Portál:Chémia

Z Wikipédie

Chemický portál

Chémia je veda o vlastnostiach, zložení, štruktúre, príprave, premenách a zákonitostiach prvkov, látok a ich zlúčenín. Centrom záujmu chémie sú chemické premeny látok (chemické reakcie), čiže chemické deje, pri ktorých sa atómy v dôsledku chemických väzieb spájajú do zoskupení atómov (molekuly, kryštály) alebo pri ktorých sa zoskupenia atómov rozpadajú na jednotlivé atómy, alebo sa preskupujú na iné zoskupenia. Dôležité sú v chémii aj metódy na delenie látok, napríklad destilácia, extrakcia, filtrácia.

Chemický index (11. apríl - 910 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D E F G H CH I J K L M N O Ó P R S Š T U V W X Y Z Ž
Odporúčaný článok

Uhlie je čierna alebo hnedočierna (tzv. hnedé uhlie — lignit) horľavá hornina. Získava sa z povrchových alebo hlbinných dolov a používa sa predovšetkým ako palivo. Od dôb priemyselnej revolúcie je uhlie veľmi dôležitou energetickou surovinou. Väčšina svetovej výroby elektrickej energie sa uskutočňuje práve v uhoľných (t.j. tepelných) elektrárniach. Uhlie je zložené predovšetkým z uhlíka, obsahuje však rozmanité zložky vrátane sírnych zlúčenín. Uhlie je celosvetovo najdôležitejší zdroj pre výrobu elektrickej energie (približne 40 %). Uhlie vzniklo z rastlinných a živočíšnych zvyškov, ktoré boli uložené v anaeróbnom vodnom prostredí, kde nízky obsah kyslíka zabraňoval ich úplnému rozkladu a oxidácii (t.j. hnitiu).

  • lignit — tiež označovaný ako hnedé uhlie je najmenej kvalitný druh uhlia. Používa sa len na parnú výrobu elektrickej energie. Leštený lignit sa od doby železnej používal ako ozdobný kameň.
  • hnedo-čierne — jeho vlastnosti sú kombináciou vlastností čierneho a hnedého uhlia, použitie má rovnaké ako lignit
  • čierne uhlie — je charakteristické vysokou hustotou, jeho farba je obvykle hnedočierna až čierna
  • antracit — najkvalitnejšie uhlie, používa sa na vykurovanie

Uhlie je najčastejšie používané tuhé palivo na výrobu tepla spaľovaním. Svetová spotreba uhlia je 5 200 miliónov ton ročne, z toho je 75 % využívaných na výrobu elektrickej energie. V oblasti Číny a Indie sa ročne spotrebuje 1 500 miliónov ton uhlia a predpokladá sa, že v roku 2025 narastie táto spotreba na 2 700 miliónov ton ročne. V USA sa každoročne spotrebuje miliarda ton uhlia, z toho až 90 % na výrobu elektrickej energie. Pri výrobe elektrickej energie sa spaľuje uhlie rozomleté na prach v špeciálnom horáku, ohrieva vodu na vodnú paru, ktorá roztáča turbíny a generátory. Pri udržaní súčasnej spotreby vystačia zásoby uhlia na približne 300 rokov.

Rozdelenie chémie
Kategórie

Alchýmia · analytická chémia · anorganická chémia · chemici · chemické látky · chemické zákony · chemický dej · chémia · elektrochémia · fyzikálna chémia · jadrová chémia · metalurgia · organická chémia · periodická tabuľka · prvky · separačné metódy · termodynamika

Nové alebo rozšírené články

Acetón ~ Toluén ~ Oxid sírový ~ Digoxín ~ Flavonoid ~ Latex ~ Gáfor ~ Monosulfán ~ Chlorofyl ~ Kyanovodík ~ Kyselina uhličitá ~ Kalorimeter ~ Zmiešavací kalorimeter ~ Kyselina azidovodíková ~ Vodný roztok ~ Kyselina maslová ~ Kyselina mravčia ~ Lakmus ~ Hliník ~ Boltzmannova rovnica ~ Vitamín E ~ Ionizačná energia ~ 8. perióda ~ 7. perióda ~ 6. perióda ~ 5. perióda ~ 4. perióda ~ 3. perióda ~ 2. perióda ~ 1. perióda

Vedeli ste, že...

Trícium vzniká účinkom kozmického žiarenia na atóm deutéria alebo výbuchom vodíkovej bomby?

trojný bod látky je teplota a tlak, pri ktorom súčasne existujú za termodynamickej rovnováhy všetky tri skupenstvá tejto látky (plynné, kvapalné a pevné)?

ortuť a bróm sú za normálnych podmienok jediné dva kvapalné prvky?

Maria Curie-Skłodowska spravila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny?

Jacobus Henricus van 't Hoff v roku 1901 ako prvý dostal Nobelovu cenu za chémiu?

Obrázok týždňa uprav

Šupinky hydroxidu draselného na hodinovom skle.

Reakcia mesiaca

HCl + NaOH → NaCl + H2O

Neutralizačná reakcia kys. chlorovodíkovej a hydroxidu sodného.

Zoznamy

Prvky

Osoby:

Správcovia portálu
  • skôr len údržbár Peko
Periodická tabuľka prvkov
Skupina → 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18
↓ Perióda  
1 1
H
  2
He
2 3
Li
4
Be
  5
B
6
C
7
N
8
O
9
F
10
Ne
3 11
Na
12
Mg
  13
Al
14
Si
15
P
16
S
17
Cl
18
Ar
4 19
K
20
Ca
21
Sc
22
Ti
23
V
24
Cr
25
Mn
26
Fe
27
Co
28
Ni
29
Cu
30
Zn
31
Ga
32
Ge
33
As
34
Se
35
Br
36
Kr
5 37
Rb
38
Sr
39
Y
40
Zr
41
Nb
42
Mo
43
Tc
44
Ru
45
Rh
46
Pd
47
Ag
48
Cd
49
In
50
Sn
51
Sb
52
Te
53
I
54
Xe
6 55
Cs
56
Ba
*
 
72
Hf
73
Ta
74
W
75
Re
76
Os
77
Ir
78
Pt
79
Au
80
Hg
81
Tl
82
Pb
83
Bi
84
Po
85
At
86
Rn
7 87
Fr
88
Ra
**
 
104
Rf
105
Db
106
Sg
107
Bh
108
Hs
109
Mt
110
Ds
111
Rg
112
Uub
113
Uut
114
Uuq
115
Uup
116
Uuh
117
Uus
118
Uuo
 
  (*) 57
La
58
Ce
59
Pr
60
Nd
61
Pm
62
Sm
63
Eu
64
Gd
65
Tb
66
Dy
67
Ho
68
Er
69
Tm
70
Yb
71
Lu
 
  (**) 89
Ac
90
Th
91
Pa
92
U
93
Np
94
Pu
95
Am
96
Cm
97
Bk
98
Cf
99
Es
100
Fm
101
Md
102
No
103
Lr
 


Články, ktoré potrebujú preložiť alebo doplniť

Na doplnenie: Kyselina sírová ~ LSD ~ Halogény ~ Kyselina dusičná ~ Amedeo Avogadro ~ Fosfor ~ Destilácia ~ Chemické výhonky

Na vytvorenie: Flavonoid ~ Latex ~ zmydeľnovanie

Ostatné portály

Veda a technika


Astronómia · Biológia · Fyzika · Geografia · Chémia · Informatika · Matematika · Medicína · Geovedy

Život a spoločnosť


Divadlo · Film · História · Hudba · Literatúra · Ľudia · Pes · Politika

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Chémia