Stroncium

Z Wikipédie

38 rubídiumstronciumytrium
Ca

Sr

Ba
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo stroncium, Sr, 38
Séria kovy alkalických zemín
Skupina, Perióda, Blok 2, 5, s
Vzhľad striebornobiely kov
Atómová hmotnosť 87,62(38)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 5s2
Elektrónov na hladinu 2, 8, 18, 8, 2
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo pevné
Hustota (pri i.t.) 2,64  g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t. 6,980  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia) 1050 K
(777 °C, 1431 °F)
Teplota varu 1655 K
(1382 °C, 2520 °F)
Teplo vyparovania 7,43  kJ·mol−1
Teplo tavenia 136,9  kJ·mol−1
Tepelná kapacita (25 °C) 26,4  J·mol−1·K−1
Tlak pary
P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 796 882 990 1139 1345 1646
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra kocková stenovo centrovaná
Oxidačné stupne 2 (silno zásaditý)
Elektronegativita 0,95 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie
(viac)
1.:  549,5  kJ·mol−1
2.:  1064,2  kJ·mol−1
3.:  4138  kJ·mol−1
Atómový polomer 200pm
Atómový polomer (vyp.) 219  pm
Kovalentný polomer 192  pm
Rôzne
Magnetické vlastnosti paramagnetický
Elektrický odpor (20 °C) 132 n Ω·m
Tepelná vodivosť (300 K) 35,4  W·m−1·K−1
Tepelná roztiažnosť (25 °C) 22,5  µm·m−1·K−1
Pružnosť v šmyku 6,1  GPa
Poissonova konštanta 0,28
Mohsova tvrdosť 1,5
Registračné číslo CAS 7440-24-6
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy stroncia
izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR
82Sr syn 25,36 d ε - 82Rb
83Sr syn 1,35 d ε - 83Rb
β+ 1,23 83Rb
γ 0,76, 0,36 -
84Sr 0,56% Sr je stabilný s 46 neutrónmi
85Sr syn 64,84 d ε - 85Rb
β 0,514D -
86Sr 9,86% Sr je stabilný s 48 neutrónmi
87Sr 7,0% Sr je stabilný s 49 neutrónmi
88Sr 82,58% Sr je stabilný s 50 neutrónmi
89Sr syn 50,52 d ε 1,49 89Rb
β- 0,909D 89Y
90Sr syn 28,90 y β- 0,546 90Y
Referencie
Veľmi horľavá látka

Stroncium (strontium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sr a protónové číslo 38. Stroncium je pomerne mäkký, ľahký kov, ktorý búrlivo reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reaktivita stroncia je natoľko vysoká, že môže byť dlhodobo uchovávané iba pod vrstvou alifatických uhľovodíkov (petrolej, nafta) s ktorými nereaguje. Na vzduchu sa okamžite pokrýva vrstvou nažltlého oxidu, práškové stroncium sa na vzduchu môže samovoľne vznietiť.

Soli stroncia farbia plameň karmínovo červeno.

Stroncium bolo objavené v roku 1790 Adairom Crawfordom a v roku 1973 M. H. Klaprothom v mineráli stroncianit, odkiaľ pochádza jeho slovenské i latinské pomenovanie. Čisté stroncium ako prvý izoloval sir Humphry Davy v roku 1808 pomocou elektrolýzy.

[úprava] Výskyt v prírode

Vzhľadom na svoju vysokú reaktivitu sa v prírode stretávame prakticky len so zlúčeninami stroncia. V nich sa vyskytuje iba v mocenstve Sr+2.

Stroncium sa v zemskej kôre vyskytuje v množstve 0,03-0,04%. V morskej vode je jeho koncentrácia len 8 mg Sr/l a vo vesmíre pripadá na jeden atóm stroncia približne jeden a pol miliardy atómov vodíka.

Najznámejšími minerálmi na bázi stroncia sú síran strontnatý, celestín SrSO4 a uhličitan strontnatý, stroncianit SrCO3.

[úprava] Výroba, zlúčeniny a využitie

Elementárne stroncium sa priemyslovo vyrába elektrolýzou taveniny chloridu strontnatého a draselného.

Zlúčeniny stroncia sa využívajú vďaka svojej výraznej farebnej reakcii v plameni pri výrobe pyrotechnických produktov. Uplatnenie zlúčeniny stroncia nachádzajú aj v špeciálnych aplikáciách sklárskeho priemyslu, napr. v katódových trubiciach pre výrobu obrazoviek farebných televíznych prijímačov.

Vysoký index odrazivosti titaničitanu strontnatého SrTiO3 sa využíva v rôznych optických aplikáciách, napr. pri meraní farebnosti látok alebo analýze spektier odrazených lúčov z farebných povrchov. Z rovnakého dôvodu používa často šperkársky priemysel titaničitan strontnatý ako lacnejšiu náhradu diamantu.

[úprava] Zdravotné aspekty stroncia

Bežné izotopy stroncia sa v živých organizmoch správajú podobne ako atómy vápnika a sú teda úplne neškodné.

Zdravotné riziká stroncia sú spojené s rádioaktívnym izotopom 90Sr, ktorý vzniká pri rádioaktívnom rozpade uránu, napr. pri výbuchu atómovej bomby i v jadrových reaktoroch. Izotop 90Sr je pomerne silný beta žiarič s polčasom rozpadu 29,1 rokov. Ak sa dostane do živého organizmu, môže sa zabudovať do kostného tkaniva a je potenciálnym zdrojom vzniku rakoviny. Pri objektívnom hodnotení jeho skutočnej rizikovosti je potrebné posúdiť pomer výskytu uvedeného izotopu k ostatným podobným atómom (vápnik, bárium, neškodné izotopy stroncia) a pravdepodobnosťou vyžiarenia beta častice (elektrón) a následným spustením rakovinového bujnenia práve sledovaným izotopom 90Sr.

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Stroncium