Macedónsko

Z Wikipédie

Macedónska republika
Vlajka štátu Macedónsko Znak štátu Macedónsko
(Vlajka - Macedónsko) (Znak - Macedónsko)
Národné motto:
nie je
Oficiálny názov
  - Dlhý

Republika Makedonija
  - Krátky Makedonija
Úradné jazyky macedónčina
Hlavné mesto Skopje
Najväčšie mesto Skopje
Hlava štátu Branko Crvenkovski
Predseda vlády Nikola Gruevski
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

146. miesto
25 333 km²
24 856 km²
477 km²
1,9 %

Susedia Albánsko, Srbsko, Grécko, Bulharsko
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2005

140. miesto
2 063 122

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

114. miesto
81 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2004

74. miesto
7 011

Vznik

8. september 1991

Forma štátu republika
Mena macedónsky denár
Gramotnosť
Časová zóna

UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna Денес Над Македонија (Denes Nad Makedonija: Dnes nad Macedónskom)
Medzin. kód (ISO 3166-1) MKD / MK
Kód motorových vozidiel (OSN) MK
Internetová doména .mk
Smerové telefónne číslo 389

Macedónsko, dlhý tvar Macedónska republika (do OSN bola prijatá - kvôli obavám z územných nárokov Grécka na jeho provinciu - pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, čiže FYROM - Former Yugoslav Republic of Macedonia), je malý štát na Balkánskom polostrove.

V dávnej minulosti patril k centru Macedónie.

Má hornaté územie, pohorie Prokletije. Osou republiky je rieka Vardar s prítokmi Bregalica a Crna. Na juhozápade jazero Ohridské a Prespanské. Podnebie subtropické kontinentálne. V krajine sa používa azbuka.

Národnostné zloženie: Macedónci, Albánci, Turci, Srbi, Arumuni

[úprava] Dejiny

Pozri aj: Dejiny Juhoslávie

V rokoch 1912 - 1913 bola tá časť historickej Macedónie, ktorá zodpovedá Macedónsku (presnejšie tomu čo v slovenčine dnes nazývame Macedónsko) v dôsledku balkánskych vojen pripojená k Srbsku.

  • 1915 - 1918 územie obsadené bulharskou armádou.
  • 1918 - začlenenie Macedónska do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Juhoslávie)
  • 1991:
  • 15. apríla : premenovanie na Macedónska republika'
  • 19. november : vyhlásenie nezávislosti po úspešnom referende o nezávislosti (8.9.) a prijatí novej ústavy (18.11.)
  • 20. december : žiadosť o medzinárodné uznanie,ktorú však susedné Grécko blokuje v rámci ES až do apríla 1993 z obavy o územné nároky Macedónska na grécku provinciu Makedónia (ktorej názov sa v mnohých jazykoch neodlišuje od názvu Macedónsko alebo Macedónia)
  • 8. apríl: prijatie do OSN pod názvom Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (angl. FYROM) - takto to uznalo aj Grécko; Slovensko a mnohé iné štáty uznávajú aj macedónsky názov Macedónsko/Macedónska republika aj „medzinárodný“ názov FYROM
  • 18. február: Grécko blokovalo colné hraničné prechody, čím vlastne uvalilo na Macedónsko obchodné embargo
  • jeseň: normalizácia vzťahov s Gréckom pod vplyvom OSN (13.9.) a zrušenie gréckej blokády hraníc (14.10.)
  • 9. november: prijatie do Rady Európy
  • 1999: počas vojny v Kosove, Macedónsko spolupracuje s NATO, ale inak do konfliktu nezasahuje; asi 360 000 albánskych utečencov z Kosova (z ktorých sa mnohí potom vrátili do Kosova) zmenilo etnickú štruktúru Macedónska
  • jar: ozbrojení albánski vzbúrenci (Národná oslobodzovacia armáda) na západe Macedónska požadujú rovnaké práva pre Albáncov v macedónskej ústave. Boje sa koncentrovali okolo mesta Tetovo. Vzbúrencov podporovali Albánci z Kosova a demilitarizovanej zóny medzi Srbskom a Kosovom.
  • jún: po úspešných zásahoch NATO dohodla EU prímerie, podľa ktorého dostali Albánci viac práv a vznúrenci (v auguste) odovzdali zbrane a Nár. oslobodzovacia armáda sama seba rozpustila
  • 26. február - macedónsky prezident Boris Trajkovski zomrel po (posádkou spôsobenom) zrútení sa lietadla v Bosne a Hercegovine
  • 4. november - USA uznali názov Macedónsko, Grécko protestuje
  • 7. november - Referendum o rovnoprávnosti albánskeho obyvateľstva na území Macedónska