Wikipedia
tnwiki
https://tn.wikipedia.org/wiki/Tsebe_ya_konokono
MediaWiki 1.47.0-wmf.9
first-letter
Pego
Faphegileng
Puisano
Modirisi
Puisano ya modirisi
Wikipedia
Puisano ya Wikipedia
Setshwantsho
Puisano ya setshwantsho
MediaWiki
Puisano ya MediaWiki
Tempolete
Puisano ya tempolete
Thuso
Puisano ya thuso
Karolo
Puisano ya karolo
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Ian Khama Seretse Khama
0
3108
52091
51777
2026-07-07T12:52:19Z
Tsholofelo Setogile
12949
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1362722693|Ian Khama]]"
52091
wikitext
text/x-wiki
'''Seretse Khama Ian Khama''' ; o tshotswe ka di 27 tsaa Tlhakole 1953 ke radipolotiki wa Motswana e bile e le modiredi wa pele wa sesole yo o kileng a nna Tautona wa bone wa Botswana go tloga ka Moranang 1 2008 go fitlha ka [[Botswana Defence Force|Moranang]] 1 2018. Morago ga go direla ele moeteledi pele wa sesole sa Botswana, o ne a tsenelela polotiki, abo a nna [[Mothusa Tautona wa Botswana|mothusa tautona wa Botswana]] go simolola ka ngwaga wa 1998 go fitlha ka 2008, morago ga moo a tlhatlhama ppp[[Festus Mogae]] jaaka moporesidente ka 1 Moranang 2008. O fentse paka e e tletseng mo [[Ditlhopho tsa ngwaga wa 2009 tsa lefatshe la Botswana|ditlhophong tsa ngwaga wa 2009]] mme a tlhophiwa gape ka Phalane 2014. <ref>{{Cite web |title=H.E. Lt General Serêtsê Khama Ian Khama {{!}} The AAS |url=https://www.aasciences.africa/fellow/he-lt-general-seretse-khama-ian-khama |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20210416093446/https://www.aasciences.africa/fellow/he-lt-general-seretse-khama-ian-khama |archive-date=16 April 2021 |access-date=2021-04-16 |website=www.aasciences.africa}}</ref>
[[Karolo:Tautona wa Botswana]]
nvyd439dstqdsrlnra0y6584e5rb4gg
Mabolokelo a ditso a lefatshe la Botswana
0
3256
52120
34951
2026-07-08T08:58:01Z
JudithShe
9421
Ke tokafaditse le go tsenya ditshwantsho mo tsebeng ya Mabolokelo a dits a lefatshe la Botswana #Setswana Knowledge Activation
52120
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Gaborone National Museum 20200211.jpg|thumb|(2020)]]
Lefelo la '''Botswana National Museum''' le le itsegeng gape ka leina la National Museum and Art Gallery, le bonwa kwa toropokgolo [[Gaborone|Gaborone]], ke lefelo le letona le le nang le manno a a kwa godimo a a nang le dingwe tse di dirilweng ka diatla tsa lefatshe , Motlobo wa dibuka le lefelo la maemo a kwa godimo,<ref name="ins">{{cite book | title=Botswana: The Insider's Guide| url=http://books.google.com/books?id=q3nFG2Sye0AC&pg=PA159&dq=%22Botswana+National+Museum%22&ei=tPApSNWwNIOOzQT4vpXoBA&sig=dULKPwlmELK_qUx5j8zayK3LR4g| last=Michler| first=Ian| date=2004| pages=159| publisher=Struik| id=ISBN 1868729966}}</ref> pele fa re nankola [[Gaborone|tshimo ya ditlhare]] ka kgwedi ya Ngwanatsele ngwaga wa dikete pedi le bosupa,<ref>[https://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20071025&i=National_Museum_to_launch_botanical_garden "National Museum to Launch Botanical Garden".] ''Daily News Online''. Republic of Botswana. 25 October 2007. Retrieved 08 July 2026</ref> ditshupo tsa botswerere jwa ngwao ya Batswana le botaki gape e itibagantse le go ipelela tiro ya bataki ba mo gae.<ref>[https://web.archive.org/web/20030824003328/http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20030804&i=National_Museum_craft_exhibits_unite_people "National Museum Craft Exhibits Unite People"]. ''Daily News Online''. Republic of Botswana. 4 August 2003. Archived from [https://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20030804&i=National_Museum_craft_exhibits_unite_people the original] on 24 August 2003. Retrieved 08 July 2026</ref>
[[Setshwantsho:Botswana location map.svg|thumb|Lefelo la mabolokelo a ditso mo Botswana]]
Lefelo la mabolokelo a ditso le itlamile gape go somarela lefelo la [[Tsodilo]] , lefelo la ntlha la ditso la mafatshefatshe mo gae,<ref>[https://web.archive.org/web/20050728124533/http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20050524 "Plans Afoot to Turn Tsodilo into Big Tourist Destination"]. ''Daily News Online''. Republic of Botswana. 24 May 2005. Archived from [https://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20050524&i=Plans_afoot_to_turn_Tsodilo_into_big_tourist_destination the original] on 28 July 2005. Retrieved 08 July 2026</ref> le maiteko a mangwe.<ref>[https://web.archive.org/web/20050219091354/http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20030522 "Museum Has Programmes for Heritage Management".] ''Daily News Online''. Republic of Botswana. 22 May 2003. Archived from [https://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20030522&i=Museum_has_programmes_for_heritage_management the original] on 19 February 2005. Retrieved 08 July 2026</ref> Ke batlhokomedi ba lefelo la boitlapolosa la Tsholofelo , lefelo le kwa go boloketsweng "negro wa kwa Banyoles,"yo itsegeng ka leina la "El Negro" mo Botswana, go latedisa mmele go tswa kwa lefelong la mabolokelo a ditso a Darder mo Banyoles, kwa [[Spain]].<ref name="dead">{{cite book | title=The Dead and Their Possessions| url=http://books.google.com/books?id=_uYDM5h4sRkC&pg=PA252&dq=%22Botswana+National+Museum%22&ei=tPApSNWwNIOOzQT4vpXoBA&sig=dpY3VZQo9SAkHHtCVXns9q_2rp4| last=Fforde| first=Cressida| coauthors=jane Hubert, Paul Turnbull| date=2002| pages=252| publisher=Routledge| id=ISBN 0415233852}}</ref>
Lefelo le la mabolokelo a ditso le simolodisitswe ka ngwaga wa 1967 ka tshutiso ya molaomotheo wa Palamente mme wa bulelwa kwa setshabeng ka fa molaong ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi. Lefelo la mabolokelo a ditso le ne le ipelela ngwaga tse di masome a mane ka ngwaga wa dikete pedi leborobabobedi ka fa tlase ga molao o o reng "lefelo la mabolokelo a ditso e le badiredi ba phetlogo ya setho le ditlhabololo", e itshupa fa e dirisiwa ke lekgotlana la mafatshefatshe la mabolokelo a ditso.<ref name="40th">{{Cite web|url=http://allafrica.com/stories/200802191432.html|title=Botswana: National Museum Celebrates 40th Anniversary|accessdate=2008-05-13|publisher=All Africa|date=2008-02-19|author=Mogomotsi Moloi|work=Mmegi/The Reporter}}</ref>
==Bokhutlo==
Ditso di botlhokwa fela thata ka jalo di thusa dikokomane tse di tla tlang go itse ka tse di neng di diragala mo lefatsheng.Re tshwanetse go ithuta go boloka ditso le ngwao ka jalo seo se tlisa mowa wa boja mmogo fa gare ga batho le kutlwisisanya.Ditso tsa lefatshe di kgona go tlhabolola itsholelo ya lefatshe ka jalo bajanala ba rata go etela mo lefatsheng go tla go di bona.
== Ditshwantsho tsa mabolokelo a ditso a Botswana ==
[[Setshwantsho:OxCart on display at Botswana National Museum.jpg|left|thumb|Koloi ya dikgomo e mo pontsheng kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
[[Setshwantsho:Kgotla at the national museum of Botswana(Provides information about the kgotla) 2.jpg|center|thumb|Mokwalo wa Kgotla kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
[[Setshwantsho:Traditional House at the national museum Botswana 2.jpg|left|thumb|Ntlo ya setso kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
[[Setshwantsho:Botswana Society (National museum).jpg|center|thumb|Botswana Society (kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
[[Setshwantsho:Traditional thatched house at the national museum of Botswana 4.jpg|left|thumb|Ntlo ya Setswana e e ruletsweng ka bojang kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
[[Setshwantsho:Traditional thatched house at the national museum of Botswana 6.jpg|center|thumb|Ntlo ya Setswana e e ruletsweng ka bojang kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
[[Setshwantsho:Toilets at the national museum of Botswana.jpg|left|thumb|Matlo a boithomelo kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
==Metswedi==
{{reflist}}
==Dikgolagano tsedi kwa ntle==
*[https://web.archive.org/web/20080705193208/http://www.botswana-museum.gov.bw/ Mafela a semmuso]
{{coord missing|Botswana}}
[[Category:Gaborone]]
[[Category:Mabolokelo a ditso mo Botswana]]
[[Category:Mabolokelo a ditso a simolodisitswe ka ngwaga wa 1967]]
qaeaqiluvkdctldf6kon3myy38fj2eq
52129
52120
2026-07-08T10:41:41Z
Lucrucia98
12161
52129
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Gaborone National Museum 20200211.jpg|thumb|(2020)]]
Lefelo la '''Botswana National Museum''' le le itsegeng gape ka leina la National Museum and Art Gallery, le bonwa kwa toropokgolo [[Gaborone|Gaborone]], ke lefelo le letona le le nang le manno a a kwa godimo a a nang le dingwe tse di dirilweng ka diatla tsa lefatshe , Motlobo wa dibuka le lefelo la maemo a kwa godimo,<ref name="ins">{{cite book | title=Botswana: The Insider's Guide| url=http://books.google.com/books?id=q3nFG2Sye0AC&pg=PA159&dq=%22Botswana+National+Museum%22&ei=tPApSNWwNIOOzQT4vpXoBA&sig=dULKPwlmELK_qUx5j8zayK3LR4g| last=Michler| first=Ian| date=2004| pages=159| publisher=Struik| id=ISBN 1868729966}}</ref> pele fa re nankola [[Gaborone|tshimo ya ditlhare]] ka kgwedi ya Ngwanatsele ngwaga wa dikete pedi le bosupa,<ref>[https://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20071025&i=National_Museum_to_launch_botanical_garden "National Museum to Launch Botanical Garden".] ''Daily News Online''. Republic of Botswana. 25 October 2007. Retrieved 08 July 2026</ref> ditshupo tsa botswerere jwa ngwao ya Batswana le botaki gape e itibagantse le go ipelela tiro ya bataki ba mo gae.<ref>[https://web.archive.org/web/20030824003328/http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20030804&i=National_Museum_craft_exhibits_unite_people "National Museum Craft Exhibits Unite People"]. ''Daily News Online''. Republic of Botswana. 4 August 2003. Archived from [https://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20030804&i=National_Museum_craft_exhibits_unite_people the original] on 24 August 2003. Retrieved 08 July 2026</ref>
[[Setshwantsho:Botswana location map.svg|thumb|Lefelo la mabolokelo a ditso mo Botswana]]
Lefelo la mabolokelo a ditso le itlamile gape go somarela lefelo la [[Tsodilo]] , lefelo la ntlha la ditso la mafatshefatshe mo gae,<ref>[https://web.archive.org/web/20050728124533/http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20050524 "Plans Afoot to Turn Tsodilo into Big Tourist Destination"]. ''Daily News Online''. Republic of Botswana. 24 May 2005. Archived from [https://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20050524&i=Plans_afoot_to_turn_Tsodilo_into_big_tourist_destination the original] on 28 July 2005. Retrieved 08 July 2026</ref> le maiteko a mangwe.<ref>[https://web.archive.org/web/20050219091354/http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20030522 "Museum Has Programmes for Heritage Management".] ''Daily News Online''. Republic of Botswana. 22 May 2003. Archived from [https://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20030522&i=Museum_has_programmes_for_heritage_management the original] on 19 February 2005. Retrieved 08 July 2026</ref> Ke batlhokomedi ba lefelo la boitlapolosa la Tsholofelo , lefelo le kwa go boloketsweng "negro wa kwa Banyoles,"yo itsegeng ka leina la "El Negro" mo Botswana, go latedisa mmele go tswa kwa lefelong la mabolokelo a ditso a Darder mo Banyoles, kwa [[Spain]].<ref name="dead">{{cite book | title=The Dead and Their Possessions| url=http://books.google.com/books?id=_uYDM5h4sRkC&pg=PA252&dq=%22Botswana+National+Museum%22&ei=tPApSNWwNIOOzQT4vpXoBA&sig=dpY3VZQo9SAkHHtCVXns9q_2rp4| last=Fforde| first=Cressida| coauthors=jane Hubert, Paul Turnbull| date=2002| pages=252| publisher=Routledge| id=ISBN 0415233852}}</ref>
Lefelo le la mabolokelo a ditso le simolodisitswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe le masome a marataro le bosupa (1967) ka tshutiso ya molaomotheo wa Palamente mme wa bulelwa kwa setshabeng ka fa molaong ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi. Lefelo la mabolokelo a ditso le ne le ipelela ngwaga tse di masome a mane ka ngwaga wa dikete pedi leborobabobedi ka fa tlase ga molao o o reng "lefelo la mabolokelo a ditso e le badiredi ba phetlogo ya setho le ditlhabololo", e itshupa fa e dirisiwa ke lekgotlana la mafatshefatshe la mabolokelo a ditso.<ref name="40th">{{Cite web|url=http://allafrica.com/stories/200802191432.html|title=Botswana: National Museum Celebrates 40th Anniversary|accessdate=2008-05-13|publisher=All Africa|date=2008-02-19|author=Mogomotsi Moloi|work=Mmegi/The Reporter}}</ref>
==Bokhutlo==
Ditso di botlhokwa fela thata ka jalo di thusa dikokomane tse di tla tlang go itse ka tse di neng di diragala mo lefatsheng.Re tshwanetse go ithuta go boloka ditso le ngwao ka jalo seo se tlisa mowa wa boja mmogo fa gare ga batho le kutlwisisanya.Ditso tsa lefatshe di kgona go tlhabolola itsholelo ya lefatshe ka jalo bajanala ba rata go etela mo lefatsheng go tla go di bona.
== Ditshwantsho tsa mabolokelo a ditso a Botswana ==
[[Setshwantsho:OxCart on display at Botswana National Museum.jpg|left|thumb|Koloi ya dikgomo e mo pontsheng kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
[[Setshwantsho:Kgotla at the national museum of Botswana(Provides information about the kgotla) 2.jpg|center|thumb|Mokwalo wa Kgotla kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
[[Setshwantsho:Traditional House at the national museum Botswana 2.jpg|left|thumb|Ntlo ya setso kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
[[Setshwantsho:Botswana Society (National museum).jpg|center|thumb|Botswana Society (kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
[[Setshwantsho:Traditional thatched house at the national museum of Botswana 4.jpg|left|thumb|Ntlo ya Setswana e e ruletsweng ka bojang kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
[[Setshwantsho:Traditional thatched house at the national museum of Botswana 6.jpg|center|thumb|Ntlo ya Setswana e e ruletsweng ka bojang kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
[[Setshwantsho:Toilets at the national museum of Botswana.jpg|left|thumb|Matlo a boithomelo kwa mabolokelong a ditso a Botswana]]
==Metswedi==
{{reflist}}
==Dikgolagano tsedi kwa ntle==
*[https://web.archive.org/web/20080705193208/http://www.botswana-museum.gov.bw/ Mafela a semmuso]
{{coord missing|Botswana}}
[[Category:Gaborone]]
[[Category:Mabolokelo a ditso mo Botswana]]
[[Category:Mabolokelo a ditso a simolodisitswe ka ngwaga wa 1967]]
suf3z7rm8k4a13fgh53t0g6hgdksyaj
Toropo ya Jwaneng
0
3410
52131
23530
2026-07-08T11:09:01Z
Khumo Batolomi
11767
Created by translating the section "History" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1349568231|Jwaneng]]"
52131
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e bontlha bongwe e, ka go nna kgaolwana, ka lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswna, lephata la selegae.</ref>
==Ditso==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa moepo wa teemane wa Jwaneng, o o tsewang e le mengwe ya meepo e e humileng mo lefatsheng ka bophara ka diteemane tsa one tsa maemo a a kwa godimo. Pele e ne e le "toropo e e tswalegileng", se se raya gore fa motho a botla go ya teng o ne a tlhoka teseletso go tsweng kwa beng ba moepo, Debswana.
==Dipalamo==
Toropo le moepo di ne di direlwa ke kompone ya dipalamo tsa difofane ya Jwaneng.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mnagwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Childrens Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le lenabwe ke kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka ntata ya letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di hirilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
30iea2h5fe5gonfqmroo7jbh9f2jef4
52134
52131
2026-07-08T11:27:25Z
Khumo Batolomi
11767
Created by translating the section "__LEAD_SECTION__" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1349568231|Jwaneng]]"
52134
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e bontlha bongwe e, ka go nna kgaolwana, ka lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswna, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Ditso==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa moepo wa teemane wa Jwaneng, o o tsewang e le mengwe ya meepo e e humileng mo lefatsheng ka bophara ka diteemane tsa one tsa maemo a a kwa godimo. Pele e ne e le "toropo e e tswalegileng", se se raya gore fa motho a botla go ya teng o ne a tlhoka teseletso go tsweng kwa beng ba moepo, Debswana.
==Dipalamo==
Toropo le moepo di ne di direlwa ke kompone ya dipalamo tsa difofane ya Jwaneng.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mnagwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Childrens Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le lenabwe ke kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka ntata ya letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di hirilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
q90tqwsjk1i884fsv1so59di8qx52po
52135
52134
2026-07-08T11:33:14Z
Khumo Batolomi
11767
Created by translating the section "Transportation" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1349568231|Jwaneng]]"
52135
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e bontlha bongwe e, ka go nna kgaolwana, ka lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswna, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Ditso==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa moepo wa teemane wa Jwaneng, o o tsewang e le mengwe ya meepo e e humileng mo lefatsheng ka bophara ka diteemane tsa one tsa maemo a a kwa godimo. Pele e ne e le "toropo e e tswalegileng", se se raya gore fa motho a botla go ya teng o ne a tlhoka teseletso go tsweng kwa beng ba moepo, Debswana.
==Dipalamo==
Toropo le moepo di ne di direlwa ke kompone ya dipalamo tsa difofane ya Jwaneng.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mnagwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Childrens Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le lenabwe ke kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka ntata ya letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di hirilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
== Dipagamo ==
Toropo le moepo di direlwa ke [[Jwaneng Airport|Lebala la difofane la jwa Jwaneng]] .
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
jlapntho45vtrwuzzj2yqzphvou2f93
52136
52135
2026-07-08T11:35:22Z
Khumo Batolomi
11767
Created by translating the section "History" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1349568231|Jwaneng]]"
52136
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e bontlha bongwe e, ka go nna kgaolwana, ka lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswna, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Ditso==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa moepo wa teemane wa Jwaneng, o o tsewang e le mengwe ya meepo e e humileng mo lefatsheng ka bophara ka diteemane tsa one tsa maemo a a kwa godimo. Pele e ne e le "toropo e e tswalegileng", se se raya gore fa motho a botla go ya teng o ne a tlhoka teseletso go tsweng kwa beng ba moepo, Debswana.
==Dipalamo==
Toropo le moepo di ne di direlwa ke kompone ya dipalamo tsa difofane ya Jwaneng.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mnagwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Childrens Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le lenabwe ke kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka ntata ya letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di hirilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
== Dipagamo ==
Toropo le moepo di direlwa ke [[Jwaneng Airport|Lebala la difofane la jwa Jwaneng]] .
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
ka2oza3555nixwlcjva8kjnppfo9wx9
52137
52136
2026-07-08T11:36:35Z
Khumo Batolomi
11767
Removed duplicate info
52137
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e bontlha bongwe e, ka go nna kgaolwana, ka lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswna, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Dipalamo==
Toropo le moepo di ne di direlwa ke kompone ya dipalamo tsa difofane ya Jwaneng.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mnagwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Childrens Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le lenabwe ke kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka ntata ya letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di hirilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
== Dipagamo ==
Toropo le moepo di direlwa ke [[Jwaneng Airport|Lebala la difofane la jwa Jwaneng]] .
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
gj1ah3sw559ky1h7fgpnma6vqj4eetz
52138
52137
2026-07-08T11:37:08Z
Khumo Batolomi
11767
Removed duplicate info
52138
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e bontlha bongwe e, ka go nna kgaolwana, ka lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswna, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mnagwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Childrens Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le lenabwe ke kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka ntata ya letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di hirilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
== Dipagamo ==
Toropo le moepo di direlwa ke [[Jwaneng Airport|Lebala la difofane la jwa Jwaneng]] .
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
hkvq06lzleqk59o6tyfvub13nh89iz5
52139
52138
2026-07-08T11:38:38Z
Khumo Batolomi
11767
Removed duplicate info
52139
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e bontlha bongwe e, ka go nna kgaolwana, ka lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswna, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mnagwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Childrens Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le lenabwe ke kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka ntata ya letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di hirilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
== Dipagamo ==
Toropo le moepo di direlwa ke [[Jwaneng Airport|Lebala la difofane la jwa Jwaneng]] .
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
ky5l4fbsfnhlr8h07alg0lkuby5x2qu
52140
52139
2026-07-08T11:39:06Z
Khumo Batolomi
11767
Fixed typo
52140
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e bontlha bongwe e, ka go nna kgaolwana, ka lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswna, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mnagwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Childrens Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le lenabwe ke kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka ntata ya letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di hirilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
== Dipalamo ==
Toropo le moepo di direlwa ke [[Jwaneng Airport|Lebala la difofane la jwa Jwaneng]] .
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
hebqaezbumae55u4gaww13so1ufshmu
52141
52140
2026-07-08T11:41:00Z
Khumo Batolomi
11767
Fixed typos, used proper Setswana words
52141
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e karolo ya yone, ka e ikemetse e na le lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswna, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mnagwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Childrens Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le lenabwe ke kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka ntata ya letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di hirilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
== Dipalamo ==
Toropo le moepo di direlwa ke [[Jwaneng Airport|Lebala la difofane la jwa Jwaneng]] .
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
t46u8s4d17o8z5ls637ixyx2obni4pr
52142
52141
2026-07-08T11:43:56Z
Khumo Batolomi
11767
Created by translating the section "Sport" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1349568231|Jwaneng]]"
52142
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e karolo ya yone, ka e ikemetse e na le lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswna, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mnagwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Childrens Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le lenabwe ke kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka ntata ya letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di hirilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
== Dipalamo ==
Toropo le moepo di direlwa ke [[Jwaneng Airport|Lebala la difofane la jwa Jwaneng]] .
== Metshameko ==
Go fitlha mo ngwageng wa 2026, setlhopha sa kgwele ya dinao sa Jwaneng Galaxy FC se fentse liki e kgolwane ya Botswana makgetho a le mararo.
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
fvzwzvjfv7x17lf5m8699jdd1qxi18a
52143
52142
2026-07-08T11:45:57Z
Khumo Batolomi
11767
Created by translating the section "See also" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1349568231|Jwaneng]]"
52143
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e karolo ya yone, ka e ikemetse e na le lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswna, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mnagwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Childrens Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le lenabwe ke kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka ntata ya letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di hirilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
== Dipalamo ==
Toropo le moepo di direlwa ke [[Jwaneng Airport|Lebala la difofane la jwa Jwaneng]] .
== Metshameko ==
Go fitlha mo ngwageng wa 2026, setlhopha sa kgwele ya dinao sa Jwaneng Galaxy FC se fentse liki e kgolwane ya Botswana makgetho a le mararo.
== Bona gape ==
* [[Jwaneng Solar Power Station|Seteišene sa Maranyane a Marang Letsatsi sa Jwaneng]]
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
hoj4t5c56nz8u0l0an89zknzuau8me0
52144
52143
2026-07-08T11:48:45Z
Khumo Batolomi
11767
Fixed typos and inserted proper Setswana words.
52144
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e karolo ya yone, ka e ikemetse e na le lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswna, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mangwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Children's Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le le na le kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka lebaka la letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di thapilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
== Dipalamo ==
Toropo le moepo di direlwa ke [[Jwaneng Airport|Lebala la difofane la jwa Jwaneng]] .
== Metshameko ==
Go fitlha mo ngwageng wa 2026, setlhopha sa kgwele ya dinao sa Jwaneng Galaxy FC se fentse liki e kgolwane ya Botswana makgetho a le mararo.
== Bona gape ==
* [[Jwaneng Solar Power Station|Seteišene sa Maranyane a Marang Letsatsi sa Jwaneng]]
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
8e9k74ehpf3cqbqdx3p3czurwfh5q5w
52145
52144
2026-07-08T11:52:37Z
Khumo Batolomi
11767
Fixed typos and inserted proper Setswana words.
52145
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e karolo ya yone, ka e ikemetse e na le lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswana, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mangwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Children's Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le le na le kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka lebaka la letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di thapilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dikgoge tsa kwa ntle==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
== Dipalamo ==
Toropo le moepo di direlwa ke [[Jwaneng Airport|Lebala la difofane la jwa Jwaneng]] .
== Metshameko ==
Go fitlha mo ngwageng wa 2026, setlhopha sa kgwele ya dinao sa Jwaneng Galaxy FC se fentse liki e kgolwane ya Botswana makgetho a le mararo.
== Bona gape ==
* [[Jwaneng Solar Power Station|Seteišene sa Maranyane a Marang Letsatsi sa Jwaneng]]
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
4gr418y3s98ytik5y5j78920elmrpgu
52146
52145
2026-07-08T11:54:44Z
Khumo Batolomi
11767
translated to proper Setswana
52146
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|24|35|53|S|024|43|45|E|region:BW_type:city|display=title}}
{{Location map|Botswana|width=250
|caption=Location in the Southern District of Botswana|label=Jwaneng|position=bottom
|lat_deg=24|lat_min=35|lat_sec=53|lat_dir=S|lon_deg=024|lon_min=43|lon_sec=45|lon_dir=E
}}
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo kgaolong ya Borwa jwa [[Botswana]], mme ga e karolo ya yone, ka e ikemetse e na le lekgotla la yone. <ref>Melao ya Botswana, lephata la selegae.</ref>
{{Infobox settlement|official_name=Jwaneng|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=Amogelesega_mo_Jwaneng.JPG|image_size=|image_caption=|image_flag=Folaga_ya_Jwaneng.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=Rratoropo|leader_name1=Olga Ditsie|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=18784|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone1=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|24|36|07|S|24|43|42|E|region:BW|display=inline,title}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1189|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}}
<references />
'''Jwaneng''' ke toropo e e mo [[Kgaolo ya Borwa|Kgaolong ya Borwa]] jwa [[Botswana]], mme ga se karolo ya yone, ka e le kgaolo e e ikemetseng, e e nang le Khansele ya yone ya Toropo.
==Jwaneng o gatela pele==
Mothusa Ratoropo wa pele wa Jwaneng, Rre Moshe Gare a re toropo ya Jwaneng e gatetse pele mo ditlhabololong di tshwana le dikole, dikokelwana le mafelo a mangwe a setshaba se bonang dithuso mo go one. A re dikole tsa Jwaneng tse dikgolwane di tsweletse ka go dira bontle fela thata. Rre Gare a re mo bogompienong, toropo ya Jwaneng e na le dikokelwana di le tharo nngwe ya tsone e le e e belegisang. A re dikokelwana tse ga di a itebaganyana le banni ba toropo eo fela, mme di thusa le ba metsana e e mabapi. O tlotlomaditse lefelo le le tlhokomelang bana la Mpule Kwelagobe Children's Centre a re le thusa bana, sebe sa phiri ke gore le le na le kgwetlho ya tlhaelo ya ditsompelo, mme a gwetlha Batswana ka kakaretso go otlolola letsogo go thusa. A re go na le bana ba ba fetang masome a mabedi ba ba santseng ba letile go ya go nna teng mme ka lebaka la letlhoko ga go ise go kgonege. Tse dingwe ditlhabololo a re ke tse di tsisitsweng ke dikompone tsa Cut 8 tse di thapilweng ke moepo wa Debswana.A re dikompone tse di tlhamile mebereko e bile di tsisitse ditlhabololo.Rre Gare o supile fa nako ya boipuso e le sebaka se Batswana ba tshwanetseng go ikanoka ba lebe kwa ba go tswang le kwa ba go yang.
==Dithuto tse dingwe==
* [http://www.docstoc.com/docs/.../Wednesday-19th-July-2006 Botswana/Jwaneng]
* [http://www.enole.co.bw/.../High-Debt-for-Zebras-appearance-at-AF.. Jwaneng/Southern District]
== Ditso ==
Toropo e e tlhamilwe go dikologa [[moepo wa diteemane wa Jwaneng]], o o tsewang o le o o humileng go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara go lebilwe go nna teng ga one ga diteemane tsa boleng jo bo kwa godimo. Fa e simololwa e ne e le ' toropo e e tswetsweng ', go raya gore gore motho a kgone go nna teng go ne go tlhokega teseletso go tswa mo go beng ba moepo, [[Debswana]] .
Ka ngwaga wa 2015, Jwaneng o ne o na le banni ba le dikete di le lesome le boraro le lekgolo le le lengwe le na le masome a le marataro le bobedi. O ne wa kaiwa e le motse wa bobedi o o humileng mo Botswana, ka seelo sa lehuma se se kwa tlase ga boraro mo lekgolong. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?aid=51688&dir=2015/june/05|title=Botswana's poorest village is...|last=Mguni|first=Mbongeni|date=5 June 2015|work=[[Mmegi Online]]|access-date=2018-11-18}}</ref>
== Dipalamo ==
Toropo le moepo di direlwa ke [[Jwaneng Airport|Lebala la difofane la jwa Jwaneng]] .
== Metshameko ==
Go fitlha mo ngwageng wa 2026, setlhopha sa kgwele ya dinao sa Jwaneng Galaxy FC se fentse liki e kgolwane ya Botswana makgetho a le mararo.
== Bona gape ==
* [[Jwaneng Solar Power Station|Seteišene sa Maranyane a Marang Letsatsi sa Jwaneng]]
==Dipadi tse dingwe==
{{Reflist}}
{{Botswana largest cities}}
[[Category:Mafelo a a nang le batho ba bantsi mo Botswana|Jwaneng]]
[[Category:Kgaolo ya Borwa jwa Botswana|Jwaneng]]
{{stub}}
no5w6dznrlxlqv23yxx2yn18awvczu2
Lefelo la Tsodilo
0
3497
52098
48109
2026-07-07T14:51:16Z
Khumo Batolomi
11767
Created by translating the section "Geography" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1360475990|Tsodilo]]"
52098
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox World Heritage Site
| WHS = Tsodilo
| Image = [[Image:Tsodilo rock paintings 1.jpg|200px]]
| State Party = [[Botswana]]
| Type = Cultural
| Criteria = i, iii, vi
| ID = 1021
| Region = [[List of World Heritage Sites in Africa|Africa]]
| Year = 2001
| Session = 25th
| Link = http://whc.unesco.org/en/list/1021
}}
Tsodilo ke sefikantswe sa UNESCO sa lefatshe ka bophara mo bokone-bophirima jwa Botswana. Go ne ga kwalwa ka ga lone ka ngwaga wa 2001 ntateng ya go nna pharologanyo ga lone mo tumeding le botlhokwa jwa tumelo mo go lone ke batho ba motse, gape le palo ya batho e e tshelegelang teng . Lefelo le le nale mantswe a a tlakilweng a ka nna 4,500 mo lefelong go ka nna dikhilomethara tse di lesome mo teng ga sekaka sa Kalahari.
==Tsa popego ya lefatshe==
Go nale dithaba tse nne. E e tona mo go tsone tsotlhe ke ya selekanyo sa 1,400 AMSL gape e le mo botlhaba{{coord|18|46|18|S|21|45|15|E|type:landmark|display=inline,title}}. E ke ntlha e tona mo Botswana. Dithaba tse ka bone jwa tsone go tlhalosiwa e le ya "Monna", e e tona mo go tsone tsotlhe, ya "Mosadi", ya "Ngwana" gape le e ngwe e e sa itsegeng.
Go nale lefelo le le laolesegang la bothibelelo fa gare ga dithaba tse, go nale mantlwana a boiteketso le a botlhapelo. A bapile le botlaki jwa letso la Basarwa le le tumileng fa lefelong , le le bidiwang Laurens van der Post Panel. Lefelo le go iwa kwa o lone j=ka tsela e e itekanetseng e e makgabana e e dikhilomethara tse di masome a mane go tsweng kwa Shakawe. Gape mo lefelong la bothibelelo go nale ntlo ya tshomarelo ya ditso. Gape go nale tsela ya
==Botlhokwa jwa ngwao==
Dithaba tse ke tse ditona tsa ngwao le tumelo tsa [[Basarwa|ba letso la Sesarwa]] ba Kalahari. Ba dumela gore dithaba ke lefelo la mewa ya ba ba tlhokafetseng gape ba bo ba dumela gore mewa e e ka baka dingwe dilo tse di sa siamang fa motho a ka tsoma kgotsa baka leso gaufi le dithaba tse. Basarwa ba dumela gore dithaba ke tsone tsa ntlha go tlholwa. Ka nnete e e papametseng , Basarwa ba tlakile matlapa a ka tshwara dikete tse nne le makgolo a matlhano (4500) fa go tshwangtshangwa le dithaba tsa Tsodilo, se se dira gore e nne lefelo le le tumileng lefatshe ka bophara. Basarwa ba dirile botaki le fa go nale ba letso la Bantu ba botshelo jwa bone bo farologanang le jwa Basarwa. Nako e e tsepameng tota ya gore matlapa a takilwe leng ga e itsewe le fa go akanyediwa gore e ka tswa e feta dingwaga tse di makgolokgolo a mabedi.
Ba letso la Hambukushu ba dumela gore modimo wa bone ebong, Nyambe, o tsentse letso le leruo la bone mo thabeng ya mosadi. Bosupi jo bo tletseng bo bonwa ka dikgato tse di ipadileng mo matlapeng kwa godimo. (Lefoko ''Tsodilo'' le adimilwe mo lefokona la Hambukushu la 'sorile' le le rayang go fapoga.) Mo bokone-bophirima jwa thaba ya mosadi , sekgelenyana kwa godimo go tsweng kwa tlase go nale moepo yo o tladitsweng ka metsi. Metsi a a dumelwa fa a le boitshepo gape batho ba itlhapisa ka one gore ba nne le masego. Lefelo le boitshepo ke le le bapileng le "thaba ya monna, lentswe le letona,kwa go dumelwang gore mowa wa ntlha o ne wa khubama teng go rapela fa o tlhola lefatshe. Basarwa ba santse ba dumela gore o santse o ka bona dikakanyo sa mowa ntlha' le one mangole mo mantsweng. Thaba e e nyenyane ke 'ngwana'. La bofelo, go ya ka tlhamane, thaba ya bone e ne e le mosadi wa thaba ya bone ya monna, yo o motlogetseng go ya kwa go yo monye.
==Matlapa a a tlakilweng==
Go ya ka ba UNESCO, go nale matlapa a le 4500 a a tlakilweng mo dithabeng tsa Tsodilo.Bontsi jwa matlapa a a tlakilweng a Basarwa a bonwa thata mo thabeng ya "Mosadi" e e tumileng thata ka botlaki jwa "ditlhapi", "di tshukudu tse pedi" gape le "Tau" mo botlhaba jwa thaba ya "monna". Go nale matlapa a a tlakilweng , mme ga a amana thata le dithaba tse di mabapi.
Go nale dikaedi tse di tsentsweng , mme gone botlaki ga bo bonale sentle fela mokaedi yo o rutegileng o ka kgona go go lemogedisa. Ka go rialo baeng ba tlamiwa go tsaya mokaedi wa mo motseng. Se se tlokafatsa itsholelo ya lefatshe mme ebile go bo go sirelediwa lefelo le.
== Kitso ka lefelo ==
[[File:Botswana_map.png|left|thumb|193x193px|Moalo wa lefatshe la Botswana]]
Go na le mantswe a matona a le mane. Le le kwa godimo go a feta le na le dimithara di le sekete le makgolo a le mane AMSL, e leng nngwe ya dintlha tse di kwa godimo mo Botswana. Mantswe a mane a a tlwaelesegile ka go tlhalosiwa jaaka la "Monna" (le le kwa godimo go a feta), "Mosadi", "Ngwana", gammogo le tlhojana e e senang leina. <ref name=":0">{{Cite journal |last=Staurset |first=Sigrid |title=Ritualized Behavior in the Middle Stone Age: Evidence from Rhino Cave, Tsodilo Hills, Botswana |url=https://www.academia.edu/6144421}}</ref> A ka nna sekgala sa dikholomithara di le masome a le mane go tswa kwa [[Shakawe]] mme go ka gorogiwa kwa go one go dirisiwa tsela ya mmu e e nang le maemo a a siameng.
Go na le lefelo la go kampa le le nang le bookamedi fa gare ga mantswe a mabedi a a matona, le na le matlhapelo le matlwana a boithomelo. Le gaufi le ditshwantsho tse di tumileng thata tsa Ba-San mo lefelong le, e leng phanele ya ga Laurens van der Post , le teeletswe morago ga mokwadi wa MoAforikaborwa yo o neng a tlhalosa ditshwantsho tse la ntlha mo bukeng ya gagwe ya 1958 ''ya The Lost World of the Kalahari'' . Go na le Ntlo ya ditso e e potlana le lebala la difofane gaufi le lefelo le la go kampa.
==Dipadi tse dingwe==
* Ursula Erasmus (1992) ''Bushman Culture'' , published by Excalibur, 315 pp ISBN 1856341917
* C. Michael Hogan (2008) [http://www.megalithic.co.uk/article.php?sid=22373&mode=&order=0''Makgadikgadi'' , The Megalithic Portal, ed. A. Burnham]
* Luis Pancorbo (2000) "Al fin las colinas de Tsodilo" en "Tiempo de África". Pp. 280-286. Laertes, Barcelona. ISBN 84-7584-438-3
* Sheila Coulson, Sigrid Staurset, and Nick Walker (2011) "Ritualized Behavior in the Middle Stone Age: Evidence from Rhino Cave, Tsodilo Hills, Botswana" [https://web.archive.org/web/20110722155949/http://www.paleoanthro.org/journal/contents_dynamic.asp?volume=2011 PaleoAnthropology 2011]:18-61
==Mola wa makwalo==
{{Reflist}}
==Dikgoge tsa kwa ntle==
*[http://whc.unesco.org/en/list/1021/ Tsodilo - Lefelo la ngwao boswa ya lefatshe ka bophara UNESCO]
[[Category:Lefelo la dilo tsa tlholego mo Botswana]]
[[Category:Kgaolo ya bokone-bophirima (Botswana)]]
[[Category:Mafelo a ngwao boswa mo Botswana]]
[[Category:Ditso tsa ntlha mo Aferika]]
[[Category:Mafelo a a kileng a bo a nale batho mo Botswana]]
[[Category:Botlaki jwa matlapa mo Aferika]]
m88lnmbnuab7at2swhlbss3hee2ix2f
Ngwao ya Botswana
0
3629
52074
52071
2026-07-07T12:02:22Z
Laone A Mompati
12941
#wikipedia25bw
52074
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]]
[[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]]
[[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]]
Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. batswana ba dumela ngwaong e nonofileng ya Botho-Ubuntu, <nowiki>''</nowiki>Batho ga ba ikemela ka bonosi, ba tshela ka go ipelega, mme ele karolo ya sechaba, ba tshela mmogo ebile ba belegana.<ref>Turaki, Y.: 2006, Foundations of African Traditional Religion and Worldview (Word Alive Publishers, Nairobi).</ref> Batswana ba dumela mo go dirisaneng mmogo le go bopagana mmogo.
Leina Batswana le dirisiwa go kaya batho ba lefatshe la Botswana le morafe wa batho ba ba dirang ngwao e tshwanang le go bua puo e tshwanang mo lefatsheng le le mabapi la Aforika Borwa. Go nale merafe e farologaneng mo lefatsheng la Botswana, magareng gas yone go nale Tswana
== Metswedi ==
6jssp8tngtqefxx3vnbnyq54g5q1yod
52084
52074
2026-07-07T12:21:48Z
Laone A Mompati
12941
ke okeditse thanolo#wikipedia25bw
52084
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]]
[[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]]
[[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]]
Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. batswana ba dumela ngwaong e nonofileng ya Botho-Ubuntu, <nowiki>''</nowiki>Batho ga ba ikemela ka bonosi, ba tshela ka go ipelega, mme ele karolo ya sechaba, ba tshela mmogo ebile ba belegana.<ref>Turaki, Y.: 2006, Foundations of African Traditional Religion and Worldview (Word Alive Publishers, Nairobi).</ref> Batswana ba dumela mo go dirisaneng mmogo le go bopagana mmogo.
Leina Batswana le dirisiwa go kaya batho ba lefatshe la Botswana le morafe wa batho ba ba dirang ngwao e tshwanang le go bua puo e tshwanang mo lefatsheng le le mabapi la Aforika Borwa. Botswana ke legae la merafe e e farologaneng, go akaretsa Batswana (jaaka Barolong, Bakwena, Bangwato, Batlokwa, Bakgatla, Baphuthing, Bataung, Bangwaketse, Batawana, Bahurutshe, Balete); BaKalanga (BaLilima, Baperi, BaWumbe, BaNambya); Ovaherero (Baherero, Ovambanderu); Wayei, Bambukushu; Veekuhane (Basubiya in Setswana); Ditlhopha tsa Khoe le San; le Batswapong le Batshweneng.<ref>[https://www.botswanaembassy.or.jp/tourist.php?La=E&Show=2 "Culture & History | Embassy of Botswana, Japan"]. ''www.botswanaembassy.or.jp''. Retrieved 2021-05-23.</ref> Nngwe le nngwe ya ditlhopha tse di na le ka fa di tsamaisang ngwao tsa tsone ka teng,le fa go ntse jalo,ka ntlha ya go nna mmogo le go nyalana dingwaga di feta lekgolo, di simolotse go tshwana,O ka kgona go bona se mo tseleng e dipuo le ditso di fetogang ka yone. Dipuo di ka farologana thata go ikaegile ka kgaolo kgotsa puo ya letso, fela tsotlhe di tsewa e le dipuo tsa Botswana. Bangwe ba Batswana le bone ba nna kwa Porofenseng ya Bokone-Bophirima jwa Aforika Borwa, gammogo le mo Botswana.
== Metswedi ==
3ej21c4duhp9y6cmrztoxv1lmwr4294
Air Botswana
0
8337
52079
38302
2026-07-07T12:09:23Z
KTSO SWABA
12948
/* Tshenyego ya setlhopha sa difofane */
52079
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Air Botswana - Logo.jpg|thumb|Sekano ya Air Botswana]]
Koporase ya Air Botswana ke yone e e letleletsweng ke Goromente wa [[Botswana]] go tsamaisa le go okamela mesepele ya difofane mo lefatsheng la Botswana, ntlokgolo ya yone e mo [[Gaborone|Gaborone.]] <ref>"[https://airlines-airports.com/air-botswana-in-gaborone-botswana/ Air Botswana in Gaborone, Botswana]". ''airlines-airports.com. retrieved 2020-05-30''</ref> E laola difofane tsa mo gae le tsa mo kgaolong e go tswa kwa e tlhomilweng teng kwa [[Sir Seretse Khama International Airport]]. Go na le dingwaga di le mmalwa Air Botswana e sa dire sentle mo go tsa kgwebo, mme go lekilwe makgetho a le mantsi go fetola kompone gore e sa tlhole e laolwa ke puso, le go fetola bagogi le maloko a boeteledipele jwa koporase mme se ga se a fokotsa ditatlhegelo.<ref>reporter, Portia Nkani-BG, "[http://www.botswanaguardian.co.bw/news/item/1903-peepa-calls-for-privatisation-of-air-botswana.html PEEPA calls for privatisation of Air Botswana - Botswana Guardian]". ''www.botswanaguardian.co.bw.'' Retrieved 2020-05-29.</ref>
== Ditso ==
=== Dingwaga tsa tshimologo (1972-1986) ===
'''Air Botswana(Pty) Limited''' e simolodisitswe ka kgwedi ya Phukwi e tlhola malatsi a le mabedi ka ngwaga wa 1972, e tsweledisa tiro e e simolotsweng ke dikompone tsa difofane tsa sechaba tse di reteletsweng pele ebong: [[Botswana National Airways]] go tswa ka ngwaga wa 1966 go tsena ka wa 1969, le '''Botswana Airways Corporation''' go tswa ka 1970 go tsena ka 1971. <ref>Molwelwa, Onalenna (February 2011). "[http://etd.uwc.ac.za/bitstream/handle/11394/1937/Molwelwa_%20MECON_2011.pdf?sequence=1&isAllowed=y The Future of National Flag Carriers in developing Countries: Air Botswana's Privatisation Struggle"]. Retrieved 30 May 2020</ref> Air Botswana Holdings e ne e tsere maikarabelo a go laola le go etelela pele kadimiso ya difofane le go nna yone e e etelelang pele Air Botswana. mo dingwageng tsa fa e santse e simolola, Air Botswana (Pty) Limited e ne ele yone e tshwereng dikonteraka tsa ditirelo tsa difofane ka bontsi, tse di neng di adimilwe ba South African Protea Airways, ka tiriso ya lekalana la Air Services Botswana.<ref name=":0">Dale,Richard (1995).[https://books.google.com/books?id=8bg8jQxkSTcC "''Botswana's search for autonomy in southern Africa''"].Greenwood Publishing Group. pp. 102–105, 108. ISBN 0-313-29571-9. Retrieved 14 October 2009</ref><ref name=":1">Guttery, Ben R. (1998). ''[https://books.google.com/books?id=KBmGpaD36cMC "Encyclopedia of African airlines"]'' Ben Guttery. pp. 24–26, <nowiki>ISBN 0-7864-0495-7</nowiki>. Retrieved 14 October 2009</ref>
Go fofa ga difofane go simologile ka Phatwe a tlhola gangwe ka 1972, go dirisiwa sefofane sa [[:en:Fokker_F27_Friendship|Fokker F-27 Friendship]] se e neng ele sone fela sa kompone ka nako eo. Mo dingwageng tsotlhe tsa 1970, Air Botswana ene e na le mosepele wa go ya o boelela mo tseleng ya [[Gaborone- Manzini-Johannesburg-Harare-Gaborone]] fa godimo ga mesepele ya mo gae ya go ya [[Francistown]], [[Maun]] le [[Selibe-Phikwe]]. Fa dingwaga tsa 1970 di ya fifing, Air Botswana e ne e dirisa sefofane se le sengwe sa [[:en:Hawker_Siddeley_HS_748|HS 748]], se le sengwe sa [[:en:Douglas_DC-3|Douglas DC-3]], le se le sengwe sa [[:en:Vickers_Viscount|Vickers Viscount 754]] se se neng se firisitswe mo go ba Protea Airways.<ref name=":1" />
Konteraka ya ba Air Services Botswana e ne ya seka ya ntshafadiwa, mme ya re ka 1981 ba [[:en:British_Airways|British Airways]] ba neelwa konteraka ya go tsaya taolo ya difofane tse dingwaga di le thataro. Ka 1981 gape, [[Botswana Development Corporation]] e ne ya simolodisiwa ele bontlha bongwe jwa Air Botswana Holdings, mme ya neelwa marapo a go batla sefofane se se ka firisiwang. Sefofane sa Fokker F27 se ne sa tlhophiwa gape, mme ka lebaka la gore ba ne ba tlhaela babereki ba ba katisitsweng, ba ne ba thapa babereki ba [[:en:Comair_(South_Africa)|Comair]] mme ba neela ba [[:en:Safair|Safair Freighters]] konteraka ya go tlhokomela difofane. Ka 1983, sefofane sa [[:en:Lockheed_L-100_Hercules|Lockheed L-100-30 Hercules]] se ne sa firisiwa mme Air Botswana Cargo ya simolodisiwa go laola phiriso ya tse di tsayang dithoto. Mme e rile fa [[South African Airways]] e emisa ditirelo tsa yone kwa Lesotho le Swaziland, F27 ya bobedi ya rekiwa go isa ditlamelo kwa Maseru le Manzini. Sefofane sa [[:en:Dornier_228|Dornier 228-200]] se se nang le ditilo di le lesome le borataro se ne sa firisiwa go tswa mo go ba Kalahari Air Service, ka kgwedi ya Morule a tlhola malatsi a le lesome ngwaga ya 1984.<ref name=":1" /> [[Sir Seretse Khama International Airport]], e e lopileng madi a a kana ka di milione tsa di pula dile masome a matlhano le bosupa, e ne ya bulwa ka kgwedi ya Morule e tlhola malatsi a le lesome ka 1984, mme difofane tsa Air Botswana tsa simolola go dirisia maemelo a. <ref name=":0" />E rile ngwaga wa 1986 o ya fifing, difofane tsa simolola go oketsa ditsela mafelo a di yang ko go one ja a akaretsa Gaborone, Francistown, Johannesburg, Harare, Lusaka, Manzini, Maseru, Maun, Selebi-Phikwe le Victoria Falls.<ref name=":1" />
== Koporase ya ga Goromente ==
E ne ya re ka Kgwedi ya Moranang a tlhola gangwe, ka ngwaga wa 1988, Air Botswana ya tsewa ke puso ya Botswana go nna koporase e puso e nang le seabe mo go yone, ka fa tlase ga lephata la tsa Pereko, Dipalamo le Dipuisano, mo ele ka tetla ya molaomotheo wa Botswana wa 1988,<ref>Nagel, Stuart S. (2000). [https://books.google.com/books?id=DyW-nMhjfKoC "Critical issues in cross-national public administration: privatization, democratization, decentralization"]. Greenwood Publishing Group. p.30. ISBN 9781567202991.Retrieved 14 October 2009</ref> mme ya nna yone e e letleletsweng go tsamaisa le go okamela mesepele ya difofane mo lefatsheng la Botswana. <ref name=":2">Kaboyakgosi,Gape.(April 2003) "''[http://www.tips.org.za/files/695.pdf Air and Road Transport in Botswana"] .'' Gaborone. Botswana Institute for Development Policy Analysis. Retrieved 18 October 2009</ref>E ntse ele ka Moranang ngwaga wa 1988, Air Botswana e ne ya nna kompone ya difofane yantlha mo Southern African Development Coordination Conference (SADCC) go nna le botsalano jwa tsa difofane le lefatshe la Namibia.<ref>Kalley, Jacqueline Audrey; Schoeman, Elna, Andor; Lydia Eve (1999). [https://books.google.com/books?id=oVrVK2ElINMC "Southern African political history: a chronology of key political events from independence to mid-1997"] . Greenwood Publishing Group. p. 106. ISBN 0-313-30247-2 . Retrieved 14 October 2009</ref>Ditirelo tsa Air Botswana di mo taolong ya lephata la Civil Aviation le le ka fa tlase ga molaomotheo wa Civil Aviation Act la ngwaga wa 1997.<ref name=":2" />
Difofane tsa [[:en:ATR_42|ATR 42-230]] di le pedi di gorogile ka ngwaga wa 1988, mme morago ga rekisiwa sefofane sa Fokkers, sefofane sa [[:en:British_Aerospace_146|BAe 146]] sa ntlha se ne sa goroga ka ngwaga wa 1989 ka kgwedi ya Ngwanatsele. Se ne sa simolola go bereka ka yone Kgwedi ya Ngwanatsele ele malatsi a le lesome le bobedi mo tseleng e e tswang Gaborone go ya Harare, e ne e bereka ga tlhano mo bekeng, mme e berekisana le difofane tsa lefatshe la Zimbabwe le mafelo a mangwe aa mo difofaneng tse di mo borwa jwa Aferika. Fa e ntse e gola, koporase e ne ya tsena mo lenaneong la go tshwarelela setilo le mafatshe a dichabachaba a akaretsa la [[:en:British_Caledonian|British Caledonian]], le le neng le na le ditilo mo difofaneng tse di tsamaelang tsela ya Lusaka go ya Gaborone.<ref name=":1" />
Ka kgwedi ya Moranang ngwaga wa 1992, Goromente o ne a tlhoma molao wa kiletso go goga motsoko, Air Botswana e nne ya nna yone kompone ya ntlha mo Botswana go tsibogela molao o ka go itsa go goga motsoko mo difofaneng tsotlhe tsa mo gae ka ngwaga wa 1993, molao o ne wa atololelwa mo difofaneng tsa mafatshe a a mo mokgatlhong wa Borwa jwa Aferika ([[:en:Southern_African_Development_Community|Southern African Development Community]]) ka ngwaga wa 1995. Le ntswa Air Botswana e ne ya itemogela tatlhegelo mo go tsa madi go tswa ka ngwaga wa 1988 go tsena ka 1993, ka ngwaga wa 1994 puso e ne ya fetolela ditatlhegelo tsa madi a ka nang ka di milione di le masome a supa le bone tsa dipula go a lekalekanya le dipoelo.<ref name=":2" />
[[Setshwantsho:2011-06-28 14-30-46 South Africa - Bonaero Park - A2-ABR.jpg|thumb|Sefofane sengwe sa AirBotswana sa A2-ABR kwa Bonaero Park,South Africa]]
== Tshenyego ya setlhopha sa difofane ==
Ka ngwaga ya 1999, kgwedi ya Phalane e le malatsi a le lesome le bongwe, kompone e ne ya bona kgobalo fa mongwe wa bakgwetsi ba difofane tsa yone, Chris Phatswe, a ne a phatlakanya sefofane sa ATR 42 kwa Sir Seretse Khama International Airport, mo go neng ga baka tshenyo ya sefofane seo le difofane tse dingwe tse pedi tsa ATR 42.<ref name=":3">''[http://aviation-safety.net/database/record.php?id=19991011-0 "Criminal Occurrence description"] . Aviation Safety Network. 18 November 2005.'' Retrieved 15 October 2009.</ref> <ref name=":4">''[http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=19991012 "AB plunged into crisis Pilot destroys aircraft in suicide crash"].'' Botswana Press Agency. 12 October 1999. Archived from [https://web.archive.org/web/20060427183639/http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=19991012 the original] on 27 April 2006. Retrieved 15 October 2009</ref> Phatswe o ne a gapa sefofane seo mo mosong, mme ya re a setse a le mo phefong a tlhagisa ba tora e e laolang mesepele ya difofane gore o na le maikaelelo a go ikgapela botshelo; <ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/471568.stm "Suicide pilot destroys Air Botswana fleet"] . BBC News. 11 October 1999. Retrieved 11 October 1999</ref>mme a kopa go bua le batho ba le mmalwa ka seromamowa, go akaretsa le Tautona [[Festus Mogae]] le moeteledipele wa kompone ya difofane. Ka Mogae a ne a seo mo lefatsheng la Botswana, dithulaganyo di ne tsa dirwa gore Phatswe a bue le mothusa [[Tautona Seretse Khama Ian Khama]], <ref name=":3" />o o neng a supa keletso ya go bua le Phatswe.<ref name=":4" />
Morago ga gore sefofane se dikologe Gaborone ka diura tse pedi, Phatswe o ne a se thula ka lobelo lwa 200 knots (370 km/h) mo difofaneng tse dingwe tse pedi tsa ATR 42, tse di neng di batlelwa mo phororong, a senya difofane tsotlhe tse tharo.[ Tiragalo e ne ya tlogela khamphane e na le BAe 146 e le nngwe fela, e e neng e sa kgone go dirisiwa ngwaga otlhe ka ntlha ya mathata a setegeniki, go pateletsa khamphane go hira sefofane go dira difofane tse di rulagantsweng. Go ne ga senolwa gore Phatswe o ne a kgaotswe ka ntlha ya mabaka a bongaka, a ganwa go busediwa gape mo tirong, mme a kgaolwa gape go fitlha ka Tlhakole 2000. 15]
== Mokgatlho wa Teemane ==
Mokgatlho wa Teemane wa Air Botswana o ikaeletse go go duela le go go leboga ka ntlha ya boikanyego ba gago. Iponele dikilometara mo setilong sengwe le sengwe se se leng teng mo sefofaneng sengwe le sengwe sa Air Botswana se se nang le thekete le se se dirisiwang, nako le nako fa o tlhopha go fofa le rona. Maloko a a letleletsweng ke naga nngwe le nngwe e mo go yone dithulaganyo tse di ntseng jalo di leng kafa molaong, di sa duelelwe e bile go se na madi a go ikwadisa kgotsa a ngwaga le ngwaga.
== Metswedi ==
{{Reflist}}
iutp92c04jsk3k0tg4ajyth258pndsh
MsterSpei College
0
8592
52116
49761
2026-07-08T07:59:35Z
MmaBaggio
11091
52116
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Mater Spei College logo.jpg|thumb|Mater Spei College logo]]{{Infobox school|name=Mater Spei College|religion=Roman Catholic|principal=Ma Smarts|established=1963; 63 years ago}}
'''Mater Spei College''' ke sekolo sa Roma mme se tshegeditswe ke puso mo toropong ya [[Francistown]],Botswana.Se ruta bana go tswa kwa mophatong wa form 4 go ya kwa go wa form 5 se kopantse ba ba nnang mo sekolong le kwa ntle.
== Lefelo ==
Sekolo se, se fitlhelwa mo Francistown mo Bokone jwa Botswana.<ref>[http://www.localbotswana.com/company/11106/MATER_SPEI_COLLEGE "Location of Mater Spei College Botswana"]. local.com. Retrieved 26 September 2017.[https://www.localbotswana.com/company/11106/MATER_SPEI_COLLEGE] </ref>
== Ditso ==
Sekolo sa Mater Spei se simolotswe ke kereke ya Roma ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le boraro <ref>Swartland, J. R.; Taylor, D. C. (1988). "Community Financing of Schools in Botswana". In Bray, M.; Lillis, K. (eds.). ''Community Financing of Education: Issues & Policy Implications in Less Developed Countries''. Elsevier. pp. 139–153.[https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/B9780080358581500228?via%3Dihub]</ref><ref>[https://www.thegazette.news/latest-news/mater-spei-celebrates-50th-anniversary/5063/ "Master Spei celebrates 50th anniversary"]. ''[[:en:The_Botswana_Gazette|The Botswana Gazette]]''. 13 September 2013. Retrieved 1 November [https://www.thegazette.news/latest-news/mater-spei-celebrates-50th-anniversary/#.Y3tp33ZBzIU 2020]</ref>.Sekolo se e ne e le ntlha ya ditlhabololo tse di neng di rulagantswe ke kereke ya Roma ka fa tlase gaga Urban Murphy yo nnileng moeteledimogolo wa ntlha wa mo Roma mo lefatsheng<ref>Grant, Sandy (1980). [https://journals.co.za/content/botnotes/12/1/AJA052550590_872?crawler=true&mimetype=application/pdf "The non-government contribution to development in Botswana, 1962-1980"]. ''Botswana Notes and Records''. '''12''': 41–47. Retrieved 1 November 2020.[https://journals.co.za/doi/pdf/10.10520/AJA052550590_872]</ref>.E ne e le sekolo sa bosupa go bulwa mo Botswana, <ref>Swartland, J. R.; Taylor, D. C. (1988). "Community Financing of Schools in Botswana". In Bray, M.; Lillis, K. (eds.). ''Community Financing of Education: Issues & Policy Implications in Less Developed Countries''. Elsevier. pp. 139–[https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/B9780080358581500228?via%3Dihub 153]</ref>sa bobedI sa kereke ya Roma mo lefatsheng gape e le nngwe ya dikolo tse di tsamaisiwang ke tumelo ya sekeresete e e gorogileng ka dingwaga tsa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano.<ref>Damane, Victoria; Molutsi, Patrick (2013). "Crisis of a Rich State: Botswana's Dilemma in Financing Tertiary Education". In Teferra, Damtew (ed.). ''Funding Higher Education in Sub-Saharan Africa''. Palgrave [[:en:ISBN|Macmillan]]</ref>
Sekolo se ne sa bona thuso ya madi e nonneng go tswa pusong ya Botswana se se neng sa godisa meamuso e remeletseng mo mo dikagong go tshegetsa kgolo ya sekolo mo dingwageng tsa ntlha se simologa.Ka lebaka le, se ne sa kgona go gola ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano go tsweng mo go nneng sekolo se se tshegetsang ntwana ya borutelo e le nngwe go ya matwana a borutelo a le masome a mabedi ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le botlhano .Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le borobabongwe sekolo se ne sa gola go tshwaragana le sekolo sa Our Lady of the Desert Primary School.<ref>Ministry of Finance and Development Planning (1979). ''National Development Plan''. Gaborone: Government of Botswana. p. 331.</ref>
== Sekolo le lefelo la boithutelo ==
Ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi , Mater Spei nne sena le bana ba le sekete le makgolo a mabedi le masome a matlhano<ref>[https://www.mmegi.bw/index.php?aid=85789&dir=2020/june/05 "The challenges of double shift at Mater Spei"][[:en:Mmegi|Mmegi Online.]] Retrieved 30 October 2020.</ref>.Sekolo se na le dikago di tshwana matlwana a borutelo a mathataganyane,holo le motlobo wa dibuka o nang le maranyane.<ref>[http://www.info.bw/~msc/page2.html "History of Mater Spei College Botswana".] MSC INFO. Retrieved 26 September 2017.</ref>
Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabobedi ,sekolo ne se le mo maemong a bobedi mo ditlhatlhobong tsa sechaba tsa makgaolakgang tsa BGCSE.<ref>Shabani, Thamani (7 April 2019). [https://dailynews.gov.bw/news-detail/48575 "Mater Spei College celebrates success"]. Botswana Daily News. Retrieved 30 October 2020.</ref>
== Dithuto tse di rutwang ==
Mater Spei College e na le dithuto tse lesome le bobedi di akaretsa;
# Religious Education
# Sekgowa
# Dipalo
# Science
=== '''Tsa itlhopelo''' ===
# Design and Technology
# Art and Craft
# Development Studies
# Business Studies
# Geography
# Home Economics
# Agriculture
# English Literature
# History
# Setswana language
Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borataro dipatlisiso di ne tsa supa di ne di supa fa sekolo se le kwa pele ga tse dingwe mo go tsa maranyane le ditlhaeletsano ka lebaka la dimpho tsa didirisiwa tsa maranyane tse di amogetsweng go tsweng ko komponeng ya meepo ya mo gae.<ref> Nleya, Paul Thabano Tapela (2016). "Transformative Applications of ICT in Education: The Case of Botswana Expansive School Transformation (Best) Project". In Mata, F.; Pont, A. (eds.). ''ICT for Promoting Human Development and Protecting the [https://hal.inria.fr/hal-01429772/file/430289_1_En_8_Chapter.pdf Environmen]''</ref>
== Metswedi ==
<references />
[[Karolo:Dikolo mo Botswana]]
[[Karolo:Thuto mo Francistown]]
phc32jjqnztqn18svx1g12yc003kq69
Debswana
0
8633
52081
52064
2026-07-07T12:16:59Z
Refilwe Connie
12933
#Wikipedia25BW
52081
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Company|name=Debswana Diamond Company Limited|company_type=[[Limited company|Limited]]|industry=Mining|predecessors=De Beers Botswana Mining Company|hq_location_city=[[Gaborone]]|hq_location_country=[[Botswana]]|area_served=Worldwide|key_people='''Bruce Cleaver'''<br/>[[Chairman]]<br/> [[Andrew Maatla Motsomi]]<br/>[[Managing Director]]<ref name="1R">{{cite web |work=[[De Beers|De Beers Group]] |url=https://www.debeersgroup.com/media/company-news/2022/debswana-diamond-company-appoints-andrew-maatla-motsomi-as-managing-director |title=Debswana Diamond Company appoints Andrew Maatla Motsomi as Managing Director |date=22 May 2022 |author=De Beers Group |access-date=28 September 2022 |location=London, United Kingdom |archive-date=10 December 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241210201833/https://www.debeersgroup.com/media/company-news/2022/debswana-diamond-company-appoints-andrew-maatla-motsomi-as-managing-director |url-status=dead }}</ref>|products=Diamonds<br/>Coal|owner=[[Government of Botswana]] (50%) and [[De Beers]] (50%)|num_employees=6,400 (2020)<ref name="2R">{{cite web| title=Fast Facts: All Items: Debswana |publisher=Debswana Diamond Mines Limited |url=http://www.debswana.com/about-us/lists/fast%20facts/allitems.aspx |date=10 May 2020 | author=Debswana |access-date=10 May 2020 |location=Gaborone}}</ref>|website=[http://www.debswana.com/ debswana.com]}}
Debswana Diamond Company Limited e itsegeng ka leina khutswe la Debswana, ke [[:en:Mining|kompone ya moepo]] kwa [[Botswana]], e e ntshang [[Diteemane tse di epiwang kwa moepong wa Orapa|diteemane]] tsa boleng jo bo gaisang mo lefatsheng ka bophara.<ref name=":0">Mining Technology(May 2020).''[https://www.mining-technology.com/projects/debswana/ "Debswana Diamond Mines"].''Mining-technology.com.London.Retrieved 10 May 2020.</ref> Debswana e na le meepo ya teemane e le mene kwa dikgaolong tsa botlhaba le bogare jwa Botswana, gammogo le [[:en:Coal|moepo wa magala]] .<ref name=":0" /> Debswana ke kompone e e kopanetsweng magareng ga puso ya Botswana le kompone ya diteemane kwa [[Aforika Borwa]] ya [[:en:De_Beers|De Beers]], bobedi bo kgaogana dipoelo tsa kompone ka go lekalekana.<ref name=":0" />
== Meepo ==
Meepo e Debswana e nang le yone e bile e e tsamaisa ke:
* Ya diteemane
** [[:en:Orapa_diamond_mine|Moepo wa teemane wa Orapa]], o butswe ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bongwe(1971).<ref name=":0" /><ref name=":1">''[https://web.archive.org/web/20201025015525/http://www.debswana.com/About-Us/Pages/Our-History.aspx "Debswana History"].''www.debswana.com.Retrieved 2021-05-27.</ref>
** Moepo wa teemane wa Letlhakane, o butswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a supa le botlhano(1975)<ref name=":0" /><ref name=":1" />
** [[:en:Jwaneng_diamond_mine|Moepo wa teemane wa Jwaneng]] , o butswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a borobabobedi le bobedi(1982)<ref name=":0" />
** Moepo wa teemane wa Damtshaa , o butswe ka ngwaga wa dikete tse pedi le boraro(2003)<ref name=":0" />
* Ya magala
** [[:en:Morupule_Colliery|Morupule Colliery]], o butswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a supa boraro (1973)<ref name=":0" />
== Ditso ==
Kompone ya Debswana e simolotse e le [[:en:De_Beers|De Beers]] Botswana Mining Company ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a marataro le borobabobedi(1968),<ref name=":1" /> kgwedi ya Seetebosigo e tlhola malatsi a le masome a mabedi le boraro, morago ga gore modupa maje wa De Beers a tlhaole maje a a nang le diteemane kwa [[Orapa]] ka dingwaga tsa 1960. Dingwaga tse tlhano morago ga foo, puso ya Botswana ya oketsa seabe sa yone go tswa kwa go 15% go ya kwa go 50% . Ka ngwgaa wa 1992, kgwedi ya Mopitlo ele masome mabedi le botlhano, leina la kompone la fetoga go nna Debswana Diamond Company (Proprietary) Limited. Maikaelelo a kompone ke go epa ditemane le tsotlhe tse di amanang le tsone. Kompone ya Debswana e eteletse pele meepo ya Orapa, [[Letlhakane]], [[Toropo ya Jwaneng|Jwaneng]] le Damtshaa. Meepo ka bone jwa yone e nnile le seabe se segolo mo go kgolong ya itsholelo ka poelo ya diteemane, e fetotse lefatshe la Botswana mo go ikaegeng ka temothuo ka dingwaga tsa 1960 go nna lefatshe le le nang le kgolo ya itsholelo.<ref name=":0" /><ref>Debswana(2020).''[http://www.debswana.com/ "About Debswana Diamond Company"].''Debswana Limited.Gaborone.Retrieved 10 May 2020.</ref>
Debswana e ne ya upolola teemane ya boleng jwa 1,098 carat mo Botswana ka ngwaga wa 2021 kgwedi ya Seetebosigo. Go dumelwa fa e le lejwana la boraro ka bogolo go epiwa.
== Letseno le Dipoelo ==
{| class="wikitable"
|+
!<big>Ngwaga</big>
!<big>Letseno (Billion US$)</big>
!<big>Boleng bobo ntshitsweng (carats)</big>
!<big>Letseno ka ngwaga</big>
|-
|2011<ref name=":2">Mbongeni Mguni (1 August 2013).''[https://www.mmegi.bw/index.php?sid=4&aid=134&dir=2013/August/Thursday1 "Government Revenues From Debswana Bear P6 Billion"].Mmegi Online.Gaborone.Retrieved 10 May 2020.''</ref>
|1.08
|22,900,000
|
|-
|2012<ref name=":2" />
|0.7
|20,200,000
|35%
|}
== Seabe mo itsholelong ==
Ditirelo tsa go epa diteemane di tlhotlheleditse kgolo ya istholelo ya Botswana thata, e letla gore e gole go tswa mo go nneng lengwe la mafatshe a a humanegileng mo lefatsheng ka bophara ka nako ya fa le tsaya boipuso ka ngwaga wa 1966 go nna lefatshe le le mo maemong a a fa gare mo itsholelong, le na le letseno la $9,200.00 ka ngwaga wa 2004. Lefatshe le na le maikaelelo a go nna lengwe la mafatshe a a kwa godimo mo itsholelong ka ngwaga wa 2036.<ref name=":3">World Bank (10 May 2020).''[https://www.worldbank.org/en/country/botswana/overview "Overview of Botswana"].''World Bank.Washington, DC.Retrieved 10 May 2020.</ref> Ka ntlha ya se, ditirelo tsa go beeletsa madi tse dikgolo di le pedi di bona lefatshe la Botswana e le lefatshe le go babalesegileng go le adimisa madi mo [[Aferika|Aforika]]. Bongwe mo borarong jwa dipoelo tsa lefatshe ke tsa diteemane. Kompone ya Debswana ke yone kompone e e ikemetseng ka nosi e e hirang batho ba bantsi go gaisa tse dingwe mo lefatsheng la Botswana, e firile batho ba ka tshwara dikete tse thataro le makgolo a le mane, 93% ya bone e le [[Batho ba letso la Setswana|Batswana.]]<ref name=":3" />
== Go tshwaiwa diphoso ==
Kompone ya Debswana e tshwailwe diphoso ke mokgatlho wa [[:en:Survival_International|Survival International]] wa mafatshefatshe o o lwelang ditshwanelo tsa beng gae, go bo ba sa tlotla ditshwanelo tsa setho tsa [[Basarwa]] ba ba nnang kwa Botswana. Fa e sale ka dingwaga tsa 1980, mokgatlho o o kwadile dipego tsa gore puso ya Botswana e dirile letsholo la tlhorontsho go ba ntsha mo lefelo leo gore go diriwe dipatlisiso tsa moepo. Moeteledipele wa pele wa Debswana [[:en:Louis_Goodwill_Nchindo|Louis Nchindo]] o rile " Puso e na le tshiamelo mo go fuduseng Basarwa kwa lefelong leo la tlhokomelo diphologolo...go maleba gore puso e tseye tshwetso e o. Fa e seng jalo ke mang o o ka batlang go sala mo fifing fa ba bangwe ba tswelela pele?"<ref>Survival International (31 March 2003).''[https://www.survivalinternational.org/news/37 "Bushman Land Carved Up for Diamond Exploration"].''Survivalinternational.org.Retrieved 10 May 2020.</ref> Go ya ka [[:en:Stephen_Corry|Stephen Corry]], mogogi wa Survival International, Basarwa ga ba a siiwa ke dinako, ditshwanelo tsa bone tsa setho le tsa setso di tshwanetse go tlotliwa. Puso ya Botswana e ganetsa magatwe a e bua fa ele go feteletsa. Go santse go sena bosupi jwa go epa ga kompone ya Debswana kwa [[:en:Central_Kalahari_Game_Reserve|Central Kalahari Game Reserve]] ka kompone e butse meepo go sele jaaka kwa Jwaneng,Orapa,Letlhakane le Damtshaa.<ref>Survival International Archives(2005).''[https://web.archive.org/web/20221205111749/https://www.survivalinternational.org/material/451 "Survival and the Bushmen of the Central Kalahari Game Reserve: 39 questions"]''.Survivalinternational.org.Retrieved 10 May 2020.</ref>
== Bona gape tse di latelang ==
* [[:en:Diamonds_as_an_investment|Dipeeletso ka diteemane]]
* [[:en:Economy_of_Botswana|Itsholelo ya lefatshe la Botswana]]
* [[:en:Louis_Goodwill_Nchindo|Louis Goodwill Nchindo]]
* [[:en:Lynette_Armstrong|Lynette Armstrong]]
== Metswedi ==
f0utmet1gxrsvrbq3snftodcxins3nv
52088
52081
2026-07-07T12:42:36Z
Refilwe Connie
12933
#Wikipedia25BW
52088
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Company|name=Debswana Diamond Company Limited|company_type=[[Limited company|Limited]]|industry=Mining|predecessors=De Beers Botswana Mining Company|hq_location_city=[[Gaborone]]|hq_location_country=[[Botswana]]|area_served=Worldwide|key_people='''Bruce Cleaver'''<br/>[[Chairman]]<br/> [[Andrew Maatla Motsomi]]<br/>[[Managing Director]]<ref name="1R">{{cite web |work=[[De Beers|De Beers Group]] |url=https://www.debeersgroup.com/media/company-news/2022/debswana-diamond-company-appoints-andrew-maatla-motsomi-as-managing-director |title=Debswana Diamond Company appoints Andrew Maatla Motsomi as Managing Director |date=22 May 2022 |author=De Beers Group |access-date=28 September 2022 |location=London, United Kingdom |archive-date=10 December 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241210201833/https://www.debeersgroup.com/media/company-news/2022/debswana-diamond-company-appoints-andrew-maatla-motsomi-as-managing-director |url-status=dead }}</ref>|products=Diamonds<br/>Coal|owner=[[Government of Botswana]] (50%) and [[De Beers]] (50%)|num_employees=6,400 (2020)<ref name="2R">{{cite web| title=Fast Facts: All Items: Debswana |publisher=Debswana Diamond Mines Limited |url=http://www.debswana.com/about-us/lists/fast%20facts/allitems.aspx |date=10 May 2020 | author=Debswana |access-date=10 May 2020 |location=Gaborone}}</ref>|website=[http://www.debswana.com/ debswana.com]}}
Debswana Diamond Company Limited e itsegeng ka leina khutswe la Debswana, ke [[:en:Mining|kompone ya moepo]] kwa [[Botswana]], e e ntshang [[Diteemane tse di epiwang kwa moepong wa Orapa|diteemane]] tsa boleng jo bo gaisang mo lefatsheng ka bophara.<ref name=":0">Mining Technology(May 2020).''[https://www.mining-technology.com/projects/debswana/ "Debswana Diamond Mines"].''Mining-technology.com.London.Retrieved 10 May 2020.</ref> Debswana e na le meepo ya teemane e le mene kwa dikgaolong tsa botlhaba le bogare jwa Botswana, gammogo le [[:en:Coal|moepo wa magala]] .<ref name=":0" /> Debswana ke kompone e e kopanetsweng magareng ga puso ya Botswana le kompone ya diteemane kwa [[Aforika Borwa]] ya [[:en:De_Beers|De Beers]], bobedi bo kgaogana dipoelo tsa kompone ka go lekalekana.<ref name=":0" />
== Meepo ==
Meepo e Debswana e nang le yone e bile e e tsamaisa ke:
* Ya diteemane
** [[:en:Orapa_diamond_mine|Moepo wa teemane wa Orapa]], o butswe ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bongwe(1971).<ref name=":0" /><ref name=":1">''[https://web.archive.org/web/20201025015525/http://www.debswana.com/About-Us/Pages/Our-History.aspx "Debswana History"].''www.debswana.com.Retrieved 2021-05-27.</ref>
** Moepo wa teemane wa Letlhakane, o butswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a supa le botlhano(1975)<ref name=":0" /><ref name=":1" />
** [[:en:Jwaneng_diamond_mine|Moepo wa teemane wa Jwaneng]] , o butswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a borobabobedi le bobedi(1982)<ref name=":0" />
** Moepo wa teemane wa Damtshaa , o butswe ka ngwaga wa dikete tse pedi le boraro(2003)<ref name=":0" />
* Ya magala
** [[:en:Morupule_Colliery|Morupule Colliery]], o butswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a supa boraro (1973)<ref name=":0" />
== Ditso ==
Kompone ya Debswana e simolotse e le [[:en:De_Beers|De Beers]] Botswana Mining Company ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a marataro le borobabobedi(1968),<ref name=":1" /> kgwedi ya Seetebosigo e tlhola malatsi a le masome a mabedi le boraro, morago ga gore [[:en:Geologist|modupa maje]] wa De Beers a tlhaole maje a a nang le diteemane kwa [[Orapa]] ka dingwaga tsa 1960. Mo dingwageng tse tlhano tse di latelang ,puso ya Botswana e ne ya oketsa selekanyo sa yone sa go nna le seabe mo go yone go tswa kwa go 15% go ya kwa go 50% . Ka ngwaga wa 1992, kgwedi ya Mopitlo e tlhola malatsi a le masome a mabedi le botlhano, leina la kompone le ne la fetolwa go nna Debswana Diamond Company (Proprietary) Limited. Maikaelelo a kompone ke go epa diteemane le go dira tse dingwe tse amang le tsone. Kompone ya Debswana e eteletse pele meepo ya Orapa, [[Letlhakane]], [[Toropo ya Jwaneng|Jwaneng]] le Damtshaa. Meepo e mene e nnile le seabe se segolo mo kgolong ya loago le poelo ya Botswana ka lotseno lwa teemane , mme ya fetola naga go tswa mo poelong e ikaegileng ka temothuo ka digwaga tsa sekete , makgolo a robabongwe , masome a marataro( 1960) go nna naga e e bontshtseng ka metlha nngwe ya dipalo tse di kwa godimo tsa kgolo ya itsholelo mo lefatsheng .<ref name=":0" /><ref>Debswana(2020).''[http://www.debswana.com/ "About Debswana Diamond Company"].''Debswana Limited.Gaborone.Retrieved 10 May 2020.</ref>
Debswana e ne ya upolola teemane ya boleng jwa 1,098 carat mo Botswana ka ngwaga wa 2021 kgwedi ya Seetebosigo. Go dumelwa fa e le lejwana la boraro ka bogolo go epiwa.
== Letseno le Dipoelo ==
{| class="wikitable"
|+
!<big>Ngwaga</big>
!<big>Letseno (Billion US$)</big>
!<big>Boleng bobo ntshitsweng (carats)</big>
!<big>Letseno ka ngwaga</big>
|-
|2011<ref name=":2">Mbongeni Mguni (1 August 2013).''[https://www.mmegi.bw/index.php?sid=4&aid=134&dir=2013/August/Thursday1 "Government Revenues From Debswana Bear P6 Billion"].Mmegi Online.Gaborone.Retrieved 10 May 2020.''</ref>
|1.08
|22,900,000
|
|-
|2012<ref name=":2" />
|0.7
|20,200,000
|35%
|}
== Seabe mo itsholelong ==
Ditirelo tsa go epa diteemane di tlhotlheleditse kgolo ya istholelo ya Botswana thata, e letla gore e gole go tswa mo go nneng lengwe la mafatshe a a humanegileng mo lefatsheng ka bophara ka nako ya fa le tsaya boipuso ka ngwaga wa 1966 go nna lefatshe le le mo maemong a a fa gare mo itsholelong, le na le letseno la $9,200.00 ka ngwaga wa 2004. Lefatshe le na le maikaelelo a go nna lengwe la mafatshe a a kwa godimo mo itsholelong ka ngwaga wa 2036.<ref name=":3">World Bank (10 May 2020).''[https://www.worldbank.org/en/country/botswana/overview "Overview of Botswana"].''World Bank.Washington, DC.Retrieved 10 May 2020.</ref> Ka ntlha ya se, ditirelo tsa go beeletsa madi tse dikgolo di le pedi di bona lefatshe la Botswana e le lefatshe le go babalesegileng go le adimisa madi mo [[Aferika|Aforika]]. Bongwe mo borarong jwa dipoelo tsa lefatshe ke tsa diteemane. Kompone ya Debswana ke yone kompone e e ikemetseng ka nosi e e hirang batho ba bantsi go gaisa tse dingwe mo lefatsheng la Botswana, e firile batho ba ka tshwara dikete tse thataro le makgolo a le mane, 93% ya bone e le [[Batho ba letso la Setswana|Batswana.]]<ref name=":3" />
== Go tshwaiwa diphoso ==
Kompone ya Debswana e tshwailwe diphoso ke mokgatlho wa [[:en:Survival_International|Survival International]] wa mafatshefatshe o o lwelang ditshwanelo tsa beng gae, go bo ba sa tlotla ditshwanelo tsa setho tsa [[Basarwa]] ba ba nnang kwa Botswana. Fa e sale ka dingwaga tsa 1980, mokgatlho o o kwadile dipego tsa gore puso ya Botswana e dirile letsholo la tlhorontsho go ba ntsha mo lefelo leo gore go diriwe dipatlisiso tsa moepo. Moeteledipele wa pele wa Debswana [[:en:Louis_Goodwill_Nchindo|Louis Nchindo]] o rile " Puso e na le tshiamelo mo go fuduseng Basarwa kwa lefelong leo la tlhokomelo diphologolo...go maleba gore puso e tseye tshwetso e o. Fa e seng jalo ke mang o o ka batlang go sala mo fifing fa ba bangwe ba tswelela pele?"<ref>Survival International (31 March 2003).''[https://www.survivalinternational.org/news/37 "Bushman Land Carved Up for Diamond Exploration"].''Survivalinternational.org.Retrieved 10 May 2020.</ref> Go ya ka [[:en:Stephen_Corry|Stephen Corry]], mogogi wa Survival International, Basarwa ga ba a siiwa ke dinako, ditshwanelo tsa bone tsa setho le tsa setso di tshwanetse go tlotliwa. Puso ya Botswana e ganetsa magatwe a e bua fa ele go feteletsa. Go santse go sena bosupi jwa go epa ga kompone ya Debswana kwa [[:en:Central_Kalahari_Game_Reserve|Central Kalahari Game Reserve]] ka kompone e butse meepo go sele jaaka kwa Jwaneng,Orapa,Letlhakane le Damtshaa.<ref>Survival International Archives(2005).''[https://web.archive.org/web/20221205111749/https://www.survivalinternational.org/material/451 "Survival and the Bushmen of the Central Kalahari Game Reserve: 39 questions"]''.Survivalinternational.org.Retrieved 10 May 2020.</ref>
== Bona gape tse di latelang ==
* [[:en:Diamonds_as_an_investment|Dipeeletso ka diteemane]]
* [[:en:Economy_of_Botswana|Itsholelo ya lefatshe la Botswana]]
* [[:en:Louis_Goodwill_Nchindo|Louis Goodwill Nchindo]]
* [[:en:Lynette_Armstrong|Lynette Armstrong]]
== Metswedi ==
qpnqmha3wxfk56m9tvwvhts8mk28bn7
52092
52088
2026-07-07T12:54:07Z
Refilwe Connie
12933
52092
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Company|name=Debswana Diamond Company Limited|company_type=[[Limited company|Limited]]|industry=Mining|predecessors=De Beers Botswana Mining Company|hq_location_city=[[Gaborone]]|hq_location_country=[[Botswana]]|area_served=Worldwide|key_people='''Bruce Cleaver'''<br/>[[Chairman]]<br/> [[Andrew Maatla Motsomi]]<br/>[[Managing Director]]<ref name="1R">{{cite web |work=[[De Beers|De Beers Group]] |url=https://www.debeersgroup.com/media/company-news/2022/debswana-diamond-company-appoints-andrew-maatla-motsomi-as-managing-director |title=Debswana Diamond Company appoints Andrew Maatla Motsomi as Managing Director |date=22 May 2022 |author=De Beers Group |access-date=28 September 2022 |location=London, United Kingdom |archive-date=10 December 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241210201833/https://www.debeersgroup.com/media/company-news/2022/debswana-diamond-company-appoints-andrew-maatla-motsomi-as-managing-director |url-status=dead }}</ref>|products=Diamonds<br/>Coal|owner=[[Government of Botswana]] (50%) and [[De Beers]] (50%)|num_employees=6,400 (2020)<ref name="2R">{{cite web| title=Fast Facts: All Items: Debswana |publisher=Debswana Diamond Mines Limited |url=http://www.debswana.com/about-us/lists/fast%20facts/allitems.aspx |date=10 May 2020 | author=Debswana |access-date=10 May 2020 |location=Gaborone}}</ref>|website=[http://www.debswana.com/ debswana.com]}}
Debswana Diamond Company Limited e itsegeng ka leina khutswe la Debswana, ke [[:en:Mining|kompone ya moepo]] kwa [[Botswana]], e e ntshang [[Diteemane tse di epiwang kwa moepong wa Orapa|diteemane]] tsa boleng jo bo gaisang mo lefatsheng ka bophara.<ref name=":0">Mining Technology(May 2020).''[https://www.mining-technology.com/projects/debswana/ "Debswana Diamond Mines"].''Mining-technology.com.London.Retrieved 10 May 2020.</ref> Debswana e na le meepo ya teemane e le mene kwa dikgaolong tsa botlhaba le bogare jwa Botswana, gammogo le [[:en:Coal|moepo wa magala]] .<ref name=":0" /> Debswana ke kompone e e kopanetsweng magareng ga puso ya Botswana le kompone ya diteemane kwa [[Aforika Borwa]] ya [[:en:De_Beers|De Beers]], bobedi bo kgaogana dipoelo tsa kompone ka go lekalekana.<ref name=":0" />
== Meepo ==
Meepo e Debswana e nang le yone e bile e e tsamaisa ke:
* Ya diteemane
** [[:en:Orapa_diamond_mine|Moepo wa teemane wa Orapa]], o butswe ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bongwe(1971).<ref name=":0" /><ref name=":1">''[https://web.archive.org/web/20201025015525/http://www.debswana.com/About-Us/Pages/Our-History.aspx "Debswana History"].''www.debswana.com.Retrieved 2021-05-27.</ref>
** Moepo wa teemane wa Letlhakane, o butswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a supa le botlhano(1975)<ref name=":0" /><ref name=":1" />
** [[:en:Jwaneng_diamond_mine|Moepo wa teemane wa Jwaneng]] , o butswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a borobabobedi le bobedi(1982)<ref name=":0" />
** Moepo wa teemane wa Damtshaa , o butswe ka ngwaga wa dikete tse pedi le boraro(2003)<ref name=":0" />
* Ya magala
** [[:en:Morupule_Colliery|Morupule Colliery]], o butswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a supa boraro (1973)<ref name=":0" />
== Ditso ==
Kompone ya Debswana e simolotse e le [[:en:De_Beers|De Beers]] Botswana Mining Company ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a marataro le borobabobedi(1968),<ref name=":1" /> kgwedi ya Seetebosigo e tlhola malatsi a le masome a mabedi le boraro, morago ga gore [[:en:Geologist|modupa maje]] wa De Beers a tlhaole maje a a nang le diteemane kwa [[Orapa]] ka dingwaga tsa 1960. Mo dingwageng tse tlhano tse di latelang ,puso ya Botswana e ne ya oketsa selekanyo sa yone sa go nna le seabe mo go yone go tswa kwa go 15% go ya kwa go 50% . Ka ngwaga wa 1992, kgwedi ya Mopitlo e tlhola malatsi a le masome a mabedi le botlhano, leina la kompone le ne la fetolwa go nna Debswana Diamond Company (Proprietary) Limited. Maikaelelo a kompone ke go epa diteemane le go dira tse dingwe tse amang le tsone. Kompone ya Debswana e eteletse pele meepo ya Orapa, [[Letlhakane]], [[Toropo ya Jwaneng|Jwaneng]] le Damtshaa. Meepo e mene e nnile le seabe se segolo mo kgolong ya loago le poelo ya Botswana ka lotseno lwa teemane , mme ya fetola naga go tswa mo poelong e ikaegileng ka temothuo ka digwaga tsa sekete , makgolo a robabongwe , masome a marataro( 1960) go nna naga e e bontshtseng ka metlha nngwe ya dipalo tse di kwa godimo tsa kgolo ya itsholelo mo lefatsheng .<ref name=":0" /><ref>Debswana(2020).''[http://www.debswana.com/ "About Debswana Diamond Company"].''Debswana Limited.Gaborone.Retrieved 10 May 2020.</ref>
Debswana e ne ya upolola teemane ya boleng jwa 1,098 carat mo Botswana ka ngwaga wa 2021 kgwedi ya Seetebosigo. Go dumelwa fa e le lejwana la boraro ka bogolo go epiwa.
== Letseno le Dipoelo ==
{| class="wikitable"
|+
!<big>Ngwaga</big>
!<big>Letseno (Billion US$)</big>
!<big>Boleng bobo ntshitsweng (carats)</big>
!<big>Letseno ka ngwaga</big>
|-
|2011<ref name=":2">Mbongeni Mguni (1 August 2013).''[https://www.mmegi.bw/index.php?sid=4&aid=134&dir=2013/August/Thursday1 "Government Revenues From Debswana Bear P6 Billion"].Mmegi Online.Gaborone.Retrieved 10 May 2020.''</ref>
|1.08
|22,900,000
|
|-
|2012<ref name=":2" />
|0.7
|20,200,000
|35%
|}
== Seabe mo itsholelong ==
Ditirelo tsa go epa diteemane di tlhotlheleditse kgolo ya itsholelo ya Botswana thata, mme seo se dirile gore e gole go tswa mo go nneng lengwe la mafatshe a a humanegileng mo lefatsheng ka bophara ka nako ya fa le tsaya boipuso ka ngwaga wa 1966 go nna lefatshe le le mo maemong a a fa gare mo itsholelong, le na le letseno la $9,200.00 ka ngwaga wa 2004. Lefatshe le na le maikaelelo a go nna lengwe la mafatshe a a kwa godimo mo itsholelong ka ngwaga wa 2036.<ref name=":3">World Bank (10 May 2020).''[https://www.worldbank.org/en/country/botswana/overview "Overview of Botswana"].''World Bank.Washington, DC.Retrieved 10 May 2020.</ref> Ka ntlha ya se, ditirelo tsa go beeletsa madi tse dikgolo di le pedi di bona lefatshe la Botswana e le lefatshe le go babalesegileng go le adimisa madi mo [[Aferika|Aforika]]. Bongwe mo borarong jwa dipoelo tsa lefatshe ke tsa diteemane. Kompone ya Debswana ke yone kompone e e ikemetseng ka nosi e e hirang batho ba bantsi go gaisa tse dingwe mo lefatsheng la Botswana, e firile batho ba ka tshwara dikete tse thataro le makgolo a le mane, 93% ya bone e le [[Batho ba letso la Setswana|Batswana.]]<ref name=":3" />
== Go tshwaiwa diphoso ==
Kompone ya Debswana e tshwailwe diphoso ke mokgatlho wa [[:en:Survival_International|Survival International]] wa mafatshefatshe o o lwelang ditshwanelo tsa beng gae, go bo ba sa tlotla ditshwanelo tsa setho tsa [[Basarwa]] ba ba nnang kwa Botswana. Fa e sale ka dingwaga tsa 1980, mokgatlho o o kwadile dipego tsa gore puso ya Botswana e dirile letsholo la tlhorontsho go ba ntsha mo lefelo leo gore go diriwe dipatlisiso tsa moepo. Moeteledipele wa pele wa Debswana [[:en:Louis_Goodwill_Nchindo|Louis Nchindo]] o rile " Puso e na le tshiamelo mo go fuduseng Basarwa kwa lefelong leo la tlhokomelo diphologolo...go maleba gore puso e tseye tshwetso e o. Fa e seng jalo ke mang o o ka batlang go sala mo fifing fa ba bangwe ba tswelela pele?"<ref>Survival International (31 March 2003).''[https://www.survivalinternational.org/news/37 "Bushman Land Carved Up for Diamond Exploration"].''Survivalinternational.org.Retrieved 10 May 2020.</ref> Go ya ka [[:en:Stephen_Corry|Stephen Corry]], mogogi wa Survival International, Basarwa ga ba a siiwa ke dinako, ditshwanelo tsa bone tsa setho le tsa setso di tshwanetse go tlotliwa. Puso ya Botswana e ganetsa magatwe a e bua fa ele go feteletsa. Go santse go sena bosupi jwa go epa ga kompone ya Debswana kwa [[:en:Central_Kalahari_Game_Reserve|Central Kalahari Game Reserve]] ka kompone e butse meepo go sele jaaka kwa Jwaneng,Orapa,Letlhakane le Damtshaa.<ref>Survival International Archives(2005).''[https://web.archive.org/web/20221205111749/https://www.survivalinternational.org/material/451 "Survival and the Bushmen of the Central Kalahari Game Reserve: 39 questions"]''.Survivalinternational.org.Retrieved 10 May 2020.</ref>
== Bona gape tse di latelang ==
* [[:en:Diamonds_as_an_investment|Dipeeletso ka diteemane]]
* [[:en:Economy_of_Botswana|Itsholelo ya lefatshe la Botswana]]
* [[:en:Louis_Goodwill_Nchindo|Louis Goodwill Nchindo]]
* [[:en:Lynette_Armstrong|Lynette Armstrong]]
== Metswedi ==
s52g52mmhpzifukd9u3c9qxh9kktcdx
52104
52092
2026-07-07T20:36:47Z
Lucrucia98
12161
52104
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Company|name=Debswana Diamond Company Limited|company_type=[[Limited company|Limited]]|industry=Mining|predecessors=De Beers Botswana Mining Company|hq_location_city=[[Gaborone]]|hq_location_country=[[Botswana]]|area_served=Worldwide|key_people='''Bruce Cleaver'''<br/>[[Chairman]]<br/> [[Andrew Maatla Motsomi]]<br/>[[Managing Director]]<ref name="1R">{{cite web |work=[[De Beers|De Beers Group]] |url=https://www.debeersgroup.com/media/company-news/2022/debswana-diamond-company-appoints-andrew-maatla-motsomi-as-managing-director |title=Debswana Diamond Company appoints Andrew Maatla Motsomi as Managing Director |date=22 May 2022 |author=De Beers Group |access-date=28 September 2022 |location=London, United Kingdom |archive-date=10 December 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241210201833/https://www.debeersgroup.com/media/company-news/2022/debswana-diamond-company-appoints-andrew-maatla-motsomi-as-managing-director |url-status=dead }}</ref>|products=Diamonds<br/>Coal|owner=[[Government of Botswana]] (50%) and [[De Beers]] (50%)|num_employees=6,400 (2020)<ref name="2R">{{cite web| title=Fast Facts: All Items: Debswana |publisher=Debswana Diamond Mines Limited |url=http://www.debswana.com/about-us/lists/fast%20facts/allitems.aspx |date=10 May 2020 | author=Debswana |access-date=10 May 2020 |location=Gaborone}}</ref>|website=[http://www.debswana.com/ debswana.com]}}
Debswana Diamond Company Limited e itsegeng ka leina khutswe la Debswana, ke [[:en:Mining|kompone ya moepo]] kwa [[Botswana]], e e ntshang [[Diteemane tse di epiwang kwa moepong wa Orapa|diteemane]] tsa boleng jo bo gaisang mo lefatsheng ka bophara.<ref name=":0">Mining Technology(May 2020).''[https://www.mining-technology.com/projects/debswana/ "Debswana Diamond Mines"].''Mining-technology.com.London.Retrieved 10 May 2020.</ref> Debswana e na le meepo ya teemane e le mene kwa dikgaolong tsa botlhaba le bogare jwa Botswana, gammogo le [[:en:Coal|moepo wa magala]] .<ref name=":0" /> Debswana ke kompone e e kopanetsweng magareng ga puso ya Botswana le kompone ya diteemane kwa [[Aforika Borwa]] ya [[:en:De_Beers|De Beers]], bobedi bo kgaogana dipoelo tsa kompone ka go lekalekana.<ref name=":0" />
== Meepo ==
Meepo e Debswana e nang le yone e bile e e tsamaisa ke:
* Ya diteemane
** [[:en:Orapa_diamond_mine|Moepo wa teemane wa Orapa]], o butswe ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bongwe(1971).<ref name=":0" /><ref name=":1">''[https://web.archive.org/web/20201025015525/http://www.debswana.com/About-Us/Pages/Our-History.aspx "Debswana History"].''www.debswana.com.Retrieved 2021-05-27.</ref>
** Moepo wa teemane wa Letlhakane, o butswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a supa le botlhano(1975)<ref name=":0" /><ref name=":1" />
** [[:en:Jwaneng_diamond_mine|Moepo wa teemane wa Jwaneng]] , o butswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a borobabobedi le bobedi(1982)<ref name=":0" />
** Moepo wa teemane wa Damtshaa , o butswe ka ngwaga wa dikete tse pedi le boraro(2003)<ref name=":0" />
* Ya magala
** [[:en:Morupule_Colliery|Morupule Colliery]], o butswe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a supa boraro (1973)<ref name=":0" />
== Ditso ==
Kompone ya Debswana e simolotse e le [[:en:De_Beers|De Beers]] Botswana Mining Company ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe , masome a marataro le borobabobedi(1968),<ref name=":1" /> kgwedi ya Seetebosigo e tlhola malatsi a le masome a mabedi le boraro, morago ga gore [[:en:Geologist|modupa maje]] wa De Beers a tlhaole maje a a nang le diteemane kwa [[Orapa]] ka dingwaga tsa sekete , makgolo a robabongwe le masome a marataro (1960). Mo dingwageng tse tlhano tse di latelang ,puso ya Botswana e ne ya oketsa selekanyo sa yone sa go nna le seabe mo go yone go tswa kwa go 15% go ya kwa go 50% . Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bobedi (1992), kgwedi ya Mopitlo e tlhola malatsi a le masome a mabedi le botlhano, leina la kompone le ne la fetolwa go nna Debswana Diamond Company (Proprietary) Limited. Maikaelelo a kompone ke go epa diteemane le go dira tse dingwe tse amang le tsone. Kompone ya Debswana e eteletse pele meepo ya Orapa, [[Letlhakane]], [[Toropo ya Jwaneng|Jwaneng]] le Damtshaa. Meepo e mene e nnile le seabe se segolo mo kgolong ya loago le poelo ya Botswana ka lotseno lwa teemane , mme ya fetola naga go tswa mo poelong e ikaegileng ka temothuo ka digwaga tsa sekete , makgolo a robabongwe , masome a marataro( 1960) go nna naga e e bontshtseng ka metlha nngwe ya dipalo tse di kwa godimo tsa kgolo ya itsholelo mo lefatsheng .<ref name=":0" /><ref>Debswana(2020).''[http://www.debswana.com/ "About Debswana Diamond Company"].''Debswana Limited.Gaborone.Retrieved 10 May 2020.</ref>
Debswana e ne ya upolola teemane ya boleng jwa 1,098 carat mo Botswana ka ngwaga wa 2021 kgwedi ya Seetebosigo. Go dumelwa fa e le lejwana la boraro ka bogolo go epiwa.
== Letseno le Dipoelo ==
{| class="wikitable"
|+
!<big>Ngwaga</big>
!<big>Letseno (Billion US$)</big>
!<big>Boleng bobo ntshitsweng (carats)</big>
!<big>Letseno ka ngwaga</big>
|-
|2011<ref name=":2">Mbongeni Mguni (1 August 2013).''[https://www.mmegi.bw/index.php?sid=4&aid=134&dir=2013/August/Thursday1 "Government Revenues From Debswana Bear P6 Billion"].Mmegi Online.Gaborone.Retrieved 10 May 2020.''</ref>
|1.08
|22,900,000
|
|-
|2012<ref name=":2" />
|0.7
|20,200,000
|35%
|}
== Seabe mo itsholelong ==
Ditirelo tsa go epa diteemane di tlhotlheleditse kgolo ya itsholelo ya Botswana thata, mme seo se dirile gore e gole go tswa mo go nneng lengwe la mafatshe a a humanegileng mo lefatsheng ka bophara ka nako ya fa le tsaya boipuso ka ngwaga wa 1966 go nna lefatshe le le mo maemong a a fa gare mo itsholelong, le na le letseno la $9,200.00 ka ngwaga wa 2004. Lefatshe le na le maikaelelo a go nna lengwe la mafatshe a a kwa godimo mo itsholelong ka ngwaga wa 2036.<ref name=":3">World Bank (10 May 2020).''[https://www.worldbank.org/en/country/botswana/overview "Overview of Botswana"].''World Bank.Washington, DC.Retrieved 10 May 2020.</ref> Ka ntlha ya se, ditirelo tsa go beeletsa madi tse dikgolo di le pedi di bona lefatshe la Botswana e le lefatshe le go babalesegileng go le adimisa madi mo [[Aferika|Aforika]]. Bongwe mo borarong jwa dipoelo tsa lefatshe ke tsa diteemane. Kompone ya Debswana ke yone kompone e e ikemetseng ka nosi e e hirang batho ba bantsi go gaisa tse dingwe mo lefatsheng la Botswana, e firile batho ba ka tshwara dikete tse thataro le makgolo a le mane, 93% ya bone e le [[Batho ba letso la Setswana|Batswana.]]<ref name=":3" />
== Go tshwaiwa diphoso ==
Kompone ya Debswana e tshwailwe diphoso ke mokgatlho wa [[:en:Survival_International|Survival International]] wa mafatshefatshe o o lwelang ditshwanelo tsa beng gae, go bo ba sa tlotla ditshwanelo tsa setho tsa [[Basarwa]] ba ba nnang kwa Botswana. Fa e sale ka dingwaga tsa 1980, mokgatlho o o kwadile dipego tsa gore puso ya Botswana e dirile letsholo la tlhorontsho go ba ntsha mo lefelo leo gore go diriwe dipatlisiso tsa moepo. Moeteledipele wa pele wa Debswana [[:en:Louis_Goodwill_Nchindo|Louis Nchindo]] o rile " Puso e na le tshiamelo mo go fuduseng Basarwa kwa lefelong leo la tlhokomelo diphologolo...go maleba gore puso e tseye tshwetso e o. Fa e seng jalo ke mang o o ka batlang go sala mo fifing fa ba bangwe ba tswelela pele?"<ref>Survival International (31 March 2003).''[https://www.survivalinternational.org/news/37 "Bushman Land Carved Up for Diamond Exploration"].''Survivalinternational.org.Retrieved 10 May 2020.</ref> Go ya ka [[:en:Stephen_Corry|Stephen Corry]], mogogi wa Survival International, Basarwa ga ba a siiwa ke dinako, ditshwanelo tsa bone tsa setho le tsa setso di tshwanetse go tlotliwa. Puso ya Botswana e ganetsa magatwe a e bua fa ele go feteletsa. Go santse go sena bosupi jwa go epa ga kompone ya Debswana kwa [[:en:Central_Kalahari_Game_Reserve|Central Kalahari Game Reserve]] ka kompone e butse meepo go sele jaaka kwa Jwaneng,Orapa,Letlhakane le Damtshaa.<ref>Survival International Archives(2005).''[https://web.archive.org/web/20221205111749/https://www.survivalinternational.org/material/451 "Survival and the Bushmen of the Central Kalahari Game Reserve: 39 questions"]''.Survivalinternational.org.Retrieved 10 May 2020.</ref>
== Bona gape tse di latelang ==
* [[:en:Diamonds_as_an_investment|Dipeeletso ka diteemane]]
* [[:en:Economy_of_Botswana|Itsholelo ya lefatshe la Botswana]]
* [[:en:Louis_Goodwill_Nchindo|Louis Goodwill Nchindo]]
* [[:en:Lynette_Armstrong|Lynette Armstrong]]
== Metswedi ==
ag6a2jot0d2zsjbjsgtrv4bkl6n9jwn
Sefalana
0
8819
52112
32550
2026-07-08T07:12:40Z
JudithShe
9421
Ke okeditse thanolo ya tsebe ya Sefalana, ka baakanya metswedi le go e oketsa, ke tsentse le infobox #Setswana Knowledge Activation
52112
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox company|name=Sefalana Holding Compaany Limited|type=Kompone ya Setshaba|traded_as=Sefalana|industry=Marekisetso|founded=Ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bone|hq_location=[[Gaborone]] [[Botswana]]|key_people=Chandrakanth Chauhan (mookamedi le modulasetilo wa lekgotla)|revenue=di bilone di le tlhano, le didikadike di robabobedi|revenue_year=dikete pedi le masome a mabedi|net_income=didkadike di le makgolo a mabedi, masome a matlhano le borobabongwe|net_income_year=dikete pedi le masome a mabedi|subsid=Delta Dairies, Cash 'n Carry, Seasons Group|website=sefalana.com}}
'''Sefalana''' , ke madirelo a dijo a bobedi ka botona mo Botswana.<ref>TIRO, BAKANG. [https://web.archive.org/web/20201031034809/http://www.thepatriot.co.bw/business/item/8500-sefalana-revenue-10-up.html "Sefalana revenue 10% up - The Patriot on Sunday".] ''www.thepatriot.co.bw''. Archived from [http://thepatriot.co.bw/business/item/8500-sefalana-revenue-10-up.html the original] on 31 October 2020. Retrieved 08 July 2026</ref>A na le marekisetso a a fetang sekete le makgolo a mabedi mo Aforika.<ref name=":0">Staff Writer. [https://www.mmegi.bw/business/sefalana-invests-p200m-to-enter-sa-market/news-96117 "Mmegi Online :: Sefalana invests P200m to enter SA market"]. ''Mmegi Online''. Retrieved 08 July 2026</ref>Diofisikgolo tsa madirelo a di mo [[Gaborone, Botswana|Gaborone , Botswana.]]<ref>[http://www.sefalana.com/ "Sefalana - About Us".] ''Sefalana Website''. Retrieved 08 July 2026</ref>Sefalana ke kompone ya setshaba, e e kwadilweng mo [[:en:Botswana_Stock_Exchange|Botswana Stock Exchange]].
== Ditso ==
Sefalana se thamilwe ke Norman Joseph Lazarus go tswa kwa Vryburg, [[Aforika Borwa]] ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bone se bitswa Sefalana sa Botswana<ref>Mokgethisi, Gontse (25 August 2015). [https://dailynews.gov.bw/news-detail/22582 "Sefalana Shoppers opens in Hukuntsi"]. ''Daily News Botswana''. Retrieved 08 July 2026</ref>
== Tse di kgobokantsweng ==
* Lefelo la thekiso ya masi la Delta Dairies ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano<ref>PINIELO, ISAAC. [https://www.mmegi.bw/business/sefalana-gets-nod-to-buy-delta-dairies/news-75462 "Mmegi Online :: Sefalana gets nod to buy Delta Dairies".] ''Mmegi Online''. Retrieved 08 July 2026</ref>
* Go tsena mo marekisetsong a [[Lesotho]] ga marekisetso a Cash'n Carry le a TFS <ref name=":0" />
* Setlhopha sa Seasons kwa [[Australia]]<ref>Kanono, Ricardo. [https://web.archive.org/web/20201031034424/http://www.thepatriot.co.bw/business/item/8177-sefalana-enters-australian-market.html "Sefalana enters Australian market - The Patriot on Sunday".] ''www.thepatriot.co.bw''. Archived from [http://thepatriot.co.bw/business/item/8177-sefalana-enters-australian-market.html the original] on 31 October 2020. Retrieved 08 July 2026</ref>
== Ditshedimosetso tse dingwe ==
* [[Choppies]]
* [[Checkers]] (motseletsele wa marekisetso)
* [[Shoprite]]
* [[Marekisetso mo Botswana]]
== Metswedi ==
hxnknkqw2h8k2x8yz4s6p7rjbpy18fp
Tsodilo
0
9280
52095
35230
2026-07-07T13:28:40Z
MmaBaggio
11091
52095
wikitext
text/x-wiki
'''Dithaba tsa Tsodilo''' ([[Tswana]]; Lefelo la Tsodilo) ke mafelo a ditso a mafatshefatshe [[:en:UNESCO_World_Heritage_Site|UNESCO]] (WHS), ye e akaretsang ditshwaqntso mo matlapeng, bonno mo matlapeng, matlapa a a phutlhameng le magaga mo borwa jwa [[Aferika]]. UNESCO e abelela fa go gona le ditshwantso mo matlapeng do feta dikete di le nne le makgolo a matlhano mo lefelong le<ref>Thebe, Phenyo. [https://www.academia.edu/4460523 'Intagible Heritage at Tsodilo Hills"] </ref>.
== Dipopego tsa lefatshe ==
Go na le dithaba di le nnè tse ditona. E e kwa godimo go gaisa ke ya dimetara di le sekete le makgolo a mane , e leng nngwe ya dintlha tse di kwa godimo go gaisa mo Botswana. Dithaba tse nne gantsi di tlhalosiwa e le "Male" (e e kwa godimo), "Female", "Child", mmogo le thota e e senang leina. Di dikilometara tse di ka nnang masome a mane go tswa kwa Shakawe mme di ka fitlhelelwa ka tsela ya mmu.
Go na le lefelo le le laolwang la go kampa le le fa gare ga dithaba tse pedi tse dikgolo, le le nang le dibata le matlwana a boithomelo. E gaufi le ditshwantsho tse di tumileng go gaisa tsa BaSan mo lefelong leno, Laurens van der Post panel, morago ga mokwadi wa mo Afrika Borwa yo a tlhalositseng ditshwantsho tsa ntlha mo bukeng ya gagwe ya ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le borobabobedi The Lost World of the Kalahari. Go na le musiamo o monnye le lefelo la go palama sefofane gaufi le kampa.
Batho ba ile ba dirisa Dithaba tsa Tsodilo go taka le go dira meetlo ka diketekete tsa dingwaga. UNESCO e fopholetsa gore dithaba tseno di na le mafelo a le makgolo a matlhano a batho ba nnileng mo go one ka diketekete tsa dingwaga. Botaki jwa maje jwa dithaba tseno bo amanngwa le batho ba lefelo leo ba ba neng ba tsoma le go kgobokanya diphologolo. Go dumelwa gore bagologolwane ba Ba-San ba tlhodile dingwe tsa ditshwantsho tse di takilweng kwa Tsodilo, mme gape e ne e le bone ba ba neng ba nna mo magageng le mo matlong a go iphitlha a a mo mafikeng. Go na le bopaki jwa gore batho ba Banthu ba ne ba ikarabelela ka dingwe tsa ditiro tsa botaki kwa dithabeng.<ref>Robbins, Lawrence; Murphy, Michael; Campbell, Alec; Brook, George (1996). "Excavations at the Tsodilo Hills Rhino Cave". ''Botswana Notes and Records''. '''28''': 23–45. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR ]][https://www.jstor.org/stable/40980131 40980131.]</ref>Dingwe tsa ditshwantsho tse di takilweng di ne tsa kwalwa dingwaga di le dikete tse masome a mabedi le bone pele ga motlha wa rona.<ref>C.Michael Hogan. 2008</ref>
== Metswedi ==
[[Karolo:Ditso tsa ntlha mo Aferika]]
ap1k1og1hip815fq8irci2duwjuf5uf
Choppies
0
9456
52077
37174
2026-07-07T12:06:14Z
Kenanalo Motupu
12934
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1359402845|Choppies]]"
52077
wikitext
text/x-wiki
'''Choppies Enterprises Limited''' ke morekisi wa marekisetso a magolo [[Botswana|a Botswana]] yo o nang le ntlokgolo kwa [[Gaborone|Gaborone, Botswana]] . Morekisi o kwa tshimologong o ne a rekisa fela dithoto tse di itebagantseng le dijo (tse di botshelo bokhutshwane le tse di botshelo boleele) le dithoto tse dingwe tsa baji-bareki tse di rekwang ka bonako. Ka ngwaga wa 2024, Choppies e ne e na le marekisetso a le lekgolo, masome a marataro le bongwe mo mafatsheng a le mane. <ref>{{Cite web |date=2024 |title=Our footprint |url=https://choppiesgroup.com/index.php |website=choppiesgroup.com}}</ref>
Choppies e ne ya nna le setlamo se se kwadisitsweng mo Lenaneong la Dithoto la Botswana ka kgwedi ya Herikgong e tlhola masome a mabedi le borataro, ka ngwaga wa 2012, mme ke karolo ya Seabe ya Dikomponi tsa Selegae ya BSE e e nang le tlhwatlhwa e e ka nnang dibilione di le dikete tse pedi le makgolo a mane tsa dipula go tloga ka Sedimonthole a tlhola masome a mabedi, ka ngwaga wa 2012.
== Ditso ==
Choppies e simolodisitswe ka ngwaga wa 1986 ka marekisetso motso o le mongwe, Wayside Supermarket (Proprietary) Limited, kwa [[Lobatse]] ke ba lelwapa la ga Chopdat. Marekisetso a bobedi a ne a bulwa ka ngwaga wa 1993.
Ka ngwaga wa1999, komponi eno e ne e na le marekisetso a le mabedi fela. Fa e sale ka nako eo, e ne ya gola go nna moanelwa mogolo mo lekalaneng la dithoto tsa baji le bareki tse di rekwang ka bonako (FMCG) mo Botswana. Setlhopha sa botsamaisi se akaretsa maloko a a simolotseng Rre Farouk Ismail, Mothusa modulasetulo wa ka nako eno, le Rre Ramachandaran Ottapathu, moeteledipele wa nako ya gompieno. Bobedi jo ke batsholadiabe ba bagolo, mongwe le mongwe wa bone o tshwere masome a mararo le metso e mene mo lekgolong (34.2%) ya diabe tsa komponi. Ka ngwaga wa 2003, setlhopha seno se ne sa kopanya ditiro tsa sone ka fa tlase ga sebopego se le sengwe, ka gonne pele se ne se dira ka fa tlase ga maina a a farologaneng a a ka hirisiwang.
Ka ntlha ya kgolo ya yona e e kwa godimo fa e sale ka ngwaga wa 1999, go ne go na le lethoko le le golang la gore Choppies e kwadisiwe mo phapadisanyong ya setšhaba ya diabe. Setlhopha sa botsamaisi se ne sa dumalana, mme komponi e ne ya kwadisiwa mo lenaneong la Botswana Stock Exchange ka Herikgong a le masome a mabedi le borataro ka ngwaga wa 2012. Grant Thornton o ne a tlhomiwa go okamela tsamaiso ya thekiso ya ntlha ya diabe phatlalatsa, e e neng ya bona diabe di le dibilione di le sekete le makgolo a mabedi tse di neng di kwadisitswe ka BWP 1.15 seabe sengwe le sengwe, mme masome a mabedi le botlhano mo lekgolong a ne e neetswe phatlalatsa. IPO e ne e le kgolo go gaisa mo ditsong tsa phapadisanyo, e kokoanya dimilione di le makgolo a mararo le masome a matlhano a dipula ka IPO le go bewa go ikemela ka nosi, mme e ne ya kwadisiwa go feta selekanyo ka go fitlha go makgolo a mane mo lekgolong. <ref>{{Cite news|title=Choppies shares offer 400% oversubscribed|url=http://www.mmegi.bw/index.php?sid=4&aid=91&dir=2012/January/Tuesday24|access-date=24 January 2012}}</ref> <ref>{{Cite news|title=Choppies sparkles on BSE debut|url=http://www.mmegi.bw/index.php?sid=4&aid=196&dir=2012/January/Monday30|access-date=2017-08-16}}</ref>
Ka ngwaga 2008, Choppies e ne ya bula marekisetso a yone a ntlha kwa [[Zeerust]], Aforika Borwa, e le se se neng se tshwaya go atologela ga yone kwa kgaolong ya Bokone Bophirima. Madirelo a go phatlalatsa dithoto a ile a thongwa ko Aforika Borwa ko [[Rustenburg]] ka kgwedi ya Lwetse ka ngwaga wa 2012 go direla marekisetso a Aforika Borwa. Ka ngwaga wa 2014, setlhopha se ne sa tlhoma lefelo la sone la ntlha la go anamisa dithoto kwa Zimbabwe. Komponi e weditse go kwadisiwa ga yone ga bobedi mo Phapadisanong ya Diabe ya Johannesburg ka kgwedi ya Motsheganong e tlhola masome a mabedi le metso e supa ka ngwaga wa 2015. Kwa bokhutlong jwa ngwaga wa 2015 ditiro tsa Zambia di ne tsa simolola mme mo tshimologong ya ngwaga 2016 go ne ga bonwa go rekwa ga setlhopha sa Jwayelani kwa [[Durban]], Aforika Borwa. Go rekwa ga setlhopha sa Ulkwala ke Kenya le gone go ne ga dirwa mo tshimologong ya ngwaga wa 2016. Jaaka karolo ya thulaganyo ya kgolo ya paka e telele setlhopha seno se ne sa bula marekisetso a sone la ntlha kwa Tanzania le kwa Mozambique ka ngwaga wa 2017.
Ka ngwaga wa 2020, Choppies e ne ya tswala marekisetso a yone kwa Aforika Borwa, Mozambique, Kenya le Tanzania. <ref>{{Cite web |date=2024 |title=History |url=https://choppiesgroup.com/history.php |website=choppiesgroup.com}}</ref>
Ka ngwaga wa 2024, Choppies e ne e na le marekisetso a le lekgolo, masome a marataro le bongwe mo mafatsheng a le mane. <ref>{{Cite web |date=2024 |title=Our footprint |url=https://choppiesgroup.com/index.php |website=choppiesgroup.com}}</ref>
== Ditiro ==
=== Phatalatso le tlamelo ===
Mafelo a phatalatso dithoto a Choppies a dira jaaka motswedi o o botlhokwa wa marekisetso a Choppies. Dithoto tse di kwa godimo tse di makgolo a mabedi tsa komponi eno di isiwa ka bontsi kwa mafelong a go anamisiwang mo go one mme morago ga moo di bo di anamisiwa go tswa foo go ya kwa marekisetsong. Dithoto tse dingwe di tswa mo madirelong go yamarekisetsong. Choppies e tsamaisa mafelo a mabedi a go anamisa dithoto mo Botswana; e nngwe kwa Commerce Park kwa [[Gaborone]], mme e nngwe e le kwa Lobatse. Setsha se se sesha sa 10 000m <sup>2</sup>
Welldone (E e nang le Mong) Limited, e leng komponi e e nang le Setlhopha sa Choppies ka botlalo, ke komponi ya dithulaganyo e e tshegetsang ditiro tsa letsatsi le letsatsi tsa mabenkele.
== Kgalo ==
Choppies e okile go kgalwa ke setshaba mo nakong e e fetileng ka ntlha ya pharologanyo ya dituelo. Babereki ba tshwana le ba ba duedisang le ba ba phuthelang ba ne ba bolela fa ba amogela madi a a kwa tlase ga dipula tse di makgolo a ferabongwe ka kgwedi, fa baeteledipele jaaka moeteledipele le Mothusa Modulasetilo bane ba amogela madi a a fetang di milone di le masome mararo a di pula ka ngwaga. <ref>{{Cite news|url=http://www.mmegi.bw/index.php?sid=1&aid=169&dir=2012/January/Friday27|title=Some animals are more equal than others|work=Mmegi}}</ref> Seno se gogile tshakgalo ka gonne komponi eno e na le dipoelo tse dintsi thata mo ditsong mme ga e duele badiri ba ba nang le bokgoni jo bo kwa tlase ka selekanyo se ba tsayang se siametse maiteko a bone.
== Bona gape ==
* [[Sefalana]]
* Dijo tsa Sekwere
* Kgwebo ya lebenkele (morekisi)
* Ditšheke (ketane ya mabenkele a magolo)
* Lenaane la diketane tsa marekisetso a magolo mo Botswana
<templatestyles src="Reflist/styles.css" />{{Reflist|colwidth=40em}}
* [https://choppiesgroup.com/ Webosaete ya Semmuso]
* [https://www.bloomberg.com/quote/CHOPPIES:BG/ Tshedimosetso ya Mmaraka wa Bloomberg]
pakwwxyoxdwimaj9lc1isheiaocgjko
Kgosi
0
10445
52075
51025
2026-07-07T12:03:59Z
Tshepang Tshidi
12940
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1334547460|Kgosi]]"
52075
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Kgosi_Leruo_Tshedkedi_Molotlegi.jpg|thumb|''Kgosi'' [[Leruo Molotlegi|Leruo Tshekedi Molotlegi]], kgosi ya [[Setšhaba sa Segosi sa Bafokeng|Morafe wa Bafokeng wa Segosi]]]]
'''{{Lang|tn|Kgosi}}''' ( /ˈ k oʊ i / ; ) ke leina la moeteledipele wa setso sa batho ba [[Batho ba letso la Setswana|Batswana]] le ba Aforika Borwa. <ref>{{Cite web |title=Kgosi dictionary definition {{!}} kgosi defined |url=https://www.yourdictionary.com/kgosi |access-date=2020-05-26 |website=www.yourdictionary.com}}</ref>
== Tiriso ==
Kgosi ke lefoko [[Setswana|la Setswana]] le le kayang "bogosi" kana <nowiki>''</nowiki>Kgosi<nowiki>''</nowiki>. Go ka tsenngwa dintlha tse di farologaneng mo lefokong le go fetola bokao jwa lone: go tsenya ''tlhogo di-'' go oketsa seloko gore go nne ''[[wiktionary:dikgosi|dikgosi]]'' ; mogatlana wa bosadi ''[[wiktionary:-gadi#Tswana|-gadi]] o'' fetola lefoko go nna kgosigadi; mme mogatlana wa ''[[wiktionary:-golo#Tswana|-kgolo]]'' o kayang "bogolo", e tlhama ''[[wiktionary:kgosikgolo|kgosikgolo]]'', lefoko le le kayang "moeteledipele yo mogolo".
Ke leina le gantsi le fiwang batho ba maemo mo Botswana le mafatshe a a mabapi kwa go nang le batho ba ba buang Setswana teng. Kantoro ya boeteledipele jwa morafe e bidiwa ''bogosi'' fa motho yo o tsayang kantoro ele ''kgosi.''
== Ditiro ==
Molao wa Bogosi wa 2008 o tlhalosa dithata tsa kgosi. Go ya ka molao wa Bogosi, kgosi ya morafe o na le ditiro di le mmalwa: go tsamaisa morafe, go rulaganya dikopano tsa [[wiktionary:kgotla|kgotla]], le go sala melawana le kgakololo tsa puso ya bosetšhaba le maloko a morafe morago. Dikgosi tsa merafe e boferabongwe ya Batswana di nna maloko a [[Ntlo ya Dikgosi tsa Botswana|Ntlo ya Dikgosi]], sehlopha se se nayang kgakololo mo Palamente ya Botswana.<ref>[[Palamente ya Botswana|Palamente ya Botswana - Wikipedia]]</ref>
Kgosi e na le bokgoni jwa go tlhopha ''mothusa Kgosi'' yo o dirang jaaka motshwarelela moeteledipele fa kgosi ene a sa kgone go dira tiro ya gagwe ka nakwana. [ 3 ] Se se farologana le ''bogosi jwa motshwarelela'', ofisi e e tlhamiwang fa kgosi a palelwa ke go dira tiro ya gagwe ruri mme go tlhokega kgosi yo o tla emisetsang. [ 4 ]
i7r5jfv1h6t3kbzydxml52tx4fqatgq
52096
52075
2026-07-07T13:43:10Z
MmaBaggio
11091
52096
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Kgosi_Leruo_Tshedkedi_Molotlegi.jpg|thumb|''Kgosi'' [[Leruo Molotlegi|Leruo Tshekedi Molotlegi]], kgosi ya [[Setšhaba sa Segosi sa Bafokeng|Morafe wa Bafokeng wa Segosi]]]]
'''{{Lang|tn|Kgosi}}''' ( /ˈ k oʊ i / ; ) ke leina la moeteledipele wa setso sa batho ba [[Batho ba letso la Setswana|Batswana]] le ba Aforika Borwa. <ref>{{Cite web |title=Kgosi dictionary definition {{!}} kgosi defined |url=https://www.yourdictionary.com/kgosi |access-date=2020-05-26 |website=www.yourdictionary.com}}</ref>
== Tiriso ==
Kgosi ke lefoko [[Setswana|la Setswana]] le le kayang "bogosi" kana <nowiki>''</nowiki>Kgosi<nowiki>''</nowiki>. Go ka tsenngwa dintlha tse di farologaneng mo lefokong le go fetola bokao jwa lone: go tsenya ''tlhogo di-'' go oketsa seloko gore go nne ''[[wiktionary:dikgosi|dikgosi]]'' ; mogatlana wa bosadi ''[[wiktionary:-gadi#Tswana|-gadi]] o'' fetola lefoko go nna kgosigadi; mme mogatlana wa ''[[wiktionary:-golo#Tswana|-kgolo]]'' o kayang "bogolo", e tlhama ''[[wiktionary:kgosikgolo|kgosikgolo]]'', lefoko le le kayang "moeteledipele yo mogolo".
Ke leina le gantsi le fiwang batho ba maemo mo Botswana le mafatshe a a mabapi kwa go nang le batho ba ba buang Setswana teng. Kantoro ya boeteledipele jwa morafe e bidiwa ''bogosi'' fa motho yo o tsayang kantoro ele ''kgosi.''
== Ditiro ==
Molao wa Bogosi wa ngwaga wa dikete tse pedi le borobabobedi o tlhalosa dithata tsa kgosi. Go ya ka molao wa Bogosi, kgosi ya morafe o na le ditiro di le mmalwa: go tsamaisa morafe, go rulaganya dikopano tsa [[wiktionary:kgotla|kgotla]], le go sala melawana le kgakololo tsa puso ya bosetšhaba le maloko a morafe morago. Dikgosi tsa merafe e boferabongwe ya Batswana di nna maloko a [[Ntlo ya Dikgosi tsa Botswana|Ntlo ya Dikgosi]], sehlopha se se nayang kgakololo mo Palamente ya Botswana.<ref>[[Palamente ya Botswana|Palamente ya Botswana - Wikipedia]]</ref>
Kgosi e na le bokgoni jwa go tlhopha ''mothusa Kgosi'' yo o dirang jaaka motshwarelela moeteledipele fa kgosi ene a sa kgone go dira tiro ya gagwe ka nakwana. <ref>[[:en:Kgosi#CITEREFGovernment_of_Botswana2008|Government of Botswana 2008,]] p. 4.</ref> Se se farologana le ''bogosi jwa motshwarelela'', ofisi e e tlhamiwang fa kgosi a palelwa ke go dira tiro ya gagwe ruri mme go tlhokega kgosi yo o tla emisetsang. <ref>[[:en:Kgosi#CITEREFGovernment_of_Botswana2008|Government of Botswana 2008,]] p. 3.</ref>
Molao ono o ne wa tshwaiwa phoso ke baeteledipele ba morafe ka ntlha ya go lekanyetsa maatla a kgosi. <ref>[[:en:Kgosi#CITEREFGabzfm2011|Gabzfm 2011.]]</ref> Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome , Kgosi Kgafela II wa morafe wa Kgatla o ne a latofadiwa ka go kgwathisa, mme o ne a ngangisana gore kgosis e na le kgololosego go tswa mo pusong ya puso. Kgotlatshekelo ya Makgaolakgang ya Botswana e ne ya gana kgetsi eo ka kgwedi ya Motsheganong e le lesome le bongwe,ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bongwe, e bolela gore "dikgosi ga di ka ke tsa dira kwa ntle ga molaotheo le melao e e beilweng ke Palamente fa badiredi ba bangwe botlhe ba puso ba dira ka fa tlase ga ditekanyetso tsa molao".<ref>[[:en:Kgosi#CITEREFGulbrandsen2012|Gulbrandsen 2012,]] p. 157.</ref> Go tila ditshenyegelo tsa semolao tsa kgetse, Kgafela o ne a fudugela kwa Moruleng, Afrika Borwa. <ref>[[:en:Kgosi#CITEREFLetswamotse2012|Letswamotse 2012.]]</ref>
== Metswedi ==
1ondgvu7148eocrr1k1ftrjlwkk0yw3
History of Botswana
0
10860
52086
52072
2026-07-07T12:38:31Z
Vhanuele
12946
Ditso tsa Botswana
52086
wikitext
text/x-wiki
Tlholego ya [[Botswana]] e akaretsa tlholego ya bogologolo jwa naga le ditso tsa merafe ya kgaolo eo, puso ya bokolone ya ga Mmamosadinyana e bitswa [[Bechuanaland]], le lefatshe la gompieno la Rephaboliki ya Botswana. Batho ba ntlha ba mo nakong ya sejoale-joale go nna mo Botswana e ne e le [[Basarwa]], mme temo e simolotse go tlhabologa dingwaga di ka nna 2,300 tse di fetileng. Batho ba [[:en:Bantu_peoples|Bantu]] ba ntlha ba gorogile ka c. 200 AD, mme Batswana ba ntlha ba ne ba goroga dingwaga di ka nna makgolo a mabedi morago ga moo. [[:en:Tswana_people|Batswana]] ba ba ne ba ikgaoganya go nna merafe e e farologaneng mo dingwageng tse di sekete tse di latelang fa go fuduga go ne go tswelela mo kgaolong eo, go felela ka [[:en:Difaqane|Mfecane]] mafelong a ngwaga wa bo 1800. Batho ba kwa [[:en:European_exploration_of_Africa|Yuropa]] ba ne ba simolola go kopana le bone ka 1816, mme seo se ne sa dira gore go nne le tumelo ya [[:en:Christianization|Sekeresete]] mo kgaolong eo.
Ka ntlha ya matshosetsi go tswa kwa lefatsheng la Jeremane ba [[:en:African_Auxiliary_Pioneer_Corps|German South West Africa]] le ma [[:en:African_Auxiliary_Pioneer_Corps|Afrikaner]], dikgosi tsa Batswana tse di neng di na le maatla a magolo di ne tsa buisana ka go kopa tshireletso kwa go Mmamosadinyana ka ngwaga wa 1885. Mmamosadinyana o ne a ne a kgaoganya Botswana ka dikgaolo tsa semorafe gore kgaolo e nngwe le nngwe e busiwe ke kgosi ya yone, a naya dikgosi tse maatla a a fetang a di neng di na le one pele, mme ka tsela nngwe ba ne ba na le taolo e e lekanyeditsweng fela ya ka tlhamalalo mo nageng e ba neng ba e sireletsa. Puso ya Mmamosadinyana e ne ya nna le seabe se segolo go simolola ka bo1930. Botswana e ne ya tshegetsa go nna le seabe ga [[:en:British_Empire_in_World_War_II|Mmamosadinyana mo Ntweng ya Lefatshe ya Bobedi]] mme bontsi jwa bone ba ne ba lwa e le karolo ya [[:en:African_Auxiliary_Pioneer_Corps|African Auxiliary Pioneer Corps.]]
Go ne ga nna le ngangisano ya bogosi ka dingwaga tsa bo 1950 fa kgosi ya Bangwato, Seretse Khama, a ganetsana le mmusimogolo wa gagwe, Tshekedi Khama. Lenyalo la ga Seretse le mosadi wa lekgoa, Ruth Williams Khama, le ne la dira gore Baesemane ba mo thibele go tsena mo nageng e ba neng e ba sireletsa. O ne a boa ka 1956 ka kemo nokeng ya bontsi jwa batho, mme merafe e ne ya simolola go nna le puso e e itlhophelwang go bopiwa puso ya batho ka batho. Palamente ya bosetšhaba e ne ya tlhongwa ka 1961, abo mekgatlho ya sepolotiki ya simolola go tlhamiwa. Seretse o ne a nna moeteledipele wa Bechuanaland Democratic Party, e e neng ya amogelwa ke puso ya ga Mmamosadinyana go etelela pele morago ga boipuso, mme e ne ya bona tatedi e kgolo mo ditlhophong tsa ntlha ka 1965. Naga ya Botswana e ne ya fiwa boipuso jo bo feletseng ka 1966.
Ka taolo e e nonofileng, Seretse le mokgatlho wa gagwe ba ne ba tsenya mo tirisong puso ya batho ka batho ba bo ba simolola go tlhabolola mafaratlhatlha mo go se e neng e le nngwe ya dinaga tse di humanegileng thata mo lefatsheng. Go ne ga bonwa diteemane tse dintsi ka 1969, mme seo se ne sa dira gore itsholelo ya Botswana e rulaganngwe sesha ka tsela e kgolo yeo. Kompone ya meepo ya [[Debswana]] e ne ya tlhamiwa ka 1978, mme Botswana e ne ya nna lefatshe la itsolelo e e golang ka bonako go gaisa mafatshe otlhe mo lefatsheng. [[:en:HIV/AIDS_in_Botswana|Leroborobo la HIV/AIDS]] le ne laa apara lefatshe la Botswana ka dingwaga tsa bo 1980, mme dingwaga tsa bo 1990 di ne tsa tla ka go tsenngwa ga makoko a sepolotiki morago ga matlhabisaditlhong a sepolotiki a Khomišene ya Kgabo. Lekoko la Botswana Democratic Party le ne la nna lekoko le le busang go tloga ka boipuso go fitlha fa [[Umbrella for Democratic Change]] e fenya [[:en:2024_Botswana_general_election|ditlhopho tsa kakaretso tsa 2024]].
== Ditso tsa Pele Ga Bokolone ==
=== Pele ga Ditso le Ditso tsa Pele ===
Botswana wa gompieno e ne e le sekgwa se segolo dingwaga di le dimilione di le lesome tse di fetileng, mme dinoka di ne di le dikgolo go feta tse di leng teng gompieno, di elelela mo lecheng le legolo, Lecha la [[:en:Lake_Makgadikgadi|Makgadikgadi]].<ref>[[:en:Thomas_Tlou|Tlou, Thomas; Campbell, Alec C. (1997)]] [1984]. ''History of Botswana'' (2nd ed.). Macmillan Botswana. ISBN <bdi>9991278087</bdi>.</ref> Batho ba bogologolo ba ne ba nna mo kgaolong e mo [[:en:Early_Stone_Age|Dingwageng tsa Letlapa]].<ref>Tlou, Thomas; Campbell, Alec C. (1997) [1984]. ''History of Botswana'' (2nd ed.). Macmillan Botswana. ISBN <bdi>9991278087</bdi>.</ref> Didirisiwa tsa letlapa jaaka dilepe tsa [[:en:Acheulean|Acheulean]], di boela morago dingwaga di le dimilione di le pedi.<ref>Denbow, James R.; Thebe, Phenyo C. (2006). ''Culture and Customs of Botswana''. Greenwood Press. ISBN <bdi>978-0-313-33178-7</bdi>. OCLC 62118271</ref><ref>Klehm, Carla (28 June 2021). "Archaeology of Botswana". ''Oxford Research Encyclopedia of African History''. doi:10.1093/acrefore/9780190277734.013.792. ISBN <bdi>978-0-19-027773-4</bdi>.</ref>
doqnmqx25e254ajlvvxhi3cl4nhfe1r
52090
52086
2026-07-07T12:46:59Z
Vhanuele
12946
continuation #wikipedia25BW
52090
wikitext
text/x-wiki
Tlholego ya [[Botswana]] e akaretsa tlholego ya bogologolo jwa naga le ditso tsa merafe ya kgaolo eo, puso ya bokolone ya ga Mmamosadinyana e bitswa [[Bechuanaland]], le lefatshe la gompieno la Rephaboliki ya Botswana. Batho ba ntlha ba mo nakong ya sejoale-joale go nna mo Botswana e ne e le [[Basarwa]], mme temo e simolotse go tlhabologa dingwaga di ka nna 2,300 tse di fetileng. Batho ba [[:en:Bantu_peoples|Bantu]] ba ntlha ba gorogile ka c. 200 AD, mme Batswana ba ntlha ba ne ba goroga dingwaga di ka nna makgolo a mabedi morago ga moo. [[:en:Tswana_people|Batswana]] ba ba ne ba ikgaoganya go nna merafe e e farologaneng mo dingwageng tse di sekete tse di latelang fa go fuduga go ne go tswelela mo kgaolong eo, go felela ka [[:en:Difaqane|Mfecane]] mafelong a ngwaga wa bo 1800. Batho ba kwa [[:en:European_exploration_of_Africa|Yuropa]] ba ne ba simolola go kopana le bone ka 1816, mme seo se ne sa dira gore go nne le tumelo ya [[:en:Christianization|Sekeresete]] mo kgaolong eo.
Ka ntlha ya matshosetsi go tswa kwa lefatsheng la Jeremane ba [[:en:African_Auxiliary_Pioneer_Corps|German South West Africa]] le ma [[:en:African_Auxiliary_Pioneer_Corps|Afrikaner]], dikgosi tsa Batswana tse di neng di na le maatla a magolo di ne tsa buisana ka go kopa tshireletso kwa go Mmamosadinyana ka ngwaga wa 1885. Mmamosadinyana o ne a ne a kgaoganya Botswana ka dikgaolo tsa semorafe gore kgaolo e nngwe le nngwe e busiwe ke kgosi ya yone, a naya dikgosi tse maatla a a fetang a di neng di na le one pele, mme ka tsela nngwe ba ne ba na le taolo e e lekanyeditsweng fela ya ka tlhamalalo mo nageng e ba neng ba e sireletsa. Puso ya Mmamosadinyana e ne ya nna le seabe se segolo go simolola ka bo1930. Botswana e ne ya tshegetsa go nna le seabe ga [[:en:British_Empire_in_World_War_II|Mmamosadinyana mo Ntweng ya Lefatshe ya Bobedi]] mme bontsi jwa bone ba ne ba lwa e le karolo ya [[:en:African_Auxiliary_Pioneer_Corps|African Auxiliary Pioneer Corps.]]
Go ne ga nna le ngangisano ya bogosi ka dingwaga tsa bo 1950 fa kgosi ya Bangwato, Seretse Khama, a ganetsana le mmusimogolo wa gagwe, Tshekedi Khama. Lenyalo la ga Seretse le mosadi wa lekgoa, Ruth Williams Khama, le ne la dira gore Baesemane ba mo thibele go tsena mo nageng e ba neng e ba sireletsa. O ne a boa ka 1956 ka kemo nokeng ya bontsi jwa batho, mme merafe e ne ya simolola go nna le puso e e itlhophelwang go bopiwa puso ya batho ka batho. Palamente ya bosetšhaba e ne ya tlhongwa ka 1961, abo mekgatlho ya sepolotiki ya simolola go tlhamiwa. Seretse o ne a nna moeteledipele wa Bechuanaland Democratic Party, e e neng ya amogelwa ke puso ya ga Mmamosadinyana go etelela pele morago ga boipuso, mme e ne ya bona tatedi e kgolo mo ditlhophong tsa ntlha ka 1965. Naga ya Botswana e ne ya fiwa boipuso jo bo feletseng ka 1966.
Ka taolo e e nonofileng, Seretse le mokgatlho wa gagwe ba ne ba tsenya mo tirisong puso ya batho ka batho ba bo ba simolola go tlhabolola mafaratlhatlha mo go se e neng e le nngwe ya dinaga tse di humanegileng thata mo lefatsheng. Go ne ga bonwa diteemane tse dintsi ka 1969, mme seo se ne sa dira gore itsholelo ya Botswana e rulaganngwe sesha ka tsela e kgolo yeo. Kompone ya meepo ya [[Debswana]] e ne ya tlhamiwa ka 1978, mme Botswana e ne ya nna lefatshe la itsolelo e e golang ka bonako go gaisa mafatshe otlhe mo lefatsheng. [[:en:HIV/AIDS_in_Botswana|Leroborobo la HIV/AIDS]] le ne laa apara lefatshe la Botswana ka dingwaga tsa bo 1980, mme dingwaga tsa bo 1990 di ne tsa tla ka go tsenngwa ga makoko a sepolotiki morago ga matlhabisaditlhong a sepolotiki a Khomišene ya Kgabo. Lekoko la Botswana Democratic Party le ne la nna lekoko le le busang go tloga ka boipuso go fitlha fa [[Umbrella for Democratic Change]] e fenya [[:en:2024_Botswana_general_election|ditlhopho tsa kakaretso tsa 2024]].
== Ditso tsa Pele Ga Bokolone ==
=== Pele ga Ditso le Ditso tsa Pele ===
Botswana wa gompieno e ne e le sekgwa se segolo dingwaga di le dimilione di le lesome tse di fetileng, mme dinoka di ne di le dikgolo go feta tse di leng teng gompieno, di elelela mo lecheng le legolo, Lecha la [[:en:Lake_Makgadikgadi|Makgadikgadi]].<ref>[[:en:Thomas_Tlou|Tlou, Thomas; Campbell, Alec C. (1997)]] [1984]. ''History of Botswana'' (2nd ed.). Macmillan Botswana. ISBN <bdi>9991278087</bdi>.</ref> Batho ba bogologolo ba ne ba nna mo kgaolong e mo [[:en:Early_Stone_Age|Dingwageng tsa Letlapa]].<ref>Tlou, Thomas; Campbell, Alec C. (1997) [1984]. ''History of Botswana'' (2nd ed.). Macmillan Botswana. ISBN <bdi>9991278087</bdi>.</ref> Didirisiwa tsa letlapa jaaka dilepe tsa [[:en:Acheulean|Acheulean]], di boela morago dingwaga di le dimilione di le pedi.<ref>Denbow, James R.; Thebe, Phenyo C. (2006). ''Culture and Customs of Botswana''. Greenwood Press. ISBN <bdi>978-0-313-33178-7</bdi>. OCLC 62118271</ref><ref>Klehm, Carla (28 June 2021). "Archaeology of Botswana". ''Oxford Research Encyclopedia of African History''. doi:10.1093/acrefore/9780190277734.013.792. ISBN <bdi>978-0-19-027773-4</bdi>.</ref> Go fuduga ga Hominin go ya ko sekakeng sa Kgalagadise akanyetswa gore se diragetse pele ga [[:en:Marine_Isotope_Stage_6|Marine Isotope Stage 6]], dingwaga dile 186,000 tse di fetileng. Lecha la Makgadikgadi le simolotse go go fokotsega ka ga dingwaga dile 50,000 tse di fetileng.<ref>Tlou, Thomas; Campbell, Alec C. (1997) [1984]. ''History of Botswana'' (2nd ed.). Macmillan Botswana. ISBN <bdi>9991278087</bdi>.</ref>
qqq3sacfcnw6a20pfd1yqcf8c3xk1sn
Bessie Head
0
10964
52089
52070
2026-07-07T12:46:24Z
Botshelo Dire
12943
wikipidea25bw
52089
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=Bessie Head|birth_name=Bessie Amelia Emery Head|birth_date={{Birth date|df=y|1937|7|6}}|birth_place=[[Pietermaritzburg]], [[Natal (province)|Natal]], {{awrap|Union of South Africa}}|death_date={{Death date and age|df=y|1986|4|17|1937|7|6}}<ref name="Britannica: Bessie Emery Head, South African novelist" />|death_place=[[Serowe]], Botswana|occupation=Mokwadi|citizenship={{ubl|South Africa (until 1964)|Botswana (from 1979)}}|notable works={{ubl|''[[When Rain Clouds Gather]]'' (1968)|''[[Maru (novel)|Maru]]'' (1971)|''[[A Question of Power]]'' (1973)}}}}
'''Bessie Amelia Emery Head''' (Phukwi a le garataro 1937 – Moranang a le lesome le bosupa 1986) e ne ele mokwadi wa letso la [[Aforika Borwa]]. E re ntswa a ne a tholega ko [[Aforika Borwa|Africa Borwa]] o ne a tsewa ele mokwadi wa tlhwatlhwa wa [[Botswana]]. O kwadile dibuka tsa go roba sogo, le tse dikhutshwane ga mmogo le tsa botshelo jwa gagwe tse di tletseng semoya le go tlhatlhanya.<ref>https://www.britannica.com/biography/Bessie-Emery-Head</ref> Dibuka tsa gagwe tse di itsegeng di akaretsa ''[[When Rain Clouds Gather]]'' (1968), ''[[Maru]]'' (1971) le ''[[A Question of Power]]'' (1973).
== Botshelo jwa gagwe ==
Bessie Amelia Emery o tsholetswe kwa [[Pietermaritzburg]], [[Union of South Africa]], ke ngwana wa mosadi wa mosweu le monna wa motho montsho ka nako eo dikamano tsa semorafe di neng di sa letlelelwe mo Aforka Borwa.<ref name=":0">https://en.wikipedia.org/wiki/Bessie_Head#cite_note-womenwriting-2</ref> Mmaagwe Bessie, Fiona Emery, go tswa mo lwapeng le le humileng la Aforika Borwa,<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Bessie_Head#cite_note-3</ref> o ne a nna dingwaga di le mmalwa kwa bookelong jwa malwetse a tlhaloganyo morago ga loso lwa ngwana wa gagwe wa ntlha, mosimane yo o neng a bidiwa Gerald Emery, yo o neng a tlhokafala morago ga dibeke di le robabobedi a tshotswe.O ne a le kwa kokelong e kgolo ya malwetse a tlhaloganyo kwa Pietemaritzburg fa a ne a tshola Bessie. Le fa a ne a sa letlelelwa go tshola ngwana,<ref name=":0" /> o ne a naya morwadie leina la gagwe. Rraagwe ga a itsewe.
Lesea Bessie le ne la bewa la ntlha le batsadi ba basweu ba ba mo godisitseng ka kakanyo ya gore ke mosweu. Dibeke di le mmalwa moragonyana, batsadi bano ba ne ba lemoga gore o na le mmala mme ba mmusetsa kwa balaoding. Morago ga moo o ne a bewa le lelapa la merafe e e tlhakaneng kgotsa ya [["mmala"]], ba ga Heathcote, mo lefelong le le humanegileng le eseng la basweu kwa Pietermaritzburg. Fano, o ne a gola le mme yo o neng a mo godisa mo go gagametseng, e bong Nelly Heathcote, mme one a tsena Kereke ya Roma ya lefelo leo le sekolo sese sebotlana. Ga a ise a ko a lemoge sentle gore e ne e se Mo-Heathcote. O ne a itumelela bongwana jo bo batlang jo bo tlwaelesegile jwa nako ya gagwe le lefelo la gagwe, kwa ntle ga gore mmaagwe yo o mo godisitseng o ne a sa utlwane le go rata dibuka ga gagwe.<ref name=":1">Gillian Eilersen (1995). ''Bessie Head: Thunder Behind Her Ears: her life and writing''. Wits University Press. p. 9–18. ISBN 978-0-435-08984-9. OCLC 802874023. Wikidata Q112683813.</ref>
Fa Bessie a le dingwaga di le lesome le bobedi, fa a sena go fetsa dingwaga di le nne tsa thuto ya sekolo se sebotlana, balaodi ba ne ba mo fudusetsa kwa [[Legaeng la Basetsana ba Mmala la St. Monica]], sekolo sa Anglican se se nang le matlo a borobalo kwa [[Durban]]. Kwa tshimologong, Bessie o ne a leka go tshaba le go boela gae. Moragonyana, o ne a simolola go lemoga khumo ya dibuka le kitso e sekolo seo se neng se e naya. Kwa bokhutlong jwa ngwaga wa gagwe wa bobedi, o ne a itshokela kutlobotlhoko e kgolo ya ntlha mo botshelong jwa gagwe. Balaodi ba ne ba mmolelela ka tshoganyetso gore ke morwadia mosadi mongwe wa mosweu, e seng Nelly Heathcote, le gore ga a kitla a letlelewa go boela kwa legaeng la gagwe la pele ka malatsi a boikhutso a Keresemose. Mosha yono o ne a utlwile botlhoko thata mme a ikgogela morago.<ref name=":1" />
Dingwaga di le pedi moragonyana, kwa bokhutlong jwa 1953, Bessie o ne a pasa tlhatlhobo ya gagwe ya [[Setlankana sa Junior]]. O ne a tswelela go dira [[Setlankana sa Katiso ya Barutabana]] sa dingwaga di le pedi kwa kholetšheng e e fa gaufi, fa a ntse a nna kwa St. Monica. La bofelo, kwa tshimologong ya 1956, kgotlatshekelo e ne ya bolela gore ke mogolo; o ne a newa setlankana sa nakwana sa go ruta; mme a amogela tiro ya go nna morutabana kwa sekolong se se botlana sa mmala kwa Durban.<ref>Mary Ellen Snodgrass, [https://books.google.com/books?id=LXyyYs2cRDcC&dq=bessie+amelia+emery+head&pg=PT141 "Head, Bessie (Bessie Amelia Emery Head)"], ''Encyclopedia of the Literature of Empire'', Infobase Publishing, 2010, pp. 131–132.</ref> Ka nako eno o ne a nna le botsala jo bogolo le badiri ba le mmalwa ba basweu ba St. Monica, mmogo le maloko a le mmalwa a [[setšhaba sa "Maindia"]], mme kgatlhego ya gagwe mo ditumelong tse e seng tsa Bokeresete e ne ya atlega, segolobogolo Bohindu.hyrhrhyt
Ka fa letlhakoreng le lengwe, o ne a na le kgolagano e e seng kalo fela le [[bontsi jwa "bantsho" jwa Aforika]] kwa Natal, ba e neng e le [[Mazulu]] ka bontsi.
Mo bogareng jwa 1958, a lapisitswe ke ditiro tsa gagwe tsa letsatsi le letsatsi le go lora ka dilo tse dikgolo, Head o ne a tlogela tiro ya gagwe. O ne a nna le moletlo wa letsatsi la matsalo a dingwaga tse masome mabedi le motso le ditsala tsa gagwe tsa bogologolo, morago ga moo a palama terena go ya kwa [[Cape Town]], kwa a neng a ikaeletse go nna mmega dikgang gone.<ref name=":1" />
=== Cape Town le Johannesburg ===
Batho ba Aforika Borwa ba ba neng ba le kwa ditoropong ba e seng basweu ba ne ba simolola go fuduega ka fa tlase ga melao e e neng e ntse e thibela le go feta ya tlhaolele. Dikuranta le dimakasine di le mmalwa tsa mmaraka wa batho ba le bantsi di ne di setse di thusa ka dilo tse ba di ratang, mme mo go tsone ''Drum'' ya beke le beke e ne e le yone e e neng e tumile thata. Head o ne a batla tiro go na le moo mo kgatisong ya kgaitsadie ''Drum'', e leng ''Golden City Post'' e e neng e tswa beke le beke. O ne a bereka koo mo e ka nnang ngwaga, a faela dikgang tsa kgotlatshekelo le ditiro tse dingwe tse dinnye tse di neng di newa batho ba ba sa tswang go simolola mo phaposing ya dikgang. O ne a kwala ka leina la gagwe la mmatota, Bessie Amelia Emery.<ref name=":2">[http://www.sahistory.org.za/dated-event/bessie-amelia-head-sa-novelist-dies "Bessie Amelia Head, SA novelist dies"], South African History Online, 17 April 1986.</ref>
Le fa ka nako eo Cape Town e ne e le bogolo jo bo tshwanang le jwa Durban, e ne e le mefutafuta thata e bile e raraane, e na le ditso tse ditelele thata. E ne e le motsemogolo wa sepolotiki wa lefatshe e bile ke yone, e le legae la [[Palamente]] ya yone. Kwa Pietermaritzburg le kwa Durban, Bessie o ne a ntse a le leloko la setlhopha se sennye sa batho ba ba seng bantsi, e leng [[Ba-Colored (ba merafe e e tlhakaneng) ba ba buang Seesemane]]. Kwa Cape Town ka tshoganetso o ne a nna leloko la setlhopha se segolo sa merafe ya selegae — Coloured — mme e le se se neng se bua [[Seburu]] mo botshelong jwa sone jwa letsatsi le letsatsi. Le fa a ne a sa ke a phuthologa mo puong eno e e neng e tswa mo [[baagi ba ntlha ba MaDutch]] ba Cape Town, go ise go ye kae o ne a kgona go tshela. Se a neng a fitlhela se le thata go se amogela e ne e le dikgaogano tse di neng di le teng mo setšhabeng seo ka mmala wa letlalo le maemo a itsholelo. O ne a le montsho thata go ka tsenela batho ba maemo, ka jalo o ne a rata go kopana le badiri le batho ba maemo a a kwa tlase mo [[Kgaolong ya Borataro]], morafe o mogolo wa Bammala o o neng o nna kwa letlhakoreng la bophirima la [[Table Mountain]], e seng kgakala le bogare. Fa gare ga tiro ya gagwe le marobalo a gagwe kwa Kgaolong ya Borataro, mosha yoo yo o sa tswang go goroga kwa kgaolong o ne a simolola ka bonako go dirisa mofuta le lebelo la toropo e kgolo. Gape o ne a lemoga ka kelotlhoko dikgotlhang tse dintsi tsa ka fa gare ga Aforika Borwa.<ref name=":1" />
Ka 1959, Head o ne a fudugela kwa Johannesburg go ya go dira kwa ''Home Post'', e leng kgatiso e nngwe e e neng e le kgaitsadie ''Drum''; o ne a newa padi ya gagwe le tuelo e e tlhomameng. Fano o ne a kopana le bakwadi ba ba itsegeng thata ba ba jaaka [[Lewis Nkosi]], [[Can Themba]] le [[Dennis Brutus]], mme a lekeletsa go kwala ga gagwe ka nosi. Mme maitemogelo a gagwe a a neng a fetola botshelo jwa gagwe ka nako eo e ne e le gore o ne a kopana le dikwalo tsa sepolotiki tsa bosetšhaba jwa bantsho, segolobogolo tsa ba-[[Bo-Aforika-Jotlhe|Pan-Africanist]] [[George Padmore]] le [[Robert Sobukwe]]. Nngwe ya dibuka tsa ga Padmore "e ne ya nnaya letlalo le lesha le botshelo jo bosha jo bo neng bo sa amogelesege gotlhelele mo maemong a a kwa tlase koo," o ne a kwala jalo moragonyana.<ref>Bessie Head, in ''South African Review of Books'', 1990, p. 12.</ref> O ne a kopana le Sobukwe mme a mo fitlhela a le teng thata ka namana. Gape o ne a kopana le diopedi tsa jazz le jazz, mme a rata [[Abdullah Ibrahim]] yo mmotlana ka bonako, yo ka nako eo a neng a itsege jaaka Dollar Brand, yo o neng a etelela pele setlhopha se se kwa pele sa jazz mo nageng.<ref name=":1" />
Setho le sepolotiki di ne tsa thunya mo tshimologong ya 1960. Head o ne a tsenelela [[Kokoano ya Pan-Africanist]] (PAC) ya ga Sobukwe dibeke di le mmalwa pele ga lekoko leo le etelela pele boipelaetso jwa bontsi jo bo neng bo tla bolaya kwa [[Soweto]], Sharpeville, le kwa metsesetoropong e mengwe ya batho bantsho. [[Polao ya Sharpeville]] e ne ya latela, mme ya tsosa diphetogo tse di botlhokwa tsa sepolotiki le tsa loago mo Aforika Borwa. Makoko a sepolotiki a batho bantsho a ne a thibelwa mme diketekete tsa balweladitshwanelo tsa tshwarwa. Head o ne a dira ka bokhutshwane go tshegetsa magolegwa a PAC pele ga a tshwarwa ka boene mo tiragalong e e maswe ya go tshwarisiwa ke bangwe ka boene mo gare ga batlhomogi ba PAC. Le fa gone kgabagare ditatofatso tse a neng a di latofadiwa di ne tsa kgaolwa, go ise go ye kae o ne a tshwenyega thata mo maikutlong mme a leka go ipolaya. Morago ga go robadiwa kwa kokelong ka nakwana, o ne a boela kwa Cape Town, a robegile mowa ka nakwana mme a swabisitswe ke dipolotiki.<ref name=":1" /> Mo e ka nnang ka 1969, Head le ene o ne a simolola go nna le matshwao a bolwetse jwa go fetofetoga maikutlo le bolwetse jwa tlhaloganyo.<ref name=":3">Puchner, Martin. ''The Norton Anthology of World Literature''. 4th edn, F, W.W. Norton & Company, 2013.</ref>
Morago ga ngwaga wa go rapama kwa tlase, Head o ne a tlhagelela gape mo ditlhopheng tsa batlhalefi le ba sepolotiki ba Cape Town, a kopanela le batlhalefi ba merafe e mentsi ya [[Liberal Party]] mmogo le batlhotlheletsi ba PAC. O ne a simolola go goga motsoko le go nwa. Ka Phukwi 1961, o ne a kopana le Harold Head, lekawana la Mmala le le neng le bua sentle go tswa kwa [[Pretoria (Pitori)|Pretoria]] le le neng le na le dikgatlhego tse dintsi tsa tlhaloganyo tse di tshwanang le tsa gagwe. Dibeke di le thataro morago ga foo ba ne ba nyalana, mme ka Motsheganong a le lesome le botlhano ka 1962 ngwana wa bone a le esi, Howard Rex Head, o ne a tsholwa.<ref name=":2" /> Lesea le ne le tshwailwe ke bolwetse jo bonnye (jo ka nako eo bo neng bo sa lemogiwe) jwa phetelo ya bojalwa kwa leseeng, jo bo neng bo tla mo ama botshelo jwa gagwe jotlhe.<ref>Accone, Darryl (17 May 2019). [https://mg.co.za/article/2019-05-17-00-heads-journalism-eclipsed/ "Head's journalism eclipsed"]. ''[[:en:Mail&Guardian|Mail&Guardian]]''.</ref>
Bobedi jwa ga Harold le Bessie ba ne ba kwala dipadi ka nako eo, gantsi ba ne ba kwalela ''The New African'', e leng makasine o o simololang wa kgwedi le kgwedi o o neng o gatisiwa kwa Motsekapa. Bessie o ne a kwala gape buka ya drama, ''The Cardinals'', e e neng ya se ka ya gatisiwa ka dingwaga di le masome mararo. Mme boora-Head ba ne ba humanegile mme lenyalo la bone le ne le tlhotlhorega. Howard o ne a itshupa e le lesea le le sa nyenyeng. Ka kgobego marapo e kgolo Bessie o ne a tswa kwa Cape Town kwa bokhutlong jwa 1963 go ya go nna le matsalaagwe gaufi le Pretoria, a tsamaya le Howard. Fa botsalano joo le jone bo thubega, Head o ne a lapile. O ne a kopa tiro ya borutabana kwa lefatsheng le le mabapi la [[Bechuanaland|Bechuanaland Protectorate]] (e jaanong e bidiwang [[Botswana]]) mme a amogelwa. Le mororo a ne a sa kgone go bona pasa ya mosepele, tsala nngwe ya gagwe e ne ya mo thusa go bona tetla ya go tswa ka tsela e le nngwe fela. Go ela kwa bokhutlong jwa Mopitlo 1964, ene le morwawe ba ne ba palama terena ba ya kwa bokone. Head ga a ise a ke a tlhole a bona Aforika Borwa gape.<ref name=":1" />
=== Botswana ===
Ka ngwaga wa 1964, a tlogela botshelo jwa gagwe kwa Aforika Borwa, o ne a fudugela le morwawe yo monnye kwa [[Botswana]] (ka nako eo e ne e santse e le [[Bechuanaland|Bechuanaland Protectorate]]) a batla botshabelo,<ref>[http://www.britannica.com/biography/Bessie-Emery-Head "Bessie Emery Head"], ''Encyclopædia Britannica''.</ref> ka a ne a amega thata mo [[Bo-Aforika-Jotlhe|dipolotiking tsa Pan-Africa]]. Go ne go tla tsaya dingwaga di le lesome le botlhano gore Head a bone [[boagedi jwa Botswana]]. Head o ne a nna kwa [[Serowe]],<ref name=":4">Lewis, Desiree (2003). "Bessie Head". In Margaret J. Daymond; Dorothy Driver; Sheila Meintjes (eds.). ''[https://books.google.com/books?id=MXJfTLB4XvcC Women Writing Africa: The Southern Region]''. Feminist Press at CUNY. p. 290. ISBN 9781558614079. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref> e leng "motse" o mogolo go gaisa wa Botswana (i.e., mafelo a setso go na le ditoropo tsa baagi). Serowe e ne e tumile ka bobedi ka botlhokwa jwa yone mo ditsong, jaaka motsemogolo wa morafe wa [[Bangwato|Bamangwato]], le ka sekolo sa tekeletso sa [[Sekolo Sa Swaneng Hill|Swaneng]] sa ga [[Patrick van Rensburg]]. [[Kgosi e kgolo]] ya Bamangwato e e neng e tlositswe mo setilong, [[Seretse Khama|Sir Seretse Khama]], e ne e tla tloga e nna tautona wa ntlha wa Botswana yo o ipusang.<ref>[https://www.bbc.co.uk/radio4/history/making_history/makhist10_prog7e.shtml "Making History | Sir Seretse Khama - first President of Botswana"]. ''[[:en:BBC_Radio_4|BBC Radio 4]]''. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref>
Loso lwa gagwe la tshoganetso kwa Serowe ka 1986 (a le dingwaga di le 48) ka ntlha ya [[bolwetse jwa sebete]] lo ne lwa tla fela ka nako ya fa a ne a simolola go amogelwa jaaka mokwadi mme ebile a ne a sa tlhole a humanegile thata..<ref>[https://www.encyclopedia.com/social-sciences/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/head-bessie-introduction "Head, Bessie: Introduction | Encyclopedia.com"]. ''www.encyclopedia.com''. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref><ref>[https://www.encyclopedia.com/people/literature-and-arts/south-african-literature-biographies/bessie-head "Bessie Head | Encyclopedia.com"]. ''www.encyclopedia.com''. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref>
== Go kwala ==
Bontsi jwa dibuka tsa ga Bessie Head di ka ga [[Serowe]], go akaretsa le dipadi tsa ''[[When Rain Clouds Gather]]'' (1968), ''[[Maru]]'' (1971), le ''[[A Question of Power]]'' (1973).<ref name=":4" /> Boraro jo gape ke ka gagagwe; ''When Rain Clouds Gather'' e ikaegile ka maitemogelo a gagwe a go nna mo polaseng ya tlhabololo, ''Maru'' e akaretsa maitemogelo a gagwe a go tsewa e le yo o kwa tlase ka lotso, mme ''A Question of Power'' e dirisa tlhaloganyo ya gagwe ya gore go ne go ntse jang go itemogela kgatelelo e e tseneletseng ya tlhaloganyo.<ref name=":4" />
Head o ne a gatisa gape dikgankhutshwe di le mmalwa, go akaretsa le kokoanyo ya ''The Collector of Treasures'' (1977).<ref name=":4" /> O ne a gatisa buka e e buang ka ditiragalo tsa Serowe, motse o a neng a thibelela mo go one, e bidiwa ''Serowe: Village of the Rainwind.'' Padi ya gagwe ya bofelo, ''A Bewitched Crossroad'' (1984), ke ya ditso, e e kwadilweng mo Botswana wa ngwagakgolo wa bo lesome le boferabongwe. O ne a kwadile gape kgang ya baporofeti ba babedi, yo mongwe a humile mme yo mongwe a tshela ka bohumanegi e e bidiwang "Jacob: The Faith-Healing Priest".<ref>Head, Bessie (1992). ''[https://uct.worldcat.org/title/collector-of-treasures-and-other-botswana-village-tales/oclc/27760535 The collector of treasures: and other Botswana village tales]''. Oxford: Heinemann International Literature and Textbooks. ISBN 9780435909819. [[:en:OCLC_(identifier)|OCLC]] [https://search.worldcat.org/oclc/27760535 27760535].</ref> Tiro ya gagwe e akareditswe mo bukeng ya 1992 ya ''[[Daughters of Africa]]'', e e rulagantsweng ke [[Margaret Busby]].<ref>Magwood, Michele (5 July 2019). [https://www.wantedonline.co.za/voices/2019-07-05-new-daughters-of-africa-is-a-powerful-collection-of-writing-by-women-from-the-continent/ "'New Daughters of Africa' is a powerful collection of writing by women from the continent"]. ''Wanted''. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref>
Tiro ya ga Head e ne e lebile botshelo jwa letsatsi le letsatsi jwa batho ba ba tlwaelesegileng le seabe sa bone mo dikgaratlhong tse dikgolo tsa sepolotiki tsa Aforika. Gantsi dikgopolo tsa bodumedi di ne di tlhagelela thata, jaaka mo bukeng ya ''A Question of Power''. Head o ne a godisiwa kwa tshimologong e le Mokeresete; le fa go ntse jalo, moragonyana o ne a tlhotlhelediwa ke [[Hinduism|Bohindu]] (jo a neng a bo bona ka setšhaba sa Baindia sa Aforika Borwa).<ref>Smith, Lauren (1999). "Christ as Creole: Hybridity and the Revision of Colonial Imagery in the Works of Bessie Head". ''English in Africa''. '''26''' (1): 61–80. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0376-8902 0376-8902]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40238875 40238875].</ref>
Bontsi jwa dikwalo tsa gagwe di diragetse fa a ne a le kwa botshabelo kwa Botswana, a dule mo Aforika Borwa ka 1964. Se se sa akarediweng ke padi ya ''The Cardinals'' (e e gatisitsweng morago ga loso lwa gagwe ka 1993), e e diragetseng mo Aforika Borwa.<ref name=":4" />
Ka ditsela dingwe, Head o ne a nna motho yo o tswang kwa ntle mo lefatsheng le a neng a le itlhophetshe, mme bangwe ba lemoga gore o ne a na le kamano nngwe ya lorato le letlhoo le lone. O ne a lwantshana le bolwetse jwa tlhaloganyo mme a nna le tiragalo e kgolo ya tlhaloganyo ka 1969, e e neng ya dira gore a robadiwe ka lobaka lo lo rileng kwa Kokelong ya Tlhaloganyo kwa [[Lobatse]]. ''A Question of Power'', e Bessie Head a neng a e tsaya e le "e e batlang e le ya botshelo jwa gagwe" e ne ya kwalwa morago ga tiragalo eo.<ref>Davis, Caroline (16 April 2018). [https://radar.brookes.ac.uk/radar/items/650b7d67-3696-48f3-8bae-e62330ce564c/1 "A Question of Power: Bessie Head and her Publishers"]. ''Journal of Southern African Studies''. '''44''' (3): 491–506. doi:10.1080/03057070.2018.1445354. ISSN 0305-7070. S2CID 149759698.</ref>
=== Ditlhotlheletso ===
Bontsi jwa tiro ya ga Head e ne e tlhotlheleditswe ke [[Mahatma Gandhi]], mme o ne a re ga a ise "ke ke bale sepe se se tsositseng maikutlo a me jaaka dipolelo tsa sepolotiki tsa ga Gandhi".<ref name=":3" /> Head o ne a tlhotlhelediwa thata ke Gandhi le tsela e a neng a tlhalosa dikgang tsa ga jaanong tsa sepolotiki ka tsela e e utlwalang sentle ka yone. Fa a bala dipampiri tsa gagwe, Head o ne a gakgamadiwa ke tiro mme a fitlhelela tshwetso ya gore Gandhi o tshwanetse a bo e le "Modimo jaaka motho".<ref name=":3" />
== Ditlotla le dietsele ==
Ka 1977, Head o ne a tsenelela Lenaneo la Boditšhabatšhaba la go Kwala la [[Yunibesithi ya Iowa]], le go lalediwang fela palo e e tlhophilweng ya bakwadi go tswa kwa lefatsheng lotlhe.<ref name=":3" /><ref>Golden, Audrey (30 December 2016). [https://blog.bookstellyouwhy.com/bessie-head-at-the-international-writing-program "Bessie Head's Experience at the International Writing Program"].</ref>
Ka 2003, morago ga loso lwa gagwe o ne a abelwa Sekgele sa Aforika Borwa sa [[Order of Ikhamanga]] ka Gauta ka ntlha ya "seabe sa gagwe se se kgethegileng mo dikwalong le mo kgaratlhong ya phetogo ya loago, kgololesego le kagiso."<ref>[https://web.archive.org/web/20070927050140/http://www.thepresidency.gov.za/orders_list.asp?show=172 "Profile of Bessie Head"]. S A National Orders. Archived from [http://www.thepresidency.gov.za/orders_list.asp?show=172 the original] on 27 September 2007. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref> Sekolo sa Werda kwa Durban, Aforika Borwa, se se neng se itsege jaaka Sekolo sa Basetsana sa St Monica.<ref>[https://sthp.saha.org.za/memorial/bessie_head.htm "Bessie Head, Struggle for identity"]. ''Sunday Times Heritage Project''. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref>
== Boswa ==
Ka 2007, go ne ga tlhongwa Trust ya Boswa ya Bessie Head, mmogo le [[Dietsele tsa Dikwalo tsa Bessie Head]].<ref>[http://thuto.org/bhead/html/awards/awards.htm Bessie Head Literature Awards].</ref> Phukwi a le lesome le bobedi ka 2007 [[Motlobo o mogolo wa dibuka wa Mmasepala wa Msunduzi]] kwa [[Pietermaritzburg]] e ne ya bidiwa Motlobo wa dibuka wa Bessie Head go mo tlotla.<ref>[http://www.msunduzi.gov.za/site/library "Msunduzi Municipal Library Services"], Pietermaritzburg.</ref>
Dipampiri tsa ga Bessie Head di bolokilwe kwa [[Motlobong wa ditso wa Segopotso sa Khama III]] kwa Serowe.<ref>[http://thuto.org/bhead/html/museum/museum.htm "Museum publishes Catalogue of the Bessie Head Papers"], Bessie Head Heritage Trust.</ref>
== Tse dingwe ==
{{Botswana-stub}}
== Metswedi ==
qqxzie1d4klkh6x5wqtmfde5xlzlq4l
Botho University
0
12438
52099
47165
2026-07-07T19:32:43Z
Lucrucia98
12161
52099
wikitext
text/x-wiki
'''Sekolo se se golwane sa Botho''' (e e neng e itsege pele jaaka Botho College/NIIT) ke moabi yo mogolo go gaisa wa thuto ya thuto e kgolwane ya poraefete mo [[Botswana]], e e tlhomilweng ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bosupa (1997). Sekolo se se golwane se se tlamela ka disetifikeiti, didipoloma le didikirii tsa dialogane tsa bobalamatlotlo le saense ya dikhomphiutha. Ke setheo sa ntlha sa poraefete sa thuto e kgolwane mo nageng go newa tetlelelosemmuso ke Lekgotla la [[Thuto e Kgolwane]] (TEC). Mananeo otlhe a yone gape a amogetswe ke [[Bothati jwa Dithutego jwa Botswana]] (BQA). E katisitse dialogane di le 16 000, mme e kwadisa baithuti ba le dikete nne , ba ba tshegediwang ke badiri ba le lekgolo le masome a matlhano ba thuto.
Dithulaganyo tsa ga Botho tsa Saense ya Dikhomphiutha di dirisana mmogo le ditheo tsa boditšhabatšhaba tse di jaaka NIIT, sekolo se se golwane se se Bulegileng le sekolo se se golwane sa Teesside.<ref>[https://web.archive.org/web/20130803125251/http://www.bothocollege.ac.bw/index.php "Welcome to Botho University"]. Bothocollege.ac.bw. Archived from the original on 3 August 2013. Retrieved 8 August 2013.</ref>
== Ditirwana tse di kwa ntle ga kharikhulamo ==
'''Kgwetlho ya ICT ya Linkz ya sekolo se se golwane sa Botho'''
Ka ngwaga wa dikete tse pedi le borobabongwe (2009), sekolo se se golwane sa Botho e ne ya simolola kgaisano e e ikaegileng ka ICT e e bidiwang LINKZ The ICT Challenge, e e kopanyang baithuti ba ba gaisang ba ICT mo nageng. Mo kgaisanong eno sekolo se se golwane saBotho e thankgolotse tsebe mo webosaeteng ya bone. E leka kitso ya baithuti mo lephateng la maranyane a komponi . Ka ngwaga wa dikete tse pedi le borobabongwe (2009), Linkz ICT Challenge e ne ya kopanya bašwa ba feta 300 go tswa kwa ditheong tsa thuto e kgolwane tse di akaretsang sekolo se se golwae sa Botswana, Setheo sa Dithuto tsa Porofešenale sa Gaborone, sekolo se segolwane ysa Ba Isago, isekolo se se golwane sa ya ABM, le sekolo se se golwane sa [[Limkokwing University of Creative Technology|Limkowing University of Creative Technology]].<ref>[https://web.archive.org/web/20250119174326/https://www.biztechafrica.com/article/2016-linkz-ict-challenge-concluded/11769/#.WBCNI6KM2G8 "2016 Linkz ICT challenge concluded"]. ''BiztechAfrica''. Retrieved 26 October 2016.</ref>
== Metswedi ==
ruw9ilwuu8am28cmjz7qlmxpgc64q9y
Modirisi:Scooby Boo
2
12676
52100
48340
2026-07-07T19:48:00Z
Scooby Boo
12483
ke dirile Draft 11
52100
wikitext
text/x-wiki
Leina lame ke Scooby Boo
[[Modirisi:Scooby Boo/Draft 1|Draft 1]] * [[Modirisi:Scooby Boo/Draft 2|Draft 2]] * [[Modirisi:Scooby Boo/Draft 3|Draft 3]] * [[Modirisi:Scooby Boo/Draft 4|Draft 4]] * [[Modirisi:Scooby Boo/Draft 5|Draft 5]] * [[Modirisi:Scooby Boo/Draft 6|Draft 6]] * [[Modirisi:Scooby Boo/Draft 7|Draft 7]] * [[Modirisi:Scooby Boo/Draft 8|Draft 8]] * [[Modirisi:Scooby Boo/Draft 9|Draft 9]] * [[Modirisi:Scooby Boo/Draft 10|Draft 10]] * [[Modirisi:Scooby Boo/Draft 11|Draft 11]] * Draft 12
779upwua3lvhecsw2nkdza8iejbrtel
Phitlhelelo e e bulegileng
0
14294
52082
52047
2026-07-07T12:18:47Z
Boago Mmadipodi
12937
52082
wikitext
text/x-wiki
Phitlhelelo e e bulegileng ke setlhopha sa melawana le mefuta e e farologaneng ya dilo tse di tlwaelesegileng tse di phatlaladitsweng tse di nang le [[:en:Copyright|ditshwanelo tsa go gatisiwa]] tse di fiwang babadi ntle le tuelo ya go di fitlhelela kgotsa dikgoreletsi tse dingwe. [<nowiki/>[[:en:Open_access#cite_note-suber_overview-1|1]]] Ka go bulelwa mo go tlhalositsweng ka tlhomamo (go ya ka tlhaloso ya 2001), kgotsa go bulelwa mahala, dikgoreletsi tsa go kopolola kgotsa go dirisa gape di a fokodiwa kgotsa go tlosiwa ka go dirisa [[:en:Open_license|teseletso e e bulegileng]] ya ditshwanelo , e e laolang tiriso pele ga kanamiso ya tiro. [./1https://en.wikipedia.org/wiki/Open_access#cite_note-suber_overview-1 1]]
[[Setshwantsho:Open_Access_logo_PLoS_transparent.svg|class=skin-invert-image|thumb|Letshwao la phitlhelelo e e bulegileng, le le simolotsweng ke Laeborari ya Botlhe ya Saense]]Mogopolo o tsepameng wa mokgatlho wa phitlhelelo e e bulegileng e ntse e le mo dibukeng tsa patlisiso tse di [[Sekasekilweng ke balekane,https://en.wikipedia.org/wiki/Peer review|sekasekilweng ke balekane,]] mme segolo thata mo [[.https://en.wikipedia.org/wiki/Academic journal|dibukeng tsa thuto.]] [ 2] Seno ke ka gore:
* dikanamiso tse di ntseng jalo di ile tsa nna le mathata a go gatisiwa ga ditlhogo tsa dikgang, go na le makwalodikgang, dimakasine le dibuka tsa ditlhamane. Pharologano e kgolo magareng ga ditlhopha tse pedi tse ke go tlhoka go nna le nonofo ya go nna le nonofo: fa kharikhulamo ya dibuka tsa Seesimane e ka emisetsa Harry Potter le Leje la Motlhalefi ka sengwe se se ka bonwang ke botlhe, jaaka A Voyage to Lilliput, ngaka ya kamore ya tshoganyetso e e alafang molwetse yo o tshwerweng ke botlhole jwa urushiol jo bo tshosetsang botshelo jwa gagwe ga e ka ke ya emisetsa setlhogo sa bosheng se se sekasekilweng ka kgang eno[3] ka setlhogo sa dingwaga tse 90 se se sa tlholeng se na le tshwanelo ya go gatisa[4] se se neng sa gatisiwa pele ga go tlhamiwa ga prednisone ka 1954.
* Bakwadi ba dipampiri tsa patlisiso ga ba duelwe ka tsela epe, ka jalo ga ba latlhegelwe ke madi fa ba tlogela go gatisa ka mokgwa o o duelang mme ba gatisa ka mokgwa o o bulegileng, segolobogolo fa ba dirisa metswedi ya tshedimosetso ya diamond open access.
* tlhotlhwa ya go gatisa ka eleketeroniki, e e ntseng e le yone tsela e kgolo ya go anamisa ditlhogo tsa dimakasine fa e sa le ka ngwaga wa 2000, e kwa tlase thata fa e bapisiwa le tlhotlhwa ya go gatisa le go anamisa ka pampiri, e e sa ntseng e ratiwa ke babadi ba le bantsi ba dibuka tsa ditlhamane.
Fa e le gore makwalopaka a a sa bulelwang batho botlhe a duelela ditshenyegelo tsa go gatisa ka go duela madi a a rileng a a jaaka go ikwadisa, dilaesense tsa mafelo kgotsa go duela madi a go leba, makwalopaka a a bulelwang batho botlhe one a na le mekgwa ya go duelela ditshenyegelo e e sa tlhokeng gore mmadi a duelele go bala se se mo makwalopakeng, go na le moo a ikaegile ka dituelo tsa mokwadi kgotsa ka madi a puso, ka ditshiamelo le ka go tshegediwa ka madi. Go fitlhelela go go bulegileng go ka dirisiwa mo mefuteng yotlhe ya dipholo tsa patlisiso tse di gatisitsweng, go akaretsa ditlhogo tsa makwalodikgang a borutegi tse di sekasekilweng ke balekane le tse di sa sekasekwang ke balekane, dipampiri tsa dikhonferense, dithesis,[5] dikgaolo tsa dibuka,[1] dimonografi,[6] dipegelo tsa patlisiso le ditshwantsho.[ 7]
g0uw8rchgfx9sjima79dr1802r7i8yp
52085
52082
2026-07-07T12:22:44Z
Boago Mmadipodi
12937
52085
wikitext
text/x-wiki
Phitlhelelo e e bulegileng ke setlhopha sa melawana le mefuta e e farologaneng ya dilo tse di tlwaelesegileng tse di phatlaladitsweng tse di nang le [[:en:Copyright|ditshwanelo tsa go gatisiwa]] tse di fiwang babadi ntle le tuelo ya go di fitlhelela kgotsa dikgoreletsi tse dingwe. [<nowiki/>[[:en:Open_access#cite_note-suber_overview-1|1]]] Ka go bulelwa mo go tlhalositsweng ka tlhomamo (go ya ka tlhaloso ya 2001), kgotsa go bulelwa mahala, dikgoreletsi tsa go kopolola kgotsa go dirisa gape di a fokodiwa kgotsa go tlosiwa ka go dirisa [[:en:Open_license|teseletso e e bulegileng]] ya ditshwanelo , e e laolang tiriso pele ga kanamiso ya tiro. [<nowiki/>[[:en:Open_access#cite_note-suber_overview-1|1]]]
[[Setshwantsho:Open_Access_logo_PLoS_transparent.svg|class=skin-invert-image|thumb|Letshwao la phitlhelelo e e bulegileng, le le simolotsweng ke Laeborari ya Botlhe ya Saense]]Mogopolo o tsepameng wa mokgatlho wa phitlhelelo e e bulegileng e ntse e le mo dibukeng tsa patlisiso tse di [[Sekasekilweng ke balekane,https://en.wikipedia.org/wiki/Peer review|sekasekilweng ke balekane,]] mme segolo thata mo [[.https://en.wikipedia.org/wiki/Academic journal|dibukeng tsa thuto.]] [ 2] Seno ke ka gore:
* dikanamiso tse di ntseng jalo di ile tsa nna le mathata a go gatisiwa ga ditlhogo tsa dikgang, go na le makwalodikgang, dimakasine le dibuka tsa ditlhamane. Pharologano e kgolo magareng ga ditlhopha tse pedi tse ke go tlhoka go nna le nonofo ya go nna le nonofo: fa kharikhulamo ya dibuka tsa Seesimane e ka emisetsa Harry Potter le Leje la Motlhalefi ka sengwe se se ka bonwang ke botlhe, jaaka A Voyage to Lilliput, ngaka ya kamore ya tshoganyetso e e alafang molwetse yo o tshwerweng ke botlhole jwa urushiol jo bo tshosetsang botshelo jwa gagwe ga e ka ke ya emisetsa setlhogo sa bosheng se se sekasekilweng ka kgang eno[3] ka setlhogo sa dingwaga tse 90 se se sa tlholeng se na le tshwanelo ya go gatisa[4] se se neng sa gatisiwa pele ga go tlhamiwa ga prednisone ka 1954.
* Bakwadi ba dipampiri tsa patlisiso ga ba duelwe ka tsela epe, ka jalo ga ba latlhegelwe ke madi fa ba tlogela go gatisa ka mokgwa o o duelang mme ba gatisa ka mokgwa o o bulegileng, segolobogolo fa ba dirisa metswedi ya tshedimosetso ya diamond open access.
* tlhotlhwa ya go gatisa ka eleketeroniki, e e ntseng e le yone tsela e kgolo ya go anamisa ditlhogo tsa dimakasine fa e sa le ka ngwaga wa 2000, e kwa tlase thata fa e bapisiwa le tlhotlhwa ya go gatisa le go anamisa ka pampiri, e e sa ntseng e ratiwa ke babadi ba le bantsi ba dibuka tsa ditlhamane.
Fa e le gore makwalopaka a a sa bulelwang batho botlhe a duelela ditshenyegelo tsa go gatisa ka go duela madi a a rileng a a jaaka go ikwadisa, dilaesense tsa mafelo kgotsa go duela madi a go leba, makwalopaka a a bulelwang batho botlhe one a na le mekgwa ya go duelela ditshenyegelo e e sa tlhokeng gore mmadi a duelele go bala se se mo makwalopakeng, go na le moo a ikaegile ka dituelo tsa mokwadi kgotsa ka madi a puso, ka ditshiamelo le ka go tshegediwa ka madi. Go fitlhelela go go bulegileng go ka dirisiwa mo mefuteng yotlhe ya dipholo tsa patlisiso tse di gatisitsweng, go akaretsa ditlhogo tsa makwalodikgang a borutegi tse di sekasekilweng ke balekane le tse di sa sekasekwang ke balekane, dipampiri tsa dikhonferense, dithesis,[5] dikgaolo tsa dibuka,[1] dimonografi,[6] dipegelo tsa patlisiso le ditshwantsho.[ 7]
gokrbk2say5i98s3p13vt8l46uja3ws
Woolworths (Aforika Borwa)
0
14298
52083
52069
2026-07-07T12:19:36Z
Atsile Edith
11759
ke fetotse tsebe e #wikipedia25BW
52083
wikitext
text/x-wiki
'''Woolworths''' ( semmuso '''Woolworths Holdings Limited''', mme ka puo ya tlwaelo e itsege jaaka '''Woolies''' ) ke kompone ya thekiso ya Aforikaborwa e e dirang mo dinageng di le dintsi , e e naleng ntlokgolo ya yone kwa [[Cape Town]] . E tlhomilwe ka ngwaga wa 1931, kompone e ke ya [[Department store|mabentlele a magolo a dikarolo tse di farologaneng]] a manobonobo a Aforikaborwa le [[Grocery chain|ketane ya dilwana tsa mo gae ya]] Woolworths, morekisi wa Australia wa [[:en:Country_Road_Group|Country Road]], le ketane ya [[Pet store|mabentlele a magolo go gaisa otlhe a diruiwa tsa]] mo gae mo Aforikaborwa, [[Absolute Pets|e leng Absolute Pets]] . <ref name="In battle for pets, Shoprite is catching Woolies fast">{{Cite web |last=Moneyweb |date=30 September 2025 |title=In battle for pets, Shoprite is catching Woolies fast |url=https://www.moneyweb.co.za/news/companies-and-deals/in-battle-for-pets-shoprite-is-catching-woolies-fast/ |access-date=5 October 2025 |publisher=Moneyweb}}</ref> Go tloga ka 2025, setlhopha seno se thapa batho ba ka nna dikete di le masome a mararo le bobedi. <ref name="Annual Financial Statements, 2024">{{Cite web |last= |date=September 2024 |title=Annual Financial Statements, 2024 |url=https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2024/09/whlfy24.pdf |access-date=19 June 2025 |publisher=Woolworths Holdings}}</ref>
Karolo ya Aforika Borwa ya Woolworths e akaretsa kgwebo ya [[Luxury goods|dithoto tsa manobonobo]], go akaretsa le mokgwa wa diaparo, dithoto tsa mo gae, le didirisiwa tsa bontle. Mabenkele a a ikemetseng a dijo le "mafelo a go emela go reka dijo" tse di gokeletsweng mo mafelong a thekiso ya lookwane tsa [[Engen]] di mo mafelong a toropokgolo go ralala Aforika Borwa.
Karolo e kgolo ya setlhopha, Woolworths Financial Services (WFS), e fa bareki dikarata tsa mabentlele, dikarata tsa sekoloto, dikadimo tse di dikologang le tshoreletso ya diruiwa tsa mo gae. Mo ngwageng wa yona wa matlole wa 2024, WFS e ne e na le karolo ya bone ya lotseno lwa Woolworths. <ref name="Integrated Annual Report, 2024">{{Cite web |last= |date= |title=Integrated Annual Report, 2024 |url=https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2024/10/Integrated_Annual_Report_2024.pdf |access-date=19 June 2025 |publisher=Woolworths Holdings}}</ref>
Go tloga ka 2025, Woolworths e na le palogotlhe ya mafelo a le sekete le makgolo a matlhano le masome a le borobabone le bongwe . Kompone e tsamaisa mabentlele a dijo a le makgolo a mararo le masome a marataro le borataro le mabentlele a magolo a le makgolo a mabedi le masome a mabedi le botlhano mo Aforika Borwa, mmogo le palogotlhe ya mabentlele a le masome a borobabongwe le bosupa mo mabentleleng a yone [[Engen|a Engen]] le mabentlele a le masome a brobabongwe le boraro go ralala Aforika yotlhe. <ref name="Annual Financial Statements, 2025">{{Cite web |last= |date=September 2025 |title=Annual Financial Statements, 2025 |url=https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2025/09/whlfy25.pdf |access-date=3 February 2026 |publisher=Woolworths Holdings}}</ref>
Kompone gape e tsamaisa mabentlele a [[Absolute Pets]] a le lekgolo le masome a borobabobedi le mabentlele a Country Road a makgolo a thataro le masome a mararo (nasome a borobabobedi le borobabobedi a mo Aforika Borwa, mme a setseng a le ko Australasia). Ka kakaretso, go tloga ka ngwaga wa yone wa madi wa 2025, Woolworths e na le lefelo la kgwebisano le le akaretsang selekanyo sa boleele jwa dimetara tsa khutlonne di le dikete di le makgolo a le borobabobedi le masome a mararo le bobedi (dimetara tsa khutlonne di le dikete dile sekete di le borobarobedi le makgolo a borobabongwe le masome a marataro). . <ref name="Annual Financial Statements, 2025">{{Cite web |last= |date=September 2025 |title=Annual Financial Statements, 2025 |url=https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2025/09/whlfy25.pdf |access-date=3 February 2026 |publisher=Woolworths Holdings}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2025/09/whlfy25.pdf "Annual Financial Statements, 2025"] <span class="cs1-format">(PDF)</span>. Woolworths Holdings. September 2025<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">3 February</span> 2026</span>.</cite></ref> Karolo ya masome a le borobabobedi le borobabongwe mo lekgolong ya mabentlele a Woolworths a mo Aforika, mme karolo ya lesome le bongwe le bongwe mo lekgolong e e setseng e kwa Australia. <ref name="Integrated Annual Report, 2024">{{Cite web |last= |date= |title=Integrated Annual Report, 2024 |url=https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2024/10/Integrated_Annual_Report_2024.pdf |access-date=19 June 2025 |publisher=Woolworths Holdings}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2024/10/Integrated_Annual_Report_2024.pdf "Integrated Annual Report, 2024"] <span class="cs1-format">(PDF)</span>. Woolworths Holdings<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">19 June</span> 2025</span>.</cite></ref>
Woolworths gape e na le WCafe, e leng ketane ya mabentlele a kofi a ka nna makgolo a mabedi le masome a mabedi a di farologaneng ka bogolo – go tswa mo mafelong a bojelo a a nang le tirelo e e tletseng, a go nniwang fa fatshe, go ya kwa dibareng tsa kofi tse di nang le lefelo la go duela tsa tsone tse di kopantsweng mo mabentleleng a Woolworths, go ya kwa mafelong a mannye [[Barista|a modiri wa kofi]] kwa ntle ga mabentlele a a rileng a dijo. Mabentlele a a kofi gape a thusa go tsamaisa ditaelo tsa dijo tsa borotho. WCafe ke letshwao le le itsegeng thata mo teng ga lefelo la kgwebo la matlo a kofi a Aforika Borwa mme le gareng ga tse di nang le palo e e kwa godimo ya mabentlele. <ref name="WCafe">{{Cite web |last= |date= |title=WCafe |url=https://www.woolworths.co.za/cat/_/N-pjgm5f |access-date=28 May 2025 |publisher=Woolworths}}</ref> <ref name="New WCafe Opens At Palmyra Junction, Cape Town">{{Cite web |last=Leigh Champanis-King |date=20 August 2024 |title=New WCafe Opens At Palmyra Junction, Cape Town |url=https://www.eatout.co.za/article/new-wcafe-opens-palmyra-junction-cape-town/ |access-date=28 May 2025 |publisher=Eat Out}}</ref>
== Ditaragalo tsa bogologolo ==
[[File:Woolworths_first_store_in_The_Royal_Hotel,_Plein_Street.jpg|thumb|Lebentlele la ntlha la Woolworths, mo lefelong la bojelo le le maphatsiphatsi la lefelo la boroko jwa baeng ya The Royal, kwa motseng wa Cape Town]]
E tlhomilwe ke [[Max Sonnenberg]], Woolworths e ne ya bula dikgoro tsa yone la ntlha ka kgwedi ya Phalane e tlhola malatsi ale lesome le boraro ka ngwaga wa 1931 mo Mmileng wa Plein, [[Cape Town|motse wa Cape Town]], mo lefelong la bojelo la lefelo la boroko jwa baeng ya Royal e e sa tswang go tswalwa. Katlego ya yone ya ntlha e ne ya dira gore go bulwe mabentlele a mangwe a mabedi mo kgaolong ya Cape. <ref name="News24History">{{Cite news|title=6 great South African businesses older than the rand|url=https://www.news24.com/brandstory/partner-content/6-great-south-african-businesses-older-than-the-rand-20210217|date=17 February 2021|access-date=10 January 2026}}</ref>
Go ise go ye kae go ne ga bonala sentle gore kgwebo e ntšha eno e na le bokgoni jwa go atologa mo nageng yotlhe, le fa kwa tshimologong go tlhoka madi go ne go kgoreletsa tsholofelo eno. Tsala ya ga Sonnenberg, Elie Susman, o ne a tlamela ka matlole a a tlhokegang go atolosa go tsena mo [[Transvaal|kgaolo ya Transvaal]] mme morago ga moo a nna molekane wa gagwe wa kgwebo. <ref name="BusinessTechSusman">{{Cite web |title=From a 1930s dining hall to one of the biggest household names in South Africa |url=https://businesstech.co.za/news/business/791272/from-a-1930s-dining-hall-to-one-of-the-biggest-household-names-in-south-africa/ |access-date=10 January 2026 |website=BusinessTech}}</ref>
[[Setshwantsho:Florist_and_Fresh_Produce_Sections_of_the_Woolworths_Food_Emporium_in_Durbanville,_Cape_Town.jpg|thumb|Dikarolo tsa barekisi ba dithunya le dijo tsa dijalo tse di itekanetseng tsa Lefelo la Dijo la Woolworths la Durbanville]]
Tlhopho ya leina e simolotse mo botsalanong jwa ga Sonnenberg le moromedi wa Lontone le mothusi wa matlole, Percy (P.R.) Lewis. Lewis e ne e le mokaedi wa Mabentlele a Diketane a kwa Australasia (ACS), e leng ntlo ya dikepe le ya madi kwa Lontone e e neng ya tlhongwa go direla kgwebo ya Australia e e neng e gola ka bonako e e neng ya tlhongwa ke W.T. Christmas. <ref name="SAResearcherNaming">{{Cite web |title=The Woolworths South Africa story |url=https://southafricanresearcher.com/the-woolworths-south-africa-story/ |access-date=10 January 2026 |website=South African Researcher}}</ref>
<ref>"The Woolworths South Africa story". ''South African Researcher''. Retrieved 10 January 2026</ref>Batho ba ba romelang dithoto kwa Lontone ba ne ba tlhola ba thusa ka madi le go tlhopha dithoto tse di sa bonweng, tse morago ga moo di neng di romelwa kwa bareking ba bone. Ka kompone ya Amerika (e jaanong e sa tlholeng e le teng) ya F.W. Woolworth Company e ne e sena kgatlhego ya go gweba kwa Australia, "Rre" Christmas – jaaka a ne a itsege – o ne a amogela leina la kgwebo ya gagwe e ntšhwa. Lewis o ne a akantsha Sonnenberg gore ACS e ka tlaleletsa pampiri ya ya ga "Rre" Christmas le go romela selekanyo se se fokoditsweng sa sengwe le sengwe se se latelanang go tswa kwa Australia go ya kwa Aforika Borwa.[https://southafricanresearcher.com/the-woolworths-south-africa-story/ <nowiki>[10]</nowiki>]
Go ya ka se, Sonnenberg o ne a amogela leina la kgwebo ya gagwe. Dingwaga di le pedi moragonyana, kgotlatshekelo ya Aforika Borwa e ne ya atlhola gore go ne go tlhomilwe bopelonomi jo bo lekaneng go kgaola taelo e e neng e tlisitswe ke morekisi wa lefatshe la America kgatlhanong le tiriso ya leina leo.[[Susman, David (2004). An African Shopkeeper. Cape Town: Fernwood Press. p. 27. ISBN 978-1-874950-78-3.|[11]]]
Ka ngwaga wa 1998, Woolworths e ne ya nna le karolo ya taolo mo morekising wa diaparo wa Australia [[Country Road|wa Country Road]] . Le fa go ntse jalo, kompone e ne ya palelwa ke go tsaya Country Road e [[Private|se ya setšhaba]] ka ntlha ya go gana ga ga [[Solomon Lew]] go rekisa seabe sa gagwe sa dikarolo di le lesome le motso le masome a marataro le bosupa mo go lekgolong mo kgwebong. <ref>{{Cite web |last=Evans |first=Simon |date=1999-11-26 |title=$80m debt load sinks Sportsgirl |url=https://www.afr.com/companies/80m-debt-load-sinks-sportsgirl-19991126-k92ri |access-date=2024-02-17 |website=[[Australian Financial Review]] |language=en}}</ref> <ref>{{Cite web |last=Treadgold |first=Tim |date=1999-07-09 |title=Out of South Africa |url=https://www.afr.com/companies/out-of-south-africa-19990709-kb4yn |access-date=2024-02-17 |website=Australian Financial Review |language=en}}</ref> Woolworths e ne ya nna mong ka botlalo wa Country Road ka kgwedi ya Phukwi ngwaga wa 2014 fa e ne e reka seabe sa ga Lew ka didolara di le dikete tse 200 tsa Amerika.<ref>{{Cite news|author=Verrender|date=2014-06-24|title=Woolworths' offer to buy Lew out of Country Road raises questions|url=https://www.abc.net.au/news/2014-06-24/woolworths-offer-to-buy-lew-out-of-country-road-raises-questions/5547308|accessdate=2024-02-17}}</ref> <ref>{{Cite web |last=Greenblat |first=Eli |date=2014-07-25 |title=Solomon Lew accepts Country Road offer, ending 17 year battle |url=https://www.smh.com.au/business/companies/solomon-lew-accepts-country-road-offer-ending-17-year-battle-20140725-zwyys.html |access-date=2024-02-17 |website=[[Sydney Morning Herald]] |language=en}}</ref>
k672yqwh15de0rayomc7lbamttgaa5o
52087
52083
2026-07-07T12:39:09Z
Atsile Edith
11759
ke senotse ditsebe tse #wikipedia25BW
52087
wikitext
text/x-wiki
'''Woolworths''' ( semmuso '''Woolworths Holdings Limited''', mme ka puo ya tlwaelo e itsege jaaka '''Woolies''' ) ke kompone ya thekiso ya Aforikaborwa e e dirang mo dinageng di le dintsi , e e naleng ntlokgolo ya yone kwa [[Cape Town]] . E tlhomilwe ka ngwaga wa 1931, kompone e ke ya mabentlele a magolo a dikarolo tse di farologaneng a manobonobo a Aforikaborwa le [[Grocery chain|ketane ya dilwana tsa mo gae ya]] Woolworths, morekisi wa Australia wa [[:en:Country_Road_Group|Country Road]], le ketane ya [[Pet store|mabentlele a magolo go gaisa otlhe a diruiwa tsa]] mo gae mo Aforikaborwa, e e leng [[:en:Absolute_Pets|Absolute Pets]] . <ref name="In battle for pets, Shoprite is catching Woolies fast">{{Cite web |last=Moneyweb |date=30 September 2025 |title=In battle for pets, Shoprite is catching Woolies fast |url=https://www.moneyweb.co.za/news/companies-and-deals/in-battle-for-pets-shoprite-is-catching-woolies-fast/ |access-date=5 October 2025 |publisher=Moneyweb}}</ref> Go tloga ka 2025, setlhopha seno se thapa batho ba ka nna dikete di le masome a mararo le bobedi. <ref name="Annual Financial Statements, 2024">{{Cite web |last= |date=September 2024 |title=Annual Financial Statements, 2024 |url=https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2024/09/whlfy24.pdf |access-date=19 June 2025 |publisher=Woolworths Holdings}}</ref>
Karolo ya Aforika Borwa ya Woolworths e akaretsa kgwebo ya [[:en:Luxury_goods|dithoto tsa manobonobo]], go akaretsa le mokgwa wa diaparo, dithoto tsa mo gae, le didirisiwa tsa bontle. Mabenkele a a ikemetseng a dijo le "mafelo a go emela go reka dijo" tse di gokeletsweng mo mafelong a thekiso ya lookwane tsa [[Engen]] di mo mafelong a toropokgolo go ralala Aforika Borwa.
Karolo e kgolo ya setlhopha, Woolworths Financial Services (WFS), e fa bareki dikarata tsa mabentlele, dikarata tsa sekoloto, dikadimo tse di dikologang le tshoreletso ya diruiwa tsa mo gae. Mo ngwageng wa yona wa matlole wa 2024, WFS e ne e na le karolo ya bone ya lotseno lwa Woolworths. <ref name="Integrated Annual Report, 2024">{{Cite web |last= |date= |title=Integrated Annual Report, 2024 |url=https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2024/10/Integrated_Annual_Report_2024.pdf |access-date=19 June 2025 |publisher=Woolworths Holdings}}</ref>
Go tloga ka 2025, Woolworths e na le palogotlhe ya mafelo a le sekete le makgolo a matlhano le masome a le borobabone le bongwe . Kompone e tsamaisa mabentlele a dijo a le makgolo a mararo le masome a marataro le borataro le mabentlele a magolo a le makgolo a mabedi le masome a mabedi le botlhano mo Aforika Borwa, mmogo le palogotlhe ya mabentlele a le masome a borobabongwe le bosupa mo mabentleleng a yone [[Engen|a Engen]] le mabentlele a le masome a brobabongwe le boraro go ralala Aforika yotlhe. <ref name="Annual Financial Statements, 2025">{{Cite web |last= |date=September 2025 |title=Annual Financial Statements, 2025 |url=https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2025/09/whlfy25.pdf |access-date=3 February 2026 |publisher=Woolworths Holdings}}</ref>
Kompone gape e tsamaisa mabentlele a [[Absolute Pets]] a le lekgolo le masome a borobabobedi le mabentlele a Country Road a makgolo a thataro le masome a mararo (nasome a borobabobedi le borobabobedi a mo Aforika Borwa, mme a setseng a le ko Australasia). Ka kakaretso, go tloga ka ngwaga wa yone wa madi wa 2025, Woolworths e na le lefelo la kgwebisano le le akaretsang selekanyo sa boleele jwa dimetara tsa khutlonne di le dikete di le makgolo a le borobabobedi le masome a mararo le bobedi (dimetara tsa khutlonne di le dikete dile sekete di le borobarobedi le makgolo a borobabongwe le masome a marataro). . <ref name="Annual Financial Statements, 2025">{{Cite web |last= |date=September 2025 |title=Annual Financial Statements, 2025 |url=https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2025/09/whlfy25.pdf |access-date=3 February 2026 |publisher=Woolworths Holdings}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2025/09/whlfy25.pdf "Annual Financial Statements, 2025"] <span class="cs1-format">(PDF)</span>. Woolworths Holdings. September 2025<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">3 February</span> 2026</span>.</cite></ref> Karolo ya masome a le borobabobedi le borobabongwe mo lekgolong ya mabentlele a Woolworths a mo Aforika, mme karolo ya lesome le bongwe le bongwe mo lekgolong e e setseng e kwa Australia. <ref name="Integrated Annual Report, 2024">{{Cite web |last= |date= |title=Integrated Annual Report, 2024 |url=https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2024/10/Integrated_Annual_Report_2024.pdf |access-date=19 June 2025 |publisher=Woolworths Holdings}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://www.woolworthsholdings.co.za/wp-content/uploads/2024/10/Integrated_Annual_Report_2024.pdf "Integrated Annual Report, 2024"] <span class="cs1-format">(PDF)</span>. Woolworths Holdings<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">19 June</span> 2025</span>.</cite></ref>
Woolworths gape e na le WCafe, e leng ketane ya mabentlele a kofi a ka nna makgolo a mabedi le masome a mabedi a di farologaneng ka bogolo – go tswa mo mafelong a bojelo a a nang le tirelo e e tletseng, a go nniwang fa fatshe, go ya kwa dibareng tsa kofi tse di nang le lefelo la go duela tsa tsone tse di kopantsweng mo mabentleleng a Woolworths, go ya kwa mafelong a mannye [[Barista|a modiri wa kofi]] kwa ntle ga mabentlele a a rileng a dijo. Mabentlele a a kofi gape a thusa go tsamaisa ditaelo tsa dijo tsa borotho. WCafe ke letshwao le le itsegeng thata mo teng ga lefelo la kgwebo la matlo a kofi a Aforika Borwa mme le gareng ga tse di nang le palo e e kwa godimo ya mabentlele. <ref name="WCafe">{{Cite web |last= |date= |title=WCafe |url=https://www.woolworths.co.za/cat/_/N-pjgm5f |access-date=28 May 2025 |publisher=Woolworths}}</ref> <ref name="New WCafe Opens At Palmyra Junction, Cape Town">{{Cite web |last=Leigh Champanis-King |date=20 August 2024 |title=New WCafe Opens At Palmyra Junction, Cape Town |url=https://www.eatout.co.za/article/new-wcafe-opens-palmyra-junction-cape-town/ |access-date=28 May 2025 |publisher=Eat Out}}</ref>
== Ditaragalo tsa bogologolo ==
[[File:Woolworths_first_store_in_The_Royal_Hotel,_Plein_Street.jpg|thumb|Lebentlele la ntlha la Woolworths, mo lefelong la bojelo le le maphatsiphatsi la lefelo la boroko jwa baeng ya The Royal, kwa motseng wa Cape Town]]
E tlhomilwe ke [[Max Sonnenberg]], Woolworths e ne ya bula dikgoro tsa yone la ntlha ka kgwedi ya Phalane e tlhola malatsi ale lesome le boraro ka ngwaga wa 1931 mo Mmileng wa Plein, [[Cape Town|motse wa Cape Town]], mo lefelong la bojelo la lefelo la boroko jwa baeng ya Royal e e sa tswang go tswalwa. Katlego ya yone ya ntlha e ne ya dira gore go bulwe mabentlele a mangwe a mabedi mo kgaolong ya Cape. <ref name="News24History">{{Cite news|title=6 great South African businesses older than the rand|url=https://www.news24.com/brandstory/partner-content/6-great-south-african-businesses-older-than-the-rand-20210217|date=17 February 2021|access-date=10 January 2026}}</ref>
Go ise go ye kae go ne ga bonala sentle gore kgwebo e ntšha eno e na le bokgoni jwa go atologa mo nageng yotlhe, le fa kwa tshimologong go tlhoka madi go ne go kgoreletsa tsholofelo eno. Tsala ya ga Sonnenberg, Elie Susman, o ne a tlamela ka matlole a a tlhokegang go atolosa go tsena mo [[Transvaal|kgaolo ya Transvaal]] mme morago ga moo a nna molekane wa gagwe wa kgwebo. <ref name="BusinessTechSusman">{{Cite web |title=From a 1930s dining hall to one of the biggest household names in South Africa |url=https://businesstech.co.za/news/business/791272/from-a-1930s-dining-hall-to-one-of-the-biggest-household-names-in-south-africa/ |access-date=10 January 2026 |website=BusinessTech}}</ref>
[[Setshwantsho:Florist_and_Fresh_Produce_Sections_of_the_Woolworths_Food_Emporium_in_Durbanville,_Cape_Town.jpg|thumb|Dikarolo tsa barekisi ba dithunya le dijo tsa dijalo tse di itekanetseng tsa Lefelo la Dijo la Woolworths la Durbanville]]
Tlhopho ya leina e simolotse mo botsalanong jwa ga Sonnenberg le moromedi wa Lontone le mothusi wa matlole, Percy (P.R.) Lewis. Lewis e ne e le mokaedi wa Mabentlele a Diketane a kwa Australasia (ACS), e leng ntlo ya dikepe le ya madi kwa Lontone e e neng ya tlhongwa go direla kgwebo ya Australia e e neng e gola ka bonako e e neng ya tlhongwa ke W.T. Christmas. <ref name="SAResearcherNaming">{{Cite web |title=The Woolworths South Africa story |url=https://southafricanresearcher.com/the-woolworths-south-africa-story/ |access-date=10 January 2026 |website=South African Researcher}}</ref>
<ref>"The Woolworths South Africa story". ''South African Researcher''. Retrieved 10 January 2026</ref>Batho ba ba romelang dithoto kwa Lontone ba ne ba tlhola ba thusa ka madi le go tlhopha dithoto tse di sa bonweng, tse morago ga moo di neng di romelwa kwa bareking ba bone. Ka kompone ya Amerika (e jaanong e sa tlholeng e le teng) ya F.W. Woolworth Company e ne e sena kgatlhego ya go gweba kwa Australia, "Rre" Christmas – jaaka a ne a itsege – o ne a amogela leina la kgwebo ya gagwe e ntšhwa. Lewis o ne a akantsha Sonnenberg gore ACS e ka tlaleletsa pampiri ya ya ga "Rre" Christmas le go romela selekanyo se se fokoditsweng sa sengwe le sengwe se se latelanang go tswa kwa Australia go ya kwa Aforika Borwa.<ref>[https://southafricanresearcher.com/the-woolworths-south-africa-story/ "The Woolworths South Africa story]". ''South African Researcher''. Retrieved 10 January 2026.</ref>
Go ya ka se, Sonnenberg o ne a amogela leina la kgwebo ya gagwe. Dingwaga di le pedi moragonyana, kgotlatshekelo ya Aforika Borwa e ne ya atlhola gore go ne go tlhomilwe bopelonomi jo bo lekaneng go kgaola taelo e e neng e tlisitswe ke morekisi wa lefatshe la America kgatlhanong le tiriso ya leina leo.[[Susman, David (2004). An African Shopkeeper. Cape Town: Fernwood Press. p. 27. ISBN 978-1-874950-78-3.|[11]]]
[[Setshwantsho:Pasta Section of the Woolworths Food Emporium in Durbanville, Cape Town.jpg|thumb]]
Ka ngwaga wa 1998, Woolworths e ne ya nna le karolo ya taolo mo morekising wa diaparo wa Australia [[Country Road|wa Country Road]] . Le fa go ntse jalo, kompone e ne ya palelwa ke go tsaya Country Road e [[Private|se ya setšhaba]] ka ntlha ya go gana ga ga [[Solomon Lew]] go rekisa seabe sa gagwe sa dikarolo di le lesome le motso le masome a marataro le bosupa mo go lekgolong mo kgwebong. <ref>{{Cite web |last=Evans |first=Simon |date=1999-11-26 |title=$80m debt load sinks Sportsgirl |url=https://www.afr.com/companies/80m-debt-load-sinks-sportsgirl-19991126-k92ri |access-date=2024-02-17 |website=[[Australian Financial Review]] |language=en}}</ref> <ref>{{Cite web |last=Treadgold |first=Tim |date=1999-07-09 |title=Out of South Africa |url=https://www.afr.com/companies/out-of-south-africa-19990709-kb4yn |access-date=2024-02-17 |website=Australian Financial Review |language=en}}</ref> Woolworths e ne ya nna mong ka botlalo wa Country Road ka kgwedi ya Phukwi ngwaga wa 2014 fa e ne e reka seabe sa ga Lew ka didolara di le dikete tse 200 tsa Amerika.<ref>{{Cite news|author=Verrender|date=2014-06-24|title=Woolworths' offer to buy Lew out of Country Road raises questions|url=https://www.abc.net.au/news/2014-06-24/woolworths-offer-to-buy-lew-out-of-country-road-raises-questions/5547308|accessdate=2024-02-17}}</ref> <ref>{{Cite web |last=Greenblat |first=Eli |date=2014-07-25 |title=Solomon Lew accepts Country Road offer, ending 17 year battle |url=https://www.smh.com.au/business/companies/solomon-lew-accepts-country-road-offer-ending-17-year-battle-20140725-zwyys.html |access-date=2024-02-17 |website=[[Sydney Morning Herald]] |language=en}}</ref>
5hdy6z0cvsj504tjplyooqevhs6g5gn
Setapa
0
14301
52076
2026-07-07T12:05:11Z
Bridget Gaboalaswe
12938
Ke ranotse tsebe e #Wikipedia25BW
52076
wikitext
text/x-wiki
Setapa ke mmino wa setso o o tlholegang mo morafeng wa Bangwaketse kwa motseng wa Kanye le metsana e mabapi mo Botswana, jaaka Sesung, Selokolela, le Molapo wa Basadi. Mmino wa setso wa Setapa o simolotswe ke Bangwaketse goo-lowe, ka jalo o lemogwa e le mmino wa morafe oo. Setapa Se akaretsa setlhopha sa batho ba ba gatakang fa fatshe ka dinao tsa bone go tsamaisana le pina e e tshamekiwang kgotsa e e opelwang ke khwaere kgotsa setlhopha. Lefoko le le anyiwa mo lefokong la Setswana la Go tapa-tapa, mo go rayang go gataka
htrdqhnebktmwq4zlht78fxsxy3zg2h
52097
52076
2026-07-07T14:22:47Z
JudithShe
9421
Ke okeditse thanolo ya tsebe ya Setapa #Setswana Knowledge Activation
52097
wikitext
text/x-wiki
'''Setapa''' ke mmino wa setso o o tlholegang mo morafeng wa [[Bangwaketse]] kwa motseng wa [[Kanye]] le metsana e mabapi mo [[Botswana]], jaaka [[Sesung]], [[Selokolela]], le [[Molapo wa Basadi]].<ref>Bangwaketse (Setapa). "[https://web.archive.org/web/20170922194030/http://irssh.com/yahoo_site_admin/assets/docs/1_IRSSH-197-V4N1.321101612.pdf Setapa Dance in Botswana]" (PDF): 2. Archived from the original on 22 September 2017. Retrieved 07 July 2026</ref> Mmino wa setso wa Setapa o simolotswe ke Bangwaketse go tswa goo-lowe, ka jalo o lemogiwa e le mmino wa morafe oo. Setapa Se akaretsa setlhopha sa batho ba ba gatakang fa fatshe ka dinao tsa bone go tsamaisana le pina e e tshamekiwang kgotsa e e opelwang ke khwaere kgotsa setlhopha. Lefoko le le anyiwa mo lefokong la [[Setswana]] la go tapa-tapa, mo go rayang go gataka mo mmung gangwe le gape. Ditlhopha tsa mmino o di apara matlhoa mo maotong,a a ntshang modumo o o siameng jaaka ba bina, ba borre ba tshola diphala le dinaka tsa dikgomo go dira modumo fa ba budulela mo go tsone.
== Mefuta ya mmino wa setapa ==
Mmino wa setapa o na le mefuta e e farologaneng e le meraro, e e leng:
* Setapa sa dipitse: o ke mofuta wa mmio o o binwang o ntsha dira modumo wa pitse e kalapa fa fatshe.
* Setapa sa phathisi: se ke setapa se se binwang borokgwe kwa tlase bo funetswe ka sekgoge kgotsa ka marokgwe a makhutshwane a a dirilweng ka letlalo la phologolo, gantsi marokgwe a, a bidiwa tshega. Thotloetso e ya go funela lehutu mo borokgweng go dirisiwa sekgoge, e tsewa mo mminong wa Bakwena o o bidiwang Phathisi.
* Setapa sa go goga maoto: mofuta o, wa mmino wa Bangwaketse o binwa ka go goga dinao fa fatshe. Go goga maoto ke puo ya Setswana e e rayang go ikgoga. Mmino o, o tswa mo morafeng o o mabapi wa Basarwa o o bidiwang tsutsube. Se se bakang go amogana mmino mo mefuteng e meraro e e builweng fa ke go tlhakanela melelwane gareng ga dikgaolo.
== Kapari ya Setapa ==
Ditlhopha tsa setapa di apara diphathaphata tse di dirilweng ka lethaere, le sisireletsi sa motwane se se dirilweng ka letlalo la diphologolo di akaretsa mmutla le tshephe, phala le phuti. Marokgwe a a dirisiwang ke borre a bidiwa motseto, le one a dirilwe ka letlalo la tshephe, gantsi a a kgaolwa a diriwa makhutshwane kgotsa a a semiwa go fitlhelela a goroga kwa lengoleng go dira gore go nne motlhofo go apara sisireletsi sa motwane le diphathaphatha.
Mo setsong, bomme ba apara dikete tse didirilweng ka letlalo la diphologolo tse di itsegeng ka leina la diphaeyana. Letlalo le gantsi le tlhophiwa mo diphologolong di tshwana le phuti, phuduhudu le tshepe. Bomme ba ne ba sa dirise diphathaphatha jaaka borre mme bone ba ne ba rwala diphathaphatha tse di dirilweng ka letlalo la tlhogo ya kgomo. Diphathaphatha tsa bomme di ne di bidiwa dikhube ka Setswana. Kapari ya setapa e fedile bogologolo, mo malatsing a gompieno ba ba binang setapa ba apara diaparo tsa sesha di tswana le mateisi, fa borre ba apara dibaki tsa sesha le marokgwe a a tshwanelegang, ba dirisa matlhoa a maoto go dira modumo fa ba bina.
== Metswedi ==
ptj2crf8ri7p8zcwv9un261zllw0w87
52110
52097
2026-07-08T06:54:51Z
JudithShe
9421
Ke okeditse thanolo le metswedi ya tsebe ya Setapa #Setswana Knowledge Activation
52110
wikitext
text/x-wiki
'''Setapa''' ke mmino wa setso o o tlholegang mo morafeng wa [[Bangwaketse]] kwa motseng wa [[Kanye]] le metsana e mabapi mo [[Botswana]], jaaka [[Sesung]], [[Selokolela]], le [[Molapo wa Basadi]].<ref>Bangwaketse (Setapa). "[https://web.archive.org/web/20170922194030/http://irssh.com/yahoo_site_admin/assets/docs/1_IRSSH-197-V4N1.321101612.pdf Setapa Dance in Botswana]" (PDF): 2. Archived from the original on 22 September 2017. Retrieved 07 July 2026</ref> Mmino wa setso wa Setapa o simolotswe ke Bangwaketse go tswa goo-lowe, ka jalo o lemogiwa e le mmino wa morafe oo. Setapa Se akaretsa setlhopha sa batho ba ba gatakang fa fatshe ka dinao tsa bone go tsamaisana le pina e e tshamekiwang kgotsa e e opelwang ke khwaere kgotsa setlhopha. Lefoko le le anyiwa mo lefokong la [[Setswana]] la go tapa-tapa, mo go rayang go gataka mo mmung gangwe le gape. Ditlhopha tsa mmino wa setapa di na le bomme le borre ba apere matlalo a diphologolo.<ref>Bangwaketse (Setapa). [https://web.archive.org/web/20170922194030/http://irssh.com/yahoo_site_admin/assets/docs/1_IRSSH-197-V4N1.321101612.pdf "Bangwaketse of Botswana Setapa Traditional Music Practices"] (PDF): 2. Archived from the original on 22 September 2017. Retrieved 08 July 2026</ref> Ditlhopha tsa mmino o di apara matlhoa mo maotong,a a ntshang modumo o o siameng jaaka ba bina, ba borre ba tshola diphala le dinaka tsa dikgomo go dira modumo fa ba budulela mo go tsone.<ref>[https://web.archive.org/web/20170922194114/https://qoramagazine.com/2016/05/09/setapa-dance-of-botswana/ "Setapa Dance of Botswana".] ''qoramagazine''. Namexa. Archived from [https://qoramagazine.com/2016/05/09/setapa-dance-of-botswana/ the original] on 22 September 2017. Retrieved 08 July 2026</ref>
== Mefuta ya mmino wa setapa ==
Mmino wa setapa o na le mefuta e e farologaneng e le meraro, e e leng:
* Setapa sa dipitse: o ke mofuta wa mmio o o binwang o ntsha dira modumo wa pitse e kalapa fa fatshe.
* Setapa sa phathisi: se ke setapa se se binwang borokgwe kwa tlase bo funetswe ka sekgoge kgotsa ka marokgwe a makhutshwane a a dirilweng ka letlalo la phologolo, gantsi marokgwe a, a bidiwa tshega. Thotloetso e ya go funela lehutu mo borokgweng go dirisiwa sekgoge, e tsewa mo mminong wa Bakwena o o bidiwang Phathisi.
* Setapa sa go goga maoto: mofuta o, wa mmino wa Bangwaketse o binwa ka go goga dinao fa fatshe. Go goga maoto ke puo ya Setswana e e rayang go ikgoga. Mmino o, o tswa mo morafeng o o mabapi wa Basarwa o o bidiwang ''[[tsutsube]]''.<ref>[https://web.archive.org/web/20170922194114/https://qoramagazine.com/2016/05/09/setapa-dance-of-botswana/ "Traditional dance in Botswana".] ''qoramagazine''. Namexa. Archived from [https://qoramagazine.com/2016/05/09/setapa-dance-of-botswana/ the original] on 22 September 2017. Retrieved 08 July 2026</ref> Se se bakang go amogana mmino mo mefuteng e meraro e e builweng fa ke go tlhakanela melelwane gareng ga dikgaolo.
== Kapari ya Setapa ==
Ditlhopha tsa setapa di apara diphathaphata tse di dirilweng ka lethaere, le sisireletsi sa motwane se se dirilweng ka letlalo la diphologolo di akaretsa mmutla le tshephe, phala le phuti. Marokgwe a a dirisiwang ke borre a bidiwa motseto, le one a dirilwe ka letlalo la tshephe, gantsi a a kgaolwa a diriwa makhutshwane kgotsa a a semiwa go fitlhelela a goroga kwa lengoleng go dira gore go nne motlhofo go apara sisireletsi sa motwane le diphathaphatha.<ref>Bangwaketse (Setapa). [https://web.archive.org/web/20170922194030/http://irssh.com/yahoo_site_admin/assets/docs/1_IRSSH-197-V4N1.321101612.pdf "Setapa Costume"] (PDF): 4. Archived from the original on 22 September 2017. Retrieved 08 July 2026</ref>
Mo setsong, bomme ba apara dikete tse didirilweng ka letlalo la diphologolo tse di itsegeng ka leina la diphaeyana. Letlalo le gantsi le tlhophiwa mo diphologolong di tshwana le phuti, phuduhudu le tshepe.<ref>Bangwaketse (Setapa). [https://web.archive.org/web/20170922194030/http://irssh.com/yahoo_site_admin/assets/docs/1_IRSSH-197-V4N1.321101612.pdf "Setapa Costume"] (PDF): 4. Archived from the original on 22 September 2017. Retrieved 08 July 2026</ref> Bomme ba ne ba sa dirise diphathaphatha jaaka borre mme bone ba ne ba rwala diphathaphatha tse di dirilweng ka letlalo la tlhogo ya kgomo. Diphathaphatha tsa bomme di ne di bidiwa dikhube ka Setswana. Kapari ya setapa e fedile bogologolo, mo malatsing a gompieno ba ba binang setapa ba apara diaparo tsa sesha di tswana le mateisi, fa borre ba apara dibaki tsa sesha le marokgwe a a tshwanelegang, ba dirisa matlhoa a maoto go dira modumo fa ba bina.
== Metswedi ==
1rp26yc2nsvzasvlc4k6kkq7k5u2dhc
Lenaane la dithomelo tsa bodipolomate tsa Botswana
0
14302
52078
2026-07-07T12:06:17Z
Letlhogonolo Motseonageng
12942
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1361938358|List of diplomatic missions of Botswana]]"
52078
wikitext
text/x-wiki
{{Africa topic|List of diplomatic missions of|countries_only=yes}}Se ke '''lenaneo la dithomelo tsa bodipolomate tsa Botswana''' . [[Botswana]] o na le mafaratlhatlha a mannye mme a le kgakala a barongwa ba dinaga di sele kwa mafatsheng a sele.
Jaaka leloko la [[Mafatshe a selekane|Kgweranoditšhaba]], dithomelo tsa Bodipolomate tsa Botswana kwa ditoropo kgolo tsa dinaga tse dingwe tse e leng ditokololo tsa Kgweranoditšhaba di itsege jaaka Dikhomišene tse di kwa Godimo.
Go sa akarediwe mo lenaneong le, ke dikonsule tsa tlotlo le dithomelo tsa kgwebisano.
[[Setshwantsho:Diplomatic_missions_of_Botswana.PNG|center|thumb|450x450px|Dinaga tse di amogelang thomelo ya bodipolomate ya Botswana]]
{{Authority control}}
*
<gallery widths="149" heights="149">
Setshwantsho:High_Commission_of_Botswana,_Abuja1.jpg|alt=High Commission in Abuja| Khomišene e e Kwa Godimo kwa Abuja
Setshwantsho:Botswana_embassy_Ethiopia.png|alt=Embassy in Addis Ababa| Embasi kwa Addis Ababa
Setshwantsho:Embassy_of_Botswana_in_Berlin_Lichterfelde_West.jpg|alt=Embassy in Berlin| Embasi kwa Berlin
Setshwantsho:Botswana_embassy_in_Brazil.png|alt=Embassy in Brasilia| Embasi kwa Brazil
Setshwantsho:Botswana_EMB_Bruxelles.jpg|alt=Embassy in Brussels| Embasi kwa Brussels
Setshwantsho:High_Commission_of_Botswana_in_Canberra.jpg|alt=High Commission in Canberra| Khomišene e e Kwa Godimo kwa Canberra
Setshwantsho:Botswana_embassy_in_Harare.png|alt=Embassy in Harare| Embasi kwa Harare
Setshwantsho:High_Commission_of_the_Republic_of_Botswana,_Stratford_Place,_London_(25th_September_2014).jpg|alt=High Commission in London| Khomišene e e Kwa Godimo kwa Lontone
Setshwantsho:Botswana_High_Commission_Pretoria.png|alt=High Commission in Pretoria| Khomišene e e Kwa Godimo kwa Pretoria
Setshwantsho:Tofslärkan_10.JPG|alt=Embassy in Stockholm| Embasi kwa Stockholm
Setshwantsho:Edge_shiba_4_building.jpg|alt=Building hosting the Embassy in Tokyo| Kago e e tla amogelang Embasi kwa Tokyo
Setshwantsho:Embassy_of_Botswana,_Washington,_D.C._1.jpg|alt=Embassy in Washington, D.C.| Embasi kwa Washington, DC
Setshwantsho:Botswana_High_Commission_Namibia.png|alt=High Commission in Windhoek| Khomišene e e Kwa Godimo kwa Windhoek
</gallery>{{Foreign relations of Botswana}}
== . ==
{{Africa topic|List of diplomatic missions of|countries_only=yes}}{{Authority control}}{{Foreign relations of Botswana}}
*
8vgbjyaolb3dtzhqdyd15bll7z0hsho
Bokeresete mo Botswana
0
14303
52080
2026-07-07T12:10:52Z
Tekolopearl
12935
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1316468983|Christianity in Botswana]]"
52080
wikitext
text/x-wiki
Go feta palo ya makgolo a supa ya baagi ba [[Botswana]] ke Bakeresete . Bontsi ke maloko a Kereke ya Katoliki, Kereke ya Seventh-day Adventist, Anglican, Kereke ya Phuthego e e Kopaneng ya Aforikaborwa, Kereke ya Methodist ya Aforikaborwa, le dikereke tse di ikemetseng tsa Aforika . Anglican ke karolo ya Kereke ya kgaolwana ya Aforika Bogare . Kereke ya Katoliki e akaretsa mo e ka nnang botlhano mo lekgolong ya baagi ba setšhaba.
Palo ya dikereke tsa Pentecostal e ntse e oketsega mo ngwageng wa masome a mabedi le bongwe . Batho ba ba tsenang kereke ba tsaya karolo mo dithapelong tsa bosigo, mo boefangeleng le mo diphuthegong tsa bodumedi. Ditirelo tsa thuto ya Baebele ya mo gare ga beke di tshwarwa mo dikerekeng dingwe. Mo dikopanong tse, go rapelelwa kereke, maloko, morafe, le baeteledipele mo setšhabeng. Dikereke tsa Botswana di akaretsa Kereke ya Churches in Botswana include Pentecostal Protestant Church, [[:en:Assemblies_of_God|Assemblies of God]], [[:en:Apostolic_Faith_Mission_of_South_Africa|Apostolic Faith Mission]], [[:en:Eloyi_Christian_Church|Eloyi Christian Church]], [[:en:Pentecostal_Holiness_Church|Pentecostal Holiness Church]], [[:en:Dutch_Reformed_Church_in_Botswana|Dutch Reformed Church in Botswana]], Good News Ministries, [[:en:Christ_Embassy|Christ Embassy]], Bible Life Ministries, [[:en:Victory_International_Centre|Victory International Centre]] (VIC), Royal Assembly Ministries Int’l, First Love Church, and Winners chapel international . Kereke ya Orthodox ya Botlhaba le Kereke ya Orthodox ya Serbia <ref>{{Cite web |title=St. Sava Serbian Orthodox Church, Gaborone, Botswana |url=https://orthodox-world.org/en/i/27430/botswana/south-east/gaborone/church/st.-sava-serbian-orthodox-church |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20230823113506/https://orthodox-world.org/en/i/27430/botswana/south-east/gaborone/church/st.-sava-serbian-orthodox-church |archive-date=2023-08-23 |access-date=2023-08-23 |website=World Orthodox Directory |language=en}}</ref> di teng. Bontsi jwa dikereke ke maloko a Lekgotla la Dikereke la Botswana .
Dikereke ka tlwaelo di kopana nako le nako go obamela mmogo ka leina la Evangelical Fellowship of Botswana. <sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">[ ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (July 2016)">citation needed</span></nowiki>'' ]</sup> lephata lena le tshwana le mokgatlho wa dikereke mme ke lentswe la kereke.
== Ditso ==
Mongwe wa barongwa ba ntlha go tlisa efangele mo Botswana e ne e le David Livingstone .
== Madumedi a magolo ==
Go ya ka palobatho ya ngwaga wa 2011, masome a bosupa le borobabongwe gotsweng ko lekgolong ya baagi ke maloko a ditlhopha tsa Bokeresete, gantsi e le Ma-Anglican, Ma-Methodist, kgotsa maloko a Kereke ya Phuthego e e Kopaneng ya Aforikaborwa .
=== Kereke ya Katoliki ===
Kereke ya Katoliki mo Botswana ke karolo ya Kereke ya Katoliki ya lefatshe ka bophara, ka fa tlase ga boeteledipele jwa semowa jwa ga Mopapa kwa Vatican City . ka palo mo kemeding ya baagi Bakatoliki ba palo ya botlhano go ya ko borataro go tswa mo lesomeng <ref name="bishop">{{Cite web |last=Zenit Editorial Staff |date=2011-05-30 |title=Botswana's Bishop Valentine and His Big Heart |url=http://www.zenit.org/en/articles/botswana-s-bishop-valentine-and-his-big-heart |access-date=2013-02-22 |website=[[Zenit News Agency]]}}</ref>
Kwa tshimologong barongwa ba Katoliki ba ne ba sa letlelelwe mo Botswana ke merafe ya naga ka go rotloediwa ke barongwa ba Protestant ba ba neng ba goroga pele. <ref name="bishop">{{Cite web |last=Zenit Editorial Staff |date=2011-05-30 |title=Botswana's Bishop Valentine and His Big Heart |url=http://www.zenit.org/en/articles/botswana-s-bishop-valentine-and-his-big-heart |access-date=2013-02-22 |website=[[Zenit News Agency]]}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFZenit_Editorial_Staff2011">Zenit Editorial Staff (2011-05-30). [http://www.zenit.org/en/articles/botswana-s-bishop-valentine-and-his-big-heart "Botswana's Bishop Valentine and His Big Heart"]. ''[[Zenit News Agency]]''<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2013-02-22</span></span>.</cite></ref> Barongwa ba ne ba simolola go dira mo Botswana ka 1928, mme ba ne ba itsege ka go tlhoma dikolo le dikokelwana . <ref name="bishop" /> Ka ngwaga wa 2006 kereke kwa [[Francistown]] e ne ya simolola lenaneo la go alafa batshabi ba ba neng ba amiwa ke mogare AIDS ka kalafi ya anti retro viral therapy. <ref name="retro">{{Cite web |last=CNA Editorial Staff |date=2006-06-28 |title=Catholic Church helps refugees with AIDS in Botswana |url=https://www.catholicnewsagency.com/news/7046/catholic-church-helps-refugees-with-aids-in-botswana |access-date=2013-02-22 |website=Catholic News Agency}}</ref> Go tloga ka 2011 go ne go na le bokopano ba go rutuntsha bo baithuti ba lesome le boraro ba ba neng ba ipaakanyetsa boperesiti mo Botswana. <ref name="bishop" />
Kereke mo Botswana e rulagantswe go nna Diocese ya Gaborone, e e direlang karolo e e kwa borwa jwa lefatshe leno, le Diocese ya Francistown, e e direlang badumedi ba merafe e e kwa bokone.
=== Kereke ya ga Jesu Keresete ya Baitshepi ba Malatsi a Bofelo ===
Lekalana la ntlha le ne la rulaganngwa ka 1991 le na le maloko a a kwa tlase ga lekgolo. Go tloga ka 2022, go ne go na le maloko a le dikete tse nne le masome a mararo le bongwe mo diphuthegong di le lesome le borataro mo Botswana. <ref name="newsroom">{{Citation|url=https://newsroom.churchofjesuschrist.org/facts-and-statistics/country/botswana|title=Facts and Statistics: Statistics by Country: Botswana|work=Newsroom|publisher=LDS Church}}</ref>
=== Kereke ya Dutch Reformed ===
Kereke ya Dutch Reformed mo Botswana e simolotswe ke barongwa ba kwa Switzerland ba eteletswe pele ke Moruti Henri Gronin ba simolotse go dira ka ngwaga wa 1863 mo gare ga morafe wa Bakgatla, [[Kgafela]] kwa [[Saulsport]] le [[Rustenburg]] kwa Aferika Borwa. Ka 1870 karolo ya morafe e ne ya fudugela kwa bokone kwa Botswana mme barongwa ba ba sala morago. Kgosi kgolo e ne ya kolobediwa mme bontsi jwa morafe wa mo sala morago. Ka ngwaga wa 1966 fa lefatshe la Botswana le ipusa, ga tlhamiwa Synod ya kereke ya Reformed. Ka dingwaga tsa bo 1970 kereke e ne ya bona boipuso. Kereke mo dingwageng tse di latelang e ne ya atologela kwa merafeng ya [[Basarwa]], Bakalanga le Bakgatla . <ref name="reformiert-online1">{{Cite web |last=Johannes a Lasco Library |date= |title=Address data base of Reformed churches and institutions |url=http://www.reformiert-online.net/adressen/detail.php?id=1271&lg=eng |access-date=2013-08-18 |publisher=Reformiert-online.net}}</ref>
Mokgatlho o na le maloko a le dikete tse thataro le pharishes tse lesome le boraro tse di nang le dikopano tsa matlo di le masome a matlhano mo dipresbiteri tse pedi le Sinoto e le nngwe. Dikereke tse 14 di mo : [[Muchudi]], Muchudi Botlhaba, Muchudi Bophirima, [[Sikwane]], [[Gaborone]], [[Tlokweng]], [[Lobatse]], [[Kgalagadi le dikgaolo tse di mabapi|Kgalagadi]], [[Ghanzi]], [[Maun]], Makaleng, [[Selebi-Phikwe|Selebi Phikwe]], [[Boseja (Mochudi)]] . <ref>{{Cite web |date=2013-08-06 |title=Dutch Reformed Church In Botswana (Synod Office) (Mochudi, Botswana) |url=http://www.localbotswana.com/company/9986/DUTCH_REFORMED_CHURCH_IN_BOTSWANA_SYNOD_OFFICE |access-date=2013-08-18 |publisher=Localbotswana.com}}</ref>
Kereke e kwadisa dipolelo tsa Reformed:
* Tumelo ya Baaposetolo
* Tumelo ya Nicea
* Melawana ya Dort
* Katekisimo ya Heidelberg . <ref name="reformiert-online1">{{Cite web |last=Johannes a Lasco Library |date= |title=Address data base of Reformed churches and institutions |url=http://www.reformiert-online.net/adressen/detail.php?id=1271&lg=eng |access-date=2013-08-18 |publisher=Reformiert-online.net}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFJohannes_a_Lasco_Library">Johannes a Lasco Library. [http://www.reformiert-online.net/adressen/detail.php?id=1271&lg=eng "Address data base of Reformed churches and institutions"]. Reformiert-online.net<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2013-08-18</span></span>.</cite></ref>
Kereke e ke leloko la Kopano ya Lefatshe Lotlhe ya Dikereke Tse di Fetotsweng . <ref>{{Cite web |last= |date= |title=World Communion of Reformed Churches - WCRC | Bringing together 80 million Reformed Christians worldwide |url=http://www.wcrc.ch |access-date=2013-08-18 |publisher=Wcrc.ch}}</ref> Gape ke leloko la Lekgotla la Dikereke la Botswana .
Kereke ya Efangele ya Lutere mo Botswana ke kereke ya Efangele ya Lutere . E na le maloko a le 22 000, mme e ntse e le leloko la Mokgatlho wa Lefatshe Lotlhe wa Lutere fa e sale ka 1986. Gape e amana le mokgatlho wa yone wa kgaolo, e leng Mokgatlho wa Lutere mo Aforika Borwa . <ref>{{Cite web |title=Lutheran World |url=http://www.lutheranworld.org/Directory/afr/EvLuthCchinBotswana-EN.html |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110811223124/http://www.lutheranworld.org/Directory/afr/EvLuthCchinBotswana-EN.html |archive-date=2011-08-11 |access-date=2012-07-15}}</ref> Tlhogo ya kereke ke Bishopo Mothusi Letlhage. Ke leloko la Lekgotla la Dikereke la Botswana .
== Mananeo a banana ==
Fa bana ba ne ba tshwarwa jaaka bagolo ba bannye ka nako ya batho ba santse ba tshelela mo kgatelelong , dingwaga tsa bo 1800 di ne tsa motswedi wa mananeo a sekolo sa Sontaga le dikolo tsa parochial (Bakatoliki) ka tlhamalalo tsa batho bao ba ba botlana. Kwa bokhutlong jwa dingwaga tsa bo 1800, go feta sephatlo sa maloko a banana mo Botswana a ne a tsena dikolo tse di botlana tse di tsamaisiwang ke dipharishe tsa selegae. <sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">[ ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (October 2017)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' ]</sup>
== Ditumelo le maikutlo ==
* palo ya lesome le borobabongwe go tswa mo lekgolong ya Bakeresete ba Botswana: ba dumela mo pholosong ka [[Jeso Keresete|Jesu Keresete]], ba tsena kereke , ba ithuta Baebele, ba tsisa ditlhabololo mo go setshabeng , ba amogela maemo a boeteledipele jwa kereke, mme ba dumela gore ba tlamega go rerela ba bangwe efangedi
* masome a mabedi go tswa mo lekgolong ke Bakeresete ba ba dumeleng ''.ebile'' gape ba ineetse go "amogela Keresete jaaka Mmoloki le Morena" ka go seo ele go tlogela bo bone ba tshela ka semowa go fetisa bodumedi.
* palo ya masome a mabedi le bone ke Bakeresete ba Ditirelo '','' bontsi jwa bone e le ba Lutere le ba Roma . Ke batho ba ba tsenang kereke ka nako tsotlhe ,se ele go bontsha tiro e e kwa godimo ya semoya, e bile ba lemoga taolo ya kereke. <sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">[ ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (October 2017)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' ]</sup>
* palo ya lesome le borataro go tswe ko lekgolong ke Bakeresete ba ba ikemetseng ''.'' Ba na le Baebele, mme ga ba e bale. Ke mo e ka nnang nngwetharong fela ba ba tsenang kereke. Ba dumela mo Modimong le mo ditirong tse di molemo, mme e seng mo teng ga bokao jwa kereke. Eno e ne e le karolo e kgolo le e nnye go gaisa. Mo e ka nnang ga go ope yo e leng baeteledipele ba kereke.
* Diperesente di le 21 ke Bakeresete ba Setso ''.'' Ba itlhaola e le Bakeresete, lefa go ntse jalo ga ba tseye [[Jeso Keresete|Jesu]] e le yo o botlhokwa mo polokong, ba bontsha maitsholo le maikutlo a bodumedi a a seng kalo a a ratang thutabomodimo ya lefatshe lotlhe . <sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">[ ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (October 2017)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' ]</sup>
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
d4qibm7e94wtrbve573u20xbz0gl2q8
Pelo
0
14304
52093
2026-07-07T12:55:16Z
MmaBaggio
11091
Created by translating the page [[:mdwiki:Special:Redirect/revision/1502401|Heart]] to:tn #mdwikicx
52093
wikitext
text/x-wiki
<templatestyles src="Module:Infobox/styles.css"></templatestyles>{{Infobox anatomy|Name=Heart|Latin=cor|Greek=kardía (καρδία)|Width=|Image2=Heart anterior exterior view.jpg|Caption2=Human heart|Precursor=|System=[[Circulatory system|Circulatory]]|Artery=[[Aorta]],{{efn|From the heart to the body}} [[pulmonary trunk]] and right and left [[pulmonary artery|pulmonary arteries]],{{efn|Arteries that contain deoxygenated blood, from the heart to the lungs}} [[right coronary artery]], [[left main coronary artery]]{{efn|Supplying blood to the heart itself}}|Vein=[[Superior vena cava]], [[inferior vena cava]],{{efn|From the body to the heart}} right and left [[pulmonary vein]]s,{{efn|Veins containing oxygenated blood from the lungs to the heart}} [[great cardiac vein]], [[middle cardiac vein]], [[small cardiac vein]], [[anterior cardiac veins]]{{efn|Veins that drain blood from the cardiac tissue itself}}|Nerve=[[Accelerans nerve]], [[vagus nerve]]|Lymph=}}'''Pelo''' ke serwe sa ditshika mo diphologolong di le dintsi, se se pompang madi mo ditshikaneng tsa madi tsa thulaganyo ya tikologo ya madi.<ref name="tabers">{{Cite book|last=Taber, Clarence Wilbur|last2=Venes, Donald|title=Taber's cyclopedic medical dictionary|publisher=F. A. Davis Co.|location=|year=2009|pages=1018–1023|isbn=978-0-8036-1559-5|oclc=|doi=|access-date=}}</ref> Madi a a pompiwang a isa okosejene le dikotla kwa mmeleng, fa a ntse a isa matlakala a metaboliki a a tshwanang le khabonetaeokosaete kwa mafatlheng . {{sfn|Guyton & Hall|2011|p=157}} Mo bathong, pelo e ka nna botona jwa seatla se se tswetsweng mme e fa gare ga mafatlha, mo karolong e e fa gare ya sehuba.<ref name="Moore's 6">{{Cite book|last=Moore, Keith L.|last2=Dalley, Arthur F.|last3=Agur, Anne M. R.|title=Clinically Oriented Anatomy|publisher=Wolters Kluwel Health/Lippincott Williams & Wilkins|isbn=978-1-60547-652-0|pages=127–173|chapter=1|year=2009}}</ref>
Mo bathong, diamusi tse dingwe, le dinonyane, pelo e kgaogantswe ka diphaposi di le nne: atria e e kwa godimo ya molema le ya moja le ventricles e e kwa tlase ya molema le ya moja.<ref name="StarrEvers2009">{{Cite book|last=Starr, Cecie|last2=Evers, Christine|last3=Starr, Lisa|title=Biology: Today and Tomorrow With Physiology|url=https://books.google.com/books?id=dxC27ndpwe8C&pg=PA422|year=2009|publisher=Cengage Learning|isbn=978-0-495-56157-6|page=422|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160502095349/https://books.google.com/books?id=dxC27ndpwe8C&pg=PA422|archive-date=2 May 2016|df=dmy-all}}</ref><ref name="K2008">{{Cite book|last=Reed|first=C. Roebuck|last2=Brainerd|first2=Lee Wherry|last3=Lee|first3=Rodney|last4=Inc|first4=the staff of Kaplan|title=CSET : California Subject Examinations for Teachers|date=2008|publisher=Kaplan Pub.|location=New York|isbn=978-1-4195-5281-6|page=154|edition=3rd|url=https://books.google.com/books?id=hP7n4Rki02EC&pg=PA154|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160504211756/https://books.google.com/books?id=hP7n4Rki02EC&pg=PA154|archive-date=4 May 2016|df=dmy-all}}</ref> Gantsi atriamo ya moja le ventirikele di bidiwa mmogo ''pelo ya moja'' mme tse di tshwanang le tsa tsona tsa molema di bidiwa ''pelo ya molema'' . {{sfn|Gray's Anatomy|2008|p=960}} Ditlhapi tsone di na le diphaposi tse pedi, e leng atrium le ventricle, fa digagabi tsone di na le diphaposi di le tharo.<ref name="K2008" /> Mo pelong e e itekanetseng madi a elela ka tsela e le nngwe mo pelong ka ntlha ya dibelofo tsa pelo, tse di thibelang go elela ga madi morago.<ref name="Moore's 6" /> Pelo e tswaletswe mo kgetsaneng e e sireletsang, e leng pericardium, e gape e nang le selekanyo se sennye sa seeledi . Lebota la pelo le na le dikarolo di le tharo: pelo e e kwa godimo, pelo e e kwa teng, le pelo e e kwa teng.<ref name="CNX2014">{{Cite book|last=Betts|first=J. Gordon|title=Anatomy & physiology|date=2013|isbn=978-1-938168-13-0|url=http://cnx.org/content/m46676/latest/?collection=col11496/latest|access-date=11 August 2014|pages=787–846|archive-date=27 February 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210227144954/https://openstax.org/books/anatomy-and-physiology/pages/19-1-heart-anatomy|url-status=live}}</ref>
Pelo e pompa madi ka moribo o o laolwang ke setlhopha sa disele tse di dirang gore pelo e itaye mo noutu ya sinoatrial . Tseno di ntsha motlakase o o dirang gore pelo e ngotlege, o o tsamayang mo noteng ya atrioventricular le mo thulaganyong ya go tsamaisa motlakase ya pelo . Pelo e amogela madi a a nang le okosejene e nnye go tswa mo go tsamaiseng madi, a a tsenang mo atrium e e kafa mojeng go tswa mo venae cavae e e kwa godimo le e e kwa tlase mme a fetela kwa ventricle e e kafa mojeng . Go tswa fa e pompelwa go tsena mo tikologong ya makgwafo, ka makgwafo kwa e amogelang okosejene gone le go ntsha khabonetaeokosaete . Madi a a nang le okosejene a bo a boela kwa atrium ya molema, a feta mo ventricle ya molema mme a pompiwa go tswa ka tshika ya aorta go ya kwa go dikologeng ga madi mo thulaganyong−kwa okosejene e dirisiwang gone le go fetolwa go nna khabonetaeokosaete. {{sfn|Guyton & Hall|2011|pp=101, 157}} Pelo e itaya ka lobelo lwa go ikhutsa lo lo gaufi le go itaya ga 72 ka motsotso. {{sfn|Guyton & Hall|2011|pp=105–107}} Go ikatisa go oketsa seelo ka nakwana, fela go fokotsa go itaya ga pelo fa o ikhutsa mo pakeng e telele, mme go siametse boitekanelo jwa pelo. {{sfn|Guyton & Hall|2011|pp=1039–1041}}
Malwetse a pelo le methapo (CVD) ke one a a bakang dintsho tse di tlwaelegileng thata lefatshe ka bophara go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le borobabibedi , mme a dira 30% ya dintsho.<ref name="WHO CVD 2013" /><ref name="Harrisons">{{Cite book|last=Longo|first=Dan|last2=Fauci|first2=Anthony|last3=Kasper|first3=Dennis|last4=Hauser|first4=Stephen|last5=Jameson|first5=J.|last6=Loscalzo|first6=Joseph|title=Harrison's Principles of Internal Medicine|year=2011|publisher=McGraw-Hill Professional|isbn=978-0-07-174889-6|page=1811|edition=18}}</ref> Mo go tseno dikotara di feta tharo ke ditlamorago tsa bolwetse jwa ditshika tsa pelo le [[Go Swa Mohama|seterouku]].<ref name="WHO CVD 2013">{{Cite web|title=Cardiovascular diseases (CVDs) Fact sheet N°317 March 2013|url=http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs317/en/|website=WHO|publisher=World Health Organization|access-date=20 September 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20140919020049/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs317/en/|archive-date=19 September 2014|df=dmy-all}}</ref> Mabaka a a kotsi a akaretsa: go goga motsoko, go nna le boima jo bo feteletseng, go sa ikatise thata, kholeseterole e e kwa godimo, kgatelelo e kgolo ya madi, le [[Bolwetse jwa Sukiri|bolwetse jwa sukiri]] jo bo sa laolegeng sentle, gareng ga tse dingwe.<ref>{{Cite journal|last=Graham|first=I|last2=Atar|first2=D|last3=Borch-Johnsen|first3=K|last4=Boysen|first4=G|last5=Burell|first5=G|last6=Cifkova|first6=R|last7=Dallongeville|first7=J|last8=De Backer|first8=G|last9=Ebrahim|first9=S|last10=Gjelsvik|first10=B|last11=Herrmann-Lingen|first11=C|last12=Hoes|first12=A|last13=Humphries|first13=S|last14=Knapton|first14=M|last15=Perk|first15=J|title=European guidelines on cardiovascular disease prevention in clinical practice: executive summary: Fourth Joint Task Force of the European Society of Cardiology and Other Societies on Cardiovascular Disease Prevention in Clinical Practice (Constituted by representatives of nine societies and by invited experts)|journal=European Heart Journal|date=Oct 2007|volume=28|issue=19|pages=2375–2414|pmid=17726041|doi=10.1093/eurheartj/ehm316|url=https://pure.qub.ac.uk/ws/files/498032/European%20guidelines%20on%20cardiovascular%20disease%20prevention%20in%20clinical%20practice%20-%20executive%20summary%20-%20Eur%20Heart%20J%202007%20-%20Yarnell%20JW%20(EACPR).pdf|access-date=30 July 2020|archive-date=27 April 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190427100116/https://pure.qub.ac.uk/ws/files/498032/European%20guidelines%20on%20cardiovascular%20disease%20prevention%20in%20clinical%20practice%20-%20executive%20summary%20-%20Eur%20Heart%20J%202007%20-%20Yarnell%20JW%20(EACPR).pdf|url-status=live}}</ref> Malwetse a pelo le methapo gantsi ga a na matshwao kgotsa a ka baka setlhabi mo sehubeng kgotsa go tlhaela mowa . Go tlhatlhoba bolwetse jwa pelo gantsi go dirwa ka go tsaya ditso tsa kalafi, go reetsa medumo ya pelo ka setethosekopo, ECG, le ultrasound.<ref name="Moore's 6" /> Bomankge ba ba tlhomang mogopolo mo malwetseng a pelo ba bidiwa dingaka tsa pelo, le fa gone ditsebi tse dintsi tsa kalafi di ka tswa di amega mo kalafing.<ref name="Harrisons" />{{listen|filename=Resting heart sounds.wav|title=Healthy resting heart sounds|description=Auscultation of a healthy 15 year old's heart beating with no abnormalities.|format=[[wav]]}}
== Ditshupiso ==
<references />
[[Category:Translated from MDWiki]]
l7yejj9lqop84h0bwnrohhpplam41v1
Motlakase wa letsatsi mo Aforika
0
14305
52094
2026-07-07T12:55:25Z
Keoikantse lizzy moseki
12930
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1361555816|Solar power in Africa]]"
52094
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Ember_Solar_imports_for_Africa.png|thumb|355x355px|Kerafo e e supang koketsego ya go romelwa ga motlakase wa letsatsi go tswa kwa ntse go tsena mo Aforika ka 2024-]]
[[Aferika|Aforika]] gantsi e bidiwa "kontinente ya Letsatsi", <ref>{{Cite web |title=Start-ups powering up Africa’s solar energy ecosystem {{!}} Africa Renewal |url=https://africarenewal.un.org/en/magazine/start-ups-powering-africas-solar-energy-ecosystem |access-date=2026-06-28 |website=africarenewal.un.org}}</ref> ka e le kontinente e tlhotlheletso ya Letsatsi e leng ntsi mo go yone. <ref name="google">{{Cite book |last=Griffiths, I.L. |date=2013 |title=The Atlas of African Affairs |url=https://books.google.com/books?id=8C40QP8vyU0C&pg=PA15 |publisher=Taylor & Francis |isbn=9781135855529 |page=15 |access-date=2017-01-29}}</ref> Go ya ka "World Sunshine Map", Aforika e amogela dioura tse dintsi tsa letsatsi le le phatsimang mo tsamaong ya ngwaga go feta dikontinente tse dingwe mo lefatsheng <ref name="google2">{{Cite book |last=Powell, R. |date=2012 |title=Journal for Star Wisdom 2013 |url=https://books.google.com/books?id=seofxcSzO0QC&pg=PT38 |last2=Bowden, D. |last3=Tresemer, D. |last4=Bento, W. |last5=Farrants, W. |last6=Gray, B. |last7=Dann, K. |last8=Paul, L. |last9=Lainson, C.M.L. |publisher=Lindisfarne Books |isbn=9781584201366 |access-date=2017-01-29}}</ref> mme gape bontsi jwa mafatshe a go fitlhelwang letsatsi le lentsi mo go one a fitlhelwa mo Aforika . <ref name="currentresults">{{Cite web |title=Sunniest Places and Countries in the World - Current Results |url=http://www.currentresults.com/Weather-Extremes/sunniest-places-countries-world.php |access-date=2017-01-29 |publisher=currentresults.com}}</ref>
Le ntswa e na le bokgoni jo bogolo jwa motlakase wa letsatsi, pele ga 2024, Aforika e ne e le kwa morago thata ga dikontinente tse dingwe fa go tla mo go ageng otlakase wa letsatsi wa boleng jo bo rileng, bontlhabongwe e le ka ntlha ya go tlhoka dipeeletso. <ref>{{Cite web |title=A Snapshot of Global PV (1992-2015) |url=http://www.iea-pvps.org/fileadmin/dam/public/report/statistics/IEA-PVPS_-__A_Snapshot_of_Global_PV_-_1992-2015_-_Final.pdf |access-date=2016-12-05 |publisher=IEA}}</ref> <ref>{{Cite web |last=Masterson |first=Victoria |date=2022-09-23 |title=Africa is leading the way in solar power potential |url=https://www.weforum.org/agenda/2022/09/africa-solar-power-potential/}}</ref>
Le fa go ntse jalo, mo bogaufing kwelotlase ya ditlhwatlhwa tsa didirisiwa tsa motlakase wa letsatsi go tswa China, e bakile koketsego e kgolo ya go tsewa ga motlakase wa letsatsi go tswa kwa mafatsheng a mangwe. Patlisiso e e dirilweng ke Ember e supile fa go ttsewa ga motlakase wa letsatsi go tswa kwa ntle go tsena mo aforika fa gare ga Seetebosigo 2024 le Seetebosigo 2025 e oketsegile ka 60%. Mo ngwageng oo, mafatshe a feta masome a mabedi le botlhano a rekile didirisiwa tsa motlakase wa letsatsi go tswa kwa ntle tse di fetang 100MW. Morago ga kgotlhang ya strait of Hormuz ya ngwaga wa 2026, babegi ba Reuters ba begile fa mafatshe a mangwe a a lesome le botlhano a gatisitse theko ya motlakase wa letsatsi o o fetang diketekete tse $400 mo setlheng sa ntlha fa go tshwantshanngwa le diketekete tse $650 mo ngwageng otlhe wa 2025.
== Bokgoni jwa marang a letatsi ==
[[Setshwantsho:Sub_Saharan_Africa_GHI_Solar-resource-map_GlobalSolarAtlas_World-Bank-Esmap-Solargis.png|thumb|Go Phatsima ga Lefatshe Lotlhe go go Rapameng mo Aforika e e kwa Borwa jwa Sahara. <ref name="auto">{{Cite web |title=Global Solar Atlas |url=https://globalsolaratlas.info/ |access-date=6 December 2018}}</ref>]]
[[Setshwantsho:Middle-East-and-North-Africa_GHI_mid-size-map_220x119mm-300dpi_v20170928.png|thumb|Phatsimo e e Rapameng ya Lefatshe Lotlhe mo Aforika Bokone le kwa Botlhaba jwa legare. <ref name="auto">{{Cite web |title=Global Solar Atlas |url=https://globalsolaratlas.info/ |access-date=6 December 2018}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://globalsolaratlas.info/ "Global Solar Atlas"]<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">6 December</span> 2018</span>.</cite></ref>]]
Kontinente yotlhe e na le nako e telele ya letsatsi, mme go sa akarediwe mafelo a magolo a meraga ya pula ( Dikgwa tsa Guinean tsa bophirima jwa Aforika le bontsi jwa Congo Basin ), jaaka fa dikgaolo tsa sekaka le savanna tsa Afrika di emela lefelo le legolo la Lefatshe le le senang maru. <ref name="google3">{{Cite book |last=Daniels, S. |date=2014 |title=Exploring Human Geography: A Reader |url=https://books.google.com/books?id=uYp9AwAAQBAJ&pg=PA425 |last2=Lee, R. |publisher=Taylor & Francis |isbn=9781317859222 |page=425 |access-date=2017-01-29}}</ref>
Aforika e tletse ka loapi lo lo phepa le kwa ntle ga dikaka (ex : Sahara, Namib, [[Sekaka sa Kalahari|Kalahari]] ), <ref name="theweathernetwork">{{Cite web |title=News - Thirteen years of cloud cover, in one beautiful map - The Weather Network |url=http://www.theweathernetwork.com/news/articles/thirteen-years-of-cloud-cover-in-one-beautiful-map/50928/ |access-date=2017-01-29 |publisher=theweathernetwork.com}}</ref> le fa go ntse jalo, dikgaolo tse di bapileng le ekhweitha di na le maru a mantsi thata go feta dikgaolo tsa boboatsatsi le tsa boboatsatsi jo bo kwa tlase.
Sahara e e kwa botlhaba kgotsa bokonebotlhaba jwa Aforika e itsege thata ka dikgatiso tsa yone tsa lefatshe tsa letsatsi. Lefelo le le itemogela dingwe tsa nako e kgolo ya palogare ya ngwaga le ngwaga ya letsatsi le le phatsimang, <ref name=":0">{{Cite book |last=Holford |first=Ingrid |author-link=Ingrid Holford |date=July 1, 1977 |title=The Guinness Book of Weather Facts and Feats |url=https://archive.org/details/guinnessbookofwe00holf |publisher=Guinness Superlatives |isbn=9780900424755 |quote=sahara. |url-access=registration |via=Internet Archive}}</ref> ka letsatsi le le phatsimang thata mo e ka nnang diura di le 4,300 ka ngwaga, <ref name="google4">{{Cite book |last=Dunlop, S. |date=2008 |title=A Dictionary of Weather |url=https://books.google.com/books?id=27DdCC-nSCEC&pg=PT524 |publisher=OUP Oxford |isbn=9780191580055 |access-date=2017-01-29}}</ref> e e lekanang le 97% ka kakaretso e e ka nnang teng. <ref>{{Cite book |last=Holford |first=Ingrid |date=July 1, 1977 |title=The Guinness Book of Weather Facts and Feats |url=https://archive.org/details/guinnessbookofwe00holf |publisher=Guinness Superlatives |isbn=9780900424755 |quote=4300. |url-access=registration |via=Internet Archive}}</ref> Kgaolo eno gape e na le boleng jo bo kwa godimo thata jwa marang a letsatsi ka ngwaga <ref name="google5">{{Cite book |last=Riordan, P. |date=1985 |title=World Weather Extremes |url=https://books.google.com/books?id=WNwaggeEz-cC&pg=PA66 |last2=Paul G. Bourget |last3=U.S. Army Engineer Topographic Laboratories |publisher=The Laboratories |isbn=9780788115370 |page=66 |access-date=2017-01-29}}</ref> <ref name="google6">{{Cite book |date=1974 |title=Climate and Life |url=https://books.google.com/books?id=Ln89Y-6KwZYC&pg=PA151 |publisher=Elsevier Science |isbn=9780080954530 |page=151 |access-date=2017-01-29}}</ref>( palo e e kwa godimo go di feta tsotlhe e e gatisitsweng ke 220 kcal/cm <sup>2</sup> ) . <ref name="google7">{{Cite book |last=Wadsworth, F.H. |date=1997 |title=Forest Production for Tropical America |url=https://books.google.com/books?id=RAIUAAAAYAAJ |last2=United States. Forest Service |publisher=U.S. Department of Agriculture, Forest Service |access-date=2017-01-29}}</ref>
Kokoano ya popego ya mafatshe a otlhe le dintlha tse di amang phetogo ya seemo sa loapi ke tsone tse di bakang gore Aforika a bo a na le bokgoni jo bontsi jwa tiriso ya motlakase wa letsatsi. Palo ya malatsi a lesedi la letsatsi e letla gore go nne le bokgoni jo bontsi jwa motlakase wa letsatsi ntle le tiriso ya mafaratlhatlha a mantsi a maranyane a motlakase
Kabo ya metswedi ya letsatsi go ralala Aforika e a tshwana, ka go feta 85% ya naga ya kontinente e e amogelang marang a letsatsi a a rapaletseng a lefatshe ka bophara kgotsa go feta 2,000 kWh/(m <sup>2</sup> ngwaga). <ref>{{Citation|url=http://www.desertec.org/downloads/med-csp_en.pdf|title=Concentrating Solar Power for the Mediterranean Region}}</ref> <ref name="bosmos">{{Cite web |title=Free, clean solar energy year-round |url=http://www.bosmos.com/home/sunlight |access-date=2017-01-29 |publisher=bosmos.com}}</ref> <ref>{{Citation|url=http://solargis.info/doc/index.php?select=71|title=Solar Radiation Maps: Global Horizontal Irradiation (GHI)|publisher=Solar GIS}}</ref> Gape, dipolokelo tsa kgopolo tsa maatla a letsatsi a Aforika di akanyediwa mo go go 60,000,000 TWh/ngwaga, e e dirang mo e ka nnang 40% ka kakaretso ya lefatshe, ka jalo e dira gore Aforika e nne kontinente e e humileng ka letsatsi go gaisa mo lefatsheng. <ref name="google8">{{Cite book |last=Liu, Z. |date=2015 |title=Global Energy Interconnection |url=https://books.google.com/books?id=T_MQCgAAQBAJ&pg=PA30 |publisher=Elsevier Science |isbn=9780128044063 |page=30 |access-date=2017-01-29}}</ref>
Pay-as-you-go Solar System e fa bareki ba ba humanegileng mo metseselegaeng ya Aforika sekoloto, ka jalo e ba letla go beeletsa mo mafaratlhatlheng a matlo a bona. Mokgwa o o tlhomameng thata wa go lwantshana le kgoreletso e kgolo ya tlhabololo o tlile ka sekao sa maatla a letsatsi a a duelang fa o tsamaya kwa ntle ga tiriso ya mafaratlhatlha a motlakase, se jaanong se bidiwang PayGo, se mo dmafatsheng a mangwe jaaka [[Malawi]] kwa kompone e ebidiwang bidiwang Yellow <ref>{{Cite web |title=Yellow Solar in africa |url=https://yellow.africa}}</ref> e tsenyang motlakase mo bathong ka bonako go feta mafaratlhatlha a motlakase. Tsamaiso ya PayGo e thusa maranyane a dituelo go ka amogela dituelo mo baeking ba bone e be letla go ka duela ba le ko metseselegaeng ntleng le tiriso ya tsa maranyane.
== Motlakase wa letsatsi ==
[[Setshwantsho:Solar_Power_Plant_Keetmanshoop.jpg|thumb|Setlamo sa Motlakase wa Letsatsi gaufi le Keetmanshoop, kwa [[Namibia]]]]
[[Setshwantsho:Solar_panels_and_elephants.jpg|alt=Ground-mounted solar panels in front of elephants|thumb|Tlhomo e nnye ya maatla a letsatsi mo [[Botswana]]]]
Kwelotlase ya ditlhwatlhwa tsa didirisiwa tsa motlakase wa letsatsi di ne di solofetswe go oketsa thata go tsenngwa ga motlakase wa letsatsi mo Aforika ka ponelopele ya gore mmaraka wa ngwaga le ngwaga wa PV wa kontinente o tla oketsega go fitlha go 2.2 GW ka ngwaga 2018. <ref>{{Cite web |date=2014-04-24 |title=Middle East and Africa Solar PV Demand to Grow by 50 Percent in 2014, According to NPD Solarbuzz |url=http://www.solarbuzz.com/news/recent-findings/middle-east-and-africa-solar-pv-demand-grow-50-percent-2014-according-npd-solar |access-date=2014-08-19 |publisher=[[NPD Group]]}}</ref>
Ditlhomo tsa isago tsa thobo ya motlakase wa letsatsi mo Aforika ga di kitla di fitlhelwa mo teng ga dikgaolo tsa seemo sa loapi tsa ekhweitha le tsa subekhweitha, tse di kwa karolong e e kwa bophirima jwa legar la Aforika gantsi di le gaufi le ekhweitha mme tse di atologelang kwa bokone le kwa borwa jaaka fa paralele ya bo 8 kgotsa ya bo 9 e golagana fela ka dihemisphere ka bobedi. letsatsi le le phatsimang le le kgaogang. Ka jalo, mafatshe a a mo kgaolong eno e e metsi le e e bokgola jaaka [[Republic of the Congo|Republic of Congo]], [[Equatorial Guinea]], [[Gabon]], [[Rwanda]], [[Uganda]], Burundi, [[Liberia]], [[Sierra Leone]] le [[Senegal]] ke tsone tse di ko tlase thata mo tirisong ya motlakase wa letstsi mo Aforika fa go tshwangtshanngwa le mafatshe a mangwe e itemogela dioura di feta 2 700 tsa letsatsi le le phatsimang bobotlana mo karolong ya tshimo ya yone. Ditšhaba tse dintsi tsa Aforika tse di nnang di tlhabile jaaka [[Egypt|Egepeto]], Libya, [[Algeria]], Niger, Sudan, [[Aforika Borwa|Aforikaborwa]], [[Botswana]] le [[Namibia]] ka sekai di ka ikaega ka go tlhabolola metswedi ya tsone e megolo ya motlakase wa letsatsi ka selekanyo se segolo ka ntlha ya boalogodimo jo bogolo jwa kgaolo ya tsona le ka ditlhwatlhwa tse di fokoditsweng . <sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">[ ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (June 2026)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' ]</sup>
Ka 2023, Aforikaborwa e ne ya tsenya 500 MW ya motlakase wa letsatsi o o tseneletseng, 2286 MW ya maatla a letsatsi a sekale sa tiriso, <ref>{{Cite web |last=Kuhudzai |first=Remeredzai Joseph |date=2023-08-03 |title=South Africa Now Has Over 10 GW of Wind & Solar Generation Capacity |url=https://cleantechnica.com/2023/08/03/south-africa-now-has-over-10-gw-of-wind-solar-generation-capacity/ |access-date=2024-02-22 |website=CleanTechnica |language=en-US}}</ref> le 4400 MW ya maatla a letsatsi a a kwa godimo ga marulelo . <ref name=":0">{{Cite book |last=Holford |first=Ingrid |author-link=Ingrid Holford |date=July 1, 1977 |title=The Guinness Book of Weather Facts and Feats |url=https://archive.org/details/guinnessbookofwe00holf |publisher=Guinness Superlatives |isbn=9780900424755 |quote=sahara. |url-access=registration |via=Internet Archive}}<cite class="citation book cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFHolford1977">[[Ingrid Holford|Holford, Ingrid]] (July 1, 1977). <span class="id-lock-registration" title="Free registration required">[[iarchive:guinnessbookofwe00holf|''The Guinness Book of Weather Facts and Feats'']]</span>. Guinness Superlatives. [[ISBN (identifier)|ISBN]] [[Special:BookSources/9780900424755|<bdi>9780900424755</bdi>]] – via Internet Archive. <q>sahara.</q></cite></ref> Dipolante di le mmalwa tsa PV tsa 75 MW le dipolante di le pedi tsa CSP ka 100 MW nngwe le nngwe e ne e le tse dikgolo go gaisa mo nageng mme di le gareng ga tse dikgolo go gaisa mo Aforika. Aforikaborwa e itsisitse leano la go tsenya mafaratlhatlha a motlakase mannye kwa Robben Island ; go oketsa PV le polokelo ya malatlha go bonelwa kwa pele go fokotsa tiriso ya disele ka sephatlho.
Sefetlhamotlakase sa 55 MW sa photovoltaic se agilwe kwa Garissa kwa [[Kenya]], toropo e e kwa ekhweitha kwa go bolelwang fa letsatsi le phatsima diura di ka nna 3 144 ngwaga le ngwaga ka slekanyo, mme go solofetswe gore le tlhagise mo e ka nnang 76 473 MWh/ngwaga. <ref name="the-star">{{Cite web |title=Chinese firms to build solar power plant in Garissa |url=http://www.the-star.co.ke/news/article-281/chinese-firms-build-solar-power-plant-garissa |access-date=2017-01-29 |publisher=the-star.co.ke}}</ref>
Ghana, e ikaeletse go tirela 10% ya motlakase wa yone go tswa mo metsweding e e ka ntšhwafadiwang ka 2030, e simolotse ditirelo di le mmalwa, go akaretsa le polante ya molakase wa letsatsi e e kokobetseng mo letamong la [[Letamo la Bui]] . <ref>{{Cite web |date=2023-08-13 |title=Ghana steps up solar energy in bid to meet renewables target |url=https://www.rfi.fr/en/africa/20230813-ghana-steps-up-solar-energy-in-bid-to-meet-renewables-targets |access-date=2024-02-23 |website=RFI |language=en}}</ref>
Gape go na le ditlhomo tse dintsi tse dinnye tsa motlakase wa letsatsi tse di tsenngwang mo tirisong go ralala kontinente mo maemong a metse le a malapa. <ref>{{Cite journal |last=Kemeny |first=P |last2=Munro |first2=P G |last3=Schiavone |first3=N |last4=van der Horst |first4=G |last5=Willans |first5=S |date=2014 |title=Community Charging Stations in rural sub-Saharan Africa: Commercial success, positive externalities, and growing supply chains |journal=Energy for Sustainable Development |volume=23 |pages=228–236 |doi=10.1016/j.esd.2014.09.005}}</ref> Ka 2015, Aforika e e kwa Borwa jwa Sahara e ne e le kgaolo e e eteletseng pele mo go rekeng didirisiwa tse di sa diriseng mafaratlhatlha a motlakase.
== Maatla a mogote wa letsatsi ==
[[Setshwantsho:KhiSolarOneBirdView.jpg|thumb|Pono ya leitlho la nonyane ya Khi Solar One (Diphalane 2016)<br /><br /><br /><br /> Lesedi le le tsepamisitsweng fa godimo ga tora]]
Thulaganyo ya maatla a letsatsi ya Bogosi jwa Morocco, e e leng nngwe ya ditiro tse dikgolo thata tsa motlakase wa letsatsi mo lefatsheng mme go akanyediwaa gore e tla ja mo e ka nnang R1 000 . bilione, e ne ya tlhagisiwa ka Ngwanatsele 2009 ka maikaelelo a go tlhoma motlakase wa letsatsi o o ka tshwarang 2 000 MW ka ngwaga wa 2020. Go tlhophilwe mafelo a le matlhano go tlhabolola dipolante tsa motlakase wa letsatsi tse di kopanyang a le mmalwa tse di akaretsang maatla a letsatsi a a tseneletseng, parabolic trough mmogo le photovoltaics solar phase500 . Ouarzazate e le ya ntlha go tlhabololwa. <ref name="masen">{{Cite web |title=masen.org.ma/index.php?Id=42&lang=en#/_ |url=http://masen.org.ma/index.php?Id=42&lang=en#/_ |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20160314222608/http://masen.org.ma/index.php?Id=42&lang=en#/_ |archive-date=2016-03-14 |access-date=2017-01-29 |publisher=masen.org.ma}}</ref> <ref name="ecogeek">{{Cite web |title=ecogeek.org/component/content/article/3770 |url=http://ecogeek.org/component/content/article/3770 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140924062425/http://ecogeek.org/component/content/article/3770 |archive-date=2014-09-24 |access-date=2017-01-29 |publisher=ecogeek.org}}</ref> <ref name="iea">{{Cite web |title=Morocco |url=http://www.iea.org/publications/mtmr/countries/morocco/ |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140924042546/https://www.iea.org/publications/mtmr/countries/morocco/ |archive-date=24 September 2014 |access-date=2017-01-29 |publisher=iea.org}}</ref> Karolo ya ntlha ya tiro ya 500MW, Noor I ya 160MW e ne ya tsena mo inthaneteng ka 2016 mme e dirisa thekenoloji ya maatla a letsatsi a a tseneletseng mo mokoting wa parabola . <ref name="reuters">{{Cite web |editor-last=Jane Baird |title=Morocco says investors lining up for $9 bln solar project |url=http://uk.reuters.com/article/morocco-solar-idUKL5N0L92J220140204 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20160306133829/http://uk.reuters.com/article/morocco-solar-idUKL5N0L92J220140204 |archive-date=March 6, 2016 |access-date=2017-01-29 |publisher=uk.reuters.com}}</ref> Morocco, naga e le nosi ya Aforika e e nang le kgolagano ya thapo ya motlakase le Yuropa, e ikaelela go solegelwa molemo ke thekiso ya maatla kwa Yuropa. Nngwe ya maiteko ao e ne e le ya Desertec . <ref name="solargcc">{{Cite web |title=Morocco Solar | Solar GCC |url=http://www.solargcc.com/morocco-solar/ |access-date=2017-01-29 |publisher=solargcc.com}}</ref>
Aforika Borwa e tlhamile dipolante di le mmalwa tsa mogote wa letsatsi, ka bobedi mefuta ya parabolic trough le ya tora ya maatla. Ka 2017, e ne e le lefatshe le le eteletseng pele mo Aforika ka maatla a mogote a letsatsi le a PV a letsatsi.
== Bona gape ==
* Maatla a letsatsi kwa Algeria
* Maatla a letsatsi kwa Morocco
* Maatla a letsatsi mo Aforika Borwa
* Maatla a a ntšhwafadiwang mo Aforika
* Maatla a letsatsi go ya ka naga
== Metswedi ==
{{Reflist}}
ov236pc73cirz6xzhr7zcp8yeslt8k9
Sepatela sa Bamalete Lutheran
0
14306
52101
2026-07-07T20:13:56Z
Lucrucia98
12161
# THE FREE DIGITAL ENCYCLOPEDIA # WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Sepatela sa Bamalete Lutheran
52101
wikitext
text/x-wiki
'''Sepatela sa Bamalete Lutheran''' ke lefelo la boitekanelo la Sekeresete le le kwa Ramotswa, motse o o mo Kgaolong ya Borwa-Botlhaba jwa [[Botswana]], borwabophirima jwa Toropokgolo ya [[Gaborone]]. Sepatele se ke sa botlhe mme se na le palogotlhe ya malao a le lekgolo le masome a mararo le bone mo diphaposing tse di farologaneng.
== Ditso ==
Sepetela sa Bamalete Lutheran se kwa Ramotswa, borwa bophirima jwa [[Gaborone]]<ref>[http://www.world-gazetteer.com/wg.php?x=&men=gcis&lng=en&des=wg&geo=-42&srt=pnan&col=abcdefghinoq&msz=1500&pt=c&va=&srt=1pnan "Ramotswa"]</ref>, se ne sa tlhomiwa mme sa duelelwa ke barongwa ba German Lutheran ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a mararo le bone (1934),<ref>[https://rcthm.files.wordpress.com/2016/03/projectrotary.pdf "Saving Lives at Birth: The Bamalete Lutheran Hospital"] (PDF). ''Rotary Club: The Hague Metropolitan''. 2016. Retrieved 21 July 2020.</ref> le fa madi a bosheng a ne a tswa go puso ya [[Botswana]]. <ref name=":0">[https://www.electives.net/hospital/75/preview "BAMALETE LUTHERAN HOSPITAL"]. ''The Electives Network''. Retrieved 21 July 2020.</ref>Mekgatlho ya go thusa jaaka Rotary club le yone e neela madi kwa bookelong. Naga ga e na ditikwatikwe tsa katiso ya bongaka, ka jalo dingaka tsotlhe di tswa kwa dinageng tse dingwe. <ref name=":0" />Fa e sale ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le boraro (2013), bookelo bo na le hospice e e tsamaisiwang thata ke badiri ba booki.<ref>LaVigne, Anna W.; Gaolebale, Babe; Maifale-Mburu, Goitseone; Grover, Surbhi (October 2018). [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6668336 "Palliative care in Botswana: current state and challenges to further development".] ''Annals of Palliative Medicine''. '''7''' (4): 449–454. doi:10.21037/apm.2018.07.05. PMC 6668336. PMID 30180739.</ref>
== Sekolo sa Baoki sa Lutere sa Bamalete ==
Sekolo sa Baoki sa Lutere sa Bamalete se ne sa tlhomiwa ka tsela e e seng ya semmuso ka makgolo a robabongwe le masome a mararo le bone (1934) ke Kgaitsadi Emma Pfitzinger go tswa kwa Jeremane mo boemong jwa Lutheran Mission. Ka ntlha ya tlhaelo ya badiri ba baoki, o ne a simolola go ruta basadi ba ba neng ba le mo metseng ya selegae, ba ba neng ba itsiwe jaaka "Baoki ba ba Thusang". Moragonyana se se ne sa nna mokgwa wa go ruta wa semmuso, ka dithuto tsa maitseboa tsa ka metlha, dithuto tsa Seesimane le thulaganyo ya go ruta ya booki.<ref name=":1">[http://www.blhson.ac.bw/blson%20_%20OUR%20HISTORY.htm "Brief History of the School"]. ''Bamalete Lutheran School of Nursing''. Retrieved 21 July 2020.</ref>Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le botlhano (1975), puso e ne ya tshegetsa le go amogela sekolo semmuso mme ya neela ka thulaganyo ya booki.<ref name=":1" />Sekolo se ne sa tswalwa ka nakwana ka ntlha ya go tlhoka badiri le dikago tse di tsofetseng, le fa go ntse jalo, ka kgwedi ya Phatwe ka gwaga wa sekete , makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borataro (1996), ba ne ba ikgolagantse le sekelo se segolwane sa [[Botswana]] mme ba kgona go bula gape.<ref name=":2">[http://www.themidweeksun.co.bw/3775-bamalete-lutheran-school-of-nursing-expands/ "Bamalete Lutheran School of Nursing expands".] ''The Midweek Sun''. 27 October 2017. Retrieved 21 July 2020.</ref> Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bosupa (2017), porojeke ya katoloso e simolotse, go tlamela baithuti ba le bantsi mo mafelong a a kgethegileng a booki.<ref name=":2" />
== Metswedi ==
t73zegy2imn252y6rs9u6vn9zqiiu4l
52127
52101
2026-07-08T10:23:12Z
Lucrucia98
12161
#Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Sekolo sa Baoki sa Lutere sa Bamalete
52127
wikitext
text/x-wiki
'''Sepatela sa Bamalete Lutheran''' ke lefelo la boitekanelo la Sekeresete le le kwa Ramotswa, motse o o mo Kgaolong ya Borwa-Botlhaba jwa [[Botswana]], borwabophirima jwa Toropokgolo ya [[Gaborone]]. Sepatele se ke sa botlhe mme se na le palogotlhe ya malao a le lekgolo le masome a mararo le bone mo diphaposing tse di farologaneng.
== Ditso ==
Sepetela sa Bamalete Lutheran se kwa Ramotswa, borwa bophirima jwa [[Gaborone]]<ref>[http://www.world-gazetteer.com/wg.php?x=&men=gcis&lng=en&des=wg&geo=-42&srt=pnan&col=abcdefghinoq&msz=1500&pt=c&va=&srt=1pnan "Ramotswa"]</ref>, se ne sa tlhomiwa mme sa duelelwa ke barongwa ba German Lutheran ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a mararo le bone (1934),<ref>[https://rcthm.files.wordpress.com/2016/03/projectrotary.pdf "Saving Lives at Birth: The Bamalete Lutheran Hospital"] (PDF). ''Rotary Club: The Hague Metropolitan''. 2016. Retrieved 21 July 2020.</ref> le fa madi a bosheng a ne a tswa go puso ya [[Botswana]]. <ref name=":0">[https://www.electives.net/hospital/75/preview "BAMALETE LUTHERAN HOSPITAL"]. ''The Electives Network''. Retrieved 21 July 2020.</ref>Mekgatlho ya go thusa jaaka Rotary club le yone e neela madi kwa bookelong. Naga ga e na ditikwatikwe tsa katiso ya bongaka, ka jalo dingaka tsotlhe di tswa kwa dinageng tse dingwe. <ref name=":0" />Fa e sale ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le boraro (2013), bookelo bo na le hospice e e tsamaisiwang thata ke badiri ba booki.<ref>LaVigne, Anna W.; Gaolebale, Babe; Maifale-Mburu, Goitseone; Grover, Surbhi (October 2018). [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6668336 "Palliative care in Botswana: current state and challenges to further development".] ''Annals of Palliative Medicine''. '''7''' (4): 449–454. doi:10.21037/apm.2018.07.05. PMC 6668336. PMID 30180739.</ref>
== Sekolo sa Baoki sa Lutere sa Bamalete ==
Sekolo sa Baoki sa Lutere sa Bamalete se ne sa tlhomiwa ka tsela e e seng ya semmuso ka makgolo a robabongwe le masome a mararo le bone (1934) ke Kgaitsadi Emma Pfitzinger go tswa kwa Jeremane mo boemong jwa Lutheran Mission. Ka ntlha ya tlhaelo ya badiri ba baoki, o ne a simolola go ruta basadi ba ba neng ba le mo metseng ya selegae, ba ba neng ba itsiwe jaaka "Baoki ba ba Thusang". Moragonyana se se ne sa nna mokgwa wa go ruta wa semmuso, ka dithuto tsa maitseboa tsa metlha, dithuto tsa sekgoa le thulaganyo ya go ruta ya booki.<ref name=":1">[http://www.blhson.ac.bw/blson%20_%20OUR%20HISTORY.htm "Brief History of the School"]. ''Bamalete Lutheran School of Nursing''. Retrieved 21 July 2020.</ref>Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le botlhano (1975), puso e ne ya tshegetsa le go amogela sekolo semmuso mme ya neela ka thulaganyo ya booki.<ref name=":1" />Sekolo se ne sa tswalwa ka nakwana ka ntlha ya go tlhoka badiri le dikago tse di tsofetseng, le fa go ntse jalo, ka kgwedi ya Phatwe ka gwaga wa sekete , makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borataro (1996), ba ne ba ikgolagantse le sekelo se segolwane sa [[Botswana]] mme ba kgona go bula gape.<ref name=":2">[http://www.themidweeksun.co.bw/3775-bamalete-lutheran-school-of-nursing-expands/ "Bamalete Lutheran School of Nursing expands".] ''The Midweek Sun''. 27 October 2017. Retrieved 21 July 2020.</ref> Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bosupa (2017), porojeke ya katoloso e simolotse, go tlamela baithuti ba le bantsi mo mafelong a a kgethegileng a booki.<ref name=":2" />
== Metswedi ==
mg9sdqcha5upivjt287wrf2r8hygwjd
Sepatela sa Athlone
0
14307
52102
2026-07-07T20:31:53Z
Lucrucia98
12161
# THE FREE DIGITAL ENCYCLOPEDIA # WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Sepatela sa Athlone
52102
wikitext
text/x-wiki
Sepatele sa Athlone, gape se itsiwe jaaka Sepatele sa [[Lobatse]], ke sepatela sa kgaolo se se tsamaisiwang ke puso se se kwa [[Lobatse]], [[Botswana]]. E na le malao a batho ba le makgolo a supa<ref>[http://www.gov.bw/en/Ministries--Authorities/Ministries/MinistryofHealth-MOH/Departments-of-MOH/MOA-Departments2/ "District Hospitals"]. Archived from the original on 7 May 2013. Retrieved 12 October 2017.</ref>
== Ditso ==
Sepetlele sa Athlone (Athlone DHMT) se tsewa e le se sengwe sa dipetlele tsa ntlha mo [[Botswana]], se se kwa Lobatse, toropo e e kwa borwabotlhaba jwa [[Botswana]], dikilometara di le masome a supa kwa borwa jwa Toropokgolo [[Gaborone]], e e leng mo molapong o o yang kwa bokone kwa [[Gaborone|Gaborone.]] E tsewa e le bookelo jo bogolo go gaisa kwa Lobatse e bile e le bookelo jo bo rutang ba ba alogileng go nna dingaka.<ref>[http://www.laws.gov.bw/ Laws of Botswana] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110723192435/http://www.laws.gov.bw/|date=2011-07-23}}, [http://www.mlg.gov.bw/ Ministry of Local Government] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090718061659/http://www.mlg.gov.bw/|date=2009-07-18}}</ref> E tlhomilwe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe le masome a mabedi le borobabongwe (1929) mme ke setheo sa puso. Sepetlele seno se na le mafapha a a latelang: kalafi ya malwetse a a tseneletseng, kalafi ya malwetse a bana, kalafi ya malwetse a basadi le go belega, kalafi ya dikotsi le ya maemo a tshoganyetso, kalafi ya marang, kalafi ya meno le ya matlho.
== Metswedi ==
oxzi1bi72cdu9m2jlhftsxl06ov7y7s
Modirisi:Scooby Boo/Draft 11
2
14308
52103
2026-07-07T20:32:27Z
Scooby Boo
12483
Created page with "This is my Draft space number 11 '''Boitekanelo''' jwa Tlhaloganyo jwa Moithuti le Tiragatso ya Thuto Boitekanelo jwa tlhaloganyo bo kaya go itekanela ga motho mo maikutlong, mo tlhaloganyong le mo setšhabeng, e leng se se tlhotlheletsang kafa batho ka bongwe ba akanyang ka gone, ba ikutlwang ka gone le kafa ba itshwarang ka gone. Gape e ama tsela e batho ba lepalepanang le kgatelelo ya mogopolo ka yone, ba aga botsalano le ba bangwe le go dira ditshwetso ka yone...."
52103
wikitext
text/x-wiki
This is my Draft space number 11
'''Boitekanelo''' jwa Tlhaloganyo jwa Moithuti le Tiragatso ya Thuto
Boitekanelo jwa tlhaloganyo bo kaya go itekanela ga motho mo maikutlong, mo tlhaloganyong le mo setšhabeng, e leng se se tlhotlheletsang kafa batho ka bongwe ba akanyang ka gone, ba ikutlwang ka gone le kafa ba itshwarang ka gone. Gape e ama tsela e batho ba lepalepanang le kgatelelo ya mogopolo ka yone, ba aga botsalano le ba bangwe le go dira ditshwetso ka yone. Tiragatso ya thuto e kaya maemo a phitlhelelo e moithuti a e fitlhelelang ka ditiro tsa go ithuta mme gantsi e lekanngwa ka mephato, dikabelo, diteko le ditlhatlhobo. Boitekanelo jwa tlhaloganyo jwa baithuti e nnile selo se se tshwenyang thata ka gonne bo ama ka tlhamalalo katlego ya bone mo dithutong. Go tlhaloganya kamano fa gare ga boitekanelo jwa tlhaloganyo le tiragatso ya thuto go botlhokwa go tlhama mafelo a go ithuta a a tshegetsang a a rotloetsang phitlhelelo ya thuto le boitekanelo jwa motho ka namana.
Dikgwetlho tsa botsogo jwa tlhaloganyo tse di jaaka go tlhobaela, go tshwenyega thata mo maikutlong le go ngomoga pelo go go sa foleng di ka ama thata bokgoni jwa baithuti jwa go tlhoma mogopolo, go boloka tshedimosetso le go wetsa ditiro tsa thuto. Baithuti ba ba itemogelang maemo ano gantsi ga ba dire sentle mo ditlhatlhobong, ga ba tsene dithuto e bile ba kgaratlha thata go fitlhelela dinako tse di beilweng. Dikgwetlho tseno di ka fokotsa tlhotlheletso le go itshepa, mme seno sa dira gore motho a se ka a fitlhelela sentle mo dithutong mme mo maemong mangwe, a ikgogele morago mo dithutong.
Go na le dilo di le mmalwa tse di dirang gore baithuti ba se ka ba nna le botsogo jo bo siameng jwa tlhaloganyo. Kgatelelo ya thuto, dikgwetlho tsa madi, maikarabelo a lelapa le go lekalekanya tiro le dithuto di ka oketsa maemo a go ngomoga pelo. media wa botsalano le ona o ka dira gore motho a tlhobaele le go sa itshepe ka go ipapisa le batho ba bangwe ka tsela e e seng ya mmatota. Fa dikgatelelo tseno di sa laolwe sentle, di ka ama boitekanelo jwa tlhaloganyo le go dira sentle mo dithutong ka tsela e e sa siamang.
Go nna le botsogo jo bo siameng jwa tlhaloganyo go dira gore baithuti ba nne ba tlhotlheletsegile, ba tlhomile mogopolo le go nna ba tshwaregile mo dithutong tsa bone. Baithuti ba ba dirisang mekgwa e e itekanetseng ya go lepalepana le maemo, e e jaaka go ikatisa ka metlha, go robala mo go lekaneng le go dirisa nako sentle, go ka direga thata gore ba dire sentle mo dithutong. Go nna le botsogo jo bo siameng jwa tlhaloganyo gape go dira gore motho a kgone go gakologelwa sentle, go tlhoma mogopolo le go rarabolola mathata.
Ditheo tsa thuto di na le seabe se se botlhokwa mo go tshegetseng boitekanelo jwa tlhaloganyo jwa baithuti. Diyunibesiti di ka tlamela ka ditirelo tsa kgakololo, mananeo a go lemosa batho ka boitekanelo jwa tlhaloganyo, ditlhopha tsa tshegetso ya balekane, le dithutano tsa go laola kgatelelo ya mogopolo. Batlhatlheledi ba ka tlhama mafelo a go ithuta a a tshegetsang ka go rotloetsa puisano e e bulegileng le go romela baithuti kwa ditirelong tsa tshegetso tsa seporofešenale fa go tlhokega. Dikgato tseno di thusa baithuti go laola kgatelelo ya mogopolo le go tokafatsa tiro ya bone ya thuto.
Kwa bokhutlong, boitekanelo jwa tlhaloganyo jwa moithuti le tiragatso ya thuto di amana thata. Baithuti ba ba nang le botsogo jo bo siameng jwa tlhaloganyo ba kgona go tlhoma mogopolo botoka, go laola kgatelelo ya mogopolo le go atlega mo dithutong. Ditheo tsa thuto, malapa le baithuti botlhe ba na le seabe mo go rotloetseng boitekanelo jwa tlhaloganyo. Ka go beeletsa mo tshegetsong ya boitekanelo jwa tlhaloganyo le go rotloetsa mekgwa ya botshelo e e itekanetseng, diyunibesiti di ka thusa baithuti go atlega mo dithutong fa di ntse di tokafatsa boleng jwa botshelo jwa bone ka kakaretso.
5bdr8eori0ywawakki45pfbjqu64km6
52105
52103
2026-07-07T20:57:16Z
Scooby Boo
12483
i created reference
52105
wikitext
text/x-wiki
This is my draft space number 11
'''Boitekanelo''' jwa Tlhaloganyo jwa Moithuti le Tiragatso ya Thuto
Boitekanelo jwa tlhaloganyo bo kaya go itekanela ga motho mo maikutlong, mo tlhaloganyong le mo setšhabeng, e leng se se tlhotlheletsang kafa batho ka bongwe ba akanyang ka gone, ba ikutlwang ka gone le kafa ba itshwarang ka gone. Gape e ama tsela e batho ba lepalepanang le kgatelelo ya mogopolo ka yone, ba aga botsalano le ba bangwe le go dira ditshwetso ka yone. Tiragatso ya thuto e kaya maemo a phitlhelelo e moithuti a e fitlhelelang ka ditiro tsa go ithuta mme gantsi e lekanngwa ka mephato, dikabelo, diteko le ditlhatlhobo. Boitekanelo jwa tlhaloganyo jwa baithuti e nnile selo se se tshwenyang thata ka gonne bo ama ka tlhamalalo katlego ya bone mo dithutong. Go tlhaloganya kamano fa gare ga boitekanelo jwa tlhaloganyo le tiragatso ya thuto go botlhokwa go tlhama mafelo a go ithuta a a tshegetsang a a rotloetsang phitlhelelo ya thuto le boitekanelo jwa motho ka namana.
Dikgwetlho tsa botsogo jwa tlhaloganyo tse di jaaka go tlhobaela, go tshwenyega thata mo maikutlong le go ngomoga pelo go go sa foleng di ka ama thata bokgoni jwa baithuti jwa go tlhoma mogopolo, go boloka tshedimosetso le go wetsa ditiro tsa thuto. Baithuti ba ba itemogelang maemo ano gantsi ga ba dire sentle mo ditlhatlhobong, ga ba tsene dithuto e bile ba kgaratlha thata go fitlhelela dinako tse di beilweng. Dikgwetlho tseno di ka fokotsa tlhotlheletso le go itshepa, mme seno sa dira gore motho a se ka a fitlhelela sentle mo dithutong mme mo maemong mangwe, a ikgogele morago mo dithutong.
Go na le dilo di le mmalwa tse di dirang gore baithuti ba se ka ba nna le botsogo jo bo siameng jwa tlhaloganyo. Kgatelelo ya thuto, dikgwetlho tsa madi, maikarabelo a lelapa le go lekalekanya tiro le dithuto di ka oketsa maemo a go ngomoga pelo. media wa botsalano le ona o ka dira gore motho a tlhobaele le go sa itshepe ka go ipapisa le batho ba bangwe ka tsela e e seng ya mmatota. Fa dikgatelelo tseno di sa laolwe sentle, di ka ama boitekanelo jwa tlhaloganyo le go dira sentle mo dithutong ka tsela e e sa siamang.
Go nna le botsogo jo bo siameng jwa tlhaloganyo go dira gore baithuti ba nne ba tlhotlheletsegile, ba tlhomile mogopolo le go nna ba tshwaregile mo dithutong tsa bone. Baithuti ba ba dirisang mekgwa e e itekanetseng ya go lepalepana le maemo, e e jaaka go ikatisa ka metlha, go robala mo go lekaneng le go dirisa nako sentle, go ka direga thata gore ba dire sentle mo dithutong. Go nna le botsogo jo bo siameng jwa tlhaloganyo gape go dira gore motho a kgone go gakologelwa sentle, go tlhoma mogopolo le go rarabolola mathata.
Ditheo tsa thuto di na le seabe se se botlhokwa mo go tshegetseng boitekanelo jwa tlhaloganyo jwa baithuti. Diyunibesiti di ka tlamela ka ditirelo tsa kgakololo, mananeo a go lemosa batho ka boitekanelo jwa tlhaloganyo, ditlhopha tsa tshegetso ya balekane, le dithutano tsa go laola kgatelelo ya mogopolo. Batlhatlheledi ba ka tlhama mafelo a go ithuta a a tshegetsang ka go rotloetsa puisano e e bulegileng le go romela baithuti kwa ditirelong tsa tshegetso tsa seporofešenale fa go tlhokega. Dikgato tseno di thusa baithuti go laola kgatelelo ya mogopolo le go tokafatsa tiro ya bone ya thuto.
Kwa bokhutlong, boitekanelo jwa tlhaloganyo jwa moithuti le tiragatso ya thuto di amana thata. Baithuti ba ba nang le botsogo jo bo siameng jwa tlhaloganyo ba kgona go tlhoma mogopolo botoka, go laola kgatelelo ya mogopolo le go atlega mo dithutong. Ditheo tsa thuto, malapa le baithuti botlhe ba na le seabe mo go rotloetseng boitekanelo jwa tlhaloganyo. Ka go beeletsa mo tshegetsong ya boitekanelo jwa tlhaloganyo le go rotloetsa mekgwa ya botshelo e e itekanetseng, diyunibesiti di ka thusa baithuti go atlega mo dithutong fa di ntse di tokafatsa boleng jwa botshelo jwa bone ka kakaretso.
Ditshupiso
<references />
# "Mental health". ''www.who.int''. Retrieved 2026-07-07.
# Pascoe, Michaela C.; Hetrick, Sarah E.; Parker, Alexandra G. (2020-12-31). "The impact of stress on students in secondary school and higher education". ''International Journal of Adolescence and Youth''. '''25''' (1): 104–112. doi:10.1080/02673843.2019.1596823. ISSN 0267-3843.
# Keles, Betul; McCrae, Niall; Grealish, Annmarie (2020-12-31). "A systematic review: the influence of social media on depression, anxiety and psychological distress in adolescents". ''International Journal of Adolescence and Youth''. '''25''' (1): 79–93. doi:10.1080/02673843.2019.1590851. ISSN 0267-3843.
# "APA Briefly: APA Joins Mental Health Council". ''PsycEXTRA Dataset''. 1982. Retrieved 2026-07-07.
# "American College Health Association (ACHA)", ''Encyclopedia of Global Health'', 2455 Teller Road, Thousand Oaks California 91320 United States: SAGE Publications, Inc., 2008, ISBN <bdi>978-1-4129-4186-0</bdi>, retrieved 2026-07-07
fj9j3dvua2aenfbdc87gubntunz9yai
Sepatela sa Sir Ketumile Masire
0
14309
52106
2026-07-08T05:30:26Z
Lucrucia98
12161
#THE FREE DIGITAL ENCYLOPEDIA # WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Sepatela sa Sir Ketumile Masire
52106
wikitext
text/x-wiki
'''Sepatela sa Sir Ketumile Masire Teaching Hospital (SKMTH)''', e e itsegeng gape jaaka '''University of Botswana Medical School''', ke sekolo sa bongaka sa [[Mmadikolo wa Botswana]], Mmadikolo wa [[Botswana]] ya bogologolo le e kgolo go gaisa. Sekolo sa bongaka se ne sa tlhomiwa ka ngwaga wa dikete tse pedi le borobabongwe (2009).<ref name=":0">Gaonyadiwe G. Mokone; Maikutlo Kebaetse; et al. (August 2014). [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4116079 "Establishing A New Medical School: Botswana's Experience"]. ''Acad. Med''. '''89''' (8 0): 83–87. doi:10.1097/ACM.0000000000000329. PMC 4116079. PMID 25072587.</ref> Sekolo se neelana ka thuto ya bongaka kwa maemong a pele ga dikirii, le morago ga dikirii.<ref name=":1">University of Botswana (24 March 2018). [https://www.ub.bw/faculties-and-departments/medicine "University of Botswana: Faculty of Medicine".] Gaborone: University of Botswana. Retrieved 24 March 2018.</ref>
== Lefelo ==
Sekolo se se mo khamphaseng e tona ya Mmadikolo wa Botswana, mo kgaolong ya kgwebo ya Gaborone, toropo e kgolo le motsemogolo wa Botswana.<ref name=":0" />Dikhuduthamaga tsa khamphase ya Mmadikolo wa Botswana ya Sekolo sa Boitekanelo ke: 24°39'52.0"S, 25°55'49.0"E (Latitude:-24.664444; Longitude:25.930278).<ref>[https://www.google.com/maps/place/24%C2%B039'52.0%22S+25%C2%B055'49.0%22E/@-24.6644444,25.9280945,410m/data=!3m2!1e3!4b1!4m5!3m4!1s0x0:0x0!8m2!3d-24.6644444!4d25.9302778 "Location of the Campus of the University of Botswana School of Medicine"] (Map). ''Google Maps''. Retrieved 24 March 2018.</ref>Khamphase ya sekolo sa bongaka ya ga jaana e ne ya tlhomiwa ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bobedi (2012). <ref name=":1" />
== Sepatele se se rutang ==
Sekolo sa bongaka se na le kokelo e e rutang, e e ka nnang 1.5 kilometres (1 mi), ka tsela, kwa bokone-botlhaba jwa khamphase e kgolo.<ref>Globefeed.com (24 March 2018). [https://distancecalculator.globefeed.com/Botswana_Distance_Result.asp?fromplace=University%20of%20Botswana%2C%20Gaborone%2C%20Botswana&toplace=University%20of%20Botswana%20Teaching%20Hospital%2C%20Gaborone%2C%20Botswana&dt1=ChIJWyZnm4Vbux4RpWdCKUA_p8w&dt2=ChIJM9GBtYBbux4R-LBoaVwc2b8 "Distance between University of Botswana, Gaborone, Botswana and University of Botswana Teaching Hospital, Gaborone, Botswana".] Globefeed.com. Retrieved 24 March 2018.</ref> Sepatele sa malao a le makgolo a mane le masome a matlhano (450) se tlhomilwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone (2014).<ref name=":1" />
== Mafapha ==
Go tloga ka kgwedi ya Mopitlwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabobedi (2018), UBMS e ne e na le mafapha a a latelang:<ref name=":1" />
* Lephata la Kalafi ya go Fodisa le ya Tlhokomelo e e Botlhokwa
* Lephata la Disaense Tsa Kalafi
* Lephata la Kalafi ya Potlako
* Lefapha la Kalafi ya Lelapa le Boitekanelo Jwa Setšhaba
* Lephata la Kalafi ya mo Teng
* Lefapha la Thuto ya Kalafi
* Lephata la Botsetse le Bo-Gynaecology
* Lephata la Boitekanelo Jwa Bana le Basha
* Lefapha la Bolwetse
* Lefapha la Kalafi ya Bokoa Jwa Tlhaloganyo
* Lephata la Radiology
* Lephata la Karo
* Lephata la Oncology
== Dithuto tsa Bakalase ==
Dithuto tse di latelang tsa undergraduate di ne di abiwa go tloga ka kgwedi ya Mopitlwe ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabobedi (2018).<ref name=":1" />
* [[Bachelor of Medicine le Bachelor of Surgery (MBBS]]): dingwaga di le tlhano
== Ditirisanommogo ==
Mmadikolo wa Botswana o ntse e tshwaragane le Sekolo sa Kalafi sa [[Perelman]] kwa Yunibesithing ya [[Pennsylvania]] le Lefapha la Botsogo le Boitekanelo la Botswana go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le motso (2001). Tirisano eno e remeletse mo patlisisong, tlhokomelo ya kalafi le katiso e e amanang le [[HIV/AIDS mo Botswana|HIV/AIDS]]. E thapa badiri ba le lekgolo le masome a mabedi ba nako e e tletseng.<ref>[https://www.med.upenn.edu/botswana/ "Botswana-UPenn Partnership"]. Retrieved 4 June 2020.</ref>
== Dithuto tsa morago ga kalogo ==
Kharikhulamo ya morago ga kalogo ya Master of Medicine (MMed) e abelwa morago ga dingwaga di le tharo kgotsa go feta tsa thuto le tlhatlhobo mo go nngwe le nngwe ya dithutego tse di latelang:<ref name=":1" />
== Bolwetsi Jwa go Tshwarwa ga Mmele ==
* [[Kalafi ya Tshoganyetso]]
* [[Kalafi ya Lelapa]]
* [[Kalafi ya mo Teng]]
* [[Kalafi ya Bana le ya Basha]]
* [[Boitekanelo Jwa Setšhaba]]
== Setlhopha sa babulatsela ==
Setlhopha sa babulatsela sa baithuti ba le masome a mararo le borataro (36), se ne sa amogelwa ka gwaga wa dikete tse pedi le borobabongwe (2009) mme sa aloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone (2014). Go tloga ka kgwedi ya Motsheganong ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone (2014), sekolo se ne se na le palogotlhe ya baithuti ba borutegi ba le masome a robabobedi le bosupa (87) le baithuti ba bongaka ba le makgolo a mararo le motso (301), ba le makgolo a mabedi le masome a mararo (230) ba bone e neng e le baithuti ba dikirii ya ntlha mme ba le masome a supa le motso (71) e le ba dikirii ya morago ga kalogo. Ka nako eo, mafelo a dithuto tsa morago ga dikirii a ne a akaretsa (a) Boitekanelo jwa Setšhaba (b) Kalafi ya mo teng (c) Kalafi ya Lelapa le (d) Pediatrics le Boitekanelo jwa Baša.<ref>Segametsi Kebonang (20 May 2014). [http://www.dailynews.gov.bw/mobile/news-details.php?nid=11458&flag= "School of Medicine produces first graduates".] ''Botswana Daily News''. Gaborone. Retrieved 14 May 2018.</ref>
== Metswedi ==
ovnrnvfl7vvq1g74lu3jc1c760bemo2
Sepatela sa Bolwetse jwa tlhaloganyo sa Sbrana
0
14310
52107
2026-07-08T05:42:39Z
Lucrucia98
12161
#THE FREE DIGITAL ENCYLOPEDIA # WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Sepatela sa Bolwetse jwa tlhaloganyo sa Sbrana
52107
wikitext
text/x-wiki
'''Sepatela sa Bolwetse jwa tlhaloganyo sa Sbrana''' ke bookelo jwa setšhaba jwa malwetse a tlhaloganyo kwa [[Lobatse]], [[Botswana]]. E kwa bokone jwa mabenkele mme e agilwe mo lefelong la Dikgolegelo tsa Botswana. Sbrana e dira jaaka bookelo jo bo kaelang batho go ya kwa bookelong jo bo tlhokomelang batho botlhe mo Botswana.
== Ditso ==
Boitekanelo jwa tlhaloganyo jwa Sbrana ke setheo sa bosetšhaba sa boitekanelo se se direlang setšhaba sa Botswana. E ne ya tlhomiwa ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome (2010) morago ga go fetolwa go tswa kwa tliliniking ya malwetse a tlhaloganyo ya [[Lobatse]] go nna bookelo jwa malwetse a tlhaloganyo. <ref>[http://www.electives.net/hospital/3481/preview "District Hospitals".] Archived from the original on 7 May 2013. Retrieved 20 October 2017</ref>Sbrana e golagantswe le Health Sciences institution kwa Botswana, e tlamela ka ditirelo tsa go ruta baithuti ba bongaka jaaka karolo ya katiso ya bone ya tiro le go ikatisetsa tiro. Sepetlele se na le ditlamelo tse di akaretsang lebala la kgwele ya dinao, lefelo la go itshidila mmele, kgotla ya tenese le kgotla ya softball.
== Ditirelo ==
Sepatela sa bolwetse jwa tlhaloganyo sa Sbrana se itsegeng ka go alafa malwetse a a masisi a tlhaloganyo, a a jaaka go tshwenyega thata mo maikutlong, bolwetse jwa tlhaloganyo le bolwetse jwa go fetofetoga maikutlo.
=== Mafapha ===
* maranyane a ditshedi
* Neuroimaging le Interventional Radiology
* Bolwetse jwa boboko
* Thutatshelo ya ditshika
* Neuropathology
* Neurophysiology
* Karo ya boboko
* Neurovirology
* Booki
* Go Tokafatsa Malwetse a Ditshika
* Tirelo ya Loago ya Malwetse a Tlhaloganyo
* Kalafi ya tlhaloganyo
* Psychopharmacology
* Boenjenere jwa Kalafi
* Go tsosolosa boitekanelo jwa tlhaloganyo
* Thekenoloji ya go Bua le Thekenoloji ya go Utlwa
== Metswedi ==
cfgjtcwc4vztchhbp8xuik41hy70n9f
Sepatela sa Nyangabgwe
0
14311
52108
2026-07-08T06:01:26Z
Lucrucia98
12161
#THE FREE DIGITAL ENCYLOPEDIA # WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Sepatela sa Nyangabgwe
52108
wikitext
text/x-wiki
'''Sepatela sa Nyangabgwe Referral''' ke bookelo jwa kgaolo kwa Toropong ya [[Francistown]], [[Botswana]], bookelo bo tlhomilwe ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le borobabongwe (1989).<ref>[http://www.gov.bw/en/Ministries--Authorities/Ministries/MinistryofHealth-MOH/Departments-of-MOH/MOA-Departments1/ "Nyangabgwe Referral Hospital"]. Retrieved 11 October 2017.</ref>
== Ditso ==
Sepatela sa Nyangabgwe se ne sa tlhomiwa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le borobabongwe (1989). Ke setheo sa boitekanelo sa Puso ya [[Botswana]]. Bookelo jono bo kwa toropong ya bobedi e kgolo go di feta tsotlhe kwa Botswana e e bidiwang [[Francistown]]. Nyangabgwe e na le malao a le makgolo a matlhano le masome a matlhano (550), (120-150) malao kwa Lefapheng la Kalafi ya mo teng ga Setheo. <ref>[https://www.electives.net/hospital/3480/preview "Three major Referral hospitals in Botswana"]. ''Electives.net''. Retrieved 11 October 2017.</ref>E golagantswe le puso ya Botswana ya database system.
== Lephata la Kalafi ya mo Teng ==
Lephata leno le tlhokomela diphaposi di le mmalwa mo bookelong go tswa kwa diphaposing tsa banna, tsa basadi, tsa batho ba ba sa direleng sepe le tsa batho ba ba itlhaotseng.
== Ditirelo ==
Lephata la thuso ya potlako la bookelo le le dirang diura di le masome a mabedi le bone le kgona go thusa bagolo le bana. Mafapha a bookelo a akaretsa Rehabilitation Centre, khemisi, kalafi e e kgatlhanong le megare ya HIV le AIDS, ditirelo tsa go gakolola batho morago ga kgobalo, ditirelo tsa tiro, ditirelo tsa go tlhatswa diaparo, ditirelo tsa boapeelo le kamore ya phitlho.
== Ditheo ==
Sepatela sa Nyangabgwe Referral se na le letlhomeso, le le nang le malao a ka nna makgolo a matlhano le masome a matlhano (550), <ref>[https://www.electives.net/hospital/3480/preview "The Electives Network".] Retrieved 18 October 2017.</ref>lefelo le le nang le didiriswa tsa motheo tsa kalafi go dira tlhatlhobo ya tlhatlhobo.
== Metswedi ==
soj23v6vmosbyptf8h76kqwohxhibta
Sepatela sa Masunga
0
14312
52109
2026-07-08T06:12:59Z
Lucrucia98
12161
#THE FREE DIGITAL ENCYLOPEDIA # WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Sepatela sa Masunga
52109
wikitext
text/x-wiki
'''Sepatela sa Masunga''' ke kokelo ya puso jo bo leng kwa motseng wa [[Masunga]], [[Botswana]]. <ref>[http://www.gov.bw/en/Ministries--Authorities/Ministries/MinistryofHealth-MOH/Departments-of-MOH/MOA-Departments112/ Establishment of Masunga Primary Hospital"]. Retrieved 14 October 2017</ref>
== Metswedi ==
7jxacer60b59royd2bcei9lbfaa5jk1
Mmino wa Borankana
0
14313
52111
2026-07-08T07:09:23Z
Lucrucia98
12161
#THE FREE DIGITAL ENCYLOPEDIA # WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE YA Mmino wa Borankana
52111
wikitext
text/x-wiki
'''Borankana''' ke Mmino wa setso wa kwa [[Botswana]] o o dirwang ke morafe wa Bakwena mo Kgaolong ya Kweneng ya [[Botswana]] [[Molepolole|(Molepolole)]]. <ref>[http://www.knowbotswana.com/botswana-dance.html "Borankana dance"]. Retrieved 21 September 2017.</ref>Borankana e amana thata le setso sa [[Botswana]]. Leina le lengwe le le dirisiwang la Borankana ke Phathisi. Borankana e dirwa ke batho ba ba godileng le basha. Go ya ka ditso, Borankana e ne e dirwa fela ka nako ya fa go na le ditiro tsa setso. Go dumelwa gore go ya ka hisitori banna le basimane ke bone fela ba ba neng ba bina fa basadi bone ba ne ba opela, ba opa diatla le go goa ka boitumelo ka nako ya go tshameka.
== Tshimologo ya Phathisi/Borankana ==
Go fopholediwa gore dipontsho tsa Borankana di simolotse ka ngwaga wa sekete makgolo a roabongwe le lesome le bone (1914) le ka ngwaga wa sekete makgolo a roabongwe le lesome le borataro (1916). Go ya ka hisetori Phathisi e ne ya tswa mo monneng yo o neng a bofa karolo e e kwa tlase ya borokgwe jwa gagwe a dirisa sekgomaretsi fa a kgweetsa baesekele.<ref>Planet, Lonely; Murphy, Alan; Ham, Anthony; Holden, Trent; Morgan, Kate (1 May 2013). ''[https://books.google.com/books?id=AvUpEsik5W4C&q=borankana&pg=PT258 Music performances in Botswana music]''. ISBN <bdi>9781743216484</bdi>. Retrieved 21 September 2017.</ref> Mo nakong e e fetileng, batho ba ne ba bereka mo meepong ba dirisa dibaesekele tsa bone mme gore monna a nne le baesekele o ne a tshwanetse go nna le madi a a lekaneng gore a kgone go e reka, mme borokgwe bo ne bo tshwanetse go bofiwa thata go tila gore mokgweetsi a se ka a wa kgotsa borokgwe bo se ka jwa kgomarediwa ke ketane. Thulaganyo e e tshwanang ya go kgomaretsa borokgwe e ne ya dirisiwa fa go dirwa Borankana. E ne ya fetolwa go tswa go go kgomaretsa karolo e e kwa tlase ya borokgwe go ya go go dirisa marokgwe a makhutshwane fa go dirwa Borankana.
== Metswedi ==
olj7areret1xq8hj5keji0n8v6kcibe
Mmino wa Ndazola
0
14314
52113
2026-07-08T07:17:29Z
Lucrucia98
12161
#THE FREE DIGITAL ENCYLOPEDIA # WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE Mmino wa Ndazola
52113
wikitext
text/x-wiki
'''Ndazola''' ke mino wa setso wa [[Botswana]] o o dirisiwang ke batho ba [[Kalanga]]. <ref>[https://www.knowbotswana.com/botswana-dance.html African Botswana dance tradition".] ''know Botswana''</ref>Ndazola e tlwaelegile kwa dikarolong tse di kwa bokone tsa [[Botswana]] tse di akaretsang [[Palapye]], [[Francistown]], Mathangwane, Goshwe, Tonota le tse dingwe.
== Metswedi ==
shr3jc6ti4axe6xi4dxeneqw8se1nri
Mmino wa Tsutsube
0
14315
52114
2026-07-08T07:34:51Z
Lucrucia98
12161
#THE FREE DIGITAL ENCYLOPEDIA # WATER FOR LIFE IN AFRICA KE RANOTSE TSEBE Mmino wa Tsutsube
52114
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Traditional dance (tsutsube).jpg|thumb|Mmino wa Tsutsube]]
'''Tsutsube''' ke mmino wa setso le mmino o o tsamaisanang le one<ref>Phibion, Otukile Sindiso; Khudu-Petersen, Kelone (2 January 2016). [[doi:10.1080/18125980.2016.1182377|"Tsutsube Music as practised by the Basarwa (San) of Botswana".]] ''Muziki''. '''13''' (1): 58–67. doi:10.1080/18125980.2016.1182377. ISSN 1812-5980.</ref>kwa [[Botswana]] o o dirwang ke batho ba Basarwa kgotsa ba San.<ref>[https://web.archive.org/web/20170922002101/http://www.dailynews.gov.bw/news-details.php?nid=2957 "Wither the beloved Tsutsube"]. Archived from the original on 22 September 2017. Retrieved 21 September 2017.</ref>Tsutsube e dirwa ka dikarolo di le nnè tsa meetlo kgotsa dikgato tse e leng go bolaya motho la ntlha, go tsena mo dingwageng tsa bosha, lenyalo le go tsenwa ke botsenwa. Go ya ka ditso, polao ya ntlha e ne e le ya banna kana basimane, mme go bina ka tsela e e ntseng jalo e ne e le go fodisa ka maikaelelo a go dira gore meya ya bagologolwane e nne le seabe.
== Tshimologo ==
Tsutsube kwa tshimologong e ne e le mofuta wa go bina o o neng o amanngwa le dikgaolo tsa [[Ghanzi]] le Kgalagadi mme jaanong o aname mo dikarolong tse dintsi tsa naga.Mo nakong ya gompieno e tshamekiwa kwa mafelong a a farologaneng a [[Botswana]] le kwa mafelong mangwe a porofense ya Bokone Bophirima ya Aforika Borwa.<ref>Denbow, James R. (2006). ''Culture and customs of Botswana''. Phenyo C. Thebe. Westport, Conn.: Greenwood Press. ISBN <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-313-01852-7|978-0-313-01852-7]]</bdi>. OCLC 230730729.</ref>
== Metswedi ==
t0h4ruvgjid758f9ixcgn2j3gndpxrq
Sekolo sa John Mackenzie
0
14316
52115
2026-07-08T07:41:26Z
MmaBaggio
11091
Ke ranotse tsebe ya Sekolo sa John Mackenzie
52115
wikitext
text/x-wiki
Sekolo sa John Mackenzie ke sekolo se se ikemetse sa ditso se se kwa Francistown, Botswana.
[[Setshwantsho:John Macknzie School (Francistown).png|thumb|Sekolo sa John Macknzie]]
E tlamela ka thuto ya basimane le basetsana go tswa mo maemong a a kwa godimo (Standard 0) go ya go A-Levels mo tikologong ya ditso tse di farologaneng, ya ditumelo tse di farologaneng. Sekolo se ke setheo sa ntlha sa thuto ya sekgowa sa Francistown sa thuto e ko tase le ya e kgolwane. Ke setheo se se amogetsweng ke Cambridge International Examinations (CIE), se tseelwa kwa godimo jaaka sekolo se se tlhophilweng kwa Bokone jwa Botswana le lefatshe ka bophara, le jaaka kgoro ya go tsena kwa ditheong tse di gaisang tsa thuto e e kwa godimo tsa selegae le tsa boditšhabatšhaba. <ref>Ngakane, Gale. [http://www.mmegi.bw/index.php?sid=1&aid=8&dir=2008/January/Friday18 "Will John MacKenzie move?".] ''Mmegi online''. Retrieved 23 October 2014.</ref>
E reeletswe ka morongwa wa kwa Scotland John Mackenzie (1835 ⁇ 99), yo o dirisitseng botshelo jwa gagwe jwa go dira mo gare ga, le yo o buelelang ditshwanelo tsa batho ba Batswana.
== Metswedi ==
4xsle6y4i7az9xzg5tvo5852rsn3o3p
Tsela ya A2 (Botswana)
0
14317
52117
2026-07-08T08:29:31Z
MmaBaggio
11091
Ke ranotse tsebe ya Tsela ya A2 (Botswana)
52117
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:A2 Road Sign, Botswana.jpg|thumb|Letshwao la tsela la A2 kwa Botswana]]
Tsela ya A2 ke tsela mo [[Botswana]] e e tsamayang go tswa mo molelwaneng wa [[Namibia]] kwa Buitepos go ralala [[Jwaneng]], [[Kanye]] le Lobatse go ya molelwaneng wa [[Aforika Borwa|Afrika Borwa]] kwa [[Pioneer Gate]], ka jalo e golaganya mafatshe a le mararo.<ref>[https://web.archive.org/web/20170801100326/https://adventuremotorcycletravel.com/listing/trans-kalahari-highway/ "Trans-Kalahari Highway - Plan Your Ride | Adventure Motorcycle Travel".] ''adventuremotorcycletravel.com''. Archived from [https://adventuremotorcycletravel.com/listing/trans-kalahari-highway/ the original] on 1 August 2017.</ref>
A2 ke karolo e kgolo ya [[Trans-Kalahari Corridor]], e e leng tsela e tona e e nayang tsela e e tlhamaletseng go tswa kwa [[Pretoria (Pitori)|Pretoria]] go ya kwa bogareng jwa Namibia, segolobogolo go ya kwa [[Windhoek]] le kwa boemakepeng jwa [[Walvis Bay.]] Go na le dikhuti tse di phatlaletseng mo tseleng, tse di bakang kotsi ya ka bonako. <ref>Julie (9 January 2016). [https://www.earthtrekkers.com/driving-in-botswana/ "Driving in Botswana: What to Expect & Tips for the Best Experience"]. ''Earth Trekkers''. Retrieved 30 April 2024.</ref>
== Tsela ==
A2 e simolola kwa molelwaneng wa [[Buitepos]] le [[Namibia]], koo e bidiwang jaaka [[tsela ya B6]] mo letlhakoreng la [[Namibia]] go ya go [[Gobabis]] le [[Windhoek]]. E simolola ka go leba kwa botlhaba mo sekgaleng sa dikilometara di le lekgolo le masome a marataro le botlhano go kopana le kwa ntlheng ya borwa-bophirima jwa tsela ya A3 dikilometara di ka nna masome a mabe le botlhano kwa borwa-bophirima jwa [[Ghanzi]] mo [[Kgaolo ya Ghanzi|Kgaolong ya Ghanzi]]. <ref name=":0">[https://www.google.com/maps/place/A2,+Botswana/@-25.2664872,25.5548707,12z/data=!3m1!4b1!4m6!3m5!1s0x1ea334f89852da1f:0x1c11a2a084aaf26d!8m2!3d-25.2665101!4d25.6372753!16zL20vMGY3Nmoz?entry=ttu "A2 road (Botswana)"] (Map). [[:en:Google_Maps|''Google Maps''.]] Retrieved 28 September 2022.</ref>
A2 e retologela kwa borwabotlhaba mme e ya bokgakala jwa dikilometara di le makgolo a mararo le masome a robabobedi, go ralala [[Kang]], go tsena Sekoma, kwa e kopanang le bofelo jwa bokone-botlhaba jwa tsela ya A20. E tswelela pele go tswa botlhaba go ya borwa-botlhaba ka dikilometara di le lekgolo le masome a matlhano le bosupa, go ralala [[Toropo ya Jwaneng|Jwaneng]], go tsena mo toropong ya [[Kanye]], koo e kopanang le bokhutlo jwa borwa-bophirima jwa tsela ya A10. E tswelela go ya kwa borwabotlhaba ka dikilometara di le masome a matlhano go fitlha e kopana le tsela ya A1 fela kwa borwa jwa Lobatse. E tswelela go ya kwa botlhaba ka dikilometara di le lesome le bongwe go fitlha kwa bokhutlong jwa yona kwa molelwaneng wa Pioneer Gate le [[Aforika Borwa]], kwa e nnang tsela ya N4 (Platinum Highway) mo letlhakoreng la Aforika Borwa go ya kwa [[Zeerust]]. Molelwane mo letlhakoreng la Aforika Borwa o bidiwa [[Skilpadshek]].<ref name=":0" />
== Ditiragalo ==
Ka kgwedi ya Moranang e le masome a mabedi le borobabongwe,ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone, baagi ba le supa ba Aforika Borwa ba ne ba tlhokafala mo kotsing fa ba ntse ba kgweetsa mo tseleng e. <ref>[https://english.news.cn/20240430/1dc7a481c9fc4fbea04a89e6a208d115/c.html "7 South Africans killed in traffic accident in Botswana-Xinhua".] ''english.news.cn''. Retrieved 30 April 2024.</ref>
== Metswedi ==
ndbe2kkgia78iqu23tbtip8z6212bqd
Katlholelo loso mo Botswana
0
14318
52118
2026-07-08T08:33:16Z
JudithShe
9421
Ke ranotse tsebe ya Katlholelo loso mo Botswana #Setswana Knowledge Activation
52118
wikitext
text/x-wiki
'''Katlholelo loso mo Botswana''' ke kotlhao ya polao ya maemo a a masisi ya semolao. Polao e diriwa ka go kalediwa.<ref>[https://worldcoalition.org/pays/botswana/ "Botswana"]. ''WCADP''. Retrieved 08 July 2026</ref><ref name=":0">Nleya, Mary-Jean (9 August 2018). [https://www.project-syndicate.org/commentary/botswana-illiberal-affinity-for-capital-punishment-by-mary-jean-nleya-2018-08 "The Paradox of Botswana's Death Penalty".] ''Project Syndicate''. Retrieved 08 July 2026</ref> Ke lone fela lefatshe mo borwa jwa [[Aferika|Aforika]] le le santseng le atlholela loso.<ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/press-release/2021/02/botswana-executions-of-two-people-show-contempt-for-right-to-life-under-president-masisis-government/ "Botswana: Executions of two people show contempt for right to life under President Masisi's government".] ''Amnesty International''. 9 February 2021. Retrieved 08 July 2026</ref>
Mo ngwageng go bolawa motho a le mongwe, gantsi katlholo e e diragadiwa morago ga dingwaga motho a sena go lebiswa molato ka kgotlhatshekelo. Mo dingwageng tsa mo bosheng, katlholo e nngwe e dirilwe ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borataro, tse pedi ka dikete pedi, lesome le borobabobedi, e nngwe ka dikete pedi, lesome le borobabongwe, le e nngwe gape ka dikete pedi le masome a mabedi.<ref>[https://www.amnesty.org/en/documents/act50/5740/2017/en/ "Death sentences and executions in 2016".] amnesty.org. Retrieved 08 July 2026</ref><ref>[https://venasnews.co.ke/2019/12/02/botswana-government-executes-mooketsi-kgosibodiba-for-murdering-his-employer/?ki-cf-botcl=1 "Botswana Government Executes Mooketsi Kgosibodiba for Murdering His Employer – Venas News".]</ref> Dikatlholo tse dingwe tse pedi di diragaditswe ka Tlhakole a robabobedi, ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le motso.<ref>Reporter, Sunday Standard (11 February 2021). [https://www.sundaystandard.info/botswana-executes-2-nationals-for-murders/ "Botswana Executes 2 Nationals For Murders | Sunday Standard"]. Retrieved 08 July 2026</ref> Ka Firikgong a le lesome le bosupa, ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano go ne go na le batho ba le lesome le bosupa ba ba atlholetsweng loso mo Botswana.<ref>Kolantsho, Neo (15 January 2025). [https://guardiansun.co.bw/news/hangthemfast/news "HANG THEM FAST"]. ''Guardian Sun''. Retrieved 08 July 2026</ref>
== Ditso ==
Ka nako ya lefatshe le santse le bidiwa [[Bechuanaland Protectorate]], matona a kolone ya [[Britain]] ba ne ba laola ditsamaiso tsa lefatshe le e leng [[Botswana]] gompieno. Mo taolong ya khansele ya Seetebosigo a le lesome ngwaga wa sekete, makgolo a robabobedi, masome a robabongwe le motso, moatlhodi wa nako eo o ne a okamela katlholelo loso e e neng e laotswe ke magosi a [[Aferika|Aforika]].<ref name=":1">[[:en:Aimé_Kalimunda|Kalimunda, Aimé Muyoboke]] (2016) [2014]. ''[https://books.google.co.bw/books?id=2AbACwAAQBAJ&pg=PA103&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false The Death Penalty in Africa: The Path Towards Abolition]''. Abingdon: Routledge. p. 103. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-1-4724-1534-9|<bdi>978-1-4724-1534-9</bdi>.]]</ref> Moatlhodi gape o ne a eteletse pele kgotlatshekelo e e neng e lebagane le go atlhola dikgetsi tsa polao.<ref name=":1" /> Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, lesome le bobedi, moatlhodi o ne a latlhegelwa ke dithata tsa gagwe tsa semolao mo kgotlatshekelong e e neng e reetsa ditsheko tse di akaretsang ma Yuropa; go tswa ka sekete, makgolo a robabongwe, masome a mabedi le borobabobedi, kgotlatshekelo e ne ya okamela dikatlholo tsa go thankgola puso kgatlhanong le ma Aforika.<ref name=":2">Kalimunda, ''The Death Penalty in Africa'', p. 104.</ref>
Mafaratlhatlha a semolao a ne a farologana ka fa a dirisang katlholelo loso ka teng, [[Batswana]] mo ditsong ba ne ba tsisa molao wa katlholelo loso, fa mo bathong ba bangwe katlholo e ne e le madi a tlhwatlhwa e e kwa godimo.<ref name=":2" /><ref>Novak, Andrew (2024). "The death penalty in Botswana and Zimbabwe: a comparative historical analysis". In Fleury-Steiner, Benjamin; [[:en:Austin_Sarat|Sarat, Austin D]]. (eds.). ''The Elgar Companion to Capital Punishment and Society''. Edward Elgar Publishing. p. 249. doi:[https://www.elgaronline.com/edcollbook/book/9781803929156/9781803929156.xml 10.4337/9781803929156]. ISBN <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-1-80392-915-6|978-1-80392-915-6]]</bdi>. LCCN [https://search.catalog.loc.gov/search?option=lccn&query=2024941729 2024941729.]</ref> Mo Basarweng ba [[Sekaka sa Kalahari|sekaka sa kalahari]], go kobiwa mo kgaolong go ne go bonwa e le katlholo e e masisi.<ref>Young, Bertram Alfred (1966). ''[[Bechuanaland]]''. London: Her Majesty's Stationery Office. p. 35.</ref>
Molaomotheo wa Botswana wa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro o supa fa motho mongwe le mongwe a na le tshwanelo ya go tshela.<ref name=":0" /><ref name=":3">Novak p. 250.</ref> Le fa go ntse jalo, tsebe ya bosupa ya molaomotheo o, e e iletsang dikatlholo tse di setlhogo ebile di sa tlwaelesega, e iletsa dikgwetlho tsa molaomotheo tsa katlholo epe fela fa morago ga boipuso di le mo molaong, di akaretsa katlholelo loso, le dikatlholo tse di seng setlhgo thata di tshwana le go itewa.<ref name=":3" /> Novak o bua gore, ka Botswana a ne a le mo molao wa Britain ebile a bone boipuso ka kagiso, molao wa lone wa morago ga boipuso o na le tshiamelo ya go diragatsa katlholelo loso go na le mafatshe a a mabapi a a tshwanang le la [[Zimbabwe]], kwa go kaletsa ba ba kgatlhanong le bokolone go santseng go gakologelwa.<ref>Novak pp. 249-250.</ref> Go itshwarelwa kgotsa go fokolediwa katlholo ga go a tlwaelesega.<ref>Novak p. 251.</ref>
== Ditsheko tse di tlhomogileng ==
Tsheko e go neng go ganetsanwa ka yone thata ke ya ga [[Mariette Bosch]], motho wa kwa [[Aforika Borwa]] o a neng a atlholetswe loso go bo a bolaile mosadi wa motho o a neng a ratana le ene. O ne a atlholelwa loso la ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borobabongwe, a bolawa morago ga dingwaga tse pedi. E ne e le motho wa mme wa bone go bolaiwa fa e sale ka boipuso ka nwgaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro, ebile e le mongwe wa palo potlana ya bomme ba basweu go bolaiwa mo Aforika. O ne a bolaiwa ka sephiri, ba losika ba sa bolelelwa.<ref>McGreal, Chris (3 April 2001). [https://www.theguardian.com/world/2001/apr/03/chrismcgreal "Outrage at secret Botswana hanging"]. ''The Guardian''. Retrieved 08 July 2026</ref> Ka ngwaga wa dikete pedi le masome a mabedi, Mmika Michael Mpe o ne a kalelediwa polao ya ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone ya ga Reinette Vorster.<ref>KGAMANYANE, NNASARETHA (27 February 2020). "[https://www.mmegi.bw/news/ditshwanelo-condemns-murder-convict-execution/news-108398 Ditshwanelo condemns murder convict execution]". ''[[Mmegi]]''. Retrieved 08 July 2026</ref>
== Kamogelo le bokamoso ==
Lekgotla la ditshwanelo tsa setho la [[Ditshwanelo]] le boloditse letsholo kgatlhanong le katlholelo loso. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi, mafatshe a Aforika a feta masome a mane a emisitse katlholelo loso, Botswana jaanong e ne e le lone fela lefatshe le le dirisang molao o o mo [[Southern African Development Community]].<ref>[https://www.mmegi.bw/opinion-analysis/ditshwanelo-press-statement-on-world-day-against-the-death-penalty-2018/news-101477 "DITSHWANELO Press Statement On World Day Against The Death Penalty 2018"]. ''Mmegi''. 15 October 2018. Retrieved 08 July 2026</ref>
Lefatshe la [[Aforika Borwa]] le ganne go isa batshabi kwa Botswana ka ntlha ya matshwenyego a katlholelo loso.<ref>Novak p. 252.</ref> Mo tshekong ya ga Benson Keganne, o o isitsweng Botswana ka ngwaga wa dikete pedi le bosupa, o ne a atlholelwa loso le ntswa tautona [[Festus Mogae]] a ne a solofeditse gore o tlaa fetolela katlholelo loso go nna go nna mo kgolegelong botshelo botlhe.<ref name=":4">Novak p. 253.</ref> Katlholo e ne ya fokodiwa go nna go tshwarwa botshelo botlhe ke kgolatshekelo ya boikuelo ya Botswana.<ref name=":4" />
Patlo maikutlo ya Afrobarometer e e dirilweng ka Phukwi ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone e ne ya supa fa bontsi jwa Batswana ba ema nokeng tswelediso ya katlholelo loso, ba le masome a robabobedi le bobedi mo lekgolong ba ema nokeng fa ba le lesome le borataro mo lekgolong ba le kgatlhanong.<ref>[https://www.afrobarometer.org/articles/batswana-heavily-favour-continued-use-of-the-death-penalty-new-afrobarometer-survey-shows/ "Batswana heavily favour continued use of the death penalty, new Afrobarometer survey shows".] ''www.afrobarometer.org''. Retrieved 08 July 2026</ref>
[[Duma Boko]], o o tlhomamisitsweng e le [[Tautona wa Botswana|tautona]] [[Tautona wa Botswana|wa Botswana]] ka ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone, o nnile kgatlhanong le katlholelo loso mo pontsheng e le mmueledi a emetse ba ba molato.<ref name=":5">Mkhutshwa, Lesedi (12 November 2024). [https://www.mmegi.bw/news/will-boko-abolish-death-penalty/news "Will Boko abolish death penalty?"]. ''Mmegi''. Francistown. Retrieved 08 July 2026</ref> Mo puisanong ya ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe kwa [[Mmadikolo wa Botswana|University of Botswana]], Boko o ne a re "fa re ne re sena katlholelo loso, Jeso o ka bo a tshedile sebaka go fetisa dingwaga tse di masome mararo le boraro tse a di tshedileng".<ref name=":5" />
== Ditshedimosetso tse dingwe ==
* [[Dikgolegelo tsa Botswana]]
== Metswedi ==
fy0etnhx007p616closqqk3c4z1lab5
52133
52118
2026-07-08T11:18:38Z
Lucrucia98
12161
52133
wikitext
text/x-wiki
'''Katlholelo loso mo Botswana''' ke kotlhao ya polao ya maemo a a masisi ya semolao. Polao e diriwa ka go kalediwa.<ref>[https://worldcoalition.org/pays/botswana/ "Botswana"]. ''WCADP''. Retrieved 08 July 2026</ref><ref name=":0">Nleya, Mary-Jean (9 August 2018). [https://www.project-syndicate.org/commentary/botswana-illiberal-affinity-for-capital-punishment-by-mary-jean-nleya-2018-08 "The Paradox of Botswana's Death Penalty".] ''Project Syndicate''. Retrieved 08 July 2026</ref> Ke lone fela lefatshe mo borwa jwa [[Aferika|Aforika]] le le santseng le atlholela loso.<ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/press-release/2021/02/botswana-executions-of-two-people-show-contempt-for-right-to-life-under-president-masisis-government/ "Botswana: Executions of two people show contempt for right to life under President Masisi's government".] ''Amnesty International''. 9 February 2021. Retrieved 08 July 2026</ref>
Mo ngwageng go bolawa motho a le mongwe, gantsi katlholo e e diragadiwa morago ga dingwaga motho a sena go lebiswa molato ka kgotlhatshekelo. Mo dingwageng tsa mo bosheng, katlholo e nngwe e dirilwe ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borataro, tse pedi ka dikete pedi, lesome le borobabobedi, e nngwe ka dikete pedi, lesome le borobabongwe, le e nngwe gape ka dikete pedi le masome a mabedi.<ref>[https://www.amnesty.org/en/documents/act50/5740/2017/en/ "Death sentences and executions in 2016".] amnesty.org. Retrieved 08 July 2026</ref><ref>[https://venasnews.co.ke/2019/12/02/botswana-government-executes-mooketsi-kgosibodiba-for-murdering-his-employer/?ki-cf-botcl=1 "Botswana Government Executes Mooketsi Kgosibodiba for Murdering His Employer – Venas News".]</ref> Dikatlholo tse dingwe tse pedi di diragaditswe ka Tlhakole a robabobedi, ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le motso.<ref>Reporter, Sunday Standard (11 February 2021). [https://www.sundaystandard.info/botswana-executes-2-nationals-for-murders/ "Botswana Executes 2 Nationals For Murders | Sunday Standard"]. Retrieved 08 July 2026</ref> Ka Firikgong a le lesome le bosupa, ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano go ne go na le batho ba le lesome le bosupa ba ba atlholetsweng loso mo Botswana.<ref>Kolantsho, Neo (15 January 2025). [https://guardiansun.co.bw/news/hangthemfast/news "HANG THEM FAST"]. ''Guardian Sun''. Retrieved 08 July 2026</ref>
== Ditso ==
Ka nako ya lefatshe le santse le bidiwa [[Bechuanaland Protectorate]], matona a kolone ya [[Britain]] ba ne ba laola ditsamaiso tsa lefatshe le e leng [[Botswana]] gompieno. Mo taolong ya khansele ya Seetebosigo a le lesome ngwaga wa sekete, makgolo a robabobedi, masome a robabongwe le motso, moatlhodi wa nako eo o ne a okamela katlholelo loso e e neng e laotswe ke magosi a [[Aferika|Aforika]].<ref name=":1">[[:en:Aimé_Kalimunda|Kalimunda, Aimé Muyoboke]] (2016) [2014]. ''[https://books.google.co.bw/books?id=2AbACwAAQBAJ&pg=PA103&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false The Death Penalty in Africa: The Path Towards Abolition]''. Abingdon: Routledge. p. 103. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-1-4724-1534-9|<bdi>978-1-4724-1534-9</bdi>.]]</ref> Moatlhodi gape o ne a eteletse pele kgotlatshekelo e e neng e lebagane le go atlhola dikgetsi tsa polao.<ref name=":1" /> Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, lesome le bobedi, moatlhodi o ne a latlhegelwa ke dithata tsa gagwe tsa semolao mo kgotlatshekelong e e neng e reetsa ditsheko tse di akaretsang ma Yuropa; go tswa ka sekete, makgolo a robabongwe, masome a mabedi le borobabobedi, kgotlatshekelo e ne ya okamela dikatlholo tsa go thankgola puso kgatlhanong le ma Aforika.<ref name=":2">Kalimunda, ''The Death Penalty in Africa'', p. 104.</ref>
Mafaratlhatlha a semolao a ne a farologana ka fa a dirisang katlholelo loso ka teng, [[Batswana]] mo ditsong ba ne ba tsisa molao wa katlholelo loso, fa mo bathong ba bangwe katlholo e ne e le madi a tlhwatlhwa e e kwa godimo.<ref name=":2" /><ref>Novak, Andrew (2024). "The death penalty in Botswana and Zimbabwe: a comparative historical analysis". In Fleury-Steiner, Benjamin; [[:en:Austin_Sarat|Sarat, Austin D]]. (eds.). ''The Elgar Companion to Capital Punishment and Society''. Edward Elgar Publishing. p. 249. doi:[https://www.elgaronline.com/edcollbook/book/9781803929156/9781803929156.xml 10.4337/9781803929156]. ISBN <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-1-80392-915-6|978-1-80392-915-6]]</bdi>. LCCN [https://search.catalog.loc.gov/search?option=lccn&query=2024941729 2024941729.]</ref> Mo Basarweng ba [[Sekaka sa Kalahari|sekaka sa kalahari]], go kobiwa mo kgaolong go ne go bonwa e le katlholo e e masisi.<ref>Young, Bertram Alfred (1966). ''[[Bechuanaland]]''. London: Her Majesty's Stationery Office. p. 35.</ref>
Molaomotheo wa Botswana wa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro o supa fa motho mongwe le mongwe a na le tshwanelo ya go tshela.<ref name=":0" /><ref name=":3">Novak p. 250.</ref> Le fa go ntse jalo, tsebe ya bosupa ya molaomotheo o, e e iletsang dikatlholo tse di setlhogo ebile di sa tlwaelesega, e iletsa dikgwetlho tsa molaomotheo tsa katlholo epe fela fa morago ga boipuso di le mo molaong, di akaretsa katlholelo loso, le dikatlholo tse di seng setlhgo thata di tshwana le go itewa.<ref name=":3" /> Novak o bua gore, ka Botswana a ne a le mo molao wa Britain ebile a bone boipuso ka kagiso, molao wa lone wa morago ga boipuso o na le tshiamelo ya go diragatsa katlholelo loso go na le mafatshe a a mabapi a a tshwanang le la [[Zimbabwe]], kwa go kaletsa ba ba kgatlhanong le bokolone go santseng go gakologelwa.<ref>Novak pp. 249-250.</ref> Go itshwarelwa kgotsa go fokolediwa katlholo ga go a tlwaelesega.<ref>Novak p. 251.</ref>
== Ditsheko tse di tlhomogileng ==
Tsheko e go neng go ganetsanwa ka yone thata ke ya ga [[Mariette Bosch]], motho wa kwa [[Aforika Borwa]] o a neng a atlholetswe loso go bo a bolaile mosadi wa motho o a neng a ratana le ene. O ne a atlholelwa loso la ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borobabongwe, a bolawa morago ga dingwaga tse pedi. E ne e le motho wa mme wa bone go bolaiwa fa e sale ka boipuso ka nwgaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro, ebile e le mongwe wa palo potlana ya bomme ba basweu go bolaiwa mo Aforika. O ne a bolaiwa ka sephiri, ba losika ba sa bolelelwa.<ref>McGreal, Chris (3 April 2001). [https://www.theguardian.com/world/2001/apr/03/chrismcgreal "Outrage at secret Botswana hanging"]. ''The Guardian''. Retrieved 08 July 2026</ref> Ka ngwaga wa dikete pedi le masome a mabedi, Mmika Michael Mpe o ne a kalelediwa polao ya ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone ya ga Reinette Vorster.<ref>KGAMANYANE, NNASARETHA (27 February 2020). "[https://www.mmegi.bw/news/ditshwanelo-condemns-murder-convict-execution/news-108398 Ditshwanelo condemns murder convict execution]". ''[[Mmegi]]''. Retrieved 08 July 2026</ref>
== Kamogelo le bokamoso ==
Lekgotla la ditshwanelo tsa setho la [[Ditshwanelo]] le boloditse letsholo kgatlhanong le katlholelo loso. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi, mafatshe a Aforika a feta masome a mane a emisitse katlholelo loso, Botswana jaanong e ne e le lone fela lefatshe le le dirisang molao o o mo [[Southern African Development Community]].<ref>[https://www.mmegi.bw/opinion-analysis/ditshwanelo-press-statement-on-world-day-against-the-death-penalty-2018/news-101477 "DITSHWANELO Press Statement On World Day Against The Death Penalty 2018"]. ''Mmegi''. 15 October 2018. Retrieved 08 July 2026</ref>
Lefatshe la [[Aforika Borwa]] le ganne go isa batshabi kwa Botswana ka ntlha ya matshwenyego a katlholelo loso.<ref>Novak p. 252.</ref> Mo tshekong ya ga Benson Keganne, o o isitsweng Botswana ka ngwaga wa dikete pedi le bosupa, o ne a atlholelwa loso le ntswa tautona [[Festus Mogae]] a ne a solofeditse gore o tlaa fetolela katlholelo loso go nna go nna mo kgolegelong botshelo botlhe.<ref name=":4">Novak p. 253.</ref> Katlholo e ne ya fokodiwa go nna go tshwarwa botshelo botlhe ke kgolatshekelo ya boikuelo ya Botswana.<ref name=":4" />
Patlo maikutlo ya Afrobarometer e e dirilweng ka kgwedi ya Phukwi ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone e ne ya supa fa bontsi jwa Batswana ba ema nokeng tswelediso ya katlholelo loso, ba le masome a robabobedi le bobedi mo lekgolong ba ema nokeng fa ba le lesome le borataro mo lekgolong ba le kgatlhanong.<ref>[https://www.afrobarometer.org/articles/batswana-heavily-favour-continued-use-of-the-death-penalty-new-afrobarometer-survey-shows/ "Batswana heavily favour continued use of the death penalty, new Afrobarometer survey shows".] ''www.afrobarometer.org''. Retrieved 08 July 2026</ref>
[[Duma Boko]], o o tlhomamisitsweng e le [[Tautona wa Botswana|tautona]] [[Tautona wa Botswana|wa Botswana]] ka ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone, o nnile kgatlhanong le katlholelo loso mo pontsheng e le mmueledi a emetse ba ba molato.<ref name=":5">Mkhutshwa, Lesedi (12 November 2024). [https://www.mmegi.bw/news/will-boko-abolish-death-penalty/news "Will Boko abolish death penalty?"]. ''Mmegi''. Francistown. Retrieved 08 July 2026</ref> Mo puisanong ya ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe kwa [[Mmadikolo wa Botswana|University of Botswana]], Boko o ne a re "fa re ne re sena katlholelo loso, Jeso o ka bo a tshedile sebaka go fetisa dingwaga tse di masome mararo le boraro tse a di tshedileng".<ref name=":5" />
== Ditshedimosetso tse dingwe ==
* [[Dikgolegelo tsa Botswana]]
== Metswedi ==
87o3sx7pd4fus5kk4225a842xxghaho
Tsela ya A3 (Botswana)
0
14319
52119
2026-07-08T08:44:10Z
MmaBaggio
11091
#Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA TSELA YA A3 (BOTSWANA)
52119
wikitext
text/x-wiki
'''Tsela e tona ya A3''' mo [[Botswana]] ke tsela ya boleele jwa dikilometara di le makgolo a robabobedi le lesome le borataro e e tsamayang go tswa kwa [[Francistown]] (kwa e bidiwang '''Gemmel Drive)''' go ralala [[Nata]], [[Gweta]] le [[Maun]] go ya go felela kwa makopanelong le [[tsela ya A2]] fela morago ga [[Ghanzi]]. <ref name=":0">[https://www.google.com/maps/dir/-21.1736336,27.5117702/A3+&+A2,+Botswana/@-20.4696355,22.6621872,12z/data=!4m9!4m8!1m0!1m5!1m1!1s0x1c0119b0ba6d101b:0xd838b3fd190a3f85!2m2!1d21.5338997!2d-22.0617261!3e0?entry=ttu "A3 road (Botswana)"] (Map). [[:en:Google_Maps|''Google Maps''.]] Retrieved 28 September 2022.</ref>
== Tsela ==
A3 e simolola fa gare ga toropo ya [[Francistown]] mo [[Kgaolo ya Bokone-Botlhaba|Kgaolong ya Bokone-Botlhaba]] fa e kopana le [[Tsela ya A1 (Botswana)|tsela ya A1]]. E simolola ka go leba kwa bophirima jaaka Gemmel Drive go kgabaganya [[Noka ya Tati]] le go fitlha kwa matsenong a [[Phillip Gaonwe Matante International Airport]] pele ga e kopana le bokhutlo jwa botlhaba jwa [[tsela ya A30]]. E tswelela go ya kwa [[Bokone Bophirima|bokone-bophirima]] ka dikilometara di le lekgolo le masome a robabobedi, e kgabaganya go tsena mo [[Kgaolong ya Bogare]] kwa [[Mathangwane]], e kopana le bokhutlo jwa botlhaba jwa [[tsela ya A32]], e feta kwa [[Nata Bird Sanctuary]] mme e kgabaganya Noka ya Nata, go fitlha kwa toropong ya Nata, koo e kopanang le bokhutlo jwa borwa jwa [[tsela ya A33]]. <ref name=":0" />
Go tswa kwa Nata, A3 e tswelela go ya kwa bophirima ka dikilometara di le makgolo a mararo , go ralala [[Zoroga]] le [[Gweta]], e kgabaganya go tsena kwa [[Kgaolo ya Bokone Bophirima (Botswana)|Kgaolong ya Bokone-Bophirima]] mme e feta fa gare ga [[Nxai Pan National Park]] le [[Makgadikgadi Pans National Park]], go fitlha kwa toropong ya Maun (toropokgolo ya Botswana ya bojanala), kwa e kgabaganyang [[Noka ya Thamalakane]] go tsena mo gare ga toropo ya Maun pele e retologela kwa borwabophirima.<ref name=":0" />
Go tswa kwa Maun, A3 e ya kwa borwabophirima mo sekgaleng sa dikilometara di le makgolo a mabedi le masome a robabobedi, go ralala [[Komana le Toteng,]] e kopana le kwa ntlheng ya borwabotlhaba ya [[tsela ya A35]] kwa [[Sehithwa]] (e e bapileng le Letsha la Ngami) mme e kgabaganya mo Kgaolong ya Ghanzi, go ralala [[Dekar]], go fitlha kwa toropong ya Ghanzi. E tswelela go ya kwa borwa mo sekgaleng sa dikilometara di le masome a mane le botlhano go fitlha kwa bokhutlong jwa yone fa e kopana le [[tsela ya A2]] (Trans-Kalahari Corridor). <ref name=":0" />
== Metswedi ==
2yyr8ld994qyd4o52zedzg64s143w74
Tsela ya A10 (Botswana)
0
14320
52121
2026-07-08T09:02:50Z
MmaBaggio
11091
#Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA TSELA YA A10 (Botswana)
52121
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Kumakwane A10 road.jpg|thumb|Tsela ya A10]]
'''A10''' ke tsela e nngwe ya [[Tsela ya A1 (Botswana)|tsela ya A1]] le [[tsela ya A2]]. E golaganya [[Kanye]] le [[Gaborone|Gaborone,]] motsemogolo wa [[Botswana|Botswana.]] <ref>[https://www.africa-press.net/botswana/all-news/motaosane-calls-for-a10-upgrade "Motaosane Calls for A10 Upgrade".] ''Africa Press''. 29 November 2025. Retrieved 20 March 2026.</ref> Ke 80.4 kilometres (50.0 mi) ka boleele.
Ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone, karolo e e tswang kwa [[Mogoditshane]] go ya kwa [[Mmankgodi]] e ne e tshwanetse go tlhabololwa go nna tsela ya dikoloi tse pedi. <ref>[https://web.archive.org/web/20250320014328/https://www.zutari.com/update-on-the-mogoditshane-gabane-mmankgodi-road-project-data-collection/ "Update on the Mogoditshane-Gabane-Mmankgodi Road Project – Data Collection".] ''Zutari''. 12 June 2024. Archived from [https://www.zutari.com/update-on-the-mogoditshane-gabane-mmankgodi-road-project-data-collection/ the original] on 20 March 2025. Retrieved 4 April 2026.</ref>Ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le botlhano, tiro e ne ya diegisiwa fa go ntse go tlhokomelwa ka go sutisiwa ga ditirelo le go tseelwa lefatshe. <ref>Tlhankane, Spira (5 August 2025). [https://www.mmegi.bw/news/land-expropriation-halts-a10-dual-carriageway-road/news "Land expropriation halts A10 dual carriageway road"]. ''Mmegi Online''. Retrieved 20 March 2026.</ref>
== Metswedi ==
81fmtpu1ttujlqf8gfqlz72gpqk3aed
Tsela ya A33 (Botswana)
0
14321
52122
2026-07-08T09:15:02Z
MmaBaggio
11091
#Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Tsela ya A33 (Botswana)
52122
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:A31 Kazungula.jpg|thumb|Letshwao la tsela mo A33 kwa Kazungula]]
A33 ke tsela ya boleele jwa dikilometara di le makgolo a mararo le masome a marataro le boraro kwa Botswana e e golaganyang [[Caprivi Strip]] ya [[Namibia]] le [[Zambia]] le [[Nata]] ka [[Kazungula, Botswana|Kazungula.]] Ke tsela e e botlhokwa e e dirisiwang ke bakgweetsi go tswa kwa Zambia le Caprivi Strip go tsena kwa ditoropong tsa Botswana. <ref>[https://www.afdb.org/fileadmin/uploads/afdb/Documents/Project-and-Operations/Multinational__Zambia-Bostwana__-_AR_-_Kazungula_Bridge_Project_.pdf "PROJECT: KAZUNGULA BRIDGE PROJECT (SADC NORTH – SOUTH TRANSPORT CORRIDOR IMPROVEMENT)"] (PDF). ''www.afdb.org''. October 2011. Retrieved 3 August 2025.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20240623093501/https://pdf.usaid.gov/pdf_docs/PBAAH876.pdf USAID]</ref>
== Tsela ==
A33 e simolola kwa molelwaneng wa Ngoma le [[Namibia]] mo Nokeng ya Chobe, mme toropo ya Ngoma e le mo letlhakoreng le lengwe la noka. Tsela e e mo letlhakoreng la Namibia e bidiwa tsela ya [[B8]]. A33 e simolola ka go leba kwa botlhaba mo sekgaleng sa dikilometara di le masome a marataro le botlhano , go kgabaganya karolo ya bokone jwa [[Chobe National Park]], go latela Noka ya Chobe, go feta ka kwa Boemafofane jwa Kasane le toropo ya Kasane pele ga e fitlha kwa molelwaneng wa Kazungula (go ya kwa borwa jwa motswedi wa Noka ya Chobe le Noka ya Zambezi). Fano, e fitlha kwa makopanelong a ditsela, kwa tsela e e yang kwa bokone e tswelang pele go ya Zambia ka Kazungula Bridge (e kgabaganya Noka ya Zambezi mme e nna [[tsela ya M19]] ka kwa ntlheng e nngwe ya molelwane) (toropo ya molelwane mo letlhakoreng la Zambia le yone e bidiwa Kazungula) mme tsela e e yang kwa botlhaba e tswelang pele go ya Zimbabwe (go ya Victoria Falls) (tikwatikwe ya molelwane le [[Zimbabwe]] le yone e bidiwa [[Kazungula, Botswana|Kazungula]]). <ref name=":0">[https://www.google.com/maps/place/A33,+Botswana/@-19.9916909,24.8453616,8z/data=!3m1!4b1!4m6!3m5!1s0x194d0b71857b3425:0x8231e02e5dc0894f!8m2!3d-19.9965795!4d26.1657!16s%2Fm%2F012r5tsg?entry=ttu "A33 road (Botswana)"] (Map). [[:en:Google_Maps|''Google Maps''.]] Retrieved 27 June 2024.</ref>
Kwa Kazungula, tsela ya A33 e retologela kwa borwa mme e tswelela pele dikilometara di le makgolo a mararo, go latela molelwane le Zimbabwe, go ralala [[Lesoma]] le [[Pandamatenga]], go kgabaganya mo Kgaolong ya Bogare le go feta ka Matlamanyane, go fitlha kwa bokhutlong jwa yone kwa makopanelong le [[tsela ya A3]] kwa toropong ya [[Nata]]. <ref name=":0" />
== Metswedi ==
nkgidrpxa7kip8hng28zdov0smjp5of
Lefelo la Mabenkele la Airport Junction
0
14322
52123
2026-07-08T09:41:08Z
MmaBaggio
11091
#Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Lefelo la Mabenkele la Airport Junction
52123
wikitext
text/x-wiki
'''Lefelo la Mabenkele la Airport Junction''' (e e itsiweng gape jaaka Airport Junction Mall) ke lefelo la mabenkele kwa Airport Road le A1 kwa Gaborone, Botswana le le butsweng ka kgwedi ya Moranang ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bobedi. <ref name=":0">Barnes, Robert (27 August 2014). "Airport Junction Mall". Construction Review Online (Botswana).</ref><ref name=":1">[https://www.sundaystandard.info/bifm-opens-airport-junction-mall/ "BIFM opens Airport Junction mall"]. Sunday Standard (Botswana). 30 April 2012. Retrieved 7 July 2020.</ref>
Lefelo la mabenkele le ne la ja madi a le dimilione di le makgolo a mane le masome a marataro le borobabongwe tsa Botswana pula go le aga, le na le lefelo la mabenkele la disekweremetara di le 45 800 (493,000 sq ft), le le dirang gore e nne lengwe la mafelo a mararo a magolo a mabenkele kwa Gaborone. Lefelo leno le na le dikago tse nnè tse di farologaneng. Ditlhaka tse di neng di le teng mo go tlhomeng setheo seno di ne di akaretsa Shoprite supermarket, Edgars (mabenkele a magolo), Builders Warehouse (mo kagong e e kwa ntle) le (e e neng ya tswalwa ka 2017) lebenkele la Stuttafords. <ref name=":0" />[[Virgin Active fitness centre]] e butse lekala la yona la ntlha la Botswana ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le botlhano , <ref name=":1" /> Dischem, khemisi e kgolo (pharmacy) e dirile se se tshwanang ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabobedi, <ref>[https://www.mmegi.bw/index.php?aid=56507&dir=2015/december/15 "Virgin Active opens shop in Gaborone :: Mmegi Online".]</ref> mme [[Cotton On]] e butswe ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe .<ref>[https://www.mmegi.bw/index.php?aid=78946&dir=2018/december/14 "Dischem opens first Botswana store :: Mmegi Online".]</ref>
== Metswedi ==
bmn3dmf5gus5iogy0ft38ju00a0dz5f
Soweto Towers
0
14323
52124
2026-07-08T09:45:49Z
O Phelelo
12901
Created page with "'''Soweto Towers''' ke ditora tse pedi tsa go tsidifatsa tse di kwa Orlando West ,kwa Soweto,mo toropong ya Johannesburg ,porofense ya Gauteng,mo Aforika Borwa.Kwa tshimologong di ne di tsa agiwa e le karolo ya Orlando (Power Station),e e neng e tlamela Johannesburg le mafelo a a mabapi ka motlakase. Gompieno ditora tseno ke nngwe ya matshwao a a itsegeng thata a Soweto e bile ke lefelo le le tumileng la bojanala. [[Setshwantsho:Sowetotower 2.jpg]]<ref name=":0">url=http..."
52124
wikitext
text/x-wiki
'''Soweto Towers''' ke ditora tse pedi tsa go tsidifatsa tse di kwa Orlando West ,kwa Soweto,mo toropong ya Johannesburg ,porofense ya Gauteng,mo Aforika Borwa.Kwa tshimologong di ne di tsa agiwa e le karolo ya Orlando (Power Station),e e neng e tlamela Johannesburg le mafelo a a mabapi ka motlakase. Gompieno ditora tseno ke nngwe ya matshwao a a itsegeng thata a Soweto e bile ke lefelo le le tumileng la bojanala. [[Setshwantsho:Sowetotower 2.jpg]]<ref name=":0">url=https://www.gauteng.net/attractions/soweto-towers/</ref>
Ditora tsa Soweto di ne tsa agiwa mo dingwageng tsa bogare jwa lekgolo la masome pedi e le karolo ya Orlando Power Station,fa seteishene seno se sena go emisa go tlhagisa motlakase,ditora di ne tsa se ka tsa senngwa.Go na le moo,di ne tsa fetolwa gore di nne lefelo la bojanala le metshameko ya boitapoloso.<ref name=":1">url=https://sowetotowers.co.za/about/
|website=Soweto Towers
|access-date=8 july 2026</ref>
Soweto Towers di gogela baeng ba le bantsi ba ba tswang mo Aforika Borwa le dinageng tse dingwe.Lefelo leno le itsege ka metshameko ya boitapoloso e e jaaka go tlolatlola (Bunjee jumping).Ditora gape di na le ditswantsho tse dikgolo tsa botaki tse di bontshang hisetori le ngwao ya Soweto.<ref name=":2">|url=https;//www.southafrica.net/gl/en/travel/article/add-some-adventure-to-your-township-tour-at-the-orlando-towers
|website=south african tourism
|acess-date=o8 july 2026</ref>
Ditora tsa Soweto di emela phetogo ya mafelo a bogologolo a dintaseteri gore a nne mafelo a a solegelang setshaba molemo.Gape di supa ka hisitori le ngwao di ka bolokwang ka teng ka go ntse go tlhabololwa bojanala.
Soweto Towers e filhelwa kwa Orlando West, mo Soweto ,e e leng karolo ya Toropo ya Johannesburg ,mo porofenseng ya Gauteng ,mo Aforika Borwa.
<ref name=":0" />
<ref name=":1" />
<ref name=":2" />
s7e2ms27a4ip5wzjlv6eem2nexo2fll
Pilikwe
0
14324
52125
2026-07-08T09:49:00Z
MmaBaggio
11091
#Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Pilikwe
52125
wikitext
text/x-wiki
'''Pilikwe''' ke motsana wa kwa kgaolong ya Central kwa [[Botswana]]. <ref>[https://www.statsbots.org.bw/village-pilikwe-0 "Village Pilikwe"]. ''Statistics Botswana''. 2022-08-29. Retrieved 2023-08-30.</ref><ref>[https://botswana.places-in-the-world.com/933162-place-pilikwe.html "Pilikwe, Botswana - Facts and information on Pilikwe - Botswana.Places-in-the-world.com"]. ''botswana.places-in-the-world.com''. Retrieved 2023-08-30.</ref>E ne ya tlhomiwa ke Kgosi [[Tshekedi Khama]] wa [[Bangwato]]. Tlhogo ya jaanong ya motse ke Kgosi Gasebalwe Seretse. Motse o o itsege gape ka leina la selegae la 'Rametsana'. E bokgakala jwa dikilometara di le lesome kwa botlhaba jwa tsela ya Martin's Drift Tswapong le dikilometara di le masome a mararo le bobedi kwa bokone-botlhaba jwa [[Radisele]]. Motse ono o dikologilwe ke thota e e mo ntlheng ya bokone.
Maina a le mantsi a a itsegeng mo kgweleng ya dinao ya bosetšhaba a simolotse koo, jaaka Radipotsane, Reikeletseng, Tshelametsi le a mangwe.
== Metswedi ==
p2bnagzlha50154wn4adczxfm6hztvk
Lefelo la Motlakase la Phakalane
0
14325
52126
2026-07-08T10:04:58Z
MmaBaggio
11091
#Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Lefelo la Motlakase la Phakalane
52126
wikitext
text/x-wiki
'''Lefelo la Motlakase la Phakalane''' ke lefelo la motlakase la photovoltaic le le fitlhelwang kwa [[Phakalane]], [[Botswana]]. Lefelo la motlakase le ne la duelelwa ka thuso ya madi ya Sejapane e e neng e le karolo ya leano la Tonakgolo Hatoyama <ref>[https://www.pacificclimatechange.net/donor/hatoyama-initiative Hatoyama Initiative]</ref><ref>[http://www.climatenetwork.org/blog/hatoyama-initiative-all-there Hatoyama Initiative: Is That All There Is?]</ref>le le bidiwang Cool Earth Partnership le le ikaeletseng go tshegetsa mafatshe a a tlhabologang mo maitekong a tsone a go lwantsha go gotela ga lefatshe. <ref>[http://www.sundaystandard.info/botswana-benefits-japan%E2%80%99s-%E2%80%9Ccool-earth-partnership%E2%80%9D-initiative Botswana benefits from Japan's cool earth partnership]</ref>The Cool Earth Partnership ke karolo ya maiteko a a boneng Hatoyama a gapa sekgele sa [[Sustainable Development Leadership Award ka 2010.]] <ref>[https://web.archive.org/web/20101026234602/http://businesswireindia.com/pressrelease.asp?b2mid=21519 "Press Release".] [[:en:Business_Wire|Business Wire]]. 5 February 2010. Archived from [http://www.businesswireindia.com/PressRelease.asp?b2mid=21519 the original] on 26 October 2010. Retrieved 19 April 2010.</ref>
== Metswedi ==
fjgb11balan2sxajxvt41uwrbds5mjf
Teme ya Seherero
0
14326
52128
2026-07-08T10:38:52Z
Lucrucia98
12161
#Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Teme ya Seherero
52128
wikitext
text/x-wiki
'''Herero (Otjiherero)''' ke puo ya Bantu e e buiwang ke batho ba Herero le ba Mbanderu kwa [[Namibia]] le [[Botswana]], mmogo le ke ditšhaba tse dinnye tsa batho kwa borwabophirima jwa [[Angola|Angola.]] Go ne go na le batho ba le 250 000 ba ba buang puo eno mo metsaneng eno magareng ga ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le botlhano(2015) le ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabobedi (2018).<ref>[https://www.ethnologue.com/25/language/her OvaHerero] at ''Ethnologue'' (25th ed., 2022)</ref>
== Tsamaiso ==
Go anamisiwa ga puo ya yone go akaretsa kgaolo e e bidiwang Hereroland, e e bopilweng ke kgaolo ya Omaheke mmogo le dikgaolo tsa [[Otjozondjupa]] le Kunene. Batho ba Ba-Himba, ba ba amanang le Ba-Herero le Ba-Mbanderu, ba bua puo e e tshwanang thata le ya Ba-Otjiherero. Batho ba le bantsi ba ba buang Se-Herero ba nna kwa [[Windhoek]], e leng motsemogolo wa Namibia.
== Ditso ==
Ka ntlha ya thanolo ya morongwa Gottlieb Viehe (1839 ⁇ 1901) ya Baebele mo puong ya Se-Herero, kwa bokhutlong jwa lekgolo la bo lesome le borobabongwe la dingwaga, puo e e buiwang e ne ya kwalwa ka mokwalo o o theilweng mo mokwalong wa Selatine. Moruti Peter Heinrich Brincker (1836 ⁇ 1904) o ne a ranola dibuka di le mmalwa tsa thutabodumedi le dipina.
== Thuto ==
Se-Otjiherero se rutwa kwa dikolong tsa Namibia e le puo ya bone ya tlholego le ya bobedi. E akareditswe jaaka sedirisiwa sa konokono kwa Sekolo se segolo sa Namibia. Se-Otjiherero gape ke nngwe ya dipuo tse thataro tsa batho ba ba kwa tlase tse di dirisiwang ke Radio ya Naga ya Namibia (NBC). Gamsberg Macmillan, go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le borobabobedi (2008), e gatisitse thanodi e le nngwe fela ya Se-Otjiherero.
== Mefutafuta ==
Mofuta wa Hakaona jaanong o tsewa e le puo e e farologaneng ya Bantu, fela jaaka Zemba (Otjizemba).<ref>''[http://www.sscnet.ucla.edu/history/ehret/kinship/BantuClassification%204-09.pdf Bantu Classification]'' {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120624221430/http://www.sscnet.ucla.edu/history/ehret/kinship/BantuClassification%204-09.pdf|date=2012-06-24}}, Ehret, 2009.</ref>Maho (200) o tlosa gape Kuvale go ya Bantu Zone R.10, fa a farologanya Herero ya Bokone-Bophirima (Kaokoland Herero, go akaretsa Zemba mme go ka direga gore Himba le Hakaona), R.311, le Botswana Herero (go akaretsa Mahalapye Herero), R.312, jaaka e farologane le Herero ka boyone mme e amana thata le yone. Mo gare ga Herero ka boyone, o lemoga diteme tse pedi: Central Herero le Mbandero (East Herero).
Bokonebophirima/Zemba e fitlhelwa mo matlhakoreng a mabedi a molelwane wa Namibia le Angola. Central Herero e akaretsa kgaolo e kgolo mo bogareng jwa Namibia, le East Herero le ditlhaketlhake di le mmalwa kwa botlhaba mme e sa ntse e le mo Namibia. Botswana Herero e na le ditlhaketlhake di le mmalwa tse di phatlaletseng mo Botswana, mme e na le 15% ya baagi ba Herero ba ba tshwanetseng.<ref>Jouni Filip Maho, 2009. [https://web.archive.org/web/20180203191542/http://goto.glocalnet.net/mahopapers/nuglonline.pdf New Updated Guthrie List Online]</ref>
Ethnologue e kgaoganya Se-Zimba jaaka puo e e farologaneng mme e tshola Se-Himba, Se-Herero sa Botlhaba, le Se-Herero sa Botswana mo puong ya Se-Herero. Le fa go ntse jalo, ga e tlhole e tsaya Se-Kuvalu e le puo e e buiwang ke batho ba bangwe mme e e tsaya e le puo e e farologaneng.<ref>[https://www.ethnologue.com/25/language/olu]{{e25|olu|Kuvale}}</ref>
== Metswedi ==
l1ypgjfbqh3jo4p4mwqa0q6jddrfko7
Teme ya Thimbukushu
0
14327
52130
2026-07-08T10:55:38Z
Lucrucia98
12161
#Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Teme ya Thimbukushu
52130
wikitext
text/x-wiki
'''Mbukushu''' kgotsa '''Thimbukushu''' ke puo ya Bantu e e buiwang ke batho ba le 45 000 go ralala Kgaolo ya Kavango East kwa [[Namibia]], koo e leng puo ya bosetšhaba, le kwa [[Botswana]], [[Angola]] le [[Zambia]].
Ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bobedi (2022), e ne ya tlhophiwa mo dipuong tse di farologaneng tsa Loleme lwa ga Mme go rutwa mo Dikolong tsa Motheo tsa [[Botswana]] ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le boraro (2023).
== Metswedi ==
etpb3yqabb2sn028t2auhrf8hukgb70
Teme ya Seyeyi
0
14328
52132
2026-07-08T11:16:36Z
Lucrucia98
12161
#Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Teme ya Seyeyi
52132
wikitext
text/x-wiki
'''Yeyi (Yeyi: Shiyɛyi)''' ke puo ya Bantu<ref>Hammarström, Harald; Forkel, Robert; Haspelmath, Martin (eds.). [http://glottolog.org/resource/languoid/id/yeyi1239]. ''Glottolog'' . Jena, Germany: Max Planck Institute for the Science of Human History.</ref>e e buiwang ke batho ba ba ka nnang 50,000 ba Ba-Yeyi go bapa le [[Noka ya Okavango]] kwa [[Namibia]] le [[Botswana]].
== Diteme ==
Puo e e buiwang thata ke ya Se-Shirwanga.
== Maemo ==
Le fa bontsi jwa batho ba ba buang Se-Yeyi ba rata Se-Yeyi fa ba bua le batho ba bangwe, ka iketlo Se-Yeyi se ntse se fedisiwa mo Botswana ka ntlha ya go fetogela mo Setswaneng, mme Se-Yeyi se rutwa fela ke bana ba ba nnang mo metseng e le mmalwa. Le fa go ntse jalo, batho ba ba buang Se-Yeyi kwa kgaolong ya Caprivi kwa bokonebotlhaba jwa [[Namibia]], ba dirisa Se-Yeyi mo metseng (go akaretsa le kwa Linyanti), mme gape ba ka nna ba bua puo e e dirisiwang mo kgaolong eo, e leng Se-Lozi. Bontsi jo bonnye jwa Ba-Yeyi ba Botswana ba bua puo e le nngwe fela ya Setswana, mme bontsi jwa ba bangwe ba bua dipuo tse pedi.
Mokgatlho wa Kamanakao o ne wa tlhamiwa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le botlhano (1995)<ref>Melber, Henning (2003). [https://books.google.com/books?id=K3-OAAAAMAAJ&q=Lydia+Nyati-Ramahobo ''Limits to Liberation in Southern Africa: The Unfinished Business of Democratic Consolidation''.] HSRC Press. p. 108. ISBN <bdi>978-0-7969-2025-6</bdi>.</ref> jaaka setlhopha sa kgatelelo ya ditshwanelo tsa puo le setso sa morafe wa Wayeyi, go rotloetsa puo ya Seyeyi, le go boloka ngwao-boswa.<ref>Pelontle, Kedirebofe (2025-05-19). [https://dailynews.gov.bw/news-detail/86460 "Nyati-Ramahobo laid to rest".] ''Daily News Botswana''. Retrieved 2026-01-07.</ref><ref name=":0">[https://1000peacewomen.org/en/network/1000-peacewomen/lydia-nyati-ramahobo-1997 "Lydia Nyati-Ramahobo"]. ''PeaceWomen Across the Globe''. 2005. Retrieved 2026-01-07</ref>Le fa morafe wa Ba-Wayeyi e le bontsi mo Botswana, puo ya bone ke puo e nnye.<ref name=":0" />
Lydia Nyati-Ramahobo yo e neng e le mongwe wa maloko a a simolotseng mokgatlho o ne wa gatisa The National Language: A Resource or a Problem? Tiragatso ya Pholisi ya Puo ya Botswana ka ngwaga wa dikete tse pedi le motso (2001).<ref>[http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/14664200108668020 "Book Reviews"]. ''Current Issues in Language Planning''. '''2''' (1): 119–132. 2001. doi:10.1080/14664200108668020. ISSN 1466-4208. Retrieved 2026-01-07.</ref><ref>Nyati-Saleshando, Lydia (2016-02-16). [https://www.macrothink.org/journal/index.php/jse/article/view/8243 "Cultural Diversity and African Language Education: The Role of Urbanization and Globalization".] ''Journal of Studies in Education''. '''6''' (1): 160–170. doi:10.5296/jse.v6i1.8243. ISSN 2162-6952. Retrieved 2026-01-07.</ref>
== Go kgaoganngwa ==
Yeyi e lebega e le lotso lo lo farologaneng lwa Bantu. 9] Gantsi e tsewa e le nngwe ya dipuo tsa Bantu tsa R Zone. Puo eno e ile ya tlhotlhelediwa ke dipuo tsa Se-Ju, le fa gone e sa tlhole e amana le tsone.
== Metswedi ==
dd8ykq1e0rnbwa9yja8qj674kt7zqfb