Portál:Ľudia/Články mesiaca
Z Wikipédie
Články mesiaca pre biografický portál:
Obsah |
[úprava] Október 2006
Milan Rastislav Štefánik (* 21. júl 1880, Košariská, okres Senica – † 4. máj 1919 tragická smrť, Ivanka pri Dunaji) bol slovenský astronóm, politik, generál francúzskej armády.
V rokoch 1913-1918 organizoval česko-slovenské légie v Srbsku, Rumunsku, Rusku, Taliansku a v roku 1918 protisovietsku intervenciu na Sibíri; člen Národnej rady v Paríži, prvý česko-slovenský minister národnej obrany. Zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate na Slovensko.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách (od roku 1870 patrili Košariská ako osada do Brezovej pod Bradlom) v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika. Narodil sa ako šieste dieťa. Po ňom ešte prišli na svet ďalší šiesti súrodenci. Deväť detí sa rodičom podarilo vychovať do dospelosti, čo nebolo ľahké. Štefánik teda vyrastal v biednom prostredí a jeho život sa takmer ničím nelíšil od života detí košarištianskych roľníkov, hoci bol synom farára. Pavel Štefánik však ako vzdelaný človek a oduševnený slovenský národovec mal doma bohatú knižnicu a aj touto cestou sa snažil ovplyvňovať svoje deti. Malý Milan Rastislav bol teda už od detstva obklopovaný slovenskými knihami a časopismi. Prvé tri triedy ľudovej školy vychodil v rodnej dedine a učiteľom mu bol slovenský národovec, absolvent slovenského ev. gymnázia v Revúcej, Martin Kostelný. Podľa svedectva učiteľa bol Milan Rastislav najlepším žiakom na košarištianskej škole.
[úprava] November 2006
Alexander Veľký bol macedónsky kráľ.
Rozšíril hranice macedónskej ríše, ktorú vybudoval jeho otec Filip II. (Filippos II.) z bývalých macedónskych štátikov a niektorých rozpadajúcich sa mestských štátov zvyšného Grécka, až do Perzie a Egypta a k indickému subkontinentu.
S jeho ujatím sa vlády sa spája aj začiatok novej éry – éry helenizmu.
Alexander sa narodil v roku 356 pred Kr. ako syn Filipa II., kráľa Macedónie, a jeho ženy Olympias z Epiru. Veľa podrobností jeho života, najmä jeho detstva, neskôr ľudia prehnali a stali sa legendou. Napríklad Plútarchos (Alexander 3.1, 3) tvrdí, že Alexandrovým skutočným otcom bol sám Zeus, nie Filip, ktorý sa bál manželky Olympias a jej sklonu spať s hadmi; takisto nás informuje (Alexander 2.2-3), že Olympias aj Filip mali sny, ktoré im veštec Aristander z Talmessu vyložil tak, že ich čaká narodenie dieťaťa s charakterom leva (Olympii sa snívalo o hlasnom hrome a blesku udierajúcom do jej lona, Filipovi ako zapečaťuje jej lono pečaťou leva). Matka Alexandrovej matky Olympias vraj navyše pochádza priamo od Achilla. V deň, keď Alexander uzrel svetlo sveta, bol tiež podpálený slávny Artemidin chrám v Efeze, z čoho sa usudzovalo, že tento deň splodil nešťastie a veľkú pohromu pre celú Áziu.
[úprava] December 2006
Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský, vtedy písané Beňowský, (* 20. september 1746, Vrbové – † 23. máj 1786, osada „Mauritania“, Madagaskar) bol slovenský dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, kráľ Madagaskaru, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak. Bol prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne (dlho pred Jamesom Cookom a de La Pérousom). Autor Pamätí.
Rok jeho narodenia (1741 / 1746) je sporný. Narodil sa vo Vrbovom a svoje detstvo strávil vo Vrbovom. Svoju kariéru začal ako dôstojník rakúskej armády (Slovensko bolo vtedy súčasťou Uhorska, ktoré bolo súčasťou rakúskej monarchie) v sedemročnej vojne. Jeho názory na náboženstvo a vzťah k autoritám spôsobili, že bol nútený opustiť rakúsku monarchiu (teda aj Uhorsko). V roku 1768 sa pridal k poľskému národnému hnutiu proti ruskej intervencii v Poľsku. Rusi ho zajali a internovali v Kazani, neskôr ho poslali do vyhnanstva na Kamčatke (Sibíri). Beňovský odtiaľ ušiel na lodi spolu s ostatnými väzňami a začali objaviteľskú plavbu cez severný Pacifik (bol prvý Európan, ktorý sa tade plavil). V roku 1772 dorazil do Paríža, kde urobil dojem na kráľa Ľudovíta XV. Tento mu ponúkol zastupovať Francúzsko na Madagaskare. V roku 1776 Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za ampansacabeho (kráľa) Madagaskaru.
[úprava] Január 2007
Leonardo di ser Piero da Vinci, nazývaný Leonardo da Vinci, (* 15. apríl 1452, Anchiano pri meste Vinci – † 2. máj 1519, Cloux) bol taliansky renesančný architekt, hudobník, vynálezca, staviteľ, sochár a maliar. Bol opísaný ako archetyp "renesančného človeka" a ako univerzálny génius. Leonardo je slávny pre svoje majstrovské obrazy ako Posledná večera a Mona Líza. Tiež je známy ako tvorca mnohých vynálezov, ktoré predvídali modernú technológiu, ale ktoré boli len výnimočne skonštruované počas jeho života. Navyše pomohol rozvinúť anatómiu, astronómiu a stavebníctvo.
Jeho život bol prvýkrát opísaný v biografii Giorgia Vasariho Vite (Životy).
Leonardo sa narodil v dedinke Anchiano, blízko mesta Vinci v Taliansku. Bol nemanželské dieťa. Jeho otec, Piero da Vinci, bol mladý právnik a jeho matka, Caterina, bola pravdepodobne sedliackym dievčaťom, podľa [1] sa predpokladá, podložené chabými dôkazmi, že bola otrokyňou zo Stredného Východu, ktorú vlastnil Piero.
[úprava] Február 2007
Milan Hodža (* 1. február 1878, Sučany – † 27. jún 1944, Clearwater USA) bol slovenský politik, štátnik a publicista, prvý slovenský predseda vlády Česko-Slovenska.
Milan Hodža sa narodil v Sučanoch a dostal výborné vzdelanie, právo študoval v Budapešti a Kluži a filozofiu vo Viedni. Všeobecné i špecializované vedomosti, znalosti rečí (ovládal sedem jazykov - maďarský, nemecký, anglický, francúzsky, rumunský, srbochorvátsky, poľský), talent, pracovitosť i odvaha ho vo všetkých oblastiach, v ktorých pracoval, viedli k úspechom. Bolo tomu tak najmä v žurnalistike a v politike. Ešte za Rakúsko-Uhorska pracoval ako redaktor v Abendblatte, Slovenskom denníku, Slovenskom týždenníku a tiež v rakúskej tlačovej kancelárii vo Viedni. V roku 1905 bol zvolený za poslanca uhorského snemu za volebný obvod v Kulpíne, (dnešné Srbsko, časť Vojvodina). Mal kontakty aj na panovnícky dvor, osobitne na následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este, (bol mu poradcom v tzv. belvederskej dielni, ktorá plánovala prestavbu monarchie na federálne spojené štáty stredoeurópske, kde by všetky národy mali svoju vlastnú autonómiu a zároveň by sa podieľali na vládnutí v ríši) i posledného cisára Karola.
[úprava] Marec 2007
Šablóna:Ľudia/Odporúčaný článok/03 2007
[úprava] Apríl 2007
Šablóna:Ľudia/Odporúčaný článok/04 2007
[úprava] Máj 2007
Šablóna:Ľudia/Odporúčaný článok/05 2007
[úprava] Jún 2007
Šablóna:Ľudia/Odporúčaný článok/06 2007