Cirkevný otec (stredovek)

Z Wikipédie

Cirkevní otcovia alebo Cirkevní Otcovia sú predstavitelia patristiky; duchovno-náboženskí spisovatelia kresťanstva do 7.storočia /zač. 8. storočia, ktorých svedectvo Cirkev považuje za zvlášť záväzné pre vieru.. Tvoria spojovací článok medzi antickou filozofiou a stredovekou filozofiou.

Slovo Otec získalo tento svoj význam v priebehu 4 storočí, ktoré boli považované za zlatý vek patristiky. Termín sa používal pre rozlíšenie od slova „Otcovia“, ktorým sa označovali biskupi, zhromaždení na koncile.

[úprava] Kritériá

Aby bol niekto označený za cirkevného Otca, je potrebné aby spĺňal nasledovné štyri kritériá:

  • pravovernosť
  • starobylosť
  • cirkevné schválenie
  • svätosť života

[úprava] Členenie

Chronologicky sa zvyknú členiť nasledovne:


[úprava] Externé odkazy