Mária Terézia

Z Wikipédie

Mária Terézia
Mária Terézia
panovníčka z rodu Habsburgovcov
Narodenie 13. máj, 1717
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie 29. november, 1780
Viedeň, Rakúsko
Pozri aj Biografický portál

Mária Terézia (po nemecky Maria Theresia) (* 13. máj 1717, Viedeň – † 29. november 1780, Viedeň) bola uhorskou a českou kráľovnou z rodu Habsburgovcov a rakúskou arcivojvodkyňou od roku 1740.

Počas vlády sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Okrem nemčiny plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, ale aj po španielsky a latinsky.

Obsah

[úprava] Charakteristika vlády

Jej súčasníci ju opisovali ako energickú, pracovitú ženu s pevnou vôľou. Ctižiadostivé a často až despotické povahové črty Habsburgovcov vedela udržať v rozumných medziach. Ako žena i panovníčka vždy volila zlatú strednú cestu a vyhýbala sa konfliktom. Jej hlavným úsilím bola premena habsburskej monarchie z voľného zoskupenia krajín a dŕžav spojených iba osobou panovníka na celistvý štátny útvar s pevnou centralizovanou mocou.

[úprava] Vonkajšia politika

Panovanie Márie Terézie sa považuje za neobyčajne ťažké. Pruský kráľ Fridrich II. vystúpil proti Márii Terézii so zbraňou v ruke. Vojna medzi nimi trvala sedem rokov a skončila sa neúspechom habsburgskej monarchie. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko. Prehraná vojna a strata Sliezska ukázali, aká je monarchia hospodársky i vojensky slabá.

[úprava] Reformy

Mária Terézia ktorá počas vojen o svoje dedičstvo získala politické skúsenosti, ale aj sebavedomie panovníčky, si uvedomovala nevyhnutnosť reforiem. Pri ich uplatňovaní jej pomáhalo veľa vzdelaných a oddaných poradcov. Cisárovná začala budovať silnú armádu, najmä delostrelectvo. Velitelia sa museli oboznamovať s modernými vojenskými teóriami. Panovníčka venovala veľkú pozornosť hospodárstvu, v jej krajine sa zakladali manufaktúry. Niektoré vznikli aj na Slovensku, napríklad manufaktúra na výrobu bavlnených látok v Šaštíne, ktorú založil manžel Márie Terézie, František I. Lotrinský. Ďalšia textilná manufaktúra vznikla z podnetu grófa Forgáča v Halíči pri Lučenci, ďalej manufaktúra na výrobu majoliky, v Holíči a kartúnka v Čeklísi (dnešné Bernolákovo). V poľnohospodárstve kráľovná podporovala pestovanie nových plodín a krmovín, napr. zemiakov, kukurice, tabaku a ďateliny. Začali sa chovať nové plemená koní, dobytka a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok. Zreformovala aj súdnictvo,lebo sa nelíšilo od stredovekého a nevyhovovalo novým časom. Zakázala vynášať rozsudky nad čarodejnicami, zmiernili sa telesné tresty a prijala sa zásada, že pred súdmi sú všedci občania formálne rovní. Najvýznamnejšia reforma spomedzi piatich bola Urbárska regulácia. Urbáre boli písané v jazyku ľudu, teda v slovenských oblastiach po slovensky. Urbárska regulácia upravovala poddanské pomery až do roku 1848, keď bolo poddanstvo zrušené.

Ďalšie reformy:

[úprava] Deti


František I. Lotrinský pochádzal z Lotrinskej dynastie, Mária Terézia z Habsburského rodu. Ich deti mali titul arcivojvodkyňa/arcivojvoda rakúsky, od nich začína habsbursko-lotrinská dynastia.



Rakúska monarchia
Habsburgovci
Predchodca arcivojvoda Nástupca
Karol (II.) Mária Terézia Jozef II.
(17401780)



Uhorsko
Habsburgovci
Predchodca kráľ Nástupca
Karol III. Mária Terézia Jozef II.
(17801790)



Česko
Habsburgovci
Predchodca kráľ Nástupca
Karol VI. Mária Terézia Leopold II.
(17801790)



[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Mária Terézia
  • SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok