Wikizdroje
skwikisource
https://sk.wikisource.org/wiki/Wikizdroje:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka
MediaWiki 1.39.0-wmf.22
first-letter
Médiá
Špeciálne
Diskusia
Užívateľ
Diskusia s užívateľom
Wikizdroje
Diskusia k Wikizdrojom
Súbor
Diskusia k súboru
MediaWiki
Diskusia k MediaWiki
Šablóna
Diskusia k šablóne
Pomoc
Diskusia k pomoci
Kategória
Diskusia ku kategórii
Autor
Diskusia k autorovi
Page
Page talk
Index
Index talk
TimedText
TimedText talk
Modul
Diskusia k modulu
Udělátko
Diskuse k udělátku
Definice udělátka
Diskuse k definici udělátka
Page:F. Bílý - patery knihy plodů básnických.djvu/452
250
3638
8525
8404
2022-07-29T07:32:52Z
Kwamikagami
3370
proofread-page
text/x-wiki
<noinclude><pagequality level="1" user="Arxivist" />{{block center/s}}</noinclude>{|
|<poem>Mati sedí u lavičky,
drobí kůrky do vodičky,
drobí kůrky ai strídečku
zlatým húskám do jarečku:
sbírajte si moje děti,
čo vám drobí smutná mati.</poem>
|
|<poem>Tak sa ony shovárajú
a milostne objímajú,
na svú biedu nariekajú,
mati své sa zaželajú
až do šerého svitání,
až do ptačího zpívání.</poem>
|}
<center><poem>Keď hvězdičky zapadajú,
žalostně sa rozlučujú,
každá dává svojej mati
z kridelenka pérek zlatý,
z kridelenka pérek zlatý,
čo stojí za peňáz zlatý.</poem></center>
{{rule|5em}}
{{block center/e}}
{{smaller|{{right|'''Koll. Zplev II. 393.'''}}}}<section end="4"/>
Slov. Spievú čís. 53. [ši kudci horou.
{|
|<poem>Išli hudci horou,
horou javorovou.
Našli drevo krásno, Ta vy hudci choďte
na husličky hlasnô. pred mej mamky vráta,
Iba ho zotnime a tak jej zahrajte,
a sebou vezmime. žiaľu jej dodajte:
Prvý raz zaťali, Toto sú husličky
íverčok vyťali. Zz tej vašej Aničky.
Druhý raz zaľťali, Toto je podstavka,
do krvi preťali. vašej dcérky hlávka.
Tretí raz zaťali. Toto sú strunočky,
taký hlas počuli: jej zlaté vlásočky.
Neni som ja drevo, — Toto je sláčičok
drevo javorovô, Z jej bielych ručičôk.
ale som ja dievča Toto sú kolíčky,
z mesta richtárovo. jej biele prstôčky.
Na vodu som išla, Keď matka slyšala,
neskoro som prišla. ku oknu bežala.
Mamka ma zakliala, — Ach, vy hudci smutní,
by kameň ostala, choďteže preč, choďte.
kameňom meravým, Choďteže preč, choďte,
drevom javorovým. a žiaľ mi nerobte,
Kupa skamenela však ho ja dosti mám,
meravým kameňom,</poem>
|<poem>Ja som zdrevenela
zeleným javorom.
Našli drevo krásno, Ta vy hudci choďte
na husličky hlasnô. pred mej mamky vráta,
Iba ho zotnime a tak jej zahrajte,
a sebou vezmime. žiaľu jej dodajte:
Prvý raz zaťali, Toto sú husličky
íverčok vyťali. Zz tej vašej Aničky.
Druhý raz zaľťali, Toto je podstavka,
do krvi preťali. vašej dcérky hlávka.
Tretí raz zaťali. Toto sú strunočky,
taký hlas počuli: jej zlaté vlásočky.
Neni som ja drevo, — Toto je sláčičok
drevo javorovô, Z jej bielych ručičôk.
ale som ja dievča Toto sú kolíčky,
z mesta richtárovo. jej biele prstôčky.
Na vodu som išla, Keď matka slyšala,
neskoro som prišla. ku oknu bežala.
Mamka ma zakliala, — Ach, vy hudci smutní,
by kameň ostala, choďteže preč, choďte.
kameňom meravým, Choďteže preč, choďte,
drevom javorovým. a žiaľ mi nerobte,
Kupa skamenela však ho ja dosti mám,
meravým kameňom, — že Aničky nemám.<poem>
|}
{{rule|5em}}<noinclude><references/></noinclude>
j0gowpav04vk8a1htvlm6eadsh8i4aw
8526
8525
2022-07-29T07:37:40Z
Kwamikagami
3370
proofread-page
text/x-wiki
<noinclude><pagequality level="1" user="Arxivist" />{{block center/s}}<center>— 426 —</center></noinclude>{|
|<poem>Mati sedí u lavičky,
drobí kůrky do vodičky,
drobí kůrky ai strídečku
zlatým húskám do jarečku:
sbírajte si moje děti,
čo vám drobí smutná mati.</poem>
|
|<poem>Tak sa ony shovárajú
a milostne objímajú,
na svú biedu nariekajú,
mati své sa zaželajú
až do šerého svitání,
až do ptačího zpívání.</poem>
|}
<center><poem>Keď hvězdičky zapadajú,
žalostně sa rozlučujú,
každá dává svojej mati
z kridelenka pérek zlatý,
z kridelenka pérek zlatý,
čo stojí za peňáz zlatý.</poem></center>
{{rule|5em}}
{{block center/e}}
{{smaller|{{right|'''Koll. Zplev II. 393.'''}}}}<section end="4"/>
:Slov. Spievu čís. 53. ''Išli hudci horou.''
{|
|<poem>Išli hudci horou,
horou javorovou.
Našli drevo krásno,
na husličky hlasnô.
Iba ho zotnime
a sebou vezmime.
Prvý raz zaťali,
íverčok vyťali.
Druhý raz zaľťali,
do krvi preťali.
Tretí raz zaťali.
taký hlas počuli:
Neni som ja drevo,
drevo javorovô,
ale som ja dievča
z mesta richtárovo.
Na vodu som išla,
neskoro som prišla.
Mamka ma zakliala,
by kameň ostala,
kameňom meravým,
drevom javorovým.
Kupa skamenela
meravým kameňom,</poem>
|<poem>Ja som zdrevenela
zeleným javorom.
Našli drevo krásno, Ta vy hudci choďte
na husličky hlasnô. pred mej mamky vráta,
Iba ho zotnime a tak jej zahrajte,
a sebou vezmime. žiaľu jej dodajte:
Prvý raz zaťali, Toto sú husličky
íverčok vyťali. Zz tej vašej Aničky.
Druhý raz zaľťali, Toto je podstavka,
do krvi preťali. vašej dcérky hlávka.
Tretí raz zaťali. Toto sú strunočky,
taký hlas počuli: jej zlaté vlásočky.
Neni som ja drevo, — Toto je sláčičok
drevo javorovô, Z jej bielych ručičôk.
ale som ja dievča Toto sú kolíčky,
z mesta richtárovo. jej biele prstôčky.
Na vodu som išla, Keď matka slyšala,
neskoro som prišla. ku oknu bežala.
Mamka ma zakliala, — Ach, vy hudci smutní,
by kameň ostala, choďteže preč, choďte.
kameňom meravým, Choďteže preč, choďte,
drevom javorovým. a žiaľ mi nerobte,
Kupa skamenela však ho ja dosti mám,
meravým kameňom, — že Aničky nemám.</poem>
|}
{{rule|5em}}<noinclude><references/></noinclude>
pr5xthej6j4z71f22zukxgbpuhidg17
8527
8526
2022-07-29T07:39:17Z
Kwamikagami
3370
proofread-page
text/x-wiki
<noinclude><pagequality level="1" user="Arxivist" />{{block center/s}}<center>— 426 —</center></noinclude>{|
|<poem>Mati sedí u lavičky,
drobí kůrky do vodičky,
drobí kůrky ai strídečku
zlatým húskám do jarečku:
sbírajte si moje děti,
čo vám drobí smutná mati.</poem>
|
|<poem>Tak sa ony shovárajú
a milostne objímajú,
na svú biedu nariekajú,
mati své sa zaželajú
až do šerého svitání,
až do ptačího zpívání.</poem>
|}
<center><poem>Keď hvězdičky zapadajú,
žalostně sa rozlučujú,
každá dává svojej mati
z kridelenka pérek zlatý,
z kridelenka pérek zlatý,
čo stojí za peňáz zlatý.</poem></center>
{{rule|5em}}
{{block center/e}}
{{smaller|{{right|'''Koll. Zplev II. 393.'''}}}}<section end="4"/>
:Slov. Spievů čís. 53. ''Išli hudci horou.''
{|
|<poem>Išli hudci horou,
horou javorovou.
Našli drevo krásno,
na husličky hlasnô.
Iba ho zotnime
a sebou vezmime.
Prvý raz zaťali,
íverčok vyťali.
Druhý raz zaľťali,
do krvi preťali.
Tretí raz zaťali.
taký hlas počuli:
Neni som ja drevo,
drevo javorovô,
ale som ja dievča
z mesta richtárovo.
Na vodu som išla,
neskoro som prišla.
Mamka ma zakliala,
by kameň ostala,
kameňom meravým,
drevom javorovým.
Kupa skamenela
meravým kameňom,</poem>
|<poem>Ja som zdrevenela
zeleným javorom.
Ta vy hudci choďte
pred mej mamky vráta,
a tak jej zahrajte,
žiaľu jej dodajte:
Toto sú husličky
Zz tej vašej Aničky.
Toto je podstavka,
vašej dcérky hlávka.
Toto sú strunočky,
jej zlaté vlásočky.
Toto je sláčičok
Z jej bielych ručičôk.
Toto sú kolíčky,
jej biele prstôčky.
Keď matka slyšala,
ku oknu bežala.
Ach, vy hudci smutní,
choďteže preč, choďte.
Choďteže preč, choďte,
a žiaľ mi nerobte,
však ho ja dosti mám,
že Aničky nemám.</poem>
|}
{{rule|5em}}<noinclude><references/></noinclude>
8n35wp2awdl390zbvvb5jxay9rzbd02
8528
8527
2022-07-29T07:42:59Z
Kwamikagami
3370
proofread-page
text/x-wiki
<noinclude><pagequality level="1" user="Arxivist" />{{block center/s}}<center>— 426 —</center></noinclude>{|
|<poem>Mati sedí u lavičky,
drobí kůrky do vodičky,
drobí kůrky ai strídečku
zlatým húskám do jarečku:
sbírajte si moje děti,
čo vám drobí smutná mati.</poem>
|
|<poem>Tak sa ony shovárajú
a milostne objímajú,
na svú biedu nariekajú,
mati své sa zaželajú
až do šerého svitání,
až do ptačího zpívání.</poem>
|}
<center><poem>Keď hvězdičky zapadajú,
žalostně sa rozlučujú,
každá dává svojej mati
z kridelenka pérek zlatý,
z kridelenka pérek zlatý,
čo stojí za peňáz zlatý.</poem></center>
{{rule|5em}}
{{block center/e}}
{{smaller|{{right|'''Koll. Zplev II. 393.'''}}}}<section end="4"/>
:Slov. Spievů čís. 53. ''Išli hudci horou.''
{|
|<poem>Išli hudci horou,
horou javorovou.
Našli drevo krásno,
na husličky hlasnô.
Iba ho zotnime
a sebou vezmime.
Prvý raz zaťali,
íverčok vyťali.
Druhý raz zaťali,
do krvi preťali.
Tretí raz zaťali.
taký hlas počuli:
Neni som ja drevo,
drevo javorovô,
ale som ja dievča
z mesta richtárovo.
Na vodu som išla,
neskoro som prišla.
Mamka ma zakliala,
by kameň ostala,
kameňom meravým,
drevom javorovým.
Kupa skamenela
meravým kameňom,</poem>
|
|<poem>Ja som zdrevenela
zeleným javorom.
Ta vy hudci choďte
pred mej mamky vráta,
a tak jej zahrajte,
žiaľu jej dodajte:
Toto sú husličky
Zz tej vašej Aničky.
Toto je podstavka,
vašej dcérky hlávka.
Toto sú strunočky,
jej zlaté vlásočky.
Toto je sláčičok
Z jej bielych ručičôk.
Toto sú kolíčky,
jej biele prstôčky.
Keď matka slyšala,
ku oknu bežala.
Ach, vy hudci smutní,
choďteže preč, choďte.
Choďteže preč, choďte,
a žiaľ mi nerobte,
však ho ja dosti mám,
že Aničky nemám.</poem>
|}
{{rule|5em}}<noinclude><references/></noinclude>
mvz743985t6zz8aqxbipffo0agc75v3
8529
8528
2022-07-29T07:44:21Z
Kwamikagami
3370
proofread-page
text/x-wiki
<noinclude><pagequality level="1" user="Arxivist" />{{block center/s}}<center>— 426 —</center></noinclude>{|
|<poem>Mati sedí u lavičky,
drobí kůrky do vodičky,
drobí kůrky ai strídečku
zlatým húskám do jarečku:
sbírajte si moje děti,
čo vám drobí smutná mati.</poem>
|
|<poem>Tak sa ony shovárajú
a milostne objímajú,
na svú biedu nariekajú,
mati své sa zaželajú
až do šerého svitání,
až do ptačího zpívání.</poem>
|}
<center><poem>Keď hvězdičky zapadajú,
žalostně sa rozlučujú,
každá dává svojej mati
z kridelenka pérek zlatý,
z kridelenka pérek zlatý,
čo stojí za peňáz zlatý.</poem></center>
{{rule|5em}}
{{block center/e}}
{{smaller|{{right|'''Koll. Zplev II. 393.'''}}}}<section end="4"/>
:Slov. Spievů čís. 53. ''Išli hudci horou.''
{|
|<poem>Išli hudci horou,
horou javorovou.
Našli drevo krásno,
na husličky hlasnô.
Iba ho zotnime
a sebou vezmime.
Prvý raz zaťali,
íverčok vyťali.
Druhý raz zaťali,
do krvi preťali.
Tretí raz zaťali.
taký hlas počuli:
Neni som ja drevo,
drevo javorovô,
ale som ja dievča
z mesta richtárovo.
Na vodu som išla,
neskoro som prišla.
Mamka ma zakliala,
by kameň ostala,
kameňom meravým,
drevom javorovým.
Kupa skamenela
meravým kameňom,</poem>
|
|<poem>ja som zdrevenela
zeleným javorom.
Ta vy hudci choďte
pred mej mamky vráta,
a tak jej zahrajte,
žiaľu jej dodajte:
Toto sú husličky
z tej vašej Aničky.
Toto je podstavka,
vašej dcérky hlávka.
Toto sú strunočky,
jej zlaté vlásočky.
Toto je sláčičok
Z jej bielych ručičôk.
Toto sú kolíčky,
jej biele prstôčky.
Keď matka slyšala,
ku oknu bežala.
Ach, vy hudci smutní,
choďteže preč, choďte.
Choďteže preč, choďte,
a žiaľ mi nerobte,
však ho ja dosti mám,
že Aničky nemám.</poem>
|}
{{rule|5em}}<noinclude><references/></noinclude>
0wpu01prgiojv5brap83z4p6axpi98z
8530
8529
2022-07-29T07:46:41Z
Kwamikagami
3370
/* Proofread */
proofread-page
text/x-wiki
<noinclude><pagequality level="3" user="Kwamikagami" />{{block center/s}}<center>— 426 —</center></noinclude>{|
|<poem>Mati sedí u lavičky,
drobí kůrky do vodičky,
drobí kůrky ai strídečku
zlatým húskám do jarečku:
sbírajte si moje děti,
čo vám drobí smutná mati.</poem>
|
|<poem>Tak sa ony shovárajú
a milostne objímajú,
na svú biedu nariekajú,
mati své sa zaželajú
až do šerého svitání,
až do ptačího zpívání.</poem>
|}
<center><poem>Keď hvězdičky zapadajú,
žalostně sa rozlučujú,
každá dává svojej mati
z kridelenka pérek zlatý,
z kridelenka pérek zlatý,
čo stojí za peňáz zlatý.</poem></center>
{{rule|5em}}
{{block center/e}}
{{smaller|{{right|'''Koll. Zplev II. 393.'''}}}}<section end="4"/>
:Slov. Spievů čís. 53. ''Išli hudci horou.''
{|
|<poem>Išli hudci horou,
horou javorovou.
Našli drevo krásno,
na husličky hlasnô.
Iba ho zotnime
a sebou vezmime.
Prvý raz zaťali,
íverčok vyťali.
Druhý raz zaťali,
do krvi preťali.
Tretí raz zaťali.
taký hlas počuli:
Neni som ja drevo,
drevo javorovô,
ale som ja dievča
z mesta richtárovo.
Na vodu som išla,
neskoro som prišla.
Mamka ma zakliala,
by kameň ostala,
kameňom meravým,
drevom javorovým.
Kupa skamenela
meravým kameňom,</poem>
|
|<poem>ja som zdrevenela
zeleným javorom.
Ta vy hudci choďte
pred mej mamky vráta,
a tak jej zahrajte,
žiaľu jej dodajte:
Toto sú husličky
z tej vašej Aničky.
Toto je podstavka,
vašej dcérky hlávka.
Toto sú strunočky,
jej zlaté vlásočky.
Toto je sláčičok
z jej bielych ručičôk.
Toto sú kolíčky,
jej biele prstôčky.
Keď matka slyšala,
ku oknu bežala.
Ach, vy hudci smutní,
choďteže preč, choďte.
Choďteže preč, choďte,
a žiaľ mi nerobte,
však ho ja dosti mám,
že Aničky nemám.</poem>
|}
{{rule|5em}}<noinclude><references/></noinclude>
jj7tbjueofrzljk4isyibpjjjnlkipr