Z Wikipédie
|
Všeobecne |
Názov, Značka, Číslo |
bizmut, Bi, 83 |
Séria |
kovy |
Skupina, Perióda, Blok |
15, 6, p |
Vzhľad |
biely s červeným odleskom
 |
Atómová hmotnosť |
208,98040(83) g·mol−1 |
Elektrónová konfigurácia |
[Xe] 4f14 5d10 6s2 6p3 |
Elektrónov na hladinu |
2, 8, 18, 32, 18, 5 |
Fyzikálne vlastnosti |
Skupenstvo |
pevné |
Hustota (pri i.t.) |
9,78 g·cm−3 |
Hustota tekutiny v b.t. |
10,05 g·cm−3 |
Teplota topenia (tavenia) |
544,7 K
(271,5 °C, 520,7 °F) |
Teplota varu |
1837 K
(1564 °C, 2847 °F) |
Teplo vyparovania |
11,30 kJ·mol−1 |
Teplo tavenia |
151 kJ·mol−1 |
Tepelná kapacita |
(25 °C) 25,52 J·mol−1·K−1 |
Tlak pary
P(Pa) |
1 |
10 |
100 |
1 k |
10 k |
100 k |
pri T(K) |
941 |
1041 |
1165 |
1325 |
1538 |
1835 |
|
Atómové vlastnosti |
Kryštálová štruktúra |
rhombohedral |
Oxidačné stupne |
3, 5 (stredne kyslý) |
Elektronegativita |
2,02 (Paulingova stupnica) |
Ionizačné energie
(viac) |
1.: 703 kJ·mol−1 |
2.: 1610 kJ·mol−1 |
3.: 2466 kJ·mol−1 |
Atómový polomer |
160 pm |
Atómový polomer (vyp.) |
143 pm |
Kovalentný polomer |
146 pm |
Rôzne |
Magnetické vlastnosti |
diamagnetický |
Elektrický odpor |
(20 °C) 1,29 µ Ω·m |
Tepelná vodivosť |
(300 K) 7,97 W·m−1·K−1 |
Tepelná roztiažnosť |
(25 °C) 13,4 µm·m−1·K−1 |
Rýchlosť zvuku (úzka tyč) |
(20 °C) 1790 m/s |
Youngov modul |
32 GPa |
Pružnosť v šmyku |
12 GPa |
Objemová pružnosť |
31 GPa |
Poissonova konštanta |
0,33 |
Mohsova tvrdosť |
2,25 |
Brinellova tvrdosť |
94,2 MPa |
Registračné číslo CAS |
7440-69-9 |
Vybrané izotopy |
Hlavný článok: Izotopy bizmutu
izotop |
NA |
t1/2 |
ZM |
ER (MeV) |
PR |
207Bi |
syn |
31,55 r |
ε, β+ |
2,399 |
207Pb |
208Bi |
syn |
3,368,000 r |
ε, β+ |
2,880 |
208Pb |
209Bi |
100% |
(19 ± 2) ×1018r |
α |
|
205Tl |
|
Referencie |
Bizmut (bismuth) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Bi a protónové číslo 83. Bizmut je krehký červenkastý kov. Používa sa pri výrobe zliatin. Je to posledný stály prvok. Používa sa v spájkach a v poistkách. V medicíne sa používa uhličitan bizmutitý ako kontrastná látka pri rentgenovaní. Je to posledný stály prvok, kov protipožiarnych zliatin.
V roku 1450 ho objavil B. Valentín. Získava zo sulfidu tavením so železnými pilinami. Pre ľahkú taviteľnosť a zlievateľnosť s inými kovmi sa používa na výrobu ľahkotaviteľných zliatin, ktoré sa používajú ako spájky a elektrické poistky. Bizmut sa pridáva aj do ložiskových kovov a v zliatine s uránom sa používa ako reaktívne palivo. Zlúčeniny bizmutu dobre spájajú aj kov so sklom. Patrí medzi toxické prvky, svojím metabolizmom pripomína olovo, kumuluje sa v pečeni, obličkách, kostiach a nervovom tkanive.