Handlová
Z Wikipédie
Handlová | |
---|---|
Erb | Mapa |
![]() |
![]() |
Základné údaje | |
Kraj: | Trenčiansky |
Okres: | Prievidza |
Región: | Horná Nitra |
Poloha: | 48° 43' 38" s. š. 18° 45' 43" v. d. |
Nadmorská výška: | 420 m n.m. |
Rozloha: | 50,75 km² |
Počet obyvateľov: | 18 018 (2001) |
Hustota obyvateľstva: | 355 obyvateľ(ov)/km2 |
Nacionále | |
ŠÚJ: | {{{Kód}}} |
EČV: | PD |
PSČ: | 972 51 |
Telefónna predvoľba: | 0 46 |
Oficiálne adresy | |
Adresa: | Mestský úrad Handlová Nám. baníkov 7 972 51 Handlová |
Web: | www.handlova.sk |
E-mail: | handlova@isternet.sk |
Telefón: | 51 92 511 |
Fax: | 51 92 534 |
Politika | |
Primátor: | Ing. Peter Hromádka (SDKÚ, ANO, DS, KDH, HZD) |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Handlová je mesto ležiace v Trenčianskom kraji.
Obsah |
[úprava] Polohopis
Mesto Handlová leží na strednom Slovensku, približne 10 km od geometrického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je druhým najväčším mestom regiónu Horná Nitra.
[úprava] Polohopis
Mesto je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.
- územie je situované v juhovýchodnej časti Hornonitrianskej kotliny, centrálnu časť tvorí Handlovská kotlina, juhozápadnú časť treťohorné sopečné pohorie Vtáčnik a z východu treťohorné sopečné Kremnické vrchy
- z chránených území a častí prírody horného Ponitria sa v mikroregióne Handlová nachádza prírodná rezervácia Biely kameň, nachádzajúci sa v katastrálnom území Handlová časť Nová Lehota a chránené stromy tis obyčajný (Taxus baccata L.) a sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum Lindl.) rastúce v k. ú. Nová Lehota pred miestnou farou
- mestom preteká rieka Handlovka s prítokmi Mlynský potok, Pstruhársky potok a Račí potok, ktorá sa vlieva do rieky Nitry
- na celom území prevláda podhorská a horská karpatská fauna a flóra, teplomilné druhy sa vyskytujú len sporadicky na južne exponovaných úpätiach pohoria Žiar a Vtáčnik.
[úprava] Časti obce
Sídelný útvar je rozdelený do 7 urbanistických okrskov.
- okrsok č. 1 : hromadná bytová zástavba a individuálna bytová zástavba vo východnej časti okrsku.
- okrsok č. 2 : priemyselné plochy (areál Bane Handlová, Chemika a Slovenka).
- okrsok č. 3 : územie starej baníckej kolónie.
- okrsok č. 4 : Dolný koniec - severná časť územia Handlová, prevažne obytná funkcia.
- okrsok č. 5 : Horný koniec - južná časť, okrem obytnej funkcie sa tu nachádzajú dva poľnohospodárske dvory.
- okrsok č. 6 : Morovno - bývalá obec Morovno s výlučne individuálnou bytovou zástavbou. V obci je malé letisko umožňujúce pristávanie najmenších športových lietadiel a lietadiel využívaných v poľnohospodárstve.
- okrsok č. 7 : Nová Lehota - bývalá obec Nová Lehota. Jedná sa o obvod s obytnou funkciou rekreačného charakteru, ktorý nie je stavebne zrastený s mestom Handlová.
[úprava] Ulice
[úprava] Vodné toky
- rieka Handlovka
[úprava] Vodné plochy
[úprava] Symboly obce
Symboliku obce nesú erb mesta, zástava mesta, pečať mesta a insígnia mesta.
- Erb mesta Handlová tvorí v čiernom štíte kolmo postavená ľavá polovica zlatého kolesa sv. Kataríny.
- Zástava mesta Handlová je žlto-čierno štvrtená. Pomer jej strán je 2:3 a ukončená je tzv. lastovičím chvostom (zástrihom), siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu zástavy.
- Pečať mesta Handlová tvorí erb mesta Handlová s postavou sv. Kataríny s kruhopisom MESTO HANDLOVÁ.
- Mestská insígnia mesta Handlová je reťaz zo žltého kovu a tvorí ju jeden veľký medailón v tvare kruhu, ktorý je vyplnený erbom mesta Handlová s obrazom sv. Kataríny.
[úprava] História
Mesto Handlová vzniklo zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo Krikerhau.
Je to príklad šoltýskej kolonizácie typicej pre oblasť Hornej Nitry, kde sa usídlilo nemecky hovoriace obyvateľstvo označované neskôr ako Karpatskí Nemci.
[úprava] Politika
[úprava] Mestské zastupiteľstvo
[úprava] Obyvateľstvo
Národnostné zloženie podľa sčítania ľudu v roku 2001 je nasledovné:
- národnosť Slovenská 96,14 %
- Rómska 0,86 %
- Maďarská 0,85 %
- Česká 0,67 %
- Nemecká 0,48 %.
Obyvateľstvo podľa vierovyznania je:
- Bez vyznania 46,1 %
- Rímskokatolícke 44,7 %
- Evanjelické 2,4 %
- Gréckokatolícke 0,4 %
- nezistené 4,6 %.
[úprava] Partnerské obce
Patrónom a partnerom Handlovej je mesto Voerde v Nemecku.
Pôvodne nemecká obec Handlová (nem. Krickerhau) na Slovensku a anglické mesto Ailnwick v Northumberlande majú zvlášť úzky vzťah k Voerde, jednému je patrónom, druhému je partnerom.
Počas nútených deportácií karpatských Nemcov zo Slovenska po Druhej svetovej vojne, prišla veľká skupina z Handlovej do Voerde. Ľudia našli prístrešie v tábore Buschmannshof a muži z veľkej časti prácu v ich pôvodnom povolaní ako baníci v šachte vo Walsum. Prví Handlovčania, ktorí sa vo Voerde usadili pritiahli ďaľších a čoskoro vznikla vo Voerde niečo ako Handlovská kolónia.
Schválením rady zo 17. septembra 1957 prebralo mesto oficiálne patronát nad obcou Krickerhau. Tým sa stalo Voerde prvým mestom v SRN ktoré prebralo patronát nad voľakedajšou nemeckou obcou v Hauerlande.
V roku 1960 boli na radnici Voerde odhalené dve mramorové tabuľe s menami padlých Handlovčanov. V roku 1967 vznikla Handlovská domovinová izbietka, múzeum predmetov denného života Handlovčanov, pôvodne v Dome Voerde. Neskôr bolo múzeum prenesené do veľkej miestnosti v Pestalozziho škole na Alexandrovej ulici. S podporou mesta bola vytlačená rozsiahla kniha o Handlovej.
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Turistické zaujímavosti
- v susedstve kostola v časti Nová Lehota sa nachádzajú dva vzácne exempláre cudzokrajných drevín – sekvoja obrovská, s výškou asi 20 m a priemerom koruny 10 m, vysadená v roku 1843 a tis vysoký 9 m, s dvoma kmeňmi. Obidva exempláre sú od roku 1975 chránené.
- v časti Morovno je agroletisko pre potreby poľnohospodárstva
- prvá zmienka o handlovskom uhlí je z roku 1784
- priemyselná ťažba uhlia začala v roku 1909
- v meste sa udržiava tradícia baníckych jarmokov
[úprava] Divadlo
[úprava] Múzeá
- Súkromné múzeum a galéria majstra rezbára Jána Procnera.
- Muzeálna expozícia dejín a kultúry Nemcov žijúcich v meste Handlová.
- Unikátna podzemná galéria Bazalt.
[úprava] Hudba
[úprava] Stavby
[úprava] Pamiatky
- Kostol sv. Kataríny
- (kat.), postavený v gotickom slohu v druhej polovici 14. storočia. Pôvodne mal len jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanú vežu (45 m). Obnovený 1603, 1710 čiastočne barokizovaný. Pre potreby rýchlo rastúceho počtu obyvateľov začiatkom 20. storočia bol rozšírený v roku 1941 priečne postavenou halou nového kostola, so zachovaním veže a presbytéria. Pri prechode frontu bol kostol ťažko poškodený (1945). V pôvodnej orientácii bol obnovený v roku 1958. Najnovšie úpravy sú z roku 1996. Z pôvodného inventáru sa zachovali gotické monštrancie z 15. stor. Vnútorné zariadenie a oltár sú z novších čias. Vo veži s arkádovým prechodom a šindľovou baňou sú tri zvony.
- Kostol Dobrého pastiera
- (kat.), kamenná stavba s dvoma kaplnkami pochádza z roku 1941. Vnútorné zariadenie je z čias stavby.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
- v centre mesta, na námestí, neskorobaroková stavba z 2. polovice 18. stor.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
- na Dolnom konci, prícestná kaplnka s predstavanou vežou, neskoroklasicistická z 2. pol. 19. stor. V interiéri je ústredná ľudová plastika Piety z čias stavby.
- Kostol sv. Mikuláša biskupa
- (kat.) v časti Nová Lehota, jednoloďový, barokovo-klasicistický z roku 1785, postavený čiastočne na starších , neskorogotických základoch, písomne doložený v záznamoch z 15. storočia.
- Kaplnka sv. Vendelína
- v Novej Lehote, klasicistická stavba z roku 1847, plastika z 19. stor.
- Kaplnka sv. Michala
- v miestnej časti Morovno, s predstavanou vežou, bola postavená v roku 1902, zariadenie je z 20. storočia.
- Ďalšie pamiatky
- zoologické a botanické nálezy fauny a flóry z obdobia treťohôr v uhoľných slojoch
- popolnicové pohrebisko ľudu lužickej kultúry z doby bronzovej
- nález pokladu z doby bronzovej
- kamenné domy z 2. polovice 19. stor.
- stavby a zariadenia na ťažbu a úpravu uhlia majú kontinuitu od začiatku 20. stor.
- pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny na cintoríne
- pamätník obetiam banskej činnosti na cintoríne (1997)
[úprava] Pomníky
[úprava] Parky
[úprava] Šport
[úprava] Pravidelné podujatia
[úprava] Kulinárske špeciality
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Dôležité firmy
[úprava] Verejné ustanovizne
[úprava] Školstvo
Školstvo v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Handlová:
mesto Handlová je zriaďovateľom troch základných škôl, základnej umeleckej školy, piatich predškolských zariadení a centra voľného času.
- Základná škola Školská ulica
- Základná škola Morovnianska cesta
- Základná škola Mierové námestie
- Združená stredná škola obchodu a služieb Handlová
- Gymnázium I. Bellu
- Stredná priemyselná škola
[úprava] Osobnosti
[úprava] Čestné občianstvo
[úprava] Cena obce
[úprava] Významné osobnosti
- Ján Procner - rezbár pôsobiaci v Handlovej
- Brigitte Irrgangová - uvedená v zozname martýrov 20. storočia.
- Rudolf Cigánik - akademický maliar, grafik a tvorca známok
- Radovan Kaufman - paralympijský reprezentant v cyklistike, zakladateľ kampane Na kolesách proti rakovine
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[úprava] Externé odkazy
Mestá a obce okresu Prievidza (4+49) | 31.12.2003 |
Bojnice | Bystričany | Cigeľ | Čavoj | Čereňany | Diviacka Nová Ves | Diviaky nad Nitricou | Dlžín | Dolné Vestenice | Handlová | Horná Ves | Horné Vestenice | Chrenovec-Brusno | Chvojnica | Jalovec | Kamenec pod Vtáčnikom | Kanianka | Kľačno | Kocurany | Kostolná Ves | Koš | Lazany | Lehota pod Vtáčnikom | Liešťany | Lipník | Malá Čausa | Malinová | Nedožery-Brezany | Nevidzany | Nitrianske Pravno | Nitrianske Rudno | Nitrianske Sučany | Nitrica | Nováky | Opatovce nad Nitrou | Oslany | Podhradie | Poluvsie | Poruba | Pravenec | Prievidza | Radobica | Ráztočno | Rudnianska Lehota | Sebedražie | Seč | Šútovce | Temeš | Tužina | Valaská Belá | Veľká Čausa | Valaská Belá | Zemianske Kostoľany |