Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave

Z Wikipédie

Škoda 06 T, jedna z možných alternatív nových vozidiel v Bratislave
Škoda 06 T, jedna z možných alternatív nových vozidiel v Bratislave
Súčasná električka Tatra K2S na Námestí SNP
Súčasná električka Tatra K2S na Námestí SNP
Bratislavská modernizovaná električka Tatra K2S pri Hlavnej stanici
Bratislavská modernizovaná električka Tatra K2S pri Hlavnej stanici
Súčasné trolejbusy v Bratislave
Súčasné trolejbusy v Bratislave
Autobus typu Solaris Urbino 15 CNG, najnovší druh autobusov v Bratislave
Autobus typu Solaris Urbino 15 CNG, najnovší druh autobusov v Bratislave
To čo sa stihlo postaviť pred zastavením stavby metra
To čo sa stihlo postaviť pred zastavením stavby metra
Pre informácie o prve etape Šafárikovo námestie - Petržalka - Jánikov Dvor, pozri Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave

Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, v čase plánov metra označovaný často ako bratislavská rýchlodráha (neskôr aj bratislavské metro), je názov, ktorý sa používa na označenie koncepcie siete nosného druhu dopravy v Bratislave.

Obsah

[úprava] Dejiny

[úprava] Metro sovietskeho typu

V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa začala Bratislava rýchle rozrastať; pribudli nové sídliská. Podľa vtedajšej komunistickej praxe sa teda rozhodlo, že vznikne metro sovietskeho typu, druhé v Česko-Slovensku. Podobne ako v Prahe, kde metro spojilo centrum mesta s jeho najväčším sídliskom, Južným mestom, v Bratislave malo metro prepojiť sídlisko Petržalka a historické jadro mesta, jazdiť tu mali súpravy česko-slovenskej (neskôr východonemeckej výroby). S výstavbou sa začalo v roku 1985, a to smerom od juhu k centru. Na južnom okraji Petržalky malo stáť i Depo Janíkov Dvor. Výstavba bola zhruba po roku zastavená a po roku 1989 úplne zrušená. Dodnes tak po metre zostalo torzo násypu a rozostavané depo.

[úprava] Ľahké metro/VAL

Avšak potreba lepšie dopravne napojiť najväčšie sídlisko krajiny zostala. A pretože by metro stálo zhruba 100 miliárd korún, ako lacnejšie riešenie sa zvolil systém VAL, ktorý je známy z Francúzska. Ten je ale, rovnako ako metro, tiež kritizovaný, a to predovšetkým preto, že nikde netvorí nosný systém MHD a nemá dostatočnú prepravnú kapacitu.

S implementáciou tohto systému sa uvažovalo už od roku 1996, v roku 1998 sa však objavili spory s dodávateľom, hlavne v oblasti financovania. Medzitým založená spoločnosť Metro a. s. preto kontrakt na výstavbu podzemky nepodpísala.

O dva roky neskôr, v roku 2000, spracovalo mesto Dokumentáciu o nosnom systéme MHD v Bratislave, kde spracovalo niekoľko variant; pokračovanie súčasného stavu, zavedenie systému VAL, či vybudovanie povrchovej či podzemnej dráhy. Objavili sa však opäť problémy s financovaním a celý projekt tak skončil zase neúspechom.

Po ďalších projektoch nakoniec nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave bude tvoriť najskôr rýchlodrážna električková linka (posledný z projektov na vybudovanie metra padol v roku 2003), trať má byť vedená z južnej Petržalky cez Starý most do centra a ukončená bude na Šafárikovom námestí. Vybudovanie i zaobstaranie vozidiel by malo vyjsť celkom na sumu 3 až 5 miliárd korún.

Zástancovia tohto typu nosného systému dopravy tvrdia, že v mestách s veľkosťou Bratislavy je rýchlodrážna električka lepšie riešenie ako klasická podzemná rýchlodráha a používa sa úspešne napríklad vo francúzskom Štrasburgu, ktorý má podobnú veľkosť ako Bratislava. Medzi ďalšie výhody má patriť aj výrazný mestotvorný charakter takéhoto riešenia a možnosť rozvoja oblasti v okolí električkovej trate.

[úprava] Prvá stanica metra

Hoci v súčasnosti nestojí ani metro, ani VAL, prvá stanica plánovaného metra už v hrubých rysoch existuje, nachádza sa v budove na ulici Dostojevského rad. Spoločnosť, ktorá tu odkúpila budovu, sa pri zmluve zaviazala, že na svoje náklady vytvorí v jej podzemí priestor, ktorý bude využiteľný v budúcnosti ako stanica metra (práve na tomto mieste je podľa mnohých projektov stanica plánovaná).

Hoci mesto v blízkej dobe primárne nepočíta s vybudovaním klasickej podzemnej dráhy, nevylučuje jeho výstavbu vo vzdialenej budúcnosti.

[úprava] Rýchlodrážna električka

V súčasnosti existujú projekty na rožšírenie električkovej siete tak, aby sa stala plnohodnotným nosným systémom. V roku 2007 sa začne s budovaním trate do Petržalky (Petržalská električka), neskôr električka pôjde aj do Devínskej Novej Vsi (cez Dúbravčice) a Vajnor (ku komplexu CEPIT, cez Tuhovské). Do ďalekej budúcnosti sa plánujú aj trate do Vrakune, Prievozku a Mlynskej doliny.

[úprava] Pozri aj

[úprava] Externé odkazy

Iné jazyky