Premlčanie

Z Wikipédie

Právo

Odvetvia práva

Verejné právo:
Ústavné právo · Trestné právo
Správne právo · Finančné právo
Európske právo · Medzinárodné právo
Kánonické právo · Konfesné právo


Súkromné právo:
Občianske právo · Pracovné právo
Rodinné právo · Obchodné právo
Medzinárodné právo súkromné

Deľba moci
Výkonná moc:

Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR)
Vláda (SR) · Ministerstvo


Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd
Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada


Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ

Právne predpisy

Ústava (SR) · Ústavný zákon
Zákon · Nariadenie vlády
Vyhláška · Opatrenie · Výnos

Ďalšie pojmy

Právna skutočnosť · Právny akt
Právny predpis · Právna norma


Štát · Forma štátu · Občan
Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva
Medzinárodná organizácia

Upozornenie: Wikipédia nie je
právnik ani Zbierka zákonov!

Premlčanie, ako právny inštitút, je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia. Na premlčanie súd prihliada len na námietku protistrany. To znamená že aj premlčané právo je možné súdne vymôcť, ak sa protistrana premlčania nedovolá, a takéto plnenie nie je bezdôvodným obohatením. Pokiaľ nie je v konkrétnych prípadoch ustanovené inak, premlčacia doba v občianskom práve je 3 roky a v obchodnom práve 4 roky, pričom je treba rozlišovať aj medzi objektívnou a subjektívnou lehotou.

Obsah

[úprava] Príklad

§ 106 občianskeho zákonníka

1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

[úprava] Lehoty

V odseku 1 sa plynutie času viaže na subjektívnu udalosť – keď sa poškodený dozvie o škode – v tomto prípade ide o subjektívny lehotu. V odseku 2 je to naopak – vznik škody je objektívna udalosť, ktorá nastala nezávisle na poškodenom.

[úprava] Vysvetlenie

Ak sa teda poškodený dozvie o (neúmyselnej) škode napr. až po 5 rokoch, objektívna premlčacia lehota už uplynula. Aj napriek tomu sa však poškodený môže obrátiť na súd so žalobou a ak protistrana (ten, kto škodu spôsobil) nepodá námietku premlčania, súd žalobu uzná a rozhodne o náhrade škody. Ak však protistrana námietku podá, súd ju musí uznať a žalobu zamietne.

[úprava] Porovnaj s