Neón

Z Wikipédie

10 fluórneónsodík
He

Ne

Ar
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo neón, Ne, 10
Séria vzácne plyny
Skupina, Perióda, Blok 18, 2, p
Vzhľad bezfarebný
Atómová hmotnosť 20,1797(10)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia 1s2 2s2 2p6
Elektrónov na hladinu 2, 8
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo plyn
Hustota (0 °C, 101,325 kPa)
0,9002 g/L
Teplota topenia (tavenia) 24,56 K
(-248,59 °C, -415,46 °F)
Teplota varu 27,07 K
(-246,08 °C, -410,94 °F)
Trojný bod 24,5561[1] K, 43 kPa[2]
Kritický bod 44,4 K, 2,76 MPa
Teplo vyparovania 0,335  kJ·mol−1
Teplo tavenia 1,71  kJ·mol−1
Tepelná kapacita (25 °C) 20,786  J·mol−1·K−1
Tlak pary
P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 12 13 15 18 21 27
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra kocková stenovo centrovaná
Ionizačné energie
(viac)
1.:  2080,7  kJ·mol−1
2.:  3952,3  kJ·mol−1
3.:  6122  kJ·mol−1
Atómový polomer (vyp.) 38  pm
Kovalentný polomer 69  pm
Van der Waalsov polomer 154 pm
Rôzne
Magnetické vlastnosti nemagnetický
Tepelná vodivosť (300 K) 49,1 m W·m−1·K−1
Rýchlosť zvuku (plyn, 0 °C) 435 m/s
Registračné číslo CAS 7440-01-9
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy neónu
izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR
20Ne 90,48% Ne je stabilný s 10 neutrónmi
21Ne 0,27% Ne je stabilný s 11 neutrónmi
22Ne 9,25% Ne je stabilný s 12 neutrónmi
Referencie

Neón (gr. νέος (neon) = nový) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ne a protónové číslo 10. Je to bezfarebný plyn, bez chuti a zápachu, nereaktívny. Chemické zlúčeniny neónu nie sú známe. Neón objavili William Ramsay a Morris Travers v roku 1898.

Obsah

[úprava] Výskyt a využitie

Nachádza sa v atmosfére v koncentrácii asi 0,0015 %. Preto sa získava frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu.

Elektrickým výbojom v prostredí neónu s tlakom niekoľko torov vzniká intenzívne svetelné žiarenie oranžovo-červenej farby. Tento jav sa využíva prí výrobe výbojok tzv. neóniek, ktoré slúžia ako osvetľovacie telesá alebo rôzne svetelné indikátory.

Kvapalný neón sa používa v kryogénnej technike ako náhrada drahšieho a ťažšie pripraviteľného kvapalného hélia.

Neón sa používa aj ako náplň do niektorých typov laserov.

[úprava] Význačné charakteristiky

Neón je druhý najľahší vzácny plyn, žiari červeno-oranžovo vo vákuovej výbojke a má vyše 40-násobok chladiacej kapacity kvapalného hélia a 3-násobok kvapalného vodíka (na základe objemových jednotiek). Vo väčšine aplikácií je menej drahé chladivo ako hélium. Neón má najintenzívnejší výboj pri normálnych napätiach a prúdoch zo všetkých vzácnych plynov.

[úprava] Aplikácie

 Neón sa často používa v nápisoch a produkuje bezchybné jasné oranžové svetlo. Všetky ostatné farby (i keď označované ako "neón") sa robia použitím výboju ortuťových pár, ktoré vybudzujú fosfor do fluorescencie.
Neón sa často používa v nápisoch a produkuje bezchybné jasné oranžové svetlo. Všetky ostatné farby (i keď označované ako "neón") sa robia použitím výboju ortuťových pár, ktoré vybudzujú fosfor do fluorescencie.

Červeno-oranžová farba vyžarovaná neónom v neónových svetlách sa často používa v reklamných nápisoch a tiež sa používa v dlhých rúrkových prúžkoch v autovej modifikácii. Slovo "neón" sa tiež všeobecne používa pre tieto typy svetiel i keď mnoho iných plynov sa používa na produkciu rôznych farieb svetla. Iné použitia:

  • vákuové tuby
  • vysokonapäťové indikátory
  • brzdové svetlá
  • vlnometrové tuby
  • TV tuby
  • Neón a hélium sa používajú na výrobu plynového laseru
  • Skvapalnený neón sa komerčne používa ako kryogénne chladivo v aplikáciách nepožadujúcich nízky teplotný rozsah dostupný s drahším chladením kvapalným héliom.

[úprava] Referencie

  1. Preston-Thomas, H, (1990). "The International Temperature Scale of 1990 (ITS-90)". Metrologia 27: 3-10.
  2. (2005) “Section 4, Properties of the Elements and Inorganic Compounds; Melting, boiling, triple, and critical temperatures of the elements”, CRC Handbook of Chemistry and Physics, 85th edition, Boca Raton, Florida: CRC Press.
Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Neón