Ivan Dérer

Z Wikipédie

JUDr. Ivan Dérer (* 2. marec 1884, Malacky – † 10. marec 1973, Praha) bol slovenský advokát, politik a novinár. Patril k popredným prívržencom idey jednotného československého národa.

Ivan Dérer bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.


Obsah

[úprava] Život

Študoval na gymnáziu v Bratislave a neskôr právo na univerzite v Budapešti, ktoré absolvoval v roku 1907. Od roku 1910 bol advokátom v Bratislave.

V rokoch 1912 až 1914 bol jedným z redaktorov týždenníka Národný hlásnik. V prvej svetovej vojne bol zranený v bitke pri Ivangorode a do konca vojny žil vo Viedni.

V roku 1918 sa stal jedným zo spoluautorov a signatárov Martinskej deklarácie a ako člen Slovenskej národnej rady dopravil tento dokument do Prahy.

[úprava] Poslanec a politik

Bol poslancom Revolučného Národného zhromaždenia (14.11.1918 - 15.4.1920) a v Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska mal na starosti referát pre spravodlivosť.

Členom Poslaneckej snemovne bol vo viacerých volebných obdobiach

  • 25.4.1920 do 14.11.1925
    • Iniciatívny výbor
    • Právny výbor
  • 15.11.1925 - 25.9.1929
  • 27.10.1929 - 18.5.1935
  • 19.5.1935 - 21.3.1939

V rokoch 1930 až 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku, v ktorej bol členom Ústredného výboru. V období 1934 až 1938 bol podpredsedom strany a od roku 1936 aj predsedom Krajinského výkonného výboru na Slovensku.

[úprava] Minister

Po vzniku Československej republiky vykonával v rôznych úradoch funkciu ministra

  • 25.5.1920 - 15.9.1920: minister s plnou mocou pre správu Slovenska (vláda červenozelenej koalície Vlastimila Tusara)
  • 26.9.1921 - 7.10.1922: minister pre zjednotenie zákonov a organizácie správy (vláda všenárodnej koalície Edvarda Beneša)
  • 5.1.1926 - 18.3.1926: minister pre zjednotenie zákonov a organizácie správy (vláda Antonína Švehlu)
  • 7.12.1929 - 24.10.1932: minister školstva (vláda širokej koalície Františka Udržala)
  • 29.9.1932 - 14.2.1934: minister školstva a národnej osvety (vláda širokej koalície Jana Malypetra)
  • 14.2.1934 - 4.6.1935: minister spravodlivosti (vláda Jana Malypetra)
  • 4.6.1935 - 5.11.1935: minister spravodlivosti (vláda Jana Malypetra)
  • 18.12.1935 - 23.1.1936: minister spravodlivosti (vláda vláda širokej koalície Milana Hodžu)
  • 21.7.1937 - 22.9.1938: minister spravodlivosti (vláda Milana Hodžu)

Po rozpade republiky sa zapojil do do ilegálneho protifašistického odboja v Prahe. V rokoch 1944 a 1945 bol nacistami väznený na Pankráci a neskôr internovaný v koncentračnom tábore v Terezíne. Po skončení vojny sa v roku 1946 stal čestným predsedom Strany práce a v období 1946-1948 bol predsedom Najvyššieho súdu až do komunistického puču. V rokoch 1954–1955 väznený komunistickým režimom, 1968 rehabilitovaný.

Zomrel Prahe, pochovaný je na cintoríne vo Veľkej Chuchli.

[úprava] Vyznamenania

  • Rad republiky, 1969 - za zásluhy v budovaní
  • Rad T. G. Masaryka I. triedy in memoriam, 1992

[úprava] Publikácie

  • Prečo sme proti autonómii In: Československá otázka (Praha 1935)
  • Slovenský vývoj a ľudácka zrada, nakl. Kvasnička a Hampl, Praha, 1946 (v češtine)
  • Antifierlinger I, 1993 - politické pamäte z rokov 1945-1949

[úprava] Rodina

  • otec Jozef Dérer, právnik a advokát
  • matka Paula
    • brat MUDr. Ladislav Dérer (1877-1960), prednosta internej kliniky Lekárskej fakulty v Bratislave
    • brat MUDr. Jozef Dérer (1887-1967), prednosta očnej kliniky Krajského ústavu národného zdravia v Bratislave
  • manželka Jela, rodená Štefanovičová
    • dcéra Soňa
    • syn Vladimír