Bukovina (krajina)

Z Wikipédie

Bukovina (po rumunsky: Bucovina, po ukrajinsky: Буковина [Bukovyna], po nemecky: Buchenland alebo Bukowina, po poľsky: Bukowina, po maďarsky: Bukovina) bola historická krajina, v rokoch 1775-1918 súčasť Rakúskej monarchie, v súčasnosti rozdelená medzi Rumunsko a Ukrajinu.

Klasický stredoveký kláštor v meste Vatra Moldoviţei
Klasický stredoveký kláštor v meste Vatra Moldoviţei

Obsah

[úprava] Pôvod názvu

Pomenovanie Bukovina sa začalo používať roku 1775 po anexii príslušného územia Rakúskou monarchiou. Pomenovanie má slovanský pôvod a je odvodené od slova buk, keďže územie bolo zarastené prevažne bukmi.

[úprava] Dejiny

[úprava] Starovek

Od starovekých rímskych čias obývali územie Bukoviny Dákovia, od ktorých Rumuni odvodzujú svoj pôvod.

[úprava] Stredovek

V 5. storočí územie získali Avari a po nich sa v regióne usadili Slovania. V 10.-11. storočí územie patrilo ku Kyjevskej Rusi. Od 14. storočia bolo územie súčasťou Moldavského kniežatstva s centrom v meste Suceava (od roku 1388). V 15. storočí sa o niektoré časti tohto územia sporili Moldavsko a Poľsko. V tomto období, počas vlády Ştefan cel Mare a jeho nástupcov vznikli maľované kláštory v mestách Moldoviţa, Putna, Suceviţa and Voroneţ. Spolu s ich slávnymi freskami patria k najväčšiemu kultúrnemu dedičstvu súčasného Rumunska.

[úprava] Osmanské obdobie

Od roku 1514 sa Bukovina ako súčasť Moldavského kniežatstva dostala do závislosti od Osmanskej ríše. V roku 1769 po postupných porážkach a ústupe Turkov z Balkánu Bukovinu obsadili vojská Ruska a v roku 1774 Rakúska.

[úprava] Habsburské obdobie

Roku 1775 Bukovina podľa Konštantínopolskej dohody pripadla Rakúsku. Najprv bola spravovaná ako časť Haliča, potom v rokoch 1849-1918 to bola korunná krajina habsburskej monarchie. Od čias cisára Jozefa II. na Bukovine existovalo ukrajinské, rumunské, nemecké, poľské, maďarské a židovské školstvo. V roku 1857 na území s rozlohou 10440 km2 žilo 455 800 obyvateľov. Z toho tvorili Rumuni 44,6% (hlavne na juhu, v rôznych spoločenských triedach), Ukrajinci 38,2% (vrátane Rusínov, prevažne roľníci a pastieri) Nemci 6,4% (prevažne úradníci, remeselníci, inžinieri), Židia 6,4% (žijúci prevažne v mestách, obochodníci, remeselníci, lekári, advokáti), Poliaci 3% (žijúci prevažne v mestách - v Černovci tvorili v roku 1910 po Židoch druhú najväčšiu etnickú skupinu s počtom 15 412 ľudí), Maďari 1,6% a iní. Bukovina bola prevažne poľnohospárskou krajinou (v roku 1880 až 3/4 obyvateľstva sa živilo poľnohospodárstvom). V Černovci bývali veľké trhy s dobytkom. V roku 1902 ešte 60% roľníckych hospodárstiev malo menej ako 2 ha pôdy, keďže 40% pôdy zaberali veľkostatky. Pastierstvo prevažovalo najmä v horských oblastiach krajiny.

[úprava] Zánik Rakúsko-uhorskej monarchie

Počas 1. svetovej vojny sa v Bukovine odohralo niekoľko bitiek medzi ústrednými veľmocami a Ruskom. Napriek porážke Ruska, územie po vojne pripadlo Rumunsku, čo bolo potvrdené saintgermainskou zmluvou. 28. júna 1940 podľa paktu o neútočení severnú časť anektoval ZSSR, väčšina nemeckého obyvateľstva územie Bukoviny opustila. V roku 1941 ju Rumuni dobyli späť. Väčšina židovskej menšiny bola deportovaná do koncentračných táborov. V roku 1944 bola Bukovina Moskovskou zmluvou opäť rozdelená: sever sa stal súčasťou ZSSR (Ukrajinskej SSR, dnešnej Ukrajiny) a juh zostal Rumunsku.

Väčšina historického územia Bukoviny je dnes súčasťou župy Suceava v Rumunsku a Černovická oblasť na Ukrajine.

[úprava] Národnosti

Mapa a erb rakúskej provincie
Mapa a erb rakúskej provincie

[úprava] Ukrajinská Bukovina

Podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 1995 bola národnostná skladba v Černovickej oblasti nasledovná:

  • 70% Ukrajinci
  • 10% Rumuni
  • 9% Moldavci (čo sú vlastne tiež Rumuni)
  • viac ako 6% Rusov
  • 1.7% Židia
  • 0,5% Poliaci

Rumunská menšina obýva prevažne južnú časť Černovickej oblasti, väčšinu tvoria v týchto okresoch:

  • Herţa - 95%
  • Novoselitza (Noua Suliţă) - 61%
  • Hylboka (Adâncata) - 50%
  • Storozhinetz(Storojineţ) - 30%

[úprava] Rumunská Bukovina

V rumunskej časti v župe Suceviţa bola národnostná skladba v roku 1992 nasledovná:

  • 96,6% Rumuni
  • 1,4% Ukrajinci
  • 0,7% Rómovia
  • 0,3% Nemci
  • 0,4%Poliaci
  • 0,1% Maďari



Krajiny a kráľovstvá Rakúsko-Uhorska
Predlitavsko
Bukovinské vojvodstvo | České kráľovstvo | Dalmátske kráľovstvo | Kniežacké grófstvo Gorica a Gradisca | Haličské a vladimírske kráľovstvo | Istrijské markgrófstvo | Korutánske vojvodstvo | Kranské vojvodstvo | Moravské markgrófstvo | Rakúsko pod Enžou | Rakúsko nad Enžou | (Rakúske) Sliezsko | Soľnohradské vojvodstvo | Štajerské vojvodstvo | Tirolské kniežacké grófstvo | mesto Terst | Vorarlbersko
Zalitavsko
Chorvátsko-slavónske kráľovstvo | mesto Rijeka | Vlastné Uhorsko
Bosna a Hercegovina