Wikipedia
twwiki
https://tw.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Titiriw
MediaWiki 1.47.0-wmf.10
first-letter
Media
Soronko
Nkitahode
Dwumadini
Dwumadini nkitahode
Wikipedia
Wikipedia nkitahode
File
File nkitahode
MediaWiki
MediaWiki nkitahode
Nhwɛsoɔ
Nhwɛsoɔ nkitahode
Mmoa
Mmoa nkitahode
Nkyekyεmu
Nkyekyεmu nkitahode
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Koo Nimo
0
4494
200326
168320
2026-07-12T19:15:14Z
Warmglow
8472
200326
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
{{Databox}}
'''Koo Nimo''' (wɔwoo no Kwabena Boa-Amponsem)<ref>{{Citation |last=Andrew L. Kaye |title=Nimo, Koo |date=2001 |url=http://dx.doi.org/10.1093/gmo/9781561592630.article.49754 |work=Oxford Music Online |publisher=Oxford University Press |access-date=2023-05-27}}</ref> wɔ [[Ahinime]] da a ɛtɔ so mmiensa wɔ afe( apem ɔha nkron ne aduasa-nan)<ref>{{Citation |last=Andrew L. Kaye |title=Koo Nimo: a contemporary Ghanaian musician |date=1999-11-30 |url=http://dx.doi.org/10.21504/amj.v7i4.2003 |work=African Music : Journal of the International Library of African Music |volume=7 |issue=4 |pages=147–165 |doi=10.21504/amj.v7i4.2003 |issn=2524-2741 |access-date=2023-05-27}}</ref>mu, a wɔbɔɔ no asu sɛ Daniel Amponsah yɛ ɔman yi mu nnwontofoɔ a ɔdi kan wɔ Palm wine nnwom anaa Highlife nnwom a ɛfiri Ghana.
== Ne ho asɛm ==
Wɔwoo no wɔ akuraa bi a wɔfrɛ no Foase, a ɛwɔ Atwima Mantam a ɛwɔ Asante mantam mu wɔ [[Gaana|Ghana]], Afrika Atɔeɛ fam. Ɔyɛɛ nnwuma ahodoɔ wɔ nyansahu ne ayaresa mu berɛ a na n'ani gye nnwom ho. Afe (apem ɔha nkron ne aduanum-nsuon) mu,berɛ a Britain a na wɔdi tete Gold Coast no bɛyɛɛ ɔman a ɛnni faahodie Ghana no, Koo Nimo nyaa ɔman no anim adom a edi kan denam Addadam Agofomma kuo no a wɔhyehyɛɛ no so.
Ne nnwom pii ka amammerɛ ho nsɛm na wɔto wɔ Twi kasa mu. Nea ɛka sankuo baako anaa mmienu ne nne ho no,Asantefoɔ amammerɛ kwan so nnuaba nnwontofoɔ kuo no yɛ Afrika Atɔeɛ fam nnwom a wɔde di dwuma wɔ amanneɛ kwan so a ebi ne apentemma ne donno, frikyiwa (a wɔde dadeɛ ayɛ), prempensua (rhumba adaka), ntorwa (akutu a ɛyɛ tokuro a wɔde nhwiren anaa aba a wɔanwene atwa ho ahyia wɔ asau so) ne nnawuta (a ɛyɛ dadeɛ dɔn mmienu ɛma nnwom nhyehyɛe a ɛyɛ dɛ titiriw) anaa dawuro (a wɔde nnuaba na ɛyɛ).
Wɔ afe (apem ɔha nkron ne aduakron baako ) mu no, woyii Koo nnwom nnwɔtwe ɛde gu compact disc a wɔato din Osabarima so. Eyi ne adwuma a edi kan a Ghanani na ɔyɛe a wɔde too CD so<ref>{{Citation |last=John M. Eargle |title=High Fidelity Sound in the Home |date=1990 |url=http://dx.doi.org/10.1007/978-94-011-7070-3_14 |work=Music, Sound, and Technology |pages=260–271 |place=Dordrecht |publisher=Springer Netherlands |isbn=978-94-011-7072-7 |access-date=2023-05-27}}</ref>. Wɔ Ɔpɛpɔn bosoome ,afe (apem ɔha nkron ne aduakron mmienu) mu, wɔ Columbia Suapɔn mu, New York, USA no, Andrew L. Kaye de n'asɛm a wɔato din "Koo Nimo ne ne kuo: Ghana Nnwontofoɔ bi wɔ Ethnomusicological Perspective" mae na wɔmaa no Doctor of Philosophy abodin krataa wɔ n'adwuma no ho.
Wɔ afe (apem ɔha nkron ne aduakron nnwɔtwe) mu no, wɔfaa no sɛ Ethnomusicology Ɔbenfo wɔ Washington Suapɔn a ɛwɔ Seattle, [[Amerika|USA]], mfeɛ mmienu, ansa na ɔrefa adwuma a ɛte saa wɔ Michigan Suapɔn a ɛwɔ Ann Arbor.<ref>{{Citation |last=Samuel Tunstall, Vincent Melfi, Jeffrey Craig, Richard Edwards, Andrew Krause, Bronlyn Wassink, Victor Piercey |title=Quantitative Literacy at Michigan State University, 3: Designing General Education Mathematics Courses |date=2016-07 |url=http://dx.doi.org/10.5038/1936-4660.9.2.6 |work=Numeracy |volume=9 |issue=2 |doi=10.5038/1936-4660.9.2.6 |issn=1936-4660 |access-date=2023-05-27}}</ref>
Wɔ mfeɛ (mpem mmienu) mu no, Koo Nimo san kɔɔ Kumasi wɔ Ghana. Ɔdaa ne ho adi wɔ Ɔpɛpɔn bosoome, mfeɛ (mpem mmienu ne nson )mu wɔ American akwantuo dwumadie Anthony Bourdain: No Reservations mu, baabi a woyi no sɛ ɔrebɔ nnwom, rebɔ ne nnwom ho nkɔmmɔ, na ɔne Anthony Bourdain a ɔhwɛ so no redidi.<ref>{{Citation |last=Joseph Kofi Teye, Ebenezer Nikoi |title=The Political Economy of the Cocoa Value Chain in Ghana |date=2021-03-01 |url=http://dx.doi.org/10.19088/apra.2021.007 |access-date=2023-05-27}}</ref>
== Nkonimbo nidi ne badwa ==
Wɔ afe (apem ɔha nkron ne aduason nkron) mu no, wɔ gyee ne som a ɔde maa Ghana nnwom sɛ nnwontofoɔ, ɔkyerɛkyerɛfo ne sodifo no toom, wɔpaw Koo Nimo sɛ MUSIGA (Musicians' Union of Ghana) no titenani. Ɛnyɛ ne nnwom nko na ne manfoɔ ani sɔɔ, na mmom ɔdɔ ne obuo a ɔwɔ ma atetesɛm nso. Wɔ afe (apem ɔha nkron ne aduawɔtwe num) mu no, wɔpaw Koo Nimo sɛ berɛ tiaa mu dwamtenani wɔ COSGA, Copyright Society of Ghana. Nnansa yi ara wɔama no Amanaman Ntam Fekuo a Ɛhwɛ Nnwom a Agye Din Ho Adesua So no muni a ɔwɔ nidi, ne edin atitiriw te sɛ Ɔbenfo J. H. K. Nketia ne John Collins.
Wɔ Ɔgyefoɔ bosoome, afe (apem ɔha nkron ne aduakron baako) mu no, de kyerɛɛ ne som a ɔde maa nnwom ne ne man no, Koo nyaa Asanteman abasobɔdeɛ a agye din no fii Asantehene hɔ. Wɔ Ɔbennem bosoome mu no, onyaa Flagstar abasobɔdeɛ firii ECRAG (Entertainment Critics and Reviewers Association of Ghana) hɔ.Wɔ afe (apem ɔha nkron ne aduakron baako) mu no, wɔtoo nsa frɛɛ no sɛ ɔmmɛsom wɔ Ɔman Amanneɛbɔ Badwa no mu.
Wɔ Obennem bosoome, afe (apem ɔha nkron ne aduakron nson) mu no, Ghana aban no dii fahodie mfeɛ aduanan no ho afahyɛ denam sika kɔkɔɔ nkontaabuo a wɔde maa ɔmanfoɔ a wɔagye din aduanan, a wɔn mu baako ne Koo Nimo. Na ɛyɛ anisɔ ma mmɔden a ɔbɔeɛ sɛ ɔbɛkora amammerɛ a ɛwɔ hɔ no. Bosoome a edi hɔ no, onyaa Konkoma Award ma ne mmɔden a ɔbɔ de maa Ghana Highlife Music.
Koo Nimo nyaa Lifetime Achievement Award wɔ 2022 Vodafone Ghana Music Awards a wɔyɛe wɔ [[Nkran|Accra]] no mu esiane ne kyɛfa wɔ Ghana nnwom dwadie no mu nti.
== Baabi a menyaa mmoa firiiɛ ==
<references />
[[Nkyekyεmu:AFROCURATION 2023]]
[[Nkyekyεmu:AKANS]]
myg8bx378cjdrfdpl5zvac3xrq4gxju
Kpanlogo
0
6038
200346
63058
2026-07-12T20:44:42Z
Warmglow
8472
200346
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
'''Kpanlogo'''({{Audio|tw-Kpanlogo.ogg|pronounciation of "Kpanlogo"}}) yɛ asa ne dwomtoɔ a firi afe apem ahankron ne aduosia 1960 pen so wɔ mmabunu a ɛwɔ [[Nkran]], [[Gaana|Ghana.]]<ref>Salm, Steven J.; Falola, Toyin (2002). ''Culture and Customs of Ghana''. Greenwood Publishing Group. pp. 178. ISBN <bdi>9780313320507</bdi>. ISSN 1530-8367.</ref><ref>https://archive.org/details/culturecustomsof00salm/page/178</ref>
== Baabi a ɛfiri ==
[[Nkran]]<nowiki/>manfo) pii no a na wɔ te [[nkran]] hɔ ne wɔn a na wɔte bɛn n'ahenkuro, [[Nkran]] na edi kan bɔeɛ, Nanso Sei sua deɛ ɛyɛ ɔman no mu nyinaa na ɛde gye wɔn ani pa as a. Ɛhyɛɛ aseɛ sɛ innovative asa wɔ afe apem ahankron ne aduosia no mu ntɛm pa ara, a [[Amerika|America]] rock ne roll na ɛmaa wɔnsuaeɛ a ɛmaa mmabunu a ɛwɔ Ha twee wɔn ho firii wɔn mpanimfoɔ ho.
[[Gaana|Ghana]] panin a ɔbɔ donno mu a yɛfrɛ no C.K Ladzekpo kaa sɛ kpanlogo " yɛ asa bi a ɛho hia ma mmabunu ɛna ɛyɛ adeɛ bi a ɛde ahofama ba ma mmabunu a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]] mpɔtam nyini ntɛm a ɛboa tene wɔn wɔ anisoadehunu a yɛn nananom a aba atwam yɛeɛ wɔ [[Abibrem|abibirem]] amanyɔsɛm mu".<ref>Ladzekpo, C.K. (1995: web). "Kpanlogo Song Book," ''Foundation Course in African Music''. Web. </ref><ref>https://web.archive.org/web/20120527060455/http://home.comcast.net/~dzinyaladzekpo/KpanlogoSongs.html</ref> mpɛnpii no wɔn a wɔsa kpanlogo no bu wɔn mu ase kɔ fam,bu kotodwe, kɔ wɔn akyi, ɛna wɔtaa yɛ nnwaman nnoɔma wɔm wɔ berɛ a woresa no. Wɔ mmerɛ bi a atwam no na apolisifoɔ gye wɔn nnoɔma a wɔde da no sane si asafoɔ no kwan mma wɔn nsa nanso seisei wɔde akɔ mmara mu a biribi saa nkɔ so.<ref>Palmberg, Mai; Kirkegaard, Annemette (2002). ''Playing with Identities in Contemporary Music in Africa''. Nordic Africa Institute. p. 67. ISBN <bdi>9789171064967</bdi>.</ref> Wɔde tete [[Ghana kasa ahodoɔ|Ga]] nwom a ɛwɔ wɔn amanneɛ mu te sɛ home, oge ne kolomashie mu na ɛsa wɔberɛ a wɔresa kpanlogo. Wɔde nnoɔma ahodoɔ mmiɛnsa na ɛto kpanlogo nnwom no: [[Ghana kasa ahodoɔ|Bono]], fao ne kpanlogo twene.Donno na ɛdi dwuma no ankasa a ɛde mmerɛ ka ho ɛna fao no nso sɔ N'asene. Mpɛmpii no ɛyɛ fo sɛ wɔbɛhunu kpanlogo twene mmiɛnsa a ɛdidisoɔ, a wobɛte barima ne, ɔbaa ne ne twene a ɛyɛ ɔpeemu no ankasa.
[[File:Kpanlogo_bell.jpg|center|thumb|400x400px|Main kpanlogo bell pattern.]]
Kpanlogo adɔma titire pa ara a ne nna akyɛ a ɛwɔ sub-sahara Africa na yɛtaa hunu. <ref>Peñalosa, David (2010: 245). ''The Clave Matrix; Afro-Cuban Rhythm: Its Principles and African Origins''. Redway, CA: Bembe Inc. <nowiki>ISBN 1-886502-80-3</nowiki>.</ref>Saa adɔma noa yɛde sa wɔ kpanlogo mu noa ne son clave ti noa ɛwɔ cuban nnwom no. Ɛne "Bo Diddley beat" a agyedin wɔ U.S rhythm ne blues nwomtonii Bo Diddley yɛ pɛ.
== Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
rla44f4e52hggqunbwd84wzlebq1tex
E.K. Nyame
0
6808
200347
184328
2026-07-12T20:45:37Z
Warmglow
8472
200347
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Akuapem}}
'''Emmanuel Kofi Nyame''', a edin a dodoɔ no ara de frɛ no ne E.K Nyame (wɔ woo no December da ɛtɔ so 24, afe 1927, owui wɔ August, afe 1977). Yɛ obi a wohu no sɛ Ghana Highlife nnwomtofoɔ no kandifo no mu baako.<ref>https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/oi/authority.20110803100242712</ref><ref name="id.loc.gov">https://id.loc.gov/authorities/names/no2017099928.html</ref><ref name="id.loc.gov"/> Na ɔyɛ [[Ghana]]ni nnwom kyerɛwfo, Sankubofo, E.K band ne Akan Trio hyehyɛfo. Wohuu no sɛ okannifo ma highlife nnwom a woto no Akan kasa mu.<ref>https://www.fondation-langlois.org/html/e/page.php?NumPage=2270</ref>
== N'asetena mu nsɛm ==
Wɔ woo E.K. Nyame wɔ Kwahu Obomeng. Ɔbɛyɛɛ Twenebofo kunini ne Roman Catholic School a ɛwɔ Adabraka a wɔ Nkran no agofomma kannifo. Na ɔyɛ Catholic Asɔre a edikan wɔ Nkran man mu no nnwomtokuo no mu fo no baako. Sankuo a na ɛyɛ ne wɔfa ba deɛ no bedii ne nsam bre a wɔde ɔhyɛ faa ne wɔfa ba no kɔɔ aman nyinaa ko a ɛtɔ so Mienu no.
== Nnwuma ==
Osuaa sɛnea Appiah Agyekum bɔ ne sanku wɔ akasafidie so na wɔ afe 1947 mu no, ɔde ne ho kɔdɔɔm Appiah Agyekum Agofomma. Wɔ mfie mienu akyire bere ɔde ne ho kɔdɔɔm Appiah Agyekum agofomma no, ofirii ho kotee E.K Nyame Agofomma.<ref>https://books.google.com.gh/books?id=yIHfybGz5HoC&q=ek+nyame&pg=PA21&redir_esc=y#v=snippet&q=ek%20nyame&f=false</ref>
Wɔ afe 1952 mu no, wɔpaw E.K Nyame agofomma no de dii Ghana manpanyin Dr. Kwame Nkrumah akyi kɔɔ Liberia. Wɔ saa afe koro no ara mu no, E.K hyehyɛɛ kɔnsɛt dwumadie bi na okaa ɛne ne sankuo agofomma ne E.K agofomma no bomu to ɛno din Akan Trio. Kɔnset agodie a na wodikan tee no yɛ nea na wɔto abrɔfo nnwom a wɔde firi [[Amerika|America]] ne [[Ngyiresi|England]] na wɔn a na wodi akotena wɔ mu no yɛ Atukɔtena abrɔfo no. Nnwoma ahorɔw a na wɔ to no ne Ballom Music, Quicksteps, foxtrots ne ragtime a wosua firii British asrafo kuo no ho.<ref name="allmusic.com">https://www.allmusic.com/artist/ek-nyame-mn0000792786</ref>
Agofomma a ɛde Akan Trio no too highlife nnwom wɔ Akan kasa mu wɔ Kɔnset agodibea ahɔrow so a nnwom no kyerɛwfo ne Nyame ankasaa; na eyi yɛ nea ebi nsii da. Ne nnwom ne agodie ahorɔw no boaa Nkrumah wɔ bre a na ɔrepere Fahodie wɔ British amamuie mfie a etwa to no mu.<ref name="allmusic.com"/>
Bre a wosii afe 1975 mu no, na Nyame abo apawa a ɛne 78 rpm no bɛyɛ 400 ama nnwumakuo ahorɔw a wɔn mu bi ne West African Decca, Queenophone, Na apawa a ɛne Master’s Voice (HMV) maa no gye din wɔ Abibrem Atɔe<ref name="allmusic.com"/>. Nyame wui wɔ August afe 1977. Ɔman yɛɛ n’ayie maa wɔdedaa no wɔ sika kɔkɔɔ mpa so. Wɔn a wɔbaa ayie no ase dodoɔ beye nnipa mpem du.<ref name="allmusic.com"/>
== Nkekaho ==
774jnsiefdm1750p7rma7tvolxy2v2m
Saka Acquaye
0
11510
200342
199844
2026-07-12T20:37:25Z
Warmglow
8472
200342
wikitext
text/x-wiki
'''Saka Acquaye''' (Obubuo 2,afe apem ahankron ne aduonu mmiɛnsa -ɔgyefoɔ 27,2007). Nii Addokwei Moffatt, "Saka Acquaye Passes On", Daily Graphic, via Modern Ghana, 8 March 2007. Na ɔyɛ Ghaanani nwontoni,a ɔsan nso twerɛ ahwɛgorɔ ,dua dwomfoɔ ne obi a otia ntoma mu.
== N’abrabɔ ahyɛaseɛ ==
Ɔwoo Saka Acquaye wɔ nkran,Sika mpoano(ɛnnɛ Ghana)wɔ obubuo 2,afe apem ahankron aduonu mmmiɛnsa,na ɔtɔ n"awofoɔ Regina ne John Akweifio mma so mmiɛnsa.Ɔhyɛɛ ne nwomasua ase wɔ Methodist sukuu mu,nkran adehyeɛ sukuu a saa berɛ no na ɛyɛ aban sukuu a wɔtete mmaamoaa nko ara ɔnyaa mmoa a ɔde bɛtoa n’adesua so wɔ Cadbury a ɛwɔ Achimota Sukuu mu.Na ɔhohoro nkukuo mu wɔ asukuufoɔ adidibea sɛdeɛ ɛbɛyɛ a ɔbɛnya aduane aduane adi aka deɛ ɔdeɛ ɔde ama no dada no ho,ɛsiane sɛ na n’awofoɔ ntumi mmoa no mma no nya aduane kakra nka deɛ yɛde ma no sukuu no ho.Berɛ a na ɔwɔ kɔlegyi no ɔbɛyɛɛ obi a na wakwadare wɔ nadeɛ ahuriahurie mu yie. Ɔbɛyɛɛ naanodinii maa nkrɔfoɔ bi wɔ National Athletic Team a na osi sika mpoano anan mu wɔ wɔ afe apem ahankron aduokron ne aduonum .Ɔno na na wakwadare wɔ ahuriahuri mu wɔ sika mpoano hɔ.
Berɛ a owie n’adesua wɔ Achimota no,ɔkyerɛɛ adeɛ mfeɛ kakra wɔ St.Augustine’s kɔlegi mu a ɛwɔ oguaa wɔ afe apem ahankron ne aduonum ahyɛaseɛ mu .
== N’adwuma a na odi ==
Berɛ a na ɔpɛ sɛ ɔtoa n’adesua so wɔ Amerika Abrokyiman mu a na ɔnni sika no,Acquaye hyɛɛ aseɛ yɛɛ adweneɛ totoo ntoma mu,ɛno na ɔtɔn de nyaa sika .Saa berɛ no na ɔtee Black Beats Band, a na ne papa mpene so.Na ɔdɔ sɛ ɔbɛbɔ nwomtoɔ afidie a ɔde mframa na ɛbɔ, atɛntɛbɛn ne ano sankuo. Acquaye ahomegyeɛ baeɛ wɔ afe apem aha nkron aduonum mmiɛnsa mu (1953) ɛnna ɔfirii sika mpoano hɔ kɔtoaa nadesua so wɔ Pennsylvania Academy of the fine Arts.
Ɔno na ɔde ekuo African Ensemble sii hɔ wɔ Amerika a na ɔyɛ ɔkandifoɔ, Ɔde nwom guu apaawa so a na edin a ɛda so ne ElEKRA.Saa ekuo yi adwomtofoɔ nyinaa yɛ Amerika adwomtofoɔ.ɔsan nso kekaa ekuo bi bɔɔ mu a na yɛferɛ wɔn African Tones.Berɛ a ɔsan firi Amerika bɛtenaa Ghana no, Ɔhyiaa Mavis Amua- Sakyi.Na sini yie yɛ adeɛ a na ɔpɛ na Saka Acquaye no dwumadie titire wɔ Obadzeng,nwom ne ahwɛgorɔ a adi afra a ɔtwereɛ no.Saa ahwɛgorɔ yi twee Osaagyefo Dr. Kwame Nkrumah adwene maa ɔhyɛɛ sɛ ɔnyɛ ahwɛgorɔ no mfa nkɔ soviet Unoin nyinaa mu.Na Acquaye wɔ ahwɛgorɔ pii a nwoma ka ho ,a na ɛyɛ ɔno ankasa dea.Ɔhaw a mprɛnmprɛn Abibiman wɔ,a na anka na ɔpɛ sɛ obue ano.Saka Acquaye ne Mavis waree ɔsanaa 4,afe apem aha nkron aduosia mmienu (1962).Ɔde n’abusua sane kɔɔ Amerika kɔtoaa nadesua so wɔ suapɔn a ɛwɔ California ,Los Angeles (UCLA) .Namfonom a ɔhyiaa wɔn no bi ne Maya Angelou ,Sunset Strip .
Saka Acquaye sane baa Ghana bɛtoaa nedwumadie a na agye nadaagye no so.Berɛ a na wakɔsua adeɛ aba no; ɔkyerɛɛ Wotomei, amammerɛ kuo,adeɛ mfeɛ nkron ,berɛ berɛ a na ɔnenam Europu ne Amerika mpɛn dodoɔ no ara a ɔredi dwuma wɔ Arts Centre ne nea ɛkeka ho ,ɛnnɛ nnua akɛseɛ mmienu a oduaeɛ wɔ Arts Centre a ɛwɔ ɛwɔ ayɛ nkayɛ dum ama yɛn.
Acquaye dan ne dwumadie adi wɔ fie,a ɛwɔ Alata ,wɔ Royal Academy a ɛwɔ Ingrisi abfokyiman mu,ne Amerika ne Japan .
Ne nsa ano nwuma no bi no wobehunu no wɔ Bank of Ghana sika kora bea,baeɛ a ɔgye adwenkyerɛ wɔ US embassy, Ghana commercial bank sika kora bea Tema Gordon Guggisberg’s Monument a ɛwɔ Kole-Bu ayaresabea ,Guggisberg mfoni nkaedum ,Fraser ne Achimota Sukuu ,Dr.JB Danquah Circle Osu inllaid Paneling wɔ Ghana Airways Offices wɔ kooko House a ɛwɔ Lagos,
Johnson Wax Conference Centre a ɛwɔ Racine ,Wisconsin ,USA ,African American Heritage Association ,Lecture hall at Wayne University Detroit ,USa, ne Cambridge suapɔn ne deɛ ɛkeka ho .
Sɛ Osuani a ɔwɔ Philadelphia ,abɔdin ahodoɔ a wannya no bi ne:
== The Stivinson Award - 1954 ==
Honorable Mention Portnoff Award - 1955
Lila Agness Kennedy Hill award - 1955
Stewardson Honorable Mention - 1955
Steward Award - 1956
Cresson European Traveling Scholarship - 1956
Eisenhower Leadership - 1956
Ware Leadership - 1958
His local honours include a CSIR Gold Award 1979; Leisure Award-1988; ECRAG Flagstar Award 1993. Adanseɛ Nsɛm Nii Addokwei Moffatt, "Saka Acquaye Passes On", Daily Graphic, via Modern Ghana, 8 March 2007.
Abɔnten Nkitaho Saka Acquaye at AllMusic
dv5nbe2xvne0ejzq9a6i65gqwkd60y0
Alexandar Kodwo Kom Abban
0
16049
200349
197013
2026-07-12T23:42:57Z
InternetArchiveBot
10377
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
200349
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
{{Infobox officeholder
| honorific-prefix = Hon.
| name = Alexander Kodwo Kom Abban
| honorific-suffix = MP
| image =
| alt =
| caption =
| constituency_MP = [[Gomoa West (Ghana parliament constituency)|Gomoa West constituency]]
| parliament = Ghana
| majority =
| term_start = 7 January 2017
| term_end = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number--> 6 January 2021
| predecessor = Hon.Francis Kojo Arthur
| successor = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number--> [[Richard Gyan Mensah]]
| prior_term =
| order2 =
| office2 =
| term_start2 =
| term_end2 =
| president2 = [[Nana Akuffo-Addo]]
| predecessor2 =
| successor2 =
| order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number-->
| office3 =
| term_start3 =
| term_end3 =
| president3 =
| predecessor3 =
| successor3 =
| birth_date = {{birth date and age|1973|12|6|df=y}}
| birth_place = [[Gomoa West District|Gomoa Dawurampong]], [[Ghana]]
| death_date =
| death_place =
| restingplace =
| restingplacecoordinates =
| birthname = Alexander Kodwo Kom Abban <!-- from parliament.gh site -->
| nationality = [[Ghanaian nationality law|Ghanaian]]
| party = [[New Patriotic Party]]
| otherparty = <!--For additional political affiliations-->
| spouse =
| partner = <!--For those with a domestic partner and not married--> Anastasia Antoinette Abban
| relations =
| children =
| residence = [[Tse-Addo]]
| alma_mater = [[Boston University School of Law]], [[Kwame Nkrumah University of Science and Technology]], Hamburg School of Applied Science, [[Goethe-Institut|Goethe Institut]]
| occupation = [[Politician]]
| profession = [[Legal advice|Legal Advisor]], [[Lecturer]], [[Medical Officer]]
| cabinet =
| committees = Government Assurance Committee; Health Committee
| portfolio =
| signature =
| signature_alt =
| website =
| footnotes =
}}
Alexander Kodwo Kom Abban<ref>{{Citation |title=Mr Alexander Kodwo Kom Abban {{!}} The Publisher Online |date=2022-12-05 |url=https://www.thepublisheronline.com/internal-auditors-must-be-the-eye-of-the-public-mp/mr-alexander-kodwo-kom-abban/ |access-date=2023-10-04 |archive-date=2022-12-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221205165157/https://www.thepublisheronline.com/internal-auditors-must-be-the-eye-of-the-public-mp/mr-alexander-kodwo-kom-abban/ |url-status=dead }}</ref> yɛ [[Gaana|Ghana]] amannyɔni ne mmarahyɛbadwani a na ɔka mmarahyɛbadwa a ɛtɔ so nson no mu Ghana adehyeman a Ɛtɔ so nnan no mu ni a ɔgyina [[Gomoa West (Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa)|Gomoa West abatoɔ]] mpesua no ananmu wɔ Mfimfini mantam no mu wɔ [[New Patriotic Party (NPP)|New Patriotic Party]] no tekiti so.<ref name=":1">{{Citation |title=Alexander Kodwo Kom Abban, Biography |url=https://www.ghanaweb.com/person/Alexander-Kodwo-Kom-Abban-2263 |access-date=2023-10-04}}</ref>
== Mfitiaseɛ asetea ne nwomasua ==
Wɔwoo Abban wɔ [[ɔpɛnimaa]] bosome no da a ɛtɔ so nsia wɔ afe 1973 na ɔfiri Gomoa Dawurampong a ɛwɔ Mfimfini mantam no mu wɔ Ghana. Ɔnyaa ne Master of Law abodin krataa wɔ Sikakorabea ne Sikasɛm ho mmara mu wɔ Boston Suapɔn Mmara Sukuu mu wɔ afe 2008 mu.<ref name=":2">{{Citation |title=Abban, Alexander Kodwo Kom |url=https://ghanamps.com/mp/abban-alexander-kodwo-kom/ |language=en-US |access-date=2023-10-04}}</ref> Na ɔwɔ ne Aduruyɛ ho Tumi krataa a ɛfiri Aduruyɛ ne Nsõ Ho Badwa no hɔ. Ɔsan nso nyaa ne Bachelor of Science abodin krataa wɔ Human Biology mu wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology, Bachelor of Science abodin krataa wɔ Medicine ne Surgery mu wɔ saa asoɛeɛ korɔ no ara mu. Ɔsan nyaa ne master’s degree wɔ Ɔmanfo Akwahosan mu wɔ Hamburg School of Applied Science. Na ɔwɔ adansedie krataa nso wɔ German kasa mu firi Goethe Institut a ɛwɔ Accra.<ref name=":0">{{Citation |title=Hon Alexander Kodwo Kom Abban |url=https://www.moh.gov.gh/hon-alexander-kodwo-kom-abban/ |language=en-US |access-date=2023-10-04 |archive-date=2023-09-24 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230924111854/https://www.moh.gov.gh/hon-alexander-kodwo-kom-abban/ |url-status=dead }}</ref>
== Adwuma ==
Abban yɛ Mmara ho Ɔfotufoɔ firi afe 2013 kɔsi afe 2014 wɔ Ghana Stock Exchange. Ɔsan nso yɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration firi afe 2009 kɔsi afe 2010. Ɔsan nso yɛ Part-time ɔkyerɛkyerɛfoɔ wɔ Ghana School of Law firi afe 2010 kɔsi afe 2015.<ref name=":1" /> Ɔyɛ fie sohwɛfoɔ firi afe 2009 kɔsi afe 2012 wɔ Ghana Akwahosan Dwumadibea ne Aduruyɛ sohwɛfoɔ wɔ saa asoɛeɛ korɔ no ara mu firi afe 2012 kɔsi afe 2016.<ref name=":0" />
== Amanyɔsɛm ==
Abban yɛ Ɔsono amanyɔkuo NPP no mu ni.<ref name=":0" /> Na ɔyɛ kane Mmarahyɛ Badwa no mu ni wɔ Mmarahyɛ Badwa a Ɛto so nson wɔ Ghana Adehyeman a Ɛto so Anan no mu ma Gomoa Atɔe Fam Mansini a ɛwɔ Ghana Mfinimfini Mantam mu.<ref name=":2" />
=== 2016 abatoɔ ===
Wɔ afe 2016 Ghana amansan abatoɔ mu no, Abban dii nkonim wɔ Gomoa West abatoɔ mpesua no mmarahyɛ Badwa no mu. Ɔde mma 22,741 a ɔnyae a ɛgyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu 49.6% na ɛdii nkonim wɔ abatoɔ no mu, wɔ nnipa dodoɔ a wɔtoeɛ nyinaa mu berɛ a NDC mmarahyɛ Badwa ananmusini Samuel Fletcher nyaa abatoɔ no mu 21,004 a ɛgyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu 45.8% wɔ abatoɔ a wɔtoeɛ nyinaa mu, PPP mmarahyɛ Badwa ananmusini Charles Yawson nyaa abatoɔ no mu 2,086 a ɛgyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu 4.6% wɔ abatoɔ a wɔtoeɛ nyinaa mu na CPP mmarahyɛ Badwa ananmusini Stephen Afriyie nyaa abatoɔ (0) a ɛyɛɛ abatoɔ a wɔtoeɛ nyinaa mu ɔha mu nkyekyɛmu 0.0%.<ref>{{Citation |last=Peace FM |title=2016 Election - Gomoa West Constituency Results |url=http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/parliament/central/gomoa_west/ |access-date=2023-10-04 |archive-date=2022-12-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221205161445/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/parliament/central/gomoa_west/ |url-status=dead }}</ref>
=== Badwakuo ahodoɔ ===
Na Abban yɛ Aban Awerɛhyem badwakuo no muni na na ɔyɛ Akwahosan badwakuo no muni nso.<ref name=":0" />
=== Ɔsomfo ===
Ɔyɛ kane ɔsoafoɔ Abadiakyiri a ɔhwɛ Akwahosan so.<ref>{{Citation |title=Amend Section 37 of the GHS, Teaching Hospitals Act to ensure effective functioning-Kodwo Abban appeals |date=2019-03-21 |url=https://newslinegh.com/2019/03/21/amend-section-37-of-the-ghs-teaching-hospitals-act-to-ensure-effective-functioning-kodwo-abban-appeals/ |language=en |access-date=2023-10-04 |archive-date=2023-06-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230601165426/https://newslinegh.com/2019/03/21/amend-section-37-of-the-ghs-teaching-hospitals-act-to-ensure-effective-functioning-kodwo-abban-appeals/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |last=Communications Bureau |title=New Deputy Ministerial Appointments |date=2020-04-06 |url=https://presidency.gov.gh/index.php/briefing-room/press-releases/1557-new-deputy-ministerial-appointments |language=en-gb |access-date=2023-10-04 |archive-date=2024-06-10 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240610055017/https://presidency.gov.gh/index.php/briefing-room/press-releases/1557-new-deputy-ministerial-appointments |url-status=dead }}</ref> Ɔsan nso yɛ kane ɔsoafoɔ Abadiakyiri a ɔhwɛ Nkitahodie so.<ref>{{Citation |title=Deputy Communications Minister, Alexander Kodwo Kom Abban |date=2023-09-20 |url=https://businessdayghana.com/national-cyber-security-centre-develops-cii-to-ensure-cyber-resilience/deputy-communications-minister-alexander-kodwo-kom-abban/ |language=en-US |access-date=2023-10-04 |archive-date=2022-12-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221205170953/https://businessdayghana.com/national-cyber-security-centre-develops-cii-to-ensure-cyber-resilience/deputy-communications-minister-alexander-kodwo-kom-abban/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=BREAKING NEWS: President Sacks Deputy Minister |date=2020-04-06 |url=https://dailyguidenetwork.com/breaking-news-president-sacks-deputy-minister/ |language=en-US |access-date=2023-10-04}}</ref><ref>{{Citation |title=Asset Declaration: Bawumia, Ofori-Atta, Osafo-Maafo, Kyei-Mensah-Bonsu, and 88 others did not fully comply - MyJoyOnline.com |date=2022-06-02 |url=https://www.myjoyonline.com/asset-declaration-bawumia-ofori-atta-osafo-maafo-kyei-mensah-bonsu-and-88-others-did-not-fully-comply/ |language=en-US |access-date=2023-10-04}}</ref>
=== 2020 abatoɔ ===
Abban hweree Gomoa West abatoɔ mpesua no mmarahyɛ badwa akonnwa no wɔ afe 2020 Ghana amansan abatoɔ no mu maa NDC mmarahyɛ badwani Richard Gyan Mensah. Ɔde mma 25,235 a ɛgyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu 44.9% na ɛdii nkoguo wɔ abatoɔ a wɔtoeɛ nyinaa mu berɛ a Richard nyaa abatoɔ no mu mma 29,822 a ɛgyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu 53.0% wɔ abatoɔ a wɔtoeɛ nyinaa mu, GUM mmarahyɛ Badwa ananmusini Edmond Panyin Enchill nyaa abatoɔ 716 a ɛgyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu 1.3%, ne PPP mmarahyɛ baguani ɔkannifoɔ Charles Yawson nyaa abatoɔ no mu mma 481 a ɛgyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu 0.9%.<ref>{{Citation |title=Parliamentary Results for Gomoa West |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/ghanaelection2020/elections.constituency.results.php?mode=parliamentary&ID=90 |access-date=2023-10-04}}</ref><ref>{{Citation |last=Peace FM |title=2020 Election - Gomoa West Constituency Results |url=http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2020/parliament/central/gomoa_west/ |access-date=2023-10-04 |archive-date=2024-03-13 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240313170758/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2020/parliament/central/gomoa_west/ |url-status=dead }}</ref>
== Ankorankoro asetena ==
Ɔyɛ Kristoni (Katolekni). Ɔware Owurayere Anastasia Antoinette Abban, na awarefoɔ yi wɔ mma nan.
== baabi a menyaa mmoa firiiɛ ==
7wdz6wf34ui0iv6x9qnvx5rurvotrnk
Highlife
0
17396
200325
199669
2026-07-12T19:07:46Z
Warmglow
8472
200325
wikitext
text/x-wiki
'''Highlife nnwom''' yɛ abibiman nnwom adada no mu baako a wɔnam Englesi aborɔfo amammerɛ so de baa baa Abibrem Atɔeɛ aman bi te sɛ Ghana, Nigeria, Sierra Leone, Liberia ne aman ahodoↄ no so <ref>{{Citation |last=John Collins |title=Popular Performance and Culture in Ghana: The Past 50 Years |date=2007 |url=https://muse.jhu.edu/pub/19/article/745655 |work=Ghana Studies |volume=10 |issue=1 |pages=9–64 |issn=2333-7168 |access-date=2025-06-26}}</ref>
== Highlife Abɔseɛ ==
Asɛmfua “Highlife” abɔseɛ firi Ghana. Afe 1920 mu na ɛbaeɛ. Ansa na Ghanafoɔ rebɛfrɛ saa nnwom a ne su te saa no, the yɛwɔ nnwom bi te sɛ <ref>{{Citation |last=GreenViews |title=Highlife Music in Ghana - Origins and history |date=2022-10-18 |url=https://greenviewsresidential.com/highlife-music-in-ghana/ |language=en-US |access-date=2025-06-26}}</ref> adaha, konkoma, ashiko, gome, sikyi, osoode, ᴐdᴐnson, simpa ne deɛ ɛkeka ho . ɛyɛ aborɔfo amammerɛ na wɔde bɛfraa Abibiman nnwontoɔ mu. <ref>{{Citation |last=John Collins |title=Popular Performance and Culture in Ghana: The Past 50 Years |date=2007 |url=https://muse.jhu.edu/pub/19/article/745655 |work=Ghana Studies |volume=10 |issue=1 |pages=9–64 |issn=2333-7168 |access-date=2025-06-26}}</ref>Wɔakyerɛ asɛmfua “Highlife” mu wɔ akwan bebree so. “Highlife” nnwom bi te sɛ King Bruce, Kwadwo Donkoh, Joe Mensah ne Nana Ampadu deɛ a ne toɔ mu no wɔsan de osinto, sikyi ne gome di dwuma. Ɔkyerɛ a, saa “Highlife” yi su na wɔtae gyina so de ma nkyerɛmu fa asɛmfua “Highlife” ho. Adwenpɔ foforɔ nso a wɔgyina so de kyerɛ asɛmfua “Highlife” mu no nso baako ne deɛ ɛda adi wɔ Nketia ne Amoaku nnwuma mu. Wɔkyerɛ nnwom a wɔwɔ saa su a wɔka ho asɛm no bi ne E.T. Mensah nnwom. <ref>{{Citation |last=John Collins |title=Popular Performance and Culture in Ghana: The Past 50 Years |date=2007 |url=https://muse.jhu.edu/pub/19/article/745655 |work=Ghana Studies |volume=10 |issue=1 |pages=9–64 |issn=2333-7168 |access-date=2025-06-26}}</ref>
== Abakɔsɛm ==
Arpeggiated highlife guitar part a edidi so yi gyina Afro-Cuban guajeo so. Nhyehyɛe a wɔfa so de ato ato hɔ no te sɛ nea wɔde guajeo a ɛwɔ 3-2 clave no yɛ no. Wɔfrɛ no clave wɔ Cuba, na ɛwɔ Ghana, na wɔde di dwuma wɔ anigyede mu<ref name=":0">{{Citation |last=John Collins |title=The Early History of West African Highlife Music |date=1989 |url=https://www.jstor.org/stable/931273 |work=Popular Music |volume=8 |issue=3 |pages=221–230 |issn=0261-1430 |access-date=2026-05-16}}</ref>
=== Palm wine nnwom ===
Na nnwom a wɔbɔ wɔ nsa ase a wɔsan frɛ no maringa wɔ Sierra Leone no yɛ nnwom a wɔhyehyɛe wɔ mpoano mmeae bere a kurom nnwontofo fii ase de nnwom a aguadifo de bae a wotumi de di dwuma ne nnwom a wɔde asaw ne nnwom a wɔto bɔ wɔ hɔ no boom no. Ná wɔtaa bɔ no wɔ 4/4 mita a wɔabɔ no wɔ ɔkwan a ɛfata so. Ná wɔbɔ saa nnwom yi wɔ mmeae a wɔtɔn nsã wɔ po so hyɛn gyinabea hɔ, baabi a na hyɛnkafo, hyɛn gyinabea adwumayɛfo, ne adwumayɛfo a wɔwɔ hɔ no nom nom na wotie nnwom no. Akyiri yi, nnwom a wɔde nsa ayɛ no nyaa nkɔso wɔ ɔman no mu, na wɔde 12/8 mu nnwom a wɔato din sɛ polyrhythms a ɛwɔ Afrika kasa mu no bi bae; na wɔbɛfrɛ saa nnwom no "Native Blues". Saa kwan yi so na na nnipa pii ani gye ho kosii Wiase Ko II no mu bere a wogyaee nnwom a na wɔbɔ no<ref name=":0" />
=== Brass-band highlife ===
Ná ɛyɛ asetra kwan a ɛkorɔn a ɛte sɛ atɔe fam nnwontofo akuw a wɔwɔ Europa abankɛse a ɛwɔ Afrika Atɔe fam no mu. Ná asraafo no de kurom hɔ nnwontofo di dwuma wɔ wɔn nnwontofo akuw no mu, na na wɔkyerɛ wɔn nnwom a wɔde gyigye wɔn ani. Bere a saa nnwontofo yi huu sɛnea West India asraafo kuw no nnwontofo de wɔn bere a wonni hɔ yɛ nnwom no, ɛhyɛɛ wɔn nkuran ma wɔyɛɛ saa ara. Nhyiam nnwom a wɔde gyigye wɔn ani a wɔto no ne nnwom a wɔto wɔ baabi a wɔto no ma wonyaa kwan bɔɔ asaw bi a wɔfrɛ no adaha, ne nnwom a wɔto wɔ baabi a wɔto no a wɔto nnwom a ne bo nyɛ den a wɔfrɛ no konkoma. Saa nkabom yi te sɛ jazz a wɔwoo no wɔ New Orleans no.<ref name=":0" />
==== '''Dance and guitar band highlife''' ====
Wɔ 1920 mfe no mu no, Ghana nnwontofo de nsunsuanso a efi amannɔne te sɛ foxtrot ne calypso kaa Ghana nnwom te sɛ osibisaba (Fante) ho. Highlife yɛ nnwom a na wɔde di dwuma wɔ Afrika adehye kuw mu wɔ nnommumfa mmere mu, na nnwom a na nnwontofo akuw pii bɔ no bi ne Jazz Kings, Cape Coast Sugar Babies, ne Accra Orchestra wɔ ɔman no mpoano.<ref>{{Citation |last=Steven J. Salm |title=Culture and customs of Ghana |date=2002 |url=http://archive.org/details/culturecustomsof00salm |others=Internet Archive |publisher=Greenwood Press |isbn=978-0-313-32050-7 |access-date=2026-05-16}}</ref> Wɔn a na wɔwɔ hɔ no bi yɛ nnipa atitiriw a na wɔto nnwom wɔ agodibea ahorow a wɔpaw mu no, na ɛno na ɛmaa nnwom no nyaa ne din. Ɔdanso nnwontofo panyin Yebuah Mensah (E.T. Mensah nuabarima panyin) ka kyerɛɛ John Collins wɔ afe 1973 mu sɛ asɛmfua 'highlife' no puee wɔ 1920 mfe no mfiase "sɛ asɛmfua a wɔde di dwuma ma nnwom a na wɔto wɔ asaw nkorabata mu a na nnwom akuw bi te sɛ Jazz Kings, Cape Coast Sugar Babies, Sekondi Nanshamang ne akyiri yi Accra Orchestra bɔ no. Nnipa a wɔwɔ mfikyiri no frɛɛ no asetena a ɛyɛ anigye efisɛ na wɔnte sɛ awarefo a wɔrekɔ mu no, na ɛnyɛ sɛ ɛsɛ sɛ wotua ɔpon a ne bo yɛ den a ɛyɛ bɛyɛ 7s 6d (nnwetɛbona ason ne nnwetɛbona asia), na mmom ɛsɛ sɛ wɔhyɛ anwummere atade a emu yɛ duru, a sɛ wobetumi a, wɔhyɛ mmati a ɛkorɔn nso.
[[File:Armstrong-Mensahinvitation.jpg|thumb|Nsaano krataa a wɔde too nsa frɛɛ Louis Armstrong "a ofi Amerika" ne E. T. Mensah ne ne Tempos Nnwontofo Kuw "a wɔwɔ Afrika Atɔe Fam no"]]
Wɔ 1940 mfe no mu no, nnwom no mu paee abien: asaw kuw highlife ne sanku kuw highlife. Guitar band highlife yɛ nnwontofo akuw nketewa a na wɔtaa bɔ wɔ nkuraase. Esiane sɛ na nnwinnade a wɔde dade bɔ te sɛ seprewa wɔ hɔ nti, na nnwontofo no ani gye ho sɛ wɔde gita bedi dwuma wɔ nnwom no mu. Wɔsan de dagomba kwan a wɔfaa so fii Kru po so hyɛn mu adwumayɛfo a wofi Liberia hɔ no dii dwuma de bɔɔ highlife nnade a wɔde nsateaa abien yi. Guitar band highlife nso de nnwonto, mpintin ne claves dii dwuma. E.K. Nyame ne ne Akan Trio boa maa guitar band highlife nyaa din<ref>{{Citation |last=John Collins |title=Musicmakers of West Africa |date=1985 |url=https://books.google.com.gh/books?id=yIHfybGz5HoC&q=ek+nyame&pg=PA21&redir_esc=y#v=snippet&q=ek%20nyame&f=false |publisher=Lynne Rienner Publishers |language=en |isbn=978-0-89410-075-8 |access-date=2026-05-16}}</ref>
'''The Ghanaian diaspora'''
Sikasɛm mu haw maa Ghanafoɔ bebree tu kɔeɛ wɔ 1960 mfe no mu kɔhwehwɛɛ hokwan pii, na amanyɔsɛm mu basabasayɛ a ɛkɔɔ so wɔ 1970 ne 1980 mfe no mu no maa nnipa bebree ne nnwontofoɔ a wɔagye din pii tu kɔeɛ na wɔhyehyɛɛ nnipa akuw wɔ atɔeɛ fam, na Germany bɛyɛɛ baabi a wɔpaw kɔeɛ esiane sɛ na wɔn mmara a ɛfa atubrafoɔ ho no ayɛ mmerɛ<ref>{{Citation |title=The globalization of musics in transit : music migration and tourism {{!}} WorldCat.org |url=https://search.worldcat.org/title/900017261 |language=en |access-date=2026-05-16}}</ref>
'''Burger highlife'''
Ghanafo a wɔwɔ Germany no bɔɔ wiase kwan a wɔfa so nya asetena pa a wɔde funk, disco, ne synth-pop ka ho. Wogye di sɛ na wɔfrɛ no burger highlife efisɛ na Ghanafo dodow no ara te Hamburg. Wɔkaa nnwom no ho asɛm kyerɛɛ atubrafo a na wɔrekɔ Germany ne Ghana no. Afei nso na wɔde mfiri a aba so di dwuma; eduu 1990 mfe no awiei no, na wɔde mfiri a wɔde di dwuma nkutoo na edi dwuma.<ref>{{Citation |title=Burger Highlife Music Genre History and Style Description{{!}} African Music Library |url=https://africanmusiclibrary.org/genre/Burger%20Highlife |access-date=2026-05-16}}</ref>
==== Gospel highlife ====
Wɔkyerɛ sɛ ɛyɛ nnwom a agye din paa wɔ Ghanafo ne wɔn a wɔtete aman foforo so nyinaa mu, na asɛmpa no agye din sen Burger Highlife esiane sɛ adi nkonim wɔ nyamesom ne pop amammerɛ ntam nsonsonoe mu nti. Saa kwan yi te sɛ Burger Highlife nanso ne honhom no fi Kristosom ne Pentekoste som mu. N'asɛm a ɛkyere adwene wɔ aman no mu no fi nyamesom ahyehyɛde no tumi a ɛde ma Ghanafo a wɔwɔ Germany no asetena mu ne amammerɛ mu.
== Baabi a Menyaa Mmoa Firiiɛ ==
71w1ou04x0agkq60g79ufglx2bm3vog
C.K. Mann
0
18034
200330
199629
2026-07-12T20:04:29Z
Warmglow
8472
200330
wikitext
text/x-wiki
{{Short description|Ghanaian highlife musician}}
{{Infobox musical artist
| honorific_prefix =
| name = Charles Kofi Mann
| honorific_suffix =
| image =
| image_upright =
| image_size =
| landscape = <!-- yes, if wide image, otherwise leave blank -->
| alt =
| caption =
| birth_name = Charles Kofi Amankwaa Mann
| birth_date = 1936
| alias = C. K. Mann
| birth_place = Cape Coast
| death_date = March 20, 2018 (aged 81–82)
| death_place = Takoradi
| genre = [[Highlife]]
| years_active = 1960–2013
| label =
}}
'''Charles Kofi Amankwaa Mann''' (1936 – [[Ɔbɛnem]] 20, 2018), a ɔsan frɛ no C. K. Mann, na ɔy3 a [[Ghana Amammerɛ|Ghanani]] [[highlife]] dwontoni ne dwontwerɛfoɔ.<ref>{{Citation |title=The Late C. K. Mann, ‘Highlife Master’, ‘Osodehene’: A True Ghanaian Original. |url=https://www.modernghana.com/news/843704/the-late-c-k-mann-highlife-master-osodehene-a-true.html |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
== Abrabo ne adwuma ==
Wɔwoo C. K. Mann wɔ afe 1936 mu wɔ [[Cape Coast|Cape Coas]]<nowiki/>t a ɛwɔ Ghana mfinimfini mantam mu. Ɔyɛɛ adwuma kakra sɛ po so hyɛnkafo ansa na ɔreba Moses Kweku Oppong's Kakaiku band.<ref>{{Citation |title=C.K. Mann Songs, Albums, Reviews, Bio & More {{!}}... |url=https://www.allmusic.com/artist/ck-mann-mn0001791198 |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
Bere a ɔtee [[Ghana]] nnwom no, ɔde ne ho bɔɔ Ocean Strings na odii nnwom kuo no anim kosii afe 1965. Bere a kuw no gyaee adwuma no, ɔde ne ho kɔkaa kuw foforo bi a na wɔato din The Carousel 7 wɔ Takoradi. Ɔbɛyɛɛ obi a wagye din wɔ afe 1969 mu bere a ɔyii "Edina Benya" no. Ɔno na ɔhyɛɛ Anis Mubarak a na ɔyɛ nnwontofo kuw no wura no nkuran ma ɔde Paapa Yankson baa nnwontofo kuw no mu. <ref name=":1">{{Citation |title=Ghana's Highlife Music Collection : C.K. Mann |url=https://www.fondation-langlois.org/html/e/page.php?NumPage=2274 |access-date=2026-05-15}}</ref> Mann de atɔe fam nnwom bi kaa Osode, Ghana mpataafo nnwom a na wɔto no ho<ref name=":1" />
C.K Mann wui wɔ Ghana Ports and Harbour Authority (GHAPOHA) ayaresabea a ɛwɔ Takoradi wɔ Ɔbɛnem 20, 2018, bere a yare bi a wɔnkyerɛ mu a ɛkɔɔ so wɔ Ɔpɛnimma ne da a edii kan no mu.
== Ne nnwom ==
C.K Mann to nnwom pii a na agye din, a ebi ne "Adwoa Yankey", "Asafo beesuon", "Obaa yaa aye me bone", "Kolomashie", "Dofo bi akyerew me", "Ankwasema dede", "Okwan tsentsen awar", "Aboa akonkoran", "Beebi a odo wo", "Tsie m'afotusem", "Ebusua ape adze aye me", "Yebeyi wo aye", ne "Do me ma mondo wo bi". Ne nnwoma etwa to, Wope Nye Ho a West Gold Music Studio a ɛwɔ Takoradi na ɛyɛe na wɔyii no adi wɔ afe 2013 mu
== N'abasobodeɛ ==
Wɔ afe 2006 mu no, Ɔmanpanin [[John Agyekum Kufour]] de Ghana Nnwom ho abasobɔde maa C.K Mann.<ref name=":0" />Ɔkaa wɔn a wodii kan nyaa saa abasobɔde yi bere a wɔsakraa dwumadi no wɔ afe 2006 mu no ho.<ref name=":0">{{Citation |title=Ghana Honours Her Heroes, Heroines |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Ghana-Honours-Her-Heroes-Heroines-106746 |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref><ref>{{Citation |title=Ghana Honours Her Heroes, Heroines |url=https://www.modernghana.com/news/100967/ghana-honours-her-heroes-heroines.html |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
Wɔde ne din ato kwan bi so wɔ Anaji ( wɔ [[Takoradi]] )<ref>{{Citation |title='C.K Mann Is Back To Revive Highlife Music' |url=https://www.modernghana.com/entertainment/21918/ck-mann-is-back-to-revive-highlife-music.html |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
== Baabi a menyaa mmoa ==
<references />
[[category:Dwontoni]]
[[category:Highlife dwontoni]]
[[category:Ghana adwontofoɔ]]
kdash4u2nlx695z7uucbm6owzgu8m5y
E. T Mensah
0
18064
200327
199596
2026-07-12T19:57:25Z
Warmglow
8472
200327
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
{{Databox|item=Q1811495}}
'''Emmanuel Tettey Mensah''' yɛ [[Ghana]] nwontoni kɛseɛ a ɔdii akotene yie pa ara wɔ [[Ghana]] nnwom mu, ne tirire no "[[highlife]]" nnwom mu a wɔgyee no too mu sɛ "[[highlife]]" nnwom mu hene. Wɔwoo no Kotonimaa bosome no, ɛda a ɛtɔ so aduasa baako afe apem ahankron ne dunkron( 31 May, 1919).<ref>{{Citation |title=Ghana's Highlife Music Collection : E.T. Mensah |url=https://www.fondation-langlois.org/html/e/page.php?NumPage=2278 |access-date=2026-04-30}}</ref> Ɔdii nwontoɔ kuo anim a na wɔdi wɔn dwuma wɔ [[Abibrem|Abibirem]] atɔeɛ fam.<ref>{{Citation |title=Artists, E.T. Mensah & his Tempos Band, Band history & gallery – afrodisc.com |url=http://afrodisc.com/artists/artists-e-t-mensah-his-tempos-band/artists-e-t-mensah-his-tempos-band-band-history-gallery/ |language=en-US |access-date=2026-04-30}}</ref> Ɔwuu Kitawonsa bosome no ɛda a ɛtɔ so dunkron afe apem ahankron aduoɔkron nsia(19 July, 1996).<ref>{{Citation |title=E.T. Mensah Songs, Albums, Reviews, Bio & More... |url=https://www.allmusic.com/artist/et-mensah-mn0000163663 |language=en |access-date=2026-04-30}}</ref>
== N'abrabɔ mfitiaseɛ ==
Wɔwoo Mensah wɔ Kotonimaa bosome no ɛda a ɛtɔ so aduasa baako afe apem ahankron ne dunkron wɔ borɔno bi a wɔfrɛ no ''Ussher'' a ɛwɔ [[Nkran]] mantam mu wɔ [[Sika Mpoano]], Abibire atɔeɛ fam<ref>{{Citation |title=Colin Larkin |date=2025-11-24 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Colin_Larkin&oldid=1323912173 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-04-30}}</ref> Ɔhyɛɛ ne sukuu ase wɔ [[Nkran]], aban sukuu. Na akyire yi no ɔtoaa so wɔ Nkran ntoasoɔ sukuu. Berɛ a na ɔwɔ mfeɛ dummienu no, ɔsuaa sɛdeɛ wɔbɔ atɛntɛbɛn wɔ nwontoɔ kuo bi a wɔtee no wɔ aban sukuu no. Na afe 1932 mu no, ɔhyɛɛ aseɛ bɔɔ piccolo ne atɛntɛbɛn wɔ Nkran, kuo bi a na wate ama sukuu mmɔfra. Na panin a na ɔda saa Mmɔfra kuo yi ano no yɛ tikyani a ne din ne Joe Lamptey.Ɔno na ɔboaboa mmabunu a wɔwɔ adom akyɛdeɛ ano de tee saa kuo yi.Mensah kɔɔ so ara ne saa kuo yi dii dwuma. Na afei ɔsan suaa sɛdeɛ wɔbɔ ''Alto-saxophone''. Ɔno ara nam ne nnwontoɔ adwuma yi so buee sotɔɔ a wɔtɔn nnuro.<ref>{{Citation |title=Images for E. T. Mensah And His Tempo's Band* - E. T. Mensah And His Tempo's Band |url=https://www.discogs.com/release/3669494-E-T-Mensah-And-His-Tempos-Band/images |access-date=2026-04-30}}</ref> Ɛnam saa sotɔɔ yi so boaa no maa ɔtumi de sika wuraa ne nwontoɔ adwuma no mu.
Na E.T Mensah wɔ nuabarima panin a ne din ne Yebuah Mensah, a na ɔno nso yɛ panin wɔ kuo bi a na wɔsa wɔ [[Sika Mpoano|Sika mpoano]]. Yebuah Mensah ne ne nuakumaa E.T Mensah na wɔtee ''Accra Rhythmic orchestra''<ref>{{Citation |last=John Collins |title=Musicmakers of West Africa |date=1985 |url=https://books.google.com.gh/books?id=yIHfybGz5HoC&redir_esc=y |publisher=Lynne Rienner Publishers |language=en |isbn=978-0-89410-075-8 |access-date=2026-04-30}}</ref>kuo no. Na saa kuo yi na ɛdii nkunim wɔ Lambet asa akansie a wɔsiiɛ no wɔ afe 1939 mu ɛwɔ King George Memorial Hall, deɛ ɛnnɛ yi wɔfrɛ hɔ [[Mmarahyɛbadwafie|mmarahyɛbɛdwafie]] no wɔ ɔman [[Ghana]] mu.
== Ne nnwontoɔ adwuma ==
[[File:Armstrong-Mensahinvitation.jpg|thumb|Kɔnsɛt bi a wɔtoo nsa frɛɛ Louis Armstrong a ɔfiri Amerika ne E.T Mensah ne ne nnwontoɔ kuo a wɔfrɛ wɔn " The West African Fame"]]
"''Tempos''" band ankasa no,Aborɔfo asraafoɔ bi a na wɔte Nkran na wɔteeɛ wɔ afe 1946. Na wɔtee no sɛ "''jam session''". Na wɔbɔ ma asraafoɔ ne mmeaeɛ a wɔgye wɔani wɔ [[Nkran]]. Berɛ rekɔ n’anim no, Abibifoɔ anwontofoɔ no bɛhyɛɛ abrorɔfo no anan de kɔsi sɛ afei ɛbɛyɛɛ Abibifoɔ nko ara nnwontoɔ kuo a na Joe Kelly ne Guy Warren<ref>{{Citation |title=John Collins (British musician) |date=2026-02-24 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=John_Collins_(British_musician)&oldid=1340143546 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-04-30}}</ref>da wɔn ano. Mensah kɔkaa saa kuo yi ho wɔ afe 1947 mu. Ankyɛ biara kuo no mu kyɛeɛ ma wɔsan tee no foforɔ a Mensah bɛdaa ano.<ref>{{Citation |title=Images for E. T. Mensah And His Tempo's Band* - E. T. Mensah And His Tempo's Band |url=https://www.discogs.com/release/3669494-E-T-Mensah-And-His-Tempos-Band/images |access-date=2026-04-30}}</ref> Wɔ afe 1953 mu no, E.T Mensah ne Tempos yi kɔɔ aporɔbɔ wɔ Engiresiman mu. Na ɛnam saa so maa wɔhyetaa wiase afanaa nyinaa. Wɔ afe 1957 mu no Mensah ne Louis Armstrong ka bɔɔ mu dii dwuma.
Mensah nnwom no mu baako a ɛgyee din pa ara ne "''Ghana Freedom''" a Myjoyonline kyerɛkyerɛɛ mu. Ɛyɛ nnwom a ɛbɛyɛɛ kɛse pa ara ɛsiane sɛdeɛ ɔhyehyɛɛ nnwom no ɛne mfasodeɛ a ɛfa Ghana fawodie ho. Nnwom no mu nsɛm ka akokɔduro ne brɛ a wɔabrɛ a saa akokɔduro yi de mfasodeɛ aba ama yɛade yɛn ho afiri aborɔfo a na wɔretase yɛn sika kɔkɔɔ no.<ref>{{Citation |title=Legend of the week - E.T. Mensah - MyJoyOnline |date=2025-03-05 |url=https://www.myjoyonline.com/legend-of-the-week-e-t-mensah/ |language=en-US |access-date=2026-04-30}}</ref>
Ɛbɛyɛ sɛ afe 1960s mu no, na nnipa mpɛ highlife nnwom no, nanso E.T Mensah kɔɔ so ara dii highlife nnwom no mu<ref>{{Citation |title=E. T. Mensah: Afropop Artist -- Ghana, West Africa |url=http://afropop.org/explore/artist_info/ID/29/E.%20T.%20Mensah |access-date=2026-04-30 |archive-date=2006-12-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20061205022339/http://afropop.org/explore/artist_info/ID/29/E.%20T.%20Mensah |url-status=dead }}</ref> ntitiman. Ɔne Dr.Victor Abimbola a ɔyɛ Nigeriani a na ɔbɔ totorobɛnto de nnwom apaawa a ɛyɛ kama paa baeɛ wɔ afe 1983 mu; ''Highlife Giants of Africa Vol. 1.''
== Diskografi ==
; E. T. Mensah ne The Tempos
* ''King of Highlife Anthology'', four-CD box (2015, RetroAfrica)
; Anwontofoɔ a Wɔboaeɛ
;* ''The Rough Guide to West African Music'' (1996, World Music Network)
;* ''The Rough Guide to Highlife'' (2003, World Music Network)
== Akenkan foforɔ ==
John Collins (1996). ''E. T. Mensah King of Highlife''. Anansesem Publications.
== Hwɛ nso ==
* Africa House at New York University. E.T Mensah at the wayback machine .
* John Collins. E.T Mensah profile. Ghanaweb
* Benson Idonije (1996). "A time and a season. A broadcaster’s tribute to highlife king, E. T Mensah
* Mathew Lavoe (1 June 2009) “E.T Mensah, The king of Highlife. Voice of America.
* E. T Mensah. Retroafric. Archive from the original on 30 April 2019.
* "Best of The Beat on Afropop: E.T. Mensah, Highlife and History--Ghana’s 60th Independence Day", Afripop, 15 March 2017.
== Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
{{reflist}}
[[Nkyekyεmu:Ghana ndwomtofoɔ]]
[[Nkyekyεmu:Nnwomtoni]]
[[Nkyekyεmu:Ga-Adangbefoɔ]]
[[Nkyekyεmu:Highlife dwontoni]]
glmfelw38ya6lf62kg7so0g19j2cnnr
Rex Omar
0
18069
200340
199766
2026-07-12T20:25:34Z
Warmglow
8472
200340
wikitext
text/x-wiki
{{Short description|Ghanaian highlife artist}}
{{Infobox musical artist
| name = Rex Omar (AKA Rex Owusu Marfo)
| image =
| image_size =
| landscape = <!-- yes, if wide image, otherwise leave blank -->
| alt =
| caption =
| birth_name =
| native_name =
| native_name_lang =
| alias =
| birth_date =
| birth_place = [[Ghana]]
| origin = [[Ghanaian]]
| death_date = <!-- {{death date and age|YYYY|MM|DD|YYYY|MM|DD}} (death date 1st) -->
| death_place =
| genre = [[Highlife]]
| occupation =
| instrument = vocal
| years_active = 1989–present
| label =
| associated_acts = {{flatlist}}
* [[Nana Ampadu]]
* [[Nana Acheampong]]
* [[A. B. Crentsil]]
* [[Akosua Agyapong]]
* [[Amandzeba Nat Brew]]
* [[Nakorex]]
| website = <!-- {{URL|example.com}} -->
}}
'''Rex Omar''' (ne din ankasa ne Rex Owusu Marfo<ref>{{cite news |last1=Andam |first1=E.A. |title=Rex Omar - His View Of Africa |url=https://books.google.com/books?id=UAJBxij8hysC&dq=%22Rex+Omar%22&pg=PA6 |accessdate=19 December 2018 |work=Graphic Showbiz |publisher=Daily Graphic |date=2 November 2005}}</ref>) yɛ [[Ghana]] [[highlife]] dwontoni. Odii kan gyee ne din wɔ afe 1989 mu wɔ bere a ɔde "Aware Pa" apaawa bae no, nnwom foforo a na ɛwɔ apaawa no so ne "Wodofo Ne Hwan?" Wei akyi no, wɔ afe1992 mu no, ɔne Highlife adwontofo te sɛ Nat Brew ne [[Akosua Agyapong]] tee Highlife Supergroup [[Nakorex]], kuw no nyaa ne din fii akyerɛwde a edi kan wɔ kuw ba biara din mu.<ref>{{cite book |title=Transactions of the Historical Society of Ghana, Volumes 7-9|url=https://books.google.com/books?id=rTwuAQAAIAAJ&q=Amandzeba |date=2003 |accessdate=19 December 2018}}</ref><ref>{{cite book |last1=Broughton |first1=Simon |last2=Ellingham |first2=Mark |last3=Lusk |first3=Jon |last4=Antony Clark |first4=Duncan |title=The Rough Guide to World Music: Africa & Middle East |date=2006 |publisher=Rough Guides |isbn=1843535513 |page=133 |url=https://books.google.com/books?id=kbc7AQAAIAAJ&q=Amandzeba |accessdate=19 December 2018}}</ref> Afei, ɔno nko ara dii dwuma a na esi n'ani so akyi. Ɔne Sony Achiba too dwom.<ref>{{Cite web |title=Sony Achiba Biography |url=https://www.peacefmonline.com/ghana/people/musicians/sony_achiba/biography/ |access-date=2022-11-09 |website=www.peacefmonline.com}}</ref> Afe 2004 mu no, wɔpaw Omar kaa nnipa a na wɔfata [[Kora Awards|Kora award]] ho no, wɔ afe 2005 mu nso, wɔpaw no kaa nnipa a na wɔrepre "Artiste of the Year" wɔ [[Ghana]] Music Awards.<ref>{{cite news |title=Ghana Music Awards 2005 |url=https://books.google.com/books?id=3qkXT_wlCdUC&dq=%22Rex+Omar%22&pg=PA20 |accessdate=21 December 2018 |work=The Mirror (Ghana) |page=26 |date=2 April 2005|first = Margaret |last = Safo }}</ref>
Ekuw no gui akyi no, ɔbɛyɛɛ panyin paa wɔ [[Ghana]] Music Rights Organisation (GHAMRO), na ogu so redi ne dwuma sɛ obi a ɔhwɛ bɔ Ghanaian adwontofo nimde a wɔde yɛ wɔn adwinni no ho ban no, otumi dɛɛdɛɛ ɔmampanyin [[John Agyekum Kufuor]] ma ɔgye gyinaa mu ma wɔde mmra foforo a wɔfrɛ no "Copyright Bill" too mu sɛnea ɛbɛyɛ a n'ahobammɔ mu bɛyɛ den. <ref>{{cite news |last1=Asamoah-Baidoo |first1=Arnold |title=Ghana Month: In celebration of Rex Omar |url=https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/ghana-month-in-celebration-of-rex-omar.html |location=Accra, Ghana|accessdate=19 December 2018 |date=5 March 2018|newspaper=[[Daily Graphic (Ghana)|Daily Graphic]]}}</ref>Ɔsan nso hwɛɛ sɛ ahobammɔ a ɛbɔ Ghanaian nnwom efi wiase de ho no mu bɛyɛ den.<ref>{{cite news |last1=Amoofia |first1=Max |title=Rex Omar calls for 'cultural warfare' to protect Ghana's identity |url=https://www.myjoyonline.com/entertainment/2018/May-3rd/rex-omar-calls-for-cultural-warfare-to-protect-ghanas-identity.php |accessdate=19 December 2018 |work=Joy Online |date=3 May 2018 |archive-date=20 December 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181220034007/https://www.myjoyonline.com/entertainment/2018/May-3rd/rex-omar-calls-for-cultural-warfare-to-protect-ghanas-identity.php |url-status=dead }}</ref>
Joy Industries de ne dwom "Dada Di Da" fa bi bɔɔ Joy Dadi Bitters ho dawuro wɔ bere a wɔammɔ no amanne ma ɔde kɔɔ asennibea ma odii nkunim wɔ Ɔpɛpɔn bosome wɔ afe 2020 mu. High Court no hyɛɛ dwumakuw no ma wotuaa GH₵ 30,000 maa aban na wɔsan tuaa GH₵ 200,000 de maa Rex Omar.<ref>{{Cite web|url=http://www.myjoyonline.com/entertainment/2020/January-29th/rex-omar-wins-copyright-case-against-joy-dadi-bitters-awarded-200k-in-damages.php|title=Rex Omar wins copyright case against Joy Dadi Bitters; awarded ¢200k in damages|website=www.myjoyonline.com|access-date=2020-01-30}}</ref> Omar ne ne yɔnko a ɔne no bɔɔ nnwom, [[Akosua Agyapong]], nyaa akasakasa faa GHAMBRO sika bi a na wosusu sɛ afa baabi no ho.<ref>{{cite news |title=VGMA20: I impressed upon 'feuding' Akosua Agyapong, Rex Omar to come together - Amandzeba |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/VGMA20-I-impressed-upon-feuding-Akosua-Agyapong-Rex-Omar-to-come-together-Amandzeba-1064422 |access-date=10 February 2021 |work=My News GH via Ghanaweb.com |date=20 September 2020}}</ref>
== Ne nnwom ==
Ne nnwom a agye din no bi ne;
# Obi Do [https://open.spotify.com/track/08vSfTPqEkWWlhTrAYhOba ba]
# Abiba [https://open.spotify.com/track/6F0D7wS8XbrClBxhC4Okex?autoplay=true]
# Konkontey
# Dada
# Dangerous
# Mama etc. [https://www.boomplay.com/artists/4951096]
==Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ==
{{reflist|30em}}
{{DEFAULTSORT:Omar, Rex}}
[[Category:Ghanaian highlife musicians]]
[[Category:Living people]]
[[Category:Year of birth missing (living people)]]
[[Category:21st-century Ghanaian musicians]]
[[Category:Ghanaian male musicians]]
sowzne0dgs1xghtevfkguodx3yvlok0
Agogô
0
18071
200348
199757
2026-07-12T20:47:58Z
Warmglow
8472
200348
wikitext
text/x-wiki
{{Databox}}
{{Dialect|Asante}}
'''Agogô''' yɛ idiophone dɔn a wɔde bɔ nnwom. Esiane sɛ efii aseɛ wɔ Afrika Atɔe Fam nnwom mu nti, mprempren wɔtaa de di dwuma wɔ Brazilfoɔ nnwom a wɔde di dwuma wɔ amanne kwan so ne nea agye din mu.<ref>https://kalango.com/en/product-guide/agogo?srsltid=AfmBOooA_fvQEtA-ZG2P37Hml2u66BNMh_kHOfwmcz7oF8SrldBRAGXq</ref> Wɔtaa de ndadeɛ nkukruwa mmienu a ɛsono emu biara nnyigyeɛ na ɛyɛ agogô.<ref>https://organology.net/instrument/agogo/</ref>
== Edin Agogô no ase ==
Asɛmfua agogô ase firi Afrika Atɔeɛ Fam. Edo, Idoma, Igala, ne Yorubafo a wɔwɔ [[Nigeria]] de Ágogo di dwuma de kyerɛ dɔn a ɛyɛ baako anaa ɛbɔ ho mmienu.<ref>https://www.agogode4bocas.com/english</ref> Wɔde asɛmfua òjè a ɛkyerɛ "dadeɛ" na egyina hɔ ma dɔn ahodoɔ a enni clappers nyinaa. Afrika Atɔe Famfo a abrɔfo no faa wɔn kɔyɛɛ nkoa na wɔde dɔn no din ne sɛnea wosi yɛ dɔn yi ho nimdeɛ kɔɔ [[Amerika]]<ref>https://www.jstor.org/stable/30249790</ref>
== Sɛnea wɔyɛ no ==
Wɔde dadeɛ a wɔde yɛ nneɛma (wrought iron) na ɛdii kan yɛɛ agogô no, nanso nnɛ wɔhwɛ dadeɛ no tebea ne ne kɛseɛ na wɔde yɛ sɛnea ɛbɛma nnyegyeɛ ahodoɔ aba. Wɔde dadeɛ tɛtrɛtɛ a wɔabobɔ no ma ayɛ krukruwa na ɛyɛ agogô dadeɛ no dɔn no. Afei wɔde dade a ɛte sɛ U na ɛka dɔn mmienu no bom. Ɛsono dɔn biara tenten, na ɛma wotumi yɛ nnyigyei a ɛsono sɛnea wɔbɔ no a egyina dɔn a wɔabɔ so. Wɔnam ne tenten so na ɛkyerɛ dɔn no nne; dɔn atenten ma nnyigyei a ɛba fam ba, bere a dɔn ntiantiaa no ano yɛ den. Ade foforo a ɛkyerɛ sɛnea nnyigyei no te ne sɛnea nneɛma no mu duru teɛ.<ref>https://omeka-s.grinnell.edu/s/MusicalInstruments/item/2681</ref>
== Sɛnea wɔde di dwuma ==
Wɔde nsa baako na wɔde kura agogô ɛbɔ , sɛnea ɛbɛyɛ a ne fa baako no bɛda nea ɔbɔ no nsa baako no mu. Ɛsɛ sɛ dɔn no ano a ɛbue no hwɛ baabi a nea ɔrebɔ no ani hwɛ no,na dɔn ketewa no wɔ nea ɛsõ no atifi. Wobetumi de sankuo dua anaa biribi foforɔ a wɔde bɔ ɛdɔn a wɔde nnua anaa dadeɛ ayɛ abɔ agogo no.<ref>https://omeka-s.grinnell.edu/s/MusicalInstruments/item/2681</ref>
== Dwuma a wɔde di ==
=== Nigeria ===
Twene yɛ Yoruba nnwom no fã titire, na nnwom no nso yɛ ade titire wɔ Yorubafoɔ amammerɛ wɔn nyamesom mu. Wɔtaa de âgogo no di dwuma kɛse wɔ Ìpèsè, twene nnwontofoɔ kuo bi a wɔde di dwuma wɔ Ifá afahyɛ ahodoɔ ase no mu. Nnwontofoɔ kuo no nso bɔ berɛ a wɔreyɛ amanneɛ ahodoɔ de abɔ mpae. Bio nso, âgogo di dwuma titire wɔ Yoruba nnwom nketewa a ɛne Juju, Afro-juju, Apala, Fuji, ne nea ɛkeka ho. Nigeria nnwontofoɔ taa de dɔn no di dwuma de da Yorubafo amammerɛ adi kyerɛ nnipadɔm bebree.<ref>https://everyevery.ng/a-yoruba-musical-instrument-agogo/</ref>
=== Brazil ===
Afrika Atɔe famfoɔ a na wɔyɛ nkoa na wodii kan de agogô baa [[Brasil|Brazil]]. Ɛhɔ no, wɔde dii dwuma wɔ nyamesom amanneɛ a efiri Afrika te sɛ Candomblé mu, afei nso na wɔde ka Afro-Brazil akodie a wɔfrɛ no capoeira ho. Europa nnwinnade te sɛ guitar a ɛwɔ nhama ason, ne nnwinnade te sɛ maracas ne âgogo yɛ ade a wɔde dii dwuma titire wɔ afe 1920 mu. Agogo asan agye din wɔ samba baterias, Carnival afahyɛ no fa a ɛfa nnwomtoɔ ho. Brazil ne Afro-Brazil nnwontofoɔ a wɔagye din pii de âgogo di dwuma wɔ wɔn nnwom mu, titire ne Afro-Brazil nnwom mu. <ref>https://omeka-s.grinnell.edu/s/MusicalInstruments/page/samba</ref>
==Baabi A Minyaa Mmoa Firii==
5t3dmpa82988lhcibpdl1q7o54rcrob
Talking drum
0
18083
200333
199684
2026-07-12T20:08:16Z
Warmglow
8472
200333
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
{{Databox}}
'''Talking drum''' anaa '''Dondo''' a ɛkasa yɛ sanku a ɛte sɛ dɔnhwerew a efi Afrika Atɔe fam, wobetumi de adi dwuma sɛ ɔkasa a wɔde si ananmu denam ne nne ne ne nnyigyei a wɔbɛhwɛ so de asuasua nnipa kasa mu ɛnne ne nsɛmfua a wɔde di dwuma no so.<ref>{{Citation |last=Livia Gershon |title=How Does the West African Talking Drum Accurately Mimic Human Speech? |url=https://www.smithsonianmag.com/smart-news/how-west-african-drums-really-talk-180978296/ |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
Ɛwɔ mpoma ti abien a wɔde aboa nhoma asɔw ano. Mpɛn pii no, wɔtaa bɔ no bere a wɔhyɛ obi nsa ase. Odwontofo no betumi de ne nsa ne ne nipadua ntam hama a ɔde twe no no ama no so atew.<ref name=":3">{{Citation |title=Talking Drum |url=https://percussion.byu.edu/talking-drum |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
Wɔ afeha a ɛto so 18 mu no, na wɔn a wɔto mpintin a wotumi kasa no de nnyigyei ka asɛm, te sɛ amanneɛbɔ a ɛfa afahyɛ ne ahyɛde ahorow ho, wɔ akyirikyiri akyirikyiri.<ref name=":3" />
[[File:Gangan.jpg|thumb|Gangan]]
[[File:Iya_Ilu_Dundun.png|thumb|Iya Ilu, Yoruba talking drum.]]
[[File:The_talking_drum_wooden_frame.jpg|thumb|Wooden frames of talking drums]]
[[File:Omele_Bata_drum.jpg|thumb|Batá]]
== Din a wɔde frɛ abɛn a ɛkasa sɛnea wɔn kasa anaa wɔn man te ==
{| class="wikitable"
|+
|'''Kasa'''
|'''Din'''
|-
|Akan languages (Fante, Twi, Baoule)
|Dondo, Odondo
|-
|Bambara, Bozo, Dyula
|Tamanin
|-
|Dagbani, Gurunsi, Moore
|Lunna, Donno
|-
|Efik
|Obodom
|-
|Fulani
|Mbaggu, Baggel
|-
|Hausa
|Kalangu, Dan Kar'bi
|-
|Songhai
|Doodo
|-
|Serer, Wolof, Mandinka
|Tama, Tamma
|-
|Yoruba
|Dùndún, Gánga
|}
== Abakɔsɛm ==
Abɛn a ɛkasa no yɛ nnwinnade a akyɛ paa a Afrika Atɔe fam griots<ref name=":0">{{Citation |title=Kassoumay - Instruments traditionnels de musique du Sénégal et de la Casamance |url=http://www.kassoumay.com/musique-senegal/instruments-senegal.html |access-date=2026-05-15 |archive-date=2012-07-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120705103703/http://www.kassoumay.com/musique-senegal/instruments-senegal.html |url-status=dead }}</ref> de di dwuma, na wɔn ho abakɔsɛm wɔ Bonofo, Yorubafo, Ghana Ahemman<ref>{{Citation |last=Eva Lewin Richter Meyerowitz |title=The Akan of Ghana, Their Ancient Beliefs |date=1958 |url=https://books.google.com.gh/books?id=ExJPAQAAMAAJ&redir_esc=y |publisher=Faber & Faber |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref> ne Hausafo mu. Yorubafo a wɔwɔ Nigeria ne Benin anafo fam atɔe fam ne Dagombafo a wɔwɔ Ghana atifi fam no nyinaa anya nnwom a wɔto a wɔfrɛ no griot no bi a ɛyɛ den paa, a wɔto no wɔ sanku so<ref>{{Citation |title=player_list |date= |url=https://journal.ru.ac.za/index.php/africanmusic/article/view/223}}</ref>
Wɔayɛ mpopaho a wotumi kasa no ahorow pii, na wɔn mu dodow no ara wɔ nea yɛaka ho asɛm wɔ atifi hɔ no ara. Ɛnkyɛ koraa na wɔn a wɔn ani gye ho sɛ wɔbɛfa saa kwan yi so ayɛ biribi foforo bi, te sɛ Dunan ne Fontomfrom. 9] Saa adansi yi gyina hɔ ma nnɛyi Afrika Atɔe fam hye no so, gye sɛ [[Cameroon]] atifi fam ne Chad atɔe fam, ne mmeae a nnipa a wɔwɔ hɔ no yɛ nnipa a wɔdɔɔso wɔ Afrika Atɔe fam aman a ɛbɛn wɔn no mu, te sɛ Kanuri, [[Djemila|Djerma]], Fulani, ne [[Hausa koko|Hausa]].<ref name=":1">{{Citation |last=Mikael Hård |title=Communicating and Trading in West Africa: Talking Drums and Pack Animals |date=2023 |url=https://doi.org/10.1007/978-3-031-22813-1_3 |work=Microhistories of Technology |pages=43–70 |place=Cham |publisher=Springer International Publishing |isbn=978-3-031-22812-4 |access-date=2026-05-15}}</ref>
=== Sererfo ===
Wɔ Senegal ne [[Gambian Migrants Returned from Libya and the Mediterranean|Gambia]] abakɔsɛm mu no, tama (wɔ Serer kasa mu) yɛ nnwom bi a na Sererfo "Woong" amammerɛ mu no (sɛnea Serer mmarimaa a wɔantwa wɔn twetia no yɛ wɔn asaw no), a wɔsan frɛ no "Xaat" (wɔ Serer kasa mu).
Tama abɛn no wɔ Serer som mu ntease (a na ɛwɔ hɔ ansa na Ghana Ahemman no reba). <blockquote>Sɛ akokɔ bɔ a, Xaat no bɛhome na wada kosi sɛ wɔbɛtwa no twetia, sɛ wobu no sɛ obetumi asaw wɔ Woong no mu a, tam-tam anan atwa ne ho ahyia. Perngel, Odwammaa, Qiin ne Tama.
— Henry Gravrand</blockquote>
Sɛ yɛhwɛ abakɔsɛm mu a, na wɔboro tama (sɛ Serer junjung) no wɔ mmere soronko bi mu, te sɛ akokoakoko mu, bere a na ahemfo no pɛ sɛ wɔkasa kyerɛ wɔn manfo no, ne bere a na Serer man mu no, na wɔfrɛ no martyrdom, te sɛ ɔsɛe a esii wɔ Tahompa (afeha a ɛto so 19 mu ) ne Naoudourou ɔko no, baabi a Serers a wɔadi nkogu no kunkum wɔn ho sen sɛ wɔbɛhyɛ wɔn ma wɔadi wɔn so anaasɛ wɔbɛhyɛ wɔn ma wɔabɛsom Islam. Sererfo som mu no, sɛ obi kunkum ne ho a, ɛsɛ sɛ odi Sererfo mmara a ɛne Jom (hwɛ Sererfo som). Asɛmfua "Jom" kyerɛ "anuonyam" wɔ Serer kasa mu.<ref>{{Citation |last=The Nation |title=‘My life as an editor and gangan drummer’ |date=2016-04-09 |url=https://thenationonlineng.net/life-editor-gangan-drummer/ |language=en-US |access-date=2026-05-15}}</ref>
=== Yorubafo ===
==== Ayangalu ====
Wogye di sɛ Ayangalu ne Yoruba sankubɔfo a odi kan. Bere a owui no, wɔsom no sɛ nyame, enti seesei wɔkan no wɔ Orishafo no mu. Yorubafo som akyidifo gye di sɛ ɔyɛ wɔn a wɔto sanku no nyinaa honhom, na sɛ ɔyɛ sankufo a ɔhyɛ wɔn nkuran ma wɔto sanku yiye. Asɛmfua "Ayan" kyerɛ odumfo wɔ Yoruba kasa mu. Eyi nti na Yoruba abusua mu din bi wɔ Ayan, te sɛ Ayanbisi, Ayangbade, Ayantunde, Ayanwande, ne nea ɛkeka ho. Saa asɛm yi kyerɛ sɛ wɔn a wɔde saa asɛm yi ka wɔn ho no yɛ Ayangalu ahintasɛm no ho ahwɛfo.<ref name=":2" />
Wɔ afeha a ɛto so 20 no mu no, abɛn a ɛkasa bɛyɛɛ nnwom a agye din wɔ Afrika Atɔe Fam. Wɔde di dwuma wɔ Mbalax nnwom a ɛwɔ Senegal ne Fuji ne Jùjú nnwom a ɛwɔ Nigeria mu (ɛhɔ na wɔfrɛ no dù, a ɛnsɛ sɛ wɔde toto Dundun bass drum a ɛwɔ Mandéfo mu no ho).<ref name=":2" />
Wɔsan de abɛn a ɛkasa no di dwuma wɔ afahyɛ ahorow te sɛ ayeforohyia, ayiyɛ, ne ankorankoro dwumadi ahorow mu. Nea ɛho hia sen biara no, Afrika nnwontofo akuw taa de di dwuma sɛ wɔn nnwom nnyigyei afã.<ref name=":2" />
== Sɛnea Wɔfa So De Di Agoru ==
[[File:Kwarastatedrummers.jpg|thumb|sɛnea wɔde de di agoru]]
Wɔsesae bɔt no nnyigyei sɛnea ɛbɛyɛ a ɛbɛyɛ te sɛ kasa. Wɔyɛ eyi denam tensile a wɔde to drumhead no so a wɔsakra so: wɔde tensile cord a edi nsɛ na ɛbɔ drumheads a ɛne wɔn ani nhyia no. Wɔkyekyere sanku no abɔso ne ne mparow ntam, enti sɛ wɔkyekyere sanku no so a, etumi yɛ den, na ɛma etumi bɔ nnwom a ɛbɔ nnwom a ɛbɔ nnwom a ɛbɔ nnwom a ɛbɔ nnwom a ɛbɔ nnwom no; wobetumi asesa sanku no nnyigyei bere koro mu ma etumi bɔ nnwom a ɛbɔ nnwom no. Enti otum no betumi akyerɛ sɛnea nnipa kasa yɛ den, ne sɛnea ɛbɔ kɔ akyiri, nanso entumi nkyerɛ sɛnea ɛnne nkyerɛwde a ɛwɔ kasa mu te anaa sɛnea ɛnne nkyerɛwde foforo te.<ref name=":1" />
Europafo huu sɛnea wɔtaa bɔ sanku a etumi kasa no wɔ afeha a ɛto so 18 no fã a edi kan mu. Ná wotumi de nkrasɛm a emu da hɔ fi akuraa biako mu kɔ akuraa foforo mu ntɛmntɛm sen sɛ obi de ka pɔnkɔ mu. Wɔ afeha a ɛto so 19 mu no, Roger T. Clarke a ɔyɛ ɔsɛmpatrɛwfo no hui sɛ "nsɛnkyerɛnne ahorow no gyina hɔ ma nsɛmfua a ɛwɔ nsɛm a wɔtaa ka mu a ɛyɛ anwensɛm no.<ref name=":1" />
Afrika kasa bebree yɛ tonal; kyerɛ sɛ, ɛnne no ho hia paa wɔ asɛmfua bi nkyerɛase mu. Sɛ nhwɛso no, Yoruba kasa no wɔ nnyigyei atitiriw abiɛsa, a emu yɛ duru, emu yɛ duru, ne emu yɛ duru, a ɛte sɛ nea wɔto so wɔ Sol-fa no mu no. Wɔfrɛ no do, re, ne mi; na wɔde nnyigyei ahorow abiɛsa no mu nnyigyei ahorow di dwuma de kyerɛ nsɛm ahorow. Dwumadi nhyehyɛe koro no ara a ɛfa nnyigyei atitiriw abiɛsa ne wɔn nnyigyei ahorow ho no fa sɛnea bɔre no kasa wɔ Yoruba nnwom ne amammerɛ mu no ho. Nanso, Serer kasa ne ne busuani Senegambian kasa ahorow no nni nnyigyei te sɛ Niger-Congo kasa ahorow a aka no.<ref name=":1" />
Ɔhaw no ne sɛnea wɔbɛka nsɛm a emu yɛ den a wɔmfa ɛnne nkyerɛwde anaa nkyerɛwde foforo biara nka ho, na mmom wɔde nne kɛkɛ na aka ho asɛm. John F. Carrington, wɔ ne nhoma The Talking Drums of Africa, a ɔkyerɛwee wɔ afe 1949 mu no, kyerɛkyerɛɛ sɛnea na Afrika abɛnbɔfo tumi de nsɛm a emu yɛ den di nkitaho wɔ akyirikyiri. Bere a drummer no de nnyigyei a emu yɛ den a wɔfrɛ no mmarima nnyigyei ne mmea nnyigyei a emu yɛ den di dwuma no, otumi de nsɛmfua ne nkakrankakra a etumi kɔ akyiri bɛboro kilomita 4 kɔsi 5 no di nkitaho. Ɛtumi gye bere tenten sen sɛ obi bɛkyerɛ asɛm bi mu, nanso na ɛyɛ papa sɛ wɔbɛka atoyerɛnkyɛm anaa amanne bi a ɛrekɔ so ho asɛm akyerɛ nkuraase a ɛbɛn hɔ. Ohui sɛ wɔde asɛmfua foforo bi ka asɛm tiawa biara a wɔbɔ wɔ abɛn no so no ho, na ɛno de, sɛ obi rekasa a, ɛremma asɛm no so, nanso ɛma abɛn no nnyigyei no nya biribi yɛ.<ref name=":1" />
== Nneɛma a wɔayɛ no ho nsɛm a ɛkɔ akyiri ==
Ɛsono sɛnea sanku no kɛse te wɔ mmusuakuw ahorow mu, nanso ne nyinaa di mfitiase nhyehyɛe koro no ara akyi.<ref name=":4">{{Citation |title=Drum History - Talking Drums |url=https://talkingdrums.co.za/drum-history/ |work=Talking Drums |language=en-US |access-date=2026-05-15}}</ref>
Tama a Serer, Wolof ne Mandinkafo ka ho no, ne kɛse yɛ ketewaa bi, na ne tenten yɛ 13 Sɛntimita a ne ti no tenten yɛ 7 Sɛntimita. Eyi ma ɛnne a ano yɛ den sen nea ɛwɔ dade a ɛte sɛ ɛno ara mu a etumi kasa.<ref name=":4" />
Yorubafo ne Dagombafo nso wɔ wɔn Lunna ne Dù Dùng ensembles a wɔn ano yɛ duru sen biara, a ne tenten yɛ 23-38 Sɛntimita na ne ti no mu trɛw yɛ 10 ne 18 Sɛntimita. Wɔ Yoruba nnwontofo akuw a wɔto mpintin a wɔde kasa no mu no, wɔde mpintin akɛse yi ne mpintin nketewa a ɛte sɛ Tama, a wɔfrɛ no Gangan wɔ Yoruba kasa mu no bom yɛ adwuma<ref name=":4" />
== Sɛnea wɔbɔ no ==
[[File:WIKI_LOVES_AFRICA_2016_HYPERFOCALSTUDIOS.jpg|thumb]]
Nnwom a wɔto no ne sɛnea wɔbɔ sanku no ne kasa biara mu nnyigyei ahorow di nsɛ. Nsonsonoe a ɛda adi wɔ sɛnea wɔbɔ nnwom mu wɔ mmeae a Fulani ne Mandefo dodow no ara te, ne mmeae a na wɔtaa bɔ nnwom wɔ apuei fam no.<ref>{{Citation |title=Mbalax |url=https://www.oxfordmusiconline.com/grovemusic/display/10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000051499 |work=Grove Music Online |language=en-US |doi=10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000051499 |access-date=2026-05-15}}</ref><ref name=":2">{{Citation |title=BBC Audio {{!}} The Forum {{!}} The talking drums of West Africa |url=https://www.bbc.com/audio/play/w3cswptb |language=en-GB |access-date=2026-05-15}}</ref>
Nnwom a wɔto wɔ mmeae bi a ɛwɔ atɔe fam te sɛ [[Senegal]], [[Gambian Migrants Returned from Libya and the Mediterranean|Gambia]], atɔe fam [[Mali]], ne [[Guinea]] no yɛ nea wɔto no ntɛmntɛm, na wɔto no tiawa wɔ nnwom a wɔto no bere a wɔto nnwom no mu no, na ɛne kasa ahorow a wɔnte no wɔ hɔ no hyia. Eyi yɛ nkyerɛwde a wɔtaa te wɔ Mbalax nnwom a ɛwɔ Senegal no mu.<ref>{{Citation |title=Mbalax |url=https://www.oxfordmusiconline.com/grovemusic/display/10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000051499 |work=Grove Music Online |language=en-US |doi=10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000051499 |access-date=2026-05-15}}</ref> `<ref name=":2" />
Wɔ mmusuakuw bi mu no, na wɔde "bɔre din" ma onipa biara a wobetumi de akyerɛkyerɛ nsɛm mu tẽẽ akyerɛ nnipa pɔtee bi. Nhwɛso ahorow a efi Bulufo a wɔwɔ [[Cameroon]] hɔ no bi ne "Sɛ wohyɛ ntade a ɛyɛ fɛ mpo a, ɔdɔ ne ade koro pɛ no" anaa "Dua mu ɔbran kɛse no nni ba, ofie ɔbran no nni ba". Wɔn a wɔbobɔ sanku a wotumi kasa no de obi a wɔrebɛbɔ sanku no din ne nea ɔrebɔ sanku no din ne asɛm a wɔrebɛbɔ no na na ɛbɔ.<ref name=":0" /><ref name=":2" />
== Baabi A Minya Mmoa Fi ==
89z6hhj37tikj0yw58f9agq8aw3fv84
200334
200333
2026-07-12T20:10:09Z
Warmglow
8472
/* Baabi A Minya Mmoa Fi */
200334
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
{{Databox}}
'''Talking drum''' anaa '''Dondo''' a ɛkasa yɛ sanku a ɛte sɛ dɔnhwerew a efi Afrika Atɔe fam, wobetumi de adi dwuma sɛ ɔkasa a wɔde si ananmu denam ne nne ne ne nnyigyei a wɔbɛhwɛ so de asuasua nnipa kasa mu ɛnne ne nsɛmfua a wɔde di dwuma no so.<ref>{{Citation |last=Livia Gershon |title=How Does the West African Talking Drum Accurately Mimic Human Speech? |url=https://www.smithsonianmag.com/smart-news/how-west-african-drums-really-talk-180978296/ |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
Ɛwɔ mpoma ti abien a wɔde aboa nhoma asɔw ano. Mpɛn pii no, wɔtaa bɔ no bere a wɔhyɛ obi nsa ase. Odwontofo no betumi de ne nsa ne ne nipadua ntam hama a ɔde twe no no ama no so atew.<ref name=":3">{{Citation |title=Talking Drum |url=https://percussion.byu.edu/talking-drum |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
Wɔ afeha a ɛto so 18 mu no, na wɔn a wɔto mpintin a wotumi kasa no de nnyigyei ka asɛm, te sɛ amanneɛbɔ a ɛfa afahyɛ ne ahyɛde ahorow ho, wɔ akyirikyiri akyirikyiri.<ref name=":3" />
[[File:Gangan.jpg|thumb|Gangan]]
[[File:Iya_Ilu_Dundun.png|thumb|Iya Ilu, Yoruba talking drum.]]
[[File:The_talking_drum_wooden_frame.jpg|thumb|Wooden frames of talking drums]]
[[File:Omele_Bata_drum.jpg|thumb|Batá]]
== Din a wɔde frɛ abɛn a ɛkasa sɛnea wɔn kasa anaa wɔn man te ==
{| class="wikitable"
|+
|'''Kasa'''
|'''Din'''
|-
|Akan languages (Fante, Twi, Baoule)
|Dondo, Odondo
|-
|Bambara, Bozo, Dyula
|Tamanin
|-
|Dagbani, Gurunsi, Moore
|Lunna, Donno
|-
|Efik
|Obodom
|-
|Fulani
|Mbaggu, Baggel
|-
|Hausa
|Kalangu, Dan Kar'bi
|-
|Songhai
|Doodo
|-
|Serer, Wolof, Mandinka
|Tama, Tamma
|-
|Yoruba
|Dùndún, Gánga
|}
== Abakɔsɛm ==
Abɛn a ɛkasa no yɛ nnwinnade a akyɛ paa a Afrika Atɔe fam griots<ref name=":0">{{Citation |title=Kassoumay - Instruments traditionnels de musique du Sénégal et de la Casamance |url=http://www.kassoumay.com/musique-senegal/instruments-senegal.html |access-date=2026-05-15 |archive-date=2012-07-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120705103703/http://www.kassoumay.com/musique-senegal/instruments-senegal.html |url-status=dead }}</ref> de di dwuma, na wɔn ho abakɔsɛm wɔ Bonofo, Yorubafo, Ghana Ahemman<ref>{{Citation |last=Eva Lewin Richter Meyerowitz |title=The Akan of Ghana, Their Ancient Beliefs |date=1958 |url=https://books.google.com.gh/books?id=ExJPAQAAMAAJ&redir_esc=y |publisher=Faber & Faber |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref> ne Hausafo mu. Yorubafo a wɔwɔ Nigeria ne Benin anafo fam atɔe fam ne Dagombafo a wɔwɔ Ghana atifi fam no nyinaa anya nnwom a wɔto a wɔfrɛ no griot no bi a ɛyɛ den paa, a wɔto no wɔ sanku so<ref>{{Citation |title=player_list |date= |url=https://journal.ru.ac.za/index.php/africanmusic/article/view/223}}</ref>
Wɔayɛ mpopaho a wotumi kasa no ahorow pii, na wɔn mu dodow no ara wɔ nea yɛaka ho asɛm wɔ atifi hɔ no ara. Ɛnkyɛ koraa na wɔn a wɔn ani gye ho sɛ wɔbɛfa saa kwan yi so ayɛ biribi foforo bi, te sɛ Dunan ne Fontomfrom. 9] Saa adansi yi gyina hɔ ma nnɛyi Afrika Atɔe fam hye no so, gye sɛ [[Cameroon]] atifi fam ne Chad atɔe fam, ne mmeae a nnipa a wɔwɔ hɔ no yɛ nnipa a wɔdɔɔso wɔ Afrika Atɔe fam aman a ɛbɛn wɔn no mu, te sɛ Kanuri, [[Djemila|Djerma]], Fulani, ne [[Hausa koko|Hausa]].<ref name=":1">{{Citation |last=Mikael Hård |title=Communicating and Trading in West Africa: Talking Drums and Pack Animals |date=2023 |url=https://doi.org/10.1007/978-3-031-22813-1_3 |work=Microhistories of Technology |pages=43–70 |place=Cham |publisher=Springer International Publishing |isbn=978-3-031-22812-4 |access-date=2026-05-15}}</ref>
=== Sererfo ===
Wɔ Senegal ne [[Gambian Migrants Returned from Libya and the Mediterranean|Gambia]] abakɔsɛm mu no, tama (wɔ Serer kasa mu) yɛ nnwom bi a na Sererfo "Woong" amammerɛ mu no (sɛnea Serer mmarimaa a wɔantwa wɔn twetia no yɛ wɔn asaw no), a wɔsan frɛ no "Xaat" (wɔ Serer kasa mu).
Tama abɛn no wɔ Serer som mu ntease (a na ɛwɔ hɔ ansa na Ghana Ahemman no reba). <blockquote>Sɛ akokɔ bɔ a, Xaat no bɛhome na wada kosi sɛ wɔbɛtwa no twetia, sɛ wobu no sɛ obetumi asaw wɔ Woong no mu a, tam-tam anan atwa ne ho ahyia. Perngel, Odwammaa, Qiin ne Tama.
— Henry Gravrand</blockquote>
Sɛ yɛhwɛ abakɔsɛm mu a, na wɔboro tama (sɛ Serer junjung) no wɔ mmere soronko bi mu, te sɛ akokoakoko mu, bere a na ahemfo no pɛ sɛ wɔkasa kyerɛ wɔn manfo no, ne bere a na Serer man mu no, na wɔfrɛ no martyrdom, te sɛ ɔsɛe a esii wɔ Tahompa (afeha a ɛto so 19 mu ) ne Naoudourou ɔko no, baabi a Serers a wɔadi nkogu no kunkum wɔn ho sen sɛ wɔbɛhyɛ wɔn ma wɔadi wɔn so anaasɛ wɔbɛhyɛ wɔn ma wɔabɛsom Islam. Sererfo som mu no, sɛ obi kunkum ne ho a, ɛsɛ sɛ odi Sererfo mmara a ɛne Jom (hwɛ Sererfo som). Asɛmfua "Jom" kyerɛ "anuonyam" wɔ Serer kasa mu.<ref>{{Citation |last=The Nation |title=‘My life as an editor and gangan drummer’ |date=2016-04-09 |url=https://thenationonlineng.net/life-editor-gangan-drummer/ |language=en-US |access-date=2026-05-15}}</ref>
=== Yorubafo ===
==== Ayangalu ====
Wogye di sɛ Ayangalu ne Yoruba sankubɔfo a odi kan. Bere a owui no, wɔsom no sɛ nyame, enti seesei wɔkan no wɔ Orishafo no mu. Yorubafo som akyidifo gye di sɛ ɔyɛ wɔn a wɔto sanku no nyinaa honhom, na sɛ ɔyɛ sankufo a ɔhyɛ wɔn nkuran ma wɔto sanku yiye. Asɛmfua "Ayan" kyerɛ odumfo wɔ Yoruba kasa mu. Eyi nti na Yoruba abusua mu din bi wɔ Ayan, te sɛ Ayanbisi, Ayangbade, Ayantunde, Ayanwande, ne nea ɛkeka ho. Saa asɛm yi kyerɛ sɛ wɔn a wɔde saa asɛm yi ka wɔn ho no yɛ Ayangalu ahintasɛm no ho ahwɛfo.<ref name=":2" />
Wɔ afeha a ɛto so 20 no mu no, abɛn a ɛkasa bɛyɛɛ nnwom a agye din wɔ Afrika Atɔe Fam. Wɔde di dwuma wɔ Mbalax nnwom a ɛwɔ Senegal ne Fuji ne Jùjú nnwom a ɛwɔ Nigeria mu (ɛhɔ na wɔfrɛ no dù, a ɛnsɛ sɛ wɔde toto Dundun bass drum a ɛwɔ Mandéfo mu no ho).<ref name=":2" />
Wɔsan de abɛn a ɛkasa no di dwuma wɔ afahyɛ ahorow te sɛ ayeforohyia, ayiyɛ, ne ankorankoro dwumadi ahorow mu. Nea ɛho hia sen biara no, Afrika nnwontofo akuw taa de di dwuma sɛ wɔn nnwom nnyigyei afã.<ref name=":2" />
== Sɛnea Wɔfa So De Di Agoru ==
[[File:Kwarastatedrummers.jpg|thumb|sɛnea wɔde de di agoru]]
Wɔsesae bɔt no nnyigyei sɛnea ɛbɛyɛ a ɛbɛyɛ te sɛ kasa. Wɔyɛ eyi denam tensile a wɔde to drumhead no so a wɔsakra so: wɔde tensile cord a edi nsɛ na ɛbɔ drumheads a ɛne wɔn ani nhyia no. Wɔkyekyere sanku no abɔso ne ne mparow ntam, enti sɛ wɔkyekyere sanku no so a, etumi yɛ den, na ɛma etumi bɔ nnwom a ɛbɔ nnwom a ɛbɔ nnwom a ɛbɔ nnwom a ɛbɔ nnwom a ɛbɔ nnwom no; wobetumi asesa sanku no nnyigyei bere koro mu ma etumi bɔ nnwom a ɛbɔ nnwom no. Enti otum no betumi akyerɛ sɛnea nnipa kasa yɛ den, ne sɛnea ɛbɔ kɔ akyiri, nanso entumi nkyerɛ sɛnea ɛnne nkyerɛwde a ɛwɔ kasa mu te anaa sɛnea ɛnne nkyerɛwde foforo te.<ref name=":1" />
Europafo huu sɛnea wɔtaa bɔ sanku a etumi kasa no wɔ afeha a ɛto so 18 no fã a edi kan mu. Ná wotumi de nkrasɛm a emu da hɔ fi akuraa biako mu kɔ akuraa foforo mu ntɛmntɛm sen sɛ obi de ka pɔnkɔ mu. Wɔ afeha a ɛto so 19 mu no, Roger T. Clarke a ɔyɛ ɔsɛmpatrɛwfo no hui sɛ "nsɛnkyerɛnne ahorow no gyina hɔ ma nsɛmfua a ɛwɔ nsɛm a wɔtaa ka mu a ɛyɛ anwensɛm no.<ref name=":1" />
Afrika kasa bebree yɛ tonal; kyerɛ sɛ, ɛnne no ho hia paa wɔ asɛmfua bi nkyerɛase mu. Sɛ nhwɛso no, Yoruba kasa no wɔ nnyigyei atitiriw abiɛsa, a emu yɛ duru, emu yɛ duru, ne emu yɛ duru, a ɛte sɛ nea wɔto so wɔ Sol-fa no mu no. Wɔfrɛ no do, re, ne mi; na wɔde nnyigyei ahorow abiɛsa no mu nnyigyei ahorow di dwuma de kyerɛ nsɛm ahorow. Dwumadi nhyehyɛe koro no ara a ɛfa nnyigyei atitiriw abiɛsa ne wɔn nnyigyei ahorow ho no fa sɛnea bɔre no kasa wɔ Yoruba nnwom ne amammerɛ mu no ho. Nanso, Serer kasa ne ne busuani Senegambian kasa ahorow no nni nnyigyei te sɛ Niger-Congo kasa ahorow a aka no.<ref name=":1" />
Ɔhaw no ne sɛnea wɔbɛka nsɛm a emu yɛ den a wɔmfa ɛnne nkyerɛwde anaa nkyerɛwde foforo biara nka ho, na mmom wɔde nne kɛkɛ na aka ho asɛm. John F. Carrington, wɔ ne nhoma The Talking Drums of Africa, a ɔkyerɛwee wɔ afe 1949 mu no, kyerɛkyerɛɛ sɛnea na Afrika abɛnbɔfo tumi de nsɛm a emu yɛ den di nkitaho wɔ akyirikyiri. Bere a drummer no de nnyigyei a emu yɛ den a wɔfrɛ no mmarima nnyigyei ne mmea nnyigyei a emu yɛ den di dwuma no, otumi de nsɛmfua ne nkakrankakra a etumi kɔ akyiri bɛboro kilomita 4 kɔsi 5 no di nkitaho. Ɛtumi gye bere tenten sen sɛ obi bɛkyerɛ asɛm bi mu, nanso na ɛyɛ papa sɛ wɔbɛka atoyerɛnkyɛm anaa amanne bi a ɛrekɔ so ho asɛm akyerɛ nkuraase a ɛbɛn hɔ. Ohui sɛ wɔde asɛmfua foforo bi ka asɛm tiawa biara a wɔbɔ wɔ abɛn no so no ho, na ɛno de, sɛ obi rekasa a, ɛremma asɛm no so, nanso ɛma abɛn no nnyigyei no nya biribi yɛ.<ref name=":1" />
== Nneɛma a wɔayɛ no ho nsɛm a ɛkɔ akyiri ==
Ɛsono sɛnea sanku no kɛse te wɔ mmusuakuw ahorow mu, nanso ne nyinaa di mfitiase nhyehyɛe koro no ara akyi.<ref name=":4">{{Citation |title=Drum History - Talking Drums |url=https://talkingdrums.co.za/drum-history/ |work=Talking Drums |language=en-US |access-date=2026-05-15}}</ref>
Tama a Serer, Wolof ne Mandinkafo ka ho no, ne kɛse yɛ ketewaa bi, na ne tenten yɛ 13 Sɛntimita a ne ti no tenten yɛ 7 Sɛntimita. Eyi ma ɛnne a ano yɛ den sen nea ɛwɔ dade a ɛte sɛ ɛno ara mu a etumi kasa.<ref name=":4" />
Yorubafo ne Dagombafo nso wɔ wɔn Lunna ne Dù Dùng ensembles a wɔn ano yɛ duru sen biara, a ne tenten yɛ 23-38 Sɛntimita na ne ti no mu trɛw yɛ 10 ne 18 Sɛntimita. Wɔ Yoruba nnwontofo akuw a wɔto mpintin a wɔde kasa no mu no, wɔde mpintin akɛse yi ne mpintin nketewa a ɛte sɛ Tama, a wɔfrɛ no Gangan wɔ Yoruba kasa mu no bom yɛ adwuma<ref name=":4" />
== Sɛnea wɔbɔ no ==
[[File:WIKI_LOVES_AFRICA_2016_HYPERFOCALSTUDIOS.jpg|thumb]]
Nnwom a wɔto no ne sɛnea wɔbɔ sanku no ne kasa biara mu nnyigyei ahorow di nsɛ. Nsonsonoe a ɛda adi wɔ sɛnea wɔbɔ nnwom mu wɔ mmeae a Fulani ne Mandefo dodow no ara te, ne mmeae a na wɔtaa bɔ nnwom wɔ apuei fam no.<ref>{{Citation |title=Mbalax |url=https://www.oxfordmusiconline.com/grovemusic/display/10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000051499 |work=Grove Music Online |language=en-US |doi=10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000051499 |access-date=2026-05-15}}</ref><ref name=":2">{{Citation |title=BBC Audio {{!}} The Forum {{!}} The talking drums of West Africa |url=https://www.bbc.com/audio/play/w3cswptb |language=en-GB |access-date=2026-05-15}}</ref>
Nnwom a wɔto wɔ mmeae bi a ɛwɔ atɔe fam te sɛ [[Senegal]], [[Gambian Migrants Returned from Libya and the Mediterranean|Gambia]], atɔe fam [[Mali]], ne [[Guinea]] no yɛ nea wɔto no ntɛmntɛm, na wɔto no tiawa wɔ nnwom a wɔto no bere a wɔto nnwom no mu no, na ɛne kasa ahorow a wɔnte no wɔ hɔ no hyia. Eyi yɛ nkyerɛwde a wɔtaa te wɔ Mbalax nnwom a ɛwɔ Senegal no mu.<ref>{{Citation |title=Mbalax |url=https://www.oxfordmusiconline.com/grovemusic/display/10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000051499 |work=Grove Music Online |language=en-US |doi=10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000051499 |access-date=2026-05-15}}</ref> `<ref name=":2" />
Wɔ mmusuakuw bi mu no, na wɔde "bɔre din" ma onipa biara a wobetumi de akyerɛkyerɛ nsɛm mu tẽẽ akyerɛ nnipa pɔtee bi. Nhwɛso ahorow a efi Bulufo a wɔwɔ [[Cameroon]] hɔ no bi ne "Sɛ wohyɛ ntade a ɛyɛ fɛ mpo a, ɔdɔ ne ade koro pɛ no" anaa "Dua mu ɔbran kɛse no nni ba, ofie ɔbran no nni ba". Wɔn a wɔbobɔ sanku a wotumi kasa no de obi a wɔrebɛbɔ sanku no din ne nea ɔrebɔ sanku no din ne asɛm a wɔrebɛbɔ no na na ɛbɔ.<ref name=":0" /><ref name=":2" />
== Baabi a Menya mmoa firiiɛ ==
6noqb3jt099nsl7r1nv3d93d69jimrj
Nana Ampadu
0
18084
200331
199682
2026-07-12T20:05:43Z
Warmglow
8472
200331
wikitext
text/x-wiki
{{Databox}}
'''Nana Kwame Ampadu''' a wɔwoo no Ɔbɛnem bosome ne da a ɛtɔ so 31 wo afe 1945 mu na owui wo Ɛbɔ bosome ne da a ɛtɔ so 28 wɔ afe 2021 mu. Ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] nnwontofo ne nnwontofo. Wobu no sɛ Ghana nnwontofo a ɔsen biara wɔ bere nyinaa mu, wɔagye no din sɛ ɔhyehyɛɛ nnwom ahorow a ɛboro 800. <ref>{{Citation |title=My Life {{!}} nanakwameampadu1 |url=https://www.nanakwameampadu.com/my-life |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref><ref>{{Citation |title=Nana Kwame Ampadu at 50 |date=2013-10-31 |url=https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/nana-kwame-ampadu-at-50.html |language=en-gb |access-date=2026-05-15}}</ref> Wɔsan frɛ no Adwomtofo Nyinaa hempɔn.<ref name=":0">{{Citation |title=Nana Ampadu predicted his death - Mark Okraku reveals |date=2021-10-01 |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Nana-Ampadu-predicted-his-death-Mark-Okraku-reveals-1370419 |work=GhanaWeb |language=en-US |access-date=2026-05-15}}</ref>Na ɔyɛ nnwontofo panyin, nnwom kyerɛwfo panyin, na ɔno na ɔhyehyɛɛ "African Brothers Band". Wobu no sɛ highlife ne afrobeat nnwom no mu ɔkannifo ne Ghana nnwomtofoɔ a wɔagye din paa wɔ afeha a ɛtɔ so 20 mu no mu baako.<ref>{{Citation |last=Ryan Mutuku |title=Nana Ampadu: Everything you need to know about the late Ghanaian highlife musician - YEN.COM.GH |date=2022-01-25 |url=https://yen.com.gh/facts-lifehacks/biographies/200432-nana-ampadu-everything-late-ghanaian-highlife-musician/ |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref><ref>{{Citation |title=Nana Ampadu: Ghana highlife legend die at age 76 |url=https://www.bbc.com/pidgin/tori-58732510 |work=BBC News Pidgin |access-date=2026-05-15}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Citation |title=My Life {{!}} nanakwameampadu1 |url=https://www.nanakwameampadu.com/my-life |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
== Nnwom ==
Wɔhyehyɛɛ Ampadu "[[African Americans|African]] Brothers Band" wɔ afe 1963 mu. African Brothers Band fofor no mu kor nye Eddie Donkor.
Na edin no yɛ Kwame Nkrumah frɛ a ɔde too gua sɛ Afrika bɛyɛ biako no akyi kwan. Akyiri yi wɔsesaa wɔn din yɛɛ no African Brothers International Band wɔ afe 1973 mu.<ref name=":0" />
Ampadu nyaa ne din wɔ afe 1967 mu bere a ɔyii ne dwom Ebi Te Yie adi no. Saa dwom yi na na wɔhwɛ sɛ ɛyɛ nea ɛkasa tia National Liberation Council a na ɛwɔ tumi saa bere no. Wɔ afe 1973 mu no, odii akansi bi a ɛkɔɔ so wɔ ɔman no mu nyinaa wɔ Ghana, na wɔmaa no adehye din '''Odwontofoohene'''<ref>{{Citation |last=Kofi Anyidoho, James Gibbs |title=FonTomFrom: Contemporary Ghanaian Literature, Theatre and Film |date=2000 |url=https://books.google.com.gh/books?id=BktpS2StnxQC&dq=nana+ampadu&pg=PA143&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false |publisher=Rodopi |language=en |isbn=978-90-420-1273-8 |access-date=2026-05-15}}</ref>
Ne nnwonto adwuma no de no baa amanyɔsɛm mu nso, a nea ɛka ho ne sɛ ɔhyehyɛɛ dwom bi maa Jerry Rawlings' National Democratic Congress party no de dii dwuma wɔ 1992 abatoɔ no mu. Ampadu nso yii dwom bi a na ɛkasa tia mmɔden a wɔbɔe sɛ wobekum Rawlings afi 1992 abatoɔ no mu.<ref>{{Citation |last=Joseph K. Adjaye, Adrianne R. Andrews |title=Language, Rhythm, and Sound: Black Popular Cultures into the Twenty-first Century |date=1997-03-15 |url=https://books.google.com.gh/books?id=mGIRAq5w4ngC&dq=nana+ampadu&pg=PA71&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false |publisher=University of Pittsburgh Pre |language=en |isbn=978-0-8229-7177-1 |access-date=2026-05-15}}</ref>
== Nneɛma a ɔyɛe ==
Nana Ampadu ne S. K. Oppong Drama Group, a na wɔyɛ nnwonto ne nnwonto a ɛyɛ tiawa wɔ ne nnwontofo kuw no dwumadi mu. Akyiri yi, saa kuw yi bɛyɛɛ Osofo Dadzie, Ghana TV drama a na agye din paa wɔ mfe pii mu no. Ne nnwom no mu baako, Obra, bɛyɛɛ Obra, Ghana TV drama a agye din no mu baako. Ɔkyerɛw nnwom a wɔto maa ɔman no Operation Feed Yourself dwumadi no a ɛyɛ asraafo National Redemption Council a ɛhwɛ ɔman no nnuan ho.<ref name=":0" /><ref>{{Citation |title=Celebrate the Legacy of Nana Kwame Ampadu with Timeless Highlife Music |url=https://nanakwameampadu.com/ |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
== N'asetra ==
Wɔwoo Ampadu wɔ Obo Kwahu a ɛwɔ Ghana Apuei mantam mu wɔ Ɔbɛnem bosome ne da a ɛtɔ so 31 wɔ afe 1945 mu<ref>{{Citation |title=Nana Kwame Ampadu 1 and his African Brothers Band Int. |url=http://nanakwameampadu.com/mylife.htm |access-date=2026-05-15 |archive-date=2003-06-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20030602203425/http://nanakwameampadu.com/mylife.htm |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Pastors Chase Nana Ampadu Music Videos. |url=https://www.modernghana.com/entertainment/15857/pastors-chase-nana-ampadu-music-videos.html |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>. Ne din a wɔde woo no no yɛ Patrick Kwame Ampadu na n'awofo din de Opanyin Kwame Ampadu ne Mercy Afua Ntiriwaa, wɔn baanu nyinaa fi Obo Kwahu a ɛwɔ Ghana Apuei Mantam no mu.<ref name=":0" />
== Abasobɔde ahorow ==
Nana Ampadu nyaa abasobɔde pii wɔ Ghana.<ref>{{Citation |title=Celebrate the Legacy of Nana Kwame Ampadu with Timeless Highlife Music |url=https://nanakwameampadu.com/ |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
* Akwankyerɛ Kuw no abasobɔde wɔ afe 1977 mu.
* Odwontofoohene a Ghana Adwumakuw a Ɛhwɛ Adwinni ho nsɛm so yɛɛ no afe 1973.
* Ɔmanman Asaw Ahorow Nhyiam a edi kan wɔ 1972 mu.
== Baabi a menya mmoa firiiɛ ==
k2wtorxpxnovx0br2qmez3qd2g3ypa7
200332
200331
2026-07-12T20:06:21Z
Warmglow
8472
200332
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
{{Databox}}
'''Nana Kwame Ampadu''' a wɔwoo no Ɔbɛnem bosome ne da a ɛtɔ so 31 wo afe 1945 mu na owui wo Ɛbɔ bosome ne da a ɛtɔ so 28 wɔ afe 2021 mu. Ɔyɛ [[Gaana|Ghana]] nnwontofo ne nnwontofo. Wobu no sɛ Ghana nnwontofo a ɔsen biara wɔ bere nyinaa mu, wɔagye no din sɛ ɔhyehyɛɛ nnwom ahorow a ɛboro 800. <ref>{{Citation |title=My Life {{!}} nanakwameampadu1 |url=https://www.nanakwameampadu.com/my-life |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref><ref>{{Citation |title=Nana Kwame Ampadu at 50 |date=2013-10-31 |url=https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/nana-kwame-ampadu-at-50.html |language=en-gb |access-date=2026-05-15}}</ref> Wɔsan frɛ no Adwomtofo Nyinaa hempɔn.<ref name=":0">{{Citation |title=Nana Ampadu predicted his death - Mark Okraku reveals |date=2021-10-01 |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Nana-Ampadu-predicted-his-death-Mark-Okraku-reveals-1370419 |work=GhanaWeb |language=en-US |access-date=2026-05-15}}</ref>Na ɔyɛ nnwontofo panyin, nnwom kyerɛwfo panyin, na ɔno na ɔhyehyɛɛ "African Brothers Band". Wobu no sɛ highlife ne afrobeat nnwom no mu ɔkannifo ne Ghana nnwomtofoɔ a wɔagye din paa wɔ afeha a ɛtɔ so 20 mu no mu baako.<ref>{{Citation |last=Ryan Mutuku |title=Nana Ampadu: Everything you need to know about the late Ghanaian highlife musician - YEN.COM.GH |date=2022-01-25 |url=https://yen.com.gh/facts-lifehacks/biographies/200432-nana-ampadu-everything-late-ghanaian-highlife-musician/ |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref><ref>{{Citation |title=Nana Ampadu: Ghana highlife legend die at age 76 |url=https://www.bbc.com/pidgin/tori-58732510 |work=BBC News Pidgin |access-date=2026-05-15}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Citation |title=My Life {{!}} nanakwameampadu1 |url=https://www.nanakwameampadu.com/my-life |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
== Nnwom ==
Wɔhyehyɛɛ Ampadu "[[African Americans|African]] Brothers Band" wɔ afe 1963 mu. African Brothers Band fofor no mu kor nye Eddie Donkor.
Na edin no yɛ Kwame Nkrumah frɛ a ɔde too gua sɛ Afrika bɛyɛ biako no akyi kwan. Akyiri yi wɔsesaa wɔn din yɛɛ no African Brothers International Band wɔ afe 1973 mu.<ref name=":0" />
Ampadu nyaa ne din wɔ afe 1967 mu bere a ɔyii ne dwom Ebi Te Yie adi no. Saa dwom yi na na wɔhwɛ sɛ ɛyɛ nea ɛkasa tia National Liberation Council a na ɛwɔ tumi saa bere no. Wɔ afe 1973 mu no, odii akansi bi a ɛkɔɔ so wɔ ɔman no mu nyinaa wɔ Ghana, na wɔmaa no adehye din '''Odwontofoohene'''<ref>{{Citation |last=Kofi Anyidoho, James Gibbs |title=FonTomFrom: Contemporary Ghanaian Literature, Theatre and Film |date=2000 |url=https://books.google.com.gh/books?id=BktpS2StnxQC&dq=nana+ampadu&pg=PA143&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false |publisher=Rodopi |language=en |isbn=978-90-420-1273-8 |access-date=2026-05-15}}</ref>
Ne nnwonto adwuma no de no baa amanyɔsɛm mu nso, a nea ɛka ho ne sɛ ɔhyehyɛɛ dwom bi maa Jerry Rawlings' National Democratic Congress party no de dii dwuma wɔ 1992 abatoɔ no mu. Ampadu nso yii dwom bi a na ɛkasa tia mmɔden a wɔbɔe sɛ wobekum Rawlings afi 1992 abatoɔ no mu.<ref>{{Citation |last=Joseph K. Adjaye, Adrianne R. Andrews |title=Language, Rhythm, and Sound: Black Popular Cultures into the Twenty-first Century |date=1997-03-15 |url=https://books.google.com.gh/books?id=mGIRAq5w4ngC&dq=nana+ampadu&pg=PA71&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false |publisher=University of Pittsburgh Pre |language=en |isbn=978-0-8229-7177-1 |access-date=2026-05-15}}</ref>
== Nneɛma a ɔyɛe ==
Nana Ampadu ne S. K. Oppong Drama Group, a na wɔyɛ nnwonto ne nnwonto a ɛyɛ tiawa wɔ ne nnwontofo kuw no dwumadi mu. Akyiri yi, saa kuw yi bɛyɛɛ Osofo Dadzie, Ghana TV drama a na agye din paa wɔ mfe pii mu no. Ne nnwom no mu baako, Obra, bɛyɛɛ Obra, Ghana TV drama a agye din no mu baako. Ɔkyerɛw nnwom a wɔto maa ɔman no Operation Feed Yourself dwumadi no a ɛyɛ asraafo National Redemption Council a ɛhwɛ ɔman no nnuan ho.<ref name=":0" /><ref>{{Citation |title=Celebrate the Legacy of Nana Kwame Ampadu with Timeless Highlife Music |url=https://nanakwameampadu.com/ |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
== N'asetra ==
Wɔwoo Ampadu wɔ Obo Kwahu a ɛwɔ Ghana Apuei mantam mu wɔ Ɔbɛnem bosome ne da a ɛtɔ so 31 wɔ afe 1945 mu<ref>{{Citation |title=Nana Kwame Ampadu 1 and his African Brothers Band Int. |url=http://nanakwameampadu.com/mylife.htm |access-date=2026-05-15 |archive-date=2003-06-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20030602203425/http://nanakwameampadu.com/mylife.htm |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Pastors Chase Nana Ampadu Music Videos. |url=https://www.modernghana.com/entertainment/15857/pastors-chase-nana-ampadu-music-videos.html |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>. Ne din a wɔde woo no no yɛ Patrick Kwame Ampadu na n'awofo din de Opanyin Kwame Ampadu ne Mercy Afua Ntiriwaa, wɔn baanu nyinaa fi Obo Kwahu a ɛwɔ Ghana Apuei Mantam no mu.<ref name=":0" />
== Abasobɔde ahorow ==
Nana Ampadu nyaa abasobɔde pii wɔ Ghana.<ref>{{Citation |title=Celebrate the Legacy of Nana Kwame Ampadu with Timeless Highlife Music |url=https://nanakwameampadu.com/ |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref>
* Akwankyerɛ Kuw no abasobɔde wɔ afe 1977 mu.
* Odwontofoohene a Ghana Adwumakuw a Ɛhwɛ Adwinni ho nsɛm so yɛɛ no afe 1973.
* Ɔmanman Asaw Ahorow Nhyiam a edi kan wɔ 1972 mu.
== Baabi a menya mmoa firiiɛ ==
af4tg85qwpcv6lepmklest477c0rkgp
Woyaya
0
18085
200329
199772
2026-07-12T20:03:27Z
Warmglow
8472
200329
wikitext
text/x-wiki
{{Databox}}'''Woyaya''' yɛ [[Gaana|Ghana]] Afro-rock nnwontofo kuo Osibisa no nnwom a ɛtɔ so mmienu a woyii no adi wɔ afe 1971 wɔ MCA. Wɔsan yii no adi wɔ afe 2004 mu wɔ CD abien a wɔato din sɛ [[Osibisa]] a BGO Records de too gua.<ref>{{Citation |last=Lisa G |title=Woyaya |date=2016-09-19 |url=https://thebirdsings.com/woyaya/ |language=en-US |access-date=2026-05-15}}</ref>
== Nnwom no asɛmti ==
Ɛwom sɛ wɔtaa kyerɛw no Woyaya de, nanso edin a wɔde to dwom no so ankasa ne Wɔyaya (wɔ abobɔdin-o mu), a efi [[Nkran|Ga]] kasa a wɔka wɔ Ga-Dangme man mu a ɛwɔ Ghana no mu na ɛkyerɛ sɛ "Yɛrekɔ".<ref>{{Citation |title=Book of Love – Woyaya |url=https://genius.com/Book-of-love-woyaya-lyrics |access-date=2026-05-15}}</ref>
Art Garfunkel na ɔtoo dwom a edi kan no wɔ 1973 mu wɔ ne nnwom a edi kan a ɔno nko ara bɔe a wɔfrɛ no Angel Clare no so, na The 5th Dimension nso yɛɛ bi wɔ wɔn 1973 mu nnwom a wɔfrɛ no Living Together, Growing Together no so. "Woyaya" nso na wɔde dii dwuma sɛ Ghana television drama a na agye din Osofo Dadzie, a wɔkyekyɛɛ no wɔ afe 1972 ne 1981 ntam no.<ref>{{Citation |last=Christ Episcopal Church |title=We're Going |date=2020-04-11 |url=https://www.christchurchcolumbia.org/post/we-re-going |language=en |access-date=2026-05-15}}</ref><ref>{{Citation |title=WOYAYA (WE ARE GOING) by Wiyaala |url=https://wiyaala.com/track/2393107/woyaya-we-are-going |access-date=2026-05-15}}</ref>
== Nnwom A Wɔahyehyɛ ==
{| class="wikitable"
!<abbr>No.</abbr>
!Atiti asɛm
!Ɔkyerɛwfo
!Ne Tenten
|-
!1.
|"Beautiful Seven"
|Osei, Tontoh
|6:42
|-
!2.
|"Y Sharp"
|Osibisa
|6:20
|-
!3.
|"Spirits Up Above"
|Roland Kirk
|7:18
|-
!4.
|"Survival"
|Tontoh, Osei
|6:07
|-
!5.
|"Move On"
|Richardson
|4:42
|-
!6.
|"Rabiatu"
|Amao
|5:07
|-
!7.
|"Woyaya"
|Amarfio
|4:28
|-
! colspan="3" |Ne nyinaa tenten: .
|40:44
|}
;
;
== Baabi A Menya Mmoa Fi ==
;
lu2qy0a1j84d0igtq7xv2wuysbxm88f
Drums in communication
0
18086
200328
199839
2026-07-12T20:00:32Z
Warmglow
8472
200328
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
'''Drums in communication,''' wɔn a wɔde ntwene yi di dwuma yɛ wɔn a wɔbɛn [[Kwaɛ|kwaeɛ]] mu.Wɔde ntwene na ɛdii kan too nkra wɔ mmeaeɛ a mmɛn. Wɔde ntwene di dwuma wɔ adwabɔ ase ne ɔsom mu.<ref>{{Cite web|last=Dance|first=Omaha School of Music and|date=2016-06-17|title=History of The Drum {{!}} 5 Ways Drums are Used to Communicate|url=https://omahaschoolofmusicanddance.com/our-blog/5-ways-drums-are-used-to-communicate/|access-date=2025-11-17|website=OSMD|language=en-US|archive-date=2025-12-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20251216002217/https://omahaschoolofmusicanddance.com/our-blog/5-ways-drums-are-used-to-communicate/|url-status=dead}}</ref>{{Short description|Drums used for long-distance signalling and communications}}
[[File:TamTam.jpg|thumb|[[Bamileke]] people tamtam]]
== Ahodoɔ ==
=== Talking drum ===
'''Talking drum''' yɛ twene wɔde dua na ayɛ a ɛfiri [[Abibrem|Abibirem]] [[Atɔɛ Mantam|Atɔeɛ]] fam a wɔde yɛ kasa ho adwuma na wɔyɛ no sɛdeɛ ɛbɛyɛ ɛbɛtumi ne nipa deɛ ayɛ pɛ.<ref name="Gershon">{{cite journal|last1=Gershon|first1=Livia|title=How Does the West African Talking Drum Accurately Mimic Human Speech?|journal=Smithsonian Magazine|date=2021-07-27|url=https://www.smithsonianmag.com/smart-news/how-west-african-drums-really-talk-180978296/|access-date=2021-08-04}}</ref><ref>{{Cite web|last=Gninyomo|first=Luc|date=2021-08-14|title=What Is a Talking Drum in Africa?|url=http://www.sheenmagazine.com/what-is-a-talking-drum-in-africa/|access-date=2023-02-11|website=Sheen Magazine|language=en-US}}</ref> Ɛwɔ etire mmienu a wɔde aboanwoma na ayɛ. Wɔtae de hyɛ wɔn mmɔtuam na ɛbɔ. Deɛ ɔreyan twene no bɛtumi asesa twene no nne wɔ berɛ a ɔreyere anaa ɔregyae mu kakara wɔ ne mmɔtuam.<ref>{{Cite web|title=Talking Drum|url=https://percussion.byu.edu/talking-drum|access-date=2026-02-25|website=BYU Percussion Techniques|language=en}}</ref>
Twene a wɔde kasa hyɛɛ aseɛ firii 18th century, wɔn a wɔde twene di dwuma no de nne na ɛde asɛm no to dwa, nsɛm bi te sɛ kɛseɛ a ɛfa dwabɔ bi ho ne ɔhyɛ a ɛfiri akwansini bɛyɛ 4 kɔpem kwasini 5 (6.4-8.0).<ref name=":0">{{cite book|last=Ong|first=Walter|title=Interfaces of the Word: Studies in the Evolution of Consciousness and Culture|year=1977|page=101}}</ref>
Deɛ ɔnim twene no bɔ no tumi bɔ ɛfa mmienu no nyinaa. Ntwene a wɔde [[kasa]] no dodoɔ no ara gyegye sɛ nnipa nne na ɛgyina deɛ ɔrebɔ. Twene a ɛte sɛ hourglass-shaped no yɛhu no wɔ Asia nanso wɔanyɛ no sɛ wɔde kasa na mmom idakka na wɔde to nkra sane de [[kasa]].<ref>{{Cite journal|title=Acoustics of Idakkā: An Indian snare drum with definite pitch|url=https://www.researchgate.net/publication/324828208|journal=The Journal of the Acoustical Society of America|year=2018|doi=10.1121/1.5038111|last1=Jose|first1=Kevin|last2=Chatterjee|first2=Anindya|last3=Gupta|first3=Anurag|volume=143|issue=5|pages=3184–3194|pmid=29857748|bibcode=2018ASAJ..143.3184J}}</ref>
Ɛwom sɛ hourglass twene no yɛbɛtumi ayɛno sɛdeɛ yɛpɛ na mmom ne nnyegyeeɛ ntumi ntra mmeaeɛ wɔabɔ dwa ne beaeɛ a wɔdi dwa na ne botae yɛ sɛ yɛbɔ no ɛfa hyɛ ase.<ref>{{Cite web|title=Talking drum {{!}} African, West African, Musical Instrument {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/technology/talking-drum|access-date=2025-11-17|website=www.britannica.com|language=en}}</ref> Ɛfa hyɛ bi te sɛ, asa,amammerɛ, anansesɛmtoɔ ne kasa nnidisoɔ. Abibirem no, [[Guinea]] ne [[Amerika]] nkuro no bi mu nnipa de twene ato nkra mfeɛ bebree akyi wɔ mmeaeɛ a ɛware mu. Berɛ a Europofoɔ ba bɛhunuu no ɛyɛɛ wɔn nwanwa sɛ amanfoɔ ahunu sɛ wɔreba ne wɔn tirimpɔ. Sɛ wcrebɔ amaneɛ afiri baabi akɔ beaeɛ foforɔ, Abibifoɔ ayanfoɔ tumi yan twene ne kaseɛ atwa kwasini 100 wɔ dɔnhwere baako ntam.<ref>{{cite web|last=Davis|first=Ernest|title=Information, from drums to Wikipedia|url=http://www.the-tls.co.uk/tls/public/article760768.ece|work=[[James Gleick]]. [[The Information: A History, a Theory, a Flood]]. 526pp. Fourth Estate. 978 0 00 722573 6|publisher=The Times Literary Supplement|date=23 August 2011|access-date=12 February 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20130114011403/http://www.the-tls.co.uk/tls/public/article760768.ece|archive-date=14 January 2013|url-status=live}}</ref> Wɔ ntwene wɔde to nkra a agye din pa ara no firi Abibirem Atɔeɛ. Firi [[Nigeria]] ne [[:en:Ghana|Ghana]] ɛwɔ baabiara, [[:en:United_States|America]] ne Caribbean wɔ nkoa dwadie berɛ mu no. Ɛhɔ no wɔde ɔhyɛ too so ɛfiri sɛ na nkoa no de twene no to nkra wɔ kwan tenten so.<ref name="Epstein">{{cite journal|first=Dena J.|last=Epstein|year=1963|title=Slave Music in the United States before 1860: A Survey of Sources (Part II)|journal=Music Library Association Notes|series=Second Series|volume=20|issue=3|pages=377–390|doi=10.2307/895685|jstor=895685}}</ref>
Ntwene a yɛde to nkra no nso wɔde di dwuma wɔ Abibirem Apueeɛ na wɔkyerɛm sɛ Andreus Bauer wɔ 'Street of Caravans', wɔ ne berɛ so na wɔ fa no sɛ bammɔ wɔ Wissmann Truppe de ma caravan of Charles Stokes.
Ntwene ahodoɔ a yɛde kasa wɔ Abibirem Atɔeɛ fa mu ne nnipakuo ne sɛdeɛ wɔfrɛ no:
* '''Tama''' (Wolof a ɛfiri [[Senegal]])
* '''Gan gan''', '''Dun Dun''' ([[:en:Yoruba_people|Yoruba]] a ɛfiri [[:en:Nigeria|Nigeria]] ne [[Benin|Benein]] apueeɛ)
* '''Dondo''' ([[:en:Akan_people|Akan]] a wɔfiri Ghana mfimfini ne [[Côte d'Ivoire]])
* '''Lunna''' ([[:en:Dagomba_people|Dagomba]] a ɛwɔ Atifi mantam a ɛwɔ [[:en:Ghana|Ghana]]; [[:en:Mossi_people|Mossi]] aɛwɔ [[:en:Burkina_Faso|Burkina Faso]])
* '''Kalangu''' ([[:en:Hausa_people|Hausa]] a ɛwɔ Atifi mantam a ɛwɔ [[:en:Nigeria|Nigeria]], [[:en:Niger|Niger]], a ɛwɔ Atifi mantam a ɛwɔ [[:en:Ghana|Ghana]], [[:en:Benin|Benin]] ne [[:en:Cameroon|Cameroon]])
* '''Doodo''' ([[:en:Songhai_people|Songhai]] ne [[:en:Zarma_people|Zarma]] a ɛwɔ [[:en:Mali|Mali]], [[:en:Burkina_Faso|Burkina Faso]], ne [[:en:Niger|Niger]])
Afe 20th century mu no ntwene a wɔde to nkra no bɛkaa nnwom a agye din wɔ Abibirem atɔeɛ fam ne titre ne nnwom ahodoɔ bi te sɛ Jùjú (Nigeria) ne Mbalax (Senegal).<ref>{{Cite web|title=Jùjú music {{!}} Research Starters {{!}} EBSCO Research|url=https://www.ebsco.com/|access-date=2025-11-17|website=EBSCO|language=en}}</ref>
=== Slit gongs ===
Ntwene a wɔde to nkra pa ara ne slit gongs, na wato amena a ɛyɛ feaa a ɛboa sɛ wɔbɔ mu a ɛgyegye, saa twene wɔde dua kɛseɛ wayi afiri nnua mu na ayɛ. Wɔde Slit-log ntwene di dwuma wɔ nketahodie mu wɔ Papua [[Guinea]] a wɔnim sɛ Tok Pisin yɛ ''garamut''.<ref>{{Cite book|title=Becoming a Garamut Player in Baluan, Papua New Guinea Musical Analysis As a Pathway to Learning|last=Lewis, Tony|isbn=9781315406480|oclc=1033693900|date=2018-04-19|publisher=Routledge}}</ref> Ntwene no mu duro sesa firi ɛmu biara ho na ne nnyegyeeɛ no nso gyina nnua a wɔde bɔ no so. Berɛ ntwene no binom nso nyɛ deɛ ɛboro so saa nanso wɔtumi yɛ n'adwuma a ɛwɔ sɛ ɛyɛ. Wɔtwitwa nnua nkumaa atenten kakra de hyehyɛ ntwene no nkyɛn. Sɛ wɔde [[Mma|mmaa]] atenten bɔ ntwene no a ɛma wote no wɔ akyirikyiri baabi. Sɛ wobɔ baabi faako kyɛn baako no a, ɛma wo nnyegyeeɛ foforɔ na ɛnam sɛ baako wɔ soro kyɛn baako no nti ɛma yɛnya nnyegyeeɛ a ɛwɔ soro ne fam. Twene no anim na yɛde mmaa no bɔ na ɛma yɛn soro ne fam nnyegyeeɛ. Wɔyɛ adeɛ kumaa bi de twene no twene no ma no gyina yie na atumi agyegye yie. Ne yie mu no wote nnyegyeeɛ no wɔ kwansini nnum kɔpem kwansini du-baako ntam.<ref name="OLAp470">{{cite book|last=Finnegan|first=Ruth|title=Oral Literature in Africa|year=2012|publisher=Open Book Publishers|location=Cambridge, UK|isbn=978-1-906924-72-0|page=470|url=https://unglue.it/work/81834/|quote="Drum messages can be heard at a distance of between three to seven miles, according to Carrington 1949b: 25."}}</ref> Nanso amanebɔ a ɛyɛ anika no wɔte akuraa ɛdi hɔ no so. Ntwene a Bulu [[nnipakuo]] a wɔfiri [[Cameroon]] de di dwuma no wote nnyegyeeɛ no kwansini 10 de rekɔ kwansini 15 wɔ anwummerɛ ntam sɛ wode toto ɛda no mu a wote no kwansini 3 kɔpem 4.<ref>{{cite journal|last=Good|first=AI|title=Drum Talk Is the African's "Wireless"|year=1942|journal=Natural History Magazine|url=https://www.naturalhistorymag.com/htmlsite/editors_pick/1942_09_pick.html|access-date=2026-05-15|archive-date=2024-12-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20241211062132/https://www.naturalhistorymag.com/htmlsite/editors_pick/1942_09_pick.html|url-status=dead}}</ref>
=== Cambarysu ===
Nnipa wɔyɛ Catuquinaru a wɔfiri [[Brasil|Brazil]] no wɔbɔɔ wɔn kwaadu sɛ wɔde twene a yɛfrɛ no cambarysu to nkra fa esum ase ma cambarysusfoɔ kɔpem 1.5km.<ref name="Prometheus">''Prometheus: Illustrierte Wochenschrift über die Fortschritte'', volume 20 (1908)</ref><ref name="EHG">Enrico Hillyer Giglioli, ''Il "Cambarysú": telefono dei Catuquinarú dell'Amazzonia'' (1898)</ref><ref name="Ensign">[http://paperspast.natlib.govt.nz/cgi-bin/paperspast?a=d&d=ME18981213.2.16&cl=&srpos=0&e=-------10--1----0-- ''The original of the telephone''], ''Mataura Ensign'', issue 520, 13 December 1898, page 4]</ref> Animdifoɔ abɔ kwaadu sɛ sɛ wɔbɔ twene no a ɛfa fam a anka ɛwɔ sɛ ɛfa mframa mu.<ref name="Prometheus" />
== Deɛ ɛde to dwa ==
[[Tetefo|Tete]] ntwene ahodoɔ mmienu na wɔde to nkra wɔ [[Abibrem|Abibirem]]. Deɛ ɛdi kan no wɔ kwan a ɛfa so gyegye ɛna deɛ ɛtɔ so mmienu no na ɛkasa na mmom ɛhwɛ kasa wɔreka no na ɛno nso ayɛ bi.<ref>{{Cite web|last=Cohen|first=Jeremy|date=2010-11-27|title=Speaking in Rhythm — Drums That Talk, Voices That Drum - ThisWorldMusic|url=https://thisworldmusic.com/speaking-in-rhythm-drums-that-talk-voices-that-drum/|access-date=2026-04-19|language=en-US}}</ref>
Twene a yɛde kasa no nyɛ ɛno ankasa kasa na mmom wɔgyina kasa obi ka na ɔno nso yɛ bi. Wei nti kasa a ɛde to dwa no nam kasa bɛbuo so na ɛde to dwa wɔ sɛdeɛ kasa no si gyegye no. Ayan nkaebɔ akɔyɛ sɛ ɛfa nnipa kuo bi ho. Wɔn a wɔka saa kasa no wɔ tumi sɛ wɔyɛ nsakraeɛ ma wɔn a wɔretie no te aseɛ nanso ɛnyɛ saa na ɛteɛ wɔ ayan mu. Wɔ [[Mfinfii Mantan|mfimfini]] ne [[Abibrem|Abibirem]] apueɛ fa mu no, twene nyegyeeɛ no gyina kasa no nhyehyɛeɛ, nne wɔ saa kasa no mu. Kasa nne mu no, kasa ne nhyehyɛeɛ nti no ɛma nne no bi sesɛ nsɛmfua nsesaeɛ gyina ɛnne no so. Wei nti, twene kasa nhyehyɛeɛ de kaseɛ to dwa berɛ ɛnam ɛnne no so nko ara.<ref>{{Cite web|date=2020-05-04|title='Talking Drums': Long-Distance Communication in Early Africa|url=https://brewminate.com/talking-drums-long-distance-communication-in-early-africa/|access-date=2026-04-19|language=en-US}}</ref>
Wɔ kasa bi mu no, kasa no [[Nnyegyeɛ (Tones)|nnyegyeeɛ]] yɛhunu no sononko kwan so. Wei nti nkaebɔ bɛtumi akɔ ntɛm sɛdeɛ kasa teɛ no a ne nnidisoɔ ne ɛnne te sɛ kasa yɛka pɛpɛɛpɛ.
Nkyerɛaseɛ foforo bɛtumi aba ɛnam da ayan no mu nna hɔ no. Nkyerɛaseɛ foforɔ so bɛte a na ɛnam sɛdeɛ ayan no siteɛ ne deɛ [[Kasasin|kasasini]] no kɔ fa. Nhwɛsoɔ, wɔ Jabo wɔn kasafua no yɛ baako berɛ a wode ɛbɛ redi dwuma anaa wodi rebaebae obi edin mu, aboa anaa adeɛ bi, sɛ wobɔ edin bi a ɛbɛtumi [[Nnyegyeɛ (Tones)|nnyegyeeɛ]] bi asi anan. Wɔ nhwɛsoɔ mu, ɛnyɛ atiefoɔ nyinaa na ɛte ayan ase. Ayan nteaseɛ no gyina wogyina bea wɔ kasa no mu anaa wo mfeɛ so.<ref>{{Cite journal|last1=Franich|first1=Kathryn H.|last2=Lendja Ngnemzué|first2=Ange B.|date=2021-06-16|title=Feeling the Beat in an African Tone Language: Rhythmic Mapping Between Language and Music|journal=Frontiers in Communication|volume=6|article-number=653747|doi=10.3389/fcomm.2021.653747|doi-access=free|issn=2297-900X}}</ref>
== Baabi a menyaa mmoa firiiɛ ==
ijzk4qybx6bsi0luwh68hnkxfclxhgh
Ebo Taylor
0
18090
200338
199783
2026-07-12T20:18:44Z
Warmglow
8472
200338
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
{{Short description|Ghanaian musician and producer (1936–2026)}}
{{Use dmy dates|date=March 2026}}
{{Infobox musical artist
| name = Ebo Taylor
| image = Ebo Taylor.jpg
| caption = Taylor in 2013
| birth_name = Deroy Taylor
| birth_date = {{birth date|1936|1|6|df=y}}
| birth_place = [[Cape Coast]], [[Gold Coast (British colony)|Gold Coast]]
| origin = [[Accra]], Ghana
| death_date = {{death date and age|2026|2|7|1936|1|6|df=y}}
| death_place = [[Saltpond]], Ghana
| genre = {{hlist|[[Highlife]]|[[afrobeat]]|[[jazz]]}}
| occupation = {{hlist|Guitarist|singer|composer||bandleader|record producer}}
| years_active = Late 1950s–2026<ref name="Marc">Amigone, Marc, [http://www.huffingtonpost.com/modiba/love-and-death-the-new-al_b_764735.html "Love and Death, the New Album from Ghanaian Legend Ebo Taylor"], ''Huffington Post''. 25 March 2016</ref>
| label = {{hlist|Essiebons|Gapophone|Philips-West African-Records|[[Strut Records]]}}
| past_member_of =
}}
'''Ebo Taylor''' (wɔwoo Deroy Taylor; [[Ɔbɛnem]] 6, 1936 – Ɔpɛpɔn 7, 2026)<ref>{{Citation |title=The Performative Rhythm : From Highlife to Afrobeat |date=2022 |url=https://doi.org/10.5040/9781501374746.ch-4 |work=Fela Anikulapo-Kuti |pages=69–82 |doi=10.5040/9781501374746.ch-4 |access-date=2026-05-22}}</ref> yɛ Ghana sankubɔfoɔ, nnwom hyehyɛeɛfoɔ, nnwontofoɔ kuo kannifoɔ, nnwomtwani ne obi a ɔde n’adwene si highlife ne afrobeat nnwom so.
== Abrabɔ ne Adwuma ==
Wɔwoo Deroy Taylor wɔ [[Cape Coast]], wɔ beaeɛ a saa beerɛ no na wharf no Gold Coast wɔ Ɔbɛnem 6 1936<ref>{{Citation |last=Juan F. Saldarriaga, Rowan Haigh |title=OBITUARY: Frank John Rupert “Max” Taylor (July 17, 1939–February 18, 2026) |date=2026-04-01 |url=https://doi.org/10.1111/jeu.70079 |work=Journal of Eukaryotic Microbiology |volume=73 |issue=3 |doi=10.1111/jeu.70079 |issn=1066-5234 |access-date=2026-05-22}}</ref>, ɔhyɛ aseɛ bɔɔ piano berɛ a na wadi mfe nsia.<ref>{{Citation |last=Eric Doe |title=Ebo Taylor took highlife to the world and changed Ghanaian music forever |date=2026-03-05 |url=https://doi.org/10.64628/aaj.mpv9xk6sm |access-date=2026-05-22}}</ref>
Taylor yɛ obi a wayɛ adwuma titiri wɔ Ghana nnwom mu bɛboro mfeɛ aduosia. Wɔ afe 1950 no awieeɛ mu hɔ no, na ɔdi akotene wɔ nnwontofoɔ kuo a wɔfrɛ wɔn Stargazers ne Broadway Dance Band mu. Wɔ afe 1962 mu no, Taylor de ne kuo, Black Star Highlife Band, kɔɔ London baabi a ɔne Nigeriani afrobeat pioneer Fela Kuti ne Afrikafoɔ nnwontofoɔ afoforɔ ka bom yɛɛ baako.<ref>{{Citation |last=Alexander Stewart |title=Make It Funky: Fela Kuti, James Brown and the Invention of Afrobeat |date=2013 |url=https://doi.org/10.1353/ams.2013.0124 |work=American Studies |volume=52 |issue=4 |pages=99–118 |doi=10.1353/ams.2013.0124 |issn=2153-6856 |access-date=2026-05-22}}</ref>
Berɛ a ɔsan kɔɔ [[Ghana]] no, Taylor yɛɛ adwuma sɛ nnwontwani (producer) de maa nnwontofoɔ bi te sɛ Pat Thomas ne C. K. Mann —na ɔsane nso de nnoɔma a ɛfa Ghana amammerɛ ho me afrobeat, jazz, ne funk nnwom boom de yɛɛ ɔno ankasa ne nnwom wɔ afe1970 mu. Na ɔbɔ guitar sane twa nnwom ma Essiebons a Dick Essilfie Bondzie na ɔda ano.
Wɔ afe 1992 mu no, Ghetto Concept de ne afrobeats kaa wɔn nnwom ho.
Taylor adwuma nnwom no bɛgyee din yie wɔ amanaman nyinaa mu wɔ mfe ɔha a ɛtɔ so aduonu baako (21 century) mu. Wɔ mfe mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) mu no, Taylor hyiaa Afrobeat Academy nnwontokuo no nnwontofoɔ a wɔwɔ Berlin, a saxophon sankubɔfoɔ Ben Abarbanel-Wolff ka ho, a ɛmaa woyii album Love and Death a ɔne Strut Records (ne album a edi kan a wɔkyekyɛe wɔ aman horow so) adi wɔ mfe mpem mmienu ne du (2010) mu. Afe korɔ no ara mu no, Usher de nhwɛsode bi a ɛfiri Taylor dwom "Heaven" mu dii dwuma maa "She Don't Know" ne Ludacris. Nnwontofoɔ bi te sɛ Black Eyed Peas, Kelly Rowland, Jidenna, Vic Mensa ne Rapsody ka ho bi na wɔyii ne nnwom no bi.
== Owuo ==
Taylor wuu wɔ Ɔpɛpɔn 7, 2026, wɔ Saltpond, kuro bi a ɛwɔ Ghana mpoano. Nnanmusini bi a wɔfiri Musicians Union of Ghana (MUSIGA), a wɔn titrani, Bessa Simons, di wɔn anim, kɔsraa n’abusua wɔ Saltpond.
[[File:Ebo Taylor at a local concert.jpg|thumb|Taylor watching a musical performance by young Ghanaian artists]]
== Abɔsobɔdeɛ ne akyɛdeɛ ==
* Life Time Achievement Award – 2014 Vodafone Ghana Music Awards
* Lifetime Achievement Award – 2019 Highlife Music Awards
* Music Legend of the year – 2019 Ghana Business Awards
== Album ==
* ''My Love and Music'' (LP) (Gapophone Records), 1976
* ''Ebo Taylor'' (Essiebons), 1977
* ''Twer Nyame'' (Philips-West African-Records), 1978
* ''Me Kra Tsie'' - Ebo Taylor & Saltpond Barkers Choir (LP) (Essiebons), 1979
* ''Conflict'' - Ebo Taylor & Uhuru Yenzu (Essiebons), 1980<ref>Dineen, Donal, [https://www.irishtimes.com/culture/music/sunken-treasure-ebo-taylor-uhuru-yenzu-1.2186654 "Sunken Treasure: Ebo Taylor & Uhuru Yenzu"], ''Irish Times''. 25 March 2016.</ref>
* ''Calypso "Mahuno" and High Lifes Celebration'' - Pat Thomas & Ebo Taylor (Pan African Records), 1980
* ''Hitsville Re-Visited'' - Ebo Taylor, [[:en:Pat_Thomas_(Ghanaian_musician)|Pat Thomas]] & Uhuru Yenzu (LP) (Essiebons), 1982
* ''Abenkwan Puchaa'' (Essiebons), 2009
* ''Love and Death'' ([[:en:Strut_Records|Strut Records]]), 2010
* ''Life Stories: Best of Ebo Taylor 1973–80'' (Strut Records), 2012
* ''Appia Kwa Bridge'' (Strut Records), 2012
* ''Yen Ara'' ([[:en:Mr_Bongo_Records|Mr. Bongo]]), 2018
* ''Palaver'' (Tabansi/[[:en:Barely_Breaking_Even|BBE Music]]), 2019 (rec. 1980)
* ''Ebo Taylor JID022'' ([[:en:Jazz_Is_Dead_(record_label)|Jazz Is Dead]]), 2025
== Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
<references />
[[Nkyekyεmu:AfroCurationGhana2026]]
i3r2r04upent80fh9fyju41bhb7c6dh
200339
200338
2026-07-12T20:19:25Z
Warmglow
8472
200339
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
{{Short description|Ghanaian musician and producer (1936–2026)}}
{{Infobox musical artist
| name = Ebo Taylor
| image = Ebo Taylor.jpg
| caption = Taylor in 2013
| birth_name = Deroy Taylor
| birth_date = {{birth date|1936|1|6|df=y}}
| birth_place = [[Cape Coast]], [[Gold Coast (British colony)|Gold Coast]]
| origin = [[Accra]], Ghana
| death_date = {{death date and age|2026|2|7|1936|1|6|df=y}}
| death_place = [[Saltpond]], Ghana
| genre = {{hlist|[[Highlife]]|[[afrobeat]]|[[jazz]]}}
| occupation = {{hlist|Guitarist|singer|composer||bandleader|record producer}}
| years_active = Late 1950s–2026<ref name="Marc">Amigone, Marc, [http://www.huffingtonpost.com/modiba/love-and-death-the-new-al_b_764735.html "Love and Death, the New Album from Ghanaian Legend Ebo Taylor"], ''Huffington Post''. 25 March 2016</ref>
| label = {{hlist|Essiebons|Gapophone|Philips-West African-Records|[[Strut Records]]}}
| past_member_of =
}}
'''Ebo Taylor''' (wɔwoo Deroy Taylor; [[Ɔbɛnem]] 6, 1936 – Ɔpɛpɔn 7, 2026)<ref>{{Citation |title=The Performative Rhythm : From Highlife to Afrobeat |date=2022 |url=https://doi.org/10.5040/9781501374746.ch-4 |work=Fela Anikulapo-Kuti |pages=69–82 |doi=10.5040/9781501374746.ch-4 |access-date=2026-05-22}}</ref> yɛ Ghana sankubɔfoɔ, nnwom hyehyɛeɛfoɔ, nnwontofoɔ kuo kannifoɔ, nnwomtwani ne obi a ɔde n’adwene si highlife ne afrobeat nnwom so.
== Abrabɔ ne Adwuma ==
Wɔwoo Deroy Taylor wɔ [[Cape Coast]], wɔ beaeɛ a saa beerɛ no na wharf no Gold Coast wɔ Ɔbɛnem 6 1936<ref>{{Citation |last=Juan F. Saldarriaga, Rowan Haigh |title=OBITUARY: Frank John Rupert “Max” Taylor (July 17, 1939–February 18, 2026) |date=2026-04-01 |url=https://doi.org/10.1111/jeu.70079 |work=Journal of Eukaryotic Microbiology |volume=73 |issue=3 |doi=10.1111/jeu.70079 |issn=1066-5234 |access-date=2026-05-22}}</ref>, ɔhyɛ aseɛ bɔɔ piano berɛ a na wadi mfe nsia.<ref>{{Citation |last=Eric Doe |title=Ebo Taylor took highlife to the world and changed Ghanaian music forever |date=2026-03-05 |url=https://doi.org/10.64628/aaj.mpv9xk6sm |access-date=2026-05-22}}</ref>
Taylor yɛ obi a wayɛ adwuma titiri wɔ Ghana nnwom mu bɛboro mfeɛ aduosia. Wɔ afe 1950 no awieeɛ mu hɔ no, na ɔdi akotene wɔ nnwontofoɔ kuo a wɔfrɛ wɔn Stargazers ne Broadway Dance Band mu. Wɔ afe 1962 mu no, Taylor de ne kuo, Black Star Highlife Band, kɔɔ London baabi a ɔne Nigeriani afrobeat pioneer Fela Kuti ne Afrikafoɔ nnwontofoɔ afoforɔ ka bom yɛɛ baako.<ref>{{Citation |last=Alexander Stewart |title=Make It Funky: Fela Kuti, James Brown and the Invention of Afrobeat |date=2013 |url=https://doi.org/10.1353/ams.2013.0124 |work=American Studies |volume=52 |issue=4 |pages=99–118 |doi=10.1353/ams.2013.0124 |issn=2153-6856 |access-date=2026-05-22}}</ref>
Berɛ a ɔsan kɔɔ [[Ghana]] no, Taylor yɛɛ adwuma sɛ nnwontwani (producer) de maa nnwontofoɔ bi te sɛ Pat Thomas ne C. K. Mann —na ɔsane nso de nnoɔma a ɛfa Ghana amammerɛ ho me afrobeat, jazz, ne funk nnwom boom de yɛɛ ɔno ankasa ne nnwom wɔ afe1970 mu. Na ɔbɔ guitar sane twa nnwom ma Essiebons a Dick Essilfie Bondzie na ɔda ano.
Wɔ afe 1992 mu no, Ghetto Concept de ne afrobeats kaa wɔn nnwom ho.
Taylor adwuma nnwom no bɛgyee din yie wɔ amanaman nyinaa mu wɔ mfe ɔha a ɛtɔ so aduonu baako (21 century) mu. Wɔ mfe mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) mu no, Taylor hyiaa Afrobeat Academy nnwontokuo no nnwontofoɔ a wɔwɔ Berlin, a saxophon sankubɔfoɔ Ben Abarbanel-Wolff ka ho, a ɛmaa woyii album Love and Death a ɔne Strut Records (ne album a edi kan a wɔkyekyɛe wɔ aman horow so) adi wɔ mfe mpem mmienu ne du (2010) mu. Afe korɔ no ara mu no, Usher de nhwɛsode bi a ɛfiri Taylor dwom "Heaven" mu dii dwuma maa "She Don't Know" ne Ludacris. Nnwontofoɔ bi te sɛ Black Eyed Peas, Kelly Rowland, Jidenna, Vic Mensa ne Rapsody ka ho bi na wɔyii ne nnwom no bi.
== Owuo ==
Taylor wuu wɔ Ɔpɛpɔn 7, 2026, wɔ Saltpond, kuro bi a ɛwɔ Ghana mpoano. Nnanmusini bi a wɔfiri Musicians Union of Ghana (MUSIGA), a wɔn titrani, Bessa Simons, di wɔn anim, kɔsraa n’abusua wɔ Saltpond.
[[File:Ebo Taylor at a local concert.jpg|thumb|Taylor watching a musical performance by young Ghanaian artists]]
== Abɔsobɔdeɛ ne akyɛdeɛ ==
* Life Time Achievement Award – 2014 Vodafone Ghana Music Awards
* Lifetime Achievement Award – 2019 Highlife Music Awards
* Music Legend of the year – 2019 Ghana Business Awards
== Album ==
* ''My Love and Music'' (LP) (Gapophone Records), 1976
* ''Ebo Taylor'' (Essiebons), 1977
* ''Twer Nyame'' (Philips-West African-Records), 1978
* ''Me Kra Tsie'' - Ebo Taylor & Saltpond Barkers Choir (LP) (Essiebons), 1979
* ''Conflict'' - Ebo Taylor & Uhuru Yenzu (Essiebons), 1980<ref>Dineen, Donal, [https://www.irishtimes.com/culture/music/sunken-treasure-ebo-taylor-uhuru-yenzu-1.2186654 "Sunken Treasure: Ebo Taylor & Uhuru Yenzu"], ''Irish Times''. 25 March 2016.</ref>
* ''Calypso "Mahuno" and High Lifes Celebration'' - Pat Thomas & Ebo Taylor (Pan African Records), 1980
* ''Hitsville Re-Visited'' - Ebo Taylor, [[:en:Pat_Thomas_(Ghanaian_musician)|Pat Thomas]] & Uhuru Yenzu (LP) (Essiebons), 1982
* ''Abenkwan Puchaa'' (Essiebons), 2009
* ''Love and Death'' ([[:en:Strut_Records|Strut Records]]), 2010
* ''Life Stories: Best of Ebo Taylor 1973–80'' (Strut Records), 2012
* ''Appia Kwa Bridge'' (Strut Records), 2012
* ''Yen Ara'' ([[:en:Mr_Bongo_Records|Mr. Bongo]]), 2018
* ''Palaver'' (Tabansi/[[:en:Barely_Breaking_Even|BBE Music]]), 2019 (rec. 1980)
* ''Ebo Taylor JID022'' ([[:en:Jazz_Is_Dead_(record_label)|Jazz Is Dead]]), 2025
== Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
<references />
[[Nkyekyεmu:AfroCurationGhana2026]]
4f1fz8wx5bpzkmyogwrwawa94mh4q7h
Adaha
0
18111
200341
199856
2026-07-12T20:29:02Z
Warmglow
8472
200341
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
Na '''Adaha''' yɛ highlife bi a wɔbɔ wɔ sanku, fife, ne kɔbere nnwontofo kuw sanku so a efii ase wɔ Ghana wɔ afeha a ɛto so 19 mu na afei ɛtrɛw kɔɔ Afrika Atɔe fam wɔ 1930 mfe no mu <ref>{{Citation |last=https://en.wikipedia.org/wiki/Adaha#cite_note-1 |title= |date=}}</ref><ref>{{Citation |last=https://en.wikipedia.org/wiki/Adaha#cite_note-:0-2 |title= |date=}}</ref><ref>{{Citation |last=https://en.wikipedia.org/wiki/Adaha#cite_note-3 |title= |date=}}</ref>
== Abakɔsɛm ==
Na Adaha yɛ nnwom kwan a Fantefoɔ bɔ wɔ mpoano mmeaeɛ wɔ 1880 mfeɛ no mu. <ref>{{Citation |last=https://en.wikipedia.org/wiki/Adaha#cite_note-4 |title= |date=}}</ref> Fantefo Adaha nnwom no ne kɔbere nnwontofo kuw a wɔde syncopated kwan a edi kan a wɔakyerɛw ho asɛm. <ref>{{Citation |last=https://en.wikipedia.org/wiki/Adaha#cite_note-5 |title= |date=}}</ref>Europa ne West India asraafo kyerɛkyerɛɛ Afrikafo sɛnea wɔkenkan nnwom na wɔbɔ kɔbere ne nnua nnwinnade. Nnwom a atubrafo asraafo kɔbere nnwontofo kuw no bɔe no danee Adaha highlife. <ref>{{Citation |last=https://en.wikipedia.org/wiki/Adaha#cite_note-6 |title= |date=}}</ref> Ɛhɔnom Afrikafoɔ yɛɛ wɔn ankasa kɔbere nnwontofoɔ nnwom a wɔde afrafra a ɛfiri marches, polkas ne afeha dunkron ballads mu. Adaha nnwom no trɛw kɔɔ nkuraa no ase nyinaa a ɛmaa nkurɔfo no yɛɛ nsakrae wɔ sanku ne ɔfrɛ ne mmuae nnwom mu. Ná ɛwɔ nkurow akɛse ne nkurow te sɛ Cape Coast ne Elmina mfinimfini.
== Nnwoma Ahodoɔ A Menyaa Mmoa Firii Mu. ==
<references />
a12qvllafmhrv36ynkojtdc3d16hgpe
Black Beats
0
18139
200335
200079
2026-07-12T20:14:08Z
Warmglow
8472
200335
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
'''Black Beats''' yɛ Ghana [[highlife]] nnwontofoɔ kuo a wɔhyehyɛɛ no wɔ afe 1952 mu a na [[King Bruce]] bɔ totorobɛnto na [[Saka Acquaye|Saka Acuaye]] bɔ saxophonist. Na wonim kuo yi sɛ wɔde Afrika Atɔeɛ fam nnwom ne swing ne jazz nnwom ka wɔn ho.<ref>{{Citation |title=Artists, The Black Beats, Band history – Gallery & interview – afrodisc.com |url=http://afrodisc.com/artists/artists-the-black-beats/artists-the-black-beats-band-history-gallery-interview/ |language=en-US |access-date=2026-06-16}}</ref><ref>{{Citation |last=admin |title=King Bruce and the Black Beats |date=2007-05-10 |url=https://www.afrisson.com/black-beats-band-1055/ |language=fr-FR |access-date=2026-06-16}}</ref><ref>{{Citation |last=John B |title=Red Spots, Black Beats and Stargazers |date=2009-01-30 |url=https://likembe.blogspot.com/2009/01/red-spots-black-beats-and-stargazers.html |access-date=2026-06-16}}</ref>
== Kuo no teɛ ==
King Bruce a ɔyɛ torobɛnto bɔfoɔ ne Saka Acquaye a ɔyɛ saksofon bɔfoɔ na wɔhyehyɛɛ Black Beats. Saa kuw yi bae bere a Ghana (a na wɔfrɛ no [[Gold Coast (British colony)|Gold Coast]]) wɔ nnwontoɔ mu, na highlife abɛyɛ kuro mu anigyede mu ade titire. Berɛ a Afrika-Amerika swing nnwom ne nnwontofoɔ te sɛ Louis Jordan nyaa wɔn so nkɛntɛnsoɔ no, nnwontofoɔ kuo no gyee nnwom kwan a ɛtwe adwene sii ntin ne nnwom a ɛbɔ so dua so.<ref>{{Citation |last=John Collins |title=West African Pop Roots |date=2010 |place=Philadelphia |publisher=Temple University Press |isbn=978-1-4399-0497-8 |access-date=2026-06-16}}</ref>
Black Beats de wɔn ani sii nnwontoɔ a wɔde nne to so sene Ghana nnwontofoɔ afoforɔ a wɔde band ne asa di dwuma pa ara wɔ mu a eda nso firi highlife afoforɔ bi ho te sɛ [[E. T Mensah|E. T. Mensah]] ne Tempos<ref>{{Citation |title=Made in Ghana, bass-ed in London |date=2014-12-17 |url=https://www.bbc.com/news/world-africa-29619886 |work=BBC News |language=en-GB |access-date=2026-06-16}}</ref>.
Berɛ a nnwontofoɔ atitire bi firii kuo no mu wɔ afe 1961 mu no, wɔhyehyɛɛ Black Beats foforɔ a na Sammy Oddoh na ɔdii anim.
== Dwumadie ==
Ɛfiri afe 1950 kɔsi 1960 mu no, Black Beats bɔɔ nnwom na wɔyɛɛ nnwom wɔ Ghana ne Afrika Atɔeɛ ne aman foforɔ so. Wɔne nnwom kuo akɛseɛ bi yɛɛ apam, a His Master's Voice (HMV), Decca, Philips, ne Senafone ka ho<ref>{{Citation |title=Artists, The Black Beats – discography – afrodisc.com |url=http://afrodisc.com/artists/artists-the-black-beats/artists-the-black-beats-discography/ |language=en-US |access-date=2026-06-16}}</ref>.
Wɔn nnwom a wɔtoo no bi ne:
* "Teemon Sane"
* "Nkuse Mbaa Dong"
* "Agoogyl"
* "Srotoi Ye Mli"
* "Nomo Noko"
Wɔde Ghana kasa ne wɔn amammerɛ mu nsɛm na ɛkaa nnwom yi ho, na wɔde atɔeɛ fam nnwom nso kaa ho. Nhoma no tumi de nnwom a nsonsonoeɛ no boom maa wɔn tumi kaa nnipa ahorow a wɔtete Ghana nkuro akɛseɛ mu no<ref>{{Citation |title=Discography |date=2025 |url=https://doi.org/10.5040/9781501366970-010 |work=The Beatles and Black Music |pages=249–258 |doi=10.5040/9781501366970-010 |access-date=2026-06-16}}</ref>.
Wɔ afe 1961 mu no, [[Jerry Hansen(musician)|Jerry Hansen]], a na ɔyɛ nnwontofo kuw no muni no fii ase de Ramblers International Band no sii hɔ. Na nnwontofo afoforo a wofi The Black Beats nso ka ne ho. Ɛmfa ho sɛ King Bruce firii kuo no mu no, ɔkɔɔ so yɛɛ kuo no dwumadie denam nnipa foforo a ɔboaa wɔn ma wɔkɔɔ so yɛɛ wɔn dwumadie nhyehyɛe no so.
Wɔ saa berɛ yi mu no, The Black Beats yii nnwom foforo adi, a ebi ne:
* "Medo Wo Se Nea Woti Ara"
* Kwemo Ni Okagbi
* "Odo Fofor"
* "Nkase Din"
== Kuo mma ==
Wɔn a wɔdi Black Beats kuo no mu timtinban no ne <ref>{{Citation |title=The Black Beats |url=https://www.discogs.com/artist/2061461-The-Black-Beats |language=en |access-date=2026-06-16}}</ref>:
* '''King Bruce''' – Trumpet, bandleader
* '''Saka Acquaye''' – Saxophone, co-founder
* '''Jerry Hansen''' – Saxophone (later founder of Ramblers International Band)
* '''Ebo Taylor''' – Guitarist and composer (briefly associated)
* '''Guy Warren (Kofi Ghanaba)''' – Drummer and percussionist (collaborator in early days)
* '''Sammy Oddoh'''
* '''Dan Acquaye''' – Vocals
* '''George Lee''' – Trombone
* '''Kwame Mensah''' – Trumpet
* '''C.Q. Mintah''' – Vocals
* '''George Ofori''' – Vocals
* '''Dan Quarcoo'''
* '''Alfred Tetteh'''
* '''Willie Cofie''' – Vocals
* '''Alfred Tetteh'''
* '''Aryee Phorson'''
* '''Ashifie Rankilor'''
* '''Bengo Kwantreng'''
* '''Charlie Baiden'''
* '''Eddie Owoo'''
* '''George Annor'''
* '''George Tackie'''
* '''Isaac Addignton'''
* '''Stanley Lokko'''
* '''Thomas Tamakloe'''
* '''Yoland Quarcoo'''
* '''Kwatei Hammond'''
* '''Lamptey Cruikshank'''
* '''Louis B. Wadewor'''
* '''Mark Antonio Kobla Kotey'''
* '''Mike Lewis'''
* '''Nobby Amarfio'''
* '''Patrick Forson'''
* '''Quamina Croffie'''
* '''Ray Tetteh'''
* '''Rowland Sackey'''
* '''Rusty Quarshie'''
Wɔ 1950 ne 1960 mfeɛ no mu no, wɔsesaa nnwontofoɔ no mu mpɛn pii, titiriw bere a na nnwontofoɔ deda no ahyehyɛ nnwontofoɔ foforɔ no.
== Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
[[Nkyekyεmu:AfroCurationGhana2026]]
5i78gchqs4b3i04re6b2cdc101oq9a7
200336
200335
2026-07-12T20:15:07Z
Warmglow
8472
200336
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
'''Black Beats''' yɛ Ghana [[highlife]] nnwontofoɔ kuo a wɔhyehyɛɛ no wɔ afe 1952 mu a na [[King Bruce]] bɔ totorobɛnto na [[Saka Acquaye|Saka Acuaye]] bɔ saxophonist. Na wonim kuo yi sɛ wɔde Afrika Atɔeɛ fam nnwom ne swing ne jazz nnwom ka wɔn ho.<ref>{{Citation |title=Artists, The Black Beats, Band history – Gallery & interview – afrodisc.com |url=http://afrodisc.com/artists/artists-the-black-beats/artists-the-black-beats-band-history-gallery-interview/ |language=en-US |access-date=2026-06-16}}</ref><ref>{{Citation |last=admin |title=King Bruce and the Black Beats |date=2007-05-10 |url=https://www.afrisson.com/black-beats-band-1055/ |language=fr-FR |access-date=2026-06-16}}</ref><ref>{{Citation |last=John B |title=Red Spots, Black Beats and Stargazers |date=2009-01-30 |url=https://likembe.blogspot.com/2009/01/red-spots-black-beats-and-stargazers.html |access-date=2026-06-16}}</ref>
== Kuo no teɛ ==
King Bruce a ɔyɛ torobɛnto bɔfoɔ ne Saka Acquaye a ɔyɛ saksofon bɔfoɔ na wɔhyehyɛɛ Black Beats. Saa kuw yi bae bere a Ghana (a na wɔfrɛ no [[Gold Coast (British colony)|Gold Coast]]) wɔ nnwontoɔ mu, na highlife abɛyɛ kuro mu anigyede mu ade titire. Berɛ a Afrika-Amerika swing nnwom ne nnwontofoɔ te sɛ Louis Jordan nyaa wɔn so nkɛntɛnsoɔ no, nnwontofoɔ kuo no gyee nnwom kwan a ɛtwe adwene sii ntin ne nnwom a ɛbɔ so dua so.<ref>{{Citation |last=John Collins |title=West African Pop Roots |date=2010 |place=Philadelphia |publisher=Temple University Press |isbn=978-1-4399-0497-8 |access-date=2026-06-16}}</ref>
Black Beats de wɔn ani sii nnwontoɔ a wɔde nne to so sene Ghana nnwontofoɔ afoforɔ a wɔde band ne asa di dwuma pa ara wɔ mu a eda nso firi highlife afoforɔ bi ho te sɛ [[E. T Mensah|E. T. Mensah]] ne Tempos<ref>{{Citation |title=Made in Ghana, bass-ed in London |date=2014-12-17 |url=https://www.bbc.com/news/world-africa-29619886 |work=BBC News |language=en-GB |access-date=2026-06-16}}</ref>.
Berɛ a nnwontofoɔ atitire bi firii kuo no mu wɔ afe 1961 mu no, wɔhyehyɛɛ Black Beats foforɔ a na Sammy Oddoh na ɔdii anim.
== Dwumadie ==
Ɛfiri afe 1950 kɔsi 1960 mu no, Black Beats bɔɔ nnwom na wɔyɛɛ nnwom wɔ Ghana ne Afrika Atɔeɛ ne aman foforɔ so. Wɔne nnwom kuo akɛseɛ bi yɛɛ apam, a His Master's Voice (HMV), Decca, Philips, ne Senafone ka ho<ref>{{Citation |title=Artists, The Black Beats – discography – afrodisc.com |url=http://afrodisc.com/artists/artists-the-black-beats/artists-the-black-beats-discography/ |language=en-US |access-date=2026-06-16}}</ref>.
Wɔn nnwom a wɔtoo no bi ne:
* "Teemon Sane"
* "Nkuse Mbaa Dong"
* "Agoogyl"
* "Srotoi Ye Mli"
* "Nomo Noko"
Wɔde Ghana kasa ne wɔn amammerɛ mu nsɛm na ɛkaa nnwom yi ho, na wɔde atɔeɛ fam nnwom nso kaa ho. Nhoma no tumi de nnwom a nsonsonoeɛ no boom maa wɔn tumi kaa nnipa ahorow a wɔtete Ghana nkuro akɛseɛ mu no<ref>{{Citation |title=Discography |date=2025 |url=https://doi.org/10.5040/9781501366970-010 |work=The Beatles and Black Music |pages=249–258 |doi=10.5040/9781501366970-010 |access-date=2026-06-16}}</ref>.
Wɔ afe 1961 mu no, [[Jerry Hansen(musician)|Jerry Hansen]], a na ɔyɛ nnwontofo kuw no muni no fii ase de Ramblers International Band no sii hɔ. Na nnwontofo afoforo a wofi The Black Beats nso ka ne ho. Ɛmfa ho sɛ King Bruce firii kuo no mu no, ɔkɔɔ so yɛɛ kuo no dwumadie denam nnipa foforo a ɔboaa wɔn ma wɔkɔɔ so yɛɛ wɔn dwumadie nhyehyɛe no so.
Wɔ saa berɛ yi mu no, The Black Beats yii nnwom foforo adi, a ebi ne:
* "Medo Wo Se Nea Woti Ara"
* Kwemo Ni Okagbi
* "Odo Fofor"
* "Nkase Din"
== Kuo mma ==
Wɔn a wɔdi Black Beats kuo no mu timtinban no ne <ref>{{Citation |title=The Black Beats |url=https://www.discogs.com/artist/2061461-The-Black-Beats |language=en |access-date=2026-06-16}}</ref>:
* King Bruce – Trumpet, bandleader
* Saka Acquaye – Saxophone, co-founder
* Jerry Hansen – Saxophone (later founder of Ramblers International Band)
* Ebo Taylor – Guitarist and composer (briefly associated)
* Guy Warren (Kofi Ghanaba) – Drummer and percussionist (collaborator in early days)
* Sammy Oddoh
* Dan Acquaye – Vocals
* George Lee – Trombone
* Kwame Mensah – Trumpet
* C.Q. Mintah – Vocals
* George Ofori – Vocals
* Dan Quarcoo
* Alfred Tetteh
* Willie Cofie – Vocals
* Alfred Tetteh
* Aryee Phorson
* Ashifie Rankilor
* Bengo Kwantreng
* Charlie Baiden
* Eddie Owoo
* George Annor
* George Tackie
* Isaac Addignton
* Stanley Lokko
* Thomas Tamakloe
* Yoland Quarcoo
* Kwatei Hammond
* Lamptey Cruikshank
* Louis B. Wadewor
* Mark Antonio Kobla Kotey
* Mike Lewis
* Nobby Amarfio
* Patrick Forson
* Quamina Croffie
* Ray Tetteh
* Rowland Sackey
* Rusty Quarshie
Wɔ 1950 ne 1960 mfeɛ no mu no, wɔsesaa nnwontofoɔ no mu mpɛn pii, titiriw bere a na nnwontofoɔ deda no ahyehyɛ nnwontofoɔ foforɔ no.
== Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
[[Nkyekyεmu:AfroCurationGhana2026]]
tubhrai3iwxdjwywfkqsuzyt8qcxyhz
A. B. Crentsil
0
18141
200337
200106
2026-07-12T20:16:15Z
Warmglow
8472
200337
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=A. B. Crentsil|birth_date=Alfred Benjamin Crentsil Jr
1943|birth_place=Prestea, Gold Coast|death_date=13 July 2022 (aged 78)}}
''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu''
'''Alfred Benjamin Crentsil''' a wɔwoo no wɔ afe (1943 -13 July 2022) yɛ Ghana nnwontoni. Na ɔyɛ nnwontoni a ɔka kuo bi a wɔfrɛ no "big three"<ref>{{Citation |last=Simon Broughton, Mark Ellingham, Richard Trillo |title=World Music: Africa, Europe and the Middle East |date=1999 |url=https://books.google.com/books?id=gyiTOcnb2yYC&pg=PA496&dq=%22A.+B.+Crentsil%22+%22big+3%22&cd=1#q=%22A.%20B.%20Crentsil%22%20%22big%203%22 |publisher=Rough Guides |language=en |isbn=978-1-85828-635-8 |access-date=2026-06-16}}</ref>. Crentsil nyaa Fontomfrɔm Evergreen Award, abasobodeɛ a wɔde maa wɔ nnwom ho nimdeɛ mfe 15 - 20<ref>{{Citation |title=AB Crentsil to 'kill a fowl' over Lifetime Achievement Award |date=2016-05-09 |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/AB-Crentsil-to-kill-a-fowl-over-Lifetime-Achievement-Award-437341 |work=GhanaWeb |language=en-US |access-date=2026-06-16}}</ref>.Ɔwuiɛ wɔ Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so 13 wɔ afe 2022 mu<ref>{{Citation |title=Highlife legend AB Crentsil is dead |date=2022-07-13 |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Highlife-legend-AB-Crentsil-is-dead-1581056 |work=GhanaWeb |language=en-US |access-date=2026-06-16}}</ref><ref>{{Citation |title=BREAKING: Highlife legend AB Crentsil reported dead |date=2022-07-13 |url=https://www.pulse.com.gh/entertainment/music/highlife-legend-ab-crentsil-reported-dead/gx3g5sn |work=Pulse Ghana |language=en-EN |access-date=2026-06-16 |archive-date=2022-07-13 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220713123326/https://www.pulse.com.gh/entertainment/music/highlife-legend-ab-crentsil-reported-dead/gx3g5sn |url-status=dead }}</ref>.
== Abusua abrabɔ ==
Crentsil ne ne yere Elizabeth woo mma nwɔtwe<ref>{{Citation |title=Highlife legend AB Crentsil is dead |date=2022-07-13 |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Highlife-legend-AB-Crentsil-is-dead-1581056 |work=GhanaWeb |language=en-US |access-date=2026-06-16}}</ref>
== Ne ho asɛm ==
Wɔwoo Alfred Benjamin Crentsil Jr wɔ [[Prestea-Huni Valley (Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa)|Prestea]], [[Gold Coast (British colony)|Gold Coast]] (seesei [[Ghana]]), Alfred Benjamin Crentsil Sr ne Esi Yaaba wɔ afe 1943. Wɔfrɛɛ no AB junior kosii sɛ ne papa wui wɔ afe 1984 mu, bere a ɔfaa A. B. Wɔfrɛ no Crentsil. Ɔkɔɔ mfitiase ne ntoaso sukuu wɔ Takoradi Methodist Primary ne Rev Cleveland Middle School. Berɛ a ɔwieeɛ ntoasoɔ sukuu mu sɔhwɛ no, AB yɛɛ adwuma sɛ obi a ɔsua anyinam ahoɔden wɔ ne papa a na ɔyɛ adwuma so hwɛfo wɔ Ghana Railways adwuma no mu wɔ [[Takoradi]] no ase.
Bere a na ɔwɔ ntoaso sukuu no, Crentsil suaa sɛnea wɔbɔ guitar, na ɔtee guitar no yiye, na ɔtoo dwom bere a na ɔrebɔ no. Ná ɔreyɛ adwuma sɛ anyinam ahoɔden adwumayɛfo, na bere koro no ara na ɔne Strollers Band redi agoru. Crentsil ne El Dorados, the Sweet Talks ⁇ a wɔn a wɔdii akyire no wɔ 1970 mfe no mu, a na Crentsil ne Smart Nkansah di wɔn anim, na wɔn na na wɔyɛ The Talk Of The Town Hotel a ɛwɔ Tema, a na Crentsil yɛ wɔn a wɔto nnwom no mu baako<ref name=":0">{{Citation |title=A.B. Crentsil, Songs, Albums, Discography & Reviews |url=https://www.allmusic.com/artist/ab-crentsil-mn0001661131 |language=en |access-date=2026-06-16}}</ref><ref>{{Citation |title=CLEAR SPOT |url=https://www.clear-spot.nl/item/348200/sweet_talks_party_time_in_hollywood.html |language=en |access-date=2026-06-16}}</ref> na afei Ahenfo Band.
Crentsil buee adesuabea a wɔto nnwom wɔ hɔ wɔ 1990 mu<ref name=":0" />. "Devil" yɛ ne nnwom a wɔnim no yie no mu baako<ref>{{Citation |last=Mensah Adinkrah |title=Witchcraft, Witches, and Violence in Ghana |date=2015-08-01 |url=https://books.google.com/books?id=5rh-BAAAQBAJ&pg=PA136&dq=A.+B.+Crentsil+devil#q=A.+B.+Crentsil+devil |publisher=Berghahn Books |language=en |isbn=978-1-78238-561-5 |access-date=2026-06-16}}</ref>.
== Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
[[Nkyekyεmu:AfroCurationGhana2026]]
p00vb411omltq500yttfqsvcocsf9do
Nakorex
0
18142
200343
200114
2026-07-12T20:40:21Z
Warmglow
8472
200343
wikitext
text/x-wiki
''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' kasa mu''
'''Nakorex''' yɛ Ghana Highlife supergroup bi a na wɔyɛ adwuma wɔ 1990s. Wɔhyehyɛɛ kuw no wɔ afe 1992 mu<ref>{{Citation |title=My marriage to Akosua Agyepong died because I failed to call in 10 days - Amandzeba - MyJoyOnline.com |url=https://www.myjoyonline.com/entertainment/2015/march-10th/my-marriage-to-akosua-agyepong-died-because-i-failed-to-call-in-10-days-amandzeba.php |access-date=2026-06-16 |archive-date=2018-12-19 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181219184038/https://www.myjoyonline.com/entertainment/2015/march-10th/my-marriage-to-akosua-agyepong-died-because-i-failed-to-call-in-10-days-amandzeba.php |url-status=dead }}</ref> na nnwontoni Nat Brew, [[Rex Omar]], ne [[Akosua Agyapong]], na wɔfaa wɔn din fii nnwoma a edi kan a ɛwɔ wɔn din mu no ase<ref>{{Citation |title=Transactions of the Historical Society of Ghana |date=2003 |url=https://books.google.com/books?id=rTwuAQAAIAAJ&q=Amandzeba |publisher=The Society |language=en |access-date=2026-06-16}}</ref><ref>{{Citation |last=Simon Broughton, Mark Ellingham, Jon Lusk, Duncan Antony Clark |title=The Rough Guide to World Music: Africa & Middle East |date=2006 |url=https://books.google.com/books?id=kbc7AQAAIAAJ&q=Amandzeba |publisher=Rough Guides |language=en |isbn=978-1-84353-551-5 |access-date=2026-06-16}}</ref>. Akyiri yi, Brew ne Agyapong waree. Na wɔn nnwom no yɛ nnwom a wɔato din high-tech ne nnwom a wɔato din sɛ standard, na na wɔtaa bɔ nnwom a wɔto wɔ mmɔnten so<ref>{{Citation |last=Eric Charry |title=Hip Hop Africa: New African Music in a Globalizing World |date=2012-10-23 |url=https://books.google.com/books?id=kwrwBLYM-8IC&dq=nakorex&pg=PA214 |publisher=Indiana University Press |language=en |isbn=978-0-253-00582-3 |access-date=2026-06-16}}</ref>. Nnwom a na wɔn ani gye ho paa ne Kpanlogo Yede, a wɔfa no sɛ Ghana nnwom a wɔto a wɔde kpanlogo abatoɔ ne ne nsɛso a na agye din wɔ [[Kpanlogo]].
Wɔ afe 2015 mu no, Nat Brew ne Agyapong gyaeeɛ aware. Na Nat Brew anye antom sɛ wɔn aware no nti na wɔtetee mu no<ref>{{Citation |title=Nakorex did not split because of my divorce - Amanzeba |date=2016-04-19 |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Nakorex-did-not-split-because-of-my-divorce-Amanzeba-431985 |work=GhanaWeb |language=en-US |access-date=2026-06-16}}</ref>. Nnwontofoɔ kuo no san boom yɛɛ nnwontoɔ wɔ 2020 Vodafone Ghana Music Awards<ref>{{Citation |last=Bruce Bower |title=Early ancestors come together: Humanity's roots may lie in single, diverse genus |date=2004-03-06 |url=https://doi.org/10.2307/4014876 |work=Science News |volume=165 |issue=10 |pages=148–149 |doi=10.2307/4014876 |issn=0036-8423 |access-date=2026-06-16}}</ref>.
== Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
<references />
[[Nkyekyεmu:AfroCurationGhana2026]]
5ypmiksyiohe8bny10rqe7safeduikr
Awurama Badu
0
18143
200344
200268
2026-07-12T20:41:39Z
Warmglow
8472
/* Hwɛ bio */
200344
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=Awurama Badu|birth_date=1945
Banko, Sekyere-Apueeɛ Mansini mu, Asante Mantam.|death_date=Ahinime bosome da a ɛtɔ so 26, 2017.
Effiduase Aban Ayaresabea, Sekyere-Apueeɛ Mansini mu, Asante Mantam|occupation=Dwontoɔ}}
''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu''
'''Awurama Badu''' (Ewurama Badu) yɛ Ghana nnwontofo a wɔwoo no wɔ afe 1945 na ofi Banko wɔ Sekyere Kumawu Mantam a ɛwɔ Ashanti Mantam mu<ref>{{Citation |title=My mother deserves State burial - Awurama Badu's son pleads |date=2017-10-31 |url=https://www.pulse.com.gh/story/veteran-musician-my-mother-deserves-state-burial-awurama-badus-son-pleads-2024072311555839043 |language=en |access-date=2026-06-16}}</ref>. Ɔno na na ne din da so wɔ nnwom a na ɔto no ho, na na ɔyɛ Highlife nwomtofo a ɔwɔ ɔdom akyɛde a na ne ho yɛ anika bere a na nnwom adwumakuw no mu dodow no ara yɛ mmarima, na na mmea kakraa bi na wɔpere sɛ wɔbɛkɔ adwuma no mu, sɛnea "Bessa Simons" kyerɛ no<ref name=":0">{{Citation |last=Peace FM Online |title=Awurama Badu’s Family Devastated By Her Death {{!}} General Entertainment {{!}} Peacefmonline.com |url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201710/333211.php |access-date=2026-06-16 |archive-date=2024-07-22 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240722013618/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201710/333211.php |url-status=dead }}</ref>. Awurama wɔ mma anan - mmammarima baanu ne mmammaa baanu<ref>{{Citation |last=Lawrencia Larbi-Amoah |title=Awurama Badu Deserves State Burial - Son |date=2017-11-01 |url=https://www.ghafla.co.ke/gh/awurama-badu-deserves-state-burial-son/ |language=en-US |access-date=2026-06-16}}</ref>.
== Abrabɔ Suahunu ne ne wuo ==
N'adwuma a etwa to a ɔyɛeɛ wɔ badwam ne afe 2013 mu wɔ Citi FM's anadwo a wɔtoo nnwom wɔ Ghana, a ɛkɔɔ so wɔ National Theatre of Ghana<ref>{{Citation |last=Harriet Edleson |title=House Passes AHCA Bill Amid Protests From APA, Other Groups |date=2017-06-02 |url=https://doi.org/10.1176/appi.pn.2017.6a8 |work=Psychiatric News |volume=52 |issue=11 |pages=1–1 |doi=10.1176/appi.pn.2017.6a8 |issn=0033-2704 |access-date=2026-06-16}}</ref>.
Wɔ Kitawonsa bosome mu wɔ afe 2017 mu no, Badu yii ne ho adi wɔ badwam berɛ a ɔkɔe GHAMRO Annual General Meeting a ɛtɔ so 2 no wɔ [[Kwame Nkrumah University of Science and Technology|Kwame Nkrumah University of Science]].
Badu wuiɛ wɔ [[Effiduase]] Aban Ayaresabea wɔ [[Asante Mantam|Ashanti mantam]] mu wɔ Yawda, Ɔbɛnem 26, 2017. Ɛde besi nnɛ, wɔnnim nea ɛde owuo no baeɛ, nanso amanneɛbɔ bi kyerɛ sɛ na ɔdwontoni no ayare pɛn. Ná wadi mfeɛ 72<ref name=":0" />.
== Hwɛ bio ==
* Music of Ghana
== Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
[[Nkyekyεmu:AfroCurationGhana2026]]
8fw40ick1acw8wi2k4kyuf0syt1194p
200345
200344
2026-07-12T20:42:29Z
Warmglow
8472
/* Hwɛ bio */
200345
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=Awurama Badu|birth_date=1945
Banko, Sekyere-Apueeɛ Mansini mu, Asante Mantam.|death_date=Ahinime bosome da a ɛtɔ so 26, 2017.
Effiduase Aban Ayaresabea, Sekyere-Apueeɛ Mansini mu, Asante Mantam|occupation=Dwontoɔ}}
''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu''
'''Awurama Badu''' (Ewurama Badu) yɛ Ghana nnwontofo a wɔwoo no wɔ afe 1945 na ofi Banko wɔ Sekyere Kumawu Mantam a ɛwɔ Ashanti Mantam mu<ref>{{Citation |title=My mother deserves State burial - Awurama Badu's son pleads |date=2017-10-31 |url=https://www.pulse.com.gh/story/veteran-musician-my-mother-deserves-state-burial-awurama-badus-son-pleads-2024072311555839043 |language=en |access-date=2026-06-16}}</ref>. Ɔno na na ne din da so wɔ nnwom a na ɔto no ho, na na ɔyɛ Highlife nwomtofo a ɔwɔ ɔdom akyɛde a na ne ho yɛ anika bere a na nnwom adwumakuw no mu dodow no ara yɛ mmarima, na na mmea kakraa bi na wɔpere sɛ wɔbɛkɔ adwuma no mu, sɛnea "Bessa Simons" kyerɛ no<ref name=":0">{{Citation |last=Peace FM Online |title=Awurama Badu’s Family Devastated By Her Death {{!}} General Entertainment {{!}} Peacefmonline.com |url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201710/333211.php |access-date=2026-06-16 |archive-date=2024-07-22 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240722013618/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201710/333211.php |url-status=dead }}</ref>. Awurama wɔ mma anan - mmammarima baanu ne mmammaa baanu<ref>{{Citation |last=Lawrencia Larbi-Amoah |title=Awurama Badu Deserves State Burial - Son |date=2017-11-01 |url=https://www.ghafla.co.ke/gh/awurama-badu-deserves-state-burial-son/ |language=en-US |access-date=2026-06-16}}</ref>.
== Abrabɔ Suahunu ne ne wuo ==
N'adwuma a etwa to a ɔyɛeɛ wɔ badwam ne afe 2013 mu wɔ Citi FM's anadwo a wɔtoo nnwom wɔ Ghana, a ɛkɔɔ so wɔ National Theatre of Ghana<ref>{{Citation |last=Harriet Edleson |title=House Passes AHCA Bill Amid Protests From APA, Other Groups |date=2017-06-02 |url=https://doi.org/10.1176/appi.pn.2017.6a8 |work=Psychiatric News |volume=52 |issue=11 |pages=1–1 |doi=10.1176/appi.pn.2017.6a8 |issn=0033-2704 |access-date=2026-06-16}}</ref>.
Wɔ Kitawonsa bosome mu wɔ afe 2017 mu no, Badu yii ne ho adi wɔ badwam berɛ a ɔkɔe GHAMRO Annual General Meeting a ɛtɔ so 2 no wɔ [[Kwame Nkrumah University of Science and Technology|Kwame Nkrumah University of Science]].
Badu wuiɛ wɔ [[Effiduase]] Aban Ayaresabea wɔ [[Asante Mantam|Ashanti mantam]] mu wɔ Yawda, Ɔbɛnem 26, 2017. Ɛde besi nnɛ, wɔnnim nea ɛde owuo no baeɛ, nanso amanneɛbɔ bi kyerɛ sɛ na ɔdwontoni no ayare pɛn. Ná wadi mfeɛ 72<ref name=":0" />.
== Hwɛ bio ==
* [[Ghana Nnwom|Ghana nnwom]]
== Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
[[Nkyekyεmu:AfroCurationGhana2026]]
l2hdfi6ons0kxszwtljta47u669v4mg