Abbásovci
Z Wikipédie
Dynastia Abbásovcov alebo Abbásidov (arab. عباسيون 'Abbásíjún) vystriedala rod Umajjovcov vo vláde nad kalifátom. Abbásovských kalifov z Bagdadu uznávali skoro všetci sunnitskí muslimovia.
Obsah |
[úprava] Abbásovská revolúcia
Abbásovskí chalífovia oficiálne odvodzovali svoj pôvod - a teda aj nárok na trón - od Muhammadovho strýka Abbás ibn Abd al-Muttalíba (566 - 652). Vďaka tomuto pôvodu sa považovali za právoplatných dedičov Proroka, na rozdiel od Umajjovcov. Umajjovci boli potomkovia Umajju a neboli členmi Muhammadovho kmeňa Kurajšovcov.
Vďaka tejto skutočnosti sa Abbásovci dostali na trón za podpory moslimského hnutia, ktoré vystupovalo proti Umajjovcom. Umajjovci, ktorých považovali za príliš svetských, predstavovali skôr starú Mekkskú aristokraciu. Abbásovcov významne podporovali perzskí muslimovia, ktorých Arabi považovali za druhotriednych občanov. Preto sa dynastická zmena od Umajjovcov k Abbásovcom niekedy nazýva aj Abbásovská revolúcia.
Za vlády umajjovského chalífa Marwana II. došlo k otvorenému vystúpeniu imáma Ibrahíma (tiež Abú Muslim), potomka zo štvrtej generácie po Abbásovi. Imám Ibrahím dosiahol s podporou perzskej provincie Chorasán značné úspechy, ale v roku 747 bol zajatý a zomrel vo väzení. Povstanie ďalej viedol jeho brat Abdallah, známy pod menom Abú al-Abbás as-Saffáh (alebo len as-Saffáh), ktorý v roku 750 Umajjovcov porazil a bol vyhlásený za chalífu.
Jediný umajjovský princ unikol do španielskej Andalúzie, kde v roku 756 založil pod menom Abd ur-Rahmán I. Córdobský emirát. Aj keď tým bolo Španielsko pre Abbásovcov stratené, už v roku 751 dokázali ubrániť novonadobudnuté územie Transoxánie proti Číne.
[úprava] Rozmach ríše
História novej dynastie je poznačená stálym rozvojom a rozkvetom luxusu a umenia. Druhý chalífa al-Mansúr preniesol sídlo ríše do Bagdadu, úspešne odrazil nájazdy z Malej Ázie a vláda chalífov Harúna ar-Rašída (786 - 809) a al-Mamúna (813 - 833) bola obdobím výnimočnej vznešenosti.
[úprava] Zoznam Abbásovcov
- Abú-l-Abbás Abdulláh as-Saffáh (750-754)
- al-Mansúr (754-775)
- al-Mahdí (775-785)
- Músá al-Hádí (785-786)
- Hárún ar-Rašíd (786-809)
- al-Amín (809-813)
- al-Ma'mún (813-833)
- al-Mu'tasim (833-842)
- al-Váthik (842-847)
- al-Mutavakkil (847-861)
- al-Muntasir (861-862)
- al-Musta'ín (862-866)
- al-Mu'tazz (866-869)
- al-Muhtadí (869-870)
- al-Mu'tamid (870-892)
- al-Mu'tadid (892-902)
- al-Muktafí (902-908)
- al-Muktadir (908-932)
- al-Káhir (932-934)
- ar-Rádí (934-940)
- al-Muttakí (940-944)
- al-Mustakfí (944-946)
- al-Mutí' (946-974)
- at-Tá'i' (974-991)
- al-Kádir (991-1031)
- al-Ká'im (1031-1075)
- al-Muktadí (1075-1094)
- al-Mustazhir (1094-1118)
- al-Mustaršid (1118-1135)
- ar-Rášid (1135-1136)
- al-Muktafí (1136-1160)
- al-Mustandžid (1160-1170)
- al-Mustadí' (1170-1180)
- an-Násir (1180-1225)
- az-Záhir (1225-1226)
- al-Mustansir (1226-1242)
- al-Musta'sim (1242-1258)