Olovo

Z Wikipédie

82 táliumolovobizmut
Sn

Pb

Uuq
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo olovo, Pb, 82
Séria kovy
Skupina, Perióda, Blok 14, 6, p
Vzhľad modrosivý
Atómová hmotnosť 207,2(82)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p2
Elektrónov na hladinu 2, 8, 18, 32, 18, 4
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo pevné
Hustota (pri i.t.) 11,34  g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t. 10,66  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia) 600,61 K
(327,46 °C, 621,43 °F)
Teplota varu 2022 K
(1749 °C, 3180 °F)
Teplo vyparovania 4,77  kJ·mol−1
Teplo tavenia 179,5  kJ·mol−1
Tepelná kapacita (25 °C) 26,650  J·mol−1·K−1
Tlak pary
P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 978 1088 1229 1412 1660 2027
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra kocková stenovo centrovaná
Oxidačné stupne 4, 2 (amfoterický)
Elektronegativita 2,33 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie
(viac)
1.:  715,6  kJ·mol−1
2.:  1450,5  kJ·mol−1
3.:  3081,5  kJ·mol−1
Atómový polomer 180pm
Atómový polomer (vyp.) 154  pm
Kovalentný polomer 147  pm
Van der Waalsov polomer 202 pm
Rôzne
Magnetické vlastnosti diamagnetický
Elektrický odpor (20 °C) 208 n Ω·m
Tepelná vodivosť (300 K) 35,3  W·m−1·K−1
Tepelná roztiažnosť (25 °C) 28,9  µm·m−1·K−1
Rýchlosť zvuku (úzka tyč) (i.t.) (žíhaný) 1190  m·s−1
Youngov modul 16  GPa
Pružnosť v šmyku 5,6  GPa
Objemová pružnosť 46  GPa
Poissonova konštanta 0,44
Mohsova tvrdosť 1,5
Brinellova tvrdosť 38,3  MPa
Registračné číslo CAS 7439-92-1
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy olova
izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR
204Pb 1,4% >1,4×1017 r α 2,186 200Hg
205Pb syn 1,53×107 r ε 0,051 205Tl
206Pb 24,1% Pb je stabilný s 124 neutrónmi
207Pb 22,1% Pb je stabilný s 125 neutrónmi
208Pb 52,4% Pb je stabilný s 126 neutrónmi
210Pb stopový 22,3 r α 3,792 206Hg
β 0,064 210Bi
Referencie
Jed
Nebezpečný pre životné prostredie

Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82. Olovo patrí medzi ťažké kovy s nízkym bodom tavenia, je to kujný kov odolný voči korózii (na povrchu sa vytvorí vrstvička oxidov, ktoré zabraňujú ďalšej korózii).

V prírode sa vyskytuje ako minerál galenit (sulfid olovnyatý - PbS) - hlavná ruda olova, prípadne v niektorých ďalších sulfidoch a viacerých sekundárnych mineráloch (ceruzit, anglezit, atď...). Používa sa na ochranu pred rádioaktívnym žiarením, do olovených akumulátorov (napr. v automobiloch) a ako ochranný plášť podmorských a podzemných káblov.

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Olovo