Starogréčtina

Z Wikipédie

Starogréčtina je prvá etapa vývinu gréčtiny.

Starogréčtina môže označovať:

  • v užšom zmysle len atické nárečie z 5. a 4. stor. pred Kr. (dodnes norma pre klasickú gréčtinu)
  • v širšom zmysle: všetky grécke nárečia, ktorými sa hovorilo od prvých nálezov gréckeho písma okolo roku 800 pred Kr. (alebo teoreticky už od 1100 pred Kr.):
    • do začiatku helenistického obdobia okolo roku 300 pred Kr., alebo
    • ak ide o pojem z dvojice (trojice) pojmov starogréčtina (- stredoveká gréčtina) - novogréčtina: do cca. 600 po Kr., čiže vrátane helenistickej gréčtiny (koiné) a ranobyzantskej gréčtiny

Tento článok je o gréckych nárečiach od 800 pred Kr. do 300 pred Kr. Ostatné pozri pod grécke jazyky.

[úprava] Starogrécke nárečia

Starogrécke nárečia sa štandardne delia takto:

  • Západná skupina (=Dórske nárečia v širšom zmysle)
    • severozápadná starogréčtina (nárečia na sever a severozápad od Korintského zálivu)
    • dórčina (=dórske nárečia v užšom zmysle)- písala sa v ňom zborová poézia (Pindaros), neskoršie búkolská poézia
  • Aiolská skupina
    • egejská skupina/ázijská aiolčina (nárečie maloázijskej Aiolidy, sz. časti maloázijského pobrežia s ostrovom Lesbos)- v tomto nárečí vznikala prevažne osobná lyrika - básne Sapfó a Alkaia
    • tesálčina
    • boiótčina
  • Iónsko-atická skupina
    • atičtina - jazyk mladších dejepiscov (Tukydides), odborných spisov, rečníkov, filozofov (napr. Platón)
    • iónčina (Eubója a grécke kolónie v Itálii; Kyklady; maloázijská Iónia)
      • staroiónčina - dialekt Homérskej epiky
      • novoiónčina - Herodotos a ďalšia historická próza
  • Arkádsko-cyperská skupina
    • arkádčina
    • cyperčina
    • pamfýlčina - zaraďovaná aj do západnej skupiny

Z achájskych nárečí sa nezachovali nijaké literárne pamiatky.

V helenistickom období (presnejšie okolo 300 pred Kr-) prevládol v celom helenizovanom svete atický dialekt, ktorý sa v zjednodušenej verzii stal "všeobecným jazykom" - grécky koiné dialektos.

Iné jazyky