Etén

Z Wikipédie

Vlastnosti

EtylénEtylén

Všeobecné

Meno etén
Vzhľad bezfarebný plyn
názov podľa IUPAC Etén
Chemický vzorec C2H4
Pomerná molekulová hmotnosť 28.05 u
Registračné číslo CAS 74-85-1

Zmeny skupenstva

Teplota topenia 104,0 K (-169.1 °C°C)
Teplota varu 169,4 K (-103.7°C)
ΔfusH kJ/mol
ΔvapH kJ/mol

Plynové vlastnosti

ΔfH0gas +52.47 kJ/mol
S0gas 219.32 J·K−1·mol−1
Cp 35,69 J/mol·K

Bezpečnosť

Horľavý plyn (F+)
Teplota vzplanutia °C
Teplota samovznietenia 490°C
Medze výbušnosti 2,7-36%

Ďalšie informácie

Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Mimoriadne horľavá látka

Etén (starší názov etylén je vzhľadom na zlúčeninu CH2=CH2 nesprávny a používa sa iba na označenie skupiny -CH2-CH2-) je nenasýtený uhľovodík, alkén, ktorý sa skladá z dvoch atómov uhlíka a dvoch atómov vodíka. Atómy uhlíka sú spojené dvojitou väzbou, takéto zlúčeniny nazývame aj olefíny. Všetky atómy sa nachádzajú v jednej rovine a väzby C-H zvierajú uhol 117°.

Obsah

[úprava] Nomenklatúra

Etén prvýkrát syntetizovali Holanďania v roku 1795. V kombinácii s chlórom vznikal olejnatý etyléndichlorid (substitučný názov 1,2-dichlóretán), preto ho nazvali „olefiant gas“ (olej produkujúci plyn). Svoj súčasný názov dostal okolo roku 1852. Je odvodený od etylu (C2H5-, s OH skupinou je to etylalkohol, resp. etán). V doslovnom preklade z gréčtiny etylén znamená „dcéra etylu“, názov etén vytvoril Augustus von Hofmann v roku 1866, ktorý vytvoril jednotné a prehľadné názvoslovie vštkých uhľovodíkov. Podľa toho názvoslovia uhľovodíky s jednoduchou väzbou sa končia na koncovku -án, s dvojitou na -én a s trojitou na -ín. Tento systém sa stal súčasťou medzinárodného názvoslovia IUPAC. Názov etylén bol však už natoľko zaužívaný, že pretrval dodnes, hoci ako pomenovanie pre skupinu -CH2-CH2-, a nie CH2=CH2 (= etén).

[úprava] Chemické vlastnosti

Etén reaguje s halogénmi (chlór, bróm ...), pričom sa štiepi jeho dvojitá väzba. Takto znikajú halogénderiváty s jednoduchou väzbou. Môže reagovať aj s vodou za vzniku etanolu, ale rýchlosť tejto reakcie je veľmi nízka. Dá sa zvýšiť použitím katalyzátorov, akými sú kyselina fosforečná, alebo kyselina sírová.

[úprava] Hospodársky význam

Je medziproduktom pri výrobe najbežnejších plastov. Môže polymerizovať na polyetylén. Po zlúčení s chlórom, je vzniknutý dichlóretán medziproduktom na výrobu polyvinylchloridu. Po zlúčení s benzénom je vzniknutý etylbenzén medzproduktom pri výrobe polystyrénu.

Kedysi sa využíval aj ako anestetikum, dnes je však nahradený menej horľavými látkami. (Existuje hypotéza, že bol používaný pri veštení v antickom Grécku v Delfách.)

[úprava] Etén v rastlinách

Etén je plynný rastlinný hormón. Tvorí sa v reťazovej reakcii z aminokyseliny metionín, najdôležitejší medziprodukt je kyselina 1-aminocyklopropán-1-karboxylová (ACC). Produkuje sa vo všetkých častiach rastliny, ale v niektorých pletivách viac, v iných menej. Najviac sa tvorí v meristéme stonkových uzlov, a taktiež v niektorých dozrievajúcich plodoch (napr. banán, jablko a podobne). Ľahko preniká z bunky do bunky a tiež sa uvoľňuje do atmosféry. Rastlinné bunky majú na etén receptor (označovaný ako ETR1), ktorý spúšťa v bunkách signálnu dráhu, cez ktorú reguluje expresiu génov.

Auxín (iný rastlinný hormón), výrazne zvyšuje syntézu eténu.

[úprava] Účinky eténu v rastlinách

Etén napomáha opadu listov, kvetov a plodov. Napomáha tiež dozrievaniu plodov. Plody, ktoré produkujú etén nazývame klimakterické (napr. banán, jablko, broskyňa, slivka, paradajka a iné), ostatné sú neklimakterické (pomaranč, čerešňa, jahody a podobne). Vlastnosti eténu sa využívajú v poľnohospodárstve, kde sa aplikuje vo forme kyseliny 2-chlóetylfosfónovej (etefón), ktorá uvoľňuje etén postupne. V praxi sa takto urýchľuje dozrievanie plodov, synchronizuje kvitnutie ananásov, alebo sa napomáha klíčeniu niektorých semien.

Dôležitým účinkom eténu (ktorý sa často využíval vo fyziologických pokusoch) je inhibícia rastu etiolovaných (ešte nevystavených svetlu) klíčnych rastlín hrachu.

Tvorba eténu sa zvyšuje aj pri mnohých stresových podmienkach, napr. nadbytok vody, výkyvy teploty, poranenie, alebo napadnutie patogénom. Odpoveď nastáva už po 20-60 minútach, a može byť signálom pre obranné mechanizmy rastlín (napr. na tvorbu fytoalexínov)