Prvá balkánska vojna
Z Wikipédie
![]() |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Prvá balkánska vojna (1912-1913) bola jedna z balkánskych vojen.
Bulharsko, Srbsko, Grécko a Čierna Hora vyhlásili vojnu Osmanskej ríši s cieľom dobyť jej balkánske územia, čo sa im aj podarilo. Vojnu zahájila Čierna Hora vyhlásením vojny Osmanskej ríši 8. októbra 1912. Turci v Odrine kapitulovali. Vojna sa skončila podpísaním Londýnskej zmluvy v máji 1913. Pre nezhody o rozdelenie získaných území bezprostredne potom vypukla Druhá balkánska vojna.
[úprava] Úloha bulharského letectva
Bulharské letectvo sa formovalo z letcov vyškolených v zahraničí. Spolu s nimi prišli aj mnohí zahraniční piloti-dobrovoľníci z Ruska, Talianska, Nemecka a Francúzska.
K 15. októbru 1912 malo Bulharsko k dispozícii 3 lietadlá Albatros, 4 lietadlá Farman, po jednom lietadle značky Voisin, Somer, Sikorsky a Bristol a 2 lietadlá značky Nieuport. Postupne do konca vojny bolo dodaných aj 21 lietadiel značky Blériot. Celkový počet lietadiel bol takmer 23 lietadiel. (Podľa nemeckého časopisu Geschichte des Luftkriegs, Militärverlag der DDR, Berlin, 1975, stav lietadiel v armádach činil v Rusku 99, Nemecku 46, Spojenom kráľovstve 23, Bulharsku 23, Taliansku 22, Japonsku 10 a v USA 3.)
V ten istý deň (15. otóbra 1912) pilot Radul Milkov a navádzač Prodan Tarakčiev dostali rozkaz zaútočiť na tureckú armádu v Odrinskej pevnosti. Na druhý deň sa oficiálne začal útok bulharských letcov, ktorí sa svojimi náletmi na pevnosť zapojili do Balkánskej vojny. Na túto udalosť sa prišlo pozrieť veľa novinárov.
Pre odletom piloti namotovali na kraje svojich lietadiel bomby, ktoré mali zhodiť na turecký vojenský objekt Karaagač. Tieto lietadlá sa tak stali prvými bombardérmi v histórii.
Aby boli útoky zo vzduchu dokonalejšie, poručík Simeon Petrov vyrobil účinnejšiu bombu, ktorá mala aerodynamickú formu a krížový stabilizátor. Bomba po páde zanechala stopu hlbokú 1 m s priemerom 4–5 m. Neskôr poručík všetky plány posunul Nemcom, ktorí túto bombu používali do konca prvej svetovej vojny.