Pompeje
Z Wikipédie
Pompeje boli antické mesto, ležiace asi 180 km južne od Ríma na brehu mora. V roku 79 po Kr. ho zničil výbuch sopky Vezuv.
Obsah |
[úprava] Poloha
Pompeje ležia v jednej z najúrodnejších starovekých oblastí Apeninského polostrova v Kampánii. Zo západnej strany obmýva Pompeje more, na východnej strane sú pahorky a svahy Vezuvu. Dnes sa Pompeje nachádzajú v Neapolskej provincii (provincia Napoli). Po výstavbe Appiovej cesty (via Appia) boli Pompeje spojené s Rímom a južnými časťami Apeninského polostrova, po mori malo spojenie s ostatnými územiami na brehu Stredozemného mora.
Vzhľadom na svoju polohu sa stali vyhľadávaným rekreačným mestom Rimanov, ktorí odchádzali v horúcich letných mesiacoch z Ríma, aby tu trávili niekoľko mesiacov v roku.
[úprava] Dejiny
Mesto založili pravdepodobne v 7. storočí pred Kr. Oskovia v ústí rieky Sarno. Od polovice 6. storočia pred Kr. prenikali do Kampánie Etruskovia, ktorí ovládli aj Pompeje. V polovici 5. storočia pred Kr. ovládli Kampániu horské kmene Samnitov a od roku 310 pred Kr. sa mesto dostalo pod vplyv Ríma. Počas púnskych vojen sa Pompeje pripojili k Hannibalovi, ale Rimania ich opäť dobyli a ovládli. V čase spojeneckej vojny v roku 89 pred Kr. sa Pompeje opäť vzbúrili, ale Sulovo vojsko vzburu potlačilo. Mesto dostalo nové meno Colonia Cornelia Veneria Pompeianorum. Mesto bolo niekoľkokrát poškodené zemetraseniami, ale vždy bolo obnovené v ešte výstavnejšej podobe. Od polovice 1. storočia pred Kr. mesto prežívalo hospodársky a sociálny rozkvet.
[úprava] Výbuch Vezuvu
Dňa 24. augusta roku 79 (vtedy vládol cisár Titus Vespasianus) vybuchla sopka Vezuv a jej erupcie trvali štyri dni. Výbuchu predchádzali rôzne varovné znamenia: z hlbín zeme bolo počuť hučanie, otriasala sa zem, domáce zvieratá i vtáky boli nepokojné, na niektorých miestach unikali z hlbín zeme sírne výpary. Ráno 24. augusta sa sopka Vezuv naplno prebudila. Obyvatelia okolitých miest a mestečiek videli, že z krátera sopky vystupuje vysoký čierny dym, ktorý sa vo veľkých výškach rozširoval a dostával podobu borovice pínie. Po svahoch Vezuvu začala vytekať láva, na mesto Herkulaneum sa zniesol dážď horúcej pemzy a iných kameňov. Pompeje boli zasypané 6 - 10 metrovou vrstvou jemného sopečného popola, unášaného vetrom. Popol prenikal aj cez dvere a okná, takže ľudia sa nezachránili ani vo svojich príbytkoch. Doteraz bolo objavených asi 2500 mŕtvych Pompejčanov.
Obyvatelia, ktorí sa zachránili, sa po skončení katastrofy pokúšali vrátiť do mesta, ale nebolo to možné, preto si založili nové mesto.
Výbuch Vezuvu z roku 79 opísal podrobne rímsky spisovateľ Plínius Mladší v dvoch listoch, adresovaných historikovi Tacitovi. Plínius bol práve v čase výbuchu so svojou matkou a strýkom Plíniom Starším (bol vtedy veliteľom rímskeho loďstva v Misene) v Pompejach, ale obaja sa zachránili, strýko zahynul pri záchranných prácach. Vo svojich listoch podrobne opísal výbuch Vezuvu a priebeh katastrofy.
[úprava] Objavenie Pompejí
V polovici 18. storočia roľníci pri prácach na pozemkoch začali objavovať rôzne artefakty. Brat neapolského kráľa odkúpil všetky pozemky a začal sa tu pravidelný archeologický výskum, ktorý trvá dodnes - doteraz boli odkryté asi 3/4 starovekého mesta.
Pretože pôvodné mesto prestalo žiť v roku 79 po Kr., archeológovia odkryli celý pôdorys mesta s jeho ulicami, námestiami, verejnými budovami (chrámy, gladiátorské kasárne, divadlá, kúpele, športoviská) a obytnými domami v stave z roku 79. V obytných domoch boli objavené mozaikové dlážky, maľby na stenách, vnútorné i vonkajšie zariadenie, podarilo sa rekonštruovať aj záhrady s ovocnými stromami a okrasnými rastlinami. Takisto sa podarilo objaviť umelecké diela (sochy, sošky), ktoré tvorili výzdobu domov, nábytok, šperky Pompejčanov, mince, domáci riad, pracovné nástroje, zbrane. Pretože drevené časti nábytku zotleli za stáročia v sopečnom popole, podarilo sa ich rekonštruovať tak, že vzniknuté dutiny naplnili sádrou a tak vznikli odliatky pôvodných drevených dverí, okien, postelí, skriniek a skríň na ukladanie šatstva. Veľká časť nálezov sa v súčasnosti nachádza v Národnom archeologickom múzeu v Neapole (Muzeo nazzionale archeologico).
Podobnou metódou boli odhalené aj dutiny, v ktorých boli pôvodne telá mŕtvych Pompejčanov - celé rodiny i s domácimi zvieratami (pohrebisko pri Nolanskej bráne), šperkami a drobnými predmetmi, ktoré sa pokúšali zachrániť.
Okrem Pompejí boli zničené aj mestá Herkulaneum, Stabiae a Oplontis.