Karbonatit

Z Wikipédie

Karbonatit
Rock schema
Karbonatit
Zaradenie vyvreté horniny
Hlavné minerály natrolit, sodalit, apatit, barit, fluorit, pyroxény, nefelín
Akcesórie sľudy, magnetit
Textúra porfyrická, zrnitá
Farba/farby sivá, tmavosivá
Hustota


Karbonatit je intruzívna vyvretá hornina, ktorá obsahuje viac ako 50% podiel karbonátov (uhličitanov). Vyskytujú sa vo forme výplní vulkanických prívodných komínov, dajok, sillov a brekcií, nakoľko karbonatitová láva je na povrchu nestabilná a na vzduchu rýchlo reaguje. Teplota karbonatitovej lávy sa pohybuje v intervale 500 - 600 °C.

[úprava] Vznik a zloženie

Vznik karbonatitvých magiem je predmetom diskusií a v súčasnosti sa ich pôvod odvádza od nasledovných procesov:

  • priamy vývoj pri veľmi nízkom stupni parciálneho tavenia a diferenciácia magmy v plášti
  • nemiešateľnosť karbonatitovej a kremičitej taveniny
  • extrémna frakčná kryštalizácia taveniny

Prevládajúce oxidy karbonatitovej lávy sú CO2, Na2O a CaO. Oproti iným lávam sa karbonatity líšia aj vyšším obsahom nekompaktabilných prvkov (Ba, Cs, Rb). Medzi hlavné minerály karbonatitov patria predovšetkým uhličitany - natrolit, sodalit, ďalej apatit, barit, fluorit, z kremičitanov pyroxény, olivín a nefelín.

[úprava] Výskyt

Väčšinou sa jedná o staré, proterozoické horniny (napríklad archaické kratóny Ruska, Brazílie, Austrálie, Indie, USA, Kanady a Škandinávie), zo súčasnosti je známe jediná sopka, eruptujúca karbonatitové horniny - Ol Doinyo Lengai v Tanzánii.

[úprava] Využitie

Karbonatity môžu byť zdrojom prvkov vzácnych zemín, lantanoidov, uránu, fosforu, bária a iných nekompaktabilných prvkov.