Mecklenburgsko-Předpomorska

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije

Wopon Chorhoj
hesło: MV tut gut.
Zakładne daty
stolica Schwerin
přestrjeń 23.174,17 km² (6.)
ludnosć 1.699.422 (14.) (31. julija 2006)
hustosć wobydlerstwa 73 wob. na km² (16.)
dołhi 10,3 Mrd. € (2004)
dołhi na wobydlerja 6.304 € na wob. (kónc 2005)
ISO 3166-2 DE-MV
oficialne websydło www.m-v.de/
Politika
ministerski prezident Dr. Harald Ringstorff (SPD)

(wot 3. nowembra 1998)

knježacej stronje SPD a CDU
strony w parlamenće
(71 sydłow)
SPD 23,
CDU 22,
Linke.PDS 13,
FDP 7,
NPD 6
posledne wothłosowanje 17. septembra 2006
slědowace wothłosowanje 2011
Representanća we
zwjazkowej radźe
3
Mapa


Mecklenburgsko-Předpomorska je zwjazkowy kraj w sewjerowuchodźe Němskeje. Jeho hłowe město je Schwerin.

Wobsah

[wobdźěłać] Geografija

W Mecklenburgsko-Předpomorskej leža najwjetše jězor a kupa Němskeje. Jězor rěka němsce Müritz, kotrehož mjeno pochadźi wot słowjanskeho słowa morica. A kupa rěka němsce Rügen.

Přez Mecklenburgsko-Předpomorsku běža wulka rěka Łobjo (Němsce: Elbe), a tež małe rěki Elde, Habola (Němsce: Havel), Warnow.

Najwjetše města su Rostock, Schwerin, Wismar, Stralsund, Greifswald a Neubrandenburg.

[wobdźěłać] Stawizna

Mecklenburgsko-Předpomorska zaso so załoži w lětu 1991. Tutón zwjazkowy kraj je hižo raz eksistował mjezy lětami 1945 a 1952. W lětu 1952 wón je so rozwjazał a potom su so nastali wobwody Rostock, Schwerin a Neubrandenburg.

W lětu 1945 je so nastał z Mecklenburgskeje a zapadneje dźěla Pomorskeje zapadnje dźensnišeje hranicy mjezy Němsku a Pólsku.

[wobdźěłać] Mjeno

Dźěl mjena Mecklenburg wobsahuje dźěl słowa "Mecklen-" wot staronižoněmskeho słowa mikil "wulki", a dźěl słowa Burg woznamjeni hród. Dźěl mjena Předpomorska wobsahuje słowjanske słowa po- a morjo, dokelž tuty zwjazkowy kraj leži pola Baltiskeje morja.

[wobdźěłać] Mjena sydlišćow

W Mecklenburgsko-Předpomorskej eksistuja někotre mjena sydlišćow, kotrež pochadźa z słowjanskeje rěče. Tuta słowjanska rěč hižo njeeksistuje, pak wona bě přiwuzna z Kašubšćinu, Pólšćinu, pak tež ze Hornjoserbšćinu, Delnjoserbšćinu, Čěšćinu a Słowakšćinu. Wona słuša k lechiskej skupinje zapadosłowjanskich rěčow. Pak tež mjena z němskeho pochad eksistuje tam.

Sydlišćo Pochad[1][2] Podobne słowa w hornjoserbšćinje
Klevenow, Glewitz, Klebe atd. chlěv chlěw
Rostock ros-, tok roz-,
Schwerin zwěrjo
Strelitz (dźensniši dźeń: Neustrelitz) strelci třelić, třeleć


 
Mecklenburgsko-Předpomorska
Wokrjesy w Mecklenburgsko-Předpomorskej a jich stolicy
Wokrjes Bad Doberan (Bad Doberan) | Wokrjes Demmin (Demmin) | Wokrjes Güstrow (Güstrow) | Wokrjes Ludwigslust (Ludwigslust) | Wokrjes Mecklenburg-Strelitz (Mecklenburg-Strelitz) | Wokrjes Müritz (Waren (Müritz)) | Wokrjes Sewjerna Předpomorska (Grimmen) | Wokrjes Sewjerozapadna Mecklenburgska (Grevesmühlen) | Wokrjes Wuchodna Předpomorska (Anklam) | Wokrjes Parchim (Parchim) | Wokrjes Rügen (Bergen auf Rügen) | Wokrjes Uecker-Randow (Pasewalk)
Nimowokrjesne města
Město Greifswald | Město Neubrandenburg | Město Rostock | Město Schwerin | Město Stralsund | Město Wismar


[wobdźěłać] Žórła

  1. Die Slawen in Deuschland, Akademie-Verlag Berlin 1985
  2. Erwin Schulz: Ortsnamen in Mecklenburg-Strelitz, Greifswald 2004, ISBN 3-86006-218-2
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije