Lavočkin La-5

Z Wikipédie

Lavočkin La-5
Typ: Stíhačka
Výrobca: Lavočkin
Konštruktér: Semion A. Lavočkin
Prvý let: marec 1942
Zavedený: jún 1942
Hlavný užívateľ: ZSSR
Vyrobených: 10 599 ks

Lavočkin La-5 (po rusky: Лавочкин Ла-5) sovietske stíhacie lietadlo masovo vyrábané a nasadené počas Druhej svetovej vojny. Tento typ bol nasledovníkom vývojového radu lietadla LaGG-3 a bol jedným z najlepších sovietskych stíhacích strojov počas vojny.

Obsah

[úprava] Vývoj

La-5 sa oproti svojmu predchodcovi LaGG-3 líšil hviezdicovým motorom AŠ-82. Nastala aj zmena typu prekrytu kabíny a kokpitu, čo malo za následok zlepšenie výhľadu dozadu, zníženie hmotnosti a doletu (od verzie La-5F). Taktiež delta-drevesina, ktorej výroba nebola príliš jednoduchá, bola nahradená obyčajným jedľovým drevom, čo zvýšilo hmotnosť stroja. Roku 1943 prišla inovovaná verzia La-5FN. Ktorá bola najrozšírenejšia. Od predošlej verzie sa líšila motorom AŠ-82FN, ktorý mal nový kompresor a priame vstrekovanie paliva do valcov. Ten mal výkon až 1850 k. Bol taktiež odľahčený podvozok a zlepšená tepelná izolácia kabíny.

[úprava] História

Stroje La-5FN boli po prvýkrát nasadené v bitke v Kurskom oblúku a slúžili až do konca vojny. Čoskoro si získali veľkú obľubu. Boli typickým frontovým strojom sovietskeho letectva. La-5FN bol v malých výškach, na ktoré bol dimenzovaný, rovnocenným súperom nemeckých Messerschmitt Bf 109G ako aj FW-190A. Zaostával za nimi však v mierne nižšej palebnej sile. La-5FN úspešne zasiahli aj do bojov SNP v rámci 1. československého stíhacieho leteckého pluku. Logickým pokračovaním stroja La-5FN bol Lavočkin La-7.

Bolo vyrobených 10 599 ks La-5 a jeho podverzií.

[úprava] Popis konštrukcie

Lavočkin La-5FN je jednomiestny, jednomotorový samonosný dolnoplošník. Drevená kostra krídel a pevných chvostových plôch je potiahnutá preglejkou, kovová kostra pohyblivých chvostových plôch i klapiek plátnom. Trup tvorila preglejková pološkrupina. Krycie plechy motora boli duralové. Hviezdicový motor poháňal kovovú trojlistú vrtuľu s nastaviteľným uhlom nábehu listov. Podvozok bol zaťahovací. Hlavné podvozkové nohy sa zaťahovali smerom k trupu, zadná podvozková noha bola pevná. Výzbroj tvorili dva pevné kanóny ŠVAK kalibru 20 mm, strieľajúce okruhom vrtule, pre každý bolo štandardne pripravených 200 nábojov. Mohol niesť aj 8 neriadených rakiet RS-82, bomby do hmotnosti 500 kg, či prídavné nádrže s palivom.

[úprava] Technické údaje

  • Rozpätie: 9,80 m
  • Dĺžka: 8,67 m
  • Výška: 2,54 m
  • Nosná plocha: 17,5 m²
  • Hmotnosť prázdneho stroja: 2605 kg
  • Vzletová hmotnosť: 3265 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 3402 kg
  • Motor: AŠ-82FN s výkonom 1 361 kW (1 850 k)

[úprava] Výkony

  • Maximálna rýchlosť: 648 km/h
  • Dolet: 765 km
  • Dostup: 11 000 m
  • Stúpavosť: 16,7 m/s
  • Plošné zaťaženie: 186 kg/m²
  • Pomer hmotnosť/výkon: 0.42 kW/kg

[úprava] Referencie

  • Zbyněk Válka - Stíhací letadla 1939/45 Itálie, Francie, SSR, Československo, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie ISBN 80-7198-396-9 (str. 70 - 73)
  • Václav Němeček - Vojenská letadla 3/letadla druhé světové války, Naše vojsko Praha 1992, ISBN 80-206-0117-1 (str. 44 - 45)
  • Václav Šorel - Letadla čekoslovenských pilotů, Albatros Praha 1986


Sovietske vojenské lietadlá druhej svetovej vojny
Stíhacie lietadlá
I-15 | I-153 | I-16 | MiG-1 | MiG-3 | Jak-1 | Jak-3 | Jak-7 | Jak-9 | LaGG-1 | LaGG-3 | La-5 | La-7 | P-39 Airacobra
Bombardovacie lietadlá
R-5 | Su-2 | Jak-4 | SB-2 | Ar-2 | Pe-2 | Pe-4 | Pe-8 | Tu-2 | Il-4 | Jer-2 | TB-3 |
Bitevné lietadlá Dopravné lietadlá a klzáky Prieskumné a spojovacie lietadlá Cvičné lietadlá
Il-2 | Il-10 Li-2 | Šče-2 | G-11 R-10 | Po-2 | MBR-2 | Be-4 | Š-7 UT-1 | UT-2
Experimentálne lietadlá a prototypy
I-26 | I-28 | I-30 | I-180 | I-185 | I-250 | ITP | DIS | BI-1 | ANT-58