Oxid
Z Wikipédie
Oxidy (staršie pomenovanie kysličníky) sú zlúčeniny dvoch prvkov, z ktorých elektronegatívnejší je kyslík.
Oxidy môžu vznikať
- prudkou oxidáciou (horením) za prítomnosti kyslíka,
- pozvoľnou oxidáciou atmosferickým kyslíkom, alebo kyslíkom obsiahnutým v oxidačných činidlách, alebo
- pri ďalších chemických reakciách.
Obsah |
[úprava] Rozdelenie oxidov
[úprava] Zásadotvorné oxidy
Zásadotvorné oxidy sa vo vode rozpúšťajú, reagujú s ňou, čiže sa hydrolyzujú a tvoria zásadité roztoky (staršie pomenovanie lúhy). Také sú najmä oxidy alkalických kovov a alkalických zemín. Príkladom sú oxid lítny (Li2O) alebo oxid vápenatý (CaO).
[úprava] Kyselinotvorné oxidy
Kyselinotvorné oxidy sú kovalentné zlúčeniny. Pri rozpúšťaní vo vode vytvárajú kyslé roztoky. Do tejto skupiny patrí väčšina oxidov nekovových prvkov. Príkladom sú oxid siričitý (SO2) alebo oxid sírový (SO3).
[úprava] Amfotérne oxidy
Niektoré oxidy kovových prvkov sa vo vode takmer vôbec nerozpúšťajú, zato však reagujú so silnými kyselinami aj so silnými zásadami. Tieto oxidy sú amfotérne. Príkladom je oxid hlinitý (Al2O3).
[úprava] Oxidy prechodných prvkov
Prechodné prvky môžu tvoriť dvojaké oxidy. Oxidy s menším obsahom kyslíka sú zásadotvorné (oxid mangánatý, MnO), s vyšším obsahom kyslíka sú kyselinotvorné (oxid manganistý, Mn2O7).
[úprava] Peroxidy
Peroxidy sú oxidy, v ktorých sa viaže katión kovového prvku s dvojmocným aniónom dikyslíka O22−. Najbežnejšie sú peroxidy kovov prvej a druhej hlavnej podskupiny. Tie reagujú s vodou, pričom vzniká hydroxid kovu a peroxid vodíka.
Peroxid vodíka patrí k hydrogénperoxidom, ktorých aniónom je HOO− (HO2−).
[úprava] Hyperoxidy
Hyperoxidy (inak tiež superoxidy) sú oxidy, v ktorých je viazaný jednomocný anión dikyslíka (O2−).
[úprava] Ozonidy
Ozonidy majú najväčší obsah kyslíka, ich anión je O3−. Pri hydrolýze vzniká zásaditý roztok a uvoľnuje sa kyslík. Najznámejším je ozonid draselný, KO3.