Marcela Veselková

Z Wikipédie

Marcela Veselková (*16. február 1981, Košice) je slovenská poetka.

Absolvovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave a Central European University v Budapešti. Debutovala básnickou zbierkou Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa (Slovenský spisovateľ, 2005), za ktorú získala prémiu Ceny Ivana Kraska.

Rukopis básnickej zbierky Marcely Veselkovej je založený na poézii trýznivej sebavýpovede prezrádzajúcej senzitívnu osobnosť. Lyrická hrdinka pred čitateľom odkrýva hlbiny svojho vnútra a expresívnym, zavše až drsným výrazom sa spovedá zo svojich pocitov. V jej veršoch dominuje téma samoty, nenaplnenej lásky a depresie spojenej s existenciálnou úzkosťou. Z poetologického hľadiska nesie známky inšpirácie litanickým štýlom niektorých beatnikov, hoci tematicky a výrazovo pripomína skôr tzv. poéziu osobnej spovede v USA. Autorka sama označuje svoju poéziu ako gotickú.

[úprava] Ceny

  • Prémia Ceny Ivana Kraska 2005
  • Nominácia v medzinárodnom kole Východoeurópskej ceny za literatúru
  • 5. miesto, Debut roka v ankete Kniha roka 2005 (Knižná revue)

[úprava] Povedali o zbierke

"Marcela Veselková je originálna v skúsenosti i témach, ktoré sa v našej poézii nevyskytujú často. Jej básne sú rozhodujúcim svedectvom mladej generácie o sebe a o dobe, v ktorej vyrastá. Nie je to radostné posolstvo, ale mali by sme ho prijať."

Ján Buzássy


„Nehanebne úprimná.“

Ján Majerník


„Veselkovej odhodlanie ‚rozbiť tento krehký svet‘ (s.8), dostať sa pod jemnú pokožku životu i človeku, ktorého miluje v úsilí vyznať sa v nich, je sympatické a čítavé. Rovnako cit pre hudobnosť jazyka, majstrovské zvládnutie kompozície a sloboda, priam sršiaca z jej originálneho básnenia sú pars pro toto atribúty talentu, ktoré sa, pevne verím, budú od knihy ku knihe iba ďalej kultivovať.“

Marek Mitka, Ihlu pod jeho voňavú kožu, RAK - 4/2006


„Rozorvaná lyrická hrdinka, uličnícka rebelka vyznávajúca prázdne idoly, ale aj hĺbavá a nežná, s dynamickým cynizmom zaznamenáva svoje zhnusenie a darí sa jej to sugestívne aj preto, že k zhnuseniu pridáva pocit sklamania zo seba a partnerstva, z nemožnosti urobiť niečo, čím by sa dala táto ničotnosť zastaviť. (...) Veselkovej „tónina“ je v mužskej poézii už od čias J. Urbana vybrnkaná, v ženskej predstavuje emancipačnú dikciu.“

Radoslav Matejov, Ľahkosť i bremeno mnohorakosti. Slovenská poézia 2005, Knižná revue 16-17/2006