Gustáv Kazimír Zechenter

Z Wikipédie

Gustáv Kazimír Zechenter
spisovateľ, lekár, prírodovedec
Narodenie 4. marec 1824
Banská Bystrica
Úmrtie 20. august 1908
Kremnica
Pozri aj Biografický portál

Gustáv Kazimír Zechenter (* 4. marec 1824, Banská Bystrica - † 20. august 1908, Kremnica) bol spisovateľ, lekár, prírodovedec. Pseudonym: Dr. Lesebuch, Ďuro Pinka, Laskomerský, Štefan Pinka, Štefan Pinka vikli kaprál, Zechenter-Laskomerský,

Obsah

[úprava] Rodina

  • otec Ignác Zechenter
  • matka Katarína rod. Aschnerová

[úprava] Životopis

Ľudovú školu navštevoval v Ponickej Hute, študoval na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici (1832-1840), filozofiu na akadémii vo Vacove a na filozofickej fak. univerzity v Budapešti, 1842 prestúpil na medicínu, poslucháč lekárskej fak. univerzity v Budapešti (1842-1846), vo Viedni (1846-1850), 1850 Med.D.R.. V roku 1850-1853 c.k. stoličný lekár v Banskej Bystrici, 1853-1868 bansko-lesný lekár v Brezne, od 1868 v Kremnici. Popredný činiteľ nár. emancipačného pohybu najmä v memorandovom a matičnom období. Účastník revolúcie 1848-1849. Spoluzakladateľ a člen výboru MS, spoluorganizátor MSS. Stúpenec čs. vzájomnosti, osobitný význam pre kult. a literárne zblíženie oboch národov malo jeho priateľstvo s Boženou Němcovou. Autor krátkych foriem humoristickej prózy, ktoré publikoval v novinách, časopisoch a kalendároch. Ďalší žánrovo-tematický okruh v jeho spisovateľskom diele tvorili cestopisné črty a rozsiahle beletrizované cestopisy. Pútavo spracovaný Vlastný životopis pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života, zachytil v ňom udalosti v slov. emancipačnom hnutí 30.-80. rokoch 19.stor. Ako absolvent všeobecného praktického lekárstva sa venoval viacerým medicínskom odborom- zameriaval sa najmä na očné lekárstvo; bol jedným zo zakladateľov pracovného lekárstva, zaoberal sa štúdiom hygieny života lesných robotníkov a ich chorôb. Zaujímal sa o geológiu, mineralógiu, kryštalografiu, speleológiu a botaniku. Výsledky svojich výskumov a pozorovaní, ako aj odborno-popularizačné príspevky a vedecké štúdie z rozličných odborov uverejňoval v domácej i zahraničnej tlači. Udržiaval osobné kontakty a korešpondoval s poprednými prírodovedcami a umelcami. Záľubu v maľovaní využíval pri ilustrovaní vlastných literárnych diel; portréty rodinných príslušníkov a priateľov, kresby, menej olejomaľby zátiší a výjavov zo života majú predovšetkým dokumentárnu hodnotu. Od 1860 člen lekárskej sekcie Bratislavského prírodovedného spolku, 1863-1875 člen výboru MS a od 1867 člen korešpondent Ríšskeho geologického ústavu.

[úprava] Pamiatky

  • rodný dom v Banskej Bystrici,
  • dom, v ktorom býval s pamätnou tabuľou v Brezne,
  • dom, v ktorom býval a zomrel, s pamätnou tabuľou (od 1932) v Kremnici,
  • hrob s náhrobníkom a ním založená botanická záhrada (1958 vyhlásená za chránenú) v Kremnici,
  • časť literárnej pozostalosti, korešpondencia a fotodokumentačný materiál v LAMS,
  • časť jeho výtvarných prác a vecné predmety v Literárnom múzeu MS,
  • časť korešpondencie v Archíve SNM,
  • portrétna známka od M. Švabinského (1958),

[úprava] Dielo

  • Lipovianska maša, Martin roku 1874
  • Sosbierané žarty a rozmary G. K. Laskomerského, Martin roku 1877
  • Zachránily!, Martin roku 1921
  • Žarty a rozmary, Bratislava roku 1946
  • Lietavice, Bratislava roku 1950
  • Spisy Gustáva K. Zechentera Laskomeského 1-4 (Päťdesiat rokov slovenského života 1-2, Bratislava roku 1956
  • Úsmevy nad životom, Bratislava roku 1958
  • Cestopisy, Bratislava roku 1960
  • Komédia bez zaľúbenia alebo: Oklamaný klamár, Martin roku 1906
  • Listy Gustáva K. Zechentera Laskomerského, Martin roku 1983

[úprava] Literatúra

[úprava] Externé odkazy

  • OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.


Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}.