Devón

Z Wikipédie

F
a
n
e
r
o
z
o
i
...
Mezozoikum
P
a
l
e
o
z
o
...
Perm
Karbón
Devón
Silúr
Ordovik
Kambrium
Proterozoikum

Devón je názov geologickej periódy paleozoika v poradí štvrtej po perióde silúr. Po nej nasledoval karbón.

V spodnom devóne (pravdepodobne však už aj v silúre) začína proces obsadzovania súše rastlinami. Prvé rastliny žili na pobreží, pričom pravdepodobne ležali na zemi. Vyvinula sa však u nich kutikula, ktorá chránila ich pokožku pred vysušením. Neskôr sa objavili prvé vzpriamené rastliny pripevnené o podklad drobnými výčnelkami zo stonky (rhizoidy), zatiaľ však boli bez listov. Typické sú rody Rhynia, Psilophyton, Taeniocrada, Asteroxylon a Zosterophylum.

Vo vrchnom devóne sa flóra rýchlo vyvíja, čo nazývame aj Devóska Explózia. Hlavný pokrok bol vznik listov. Rastliny sa postupne oslobodzujú z vodného prostredia a sťahujú hlbšie do vnútrozemia. Vznikajú prvé plavúňe (Lycopodiophyta), prasličky (Equisetophyta) a paprade (Polypodiophyta). Okrem nich sa objavil Archaeopteris, prvý predchodca nahosemenných rastlín (Progymnospermopsida) s drevnatou štruktúrou kmeňa.