Najstarší paleolit na Slovensku

Z Wikipédie

Toto je článok o najstaršom paleolite (3/2,6/2,5 mil. - 0,6/0,7/1 mil. pred Kr.) na území Slovenska.

[úprava] Geológia

Tomuto obdobiu geologicky zodpovedá (nie len na Slovensku):

  • od 2,588 mil. rokov pred Kr.:
    • štvrtohory (alebo od 1,806 mil. rokov)
    • ľadová doba so striedajúcimi sa glaciálmi (ľadovými dobami) a integlaciálmi (interglaciálmi)
  • koniec pliocénu (do 1,806 mil. pred Kr.) a starý pleistocén (1,806 mil. rokov - 0,781 mil. rokov pred Kr.)

[úprava] Nálezy pravekých živočíchov

Z tohto sa našli početné archeozoologické nálezy (najmä mamuty). Pre nálezy primátov (okrem človeka) je významné nálezisko Bratislava-Devínska Nová Ves:

  • 25–15 mil. rokov starý je nález troch (?siedmich) kostier pliopiteka ((Epi)Pliopithecus Vindobonensis - nadčeľaď pliopitekoidovce - infrarad úzkonosovce) z roku 1952 z tzv. Zapfeho štrbiny v stokerauskej vápenke v Devínskej Novej Vsi. Dnes je uložený vo viedenskom Naturhistorisches Museum. Čeľaď pliopitekov má podľa niektorých názorov kľúčový význam pri počiatkoch evolúcie človeka.
  • Celosvetový význam má nález hominoidovca (ľudoopice v širšom zmysle) z náleziska Sandberg z Devínskej Novej Vsi. Je nález starý 14–10 mil. rokov pred Kr. Ide o zuby druhu Griphopitecus suessi (v minulosti Griphopitecus darwini, pôvodne Sivapithecus darwini; pozri dryopitekovité). Nález bol opísaný roku 1902. Tunajšie nálezy dali druhu meno.

Za zmienku stojí aj problematický nález z roku 1951 v hnedouhoľnej bani v Novákoch. Našla sa tam údajne kostra samice s mláďaťom, ktorá by podľa veku geologickej vrstvy mohla patriť do rodu Sivapithecus (Ramapithecus). Miestny vedúci pracovník však dal kostru zničiť.

[úprava] Nálezy človeka

Z tohto obdobia sa nálezy druhu človek z územia Slovenska (zatiaľ) nie sú, čo je spôsobené aj tým, že pri pohľade na geologickú štruktúru Slovenska chýbajú uloženiny zo starého (=spodného) pleistocénu, čo spôsobuje, že je vôbec problém na Slovensku odlíšiť koniec pliocénu a začiatok pleistocénu. Treba však dodať, že jeden nález bol, a to dokonca nález lebky, ale sa stratil. Bol (by) to najstarší hominidný pozostatok v Európe (pozostatok druhu Homo erectus ešte predtým ako sa z neho vyvinul Homo heidelbergensis). Išlo o nález lebečnej časti hlavy (zrejme druhu Homo erectus) s mohutne vyvinutými nadočnicovými oblúkmi a značne šikmým čelom. Našiel sa v Grünapfelovom kameňolome v Spišskom Dreveníku (dnes Spišské Podhradie) v geologických vrstvách rozhrania treťohôr a štvrtohôr (teda okolo 1,8 milióna rokov pred Kr.) spolu s ďalšími kosťami. Lebka sa žiaľ stratila po druhej svetovej vojne.