Stará bronzová doba

Z Wikipédie

Stará bronzová doba alebo staršia bronzová doba (alebo lingvisticky nesprávne …doba bronzová) je v niektorých deleniach prvý úsek bronzovej doby. Na Slovensku trval 2 000 – 1 450 alebo 2 300 – 1 600 alebo 1 900 – 1 500 pred Kr.

Stará bronzová doba sa v strednej Európe začala s prienikom znalosti metalurgie - výroby bronzu (z medi a cínu) do tejto oblasti z kaukazskej oblasti. Ľudia už tým pádom neboli odkázaní len na prirodzenú surovinu, ale vedeli si vyrobiť aj svoju.

V strednej Európe sa v tomto období rozvinuli kultúry, ktoré mali zisk z blízkych zdrojov medi a cínu. V západnej časti tejto oblasti bola únětická kultúra (podľa náleziska Únětice) od stredného Nemecka po západné Slovensko. Vo východnej časti sa na konci staršej bronzovej doby vytvorila maďarovská kultúra (podľa náleziska v Leviciach) a otomanská kultúra.

Ľudia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, osídlili nížinné oblasti. Únětickí ľud prenikol vyhľadávaním kovov (medi, cínu) do dovtedy trvalo neosídlených oblastí (napr. južných Čiech).

[úprava] Slovensko

Bližšie informácie v hlavnom článku: Stará bronzová doba na Slovensku

Na území Slovenska vznikali opevnené hradiská, ktoré boli centrami kmeňovej organizácie špecializovanej remeselnej výroby, s plánovitou zástavbou (Spišský Štvrtok, Košice, Barca, Bánov). V rokoch 1600 - 1450 nastal na Slovensku vrchol bronzovej doby v ekonomickej aj iných oblastiach. Spôsobili ho hatvanská kultúra a severopanónska kultúra. Asi 100 rokov pred koncom starej bronzovej doby sa na Slovensku (maďarovská a otomanská kultúra) prejavili vplyvy z východného Stredomoria, Chetitskej ríše, mykénskej a minojskej kultúry. So zánikom maďarovskej a otomanskej kultúry končí aj vyspelá stará bronzová doba a nastáva dlhé obdobie všestranného úpadku.

Kultúry na Slovensku:

Západ:

Východ: