Slavomír (Veľká Morava)

Z Wikipédie

Slavomír bol veľkomoravský kňaz z rodu Mojmírovcov, ktorý bol v roku 871 krátky čas knieža Veľkej Moravy (alebo len Nitrianskeho kniežatstva).

V roku 871 dal Karloman uväzniť nitrianske knieža Svätopluka; ešte predtým v moravskej časti Veľkej Moravy ustanovil za vládcov bavorských markgrófov Východnej marky Engelšalka a Wilhelma II.

Veľkomoravskí (presnejšie azda len nitranski) Slovania si mysleli, že zahynul, a ustanovili si za vládcu "akéhosi" kňaza Slavomíra, Svätoplukovho príbuzného. Ten teda súhlasil postavil sa na čelo povstania a začal bojovať proti Karlomanovým vojvodcom Engelšalkovi a Wilhelmovi na Morave.

Uväznený Svätopluk Karlomanovi sľúbil, že Slavomíra porazí. Pre nedostatok dôkazov ho prepustili, obdarovali a spolu s Karlomanovým vojskom poslali na Veľkú Moravu. Po príchode na Veľkú Moravu sa však Svätopluk tajne spojil so Slavomírom, zničil Karlomanove vojsko a vyhnal Bavorov z Morava (v bojoch zahynuli aj Engelšalk a Wilhelm II.) Odvtedy (871) vládol Svätopluk nad celou Veľkou Moravou, teda nad Moravou aj Nitrianskom.


[úprava] Príšlusná pasáž z Fuldských letopisov

Svätopluk, Rastislavov synovec, obvinený u Karolmana zo zločinu zrady, bol uvrhnutý do žalára. Moravskí Sloveni však domnievajúc sa, že ich knieža zahynulo, ustanovili si za vládcu istého kňaza, príbuzného tohto kniežaťa, menom Slavomíra , hroziac mu smrťou, ak neprijme vládu nad nimi. Ten okolnosťami donútený dal im súhlas, že sa pustí do boja proti Karolmanovým vojvodcom, Engelšalkovi a Wilhelmovi, a vynasnaží sa ich zo zaujatých hradov vyhnať. Tí však, bojujúc proti nepriateľovi s rovnakým zámerom a pobijúc niekoľkých z jeho vojska, jeho zahnali na útek... Medzitým Svätopluk, keďže mu nikto nemohol dokázať zločiny, z ktorých ho obviňovali, Karolmanom prepustený a poctený kráľovskými darmi vrátil sa do svojej ríše, vedúc so sebou Karolmanovo vojsko, akoby sa chystal poraziť Slavomíra ; tak totiž ľstivo prisľúbil Karolmanovi, ak sa mu povolí návrat do vlasti. Avšak ako obyčajne neobozretných a na seba namyslených stihne potupa, tak sa stalo onomu vojsku, lebo Svätopluk, zatiaľ čo ostatní vymeriavali tábor, vošiel do starobylého hradu Rastislavovho a podľa slovanského zvyku hneď porušil sľub a zabudnúc na svoju prísahu, vynaložil schopnosti a úsilie nie na porazenie Slavomíra, lež na pomstu urážky spôsobenej mu Karolmanom. Napokon Bavorov, nič zlého netušiacich a málo ostražitých, s veľkým vojskom napadol v tábore a mnohých z nich zajal živých, ostatných, vyjmúc tých, čo sa prv z tábora obozretne vzdialili, skoro všetkých pobil; a všetka radosť Bavorov z mnohých predchádzajúcich víťazstiev sa zmenila v smútok a nárek