Regionálna politika

Z Wikipédie

Obsah

[úprava] Úvod

Slovensko sa vyznačuje výraznými regionálnymi rozdielmi (disparitami) medzi jednotlivými regiónmi. Rozdiely sú dané geograficky, historicky, kultúrne, rozdielnym ekonomickým rozvojom, etnickým zložením, vierovyznaním, dávnymi kultúrnymi a administratívnymi centrami. Je ovplyvnená externými kultúrnymi vplyvmi, zámernými zásahmi štátu do regiónov (najmä pred rokom 1989), mierou urbanizácie a industrializácie. Veľké rozdiely sú v geografii obyvateľstva napr. sever a východ Slovenska je typický vysokou populačnou dynamikou a naopak juh a juhozápad sú územia so na tom opačne. Veľké rozdiely sú tiež vo vzdelanostnej úrovni, v ekonomickej výkonnosti a tiež sociálnej oblasti.

K ich odstraňovaniu a zmierňovaniu sa využíva v súčasnosti najmä európske nástroje kohéznej politiky (štrukturálne fondy) a Európsky fond pre rozvoj vidieka. Ďalšími nástrojmi sú vládne granty a podpora zahraničným a domácim investorom pri nových investíciách do výroby, zvlášť v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Cieľom regionálnej politiky EÚ je znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov a zmierňovanie zaostávania menej rozvinutých regiónov podľa článkov 158 a 160 Zmluvy o Európskych spoločenstvách. Jedným zo základných princípov fungovania EÚ je princíp solidarity, v zmysle ktorého ekonomicky silnejší prispievajú slabším. Podobná situácia by sa mala preniesť z európskej na národnú úroveň.

[úprava] Vplyv prírodných podmienok

Väčšina územia SR je súčasťou horského systému Karpát, menej ako tretinu jeho rozlohy Slovenska tvoria nížiny. Okrem Dunaja Slovensko nemá významnejší vodný tok, ktorý by mu umožňoval lodné spojenie s morom. Prírodné podmienky spolu s historickým vývojom územia ovplyvnili z veľkej miery smerovanie hlavných komunikačných osí, vznik a formovanie veľkých miest, či vznik tradičných a nových priemyselných odvetví.

[úprava] Vývoj regionálnej politiky na Slovensku po II. svetovej vojne

Česko-Slovensko bolo v rokoch 1948-1989 pravdepodobne krajinou s najrazantnejšou politikou vyrovnávania regionálnych rozdielov v regióne strednej a východnej Európy. „Predfebruárové“ východiskové problémy charakterizovali rozvinuté Čechy a zaostalé Slovensko. Hlavnou prioritou pre rozvoj štátu v 50. a 60. rokov bola industrializácia Slovenska (považovaná za hlavný nástroj vyrovnávania hospodárskeho rozvoja a životnej úrovne Slovenska s českými oblasťami) a na ňu nadväzujúca urbanizácia – rast miest. Regionálny vývoj bol do roku 1960 súčasťou jednotného štátneho plánu ekonomického vývoja, od začiatku 60. rokov štátny plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja zahrňovali projekty regionálneho vývoja a k štátnemu plánu sa pričlenili aj plány vybraných mestských aglomerácií a prihraničných oblastí. V regionálnom pláne sa dôraz z hľadiska umiestňovania investičných zdrojov kládol na mestá strednej veľkosti (20 – 100 tisíc obyvateľov), ktoré predstavovali jadrá regiónov.

Dlhodobý koncept celoštátnej sídelnej siete rozdelil mestá a vidiecke strediskové obce obce do hierarchických kategórií. Každá kategória obce poskytovala svojmu zázemiu určité funkcie. Zvláštne poslanie v pláne rozvoja sídelnej siete plnila na Slovensku bytová výstavba družstevných a štátnych bytov z hľadiska distribúcie pracovných síl. Táto tzv. makrolokalizačná politika si vyžiadala po čase daň – vytváranie neprirodzenej, rigidnej ekonomickej štruktúry bázy miest , centier regiónov a nepriamo sa v mestách podpísala na štruktúrnych a ekologických problémoch.

Od 70-tych rokov (obdobie normalizačného procesu) sa na Slovensku postupovalo podľa projektu urbanizácie Slovenska prostredníctvom 13 mestských regiónov – metropolitných (3 – bratislavský, banskobystrický, košický), veľkomestských (4 – nitriansky, trnavský, žilinský a prešovský) a základných (6 – trenčiansky, dolnonitriansky, turčiansky, podtatranský, zemplínsky a novohradský). Centrá týchto regiónov sa pospájali tzv. urbanizačnými osami. V 80-tych rokoch sa v záujme zvyšovania životnej úrovne začali spracovávať plány regionálneho rozvoja, ktorých vykonávanie však zastavila zmena režimu. (podľa Korec, P., 2005: Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989 – 2004)

[úprava] Regióny a územné a správne členenie Slovenska

Územné a správne členenie Slovenska prešlo za posledných 100 rokov viacerými zmenami. Mali sme župy, krajinské zriadenie, veľžupy, kraje i veľké okresy.

Významný medzník pre vznik modernej miestnej samosprávy bol Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a Zákon č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom usporiadaní SR, v ktorom sa definovalo postavenie obcí ako samosprávnych celkov, čo platí dodnes. V tom čase zanikli na Slovensku regionálne orgány a posilnila sa sieť 36 „veľkookresov“, na ktorých úrovni sa vykonávala štátna správa a samosprávy tvorili istý druh poradného orgán u a zároveň vykonávali niektoré prenesené kompetencie štátu na miestnej úrovni.

[úprava] Politika na úrovni regiónov / krajov

Regionálne – krajské orgány sa obnovili o 6 rokov Zákonom č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní SR, ktorý republiku rozdelil na 8 krajov a 79 okresov. Tento zákon sa stal veľmi kontroverzným najmä vo vnímaní vtedajšou opozíciou a politikmi z radov maďarskej menšiny. V členení podľa týchto celkov sa vykonávala miestna štátna správa až do roku 2001, keď zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) ustanovil 8 samosprávnych krajov (VÚC) ako druhú úroveň, tentoraz regionálnej samosprávy. Na tieto samosprávne celky a na obce postupne v rokoch 2002 – 2004 prešla podstatná časť pôsobnosti miestnej štátnej správy zákonom č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Pokusy o reorganizáciu 8 krajov na model 12 žúp, alebo iný model v rámci reformy verejnej správy nakoniec nezískal politickú podporu strán vládnej koalície 1998 - 2002 a ani opozície.

Počet, sídla a vlastné mená samosprávnych krajov a krajov ako celkov miestnej štátnej správy sú navzájom totožné (symetrické usporiadanie). V zásade sú zhodné aj ich hranice, s tou odchýlkou, že vojenské obvody sú súčasťami území krajov.

V prvých regionálnych voľbách (december 2001) úspech žali strany vtedajšej opozície (HZDS, SMER) a až v 6 krajoch sa predsedami stali ich kandidáti, prípadne nominanti ich koalícií. V rokoch 2002 - 2005 sa budovali regionálne štruktúry, najmä úrady samosprávnych krajov. Kraje preberali od štátu majetok a kompetencie, primárne v oblasti regionálneho rozvoja, zdravotníctva, stredného školstva, cestnej infraštruktúry II. a III. triedy.

Druhé regionálne voľby (november-december 2005) sa nestretli u voličov s výrazným záujmom, najnižšiu volebnú účasť zaznamenali Trenčania (12,30%), menej ako 15% mali však aj v Trnavskom a Bratislavskom kraji. Najväčší záujem bol o župné voľby v Nitrianskom kraji (27,67%). V regionálnych zastupiteľstvách vznikali rôzne koalično-opozičné zoskupenia, ale všeobecne možno povedať, že víťazmi čo do počtu poslancov sa stali pravicové strany (SMK-MKP, SDKÚ, KDH), čo sa týka postov predsedov samosprávnych krajov, tak najviac získal SMER-SD a HZDS-ĽS, z ôsmich županov dvaja obhájili svoje posty.

K 1. januáru 2004 sa viacerými zákonmi uskutočnili rozsiahle zmeny usporiadania a organizácie miestnej štátnej správy. Dôvodom bol presun viac ako 400 kompetencií zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky a zámer zvýšiť efektívnosť a kvalitu riadenia v štátnej správe. Zákonom č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch sa integrovaná miestna štátna správa zrušila, úplne zanikli okresné úrady a ustanovili sa krajské úrady a obvodné úrady v rezortnej pôsobnosti ministerstva vnútra. Súčasne sa viacerými zákonmi zriadili v rezortnej pôsobnosti ostatných ministerstiev samostatné orgány špecializovanej miestnej štátnej správy so špecifickými názvami a špecifickými územnými obvodmi pôsobnosti.

Podľa klasifikačného systému štatistických územných jednotiek zavedených Eurostatom sa vyčlenili tri regionálne a dve lokálne úrovne. Celé územie SR je definované ako jednotka NUTS 1, regióny NUTS 2 sú tvorené dvoma až tromi jednotkami NUTS 3. Jednotkami NUTS 3 sú kraje. Lokálnymi úrovňami sú LAU 1, ktorú tvoria okresy a LAU 2, ktorú tvoria obce. (niekedy sa používa aj NUTS 4 a NUTS 5). Slovensko malo k 31. decembru 2004 2920 obcí, z toho bolo 137 miest.

[úprava] Súčasná situácia v regiónoch

Najnovšie štatistické zverejnenia potvrdzujú na Slovensku naďalej pretrvávajúci fenomén bohatého, resp. bohatšieho Západu a chudobného Východu. V rámci západného Slovenska sa často spomína aj „zlatý“ trojuholník Bratislava – Nitra – Trnava. To zodpovedá aj podobe aktuálneho celoeurópskeho rozvojového konceptu nazvaného "Red Octopus" (Červená chobotnica).

Pre štruktúru osídlenia Slovenska je charakteristická vysoká miera rozdrobenosti (viac ako 2900), z ktorých malé (do 1000 obyvateľov) tvoria 67 % a žije v nich 16 % obyvateľstva. Celkovo vo vidieckych sídlach žije 44% obyvateľov. Na druhej strane sú tu centrá osídlenia, ktoré plnia úlohu pólov rastu. Ide o väčšie stredné a veľké mestá (nad 50 tisíc obyv.), kde býva skoro 25% obyvateľov Slovenska. Tieto centrá podporujú väzby medzi jednotlivými regiónmi a zabezpečujú prenášanie rastových efektov medzi nimi.

Špecifikom SR je priaznivá poloha pre začlenenie sa do prirodzených cezhraničných aglomerácií. V juhozápadnej časti SR ide o oblasť Viedeň – Bratislava - Györ, na severe je to Sliezsko – Ostravsko – Žilina – Martin, na východe Košice – Prešov s nadväznosťou na východ Ukrajiny a severovýchod Maďarska.

Najväčšími urbanizovanými oblasťami sú hlavné mesto SR (bratislavsko-trnavská aglomerácia), Košice (235 006, r. 2004) a Prešov (košicko-prešovská aglomerácia) na východe a Horné Považie. Významné mestá v sídelnej štruktúre predstavuje zvyšných 6 krajských miest (Banská Bystrica, Nitra, Trnava, Trenčín, Prešov a Žilina) a mestá Martin a Poprad.

[úprava] Regionálna politika a slovenský parlament

Pre otázky regionálnej politiky a rozvoja sú najviac relevantné Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

  • Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor svoju činnosť zameriava najmä na rozšírenie a skvalitnenie činnosti územnej samosprávy (obce, vyššie územné celky), štátnej správy na všetkých úrovniach riadenia štátu i verejnoprávnych ustanovení a na regionálny rozvoj. V súčasnosti mu predsedá Tibor Cabaj za klubu ĽS – HZDS. Vo výbore sedia viacerí bývalí a súčasní predstavitelia miestnej či regionálnej samosprávy, napríklad starostami a primátormi boli alebo sú Ivan Šaško (SNS), Alexander Slafkovský (SDKÚ – DS). Rudolf Bauer (KDH) bol županom Košického samosprávneho kraj v rokoch 2001 - 2005.

  • Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody

Do jeho pôsobnosti patrí poľnohospodárstvo, oblasť lesného a vodného hospodárstva, oblasť geodézie, kartografie a katastra, rozvoj vidieka, životného prostredia a ochrany prírody. Svoju legislatívnu činnosť zameriava predovšetkým na zosúlaďovanie nášho právneho poriadku s právom Európskej únie a tiež na legislatívne, inštitucionálne a administratívne dobudovanie kapacít na transfer finančných zdrojov z eurofondov. Podporuje trvalo udržateľný, ekonomicky a regionálne vyvážený rozvoj pôdohospodárstva, vrátane doriešenia vlastníckych vzťahov k pôde a rozvoja trhu s pôdou. Ďalej tiež úsilie o zvelaďovanie životného prostredia, ochranu zložiek životného prostredia a racionálne využívanie zdrojov, vrátane ochrany prírody a tvorby krajiny. Predsedom výboru je Ján Slabý, poslanec za SNS.

[úprava] Regionálna politika a vláda

  • Rada vlády

Od začiatkov prístupového procesu Slovenska do EÚ po roku 1993 sa na úrovni vlády vytvorila pozícia podpredsedu vlády pre európsku integráciu a neskôr záležitostí EÚ.

V roku 1999 vznikol pod vedením vtedajšieho vicepremiéra Pála Csákyho v súvislosti s koordináciou predvstupových fondov, regionálnej politiky a rozvoja samostatný poradný orgán vlády - "Rada vlády Slovenskej republiky pre regionálnu politiku a dohľad nad štrukturálnymi operáciami".

Rade toho času predsedá Dušan Čaplovič, podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny a minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek je jej podpredseda. Členmi sú všetci ekonomickí ministri. Medzi prizývaných na zasadnutia patria okrem ďalších ministrov napr. aj predsedovia alebo zástupcovia samosprávnych krajov, ZMOS, SOPK a SPPK.

  • Úrad vlády SR - Sekcia európskej politiky a vedomostnej spoločnosti / Odbor regionálnej politiky

Hlavné úlohy odboru vyplývajú z postavenia odboru ako koordinátora v oblasti politiky rozvoja regiónov a prípravy, implementácie, monitorovaní a vyhodnocovaní štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, INTERREG a ďalších vybraných iniciatív Spoločenstva. Odbor regionálnej politiky vykonáva úlohu sekretariátu Rady vlády SR pre regionálnu politiku a dohľad nad štrukturálnymi operáciami.

Je to relatívne mladý rezort, verejné práce a výstavba boli po januári 1993 súčasťou ministerstva dopravy, regionálny rozvoj riadil štátny úrad. Predchodcom MVRR bolo ministerstvo výstavby a verejných prác, ktoré vzniklo počas tretej vlády Vladimíra Mečiara (HZDS) v roku 1994 a jeho prvým ministrom sa stal Ján Mráz za Združenie Robotníkov Slovenska (ZRS).

V 90-tych rokoch sa transformovali viaceré štátne inštitúcie a útvary, ktoré sa venovali otázkam regionálneho rozvoja. Krátko po novembri 1989 zanikli ústredné plánovacie komisie (akési ministerstvo plánovania). Pre plánovanie miest fungoval URBION, ktorý sa neskôr rozpadol a časť z neho sa začlenila pod Slovenskú agentúru životného prostredia, veľká časť jeho bývalých zamestnancov prešla do súkromného sektora a založila projekčné a poradenské spoločnosti.

V roku 1995 pre regionálny rozvoj vznikol centrálny úrad, ktorý sa stal ústredným orgánom štátnej správy. Mal za úlohu programovanie stratégie rozvoja spoločnosti, vedy, techniky, čomu zodpovedal aj jeho názov - Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR. Inštitúciu viedol do 11.novembra 1998 politológ prof. Rastislav Tóth a po výmene vlády až do prijatia malej novely kompetenčného zákona (293/1999 Z. z.) bol jeho vedením poverený geograf Dr. Milan Rajčák. V malej novele parlament odsúhlasil zrušenie tohto úradu a kompetencie pre stratégie rozvoja vedy a techniky prešli na ministerstvo školstva a v oblasti regionálneho rozvoja boli delimitované na ministerstvo výstavby. 1. decembra 1999 sa regionálny rozvoj ocitol aj v názve kompetentného ministerstva - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Ministri výstavby a regionálneho rozvoja SR

  • Ing. Ján Mráz (ZRS) - od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998 (ešte ministerstvo výstavby a verejných prác)
  • doc. Ing. István Harna, CSc. (SMK) - od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002
  • Ing. László Gyurovszky (SMK) - od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006
  • Ing. Marian Janušek (SNS) - od 4. júla 2006

[úprava] Úloha MVRR v regionálnej politike

V regionálnom rozvoji ministerstvo koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov zúčastnených na príprave a uskutočňovaní národného plánu, operačných programov, sektorových operačných programov a iniciatív Spoločenstva. Tiež monitoruje a analyzuje hospodársku situáciu a sociálnu situáciu v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky, vypracúva v spolupráci s partnermi návrh národného plánu, predkladá ho vláde na schválenie, vyhodnocuje jeho plnenie a ročne o ňom predkladá vláde správu. MVRR riadi prípravu, plnenie, monitorovanie a vyhodnocovanie operačných programov, sektorových operačných programov a iniciatív spoločenstva v pôsobnosti ministerstva, zabezpečuje výber projektov v rámci uskutočňovania operačných programov, sektorových operačných programov a iniciatív spoločenstva v pôsobnosti ministerstva a v spolupráci s orgánmi štátnej správy, s obcami a samosprávnymi krajmi zabezpečuje ich nezávislé expertné posudzovanie. Je zodpovedné za podklady pre činnosť monitorovacích výborov a Národného monitorovacieho výboru, zabezpečuje spoluprácu s orgánmi Európskej únie v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti a cezhraničnej spolupráce, koordinuje využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti a cezhraničnej spolupráce. Je zriaďovateľom Agentúry na podporu regionálneho rozvoja (pôvodné sa uvažovalo o samostatnej národnej agentúre), menuje monitorovacie výbory a Národný monitorovací výbor. Od subjektov štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov zbiera informácie potrebné na uskutočnenie pôsobnosti.

Organizačne sa člení na sekcie a špecializované organizačné útvary. Sekcie sa členia na odbory a odbor sa môže členiť na oddelenia. Pre otázky regionálneho rozvoja a eurofondov sú kompetentné Sekcia stratégie riadenia regiónov a Agentúra na podporu regionálneho rozvoja MVRR SR.

Pri viacerých ministerstvách vznikli ešte vládne agentúry, ktoré sektorovo podporujú regionálny rozvoj. Možno sem zaradiť:

  • Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR)
  • Slovenská agentúra pre podporu investícii a obchodu (SARIO)
  • Národná agentúra pre podporu malého a stredného podnikania (NADSME/NAPMSP)
  • Slovenská

[úprava] Inštitucionálna sieť v regiónoch

  • Samosprávne kraje - Odbory regionálneho rozvoja pri úradoch samosprávnych krajov

V oblasti regionálneho rozvoja samosprávny kraj koordinuje aktivity na území kraja, spolupracujú s príslušnými ministerskými rezortmi (najmä MVRR, MP SR), s obcami a ďalšími subjektami. Pripravujú kraj na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, riadia prípravu projektov zameraných na modernizáciu, rekonštrukciu zariadení a zvýšenie kvality poskytovaných služieb v rámci školskej, zdravotnej, sociálnej a kultúrnej infraštruktúry v kraji. Základným dokumentom regionálneho rozvoja v krajoch sú ich programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Často sú tieto odbory integrované aj s cestovným ruchom a územným plánovaním.

  • Komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja

Väčšina VÚC má ustanovenú pri svojom zastupiteľstve samostatnú komisiu, ktorá sa venuje otázkam regionálneho rozvoja na úrovni kraja. Vo viacerých krajoch majú ešte samostatne pôsobiacu komisiu pre cestovný ruch a cezhraničnú spoluprácu, ako aj územného plánovania a životného prostredia.Komisia má volených členov z radov poslancov a odborníkov z regiónu, ktorých navrhujú politické strany. V komisiách sa prerokovávajú dokumenty, ktoré nadobúdajú VZN

  • Mestské a obecné úrady – oddelenia a odbory s agendou regionálneho a miestneho rozvoja

Väčšina mestských úradov, ale aj viaceré spoločné obecné úradovne sa venujú otázkam komunálneho a miestneho rozvoja, ktoré úzko súvisia s rozvojom regiónov.

[úprava] Rozvojová inštitucionálna sieť v regiónoch

  • Regionálne rozvojové agentúry (RRA), euroregióny a podobné inštitúcie

Prvé RRA začali vznikať na Slovensku začiatkom 90. rokov ako združenia právnických osôb (za ich vznikom stála miestna samospráva, štátna správa a súkromný sektor) zamerané na poradenskú a projektovú činnosť v regiónoch. Sú to regionálne inštitúcie, ktorých cieľom je aktivizácia hospodárskeho a sociálneho rozvoja v miestach ich pôsobenia.V súčasnosti vytvárajú formálnu i neformálnu sieť, ktorú možno považovať za podpornú štruktúru pre rozvoj regiónov Slovenska. Majú rôznu právnu štruktúru – jednak sú to združenia právnických osôb, neziskové organizácie ale aj súkromné organizácie. Podobnú činnosť ako RRA vykonávajú aj rôzne občianske združenia, hlavne v poradenskej a projektovej oblasti.

Špecifickú úlohu najmä v akcelerácii sociálno-ekonomického rozvoja v prihraničných regiónoch plnia na Slovensku euroregióny - euroregionálne združenia.

  • Kategórie podpornej inštitucionálnej siete regionálneho rozvoja
  • Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr (IS RRA): združuje 34 agentúr podporovaných z prostriedkov pracuje viac ako 100 zamestnancov interne a vyše 180 externe
  • Agentúry regionálneho rozvoja samosprávnych krajov: sú to prevažne projektovo orientované inštitúcie zriadené jednotlivými samosprávnymi krajmi. Niektoré vyššie územné celky ich zriadili aj tematicky orientované.
  • Regionálne združenia, agentúry alebo podobné štruktúry zriadené mestami a obcami
  • Euroregionálne združenia: združenia právnických osôb špecializované na rozvoj cezhraničnej spolupráce v slovenskom prihraničí v spolupráci s ich partnermi v Poľsku, Českej republike, na Ukrajine, Maďarsku, Rumunsku a Rakúsku
  • Súkromné agentúry a konzultačné spoločnosti zamerané na prípravu, spracovanie a implementáciu projektov regionálneho rozvoja

[[Kategória:]]