Poletuška slovanská
Z Wikipédie
Poletuška slovanská | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pteromys volans | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Poletuška slovanská (Pteromys volans) je hlodavec.
Obsah |
[úprava] Opis
Dĺžka tela 15 - 17 cm, chvost je dlhý 9,5 - 13 cm, výška je 3,2 - 3,9 cm. Jej hmotnosť je 135 - 210 g. Tento druh poletušky je podobný vevericiam, odlišuje sa však lietacou blanou. Lietacia blana je po stranách medzi prednými a zadnými labkami – vedecky končatinami. Poletuška má veľké, čierne oči prispôsobené na tmu a pomerne malé uši, takmer skryté v srsti.
[úprava] Výskyt
Poletušky sa najčastejšie vyskytujú v hustých brezových, smrekových a borovicových lesoch Ameriky, Eurázie a juhovýchodnej Ázie. V Európe ich už nevidieť až tak často.
[úprava] Spôsob života
Pomocou lietacej blany preletujú veľké vzdialenosti, niekedy až dokonca 35 metrov. Plachtenie môže poletuška sama ovplyvniť nejakými pohybmi chvosta a končatín, čo má za následok zmenu smeru plachtenia. Asi najobávanejším nepriateľom poletušiek sú kuny a sovy. Vysoko v korunách stromov si stavajú hniezda a vo voľnej prírode tvoria skupinky zložené výhradne zo samičiek alebo samcov. Tiež je zaujímavé, že poletušky zimu neprespia ale prežijú vo svojom teplom hniezde.
[úprava] Potrava
Poletušky sa prevažne živia brezovou kôrou, ktorú špirálovite vyhrýzajú, pričom tento ich spôsob získavania potravy sa nazýva „krúžkovanie“. Takisto im veľmi chutia listy iných stromov, výhonky a púčiky, semená ihličnatých stromov, jelšové jahňady alebo bobule. Keď si toto jedlo „nazbierajú“, donesú si ho do hniezdočka a tam si ho v pokoji „spapkajú“. Tak ako veveričky si tiež robia zásoby buď priamo do hniezda, alebo do iných, krytých dutín stromov.