúfalstvom, Alláh, plávajúci nad kontinentmi, jediný, jediný a Svetová Banka je jeho prorok. „Čím sa líši sľub spotrebného blahobytu, zaručeného bankármi MMF, od nedosažiteľného raja komunizmu?“ pýta sa ešte raz český prorok. No, naozaj - čím? &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 63&lt;/ref&gt;
* Liberalizmus už dávno v západoeurópskych dejinách myslenia, najmä však v dejinách praktickej politiky neexistuje ako ucelený systém - vari od čias Tiersa. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 88&lt;/ref&gt;
* Fukuyamovský optimizmus je už dávno minulý, je už dávno po víťaznej vojne, ktorá nič nevyriešila - generalissimus už píše spomienky. Optimizmus rýchlo vyvetral pod ronom cyklickej recesie, starosti planéty sa - napriek všetkým dobrým úmyslom - prehlbujú, zemské kry škrípu v zlosti nad nevedomosťou, nad huriavkom, ktorý prekrikuje všetky úzkosti. O svete vieme len to, čo chcú, aby sme vedeli: nenadarmo sa mužom roka, napriek svojím niektorým mravným slabostiam, stal šéf CNN. Mohutný informačný monopol obopína zemeguľu a potlačuje našu mieru slobody už v samotnom zámotku: z toho, veru, nebude lyonský hodváb. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 96&lt;/ref&gt;
* Videl som v televízii sympatického mládenca, ktorý sa hrdil tým, že nepotrebuje čitateľov: nepotrebuje teda ani samého seba. Kultúra a literatúra v nej je spôsob komunikácie medzi ľuďmi a medzi vekmi; bez komunikácie by sme ešte stále viseli na stromoch ako opice. Kultúra, tá, na ktorú myslím, je ustavičný kritický komentár k civilizácii, ustavičný pokus o korektúru nášho základného experimentu - bez takéhoto ustavičného dôverného dotyku by kultúra vo všeobecnosti a literatúra obzvlášť nemala nijaký zmysel. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 97&lt;/ref&gt;
* Aj maďarskí hazafici, aj slovenskí národní hromovládcovia budú utekať zo svojich odvekých sídiel, keď sem pridupocú milióny ukrajinských extranacionalistov: banderovci si už brúsia zuby a nože. Primitívny nacionalizmus je pre národ sebevražedný, dostáva sa do konfliktu, neraz ozbrojeného, s inými primitívnymi nacionalizmami, ale najhoršie je to, že z celého národa robí zbor vrieskajúcich primitívov, že sa striasa svojich vnútorných hodnôt, že popiera svoj vývin a svoju kultúru. Desaťročia som sa snažil vydobyť zo slovenskej skutočnosti, zo slovenských dejín, osobností, činov, dôvody pre národné sebavedomie. Ak toto má byť výsledok, premárnil som život. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 17&lt;/ref&gt;
* Už dávno je po marxizme, nevydržal ani spoločenskú, ani moju osobnú
skúšku časom. ... Nielen druho a treťoradý kapitalizmus má svoje
ťažkosti a zádrhele, má ich aj prvoradý. Niet humanizmu v trhovom hospodárstve; každý mechanizmus je protihumánny. Trh zostal trhom napriek sociálnemu prízvuku, je to starý trh, Vanity Fair, Trh márnosti a pána Tackeraya. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 15&lt;/ref&gt;

== Prisudzované výroky ==
{{prisudzované}}

* [[Fakt]] [[existencia|existuje]] len vo [[vzťah]]u k inému faktu.

== Referencie ==
{{referencie}}
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|w|commons=Category:Vladimír Mináč}}

{{DEFAULTSORT:Mináč, Vladimír}}
[[Kategória:20. storočie]]
[[Kategória:Slováci]]
[[Kategória:Spisovatelia]]
[[Kategória:Esejisti]]
[[Kategória:Scenáristi]]
[[Kategória:Publicisti]]
[[Kategória:Abeceda]]</text>
      <sha1>egys6csltkyak52q61mv7aw9aew4peh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>93571</id>
      <parentid>93570</parentid>
      <timestamp>2022-08-26T04:50:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>46.34.246.161</ip>
      </contributor>
      <comment>/* Potvrdené výroky */</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16834" xml:space="preserve">{{Biografia
  | meno_obrázku = Vladimír Mináč grave.JPG
  | popis_obrázku = hrob Vladimíra Mináča
  | dátum_narodenia = [[Deň:10. august|10. august]] 1922
  | miesto_narodenia = Klenovec, [[Slovensko]]
  | dátum_úmrtia = [[Deň:25. október|25. október]] 1996
  | miesto_úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko
}}
'''Vladimír Mináč''' (* 1922 – † 1996) bol slovenský prozaik, esejista, filmový scenárista, publicista a kultúrny a politický činiteľ.

== Potvrdené výroky ==
{{potvrdené}}

* Slovenská politika bola vždy nesamostatná: nevytvárala zmeny, reagovala na ne. Jej koncepcie sú obranárske; jej pohyb protipohybom: malý národ medzi žarnovmi veľkých národov. Súdiť náš pohyb, jeho pokrokovosť či reakčnosť tzv. objektívnymi historickými meradlami, je nezmyselné, objektívne historické meradlá sú výsadným vlastníctvom veľkých národov &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 16&lt;/ref&gt;
* Nie sme národ holubičí, sme národ plebejský: pána mať je neprávosť, no väčšia byť pánom! Možno je to cnosť z núdze; keďže sme nemali nádej byť pánmi, opovrhovali sme možnosťou stať sa nimi.“ &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 49&lt;/ref&gt;
*  Plebejský prízvuk slovenskej politiky, to je náš vklad do dejín strednej Európy: to je čarovný opasok, z ktorého národný pohyb čerpal silu: to je aj naše hrdé dedičstvo. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 23&lt;/ref&gt;
* …náš prínos do dejín sveta je skromný. Ale ak sa raz budú merať dejiny civilizácie spravodlivo, čo značí podľa práce, ktorú kto do nich vložil, potom sa nemusíme báť: narobili sme sa aj vyše práva. Nemáme čo smútiť za takzvanou ‚veľkou‘ históriou: je to história veľkých lúpežníkov. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 49&lt;/ref&gt;
* …nikdy sa domácej buržoázii nepodarí prekonať hranice feudálnych obmedzení, zhodiť z pliec ťarchu veľkého pozemkového vlastníctva… Dusená prevládajúcimi feudálnymi vzťahmi nevládze sa stredná uhorská buržoázia brániť útoku cudzieho veľkokapitálu. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 52&lt;/ref&gt;
* Čudná krajina, aj zeman i tu spáva pod slamenou strechou. A meštiak, pokiaľ nemusí, neodtŕha sa od pôdy, od roľníctva: tu je každý napoly niečím a napoly niečím iným. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 53&lt;/ref&gt;
* Takéto jasné rozloženie síl viedlo na slovenskej strane k zjednodušovaniu: národný a hospodársky útlak stelesňovali Nemci, Maďari a židia. Už v štyridsiatych rokoch žalujú liptovskí občania cisárskemu komisárovi, že židovskí krčmári… stáli na strane maďarskej revolúcie … Áno, to sú predchodcovia arizátorov, táto línia je známa v politike i literatúre a je uzavretá tragédiou slovenských židov. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 33&lt;/ref&gt;
* Národy sú spravodlivé len potiaľ, pokiaľ sa prebíjajú z ríše útlaku k svetlu slobody: beda víťazom! Moc má svoju noc, svoje mravné temnoty – to platí pre jednotlivca, triedu, národ. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 102&lt;/ref&gt;
* Ani len kríž, na ktorý sme boli pribití, nám nepatril. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 127&lt;/ref&gt;
* Lebo národ je práve – človečina, prirodzený a takmer prírodný organizmus, samozrejmý ako hory a rieky, ako ľudia a sám život. Ešte nikto nevymyslel príhodnejšie prostredie na spoluobcovanie ľudí, na spoločnú existenciu, na vznik kultúrnych hodnôt – jediných nepomíjajúcich hodnôt, ktoré sú vlastné civilizácii. Pocitový svet, povedomie príslušníkov národa je jedinečné, neopakovateľné: je to identita a indivíduum. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 135&lt;/ref&gt;
* …tmel, ktorý ich [príslušníkov národa] spája, rozpory, ktoré nimi zmietajú, tradície, bohovia, jazyky, kulty a kultúry, piesne a temperament, ekonomika a politika, sociálne obsahy a triedne vrstvenie…  &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 135&lt;/ref&gt;
* Práve spravodlivosť: naše novodobé dejiny sú ustavičným domáhaním sa, dožadovaním spravodlivosti a približovaním sa k nej. Je to cesta – samý výmoľ samá okľuka a zákľuka, zákľuková jama, malý národ prechádza ustavične súteskami, je zvieraný a zmietaný, blúdi, stráca cestu a znovu ju nachádza: sám v hušti veľkej hory. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 135&lt;/ref&gt;
* Rozličnosť sama osebe nie je hriechom a nebezpečenstvom: je krásou a dobrodružstvom nášho sveta. Rozličnosť sa stáva nebezpečnou práve v tej chvíli, keď popiera samu seba, keď chce násilím prinútiť tvár sveta, aby bola obrazom jednej jedinečnej tváre. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 136&lt;/ref&gt;
* Boriť sa s každodennou hmotnou biedou, špinavou a lepkavou, a venovať všetky sily beznádejnej veci: to je celom iste mravná veľkosť. (s. 38) ... Naša národná inteligencia bola málo početná a biedna; vidiecka a odrezaná od sveta Peštou a Viedňou; bola opozičná, teda bitá, moc, bohatstvo, sláva - to všetko bolo v nedohľadne. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 38&lt;/ref&gt;
* Istý stupeň biedy vylučuje triednu uvedomelosť. Modlí sa a pracuje, kým hrniec neprekypí. Potom beda všetkým, bez krvi sa to neobíde; a keď nie inak, aspoň pálenka fundament. Oscilácia medzi pokorou a vzdorom, medzi trpezlivosťou a výbuchom a akási až smrteľná vážnosť v ponímaní života, to je romantická črta v našej národnej povahe; zbližuje nás skôr s Východom ako so Západom. A tak - aký zmysel slovenského osudu? ... Napriek všelijakým porážkam, po každej porážke sme zmocneli. Táto nezadržateľnosť vzostupu, to je, chvalabohu, železná logika vývinu moderných národov... Ale zmysel národa nie je len alebo najmä v samotnej jeho existencii a pohybe; je on aj v súvzťažnosti s inými národmi, s ktorými tvorí dielo civilizácie...“ &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 41&lt;/ref&gt;
* …stať sa skutočným Slovákom, úplným Slovákom, značí stať sa bratom všetkých ľudí, taký je aj vznešený odkaz našich dejín. Nemáme takmer nič okrem svojej túžby po spravodlivosti. Božechráň, aby sme spôsobili krivdu, zabudnúc na krivdy vlastné. V tej chvíli by sme zatratili svoju vnútornú opodstatnenosť, svoj najvnútornejší zmysel, ale i schopnosť rezistencie. Vždy budeme malým národom, ale dokiaľ budeme chrániť svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocní. Nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá: to je naša cesta, náš zmysel, náš osud. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s.137&lt;/ref&gt;
* [[Život]] je krátky. [[Umenie]] [[dĺžka|dlhé]].&lt;ref&gt;{{Perly|115}}&lt;/ref&gt;
* Neviem, či je to celkom tak, že sa človek stáva rebelom, že je to nejaká [[Kultúra|kultúrna]], teda nadobudnutá vrstva. Možno je to už v génoch. ... Rebeloval som proti mnohým podobám [[skutočnosť|skutočnosti]]... Ale [[skúsenosť]] značne vplýva na to, čo zdedíme; a ja som mal takú [[skúsenosť]], ktorá onen gén protestu podporovala. Len čo som sa snažil niekde usadiť a adaptovať sa, hneď som vystrkoval obranné tykadlá voči obklopujúcemu sa svetu, lebo nikdy som nedôveroval skutočnosti, že je to, čo sa o nej tvrdí. ... Ale nikdy to nebolo ľahké, vždy do toho prišli veľké dejiny; tie človeka posunú niekam, kde ani nechcel byť, kde ani nemohol byť, kde bolo nepredstaviteľné byť, a odrazu je tam a nevie, čo si sebou počať. ... Stále sa cítim za niečo [[Zodpovednosť|zodpovedný]], to je jedna z mojich slabosilných stránok. Ale nikdy som sa toho nemohol striasť a iste mi to veľmi nepomohlo... pocit zodpovednosti je trpkým [[osud]]om, trpkým chlebíkom slovenského intelektuála - musí robiť všetko ostatné a nie najmä to, na to je schopný alebo dokonca povolaný. &lt;ref&gt;HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 9, 10&lt;/ref&gt;
* Je to taký malý očistec, keď už nie peklo - sedíte pokojne pri zákone, ktorý neznačí nič, a odrazu niekto vyskočí a naváľa vám na hlavu všetky vraždy, pravdaže štatisticky aspoň zdesaťnásobené, a ustavične vás porovnáva priamo s Hitlerom: človeka to prestane vnútornne čo aj len zaujímať. Tam sa už končia všetky hry, tam už je dávno dodiskutované ešte pred začatím diskusie. Tí, čo majú [[moc]], vás vystrkujú nielen na okraj dejín, ale aj mimo spoločnosti. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Až po živé mäso. In: HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 122&lt;/ref&gt;
* Keď sa usilujeme o samostatnosť Slovenskej republiky, musíme sa súčasne usilovať aj o to, aby to bola krajina demokratická a sociálne spravodlivá. Inak toto úsilie nemá zmysel... &lt;ref&gt; HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 118&lt;/ref&gt;
* [[Štefan Marko Daxner]], je to človek, ktorého hodno aj milovať, lebo je to človek bez poškvrny. Celým životom prešiel tak, že my, jeho potomkovia, nevidíme jeho omyly, aspoň ja o jeho politických omyloch neviem, viem iba o jeho politických prehrách. Mal ho veľmi rád aj [[Vladimír Clementis]].&lt;ref&gt; HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 117&lt;/ref&gt;
* Nemám rád, keď sa udeľujú známky z pokroku alebo z reakčnosti; je to riskantná hra. Zložitá súvzťažnosť medzi dobou a človekom, medzi jeho zámyslom a objektívnym pôsobením, sa málokedy dá vysloviť s jednoznačnosťou definitívy; a už vôbec nie jednoslabične. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Vybrané spory Jozefa Miloslava Hurbana. Bratislava : Tatra, 1974, s. 32&lt;/ref&gt;
* Dejiny vo svojej neúprosnej fabrike vyrábajú veľa osobných tragédií, lámu talenty ako suché triesky, zatemňujú bystré hlavy. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Vybrané spory Jozefa Miloslava Hurbana. Bratislava : Tatra, 1974, s. 46&lt;/ref&gt;
* Dobre porozumieť národným dejinám znamená zmeniť ich. Novomeský ďaleko presiahol slovenský, i československý kontext. Nie slovami, ale politickou praxou, nie prázdnym gestom, ale vlastnou riskantnou skúsenosťou podpísal svoje internacionálne záväzky. &lt;ref&gt;Cit. podľa VÁLEK, M. 1979. Laco Novomeský - Vo výbere Miroslava Válka. Kruh milovníkov poézie. Bratislava: Slovenský spisovateľ. 1979. s. 135&lt;/ref&gt;
*  Pravdaže, nie sme a nikdy nebudeme Švajčiarskom. Ale môžeme mať svoj vlastný, nescudziteľný a neopakovateľný štát, ktorý môže vzniknúť iba v našich geopolitických podmienkach, štát vojensky a politicky neutrálny a ekonomicky sprostredkovateľský, štát, ktorý bude menej založený na výrobe a viac na obchode a službách. ... Veruže áno: banky, ktoré zastupujú cudzí kapitál, sa už konajú. Nikto nevie, koľko je cudzieho kapitálu a akými cestami prenikol, nikto nevie, čo sa skrýva v rozličných balíkoch: môže sa stať, že pri rátaní o pár rokov zistíme, že nám zostali iba holé zadky. Že teda má pravdu pán Toffler, že budeme treťoradý polokoloniálny štát, že nás znovu bude niekto vlastniť, a my vo vlastnom dome budeme len sluhami a naša nová sloboda bude len vetcho prikrývať našu obstarožnú porobu.“ &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Návraty k prevratu, s. 227&lt;/ref&gt;
* Pre nás je právo nad všetkými právami, to je naša zvrchovanosť, pre nás je ústava nad všetky ústavy, to je Ústava slobodnej Slovenskej republiky. (citát na historickej budove NRSR)
* Slovenské sluhovstvo je odporné; odpornejšia od neho je iba povýšenecká slovenská zadubenosť. Toto alebo-alebo je ťaživý prízrak slovenského života, s ktorým sa nemožno zmieriť. ... Nesamostatnosť, siahajúca až po bezoctné sluhovstvo, to je úhlavný nepriateľ slovenskej politiky v minulosti práve tak, ako v dňoch najsúčasnejších. Je v podstate jedno, akými cestami sme sa dostali do neslobody, či nás do sluhovstva vrútilo neblahé geopolitické položenie, či takzvaná „zrada“ šľachty, alebo neznášanlivá zúrivosť nepriateľa: Nesamostatnosť a sluhovstvo bolo írečitým znakom slovenskej politiky odpradávna až podnes, niet nijakej výnimky, aj ľudácka Slovenská republika bola len kosť, pohodená z panského stola sluhovi. Slovenský námezdný pracujúci nemá budúcnosť. A nebude ju mať, kým si svoje trápenia a svoje nádeje nezoberie do vlastných rúk, kým sa neusídli vo vlastnom dome, kým si nebude sám a pre seba gazdovať - bez vnútornej energie, bez spoluúčasti občana sa rútime do nebudúcnosti. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 33, 55, 68&lt;/ref&gt;
* Zahraničná politika musí byť pragmatická; ak veľmoci nedodržujú nijakú morálku, ani my sa nesmieme správať podľa morálnych kázní. Dobré je, aj v zahraničnej politike, to, čo je výhodné. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 50&lt;/ref&gt;
* Nerozmýšľal som o tom, ako sa píše MMF, samo sa mi napísalo veľkými písmenami, nové božstvo, potvrdené vraždami a zúfalstvom, Alláh, plávajúci nad kontinentmi, jediný, jediný a Svetová Banka je jeho prorok. „Čím sa líši sľub spotrebného blahobytu, zaručeného bankármi MMF, od nedosažiteľného raja komunizmu?“ pýta sa ešte raz český prorok. No, naozaj - čím? &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 63&lt;/ref&gt;
* Liberalizmus už dávno v západoeurópskych dejinách myslenia, najmä však v dejinách praktickej politiky neexistuje ako ucelený systém - vari od čias Tiersa. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 88&lt;/ref&gt;
* Fukuyamovský optimizmus je už dávno minulý, je už dávno po víťaznej vojne, ktorá nič nevyriešila - generalissimus už píše spomienky. Optimizmus rýchlo vyvetral pod ronom cyklickej recesie, starosti planéty sa - napriek všetkým dobrým úmyslom - prehlbujú, zemské kry škrípu v zlosti nad nevedomosťou, nad huriavkom, ktorý prekrikuje všetky úzkosti. O svete vieme len to, čo chcú, aby sme vedeli: nenadarmo sa mužom roka, napriek svojím niektorým mravným slabostiam, stal šéf CNN. Mohutný informačný monopol obopína zemeguľu a potlačuje našu mieru slobody už v samotnom zámotku: z toho, veru, nebude lyonský hodváb. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 96&lt;/ref&gt;
* Videl som v televízii sympatického mládenca, ktorý sa hrdil tým, že nepotrebuje čitateľov: nepotrebuje teda ani samého seba. Kultúra a literatúra v nej je spôsob komunikácie medzi ľuďmi a medzi vekmi; bez komunikácie by sme ešte stále viseli na stromoch ako opice. Kultúra, tá, na ktorú myslím, je ustavičný kritický komentár k civilizácii, ustavičný pokus o korektúru nášho základného experimentu - bez takéhoto ustavičného dôverného dotyku by kultúra vo všeobecnosti a literatúra obzvlášť nemala nijaký zmysel. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 97&lt;/ref&gt;
* Aj maďarskí hazafici, aj slovenskí národní hromovládcovia budú utekať zo svojich odvekých sídiel, keď sem pridupocú milióny ukrajinských extranacionalistov: banderovci si už brúsia zuby a nože. Primitívny nacionalizmus je pre národ sebevražedný, dostáva sa do konfliktu, neraz ozbrojeného, s inými primitívnymi nacionalizmami, ale najhoršie je to, že z celého národa robí zbor vrieskajúcich primitívov, že sa striasa svojich vnútorných hodnôt, že popiera svoj vývin a svoju kultúru. Desaťročia som sa snažil vydobyť zo slovenskej skutočnosti, zo slovenských dejín, osobností, činov, dôvody pre národné sebavedomie. Ak toto má byť výsledok, premárnil som život. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 17&lt;/ref&gt;
* Už dávno je po marxizme, nevydržal ani spoločenskú, ani moju osobnú skúšku časom. ... Nielen druho a treťoradý kapitalizmus má svoje ťažkosti a zádrhele, má ich aj prvoradý. Niet humanizmu v trhovom hospodárstve; každý mechanizmus je protihumánny. Trh zostal trhom napriek sociálnemu prízvuku, je to starý trh, Vanity Fair, Trh márnosti a pána Tackeraya. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 15&lt;/ref&gt;

== Prisudzované výroky ==
{{prisudzované}}

* [[Fakt]] [[existencia|existuje]] len vo [[vzťah]]u k inému faktu.

== Referencie ==
{{referencie}}
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|w|commons=Category:Vladimír Mináč}}

{{DEFAULTSORT:Mináč, Vladimír}}
[[Kategória:20. storočie]]
[[Kategória:Slováci]]
[[Kategória:Spisovatelia]]
[[Kategória:Esejisti]]
[[Kategória:Scenáristi]]
[[Kategória:Publicisti]]
[[Kategória:Abeceda]]</text>
      <sha1>htlitabk7nkdi30n3z40x30uug62adc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>93573</id>
      <parentid>93571</parentid>
      <timestamp>2022-08-26T05:02:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>46.34.246.161</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18053" xml:space="preserve">{{Biografia
  | meno_obrázku = Vladimír Mináč grave.JPG
  | popis_obrázku = hrob Vladimíra Mináča
  | dátum_narodenia = [[Deň:10. august|10. august]] 1922
  | miesto_narodenia = Klenovec, [[Slovensko]]
  | dátum_úmrtia = [[Deň:25. október|25. október]] 1996
  | miesto_úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko
}}
'''Vladimír Mináč''' (* 1922 – † 1996) bol slovenský prozaik, esejista, filmový scenárista, publicista a kultúrny a politický činiteľ.

== Potvrdené výroky ==
{{potvrdené}}

* Slovenská [[politika]] bola vždy nesamostatná: nevytvárala zmeny, reagovala na ne. Jej koncepcie sú obranárske; jej pohyb protipohybom: malý národ medzi žarnovmi veľkých národov. Súdiť náš pohyb, jeho pokrokovosť či reakčnosť tzv. objektívnymi historickými meradlami, je nezmyselné, objektívne historické meradlá sú výsadným vlastníctvom veľkých národov &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 16&lt;/ref&gt;
* Nie sme [[národ]] holubičí, sme národ plebejský: pána mať je neprávosť, no väčšia byť pánom! Možno je to [[cnosť]] z núdze; keďže sme nemali nádej byť pánmi, opovrhovali sme možnosťou stať sa nimi.“ &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 49&lt;/ref&gt;
*  Plebejský prízvuk slovenskej [[Politika|politiky]], to je náš vklad do dejín strednej [[Európa|Európy]]: to je čarovný opasok, z ktorého [[národ|národný]] pohyb čerpal silu: to je aj naše hrdé dedičstvo. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 23&lt;/ref&gt;
* …náš prínos do [[Dejiny|dejín]] sveta je skromný. Ale ak sa raz budú merať dejiny [[Civilizácia|civilizácie]] spravodlivo, čo značí podľa [[Práca|práce]], ktorú kto do nich vložil, potom sa nemusíme báť: narobili sme sa aj vyše práva. Nemáme čo smútiť za takzvanou ‚veľkou‘ históriou: je to história veľkých lúpežníkov. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 49&lt;/ref&gt;
* …nikdy sa domácej buržoázii nepodarí prekonať hranice feudálnych obmedzení, zhodiť z pliec ťarchu veľkého pozemkového vlastníctva… Dusená prevládajúcimi feudálnymi vzťahmi nevládze sa stredná uhorská buržoázia brániť útoku cudzieho veľkokapitálu. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 52&lt;/ref&gt;
* Čudná krajina, aj zeman i tu spáva pod slamenou strechou. A meštiak, pokiaľ nemusí, neodtŕha sa od pôdy, od roľníctva: tu je každý napoly niečím a napoly niečím iným. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 53&lt;/ref&gt;
* Takéto jasné rozloženie síl viedlo na slovenskej strane k zjednodušovaniu: národný a hospodársky útlak stelesňovali Nemci, Maďari a židia. Už v štyridsiatych rokoch žalujú liptovskí občania cisárskemu komisárovi, že židovskí krčmári… stáli na strane maďarskej revolúcie … Áno, to sú predchodcovia arizátorov, táto línia je známa v politike i literatúre a je uzavretá tragédiou slovenských židov. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 33&lt;/ref&gt;
* [[Národ|Národy]] sú [[Spravodlivosť|spravodlivé]] len potiaľ, pokiaľ sa prebíjajú z ríše útlaku k svetlu [[Sloboda|slobody]]: beda víťazom! [[Moc]] má svoju noc, svoje mravné temnoty – to platí pre jednotlivca, triedu, [[národ]]. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 102&lt;/ref&gt;
* Ani len kríž, na ktorý sme boli pribití, nám nepatril. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 127&lt;/ref&gt;
* Lebo [[národ]] je práve – človečina, prirodzený a takmer prírodný organizmus, samozrejmý ako hory a rieky, ako ľudia a sám život. Ešte nikto nevymyslel príhodnejšie prostredie na spoluobcovanie ľudí, na spoločnú existenciu, na vznik kultúrnych hodnôt – jediných nepomíjajúcich hodnôt, ktoré sú vlastné civilizácii. Pocitový svet, povedomie príslušníkov národa je jedinečné, neopakovateľné: je to identita a indivíduum. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 135&lt;/ref&gt;
* …tmel, ktorý ich [príslušníkov národa] spája, rozpory, ktoré nimi zmietajú, [[Tradícia|tradície]], bohovia, jazyky, kulty a [[Kultúra|kultúry]], piesne a temperament, ekonomika a [[politika]], sociálne obsahy a triedne vrstvenie…  &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 135&lt;/ref&gt;
* Práve [[spravodlivosť]]: naše novodobé dejiny sú ustavičným domáhaním sa, dožadovaním spravodlivosti a približovaním sa k nej. Je to cesta – samý výmoľ samá okľuka a zákľuka, zákľuková jama, malý národ prechádza ustavične súteskami, je zvieraný a zmietaný, blúdi, stráca cestu a znovu ju nachádza: sám v hušti veľkej hory. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 135&lt;/ref&gt;
* Rozličnosť sama osebe nie je hriechom a nebezpečenstvom: je krásou a dobrodružstvom nášho sveta. Rozličnosť sa stáva nebezpečnou práve v tej chvíli, keď popiera samu seba, keď chce násilím prinútiť tvár sveta, aby bola obrazom jednej jedinečnej tváre. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 136&lt;/ref&gt;
* Boriť sa s každodennou hmotnou biedou, špinavou a lepkavou, a venovať všetky sily beznádejnej veci: to je celom iste mravná veľkosť. (s. 38) ... Naša národná inteligencia bola málo početná a biedna; vidiecka a odrezaná od sveta Peštou a Viedňou; bola opozičná, teda bitá, moc, bohatstvo, sláva - to všetko bolo v nedohľadne. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 38&lt;/ref&gt;
* Istý stupeň biedy vylučuje triednu uvedomelosť. Modlí sa a pracuje, kým hrniec neprekypí. Potom beda všetkým, bez krvi sa to neobíde; a keď nie inak, aspoň pálenka fundament. Oscilácia medzi pokorou a vzdorom, medzi trpezlivosťou a výbuchom a akási až smrteľná vážnosť v ponímaní života, to je romantická črta v našej národnej povahe; zbližuje nás skôr s Východom ako so Západom. A tak - aký zmysel slovenského osudu? ... Napriek všelijakým porážkam, po každej porážke sme zmocneli. Táto nezadržateľnosť vzostupu, to je, chvalabohu, železná logika vývinu moderných národov... Ale zmysel národa nie je len alebo najmä v samotnej jeho existencii a pohybe; je on aj v súvzťažnosti s inými národmi, s ktorými tvorí dielo civilizácie...“ &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s. 41&lt;/ref&gt;
* …stať sa skutočným Slovákom, úplným Slovákom, značí stať sa bratom všetkých ľudí, taký je aj vznešený odkaz našich [[Dejiny|dejín]]. Nemáme takmer nič okrem svojej túžby po spravodlivosti. Božechráň, aby sme spôsobili krivdu, zabudnúc na krivdy vlastné. V tej chvíli by sme zatratili svoju vnútornú opodstatnenosť, svoj najvnútornejší zmysel, ale i schopnosť rezistencie. Vždy budeme malým národom, ale dokiaľ budeme chrániť svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocní. Nie [[moc]], ktorá je pominuteľná, ale [[duch]], ktorý trvá: to je naša [[cesta]], náš [[Zmysel (význam)|zmysel]], náš [[osud]]. &lt;ref&gt;Dúchanie do pahrieb, s.137&lt;/ref&gt;
* [[Život]] je krátky. [[Umenie]] [[dĺžka|dlhé]].&lt;ref&gt;{{Perly|115}}&lt;/ref&gt;
* Neviem, či je to celkom tak, že sa človek stáva rebelom, že je to nejaká [[Kultúra|kultúrna]], teda nadobudnutá vrstva. Možno je to už v génoch. ... Rebeloval som proti mnohým podobám [[skutočnosť|skutočnosti]]... Ale [[skúsenosť]] značne vplýva na to, čo zdedíme; a ja som mal takú [[skúsenosť]], ktorá onen gén protestu podporovala. Len čo som sa snažil niekde usadiť a adaptovať sa, hneď som vystrkoval obranné tykadlá voči obklopujúcemu sa svetu, lebo nikdy som nedôveroval skutočnosti, že je to, čo sa o nej tvrdí. ... Ale nikdy to nebolo ľahké, vždy do toho prišli veľké dejiny; tie človeka posunú niekam, kde ani nechcel byť, kde ani nemohol byť, kde bolo nepredstaviteľné byť, a odrazu je tam a nevie, čo si sebou počať. ... Stále sa cítim za niečo [[Zodpovednosť|zodpovedný]], to je jedna z mojich slabosilných stránok. Ale nikdy som sa toho nemohol striasť a iste mi to veľmi nepomohlo... pocit zodpovednosti je trpkým [[osud]]om, trpkým chlebíkom slovenského intelektuála - musí robiť všetko ostatné a nie najmä to, na to je schopný alebo dokonca povolaný. &lt;ref&gt;HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 9, 10&lt;/ref&gt;
* Je to taký malý očistec, keď už nie peklo - sedíte pokojne pri zákone, ktorý neznačí nič, a odrazu niekto vyskočí a naváľa vám na hlavu všetky vraždy, pravdaže štatisticky aspoň zdesaťnásobené, a ustavične vás porovnáva priamo s Hitlerom: človeka to prestane vnútornne čo aj len zaujímať. Tam sa už končia všetky hry, tam už je dávno dodiskutované ešte pred začatím diskusie. Tí, čo majú [[moc]], vás vystrkujú nielen na okraj dejín, ale aj mimo spoločnosti. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Až po živé mäso. In: HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 122&lt;/ref&gt;
* Keď sa usilujeme o samostatnosť Slovenskej republiky, musíme sa súčasne usilovať aj o to, aby to bola krajina [[Demokracia|demokratická]] a sociálne spravodlivá. Inak toto úsilie nemá zmysel... &lt;ref&gt; HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 118&lt;/ref&gt;
* [[Štefan Marko Daxner]], je to človek, ktorého hodno aj milovať, lebo je to človek bez poškvrny. Celým životom prešiel tak, že my, jeho potomkovia, nevidíme jeho omyly, aspoň ja o jeho politických omyloch neviem, viem iba o jeho politických prehrách. Mal ho veľmi rád aj [[Vladimír Clementis]].&lt;ref&gt; HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 117&lt;/ref&gt;
* Nemám rád, keď sa udeľujú známky z [[Pokrok|pokroku]] alebo z reakčnosti; je to riskantná hra. Zložitá súvzťažnosť medzi dobou a človekom, medzi jeho zámyslom a objektívnym pôsobením, sa málokedy dá vysloviť s jednoznačnosťou definitívy; a už vôbec nie jednoslabične. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Vybrané spory Jozefa Miloslava Hurbana. Bratislava : Tatra, 1974, s. 32&lt;/ref&gt;
* [[Dejiny]] vo svojej neúprosnej fabrike vyrábajú veľa osobných tragédií, lámu talenty ako suché triesky, zatemňujú bystré hlavy. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Vybrané spory Jozefa Miloslava Hurbana. Bratislava : Tatra, 1974, s. 46&lt;/ref&gt;
* Dobre porozumieť [[národ |národným]] dejinám znamená zmeniť ich. [[Laco Novomeský|Novomeský]] ďaleko presiahol slovenský, i československý kontext. Nie slovami, ale politickou praxou, nie prázdnym gestom, ale vlastnou riskantnou skúsenosťou podpísal svoje internacionálne záväzky. &lt;ref&gt;Cit. podľa VÁLEK, M. 1979. Laco Novomeský - Vo výbere Miroslava Válka. Kruh milovníkov poézie. Bratislava: Slovenský spisovateľ. 1979. s. 135&lt;/ref&gt;
*  Pravdaže, nie sme a nikdy nebudeme Švajčiarskom. Ale môžeme mať svoj vlastný, nescudziteľný a neopakovateľný štát, ktorý môže vzniknúť iba v našich geopolitických podmienkach, štát vojensky a politicky neutrálny a ekonomicky sprostredkovateľský, štát, ktorý bude menej založený na výrobe a viac na obchode a službách. ... Veruže áno: banky, ktoré zastupujú cudzí kapitál, sa už konajú. Nikto nevie, koľko je cudzieho kapitálu a akými cestami prenikol, nikto nevie, čo sa skrýva v rozličných balíkoch: môže sa stať, že pri rátaní o pár rokov zistíme, že nám zostali iba holé zadky. Že teda má pravdu pán Toffler, že budeme treťoradý polokoloniálny štát, že nás znovu bude niekto vlastniť, a my vo vlastnom dome budeme len sluhami a naša nová sloboda bude len vetcho prikrývať našu obstarožnú porobu.“ &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Návraty k prevratu, s. 227&lt;/ref&gt;
* Pre nás je [[právo]] nad všetkými právami, to je naša zvrchovanosť, pre nás je ústava nad všetky ústavy, to je Ústava slobodnej Slovenskej republiky. (citát na historickej budove NRSR)
* Slovenské sluhovstvo je odporné; odpornejšia od neho je iba povýšenecká slovenská zadubenosť. Toto alebo-alebo je ťaživý prízrak slovenského života, s ktorým sa nemožno zmieriť. ... Nesamostatnosť, siahajúca až po bezoctné sluhovstvo, to je úhlavný nepriateľ slovenskej politiky v minulosti práve tak, ako v dňoch najsúčasnejších. Je v podstate jedno, akými cestami sme sa dostali do neslobody, či nás do sluhovstva vrútilo neblahé geopolitické položenie, či takzvaná „zrada“ šľachty, alebo neznášanlivá zúrivosť nepriateľa: Nesamostatnosť a sluhovstvo bolo írečitým znakom slovenskej politiky odpradávna až podnes, niet nijakej výnimky, aj ľudácka Slovenská republika bola len kosť, pohodená z panského stola sluhovi. Slovenský námezdný pracujúci nemá budúcnosť. A nebude ju mať, kým si svoje trápenia a svoje nádeje nezoberie do vlastných rúk, kým sa neusídli vo vlastnom dome, kým si nebude sám a pre seba gazdovať - bez vnútornej energie, bez spoluúčasti občana sa rútime do nebudúcnosti. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 33, 55, 68&lt;/ref&gt;
* Zahraničná [[politika]] musí byť pragmatická; ak veľmoci nedodržujú nijakú morálku, ani my sa nesmieme správať podľa morálnych kázní. Dobré je, aj v zahraničnej politike, to, čo je výhodné. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 50&lt;/ref&gt;
* Nerozmýšľal som o tom, ako sa píše MMF, samo sa mi napísalo veľkými písmenami, nové božstvo, potvrdené vraždami a zúfalstvom, Alláh, plávajúci nad kontinentmi, jediný, jediný a Svetová Banka je jeho prorok. „Čím sa líši sľub spotrebného blahobytu, zaručeného bankármi MMF, od nedosažiteľného raja komunizmu?“ pýta sa ešte raz český prorok. No, naozaj - čím? &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 63&lt;/ref&gt;
* [[Liberalizmus]] už dávno v západoeurópskych dejinách myslenia, najmä však v dejinách praktickej politiky neexistuje ako ucelený systém - vari od čias Tiersa. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 88&lt;/ref&gt;
* Fukuyamovský [[optimizmus]] je už dávno minulý, je už dávno po víťaznej vojne, ktorá nič nevyriešila - generalissimus už píše spomienky. Optimizmus rýchlo vyvetral pod ronom cyklickej recesie, starosti planéty sa - napriek všetkým dobrým úmyslom - prehlbujú, zemské kry škrípu v zlosti nad nevedomosťou, nad huriavkom, ktorý prekrikuje všetky úzkosti. O svete vieme len to, čo chcú, aby sme vedeli: nenadarmo sa mužom roka, napriek svojím niektorým mravným slabostiam, stal šéf CNN. Mohutný informačný monopol obopína zemeguľu a potlačuje našu mieru slobody už v samotnom zámotku: z toho, veru, nebude lyonský hodváb. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 96&lt;/ref&gt;
* Videl som v televízii sympatického mládenca, ktorý sa hrdil tým, že nepotrebuje čitateľov: nepotrebuje teda ani samého seba. Kultúra a [[literatúra]] v nej je spôsob komunikácie medzi ľuďmi a medzi vekmi; bez komunikácie by sme ešte stále viseli na stromoch ako opice. [[Kultúra]], tá, na ktorú myslím, je ustavičný kritický komentár k civilizácii, ustavičný pokus o korektúru nášho základného experimentu - bez takéhoto ustavičného dôverného dotyku by kultúra vo všeobecnosti a literatúra obzvlášť nemala nijaký zmysel. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 97&lt;/ref&gt;
* Aj maďarskí hazafici, aj slovenskí národní hromovládcovia budú utekať zo svojich odvekých sídiel, keď sem pridupocú milióny ukrajinských extranacionalistov: banderovci si už brúsia zuby a nože. Primitívny nacionalizmus je pre národ sebevražedný, dostáva sa do konfliktu, neraz ozbrojeného, s inými primitívnymi nacionalizmami, ale najhoršie je to, že z celého národa robí zbor vrieskajúcich primitívov, že sa striasa svojich vnútorných hodnôt, že popiera svoj vývin a svoju kultúru. Desaťročia som sa snažil vydobyť zo slovenskej skutočnosti, zo slovenských dejín, osobností, činov, dôvody pre národné sebavedomie. Ak toto má byť výsledok, premárnil som život. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 17&lt;/ref&gt;
* Už dávno je po marxizme, nevydržal ani spoločenskú, ani moju osobnú skúšku časom. ... Nielen druho a treťoradý [[kapitalizmus]] má svoje ťažkosti a zádrhele, má ich aj prvoradý. Niet humanizmu v trhovom hospodárstve; každý mechanizmus je protihumánny. Trh zostal trhom napriek sociálnemu prízvuku, je to starý trh, Vanity Fair, Trh márnosti a pána Tackeraya. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 15&lt;/ref&gt;
* Ak dakedy všemocné centrum zavraždilo [[Vladimír Clementis|Clementisa]], ak trýznilo [[Gustáv Husák|Husáka]] a [[Laco Novomeský|Novomeského]], ak chcelo likvidovať celú slovenskú antifašistickú základňu, robilo tak preto, aby zadusilo pamiatku na pokus o zvrchovanosť slovenskej politiky, ako sa ona objavila v náznaku v Povstaní a v Košickom programe; bolo treba podupať národnú pamäť, zadupať ju do popola pražskej zeme. Ak sa znovu objavujú večité grify centra, ak sa každý deň v každom vyhlásení, v každom novom federálnom zákone znovu a perfídne zakladá váha centra, ktoré nikdy nemôže byť demokratické, potom, aj ako antifašista s pokojným svedomím podpíšem Deklaráciu o zvrchovanosti demokratickej Slovenskej republiky: dotlačili ma k bodu, kde nemôžem už inak. &lt;ref&gt;MINÁČ, Vladimír: Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 58&lt;/ref&gt;

== Prisudzované výroky ==
{{prisudzované}}

* [[Fakt]] [[existencia|existuje]] len vo [[vzťah]]u k inému faktu.

== Referencie ==
{{referencie}}
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|w|commons=Category:Vladimír Mináč}}

{{DEFAULTSORT:Mináč, Vladimír}}
[[Kategória:20. storočie]]
[[Kategória:Slováci]]
[[Kategória:Spisovatelia]]
[[Kategória:Esejisti]]
[[Kategória:Scenáristi]]
[[Kategória:Publicisti]]
[[Kategória:Abeceda]]</text>
      <sha1>pty5gvn4srw1vm1qb2w2eq4k1ys1p9o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Skúška</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7209</id>
    <revision>
      <id>93574</id>
      <parentid>87227</parentid>
      <timestamp>2022-08-26T11:08:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <ip>85.237.234.76</ip>
      </contributor>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1899" xml:space="preserve">{{Podobne|[[kontrola]], [[maturita]], [[overenie]], [[pokus]], [[utrpenie]], [[zisťovanie]]}}
----

* Dovolenou [[skratka|skratkou]] je napríklad to, ak pri [[príprava|príprave]] na [[skúška|skúšku]] [[štúdium|preštudujeme]] stručný [[výťah]] z [[kniha|knihy]], namiesto toho, aby sme ju [[čítanie|čítali]] celú. Pokiaľ je ten výťah dobre napísaný a [[obsah]]uje potrebné [[fakt]]y, môžeme získať nevyhnutné [[vedomosť|vedomosti]] [[spôsob]]om, ktorý nám ušetrí veľa [[čas]]u a [[úsilie|úsilia]]. [[Opis]]ovanie pri skúške je však nedovolenou skratkou. Môže síce ušetriť čas, ale získaná [[hodnosť]] o svojom [[nositeľ]]ovi podáva [[klam]]ný a [[faloš]]ný [[obraz]]. ([[M. Scott Peck]])

* [[Hrdza]] [[skúška|skúša]] [[zlato]] a [[trápenie]] [[človek]]a. ([[Jan Amos Komenský]])

* [[Láska]] je [[1|jedinou]] [[skúška|skúškou]] [[pravosť|pravosti]] nášho [[kresťanstvo|kresťanstva]]. ([[Johannes Leppich]])

* [[Neúspech]] nás [[učenie|učí]], že [[porážka]] sa dá prežiť. Neuspieť nieje [[hanba]]. Hanba je [[báť sa]] vstať a [[skúška|skúsiť]] to znova. ([[Benjamin Barber]])

* [[Stres]] podrobuje [[charakter]] [[skúška|skúške]]. Skutočne [[hodnota|hodnotnými]] sú tí, ktorých ani v [[ťažkosť|ťažkých]] [[doba|dobách]] neopustí ich [[čestnosť]], [[rozvaha]] a [[citlivosť]]. ([[M. Scott Peck]])

* Tvoja [[situácia]], tvoja [[skúška]] by ťa nemala [[Zvádzanie|zviesť]], nemala by diktovať smer tvojej [[Modlitba|modlitby]]. ([[T.B. Joshua]])

* V [[okamih]]u [[smrť|smrti]] budeme [[skúška|skúšaní]] z [[láska|lásky]]. Ak skúšku [[zloženie|zložíme]], budeme [[večnosť|naveky]] [[žitie|žiť]] v Láske. ([[Michael Quoist]])

AaOKZR== Iné projekty ==
{{projekt|w=Skúška}}

[[Kategória:Témy]]
[[Kategória:Vedy]]
[[Kategória:Chémia]]
[[Kategória:Fyzika]]</text>
      <sha1>gagepu4zcm95357db28by6prb0hd5xr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ernst Ferstl</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7823</id>
    <revision>
      <id>93567</id>
      <parentid>90540</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T12:07:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>165</id>
      </contributor>
      <comment>- prázdné sekcie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="849" xml:space="preserve">{{Biografia
  | názov = Ernst Ferstl
  | meno_obrázku = 
  | popis_obrázku = rakúsky učiteľ a spisovateľ
  | dátum_narodenia = [[Deň:19. február|19. február]] 1955
  | miesto_narodenia = Neunkirchen, Dolné Rakúsko
  | dátum_úmrtia = 
  | miesto_úmrtia = 
}}
'''Ernst Ferstl''' (* [[Deň:19. február|19. február]] 1955) je rakúsky učiteľ a spisovateľ.

== Potvrdené výroky ==
{{potvrdené}}

* Práve preto, že sme na jednej [[loď|lodi]], mali by sme byť [[šťastie|šťastní]], že nie sú všetci na našej [[strana|strane]].
** ''Gerade weil wir alle im gleichen Boot sitzen, sollten wir heilfroh darüber sein, dass nicht alle auf unserer Seite stehen.''

{{DEFAULTSORT:Ferstl, Ernst}}
[[Kategória:20. storočie]]
[[Kategória:Rakúšania]]
[[Kategória:Spisovatelia]]
[[Kategória:Učitelia]]
[[Kategória:Abeceda]]</text>
      <sha1>ojm1sn1oimsy7vxd7fmb150x40wx2ge</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Casimir Delavigne</title>
    <ns>0</ns>
    <id>8543</id>
    <revision>
      <id>93565</id>
      <parentid>89282</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T12:07:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>165</id>
      </contributor>
      <comment>- prázdné sekcie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="627" xml:space="preserve">'''Jean-François Casimir Delavigne''' (* [[Deň:4. apríl|4. apríl]] 1793, Le Havre, [[Francúzsko]] – † [[Deň:11. december|11. december]] 1843, [[Lyon]], Francúzsko) bol francúzsky básnik a dramatik.

== Potvrdené výroky ==
''Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:''

* Každý [[krok]] v [[život]]e je krokom k [[smrť|smrti]].&lt;ref&gt;{{Perly|120}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

{{DEFAULTSORT:Delavigne, Casimir}}
[[Kategória:18. storočie]]
[[Kategória:19. storočie]]
[[Kategória:Francúzi]]
[[Kategória:Dramatici]]
[[Kategória:Básnici]]
[[Kategória:Abeceda]]</text>
      <sha1>7zzfllthqa2p0woaggirip6npem0yvw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Timon Aténsky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>11004</id>
    <revision>
      <id>93564</id>
      <parentid>92963</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T12:07:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>165</id>
      </contributor>
      <comment>- prázdné sekcie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="498" xml:space="preserve">Timon Aténsky (angl. Timon of Athens) je tragédia Williama Shakespeara, ktorá vznikla v roku 1605.

== Potvrdené výroky ==
&lt;br /&gt;
Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:
&lt;br /&gt;
* Timon Apemantusovi: Byť tebou, zahodím sa na smetisko.
* Apemantus Timonovi: Vypravili ma sem: a tak sa vraví, že opičíš sa po mne.
* Šľachtic na Apemantusa: Je protikladom ľudstva.
* Timon: Radšej by som bol na raňajkách s nepriateľmi, než na obede s priateľmi.</text>
      <sha1>r4wo244cwc26zsvxtxq7hwg82427jz5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Perikles (Shakespeare)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>11007</id>
    <revision>
      <id>93566</id>
      <parentid>89807</parentid>
      <timestamp>2022-08-25T12:07:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Danny B.</username>
        <id>165</id>
      </contributor>
      <comment>- prázdné sekcie</comment>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1417" xml:space="preserve">'''Perikles''' (ang. Pericles) je hra anglického dramatika [[William Shakespeare|Williama Shakespearea]].

== Potvrdené výroky ==
* Et bonum quo antiquus eo melius. Čím staršia, tým je dobrá vec lepšia.(jedna z axiómov Aristotela)&lt;ref&gt;Shakespeare William, Perikles, Tatran, Bratislava, 1984, S.7&lt;/ref&gt;
* Piúe per dolcezza che per forza. Väčšmi nehou, než silou. (tal. nie špan.)
* Me pompae provexit apex. Koruna víťazstva ma vopred pobáda.
* Qui me alit, me extinguit. Ten, kto ma živí, aj ma uháša.
* Sic spectanda fides. Tak vernosť preveruj.
* In hac spe vivo. V takej nádeji žijem.
* Lux tua vita mihi. Tvoje svetlo je život môj.
* Simonides: Je hlúposť súdiť ľudí z ďaleka! Veď nie vždy šaty robia človeka.
* Perikles po stroskotaní: Keby som oplýval toľkým bohatstvom, koľkými túžbami oplývam.
* Cerimon: Viem, aké prieky robí príroda, aj ako lieči; to ma napĺňa oveľa väčším uspokojením, než by som bažil po vrtkavej sláve, či svoje poklady pchal si do vrecák a blázna i smrť chcel si nakloniť.
* Dionýzia: Veď moje dieťa o lesk okradla a bránila mu v šťastí. K Maríne každý zbožne pohľad upieral, kým naša dcéra bola ako pes, nehodná pozdravu.
* Rybár: Žijú v mori, ako ľudia na súši: tie väčšie požierajú menšie.
* Cerimon: Som presvedčený, že dôvtip a cnosť sú väčšie dary ako bohatstvo a urodzenosť.</text>
      <sha1>41e1n0hxbosw84850jme9148gslwz3o</sha1>
    </revision>
  </page>
</mediawiki>