Andrej Ľudovít Radlinský
Z Wikipédie
Andrej Ľudovít Radlinský | |
---|---|
rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, pedagóg, redaktor, vydavateľ, náboženský spisovateľ | |
Narodenie | 8. júl 1817 Dolný Kubín |
Úmrtie | 26. apríl 1879 Kúty |
Pozri aj Biografický portál |
Andrej Ľudovít Radlinský (* 8. júl 1817, Dolný Kubín - † 26. apríl 1879, Kúty) bol rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, pedagóg, redaktor, fyzik, vydavateľ, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha, spoluzakladateľ Matice slovenskej. Pseudonym: Radolínsky
Obsah |
[úprava] Rodina
- otec Ondrej Radlinský
- matka Alžbeta rod. Bernoláková
[úprava] Životopis
Študoval na gymnáziu v Ružomberku, Kremnici a v Budíne. V roku 1834-1836 študoval filozofiu v Oláhovom seminári v Trnave, a v seminári v Bratislave. V roku 1836-1840 kat. teológiu na univerzite v Pazmáneu vo Viedni, popri nej sa venoval aj štúdiu jazykovedy a spoločenskovedným i exaktným predmetom. V roku 1841 získal doktorát (PhDr.), na univerzite v Pešti 1841 - vysvätený za kňaza. Pôsobil v Budíne a Zlatých Moravciach a dlhšie i v Banskej Štiavnici, kde zriadil nedeľné školy a organizoval spolky miernosti. V roku 1852 vydal I. zväzok Prostonárodnej Bibliotéky, ktorý obsahoval hviezdovedu, zemepis, prírodopis a silozpyt -– jeho zostavovateľom bol Maximilián Jalovecký. Andrej Radlinský musel tajne opustiť Slovensko a prešiel do Viedne, kde spolupracoval s Jánom Kollárom. Tu redigoval Slovenské noviny, vydával časopis Cyrill a Method, neskôr s prílohou Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Katolícke noviny.
Andrej Radlinský značne prispel k vytváraniu slovenskej fyzikálnej terminológie. V päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch 19. storočia svojimi všestrannými schopnosťami zasahoval do hospodárskeho a literárneho života a má nezabudnuteľné zásluhy pri napomáhaní rozvoja slovenského školstva, najmä pri jeho záchrane. Aktívne sa podieľal na slovenskom národnom politickom hnutí, zástanca spolupráce oboch konfesií, propagátor českej a slovenskej vzájomnosti, slavianofil ako jazykovedec ovplyvnil vývoj a kodifikáciu spisovnej slovenčiny, zúčastnil sa na rozvoji a šírení katolíckej náboženskej spisby pričinil sa o povznesenie slovenského školstva. Spoluzakladateľ MS a Spolku sv. Vojtecha. Redaktor vydavateľ a zostavovateľ náboženských publikácií. Zaslúžil sa o poslovenčenie a neskôr záchranu banskobystrického gymnázia, usiloval sa založenie slovenskej právnickej akadémie v Banskej Bystrici, nastolil aj potrebu zriaďovania pôrodných sál na Slovensku. Vydával rôzne školské pomôcky a príručky. Jeho učebnica Školník bola významným prostriedkom pri pozdvihnutí vzdelanostnej úrovne slovenského národa. Zomrel 26. apríla 1879 a pochovaný je v Kútoch.
Dielo Školník, ktoré vydal v roku 1871 obsahujúce hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodvábnictvo a náuku o právach a povinnostiach občanských pre katolícke elementárne školy. Učebnica má 316 strán a 12 strán obrázkov. Stavba Silozpytu čili fyziky ako jednej časti Školníka:
- O vlastnostiach telies,
- O príťažlivosti, ťarche, ťažišti a rovnováhe,
- O sochore, vážkach, mincieri, kolovrate a iných z kolovratu poskladaných strojoch.
- O povetrí,
- O plynoch,
- O vode,
- O liehu alebo silici,
- O svetle,
- O teplote; prídavok: O nešťastlivých prípadoch horúčosti, ohňa, chladna a zimy.
- O hromovine,
- O zvuku; prídavok: O nešťastlivých prípadoch zadusených a hromom ohlušených ľudí.
[úprava] Ocenenie
- Člen Arkádskej akadémie vied a umení (Arcas Romanus) v Ríme
[úprava] Pamiatky
- pamätná tabuľa na pôv. mieste rodného domu (od S. Bíroša) v Dolnom Kubíne
- hrob s náhrobníkom, súsošie od A. Kováčika a paätná tabuľa na roku-k. fare v Kútoch
- časť rkp. pozostalosti a fotodokumentačný materiál v LAMS
[úprava] Dielo
- Duchovný spevník katolícky..., Trnava roku 1882
- Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí, Viedeň roku 1850
- Nečo zo všeobecného dejepisu..., Viedeň roku 1876
[úprava] Literatúra
[úprava] Externé odkazy
- OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok