Guglielmo Marconi
Z Wikipédie
Guglielmo Marchese Marconi | |
---|---|
taliansky vynálezca, podnikateľ | |
Narodenie | 25. apríl, 1874 Griffona pri Bologni, Taliansko |
Úmrtie | 20. júl, 1937 Rím, Taliansko |
Pozri aj Biografický portál |
Guglielmo Marchese Marconi (* 25. apríl 1874 Griffona pri Bologni, Taliansko – 20. júl 1937, Rím, Taliansko) bol známy taliansky vynálezca, podnikateľ. V roku 1909 obdržal Nobelovú cenu za fyziku spolu s Braunom za ich prínos vo vývoji bezdrôtovej telegrafie. Je považovaný za vynálezcu rádiového spojenia.
Obsah |
[úprava] Narodenie a mladosť
Marconi sa narodil blízko Bologne, ako druhý syn Giuseppe Marconiho, talianskeho veľkostatkára, a jeho manželky írskeho pôvodu, Annie Jamesonovej, vnučky zakladateľa firmy na výrobu destilátov Jameson Whiskey. Vzdelanie získal v Miláne, Florencii, neskôr v Livorne.
[úprava] Práce na rádiovom vysielaní
Už v mladosti bol Marconi fascinovaný technickými vedami a obzvlášť elektrinou. Jedným z najdôležitejších objavov vtedajšej éry bol objav Heinricha Hertza, ktorý v roku 1888 ako prvý vyvinul, skonštruoval zariadenie, ktoré dokázalo vysielať a prijímať elektromagnetické vlny, dnes známe pod menom rádiové vlny. V tých časoch boli tieto vlny nazývané "Hertzove vlny". Po Hertzovej smrti v roku 1894 boli publikované jeho skoršie objavy. Marconimu bolo dovolené študovať tieto objavy u Augusta Righi - milánskeho fyzika, ktorý prevádzal výskumy Hertzových prác.
Marconi začal prevádzať experimenty, s vlastným zariadením na hornom poschodí otcovského domu - Villy Griffone v Pontecchio. Jeho otec si myslel o jeho výskumoch, že sú to výplody chorého rozumu. Jedine matka mu verila a podporovala ho. Takto pracoval dva roky. Marconiho cieľom bolo nájsť spôsob ako využívať rádiové vlny na prenos bezdrôtovej telegrafie, to znamená prenos telegrafných správ bez použitia spojovacích káblov. Toto nebola celkom nová myšlienka, mnoho bádateľov experimentovalo s mnohými bezdrôtovými telegrafnými technológiami viac ako 50 rokov, avšak nikto nezaznamenal komerčný úspech. Marconi vyvinul systém s nasledovnými komponentami:
- pomerne jednoduché elektrické iskrisko (rádiový vysielač), ktorý bol navrhnutý podľa Righiho modelu, tento bol podobný modelu, ktorý používal Hertz.
- telegrafný kľúč (tlačidlo), ktorý sa používal na prerušovanie vysielania v krátkych a dlhých intervaloch, čím vznikali "bodky" a "čiarky", ktoré sú používané v Morseovej abecede.
- koherentný prijímač, ktorý bol modifikáciou modelu Eduarda Branlyho s malými úpravami a zlepšeniami, ktoré zvýšili citlivosť a spoľahlivosť.
- telegrafný zásobník, ktorý bol napojený na prijímač, čím sa zaznamenával prenášaný signál vo forme morseovej abecedy na papierovú zrolovanú pásku.
Podobné konfigurácie používajúce elektrické iskrisko a koherentný prijímač, boli používané mnohými experimentátormi, nikto však nebol schopný uskutočniť prenos na dlhšiu vzdialenosť ako niekoľko sto metrov. Spočiatku Marconi experimentoval len cez limitované vzdialenosti, ale v lete 1895, začal prevádzať experimenty vonku. Zväčšil dĺžku vysielača a prijímača a postavil ich do zvislej polohy. Neskôr prišiel na nový poznatok, že ak jeden koniec antény bol spojený so zemou, prenosová vzdialenosť sa podstatne zväčšila. (Hoci Marconi nepoznal príčinu, toto uzemňovacie spojenie umožňovalo zemi účinkovať ako vodič pre povrchové vlny.) Čoskoro sa mu podarilo prenášať signál, cez vrcholok kopca na vzdialenosť približne 1,5km. Vtedy bol presvedčený, že s dodatočným výskumom a financovaním jeho zariadenie bude schopné prekonať väčšie vzdialenosti, a tým sa stane veľmi cenným pre obchodné a vojenské využitie.
V rodnom Taliansku nebol o jeho prácu náležitý záujem, preto v roku 1896, ako 21 ročný, Marconi odcestoval s matkou do Londýna. (Okrem rodnej taliančiny ovládal aj angličtinu). V Anglicku vzbudil záujem Williama Preeceho - hlavného elektroinžiniera britskej pošty. Nasledovala séria demonštrácií pre Britskú vládu v marci roku 1897. Marconi vysielal signál v morseovke do vzdialenosti viac ako 6km cez Salisbury Plain, a 13. mája 1897 prenášal z Lavernock Point (Južný Wales) do Brean Down na vzdialenosť 14 km. Preece bol dojatý týmito demonštráciami, a zabezpečil Marconimu dve verejné prezentácie v Londýne. Prvá pod názvom "Bezdrôtová telegrafia" sa uskutočnila v Toynbee Hall 11. decembra 1896 a druhá, "Presnos signálu cez priestor bez drôtov", sa konala v Kráľovskom inštitúte 4. júna 1897.
Nasledovali ďalšie demonštrácie, a Marconi získal medzinárodnú pozornosť. V júli 1897 previedol v La Specia, v rodnom Taliansku sériu testov pre taliansku vládu. Ďalší test nasledoval v máji 1898 pre Lloyds medzi Ballycastle a Rathlin Island (Írsko). Anglický prieplav bol prekonaný 27. marca 1899 medzi Wimereux (Francúzsko) a South Foreland Lighthouse (Anglicko), a na jeseň 1899 sa uskutočnila prvá prezentácia v USA, reportážou z Amerického pohára medzinárodných jachtárskych pretekov v New Yorku.
[úprava] Komerčný výskum
2. júna 1896 Marconi zadal predbežnú špecifikáciu na britskom patentovom úrade na svoje práce a 2. marca 1897 nasledovala kompletná špecifikácia. 2. júla 1897 mu udelili britský patent č. GB12039 za Vylepšenie v prenose elektrických impulzov a signálov, a súvisiacich zariadení., čo je mnohokrát uznávané ako prvý patent v rádiovej telekomunikácii.
Ponuku na kúpu patentových práv britským poštovým úradom zamietnutol, a 20. júla 1897 bola založená firma "Wireless Telegraph and Signal Company, Ltd." so sídlom v Londýne na čele s Marconim ako riaditeľom a hlavným technikom. (v marci 1900, sa firma premenovala na Marconi´s Wireless Telegraph Company, Ltd).
Po celom svete bolo založených množstvo spoločností, vrátane Marconiho "Wireless Telegraph Company of America Inc. 8. novembra 1899, a Marconiho International Marine Communication Company Ltd. 25. apríla 1900, ktorá vybavovala lode s Marconiho zariadením a operátormi (Pasažieri mohli posielať a prijímať bezdrôtové telegramy zvané "Marconigrams"). V novembri 1897 bola postavená prvá stála vysielacia stanica v The Needles, Alum Bay, Isle of Wight v južnom Anglicku a ďalší rok sa otvorila prvá fabrika "bezdrôtového telegrafu" v Hall Street Chelmsford, Anglicko, ktorá zamestnávala približne 50 ľudí.
So založením firmy Marconi najal mnoho dôležitých spoločníkov a časom sa menej zaujímal o technické otázky firmy, hoci neskôr obdržal patent na magnetický prijímač v 1902 a v roku 1920 prevádzal podrobný výskum v prenose krátkych vĺn na svojej osobnej jachte Elettra.
Mnoho Marconiho firiem strácalo tržby počas rokov, odkedy boli založené, až správy o veľkej hodnote rádia, keď pomohlo zachraniť životy pri potopení Titaniku v roku 1912, a nariadenie, ktoré nariadovalo vybaviť lode rádiom. Až to pomohlo firmám profitovať. Marconiho firmy rýchlo začali byť dominantné v Spojenom kráľovstve a jeho kolóniach, avšak čelili veľkej konkurencii od iných firiem, obvzlášť nemeckej firmy Telefunken. V roku 1912, po prevzatí zbankrotovanej firmy United Wireless, Marconiho podiel na americkom trhu sa stal skoro monopolným. Avšak na nátlak americkej vlády 20. novembra 1919 majetok firmy "American Marconi" bol predaný firme General Electric Company, ktorá ich použila na vytvorenie firmy Radio Corporation of America, a takto vytvoriac schopného obchodného konkurenta.
[úprava] Vysielanie cez Atlantický oceán
Hlavná výhoda rádiového vysielania je schopnosť previesť komunikáciu ponad oceán. Marconi čoskoro začal budovať vysoko-výkonnú stanicu na oboch stranách Atlantického oceánu, aby bolo možné komunikovať s loďmi na mori (v roku 1904, bol založený servis na prenos nočných správ lodiam, ktoré mali predplatenú službu). Toho času bolo preverované, či je možné preniesť signál kompletne cez Atlantik, a vytvoriť tak konkurenciu transatlatickým telegrafným káblom.
Marconi čoskoro urobil zarážajuce oznámenie, že 12. decembra 1901, na príjem použil 122m vysokú anténu podporovanú upevneným "šarkanom", osobne prijal na Signal Hill v St John's, Newfoundland (teraz časť Kanady) signál prenášaný novou firemnou vysokovýkonovou stanicou na Poldhu, Cornwall. Vzdialenosť medzi dvoma bodmi bola približne 3500 km. Hoci tento úspech bol uznávaný ako obrovský vedecký úspech, čo sa týka tohto tvrdenia existoval však aj skepticizmus, pretože signál bolo počuť len veľmi slabo a sporadicky. Na dôvažok, neexistovalo nezávislé potvrdenie o vysielaní a príjme, ktoré pozostávalo iba z troch bodiek z morseovky pre písmeno S, signál bolo veľmi ťažko rozoznať voči šumu produkovaným atmosférickými statickými výbojmi.
Marconi sa cítil vyzvaný pochybovačmi, pripravil lepšie zorganizovaný a zdokumentovaný test. Vo februári 1902, loď S.S. Philadelphia vyplávala západným smerom z Veľkej Británie s Marconim na palube, starostlivo zaznamenávajúc signál, denne vysielený zo stanice Poldhu. Výsledok testu bol, že v nepretržitom príjme až do vzdialenosti 2 496 kilometrov, a príjem zvuku do vzdialenosti 3 378 kilometrov. Zaujímavosťou bolo, že maximálne vzdialenosti prenosu sa dosahovali v noci, a preto tieto testy boli prvé, ktoré ukázali že rádiový prenos v stredných vlnách a dlhých vlnách sa dostane v nočných hodinách do väčšej vzdialenosti než cez deň. Počas dňa signál sa podarilo prijímať len do vzdialenosti 1 125km. Marconimu sa podarilo prenášať signál cez veľké vzdialenosti, aj napriek názoru mnohých vedcov, ktorí toho času tvrdili, že prenos je limitovaný optickou viditeľnosťou a zakrivením zeme. Až neskôr bolo objavené spolupôsobenie ionosféry, od ktorej sa rádiové vlny dokážu odrážať a tým je možné spojenie rádiových staníc, ktoré su na opačných stranách zemegule.
Dňa 17. decembra 1902, vysielanie z Marconiho vysielacej stanice Glace Bay, Kanada, sa stala prvou rádiovou správou, ktorá prekonala Atlantický oceán východným smerom. Dňa 18 január 1903, Marconiho stanica vybudovaná pri Wellfleet, Massachusetts v roku 1901 zaslala správu - pozdrav od Theodora Roosevelta, prezidentá USA kráľovi Spojeného kráľovstva - Eduardovi VII., zaznamenajúc prvý rádiový prenos s pôvodom z USA. Avšak udržať trvalý prenos signálu sa zdalo veľmi ťažkou úlohou. Pravidelná transatlatická rádiotelegrafická služba bola spustená v roku 1907, avšak aj napriek tomu mala firma veľké problémy s udržaním spoľahlivého spojenia.
[úprava] Titanik
Dvaja rádioví operátori na palube lode Titanik, boli zamestnancami Marconiho medzinárodnej komunikačnej námornej spoločnosti. Stroskotanci boli zachránení lodou Karpathia. Ked doplávala do New Yorku Marconi išiel na palubu s reportérom z New York Times. Dňa 18. júna 1912, Marconi podal dôkaz na vyšetrovacom súde, ohľadom straty Titaniku ohľadom námornej telegrafie a jej funkčnosti a postupov pre záchranu na mori.
[úprava] Diskusia o patentoch
Je pravdou, že všetky vynálezy, ktoré Marconi skonštruoval spočívajú na vynálezoch od mnohých iných vynálezcov a vedcov. Jeho pôvodné dvojobvodové zariadenie pozostávajúce z el.iskriska (vysielača) a koherentného prijímača, bolo podobné mnohým iným modelom iných experimentátorov a obzvlášť modelom Olivera Lodgeho v sérii široko reportovaných demonštrácií v roku 1894. Marconiho prínos bol v tom že dokázal s týmto zariadením prenášať signál do oveľa väčších vzdialeností než ostatní. Bolo to dosť kontraverzné, či to bolo dostatočný prelom aby si zaslúžil patentovú ochranu, alebo či jeho zariadenie bolo príliš podobné originálu vyvinutým Hertzom, Branleyom a Lodgeom.
Tak či tak, Marconiho počiatočné demonštrácie boli rozhodujúce na vtedajšiu dobu, jeho pôvodné zariadenie bolo mnohokrát limitované, kvôli nedostatočnje naladenosti, čo podstatne znižovalo počet vysielajúcich rádiových vysielačov, ktoré by mohli pracovať v geografickej oblasti bez spôsobovania vzájomnej rušiacej interferencie (vysielače s nepretržitým vysielaním boli viac selektívne a preto boli menej náchylné k tomuto nedostatku.). Na vylepšenie tohto Marconi podal patent na aplikáciu s dokonalejším štvorobvodovým dizajnom, ktorý obsahoval dve ladiace obvody na vysielacej anténe a dve na prijímacej anténe. Tento patent bol zapísaný ako britský patent č. 7 777 dňa 26. apríla 1900. Tento patent prišiel až po významných predošlých prácach na ladení elektrických obvodov prácami Nikolu Teslu Lodgeho, Brauna a Johna Stone Stoneho. (Ako obranný akt, v roku 1911 Marconiho firma kúpila Lodge-Muirhead Syndicate, ktorá vlastnila patent na ladenie od Olivera Lodgeho z roku 1897. Patenty boli predmetom právnych sporov v rôznych krajinách, pretože novorozvíjajúci elektro a rádiový priemysel hral obrovskú rolu.
[úprava] Pokračujúce práce
Rokmi začali Marconiho firmy získavať povesť technicky konzervatívne, hlavne v tom, že pokračovali v používaní relatívne neefektívnej technologie s iskrovým vysielačom, ktorá mohla byť používaná len rádiotelegrafickom prenose, dlho po tom čo bolo zrejmé, že budúcnosť rádiovej komunikácie bude vo vysielaní neprerušovaných vln, čo bolo oveľa efektívnejšie a mohlo byť použité na prenos zvuku. Značne oneskorene začala firma s prácami na zariadení na kontinuálne vysielanie rádiových vln, ktoré začali v 1915. Po uvedení oscilačnej vákuovej elektronky. V roku 1920 použitím vákuovej elektronky na vysielanie, Marconiho firma v Chelmsford Anglicko začala prvé rádiové vysielanie so zábavným obsahom v Anglicku. V roku 1922 sa začala pravidelná prevádzka rádiového vysielania z Marconiho výskumného centra v Writtle pre Chelmsforde. Keď v roku 1922 bola založená firma British Broadcasting Company, Marconiho firma bola prominentným účastníkom.
[úprava] Osobný život, neskoré roky a smrť
16. marca 1905, sa Marconi oženil s Beatrice O'Brienovou, dcérou Edwarda Donough O'Briena, 14-teho Baróna Inchiquin z Írska. Mali spolu tri dcéry (Degna (1908-1998), Gioia (1916-1996), tretia dcéra žila len niekoľko týždňov), a syna (Giulio (1910-1971)). Rozviedli sa v roku 1924 a sobáš bol anulovaný v roku 1927. 15. júna 1927, sa Marconi oženil s Mariou Cristina Bezzi-Scali, s ktorou mal ešte jednu dcéru (Elettra (* 1930)). Marconi mal brata Alfonsa a nevlastného brata Luigiho.
V roku 1914 Marconi sa stal senátorom talianskeho parlamentu. Počas prvej svetovej vojny bolo Taliansko na strane spojencov a Marconi bol povolaný do vojenskej služby v rádiovej službe. Pôsobil aj v talianskom námornístve ako vyšší veliteľ. V roku 1924 bol menovaný za markíza kráľom Viktorom Emanuelom III.
Veľmi kontroverzný bol Marconiho vstup do talianskej fašistickej strany v roku 1923. V roku 1930 ho taliansky diktátor Benito Mussolini vymenoval za prezidenta talianskej akadémie, čím sa Marconi stal členom veľkého fašistického zhromaždenia. V roku 1935, talianske ozbrojené sily okupovali Etiópiu, čo viedlo k všeobecnému odsúdeniu Talianska. Marconi sa však v niekoľkých prejavoch zastával útokov.
Po jeho smrti vo veku 63 rokov, Taliansko zorganizovalo štátny pohreb na počesť pamiatky Marconiho. Na počesť Marconiho prínosu v rádiovom vysielaní, všetky rádiové stanice vo svete držali dve minúty ticha.
[úprava] Udelené ceny a členstvo v prestížnych kluboch
- Matteucci medaila 1901
- Nobelova cena za fyziku 1909 (spolu s Braunom
- IEEE Medal of Honor 1920
- Radio Hall of Fame
- National Inventors Hall of Fame
- Royal Society of Arts
[úprava] Ostatné fakty
- Holandská rozhlasová akadémia každoročne udeľuje Marconiho cenu pre vynikajúce rozhlasové programy, a rozhlasové stanice.
[úprava] Patenty
[úprava] Britské patenty
- Britský patent č.12039, zapísaný 2 jún 1896, zapísaný v marci, 1897 (neskôr bol žalovaný Oliverom Lodgem, že obsahuje jeho nápady, ktoré sa mu nepodarilo patentovať.)
[úprava] USA Patenty
- Patent v USA 0586193 "Vysielanie elektrického signálu", (použijúc cievkuRuhmkorffa a morseový kľúč/tlačidlo ) zapísaný v decembri 1896, patentovaný v juli, 1897
- Patent v USA 0624516
- Patent v USA 0627650
- Patent v USA 0647007
- Patent v USA 0647008
- Patent v USA 0647009
- Patent v USA 0650109
- Patent v USA 0650110
- Patent v USA 0668315
- Patent v USA 0760463
- Patent v USA 0676332 "Prístroj pre bezdrátovú telegrafiu"
- Patent v USA 0763772 "Prístroj pre bezdrátovú telegrafiu" (štyrikrát ladený systém; tento objav bol skôr objavený N. Tesla, O. Lodge, and J. S. Stone)
- Patent v USA 1271190
[úprava] Externé odkazy
[úprava] Nobel
- Guglielmo Marconi Biografia
- Marconi Calling Marconi Corporation's
- Guglielmo Marconi
[úprava] Rádio
- Sito Ufficiale Fondazione Marconi
- Comitato Guglielmo Marconi International
- I diari di laboratorio di Guglielmo Marconi
- IL BREVETTO n° 7777 Dedicato a coloro che non conoscono la vera storia di una conquista scientifica
- U.S. Supreme Court, "Marconi Wireless Telegraph co. of America v. United States".
- Who invented radio?
- Who is the True Inventor of Radio The Guglielmo Marconi Case
- Tesla vs. Marconi