Wikipedia
tnwiki
https://tn.wikipedia.org/wiki/Tsebe_ya_konokono
MediaWiki 1.47.0-wmf.8
first-letter
Pego
Faphegileng
Puisano
Modirisi
Puisano ya modirisi
Wikipedia
Puisano ya Wikipedia
Setshwantsho
Puisano ya setshwantsho
MediaWiki
Puisano ya MediaWiki
Tempolete
Puisano ya tempolete
Thuso
Puisano ya thuso
Karolo
Puisano ya karolo
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Tempolete:Did you know
10
3959
51722
28916
2026-06-27T10:56:45Z
Icem4k
6066
51722
wikitext
text/x-wiki
<!-- Example:
(A o kile wa ultwa... )
{{*mp}} ...
{{*mp}} ... that (interesting fact)?
{{*mp}} ... that (blah blah blah)?
-->
*...gore lefatse la [[Aferika Borwa]] ga lena letsatsi la boipuso lone le ipelela letsatsi la kgololosego<!-- that (fact)-->
{{*mp}}... gore mohumi o humileng go fitisa mongwe le mongwe mo lefatsheng ke Elon Musk ebile o tsholetswe kwa [[Aferika Borwa]]{{*mp}} ...gore go nale lefelo le le bitswang [[:w:en:Mokolodi_Nature_Reserve|Mmokolodi Nature Reserve]] mo toropokgolo Gaborone la itloso bodutu?
{{*mp}}...gore thaba ya Kgale hill e e mo [[Gaborone]] e bitswa "The Sleeping Giant" mme ebile e le yone e tona gape?
730fp6xxqpx7jb4c46ac6h11x8wexvk
51723
51722
2026-06-27T10:58:00Z
Chandapiwa Malema
9413
51723
wikitext
text/x-wiki
<!-- Example:
(A o kile wa ultwa... )
{{*mp}} ...
{{*mp}} ... that (interesting fact)?
{{*mp}} ... that (blah blah blah)?
-->
*...gore lefatse la [[Aferika Borwa]] ga lena letsatsi la boipuso lone le ipelela letsatsi la kgololosego<!-- that (fact)-->
*... gore mohumi o humileng go fitisa mongwe le mongwe mo lefatsheng ke Elon Musk ebile o tsholetswe kwa [[Aferika Borwa]]{{*mp}} ...gore go nale lefelo le le bitswang [[:w:en:Mokolodi_Nature_Reserve|Mmokolodi Nature Reserve]] mo toropokgolo Gaborone la itloso bodutu?
*...gore thaba ya Kgale hill e e mo [[Gaborone]] e bitswa "The Sleeping Giant" mme ebile e le yone e tona gape?
llpgex1twz0eqqun2fed7xj928qt92z
Tempolete:Dikgang
10
6728
51720
28899
2026-06-27T10:42:23Z
Icem4k
6066
51720
wikitext
text/x-wiki
{{Main page image/ITN
| image = Duma Boko 2025 (cropped).jpg
| width = <!--Width is determined automatically. Only use this parameter to override autosizing.-->
| caption = Setshwantsho sa ga Tautona Duma Boko
| title =
| link =
| border = no
| caption align = left
}}
* [[Duma Boko|Tautona Duma Boko]] o simolotse lefelo la kgwebisano le kgwebo la boditšhabatšhaba la didolara di le dibilione di le pedi mo kgaolong e e kgethegileng ya ikonomi gaufi le motsemogolo. Porojeke e kgolo e e eteletsweng pele ke lekala la poraefete e ikaeletse go tlhama ditiro di ka nna 37 500 ka go akaretsa lefelo la dikopano, dikgaolo tsa kgwebo le dihotele, e e tla dirang jaaka pilara ya go dira gore ikonomi e nne le dipharologano.
* Puso e sekaseka pegelo ya boruni jwa forensiki e e batlisisang ditatofatso tsa bonweenwee le maitsholo a a sa siamang a matlole mo dithendareng tsa puso. Mo godimo ga moo, ditsheko tse di tswelelang tsa maemo a a kwa godimo, jaaka kgetse ya bonweenwee le go tlhatswa madi e e amang tona ya pele ya Diminerale le Maatla Lefoko Moagi, di sa ntse di le kwa dikgotlatshekelong tsa selegae.
* Lefatshe la [[Aforika Borwa]] le setse le kwadisitse batho ba le bane ba ba tshwerweng ka mogare wa monkeypox ngwaga o.
* Tautona wa pele wa [[Botswana]] [[Ian Khama]] o mo mananeong a go ntsha tautona o mo sitilong [[Mokgwetsi Masisi]] ka dithopo tse di latelang.
c0pu1e45v8k3khncygratqh4gtuwv6h
51721
51720
2026-06-27T10:48:36Z
Icem4k
6066
51721
wikitext
text/x-wiki
{{Main page image/ITN
| image = Duma Boko 2025 (cropped).jpg
| width = <!--Width is determined automatically. Only use this parameter to override autosizing.-->
| caption = Setshwantsho sa ga Tautona Duma Boko
| title =
| link =
| border = no
| caption align = left
}}
* [[Duma Boko|Tautona Duma Boko]] o simolotse lefelo la kgwebisano le kgwebo la boditšhabatšhaba la didolara di le dibilione di le pedi mo kgaolong e e kgethegileng ya ikonomi gaufi le motsemogolo.
* Puso e sekaseka pegelo ya boruni jwa forensiki e e batlisisang ditatofatso tsa bonweenwee le maitsholo a a sa siamang a matlole mo dithendareng tsa puso.
* [[Collen Kebinatshipi]] o nnile monna wa ntlha go tswa kwa Botswana go ikgapela gauta kwa dikgaisanong tsa lefatshe tsa diatleletiki morago ga go fenya mo lebelong la 400m kwa Tokyo ngogola .
1ekd1erztaalg3580z0ftc83hdf0bms
Lekadiba la Malebo
0
14121
51676
51652
2026-06-26T17:59:26Z
MmaBaggio
11091
51676
wikitext
text/x-wiki
'''Lekadiba la Malebo''' (le pele le neng le bidiwa la '''Stanley'''), le le itsegeng mo ditsong e le Mpumbu, letsha la Nkunda, letsha la Nkuna, letsha la Ntamo, kgotsa letsha la Ngobila,<ref>William Graham Lister Randles, ''L’ancien royaume du Congo des origines à la fin du XIXe siècle'', Éditions de l’École des hautes études en sciences sociales, 2013, p. 44</ref><ref>Sylvie Ayimpam, ''Vie matérielle, échanges et capitalisme sur la rive méridionale du Pool du fleuve Congo (1815-1930)'', Centre d’Étude des Mondes Africains (CEMAf), 2006, p. 4</ref><ref name=":0">Okeseleke, Raymond (23 August 2022). [https://heshimardc.net/v1/2022/08/23/stanley-pool-site-de-naissance-des-villes-de-kinshasa-et-brazzaville/ "Stanley Pool, site de naissance des villes de Kinshasa et Brazzaville"] [Stanley Pool, the birthplace of the cities of Kinshasa and Brazzaville]. ''Heshima Magazine'' (in French). Kinshasa, Democratic Republic of the Congo. Retrieved 26 June 2026</ref><ref name=":1">Malu-Malu, Muriel Devey (21 July 2024). [https://www.makanisi.org/du-pumbo-au-pool-malebo-levolution-dune-grande-zone-commerciale/ "Du Pumbo au Pool Malebo: l'évolution d'une grande zone commerciale"] [From Pumbo to Pool Malebo: the evolution of a major commercial area]. ''Makanisi'' (in French). Retrieved 26 June 2026</ref> ke go atologa jaaka letsha ga [[noka ya Congo]] kwa tlase kwa legare la [[Aferika|Aforika]] mo go tlhamang kgampu ya tlholego kwa noka e atologang pele ga e ya kwa tlase mo [[Diphororo tsa Livingstone|diphororong tsa Livingstone]].<ref name=":2">[https://www.britannica.com/place/Malebo-Pool "Malebo Pool".] ''Encyclopædia Britannica''. Accessed 26 June 2026.</ref><ref name=":0" /> Lekadiba le bereka e le molelwane fa gare ga [[Republic of the Congo]] kwa bokone le [[Democratic Republic of the Congo]] kwa borwa, ka ditioropokgolo [[Brazzaville]] le [[Kinshasa]] di lebagane mo lotshitshing lo lo kwa bokone le le lo kwa borwa jwa lone.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
Le le dikhilomithara di le makgolo a matlhano, le di le masome a mararo le botlhano ka boleele le a le masome mabedi le boraro ka bophara, lekadiba la Malebi le supiwa ka metsi a a seng boteng, a simolola ka dimithara di le tharo go tsena di le lesome ka boteng, le ntswa merwalela ya dipaka e ka fetola seelo sa metsi thata.<ref name=":2" />
Leina la Malebo, ntsifatso ya lilebo ka teme ya Lilanga, le raya setlhare sa borassus palm se se golang ka bontsi mo lotshitshing lwa lekadiba, ditlhaketlhake, le dikgampu tse di dikologileng, fa leina lekadiba le adimilwe mo seesemaneng, kwa le rayang kgampu le letsha.<ref name=":0" /><ref name=":3">Ayimpam, Sylvie (2006). [https://shs.hal.science/halshs-00723326v1/document "Vie matérielle, échanges et capitalisme sur la rive méridionale du Pool du fleuve Congo (1815-1930)"] [Material life, trade, and capitalism on the southern bank of Pool Malebo, Congo River (1815–1930)]. ''Hal.science'' (in French). Éditions du Centre d'Étude des Mondes Africains (CEMAf). pp. 4–23. Retrieved 26 June 2026</ref> Le ne la fetolwa leina go nna Stanley ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabobedi le masome a robabobedi le bosupa morago ga Henry Morton Stanley o a neng a tsamaya mo kgaolong, lekadiba le ne la nna le leina la se Aforika ka kgwedi ya Firikgong ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le bobedi morago ga molao wa morago ga boipuso wa go dirisa maina a Aforika.<ref name=":3" /> Pele ga le bonwa ke batho ba Yuropa, lekadiba la Malebo e ne e le lefelo la boremelelo la ngwao, thekiso le sepolotiki mo bathong ba merafe ya Bantu ba kwa legare la [[kgampu ya Congo]].<ref name=":3" />
== Popego ==
=== Tlhaloso le leina ===
Lekadiba la Malebo ke lefelo le noka ya Congo e atologang teng go tlhama letsha. Lefoko la sekgoa la lekadiba le raya lefelo la metsi, jaaka letsha kgotsa mogobe. Toropokgolo ya Kinshasa e mo lotshitshing lo lo kwa borwa jwa kga,pu, fa ya Brazzavile e le mo lotshitshing lo lo kwa borwa.<ref name=":3" /> Pele ga leina la bokolone, merafe ya mo gae e ne e itse lekadiba le ka maina a a farologaneng, a akaretsa N'Tamo (kgotsa Ntamo), Nkouna (kgotsa Nkuna kana Nkunda), Pumbo, Pumbu, Mpumbu kgotsa Ngobila.<ref name=":1" /><ref name=":0" />
==== Ntamo le Nkouna ====
Maina N'Tamo (kgotsa Ntamo) le Nkouna (Nkuna kgotsa Nkunda) a supiwa gantsi ke batlhatlhami ba Yuropa, bogolo jang Henry Morton Stanley, ga mmogo le morago mo ditshekatshekong tsa ditso. Go ya ka moitseanape wa kwa Congo Jerome Olland, mo ''L'Histoire francais diu Gabon a Brazzaville'', Stanley o dirisitse lefoko Ntamo go tlhalosa lekadiba la Stanley mo bukeng ya gagwe ya ''In Darkest Africa''.<ref name=":1" /> Mo ''Congo francaias du gabon a Brazzaville'', e e gatisitsweng ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabobedi le masome a robabobedi le borobabongwe, motlhatlhami wa mo Fora Leon Guiral (o o tshotsweng ka leina la Leon Pierre Louis Guiral) o supa fa Pierre Savorgnan de Brazza, motlhatlhami wa kwa Italy a bereka kwa france, a kopane le motolokodi Ashimbo Taba kwa Nkouna.<ref>Guiral, Léon (1889). ''[[iarchive:elcongofrancaisd00guir/page/n10/mode/1up|Le Congo francais du Gabon a Brazzaville]]'' [''French Congo from Gabon to Brazzaville''] (in French). Princeton Theological Seminary Library. Paris, France: Plon. p. 106.</ref> Le fa go ntse jalo, Father Albert Le Gallois, morongwa wa mowa o o boitshepho, o ne a supa mo ''Contribution a la cartographie du Congo francais'' (kgaolo ya Lekadiba la Stanley) gore e ntswa batlhatlhami ba pele ba ne ba supa setlhaketlhake se setona sa bamu ba re ke Nkouna, ga ise a utlwe leina le mo bathong ba Teke ba lotshitshi lo lo kwa mojeng.<ref>Le Gallois, Albert (1912). [https://www.persee.fr/doc/geo_0003-4010_1912_num_21_115_7291 "Contribution à la carthographie du Congo français"] [Contribution to the cartography of French Congo]. ''[[:en:Annales_de_Géographie|Annales de géographie]]'' (in French). '''21''' (115). Paris, France: Armand Colin: 60–69. doi:[https://www.persee.fr/doc/geo_0003-4010_1912_num_21_115_7291 10.3406/geo.1912.7291.]</ref>
==== Pumbo, Pumbu kgotsa Mpumbu ====
Leina Pumbo (Pombo, Pumbu, kgotsa Mpumbu) le tlhagelela gape mo ditshupong tsa batlhatlhami le dibuka tsa ditso go supa lefelo la lekadiba. Mo Description of Africa, moithuti wa Dutch Olfert Dapper o tlhalosa Pombo e le kgaolo e e mo bookameding jwa Macoco (Makoko), moeteledipele wa Teke.<ref>Dapper, Olfert (1668). [[iarchive:gri_33125009359999|''Naukeurige Beschrijvinge Der Afrikaensche Gewesten Van Egypten, Barbaryen, Libyen, Biledulgerid, Negroslant, Guinea, Ethiopiën, Abyssinie: Vertoont In de Benamingen, Grenspalen, Steden, Revieren, gewassen, Dieren, Zeeden, Drachten, Talen, Rijkdommen, Godsdiensten en Heerschappyen'' [''An Accurate Description of African Places in Egypt, Barbary, Libya, Biledulgerid, Negroland'']]'', Guinea, Ethiopia, Abyssinia: Showing place names, boundaries, crops, animals, timbers, costumes, languages, kingdoms, religions, and dominions'']. Getty Research Institute. Amsterdam, Netherlands: [[:en:Jacob_van_Meurs|Jacob van Meurs]]. p. 533.</ref> Moitseanape wa ditso wa kwa Belgium Jan Vansina o ranola lefoko le le raya lotshitshi lo lo kwa bokone lwa lekadiba la Stanley, le le neng le na le lefelo la sepolotiki kwa bogosing jwa Teke.<ref name=":1" /> Abraham Ndinga Mbo, moitseanape wa ditso go tswa kwa Republic of the Congo, o dirisa leina Pumbo go tlhalosa lekadiba pele ga nako ya bokolone, fa baithuti ba bangwe ba le amanya le lefelo la Bahumbu. Lefoko Pumbo le tlhaloganngwa go raya marekisetso a magolo.<ref name=":1" />
Mo Potrait of Kinshasa, moitsaanape Pascal Kapagama wa sekolo se segolwane sa Kinshasa o supa gore ka lekgolo la dingwag di le lesome le borataro, marekisetso a matona a a neng a itsege ka leina la Mpumbu a ne a le teng kwa lefelong leo, a na le metse e le mmalwa ya bogologolo, e akaretsa Insasa. Leina Insasa le tswa mo go Insa, le le rayang marekisetso, kgotsa insa-nsa, mo go rayang marekisetso a mabotlana, lefoko ki le ne la tsenngwa go dira Kinshasa.<ref>Kapagama, Pascal; Waterhouse, Rachel (July 2009). [https://www.lse.ac.uk/international-development/Assets/Documents/PDFs/csrc-working-papers-phase-two/wp53.2-portrait-of-kinshasa-french.pdf "Portrait of Kinshasa: City on the Edge"] (PDF). ''Lse.ac.uk'' (in French). [[:en:London_School_of_Economics|London, England: Crisis States Research Centr]]<nowiki/>e. p. 2. ISSN 1749-1797. Retrieved 26 June 2026</ref> Babatlisisi ba Congo Pamphile Mabiala Mantuba-Ngoma le Mathieu Zana Etambala le bone ba amanya ltlhaloso ya marekisetso le lefoko Mpumbu. Mo tsebeng ya bone ya La societe congoalise face a la modernite (1700 - 2010): Melanges eurafricains offerts a Jean-Luc Vellut, o kwala are: "lefelo le noka e oketsegang kwa go lone e ralala Mpumbu e ne e le marekisetso magolo a makgoba kwa legare la Aforika. Marekisetso a, a a kwa go tsamaegang kwa nokeng ya Congo, a ne a na le metse ya pele kwa e leng lekadiba la Malebo gompieno (Lekadiba la Stanley pele). Metse e e ne e amogela dithoto go tswa kwa godimo ga noka, go tswa kwa kgampung ya Kasai le kgaolo ya Mai-Ndombe. Ke fa, fa barekisi ba ba tswang kwa borwa ba neng ba tla go tsaya dithoto go di rekisa gape ba rekisetsa ma Yuropa mo lotshitshing lwa lewatle la Atlantic. Lefelo le la thekiso le ne le bidiwa lefelo la noka ya Congo.<ref>Mantuba-Ngoma, Pamphile Mabiala; Etambala, Mathieu Zana Aziza (2017). [https://api.pageplace.de/preview/DT0400.9782140029059_A49332667/preview-9782140029059_A49332667.pdf#:~:text=Ceux%2Dci%20accueillaient%20tous%20les%20produits,Europ%C3%A9ens%20sur%20la%20c%C3%B4te%20atlan%2D "La société congolaise face à la modernité (1700-2010): Mélanges eurafricains offerts à Jean-Luc Vellut"] [Congolese society facing modernity (1700-2010): Euro-African essays offered to Jean-Luc Vellut] (PDF). ''Api.pageplace.de'' (in French). Paris, France: Éditions L'Harmattan. pp. 14–15. ISBN <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-2-343-11120-9|978-2-343-111]]20-9</bdi>. Retrieved 26 June 2026</ref>
==== Lekadiba la Stanley le lekadiba la Malebo ====
Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabobedi le masome a robabobedi le bosupa, le ne la neelwa leina la lekadiba la Stanley e le segopotso sa ga Stanley, motlhatlhami wa ntlha wa Yuropa go le bona le go kwala lefelo la lone go na dikhilomithara di le makgolo a mane.<ref name=":3" /> Ke Frank Pocock, o a neng a tsamaya le Stanley o fa a berekela Leopold II wa Belgium, o o duleng ka leina le fa ba tsena kwa kgampung e tona ka Mopitlo a le lesome le bobedi ngwaga wa sekete,makgolo a robabobedi le masome a supa le bosupa jaaka Stanleya bua mo ''Through the dark Continent''.<ref name=":1" /><ref>Stanley, Henry Morton (1878). [[iarchive:throughdarkconti1878stan2|''Through the Dark Continent: Or, The Sources of the Nile Around the Great Lakes of Equatorial Africa, and Down the Livingstone River to the Atlantic Ocean''.]] Harold B. Lee Library. Harper & Brothers.</ref> Morago ga boipuso jwa lefatshe la Congo-Leopoldville, leina le ne la fetolwa ka Firikgong ngawa wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le bosupa go nna lekadiba la Malebo. Leina Malebo, ntsifatso ya lilebo ka teme ya Lilanga, le raya ditlhare tsa palm tse di phatlaletseng mo lotshitshing lwa lekadiba, ditlhaketlhake le dikgampu tsa Kinshasa. Ka jalo leina lekadiba la Malebo ke lefelo le le tletseng ditlhare le raya letsha la setlhare sa palm.<ref name=":4">Mukendi, Michael Tshibangu; Mbale, Henri Kunzi; Ntumba, Jean-Métis; Luyeye, Félicien Lukoki (2020). [https://globaljournals.org/GJSFR_Volume20/5-Floristic-Inventory-of-Invasive.pdf "Floristic Inventory of Invasive Alien Aquatic Plants Found in Malebo Pool in Congo Rivers, Kinshasa, DR. Congo (Case of MOLONDO, MIPONGO, and JAPON Islands)"] (PDF). ''Globaljournals.org''. Framingham, Massachusetts, United States: Global Journals. p. 31–44. ISSN 2249-4626. Retrieved 26 June 2026</ref><ref name=":3" />
=== Tsela le go tsamaya mo go lone ===
Lekadiba la Malebo le dikhilomithara di le masome a mararo le botlhano ka boleele le dikhilomithara di le masome mabedi le boraro ka bophara, le apesa lefelo la dikhilomithara di le makgolo a matlhano, le na le ditlhaketlhake, se se tona e le setlhaketlhake sa M'Bamou, se se kwa gare se le botona jwa dikhilomithara di le lekgolo le masome a robabobedi gape ke bontlha jwa [[Republic of the Congo]]. Lekadiba ga le boteng, le boteng jwa dimithara di le tharo go tsena di le lesome, le ntswa merwalela ya dipaka dingwe e ka baka gore seelo sa metsi se farologane ka dimithara di le tharo ka ngwaga. Bo kwa godimo ja lefelo ke dimithara di le makgolo a mabedi, masome a supa le bobedi kwa godimo ga seelo sa lewatle.<ref name=":2" /><ref name=":1" />
Mo borwa jwa lekadiba, ditoropokgolo tsa Brazzaville le Kinshasa di lebagane mo matshitshing a a mo dintlheng tse di farologaneng, se se di dira ditoropokgolo tse di bapileng thata mo lefatsheng ka bophara (kwa nte ga Rome le Vatican City).<ref name=":0" /><ref>Buron, Thierry (22 November 2020). [https://www.revueconflits.com/brazaville-et-kinshasa-proches-mais-separes/ "Brazzaville et Kinshasa : proches, mais séparées"]. ''Conflits: Revue de Géopolitique'' (in French). [https://web.archive.org/web/20231215134251/https://www.revueconflits.com/brazaville-et-kinshasa-proches-mais-separes/ Archived] from the original on 15 December 2023. Retrieved 26 June 2026</ref><ref>Jennings, Ken (6 November 2017). [https://www.cntraveler.com/story/the-worlds-closest-capitals-are-just-2-miles-apart "The World's Closest Capitals Are Just 2 Miles Apart"]. ''Condé Nast Traveler''. New York, New York, United States. Retrieved 26 June 2026</ref><ref>Nordine, Michael (18 July 2024). [https://dailypassport.com/closest-capital-cities/ "These Are the World's Closest Capital Cities".] ''Daily Passport''. Retrieved 26 June 2206</ref> Maluku o kwa kgorong ya kgampu, kwa lekadiba la Malebo le tshwayang tshimologo ya noka ya Congo e e tsamaegang go ya Mbandaka, Makanza, Bangui le go ya bokgakala jwa Kisangani, fa kwa tlase ga Bgaliema Bay, noka e feta ka makhubu a mantsi a a itsegeng ka leina la diphororo tsa Livingstone, go ya kwa tlase dikhilomithara di le makgolo a mararo go ya kwa maemelong a dikepe a Matadi.<ref name=":0" /><ref>Stanley, H.M., 1899, Through the Dark Continent, London: G. Newnes, Vol. One ISBN <bdi>[[:en:Special:BookSources/0486256677|0486256677]]</bdi>, Vol. Two ISBN 0486256685</ref>
== Ditso ==
=== Ditso tsa pele ===
[[Setshwantsho:Congo River with upstream half of Pool Malebo and Mbamu.jpg|left|thumb|Sesupo sa [[Noka ya Congo]] kwa bokone-bophirima]]
Kamano ya ma Yuropa le noka ya Congo e simologile ka ngwaga wa sekete,makgolo a mane le masome a robabobedi le boraro, fa mokgweetsi wa dikepe wa mo Potokisi Diogo Cao a goroga kwa molomong wa noka a tlhama botsalano gareng ga bogosi jwa portugal le bogosi jwa Kongo. Botsalano jo bo ne jwa fedisa go kgapelwa kwa thoko ga legare la Aforika mo mafaratlhatlheng a dikgaolo ga tshwaya tshimologo ya go kwalwa ka kgaolo e.<ref name=":3" /> Dipatlsiso tsa marope le puo, boglo jang ya dipuo tsa Bantu, di supa fa , le fa go ntse jalo, go nna ga batho kwa kgampung ya Congo go ne go le teng le pele ga ma Yuropa ba tla, ka bosupi jwa temothuo, le madirelo a tshipi le kopore a ka batlelwa kwa morago dingwaga di le dikete pedi. Go tswa ka sedikadike sa dingwaga di le lesome le borataro go ya kwa pele, kgaolo e ne ya amangwa le kgwebo ya Atlantic, bogolo jang kgwebo ya makgoba ya Atlantic.<ref name=":3" /> Tsela ya kgwebo e tona e ne ya tlhamega kwa lotshitshing lwa noka ya Congo, e e atologang go tswa kwa lotshitshing lwa Atlantic go ya legareng la kgampu. Lekadiba la Malebo e ne e le ntlha e e botlhokwa ya go isa dithoto mo mafaratlhatlheng a, e a kgaoganya gabedi go nna mafelo a mabedi. Lefelo le le kwa bophirima le tswa kwa lotshitshing go ya lekadibeng, le ne le ikaegile thata ka ditsela tsa lefatshe e bereka e le mosele wa tsamaiso ya dithoto, ka mafelo a a botlhokwa a Tungwa, Tshela, Sao Salvador, Kimongo le Ludima a kopantswe ke mafaratlhatlha a tsela. Lefelo le le kwa botlhaba, le tswa kwa lekadibeng la Malebo go ya Ubangi-Uele, e ne e le lefelo la madirelo, le isa dithoto di tshwana le dinkgwana, letswai, sukiri ya lotlhaka, bojalwa, dinaka tsa tlou, raba le copal.<ref name=":3" />
[[Setshwantsho:Bateke, Congo, c. 1900.jpg|thumb|Batho ba Bateke, kwa Congo Free State, ka 1898]]
Lefelo le le dikologileng lekadiba la Malebo go ya kwa bogosing jwa Tio, jobatho ba jone ba le ka fa tlase ga Bateke. Jan Vansina o o kwadileng patlisiso ka bogosi jo, o tlhalosa fa Bateke e ka tswa e le lefoko le le dirisiwang mo ditlhopheng tsa bogosi jwa Tio kgotsa go tlhalosa mekgwa ya bone.<ref name=":3" /> Go kgabaganya kgaolo ya Kongo, plateau ya Bateke, le mokgatsha wa legare la Congo, lefoko Teke le amanngwa le kakanyo ya go rekisa. Ka puo ya Kikongo, teke o raya go rekisa, le amangwa le mokgwa mogolo wa itsholelo wa batho ba Tio, thekiso, le ka fa batho ba ba mabapi ba neng ba ba bona ka teng: e le barekisi. Vansina o supa gore batho ba Tio e ne e le setlhopha se se tlwaelesegileng kwa legareng la Aforika mo bathong ba Yuropa le ba America ka ntlha ya go nna teng ga bone go dikologa lekadiba la Malebo.<ref name=":3" /> Batho ba le bantsi ba ba dirilweng makgoba ba ba neng ba rekisediwa ma America, ga mmogo le dinaka tsa tlou go tswa kwa kgampung ya Congo, ba ne ba feta ka lefelo le. Bogosi jwa Tio ka bo bone bo ka tswa bo simologile fa merafe ya sepolotiki e ne e kopana ka fa tlase ga gmoeteledipele a le mongwe Makoko. Go ya ka Isidore Ndaywel e Nziem, mongwe wa merafe e e ne e akaretsa matlotla a bogosi jwa bogologolo jwa N'guunu, kwa lekadibeng la Malebo. Tsamaiso e ya go kopanan e diragetse ka lekgolo la dingwag di le lesome le borataro. Mo tsamaong ya nako, bogosi jwa Tio bo ne jwa aga botsalano jo bo nonofileng jwa kgwebo le mafatshe a a mabapi jaaka Kingdom of Kongo le Loango, mo go netefadisteng go tsamaya ga dithoto fa gare ga lotshitshi lwa Atlantic le mo gae. Lekadiba la Malebo le ne le bereka e le lefelo le go bewang kwa go lone gape e le le le kopanyang tsela ya kgwebo, e le lefelo la boremelelo la kgwebo.<ref name=":3" />
[[Setshwantsho:Makoko-iloo.jpg|thumb|Iloo I kgosi wa Bateke ba Mbe]]
Mo borwa jwa lekadiba go ne go nna batho ba merafe ya Mfumu le Humbu (Bahumbu), ba ka puo le ngwao ba neng ba sikana le Bateke mme ba na le ditlhopha tse di farologaneng. Vansina o supa fa Bahumbu ba ne ba laola dikgaolo tse di kwa borwa jwa lekadiba. Magae a bone ka bontsi a ne a le mo gae kwa morago ga dithaba, toropokgolo ya bone e le kwa Lemba.<ref name=":3" /> Moeteledipele wa Lemba, a le kwa Mbanza-Lemba, o ne a bereka e le mookamedimogolo wa lotshitshi lo lo kwa borwa lwa lekadiba. Mo dingwageng tse dintsi, ma Yuropa a ne a sa kgone go tsenelela kwa kgaolong ya lekadiba la Malebo. Fa le tshwangtshanngwa le mafelo a bophirima jwa Aforika, kgampu ya Congo e dirilwe kolone morago ga sebaka. Dipopego tsa lefatshe tsa tlholego e ne e le sekgoreletsi, mme tshwetso e tserwe ke maiteko a bagwebi ba Bakongo le Bateke a go kganela ma Yuropa, a bagwebi kgotsa barongwa go tsena kwa lekadibeng. Se se bonagala mo tshupong ya ga Francois Bontinck, e e tlhalosang maitemogelo a barongwa ba Italy ka lekgolo la dingwaga di le lesome le bosupa fa ba leka go tsena kwa bogosing jwa makoko ka go kgabaganya bogosi jwa Kongo.<ref name=":3" /> Maiteko a bone a ntlha a ne a retelelwa, ka morongwa mongwe a ne a betswa a bo a tshosediwa gore o tlaa bolawa. Ba ne ba goroga kwa lekadibeng ka maiteko a bobedi, mme le ka nako eo tsela ya bone ya go tshaba e ne ya felela kwa lotshitshing lo lo kwa borwa, ba ne ba sa letlelelwe go kgabaganya noka go kopana le Makoko. Barongwa ba bangwe ba ne ba kopantshiwa ke go gana mo go tshwanang. Morago ga maiteko a le mmalwa a retetseng, ba ne ba leka go tsena kwa bogosing jwa Makoko ka mosele wa Ngobila, kgaolo ya Bateke, mme ba ne ba tlhaselwa ke balwantwa ba ba utlwang ka kgosi. Motse wa bone o ne wa tshubiwa, kgosi morago a o aga sesha go sele, kgakala le bone. Batlhasedi ba ne ba batla go kganela barongwa, ba tshaba gore kolobetso le thotloetso ya BaKeresete e tlaa nyenyafatsa serodumo sa bone mo kgwebong.<ref name=":3" /> Batho ba Tio ba ne ba nna kwa lotshitshing lwa bogosi jwa Kongo ka ba ne ba tshwentswe ke gore barongwa ba ba setseng morago tsela ya maPotokisi ya kgwebo ba tlaa bona ditshwanelo tsa itsholelo tsa lefelo tse, jaaka ditshwanelo tsa tsela le madi a a lopiwang mo go ba ba kgabaganyang. Barongwa ba ne ba felela ba boela kwa Kongo ba sa kopana le Makoko. Bogosi jwa Makoko bo ne jwa tswelela ka go rekisetsa barongwa ba ba kwa Kongo, ba ba neng ba eletsa go dira mafelo a borongwa koo, mme go gana ga bagwebi go ne ga netefatsa gore dikeletso tse di seka tsa diragala.<ref name=":3" />
=== Kgwebo ya noka le phetogo ya itsholelo ===
[[Setshwantsho:Diapositief glaspositief toverlantaarnplaat – reeks 010.789 – Congo VI. Bevolking (2e verz.) – nr. 29 – Mfinu-mannen, omgeving Kinshasa, asset TwdYoXOYkiH4hcqYV663dQZ5.tif|left|thumb|Banna ba Mfumu kwa Leopoldville]]
Ka lekgolo la dingwaga di le lesome le borobabongwe, kgwebo ya noka ya mosepele o moleele e ne ya gola thata, le ntswa kgwebo ya makgoba e ne e kganetswe semmuso, le kwa lekadibeng la Malebo, dikolotsana tsa batlamedi di ne tsa tsaya dithoto go di isa kwa mafelong a thekiso gaufi le molomo wa noka ya Congo kwa Lower Congo. Bakaedi ba Congo ba ba neg ba kgabaganya kgaolo ba ne ba etelela pele dikete tsa dikolotsana tse di neng di tshotse batho ba ba dirilweng makgoba ga mmogo le chili pepper, dikungwa tsa palm, manoko, sesame le dinaka tsa tlou, le morago raba. Ka sebaka sa malatsi, ditshaba tse di kwa Congo kwa tlase di ne di isa dithoto tsa gin, letsela, ditlhobolo le marumo kwa ma Yuropeng a a neng a bakile borotho ka ditofo tse ditona.<ref name=":3" /> Ka motlha o, ba Bobangi ba ne ba kopane le Bateke mo kgwebong kwa lekadibeng la Malebo. Ba fuduga kwa Ubangi kwa ba neng ba neng b nna teng pele, ba ne ba fudugela kwa legareng la Congo go ya kwa lekadibeng ka dingwaga di le lekgolo le le lesome le bosupa go tsena lekgolo le borobabongwe. E ne e se batlhasedi, mme ba ne ba ngokiwa ke kgwebo mo kgaolong eo. Ba ipitsa batho ba noka, batho ba Bobangi ba ne ba tsisa maatla a masha mo kgwebong. Mogwebi wa Bobangi o ne a ka folosa dithotho di le dintsi ka ngwaga kwa lekadibeng,di le bokete jwa ditonne di le masome mane ka ngwaga. Kgwebo ya bone e ne e ikaegile thata ka dinaka tsa tlou le batho ba ba dirilweng makgoba ba ba yang kwa lotshitshing, tse di neng di fetolwa go nne tse di dirilweng ke ma Yuropa jaaka ditlhobolo le matsela.<ref name=":3" /> Kgwebo ya makgoba e tsweleste go fitlhelela ka 1850 go tsena 1860, fa ba beelediwa ka dilo d tshwana le motsoko. Ka dingwaga tsa 1870, batho ba Bobangi ba ne ba isa dikete di le tlhano go tsena di le thataro tsa dinaka tsa tlou kwa lekadibeng la Malebo. Ba ne ba iponela serodumo sa go nna batsamaisi ba dikepe ba bo maitseanape kwa Congo le metswedi ya noka ya Alima, Likouala le Ikelemba, fa gare ga lekadiba la Malebo le lefelo la Bangala kwa mokgatsheng wa Ubangi. Dikolotsana tsa bone tsa kgwebo di ne di dira mekoro e mebotlana e le lesome go tsena masome a marataro e tshwere dithoto, e ne e tsamaya mo nokeng.<ref name=":3" /> Puo ya Lilanga, e ne e tsaya mo puong ya kgwebo e e neng e dirisiwa mo Congo le Ubangi, e ne ya anama go nan puo ya boremelelo ya kgwebo mo mafelong a a tletseng batho, le ntswa e tlhamegile ka setlhopha se se botlana sa batho ba noka. Mo nakong, batho ba Bobangi ba ne ba tsaya karolo ba tloga ba okamela kgwebo mo mafaratlhatlheng a kgwebo, maemo a ba nnileng mo go one go fitlhelela go tlhamiwa lefelo la Leopoldville le go simololwa ga go tsamaya ka phefo ke Henry Morton Stanley ka 1881, ditiragalo tse di kganetseng, mme di sa emisa gotlhelele mafaratlhatlha a bone a kgwebo.<ref name=":3" />
[[Setshwantsho:DUPONT(1889) pg751 Panorama du Stanley Pool.jpg|thumb|Kwa botlhaba go kgabaganya lekadiba la Stanley go tswa kwa Leopoldville, 1889]]
Fa lekgolo la dingwaga di le lesome le borobabongwe le tla bokhutlong, kgwebo ya noka ya Congo e ne ya phutlhama. Go phutlhama ga yone e ne e le ka ntlha ya go kgaogana ga mafelo a noka mo bookamedi jwa France le jwa Belgium, go simololwa ga mafelo a masha a kgwebo kwa metseng e e mo lotshitshing lwa noka, go simololwa ga go tsamaya ka mowa, le go agiwa ga diporo. Kgwebo ya pele e ne e kopantse Aforika, Yuropa le America e amanya lekadiba la Malebo le itsholelo ya lefatshe mo lekgolong le le lesome le bosupa.<ref name=":3" /> Mme kgwebo e ne e laolwa ke palo potlana fela ya baokamedi, bontsi e le banni ba ba gaufi le lekadiba ba ba neng ba na le ditshwanelo tsa go rekisa makgoba le dinaka tsa tlou. Dikgosi tse di ne di na le khumo e kgolo ya batho ba ba dirilweng makgoba, dibetsa, le dithoto tse di rekilweng go tswa kwa ntle. Dikgosi tse di neng di le kwa teng ga lefatshe di ne di sena thotloetso e kalo ya itsholelo, ka di ne di tsaya karolo mo kgwebong ya kgaolo fela ka go romela baemedi kwa lekadibeng.<ref name=":3" /> Ga mmogo le kgwebo ya lekadiba, go itshetsa mo gae le go betla go ne go ntse go le mosola. Botshelo jwa malatsi otlhe bo ne bo ikaegile thata ka maungo a temothuo le tiro ya diatla, tse di neng di ntsha dipoelo tse di kwa godimo tse di tlhokafalang go ema bagwebi le badiri ba diatla nokeng. Diphetogo tsa itsholelo tse di agileng sesha lefelo leo ka lekgolo la dingwaga di le lesome le borobabongwe di ne tsa ama itsholelo, temothuo le tiro ya diatla. Temothuo e ne ya gola thata. Go fetola cassava go nna dijo go rekisa kwa marekisetsong a noka go ne go tlhoka bomme ba ba berekang, fa go dira motsoko wa thekiso go ne go tlhoka borre, ba bontsi e neng e le makgoba. Dithoto tse di rekilweng tsa tshipi go tswa kwa lotshitshing lwa Atlantic tlhwatlhwa ya tsone e ne ya wela tlase go emela didirisiwa tsa tshipi, digai, le bora tse di dirilweng mo gae. Le go diriwa ga mekoro mo go neng go tlwaelesegile mo bathong ba Bobangi fa ba tshwara ditlhapi le go tsamaya mo metsing go ne ga nyelela. Go bopa dinkgwana gone go ne ga nna botlhokwa le go gaisa.<ref name=":3" />
[[Setshwantsho:Bateke Village, Kinshasa - Starr, Frederick, Congo natives - an ethnographic album (1912).png|left|thumb|Motse wa Kinshasa ka 1912]]
Borwa jwa lekadiba la Malebo go ne go na le metse e le mmalwa ya botlhokwa le selekanyo se se farologanang: mengwe e ne e le mo lotshitshing lwa noka, fa e mengwe e ne e le kwa teng. Mo metseng e e mo lotshitshing go ne go na le Ntassa (Kinshasa) le Ntamo (Kintambo), e e neng e bereka e le marekisetso kwa lotshitshing lo lo kwa borwa.<ref name=":3" /> Metse e tshwana le Nolo, Kingabwa, Mokilao le Kinsuka yone e ne e le mo lotshitshing lwa noka go nna Bateke kwa go yone. Metse e e kwa teng e ne e le ya Bahumbu. Motse mogolo wa bone e ne e le Mbanza-Lemba, lefelo le le botlhokwa la thekiso. Metse e mengwe ya Bahumbu e ne e akaretsa Kimbanza le Kimwenza. Itsholelo le botshelo jwa selegae di ne di farologana mo metseng go ya ka gore a ba nna mo lotshitshing kana kwa teng. Go ya ka Jan Vansina, metse e e mo lotshitshing gaufi le lekadiba la Malebo e ne e ka nna ditoropo tsa thekiso. Go sa tshwane le metse e ekwa teng metse e e ene e le ditlhopha tsa metsana e le thataro kgotsa e supa. Sekai, Kinshasa o ne a dirilwe ka metsana e le mmalwa e gasame le dikgampu tsa Kalina le Ndolo. Bontsi jwa metse e e mo lotshitshing e ne e na le batho ba ba farologaneng ba Tio le Bobangi.<ref name=":3" /> Go nna ga bone go ne go faphegile: palo potlana ya banna ba ne ba nna kwa lefelong la bokgoba ebile ba le okametse. Bontsi jwa mafelo a a mo lotshitshing a ne a na le batho ba ba dirilweng makgoba ba ka nna makgolo. Metse e metona thata jaaka Kinshasa le Kintambo, e ka tswa e ne e na le makgolo a matlhano go tsena sekete sa baago ba akaretsa basadi. Metse e metona e gangwe le gape e ne e amogela dikolosana tsa bagwebi go tswa go kgabaganya noka ya Congo, ba dikampa tsa bone di neng di nna sebaka sa dibeke ka nako.<ref name=":3" /> Banni ba lotshitshi ba ne ba lema lefatshe le se kalo mme ba reka dijo mo bathong ba ba kwa teng ba Bahumbu. Banna ba se kae ba ne ba tshwara ditlhapi, mme bontsi bo ne bo ikaegile ka go gweba mo gae. Basadi mo metseng eo ba ne ba bona diphetogo tse ditona mo seabeng sa bone mo itsholelong ka go oketsga ga kgwebo ya noka. Ka masimo a se kae a ne a le gaufi le bonno jo, bomme ba ne ba ikaega ka ditiro tsa diatla, bogolo jang go bopa dinkgwana, le go dira borotho jo bontsi jwa cassava go rekisetsa bakgweetsi ba dikolotsana kwa metseng. Ba ne gape ba tsaya karolo mo marekisetsong, ba rekisa dijo tse di rekilweng mo go bomme ba ba nnang kwa teng. Le ntswa ba ne ba dira tiro e, ditiro tsa bone tsa letsatsi le letsatsi di ne di ba fa nako ya go ikhutsa go gaisa bomme ba ba nnang kwa teng.<ref name=":3" />
== Popego ==
=== Seemo sa loapi ===
[[Setshwantsho:Stanley pool01.jpg|thumb|Mmepe wa lekadiba la Stanley]]
Lekadiba la Malebo le itemogela seemosa loapi se sa dipula tse dintsi go ya kwa go sa komelelo le pula nako nngwe se tshwaiwa ke dipaka tse pedi. Paka ya komelelo e nna sebaka sa dikgwedi tse tharo, go tswa ka Seetebosigo go tsena Phatwe, fa paka ya pula e tswa ka Lwetse go tsena Motsheganong, e kgaupediwa ka nakwana ke motlha wa komelelo ka Firikgong go tsena Tlhakole.<ref name=":4" /> Pula e ntsi ka Ngwanatsele, Morule le Mopitlo, fa Phukwi e le kgwedi e e omeletseng go gaisa dikgwedi tse dingwe. Ka ntlha ya go nna kwa tlase, Kinshasa o na le seemo sa loapi se se molelo mme go le bongola, ka paka ya komelelo go tswa ka Seetebosigo go tsena Lwetse le paka ya pula go tswa ka Lwetse go tsena Motsheganong.<ref name=":4" />
=== Dimela ===
Setlhare sa palm le sa papyrus di apesitse lotshitshi lwa noka le lekadiba la Malebo, fa dithunya tsa metsi di kokobetse mo moseleng wa noka gape di tsamaya mo lekadibeng. <ref>[https://www.feow.org/ecoregion_details.php?eco=548 "Malebo Pool"] Archived 2011-10-05 at the Wayback Machine. [https://www.feow.org/ "Freshwater Ecoregions of the World]". The Nature Conservancy. Accessed 26 June 2206</ref>
== Metswedi ==
n0ska8tmdn6wjhmsbs0e01vobp25c3p
Noka ya Fwa
0
14126
51657
2026-06-26T12:04:35Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Fwa #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51657
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox river|name=Noka ya Fwa|image_name=1974 - Lac FWA - Congo (32195465804).jpg|caption=Go kgweetsa dikepe mo nokeng ya Fwa|image_map=Democratic Republic of the Congo relief location map.jpg|map_caption=Kwa noka ya Fwa e elelelang kwa nokeng ya Lubi|mouth=Noka ya Lubi}}
'''Noka ya Fwa''' (ka seFora: Riviere Fwa) ke noka e e kwa [[Democratic Republic of the Congo]] kwa legare la [[Aferika|Aforika]], e elela go ralala kgaolo ya Kasai-Oriental. Noka e ke motswedi wa noka ya Lubi, e e leng mostwedi wa [[noka ya Sankuru]], kwa borwa-botlhaba jwa [[noka ya Congo]].
== Diphologolo ==
Noka e itsege ka mefuta ya ditlhapi e e farologaneng. Mefuta e e akaretsa e metlhano e e bonwang koo fela ya :Cyclopharynx fwae, C. schwetzi, schwetzochromis neodon, Thoracochromis brauschi le T. Callichromus.
== Metswedi ==
* FishBase (2006) Eds. Froese, R. and D. Pauly. World Wide Web electronic publication. [https://www.fishbase.org/ fishbase.org] version (07/2006).
csgt5jsohv8lnaa1jg8oehs60ggty34
Noka ya Lowa (Kivu/Maniema)
0
14127
51658
2026-06-26T12:13:52Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Lowa (Kivu/Maniema0 #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51658
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Lowa''' (ka teme ya Swahili: Mto Lowa) ke noka e e kwa kgampung ya Congo kwa bokone-bophirima jwa [[Democratic Republic of the Congo]].
E tlhatloga kwa dithabeng tsa Mtumba, kwa molelwaneng wa dikgaolo tsa Kivu borwa le Kivu bokone. E elelela kwa bophirima go kgabaganya dikgwa tsa Albertine Rift montae le Northeastern Congolian lolwand kwa bokone jwa Kivu le kwa Mariema. E elelela mo nokeng ya Loalaba kwa molelwaneng wa Maniema le Tshopo.
Mo Yuropa wa ntlha go sala morago boleele jwa yone e ne e le Gustav Adolf von Gotzen mo loetong lwa gagwe lo lo simolotseng ka 1893.<ref>[https://books.google.co.bw/books?id=Ffo9AQAAMAAJ&pg=PA287&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false "For the Geography Class".] ''New York School Journal''. '''50''': 287. 16 March 1895. Retrieved 26 June 2026 via Google Books.</ref> E boleele jwa dikhilomithara di le makgolo a mararo le masome a mane.<ref>vanden Bossche, J.-P.; Bernacsek, G. M. (1990). ''S[https://books.google.co.bw/books?id=WLZRxM9vfXoC&pg=PA334&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false ource Book for the Inland Fishery Resources of Africa]''. Vol. 1. Food and Agriculture Organization of the United Nations. p. 334. ISBN [[:en:Special:BookSources/9789251029831|<bdi>9789251029831</bdi>.]] Retrieved 26 June 2026</ref>
Kgampu ya noka e akaretsa Kahuzi-Biega National Park le Maiko National park.
== Metswedi ==
928q8cydg4w73yzlbzbs7vufzfdv87w
Noka ya Lufira
0
14128
51659
2026-06-26T12:40:59Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Lufira #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51659
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Lufira''' ke motswedi wa noka ya Lualaba kwa [[Democratic Republic of the Congo]].
Noka ya Lufira e tlhatloga kwa Shaba plateau kwa borwa jwa Likasi. Noka e diretswe letamo ka 1926 kwa Mwandingusha gaufi le Likasi go tlhama [[letsha la Tshangalele]], letsha la go fetlha motlakase o o dirisiwang go nyerolola kopore. E elelela kwa borwa go kgabaganya dithaba tsa Bia dikhilomithara di le makgolo a matlhano, e kopana le [[letsha la Kisale]].<ref>[https://rsis.ramsar.org/ris/2318?__goaway_challenge=meta-refresh&__goaway_id=b4cfb785c8e0b321134aac84d48a6a1f&__goaway_referer=https%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2F "Bassin de la Lufira".] ''Ramsar Sites Information Service''. Retrieved 26 June 2026</ref>
== Metswedi ==
m0nx44296w18aoo4lgjr9kxwrftpey5
Letamo la Mandraka
0
14129
51660
2026-06-26T12:57:47Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Letamo la Mandraka
51660
wikitext
text/x-wiki
'''Letamo la Mandraka''' ke letamo la maatlakgogedi mo nokeng ya Mandraka gaufi le Mandraka mo Kgaolong ya Analamanga ya [[Madagascar]]. Letamo leno le agilwe ke komponeng ya Sefora ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le borataro mme le bopa [[Letsha la Mandraka.]] <ref>[https://web.archive.org/web/20140318014642/http://www.iesf.fr/upload/pdf/barrages_1860_2012.pdf "The French civil engineering works in the world dams 1860-2012"] (PDF). IESF. Archived from the original (PDF) on 18 March 2014. Retrieved 17 March 2014.</ref>
== Lefelo la Motlakase sa Mandraka ==
Letamo leno le naya seteišene sa motlakase wa metsi sa dimekawate di le masome a mabedi le bone (32,000 hp) sekgala sa dikilometara di le sekete le makgolo a robabongwe go ya kwa botlhaba, kwa tlase mo molapong. Phetogo ya bogodimo magareng ga letamo le seteišene sa motlakase e dira gore go nne le tlhogo ya metsi e e ka nnang dimetara di le makgolo a mabedi le masome a mabedi le borataro.<ref>[https://web.archive.org/web/20130905170858/http://www.fao.org/nr/water/aquastat/dams/country/D_MDG.xlsx "Dams of Madagascar".] UN FAO. Archived from the original on September 5, 2013. Retrieved 17 March 2014.</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20140318031637/http://www.andritz.com/hydro/hy-references.htm "References – ANDRITZ HYDRO"]. Andritz. Archived from [http://www.andritz.com/hydro/hy-references.htm the original] on 18 March 2014. Retrieved 18 March 2014</ref>Letamo le seteišene sa motlakase di tsamaisiwa le go nna tsa Jirama mme di-Pelton turbine-generator tse nne tsa 6 megawatts (8,000 hp) di ne tsa tsenngwa tirisong magareng ga sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le borobabobedi le ngwaga wa sekete,makgowa a robabongwe le masome a supa le bobedi .<ref>[http://arquivo.pt/wayback/20090719030742/http://www.industcards.com/hydro%2Dafrica%2Dsouthern.htm "Hydroelectric Power Plants in Southern Africa"]. IndustCards. Archived from the original on 19 July 2009. Retrieved 18 March 2014.</ref>
== Maemo a Bosa ya Letamo la Mandraka ==
Go oketsega ga dikotsi tse di amanang le tikologo (go akaretsa merwalela, dipaka tse di omileng le dikgwanyape) go koafatsa ditiro, boitekanelo le katlego ya batho ba ba nnang mo mafelong a a gaufi le metsi a Madagascar. Bontsi jwa mafelo a batho ba nnang mo go one a kwa tlase ga tekanyetso ya go tlhoka mme a ikaegile thata ka dipula tse di nang thata a ne a tlhokomela kgwebo ya temothuo le dithoto tse di fa lotshitshing go ba thusa go bona ditiro. Kgwebo e solofela go samagana le ditlamorago tse di sa itumediseng tsa phetogo ya tikologo mo mafelong a a fa pele ga lewatle mo dikgaolong di le nne tsa Madagascar. <ref>Environment, U. N. (2019-01-21). [http://www.unep.org/explore-topics/climate-action/what-we-do/climate-adaptation/ecosystem-based-adaptation/ecosystem-11 "Ecosystem-based Adaptation in Madagascar"]. ''UNEP - UN Environment Programme''. Retrieved 2023-10-17.</ref>
== Metswedi ==
bjte64sptobt84l2gsvekys08hc677x
Letsha la Tshangalele
0
14130
51661
2026-06-26T13:03:58Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Letsha la Tshangalele #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51661
wikitext
text/x-wiki
'''Letsha la Tshangalele''', le le itsegeng gape ka leina la '''letsha la Lufira''' kgotsa '''lekadiba la Mwadingusha''', ke letsha le le iteretsweng kwa borwa-botlhaba jwa [[Democratic Republic of the Congo]]. Le dikhilomithara di le masome mabedi kwa botlhaba jwa toropokgolo ya likasi kwa kgaolong e kgologolo ya Katanga. Le dimithara di le sekete le lekgolo kwa godimo ga seelo sa lewatle mo lefelong le le dikaganyeditseng ke dithaba tse di kwa tlase. Le tlhamilwe ke go agiwa ga letamo kwa nokeng ya Lufira gaufi le Mwadingusha ka 1926 go fetlha motlakase wa metsi. Lefelo la metsi a a bulegileng le dikhilomithara di le makgolo a mararo, masome a marataro le bobedi. Ka dikgwedi tsa pula tsa Tlhakole le Mopitlo, lefelo le le apesitsweng ke metsi le nna dikhilomithara di le makgolo a mane, le masome a mane. Letsha ga le boteng, boteng jwa lone ke dimithara di le pedi le borataro fela.
Letsha le na le mefuta ya ditlhapi e akaretsa longfin tilapia, redbelly tilapia, thinface cichlid le North African catfish. Le eme nokeng lefelo la thekiso ya ditlhapi tilapia e le yone tlhapi e e tshwarwang thata. Go dikologa letsha go na le makgobokgobo kwa go tlhogang Typha le Cyperus. Lefelo le humile dinonyane di tshwana le weaver e e bonwang koo fela. letsha le ne la tlhomiwa lefelo la botlhokwa ka 1982 ke ba Birdlife International.
== Metswedi ==
* BirdLife International (2008) ''[https://www.birdlife.org/datazone/sites/index.html?action=SitHTMDetails.asp&sid=6075&m=0 BirdLife IBA factsheet: Lufira valley]''. Retrieved 26 June 2026
* Mepham, Robert; Hughes, R. H. & Bernacsek, G. M. (1992) ''[https://books.google.co.bw/books?id=VLjafeXa3gMC&redir_esc=y A Directory of African Wetlands]'', IUCN. ISBN <bdi>[[:en:Special:BookSources/2-88032-949-3|2-88032-949-3]]</bdi>
* Van der Knaap, Martin (1994) ''[https://www.fao.org/4/v4110e/V4110E07.htm Status of fish stocks and fisheries of thirteen medium-sized African reservoirs]'', CIFA.
essfmgv17063x6tsveg49pbrizmhowq
Letamo la Mantasoa
0
14131
51662
2026-06-26T13:08:17Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Letamo la Mantasoa
51662
wikitext
text/x-wiki
Letamo la Mantasoa ke letamo le le ageletsweng mo nokeng ya Varahina-North, e e leng karolo ya noka ya Ikopa, gaufi le Mantasoa mo Kgaolong ya Analamanga ya Madagascar. Letamo leno le ne la agiwa ke borakonteraka ba Bafora magareng ga ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mararo le bosupa le ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mararo le borobabobedi. <ref>[https://web.archive.org/web/20140318014642/http://www.iesf.fr/upload/pdf/barrages_1860_2012.pdf "The French civil engineering works in the world dams 1860-2012"] (PDF). IESF. Archived from the original (PDF) on 18 March 2014. Retrieved 17 March 2014.</ref>E bopa Letsha la Mantasoa le le nang le bogodimo jwa 20 km2. Letamo ka bolone le dirilwe ka 8,000 m3 (10,000 cu yd) ya konkoreite mme le na le popego ya matlafatso e e maatlafaditsweng. Metsi a a ntshiwang go tswa mo mogorogorong ono a naya seteišene sa motlakase wa metsi metsi kwa megorogorong ya Antelomita. Letamo le le mo ntlheng ya bokone jwa letamo la Mantosoa le laola metsi a a elelang mo Nokeng ya Mandraka go ya kwa Letamong la Mandraka kwa tlase ga noka. <ref>[http://wwwdotmantasoadotcom/mantasoa/lac-mantasoa.html Mantasoa and lake".] Mantasoa. Retrieved 17 March 2014</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20130905170858/http://www.fao.org/nr/water/aquastat/dams/country/D_MDG.xlsx "Dams of Madagascar".] UN FAO. Archived from the original on 5 September 2013. Retrieved 17 March 2014.</ref>
== Metswedi ==
efymtfvlh2mdgylo8bdfk7wtn4kurqf
Noka ya Weito
0
14132
51663
2026-06-26T13:14:08Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Weito #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51663
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Weito''' (e e itsegeng gape ka leina la '''Weyt'o Wenz,''' '''noka ya Tullaya''') ke noka e e kwa kgaolong ya mafatshe a borwa, mafatshe le batho ba kgaolo kwa Ethiopia. E tlhatloga kwa dithabeng tsa Guge, e elela kwa borwa go tsena mo letsheng la Chew Bahir.
Noka ya Weito e dira molelwane fa gare ga [[Bena Tsemay]] woreda le Konso special woreda, ga mmogo le bontlhajwa molelwane fa gare ga kgaolo ya mafatshe a a kwa borwa, mafatshe le kgaolo ya batho ya lefelo la Oromia. Noka e nna teng ka dipaka tsa merwalela.<ref>Sato, Shun; Kurimoto, Eisei (1996). ''[https://www.google.co.uk/books/edition/Essays_in_Northeast_African_Studies/WAAwAQAAIAAJ?hl=en&gbpv=1&bsq=Weito%20River&dq=Weito%20River&printsec=frontcover Essays in Northeast African Studies]''. National Museum of Ethnology. pp. 78–81.</ref>
Metswedi ya yone e akaretsa [[noka ya Sagan]] le [[noka ya Segen]].
== Metswedi ==
mza4uc5dtoza796l0sm5vrj0muchvcm
Noka ya Sagan
0
14133
51664
2026-06-26T13:30:05Z
JudithShe
9421
ke ranotse tsebe ya Noka ya Sagan #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51664
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Sagan''' ke noka e e nnang teng ka dipaka dingwe kwa borwa jwa [[Ethiopia]].
E tlhatloga kwa dithabeng tsa Ethiopian highlands kwa botlhaba jwa [[letsha la Chamo]], e elelela kwa borwa e bo e ya bophirima go kopana le [[noka ya Welto]].
E dira molelwane gareng ga kgaolo ya Southern Nations, Nationalities and People's Region le kgaolo ya Oromia.
Metswedi ya Sagan e akaretsa Talpeena.
ka ngwaga wa 2023, go ne ga latedisiwa bolwetse jwa cholera mo nokeng e, ka dipalo tse di tlhomamisitsweng go bo di nole metsi a noka e<ref name=":0">[https://reliefweb.int/report/ethiopia/ethiopia-cholera-outbreak-flash-update-8-20-june-2023 "Ethiopia: Cholera Outbreak - Flash Update #8 (as of 20 June 2023) - Ethiopia | ReliefWeb".] ''reliefweb.int''. 2023-06-21. Retrieved 2026-06-26</ref>. Ka nako eo, go tlhasela ga cholera kwa lefatsheng leo e ne e le mo go leele mo ditsong tsa lefatshe leo go tsena gompieno.<ref name=":0" />
== Metswedi ==
58a72z3cwc2f4epdgwwe1wbycn7pvyj
Noka ya Semu
0
14134
51665
2026-06-26T13:37:58Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Semu #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51665
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Semu''' ke noka e e kwa bokone jwa [[Tanzania]], ke motswedi wa [[noka ya Sibiti]], yone le [[letsha la Eyasi]] le [[letsha la Kitangiri]].<ref>[https://www.getamap.net/maps/tanzania/tanzania_(general)/_semuriver/ "Semu River (Semuriver) - Shinyanga Region Map, Weather and Photos - Tanzania: stream - Lat:-3.98333 and Long:34.3833".] ''www.getamap.net''. Retrieved 2026-06-26.</ref>
== Metswedi ==
d21kn4b1q28njhx2l76uwpwuy5pbawd
Noka ya Mwaru
0
14135
51666
2026-06-26T13:40:40Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Mwaru #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51666
wikitext
text/x-wiki
N'''oka ya Mwaru''' ke noka e e kwa kgaolong ya Singida kwa [[Tanzania]].<ref>[https://www.mindat.org/feature-152212.html "Mwaru River, Singida Region, Tanzania".] ''Mindat.org''.</ref> Noka e ke bontlha jwa kgampu ya [[noka ya Sibiti]] e e tsenang kwa [[Letsha la Kitangiri|letsheng la Kitangiri.]]
== Metswedi ==
7h54gfedhu5kg6u76hyega70v644ids
Noka ya Cheli
0
14136
51667
2026-06-26T13:44:37Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Noka ya Cheli #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51667
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox river|name=Noka ya Cheli|basin_countries=[[Tanzania]]}}
'''Noka ya Cheli''' ke noka e e kwa kgaolong ya Tabora kwa [[Tanzania]].<ref>[https://www.mindat.org/feature-160534.html "Cheli, Tabora Region, Tanzania".] ''Mindat.com''.</ref> Noka e ke bontlha jwa kgampu ya noka ya Sibiti e e tsenang kwa l[[Letsha la Kitangiri|etsheng la Kitangiri]]. Lekadiba le legolo mo kgampung e ke la [[letamo la Mwamapuli]] mo nokeng ya Cheli ka bo kwa godimo jwa dimithara di le lesome le seelo sa metsi sa di mili centimethara di le masome a mabedi le borobabobedi.<ref>[https://www.maji.go.tz/uploads/publications/sw1583410972-The%20Internal%20Drainage%20Basin%20Fact%20Sheet.pdf Water Resources Fact Sheet The Internal Drainage Basin], The United Republic of Tanzania, Ministry of Water Water Resources Division.</ref>
== Metswedi ==
m4v48bixmacu9whw3q71xtgs7flm6q1
Noka ya Msangazi
0
14137
51668
2026-06-26T13:47:07Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Msangazi #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51668
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Msangazi''' ke noka e e kwa [[Tanzania]]. Ke bontlha jwa kgampu ya [[noka ya Pangani]].<ref>[https://web.archive.org/web/20111021212915/http://www.panganibasin.com/ "Pangani Basin"]. Pangani Basin Water Board. Archived from [http://www.panganibasin.com/ the original] on 21 October 2011. Retrieved 26 June 2026</ref>
== Metswedi ==
dsxk3a7227m93z695j1y44kfwfqa6bs
Noka ya Kafufu
0
14138
51669
2026-06-26T13:52:15Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Kafufu #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51669
wikitext
text/x-wiki
N'''oka ya Kafufu''' kgotsa '''Kavu''' ke noka e e kwa borwa-bophiirma jwa [[Tanzania|Tanzania.]] E elela go ralala mokgatsha wa Rukwa, e elela fa gare ga [[letsha la Chad]] e tshela kwa [[Letsha la Rukwa|letsheng la Rukwa]].<ref>Hughes, R. H.; Hughes, J. S. (1992). ''[https://books.google.co.bw/books?id=VLjafeXa3gMC&pg=PA251&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false A Directory of African wetlands]''. IUCN. p. 251. ISBN <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-2-88032-949-5|978-2-88032-949-5]]</bdi>. Retrieved 26 June 2026</ref> Noka e boteng gape e elela ka bofefo.<ref>Royal Geographical Society (Great Britain) (1880). [https://books.google.co.bw/books?id=Hx0RAQAAIAAJ&redir_esc=y ''Proceedings of the Royal Geographical Society and monthly record of geography''.] Edward Stanford. p. 763. Retrieved 26 June 2026</ref> Mokgatsha wa Kafufu o na le iron le magala.<ref>Willard R. Espy (1950). [https://books.google.co.bw/books?id=Oo4kAAAAMAAJ&redir_esc=y ''Bold New Program''.] Harper. p. 120. Retrieved 26 June 2026</ref>
== Metswedi ==
b61cu40dif08ibbb6yx0mu309nc99fv
Noka ya Myakaliza
0
14139
51670
2026-06-26T13:55:00Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Myakaliza #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51670
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Myakaliza''' ke noka e e kwa borwa-bophirima jwa [[Tanzania]]. E elela go ralala mokgatsha wa Rukwa.<ref>''[https://books.google.co.bw/books?id=dGQPAAAAIAAJ&redir_esc=y Report of the Eighteenth session, Great Britain, 1948]''. s.n. 1950. p. 207. Retrieved 26 June 2026</ref>
== Metswedi ==
eqcyd59rm6pdvsypqj7ca9vavt75bx1
Noka ya Mwatisi
0
14140
51671
2026-06-26T13:58:15Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Mwatisi #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51671
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Mwatisi''' ke noka e e kwa [[Tanzania]]. E elela go ralala kgaolo ya Mbeya.<ref>[http://tzdpg.or.tz/fileadmin/documents/dpg_internal/dpg_working_groups_clusters/cluster_2/water/WSDP/WSDP_Reports/June-Dec_2012_Semiannual_Progress_Report.pdf Implementations between July - December 2012 were as follows:...Kalinga schemes, • Pipe crossing across mwatisi river constructed, • Leakages repaire]d, Page 45, UNITED REPUBLIC OF TANZANIA, MINISTRY OF WATER, WATER SECTOR DEVELOPMENT PROGRAMME, SEMI-ANNUAL PHYSICAL PROGRESS REPORT FOR FINANCIAL YEAR 2012/2013, MARCH 2013</ref><ref>[http://www.taccire.suanet.ac.tz/xmlui/bitstream/handle/123456789/385/SOKONI.pdf?sequence=1 Various streams feed into the two main rivers of Kiwira and Mwatisi that drain south-eastwards into Lake Nyasa](also known as Lake Malawi), Journalo/the Geographical Association o/Tanzania, Vol. 35: 53-64, Human Impact on the Headwater Environment In the Uporoto Highlands, Tanzania, Cosmas H. Sokoni</ref><ref>[http://suaire.suanet.ac.tz:8080/xmlui/bitstream/handle/123456789/623/DIMITRI%20KWILEJA.pdf?sequence=1&isAllowed=y 3.2.4.1 Topography...Rungwe District is generally mountainous, with Rungwe Mountain ....Steep sides of the mountain ranges are characterized by small numerous streams which together form major rivers such as ...Mwatisi ... River ... Mwatisi ...originate from the Rungwe Mountain ..... These rivers ....pour their waters into Lake Nyasa in Kyela District.,] By DIMITRI KWILEJA, Page 16, INVOLVEMENT AND PERFORMANCE OF PRIVATE EXTENSION SERVICE PROVIDERS IN RUNGWE DISTRICT, TANZANIA, A DISSERTATION SUBMITTED IN PARTIAL FULFILMENT OF THE REQUIREMENTS FOR THE DEGREE OF MASTER OF SCIENCE IN AGRICULTURAL</ref>
== Ditshedimosetso tse dingwe ==
* [[Thaba ya Rungwe]] - lekgwa molelo kwa kgaolong ya Mbeya kwa Tanzania
== Metswedi ==
ctji8prema9lz1ebu5hljnnt47cbop0
Noka ya Ambala
0
14141
51672
2026-06-26T14:02:38Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Ambala #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51672
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Ambala''' ke noka e e kwa borwa-bophirima jwa [[Tanzania]]. E elela go ralala [[mokgatsha wa Rukwa]].<ref>Tanganyika. Geological Division. ''[https://books.google.co.bw/books?id=m8Y6AAAAIAAJ&redir_esc=y Short Paper]''. Retrieved 26 June 2026</ref>
== Metswedi ==
loxrskmwmqu5uywjlugd30kh12yhy2o
Noka ya Bangala
0
14142
51673
2026-06-26T14:04:54Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Noka ya Bangala #AWC2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA
51673
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Bangala''' ke noka e e kwa bokone-bolthaba jwa [[Tanzania]]. Ke motswedi wa [[noka ya Mkuzu]], e tshelwa ke [[diphororo tsa Soni]].<ref>Finke, Jens (26 November 2002). ''[https://books.google.co.bw/books?id=16--sm53nX4C&pg=PA351&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false Rough guide to Tanzania]''. Rough Guides. p. 351. ISBN <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-1-85828-783-6|978-1-85828-783-6]]</bdi>. Retrieved 26 June 2026</ref>
== Metswedi ==
b6pbv32yevblk38jab7t2rngkmyfhbw
Noka ya Sofia
0
14143
51674
2026-06-26T17:29:56Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Sofia
51674
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Sofia''' ke noka e e kwa bokonebophirima jwa lefatshe la [[Madagascar]]. E elela go ralala kgaolo ya Sofia. Motswedi o kwa Tsaratanana Massif kwa bogodimong jwa dimetara di le sekete , makgolo a supa le masome a robabobedi le bone (1784). <ref>[https://books.google.com/books?id=VLjafeXa3gMC&pg=PA801 Hughes, Ralph H.; Hughes, Jane S. (1992). ''Iucn Directory of African Wetlands'']. IUCN. p. 801. ISBN <bdi>978-2-88032-949-5</bdi>. Retrieved 8 January 2013.</ref>E boleele jwa 328 kilometres (204 mi).<ref>Fleuves & Rivieres de [http://www.hydrosciences.fr/sierem/Bibliotheque/biblio/monographies/Fleuves%20et%20rivi%C3%A8res%20de%20Madagascar.pdf Madagascar]</ref>
Molomo wa yone o mo Lewatleng la India mo Kgaolong ya Boriziny-Vaovao (Port-Bergé)
== Metswedi ==
7e4tvlbz2mrhbjuiud1n8p94qoh6myg
Letamo la Kainji
0
14144
51675
2026-06-26T17:49:16Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Letamo la Kainji
51675
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:River Niger at Kainji Dam Niger State.jpg|thumb|Letamo la Kainji]]
'''Letamo la Kainji''' ke letamo le le kgabaganyang [[Noka ya Niger]] kwa Niger State of Central [[Nigeria|Nigeria.]]<ref>[https://saharareporters.com/2021/08/15/niger-community-demands-renaming-zungeru-dam-theirs-lament-injustice-retaining-current "Niger Community Demands Renaming Of Zungeru Dam To Theirs, Lament Injustice In Retaining Current Name"]. [[:en:Sahara_Reporters|''Sahara Reporters''.]] New York City, United States. 2021-08-15. Retrieved 2022-02-23.</ref> Go agiwa ga letamo ke Impregilo (lekgotla la borakonteraka ba boenjiniri jwa baagi ba Italy) le simolotse ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le bone mme la wediwa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le borobabobedi .<ref>[https://www.britannica.com/place/Niger-River/Hydrology "Niger River - Hydrology, Basin, Delta | Britannica".] ''www.britannica.com''. Retrieved 2023-07-20.</ref> Ditshenyegelo tsa yone tsotlhe di ne di lekanyeditswe go nna US$209 million (e e lekanang le US$1.5 billion ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone <ref>United States Gross Domestic Product deflator figures follow the ''MeasuringWorth'' series.</ref>, ka kwatara ya madi a a dirisitsweng go busetsa batho ba ba neng ba fudusitswe ke go agiwa ga letamo le letamo la lone, Kainji Lake.<ref>[https://www.sarafinchin.com/index.php/projects/africa/kainji-and-jebba-dams-niger-river-nigeria/ "Sarafinchin / Kainji and Jebba Dams, Niger River, Nigeria".] Retrieved 2023-07-20.</ref><ref>Simwa, Adrianna (2018-05-04). [https://www.legit.ng/1166894-where-kainji-dam-located-nigeria.html "Kainji Dam: interesting facts about the biggest dam in Nigeria".] ''Legit.ng''. Retrieved 2023-07-20.</ref>
Letamo la Kainji le boleele jwa dikilometara di ka nna lesome, go akaretsa le letamo la lone la sedile, le le tswalang mokgatšha wa noka. Karolo ya ntlha e e kgabaganyang noka e e yang kwa nokeng ya Niger e boleele jwa dimetara di le makgolo a matlhano le masome a matlhano . Bontsi jwa kago eno bo dirilwe ka mmu, mme karolo e e fa gare, e e nang le diterekere tsa motlakase wa metsi, e agilwe ka konkoreite. Karolo eno e bogodimo jwa dimetara di le masome a marataro le botlhano . Letamo la Kanji ke lengwe la matamo a maleele thata mo lefatsheng.<ref>[https://web.archive.org/web/20121014181017/http://www.dailytrust.com.ng/index.php/other-sections/star-feature/14058-an-inside-look-at-kainji-dam "An inside look at Kainji Dam"]. ''[[:en:Daily_Trust|Daily Trust]]''. Archived from the original on October 14, 2012. Retrieved July 21, 2012.</ref>
== Lefelo la motlakase ==
Letamo le ne le diretswe go nna le maatla a go ntsha 960 megawatts (1,290,000 hp); fela, go tlhomilwe fela diterekere di robabobedi tsa lone tse lesome le bobedi go fokotsa maatla go nna megawatts tse makgolo a supa le masome a marataro (1,020,000 hp).[ 7] Letamo le le tlhagisa motlakase mo ditoropong tsotlhe tse dikgolo mo Nigeria.[ 8] Nngwe ya motlakase e rekisediwa naga e e gaufi ya Niger. Mo godimo ga moo, komelelo e e diragalang gangwe le gape e dirile gore metsi a noka ya Niger a se ka a kgona go elela sentle, mme seno sa fokotsa maatla a motlakase a a ntshiwang ke letamo leno. 9]
== Metswedi ==
8jmwka7ra267k0qed8ob4imac5qlxsd
Noka ya Kouilou-Niari
0
14145
51677
2026-06-26T18:05:42Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Kouilou-Niari
51677
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Kouilou-Niari''' e e bidiwang Kwilu, Kwila, kgotsa Kwil ke noka e e botlhokwa thata e e elelang kwa Lewatleng la Atlantic kwa lobopong lwa [[Republic of Congo]]. Mo godimo ga moo, kgaolo yotlhe e e nang le metsi e mo Repaboliking ya Congo.
== Lefelo le tikologo e leng mo go lone ==
Noka eno e bidiwa Noka ya Kouilou fa e ntse e elela mo kgaolong ya Kouilou e e gaufi le lotshitshi go tswa mo mekgatšheng ya Sounda. Noka eno e bidiwa Noka ya Niari mme e elela go ralala Mokgatšha wa Niari. Noka eno e kopana le dinoka tsa Louessé, Loudima le Bouenza mme kgabagare e elela mo Lewatleng la Atlantic. E akaretsa dikilometara tse di ka nnang makgolo a matlhano le masome a marataro go tswa kwa e simololang teng kwa Batéké Plateau ya Congo go ya kwa molomong wa yone kwa lotshitshing. Sebaka se se kwa tlase sa Kouilou se tlhophilwe go nna lefelo le le botlhokwa la dinonyane (IBA) ke BirdLife International ka gonne e tshegetsa palo e e botlhokwa ya mefuta e mentsi ya dinonyane.<ref>[https://datazone.birdlife.org/site/factsheet/lower-kouilou-basin-iba-congo "Lower Kouilou basin".] ''BirdLife Data Zone''. BirdLife International. 2024. Retrieved 2024-12-04.</ref>
== Tsa Metsi ==
Noka eno e na le diphororo tse dintsi mme ga e kgone go feta go tswa mo molomong wa yone, o go leng thata go o tsena ka ntlha ya mafelo a le mantsi a a nang le motlhaba, a a bopilweng segolobogolo ke go dira ga molapo wa Benguela. Noka eno e ka dirisiwa mme dikepe di tla Kakamoéka. Go tswa kwa Kakamoéka go ya kwa Sounda, go na le makhubu le maje a a kgoreletsang batho go tsena mo lefelong leno segolobogolo ka paka ya komelelo. Go na le pharakano e e lekanyeditsweng thata kwa godimo ga noka ya Sounda ka gonne go na le makhubu le marogo a le mmalwa. Go na le marogo mo nokeng eno kwa Bas-Kouilou, Sounda, Kimbangou, Makabana, Loudima le Bouenza.
Karolo ya Kouilou e sephaphathi ka selekanyo sa metsi se se tlhatlogang dimetara di le lesome le borataro fela mo godimo ga lewatle mo dikilometareng tsa ntlha di le masome a supa . Mo kgaolong ya Kimbangou, metsi a fitlha mo e ka nnang dimetara di le masome a marataro kwa godimo ga lewatle mme a fitlha go dimetara di le lekgolo le lesome le botlhano kwa kgaolong ya Loudima.
== Diphororo tsa metsi ==
Zrinski chutes: E tlotlomatsa Nikola Zrinski le Petar Zrinski, batlotlegi ba Croatia ba lelapa la Zrinski; "ba ribolotswe" mme ba rewa leina ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabobedi le masome a robabobedi le bobedi 1882 ke Dragutin Lerman, leloko la Croatia la leeto la ga Henry Morton Stanley. Ka maswabi, maina a mafelo ano le kitso e e leng teng ka one ga e a tsewa tsia fa go tewa maina a mafelo ano.
Dithota tsa Sounda. Mekgokolosa eno e tlhomologile ka lerothodi le lennye la metsi le le boleele jwa dimetara di le pedi le thaba e e bogodimo jwa dimetara di ka nna lekgolo le masome a mabedi . Borogo jwa bogologolo jwa tshipi bo santse bo ka dirisiwa ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bobedi (2012) go kgabaganya noka kwa Sounda. Tsela e tswa kwa motseng wa Mandzi kwa borwa jwa Sounda fa tsela e tswelela kwa bokone bophirima go ya Kakamoéka, mo kgaolong ya kwa tlase. Tsela e e tlogetsweng mo lotshitshing lo lo kafa borwa lwa noka e fitlha kwa Kakamoéka e e neng ya agiwa ka nako ya go batlisisa ka terena. Thomo ya ga Jacob <ref>[http://www.gallica.fr/ "French national library".]</ref>e ne ya dirwa ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabobedi le masome a robabongwe le borataro (1896). Seporo se ne sa bulwa gape ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a matlhano le bone (1954) go sekaseka bokgoni jwa metsi a letamo la Sounda.<ref>[https://web.archive.org/web/20210422194952/https://www.ird.com/ "Institut de recherche et de developpement"]. Archived from the original on 2021-04-22. Retrieved 2013-07-13.</ref>
== Metswedi ==
fxvokr3qc1b755qz0wibp6rc0tj8zr8
Noka ya Little Scarcies
0
14146
51678
2026-06-26T18:12:18Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Little Scarcies
51678
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Little Scarcies''' ke noka e e kwa bophirima jwa Afrika e e simololang kwa lefatsheng la [[Guinea]] mme e elela kwa lefatsheng la [[Sierra Leone]], morago ga moo e bo e tsena mo Lewatleng la Atlantic. E dikologilwe ke mafelo a mantsi a a tletseng motlhaba. Noka eno gape e bidiwa Noka ya Kaba.
Noka ya Great Scarcies e elela mo lewatleng la Atlantic (8°54′00′′N 13°11′00′′W), fela kwa bokone jwa molomo wa Noka ya Little Scarcies. Lefelo leno le ne le nniwa ke batho ba Temne ba ba neng ba fuduga go tswa kwa Futa Jalon go ya kwa bokone.<ref>Fyfe, Christopher (1962). ''A Short History of Sierra Leone''. London: Longmans [https://en.wikipedia.org/wiki/Little_Scarcies_River#cite_note-short_Fyfe-3]</ref>
Mofuta o mongwe wa pele wa leina e ne e le Scassos;<ref>Carl Bernhard Wadström, ''An Essay on Colonization, Particularly Applied to the Western Coast of Africa, with Some Free Thoughts on Cultivation and Commerce'' (Darton and Harvey, 1794), p. [[iarchive:essayoncolonizat00wads/page/237|237]]</ref>leina la Seesimane le tswa mo go la Sepotokisi Rio dos Carceres.<ref>P. E. H. Hair (ed.), ''Hawkins in Guinea, 1567-1568'' (Leipzig: Institut fur Afrikanistik, Universitat Leipzig, 2000; ISBN <bdi>[[:en:Special:BookSources/3932632656|3932632656]]</bdi>), p. 57: "The 'Causserus' is River Scarcies, an important waterway NW of the Sierra Leone estuary, whose local name was probably Kase but which became known to the Portuguese as first Rio de Case/Caces and then as Rio dos Carceres; hence, by English corruption, 'Scarcies'."</ref>
== Metswedi ==
08a3bhwyaut1eejpcm8xjey3t0exvm0
Lefelo la Motlakase wa Metsi la Rusomo
0
14147
51679
2026-06-26T18:18:51Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Lefelo la Motlakase wa Metsi la Rusomo
51679
wikitext
text/x-wiki
Lefelo la Motlakase wa metsi la Rusumo (Kinyarwanda: Urugomero rw'amashanyarazi rwa Rusumo, French: Centrale hydroélectrique de Rusumo), gape e itsege jaaka Seteišene sa Motlakase sa Rusumo, ke lefelo la motlakase wa metsi, a a nang le bokgoni jwa go tlhoma dimekawate di le masome a robabobedi (110,000 hp). Tiro eno e ne e akaretsa go agiwa ga letamo le le neng le tsamaisiwa ka tsela e noka e neng e rulagantswe ka yone. Go ne ga akanngwa ka polane e e turang ya di megawatts tse masome a robabongwe (120,000 hp) pele e latlhiwa go na le porojeke ya 80 MW e e nang le tshusumetso e potlana mo tikologong le ditshenyegelo tse di lekanyeditsweng tsa US$300 million fa go bapisiwa le US$400 million tsa porojeke e kgolwane.<ref>Edwin Musoni (12 March 2012). [http://www.newtimes.co.rw/section/article/2012-03-12/50441/ "Rusumo Hydropower To Generate 80MW".] ''[[:en:New_Times_(Rwanda)|New Times (Rwanda)]]''. Kigali, Rwanda. Retrieved 8 April 2016.</ref>
Banka ya Lefatshe e ne ya itsise ka kgwedi ya Phatwe e tlhola borataro ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le boraro gore e amogetse dikadimo tsa madi a a kana ka diranta di le dimilione di le makgolo a mararo le masome a mane go ya go diranta di le dimilione di le 468.60 tse di tlhokegang mo porojekeng. <ref>[http://www.worldbank.org/en/news/press-release/2013/08/06/world-bank-approves-rusumo-falls-hydropower-plant?cid=EXT_TWBN_D_EXT "World Bank Approves Rusumo Falls Hydropower Plant"]. [[:en:World_Bank|''World Bank''.]] Washington, DC, United States. 6 August 2013. Retrieved 18 February 2015.</ref>Ka kgwedi ya Ngwanatseele ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le boraro , [[African Development Bank]] e ne ya dumela kadimo ya US$113 million go feleletsa porojeke. <ref>[http://www.hydroworld.com/articles/2013/11/rusomo-falls-hydropower-project-receives-113-million.html "Rwanda's 80 Megawatt Rusumo Falls Hydropower Project Receives $113 Million"]. ''Hydroworld.com''. 27 November 2013. Retrieved 18 February 2015.</ref><ref>AfDB (27 November 2013). [http://www.afdb.org/en/news-and-events/article/afdb-board-commits-us-113-million-to-regional-rusumo-falls-hydropower-project-12610/ "AfDB Board Commits US$113 Million to Regional Rusumo Falls Hydropower Project"]. ''[[:en:African_Development_Bank|African Development Bank]] (AfDB)''. Retrieved 18 February 2015.</ref>
== Lefelo ==
Seteišene sa motlakase se mo Nokeng ya Kagera, go bapa le molelwane wa Rwanda le Tanzania le dikilometara tse di ka nnang pedi (1.2 mi) kwa tlase ga noka ya tripoint koo dinaga tse pedi di arolelanang molelwane le Burundi. Porojeke e kwa Rusumo Falls, gaufi le toropo ya Rusumo, e e ka nnang 164.5 kilometres (102.2 mi), ka tsela, borwabotlhaba jwa Kigali, motsemogolo le toropo e tona ya Rwanda. 6] Rusumo Falls e ka nna dikilometara di le masome a marataro le bongwe (38 mi), ka tsela, borwabotlhaba jwa ntlokgolo ya porofense kwa Kibungo, mo Kgaolong ya Ngoma. [ 7] Dikhuduthamaga tse di batlileng di nna teng tsa seteišene sa motlakase ke: 02°22'47.0"S, 30°47'09.0"E (Latitude:-2.379722; Longitude:30.785833).[ 8]
== Dintlha tse dingwe ==
Motlakase o o tlhagisitsweng o tla abelanwa ka go lekana magareng ga dinaga tsa Burundi, Rwanda le Tanzania. 4] Maatla a motlakase a tla ntshiwa kwa lefelong la go tlhagisa motlakase ka mela ya phetisetso ya 220 kilovolt go ya kwa diteišeneng tsa phetisetso kwa: Gitega, Burundi, sekgala sa dikilometara di le 158 (98 mi); Kigali, Rwanda, sekgala sa dikilometara di le lekgolo le lesome le botlhano (71 mi); le Nyakanazi, Tanzania, sekgala sa dikilometara di le masome a robabongwe le borobabobedi (61 mi).[ 9]
== Ditiragalo ==
Ka kgwedi ya Ngwanatsele,ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borataro , go ne ga saenwa dikonteraka tse pedi kwa Kigali, kwa Rwanda, tse di neng tsa bula tsela ya gore go agiwe seteishene sa motlakase. Konteraka ya ntlha e ne e le magareng ga Rusumo Power Company Limited le setlhopha sa borakonteraka ba ba neng ba akaretsa kgwebo e e kopanetsweng e e dirilweng ke CGCOC Group Limited le Jiangxi Water & Hydropower Construction Company Limited. Tumelano eno e tlamela ka tiragatso ya ditiro tsa selegae, go akarediwa tlamelo le go tsenngwa ga didirisiwa tsa hydromechanical. 10]
Konteraka ya bobedi e ne ya saenwa magareng ga Rusumo Power Company Limited le setlhopha sa dikhamphani, go akaretsa Rusumo Falls Andritz Hydro GmbH ya Jeremane le Andritz Hydro PVT Limited ya India, go dira ditiro tsa motlakase le tsa metšhine go tlhagisa motlakase. 10]
Go tloga ka kgwedi ya Ngwanatsele ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borataro , ditshenyegelo tsa porojeke di ne di le $340 million, tse di tla duelelwang ke The World Bank. Diphatlha tse tharo tsa motlakase wa motlakase o o kwa godimo tse di tla ntshang motlakase o o tlhagisitsweng di ne di akanyediwa go ja diranta di le dimilione di le lekgolo le masome a mabedi le bongwe, tse di neng tsa duelelwa ke African Development Bank. Go ne go rulagantswe gore kago e simolole ka kgwedi ya Ferikgong ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bosupa. 10]
== Metswedi ==
ase4tkcp3gjfx4se8sc0y8vx8va90c6
Lefelo la Motlakase wa Metsi la Nzilo
0
14148
51680
2026-06-26T18:35:47Z
MmaBaggio
11091
#AWC2026 #water for life in Africa ke ranotse tsebe ya Lefelo la motlakase wa metsi le Nzilo
51680
wikitext
text/x-wiki
Lefelo la Motlakase wa metsi la Nzilo (French: Centrale hydroélectrique de Nzilo) ke seteišene sa motlakase wa metsi se se dirang mo [[Democratic Republic of the Congo]], se se nang le maatla a a tsentsweng a di megawatts di le lekgolo(130,000 hp). E tsamaisiwa ke khamphane ya motlakase ya kwa Congo, [[Société Nationale d'Électricité]] (SNEL). <ref name=":0">Global Energy Observatory (22 December 2011)[http://globalenergyobservatory.org/geoid/42626 . "Nzilo Hydroelectric Power Plant, Democratic Republic of the Congo".] Los Alamos, New Mexico, United States: Global Energy Observatory. Retrieved 18 December 2020.</ref>
== Lefelo ==
Seteišene sa motlakase se kwa Nokeng ya Congo, kwa Porofenseng ya Lualaba, kwa borwabotlhaba jwa DR Congo, gaufi le molelwane le Zambia. E bokgakala jwa dikilometara di ka nna masome a mararo kwa bokone jwa toropo ya Kolwezi, e leng motsemogolo wa porofense. Se se bokgakala jwa dikilometara di le makgolo a mabedi le masome a robabobedi le bobedi , bokone bophirima jwa Lubumbashi, toropo e tona e e gaufi.<ref>[https://www.google.com/maps/dir/Lake+Nzilo,+Democratic+Republic+of+the+Congo/Lubumbashi,+Democratic+Republic+of+the+Congo/@-11.1500104,25.4773452,8z/data=!3m1!4b1!4m14!4m13!1m5!1m1!1s0x19775837be76b06d:0xaa2cb75f6d954593!2m2!1d25.6983424!2d-10.7109363!1m5!1m1!1s0x19723ea34874cbd9:0xa1c6f5a74f805b2f!2m2!1d27.5026174!2d-11.6876026!3e0 "Road Distance Between Lake Nzilo And Lubumbashi, In The Democratic Republic of the Congo"] (Map). ''[https://www.google.com/maps/dir/Lake+Nzilo,+Democratic+Republic+of+the+Congo/Lubumbashi,+Democratic+Republic+of+the+Congo/@-11.1500104,25.4773452,8z/data=!3m1!4b1!4m14!4m13!1m5!1m1!1s0x19775837be76b06d:0xaa2cb75f6d954593!2m2!1d25.6983424!2d-10.7109363!1m5!1m1!1s0x19723ea34874cbd9:0xa1c6f5a74f805b2f!2m2!1d27.5026174!2d-11.6876026!3e0 Google Maps]''. Retrieved 18 December 2020.</ref>Dikhuduthamaga tsa lefelo la Motlakase la Nzilo ke: 10°29'59.0"S, 25°27'45.0"E (Latitude:-10.499722; Longitude:25.462500).<ref>[https://www.google.com/maps/place/10%C2%B029'59.0%22S+25%C2%B027'45.0%22E/@-10.5002687,25.4625227,204m/data=!3m1!1e3!4m5!3m4!1s0x0:0x0!8m2!3d-10.4997222!4d25.4625 "Location of Nzilo Hydroelectric Power Station"] (Map). ''Google Maps''. Retrieved 18 December 2020.</ref>
== Kakaretso ==
Seteišene seno sa motlakase se ne sa agiwa ka bo ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano mme sa tsenngwa mo kgwebong ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le boraro. Letamo leno le ne la dira gore Noka ya Congo e e neng e le fa thoko ga yone e e neng e le fa thoko ga Noka ya Congo e e neng e le fa thoko ga Noka ya Congo e e neng e le fa thoko ga Noka ya Congo e e neng e le fa thoko ga Noka ya Congo. Seteišene sa motlakase se na le diterekere tse nne, nngwe le nngwe e na le maatla a go tlhagisa dimekawate di le masome a mabedi le botlhano. Motlakase o o tlhagisitsweng o tsenngwa mo kgwebong ya motlakase ya bosetšhaba, ke khampani ya motlakase ya bosetšhaba, SNEL. <ref name=":0" />
Ka lebaka la botsofe jwa didiriswa, ka nako ya ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone go ya go ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le botlhano , lefelo la motlakase la Nzilo se ne sa tsosolosiwa go boloka bokgoni jwa tiragatso. <ref>Forrest Group (2016). [https://forrestgroup.com/en/achievement/nzilo/ "Rehabilitation of Nzilo Hydroelectric Power Station"]. Belgium: Forrest Group. Retrieved 18 December 2020.</ref>
== Boikarabelo ==
Seteišene sa Motlakase sa Nzilo se agilwe ka bo ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano mme sa tsenngwa tirisong ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le boraro go tlamela Glencore ka motlakase, e leng koporasi ya meepo ya kwa Switzerland, e e nang le meepo mo porofenseng ya Lualaba le mo porofenseng e e gaufi ya Haut-Katanga. Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le bongwe, SNEL, e e neng e laola motlakase, e ne ya nna mong wa lefelo la motlakase, morago ga taelo ya Tautona. 5][6]
== + ==
dsl3kkuxbsdnsra3loiav89x0qu2cpp
Noka ya Saint John (Liberia)
0
14149
51681
2026-06-26T18:38:09Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Saint John (Liberia)
51681
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Saint John''' ke nngwe ya dinoka tse thataro tse dikgolo mo nageng ya lefatshe la [[Liberia]] e e kwa Afrika Bophirima. Noka eno e e simololang kwa lefatshe la [[Guinea]] e e bapileng le yone, e elela kwa borwabophirima go ralala Liberia mme e elela mo Lewatleng la Atlantic kwa Bassa Cove gaufi le Edina kwa Grand Bassa County. Noka e e boleele jwa dikilometara di le makgolo a mabedi le masome a robabobedi le bobedi e na le kgogometso ya metsi e e akaretsang disekwerekilometara di le 16,157.<ref>[https://web.archive.org/web/20240117234333/http://twap-rivers.org/indicators/ "River Basins".] Archived from the original on 2024-01-17. Retrieved 2024-01-29.</ref>
== Tsela ==
Motswedi wa noka eno o kwa Nimba Range ya Guinea Highlands mo nageng ya Guinea mme e elela kwa borwa go ya kwa molelwaneng wa Liberia.<ref name=":0">[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/517385/Saint-John-River Saint John River]. (2008). ''Encyclopædia Britannica''. Encyclopædia Britannica Online. Retrieved on September 24, 2008.</ref>Gaufi le Yalata, Guinea e simolola go bopa molelwane magareng ga Guinea le Bong County kwa Liberia.<ref name=":1">[https://maps.google.com/?ie=UTF8&ll=6.219743,-9.75174&spn=0.660757,1.757813&t=h&z=10 "Liberia".] Google Maps. Retrieved 2008-10-27</ref>E elela kwa borwa, mme e dira molelwane wa boditšhabatšhaba ka 9.6 km (6 miles).[ Kwa Niatande, kwa [[Liberia]], e kopana le Noka ya Mani mme e tsene mo Liberia, e dira molelwane magareng ga dikgaolo tsa Bong le Nimba.<ref name=":1" />Noka e elela go ya kwa borwabophirima mo sekgaleng sa dikilometara di le masome a mabedi le bone pele ga e retologela kwa borwabotlhaba mo sekgaleng sa dikilometara di le lesome le borobabongwe .<ref name=":1" />Gaufi le Zahn e tsaya noka e potlana ya Yah, mme e bo e retologela kwa borwabophirima gape.<ref name=":1" />
Morago ga dikilometara tse di ka nnang masome a mabedi le bone e simolola go bopa molelwane magareng ga dikgaolo tsa Bong le Grand Bassa mme e bo e retologela kwa bophirima ka dikilometara tse di ka nnang lesome le borataro (10 miles).<ref name=":1" />Noka e tswelela go ya kwa borwabophirima, mme morago ga dikilometara di ka nna masome a mararo e tsena mo Grand Bassa County.<ref name=":1" />Morago ga dikilometara di le lesome le boraro e ya kwa borwa dikilometara di lelesome le boraro e bo e boela kwa borwabophirima dikilometara di ka nna lesome le borataro. <ref name=":1" />Gaufi le Shoigabli e retologela kwa borwa mo e ka nnang 9 miles (14 km) kwa e fetang Mount Finley mme e retologela kwa bophirima mme e elela kwa borwabophirima mo e ka nnang 14.5 km (9 miles).<ref name=":1" />Fa gare ga Zoblum le Alfabli Saint John e a atologa e bo e elela go ya kwa bokone bophirima mo e ka nnang 3 miles (4.8 km) pele e leba kwa bophirima mo e ka nnang mile go ya kwa Hartford. <ref name=":1" />Noka e bo e ya kwa borwabophirima mo sekgaleng sa yone sa bofelo sa 10.5 km (6.5 miles).<ref name=":1" />Fano e amogela dinoka tsa Mechlin le Benson jaaka e tshologela mo Lewatleng la Atlantic gaufi le Edina le Buchanan.<ref name=":0" />
== Dintlha ==
Metsi a noka a na le bogolo jwa 14,762 square kilometres (5,700 mi2) mo Liberia le Guinea.<ref name=":2">[http://www.lr.undp.org/State%20of%20the%20environment%20report%20final.pdf First State of the Environment Report for Liberia – 2006.] Archived 2009-04-11 at the Wayback Machine United Nations Development Programme. 2006, p. 37. Retrieved on October 19, 2008.</ref>Ka boleele jwa dikilometara di le 282, ke nngwe ya dinoka tse thataro tse dikgolo tsa Liberia.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Go na le dinoka di le lesome le borataro fela mo nageng yotlhe. <ref>Wiles, David L. [http://unfccc.int/files/national_reports/non-annex_i_natcom/meetings/application/pdf/20050419wiles.pdf Coastal Zone Vulnerability and Adaptation to Climate Change in Liberia.] Environmental Protection Agency of Liberia. 2005.</ref>Palogare ya ngwaga le ngwaga ya go tswa ga metsi mo St. John ke 136.06 m3/s (4,805 cu ft/s) jaaka go lekanyeditswe kwa seteišeneng sa Baila.<ref name=":3">[https://web.archive.org/web/20110720121603/http://www.sage.wisc.edu/riverdata/scripts/station_table.php?qual=256&filenum=2183 "Liberia; Baila; St. John"]. ''Global River Discharge Database''. Center for Sustainability and the Global Environment. October 24, 2008. Archived from the original on July 20, 2011. Retrieved 2008-10-30.</ref>Ka nako ya dipula ka kgwedi ya Phalane, go na le palogare ya 233.49 m3/s (8,246 cu ft/s), fa ka kgwedi ya Tlhakole ka nako ya dipula tse di omileng go na le palogare ya 18.95 m3/s (669 cu ft/s) mo lefelong le le tshwanang.<ref name=":3" />
Molomo wa noka o dikilometara tse di ka nnangmasome a marataro kwa borwa le botlhaba jwa Saint Paul River gaufi le Monrovia.<ref name=":4">Stockwell, G. S., and J. W. Lugenbeel. [https://books.google.com/books?id=zj8UAAAAIAAJ&dq=St.%20John%20River%20liberia&pg=PA12 ''The Republic of Liberia: Its Geography, Climate, Soil and Productions With a History of Its Early Settlement''.] Barnes, 1868, p. 12.</ref>E elela kwa borwabophirima go tswa kwa motsweding wa yone go ya kwa lewatleng mme e na le diphefo tse di bofefo le diphororo. <ref name=":0" />Gaufi le lewatle noka e fitlha kwa ntlheng ya yone e e sephara e e ka nnang 1 mile (1.6 km) go ralala mme ke lefelo la Factory Island, e e kgolo go feta ditlhaketlhake tse dintsi mo nokeng.<ref name=":4" />Noka eno e ne ya newa leina la yone ke babatlisisi ba Bapotokisi ba lekgolo la bo lesome le botlhano la dingwaga ba ba neng ba bona molomo wa yone mo St. Letsatsi la moletlo wa ga Johane.<ref name=":0" />
== Ditshedi tsa mo metsing ==
Noka ya Saint John e na le mefuta e e farologaneng ya ditshedi tsa mo metsing mo lotshitshing lwa yone le go ralala dintshi tsa yone. Mefuta e mengwe e e fitlhelwang mo karolong e e kwa teng ya noka eno ke ya Slender-snouted Crocodile.<ref>Kofron, Christopher P. [https://www.jstor.org/stable/2559729 Status and Habitats of the Three African Crocodiles in Liberia], ''Journal of Tropical Ecology'', Vol. 8, No. 3 (Aug., 1992), pp. 265–273. Cambridge University Press</ref>Go na le bonnye mefuta e le masome a marataro le botlhano ya ditlhapi mo nokeng, go akaretsa mefuta ya Mastacembelidae, Barbus eburneensis, Chrysichthys johnelsi, Killifish, Electric catfish, Nile perch, le Tilapia gareng ga tse dingwe.<ref>[http://fish.mongabay.com/data/ecosystems/Saint%20John.htm Fish Species in Saint John]. Fishbase.org. Retrieved October 27, 2008.</ref>Dinonyane le tsona di dirisa dintshi tsa dinoka le ditlhaketlhake jaaka mafelo a go beela mae, go akaretsa Pangolin ya Di-cusped tse Tharo, Palaearctic, Sandpipers, Greenshanks, Little Ringed Plover, le Water Chevrotain mo lefelong la Kpatawee Wetlands mo Kgaolong ya Bong.<ref>[http://www.ramsar.org/wn/w.n.liberia_four_new.htm Liberia names four new Ramsar sites. Ramsar]. Retrieved on October 27, 2008.</ref>
== Metswedi ==
rlnfb2or1tdnoc5u0oukxu8s143ijpo
Noka ya Maningory
0
14150
51682
2026-06-26T18:46:35Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Maningory
51682
wikitext
text/x-wiki
'''Maningory ke noka''' e e mo kgaolong ya Analanjirofo kwa bokonebotlhaba jwa lefatshe la [[Madagascar|Madagascar.]] E tswa kwa Letsheng la Alaotra<ref>[http://countrystudies.us/madagascar/7.htm "Madagascar-GEOGRAPHY"]. ''countrystudies.us''. U. S. Library of Congress. Retrieved 27 September 2017.</ref>mme e elela mo Lewatleng la India gaufi le Antakobola.<ref>M. Aldegheri,1972.''Rivers and streams on Madagascar''. Dr. W. Junk B.V. Publishers [https://en.wikipedia.org/wiki/Maningory_River#cite_note-3]</ref>
Diphororo tsa Maningory tsa dimetara di le masome a robabongwe di fitlhelwa dikilometara di le masome a mabedi go tswa kwa Imerimandroso.<ref>[http://www.madagascar-guide.com/ "En construction".] ''Madagascar-guide.com''. Retrieved 11 August 2017.</ref>
== Metswedi ==
8vvybinv593emmoxydi6x7g9jrqp1ru
Lefelo la motlakase wa metsi la Ruzizi III
0
14151
51683
2026-06-26T18:53:05Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Lefelo la motlakase wa metsi la Ruzizi III
51683
wikitext
text/x-wiki
Lefelo la Motlakase la Ruzizi III ke sejalo sa motlakase sa metsi se se rulagantsweng ka maatla a go tlhoma a a rulagantsweng a 206 MW fa se sena go wediwa. <ref name=":0">Michael Harris (4 January 2016). [http://www.hydroworld.com/articles/2016/01/afdb-approves-financing-for-147-mw-ruzizi-3-hydropower-plant.html "AfDB approves financing for 147-MW Ruzizi 3 hydropower plant".] ''Hydroworld.com''. Retrieved 28 June 2017.</ref><ref>Rwirahira, Rodriguez (2 July 2017)[[. "Rwanda's joint study on Lake Kivu with DRC"]]. ''The EastAfrican''. Nairobi. Retrieved 2 July 2017.</ref>
== Lefelo ==
Lefelo leno la motlakase le mo Nokeng ya Ruzizi, e e fa gare ga Rwanda le [[Democratic Republic of the Congo]] (DRC). E dikilometara di ka nna tlhano kwa bophirima jwa toropo ya Bugarama, kwa Kgaolong ya Rusizi, kwa Porofenseng ya Bophirima ya Rwanda, dikilometara di ka nna makgolo a mabedi le masome a robabobedi kwa borwa bophirima jwa Kigali, motsemogolo wa naga eo. <ref>[https://www.google.com/maps/dir/Kigali,+Rwanda/Bugarama,+Rwanda/@-2.2727856,29.2029256,8.5z/data=!4m14!4m13!1m5!1m1!1s0x19dca4258ed8e797:0xf32b36a5411d0bc8!2m2!1d30.0618851!2d-1.9440727!1m5!1m1!1s0x19c28a90a4a26517:0xbb00e9d3e015f436!2m2!1d29.0081662!2d-2.6987528!3e0 "Road Distance Between Kigali, Rwanda And Bugarama, Rwanda, With Map"] (Map). ''[[:en:Google_Maps|Google Maps]]''. Retrieved 1 June 2022.</ref> Maemo a a batlileng a tshwana a lefelo la Motlakase la Ruzizi III ke:<ref name=":0" /><ref>[https://www.google.com/maps/place/2%C2%B042'05.0%22S+28%C2%B057'56.0%22E/@-2.7102568,28.9783899,12.83z/data=!4m5!3m4!1s0x0:0x0!8m2!3d-2.7013889!4d28.9655556 "Location of Ruzizi III Hydroelectric Power Station"] (Map). [[:en:Google_Maps|''Google Maps''.]] Retrieved 28 June 2017</ref>
== Kakaretso ==
Lefelo seno la motlakase ke la boraro mo go tse di tlhomaganeng tsa diteishene tsa motlakase mo Nokeng ya Ruzizi, tse di solegelang dinaga tsa Burundi, DRC le Rwanda molemo. Diteišene tsa motlakase di akaretsa Ruzizi I (29.8 megawatts) le Ruzizi II (43.8 megawatts), ka bobedi di kwa bokone-bophirima jwa Ruzizi III mme ka bobedi di dira go tloga ka kgwedi ya Seetebosigo ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bosupa .<ref name=":0" />Motlakase o o tlhagisiwang o tla abelwa dinaga tse tharo tseno ka marang a a setseng a le teng, a a amanang le Ruzizi I le Ruzizi II. Diteishene tsa motlakase le tsa go fetisa motlakase di tla tsosolosiwa. Rwanda e solofetswe go monya dimekawate di le masome a marataro le borobabobedi tsa dimekawate di le makgolo a mabedi le borataro tse di tlhagisitsweng kwa Ruzizi III. <ref>Esi-Africa (20 May 2016). [https://www.esi-africa.com/news/rwanda-secures-grant-increase-share-ruzizi-iii-project/ "Rwanda secures grant to increase share in Ruzizi III project".] Esi-Africa.com. Retrieved 28 June 2017.</ref>
== Tlamelo ka madi ==
Go tloga ka kgwedi ya Sedimonthole ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le botlhano , tlhotlhwa ya kago e ne ya lekanyetswa go US$625.19 million.[ 6] Mo go seno, "US$138.88 million e tla rwalwa ke lephata la puso la AfDB le US$50.22 million ke lephata le le ikemetseng ka nosi". 6] Ba bangwe ba ba tshegetsang ka matlole ba akaretsa European Investment Bank,[7] KfW[6] le World Bank.[ 5] Dipego tsa bosheng di beile tlhotlhwa e ka nna $450 million.[ Go solofetswe gore go tswalelwa ga madi go tla fitlhelelwa mo bogareng jwa ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bongwe.[1] 8]
== Boikarabelo ==
Ka kgwedi ya Phatwe ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe , go ne ga begwa gore dipuso tse tharo tsa Aforika di ne di tlhophile mmogo Scatec (e e kileng ya bo e bidiwa SN Power) le Industrial Promotion Services (IPS) go diragatsa porojeke eno ya mafaratlhatlha a motlakase o o ntšhwafadiwang. Setlhopha se se kopaneng se ne sa bopa khampani e e kopaneng e e bidiwang Ruzizi III Energy Limited (REL). Tafole e e fa tlase e bontsha beng ba lefelo la motlakase.[ 9][10]
== Metswedi ==
etlv55csootd4sq5w1k9v940reaqt2c
Noka ya Lúrio
0
14152
51684
2026-06-26T18:54:35Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Lúrio
51684
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Lúrio''' ke noka e e kwa bokonebotlhaba jwa lefatshe la [[Mozambique|Mozambique.]] E elela kwa borwa jwa Noka ya Ruvuma mme e elela mo lewatleng kwa borwa jwa Pemba Bay. <ref>[https://books.google.com/books?id=uKYYwVTyOm0C&pg=PA183]</ref>Noka eno e na le diphefo tsa dipaka tse di farologaneng e bile e na le mafelo a a nang le ditlhatshana.<ref>[https://web.archive.org/web/20140812210200/http://www.feow.org/ecoregions/details/coastal_east_africa "Coastal East Africa"]. Feow.org. Archived from the original on 12 August 2014. Retrieved 10 August 2014.</ref>Go na le phororo e e tlhomologileng e e fa thoko ga noka. Mmuso wa lefatshe la [[Mozambique]] o na le maano a go aga semela sa motlakase wa metsi sa 120-megawatt mo nokeng go tlamela ka motlakase kwa diporofenseng tse di gaufi tsa Nampula le Cabo Delgado.<ref>[http://www.macauhub.com.mo/en/2014/04/01/mozambican-government-plans-to-build-hydroelectric-plant-on-lurio-river/ "Mozambican government plans to build hydroelectric plant on Lúrio River".] Macauhub.com. 1 April 2014. Retrieved 10 August 2014.</ref>
== Metswedi ==
lku4olwn7rftdzsvzh40tugp4gbmyx9
Noka ya Campo
0
14153
51685
2026-06-26T18:58:08Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Campo
51685
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Campo''' (Spanish, French) kgotsa Noka ya Ntem ke noka e e mo molelwaneng wa lefatshe la [[Cameroon]], mainland [[Equatorial Guinea]] le [[Gabon]].<ref>[https://rsis.ramsar.org/ris/1310 "Río Ntem o Campo".] ''Ramsar Sites Information Service''. Retrieved 25 April 2018.</ref> E elela kwa lefatsheng la [[Gabon]], mme e elelela kwa Lewatleng la Atlantic kwa [[Cameroon]] kwa Kgogometsong ya Biafra.
== Metswedi ==
7h9mxgjvn8rgigha433ag5nmdzsr705
Noka ya Omo
0
14154
51686
2026-06-26T19:09:47Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Omo
51686
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Omo''' (Amharic: ኦሞ ወንዝ, romanized: Omo Wenz; gape e bidiwa Omo-Bottego) kwa borwa jwa lefatshe la [[Ethiopia]] ke noka e kgolo go di feta tsotlhe mo [[Ethiopia]] kwa ntle ga Nile Basin. Noka eno e elela fela mo melelwaneng ya [[Ethiopia]], mme e elela mo Letsheng la Turkana mo molelwaneng wa Kenya. Noka eno ke yone e e elelang kwa godimo thata mo mokgatšheng wa metsi a a nang le metsi a mantsi, e leng Mokgatšha wa Turkana.
Noka eno e tumile ka palo e kgolo ya di-hominid tsa bogologolo le dilo tse di bonweng ke baithutamarope tse di jaaka didirisiwa tsa bogologolo tsa leje, tse di dirileng gore e tsenngwe mo Lenaaneng la UNESCO la Ngwao ya Lefatshe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe le masome a robabobedi (1980).<ref>[http://whc.unesco.org/en/list/17 "Lower Valley of the Omo"]. ''UNESCO World Heritage Centre''. United Nations Educational, Scientific, and Cultural Organization. Retrieved 18 September 2021.</ref>
== Dipopego tsa lefatshe ==
Noka ya Omo e bopega ka go kopana ga Noka ya Gibe, e e leng nngwe ya dinoka tse di kgolo tse di tsenang mo Nokeng ya Omo, le Noka ya Gojeb, e e leng nngwe ya dinoka tse dikgolo tse di tsenang mo Nokeng ya Omo.<ref>[https://etd.aau.edu.et/server/api/core/bitstreams/97c95d07-ed80-460f-bcfc-167ddfd78fe6/content "Impact of Land use Land cover change on Stream flow (Case Study Gilgel Gibe III)".] ''Addis Abeba University''. Addis Abeba University - Institute of Technology School of Garaduate Studies Department of Civil Engineering. Retrieved 9 November 2025</ref> Ka ntlha ya bogolo jwa tsone, boleele jwa tsone le tsela e di tsamayang ka yone, motho a ka nna a akanya gore noka ya Omo le ya Gibe ke noka e le nngwe fela mme e na le maina a a farologaneng. Ka jalo, ka dinako tse dingwe karolo yotlhe ya noka eno e bidiwa Mokgatšha wa Noka ya Omo-Gibe. Noka eno e akaretsa karolo ya kgaolo ya Oromia e e kwa bophirima le bogare jwa kgaolo ya Southern Nations, Nationalities, and People's Region.<ref>Lehner, Bernhard; Verdin, Kristine; Jarvis, Andy (2008-03-04). [https://dx.doi.org/10.1029/2008eo100001 "New Global Hydrography Derived From Spaceborne Elevation Data".] ''Eos, Transactions American Geophysical Union''. '''89''' (10): 93–94. doi:10.1029/2008eo100001. ISSN 0096-3941.</ref>
Tsela ya yone e leba kwa borwa, fela e na le go sokologa go go golo go ya kwa bophirima kwa 7° N 37° 30' E go ya go 36° E kwa e retologelang kwa borwa go fitlha 5° 30' N kwa e dirang S-bend e kgolo teng mme e bo e tswelela ka tsela ya yone e e yang kwa borwa kwa Letsheng la Turkana. Go ya ka tshedimosetso e e gatisitsweng ke Ethiopian Central Statistical Agency, Noka ya Omo-Bottego e boleele jwa 760 kilometres (470 mi).<ref>[http://www.csa.gov.et/index.php?option=com_rubberdoc&view=doc&id=184&format=raw&Itemid=466 "Climate, 2008 National Statistics (Abstract)",] Table A.1. Central Statistical Agency website (accessed 26 December 2009)</ref>
Mo tseleng ya yone, Omo-Bottego e na le go wa ga dimetara di ka nna makgolo a supa go tswa mo go kopanngweng ga dinoka tsa Gibe le Wabe ka dimetara di lesekete ,le masome a marataro go ya go masome a mararo le borataro kwa godimo ga letšha, mme ka jalo ke molapo o o bonako kwa godimo ga yone, o kgaogantswe ke Kokobi le diphororo tse dingwe, mme o kgona go tsamaya ka dikepe sebaka se sekhutshwane fela fa godimo ga fa o elela mo Letsheng la Turkana, lengwe la matsha a Gregory Rift. The Spectrum Guide to Ethiopia e e tlhalosa jaaka lefelo le le rategang la go rafting ka kgwedi ya Lwetse le Diphalane, fa noka e santse e le kwa godimo ka nako ya dipula.<ref>Camerapix (2000), p. 262 [https://en.wikipedia.org/wiki/Omo_River#cite_note-6]</ref> Noka e e botlhokwa thata ya yone ke Noka ya Gibe; dinoka tse dinnye di akaretsa Noka ya Wabi, Denchya, Gojeb, Mui le Usno.
Noka ya Omo-Bottego e ne e bopa melelwane ya botlhaba ya magosi a pele a Janjero le Garo. Noka ya Omo gape e elela go feta Mago le Omo National Parks, tse di itsegeng ka diphologolo tsa tsone tsa naga. Diphologolo di le dintsi di nna gaufi le noka eno, go akaretsa le dinare, dikwena le dinoga tse di bidiwang di-puff.
== Metswedi ==
izxx70tjrxesb5yuy9059xy55ln9c4z
Lefelo la Motlakase wa metsi la Ruzizi IV
0
14155
51687
2026-06-26T19:12:37Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Lefelo la Motlakase wa metsi la Ruzizi IV
51687
wikitext
text/x-wiki
Lefelo la Motlakase la Ruzizi IV, ke sejalo sa motlakase sa metsi se se solofetsweng, se se nang le bokgoni jo bo rulagantsweng jwa go tsenya dimekawate di le makgolo a mabedi le masome a robabobedi le bosupa (385,000 hp) fa se sena go wediwa. <ref name=":0">New Times (14 January 2020). [https://allafrica.com/stories/202001140671.html "Rwanda: AfDB to Fund Ruzizi IV Hydro Power Project"] (via AllAfrica.com). [[:en:New_Times_(Rwanda)|''New Times (Rwanda)''.]] Kigali. Retrieved 20 January 2020.</ref>
== Lefelo ==
Lefelo seno sa motlakase se mo Nokeng ya Ruzizi, e e fa gare ga Rwanda le [[Democratic Republic of the Congo]] (DC). E dikilometara di ka nna tlhano go tswa kwa toropong ya Bugarama, kwa kgaolong ya Rusizi, kwa porofenseng ya Bophirima ya Rwanda, dikilometara di ka nna makgolo a mabedi le masome a matlhano le bobedi go tswa kwa borwabophirima jwa Kigali, motsemogolo wa lefatshe leo. <ref>Globefeed.com (20 January 2020). [https://distancecalculator.globefeed.com/Rwanda_Distance_Result.asp?vr=seyo&fromlat=-1.9536111&fromlng=30.0605556&tolat=-2.6911111&tolng=29.0216667&fromplace=Kigali,%20Kigali%20Rwanda%20RW&toplace=Bugarama,%20Cyangugu%20Rwanda%20RW "Distance between Kigali and Bugarama, Western Province, Rwanda"]. Globefeed.com. Retrieved 20 January 2020</ref>Ruzizi IV, e gaufi le mafelo a mangwe a a mararo a motlakase wa metsi go bapa le Noka ya Ruzizi, e leng Rizizi I, II le III. <ref name=":0" />
== Kakaretso ==
Seteishene seno sa motlakase ke sa bonè mo go tse dintsi tsa diteishene tsa motlakase mo Nokeng ya Ruzizi, tse di solegelang dinaga tsa Burundi, DRC le Rwanda molemo. Diteišene tsa motlakase di akaretsa Ruzizi I (29.8 megawatts) le Ruzizi II (43.8 megawatts), ka bobedi di kwa bokone-bophirima jwa Ruzizi III mme ka bobedi di a dira go tloga ka kgwedi ya Ferikgong, ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi.<ref name=":0" /> Lefelo la Motlakase la Metsi sa Ruzizi III ke lefelo la motlakase la lekgolo le masome a mane le bosupa se se ntseng se tlhabololwa fa e sa le go tloga mo masimologong a ngwaga wa dikete tse pedi le lesome. <ref>Michael Harris (4 January 2016). [https://www.hydroreview.com/2016/01/04/afdb-approves-financing-for-147-mw-ruzizi-3-hydropower-plant/ "AfDB approves financing for 147-MW Ruzizi 3 hydropower plant"]. Hydroworld.com. Retrieved 20 January 2020</ref> Maatla a a tlhagisitsweng go tswa mo ditikwatikweng tseno tsa motlakase a abelanwa ka go lekana magareng ga dinaga tse tharo tse di bapileng le tsone. <ref name=":0" />
== Tlamelo ka madi ==
Ka kgwedi ya Ferikgong, ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi, African Development Bank e ne ya dumela go ntsha thuso ya madi a a kana ka €8 million go baakanyetsa porojeke eno. Se se latela thuso e nngwe ya US$980,000 e e amogetsweng kwa bokhutlong jwa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabobedi ke Partnership for Africa's Development's Infrastructure Project Preparation Facility (NEPAD-IPPF), go ya kwa mokgeleng o o tshwanang. 1][4]
== Metswedi ==
dxwg987lqxhepooqkv0n7e6sfvwltlk
Noka ya Nyanga
0
14156
51688
2026-06-26T19:17:37Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Nyanga
51688
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Nyanga,''' 600 km, (French) ke noka e e elelang go ralala borwa jwa lefatshe la [[Gabon]] le bokone jwa [[Repaboliki ya Congo]]. Ke noka ya bobedi e e botlhokwa thata kwa [[Gabon]] morago ga Ogooue. E itsege thata ka diphefo tse dintsi tse di kgaoganyang tsela ya yone e e borethe.<ref>Scheffel, Richard L.; Wernet, Susan J., eds. (1980). [[iarchive:naturalwondersof00sche|''Natural Wonders of the World''.]] United States of America: Reader's Digest Association, Inc. pp. 271. ISBN <bdi>0-89577-087-3</bdi>.</ref>
== Tsela ==
E tlhatloga mo molelwaneng magareng ga dinaga tse pedi, gaufi le fa diporofense tsa N'Gounié le Ogooué-Lolo tsa Gabon di kopanang teng, e elela kwa borwa go bapa le molelwane mme e bo e ya kwa borwabophirima go ralala porofense ya Niari ya Congo, go tswa foo e tsena mo porofenseng ya Nyanga ya [[Gabon]] mme e bo e sokologa ka bonako go ya kwa bokonebophirima. E ralala motse-mogolo wa Nyanga e leng Tchibanga (motse o mogolo go gaisa otlhe o o fa nokeng), go tswa foo e bo e sokologela gape kwa borwabophirima ka iketlo, e ralala metseletsele ya dinoka tse di maatla pele e tsena mo dipoeng tse di fa lotshitshing e bo e tshologela mo Lewatleng la Atlantic.
== Dithuso ==
* Moukalaba, e e nosediwang ke noka e e elelang mo go yone, e leng Noka ya Ganzi
* Douli
== Metswedi ==
1kaxka1ps051aay5lh5pnx4pvzllmlt
Diphororo tsa Chavuma
0
14157
51689
2026-06-26T19:21:42Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Diphororo tsa Chavuma
51689
wikitext
text/x-wiki
'''Phororo tsa Chavuma''' ke phororo e nnye mo Nokeng ya Zambezi e e kwa bokonebophirima jwa [[Zambia]] gaufi le toropo ya [[Chavuma]], e e leng kwa borwa jwa molelwane le [[Angola]].<ref>[http://www.daily-mail.co.zm/chavuma-fast-developing-district/ "Chavuma: A fast developing district – Zambia Daily Mail".] Retrieved 2022-07-09.</ref> Ka nako ya dipula, gantsi diphororo tseno di khurumeditswe ke metsi a noka mme di a bonala fa paka ya komelelo e ntse e ya kwa pele. Diphororo di na le palogare ya ngwaga le ngwaga ya 555 m3/s<ref>Balek, J. (2011-08-30). ''[https://books.google.com/books?id=qqfrZnMwXusC&dq=Chavuma+Falls&pg=PA108 Hydrology and Water Resources in Tropical Africa]''. Elsevier. p. 108. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-0-08-086999-5|<bdi>978-0-08-086999-5</bdi>.]]</ref> mme di dimetara di le mmalwa fela go tswa kwa godimo. Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabobedi sws, Zambia e ne ya tshitshinya go tlhabolola lefelo la motlakase wa metsi kwa Chavuma Falls go oketsa tlhagiso ya motlakase le go rotloetsa ditiro tsa ikonomi mo lefelong leo.
== Metswedi ==
rxw4ouumhfhbmbk88vaecx0ituj4b9o
Noka ya Nyong
0
14158
51690
2026-06-26T19:27:04Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Nyong
51690
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Nyong river Cameroon.jpg|thumb|Noka ya Nyong]]
'''Noka ya Nyong''' (e pele e neng e bidiwa Yong ka Sejeremane) ke noka ya kwa lefatsheng la [[Cameroon]]. Noka eno e elela dikilometara di ka nna makgolo a marataro le masome a robabongwe go ya kwa Kgogometsong ya Guinea.
== Tsela ==
Noka ya Nyong e simologa dikilometara di le masome a mane kwa botlhaba jwa toropo ya Abong-Mbang, kwa sekgwa sa pula sa bokone se e fepang teng.<ref>Runge, Jürgen (2012-05-30). ''[https://books.google.com/books?id=ra8Wpm1QoMoC&dq=nyong+River+abong&pg=PA157 Landscape Evolution, Neotectonics and Quaternary Environmental Change in Southern Cameroon: Palaeoecology of Africa Vol. 31, An International Yearbook of Landscape Evolution and Palaeoenvironments]''. CRC Press. p. 157. ISBN <bdi>9780415677356</bdi>.</ref> Boleele jwa noka eno bo batla bo tshwana le jo bo kwa tlase jwa Noka ya Sanaga. Molomo wa yone o kwa Petit Batanga, 60 km (40 mi) borwa-botlhaba jwa Edéa. Mo mafelong a mabedi, e leng Mbalmayo le Déhané, noka eno e na le makhubu a magolo.<ref>Office, United States Hydrographic (1952). ''[https://books.google.com/books?id=zJXfAAAAMAAJ&q=nyong+River+batanga Publications ...]'' U.S. Government Printing Office. p. 123.</ref> Dikilometara tsa ntlha di le makgolo a mane tsa noka eno, fa gare ga Abong-Mbang le Mbalmayo, di kgona go tsamaisiwa ke mekoro e mennye go tloga ka kgwedi ya Moranang go ya go kgwedi ya Ngwanatsele.
== Metswedi ==
du7g89r3zakqyg83okv3kwnd24l35de
Noka ya Lofa
0
14159
51691
2026-06-26T19:36:07Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Lofa
51691
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Lofa''' kgotsa Loffa ke noka e e simololang kwa botlhaba jwa lefatshe la [[Guinea]] kwa bokonebotlhaba jwa Macenta. Noka eno e elela go ya kwa borwabophirima go ralala bokonebotlhaba jwa Liberia pele ga e tsena mo Lewatleng la [[North Atlantic]]. Go ya ka hisetori gape e itsege jaaka Noka ya [[Cape Mount]] e Nnye.<ref>Sims, James L.; Seymour, George L.; Anderson, Benjamin J. K.; Fairhead, James (2003). ''African-American Exploration in West Africa: Four Nineteenth-century Diaries''. [[:en:Indiana_University_Press|Indiana University Press.]] p. 375. ISBN <bdi>0-253-34194-9</bdi>.</ref>Noka ya Lawa e tsena mo Nokaneng ya Lofa kwa Kgaolong ya Lofa ya Liberia.<ref>(1) .
(2) .[https://web.archive.org/web/20200624034902/https://www.worldometers.info/img/maps/liberia_physical_map.gif]</ref>
Mefuta e e tlholegang koo e akaretsa noka ya noka ya pygmy.<ref>[https://timesmachine.nytimes.com/timesmachine/1912/07/14/100542377.pdf "At last New York has a pair of pygmy hippos"] (PDF). ''The New York Times''. 14 July 1912. Retrieved 12 January 2009.</ref> Go ne ga fiwa ditsha tsa meepo ya ditaemane go bapa le Noka ya Lofa kwa bokhutlong jwa ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe le masome a matlhano (1950) le kwa tshimologong ya ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe le masome marataro (1960).<ref>Greenhalgh, Peter (1985). ''West African Diamonds''. Manchester University Press. pp. 72–73. ISBN [[:en:Special:BookSources/0-7190-1763-7|<bdi>0-7190-1763-7</bdi>.]]</ref>
== Metswedi ==
jhcgh0qi20lhtgj6tlg43aalz5s1zyj
Noka ya Bandama
0
14160
51692
2026-06-26T19:43:50Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Bandama
51692
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Bandama''' ke yone noka e telele go di gaisa tsotlhe kwa lefatsheng la [[Ivory Coast]] ka boleele jwa dikilometara di le makgolo a robabobedi . Noka e e elelang kwa borwa e fepiwa ke dinoka tsa Marahoué, Solomougou, Kan le Nzi mme e elela kwa Tagba Lagoon le [[Gulf of Guinea]].<ref>[https://www.britannica.com/place/Gulf-of-Guinea "Gulf of Guinea | Africa, Map, Location, & Facts | Britannica".] ''www.britannica.com''. Retrieved 2024-03-13.</ref>
Noka ya Bandama e elela go ralala [[Letsha la Kossou]], e leng letsha le legolo le le itiretsweng le le dirilweng ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le boraro (1973) ka go agiwa ga [[Letamo la Kossou]] kwa Kossou.
Yamoussoukro, e leng motsemogolo wa Ivory Coast, e gaufi le Noka ya Bandama.
Rallye ya [[Côte d'Ivoire]] gantsi e tshwarelwa gaufi le Bandama.
== Metswedi ==
7su8ipqewxwxnwjc7y7a3o6vjpxrtth
Diphororo tsa Chisimba
0
14161
51693
2026-06-26T19:44:11Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Diphororo tsa Chisimba
51693
wikitext
text/x-wiki
Diphororo tsa Chisimba, gape e le Chishimba Falls ke metseletsele ya diphororo tse di leng mo [[Kgaolong ya Kasama]], mo Porofenseng ya Bokone ya [[Zambia|Zambia.]] <ref>Teresia Njoroge (15 August 2021). [https://constructionreviewonline.com/news/zambia-to-rehabilitate-us-46m-chishimba-falls-power-station/ "Zambia to rehabilitate US $46m Chishimba falls power station".] ''Construction Review Online''. Nairobi, Kenya. Retrieved 17 May 2022.</ref>Diphororo tsa metsi di na le lefelo la Motlakase sa Chishimba. Maikutlo a a kgatlhisang a a dikologileng diphororo, mmogo le musiamo o o ntseng o agiwa, ke dilo tse di gogelang bajanala thata. <ref name=":0">World of Waterfalls (16 August 2010). [https://www.world-of-waterfalls.com/waterfalls/africa-chishimba-falls/ "Chishimba Falls, Northern Province, Zambia".] ''World of Waterfalls''. Retrieved 17 May 2022.</ref>
== Lefelo ==
Diphororo di dikilometara di ka nna masome a mane (25 mi), bokone-bophirima jwa toropo ya Kasama, mo Kgaolong ya Kasama, mo Porofenseng ya Bokone ya Zambia, go tswa mo Tseleng ya Kasama-Mporokoso (Tsela ya D20).<ref>[https://www.google.com/maps/dir/Kasama,+Zambia/Chishimba+Falls,+Kasama,+Zambia/@-10.1660421,31.0558217,11z/data=!3m1!4b1!4m14!4m13!1m5!1m1!1s0x1908c61c8157db03:0x7fd2be5b3fca24be!2m2!1d31.193945!2d-10.2290555!1m5!1m1!1s0x1908df97c0da462f:0x2b95fa9ff0c67828!2m2!1d30.9174984!2d-10.1083493!3e0 "Road Distance Between Kasama, Zambia And Chishimba Falls, Zambia With Map"] (Map). ''Google Maps''. Retrieved 17 May 2022.</ref>Dikhuduthamaga tsa thulo ya Chishimba Falls ke: 10°06'30.0"S, 30°55'03.0"E (Latitude:-10.108333; Longitude:30.917500). <ref>https://www.google.com/maps/place/10%C2%B006'30.0%22S+30%C2%B055'03.0%22E/@-10.1083333,30.9175,17z/data=!3m1!4b1!4m5!3m4!1s0x0:0x1036fa7af82323ea!8m2!3d-10.1083333!4d30.9175</ref>
== Kakaretso ==
Motseletsele wa diphororo o na le diphororo tse tharo tse di farologaneng tse di anameng sekgala sa dimetara tse di ka nnang makgolo a mararo go bapa le Noka ya Luombe, jaaka e elela ka kakaretso go tswa kwa bokone go ya kwa borwa. Diphororo tse di kwa godimo di bidiwa Mutumuna Falls. Fano noka e wela kwa tlase ka dimetara di ka nna masome a mabedi (66 ft). Diphororo tse di fa gare di itsege jaaka Kayela Rapids, koo noka e phothoselang go ya kwa tlase ka dimetara di ka nna lesome. Diphororo tse di kwa tlase ke Chishimba Falls e tona, koo noka e welang gape ka dimetara di le masome a mararo (98 ft). Seno ke go wela kwa tlase ga dimetara di le masome a marataro (197 ft).<ref name=":0" /><ref>Zambia Tourism (17 May 2022). [https://www.zambiatourism.com/destinations/waterfalls/chisimba-falls/ "Profile of Chishimba Falls, Kasama District, Zambia"]. ''ZambiaTourism.com''. Lusaka, Zambia. Retrieved 17 May 2022.</ref>
== Dilo tse di kgatlhang tsa mo lefelong leno ==
Seteišene sa motlakase wa metsi sa 15 MW Chishimba Hydroelectric Power Station, se e leng sa ZESCO e bile e le sone se se se laolang, se mo diphororong tseno. Seteišene sa motlakase se se simolotseng go dirisiwa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le borobabongwe e ne e le sa 0,9 MW, mme se ne sa atolosiwa go nna sa 6 MW ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le bongwe. Mo masimologong a dingwaga tsa bo dikete tse pedi le masome a mabedi bokgoni jwa semela sa motlakase wa metsi se se nnye bo tla atolosiwa go nna dimekawate di le lesome le botlhano.<ref />
== Metswedi ==
l7eoxhwrju1d9ujmbnnrli3p11aq8a9
Diphororo tsa Kabwelume
0
14162
51694
2026-06-26T19:49:28Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Diphororo tsa Kabwelume
51694
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Kabwelume falls in the dry season.JPG|thumb|Kabwelume e wela mo setlheng sa komelelo]]
'''Diphororo tsa Kabwelume''' ke phororo e e mo nokeng ya Kalungwishi kwa Northern Province ya [[Zambia]]. Diphororo di dikilometara di le thataro kwa tlase ga Lumangwe Falls. Fa o leba diphororo tseno ka nako ya fa metsi a tsone a le mantsi thata (April/May), kgwedi morago ga paka ya dipula, di dira sediko se se kgatlhang sa metsi a a elelang. Go na le dithulaganyo tsa go aga lefelo la maatla a metsi mo diphororong tseno.<ref>McIntyre, Chris McIntyre & Susie (2023-08-11). [https://www.google.co.uk/books/edition/Zambia_Safari_Guide/_iP2EAAAQBAJ?hl=en&gbpv=1&dq=Kabwelume%20Falls%20is%20a%20waterfall%20on%20the%20Kalungwishi%20River&pg=PA405&printsec=frontcover ''Zambia Safari Guide''.] Bradt Travel Guides. pp. 405–406. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-1-80469-015-4|<bdi>978-1-80469-015-4</bdi>.]]</ref>
== Metswedi ==
5m8roe5yinop3fxt0l82ce4jzfoty16
Diphororo tsa Kundalila
0
14163
51695
2026-06-26T19:52:46Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Diphororo tsa Kundalila
51695
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Kundalila Falls.jpg|thumb|Diphororo tsa Kundalila ka nako ya komelelo]]
'''Diphororo tsa Kundalila''' ke phororo e e mo nokeng ya Kaombe kwa [[Zambia|Zambia.]] E wela mo lotshitshing lwa lekgwamolelo la Muchinga mme e bo e nna phororo gaufi le torotswana ya Kanona mo Kgaolong ya Serenje. Leina 'Kundalila Falls' le kaya "leebana le le lelang" ka puo ya Se-Bemba ya lefelo leo.
Go tswa kwa godimo ga diphororo go na le dipono tsa Molapo wa Luangwa o e leng karolo ya Albertine Rift, lekala la bophirima la East African Rift. Ka dikgato di le mmalwa noka ya Kaombe e wela mo e ka nnang dimetara di le masome a robabobedi go tswa mo thoteng. Fa tlase ga phororo eno go na le letamo le le boteng le le dikologilweng ke dithunya tsa naga.
Diphororo tsa Kundalila ke nngwe ya mafelo a a itsegeng thata a tlhago kwa Zambia.
1vleq3lf2l1xye7tlqzkuscmh5w38ts
Noka ya Mahavavy Sud
0
14164
51696
2026-06-26T19:54:59Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Mahavavy Sud
51696
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Mahavavy Sud''', e e itsegeng gape jaaka Noka ya Mahavavy South, ke noka e e kwa bophirima jwa lefatshe la [[Madagascar]]. E elela go tswa kwa borwa go ya kwa bokone go ralala dikgaolo tsa Melaky, Betsiboka, Bongolava le Boeny. E boleele jwa 410 km (250 mi), mme e na le metsi a a ka nnang 16,475 km2 (6,361 mi2). E farologana le Mahavavy Nord e e dikilometara di le makgolo a le mmalwa kwa bokone.<ref name=":0">Aldegheri, M. (1972), [[doi:10.1007/978-94-015-7159-3_8|"Rivers and Streams on Madagascar"]], in Battistini, R.; Richard-Vindard, G. (eds.), ''Biogeography and Ecology in Madagascar'', Dordrecht: Springer Netherlands, pp. 261–310, doi:10.1007/978-94-015-7159-3_8, ISBN <bdi>978-94-015-7159-3</bdi>, retrieved 2026-06-15</ref>
Thaba ya Mahavavy Sud e tlhatlogela kwa Andranofotsibe Massif kwa bogodimong jwa dimetara di ka nna sekete. E elela go ya kwa borwa, e kopanngwa ke dinoka tsa Kiranomena le Manamidona tse di simololang kwa Famoizankova massif. Dikilometara tsa ntlha di le lekgolo le masome a mabedi le botlhano tsa tsela ya noka eno di na le makhubu a magolo, a a ka nnang dimetara di le supa ka kilometara. Kwa Kandreho noka eno e tsena mo karolong e e kwa botlhaba go ya kwa bophirima mme e kopanngwa le Mahakambana, e e elelang mo karolong e e kwa bophirima ya kgaolo eno.
Fa noka e tswa mo kgaolong e e kwa tlase e elela go ya kwa borwa go kgabaganya dipoa tsa matlapa a kapoko tsa Ankara le Kelifely<ref name=":0" /> mo mekgatšheng e e boteng, mme Kasijy Special Reserve e mo lotshitshing lo lo kwa bophirima lwa noka.
Noka eno e e kwa tlase, e e kwa tlase ga Sitampiky e e dikilometara di le makgolo a mabedi le masome a robabobedi go tswa kwa e simololang teng, e ralala naga e e sephaphathi. Noka eno e na le makhubu a a kwa tlase, e na le makhubu a a ka nnang 40 cm ka km. Noka eno e dikologilwe ke mafelo a a nang le ditlhatshana le matsha a a seng boteng, go akaretsa le matsha a Kinkony le Katondro, a a tladiwang ke noka eno ka nako ya fa metsi a le mantsi. Noka eno e bopa delta e kgolo fa e elela mo Mozambique Channel.<ref name=":0" />
Lefelo le le sireleditsweng la Mahavavy-Kinkony le akaretsa karolo e kgolo ya karolo e e kwa tlase ya metsi, go akaretsa Letsha la Kinkony le noka ya delta. E ne ya tlhophiwa Mahavavy-Kinkony harmonious protected landscape (paysage harmonieux protégé) ka di kgwedi ya Moranang le masome a mabedi le bongwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le botlhano (2015) ka Taelo No. 2015-718, e kopanya 15,000-ha Lake Kinkony hunting reserve, e e tlhamilweng ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le bobedi (1972), le Tsiombikibo Classified Forest (Forêt Classée de Tsiombikibo), e e tlhamilweng ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a matlhano le bosupa (1957). <ref>[https://protectedareas.mg/landscape/show/8? Mahavavy Kinkony Site #66.] ''Protected Areas of Madagascar''. Accessed 28 November 2022.</ref>Mahavavy-Kinkony ke lefelo le le botlhokwa la dinonyane.
== Metswedi ==
e4ipbsrepdh9cgy552bt3uzjngwg6fu
Diphororo tsa Lumangwe
0
14165
51697
2026-06-26T20:08:13Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Diphororo tsa Lumangwe
51697
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Lumangwe falls on the Kalungwishi river during the dry season(September-October).jpg|thumb|Lumangwe e wela mo Nokeng ya Kalungwishi ka paka ya komelelo (Lwetse go ya go Diphalane)]]
'''Diphororo tsa Lumangwe''' mo Nokeng ya Kalungwishi kwa bokone jwa Zambia ke phororo e kgolo go gaisa mo nageng, e na le bogodimo jwa 30 - 40 m le bophara jwa 100 -160 m.<ref>[https://www.zambiatourism.com/destinations/waterfalls/lumangwe-falls/ "Lumangwe Falls".] ''Zambia Tourism''. Retrieved 2022-02-16.</ref> <ref>[https://www.world-of-waterfalls.com/waterfalls/africa-lumangwe-falls/ "Lumangwe Falls - The Largest Waterfall Entirely in Zambia"]. ''World of Waterfalls''. Retrieved 2022-02-16.</ref>Ke phororo ya mofuta wa block e e leng fa gare ga Luapula le Diporofense tsa Bokone. <ref name=":0">[https://www.daily-mail.co.zm/lumangwe-falls-uncovering-luapulas-hidden-beauty/ "Lumangwe Falls: Uncovering Luapula's hidden beauty"]. ''Zambia Daily Mail''. 6 August 2017. Retrieved 16 February 2022.</ref>Lefika le legolo ke quartzite e e tswakantsweng le dikarolo tsa siltstone e khibidu. <ref>Olivotos, Spiros; Niedermann, Samuel; Flügel, Tyrel; Mouslopoulou, Vasiliki; Merchel, Silke; Cotterill, Fenton; Bookhagen, Bodo; Gärtner, Andreas; Rugel, Georg; Scharf, Andreas; Nadeau, Marie-Josée (2021-05-15)[https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0169555X21000775 . "Quaternary landscape evolution in a tectonically active rift basin (paleo-lake Mweru, south-central Africa)"]. ''Geomorphology''. '''381''' 107669. doi:[[doi:10.1016/j.geomorph.2021.107669|10.1016/j.geomorph.2021.107669]]. hdl:11250/2980842. ISSN 0169-555X. S2CID 233907951.</ref>
Diphororo di dikilometara di le masome a robabobedi go tswa kwa Mporokoso mo tseleng ya Kawambwa. E na le boteng jo bo tshwanang jwa metsi a a welang kwa ntlheng ya Victoria Falls (Mosi-oa-Tunya) kwa Zambezi e gantsi e tsewang e le yone mo ditshwantshong. Diphororo tsa Lumangwe di bopa karolo ya Lumangwe Falls / Kabwelume Falls / Chimpepe Falls Complex, e leng sefikantswe sa bosetšhaba kwa Zambia. <ref>Mwamulowe, Kagosi; Nyambe, Imasiku Anayawa (2021), "The Use of Geoheritage, Geopark and Geotourism Concepts to Conserve and Sustain Tourism Development in Zambia", in Singh, R.B.; Wei, Dongying; Anand, Subhash (eds.), ''Global Geographical Heritage, Geoparks and Geotourism: Geoconservation and Development'', Advances in Geographical and Environmental Sciences, Singapore: Springer, pp. 381–405, doi:[[doi:10.1007/978-981-15-4956-4_20|10.1007/978-981-15-4956-4_20]], ISBN <bdi>978-981-15-4956-4</bdi>, S2CID [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:228872242 228872242]</ref>
Fa noka e le kwa godimo thata kwa bokhutlong jwa paka ya dipula ka kgwedi yaMoranang/ Motsheganong, metsi a a tswang mo phororong eno a ka tlhatlogela kwa godimo ka dimetara di le lekgolo mme modumo o o kwa godimo o o utlwalang mo mokgatšheng o o kwa tlase o dira gore lefatshe le rorome.
Diphororo tsa Lumangwe di fitlhelelwa ka tsela ya mmu ya dikilometara di le lesome e e retologelang kwa bophirima go tswa mo tseleng ya gravel ya Kawambwa-Mporokoso, 2.5 km kwa bokone-botlhaba jwa borogo jwa Kalungwishi kwa Chipempe, jo bo neng jwa emisetsa ponton (Kalungwishi Ferry) ka ngwaga wa dikete tse pedi le bone. Diphororo tseno di ka bonwa go tswa mo lotshitshing lwa noka e e kwa godimo le go tswa mo lefikeng le le fa thoko ga phororo eno. Ditsela di isa kwa tlase ga diphororo mme gape di fologela kwa tlase mo mokgatšheng go ya kwa diphororong tsa Kabwelume tse di dikilometara di le thataro kwa tlase ga noka.
Diphororo tseno ga di ise di bone bojanala jo bo kalo jaaka Victoria Falls e e itsegeng thata. Modiredimogolo mongwe wa thulaganyo ya toropo o ne a begela Zambia Daily Mail gore seno se ne se dirwa ke gore pelenyana lefelo leno le ne le le boitshepo mo dikgosing tsa kgaolo eno tse di neng di tla bo di tlotla bagologolwane ba tsone, mme batho ba ba tlwaelegileng ba ne ba tila go tsena mo lefelong leno. Maiteko a go bula lefelo la Lumangwe Falls a simolotse ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le botlhano , mme a ne a se ka a atlega go fitlha ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borataro. Seno se ne sa dirwa ke gore dikgosana di ne tsa dumela go fudusetsa meya ya bagologolwane kwa lefelong le le farologaneng. <ref name=":0" />Leina la diphororo le tswa mo moyeng wa noga, Lumangwe, o go bolelwang fa o ne o ikgoga fa gare ga diphororo tsa Lumangwe le diphororo tsa Kabwelume, sekgala sa dikilometara di ka nna tlhano.
== Tikologo ==
Go le gonnye kwa tlase ga Lumangwe Falls ke lefelo le le itsegeng fela la sethunya sa Zygotritonia atropurpurea, se se lemogilweng ke Peter Goldblatt et al. ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe .[1] 6]
== Metswedi ==
8ay4tnzls7lm5kh41jborlkr48sx2kh
Noka ya Corubal
0
14166
51698
2026-06-26T20:15:43Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Corubal
51698
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Corubal''', e e itsegeng gape jaaka Rio Corubal kgotsa Tomine, ke noka ya Afrika Bophirima, e e leng karolo e kgolo ya [[Noka ya Geba]]. Mo sekgaleng se sekhutshwane, e dira molelwane wa boditšhabatšhaba fa gare ga Guinea le [[Guinea-Bissau]]. E boleele jwa dikilometara di le makgolo a matlhano le masome a marataro (350 mi).
== Corubal ==
Corubal e ne e le molelwane magareng ga Kaabu le Imamate ya Futa Jallon kwa bokhutlong jwa ngwagakgolo wa bo lesome le borobabobedi le kwa tshimologong ya ngwagakgolo wa bo lesome le borobabongwe.<ref>[https://www.scribd.com/document/902727591/Mane-M-Le-Kaabu-XIII-XIXe-Une-des-grandes-entite-s-historiques-de-l-espace-mandingue-de-Se-ne-gambie Mane, Mamadou. ''Le Kaabu (XIIIe-XIXe siècle), Une des grandes entités historiques de l’espace mandingue de Sénégambie''.] Retrieved 3 March 2026.</ref>
Ka nako ya Ntwa ya Bokolone ya Sepotokisi ka kgwedi ya Tlhakole ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a marataro le borobabongwe (1969), masole a Sepotokisi, fa a ne a ikgogela morago go tswa kwa mafelong a a kwa Madina do Boe, a ne a latlhegelwa ke masole a le masome a mane le bosupa ka ntlha ya go nwela fa mokoro wa bone o o neng o tletse thata o ne o fologela kwa thoko fa ba ne ba kgabaganya Corubal. Tiragalo eno e ne ya itsege jaaka Masetlapelo a Cheche.<ref>[http://web.archive.org/web/20251009182853/http://www.cienciahoje.pt/index.php?oid=39816&op=all "Desastre de Cheche: 'Dignificar morte' de antigos combatentes"]. ''CiênciaHoje''. 2026. Archived from the original on 9 October 2025. Retrieved 14 June 2026</ref>
== Tumalano ==
Tumelano ya porotokolo e e bidiwang "Corubal River Agreement" e ne ya saenwa ka kgwedi ya Phalane e le masome a mabedi le bongwe ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le borobabobedi (1978) kwa Conakry ke Rephaboliki ya Guinea le Rephaboliki ya Guinea Bissau go tlhabolola le go laola Noka ya Kaliba-Koribal; Noka ya Corubal e bidiwa gape Kaliba. "Organisation pour la Mise en Valeur du Fleuve Gambie" (OMVG) e e itsiweng gape jaaka "The Gambia River Basin Development Organization" le yone e ne ya dumelana go tlhomiwa go ithuta le go tlhabolola maano a tsamaiso ya diporojeke mo Nokeng ya Gambia, Noka ya Geba le Noka ya Corubal go tlhagisa motlakase, nosetso, go laola merwalela, go tsamaisa dikepe, boleng jwa metsi le mafaratlhatlha. <ref>''[https://books.google.com/books?id=NPXKoHilf8kC&pg=PA92 Hydropolitical Vulnerability And Resilience Along International Waters: Africa]''. UNEP/Earthprint. 2005. pp. 92–. ISBN <bdi>978-92-807-2575-9</bdi>. Retrieved 3 January 2013.</ref><ref>Shlomi Dinar (2008). [https://books.google.com/books?id=tx8SoeluyWoC&pg=PA247 ''International Water Treaties: Negotiation and Cooperation Along Transboundary Rivers''. Psychology Press.] pp. 247–. ISBN <bdi>978-0-415-77208-2</bdi>. Retrieved 3 January 2013</ref>Tumalano e e lemogile gape gore kgaolo ya noka ya Corubal e ka nna 24000 km2 ka 17500 km2 (72.71%) kwa Guinea le 27.02% kwa Guinea Bissau.<ref>[https://web.archive.org/web/20150110210929/http://www.awiru.co.za/pdf/F_BACK%20UNEP%20Africa.pdf "Appendix 1 International Freshwater Agreements, River Basin organizations, and River Basin Commissions of Africa"] (PDF). ''Corubal''. UNEP Africa. Archived from the original (pdf) on 10 January 2015. Retrieved 31 January 2013.</ref>OMVG e ithutile mafelo a le mane a a ka tlhabololwang jaaka diporojeke tsa motlakase wa metsi. Diporojeke tse ke, Sambangalou mo Nokeng ya Gambia, Diporojeke tsa Fello Sounga le Saltinho mo Nokeng ya Koliba/Corubal, le Porojeke ya Gaoual mo Nokeng ya Géba. Le fa go le jalo, tumelano e e akaretsang ga e na melawana epe e e maleba le ya thulaganyo e e laolang tirisano magareng ga Guinea le Guinea-Bissau. Ka jalo go akantshitswe gore go tshwanetse ga dirisiwa "Tumalano ya Ditšhaba tse di Kopaneng ya Molao wa Ditiriso tse e Seng tsa go Tsamaisa Ditsamaiso tsa Metsi tsa Boditšhabatšhaba" e e leng sedirisiwa sa lefatshe lotlhe, se se amogetsweng ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bosupa (1997), go rotloetsa tlhabololo e e lekalekanang le e e tsweletseng le tsamaiso ya dinoka tse di tlhakanetsweng ke dinaga tse pedi kgotsa go feta. Ka go dirisa ditlamelo tsa tumelano eno tumelano e e leng teng magareng ga dinaga tse pedi tsa lekadiba ka ga tlhabololo ya Noka ya Corubal e tla tlhoka go atolosiwa ka go dira ditlamelo tse di kgethegileng tsa "go itsise le go kaela tirisanommogo, mmogo le go neela komiti ya setegeniki kaelo ya semolao go diragatsa ditiro tsa yone botoka".<ref>[http://www.internationalwaterlaw.org/bibliography/WWF/RA_West_Africa.pdf "UN Watercourses Convention: Applicability And Relevance In West Africa"] (pdf). International Water Law organization. Retrieved 31 January 2013</ref>
== Metswedi ==
du9h18xkoq5vce22t82kavf724qbb7r
Noka ya Benito
0
14167
51699
2026-06-26T20:28:33Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Benito
51699
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Mbini Estuary.png|thumb|Noka ya Mbini]]
'''Benito''' ke noka e e kwa lefatsheng la [[Equatorial Guinea]]. E itsege jaaka Noka ya Mbini, le, jaaka e elela mo karolong ya yone ya bophirima go ralala Monte Alén National Park, jaaka [[Noka ya Uoro]]. <ref>[http://www.birdlife.org/datazone/sitefactsheet.php?id=6381 "Monte Alen National Park"]. Birdlife International. Retrieved 1 May 2015.</ref>Noka eno e tswa kwa Gabon mme e tsena kwa [[Equatorial Guinea]] koo e kgaoganyang naga eno ka bogare, e elela go tswa botlhaba go ya bophirima. Kwa molomong wa lewatle la Atlantic go na le toropo ya Mbini, mmogo le mangrove a magolo a a katologang dikilometara di le masome a mabedi go ya kwa tengteng ga naga. <ref>''A directory of African wetlands'' By R. H. Hughes, J. S. Hughes, p. 499-501 (on Google Books: [https://books.google.com/books?id=VLjafeXa3gMC&dq=benito+river+equatorial+guinea&pg=PA500 <nowiki>[1])</nowiki>]</ref>Ke karolo eno ya noka ya dikilometara di le masome a mabedi fela e e kgonang go tsamaisiwa. Noka eno e dirisetswa go phaphasetsa ditlhatshana tsa dikgwa.<ref>''The geography of modern Africa'' By William Adams Hance, p. 291 (on Google Books: [https://books.google.com/books?id=zlBSDK4lNMgC&dq=benito%20river%20equatorial%20guinea&pg=PA291 <nowiki>[2]</nowiki>]</ref>Karolo ya ntlha ya leina la yone e tswa mo nokeng ya Benito.<ref>Christopher Scharpf & Kenneth J. Lazara (22 July 2018). [https://www.etyfish.org/cichlidae2/ "Order CICHLIFORMES: Family CICHLIDAE: Subfamily PSEUDOCRENILABRINAE (a-g)".] ''The ETYFish Project Fish Name Etymology Database''. Christopher Scharpf and Kenneth J. Lazara. Retrieved 22 November 2018.</ref>
== Metswedi ==
3j12n1c8i11xq96vsejr0g57d1k0m86
Noka ya Mangoro
0
14168
51700
2026-06-26T20:47:19Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Mangoro
51700
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Mangoro''' ke noka e kgolo go di feta tsotlhe mo lobopong lwa botlhaba jwa Madagascar ka bogolo jwa mogogoro wa yone le metsi, mme e boleele jwa dikilometara di le makgolo a mararo.<ref>[http://id.loc.gov/authorities/subjects/sh88005391.html "Mangoro River (Madagascar)".] ''LC Linked Data Service (Library of Congress)''. Retrieved 2013-03-05.</ref>
== Kakaretso ==
Noka ya Mangoro e simologa kwa bokonebotlhaba jwa toropo ya Anjozorobe mo kgaolong ya Analamanga, mo e ka nnang dimetara di le sekete le lekgolo . Dinoka tsa yone tse di kgolo ke Onive River (e e kopanelang mo lobopong lo lo siameng kwa 200 km go tswa kwa motsweding wa noka) le Nosivolo River. <ref>[http://www.globalissues.org/news/2010/11/25/7760 "MADAGASCAR: New Livelihoods to Protect A River's Life".] ''Global Issues, Inter Press Service''. 2010-11-25. Retrieved 2013-03-05.</ref><ref>Campbell, Gwynn. David Griffiths and the Missionary [https://books.google.com/books?id=7pDNL4apVpgC&pg=PA488 "History of Madagascar"], p. 488–89 (Brill 2012) (citing Aldegheri, Marius. ''The Rivers and Streams on Madagascar'', in Battistini, Rene & G. Richard-Vindard (ed.), ''Biogeography and Ecology in Madagascar'' (1972))</ref>Molomo wa yone o mo Lewatleng la India gaufi le toropo ya Ambodiharina.
Ka ntlha ya melatswana ya yone e mentsi, noka ya Mangoro e na le metsi a mantsi ngwaga otlhe, mme seno se dira gore e nne noka e e siametseng go rafting.<ref>[https://web.archive.org/web/20150402110439/http://www.grapner.ch/e_Mangoro.html "Mangoro river".] Archived from the original on 2 April 2015. Retrieved 5 March 2013</ref>
Go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bobedi (2012), Sherritt International Corporation e ne e rulagantse go dirisa Noka ya Mangoro jaaka motswedi wa metsi a go tsamaisa pipeline ya slurry e e rweleng ore go ya kwa meepong ya porojeke ya Ambatovy, go tsosa matshwenyego a tikologo. <ref>[https://web.archive.org/web/20120418004337/http://www.miningwatch.ca/article/another-mining-horror-story-sherritt-international-corporation-s-ambatovy-project-madagascar "Another Mining Horror Story? Sherritt International Corporation's Ambatovy Project in Madagascar"]. MiningWatch Canada. 2012-04-10. Archived from the original on 2012-04-18. Retrieved 2013-03-05.</ref>
== Diphologolo tsa naga ==
Go na le palo e nnye ya dikwena mo dikarolong tse di didimetseng tsa noka, mme palo ya tsone e kwa tlase thata mme e ntse e fokotsega.<ref>[https://web.archive.org/web/20150402110439/http://www.grapner.ch/e_Mangoro.html "Mangoro river"]. Archived from the original on 2 April 2015. Retrieved 5 March 2013.</ref>
== Metswedi ==
dln46xgy0keeq9xmf8fs8gm3cqhe962
Noka ya Mitimele
0
14169
51701
2026-06-26T20:56:46Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA NNoka ya Mitimele
51701
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Mitimele''' ke noka e e kwa borwabophirima jwa lefatshe la [[Equatorial Guinea]]. Ke karolo ya Muni Estuary mmogo le Mitong River, Mandyani River, Congue River, Utamboni River le Mven River.<ref>Hughes, R. H.; Hughes, J. S. (1992). [https://books.google.com/books?id=VLjafeXa3gMC&pg=PA501 ''A Directory of African Wetlands''.] IUCN. p. 501. ISBN <bdi>978-2-88032-949-5</bdi>. Retrieved 30 March 2012.</ref> <ref>Sundiata, I. K. (1990). [[iarchive:equatorialguinea0000sund|''Equatorial Guinea: colonialism, state terror, and the search for stability''.]] Westview Press. p. 6. ISBN <bdi>978-0-8133-0429-8</bdi>. Retrieved 30 March 2012.</ref>Noka e nna Noka ya Utamboni go bapa le molelwane le [[Gabon]].
== Metswedi ==
l7qpvs7locydzv0bk4ku29zj4zb9vjd
Noka ya Licungo
0
14170
51702
2026-06-26T21:08:00Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Licungo
51702
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Licungo''' ke noka ya lefatshe la [[Mozambique]] mo metsaneng ya Zambezia. Noka eno e simolola kwa bokone jwa Gurúè mme e elela kwa borwa go ya kwa Lewatleng la India.
E tlogela kgaolo ya Gurué, noka e bopa molelwane magareng ga Namarroi le Ile mme morago e bo e nna molelwane o o kwa borwa wa kgaolo ya Lugela pele e tsena mo kgaolong ya Mocuba. Kwa motseng wa Mocuba, noka ya Licungo e kopana le noka ya Lugela e e elelang go tswa gaufi le molelwane wa [[Malawi]]. Go tswa foo noka eno e nna molelwane wa dikgaolo tsa Namacurra le Maganja da Costa.
Merwalela ke kgang e e tlhagelelang gangwe le gape, go akaretsa le merwalela ya lefatshe la Mozambique ya ngwaga wa dikete tse pedi (2000).<ref>[http://www.poptel.org.uk/mozambique-news/newsletter/floods2.html Kariba warns that floodgates will open this week] Mozambique News Agency</ref>Merwalela ka kgwedi ya Ferikgong ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le botlhano (2015 )e ne ya bolaya batho ba le masome a marataro le bone mme borogo jwa National Road 1 kwa Mocuba bo ne jwa gosomana. <ref>[http://infodiario.co.mz/articles/detail_article/4389 "País dividido: Águas do rio Licungo inundam distrito de Mocuba".] ''infodiario.co.mz'' (in Portuguese).</ref><ref>[http://www.jornaldomingo.co.mz/index.php/reportagem/4650-vale-de-lagrimas-na-bacia-do-licungo "Vale de lágrimas na bacia do Licungo"]. ''www.jornaldomingo.co.mz'' (in Portuguese).</ref>
Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabobedi (2018), lekadiba le, le ne la nna lefelo le le tsepameng la go dira dimmapa ke National Institute for Disaster Management (INGC),<ref>[https://web.archive.org/web/20181221135235/http://www.rm.co.mz/index.php/component/k2/item/2247-ingc-lanca-projecto-atlas-de-resposta-aos-desastres-na-bacia-do-licungo.html "INGC lança Projecto Atlas de resposta aos desastres na Bacia do Licungo"] [INGC launches Atlas Project to respond to disasters in the Licungo Basin] (in Portuguese). Rádio Moçambique. 2018-07-17. Archived from the original on 2018-12-21.</ref>le le neng le tshegediwa ke World Food Programme.<ref>[https://twitter.com/wfp_mozambique/status/1004659850587099136?s=19 "#HappeningNow : National Institute for Disaster Management (INGC) holds the 1st technical meeting for the mapping of the Licungo River Basin, in Zambézia province, to reduce disaster risks and facilitate emergency response planning. With @WFP in #Mozambique support".] 2018-06-07.</ref>Basin e ne ya tlhatlhobiwa gape ke setlhopha sa Dutch Risk Reduction.<ref>[https://web.archive.org/web/20160322234648/http://www.drrteam-dsswater.nl/wp-content/uploads/2015/06/DRR-report-Mozambique-Licungo-Final-Report-15-June-2015.pdf "Dutch Risk Reduction Team: Reducing the risk of water related disasters"] (PDF). Kingdom of the Netherlands. 2015-06-15. Archived from the original (PDF) on 2016-03-22</ref>
Mafelo a temothuo a akaretsa Munda Munda plain<ref>[https://web.archive.org/web/20181221134707/https://www.dutchwatersector.com/solutions/projects/71-munda-munda-irrigation-project.html "Munda Munda Irrigation Project".] Dutch Water Sector. 2010-11-01. Archived from the original on 2018-12-21.</ref>le masimo a sukiri a Sena.
== Metswedi ==
92k14fyq41acfktwebb7v9zn1u7vr7t
Noka ya Jong
0
14171
51703
2026-06-26T21:13:47Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Jong
51703
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Jong''' kgotsa Taia ke noka e e elelang go ralala lefatshe la [[Sierra Leone]]. E feta gaufi le toropo ya Mattru Jong,<ref>[https://www.sierra-leone.org/villagenames.html "Sierra Leone Web - Village Names".]</ref>mme e elela mo Lewatleng la Atlantic ka di-delta dingwe.<ref>West Africa Topographical Maps, Series N504, 1:250,000, U.S. Army Map Service, 1955 [https://en.wikipedia.org/wiki/Jong_River#cite_ref-3]</ref>
== Metswedi ==
1h7seo190ei5avzg0g8poi9jh6bf96b
Noka ya Mahajamba
0
14172
51704
2026-06-26T21:17:15Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Mahajamba
51704
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Estuaries, Northwest Coast of Madagascar.JPG|thumb|Noka ya Mahajamba]]
'''Noka ya Mahajamba''' ke noka e e kwa bokone jwa lefatshe la [[Madagascar]]. E elela go ralala Ankarafantsika National Park. Noka eno e dikologilwe ke ditlhare tsa mangrove.<ref>Bradt, Hilary (17 May 2011). ''Madagascar: T[https://books.google.com/books?id=uTRPnMlOcwgC&pg=PA82 he Bradt Travel Guide]''[https://books.google.com/books?id=uTRPnMlOcwgC&pg=PA82 . Bradt Travel Guides.] p. 82. ISBN <bdi>978-1-84162-341-2</bdi>. Retrieved 8 January 2013.</ref>
== Metswedi ==
7vs8raqjdhm0q9u79qd62sp05tdhghn
Noka ya Rianila
0
14173
51705
2026-06-26T21:22:40Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Rianila
51705
wikitext
text/x-wiki
'''Rianila''' ke noka e e mo kgaolong ya Atsinanana kwa botlhaba jwa lefatshe la [[Madagascar]]. E elela go tswa kwa dithabeng tse di kwa bogareng go ya kwa Lewatleng la India kwa borwa jwa Brickaville kwa Andevoranto. Noka e kgolo ya yone ke Rongaronga, e e e kopanelang gaufi le Brickaville mmogo le Noka ya Iaroka le ya Vohitra.
[[Setshwantsho:Ampasimanolotra 2019-10-20 8.jpg|thumb|Noka ya Rianila]]
Noka e ne e bidiwa Noka ya Iharoka ke babatlisisi ba Bophirima (le Noka ya Jark mo metsweding e le mmalwa).<ref>[https://books.google.com/books?id=D7EWAAAAQAAJ&pg=PA18 History of Madagascar,] p. 18 (1838) (example of English source, identifying it as the river just south of Andevoranto)</ref>
== Metswedi ==
nttwgmnbgbky55kcztoq0ctelo75ie3
Noka ya Ogun
0
14174
51706
2026-06-26T21:37:09Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Ogun
51706
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Sun sets at Ogun River.jpg|thumb|Noka ya Ogun]]
'''Noka ya Ogun''' (listeni; Yoruba: Odò Ògùn) ke noka e e kwa lefatsheng la [[Nigeria]] e e elelang kwa lefatsheng la [[Lagos]] Lagoon. Ogun State e reeletswe ka noka.<ref>[https://litcaf.com/ogun-river/#0 "Ogun River - LitCaf"]. 26 January 2016</ref>
== Tsela e e dirisiwang ka yone ==
Noka ena e simologa gaufi le ditoropo tsa Sepeteri le Shaki kwa Oyo State kwa 8°41′0′′N 3°28′0′′E mme e elela go kgabaganya motsana go tsena kwa Ogun State mme kwa bofelong e tsena kwa Lagos State kwa e tsenang mo letsheng la Lagos kwa ditoropong tsa Isheri le Owode onirin.<ref>A.A. Ayoade, A.A. Sowunmi & H.I. Nwachukwu (2004). [http://www.ots.ac.cr/tropiweb/attachments/volumes/vol52-1/21-AYOADE-171-176.pdf "Gill asymmetry in Labeo ogunensis from Ogun river, Southwest Nigeria"] (PDF). ''Rev. Biol. Trop''. '''52''' (1): 171–175. doi:10.15517/rbt.v52i1.14821. <nowiki>PMID 17357414</nowiki>.</ref> Noka e kgabaganngwa ke Ikere Gorge Dam mo Iseyin local government area ya Oyo State. Bokgoni jwa letamo ke 690 million cubic metres (560,000 acre⋅ft).<ref>L. Berga, ed. (2006). ''Dams and Reservoirs, Societies and Environment in the 21st Century: Proceedings of the International Symposium on Dams in the Societies of the 21st Century, 22nd International Congress on Large Dams (ICOLD), Barcelona, Spain, 18 June 2006''. Taylor & Francis. p. 314. ISBN [[:en:Special:BookSources/0-415-40423-1|<bdi>0-415-40423-1</bdi>.]]</ref>Letamo le le gaufi le Old Oyo National Park, le tlamela bajanala ka mafelo a boitapoloso, mme noka e elela go ralala phaka. <ref>[https://web.archive.org/web/20171216091305/http://nigeriaparkservice.org/oyo/Default.aspx/ "Old Oyo National Park".] Nigeria National Park Service. Archived from the original on 16 December 2017. Retrieved 5 November 2010.</ref>Noka ya Ofiki, e e simololang gaufi le Shaki, ke nngwe ya dinoka tse dikgolo tse di tsenang mo nokeng ya Ogun.Noka ya Oyan, e nngwe ya dinoka, e kgabaganngwa ke Letamo la Noka ya Oyan le le tlamelang metsi kwa Abeokuta le Lagos.<ref>[https://guardian.ng/news/flood-threat-ogun-border-community-cries-out-over-opening-oyan-river-dam/ Flood threat: Ogun border community cries out over opening Oyan River dam"]. ''The Guardian''. Lagos, Nigeria. 22 September 2022. Retrieved 10 July 2023.</ref>Mo mafelong a a nang le baagi ba bantsi noka eno e dirisiwa go tlhapa, go tlhapa le go nwa metsi. Gape e dira jaaka kgelelo ya matlakala a bontsi jwa one e leng a a tswang kwa mafelong a go bolaelwang diphologolo mo go one a a leng mo tseleng ya noka.<ref>A.A. Ayoade, A.A. Sowunmi & H.I. Nwachukwu (2004). [http://www.ots.ac.cr/tropiweb/attachments/volumes/vol52-1/21-AYOADE-171-176.pdf "Gill asymmetry in Labeo ogunensis from Ogun river, Southwest Nigeria"] (PDF). ''Rev. Biol. Trop''. '''52''' (1): 171–175. doi:10.15517/rbt.v52i1.14821. <nowiki>PMID 17357414</nowiki>.</ref>
== Ditso ==
Mo bodumeding jwa Ba-Yoruba, Yemoja ke modimo wa Noka ya Ogun. Moruti Charles Phillips, rraagwe Charles Phillips yo morago a neng a nna Mobishopo wa Ondo, o ne a kwala ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabobedi le masome a matlhano le bosupa (1857) gore Noka ya Ogun e ne e obamelwa ke batho ba ba neng ba nna go bapa le dintshi tsa yone go tloga fa e tlhatlogang go fitlha fa e elela mo lekadibeng.<ref>McKenzie, Peter Rutherford (1997). [https://books.google.com/books?id=BIdITHIAEs0C&pg=PA201 ''Hail Orisha!: a phenomenology of a West African religion in the mid-nineteenth century''.] BRILL. p. 30. ISBN <bdi>90-04-10942-0</bdi>.</ref>Noka eno e ne e ralala bogare jwa Mmusomogolo wa bogologolo wa Oyo. Metropolitan Oyo e ne e kgaogantswe ka diporofense di le thataro tse tharo mo ntlheng ya bophirima jwa Noka ya Ogun le tse tharo kwa ntlheng ya botlhaba jwa noka. Ka nako nngwe, noka e ne e le tsela e e botlhokwa ya bagwebi ba ba neng ba rwala dithoto ka mokoro magareng ga Abeokuta le Kolone ya Lagos.<ref>Foreign and Commonwealth Office (1859). ''[https://books.google.com/books?id=q5kAAAAAYAAJ&pg=PA381 British and foreign state papers, Volume 54]''. H.M.S.O.</ref>
== Metswedi ==
sdsy0bv0d1zw9qz630d59xdmi3k05nm
Noka ya Fatala
0
14175
51707
2026-06-26T21:44:00Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Fatala
51707
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Pont sur la fatala.jpg|thumb|Borogo jwa noka ya Fatala]]
'''Noka ya Fatala''' ke noka e e kwa lefatsheng la [[Guinea]] e e kwa tlase. E boleele jwa dikilometara di le makgolo a mabedi le botlhano , mme e simologa kwa kgaolong ya Fria. E na le metsi a a lekanang le 6092 km2 mme e elela go kgabaganya porofense ya Boffa. Ke noka e e tsenang mo nokeng ya Rio Pongo.<ref>Brown, Ashley; Thieme, Michele. [https://www.feow.org/ecoregions/details/511 "Northern Upper Guinea".] ''www.feow.org''. Freshwater Ecoregions of the World. Retrieved 20 July 2021.</ref>
== Metswedi ==
t1otls2d0ju3q6u2hs3gsi4miupz493
Noka ya Farmington (Liberia)
0
14176
51708
2026-06-26T21:58:17Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Farmington (Liberia)
51708
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Farmington''' ke noka ya kwa lefatsheng la [[Liberia]]. E tshologela mo Lewatleng la Atlantic gaufi le toropo ya Marshall.<ref name=":0">[https://global.britannica.com/place/Farmington-River "Farmington River"]. ''Encyclopædia Britannica''. 20 June 1998. Retrieved 17 January 2017</ref>
Noka ya Farmington, Noka ya Junk le Noka ya Gbage di kopana gaufi le lotshitshi lwa Atlantic go bopa noka ya Noka ya Farmington.<ref name=":0" />Metswedi e mengwe e akantsha gore noka e e fitlhang kwa lewatleng ke Noka ya Farmington, fa Noka ya Junk e le noka e e elelang mo go yone.<ref>Dunn, Elwood D.; Beyan, Amos J.; Burrowes, Carl Patrick (20 December 2000). ''[https://books.google.com/books?id=qt0_RrW8ghkC&pg=PA115 Historical Dictionary of Liberia]''. Scarecrow Press. p. 115. ISBN <bdi>978-1-4616-5931-0</bdi>.</ref>Metswedi e mengwe, gantsi e e leng ya bogologolo e akantsha se se farologaneng.<ref>[https://global.britannica.com/place/Farmington-River "Liberia".] ''1911 Encyclopædia Britannica''. Retrieved 17 January 2017.</ref>
Firestone Natural Rubber Company e ne ya tlhoma masimo a rabara gaufi le Noka ya Farmington ka ngwaga a sekete, makgolo a robabongwe le masome a mabedi le borataro(1926). Khamphani e agile seteišene sa motlakase sa Firestone, se se weditsweng ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a masome a mane le bobedi (1942), go direla tshimo le madirelo a a amanang le yone.<ref>Church, R. J. H. (1969). "The Firestone Rubber Plantations in Liberia". ''Geography''. '''54''' (4): 430–437. JSTOR [https://www.jstor.org/stable/40567142 40567142].</ref> Mo dingwageng tse di latelang, khamphani e ne ya latofadiwa ka go kgotlela noka.<ref>[https://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/6615715.stm "Liberia rubber pollution denied"]. ''BBC News''. 2 May 2007. Retrieved 17 January 201</ref>
== Metswedi ==
1mqt24s22d86kp7dat4vfu6ox9bwhib
Noka ya Komo
0
14177
51709
2026-06-26T22:04:35Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Komo
51709
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Le Komo.JPG|thumb|Noka ya Komo]]
'''Noka ya Komo''' (French: Rivière Komo, Spanish: Río Komo) ke noka ya lefatshe la [[Equatorial Guinea]] le lefatshe la [[Gabon]]. E elela sebaka sa 230 kilometres (140 mi).<ref name=":0">[https://www.coursesidekick.com/geography/4210291 Course sidekick"]. ''www.coursesidekick.com''. Retrieved 2024-05-02.</ref>
E tlhoga kwa Equatorial Guinea kwa karolong ya borwabophirima jwa Woleu-Ntem plateau. <ref name=":0" />Le fa go ntse jalo bontsi jwa metsi a yone a mo nageng ya Gabon. Noka e kgolo e e tsenang mo Nokeng ya Komo ke Noka ya Mbeya. Tsela e e tsamayang ka yone e kgorelediwa ke dikgoreletsi tsa lefatshe tse di dirang gore go nne le diphororo tse di jaaka tsa kwa Tchimbélé le Kinguélé. Ke metswedi e e ka nnang teng ya maatla a motlakase wa metsi kwa Libreville.
== Metswedi ==
7s9bjw48knbyt6omntwzal6ds9cuzbv
Noka ya Mananara
0
14178
51710
2026-06-26T22:10:40Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Mananara
51710
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Mananara''' ke nngwe ya dinoka tse dikgolo kwa botlhaba jwa lefatshe la [[Madagascar]].<ref>[http://countrystudies.us/madagascar/7.htm "Madagascar-GEOGRAPHY".] ''countrystudies.us''. U. S. Library of Congress. Retrieved 27 September 2017.</ref> Molomo wa yone o kwa Indian Ocean gaufi le toropo ya Vangaindrano mo kgaolong ya Atsimo-Atsinanana.
Kgaolo ya Mananara Borwa e tlhamilwe ka go kopanngwa ga Menarahaka, Itomampy le Ionaivo. Noka ya Ionaivo e tlhoga mo mekgokoloseng ya setlhoa sa Tsimahamory, e e bogodimo jwa 1500m. Noka ya Itomampy ga e kgakala le ya Ionaivo, dikilometara tse di ka nnang masome a mane go tswa kwa Lewatleng la India, kwa bogodimong jwa 1600m, mme e elela go ya kwa bokone go fitlha e kopana le ya Ionaivo. Thaba ya Menarahaka e tlhatlogela kwa Andringitra massif, kwa bogodimong jwa 2000m. E kopanngwa le Sahambano pele ga e kopana le Ionaivo.<ref>Aldegheri, Marius. ''Rivers and Streams on Madagascar'', in Battistini, Rene & G. Richard-Vindard (ed.), ''Biogeography and Ecology in Madagascar'', p. 266–67 (1972)) [https://en.wikipedia.org/wiki/Mananara_River#cite_note-aldg-3]</ref>
== Metswedi ==
hq1ah2tnc74kd6svg2u15vknl13szyq
Noka ya Manambolo
0
14179
51711
2026-06-26T22:19:05Z
Lucrucia98
12161
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Manambolo
51711
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Tsingy - 016.jpg|thumb|Noka ya Manambolo]]
'''Noka ya Manambolo''' ke noka e e mo dithabeng tsa bophirima jwa lefatshe la [[Madagascar]] ya boleele jwa dikilometara di le makgolo a mararo le masome a supa . E kgabaganya Tsingy de Bemaraha Strict Nature Reserve le Maningoza Reserve.<ref>[https://web.archive.org/web/20160702223624/http://www.madagaskar.com/parks-and-reserves/maningoza-special-reserve.html "Maningoza Special Reserve"]. ''Madagaskar.com''. Archived from the original on 2 July 2016. Retrieved 26 October 2016.</ref>
Tsela ya Route nationale 8 (ya kwa Madagascar) e kgabaganya noka eno ka mokoro.
Noka eno e elela go ralala Tsiroanomandidy, Bekopaka, Ambakaka, Ankaramena, Ankavandra le Soaloka.
== Metswedi ==
dtbcwir8g7xoqf9jp8zi60wncgnrjkt
Noka ya Ivondro
0
14180
51712
2026-06-26T22:25:48Z
Lucrucia98
12161
# AWC 2026 # WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Noka ya Ivondro
51712
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Ivondr'''o e kwa dikgaolong tsa Alaotra-Mangoro le Atsinanana, e kwa botlhaba-bogare jwalefatshe la [[Madagascar]]. E elela go ya kwa lotshitshing lo lo kafa botlhaba. E elela mo Canal des Pangalanes le Lewatle la India <ref>[http://www.hydrosciences.fr/sierem/Bibliotheque/biblio/monographies/Fleuves%20et%20rivi%C3%A8res%20de%20Madagascar.pdf Fleuves & Rivières de Madagascar]</ref>borwa jwa Toamasina.
Seteišene sa motlakase wa metsi se tla agiwa gaufi le Volobe.<ref>[https://www.hydropower-dams.com/news/shareholders-accord-signed-for-volobe-hydropower-project-madagascar/ Volobe Hydropower Project]</ref>
Tsela ya Bosetšhaba jwa bobedi e kgabaganya noka eno gaufi le Fanandrana, Toamasina.
== Metswedi ==
ak6cyxh0935l4icchk3vdsutwadkwa1
Diphororo tsa Mambatuta
0
14181
51713
2026-06-27T07:09:34Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Diphororo tsa Mambatuta
51713
wikitext
text/x-wiki
'''Diphororo tsa Mambatuta''' ke phororo e e tsholetsegileng mo Nokeng ya Luapula, e e simololang kwa [[Letsha la Bangweulu]] mme e elela go ralala [[Zambia]] le mo molelwaneng wa [[Democratic Republic of the Congo]] go ya kwa [[Letsha la Mweru]].
Noka ya Luapula e elela go ya kwa borwa go tswa kwa Letsha la Bangweulu e le noka e e sephara, e e nang le seretse e e bophara jwa dimetara di le makgolo a sekae. Go tswa foo e elela go ya kwa bophirima mme e tsamaya go bapa le molelwane wa [[Democratic Republic of Congo]]. Morago ga go wela ga Mambatuta noka e a tshesane e bo e ya kwa bokone, e bo e fologela kwa tlase ka Mambilima e wela, e e latelwang ke e e atolosang go nna kgaolo ya naga e e metsi ya dikilometara di le lekgolo le masome a matlhano (93 mi) e e fepang ntlheng ya borwa jwa Letsha la Mweru. <ref>[http://www.fao.org/docrep/006/y5056e/y5056e05.htm "MWERU-LUAPULA: PHYSIOGRAPHY, PRODUCTION AND PRODUCTIVITY".] FAO. Retrieved 2011-10-31.</ref>
Mambatuta ke phororo ya metsi e e elelang e e fologelang kwa tlase ka tsela e e tlhamaletseng.<ref>Daniel, Roger (2011). [https://web.archive.org/web/20081009081615/http://www.greatnorthroad.org/boma/Crossing_Africa_by_Motorboat "Crossing Africa by Motorboat"]. Archived from [http://www.greatnorthroad.org/boma/Crossing_Africa_by_Motorboat the original] on 2008-10-09. Retrieved 2011-10-31.</ref> Ka nako nngwe karolo ya Bangweulu/Mweru e ne e le karolo ya thulaganyo ya Zambezi, mme mefuta e le mmalwa ya ditlhapi tse di tlwaelegileng mo tsamaisong ya Zambezi di fitlhelwa kwa Luapula. <ref>Davies, Bryan Robert; Walker, Keith F. (1986). ''[https://books.google.com/books?id=zDjMyk4oDBkC&pg=PA201 The Ecology of river systems]''. Springer. p. 221. ISBN [[:en:Special:BookSources/90-6193-540-7|<bdi>90-6193-540-7</bdi>.]]</ref>Diphologolo tsa kwa Congo di tseneletse kwa Luvua go tsena mo Letsheng la Mweru, mme di thibetswe ke Mambatuta Falls go tsena mo Letsheng la Bangweulu. Phetogo e diragetse kwa tshimologong ya Tertiary. <ref>Thieme, Michele L. (2005). ''[https://books.google.com/books?id=3nkL9NqqlscC&pg=PA186 Freshwater ecoregions of Africa and Madagascar: a conservation assessment]''. Island Press. p. 186. ISBN [[:en:Special:BookSources/1-55963-365-4|<bdi>1-55963-365-4</bdi>.]]</ref>
== Metswedi ==
jzqfjl6s3r56b9nxe4inmcccpu7t23z
Diphororo tsa Mambilima
0
14182
51714
2026-06-27T07:51:22Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Diphororo tsa Mambilima
51714
wikitext
text/x-wiki
'''Diphororo tsa Mambilima''' ke metseletsele ya diphororo mo Nokeng ya Luapula mo molelwaneng magareng ga [[Zambia]] le [[Democratic Republic of the Congo]].<ref>[[:en:Mambilima_Falls#CITEREFJul-Larsen2003|Jul-Larsen 2003,]] p. 3.</ref> Diphororo tseno pele di ne di bidiwa Diphororo Tsa Johnstone. Di atologa mo sekgaleng sa dikilometara di le tlhano tsa noka. <ref>[[:en:Mambilima_Falls#CITEREFMcIntyre2008|McIntyre 2008]], p. 361.</ref>
Ka fa tlase ga Letsha la Bangweulu, Luapula ke thulaganyo e e sephara, e e tshwanang le seretse e e elelang go ya kwa borwa e e retologelang kwa bophirima mme e fologela kwa diphororong tsa Mambatuta e e tsholetsegileng pele e ya kwa bokone kwa diphororong tsa Mambilima . Molapo wa Luapula o o nonneng le o o nang le baagi ba le bantsi o bulega go feta diphororo tsa Mambilima go tsena mo lefelong le legolo la mafelo a a nang le ditlhatshana, dipoa tsa merwalela le matsha kwa ntlheng ya borwa jwa [[Letsha la Mweru]]. Go na le motse o o tsamayang o sa kgaotse go tswa mo diphororong go ya kwa letsheng. <ref>[[:en:Mambilima_Falls#CITEREFJul-Larsen2003|Jul-Larsen 2003,]] p. 7.</ref>Ka tlwaelo, batshwaraditlhapi ba ba neng ba le gaufi le diphororo ba ne ba dirisa matamo, matamo le dirai go tshwara ditlhapi tse dintsi ka mo go ka kgonegang ka teng pele metsi a morwalela a fokotsega.<ref>[[:en:Mambilima_Falls#CITEREFJul-Larsen2003|Jul-Larsen 2003,]] p. 6.</ref> Ditlhapi tsa [[Letsha la Mweru]] ga di tswele kwa borwa jwa diphororo le dinokana, koo Letsha la Bangweulu le nang le ikholoji e e farologaneng. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Mambilima_Falls#CITEREFTvedtJakobssonCoopeyOestigaard2006</ref>
== Metswedi ==
iyc9po56izyimrk5sun176nhsg2jefs
Diphororo tsa Mumbuluma
0
14183
51715
2026-06-27T08:00:37Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Diphororo tsa Mumbuluma
51715
wikitext
text/x-wiki
'''Diphororo tsa Mumbuluma''' ke diphororo tsa metsi tse di kwa ntle ga Mansa, Zambia mo porofenseng ya Luapula.<ref>McIntyre, Chris McIntyre & Susie (2023-08-11). [https://www.google.co.uk/books/edition/Zambia_Safari_Guide/_iP2EAAAQBAJ?hl=en&gbpv=1&dq=Mumbuluma%20Falls&pg=PA401&printsec=frontcover ''Zambia Safari Guide''.] Bradt Travel Guides. pp. 401–402. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-1-80469-015-4|<bdi>978-1-80469-015-4</bdi>.]]</ref> Diphororo tsa metsi ke [[sefikantswe sa bosetšhaba sa Zambia]].
Diphororo tsa Mumbuluma di dirilwe ka diphororo tse pedi tse di tlhagelelang ka go latelana, phororo e e kwa godimo le e e kwa tlase. <ref>Elbée, François d' (2001). [https://www.google.co.uk/books/edition/Waterfalls_of_Zambia/D3FwAAAAMAAJ?hl=en&gbpv=1&bsq=Mumbuluma%20Falls&dq=Mumbuluma%20Falls&printsec=frontcover ''Waterfalls of Zambia''.] BP. p. 55.</ref>
== Metswedi ==
1ie1b7q6nzpedsvbdtr77hyxydqyn2i
Diphororo tsa Mutumuna
0
14184
51716
2026-06-27T09:02:27Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Diphororo tsa Mutumuna
51716
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Mutumuna falls Northern Zambia.jpg|thumb|Diphororo tsa Mutumuna]]
'''Diphororo tsa Mutumuna''' ke phororo e tona kwa Zambia. Ke "Upper Fall" mo thulaganyong ya diphororo tse tharo tse gantsi di bidiwang diphororo tsa Chisimba (le Chishimba Falls), kwa Kgaolong ya Kasama, kwa Northern Province ya Zambia. Diphororo tsa Mutumuna le dikarolo tse dingwe tse pedi tsa phororo, di na le di megawatts di le lesome le botlhano [[lefelo la motlakase wa metsi la Chishimba]] le mafaratlhatlha a a amanang, go kgabaganya Noka ya Luombe. <ref>World of Waterfalls (16 August 2010). [https://www.world-of-waterfalls.com/waterfalls/africa-chishimba-falls/ "Chishimba Falls: Kasama, Northern Province, Zambia".] ''World-of-Waterfalls.com''. Retrieved 20 May 2022.</ref>
== Lefelo ==
Diphororo tsa Mutumuna di kwa godimo ga Kayela Rapids le phororo e kgolo ya Chisimba mo phororong ya Chishimba, go kgabaganya Noka ya Luombe. Di dikologa tsela ya Kasama -Mporokoso (Tsela ya D20 Zambia). E bokgakala jwa dikilometara di le masome a mane kwa bokone bophirima jwa toropo ya Kasama, mo Kgaolong ya Kasama, kwa Porofenseng ya Bokone ya Zambia. <ref>[[:en:Google_Maps|"Road Distance Between Kasama, Zambia And Mutumuna Falls, Zambia"]] (Map). ''Google Maps''. Retrieved 20 May 2022.</ref>
== Kakaretso ==
Batho ba Ba-Bemba, ba ba tlholegang mo karolong eno ya Zambia ba dumela gore moya wa ga Mutumuna o nna mo diphororong tseno. Moperesiti yo Mogolo wa kwa Mutumuna o ntsha ditlhabelo ka metlha kwa diphororong tseno. Botho jo bo boitshepo jwa diphororo "bo thibela tlhakanelodikobo, boikgodiso le dikgotlhang mo tikologong ya diphororo". <ref name=":0">Zambia Tourism (20 May 2022). [https://www.zambiatourism.com/destinations/waterfalls/chisimba-falls/ "Profile of Chishimba Falls, Kasama District, Zambia".] ''ZambiaTourism.com''. Lusaka, Zambia. Retrieved 20 May 2022.</ref><ref name=":1">Zambia Daily Mail (7 September 2015). [http://www.daily-mail.co.zm/chishimba-falls-another-spectacle-kasama/ "Chishimba Falls: Another spectacle of Kasama"]. ''[[:en:Zambia_Daily_Mail|Zambia Daily Mail]]''. Lusaka. Retrieved 20 May 2022.</ref>
Diphororo tsa Mutumuna , Kayela Rapids le phororo ya Chishimba di akaretsa Chishimba Falls, e leng lefelo le le ngokang bajanala le lefelo la 15 megawatts Chishimba Hydroelectric Station. Go na le sekgwa sa pula sa tlholego sa boboatsatsi, mafelo a bonno le mafelo a go kampa a batho ba ka kgonang go a bona. Musiamo wa bajanala o ntse o tlhabololwa mo lefelong leno. <ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Ditso ==
Diphororo tsa Mutumuna ke lefelo la ngwao-boswa jwa setso sa batho ba Ba-Bemba, le le nnileng teng ka makgolokgolo a dingwaga. Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le borobabongwe, puso ya bokoloniale ya Boritane e ne ya aga letamo la motlakase wa metsi kwa mafelong ano le kwa mafelong a mangwe a mabedi a a bapileng le one, le le neng le na le maatla a diwatta di le 900 000 (0.9 MW). Seno se ne se diretswe go tlamela toropo ya Kasama le metse e e mabapi ka motlakase. Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le bongwe , lefelo la motlakase se ne sa atolosiwa go nna le bokgoni jo bosha jwa 6 MW. Mo masimologong a ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi, lefelo la Motlakase la Chishimba se a tlhabololwa le go atolosiwa go nna le bokgoni jo bosha jwa 15 MW, ka go dirisa madi a a adimilweng ke Banka ya Tlhabololo ya KfW ya Jeremane. <ref>Jean Marie Takouleu (18 September 2019). [https://www.afrik21.africa/en/zambia-46-million-from-kfw-to-renovate-chishimba-hydroelectric-power-plant/ "Zambia: $46 million from KfW to renovate Chishimba hydroelectric power plant".] ''Arik21.africa''. Paris, France. Retrieved 20 May 2022.</ref>
== Metswedi ==
du0o166b77y44eurxop3weebhyaxxa9
Diphororo tsa Ngonye
0
14185
51717
2026-06-27T09:44:48Z
MmaBaggio
11091
#AWC 2026 #WATER FOR LIFE AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Diphororo tsa Ngonye
51717
wikitext
text/x-wiki
Diphororo tsa Ngonye<ref>[http://www.zambiatourism.com/travel/places/ngonye.htm NGONYE FALLS - Zambia Tourism]</ref><ref>Ngonye Falls -- Britannica Online Encyclopedia</ref>kgotsa '''Diphororo tsa Sioma''' ke phororo e e mo nokeng ya Zambezi mo porofenseng ya Bophirima ya Zambia, gaufi le toropo ya Sioma le dikilometara di le makgolo a le mmalwa go tswa kwa Diphororo tsa Victoria . Diphororo tseno tse di kwa karolong e e kwa borwa ya Barotseland, di bokgakala jwa loeto lwa letsatsi ka koloi go tswa kwa motsemogolong wa [[Lusaka]]. E re ka go sa kgonege go di fitlhelela, ga di itsiwe thata jaaka diphororo tsa Victoria . Phaka ya diphororo tsa Ngonye F Community Partnership Park e kwa diphororong.
[[Setshwantsho:Ngonye Falls.jpg|thumb|Diphororo tsa Ngonye, kwa bophirima jwa Zambia]]
Lekala le legolo la Noka ya Zambezi kwa diphororong tsa Ngonye, kwa Zambia
Diphororo di bopiwa ke kgogolego ya letlapa le le thata la motlhaba go bopa lerothodi.<ref>Money, N J (1972). "An outline of the geology of Western Zambia". ''Record of the Geological Survey of Zambia''. '''12''': 103–123.</ref> Bogodimo jwa one ke dimetara di le lesome go ya ko masome a mabedi le botlhano fela, mme bophara jwa one bo a kgatlha. Di dira boalo jo bo sephara jwa ngwedi, di kgaoganngwa ke mafika a a kwa godimo.
pontsho e e kgatlhang ya diphororo tsa Ngonye kwa nokeng ya Zambezi, kwa Zambia
[[Setshwantsho:Ngonye falls at Zambezi river, Zambia (aerial view).jpg|thumb]]
Kwa godimo ga diphororo, noka eno e bophara e bile ga e boteng fa e ntse e elela go kgabaganya motlhaba wa Kalahari, mme fa tlase ga diphororo go na le dinokana tse di nang le metsi a masweu, ka gonne noka eno e dikologilwe ke mekgokolosa e e gabilweng mo lefikeng la motlhaba.
== Metswedi ==
82pyodhc8xnhhkzx48xbvuu8qs2v6ii
Tempolete:POTD protected/2026-06-26
10
14186
51718
2026-06-27T10:21:12Z
Icem4k
6066
Created page with "{| role="presentation" style="margin:0 3px 3px; width:100%; box-sizing:border-box; text-align:center; border-collapse:collapse; padding:0.9em" | [[File:Hip, Hip, Hurrah! Artists’ Party, Skagen (Peder Severin Krøyer) - Gothenburg Museum of Art - F 62.jpg|500px|''Hip, Hip, Hurrah!'']] |- | style="padding:0 0.9em; text-align:left;" | '''''[[Hip, Hip, Hurrah!]]''''' is an oil-on-canvas painting from 1888 by the Danish painter [[Peder Severin Krøyer]]. The work shows va..."
51718
wikitext
text/x-wiki
{| role="presentation" style="margin:0 3px 3px; width:100%; box-sizing:border-box; text-align:center; border-collapse:collapse; padding:0.9em"
| [[File:Hip, Hip, Hurrah! Artists’ Party, Skagen (Peder Severin Krøyer) - Gothenburg Museum of Art - F 62.jpg|500px|''Hip, Hip, Hurrah!'']]
|-
| style="padding:0 0.9em; text-align:left;" |
'''''[[Hip, Hip, Hurrah!]]''''' is an oil-on-canvas painting from 1888 by the Danish painter [[Peder Severin Krøyer]]. The work shows various members of the [[Skagen Painters]], a group of Danish, Norwegian and Swedish artists who formed a loose community in Skagen, at the northern tip of [[Jutland]], in the 1880s and early 1890s. Krøyer began the painting in 1884 after a party at [[Michael Ancher]]'s house, with the composition inspired by photographs taken at the celebration by the German artist [[Fritz Stoltenberg]], although the individuals featured are not all the same. A dispute arose between Krøyer and Ancher the following day when the former returned uninvited to continue work on the piece, and although they reconciled Krøyer was not permitted to use Ancher's garden as the setting. The Swedish art collector [[Pontus Fürstenberg]] bought the painting before it was completed, and it was displayed at [[Charlottenborg Palace|Charlottenborg]] in 1888. He later donated the work to the [[Gothenburg Museum of Art]], where it has hung since.
<p style="text-align:center;"><small>Painting credit: [[Peder Severin Krøyer]]; photographed by Hossein Sehatlou</small></p>
<div class="potd-recent" style="text-align:right;">
Recently featured: {{flatlist|class=inline|1=
* [[Template:POTD/2026-06-26|Red-necked grebe]]
* [[Template:POTD/2026-06-25|Paro Taktsang]]
* [[Template:POTD/2026-06-24|HMCS ''St. John's'']]
}}</div>
{{flatlist|class=potd-footer noprint|style=text-align:right;|1=
* '''[[Wikipedia:Picture of the day/Archive|Archive]]'''
* '''[[Wikipedia:Featured pictures|More featured pictures]]'''
}}
|}<noinclude>[[Category:Wikipedia Picture of the day {{#time:F Y|{{SUBPAGENAME}}}}]]
1h5g2mesv3e55393t9xsq4iqlo34toh
51719
51718
2026-06-27T10:29:41Z
Icem4k
6066
51719
wikitext
text/x-wiki
{| role="presentation" style="margin:0 3px 3px; width:100%; box-sizing:border-box; text-align:center; border-collapse:collapse; padding:0.9em"
| [[File:A bride arrives at her new home.jpg|500px|''Hip, Hip, Hurrah!'']]
|-
| style="padding:0 0.9em; text-align:left;" |
Go goroga ga Ngwetsi Setshwantsho se, se bontsha ngwetsi e tsena mo lwapeng la gagwe le lesha. Se supa ngwao le boitumelo jwa go amogela leloko le lesha mo lapeng, le tshimologo ya botshelo jo bosha jwa gagwe.
<p style="text-align:center;"><small>Painting credit: [[User:Zeetso|Zeetso]]</small></p>
<div class="potd-recent" style="text-align:right;">
Recently featured: {{flatlist|class=inline|1=
* [[Template:POTD/2026-06-26|Red-necked grebe]]
* [[Template:POTD/2026-06-25|Paro Taktsang]]
* [[Template:POTD/2026-06-24|HMCS ''St. John's'']]
}}</div>
{{flatlist|class=potd-footer noprint|style=text-align:right;|1=
* '''[[Wikipedia:Picture of the day/Archive|Archive]]'''
* '''[[Wikipedia:Featured pictures|More featured pictures]]'''
}}
|}<noinclude>[[Category:Wikipedia Picture of the day {{#time:F Y|{{SUBPAGENAME}}}}]]
18fgpd2ld1cm2q3hfc95746a9hl0grx
Wikipedia:Today's featured article/Seetebosigo 26, 2026
4
14187
51724
2026-06-27T11:04:12Z
Chandapiwa Malema
9413
Created page with "{{TFA archive|date=Seetebosigo 2026}}"
51724
wikitext
text/x-wiki
{{TFA archive|date=Seetebosigo 2026}}
9qbfoao7wvil4bhydv6i63v7apwvbgy