Wikipedia
stwiki
https://st.wikipedia.org/wiki/Leqephe_la_pele
MediaWiki 1.47.0-wmf.9
first-letter
Media
Special
Talk
User
User talk
Wikipedia
Wikipedia talk
File
File talk
MediaWiki
MediaWiki talk
Template
Template talk
Help
Help talk
Category
Category talk
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Wendy Nelson (radipolotiki)
0
10749
40227
40139
2026-07-07T02:30:10Z
SANKOMOTA
11165
Created by translating the section "Political career" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1347146355|Wendy Nelson (politician)]]"
40227
wikitext
text/x-wiki
'''Wendy Joy Nelson''' (o hlahile ka la 25 Tshitwe 1962) ke radipolotiki wa Afrika Borwa ya tswang [[:en:North_West_(South_African_province)|Leboya-bophirima]]. O bile MEC ya ditjhelete, Moruo le Ntshetsopele ya Kgoebo ya Leboya-bophirima ho tloha ka 2015 ho isa ho 2018, le MEC ya Bohahlauli ba Leboya- Bophirima ho tloha 2018 ho isa ho 2019. O bile setho sa [[:en:North_West_Provincial_Legislature|Lekgotla la Naha la Leboya-bophirima]] bakeng sa [[African National Congress]] (ANC) ho tloha ka 2014 ho isa ho 2019. O sebeditse nakwana e le Tonakgolo ya sebetsang [[:en:Premier_of_North_West|Leboya-bophirima]] ka 2018. O ne a le setho sa Seboka sa Naha ho tloha ka 2009 ho isa 2014. Nelson o ne a boetse a kenella dipolotiking tsa lehae tsa Mmasepala wa Setereke sa [[:en:Dr_Kenneth_Kaunda_District_Municipality|Dr Kenneth Kaunda.]]
Nelson o ile a tshwarwa ka lebaka la diqoso tsa bolotsana ka Phato 2019. Nelson o hapile nyewe, Lekgotla le Phahameng la Leboya-bophirima le ile la lokolla Nelson diqoso tsohle tse amanang le bolotsana.
== Mosebetsi wa dipolotiki ==
O sebeditse e le lekgotla la masepala wa Masepala wa Matlosana ho tloha ka 1994 ho isa ho 2000. Ka nako e tshwanang, o ile a sebetsa e le setho sa mmasepala wa setereke sa Dr. Kenneth Kaunda. O ile a kgethwa e le setho sa komiti ya majoro wa masepala wa setereke ka mora dikgetho tsa masepala tsa 2000. Ho tloha ka 2006 ho fihlela ka 2009, e ne e le sebui sa masepala wa setereke. <ref name=":0">https://www.saitexafrica.com/project/wendy-joy-nelson/</ref>
Nelson e ne e le setho sa seboka sa naha sa Afrika Borwa ho tloha ka 2009 ho fihlela ka 2014. Nakong ya nako ya hae e le setho sa palamente, o sebeditse e le mohlabani wa komiti wa COGTA. <ref name=":0" />
Kamora dikgetho tsa 2014, Nelson o ile a nka mosebetsi e le setho sa lekgotla la naha la Profense la Leboya-bophirima. tonakholo Supra Mahumapelo o mo kgethile hore e be setho sa lekgotla la tsamaiso la ditjhelete, Moruo le Ntshetsopele ya Kgwebo. <ref>https://www.politicsweb.co.za/party/the-new-north-west-cabinet--supra-mahumapelo</ref>
Tonakholo [[Supra Mahumapelo]] o phatlalalitse ka la 9 Motsheanong 2018 hore o tla nka matsatsi a phomolo a kgethehileng kamora boipelaetso bo mabifi bo kopang ho tloswa ha hae. Nelson o ile a hlapanya e le tonakholo ya sebetsang. Ho hlapanya ha hae ho ile ha baka kgang kaha Nelson, mohatong oo, o ne a tobane le diqoso tsa bolotsana.<ref>https://www.sabcnews.com/sabcnews/controversy-continues-over-wendy-nelsons-appointment/</ref> Mahumapelo o ile a itokolla mosebetsing ka molao ka la 23 Motsheanong 2018 mme Nelson a tswela pele mosebetsing wa hae ho fihlela Jobo Mokgoro a kgethwa mme a hlapanya. Nelson o ile a kgethwa lekgotleng la hae la Tsamaiso e le MEC bakeng sa Bohahlaudi mme a sebeletsa posong eo ho fihlela a tlohela mmuso wa profense ka Motsheanong 2019.<ref>https://www.gov.za/speeches/tourism-welcomes-mec-wendy-nelson-department-11-dec-2018-0000</ref>
Ka Phato 2019, Nelson le Mookamedi wa lefapha la Bophelo la profense ya mehleng (HOD), Thabo Lekalakala, ba ile ba tshwarwa ke di-Hawks ka diqoso tsa bolotsana. Nelson o ne a ameha ka ho kgethwa ha Lekalakala ka tsela e sa laoleheng. Ho tshwarwa ha Nelson e ne e le ho tshwarwa ha pele ho hoholo ha ofisiri e phahameng ya mmuso kamora ho kenella ha mmuso wa naha mererong ya mmuso wa profense.<ref>https://www.iol.co.za/news/politics/hawks-arrest-former-north-west-finance-mec-wendy-nelson-over-fraud-31171430</ref> Nelson le Dr. Lekalakala ba ile ba hlolg nyewe eo. Lekgotla le phahameng la Leboya-bophirimela le ile la lokolla Wendy Nelson, eo e neng e le MEC wa ditjhelete tsa Leboya- Bophirimela le eo e neng ke eba hlooho ya lefapha la bophelo bo botle la Leboya Bophirimela, Dr. Andrew Lekalakala, ka diqoso tsa bolotsana. Mekga e hanyetsang e ile ya bontsha kgotsofalo ka lebaka la ho tshwrwa ha bona. Moeta-pele wa Profinse wa Democratic Alliance, Joe McGluwa, o itse ho tshwarwa ho ne ho le "ho theoha feela ka lewatleng la bobodu ba Leboya-bophirima".<ref>https://www.politicsweb.co.za/politics/arrests-only-a-drop-in-the-ocean-of-nw-corruption-</ref>African Transformation Movement (ATM) e ile ya amohela ho tshwarwa ha bona. <ref>https://www.iol.co.za/news/south-africa/north-west/atm-welcomes-arrest-of-former-north-west-finance-mec-wendy-nelson-31382684</ref>
1zao8edmcyda78lne83t6ksnb0t8yep
40228
40227
2026-07-07T02:32:34Z
SANKOMOTA
11165
/* Mosebetsi wa dipolotiki */
40228
wikitext
text/x-wiki
'''Wendy Joy Nelson''' (o hlahile ka la 25 Tshitwe 1962) ke radipolotiki wa Afrika Borwa ya tswang [[:en:North_West_(South_African_province)|Leboya-bophirima]]. O bile MEC ya ditjhelete, Moruo le Ntshetsopele ya Kgoebo ya Leboya-bophirima ho tloha ka 2015 ho isa ho 2018, le MEC ya Bohahlauli ba Leboya- Bophirima ho tloha 2018 ho isa ho 2019. O bile setho sa [[:en:North_West_Provincial_Legislature|Lekgotla la Naha la Leboya-bophirima]] bakeng sa [[African National Congress]] (ANC) ho tloha ka 2014 ho isa ho 2019. O sebeditse nakwana e le Tonakgolo ya sebetsang [[:en:Premier_of_North_West|Leboya-bophirima]] ka 2018. O ne a le setho sa Seboka sa Naha ho tloha ka 2009 ho isa 2014. Nelson o ne a boetse a kenella dipolotiking tsa lehae tsa Mmasepala wa Setereke sa [[:en:Dr_Kenneth_Kaunda_District_Municipality|Dr Kenneth Kaunda.]]
Nelson o ile a tshwarwa ka lebaka la diqoso tsa bolotsana ka Phato 2019. Nelson o hapile nyewe, Lekgotla le Phahameng la Leboya-bophirima le ile la lokolla Nelson diqoso tsohle tse amanang le bolotsana.
== Mosebetsi wa dipolotiki ==
O sebeditse e le lekgotla la masepala wa Masepala wa Matlosana ho tloha ka 1994 ho isa ho 2000. Ka nako e tshwanang, o ile a sebetsa e le setho sa mmasepala wa setereke sa Dr. Kenneth Kaunda. O ile a kgethwa e le setho sa komiti ya majoro wa masepala wa setereke ka mora dikgetho tsa masepala tsa 2000. Ho tloha ka 2006 ho fihlela ka 2009, e ne e le sebui sa masepala wa setereke. <ref name=":0">https://www.saitexafrica.com/project/wendy-joy-nelson/</ref>
Nelson e ne e le setho sa seboka sa naha sa Afrika Borwa ho tloha ka 2009 ho fihlela ka 2014. Nakong ya nako ya hae e le setho sa palamente, o sebeditse e le mohlabani wa komiti wa COGTA. <ref name=":0" />
Kamora dikgetho tsa 2014, Nelson o ile a nka mosebetsi e le setho sa lekgotla la naha la Profense la Leboya-bophirima. tonakholo Supra Mahumapelo o mo kgethile hore e be setho sa lekgotla la tsamaiso la ditjhelete, Moruo le Ntshetsopele ya Kgwebo. <ref>https://www.politicsweb.co.za/party/the-new-north-west-cabinet--supra-mahumapelo</ref>
Tonakholo [[Supra Mahumapelo]] o phatlalalitse ka la 9 Motsheanong 2018 hore o tla nka matsatsi a phomolo a kgethehileng kamora boipelaetso bo mabifi bo kopang ho tloswa ha hae. Nelson o ile a hlapanya e le tonakholo ya sebetsang. Ho hlapanya ha hae ho ile ha baka kgang kaha Nelson, mohatong oo, o ne a tobane le diqoso tsa bolotsana.<ref>https://www.sabcnews.com/sabcnews/controversy-continues-over-wendy-nelsons-appointment/</ref> Mahumapelo o ile a itokolla mosebetsing ka molao ka la 23 Motsheanong 2018 mme Nelson a tswela pele mosebetsing wa hae ho fihlela Jobo Mokgoro a kgethwa mme a hlapanya. Nelson o ile a kgethwa lekgotleng la hae la Tsamaiso e le MEC bakeng sa Bohahlaudi mme a sebeletsa posong eo ho fihlela a tlohela mmuso wa profense ka Motsheanong 2019.<ref>https://www.gov.za/speeches/tourism-welcomes-mec-wendy-nelson-department-11-dec-2018-0000</ref>
Ka Phato 2019, Nelson le Mookamedi wa lefapha la Bophelo la profense ya mehleng (HOD), Thabo Lekalakala, ba ile ba tshwarwa ke di-Hawks ka diqoso tsa bolotsana. Nelson o ne a ameha ka ho kgethwa ha Lekalakala ka tsela e sa laoleheng. Ho tshwarwa ha Nelson e ne e le ho tshwarwa ha pele ho hoholo ha ofisiri e phahameng ya mmuso kamora ho kenella ha mmuso wa naha mererong ya mmuso wa profense.<ref>https://www.iol.co.za/news/politics/hawks-arrest-former-north-west-finance-mec-wendy-nelson-over-fraud-31171430</ref> Nelson le Dr. Lekalakala ba ile ba hlolg nyewe eo. Lekgotla le phahameng la Leboya-bophirimela le ile la lokolla Wendy Nelson, eo e neng e le MEC wa ditjhelete tsa Leboya- Bophirimela le eo e neng ke eba hlooho ya lefapha la bophelo bo botle la Leboya Bophirimela, Dr. Andrew Lekalakala, ka diqoso tsa bolotsana. Mekga e hanyetsang e ile ya bontsha kgotsofalo ka lebaka la ho tshwrwa ha bona. Moeta-pele wa Profinse wa Democratic Alliance, Joe McGluwa, o itse ho tshwarwa ho ne ho le "ho theoha feela ka lewatleng la bobodu ba Leboya-bophirima".<ref>https://www.politicsweb.co.za/politics/arrests-only-a-drop-in-the-ocean-of-nw-corruption-</ref>African Transformation Movement (ATM) e ile ya amohela ho tshwarwa ha bona. <ref>https://www.iol.co.za/news/south-africa/north-west/atm-welcomes-arrest-of-former-north-west-finance-mec-wendy-nelson-31382684</ref>
== Mehlodi ==
24jtjedregshq7fx1hq10mout50tzxm
Ditaolane
0
10776
40217
40216
2026-07-06T12:02:50Z
KeMang??
6412
ke lokisa diphoso
40217
wikitext
text/x-wiki
'''Ditaolane''', eo hape a tsejwang ka lebitso la '''Moshanyana-wa-Senkatana''' kapa '''Senkatana''' (e peletang '''Ditaolane''' le '''Moshanyana oa Senkatana''' [[Mopeleto Wa Sesotho|Lesotho Sesotho]] ) ke mohale le [[Molimo|modimo]] wa [[Basotho religion|bodumedi le ditshomo tsa Basotho]] . '''''Moshanyana-wa-Senkatana''''' e bolela "moshanyana wa Senkatana" ha '''''Ditaolane''''' e tswa lentsweng la Sotho-Tswana le bolelang masapo a bonohe, '''''ditaola''''', eo a hlahileng le yona ditshomong <ref name=":0">https://books.google.co.za/books?id=4Qiq4ps_wDIC&q=african+mythology+a+to+z&pg=PP1&redir_esc=y#v=snippet&q=african%20mythology%20a%20to%20z&f=false</ref> <ref name=":1">https://www.oxfordreference.com/display/10.1093/oi/authority.20110803095722759</ref> <ref>https://www.cambridge.org/core/books/abs/senkatana/selelekela/024C9508BF6D62F9ED242F3DA10263D0</ref>
== Tshomo ==
Pele Ditaolane a tswalwa, hoo e ka bang batho bohle ba ne ba jeoa ke sebata se bitsoang Kammapa . Motho a le mong feela ea setseng e ne e le mma Ditaolane, ya ileng a ipata ka setaleng. Ha Ditaolane a tswalwa, o ile a tsoa ka popelong ya mmae a apere sefaha sa masapo a bonohe, kapa ''ditaola'' . Mmae o ile a mo reha Ditaolane, ho bolelang senohe, ho hlompha sena. Eaba lesea lea hola e ba motho e moholo hoo e ka bang hang-hang. <ref name=":0">{{Cite book}}<cite class="citation book cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFLynchRoberts2010">Lynch, Patricia Ann; Roberts, Jeremy (2010). [https://books.google.com/books?id=4Qiq4ps_wDIC&q=african+mythology+a+to+z&pg=PP1 ''African Mythology, A to Z'']. Infobase Publishing. [[ISBN (identifier)|ISBN]] [[Special:BookSources/978-1-4381-3133-7|<bdi>978-1-4381-3133-7</bdi>]].</cite></ref>
Ha Ditaolane a bona boemo ba lefatshe ka lekgetlo la pele le sesosa sa bona, o ile a tloha ntlong ea hae a tshwere thipa letsohong ho ea batla Kammapa le ho mo hlola. Ha a kopana le Kammapa, Ditaolane o ile a metsoa a feletse, leha a sa ka a tswa kotsi. O ile a phonyoha mmeleng wa Kammapa ka ho mo khaola ka hare, e leng se ileng sa mo lematsa Kammapa hampe. Batho ba neng ba jeloe ke Kammapa, ba ne ba phela ka mpeng ea hae ka nako ena yohle mme ba phonyoha le Ditaolane. <ref name=":0">{{Cite book}}<cite class="citation book cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFLynchRoberts2010">Lynch, Patricia Ann; Roberts, Jeremy (2010). [https://books.google.com/books?id=4Qiq4ps_wDIC&q=african+mythology+a+to+z&pg=PP1 ''African Mythology, A to Z'']. Infobase Publishing. [[ISBN (identifier)|ISBN]] [[Special:BookSources/978-1-4381-3133-7|<bdi>978-1-4381-3133-7</bdi>]].</cite></ref>
Ka bomalimabe, batho bao Ditaolane a ileng a ba pholosa ba ile ba qala ho mo tšaba, ba nahana hore le eena ke sebopuoa se tšabehang kaha o ile a khona ho bolaea Kammapa. Ba ile ba leka ho mo bolaea ka litsela tse ngata, ho tloha ho leka ho mo pata a ntse a phela, ho isa ho ho romela lebotho ho mo lalla. Phetolelong e nngwe ya tshomo, Ditaolane o ile a tsamaya ka mora hore a fetohe lejwe, mme a lahleloa hōle ke e mong oa bahlabani ba rometsoeng ho mo bolaya. Phetolelong e nngwe, Ditaolane o ile a tela mme a itlohella hore a bolaoe, empa pelo ya hae ea fetoha nonyana mme ya fofa setopong sa hae.
== Bona hape ==
* Lethathamo la batho ba nang le ditshomo tsa Maafrika
== Mehlodi ==
aoatdgtbgdqqf45aza5ff6ow057gvaw
Lethathamo la medingwana ya Maafrika le batho ba tummeng ba ditshomong
0
10777
40218
2026-07-06T12:15:41Z
KeMang??
6412
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1347304894|List of African deities and mythological figures]]"
40218
wikitext
text/x-wiki
<templatestyles src="Hlist/styles.css"></templatestyles>Lena ke lethathamo la meya [[Afrika|ya Afrika]] hammoho le [[Molimo|medimo]] e fumanwang [[Ditumelo tse tlwaelehileng tsa Maafrika|bodumeding a setso a Afrika]] . Le boetse le akaretsa meya hammoho le medimo e fumanwang [[Ditumelo tse tlwaelehileng tsa Maafrika|badumeding ba Afrika]] —ao boholo ba ona a nkiloeng malumeling a setso a Afrika. Ho phaella moo, batho ba hlahelletseng ba ditshomong ho kenyeletswa bahale le dibopuwa tsa tshomo le bona ba ka kenyelletswa lethathamong lena. <ref>https://books.google.co.za/books?id=S79wsrvX_-MC&q=african+traditional+religion&redir_esc=y#v=snippet&q=african%20traditional%20religion&f=false</ref> <ref>https://books.google.co.za/books?id=4Qiq4ps_wDIC&redir_esc=y</ref> <ref>https://books.google.co.za/books?id=uMv0CAAAQBAJ&q=encyclopedia+of+african+religion&redir_esc=y#v=snippet&q=encyclopedia%20of%20african%20religion&f=false</ref>
== Akan ==
* Abu-Mehsu
* Amokye
* Anansi
* Asase Ya
* Bosomtwe
* Ntikuma
* Katarwiri
* Kwase Benefo
* Kweku Tsin
* Nyame
* Owuo
* Tano
* Abam Kofi
== Alur ==
* Jok Odudu
== Sebambara ==
* Se-Bemba
* Chiwara
* Duga
* Faro
* Kontron
* Muso Koroni
* Ndomadyiri
* Ninimini
* Sanen
* Suruku
* Teliko
== Baganda ==
* Katonda
* Ggulu
* Kibuka
* Kitaka
* Kiwanuka
* Mukasa
* Mosisi
* Nambi
* Warumbe
* Wanema
* Wanga
== Bahumono ==
* Owazi
*
== Bakongo ==
* Bunzi
* Chicamassichinuinji
* Dinganga
* Funza
* Funzi
* Kalunga
* Kimbazi
* Kuitikuiti
* Lubangala
* Lusiemo
* Lusunzi
* Makanga
* Ma Kiela
* Mamba Muntu
* Mbantilanda
* Mbenza
* Mboze
* Mbumba
* Moni-Mambu
* Mpulu Bunzi
* Ngonda
* Ntangu
* Na Ngutu
* Lesantare
* Nzambi Ampungu
* Nzazi
* Nzumbi
* Simbi bia Maza
== Sechagga ==
* Ruwa (molimo)
== Boloki ==
* Libanza
* Njambe
== Dahomey ==
* Agé
* Ayaba
* Da
* Gbadu
* Gleti
* Gu
* Lisa
* Loko
* Lentsoe
* Nana Buluku
* Salosteles
* Sakpata
* Xɛvioso
* Zinsi
* Zinsu
== Dinka ==
* Abuk
* Aiwel
* Deng
* Kejok
* Nhialic
== Efik ==
* Abassi
* Atai
== Lefuba ==
* Mebege
* Nzame
== Sefulani ==
* Baa-Wamnde
* Bâgoumâwel
* Bocoonde
* Buytoorin
* Celi
* Dandi
* Dumunna
* Foroforondu
* Ga
* Gorko-mawɗo
* Guéno
* Haɓɓana-koel
* Hammadi
* Kaidara
* Kiikala
* Koumbasara
* Koumen
* Lewru
* Naagara
* Naange
* Ndurbeele
* Neɗɗo
* Neɗɗo-mawɗo
* Keddo Dewal
* Nounfayiri
* Rongo
* Silé Sadio
* Sitti
* Tongo
* Tooke
* Tyanaba
== Gikuyu ==
* Ngai
== Sehausa ==
* Bayajida
* Gizo
== Se-Igbo ==
* Aha Njoku
* Ala
* Amadioha
* Agwu
* Anyanwu
* Chukwu
* Ekwensu
* Ikenga
* Nmuo Mmiri kapa Nne Mmiri.
* Ogbunabali
== Ijo ==
* Egbesu
* Ogboinba
* Ozidi
* Woyengi
== Khoikhoi ==
* Gaunab
* Heitsi-eibib
* Tsui'goab
== [[Klassikans|Li-Classikans]] ==
* M'JUA MKUU
== Krachi ==
* Ogboinba
* Owuo
* Wulbari
== Lotuko ==
* Ajok
== Lugbara ==
* Adroa
* Adroanzi
== Luhya ==
* Nyasaye
* Were Khakaba
== Lunda ==
* Li-zombi
== Maasai ==
* Neiterkob
* Ngai
== Mbundu ==
* Kabundungulu
* Kalunga-Ngombé
* Kimanaueze
* Kishi
* Se-Kianda
* Mosisi
* Sudika-Mbambi
== Se-Nubian ==
* Amesemi
* Amone
* Apedemak
* Arensnuphis
* Dedun
* Mandulis
* Mehit
* Menhit
* Sebiumeker
== Nuer ==
* Kwoth
== Nyanga ==
* Kahindo
* Kasiyembe
* Katee
* Kentse
* Kiruka
* Kitundukutu
* Kubikubi
* Mbura
* Mitandi
* Mpaca
* Mukiti
* Muisa
* Musoka
* Mweri
* Moindo
* Nkuba
* Ntumba
* Nyamurairi
* Ongo
* Yana
== Se-Oromo ==
* Waaq
== Pygmy ==
* Arebati
* Khonvoum
* Jengu
== Serer ==
* Roog
* Koox
* Kopé Tiatie Cac
* Kokh Kox
* Takhar
== Seshona ==
* [[Musikavanhu]]
* [[Nyadenga]]
* Nyami Nyami
== Sesomali ==
* Waaq
== Songhai ==
* Dongo
* Faran Baru Koda
* Faran Maka Bote
* Fono
* Harakoy Dikko
* Irikoy
* Kyirey
* Manda Hausakoy
* Moussa Gname
* Moussa Nyawri
* Nana Miriam
* N'Debbi
* Senyaberi
* Zaberi
== [[Basotho|Sesotho]] ==
* Modimo
* [[Ditaolane]]
* Obe
* Dimo le Tselane
* Tjatjamatjholo
* Morongwe le Morongwetsana
* Moshanyana Sankatana
* Meki
== Tumbuka ==
* Chiuta
== Seyoruba ==
* Aganju
* Aja
* Babalu Ayé
* Eṣu
* Erinle
* Elegua
* Ibeji
* Nana
* Ọba
* Ọbatala
* Ogun
* Oko
* Okon
* Ọlọrun
* Osanyin
* Oṣun
* Oṣosi
* Oṣumare
* Se-Ori
* Ọrunmila
* Ọya
* Ṣango
* Yemọja
== Sevenda ==
* Huveane
* [[Tharu (god)|Tharu]]
* Thixo
* Qamata
* Hlakanyana
* Amagqirha
* Tikoloshe
* Hlakanyana
* Inkosazana
* [[Nomkhubulwane]]
* Unkulunkulu
* Umvelinqangi
* Uncama
* Tikoloshe
* [[Wane (god)|Wane]] molimo oa temoso
== Bona hape ==
* Alusi
* Lethathamo la melimo ea Baegepeta
* Loa
* Nkisi
* Orisha
* Litšōmo tsa Afrika Bophirimela
* Winti
* Zangbeto
== Mehlodi ==
{{Reflist}}
eixi9zt73dcr2wrn9y0nnrdsf5uf7gl
40219
40218
2026-07-06T12:16:28Z
KeMang??
6412
Ke lokisa diphoso
40219
wikitext
text/x-wiki
Lena ke lethathamo la meya [[Afrika|ya Afrika]] hammoho le [[Molimo|medimo]] e fumanwang [[Ditumelo tse tlwaelehileng tsa Maafrika|bodumeding a setso a Afrika]] . Le boetse le akaretsa meya hammoho le medimo e fumanwang [[Ditumelo tse tlwaelehileng tsa Maafrika|badumeding ba Afrika]] —ao boholo ba ona a nkiloeng malumeling a setso a Afrika. Ho phaella moo, batho ba hlahelletseng ba ditshomong ho kenyeletswa bahale le dibopuwa tsa tshomo le bona ba ka kenyelletswa lethathamong lena. <ref>https://books.google.co.za/books?id=S79wsrvX_-MC&q=african+traditional+religion&redir_esc=y#v=snippet&q=african%20traditional%20religion&f=false</ref> <ref>https://books.google.co.za/books?id=4Qiq4ps_wDIC&redir_esc=y</ref> <ref>https://books.google.co.za/books?id=uMv0CAAAQBAJ&q=encyclopedia+of+african+religion&redir_esc=y#v=snippet&q=encyclopedia%20of%20african%20religion&f=false</ref>
== Akan ==
* Abu-Mehsu
* Amokye
* Anansi
* Asase Ya
* Bosomtwe
* Ntikuma
* Katarwiri
* Kwase Benefo
* Kweku Tsin
* Nyame
* Owuo
* Tano
* Abam Kofi
== Alur ==
* Jok Odudu
== Sebambara ==
* Se-Bemba
* Chiwara
* Duga
* Faro
* Kontron
* Muso Koroni
* Ndomadyiri
* Ninimini
* Sanen
* Suruku
* Teliko
== Baganda ==
* Katonda
* Ggulu
* Kibuka
* Kitaka
* Kiwanuka
* Mukasa
* Mosisi
* Nambi
* Warumbe
* Wanema
* Wanga
== Bahumono ==
* Owazi
*
== Bakongo ==
* Bunzi
* Chicamassichinuinji
* Dinganga
* Funza
* Funzi
* Kalunga
* Kimbazi
* Kuitikuiti
* Lubangala
* Lusiemo
* Lusunzi
* Makanga
* Ma Kiela
* Mamba Muntu
* Mbantilanda
* Mbenza
* Mboze
* Mbumba
* Moni-Mambu
* Mpulu Bunzi
* Ngonda
* Ntangu
* Na Ngutu
* Lesantare
* Nzambi Ampungu
* Nzazi
* Nzumbi
* Simbi bia Maza
== Sechagga ==
* Ruwa (molimo)
== Boloki ==
* Libanza
* Njambe
== Dahomey ==
* Agé
* Ayaba
* Da
* Gbadu
* Gleti
* Gu
* Lisa
* Loko
* Lentsoe
* Nana Buluku
* Salosteles
* Sakpata
* Xɛvioso
* Zinsi
* Zinsu
== Dinka ==
* Abuk
* Aiwel
* Deng
* Kejok
* Nhialic
== Efik ==
* Abassi
* Atai
== Lefuba ==
* Mebege
* Nzame
== Sefulani ==
* Baa-Wamnde
* Bâgoumâwel
* Bocoonde
* Buytoorin
* Celi
* Dandi
* Dumunna
* Foroforondu
* Ga
* Gorko-mawɗo
* Guéno
* Haɓɓana-koel
* Hammadi
* Kaidara
* Kiikala
* Koumbasara
* Koumen
* Lewru
* Naagara
* Naange
* Ndurbeele
* Neɗɗo
* Neɗɗo-mawɗo
* Keddo Dewal
* Nounfayiri
* Rongo
* Silé Sadio
* Sitti
* Tongo
* Tooke
* Tyanaba
== Gikuyu ==
* Ngai
== Sehausa ==
* Bayajida
* Gizo
== Se-Igbo ==
* Aha Njoku
* Ala
* Amadioha
* Agwu
* Anyanwu
* Chukwu
* Ekwensu
* Ikenga
* Nmuo Mmiri kapa Nne Mmiri.
* Ogbunabali
== Ijo ==
* Egbesu
* Ogboinba
* Ozidi
* Woyengi
== Khoikhoi ==
* Gaunab
* Heitsi-eibib
* Tsui'goab
== [[Klassikans|Li-Classikans]] ==
* M'JUA MKUU
== Krachi ==
* Ogboinba
* Owuo
* Wulbari
== Lotuko ==
* Ajok
== Lugbara ==
* Adroa
* Adroanzi
== Luhya ==
* Nyasaye
* Were Khakaba
== Lunda ==
* Li-zombi
== Maasai ==
* Neiterkob
* Ngai
== Mbundu ==
* Kabundungulu
* Kalunga-Ngombé
* Kimanaueze
* Kishi
* Se-Kianda
* Mosisi
* Sudika-Mbambi
== Se-Nubian ==
* Amesemi
* Amone
* Apedemak
* Arensnuphis
* Dedun
* Mandulis
* Mehit
* Menhit
* Sebiumeker
== Nuer ==
* Kwoth
== Nyanga ==
* Kahindo
* Kasiyembe
* Katee
* Kentse
* Kiruka
* Kitundukutu
* Kubikubi
* Mbura
* Mitandi
* Mpaca
* Mukiti
* Muisa
* Musoka
* Mweri
* Moindo
* Nkuba
* Ntumba
* Nyamurairi
* Ongo
* Yana
== Se-Oromo ==
* Waaq
== Pygmy ==
* Arebati
* Khonvoum
* Jengu
== Serer ==
* Roog
* Koox
* Kopé Tiatie Cac
* Kokh Kox
* Takhar
== Seshona ==
* [[Musikavanhu]]
* [[Nyadenga]]
* Nyami Nyami
== Sesomali ==
* Waaq
== Songhai ==
* Dongo
* Faran Baru Koda
* Faran Maka Bote
* Fono
* Harakoy Dikko
* Irikoy
* Kyirey
* Manda Hausakoy
* Moussa Gname
* Moussa Nyawri
* Nana Miriam
* N'Debbi
* Senyaberi
* Zaberi
== [[Basotho|Sesotho]] ==
* Modimo
* [[Ditaolane]]
* Obe
* Dimo le Tselane
* Tjatjamatjholo
* Morongwe le Morongwetsana
* Moshanyana Sankatana
* Meki
== Tumbuka ==
* Chiuta
== Seyoruba ==
* Aganju
* Aja
* Babalu Ayé
* Eṣu
* Erinle
* Elegua
* Ibeji
* Nana
* Ọba
* Ọbatala
* Ogun
* Oko
* Okon
* Ọlọrun
* Osanyin
* Oṣun
* Oṣosi
* Oṣumare
* Se-Ori
* Ọrunmila
* Ọya
* Ṣango
* Yemọja
== Sevenda ==
* Huveane
* [[Tharu (god)|Tharu]]
* Thixo
* Qamata
* Hlakanyana
* Amagqirha
* Tikoloshe
* Hlakanyana
* Inkosazana
* [[Nomkhubulwane]]
* Unkulunkulu
* Umvelinqangi
* Uncama
* Tikoloshe
* [[Wane (god)|Wane]] molimo oa temoso
== Bona hape ==
* Alusi
* Lethathamo la melimo ea Baegepeta
* Loa
* Nkisi
* Orisha
* Litšōmo tsa Afrika Bophirimela
* Winti
* Zangbeto
== Mehlodi ==
{{Reflist}}
22o07mpj1r3nk1em1025mpqxrhslgw2
Thokolosi
0
10778
40220
2026-07-06T12:33:46Z
KeMang??
6412
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1362041460|Tokoloshe]]"
40220
wikitext
text/x-wiki
Ditshomong tsa Nguni le Sesotho, '''thokolosi''', '''tikoloshe''', '''tikolosh''', '''tonkolosh''', '''tonkoloshe''', '''tokoloshe''', '''mpholosi''', kapa '''hili''' ke moya wa metsi o kang wa motho ya mokgutshwane . Ke moya o mobe le o kotsi o ka bang o sa bonahaleng ka ho nwa metsi kapa ho metsa lejwe. Thokolosi e bitswa ke batho ba kgopo ho baka mathata ho ba bang. Leha e le kotsi, thokolosi e ka sebediswa ho tshosa bana, empa matla a yona a atolohela ho bakang bokudi kapa esita le lefu la motho ea hlokofalitsoeng. Tshireletso kgahlanong le tsona e kenyelletsa mekgwa ya setso e kang ho phahamisa dibethe fatshe le ho kenella ha batho ba moya jwalo ka baruti ba nang le pitso ea baapostola kapa lingaka tsa setso ( sangoma ), ba bonoang ba e-na le matla a ho ba leleka. Tokoloshe hangata e boleloa ka mokhoa o somang ho nyatsa tshusumetso ya ditumela-kgwela boitshwarong le setjhabeng.
== Litšōmo ==
[[File:TikolosheNewspaperHeadline.jpg|thumb|Sehlooho sa koranta, 7 Tshitwe 1955]]
Ho hlaha ha tokoloshe e makatsang ho hlahile ka ditshomo tsa batho ba Bantu ho hlalosa hore na ke hobaneng ha batho ba ne ba shwa ka tsela e sa hlaloseheng ha ba robetse ka hara [[Mokhoro|dirontabole]] tsa bona bosiu. Ka setso, batho bana ba ne ba robala fatshe hodima dimmete tsa jwang tse ba potileng mollo wa patsi o neng o ba boloka ba futhumetse nakong ya masiu a batang a mariha a batang haholo sebakeng se phahameng moyeng o sa tlwaelehang. Ha ba a ka ba hlokomela hore mollo o ne o fokotsa maemo a oksijene, o siya carbon monoxide e kotsi, e boima ho feta moya o hlwekileng mme e teba tlase. Qetellong ho ile ha lemohuwa hore mang kapa mang ya neng a robetse boemong bo phahameng o ile a phonyoha thohako e bolayang ya thokolosi, ya neng a hlaloswa e le monna e mokgutshwane ya neng a utswa bophelo ba motho bosiu ntle le haeba a ne a phahamisetswa hodimo betheng ya hae. <sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">[ ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (September 2021)">ho hlokahala qotso</span></nowiki>'' ]</sup>
"Batho ba bang ba Mazulu (le merabe e meng ea Afrika e ka boroa) ba ntse ba lumela litumela-kgwela ha ho tluwa dinthong tse kang tokoloshe e iqapetsweng—sebopuoa se nang le moriri se entsoeng ke ngaka ea linohe ho lematsa lira tsa yona (hape ... se tsejoa ka ho loma menoana ea batho ba robetseng)."
Ho ya ka tshomo, tsela feela ya ho thibela tokoloshe bosiu ke ho beha ditena tse mmalwa tlasa leoto le leng le le leng la bethe ya motho. <ref name=":0">{{Cite web}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://web.archive.org/web/20111018064846/http://library.thinkquest.org/27209/Modern.htm "Modern Zulu"]. Library.thinkquest.org. Archived from [http://library.thinkquest.org/27209/Modern.htm the original] on 18 October 2011<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">29 January</span> 2012</span>.</cite></ref>
== Popo ==
Moreki (hangata motho ya mona) o atamela ngaka e kgopo ho batla phetetso kgahlanong le motho e mong. Moreki o tlameha ho tshepisa moya wa moratuwa empa a ke ke a kgetha hore na ke ofe, kaha tokoloshe o tla kgetha moya oo a ikemiseditseng ho o nka. Ngaka e fumana setopo seo a tla se nka, e phunya masoba a mahlo le boko ka molamu o chesang wa tshepe ho thibela mmele ho nahana ka bowona, mme e o fafatsa ka phofo e ikgethang e fokotsang mmele. Tokoloshe e ntoo lokollwa ho tshosa sepheo sa yona, e nka moya o tshepisitsweng wa moratuwa wa moreki ka dibeke, dikgwedi, kapa mohlomong le dilemo. <ref>https://books.google.co.za/books?id=uMv0CAAAQBAJ&q=encyclopedia+of+african+religion&redir_esc=y#v=snippet&q=encyclopedia%20of%20african%20religion&f=false</ref>
== Setso se tsebahalang ==
* Metlae e buang ka dithokolosi e tlwaelehile filiming ya metlae ea letsatsi le letsatsi ya Afrika Borwa yua ''Madam &amp; Eve'' .
* " Tokoloshe Man " e ne e le pina e tummeng haholo ya John Kongos, eo hamorao e ileng ya kwahelwa ke Happy Mondays mme ya lokollwa ho albamo ya pokello ya Elektra ''Rubáiyát'' .
* Video ea pina ea Die Antwoord e reng " Evil Boy " e nang le Wanga e na le tokoloshe.
* TOKOLOSH ke sehlopha sa mmino wa rock sa Senyesemane se Manchester, se reheletsoeng ka pina ea John Kongos le sebata sa Afrika Borwa.
* Lentsoe "tokoloshe" le boletswe ka makgetlo a mmalwa filiming ya 2003 ''ya The Bone Snatcher'' ya Titus ha sehlopha se kopana le sebopuoa se kang bohloa sa bademona.
* "Hosh Tokoloshe" ke pina ya pop/rap e bululetsoeng ke tokoloshe ya rapper oa Afrika Boroa Jack Parow .
* Tumelo ho tokoloshe ke karolo e kgolo ya filimi ya Gavin Hood ya 1999 ''ya A Reasonable Man'' .
* 'Molai oa serial Elifasi Msomi o itse o susumelitsoe ke tokoloshe.
* Tokoloshe e hlaha karolong e nngwe le e nngwe ea letoto la boraro la lenaneo la TV la Brithani la ''Mad Dogs'', leha e le sebapadi se le seng feela se ka e bonang, mme ha ho hlake hore na ke ea nnete kapa ke dipono tse iqapetsweng. Ka nako e nngoe, dibapadi di bolellwa hore haeba u bona tokoloshe, ho bolela hore motho e mong o tla shwa.
* Tokoloshe ke lebitso le felletseng la Tok, e leng sesupo sa khamphani ea ho palama maqhubu le liaparo ya Senyesemane ea Saltrock .
* DJ le sebini Steve "Toshk" Shelley o fumane lebitso la hae la sethala e le le tswang ho tokoloshe.
* Bukeng ya Gene Wolfe ea ''The Shadow of the Torturer'', Severian o nkoa e le tokoloshe ke shaman ya Zulu, Isangoma, eo a kopanang le eena ka tlung e ka holimo ea lifofane Lirapeng tsa Botanic.
* Anchimayen
* Tupilaq
== Mehlodi ==
{{Reflist|2}}
ax76kce18xvmffrtomyoo1egydvzqsc
40221
40220
2026-07-06T12:35:05Z
KeMang??
6412
/* Litšōmo */ ke lokisa
40221
wikitext
text/x-wiki
Ditshomong tsa Nguni le Sesotho, '''thokolosi''', '''tikoloshe''', '''tikolosh''', '''tonkolosh''', '''tonkoloshe''', '''tokoloshe''', '''mpholosi''', kapa '''hili''' ke moya wa metsi o kang wa motho ya mokgutshwane . Ke moya o mobe le o kotsi o ka bang o sa bonahaleng ka ho nwa metsi kapa ho metsa lejwe. Thokolosi e bitswa ke batho ba kgopo ho baka mathata ho ba bang. Leha e le kotsi, thokolosi e ka sebediswa ho tshosa bana, empa matla a yona a atolohela ho bakang bokudi kapa esita le lefu la motho ea hlokofalitsoeng. Tshireletso kgahlanong le tsona e kenyelletsa mekgwa ya setso e kang ho phahamisa dibethe fatshe le ho kenella ha batho ba moya jwalo ka baruti ba nang le pitso ea baapostola kapa lingaka tsa setso ( sangoma ), ba bonoang ba e-na le matla a ho ba leleka. Tokoloshe hangata e boleloa ka mokhoa o somang ho nyatsa tshusumetso ya ditumela-kgwela boitshwarong le setjhabeng.
== Ditshomo ==
[[File:TikolosheNewspaperHeadline.jpg|thumb|Sehlooho sa koranta, 7 Tshitwe 1955]]
Ho hlaha ha tokoloshe e makatsang ho hlahile ka ditshomo tsa batho ba Bantu ho hlalosa hore na ke hobaneng ha batho ba ne ba shwa ka tsela e sa hlaloseheng ha ba robetse ka hara [[Mokhoro|dirontabole]] tsa bona bosiu. Ka setso, batho bana ba ne ba robala fatshe hodima dimmete tsa jwang tse ba potileng mollo wa patsi o neng o ba boloka ba futhumetse nakong ya masiu a batang a mariha a batang haholo sebakeng se phahameng moyeng o sa tlwaelehang. Ha ba a ka ba hlokomela hore mollo o ne o fokotsa maemo a oksijene, o siya carbon monoxide e kotsi, e boima ho feta moya o hlwekileng mme e teba tlase. Qetellong ho ile ha lemohuwa hore mang kapa mang ya neng a robetse boemong bo phahameng o ile a phonyoha thohako e bolayang ya thokolosi, ya neng a hlaloswa e le monna e mokgutshwane ya neng a utswa bophelo ba motho bosiu ntle le haeba a ne a phahamisetswa hodimo betheng ya hae.
"Batho ba bang ba [[Mazulu]] (le merabe e meng ea Afrika e ka borwa) ba ntse ba lumela litumela-kgwela ha ho tluwa dinthong tse kang tokoloshe e iqapetsweng—sebopuoa se nang le moriri se entsoeng ke ngaka ea linohe ho lematsa lira tsa yona (hape ... se tsejwa ka ho loma menoana ea batho ba robetseng)."
Ho ya ka tshomo, tsela feela ya ho thibela tokoloshe bosiu ke ho beha ditena tse mmalwa tlasa leoto le leng le le leng la bethe ya motho. <ref name=":0">{{Cite web}}</ref>
== Popo ==
Moreki (hangata motho ya mona) o atamela ngaka e kgopo ho batla phetetso kgahlanong le motho e mong. Moreki o tlameha ho tshepisa moya wa moratuwa empa a ke ke a kgetha hore na ke ofe, kaha tokoloshe o tla kgetha moya oo a ikemiseditseng ho o nka. Ngaka e fumana setopo seo a tla se nka, e phunya masoba a mahlo le boko ka molamu o chesang wa tshepe ho thibela mmele ho nahana ka bowona, mme e o fafatsa ka phofo e ikgethang e fokotsang mmele. Tokoloshe e ntoo lokollwa ho tshosa sepheo sa yona, e nka moya o tshepisitsweng wa moratuwa wa moreki ka dibeke, dikgwedi, kapa mohlomong le dilemo. <ref>https://books.google.co.za/books?id=uMv0CAAAQBAJ&q=encyclopedia+of+african+religion&redir_esc=y#v=snippet&q=encyclopedia%20of%20african%20religion&f=false</ref>
== Setso se tsebahalang ==
* Metlae e buang ka dithokolosi e tlwaelehile filiming ya metlae ea letsatsi le letsatsi ya Afrika Borwa yua ''Madam &amp; Eve'' .
* " Tokoloshe Man " e ne e le pina e tummeng haholo ya John Kongos, eo hamorao e ileng ya kwahelwa ke Happy Mondays mme ya lokollwa ho albamo ya pokello ya Elektra ''Rubáiyát'' .
* Video ea pina ea Die Antwoord e reng " Evil Boy " e nang le Wanga e na le tokoloshe.
* TOKOLOSH ke sehlopha sa mmino wa rock sa Senyesemane se Manchester, se reheletsoeng ka pina ea John Kongos le sebata sa Afrika Borwa.
* Lentsoe "tokoloshe" le boletswe ka makgetlo a mmalwa filiming ya 2003 ''ya The Bone Snatcher'' ya Titus ha sehlopha se kopana le sebopuoa se kang bohloa sa bademona.
* "Hosh Tokoloshe" ke pina ya pop/rap e bululetsoeng ke tokoloshe ya rapper oa Afrika Boroa Jack Parow .
* Tumelo ho tokoloshe ke karolo e kgolo ya filimi ya Gavin Hood ya 1999 ''ya A Reasonable Man'' .
* 'Molai oa serial Elifasi Msomi o itse o susumelitsoe ke tokoloshe.
* Tokoloshe e hlaha karolong e nngwe le e nngwe ea letoto la boraro la lenaneo la TV la Brithani la ''Mad Dogs'', leha e le sebapadi se le seng feela se ka e bonang, mme ha ho hlake hore na ke ea nnete kapa ke dipono tse iqapetsweng. Ka nako e nngoe, dibapadi di bolellwa hore haeba u bona tokoloshe, ho bolela hore motho e mong o tla shwa.
* Tokoloshe ke lebitso le felletseng la Tok, e leng sesupo sa khamphani ea ho palama maqhubu le liaparo ya Senyesemane ea Saltrock .
* DJ le sebini Steve "Toshk" Shelley o fumane lebitso la hae la sethala e le le tswang ho tokoloshe.
* Bukeng ya Gene Wolfe ea ''The Shadow of the Torturer'', Severian o nkoa e le tokoloshe ke shaman ya Zulu, Isangoma, eo a kopanang le eena ka tlung e ka holimo ea lifofane Lirapeng tsa Botanic.
* Anchimayen
* Tupilaq
== Mehlodi ==
{{Reflist|2}}
gl32iljfr7wnjgdih7mms5abaujsszg
40222
40221
2026-07-06T12:35:47Z
KeMang??
6412
/* Setso se tsebahalang */
40222
wikitext
text/x-wiki
Ditshomong tsa Nguni le Sesotho, '''thokolosi''', '''tikoloshe''', '''tikolosh''', '''tonkolosh''', '''tonkoloshe''', '''tokoloshe''', '''mpholosi''', kapa '''hili''' ke moya wa metsi o kang wa motho ya mokgutshwane . Ke moya o mobe le o kotsi o ka bang o sa bonahaleng ka ho nwa metsi kapa ho metsa lejwe. Thokolosi e bitswa ke batho ba kgopo ho baka mathata ho ba bang. Leha e le kotsi, thokolosi e ka sebediswa ho tshosa bana, empa matla a yona a atolohela ho bakang bokudi kapa esita le lefu la motho ea hlokofalitsoeng. Tshireletso kgahlanong le tsona e kenyelletsa mekgwa ya setso e kang ho phahamisa dibethe fatshe le ho kenella ha batho ba moya jwalo ka baruti ba nang le pitso ea baapostola kapa lingaka tsa setso ( sangoma ), ba bonoang ba e-na le matla a ho ba leleka. Tokoloshe hangata e boleloa ka mokhoa o somang ho nyatsa tshusumetso ya ditumela-kgwela boitshwarong le setjhabeng.
== Ditshomo ==
[[File:TikolosheNewspaperHeadline.jpg|thumb|Sehlooho sa koranta, 7 Tshitwe 1955]]
Ho hlaha ha tokoloshe e makatsang ho hlahile ka ditshomo tsa batho ba Bantu ho hlalosa hore na ke hobaneng ha batho ba ne ba shwa ka tsela e sa hlaloseheng ha ba robetse ka hara [[Mokhoro|dirontabole]] tsa bona bosiu. Ka setso, batho bana ba ne ba robala fatshe hodima dimmete tsa jwang tse ba potileng mollo wa patsi o neng o ba boloka ba futhumetse nakong ya masiu a batang a mariha a batang haholo sebakeng se phahameng moyeng o sa tlwaelehang. Ha ba a ka ba hlokomela hore mollo o ne o fokotsa maemo a oksijene, o siya carbon monoxide e kotsi, e boima ho feta moya o hlwekileng mme e teba tlase. Qetellong ho ile ha lemohuwa hore mang kapa mang ya neng a robetse boemong bo phahameng o ile a phonyoha thohako e bolayang ya thokolosi, ya neng a hlaloswa e le monna e mokgutshwane ya neng a utswa bophelo ba motho bosiu ntle le haeba a ne a phahamisetswa hodimo betheng ya hae.
"Batho ba bang ba [[Mazulu]] (le merabe e meng ea Afrika e ka borwa) ba ntse ba lumela litumela-kgwela ha ho tluwa dinthong tse kang tokoloshe e iqapetsweng—sebopuoa se nang le moriri se entsoeng ke ngaka ea linohe ho lematsa lira tsa yona (hape ... se tsejwa ka ho loma menoana ea batho ba robetseng)."
Ho ya ka tshomo, tsela feela ya ho thibela tokoloshe bosiu ke ho beha ditena tse mmalwa tlasa leoto le leng le le leng la bethe ya motho. <ref name=":0">{{Cite web}}</ref>
== Popo ==
Moreki (hangata motho ya mona) o atamela ngaka e kgopo ho batla phetetso kgahlanong le motho e mong. Moreki o tlameha ho tshepisa moya wa moratuwa empa a ke ke a kgetha hore na ke ofe, kaha tokoloshe o tla kgetha moya oo a ikemiseditseng ho o nka. Ngaka e fumana setopo seo a tla se nka, e phunya masoba a mahlo le boko ka molamu o chesang wa tshepe ho thibela mmele ho nahana ka bowona, mme e o fafatsa ka phofo e ikgethang e fokotsang mmele. Tokoloshe e ntoo lokollwa ho tshosa sepheo sa yona, e nka moya o tshepisitsweng wa moratuwa wa moreki ka dibeke, dikgwedi, kapa mohlomong le dilemo. <ref>https://books.google.co.za/books?id=uMv0CAAAQBAJ&q=encyclopedia+of+african+religion&redir_esc=y#v=snippet&q=encyclopedia%20of%20african%20religion&f=false</ref>
== Setso se tsebahalang ==
* Metlae e buang ka dithokolosi e tlwaelehile filiming ya metlae ya letsatsi le letsatsi ya Afrika Borwa yua ''Madam &amp; Eve'' .
* " Tokoloshe Man " e ne e le pina e tummeng haholo ya John Kongos, eo hamorao e ileng ya kwahelwa ke Happy Mondays mme ya lokollwa ho albamo ya pokello ya Elektra ''Rubáiyát'' .
* Video ya pina ya Die Antwoord e reng " Evil Boy " e nang le Wanga e na le tokoloshe.
* TOKOLOSH ke sehlopha sa mmino wa rock sa Senyesemane se Manchester, se reheletsoeng ka pina ea John Kongos le sebata sa Afrika Borwa.
* Lentswe "tokoloshe" le boletswe ka makgetlo a mmalwa filiming ya 2003 ''ya The Bone Snatcher'' ya Titus ha sehlopha se kopana le sebopuwa se kang bohloa sa bademona.
* "Hosh Tokoloshe" ke pina ya pop/rap e bululetsweng ke tokoloshe ya rapper wa Afrika Borwa Jack Parow .
* Tumelo ho tokoloshe ke karolo e kgolo ya filimi ya Gavin Hood ya 1999 ''ya A Reasonable Man'' .
* 'Molai oa serial Elifasi Msomi o itse o susumeditswe ke tokoloshe.
* Tokoloshe e hlaha karolong e nngwe le e nngwe ea letoto la boraro la lenaneo la TV la Brithani la ''Mad Dogs'', leha e le sebapadi se le seng feela se ka e bonang, mme ha ho hlake hore na ke ea nnete kapa ke dipono tse iqapetsweng. Ka nako e nngoe, dibapadi di bolellwa hore haeba u bona tokoloshe, ho bolela hore motho e mong o tla shwa.
* Tokoloshe ke lebitso le felletseng la Tok, e leng sesupo sa khamphani ea ho palama maqhubu le liaparo ya Senyesemane ea Saltrock .
* DJ le sebini Steve "Toshk" Shelley o fumane lebitso la hae la sethala e le le tswang ho tokoloshe.
* Bukeng ya Gene Wolfe ea ''The Shadow of the Torturer'', Severian o nkoa e le tokoloshe ke shaman ya Zulu, Isangoma, eo a kopanang le eena ka tlung e ka holimo ea lifofane Lirapeng tsa Botanic.
* Anchimayen
* Tupilaq
== Mehlodi ==
{{Reflist|2}}
p0yyji8s4ub22p8vta9giz70vje3p8r
Alan Beesley
0
10779
40223
2026-07-06T16:10:12Z
KeMang??
6412
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1360629939|Alan Beesley]]"
40223
wikitext
text/x-wiki
'''Alan David Beesley''' ke radipolotiki oa Afrika Borwa le setho sa Palamente (MP) bakeng sa Mokga waActionSA . O kgethilwe Sebokeng sa Naha sa Afrika Borwa dikgethong tse akaretsang tsa Afrika Borwa tsa tsa selemo sa 2024.
== Mehlodi ==
9griyf1p2zjbu00dlegj7z9sddx19dd
40224
40223
2026-07-06T16:14:27Z
KeMang??
6412
ke ya lokisa
40224
wikitext
text/x-wiki
'''Alan David Beesley''' ke radipolotiki wa [[Afrika Borwa]] le setho sa Palamente (MP) bakeng sa Mokga wa Action SA . <ref>https://pa.org.za/person/alan-david-beesley/</ref> O kgethilwe Sebokeng sa Naha sa Afrika Borwa dikgethong tse akaretsang tsa Afrika Borwa tsa tsa selemo sa 2024. <ref>https://www.actionsa.org.za/alan-beesley/</ref>
== Mehlodi ==
tlp1pwf0ao71s6fbg605yvmdfavigo9
John Taolo Gaetsewe
0
10780
40225
2026-07-06T16:23:44Z
KeMang??
6412
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1342161371|John Taolo Gaetsewe]]"
40225
wikitext
text/x-wiki
'''John Taolo Gaetsewe''' o hlahetse motsaneng wa Maruping Masepaleng wa Sebaka sa Ga-Segonyana .
O ne a le mafolofolo [[National Union of Laundry and Dry Cleaning Workers|Natonal Union of Laundry and Dry Cleaning Workers.]]
E ne e le Mongodi Kakaretso wa ho qetela ya kgethilweng wa Mokgatlo wa Basebetsi wa Afrika Borwa. O ile a ya London ,[[Engelane]] ka mora hore a thibelwe mme a tebelwe moo a neng a sebetsa teng le Archie Sibeko le ba bang. O ile a qala tsosollosa botjha koranta ya SACTU, Workers' Unity ho tloha London.
O hlokahetse naheng ya Botswana ka Tshitwe selemong sa 1988.
Ka ho motlotla, , Masepala wa Setereke sa Kgalagadi o ile wa rehwa lebitso la Masepala wa Setereke sa John Taolo Gaetsewe ka selemo sa 2008.<ref>https://taologaetsewe.gov.za/</ref>
== Mehlodi ==
m6ksaxkuawypf3lbpkwl5a4uqbwrk8c
40226
40225
2026-07-06T16:24:34Z
KeMang??
6412
ke ya lokisa
40226
wikitext
text/x-wiki
'''John Taolo Gaetsewe''' o hlahetse motsaneng wa Maruping Masepaleng wa Sebaka sa Ga-Segonyana .
O ne a le mafolofolo [[National Union of Laundry and Dry Cleaning Workers|Natonal Union of Laundry and Dry Cleaning Workers.]]
E ne e le Mongodi Kakaretso wa ho qetela ya kgethilweng wa Mokgatlo wa Basebetsi wa [[Afrika Borwa]]. O ile a ya London ,[[Engelane]] ka mora hore a thibelwe mme a tebelwe moo a neng a sebetsa teng le Archie Sibeko le ba bang. O ile a qala tsosollosa botjha koranta ya SACTU, Workers' Unity ho tloha London.
O hlokahetse naheng ya Botswana ka Tshitwe selemong sa 1988.
Ka ho motlotla, , Masepala wa Setereke sa Kgalagadi o ile wa rehwa lebitso la Masepala wa Setereke sa John Taolo Gaetsewe ka selemo sa 2008.<ref>https://taologaetsewe.gov.za/</ref>
== Mehlodi ==
kdz94orsfh6e3p4bzkteome6e7rzj1d
Desbo Mohono
0
10781
40229
2026-07-07T02:58:31Z
SANKOMOTA
11165
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1362113617|Desbo Mohono]]"
40229
wikitext
text/x-wiki
'''Sebonta Desbo Mohono''' (ya hlahileng ka la 28 Mphalane 1970) ke ralipolotiki wa [[Afrika Borwa|Afrika Boroa]] ya sebetsang hajwale e le sebui sa lekgotla la Naha la Naha la Profense ya Leboya-bophirima. Ho tloha ka 2009, o sebeditse ka mokgwa o tswelang pele ho Seboka sa Naha sa Leboya-bophirima le lekgotla la tsamaiso la Leboya- Bophirima, ho kenyeletswa le MEC bakeng sa Bohahlaudi ho tloha ka 2014 ho isa ho 2018 le MEC ya Temo le Ntshetsopele ya mahaeng ho tloha ka Tshitwe 2018 ho fihlela ka Phuptjane 2024.
O ile a ba mosuwe ka kwetliso, a fihla boemong bo phahameng dipolotiking ka mokhatlo wa matitjhere wa Afrika Borwa wa Democratic le Congress of South African Trade Unions. Ke setho sa [[African National Congress]] mme ka 2022 o ile a kgethwa bakeng sa nako ya dilemo tse nne ho Komiti ya Tsamaiso ya diprofinse ya mokga.
== Bophelo ba pele le mosebetsi wa hae ==
Mohono o hlahile ka la 28 Mphalane 1970 motseng wa Chaneng haufi le [[Rustenburg|Rustenberg]], hona jwale e leng karolo ya profinse ya Leboya-bophirima ho Afrika Borwa.<ref>http://dard.nwpg.gov.za/wp-content/uploads/2019/08/MEC-DESBO-MOHONO-PROFILE.pdf</ref> Qalong o ile a ya sekolong sebakeng seo empa a ingodisa Sekolong se Phahameng sa Seabe se [[Mpumalanga]] ya kajeno. Ka 1993, kamora ho qeta diploma ya thuto ya boraro, o ile a qala ho sebetsa e le mosuwe. <ref>http://dard.nwpg.gov.za/wp-content/uploads/2019/08/MEC-DESBO-MOHONO-PROFILE.pdf</ref> Ha a ntse a le mosuwe, o ile a nyoloha maemong a dibaka le a diprofinse a mokgatlo wa Matitjhere wa Afrika Borwa wa Democratic, setho sa Congress of South African Trade Unions (COSATU), mme e bile setho sa batsamaisi ba diprofinsi ba COSATU Leboya-bophirima ho tloha ka 2004 ho isa 2009. <ref>http://dard.nwpg.gov.za/wp-content/uploads/2019/08/MEC-DESBO-MOHONO-PROFILE.pdf</ref>
== Mosebetsi wa dipolotiki ==
Mohono o ile a tlohela ho ruta ka 2009 ha a kgethwa e le setho sa Seboka sa Naha sa Naha sa North West, a emela [[African National Congress]] (ANC).<ref>http://dard.nwpg.gov.za/wp-content/uploads/2019/08/MEC-DESBO-MOHONO-PROFILE.pdf</ref> Ka la 8 Mots'eanong 2009, o ile a kgethwa ho ba Lekgotla la Tsamaiso la Leboya-bophirima ke Maureen Modiselle, Tonakgolo e sa tswa kgethwa ya Leboya- Bophirima; o ile a fetoha Setho sa Lekgotla le Tsamaisang la Porofense (MEC) bakeng sa Bolulo.<ref>https://mg.co.za/article/2009-05-08-north-west-premier-modiselle-announces-her-cabinet/</ref><ref>https://www.sanews.gov.za/africa/north-west-premier-announces-mecs</ref> Ka Pudungwana 2010, Modiselle o ile a latelwa ke Thandi Modise, ya ileng a hlophisa botjha le ho hodisa pokello ya Mohono e le Lefapha la ditlhophiso tsa Batho, Polokeho le Kgokahano.<ref>https://mg.co.za/article/2010-11-25-north-west-premier-reshuffles-provincial-cabinet/</ref><ref>https://www.gov.za/cabinet-reshuffle</ref> O ile a dula boemong boo ho fihlela ka la 3 Motsheanong 2012, ha Modise a fetola lekgotla la hae mme a etsa Mohono MEC bakeng sa Temo le Ntshetsopele ya mahaeng. <ref>https://www.sanews.gov.za/south-africa/north-west-premier-reshuffles-provincial-cabinet</ref>
dikgethong tsa kakaretso tsa 2014, Mohono o ile a boela a khethoa setulong sa hae sa molao, a le boemong ba bo13 lenaneng la mokha oa ANC Leboya-bophirima.<ref>http://www.pa.org.za/person/desbo-mohono/</ref> [[Supra Mahumapelo]], ea ileng a kgethwa e le Tonakholo likhethong tse tshwanang, o ile a khetha Mohono hore e be MEC ea hae bakeng sa Bohahlauli, ofising eo a e entseng nakong ea nako ea ha Mahumapello a le mosebetsing.<ref>https://www.politicsweb.co.za/politics/the-new-north-west-cabinet--supra-mahumapelo</ref>Ka la 6 Tšitoe 2018, mohlahlami oa Mahumapelo, Jobo Mokgoro, o phatlalalitse phetoho eo Mohono a ileng a khutlisetsoa ho eona ka nako e khuts'oane, a rehoa lebitso la Rural, Environmental and Agricultural Development.<ref>https://www.sanews.gov.za/south-africa/north-west-cabinet-reshuffle-improve-governance</ref><ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/south-africa/2018-12-06-north-west-premier-fires-four-mecs-and-recycles-cabinet/</ref>
Likhetho tsa kakaretso tsa 2019, o ile a khethoa hape bakeng sa nako ea boraro ea molao, joale o maemong a borobong lenaneng la mokha oa ANC.<ref>http://www.pa.org.za/person/desbo-mohono/</ref> O ile a lula a le lefapheng le le leng Lekhotleng le Ikemetseng, ho kenyeletsoa le kamora ho khethoa ha Bushy Maape e le Tonakholo ka 2022.<ref>https://www.gov.za/speeches/premier-kaobitsa-bushy-maape-changes-provincial-executive-council-21-nov-2022-0000</ref>
Kamora likhetho tsa kakaretso tsa 2024, o ile a khethoa ho ba molulasetulo oa lekhotla la molao la provense. <ref>https://www.ofm.co.za/article/centralsa/332220/northwest-provincial-legislature-members-sworn-in</ref>
== dikopano tsa dipolotiki tsa mokga ==
Ka 2011 le 2022, Mohono o ile a khethoa bakeng sa nako ea lilemo tse 'ne ho Komiti ea Tsamaiso ea Linaha ea ANC ea Leboea-bophirima. Ka 2018, boetapele ba naha ba ANC bo ile ba mo khetha sehlopheng sa nakoana sa mosebetsi se thehiloeng ho etella pele mokha oa provense kamora hore Mopresidente oa Provincial oa ANC Supra Mahumapelo a tlosoe mosebetsing oa hae. Hape ke setho sa ANC Women's League le Mokha oa Makomonisi oa Afrika Boroa.<ref name=":0" />
f3sm3jqbeotjm74lojpozubdn6ynbxl