Joga (pataňdžali)

Z Wikipédie

Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s Joga.
Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku.


Joga (pataňdžali)

joga (Pataňdžali) je zastavenie mysle, čiže ovládnutie myslenia a emócií, a teda seba samého .

Obsah

[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok


Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.

[úprava] Joga - názory na ňu

joga

joga (Bondy, E.)

joga (Krišnamurti)

joga (Kuvalayananda Swami/Vinekar, S. L.)

joga (Pataňdžali)


[úprava] Pozri aj

joga

ásana

aštangajoga

daršana

džňánajoga

jogín

jogista

krijá joga

názory na jogu

predstavitelia jogy

terapia jogová

účinok jogy

útvary významové jogy

veda jogová

zoznam literatúry o joge


[úprava] Joga - podrobnejšie

joga - podrobnejšie

272

- smer indickej filozofie a meditačná prax, ktoré založil resp. systematizoval Pataňdžali. Joga ako prax je indický systém telesného a duševného cvičenia smerujúci k harmonickému rozvoju človeka, k jeho somatickej, emocionálnej a intelektuálnej vyváženosti.

Jogická filozofia kladie dôraz na výklad psychologických kategórií, z pomedzi ktorých ústredné miesto zaujíma kategória čitta (čittam) čiže duch.

Čitta je nositeľom psychického diania alebo komplexu všetkých potenciálnych psychických stavov. Pôvodná podstata čitty zostáva stále rovnaká a jednotlivé prejavy čiže konkrétne psychické stavy (významové útvary) sú modifkáciami či presnejšie deformáciami jej vývoja. Všetky psychické stavy sú len vlastnosťami ducha, vznikajú ako dojmy, ktoré lpejú na ňom a vyvolávajú ďalšie dojmy, z ktorých sa odvíjajú ďalšie psychické stavy (ako vlastnosti ducha). Každý psychický stav trvá len jediný okamih. Psychické stavy stále zanikajú a vznikajú. Aj všetky tie stavy, ktoré nie sú prítomné v danom okamihu, v skutočnosti stále existujú; sú iba na inom stupni bytia. Môžu kedykoľvek ( t. j. za zodpovedajúcich okolností) vystúpiť na povrch - ako napr. skryté vášne. To má základný význam pre fungovanie karmy. Dojmy z celého jedného života sa spoja dohromady v prípade úmrtia a vyvolajú znovu vtelenie, ktoré im, ich obsahu, ich kvalite, presne zodpovedá. A v novom vtelení potom pôsobí prv nadobudnutá karma, ktorá prináša tresty i odmeny.

To, čoho sa treba zbaviť, aby bol človek oslobodený, je pätoro poškvrnení (vplyv budhizmu): nevedenie, vedomie ja, žiadostivosť, nenávisť, túžba po živote. Pokiaľ tu sú tieto poškvrnenia (kléšah), potiaľ môžu skutky stále niesť svoje plody. Keď sú odstránené - rozpustí sa čitta(m) v prakrti a viac nevzíde: je dosiahnuté oslobodenie. Cestou k tomu je joga, tzv. osemčlenná (aštangajoga).

Z teoretického i praktického aspektu je joga totožná so samkhjou; odlišujú sa iba v dvoch bodoch:

1. joga je teistická v požiadavke existencie pána (íšvara), zatiaľ čo samkhja ateistická.

2. k oslobodeniu nestačí len metafyzické poznanie.

[úprava] Joga - predstavitelia

joga


Kuvalajananda

Lysebeth, A. Van

Mahéšvaránanda, P. S.

Pataňdžali

Polák, I.

Polášek, M.

Práger, J.

Viceník, K.

Vinekar, S. L.

Vodička, Ľ.


[úprava] Joga - významové útvary

joga

ahinsá (272)

buddhi (272)

človek (272)

choroba (272)

karma (272)

krijá (272)

krijá joga (272)

mantra (272)

myseľ (272)

ochorenie (272)

problém (272)

samádhi (272)

sangati (272)

telo (272)

telo astrálne (272)

vedomie (272)


[úprava] Joga - zoznam literatúry

joga


Polášek, M.: Joga, 1985


Polášek, M.: Joga - osem stupňov výcviku, 1990


Timčák, G. M.: Joga a modely spásy, 1994


Vacek, J.: Základy jógy a mystiky. 1. a 2. díl, 1995


Č a s o p i s y:

Spravodaj Slovenskej jogovej spoločnosti