Andrej Ľudovít Radlinský

Z Wikipédie

Andrej Ľudovít Radlinský
rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, pedagóg, redaktor, vydavateľ, náboženský spisovateľ
Narodenie 8. júl 1817
Dolný Kubín
Úmrtie 26. apríl 1879
Kúty
Pozri aj Biografický portál

Andrej Ľudovít Radlinský (* 8. júl 1817, Dolný Kubín - † 26. apríl 1879, Kúty) bol rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, pedagóg, redaktor, fyzik, vydavateľ, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha, spoluzakladateľ Matice slovenskej. Pseudonym: Radolínsky

Obsah

[úprava] Rodina

  • otec Ondrej Radlinský
  • matka Alžbeta rod. Bernoláková

[úprava] Životopis

Študoval na gymnáziu v Ružomberku, Kremnici a v Budíne. V roku 1834-1836 študoval filozofiu v Oláhovom seminári v Trnave, a v seminári v Bratislave. V roku 1836-1840 kat. teológiu na univerzite v Pazmáneu vo Viedni, popri nej sa venoval aj štúdiu jazykovedy a spoločenskovedným i exaktným predmetom. V roku 1841 získal doktorát (PhDr.), na univerzite v Pešti 1841 - vysvätený za kňaza. Pôsobil v Budíne a Zlatých Moravciach a dlhšie i v Banskej Štiavnici, kde zriadil nedeľné školy a organizoval spolky miernosti. V roku 1852 vydal I. zväzok Prostonárodnej Bibliotéky, ktorý obsahoval hviezdovedu, zemepis, prírodopis a silozpyt -– jeho zostavovateľom bol Maximilián Jalovecký. Andrej Radlinský musel tajne opustiť Slovensko a prešiel do Viedne, kde spolupracoval s Jánom Kollárom. Tu redigoval Slovenské noviny, vydával časopis Cyrill a Method, neskôr s prílohou Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Katolícke noviny.

Andrej Radlinský značne prispel k vytváraniu slovenskej fyzikálnej terminológie. V päťdesiatychsedemdesiatych rokoch 19. storočia svojimi všestrannými schopnosťami zasahoval do hospodárskeho a literárneho života a má nezabudnuteľné zásluhy pri napomáhaní rozvoja slovenského školstva, najmä pri jeho záchrane. Aktívne sa podieľal na slovenskom národnom politickom hnutí, zástanca spolupráce oboch konfesií, propagátor českej a slovenskej vzájomnosti, slavianofil ako jazykovedec ovplyvnil vývoj a kodifikáciu spisovnej slovenčiny, zúčastnil sa na rozvoji a šírení katolíckej náboženskej spisby pričinil sa o povznesenie slovenského školstva. Spoluzakladateľ MS a Spolku sv. Vojtecha. Redaktor vydavateľ a zostavovateľ náboženských publikácií. Zaslúžil sa o poslovenčenie a neskôr záchranu banskobystrického gymnázia, usiloval sa založenie slovenskej právnickej akadémie v Banskej Bystrici, nastolil aj potrebu zriaďovania pôrodných sál na Slovensku. Vydával rôzne školské pomôcky a príručky. Jeho učebnica Školník bola významným prostriedkom pri pozdvihnutí vzdelanostnej úrovne slovenského národa. Zomrel 26. apríla 1879 a pochovaný je v Kútoch.

Dielo Školník, ktoré vydal v roku 1871 obsahujúce hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodvábnictvo a náuku o právach a povinnostiach občanských pre katolícke elementárne školy. Učebnica má 316 strán a 12 strán obrázkov. Stavba Silozpytu čili fyziky ako jednej časti Školníka:

  1. O vlastnostiach telies,
  2. O príťažlivosti, ťarche, ťažišti a rovnováhe,
  3. O sochore, vážkach, mincieri, kolovrate a iných z kolovratu poskladaných strojoch.
  4. O povetrí,
  5. O plynoch,
  6. O vode,
  7. O liehu alebo silici,
  8. O svetle,
  9. O teplote; prídavok: O nešťastlivých prípadoch horúčosti, ohňa, chladna a zimy.
  10. O hromovine,
  11. O zvuku; prídavok: O nešťastlivých prípadoch zadusených a hromom ohlušených ľudí.

[úprava] Ocenenie

  • Člen Arkádskej akadémie vied a umení (Arcas Romanus) v Ríme

[úprava] Pamiatky

  • pamätná tabuľa na pôv. mieste rodného domu (od S. Bíroša) v Dolnom Kubíne
  • hrob s náhrobníkom, súsošie od A. Kováčika a paätná tabuľa na roku-k. fare v Kútoch
  • časť rkp. pozostalosti a fotodokumentačný materiál v LAMS

[úprava] Dielo

  • Duchovný spevník katolícky..., Trnava roku 1882
  • Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí, Viedeň roku 1850
  • Nečo zo všeobecného dejepisu..., Viedeň roku 1876

[úprava] Literatúra

[úprava] Externé odkazy