Wikipedia tnwiki https://tn.wikipedia.org/wiki/Tsebe_ya_konokono MediaWiki 1.47.0-wmf.10 first-letter Pego Faphegileng Puisano Modirisi Puisano ya modirisi Wikipedia Puisano ya Wikipedia Setshwantsho Puisano ya setshwantsho MediaWiki Puisano ya MediaWiki Tempolete Puisano ya tempolete Thuso Puisano ya thuso Karolo Puisano ya karolo TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Gaborone 0 1575 52523 41407 2026-07-15T11:28:42Z JudithShe 9421 Ke baakantse thanolo ya tsebe ya Gaborone #Wikipedia25BW 52523 wikitext text/x-wiki {{Infobox settlement |official_name =Toropo ya Gaborone |nickname = Gabs, GC, Gabz, G-CityG-City,Moshate |named_for = [[Kgosi Gaborone]] |settlement_type |image_skyline = Gaborone Montage.png |imagesize = 250 px |image_caption = From top to bottom: skyline view of Gaborone, statue of [[Seretse Khama]], the city centre of Gaborone, bird's-eye view of Gaborone |map_caption = Location of Gaborone in Botswana |image_map1 = Gaborone 25.92305E 24.68895S.jpg |mapsize1 = 250px |map_caption1 = Satellite image of Gaborone |pushpin_map = Botswana |pushpin_label_position = |pushpin_mapsize = 250 |coordinates_region = BW |subdivision_type = Naga |subdivision_name = {{flag|Botswana}} |subdivision_type1 = [[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]] |subdivision_name1 = Gaborone |subdivision_type2 = [[Dikgaolo-potlana tsa Botswana|Kgaolo-potlana]] |subdivision_name2 = Gaborone |government_type = [[City commission government]] |governing_body = [[Gaborone City Council]] |leader_title =Mayor |leader_name =Thata Father Maphongo<ref>{{Cite journal |first=Dikarabo |last=Ramadubu |title=Gaborone Mayor hits the ground running |url=http://www.botswanaguardian.co.bw/news/item/4318-gaborone-mayor-hits-the-ground-running.html |publisher=Botswana Guardian |location=Gaborone, Botswana |date=27 January 2020 |access-date=30 May 2020 |df=dmy-all |archive-date=31 July 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200731204710/http://www.botswanaguardian.co.bw/news/item/4318-gaborone-mayor-hits-the-ground-running.html |url-status=dead }}</ref> (BCP) |leader_title1 =[[Deputy Mayor]] |leader_name1 =Seikise "Lotty" Manyepedza<ref>{{Cite journal |title=Mayor and deputy mayor of Gaborone City Council duly sworn in |url=https://www.facebook.com/DumaFM/posts/mayor-and-deputy-mayor-of-gaborone-city-council-duly-sworn-inmayor-his-worship-t/3297956510274486/ |publisher=Duma FM |location=Gaborone, Botswana |date=6 December 2019|access-date=30 May 2020 |df=dmy-all }}</ref> (BCP) |established_title = Founded |established_date = 1964<ref name=history>{{cite web |first=Neil |last=Parsons |title=Botswana History Page 7: Geography |url=http://www.thuto.org/ubh/bw/bhp7.htm |work= Botswana History Pages|publisher=University of Botswana History Department|location= Gaborone, Botswana |date=19 August 1999 |accessdate=4 August 2009}}</ref> |area_magnitude = 1 E+8 |unit_pref = <!--Enter: Imperial, if Imperial (metric) is desired--> |area_footnotes =<ref name=BSYB /> |area_total_km2 = 169 |population_as_of = 2011 |population_footnotes =<ref name=2011Census /> |population_total = 231626 |population_density_km2 = auto |population_density_sq_mi = |population_metro = 421907 |timezone = [[Central Africa Time]] |utc_offset = +2 |timezone_DST = not observed |utc_offset_DST = +2 |latd=24 |latm=39 |lats=29 |latNS=S |longd=25 |longm=54 |longs=44 | longEW=E|coordinates_display=d |elevation_footnotes =<ref>{{cite web|url=http://www.fallingrain.com/world/BC/09/Gaborone.html|title=Gaborone, Botswana Page|publisher=Falling Rain Genomics, Inc.}}</ref> |elevation_m = 983 |elevation_ft = |area_code_type = [[Telephone numbers in Botswana|Geographical area code]]<ref>[http://www.timeanddate.com/worldclock/city.html?n=86 timeanddate.com]</ref><ref>{{Cite book | title =Botswana (country code +267) | url =http://www.itu.int/dms_pub/itu-t/oth/02/02/T020200001C0001MSWE.doc| author=Botswana Telecommunications Authority|publisher=International Telecommunication Union | accessdate =27 December 2009|date=11 September 2009|format=DOC|work=National Numbering Plans|archiveurl=http://www.webcitation.org/5mKyF8Dce|archivedate=27 December 2009}}</ref> |area_code =3XX |iso_code = BW-SE <!-- twins DO NOT DISPLAY CORRECTLY.............................. |twin1 = [[Burbank, California|Burbank]] |twin1_country = {{flag|United States}} |twin2 = [[Zhejiang|Zhejiang Province]] |twin2_country = {{flag|China}} |twin3 = [[Västerås]] |twin3_country = {{flag|Sweden}} ........................................................--> |website = [http://www.gov.bw/en/Ministries--Authorities/Local-Authorities/Gaborone-City-Council/ Gaborone City Council Website] }} '''Gaborone''',ke toropokgolo ebile e le yone toropo e tona mo Botswana. Pele leina la yone le ne le kwalwa gotwe Gaberones ka nako ya bokolone, ke leina le le santseng le dirisiwa mo dibukeng tse dikgologolo tsa Sekgoa le mo mebepeng. E na le palo ya batho ba le dikete di le makgolo a mabedi, masome a mane le borataro, le makgolo a mararo, masome a mabedi le botlhano go ya ka palo batho ya ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bobedi, se e le sesupo sa gore lesome mo lekgolong la batho botlhe ba Botswana.<ref>Central Statistics Office (January 2009). [https://web.archive.org/web/20160923062237/http://www.cso.gov.bw/images/stories/HouseHold/2006_bdsrprt.pdf "Botswana Demographic Survey 2006"] (PDF). Gaborone, Botswana. Archived from the original (PDF) on 23 September 2016. Retrieved 15 July 2026</ref> Mafelo a a mabapi le toropokgolo ke legae la batho ba le dikete di le makgolo a matlhano, masome a mararo le bone, le makgolo a robabobedi, masome a mane le bobedi mo palo bathong ya ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bobedi.<ref>[https://www.citypopulation.de/en/botswana/ "Botswana: Districts, Cities, Towns, Urban Villages & Agglomerations - Population Statistics, Maps, Charts, Weather and Web Information".] ''www.citypopulation.de''. Retrieved 15 July 2026</ref> Toropo ya Gaborone e agilwe fa gare ga [[thaba ya Kgale]] le [[Oodi]], fa [[Noka ya Notwane|nokeng ya Notwane]], mo borwabotlhaba jwa Botswana, gape e gaufi le molelwane wa [[Aforika Borwa]].<ref name="seth"/> Toropo e e, nale lebala la difofane la [[Sir Seretse Khama International Airport]] kwa difofane di gorogelang teng. Ke kgaolo ya bodiredi le boeteledipele ka bo yone, gape ke motsemogolo wa kgaolo ya metse e e mo borwa botlhaba.<ref>Melao ya Botswana,lephata la selegae.</ref> Banni ba Botswana ba bitsa toropo e ba re ''Gabs'' kana ''Motse-Mshate'' fa ba e boka .<ref name="history1"/> Toropokgolo ya Gaborone e reeletswe ka Kgosi Gaborone wa [[Batlokwa]], o a kileng a laola lefatshe le le mabapi.<ref name=":0">[https://web.archive.org/web/20220716205038/http://174.127.109.64/en/Map-Gaborone_1577118.html "Map - Gaborone - MAP&#x5B;N&#x5D;ALL.COM"]. ''174.127.109.64''. Archived from the original on 16 July 2022. Retrieved 15 July 2026</ref> Ka le ne le sa amangwe le setlhopa sepe sa morafe gape e le gaufi le metsi a a phepa, toropo e diretswe leano la go nna toropokgolo ka dingwaga tsa sekete, makgolo a robabongwe, le masome a marataro di le fa gare fa lefatshe la Bechuanaland Protectorate le tsaya boipuso.<ref name=":0" /> Mo gare ga toropo e go na le motseletsele wa madirelo a dikgwebo, a a bidiwang "Main Mall" ka lefelo le le ratileng go nna kgolokwe la diofisi tsa puso kwa botlhaba. Toropo e ke nngwe ya ditoropo tse di golang ka lobelo lo lo kwa godimo mo lefatsheng, se se bakile mathata a tlhaelo ya lefatshe le go ipaya mo go seng ka fa molaong. Toropo e e na le dikgotlhang tse di tsenang mo lefatsheng go tswa ko [[Zimbabwe]] le [[Aforika Borwa]] fa e sale ka dingwaga tsa sekete, makgo a robabongwe, le masome a robabobedi. Gaborone ke motsemogolo wa polotiki gape ke toropokgolo ya itsholelo ya Botswana; toropo ya bokopanelo jwa dikomponi le go fetola madi mo Botswana. Gaborone gape ke legae la lekgotla la [[Southern African Development Community]] (SADC).<ref>[https://www.sadc.int/about-sadc "Southern African Development Community :: About SADC".] ''www.sadc.int''. Archived from the original on 12 March 2018. Retrieved 15 July 2026</ref> Diteme tse di buiwang thata mo torpokgolo di akaretsa [[Setswana]], [[Sekgowa|Sekgoa]], [[Sekalaka|Kalanga]] le [[Sekgalagadi|SeKgalagadi.]] == Ditso == [[File:Stamp Bechuanaland Protectorate 1938 6p.jpg|125px|thumb|left|Setempe sa poso sa 1943 se se balagang "Gaborone's Village"]] [[File:1966 Mayor Gaborone.JPG|125px|thumb|left|Rev. Derek Jones, rratoropo wa ntlha wa Gaborone]] Bosupi bo supa gore go ne go na le banni ba ntlha fa lotshitshing lwa [[noka ya Notwane]]. Mo ditsong tsa gompieno, Kgosi Gaborone o ne a tswa ko Magaliesberg go nna mo lefelong le ka 1880, a bo a bitsa lefelo le a re ''Moshaweng'' . Lefoko ''Gaborone'' ka thaloso le raya gore ''go lekana sentle ga go maswemaswe'' kana ''ga se gore ga le a siama'' .<ref name="tourismboard">{{cite web| url = http://www.botswanatourism.co.bw/assests/southern_botswana.pdf| title = Travel Companion - Southern Botswana| work = Travel Companion| publisher = Botswana Tourism Board| format = PDF| archiveurl = https://web.archive.org/web/20110807162203/http://www.botswanatourism.co.bw/assests/southern_botswana.pdf| archivedate = 2011-08-07| accessdate = 2011-05-31| url-status = dead}}</ref> Toropo e e ne ya bidiwa ''Gaberones'' ke banni ba ntlha ba ko Europa.<ref name="lonelyplanet">{{cite book |last1=Hardy |first1=Paula|last2=Firestone |first2=Matthew D. |title=Botswana & Namibia |url=http://books.google.com/?id=HSAs1_B-93YC&lpg=PP1&pg=PA74#v=onepage&q= |accessdate=2009-08-04 |year=2007 |publisher=Lonely Planet |isbn=9781741047608 |chapter=Gaborone |chapterurl=http://books.google.com/books?id=HSAs1_B-93YC&lpg=PP1&pg=PA74#v=onepage&q=&f=false |pages=75–88}}</ref> lefoko la Gaberones, le le adimilweng mo '' motseng wa Gaborone'' , o biditswe fa morago ga leina la <ref name="seth"/>kgosi ya BaTlokwa<ref name="seth"/> kgosi Gaborone, yo motse wa gagwe jaanong o bidiwang [[Tlokweng]], o ne o le kakwa ga noka fa goneng ''go na le kago ya ga goromente'' ,leina la bokopanelo jwa ga goromente wa puso ya mmamosadinyana. Leina la go tshameka la, ''GC'' , le tswa mo leineng la ''kampa ya goromente'' .<ref name="history1"/> Ka ngwaga wa 1890, Cecil John Rhodes o ne a tlhopha Gaberones go aga puso ya mmamosadinyana<ref name="history2">{{cite web |title=African cities- Gaborone History |url=http://gaborone.info/php/gabhist.php?name=Gaborone%20History |work=Gaborone.info |publisher=AfricanCities.net |accessdate=2009-08-04 |archive-date=2011-07-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110721202338/http://gaborone.info/php/gabhist.php?name=Gaborone%20History |url-status=dead }}</ref> lefelo le ke ko Rhodes a nea loga loano la Jameson Raid .<ref name="lonelyplanet"/> Toropo e ne ya fetola leina go tswa ko go ''Gaberones'' go ''Gaborone'' ka 1969.<ref>{{cite news | title = Regions Given New Spelling | url = http://news.google.com/newspapers?id=7bszAAAAIBAJ&sjid=IfgDAAAAIBAJ&dq=gaborone&pg=7329%2C1913552 | agency = Associated Press | newspaper = Spokane Daily Chronicle | location = Spokane, Washington, USA | date = 1969-12-22 | page = 11 | accessdate =2010-07-11 }}</ref> Ka ngwaga wa 1965 ,toropo kgolo ya Bechuanaland Protectorate e ne ya fuduga go tswa ko [[Mahikeng|Mafikeng]] go tla ko Gaberones. Fa Botswana a tsaya puso motse wa [[Lobatse]] e ne e le one motse wa ntlha go tlhophiwa go nna motsemogolo wa lefatshe. Mme, Lobatse o ne o le monnye thata, gape go na le go dira jalo, motsemogolo o mosha o ne o ka agiwa gaufi le Gaberones.<ref name="history1">{{cite web |first=Purity |last=Njeru |title=History of Gaborone |url=http://www.africanexecutive.com/modules/magazine/articles.php?article=703 |publisher=[[The African Executive]] |location=Nairobi, Kenya |year=2009 |accessdate=2009-08-04 |archive-date=2016-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303170136/http://www.africanexecutive.com/modules/magazine/articles.php?article=703 |url-status=dead }}</ref> Toropo e e ne ya thophiwa ka lobaka la yone la gonna le motswedi wa metsi a a phepha, gape gore e ne e bapile le seporo se se yang Pretoria, gape e ne e le magare ga mefare ya bogare, le lothoko la yone go amana le merafe e e neng e e dikologile.<ref name="seth">{{cite book |last1=Seth |first1=Willie |title=Botswana and Its People |url=http://books.google.com/?id=bR54xeODwCIC&lpg=PA44&pg=PA44#v=onepage&q= |accessdate=2009-08-04 |year=2008 |publisher=Godfrey Mwakikagile |isbn=9780981425870 |chapter=Major urban centres |chapterurl=http://books.google.com/books?id=bR54xeODwCIC&lpg=PA43&pg=PA43#v=onepage&q=&f=false |pages=44–46}}</ref> Toropo e e ne ya logelwa leano ka fa tlase ga ditsetlana tsa tshingwana tsa toropo le ditsela tse dintsi tsa batsaya ka dinao.<ref name="economy">{{Cite book|last1= Keiner|first1=Marco|last2= Zegras|first2=Christopher|last3= Schmid|first3=Willy A.|editor1-last= Keiner|editor1-first= Marco|editor2-last= Zegras|editor2-first= Christopher|editor3-last= Schmid|editor3-first= Willy A.|editor4-last= Salmerón|editor4-first= Diego | title =From understanding to action: sustainable urban development in medium-sized cities in Africa and Latin America|pages=19, 63, 68, 93 | url =http://books.google.com/?id=eHZYT0-SsSEC | publisher=Springer|year=2004|isbn=9781402028793 | accessdate =2009-08-06}}</ref> Kago ya toropo ya Gaborone e simolotse magare ga ngwaga wa 1964. Ka nako e toropo e ne e agiwa, modulasetilo wa lekaishane la Gaberones, Geoffrey Cornish, o ne a tshwantshanya dipopego tsa toropo jaaka galase, e na le diofisi tsa goromente mo bo gare jwa galase le madirelo a kgwebo mo mafelo a marekisetso, kago ya teng e tswa mo bogare.<ref name="Eugene">{{cite news | title = Capital City Being Built On Virgin Soil | author = Paine, David J. | url = http://news.google.com/newspapers?id=7uQQAAAAIBAJ&sjid=-OADAAAAIBAJ&dq=gaberones&pg=4458%2C3421646 | agency = Associated Press | newspaper = Eugene Register-Guard | location = Eugene, Oregon, USA | date = 1966-04-15 | at = section D, p. 3 | accessdate =2010-07-11 }} {{Dead link|date=October 2010|bot=H3llBot}}</ref> Bontsi jwa bontlha bongwe jwa toropo bo agilwe mo dingwageng tse tharo. Dikago tsa ntlha mo Gaborone di akaretsa palamente, diofisi tsa goromente, madirelo a leokwane, sepatela, dikolo, madirelo a seromamoa, megala ya thaeletsanyo, madirelo a sepodise, poso le a mangwe a fetang dikgolo..<ref name="architecture">{{cite web |author=killion |title=The Unsustainable urban growth of Gaborone City, Botswana |url=http://www.boidus.co.uk/?p=1188 |publisher=Boidus: Blogs |date=2009-06-29 |accessdate=2009-08-04 |archive-date=2013-07-25 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130725165235/http://www.boidus.co.uk/?p=1188 |url-status=dead }}</ref> Ka gonne toropo e ne e agiwa ka ka bo nako, go ne go na le baagi ba bantsi ba agile madulo e se ka fa molaong, mo toropong e ntsha ka fa madirelong a ko bothaba. Mafelo a a ne a bitswa Naledi. ''Naledi'' ka thaloso o raya''Naledi'' , mme gape leka raya ''ko tlase ga lewapi le le bolegileng'' kana ''motse o kgethegileng mo metseng e mengwe'' . Ka ngwaga wa 1971, ka ntateng ya go oketsega ga madulo e se ka fa molaong, khansele ya toropo ya Gaborone le bodiredi jwa goromente le mantlo ba ne ba sekaseka lefelo la Bontleng, le le neng la nna le mantlo a thwathwa e e ko tlase. Mme fela, Naledi a tswelela ka go gola, le lethoko la mantlo la oketsega go feta. Ka ngwaga wa 1973, koporase ya mntlo ya Botswana (BHC) ya aga Naledi yo mosha, ka kwa ga tsela go tswa mo "Naledi wa bogologolo". Banni ba Naledi o mogologolo ba fudugela ko Naledi yo mosha. Mme fela, lethoko la mantlo la gola gape; go feta mo banni ba ba fudugetseng ko Naledi yo mosha ba ne ba seka ba rata mantlo a teng. Mathata a a rarabololwa ka ngwaga wa 1975 fa Sir Seretse Khama, tautona ya Botswana, fetola Naledi g tswa mo mafelo a dikomponi go ya ko lefelo la matlo a thwathwa e eko tlase.<ref>{{Cite book|title=Old Naledi, the village becomes a town: an outline of the Old Naledi Squatter Upgrading Project, Gaborone, Botswana|last=Van Nostrand|first=John Cornelius|publisher=James Lorimer & Company|year=1982|isbn=9780888626509|accessdate=2009-09-19|url=http://books.google.com/?id=qGjfAc4J1yUC&lpg=PP13&pg=PP13#v=onepage&q=|chapter=Old Naledi: History of Settlement|chapterurl=http://books.google.com/books?id=qGjfAc4J1yUC&lpg=PP13&pg=PP13#v=onepage&q=&f=false|pages=13–15}}</ref> Ka kgwedi ya lwetsi e le masome mararo ka ngwaga wa 1966, Bechuanaland e ene ya nna lefatshe la bo lesome le motso go ipusa go tswa mo pusong ya mmamosadinyana mo Aforika. Rra toropo wa ntlha wa Gaborone e ne ele moruti Derek Jones.<ref name="jones">{{Cite book | last =Grant | first =Sandy | date =2009-06-18 | title =Our Heritage. |location=Gaborone, Botswana|publisher=[[Mmegi|Mmegi Online]] | url =http://www.mmegi.bw/index.php?sid=6&aid=12&dir=2009/June/Thursday18 | accessdate =2009-08-06| volume=26 | issue=91}}</ref> Gaberones wa bogologolo o ne wa nna toropo ya Gaborone o mosha, jaanong o itsege jaaka "Village".<ref name="history1"/> Mo bogareng jwa ngwaga wa 1980,lefatshe la Aforika borwa la tlhasela Botswana le bo le dira dithaselo mo Gaborone le melelwane e mengwe ya toropo(towns). Ditlhaselo tse di ne tsa dira gore batho ba le lesome le boraro ba latlhegelwe ke matshelo<ref name="botswana"/> Morago ga ditlhopho tsa ngwaga wa 1994, dingongorego tsa tsoga mo Gaborone ke ntata ya letlhoko la ditiro le dikgang tse dingwe.<ref name="botswana"/> Mo tsatsing la gompieno Gaborone o gola ka bonako. ka ngwaga wa 1964, Gaborone o ne a nale banni ba le 3,855;<ref name="BALA"/> dingwaga tse supa morago, toropo ya bo e na le banni ba le 18000.<ref name="census3"/> Toropo e e ne e agetswe banni ba le 20,000, mme ka ngwaga wa 1992, toropo ke fa e nale batho ba le 138,000. Se se ne sa dira gore go nnele bo maipaya fela mo mafelong a a sa tlhabololwang.<ref>{{Cite book|last1=Carr|first1=Michael | title =New patterns: process and change in human geography|chapter=The form and future shape of the modem city|page=224|chapterurl=http://books.google.com/books?id=7lKIMAS_7hoC&lpg=PA211&pg=PA211#v=onepage&q=&f=false | url =http://books.google.com/?id=7lKIMAS_7hoC&lpg=PA211&pg=PA224#v=onepage&q= | publisher=Nelson Thornes|year=1997|edition=2nd|isbn=9780174386810 | accessdate =2009-08-06}}</ref> Mmatoropo wa pele Veronica Lesole o ne a bua gore mathata a dithabololo tsa toropo ya Gaborone e bakilwe ke baagi ba toropo ba ntlha..<ref>{{cite web|title=Garden City Concept is a thing of the past, says Richard Rogers|url=http://boidus.co.bw/blog/?p=2295|publisher=Boidus.co.bw|accessdate=2011-10-09|date=2011-07-15}}</ref> == Popego == [[Setshwantsho:Gaborone, Botswana.jpg|left|thumb]] [[Setshwantsho:Gaberone aerial.jpg|thumb]] Gaborone o agilwe {{Coord|24|39|29|S|25|54|44|E}} magare ga thaba ya Kgale le Oodi, mo nokeng ya Notwane mo borwabothaba jwa Botswana, le 15 km (9.3 mi) go tswa mo molelwaneng wa Aferika borwa<ref name="seth"/> Gaborone o dikanyegilwe ke ditoropo tse di latelang: [[Ramotswa]] ko borwabothaba, [[Mogoditshane]]mo bokonibothaba, le [[Mochudi]] ko bothaba, le [[Tlokweng]] fa o kgabaganya noka. Bontsi jwa tsone ke ditoropo tsa batsamai ba Gaborone. Mafelo a Gaborone a akaretsa Broadhurst, Gaborone West, Village, Naledi,<ref name="seth"/> le Canada yo mosha. Phakalane,toropo e e humileng, e ko bokoni jwa mafelelo a toropo.<ref name="phakalane">{{cite web |author=Phakalane Properties |title=Gaborone Information - Phakalane Properties, Botswana |url=http://www.phakalane.com/phakalane/ |location=Phakalane, Botswana |year=2008 |accessdate=2011-05-24 |archive-date=2011-04-18 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110418042010/http://www.phakalane.com/phakalane/ |url-status=dead }}{{Dead link|date=July 2010}}</ref> Mo bogare jwa toropo go na le mafelo a marekisetso, a madi le bojanala mo Gaborone. Mafelo s na le dibanka tse dintsi le marekisetso. Ko bothaba jwa madirelo a kgwebo, motho o ka fithela lefelo la Civic centre le setshwntsho sa pula go ikgakolola boipuso jwa Botswana. Mafelo a go fetola madi le dithotho, polokele ya ditsho le botaki/1}, le [[mmadikole wa Botswana]] le tsone di gaufi le madirelo a kgwebo. Ko bophirima jwa madirelo a kgwebo go na le dikago tsa goromente. Lefelo le le na le dikago tsa palamente le ntlo ya dikgosi. Le ntlo ya ditso ya sechaba e fithelwa fa. {{Geographic location |Centre = Gaborone |North = [[Dumadumana]], [[Kopong]], [[Lentsweletau]] |Northeast = [[Tlokweng]], [[Pilane]], '''[[Mochudi]]''' |East = [[Modipane]], [[Sikwane]] |Southeast = |South = [[Ramotswa]], [[Otse]], '''[[Lobatse]]''' |Southwest = '''[[Kanye, Botswana|Kanye]]''' |West = [[Gabane]], [[Thamaga]] |Northwest = '''[[Mogoditshane]]''', '''[[Molepolole]]''' }} === Tsa loapi === {{climate chart | Gaborone |20|32|142.6 |19|32|82.1 |17|30|73.5 |13|28|30 |9|24|8.3 |4|23|7.5 |5|23|1 |8|26|0.9 |15|31|5.8 |17|33|5.8 |18|33|57.8 |18|32|70.9 |float=right |source=<ref name=enviro>{{cite web|url=http://www.cso.gov.bw/images/stories/Enviro/naturaldisasters_digest.pdf|author=Central Statistics Office|location=Gaborone, Botswana|accessdate=2010-07-03|format=PDF|date=2009-08|title=NATURAL DISASTERS DIGEST 2008}}</ref> }} Gaborone ke lefelo le le mogote o o fagare. nako tse dintsi mo ngwageng Gaborone o letsatsi. Selemo thatathata se mogote. Masigo a tshiditsana. Thatathata, selemo se se na le pula e nnye se bothitho ga na le selemo se se nale pula e e tlwelesegileng. Fa go na le leuba, mogote mo ngwageng o nna ka ferikgong le thakole. Fa go na le dipula tse di tlwaelesegileng, mogote o montsi o nna ka kgwedi ya Phalane, pele ga dipula di simologa. Ka mariga, mo letsatsing go bothitho, fa bosigo go le tsididi.<ref name="climate"/> Go na le malatsi a le lesome le bosupa le bone mo ngwageng mo mogote o nnang ko godimo. {{convert|32|°C|°F}}. Go na le malatsi a le lekgolo le masome a boferabongwe le borataro mo ngwageng mo mogote o nnang ko godimo {{convert|26|°C|°F}}. Mo ngwageng go na le malatsi a le lesome le bothano a le ng gore mogote o ke tlase. {{convert|7|°C|°F}}. Mo ngwageng go na le letsatsi le le lengwe mo e leng gore seemo sa mogote se ko tlase {{convert|0|°C|°F}}.<ref name="temperature"/> Seemo sa monyo se golela ko godimo ka kgwedi ya Ferikgong le Thakole le ka {{convert|16|°C|°F}} seemo se se ko tlase ka kgwedi ya Seetebosigo{{convert|2|°C|°F}}. Seemo sa monyo mo ngwageng ke{{convert|10|°C|°F}}.<ref name="temperature"/> Go na ga pula mo Gaborone go go diragale thata. Pula gantsi mo Gaborone e na ka selemo gare ga kgwedi ya Phalane le Moranang.<ref name="climate"/> Go na le dipula tsa ditladi ka malatsi a masome mane mo ngwageng, bontsi jwa tsone di diragala ka dikgwedi tsa selemo, le malatsi a mane morago ga mmuane, go diragala thata ka mariga.<ref name="temperature">{{cite web | url =http://www.weatherbase.com/weather/weather.php3?s=44286&refer=&units=metric | title =Weatherbase: Historical Weather for Gaborone, Botswana | accessdate =2009-08-04 | publisher =Weatherbase | archive-date =2018-03-19 | archive-url =https://web.archive.org/web/20180319214936/http://www.weatherbase.com/weather/weather.php3?s=44286 | url-status =dead }}</ref> Gaboroneo amilwe ke merwalela ga nna ga raro, fa go lebeletswe dikgatiso tsa ngwaga wa 1995, le 2000, o mongwe ka 2001 e e bakileng, ditshenyo tse di didikadkike tsa madi, o mongwe o ne wa nna ka ngwaga wa 2006.<ref name="enviro"/> Go koloba mo go ntsi go diragala ka Seetebosigo le bonnye ka lwetsi.<ref name="climate"/> Bothitho jo bontsi jwa selekanyo se se magare ga lesome le bone bo nna ka Seetebosigo le masome mabedi le borataro ka Morule.<ref name="climate">{{Cite news | first =Carl | last =Bauer | year =2005 | title =Climate | periodical =Energy Efficiency and Energy Conservation in the Building Sector in Botswana | place =Gaborone, Botswana | publisher =Bauer Consult | pages =6–13 | url =http://www.bauerconsultbotswana.com/3_Climate.pdf | accessdate =2009-08-04 | archivedate =2010-08-06 | archiveurl =https://web.archive.org/web/20100806211743/http://www.bauerconsultbotswana.com/3_Climate.pdf }}</ref> Go diphefo go tswa ka kgwedi ya Phatwe go ya ko ya Ngwanatsele ka, go bo go didimala go tswa ka Motsheganong go ya ko kgwedi ya Phukwi ka {{convert|8|km/h|mph}}. Selekanyo sa bonako jwa phefo mo ngwageng ke {{convert|12|km/h|mph}}.<ref name="temperature"/> {{ - }} {{Weather box |collapsed = yes |location = Gaborone |metric first = yes |single line = yes |Jan record high F = 103 |Feb record high F = 104 |Mar record high F = 102 |Apr record high F = 98 |May record high F = 91 |Jun record high F = 84 |Jul record high F = 83 |Aug record high F = 91 |Sep record high F = 103 |Oct record high F = 104 |Nov record high F = 104 |Dec record high F = 103 |year record high F = 104 |Jan high F = 87 |Feb high F = 86 |Mar high F = 84 |Apr high F = 79 |May high F = 74 |Jun high F = 69 |Jul high F = 69 |Aug high F = 76 |Sep high F = 87 |Oct high F = 84 |Nov high F = 86 |Dec high F = 86 |year high F = 80 |Jan mean F = 80 |Feb mean F = 78 |Mar mean F = 76 |Apr mean F = 70 |May mean F = 64 |Jun mean F = 57 |Jul mean F = 57 |Aug mean F = 63 |Sep mean F = 70 |Oct mean F = 75 |Nov mean F = 77 |Dec mean F = 78 |year mean F = 70 |Jan low F = 72 |Feb low F = 70 |Mar low F = 67 |Apr low F = 61 |May low F = 53 |Jun low F = 45 |Jul low F = 45 |Aug low F = 51 |Sep low F = 59 |Oct low F = 65 |Nov low F = 68 |Dec low F = 70 |year low F = 60 |Jan record low F = 57 |Feb record low F = 55 |Mar record low F = 52 |Apr record low F = 32 |May record low F = 30 |Jun record low F = 30 |Jul record low F = 28 |Aug record low F = 32 |Sep record low F = 41 |Oct record low F = 45 |Nov record low F = 46 |Dec record low F = 52 |year record low F = 28 |Jan precipitation inch = 3.8 |Feb precipitation inch = 3.3 |Mar precipitation inch = 2.8 |Apr precipitation inch = 1.6 |May precipitation inch = 0.5 |Jun precipitation inch = 0.2 |Jul precipitation inch = 0.1 |Aug precipitation inch = 0.2 |Sep precipitation inch = 0.6 |Oct precipitation inch = 1.7 |Nov precipitation inch = 2.6 |Dec precipitation inch = 3.5 |year precipitation inch = 20.7 |Jan precipitation days = 7 |Feb precipitation days = 5 |Mar precipitation days = 4 |Apr precipitation days = 3 |May precipitation days = 1 |Jun precipitation days = 0 |Jul precipitation days = 0 |Aug precipitation days = 1 |Sep precipitation days = 1 |Oct precipitation days = 4 |Nov precipitation days = 6 |Dec precipitation days = 8 |year precipitation days = 40 |source 1 = Weatherbase<ref name=temperature /> |date=August 2010 }} == Dipalo tsa batho == {{Historical populations |width = 10em |shading = off |percentages = on |1964|3855 |1971 |17700 |1981 |59100 |1991 |133500 |2001 |186007 |2006|191776 |footnote=<ref name=demo /><ref name=BALA>{{Cite document|last=Maundeni|first=Zibani|title=Mapping Local Democracy in Gaborone City|url=http://library.fes.de/pdf-files/bueros/botswana/04915.pdf|archiveurl=http://www.webcitation.org/5rhBG0k11|archivedate=2010-08-03|format=PDF|accessdate=2010-08-03|year=2004|month=June|publisher=Botswana Association of Local Authorities|isbn=99912-564-2-3|postscript=<!-- Bot inserted parameter. Either remove it; or change its value to "." for the cite to end in a ".", as necessary. -->}}</ref><ref name=census3>{{cite web|author=Central Statistics Office|title=Table 1.6: Distribution of Population in Urban Settlements: 1971- 2001 Censuses|url=http://www.cso.gov.bw/index.php?option=com_content&task=view&id=147|accessdate=2009-12-27|location=Gaborone, Botswana}}</ref> }} Palo ya batho ka dikgatiso tsa 2011 ke 231,626. Go na le banna ba le 92,859 le basadi ba le 98,917 mo toropong.<ref name="demo"/> Go na le malwapa a le 58,476 mo Gaborone.<ref name="census">{{cite web|author=Central Statistics Office|title=Table 1.1: Population by sex and census districts (1991 And 2001)|url=http://www.cso.gov.bw/index.php?option=com_content&task=view&id=142&Itemid=89|accessdate=2009-08-05|date=2008-02-07|origyear=2001|location=Gaborone, Botswana}}</ref> Toropo ya Gaborone ke motse wa selekanyo se se lesome sa palo ya batho mo Botswana.<ref name="demo"/><ref name="botswana"/> Sephato sa batho ba Botswana ba nna mo {{convert|100|km|mi}} Gaborone.<ref name="capital2010">{{cite web | url=http://www.capital.bw/resources/presentation2010/Botswana%20Country%20Overview%202010-11.pdf | title=Botswana Country Overview 2010/11 | publisher=Capital Resources | work=Botswana Resource Conference 2010 | year=2010 | accessdate=May 24, 2011 | last1=Jefferis | first1=Keith | last2=Pickering | first2=Dawn | last3=Bogolo | archive-date=April 18, 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150418095049/http://www.capital.bw/resources/presentation2010/Botswana%20Country%20Overview%202010-11.pdf | url-status=dead }}</ref> Kgolo ya palo ya batho mo Gaborone ke selekanyo se se 3.4%, se se difetang tsotlhe mo Botswana. Se se ka diragala ka gore toropo e na le dithabololo tsa dikago, se se dirang gore e ratege..<ref name="census2">{{cite web|author=Central Statistics Office|title=2001 POPULATION CENSUS ATLAS: BOTSWANA|url=http://www.cso.gov.bw/images/stories/Census_Publication/pop%20atlas.pdf|accessdate=2009-08-05|date=February 2005|location=Gaborone, Botswana|format=PDF}}</ref> Gaborone ke enngwe ya ditoropo tse di golang mo lefatsheng ka bophara.<ref name="seth"/> Kgolo e e dirwa ke go fuduga ga batho go tswa mo lefatshebg lotlhe.<ref name="pula"/> Selekanyo sa bong sa Gaborone ke 97.6, se se raya gore go na le borre ba le 976 fa go tshwantshangwa le bomme ba le 1,000 .<ref name="census2"/> Manyalo a le mantsi mo Botswana a kwadisiwa mo Gaborone, mo manyalong otlhe a Botswana a le selekanyo se se lesome le bothano a kwadisitse mo Gaborone ka 2007.<ref>{{cite web |url=http://www.cso.gov.bw/images/stories/StatsBrief/marriages_june_2010.pdf |title=MARRIAGE STATISTICS 2007 |author=A. N. Majelantle |month=May |year=2010 |work=STATS BRIEF |publisher=Central Statistics Office |location=Gaborone, Botswana |page=2 |format=PDF |archiveurl=http://www.webcitation.org/5qyc2XAMi |archivedate=2010-07-04 |accessdate=2010-07-06 }}</ref> Ka dipalo go na le batho ba le bararo mo lwapwng lengwe le lengwe mo Gaborone. Se ke palo e nnye fa go tshwantsha ngwa le tse dingwe mo Botswana.<ref name="demo">{{cite web|url=http://www.cso.gov.bw/images/stories/HouseHold/2006_bdsrprt.pdf|title=BOTSWANA DEMOGRAPHIC SURVEY 2006|author=Central Statistics Office|location=Gaborone, Botswana|accessdate=2010-07-03|date=2009-01|format=PDF|archive-date=2016-09-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20160923062237/http://www.cso.gov.bw/images/stories/HouseHold/2006_bdsrprt.pdf|url-status=dead}}</ref> Dipalo di supa gore bontlha bongwe jwa botho ba ba nna mo Gaborone, ba selekanyo se se masome mararo le boferabobedi ba tshela ka mogare wa HIV-palo e tona mo lefatsheng ka bophara. Palo e tona thata mo batho ba ba dingwaga tse di magare ga lesome le bothano le masome mane le boferabonge ka selekanyo sa masome mane le bone.<ref name="economy"/> == Bodumedi == [[File:Botswana - Diocesi di Gaborone.png|thumb|Mmepe wa Roma wa kgaolo ya Gaborone]] Ba sedumedi sa Roma mo Gaborone, ba ba ko tlase ga bo eteledipele jwa Roman ya ko Pretoria, ba teng mo toropong e. Phuthego e akaretsa sephato sa borwa sa Botswana, moruti wa phutego e ke Moruti Valantine Tsamma Seane, yo o filweng maemo ka ngwaga wa 2009 ka kgwedi ya Moranang a le masome mabedi le bothano. Moriti yo o fitileng e ne e le Boniface Tshosa Setlalekgosi. Go na le kereke ya roma e e bidiwang keresete ke kgosi.<ref>{{cite web|url=http://www.catholic-hierarchy.org/diocese/dgabo.html|title=Gaborone (Diocese) &#91;Catholic-Hierarchy&#93;|last= Cheney|first=David M.|date=2009-05-10|accessdate=2009-08-06|work=Dioceses|publisher=www.Cathoic-Hierarchy.org}}</ref><ref>{{Cite book|url=http://www.gcatholic.com/dioceses/diocese/gabo0.htm|title=Diocese of Gaborone, Botswana|date=2009-07-19|accessdate=2009-08-06|work=Dioceses|publisher=Giga-Catholic Information}}</ref> Go na le tempele ya Ba Hindu mo Gaborone, e bidiwa ''ntlo lehalahala ya Hindu '' , le ya gurudwara le tse dingwe tsa ma Islam.<ref>{{Cite book|author =High Level Committee On Indian Diaspora|date =2001-12-19|title =Report of the High Level Committee on the Indian Diaspora|place =New Delhi|volume =2|pages =102–103|url =http://indiandiaspora.nic.in/diasporapdf/chapter8.pdf|chapter =Chapter 8 – Other Countries of Africa|chapterurl =http://indiandiaspora.nic.in/diasporapdf/chapter8.pdf|accessdate =2009-08-06|archive-date =2012-02-06|archive-url =https://web.archive.org/web/20120206063957/http://indiandiaspora.nic.in/diasporapdf/chapter8.pdf|url-status =dead}}</ref> Kago e simolotswe ka motsheganong ka ngwaga wa 2001 ko tempeleng ya Venkateswara mo Gaborone bophirima e agelwa sechaba sa batho ba Telugu ke sethopha sa bopelothomigi sa Hindu<ref>{{Cite book | date =2006-02-27 | title =African abode for the Lord of the Seven Hills | place =Hyderabad | url =http://www.hindu.com/2006/02/27/stories/2006022714500500.htm | publisher =The Hindu | work =Andhra Pradesh | accessdate =2009-08-06 | archive-date =2006-09-03 | archive-url =https://web.archive.org/web/20060903074921/http://www.hindu.com/2006/02/27/stories/2006022714500500.htm | url-status =dead }}</ref> e bo e feleletswa ka kgwedi ya lwetsi ngwaga wa 2007. Moemedi wa India, le tautona [[Festus Mogae]] ba ne ba etelela tempele fa e sena go fediwa<ref>{{Cite book | date =2007-09-19 | title =Dinamalar.com _ Ulagatamilargal | url =http://www.dinamalar.com/Ulagatamilargal_English/2007sep19/Africa.asp | archiveurl =https://web.archive.org/web/20080211213401/http://www.dinamalar.com/Ulagatamilargal_English/2007sep19/Africa.asp | archivedate =2008-02-11 | publisher =Dina Malar | work =Africa | accessdate =2009-08-06 | url-status =dead }}</ref> ====Muslim==== Ba tumedi ya Islam ke ba Arabea ba ba tlisitseng tumelo e mo Botswana mme ba tla ba gwetlha merafe ka go farologana le Batswana ba le mo teng go tsena kereke ya bone. Batho ba ba tsenang kereke e ba bidiwa jalo gotwe ma-Muslim kereke ya bone ke Mosque. Mo toropo kgolo Gaborone, tempele ya Muslim e bapile le sekolo se se golwane University of Botswana (UB)kana Mmadikolo jaaka ba le bantsi ba se bitsa. Go dimo ga moo, go diragatsa tumelo ya bone badumedi ba ya ko kerekeng Labotlhano mongwe le mongwe mme bana bone ba rulaganyeditswe go ithuta ka tumelo ya bone mo gare ga beke jaaka go tshwanetse. Go tlatsa se, tumedi e ya Islam e ruta ka Allah, yo e leng Modimo wa bone yo ba dumelang e le ene a tlhodileng legodimo, lefatshe, le sengwe le sengwe se se leng mo go lone. Go botlhokwa go itse gore batho ba tumelo e, ba rotloetsa bopelotlhomogi, go thusa ba ba dikobo dikhutshwane, le go direla ba bangwe molemo gore go nniwa ka kagiso le thokgamo. == Botaki le Ngwao == Polokele ya ditso le botaki e bonwa ko bokonibothaba jwa madirelo a kgwebo mo tseleng ya Independence .<ref name="map"/> Polokelo e e butswe ka 1968 E na le dilo tse dintsi di akaretsa dilo tse dibetilweng le botaki jwa batswana. Ntlo ya polokelo e e nale ditshwantsho tsa ntlha tse di dirilweng ke Thomas Baines le Lucas Sithole. Ditiragalo di akaretsa ''Bataki mo Botswana'' , ''kgaisano ya botaki ya banana'' le ''Thapong International'' . Ko ntle ga polokelo go na le , mefuta ya dipalamo tse dintsi jaaka mogoma, selei, le ''dikoloi'' (diteraka). Go na le ditshupo tsa [[Basarwa]], banni ba ntlha baborwa jwa Aferika.<ref name="yeah">{{cite web|title=Gabarone Holidays – a Visit to the Vibrant Cosmopolitan Capital|url=http://www.syl.com/travel/gabaroneholidaysavisittothevibrantcosmopolitancapital.html|date=2006-05-24|accessdate=2009-08-05|archive-date=2010-06-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20100625031736/http://www.syl.com/travel/gabaroneholidaysavisittothevibrantcosmopolitancapital.html|url-status=dead}}</ref> Polokelo e e butse {{convert|3.6|ha|acre|adj=on|sigfig=1}}<ref name="garden">{{cite web|title=National Botanical Garden|author=Botanic Gardens Conservation International|url=http://www.bgci.org/garden.php?id=2254&ftrCountry=BW&ftrKeyword=&ftrBGCImem=&ftrIAReg=|accessdate=2009-09-19}}</ref> tshingwana ya botanical e e bidiwang tshingwana ya sechaba ya Botanical ka kgwedi ya ngwanatsele a thola ga bedi ka ngwaga wa 2007.<ref>{{cite web|url=http://palapye.wordpress.com/2007/10/25/national-museum-to-launch-botanical-garden/|title=National Museum to Launch Botanical Garden|accessdate=2011-05-31|date=2007-10-25}}</ref> Tshingwana e e agetswe go sireletsa dithare tsa Botswana tse di bothokwa, mme selekanyo se se masome a ferang bobedi a dithare tse di tsa mo Botswana.<ref name="garden"/> Ditiragalo tsa Maitisong di simolotse ka ngwaga wa was 1987 mme di tshwarwa ngwaga le ngwaga mo malatsing a le supa, mo bekeng ya bofelo ya mopitlo kana ya ntlha ya morananng. Mo malatsing a go tla bo ga na le bodiragatsi jaaka metshameko le go le belela metshameko mo mafelo a a farologaneng.<ref name="lonelyplanet"/> “Kgaisanyo ya My African Dream” e tshwarwa ngwaga le ngwaga ko ntlo lehalahala la Gaborone. Kgaisano e e amogela dibini tsa ''kwaito'' le diopedi.<ref name="botswana"/> Padi ya , The No. 1 Ladies' Detective Agency, e diretswe mo Gaborone. Buka e e kwadilwe ke Alexander McCall Smith. Buka e bua ka ga Precious Ramotswe, mosadi wa ntlha mo Botswana go nna mo thomamisi, le masaitseweng a a rarabololang. ==Itsholelo== Gaborone legare la itsholelo ya sechaba. Bokopanelo jwa madirelo a madi a bothokwa jaaka Banka ya Botswana, Banka ya Gaborone, BancABC, le madirelo a go fetola madi mo Botswana a fitlhelwa mo toropong ga mmogo le bokopanelo jwa difofane tsa Botswana, Batshireletso ya baji ba reki, dithaeletsanyo, le Debswana,bo kopanelo jwa go epa ditswa mmung jwa De Beers le goromente wa Botswana . [[SADC|Sethopha sa thabololo ya aferika]] (SADC) se na le bokopanelo jwa sone mo Gaborone; komponi e ne ya simololwa ka ngwaga wa 1980 go oketsa tomagano mo itsholelong, mo malokong a yone le go fokotsa go ikaega mo [[Aferika Borwa|Aferika borwa]].<ref name="seth"/> Di koporase di le dintsi tsa mafatshe di beeleditse mo toropong: Hyundai, IBM, Daewoo, Volvo, Owens-Corning, le Siemens.<ref name="pula"/> Orapa House, ke ya Debswana, ke ko diteemane tse ditsa go epiwa teng ko Debswana di kgaogangwang di bo di sekwasekwa boleng . Orapa House, e fithelwa ko makopanelong a tsela ya Khama Crescent le Nelson Mandela Drive,<ref name="map"/> e agilwe ka boleng jwa yone e le nosi, se se letelela letsatsi le le lekaneng go phatsima ka dithabaphefo gore ba kgone go kabakanya diteemane sentle.<ref name="culture">{{cite web |title=African cities- Gaborone Culture |url=http://gaborone.info/php/gabculture.php?name=Gaborone%20Culture |work=Gaborone.info |publisher=AfricanCities.net |accessdate=2009-08-05 |archive-date=2011-07-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110721202404/http://gaborone.info/php/gabculture.php?name=Gaborone%20Culture |url-status=dead }}</ref> Bokopano jwa Botswana jwa ditswa mmung bo tshwarwa ngwaga le ngwaga ko ntlong lehalhala ya Gaborone. Go ya ka tshekatsheko ya thwathwa ya botshelo ya ga Mercer'ka ngwaga wa 2010 , Gaborone e na le palo e ko godimo ya makgolo mabedi le boraro highest ya dithwathwa tsa go tshelac ya batshabis mo lefatsheng ka bophara. Gaborone ke toropo ya boraro e e ko tlase mo dithwathweng tsa batsabi mo Aferika, mo godimo ga [[Addis Ababa]], [[Ethiopia]] le [[Windhoek]], [[Namibia]] e le ya makgolo mabedi le bothano. [[Karachi]], [[Pakistan]] ke tsa bofelo mo lefatsheng ka makgolo mabedi le lesome le bone.<ref>{{cite web |url=http://www.mercer.com/costoflivingpr |title=Worldwide Cost of Living survey 2010 - City rankings |date=2010-06-29 |work=Cost of Living Survey |publisher=Mercer |location=London |accessdate=2010-07-06 }}</ref> == Tsa metshameko == [[File:Botswana National Stadium August 2010.jpg|thumb|left|lobala la sechaba la Botswana ka Phalane ngwaga wa 2010]] {| class="infobox" style="font-size:90%" |- style="text-align:center;background:#eee" |+ lebala le legolo mo Gaborone <td><ref>{{cite web | url=http://www.worldstadia.com/ws/show-page.php?menuCommand=showcity&menuData=Gaborone&menuSubData=Botswana| accessdate= 2010-07-01|author=worldstadia.com|title=Stadiums in Gaborone}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.worldstadiums.com/africa/countries/botswana.shtml|title=Stadiums in Botswana|accessdate=2010-07-01|author=World Stadiums|archive-date=2009-10-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20091006121330/http://www.worldstadiums.com/africa/countries/botswana.shtml|url-status=dead}}</ref></td> | Motshameko | Selekanyo | sethopha(s) |- | lebala le letona la sechaba la Botswana | kgwele ya dinao, Mabelo, motshameko wa Rugby, Tennis | 50,000 | Gaborone United, Notwane F.C., Police XI, Township Rollers F.C. |- | lobala la Mochudi | Kgwele Ya Dinao | 10,000 | Mochudi Centre Chiefs |- | lobala la SSKB | Kgwele Ya Dinao | 5,000 | Botswana Defence Force XI |- | lobala la mmadikole wa Botswana | Kgwele Ya Dinao | 5,000 | Uniao Flamengo Santos F.C. |} Go na le mabala a metshameko a fithelwang mo mafelong a Gaborone Ke lobala la SSKB, mochudi, le lobala la sechaba la Botswana. Go na le dithopha tse dintsi tsa kgwele ya dinao tse di emetseng Gaborone. Dithopha tse ke BDF XI, Gaborone United,Notwane, Police XI le sa Uniao flamengo Santos; tse tsotlhe di tshameka mo metshaneko ya premir . Sethopha sa sechaba sa kgwele ya dinao se tshamakela mo lobaleng la sechaba, mme ga se ise tshameke mo dikgaisanong tsa kopi ya FIFA ka na ya Afrika. Ba motshameko wa cricket, sethopha se se eteletseng pele motshameko wa criket mo Botswana, bo kopanelo jwa yone ke mo Gaborone. Mabelo a Gaborone, mabelo a bobedi mo Botswana, a ne a tshwerwe ka ngwaga wa 2010 ka kgwedi ya Moranang e le lesome le boferabobedi . Ba ne ba simolola go taboga ko mabaleng Phakalane, toropo e e ko bokoni, ba bo ba feta ka Gaborone, ba bo ba feta ka di kago tsa palamente.<ref name="GCM">{{cite web|url=http://www.gaboronecitymarathon.com/|title=Gaborone City Marathon|accessdate=2010-08-04|archive-date=2010-03-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20100322200348/http://www.gaboronecitymarathon.com/|url-status=dead}}</ref> == Mafelo a tloso bojuto == [[File:Gaborone 25.92305E 24.68895S.jpg|thumb|Mmepe wa toropo wa maranyane; letamo le letona la Gaborone]] [[Setshwantsho:Gaborone Dam 20200315a.jpg|thumb|Letamo la Gaborone]] Letamo la Gaborone le bonwa mo borwa jwa Gaborone go bapa le tsela e yang Lobatse, gape le thusa Gaborone le Lobatse ka metsi. ke letamo le letona go difeta tsotlhe moBotswana, le kgona go tshwara metsi a selekanyo se se{{convert|141400000|m3|USgal|sigfig=4|lk=on}}. Gape le simolotse go lemogiwa jaaka lefelo la go itlosa bojutu. Ko bofelo jwa letlamo le ko bokoni, go akangwa go dirwa lefelo la menate le le bidiwa bople jwa metsi Go na le mokgatho wa mekoro e bidiwang Gaborone yatch, le yone e ko bokoni jwa letamo le. Ko borwa jwa letamo le ke mokgatho sa Kalahari wa go tshwara dithapi le lefelo le lesha la sechaba lebidiwang City scapes . City scape e na le mafelo a go ntsha bodutu le mafelo a tshamekelo le didirisiwa tsa go dirsa mekoro<ref name="architecture1">{{cite web | author = Gabscity.com | location = Gaborone, Botswana | title = City – Gabscity.com all about Gaborone | url = http://www.gabscity.com/city/index.php | accessdate = 2009-08-04 | archive-date = 2009-08-09 | archive-url = https://web.archive.org/web/20090809032116/http://www.gabscity.com/city/index.php | url-status = dead }}</ref> Letamo le le dirisiwa thata ke batho ba ba lebelelang dinonyane, ba ba shapi ba phefo.<ref name="lonelyplanet"/> Mme fela, ga go letelelwe go thapha mo letamo le ka ntateng ya dikwena le malwetsi.<ref name="culture"/> Lefelo la tshomarelo ya diphologolo la Gaborone, le ko ntle ga toropo mo tseleng ya limpopo. <ref name="map"/> Lefelo le le agilwe ka ngwaga wa 1988, jaanong le dirisiwa thata go na le a mangwe mo Botswana. Diphologolo tse o ka difitlhelang mo lefelong le di akaretsa, impala, kudu, bontshe,dikukama, dipitsa tsa naga, tholo,tshepe le bomathinthinyane<ref name="lonelyplanet"/> Lefelo le tlwaelesegile ka go lebelela dinonyane. fa go leng tshutlha teng mo lifelong le go na le dinonyane jaaka, ntsu, mmamoleane le koro.<ref name="lonelyplanet"/> Thaba ya kgale e fithelwa mo dimetareng tse dimakgolo go tswa mo toropong. Thaba e e bitswa dimo kana mogaka yo o robetseng ga pe e{{convert|1287|m|ft}}. Go na le tsela tsebe tse o ka didirisang go goroga k godimo ga thaba e, go bo go go tsaya oura tse pedi<ref name="lonelyplanet"/> Lefelo la tshomarelo ya diphologolo ya Mokolodi, le agilwe ka ngwaga wa 1992<ref name="nature"/> Le bonwa ko borwa jwa Gaborone.<ref name="lonelyplanet"/> Go na le mefuta e e farologaneng ya diphologolo tse di fithelwang mo lefelo le jaaka kolobe ya naga, tholo, kudu, pitse tsa naga, thuthwa, bontshe, kubu le tshukudu. Lefelo le thusa ka ditiro tsa diphologolo tsa naga mo Botswana jaaka: tshimologo ya go itsewe ga tshukudu e tshweu, phuduso ya mangau a a bakang mathata Mokolodi gape o na le lefelo la thuto, ko go rutelwang bana ka tshomarelo ya tikologo.<ref name="nature">{{cite web |author=Mokolodi Nature Reserve |title=Introduction |url=http://www.mokolodi.com/introduction.php |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080312010501/http://www.mokolodi.com/introduction.php |archivedate=2008-03-12 |publisher=Mokolodi Nature Reserve |accessdate=2009-08-05 |url-status=dead }}</ref> [[File:Somarelang Tikologo Community Playground Full Shot.JPG|thumb|left|Mabala ba a matshamekelo a Somarelang Tikologo Community]] Somarelang tikologo ke leloko la dikomponi tse e seng tsa goromente tsa tikologo ko lefelo la tloso bodutu mo Gaborone. Tsholofelo ya komponi e ke go rotloetsa, tshomarelo ya tikologo ka go ruta, bo diragatsi le go rotloetsa ditiro tse di siameng fa go dirwa lenaneo la tikologo, tshomarelo ya ditswa mmung le matlakala mo Botswana Lefelo le le butswe ka fa molaong ke tona wa tikologo, diphologolo le bojanala , Onkokame Pitso Mokaila ka ngwagq wa 2009 kgwedi ya thakole e le masome mabedi le bosupa. Lefelo le le na le botshamekelo jwa bana go tshameka le tsatsi lotlhe, tshingwana, lefelo la go dirasa gape, le lebenkele le maeti ba ka rekang dilo tse di dirilwe ka dilo tse dirisiwang gape.<ref name="st">{{cite web |author=Somarelang Tikologo |title=What is ST? |url=http://www.somatiko.org.bw/ |publisher=Somarelang Tikologo |accessdate=2009-09-17 |archive-date=2010-09-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20100914112716/http://www.somatiko.org.bw/ |url-status=dead }}</ref> == Goromente == [[File:BotswanaParliament.jpg|thumb|Palamente ya Botswana]] Gaborone o laolwa k eke khansele ya Gaborone. Khansele e e eteletswe pele ke mokwaledi wa toropo le mothusa mokwaledi. Toropo e laolwa kana e buswa ke rra kana mmatoropo, mothusa mma/rratoropo le dikomiti tse di tsamaisiwang ke makhanselara: komiti ya tsa madi; tsa botso jwa sechaba, matshelo a batho le komiti ya mantlo; komiti ya teseletso go rekisa;le komiti ya thuto. <ref name="pula">{{Cite document|last=Lekorwe|first=Mogopodi|title=The politics of urban governance and management in Gaborone|url=http://archive.lib.msu.edu/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula012001/pula012001006.pdf|archiveurl=http://www.webcitation.org/5rhGd1XXI|archivedate=2010-08-03|format=PDF|accessdate=2010-08-03|series=Pula: Botswana Journal of African Studies|volume=12|year=1998|publisher=University of Botswana}}</ref> Makhanselara a thopha rra/mmatoropo ba bob a ikaba ka maemo mo komiting ngwaga le ngwaga. <ref name="BALA"/> Khansele e na le ba bereki ba le 2,515.<ref name="pula"/> Khansele ya toropo e kgalwa ke komiti ya boeteledipele jwa sechba ka dithopho tsa bone tsa sephiri le boeteledipele jo bo botlana.<ref name="BALA"/> Ka ngwaga wa 2010, khansele e ne ya nna le mathata a matlakala:Frenic, komponi ya matlakala e ya firilwe ke toropo, e ne ya isa toropo ya Gaborone fa pele ga mmakaseterata, ka phimolo dikeledi e e sa duelwang.<ref>{{cite web|last=Mooketsi|first=Lekopanye|title=Frenic Company sues Gaborone City Council|url=http://www.mmegi.bw/index.php?sid=1&aid=603&dir=2010/March/Wednesday3|publisher=Mmegi|accessdate=2010-08-04|date=2010-03-03}}</ref> Se se ne sa dira gore matlakala a nne mantsi a sa tsewa.<ref>{{cite web|last=Ngwanaamotho|first=Maranyane|title=Gaborone City Council fails to collect garbage|url=http://www.mmegi.bw/index.php?sid=1&aid=1532&dir=2010/April/Friday9|publisher=Mmegi|accessdate=2010-08-04|date=2010-04-09}}</ref> Gaborone ke lefelo la sepolotiki . Dikago tsa goromente tse dintsi di agilwe ko Bophirima jwa mafelo a kgwebo lefelo le le bidiwang lefelo la goromente. <ref name="map"/> Palamente ya Botswana, ntlo ya dikgosi, le motlobo wa sechaba, le lephata la botsogo. NFa kgorong ya palamente go na le sefikantswe tautona wa pele Sir seretse KHAMA, LE SEGOPOSO SA BATSWANA BA BA MAKGOLO MARARO BA NENG BA BOLAWA KA NGWAGA WA 1939 GO YA KO NGWAGENG WA 1945. <ref name="botswana review">{{cite journal| year = 2010|title=Botswana Review 29th Edition |journal = Botswana Review of Commerce and Industry| volume = 29| publisher = B&T Directories (Pty) LTD| location = Gaborone, Botswana| url = http://www.scribd.com/doc/32694240/Botswana-Review-2010| accessdate = 2010-10-11}}</ref> SEFIKANTSWE SE SENGWE SE A KGOLA MASOLOSE A BOTSWANA BA BA NE BA BOLAWA MO DINTWENG TSA RHODESIA.<ref name="tourismboard"/> Pele ga ngwaga wa 1982, Gaborone one wa nna le boemedi ko palamenteng, setilo se le sengwe mo palamenteng mo Botswana. Go tswa ka ngwaga wa 1982 go ya ko ngwageng wa 1993, Botswna o ne wa kgaogangwa ka dikgaolo di le pedi, Gaborone bokone le Gaborone Borwa. Setilo sa boraro mo palamenteng sa neelwa maloko a a thophilweng toropo yotlhe ya Gaborone. Ka ngwaga wa 1993, ka ferikgong dikgaolo tse pedi tse disha tsa dirwa mo Gaborone: Gaborone bothaba le Gaborone Bophirima. Dithopho tsa goromente, dikgaolo tse nne di ne tsa kgaogangwa ka dikgotlana. Gaborone bokone o ne ale tse supa,Gaborone bophirima e na le di le supa. gaborone legare e na le borataro le Gaborone borwa a na le bothano<ref name="pula"/> ka ngwaga wa 2002, toropo ya nna le mafelo a bophophelo a le mathano: Gaborone bokoni, Gaborone legare, gaborone le borwa, Gaborone bokon bophirima, le Gaborone borwa bophirima. <ref name="constituencies">{{cite web|url=http://www.parliament.gov.bw/pgcontent.php?UID=615|title=Constituencies|publisher=Parliament of Botswana|accessdate=2010-08-03|archive-date=2011-07-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20110706163056/https://www.parliament.gov.bw/pgcontent.php?UID=615|url-status=dead}}</ref> Sekolo sa melawana ya mafatshe e ne ya simololwa ka ngwaga wa 2000 ka kgwedi ya Phukwi mo Gaborone . Sekolo se fa baokamedi ba ba fagare dithuthuntsho mo mafatsheng a SADC.<ref>{{Cite web | date =2009-06-29 | title =History | url =http://www.ileagaborone.co.bw/History.htm | publisher =ILEA Gaborone-Botswana | accessdate =2011-05-24 | archive-date =2011-07-06 | archive-url =https://web.archive.org/web/20110706164523/http://www.ileagaborone.co.bw/History.htm | url-status =dead }}</ref> Toropo e gape ke legae la baemedi ba mafatshe a sele le baemedi. {| class="wikitable collapsible collapsed sortable" |+ Maina a bodiredi jwa mafatshe a sele le dikomponi tsa mafatshefatshe mo Gaborone<td><ref>{{cite web|url=http://www.mofaic.gov.bw/index.php?option=com_content&task=view&id=41&Itemid=58|title=Ministry of Foreign Affairs and International Cooperation – Missions Accredited to Botswana|accessdate=2010-06-26|date=2009-04-17|archive-date=2011-07-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20110706162848/http://www.mofaic.gov.bw/index.php?option=com_content&task=view&id=41&Itemid=58|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.mofaic.gov.bw/index.php?option=com_content&task=view&id=104&Itemid=147|title=Ministry of Foreign Affairs and International Cooperation – International Organizations Based in Botswana|accessdate=2010-06-26|date=2008-09-07|archive-date=2011-07-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20110706163039/http://www.mofaic.gov.bw/index.php?option=com_content&task=view&id=104&Itemid=147|url-status=dead}}</ref></td> |- ! Boikarabelo ! Mofuta ! Moemedi ! Website |- | {{flagicon|Angola}} Angola | Kemedi | Jose Agostinho Neto | {{Language icon|pt}} [http://www.angola.gov.ao/EmbaixadasConsulados/embaixadas.html Kemedi ya Angola] |- | {{flagicon|Austria}} Austria | Moithaupi | Doreen Khama | [http://www.bmeia.gv.at/en/embassy/pretoria/bilateral-relations/botswana.html Moithaupi wa Austria mo Botswana] |- | {{flagicon|Belgium}} Belgium | Moithaupi | | |- | {{flagicon|Brazil}} Brazil | kemedi | Joao Inacio Oswald Padilha | {{Language icon|pt}} [https://web.archive.org/web/20111009040709/http://www.portalconsular.mre.gov.br/clientes/portalconsular/portalconsular/mundo/africa/botsuana/goborone Embaixada do Brasil em Gaborone] |- | {{flagicon|Canada}} Canada | Moithaupi | Anne Bookbinder | |- | [https://web.archive.org/web/20111028052803/http://www.cde.int/index.aspx Thabololo ya dikgwebo] | ofisi ya kgaolo | Sid Boubekeur | [http://cde.int/view_content.aspx?id=4568057&amp;niveau=12 CDE] |- | {{flagicon|China}} China | kemedi | Liu Huanxing | [http://bw.china-embassy.org/eng/ kemedi ya China mo Botswana] |- | {{flagicon|Cuba}} Cuba | kemedi | Ramon D.A. Medina | [https://web.archive.org/web/20111002065753/http://emba.cubaminrex.cu/Default.aspx?alias=emba.cubaminrex.cu/botswanaing kemedi ya Cuba mo Botswana] |- | {{flagicon|Denmark}} Denmark | Mmueledi | Leif Bekker | [http://www.ambpretoria.um.dk/en/menu/ConsularServices/Consulates/ mmueledi wa Danish ko South Africa, Botswana, DRC, Lesotho, Madagascar, Namibia le Swaziland] |- | {{flagicon|European Union}} European Union | Babueledi ba ofisi ya Europa | Paul Malin | [http://eeas.europa.eu/delegations/botswana/index_en.htm Babueledi ba ofisi ya Europa ] |- | {{flagicon|Finland}} Finland | Moithaupi | Samuel Akuna Mpuchane | [http://formin.finland.fi/public/default.aspx?nodeid=16299&amp;contentlan=2&amp;culture=en-US Moithaupi wa Finland mo Gaborone (Botswana)] |- | komponi ya dijo le tsa temo thuo ya Amerika. | Ofisi ya lefatshe | Han Gaoju | [https://web.archive.org/web/20110912045856/http://coin.fao.org/cms/do/en/office.html?officeCode=FRBOT FAO Representation in Botswana] |- | {{flagicon|France}} France | kemedi | Geneviève Iancu | [https://web.archive.org/web/20120324132910/http://www.ambafrance-bw.org/ kemedi ya France mo Botswana] |- | {{flagicon|Germany}} Germany | kemedi | Annett Günther | [https://web.archive.org/web/20110914144147/http://www.gaborone.diplo.de/Vertretung/gaborone/en/Startseite.html kemedi ya German mo Gaborone] |- | {{flagicon|Ghana}} Ghana | moithaupi | Afua Daaku | |- | {{flagicon|Guyana}} Guyana | moithaupi | Terrence H. Pariaug | [http://www.guyana.org/govt/foreign_missions.html Guyana's Diplomatic &amp; Consular Representatives] |- | {{flagicon|India}} India | Moemedi wa mafatshe a sele | Madhava Chandra | [https://web.archive.org/web/20110904015532/http://www.highcommissionofindia.org.bw/Ihc/index.html Moemedi wa mafatshe a sele wa India] |- | tomagano mo tshomrelo tikologo le tholego | Ofisi ya lefatshe | Masego Madzwamuse | [https://web.archive.org/web/20110906164725/http://www.iucnbot.bw/ IUCN Botswana Office] |- | {{flagicon|Ireland}} Ireland | Moithaupi | Barney O'Reilly | [http://www.dfa.ie/home/index.aspx?id=5601 moemedi wa dithaeletsanyo tsa kitso mo Botswana] |- | {{flagicon|Israel}} Israel | Moithaupi | Richard Lyons | |- | {{flagicon|Italy}} Italy | Moithaupi | Guido Renato Giachetti | |- | {{flagicon|Jamaica}} Jamaica | Mmueledi | Esau Waugh | [http://www.mfaft.gov.jm/?q=consul_generals_and_consulates Consul General and Consulates] |- | {{flagicon|Japan}} Japan | kemedi | Ryoichi Matsuyama | [https://web.archive.org/web/20120416224728/http://www.botswana.emb-japan.go.jp/en/index.htm kemedi ya Japan mo Botswana] |- | {{flagicon|Kenya}} Kenya | Moemedi wa mafatshe a sele | Daniel Sidinga | |- | {{flagicon|Libya}} Libya | Maphata a puso | ga gona kemedi | |- | {{flagicon|Mozambique}} Mozambique | Moemedi wa mafatshe a sele | Tiago R. Castigo | |- | {{flagicon|Namibia}} Namibia | Moemedi wa mafatshe a sele | Hadino Timothy Hishongwe | |- | {{flagicon|Netherlands}} Netherlands | Moemedi | Jan Pitt | [https://web.archive.org/web/20110928132608/http://www.mfa.nl/en/africa/botswana/consulate_gaborone Moemedi wa Gaborone] |- | {{flagicon|Nigeria}} Nigeria | Moemedi wa mafatshe a sele | Isaac O. Onuh | |- | {{flagicon|Norway}} Norway | Moithaopi | Per Erik Bergh | |- | {{flagicon|Russia}} Russia | Kemedi | Anatoly Nikolaevich Korsun | [https://web.archive.org/web/20090429044336/http://www.botswana.mid.ru/ kemedi ya Russian mo Botswana] |- | {{flagicon|Aferika Borwa}} Aferika Borwa | Moemedi wa mafatshe a sele | Ngconde M. Bryce Balfour | |- | {{flagicon|SADC}} [[SADC|Southern African Development Community]] | Bokopanelo | Tomas A. Salomao | [http://www.sadc.int/ Southern African Development Community] |- | {{flagicon|Spain}} Spain | Moithaupi | Guido Renato Giachetti | |- | {{ flagicon|Sweden}} Sweden | Moithaupi | Abdul Rahim Khan | [http://www.swedenabroad.com/Page____76344.aspx Sweden in Gaborone, Botswana] |- | {{flagicon|Thailand}} Thailand | Moithaupi | | |- | {{flagicon|US}} United States | kemedi | Michelle D. Gavin | [https://web.archive.org/web/20110114080632/http://botswana.usembassy.gov/ kemedi ya United States] |- | {{flagicon|UK}} United Kingdom | Moemedi wa mafatshe a sele | Frank J. Martin | [https://web.archive.org/web/20111030100741/http://ukinbotswana.fco.gov.uk/en/ British High Commission Gaborone] |- | United Nations AIDS | Ofisi ya boeteledi ya lefatshe | Evaristo Marowa | [https://web.archive.org/web/20111010175527/http://www.unbotswana.org.bw/unaids.html#cpa UNAIDS CC Office] |- | {{flagicon|UNICEF}} United Nations Children Fund | Ofisi ya lefatshe | Barbara G. Reynolds | [https://web.archive.org/web/20111017105033/http://www.unicef.org/infobycountry/botswana.html UNICEF] |- | {{flagicon|United Nations}} United Nations Development Programme | Ofisi ya lefatshe | Khin-Sandi Lwin | [https://web.archive.org/web/20111101033442/http://www.unbotswana.org.bw/undp/index.html UNDP in Botswana] |- | United Nations High Commissioner for Refugees | Ofisi ya lefatshe | Roy Herrmann | |- | United Nations Population Fund | Ofisi ya lefatshe | Argentina Matavel | [http://botswana.unfpa.org/ UNFPA in Botswana] |- | {{flagicon|World Health Organization}} World Health Organization | Ofisi ya lefatshe | Eugène Kojo Appiah Nyarko | [http://www.afro.who.int/en/botswana/who-country-office-botswana.html Botswana WHO Country Office] |- | {{flagicon|Zambia}} Zambia | Ofisi ya mafatshe | Mwamutenta R. Musakabantu | |- | {{flagicon|Zimbabwe}} Zimbabwe | kemedi | Thomas Mandigora | |} == Thuto == [[File:University of Botswana Earth Science.JPG|thumb|left|Dkago tsa maranyane a tikologo tse di agiwang ko mmadikole wa Botswana]] [[File:University of Botswana Faculty of Business.jpg|thumb|Lephata la kgwebo ko mmadikole wa Botswana]] Go na le batho ba le bantsi ba na digarata mo dithutong mo Gaborone go nale mo mafelong a mangwe mo Botswana Palo e e masome masupa le boferabongwe ya dipalo tsa batho mo Gaborone ba na le dithutego tsa dikole tse digolwane.<ref name="demo"/> Toropo ya Gaborone e na le dikolo tse di potlana le tse dikgolwane, tsa ga goromente le eseng tsa goromente Tse di akaretsa sekolo sa Westwood se segolwane, Maru a pula, Sekolo sa Legae le se sebotlana sa Thornhill === Mmadikole === Sekolo se se tona sa mmadikole mo Botswana(University of Botswana), se simolotswe ka ngwaga wa 1982, se mo bothaba jwa toropo e. <ref name="map"/> bo mmadikole ba bangwe ke Limkokwing,Botho e e mo Gaborone. Sekolo sa Botswana sa dipalo le madi(Botswana Accountancy College), se se amogelang batho ba ba dirang le tsa madi le botekiniki, sekolo sa botekiniki(technical colleges) sa botswana, Boitekanelo le sa temo thuo le tsone di teng mo Botswana mmadikole wa Botswana wa melao, e butswe ka ngwaga wa 2006, e na le dikago tsa yone mo Gaborone. <ref>{{cite web|title=About Us|url=http://www.guc.co.bw/guc-aboutus.html|publisher=Gaborone Universal College of Law|accessdate=2010-10-09|archive-date=2011-01-28|archive-url=https://web.archive.org/web/20110128201650/http://www.guc.co.bw/guc-aboutus.html|url-status=dead}}</ref> Mmadikole yo one wa nna le kaloso ya yone ya ntlha ka ngwaga wa 2010, dialogane tsa yone tsa ntlha.<ref>{{cite news|last=Mokgoabone|first=Kabo|title=Gaborone University College of Law holds 2010 graduation|url=http://www.sundaystandard.info/article.php?NewsID=8767&GroupID=1|accessdate=2010-10-09|newspaper=Sunday Standard|date=2010-09-06|archivedate=2011-07-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110722000420/http://www.sundaystandard.info/article.php?NewsID=8767&GroupID=1}}</ref> == Ditlhaeletsanyo == Go na le dipampiri tsa dikgang di le mmalwa tse di gatisitsw eng mo Gaborone. Di akaretsa Mmmegi, Botswana Gazette le The Voice. Seromamowa sa Yarona se gasa mo Gaborone; letswao la sone mo Gaborone ke 106.6.Seromamowa se sengwe se senye mo Gaborone ke Gabz FM. <ref name="media">{{Cite book|last1=Denbow|first1=James Raymond|last2=Thebe|first2=Phenyo C. | title =Culture and customs of Botswana|chapter=Literature and Media|pages=72–73|chapterurl=http://books.google.com/books?id=8ycoVZ-DfrYC&pg=PA55&dq=gabz+FM&lr=&as_drrb_is=b&as_minm_is=0&as_miny_is=2006&as_maxm_is=0&as_maxy_is=2009&as_brr=3&source=gbs_toc_r&cad=8 | url =http://books.google.com/?id=8ycoVZ-DfrYC&lpg=PA55&pg=PA72#v=onepage&q= | publisher=Greenwood Publishing Group|work=World: Africa |year=2006|isbn=9780313331787| accessdate =2009-08-06}}</ref> Pele ga ngwaga wa 2000, banni ba Gaborone ba simolola go amogela dithaeletsanyo tsa sesupa ditshwantsho sa BOP TV, go tswa Mafikeng, se se neng se tsaya molelo ko thabeng ya Kgale. <ref name="media"/> Mo tsatsi la gompieno, dikoporase tsa thaelesanyo le ya sesupa ditshwantsho sa Botswana go naya Batswana ka dithaeletsanyo tse ba di thokang. == Dikago == Gaborone ke nngwe ya ditoropo tse di golang that mo Aferica. Go gola ga Gaborone,thatathata mo bogare jwa toropo, mo go dirileng gore mafelo a masimo le one a simolole go nna bontlha bongwe jwa toropo Dijo di le dintsi mo Gabrone di tswa ko bokoni jwa toropo, le balemi ba bangwe ba palo potlana go tswa ko borwa jwa Gaborone.<ref name="infrastructure">{{cite journal | last1 = Cavric | first1 = Branko I. | last2 = Mosha | first2 = Aloysius C. | journal = Urban Agriculture Magazine | volume = [http://www.ruaf.org/node/168 4] | pages = 25–27 | author = Urban and Regional Planning Unit, Department of Environmental Science, University of Botswana | year = 2001 | month = July | title = Incorporating Urban Agriculture In Gaborone City Planning | url = http://www.ruaf.org/sites/default/files/Incorporating%20Urban%20Agriculture%20In%20Gaborone%20City%20Planning.pdf | publisher = RUAF Foundation | format = PDF | accessdate = 2009-08-04 | archive-date = 2011-07-25 | archive-url = https://web.archive.org/web/20110725133838/http://www.ruaf.org/sites/default/files/Incorporating%20Urban%20Agriculture%20In%20Gaborone%20City%20Planning.pdf | url-status = dead }}</ref> Toropo e ne e agelwa go nna lefelo la bodiragatsi kana pereko, ka dikago tse di agilwe ka didirisiwa tsa segompieno. Toropo e dikaganyegilwe ke dikago tse dinnye<ref name="travel"/> Lefelo la kgwebo le santse le agiwa, lefatlo a re ke ya toropong o tla bo a raya gore o ya madirelong a kgwebo, ko dikagong tsa goromente di fithelwang teng. <ref name="travel">{{cite web| title = Gaborone: a capital city w/ a strange design | url = http://members.virtualtourist.com/m/d513c/1d7ca9/|date=2008-02-25| accessdate = 2009-08-04 }}</ref><ref name="architecture2">{{cite web | author = Gabscity.com | location = Gaborone, Botswana | title = Home – Gabscity.com all about Gaborone | url = http://www.gabscity.com/index.php | accessdate = 2009-08-04 | archive-date = 2009-08-08 | archive-url = https://web.archive.org/web/20090808204551/http://www.gabscity.com/index.php | url-status = dead }}</ref> Marekisetso a a matona, a na le boemelo jwa dikoloi, mafelo a thekisetso, o agilwe ka bophara go ya bothaba le bophirima, go na le dikago tsa goromente ko bophirima fa khansele ya Gaborone e le ko bothaba. <ref name="tourismboard"/> Marekisetso a Gaborone, ke logae la marekisetso a masha a Square, Tower, le diofisi tse disha tsa SADC, kgotla tshekelo, e e agetsweng go rarabolola mathata a dikgwebo le sefikantswe sa dikgosi tse tharo e bong khama wa boraro, Bathoen wa ntlha le Sebele wa ntlha, kgosi tse tharo tse, di ne tsa tsaya mosepele go ya Britain o mogolo, go ya go kopa gore Bechuanaland e kgaogangwe le Rhodesia wa ko borwa(yo eleng Zimbabwe jaanong) kana Cape Colony(yo e leng Aferika borwa jaanong). Difikantswe tse di ne tsa thomwa ka ngwaga wa 2005, kgwedi ya lwetsi e thola masome mabedi le boferabongwe.<ref>{{cite journal |author=Staff Writer|title=The Highlights Of An Eventful Year |url=http://www.mmegi.bw/2005/December/Monday19/917370795169.html|publisher= [[Mmegi|Mmegi Online]] |location= Gaborone, Botswana |accessdate=2010-06-30| date=2005-12-19|volume=49|issue=5}}</ref> Difikantswe tse di ne tsa thomwa ka ngwaga wa 2005, kgwedi ya lwetsi e thola masome mabedi le boferabongwe. Le fa difikantswe tse di supa ditso, go ne ga nna le dikgothang mabapi le go agiwa ga tsone, 12,000,000 (madi alekanang le di dikadike tsa Amerika tse supa, ka ngwedi ya Seetebosigo ngwaga wa 20101), le fa baagiwa ba tsone ba Korea bokoni ba bua malatsi a peo a a sa siamang. <ref>{{cite journal |author=Keto Segwai|title=Three dikgosi in waiting| url=http://www.mmegi.bw/2006/July/Friday28/122256372162.html |publisher= [[Mmegi|Mmegi Online]] |location= Gaborone, Botswana |accessdate=2010-06-30| date=2006-07-28|volume=23|issue=111}}</ref> Dikago tse dingwe tse di santse di agiwa ko marekisetsong ke kago ya Holiday inn, lefelo la go rekisa dijo, le mafelo a diofisi.<ref>{{Cite book |first=Brian |last=Benza |title=Masa Towers To Cost P275 Million – Giachetti |url=http://www.mmegi.bw/index.php?sid=4&aid=20&dir=2008/August/Monday11 |publisher= [[Mmegi|Mmegi Online]] |location= Gaborone, Botswana |date=2008-08-11 |accessdate=2009-08-06|volume =25 | issue=116 }}</ref> === Ditlamelo === Toropo e tsaya metsi a yone ko sebolokelong se se dirilweng gotswa mo letamo la Gaborone, le le leng ko borwa jwa toropo,se se dirile gore kgolo e nne teng. <ref name="history1"/> Toropo ya Gaborone e simologile e le toropo e e potlana, go ne go thkego gore go agiwe letamo la Gaborone go nosa batho metsi.<ref name="phakalane"/> Go tswa ka ngwaga wa 2007 go ya ko wa 2008,metsi a selekanyo se se {{convert|23963000|m3|USgal|sigfig=5|lk=on}} a ne a rekisiwa mo Gaborone. Ba ga goromente ba ne ba reka metsi ka bontsi,{{{convert|11359000|m3|USgal|sigfig=5|lk=on}}.metsi a selekanyo sa {{convert|8564000|m3|USgal|sigfig=4|lk=on}} a ne a rekelwa go dirisiwa mo ma lwapeng, fa a le {{convert|4040000|m3|USgal|sigfig=3|lk=on}} a ne a rekelwa go ddirisiwa ko marekisetsong. Ka ngwaga wa 2008, toropo ya Gaborone e ne ya dirisa metsi a selekanyo se se {{convert|25657363|kl|USgal}} gape metsi metsi a neng a dirisiwa ke motho a le mongwe ka ngwaga e ne e le{{convert|0.184|m3|USgal|sigfig=3|lk=on}}, palo e e kotlase e sale ka 1999.<ref name="water"/> Gaborone o na le dithwathwa tse di ntsi tsa metsi mo lefatsheng ka gore go na le dipalamo tse dintsi le tiriso ya metsi e ntsi. Madi a mantsi a a bakwa ke kgang ya gore metsi mangwe a a dirisiwang mo Gaborone a tsewa ko letamong la letsibogo.<ref name="water"/> Selekanyo sa gos ireletsega ga metsi ko letamo la Gaborone ke 7.95 ka thakole ka ngwaga wa 2006. Bogale jwa letswai mo bolokelong e ke di grame tse lesome le bone litera e le nngwe ka kgwedi ya moranang ka 2001 le kgwedi ya phatwe ka 2006. Ka yone nako e , bogale jwa letswai la (CaCO3) e ne ele dikilograme litara e lengwe, mo Botswana go raya gore metsi a ga ntafadiwa. Ka nako e le nngwe selekanyo sa letswai la cloride le le 6.44, la fluoride le le 0.54 la potase le le 6.72 le la sodium le le 10.76. === Botsogo === [[File:Princess Marina Hospital - Administration Building.jpg|thumb|Sepatela sa Princess Marina]] Setlhopha sa sefapano se sehibidu se simolotswe ka ngwaga wa 1968, bokopanelo jwa sone bo ko Gaborone. Sepatela sa Princess Marina ke sepatela se se tona mo Gaborone, se na le malao a balwetsi a le makgolo mathano. <ref>Dithabololo tsa sepatlela sa Princess Marina-</ref> Setlhopha se se lwantshang kankere mo Botswana, ke komponi e e ikemetseng ka nosi e simolotswe e le komponi ya bo pelothomogi ka ngwaga wa 1998. Tshwaraganyo e eteletsepele mogo feng ditlamelo tse di leng teng go thibela kankere gape e rotloetsa mananeo, ditlamelo go thusa balwetsi ba kankere le go ba ema nokeng le go kgothatsa ba ba amegileng. Dikago tsa bokopanelo di ko tseleng ya Diletlhakoreng la, Extension 12, Gaborone. === Dipalamo === Seporo se ntse se dira tiro e se agetsweng go e dira, e lomaganya toropo le mafelo a ko bokoni le borwa.<ref name="seth"/> Seporo se ya ko toropong ya cape , harare le ko Bulawayo. Seporo se bonwa ko borwa jwa kago ya palamente bo bogare jwa toropo.<ref name="map">{{cite map |publisher=Botswana Tourism Board |title=Gaborone City map |url=http://www.botswanatourism.co.bw/maps/img/gabs_big.gif |year=2001 |series=Botswana Maps |accessdate=2009-08-04 }}</ref> Seporo se se ema mo ditoropo tse di latelang:Ramatlabana ko mololwaneng wa Aferika borwa, lobatse,Gaborone, Palapye, Serule, Francistown,Ramokgwebana le Plumtree ko Zimbabwe. Se ne sa simolola go nna seporo sa di terena tsa dithotho ka Moranang a thola gangwe ka ngwaga wa 2009.<ref>{{Cite book|first=Lewis|last=Malikongwa|title=Termination of Botswana Railways' Passenger Service|url=http://www.botswanarailways.co.bw/press/27feb09.html|place=Botswana|publisher=Ministry of Works and Transport|date=2009-02-27|accessdate=2009-08-04|archive-date=2013-11-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20131125015605/http://www.botswanarailways.co.bw/press/27feb09.html|url-status=dead}}</ref> [[File:Gaborone Airport.jpg|thumb|lebala la difofane la Sir Seretse Khama International Airport (GBE)]] lobala la difofane la Sir Seretse khama le ko bokoni jwa toropo gape le na le difofane tse di yang ko Johannesburg, Harare, Francistown le ko Maun le ditomagano tsa ko kasane le Livingstone.<ref>{{cite map |publisher=Botswana Tourism Board |title=Domestic & international airline routes map |url=http://www.botswanatourism.co.bw/maps/img/airline_big.gif |series=Botswana Maps |accessdate=2009-08-04 }}</ref> Ke bokopanelo jwa Difofane tsa Botswana. Go simolola ka ngwaga wa 2010, komponi ya difofane tsa Botswana e na le difofane tse di yang ko mabaleng a Losaka ko losaka, Zambia le difofane tse di yang ko Lusaka di feta ka Kasane. komponi e e simolola go dira tsela e e tswang mo Gaborone go ya ko Luanda,Angola mo bokamosong.<ref>{{cite web|url=http://www.mmegi.bw/index.php?sid=1&aid=3901&dir=2010/August/Tuesday3|publisher =Mmegi|date=2010-08-03|accessdate=2010-08-04|title=Gabs-Lusaka flight takes off}}</ref> Ka ngwaga wa 2008 However, Gaborone has the most air passenger traffic, accounting for 51.6% of all passenger movement in Botswana. International passengers total 244,073 passengers while domestic air passenger movement comes up to 333,390 passenger.<ref name="transport"/> {{details|1999 Air Botswana incident|on the following topic}} Gaborone e ne ya oka leitho la dithaelesanyo ka ngwaga wa 1999 ka kgwedi ya Phalane ka ntateng ya leso la ga Chris Phatswe. Phatswe e le mokgweetsi wa difofane tsa Air Botswana, yo ileng a ipolaya ka go diga sefofane sa gagwe ko lebaleng la Sir Seretse Khama. Pele ga leso la gagwe, Phatswe o ne a emisa go kgweetsa difofane ka gore o ne a sa itekanelo mo mmeleng. Gape , morago go ne ga lemogiwa gore o ne a nale bolwetsi jwa AIDS. Le fa a ise a bue sepe ka jone, dikgoreletsi go belaelwa gore di ka tswa di dirile gore a ipolaye. O ne a digela sefofane sa gagwe mo godimo ga difofane tse dingwe tse pedi. Se sene sa dira gore Air Botswana e wele tlase ka gore e ne ya sala ka sefofane se le sengwe morago ga tiragalo e. Airdisaster.com e na le ditshwantsho tsa tiragalo e. [[File:Gaborone Road Map.png|thumb|Mmepe wa ditsela tsa Gaborone]] Marogo mo Gaborone le mo tikologong a akaretsa jwa Trans Kalahari, Al le jwa Cairo-Cape. Go na le ditsela tse thano tse di tona mo Gaborone tse di akaretsang Lobatse,Kanye,Molepolole,Francistown e ya Mochudi le Tlokweng.<ref>{{cite map |publisher=Botswana Tourism Board |title=Road network map |url=http://www.botswanatourism.co.bw/maps/img/road_big.jpg |series=Botswana Maps|scale=1 : 6,000,000 |inset=lower right |accessdate=2009-08-04 }}</ref> Gaborone e na le madirelo mantsi a ikwadiso ya dikoloi.Go na le dikoloi tsa batho tse di 15,538, tsa selekanyo se se masome mane le borataro tsa dikoloi tsotlhe tse disha tse dikwadisitsweng mo Botswana ka ngwaga wa 2008 mo Gaborone,tse eleng gore tse 8,440 ka tse di pegang bapalami, tse 440 e le dibese, 204 e le dikuta le tse 181 e le diterekere. Palo e ne ya oketsega go tswa mo go 12,690 ya dikoloi tse di kwadisitsweng ka ngwaga wa 2007. Gaborone gape e na le palo e ntshi ya ikwadiso e e ntshafadiwang ka selekanyo sa 73,206 ka ngwaga wa 2008.<ref name="transport">{{cite web| url = http://www.cso.gov.bw/images/stories/Transport/2008_transport_report.pdf| title = Botswana transport statistics - 2008| author = A. N. Majelantle| month = December| year = 2009| work = Botswana Transport Statistics| publisher = Central Statistics Office| location = Gaborone, Botswana| format = PDF| archiveurl = http://www.webcitation.org/5r1sNfkq4| archivedate = 2010-07-06| accessdate = 2010-07-06}}</ref> Fa go akeretsa kgaolo ya Gaborone bophirima, gaborone e ne ya nna le dikotsi tsa dikoloi tse 9,415, le batho ba le masome masupa ba bane ba thokafala ka ngwaga wa 2008. Bontsi jwa go thulana ga dikoli ka ngwaga o, go tholana ga palo ya 3,146, e ne ele go thulana mo mathakoreng, fa tse 263 di ne di ama diphologolo. Toropo e gape e ya diraglelwa ke dikotsi tse di amang ba tsamai ka dinao ba le 679 ka ngwaga wa 2008; ba tsamai ka dinao ba le masome mabedi le bone ba ne ba thokafala. Palo e ntsi ya dikotsi tsa dikoloi tse di amileng batsamai ka dinao, dikotsi tsa tsela di diragetse magare ga nako ya bone le boratararo maitseboeng.<ref name="transport"/> [[File:Public transport in Gaborone.jpg|thumb|Kombi]] Dipalomo tsa sechaba mo toropong e di a ikanyega, fa ditshwantshangwa le ditoropo tse ditona mo mafatsheng a Aferika. Kombi le ditaxi di dirisiwa mo ditselang tsa toropo fa dibese di dirisiwa go etela metse le ditoropo tse dingwe mo Botswana.<ref name="seth"/> == Banni ba ba botlhokwa == * Kgosi Gaborone, Kgosi ya Motswna yo toropo e reeletsweng ka leina la gagwe. * Mpule Kwelelagobe, Mmabontle wa lefatshe le MmaBontle wa Botswna ka ngwaga wa 1999 * Sumaiyah Marope, Mma Botswana wa 2009 * Sethopha sa mmino wa setswana sa Matsieng, se se simologileng mo Botswna. * Leleko la African National Congress,Thamsanga Mnyele. * Leloko la sethopha sa sechaba sa kgwele ya dinao, Dirang Moloi * Leloko la African congress, Vemon Nkadimeng yo one a bolawa ke mapodise a aparateite mo Gaborone. * Motshamiki wa kgwele ya dinao, [[Dipsy Selolwane]]. * Moruti wa Roma wa kgaolo ya Gaborone, Boniface Tshosa Setlalekgosi, e sa le ka ngwaga wa 1981. * Motshamiki wa squash, Alister Walker * Mothodi wa sekolo sa Maru-a-Pula,Deane Yates. * Precious Ramotswe, lepodisi la maiterelo. == Ditoropo tse di tsalanang == Gaborone o tshwantshangwa le toropo le kgaolo nngwe: * {{flagicon|US}} Burbank, USA<ref name="sistercity">{{cite web|title=Burbank's Sister Cities|url=http://www.burbanksistercity.org/burbank_sister_cities.html|publisher=Burbank Sister City Organization|accessdate=2010-07-22|archive-date=2012-07-10|archive-url=https://web.archive.org/web/20120710212722/http://www.burbanksistercity.org/burbank_sister_cities.html|url-status=dead}}</ref> * {{flagicon|China}} kgaolo ya Zhejiang , China<ref>{{cite web|last=Mooketsi|first=Lekopanye|title=Chinese firms to build massive industrial park|url=http://mmegi.bw/index.php?sid=4&aid=10&dir=2009/April/Wednesday1|publisher=Mmegi|accessdate=2010-08-03|date=2009-04-01|quote=The last event was the signing ceremony for a twinning arrangement between Zhejiang Province and the Gaborone City Council. }}</ref> == Polokelo == {{Gallery |lines=4 |File:GaboroneStreetScene.jpg|alt1=A road with a Bank Gaborone building to the left and a taller building with curved truss structures on the windows to the right|Street scene near the Main Mall ||alt2=Two tall buildings. The right building is white and circular with about ten floors and with a grey trailer in front. The taller building on the left is cut off in the top right corner. It seems to be made up of smaller interconnected buildings with tinted windows|[[Department of Taxes and Attorney General's Chambers Building]] (left) and Ministry of Health Building (right) |File:Gaberone aerial.jpg|alt3=Bird's-eye view of residential neighborhoods. The houses at the bottom third of the picture have much larger yards and more trees. The neighborhood in the center of the picture has a very defined road shaped like a backwards 6, and the houses have orange and grey roofs and are very close to each other. The neighborhood at the top right has multicolor roofs. There is a road cutting through the middle of the picture.|Another aerial view of the city |File:RhodesiaRailcar.jpg|alt4=A brown train, viewed from the side, is at rest under a small open station. “1035 Rhodesia Railways” is written in gold letters over the train's windows. There is a white fence and a brick walkway in front of the train.|Rhodesia Railways car at the national museum |File:GaberoneAerial.jpg|alt5=A broad view of the city facing east, the picture taken from a plane. In the middle is a large residential neighborhood. The downtown area and the Gaborone Dam are in the far right towards the horizon. At the bottom of the picture to the left is a large undeveloped area, and to the right is another neighborhood.|Aerial view of the city looking east—downtown is in the right-center of the image, with the reservoir just beyond |File:Khama statue.jpg|alt6=A bronze-colored, life-size statue of a prominent black man in a suit, his hands in front of his stomach. The statue is on top of a pedestal which is on top of a large brown rock, surrounded by smaller rocks. The statue has trees behind it, and it is in a small brick-paved square.|Statue of Khama outside the Botswana Parliament building |File:Overlooking Mokolodi Nature Reserve.jpg|alt7=A broad expanse of dry savanna with hills in the background. The foreground contains large rocks on the ground with two trees flanking the sides of the picture.|Overlooking Mokolodi Nature Reserve, just outside of Gaborone, Botswana |File:GaboroneSkyline.jpg|alt8=A skyline picture of Gaborone with a field, forest, and low-lying houses in the foreground and buildings along the horizon.|Skyline of Gaborone |File:University of Botswana Administration Building.jpg|alt9=|University of Botswana Administration Building |File:University of Botswana dorms.jpg|alt10=|Dormitories for the University of Botswana |File:GABS-UB Courtyard.JPG|alt11=|Courtyard and University of Botswana buildings |File:UB IM Match.jpg|alt12=|University of Botswana intramural football game |File:Parliament Buildings, Gaborone, Botswana.jpg|alt13=|Parliament Buildings of Botswana |File:Kgale Hill 2.jpg|alt15=| |File:Gaborone Dam 1.jpg|alt18=| |File:Gaborone Dam 2.jpg|alt19=| |File:Parlamento de Botswana.jpg|alt20=|Parliament of Botswana |File:Embajada de Zambia - Gaborone, Botswana.jpg|alt21=|Zambia Embassy |File:Embajada de Angola - Gaborone, Botswana.jpg|alt22=|Angola Embassy |}} ==Metswedi== {{reflist|2}} ==Dikgoge tsa kwa ntle== {{Commonscat|Gaborone}} {{Wikivoyage|Gaborone}} * [https://web.archive.org/web/20110226043710/http://www.mlg.gov.bw/PGContent.php?UID=388 Website ya khansele ya Gaborone] * [https://www.blackpast.org/global-african-history/places-global-african-history/gaborone-botswana-1880/ Gaborone Entry] at [[:en:BlackPast.org|Black Past]] * [http://www.wikimapia.org/#lat=-24.6499815&amp;lon=25.9100533&amp;z=13&amp;l=0&amp;m=b Gaborone] Mmepe wa maranyana ko WikiMapia (Not affiliated with Wikipedia/Wikimedia Foundation) * [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/223198/Gaborone Gaborone] ''Matseno a Encyclopædia Britannica'' * [https://web.archive.org/web/20070317032557/http://www.botswanatourism.co.bw/maps/img/gabs_big.gif Mmepe ya Gaborone] * [http://www.influencerajansi.com Influencer Marketing] [[Karolo:Gaborone]] [[Karolo:Mafelo aa nang le batho mo Botswana]] ii3gepysqwivedv5stjiut0wsb0wdu1 Molepolole 0 1598 52519 37435 2026-07-15T10:34:30Z MmaBaggio 11091 52519 wikitext text/x-wiki '''Molepolole''' ke motse o mogolo mo Kgaolong ya Kweneng, [[Botswana|Botswana.]] Batho ba ba nnang kwa Molepolole ba bidiwa Bakwena, mme ke mongwe wa merafe e le robedi e megolo ya kwa Botswana. Bakwena Kgosi (Kgosana), [[Sechele I|Sebele I]] e ne e le mongwe wa dikgosana tse tharo tse di neng tsa ya kwa Engelane go ya go batla tshireletso go tswa go Ba Brithane ka nako ya bokoloniale.<ref>Parsons, Neil (2007-03-06). [https://www.tandfonline.com/doi/pdf/10.1080/03057070600995350?needAccess=true& "Unravelling History and Cultural Heritage in Botswana".] ''Journal of Southern African Studies''. '''32''' (4): 667–682. doi:[[doi:10.1080/03057070600995350|10.1080/03057070600995350.]] S2CID&#x20;145185548.</ref>Molepolole ke motsemoshate wa Bakwena. E ne ya reelelwa ka Noka ya Molepolole. Ke nngwe ya metse e megolo ya seAfrika e e nang le baagi ba ba fetang 73,102 go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bongwe. <ref>[http://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Kweneng%20East%20Sub%20District.pdf "Kweneng East Sub District: Population and Housing Census Selected Indicators 2011. vol. 4.0"] (PDF). 2015. Retrieved 26 May 2020.</ref>E dikilometara di le masome a matlhano kwa bophitso mo rima jwa [[Gaborone]] e e leng motsemogolo wa bosetšhaba mme e dira jaaka kgoro ya go tlhatlhoba [[Sekaka sa Kalahari|Sekaka sa Kalahari.]] E na le kgotla e kgolo ya setso le [[kokelo ya Scottish Livingstone]]. == Ditso == Ntsweng e ne e le motsemoshate wa Bakwena pele ba fudugela kwa Molepolole. Ntsweng ke lefelo la ditso le le dikilometara di le mmalwa go tswa kwa borwabotlhaba jwa Molepolole. Lefelo leno le ne la simololwa go nniwa ke Bakwena, ba ba neng ba eteletswe pele ke [[Sechele I]] (o ne a busa ka 1829 -92), ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabobedi le masome a marataro le bone . E ne ya tlogelwa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mararo le bosupa fa Bakwena ba ne ba patelediwa go fudugela kwa Molepolole ke Kgari II, ba thusiwa ke balaodi ba bokoloniale. <ref>Schapera, Issac (1943). ''Native land tenure in the Bechuanaland protectorate''. Alice: [[:en:Lovedale_Press|Lovedale Press]]</ref>Ntsweng gompieno e na le kgaolo e kgolo e e nang le masalela a batho ba ba neng ba nna mo go yone. Se se tlhomologileng thata ke dipopego tsa maje a a beilweng mo matlhakoreng a one a a bopang motheo wa ntlo o o sa ntseng o bonala mo godimo ga lefatshe. Gape go na le matlotla a se e kileng ya bo e le ofisi ya ga Sebele II e gone jaanong e bidiwang ntlo ya ga Mmakgosi. Marope a kago eo a gaufi le lefelo le pele e neng e le la segosi kwa Ntsweng mme gone jaanong ke la mabitla a segosi. Go bonala mekoloko e le mmalwa ya marope e emela dipota tse di farologaneng. Go tlhatlhoba tsela e lefelo leno le neng le rulagantswe ka yone le go tsaya disampole tsa mmu go bontsha gore gantsi dikgomo di ne di nna mo bogareng jwa kgaolo nngwe le nngwe. Se se lebega se latela "sekao sa dikgomo tsa bogareng", sekaelo sa kgopolo sa thulaganyo ya dikago tsa bodulo gareng ga batho ba Banthu ba borwa, koo go bewa ga kraal mo bogareng go supang seabe se segolo sa dikgomo mo setsong le mo mogopolong wa batho. <ref>Badenhorst, Shaw (2009). "The Central Cattle Pattern During the Iron Age of Southern Africa: A Critique of its Spacial Features". ''South African Archaeological Bulletin''. '''64''' (190): 148–155.</ref> == Puso le mafaratlhatlha == * Tirelo ya Dikgolegelo ya Botswana (BPS) e tsamaisa Kgolegelo ya Molepolole. <ref>[http://www.gov.bw/Global/Prisons%20and%20rehabilitation%5B1%5D.pdf "Prisons and Rehabilitation."] (Archive) [[:en:Government_of_Botswana|Government of Botswana.]] Retrieved on 26 March 2013.</ref> * Seteishene sa Mapodise sa Molepolole * Kokelo Ya Scottish Livingstone * Lefelo la Thekiso la Mafenyatlala * Lebala la Molepolole == Thuto == Molepolole ke legae la ditheo di le mmalwa tsa thuto tse di nayang thuto go tswa kwa sekolong sa poraemari go ya kwa maemong a thuto e e kwa godimo. Ditheo tsa thuto e kgolwane kwa Molepolole di akaretsa Molepolole College of Education e e nayang dipoloma ya thuto le Institute of Health Sciences e e nayang dipoloma ya Booki. Kgari Sechele Senior Secondary School ke yone fela sekolo se se laolwang ke puso kwa Molepolole mme e na le Botswana General Certificate of Secondary Education (BGCSE). Go na le dikolo di robabobedi tse di laolwang ke puso kwa Molepolole, e leng: Sekolo se Segolwane sa Masilo, Boitshoko Junior Secondary School, Kwena-Sereto Junior Secondary School, Sedumedi Junior Secondary School, Sekolo sa Sekontari sa Motswasele, Tshegetsang Junior Secondary School, Dithejwane Junior Secondary School le Sekolo se Segolwane sa Moruakgomo. Go na le dikolo tse dipotlana di le lesome le bosupa tse di tsamaisiwang ke puso kwa Molepolole e leng; Phuthadikobo Primary School, Sekolo se sebotlana sa Bokaa, Sekolo se sebotlana sa Magokotswane, Sekolo se sebotlana sa Suping, Sekolo se sebotlana sa Kutlwano, Sekolo se sebotlana sa Boribamo, Sekolo se sebotlana sa Neale, Sekolo sa Bosetšhaba se sebotlana sa Bakwena, Sekolo se sebotlana sa Kealeboga, Sekolo se sebotlana sa Sebele, Sekolo se sebotlana sa Lewis Memorial, Sekolo sa Motheo sa Bonewamang, Sekolo se sebotlana sa Segopotso sa Cannon Gordon, Sekolose sebotlana sa Borakalalo, Sekolo se sebotlana sa Lephaleng, Sekolo sse sebotlana sa Louw le Sekolo se sebotlana sa Lekgwapheng. Dikolo tsa poraefete di akaretsa Bluebows English medium school e e nayang dikolo tsa pele ga sekolo, sekolo sa poraemari le sekolo se segolwane le Kweneng International Secondary School. Dikolo tse dingwe tse nne tsa poraefete ke Shepherd English Medium, Al-haq English Medium, Kgomotso English Medium Primary School (e jaanong e leng Regent Hill) le Emmanuel Adventist Academy (e e kileng ya bo e le Meadows English Medium) tse di nayang thuto ya pele ga sekolo le ya poraemari fela. Gape go na le Nampol Technical College e e leng setheo sa poraefete sa thuto e e kwa godimo. == Bogosi == Kgosi Sebele wa Bakwena ke mongwe wa dikgosi tse tharo tsa Batswana ba ba ileng ba ya ko ga Mmamosadinyana (England) go ya go kopa tshireletso mo Maburung ba ba neng ba ikgagapelela lefatshe. [[Setshwantsho:Seven Years in South Africa, page 424, mission house in Molopolole.jpg|left|thumb|Mission house mo Molepolole]] [[Setshwantsho:Kgari sechele secondary school.jpg|thumb|sekolo sa Kgari Sechele]] [[Setshwantsho:Scottish Livingstone Hospital 228.jpg|thumb|sepatela sa Scottish Livingston ]] Kgosi kgolo ya motse ka nako eno (2006) ke Kgari Sechele. O tsere bogosi jwa gagwe mo go motshwarelela bogosi e bong Rre Kgosikwena Sebele, le fa go ntse jalo Rre Kgosikwema e rile go mo bo rolela ya seka ya nna kgetsi e potlana ka go bo a ne a re bogosi ga bo a lebana Kgari Sechele. Go ya ka tshekatsheko ya ditso tsa bakwena, go le bega ha bogosi bo ne bo lebagane Mokgalagadi Sechele, kgotsa mongwe wa bo monnawe. Le mororo go ntse jalo, Kgosi Kgari Sechele ke ene kgosi ya Bakwena mo bogompienong. *Molepolole College of Education *Molepolole Innstitude of Health Sciences (IHS) *Kgari Sechele Museum *Scottish Livingstone Memorial Hostpital ==Dikgôsikgolo tsa [[Bakwena]] tse di fitileng== {| class="wikitable" |- align=left ! width="18%"|Dingwaga tse kgosi e busitseng ka tsone ! width="30%"|Kgosi ! width="20%"|Mekwalo |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1770]] go yeng [[1785]]||'''[[Motswasele I a Lekgwajane]]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1785]] go yeng [[1795]]||'''[[Seitlhamo a Motswasele]]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1795]] go yeng [[1803]]||'''[[Legwale a Seitlhamo]]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1803]] go yeng [[1805]]||'''[[Maleke a Seitlhamo]]''', <small>a tshwareletse Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1805]] go yeng [[1807]]||'''[[Tshosa a Seitlhamo]]''', <small>a tshwareletse Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1807]] go yeng [[1822]]||'''[[Motswasele II a Legwale]]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1822]] go yeng [[1827]]||'''[[Morwakgomo a Tshosa]]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top |colspan="3"|''Ba kgaogana go nna makgamu a le mararo'' ([[1827]]-[[1853]]) |- valign=top bgcolor="#ccbbff" |<small>[[1827]] go yeng [[1834]]||'''[[Kgama a Legwale]]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffccff" |<small>[[1827]] go yeng [[1845]]||'''[[Bobi a Tshosa]]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffccff" |<small>[[1845]] go yeng [[1853]]||'''[[Kgakge a Tshosa]]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#bbffff" |<small>[[1827]] go yeng [[1829]]||'''[[Segokotlo a Legwale]]''', <small>a tshwareletse Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#bbffff" |<small>[[1829]] go yeng [[1831]]||'''[[Molesê a Legwale]]''', <small>a tshwareletse Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#bbffff" |<small>[[1831]] go yeng ''[[1853]]''||'''[[Setshele I a Motswasele "Rra Mokonopi"|Setshele I a Motswasele ''Rra Mokonopi'']]''', <small>Kgôsikgolo||<small>Go nneng kgosi ga gagwe go ne ga kopanya baKwêna |- valign=top |colspan="3"|''Bokopano'' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>''[[1853]]'' go yeng [[25 September]] [[1892]]||'''[[Setshele I a Motswaselev "Rra Mokonopi"|Setshele I a Motswaselev ''Rra Mokonopi'']]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1892]] go yeng [[23 January]] [[1911]]||'''[[Sebele I a Setshele]]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1911]] go yeng ''[[1918]]''||'''[[Setshele II Kealeboga a Sebele]]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>''[[1918]]'' go yeng [[1931]]||'''[[Sebele II Kelebantse a Setshele]]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1931]] go yeng ''195?''||'''[[Kgari I a Setshele]]''', <small>a tshwareletse Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>''195?'' go yeng [[1962]]||'''[[Kgari I a Setshele]]''', <small>Kgôsikgolo||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1963]] go yeng [[21 September]] [[1970]]||'''[[Neale a Baruti]]''', <small>Kgôsikgolo<br />([[Neale a Baruti|Neale Sechele]])||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>October [[1970]] go yeng [[1978]]||'''[[Bonewamang a Padi]]''', <small>Kgôsikgolo<br />([[Bonewamang a Padi|Bonewamang Padi Sechele]])||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1979]] go yeng 19??||'''[[Setshele III]]''', <small>Kgôsikgolo<br />([[Setshele III|Mack Sechele]])||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>19?? go yeng March [[1996]]||'''[[Moithali a Setshele]]''', <small>Kgôsikgolo<br />([[Moithali a Setshele|Mothali Sechele]])||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1996]] go yeng January [[2002]]||'''[[Kgosikwêna a Sebele]]''', <small>a tshwareletse Kgôsikgolo<br />([[Kgosikwêna a Sebele|Kgosikwena Sechele]])||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[17 August]] [[2002]] go yeng ...||'''[[Kgari Bonewamang Sechele III]]'''<small>, Kgôsikgolo<br />([[Kgari Bonewamang Sechele III|Kgari Sechele]])||&nbsp; |- valign=top bgcolor="#ffffec" |} [[Category:Botswana]] qj5p8b7tsy0u9uu19oiyllovwu1srt1 Lobatse 0 2275 52524 52214 2026-07-15T11:35:57Z MmaBaggio 11091 52524 wikitext text/x-wiki {{Infobox settlement|official_name=Lobatse|other_name=|native_name=<!-- for cities whose native name is not in English -->|nickname=|settlement_type=Toropo|motto=|image_skyline=File:My Home Town from a Hilltop , Lobatse.jpg|imagesize=|image_caption=|image_flag=Flag_of_Lobatse.png|flag_size=|image_seal=|seal_size=|image_shield=|shield_size=|image_map=|mapsize=|map_caption=|image_map1=|mapsize1=|map_caption1=|pushpin_map=Botswana <!-- the name of a location map as per http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map -->|pushpin_label_position=<!-- the position of the pushpin label: left, right, top, bottom, none -->|pushpin_map_caption=|pushpin_mapsize=|subdivision_type=Lefatshe|subdivision_name=[[Botswana]]|subdivision_type1=[[Dikgaolo tsa Botswana|Kgaolo]]|subdivision_name1=|subdivision_type2=|subdivision_name2=|subdivision_type3=|subdivision_name3=|subdivision_type4=|subdivision_name4=|government_footnotes=|government_type=|leader_title=|leader_name=|leader_title1=<!-- for places with, say, both a mayor and a city manager -->|leader_name1=|leader_title2=|leader_name2=|leader_title3=|leader_name3=|leader_title4=|leader_name4=|established_title=|established_date=|established_title2=<!-- Incorporated (town) -->|established_date2=|established_title3=<!-- Incorporated (city) -->|established_date3=|unit_pref=<!--Enter: Imperial, if Imperial (metric) is desired-->|area_footnotes=|area_total_km2=<!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->|area_land_km2=<!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->|area_water_km2=|area_total_sq_mi=|area_land_sq_mi=|area_water_sq_mi=|area_water_percent=|area_urban_km2=|area_urban_sq_mi=|area_metro_km2=|area_metro_sq_mi=|population_as_of=2022|population_footnotes=<ref name="Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages">{{Cite web |title=Statistics Botswana - Census 2022 - Population of cities, towns and villages |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Population%20of%20Cities%20Towns%20and%20Villages%20%202022.pdf}}</ref>|population_note=|population_total=29772|population_density_km2=|population_density_sq_mi=|population_metro=|population_density_metro_km2=|population_density_metro_sq_mi=|population_urban=|population_density_urban_km2=|population_density_urban_sq_mi=|population_blank1_title=|population_blank1=|population_density_blank1_km2=|population_density_blank1_sq_mi=|timezone=GMT +2|utc_offset=|timezone_DST=|utc_offset_DST=|coordinates={{coord|25|13|S|25|40|E|region:BW|display=inline}}|elevation_footnotes=<!--for references: use <ref> tags-->|elevation_m=1188|elevation_ft=|postal_code_type=<!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->|postal_code=|area_code=|blank_name=[[Köppen climate classification|Climate]]|blank_info=[[Semi-arid climate#Hot semi-arid climates|BSh]]|blank1_name=|blank1_info=|website=|footnotes=}} '''Lobatse''' ke toropo e e kwa borwa botlhaba jwa [[Botswana|lefatshe la Botswana]], dikhilomithara di le masome a supa kwa borwa jwa toropo kgolo [[Gaborone|ya Gaborone]], e mo mogorogorong o o tsamaelang kwa bokone o lebile Gaborone le mo molelwaneng le [[Aforika Borwa|Aferika Borwa]] . Lobatse o na le palo ya batho ba le dikete di le masome a mabedi a le boferabongwe le makgolo a le masupa le masome a le bosupa le bobedi (29 772) go ema ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bobedi . Toropo e ke kgaolo ya tsamaiso, e e nang le lekgotla la toropo. == Puso le mafaratlhatlha == Sekolose segolwane sa Lobatse se kwa Lobatse. Tirelo ya Dikgolegelo ya Botswana (BPS) e tsamaisa Kgolegelo ya Lobatse.<ref>[http://www.gov.bw/Global/Prisons%20and%20rehabilitation%5B1%5D.pdf "Prisons and Rehabilitation."] (Archive) [[:en:Government_of_Botswana|Government of Botswana.]] Retrieved on 26 March 2013.</ref> Kgotlatshekelokgolo ya Botswana e na le lekala kwa Lobatse. Go na le kokelo ya malwetse a tlhaloganyo e e bidiwang Sbrana Psychiatric Hospital. Toropo e gape ke legae la Botswana Meat Commission (BMC) e e leng nngwe ya ditlamo tse di kgolo go gaisa tsa go dira nama mo Afrika. <ref>[https://www.britannica.com/place/Lobatse "Lobatse | Botswana | Britannica".] ''www.britannica.com''. Retrieved 2023-03-17.</ref>Lebala la metshameko la Lobatse se se nang le ditilo di le dikete tse masome a mabedi ke legae la ditlhopha tsa metshameko tsa selegae. ==Ditso== Bangwaketse ke bone batho ba ntlha go aga mo lefelong le mo Botswana, mo le ileng la felela le agilwe ke bone Bangwaketse mo lobakeng lwa dingwaga tse di lekgolo la lesome le borobabobedi. Marapo a bogologolo a ntse a teng mo pakeng ya gompieno. Go fitlhelela ka boipuso ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le borataro, Botswana o ne a le ka fa tlase ga tshireletso le taolo ya Makgoa ( [[British Protectorate of Bechuanaland]] ) Mafikeng, South Africa ka nako eo e ne e le yone toropo kgolo, godimo ga moo toropokgolo e ne e tshwanetse go nna Lobatse kgotsa Gaborone. Gaborone o ne a tlhopiwa e le setilo sa puso ,fa Lobatse a tlhopiwa e le setilo sa molao. Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le bone barongwa ba koporase ya ditlhabololo ba ne ba aga matlhabelo a Lobatse a gompieno a bidiwang [[Botswana Meat Commission]] . Lobatse o pharologanyo ka tsela ya ntlha mo Botswana, e e dirilweng ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le boferabobedi. Ka boipuso kgwedi ya Lwetse a le masome a mararo ka ngwaga wa 1966, tsela e e neng e na le sekonotere e ne e le dikholomithara tse tlhano fela lefatshe ka bophara mme e le mo Lobatse.E ne e le tsela e e tswang maemelong a terena a Lobatse go ya kwa kgotla tshekelong e e neng agilwe ka mo go kgethegileng morago ga loeto lwa ga kgosi [[George VI]] gape le [[Queen Elizabeth Mma Kgosi Ya Mosadi|Mmamosadinyana]] ba Enyelane ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le masome a mabe le bosupa . == Metswedi == {{Reflist}} {{Coord|25|13|S| 25|40|E|region:BW_type:city|display=title}} {{Botswana largest cities}} [[Karolo:Mafelo aa nang le batho mo Botswana]] {{Botswana-geo-stub}} == Puso le dikago tsa toropo == Sekolo se segolwane sa Lobatse se mo Lobatse. Lephata la dikgolegelo la Botswana (BPS) le tsamaisa kgolegelo ya Lobatse. [[Kgotlakgolo ya ditsheko ya Botswana|Kgotlakgolo ya ditshekelo ya Botswana]] e na le lekalana mo Lobatse. Go na le kokelo ya malwetse a tlhaloganyo e e itsegeng e le [[Sepatela sa Bolwetse jwa tlhaloganyo sa Sbrana|Bookelo jwa Malwetse a Tlhaloganyo jwa Sbrana]] . Toropo e gape ke legae la matlhabelo a [[Botswana Meat Commission]] (BMC) a e leng nngwe a madirelo a matona a go dira nama mo Aforika. <ref>{{Cite web |title=Lobatse {{!}} Botswana {{!}} Britannica |url=https://www.britannica.com/place/Lobatse |access-date=2023-03-17 |website=www.britannica.com |language=en}}</ref> [[Lebala la metshameko la Lobatse]] le le nang le bokgoni jwa manno a le dikete di le masome a mabedi ke legae la ditlhopha tsa metshameko tsa mo gae. == Toropo ya botsala == Lobatse ke lewelana le toropo ya; '''•''' 🇳🇦 [[Walvis Bay, Namibia]] == Bona gape == * [[Railway stations in Botswana|Maemelo a diterena mo Botswana]] * [[Lobatse Airport|Boemadifofane jwa Lobatse]] * [https://www.botswanatourism.co.bw/explore/lobatse https://www.bojanala.co.bw/senka/lobatse] 591s3ax8d50l1jfjrka7nupkdld9d5k Palapye 0 2282 52521 50632 2026-07-15T11:22:14Z MmaBaggio 11091 52521 wikitext text/x-wiki [[File:Palapye1987.jpg|thumb|Palapye]] [[Setshwantsho:Old Palapye Church (Botswana, 1895).jpg|thumb|Kereke ya Roman Catholic ya ntlha mo Botswana ko Old palalaye.]] '''Palapye''' ke mongwe wa metse mogolo mo [[Botswana]]. E fitlhelwa mo tseleng ya A1, fa gare ga [[Gaborone]] le [[Francistown]]. Lefelo le e leng mo go lone le fetotse go nna toropo dingwaga tse dintsi tse di fitileng, ka e ne ele marakanelo a di terena le ditsela.<ref>[https://web.archive.org/web/20241109112811/https://www.botswana-info.com/country/town/913/palapye "Palapye Travel Information".] www.botswana-info.com. Retrieved 2020-05-26</ref> Go fitlhelwa fa ke Morupule Colliery, e e tlamelang Seteišene sa Motlakase sa Morupule, motswedi o mogolo wa motlakase wa selegae wa Botswana.Lefelo la motlakase se dirile porojekete ya katoloso go oketsa bokgoni jwa sone jwa go tlhagisa motlakase ka maiteko a go fitlhelela tlhokego e e oketsegang ya motlakase mo nageng. Kago e simolotse ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome. Go simolola ka Motsheganong ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bongwe, polante ya Morupule A e ntsha 132 MW ya motlakase, fa Morupule B yone e ntsha 600 MW.<ref>[https://www.mmegi.bw/business/construction-of-600-mw-morupule-b-power-station-begins/news]</ref> Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bosupa Palapye go ne go bolelwa fa e le motse o o golang ka bonako mo Afrika, mme go ne go solofetswe gore o tla oketsa palo ya batho go tswa go dikete tse masome a mararo go ya go 180,000. == Ditso == Morafe wa Bamangwato, ka fa tlase ga ga Kgosi Khama III, go dumelwa thata fa e le one batho ba ntlha go nna gaufi le Palapye wa gompieno. Motsemogolo wa bone e ne e le bonno jwa Phalatswe, jo gape bo bidiwang Palapye wa bogologolo, mme bo ne bo le kwa ntlheng ya bophirima jwa dithaba tsa Tswapong. Palapye e ne e kwalwa kwa tshimologong e le Phalatswe, e e neng e kaya lefelo la di-impala.<ref>[https://web.archive.org/web/20241109112811/https://www.botswana-info.com/country/town/913/palapye "Palapye Travel Information".] www.botswana-info.com. Retrieved 2020-05-26.</ref> E ne e le teng go fitlhelela ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le bobedi, mme marope a kereke ya yone e e agilweng ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabobedi le masome a robabongwe le bobedi, a santse a tla bonwa dikilometara di le mmalwa go tswa kwa bogareng jwa toropo ya Palapye. Kgosi Khama o ne a ntsha madi a a ka nnang diponto di le dikete tse tharo go e aga mme a kgatlhegela thata dikgang tsa kereke. Matlo a batho ba Bamangwato kwa tshimologong a ne a kgobokane go dikologa kereke, mme ka go fitlhela tikologo ya yone e le matlapa thata, ba ne ba fuduga dikilometara di le 1.5 (0.93 mi) go tswa kwa Gaborone le go ya kgakala.<ref>Campbell, Alec (2008). "Khama III, Missionaries and Old Palapye Church Building". Botswana Notes and Records. 40. Botswana Society: 172–175. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/41236043 41236043].</ref> Leina Palapye ke leina le le thamilweng morago ga gore motse o, o bone matlhotlha pelo mo ditsong tsa one. Motse oo o tlholegile ka leina la Phalatswe gonne lefelo la teng le ne le tshabelelwa ke diphala. Lefa gontse jalo leina Palapye le thamilwe ke dimmishinari (missionaries) ba e leng gore bane ba bona go le thata go bitsa leina Phalatswe. Bangwato totatota bone ba tlholegile ba ikagetse dikago kwa bokone gaufi le dithaba tse e leng gore mo segompienong di setse di thibeletswe ke batswapong kwa bokone mo motseng wa Malaka. Dikago tseo gompieno dibidiwa Old Palapye. Mangwe a mafelo a neng a kgatlhisa batswakwa ka dingwaga tsasekete le makgolo a robabobedi e ne ele : * kereke e kgologolo ya Palapye e e fetang dingwaga tse lekgolo le masome a mabedi entse e le teng. * British Cemetry<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.thevoicebw.com/2011/08/12/old-palapye-my-city-of-ruins/ |access-date=2014-10-02 |archive-date=2016-03-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160314061137/http://www.thevoicebw.com/2011/08/12/old-palapye-my-city-of-ruins/ |url-status=dead }}</ref> ==Morafe== Go fitlhelwa thata morafe wa Bangwato, Batswapong le merafe e mengwe mo motseng wa Palapye. == Seemo sa Bosa == Dikgwedi tsa selemo di simolola mo bogareng jwa September go fitlha mo bogareng jwa April. Selemo se mogote thata kwa Palapye, ka dithemperetšha tsa motshegare di fitlha go 40 °C. Diphefo tsa matsubutsubu di dintsi thata ka selemo. Gantsi pula e na ka selekanyo sa dimilimetara di le makgolo a mararo ka ngwaga. Mariga a kwa Palapye a bonolo e bile a omeletse. <ref>[http://www.fallingrain.com/world/BC/00/Palapye.html "1996 Climate Map for Palapye"]</ref> == Dipalopalo tsa batho == Go dumelwa fa palo ya batho ba Palapye e le gaufi le dikete tse masome a robabobedi , le fa go ntse jalo, se ga se palo ya semmuso, ka bontsi jwa batho ba re palo ya nnete e kwa godimo thata kgotsa kwa tlase thata. Go ya ka 2022 Population and Housing Census preliminary results, Palapye e kwadisitse 3.3% ya kgolo ya baagi go tswa 2011 e ne e le 37,256 mme ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bobedi ke 52,398,<ref>[https://www.statsbots.org.bw/2022-population-and-housing-census-preliminary-results-1 "2022 Population and Housing Census Preliminary Results".] ''Statistics Botswana''. 2022-05-10. Retrieved 2022-05-30.</ref> Bokeresete ke tumelo e kgolo ya sedumedi gareng ga baagi ba Palapye. Le fa go ntse jalo, go na le palo e kgolo ya batho ba Mamoseleme le [[Bahindu]] mo toropong.<ref>Statistics Botswana. [https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Serowe_Palapye.pdf "Serowe/Palapye Sub District, Population and Housing Census 2011Selected Indicators"] (PDF).</ref> == Didirisiwa tsa motheo le ditlhabololo == Gone jaanong Lefapha la Merero ya Metsi la Palapye le tlamela toropo eno ka metsi a mantsi. Lefelo leno le dikilometara di sekae go tswa mo toropong. The Affairs e tlamela Serowe ka metsi, ka marangrang a macha a dipeipi ho tloha ka ngwaga wa dikete tse pedi le borobabobedi. Ka lebaka la kgaello ya motlakase naheng yohle, e bakilweng ke ho hana ha Afrika Borwa ho fana ka motlakase ho Botswana, kaho e emisitswe bakeng sa diporojeke tse ngata. Le fa go ntse jalo, ba simolotse gape, mme porojeke e e botlhokwa go gaisa ke go atolosa Seteishene sa Motlakase sa Morupule. Morero wa Katoloso wa Morupule 1, o o nang le tekanyetsokabo ya dibilione di le P1.5 o solofetswe go ntsha ditone di le dimilione di le 3,8 tsa magala. Gape go ne ga akantshiwa gore go agiwe kokelo e ntšha, e e tshwanang le ya Serowe e e neng e sa tswa go agiwa. Seteishene se sesha sa mapodise se ne sa wediwa ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bobedi . E fa thoko ga tsela ya A1 mo lefelong la bogologolo la madirelo. Go tswa mo go nneng lefelo fela la go ema, Palapye e ntse e gola ka bonako go nna nngwe ya ditikwatikwe tse dikgolo tsa Botswana tsa tsa madi, tsa bonno, tsa madirelo le tsa thuto. Dikhamphase tse disha le ditheo tsa thuto di ntse di oketsega ka bonya ka bonya kwa Palapye. Bogolo jwa toropo bo oketsegile go feta gabedi fa e sale ka dingwaga tsa bo sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe. [ citation needed ] Palapye gape e na le studio ya go rekota ya seporofešenale, e e bidiwang Ruff Riddims, e e agilweng kwa tshimologong ya ngwaga wa dikete tse pedi le borobabongwe . Ke ya ntlha ya mofuta wa yone mo Palapye. 12] == Metswedi == Dipholo. K.(2011), Old Palapye, My City Of Ruins, https://web.archive.org/web/20160314061137/http://www.thevoicebw.com/2011/08/12/old-palapye-my-city-of-ruins/ [[Category:Botswana]] 9mfkqfd8mm7agwnmkoaz623n0ziem47 Ntlo ya Dikgosi tsa Botswana 0 2974 52525 17264 2026-07-15T11:41:45Z JudithShe 9421 Ke baakantse tsebe ya Ntlo ya Dikgosi tsa Botswana #Wikipedia25BW 52525 wikitext text/x-wiki {{Politics of Botswana}} '''Ntlo ya dikgosi''' mo [[Botswana]] ke lekgotla la bogakolodi jwa palamente ya lefatshe la Botswana.<ref>[https://web.archive.org/web/20260118201122/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/botswana/ Botswana] CIA World Handbook</ref> ==Maloko== Ntlo ya dikgosi e na le maloko a le masome mararo le botlhano.<ref>''[https://books.google.co.bw/books?id=9jm4DAAAQBAJ&q=Botswana+the+house+consists+of+35+members&pg=PA13&redir_esc=y#v=onepage&q=Botswana%20the%20house%20consists%20of%2035%20members&f=false Botswana Investment and Business Guide Volume 1 Strategic and Practical Information]''. Lulu.com. 2015-09-11. ISBN&nbsp;[[:en:Special:BookSources/978-1-5145-2879-2|<bdi>978-1-5145-2879-2</bdi>.]]</ref> Mo go bone,ba le boferabobedi ba tswa mo merafeng e megolo ya [[Bakgatla -ba-ga- Kgafela|Bakgatla]], [[Bakwena|Bakwêna]], [[Balete]], [[Bangwato|bamaNgwato]], [[Bangwaketse|baNgwaketse]], [[Barolong|baRôlông,]] [[Batawana]], le [[Batlokwa]]. Fa ba le masome mabedi ba tlhopiwe mme ba bereke sebaka sa ngwaga tse tlhano. Mo go bone ba,ba le babedi ba tlhopiwa go tswa mo dikgosaneng tsa dikgaolo tsa bokone-botlhaba le [[Chobe District|Chobe]]. Mme ba ba tlhano ba ba setseng ba tlhopiwa ke tautona wa lefatshe. Ba tshwanetse ba bo ba le dingwaga tse masome mabedi le bongwe go ya kwa godimo,ba itse go bua puo ya [[Sekgowa|sekgoa]] mme ebile ba ise ba tsenelele polotiki mo dingwageng tse tlhano tse di fitileng. Dikgosi ga di letlelelelwe go ka nna maloko a diphathi dipe tsa polotiki.<ref>[https://web.archive.org/web/20110706165201/http://www.parliament.gov.bw/pgcontent.php?UID=614 "Ntlo Ya Dikgosi".] Parliament of Botswana. Archived from [[the original]] on 2011-07-06. Retrieved 2026-07-15</ref> ==Maemo== Ntlo ya dikgosi e okametse bogakolodi jwa palamente mme e bile ga e nna dithata tsa go dira melao kgotsa go kganela melao mengwe.<ref name=":0">Norton, Philip (2006-08-07). [https://www.tandfonline.com/doi/pdf/10.1080/1357233042000322436 "How many bicameral legislatures are there?".] ''The Journal of Legislative Studies''. '''10''' (4): 1–9. doi:[https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/1357233042000322436 10.1080/1357233042000322436.] S2CID&nbsp;[https://www.semanticscholar.org/paper/d056a5c5deee6423f5b4bf9b24aeb1f4769bb0bc 143950774.]</ref> Melao yotlhe e e amang lekgotla la magae le lehuma,melao ya makgotla a magae le tsamaiso ya dikgotla tsa setswana e feta ka ntlo ya dikgosi pele e ka isiwa kwa morafeng. Maloko a tshwanetse go rerisiwa fa melao e fetolwa kgotsa e ntšhafadiwa.<ref name=":0" /> Ntlo ya dikgosi e na le dithata tsa go ka sekisa maloko a goromente go iponagatsa fa pele ga yone.<ref>Werner Zips & Markus Weilenmann (2011) ''The Governance of Legal Pluralism: Empirical Studies from Africa and Beyond'', LIT Verlag Münster, p188</ref> ==Ditshedimosetso tse dingwe== *[[Khudutlhamaga ya Botswana]] *[[Ditso tsa lefatshe la Botswana]] *[[Kgosi]] *[[Badulasetilo ba Ntlo ya Dikgosi]] ==Metswedi== [[Category:1961 establishments]] [[Category:Government of Botswana]] dibijcufx9ngkzx1u7sqh218so5ven8 Folaga ya Botswana 0 3164 52463 37523 2026-07-14T12:17:01Z JudithShe 9421 Ke okeditse le go baakanya thanolo ya tsebe ya Folaga ya Botswana #Wikipedia25BW 52463 wikitext text/x-wiki [[File:Flag of the President of Botswana.svg|thumb|right|200px|Seelo sa Tautona wa Botswana]] '''Folaga ya setshaba ya [[Botswana]]''' e na e ena le mmala o o botala jwa loapi le o o kgabaganyang folaga ka bogare ole montsho , le o o mosweu. E simolotse go dirisiwa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro go emelela Union Jack, e sale e nna folaga ya Botswana fa e sale lefatshe le tsaya boipuso ngwaga one o o. Ke nngwe ya difolaga tsa [[Aferika|Aforika]] di le mmalwa tse di sa diriseng mebala ya letsholo la [[Aferika|Aforika]] o o kopaneng kgotsa mebala ya phathi e e busang ya sepolotiki. == Popego == [[Setshwantsho:Flag of Botswana (construction sheet).svg|left|thumb|Pampiri ya go dira folaga ya Botswana]] Folaga e e dikhutlonne e, e supiwa fa e na le dipalo tsa bobedi mo borarong.<ref name=":0">[[:en:Dorling_Kindersley|DK]] (19 May 2014). [https://books.google.co.bw/books?id=Qwd8BgAAQBAJ&redir_esc=y ''Complete Flags of the World: The Ultimate Pocket Guide''.] DK. ISBN&nbsp;[[:en:Special:BookSources/978-1-4654-3405-0|<bdi>978-1-4654-3405-0</bdi>.]]</ref> Lotso ke ntlha e e botlhokwa ya folaga e.<ref>Kgalemang, Malebogo (2020). [https://alternation.ukzn.ac.za/Files/articles/special-editions/36/11-kgalemang.pdf "Ethnic Reasoning and the Making of the Nation of Botswana"] (PDF). ''Alternation: Interdisciplinary Journal for the Study of the Arts and Humanities in Southern Africa''. doi:[https://alternation.ukzn.ac.za/Files/articles/special-editions/36/11-kgalemang.pdf 10.29086/2519-5476/2020/sp36a11]. eISSN&nbsp;[https://search.worldcat.org/search?q=n2:2519-5476 2519-5476]. ISSN&nbsp;[https://search.worldcat.org/search?q=n2:1023-1757 1023-1757]. [https://web.archive.org/web/20240710032012/http://alternation.ukzn.ac.za/Files/articles/special-editions/36/11-kgalemang.pdf Archived] (PDF) from the original on 10 July 2024.</ref> E dirilwe go farologana le folaga ya [[Aforika Borwa]] ka nako ya puso ya tlhaolele.<ref name=":1">[https://alternation.ukzn.ac.za/Files/articles/special-editions/36/11-kgalemang.pdf Kgalemang 2020,] p.&nbsp;261.</ref> Mmala wa botala jwa loapi o amangwa le loapi le metsi ka a a tlhaela.<ref name=":1" /> Moono wa lefatshe, Pula, o raya metsi, pula le botshelo jo bo tswang mo go yone.<ref name=":0" /><ref name=":2">[[:en:Whitney_Smith|Smith, Whitney]] (13 November 2018). [https://www.britannica.com/topic/flag-of-Botswana "Flag of Botswana"]. [[:en:Encyclopædia_Britannica|''Britannica''.]] [https://web.archive.org/web/20240227013551/https://www.britannica.com/topic/flag-of-Botswana Archived] from the original on 27 February 2024. Retrieved 14 July 2026</ref> Mmala o montsho le o mosweu e na raya dilo tse pedi tse di farologaneng. Santlha e emetse kagiso le tirisanommogo gareng ga batho ba ditso tse di farologaneng ba ba nnang mo Botswana, ga mmogo le pharologanyo ya ditso mo Botswana. Sa bobedi e emetse pitse ya naga e e leng sekano sa lefatshe la Botswana.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> == Ditso == [[Setshwantsho:Flag of the United Kingdom (1-2).svg|thumb|Union Jack e ne e le folaga ya Botswana pele ga boipuso]] Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le botlhano, lefatshe la [[Botswana]] le ne la nna mo tlhokomelong ya Great Britain mo bogosing jwa lone jwa kolone, ka leina la Bechuanaland Protectorate. Se se diragetse morago ga baeteledipele ba [[Batswana]] ba sena go kopa ba bo ba buisana le ba Britain go ba sireletsa kgatlhanong le Maburu, ba ba neng ba sutlhela mo lefatsheng la bone go tswa kwa lefatsheng le le mabapi la [[South African Republic]].<ref>[https://www.britannica.com/place/Botswana/History "History of Botswana".] The Editors of Encyclopædia Britannica. [[:en:Encyclopædia_Britannica|Britannica.]] Archived from the original on 15 May 2024. Retrieved 14 July 2026</ref> Lefatshe la Bechuanaland le tsere boipuso ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro, lefatshe le lesha la fiwa leina la Botswana.<ref name=":2" /> Folaga e ntsha e ne ya fofisiwa bosigogare ka Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro, letsatsi le Botswana a tsereng boipuso ka lone, go nna lefatshe le le ikemetseng.<ref>Paine, David J. (29 September 1966). [https://news.google.com/newspapers?id=22pYAAAAIBAJ&pg=952,6065474&dq=flag+of+botswana&hl=en "New nation raises flag".] [[:en:Regina_Leader-Post|''The Leader-Post''.]] Regina. Associated Press. [https://web.archive.org/web/20230623162420/https://news.google.com/newspapers?id=22pYAAAAIBAJ&pg=952,6065474&dq=flag+of+botswana&hl=en Archived] from the original on 23 June 2023. Retrieved 14 July 2026</ref> E dirilwe gore e farologane le ya [[Aforika Borwa]], ka ntlha ya tsamaiso ya puso ya tlhaolele ya lefatshen leo. Ke nngwe ya difolaga di se kae mo Aforika tse di sa diriseng mebala ya letsholo la Aforika o o kopaneng kgotsa mebala ya phathi ya polotiki e e busang.<ref name=":0" /> Go tswa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le botlhano go tsena ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro, folaga ya Botswana e ne e le jeke ya bokopano.<ref name=":3">[https://flagmakers.co.uk/media/jnlnuxeu/flag-of-botswana-a-brief-history-download.pdf "Flag of Botswana - A Brief History"] (PDF). ''Flagmakers''. [https://web.archive.org/web/20240713011438/https://flagmakers.co.uk/media/jnlnuxeu/flag-of-botswana-a-brief-history-download.pdf Archived] (PDF) from the original on 13 July 2024. Retrieved 14 July 2026</ref> Mo molaong wa Britain, go ne go sena folaga e e tlhomamisitsweng, letshwao la lefatshe le ntswa go ne go na le sekano.<ref>[https://flagmakers.co.uk/media/jnlnuxeu/flag-of-botswana-a-brief-history-download.pdf Flagmakers,] p.&nbsp;2.</ref> == Tsamaiso == Tetla go tswa kwa pusong e a tlhokega go fofisa folaga.<ref name=":3" /> Kopo ya semmuso e tshwanetse go romelwa kwa mokwaleding mogolo wa ofisi ya ga tautona.<ref>[https://www.gov.bw/sale-goods-and-services/use-national-emblems "Use of National Emblems"]. Government of Botswana. [https://web.archive.org/web/20240305130748/https://www.gov.bw/sale-goods-and-services/use-national-emblems Archived] from the original on 5 March 2024. Retrieved 14 July 2026</ref> Go laelwa gore folaga e seka ya kgoma fa fatshe, le go netefatsa gore e ema ka tlhamalalo ka dinako tsotlhe. Go laelwa gape gore go salwe morago tsamaiso ya go e pega maphakela le go e folosa maitseboa. Melao gape e laela go fofisetsa folaga fa tlase go supa go nna mo sbakeng sa kutlo botlhoko kgotsa go supa tlotla. Fa folaga e senyega, go nna le moletlo wa go e tshuba. Fa go sa kgonagale gore e tshubiwe, go laelwa gore e latlhiwe ka tsela e e supang tlotla.<ref>[https://www.rjtravelagency.com/flag-of-botswana/ "Flag of Botswana in 2024 § National Flag Etiquette and Protocol".] ''RJ Travel Agency''. 2024. [https://web.archive.org/web/20240713011753/https://www.rjtravelagency.com/flag-of-botswana/ Archived] from the original on 13 July 2024. Retrieved 14 July 2026</ref> == Ditshedimosetso tse dingwe == *[[Folaga ya Tanzania]] == Metswedi == {{DEFAULTSORT:Botswana, Flag of}} [[Category:Ditshwantsho tsa lefatshe la Botswana]] [[Category:Folaga tsa Lefatshe]] 5pf6k7hrj59pj1qm31cprqvu4hernzu Margaret Nasha 0 3312 52467 47745 2026-07-14T12:52:50Z MmaBaggio 11091 52467 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder |honorific-prefix = |name = Margaret Nnananyana Nasha |honorific-suffix = |image = |alt = |caption =Dr Margaret Nasha |assembly = |majority = |term_start = October 2009 |term_end =October 2014 |predecessor =Patrick Balopi |successor =[[Gladys Kokorwe]] |president = [[Ian Khama]] |party = [[Alliance for Progressives]] |office = [[Speaker (politics)|Parliamentary Speaker]] |successor2=[[Dumelang Saleshando]]|birth_date={{Birth date and age|1947|8|6|df=y}}|birth_place=[[Kanye, Botswana|Kanye]], [[Bechuanaland]]|otherparty=[[Botswana Democratic Party]] (until 2016)<br/>[[Botswana Movement for Democracy]] (2016–2017)|term_start2=1999|term_end2=2004|office2=[[Member of Parliament (Botswana)|Member of Parliament]] for [[Gaborone Central]]|predecessor2=[[Michael Dingake]]}} '''Margaret Nnananyana Nasha''' (yo o tshotsweng ka Phatwe a le malatsi a marataro 1947)<ref>[http://www.thetswanatimes.co.bw/index.php/about-us/92-home/771-elders-stress-need-for-social-dialoguehttp://www.thetswanatimes.co.bw/index.php/about-us/92-home/771-elders-stress-need-for-social-dialogue "Elders stress need for social dialogue"]. ''www.thetswanatimes.co.bw''. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref><ref name=":0">[https://www.weekendpost.co.bw/25788/columns/celebrating-our-heroes-and-heroines-dr-margaret-nasha/ "Celebrating our heroes and heroines: Dr. Margaret Nasha"]. ''Weekend Post''. 25 September 2017. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref> ke lepolotiki la mo [[Botswana|Botswana]], Sebui sa Mme sa ntlha sa palamente ya Botswana.<ref name="Nation">[http://www.nation.co.ke/News/africa/-/1066/675064/-/135oejwz/-/index.html "Botswana elects first female Speaker"], ''The Nation'' (Kenya), 21 October 2009. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref><ref name=":3">[http://www.sardc.net/en/southern-african-news-features/first-women-speaker-for-botswana-parliament/ "First women speaker for Botswana Parliament"], SARDC, October 2009. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref> O emetse phuthego ya Botswana Democratic Party.<ref>{{Cite news |url=http://allafrica.com/stories/200902160308.html |date=16 February 2009 |title=Nasha the BDP "Iron Lady" |publisher=Mmegi |first=Ryder |last=Gabathuse |coauthor=Siki Motshwari Johaness }}</ref> == Tiro == Pele fa a tsenelela dipolotiki tsa palamente Nasha e ne e le mmereki wa puso.<ref name="Nation"></ref> O tsene pele mo khudutlhamageng ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bone, gape le ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borobabongwe a fenya ditlhopho tsa bopalamente tsa legare la Gaborone.<ref name="Nation"></ref> Nasha o berekile pele e le tona wa pusong ya ga [[Quett Masire]] le [[Festus Mogae]],<ref>{{Cite news |url=http://www.mmegi.bw/index.php?sid=6&aid=15&dir=2009/February/Friday27 |title=Trade proposals pass, Nasha wants her share |first=Rampholo |last=Molefhe |publisher=Mmegi |date=27 February 2009 }}</ref> mme gape e le tona wa dikgang tsa botautona le dikokamelo tsa mmuso.<ref>{{Cite news |first=Lekopanye Mooketsi |url=http://www.mmegi.bw/index.php?sid=6&aid=18&dir=2009/August/Friday21 |title=Does finance business suffer in parley with minister not attending? |date=21 August 2009 |publisher=Mmegi }}</ref> Moemedi wa lekoko la [[Botswana Democratic Party|Botswana]] [[Botswana Democratic Party|Democratic Party]] (BDP), Nasha o ne a tlhophiwa go nna sebui morago ga [[ditlhopho tsa 2009]].<ref name=":4">[http://www.dailynews.gov.bw/news-details.php?nid=15729 "Kokorwe is new Speaker"] [https://web.archive.org/web/20160305011844/http://www.dailynews.gov.bw/news-details.php?nid=15729 Archived] 5 March 2016 at the [[:en:Wayback_Machine|Wayback Machine]], ''Daily News'', 12 November 2014. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref> Morago ga go farologana le Tautona [[Ian Khama Seretse Khama|Ian Khama,]] o ne a latlhegelwa ke tlhopho ya go nna sebui ya BDP e tsewa ke [[Gladys Kokorwe]] ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone, mme ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borataro a fapogela kwa lekokong la kganetso la [[Botswana Movement for Democracy]].<ref name=":5">[http://www.mmegi.bw/index.php?aid=57195&dir=2016/january/25 "Nasha quits BDP, joins UDC"], Mmegi Online, 25 January 2016. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref> == Botshelo jwa pele == Nasha o tsholetswe kwa [[Kanye]],<ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?sid=2&aid=1120&dir=2013/february/Tuesday19/ "Mmegi Online :: Issues in education"]. ''Mmegi Online''. 27 February 2012. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref><ref name=":0" /> motsemogolo wa setso wa morafe wa [[Bangwaketse|Ngwaketse]]. Letsatsi la gagwe la matsalo la semmuso ke Phatwe a le malatsi a marataro ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mane le bosupa, mme o tlhagisitse dipelaelo ka ga go nepagala ga lone.<ref name=":1">[http://www.mmegi.bw/index.php?aid=15589 "Book Review: Nasha justifies Khama leadership style"], Mmegi Online, 4 April 2014. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref> Mongwe wa bana ba le lesome,<ref name=":2">[http://www.ipsnews.net/2011/03/botswana-parliaments-speaker-a-well-loved-woman/ "Botswana Parliament’s Speaker a Well-Loved Woman"], Inter Press Service, 11 March 2011. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref> Nasha o goletse kwa [[Johannesburg]], Aforika Borwa, a nna le morwadiarraagwe yo motona.<ref name=":0" /> O ne a boela kwa Botswana go ya go tsena sekolo se se botlana kwa motseng wa [[Mmathethe]].<ref name=":1" /> Mo bukeng ya gagwe ya botshelo, Nasha o ne a gakologelwa gore basetsana ka nako eo ba ne ba rutwa fela go bala le go kwala gore ba kgone go kwalelana le banna ba bone ba isago, ba go neng go akanngwa gore ba tla tshwanelwa ke go fudugela kwa Aforika Borwa go itshedisa.<ref name=":2" /> E re ka rraagwe Nasha a ne a tlhokafala a sa ntse a le monnye, mmaagwe o ne a ya kwa go ba losika lwa gagwe lwa banna gore ba thuse go duelela sekolo sa ga morwadie. Ba ne ba rekisa dingwe tsa dikgomo tsa bone ka go oshaosha go mo letla go fetsa dithuto tsa gagwe tsa sekolo se segolwane. Fa a sena go tswa mo sekolong, Nasha o ne a fudugela kwa [[Gaborone]] (motsemogolo wa Botswana) go ya go tsena dithuto kwa [[Mmadikolo wa Botswana|Yunibesithing ya Botswana]].<ref name=":0" /> O ne gape a bona tiro mo dikantorong tsa [[Radio Botswana]], mme moragonyana a tlhatlhosiwa go nna mo phaposing ya dikgang.<ref name=":0" /> Nasha o ne a dira jaaka mmegadikgang wa dipolotiki dingwaga di le mmalwa, mme kgabagare a tlogela bobegadikgang go tsenelela tirelo ya setšhaba.<ref name=":2" /> Kgatelopele ya gagwe ya seporofešenale e ne e akaretsa go tlhomiwa ga gagwe go nna Mokaedi wa Lephata la Tshedimoso le Ditirelo tsa Kgaso.<ref name=":0" /> O ne gape a direla mo tirelong ya bodipolomate jaaka [[Moemedi Mogolo]] wa Botswana kwa United Kingdom.<ref name=":1" /> == Dipolotiki == === 1994-2009 === E le leloko la phathi e e busang ya [[Botswana Democratic Party]] (BDP), Nasha o ne a tsena mo palamenteng ka kgwedi ya Phalane ,ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bone, morago ga [[ditlhopho setshaba tsa 1994]]. Ga a aka a ema kwa ditlhophong, mme go na le moo o ne a tlhomiwa mo go nngwe ya ditilo di le nne tse di neng di beetswe batlhophiwa ba [[Tautona wa Botswana|tautona]] wa nako yeo ([[Quett Masire]]). Dingwaga di le mmalwa moragonyana, Tautona Masire o ne a mo tlhoma mo bodireding jwa gagwe, a na le maikarabelo a puso ya selegae, lefatshe le matlo.<ref>[https://web.archive.org/web/20210520204502/https://www.parliament.gov.bw/index.php/about-parliament/history "History"]. ''www.parliament.gov.bw''. Archived from [https://www.parliament.gov.bw/index.php/about-parliament/history the original] on 20 May 2021. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref> O ne a tsweledisa boTona fa Masire a ne a emisediwa ka [[Festus Mogae]] ka kgwedi ya Moranang,ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borobabobedi .<ref name=":2" /> Mo [[ditlhophong setshaba tsa 1999]], Nasha o ne a gapa setilo sa Gaborone Central, a fenya [[Michael Dingake]] wa phathi ya [[Botswana Congress Party]] (BCP). Go ne ga mo letla go tlisiwa mo Palamenteng ka fa tlase ga puso ya go tlhophiwa ka tsela e e kgethegileng ke Tautona Festus Mogae.<ref>JOHANNES, RYDER GABATHUSE SIKI MOTSHWARI (19 May 2017). [http://www.mmegi.bw/index.php?aid=68952&dir=2017/may/19 "Mmegi Online :: Khama's fall-out with Nasha"]. ''Mmegi Online''. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref> O ne a fenngwa ke [[Dumelang Saleshando]], ntlhopheng yo mongwe wa BCP, kwa [[ditlhophong tsa 2004]], mme a kgona go nna mo palamenteng jaaka ntlhopheng wa ga Tautona Mogae.<ref>[https://web.archive.org/web/20161027055757/http://www.sundaystandard.info/nasha-reveals-all-servekiss-and-tell-book "Nasha reveals all in serve/kiss-and-tell book"], ''Sunday Standard'', 24 March 2014. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref> === 2009–gompieno === Morago ga [[ditlhopho tsa kakaretso tsa 2009]], Nasha o ne a fenya tlhopho ya BDP ya go nna sebui.<ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?sid=1&aid=125&dir=2009/October/Wednesday21/ "BDP endorses Nasha for Speaker, Moatlhodi for deputy"], Mmegi Online, 21 October 2009. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref> O ne a tlhophiwa mo maemong ao a sa ganediwe,<ref name="Nation" /> mme a nna mosadi wa ntlha go nna mo maemong ao.<ref name=":3" /> Ka nako ya fa a ne a le sebui, Nasha o ne a tsaya dikgato tsa go nonotsha [[kgaoganyo ya dithata]] ya Botswana, a gana ditaelo di le mmalwa go tswa kwa [[lephateng la khuduthamaga]] ka maikaelelo a go supa boipuso jwa palamente. Ditiro tse di ne tsa mo tlisa mo kgotlhang le Tautona [[Ian Khama Seretse Khama|Ian Khama]], fela jaaka karolo ya buka ya gagwe ya botshelo (e e gatisitsweng fa a le mo maemong) e e neng e kgala mokgwa wa gagwe wa boeteledipele.<ref name=":6">[http://www.weekendpost.co.bw/wp-news-details.php?nid=156 "Khama speaks on Masisi, Tshekedi"], ''Weekend Post'', 8 December 2014. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref> Ka kgwedi ya Moranang,ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone , Khama o ne a akanyetsa go leka go dira gore Nasha a tlosiwe mo maemong a sebui ka [[kakanyetso ya go tlhoka tshepo]], mme o ne a ntshiwa mo kgangnyeng eo ke bagakolodi ba gagwe, ba ba neng ba re go ka direga gore a se ka a atlega.<ref>[http://www.thegazette.news/?p=7915 "Khama versus Nasha round 3"], ''The Botswana Gazette'', 1 May 2014.</ref> Ka kgwedi ya Ngwanatsele ,ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone, morago ga [[Ditlhopho setshaba tsa 2014|ditlhopho tsa setshaba tsa 2014]], BDP e ne ya gana go tlhopha Nasha gape go nna sebui mme boemong jwa seo ya tlhopha [[Gladys Kokorwe]] (ntlhopheng yo Tautona Khama a neng a mo rata). Nasha o ne a tlhophiwa gape ke kganetso, mme a fenngwa ke Kokorwe ka pharologanyo ya masome a mane le bongwe-masome a mabedi le bongwe.<ref name=":4" /> Nasha le ene e ne e le leloko la BDP, mme o ne a sa dumalane le Tautona Khama.<ref name=":6" /> Pele ga ditlhopho tsa sebui di diragala, go ne go na le kganetsano ya gore a tlhopho e tshwanetse go tsewa ka lentswe (e e ratwang ke puso) kgotsa ka [[tlhopho ya sephiri]] (e e ratwang ke Nasha). Mmueledi-mogolo, yo o neng a emetse puso, o ne a bolela gore Nasha o ne a kgaotsa go nna sebui ka letsatsi la ditlhopho mme ka jalo o ne a sa tlhole a na le lefoko mo tsamaisong ya palamente, mme katlholo ya kgotlatshekelo e ne ya gana ngangisano eno.<ref>[http://www.weekendpost.co.bw/wp-news-details.php?nid=103 "Khama loses Nasha battle"], ''Weekend Post'', 10 November 2014. Retrieved 9 Phalane 2025.</ref> Ka kgwedi ya Firikgong,ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borataro , Nasha o ne a rola tiro mo BDP go tsenela lekoko la kganetso la [[Botswana Movement for Democracy]] (BMD), le le bopang karolo ya kgolagano e e anameng, e leng [[Umbrella for Democratic Change]] (UDC).<ref name=":5" /> == Ditshedimosetso tse dingwe == * Lenaane la dibui tsa basadi tsa diporofense tsa bosetšhaba le diporofense ==Metswedi== {{reflist}} {{Persondata <!-- Metadata: see [[Wikipedia:Persondata]]. --> | NAME =Nasha, Margaret Nnananyana | ALTERNATIVE NAMES = | SHORT DESCRIPTION = | DATE OF BIRTH = | PLACE OF BIRTH = | DATE OF DEATH = | PLACE OF DEATH = }} {{DEFAULTSORT:Nasha, Margaret Nnananyana}} [[Category:Ngwaga tsa batho ba ba timetseng (batho ba ba mo botshelong)]] [[Category:Batho ba ba tshelang]] [[Category:Bomme ba Batswana mo sepolotiking]] [[Category:Mapolotiki a Botswana Democratic Party ]] [[Category:Maloko a khuduthamaga ya palamente]] [[Category:Sebui sa Mme sa tlhomo molao]] [[Category:Matona a puso ya Botswana]] {{botswana-bio-stub}} qwddjzu4q8n50c0vhlewy927aeayg63 Pasa ya Botswana 0 3318 52518 17401 2026-07-15T10:32:55Z JudithShe 9421 Ke baakantse le go oketsa thanolo ya tsebe ya Pasa ya Botswana #Wikipedia25BW 52518 wikitext text/x-wiki '''Pasa ya Botswana, ke bukana ya mesepele e''' e abiwang ke lekalana la dibuka atsa mesepele la lephata la mesepele le boagedi kwa lephateng la puso la Nationality, Immigration and Gender Affairs la Botswana, e neelwa banni ba [[Botswana|Botswana]]<ref>[https://www.gov.bw/ministries/ministry-nationality-immigration-and-gender-affairs "Ministry of Nationality, Immigration And Gender Affairs | Government of Botswana".] ''www.gov.bw''. Retrieved 15 July 2026</ref> fa ba etela mafatshe a sele. Ka kgwedi ya Mopitlo e robabobedi ngwaga wa dikete pedi le lesome, lephata la mesepele le boagedi le ne la simolola go abela setshaba dibukana tsa mesepele tsa maranyane.<ref>[https://web.archive.org/web/20140222132809/http://www.gov.bw/en/News/e-Passport-ready-for-issuance-to-Batswana/ "Republic of Botswana - Government portal".] Archived from the original on 22 February 2014. Retrieved 15 July 2026</ref><ref>[https://www.sundaystandard.info/botswana-introduces-electronic-passport/ "Botswana introduces electronic passport"]. Sunday Standard. Retrieved 15 July 2026</ref> Dibukana tsa mesepele tsa Botswana tsotlhe tse e seng tsa maranyane di fitilwe ke nako ka Morule a le masome mararo le motso ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso. Bukana ya mesepel ya Botswana, e na le ditsebe di le masome a mane le borobabobedi, e kwadilwe ka diteme tsa Sekgoa le SeFora. Tsebe ya ntlha e na le mmepe wa Botswana o o tshwantshitsweng diphologolo tsa naga. Mo ngwageng wa dikete pedi, lesome le bone, bukana ya mesepele ya Botswana e ne e le ya bone ka maatla mo kgaolong ya [[Aferika|Aforika]], se se letla gore Batswana ba kgone go tsaya maeto go ya mafatshe a le masome a supa ba sa tlhoke teseletso,<ref>[https://www.howwemadeitinafrica.com/no-visa-required-africas-most-powerful-passports/41186/ "No visa required: Africa's most powerful passports".] ''How We Made It In Africa''. 7 July 2014. Retrieved 15 July 2026</ref> a le masome mabedi le borobabobedi ba tlhoka teseletso fa ba goroga, le a le lekgolo, masome a mabedi le motso a a tlhokang teseletso.<ref name=":0">[https://www.bb.org.bw/index.php/business-news-details/nid/83/botswana-passport-ranks-58th-on-the-2019-global-passport-index/ "Business Botswana :: BOTSWANA PASSPORT RANKS 58TH ON THE 2019 GLOBAL PASSPORT INDEX".] ''www.bb.org.bw''. Retrieved 15 July 2026</ref> Bukana e, e mo maemong a masome a matlhano le borobabobedi mo lefatsheng ka bophara.<ref name=":0" /> ==Ditshedimosetso tse dingwe== * [[Tse di tlhokafalang mo bathong ba Botswana go dira diteseletso tsa mesepele]] * [[Dibukana tsa mesepele]] == Metswedi == {{Botswana-stub}} [[Category:Dipasa ka mafatshe]] [[Category:Dipolotiki tsa Botswana]] {{Passports}} d9dnhynxh6n1vk9u7q8spzrytg16td7 Kgalagadi le dikgaolo tse di mabapi 0 3408 52507 17883 2026-07-15T08:33:27Z Lucrucia98 12161 52507 wikitext text/x-wiki {{Infobox district <!-- See Template:Infobox settlement for additional fields and descriptions --> | name = Kgalagadi | native_name = | native_name_lang = tsn<!-- ISO 639-2 code e.g. "tsn" for Tswana language --> | type = [[Districts of Botswana|District]] | image_skyline = | image_alt = | image_caption = | nickname = | motto = | image_map = Botswana-Kgalagadi.png | map_alt = | map_caption = Location within Botswana | mapsize = frameless | latd = 25|latm = 00|lats = |latNS = S | longd = 22|longm = 00|longs = |longEW = E | coordinates_type = region:BW_type:adm1st | coordinates_display = inline,title | coordinates_footnotes = | subdivision_type = [[List of sovereign states|Country]] | subdivision_name = {{flag|Botswana}} | established_title = | established_date = | founder = | named_for = | seat_type = [[Capital (political)|Capital]] | seat = [[Tshabong]] | government_footnotes = | leader_party = | leader_title = | leader_name = | area_footnotes = | area_total_km2 = 105200 | area_note = | elevation_footnotes = | elevation_m = | population_footnotes = | population_total = 42049 | population_as_of = 2001 census | population_density_km2 = auto | population_demonym = | population_note = | timezone1 = [[Central Africa Time]] | utc_offset1 = +2 | postal_code_type = | postal_code = | area_code_type = | area_code = | website = | footnotes = }} '''Kgalagadi''' ke kgaolo e e mo borwa bophirima mo Botswana, mo mololwaneng wa [[Botswana]] le [[Namibia]]. Diofisi tse dikgolo di ko [[Tsabong]]. Kgalagadi o tsaya bophara jo bontsi jwa sekaka sa Kalahari. O na le sekgala sa dikilomethara di le 105,200, ka ngwaga wa dikete tse pedi le bongwe (2001) palo ya batho e ne e le 42,000. Kgaolo ka bontsi e tserwe ke lefelo la boitapoloso la Kgalagadi Transfrontier, e e tswelelelang ko [[Aforika Borwa]]. ==Lefelo == Kgalagadi e tshwaraganetse melelwane le dikgaolo tse di latelang: *Kgaolo ya Omaheke, Bokone bophirima ,Namibia *Kgaolo ya Hardap, borwa bophirima, Namibia *Kgaolo ya North Cape, borwa, Aferika Borwa *Kgaolo ya Bokone Bophirima, Aferika Borwa, Borwa Melelwane ya mo gae *Kgaolo ya Ghanzi-Bokone *{Kgaolo ya Kweneng-bokone botlhaba *Kgaolo ya Borwa-Botlhabatsatsi ==Dikgaolo-potlana== Dikgaolo_Potlana tsa Kgalagadi di akaretsa * Hukuntsi * Tshabong ==Bonno Jwa Batho== Lefelo le le nang le batho ba bantsi mo kgaolong ke la Tsabong le le neng le na le dipalo tsa batho di le dikete tse thataro le makgolo a matlhano le masome a robabongwe le bongwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le bongwe (2001), fa Hukuntsi di ne di le dikete tse tharo le makgolo a robabobedi le bosupa ,Kang dipalo tsa botho di le dikete tse tharo le makgolo a supa le masome a mane le bone. Metse e e neng ya balwa ka palo batho ya ngwaga wa dikete tse pedi le bongwe (2001). '''''' Kgalagadi-Borwa : Bogogobo, Bokspits, Bray, Gachibana, Khisa, Khuis, Khwawa, Kokotsha, Kolonkwane, Makopong, Maleshe, Maralaleng, Maubelo, Middlepits, Omaweneno, Phepheng (Draaihoek), Rapples Pan, Struizendam, Tshabong, Vaalhoek, Werda '''''' Kgalagadi Bokone : Hukuntsi, Hunhukwe, Inalegolo, Kang, Lehututu, Lokgwabe, Make, Monong, Ncaang, Ngwatle, Phuduhudu, Tshane, Ukwi, Zutswa ==Bojanala bo ka namola banana mo lehumeng== Banana ba kgaolo ya Kgalagadi ba kgothaditswe go batla ditsela tsa go tsena mo kgwebong ya bojanala.Go ne go gakolola mopalamente wa kgaolo ya kgalagadi bokone Rre Phillip Khwae kwa dithuto puisanong tsa lephata la bojanala kwa motseng wa Kang ka bofelo jwa beke. Rre Khwae o kgothaditse banana a ba kopa gore ba inaakanye le bojanala, ka bo ka thusa mo go lwantsheng lehuma le le apesitseng kgaolo ya gagwe kobo ka lestshoba. O tswelela ka go ba rotloetsa go tlhoafalela dithuto. Mogolwane mo lephateng la bojanala Rre Moremi Mabote, ene o ne a bolelela banana gore puso e simolotse go rotloetsa dikgwebo tsa Batswana, a re dikgwebo di sale boutsana mo kgaolong ya Kgalagadi jaaka tsa go supegetsa bajanala lefatshe, tsa ngwao ka kakaretso le tsa maroko. A re lephata la bone le tshwara moletlo wa bojanala ngwaga le ngwaga go rotloetsa ngwao ka kakaretso le gore bagwebi ba tle go abelana dikitso ka go tlhabolola dikgwebo. A re seemo se se sa iketlang sa itsholelo se ba pateleditse gore monongwaga ba lebagane fela le dithuto puisano jaanong go na le ditiragalo tsa dingwaga tse di fetileng tse di neng di akaretsa dikhwaere le disupiwa tsa ngwao. Rre Moagele go tswa lephateng la diphologolo makgabisa o ne a gwetlha banana go rua bontshe le diphologolo tse dingwe tsa naga ==O ka tsibogela == *Dikgaolo-potlana tsa Botswana ==Dipadi tse dingwe. == {{reflist}} {{Districts of Botswana}} [[Category:Dikgaolo tsa Botswana]] [[Category:Kgaolo ya Kgalagadi]] {{Botswana-geo-stub}} r86pyfyxe9h669zmc1uqfdjy7w5jxmq Phandu Skelemani 0 3447 52468 44503 2026-07-14T12:59:05Z MmaBaggio 11091 52468 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder |name = Phandu Tombola Chaka Skelemani |image =Phandu Skelemani 2014.png| |caption =Skelemani in 2014 |order = [[Minister of Foreign Affairs]] |term_start = 1 April 2008 |predecessor = [[Mompati Merafhe]] |birth_date = {{birth date and age|1945|01|05|df=y}} |birth_place = [[Mapoka Village]], [[North-East District (Botswana)|North East District]], [[Botswana]] |party = [[Botswana Democratic Party|BDP]] |office2=[[Minister of Foreign Affairs (Botswana)|Minister of Foreign Affairs]]|predecessor2=[[Mompati Merafhe]]|deputy=Pono Moatlhodi|office1=9th [[List of speakers of the National Assembly of Botswana|Speaker]] of the [[National Assembly (Botswana)|National Assembly]]<br />of [[Botswana]]|predecessor1=[[Gladys Kokorwe]]|successor1=[[Dithapelo Keorapetse]]|successor2=[[Pelonomi Venson-Moitoi]]|education=[[University of Botswana]] ([[LLB]])|term_end1=7 November 2024|term_start1=5 November 2019|term_start2=31 October 2014|term_end2=31 October 2014}}'''Phandu Tombola Chaka Skelemani''' ( yo o tshotsweng ka kgwedi ya Firikgong a tlhola ga tlhano, ka ngwaga wa 1945<ref name="CV">[http://www.mofaic.gov.bw/index.php?option=com_content&amp;task=view&amp;id=71&amp;Itemid=115 CV Tsebe ya lephata la ditogamano le merero ya tsa mafatshe a sele].</ref>) ke lepolotiki la lefatshe la [[Botswana|Botswana]] ke leloko la lekoko le le kileng la busa la [[Botswana Democratic Party]] (BDP), yo o diretseng e le tona wa ditogamano le merero ya tsa mafatshe a sele. E ne e le leloko la palamente kwa khudutlhamageng ya Botswana gape e le leloko la pele la palamente ya Pan-African go tsweng mo Botswana; pele ga foo e ne e le [[mmueledi mogolo]] wa lefatshe la Botswana go simolola ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bobedi go fitlha ka ngwaga wa dikete tse pedi le boraro. == Tiro == Skelemani o tsholetswe kwa motsaneng wa [[Mapoka]].<ref name="CV"></ref> O nale setlankana sa boemo jo bo kwa godimo mo dithutong tsa molao go tswa kwa [[Mmadikolo wa Botswana|mmadikolo wa Botswana, Lesotho le Swaziland]]<ref name="CV"></ref><ref name="Ten">[7] ^ [http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20041110 "Mogae a tlhophiwa kwa khuduthamageng - difatlhego tse di lesome tse di sha - Bomme ba le batlhano"], BOPA, November 10, 2004. </ref> gape a bereketse puso dingwaga di ka nna masome a mararo,<ref name="Hots">[http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20030911 "Ipapatso ya Francistown botlhaba"], BOPA, September 11, 2003.</ref> a simolotse e le mosekasiki wa molao ka ngwaga wa ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le boraro.<ref name="CV"></ref><ref name="Know">[http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20031023&amp;i=Skelemani_says_people_deserve_to_know "Skelemani a re batho ba tlhoka go itse"], BOPA, October 23, 2003.</ref> Mo katlolosong maemo ya gagwe o ne a nna mosekasiki wa molao yo o motona ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le botlhano, yo o eteletseng molao pele ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le borobabobedi , gape a nna mothusa mmueledi mogolo ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabobedi.<ref name="CV"></ref> O ne a tlhapiwa go nna mmueledi mogolo ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bobedi;<ref name="CV"></ref><ref name="Know"></ref> mo nonofong eo,o ne a gakolola matona mme gape a tsenelela diphuthego.<ref name="CV"></ref> Fa Mme [[Joy Phumaphi]] a ithola marapo kwa palamenteng ka kgwedi ya Phatwe ngwaga wa dikete tse pedi le boraro go nna mothusa moeteledipele wa [[World Health Organization]], Skelemani le ene a ithola marapo a gagwe a go nna mmueledi mogolo <ref name="Rad">Richard P. Werbner, ''Reasonable Radicals and Citizenship in Botswana'' (2004), Indiana University Press, page 25.</ref> mme a ema e le ntlhopheng wa phuthego ya BDP mo ditlhophong tse di neng di tshwarelelwa mo boemong jwa ga Mme Phumaphi jwa pele kwa Francistown botlhaba.<ref>[http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20031007&amp;i=Mels_candidate_fails_to_submit_nomination "Mels' candidate fails to submit nomination"], BOPA, October 7, 2003.</ref> Mo go ikopeleng setlilo, Skelemani o ne a supa kwa a goletseng teng, a re se se ka mo thusa go emela lefelo la gagwe sentle kwa palamenteng.<ref name="Hots"></ref> Skelemani o ne a fenya ditlhopho gape a tsaya setilo sa bopalamente ka kgwedi ya Ngwanatsele ngwaga wa dikete tse pedi le boraro.<ref>[http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20031119&amp;i=Skelemani_calls_for_empowerment_of_DCs_dikgosi_labour_officers "Skelemanio kopa nonofo e e rileng mo DCs, dikgosi, diofisi tsa babereki"], BOPA, November 19, 2003.</ref> Ngwaga o o latelang, ka kgwedi ya Ngwanatsele a tlhola borobabongwe, ngwaga wa dikete tse pedi le bone , o ne a tlhophiwa kwa palamenteng go nna tona wa merero ya tsa ga tautona le setshaba.<ref name="Ten"></ref> Skelemani o ne a sutisetswa kwa maemong a go nna tona wa ditirelo tsa tshiamiso, moemedi wa molao, Sesole sa Botswana, Sepodisi, Tshenyetso setshaba gape le ya itsholelo, le tshireletso ka kgwedi ya Firikgong ngwaga wa dikete tse pede le bosupa .<ref>[http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20070122 "Mogae o oketsa khudutlhamaga"], BOPA, January 22, 2007.</ref> Fa Rre [[Ian Khama Seretse Khama|Ian Khama]] a tsaya setilo sa botautona ka kgwedi ya Moranang a tlhola gangwe ngwaga wa dikete tse pedi le borobabobedi, o ne a baya Skelemani go nna tona wa ditogamano le merero ya mafatshe a sele.<ref>[http://www.mmegi.bw/2008/April/Wednesday2/129.php "Khama o koba matona a lae matlhano"], ''Mmegi Online'' , April 2, 2008.</ref> Ka kgwedi ya Ngwanatsele a le ga tlhano ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe o ne a tlhophiwa go nna Sebui sa Kokoano ya Bosetshaba ya Botswana ke palamente.<ref>[https://data.ipu.org/node/23/data-on-women "Data on women in national parliament"]. ''Parline: the IPU’s Open Data Platform''. Retrieved 16 Phalane 2025.</ref> ==Phandu Sekelemane o rotleditse Setshaba== Tirisano e ntle fa gare ga mafatshe a Botswana le United Kingdom e tsiseditse mafatshe ao dipoelo tse di bonalang mo mafatsheng oomabedi.E rile fa a bua kwa moletlong wa matsalo wa dingwaga tse masome a robabongwe le botlhano wa ga Queen Elizabeth II mo Gaborone la Labobedi, tona ya tsa mafatshe a sele le tirisano ya mafatshe, Phandu Skelemani a re tirisano ya go nna jalo e e tswang kgakala, pele ga lefatshe la Botswana le bona boipuso, e na le maduo mo mehameng ya botsogo, kgwebo, tshireletso, thuto le go thusa setshaba ka kakaretso.Rre Skelemani a re thuso e lefatshe la Botswana le tsweletseng go e fiwa ka ntlha ya tshwaragano ya makgotla a SADC/UK le ACP/EU e tsweletse ka go solegela Batswana molemo mo mehameng ya tshwaragano mo dikgaolong, kgwebo, go lwantsha HIV le AIDS, go fedisa lehuma le go tlhabolola botshelo jwa batho.A re lefatshe la Botswana le tsweletse ka go akola dithuso tsa madi go tswa kwa go ba ofisi ya boemedi jwa lefatshe la Britain mo Botswana. Dithuso tseo ke tsa go tlhabolola matshelo a Batswana jaaka Motse wa Badiri, Somarelang Tikologo le Kgetsi ya Tsie.Rre Skelemani o ne a netefaletsa batsenelela moletlo oo, ba bontsi jwa bone e neng e le ba lefatshe la Britain gore lefatshe la Botswana le ikaeletse go tiisa tirisano le botsala fa gare ga mafatshe ao.E rile fa a ntsha la gagwe, moemedi wa lefatshe la Britain mo Botswana, Mme Jennifer Anderson o ne a supa fa a itumeletse moletlo oo, a supa gore o tiisa tirisano fa gare ga ba lelwapa la bogosi jwa Britain le mafatshe a selekane.Princess Anne, le ene o ne le teng kwa moletlong oo morago ga gore a etele Tautona Lt Gen. Seretse Khama Ian Khama pele le go baya dikgare fa ntle ga dikago tsa palamente.Dikgare tseo e ne e le segopotso sa Batswana ba ba neng ba lwela lefatshe la Britain ka nako ya ntwa ya lefatshe ya bobedi.Princess Anne o setse a kile a etela lefatshe la Botswana, gabedi. Queen Elizabeth II le ene o kile a etela lefatshe la Botswana gantsinyana, leeto gagwe la ntlha e le la ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mane le bosupa. ==Metswedi== {{reflist}} ==O ka tsibogela== [https://web.archive.org/web/20250222084557/http://ourworldleaders.com/Botswana/Phandu/SKELEMANI%20 Botswana] {{Persondata <!-- Metadata: see [[Wikipedia:Persondata]]. --> | NAME =Skelemani, Phandu Tombola Chaka | ALTERNATIVE NAMES = | SHORT DESCRIPTION = | DATE OF BIRTH =January 5, 1945 | PLACE OF BIRTH =[[Mapoka Village]], [[North-East District (Botswana)|North East District]], [[Botswana]] | DATE OF DEATH = | PLACE OF DEATH = }} {{DEFAULTSORT:Skelemani, Phandu Tombola Chaka}} [[Karolo:Batho ba ba tshelang ]] [[Karolo:Maloko a khuduthamaga ya palamente]] [[Karolo:Matona a puso ya Botswana]] iuaj5s9r5f5thmge73m8mzlus93ol7y Ngwao ya Botswana 0 3629 52473 52084 2026-07-14T16:54:40Z Lame Ralosetlha 12932 Created by translating the section "Literature" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1328682061|Culture of Botswana]]" 52473 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]] [[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]] [[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]] Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. batswana ba dumela ngwaong e nonofileng ya Botho-Ubuntu, <nowiki>''</nowiki>Batho ga ba ikemela ka bonosi, ba tshela ka go ipelega, mme ele karolo ya sechaba, ba tshela mmogo ebile ba belegana.<ref>Turaki, Y.: 2006, Foundations of African Traditional Religion and Worldview (Word Alive Publishers, Nairobi).</ref> Batswana ba dumela mo go dirisaneng mmogo le go bopagana mmogo. Leina Batswana le dirisiwa go kaya batho ba lefatshe la Botswana le morafe wa batho ba ba dirang ngwao e tshwanang le go bua puo e tshwanang mo lefatsheng le le mabapi la Aforika Borwa. Botswana ke legae la merafe e e farologaneng, go akaretsa Batswana (jaaka Barolong, Bakwena, Bangwato, Batlokwa, Bakgatla, Baphuthing, Bataung, Bangwaketse, Batawana, Bahurutshe, Balete); BaKalanga (BaLilima, Baperi, BaWumbe, BaNambya); Ovaherero (Baherero, Ovambanderu); Wayei, Bambukushu; Veekuhane (Basubiya in Setswana); Ditlhopha tsa Khoe le San; le Batswapong le Batshweneng.<ref>[https://www.botswanaembassy.or.jp/tourist.php?La=E&Show=2 "Culture & History | Embassy of Botswana, Japan"]. ''www.botswanaembassy.or.jp''. Retrieved 2021-05-23.</ref> Nngwe le nngwe ya ditlhopha tse di na le ka fa di tsamaisang ngwao tsa tsone ka teng,le fa go ntse jalo,ka ntlha ya go nna mmogo le go nyalana dingwaga di feta lekgolo, di simolotse go tshwana,O ka kgona go bona se mo tseleng e dipuo le ditso di fetogang ka yone. Dipuo di ka farologana thata go ikaegile ka kgaolo kgotsa puo ya letso, fela tsotlhe di tsewa e le dipuo tsa Botswana. Bangwe ba Batswana le bone ba nna kwa Porofenseng ya Bokone-Bophirima jwa Aforika Borwa, gammogo le mo Botswana. == Metswedi == == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> q5ffmavsp1956a53ifrdrb8761sv9p8 52475 52473 2026-07-14T17:02:17Z Lame Ralosetlha 12932 Created by translating the section "Literature" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1328682061|Culture of Botswana]]" 52475 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]] [[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]] [[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]] Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. batswana ba dumela ngwaong e nonofileng ya Botho-Ubuntu, <nowiki>''</nowiki>Batho ga ba ikemela ka bonosi, ba tshela ka go ipelega, mme ele karolo ya sechaba, ba tshela mmogo ebile ba belegana.<ref>Turaki, Y.: 2006, Foundations of African Traditional Religion and Worldview (Word Alive Publishers, Nairobi).</ref> Batswana ba dumela mo go dirisaneng mmogo le go bopagana mmogo. Leina Batswana le dirisiwa go kaya batho ba lefatshe la Botswana le morafe wa batho ba ba dirang ngwao e tshwanang le go bua puo e tshwanang mo lefatsheng le le mabapi la Aforika Borwa. Botswana ke legae la merafe e e farologaneng, go akaretsa Batswana (jaaka Barolong, Bakwena, Bangwato, Batlokwa, Bakgatla, Baphuthing, Bataung, Bangwaketse, Batawana, Bahurutshe, Balete); BaKalanga (BaLilima, Baperi, BaWumbe, BaNambya); Ovaherero (Baherero, Ovambanderu); Wayei, Bambukushu; Veekuhane (Basubiya in Setswana); Ditlhopha tsa Khoe le San; le Batswapong le Batshweneng.<ref>[https://www.botswanaembassy.or.jp/tourist.php?La=E&Show=2 "Culture & History | Embassy of Botswana, Japan"]. ''www.botswanaembassy.or.jp''. Retrieved 2021-05-23.</ref> Nngwe le nngwe ya ditlhopha tse di na le ka fa di tsamaisang ngwao tsa tsone ka teng,le fa go ntse jalo,ka ntlha ya go nna mmogo le go nyalana dingwaga di feta lekgolo, di simolotse go tshwana,O ka kgona go bona se mo tseleng e dipuo le ditso di fetogang ka yone. Dipuo di ka farologana thata go ikaegile ka kgaolo kgotsa puo ya letso, fela tsotlhe di tsewa e le dipuo tsa Botswana. Bangwe ba Batswana le bone ba nna kwa Porofenseng ya Bokone-Bophirima jwa Aforika Borwa, gammogo le mo Botswana. == Metswedi == == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> === Norman Rush === Norman Rush, yo e neng ele mokaedi wa mokgatlho wa [[:en:Peace_Corps|Peace Corps]] mo Botswana go tloga ka ngwaga wa 1978 go fitlhelela ka ngwaga wa 1983, o ne a dirisa Botswana ele lefelo la ditiragalo mo dibukeng tsotlhe tsa gagwe tse di gatisitsweng, tse ka kakaretso di itebagantseng le baagi ba batswakwa. <ref>{{Cite book |last=Mugoti |first=Godfrey |date=2009 |title=Africa (a-z). |url=https://books.google.com/books?id=Plvuddy_4NYC&q=Norman+Rush,+who+served+as+a+Peace+Corps+director+in+Botswana+from+1978+to+1983,+uses+the+country+as+the+setting+of+all+of+his+published+books,+which+gener&pg=PA71 |publisher=Lulu.com |isbn=978-1-4357-2890-5 |language=en}}</ref> gfslo7vk43m39rbhgud9vxf32c3ynex 52480 52475 2026-07-14T18:32:58Z Lame Ralosetlha 12932 Created by translating the section "Literature" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1328682061|Culture of Botswana]]" 52480 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]] [[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]] [[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]] Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. batswana ba dumela ngwaong e nonofileng ya Botho-Ubuntu, <nowiki>''</nowiki>Batho ga ba ikemela ka bonosi, ba tshela ka go ipelega, mme ele karolo ya sechaba, ba tshela mmogo ebile ba belegana.<ref>Turaki, Y.: 2006, Foundations of African Traditional Religion and Worldview (Word Alive Publishers, Nairobi).</ref> Batswana ba dumela mo go dirisaneng mmogo le go bopagana mmogo. Leina Batswana le dirisiwa go kaya batho ba lefatshe la Botswana le morafe wa batho ba ba dirang ngwao e tshwanang le go bua puo e tshwanang mo lefatsheng le le mabapi la Aforika Borwa. Botswana ke legae la merafe e e farologaneng, go akaretsa Batswana (jaaka Barolong, Bakwena, Bangwato, Batlokwa, Bakgatla, Baphuthing, Bataung, Bangwaketse, Batawana, Bahurutshe, Balete); BaKalanga (BaLilima, Baperi, BaWumbe, BaNambya); Ovaherero (Baherero, Ovambanderu); Wayei, Bambukushu; Veekuhane (Basubiya in Setswana); Ditlhopha tsa Khoe le San; le Batswapong le Batshweneng.<ref>[https://www.botswanaembassy.or.jp/tourist.php?La=E&Show=2 "Culture & History | Embassy of Botswana, Japan"]. ''www.botswanaembassy.or.jp''. Retrieved 2021-05-23.</ref> Nngwe le nngwe ya ditlhopha tse di na le ka fa di tsamaisang ngwao tsa tsone ka teng,le fa go ntse jalo,ka ntlha ya go nna mmogo le go nyalana dingwaga di feta lekgolo, di simolotse go tshwana,O ka kgona go bona se mo tseleng e dipuo le ditso di fetogang ka yone. Dipuo di ka farologana thata go ikaegile ka kgaolo kgotsa puo ya letso, fela tsotlhe di tsewa e le dipuo tsa Botswana. Bangwe ba Batswana le bone ba nna kwa Porofenseng ya Bokone-Bophirima jwa Aforika Borwa, gammogo le mo Botswana. == Metswedi == == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> === Norman Rush === Norman Rush, yo e neng ele mokaedi wa mokgatlho wa [[:en:Peace_Corps|Peace Corps]] mo Botswana go tloga ka ngwaga wa 1978 go fitlhelela ka ngwaga wa 1983, o ne a dirisa Botswana ele lefelo la ditiragalo mo dibukeng tsotlhe tsa gagwe tse di gatisitsweng, tse ka kakaretso di itebagantseng le baagi ba batswakwa. <ref>{{Cite book |last=Mugoti |first=Godfrey |date=2009 |title=Africa (a-z). |url=https://books.google.com/books?id=Plvuddy_4NYC&q=Norman+Rush,+who+served+as+a+Peace+Corps+director+in+Botswana+from+1978+to+1983,+uses+the+country+as+the+setting+of+all+of+his+published+books,+which+gener&pg=PA71 |publisher=Lulu.com |isbn=978-1-4357-2890-5 |language=en}}</ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref><sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (October 2024)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' &#x5D;</sup> aiez0o2imtzz57ltxg3tr92oxixh51v 52481 52480 2026-07-14T18:43:25Z Lame Ralosetlha 12932 Created by translating the section "Literature" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1328682061|Culture of Botswana]]" 52481 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]] [[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]] [[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]] Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. batswana ba dumela ngwaong e nonofileng ya Botho-Ubuntu, <nowiki>''</nowiki>Batho ga ba ikemela ka bonosi, ba tshela ka go ipelega, mme ele karolo ya sechaba, ba tshela mmogo ebile ba belegana.<ref>Turaki, Y.: 2006, Foundations of African Traditional Religion and Worldview (Word Alive Publishers, Nairobi).</ref> Batswana ba dumela mo go dirisaneng mmogo le go bopagana mmogo. Leina Batswana le dirisiwa go kaya batho ba lefatshe la Botswana le morafe wa batho ba ba dirang ngwao e tshwanang le go bua puo e tshwanang mo lefatsheng le le mabapi la Aforika Borwa. Botswana ke legae la merafe e e farologaneng, go akaretsa Batswana (jaaka Barolong, Bakwena, Bangwato, Batlokwa, Bakgatla, Baphuthing, Bataung, Bangwaketse, Batawana, Bahurutshe, Balete); BaKalanga (BaLilima, Baperi, BaWumbe, BaNambya); Ovaherero (Baherero, Ovambanderu); Wayei, Bambukushu; Veekuhane (Basubiya in Setswana); Ditlhopha tsa Khoe le San; le Batswapong le Batshweneng.<ref>[https://www.botswanaembassy.or.jp/tourist.php?La=E&Show=2 "Culture & History | Embassy of Botswana, Japan"]. ''www.botswanaembassy.or.jp''. Retrieved 2021-05-23.</ref> Nngwe le nngwe ya ditlhopha tse di na le ka fa di tsamaisang ngwao tsa tsone ka teng,le fa go ntse jalo,ka ntlha ya go nna mmogo le go nyalana dingwaga di feta lekgolo, di simolotse go tshwana,O ka kgona go bona se mo tseleng e dipuo le ditso di fetogang ka yone. Dipuo di ka farologana thata go ikaegile ka kgaolo kgotsa puo ya letso, fela tsotlhe di tsewa e le dipuo tsa Botswana. Bangwe ba Batswana le bone ba nna kwa Porofenseng ya Bokone-Bophirima jwa Aforika Borwa, gammogo le mo Botswana. == Metswedi == == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> === Norman Rush === Norman Rush, yo e neng ele mokaedi wa mokgatlho wa [[:en:Peace_Corps|Peace Corps]] mo Botswana go tloga ka ngwaga wa 1978 go fitlhelela ka ngwaga wa 1983, o ne a dirisa Botswana ele lefelo la ditiragalo mo dibukeng tsotlhe tsa gagwe tse di gatisitsweng, tse ka kakaretso di itebagantseng le baagi ba batswakwa. <ref>{{Cite book |last=Mugoti |first=Godfrey |date=2009 |title=Africa (a-z). |url=https://books.google.com/books?id=Plvuddy_4NYC&q=Norman+Rush,+who+served+as+a+Peace+Corps+director+in+Botswana+from+1978+to+1983,+uses+the+country+as+the+setting+of+all+of+his+published+books,+which+gener&pg=PA71 |publisher=Lulu.com |isbn=978-1-4357-2890-5 |language=en}}</ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref><sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (October 2024)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' &#x5D;</sup> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> he8amd9bs9xr2kmhrwm07ekkzbry8kr 52483 52481 2026-07-14T18:48:55Z Lame Ralosetlha 12932 Created by translating the section "Literature" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1328682061|Culture of Botswana]]" 52483 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]] [[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]] [[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]] Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. batswana ba dumela ngwaong e nonofileng ya Botho-Ubuntu, <nowiki>''</nowiki>Batho ga ba ikemela ka bonosi, ba tshela ka go ipelega, mme ele karolo ya sechaba, ba tshela mmogo ebile ba belegana.<ref>Turaki, Y.: 2006, Foundations of African Traditional Religion and Worldview (Word Alive Publishers, Nairobi).</ref> Batswana ba dumela mo go dirisaneng mmogo le go bopagana mmogo. Leina Batswana le dirisiwa go kaya batho ba lefatshe la Botswana le morafe wa batho ba ba dirang ngwao e tshwanang le go bua puo e tshwanang mo lefatsheng le le mabapi la Aforika Borwa. Botswana ke legae la merafe e e farologaneng, go akaretsa Batswana (jaaka Barolong, Bakwena, Bangwato, Batlokwa, Bakgatla, Baphuthing, Bataung, Bangwaketse, Batawana, Bahurutshe, Balete); BaKalanga (BaLilima, Baperi, BaWumbe, BaNambya); Ovaherero (Baherero, Ovambanderu); Wayei, Bambukushu; Veekuhane (Basubiya in Setswana); Ditlhopha tsa Khoe le San; le Batswapong le Batshweneng.<ref>[https://www.botswanaembassy.or.jp/tourist.php?La=E&Show=2 "Culture & History | Embassy of Botswana, Japan"]. ''www.botswanaembassy.or.jp''. Retrieved 2021-05-23.</ref> Nngwe le nngwe ya ditlhopha tse di na le ka fa di tsamaisang ngwao tsa tsone ka teng,le fa go ntse jalo,ka ntlha ya go nna mmogo le go nyalana dingwaga di feta lekgolo, di simolotse go tshwana,O ka kgona go bona se mo tseleng e dipuo le ditso di fetogang ka yone. Dipuo di ka farologana thata go ikaegile ka kgaolo kgotsa puo ya letso, fela tsotlhe di tsewa e le dipuo tsa Botswana. Bangwe ba Batswana le bone ba nna kwa Porofenseng ya Bokone-Bophirima jwa Aforika Borwa, gammogo le mo Botswana. == Metswedi == == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> === Norman Rush === Norman Rush, yo e neng ele mokaedi wa mokgatlho wa [[:en:Peace_Corps|Peace Corps]] mo Botswana go tloga ka ngwaga wa 1978 go fitlhelela ka ngwaga wa 1983, o ne a dirisa Botswana ele lefelo la ditiragalo mo dibukeng tsotlhe tsa gagwe tse di gatisitsweng, tse ka kakaretso di itebagantseng le baagi ba batswakwa. <ref>{{Cite book |last=Mugoti |first=Godfrey |date=2009 |title=Africa (a-z). |url=https://books.google.com/books?id=Plvuddy_4NYC&q=Norman+Rush,+who+served+as+a+Peace+Corps+director+in+Botswana+from+1978+to+1983,+uses+the+country+as+the+setting+of+all+of+his+published+books,+which+gener&pg=PA71 |publisher=Lulu.com |isbn=978-1-4357-2890-5 |language=en}}</ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref><sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (October 2024)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' &#x5D;</sup> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === ohth25u2chkr0j2gwbrl0mwrjp2jrdd 52484 52483 2026-07-14T18:49:28Z Lame Ralosetlha 12932 Created by translating the section "Literature" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1328682061|Culture of Botswana]]" 52484 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]] [[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]] [[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]] Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. batswana ba dumela ngwaong e nonofileng ya Botho-Ubuntu, <nowiki>''</nowiki>Batho ga ba ikemela ka bonosi, ba tshela ka go ipelega, mme ele karolo ya sechaba, ba tshela mmogo ebile ba belegana.<ref>Turaki, Y.: 2006, Foundations of African Traditional Religion and Worldview (Word Alive Publishers, Nairobi).</ref> Batswana ba dumela mo go dirisaneng mmogo le go bopagana mmogo. Leina Batswana le dirisiwa go kaya batho ba lefatshe la Botswana le morafe wa batho ba ba dirang ngwao e tshwanang le go bua puo e tshwanang mo lefatsheng le le mabapi la Aforika Borwa. Botswana ke legae la merafe e e farologaneng, go akaretsa Batswana (jaaka Barolong, Bakwena, Bangwato, Batlokwa, Bakgatla, Baphuthing, Bataung, Bangwaketse, Batawana, Bahurutshe, Balete); BaKalanga (BaLilima, Baperi, BaWumbe, BaNambya); Ovaherero (Baherero, Ovambanderu); Wayei, Bambukushu; Veekuhane (Basubiya in Setswana); Ditlhopha tsa Khoe le San; le Batswapong le Batshweneng.<ref>[https://www.botswanaembassy.or.jp/tourist.php?La=E&Show=2 "Culture & History | Embassy of Botswana, Japan"]. ''www.botswanaembassy.or.jp''. Retrieved 2021-05-23.</ref> Nngwe le nngwe ya ditlhopha tse di na le ka fa di tsamaisang ngwao tsa tsone ka teng,le fa go ntse jalo,ka ntlha ya go nna mmogo le go nyalana dingwaga di feta lekgolo, di simolotse go tshwana,O ka kgona go bona se mo tseleng e dipuo le ditso di fetogang ka yone. Dipuo di ka farologana thata go ikaegile ka kgaolo kgotsa puo ya letso, fela tsotlhe di tsewa e le dipuo tsa Botswana. Bangwe ba Batswana le bone ba nna kwa Porofenseng ya Bokone-Bophirima jwa Aforika Borwa, gammogo le mo Botswana. == Metswedi == == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> === Norman Rush === Norman Rush, yo e neng ele mokaedi wa mokgatlho wa [[:en:Peace_Corps|Peace Corps]] mo Botswana go tloga ka ngwaga wa 1978 go fitlhelela ka ngwaga wa 1983, o ne a dirisa Botswana ele lefelo la ditiragalo mo dibukeng tsotlhe tsa gagwe tse di gatisitsweng, tse ka kakaretso di itebagantseng le baagi ba batswakwa. <ref>{{Cite book |last=Mugoti |first=Godfrey |date=2009 |title=Africa (a-z). |url=https://books.google.com/books?id=Plvuddy_4NYC&q=Norman+Rush,+who+served+as+a+Peace+Corps+director+in+Botswana+from+1978+to+1983,+uses+the+country+as+the+setting+of+all+of+his+published+books,+which+gener&pg=PA71 |publisher=Lulu.com |isbn=978-1-4357-2890-5 |language=en}}</ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref><sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (October 2024)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' &#x5D;</sup> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === == Dipadi == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === bwnywf1o5aww9p3wlhwa3zz7z57xi1r 52486 52484 2026-07-14T19:04:07Z Lame Ralosetlha 12932 Created by translating the section "Literature" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1328682061|Culture of Botswana]]" 52486 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]] [[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]] [[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]] Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. batswana ba dumela ngwaong e nonofileng ya Botho-Ubuntu, <nowiki>''</nowiki>Batho ga ba ikemela ka bonosi, ba tshela ka go ipelega, mme ele karolo ya sechaba, ba tshela mmogo ebile ba belegana.<ref>Turaki, Y.: 2006, Foundations of African Traditional Religion and Worldview (Word Alive Publishers, Nairobi).</ref> Batswana ba dumela mo go dirisaneng mmogo le go bopagana mmogo. Leina Batswana le dirisiwa go kaya batho ba lefatshe la Botswana le morafe wa batho ba ba dirang ngwao e tshwanang le go bua puo e tshwanang mo lefatsheng le le mabapi la Aforika Borwa. Botswana ke legae la merafe e e farologaneng, go akaretsa Batswana (jaaka Barolong, Bakwena, Bangwato, Batlokwa, Bakgatla, Baphuthing, Bataung, Bangwaketse, Batawana, Bahurutshe, Balete); BaKalanga (BaLilima, Baperi, BaWumbe, BaNambya); Ovaherero (Baherero, Ovambanderu); Wayei, Bambukushu; Veekuhane (Basubiya in Setswana); Ditlhopha tsa Khoe le San; le Batswapong le Batshweneng.<ref>[https://www.botswanaembassy.or.jp/tourist.php?La=E&Show=2 "Culture & History | Embassy of Botswana, Japan"]. ''www.botswanaembassy.or.jp''. Retrieved 2021-05-23.</ref> Nngwe le nngwe ya ditlhopha tse di na le ka fa di tsamaisang ngwao tsa tsone ka teng,le fa go ntse jalo,ka ntlha ya go nna mmogo le go nyalana dingwaga di feta lekgolo, di simolotse go tshwana,O ka kgona go bona se mo tseleng e dipuo le ditso di fetogang ka yone. Dipuo di ka farologana thata go ikaegile ka kgaolo kgotsa puo ya letso, fela tsotlhe di tsewa e le dipuo tsa Botswana. Bangwe ba Batswana le bone ba nna kwa Porofenseng ya Bokone-Bophirima jwa Aforika Borwa, gammogo le mo Botswana. == Metswedi == == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> === Norman Rush === Norman Rush, yo e neng ele mokaedi wa mokgatlho wa [[:en:Peace_Corps|Peace Corps]] mo Botswana go tloga ka ngwaga wa 1978 go fitlhelela ka ngwaga wa 1983, o ne a dirisa Botswana ele lefelo la ditiragalo mo dibukeng tsotlhe tsa gagwe tse di gatisitsweng, tse ka kakaretso di itebagantseng le baagi ba batswakwa. <ref>{{Cite book |last=Mugoti |first=Godfrey |date=2009 |title=Africa (a-z). |url=https://books.google.com/books?id=Plvuddy_4NYC&q=Norman+Rush,+who+served+as+a+Peace+Corps+director+in+Botswana+from+1978+to+1983,+uses+the+country+as+the+setting+of+all+of+his+published+books,+which+gener&pg=PA71 |publisher=Lulu.com |isbn=978-1-4357-2890-5 |language=en}}</ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref><sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (October 2024)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' &#x5D;</sup> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === == Dipadi == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === == Dipadi == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === [[Bessie Head]] ( yo o tshotsweng ka ngwaga wa1937 mme a tshela go fitlhelela ngwaga wa 1986) ke mokwadi yo o itsegeng thata mo Borwa jwa Aferika. Ka 1964, o ne a tshabela puso ya tlhaolele kwa Aferika Borwa kwa Botswana mme a feta a kwala dibuka ka lefatshe la Botswana. O ne a nna koo go tloga ka ngwaga wa 1964 (fa e ne e santse e le [[Bechuanaland]]) go fitlhelela a tlhokafala a le dingwaga di le masome a mane le boferabongwe ka ngwaga wa 1986. O ne a nna kwa motseng wa [[Serowe]], mme dibuka tsa gagwe tse di tumileng thata go akaretsa ''[[When Rain Clouds Gather|Fa Maru a Pula a Kopana]]'', ''[[Maru (padi)|Maru]]'', le ''Potso ya Maatla'' di beilwe koo.<ref><ref>Encyclopaedia Britannica. "Bessie Head." https://www.britannica.com/biography/Bessie-Head</ref></ref> === Susan Williams === g6a94toyv7l9ld77gesiftgrfab6z5u 52487 52486 2026-07-14T19:24:59Z Lame Ralosetlha 12932 Created by translating the section "Literature" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1328682061|Culture of Botswana]]" 52487 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]] [[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]] [[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]] Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. batswana ba dumela ngwaong e nonofileng ya Botho-Ubuntu, <nowiki>''</nowiki>Batho ga ba ikemela ka bonosi, ba tshela ka go ipelega, mme ele karolo ya sechaba, ba tshela mmogo ebile ba belegana.<ref>Turaki, Y.: 2006, Foundations of African Traditional Religion and Worldview (Word Alive Publishers, Nairobi).</ref> Batswana ba dumela mo go dirisaneng mmogo le go bopagana mmogo. Leina Batswana le dirisiwa go kaya batho ba lefatshe la Botswana le morafe wa batho ba ba dirang ngwao e tshwanang le go bua puo e tshwanang mo lefatsheng le le mabapi la Aforika Borwa. Botswana ke legae la merafe e e farologaneng, go akaretsa Batswana (jaaka Barolong, Bakwena, Bangwato, Batlokwa, Bakgatla, Baphuthing, Bataung, Bangwaketse, Batawana, Bahurutshe, Balete); BaKalanga (BaLilima, Baperi, BaWumbe, BaNambya); Ovaherero (Baherero, Ovambanderu); Wayei, Bambukushu; Veekuhane (Basubiya in Setswana); Ditlhopha tsa Khoe le San; le Batswapong le Batshweneng.<ref>[https://www.botswanaembassy.or.jp/tourist.php?La=E&Show=2 "Culture & History | Embassy of Botswana, Japan"]. ''www.botswanaembassy.or.jp''. Retrieved 2021-05-23.</ref> Nngwe le nngwe ya ditlhopha tse di na le ka fa di tsamaisang ngwao tsa tsone ka teng,le fa go ntse jalo,ka ntlha ya go nna mmogo le go nyalana dingwaga di feta lekgolo, di simolotse go tshwana,O ka kgona go bona se mo tseleng e dipuo le ditso di fetogang ka yone. Dipuo di ka farologana thata go ikaegile ka kgaolo kgotsa puo ya letso, fela tsotlhe di tsewa e le dipuo tsa Botswana. Bangwe ba Batswana le bone ba nna kwa Porofenseng ya Bokone-Bophirima jwa Aforika Borwa, gammogo le mo Botswana. == Metswedi == == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> === Norman Rush === Norman Rush, yo e neng ele mokaedi wa mokgatlho wa [[:en:Peace_Corps|Peace Corps]] mo Botswana go tloga ka ngwaga wa 1978 go fitlhelela ka ngwaga wa 1983, o ne a dirisa Botswana ele lefelo la ditiragalo mo dibukeng tsotlhe tsa gagwe tse di gatisitsweng, tse ka kakaretso di itebagantseng le baagi ba batswakwa. <ref>{{Cite book |last=Mugoti |first=Godfrey |date=2009 |title=Africa (a-z). |url=https://books.google.com/books?id=Plvuddy_4NYC&q=Norman+Rush,+who+served+as+a+Peace+Corps+director+in+Botswana+from+1978+to+1983,+uses+the+country+as+the+setting+of+all+of+his+published+books,+which+gener&pg=PA71 |publisher=Lulu.com |isbn=978-1-4357-2890-5 |language=en}}</ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref><sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (October 2024)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' &#x5D;</sup> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === == Dipadi == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === == Dipadi == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === [[Bessie Head]] ( yo o tshotsweng ka ngwaga wa1937 mme a tshela go fitlhelela ngwaga wa 1986) ke mokwadi yo o itsegeng thata mo Borwa jwa Aferika. Ka 1964, o ne a tshabela puso ya tlhaolele kwa Aferika Borwa kwa Botswana mme a feta a kwala dibuka ka lefatshe la Botswana. O ne a nna koo go tloga ka ngwaga wa 1964 (fa e ne e santse e le [[Bechuanaland]]) go fitlhelela a tlhokafala a le dingwaga di le masome a mane le boferabongwe ka ngwaga wa 1986. O ne a nna kwa motseng wa [[Serowe]], mme dibuka tsa gagwe tse di tumileng thata go akaretsa ''[[When Rain Clouds Gather|Fa Maru a Pula a Kopana]]'', ''[[Maru (padi)|Maru]]'', le ''Potso ya Maatla'' di beilwe koo.<ref><ref>Encyclopaedia Britannica. "Bessie Head." https://www.britannica.com/biography/Bessie-Head</ref></ref> === Susan Williams === == Dipadi == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === [[Bessie Head]] ( yo o tshotsweng ka ngwaga wa1937 mme a tshela go fitlhelela ngwaga wa 1986) ke mokwadi yo o itsegeng thata mo Borwa jwa Aferika. Ka 1964, o ne a tshabela puso ya tlhaolele kwa Aferika Borwa kwa Botswana mme a feta a kwala dibuka ka lefatshe la Botswana. O ne a nna koo go tloga ka ngwaga wa 1964 (fa e ne e santse e le [[Bechuanaland]]) go fitlhelela a tlhokafala a le dingwaga di le masome a mane le boferabongwe ka ngwaga wa 1986. O ne a nna kwa motseng wa [[Serowe]], mme dibuka tsa gagwe tse di tumileng thata go akaretsa ''[[When Rain Clouds Gather|Fa Maru a Pula a Kopana]]'', ''[[Maru (padi)|Maru]]'', le ''Potso ya Maatla'' di beilwe koo.<ref><ref>Encyclopaedia Britannica. "Bessie Head." https://www.britannica.com/biography/Bessie-Head</ref></ref> === Susan Williams === Buka ya setlhogo sa '''Color Bar: Go fenya ga ga [[Seretse Khama]] le morafe wa gagwe' e e kwadilweng ke mme Susan Williams yo e leng mokwadi le moitseanape wa ditso'', e bua ka dikgang tsa [[:en:Interracial_marriage|lenyalo fa gare ga batho ba merafe e e farologaneng]] le mathata a rre [[Seretse Khama]] le mohumagadi wa gagwe mme [[Ruth Williams Khama]] ba iphitlhetseng ba lebagane le one. Kokoanyo ya dibuka tse di kwadilweng ka bokhutshwane di supa dipolelo tsa nnete ebile di tshegisa go akaretsa 'Whatever You Do, Don't Run', (e e golotsweng kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]] le [[Aforika Borwa|Aferikaborwa]] ka setlhogo sa 'Dont Run Whatever You Do' ), e na le dipolelo di le dintsi go tswa kwa lefatsheng la Botswana tse di kwadilweng ke mokaedi wa diphologolo tsa naga, rre [[:en:Peter_Allison|Peter Allison]] .<ref>{{cite book |last=Allison |first=Peter |year=2007 |title=Whatever You Do, Don't Run: True Tales of a Botswana Safari Guide |publisher=Globe Pequot Press |isbn=9780762745654}}</ref> 2ptgkndy395sqljpdz873gqlxcdays7 52488 52487 2026-07-14T19:35:44Z Atsile Edith 11759 Ke senotse tsebe e #wikipedia25Bw 52488 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]] [[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]] [[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]] Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. batswana ba dumela ngwaong e nonofileng ya Botho-Ubuntu, <nowiki>''</nowiki>Batho ga ba ikemela ka bonosi, ba tshela ka go ipelega, mme ele karolo ya sechaba, ba tshela mmogo ebile ba belegana.<ref>Turaki, Y.: 2006, Foundations of African Traditional Religion and Worldview (Word Alive Publishers, Nairobi).</ref> Batswana ba dumela mo go dirisaneng mmogo le go bopagana mmogo. Leina Batswana le dirisiwa go kaya batho ba lefatshe la Botswana le morafe wa batho ba ba dirang ngwao e tshwanang le go bua puo e tshwanang mo lefatsheng le le mabapi la Aforika Borwa. Botswana ke legae la merafe e e farologaneng, go akaretsa Batswana (jaaka Barolong, Bakwena, Bangwato, Batlokwa, Bakgatla, Baphuthing, Bataung, Bangwaketse, Batawana, Bahurutshe, Balete); BaKalanga (BaLilima, Baperi, BaWumbe, BaNambya); Ovaherero (Baherero, Ovambanderu); Wayei, Bambukushu; Veekuhane (Basubiya in Setswana); Ditlhopha tsa Khoe le San; le Batswapong le Batshweneng.<ref>[https://www.botswanaembassy.or.jp/tourist.php?La=E&Show=2 "Culture & History | Embassy of Botswana, Japan"]. ''www.botswanaembassy.or.jp''. Retrieved 2021-05-23.</ref> Nngwe le nngwe ya ditlhopha tse di na le ka fa di tsamaisang ngwao tsa tsone ka teng,le fa go ntse jalo,ka ntlha ya go nna mmogo le go nyalana dingwaga di feta lekgolo, di simolotse go tshwana,O ka kgona go bona se mo tseleng e dipuo le ditso di fetogang ka yone. Dipuo di ka farologana thata go ikaegile ka kgaolo kgotsa puo ya letso, fela tsotlhe di tsewa e le dipuo tsa Botswana. Bangwe ba Batswana le bone ba nna kwa Porofenseng ya Bokone-Bophirima jwa Aforika Borwa, gammogo le mo Botswana. == Metswedi == == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref> === Norman Rush === Norman Rush, yo e neng ele mokaedi wa mokgatlho wa [[:en:Peace_Corps|Peace Corps]] mo Botswana go tloga ka ngwaga wa 1978 go fitlhelela ka ngwaga wa 1983, o ne a dirisa Botswana ele lefelo la ditiragalo mo dibukeng tsotlhe tsa gagwe tse di gatisitsweng, tse ka kakaretso di itebagantseng le baagi ba batswakwa. <ref>{{Cite book |last=Mugoti |first=Godfrey |date=2009 |title=Africa (a-z). |url=https://books.google.com/books?id=Plvuddy_4NYC&q=Norman+Rush,+who+served+as+a+Peace+Corps+director+in+Botswana+from+1978+to+1983,+uses+the+country+as+the+setting+of+all+of+his+published+books,+which+gener&pg=PA71 |publisher=Lulu.com |isbn=978-1-4357-2890-5 |language=en}}</ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref><sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (October 2024)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' &#x5D;</sup> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref> === Bessie Head === == Dipadi == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === == Dipadi == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === [[Bessie Head]] ( yo o tshotsweng ka ngwaga wa1937 mme a tshela go fitlhelela ngwaga wa 1986) ke mokwadi yo o itsegeng thata mo Borwa jwa Aferika. Ka 1964, o ne a tshabela puso ya tlhaolele kwa Aferika Borwa kwa Botswana mme a feta a kwala dibuka ka lefatshe la Botswana. O ne a nna koo go tloga ka ngwaga wa 1964 (fa e ne e santse e le [[Bechuanaland]]) go fitlhelela a tlhokafala a le dingwaga di le masome a mane le boferabongwe ka ngwaga wa 1986. O ne a nna kwa motseng wa [[Serowe]], mme dibuka tsa gagwe tse di tumileng thata go akaretsa ''[[When Rain Clouds Gather|Fa Maru a Pula a Kopana]]'', ''[[Maru (padi)|Maru]]'', le ''Potso ya Maatla'' di beilwe koo.<ref><ref>Encyclopaedia Britannica. "Bessie Head." https://www.britannica.com/biography/Bessie-Head</ref></ref> === Susan Williams === == Dipadi == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === [[Bessie Head]] ( yo o tshotsweng ka ngwaga wa1937 mme a tshela go fitlhelela ngwaga wa 1986) ke mokwadi yo o itsegeng thata mo Borwa jwa Aferika. Ka 1964, o ne a tshabela puso ya tlhaolele kwa Aferika Borwa kwa Botswana mme a feta a kwala dibuka ka lefatshe la Botswana. O ne a nna koo go tloga ka ngwaga wa 1964 (fa e ne e santse e le [[Bechuanaland]]) go fitlhelela a tlhokafala a le dingwaga di le masome a mane le boferabongwe ka ngwaga wa 1986. O ne a nna kwa motseng wa [[Serowe]], mme dibuka tsa gagwe tse di tumileng thata go akaretsa ''[[When Rain Clouds Gather|Fa Maru a Pula a Kopana]]'', ''[[Maru (padi)|Maru]]'', le ''Potso ya Maatla'' di beilwe koo.<ref><ref>Encyclopaedia Britannica. "Bessie Head." https://www.britannica.com/biography/Bessie-Head</ref></ref> === Susan Williams === Buka ya setlhogo sa '''Color Bar: Go fenya ga ga [[Seretse Khama]] le morafe wa gagwe' e e kwadilweng ke mme Susan Williams yo e leng mokwadi le moitseanape wa ditso'', e bua ka dikgang tsa [[:en:Interracial_marriage|lenyalo fa gare ga batho ba merafe e e farologaneng]] le mathata a rre [[Seretse Khama]] le mohumagadi wa gagwe mme [[Ruth Williams Khama]] ba iphitlhetseng ba lebagane le one. Kokoanyo ya dibuka tse di kwadilweng ka bokhutshwane di supa dipolelo tsa nnete ebile di tshegisa go akaretsa 'Whatever You Do, Don't Run', (e e golotsweng kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]] le [[Aforika Borwa|Aferikaborwa]] ka setlhogo sa 'Dont Run Whatever You Do' ), e na le dipolelo di le dintsi go tswa kwa lefatsheng la Botswana tse di kwadilweng ke mokaedi wa diphologolo tsa naga, rre [[:en:Peter_Allison|Peter Allison]] .<ref>{{cite book |last=Allison |first=Peter |year=2007 |title=Whatever You Do, Don't Run: True Tales of a Botswana Safari Guide |publisher=Globe Pequot Press |isbn=9780762745654}}</ref> qwx1fozmotjpy4k71lbt46nwuexo535 52489 52488 2026-07-14T19:40:12Z Lame Ralosetlha 12932 Created by translating the section "Literature" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1328682061|Culture of Botswana]]" 52489 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]] [[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]] [[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]] Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. batswana ba dumela ngwaong e nonofileng ya Botho-Ubuntu, <nowiki>''</nowiki>Batho ga ba ikemela ka bonosi, ba tshela ka go ipelega, mme ele karolo ya sechaba, ba tshela mmogo ebile ba belegana.<ref>Turaki, Y.: 2006, Foundations of African Traditional Religion and Worldview (Word Alive Publishers, Nairobi).</ref> Batswana ba dumela mo go dirisaneng mmogo le go bopagana mmogo. Leina Batswana le dirisiwa go kaya batho ba lefatshe la Botswana le morafe wa batho ba ba dirang ngwao e tshwanang le go bua puo e tshwanang mo lefatsheng le le mabapi la Aforika Borwa. Botswana ke legae la merafe e e farologaneng, go akaretsa Batswana (jaaka Barolong, Bakwena, Bangwato, Batlokwa, Bakgatla, Baphuthing, Bataung, Bangwaketse, Batawana, Bahurutshe, Balete); BaKalanga (BaLilima, Baperi, BaWumbe, BaNambya); Ovaherero (Baherero, Ovambanderu); Wayei, Bambukushu; Veekuhane (Basubiya in Setswana); Ditlhopha tsa Khoe le San; le Batswapong le Batshweneng.<ref>[https://www.botswanaembassy.or.jp/tourist.php?La=E&Show=2 "Culture & History | Embassy of Botswana, Japan"]. ''www.botswanaembassy.or.jp''. Retrieved 2021-05-23.</ref> Nngwe le nngwe ya ditlhopha tse di na le ka fa di tsamaisang ngwao tsa tsone ka teng,le fa go ntse jalo,ka ntlha ya go nna mmogo le go nyalana dingwaga di feta lekgolo, di simolotse go tshwana,O ka kgona go bona se mo tseleng e dipuo le ditso di fetogang ka yone. Dipuo di ka farologana thata go ikaegile ka kgaolo kgotsa puo ya letso, fela tsotlhe di tsewa e le dipuo tsa Botswana. Bangwe ba Batswana le bone ba nna kwa Porofenseng ya Bokone-Bophirima jwa Aforika Borwa, gammogo le mo Botswana. == Metswedi == == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref></ref> == Dipadi == === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>Dowell, Ben (2008). "BBC will screen Minghella's final drama". The Guardian. Pilot aired 23 March 2008; series premiered 15 March 2009.</ref> === Norman Rush === Norman Rush, yo e neng ele mokaedi wa mokgatlho wa [[:en:Peace_Corps|Peace Corps]] mo Botswana go tloga ka ngwaga wa 1978 go fitlhelela ka ngwaga wa 1983, o ne a dirisa Botswana ele lefelo la ditiragalo mo dibukeng tsotlhe tsa gagwe tse di gatisitsweng, tse ka kakaretso di itebagantseng le baagi ba batswakwa. <ref>{{Cite book |last=Mugoti |first=Godfrey |date=2009 |title=Africa (a-z). |url=https://books.google.com/books?id=Plvuddy_4NYC&q=Norman+Rush,+who+served+as+a+Peace+Corps+director+in+Botswana+from+1978+to+1983,+uses+the+country+as+the+setting+of+all+of+his+published+books,+which+gener&pg=PA71 |publisher=Lulu.com |isbn=978-1-4357-2890-5 |language=en}}</ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref><sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (October 2024)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' &#x5D;</sup> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref> == Literature == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref> === Bessie Head === == Dipadi == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === == Dipadi == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === [[Bessie Head]] ( yo o tshotsweng ka ngwaga wa1937 mme a tshela go fitlhelela ngwaga wa 1986) ke mokwadi yo o itsegeng thata mo Borwa jwa Aferika. Ka 1964, o ne a tshabela puso ya tlhaolele kwa Aferika Borwa kwa Botswana mme a feta a kwala dibuka ka lefatshe la Botswana. O ne a nna koo go tloga ka ngwaga wa 1964 (fa e ne e santse e le [[Bechuanaland]]) go fitlhelela a tlhokafala a le dingwaga di le masome a mane le boferabongwe ka ngwaga wa 1986. O ne a nna kwa motseng wa [[Serowe]], mme dibuka tsa gagwe tse di tumileng thata go akaretsa ''[[When Rain Clouds Gather|Fa Maru a Pula a Kopana]]'', ''[[Maru (padi)|Maru]]'', le ''Potso ya Maatla'' di beilwe koo.<ref><ref>Encyclopaedia Britannica. "Bessie Head." https://www.britannica.com/biography/Bessie-Head</ref></ref> === Susan Williams === == Dipadi == === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref><ref>Unity Dow (born 1959) grew up in a traditional rural village; her mother could read and write Setswana but not English, and she later studied law partly in Scotland, reflecting Western education. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref><ref>Dow, Unity. “Attorney General of Botswana v. Unity Dow (1992)”. Botswana Court of Appeal; she challenged laws denying citizenship through mothers, leading to recognition of women’s rights in nationality law; later became Botswana’s first female High Court judge. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref><ref>“Unity Dow”. Wikipedia. She has published multiple novels that address tensions between Western and traditional values, as well as gender issues and social challenges in Botswana. Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Unity_Dow</ref></ref> === Bessie Head === [[Bessie Head]] ( yo o tshotsweng ka ngwaga wa1937 mme a tshela go fitlhelela ngwaga wa 1986) ke mokwadi yo o itsegeng thata mo Borwa jwa Aferika. Ka 1964, o ne a tshabela puso ya tlhaolele kwa Aferika Borwa kwa Botswana mme a feta a kwala dibuka ka lefatshe la Botswana. O ne a nna koo go tloga ka ngwaga wa 1964 (fa e ne e santse e le [[Bechuanaland]]) go fitlhelela a tlhokafala a le dingwaga di le masome a mane le boferabongwe ka ngwaga wa 1986. O ne a nna kwa motseng wa [[Serowe]], mme dibuka tsa gagwe tse di tumileng thata go akaretsa ''[[When Rain Clouds Gather|Fa Maru a Pula a Kopana]]'', ''[[Maru (padi)|Maru]]'', le ''Potso ya Maatla'' di beilwe koo.<ref><ref>Encyclopaedia Britannica. "Bessie Head." https://www.britannica.com/biography/Bessie-Head</ref></ref> === Susan Williams === Buka ya setlhogo sa '''Color Bar: Go fenya ga ga [[Seretse Khama]] le morafe wa gagwe' e e kwadilweng ke mme Susan Williams yo e leng mokwadi le moitseanape wa ditso'', e bua ka dikgang tsa [[:en:Interracial_marriage|lenyalo fa gare ga batho ba merafe e e farologaneng]] le mathata a rre [[Seretse Khama]] le mohumagadi wa gagwe mme [[Ruth Williams Khama]] ba iphitlhetseng ba lebagane le one. Kokoanyo ya dibuka tse di kwadilweng ka bokhutshwane di supa dipolelo tsa nnete ebile di tshegisa go akaretsa 'Whatever You Do, Don't Run', (e e golotsweng kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]] le [[Aforika Borwa|Aferikaborwa]] ka setlhogo sa 'Dont Run Whatever You Do' ), e na le dipolelo di le dintsi go tswa kwa lefatsheng la Botswana tse di kwadilweng ke mokaedi wa diphologolo tsa naga, rre [[:en:Peter_Allison|Peter Allison]] .<ref>{{cite book |last=Allison |first=Peter |year=2007 |title=Whatever You Do, Don't Run: True Tales of a Botswana Safari Guide |publisher=Globe Pequot Press |isbn=9780762745654}}</ref> == Dipadi == [[Setshwantsho:Botswana_traditional_baskets.jpg|thumb|Ditlatlana ]] [[Setshwantsho:Traditional_House_at_the_national_museum_Botswana.jpg|thumb|Ntlo ya Setswana kwa motlobong wa ditso tsa Setswana]] [[Setshwantsho:Magadi_in_Kang.jpg|thumb|Magadi (lenyalo la setso)]] Kwa ntle ga go supa teme ya ditlhopha tsa batho tse di remeletseng mo [[Botswana]], ''[[Setswana]]'' ke letlhaodi le le dirisiwang go tlhalosa khumo ya ditso tsa ngwao ya Batswana - le fa e ka tswa e le maloko a merafe [[Setswana|ya Setswana]] kgotsa ya baagi fela botlhe ba lefatshe la Botswana. === Alexander McCall Smith === Botswana ke lefelo la ditiragalo la motseletsele wa dipadi tsa masaitseweng ebile di tumile tse bidiwang [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|'The No.1 Ladies' Detective Agency]] tse di kwadilweng ke [[Alexander McCall Smith]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1948). Moanelwamogolo e bong, Precious Ramotswe, o nna kwa [[Gaborone]] . Padi ya ntlha mo motseletseleng o wa [[:en:The_No._1_Ladies'_Detective_Agency|The No.1 Ladies' Detective Agency]], e ne ya tlhagelela ka ngwaga wa 1998 kwa ga Mmamosadinyana (le ka ngwaga wa 2001 kwa Amerika). Dibuka tse di mowa-o-ko-tlase tse, di ratiwa ka ntlha ya thuto ya tsone ka matshelo a batho le go supa setso sa beng gae. Go ne ga tlhamiwa motseletsele wa motshameko wa setshwantsho sa motshikhinyego [[:en:BBC_Television|ke komponi ya BBC]] o o [[The No. 1 Ladies' Detective Agency (TV series)|nang le leina le le tshwanang]], mme motseletsele o, o ne wa tlhagelela ka kgwedi ya Mopitlo e le masome a le mabedi le boraro ka ngwaga wa 2008 kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]], mme motseletsele otlhe o ne wa simolola ka kgwedi ya Mopitlo e le lesome le botlhano ka ngwaga wa 2009.<ref><ref>https://books.google.com/books/about/A_Carrion_Death.html?id=POM3tkiTzIAC</ref></ref> === Norman Rush === Norman Rush, yo e neng ele mokaedi wa mokgatlho wa [[:en:Peace_Corps|Peace Corps]] mo Botswana go tloga ka ngwaga wa 1978 go fitlhelela ka ngwaga wa 1983, o ne a dirisa Botswana ele lefelo la ditiragalo mo dibukeng tsotlhe tsa gagwe tse di gatisitsweng, tse ka kakaretso di itebagantseng le baagi ba batswakwa. <ref>{{Cite book |last=Mugoti |first=Godfrey |date=2009 |title=Africa (a-z). |url=https://books.google.com/books?id=Plvuddy_4NYC&q=Norman+Rush,+who+served+as+a+Peace+Corps+director+in+Botswana+from+1978+to+1983,+uses+the+country+as+the+setting+of+all+of+his+published+books,+which+gener&pg=PA71 |publisher=Lulu.com |isbn=978-1-4357-2890-5 |language=en}}</ref> === Unity Dow === [[Unity Dow]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 1959) ke moatlhodi, molwela ditshwanelo tsa batho, e bile ke mokwadi go kwa lefatsheng la Botswana. O goletse kwa magaeng mme o godisitswe ka mekgwa ya setso sa Aferika. Mme wa gagwe o ne a sa kgone go bala Sekgoa, mme gantsi go tsaya ditshwetso e ne e le tiro ya borre. O ne a tswelela go nna mmueledi mme bontsi jwa dithutego tsa ga gagwe o ne a di diretse kwa moseja. Dithutego tse tsa gagwe, di ne tsa baka gore batho ba mo tlotle fa ba bangwe ba ne ba nna le dipelaelo.<ref></ref> Jaaka mmueledi, o ne a akgolwa thata ka ntlha ya boemo jwa gagwe mo ditshwanelong tsa basadi. E ne e le mongongoregi mo tshekong e e neng e letlelela gore bana ba basadi ba ba ba tshodisitsweng ke batswaka ba lemogiwe fa [[Batho ba letso la Setswana|e le Batswana]] . Ngwao le molao wa pele ga o ne o supa fa ngwana a ka nna Motswana fela fa ntate wa gagwe e le Motswana. Moragonyana o ne a nna mosadi wa ntlha go nna moatlhodi wa kgotla-tshekelo-kgolo mo Botswana.<ref></ref> Jaaka mokwadi, o gatisitse dibuka di le tharo. Gantsi setlhogo sa dibuka tse ke dikgang tse di amanang le kgogakgogana fa gare ga mekgwa ya botshelo ya kwa moseja le ya setso. Fa godimo ga moo, di akaretsa kgatlhego ya gagwe mo dikgannyeng tsa bong le lehuma la setšhaba sa Botswana.<ref></ref> === Bessie Head === [[Bessie Head]] ( yo o tshotsweng ka ngwaga wa1937 mme a tshela go fitlhelela ngwaga wa 1986) ke mokwadi yo o itsegeng thata mo Borwa jwa Aferika. Ka 1964, o ne a tshabela puso ya tlhaolele kwa Aferika Borwa kwa Botswana mme a feta a kwala dibuka ka lefatshe la Botswana. O ne a nna koo go tloga ka ngwaga wa 1964 (fa e ne e santse e le [[Bechuanaland]]) go fitlhelela a tlhokafala a le dingwaga di le masome a mane le boferabongwe ka ngwaga wa 1986. O ne a nna kwa motseng wa [[Serowe]], mme dibuka tsa gagwe tse di tumileng thata go akaretsa ''[[When Rain Clouds Gather|Fa Maru a Pula a Kopana]]'', ''[[Maru (padi)|Maru]]'', le ''Potso ya Maatla'' di beilwe koo.<ref></ref> === Susan Williams === Buka ya setlhogo sa '''Color Bar: Go fenya ga ga [[Seretse Khama]] le morafe wa gagwe' e e kwadilweng ke mme Susan Williams yo e leng mokwadi le moitseanape wa ditso'', e bua ka dikgang tsa [[:en:Interracial_marriage|lenyalo fa gare ga batho ba merafe e e farologaneng]] le mathata a rre [[Seretse Khama]] le mohumagadi wa gagwe mme [[Ruth Williams Khama]] ba iphitlhetseng ba lebagane le one. Kokoanyo ya dibuka tse di kwadilweng ka bokhutshwane di supa dipolelo tsa nnete ebile di tshegisa go akaretsa 'Whatever You Do, Don't Run', (e e golotsweng kwa ga [[:en:United_Kingdom|Mmamosadinyana]] le [[Aforika Borwa|Aferikaborwa]] ka setlhogo sa 'Dont Run Whatever You Do' ), e na le dipolelo di le dintsi go tswa kwa lefatsheng la Botswana tse di kwadilweng ke mokaedi wa diphologolo tsa naga, rre [[:en:Peter_Allison|Peter Allison]] .<ref>{{cite book |last=Allison |first=Peter |year=2007 |title=Whatever You Do, Don't Run: True Tales of a Botswana Safari Guide |publisher=Globe Pequot Press |isbn=9780762745654}}</ref> === Michael Stanley === Ka ngwaga wa 2008, padi ya masaitsiweng ya setlhogo sa '<nowiki/>''A Carrion Death''' e e kwadilweng ke Michael Stanley e ne ya itsise ka rre [[David "Kubu" Bengu|David " Kubu " Bengu]] yo e neng e le lepodisi le le itebagantseng le ditlhotlhomiso mo lephateng la dipatlisiso tsa borukutlhi mo Botswana . Rre Kubu yo o sa lebalesegeng o nna mo Gaborone. Padi e, ke tsamaiso ya sepodisi e gape e neelang matseno a Botswana wa segompieno.<ref>https://books.google.com/books/about/A_Carrion_Death.html?id=POM3tkiTzIAC</ref> === Bakwadi ba bangwe === * [[:en:Caitlin_Davies|Caitlin Davies]], yo o tsholetsweng kwa ga Mmamosadinyana * [[Unity Dow]] * [[Bessie Head]], o o tsholetsweng kwa Aferikaborwa * [[Moteane Melamu]] * [[Barolong Seboni]] mmoki * [[Andrew Sesinyi]] lew0lilz0e6lsh2wc3la2joyso1arwr Mmadikolo wa Botswana 0 4447 52522 49743 2026-07-15T11:24:27Z Atsile Edith 11759 ke senotse tsebe e #Wikipedia25BW 52522 wikitext text/x-wiki {{Infobox university | name = University of Botswana | image = University of Botswana 20200310.jpg | caption = Mmadikolo | motto = {{lang|tn|Thuto Ke Thebe}} ([[Setswana]])<ref name=facts>{{cite web|url=http://www.ub.bw/content/id/2185/read-more/ |title=Facts and Figures |access-date=2014-07-02}}</ref> | mottoeng = Education is a Shield<ref name=facts/> | chancellor = [[Tebelelo Seretse]] | vice_chancellor = Professor David Norris | established = 1982 | type = [[Public university]] | endowment = [[Botswana pula|P]]334 million([[United States Dollar|US $]]50[[million]]) | administrative_staff = 2,658 | students = 15,484 | undergrad = 14,093 | postgrad = 1,445 | sports_nickname = Mmadikolo/Basco | colors = {{colorbox|brown}}{{colorbox|blue}} and blue | city = {{flagicon|Botswana}} [[Gaborone]], [[Francistown]], and [[Maun, Botswana|Maun]] | country = | campus = [[Urban area|Urban]], {{convert|1.15|km2|acre}} | mascot = Bull (steer) | website = [http://www.ub.bw University of Botswana] }} [[Setshwantsho:University of Botswana, Administration 20200211.jpg|thumb|University of Botswana Administration]] '''Mmadikolo wa Botswana''', o o itsegeng thata ka leina la '''UB''', o tlhamilwe ka ngwaga wa 1982 e le lekanala la ntlha la dithuto tse di ko godimo mo lefatsheng la [[Botswana]].<ref>[https://www.botswanaembassy.or.jp/science.php?La=E&Show=2 "Education | EMBASSY OF BOTSWANA, JAPAN".] ''www.botswanaembassy.or.jp''. Retrieved 25 May 2022.</ref> Ka jaana mmadikolo o o nale dikago dile tharo: e nngwe kwa toropokgolo [[Gaborone]], e nngwe kwa [[Francistown]] le e nngwe kwa [[Maun]].Mmadikolo wa Botswana e kgaogantswe ka magoro a le borobabobedi: Kgwebo, Thuto, Boenjenere, Dithuto tsa Batho, Disaense tsa Boitekanelo, Bongaka, Saense le Disaense tsa Loago le [[:en:Sir_Ketumile_Masire_Teaching_Hospital|Bookelo jwa Thuto jwa ga Sir Ketumile Masire]]. UB e mo maemong a sekete se le sengwe le makgolo a mabedi le bongwe go fitlhela kwa seketeng se le sengwe makgolo a matlhano mo lefatsheng le a masome a mabedii le bongwe mo Aforika e e kwa borwa jwa Sahara mo [[:en:Times_Higher_Education_World_University_Ranking|Maemong a]] [[:en:Times_Higher_Education_World_University_Ranking|Mmadikolo wa Lefatshe Lotlhe ya Thutogodimo ya Dinako]] ya ngwaga wa 2024.<ref>[https://www.timeshighereducation.com/world-university-rankings/university-botswana "THE rankings :: University of Botswana"]. Retrieved 24 February 2024.</ref> == Ditiragalo == Mmadikolo wa Botswana o simolotse e le karolo ya thulaganyo e tona ya bo mmadikolo e e neng e bidiwa '''UBBS''', kgotsa '''Mmadikolo wa [[:en:Bechuanaland|Bechuanaland]] (Botswana), Basotoland (Lesotho), le Swaziland'''; e e neng ya tlhomiwa ka ngwaga wa 1964 go fokotsa tshegetso ya mafatshe a mararo a mo thutong e kgolwane mo [[:en:South_Africa|Aforika Borwa]] ya nako ya [[:en:Apartheid|tlhaolele]]. Morago ga gore Botswana le Lesotho di tseye boipuso ka ngwaga wa 1966, mmadikolo ne wa bidiwa Mmaikolo wa Botswana, Lesotho, le Swaziland (UBLS). Ka ngwaga wa 1975 [[Lesotho]] e ne ya ikgogela morago mo tirisanong mme ya tlhoma mmadikolo wa yone ya bosetšhaba. Dingwaga di le mmalwa go ne ga nna le Yunibesithi e e kopanetsweng ya Botswana le Swaziland go fitlhelela kwa tshimologong ya ngwaga wa 1980 mmadikolo one a kgaoganngwa ka kagiso go nna dikolo tse pedi tse di ikemetseng tsa bosetšhaba. E ne e le ka nako ya fa Lesotho e ikgogela morago la ntlha fa Botswana, e e neng e le nngwe ya mafatshe a a humanegileng go gaisa mo lefatsheng, e simolola mokgatlho wa Motho le Motho Kgomo. Letsholo le la go kokoanya madi le le itsegeng semmuso jaaka Botswana University Campus Appeal (BUCA) le ne la etelelwa pele ke Tautona wa Pele ebong Rre Seretse Khama ka ngwaga wa 1976. Letsholo le le ne la simolola go kokoanya madi a go aga sekolo se segolwane sa Botswana sa Mmaikolo wa Botswana le Swaziland. BUCA e ne ya tla morago ga go tsewa ga dikago tsa mmadikolo e e kopanetsweng kwa Roma ke puso ya Lesotho e le nosi. Batswana (batho ba Botswana) le ba bangwe ba ba amegang ba ne ba ntsha dikabelo tsa mefuta yotlhe (go akaretsa madi, dikgomo, mabele, mae, jalo le jalo) go fitlhelela paloyotlhe e e beilweng ya didikadike tsa [[:en:South_African_rand|diranta]]. Ka ngwaga wa 1982, Mmadikolo wa Botswana e ne ya nna nnete mme e santse e le setheo sa thuto e kgolwane sa bogologolo mo lefatsheng. Mokgatlho wa Motho le Motho Kgomo o sa ntse o tsweletse gompieno mo setshwantshong se segolo sa sekolo se segolwane sa mmadikolo se se fa pele ga buka-tsheko e ntšhwa.<ref>Mokopakgosi, Brian T. (22 May 2008). [https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/03057070802037977 "Self-reliance and the History of Higher Education: The Botswana University Campus Appeal (BUCA)*]". Journal of Southern African Studies. 34 (2): 293–304. [[Doi:10.1080/03057070802037977|doi:10.1080/03057070802037977]]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144141224 144141224].</ref> == Tsamaiso == [[Setshwantsho:GABS-UB Courtyard.JPG|thumb|Motlobo wa dibuka]] Tautona kgotsa Mothusa Tautona wa Botswana o dira jaaka Mokhanselara wa sekolo se segolwane sa Mmadikolo. Mookamedi yo mogolo mo sekolong ke Mothusa Mokhanselara. Go nnile le Batlatsa Bakhanselara ba le batlhano ba mmadikolo:<ref>[http://www.ub.bw/newsdet/nid/4290/Vice-President-Masisi-appointed-UB-Chancellor/ "Vice President Masisi appointed UB Chancellor"]. University of Botswana. 6 July 2017. Retrieved 8 July 2017.</ref><ref>[http://www.ub.bw/about.cfm?pid=551&m=206 "Welcome to University Of Botswana :: Home Page"]. www.ub.bw. Retrieved 16 September 2017.</ref> * 1982–1984: John Turner, * 1984–1998: [[Thomas Tlou]], * 1998–2003: Sharon Siverts, * 2003–2011: Bojosi Otlhogile, * 2011–2017: Thabo Fako.<ref>[http://www.ub.bw/content/id/2017/University-Council/ "Welcome to University Of Botswana :: University Council".] www.ub.bw. Retrieved 16 September 2017.</ref> * 2017–gompieno: Moporofesa David Norris<ref>[https://www.ub.bw/about-ub/news/professor-norris-appointed-sixth-ub-vice-chancellor "Professor Norris appointed sixth UB Vice Chancellor | University of Botswana".] www.ub.bw. Retrieved 27 July 2019.</ref> == Botshelo jwa moithuti == [[Setshwantsho:University of Botswana 20200310.jpg|thumb|Gaborone, Mmadikolo wa Botswana, sekolo sa bogare]] Baithuti ba le bantsi ba nna mo sekolong mo diholong tsa bonno.<ref name=":0">[http://www.ub.bw/campus_details.cfm?pid=529 "Welcome to University Of Botswana :: Home Page"]. ''www.ub.bw''. Retrieved 16 September 2017.</ref> Baithuti ba ba nnang mo diholong tsa bonno ba newa dijo mo mafelong a bojelo a khamphase.<ref name=":0" /> Ditirelo tsa sokolo di akaretsa letangwana la go thuma le le tona jwa Diolimpiki, lebala la boitlosobodutu, le mabala a metshameko (kgwele ya dinao tsa diatla, thenese, bolo ya diatla, mmapotlo le volleyball). Mmadikolo o bapile le Lebala la Metshameko la Bosetšhaba, le le leng teng go ka dirisiwa ke mmadikolo. Mabala a go ikatisa a a kwa ntle ga lebala la metshameko ke lefelo la metshameko ya dikgaisano mo mmadikolo. Mmadikolo o tlamela ka kokelo ya kalafi ya mahala le ditirelo tsa kgakololo. == Maphata le Mafapha == === Lephata la tsa Kgwebo === [[Setshwantsho:University of Botswana Faculty of Business.jpg|thumb|Lephata la Kgwebo la Mmadikolo wa Botswana ]] Lephata la Kgwebo le ne la tlhongwa ka ngwaga wa 1997 morago ga go rulaganngwa sešwa ga Sekolo sa Dithuto tsa Diakhaonto le Botsamaisi ka fa tlase ga Lephata la Disaense tsa Loago.<ref><sup>''"[https://www.ub.bw/faculties-and-departments/business/accounting-and-finance/history History | University of Botswana]". www.ub.bw. Retrieved 30 May 2020''</sup></ref>Ka fa tlase ga sekhukhu sa lephata le lesha le, go ne ga tlhamiwa mafapha a le mararo gore a nne le bokgoni jo bo kgethegileng mo go tsa botsamaisi, papatso, le go dira diakhaonto le tsa madi. E ratiwang go fetisisa tse dingwe ke lenaneo la Bachelor of Accountancy (BAcc), le le katisang baithuti go dira ditlhahlobo tsa setifikeiti sa dipalo tsa boemo ba setsebi, segolobogolo ACCA. Dialogane tse dintsi di kopantse dikiriigo fitlhela ba nna [[:en:Certified_Public_Accountant|Baakhaontente ba ba tlhomamisitsweng]] ba Amerika kgotsa maloko a [[:en:Chartered_Institute_of_Management_Accountants|CIMA]] ya UK.<ref>[https://www.ub.bw/faculties-and-departments/business "Business | University of Botswana"]. ''www.ub.bw''. Retrieved 9 May 2020.</ref> Lephata le le ruta didikirii di le tlhano: [[:en:Bachelor_of_Accountancy|Batšhelara ya Bobalamatlotlo]] (BAcc) [[:en:Bachelor_of_Business_Administration|Batšhelara ya Botsamaisi jwa Kgwebo]] (BBA) mo go tsa Botsamaisi [[:en:Bachelor_of_Business_Administration|Batšhelara ya Botsamaisi jwa Kgwebo (]]BBA) mo go tsa Papatso [[:en:Bachelor_of_Information_Systems|Batšhelara ya Ditsamaiso tsa Tshedimosetso]] (BIS) [[:en:Finance|Batšhelara ya tsa Matlole]] [[:en:Master_of_Business_Administration|Masetase ya Tsamaiso ya Kgwebo]] (MBA) === Lephata la Dithuto === Le ke lephata le le gologolo go gaisa mo mmadikolo. Lephata le le na le mafapha a le borobabobedi a a akaretsang Thuto ya Botshelo Jotlhe le Tlhabololo ya Baagi, Metheo ya Thuto, Thekenoloji ya Thuto, Disaense tsa Lelapa le tsa Badirisi, Dipuo le Disaense tsa Loago, Thuto ya Dipalo le Disaense, Thuto ya Motheo wa sekolo potlana le Saense ya Metshameko.<ref name=":1">[https://www.ub.bw/discover/faculties/education "Faculty of Education | University of Botswana]". ''www.ub.bw''. Retrieved 30 May 2020.</ref> Go na le mananeo a le lesome le botlhano a kalogo ya pele: dikirii ya Masetase ya Thuto e e nang le dithuto tse di kgethegileng di le lesome le bongwe; dikirii ya Masetase ya Thuto ya Botshelo Jotlhe le Tlhabololo ya Baagi, lenaneo la [[:en:Master_of_Counselling|Masetase la Kgakololo]] le Ditirelo tsa Batho, mananeo a mabedi a [[:en:MPhil|MPhil]] le [[:en:PhD|PhD]] le Dipoloma ya Morago ga Dialogane mo Thutong.<ref name=":1" /> === Lephata la Boenjenere === == Metswedi == {{Reflist}} [[Karolo:Thuto mo Gaborone]] [[Karolo:Dikolo mo Botswana]] 5j1h8wj7n7w9htmfd8wkkkd86qgsncs Matlapeng Ray Molomo 0 8330 52485 47912 2026-07-14T18:54:15Z Lucrucia98 12161 52485 wikitext text/x-wiki '''Matlapeng Ray Molomo''' (o tshotswe ka kgwedi ya Ferikgong e tlhola malatsi a le borobabongwe ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe le masome a mararo (1930) mme a tlhokafala ka ngwaga wa dikete se pedi le lesome le borobabongwe (2019) ka kgwedi ya Sedimonthole) kwa [[Mochudi]], [[Botswana|Botswana.]] E ne e le morwa Sefako-Aaron Pilane le Mmathuba-Jane Pilane. <ref>[https://prabook.com/web/matlapeng_ray.molomo/3470092 Matlapeng Ray Molomo] https://prabook.com/web/matlapeng_ray.molomo/3470092 Retrieved 19th October 2022</ref> == Thuto == Molomo o dirile dithuto tsa gagwe tse dikgolwane tsa go ithutela tiro kwa [[Yunibesithi ya Aforika Borwa]] kwa Pretoria, [[Aforika Borwa]] ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a matlhano le borataro (1956). O ne a tloga a tswelela a ya go ikiketsa kwa Yunibesithi ya Rhodes e ntse e le gone kwa South Afroca mme a tloga a ya go tsena [[Yunibesithi ya Ottawa]]. == Botshelo jwa gagwe == Matlapeng Ray Molomo e ne e le radipolotiki wa lefatshe la [[Botswana]].<ref name="obituary">http://www.dailynews.gov.bw/news-details.php?nid=53668</ref> E ne e le Modulasetilo wa [[Khudutlhamaga ya Botswana|Khuduthamaga ya Botswana]] ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borobabonge (1999) go fitlha ka ngwaga wa dikete tse pedi le bone (2004), ebile gape e le leloko la [[Palamente ya Pan-African]].<ref>[https://web.archive.org/web/20090627220727/http://www.parliament.gov.bw/pgcontent.php?UID=707 Former Speakers of Parliament], Official website of the Parliament of Botswana</ref> E ne e le tona ya Kabinete, Leloko la Palamente, Mokwaledi wa sennelaruri, Mokwaladikgang yo o kwa tlase, Motlhatlheledi wa Thuto, Mogokgo wa sekole sa thuto ee fa godimo ya kholeije, Mmatlisisi, Morutabana wa Yunibesithi, Mokwadi le Poresidente wa [[Botswana Football Association]]. Kgang ya go godisiwa ga gagwe ga e farologane le ya mosimane yo o tlwaelegileng wa Motswana wa dingwaga tse di fetileng, yo o goletseng mo gare ga basimane ba bagolwane kwa morakeng wa dikgomo a tlhokomela dikgomo tsa ga rraagwe. Matlapeng Ray Molomo le ene ke mokwadi wa dibuka tsa Setswana. O kwadile dibuka tse di tshwanang le [[Sebaga sa lorato|''Sebaga'' sa Lorato]], motshameko o o neng wa dirisiwa ke Botswana examination ka nakwana. O kwadile buka e e bidiwang Democratic Deficit in Parliament of Botswana ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bobedi (2012) ka ga dipelaelo tse di amanang le tsela e Khuduthamaga e bonalang e thulana le Boatlhodi le Palamente. Buka e gape e neela tshekatsheko ya tse di fetileng ka ga tshimologo le pontsho ya [[Palamente ya Botswana|Palamente ya Botswana.]] E ne e le moeteledipele (Tautona) wa [[Botswana National Front]], mme moragonyana o ne a fetogela kwa [[Phathi ya Tomokoraga|Botswana Democratic Party]].<ref>{{Cite web|url=http://www.sundaystandard.info/ray-molomo-academic-politician-and-founding-bnf-president|title=Subscribe to the Sunday Standard &#124; Sunday Standard|date=12 August 2020}}</ref><ref name="obituary" /> Molomo e ne e le mongwe wa Bakgatla ba ba neng ba tsenya kopo e tseneletseng ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le boraro (2013), gore go tlhomiwe yo o tla emelang Kgosikgolo Kgafela mo setilong sa bogosi. E re le ntswa Bakgatla ka bontsi ba ne ba ka dire se, Molomo ene o ne a supa fa mafoko a kgotla a le mantle otlhe ke ka moo a ne a ntsha la gagwe.<ref>[https://www.sundaystandard.info/ray-molomo-did-what-few-dared-do-speak-truth-to-royal-power/ Ray Molomo did what few dared do – speak truth to royal power] Sunday Standard. ''14th January 2020 Retrieved 19 October 2022'' </ref> == Metswedi == <references /> == Tse di kwa ntle == * [http://www.parl.gc.ca/iia/Default.aspx?Lang=E&DCId=5&DTId=1&P=2004october24botswana "Visit by the Speaker of the National Assembly of the Republic of Botswana"] * [http://english.people.com.cn/english/200110/11/eng20011011_82031.html "Botswana Parliament Leader to Visit China"] * [https://web.archive.org/web/20091104105558/http://www.africa-union.org/organs/pan%20african%20parliament/List%20of%20Members%20pap.pdf Members of the Pan-African Parliament] [[Karolo:Ditsalo tsa 1930]] [[Karolo:Dintsho tsa 2019]] [[Karolo:Dibui tsa khuduthamaga ya Botswana]] [[Karolo:Dialogane tsa Unibesithi ya Ottawa]] [[Karolo:Maloko a palamente ya Pan-Africa go tswa mo Botswana]] en7an3li3y2ast8euztsetawma6jmuj Tebelelo Seretse 0 8418 52476 31766 2026-07-14T17:06:17Z Lucrucia98 12161 52476 wikitext text/x-wiki == KA GA ENE == '''Tebelelo Mazile Seretse''' ke mosadi wa ntlha go nna [[:en:List_of_ambassadors_of_Botswana_to_the_United_States|moemedi wa lefatse la Botswana ko lefatsheng la Ditshaba Tse di Kopaneng tsa Amerika-United States of America]] go simolala ka kgwedi ya Tlhakole a tlhola malatsi a le lesome le metso e mene mo ngwageng wa kete pedi le lesome le motso (ka kgwedi ya Tlhakole e le lesome le motso ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le motso (2011). Ka nako ya ha a le mopalamente, ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borobabongwe (1999) go ya ko ngwageng wa dikete tse pedi le bone (2004), o nnile tona mo mehapheng e meraro e: Motswarelela Tona ya tsa Ofisi ya ga Tautona (Acting Minister of Presidential Affairs), Tona ya tsa Papadi le Madirelo, Diphologolo-Makgabisanaga le Bojanala, (Minister of Trade and Industry, Wildlife and Tourism) le Tona ya tsa Ditiro, Mesepele le Ditlhaeletsano ( Minister of Works, Transport and Communications)<ref name=":0">[https://www.meridian.org/profile/tebelelo-mazile-seretse/ "Tebelelo Mazile Seretse]". ''Meridian International Center''. Retrieved 13 July 2020.</ref>. O ne a nna Moeteledipele le Modulasetilo wa RPC Data Limited e e leng kompone e kgolo ya ditirelo tse di tswakantsweng tsa botegeniki jwa kitso mo Botswana.<ref>[https://web.archive.org/web/20221026103055/https://www.worldaffairs.org/event-calendar/speaker-directory/tebelelo-mazile-seretse TEBELELO MAZILE SERETSEAMBASSADOR EXTRAORDINARY & PLENIPOTENTIARY, EMBASSY OF THE REPUBLIC OF BOTSWANA] Accessed on 26 October 2022</ref>. == DITHUTEGO == Mme Seretse o alogile mo dithutong tse di potlana tsa Itsholelo (BA in Economics) le tsa Dipalo tsa madi (BA in Accounting) ko sekolong se segolo sa ithutelo ditiro sa [[:en:Morgan_State_University|Morgan State University]] pele a ya go dira dithuto tsedi kgolwane tsa bommantswitswidi ko unibesithing ya Cincinnati le dithuto tsedi potlana tsa molao mo [[:en:University_of_Botswana|Onibesithing ya Botswana]].<ref name=":0" /> Ka Lwetse 2021, Tona ya Thuto e Kgolwane, Dipatlisiso, Maranyane le Botegeniki e leng Dr. Douglas Letsholathebe o ne a dira kitsiso ya gore Mme Seretse o tlhomilwe go nna Mogokgo wa unibesithi ya Botswana. Go tlhomiwa mo ga ga Mme Tebelelo Mazile Seretse e le mogokgo wa Unibesithi Ya Botswana go dirilwe ke Tautona [[Mokgweetsi Masisi]] go simolola ka kgwedi ya Lwetse a tlhola gangwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bobedi(2022) go fitlhela ka kgwedi ya Phatwe a le malatsi a le masome mararo le motso o le mongwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le borataro (2026_. == METSWEDI == b23q1w6bwjntmfcyy0xug3mjx6jj8md Gladys Olebile Masire 0 8621 52477 36900 2026-07-14T17:18:09Z Lucrucia98 12161 52477 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:LGOM.png|thumb|Gladys Olebile Masire]] Gladys Molefi Olebile Masire, o o neng a bidiwa Lady Masire, o tshotswe ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a mararo le bongwe (1931), kgwedi ya Phukwi e le malatsi a a masome a mararo, a tlhokafala ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone (2014) kgwedi ya Motsheganong a le malatsi a a lesome le bosupa. E ne e le morutabana kwa [[Botswana]], ebile e le mohumagadi wa ga tautona o o ntseng lobaka go gaisa bahumagadi ba bangwe go tswa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi (1980) go ema ka wa ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borobabobedi (1998). == Kgodiso le thutego == Gladys Molefi Olebile o tshotswe ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a mararo le bongwe ( 1931) kwa motseng wa Modimola kwa [[Mahikeng|Mafikeng]] kwa [[Aforika Borwa]]. E ne e le morwadia Fenkwane Mogwera le Mabu Mogwera. Mo letlhakoreng la ga mmagwe, o ne a tlholega kwa lolwapeng lwa bogosi lwa kwa ga Tawana-a-Tshipi Mina Tholo. Morago ga go aloga kwa Tigerkloof, o ne a gata mo dikgatong tsa ga mmagwe ka go nna morutabana dingwaga tse dintsi, a simolola pele kwa motseng wa gagwe wa Mafikeng mme a tswelela kwa [[Kanye]], mo [https://en.wikipedia.org/wiki/Bechuanaland_Protectorate?wprov=srpw1_0 Bechuanaland.] <ref name=":0">[http://www.gov.bw/en/News/Fare-thee-wellMother-of-the-Nation/ ''"Fare thee well...Mother of the Nation"''].gov.bw. Archived from [https://web.archive.org/web/20160917204623/https://www.gov.bw/en/News/Fare-thee-wellMother-of-the-Nation/ the original] on 2016-09-17.Retrieved 15 November 2016.</ref> == Tsa Pereko == Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi (1980), [https://www.calvarymortuarybeaumont.com/obituary/lula-horace Lula Horace] mosadi wa moemedi wa lefatshe la Amerika [[:en:Horace_Dawson|Horace Dawson]], a thusa Olebile Masire go simolola mokgatlho wa ntlha wa bopelotlhomogi mo Botswana.<ref>''[https://books.google.com/books?id=z68DAAAAMBAJ&pg=PA12 "National Headliners"].6 August 1990.''Jet.Johnson Publishing Company.p 12.Retrieved 15 November 2016.</ref> Lefelo le ne la bitswa Child-to-Child Foundation of Botswana, me a nna moeteledipele wa tlotla wa mokgatlho o ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borataro (1996).<ref>Pridmore,Pat (1996).''[https://web.archive.org/web/20221128144130/http://eprints.ioe.ac.uk/19135/7/362718_Redacted.pdf "Children as health educators : the child-to-child approach"].''(Ph.D).University of London.</ref> Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe (1990), Olebile Masire e ne e le leloko la [https://web.archive.org/web/20221128144129/http://psimg.jstor.org/fsi/img/pdf/t0/10.5555/al.sff.document.aamp2b1100059_final.pdf Mandela National Reception Committee], e le komiti e e neng e baakanyetsa loeto lwa ga [[:en:Nelson_Mandela|Nelson Mandela]] lwa kgwedi ya Seetebosigo ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe (1990) mo [[Gaborone]] morago ga go bulelwa kwa toronkong ya [[:en:Robben_Island|Robben Island.]]<ref>Makgala,Christian John(2006).''"The BNF and BDP's 'Fight' for the Attention of the ANC, 1912-2004: A Historical Perspective".Botswana Notes and Records.38:115–133.JSTOR [https://www.jstor.org/stable/41235991#metadata_info_tab_contents 41235991].''</ref> == Botshelo jwa gagwe == O ne a nyetswe ke tautona wa pele wa Botswana Sir [[Quett Masire]] ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le borobabobedi (1958), mme ba nna le bana ba le barataro.<ref>Morton,Fred;Ramsay,Jeff;Themba Mgadla,Part (2008)."''[https://books.google.com/books?id=PUwlAgAAQBAJ&pg=PA208 "Historical Dictionary of Botswana].''(4th ed).p 208. "ISBN 9780810854673.Retrieved 15 November 2016.</ref> == Tlotla == Olebile Masire e ne e le moemanokeng ka madi wa [[:en:Special_Olympics|Special Olympics]] Botswana go tswa ka ngwaga wa 1989 go tsena ka wa 2013.<ref>''[http://www.dailynews.gov.bw/news-details.php?nid=23359 "Commission inducts pioneers]''".dailynews.gov.bw.Retrieved 15 November 2016.</ref> Ka ngwaga wa sekolo wa 1996 le wa 1997, sekolo sa ithutelo ditiro sa [[Mmadikolo wa Botswana|Mmadikolo]] se ne sa simolola seetsele sa Lady Olebile Masire mo leineng la gagwe. Seetsele se se neelwa moithuti o o gaisistseng wa lephata la Engineering.<ref>''[http://www.ub.bw/download/doc_id/3877/ "Undergraduate Academic Calendar 2016/2017"].''ub.bw.Retrieved 15 November 2016.</ref> Olebile Masire o ne a neelwa seetsele sa tlotla sa ga tautona ka ngwaga wa 2016 ke tautona [[Ian Khama Seretse Khama|Ian Khama]], se se ne se dirwa a ntse a tlhokafetse.<ref>Motsamai,Mmoniemang.''[http://allafrica.com/stories/201609300555.html "Botswana: Khama Honours Builders of Botswana"].''allafrica.com.Retrieved 15 November 2016.</ref> == Loso == Ka ngwaga wa 2014, kgwedi ya Motsheganong a le lesome le bosupa, Olebile Masire a tlhokafala kwa sepateleng sa Milpark kwa Parktown,kwa [[Gauteng]] [[Aforika Borwa]]. O ne a bolokwa kwa Kanye,Botswana ka letsatsi la masome a mabedi le botlhano la Motsheganong ngwaga wa 2014, beke morago ga a sena go tlhokafala.<ref name=":0" /> == Metswedi == dtf0op5yjc9w67608moklc4ynewu9j8 James G Haskins 0 9309 52479 35355 2026-07-14T17:48:35Z Lucrucia98 12161 52479 wikitext text/x-wiki '''James George Haskins''' (o tshotswe ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le lesome le bone (1914), o tlhokafetse ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe (1990)<ref name=":0">Ramsay, Jeff; Morton, Barry; Morton, Fred (1996). ''[https://1lib.sk/book/1116174/c97668 Historical Dictionary of Botswana]''. Scarecrow Press. ISBN <bdi>978-0-8108-3143-8</bdi>.</ref> ne e le mopolotiki le rradikgwebo mo [[Botswana]]. Haskins o tsholetswe ko [[Bulawayo]]. Rre rragwe ne e le James Haskins go tswa Bristol yo neng a tsamaisa kgwebo ya kofi kwa [[Tati Concessions Land]] mme morago a tsamaisa lebenkele la madirelo le le golwane ko [[Francistown]]<ref name=":0" />. Haskins o thomile lekalana la Francistown Chamber of Commerce. Haskins o tseneletse tsa polotiki ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a mane le borobabobedi (1948) a le leloko la European Advisory Council. Ne e le leloko la [[Legislative Council of Bechuanaland]] 1961-1964. Ne e le leloko la [[Bechuanaland Democratic party.]]<ref name=":0" /> Haskins o ne a ka tsewa jaaka sebui sa [[white community in Botswana]] le mmoeledi wa ipuso ya Botswana. Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a marataro le borataro (1966), o ne a nna leloko la [[National Assembly of Botswana]]. Mo ngwageng wa teng a tsenelela tsa puso a nna moeteledi pele wa office ya tsadi kwgebo, madirelo le tsa metsi mme morago a nna moeteledi wa office ya [[minister of finance]]<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/National_Assembly_of_Botswana</ref> a temo thuo le puisanyo. Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le borobabongwe (1979) Haskins a tlogedisiwa ke dingwaga mo pusong a boela ko kgwebong ya motse. <ref>Ramsay, Jeff; Morton, Barry; Morton, Fred (1996). ''Historical Dictionary of Botswana''. Scarecrow Press. ISBN <bdi>978-0-8108-3143-8</bdi>.</ref> Go tsweng ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le borobabongwe (1979) go tsena ko ngwageng wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a borobabobedi le borobabongwe (1989) o ne a nna sebui sa National Assembly of Botswana<ref>"Former Speakers of Parliament". ''Parliament of Botswana''. 27 June 2009. Archived from the original on 27 June 2009.</ref>. == Metswedi == 47h0a3yslwfnlyklrsizzgf2jtzc6rs Alfred Merriweather 0 9320 52482 35371 2026-07-14T18:45:36Z Lucrucia98 12161 52482 wikitext text/x-wiki '''Alfred Musgrave Merriweather''' ene ele motlotlegi wa seetsele sa tlotla go tloga ka ngwaga wa sekete sa ,makgolo a le robabongwe le lesome le borobabobedi (1918) ka kgwedi ya Phatwe a tlhola malatsi a a lesome le bongwe go fitlhelela ka kgwedi ya lwetse a le boroba bobedi ka ngwaga wa sekete sa makgolo a le robabobedi le masome a robabongwe le borobabongwe (1999).<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Alfred_Merriweather#cite_note-bio-1</ref> Alfred Merriweather ene ele morongwa gotswa ko lefatsheng la scotland a direla mo Botswana,yo gape eneng ele leloko la kokoano ya bosetshaba ya Botswana mme while ele motsamaisa dipuisanyo wa gone.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Alfred_Merriweather#cite_note-2</ref> One a thusa thata mo tokafatsong ya tsa botsogo mo Botswana. == Botshelo jwa gagwe == Merriweather o belegetswe ko Yorkshire,yare morago a ya go nna ko Glassgow.<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Alfred_Merriweather#cite_note-bio-1</ref> One a ya go nna ko molepolole,mo Botswana ka ngwaga wa sekete sa makgolo a le robabongwe le masome a mane le bone(1944) kona ileng a berekela mo sepatela sa Scottish Livingstone.Perekonya gagwe mo go tsa botsogo,ene ya tlhotlheletsa peo ya gagwe go nna mogakolodi wa ga tautona wa ntlha wa lefatshe la Botswana Sir Seretse Kgama,mo go tsa botsogo. Merriweather one a tlhophiwa ele mo tsamaisa dipuisanyo wa kopano ya molao,mme ebile ene ele motsamaisa dipuisanyo wa ntlha wa ntlo ya kokoanonya setshaba,ka nako e lefatshe la Botswana le neng le simolola go ipusa. O ne a bona PHD ya gagwe ya tsa kalafi go tswa mo university ya Edingburgh ka ngwaga wa sekete sa makgolo a le robabongwe le masome a botlhano le boratlharo(1956).<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Alfred_Merriweather#cite_note-4</ref> O tlhokafaletse ko Molepolole ka ngwagwa wa sekete sa makgolo a le robabongwe le masome a robabongwe le borobabongwe(1999).<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Alfred_Merriweather#cite_note-bio-1</ref> == Metswedi == ba9wlihr8ck45s0cfmtmw7haomjpuno Archelaus Tsoebebe 0 11046 52464 42888 2026-07-14T12:26:08Z MmaBaggio 11091 52464 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder|name=Archelaus Tsoebebe|office=Tona wa tsa pereko le selegae|office1=Mopalamente wa Bobirwa|termend1=1969|termstart1=1965|birth_date=Firikgong a le masome mabedi le borobabongwe ngwaga wa 1904|birth_place=[[Matatiele]]|death_date=1986|death_place=[[Mahalapye]], [[Botswana]]|termend=1969|termstart=1965}} '''Archelaus Moleleki Tsoebebe''' (Firikgong a le masome mabedi le borobabongwe 1904 go tsena 1986) e ne e le mopolotiki mo [[Botswana]] wa lotso lwa [[Sesotho]]. E ne e le mongwe wa basimolodi ba phathi ya sepolotiki ya [[Botswana Democratic Party]], e a neng a e emetse kwa palamenteng ya Botswana go tswa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano go tsena ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le borobabongwe. O berekile mo khuduthamageng ya Botswana e le tona wa tsa pereko le selegae. == Botshelo jwa gagwe == Archelaus Moleleki Tsoebebe o tsholetswe mo lolwapeng lwa Basotho ka Firikgong a le malatsi a a masome mabedi le borobabongwe, ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le bone kwa Mafube Mission kwa kgaolong ya [[Matatiele]] kwa koloneng ya [[Kapa Bokone|Kapa]]. O alogile mo sekolong ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mabedi a ithutela borutabana kwa [[Mvenyane Institution]] go tswa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mabedi le bobedi go tsena ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mabedi le bone le kwa [[Lovedale]] go tswa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mabedi le botlhano go tsena ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mabedi le borataro. O ne a ruta kwa Lovedale go tswa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mabedi le bosupa go tsena ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mabedi le borobabobedi pele ga a tsena kwa [[Fort Hare]] ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mabedi le borobabongwe go tsena ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mararo le bongwe. O ne a fudugela kwa [[Bechuanaland Protectorate]] kwa a neng a bereka e le mogokgo go tswa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mararo le bobedi go wa masome a mararo le boferabobedi . O tlhamile bokopano jwa barutabana (African teachers Association) ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mararo le bosupa, o tlhamile gape mokgatlho wa babereki ba puso (Bechaunaland Civil Servants Association) morago ga go berekela puso ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mane le borobabongwe.<ref name=":0">Ramsay, Jeff (13 April 2019). "Builders of Botswana: Archelaus Tsoebebe". ''The Weekend Post''.</ref> Tsoebebe e ne e le mopolotiki o o tlotlegang wa Bechuanaland Protectorate fa e le ka fa tlase ga taolo ya Britain.<ref>Ramsay, Jeff (2002). "[https://www.jstor.org/stable/40980330 Moutlakgola Ngwako: a public servant of distinction"]. ''Botswana Notes and Records''. '''34''': 142. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0525-5090 0525-5090]. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40980330 40980330.]</ref> Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le borobabongwe , o ne a ithaopela go ema nokeng phathi e kgolo ya ntlha ya lefatshe ya [[Bechuanaland Federal Party.]]<ref>Ramsay, Jeff (1998). "The Emergence of Nationalist Political Parties in Botswana". In Lekorwe, Mogopodi H. (ed.). ''[https://books.google.co.bw/books?id=2UhEAQAAIAAJ&redir_esc=y Botswana, Politics and Society]''. J.L. van Schaik. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-627-02231-9|<bdi>978-0-627-02231-9</bdi>.]]</ref> O ne a tlhophiwa mo khanseleng ya setso ya [[Bangwato|Bamangwato]] ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro .<ref name=":0" /> Ka Moranang a le lesome le borobabongwe ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le bongwe, Tsoebebe e ne e le mongwe wa banna ba ba neng ba tlhophilwe go emela kgaolo ya bokone jwa lefatshe,<ref name=":1">Morton, Barry (1994). ''The Making of a President: Sir Ketumile Masire's Early Years''. Pula Press. pp. 20–22. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-9991261379|<bdi>978-9991261379</bdi>.]]</ref> a bereka dingwaga di le tharo.<ref name=":0" /> Tsoebeb o nnile leloko la [[Bechuanaland People's Party]] ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le bongwe, mme o ne a kgobiwa marapo ke go tlhoka kemo nokeng ya yone mo merafeng. O ne a kopana le [[Seretse Khama]] le [[Quett Masire]] ba kwala molao motheo wa [[Botswana Democratic Party]] (e e neng e bidiwa [[Bechuanaland Natioanl Democratic Party]]).<ref name=":0" /> phathi e tlhamilwe ka Firikgong ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le bobedi, Tsoebebe o ne a tlhophilwe go nna mothusa tautona wa yone.<ref name=":1" /> Fa lefatshe la Botswana le ne le simolola go ipusa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano, Tsoebebe o nea tlhophiwa go nna leloko la [[palamente ya ntlha ya Botswana]], a emetse kgaolo ya [[Bobirwa]]. O ne a thapiwa gape go nna tona wa tsa pereko le selegae.<ref>''[https://web.archive.org/web/20250520134653/https://www.parliament.gov.bw/index.php?option=com_content&view=article&id=7&Itemid=167 "First Parliament of Botswana".]Parliament of Botswana''. Retrieved 25 September 2025.</ref> O ne a neelwa seetsele sa tlotla sa ga tautona ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le borobabobedi, mme nako ya gagwe ya pereko e ne ya fela ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le borobabongwe. Tsoebebe o ne a seka a nna le seabe mo sepolotiking morago ga foo, o ne a tlhokafala kwa [[Mahalapye]] ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le borataro. == Metswedi == lkhuukbp1c0iwt9fsid5zg4qpm8lhkj Phillip Gaonwe Matante International Airport 0 11778 52504 44688 2026-07-15T08:18:05Z Lucrucia98 12161 52504 wikitext text/x-wiki '''Phillip Gaonwe Matante International Airport''' (IATA: FRW, ICAO: FBPM), gape e itsiwe e le Francistown International Airport, e direla [[Francistown]], [[Botswana]]. Boemafofane jwa setšhaba, jo bo direlang difofane tsa kgwebo le tsa sesole, bo kwa ntlheng ya bophirima jwa toropo. Boemafofane bo ne bo reeletswe ka [[Philip Matante]].[https://thepatriot.co.bw/renaming-f-town-airport-politically-motivated/ [2<nowiki>]</nowiki>] == Ditlamelo == Kago e ntšhwa ya boemelo e ne ya bulwa ka gwaga wa dikete tse pedi le lesome le motso (2011) mme boemelo jo bogologolo jo bo kwa ntlheng ya botlhaba jwa boemafofane bo ne jwa fetisetswa kwa [[Botswana Defence Force]]. [https://www.mmegi.bw/editorial/magistrates-must-keep-time/news [3<nowiki>]</nowiki>] Ga go na borogo jwa di dijet , ka jalo bapalami ba tshwanetse go tsamaya go tswa kwa boemelong go ya kwa mafelong a a beilweng a go pheka mo boemelong jo bo fa pele ga boemelo. Go ne ga agiwa tora e ntšha ya taolo gaufi le boemelakepe jo bosha. Lefelo la bapalami le na le ntlolehalahala ya ba ba gorogang le ba ba tswang. Lefelo le lennye la mabenkele le na le ditlamelo tsa go hirisa dikoloi, ATM le ofisi ya poso. Badiragatsi ba bangwe ba akaretsa Customs and Excise, Immigration, tepo loapi , Air BP Fuels, le offisi ya difofane ya Botswana. == Ditirelo tsa difofane le mafelo == Francistown e tsamaisa difofane tsa selegae le tsa kgaolo tsa Afrika. == Lebotho la Tshireletso la Botswana Air Wing == Francistown ke legae la nngwe ya difofane tse tharo tsa Botswana Defence Force Air Wing le legae la Z3 Transport (Liaison) Squadron le Z12 Transport Squadron. Lefelo la sesole sa difofane le mo kagong e kgologolo ya boemelo kwa ntlheng ya botlhaba jwa boemafofane le hangara e kgolo ya tshipi. == Metswedi == [1] [http://www.gcmap.com/airport/FRW Airport information for FRW] at Great Circle Mapper. [2] "[https://thepatriot.co.bw/renaming-f-town-airport-politically-motivated/ 'Renaming F/town airport politically motivated]'". 2 October 2019. [3] "[https://www.mmegi.bw/editorial/magistrates-must-keep-time/news Magistrates Must Keep Time]". 6 August 2007 == Metswedi ya kwa nte == • [https://web.archive.org/web/20190919104244/http://ourairports.com/airports/FBFT/pilot-info.html#general OurAirports – Francistown] • SkyVector – Francistown Archived 8 November 2021 at the Wayback Machine • [https://aviation-safety.net/database/airport/airport.php?id=FRW Accident history for Francistown] at [https://en.wikipedia.org/wiki/Aviation_Safety_Network Aviation Safety Network] • [http://tgftp.nws.noaa.gov/weather/current/FBFT.html Current weather for Francistown] at NOAA/NWS 4b18utqq8gpbo3jgobrpss9xgas0aff Makgadikgadi pans 0 13190 52471 52266 2026-07-14T16:13:22Z Atsile Edith 11759 ke senotse tsebe e #Wikipedia25BW 52471 wikitext text/x-wiki Ga e a tshwanela go thakathakanngwa le letsha la Makgadikgadi. '''Makgadikgadi Pans''' ke lefelo la [[:en:Salt_pan_(geology)|matsha a letswai]] le le mo gare ga naga ya mafulo e e omeletseng le le kwa bokone-botlhaba jwa [[Botswana]],ke nngwe ya [[:en:Dry_lake|diphaphati tsa letswai]] a matona mo lefatsheng lotlhe. Letsha le ke lone fela le le setseng la [[:en:Lake_Makgadikgadi|Letsha la Makgadikgadi]], la pele le le neng le le legolo thata, le le kileng la bo le akaretsa lefelo le legolo go feta [[:en:Switzerland|Switzerland]], mme le ne la kgala dingwaga di le diketekete tse di fetileng. Dipatlisiso tsa bosheng jaana tsa [[:en:Mitochondrial_DNA|DNA ya mafelo a a dirang maatla mo seleng ya mmele]] ya motho di bontsha gore [[:en:Human|Homo sapiens]] e simolotse go nna teng mo kgaolong e dingwaga di le dikete tse makgolo a mabedi tse di fetileng, fa e ne e le lefelo le legolo le le nonneng thata la matsha, dinoka, mekgobo ya metsi, dikgwa le mafulo a a neng a siametse gore batho ba ka nna mo go one bogolo jang batho ba ba neng ba santse ba fetoga le diphologolo tse dingwe tse di amusang.<ref>Chan, E. K. F., 2019. Human origins in a southern African palaeo-wetland and first migrations. ''Nature'' doi: 10.1038/s41586-019-1714-1</ref> == Lefelo le Tlhaloso == Makgadikgadi, e e leng kwa borwabotlhaba jwa [[:en:Okavango_Delta|Okavango Delta]] mme e dikologilwe ke [[:en:Kalahari_Desert|Sekaka sa Kalahari]], ga se lekadiba le lengwe fela, mme ke makadiba a le mantsi a a nang le [[:en:Desert|sekaka]] sa motlhaba fa gare, a magolo go gaisa ke a [[:en:Sua_Pan|Sua]] (Soa), [[:en:Ntwetwe_Pan|Ntwetwe]] le [[:en:Nxai_Pan|Letsha la Nxai]]. Letamo le legolo la lone le ka nna khutlonne tse pedi tsa dikilometara tse dikete tse nne le makgolo ale borobabongwe (le khutlonne ya maele ya sekete se le sengwe le makgolo a le borobabongwe. Dikgapetla tse di omeletseng, di na le letswai ebile di dirilwe ka letsopa mo e ka nnang ngwaga otlhe, mme ka dinako dingwe di khurumediwa ke metsi le bojang, mme ke botshabelo jwa dinonyane le diphologolo mo karolong eo e omeletseng thata ya lefatshe. Seemo sa bosa sa teng se mogote ebile se omeletse mme pula e na ka metlha ngwaga le ngwaga. Motswedi o mogolo wa metsi ke [[:en:Nata_River|noka ya Nata]] e e boleele jwa dikilometara di le makgolo a mararo le masome a mararo , e e bidiwang ''Amanzanyama'' kwa [[:en:Zimbabwe|Zimbabwe]], e e simololang kwa Sandown e e ka nnang dikolemetara di le masome a marataro go tswa kwa [[:en:Bulawayo|Bulawayo]]. [[:en:Boteti_River|Noka ya Boteti]] e e tswang ko Okavango Delta e tlisa metsi a mannye.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=Q8jAPXFDz4Y ''The Lake That Completely Disappeared In Botswana | Our World'',] retrieved 15 August 2022</ref> Metsi a a letswai a akaretsa dikhutlonne tsa kilometara di le dikete tse lesome le borataro (16 000) mo Mokgatsheng wa Kalahari mme ke one a dirang letsha la bogologolo la Makgadikgadi, le le neng la swafala dingwaga di le diketekete tse di fetileng. Go ribololwa ga dilo tsa bogologolo kwa Makgadikgadi Pan go supile go nna teng ga batho ba pele ga ditso ka go bona didirisiwa tse dintse tsa matlapa; dingwe tsa didirisiwa tseo e ne e le tsa nako e e fetileng go tlhomamisa gore di simologile pele ga motlha wa ''Homo sapiens''.<ref>C. Michael Hogan (2008) ''Makgadikgadi'', The Megalithic Portal, ed. A. Burnham </ref> Badisa ba ne ba fudisa diruiwa tse di neng di fula fa fa metsi a ne a le mantsi kwa tshimologong ya [[:en:Holocene|Holocene]].<ref>Chris McIntyre (2008) ''Botswana: Okavango Delta, [[:en:Chobe_National_Park|Chobe]], Northern Kalahari'', Bradt publishers, 502 pages [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]]</ref> Lefelo le le kwa tlase mo sedibeng ke [[:en:Sua_Pan|Sua Pan]] e e nang le bogodimo jwa dimetara di le makgolo a borobabobedi le masome a le borobabongwe (boleele jwa leoto bo le dikete tse pedi le makgolo a borobabongwe le masome a mabedi).<ref name=":0">Helgren, David M. (1984) "Historical Geomorphology and Geoarchaeology in the Southwestern [[:en:Makgadikgadi_Basin|Makgadikgadi Basin]], Botswana" ''Annals of the Association of American Geographers'' 74(2): pp. 298–307, page 299</ref> == Thutafatshe == [[Setshwantsho:Victoria Falls National Park marker.jpg|thumb|Metsi a a Wang a Victoria a na le ditso tse di tshwanang le ya Makgadikgadi le Kalahari]] Fa letsha la Makgadikgadi la bagologolwane le ntse le ngotlega, le ne la tlogela mabopo a masalela, a a bonalang thata mo karolong e e kwa borwabophirima jwa mokgwatsha.<ref name=":0" /> Fa letsha leno le ntse le ngotlega go ne ga bopega makadiba a le mantsi a mannye a a nang le mabopo a mannye ka iketlo. Dithapo tsa masalela tse di kwa bogodimong jwa dimetara di makgolo a le borobabongwe le masome a le mane ( boleele ja leoto bo le dikete dile mararo le lekgolo) le dimetara di le makgolo a le borobabongwe le masome a mabedi ( boleele jwa leoto bo le dikete tse tharo le masome mabedi le borobabobedi) di ka bonwa motlhofo thata mo mokwatleng wa Gidikwe , kwa bophirima jwa [[:en:Boteti_River|Noka ya Boteti]].<ref name=":0" /> Dithulaganyo tsa thutafatshe tse di bakileng go bopega ga mokgwatsha ga di tlhaloganngwe sentle. Go fopholediwa gore go ne go na le go sokama mo go bonolo ga legogo, ka go sutega ga dikarolo tsa lefatshe mo go iketlileng e e tsamayang le go thubega ga lefatshe le le amanang le yone; le fa go ntse jalo, ga go na diphoso tse di botlhokwa tsa molelwane wa dijana tse di supilweng.<ref name=":0" /><ref>Cooke, H. J. (1980) "Landform evolution in the context of climatic change and neo-tectonism in the Middle Kalahari of north-central Botswana" ''Transactions, Institute of British Geographers'' 5: pp. 80–99, pages 83-84</ref>Molagare e kgolo ya mokgatsha wa go wela ga tlase lefatshe e e golang e tsamaya bokonebotlhaba go ya kwa borwabophirima.<ref>Cooke, H. J. (1980) "Landform evolution in the context of climatic change and neo-tectonism in the Middle Kalahari of north-central Botswana" ''Transactions, Institute of British Geographers'' 5: pp. 80–99, page 85</ref> == Bojanala == Lefelo le le itsege ka ditlhare tsa bo-Baobab (moana) le mosepele o motona wa diphologolo jaaka dipitsi (zebras).<ref>https://www.worldwildlife.org/ecoregions/at0908</ref> Seteisane sa diterena sa [[Gweta]] ke sone se gaufi le go tsena mo matsheng a.Fa dipula di sena go na, matsha a a tlala metsi mme a gogele dipalo tse dintsi tsa dinonyane jaaka bo-flamingo. Gape, go na le mosepele o motona wa dipitsi (zebras) le dikokong (wildebeest) tse di tlang go fula bojang bo bo talana.<ref>https://www.botswanatourism.co.bw/explore/makgadikgadi-pans</ref> == Dimela == [[Setshwantsho:Baobab (Adansonia digitata), parque nacional Makgadikgadi Pans, Botsuana, 2018-07-30, DD 03-08 PAN.jpg|thumb|Mowana (Adansonia) mo Lefelong la Bosetšhaba la letsha la Makgadikgadi]] Matsha a ka botsone ke sekaka se se letswai se botshelo jwa sone fela jwa dimela e leng boalo jo bo tshesane jwa [[:en:Algae|bolele]] bo bo botala jwa loapi le botala jwa tlhaga. Le fa go ntse jalo dintlha tsa letsha ke [[:en:Salt_marsh|mekgobo ya metsi a letswai]] mme go ya kwa ntle tse di dikologilwe ke naga ya bojang mme morago ga moo mafulo a ditlhatshana. Ditlhare tsa bogologolo tsa baobab tse di fitlhelwang mo lefelong le di bereka ele matshwao a lefelo leo. Nngwe ya tsone, e e bidiwang ka [[:en:James_Chapman_(explorer)|James Chapman]], e ne e le poso e e seng ya semmuso ya batlhotlhomisi ba lekgolo la lesome le borobabongwe la dingwaga. <ref>Sissons, Mark (31 October 2010). [https://www.sfgate.com/travel/article/makgadikgadi-pans-kalahari-safari-stirs-the-soul-3248012.php "Makgadikgadi Pans - Kalahari safari stirs the soul".] [[:en:Hearst_Corporation|Hearst Communications Inc.]] Retrieved 31 October 2010.</ref> == Diphologolo == [[Setshwantsho:Flamingo migration Makgadikgadi Pan.jpg|thumb|Go fuduga ga megolori kwa letsheng la Makgadikgadi]] Diphologolo tse potlana ka palo tsa naga di ka nna teng fa ka paka e e bogale ya komelelo ya diphefo tse di maatla tse di mogote le metsi a a letswai fela, fela morago ga pula, letsha le nna bonno jo bo botlhokwa jwa diphologolo tse di fudugang go akaretsa [[:en:Wildebeest|dikgokong]] le nngwe ya dipalopalo tse dikgolo tsa [[:en:Zebra|dipitse tsa naga]] mo [[:en:Africa|Aforika]], le diphologolo tse dikgolo tse di jang diphologolo tse dingwe . Paka ya dipula gape e tlisa [[:en:Bird_migration|dinonyane tse di fudugang]] jaaka dipidipidi, dikgantshe le di-pelican tse dikgolo tse ditshweu. Letsha ke legae la nngwe ya dipalopalo tse pedi fela tse di tsalang tsa [[:en:Greater_flamingo|megolori e megolo]] kwa borwa jwa Aforika, mme fela mo letsheng la Soa, e e leng karolo ya dipane tsa Makgadikgadi. Palo e nngwe e e tsalang e kwa Etosha, kwa karolong e e kwa Bokone jwa [[:en:Namibia|Namibia]]. Dinonyane fela tse di leng teng fano ka paka ya komelelo bo [[:en:Ostrich|mtshwe]], [[:en:Chestnut-banded_plover|dinonyane tse di nang le dithapo tse i mmala o borokwa jo bohibidu]] (''Charadrius pallidus'') le [[:en:Kittlitz's_plover|dinonyane tsa Kittlitz]] (''Charadrius pecuarius''). Dikgaolo tsa bojang tse di mo dintlheng tsa letsha ke legae la digagabi jaaka dikhudu, motlhokomedi wa matlapa (''[[:en:Varanus_albigularis|Varanus albigularis]]''), dinoga le mekgantitswane go akaretsa le [[:en:Agama_(genus)|agama e e naleng mmitlwa e e fitlhelwang mo Makgadikgadi]] (''Agama hispida makgadikgadiensis''). Metsi a letswai a kgaolo eo ke legae la setshedi se se bidiwang ''[[:en:Moina_belli|Moina belli]]'' se se bidiwang [[:en:Cladoceran|cladoceran]]. == Matshosetsi le tshomarelo == Matsha a letswai ga a amogele baeng mme go tsenelela ga batho go nnile go nnye, ka jalo di sala di sa kgorelediwe gotlhelele, le fa lefatshe le le dikologileng matsha le dirisiwa go fula mme mafelo mangwe a terateletswe, go thibela go fuduga ga diphologolo tsa naga. Ditiro tsa kgwebo tsa segompieno tsa go ntsha [[:en:Salt|letswai]] le [[:en:Sodium_carbonate|molora wa soda]] di simolotse kwa Sua Pan ka ngwaga wa1991, mme gape go na le dithulaganyo tsa go faposa metsi go tswa mo [[:en:Nata_River|Nokeng ya Nata]] go ya go nosetsa, se se neng se tla baka tshenyo e e masisi mo thulaganyong ya tikologo ya letsha la letswai. Matshosetsi a mangwe ke go dirisa dibaesekele tsa maoto a mane le dikoloi tse di sa tsamayeng ka tsela ke bajanala, e leng se se tshwenyang ditlhopha tse di tsalang tsa megolori. Go tsoma go se ka fa molaong momafelong a bosetšhaba ke bothata jo bo tswelelang pele.[<nowiki/>[[:en:Wikipedia:Citation_needed|citation needed]]] Go na le mafelo mangwe a a sireleditsweng mo teng ga lefelo la Bosetšhaba la Makgadikgadi le [[:en:Nxai_Pan|letsha la Nxai]] . Lefelo la Diphologolo la matsha a Makgadikgadi le na le dipitse tsa naga le dikgokong go tswa kwa Nokeng ya Boteti go kgabaganya go ya kwa Ntwetwe Pan, fa lefelo la Tshireletso la Nata kwa Sua Pan e le lefelo la go bona diphologolo tsa dinonyane le lekganyane. Kwa letsheng la Nxai mewana tse di takilweng ke motaki wa lefatshe la Britain wa lekgolo la lesome le borobabongwe ka dingwaga e bong [[:en:Thomas_Baines|Thomas Baines]] di santse di bonala. Lefelo le le ka fitlhelelwa fa gare ga toropo ya [[:en:Nata,_Botswana|Nata]] le [[:en:Maun,_Botswana|Maun]], kgotsa go tswa kwa toropong ya [[:en:Gweta|Gweta]]. == Ditshwantsho == [[Setshwantsho:Suricatos (Suricata suricatta), parque nacional Makgadikgadi Pans, Botsuana, 2018-07-30, DD 31.jpg|thumb|Colony of meerkats (''Suricata suricatta'')]] <gallery> Setshwantsho:KubuIsland 02.jpg|Setlhaka sa Kubu (Kubu Island) mo Sua Pan. Setshwantsho:Baobab in Savuti - Botswana - panoramio.jpg|Setlhare sa Moana (Baobab) se se tumeng mo Botswana. Setshwantsho:Flamingo migration Makgadikgadi Pan.jpg|Dinonyane tsa Flamingo kwa MakgadikgadDi-Meerkat </gallery> == Bona gape == * ''[[:en:Daphnia_barbata|Daphnia barbata]]'' * ''[[:en:Lovenula_africana|Lovenula africana]]'' * ''[[:en:Sigara|Sigara]]'' * ''[[:en:Top_Gear:_Botswana_Special|Top Gear: Botswana Special]]'' * ''[[:en:List_of_The_Grand_Tour_episodes#Series_6_(2024)|The Grand Tour: One For The Road]]'' == Metswedi == <gallery> </gallery> <references /> == Dikgokagano tsa kwa ntle == * 0hkcxsnvneuxq4osft9dvv75apusyz6 Motlakase wa letsatsi mo Aforika 0 14305 52520 52292 2026-07-15T10:55:07Z JudithShe 9421 Ke okeditse le go baakanya thanolo ya tsebe ya Motlakase wa letsatsi mo Aforika #Wikipedia25BW 52520 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Ember_Solar_imports_for_Africa.png|thumb|355x355px|Kerafo e e supang koketsego ya go romelwa ga motlakase wa letsatsi go tswa kwa ntse go tsena mo Aforika ka 2024-]] [[Aferika|Aforika]] gantsi e bidiwa "kontinente ya Letsatsi", <ref>{{Cite web |title=Start-ups powering up Africa’s solar energy ecosystem {{!}} Africa Renewal |url=https://africarenewal.un.org/en/magazine/start-ups-powering-africas-solar-energy-ecosystem |access-date=2026-06-28 |website=africarenewal.un.org}}</ref> ka e le kontinente e tlhotlheletso ya Letsatsi e leng ntsi mo go yone. <ref name="google">{{Cite book |last=Griffiths, I.L. |date=2013 |title=The Atlas of African Affairs |url=https://books.google.com/books?id=8C40QP8vyU0C&pg=PA15 |publisher=Taylor & Francis |isbn=9781135855529 |page=15 |access-date=2017-01-29}}</ref> Go ya ka "World Sunshine Map", Aforika e amogela dioura tse dintsi tsa letsatsi le le phatsimang mo tsamaong ya ngwaga go feta dikontinente tse dingwe mo lefatsheng <ref name="google2">{{Cite book |last=Powell, R. |date=2012 |title=Journal for Star Wisdom 2013 |url=https://books.google.com/books?id=seofxcSzO0QC&pg=PT38 |last2=Bowden, D. |last3=Tresemer, D. |last4=Bento, W. |last5=Farrants, W. |last6=Gray, B. |last7=Dann, K. |last8=Paul, L. |last9=Lainson, C.M.L. |publisher=Lindisfarne Books |isbn=9781584201366 |access-date=2017-01-29}}</ref> mme gape bontsi jwa mafatshe a go fitlhelwang letsatsi le lentsi mo go one a fitlhelwa mo Aforika . <ref name="currentresults">{{Cite web |title=Sunniest Places and Countries in the World - Current Results |url=http://www.currentresults.com/Weather-Extremes/sunniest-places-countries-world.php |access-date=2017-01-29 |publisher=currentresults.com}}</ref> Le ntswa e na le bokgoni jo bogolo jwa motlakase wa letsatsi, pele ga ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone, Aforika e ne e le kwa morago thata ga dikontinente tse dingwe fa go tla mo go ageng otlakase wa letsatsi wa boleng jo bo rileng, bontlhabongwe e le ka ntlha ya go tlhoka dipeeletso. <ref>{{Cite web |title=A Snapshot of Global PV (1992-2015) |url=http://www.iea-pvps.org/fileadmin/dam/public/report/statistics/IEA-PVPS_-__A_Snapshot_of_Global_PV_-_1992-2015_-_Final.pdf |access-date=2016-12-05 |publisher=IEA}}</ref> <ref>{{Cite web |last=Masterson |first=Victoria |date=2022-09-23 |title=Africa is leading the way in solar power potential |url=https://www.weforum.org/agenda/2022/09/africa-solar-power-potential/}}</ref> Le fa go ntse jalo, mo bogaufing kwelotlase ya ditlhwatlhwa tsa didirisiwa tsa motlakase wa letsatsi go tswa [[China]], e bakile koketsego e kgolo ya go tsewa ga motlakase wa letsatsi go tswa kwa mafatsheng a mangwe. Patlisiso e e dirilweng ke Ember e supile fa go ttsewa ga motlakase wa letsatsi go tswa kwa ntle go tsena mo Aforika fa gare ga Seetebosigo ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone le Seetebosigo ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano e oketsegile ka masome a marataro mo lekgolong. Mo ngwageng oo, mafatshe a feta masome a mabedi le botlhano a rekile didirisiwa tsa motlakase wa letsatsi go tswa kwa ntle tse di fetang di MW di le lekgolo. Morago ga kgotlhang ya strait of Hormuz ya ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro, babegi ba Reuters ba begile fa mafatshe a mangwe a a lesome le botlhano a gatisitse theko ya motlakase wa letsatsi o o fetang diketekete di le makgolo a mane mo setlheng sa ntlha fa go tshwantshanngwa le diketekete di le makgolo a marataro le masome a matlhano mo ngwageng otlhe wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano. == Bokgoni jwa marang a letsatsi == [[Setshwantsho:Sub_Saharan_Africa_GHI_Solar-resource-map_GlobalSolarAtlas_World-Bank-Esmap-Solargis.png|thumb|Go Phatsima ga Lefatshe Lotlhe go go Rapameng mo Aforika e e kwa Borwa jwa Sahara. <ref name="auto">{{Cite web |title=Global Solar Atlas |url=https://globalsolaratlas.info/ |access-date=6 December 2018}}</ref>]] [[Setshwantsho:Middle-East-and-North-Africa_GHI_mid-size-map_220x119mm-300dpi_v20170928.png|thumb|Phatsimo e e Rapameng ya Lefatshe Lotlhe mo Aforika Bokone le kwa Botlhaba jwa legare. <ref name="auto">{{Cite web |title=Global Solar Atlas |url=https://globalsolaratlas.info/ |access-date=6 December 2018}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://globalsolaratlas.info/ "Global Solar Atlas"]<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">6 December</span> 2018</span>.</cite></ref>]] Kontinente yotlhe e na le nako e telele ya letsatsi, mme go sa akarediwe mafelo a magolo a meraga ya pula ( Dikgwa tsa Guinean tsa bophirima jwa Aforika le bontsi jwa Congo Basin ), jaaka fa dikgaolo tsa sekaka le savanna tsa Aforika di emela lefelo le legolo la Lefatshe le le senang maru. <ref name="google3">{{Cite book |last=Daniels, S. |date=2014 |title=Exploring Human Geography: A Reader |url=https://books.google.com/books?id=uYp9AwAAQBAJ&pg=PA425 |last2=Lee, R. |publisher=Taylor & Francis |isbn=9781317859222 |page=425 |access-date=2017-01-29}}</ref> Aforika e tletse ka loapi lo lo phepa le kwa ntle ga dikaka (dikai : Sahara, Namib, [[Sekaka sa Kalahari|Kalahari]] ), <ref name="theweathernetwork">{{Cite web |title=News - Thirteen years of cloud cover, in one beautiful map - The Weather Network |url=http://www.theweathernetwork.com/news/articles/thirteen-years-of-cloud-cover-in-one-beautiful-map/50928/ |access-date=2017-01-29 |publisher=theweathernetwork.com}}</ref> le fa go ntse jalo, dikgaolo tse di bapileng le ekhweitha di na le maru a mantsi thata go feta dikgaolo tsa boboatsatsi le tsa boboatsatsi jo bo kwa tlase. Sahara e e kwa botlhaba kgotsa bokonebotlhaba jwa Aforika e itsege thata ka dikgatiso tsa yone tsa lefatshe tsa letsatsi. Lefelo le le itemogela dingwe tsa nako e kgolo ya palogare ya ngwaga le ngwaga ya letsatsi le le phatsimang, <ref name=":0">{{Cite book |last=Holford |first=Ingrid |author-link=Ingrid Holford |date=July 1, 1977 |title=The Guinness Book of Weather Facts and Feats |url=https://archive.org/details/guinnessbookofwe00holf |publisher=Guinness Superlatives |isbn=9780900424755 |quote=sahara. |url-access=registration |via=Internet Archive}}</ref> ka letsatsi le le phatsimang thata mo e ka nnang diura di le dikete di le nne le makgolo a mararo ka ngwaga, <ref name="google4">{{Cite book |last=Dunlop, S. |date=2008 |title=A Dictionary of Weather |url=https://books.google.com/books?id=27DdCC-nSCEC&pg=PT524 |publisher=OUP Oxford |isbn=9780191580055 |access-date=2017-01-29}}</ref> e e lekanang le 97% ka kakaretso e e ka nnang teng. <ref>{{Cite book |last=Holford |first=Ingrid |date=July 1, 1977 |title=The Guinness Book of Weather Facts and Feats |url=https://archive.org/details/guinnessbookofwe00holf |publisher=Guinness Superlatives |isbn=9780900424755 |quote=4300. |url-access=registration |via=Internet Archive}}</ref> Kgaolo eno gape e na le boleng jo bo kwa godimo thata jwa marang a letsatsi ka ngwaga <ref name="google5">{{Cite book |last=Riordan, P. |date=1985 |title=World Weather Extremes |url=https://books.google.com/books?id=WNwaggeEz-cC&pg=PA66 |last2=Paul G. Bourget |last3=U.S. Army Engineer Topographic Laboratories |publisher=The Laboratories |isbn=9780788115370 |page=66 |access-date=2017-01-29}}</ref> <ref name="google6">{{Cite book |date=1974 |title=Climate and Life |url=https://books.google.com/books?id=Ln89Y-6KwZYC&pg=PA151 |publisher=Elsevier Science |isbn=9780080954530 |page=151 |access-date=2017-01-29}}</ref>( palo e e kwa godimo go di feta tsotlhe e e gatisitsweng ke makgolo a mabedi le masome a mabedi kcal/cm <sup>2</sup> ) . <ref name="google7">{{Cite book |last=Wadsworth, F.H. |date=1997 |title=Forest Production for Tropical America |url=https://books.google.com/books?id=RAIUAAAAYAAJ |last2=United States. Forest Service |publisher=U.S. Department of Agriculture, Forest Service |access-date=2017-01-29}}</ref> Kokoano ya popego ya mafatshe a otlhe le dintlha tse di amang phetogo ya seemo sa loapi ke tsone tse di bakang gore Aforika a bo a na le bokgoni jo bontsi jwa tiriso ya motlakase wa letsatsi. Palo ya malatsi a lesedi la letsatsi e letla gore go nne le bokgoni jo bontsi jwa motlakase wa letsatsi ntle le tiriso ya mafaratlhatlha a mantsi a maranyane a motlakase Kabo ya metswedi ya letsatsi go ralala Aforika e a tshwana, ka go feta 85% ya naga ya kontinente e e amogelang marang a letsatsi a a rapaletseng a lefatshe ka bophara kgotsa go feta dikete tse pedi tsa di kWh/(m <sup>2</sup> ngwaga). <ref>{{Citation|url=http://www.desertec.org/downloads/med-csp_en.pdf|title=Concentrating Solar Power for the Mediterranean Region|access-date=2026-07-07|archivedate=2016-04-15|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160415224623/http://www.desertec.org/downloads/med-csp_en.pdf}}</ref> <ref name="bosmos">{{Cite web |title=Free, clean solar energy year-round |url=http://www.bosmos.com/home/sunlight |access-date=2017-01-29 |publisher=bosmos.com}}</ref> <ref>{{Citation|url=http://solargis.info/doc/index.php?select=71|title=Solar Radiation Maps: Global Horizontal Irradiation (GHI)|publisher=Solar GIS}}</ref> Gape, dipolokelo tsa kgopolo tsa maatla a letsatsi a Aforika di akanyediwa mo go go 60,000,000 TWh/ngwaga, e e dirang mo e ka nnang masome a mane mo lekgolong ka kakaretso ya lefatshe, ka jalo e dira gore Aforika e nne kontinente e e humileng ka letsatsi go gaisa mo lefatsheng. <ref name="google8">{{Cite book |last=Liu, Z. |date=2015 |title=Global Energy Interconnection |url=https://books.google.com/books?id=T_MQCgAAQBAJ&pg=PA30 |publisher=Elsevier Science |isbn=9780128044063 |page=30 |access-date=2017-01-29}}</ref> Pay-as-you-go Solar System e fa bareki ba ba humanegileng mo metseselegaeng ya Aforika sekoloto, ka jalo e ba letla go beeletsa mo mafaratlhatlheng a matlo a bona. Mokgwa o o tlhomameng thata wa go lwantshana le kgoreletso e kgolo ya tlhabololo o tlile ka sekao sa maatla a letsatsi a a duelang fa o tsamaya kwa ntle ga tiriso ya mafaratlhatlha a motlakase, se jaanong se bidiwang PayGo, se mo dmafatsheng a mangwe jaaka [[Malawi]] kwa kompone e ebidiwang bidiwang Yellow <ref>{{Cite web |title=Yellow Solar in africa |url=https://yellow.africa}}</ref> e tsenyang motlakase mo bathong ka bonako go feta mafaratlhatlha a motlakase. Tsamaiso ya PayGo e thusa maranyane a dituelo go ka amogela dituelo mo baeking ba bone e be letla go ka duela ba le ko metseselegaeng ntleng le tiriso ya tsa maranyane. == Motlakase o o duelwang o ntse o tsweletse wa letsatsi == Mafaratlhatlha a motlakase wa letsatsi o o duelwang o ntse o tsweletse o thusa bareki ba ba mo mafatsheng a a humanegileng a [[Aferika|Aforika]] ka go ba kolotisa motlakase, se e le go ba letla go beeletsa mo dikagong tsa malwapa a bone. Tsela e e tlwaelesegileng ya go rarabolola sekgoreletsi se setona se sa tlhabololo ke go duela motlakase o o seng wa lefatshe wa letsatsi fa o ntse o tsweletse, mo go bidiwang PayGo, mo kwa mafatsheng a tshwana le [[Malawi]], kompone e bidiwa Yellow<ref>[https://yellow.africa/ "Yellow Solar in africa".]</ref> e golaganya batho ka bofefo go gaisa motlakase wa lefatshe. Mafaratlhatlha a PayGo a dirisa mategeniki a madi a mogala wa lotheka go amogela dituelo mo bareking, se se ba letla go duela ba tswa mo magaeng le fa ba sena megala ya lotheka e e tlhabologileng kgotsa ba sena maranyane a inthanete. == Motlakase wa letsatsi == [[Setshwantsho:Solar_Power_Plant_Keetmanshoop.jpg|thumb|Setlamo sa Motlakase wa Letsatsi gaufi le Keetmanshoop, kwa [[Namibia]]]] [[Setshwantsho:Solar_panels_and_elephants.jpg|alt=Ground-mounted solar panels in front of elephants|thumb|Tlhomo e nnye ya maatla a letsatsi mo [[Botswana]]]] Kwelotlase ya ditlhwatlhwa tsa didirisiwa tsa motlakase wa letsatsi di ne di solofetswe go oketsa thata go tsenngwa ga motlakase wa letsatsi mo Aforika ka ponelopele ya gore mmaraka wa ngwaga le ngwaga wa PV wa kontinente o tla oketsega go fitlha go 2.2 GW ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi. <ref>{{Cite web |date=2014-04-24 |title=Middle East and Africa Solar PV Demand to Grow by 50 Percent in 2014, According to NPD Solarbuzz |url=http://www.solarbuzz.com/news/recent-findings/middle-east-and-africa-solar-pv-demand-grow-50-percent-2014-according-npd-solar |access-date=2014-08-19 |publisher=[[NPD Group]]}}</ref> Ditlhomo tsa isago tsa thobo ya motlakase wa letsatsi mo Aforika ga di kitla di fitlhelwa mo teng ga dikgaolo tsa seemo sa loapi tsa ekhweitha le tsa subekhweitha, tse di kwa karolong e e kwa bophirima jwa legar la Aforika gantsi di le gaufi le ekhweitha mme tse di atologelang kwa bokone le kwa borwa jaaka fa paralele ya borobabobedi kgotsa ya borobabongwe e golagana fela ka dihemisphere ka bobedi. letsatsi le le phatsimang le le kgaogang. Ka jalo, mafatshe a a mo kgaolong eno e e metsi le e e bokgola jaaka [[Republic of the Congo|Republic of Congo]], [[Equatorial Guinea]], [[Gabon]], [[Rwanda]], [[Uganda]], Burundi, [[Liberia]], [[Sierra Leone]] le [[Senegal]] ke tsone tse di ko tlase thata mo tirisong ya motlakase wa letstsi mo Aforika fa go tshwangtshanngwa le mafatshe a mangwe e itemogela dioura di feta dikete pedi, le makgolo a supa tsa letsatsi le le phatsimang bobotlana mo karolong ya tshimo ya yone. Ditšhaba tse dintsi tsa Aforika tse di nnang di tlhabile jaaka [[Egypt|Egepeto]], Libya, [[Algeria]], Niger, Sudan, [[Aforika Borwa|Aforikaborwa]], [[Botswana]] le [[Namibia]] ka sekai di ka ikaega ka go tlhabolola metswedi ya tsone e megolo ya motlakase wa letsatsi ka selekanyo se segolo ka ntlha ya boalogodimo jo bogolo jwa kgaolo ya tsona le ka ditlhwatlhwa tse di fokoditsweng . <sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (June 2026)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' &#x5D;</sup> Ka ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro, Aforika Borwa e ne ya tsenya di MW di le makgolo a matlhano tsaa motlakase wa letsatsi o o tseneletseng, dikete pedi, makgolo a mabedi, masome a robabobedi le borataro jwadi MW tsa maatla a letsatsi a sekale sa tiriso, <ref>{{Cite web |last=Kuhudzai |first=Remeredzai Joseph |date=2023-08-03 |title=South Africa Now Has Over 10 GW of Wind & Solar Generation Capacity |url=https://cleantechnica.com/2023/08/03/south-africa-now-has-over-10-gw-of-wind-solar-generation-capacity/ |access-date=2024-02-22 |website=CleanTechnica |language=en-US}}</ref> le dikete di le nne, makgolo a mane a di MW tsaa maatla a letsatsi a a kwa godimo ga marulelo . <ref name=":0"/> Dipolante di le mmalwa tsa PV tsa 75 MW le dipolante di le pedi tsa CSP ka 100 MW nngwe le nngwe e ne e le tse dikgolo go gaisa mo nageng mme di le gareng ga tse dikgolo go gaisa mo Aforika. Aforikaborwa e itsisitse leano la go tsenya mafaratlhatlha a motlakase mannye kwa Robben Island ; go oketsa PV le polokelo ya malatlha go bonelwa kwa pele go fokotsa tiriso ya disele ka sephatlho. Sefetlhamotlakase sa 55 MW sa photovoltaic se agilwe kwa Garissa kwa [[Kenya]], toropo e e kwa ekhweitha kwa go bolelwang fa letsatsi le phatsima diura di ka nna 3 144 ngwaga le ngwaga ka slekanyo, mme go solofetswe gore le tlhagise mo e ka nnang 76 473 MWh/ngwaga. <ref name="the-star">{{Cite web |title=Chinese firms to build solar power plant in Garissa |url=http://www.the-star.co.ke/news/article-281/chinese-firms-build-solar-power-plant-garissa |access-date=2017-01-29 |publisher=the-star.co.ke}}</ref> Ghana, e ikaeletse go tirela 10% ya motlakase wa yone go tswa mo metsweding e e ka ntšhwafadiwang ka 2030, e simolotse ditirelo di le mmalwa, go akaretsa le polante ya molakase wa letsatsi e e kokobetseng mo letamong la [[Letamo la Bui]] . <ref>{{Cite web |date=2023-08-13 |title=Ghana steps up solar energy in bid to meet renewables target |url=https://www.rfi.fr/en/africa/20230813-ghana-steps-up-solar-energy-in-bid-to-meet-renewables-targets |access-date=2024-02-23 |website=RFI |language=en}}</ref> Gape go na le ditlhomo tse dintsi tse dinnye tsa motlakase wa letsatsi tse di tsenngwang mo tirisong go ralala kontinente mo maemong a metse le a malapa. <ref>{{Cite journal |last=Kemeny |first=P |last2=Munro |first2=P G |last3=Schiavone |first3=N |last4=van der Horst |first4=G |last5=Willans |first5=S |date=2014 |title=Community Charging Stations in rural sub-Saharan Africa: Commercial success, positive externalities, and growing supply chains |journal=Energy for Sustainable Development |volume=23 |pages=228–236 |doi=10.1016/j.esd.2014.09.005}}</ref> Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano, Aforika e e kwa Borwa jwa Sahara e ne e le kgaolo e e eteletseng pele mo go rekeng didirisiwa tse di sa diriseng mafaratlhatlha a motlakase. == Maatla a mogote wa letsatsi == [[Setshwantsho:KhiSolarOneBirdView.jpg|thumb|Pono ya leitlho la nonyane ya Khi Solar One (Diphalane 2016)<br /><br /><br /><br /> Lesedi le le tsepamisitsweng fa godimo ga tora]] Thulaganyo ya maatla a letsatsi ya Bogosi jwa Morocco, e e leng nngwe ya ditiro tse dikgolo thata tsa motlakase wa letsatsi mo lefatsheng mme go akanyediwaa gore e tla ja mo e ka nnang R1 000 .&nbsp;bilione, e ne ya tlhagisiwa ka Ngwanatsele 2009 ka maikaelelo a go tlhoma motlakase wa letsatsi o o ka tshwarang 2 000 MW ka ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi. Go tlhophilwe mafelo a le matlhano go tlhabolola dipolante tsa motlakase wa letsatsi tse di kopanyang a le mmalwa tse di akaretsang maatla a letsatsi a a tseneletseng, parabolic trough mmogo le photovoltaics solar phase500 . Ouarzazate e le ya ntlha go tlhabololwa. <ref name="masen">{{Cite web |title=masen.org.ma/index.php?Id=42&lang=en#/_ |url=http://masen.org.ma/index.php?Id=42&lang=en#/_ |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20160314222608/http://masen.org.ma/index.php?Id=42&lang=en#/_ |archive-date=2016-03-14 |access-date=2017-01-29 |publisher=masen.org.ma}}</ref> <ref name="ecogeek">{{Cite web |title=ecogeek.org/component/content/article/3770 |url=http://ecogeek.org/component/content/article/3770 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140924062425/http://ecogeek.org/component/content/article/3770 |archive-date=2014-09-24 |access-date=2017-01-29 |publisher=ecogeek.org}}</ref> <ref name="iea">{{Cite web |title=Morocco |url=http://www.iea.org/publications/mtmr/countries/morocco/ |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140924042546/https://www.iea.org/publications/mtmr/countries/morocco/ |archive-date=24 September 2014 |access-date=2017-01-29 |publisher=iea.org}}</ref> Karolo ya ntlha ya tiro ya 500MW, Noor I ya 160MW e ne ya tsena mo inthaneteng ka 2016 mme e dirisa thekenoloji ya maatla a letsatsi a a tseneletseng mo mokoting wa parabola . <ref name="reuters">{{Cite web |editor-last=Jane Baird |title=Morocco says investors lining up for $9 bln solar project |url=http://uk.reuters.com/article/morocco-solar-idUKL5N0L92J220140204 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20160306133829/http://uk.reuters.com/article/morocco-solar-idUKL5N0L92J220140204 |archive-date=March 6, 2016 |access-date=2017-01-29 |publisher=uk.reuters.com}}</ref> Morocco, naga e le nosi ya Aforika e e nang le kgolagano ya thapo ya motlakase le Yuropa, e ikaelela go solegelwa molemo ke thekiso ya maatla kwa Yuropa. Nngwe ya maiteko ao e ne e le ya Desertec . <ref name="solargcc">{{Cite web |title=Morocco Solar &#124; Solar GCC |url=http://www.solargcc.com/morocco-solar/ |access-date=2017-01-29 |publisher=solargcc.com}}</ref> Aforika Borwa e tlhamile dipolante di le mmalwa tsa mogote wa letsatsi, ka bobedi mefuta ya parabolic trough le ya tora ya maatla. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le bosupa, e ne e le lefatshe le le eteletseng pele mo Aforika ka maatla a mogote a letsatsi le a PV a letsatsi. == Ditshedimosetso tse dingwe ==   * [[Maatla a letsatsi kwa Algeria]] * [[Maatla a letsatsi kwa Morocco]] * [[Maatla a letsatsi mo Aforika Borwa]] * M[[aatla a a ntšhwafadiwang mo Aforika]] * [[Maatla a letsatsi go ya ka mafatshe]] == Metswedi == {{Reflist}} kz5qbhkd723jdnpt8sxofo92fw51hpp Botsalano jwa lefatshe la Botswana le mafatshe a mangwe 0 14386 52465 52398 2026-07-14T12:48:38Z JudithShe 9421 Ke tsentse difolaga go bapa le mafatshe mo tsebeng ya Botsalano jwa lefatshenla Botswana le mafatshe a mangwe #Wikipedia25BW 52465 wikitext text/x-wiki Lefatshe la [[Botswana]] le tsaya tirisanommogo mo go tsa itsholelo le polotiki mo borwa jwa [[Aferika|Aforika]] ka tlhwaafalo. Le lekile go dira gore lekgotla la [[Southern African Development Community]] (SADC), le bereke mo go tsa tlhabololo itsholelo, gape le tokafaditse maiteko a go dira gore kgaolo e itirele melao fa go tsena mo go tsa tirisanommogo, go rarabolola tlhoka kutlwisisano, le boteledipele jo bo siameng. == Botsalano jwa polotiki == Mafatshe a a nang le botsalano le la Botswana mo go tsa sepolotiki: {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |[[Setshwantsho:Diplomatic relations of Botswana.svg|center|frameless|350x350px]] |- |# |'''Lefatshe''' |'''Kgwedi'''<ref>[https://digitallibrary.un.org/search?ln=en&as=1&m1=p&p1=Diplomatic%20relations%20between%20Botswana%20and%20...&f1=series&op1=a&m2=a&p2=&f2=&op2=a&m3=a&p3=&f3=&dt=&d1d=&d1m=&d1y=&d2d=&d2m=&d2y=&rm=&sf=year&so=a&rg=50&c=United%20Nations%20Digital%20Library%20System&of=hb&fti=0&fti=0 "Diplomatic relations between Botswana and ..."] United Nations Digital Library. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |1 |[[Setshwantsho:Flag of the United Kingdom (3-5).svg|left|frameless|30x30px]][[United Kingdom]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref name=":1">''The Diplomatic Service List''. Great Britain. Diplomatic Service Administration Office. 1970. pp.&nbsp;136–149.</ref> |- |2 |[[Setshwantsho:Flag of Japan.svg|left|frameless|30x30px]][[Japan]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref>[https://web.archive.org/web/20220801145836/https://guardiansun.co.bw/News/botswana-and-japan-celebrate-50-years-of-diplomatic-relations "Botswana And Japan Celebrate 50 Years of Diplomatic Relations".] [[Botswana Guardian|''Botswana Guardian''.]] 5 August 2016. Archived from [https://guardiansun.co.bw/News/botswana-and-japan-celebrate-50-years-of-diplomatic-relations the original] on 1 August 2022. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |3 |[[Setshwantsho:Flag of the United States (1912-1959).svg|left|frameless|30x30px]][[United States of America]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref>[https://history.state.gov/countries/all "All Countries".] ''Office of the Historian''. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |4 |[[Setshwantsho:Flag of Germany.svg|left|frameless|30x30px]][[Germany]] |Phalane a rogwa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref>[https://www.auswaertiges-amt.de/de/service/laender/botsuana-node/botsuana-219506 "Botsuana: Steckbrief".] ''Auswärtiges Amt'' (in German). Retrieved 13 July 2026</ref> |- |5 |[[Setshwantsho:Flag of Zambia.svg|left|frameless|30x30px]][[Zambia]] |Ngwanatsele a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref name=":0">''Southern African Political History: A Chronology of Key Political Events from Independence to Mid-1997''. Greenwood Publishing Group, 1999. pp.&nbsp;82–87.</ref> |- |6 |[[Setshwantsho:Flag of France.svg|left|frameless|30x30px]][[France]] |Tlhakole a le malatsi a mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le bosupa<ref>[https://www.diplomatie.gouv.fr/fr "Liste Chronologique des Ambassadeurs, Envoyés Extraordinaires, Ministres Plénipotentiaires et Chargés D'Affaires de France à L'Étranger Depuis 1945"] (PDF) (in French). p.&nbsp;44.</ref> |- |7 |[[Setshwantsho:War Flag of the Philippines.svg|left|frameless|30x30px]][[Philippines]] |Tlhakole a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>[https://x.com/DFAPHL/status/828400555722756096 "Today we celebrate 50 years of formal diplomatic relations with Botswana!".] 6 February 2017. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |8 |[[Setshwantsho:Flag of Israel.svg|left|frameless|30x30px]][[Israel]] |Motsheganong a le masome mabedi le bone ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>[https://www.sundaystandard.info/outspoken-botswana-loses-its-voice-on-israel/ "Outspoken Botswana loses its voice on Israel".] ''Sunday Standard''. 3 November 2023. [https://web.archive.org/web/20231103014414/https://www.sundaystandard.info/outspoken-botswana-loses-its-voice-on-israel/ Archived] from the original on 3 November 2023. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |9 |[[Setshwantsho:Flag of Malawi.svg|left|frameless|30x30px]][[Malawi]] |Phukwi a rogwa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>''Report''. Malawi. Police Force. 1968. p.&nbsp;2.</ref> |- |10 |[[Setshwantsho:Flag of the Netherlands.svg|left|frameless|30x30px]][[Netherlands]] |Phatwe a le lesome, ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>''Jaarboek van het Departement van Buitenlandse Zaken Volumes 86-90'' (in Dutch). Netherlands. Ministerie van Buitenlandse Zaken. 1967. p.&nbsp;152.</ref> |- |11 |[[Setshwantsho:Flag of Switzerland.svg|left|frameless|30x30px]][[Switzerland]] |Phatwe a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a marataro le bosupa<ref>[https://dodis.ch/32532 "Ernennung eines schweizerischen Botschafters in Botswana und Lesotho. Sitz in Pretoria".] ''dodis.ch'' (in German). 22 August 1967. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |12 |[[Setshwantsho:Flag of Ethiopia (1996–2009).svg|left|frameless|30x30px]][[Ethiopia]] |Phalane a le lesome le borobabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a marataro le bosupa<ref name=":0" /> |- |13 |[[Setshwantsho:Flag of Kenya.svg|left|frameless|30x30px]][[Kenya]] |Phalane a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a le marataro le bosupa<ref name=":0" /> |- |14 |[[Setshwantsho:Flag of Norway.svg|left|frameless|30x30px]][[Norway]] |Ngwanatsele a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robbaongwe, masome a marataro le bosupa<ref>[https://www.regjeringen.no/globalassets/departementene/ud/vedlegg/protokoll/diplomatiske_forbindelser.pdf "Norges opprettelse af diplomatiske forbindelser med fremmede stater"] (PDF). ''regjeringen.no'' (in Norwegian). 27 April 1999. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |15 |[[Setshwantsho:Flag of Sweden.svg|left|frameless|30x30px]][[Sweden]] |Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marararo le borobabobedi.<ref>[https://gupea.ub.gu.se/bitstreams/c2f5a602-de12-4d98-b2c4-11de6ac633b9/download "Sveriges statskalender 1969"] (in Swedish). p.&nbsp;46. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |16 |[[Setshwantsho:Flag of South Korea.svg|left|frameless|30x30px]][[South Korea]] |Moranang a le lesome le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi<ref>[https://www.mofa.go.kr/eng/nation/m_4902/list.do "Countries & Regions"]. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |17 |[[Setshwantsho:Flag of Austria.svg|left|frameless|30x30px]][[Austria]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi<ref>''Standard Encyclopaedia of Southern Africa, Capetown Volume 2''. 1970. p.&nbsp;458. <q>Austrian Ambassador , Paul Zedwitz , presenting his credentials to Sir Seretse Khama , 5 Dec. 1968 . at Gaberones</q></ref><ref>''Diplomatic, Consular and International Organisations List''. Republic of Botswana. 1971. p.&nbsp;1. <q>5.12.68 His Excellency Dr. Paul Zedtwitz, Ambassador Extraordinary and Plenipotentiary of the Republic of Austria (Resident in Pretoria).</q></ref> |- |18 | [[Setshwantsho:Flag of Canada (Pantone).svg|left|frameless|30x30px]][[Canada]] |Morule a le lesome le borobabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi<ref>Linwood, DeLong (January 2020). [https://www.cgai.ca/a_guide_to_canadian_diplomatic_relations_1925_2019 "A Guide to Canadian Diplomatic Relations 1925-2019".] Retrieved 13 July 2026</ref> |- |19 |[[Setshwantsho:Flag of Nigeria.svg|left|frameless|30x30px]][[Nigeria]] |Tlhakole a le masome mabedi le bone ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>''Kutlwano, 9-10''. Bechuanaland Protectorate. Information Branch, Botswana. Information Services. 1974. p.&nbsp;4.</ref> |- |20 |[[Setshwantsho:Flag of the Czech Republic.svg|left|frameless|30x30px]][[Czech Republic]] |Mopitlo a le malatsi a mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref name=":0" /> |- |21 |[[Setshwantsho:Flag of Russia.svg|left|frameless|30x30px]][[Russia]] |Mopitlo a le lesome le bosupa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>''Africa Quarterly''. Vol.&nbsp;10. Indian Centre for Africa. 1970. p.&nbsp;37.</ref> |- |22 |[[Denmark]] |Motsheganong a le lesome le bobedi ngwaga wa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>''[https://slaegtsbibliotek.dk/910992.pdf Kongelig Dansk Hof- og Statskalender 1971]'' (PDF) (in Danish). 1971. p.&nbsp;23.</ref> |- |23 |[[Serbia]] |Lwetse a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>Presse, Agence France (1970). ''[https://books.google.co.bw/books?id=Muo0AQAAMAAJ&redir_esc=y Africa]''. Agence France-Presse. p.&nbsp;32.</ref> |- |24 |[[Italia]] |gwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>[https://www.facebook.com/281137451918748/photos/a.292204164145410/1151053924927092/?type=3&_rdr "Dr. Filippo Scammacca Del Murgo e Dell Agnone presented his credentials to Dr. Sertese Khama Ian Khama".] ''Ministry of Foreign Affairs, Botswana in Facebook''. 16 March 2016. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |25 |[[Romania]] |Phalane a le malatsi a supa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le motso<ref>[https://www.mae.ro/en/node/2187 "Diplomatic Relations of Romania".] Retrieved 13 July 2026</ref> |- |26 |[[Belgium]] |Ngwanatsele a le malatsi a robabongwe, ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le motso<ref>''Diplomatic, Consular and International Organisations List''. Republic of Botswana. 1971. p.&nbsp;2.</ref> |- |27 |[[Tanzania]] |Ngwanatsele a le masome mabedi le borobabongwe ngwgaa wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bobedi |- |28 |[[India]] | |- |29 |[[Egypt]] | |- |30 |[[Lesotho]] | |- |31 |[[Australia]] | |- |32 |[[North Korea]] (e seegetswe kwa thoko ka nakwana) | |- |33 |[[China]] | |- |34 |[[Ghana]] | |- |35 |[[Guyana]] | |- |36 |[[Mexico]] | |- |37 |[[Mozambique]] | |- |38 |[[Eswatini]] | |- |39 |[[Libya]] | |- |40 |[[Luxemborg|Luxembourg]] | |- |41 |[[Cuba]] | |- |42 |[[Argentina]] | |- |43 |[[Greece]] | |- |44 |[[Finland]] | |- |45 |[[Poland]] | |- |46 |[[Algeria]] | |- |47 |[[Angola]] | |- |48 |[[Portugal]] | |- |49 |[[Hungary]] | |- |50 |[[Turkey]] | |- |51 |[[Spain]] | |- |52 |[[Jamaica]] | |- |53 |[[Bulgaria]] | |- |54 |[[Albania]] | |- |55 |[[Zimbabwe]] | |- |56 |[[Bangladesh]] | |- |57 |[[Brazil]] | |- |58 |[[Thailand]] | |- |59 |[[Iraq]] | |- |60 |[[Pakistan]] | |- |61 |[[New Zealand]] | |- |62 |[[Seychelles]] | |- |63 |[[Iran]] | |- |64 |[[Vanuatu]] | |- |65 |[[Uganda]] | |- |66 |[[Colombia]] | |- |67 |[[Somalia]] | |- |68 |[[Iceland]] | |- |69 |[[Namibia]] | |- |70 |[[Malaysia]] | |- |71 |[[Tunisia]] | |- |72 |[[Singapore]] | |- |73 |[[Aforika Borwa]] | |- |74 |[[Kuwait]] | |- |75 |[[Ireland]] | |- |76 |[[Chile]] | |- |77 |[[Trinidad and Tobago]] | |- |78 |[[Slovakia]] | |- |79 |[[Mauritius]] | |- |80 |[[Latvia]] | |- |81 |[[Estonia]] | |- |82 |[[Lithuania]] | |- |83 |[[Ukraine]] | |- |84 |[[Rwanda]] | |- |85 |[[Malta]] | |- |86 |[[Cyprus]] | |- |87 |[[Morocco]] | |- |88 |[[Slovenia]] | |- |89 |[[Madagascar]] | |- |90 |[[Croatia]] | |- |91 |[[Belarus]] | |- |92 |[[United Arab Emirates]] | |- |93 |[[Bahamas]] | |- |94 |[[Dominican Republic]] | |- |95 |[[Republic of the Congo]] | |- |96 |[[Qatar]] | |- |97 |[[Equatorial Guinea]] | |- |98 |[[Barbados]] | |- |99 |[[Gabon]] | |- |100 |[[Niger]] | |- |101 |[[Sudan]] | |- |102 |[[Burkina Faso]] | |- |103 |[[Benin]] | |- |104 |[[Saint Vincent and the Grenadines]] | |- |105 |[[Saudi Arabia]] | |- |106 |[[Burundi]] | |- |107 |[[Djibouti]] | |- |108 |[[Guinea]] | |- |109 |[[Uruguay]] | |- |110 |[[Guatemala]] | |- |111 |[[Mauritania]] | |- |112 |[[Ecuador]] | |- |113 |[[Mali]] | |- |114 |[[Ivory Coast]] | |- |115 |[[Venezuela]] | |- |116 |[[Paraguay]] | |- |117 |[[Honduras]] | |- |118 |[[Dominica]] | |- |119 |[[Nicaragua]] | |- |120 |[[Costa Rica]] | |- |121 |[[Antigua and Barbuda]] | |- |122 |[[Suriname]] | |- |123 |[[Belize]] | |- |124 |[[Bosnia and Herzegovina]] | |- |125 |[[Sri Lanka]] | |- |126 |[[Holy See]] | |- |127 |[[Nepal]] | |- |128 |[[Vietnam]] |Tlhakole a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |129 |[[Saint Kitts and nevis]] |Seetebosigo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |130 |[[North Macedonia]] |Lwetse a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |131 |[[Panama]] |Morule a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |132 |[[Georgia]] |Firikgong a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |133 |[[Samoa]] |Mopitlo a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |134 |[[Guinea-Bissau]] |Mopitlo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |135 |[[Montenegro]] |Phukwi a le lesome le borataro ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |136 |[[Liberia]] |Lwetse a le masome mabedi le motso ngwagawa dikete pedi, le lesome |- |137 |[[Solomon Islands]] |Ngwnatsele a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |138 |[[Papua New Guinea]] |Ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |139 |[[Monaco]] |Tlhakole a le masome mabedi le bone ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso |- |140 |[[Fiji]] |Seetebosigo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi lesome le motso |- |141 |[[South Sudan]] |Phukwi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso |- |142 |[[Indonesia]] |Mopitlo a le masome mabedi le borobabobedi ngwagwa wa dikete pedi, lesome le bobedi |- |143 |[[Chad]] |Tlhakole a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano |- |144 |[[Sierra Leone]] |Tlhakole a le leome le borataro ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano |- |145 |[[Senegal]] |Mopitlo a le lesome le borataro ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano |- |146 |[[State of Palestine]] |Mopitlo a robabobedi ngwaga wa dikete pedi lesome le bosupa |- |147 |[[Sahrawi Arab Democratic Republic]] |Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi |- |148 |[[Comoros]] |Lwetse a le masome mabedi le borataro ngwaga wa dikete pedi lesome le borobabobedi |- |149 |[[Togo]] |Mopitlo a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le motso |- |150 |[[Central African Republic]] |Phalane a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le motso<ref>[https://www.facebook.com/lepotentielcentrafricain/posts/2944388082541603/?locale=hi_IN&_rdr "L'ambassadeur Nzapayeke est accredite aupres de la Republique du Botswana".] ''Le Potentiel Centrafricain.com'' (in French). Retrieved 13 July 2026</ref> |- |151 |[[Democratic Republic of the Congo]] |Tlhakole a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro<ref>[https://www.facebook.com/BWPresidency/videos/arrival-of-ambassador-designate-mrs-emillie-a-mushobekwa-of-the-democratic-repub/525396969660843/ "Arrival of Ambassador Designate Mrs Emillie A. Mushobekwa of the Democratic Republic of Congo, for Presentation of Letters of Credence at the Office of The President, Gaborone".] 9 February 2023. Retrieved 13 July 2026 &#x2013; via Facebook.</ref> |- |152 |[[Mongolia]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |153 |[[Saint Lucia]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |154 |[[Tajikistan]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |155 |[[Laos]] |Morule a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |156 |[[Maldives]] |Morule a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |157 |[[Armenia]] |Morule a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro<ref>[https://armenpress.am/en/article/1126252 "Diplomatic relations established between Armenia and Botswana".] ''[[:en:Armenpress|Armenpress]]''. 14 December 2023. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |158 |[[Setshwantsho:Flag of The Gambia.svg|left|frameless|30x30px]][[The Gambia]] |Tlhakole a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone<ref>[https://www.instagram.com/bwpresidency/p/C3S5SkFNZDZ/?img_index=1 "President Masisi recieves &#x5B;sic&#x5D; letters of credence from ambassador designates".] ''bwpresidency''. 13 February 2024. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |159 |[[Setshwantsho:Bandera de Bolivia (Estado).svg|left|frameless|30x30px]][[Bolivia]] |Phatwe a rogwa ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone |- |160 |[[Setshwantsho:Flag of Turkey.svg|left|frameless|30x30px]][[Uzbekistan]] |Lwetse a le masome mabedi le borataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone<ref>[https://www.tengritimes.com/en/post/uzbekistan-establishes-diplomatic-relations-with-another-african-country-botswana "Uzbekistan establishes diplomatic relations with another African country - Botswana".] ''Times Tenrgi''. 26 September 2024. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |161 |[[Setshwantsho:Flag of Liechtenstein.svg|left|frameless|30x30px]][[Liechtenstein]] |Ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone<ref>[https://www.llv.li/serviceportal2/amtsstellen/stabstelle-regierungskanzlei/rechenschaftsbericht-2024.pdf "Landtag, Regierung und Gerichte 2024"] (PDF) (in German). 2025. p.&nbsp;153.</ref> |- |162 |[[Setshwantsho:Flag of Kyrgyzstan.svg|left|frameless|30x30px]][[Kyrgyzstan]] |Mopitlo a le malatsi a matlhano ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano<ref>[https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1063928925778499&id=100064842032316&_rdr "Botswana and Kyrgyz Republic establish diplomatic relations".] ''Ministry of International Relations, Botswana on Facebook''. 5 March 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |163 |[[Setshwantsho:Flag of Oman.svg|left|frameless|30x30px]][[Oman]] |Phalane a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi masome a mabedi le botlhano |- |164 |[[Setshwantsho:Flag of Turkmenistan.svg|left|frameless|30x30px]][[Turkmenistan]] |Phalane a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi masome a mabedi le botlhano |- |165 |[[Setshwantsho:Flag of Kazakhstan.svg|left|frameless|30x30px]][[Kazakhstan]] |Phalane a le masome mararo ngwaga wa dikete pedi masome mabedi le botlhano |- |166 |[[Setshwantsho:Flag of Azerbaijan.svg|left|frameless|30x30px]][[Azerbaijan]] |Ngwanatsele a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano |- |167 |[[Setshwantsho:Flag of Cape Verde (10-17).svg|left|frameless|30x30px]][[Cape Verde]] |Tlhakole a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi, masome mabedi le borataro<ref>[https://www.facebook.com/Presidencia.cv/posts/pfbid02pbCw2AhzDQwXmCuRaA6VwH5s23rDvgJ2B25jsnAdgBrWz7T1QYTJvxUVS3xvnjKyl "PR recebe Cartas Credenciais da nova Embaixadora de Botswana".] ''Presidência da República de Cabo Verde'' (in Portuguese). 25 February 2026. Retrieved 13 July 2026.</ref> |- |168 |[[Setshwantsho:Flag of El Salvador.svg|left|frameless|30x30px]][[El Salvador]] |Mopitlo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro |- |169 |[[Setshwantsho:Flag of Moldova.svg|left|frameless|30x30px]][[Moldova]] |Mopitlo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro |- |170 |[[Setshwantsho:Flag of Bahrain.svg|left|frameless|30x30px]][[Bahrain]] |Seetebosigo a le masome mararo ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro<ref>[https://www.bna.bh/en/BahrainBotswanaestablishdiplomaticrelations.aspx?cms=q8FmFJgiscL2fwIzON1%2bDpZCGkNlmsjjveUvx%2fDgvs4%3d "Bahrain, Botswana establish diplomatic relations".] ''Bahrain News Agency''. 30 June 2026. Retrieved 13 July 2026</ref> |} == Botsalano gareng ga mafatshe a mabedi == {| class="wikitable" |+ !Lefatshe !Tshimologo ya botsalano !Dintlha |- |[[Setshwantsho:Flag of Australia (converted).svg|left|frameless|30x30px]][[Australia]] |Ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le boraro | *Lefatshe la [[Australia]] le amogetswe ke la Botswana go tswa kwa ofising ya boemedi kwa [[Pretoria (Pitori)]], [[Aforika Borwa]], ka |- |[[Setshwantsho:Flag of the People's Republic of China.svg|left|frameless|30x30px]][[China]] |Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano |Mafatshe a mabedi a dirile botsalano ka Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano<ref>[https://www.mfa.gov.cn/ "Joint Communique Regarding the Establishment of Diplomatic Relations Between the People's Republic of China and the Republic of Botswana (MFA People's Republic of China)".]</ref> Bona [[Botsalano jwa Botswana le China]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa Beijing * Lefatshe la China le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Greece (1970–1975).svg|left|frameless|30x30px]][[Greece]] |Moranang a le lesome ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi |Mafatshe o o mabedi a dirile botsalano ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi kgwedi ya Moranang e le lesome<ref>[https://digitallibrary.un.org/record/1486125?ln=en "Diplomatic relations between Greece and Botswana as of 10 Apr. 1978 (UN Digital Library)".] 10 April 1978.</ref> * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke la Greece go dirisa diofisi kgolo tsa kemedi ya sennela ruri kwa Geneva, Switzerland * Lefatshe la Greece le dumeletswe ke la Botswana go dirisa diofisi tsa kemedi kwa Pretoria, Aforika Borwa.<ref>[https://www.mfa.gr/en/bilateral-relations/botswana/ "Greece's Bilateral Relations".]</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of India.svg|left|frameless|30x30px]][[India]] |Firkgong a le lesome le bosupa ngwaga wa sekete, amkgolo a robabongwe, masome a supa le bobedi |Bona [[Botsalano jwa Botswana le India]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[New Dehli]] * Lefatshe la India le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Indonesia.svg|left|frameless|30x30px]][[Indonesia]] |Mopitlo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi |Mafatshe a ka bobedi a tlhamile botsalano ka Mopitlo a le masome mabedi le borobaobedi ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi * Leaftshe la Botswana le dumeletswe ke la Indonesia go dirisia diofisi tse di kwa Canberra, Australia<ref>[https://kemlu.go.id/portal/en/kedutaan "Missions &#x7C; Portal Kementerian Luar Negeri Republik Indonesia".]</ref> * Lefatshe al Indonesia le dumeletswe ke la Botswana go dirisa ofisi ya lne e e kwa Pretoria, Aforika Borwa<ref>[https://kemlu.go.id/portal/en/kedutaan "Missions &#x7C; Portal Kementerian Luar Negeri Republik Indonesia".]</ref><ref>[https://kemlu.go.id/pretoria/en "Embassy of the Republic of Indonesia Pretoria Accredited to the Republic of Botswana, Kingdom of Eswatini, and the Kingdom of Lesotho South Africa"].</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Israel.svg|left|frameless|30x30px]][[Israel]] | |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Israel]] * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke la Israel go nna le diofisi kwa London, United Kingdom * Lefatshe la Israel le dumeletswe ke la Botswana go dirisa diofisi tsa lone kwa Pretoria, Aforika Borwa |- |[[Setshwantsho:Flag of Kenya.svg|left|frameless|30x30px]][[Kenya]] |Phalane a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe,masome a marataro le bosupa<ref>''Southern African Political History: A Chronology of Key Political Events from Independence to Mid-1997''. Greenwood Publishing Group, 1999. p.&nbsp;83.</ref> |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Kenya]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya moemedi kwa [[Nairobi]] * Lefatshe la Kenya le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Mexico.svg|left|frameless|30x30px]][[Mexico]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano |Mafatshe o o mabedi a dirile botsalano jwa polotiki ka Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano.<ref>[https://centrogilbertobosques.senado.gob.mx/docs/NI_Nombramientos_Senado_270218.pdf "Nombramientos Diplomáticos De Reciente Ingreso Al Senado De La Republica En Africa,el Caribe Y Europa Page 8]" (PDF). [https://ghostarchive.org/archive/DgAjG Archived] (PDF) from the original on 9 October 2022.</ref> * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke la Mexico kwa ofising ya lone kwa Washinton D.C kwa United States le na le ofisi kwa toropo ya Mexico City<ref>[https://www.botswanaembassy.org/ "Welcome to Embassy of the Republic of Botswana in Washington, D.C. | Embassy of the Republic of Botswana in Washington, D.C."] ''botswanaembassy.org''. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke ofisi ya lone kwa Pretoria Aforika Borwa.<ref>[https://embamex.sre.gob.mx/sudafrica/ "Inicio".] ''embamex.sre.gob.mx''. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Namibia.svg|left|frameless|30x30px]][[Namibia]] |Lwetse a le lesome le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Namibia]] Botsalano jwa Botswana le Namibia ke jwa kutlwano, mafatshe a mabedi a a mabapi a, a dirisana mo go tsa tlhabololo itsholelo. Lefatshe la Botswana le tsere boipuso go tswa mo go la Britain ka Lwetse ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro. Lefatshe la Namibia le stere boipuso mo go la Aforika Borwa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe morago ga ntwa ya molelwane ya Aforika Borwa. * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Windhoek]] * Lefatshe la Namibia le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of North Korea (March 2026-).svg|left|frameless|30x30px]][[North Korea]] |Morule a le masome mabedi le bosupa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bone, <ref>[https://www.ncnk.org/sites/default/files/issue-briefs/DPRK_Diplo_Relations_August2016.pdf "DPRK Diplomatic Relations"] (PDF). Archived (PDF) from the original on 9 October 2022.</ref> mme ga emisiwa ka Tlhakole a le lesome le borobabongwe ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone<ref>[https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=586061304809865&id=148228411926492 "Botswana Severs Ties With Democratic People's Republic of Korea (North Korea)"] &#x2013; via Facebook.</ref> |Bona [[Botsalano jwa Botswana le North Korea]] |- |[[Setshwantsho:Flag of Oman.svg|left|frameless|30x30px]][[Oman]] |Phalane a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano |Bona Botsalano jwa Botswana le Oman Mafatshe a mabedi a dirile botsalano ka Phalane a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano.<ref>[https://www.facebook.com/MinistryofInternationalAffairsBW/posts/botswana-establishes-diplomatic-relations-with-the-sultanate-of-oman-on-14th-oct/1246185160886207/ "Botswana establishes diplomatic relations with the Sultanate of Oman"]. ''Ministry of International Relations, Botswana''. 16 October 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> * Ka Moranang a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi masome a mabedi le borataro, tautona [[Duma Boko]] o ne a sireletsa ditumalano le Oman tsa go sekaseka ditswammung, dikago tsa go baya lookwane, le kgothetso.<ref>[https://www.reuters.com/sustainability/climate-energy/botswana-signs-energy-mineral-exploration-deals-with-oman-2026-04-13/ "Botswana signs energy and mineral exploration deals with Oman"]. ''Reuters''. 13 April 2026. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la Botswana le itsisitse ka maano a lone a go bula ofisi ya boemedi kwa Muscat.<ref>[https://www.fm.gov.om/en/42099/ "Botswana confirms plans to open an embassy in Muscat".] ''Foreign Ministry of Oman''. 13 April 2026. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Russia.svg|left|frameless|30x30px]][[Russia]] |Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, le masome a supa |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Russia]] Lefatshe la Botswana le Soviet Union a ne a tlhama botsalano jwa sepolotiki ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, le masome a supa. Le ntswa le utlwana le mafatshe a bophirima, lefatshe la Botswana le ne la tsaya karolo mo metshamekong ya Olympics ya selemo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi. Botsalano jwa gompieno gareng ga mafatshe a mabedi bo supiwa bo le lorato ebile bo tswa bogologolong. Ka Mopitlo, mafatshe a mabedi a ne a ipelela dingwaga di le masome a mararo le botlhano a ntse a utlwana. Go ya ka tona wa mafatshe a sele, lefatshe la Russia ke lengwe la mafatshe a ntlha go nna le botsalano jo bo tletseng jwa sepolotiki le Botswana.<ref>[https://web.archive.org/web/20170202131955/http://www.botswana.mid.ru/articles_relations_e_09.html "We Must Exploit Russia's Potential".] Archived from [http://www.botswana.mid.ru/articles_relations_e_09.html the original] on 2 February 2017. Retrieved 13 July 2026</ref> Tirisanommogo ya kgwebo le itsholelo gareng ga mafatshe a Russia le Botswana e supiwa ke tumalano ya kgwebo ya ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bosupa le tumalano ya itsholelo le setegeniki ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le borobabobedi. Puso ya Russian Federation le puso ya Botswana di ne tsa baya monwana tumalano ya ngwao, maranyane le thuto ka Lwetse ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borobabongwe. Mafatshe a Russia le Botswana a nnile le tirisanommogo e e duleng maduo mo dikarolong tse di farologaneng, bogolojang mo go tlhabololeng babereki. Lefatshe la Russia le santse le e fa Batswana sebaka sa go ithutela kwa lefatsheng la bone mo dikarolong tsa botlhokwa di tshwana le botsogo, mohama o o itemogelang tlhaelo ya babereki e e kwa godimo. Lefatshe la Botswana ke lengwe la mafatshe a banni ba Russia ba sa tlhokeng teseletso ya mosepele go ya kwa go lone. <ref>[https://web.archive.org/web/20090329052738/http://www.botswana.mid.ru/relations_e.html "Botswana-Russia relations".] Archived from [http://www.botswana.mid.ru/relations_e.html the original] on 29 March 2009. Retrieved 13 July 2026</ref>Lefatshe la Russia le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone, fa la Botswana le le ka fa tlase ga ofisi e e kwa Stockholm (Sweden) le ofisi kwa Moscow. |- |[[Setshwantsho:Flag of South Africa.svg|left|frameless|30x30px]][[Aforika Borwa]] |Seetebosigo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bone |Mafatshe a ka bobedi jwa one a dirile notsalano jwa sepolotiki ka Seetebosigo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bone. Bona [[Botsalano jwa Botswana le Aforika Borwa]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Pretoria (Pitori)]] le mookamedi wa kakaretso kwa [[Cape Town]] le [[Johannesburg]] * Lefatshe la Aforika Borwa le na le ofisi ya kemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of South Korea.svg|left|frameless|30x30px]][[South Korea]] |Moranang a le lesome le borobabobedi ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi |Go tlhamiwa ga botsalano jwa sepolotiki gareng ga Republic of Korea le Republic of Botswana go simologile ka Moranang a robabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi.<ref>[https://www.mofa.go.kr/eng/nation/m_4902/view.do?seq=133 "Countries & Regions (MFA Republic of Korea)".]</ref> Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso palo ya batho ba South korea ba ba neng ba nna kwa Botswana e ne e le lekgolo, masome a marataro le boraro.<ref>[https://web.archive.org/web/20150904015758/http://www.mofa.go.kr/ENG/countries/middleeast/countries/20070804/1_24503.jsp?menu=m_30_50 "Ministry of Foreign Affairs, Republic of Korea-Middle East and Africa"]. 4 September 2015. Archived from [http://www.mofa.go.kr/ENG/countries/middleeast/countries/20070804/1_24503.jsp?menu=m_30_50 the original] on 4 September 2015. Retrieved 13 July 2026</ref> Fa e sale ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone, puso ya Botswana e ne e lemoga ROK e le yone puso ya Korea ya nnete.<ref>[https://web.archive.org/web/20150106001946/http://www.gov.bw/en/Ministries--Authorities/Ministries/Ministry-of-Foreign-Affairs-and-International-Cooperation/News/BOTSWANA-CUT-TIES-WITH-NORTH-KOREA/ "Botswana Cuts Ties with North Korea".] ''gov.bw''. Ministry of [[:en:Politics_of_Botswana|Foreign Affairs and International Cooperation]]. 20 February 2014. Archived from [https://www.gov.bw/en/Ministries--Authorities/Ministries/Ministry-of-Foreign-Affairs-and-International-Cooperation/News/BOTSWANA-CUT-TIES-WITH-NORTH-KOREA/ the original] on 6 January 2015. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Turkey.svg|left|frameless|30x30px]][[Turkey]] |Firikgong a le masome mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le motso<ref>[https://digitallibrary.un.org/record/1636698?ln=en "Diplomatic relations between Botswana and Turkey as of 20 Jan. 1981 (UN Digital Library)".] 20 January 1981.</ref> | * Kemedi ya sennela ruri ya Botswana kwa ofising ya UN kwa Geneva e tlhomamisitswe ke Turkey. * Lefatshe la Turkey le na le ofisi ya kemedi kwa Gaborone<ref name=":2">[https://www.mfa.gov.tr/default.en.mfa Relations between Turkey and Botswana".]</ref> * Madi a kgwebo gareng ga mafatshe o o mabedi e ne e le didikadike di le pedi ka ngwag wa dikete pedi, lesome le borobabongwe.<ref name=":2" /> |- |[[Setshwantsho:Flag of the United Kingdom (3-5).svg|left|frameless|30x30px]][[United Kingdom]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro |Lefatshe la Botswana le simolotse botsalano le tirisanommogo le la United Kingdom ka Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robbaongwe, masome a marataro le borataro.<ref name=":1" /> * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya kemedi kwa Lontone.<ref>Diplomat Magazine (4 September 2017). "[https://diplomatmagazine.com/heads-of-mission/africa/botswana/ Botswana"]. ''Diplomat Magazine''. Archived from the original on 13 May 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la United Kingdom le dirisana mmogo le la Botswana ka ofisi ya kemedi kwa Gaborone.<ref>[https://www.gov.uk/world/organisations/british-high-commission-gaborone "British High Commission Gaborone".] ''[[:en:Gov.uk|GOV.UK]]''. [https://web.archive.org/web/20240506171421/https://www.gov.uk/world/organisations/british-high-commission-gaborone Archived] from the original on 6 May 2024. Retrieved 13 July 2026</ref> Lefatshe la UK le ne le eteletse pele la Botswana go tswa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le botlhano go tsena ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro, fa le tsaya boipuso. Mafatshe a ka bobedi ke maloko a mafatshe a selekanye, kgotlatshekelo ya mafatshefatshe ya molao, le lekgotla la go gweba ga mafatshe, ga mmogo le tumalano ya kopano ya itsholelo ya SACUM-UK.<ref>Bavier, Joe (11 September 2019). "[https://www.reuters.com/article/uk-britain-africa-trade-idUKKCN1VW1N5 Britain agrees post-Brexit trade deal with southern Africa]". ''Reuters''. Archived from the original on 18 February 2022. Retrieved 13 July 2026</ref> Mafatshe a ka bobedi jwa one a na le bokopano jwa go kgetha gabedi.<ref>[[:en:HM_Revenue_and_Customs|HM Revenue and Customs]] (3 February 2014). "[https://www.gov.uk/government/publications/botswana-tax-treaties Botswana: tax treaties]". ''GOV.UK''. [https://web.archive.org/web/20250408171729/https://www.gov.uk/government/publications/botswana-tax-treaties Archived] from the original on 8 April 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of the United States (1912-1959).svg|left|frameless|30x30px]][[USA]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a maratyaro le borataro<ref>[https://history.state.gov/countries/botswana "A Guide to the United States' History of Recognition, Diplomatic, and Consular Relations, by Country, since 1776: Botswana"].</ref> |Bona [[Botsalano jwa mafatshe a Botswana le United States]][[Setshwantsho:Embassy of Botswana, Washington, D.C..jpg|thumb|Ofisi ya Botswana kwa [[Washington, D.C.]]]]Lefatshe la United States le bona la Botswana e le mmueledi gape e le sekao sa go ritibala mo Aforika, le tswa kgakala le berekisana le la Botswana mo ditlhabololong fa e sale ka boipuso. U.S Peace corps ba ne ba boela Botswana ka Phatwe ngwaga wa dikete pedi le bobedi ka maikaelelo a go dira mananeo a a lebaganeng le HIV/AIDS morago ga go fetsa dingwaga tse di masome mararo a go thusa mo go tsepameng ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bosupa.Ka mo go tshwanang, USAID e ne ya emisa bokopano jwa sebaka se seleele le Botswana ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borataro, morago ga mananeo a a atlegileng a thuto, katiso, kgwebo, go okamela tikologo, le botsogo jwa pelegi. Lefatshe la Botswana, le fa go ntse jalo, lone le mafatshe a a mabapi, le tswelela ka go anywa mo lenaneong la USAID la borwa jwa Aforika, le jaanong le leng kwa [[Pretoria (Pitori)]], le ofisi ya go phadisana ga borwa jwa Aforika ya USAID e diofisikgolo tsa yone di leng kwa Gaborone. Lekgotla la mafatshefatshe la United States la babega dikgang le na le setaitane sa Voice of America mo Botswana le le thusang bontsi jwa mafatshe a a mo Aforika. Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le botlhano, lekgotla le le laolang malwetsi la CDC le ne la simolola porojeke ya BOTUSA le kopane le lephata la [[botsogo mo Botswana]] go ntsha dintlha go tokafatsa maiteko a go laola kgotlholo e tona mo Botswana le mafatshe a mangwe ka nako ya fa kgotlholo e tona le HIV/AIDS di tlhasetse. Ka nako ya lenaneo la ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borobabongwe la boeteledipele jwa U.S mo go lwantsheng segajaja, CDC ka BOTUSA e ne ya dira diporojeke tse dintsi gape e thusitse makgolta a mantsi mo go lwantsheng HIV/AIDS mo Botswana. Lefatshe la Botswana ke lengwe la mafatshe a a lesome le botlhano a lenaneo la ga tautona la tshoganyetso go lwantsha HIV, le amogetse didikadike tsa di dolara di le makgolo a mabedi le masome a mararo fa e sale lenaneo leo le simolola ka Firikgong ngwaga wa dikete pedi le bone go tsena Lwetse ngwaga wa dikete pedi le bosupa. Thuso ya PEPFAR kwa Botswana, e e neng e le madi otlhe a a kanang ka didikadike di le masome a supa le borataro kwa ngwaga wa dikete pedi le bosupa, le thusa go thibela, go alafa le go tlhokomela balwetse ba HIV/AIDS. Puso ya Botswana le ya United States ba stene mo tumalanong ka Phukwi ngwag wa dikete pedi go tlhama sekolo sa katisetso molao kwa Gaborone. Sekolo se, se dipuso tse di pataganetseng go ntsha madi a sone le go se okamela, se katisa mapodisi le matona a puso mo Aforika. Dikago tsa sekolo di kwa Otse, kwa ntle ga Gaborone, se bustwe ka Mopitlo ngwaga wa dikete pedi le boraro. Batho ba molao ba ka nna dikete tharo mo Aforika ba katisitswe mo sekolong se fa se sale se simolola go ruta ka ngwaga wa dikete pedi le motso. * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Washington, D.C.]] * Lefatshe la United States le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Zimbabwe.svg|left|frameless|30x30px]][[Zimbabwe]] |Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le boraro |Mafatshe a ka bobedi a nnile le tirisanommogo ka Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le boraro. Lefatshe la Botswana le santse le sokola ka go tswala molelwane, le tswalela dikete tsa batho ba Zimbabwe ba ba tshabang go phutlhama ga itsholelo le pogiso ya sepolotiki. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano, batho ba Zimbabwe ba le dikete di le masome mabedi le bobedi ba ne ba tshwarwa ba bo ba busediwa gae. Dipalo tsa batho ba ba buseditsweng gae di ne tsa oketsega go nna dikete di le masome mabedi le borobabongwe ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi.<ref>Dube, Mqondisi (14 August 2019). [https://www.voanews.com/a/africa_botswana-battles-influx-zimbabwean-illegal-immigrants/6173868.html "Botswana Battles Influx of Zimbabwean Illegal Immigrants"]. ''Voice of America''. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya kemedi kwa [[Harare]] * Lefatshe la Zimbabwe le na le ofisi ya boemedi kwa [[Gaborone]] |} == Botswana le FOSS == Lefatshe la Botswana le sale le nna leloko la bokopano jwa mafatshe a mannye (Forum of Small States) fa setlhopha seo se tlhamiwa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a obabongwe le bobedi.<ref>''50 Years of Singapore and the United Nations''. World Scientific. 2015. ISBN&nbsp;<bdi>[[:en:Special:BookSources/978-981-4713-03-0|978-981-4713-03-0]]</bdi>.access-date=13 July 2026</ref> == Ditshedimosetso tse dingwe == * [[Dithomo tsa botsalano jwa sepolotiki mo Botswana]] * [[Dithomo tsa botsalano jwa sepolotiki tsa Botswana]] == Metswedi == e0ct94m0dzwjc763m1c11g0agwhkvvo 52469 52465 2026-07-14T14:08:44Z JudithShe 9421 Ke okeditse thanolo ya tsebe ya Botsalano jwa lefatshe la Botswana le mafatshe a mangwe #WikipediaBW25 52469 wikitext text/x-wiki Lefatshe la [[Botswana]] le tsaya tirisanommogo mo go tsa itsholelo le polotiki mo borwa jwa [[Aferika|Aforika]] ka tlhwaafalo. Le lekile go dira gore lekgotla la [[Southern African Development Community]] (SADC), le bereke mo go tsa tlhabololo itsholelo, gape le tokafaditse maiteko a go dira gore kgaolo e itirele melao fa go tsena mo go tsa tirisanommogo, go rarabolola tlhoka kutlwisisano, le boteledipele jo bo siameng. == Botsalano jwa polotiki == Mafatshe a a nang le botsalano le la Botswana mo go tsa sepolotiki: {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |[[Setshwantsho:Diplomatic relations of Botswana.svg|center|frameless|350x350px]] |- |# |'''Lefatshe''' |'''Kgwedi'''<ref>[https://digitallibrary.un.org/search?ln=en&as=1&m1=p&p1=Diplomatic%20relations%20between%20Botswana%20and%20...&f1=series&op1=a&m2=a&p2=&f2=&op2=a&m3=a&p3=&f3=&dt=&d1d=&d1m=&d1y=&d2d=&d2m=&d2y=&rm=&sf=year&so=a&rg=50&c=United%20Nations%20Digital%20Library%20System&of=hb&fti=0&fti=0 "Diplomatic relations between Botswana and ..."] United Nations Digital Library. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |1 |[[Setshwantsho:Flag of the United Kingdom (3-5).svg|left|frameless|30x30px]][[United Kingdom]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref name=":1">''The Diplomatic Service List''. Great Britain. Diplomatic Service Administration Office. 1970. pp.&nbsp;136–149.</ref> |- |2 |[[Setshwantsho:Flag of Japan.svg|left|frameless|30x30px]][[Japan]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref>[https://web.archive.org/web/20220801145836/https://guardiansun.co.bw/News/botswana-and-japan-celebrate-50-years-of-diplomatic-relations "Botswana And Japan Celebrate 50 Years of Diplomatic Relations".] [[Botswana Guardian|''Botswana Guardian''.]] 5 August 2016. Archived from [https://guardiansun.co.bw/News/botswana-and-japan-celebrate-50-years-of-diplomatic-relations the original] on 1 August 2022. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |3 |[[Setshwantsho:Flag of the United States (1912-1959).svg|left|frameless|30x30px]][[United States of America]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref>[https://history.state.gov/countries/all "All Countries".] ''Office of the Historian''. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |4 |[[Setshwantsho:Flag of Germany.svg|left|frameless|30x30px]][[Germany]] |Phalane a rogwa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref>[https://www.auswaertiges-amt.de/de/service/laender/botsuana-node/botsuana-219506 "Botsuana: Steckbrief".] ''Auswärtiges Amt'' (in German). Retrieved 13 July 2026</ref> |- |5 |[[Setshwantsho:Flag of Zambia.svg|left|frameless|30x30px]][[Zambia]] |Ngwanatsele a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref name=":0">''Southern African Political History: A Chronology of Key Political Events from Independence to Mid-1997''. Greenwood Publishing Group, 1999. pp.&nbsp;82–87.</ref> |- |6 |[[Setshwantsho:Flag of France.svg|left|frameless|30x30px]][[France]] |Tlhakole a le malatsi a mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le bosupa<ref>[https://www.diplomatie.gouv.fr/fr "Liste Chronologique des Ambassadeurs, Envoyés Extraordinaires, Ministres Plénipotentiaires et Chargés D'Affaires de France à L'Étranger Depuis 1945"] (PDF) (in French). p.&nbsp;44.</ref> |- |7 |[[Setshwantsho:War Flag of the Philippines.svg|left|frameless|30x30px]][[Philippines]] |Tlhakole a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>[https://x.com/DFAPHL/status/828400555722756096 "Today we celebrate 50 years of formal diplomatic relations with Botswana!".] 6 February 2017. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |8 |[[Setshwantsho:Flag of Israel.svg|left|frameless|30x30px]][[Israel]] |Motsheganong a le masome mabedi le bone ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>[https://www.sundaystandard.info/outspoken-botswana-loses-its-voice-on-israel/ "Outspoken Botswana loses its voice on Israel".] ''Sunday Standard''. 3 November 2023. [https://web.archive.org/web/20231103014414/https://www.sundaystandard.info/outspoken-botswana-loses-its-voice-on-israel/ Archived] from the original on 3 November 2023. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |9 |[[Setshwantsho:Flag of Malawi.svg|left|frameless|30x30px]][[Malawi]] |Phukwi a rogwa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>''Report''. Malawi. Police Force. 1968. p.&nbsp;2.</ref> |- |10 |[[Setshwantsho:Flag of the Netherlands.svg|left|frameless|30x30px]][[Netherlands]] |Phatwe a le lesome, ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>''Jaarboek van het Departement van Buitenlandse Zaken Volumes 86-90'' (in Dutch). Netherlands. Ministerie van Buitenlandse Zaken. 1967. p.&nbsp;152.</ref> |- |11 |[[Setshwantsho:Flag of Switzerland.svg|left|frameless|30x30px]][[Switzerland]] |Phatwe a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a marataro le bosupa<ref>[https://dodis.ch/32532 "Ernennung eines schweizerischen Botschafters in Botswana und Lesotho. Sitz in Pretoria".] ''dodis.ch'' (in German). 22 August 1967. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |12 |[[Setshwantsho:Flag of Ethiopia (1996–2009).svg|left|frameless|30x30px]][[Ethiopia]] |Phalane a le lesome le borobabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a marataro le bosupa<ref name=":0" /> |- |13 |[[Setshwantsho:Flag of Kenya.svg|left|frameless|30x30px]][[Kenya]] |Phalane a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a le marataro le bosupa<ref name=":0" /> |- |14 |[[Setshwantsho:Flag of Norway.svg|left|frameless|30x30px]][[Norway]] |Ngwanatsele a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robbaongwe, masome a marataro le bosupa<ref>[https://www.regjeringen.no/globalassets/departementene/ud/vedlegg/protokoll/diplomatiske_forbindelser.pdf "Norges opprettelse af diplomatiske forbindelser med fremmede stater"] (PDF). ''regjeringen.no'' (in Norwegian). 27 April 1999. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |15 |[[Setshwantsho:Flag of Sweden.svg|left|frameless|30x30px]][[Sweden]] |Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marararo le borobabobedi.<ref>[https://gupea.ub.gu.se/bitstreams/c2f5a602-de12-4d98-b2c4-11de6ac633b9/download "Sveriges statskalender 1969"] (in Swedish). p.&nbsp;46. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |16 |[[Setshwantsho:Flag of South Korea.svg|left|frameless|30x30px]][[South Korea]] |Moranang a le lesome le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi<ref>[https://www.mofa.go.kr/eng/nation/m_4902/list.do "Countries & Regions"]. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |17 |[[Setshwantsho:Flag of Austria.svg|left|frameless|30x30px]][[Austria]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi<ref>''Standard Encyclopaedia of Southern Africa, Capetown Volume 2''. 1970. p.&nbsp;458. <q>Austrian Ambassador , Paul Zedwitz , presenting his credentials to Sir Seretse Khama , 5 Dec. 1968 . at Gaberones</q></ref><ref>''Diplomatic, Consular and International Organisations List''. Republic of Botswana. 1971. p.&nbsp;1. <q>5.12.68 His Excellency Dr. Paul Zedtwitz, Ambassador Extraordinary and Plenipotentiary of the Republic of Austria (Resident in Pretoria).</q></ref> |- |18 | [[Setshwantsho:Flag of Canada (Pantone).svg|left|frameless|30x30px]][[Canada]] |Morule a le lesome le borobabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi<ref>Linwood, DeLong (January 2020). [https://www.cgai.ca/a_guide_to_canadian_diplomatic_relations_1925_2019 "A Guide to Canadian Diplomatic Relations 1925-2019".] Retrieved 13 July 2026</ref> |- |19 |[[Setshwantsho:Flag of Nigeria.svg|left|frameless|30x30px]][[Nigeria]] |Tlhakole a le masome mabedi le bone ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>''Kutlwano, 9-10''. Bechuanaland Protectorate. Information Branch, Botswana. Information Services. 1974. p.&nbsp;4.</ref> |- |20 |[[Setshwantsho:Flag of the Czech Republic.svg|left|frameless|30x30px]][[Czech Republic]] |Mopitlo a le malatsi a mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref name=":0" /> |- |21 |[[Setshwantsho:Flag of Russia.svg|left|frameless|30x30px]][[Russia]] |Mopitlo a le lesome le bosupa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>''Africa Quarterly''. Vol.&nbsp;10. Indian Centre for Africa. 1970. p.&nbsp;37.</ref> |- |22 |[[Denmark]] |Motsheganong a le lesome le bobedi ngwaga wa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>''[https://slaegtsbibliotek.dk/910992.pdf Kongelig Dansk Hof- og Statskalender 1971]'' (PDF) (in Danish). 1971. p.&nbsp;23.</ref> |- |23 |[[Serbia]] |Lwetse a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>Presse, Agence France (1970). ''[https://books.google.co.bw/books?id=Muo0AQAAMAAJ&redir_esc=y Africa]''. Agence France-Presse. p.&nbsp;32.</ref> |- |24 |[[Italia]] |gwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>[https://www.facebook.com/281137451918748/photos/a.292204164145410/1151053924927092/?type=3&_rdr "Dr. Filippo Scammacca Del Murgo e Dell Agnone presented his credentials to Dr. Sertese Khama Ian Khama".] ''Ministry of Foreign Affairs, Botswana in Facebook''. 16 March 2016. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |25 |[[Romania]] |Phalane a le malatsi a supa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le motso<ref>[https://www.mae.ro/en/node/2187 "Diplomatic Relations of Romania".] Retrieved 13 July 2026</ref> |- |26 |[[Belgium]] |Ngwanatsele a le malatsi a robabongwe, ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le motso<ref>''Diplomatic, Consular and International Organisations List''. Republic of Botswana. 1971. p.&nbsp;2.</ref> |- |27 |[[Tanzania]] |Ngwanatsele a le masome mabedi le borobabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bobedi |- |28 |[[Setshwantsho:Flag of India.svg|left|frameless|30x30px]][[India]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bobedi<ref>''Asia & Africa Review''. Vol.&nbsp;12. Independent Publishing Company. 1972. p.&nbsp;15.</ref> |- |29 |[[Egypt]] |Mopitlo a le malatsi a supa ngwaga wa sekete, makgolo a supa, masome a supa le boraro<ref>''ARR, Arab Report and Record''. Vol.&nbsp;1–18, 21–24. 1973. p.&nbsp;7.</ref> |- |30 |[[Lesotho]] |Moranang ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le boraro<ref>[https://web.archive.org/web/20230623071827/https://istmat.org/files/uploads/55959/003_zarubezhnye_strany.pdf "Ежегодник Большой Советской Энциклопедии. 1974. Выпуск восемнадцатый: Зарубежные страны"] (PDF) (in Russian). p.&nbsp;322. Archived from the original (PDF) on 23 June 2023. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |31 |[[Australia]] |Phukwi a le malatsi a robabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le boraro<ref>''Facts and Figures of Australia at War''. Vol.&nbsp;119. Australian News and Information Bureau, Department of the Interior. 1973. p.&nbsp;95.</ref> |- |32 |[[North Korea]] (e seegetswe kwa thoko ka nakwana) |Morule a le masome mabedi le bosupa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bone<ref>[https://ghostarchive.org/archive/2rX2V "DPRK Diplomatic Relations"] (PDF). NCNK. 2016. pp.&nbsp;8–9. Archived from the original (PDF) on 9 October 2022. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |33 |[[China]] |<ref>[https://www.mfa.gov.cn/web/system/index_17321.shtml "Joint Communique Regarding the Establishment of Diplomatic Relations Between the People's Republic of China and the Republic of Botswana".] 25 April 2002. Retrieved 14 July 2026</ref>Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano |- |34 |[[Ghana]] |Phalane a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>[https://gna.org.gh/2025/05/botswana-delegation-visits-ghana-to-study-transformative-tvet-framework-and-policies/ "Botswana Delegation Visits Ghana to Study Transformative TVET Framework and Policies".] 11 May 2025. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |35 |[[Guyana]] |Phalane a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>[https://web.archive.org/web/20191224073504/http://www.minfor.gov.gy/diplomatic-relations/ "Diplomatic relations".] Archived from the original on 24 December 2019. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |36 |[[Mexico]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>''Informe de labores – Secretaría de Relaciones Exteriores'' (in Spanish). Mexico. Secretaría de Relaciones Exteriores. 1976. pp.&nbsp;26 and 36–37.</ref> |- |37 |[[Mozambique]] |Ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>[https://www.facebook.com/281137451918748/photos/the-high-commissioner-of-mozambique-his-excellency-domingos-fernades-presenting-/1125072150858603/ "The High Commissioner of Mozambique, His Excellency Domingos Fernades presenting his Letters of Credence to the President of Botswana, His Excellency Lt. Gen. Dr. Seretse Khama Ian Khama, on 2 February 2016"]. 4 February 2016. Retrieved 14 July 2026&#x2013; via Facebook.</ref> |- |38 |[[Eswatini]] |Motsheganong a le masome mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le borataro<ref>''Directory of the Diplomatic Corps and International Organizations''. Botswana, Botswana. Office of the President. External Affairs. 1978. p.&nbsp;3.</ref> |- |39 |[[Libya]] |Mopitlo a le lesome le bone ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le bosupa<ref>''ARR: Arab Report and Record''. Economic Features, Limited. 1977. p.&nbsp;165.</ref> |- |40 |[[Luxemborg|Luxembourg]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe, masome a supa le bosupa<ref>[https://aei.pitt.edu/52731/1/B0795.pdf "CORPS DIPLOMATIQUE accrédité auprès des Communautés européennes"] (PDF) (in French). 30 September 1977. pp.&nbsp;1, 29. Retrieved 14 July 2026</ref><ref>[[iarchive:in.ernet.dli.2015.146909/page/n926/mode/1up|''The Europa Year Book 1978 A World Survey Vol.-i''. Europa]] Publication Limited. 1978.</ref> |- |41 |[[Cuba]] |Morule a robabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le bosupa<ref>[https://web.archive.org/web/20220707064931/https://www.minrex.gob.cu/es/node/1944 "Firman Cuba y Botswana acuerdo de cooperación en sector de Salud"] (in Spanish). Archived from the original on 7 July 2022. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |42 |[[Argentina]] |Mopitlo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi |- |43 |[[Greece]] |Moranang a le lesome ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le borobabobedi |- |44 |[[Finland]] |Phukwi a rogwa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi<ref>[https://web.archive.org/web/20180330044440/http://formin.finland.fi/Public/default.aspx?nodeid=17195&contentlan=2&culture=en-US "Countries and regions A–Z"]. Archived from the original on 30 March 2018. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |45 |[[Poland]] |Ngwanatsele a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi |- |46 |[[Algeria]] |Ngwanatsele a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabongwe<ref>Slimane Chikh (1980). ''Le Maghreb et l'Afrique subsaharienne'' (in French). Editions du Centre national de la recherche scientifique. p.&nbsp;10. <q>Botswana (30/11/79) Mohamed Chellali Khouri</q></ref> |- |47 |[[Angola]] |Mopitlo a le malatsi a supa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi<ref>''Sub-Saharan Africa Report Issues 2243-2247''. United States. Foreign Broadcast Information Service. 1980. p.&nbsp;7. <q>7 Mar 80 ] ANGOLA - BOTSWANA DIPLOMATIC RELATIONS -- The governments of Botswana and Angola have decided to establish diplomatic relations .</q></ref> |- |48 |[[Portugal]] |Moranang a le masome mabedi le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi<ref>[https://portaldiplomatico.mne.gov.pt/relacoesbilaterais/paises "Países".] ''Portal Diplomático'' (in Portuguese). Retrieved 14 July 2026</ref> |- |49 |[[Hungary]] |Moranang a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi<ref>''Hungary – Page 170''. Pannonia Press, 1980</ref> |- |50 |[[Turkey]] |Firikgong a le masome mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le motso |- |51 |[[Spain]] | |- |52 |[[Jamaica]] | |- |53 |[[Bulgaria]] | |- |54 |[[Albania]] | |- |55 |[[Zimbabwe]] | |- |56 |[[Bangladesh]] | |- |57 |[[Brazil]] | |- |58 |[[Thailand]] | |- |59 |[[Iraq]] | |- |60 |[[Pakistan]] | |- |61 |[[New Zealand]] | |- |62 |[[Seychelles]] | |- |63 |[[Iran]] | |- |64 |[[Vanuatu]] | |- |65 |[[Uganda]] | |- |66 |[[Colombia]] | |- |67 |[[Somalia]] | |- |68 |[[Iceland]] | |- |69 |[[Namibia]] | |- |70 |[[Malaysia]] | |- |71 |[[Tunisia]] | |- |72 |[[Singapore]] | |- |73 |[[Aforika Borwa]] | |- |74 |[[Kuwait]] | |- |75 |[[Ireland]] | |- |76 |[[Chile]] | |- |77 |[[Trinidad and Tobago]] | |- |78 |[[Slovakia]] | |- |79 |[[Mauritius]] | |- |80 |[[Latvia]] | |- |81 |[[Estonia]] | |- |82 |[[Lithuania]] | |- |83 |[[Ukraine]] | |- |84 |[[Rwanda]] | |- |85 |[[Malta]] | |- |86 |[[Cyprus]] | |- |87 |[[Morocco]] | |- |88 |[[Slovenia]] | |- |89 |[[Madagascar]] |Phatwe ngwaga wa dikete pedi le botlhano<ref>[https://web.archive.org/web/20170220194957/https://newsmada.com/2017/02/15/cooperation-le-botswana-sinteresse-a-la-grande-ile "Coopération : le Botswana s'intéresse à la Grande île".] ''newsmada.com'' (in French). 15 February 2017. Archived from [https://web.archive.org/web/20170220194957/https://newsmada.com/2017/02/15/cooperation-le-botswana-sinteresse-a-la-grande-ile the original] on 20 February 2017. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |90 |[[Croatia]] |Lwetse a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi le botlhano<ref>[https://mvep.gov.hr/foreign-policy/bilateral-relations/date-of-recognition-and-establishment-od-diplomatic-relations/22800 "Bilateral relations – Date of Recognition and Establishment of Diplomatic Relations"]. ''Ministry of Foreign Affairs of Croatia''. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |91 |[[Belarus]] |Mopitlo a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |92 |[[United Arab Emirates]] |Moranang a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga w dikete pedi le borataro<ref>[https://www.wam.ae/en/details/1395227642979 "UAE and Botswana establish diplomatic relations".] 29 April 2006.</ref> |- |93 |[[Bahamas]] |Motsheganong ngwaga wa dikete pedi le borataro<ref>[http://www.bahamasuncensored.com/ConsCorpsXmas06_MFA.html "Mitchell addresses Diplomats Christmas Luncheon".] 13 December 2006. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |94 |[[Dominican Republic]] |Phalane a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le borataro<ref>[https://web.archive.org/web/20171004004739/http://enlacecongreso.mirex.gob.do/ecc/Lists/Establecimiento%20de%20Relaciones%20Diplomticas/AllItems.aspx "Establecimiento De Relaciones Diplomáticas"] (in Spanish). Archived from [http://enlacecongreso.mirex.gob.do/ecc/Lists/Establecimiento%20de%20Relaciones%20Diplomticas/AllItems.aspx the original] on 4 October 2017. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |95 |[[Republic of the Congo]] |Ngwanatsele a robabongwe ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |96 |[[Qatar]] |Ngwanatsele a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |97 |[[Equatorial Guinea]] |Morule a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi le borataro<ref>[https://minexteriores.gob.gq/wp-content/uploads/ACUERDOS-GUINEA-ECUATORIAL-BOTSUANA.pdf "Acuerdos Firmados Entre Guinea Euatorial Y Botswana"] (PDF) (in Spanish). Retrieved 14 July 2026</ref> |- |98 |[[Barbados]] |Morule a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |99 |[[Gabon]] |Morule a le masome mabedi le motso ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |100 |[[Niger]] |Morule a le masome mabedi le motso ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |101 |[[Sudan]] |Firikgong a le lesome ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |102 |[[Burkina Faso]] |Firikgong a le lesome le bobedi ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |103 |[[Benin]] |Tlhakole a le masome mabedi le motso ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |104 |[[Saint Vincent and the Grenadines]] |Tlhakole a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |105 |[[Saudi Arabia]] |Mopitlo a rogwa ngwaga wa dikete pedi le bosupa<ref>[https://web.archive.org/web/20230817201141/https://sp.spa.gov.sa/viewfullstory.php?lang=en&newsid=429339 "Saudi Arabia, Botswana Establish Diplomatic Relations".] 1 March 2007. Archived from [https://sp.spa.gov.sa/viewfullstory.php?lang=en&newsid=429339 the original] on 17 August 2023. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |106 |[[Burundi]] |Mopitlo a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |107 |[[Djibouti]] |Mopitlo a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi le bosupa<ref>[https://web.archive.org/web/20130818144121/http://www.djibdiplomatie.dj/index.php?option=com_content&view=article&id=439&Itemid=17 "Etat des relations".] ''Ministere des Affaires Etrangeres et de la Cooperation Internationale Djibouti'' (in French). Archived from [http://www.djibdiplomatie.dj/index.php?option=com_content&view=article&id=439&Itemid=17 the original] on 18 August 2013. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |108 |[[Guinea]] |Moranang a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |109 |[[Uruguay]] |Motsheganong a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le bosupa<ref>''Keesing's Contemporary Archives – Page 32055''. Keesing's Limited., 1983.</ref> |- |110 |[[Guatemala]] |Motsheganong a le malatsi a supa ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |111 |[[Mauritania]] |Motsheganong a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |112 |[[Ecuador]] |Seetebosigo a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |113 |[[Mali]] |Seetebosigo a le malatis a matlhano ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |114 |[[Ivory Coast]] |Seetebosigo a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |115 |[[Venezuela]] |Phukwi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |116 |[[Paraguay]] |Phukwi a le lesome le borataro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |117 |[[Honduras]] |Phukwi a le lesome le bosupa ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |118 |[[Dominica]] |Phukwi a le masome mabedi le boraro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |119 |[[Nicaragua]] |Phatwe a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |120 |[[Costa Rica]] |Lwetse a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi le bosupa<ref>[https://x.com/CRcancilleria/status/1304499050432135172 "Celebramos 13 años de relaciones diplomáticas con la República de Botsuana y Costa rica"] (in Spanish). 11 September 2020.</ref> |- |121 |[[Antigua and Barbuda]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |122 |[[Suriname]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |123 |[[Belize]] |Tlhakole a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi<ref>[https://web.archive.org/web/20161222155933/http://www.mofaic.gov.bw/index.php?option=com_content&view=article&id=134:bilateral-relations-b&catid=2&Itemid=43 "Bilateral Relations: B".] Botswana: Ministry of Foreign Affairs & International Cooperation. Archived from [http://www.mofaic.gov.bw/index.php?option=com_content&view=article&id=134:bilateral-relations-b&catid=2&Itemid=43 the original] on 22 December 2016. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |124 |[[Bosnia and Herzegovina]] |Lwetse a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi |- |125 |[[Sri Lanka]] |Phalane a le masome mabedi le bosupa ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi |- |126 |[[Holy See]] |Ngwanatsele a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi<ref>[https://holyseemission.org/contents/mission/diplomatic-relations-of-the-holy-see.php "Diplomatic relations of the Holy See"]. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |127 |[[Nepal]] |Firikgong a le malatsi a robabobedi ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |128 |[[Vietnam]] |Tlhakole a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |129 |[[Saint Kitts and nevis]] |Seetebosigo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |130 |[[North Macedonia]] |Lwetse a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |131 |[[Panama]] |Morule a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |132 |[[Georgia]] |Firikgong a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |133 |[[Samoa]] |Mopitlo a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |134 |[[Guinea-Bissau]] |Mopitlo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |135 |[[Montenegro]] |Phukwi a le lesome le borataro ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |136 |[[Liberia]] |Lwetse a le masome mabedi le motso ngwagawa dikete pedi, le lesome |- |137 |[[Solomon Islands]] |Ngwanatsele a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |138 |[[Papua New Guinea]] |Ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |139 |[[Monaco]] |Tlhakole a le masome mabedi le bone ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso |- |140 |[[Fiji]] |Seetebosigo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi lesome le motso |- |141 |[[South Sudan]] |Phukwi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso |- |142 |[[Indonesia]] |Mopitlo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi |- |143 |[[Chad]] |Tlhakole a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano |- |144 |[[Sierra Leone]] |Tlhakole a le leome le borataro ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano |- |145 |[[Senegal]] |Mopitlo a le lesome le borataro ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano |- |146 |[[State of Palestine]] |Mopitlo a robabobedi ngwaga wa dikete pedi lesome le bosupa |- |147 |[[Sahrawi Arab Democratic Republic]] |Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi |- |148 |[[Comoros]] |Lwetse a le masome mabedi le borataro ngwaga wa dikete pedi lesome le borobabobedi |- |149 |[[Togo]] |Mopitlo a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le motso |- |150 |[[Central African Republic]] |Phalane a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le motso<ref>[https://www.facebook.com/lepotentielcentrafricain/posts/2944388082541603/?locale=hi_IN&_rdr "L'ambassadeur Nzapayeke est accredite aupres de la Republique du Botswana".] ''Le Potentiel Centrafricain.com'' (in French). Retrieved 13 July 2026</ref> |- |151 |[[Democratic Republic of the Congo]] |Tlhakole a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro<ref>[https://www.facebook.com/BWPresidency/videos/arrival-of-ambassador-designate-mrs-emillie-a-mushobekwa-of-the-democratic-repub/525396969660843/ "Arrival of Ambassador Designate Mrs Emillie A. Mushobekwa of the Democratic Republic of Congo, for Presentation of Letters of Credence at the Office of The President, Gaborone".] 9 February 2023. Retrieved 13 July 2026 &#x2013; via Facebook.</ref> |- |152 |[[Mongolia]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |153 |[[Saint Lucia]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |154 |[[Tajikistan]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |155 |[[Laos]] |Morule a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |156 |[[Maldives]] |Morule a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |157 |[[Armenia]] |Morule a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro<ref>[https://armenpress.am/en/article/1126252 "Diplomatic relations established between Armenia and Botswana".] ''[[:en:Armenpress|Armenpress]]''. 14 December 2023. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |158 |[[Setshwantsho:Flag of The Gambia.svg|left|frameless|30x30px]][[The Gambia]] |Tlhakole a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone<ref>[https://www.instagram.com/bwpresidency/p/C3S5SkFNZDZ/?img_index=1 "President Masisi recieves &#x5B;sic&#x5D; letters of credence from ambassador designates".] ''bwpresidency''. 13 February 2024. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |159 |[[Setshwantsho:Bandera de Bolivia (Estado).svg|left|frameless|30x30px]][[Bolivia]] |Phatwe a rogwa ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone |- |160 |[[Setshwantsho:Flag of Turkey.svg|left|frameless|30x30px]][[Uzbekistan]] |Lwetse a le masome mabedi le borataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone<ref>[https://www.tengritimes.com/en/post/uzbekistan-establishes-diplomatic-relations-with-another-african-country-botswana "Uzbekistan establishes diplomatic relations with another African country - Botswana".] ''Times Tenrgi''. 26 September 2024. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |161 |[[Setshwantsho:Flag of Liechtenstein.svg|left|frameless|30x30px]][[Liechtenstein]] |Ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone<ref>[https://www.llv.li/serviceportal2/amtsstellen/stabstelle-regierungskanzlei/rechenschaftsbericht-2024.pdf "Landtag, Regierung und Gerichte 2024"] (PDF) (in German). 2025. p.&nbsp;153.</ref> |- |162 |[[Setshwantsho:Flag of Kyrgyzstan.svg|left|frameless|30x30px]][[Kyrgyzstan]] |Mopitlo a le malatsi a matlhano ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano<ref>[https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1063928925778499&id=100064842032316&_rdr "Botswana and Kyrgyz Republic establish diplomatic relations".] ''Ministry of International Relations, Botswana on Facebook''. 5 March 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |163 |[[Setshwantsho:Flag of Oman.svg|left|frameless|30x30px]][[Oman]] |Phalane a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi masome a mabedi le botlhano |- |164 |[[Setshwantsho:Flag of Turkmenistan.svg|left|frameless|30x30px]][[Turkmenistan]] |Phalane a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi masome a mabedi le botlhano |- |165 |[[Setshwantsho:Flag of Kazakhstan.svg|left|frameless|30x30px]][[Kazakhstan]] |Phalane a le masome mararo ngwaga wa dikete pedi masome mabedi le botlhano |- |166 |[[Setshwantsho:Flag of Azerbaijan.svg|left|frameless|30x30px]][[Azerbaijan]] |Ngwanatsele a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano |- |167 |[[Setshwantsho:Flag of Cape Verde (10-17).svg|left|frameless|30x30px]][[Cape Verde]] |Tlhakole a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi, masome mabedi le borataro<ref>[https://www.facebook.com/Presidencia.cv/posts/pfbid02pbCw2AhzDQwXmCuRaA6VwH5s23rDvgJ2B25jsnAdgBrWz7T1QYTJvxUVS3xvnjKyl "PR recebe Cartas Credenciais da nova Embaixadora de Botswana".] ''Presidência da República de Cabo Verde'' (in Portuguese). 25 February 2026. Retrieved 13 July 2026.</ref> |- |168 |[[Setshwantsho:Flag of El Salvador.svg|left|frameless|30x30px]][[El Salvador]] |Mopitlo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro |- |169 |[[Setshwantsho:Flag of Moldova.svg|left|frameless|30x30px]][[Moldova]] |Mopitlo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro |- |170 |[[Setshwantsho:Flag of Bahrain.svg|left|frameless|30x30px]][[Bahrain]] |Seetebosigo a le masome mararo ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro<ref>[https://www.bna.bh/en/BahrainBotswanaestablishdiplomaticrelations.aspx?cms=q8FmFJgiscL2fwIzON1%2bDpZCGkNlmsjjveUvx%2fDgvs4%3d "Bahrain, Botswana establish diplomatic relations".] ''Bahrain News Agency''. 30 June 2026. Retrieved 13 July 2026</ref> |} == Botsalano gareng ga mafatshe a mabedi == {| class="wikitable" |+ !Lefatshe !Tshimologo ya botsalano !Dintlha |- |[[Setshwantsho:Flag of Australia (converted).svg|left|frameless|30x30px]][[Australia]] |Ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le boraro | *Lefatshe la [[Australia]] le amogetswe ke la Botswana go tswa kwa ofising ya boemedi kwa [[Pretoria (Pitori)]], [[Aforika Borwa]], ka |- |[[Setshwantsho:Flag of the People's Republic of China.svg|left|frameless|30x30px]][[China]] |Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano |Mafatshe a mabedi a dirile botsalano ka Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano<ref>[https://www.mfa.gov.cn/ "Joint Communique Regarding the Establishment of Diplomatic Relations Between the People's Republic of China and the Republic of Botswana (MFA People's Republic of China)".]</ref> Bona [[Botsalano jwa Botswana le China]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa Beijing * Lefatshe la China le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Greece (1970–1975).svg|left|frameless|30x30px]][[Greece]] |Moranang a le lesome ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi |Mafatshe o o mabedi a dirile botsalano ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi kgwedi ya Moranang e le lesome<ref>[https://digitallibrary.un.org/record/1486125?ln=en "Diplomatic relations between Greece and Botswana as of 10 Apr. 1978 (UN Digital Library)".] 10 April 1978.</ref> * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke la Greece go dirisa diofisi kgolo tsa kemedi ya sennela ruri kwa Geneva, Switzerland * Lefatshe la Greece le dumeletswe ke la Botswana go dirisa diofisi tsa kemedi kwa Pretoria, Aforika Borwa.<ref>[https://www.mfa.gr/en/bilateral-relations/botswana/ "Greece's Bilateral Relations".]</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of India.svg|left|frameless|30x30px]][[India]] |Firkgong a le lesome le bosupa ngwaga wa sekete, amkgolo a robabongwe, masome a supa le bobedi |Bona [[Botsalano jwa Botswana le India]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[New Dehli]] * Lefatshe la India le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Indonesia.svg|left|frameless|30x30px]][[Indonesia]] |Mopitlo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi |Mafatshe a ka bobedi a tlhamile botsalano ka Mopitlo a le masome mabedi le borobaobedi ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi * Leaftshe la Botswana le dumeletswe ke la Indonesia go dirisia diofisi tse di kwa Canberra, Australia<ref>[https://kemlu.go.id/portal/en/kedutaan "Missions &#x7C; Portal Kementerian Luar Negeri Republik Indonesia".]</ref> * Lefatshe al Indonesia le dumeletswe ke la Botswana go dirisa ofisi ya lne e e kwa Pretoria, Aforika Borwa<ref>[https://kemlu.go.id/portal/en/kedutaan "Missions &#x7C; Portal Kementerian Luar Negeri Republik Indonesia".]</ref><ref>[https://kemlu.go.id/pretoria/en "Embassy of the Republic of Indonesia Pretoria Accredited to the Republic of Botswana, Kingdom of Eswatini, and the Kingdom of Lesotho South Africa"].</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Israel.svg|left|frameless|30x30px]][[Israel]] | |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Israel]] * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke la Israel go nna le diofisi kwa London, United Kingdom * Lefatshe la Israel le dumeletswe ke la Botswana go dirisa diofisi tsa lone kwa Pretoria, Aforika Borwa |- |[[Setshwantsho:Flag of Kenya.svg|left|frameless|30x30px]][[Kenya]] |Phalane a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe,masome a marataro le bosupa<ref>''Southern African Political History: A Chronology of Key Political Events from Independence to Mid-1997''. Greenwood Publishing Group, 1999. p.&nbsp;83.</ref> |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Kenya]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya moemedi kwa [[Nairobi]] * Lefatshe la Kenya le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Mexico.svg|left|frameless|30x30px]][[Mexico]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano |Mafatshe o o mabedi a dirile botsalano jwa polotiki ka Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano.<ref>[https://centrogilbertobosques.senado.gob.mx/docs/NI_Nombramientos_Senado_270218.pdf "Nombramientos Diplomáticos De Reciente Ingreso Al Senado De La Republica En Africa,el Caribe Y Europa Page 8]" (PDF). [https://ghostarchive.org/archive/DgAjG Archived] (PDF) from the original on 9 October 2022.</ref> * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke la Mexico kwa ofising ya lone kwa Washinton D.C kwa United States le na le ofisi kwa toropo ya Mexico City<ref>[https://www.botswanaembassy.org/ "Welcome to Embassy of the Republic of Botswana in Washington, D.C. | Embassy of the Republic of Botswana in Washington, D.C."] ''botswanaembassy.org''. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke ofisi ya lone kwa Pretoria Aforika Borwa.<ref>[https://embamex.sre.gob.mx/sudafrica/ "Inicio".] ''embamex.sre.gob.mx''. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Namibia.svg|left|frameless|30x30px]][[Namibia]] |Lwetse a le lesome le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Namibia]] Botsalano jwa Botswana le Namibia ke jwa kutlwano, mafatshe a mabedi a a mabapi a, a dirisana mo go tsa tlhabololo itsholelo. Lefatshe la Botswana le tsere boipuso go tswa mo go la Britain ka Lwetse ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro. Lefatshe la Namibia le stere boipuso mo go la Aforika Borwa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe morago ga ntwa ya molelwane ya Aforika Borwa. * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Windhoek]] * Lefatshe la Namibia le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of North Korea (March 2026-).svg|left|frameless|30x30px]][[North Korea]] |Morule a le masome mabedi le bosupa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bone, <ref>[https://www.ncnk.org/sites/default/files/issue-briefs/DPRK_Diplo_Relations_August2016.pdf "DPRK Diplomatic Relations"] (PDF). Archived (PDF) from the original on 9 October 2022.</ref> mme ga emisiwa ka Tlhakole a le lesome le borobabongwe ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone<ref>[https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=586061304809865&id=148228411926492 "Botswana Severs Ties With Democratic People's Republic of Korea (North Korea)"] &#x2013; via Facebook.</ref> |Bona [[Botsalano jwa Botswana le North Korea]] |- |[[Setshwantsho:Flag of Oman.svg|left|frameless|30x30px]][[Oman]] |Phalane a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano |Bona Botsalano jwa Botswana le Oman Mafatshe a mabedi a dirile botsalano ka Phalane a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano.<ref>[https://www.facebook.com/MinistryofInternationalAffairsBW/posts/botswana-establishes-diplomatic-relations-with-the-sultanate-of-oman-on-14th-oct/1246185160886207/ "Botswana establishes diplomatic relations with the Sultanate of Oman"]. ''Ministry of International Relations, Botswana''. 16 October 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> * Ka Moranang a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi masome a mabedi le borataro, tautona [[Duma Boko]] o ne a sireletsa ditumalano le Oman tsa go sekaseka ditswammung, dikago tsa go baya lookwane, le kgothetso.<ref>[https://www.reuters.com/sustainability/climate-energy/botswana-signs-energy-mineral-exploration-deals-with-oman-2026-04-13/ "Botswana signs energy and mineral exploration deals with Oman"]. ''Reuters''. 13 April 2026. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la Botswana le itsisitse ka maano a lone a go bula ofisi ya boemedi kwa Muscat.<ref>[https://www.fm.gov.om/en/42099/ "Botswana confirms plans to open an embassy in Muscat".] ''Foreign Ministry of Oman''. 13 April 2026. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Russia.svg|left|frameless|30x30px]][[Russia]] |Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, le masome a supa |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Russia]] Lefatshe la Botswana le Soviet Union a ne a tlhama botsalano jwa sepolotiki ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, le masome a supa. Le ntswa le utlwana le mafatshe a bophirima, lefatshe la Botswana le ne la tsaya karolo mo metshamekong ya Olympics ya selemo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi. Botsalano jwa gompieno gareng ga mafatshe a mabedi bo supiwa bo le lorato ebile bo tswa bogologolong. Ka Mopitlo, mafatshe a mabedi a ne a ipelela dingwaga di le masome a mararo le botlhano a ntse a utlwana. Go ya ka tona wa mafatshe a sele, lefatshe la Russia ke lengwe la mafatshe a ntlha go nna le botsalano jo bo tletseng jwa sepolotiki le Botswana.<ref>[https://web.archive.org/web/20170202131955/http://www.botswana.mid.ru/articles_relations_e_09.html "We Must Exploit Russia's Potential".] Archived from [http://www.botswana.mid.ru/articles_relations_e_09.html the original] on 2 February 2017. Retrieved 13 July 2026</ref> Tirisanommogo ya kgwebo le itsholelo gareng ga mafatshe a Russia le Botswana e supiwa ke tumalano ya kgwebo ya ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bosupa le tumalano ya itsholelo le setegeniki ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le borobabobedi. Puso ya Russian Federation le puso ya Botswana di ne tsa baya monwana tumalano ya ngwao, maranyane le thuto ka Lwetse ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borobabongwe. Mafatshe a Russia le Botswana a nnile le tirisanommogo e e duleng maduo mo dikarolong tse di farologaneng, bogolojang mo go tlhabololeng babereki. Lefatshe la Russia le santse le e fa Batswana sebaka sa go ithutela kwa lefatsheng la bone mo dikarolong tsa botlhokwa di tshwana le botsogo, mohama o o itemogelang tlhaelo ya babereki e e kwa godimo. Lefatshe la Botswana ke lengwe la mafatshe a banni ba Russia ba sa tlhokeng teseletso ya mosepele go ya kwa go lone. <ref>[https://web.archive.org/web/20090329052738/http://www.botswana.mid.ru/relations_e.html "Botswana-Russia relations".] Archived from [http://www.botswana.mid.ru/relations_e.html the original] on 29 March 2009. Retrieved 13 July 2026</ref>Lefatshe la Russia le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone, fa la Botswana le le ka fa tlase ga ofisi e e kwa Stockholm (Sweden) le ofisi kwa Moscow. |- |[[Setshwantsho:Flag of South Africa.svg|left|frameless|30x30px]][[Aforika Borwa]] |Seetebosigo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bone |Mafatshe a ka bobedi jwa one a dirile notsalano jwa sepolotiki ka Seetebosigo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bone. Bona [[Botsalano jwa Botswana le Aforika Borwa]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Pretoria (Pitori)]] le mookamedi wa kakaretso kwa [[Cape Town]] le [[Johannesburg]] * Lefatshe la Aforika Borwa le na le ofisi ya kemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of South Korea.svg|left|frameless|30x30px]][[South Korea]] |Moranang a le lesome le borobabobedi ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi |Go tlhamiwa ga botsalano jwa sepolotiki gareng ga Republic of Korea le Republic of Botswana go simologile ka Moranang a robabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi.<ref>[https://www.mofa.go.kr/eng/nation/m_4902/view.do?seq=133 "Countries & Regions (MFA Republic of Korea)".]</ref> Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso palo ya batho ba South korea ba ba neng ba nna kwa Botswana e ne e le lekgolo, masome a marataro le boraro.<ref>[https://web.archive.org/web/20150904015758/http://www.mofa.go.kr/ENG/countries/middleeast/countries/20070804/1_24503.jsp?menu=m_30_50 "Ministry of Foreign Affairs, Republic of Korea-Middle East and Africa"]. 4 September 2015. Archived from [http://www.mofa.go.kr/ENG/countries/middleeast/countries/20070804/1_24503.jsp?menu=m_30_50 the original] on 4 September 2015. Retrieved 13 July 2026</ref> Fa e sale ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone, puso ya Botswana e ne e lemoga ROK e le yone puso ya Korea ya nnete.<ref>[https://web.archive.org/web/20150106001946/http://www.gov.bw/en/Ministries--Authorities/Ministries/Ministry-of-Foreign-Affairs-and-International-Cooperation/News/BOTSWANA-CUT-TIES-WITH-NORTH-KOREA/ "Botswana Cuts Ties with North Korea".] ''gov.bw''. Ministry of [[:en:Politics_of_Botswana|Foreign Affairs and International Cooperation]]. 20 February 2014. Archived from [https://www.gov.bw/en/Ministries--Authorities/Ministries/Ministry-of-Foreign-Affairs-and-International-Cooperation/News/BOTSWANA-CUT-TIES-WITH-NORTH-KOREA/ the original] on 6 January 2015. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Turkey.svg|left|frameless|30x30px]][[Turkey]] |Firikgong a le masome mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le motso<ref>[https://digitallibrary.un.org/record/1636698?ln=en "Diplomatic relations between Botswana and Turkey as of 20 Jan. 1981 (UN Digital Library)".] 20 January 1981.</ref> | * Kemedi ya sennela ruri ya Botswana kwa ofising ya UN kwa Geneva e tlhomamisitswe ke Turkey. * Lefatshe la Turkey le na le ofisi ya kemedi kwa Gaborone<ref name=":2">[https://www.mfa.gov.tr/default.en.mfa Relations between Turkey and Botswana".]</ref> * Madi a kgwebo gareng ga mafatshe o o mabedi e ne e le didikadike di le pedi ka ngwag wa dikete pedi, lesome le borobabongwe.<ref name=":2" /> |- |[[Setshwantsho:Flag of the United Kingdom (3-5).svg|left|frameless|30x30px]][[United Kingdom]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro |Lefatshe la Botswana le simolotse botsalano le tirisanommogo le la United Kingdom ka Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robbaongwe, masome a marataro le borataro.<ref name=":1" /> * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya kemedi kwa Lontone.<ref>Diplomat Magazine (4 September 2017). "[https://diplomatmagazine.com/heads-of-mission/africa/botswana/ Botswana"]. ''Diplomat Magazine''. Archived from the original on 13 May 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la United Kingdom le dirisana mmogo le la Botswana ka ofisi ya kemedi kwa Gaborone.<ref>[https://www.gov.uk/world/organisations/british-high-commission-gaborone "British High Commission Gaborone".] ''[[:en:Gov.uk|GOV.UK]]''. [https://web.archive.org/web/20240506171421/https://www.gov.uk/world/organisations/british-high-commission-gaborone Archived] from the original on 6 May 2024. Retrieved 13 July 2026</ref> Lefatshe la UK le ne le eteletse pele la Botswana go tswa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le botlhano go tsena ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro, fa le tsaya boipuso. Mafatshe a ka bobedi ke maloko a mafatshe a selekanye, kgotlatshekelo ya mafatshefatshe ya molao, le lekgotla la go gweba ga mafatshe, ga mmogo le tumalano ya kopano ya itsholelo ya SACUM-UK.<ref>Bavier, Joe (11 September 2019). "[https://www.reuters.com/article/uk-britain-africa-trade-idUKKCN1VW1N5 Britain agrees post-Brexit trade deal with southern Africa]". ''Reuters''. Archived from the original on 18 February 2022. Retrieved 13 July 2026</ref> Mafatshe a ka bobedi jwa one a na le bokopano jwa go kgetha gabedi.<ref>[[:en:HM_Revenue_and_Customs|HM Revenue and Customs]] (3 February 2014). "[https://www.gov.uk/government/publications/botswana-tax-treaties Botswana: tax treaties]". ''GOV.UK''. [https://web.archive.org/web/20250408171729/https://www.gov.uk/government/publications/botswana-tax-treaties Archived] from the original on 8 April 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of the United States (1912-1959).svg|left|frameless|30x30px]][[USA]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a maratyaro le borataro<ref>[https://history.state.gov/countries/botswana "A Guide to the United States' History of Recognition, Diplomatic, and Consular Relations, by Country, since 1776: Botswana"].</ref> |Bona [[Botsalano jwa mafatshe a Botswana le United States]][[Setshwantsho:Embassy of Botswana, Washington, D.C..jpg|thumb|Ofisi ya Botswana kwa [[Washington, D.C.]]]]Lefatshe la United States le bona la Botswana e le mmueledi gape e le sekao sa go ritibala mo Aforika, le tswa kgakala le berekisana le la Botswana mo ditlhabololong fa e sale ka boipuso. U.S Peace corps ba ne ba boela Botswana ka Phatwe ngwaga wa dikete pedi le bobedi ka maikaelelo a go dira mananeo a a lebaganeng le HIV/AIDS morago ga go fetsa dingwaga tse di masome mararo a go thusa mo go tsepameng ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bosupa.Ka mo go tshwanang, USAID e ne ya emisa bokopano jwa sebaka se seleele le Botswana ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borataro, morago ga mananeo a a atlegileng a thuto, katiso, kgwebo, go okamela tikologo, le botsogo jwa pelegi. Lefatshe la Botswana, le fa go ntse jalo, lone le mafatshe a a mabapi, le tswelela ka go anywa mo lenaneong la USAID la borwa jwa Aforika, le jaanong le leng kwa [[Pretoria (Pitori)]], le ofisi ya go phadisana ga borwa jwa Aforika ya USAID e diofisikgolo tsa yone di leng kwa Gaborone. Lekgotla la mafatshefatshe la United States la babega dikgang le na le setaitane sa Voice of America mo Botswana le le thusang bontsi jwa mafatshe a a mo Aforika. Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le botlhano, lekgotla le le laolang malwetsi la CDC le ne la simolola porojeke ya BOTUSA le kopane le lephata la [[botsogo mo Botswana]] go ntsha dintlha go tokafatsa maiteko a go laola kgotlholo e tona mo Botswana le mafatshe a mangwe ka nako ya fa kgotlholo e tona le HIV/AIDS di tlhasetse. Ka nako ya lenaneo la ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borobabongwe la boeteledipele jwa U.S mo go lwantsheng segajaja, CDC ka BOTUSA e ne ya dira diporojeke tse dintsi gape e thusitse makgolta a mantsi mo go lwantsheng HIV/AIDS mo Botswana. Lefatshe la Botswana ke lengwe la mafatshe a a lesome le botlhano a lenaneo la ga tautona la tshoganyetso go lwantsha HIV, le amogetse didikadike tsa di dolara di le makgolo a mabedi le masome a mararo fa e sale lenaneo leo le simolola ka Firikgong ngwaga wa dikete pedi le bone go tsena Lwetse ngwaga wa dikete pedi le bosupa. Thuso ya PEPFAR kwa Botswana, e e neng e le madi otlhe a a kanang ka didikadike di le masome a supa le borataro kwa ngwaga wa dikete pedi le bosupa, le thusa go thibela, go alafa le go tlhokomela balwetse ba HIV/AIDS. Puso ya Botswana le ya United States ba stene mo tumalanong ka Phukwi ngwag wa dikete pedi go tlhama sekolo sa katisetso molao kwa Gaborone. Sekolo se, se dipuso tse di pataganetseng go ntsha madi a sone le go se okamela, se katisa mapodisi le matona a puso mo Aforika. Dikago tsa sekolo di kwa Otse, kwa ntle ga Gaborone, se bustwe ka Mopitlo ngwaga wa dikete pedi le boraro. Batho ba molao ba ka nna dikete tharo mo Aforika ba katisitswe mo sekolong se fa se sale se simolola go ruta ka ngwaga wa dikete pedi le motso. * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Washington, D.C.]] * Lefatshe la United States le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Zimbabwe.svg|left|frameless|30x30px]][[Zimbabwe]] |Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le boraro |Mafatshe a ka bobedi a nnile le tirisanommogo ka Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le boraro. Lefatshe la Botswana le santse le sokola ka go tswala molelwane, le tswalela dikete tsa batho ba Zimbabwe ba ba tshabang go phutlhama ga itsholelo le pogiso ya sepolotiki. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano, batho ba Zimbabwe ba le dikete di le masome mabedi le bobedi ba ne ba tshwarwa ba bo ba busediwa gae. Dipalo tsa batho ba ba buseditsweng gae di ne tsa oketsega go nna dikete di le masome mabedi le borobabongwe ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi.<ref>Dube, Mqondisi (14 August 2019). [https://www.voanews.com/a/africa_botswana-battles-influx-zimbabwean-illegal-immigrants/6173868.html "Botswana Battles Influx of Zimbabwean Illegal Immigrants"]. ''Voice of America''. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya kemedi kwa [[Harare]] * Lefatshe la Zimbabwe le na le ofisi ya boemedi kwa [[Gaborone]] |} == Botswana le FOSS == Lefatshe la Botswana le sale le nna leloko la bokopano jwa mafatshe a mannye (Forum of Small States) fa setlhopha seo se tlhamiwa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a obabongwe le bobedi.<ref>''50 Years of Singapore and the United Nations''. World Scientific. 2015. ISBN&nbsp;<bdi>[[:en:Special:BookSources/978-981-4713-03-0|978-981-4713-03-0]]</bdi>.access-date=13 July 2026</ref> == Ditshedimosetso tse dingwe == * [[Dithomo tsa botsalano jwa sepolotiki mo Botswana]] * [[Dithomo tsa botsalano jwa sepolotiki tsa Botswana]] == Metswedi == py7a8oeglqj5fwlba5vsia0m17a7vgq 52470 52469 2026-07-14T14:24:26Z JudithShe 9421 Ke tsentse difolaga go bapa le mafatshe mo tsebeng ya Botsalano jwa lefatshenla Botswana le mafatshe a mangwe #Wikipedia25BW 52470 wikitext text/x-wiki Lefatshe la [[Botswana]] le tsaya tirisanommogo mo go tsa itsholelo le polotiki mo borwa jwa [[Aferika|Aforika]] ka tlhwaafalo. Le lekile go dira gore lekgotla la [[Southern African Development Community]] (SADC), le bereke mo go tsa tlhabololo itsholelo, gape le tokafaditse maiteko a go dira gore kgaolo e itirele melao fa go tsena mo go tsa tirisanommogo, go rarabolola tlhoka kutlwisisano, le boteledipele jo bo siameng. == Botsalano jwa polotiki == Mafatshe a a nang le botsalano le la Botswana mo go tsa sepolotiki: {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |[[Setshwantsho:Diplomatic relations of Botswana.svg|center|frameless|350x350px]] |- |# |'''Lefatshe''' |'''Kgwedi'''<ref>[https://digitallibrary.un.org/search?ln=en&as=1&m1=p&p1=Diplomatic%20relations%20between%20Botswana%20and%20...&f1=series&op1=a&m2=a&p2=&f2=&op2=a&m3=a&p3=&f3=&dt=&d1d=&d1m=&d1y=&d2d=&d2m=&d2y=&rm=&sf=year&so=a&rg=50&c=United%20Nations%20Digital%20Library%20System&of=hb&fti=0&fti=0 "Diplomatic relations between Botswana and ..."] United Nations Digital Library. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |1 |[[Setshwantsho:Flag of the United Kingdom (3-5).svg|left|frameless|30x30px]][[United Kingdom]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref name=":1">''The Diplomatic Service List''. Great Britain. Diplomatic Service Administration Office. 1970. pp.&nbsp;136–149.</ref> |- |2 |[[Setshwantsho:Flag of Japan.svg|left|frameless|30x30px]][[Japan]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref>[https://web.archive.org/web/20220801145836/https://guardiansun.co.bw/News/botswana-and-japan-celebrate-50-years-of-diplomatic-relations "Botswana And Japan Celebrate 50 Years of Diplomatic Relations".] [[Botswana Guardian|''Botswana Guardian''.]] 5 August 2016. Archived from [https://guardiansun.co.bw/News/botswana-and-japan-celebrate-50-years-of-diplomatic-relations the original] on 1 August 2022. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |3 |[[Setshwantsho:Flag of the United States (1912-1959).svg|left|frameless|30x30px]][[United States of America]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref>[https://history.state.gov/countries/all "All Countries".] ''Office of the Historian''. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |4 |[[Setshwantsho:Flag of Germany.svg|left|frameless|30x30px]][[Germany]] |Phalane a rogwa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref>[https://www.auswaertiges-amt.de/de/service/laender/botsuana-node/botsuana-219506 "Botsuana: Steckbrief".] ''Auswärtiges Amt'' (in German). Retrieved 13 July 2026</ref> |- |5 |[[Setshwantsho:Flag of Zambia.svg|left|frameless|30x30px]][[Zambia]] |Ngwanatsele a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref name=":0">''Southern African Political History: A Chronology of Key Political Events from Independence to Mid-1997''. Greenwood Publishing Group, 1999. pp.&nbsp;82–87.</ref> |- |6 |[[Setshwantsho:Flag of France.svg|left|frameless|30x30px]][[France]] |Tlhakole a le malatsi a mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le bosupa<ref>[https://www.diplomatie.gouv.fr/fr "Liste Chronologique des Ambassadeurs, Envoyés Extraordinaires, Ministres Plénipotentiaires et Chargés D'Affaires de France à L'Étranger Depuis 1945"] (PDF) (in French). p.&nbsp;44.</ref> |- |7 |[[Setshwantsho:War Flag of the Philippines.svg|left|frameless|30x30px]][[Philippines]] |Tlhakole a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>[https://x.com/DFAPHL/status/828400555722756096 "Today we celebrate 50 years of formal diplomatic relations with Botswana!".] 6 February 2017. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |8 |[[Setshwantsho:Flag of Israel.svg|left|frameless|30x30px]][[Israel]] |Motsheganong a le masome mabedi le bone ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>[https://www.sundaystandard.info/outspoken-botswana-loses-its-voice-on-israel/ "Outspoken Botswana loses its voice on Israel".] ''Sunday Standard''. 3 November 2023. [https://web.archive.org/web/20231103014414/https://www.sundaystandard.info/outspoken-botswana-loses-its-voice-on-israel/ Archived] from the original on 3 November 2023. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |9 |[[Setshwantsho:Flag of Malawi.svg|left|frameless|30x30px]][[Malawi]] |Phukwi a rogwa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>''Report''. Malawi. Police Force. 1968. p.&nbsp;2.</ref> |- |10 |[[Setshwantsho:Flag of the Netherlands.svg|left|frameless|30x30px]][[Netherlands]] |Phatwe a le lesome, ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>''Jaarboek van het Departement van Buitenlandse Zaken Volumes 86-90'' (in Dutch). Netherlands. Ministerie van Buitenlandse Zaken. 1967. p.&nbsp;152.</ref> |- |11 |[[Setshwantsho:Flag of Switzerland.svg|left|frameless|30x30px]][[Switzerland]] |Phatwe a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a marataro le bosupa<ref>[https://dodis.ch/32532 "Ernennung eines schweizerischen Botschafters in Botswana und Lesotho. Sitz in Pretoria".] ''dodis.ch'' (in German). 22 August 1967. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |12 |[[Setshwantsho:Flag of Ethiopia (1996–2009).svg|left|frameless|30x30px]][[Ethiopia]] |Phalane a le lesome le borobabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a marataro le bosupa<ref name=":0" /> |- |13 |[[Setshwantsho:Flag of Kenya.svg|left|frameless|30x30px]][[Kenya]] |Phalane a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a le marataro le bosupa<ref name=":0" /> |- |14 |[[Setshwantsho:Flag of Norway.svg|left|frameless|30x30px]][[Norway]] |Ngwanatsele a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robbaongwe, masome a marataro le bosupa<ref>[https://www.regjeringen.no/globalassets/departementene/ud/vedlegg/protokoll/diplomatiske_forbindelser.pdf "Norges opprettelse af diplomatiske forbindelser med fremmede stater"] (PDF). ''regjeringen.no'' (in Norwegian). 27 April 1999. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |15 |[[Setshwantsho:Flag of Sweden.svg|left|frameless|30x30px]][[Sweden]] |Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marararo le borobabobedi.<ref>[https://gupea.ub.gu.se/bitstreams/c2f5a602-de12-4d98-b2c4-11de6ac633b9/download "Sveriges statskalender 1969"] (in Swedish). p.&nbsp;46. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |16 |[[Setshwantsho:Flag of South Korea.svg|left|frameless|30x30px]][[South Korea]] |Moranang a le lesome le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi<ref>[https://www.mofa.go.kr/eng/nation/m_4902/list.do "Countries & Regions"]. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |17 |[[Setshwantsho:Flag of Austria.svg|left|frameless|30x30px]][[Austria]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi<ref>''Standard Encyclopaedia of Southern Africa, Capetown Volume 2''. 1970. p.&nbsp;458. <q>Austrian Ambassador , Paul Zedwitz , presenting his credentials to Sir Seretse Khama , 5 Dec. 1968 . at Gaberones</q></ref><ref>''Diplomatic, Consular and International Organisations List''. Republic of Botswana. 1971. p.&nbsp;1. <q>5.12.68 His Excellency Dr. Paul Zedtwitz, Ambassador Extraordinary and Plenipotentiary of the Republic of Austria (Resident in Pretoria).</q></ref> |- |18 | [[Setshwantsho:Flag of Canada (Pantone).svg|left|frameless|30x30px]][[Canada]] |Morule a le lesome le borobabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi<ref>Linwood, DeLong (January 2020). [https://www.cgai.ca/a_guide_to_canadian_diplomatic_relations_1925_2019 "A Guide to Canadian Diplomatic Relations 1925-2019".] Retrieved 13 July 2026</ref> |- |19 |[[Setshwantsho:Flag of Nigeria.svg|left|frameless|30x30px]][[Nigeria]] |Tlhakole a le masome mabedi le bone ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>''Kutlwano, 9-10''. Bechuanaland Protectorate. Information Branch, Botswana. Information Services. 1974. p.&nbsp;4.</ref> |- |20 |[[Setshwantsho:Flag of the Czech Republic.svg|left|frameless|30x30px]][[Czech Republic]] |Mopitlo a le malatsi a mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref name=":0" /> |- |21 |[[Setshwantsho:Flag of Russia.svg|left|frameless|30x30px]][[Russia]] |Mopitlo a le lesome le bosupa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>''Africa Quarterly''. Vol.&nbsp;10. Indian Centre for Africa. 1970. p.&nbsp;37.</ref> |- |22 |[[Setshwantsho:Flag of Denmark.svg|left|frameless|30x30px]][[Denmark]] |Motsheganong a le lesome le bobedi ngwaga wa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>''[https://slaegtsbibliotek.dk/910992.pdf Kongelig Dansk Hof- og Statskalender 1971]'' (PDF) (in Danish). 1971. p.&nbsp;23.</ref> |- |23 |[[Setshwantsho:Flag of Serbia.svg|left|frameless|30x30px]][[Serbia]] |Lwetse a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>Presse, Agence France (1970). ''[https://books.google.co.bw/books?id=Muo0AQAAMAAJ&redir_esc=y Africa]''. Agence France-Presse. p.&nbsp;32.</ref> |- |24 |[[Setshwantsho:Flag of Italy.svg|left|frameless|30x30px]][[Italia]] |Ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>[https://www.facebook.com/281137451918748/photos/a.292204164145410/1151053924927092/?type=3&_rdr "Dr. Filippo Scammacca Del Murgo e Dell Agnone presented his credentials to Dr. Sertese Khama Ian Khama".] ''Ministry of Foreign Affairs, Botswana in Facebook''. 16 March 2016. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |25 |[[Setshwantsho:Flag of Romania.svg|left|frameless|30x30px]][[Romania]] |Phalane a le malatsi a supa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le motso<ref>[https://www.mae.ro/en/node/2187 "Diplomatic Relations of Romania".] Retrieved 13 July 2026</ref> |- |26 |[[Belgium]] |Ngwanatsele a le malatsi a robabongwe, ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le motso<ref>''Diplomatic, Consular and International Organisations List''. Republic of Botswana. 1971. p.&nbsp;2.</ref> |- |27 |[[Setshwantsho:Flag of Tanzania.svg|left|frameless|30x30px]][[Tanzania]] |Ngwanatsele a le masome mabedi le borobabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bobedi |- |28 |[[Setshwantsho:Flag of India.svg|left|frameless|30x30px]][[India]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bobedi<ref>''Asia & Africa Review''. Vol.&nbsp;12. Independent Publishing Company. 1972. p.&nbsp;15.</ref> |- |29 |[[Setshwantsho:Flag of Egypt.svg|left|frameless|30x30px]][[Egypt]] |Mopitlo a le malatsi a supa ngwaga wa sekete, makgolo a supa, masome a supa le boraro<ref>''ARR, Arab Report and Record''. Vol.&nbsp;1–18, 21–24. 1973. p.&nbsp;7.</ref> |- |30 |[[Setshwantsho:Flag of Lesotho.svg|frameless|30x30px]][[Lesotho]] |Moranang ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le boraro<ref>[https://web.archive.org/web/20230623071827/https://istmat.org/files/uploads/55959/003_zarubezhnye_strany.pdf "Ежегодник Большой Советской Энциклопедии. 1974. Выпуск восемнадцатый: Зарубежные страны"] (PDF) (in Russian). p.&nbsp;322. Archived from the original (PDF) on 23 June 2023. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |31 |[[Setshwantsho:Flag of Australia (converted).svg|left|frameless|30x30px]][[Australia]] |Phukwi a le malatsi a robabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le boraro<ref>''Facts and Figures of Australia at War''. Vol.&nbsp;119. Australian News and Information Bureau, Department of the Interior. 1973. p.&nbsp;95.</ref> |- |32 |[[Setshwantsho:Flag of North Korea (March 2026-).svg|left|frameless|30x30px]][[North Korea]] (e seegetswe kwa thoko ka nakwana) |Morule a le masome mabedi le bosupa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bone<ref>[https://ghostarchive.org/archive/2rX2V "DPRK Diplomatic Relations"] (PDF). NCNK. 2016. pp.&nbsp;8–9. Archived from the original (PDF) on 9 October 2022. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |33 |[[Setshwantsho:Flag of the People's Republic of China.svg|left|frameless|30x30px]][[China]] |Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>[https://www.mfa.gov.cn/web/system/index_17321.shtml "Joint Communique Regarding the Establishment of Diplomatic Relations Between the People's Republic of China and the Republic of Botswana".] 25 April 2002. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |34 |[[Setshwantsho:Flag of Ghana.svg|left|frameless|30x30px]][[Ghana]] |Phalane a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>[https://gna.org.gh/2025/05/botswana-delegation-visits-ghana-to-study-transformative-tvet-framework-and-policies/ "Botswana Delegation Visits Ghana to Study Transformative TVET Framework and Policies".] 11 May 2025. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |35 |[[Setshwantsho:Flag of Guyana.svg|left|frameless|30x30px]][[Guyana]] |Phalane a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>[https://web.archive.org/web/20191224073504/http://www.minfor.gov.gy/diplomatic-relations/ "Diplomatic relations".] Archived from the original on 24 December 2019. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |36 |[[Setshwantsho:Flag of Mexico.svg|left|frameless|30x30px]][[Mexico]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>''Informe de labores – Secretaría de Relaciones Exteriores'' (in Spanish). Mexico. Secretaría de Relaciones Exteriores. 1976. pp.&nbsp;26 and 36–37.</ref> |- |37 |[[Setshwantsho:Flag of Mozambique.svg|left|frameless|30x30px]][[Mozambique]] |Ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>[https://www.facebook.com/281137451918748/photos/the-high-commissioner-of-mozambique-his-excellency-domingos-fernades-presenting-/1125072150858603/ "The High Commissioner of Mozambique, His Excellency Domingos Fernades presenting his Letters of Credence to the President of Botswana, His Excellency Lt. Gen. Dr. Seretse Khama Ian Khama, on 2 February 2016"]. 4 February 2016. Retrieved 14 July 2026&#x2013; via Facebook.</ref> |- |38 |[[Setshwantsho:Flag of Eswatini.svg|left|frameless|30x30px]][[Eswatini]] |Motsheganong a le masome mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le borataro<ref>''Directory of the Diplomatic Corps and International Organizations''. Botswana, Botswana. Office of the President. External Affairs. 1978. p.&nbsp;3.</ref> |- |39 |[[Setshwantsho:Flag of Libya.svg|left|frameless|30x30px]][[Libya]] |Mopitlo a le lesome le bone ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le bosupa<ref>''ARR: Arab Report and Record''. Economic Features, Limited. 1977. p.&nbsp;165.</ref> |- |40 |[[Setshwantsho:Flag of Luxembourg.svg|left|frameless|30x30px]][[Luxemborg|Luxembourg]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe, masome a supa le bosupa<ref>[https://aei.pitt.edu/52731/1/B0795.pdf "CORPS DIPLOMATIQUE accrédité auprès des Communautés européennes"] (PDF) (in French). 30 September 1977. pp.&nbsp;1, 29. Retrieved 14 July 2026</ref><ref>[[iarchive:in.ernet.dli.2015.146909/page/n926/mode/1up|''The Europa Year Book 1978 A World Survey Vol.-i''. Europa]] Publication Limited. 1978.</ref> |- |41 |[[Setshwantsho:Flag of Cuba.svg|left|frameless|30x30px]][[Cuba]] |Morule a robabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le bosupa<ref>[https://web.archive.org/web/20220707064931/https://www.minrex.gob.cu/es/node/1944 "Firman Cuba y Botswana acuerdo de cooperación en sector de Salud"] (in Spanish). Archived from the original on 7 July 2022. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |42 |[[Setshwantsho:Flag of Argentina.svg|left|frameless|30x30px]][[Argentina]] |Mopitlo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi |- |43 |[[Setshwantsho:Flag of Greece (1970–1975).svg|left|frameless|30x30px]][[Greece]] |Moranang a le lesome ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le borobabobedi |- |44 |[[Finland]] |Phukwi a rogwa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi<ref>[https://web.archive.org/web/20180330044440/http://formin.finland.fi/Public/default.aspx?nodeid=17195&contentlan=2&culture=en-US "Countries and regions A–Z"]. Archived from the original on 30 March 2018. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |45 |[[Poland]] |Ngwanatsele a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi |- |46 |[[Algeria]] |Ngwanatsele a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabongwe<ref>Slimane Chikh (1980). ''Le Maghreb et l'Afrique subsaharienne'' (in French). Editions du Centre national de la recherche scientifique. p.&nbsp;10. <q>Botswana (30/11/79) Mohamed Chellali Khouri</q></ref> |- |47 |[[Angola]] |Mopitlo a le malatsi a supa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi<ref>''Sub-Saharan Africa Report Issues 2243-2247''. United States. Foreign Broadcast Information Service. 1980. p.&nbsp;7. <q>7 Mar 80 ] ANGOLA - BOTSWANA DIPLOMATIC RELATIONS -- The governments of Botswana and Angola have decided to establish diplomatic relations .</q></ref> |- |48 |[[Portugal]] |Moranang a le masome mabedi le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi<ref>[https://portaldiplomatico.mne.gov.pt/relacoesbilaterais/paises "Países".] ''Portal Diplomático'' (in Portuguese). Retrieved 14 July 2026</ref> |- |49 |[[Hungary]] |Moranang a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi<ref>''Hungary – Page 170''. Pannonia Press, 1980</ref> |- |50 |[[Turkey]] |Firikgong a le masome mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le motso |- |51 |[[Spain]] | |- |52 |[[Jamaica]] | |- |53 |[[Bulgaria]] | |- |54 |[[Albania]] | |- |55 |[[Zimbabwe]] |Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robaongwe, masome a robabobedi le boraro<ref>''Southern African Political History: A Chronology of Key Political Events from Independence to Mid-1997''. Greenwood Publishing Group, 1999. p.&nbsp;103</ref> |- |56 |[[Bangladesh]] | |- |57 |[[Brazil]] | |- |58 |[[Thailand]] | |- |59 |[[Iraq]] | |- |60 |[[Pakistan]] | |- |61 |[[New Zealand]] | |- |62 |[[Seychelles]] | |- |63 |[[Iran]] | |- |64 |[[Vanuatu]] | |- |65 |[[Uganda]] | |- |66 |[[Colombia]] | |- |67 |[[Somalia]] | |- |68 |[[Iceland]] | |- |69 |[[Namibia]] | |- |70 |[[Malaysia]] | |- |71 |[[Tunisia]] | |- |72 |[[Singapore]] | |- |73 |[[Setshwantsho:Flag of South Africa.svg|left|frameless|30x30px]][[Aforika Borwa]] |Seetebosigo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bone<ref>[https://omalley.nelsonmandela.org/index.php/site/q/03lv02167/04lv02168/05lv02169.htm "1994".] ''The O’Malley archive''. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |74 |[[Kuwait]] | |- |75 |[[Ireland]] | |- |76 |[[Chile]] | |- |77 |[[Trinidad and Tobago]] | |- |78 |[[Slovakia]] | |- |79 |[[Mauritius]] | |- |80 |[[Latvia]] | |- |81 |[[Estonia]] | |- |82 |[[Lithuania]] | |- |83 |[[Ukraine]] | |- |84 |[[Rwanda]] | |- |85 |[[Malta]] | |- |86 |[[Cyprus]] | |- |87 |[[Morocco]] | |- |88 |[[Slovenia]] | |- |89 |[[Madagascar]] |Phatwe ngwaga wa dikete pedi le botlhano<ref>[https://web.archive.org/web/20170220194957/https://newsmada.com/2017/02/15/cooperation-le-botswana-sinteresse-a-la-grande-ile "Coopération : le Botswana s'intéresse à la Grande île".] ''newsmada.com'' (in French). 15 February 2017. Archived from [https://web.archive.org/web/20170220194957/https://newsmada.com/2017/02/15/cooperation-le-botswana-sinteresse-a-la-grande-ile the original] on 20 February 2017. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |90 |[[Croatia]] |Lwetse a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi le botlhano<ref>[https://mvep.gov.hr/foreign-policy/bilateral-relations/date-of-recognition-and-establishment-od-diplomatic-relations/22800 "Bilateral relations – Date of Recognition and Establishment of Diplomatic Relations"]. ''Ministry of Foreign Affairs of Croatia''. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |91 |[[Belarus]] |Mopitlo a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |92 |[[United Arab Emirates]] |Moranang a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga w dikete pedi le borataro<ref>[https://www.wam.ae/en/details/1395227642979 "UAE and Botswana establish diplomatic relations".] 29 April 2006.</ref> |- |93 |[[Bahamas]] |Motsheganong ngwaga wa dikete pedi le borataro<ref>[http://www.bahamasuncensored.com/ConsCorpsXmas06_MFA.html "Mitchell addresses Diplomats Christmas Luncheon".] 13 December 2006. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |94 |[[Dominican Republic]] |Phalane a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le borataro<ref>[https://web.archive.org/web/20171004004739/http://enlacecongreso.mirex.gob.do/ecc/Lists/Establecimiento%20de%20Relaciones%20Diplomticas/AllItems.aspx "Establecimiento De Relaciones Diplomáticas"] (in Spanish). Archived from [http://enlacecongreso.mirex.gob.do/ecc/Lists/Establecimiento%20de%20Relaciones%20Diplomticas/AllItems.aspx the original] on 4 October 2017. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |95 |[[Republic of the Congo]] |Ngwanatsele a robabongwe ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |96 |[[Qatar]] |Ngwanatsele a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |97 |[[Equatorial Guinea]] |Morule a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi le borataro<ref>[https://minexteriores.gob.gq/wp-content/uploads/ACUERDOS-GUINEA-ECUATORIAL-BOTSUANA.pdf "Acuerdos Firmados Entre Guinea Euatorial Y Botswana"] (PDF) (in Spanish). Retrieved 14 July 2026</ref> |- |98 |[[Barbados]] |Morule a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |99 |[[Gabon]] |Morule a le masome mabedi le motso ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |100 |[[Niger]] |Morule a le masome mabedi le motso ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |101 |[[Sudan]] |Firikgong a le lesome ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |102 |[[Burkina Faso]] |Firikgong a le lesome le bobedi ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |103 |[[Benin]] |Tlhakole a le masome mabedi le motso ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |104 |[[Saint Vincent and the Grenadines]] |Tlhakole a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |105 |[[Saudi Arabia]] |Mopitlo a rogwa ngwaga wa dikete pedi le bosupa<ref>[https://web.archive.org/web/20230817201141/https://sp.spa.gov.sa/viewfullstory.php?lang=en&newsid=429339 "Saudi Arabia, Botswana Establish Diplomatic Relations".] 1 March 2007. Archived from [https://sp.spa.gov.sa/viewfullstory.php?lang=en&newsid=429339 the original] on 17 August 2023. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |106 |[[Burundi]] |Mopitlo a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |107 |[[Djibouti]] |Mopitlo a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi le bosupa<ref>[https://web.archive.org/web/20130818144121/http://www.djibdiplomatie.dj/index.php?option=com_content&view=article&id=439&Itemid=17 "Etat des relations".] ''Ministere des Affaires Etrangeres et de la Cooperation Internationale Djibouti'' (in French). Archived from [http://www.djibdiplomatie.dj/index.php?option=com_content&view=article&id=439&Itemid=17 the original] on 18 August 2013. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |108 |[[Guinea]] |Moranang a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |109 |[[Uruguay]] |Motsheganong a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le bosupa<ref>''Keesing's Contemporary Archives – Page 32055''. Keesing's Limited., 1983.</ref> |- |110 |[[Guatemala]] |Motsheganong a le malatsi a supa ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |111 |[[Mauritania]] |Motsheganong a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |112 |[[Ecuador]] |Seetebosigo a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |113 |[[Mali]] |Seetebosigo a le malatis a matlhano ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |114 |[[Ivory Coast]] |Seetebosigo a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |115 |[[Venezuela]] |Phukwi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |116 |[[Paraguay]] |Phukwi a le lesome le borataro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |117 |[[Honduras]] |Phukwi a le lesome le bosupa ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |118 |[[Dominica]] |Phukwi a le masome mabedi le boraro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |119 |[[Nicaragua]] |Phatwe a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |120 |[[Costa Rica]] |Lwetse a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi le bosupa<ref>[https://x.com/CRcancilleria/status/1304499050432135172 "Celebramos 13 años de relaciones diplomáticas con la República de Botsuana y Costa rica"] (in Spanish). 11 September 2020.</ref> |- |121 |[[Antigua and Barbuda]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |122 |[[Suriname]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |123 |[[Belize]] |Tlhakole a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi<ref>[https://web.archive.org/web/20161222155933/http://www.mofaic.gov.bw/index.php?option=com_content&view=article&id=134:bilateral-relations-b&catid=2&Itemid=43 "Bilateral Relations: B".] Botswana: Ministry of Foreign Affairs & International Cooperation. Archived from [http://www.mofaic.gov.bw/index.php?option=com_content&view=article&id=134:bilateral-relations-b&catid=2&Itemid=43 the original] on 22 December 2016. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |124 |[[Bosnia and Herzegovina]] |Lwetse a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi |- |125 |[[Sri Lanka]] |Phalane a le masome mabedi le bosupa ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi |- |126 |[[Holy See]] |Ngwanatsele a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi<ref>[https://holyseemission.org/contents/mission/diplomatic-relations-of-the-holy-see.php "Diplomatic relations of the Holy See"]. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |127 |[[Nepal]] |Firikgong a le malatsi a robabobedi ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |128 |[[Vietnam]] |Tlhakole a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |129 |[[Saint Kitts and nevis]] |Seetebosigo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |130 |[[North Macedonia]] |Lwetse a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |131 |[[Panama]] |Morule a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |132 |[[Georgia]] |Firikgong a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |133 |[[Samoa]] |Mopitlo a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |134 |[[Guinea-Bissau]] |Mopitlo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |135 |[[Montenegro]] |Phukwi a le lesome le borataro ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |136 |[[Liberia]] |Lwetse a le masome mabedi le motso ngwagawa dikete pedi, le lesome |- |137 |[[Solomon Islands]] |Ngwanatsele a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |138 |[[Papua New Guinea]] |Ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |139 |[[Monaco]] |Tlhakole a le masome mabedi le bone ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso |- |140 |[[Fiji]] |Seetebosigo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi lesome le motso |- |141 |[[South Sudan]] |Phukwi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso |- |142 |[[Indonesia]] |Mopitlo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi |- |143 |[[Chad]] |Tlhakole a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano |- |144 |[[Sierra Leone]] |Tlhakole a le leome le borataro ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano |- |145 |[[Senegal]] |Mopitlo a le lesome le borataro ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano |- |146 |[[State of Palestine]] |Mopitlo a robabobedi ngwaga wa dikete pedi lesome le bosupa |- |147 |[[Sahrawi Arab Democratic Republic]] |Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi |- |148 |[[Comoros]] |Lwetse a le masome mabedi le borataro ngwaga wa dikete pedi lesome le borobabobedi |- |149 |[[Togo]] |Mopitlo a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le motso |- |150 |[[Central African Republic]] |Phalane a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le motso<ref>[https://www.facebook.com/lepotentielcentrafricain/posts/2944388082541603/?locale=hi_IN&_rdr "L'ambassadeur Nzapayeke est accredite aupres de la Republique du Botswana".] ''Le Potentiel Centrafricain.com'' (in French). Retrieved 13 July 2026</ref> |- |151 |[[Democratic Republic of the Congo]] |Tlhakole a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro<ref>[https://www.facebook.com/BWPresidency/videos/arrival-of-ambassador-designate-mrs-emillie-a-mushobekwa-of-the-democratic-repub/525396969660843/ "Arrival of Ambassador Designate Mrs Emillie A. Mushobekwa of the Democratic Republic of Congo, for Presentation of Letters of Credence at the Office of The President, Gaborone".] 9 February 2023. Retrieved 13 July 2026 &#x2013; via Facebook.</ref> |- |152 |[[Mongolia]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |153 |[[Saint Lucia]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |154 |[[Tajikistan]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |155 |[[Laos]] |Morule a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |156 |[[Maldives]] |Morule a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |157 |[[Armenia]] |Morule a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro<ref>[https://armenpress.am/en/article/1126252 "Diplomatic relations established between Armenia and Botswana".] ''[[:en:Armenpress|Armenpress]]''. 14 December 2023. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |158 |[[Setshwantsho:Flag of The Gambia.svg|left|frameless|30x30px]][[The Gambia]] |Tlhakole a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone<ref>[https://www.instagram.com/bwpresidency/p/C3S5SkFNZDZ/?img_index=1 "President Masisi recieves &#x5B;sic&#x5D; letters of credence from ambassador designates".] ''bwpresidency''. 13 February 2024. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |159 |[[Setshwantsho:Bandera de Bolivia (Estado).svg|left|frameless|30x30px]][[Bolivia]] |Phatwe a rogwa ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone |- |160 |[[Setshwantsho:Flag of Turkey.svg|left|frameless|30x30px]][[Uzbekistan]] |Lwetse a le masome mabedi le borataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone<ref>[https://www.tengritimes.com/en/post/uzbekistan-establishes-diplomatic-relations-with-another-african-country-botswana "Uzbekistan establishes diplomatic relations with another African country - Botswana".] ''Times Tenrgi''. 26 September 2024. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |161 |[[Setshwantsho:Flag of Liechtenstein.svg|left|frameless|30x30px]][[Liechtenstein]] |Ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone<ref>[https://www.llv.li/serviceportal2/amtsstellen/stabstelle-regierungskanzlei/rechenschaftsbericht-2024.pdf "Landtag, Regierung und Gerichte 2024"] (PDF) (in German). 2025. p.&nbsp;153.</ref> |- |162 |[[Setshwantsho:Flag of Kyrgyzstan.svg|left|frameless|30x30px]][[Kyrgyzstan]] |Mopitlo a le malatsi a matlhano ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano<ref>[https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1063928925778499&id=100064842032316&_rdr "Botswana and Kyrgyz Republic establish diplomatic relations".] ''Ministry of International Relations, Botswana on Facebook''. 5 March 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |163 |[[Setshwantsho:Flag of Oman.svg|left|frameless|30x30px]][[Oman]] |Phalane a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi masome a mabedi le botlhano |- |164 |[[Setshwantsho:Flag of Turkmenistan.svg|left|frameless|30x30px]][[Turkmenistan]] |Phalane a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi masome a mabedi le botlhano |- |165 |[[Setshwantsho:Flag of Kazakhstan.svg|left|frameless|30x30px]][[Kazakhstan]] |Phalane a le masome mararo ngwaga wa dikete pedi masome mabedi le botlhano |- |166 |[[Setshwantsho:Flag of Azerbaijan.svg|left|frameless|30x30px]][[Azerbaijan]] |Ngwanatsele a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano |- |167 |[[Setshwantsho:Flag of Cape Verde (10-17).svg|left|frameless|30x30px]][[Cape Verde]] |Tlhakole a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi, masome mabedi le borataro<ref>[https://www.facebook.com/Presidencia.cv/posts/pfbid02pbCw2AhzDQwXmCuRaA6VwH5s23rDvgJ2B25jsnAdgBrWz7T1QYTJvxUVS3xvnjKyl "PR recebe Cartas Credenciais da nova Embaixadora de Botswana".] ''Presidência da República de Cabo Verde'' (in Portuguese). 25 February 2026. Retrieved 13 July 2026.</ref> |- |168 |[[Setshwantsho:Flag of El Salvador.svg|left|frameless|30x30px]][[El Salvador]] |Mopitlo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro |- |169 |[[Setshwantsho:Flag of Moldova.svg|left|frameless|30x30px]][[Moldova]] |Mopitlo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro |- |170 |[[Setshwantsho:Flag of Bahrain.svg|left|frameless|30x30px]][[Bahrain]] |Seetebosigo a le masome mararo ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro<ref>[https://www.bna.bh/en/BahrainBotswanaestablishdiplomaticrelations.aspx?cms=q8FmFJgiscL2fwIzON1%2bDpZCGkNlmsjjveUvx%2fDgvs4%3d "Bahrain, Botswana establish diplomatic relations".] ''Bahrain News Agency''. 30 June 2026. Retrieved 13 July 2026</ref> |} == Botsalano gareng ga mafatshe a mabedi == {| class="wikitable" |+ !Lefatshe !Tshimologo ya botsalano !Dintlha |- |[[Setshwantsho:Flag of Australia (converted).svg|left|frameless|30x30px]][[Australia]] |Ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le boraro | *Lefatshe la [[Australia]] le amogetswe ke la Botswana go tswa kwa ofising ya boemedi kwa [[Pretoria (Pitori)]], [[Aforika Borwa]], ka |- |[[Setshwantsho:Flag of the People's Republic of China.svg|left|frameless|30x30px]][[China]] |Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano |Mafatshe a mabedi a dirile botsalano ka Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano<ref>[https://www.mfa.gov.cn/ "Joint Communique Regarding the Establishment of Diplomatic Relations Between the People's Republic of China and the Republic of Botswana (MFA People's Republic of China)".]</ref> Bona [[Botsalano jwa Botswana le China]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa Beijing * Lefatshe la China le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Greece (1970–1975).svg|left|frameless|30x30px]][[Greece]] |Moranang a le lesome ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi |Mafatshe o o mabedi a dirile botsalano ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi kgwedi ya Moranang e le lesome<ref>[https://digitallibrary.un.org/record/1486125?ln=en "Diplomatic relations between Greece and Botswana as of 10 Apr. 1978 (UN Digital Library)".] 10 April 1978.</ref> * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke la Greece go dirisa diofisi kgolo tsa kemedi ya sennela ruri kwa Geneva, Switzerland * Lefatshe la Greece le dumeletswe ke la Botswana go dirisa diofisi tsa kemedi kwa Pretoria, Aforika Borwa.<ref>[https://www.mfa.gr/en/bilateral-relations/botswana/ "Greece's Bilateral Relations".]</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of India.svg|left|frameless|30x30px]][[India]] |Firkgong a le lesome le bosupa ngwaga wa sekete, amkgolo a robabongwe, masome a supa le bobedi |Bona [[Botsalano jwa Botswana le India]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[New Dehli]] * Lefatshe la India le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Indonesia.svg|left|frameless|30x30px]][[Indonesia]] |Mopitlo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi |Mafatshe a ka bobedi a tlhamile botsalano ka Mopitlo a le masome mabedi le borobaobedi ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi * Leaftshe la Botswana le dumeletswe ke la Indonesia go dirisia diofisi tse di kwa Canberra, Australia<ref>[https://kemlu.go.id/portal/en/kedutaan "Missions &#x7C; Portal Kementerian Luar Negeri Republik Indonesia".]</ref> * Lefatshe al Indonesia le dumeletswe ke la Botswana go dirisa ofisi ya lne e e kwa Pretoria, Aforika Borwa<ref>[https://kemlu.go.id/portal/en/kedutaan "Missions &#x7C; Portal Kementerian Luar Negeri Republik Indonesia".]</ref><ref>[https://kemlu.go.id/pretoria/en "Embassy of the Republic of Indonesia Pretoria Accredited to the Republic of Botswana, Kingdom of Eswatini, and the Kingdom of Lesotho South Africa"].</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Israel.svg|left|frameless|30x30px]][[Israel]] | |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Israel]] * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke la Israel go nna le diofisi kwa London, United Kingdom * Lefatshe la Israel le dumeletswe ke la Botswana go dirisa diofisi tsa lone kwa Pretoria, Aforika Borwa |- |[[Setshwantsho:Flag of Kenya.svg|left|frameless|30x30px]][[Kenya]] |Phalane a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe,masome a marataro le bosupa<ref>''Southern African Political History: A Chronology of Key Political Events from Independence to Mid-1997''. Greenwood Publishing Group, 1999. p.&nbsp;83.</ref> |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Kenya]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya moemedi kwa [[Nairobi]] * Lefatshe la Kenya le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Mexico.svg|left|frameless|30x30px]][[Mexico]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano |Mafatshe o o mabedi a dirile botsalano jwa polotiki ka Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano.<ref>[https://centrogilbertobosques.senado.gob.mx/docs/NI_Nombramientos_Senado_270218.pdf "Nombramientos Diplomáticos De Reciente Ingreso Al Senado De La Republica En Africa,el Caribe Y Europa Page 8]" (PDF). [https://ghostarchive.org/archive/DgAjG Archived] (PDF) from the original on 9 October 2022.</ref> * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke la Mexico kwa ofising ya lone kwa Washinton D.C kwa United States le na le ofisi kwa toropo ya Mexico City<ref>[https://www.botswanaembassy.org/ "Welcome to Embassy of the Republic of Botswana in Washington, D.C. | Embassy of the Republic of Botswana in Washington, D.C."] ''botswanaembassy.org''. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke ofisi ya lone kwa Pretoria Aforika Borwa.<ref>[https://embamex.sre.gob.mx/sudafrica/ "Inicio".] ''embamex.sre.gob.mx''. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Namibia.svg|left|frameless|30x30px]][[Namibia]] |Lwetse a le lesome le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Namibia]] Botsalano jwa Botswana le Namibia ke jwa kutlwano, mafatshe a mabedi a a mabapi a, a dirisana mo go tsa tlhabololo itsholelo. Lefatshe la Botswana le tsere boipuso go tswa mo go la Britain ka Lwetse ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro. Lefatshe la Namibia le stere boipuso mo go la Aforika Borwa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe morago ga ntwa ya molelwane ya Aforika Borwa. * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Windhoek]] * Lefatshe la Namibia le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of North Korea (March 2026-).svg|left|frameless|30x30px]][[North Korea]] |Morule a le masome mabedi le bosupa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bone, <ref>[https://www.ncnk.org/sites/default/files/issue-briefs/DPRK_Diplo_Relations_August2016.pdf "DPRK Diplomatic Relations"] (PDF). Archived (PDF) from the original on 9 October 2022.</ref> mme ga emisiwa ka Tlhakole a le lesome le borobabongwe ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone<ref>[https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=586061304809865&id=148228411926492 "Botswana Severs Ties With Democratic People's Republic of Korea (North Korea)"] &#x2013; via Facebook.</ref> |Bona [[Botsalano jwa Botswana le North Korea]] |- |[[Setshwantsho:Flag of Oman.svg|left|frameless|30x30px]][[Oman]] |Phalane a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano |Bona Botsalano jwa Botswana le Oman Mafatshe a mabedi a dirile botsalano ka Phalane a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano.<ref>[https://www.facebook.com/MinistryofInternationalAffairsBW/posts/botswana-establishes-diplomatic-relations-with-the-sultanate-of-oman-on-14th-oct/1246185160886207/ "Botswana establishes diplomatic relations with the Sultanate of Oman"]. ''Ministry of International Relations, Botswana''. 16 October 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> * Ka Moranang a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi masome a mabedi le borataro, tautona [[Duma Boko]] o ne a sireletsa ditumalano le Oman tsa go sekaseka ditswammung, dikago tsa go baya lookwane, le kgothetso.<ref>[https://www.reuters.com/sustainability/climate-energy/botswana-signs-energy-mineral-exploration-deals-with-oman-2026-04-13/ "Botswana signs energy and mineral exploration deals with Oman"]. ''Reuters''. 13 April 2026. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la Botswana le itsisitse ka maano a lone a go bula ofisi ya boemedi kwa Muscat.<ref>[https://www.fm.gov.om/en/42099/ "Botswana confirms plans to open an embassy in Muscat".] ''Foreign Ministry of Oman''. 13 April 2026. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Russia.svg|left|frameless|30x30px]][[Russia]] |Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, le masome a supa |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Russia]] Lefatshe la Botswana le Soviet Union a ne a tlhama botsalano jwa sepolotiki ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, le masome a supa. Le ntswa le utlwana le mafatshe a bophirima, lefatshe la Botswana le ne la tsaya karolo mo metshamekong ya Olympics ya selemo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi. Botsalano jwa gompieno gareng ga mafatshe a mabedi bo supiwa bo le lorato ebile bo tswa bogologolong. Ka Mopitlo, mafatshe a mabedi a ne a ipelela dingwaga di le masome a mararo le botlhano a ntse a utlwana. Go ya ka tona wa mafatshe a sele, lefatshe la Russia ke lengwe la mafatshe a ntlha go nna le botsalano jo bo tletseng jwa sepolotiki le Botswana.<ref>[https://web.archive.org/web/20170202131955/http://www.botswana.mid.ru/articles_relations_e_09.html "We Must Exploit Russia's Potential".] Archived from [http://www.botswana.mid.ru/articles_relations_e_09.html the original] on 2 February 2017. Retrieved 13 July 2026</ref> Tirisanommogo ya kgwebo le itsholelo gareng ga mafatshe a Russia le Botswana e supiwa ke tumalano ya kgwebo ya ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bosupa le tumalano ya itsholelo le setegeniki ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le borobabobedi. Puso ya Russian Federation le puso ya Botswana di ne tsa baya monwana tumalano ya ngwao, maranyane le thuto ka Lwetse ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borobabongwe. Mafatshe a Russia le Botswana a nnile le tirisanommogo e e duleng maduo mo dikarolong tse di farologaneng, bogolojang mo go tlhabololeng babereki. Lefatshe la Russia le santse le e fa Batswana sebaka sa go ithutela kwa lefatsheng la bone mo dikarolong tsa botlhokwa di tshwana le botsogo, mohama o o itemogelang tlhaelo ya babereki e e kwa godimo. Lefatshe la Botswana ke lengwe la mafatshe a banni ba Russia ba sa tlhokeng teseletso ya mosepele go ya kwa go lone. <ref>[https://web.archive.org/web/20090329052738/http://www.botswana.mid.ru/relations_e.html "Botswana-Russia relations".] Archived from [http://www.botswana.mid.ru/relations_e.html the original] on 29 March 2009. Retrieved 13 July 2026</ref>Lefatshe la Russia le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone, fa la Botswana le le ka fa tlase ga ofisi e e kwa Stockholm (Sweden) le ofisi kwa Moscow. |- |[[Setshwantsho:Flag of South Africa.svg|left|frameless|30x30px]][[Aforika Borwa]] |Seetebosigo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bone |Mafatshe a ka bobedi jwa one a dirile notsalano jwa sepolotiki ka Seetebosigo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bone. Bona [[Botsalano jwa Botswana le Aforika Borwa]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Pretoria (Pitori)]] le mookamedi wa kakaretso kwa [[Cape Town]] le [[Johannesburg]] * Lefatshe la Aforika Borwa le na le ofisi ya kemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of South Korea.svg|left|frameless|30x30px]][[South Korea]] |Moranang a le lesome le borobabobedi ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi |Go tlhamiwa ga botsalano jwa sepolotiki gareng ga Republic of Korea le Republic of Botswana go simologile ka Moranang a robabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi.<ref>[https://www.mofa.go.kr/eng/nation/m_4902/view.do?seq=133 "Countries & Regions (MFA Republic of Korea)".]</ref> Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso palo ya batho ba South korea ba ba neng ba nna kwa Botswana e ne e le lekgolo, masome a marataro le boraro.<ref>[https://web.archive.org/web/20150904015758/http://www.mofa.go.kr/ENG/countries/middleeast/countries/20070804/1_24503.jsp?menu=m_30_50 "Ministry of Foreign Affairs, Republic of Korea-Middle East and Africa"]. 4 September 2015. Archived from [http://www.mofa.go.kr/ENG/countries/middleeast/countries/20070804/1_24503.jsp?menu=m_30_50 the original] on 4 September 2015. Retrieved 13 July 2026</ref> Fa e sale ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone, puso ya Botswana e ne e lemoga ROK e le yone puso ya Korea ya nnete.<ref>[https://web.archive.org/web/20150106001946/http://www.gov.bw/en/Ministries--Authorities/Ministries/Ministry-of-Foreign-Affairs-and-International-Cooperation/News/BOTSWANA-CUT-TIES-WITH-NORTH-KOREA/ "Botswana Cuts Ties with North Korea".] ''gov.bw''. Ministry of [[:en:Politics_of_Botswana|Foreign Affairs and International Cooperation]]. 20 February 2014. Archived from [https://www.gov.bw/en/Ministries--Authorities/Ministries/Ministry-of-Foreign-Affairs-and-International-Cooperation/News/BOTSWANA-CUT-TIES-WITH-NORTH-KOREA/ the original] on 6 January 2015. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Turkey.svg|left|frameless|30x30px]][[Turkey]] |Firikgong a le masome mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le motso<ref>[https://digitallibrary.un.org/record/1636698?ln=en "Diplomatic relations between Botswana and Turkey as of 20 Jan. 1981 (UN Digital Library)".] 20 January 1981.</ref> | * Kemedi ya sennela ruri ya Botswana kwa ofising ya UN kwa Geneva e tlhomamisitswe ke Turkey. * Lefatshe la Turkey le na le ofisi ya kemedi kwa Gaborone<ref name=":2">[https://www.mfa.gov.tr/default.en.mfa Relations between Turkey and Botswana".]</ref> * Madi a kgwebo gareng ga mafatshe o o mabedi e ne e le didikadike di le pedi ka ngwag wa dikete pedi, lesome le borobabongwe.<ref name=":2" /> |- |[[Setshwantsho:Flag of the United Kingdom (3-5).svg|left|frameless|30x30px]][[United Kingdom]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro |Lefatshe la Botswana le simolotse botsalano le tirisanommogo le la United Kingdom ka Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robbaongwe, masome a marataro le borataro.<ref name=":1" /> * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya kemedi kwa Lontone.<ref>Diplomat Magazine (4 September 2017). "[https://diplomatmagazine.com/heads-of-mission/africa/botswana/ Botswana"]. ''Diplomat Magazine''. Archived from the original on 13 May 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la United Kingdom le dirisana mmogo le la Botswana ka ofisi ya kemedi kwa Gaborone.<ref>[https://www.gov.uk/world/organisations/british-high-commission-gaborone "British High Commission Gaborone".] ''[[:en:Gov.uk|GOV.UK]]''. [https://web.archive.org/web/20240506171421/https://www.gov.uk/world/organisations/british-high-commission-gaborone Archived] from the original on 6 May 2024. Retrieved 13 July 2026</ref> Lefatshe la UK le ne le eteletse pele la Botswana go tswa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le botlhano go tsena ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro, fa le tsaya boipuso. Mafatshe a ka bobedi ke maloko a mafatshe a selekanye, kgotlatshekelo ya mafatshefatshe ya molao, le lekgotla la go gweba ga mafatshe, ga mmogo le tumalano ya kopano ya itsholelo ya SACUM-UK.<ref>Bavier, Joe (11 September 2019). "[https://www.reuters.com/article/uk-britain-africa-trade-idUKKCN1VW1N5 Britain agrees post-Brexit trade deal with southern Africa]". ''Reuters''. Archived from the original on 18 February 2022. Retrieved 13 July 2026</ref> Mafatshe a ka bobedi jwa one a na le bokopano jwa go kgetha gabedi.<ref>[[:en:HM_Revenue_and_Customs|HM Revenue and Customs]] (3 February 2014). "[https://www.gov.uk/government/publications/botswana-tax-treaties Botswana: tax treaties]". ''GOV.UK''. [https://web.archive.org/web/20250408171729/https://www.gov.uk/government/publications/botswana-tax-treaties Archived] from the original on 8 April 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of the United States (1912-1959).svg|left|frameless|30x30px]][[USA]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a maratyaro le borataro<ref>[https://history.state.gov/countries/botswana "A Guide to the United States' History of Recognition, Diplomatic, and Consular Relations, by Country, since 1776: Botswana"].</ref> |Bona [[Botsalano jwa mafatshe a Botswana le United States]][[Setshwantsho:Embassy of Botswana, Washington, D.C..jpg|thumb|Ofisi ya Botswana kwa [[Washington, D.C.]]]]Lefatshe la United States le bona la Botswana e le mmueledi gape e le sekao sa go ritibala mo Aforika, le tswa kgakala le berekisana le la Botswana mo ditlhabololong fa e sale ka boipuso. U.S Peace corps ba ne ba boela Botswana ka Phatwe ngwaga wa dikete pedi le bobedi ka maikaelelo a go dira mananeo a a lebaganeng le HIV/AIDS morago ga go fetsa dingwaga tse di masome mararo a go thusa mo go tsepameng ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bosupa.Ka mo go tshwanang, USAID e ne ya emisa bokopano jwa sebaka se seleele le Botswana ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borataro, morago ga mananeo a a atlegileng a thuto, katiso, kgwebo, go okamela tikologo, le botsogo jwa pelegi. Lefatshe la Botswana, le fa go ntse jalo, lone le mafatshe a a mabapi, le tswelela ka go anywa mo lenaneong la USAID la borwa jwa Aforika, le jaanong le leng kwa [[Pretoria (Pitori)]], le ofisi ya go phadisana ga borwa jwa Aforika ya USAID e diofisikgolo tsa yone di leng kwa Gaborone. Lekgotla la mafatshefatshe la United States la babega dikgang le na le setaitane sa Voice of America mo Botswana le le thusang bontsi jwa mafatshe a a mo Aforika. Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le botlhano, lekgotla le le laolang malwetsi la CDC le ne la simolola porojeke ya BOTUSA le kopane le lephata la [[botsogo mo Botswana]] go ntsha dintlha go tokafatsa maiteko a go laola kgotlholo e tona mo Botswana le mafatshe a mangwe ka nako ya fa kgotlholo e tona le HIV/AIDS di tlhasetse. Ka nako ya lenaneo la ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borobabongwe la boeteledipele jwa U.S mo go lwantsheng segajaja, CDC ka BOTUSA e ne ya dira diporojeke tse dintsi gape e thusitse makgolta a mantsi mo go lwantsheng HIV/AIDS mo Botswana. Lefatshe la Botswana ke lengwe la mafatshe a a lesome le botlhano a lenaneo la ga tautona la tshoganyetso go lwantsha HIV, le amogetse didikadike tsa di dolara di le makgolo a mabedi le masome a mararo fa e sale lenaneo leo le simolola ka Firikgong ngwaga wa dikete pedi le bone go tsena Lwetse ngwaga wa dikete pedi le bosupa. Thuso ya PEPFAR kwa Botswana, e e neng e le madi otlhe a a kanang ka didikadike di le masome a supa le borataro kwa ngwaga wa dikete pedi le bosupa, le thusa go thibela, go alafa le go tlhokomela balwetse ba HIV/AIDS. Puso ya Botswana le ya United States ba stene mo tumalanong ka Phukwi ngwag wa dikete pedi go tlhama sekolo sa katisetso molao kwa Gaborone. Sekolo se, se dipuso tse di pataganetseng go ntsha madi a sone le go se okamela, se katisa mapodisi le matona a puso mo Aforika. Dikago tsa sekolo di kwa Otse, kwa ntle ga Gaborone, se bustwe ka Mopitlo ngwaga wa dikete pedi le boraro. Batho ba molao ba ka nna dikete tharo mo Aforika ba katisitswe mo sekolong se fa se sale se simolola go ruta ka ngwaga wa dikete pedi le motso. * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Washington, D.C.]] * Lefatshe la United States le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Zimbabwe.svg|left|frameless|30x30px]][[Zimbabwe]] |Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le boraro |Mafatshe a ka bobedi a nnile le tirisanommogo ka Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le boraro. Lefatshe la Botswana le santse le sokola ka go tswala molelwane, le tswalela dikete tsa batho ba Zimbabwe ba ba tshabang go phutlhama ga itsholelo le pogiso ya sepolotiki. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano, batho ba Zimbabwe ba le dikete di le masome mabedi le bobedi ba ne ba tshwarwa ba bo ba busediwa gae. Dipalo tsa batho ba ba buseditsweng gae di ne tsa oketsega go nna dikete di le masome mabedi le borobabongwe ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi.<ref>Dube, Mqondisi (14 August 2019). [https://www.voanews.com/a/africa_botswana-battles-influx-zimbabwean-illegal-immigrants/6173868.html "Botswana Battles Influx of Zimbabwean Illegal Immigrants"]. ''Voice of America''. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya kemedi kwa [[Harare]] * Lefatshe la Zimbabwe le na le ofisi ya boemedi kwa [[Gaborone]] |} == Botswana le FOSS == Lefatshe la Botswana le sale le nna leloko la bokopano jwa mafatshe a mannye (Forum of Small States) fa setlhopha seo se tlhamiwa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a obabongwe le bobedi.<ref>''50 Years of Singapore and the United Nations''. World Scientific. 2015. ISBN&nbsp;<bdi>[[:en:Special:BookSources/978-981-4713-03-0|978-981-4713-03-0]]</bdi>.access-date=13 July 2026</ref> == Ditshedimosetso tse dingwe == * [[Dithomo tsa botsalano jwa sepolotiki mo Botswana]] * [[Dithomo tsa botsalano jwa sepolotiki tsa Botswana]] == Metswedi == jutlk5k5xke9wskh7ghohs7yp9zd1c9 52500 52470 2026-07-15T07:43:05Z JudithShe 9421 Ke okeditse thanolo ya tsebe ya Botsalano jwa lefatshe la Botswana le mafatshe a mangwe #WikipediaBW25 52500 wikitext text/x-wiki Lefatshe la [[Botswana]] le tsaya tirisanommogo mo go tsa itsholelo le polotiki mo borwa jwa [[Aferika|Aforika]] ka tlhwaafalo. Le lekile go dira gore lekgotla la [[Southern African Development Community]] (SADC), le bereke mo go tsa tlhabololo itsholelo, gape le tokafaditse maiteko a go dira gore kgaolo e itirele melao fa go tsena mo go tsa tirisanommogo, go rarabolola tlhoka kutlwisisano, le boteledipele jo bo siameng. == Botsalano jwa polotiki == Mafatshe a a nang le botsalano le la Botswana mo go tsa sepolotiki: {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |[[Setshwantsho:Diplomatic relations of Botswana.svg|center|frameless|350x350px]] |- |# |'''Lefatshe''' |'''Kgwedi'''<ref>[https://digitallibrary.un.org/search?ln=en&as=1&m1=p&p1=Diplomatic%20relations%20between%20Botswana%20and%20...&f1=series&op1=a&m2=a&p2=&f2=&op2=a&m3=a&p3=&f3=&dt=&d1d=&d1m=&d1y=&d2d=&d2m=&d2y=&rm=&sf=year&so=a&rg=50&c=United%20Nations%20Digital%20Library%20System&of=hb&fti=0&fti=0 "Diplomatic relations between Botswana and ..."] United Nations Digital Library. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |1 |[[Setshwantsho:Flag of the United Kingdom (3-5).svg|left|frameless|30x30px]][[United Kingdom]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref name=":1">''The Diplomatic Service List''. Great Britain. Diplomatic Service Administration Office. 1970. pp.&nbsp;136–149.</ref> |- |2 |[[Setshwantsho:Flag of Japan.svg|left|frameless|30x30px]][[Japan]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref>[https://web.archive.org/web/20220801145836/https://guardiansun.co.bw/News/botswana-and-japan-celebrate-50-years-of-diplomatic-relations "Botswana And Japan Celebrate 50 Years of Diplomatic Relations".] [[Botswana Guardian|''Botswana Guardian''.]] 5 August 2016. Archived from [https://guardiansun.co.bw/News/botswana-and-japan-celebrate-50-years-of-diplomatic-relations the original] on 1 August 2022. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |3 |[[Setshwantsho:Flag of the United States (1912-1959).svg|left|frameless|30x30px]][[United States of America]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref>[https://history.state.gov/countries/all "All Countries".] ''Office of the Historian''. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |4 |[[Setshwantsho:Flag of Germany.svg|left|frameless|30x30px]][[Germany]] |Phalane a rogwa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref>[https://www.auswaertiges-amt.de/de/service/laender/botsuana-node/botsuana-219506 "Botsuana: Steckbrief".] ''Auswärtiges Amt'' (in German). Retrieved 13 July 2026</ref> |- |5 |[[Setshwantsho:Flag of Zambia.svg|left|frameless|30x30px]][[Zambia]] |Ngwanatsele a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro<ref name=":0">''Southern African Political History: A Chronology of Key Political Events from Independence to Mid-1997''. Greenwood Publishing Group, 1999. pp.&nbsp;82–87.</ref> |- |6 |[[Setshwantsho:Flag of France.svg|left|frameless|30x30px]][[France]] |Tlhakole a le malatsi a mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le bosupa<ref>[https://www.diplomatie.gouv.fr/fr "Liste Chronologique des Ambassadeurs, Envoyés Extraordinaires, Ministres Plénipotentiaires et Chargés D'Affaires de France à L'Étranger Depuis 1945"] (PDF) (in French). p.&nbsp;44.</ref> |- |7 |[[Setshwantsho:War Flag of the Philippines.svg|left|frameless|30x30px]][[Philippines]] |Tlhakole a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>[https://x.com/DFAPHL/status/828400555722756096 "Today we celebrate 50 years of formal diplomatic relations with Botswana!".] 6 February 2017. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |8 |[[Setshwantsho:Flag of Israel.svg|left|frameless|30x30px]][[Israel]] |Motsheganong a le masome mabedi le bone ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>[https://www.sundaystandard.info/outspoken-botswana-loses-its-voice-on-israel/ "Outspoken Botswana loses its voice on Israel".] ''Sunday Standard''. 3 November 2023. [https://web.archive.org/web/20231103014414/https://www.sundaystandard.info/outspoken-botswana-loses-its-voice-on-israel/ Archived] from the original on 3 November 2023. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |9 |[[Setshwantsho:Flag of Malawi.svg|left|frameless|30x30px]][[Malawi]] |Phukwi a rogwa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>''Report''. Malawi. Police Force. 1968. p.&nbsp;2.</ref> |- |10 |[[Setshwantsho:Flag of the Netherlands.svg|left|frameless|30x30px]][[Netherlands]] |Phatwe a le lesome, ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le bosupa<ref>''Jaarboek van het Departement van Buitenlandse Zaken Volumes 86-90'' (in Dutch). Netherlands. Ministerie van Buitenlandse Zaken. 1967. p.&nbsp;152.</ref> |- |11 |[[Setshwantsho:Flag of Switzerland.svg|left|frameless|30x30px]][[Switzerland]] |Phatwe a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a marataro le bosupa<ref>[https://dodis.ch/32532 "Ernennung eines schweizerischen Botschafters in Botswana und Lesotho. Sitz in Pretoria".] ''dodis.ch'' (in German). 22 August 1967. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |12 |[[Setshwantsho:Flag of Ethiopia (1996–2009).svg|left|frameless|30x30px]][[Ethiopia]] |Phalane a le lesome le borobabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a marataro le bosupa<ref name=":0" /> |- |13 |[[Setshwantsho:Flag of Kenya.svg|left|frameless|30x30px]][[Kenya]] |Phalane a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a le marataro le bosupa<ref name=":0" /> |- |14 |[[Setshwantsho:Flag of Norway.svg|left|frameless|30x30px]][[Norway]] |Ngwanatsele a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robbaongwe, masome a marataro le bosupa<ref>[https://www.regjeringen.no/globalassets/departementene/ud/vedlegg/protokoll/diplomatiske_forbindelser.pdf "Norges opprettelse af diplomatiske forbindelser med fremmede stater"] (PDF). ''regjeringen.no'' (in Norwegian). 27 April 1999. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |15 |[[Setshwantsho:Flag of Sweden.svg|left|frameless|30x30px]][[Sweden]] |Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marararo le borobabobedi.<ref>[https://gupea.ub.gu.se/bitstreams/c2f5a602-de12-4d98-b2c4-11de6ac633b9/download "Sveriges statskalender 1969"] (in Swedish). p.&nbsp;46. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |16 |[[Setshwantsho:Flag of South Korea.svg|left|frameless|30x30px]][[South Korea]] |Moranang a le lesome le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi<ref>[https://www.mofa.go.kr/eng/nation/m_4902/list.do "Countries & Regions"]. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |17 |[[Setshwantsho:Flag of Austria.svg|left|frameless|30x30px]][[Austria]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi<ref>''Standard Encyclopaedia of Southern Africa, Capetown Volume 2''. 1970. p.&nbsp;458. <q>Austrian Ambassador , Paul Zedwitz , presenting his credentials to Sir Seretse Khama , 5 Dec. 1968 . at Gaberones</q></ref><ref>''Diplomatic, Consular and International Organisations List''. Republic of Botswana. 1971. p.&nbsp;1. <q>5.12.68 His Excellency Dr. Paul Zedtwitz, Ambassador Extraordinary and Plenipotentiary of the Republic of Austria (Resident in Pretoria).</q></ref> |- |18 | [[Setshwantsho:Flag of Canada (Pantone).svg|left|frameless|30x30px]][[Canada]] |Morule a le lesome le borobabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi<ref>Linwood, DeLong (January 2020). [https://www.cgai.ca/a_guide_to_canadian_diplomatic_relations_1925_2019 "A Guide to Canadian Diplomatic Relations 1925-2019".] Retrieved 13 July 2026</ref> |- |19 |[[Setshwantsho:Flag of Nigeria.svg|left|frameless|30x30px]][[Nigeria]] |Tlhakole a le masome mabedi le bone ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>''Kutlwano, 9-10''. Bechuanaland Protectorate. Information Branch, Botswana. Information Services. 1974. p.&nbsp;4.</ref> |- |20 |[[Setshwantsho:Flag of the Czech Republic.svg|left|frameless|30x30px]][[Czech Republic]] |Mopitlo a le malatsi a mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref name=":0" /> |- |21 |[[Setshwantsho:Flag of Russia.svg|left|frameless|30x30px]][[Russia]] |Mopitlo a le lesome le bosupa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>''Africa Quarterly''. Vol.&nbsp;10. Indian Centre for Africa. 1970. p.&nbsp;37.</ref> |- |22 |[[Setshwantsho:Flag of Denmark.svg|left|frameless|30x30px]][[Denmark]] |Motsheganong a le lesome le bobedi ngwaga wa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>''[https://slaegtsbibliotek.dk/910992.pdf Kongelig Dansk Hof- og Statskalender 1971]'' (PDF) (in Danish). 1971. p.&nbsp;23.</ref> |- |23 |[[Setshwantsho:Flag of Serbia.svg|left|frameless|30x30px]][[Serbia]] |Lwetse a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>Presse, Agence France (1970). ''[https://books.google.co.bw/books?id=Muo0AQAAMAAJ&redir_esc=y Africa]''. Agence France-Presse. p.&nbsp;32.</ref> |- |24 |[[Setshwantsho:Flag of Italy.svg|left|frameless|30x30px]][[Italia]] |Ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa<ref>[https://www.facebook.com/281137451918748/photos/a.292204164145410/1151053924927092/?type=3&_rdr "Dr. Filippo Scammacca Del Murgo e Dell Agnone presented his credentials to Dr. Sertese Khama Ian Khama".] ''Ministry of Foreign Affairs, Botswana in Facebook''. 16 March 2016. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |25 |[[Setshwantsho:Flag of Romania.svg|left|frameless|30x30px]][[Romania]] |Phalane a le malatsi a supa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le motso<ref>[https://www.mae.ro/en/node/2187 "Diplomatic Relations of Romania".] Retrieved 13 July 2026</ref> |- |26 |[[Belgium]] |Ngwanatsele a le malatsi a robabongwe, ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le motso<ref>''Diplomatic, Consular and International Organisations List''. Republic of Botswana. 1971. p.&nbsp;2.</ref> |- |27 |[[Setshwantsho:Flag of Tanzania.svg|left|frameless|30x30px]][[Tanzania]] |Ngwanatsele a le masome mabedi le borobabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bobedi |- |28 |[[Setshwantsho:Flag of India.svg|left|frameless|30x30px]][[India]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bobedi<ref>''Asia & Africa Review''. Vol.&nbsp;12. Independent Publishing Company. 1972. p.&nbsp;15.</ref> |- |29 |[[Setshwantsho:Flag of Egypt.svg|left|frameless|30x30px]][[Egypt]] |Mopitlo a le malatsi a supa ngwaga wa sekete, makgolo a supa, masome a supa le boraro<ref>''ARR, Arab Report and Record''. Vol.&nbsp;1–18, 21–24. 1973. p.&nbsp;7.</ref> |- |30 |[[Setshwantsho:Flag of Lesotho.svg|frameless|30x30px]][[Lesotho]] |Moranang ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le boraro<ref>[https://web.archive.org/web/20230623071827/https://istmat.org/files/uploads/55959/003_zarubezhnye_strany.pdf "Ежегодник Большой Советской Энциклопедии. 1974. Выпуск восемнадцатый: Зарубежные страны"] (PDF) (in Russian). p.&nbsp;322. Archived from the original (PDF) on 23 June 2023. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |31 |[[Setshwantsho:Flag of Australia (converted).svg|left|frameless|30x30px]][[Australia]] |Phukwi a le malatsi a robabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le boraro<ref>''Facts and Figures of Australia at War''. Vol.&nbsp;119. Australian News and Information Bureau, Department of the Interior. 1973. p.&nbsp;95.</ref> |- |32 |[[Setshwantsho:Flag of North Korea (March 2026-).svg|left|frameless|30x30px]][[North Korea]] (e seegetswe kwa thoko ka nakwana) |Morule a le masome mabedi le bosupa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bone<ref>[https://ghostarchive.org/archive/2rX2V "DPRK Diplomatic Relations"] (PDF). NCNK. 2016. pp.&nbsp;8–9. Archived from the original (PDF) on 9 October 2022. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |33 |[[Setshwantsho:Flag of the People's Republic of China.svg|left|frameless|30x30px]][[China]] |Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>[https://www.mfa.gov.cn/web/system/index_17321.shtml "Joint Communique Regarding the Establishment of Diplomatic Relations Between the People's Republic of China and the Republic of Botswana".] 25 April 2002. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |34 |[[Setshwantsho:Flag of Ghana.svg|left|frameless|30x30px]][[Ghana]] |Phalane a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>[https://gna.org.gh/2025/05/botswana-delegation-visits-ghana-to-study-transformative-tvet-framework-and-policies/ "Botswana Delegation Visits Ghana to Study Transformative TVET Framework and Policies".] 11 May 2025. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |35 |[[Setshwantsho:Flag of Guyana.svg|left|frameless|30x30px]][[Guyana]] |Phalane a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>[https://web.archive.org/web/20191224073504/http://www.minfor.gov.gy/diplomatic-relations/ "Diplomatic relations".] Archived from the original on 24 December 2019. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |36 |[[Setshwantsho:Flag of Mexico.svg|left|frameless|30x30px]][[Mexico]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>''Informe de labores – Secretaría de Relaciones Exteriores'' (in Spanish). Mexico. Secretaría de Relaciones Exteriores. 1976. pp.&nbsp;26 and 36–37.</ref> |- |37 |[[Setshwantsho:Flag of Mozambique.svg|left|frameless|30x30px]][[Mozambique]] |Ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le botlhano<ref>[https://www.facebook.com/281137451918748/photos/the-high-commissioner-of-mozambique-his-excellency-domingos-fernades-presenting-/1125072150858603/ "The High Commissioner of Mozambique, His Excellency Domingos Fernades presenting his Letters of Credence to the President of Botswana, His Excellency Lt. Gen. Dr. Seretse Khama Ian Khama, on 2 February 2016"]. 4 February 2016. Retrieved 14 July 2026&#x2013; via Facebook.</ref> |- |38 |[[Setshwantsho:Flag of Eswatini.svg|left|frameless|30x30px]][[Eswatini]] |Motsheganong a le masome mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le borataro<ref>''Directory of the Diplomatic Corps and International Organizations''. Botswana, Botswana. Office of the President. External Affairs. 1978. p.&nbsp;3.</ref> |- |39 |[[Setshwantsho:Flag of Libya.svg|left|frameless|30x30px]][[Libya]] |Mopitlo a le lesome le bone ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le bosupa<ref>''ARR: Arab Report and Record''. Economic Features, Limited. 1977. p.&nbsp;165.</ref> |- |40 |[[Setshwantsho:Flag of Luxembourg.svg|left|frameless|30x30px]][[Luxemborg|Luxembourg]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe, masome a supa le bosupa<ref>[https://aei.pitt.edu/52731/1/B0795.pdf "CORPS DIPLOMATIQUE accrédité auprès des Communautés européennes"] (PDF) (in French). 30 September 1977. pp.&nbsp;1, 29. Retrieved 14 July 2026</ref><ref>[[iarchive:in.ernet.dli.2015.146909/page/n926/mode/1up|''The Europa Year Book 1978 A World Survey Vol.-i''. Europa]] Publication Limited. 1978.</ref> |- |41 |[[Setshwantsho:Flag of Cuba.svg|left|frameless|30x30px]][[Cuba]] |Morule a robabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le bosupa<ref>[https://web.archive.org/web/20220707064931/https://www.minrex.gob.cu/es/node/1944 "Firman Cuba y Botswana acuerdo de cooperación en sector de Salud"] (in Spanish). Archived from the original on 7 July 2022. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |42 |[[Setshwantsho:Flag of Argentina.svg|left|frameless|30x30px]][[Argentina]] |Mopitlo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi |- |43 |[[Setshwantsho:Flag of Greece (1970–1975).svg|left|frameless|30x30px]][[Greece]] |Moranang a le lesome ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le borobabobedi |- |44 |[[Setshwantsho:Flag of Finland.svg|left|frameless|30x30px]][[Finland]] |Phukwi a rogwa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi<ref>[https://web.archive.org/web/20180330044440/http://formin.finland.fi/Public/default.aspx?nodeid=17195&contentlan=2&culture=en-US "Countries and regions A–Z"]. Archived from the original on 30 March 2018. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |45 |[[Setshwantsho:Flag of Poland.svg|left|frameless|30x30px]][[Poland]] |Ngwanatsele a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi |- |46 |[[Setshwantsho:Flag of Algeria.svg|left|frameless|30x30px]][[Algeria]] |Ngwanatsele a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabongwe<ref>Slimane Chikh (1980). ''Le Maghreb et l'Afrique subsaharienne'' (in French). Editions du Centre national de la recherche scientifique. p.&nbsp;10. <q>Botswana (30/11/79) Mohamed Chellali Khouri</q></ref> |- |47 |[[Angola]] |Mopitlo a le malatsi a supa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi<ref>''Sub-Saharan Africa Report Issues 2243-2247''. United States. Foreign Broadcast Information Service. 1980. p.&nbsp;7. <q>7 Mar 80 ] ANGOLA - BOTSWANA DIPLOMATIC RELATIONS -- The governments of Botswana and Angola have decided to establish diplomatic relations .</q></ref> |- |48 |[[Portugal]] |Moranang a le masome mabedi le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi<ref>[https://portaldiplomatico.mne.gov.pt/relacoesbilaterais/paises "Países".] ''Portal Diplomático'' (in Portuguese). Retrieved 14 July 2026</ref> |- |49 |[[Hungary]] |Moranang a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi<ref>''Hungary – Page 170''. Pannonia Press, 1980</ref> |- |50 |[[Turkey]] |Firikgong a le masome mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le motso |- |51 |[[Spain]] |Moranang a le masome mabedi le borobabongwe ngwaga wa Sekete makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le motso<ref>[https://www.exteriores.gob.es/es/Comunicacion/Paginas/Ficha.aspx "Ficha de paises y territorios"] (in Spanish). Retrieved 15 July 2026</ref> |- |52 |[[Jamaica]] |Motsheganong a le malatsi a mane ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le bobedi |- |53 |[[Bulgaria]] |Phatwe a le lesome le borataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le bobedi<ref>''Keesing's Contemporary Archives – Page 32055''. Keesing's Limited., 1983.</ref> |- |54 |[[Albania]] |Phatwe a le masome a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le bobedi<ref>''Keesing's Contemporary Archives – Page 32055''. Keesing's Limited., 1983.</ref> |- |55 |[[Zimbabwe]] |Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robaongwe, masome a robabobedi le boraro<ref>''Southern African Political History: A Chronology of Key Political Events from Independence to Mid-1997''. Greenwood Publishing Group, 1999. p.&nbsp;103</ref> |- |56 |[[Bangladesh]] |Seetebosigo a le masome mabedi le motso ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le boraro<ref>''News Review on South Asia and Indian Ocean''. Institute for Defence Studies & Analyses., 1983. p.&nbsp;442.</ref> |- |57 |[[Brazil]] |Lwetse a le masome mabedi le borataro ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le botlhano |- |58 |[[Thailand]] |Ngwanatsele e a le masome mabedi le borobabongwe ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le botlhano<ref>[https://web.archive.org/web/20240816013201/https://www.mfa.go.th/th/content-category/5d5bcb4e15e39c3060006875 "อเมริกาและแปซิฟิก"] (in Thai). Archived from [https://www.mfa.go.th/th/content-category/5d5bcb4e15e39c3060006875 the original] on 16 August 2024. Retrieved 15 July 2026</ref> |- |59 |[[Iraq]] |Phukwi a le lesome ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le borataro<ref>''[https://archive.org/details/jprs-report_jprs-ssa-86-086/page/n13/mode/1up?q=credentials Sub-Saharan Africa Report]''. United States Joint Publications Research Service. 18 August 1986. Retrieved 15 July 2026</ref> |- |60 |[[Pakistan]] |Phatwe a le masome mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le borataro<ref>''Pakistan Horizon – Volume 39''. Pakistan Institute of International Affairs. 1986. p.&nbsp;108.</ref> |- |61 |[[New Zealand]] |ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le bosupa<ref>[https://web.archive.org/web/20090122004704/http://www.mfat.govt.nz/Embassies/3-NZ-Ambassadors/countries-b.php "New Zealand Heads of Overseas Missions – B".] ''mfat.govt.nz''. Archived from the original on 22 January 2009.</ref> |- |62 |[[Seychelles]] |Lwetse a le masome mararo, ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le borobabobedi |- |63 |[[Iran]] |Lwetse ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le borobabobedi<ref>''Directory of Iranian Officials''. 1991. p.&nbsp;69.</ref> |- |64 |[[Vanuatu]] |Ngwanatsele a rogwa, ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le borobabobedi<ref>[https://web.archive.org/web/20240925183844/https://mfaicet.gov.vu/images/documents/VANUATU_NATIONAL_FOREIGN_POLICY.pdf "Vanuatu Diplomatic Relations"] (PDF). ''mfaicet.gov.vu''. p.&nbsp;50. Archived from [https://mfaicet.gov.vu/images/documents/VANUATU_NATIONAL_FOREIGN_POLICY.pdf the original] (PDF) on 25 September 2024. Retrieved 15 July 2026</ref> |- |65 |[[Uganda]] |Mopitlo a le malatsi a robabongwe, ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le borobabongwe<ref name=":3">''Diplomatic List 1995''. Botswana, Botswana. Department of Foreign Affairs. 1995. pp.&nbsp;xiii.</ref> |- |66 |[[Colombia]] |Moranang a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le borobabongwe |- |67 |[[Somalia]] |Mopitlo a le lesome le botlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe<ref name=":3" /> |- |68 |[[Iceland]] |Moranang a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe<ref>Thorsteinsson, Pétur J. (1992). ''Utanríkisþjónusta Íslands og utanríkismál: sögulegt yfirlit'' (in Icelandic). pp.&nbsp;1065–1066.</ref> |- |69 |[[Namibia]] |Phukwi a le masome mabedi le borataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe<ref>Mushelenga, Samuel Abraham Peyavali (2008). [https://uir.unisa.ac.za/service-interruption.html?sequence=4&isAllowed=y "Foreign policy-making in Namibia : the dynamics of the smallness of a state"] (PDF). pp.&nbsp;254–259.</ref> |- |70 |[[Malaysia]] |Ngwanatsele a le masome mabedi le borataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe<ref>[https://books.google.co.bw/books?id=oVrVK2ElINMC&dq=26+Nov.+1990+Diplomatic+relations+are+established+with+Malaysia&pg=PA108&redir_esc=y ''Southern African Political History A Chronology of Key Political Events from Independence to Mid-1997''.] Greenwood Press. 1999. p.&nbsp;108. ISBN&nbsp;[[:en:Special:BookSources/9780313302473|<bdi>9780313302473</bdi>.]] Retrieved 15 July 2026</ref> |- |71 |[[Tunisia]] |Ngwanatsele a le lesome le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bobedi |- |72 |[[Singapore]] |Phatwe a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le boraro<ref>[https://www.mfa.gov.sg/overseas-missions/-/media/d74b3129aefa44bb8fc411746f005489.ashx "Diplomatic & consular list".] ''Ministry of Foreign Affairs of Singapore''. Retrieved 15 July 2026</ref> |- |73 |[[Setshwantsho:Flag of South Africa.svg|left|frameless|30x30px]][[Aforika Borwa]] |Seetebosigo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bone<ref>[https://omalley.nelsonmandela.org/index.php/site/q/03lv02167/04lv02168/05lv02169.htm "1994".] ''The O’Malley archive''. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |74 |[[Kuwait]] |Seetebosigo a le lesome ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a robabongwe le borataro<ref>''Daily Report: Africa (Sub-Sahara)''. Vol.&nbsp;96. Foreign Broadcast Information Service. 1996. <q>Botswana: Diplomatic Relations With Kuwait Established</q></ref> |- |75 |[[Ireland]] |Ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a robabongwe le borataro<ref>[https://www.facebook.com/281137451918748/photos/the-minister-of-international-affairs-and-cooperation-speaks-with-the-irish-mini/3338393609526435/ "The Minister of International Affairs And Cooperation Speaks with the Irish Minister of Foreign Affairs And Trade".] 1 June 2020. Retrieved 15 July 2026 &#x2013; via Facebook.</ref> |- |76 |[[Chile]] |Phalane a le lesome le boraro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bosupa<ref>"Reseña histórica de la presencia chilena en África" (in Spanish). p.&nbsp;6. Retrieved 15 July 2026</ref> |- |77 |[[Trinidad and Tobago]] |Motsheganong a le lesome le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borobabobedi |- |78 |[[Slovakia]] |Mopitlo a le masome mabedi le borobabongwe, ngwaga wa dikete pedi le motso<ref>[https://www.mzv.sk/staty "Štáty a teritóriá"] (in Slovak). Retrieved 16 July 2026</ref> |- |79 |[[Mauritius]] |Moranang a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi le bobedi<ref>''Diplomatic List''. Botswana. Department of Foreign Affairs. 2003. p.&nbsp;111.</ref> |- |80 |[[Latvia]] |Mopitlo a le lesome le bosupa ngwaga wa dikete pedi le boraro<ref>[https://www.mfa.gov.lv/en/dates-establishment-and-renewal-diplomatic-relations "Dates of establishment and renewal of diplomatic relations".] ''mfa.gov.lv''. 1 July 2021. Retrieved 15 July 2026</ref> |- |81 |[[Estonia]] |Seetebosigo a le malatsi a mararo ngwaga wa dikete pedi le boraro<ref>[https://www.vm.ee/suhted-teiste-riikide-ja-organisatsioonidega/suhted-teiste-riikidega/diplomaatiliste-suhete "Diplomaatiliste suhete (taas)kehtestamise kronoloogia"] (in Estonian). 30 January 2018. Retrieved 15 July 2026</ref> |- |82 |[[Lithuania]] |Tlhakole a le lesome le bosupa ngwaga wa dikete pedi le bone<ref>[https://jp.mfa.lt/default/en/list-of-countries-with-which-lithuania-has-established-diplomatic-relations "List of countries with which Lithuania has established diplomatic relations".] Archived from the original on 10 January 2022. Retrieved 15 July 2026</ref> |- |83 |[[Ukraine]] |Mopitlo a le malatsi a mane ngwaga dikete pedi le bone<ref>[https://mfa.gov.ua/en/about-ukraine/bilateral-cooperation/middle-east-and-africa "Middle East and Africa". ''M'']''inistry of Foreign Affairs''. Retrieved 15 July 2026</ref> |- |84 |[[Rwanda]] |Lwetse, ngwaga wa dikete pedi le bone<ref>[https://dailynews.gov.bw/news-detail/81051 "Rwanda Botswana relations symbiotic".] 11 August 2024. Retrieved 15 July 2026</ref> |- |85 |[[Malta]] |Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le botlhano<ref>[https://web.archive.org/web/20211224125943/https://foreignandeu.gov.mt/en/Treaties%20Series/Pages/Treaties%20Documents/Botswana---Agreement-on-the-establishment-of-Diplomatic-Relations-between-the-Republic-of-Malta-and-the-Republic-of-Botswan.aspx "Botswana – Agreement on the establishment of Diplomatic Relations between the Republic of Malta and the Republic of Botswana".] Archived from [https://foreign.gov.mt/ the original] on 24 December 2021. Retrieved 15 July 2026</ref> |- |86 |[[Cyprus]] |Tlhakole a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa dikete pedi le botlhano |- |87 |[[Morocco]] |Seetebosigo a le masome mabedi le bosupa ngwaga wa dikete pedi le botlhano |- |88 |[[Slovenia]] |Phukwi a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi le botlhano |- |89 |[[Madagascar]] |Phatwe ngwaga wa dikete pedi le botlhano<ref>[https://web.archive.org/web/20170220194957/https://newsmada.com/2017/02/15/cooperation-le-botswana-sinteresse-a-la-grande-ile "Coopération : le Botswana s'intéresse à la Grande île".] ''newsmada.com'' (in French). 15 February 2017. Archived from [https://web.archive.org/web/20170220194957/https://newsmada.com/2017/02/15/cooperation-le-botswana-sinteresse-a-la-grande-ile the original] on 20 February 2017. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |90 |[[Croatia]] |Lwetse a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi le botlhano<ref>[https://mvep.gov.hr/foreign-policy/bilateral-relations/date-of-recognition-and-establishment-od-diplomatic-relations/22800 "Bilateral relations – Date of Recognition and Establishment of Diplomatic Relations"]. ''Ministry of Foreign Affairs of Croatia''. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |91 |[[Belarus]] |Mopitlo a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |92 |[[United Arab Emirates]] |Moranang a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga w dikete pedi le borataro<ref>[https://www.wam.ae/en/details/1395227642979 "UAE and Botswana establish diplomatic relations".] 29 April 2006.</ref> |- |93 |[[Bahamas]] |Motsheganong ngwaga wa dikete pedi le borataro<ref>[http://www.bahamasuncensored.com/ConsCorpsXmas06_MFA.html "Mitchell addresses Diplomats Christmas Luncheon".] 13 December 2006. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |94 |[[Dominican Republic]] |Phalane a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le borataro<ref>[https://web.archive.org/web/20171004004739/http://enlacecongreso.mirex.gob.do/ecc/Lists/Establecimiento%20de%20Relaciones%20Diplomticas/AllItems.aspx "Establecimiento De Relaciones Diplomáticas"] (in Spanish). Archived from [http://enlacecongreso.mirex.gob.do/ecc/Lists/Establecimiento%20de%20Relaciones%20Diplomticas/AllItems.aspx the original] on 4 October 2017. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |95 |[[Republic of the Congo]] |Ngwanatsele a robabongwe ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |96 |[[Qatar]] |Ngwanatsele a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |97 |[[Equatorial Guinea]] |Morule a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi le borataro<ref>[https://minexteriores.gob.gq/wp-content/uploads/ACUERDOS-GUINEA-ECUATORIAL-BOTSUANA.pdf "Acuerdos Firmados Entre Guinea Euatorial Y Botswana"] (PDF) (in Spanish). Retrieved 14 July 2026</ref> |- |98 |[[Barbados]] |Morule a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |99 |[[Gabon]] |Morule a le masome mabedi le motso ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |100 |[[Niger]] |Morule a le masome mabedi le motso ngwaga wa dikete pedi le borataro |- |101 |[[Sudan]] |Firikgong a le lesome ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |102 |[[Burkina Faso]] |Firikgong a le lesome le bobedi ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |103 |[[Benin]] |Tlhakole a le masome mabedi le motso ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |104 |[[Saint Vincent and the Grenadines]] |Tlhakole a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |105 |[[Saudi Arabia]] |Mopitlo a rogwa ngwaga wa dikete pedi le bosupa<ref>[https://web.archive.org/web/20230817201141/https://sp.spa.gov.sa/viewfullstory.php?lang=en&newsid=429339 "Saudi Arabia, Botswana Establish Diplomatic Relations".] 1 March 2007. Archived from [https://sp.spa.gov.sa/viewfullstory.php?lang=en&newsid=429339 the original] on 17 August 2023. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |106 |[[Burundi]] |Mopitlo a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |107 |[[Djibouti]] |Mopitlo a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi le bosupa<ref>[https://web.archive.org/web/20130818144121/http://www.djibdiplomatie.dj/index.php?option=com_content&view=article&id=439&Itemid=17 "Etat des relations".] ''Ministere des Affaires Etrangeres et de la Cooperation Internationale Djibouti'' (in French). Archived from [http://www.djibdiplomatie.dj/index.php?option=com_content&view=article&id=439&Itemid=17 the original] on 18 August 2013. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |108 |[[Guinea]] |Moranang a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |109 |[[Uruguay]] |Motsheganong a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le bosupa<ref>''Keesing's Contemporary Archives – Page 32055''. Keesing's Limited., 1983.</ref> |- |110 |[[Guatemala]] |Motsheganong a le malatsi a supa ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |111 |[[Mauritania]] |Motsheganong a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |112 |[[Ecuador]] |Seetebosigo a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |113 |[[Mali]] |Seetebosigo a le malatis a matlhano ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |114 |[[Ivory Coast]] |Seetebosigo a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |115 |[[Venezuela]] |Phukwi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |116 |[[Paraguay]] |Phukwi a le lesome le borataro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |117 |[[Honduras]] |Phukwi a le lesome le bosupa ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |118 |[[Dominica]] |Phukwi a le masome mabedi le boraro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |119 |[[Nicaragua]] |Phatwe a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |120 |[[Costa Rica]] |Lwetse a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi le bosupa<ref>[https://x.com/CRcancilleria/status/1304499050432135172 "Celebramos 13 años de relaciones diplomáticas con la República de Botsuana y Costa rica"] (in Spanish). 11 September 2020.</ref> |- |121 |[[Antigua and Barbuda]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |122 |[[Suriname]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi le bosupa |- |123 |[[Belize]] |Tlhakole a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi<ref>[https://web.archive.org/web/20161222155933/http://www.mofaic.gov.bw/index.php?option=com_content&view=article&id=134:bilateral-relations-b&catid=2&Itemid=43 "Bilateral Relations: B".] Botswana: Ministry of Foreign Affairs & International Cooperation. Archived from [http://www.mofaic.gov.bw/index.php?option=com_content&view=article&id=134:bilateral-relations-b&catid=2&Itemid=43 the original] on 22 December 2016. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |124 |[[Bosnia and Herzegovina]] |Lwetse a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi |- |125 |[[Sri Lanka]] |Phalane a le masome mabedi le bosupa ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi |- |126 |[[Holy See]] |Ngwanatsele a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi<ref>[https://holyseemission.org/contents/mission/diplomatic-relations-of-the-holy-see.php "Diplomatic relations of the Holy See"]. Retrieved 14 July 2026</ref> |- |127 |[[Nepal]] |Firikgong a le malatsi a robabobedi ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |128 |[[Vietnam]] |Tlhakole a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |129 |[[Saint Kitts and nevis]] |Seetebosigo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |130 |[[North Macedonia]] |Lwetse a le malatsi a mane ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |131 |[[Panama]] |Morule a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe |- |132 |[[Georgia]] |Firikgong a le lesome le botlhano ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |133 |[[Samoa]] |Mopitlo a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |134 |[[Guinea-Bissau]] |Mopitlo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |135 |[[Montenegro]] |Phukwi a le lesome le borataro ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |136 |[[Liberia]] |Lwetse a le masome mabedi le motso ngwagawa dikete pedi, le lesome |- |137 |[[Solomon Islands]] |Ngwanatsele a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |138 |[[Papua New Guinea]] |Ngwaga wa dikete pedi, le lesome |- |139 |[[Monaco]] |Tlhakole a le masome mabedi le bone ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso |- |140 |[[Fiji]] |Seetebosigo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi lesome le motso |- |141 |[[South Sudan]] |Phukwi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso |- |142 |[[Indonesia]] |Mopitlo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi |- |143 |[[Chad]] |Tlhakole a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano |- |144 |[[Sierra Leone]] |Tlhakole a le leome le borataro ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano |- |145 |[[Senegal]] |Mopitlo a le lesome le borataro ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano |- |146 |[[State of Palestine]] |Mopitlo a robabobedi ngwaga wa dikete pedi lesome le bosupa |- |147 |[[Sahrawi Arab Democratic Republic]] |Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi |- |148 |[[Comoros]] |Lwetse a le masome mabedi le borataro ngwaga wa dikete pedi lesome le borobabobedi |- |149 |[[Togo]] |Mopitlo a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le motso |- |150 |[[Central African Republic]] |Phalane a le lesome le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le motso<ref>[https://www.facebook.com/lepotentielcentrafricain/posts/2944388082541603/?locale=hi_IN&_rdr "L'ambassadeur Nzapayeke est accredite aupres de la Republique du Botswana".] ''Le Potentiel Centrafricain.com'' (in French). Retrieved 13 July 2026</ref> |- |151 |[[Democratic Republic of the Congo]] |Tlhakole a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro<ref>[https://www.facebook.com/BWPresidency/videos/arrival-of-ambassador-designate-mrs-emillie-a-mushobekwa-of-the-democratic-repub/525396969660843/ "Arrival of Ambassador Designate Mrs Emillie A. Mushobekwa of the Democratic Republic of Congo, for Presentation of Letters of Credence at the Office of The President, Gaborone".] 9 February 2023. Retrieved 13 July 2026 &#x2013; via Facebook.</ref> |- |152 |[[Mongolia]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |153 |[[Setshwantsho:Flag of Saint Lucia.svg|left|frameless|30x30px]][[Saint Lucia]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |154 |[[Setshwantsho:Flag of Tajikistan.svg|left|frameless|30x30px]][[Tajikistan]] |Morule a le malatsi a marataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |155 |[[Setshwantsho:Flag of Laos.svg|left|frameless|30x30px]][[Laos]] |Morule a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |156 |[[Setshwantsho:Flag of Maldives.svg|left|frameless|30x30px]][[Maldives]] |Morule a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro |- |157 |[[Setshwantsho:Flag of Armenia.svg|left|frameless|30x30px]][[Armenia]] |Morule a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro<ref>[https://armenpress.am/en/article/1126252 "Diplomatic relations established between Armenia and Botswana".] ''[[:en:Armenpress|Armenpress]]''. 14 December 2023. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |158 |[[Setshwantsho:Flag of The Gambia.svg|left|frameless|30x30px]][[The Gambia]] |Tlhakole a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone<ref>[https://www.instagram.com/bwpresidency/p/C3S5SkFNZDZ/?img_index=1 "President Masisi recieves &#x5B;sic&#x5D; letters of credence from ambassador designates".] ''bwpresidency''. 13 February 2024. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |159 |[[Setshwantsho:Bandera de Bolivia (Estado).svg|left|frameless|30x30px]][[Bolivia]] |Phatwe a rogwa ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone |- |160 |[[Setshwantsho:Flag of Turkey.svg|left|frameless|30x30px]][[Uzbekistan]] |Lwetse a le masome mabedi le borataro ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone<ref>[https://www.tengritimes.com/en/post/uzbekistan-establishes-diplomatic-relations-with-another-african-country-botswana "Uzbekistan establishes diplomatic relations with another African country - Botswana".] ''Times Tenrgi''. 26 September 2024. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |161 |[[Setshwantsho:Flag of Liechtenstein.svg|left|frameless|30x30px]][[Liechtenstein]] |Ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone<ref>[https://www.llv.li/serviceportal2/amtsstellen/stabstelle-regierungskanzlei/rechenschaftsbericht-2024.pdf "Landtag, Regierung und Gerichte 2024"] (PDF) (in German). 2025. p.&nbsp;153.</ref> |- |162 |[[Setshwantsho:Flag of Kyrgyzstan.svg|left|frameless|30x30px]][[Kyrgyzstan]] |Mopitlo a le malatsi a matlhano ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano<ref>[https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1063928925778499&id=100064842032316&_rdr "Botswana and Kyrgyz Republic establish diplomatic relations".] ''Ministry of International Relations, Botswana on Facebook''. 5 March 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |163 |[[Setshwantsho:Flag of Oman.svg|left|frameless|30x30px]][[Oman]] |Phalane a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi masome a mabedi le botlhano |- |164 |[[Setshwantsho:Flag of Turkmenistan.svg|left|frameless|30x30px]][[Turkmenistan]] |Phalane a le masome mabedi ngwaga wa dikete pedi masome a mabedi le botlhano |- |165 |[[Setshwantsho:Flag of Kazakhstan.svg|left|frameless|30x30px]][[Kazakhstan]] |Phalane a le masome mararo ngwaga wa dikete pedi masome mabedi le botlhano |- |166 |[[Setshwantsho:Flag of Azerbaijan.svg|left|frameless|30x30px]][[Azerbaijan]] |Ngwanatsele a le lesome le motso ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano |- |167 |[[Setshwantsho:Flag of Cape Verde (10-17).svg|left|frameless|30x30px]][[Cape Verde]] |Tlhakole a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi, masome mabedi le borataro<ref>[https://www.facebook.com/Presidencia.cv/posts/pfbid02pbCw2AhzDQwXmCuRaA6VwH5s23rDvgJ2B25jsnAdgBrWz7T1QYTJvxUVS3xvnjKyl "PR recebe Cartas Credenciais da nova Embaixadora de Botswana".] ''Presidência da República de Cabo Verde'' (in Portuguese). 25 February 2026. Retrieved 13 July 2026.</ref> |- |168 |[[Setshwantsho:Flag of El Salvador.svg|left|frameless|30x30px]][[El Salvador]] |Mopitlo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro |- |169 |[[Setshwantsho:Flag of Moldova.svg|left|frameless|30x30px]][[Moldova]] |Mopitlo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro |- |170 |[[Setshwantsho:Flag of Bahrain.svg|left|frameless|30x30px]][[Bahrain]] |Seetebosigo a le masome mararo ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro<ref>[https://www.bna.bh/en/BahrainBotswanaestablishdiplomaticrelations.aspx?cms=q8FmFJgiscL2fwIzON1%2bDpZCGkNlmsjjveUvx%2fDgvs4%3d "Bahrain, Botswana establish diplomatic relations".] ''Bahrain News Agency''. 30 June 2026. Retrieved 13 July 2026</ref> |} == Botsalano gareng ga mafatshe a mabedi == {| class="wikitable" |+ !Lefatshe !Tshimologo ya botsalano !Dintlha |- |[[Setshwantsho:Flag of Australia (converted).svg|left|frameless|30x30px]][[Australia]] |Ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a supa le boraro | *Lefatshe la [[Australia]] le amogetswe ke la Botswana go tswa kwa ofising ya boemedi kwa [[Pretoria (Pitori)]], [[Aforika Borwa]], ka |- |[[Setshwantsho:Flag of the People's Republic of China.svg|left|frameless|30x30px]][[China]] |Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano |Mafatshe a mabedi a dirile botsalano ka Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano<ref>[https://www.mfa.gov.cn/ "Joint Communique Regarding the Establishment of Diplomatic Relations Between the People's Republic of China and the Republic of Botswana (MFA People's Republic of China)".]</ref> Bona [[Botsalano jwa Botswana le China]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa Beijing * Lefatshe la China le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Greece (1970–1975).svg|left|frameless|30x30px]][[Greece]] |Moranang a le lesome ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi |Mafatshe o o mabedi a dirile botsalano ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le borobabobedi kgwedi ya Moranang e le lesome<ref>[https://digitallibrary.un.org/record/1486125?ln=en "Diplomatic relations between Greece and Botswana as of 10 Apr. 1978 (UN Digital Library)".] 10 April 1978.</ref> * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke la Greece go dirisa diofisi kgolo tsa kemedi ya sennela ruri kwa Geneva, Switzerland * Lefatshe la Greece le dumeletswe ke la Botswana go dirisa diofisi tsa kemedi kwa Pretoria, Aforika Borwa.<ref>[https://www.mfa.gr/en/bilateral-relations/botswana/ "Greece's Bilateral Relations".]</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of India.svg|left|frameless|30x30px]][[India]] |Firkgong a le lesome le bosupa ngwaga wa sekete, amkgolo a robabongwe, masome a supa le bobedi |Bona [[Botsalano jwa Botswana le India]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[New Dehli]] * Lefatshe la India le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Indonesia.svg|left|frameless|30x30px]][[Indonesia]] |Mopitlo a le masome mabedi le borobabobedi ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi |Mafatshe a ka bobedi a tlhamile botsalano ka Mopitlo a le masome mabedi le borobaobedi ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi * Leaftshe la Botswana le dumeletswe ke la Indonesia go dirisia diofisi tse di kwa Canberra, Australia<ref>[https://kemlu.go.id/portal/en/kedutaan "Missions &#x7C; Portal Kementerian Luar Negeri Republik Indonesia".]</ref> * Lefatshe al Indonesia le dumeletswe ke la Botswana go dirisa ofisi ya lne e e kwa Pretoria, Aforika Borwa<ref>[https://kemlu.go.id/portal/en/kedutaan "Missions &#x7C; Portal Kementerian Luar Negeri Republik Indonesia".]</ref><ref>[https://kemlu.go.id/pretoria/en "Embassy of the Republic of Indonesia Pretoria Accredited to the Republic of Botswana, Kingdom of Eswatini, and the Kingdom of Lesotho South Africa"].</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Israel.svg|left|frameless|30x30px]][[Israel]] | |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Israel]] * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke la Israel go nna le diofisi kwa London, United Kingdom * Lefatshe la Israel le dumeletswe ke la Botswana go dirisa diofisi tsa lone kwa Pretoria, Aforika Borwa |- |[[Setshwantsho:Flag of Kenya.svg|left|frameless|30x30px]][[Kenya]] |Phalane a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe,masome a marataro le bosupa<ref>''Southern African Political History: A Chronology of Key Political Events from Independence to Mid-1997''. Greenwood Publishing Group, 1999. p.&nbsp;83.</ref> |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Kenya]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya moemedi kwa [[Nairobi]] * Lefatshe la Kenya le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Mexico.svg|left|frameless|30x30px]][[Mexico]] |Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano |Mafatshe o o mabedi a dirile botsalano jwa polotiki ka Morule a le malatsi a matlhano ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano.<ref>[https://centrogilbertobosques.senado.gob.mx/docs/NI_Nombramientos_Senado_270218.pdf "Nombramientos Diplomáticos De Reciente Ingreso Al Senado De La Republica En Africa,el Caribe Y Europa Page 8]" (PDF). [https://ghostarchive.org/archive/DgAjG Archived] (PDF) from the original on 9 October 2022.</ref> * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke la Mexico kwa ofising ya lone kwa Washinton D.C kwa United States le na le ofisi kwa toropo ya Mexico City<ref>[https://www.botswanaembassy.org/ "Welcome to Embassy of the Republic of Botswana in Washington, D.C. | Embassy of the Republic of Botswana in Washington, D.C."] ''botswanaembassy.org''. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la Botswana le dumeletswe ke ofisi ya lone kwa Pretoria Aforika Borwa.<ref>[https://embamex.sre.gob.mx/sudafrica/ "Inicio".] ''embamex.sre.gob.mx''. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Namibia.svg|left|frameless|30x30px]][[Namibia]] |Lwetse a le lesome le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Namibia]] Botsalano jwa Botswana le Namibia ke jwa kutlwano, mafatshe a mabedi a a mabapi a, a dirisana mo go tsa tlhabololo itsholelo. Lefatshe la Botswana le tsere boipuso go tswa mo go la Britain ka Lwetse ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro. Lefatshe la Namibia le stere boipuso mo go la Aforika Borwa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe morago ga ntwa ya molelwane ya Aforika Borwa. * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Windhoek]] * Lefatshe la Namibia le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of North Korea (March 2026-).svg|left|frameless|30x30px]][[North Korea]] |Morule a le masome mabedi le bosupa ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le bone, <ref>[https://www.ncnk.org/sites/default/files/issue-briefs/DPRK_Diplo_Relations_August2016.pdf "DPRK Diplomatic Relations"] (PDF). Archived (PDF) from the original on 9 October 2022.</ref> mme ga emisiwa ka Tlhakole a le lesome le borobabongwe ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone<ref>[https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=586061304809865&id=148228411926492 "Botswana Severs Ties With Democratic People's Republic of Korea (North Korea)"] &#x2013; via Facebook.</ref> |Bona [[Botsalano jwa Botswana le North Korea]] |- |[[Setshwantsho:Flag of Oman.svg|left|frameless|30x30px]][[Oman]] |Phalane a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano |Bona Botsalano jwa Botswana le Oman Mafatshe a mabedi a dirile botsalano ka Phalane a le lesome le bone ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano.<ref>[https://www.facebook.com/MinistryofInternationalAffairsBW/posts/botswana-establishes-diplomatic-relations-with-the-sultanate-of-oman-on-14th-oct/1246185160886207/ "Botswana establishes diplomatic relations with the Sultanate of Oman"]. ''Ministry of International Relations, Botswana''. 16 October 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> * Ka Moranang a le lesome le boraro ngwaga wa dikete pedi masome a mabedi le borataro, tautona [[Duma Boko]] o ne a sireletsa ditumalano le Oman tsa go sekaseka ditswammung, dikago tsa go baya lookwane, le kgothetso.<ref>[https://www.reuters.com/sustainability/climate-energy/botswana-signs-energy-mineral-exploration-deals-with-oman-2026-04-13/ "Botswana signs energy and mineral exploration deals with Oman"]. ''Reuters''. 13 April 2026. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la Botswana le itsisitse ka maano a lone a go bula ofisi ya boemedi kwa Muscat.<ref>[https://www.fm.gov.om/en/42099/ "Botswana confirms plans to open an embassy in Muscat".] ''Foreign Ministry of Oman''. 13 April 2026. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Russia.svg|left|frameless|30x30px]][[Russia]] |Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, le masome a supa |Bona [[Botsalano jwa Botswana le Russia]] Lefatshe la Botswana le Soviet Union a ne a tlhama botsalano jwa sepolotiki ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, le masome a supa. Le ntswa le utlwana le mafatshe a bophirima, lefatshe la Botswana le ne la tsaya karolo mo metshamekong ya Olympics ya selemo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi. Botsalano jwa gompieno gareng ga mafatshe a mabedi bo supiwa bo le lorato ebile bo tswa bogologolong. Ka Mopitlo, mafatshe a mabedi a ne a ipelela dingwaga di le masome a mararo le botlhano a ntse a utlwana. Go ya ka tona wa mafatshe a sele, lefatshe la Russia ke lengwe la mafatshe a ntlha go nna le botsalano jo bo tletseng jwa sepolotiki le Botswana.<ref>[https://web.archive.org/web/20170202131955/http://www.botswana.mid.ru/articles_relations_e_09.html "We Must Exploit Russia's Potential".] Archived from [http://www.botswana.mid.ru/articles_relations_e_09.html the original] on 2 February 2017. Retrieved 13 July 2026</ref> Tirisanommogo ya kgwebo le itsholelo gareng ga mafatshe a Russia le Botswana e supiwa ke tumalano ya kgwebo ya ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bosupa le tumalano ya itsholelo le setegeniki ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le borobabobedi. Puso ya Russian Federation le puso ya Botswana di ne tsa baya monwana tumalano ya ngwao, maranyane le thuto ka Lwetse ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borobabongwe. Mafatshe a Russia le Botswana a nnile le tirisanommogo e e duleng maduo mo dikarolong tse di farologaneng, bogolojang mo go tlhabololeng babereki. Lefatshe la Russia le santse le e fa Batswana sebaka sa go ithutela kwa lefatsheng la bone mo dikarolong tsa botlhokwa di tshwana le botsogo, mohama o o itemogelang tlhaelo ya babereki e e kwa godimo. Lefatshe la Botswana ke lengwe la mafatshe a banni ba Russia ba sa tlhokeng teseletso ya mosepele go ya kwa go lone. <ref>[https://web.archive.org/web/20090329052738/http://www.botswana.mid.ru/relations_e.html "Botswana-Russia relations".] Archived from [http://www.botswana.mid.ru/relations_e.html the original] on 29 March 2009. Retrieved 13 July 2026</ref>Lefatshe la Russia le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone, fa la Botswana le le ka fa tlase ga ofisi e e kwa Stockholm (Sweden) le ofisi kwa Moscow. |- |[[Setshwantsho:Flag of South Africa.svg|left|frameless|30x30px]][[Aforika Borwa]] |Seetebosigo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bone |Mafatshe a ka bobedi jwa one a dirile notsalano jwa sepolotiki ka Seetebosigo a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bone. Bona [[Botsalano jwa Botswana le Aforika Borwa]] * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Pretoria (Pitori)]] le mookamedi wa kakaretso kwa [[Cape Town]] le [[Johannesburg]] * Lefatshe la Aforika Borwa le na le ofisi ya kemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of South Korea.svg|left|frameless|30x30px]][[South Korea]] |Moranang a le lesome le borobabobedi ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi |Go tlhamiwa ga botsalano jwa sepolotiki gareng ga Republic of Korea le Republic of Botswana go simologile ka Moranang a robabobedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borobabobedi.<ref>[https://www.mofa.go.kr/eng/nation/m_4902/view.do?seq=133 "Countries & Regions (MFA Republic of Korea)".]</ref> Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le motso palo ya batho ba South korea ba ba neng ba nna kwa Botswana e ne e le lekgolo, masome a marataro le boraro.<ref>[https://web.archive.org/web/20150904015758/http://www.mofa.go.kr/ENG/countries/middleeast/countries/20070804/1_24503.jsp?menu=m_30_50 "Ministry of Foreign Affairs, Republic of Korea-Middle East and Africa"]. 4 September 2015. Archived from [http://www.mofa.go.kr/ENG/countries/middleeast/countries/20070804/1_24503.jsp?menu=m_30_50 the original] on 4 September 2015. Retrieved 13 July 2026</ref> Fa e sale ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone, puso ya Botswana e ne e lemoga ROK e le yone puso ya Korea ya nnete.<ref>[https://web.archive.org/web/20150106001946/http://www.gov.bw/en/Ministries--Authorities/Ministries/Ministry-of-Foreign-Affairs-and-International-Cooperation/News/BOTSWANA-CUT-TIES-WITH-NORTH-KOREA/ "Botswana Cuts Ties with North Korea".] ''gov.bw''. Ministry of [[:en:Politics_of_Botswana|Foreign Affairs and International Cooperation]]. 20 February 2014. Archived from [https://www.gov.bw/en/Ministries--Authorities/Ministries/Ministry-of-Foreign-Affairs-and-International-Cooperation/News/BOTSWANA-CUT-TIES-WITH-NORTH-KOREA/ the original] on 6 January 2015. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of Turkey.svg|left|frameless|30x30px]][[Turkey]] |Firikgong a le masome mabedi ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le motso<ref>[https://digitallibrary.un.org/record/1636698?ln=en "Diplomatic relations between Botswana and Turkey as of 20 Jan. 1981 (UN Digital Library)".] 20 January 1981.</ref> | * Kemedi ya sennela ruri ya Botswana kwa ofising ya UN kwa Geneva e tlhomamisitswe ke Turkey. * Lefatshe la Turkey le na le ofisi ya kemedi kwa Gaborone<ref name=":2">[https://www.mfa.gov.tr/default.en.mfa Relations between Turkey and Botswana".]</ref> * Madi a kgwebo gareng ga mafatshe o o mabedi e ne e le didikadike di le pedi ka ngwag wa dikete pedi, lesome le borobabongwe.<ref name=":2" /> |- |[[Setshwantsho:Flag of the United Kingdom (3-5).svg|left|frameless|30x30px]][[United Kingdom]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro |[[Setshwantsho:Foreign Secretary visits Botswana (6886371565).jpg|thumb|Mokwaledi wa mafatshe a sele William Hague kwa Botswana, Tlhakole ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi]]Lefatshe la Botswana le simolotse botsalano le tirisanommogo le la [[United Kingdom]] ka Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robbaongwe, masome a marataro le borataro.<ref name=":1" /> * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya kemedi kwa Lontone.<ref>Diplomat Magazine (4 September 2017). "[https://diplomatmagazine.com/heads-of-mission/africa/botswana/ Botswana"]. ''Diplomat Magazine''. Archived from the original on 13 May 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la United Kingdom le dirisana mmogo le la Botswana ka ofisi ya kemedi kwa Gaborone.<ref>[https://www.gov.uk/world/organisations/british-high-commission-gaborone "British High Commission Gaborone".] ''[[:en:Gov.uk|GOV.UK]]''. [https://web.archive.org/web/20240506171421/https://www.gov.uk/world/organisations/british-high-commission-gaborone Archived] from the original on 6 May 2024. Retrieved 13 July 2026</ref> Lefatshe la UK le ne le eteletse pele la Botswana go tswa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le botlhano go tsena ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro, fa le tsaya boipuso. Mafatshe a ka bobedi ke maloko a mafatshe a selekanye, kgotlatshekelo ya mafatshefatshe ya molao, le lekgotla la go gweba ga mafatshe, ga mmogo le tumalano ya kopano ya itsholelo ya SACUM-UK.<ref>Bavier, Joe (11 September 2019). "[https://www.reuters.com/article/uk-britain-africa-trade-idUKKCN1VW1N5 Britain agrees post-Brexit trade deal with southern Africa]". ''Reuters''. Archived from the original on 18 February 2022. Retrieved 13 July 2026</ref> Mafatshe a ka bobedi jwa one a na le bokopano jwa go kgetha gabedi.<ref>[[:en:HM_Revenue_and_Customs|HM Revenue and Customs]] (3 February 2014). "[https://www.gov.uk/government/publications/botswana-tax-treaties Botswana: tax treaties]". ''GOV.UK''. [https://web.archive.org/web/20250408171729/https://www.gov.uk/government/publications/botswana-tax-treaties Archived] from the original on 8 April 2025. Retrieved 13 July 2026</ref> |- |[[Setshwantsho:Flag of the United States (1912-1959).svg|left|frameless|30x30px]][[USA]] |Lwetse a le masome mararo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a maratyaro le borataro<ref>[https://history.state.gov/countries/botswana "A Guide to the United States' History of Recognition, Diplomatic, and Consular Relations, by Country, since 1776: Botswana"].</ref> |Bona [[Botsalano jwa mafatshe a Botswana le United States]][[Setshwantsho:Embassy of Botswana, Washington, D.C..jpg|thumb|Ofisi ya Botswana kwa [[Washington, D.C.]]]]Lefatshe la United States le bona la Botswana e le mmueledi gape e le sekao sa go ritibala mo [[Aferika|Aforika]], le tswa kgakala le berekisana le la Botswana mo ditlhabololong fa e sale ka boipuso. U.S Peace corps ba ne ba boela Botswana ka Phatwe ngwaga wa dikete pedi le bobedi ka maikaelelo a go dira mananeo a a lebaganeng le HIV/AIDS morago ga go fetsa dingwaga tse di masome mararo a go thusa mo go tsepameng ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le bosupa.Ka mo go tshwanang, USAID e ne ya emisa bokopano jwa sebaka se seleele le Botswana ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borataro, morago ga mananeo a a atlegileng a thuto, katiso, kgwebo, go okamela tikologo, le botsogo jwa pelegi. Lefatshe la Botswana, le fa go ntse jalo, lone le mafatshe a a mabapi, le tswelela ka go anywa mo lenaneong la USAID la borwa jwa Aforika, le jaanong le leng kwa [[Pretoria (Pitori)]], le ofisi ya go phadisana ga borwa jwa Aforika ya USAID e diofisikgolo tsa yone di leng kwa Gaborone. Lekgotla la mafatshefatshe la United States la babega dikgang le na le setaitane sa Voice of America mo Botswana le le thusang bontsi jwa mafatshe a a mo Aforika. Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le botlhano, lekgotla le le laolang malwetsi la CDC le ne la simolola porojeke ya BOTUSA le kopane le lephata la [[botsogo mo Botswana]] go ntsha dintlha go tokafatsa maiteko a go laola kgotlholo e tona mo Botswana le mafatshe a mangwe ka nako ya fa kgotlholo e tona le HIV/AIDS di tlhasetse. Ka nako ya lenaneo la ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le borobabongwe la boeteledipele jwa U.S mo go lwantsheng segajaja, CDC ka BOTUSA e ne ya dira diporojeke tse dintsi gape e thusitse makgolta a mantsi mo go lwantsheng HIV/AIDS mo Botswana. Lefatshe la Botswana ke lengwe la mafatshe a a lesome le botlhano a lenaneo la ga tautona la tshoganyetso go lwantsha HIV, le amogetse didikadike tsa di dolara di le makgolo a mabedi le masome a mararo fa e sale lenaneo leo le simolola ka Firikgong ngwaga wa dikete pedi le bone go tsena Lwetse ngwaga wa dikete pedi le bosupa. Thuso ya PEPFAR kwa Botswana, e e neng e le madi otlhe a a kanang ka didikadike di le masome a supa le borataro kwa ngwaga wa dikete pedi le bosupa, le thusa go thibela, go alafa le go tlhokomela balwetse ba HIV/AIDS. Puso ya Botswana le ya United States ba stene mo tumalanong ka Phukwi ngwag wa dikete pedi go tlhama sekolo sa katisetso molao kwa Gaborone. Sekolo se, se dipuso tse di pataganetseng go ntsha madi a sone le go se okamela, se katisa mapodisi le matona a puso mo Aforika. Dikago tsa sekolo di kwa Otse, kwa ntle ga Gaborone, se bustwe ka Mopitlo ngwaga wa dikete pedi le boraro. Batho ba molao ba ka nna dikete tharo mo Aforika ba katisitswe mo sekolong se fa se sale se simolola go ruta ka ngwaga wa dikete pedi le motso. * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Washington, D.C.]] * Lefatshe la United States le na le ofisi ya boemedi kwa Gaborone |- |[[Setshwantsho:Flag of Zimbabwe.svg|left|frameless|30x30px]][[Zimbabwe]] |Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le boraro |Mafatshe a ka bobedi a nnile le tirisanommogo ka Motsheganong a le masome mararo le motso ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe le boraro.<ref>''Southern African Political History: A Chronology of Key Political Events from Independence to Mid-1997''. Greenwood Publishing Group, 1999. p.&nbsp;103.</ref> Lefatshe la Botswana le santse le sokola ka go tswala molelwane, le tswalela dikete tsa batho ba Zimbabwe ba ba tshabang go phutlhama ga itsholelo le pogiso ya sepolotiki. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano, batho ba Zimbabwe ba le dikete di le masome mabedi le bobedi ba ne ba tshwarwa ba bo ba busediwa gae. Dipalo tsa batho ba ba buseditsweng gae di ne tsa oketsega go nna dikete di le masome mabedi le borobabongwe ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi.<ref>Dube, Mqondisi (14 August 2019). [https://www.voanews.com/a/africa_botswana-battles-influx-zimbabwean-illegal-immigrants/6173868.html "Botswana Battles Influx of Zimbabwean Illegal Immigrants"]. ''Voice of America''. Retrieved 13 July 2026</ref> * Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya kemedi kwa [[Harare]] * Lefatshe la Zimbabwe le na le ofisi ya boemedi kwa [[Gaborone]] |} == Botswana le FOSS == Lefatshe la Botswana le sale le nna leloko la bokopano jwa mafatshe a mannye (Forum of Small States) fa setlhopha seo se tlhamiwa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a obabongwe le bobedi.<ref>''50 Years of Singapore and the United Nations''. World Scientific. 2015. ISBN&nbsp;<bdi>[[:en:Special:BookSources/978-981-4713-03-0|978-981-4713-03-0]]</bdi>.access-date=13 July 2026</ref> == Ditshedimosetso tse dingwe == * [[Dithomo tsa botsalano jwa sepolotiki mo Botswana]] * [[Dithomo tsa botsalano jwa sepolotiki tsa Botswana]] == Metswedi == r9cu6ndl3dvttj9fqi4766aaekrbg8h Go gweba ka mmele mo Botswana 0 14426 52466 2026-07-14T12:52:37Z Lucrucia98 12161 #Wikipedia25BW ke baakantse tsebe ya Go gweba ka mmele mo Botswana 52466 wikitext text/x-wiki '''Go gweba ka mmele mo Botswana''' ga go letelelwe ka ga molaong, go gweba ka mmele mo Botswana molao o go kae jaaka tlhakatlhakano ya setšhaba, go kgarakgatshega le melao ya bodumedi e e amogetsweng ke puso e dirisiwa go sekisa diaka. <ref name=":0">[http://spl.ids.ac.uk/sexworklaw/countries "Sex Work Law - Countries"]. ''Sexuality, Poverty and Law''. Retrieved 5 January 2018.</ref>Ditiro tse di amanang le seo jaaka go kopa batho madi le go nna le matlo a diaka ga di ka fa molaong. <ref name=":0" />Botswana e dirile ditshitshinyo tsa go dira boaka semolao go thibela go anama ga AIDS. <ref name=":1">Mooketsi, Lekopanye (23 June 2014). [http://www.mmegi.bw/index.php?aid=42169 "The sex hub of Gaborone".] ''The Monitor''. Retrieved 5 January 2018.</ref>Le fa go ntse jalo, Kereke ya Katoliki e ne ya nna kgatlhanong le yone thata. Boaka bo aname mme bo diragala mo mebileng, dibareng, dihotele, matlo a boaka le dikoloi tse di tsamayang sekgala se seleele.<ref name=":1" /> Go dirisa molao go bokoa, ga go dumalane e bile go tletse tlolomolao. Badiri ba tsa tlhakanelo dikobo ba bega tirisodikgoka ya ka gale le go gapa madi ke sepodisi.<ref>Mosikare, Lebogang (24 March 2016). [http://www.mmegi.bw/index.php?aid=58829&dir=2016/march/24 "Surviving on the proceeds of prostitution".] ''Mmegi Online''. Retrieved 5 January 2018.</ref>Mapodisi ka dinako tse dingwe a batla tlhakanelo dikobo kgotsa pipamolomo go tswa go diaka tsa batswakwa ka fa tlase ga matshosetsi a go lelekwa.[ Dikondomo di ntshiwa mahala kwa ditikwatikweng tsa boitekanelo, mme gantsi mapodisi a di tseela badiri ba tsa tlhakanelodikobo.<ref>[["Botswana mulls legalising prostitution to fight HIV"]]. ''BBC''. Retrieved 12 April 2012.</ref> Lefelo la mabenkele la Gaborone Bophirima le mebila e e le dikologileng, ke lefelo le legolo la boaka mo motsemoshate, Gaborone. Kgaolo ya Itekeng ya [[Francistown]] (e e itsegeng jaaka 'Doublers') ke lefelo le legolo la boaka mo toropong. Bontsi jwa diaka mo ditoropong ka bobedi ke ba Zimbabwe. <ref name=":1" />Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le boraro (2013), Lefapha la Botsogo la Botswana le ne la fopholetsa gore go na le badiri ba thobalano ba ba fetang 1 500 ba ba tswang kwa Zimbabwe mo nageng eo, segolo thata kwa [[Gaborone]], [[Francistown]] le [[Kasane]],[8] go tswa go palogotlhe ya diaka tse di ka nnang 4 000 mo dikgaolong tseo tse tharo.<ref>[https://web.archive.org/web/20190404121947/http://www.aidsinfoonline.org/gam/stock/shared/dv/PivotData_2018_7_22_636678151733621264.htm "Sex workers: Population size estimate - Number, 2016".] ''www.aidsinfoonline.org''. UNAIDS. Archived from the original on 4 April 2019. Retrieved 21 July 2018.</ref> Le fa go ratana ka bongwe bo le bongwe fela bo kgethololwa mo lefatsheng, boaka jwa banna bo a oketsega mo Botswana, segolo thata kwa [[Gaborone]], [[Palapye]][[, Francistown,]] [[Maun]], Kasane le [[Kazungula, Botswana|Kazungula]]. <ref>Mmeso, Phillimon (29 March 2015). [http://www.thepatriot.co.bw/lifestyle/item/846-male-prostitution-growing-in-botswana.html "Male prostitution growing in Botswana".] ''The Patriot on Sunday''. Retrieved 5 January 2018.</ref> == Seemo sa semolao == Dintlha tse di latelang tsa Molao wa Dikotlhao wa Botswana di dira gore boaka le ditiro tse di amanang le jone e nne tlolomolao, kgotsa di dirisiwa go dira gore boaka e nne tlolomolao: <ref>[http://www.wipo.int/edocs/lexdocs/laws/en/bw/bw012en.pdf "Penal Code"] (PDF). World Intellectual Property Organization. Retrieved 5 January 2018.</ref> * 90. Boitshwaro jo bo sa siamang jo bo dirang gore go nne le tlhakatlhakano * 136. Go tlhapatsa bodumedi jwa mofuta ope fela * 149. Dithoto * 150. Go dira gore motho a se ka a nna phepa ka go mo tshosetsa kgotsa go mo tsietsa kgotsa go mo naya diokobatsi * 153. Go tlhatlhelwa ga batho ka mabaka a a sa siamang * 155. Motho yo o tshelang ka madi a a bonwang ka go gweba ka mmele kgotsa yo o tswelelang a kopa batho go gweba ka mmele * 156. Motho yo o thusang, jalo le jalo go bona poelo, boaka * 157. Mafelo a a dirisediwang go gweba ka mmele * 158. Matlo a diaka * 176. Matshwenyego a a tlwaelegileng * 179. Batho ba ba sa direng sepe le ba ba senyang thulaganyo * 182. Disenyi le ba ba se nang magae * 184. Go anama ga bolwetse Karolo ya bo masome a matlhano le bosupa ya Molao wa Bana wa ngwaga dikete tse pedi le borobabongwe (2009) e dira gore e nne tlolomolao go rotloetsa, go pateletsa kgotsa go rotloetsa ngwana go tsenela boaka, go ya ka dingwaga tse pedi go ya go tse tlhano tsa kgolegelo le/kgotsa tefiso ya 50,000 pula ($4,685).<ref name=":2">[https://web.archive.org/web/20170703181139/https://www.state.gov/j/tip/rls/tiprpt/countries/2017/271151.htm "Botswana 2017 Trafficking in Persons Report".] ''U.S. Department of State''. Archived from the original on 3 July 2017. Retrieved 5 January 2018</ref> Molao wa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone (2014) o o kgatlhanong le go gweba ka batho o dira gore mefuta yotlhe ya go gweba ka batho e nne tlolomolao, o latela molao wa boditšhabatšhaba mme o dira gore go dirisa dikgoka, tsietso kgotsa pateletso ka maikaelelo a go dirisa batho ka tsela e e sa siamang e nne tlolomolao. <ref name=":2" /> Basadi ba ba ratang basadi ba ba akaretsang [[Resego Kgosidintsi]] ba ne ba rotloetsa gore go nne le molao o o letlelelang tiro ya tlhakanelo dikobo mo Botswana jaaka mokgwa wa go fokotsa sephiri le tirisodikgoka kgatlhanong le basadi.<ref>Charles, Thalefang (10 February 2020). [https://www.mmegi.bw/news/legalise-sex-work-kgosidintsi/news "Legalise Sex Work - Kgosidintsi".] ''Mmegi Online''. Retrieved 26 February 2023.</ref> == HIV == Setlhogo sa konokono: [[HIV/AIDS mo Botswana]] Botswana e tlhasetswe ke nngwe ya ditlhaselo tse di maswe thata tsa HIV/AIDS mo lefatsheng. Palo ya bosetšhaba ya go anama ga HIV mo bagolong ba dingwaga tse di magareng ga lesome le botlhano go ya go masome a mane le borobabongwe ke 24.8%, e leng palo ya boraro e e kwa godimo mo lefatsheng, morago ga Lesotho le Eswatini.<ref name=":3">[http://www.avert.org/aids-botswana.htm "HIV & Aids in Botswana"]. AVERT International HIV & Aids Charity. Retrieved 15 January 2013.</ref>Badiri ba tsa tlhakanelodikobo ke setlhopha se se mo kotsing e kgolo. Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bobedi (2012) go ne ga begwa gore badiri ba tsa tlhakanelo dikobo ba na le tshwaetso ya HIV ya 61.9%.<ref name=":3" /><ref>[https://web.archive.org/web/20180722130109/http://www.aidsinfoonline.org/gam/stock/shared/vc/vcshare.html?id=d9c0ff12-f62c-44e7-8e2c-dbe736bbea30 "HIV prevalence amongst sex workers"]. ''www.aidsinfoonline.org''. UNAIDS. 2016. Archived from the original on 22 July 2018. Retrieved 22 July 2018.</ref> Badiri ba tsa tlhakanelodikobo ba bega gore bareki ba le bantsi ga ba rate go dirisa dikhontomo. Bangwe ba tla duela madi a a kwa godimo fa ba tlhakanela dikobo ba sa itisa, ba bangwe ba dirisa dikgoka.<ref name=":3" /> == Go gweba ka batho ka tsa tlhakanelodikobo == Bona gape: [[Go gweba ka batho mo Botswana]] Botswana ke lefelo le basadi le bana ba rekisediwang batho ba ba batlang go tlhakanela dikobo le bone, le ba ba tsenang mo go lone le ba ba yang kwa go lone. Baagi ba kwa Botswana ba ba leng mo kotsing e kgolo ya go rekisiwa ga batho ke basadi ba ba sa berekeng, batho ba ba humanegileng ba ba nnang kwa magaeng, badiri ba mo masimong le bana. Basetsana le basadi ba Botswana ba ka nna ba bo ba dirisiwa jaaka diaka mo nageng eo, go akaretsa le mo dibareng le ke bakgweetsi ba dilori mo ditseleng tse dikgolo. Basadi bangwe ba ka nna ba bo ba rekisiwa mo dinageng tsa bone kgotsa ba tsewa kwa dinageng tse di mabapi mme ba bo ba dirisiwa ka tsela e e sa siamang ka tsa tlhakanelodikobo. Bana ba ba tswang kwa Zimbabwe ba ba se nang makwalo ba ka nna ba bo ba le mo kotsing ya go rekisiwa kwa Botswana. Ga go ise go nne le patlisiso e e tseneletseng ya boditšhabatšhaba kgotsa ya selegae ya mekgwa ya go gweba ka batho mo nageng.<ref name=":4">[https://en.wikipedia.org/wiki/Prostitution_in_Botswana#cite_note-state17-13]{{PD-notice}}</ref> Ofisi ya Lefapha la Merero ya Selegae ya United States ya go Lebelela le go Lwantsha go Rekisiwa ga Batho e baya Botswana mo maemong a Tier 2.<ref name=":4" /> == Metswedi == bchv4jgflt8j1ux1k34fdciap82ovz2 Noah Salakae 0 14427 52472 2026-07-14T16:50:00Z Lucrucia98 12161 #Wikipedia25BW ke baakantse tsebe ya Noah Salakae 52472 wikitext text/x-wiki '''Noah Salakae''' ke mopolotiki wa Motswana yo e ntseng e le Leloko la Palamente ya [[Ghanzi]] go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone [[(2024)]].<ref>[https://dotevents.transport.gov.za/NTC/?wps-team-members=noah-salakae Noah Salakae".] ''dotevents.transport.gov.za''. Retrieved 2026-05-20.</ref> == Tiro ya sepolotiki == Morago ga ditlhopho tsa kakaretso tsa Botswana tsa ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone (2024), o ne a tlhophiwa go nna Tona ya Dipalangwa le Mafaratlhatlha mo [[kabineteng ya Boko]].<ref>[https://na.co.bw/minister-salakae-announces-review-of-controversial-development-manager-model/ Minister Salakae Announces Review of Controversial Development Manager Model - News&All Botswana".] 2024-12-09. Retrieved 2026-05-20.</ref> == Metswedi == 45cib29fn4i0tvgio9h9du40sobuvkd Moggie Mbaakanyi 0 14428 52474 2026-07-14T16:58:28Z Lucrucia98 12161 #Wikipedia25BW ke baakantse tsebe ya Moggie Mbaakanyi 52474 wikitext text/x-wiki '''Moggie Mbaakanyi''' ke radipolotiki go tswa [[Botswana]] le [[Botswana Democratic Party]]. <ref>[https://www.sundaystandard.info/mbaakanyi-in-hot-soup-for-celebrating-her-primaries-victory/ Mbaakanyi in hot soup for celebrating her primaries victory"]. ''Sunday Standard''. February 10, 2008. Retrieved February 28, 2024.</ref>Mbaakanyi o ne a direla mo Palamenteng ya bo robabongwe ya Botswana. Mbaakanyi o direla jaaka Tautona wa Botswana [[Caucus for Women in Politics]].<ref>Baputaki, Chandapiwa (October 22, 2010). [https://www.mmegi.bw/news/mbaakanyi-leads-new-womens-caucus/news "Mbaakanyi leads new women's caucus".] ''Mmegi Online''. Retrieved February 28, 2024.</ref> == Metswedi == pfcodhlcbmogynt2frgu154epmf6ek7 Mable Pinnie Koma 0 14429 52478 2026-07-14T17:40:37Z Lucrucia98 12161 #Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Mable Pinnie Koma 52478 wikitext text/x-wiki '''Mable Pinnie Khutsafalo Koma''' (o tshotswe ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a mabedi le bone (1924) a bo a thokafala ka ngwaga wa dikete tse pedi le borobabobedi ( 2008) (born Mpa) e ne e le mopolotiki wa Botswana, moeteledipele wa mokgatlho wa basadi, le mosadi wa kgwebo. O ne a direla jaaka Mokhanselara wa Mahalapye ward ya Dilaene go tloga ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le bone (1984) go fitlha ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bone (1994). Koma e ne e le Modulasetilo wa Khansele ya Kgaolo ya Bogare go tloga ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le bobedi (1982) go fitlha ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe (1990). E ne e le leloko le le simolotseng le modulasetilo wa lekoko la basadi la Botswana Democratic Party (BDP) mo bogareng jwa dingwaga tsa bo masome a supa . Leloko le le simolotseng mokgatlho wa Young Women's Christian Association wa kwa Botswana. == Botshelo le thuto == Mable Pinnie Koma o belegwe ka kgwedi Phatwe e le borataro ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabongwe le masome a mabedi le bone (1924) kwa Mahikeng a Mmamosetsanyana, kwa Porofenseng ya Bokone Bophirima, e e neng e itsege jaaka Bophuthatswana, Aforika Borwa. E ne e le wa boraro mo baneng ba le lesome. Batsadi ba gagwe e ne e le Pitoro le Bela Mpa. O ne a nna mo lefelong le le itsegeng jaaka Tlhabologo-Magogwe koo a goletseng teng le rremogoloagwe. O simolotse sekolo kwa St Mary's (e e itsegeng gape jaaka Roma) kwa Mahikeng kwa a weditseng dithuto tsa gagwe tsa poraemari teng. Morago o ne a ya kwa Holly Cross Mission kwa Alexandra, Gauteng pele a ya go dira dithuto tsa gagwe tsa booki kwa Conrad Hospital kwa Taung, Vryburg kwa a simolotseng tiro ya gagwe ya booki teng. Morago ga dithuto tsa gagwe, o ne a boela kwa Mahikeng go dira jaaka mooki kwa Tliliniking ya Mahikeng. == Tiro le dipolotiki == Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a mane le borobabobedi (1948) Moeng College e ne ya mo naya tiro ya go nna motsamaisi wa sekolo, e leng tiro e a neng a e dira go fitlha ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a matlhano le botlhano (1955). O ne a fetisediwa kwa Serowe Teachers Training College ka 1955 mme morago a romelwa kwa Mahalapye District Hospital jaaka Matron ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le borobabongwe (1969). O ne a tlogela tiro ya puso ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa (1970) go tsenela dipolotiki le tiro e e seng ya puso. O ne a nna leloko la Botswana Democratic Party ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a marataro le boraro (1963) mme a dira mo matsholong a yone le go kwadisa maloko a masha. == Metswedi == 9l5z3ddpxpc4y1j0auc1ics8mtjerhn Letlhoo la batswakwa 0 14430 52490 2026-07-14T20:50:10Z Canana12 12484 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1361719947|Xenophobia]]" 52490 wikitext text/x-wiki     [[Setshwantsho:Xenophobia_WWI_propaganda_(cropped).jpg|thumb|Popae ya 1912 e e neng e pega batswakwa molato wa go tshosetsa katlego ya ikonomi kwa United States]] '''Letlhoo la batswakwa''' ( go tswa mo Segerika sa Bogologolo ξένος ) ke poifo kgotsa go sa rate batho ba ba tsewang jaaka batswantle kgotsa ba ba sa tlwaelegang. Ke polelo e e ikaegileng ka kakanyo ya gore go na le kgotlhang fa gare ga motho yo o mo setlhopheng le yo o kwa ntle ga setlhopha mme e ka iponatsa ka go belaela ditiro tsa setlhopha se sengwe ke maloko a setlhopha se sengwe, keletso ya go fedisa go nna teng ga setlhopha se e leng setlhoa sa dipelaelo tsa semorafe , kgotsa itshupo . <ref name="UNESCO – Xenophobia">{{Cite web |date=August 2001 |title=International Migration, Racism, Discrimination and Xenophobia |url=https://www2.ohchr.org/english/issues/migration/taskforce/docs/wcar.pdf |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20190331201752/https://www2.ohchr.org/english/issues/migration/taskforce/docs/wcar.pdf |archive-date=31 March 2019 |publisher=International Labour Office; International Organization for Migration; Office of the United Nations High Commissioner for Human Rights |page=2}}</ref> == Ditlhaloso tse dingwe == Athikele ya tshekatsheko ya 1997 ka ga letlhoo la batswakwa e tshwara gore ke "karolo ya kgaratlho ya dipolotiki e e malebana le gore ke mang yo o nang le tshwanelo ya go tlhokomelwa ke puso le setšhaba: ke ntwa ya go lwela bomolemo jwa botlhe jwa bosetshaba jwa gompieno". <ref>{{Cite journal |last=Wimmer |first=Andreas |year=1997 |title=Explaining xenophobia and racism: A critical review of current research approaches |journal=Ethnic and Racial Studies |volume=20 |issue=1 |page=17 |doi=10.1080/01419870.1997.9993946}}</ref> Go ya ka moithutaloago wa Italy Guido Bolaffi, letlhoo la batswakwa le ka bontshiwa gape jaaka "go tlotlomatsa setso se sengwe ka tsela e e sa sekasekiweng kgotsa e e sa akanyeng sentle" se se bidiwang "boleng jo bo seng jwa nnete, jo bo sa tlhomamang le jo bo sa tlwaelegang". == Hisetori == === Aforika ya Bogologolo === Kwa Egepeto ya Bogologolo, batswakwa ba ne ba lebelelwa ka tsela e e raraaneng ya letlhoo la batswantle . Ka ntlha ya hisetori e telele ya Egepeto ya bogologolo, Baegepeto ba ne ba kopana le ditshaba tse dintsi tse di farologaneng. Batho ba ba nnang kwa Gerika, Sudan le [[Turkey]] ya gompieno, ka sekai, ba ne ba bidiwa ka maina a a farologaneng ka Seegepeto . Go ya ka motswedi mongwe, "...maina otlhe a na a felela ka letshwao le le rileng la hieroglyphic– le le tlhomamisang kgotsa le le supang setlhopha sa mafoko. Seno ke hieroglyph ya naga e e dithaba kgotsa sekaka– e e supang 'naga e sele' (khaset)...Ka go farologana, Egepeto (Kemet/Black written a Egyptans the determinative land for w. ba ne ba tsaya karolo ya bone ya lefatshe e le e e lemilwe, e e rulagantsweng le e e tlhabologileng, fa dinaga tse dingwe di ne di sa tseye jalo." <ref>{{Cite journal |last=Cornelius |first=Sakkie |date=2010 |title=Ancient Egypt and the Other |journal=Scriptura: Journal for Biblical, Theological and Contextual Hermeneutics |volume=104± |page=322 |doi=10.7833/104-0-174 |hdl=10019.1/103151 |hdl-access=free}}</ref> Se se supa sekai sa ntlha sa maikutlo a go ila batswakwa mo bathong ba bangwe. Mo godimo ga moo, ditlhaka tsa bogologolo tsa Egepeto di supa dikgopolo tsa go ila batswakwa ka ga tlhokego ya go fenya batho ba e seng Baegepeto, ka Bahethe segolobogolo ba bidiwa "ba ba bosula". <ref>{{Cite book |last=Müller-Wollermann |first=R |date=2009 |title=Symbolische Gewalt im Alten Ägypten. In Extreme Formen von Gewalt in Bild und Text des Altertums |last2=Zimmerman |first2=M |publisher=Herbert Utz |location=München |pages=47–64}}</ref> === Yuropa ya Bogologolo === Sekao sa ntlha sa maikutlo a letlhoo la batswantle mo setsong sa Bophirima ke go nyatsa batswantle ga Bagerika ba Bogologolo jaaka " dibarbariane ", tumelo ya gore batho le setso sa Bagerika di ne di le kwa godimo ga batho le ditso tse dingwe tsotlhe, le tshwetso e e latelang ya gore dibarbariane ka tlhago di ne di diretswe go nna [[Bokgoba|makgoba]] . <ref name="GreeksBarbarians">{{Cite book |last=Harrison, Thomas |year=2002 |title=Greeks and Barbarians |url=https://books.google.com/books?id=z3VmQB99c5YC |publisher=Taylor & Francis |isbn=978-0-415-93959-1 |page=3}}</ref> Baroma ba bogologolo le bone ba ne ba na le dikgopolo tsa gore ba kwa godimo ga batho ba bangwe, <ref name="Invention Racism">{{Cite book |last=Isaac, Benjamin H. |year=2006 |title=The Invention of Racism in Classical Antiquity |url=https://books.google.com/books?id=jfylyRawl8EC |publisher=Princeton University Press |isbn=978-0-691-12598-5 |page=317}}</ref> jaaka mo puong e go tweng ke Manius Acilius :   [[Setshwantsho:Anti-Immigrant_Xenophobia.png|thumb|Tshupane ya lefatshe lotlhe ya letlhoo la batswakwa le le kgatlhanong [[doi:10.1080/21565503.2022.2097097|le]]]] Maaforika a Bantsho a ne a tsewa e le batho ba ba sa tlwaelegang thata, mme gongwe ba ne ba tsewa e le batswakwa ba ba tshosetsang, ka jalo ga se gantsi ba umakiwa mo dibukeng tsa Roma kwantle ga bokao bongwe jo bo sa siamang. Rahisitori Appian o bolela gore molaodi wa sesole Marcus Junius Brutus, pele ga ntwa ya Filipi ka 42BC, o ne a kopana le 'Moethiopia' kwa ntle ga dikgoro tsa kampa ya gagwe: masole a gagwe a ne a bolaya monna yono ka bonako, a tsaya ponagalo ya gagwe e le sesupo se se maswe— mo tumelobotlhoding ya Roma, ntsho e ne e le mmala wa loso <ref>{{Cite web |title="Appian • The Civil Wars — Book IV |url=https://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Appian/Civil_Wars/4*.html |access-date=2025-12-12 |website=penelope.uchicago.edu}}</ref> ." lmf20ug2bn3njt1cntdfd3khngye2q4 Tonota(Kgaolo ya Botlhohpi) 0 14431 52491 2026-07-15T05:58:38Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Tonota(Kgaolo ya Botlhohpi) 52491 wikitext text/x-wiki '''Tonota''' ke kgaolo ya [[Botswana]] e e emetsweng mo [[Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana]] go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone ke Gaefele Sedombo, MP wa UDC. == Popego ya Kgaolo ya Botlhophi == Setilo se ne se le mo lefelo le le thata la [[Botswana Democratic Party]] (BDP), e e neng e e tshegetsa go tloga ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano go fitlha e fedisiwa morago ga ditlhopho tsa ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borobabongwe.Kgaolo e e tlhophilweng se ne sa tlhomiwa gape pele ga ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone mme BDP e ne ya nna le setilo seo. Le fa go ntse jalo, mo ditlhophong tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe , Umbrella for Democratic Change (UDC) e ne ya fenya setilo seno, e le lekgetlho la ntlha lekoko la kganetso le fenya mo setilong seno le ditlhopha tse di neng di le teng pele ga sone, Tonota Borwa le Tonota Bokone. Phenyo eno e tsamaelana le katlego e kgolo e UDC e e fitlheletseng kwa dikarolong tse di kwa bokone tsa Botswana ka nako ya ditlhopho tsa tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe . Kgaolo e e tlhophilweng ya selegae e akaretsa mafelo a a latelang:<ref>''[https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022. p.&#x20;25.</ref> [[Tonota]] [[Serule]] [[Mandunyane]] Borotsi Foley [[Gojwane]] Sese Makomoto == Ditshupiso == 38cc19isjy2u0cktaazd5hgtojzad3u Bobirwa(Kgaolo ya Botlhophi) 0 14432 52492 2026-07-15T06:10:58Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Bobirwa(Kgaolo ya Botlhophi) 52492 wikitext text/x-wiki '''Bobirwa''' ke kgaolo ya botlhophi ya Botswana e emetswe ke [[Taolo Lucas]], leloko la Palamente ya [[Botswana Congress Party]] (BCP) go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe. == Popego ya Kgaolo ya Botlhophi == Setilo se e ne e le se se thata mo pathing ya [[Botswana Democratic Party]] (BDP), ka metlha e e tshegetsa ka bontsi jo bogolo go tloga ka go tlhomiwa ga yone ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano go fitlha ka ditlhopho tsa kakaretso tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe fa moemedi wa nneteTaolo Lucas a ne a e faposetsa kwa moleng wa kganetso, a fedisa dingwaga di le masome a matlhano le bone tsa go laola ga BDP mo pusong. Kgaolo e ne e le ka fa tlase ga diphetogo tsa melelwane mme se ne sa rewa Bobonong pele ga ditlhopho tsa kakaretso tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone. Phenyo eno e tsamaelana le katlego e kgolo ya Umbrella for Democratic Change (UDC) e e fitlheletsweng kwa bokone jwa Botswana ka nako ya ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe. Morago ga go tswa ga BCP mo UDC, Taolo Lucas o ne a nna mo setilong ka pharologano ya diphitlhelelo di le lesome le bobedi, e leng tiragatso ya gagwe e e gaisang go fitlha gompieno. Kgaolo e e tlhophilweng ya selegae e akaretsa mafelo a a latelang:[1] [[Bobonong]] [[Gobojango]] [[Mabolwe]] Semolale Moletemane [[Tsetsebjwe]] [[Mathathane]] [[Molalatau]] Lentswelemoriti [[Motlhabeng|Motlhabaneng]] [[Lepokole]] == Ditshupiso == l9r4sbxo9635l6j8fv1fet6ukxkrj2q Mmadinare (Kgaolo ya Botlhophi) 0 14433 52493 2026-07-15T06:20:13Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Mmadinare (Kgaolo ya Botlhophi) 52493 wikitext text/x-wiki '''Mmadinare''' ke kgaolo ya Botswana e e emetsweng mo [[Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana]] fa e sale ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone ke Ketlhalefile Motshegwa, MP wa [[Umbrella for Democratic Change]] (UDC) fa e sale ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone. == Popego ya Kgaolo ya Botlhophi == kgaolo e e ne e le lefelo le le thata la [[Botswana Democratic Party]] (BDP), e ne e nna e ntsha bontsi jwa batho go tswa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano go fitlha ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone Botswana general election, fa [[Umbrella for Democratic Change]] (UDC) e ne e se naya kganetso. Phetogo eno e ne e le ka ntlha ya go wela tlase ga palo ya batho ba ba neng ba tlhopha BDP, e leng se se neng sa dira gore lekoko leno le fetse dingwaga di le masome a matlhano le borobabobedi le laola kgaolo eno. Se se botlhokwa ke gore, setulo se se ne se ntse se lejwa jaaka se se bolokesegileng sa BDP, segolo thata mo setheong se se kwa ntle ga Serowe. Ka sekai, e ne e le setilo se se bolokesegileng go gaisa sa BDP mo lefatsheng ka nako ya ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone. Phenyo eno e ne ya supa katlego e tona ya UDC kwa bokone jwa Botswana ka nako ya ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone , koo BDP e neng ya tswalelwa kwa ntle gotlhelele go tswa kwa [[Kgaolong ya Bogare]] - e e neng e le kgaolo ya yone e e maatla go gaisa mo ditsong. Kgaolo e e botona jwa selegae e e ikaegileng ka toropo ya meepo ya [[Selebi-Phikwe]] se akaretsa mafelo a a latelang:<ref>''[https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022.</ref> [[Mmadinare]] [[Sefophe]] [[Tobane]] [[Tshokwe]] [[Robelela]] Damochojenaa == Ditshupiso == gkgx1zpg361di21da3bl90pzt43mi1b Selebi-Phikwe Botlhaba 0 14434 52494 2026-07-15T06:33:28Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Selebi-Phikwe Botlhaba 52494 wikitext text/x-wiki '''Selebi-Phikwe Botlhaba''' ke kgaolo ya Selebi-Phikwe e e emetsweng mo [[Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana]] fa e sale ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe ke Kgoborego Nkawana MP wa BCP. == Popego ya Kgaolo ya Botlhophi == Kgaolo e e tlhamilwe mmogo le Selebi-Phikwe Bophirima ka ngwaga wa dikete tse pedi le bobedi ka ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le bone, fa kgaolo ya Selebi-Phikwe e ne e kgaogantswe ga be. Nonofo Molefhi go tswa mo BDP o ne a fenya mo lekgotleng la ditlhopho ka ngwaga wa dikete tse pedi le nne, dikete tse pedi le borobabongwe le ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone, segolo thata ka ntlha ya go arogana ga diboutu tsa kganetso magareng ga BCP le BNF (morago ga moo UDC). Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe , morago ga gore BCP e tsenele UDC, mokgethi wa yone Kgoborego Nkawana o ne a fenya mo tikologong eo. Kgaolo e ke ya ditoropo mme e akaretsa fela karolo e e kwa botlhaba ya Selibe Phikwe Township.<ref>''[https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022. p.&#x20;33.</ref> == Ditshupiso == gn0k1xrghazkpio8apen6lxjzjnap08 Selebi-Phikwe Bophirima 0 14435 52495 2026-07-15T06:40:41Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Selebi-Phikwe Bophirima 52495 wikitext text/x-wiki '''Selebi-Phikwe Bophirima''' ke setereke mo [[Selebi-Phikwe]] se emetswe mo [[Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana]] e emetswe mo Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone ke Reuben Kaizer, Mopalamente wa BCP. == Popego ya Kgaolo ya Botlhophi == Kgaolo e e tlhamilwe mmogo le Selebi-Phikwe Botlhaba ka ngwaga wa dikete tse pedi le bobedi ka ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le bone , fa kgaolo ya Selebi-Phikwe se ne se kgaogantswe ga bedi. Kgaolo eno ke legae la moepo wa BCL Limited, o o neng wa tswalwa ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borataro mme wa tlogela batho ba feta dikete tse tlhano ba se na ditiro. Leina la kgaolo eno jaaka nngwe ya tse di kgatlhanong le BDP mo nageng eno le bakwa thata ke seno.<ref>[http://www.botswanaguardian.co.bw/business/item/3297-nation-still-haunted-by-the-bcl-shut-down-decision.html "Nation still haunted by the BCL shut-down decision!".] ''Botswana Guardian''. Retrieved 13 June 2019.</ref><ref>[https://www.industriall-union.org/over-6000-jobs-to-go-at-state-owned-mines-in-botswana "6,000 jobs to go at state-owned mines in Botswana".] ''IndustriALL''. 2016-10-19. Retrieved 2022-05-29.</ref>Go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le borobabongwe e ne ya tlhopha BCP (kgotsa ba ba amanang le yone). Lefelo la ditlhopho la toropo le akaretsa mafelo a a latelang:<ref>''[https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022. pp.&#x20;25–26.</ref> Selebe Phikwe Township BCL Limited Kampo ya Botswana Defence Force (BDF) Kgolegelo ya Puso ya Selibe Phikwe ombh6u82dlopysufh1ugde4phwwifk2 Palapye (Kgaolo ya Botlhophi) 0 14436 52496 2026-07-15T06:53:38Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Palapye (Kgaolo ya Botlhophi) 52496 wikitext text/x-wiki '''Palapye''' ke kgaolo ya Botlhophi mo Kgaolong ya Bogare e emetswe mo [[Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana]] ke Onneetse Ramogapi, MP wa [[Umbrella for Democratic Change]] (UDC) le Tona ya Metsi le Selegae go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe. == Popego tsa Kgaolo ya Botlhophi == Kgaolo e e tlhophilweng e tlhamilwe ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe lebone, jaaka karolo ya koketsego ya ditlhopha tse di tlhophilweng morago ga go lekanyetswa ga nako le nako ka sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bobedi. [[Botswana Democratic Party]] (BDP) e tshwere setilo se go tloga ka ditlhopho tsa yona tsa ntlha ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bone mme ya latlhegelwa ke sona dingwaga di le masome a mabedi le botlhano morago ga moo mo ditlhophong tsa kakaretso tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe fa go ne go na le kgaratlho ya kgaolo kgatlhanong le BDP mo Kgaolong ya Bogare. UDC e tshwere setilo ka bontsi jo bo kwa godimo kwa ditlhophong tsa kakaretso tsa ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone , fa gare ga go thulana ga setšhaba kgatlhanong le BDP, e e boneng e latlhegelwa ke maatla lekgetlo la ntlha. E ne e emetswe ke Mothusa Tauotona wa Botswana, [[Festus Mogae]] go fitlha ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borobabobedi, fa a ne a tlhatlogela kwa Botautoneng. Kgaolo ya ditlhopho e e leng mo kgaolong ya metseselegae, e e dikologileng Palapye se akaretsa metse e e latelang:<ref>''[https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022.</ref> [[Palapye]] Topisi Mokgware Mogome Radisele Moreomabele 513aftcnihfrtzj334uu8oh7r3xarn1 Tswapong Bokone 0 14437 52497 2026-07-15T07:08:13Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Tswapong Bokone 52497 wikitext text/x-wiki '''Tswapong Bokone''' ke setheo sa ditlhopho mo [[Kgaolong ya Bogare]] se emetswe mo [[Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana]] ke Kgosana Maele, MP wa UDC le Tona ya Thuto e e kwa Godimo go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone. == Popego ya Kgaolo ya Botlhophi == Lefelo la Tswapong Bokone le le kwa borwabotlhaba jwa Kgaolo ya Legare ya Botswana, le ne la tlhomiwa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano go dira ditlhopho tsa ntlha tsa naga mme ke lengwe la mafelo a a leng teng a Botswana a a sa bolong go nna teng. Go bontsha gore batho ba Batswapong ba ba neng ba le teng ba ne ba tshwana le ba morafe wa Ngwato, kgaolo eno e ne e le lefelo la konokono la Botswana Democratic Party (BDP). Go tloga ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano go fitlha ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone, BDP e ne ya nna e bona palogare ya 80% ya diboutu. Le fa go ntse jalo, fa e sa le ka ngwaga wa dikete tse pedi, puso ya BDP e ne ya simolola go fokotsega, mme palo ya diboutu tsa yone e ne ya fokotsega mo ditlhophong tsotlhe fa e sale ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borobabongwe . Setlhopha se ne se le ka fa tlase ga diphetogo tsa melelwane mme se ne sa fetolwa leina go nna Lerala-Maunatlala ka nako ya ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone . Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe, go ne ga nna le phetogo e kgolo ya sepolotiki jaaka [[Ian Khama Seretse Khama|Ian Khama]], moeteledipele wa morafe wa Ngwato a ne a sa utlwane le Tautona wa ga gompieno, [[Mokgweetsi Masisi]] le moeteledipele wa BDP. Go sa utlwane gono ga sepolotiki go ne ga ama mekgwa ya go tlhopha ya kgaolo eo. <ref>Seabo, Batlang; Nyenhuis, Robert (2021-11-23). [https://www.cambridge.org/core/journals/african-studies-review/article/abs/botswanas-2019-general-elections-a-referendum-on-general-ian-khama/025D7A45D5F26B1A8045E91529DCAAB5#access-block "Botswana's 2019 General Elections: A Referendum on General Ian Khama".] ''African Studies Review''. '''64''' (4): 854–883. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1017/asr.2021.69|10.1017/asr.2021.69]]. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN&#x20;]][https://search.worldcat.org/issn/0002-0206 0002-0206]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID&#x20;]][https://api.semanticscholar.org/CorpusID:244539238 244539238].</ref><ref>Basimanebotlhe, Tsaone (2022-10-10). [https://www.mmegi.bw/news/serowe-constituencies-vulnerable-as-bpf-rumpus-continues/news "Serowe constituencies vulnerable as BPF rumpus continues".] ''[[:en:Mmegi_Online|Mmegi Online]]''. Retrieved 2024-04-12.</ref> Ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesomel e borobabongwe di bone phesente e le lesome le bongwe ya diphesente kgatlhanong le BDP, e leng lekgetlo la ntlha BDP e retelelwa ke go nna le bontsi jwa diboutu tse di abilweng mo tikologong. Le fa go ntse jalo, makoko a kganetso a ne a kgaoganya diboutu, mme seo sa dira gore BDP e fenye. Mo ditlhophong tsa Botswana tsa ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone, [[Umbrella for Democratic Change]] e ne ya nna mo letlhakoreng la kganetso ka ntlha ya go wa ga palo ya batho ba ba neng ba tlhopha BDP, e leng se se neng sa dira gore mokgatlho oo o fetse dingwaga di le masome a matlhano le borobabobedi o laola kgaolo eo. Kgaolo e e tlhophilweng, e e kwa magaeng, e akaretsa metse e e latelang:<ref>''[https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022.</ref> [[Lerala]] [[Lecheng]] Mokungwana Matlhakola Goo-Segkweng Gootau Manaledi Majwaneng Seolwane Kagodi Diloro [[Mogapinyana]] Ratholo Moeng Mosweu Mokokwana [[Maunatlala]] Lesenepole [[Moremi]] Malaka Maokatumo Tamasane [[Mogapi]] == Ditshupiso == 1iy5dza9qu2qfq0uowtekw0cy9bwmqc Mahalapye Botlhaba 0 14438 52498 2026-07-15T07:20:37Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Mahalapye Botlhaba 52498 wikitext text/x-wiki '''Mahalapye Botlhaba''' ke kgaolo ya botlhophi mo Kgaolong ya Bogare e emetswe mo [[Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana]] ke Augustine Nyatanga wa [[Umbrella for Democratic Change]] (UDC) go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone. == Popego ya Kgaolo ya Kgaolo == Kgaolo e e tlhamilwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le bone jaaka karolo ya koketsego ya palo ya ditlhopha tsa Mahalapye go tswa go e le nngwe go ya go tse pedi. Lekoko la [[Botswana Democratic Party]] (BDP) le ne la fenya setilo mo ditlhophong tsa ntlha ka ngwaga wa dikete tse pedi le bone mme la se tshwara mo ditlhophong tse pedi tse di latelang. Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone BDP e ne ya wela kwa tlase ga 50% ka lekgetlho la ntlha. Ka ngwaga wa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe, go ne ga nna le phetogo e kgolo ya sepolotiki jaaka [[Ian Khama Seretse Khama|Ian Khama,]] moeteledipele wa morafe wa Ngwato a ne a nna le kgotlhang le Tautona wa jaanong, [[Mokgweetsi Masisi]] le moeteledipele wa BDP. Kganetsano eno ya sepolotiki e ne ya ama mekgwa ya go tlhopha ya setheo seno.<ref>Basimanebotlhe, Tsaone (2022-10-10). [https://www.mmegi.bw/news/serowe-constituencies-vulnerable-as-bpf-rumpus-continues/news "Serowe constituencies vulnerable as BPF rumpus continues".] [[:en:Mmegi_Online|''Mmegi Online''.]] Retrieved 2024-04-12.</ref> <ref>Seabo, Batlang; Nyenhuis, Robert (2021-11-23). [https://www.cambridge.org/core/journals/african-studies-review/article/abs/botswanas-2019-general-elections-a-referendum-on-general-ian-khama/025D7A45D5F26B1A8045E91529DCAAB5#access-block "Botswana's 2019 General Elections: A Referendum on General Ian Khama"]. ''African Studies Review''. '''64''' (4): 854–883. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1017/asr.2021.69|10.1017/asr.2021.69]]. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN&#x20;]][https://search.worldcat.org/issn/0002-0206 0002-0206]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]]&#x20;[https://api.semanticscholar.org/CorpusID:244539238 244539238.]</ref> The [[Umbrella for Democratic Change]] e ne ya fenya setilo, e solegelwa molemo thata ke BPF e e neng ya gapa diboutu go tswa go BDP. Setilo seno se ne se tshwerwe ke UDC ka dipalo tse dintsi ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone. Kgaolo ya selegae e akaretsa mafelo a a latelang:<ref>''[https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022.</ref> [[Mahalapye]] Botlhaba [[Taupye]] [[Makwate]] Shakwe [[Dovedale, Botswana|Dovedale]] [[Mokoswane]] Kudumatswe [[Mmaphashalala]] [[Mookane]] Tsela ya Palla Lefelo la go Kgabaganya Melelwane la Parr's Halt == Ditshupiso == mcvbder8n5qgzodj79jq2nund0q1l1x Mahalapye Bophirima 0 14439 52499 2026-07-15T07:37:06Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Mahalapye Bophirima 52499 wikitext text/x-wiki '''Mahalapye Bophirima''' ke kgaolo ya botlhophi mo Kgaolong ya Bogare e emetswe mo [[Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana]] ke David Tshere wa [[Umbrella for Democratic Change]] (UDC) go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe. == Popego ya Kgaolo ya Botlhophi == Kgaolo e e tlhamilwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le bone jaaka karolo ya koketsego ya palo ya ditlhopha tsa Mahalapye go tswa go e le nngwe go ya go tse pedi. Lekoko la [[Botswana Democratic Party]] (BDP) le ne la fenya setilo mo ditlhophong tsa ntlha ka ngwaga wa dikete tse pedi le bone mme la se tshwara mo ditlhophong tse pedi tse di latelang. Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe , go ne ga nna le phetogo e tona ya sepolotiki jaaka [[Ian Khama Seretse Khama|Ian Khama,]] moeteledipele wa morafe wa Ngwato a ne a nna le kgotlhang le Tautona wa gompieno, [[Mokgweetsi Masisi]] le moeteledipele wa BDP. Kganetsano eno ya sepolotiki e ne ya ama mekgwa ya go bouta ya setheo seno. <ref>Basimanebotlhe, Tsaone (2022-10-10)[https://www.mmegi.bw/news/serowe-constituencies-vulnerable-as-bpf-rumpus-continues/news . "Serowe constituencies vulnerable as BPF rumpus continues"]. ''[[:en:Mmegi_Online|Mmegi Online]]''. Retrieved 2024-04-12.</ref> <ref>Seabo, Batlang; Nyenhuis, Robert (2021-11-23). [https://www.cambridge.org/core/journals/african-studies-review/article/abs/botswanas-2019-general-elections-a-referendum-on-general-ian-khama/025D7A45D5F26B1A8045E91529DCAAB5#access-block "Botswana's 2019 General Elections: A Referendum on General Ian Khama".] ''African Studies Review''. '''64''' (4): 854–883. doi:10.1017/asr.2021.69. ISSN&#x20;0002-0206. S2CID&#x20;244539238.</ref>The Umbrella for Democratic Change e ne ya fenya setilo, e solegelwa molemo ke BPF e e neng e ntsha ditamala mmogo le UDC e e neng e bona ditalama go tswa go BDP. Mo maemong a ditlhopho tsa kakaretso tsa ngwaga wa dikete tsa pedi le masome a mabedi le bone, tse di feleletseng ka gore BDP e latlhegelwe ke maatla a bosetšhaba lantlha fa e sale go bona boipuso ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le borataro, palo ya ditlhopho tsa lekoko mo lekgotleng la ditlhopho e ne ya fokotsega go ya go 14,8%, e leng go emela tiragatso ya bobedi e e kwa tlase mo lekgotleng lengwe le lengwe la ditlhopho mo hisetoring, go le gonnye fela kwa pele ga dipholo tsa yone kwa [[Francistown Borwa|Francistown]] [[Francistown Borwa|Borwa.]] Go farologana le seo, UDC e ne ya bona koketsego e kgolo ya diperesente di le masome a mabedi le bongwe tsa palo ya diboutu tsa yone fa e bapisiwa le ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe. Ka jalo, David Tshere o ne a tlhophiwa gape ka 73% ya diboutu le pharologano ya diperesente di le masome a matlhano le borobabobedi -  palo e e kwa godimo ya diboutu le pharologano ya phenyo e e fitlheletsweng ke motho yo e seng wa BDP mo hisetoring ya ditlhopho tsa Botswana, a feta rekoto ya pele ya 71% e e neng e tlhomilwe ke Bathoen II dingwaga di le masome a matlhano le botlhano pele ga foo. Ka jalo setilo se tsewa jaaka setilo se se bolokesegileng sa UDC. Kgaolo e e tlhophilweng ya ditoropo e akaretsa mafelo a a latelang:<ref>''[https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022.</ref> [[Mahalapye]] [[Tewane]] == Ditshupiso == pdzs19tv2vwlgpzqstf68si2zmubkvn Tswapong Borwa 0 14440 52501 2026-07-15T07:54:29Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Tswapong Borwa 52501 wikitext text/x-wiki '''Tswapong Borwa''' ke kgaolo ya botlhophi mo [[Kgaolong ya Bogare]] e emetswe mo [[Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana]] ke Kesitegile Gobotswang, MP wa BCP go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe . == Popego ya Kgaolo ya Botlhophi == Lefelo la Tswapong Borwa le le kwa borwabotlhaba jwa kgaolo ya Legare ya Botswana, le ne la tlhomiwa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano ka ditlhopho tsa ntlha tsa lefatshe mme ke lengwe la mafelo a a leng teng a Botswana a a sa bolong go nna teng. Go bontsha gore batho ba Batswapong ba ba neng ba le teng ba ne ba tshwana le ba morafe wa Ngwato, kgaolo eno e ne e le lefelo la konokono la [[Botswana Democratic Party]] (BDP). Go tloga ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano go fitlha ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone, BDP e ne ya nna e bona palogare ya 80% ya ditalama. Le fa go ntse jalo, puso ya BDP e ne ya simolola go fokotsega, ka palo ya ditalama tsa yone e fokotsega mo ditlhophong tsotlhe fa e sale ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le bone, ntle le ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone. Setlhopha se ne se le ka fa tlase ga diphetogo tsa melelwane mme se ne sa fetolwa leina go nna Sefhare-Ramokgonami ka nako ya ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone. Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe , go ne ga nna le phetogo e tona ya sepolotiki jaaka [[Ian Khama Seretse Khama|Ian Khama]], moeteledipele wa morafe wa Ngwato a ne a nna le kgotlhang le Tautona wa gompieno, [[Mokgweetsi Masisi]] le moeteledipele wa BDP. Go sa utlwane gono ga sepolotiki go ne ga ama tsela e batho ba neng ba tlhopha ka yone mo kgaolong eo. Khama o ne a dira letsholo la mokgethisi wa Palamente wa [[Umbrella for Democratic Change]] (UDC), Kesitegile Gobotswang ka nako ya letsholo la ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe.<ref>Gaothobogwe, Monkagedi (2019-04-18). [https://www.mmegi.bw/news/khama-endorse-udcs-gobotswang/news "Khama 'endorse' UDC's Gobotswang"]. ''Mmegi Online''. Retrieved 2025-05-09.</ref><ref>Seabo, Batlang; Nyenhuis, Robert (2021-11-23). [https://www.cambridge.org/core/journals/african-studies-review/article/abs/botswanas-2019-general-elections-a-referendum-on-general-ian-khama/025D7A45D5F26B1A8045E91529DCAAB5#access-block "Botswana's 2019 General Elections: A Referendum on General Ian Khama".] ''African Studies Review''. '''64''' (4): 854–883. doi:10.1017/asr.2021.69. ISSN&#x20;0002-0206. S2CID&#x20;244539238.</ref><ref>Basimanebotlhe, Tsaone (2022-10-10). [https://www.mmegi.bw/news/serowe-constituencies-vulnerable-as-bpf-rumpus-continues/news "Serowe constituencies vulnerable as BPF rumpus continues"]. [[:en:Mmegi_Online|''Mmegi Online''.]] Retrieved 2024-04-12.</ref> Ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe di bone phesente e ntsi ya lesome le borobabobedi ya diphesente kgatlhanong le BDP, e leng lekgetlho la ntlha BDP e latlhegelwa ke setheo, go khutlisa dingwaga tse masome a matlhano le boraro tsa mokgatlho mo setheong. Morago ga go tswa ga BCP mo UDC, Mopalamente wa ga jaana Gobotswang o ne a nna a ntse a le mo setilong seo mo ditlhophong tsa Botswana tsa ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone, ka fa tlase ga letshwao la BCP. Kgaolo e e tlhophang, e s kwa magaeng, se akaretsa metse e e latelang:<ref>''[https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022.</ref> [[Sefhare]] Mhalapitsa Maape [[Ramokgonami]] [[Seleka]] [[Ngwapa]] Mokobeng Moshopha [[Chadibe]] Matlhako [[Machaneng]] [[Pilikwe]] Letoreng Dipolasi Tsa Sherwood Lefelo la go Tsamaya la Border Post la ga Martin == Ditshupiso == bstvptu065mmvh9w1taeyzmlno0o9jr Botsalano jwa lefatshe la Botswana le Zimbabwe 0 14441 52502 2026-07-15T08:10:00Z JudithShe 9421 Ke ranotse tsebe ya Botsalano jwa lefatshe la Botswana le Zimbabwe #Wikipedia25BW 52502 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana Zimbabwe Locator.png|thumb|Mmepe o o supang mafatshe a [[Botswana]] le [[Zimbabwe]]]] '''Botsalano jwa lefatshe la Botswana le la Zimbabwe''' ke botsalano jwa sepolotiki, itsholelo le ngwao gareng ga mafatshe a mabedi a a mabapi ebile a sena lotshitshi lwa lewatle mo borwa jwa [[Aferika|Aforika]] a [[Botswana]] le [[Zimbabwe]]. Mafatshe o o mabedi ke maloko a makgotla a [[African Union]], [[United Nations General Assembly|United Nations]], [[Southern African Development Community]] le [[Non-Aligned Movement]]. Lefatshe la Botswana le na le ofisi ya boemedi kwa [[Harare]]. Lefatshe la Zimbabwe le na le ofisi ya boemedi mo [[Gaborone]]. Mafatshe a mabedi a ne a tlhama botsalano jwa sepolotiki ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le boraro morago ga [[ntwa ya boipuso ya Zimbabwe]] e mo go yone lefatshe la Botswana le amogetseng batshabi mme la tila go ema nokeng letsholo le la kgololesego ka ntlha ya matshwenyego a go dikaganyediwa ke mafatshe a [[Rhodesia]], [[South West Africa]] le [[Aforika Borwa]].<ref>''Le mois en Afrique, Issues 211-216''. Le Mois en Afrique., 1983. p.&nbsp;168.</ref><ref>Wazha G. Morapedi (2012). [https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/03057070.2012.649944 "The Dilemmas of Liberation in Southern Africa: The Case of Zimbabwean Liberation Movements and Botswana, 1960–1979"]. ''[[:en:Journal_of_Contemporary_African_Studies|Journal of Contemporary African Studie]]<nowiki/>s''. '''38''' (1): 73–90. doi:[https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/03057070.2012.649944 10.1080/03057070.2012.649944.] [[:en:Semantic_Scholar#S2CID|S2CID]]&nbsp;[https://www.semanticscholar.org/paper/ec3b79b9cdb4321b2a3b945cfbc59289aef14d62 145796550.]</ref> Lefatshe la Zimbabwe ke lengwe la bapati ba kgwebo ba Botswana, mafatshe a mabedi a a beile monwana tumalano ya kgwebo ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le borobabobedi.<ref>[https://unctad.org/system/files/official-document/ditctncd200517_en.pdf "BOTSWANA AND THE MULTILATERAL TRADING SYSTEM: THE IMPACT OF WTO AGREEMENTS, NEGOTIATIONS AND IMPLEMENTATION"] (PDF). United Nations. 2006. Retrieved 15 July 2026</ref> Mafatshe a Botswana le Zimbabwe a tlhakanetse molelwane wa dikhilomithara di le makgolo a matlhano.<ref>Eugene Campbell; Jonathan Crush (2012). ''[https://africayouthportal.orgpublications/unfriendly-neighbours-contemporary-migration-from-zimbabwe-to-botswana/ Unfriendly Neighbours: Contemporary migration from Zimbabwe to Botswana]''. Cape Town: Southern African Migration Programme. ISBN&nbsp;<bdi>[[:en:Special:BookSources/978-1-920596-16-3|978-1-920596-16-3]]</bdi></ref> Go fuduga ga batho ba bantsi go tswa Zimbabwe go ya Botswana morago ga seemo se se sa iketlang sa itsholelo sa dingwaga tsa dikete pedi di simologa se ne sa baka koketsego ya ditlhaselo tsa letlhoo la batswakwa, go gagamadiwa ga melao ya molelwane le tautona wa nako eo wa Botswana [[Ian Khama Seretse Khama|Ian Khama]], a supa fa fa lefatshe la Zimbabwe e le moagisanyi o o senang botsalano.<ref>[https://africayouthportal.orgpublications/unfriendly-neighbours-contemporary-migration-from-zimbabwe-to-botswana/ Eugene Campbell &#x26; Jonathan Crush 2012], pp.&nbsp;24–25.</ref><ref>Wazha G. Morapedi (2007). [https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/02589000701396330 "Post-Liberation Xenophobia in Southern Africa: The Case of the Influx of Undocumented Zimbabwean Immigrants into Botswana, c.1995–2004".] ''Journal of Contemporary African Studies''. '''25''' (2): 229–250. doi:[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/02589000701396330 10.1080/02589000701396330]. S2CID&nbsp;[https://www.semanticscholar.org/paper/0869feee536d5ed3927bcdbac918acac940d296e 154361441.]</ref> Morago ga ditlhopho tsa dikete pedi le borobabobedi tsa kwa Zimbabwe, lefatshe la Botswana le ne la nna le seabe se setona mo go thibeleng go ya magoletsa ga ditlhaselo gareng ga diphathi tse di neng di tsaya karolo mo mathateng le dikgogakgogano tsa morago ga ditlhopho. Fa a etetse lefatshe la Zimbabwe ka Lwetse a rogwa ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bobedi, tautona wa Botswana [[Mokgweetsi Masisi]] o ne a kopa gore go tlosiwe dikiletso tsa bophirima tse di neng di neetswe matona a [[ZANU-PF]].<ref>Evans Zininga (3 September 2022). [https://glosbe.com/en/tn/called%20for%20the%20removal%20of%20western%20sanctions "Botswana President Masisi Says West Should Remove Sanctions Imposed on Zanu PF Officials".] Voice of America. Retrieved 15 July 2026</ref> == Ditshedimosetso tse dingwe == * [[Botsalano jwa lefatshe la Botswana le mafatshe a mangwe]] * [[Botsalano jwa lefatshe la Zimbabwe le mafatshe a mangwe]] * [[Batho ba Zimbabwe mo Botswana]] == Metswedi == ch2kzlujrmmxjinehjvrivzotg2y04p Moremi 0 14442 52503 2026-07-15T08:13:44Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Moremi 52503 wikitext text/x-wiki '''Moremi''' ke motse mo [[Kgaolong ya Bogare]] ya Botswana, dikilometara di ka nna masome a mane (25 mi) kwa botlhaba jwa Palapye. Motse o o mo mothulamong wa [[Noka ya Lotsane]], e e leng noka e e tsenang ka dipaka tsa ngwaga ya [[Noka ya Limpopo]]. E kwa bokone jwa Dithaba tse di kgatlhang tsa Tswapong. {{Infobox settlement|name=Moremi|settlement_type=Legae|pushpin_map_alt=Botswana}} Mokgatho wa Moremi-Mannonye Community Trust o duedisa batho ba ba tsenang mo lefelong leno la ditso la Moremi Gorge, e leng lefelo le melatswana e e elelang ka dingwaga di le dintsi e kgaogantseng dikhuti tse di boteng mo dithabeng, le le nang le diphororo tse di elelang mo matamong a a boteng a a dikologilweng ke dimela tse ditala. Mo mekgatšheng eno go nna dinonyane di le dintsi tse di jang ditlhapi le digagabi tse dinnye tse di leng mo matamong ano, mme gape ke lefelo le go tsalelang kwa go lone phokojwe ya Cape e e leng mo kotsing ya go nyelela. Lengau, phokoje le kudu di nna mo dithabeng, mme mafika a a kwa godimo ga mosima a na le di-baboon, mebutla ya maje le di-dassies.<ref name=":0">[[:en:Moremi,_Botswana#CITEREFView_The_Spectacular_Moremi_Gorge|View The Spectacular Moremi Gorge]]</ref> Mokgatlho wa Bojanala wa Botswana o aga borogo jwa dikoloi go kgabaganya Noka ya Lotsane, mme o aga mafelo a bojanala le ditselana tsa tlhago kwa Moremi - Mannonye Conservation Area. <ref>[[:en:Moremi,_Botswana#CITEREFCommunity_Projects...|Community Projects...]]</ref>Go dumelwa gore kgogometso eno e na le maatla a boselamose, mme go dumelwa gore meya ya bagologolwane e nna mo dithabeng tseno. <ref name=":0" /> The 2004 documentary film Seance Reflections, e e neng ya tsamaisiwa ke [[Richard Werbner]], e bega ka banyalani ba ba senang bana ba ba lekang go busetsa boitekanelo jwa bone ka go buisana le moitseanape wa boitseanape le mofodisi kwa motseng wa Moremi. <ref>[[:en:Moremi,_Botswana#CITEREFDocumentary_Film_Screening...|Documentary Film Screening...]]</ref> == Ditshwantsho == [[Setshwantsho:Moremi gorge1.jpg|thumb|Basimane ba tshameka mo molatswaneng wa Moremi Gorge]] == Ditshupiso == 8bbr300msz1u4dxybdeml6dft5i0qo7 Boemelo jwa difofane jwa kwa Hukuntsi 0 14443 52505 2026-07-15T08:28:06Z Lucrucia98 12161 #Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Boemelo jwa difofane jwa kwa Hukuntsi 52505 wikitext text/x-wiki '''Boemelo jwa difofane jwa kwa Hukuntsi''' (IATA: HUK)<ref>[http://www.gcmap.com/airport/HUK Airport information for Hukuntsi"] &#x2013; via Great Circle Mapper.</ref> ke Boemelo jwa difofane jo bo diretswe motse wa [[Hukuntsi]] mo [[Kgalagadi District]] ya [[Botswana]]. Tsela ya go fofa e dikilometara di le pedi le sephato (2.5) kwa bophirima jwa motse, gaufi le letamo le legolo la letswai.<ref>[https://www.google.com/maps/@-23.98969,21.7589,2309m/data=!3m1!1e3 Google Maps - Hukuntsi]</ref> == Bona gape == * [[Kgoro ya Difofane]] * [[Dipalamo mo Botswana]] * [[Lenaane la maemo a difofane a Botswana|Mola wa maemo a difofane a Botswana]] == Metswedi == fkexbpk2kj36vqhiy6i6wmkx6sz79p5 Shoshong(Kgaolo ya Botlhophi) 0 14444 52506 2026-07-15T08:28:16Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Shoshong(Kgaolo ya Botlhophi) 52506 wikitext text/x-wiki '''Shoshong''' ke kgaolong ya Botlhophi mo [[Kgaolong ya Bogare]] e emetswe mo [[Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana]] ke Moneedi Bagaisamang, MP wa UDC go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone. == Popego ya Kgaolo == Lefelo la botlhophi la Shoshong le le kwa borwabotlhaba jwa Kgaolo ya Bogare jwa Botswana, le ne la tlhomiwa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano ka ditlhopho tsa ntlha tsa naga mme ke lengwe la mafelo a botlhophi a Botswana a a sa bolong go nna teng. Go bontsha gore batho ba ba neng ba nna mo kgaolong eno e ne e le Ba-Ngwato, kgaolo eno ya ditlhopho e ne e le lefelo la konokono la [[Botswana Democratic Party]] (BDP). Go tloga ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano go fitlha ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone, BDP e ne ya nna e bona palogare ya 80% ya diboutu. Le fa go ntse jalo, fa e sale go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi, puso ya BDP e ne ya simolola go fokotsega, mme palo ya ditalama tsa yone e ne ya fokotsega mo ditlhophong tse di neng tsa latela. Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe, go ne ga nna le phetogo e kgolo ya sepolotiki jaaka Ian Khama, moeteledipele wa morafe wa Ngwato a ne a nna le kgotlhang le moporesidente wa jaanong, Mokgweetsi Masisi le moeteledipele wa BDP. Kganetsano eno ya sepolotiki e ne ya ama mekgwa ya go bouta ya kgaolo ya ditlhopho. <ref>Seabo, Batlang; Nyenhuis, Robert (2021-11-23). [https://www.cambridge.org/core/journals/african-studies-review/article/abs/botswanas-2019-general-elections-a-referendum-on-general-ian-khama/025D7A45D5F26B1A8045E91529DCAAB5#access-block "Botswana's 2019 General Elections: A Referendum on General Ian Khama"]. ''African Studies Review''. '''64''' (4): 854–883. doi:10.1017/asr.2021.69. ISSN&#x20;0002-0206. S2CID&#x20;244539238.</ref><ref>Basimanebotlhe, Tsaone (2022-10-10). [https://www.mmegi.bw/news/serowe-constituencies-vulnerable-as-bpf-rumpus-continues/news "Serowe constituencies vulnerable as BPF rumpus continues".] ''[[:en:Mmegi_Online|Mmegi Online]]''. Retrieved 2024-04-12.</ref>Ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe di bone phitlhelelo e e botlhokwa ya masome a mabedi le bobedi go leba kwa mokgatlhong wa kganetso wa Umbrella for Democratic Change (UDC) go tswa mo BDP, e leng go tshwaya phitlhelelo ya bone e e nonofileng ya bosetšhaba le lekgetlho la ntlha mokgatlho wa kganetso o fenya Shoshong. UDC e ne ya nna le setilo ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le boneka bontsi jo bogolo. Kgaolo e e bontsi jwa yone e leng e e kwa magaeng, e akaretsa metse e e latelang<ref>''[https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022. p.&#x20;45.</ref> [[Shoshong]] [[Mmutlane]] [[Kalamare]] [[Bonwapitse]] [[Mosolotshane]] [[Ikongwe]] [[Kodibeleng]] [[Otse]] [[Mokgenene]] [[Poloka]] [[Moralane]] Dibete Tobera == Ditshupiso == 14ikftuydip036lozjupakg0s6sbi29 Serowe Bokone 0 14445 52508 2026-07-15T08:39:49Z MmaBaggio 11091 #Wikipedia25BW KE RANOTSE TSEBE YA Serowe Bokone 52508 wikitext text/x-wiki '''Serowe Bokone''' ke kgaolo ya botlhophi mo [[Kgaolong ya Bogare]] se emetswe ke [[Baratiwa Mathoothe]], MP wa BPF mo [[Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana]] go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe. == Popego tsa Kgaolo == Serowe Bokone e kwa Kgaolong ya Bogare mme e kwa magaeng, mme lefelo le legolo la bonno ke motse wa [[Serowe]]. Kgaolo e ke karolo ya ditulo tse tharo tsa ditso tsa BDP tse di neng di bolokesegile tse di neng tsa fologela kwa BPF mme di ne di na le palogare ya 76.7pp go ya BPF. <ref>Seabo, Batlang; Nyenhuis, Robert (2021-11-23). [https://www.cambridge.org/core/journals/african-studies-review/article/abs/botswanas-2019-general-elections-a-referendum-on-general-ian-khama/025D7A45D5F26B1A8045E91529DCAAB5#access-block "Botswana's 2019 General Elections: A Referendum on General Ian Khama".] ''African Studies Review''. '''64''' (4): 854–883. doi:10.1017/asr.2021.69. ISSN&#x20;0002-0206. S2CID&#x20;244539238.</ref>Phetogo eno e ne ya dirwa ke gore morafe wa [[Bangwato|BaNgwato]], o lelapa la Khama e leng lelapa la segosi la one, le nna mo lefelong la Serowe. Pele Ian Khama a tswa mo BDP, batho ba ba neng ba mo tlhopha ba ne ba tlhola ba mo tlhopha ka bontsi. Le fa go ntse jalo, morago ga kgotlhang magareng ga [[Ian Khama Seretse Khama|Ian Khama]] le Tautona [[Mokgweetsi Masisi]], Khama o ne a rotloetsa batho ba kgaolo ya Serowe go boutela BPF e e neng e sa tswa go tlhomiwa mme molaetsa o o ne wa amogelwa ke batho ba selegae. <ref>Basimanebotlhe, Tsaone (2022-10-10). [https://www.mmegi.bw/news/serowe-constituencies-vulnerable-as-bpf-rumpus-continues/news "Serowe constituencies vulnerable as BPF rumpus continues".] ''Mmegi Online''. Retrieved 2023-06-16.</ref> Serowe Bokone e ne e le kgaolo ya ditlhopho ya Tautona wa ntlha wa Botswana, [[Seretse Khama|Seretse Khama,]] go tloga ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano go fitlha phetolo ya molaotheo e ne ya tlhalosa gore Tautona yo o leng teng a ka se nne leloko le le tlhophilweng la Kokoano Bosetšhaba ka nako e le nngwe ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le bone . Ka jalo, e ne e le nngwe ya mafelo a a sireletsegileng thata a BDP mo nageng, le lekoko le le neng le sa kgone go bona palo e e kwa tlase ga 90% ya diboutu fa e sale e tlhomiwa pele ga ditlhopho tsa ntlha tsa ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano go fitlha ka ditlhopho tsa bofelo tsa ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borobabongwe pele ga go fedisiwa ga lekoko pele ga ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le bone. Kgaolo e na le metse e e latelang:<ref>''[[:en:Serowe_North#cite_note-3|2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]]'' (PDF). 2022. p.&#x20;46.</ref> Dikarolo tsa [[Serowe]] [[Paje, Botswana|Paje]] Mabeleapodi [[Tshimoyapula]] == Ditshupiso == 9vyqejy17nbvbucfs1ucly6gfqq2rth Boemelo jwa difofane jwa kwa Kang 0 14446 52509 2026-07-15T08:41:32Z Lucrucia98 12161 #Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Boemelo jwa difofane jwa kwa Kang 52509 wikitext text/x-wiki '''Boemelo jwa difofane jwa kwa Kang''' (ICAO: FBKG)<ref>[http://www.gcmap.com/airport/FBKG Airport information for Kang Airport"] &#x2013; via Great Circle Mapper.</ref> ke boema difofane jo bo direlang motse wa [[Kang]], mo Kgalagadi District ya Botswana.<ref>[https://www.google.com/maps/@-23.6786345,22.8174169,1950m/data=!3m1!1e3 Google Maps - Kang]</ref> Kang VOR (Ident: KGV) e mo lebaleng.<ref>[https://web.archive.org/web/20180820141003/http://ourairports.com/navaids/KGV/Kang_VOR_BW/#lat=-23.67970085144043,lon=22.819900512695312,zoom=10,type=Satellite Kang VOR (KGV) @ OurAirports"]. ''ourairports.com''. Archived from the original on 20 August 2018. Retrieved 20 August 2018.</ref> == Bona gape == * Kgoro ya Difofane * Dipalamo mo Botswana * dipalo tsa maemelo a difofane a Botswana == Metswedi == f72n0c665188o93ap1okte5tnp0o8qz Maemelo a difofane a kwa Kanye 0 14447 52510 2026-07-15T08:48:37Z Lucrucia98 12161 #Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Maemelo a difofane a kwa Kanye 52510 wikitext text/x-wiki '''Maemelo a difofane a kwa Kanye'''(ICAO: FBKY)<ref>[https://www.google.com/maps/@-25.0506609,25.3184484,1758m/data=!3m1!1e3 Google Maps - Kanye]</ref> ke boemo jwa difofane jo bo direlang toropo ya [[Kanye]], Botswana. Tsela ya go fofa e dikilometara di le tlhano (3.1 mi) kwa borwa jwa toropo.<ref>[http://www.gcmap.com/airport/FBKY Airport information for Kanye Airport"] &#x2013; via Great Circle Mapper.</ref> == Bona gape == * Kgoro ya Difofane * Dipalamo mo Botswana * Dipalo tsa maemo a difofane a Botswana == Metswedi == c2gd5ghpj8kmb9d9gdfpip4mm51cgzf Maemelo a difofane a kwa Khwai 0 14448 52511 2026-07-15T08:56:38Z Lucrucia98 12161 #Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Maemelo a difofane a kwa Khwai 52511 wikitext text/x-wiki '''Maemelo a difofane a kwa Khwai''' (IATA: KHW, ICAO: FBKR)<ref>[https://www.google.com/maps/@-19.1487004,23.7870583,2602m/data=!3m1!1e3 Google Maps - Khwai River]</ref> ke maemelo a difofane jo bo direlang dikampa le mafelo a a dikologileng motse wa [[Khwai]] kwa [[Botswana|Botswana.]]<ref>[http://www.gcmap.com/airport/KHW Airport information for Khwai River"] &#x2013; via Great Circle Mapper</ref> Tsela ya go fofa e dikilometara di le nne (2.5 mi) go tswa kwa kgorong e e kwa bokone ya [[Moremi Game Reserve]], le dimetara di le makgolo a supa (0.4 mi) go tswa go nngwe ya matamo a noka ya Khwai. Lefelo leno le le sireleditsweng la diphologolo tsa naga le kwa ntlheng ya botlhaba jwa [[Okavango Delta.]] == Bona gape == * Kgoro ya Difofane * Dipalamo mo Botswana * Dipalo tsa la maemelo a di fofane a Botswana == Metswedi == 9msk27fa22xwffeuaz6sgbrm9f2nefq Maemelo a difofane a kwa Machaneng 0 14449 52512 2026-07-15T09:08:48Z Lucrucia98 12161 #Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Maemelo a difofane a kwa Machaneng 52512 wikitext text/x-wiki '''Maemelo a difofane a kwa Machaneng'''<ref>[https://maps.google.com/maps?ht=en&z=13&t=k&q=-23.1845277777778,27.5009444444444+%28Machaneng+Airport%29 location of Machaneng Airport"] (Map). ''Google Maps''. Retrieved 2 September 2013.</ref>(ICAO: FBMG) ke boemelo jwa difofane jwa sesole jo bo mo ntlheng ya bokone-botlhaba jwa [[Machaneng]], toropo e e mo Kgaolong ya Bogare ya [[Botswana]]. Tsela ya go fofa e dikilometara di le 11 (6.8 mi) kwa bophirima jwa [[Noka ya Limpopo]], mo molelwaneng wa [[Botswana]] le [[Aforika Borwa|Aforika Borwa.]]<ref>[http://aerobaticsweb.org/cgi-bin/search_apt?FBMG Airport record for Machaneng Airport at Landings.com.] Retrieved 2013-09-02</ref> == Bona gape == * [[Kgoro ya Difofane]] * [[Dipalamo mo BotswanaDipalo tsa maemolo a difofane a Botswana|Dipalamo mo Botswana]] * [[Dipalamo mo BotswanaDipalo tsa maemolo a difofane a Botswana|Dipalo tsa maemolo a difofane a Botswana]] == Metswedi == l22eo5hfznwijho5u3g5pz5t9aayzba Maemelo a difofane a kwa Makalamabedi 0 14450 52513 2026-07-15T09:17:51Z Lucrucia98 12161 #Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Maemelo a difofane a kwa Makalamabedi 52513 wikitext text/x-wiki '''Maemelo a difofane a kwa Makalamabedi''' (ICAO: FBMM)<ref>[http://www.gcmap.com/airport/FBMM Airport information for Makalamabedi Airport"] &#x2013; via Great Circle Mapper</ref> ke boemelo jwa difofane jo bo diretsweng motse wa [[Makalamabedi]] mo Kgaolong ya Bogare ya [[Botswana]]. Tsela ya go fofa e ka kwa ga [[Noka ya Boteti]] go tswa mo motseng, mo Kgaolong ya Bokone-Bophirima.<ref>[https://www.google.com/maps/@-20.3103368,23.9071972,2349m/data=!3m1!1e3 Google Maps - Makalamabedi]</ref> == Bona gape == * [[Kgoro ya DifofaneDipalamo mo Botswana|Kgoro ya Difofane]] * [[Kgoro ya DifofaneDipalamo mo Botswana|Dipalamo mo Botswana]] * [[Dipalo tsa maemelo a difofane a Botswana]] == Metswedi == hr5y5ppr1lvhkm59i0ogdmk97638gh6 Botsalano jwa lefatshe la Botswana le China 0 14451 52514 2026-07-15T09:19:53Z JudithShe 9421 Ke ranotse tsebe ya Botsalano jwa lefatshe la Botswana le China #Wikipedia25BW 52514 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana China Locator 2.png|thumb]] '''Botsalano jwa Botswana le China''' ke botsalano jwa nako ya gompieno le jwa mo ditsong gareng ga mafatshe a [[Botswana]] le [[China|People's Republic of China]]. Botsalano bo simologile ka Firikgong a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano.<ref>[[:en:David_H._Shinn|Shinn, David H.]]; Eisenman, Joshua (2023). ''China's Relations with Africa: a New Era of Strategic Engagement''. New York: [[:en:Columbia_University_Press|Columbia University Press]]. [[:en:ISBN|ISBN]]&nbsp;[[:en:Special:BookSources/978-0-231-21001-0|<bdi>978-0-231-21001-0</bdi>.]]</ref> Ka ngwaga wa dikete pedi le lesome, ka nako ya go tlhomamisiwa dingwaga di le masome a mararo le botlhano tsa botsalano jwa mafatshe a, botsalano jwa one bo ne bo bonwa bo nonofile gape bo gola ka bofefo ke moemedi wa lefatshe la China kwa Botswana wa nako eo [[Liu Huanxing]].<ref name=":0">[https://www.mmegi.bw/artculture-review/street-horn-sponsors-star-studded-show/news Memories and blessings of China-Botswana relations] Mmegi.bw, 6 January 2010</ref> Lefatshe la Botswana le setse morago molao wa China o mongwefela o o rayang gore lefatshe la Botswana ga le tsalane le Republic of China ([[Taiwan]]). Morago ga thromo ya lefatshe ya kwa Sichuan ka ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi kwa China, puso ya Botswana e ne ya abela lefatshe leo sedikadike sa madi a [[Botswana pula|pula]].<ref name=":0" /> == Tlhabolo itsholelo == Go simolola ka dingwaga tsa sekete, makgolo a robabongwe, le masome a robabobedi, botsalano jwa itsholelo le kgwebo bo ne jwa ya magoletsa gareng ga mafatshe a mabedi a. Ka ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi, bokete jwa di tsa kgwebo gareng ga Botswana le China e ne e le didikadike di le makgolo a mararo le masome a marataro a di dolara tsa America. Go tswa ka Firikgong go tsena Phalane ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe, bokete bo ne bo ntse bo le mo didikadikeng di le lekgolo, masome a robabongwe le boraro mo sebakeng sa dikgwedi tse di lesome le ntswa gone go na le kwelo tlase e kgolo ya itsholelo.<ref name=":0" /> Ka Tlhakole ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe, matona a puso a China a ne a gwetlha lefatshe la Botswana go atolosa botsalano jwa itsholelo, bogolo jang mo mohameng wa tlhwatlhwa wa teemane ya Botswana, ba supa fa China e tlhoka diteemane fa mafatshe a mangwe a itsholelo e e kwa godimo a fokoditse go e tlhoka. === Thuso ya China ya madi a ditlhabololo === Fa e sale bokopano jwa ntlha jwa tirisanommogo ya China le [[Aferika|Aforika]] ka ngwaga wa dikete pedi, puso ya China e isitse madi a ka nna didikadike di le lekgolo, masome a mabedi le borobabongwe tsa di dolara kwa Botswana go dirisiwa mo ditlhabololong. Mo mading ao otlhe, didikadike di le masome matlhano le bobedi fela di wela ka fa tlase ga OECD-DAC kgotsa thuso ya tlhabololo e e tlhomamisitsweng. Banka ya China ya Exim e ne ya thusa ka madi aa setseng go thusa Botswana go aga porojeke ya tsela ya Letlhakeng-Kang.<ref>Austin Strange, Bradley C. Parks, Michael J. Tierney, Andreas Fuchs, Axel Dreher, and Vijaya Ramachandran. 2013. China’s Development Finance to Africa: A Media-Based Approach to Data Collection. CGD Working Paper 323. Washington DC: Center for Global Development. http://aiddatachina.org/projects?utf8=%E2%9C%93&search=&active_string%5B%5D=Active&country_name%5B%5D=Botswana&scope_names%5B%5D=Official+Finance{{Dead link|date=November 2018|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}}</ref> Lefatshe la China le adimisitse lefatshe la Botswana madi a go aga porojeke ya seporo sa Mosetse-Kazungula, se se tlaa kopanyang seporo le [[Zambia]] ka [[borogo jwa Kazungula]].<ref name=":1">[https://www.scmp.com/news/china/diplomacy/article/2163396/botswana-says-china-agreed-extend-loan-and-cancel-debt "Botswana says China agreed to extend loan and cancel debt".] Reuters. September 9, 2018.</ref> Ka Lwetse ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi, lefatshe la China le ne la boela morago sekoloto sa masome a robabobedi se se neng se kolotiwa ke Botswana.<ref name=":1" /> == Botsalano jwa itsholelo == Go kgona go godisa itsholelo, China e thusitse ka madi a diporojeke di le mmalwa tsa kago go ralala Botswana. Diporojeke tse di ne di le masome mabedi le borobabobedi ka Firikgong ngwaga wa dikete pedi le lesome, di akaretsa diporo, ditsela, dipatela le matlo a tlhwatlhwa e e kwa tlase.<ref name=":0" /> == Botsalano jwa ngwao == Lefatshe la China le thusitse go tlhama sekolo sa Confucius Institute kwa Mmadikolo wa Botswana, se se butseng ka Lwetse ngwaga wa dikete pedi le borobabongwe. Sekolo se se rotloetsa ngwao ya China, ditso le puo kwa Mmadikolo. Palo e e golelang pele ya Batswana ba tsere maeto go ya China; ka ngwaga wa dikete pedi le botlhano, Batswana ba le makgolo a mane ba ne ba etela lefatshe leo, fa ka ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi, ba le sekete le makgolo a mane ba dirile jalo.<ref name=":0" /> == Botsalano jwa polotiki == Lefatshe la Botswana le setse morago molao wa China o mongwefela. Le lemoga lefatshe la People's Republic of China e le yone fela puso ya China, Taiwan e le bontlha jo bo botlhokwa jwa kgaolo ya China, le ema nokeng maiteko otlhe a PRC a go nna seopo sengwe ga mafatshe. Le lemoga gape fa [[Hong Kong]], [[Xinjiang]] le [[Tibet]] e le dikgang tsa legae la China.<ref>[https://interactives.lowyinstitute.org/features/one-china-contest-to-define-taiwan/ "Five One-Chinas: The contest to define Taiwan".] ''Lowy Institute''. Retrieved 2026-07-15</ref> == Ditshedimosetso tse dingwe == * [[Botsalano jwa lefatshe la Botswana le mafatshe a mangwe]] * [[Botsalano jwa lefatshe la China le mafatshe a mangwe]] == Metswedi == 2l8lvuyywpx4deq1fn4b0sg3lzgiv7s Maemelo a Difofane a kwa Matsieng Aerodrome 0 14452 52515 2026-07-15T09:29:34Z Lucrucia98 12161 #Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Maemelo a Difofane a kwa Matsieng Aerodrome 52515 wikitext text/x-wiki '''Matsieng Aerodrom'''e ke lebala la difofane le le gaufi le [[Rasesa]], dikilometara di le masome a mane le bone kwa bokone jwa [[Gaborone]], [[Botswana]]. E ne ya agiwa ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le motso (2011). Lefelo leno la difofane le nnile lefelo la dipontsho di le mmalwa tsa boditšhabatšhaba tsa difofane.<ref>[https://www.fnbbotswana.co.bw/news/archive/2015/11052015International-Air-Show.html "2015 Botswana International Air Show".] ''First National Bank Botswana''. Retrieved 8 May 2017.</ref><ref>Keyter, Juri. [https://web.archive.org/web/20240524173854/http://www.pilotspost.com/arn0000983 "Wesbank Botswana International Air Show 2016".] ''Pilotspost''. Archived from the original on 24 May 2024. Retrieved 8 May 2017.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20170606204909/http://www.botswana-airshow.com/index.php/fly-in-camping "2017 Botswana International Air Show".] ''Botswana Airshow''. Archived from the original on 6 June 2017. Retrieved 8 May 2017</ref> == Dikotsi le ditiragalo == Kakgwedi ya Mopitlwe e le masome a mabedi le boraro ka ngwaga wa dikete tse pedi le lerome le borobabongwe(2019), sefofane sa [[Beechcraft B200 King Air]] se ne sa fofela mo toreng ya taolo le moagong o o bapileng le yone o o neng o na le tlelapa ya go fofa ya mo lefelong leo morago ga go fofa go le gonnye. Go ne ga ntshiwa taelo ya gore batho ba ntshiwe mo sefofaneng pele ga se thulana mme mokgweetsi wa sefofane, yo e neng e le ene fela a neng a le mo sefofaneng, e ne e le ene fela motho yo o neng a bolawa; tora ya taolo le kago ya tlelapa di ne tsa senngwa.<ref>[https://aviation-safety.net/database/record.php?id=20190323-0 Accident description&#x20;for Major Blue Air Beechcraft B200 Super King Air registration A2-MBM".] ''Aviation Safety Network''. Retrieved 24 March 2019.</ref> == Bona gape == * [[Kgoro ya DifofaneDipalamo mo BotswanaDipalo tsa maemelo a difofane a Botswana|Kgoro ya Difofane]] * [[Kgoro ya DifofaneDipalamo mo BotswanaDipalo tsa maemelo a difofane a Botswana|Dipalamo mo Botswana]] * [[Kgoro ya DifofaneDipalamo mo BotswanaDipalo tsa maemelo a difofane a Botswana|Dipalo tsa maemelo a difofane a Botswana]] == Metswedi == f2ijalbya20dw9ac8tkxjf2b430svyf Maemelo a Difofane a kwa Nata 0 14453 52516 2026-07-15T09:39:40Z Lucrucia98 12161 #Wikipedia25BW ke ranotse tsebe ya Maemelo a Difofane a kwa Nata 52516 wikitext text/x-wiki '''Maemelo a Difofane a kwa Nata''' (ICAO: FBNT)<ref>[https://www.google.com/maps/@-20.217058,26.1588446,4149m/data=!3m1!1e3 Google Maps - Nata]</ref> ke boemelo jwa difofane jo bo diretswe motse wa [[Nata]] mo Kgaolong ya Bogare ya [[Botswana|Botswana.]] Tsela ya go fofa e dikilometara di le pedi (1.2 mi) kwa bophirima jwa Nata.<ref>[http://www.gcmap.com/airport/FBNT Airport information for Nata Airport"] &#x2013; via Great Circle Mapper.</ref> == Bona gape == * [[Kgoro ya DifofaneDipalamo mo BotswanaDipalo tsa maemoelo a difofane a Botswana|Kgoro ya Difofane]] * [[Kgoro ya DifofaneDipalamo mo BotswanaDipalo tsa maemoelo a difofane a Botswana|Dipalamo mo Botswana]] * [[Kgoro ya DifofaneDipalamo mo BotswanaDipalo tsa maemoelo a difofane a Botswana|Dipalo tsa maemoelo a difofane a Botswana]] == Metswedi == 6ohnatoocvv3egm904moy2u03f2cipq Botsalano jwa lefatshe la Botswana le India 0 14454 52517 2026-07-15T10:15:26Z JudithShe 9421 Ke ranotse tsebe ya botsalano jwa lefatshe la Botswana le India #Wikipedia25BW 52517 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Botswana India Locator.png|thumb]] '''Lefatshe la India''' le simolotse go lemoga lefatshe la [[Botswana]] moragonyana fela ga boipuso jwa lefatshe la Botswana ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a marataro le borataro, la bula ofisi ya boemedi mo [[Gaborone]] ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabobedi le bosupa.<ref>[http://pib.nic.in/newsite/PrintRelease.aspx?relid=76092 "Scindia offers Assistance for Strengthening Botswana Rail Networkcalls for Diversification and Deepening of Trade Ties".] ''Press Information Bureau''. Retrieved 15 July 2026</ref> Lefatshe Botswana le butse ofisi ya lone ya boemedi kwa [[New Dehli]] ka ngwaga wa dikete pedi le borataro.<ref name=":0">[https://www.mea.gov.in/error.htm "India - Botswana Relations"] (PDF). ''Ministry of External Affairs''. January 2016. Retrieved 15 July 2026</ref> Tautona wa Botswana [[Festus Mogae]] o etetse lefatshe la [[India]] gabedi ka Motsheganong ngwaga wa dikete pedi le botlhano le ka Morule ngwaga wa dikete pedi le borataro. Ka loeto lwa bobedi, lefatshe la India le ne la dumalana go adima lefatshe la Botswana madi a diidkadike di le masome mabedi a di dolara tsa [[USA|America]], le ne gape la adimisa lefatshe la Botswana madi a ditlhabololo tsa mehama ya botsogo le thuto ka tatelano a didikadike di le masome a matlhano.<ref name=":0" /> Mafatshe a mabedi a beile monwana ditumalano di le mmalwa tse di amanang le kgwebo, lekgetho, go neelana ga ngwao, le maranyane. Lefatshe la Botswana gape ke bontlha jwa porojeke ya India ya Pan-African E-Network. Ka kgwedi ya Lwetse ngwaga wa dikete pedi le lesome le bone, matlhakore a mabedi a ne a feleletsa tumalano e mo go yone sesole sa India se tlaa katisang sesole sa Botswana.<ref name=":0" /> Batswana ba kgona go iponela dithuso tsa madi a sekolo mo lenaneong la Indian Technical and Economic Cooperation Programme le Indian Council for Cultural Relations.<ref name=":0" /><ref>[http://botswana.se/News/BATSWANA-TO-BENEFIT-FROM-COOPERATION "BATSWANA TO BENEFIT FROM COOPERATION".] ''botswana.se''. Retrieved 15 July 2026</ref> == Botsalano jwa itsholelo == Kgwebo ya botsalano gareng ga mafatshe a Botswana le India e dirile bilone e le nngwe le bongwe ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone go tsena dikete pedi lesome le botlhano. Lefatshe la India le reka teemane mo go la Botswana, Dilwana tse di rekisediwang Botswana ke India ke dilwana tse di dirilweng, tshipi, di matshine, ulu ya letsela, diaparo, melemo le didirisiwa tsa dipalamo.<ref name=":0" /> Dipeelo tse ditona tsa diteemane tsa Botswana di kgatlha mohama wa diteemane wa India thata, segolo bogolo kwa Surat. Urat ke lefelo la boremelelo la go sega le go rethefadiwa ga diteemane. Dikompone tsa Shrenuj, Blue Star le KGK Diamonds di na le diofisi le madirelo mo Botswana.<ref name=":0" /> Ka ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi, sekolo sa Indian Diamond Institute se ne sa baya monwana tumalano le puso ya Botswana go tlhama sekolo sa India-[[Aferika|Aforika]] sa diteemane mo lefatsheng leo. Sekolo se tlaa nna le babereki ba ba tswang India ba ba tlaa rutang dithuto tsa go kgaola, go rethefatsa le go kala diteemane ga mmogo le go dira makgabisa a diteemane.<ref>[https://indianexpress.com/article/cities/ahmedabad/india-to-set-up-indiaafrica-diamond-institute-in-botswana/ "India to set up India-Africa Diamond Institute in Botswana".] ''The Indian Express''. 12 June 2012. Retrieved 15 July 2026</ref><ref>Mmeso, Phillimon. [https://web.archive.org/web/20181109234904/http://www.thepatriot.co.bw/news/item/3045-expedite-india-africa-diamond-institute-%E2%80%93-minister.html "Expedite India-Africa Diamond Institute – Minister"]. [[:en:The_Patriot_on_Sunday|''The Patriot on Sunday''.]] Archived from [http://thepatriot.co.bw/news/item/3045-expedite-india-africa-diamond-institute-%E2%80%93-minister.html the original] on 9 November 2018. Retrieved 15 July 2026</ref> kompone ya Jindal Steel & Power Limited (JSPL) e ne ya reka kompone ya Canada ya CIC Energy e e mo kgwebong ya meepo ya magala le go fetlha motlakase mo Botswana. JSPL e ikaelela go dira mafelo a a fetlhang motlakase a le mabedi a a ka fetlhang motlakase wa makgolo a mararo kwa Mamabula kwa go fitlhetsweng magala a mantsi.<ref name=":0" /> Lefatshe la Botswana le butse ofisi ya kgwebo e e bidiwang Botswana Export Development and Investment Authroity (BEDIA) kwa Mumbai ka ngwaga wa dikete pedi le lesome. Ofisi e ne ya fetolwa leina go nna Botswana Investment and Trade Centre (BITC). Morago ga bokopano gareng ga BITC le CII ka Phukwi ngwaga wa dikete pedi le lesome, mothusa tona wa dikgwebo le madirelo Maxwell Motowane o ne are "lefatshe la Botswana le bone lefelo la kgwebo la India le siame, ka jalo le eletsa go anywa mo kitsong ya bone ya tsa botegeniki, botsogo, dipalamo le thuto."<ref>[https://www.gov.bw/en/News/Botswana-to-benefit-from-Indian-expertise-/ "Botswana to benefit from Indian expertise".] ''Government of Botswana''. Retrieved 15 July 2026</ref> [[Banka ya Baroda]] e simolotse go bereka mo Botswana ka ngwaga wa dikete pedi le bongwe. [[Banka ya India]] e butse ofisi ya yone ya ntlha mo lefatsheng mo Gaborone ka Phatwe a le malatsi a robabongwe ngwaga wa dikete pedi lesome le boraro, fa banka ya State Bank of India e butse ofisi mo toropong eo ka Ngwanatsele a le masome mabedi le borataro ngwaga wa dikete pedi, le lesome le boraro.<ref name=":0" /> == Batho ba India mo Botswana == Mo ngwageng wa dikete pedi, lesome le borataro, banni ba Botswana ba le dikete di supa go tsena dikete di robabobedi ke ba lotso lwa India, ba le dikete tharo go tsena di le nne ba bone ke Batswana. Bontsi jwa batho ba India ba thapilwe mo go tsa kgwebo, go dira dithoto, thuto le tsa madi. Batho ba ba etelang Botswana ba tswa kwa India gantsi ba tswa kwa dikgaolong tsa Gujarat, Kerala, Andhra Pradesh le Tamil Nadu.<ref name=":0" /> Le ntswa go sena motho ope wa India o o fentseng ditlhopho tsa [[palamente ya Botswana]] go tsena gompieno, mongwe wa bone o kile a nna leloko la palamente le le itlhophetsweng.<ref>Singhvi, L. M. (2000), [https://web.archive.org/web/20140408040029/http://indiandiaspora.nic.in/diasporapdf/chapter8.pdf "Other Countries of Africa"] (PDF), ''Report of the High Level Committee on the Indian Diaspora'', New Delhi: Ministry of External Affairs, pp.&nbsp;89–109, archived from [http://indiandiaspora.nic.in/diasporapdf/chapter8.pdf the original] (PDF) on 2014-04-08</ref> == Dithomo tsa sepolotiki == Ofisi ya boemedi ya India mo Gaborone ke ofisi ya bodiredi jwa Republic of India mo Botswana.<ref>[https://www.hcigaborone.gov.in/ "High Commission of India, Gaborone, Botswana".] ''www.hcigaborone.gov.in''. Retrieved 2026-07-15</ref><ref>Morwaeng, Lindi (2019-10-18). [https://allafrica.com/stories/201910180062.html "Botswana: High Commission, Foundation Light Up Learners Lives".] ''allAfrica.com''. Retrieved 2026-07-15</ref> E eteletswe pele ke moemedi wa India mo Botswana. Moemedi wa gompieno ke Rajesh Ranjan, o a neng a tlhatlhama Madhava Chandra.<ref>[https://www.mea.gov.in/press-releases?dtl/29340/Rajesh_Ranjan_appointed_as_the_next_High_Commissioner_of_India_to_Botswana "Rajesh Ranjan appointed as the next High Commissioner of India to Botswana".] ''mea.gov.in''. Retrieved 2026-07-15</ref> == Ditshedimosetso tse dingwe == * [[Botsalano jwa lefatshe la Botswana le mafatshe a mangwe]] * [[Botsalano jwa lefatshe la India le mafatshe a mangwe]] * [[Tumelo ya Hinduism mo Botswana]] == Metswedi == cfou73ok5gb0opiwzlrvbdvyqwzlr8h