Gibonorodé
Z Wikipédie
Gibonorodé | ||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
![]() |
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Hylobatinae ?, ? |
||||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Gibonorodé alebo malé ľudoopice (Hylobatinae) je podčeľaď z čeľade gibonovité z radu primáty. Obsahuje jediný rod : gibon.
Obsah |
[úprava] Členenie
Nasledujúce druhy sa väčšinou považujú za súčasť jedného rodu gibon (Hylobates), ale podľa niektorých autorov za štyri separátne rody, príp. „podrody“, Nomascus, Symphalangus (po slovensky siamangy), Bunopithecus a Hylobastes (v užšom zmysle). Prvé tri tieto (pod)rody sú dole vyznačené hrubým písmom, ostatné druhy tvoria spomínaný (pod)rod Hylobastes v užšom zmysle:
- gibon čierny (Hylobates concolor) (Nomascus concolor)
- (Hylobates concolor concolor)
- (Hylobates concolor hainanus)- tiež považovaný za separátny druh (Hylobates (Nomascus) hainanus)
- (Hylobates concolor lu)
- (Hylobates concolor nasutus)
- (Hylobates concolor jingdongensis)
- (Hylobates concolor furvogaster)
- gibon bielolíci (Hylobates leucogenys) (Nomascus leucogenys) (predtým Hylobates concolor leucogenys)
- (Hylobates leucogenys leucogenys)
- (Hylobates leucogenys henrici)
- gibon žltolíci (Hylobates gabriellae) (Nomascus leucogenys) (predtým Hylobates concolor gabriellae)
- (Hylobates gabriellae gabriellae)
- (Hylobates gabriellae siki) - tiež považovaný za separátny druh (Hylobates siki)
- gibon siamang (Hylobates syndactylus) (Symphalangus syndactylus)
- (Hylobates syndactylus syndactylus)
- (Hylobates syndactylus volzi)
- gibon hulok (Hylobates hoolock) (Bunopithecus hoolock)
- gibon malý (Hylobates klossii)
- gibon čiapočkový (Hylobates pileatus)
- gibon Müllerov (Hylobates muelleri)
- gibon striebristý (Hylobates moloch)
- gibon tmavoruký (Hylobates agilis)
- gibon lar (alebo gibon bieloruký)(Hylobates lar)
- gibon bielobradý(??) (Hylobates albibarbis)
Členenie je do určitej miery sporné v tom zmysle, že sa niektoré druhy považujú za poddruhy iných druhov.
[úprava] Výskyt
Dnes žijú v juhovýchodnej Ázii (Zadná India) a Malajzii (Sundské ostrovy), v pleistocéne žili tam, kde dnes, a navyše v Číne, Vietname, Laose, Indonézii a inde.
Obývajú daždové a horské lesy až do výšky 2000 m.n.m.
Najbežnejší je gibon lar (na obrázku) so svetlými končatinami. Najväčší je gibon siamang, najhlučnejší je gibon hulok.
Všetky gibony sú ohrozené vyhynutím v dôsledku odlesňovania a prenasledovania ľudmi.Medzi najohrozenejšie druhy patrí napr. gibon čiapočkový (výskyt:juhovýchodné Thajsko, Kambodža) a gibon striebristý (výskyt: Jáva).
[úprava] Telesné charakteristiky
Telesné znaky súvisia so značnou špecializáciou na kolísavý pohyb (rúčkovanie po stromoch visiac z konára) po korunách stromov (tzv. brachiácia). Šetria energiu a udržujú hybnosť tým, že ich telo funguje ako kyvadlo. Sú to stromové druhy, celý život strávia na stromoch zavesení na dlhých rukách; na zemi sa pohybujú zriedka. Väčšinu dňa trávia hľadaním a jedením potravy (plody a kvety). V noci sa pohybujú zriedka, spia na konároch alebo vidliciach.
Gibonorodé sú:
- malé opice s charakteristicky vyvinutými, veľmi dlhými rukami, dlhými úzkymi dlaňami (pozri aj gibonovité)
- najmenšie žijúce ľudoopice
- na rozdiel od ľudoopíc mejú dobre vyvinuté sedacie mozole
- ruky im slúžia len na zavesenie, kým nohy slúžia na chytanie čohokoľvek
- nemajú chvost (podobne ako ostatné ľudoopice)
- majú schopnosť priestorového videnia (podobne ako ostatné primáty), čo im pomáha pri skákaní medzi stromami
- srsť je podľa druhu žltohnedá až sivá či čierna
- ozývajú sa prenikavým vreskotom, najhlučnejším je gibon hulok, ktorý podľa silného volania aj dostal meno
Čísla:
- výška: max. 1 meter, spravidla 45 – 65 cm
- hmotnosť: 3 – 11 kg, spravidla 5 – 9 kg (11 kg dosahuje len gibon siamang)
- premerný vek: 25 – 30 rokov, v zoologických záhradách viac
[úprava] Sociálna štruktúra
Žijú v skupinách („rodinách“) pozostávajúcich zo samca, samice a mláďat rôzneho veku (často aj 3-4), ktoré zostávajú v skupine, až kým nedospejú. Kedysi sa myslelo, že gibony sú monogamné, v skutočnosti uzatvárajú viacero zväzkov alebo sú polygamné. O mláďatá sa obaja rodičia obetavo starajú. Mláďatá sa ovinú matke okolo pása, keď sa šplhá po stromoch.
Približne 15 minút denne venujú partneri vzájomnému čisteniu srsti.
Samec a samica majú svoje „teritórium“ v korunách stromov a vyznačujú ho v niektoré rána hlasitým spevom alebo tiež duetom, v ktorom hrá hlavnú úlohu samička a samec ju v prestávkach doplňuje kratšími a menej spevnými úsekmi melódie. Tento duet slúži aj na utuženie partnerského vzťahu. Ak jeden pár začne, ostatné páry v lese sa reťazovito pripájajú, aby aj oni oznámili, kde leží ich „teritórium“.
[úprava] Rozmnožovanie
Obdobie rozmnožovania trvá celý rok. Samice sú gravidné približne 7 - 8 mesiacov (208 - 235 dní), pričom intervaly pôrodov trvajú 2 až 3 roky. Rodí sa jedno mláďa, ktoré matka kojí asi 18 mesiacov a je od nej závislé dva roky. Pohlavná dospelosť mláďat nastáva podľa druhu v 6. - 9. roku. V tomto období začínajú byť agresívne, rodičia ich vyháňajú a zakladajú si vlastné páry.