Ortuť

Z Wikipédie

Tento článok je o chemickom prvku. Je možné že hľadáte článok o neraste.
80 zlatoortuťtálium
Cd

Hg

Uub
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo ortuť, Hg, 80
Séria prechodné prvky
Skupina, Perióda, Blok 12, 6, d
Vzhľad strieborný
Atómová hmotnosť 200,5(80)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d10 6s2
Elektrónov na hladinu 2, 8, 18, 32, 18, 2
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo kvapalné
Hustota (pri i.t.) (tekutina) 13,534  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia) 234,32 K
(-38,83 °C, -37,89 °F)
Teplota varu 629,88 K
(356,73 °C, 674,11 °F)
Kritický bod 1750 K, 172,00 MPa
Teplo vyparovania 2,29  kJ·mol−1
Teplo tavenia 59,11  kJ·mol−1
Tepelná kapacita (25 °C) 27,983  J·mol−1·K−1
Tlak pary
P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 315 350 393 449 523 629
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra rhombohedral
Oxidačné stupne 2, 1 (stredne zásaditý)
Elektronegativita 2,00 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie 1.: 1007,1 kJ/mol
2.: 1810 kJ/mol
3.: 3300 kJ/mol
Atómový polomer 150pm
Atómový polomer (vyp.) 171  pm
Kovalentný polomer 149  pm
Van der Waalsov polomer 155 pm
Rôzne
Magnetické vlastnosti diamagnetický
Elektrický odpor (25 °C) 961 nΩ·m
Tepelná vodivosť (300 K) 8,30  W·m−1·K−1
Tepelná roztiažnosť (25 °C) 60,4  µm·m−1·K−1
Rýchlosť zvuku (tekutina, 20 °C) 1451,4 m/s
Registračné číslo CAS 7439-97-6
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy ortuti
izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR
194Hg syn 444 r ε 0,040 194Au
195Hg syn 9,9 h ε 1,510 195Au
196Hg 0,15% Hg je stabilný s 116 neutrónmi
197Hg syn 64,14 h ε 0,600 197Au
198Hg 9,97% Hg je stabilný s 118 neutrónmi
199Hg 16,87% Hg je stabilný s 119 neutrónmi
200Hg 23,1% Hg je stabilný s 120 neutrónmi
201Hg 13,18% Hg je stabilný s 121 neutrónmi
202Hg 29,86% Hg je stabilný s 122 neutrónmi
203Hg syn 46,612 d β- 0,492 203Tl
204Hg 6,87% Hg je stabilný s 124 neutrónmi
Referencie
Jed
Nebezpečný pre životné prostredie
Ortuť
Ortuť

Ortuť (lat. Hydrargyrum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80. Je to jediný kov, a okrem brómu jediný prvok, ktorý je za normálnych atmosferických podmienok v kvapalnom stave. Kvôli veľkému povrchovému napätiu nevsiakne do pokladu, ale vytvára mierne sploštené kvapky. Tak ako iné kovy je elektricky vodivý. Má katalytické vlastnosti a preto sa používa na výrobu rôznych chemických zlúčenín ako napriklad acetaldehyd a pod. Ortuť je veľmi toxická.


[úprava] Názov

Ortuť poznali už v staroveku, kde ju nazývali buď živé striebro (argentum vivum), "tekuté striebro" (Teofrastos) alebo "strieborná voda" (Dioskorides), odkiaľ pochádza aj súčasný latinský názov hydrargyrum (gr. hydór = voda, argyros = striebro). Nemecký názov Quecksilber je odvodený od živého striebra. Alchymisti jej priraďovali zvláštny význam a nazvali ju podľa posla bohov Merkúra, z čoho sa zachoval dnešný anglický názov mercury. Slovenský názov je prebraný z praslovanského pomenovania rtuť.

[úprava] Alchýmia

Ortuť je je totožná s tvorivými silami vyššieho vedomia.[1] Bola dôležitým prvkom pri alchymistických pokusoch.

[úprava] Referencie

  • Zikmund, Miroslav Ing. RNDr. CSc.: Názvoslovie anorganických látok. 1970, SPN Bratislava.
  • Pavelka, V. RNDr., Schütz, A. RNDr.: Anorganická chémia. 1974, SPN Praha.



Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Ortuť