Tektit

Z Wikipédie

Tektit
Tektit

Tektity sú sklovité útvary s rozmermi zodpovedajúcimi štrku, ale s povrchom nesúcim znaky topenia. Podľa náleziska boli nazvané australity, filipinity, indočinity, javanity, moldavity, vltavíny apod. Pôvodne sa myslelo, že ide o odpad zo starých sklární, no pri výskume sa ukázalo, že majú pomerne jednotné zloženie, v ktorom prevláda obsah oxidu kremičitého. Na ich roztopenie bola potrebná teplota najmenej 1 600 K. Vek tektitov je rôzny, maximálne 3×106 rokov. Hypotézy o vzniku tektitov zo zvyšku planéty medzi Marsom a Jupiterom, o dopade antihmoty ap. rýchlo zanikli. Vznik tektitov sa vysvetľoval dopadom z Mesiaca po predpo­kladanom náraze veľkého meteoritu na Mesiac a vymrš­tení roztopenej mesačnej hmoty až na Zem. Dnes sa väčšina odborníkov zhoduje v tom, že tektity vznikli pravde­podobne pri výbuchu zapríčinenom nárazom veľkých meteoritov na Zem. Zloženie tektitov zodpovedá zloženiu bežnej pôdy Zeme s prímesou 3,5 % hmoty kamenných meteoritov (chondritov). Sklá z Líbyjskej púšte majú chemické zloženie rovnaké ako okolitý piesok. Nálezy guľôčok niklového železa v tektitoch dokazujú súvislosť tektitov so sklom nájdeným v okolí meteoritových kráterov. Sondá­že dna oceánov odhalili mikrotektity v morských usade­ninách v hĺbkach 2-5 m pod dnom niektorých miest Indického oceána. Veľkosť mikrotektitov nepresahuje 1 mm, ale celková hmotnosť odhadovaného množstva mikrotekti­tov je asi tisícnásobne väčšia než hmotnosť všetkých tektitov. Tvary tektitov i mikrotektitov sú rovnaké: guľôčkovité, kvap­kovité, hruškovité, kotúčovité, činkovité, valčekovité ap. Vek mikrotektitov je asi 106 rokov.


Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.