Comptonov jav

Z Wikipédie

Schematické znázornenie Comptonovho javu. Fotón po zrážke a elektrónom e-  stratí časť svojej energie, čím sa zmení aj jeho vlnová dĺžka o hodnotu Δλ = λ´ - λ, závislá od odchýlky fotónu φ.
Schematické znázornenie Comptonovho javu. Fotón po zrážke a elektrónom e- stratí časť svojej energie, čím sa zmení aj jeho vlnová dĺžka o hodnotu Δλ = λ´ - λ, závislá od odchýlky fotónu φ.

Comptonov jav alebo Comptonov rozptyl je rozptyl fotónov na voľnom alebo slabo viazanom elektróne vo vyššej energetickej hladine, pri ktorim fotón odovzdáva časť svojej energie elektrónu. Pri inverznom Comptonovom jave fotón získava časť energie vysokoenergetického elektrónu. Vlnová dĺžka rozptýlených fotónov sa pri Comptonovom jave vzhľadom na pôvodnú zmení o Δλ v závislosti od odchýlky fotónu φ od pôvodného smeru:

Δλ = Λc2 . sin2 φ/2
kde Λc = h/ mec

je Comptonova vlnová dĺžka pre rozptyl na elektróne s hmotnosťou me, c rýchlosť svetla a h Planckova konštanta (pre elektrón Λce = 0,0024 nm). Comptonov jav bol jedným z prvých experimentálnych dôkazov kvantového charakteru svetla. V astrofyzike má Comptonov jav význam ako proces, ktorý mení spektrálne rozdelenie žiarenia v riedkom, veľmi ionizovanom plyne. Inverzným Comptonovým javom sa vysvetľuje napríklad mechanizmus žiarenia röntgenových zdrojov.


Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.