Martin Bošňák
Z Wikipédie
Martin Bošňák | |
---|---|
slovenský básnik | |
Narodenie | |
Úmrtie | 1566 Szigetvár, Maďarsko |
Pozri aj Biografický portál |
Martin Bošňák (správna transkripcia priezviska je Bosnijak de Rudnijak; rod neskôr používal maďarskú transkripciu Bosnyák de Rudnyák, a v období 18. - 19. storočia sa stretávame s výskytom len druhej časti priezviska de Rudnyák) (*? – † 1566, Szigetvár, Maďarsko) bol slovenský básnik.
[úprava] Životopis
Predkovia Martina Bošňáka pochádzali z dnešnej Bosny, odkiaľ v druhej polovici 15. storočia odišli pred Turkmi na územie dnešného Maďarska cez Slavóniu (mnohí autori uvádzajú Slovinsko, čo nie je správne). To, že sa jedná o Slavóniu, preukazuje uznanie dávnych výsad rodu, ktoré im panovník Ľudovít II. v roku 1521 potvrdil v Slavónii.
Martin Bošňák bol v roku 1549 účastníkom trestnej výpravy kráľa Ferdinanda proti Matejovi Bašovi - majiteľovi Muránskeho hradu. Z účasti na nej vznikla Pieseň o Muránskom zámku, ktorej je autorom. Táto báseň patrí k historickým spevom a je jednou z prvých zachovaných veršovaných epických útvarov na Slovensku. Zaznamenal v nej historické fakty a takmer kronikárskym spôsobom zachytil otrasné udalosti okolo Mateja Bašu. Neskôr sa stal veliteľom na zámku v Bábolcsi (Maďarsko).
V roku 1566 padol pri obrane Sihoti (Szigetvár) po boku Mikuláša Zrínskeho (pôvodné priezvisko Subich).
Jeho príbuzným je pozoruhodná osobnosť prelomu 16. a 17. storočia Tomáš Bosnyák de Magyarbel, ktorý bol kapitánom hradu v Šuranoch, Nových Zámkoch a vo Fiľakove. Tento muž bol otcom Žofie Bošňákovej, ktorá sa stala známa ako šľachetná pani Strečnianskeho panstva.
[úprava] Dielo
- Píseň o zámku muránském
- Píseň o sigetském zámku
- Písne o nekterých zámkoch: O modrom Kameni, Divíne a Zvoleně