Krahulčie vrchy

Z Wikipédie

Krahulčie vrchy sú geomorfologický podcelok geomorfologického celku Považský Inovec, leží v jeho južnej časti. Na severe nadväzuje na Nízky Inovec, na západe na Inovecké predhorie, na juhu a východe na Bojniansku pahorkatinu. Najvyšším vrchom je Marhát (748,2 m n. m.)

Obsah

[úprava] Geologická stavba

Západná časť územia je tvorená vápencami a dolomitmi, miestami bridlicami a pieskovcami stredného až vrchného triasu, východnú časť tvoria granity, granodiority a tonality hercýnske z obdobia vrchného devónu až spodného permu. Centrálna časť je rôznorodého geologického zloženia, okrem spomenutého horninového obalu sú ostrovčekovito rozložené aj areály slienitých vápencov, slieňovcov, ílovcov a pieskovcov spodnej až strednej kriedy, ďalej piesčité, krinoidové, škvrnité, rádiolaritové a hľuznaté vápence, rohovce a bridlice z obdobia jury a taktiež vápnité bridlice, ílovce, pieskovce a kremence spodného triasu, ako aj areál pararúl, svorov a migmatizovaných rúl s polohami amfiboliov zo staršieho paeozoika.

[úprava] Klíma

Územie patrí do mierne teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti, júlové teploty vzduchu dosahujú 16 až 18 °C, okrajové polohy na juhu 19 až 20 °C. Januárové teploty sa pohybujú v rozmedzí -5, -4 °C na severe, resp. -4, -3 °C na juhu. Ročný úhrn zrážok predstavuje cca 700 - 800 mm.

[úprava] Vodstvo

Prevažná časť územia patrí do povodia Nitry, odvodňujú ho Bojnianka s Čížovcom a Radošinka s Hlavinkou. Malá severozápadná časť je súčasťou povodia Váhu, odvodňuje ho Striebornica s prítokmi.

[úprava] Pôdy

Najjužnejšie polohy pokrývajú hnedozeme, východnú časť kambizeme nasýtené a pôdny kryt severnej časti reprezentujú rendziny (na severozápade, na vápencovom podloží) a kambizeme kyslé.

[úprava] Flóra

Z drevín prevažujú druhy rodu dub, v najvyšších polohách sa vyskytujú aj druhy rodu buk.

[úprava] Ochrana prírody

Na juhovýchodnom svahu vrchu Gajda (609,0 m n. m.) bola vyhlásená prírodná pamiatka Mačacia jaskyňa. Meria 160 metrov a vyznačuje sa pozoruhodnou fluviokrasovou výzdobou a archeologickými nálezmi. Druhým chráneným územím je prírodná pamiatka Visiace skaly s ochranou lesných a trávnatých spoločenstiev v dubovom stupni s výskytom niektorých ohrozených druhov flóry i fauny.

[úprava] Turistika

Po hrebeni Krahulčích vrchov vedie červeno-značkovaná trasa zo sedla Havran (390,0 m n. m.) ďalej na sever na vrch Bezovec (742,8 m n. m.). V sedle Marhát (690,0 m n. m.) sa križuje so žlto-značkovaným chodníkom, ktorý vedie k samote Svätý Juraj a v lokalite Jurko sa napája na zeleno-značkovaný chodník. Ten vedie z doliny Striebornice cez sedlo Gajda (548,0 m n. m.) do obce Nitrianska Blatnica,

[úprava] Zaujímavosti

Severne od obce Nitrianska Blatnica sa v lesnatom prostredí nachádzajú ruiny rotundy Svätého Juraja z 9. - 10. storočia. Pôvodné murivo siaha do výšky 5 - 7 metrov. V juhozápadnom svahu vrchu Krahulčie vrchy (566,0 m n. m.) leží tzv. Veľká jaskyňa v Dolnom Sokole. Na ostrohe v Heťkovej doline sa nachádzajú pozostatky hradiska z doby halštattskej, ktoré ležalo na starej ceste spájajúcej Považie s Ponitrím.