Kulpín
Z Wikipédie
-
- O obci v Nemecku pozri Kulpin (Nemecko)
Kulpín (srb. Кулпин (Kulpin)) je veľká osada v srbskej Vojvodine, administratívne patriaca do obce Báčsky Petrovec.
V roku 2002 tu žilo 2976 obyvateľov, z čoho 2116 boli Slováci.
Obsah |
[úprava] Počet obyvateľov
- 1961: 3.742
- 1971: 3.312
- 1981: 3.226
- 1991: 3.203
[úprava] Dejiny Kulpína
Dnešná Vojvodina bola voľakedy močaristá, sídliská sa stavali na vyvýšeninách, a tak bol prvý Kulpín postavený na vyvýšenine "Klisa" západne od dnešného Kulpína (89 metrov nadmorskej výšky). Najstarší zápis o Kulpíne je od 28. februára 1345 roku. Obyvateľstvo sa bavilo dobytkárstvom, lovom a rybolovom. Poloha sídliska sa menila viac razy, a tak to boli miestá "Klisa", "Viničke" a "Peskara".
Sú údaje o tom, že Kulpín musel byť osídlený ešte za čias kráľa Bela IV. (1235-1270), lebo bol daný pod správu rodine Poš, na základe kráľovej donácie. V maďarských kronikách sa toto mesto spomína v rokoch 1345-1348 pod menom Kurpee a roku 1418 a 1442 pod menom Kwalpi ako sídlo župy Báč.
Včase tureckej okupácie maďarské obyvateľstvo opustilo toto sídlo. Srbi osídlili toto opustené sídlo a odvtedy mu je meno zmenené na Kulpín. Podľa tureckých údajov z toho obdobia, roku 1554 sídlo tvorili iba tri domy, okolo roku 1570 bolo 6 domov a roku 1590 20 domov platilo daň. Na konci tureckého obdobia Kulpín sa stáva spustošeniskom, ktoré sa pozdejšie dostáva do vlastníctva palanského vojenokrajského vojska. Roku 1718 kulpínske spustošenisko vlastní nová župa Bodroš. V tom čase podľa cirkevného súpisu tu bolo 105 domov, alebo rodín. Kulpínska pustatina bola roku 1737 vlastníctvom ilockej barónky Bernjaković. Podľa srbských prameňov Kulpín sa spomína ako jedno zo sídel, ktoré v Uhorsku vlastnil v prvej polovici 15. storočia Ďuraď a Branković.
Nové dejiny Kulpína sa začali, keď bratia Stratimirovićovci založili dnešný Kulpín. Oni so sebou priviedoli 200 srbských rodín.
O príchode Slovákov nemáme presné údaje. Prvýkrát sa spomínajú v jednom dokumente z roku 1758. Historici sa domnievajú, že sa prví Slováci prisťahovali tri roky predtým. Slováci a Srbi žili aj v tých časoch v zhode.
Rodina Stratimirovićov splodila viacero dôležitých osôb, ako sú napríklad metropolita Stefan Stratimirović a Ďorde Stratimirović, významná osobnosť v revolúcii roku 1848-1849. V roku 1745 bola založená prvá srbská škola v Kulpíne a onedlho aj slovenská.
Významná osobnosť v Kulpíne bol patriarcha srbskej cirkvi Georgie Branković, ktorý sa narodil 13. marca 1830 v Kulpíne.
Počas Druhej svetovej vojny bol Kulpín oslobodený 15. októbra 1945.
Počas bombardovania Srbska jednotkami NATO v roku 1999 bolo okolie Kulpína dva razy bombardované a bolo jedenásť krát zasiahnuté raketou.
[úprava] Činnosť Poľnohospodárskeho múzea
Jediné Poľnohospodárske múzeum v krajine založili v Kulpíne roku 1993. Kaštieľ, v ktorom sa múzeum nachádza, je národná pamiatka. Zástavbu tvoria dva kaštíele, správna budova, vyhňa, koniareň a sýpka. Všetky budovy sú prispôsobené činnosti múzea. Múzeum získalo veľmi nevšednú výstavnú sieň - galériu -v zrekonštruovaných priestoroch sýpky. V rozsiahlom parku, v ktorom kaštieľ sídli, sú zachované zriedkavé a veľmi staré stromy a iné rastliny. Park sa rozprestiera na ploche 4ha a je prírodnou pamiatkou - arborétum zriedkavých rastlinných druhov. Základnou úlohou Poľnohospodárskeho múzea je archivovať a vystavovať hmotné a duchovné statky z bohatej agrárnej minulosti. Prezentovanie zozbieraných exemplárovje dominantnou náplňou činnosti múzea. Preto sa často poriadajú tematické výstavy z rôznych odvetví poľnohospodárstva. Okrem spomínaných výstav, samostatne alebo v spolupráci s inými múzeami, organizuje aj príležitostné a špecializované tematické expozície z dejín poľnohospodárstva. Výstavné priestory zrekonštruovanej sýpky sú určené najmä na prezentáciu výtvarných diel autorov, ktorí čerpajú námety z poľnohospodárstva. Galéria však ponúka aj široké multimediálne využitie. Priestory kaštieľa sú tak vhodné pre výstavy, promócie kníh, literárne večierky a koncerty.V lete koncerty a divadelné predstavenia prebiehajú aj v parku.
[úprava] Významní rodáci
Narodil sa tu Michal Milan Harminc (1869-1964), známy slovenský architekt.
Narodil sa tu Félix Kutlík (1883 - 1954) bol vyznamný slovenský publicista a hospodársky pracovník.
[úprava] Literatúra
- Pamätnica 200 rokov školi v Kulpíne 1789-1989, Kulpín 1996
- Slobodan Ćurčić, Broj stanovnika Vojvodine, Novi Sad 1996.
[úprava] Externé odkazy
Obec Báčsky Petrovec | |||
Báčsky Petrovec | Hložany | Kulpín | Maglić |