Hexogén

Z Wikipédie

Hexogén
Chemický názov cyklotrimetylentrinitramin
1,3,5-trinitro-1,3,5-triazacyklohexan
Sumárny vzorec
Štruktúrny vzorec
Teplota topenia 203°C
Teplota varu 234°C
Hustota 1,82 g/cm³
Detonačná rýchlosť 8800 ms-1
Detonačný tlak 349 960 bar
Výbuchová teplota 3380°C
Pomerná sila k TNT 180 %
Objem plynov 910 dm3kg-1
Pracovná schopnosť v olovenom valci 470 cm3
Pracovná schopnosť
v balistickom mažiari
32 cm (Tetryl =40 a Pentrit = 28 cm)
Brizancia (podľa Hessa) mm
Brizancia (podľa Kasta) mm
Citlivosť na náraz (podľa Kasta) cm, kg
Teplota vzbuchu °C
Iný názov cyklonit, T-4, RDX
(resarch departament explosives
- trhavina výskumného oddelenia)

E-Salz, W-Salz, KA-Salz - názov podľa procesu výroby

Výbušnina
Jed

Hexogén je výkonná a citlivá trhavina, predovšetkým na vojenské a špeciálne použitie.

Obsah

[úprava] Vlastnosti RDX

Hexogén, alicyklický nitramin chemicky sa dá nazvať niekoľkými názvami: sú to napr. 1,3,5-cyklotrimetyléntrinitramín alebo 1,3,5-trinitro-1,3,5-triazocyklohexán. V armáde sa najčastejšie používa mezinárodný názov Hexogán a Cyklonit (odvodené od cyklickej štruktúry a zároveň od Cyklonu-tropickej búrky). Ako skratka sa uvádza RDX, v špecifickej munícii - T4.

RDX tvorí biely jemne kryštalický prášok teploty topenia 203°C, nerozpustný vo vode a organických rozpúšťadlách. Rozpustnosť vo vode pri 0°C je 0,01% a pri 100 °C 0,15%. Z organických rozpúšťadiel je dobre rozpustný v acetóne (6,81% pri 20°C a 15,3% pri 58°C), v ostatných rozpúšťadlách pod 1%.

Stykom s kyselinou sírovou o koncentrácii nad 70% sa úplne rozkladá na formaldehyd a ďalšie produkty. Vďaka tejto vlastnosti je bohužiaľ nemožné použiť k preparácii nitračnú zmes obsahujúcu H2SO4. Hexogén je stabilný, nereaguje s kovmi, nevytvára soli, pH neutrálny.

[úprava] Použitie

Hexogén je veľmi brizantnou (trieštivou) trhavinou patriacou medzi nejsilnejšie výbušniny. Svojím výkonom presahuje TNT (2,4,6-Trinitrotoluén) o 80%. Používa sa k plneniu rozbušiek, počinových náložiach, v kombinácii s veľkým množstvom iných výbušnín, najviac s TNT (Hexolity), hliníkom (Hexaly), dusičnanom amónnym (Ammatexy), v plastických trhavinách (Semtexy, kompozície C-4, Hexoplasty).

[úprava] Stabilita

Veľkou prednosťou je jeho veľká chemická stabilita, blížiaca sa aromatickým nitrolátkam. Často býva porovnávaný s Pentritom, ale narozdiel od neho je stabilnejší, má nižšiu citlivosť a pri vysokých hustotách i vyššiu brizanciu. Pri zahrievaní a vystavení dlhodobému tepelnému účinku je stabilnejší než pentrit a pri teplote nad bodom topenia Tetrylu (140°C ) má väčšiu stabilitu než Tetryl. Z uvedeného vyplýva, že stabilita hexogénu je vyššia než Tetrylu a podľa niektorých odborných prác je dokonca podobná TNT.

Účinok svetla má len nepatrný vplyv na zmenu vlastností. Pôsobením svetla obsahujúceho ÚV spektrum dochádza iba na povrchu k zmene farby z bielej na jasne žltú. Zmena farby súvisí so zmenou kryštálovej štruktúry, ale chemické a výbušné vlastnosti zostávajú bez zmeny.

S ohľadom na ostatné výbušniny je hexogén pomerne málo jedovatý, nevstrebáva sa pokožkou, ale priamou inhaláciou. Príčinou malej jedovatosti je slabá rozpustnosť, ktorá spôsobuje, že sa nedostáva do krvi vo vysokej koncentrácii. Pri dlhodobom vdychovaní sa objavujú toxicko-klinické kŕče, ktoré nastávajú v 10 minútových intervaloch a po odstránení osoby zo zamoreného priestoru nemiznú. Príznaky otravy odznievajú až po 10-24 hodinách.

[úprava] Výroba

Od objavenia hexogénu bolo popísaných približne 30 rôznych metód na jeho syntézu. Z tohoto počtu je 14 metód laboratórne uskutočniteľných. Najstaršia a nejjednoduchšia je metóda nitrolýzou bezvodovou kyselinou dusičnou. Podľa tejto metódy sa k ochladenej bezvodovej kyseline dusičnej prisypáva po malých dávkach urotropín (hexamín, hexametyléntetramín), teplota sa udržuje na 30°C. Koncentrácia HNO3 je minimálne 98%.

[úprava] ZDROJ

Project-X vs. Detonator