Filozofický motív
Z Wikipédie
Motív filozofický
motív filozofický je opakujúci sa, typický hybný významový útvar, ktorý (často v príznačnom spojení s inými motívmi) podnecuje/priťahuje a charakterizuje filozofické myslenie. Tak napríklad Habermas uvádza štyri filozofické motívy (motív postmetafyzického myslenia, lingvistického obratu, situovania rozumu a prekonávania logocentrizmu) ako základné charakteristické črty a podnety filozofovania v 20. storočí, pričom podotýka, že tieto motívy otvorili nielen nové výhľady, ale i nové zaslepenosti. Napríklad ligvistický obrat na jednej strane postavil filozofovanie na pevnejší metodický základ a umožnil mu vymaniť sa z apórií teórií vedomia, no na druhej strane umožnil, aby sa vyvinulo ontologické chápanie jazyka, ktoré izolovalo svetoodhaľujúcu funkciu jazyka od vnútrosvetských procesov učenia sa a povýšilo obmeny jazykových obrazov na originálne básnenie (cf. ).
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.
[úprava] Pozri aj
motív filozofický
MPŠ motívu filozofického
druhy/príklady filozofického motívu
GDDŠ motívu filozofického
NESŠ motívu filozofického