Anna Boleynová

Z Wikipédie

Anna Boleynová
Anna Boleynová

Anna Boleynová (* 1507 – † 19. máj 1536, Londýn) bola od januára 1533 do smrti roku 1536 anglická kráľovná (teda manželka kráľa Henricha VIII.).


Obsah

[úprava] Detstvo a mladosť

Narodila sa ako tretie na najmladšie dieťa Thomasa Boleyna a jeho manželky Elizabeth Howardovej. Život v rodine chudobného šľachtica nebol pre ňu ľahký, no najmä vďaka jej ctižiadostivému otcovi sa jej život nemohol uberať bežnou cestou mladých dám z vyššej vrstvy.

V roku 1512 bola spolu so sestrou Annou vybraná, aby sprevádzala sestru Henricha VIII., Máriu, na jej ceste na francúzsky dvor, kde sa mala vydať za vtedy už starého kráľa Ľudovíta XII. Ako jej dvorná dáma strávila vo Francúzsku krásne časy.

Hoci starý kráľ zomrel a Mária sa tajne vydala za svoju lásku Charlesa Brandona, vojvodu zo Suffolku, Anna zostala na francúzskom dvore i po Máriinom odchode a stala sa dvornou dámou francúzskej kráľovnej Klaudie. Oveľa viac času strávila však s jej sestrou Margarétou z Angouleme. Tá bola vzdelaná a pomohla Anne dostať sa k viacerým dielam, akými boli napr. vtedy veľmi odsudzovaný a tajne čítaný Dekameron alebo úvahy (vtedy ešte mnícha) protestanta Martina Luthera.

Vďaka svojej kráse neostala vo Francúzsku uchránená pred zamilovanými ctiteľmi, ktorý ju obdivovali (medzi nimi i francúzsky kráľ), no rozhodla sa, že sa za žiadneho z nich nevydá.

Ako 20 ročná sa vrátila na anglický dvor, kde sa stala dvornou dámou anglickej kráľovnej Kataríny Aragónskej. I tu nachádza stále nových ctiteľov, no keď sa konečne zamiluje do Henryho Percyho, člena družiny mocného kardinála Wolseya, jej nádeje sú rázne uťaté. Vďaka kardinálovi ju vylúčia z dvora, takže sa stiahla na otcov hrad Hever, a nešťastný Percy sa musel oženiť so svojou snúbenicou Mary Talbotovou.

[úprava] Kráľov rozvod

Do vecí však vstupuje jej nekonečne ctižiadostivý otec. Vďaka jej sestre Márii, ktorá bola v tej dobe milenkou kráľa Henricha VIII., ťažil z kráľovej náklonnosti a bol povýšený na lorda Wiltshira. Na príhovor svojej sestry sa Anna po troch rokoch vracia na kráľovský dvor, kde padne do oka priamo kráľovi. Nikto sa tomu nečudoval. Kráľovná mala po mnohých pôrodoch veľmi ďaleko k svojej bývalej kráse, takže kráľovmu zraku ulahodiť nedokázala, no čo bolo horšie, nedala mu ani mužského potomka, ktorého si tak želal, preto sa jeho zrak obracal čoraz viac k milenkám a potencionálnym matkám jeho syna.

Anna však nebola ako jej sestra Mária, ktorá sa stala jeho milenkou a vo vzťahu pokračovala i napriek tomu, že sa vydala za bezvýznamného šľachtica, tak ako jej to kráľ prikázal. Chcela niečo viac ako len postavenie milenky, a tak postavila kráľa pred vážne rozhodnutie – buď z nej urobí svoju manželku, alebo sa jeho milenkou nikdy nestane.

Kráľ sa ocitol v situácii, ktorá bola takmer neriešiteľná. Požiadal o rozvod, no pápež mu ho zamietol. Spor okolo jeho manželstva s Katarínou Aragónskou trval celých 7 rokov. Anna, ktorú medzičasom kráľ povýšil na markízu z Pembroke a jej otca na grófa Rochforda, stratila trpezlivosť a začala konať. Vyhlásila, že je tehotná, čim kráľa, ktorý tak veľmi túžil po synovi, pritlačila k múru. Ak chcel, aby sa jeho prípadný syn narodil ako legitímny dedič, neostávalo mu iné, ako sa odtrhnúť od katolíckeho náboženstva a porozhliadnuť sa iným smerom – vybral si protestantské náboženstvo, z ktorého tým, že sa vyhlásil na hlavu cirkvi, vznikla anglikánska cirkev. Hoci prostý ľud ani cirkev s jeho rozhodnutím nesúhlasili, tvrdo si svoje rozhodnutie presadzoval, aj za cenu popráv každého, kto sa odmietol podrobiť novým pravidlám.

Hneď po vytvorení novej cirkvi Henrich VIII. vyhlásil svoje prvé manželstvo za neplatné, svoju jedinú dcéru Máriu vyhlásil za bastarda (ostatné deti, ktoré mal s Katarínou Aragónskou zomreli pri pôrode alebo v kojeneckom veku), hoci sa s tým Katarína ani jej dcéra nikdy nezmierili.

[úprava] Kráľovná Anna

Šesť žien Henricha VIII.
Katarína Aragónska
Anna Boleynová
Jana Seymourová
Anna Klévska
Katarína Howardová
Katarína Parrová

1. januára 1533 sa konečne Anna stáva jeho novou, v poradí už druhou, manželkou. Ešte v máji toho istého roku sa koná nákladná korunovácia, Anna je však prijímaná za kráľovnú veľmi neochotne, pretože srdce ľudu si získala „legitímna“ kráľovná Katarína. Skôr než volanie na slávu sa ozývajú hanlivé slová, čo však Anna s pokojom strpí. Dosiahla predsa cieľ, a niečo sa obetovať musí. Na hlase ľudu jej nezáležalo, záležalo jej len na schopnosti ovplyvňovať kráľa.

Avšak manželstvo nezodpovedá jej predstavám. Kým bola kráľovou milenkou, mohla s ním manipulovať, pretože jej bol naklonený, no ako jeho tehotná manželka stratila svoju príťažlivosť, rovnako ako stratila svoju štíhlu postavu. Jej manžel začal pozerať po jej dvorných dámach a ona vedela, že jediné, čo by jej mohlo prinavrátiť predošlú moc, by bolo narodenie mužského potomka. Lenže do pôrodu ostávalo ešte veľa času, a jej vplyv na kráľa každým dňom slabol.

Keď napokon 7. septembra 1533 porodila, bolo to miesto očakávaného chlapca dievčatko. Kráľ sa veľmi zlostil, no napokon ho upokojilo, že je Anna ešte mladá a môže mu dať i ďalších potomkov. Nakoniec dal svoju dcéru pokrstiť a pomenoval ju podľa svojej matky, Alžbety z Yorku. Už o rok neskôr sa v Anne zažala iskrička nádeje, že sa všetko zmení, keď porodila konečne syna, no ten hneď po narodení dieťatko zomiera. Jej dni v úlohe kráľovnej sa blížili ku koncu. Kráľ bol nahnevaný a sklamaný, no hlavne zamilovaný do Anninej dvornej dámy, Jany Seymourovej.

[úprava] Odsúdenie a smrť

Kráľova láska k Jane nebola tou pravou príčinou, prečo veci meniť, no len čo dvorná dáma otehotnela, situácia sa rýchlo zmenila. Kráľ neprestával dúfať, že raz bude mať mužského dediča, a tak začal pracovať na tom, aby sa zbavil i druhej manželky, pretože jeho dedič sa musel narodiť ako legitímny potomok, aby o jeho nástupcovi nemohol nikto pochybovať.

Obvinil Annu z cudzoložstva, velezrady a dokonca i z krvismilstva so svojím bratom Georgom, ktorého mala od detstva veľmi rada. Jediným mužom, ktorý proti nej svedčil, bol jej údajný milenec, huslista Mark Smeaton, z ktorého priznanie doslova vypáčili v mučiarni. Hoci sa takémuto „výsluchu“ podrobil aj jej druhý údajný milenec, kráľov priateľ Norris a Annin brat George Boleyn, k činom sa nikdy nepriznali. Všetci štyria boli postavení pred súd, ktorý riadil kráľov hlavný minister Thomas Cromwell. Norris a George Boleyn boli odsúdení na smrť sťatím, pretože patrili k vyššej vrstve, no Smeaton bol verejne obesený.

Rozsudok pre Annu vyznel rovnako neúprosne – smrť sťatím alebo upálením. Rozsudku sa nebránila a kráľ bol k nej veľmi milostivý, keď rozhodol, že zomrie „iba“ príde o hlavu. Dokonca splnil aj jej posledné prianie, aby mohla byť sťatá mečom, tak ako sa to robí vo Francúzsku, a nie podľa anglickej obyčaje sekerou, kvôli čomu musel byť privolaný kat až z Calais.

Ešte aj na popravisku Anna vystupovala so svojou obvyklou hrdosťou. Neobviňovala kráľa ani sudcov, že ju odsúdili na smrť, pretože ako vyhlásila vo svojej poslednej reči, bol k nej vždy milý a dal jej viac, ako bolo v jeho silách na zemi – dostala sa na najvyššiu priečku spoločenského rebríčka, keď ju urobil kráľovnou, a teraz jej dáva aj mučenícku korunu.

Kat ju popravil jedinou ranou, čím uvoľnil miesto jej následníčke, Jane Seymourovej, ktorá konečne dala Henrichovi VIII. jeho vytúženého syna, hoci po pôrode zomrela. Annu pochovali do kaplnky sv. Petra, no hoci nebola obľúbená, nestala sa pre nikoho vzorom, ani výstrahou. Podobný osud, ako stihol Annu, postihol o niečo neskôr aj jej sesternicu Katarínu Howardovú, 5. ženu Henricha VIII.

Wikicitáty
Wikicitáty obsahujú zbierku citátov súvisiacich s: