Priečne pruhovaná svalovina
Z Wikipédie
Priečne pruhovaná svalovina alebo kostrová svalovina je svalové tkanivo tvorené svalovými vláknami (myónmi), ktoré vznikli splynutím viacerých buniek a majú mnoho (až niekoľko sto) jadier. Takémuto útvaru hovoríme syncýtium. Priečne pruhovaná svalovina tvorí funkčné a anatomické jednotky - priečne pruhované svaly.
Vlákna priečne pruhovaného svalu sú približne 10 – 100 µm široké a až 20 cm dlhé (u človeka má najdlhšie svalové vlákna musculus sartorius - až 15 cm). Vlákna sa spájajú do snopcov obalených väzivom (perimysium). Viac takýchto snopcov vytvára sval, ktorý je na povrchu obalený takisto väzivovou pošvou (epimysium). Epimýzium postupne prechádza do šľachy, alebo inej štruktúry podľa typu svalu.
Priečne pruhovaná svalovina je inerovovaná mozgo-miechovými nervami - je teda ovládaná vôľou. V prípade zániku tejto inervácie stráca svoju funkciu a atrofuje. Inervácia je nutná i počas vývoja, ak chýba, svalové vlákna sa nevytvoria.
Ultraštruktúra priečne pruhovaného svalu
Základnou jednotkou priečne pruhovaného kostrového svalu je mnohojadrový syncitiálny útvar, svalové vlákno, ktoré vzniká z pôvodne jednojadrových buniek - myoblastov. Na povrchu mnohojadrových svalových buniek môžeme pozorovať súvislú membránu - sarkolemu. Sarkolema obaľuje cytoplazmu svalových buniek, ktorá sa označuje ako sarkoplazma. Sarkolema sa na určitých miestach vchlipuje dovnútra v podobe priečnych preliačín, nazývaných T-tubuly (transverzálne tubuly). T-tubuly majú zásadný význam pri šírení akčného potenciálu, pričom sa zo sarkoplazmatického retikula uvoľľňujú kalciové jóny. Už pri prehľadnom zväčšení možno vo svetelnom mikroskope pozorovať pozdĺžne, ale hlavne charakteristické priečne pruhovanie. Pozdĺžne prúžky sú dôsledkom pravidelného striedania jemnejších vlákienok, myofibríl. Myofibrily sú tvorené pravidelne sa opakujúcimi tmavšími anizotropnými (A) a svetlejšími izotropnými (I) úsekmi, čo sa vo svetelnom mikroskope prejaví ako charakteristické priečne pruhovanie, ktoré je dobre pozorovateľné po zafarbení Heidenheinovým železitým hematoxilínom. Anizotropný úsek je tvorený hrubšími myozínovými myofilamentami, ktorých zhrubnutie v strede anizotroného oddielu sa označuje ako mezofragma. Po jej bokoch sa nachádza H-prúžok (H-disk). Izotropný úsek sa skladá z tenkých aktínových myofilament, ktoré sa tiahnu od miesta označovaného ako telofragma alebo Z-disk (v strede izotropného úseku).
[úprava] Pozri aj
[úprava] Externé odkazy
Mgr. Radovan Malina: Všeobecná zoológia - zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok