Dejiny genetiky

Z Wikipédie

Slovo genetika pochádza z gréckeho genno čo v preklade znamená “dať pôvod”.

Obsah

[úprava] Pred-Mendelovské idey o dedičnosti

Človek si už od pradávna uvedomoval podobnosť na svojich rodičov. Ľudia boli schopní výberom a krížením vhodných jedincov tvoriť rôzne plemená, ktoré mali požadované vlastnosti. Dedičnosť nadobudnutých čŕt bola tiež súčasťou skorých Lamarckových názorov na evolúciu.

[úprava] Mendel

V roku 1865 rakúsky kňaz Gregor Mendel, nazývaný aj “otec genetiky”, publikoval svoju prácu s krížením hrachových sadeníc. Vytvoril súhrn zákonov o dedičnosti nazývaných ako Mendelovská dedičnosť. Podľa svojich štatistických analýz Mendel definoval alelu ako základnú jednotku dedičnosti. V Mendelových časoch bola alela synonymom pre gén, no dnes slovo alela označuje špeciálnu časť génu.

[úprava] Objavy po Mendelovi

Mendelova práca bola uverejnená v prestížnych vedeckých novinách, no nedočkala sa žiadnej odozvy zo strany vedeckej komunity. Namiesto toho sa začali diskusie o dedičnosti, ktoré by dopĺňali Darwinovu evolučnú teóriu. Stará Darwinova teória dedičnosti (pangenesis) nebola veľmi vyhovujúca. Neskôr bola zdokonalená na biometrickej (biometrika – používanie metód matematickej štatistiky pri štúdiu premenlivosti živých organizmov, bioštatistika) škole dedičnosti Darwinovým bratrancom Fracisom Galtonom. Galtonov nástupca Karl Pearson sa snažil vytvoriť štatistické modely dedičnosti a evolúcie, avšak nemal veľký úspech.

[úprava] Klasická genetika

Mendelova práca nenašla pochopenie až do 20. storočia. Vedci začali vychádzať z jeho výskumu a pracovali na podobných problémoch ako predtým on. Boli to: Hugo de Vries, Carl Correns a Erich von Tschermak.

  • 1903 bol objavený chromozóm, ako jednotka dedičnosti
  • 1905 britský biológ William Bateson prvýkrát použil termín genetika (v liste Adamovi Sedgwickovi)
  • 1910 Thomas Hunt Morgan dokázal, že súčasťou chromozómov sú gény
  • 1913 Alfred Sturtevant vytvoril prvú génovú mapu chromozómu
  • 1918 R. A. Fisher publikoval O vzájomnom vzťahu medzi domienkami Mendelovskej dedičnosti – zhrnutie poznatkov genetiky a evolučnej biológie
  • 1927 fyzikálne premeny v génoch sa začali volať mutácie
  • 1928 Frederick Griffith zistil, že dedičný materiál mŕtvej baktérie môže byť včlenený do živej baktérie
  • 1931 Crossing over je definovaný ako príčina rekombinácie
  • 1941 Edward Lawrie Tatum a George Wells Beadle zobrazili gény ako kódy z proteínov

[úprava] Éra DNA

  • 1944 Oswald Theodore Avery, Colin McLeod a Maclyn McCarty izolovali genetický materiál
  • 1952 Hersley Case uskutočnil experiment, ktorým dokázal, že genetická informácia bakteriofága, (ale aj ostatných organizmov) je DNA (deoxyribonukleová kyselina – deoxyribonucleic acid)
  • 1953 James O. Watson a Francis Crick objavili dvojzávitnicovú štruktúru DNA
  • 1956 Albert Levan stanovil počet ľudských chromozómov na 46
  • 1958 Melson Stahl uskutočnil experiment, ktorý demonštroval, že DNA je polokonzervatíne replikovateľná
  • 1961 dokázalo sa, že genetický kód je usporiadaný v trojiciach
  • 1964 Howard Temin objavil RNA-vírusy

[úprava] Éra genómu

  • 1977 Fred Sanger a Walter Gilbert – DNA bolo prvýkrát usporiadané. Sangerovo laboratórium “prečítalo” celý genetický kód bakteriofága
  • 1983 Kary Banks Mullis objavil jednoduchú polymerizačnú reakciu a to dalo možnosť jednoduchému rozšíreniu DNA
  • 1989 Francis Collins a Sap-Chee Tsui “prečítali” po prvýkrát ľudský gén
  • 1995 genóm baktérie Homeophilus influenzae bol prvý “prečítaný” genóm voľne žijúceho organizmu
  • 1996 genóm Saccharomyces cerevisiae bol prvý “prečítaný” eukaryotický genóm
  • 1998 bol prečítaný genóm mnohobunkového eukaryotického organizmu
  • 2001 boli prečítané prvé časti ľudského genómu
  • 2003 ľudský genóm bol "prečítaný" na 99,99%
Iné jazyky