Wikipedia twwiki https://tw.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Titiriw MediaWiki 1.46.0-wmf.26 first-letter Media Soronko Nkitahode Dwumadini Dwumadini nkitahode Wikipedia Wikipedia nkitahode File File nkitahode MediaWiki MediaWiki nkitahode Nhwɛsoɔ Nhwɛsoɔ nkitahode Mmoa Mmoa nkitahode Nkyekyεmu Nkyekyεmu nkitahode TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk 1960 Manpanyin abatoɔ 0 6636 199445 187848 2026-05-04T23:57:45Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 199445 wikitext text/x-wiki {{Infobox election | election_name = 1960 Manpanyin abatoɔ | country = Ghana | type = presidential | ongoing = no | next_election = 1979 Ghanaian general election | next_year = 1979 | election_date = 27 April 1960 | image1 = [[File:Kwame_Nkrumah_(JFKWHP-AR6409-A).jpg|150x150px|frameless]] | nominee1 = '''[[Kwame Nkrumah]]''' | party1 = [[Convention People's Party|CPP]] | color1 = FF0000 | popular_vote1 = '''1,016,076''' | percentage1 = '''89.1%''' | image2 = [[File:Noimage.png|100x100px]] | nominee2 = [[J. B. Danquah]] | party2 = [[United Party (Ghana)|United Party]] | popular_vote2 = 124,623 | percentage2 = 10.9% | color2 = 008000 | map_image = | map_size = | map_caption = | title = [[Ghana Akannifo|Ɔmanpanyin]] | after_election = [[Kwame Nkrumah]] | after_party = [[Convention People's Party|CPP]] }} '''Manpanyin Abatoo''' kɔɔ so nea edikan wɔ Ghana wɔ April da a edikan, afe 1960 mu. Abatoɔ no kɔɔ so bre a na abatoɔ foforo a ɛfa manpanyin Nhyehyɛe no nso rekɔ so no. Nea obedi nkunim no bɛyɛ manpanyin sɛ wɔgye adehyeman ɔmanmmara a na wɔpe se wɔde di dwuma no tom (na wɔgyee tom) == Dibeaprefo == Na dibeaperefo mienu na wɔkɔɔ abatoɔ no mu a wɔn ne *  Dr. Kwame Nkrumah a na oye oman kandifo ne amanyokuo Conventions People’s Party. * J.B. Danqua a odi amanyokuo United Party no anim, oye kuo a ene ‘’Big Six’’ no mu baako == Nea efiri mu bae == {| class="wikitable" style="text-align:right" !ɔperetiafo !Amanyɔkuo !mma !% |- | align="left" |[[Kwame Nkrumah]] | align="left" |[[CPP|Convention People's Party]] |1,016,076 |89.07 |- | align="left" |[[J.B. Danquah|J. B. Danquah]] | align="left" |United Party |124,623 |10.93 |- | colspan="2" align="left" |'''Dodoo''' |'''1,140,699''' |'''100''' |- | colspan="2" align="left" |Nnipa dodoɔ a wɔ too aba no |2,098,651 | |- | colspan="4" align="left" |Nkekaho: [https://web.archive.org/web/20120530060759/http://africanelections.tripod.com/gh.html#1960_Presidential_Election African Elections database] |} == Nea esii akyire == Bre Nkrumah dii Nkunim wo abatoɔ no mu na wɔgyee ɔmanmmara foforo no too mu akyi no, wɔ paa Nkrumah ntoma wɔ July a edikan wɔ afe 1960 mu ma no behyɛɛ William Hare a na ɔyɛ ɔman kandifo anan mu. Wɔde Danquah too afie wɔ mmara a ɛne ''Preventive Detention Act,'' nanso odii afe baako wɔ hɔ. Bre woyii no akyi no, wɔpaw no sɛ kandifo maa Ghana mmaranim kuo a ɛne Ghana Bar Association. Wɔ san de no too afiase biom wo afe 1964 maa no wɔ afiase. Wɔ mfie nnan akyi no, abatoɔ foforo a ɛfa nnyetom a ɛbama Nkurumah tumi ayɛ den na w’asan de ɔman akɔ amnyɔkuo baako bre no mu kɔɔ soo (nie efi mu bae ne sɛ nnipa no ɔha mu nkyekyɛmu 99.91% na ɛtoo aba no gyee too mu.) [[Nkyekyεmu:Ghana abatoɔ]] [[Nkyekyεmu:Ghana aban]] [[Nkyekyεmu:Ghana Manpanyin abatoɔ]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2021-2025]] qxcopi4sdhbsqobxz2kw22etpble58l 2000 Ghana abatoɔ 0 6639 199446 110585 2026-05-04T23:57:48Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 199446 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox election | election_name = 2000 Ghana abatoɔ | country = Ghana | type = presidential | ongoing = no | previous_election = 1996 Ghana Abatoɔ | previous_year = 1996 | next_election = 2004 Ghana Abatoɔ | next_year = 2004 | election_date = 7 December 2000 (first round)<br />{{nowrap|28 December 2000 (second round)}} | opinion_polls = | image1 = [[File:John Kufuor 080915-A-8817J-090.JPG|x150px]] | nominee1 = '''[[John Kufuor]]''' | party1 = New Patriotic Party | popular_vote1 = '''3,631,263''' | percentage1 = '''56.9%''' | image2 = [[File:John Atta-Mills election poster (cropped).jpg|x150px]] | nominee2 = [[John Atta Mills]] | party2 = National Democratic Congress (Ghana) | popular_vote2 = 2,750,124 | percentage2 = 43.1% | map_image = 2000 Ghanaian presidential election (percentage by region).svg | title = Ɔmanpanyin | before_election = [[Jerry John Rawlings]] | before_party = National Democratic Congress (Ghana) | posttitle = Ɔmanpanyin a yapaw no | after_election = [[John Kufuor]] | after_party = New Patriotic Party }} Ghana abatoɔ wɔ Ghana no kɔɔ so wɔ December a ɛtɔ so 7, afe 2000, nea ɛkɔɔ so ne mprɛnusoɔ no kɔɔ so wɔ December da ɛtɔ so 28. Manpanyin abatoɔ a ɛkɔɔ so no maa John Kufour a odi amanyɔkuo New Patriotic Party (NPP) anim dii nkunim na amanyokuo NPP no nyaa mmarahyɛ badwa no mu dodoɔ wɔ abatoɔ no mu. Abatoɔ no maa ɛyɛ  nea edikan  a tumi seseaa firii amnyɔkuo baako ho kɔɔ amanyɔkuo foforo ho wɔ ɔman no mu nea edikan. == Nea efiri mu bae == {| class="wikitable" style="text-align:right" ! rowspan="2" |ɔperetiafo ! rowspan="2" |Amanyɔkuo ! colspan="2" |Nea edikan ! colspan="2" |Nea ɛtɔ so mienu |- !Votes !% !Votes !% |- | align="left" |[[John Kufuor]] | align="left" |[[New Patriotic Party]] |3,131,739 |48.17 |3,631,263 |56.90 |- | align="left" |[[John Atta Mills]] | align="left" |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |2,895,575 |44.54 |2,750,124 |43.10 |- | align="left" |Edward Mahama | align="left" |People's National Convention |189,659 |2.92 | colspan="2" rowspan="5" | |- | align="left" |George Hagan | align="left" |[[CPP|Convention People's Party]] |115,641 |1.78 |- | align="left" |Augustus Obuadum Tanoh | align="left" |National Reform Party |78,629 |1.21 |- | align="left" |Dan Lartey | align="left" |Great Consolidated Popular Party |67,504 |1.04 |- | align="left" |Charles Wereko-Brobby | align="left" |United Ghana Movement |22,123 |0.34 |- | colspan="2" align="left" |mma a wɔtoo sei i no |104,214 |– |77,616 |– |- | colspan="2" align="left" |'''Dodoɔ''' |'''6,605,084''' |'''100''' |'''6,459,003''' |'''100''' |- | colspan="2" align="left" |nnipa dodoɔ wotoo aba no |10,698,652 |61.7 |10,698,652 |60.4 |- | colspan="6" align="left" |Nkekaho: [https://web.archive.org/web/20120530060759/http://africanelections.tripod.com/gh.html#2000_Presidential_Election African Elections Database] |} === Mmarahye bagua === {| class="wikitable" style="text-align:right" !Amanyɔkuo !mma no !% !agua !+/- |- | align="left" |[[New Patriotic Party]] |2,937,386 |44.98 |99 | +38 |- | align="left" |[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] |2,691,515 |41.21 |92 |–41 |- | align="left" |People's National Convention |224,657 |3.44 |3 | +2 |- | align="left" |National Reform Party |147,196 |2.25 |0 |New |- | align="left" |[[CPP|Convention People's Party]] |85,643 |1.31 |1 |–4 |- | align="left" |United Ghana Movement |32,632 |0.50 |0 |New |- | align="left" |Amanyɔkuo afofro | rowspan="2" |411,728 | rowspan="2" |6.30 |0 |– |- | align="left" |kwantekorɔ |4 | +4 |- | align="left" |Nea w'anto |– |– |1 |– |- | align="left" |mma a wɔtoo sei i no |102,549 |– |– |– |- | align="left" |Dodoo |'''6,633,306''' |'''100''' |'''200''' |'''0''' |- | align="left" |Nnipa dodoɔ a wotoɔ aba no |10,698,652 |62.0 |– |– |- | colspan="5" align="left" |Nkekaho: [https://web.archive.org/web/20120530060759/http://africanelections.tripod.com/gh.html#2000_Parliamentary_Election African Elections Database] |} Mmarahyɛ begua a obiara nni so no maa wɔkɔtoɔ aba soronko wɔ January da ɛtɔ so 3, afe 2001 ma amanyɔkuo NPP dii nkunim{{Reflist}} [[Category:Ghana abatoɔ]] [[Category:Ghana Manpanyin abatoɔ]] s9dithyxez8f7q4wmgidhn739o5tnau Richard Dornu Nartey 0 11652 199451 185207 2026-05-05T01:33:01Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 199451 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox officeholder | name = Richard Dornu Nartey | office = Mp for Shama | nationality = Ghanaian | termstart = 7 January 1992 | termend = 6 January 2000 | occupation = Politician | birth_date = 26 April 1949 | alma_mater = University of Ghana GIMPA | party = National Democratic Congress | president = John Jerry Rawlings | predecessor = Ernest Nii Tachii-Otoo | successor = Angelina Baiden-Amissah | profession = administrator | honorific_prefix = [[Hon.]] }} '''Richard Dornu Nartey''' (ɔwo no [[Oforisuo]] da ɛtɔso aduonu nsia wɔ afe ahankron ne aduonan nkron)yɛ [[Ghana]] Amayɔni na ɔyɛ mmrahyɛbɛdwani ma mmrahybɛdwa a ɛdi kan ne nea ɛtɔso mmienu wɔ ɔma [[Ghana]] adwa ɛtɔso nan no mu .Ɔkɔ mmrahyɛbɛdwafie kɔgyina Shama anannu ɛkuro a ɛwɔ atɔeɛ fa mu wɔ [[Ghana]].<ref name=":0">''Ghana Parliamentary Register 1992-1996''. Ghana Publishing Corporation. p. 273.</ref> == Na Abrabɔ Mfitiaseɛ == Ɔwo Nartey wɔ afe ahankron ne aduonan nkron wɔ Shama wɔ [[Gaana|Ghana]]. Ɔsua adeɛ wo University of Ghana ne [[Gaana|Ghana]] Institute of Management ne 1949 at Shama, Ghana.Ɛhɔ na ɔnya abodin nkrataa wɔ kasa Nimdeɛ mu na Ɔnya Diploma abodin nkrataa wɔ Nnwuma ntotoeɛ.<ref name=":0" /> == Na Amanyɔsem == Ɔyi Nartey sɛ ɔnkɔ mmrahyɛbɛdwafie berɛ a ɔto afe ahankron ne aduokron mmienu Abatoɔ no mu. Na ɔka wɔn a ɔkɔ mmrahyɛbɛdwafie ɛwɔ [[Gaana|Ghana]] Repubrik a ɛtɔso nan wɔ [[Gaana|Ghana]]. Shama mpɛsoa adwa no na Ernest Nii Tachie-Otoo a ɔka Action amanyɔkuo wɔ afe apem ahankron ne aduoson nkron no mu.Na ɔkɔ mmrahyɛbɛdwafie ɛwɔ National Democratic amayɔkuo no din nu.Ɛwɔ afe apem ahankron ne aduonan mmienu mu no amanyɔkuo atitire a ɔwɔ [[Gaana|Ghana]] no wura wura Abatoɔ no mu yɛɛ saa maa nipa dodoɔ a ɔfiri National Democratic Congress amanyɔkuo nipa kuo dodoɔ nɔa na ɔkɔ mmrahyɛbɛdwafie.<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://africanelections.tripod.com/gh.html#1992_Parliamentary_Election |access-date=2022-05-13 |archive-date=2012-05-30 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120530060759/http://africanelections.tripod.com/gh.html#1992_Parliamentary_Election |url-status=dead }}</ref> Ɛwɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia abatoɔ no mu nu ,ɔdi nkunim wɔ mma ɔpepe aduonu ahasonne aduonum nsiaa na ɛgyina hɔ ma aduosa nkron akyerepɔ aduoson firii mma dodoɔ a ɔto no mu.<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/1996/parliament/western/index.php |access-date=2022-05-13 |archive-date=2022-11-16 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221116153702/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/1996/parliament/western/index.php |url-status=dead }}</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Dornu-Nartey-Calls-For-Consensus-In-Democratic-Process-1654</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/parliament/western/index.php</ref> Ɔwɔ afe apem ahankron ne aduokron nson no mu no ɔfrɛ amanyɔfoɔ bi sɛ ɔmoa wɔ akwan a ɔman no bɛtu mpɔm .ɔde saa asem yɛ tɔ dea berɛ a na wɔn yɛ anodesɛm dwumadie a National Commission for Civic Education (NCCEa na wɔn ne asem a eda so ne " sɛnea yɛbɛ tumi de Kabima me nkabi ayɛ dwuma wɔ yɛ dada abrabɔ mu, A ɛyɛ nsem a ɛkɔso wɔ sekondi.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Dornu-Nartey-Calls-For-Consensus-In-Democratic-Process-1654</ref> == Ne nnwuma == Ɔka Mmrahyɛbɛdwafoɔ a na ɔtɔ so firi Ɔpɛpɔn bosome da ɛtɔso nson wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmiensa de kɔsii afe mpem mmienu ne bakoo wɔ Ɔpɛpɔn bosome da ɛtɔso nson no mu de maa Shama mpɛsoa na ɔsane yɛ asoeɛ abadiakyerɛ de ma asoeɛ a ɛhwɛ asase ne nnua ho nsem soɔ.<ref>https://books.google.com/books?id=2SNY_VIXSTsC&q=Richard+Dornu+Nartey&pg=PP18</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/ndc_ministers.php</ref> == Nea ɛfa ne ho == Ɔyɛ Owarefoɔ yɛ kristoni.<ref name=":0" /> == Beaɛ a menya firiɛ == <references responsive="" /> [[Nkyekyεmu:Ateasefoɔ]] [[Nkyekyεmu:National Democratic Congress (Ghana) Amanyɔfoɔ]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 1997–2001]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 1993–1997]] syd8eavp5d4760fpnfx3vgfrhr4w4r7 Action Congress Party 0 12308 199447 166611 2026-05-05T00:01:38Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 199447 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Databox}} Na '''Action Congress Party''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]] wɔ kwasafoman a ɛtɔ so mmiɛnsa (1979-1981) berɛ mu Wɔ aba a wɔtoo no wɔ [[Ayɛwohummumɔ|Ayɛwohomumɔ]] bosome da a ɛtɔ so du nnwɔtwe wɔ afe apem ahankron ne aduoson nkron mu no, ACP [[Ɔmanpanin (aban abodin)|ɔmanpanin]] anamusini Frank Bernasko dii nkunim a ɔnyaa mma ɔha mu nkyekyem nkron akyiripɔ nan<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://africanelections.tripod.com/gh.html#1979_Presidential_Election |access-date=2022-07-03 |archive-date=2012-05-30 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120530060759/http://africanelections.tripod.com/gh.html#1979_Presidential_Election |url-status=dead }}</ref> na amanyɔkuo no nyaa mma du firii ɔha ne aduanan akonwa a ɛwɔ ɔman nom.<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://africanelections.tripod.com/gh.html#1979_National_Assembly_Election |access-date=2022-07-03 |archive-date=2012-05-30 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120530060759/http://africanelections.tripod.com/gh.html#1979_National_Assembly_Election |url-status=dead }}</ref> Wɔ [[ɔpɛnimaa]] bosome da a ɛtɔ so aduasa baako wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe baako mu a na wɔpɛ sɛ wɔtu aban no, provisional National Defence Council na ɔfaa akonnwa na ɔbra amanyɔkuo biara a na ACP ka ho. == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == <references /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] by87slq79ohsbmh0lr167q1ygco0l8k Anlo Youth Organization 0 12319 199448 132733 2026-05-05T00:30:45Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 199448 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = Anlo Youth Organisation |logo = |leader = Modesto Apaloo |president = |chairman = |spokesperson = |foundation = 1952<!-- {{Start date|YYYY|MM|DD}} --> |ideology = |headquarters = |international = |website = | country = Ghana |native_name = |secreatary = |leader1_title = |leader1_name = |leader2_title = |leader2_name = |leader3_title = |leader3_name = |dissolution = 1957<!-- {{End date|YYYY|MM|DD}} --> |merger = |split = |merged = [[United Party (Ghana)|United Party]] |newspaper = |youth_wing = |wing1_title = |wing1 = |wing2_title = |wing2 = |wing3_title = |wing3 = |membership_year = |membership = |europarl = |affiliation1_title = |affiliation1 = |colors = |seats1_title = [[Gold Coast legislative election, 1954|1954 elections]] |seats1 = 1 |seats2_title = |seats2 = |symbol = |footnotes = }} '''Anlo Youth Organisation''' (a wɔsane frɛ no Ano Youth Association) yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a na ɛwɔ [[Gold Coast (British colony)|Gold Coast]] a ɛyɛ [[Gaana|Ghana]] no. Ɛdii Ayigbefoɔ a na wɔwɔ British time pɛn so bɛtenaa [[Gaana|Ghana]] berɛ wɔnyaa faahodie no. Ɛkɔɔ awieeɛ berɛ a wɔnr amanyɔkuo ahodoɔ ka bomm bɛyɛɛ Convention People's Party asɔretiafoɔ. == Ansa na wɔrebɛnya faahodie == Modesto Apaloo na ɔtee Anlo Youth Organisation. Ekuo no dii dwuma wɔ South-eastern [[Gold Coast (British colony)|Gold Coast]],baabi a Anlofoɔ ɛwɔ. Anlo nkyekyem no Ayigbefoɔ a wɔte German ansana ewiase koo a ɛdikan no reba. Wɔ afe apem ahankron ne aduonum mmienu mu no, British kaa South -eastern beaɛ bi a ɛwɔ [[Gold Coast (British colony)|Gold Coast]] a na ɛka Eastern asaase a anaafoɔ fa baabi a ɛwɔ Trans-Volta Togoland, British Togoland ka ho bom. Wei maa Ayigbefoɔ nom kyɛɛ mmienu wɔ British mmara ase na ɛfa a aka no nso hyɛ French mmara ase.<ref>https://web.archive.org/web/20070607083312/http://www.ghana.gov.gh/ghana/chapter_three_historical_context.jsp</ref> Amanyɔkuo no kɔɔ aporɔbɔ a na wɔpɛ sɛ wɔnya British Togolandfoɔ ma wɔbɛka Gold Coast a ɛwɔ faahodie ma no bɛyɛ [[Gaana|Ghana]] saa nso na [[Togoland Congress]] nso pɛsɛ UN trust territory ne French Togoland san bɔm. Wɔ aba a wɔtoo no wɔ [[Ayɛwohummumɔ|Ayɛwohomumɔ]] bosome da a ɛtɔ so du num wɔ afe apem ahankron ne aduonum nan mu no, amanyɔkuo no nyaa ɔha ne nan akonnwa.<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://africanelections.tripod.com/gh.html#1951_Legislative_Assembly_Election |access-date=2022-07-04 |archive-date=2012-05-30 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120530060759/http://africanelections.tripod.com/gh.html#1951_Legislative_Assembly_Election |url-status=dead }}</ref> Na Modesto Apaloo na ɔyɛ mmarahyɛbedwani a a wɔyii no firii amanyɔkuo nom.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/features/artikel.php?ID=120360</ref> == Faahodie akyi no == [[Gaana|Ghana]] nyaa faahodie akyi wɔ ɔbɛnem bosome da a ɛtɔ so nsia wɔ afe apem ahankron ne aduonum nson mu no, wɔdaa "Avoidance of Discrimiation Act,1957(C.A) adi. Ne botaeɛ ne sɛ wɔbɛsi amanyɔkuo a dodoɔ no ara yɛ abusua, ɔsom baako kwan. Ne dwumadie hyɛɛ aseɛ [[ɔpɛnimaa]] bosome da a ɛtɔ so aduasa baako wɔ afe apem ahankron ne aduonum nson". Kwan a yɛbɛfa so asi dwumakuo a wɔde anaasɛ wɔde wɔn ho awura abusuakuo, mantam anaa ɔsom de seɛ mpɔtam anaasɛ ɔde repɛ diberɛ bi ɛnam nnipa no abusuakuo so, mantam anaa ɔsom botaeɛ foforɔ kwan.<ref>https://web.archive.org/web/20050428104411/http://www.ghana.gov.gh/NRC/VOL.%204%20Chpt.%205%20Professional%20Bodies.%20CIV%20SOC.pdf</ref> Wei kyerɛ sɛ edin Anlo a ɛyɛ Ayigbefoɔ bi no ammfa mmara kwan so atoa so ama amanyɔkuo no gu so wɔ mmara no ase. Amanyɔkuo a ɛyɛ asɔretiafoɔ, [[National Liberation Movement|National Liberation movement]], [[Muslim Association Party]], [[Northern People's Party]], Fa Shifimo kɛse, Togoland Congress ne Anlo Youth Organisation ka bomm tee United party, wɔ Kofi Abrefa Busia pɛn so.<ref>https://web.archive.org/web/20050428104411/http://www.ghana.gov.gh/NRC/VOL.%204%20Chpt.%205%20Professional%20Bodies.%20CIV%20SOC.pdf</ref> == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == <references /> [[Nkyekyεmu:Amanyɔkuo ahodoɔ a ɛwɔ Ghana]] m3uoff0uqagi6lklifssbt27cx106l5 United Ghana Movement 0 12369 199452 131893 2026-05-05T01:38:45Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 199452 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''United Ghana Movement''' yɛ [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] bi a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]]. Charles Wereko-Brobby a na ɔyɛ ɔsono amanyɔkuo [[New Patriotic Party (NPP)|New Patriotic Party]] ekuoba na ɔyɛ amanyɔkuo no nyinaa kɔfabaeɛ. == Amanyɔkuo no din a wɔde kɔɔ Nnwoma mu. == Wɔde amanyɔkuo no din kɔɔ abatoɔ kɔmisa nkrataa mu sɛ amanyɔkuo a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]] wɔ [[Ɔpɛpɔn]] bosome da a ɛtɔ so du wɔ afe apem ahankron ne aduokron nson mu.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20070928085152/http://212.67.202.38/~gri/Elect/UGM.html</ref> == Abatoɔ no dwumadie == '''Mfeɛ mpem mmienu abatoɔ''' Mfeɛ mpem mmienu wɔ [[ɔpɛnimaa]] bosome mu ne abatoɔ a ɛdikan a amanyɔkuo no yɛɛ anamusini sɛ ɔmanpanin ne mmarahyɛbedwani. Charles Wereko-Brobby gyinaa amanyɔkuo no anan mu sɛ ɔmanpanin wɔ [[ɔpɛnimaa]] bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu mu na ɛtɔɔ so nson a ɔnyaa mma 0.3%.<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://africanelections.tripod.com/gh.html#2000_Presidential_Election |access-date=2022-07-06 |archive-date=2012-05-30 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120530060759/http://africanelections.tripod.com/gh.html#2000_Presidential_Election |url-status=dead }}</ref> Saa amanyɔkuo no kɔperee mmarahyɛbedwa akonnwa no saa afe no ara mu nso wanya aba biara. Mmarahyɛbedwa abatoɔ {| class="sortable wikitable" |- ! Election ! Number of UGM votes ! Share of votes ! Seats ! +/- ! Position ! Outcome of election |- | align=center|[[2000 Ghanaian general election|2000]]<ref name="database">{{cite web |last1=Nunley |first1=Albert C. |title=Elections in Ghana |url=http://africanelections.tripod.com/gh.html#2000_Parliamentary_Election |website=AFRICAN ELECTIONS DATABASE |access-date=6 November 2020 |archive-date=30 May 2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120530060759/http://africanelections.tripod.com/gh.html#2000_Parliamentary_Election |url-status=dead }}</ref> | align=center| 32,632 | align=center| 0.50% | align=center| 0 | align=center| &mdash; | align=center| 6th | align=left|Not represented in parliament |- |} Amanpaninfoɔ abatoɔ {| class="sortable wikitable" |- ! Election ! Candidate ! Number of votes ! Share of votes ! Outcome of election |- | align=center|[[2000 Ghanaian general election|2000]]<ref name="database"/> | align=center| [[Charles Wereko-Brobby]] | align=center| 22,123 | align=center| 0.34% | align=left| 7th of 7 |- |} == Amanyɔkuo no Ahomegyeɛ == Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne mmienu no mu, ɔkandifoɔ a ɔda amanyɔkuo no ano, Wereko-Brobby detoo dwa sɛ amanyɔkuo no kɔ ahomegyeɛ.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/ugm.php</ref> == Ahyɛnsodeɛ == Amanyɔkuo no ahyɛnsodeɛ na ɛdidisoɔ yi.<ref name=":0" /> * Fapem - Yɛretete nnipa ama [[Gaana|Ghana]] mpuntuo * Ahyɛnsodeɛ- A clenched fist of the hand with the index and middle fingers raised together. * Ahosuo- wiemhyɛn,fufuo ne ahabanmono. == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == n5o9hrhijarbr5nbknm8yk0k1safwfs Ghana Congress Party 0 12373 199449 132718 2026-05-05T01:00:57Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 199449 wikitext text/x-wiki '''Ghana Congress Party''' yɛ [[amanyɔ kuo]] a Kofi Busia na ɔtee wɔ [[Kɔtɔnimaa]] bosome wɔ afe apem ahankron ne aduonum mmienu a na ɔyɛ ɔdikanfoɔ.<ref name=":0">http://www.nationsencyclopedia.com/Africa/Ghana-POLITICAL-PARTIES.html</ref> [[Convention People's Party]] a ne bo metɔɔ ne yam ne [[United Gold Coast Convention]] a na [[National Democratic Congress (NDC)|National Democratic Congress]] a wɔnyini antumi mmɔ wɔn ho mmɔden wɔ afe apem ahankron ne aduonum baako abatoɔ na wɔyii kuo no firii hɔ na ɛtee saa amanyɔkuo yi.<ref>Policy of new Gold Coast party". ''The Times''. 6 May 1952.</ref> Amanyɔkuo no peree afe apem ahankron ne aduonum nan abatoɔ, a ɔnyaa aba baako firii mpesoa nkonwa ɔha ne nan mu.<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://africanelections.tripod.com/gh.html#1954_Legislative_Assembly_Election |access-date=2022-07-07 |archive-date=2012-05-30 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120530060759/http://africanelections.tripod.com/gh.html#1954_Legislative_Assembly_Election |url-status=dead }}</ref> Wɔn a wɔgyinaa maa amanyɔkuo no pii no ara yɛ ahemfo ne animdefoɔ pii a wɔwɔ UGCC.<ref>https://books.google.com/books?id=EjisAAAAIAAJ&q=%22Ghana+Congress+Party%22&pg=PA185</ref> Berɛ Gold Coast Legislative too aba wɔ afe apem ahankron ne aduonum nan wieɛ no, Busia ne afoforɔ bi kɔdɔmm National Liberation Movement.<ref name=":0" /> == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == msvymie3appsh16eews0357fz88ixce National Liberation Movement 0 13614 199450 133412 2026-05-05T01:27:29Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 199450 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox political party | name = National Liberation Movement |logo = |founder = [[Bafuor Osei Akoto]] |leader = [[J. B. Danquah]]<ref name="selorm">{{Cite web|url=https://www.eaumf.org/ejm-blog/2017/9/19/54recoyhe1930dp3kbvbq4hx5vy58q|title = Ɛbɔ 19, 1954, the National Liberation Movement was formed}}</ref> |chairman = |spokesperson = |foundation = 1954<!-- {{Start date|YYYY|MM|DD}} --> |ideology = |headquarters = [[Accra]] |international = |website = | country = Ghana |native_name = |secreatary = |leader1_title = |leader1_name = |leader2_title = |leader2_name = |leader3_title = |leader3_name = |dissolution = 1957<!-- {{End date|YYYY|MM|DD}} --> |merger = [[United Gold Coast Convention]], [[National Democratic Party (Gold Coast)|National Democratic Party]] |split = [[Convention People's Party]] |merged = [[United Party (Ghana)|United Party]] |newspaper = |youth_wing = |wing1_title = |wing1 = |wing2_title = |wing2 = |wing3_title = |wing3 = |membership_year = |membership = |europarl = |affiliation1_title = |affiliation1 = |colors = |seats1_title = [[Gold Coast Mmrahyɛbadwafoɔ Abatoɔ, 1956|1956 Abatoɔ]] |seats1 = 12 |seats2_title = |seats2 = |symbol = |footnotes = }} '''National Liberation Movement''' yɛ [[Gaana|Ghana]] amanyɔkuo a wɔtee no wɔ afe apem ahenkron aduonum nnan mu. Asantefoɔ a na wɔn bo afu Convention People's Party amanyɔkuo no ne Kofi Abrefa Busia na ɛkabɔbom tee [[Amanyɔ kuo|amanyɔkuo]] yi. Na NLM ko tia nhyehyɛeɛ 'centralization' berɛ korɔ no ara mu na wɔgye ahemfo akandie no yo mu. Baffour Akoto a na ɔyɛ Asantehene Kyeame na ɔdii amanyɔkuo yi anim<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://africanelections.tripod.com/gh.html |access-date=2022-07-27 |archive-date=2012-05-30 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120530060759/http://africanelections.tripod.com/gh.html |url-status=dead }}</ref>Amanyɔkuo yi nyaa akyitaafoɔ wɔ Ghana pa ara wɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmrahyɛbadwa]] akonwa abatoɔ no mu wɔ Afe apem ahenkron aduonum - nsia. Na ɔbɛyɛɛ amanyɔkuo kɛseɛ a ɔtɔ so mmiɛnsa wɔ mmrahyɛbadwafie bere a ɔnyaa mmrahyɛbadwa nkonwa du-mmienu sɛ wo yi [[Convention People's Party]] ne [[Northern People's Party]] amanyɔkuo no firi hɔ a<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/history/timeline.php</ref> Mmra a [[Kwame Nkrumah]] yɛɛ no wɔ Afe apem ahenkron aduonum- nsia de sii amanyɔkuo a ɛyɛ Nnipa kuo a wɔfiri [[Mantamu a ɛwɔ Ghana|Mantam]] baako so, wɔyɛ nnipa baako te sɛ Asantefoɔ, Bonofoɔ ne som baako foɔ ɛna te sɛ National Liberation Movement no nyinaa kwan. Yei maa saa amanyɔkuo yi nyinaa bɛkaa amanyɔkuo Foforɔ koraa na wɔate wɔfrɛ no [[United Party]] no ho.<ref>https://www.eaumf.org/ejm-blog/2017/9/19/54recoyhe1930dp3kbvbq4hx5vy58q</ref> == Beaɛ a menya mmoa firiiɛ == lfz3jet44wpde7gusios50t364ciday E. T Mensah 0 18064 199439 199416 2026-05-04T22:12:21Z Hansongh 19068 /* Beaeɛ Foforɔ */ 199439 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Databox|item=Q1811495}} '''Emmanuel Tettey Mensah''' yɛ [[Ghana]] nwontoni kɛseɛ a ɔdii akotene yie pa ara wɔ [[Ghana]] nnwom mu, ne tirire no "[[highlife]]" nnwom mu a wɔgyee no too mu sɛ "[[highlife]]" nnwom mu hene. Wɔwoo no Kotonimaa bosome no, ɛda a ɛtɔ so aduasa baako afe apem ahankron ne dunkron( 31 May, 1919)<ref>{{Citation |title=Ghana's Highlife Music Collection : E.T. Mensah |url=https://www.fondation-langlois.org/html/e/page.php?NumPage=2278 |access-date=2026-04-30}}</ref>. Ɔdii nwontoɔ kuo anim a na wɔdi wɔn dwuma wɔ [[Abibrem|Abibirem]] atɔeɛ fam<ref>{{Citation |title=Artists, E.T. Mensah & his Tempos Band, Band history & gallery – afrodisc.com |url=http://afrodisc.com/artists/artists-e-t-mensah-his-tempos-band/artists-e-t-mensah-his-tempos-band-band-history-gallery/ |language=en-US |access-date=2026-04-30}}</ref>. Ɔwuu Kitawonsa bosome no ɛda a ɛtɔ so dunkron afe apem ahankron aduoɔkron nsia(19 July, 1996)<ref>{{Citation |title=E.T. Mensah Songs, Albums, Reviews, Bio & More... |url=https://www.allmusic.com/artist/et-mensah-mn0000163663 |language=en |access-date=2026-04-30}}</ref>. == N'abrabɔ Mfitiaseɛ == Wɔwoo Mensah wɔ Kotonimaa bosome no ɛda a ɛtɔ so aduasa baako afe apem ahankron ne dunkron wɔ borɔno bi a wɔfrɛ no ''Ussher'' a ɛwɔ [[Nkran]] mantam mu wɔ [[Sika Mpoano]], Abibire atɔeɛ fam<ref>{{Citation |title=Colin Larkin |date=2025-11-24 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Colin_Larkin&oldid=1323912173 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-04-30}}</ref>Ɔhyɛɛ ne sukuu ase wɔ [[Nkran]], aban sukuu. Na akyire yi no ɔtoaa so wɔ Nkran ntoasoɔ sukuu. Berɛ a na ɔwɔ mfeɛ dummienu no, ɔsuaa sɛdeɛ wɔbɔ atɛntɛbɛn wɔ nwontoɔ kuo bi a wɔtee no wɔ aban sukuu no. Na afe 1932 mu no, ɔhyɛɛ aseɛ bɔɔ [[:en:Piccolo|piccolo]] ne atɛntɛbɛn wɔ Nkran, kuo bi a na wate ama sukuu mmɔfra. Na panin a na ɔda saa Mmɔfra kuo yi ano no yɛ tikyani a ne din Joe Lamptey.Ɔno na ɔboaboa mmabunu a wɔwɔ adom akyɛdeɛ ano de tee saa kuo yi.Mensah kɔɔ so ara ne saa kuo yi dii dwuma. Na afei ɔsan suaa sɛdeɛ wɔbɔ ''Alto-saxophone''. Ɔno ara nam ne nnwontoɔ adwuma yi so buee sotɔɔ a wɔtɔn nnuro<ref>{{Citation |title=Images for E. T. Mensah And His Tempo's Band* - E. T. Mensah And His Tempo's Band |url=https://www.discogs.com/release/3669494-E-T-Mensah-And-His-Tempos-Band/images |access-date=2026-04-30}}</ref>. Ɛnam saa sotɔɔ yi so boaa no maa ɔtumi de sika wuraa ne nwontoɔ adwuma no mu. Na E.T Mensah wɔ nuabarima panin a ne din ne Yebuah Mensah, a na ɔno nso yɛ panin wɔ kuo bi a na wɔsa wɔ [[Sika Mpoano|Sika mpoano]]. Yebuah Mensah ne ne nuakumaa E.T Mensah na wɔtee ''Accra Rhythmic orchestra''<ref>{{Citation |last=John Collins |title=Musicmakers of West Africa |date=1985 |url=https://books.google.com.gh/books?id=yIHfybGz5HoC&redir_esc=y |publisher=Lynne Rienner Publishers |language=en |isbn=978-0-89410-075-8 |access-date=2026-04-30}}</ref>kuo no. Na saa kuo yi na ɛdii nkunim wɔ Lambet asa akansie a wɔsiiɛ no wɔ afe 1939 mu ɛwɔ King George Memorial Hall, deɛ ɛnnɛ yi wɔfrɛ hɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbɛdwafie]] no wɔ ɔman [[Ghana]] mu. == Ne Nnwontoɔ Adwuma == [[File:Armstrong-Mensahinvitation.jpg|thumb|Kɔnsɛt bi a wɔtoo nsa frɛɛ Louis Armstrong a ɔfiri Amerika ne E.T Mensah ne ne nnwontoɔ kuo a wɔfrɛ wɔn " The West African Fame"]] "''Tempos''" band ankasa no,Aborɔfo asraafoɔ bi a na wɔte Nkran na wɔteeɛ wɔ afe 1946. Na wɔtee no sɛ "''[[:en:Jam_session|jam session]]''". Na wɔbɔ ma asraafoɔ ne mmeaeɛ a wɔgye wɔani wɔ [[Nkran]]. Berɛ rekɔ n’anim no, Abibifoɔ anwontofoɔ no bɛhyɛɛ abrorɔfo no anan de kɔsi sɛ afei ɛbɛyɛɛ Abibifoɔ nko ara nnwontoɔ kuo a na Joe Kelly ne [[:en:Guy_Warren|Guy Warren]]<ref>{{Citation |title=John Collins (British musician) |date=2026-02-24 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=John_Collins_(British_musician)&oldid=1340143546 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-04-30}}</ref>da wɔn ano. Mensah kɔkaa saa kuo yi afe 1947 mu. Ankyɛ biara kuo no mu kyɛeɛ ma wɔsan tee no foforɔ a Mensah bɛdaa ano<ref>{{Citation |title=Images for E. T. Mensah And His Tempo's Band* - E. T. Mensah And His Tempo's Band |url=https://www.discogs.com/release/3669494-E-T-Mensah-And-His-Tempos-Band/images |access-date=2026-04-30}}</ref>. Wɔ afe 1953 mu no, E.T Mensah ne Tempos yi kɔɔ aporɔbɔ wɔ Engiresiman mu. Na ɛnam saa so maa wɔhyetaa wiase afanaa nyinaa. Wɔ afe 1957 mu no Mensah ne [[:en:Louis_Armstrong|Louis Armstrong ka]] bɔɔ mu dii dwuma. Mensah nnwom no mu baako a ɛgyee din pa ara ne "''Ghana Freedom''" a [[:en:Multimedia_Group_Limited|Myjoyonline]] kyerɛkyerɛɛ mu. Ɛyɛ nnwom a ɛbɛyɛɛ kɛse pa ara ɛsiane sɛdeɛ ɔhyehyɛɛ nnwom no ɛne mfasodeɛ a ɛfa Ghana fawodie ho. Nnwom no mu nsɛm ka akokɔduro ne brɛ a wɔabrɛ a saa akokɔduro yi de mfasodeɛ aba ama yɛade yɛn ho afiri aborɔfo a na wɔretase yɛn sika kɔkɔɔ no<ref>{{Citation |title=Legend of the week - E.T. Mensah - MyJoyOnline |date=2025-03-05 |url=https://www.myjoyonline.com/legend-of-the-week-e-t-mensah/ |language=en-US |access-date=2026-04-30}}</ref> Ɛbɛyɛ sɛ afe 1960s mu no, na nnipa mpɛ highlife nnwom no, nanso E.T Mensah kɔɔ so ara dii highlife nnwom no mu<ref>{{Citation |title=E. T. Mensah: Afropop Artist -- Ghana, West Africa |url=http://afropop.org/explore/artist_info/ID/29/E.%20T.%20Mensah |access-date=2026-04-30}}</ref> ntitiman. Ɔne [[:en:Victor_Olaiya|Dr.Victor Abimbola]] a ɔyɛ [[Nigeria|Nigeriani]] a na ɔbɔ totorobɛnto de nnwom apaawa a ɛyɛ kama paa baeɛ wɔ afe 1983 mu; ''Highlife Giants of Africa Vol. 1.'' == Diskografi == ; E. T. Mensah & The Tempos * ''King of Highlife Anthology'', four-CD box (2015, RetroAfrica) ; Contributing artist * [[:en:The_Rough_Guide_to_West_African_Music|''The Rough Guide to West African Music''(1996, World Music Network)]] * [[:en:The_Rough_Guide_to_Highlife_(2003_album)|''The Rough Guide to Highlife'' (2003, World Music Network)]] == Akenkan Foforɔ == John Collins (1996). ''E. T. Mensah King of Highlife''. Anansesem Publications. == Hwɛ Nso == * Africa House at New York University. [https://web.archive.org/web/20100602020700/http://www.nyu.edu/africahouse/forresearchers/bapmaf/etmensah.html E.T Mensah] at the [[:en:Wayback_Machine|wayback machine]] . * John Collins. [http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=144 E.T Mensah profile]. Ghanaweb * [[:en:Benson_Idonije|Benson Idonije]] (1996). "[http://archive.lib.msu.edu/DMC/African%20Journals/pdfs/glendora%20review/vol1no4/graa001004025.pdf A time and a season. A broadcaster’s tribute to highlife king, E. T Mensah] * Mathew Lavoe (1 June 2009) “[https://blogs.voanews.com/african-music-treasures/2009/06/01/e-t-mensah-the-king-of-highlife/ E.T Mensah, The king of Highlife]. Voice of America. * E. T Mensah. Retroafric. Archive from the original on 30 April 2019. * "[http://afropop.org/articles/best-of-the-beat-on-afropop-e-t-mensah-highlife-and-history-ghanas-60th-independence-day Best of The Beat on Afropop: E.T. Mensah, Highlife and History--Ghana’s 60th Independence Day]", Afripop, 15 March 2017. == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == 7e269f6g7dsc5tcze292bphur6ipmdu 199440 199439 2026-05-04T22:16:46Z Hansongh 19068 199440 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Databox|item=Q1811495}} '''Emmanuel Tettey Mensah''' yɛ [[Ghana]] nwontoni kɛseɛ a ɔdii akotene yie pa ara wɔ [[Ghana]] nnwom mu, ne tirire no "[[highlife]]" nnwom mu a wɔgyee no too mu sɛ "[[highlife]]" nnwom mu hene. Wɔwoo no Kotonimaa bosome no, ɛda a ɛtɔ so aduasa baako afe apem ahankron ne dunkron( 31 May, 1919)<ref>{{Citation |title=Ghana's Highlife Music Collection : E.T. Mensah |url=https://www.fondation-langlois.org/html/e/page.php?NumPage=2278 |access-date=2026-04-30}}</ref>. Ɔdii nwontoɔ kuo anim a na wɔdi wɔn dwuma wɔ [[Abibrem|Abibirem]] atɔeɛ fam<ref>{{Citation |title=Artists, E.T. Mensah & his Tempos Band, Band history & gallery – afrodisc.com |url=http://afrodisc.com/artists/artists-e-t-mensah-his-tempos-band/artists-e-t-mensah-his-tempos-band-band-history-gallery/ |language=en-US |access-date=2026-04-30}}</ref>. Ɔwuu Kitawonsa bosome no ɛda a ɛtɔ so dunkron afe apem ahankron aduoɔkron nsia(19 July, 1996)<ref>{{Citation |title=E.T. Mensah Songs, Albums, Reviews, Bio & More... |url=https://www.allmusic.com/artist/et-mensah-mn0000163663 |language=en |access-date=2026-04-30}}</ref>. == N'abrabɔ Mfitiaseɛ == Wɔwoo Mensah wɔ Kotonimaa bosome no ɛda a ɛtɔ so aduasa baako afe apem ahankron ne dunkron wɔ borɔno bi a wɔfrɛ no ''Ussher'' a ɛwɔ [[Nkran]] mantam mu wɔ [[Sika Mpoano]], Abibire atɔeɛ fam<ref>{{Citation |title=Colin Larkin |date=2025-11-24 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Colin_Larkin&oldid=1323912173 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-04-30}}</ref>Ɔhyɛɛ ne sukuu ase wɔ [[Nkran]], aban sukuu. Na akyire yi no ɔtoaa so wɔ Nkran ntoasoɔ sukuu. Berɛ a na ɔwɔ mfeɛ dummienu no, ɔsuaa sɛdeɛ wɔbɔ atɛntɛbɛn wɔ nwontoɔ kuo bi a wɔtee no wɔ aban sukuu no. Na afe 1932 mu no, ɔhyɛɛ aseɛ bɔɔ [[:en:Piccolo|piccolo]] ne atɛntɛbɛn wɔ Nkran, kuo bi a na wate ama sukuu mmɔfra. Na panin a na ɔda saa Mmɔfra kuo yi ano no yɛ tikyani a ne din ne Joe Lamptey.Ɔno na ɔboaboa mmabunu a wɔwɔ adom akyɛdeɛ ano de tee saa kuo yi.Mensah kɔɔ so ara ne saa kuo yi dii dwuma. Na afei ɔsan suaa sɛdeɛ wɔbɔ ''Alto-saxophone''. Ɔno ara nam ne nnwontoɔ adwuma yi so buee sotɔɔ a wɔtɔn nnuro<ref>{{Citation |title=Images for E. T. Mensah And His Tempo's Band* - E. T. Mensah And His Tempo's Band |url=https://www.discogs.com/release/3669494-E-T-Mensah-And-His-Tempos-Band/images |access-date=2026-04-30}}</ref>. Ɛnam saa sotɔɔ yi so boaa no maa ɔtumi de sika wuraa ne nwontoɔ adwuma no mu. Na E.T Mensah wɔ nuabarima panin a ne din ne Yebuah Mensah, a na ɔno nso yɛ panin wɔ kuo bi a na wɔsa wɔ [[Sika Mpoano|Sika mpoano]]. Yebuah Mensah ne ne nuakumaa E.T Mensah na wɔtee ''Accra Rhythmic orchestra''<ref>{{Citation |last=John Collins |title=Musicmakers of West Africa |date=1985 |url=https://books.google.com.gh/books?id=yIHfybGz5HoC&redir_esc=y |publisher=Lynne Rienner Publishers |language=en |isbn=978-0-89410-075-8 |access-date=2026-04-30}}</ref>kuo no. Na saa kuo yi na ɛdii nkunim wɔ Lambet asa akansie a wɔsiiɛ no wɔ afe 1939 mu ɛwɔ King George Memorial Hall, deɛ ɛnnɛ yi wɔfrɛ hɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbɛdwafie]] no wɔ ɔman [[Ghana]] mu. == Ne Nnwontoɔ Adwuma == [[File:Armstrong-Mensahinvitation.jpg|thumb|Kɔnsɛt bi a wɔtoo nsa frɛɛ Louis Armstrong a ɔfiri Amerika ne E.T Mensah ne ne nnwontoɔ kuo a wɔfrɛ wɔn " The West African Fame"]] "''Tempos''" band ankasa no,Aborɔfo asraafoɔ bi a na wɔte Nkran na wɔteeɛ wɔ afe 1946. Na wɔtee no sɛ "''[[:en:Jam_session|jam session]]''". Na wɔbɔ ma asraafoɔ ne mmeaeɛ a wɔgye wɔani wɔ [[Nkran]]. Berɛ rekɔ n’anim no, Abibifoɔ anwontofoɔ no bɛhyɛɛ abrorɔfo no anan de kɔsi sɛ afei ɛbɛyɛɛ Abibifoɔ nko ara nnwontoɔ kuo a na Joe Kelly ne [[:en:Guy_Warren|Guy Warren]]<ref>{{Citation |title=John Collins (British musician) |date=2026-02-24 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=John_Collins_(British_musician)&oldid=1340143546 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-04-30}}</ref>da wɔn ano. Mensah kɔkaa saa kuo yi afe 1947 mu. Ankyɛ biara kuo no mu kyɛeɛ ma wɔsan tee no foforɔ a Mensah bɛdaa ano<ref>{{Citation |title=Images for E. T. Mensah And His Tempo's Band* - E. T. Mensah And His Tempo's Band |url=https://www.discogs.com/release/3669494-E-T-Mensah-And-His-Tempos-Band/images |access-date=2026-04-30}}</ref>. Wɔ afe 1953 mu no, E.T Mensah ne Tempos yi kɔɔ aporɔbɔ wɔ Engiresiman mu. Na ɛnam saa so maa wɔhyetaa wiase afanaa nyinaa. Wɔ afe 1957 mu no Mensah ne [[:en:Louis_Armstrong|Louis Armstrong ka]] bɔɔ mu dii dwuma. Mensah nnwom no mu baako a ɛgyee din pa ara ne "''Ghana Freedom''" a [[:en:Multimedia_Group_Limited|Myjoyonline]] kyerɛkyerɛɛ mu. Ɛyɛ nnwom a ɛbɛyɛɛ kɛse pa ara ɛsiane sɛdeɛ ɔhyehyɛɛ nnwom no ɛne mfasodeɛ a ɛfa Ghana fawodie ho. Nnwom no mu nsɛm ka akokɔduro ne brɛ a wɔabrɛ a saa akokɔduro yi de mfasodeɛ aba ama yɛade yɛn ho afiri aborɔfo a na wɔretase yɛn sika kɔkɔɔ no<ref>{{Citation |title=Legend of the week - E.T. Mensah - MyJoyOnline |date=2025-03-05 |url=https://www.myjoyonline.com/legend-of-the-week-e-t-mensah/ |language=en-US |access-date=2026-04-30}}</ref> Ɛbɛyɛ sɛ afe 1960s mu no, na nnipa mpɛ highlife nnwom no, nanso E.T Mensah kɔɔ so ara dii highlife nnwom no mu<ref>{{Citation |title=E. T. Mensah: Afropop Artist -- Ghana, West Africa |url=http://afropop.org/explore/artist_info/ID/29/E.%20T.%20Mensah |access-date=2026-04-30}}</ref> ntitiman. Ɔne [[:en:Victor_Olaiya|Dr.Victor Abimbola]] a ɔyɛ [[Nigeria|Nigeriani]] a na ɔbɔ totorobɛnto de nnwom apaawa a ɛyɛ kama paa baeɛ wɔ afe 1983 mu; ''Highlife Giants of Africa Vol. 1.'' == Diskografi == ; E. T. Mensah & The Tempos * ''King of Highlife Anthology'', four-CD box (2015, RetroAfrica) ; Contributing artist * [[:en:The_Rough_Guide_to_West_African_Music|''The Rough Guide to West African Music''(1996, World Music Network)]] * [[:en:The_Rough_Guide_to_Highlife_(2003_album)|''The Rough Guide to Highlife'' (2003, World Music Network)]] == Akenkan Foforɔ == John Collins (1996). ''E. T. Mensah King of Highlife''. Anansesem Publications. == Hwɛ Nso == * Africa House at New York University. [https://web.archive.org/web/20100602020700/http://www.nyu.edu/africahouse/forresearchers/bapmaf/etmensah.html E.T Mensah] at the [[:en:Wayback_Machine|wayback machine]] . * John Collins. [http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=144 E.T Mensah profile]. Ghanaweb * [[:en:Benson_Idonije|Benson Idonije]] (1996). "[http://archive.lib.msu.edu/DMC/African%20Journals/pdfs/glendora%20review/vol1no4/graa001004025.pdf A time and a season. A broadcaster’s tribute to highlife king, E. T Mensah] * Mathew Lavoe (1 June 2009) “[https://blogs.voanews.com/african-music-treasures/2009/06/01/e-t-mensah-the-king-of-highlife/ E.T Mensah, The king of Highlife]. Voice of America. * E. T Mensah. Retroafric. Archive from the original on 30 April 2019. * "[http://afropop.org/articles/best-of-the-beat-on-afropop-e-t-mensah-highlife-and-history-ghanas-60th-independence-day Best of The Beat on Afropop: E.T. Mensah, Highlife and History--Ghana’s 60th Independence Day]", Afripop, 15 March 2017. == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == eojl246l087mxz3qgxpa4w9lq0pmz68 199441 199440 2026-05-04T22:19:46Z Hansongh 19068 199441 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Databox|item=Q1811495}} '''Emmanuel Tettey Mensah''' yɛ [[Ghana]] nwontoni kɛseɛ a ɔdii akotene yie pa ara wɔ [[Ghana]] nnwom mu, ne tirire no "[[highlife]]" nnwom mu a wɔgyee no too mu sɛ "[[highlife]]" nnwom mu hene. Wɔwoo no Kotonimaa bosome no, ɛda a ɛtɔ so aduasa baako afe apem ahankron ne dunkron( 31 May, 1919)<ref>{{Citation |title=Ghana's Highlife Music Collection : E.T. Mensah |url=https://www.fondation-langlois.org/html/e/page.php?NumPage=2278 |access-date=2026-04-30}}</ref>. Ɔdii nwontoɔ kuo anim a na wɔdi wɔn dwuma wɔ [[Abibrem|Abibirem]] atɔeɛ fam<ref>{{Citation |title=Artists, E.T. Mensah & his Tempos Band, Band history & gallery – afrodisc.com |url=http://afrodisc.com/artists/artists-e-t-mensah-his-tempos-band/artists-e-t-mensah-his-tempos-band-band-history-gallery/ |language=en-US |access-date=2026-04-30}}</ref>. Ɔwuu Kitawonsa bosome no ɛda a ɛtɔ so dunkron afe apem ahankron aduoɔkron nsia(19 July, 1996)<ref>{{Citation |title=E.T. Mensah Songs, Albums, Reviews, Bio & More... |url=https://www.allmusic.com/artist/et-mensah-mn0000163663 |language=en |access-date=2026-04-30}}</ref>. == N'abrabɔ Mfitiaseɛ == Wɔwoo Mensah wɔ Kotonimaa bosome no ɛda a ɛtɔ so aduasa baako afe apem ahankron ne dunkron wɔ borɔno bi a wɔfrɛ no ''Ussher'' a ɛwɔ [[Nkran]] mantam mu wɔ [[Sika Mpoano]], Abibire atɔeɛ fam<ref>{{Citation |title=Colin Larkin |date=2025-11-24 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Colin_Larkin&oldid=1323912173 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-04-30}}</ref>Ɔhyɛɛ ne sukuu ase wɔ [[Nkran]], aban sukuu. Na akyire yi no ɔtoaa so wɔ Nkran ntoasoɔ sukuu. Berɛ a na ɔwɔ mfeɛ dummienu no, ɔsuaa sɛdeɛ wɔbɔ atɛntɛbɛn wɔ nwontoɔ kuo bi a wɔtee no wɔ aban sukuu no. Na afe 1932 mu no, ɔhyɛɛ aseɛ bɔɔ [[:en:Piccolo|piccolo]] ne atɛntɛbɛn wɔ Nkran, kuo bi a na wate ama sukuu mmɔfra. Na panin a na ɔda saa Mmɔfra kuo yi ano no yɛ tikyani a ne din ne Joe Lamptey.Ɔno na ɔboaboa mmabunu a wɔwɔ adom akyɛdeɛ ano de tee saa kuo yi.Mensah kɔɔ so ara ne saa kuo yi dii dwuma. Na afei ɔsan suaa sɛdeɛ wɔbɔ ''Alto-saxophone''. Ɔno ara nam ne nnwontoɔ adwuma yi so buee sotɔɔ a wɔtɔn nnuro<ref>{{Citation |title=Images for E. T. Mensah And His Tempo's Band* - E. T. Mensah And His Tempo's Band |url=https://www.discogs.com/release/3669494-E-T-Mensah-And-His-Tempos-Band/images |access-date=2026-04-30}}</ref>. Ɛnam saa sotɔɔ yi so boaa no maa ɔtumi de sika wuraa ne nwontoɔ adwuma no mu. Na E.T Mensah wɔ nuabarima panin a ne din ne Yebuah Mensah, a na ɔno nso yɛ panin wɔ kuo bi a na wɔsa wɔ [[Sika Mpoano|Sika mpoano]]. Yebuah Mensah ne ne nuakumaa E.T Mensah na wɔtee ''Accra Rhythmic orchestra''<ref>{{Citation |last=John Collins |title=Musicmakers of West Africa |date=1985 |url=https://books.google.com.gh/books?id=yIHfybGz5HoC&redir_esc=y |publisher=Lynne Rienner Publishers |language=en |isbn=978-0-89410-075-8 |access-date=2026-04-30}}</ref>kuo no. Na saa kuo yi na ɛdii nkunim wɔ Lambet asa akansie a wɔsiiɛ no wɔ afe 1939 mu ɛwɔ King George Memorial Hall, deɛ ɛnnɛ yi wɔfrɛ hɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbɛdwafie]] no wɔ ɔman [[Ghana]] mu. == Ne Nnwontoɔ Adwuma == [[File:Armstrong-Mensahinvitation.jpg|thumb|Kɔnsɛt bi a wɔtoo nsa frɛɛ Louis Armstrong a ɔfiri Amerika ne E.T Mensah ne ne nnwontoɔ kuo a wɔfrɛ wɔn " The West African Fame"]] "''Tempos''" band ankasa no,Aborɔfo asraafoɔ bi a na wɔte Nkran na wɔteeɛ wɔ afe 1946. Na wɔtee no sɛ "''[[:en:Jam_session|jam session]]''". Na wɔbɔ ma asraafoɔ ne mmeaeɛ a wɔgye wɔani wɔ [[Nkran]]. Berɛ rekɔ n’anim no, Abibifoɔ anwontofoɔ no bɛhyɛɛ abrorɔfo no anan de kɔsi sɛ afei ɛbɛyɛɛ Abibifoɔ nko ara nnwontoɔ kuo a na Joe Kelly ne [[:en:Guy_Warren|Guy Warren]]<ref>{{Citation |title=John Collins (British musician) |date=2026-02-24 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=John_Collins_(British_musician)&oldid=1340143546 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-04-30}}</ref>da wɔn ano. Mensah kɔkaa saa kuo yi ho wɔ afe 1947 mu. Ankyɛ biara kuo no mu kyɛeɛ ma wɔsan tee no foforɔ a Mensah bɛdaa ano<ref>{{Citation |title=Images for E. T. Mensah And His Tempo's Band* - E. T. Mensah And His Tempo's Band |url=https://www.discogs.com/release/3669494-E-T-Mensah-And-His-Tempos-Band/images |access-date=2026-04-30}}</ref>. Wɔ afe 1953 mu no, E.T Mensah ne Tempos yi kɔɔ aporɔbɔ wɔ Engiresiman mu. Na ɛnam saa so maa wɔhyetaa wiase afanaa nyinaa. Wɔ afe 1957 mu no Mensah ne [[:en:Louis_Armstrong|Louis Armstrong ka]] bɔɔ mu dii dwuma. Mensah nnwom no mu baako a ɛgyee din pa ara ne "''Ghana Freedom''" a [[:en:Multimedia_Group_Limited|Myjoyonline]] kyerɛkyerɛɛ mu. Ɛyɛ nnwom a ɛbɛyɛɛ kɛse pa ara ɛsiane sɛdeɛ ɔhyehyɛɛ nnwom no ɛne mfasodeɛ a ɛfa Ghana fawodie ho. Nnwom no mu nsɛm ka akokɔduro ne brɛ a wɔabrɛ a saa akokɔduro yi de mfasodeɛ aba ama yɛade yɛn ho afiri aborɔfo a na wɔretase yɛn sika kɔkɔɔ no<ref>{{Citation |title=Legend of the week - E.T. Mensah - MyJoyOnline |date=2025-03-05 |url=https://www.myjoyonline.com/legend-of-the-week-e-t-mensah/ |language=en-US |access-date=2026-04-30}}</ref> Ɛbɛyɛ sɛ afe 1960s mu no, na nnipa mpɛ highlife nnwom no, nanso E.T Mensah kɔɔ so ara dii highlife nnwom no mu<ref>{{Citation |title=E. T. Mensah: Afropop Artist -- Ghana, West Africa |url=http://afropop.org/explore/artist_info/ID/29/E.%20T.%20Mensah |access-date=2026-04-30}}</ref> ntitiman. Ɔne [[:en:Victor_Olaiya|Dr.Victor Abimbola]] a ɔyɛ [[Nigeria|Nigeriani]] a na ɔbɔ totorobɛnto de nnwom apaawa a ɛyɛ kama paa baeɛ wɔ afe 1983 mu; ''Highlife Giants of Africa Vol. 1.'' == Diskografi == ; E. T. Mensah & The Tempos * ''King of Highlife Anthology'', four-CD box (2015, RetroAfrica) ; Contributing artist * [[:en:The_Rough_Guide_to_West_African_Music|''The Rough Guide to West African Music''(1996, World Music Network)]] * [[:en:The_Rough_Guide_to_Highlife_(2003_album)|''The Rough Guide to Highlife'' (2003, World Music Network)]] == Akenkan Foforɔ == John Collins (1996). ''E. T. Mensah King of Highlife''. Anansesem Publications. == Hwɛ Nso == * Africa House at New York University. [https://web.archive.org/web/20100602020700/http://www.nyu.edu/africahouse/forresearchers/bapmaf/etmensah.html E.T Mensah] at the [[:en:Wayback_Machine|wayback machine]] . * John Collins. [http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=144 E.T Mensah profile]. Ghanaweb * [[:en:Benson_Idonije|Benson Idonije]] (1996). "[http://archive.lib.msu.edu/DMC/African%20Journals/pdfs/glendora%20review/vol1no4/graa001004025.pdf A time and a season. A broadcaster’s tribute to highlife king, E. T Mensah] * Mathew Lavoe (1 June 2009) “[https://blogs.voanews.com/african-music-treasures/2009/06/01/e-t-mensah-the-king-of-highlife/ E.T Mensah, The king of Highlife]. Voice of America. * E. T Mensah. Retroafric. Archive from the original on 30 April 2019. * "[http://afropop.org/articles/best-of-the-beat-on-afropop-e-t-mensah-highlife-and-history-ghanas-60th-independence-day Best of The Beat on Afropop: E.T. Mensah, Highlife and History--Ghana’s 60th Independence Day]", Afripop, 15 March 2017. == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == 2c4zbprugr1it2fumg9kxm6sl8icxfm Ghana Nnwom 0 18068 199430 199429 2026-05-04T12:02:10Z Hansongh 19068 199430 wikitext text/x-wiki Wɔ ɔman Ghana mu no, yɛwɔ nnwom ahodoɔ pii na ɛwɔ ha, a ɛyɛ tete nnwom ne abɛɛfo nnwom. Na highlife ne nnwom a wɔgye too mu yie pa ara. Ɛbɛyɛ sɛ mfeɛ bebree yi no, Highlife ne nnwom a na obiara ani gye ho de kɔsi sɛ akyire yi no hiplife ne deɛ ɛkeka ho baeɛ. == Tete Nnwom == Ghana tete nnwom nkyekyɛmu no gyina Ghana atifi fam, mmeaeɛ a Gurand Mandefoɔ tenaeɛ no, ɛne apueɛ fam ne mpoano a Ghanafoɔ a wɔka Kwa kasa te sɛ Akanfoɔ kɔtenaeɛ no. * Atifi fam tete nnwom no firi Sahelian tete nnwom mu.Wɔ saa nnwom yi mu no wɔde nnwontoɔ akadeɛ The northern musical traditions belong to the wider Sahelian musical traditions. It features a mix of melodic composition on stringed instruments such as the ''kologo'' lute and the ''gonjey'' fiddle, wind instruments such as flutes and horns, and voice; with polyrhythms clapped or played on the talking drum, gourd drums or ''brekete'' bass drums. The tradition of gyil music (''balafon'') is also common, especially in northwestern Ghana around Wa and Lawra. Music in the northern styles is mostly set to a minor pentatonic or chromatic scale and melisma plays an important part in melodic and vocal styles. There is a long history of either griot or praise-singing traditions ni48yvld2wd1wmz6ll7580yp10qd39g 199431 199430 2026-05-04T17:48:59Z Hansongh 19068 199431 wikitext text/x-wiki Wɔ ɔman Ghana mu no, yɛwɔ nnwom ahodoɔ pii na ɛwɔ ha, a ɛyɛ tete nnwom ne abɛɛfo nnwom. Na highlife ne nnwom a wɔgye too mu yie pa ara. Ɛbɛyɛ sɛ mfeɛ bebree yi no, Highlife ne nnwom a na obiara ani gye ho de kɔsi sɛ akyire yi no hiplife ne deɛ ɛkeka ho baeɛ. == Tete Nnwom == Ghana tete nnwom nkyekyɛmu no gyina Ghana atifi fam, mmeaeɛ a Gurand Mandefoɔ tenaeɛ no, ɛne apueɛ fam ne mpoano a Ghanafoɔ a wɔka Kwa kasa te sɛ Akanfoɔ kɔtenaeɛ no. * Atifi fam tete nnwom no firi Sahelian tete nnwom mu.Wɔ saa nnwom yi mu no wɔde nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ kologo ne gongey na ɛma nnwom no yɛ dɛ. Bio, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ atɛntɛhuo ne abɛbɛn, ne nsambɔ anaa sɛ wɔbɔ ntwene ahodoɔ binom ka ho nnwom no yɛ dɛ. Tete nnwom bi te sɛ gyil (balafon) nso na ɛwɔ hɔ pa ara ne titire no na ɛwɔ Ghana Atifi fam atɔeɛ, mmeaeɛ a ɛwɔ Wa ne Lawra. Atɔeɛ fam nnwom no kura nneɛma a ɛho hia ne nne ahodoɔ ahodoɔ a na ɛma wɔn nwom no da soronko. There is a long history of either griot or praise-singing traditions i44qz5ueaewfid42lz438o1l62q3luy 199432 199431 2026-05-04T19:41:33Z Hansongh 19068 199432 wikitext text/x-wiki Wɔ ɔman Ghana mu no, yɛwɔ nnwom ahodoɔ pii na ɛwɔ ha, a ɛyɛ tete nnwom ne abɛɛfo nnwom. Na highlife ne nnwom a wɔgye too mu yie pa ara. Ɛbɛyɛ sɛ mfeɛ bebree yi no, Highlife ne nnwom a na obiara ani gye ho de kɔsi sɛ akyire yi no hiplife ne deɛ ɛkeka ho baeɛ. == Tete Nnwom == Ghana tete nnwom nkyekyɛmu no gyina Ghana atifi fam, mmeaeɛ a Gurand Mandefoɔ tenaeɛ no, ɛne apueɛ fam ne mpoano a Ghanafoɔ a wɔka Kwa kasa te sɛ Akanfoɔ kɔtenaeɛ no. * Atifi fam tete nnwom no firi Sahelian tete nnwom mu.Wɔ saa nnwom yi mu no wɔde nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ kologo ne gongey na ɛma nnwom no yɛ dɛ. Bio, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ atɛntɛhuo ne abɛbɛn, ne nsambɔ anaa sɛ wɔbɔ ntwene ahodoɔ binom ka ho ma nnwom no yɛ dɛ. Tete nnwom bi te sɛ gyil (balafon) nso na ɛwɔ hɔ pa ara ne titire no na ɛwɔ Ghana Atifi fam atɔeɛ, mmeaeɛ a ɛwɔ Wa ne Lawra. Atɔeɛ fam nnwom no kura nneɛma a ɛho hia ne nne ahodoɔ ahodoɔ a na ɛma wɔn nnwom no da soronko.Wɔwɔ abakɛsɛm tenten fa griot ho anaa sɛ tete ayeyie nnwom ho. * Mpoano nnwom nso fa nnipa asetena dwumadie ho, na wɔn nnwom nhyehyɛeɛ no yɛ deɛ ɛyɛ den a wɔde ntwene ne adɔma ne nnwom ahodoɔ na ɛbɔ. Mpɛn pii no wɔka asa ne nnwom bɔ mu ɛne tete twene a wɔfrɛ no fɔntɔnfrom( ɛne atifi fam twenebɔ no nnyɛ pɛ). Wei kyerɛ sɛ wɔde nnwom nam asɛntitire ahodoɔ so kasa kyerɛ nnipa pa ara. Sɛ woba Ghana anaafoɔ fam nso a, ntwene agye din pa ara ne kete ne adowa ne adɔma a wɔde ka ho bɔ. Wɔtumi nso de nnwom ka ɔsom ho. Ɛmu deɛ ɛda nso ne Akanfoɔ tete nnwom a wɔde Seprewaharp-lute na ɛtoɔ. Saa akadeɛ yi firi atifi ne atɔeɛ fam. 6yqqp9hiyt73l0srw3julp4rtvmarsn 199433 199432 2026-05-04T19:58:46Z Hansongh 19068 199433 wikitext text/x-wiki Wɔ ɔman Ghana mu no, yɛwɔ nnwom ahodoɔ pii na ɛwɔ ha, a ɛyɛ tete nnwom ne abɛɛfo nnwom. Na highlife ne nnwom a wɔgye too mu yie pa ara. Ɛbɛyɛ sɛ mfeɛ bebree yi no, Highlife ne nnwom a na obiara ani gye ho de kɔsi sɛ akyire yi no hiplife ne deɛ ɛkeka ho baeɛ. == Tete Nnwom == Ghana tete nnwom nkyekyɛmu no gyina Ghana atifi fam, mmeaeɛ a Gurand Mandefoɔ tenaeɛ no, ɛne apueɛ fam ne mpoano a Ghanafoɔ a wɔka Kwa kasa te sɛ Akanfoɔ kɔtenaeɛ no. * Atifi fam tete nnwom no firi Sahelian tete nnwom mu.Wɔ saa nnwom yi mu no wɔde nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ kologo ne gongey na ɛma nnwom no yɛ dɛ. Bio, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ atɛntɛhuo ne abɛbɛn, ne nsambɔ anaa sɛ wɔbɔ ntwene ahodoɔ binom ka ho ma nnwom no yɛ dɛ. Tete nnwom bi te sɛ gyil (balafon) nso na ɛwɔ hɔ pa ara ne titire no na ɛwɔ Ghana Atifi fam atɔeɛ, mmeaeɛ a ɛwɔ Wa ne Lawra. Atɔeɛ fam nnwom no kura nneɛma a ɛho hia ne nne ahodoɔ ahodoɔ a na ɛma wɔn nnwom no da soronko.Wɔwɔ abakɛsɛm tenten fa griot ho anaa sɛ tete ayeyie nnwom ho. * Mpoano nnwom nso fa nnipa asetena dwumadie ho, na wɔn nnwom nhyehyɛeɛ no yɛ deɛ ɛyɛ den a wɔde ntwene ne adɔma ne nnwom ahodoɔ na ɛbɔ. Mpɛn pii no wɔka asa ne nnwom bɔ mu ɛne tete twene a wɔfrɛ no fɔntɔnfrom( ɛne atifi fam twenebɔ no nnyɛ pɛ). Wei kyerɛ sɛ wɔde nnwom nam asɛntitire ahodoɔ so kasa kyerɛ nnipa pa ara. Sɛ woba Ghana anaafoɔ fam nso a, ntwene agye din pa ara ne kete ne adowa ne adɔma a wɔde ka ho bɔ. Wɔtumi nso de nnwom ka ɔsom ho. Ɛmu deɛ ɛda nso ne Akanfoɔ tete nnwom a wɔde Seprewaharp-lute na ɛtoɔ. Saa akadeɛ yi firi atifi ne atɔeɛ fam. == Tete Berɛ Sika Kɔkɔɔ Mpoano == Berɛ a na yɛwɔ sika kɔkɔɔ mpoano berɛ so no, na nnwontoɔ yɛ ahodoɔ ahodoɔ wɔ baabiara. Nnyegyeɛ ahodoɔ ɛnkanka deɛ ɛfiri gombe ne ashiko, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ mainline ne osibisaba, aborɔfo ntwene ne mpoano shanties. Weinom nyinaa no wɔka bɔɔ mu de yɛɛ nnwom high-life. lwp2shquj7pghvnwkeoja1cpha0z64b 199434 199433 2026-05-04T20:41:44Z Hansongh 19068 199434 wikitext text/x-wiki Wɔ ɔman Ghana mu no, yɛwɔ nnwom ahodoɔ pii na ɛwɔ ha, a ɛyɛ tete nnwom ne abɛɛfo nnwom. Na highlife ne nnwom a wɔgye too mu yie pa ara. Ɛbɛyɛ sɛ mfeɛ bebree yi no, Highlife ne nnwom a na obiara ani gye ho de kɔsi sɛ akyire yi no hiplife ne deɛ ɛkeka ho baeɛ. == Tete Nnwom == Ghana tete nnwom nkyekyɛmu no gyina Ghana atifi fam, mmeaeɛ a Gurand Mandefoɔ tenaeɛ no, ɛne apueɛ fam ne mpoano a Ghanafoɔ a wɔka Kwa kasa te sɛ Akanfoɔ kɔtenaeɛ no. * Atifi fam tete nnwom no firi Sahelian tete nnwom mu.Wɔ saa nnwom yi mu no wɔde nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ kologo ne gongey na ɛma nnwom no yɛ dɛ. Bio, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ atɛntɛhuo ne abɛbɛn, ne nsambɔ anaa sɛ wɔbɔ ntwene ahodoɔ binom ka ho ma nnwom no yɛ dɛ. Tete nnwom bi te sɛ gyil (balafon) nso na ɛwɔ hɔ pa ara ne titire no na ɛwɔ Ghana Atifi fam atɔeɛ, mmeaeɛ a ɛwɔ Wa ne Lawra. Atɔeɛ fam nnwom no kura nneɛma a ɛho hia ne nne ahodoɔ ahodoɔ a na ɛma wɔn nnwom no da soronko.Wɔwɔ abakɛsɛm tenten fa griot ho anaa sɛ tete ayeyie nnwom ho. * Mpoano nnwom nso fa nnipa asetena dwumadie ho, na wɔn nnwom nhyehyɛeɛ no yɛ deɛ ɛyɛ den a wɔde ntwene ne adɔma ne nnwom ahodoɔ na ɛbɔ. Mpɛn pii no wɔka asa ne nnwom bɔ mu ɛne tete twene a wɔfrɛ no fɔntɔnfrom( ɛne atifi fam twenebɔ no nnyɛ pɛ). Wei kyerɛ sɛ wɔde nnwom nam asɛntitire ahodoɔ so kasa kyerɛ nnipa pa ara. Sɛ woba Ghana anaafoɔ fam nso a, ntwene agye din pa ara ne kete ne adowa ne adɔma a wɔde ka ho bɔ. Wɔtumi nso de nnwom ka ɔsom ho. Ɛmu deɛ ɛda nso ne Akanfoɔ tete nnwom a wɔde Seprewaharp-lute na ɛtoɔ. Saa akadeɛ yi firi atifi ne atɔeɛ fam. == Tete Berɛ Sika Kɔkɔɔ Mpoano == Berɛ a na yɛwɔ sika kɔkɔɔ mpoano berɛ so no, na nnwontoɔ yɛ ahodoɔ ahodoɔ wɔ baabiara. Nnyegyeɛ ahodoɔ ɛnkanka deɛ ɛfiri gombe ne ashiko, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ mainline ne osibisaba, aborɔfo ntwene ne mpoano shanties. Weinom nyinaa no wɔka bɔɔ mu de yɛɛ nnwom high-life. == Hip life == Ɛbɛyɛ sɛ afe 1990 awieeɛ no mu hɔ no, anwontofoɔ foforɔ binom yii wɔn ho adi de nnwom foforɔ a wɔfrɛ no sɛ Hiplife baeɛ. Deɛ deɛ ɔde saa nnwom nsesamu yi baeɛ ne Reggie Rockstone a na ɔyɛ Ghana nwontoni a ɔto hip pop wɔ Amerika ansa na ɔrebɛda saa nnwom foforɔ adi. By the late 1990s, a new generation of artists created a new genre of music called Hiplife. The creator of this style is Reggie Rockstone, a Ghanaian musician who dabbled with hip-hop in the United States before finding his unique style. Hiplife basically was hiphop in the Ghanaian local dialect mixed with elements of the traditional High-life. Ace music producer Hammer of The Last Two unveiled artistes including Obrafour, Tinny and Ex-doe who further popularized the Hiplife music genre respectively. Hiplife has since proliferated and spawned stars such as Reggie Rockstone, Sherifa Gunu, Ayigbe Edem, Samini and Sarkodie. Producers responsible for steering this genre to what it is today were Hammer of The Last Two, Ball J, EL and Jupitar Dancehall Artiste. 88ekcnesmadm06tibgdj0kv65eqcddu 199435 199434 2026-05-04T21:21:22Z Hansongh 19068 199435 wikitext text/x-wiki Wɔ ɔman Ghana mu no, yɛwɔ nnwom ahodoɔ pii na ɛwɔ ha, a ɛyɛ tete nnwom ne abɛɛfo nnwom. Na highlife ne nnwom a wɔgye too mu yie pa ara. Ɛbɛyɛ sɛ mfeɛ bebree yi no, Highlife ne nnwom a na obiara ani gye ho de kɔsi sɛ akyire yi no hiplife ne deɛ ɛkeka ho baeɛ. == Tete Nnwom == Ghana tete nnwom nkyekyɛmu no gyina Ghana atifi fam, mmeaeɛ a Gurand Mandefoɔ tenaeɛ no, ɛne apueɛ fam ne mpoano a Ghanafoɔ a wɔka Kwa kasa te sɛ Akanfoɔ kɔtenaeɛ no. * Atifi fam tete nnwom no firi Sahelian tete nnwom mu.Wɔ saa nnwom yi mu no wɔde nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ kologo ne gongey na ɛma nnwom no yɛ dɛ. Bio, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ atɛntɛhuo ne abɛbɛn, ne nsambɔ anaa sɛ wɔbɔ ntwene ahodoɔ binom ka ho ma nnwom no yɛ dɛ. Tete nnwom bi te sɛ gyil (balafon) nso na ɛwɔ hɔ pa ara ne titire no na ɛwɔ Ghana Atifi fam atɔeɛ, mmeaeɛ a ɛwɔ Wa ne Lawra. Atɔeɛ fam nnwom no kura nneɛma a ɛho hia ne nne ahodoɔ ahodoɔ a na ɛma wɔn nnwom no da soronko.Wɔwɔ abakɛsɛm tenten fa griot ho anaa sɛ tete ayeyie nnwom ho. * Mpoano nnwom nso fa nnipa asetena dwumadie ho, na wɔn nnwom nhyehyɛeɛ no yɛ deɛ ɛyɛ den a wɔde ntwene ne adɔma ne nnwom ahodoɔ na ɛbɔ. Mpɛn pii no wɔka asa ne nnwom bɔ mu ɛne tete twene a wɔfrɛ no fɔntɔnfrom( ɛne atifi fam twenebɔ no nnyɛ pɛ). Wei kyerɛ sɛ wɔde nnwom nam asɛntitire ahodoɔ so kasa kyerɛ nnipa pa ara. Sɛ woba Ghana anaafoɔ fam nso a, ntwene agye din pa ara ne kete ne adowa ne adɔma a wɔde ka ho bɔ. Wɔtumi nso de nnwom ka ɔsom ho. Ɛmu deɛ ɛda nso ne Akanfoɔ tete nnwom a wɔde Seprewaharp-lute na ɛtoɔ. Saa akadeɛ yi firi atifi ne atɔeɛ fam. == Tete Berɛ Sika Kɔkɔɔ Mpoano == Berɛ a na yɛwɔ sika kɔkɔɔ mpoano berɛ so no, na nnwontoɔ yɛ ahodoɔ ahodoɔ wɔ baabiara. Nnyegyeɛ ahodoɔ ɛnkanka deɛ ɛfiri gombe ne ashiko, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ mainline ne osibisaba, aborɔfo ntwene ne mpoano shanties. Weinom nyinaa no wɔka bɔɔ mu de yɛɛ nnwom high-life. == Hip life == Ɛbɛyɛ sɛ afe 1990 awieeɛ no mu hɔ no, anwontofoɔ foforɔ binom yii wɔn ho adi de nnwom foforɔ a wɔfrɛ no sɛ Hiplife baeɛ. Deɛ deɛ ɔde saa nnwom nsesamu yi baeɛ ne Reggie Rockstone a na ɔyɛ Ghana nwontoni a ɔto hip pop wɔ Amerika ansa na ɔrebɛda saa nnwom foforɔ adi. Hiplife ankasa no, na ɛyɛ hiphop wɔ Ghana kasa a na wɔde tete High-life nneɛma aka ho. Hammer of the Last two a na ɔboa anwontofoɔ ma wɔde wɔn nnwom ba abɔnten no daa anwontofoɔ binom te sɛ Obrafour, Tinny ne Ex-doe adi. Na wɔn nso boa maa Hiplife bɛgyee nhini. Hiplife ama nnipa pii agye din wɔ Ghana ne wiase afanaa nyinaa, ebi ne; Reggie Rockstone, Sherifa Gunu, Ayigbe Edem, Samini ne Sarkodie. Wɔn a wɔboaeɛ maa saa nnwom yi agye nhini de bɛsi nnɛ yi bi ne Hammer of The Last Two, Ball J, EL ne Jupitar a ɔto Dancehall. == Hip hop == Ghana hip hop yɛ amammerɛ foforɔ ne anammɔn foforɔ a ɛhyɛɛ aseɛ wɔ Ghana bɛyɛ afe 1990 mu. Saa hip hop yi nam Reggie Rockstone so ne anwontofoɔ bi te sɛ Jayso ne Ball J na ɛbaa Ghana. Reggie Rockstone ne nipa na wama no abodin sɛ hiplife agya.Ɛdii kan baa Ghana sɛ Hiplife berɛ a Reggie Rockstone de hiphop su ne Abibirem nnwom yɛ nnwom foforɔ a wɔtoo no din sɛ Gh hiphop. ntcqh8poc1oyyhidq6vpby46mf0vqv6 199436 199435 2026-05-04T21:31:55Z Hansongh 19068 199436 wikitext text/x-wiki Wɔ ɔman Ghana mu no, yɛwɔ nnwom ahodoɔ pii na ɛwɔ ha, a ɛyɛ tete nnwom ne abɛɛfo nnwom. Na highlife ne nnwom a wɔgye too mu yie pa ara. Ɛbɛyɛ sɛ mfeɛ bebree yi no, Highlife ne nnwom a na obiara ani gye ho de kɔsi sɛ akyire yi no hiplife ne deɛ ɛkeka ho baeɛ. == Tete Nnwom == Ghana tete nnwom nkyekyɛmu no gyina Ghana atifi fam, mmeaeɛ a Gurand Mandefoɔ tenaeɛ no, ɛne apueɛ fam ne mpoano a Ghanafoɔ a wɔka Kwa kasa te sɛ Akanfoɔ kɔtenaeɛ no. * Atifi fam tete nnwom no firi Sahelian tete nnwom mu.Wɔ saa nnwom yi mu no wɔde nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ kologo ne gongey na ɛma nnwom no yɛ dɛ. Bio, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ atɛntɛhuo ne abɛbɛn, ne nsambɔ anaa sɛ wɔbɔ ntwene ahodoɔ binom ka ho ma nnwom no yɛ dɛ. Tete nnwom bi te sɛ gyil (balafon) nso na ɛwɔ hɔ pa ara ne titire no na ɛwɔ Ghana Atifi fam atɔeɛ, mmeaeɛ a ɛwɔ Wa ne Lawra. Atɔeɛ fam nnwom no kura nneɛma a ɛho hia ne nne ahodoɔ ahodoɔ a na ɛma wɔn nnwom no da soronko.Wɔwɔ abakɛsɛm tenten fa griot ho anaa sɛ tete ayeyie nnwom ho. * Mpoano nnwom nso fa nnipa asetena dwumadie ho, na wɔn nnwom nhyehyɛeɛ no yɛ deɛ ɛyɛ den a wɔde ntwene ne adɔma ne nnwom ahodoɔ na ɛbɔ. Mpɛn pii no wɔka asa ne nnwom bɔ mu ɛne tete twene a wɔfrɛ no fɔntɔnfrom( ɛne atifi fam twenebɔ no nnyɛ pɛ). Wei kyerɛ sɛ wɔde nnwom nam asɛntitire ahodoɔ so kasa kyerɛ nnipa pa ara. Sɛ woba Ghana anaafoɔ fam nso a, ntwene agye din pa ara ne kete ne adowa ne adɔma a wɔde ka ho bɔ. Wɔtumi nso de nnwom ka ɔsom ho. Ɛmu deɛ ɛda nso ne Akanfoɔ tete nnwom a wɔde Seprewaharp-lute na ɛtoɔ. Saa akadeɛ yi firi atifi ne atɔeɛ fam. == Tete Berɛ Sika Kɔkɔɔ Mpoano == Berɛ a na yɛwɔ sika kɔkɔɔ mpoano berɛ so no, na nnwontoɔ yɛ ahodoɔ ahodoɔ wɔ baabiara. Nnyegyeɛ ahodoɔ ɛnkanka deɛ ɛfiri gombe ne ashiko, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ mainline ne osibisaba, aborɔfo ntwene ne mpoano shanties. Weinom nyinaa no wɔka bɔɔ mu de yɛɛ nnwom high-life. == Hip life == Ɛbɛyɛ sɛ afe 1990 awieeɛ no mu hɔ no, anwontofoɔ foforɔ binom yii wɔn ho adi de nnwom foforɔ a wɔfrɛ no sɛ Hiplife baeɛ. Deɛ deɛ ɔde saa nnwom nsesamu yi baeɛ ne Reggie Rockstone a na ɔyɛ Ghana nwontoni a ɔto hip pop wɔ Amerika ansa na ɔrebɛda saa nnwom foforɔ adi. Hiplife ankasa no, na ɛyɛ hiphop wɔ Ghana kasa a na wɔde tete High-life nneɛma aka ho. Hammer of the Last two a na ɔboa anwontofoɔ ma wɔde wɔn nnwom ba abɔnten no daa anwontofoɔ binom te sɛ Obrafour, Tinny ne Ex-doe adi. Na wɔn nso boa maa Hiplife bɛgyee nhini. Hiplife ama nnipa pii agye din wɔ Ghana ne wiase afanaa nyinaa, ebi ne; Reggie Rockstone, Sherifa Gunu, Ayigbe Edem, Samini ne Sarkodie. Wɔn a wɔboaeɛ maa saa nnwom yi agye nhini de bɛsi nnɛ yi bi ne Hammer of The Last Two, Ball J, EL ne Jupitar a ɔto Dancehall. == Hip hop == Ghana hip hop yɛ amammerɛ foforɔ ne anammɔn foforɔ a ɛhyɛɛ aseɛ wɔ Ghana bɛyɛ afe 1990 mu. Saa hip hop yi nam Reggie Rockstone so ne anwontofoɔ bi te sɛ Jayso ne Ball J na ɛbaa Ghana. Reggie Rockstone ne nipa na wama no abodin sɛ hiplife agya.Ɛdii kan baa Ghana sɛ Hiplife berɛ a Reggie Rockstone de hiphop su ne Abibirem nnwom yɛ nnwom foforɔ a wɔtoo no din sɛ Gh hiphop. == Afro beats == Ɛbɛyɛ sɛ afe 2000 mu no, anwontofoɔ binom de Afrobeats nnwom no bɛwuraa Ghana nnwom no mu. Ɛno na mpɛn pii no, wɔfrɛ no Afro-pop. Wɔn mu bi ne 4x4 ne Fuse ODG ne wɔn a ɛkeka ho. Na wɔn nyinaa aboa ama saa nnwom yi abɛka Ghana nnwom ho. == Hwɛ Nso == * Gh hiphop * Ghanaian hip hop * Azonto * List of record labels in Ghana * Rhythm in Sub-Saharan Africa * Sub-Saharan African music traditions == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == h8vnuahilecvdcu6n5ur7hugxwzkhf5 199437 199436 2026-05-04T22:00:04Z Hansongh 19068 199437 wikitext text/x-wiki Wɔ ɔman [[Ghana]] mu no, yɛwɔ nnwom ahodoɔ pii na ɛwɔ ha, a ɛyɛ tete nnwom ne '''abɛɛfo Ghana nnwom'''. Na [[highlife]] ne nnwom a wɔgye too mu yie pa ara. Ɛbɛyɛ sɛ mfeɛ bebree yi no, [[Highlife]] ne nnwom a na obiara ani gye ho de kɔsi sɛ akyire yi no [[:en:Hiplife|hiplife]] ne deɛ ɛkeka ho baeɛ. == Tete Nnwom == Ghana tete nnwom nkyekyɛmu no gyina Ghana atifi fam, mmeaeɛ a [[:en:Gur_languages|Gur]] ne [[:en:Mande_people|Mandefoɔ]] tenaeɛ no, ɛne apueɛ fam ne mpoano a Ghanafoɔ a wɔka [[:en:Kwa_languages|Kwa]] kasa te sɛ [[Akanfoɔ]] kɔtenaeɛ no. * Atifi fam tete nnwom no firi [[:en:Sahelian|Sahelian]] tete nnwom mu.Wɔ saa nnwom yi mu no wɔde nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ [[:en:Xalam|''kologo'']] ne [[:en:Goje|''gonjey'']] na ɛma nnwom no yɛ dɛ. Bio, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ atɛntɛhuo ne abɛbɛn, ne nsambɔ anaa sɛ wɔbɔ ntwene ahodoɔ binom ka ho ma nnwom no yɛ dɛ. Tete nnwom bi te sɛ [[:en:Balafon#Gyil|gyil]] ([[:en:Balafon|balafon]]) nso na ɛwɔ hɔ pa ara ne titire no na ɛwɔ Ghana Atifi fam atɔeɛ, mmeaeɛ a ɛwɔ [[Wa]] ne [[Lawra (Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa)|Lawra]]. Atɔeɛ fam nnwom no kura nneɛma a ɛho hia ne nne ahodoɔ ahodoɔ a na ɛma wɔn nnwom no da soronko.Wɔwɔ abakɛsɛm tenten fa griot ho anaa sɛ tete ayeyie nnwom ho. * Mpoano nnwom nso fa nnipa asetena dwumadie ho, na wɔn nnwom nhyehyɛeɛ no yɛ deɛ ɛyɛ den a wɔde ntwene ne adɔma ne nnwom ahodoɔ na ɛbɔ. Mpɛn pii no wɔka asa ne nnwom bɔ mu ɛne tete twene a wɔfrɛ no fɔntɔnfrom( ɛne atifi fam twenebɔ no nnyɛ pɛ). Wei kyerɛ sɛ wɔde nnwom nam asɛntitire ahodoɔ so kasa kyerɛ nnipa pa ara. Sɛ woba Ghana anaafoɔ fam nso a, ntwene agye din pa ara ne [[kete]] ne [[adowa]] ne adɔma a wɔde ka ho bɔ. Wɔtumi nso de nnwom ka ɔsom ho. Ɛmu deɛ ɛda nso ne Akanfoɔ tete nnwom a wɔde [[:en:Seperewa|Seprewaharp-lute]] na ɛtoɔ. Saa akadeɛ yi firi atifi ne atɔeɛ fam. == Tete Berɛ Sika Kɔkɔɔ Mpoano == Berɛ a na yɛwɔ [[Gold Coast (British colony)|sika kɔkɔɔ mpoano]] berɛ so no, na nnwontoɔ yɛ ahodoɔ ahodoɔ wɔ baabiara. Nnyegyeɛ ahodoɔ ɛnkanka deɛ ɛfiri gombe ne ''ashiko'', nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ mainline ne osibisaba, aborɔfo ntwene ne mpoano shanties. Weinom nyinaa no wɔka bɔɔ mu de yɛɛ nnwom high-life. == Hip life == Ɛbɛyɛ sɛ afe 1990 awieeɛ no mu hɔ no, anwontofoɔ foforɔ binom yii wɔn ho adi de nnwom foforɔ a wɔfrɛ no sɛ ''Hiplife'' baeɛ. Deɛ deɛ ɔde saa nnwom nsesamu yi baeɛ ne [[Reggie Rockstone]] a na ɔyɛ Ghana nwontoni a ɔto hip pop wɔ [[Amerika]] ansa na ɔrebɛda saa nnwom foforɔ adi. Hiplife ankasa no, na ɛyɛ hiphop wɔ Ghana kasa a na wɔde tete High-life nneɛma aka ho. Hammer of the Last two a na ɔboa anwontofoɔ ma wɔde wɔn nnwom ba abɔnten no daa anwontofoɔ binom te sɛ [[Obrafour]], Tinny ne Ex-doe adi. Na wɔn nso boa maa Hiplife bɛgyee nhini. Hiplife ama nnipa pii agye din wɔ Ghana ne wiase afanaa nyinaa, ebi ne; Reggie Rockstone, [[Sherifa Gunu]], Ayigbe Edem, [[Samini]] ne [[Sarkodie (ndwomtoni)|Sarkodie]]. Wɔn a wɔboaeɛ maa saa nnwom yi agye nhini de bɛsi nnɛ yi bi ne Hammer of The Last Two, Ball J, EL ne Jupitar a ɔto Dancehall. == Hip hop == Ghana hip hop yɛ amammerɛ foforɔ ne anammɔn foforɔ a ɛhyɛɛ aseɛ wɔ Ghana bɛyɛ afe 1990 mu. Saa hip hop yi nam Reggie Rockstone so ne anwontofoɔ bi te sɛ Jayso ne Ball J na ɛbaa [[Ghana]]. Reggie Rockstone ne nipa na wama no abodin sɛ hiplife agya.Ɛdii kan baa Ghana sɛ Hiplife berɛ a Reggie Rockstone de hiphop su ne Abibirem nnwom yɛ nnwom foforɔ a wɔtoo no din sɛ [[:en:Gh_hip-hop|Gh hiphop]]. == Afro beats == Ɛbɛyɛ sɛ afe 2000 mu no, anwontofoɔ binom de Afrobeats nnwom no bɛwuraa Ghana nnwom no mu. Ɛno na mpɛn pii no, wɔfrɛ no Afro-pop. Wɔn mu bi ne 4x4 ne Fuse ODG ne wɔn a ɛkeka ho. Na wɔn nyinaa aboa ama saa nnwom yi abɛka Ghana nnwom ho. == Hwɛ Nso == * [[:en:Gh_hip-hop|Gh hiphop]] * [[:en:Gh_hip-hop|Ghanaian hip hop]] * [[Azonto]] * [[:en:List_of_record_labels_from_Ghana|List of record labels in Ghana]] * [[:en:Rhythm_in_Sub-Saharan_Africa|Rhythm in Sub-Saharan Africa]] * [[:en:Sub-Saharan_African_music_traditions|Sub-Saharan African music traditions]] == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == f1imwf313jwlzfzynqnh004oomylrgg 199438 199437 2026-05-04T22:11:00Z Hansongh 19068 199438 wikitext text/x-wiki Wɔ ɔman [[Ghana]] mu no, yɛwɔ nnwom ahodoɔ pii na ɛwɔ ha, a ɛyɛ tete nnwom ne '''abɛɛfo Ghana nnwom'''<ref>{{Citation |last=Steven J. Salm, Toyin Falola |title=Culture and Customs of Ghana |date=2002-03-30 |url=https://books.google.com.gh/books?id=Up_EcXthzCcC&q=music+of+ghana&pg=PA185&redir_esc=y |publisher=Bloomsbury Academic |language=en |isbn=978-0-313-32050-7 |access-date=2026-05-04}}</ref>. Na [[highlife]] ne nnwom a wɔgye too mu yie pa ara. Ɛbɛyɛ sɛ mfeɛ bebree yi no, [[Highlife]] ne nnwom a na obiara ani gye ho de kɔsi sɛ akyire yi no [[:en:Hiplife|hiplife]]<ref>{{Citation |title=Making sure you're not a bot! |url=https://helda.helsinki.fi/bitstream/handle/10138/25804/006_06_Collins.pdf?sequence=1 |access-date=2026-05-04}}</ref>ne deɛ ɛkeka ho baeɛ<ref>{{Citation |title=Latest Ghana Highlife Music & Classic Highlife Songs |url=https://dailyhighlife.ng/download-ghana-highlife-music |language=en-US |access-date=2026-05-04}}</ref><ref>{{Citation |last=Mensah Adinkrah |title=Witchcraft, Witches, and Violence in Ghana |date=2015-08-01 |url=https://books.google.com.gh/books?id=5rh-BAAAQBAJ&q=music&redir_esc=y |publisher=Berghahn Books |language=en |isbn=978-1-78238-561-5 |access-date=2026-05-04}}</ref><ref>{{Citation |last=H. Osumare |title=The Hiplife in Ghana: West African Indigenization of Hip-Hop |date=2012-09-06 |url=https://books.google.com.gh/books?id=dRrGAAAAQBAJ&q=history+of+music+in+ghana&pg=PA78&redir_esc=y |publisher=Springer |language=en |isbn=978-1-137-02165-6 |access-date=2026-05-04}}</ref>. == Tete Nnwom == Ghana tete nnwom nkyekyɛmu no gyina Ghana atifi fam, mmeaeɛ a [[:en:Gur_languages|Gur]] ne [[:en:Mande_people|Mandefoɔ]] tenaeɛ no, ɛne apueɛ fam ne mpoano a Ghanafoɔ a wɔka [[:en:Kwa_languages|Kwa]] kasa te sɛ [[Akanfoɔ]]<ref>{{Citation |title=Ghanaians |date=2026-04-23 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ghanaians&oldid=1350700266 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-05-04}}</ref>kɔtenaeɛ no. * Atifi fam tete nnwom no firi [[:en:Sahelian|Sahelian]] tete nnwom mu.Wɔ saa nnwom yi mu no wɔde nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ [[:en:Xalam|''kologo'']] ne [[:en:Goje|''gonjey'']] na ɛma nnwom no yɛ dɛ. Bio, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ atɛntɛhuo ne abɛbɛn, ne nsambɔ anaa sɛ wɔbɔ ntwene ahodoɔ binom ka ho ma nnwom no yɛ dɛ. Tete nnwom bi te sɛ [[:en:Balafon#Gyil|gyil]] ([[:en:Balafon|balafon]]) nso na ɛwɔ hɔ pa ara ne titire no na ɛwɔ Ghana Atifi fam atɔeɛ, mmeaeɛ a ɛwɔ [[Wa]] ne [[Lawra (Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa)|Lawra]]. Atɔeɛ fam nnwom no kura nneɛma a ɛho hia ne nne ahodoɔ ahodoɔ a na ɛma wɔn nnwom no da soronko.Wɔwɔ abakɛsɛm tenten fa griot ho anaa sɛ tete ayeyie nnwom ho. * Mpoano nnwom nso fa nnipa asetena dwumadie ho, na wɔn nnwom nhyehyɛeɛ no yɛ deɛ ɛyɛ den a wɔde ntwene ne adɔma ne nnwom ahodoɔ na ɛbɔ. Mpɛn pii no wɔka asa ne nnwom bɔ mu ɛne tete twene a wɔfrɛ no fɔntɔnfrom( ɛne atifi fam twenebɔ no nnyɛ pɛ). Wei kyerɛ sɛ wɔde nnwom nam asɛntitire ahodoɔ so kasa kyerɛ nnipa pa ara. Sɛ woba Ghana anaafoɔ fam nso a, ntwene agye din pa ara ne [[kete]] ne [[adowa]] ne adɔma a wɔde ka ho bɔ. Wɔtumi nso de nnwom ka ɔsom ho. Ɛmu deɛ ɛda nso ne Akanfoɔ tete nnwom a wɔde [[:en:Seperewa|Seprewaharp-lute]] na ɛtoɔ. Saa akadeɛ yi firi atifi ne atɔeɛ fam. == Tete Berɛ Sika Kɔkɔɔ Mpoano == Berɛ a na yɛwɔ [[Gold Coast (British colony)|sika kɔkɔɔ mpoano]] berɛ so no, na nnwontoɔ yɛ ahodoɔ ahodoɔ wɔ baabiara. Nnyegyeɛ ahodoɔ ɛnkanka deɛ ɛfiri gombe ne ''ashiko'', nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ mainline ne osibisaba, aborɔfo ntwene ne mpoano shanties. Weinom nyinaa no wɔka bɔɔ mu de yɛɛ nnwom high-life. == Hip life == Ɛbɛyɛ sɛ afe 1990 awieeɛ no mu hɔ no, anwontofoɔ foforɔ binom yii wɔn ho adi de nnwom foforɔ a wɔfrɛ no sɛ ''Hiplife''<ref>{{Citation |title=Timeline: Ghana's modern musical history |date=2007-03-03 |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/6289763.stm |language=en-GB |access-date=2026-05-04}}</ref>baeɛ. Deɛ deɛ ɔde saa nnwom nsesamu yi baeɛ ne [[Reggie Rockstone]] a na ɔyɛ Ghana nwontoni a ɔto hip pop wɔ [[Amerika]] ansa na ɔrebɛda saa nnwom foforɔ adi. Hiplife ankasa no, na ɛyɛ hiphop wɔ Ghana kasa a na wɔde tete High-life nneɛma aka ho. Hammer of the Last two a na ɔboa anwontofoɔ ma wɔde wɔn nnwom ba abɔnten no daa anwontofoɔ binom te sɛ [[Obrafour]], Tinny ne Ex-doe adi. Na wɔn nso boa maa Hiplife bɛgyee nhini. Hiplife ama nnipa pii agye din wɔ Ghana ne wiase afanaa nyinaa, ebi ne; Reggie Rockstone, [[Sherifa Gunu]], Ayigbe Edem, [[Samini]] ne [[Sarkodie (ndwomtoni)|Sarkodie]]. Wɔn a wɔboaeɛ maa saa nnwom yi agye nhini de bɛsi nnɛ yi bi ne Hammer of The Last Two, Ball J, EL ne Jupitar a ɔto Dancehall. == Hip hop == Ghana hip hop yɛ amammerɛ foforɔ ne anammɔn foforɔ a ɛhyɛɛ aseɛ wɔ Ghana bɛyɛ afe 1990 mu. Saa hip hop yi nam Reggie Rockstone so ne anwontofoɔ bi te sɛ Jayso ne Ball J na ɛbaa [[Ghana]]. Reggie Rockstone ne nipa na wama no abodin sɛ hiplife agya.Ɛdii kan baa Ghana sɛ Hiplife berɛ a Reggie Rockstone de hiphop su ne Abibirem nnwom yɛ nnwom foforɔ a wɔtoo no din sɛ [[:en:Gh_hip-hop|Gh hiphop]]. == Afro beats == Ɛbɛyɛ sɛ afe 2000 mu no, anwontofoɔ binom de Afrobeats nnwom no bɛwuraa Ghana nnwom no mu. Ɛno na mpɛn pii no, wɔfrɛ no Afro-pop. Wɔn mu bi ne 4x4 ne Fuse ODG ne wɔn a ɛkeka ho. Na wɔn nyinaa aboa ama saa nnwom yi abɛka Ghana nnwom ho. == Hwɛ Nso == * [[:en:Gh_hip-hop|Gh hiphop]] * [[:en:Gh_hip-hop|Ghanaian hip hop]] * [[Azonto]] * [[:en:List_of_record_labels_from_Ghana|List of record labels in Ghana]] * [[:en:Rhythm_in_Sub-Saharan_Africa|Rhythm in Sub-Saharan Africa]] * [[:en:Sub-Saharan_African_music_traditions|Sub-Saharan African music traditions]] == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == r4hvui7rphsd5vor9332kr607gd8tw5 199442 199438 2026-05-04T22:36:36Z Hansongh 19068 199442 wikitext text/x-wiki Wɔ ɔman [[Ghana]] mu no, yɛwɔ nnwom ahodoɔ pii na ɛwɔ ha, a ɛyɛ tete nnwom ne '''abɛɛfo Ghana nnwom'''<ref>{{Citation |last=Steven J. Salm, Toyin Falola |title=Culture and Customs of Ghana |date=2002-03-30 |url=https://books.google.com.gh/books?id=Up_EcXthzCcC&q=music+of+ghana&pg=PA185&redir_esc=y |publisher=Bloomsbury Academic |language=en |isbn=978-0-313-32050-7 |access-date=2026-05-04}}</ref>. Na [[highlife]] ne nnwom a wɔgye too mu yie pa ara. Ɛbɛyɛ sɛ mfeɛ bebree yi no, [[Highlife]] ne nnwom a na obiara ani gye ho de kɔsi sɛ akyire yi no [[:en:Hiplife|hiplife]]<ref>{{Citation |title=Making sure you're not a bot! |url=https://helda.helsinki.fi/bitstream/handle/10138/25804/006_06_Collins.pdf?sequence=1 |access-date=2026-05-04}}</ref>ne deɛ ɛkeka ho baeɛ<ref>{{Citation |title=Latest Ghana Highlife Music & Classic Highlife Songs |url=https://dailyhighlife.ng/download-ghana-highlife-music |language=en-US |access-date=2026-05-04}}</ref><ref>{{Citation |last=Mensah Adinkrah |title=Witchcraft, Witches, and Violence in Ghana |date=2015-08-01 |url=https://books.google.com.gh/books?id=5rh-BAAAQBAJ&q=music&redir_esc=y |publisher=Berghahn Books |language=en |isbn=978-1-78238-561-5 |access-date=2026-05-04}}</ref><ref>{{Citation |last=H. Osumare |title=The Hiplife in Ghana: West African Indigenization of Hip-Hop |date=2012-09-06 |url=https://books.google.com.gh/books?id=dRrGAAAAQBAJ&q=history+of+music+in+ghana&pg=PA78&redir_esc=y |publisher=Springer |language=en |isbn=978-1-137-02165-6 |access-date=2026-05-04}}</ref>. == Tete Nnwom == Ghana tete nnwom nkyekyɛmu no gyina Ghana atifi fam, mmeaeɛ a [[:en:Gur_languages|Gur]] ne [[:en:Mande_people|Mandefoɔ]] tenaeɛ no, ɛne apueɛ fam ne mpoano a Ghanafoɔ a wɔka [[:en:Kwa_languages|Kwa]] kasa te sɛ [[Akanfoɔ]]<ref>{{Citation |title=Ghanaians |date=2026-04-23 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ghanaians&oldid=1350700266 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-05-04}}</ref>kɔtenaeɛ no. * Atifi fam tete nnwom no firi [[:en:Sahelian|Sahelian]] tete nnwom mu.Wɔ saa nnwom yi mu no wɔde nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ [[:en:Xalam|''kologo'']] ne [[:en:Goje|''gonjey'']] na ɛma nnwom no yɛ dɛ. Bio, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ atɛntɛhuo ne abɛbɛn, ne nsambɔ anaa sɛ wɔbɔ ntwene ahodoɔ binom ka ho ma nnwom no yɛ dɛ. Tete nnwom bi te sɛ [[:en:Balafon#Gyil|gyil]] ([[:en:Balafon|balafon]]) nso na ɛwɔ hɔ pa ara ne titire no na ɛwɔ Ghana Atifi fam atɔeɛ, mmeaeɛ a ɛwɔ [[Wa]] ne [[Lawra (Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa)|Lawra]]. Atɔeɛ fam nnwom no kura nneɛma a ɛho hia ne nne ahodoɔ ahodoɔ a na ɛma wɔn nnwom no da soronko.Wɔwɔ abakɛsɛm tenten fa ''griot'' ho anaa sɛ tete ayeyie nnwom ho. * Mpoano nnwom nso fa nnipa asetena dwumadie ho, na wɔn nnwom nhyehyɛeɛ no yɛ deɛ ɛyɛ den a wɔde ntwene ne adɔma ne nnwom ahodoɔ na ɛbɔ. Mpɛn pii no wɔka asa ne nnwom bɔ mu ɛne tete twene a wɔfrɛ no fɔntɔnfrom( ɛne atifi fam twenebɔ no nnyɛ pɛ). Wei kyerɛ sɛ wɔde nnwom nam asɛntitire ahodoɔ so kasa kyerɛ nnipa pa ara. Sɛ woba Ghana anaafoɔ fam nso a, ntwene a agye din pa ara ne [[kete]] ne [[adowa]] ne adɔma a wɔde ka ho bɔ. Wɔtumi nso de nnwom ka ɔsom ho. Ɛmu deɛ ɛda nso ne Akanfoɔ tete nnwom a wɔde [[:en:Seperewa|Seprewaharp-lute]] na ɛtoɔ. Saa akadeɛ yi firi atifi ne atɔeɛ fam. == Tete Berɛ Sika Kɔkɔɔ Mpoano == Berɛ a na yɛwɔ [[Gold Coast (British colony)|sika kɔkɔɔ mpoano]] berɛ so no, na nnwontoɔ yɛ ahodoɔ ahodoɔ wɔ baabiara. Nnyegyeɛ ahodoɔ ɛnkanka deɛ ɛfiri gombe ne ''ashiko'', nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ mainline ne osibisaba, aborɔfo ntwene ne mpoano shanties. Weinom nyinaa no wɔka bɔɔ mu de yɛɛ nnwom high-life. == Hip life == Ɛbɛyɛ sɛ afe 1990 awieeɛ no mu hɔ no, anwontofoɔ foforɔ binom yii wɔn ho adi de nnwom foforɔ a wɔfrɛ no sɛ ''Hiplife''<ref>{{Citation |title=Timeline: Ghana's modern musical history |date=2007-03-03 |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/6289763.stm |language=en-GB |access-date=2026-05-04}}</ref>baeɛ. Deɛ ɔde saa nnwom nsesamu yi baeɛ ne [[Reggie Rockstone]] a na ɔyɛ Ghana nwontoni a ɔto hip pop wɔ [[Amerika]] ansa na ɔrebɛda saa nnwom foforɔ yi adi. Hiplife ankasa no, na ɛyɛ hiphop wɔ Ghana kasa a na wɔde tete High-life nneɛma aka ho. Hammer of the Last two a na ɔboa anwontofoɔ ma wɔde wɔn nnwom ba abɔnten no daa anwontofoɔ binom te sɛ [[Obrafour]], Tinny ne Ex-doe adi. Na wɔn nso boa maa Hiplife bɛgyee nhini. Hiplife ama nnipa pii agye din wɔ Ghana ne wiase afanaa nyinaa, ebi ne; Reggie Rockstone, [[Sherifa Gunu]], Ayigbe Edem, [[Samini]] ne [[Sarkodie (ndwomtoni)|Sarkodie]]. Wɔn a wɔboaeɛ maa saa nnwom yi agye nhini de bɛsi nnɛ yi bi ne Hammer of The Last Two, Ball J, EL ne Jupitar a ɔto Dancehall. == Hip hop == Ghana hip hop yɛ amammerɛ foforɔ ne anammɔn foforɔ a ɛhyɛɛ aseɛ wɔ Ghana bɛyɛ afe 1990 mu. Saa hip hop yi nam Reggie Rockstone so ne anwontofoɔ bi te sɛ Jayso ne Ball J so na ɛbaa [[Ghana]]. Reggie Rockstone ne nipa a wama no abodin sɛ hiplife agya.Hip hop dii kan baa Ghana sɛ Hiplife berɛ a Reggie Rockstone de hiphop su ne Abibirem nnwom yɛɛ nnwom foforɔ a wɔtoo no din sɛ [[:en:Gh_hip-hop|Gh hiphop]]. == Afro beats == Ɛbɛyɛ sɛ afe 2000 mu no, anwontofoɔ binom de Afrobeats nnwom no bɛwuraa Ghana nnwom no mu. Ɛno na mpɛn pii no, wɔfrɛ no Afro-pop. Wɔn mu bi ne 4x4 ne Fuse ODG ne wɔn a ɛkeka ho. Wɔn nyinaa nso aboa ama saa nnwom yi abɛka Ghana nnwom ho. == Hwɛ Nso == * [[:en:Gh_hip-hop|Gh hiphop]] * [[:en:Gh_hip-hop|Ghanaian hip hop]] * [[Azonto]] * [[:en:List_of_record_labels_from_Ghana|List of record labels in Ghana]] * [[:en:Rhythm_in_Sub-Saharan_Africa|Rhythm in Sub-Saharan Africa]] * [[:en:Sub-Saharan_African_music_traditions|Sub-Saharan African music traditions]] == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == bay49r930r3wlnyosvcgfcxsv901kde 199443 199442 2026-05-04T22:37:26Z Hansongh 19068 199443 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Wɔ ɔman [[Ghana]] mu no, yɛwɔ nnwom ahodoɔ pii na ɛwɔ ha, a ɛyɛ tete nnwom ne '''abɛɛfo Ghana nnwom'''<ref>{{Citation |last=Steven J. Salm, Toyin Falola |title=Culture and Customs of Ghana |date=2002-03-30 |url=https://books.google.com.gh/books?id=Up_EcXthzCcC&q=music+of+ghana&pg=PA185&redir_esc=y |publisher=Bloomsbury Academic |language=en |isbn=978-0-313-32050-7 |access-date=2026-05-04}}</ref>. Na [[highlife]] ne nnwom a wɔgye too mu yie pa ara. Ɛbɛyɛ sɛ mfeɛ bebree yi no, [[Highlife]] ne nnwom a na obiara ani gye ho de kɔsi sɛ akyire yi no [[:en:Hiplife|hiplife]]<ref>{{Citation |title=Making sure you're not a bot! |url=https://helda.helsinki.fi/bitstream/handle/10138/25804/006_06_Collins.pdf?sequence=1 |access-date=2026-05-04}}</ref>ne deɛ ɛkeka ho baeɛ<ref>{{Citation |title=Latest Ghana Highlife Music & Classic Highlife Songs |url=https://dailyhighlife.ng/download-ghana-highlife-music |language=en-US |access-date=2026-05-04}}</ref><ref>{{Citation |last=Mensah Adinkrah |title=Witchcraft, Witches, and Violence in Ghana |date=2015-08-01 |url=https://books.google.com.gh/books?id=5rh-BAAAQBAJ&q=music&redir_esc=y |publisher=Berghahn Books |language=en |isbn=978-1-78238-561-5 |access-date=2026-05-04}}</ref><ref>{{Citation |last=H. Osumare |title=The Hiplife in Ghana: West African Indigenization of Hip-Hop |date=2012-09-06 |url=https://books.google.com.gh/books?id=dRrGAAAAQBAJ&q=history+of+music+in+ghana&pg=PA78&redir_esc=y |publisher=Springer |language=en |isbn=978-1-137-02165-6 |access-date=2026-05-04}}</ref>. == Tete Nnwom == Ghana tete nnwom nkyekyɛmu no gyina Ghana atifi fam, mmeaeɛ a [[:en:Gur_languages|Gur]] ne [[:en:Mande_people|Mandefoɔ]] tenaeɛ no, ɛne apueɛ fam ne mpoano a Ghanafoɔ a wɔka [[:en:Kwa_languages|Kwa]] kasa te sɛ [[Akanfoɔ]]<ref>{{Citation |title=Ghanaians |date=2026-04-23 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ghanaians&oldid=1350700266 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-05-04}}</ref>kɔtenaeɛ no. * Atifi fam tete nnwom no firi [[:en:Sahelian|Sahelian]] tete nnwom mu.Wɔ saa nnwom yi mu no wɔde nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ [[:en:Xalam|''kologo'']] ne [[:en:Goje|''gonjey'']] na ɛma nnwom no yɛ dɛ. Bio, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ atɛntɛhuo ne abɛbɛn, ne nsambɔ anaa sɛ wɔbɔ ntwene ahodoɔ binom ka ho ma nnwom no yɛ dɛ. Tete nnwom bi te sɛ [[:en:Balafon#Gyil|gyil]] ([[:en:Balafon|balafon]]) nso na ɛwɔ hɔ pa ara ne titire no na ɛwɔ Ghana Atifi fam atɔeɛ, mmeaeɛ a ɛwɔ [[Wa]] ne [[Lawra (Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa)|Lawra]]. Atɔeɛ fam nnwom no kura nneɛma a ɛho hia ne nne ahodoɔ ahodoɔ a na ɛma wɔn nnwom no da soronko.Wɔwɔ abakɛsɛm tenten fa ''griot'' ho anaa sɛ tete ayeyie nnwom ho. * Mpoano nnwom nso fa nnipa asetena dwumadie ho, na wɔn nnwom nhyehyɛeɛ no yɛ deɛ ɛyɛ den a wɔde ntwene ne adɔma ne nnwom ahodoɔ na ɛbɔ. Mpɛn pii no wɔka asa ne nnwom bɔ mu ɛne tete twene a wɔfrɛ no fɔntɔnfrom( ɛne atifi fam twenebɔ no nnyɛ pɛ). Wei kyerɛ sɛ wɔde nnwom nam asɛntitire ahodoɔ so kasa kyerɛ nnipa pa ara. Sɛ woba Ghana anaafoɔ fam nso a, ntwene a agye din pa ara ne [[kete]] ne [[adowa]] ne adɔma a wɔde ka ho bɔ. Wɔtumi nso de nnwom ka ɔsom ho. Ɛmu deɛ ɛda nso ne Akanfoɔ tete nnwom a wɔde [[:en:Seperewa|Seprewaharp-lute]] na ɛtoɔ. Saa akadeɛ yi firi atifi ne atɔeɛ fam. == Tete Berɛ Sika Kɔkɔɔ Mpoano == Berɛ a na yɛwɔ [[Gold Coast (British colony)|sika kɔkɔɔ mpoano]] berɛ so no, na nnwontoɔ yɛ ahodoɔ ahodoɔ wɔ baabiara. Nnyegyeɛ ahodoɔ ɛnkanka deɛ ɛfiri gombe ne ''ashiko'', nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ mainline ne osibisaba, aborɔfo ntwene ne mpoano shanties. Weinom nyinaa no wɔka bɔɔ mu de yɛɛ nnwom high-life. == Hip life == Ɛbɛyɛ sɛ afe 1990 awieeɛ no mu hɔ no, anwontofoɔ foforɔ binom yii wɔn ho adi de nnwom foforɔ a wɔfrɛ no sɛ ''Hiplife''<ref>{{Citation |title=Timeline: Ghana's modern musical history |date=2007-03-03 |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/6289763.stm |language=en-GB |access-date=2026-05-04}}</ref>baeɛ. Deɛ ɔde saa nnwom nsesamu yi baeɛ ne [[Reggie Rockstone]] a na ɔyɛ Ghana nwontoni a ɔto hip pop wɔ [[Amerika]] ansa na ɔrebɛda saa nnwom foforɔ yi adi. Hiplife ankasa no, na ɛyɛ hiphop wɔ Ghana kasa a na wɔde tete High-life nneɛma aka ho. Hammer of the Last two a na ɔboa anwontofoɔ ma wɔde wɔn nnwom ba abɔnten no daa anwontofoɔ binom te sɛ [[Obrafour]], Tinny ne Ex-doe adi. Na wɔn nso boa maa Hiplife bɛgyee nhini. Hiplife ama nnipa pii agye din wɔ Ghana ne wiase afanaa nyinaa, ebi ne; Reggie Rockstone, [[Sherifa Gunu]], Ayigbe Edem, [[Samini]] ne [[Sarkodie (ndwomtoni)|Sarkodie]]. Wɔn a wɔboaeɛ maa saa nnwom yi agye nhini de bɛsi nnɛ yi bi ne Hammer of The Last Two, Ball J, EL ne Jupitar a ɔto Dancehall. == Hip hop == Ghana hip hop yɛ amammerɛ foforɔ ne anammɔn foforɔ a ɛhyɛɛ aseɛ wɔ Ghana bɛyɛ afe 1990 mu. Saa hip hop yi nam Reggie Rockstone so ne anwontofoɔ bi te sɛ Jayso ne Ball J so na ɛbaa [[Ghana]]. Reggie Rockstone ne nipa a wama no abodin sɛ hiplife agya.Hip hop dii kan baa Ghana sɛ Hiplife berɛ a Reggie Rockstone de hiphop su ne Abibirem nnwom yɛɛ nnwom foforɔ a wɔtoo no din sɛ [[:en:Gh_hip-hop|Gh hiphop]]. == Afro beats == Ɛbɛyɛ sɛ afe 2000 mu no, anwontofoɔ binom de Afrobeats nnwom no bɛwuraa Ghana nnwom no mu. Ɛno na mpɛn pii no, wɔfrɛ no Afro-pop. Wɔn mu bi ne 4x4 ne Fuse ODG ne wɔn a ɛkeka ho. Wɔn nyinaa nso aboa ama saa nnwom yi abɛka Ghana nnwom ho. == Hwɛ Nso == * [[:en:Gh_hip-hop|Gh hiphop]] * [[:en:Gh_hip-hop|Ghanaian hip hop]] * [[Azonto]] * [[:en:List_of_record_labels_from_Ghana|List of record labels in Ghana]] * [[:en:Rhythm_in_Sub-Saharan_Africa|Rhythm in Sub-Saharan Africa]] * [[:en:Sub-Saharan_African_music_traditions|Sub-Saharan African music traditions]] == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == oh5ffynoo1ff69axn8cdsfl05zxoft6 199444 199443 2026-05-04T22:42:36Z Hansongh 19068 199444 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Wɔ ɔman [[Ghana]] mu no, yɛwɔ nnwom ahodoɔ pii na ɛwɔ ha,('''Music of Ghana)''' a ɛyɛ tete nnwom ne '''abɛɛfo Ghana nnwom'''<ref>{{Citation |last=Steven J. Salm, Toyin Falola |title=Culture and Customs of Ghana |date=2002-03-30 |url=https://books.google.com.gh/books?id=Up_EcXthzCcC&q=music+of+ghana&pg=PA185&redir_esc=y |publisher=Bloomsbury Academic |language=en |isbn=978-0-313-32050-7 |access-date=2026-05-04}}</ref>. Na [[highlife]] ne nnwom a wɔgye too mu yie pa ara wɔ ɔman Ghana mu. Ɛbɛyɛ sɛ mfeɛ bebree yi no, [[Highlife]] ne nnwom a na obiara ani gye ho de kɔsi sɛ akyire yi no [[:en:Hiplife|hiplife]]<ref>{{Citation |title=Making sure you're not a bot! |url=https://helda.helsinki.fi/bitstream/handle/10138/25804/006_06_Collins.pdf?sequence=1 |access-date=2026-05-04}}</ref>ne deɛ ɛkeka ho baeɛ<ref>{{Citation |title=Latest Ghana Highlife Music & Classic Highlife Songs |url=https://dailyhighlife.ng/download-ghana-highlife-music |language=en-US |access-date=2026-05-04}}</ref><ref>{{Citation |last=Mensah Adinkrah |title=Witchcraft, Witches, and Violence in Ghana |date=2015-08-01 |url=https://books.google.com.gh/books?id=5rh-BAAAQBAJ&q=music&redir_esc=y |publisher=Berghahn Books |language=en |isbn=978-1-78238-561-5 |access-date=2026-05-04}}</ref><ref>{{Citation |last=H. Osumare |title=The Hiplife in Ghana: West African Indigenization of Hip-Hop |date=2012-09-06 |url=https://books.google.com.gh/books?id=dRrGAAAAQBAJ&q=history+of+music+in+ghana&pg=PA78&redir_esc=y |publisher=Springer |language=en |isbn=978-1-137-02165-6 |access-date=2026-05-04}}</ref>. == Tete Nnwom == Ghana tete nnwom nkyekyɛmu no gyina Ghana atifi fam, mmeaeɛ a [[:en:Gur_languages|Gur]] ne [[:en:Mande_people|Mandefoɔ]] tenaeɛ no, ɛne apueɛ fam ne mpoano a Ghanafoɔ a wɔka [[:en:Kwa_languages|Kwa]] kasa te sɛ [[Akanfoɔ]]<ref>{{Citation |title=Ghanaians |date=2026-04-23 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ghanaians&oldid=1350700266 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-05-04}}</ref>kɔtenaeɛ no. * Atifi fam tete nnwom no firi [[:en:Sahelian|Sahelian]] tete nnwom mu.Wɔ saa nnwom yi mu no wɔde nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ [[:en:Xalam|''kologo'']] ne [[:en:Goje|''gonjey'']] na ɛma nnwom no yɛ dɛ. Bio, nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ atɛntɛhuo ne abɛbɛn, ne nsambɔ anaa sɛ wɔbɔ ntwene ahodoɔ binom ka ho ma nnwom no yɛ dɛ. Tete nnwom bi te sɛ [[:en:Balafon#Gyil|gyil]] ([[:en:Balafon|balafon]]) nso na ɛwɔ hɔ pa ara ne titire no na ɛwɔ Ghana Atifi fam atɔeɛ, mmeaeɛ a ɛwɔ [[Wa]] ne [[Lawra (Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa)|Lawra]]. Atɔeɛ fam nnwom no kura nneɛma a ɛho hia ne nne ahodoɔ ahodoɔ a na ɛma wɔn nnwom no da soronko.Wɔwɔ abakɛsɛm tenten fa ''griot'' ho anaa sɛ tete ayeyie nnwom ho. * Mpoano nnwom nso fa nnipa asetena dwumadie ho, na wɔn nnwom nhyehyɛeɛ no yɛ deɛ ɛyɛ den a wɔde ntwene ne adɔma ne nnwom ahodoɔ na ɛbɔ. Mpɛn pii no wɔka asa ne nnwom bɔ mu ɛne tete twene a wɔfrɛ no fɔntɔnfrom( ɛne atifi fam twenebɔ no nnyɛ pɛ). Wei kyerɛ sɛ wɔde nnwom nam asɛntitire ahodoɔ so kasa kyerɛ nnipa pa ara. Sɛ woba Ghana anaafoɔ fam nso a, ntwene a agye din pa ara ne [[kete]] ne [[adowa]] ne adɔma a wɔde ka ho bɔ. Wɔtumi nso de nnwom ka ɔsom ho. Ɛmu deɛ ɛda nso ne Akanfoɔ tete nnwom a wɔde [[:en:Seperewa|Seprewaharp-lute]] na ɛtoɔ. Saa akadeɛ yi firi atifi ne atɔeɛ fam. == Tete Berɛ Sika Kɔkɔɔ Mpoano == Berɛ a na yɛwɔ [[Gold Coast (British colony)|sika kɔkɔɔ mpoano]] berɛ so no, na nnwontoɔ yɛ ahodoɔ ahodoɔ wɔ baabiara. Nnyegyeɛ ahodoɔ ɛnkanka deɛ ɛfiri gombe ne ''ashiko'', nnwontoɔ akadeɛ bi te sɛ mainline ne osibisaba, aborɔfo ntwene ne mpoano shanties. Weinom nyinaa no wɔka bɔɔ mu de yɛɛ nnwom high-life. == Hip life == Ɛbɛyɛ sɛ afe 1990 awieeɛ no mu hɔ no, anwontofoɔ foforɔ binom yii wɔn ho adi de nnwom foforɔ a wɔfrɛ no sɛ ''Hiplife''<ref>{{Citation |title=Timeline: Ghana's modern musical history |date=2007-03-03 |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/6289763.stm |language=en-GB |access-date=2026-05-04}}</ref>baeɛ. Deɛ ɔde saa nnwom nsesamu yi baeɛ ne [[Reggie Rockstone]] a na ɔyɛ Ghana nwontoni a ɔto hip pop wɔ [[Amerika]] ansa na ɔrebɛda saa nnwom foforɔ yi adi. Hiplife ankasa no, na ɛyɛ hiphop wɔ Ghana kasa a na wɔde tete High-life nneɛma aka ho. Hammer of the Last two a na ɔboa anwontofoɔ ma wɔde wɔn nnwom ba abɔnten no daa anwontofoɔ binom te sɛ [[Obrafour]], Tinny ne Ex-doe adi. Na wɔn nso boa maa Hiplife bɛgyee nhini. Hiplife ama nnipa pii agye din wɔ Ghana ne wiase afanaa nyinaa, ebi ne; Reggie Rockstone, [[Sherifa Gunu]], Ayigbe Edem, [[Samini]] ne [[Sarkodie (ndwomtoni)|Sarkodie]]. Wɔn a wɔboaeɛ maa saa nnwom yi agye nhini de bɛsi nnɛ yi bi ne Hammer of The Last Two, Ball J, EL ne Jupitar a ɔto Dancehall. == Hip hop == Ghana hip hop yɛ amammerɛ foforɔ ne anammɔn foforɔ a ɛhyɛɛ aseɛ wɔ Ghana bɛyɛ afe 1990 mu. Saa hip hop yi nam Reggie Rockstone so ne anwontofoɔ bi te sɛ Jayso ne Ball J so na ɛbaa [[Ghana]]. Reggie Rockstone ne nipa a wama no abodin sɛ hiplife agya.Hip hop dii kan baa Ghana sɛ Hiplife berɛ a Reggie Rockstone de hiphop su ne Abibirem nnwom yɛɛ nnwom foforɔ a wɔtoo no din sɛ [[:en:Gh_hip-hop|Gh hiphop]]. == Afro beats == Ɛbɛyɛ sɛ afe 2000 mu no, anwontofoɔ binom de Afrobeats nnwom no bɛwuraa Ghana nnwom no mu. Ɛno na mpɛn pii no, wɔfrɛ no Afro-pop. Wɔn mu bi ne 4x4 ne Fuse ODG ne wɔn a ɛkeka ho. Wɔn nyinaa nso aboa ama saa nnwom yi abɛka Ghana nnwom ho. == Hwɛ Nso == * [[:en:Gh_hip-hop|Gh hiphop]] * [[:en:Gh_hip-hop|Ghanaian hip hop]] * [[Azonto]] * [[:en:List_of_record_labels_from_Ghana|List of record labels in Ghana]] * [[:en:Rhythm_in_Sub-Saharan_Africa|Rhythm in Sub-Saharan Africa]] * [[:en:Sub-Saharan_African_music_traditions|Sub-Saharan African music traditions]] == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == m5wvlx3gcdmb3an9w0nipyyfbqfg4x0