Magda Husáková-Lokvencová

Z Wikipédie

Magda Husáková-Lokvencová
slovenská divadelná herečka a režisérka
Narodenie 13. september 1916
Pacov, Česko
Úmrtie 17. január 1966
Bratislava, Slovensko
Pozri aj Biografický portál

JUDr. Magda Husáková-Lokvencová (* 13. september 1916, Pacov, Česko – † 17. január 1966, Bratislava) bola divadelná herečka a režisérka. Ide o vôbec prvú významnú ženskú režisérku v dejinách slovenského divadelníctva.

Obsah

[úprava] Život a dielo

Magda Lokvencová sa v roku 1938 vydala za mladého intelektuála - komunistu Gustáva Husáka, ktorého spoznala ešte ako gymnazistka v Banskej Bystrici v roku 1935. Po sobáši s G. Husákom sa nasťahovali do malej garzónky na Panenskej ulici v Bratislave. Neskôr, od mája 1940, bývali spolu s ďalšími ľavicovými intelektuálmi v dome, ktorý im prenajala vdova po Jozefovi G. Tajovskom. Počas druhej svetovej vojny, za slovenského štátu, doštudovala právo a zamestnala sa v Moravskej banke. Zároveň študovala na bratislavskom štátnom konzervatóriu divadelnú réžiu. V roku 1944, keď vypuklo Slovenské národné povstanie, na ktorého organizácii sa aktívne podieľal aj jej manžel, čakala svoje prvé dieťa. Tesne pred potlačením povstania odletela spolu s inými ženami, deťmi a ranenými z letiska Tri Duby v Sliači do Moskvy, kde o niekoľko dní 23. októbra porodila syna Vladimíra.

V roku 1946 sa zamestnala v Bratislave na Novej scéne ako herečka a asistentka réžie, neskôr ako samostatná režisérka. Je možné, že príležitosť v divadle dostala najmä vďaka tomu, že jej manžel bol v tom čase jedným z najvplyvnejších ľudí v štáte. Kladný ohlas u kritiky si však získala vďaka vlastnej pracovitosti a talentu. Jej režijná tvorba sa vyznačovala divácky atraktívnou formou a výraznou psychologizáciou postáv. Druhý syn Ján sa narodil v roku 1946.

50. roky 20. storočia sa niesli v znamení politických procesov, ktoré neobišli ani jej manžela, ktorý bol zatknutý 6. februára 1951. Onedlho po zatknutí Gustáva Husáka ju predvolali na Ústredný výbor KSS a robili na ňu nátlak, aby verejne odsúdila politickú činnosť svojho manžela. Sľubovali jej za to skvelú kariéru. Odmietla. V roku 1952 bola prepustená z divadla. Po nejakom čase bola zamestnaná v Slovenskom národnom múzeu, kde položila základy divadelného archívu. V sezóne 1955/1956 pôsobila vo Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach a od sezóny 1956/1957 získala miesto internej režisérky na bratislavskej Novej scéne. Až po takmer piatich rokov od uväznenia Gustáva Husáka úrady povolili manželke a deťom, aby ho navštívili.

Po návrate Husáka z väzenia v roku 1960, keď ten pracoval najprv ako stavebný robotník, neskôr ako malý úradník, sa s ním Magda rozviedla. Neskôr stretáva Ctibora Filčíka, ktorý sa aj pod jej vplyvom formuje na špičkového herca. Jeho životnou rolou sa stála úloha Goetza v inscenácii Sartrovej hry Diabol a pán boh (Činohra Slovenského národného divadla, 1965) v réžii Husákovej-Lokvencovej.

Krátko po premiére hry Diabol a pán boh, v roku 1966, Magda Husáková-Lokvencová zomiera v Bratislave.

[úprava] Výber z divadelných réžií

  • 1950: Nepriatelia
  • 1955: Ján Kalinčiak: Reštavrácia
  • 1956: Henrik Ibsen: Hedda Gablerová
  • 1957: Karel Čapek: Lúpežník
  • 1957: Jozef Hollý: Geľo Sebechlebský
  • 1958: Denník Anny Frankovej
  • 1959: Nataša Tanská: Uľa (naskúšaná, ale nerealizovaná)
  • 1961: George Bernard Shaw: Pygmalion
  • 1962: Vladimir Majakovskij: Pyjavica
  • 1963: Vladimir Majakovskij: Kúpeľ
  • 1963: Ján Palárik: Drotár
  • 1964: Ján Chalupka: Všetko naopak
  • 1965: Jean-Paul Sartre: Diabol a pán boh.

[úprava] Filmografia

[úprava] Externé odkazy

  • Nadežda Lindovská: O ženskosti Magdy Husákovej-Lokvencovej v rámci tzv. neženskej profesie. In: Aspekt
  • Nadežda Lindovská: Zabudnutá žena medzi Husákom a Filčíkom: Ak ste bývalou manželkou prezidenta, je lepšie nemať žiadne ambície In: InZine
  • Viliam Plevza, Vzostupy a pády. Gustáv Husák prehovoril, Tatrapress Bratislava, 1991