Theodosius I.
Z Wikipédie
Theodosius I. plným meno Flavius Theodosius, známy tiež ako Theodosius Veľký (* 11.január 364 – † 17. január 395) bol v rokoch 379 až 394 cisárom východu Rímskej ríše a od roku 394 posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše, ktorá sa po jeho smrti v roku 395 rozdelila na dve časti, východnú a západnú. Jeho syn, Arkadius sa stal panovníkom Východorímskej ríši, a druhý syn, Honorius vládol Západorímskej ríši.
[úprava] Zmluva s Gótmi
Obdobie Theodosiovej vlády znamenalo pre rímske impérium obdobie veľkých a významných zmien. Na trón nastúpil v čase, keď na Balkáne prebiehalo rozsiahle povstanie Gótov, barbarov, ktorí sa tam nedlho predtým usadili. Góti vyplienili takmer celý Balkán a roku 378 porazili rímske vojsko pri Adrianopole. Podľa rímskeho historika Ammiana Marcellina to bola najhoršia porážka Rimanov od dôb kartáginského vojvodcu Hannibala. Cisár Valens podľahol zraneniam z bitky, a stal sa tak prvým rímskym imperátorom, ktorý zahynul v boji. Spolu s ním padli dve tretiny vojakov. Obranný systém ríše na dolnom Dunaji sa rozpadol, cesta na rímske územie sa otvorila ďalším barbarom. Súčasne sa tiež zrútila rímska hranica na Rýne. Až v roku 382 sa cisárom Theodosiovi I. a jeho spoluvládcovi Gratianovi podarilo Gótov spacifikovať a uzavrieť s nimi dohodu. Góti boli znovu usadení na území ríše, získali pôdu a bolo im dovolené riadiť sa vlastnými zákonmi. To znamená, že si zachovali veľkú autonómiu, nesmeli však mať svojho náčelníka. Ako foederati boli povinní slúžiť v rímskom vojsku a veľa gótskych veľmožov potom spravila kariéru v rímskych légiách. Zmluva z roku 382 bola v podstate dodržiavaná až do Theodosiovej smrti, aj keď gótsky prvok predstavoval pre východnú časť ríše neustále ohnisko napätia a potenciálnej revolty.
[úprava] Kresťanstvo štátnym náboženstvom
Roku 380 vydal Theodosius I. edikt, ktorým povýšil kresťanstvo na jediné oficiálne uznávané náboženstvo v Rímskej ríši. To znamenalo jednak zákaz uctievania pohanských kultov, ale najmä ostré opatrenia proti kresťanským herézam. Roku 381 zvolal druhý ekumenický koncil do Konštantínopolu (1. konštantínopolský koncil), kde bolo definitívne odsúdené arianizmus ako kacírsky smer a kde došlo k dotvorenie vyznania kresťanskej viery (odtiaľ nikejsko-carihradské vyznanie).
[úprava] Rozdelenie ríše
Theodosius I. bol posledným rímskym imperátorom, ktorý vo svojich rukách sústredil vládu nad celou ríšou. Počítal s tým, že po jeho smrti sa o ňu podelia jeho synovia Arkadius a Honorius. V 4. storočí išlo o bežnú prax, ktorá nemala viesť k rozdeleniu ríše, ale iba správy jej rozľahlého územia. Skutočnosť však bola iná. Po roku 395 sa začali Východ a Západ, medzi ktorými boli hlboké etnické, kultúrne, náboženské a stále viac tiež sociálne a ekonomické rozdiely a ktorých vzájomné kontakty komplikovali migračné ťaženia barbarov, od seba vzďaľovať aj po stránke politickej. Okrem týchto dlhodobých trendov na tom niesli konkrétnu vinu aj Theodosiovi obmedzení synovia, ktorí neboli schopní samostatne vládnuť ani veliť armáde a svoje právomoci prenechali dvorným hodnostárom. Za tejto situácie sa začali formovať dve rímske impéria, ktorých panovníci - alebo tí, ktorí za nich vykonávali vládu - mnohokrát neváhali jednať proti druhej časti ríše.
Byzantská ríša | ||
Theodosiovská dynastia | ||
Predchodca | cisár | Nástupca |
Valens | Theodosius I. | Arkadius |
(379 – 395) |