Nová Baňa

Z Wikipédie

Nová Baňa
Nová Baňa
Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Banskobystrický
Okres: Žarnovica
Región: Tekov
Poloha: 48° 25' 20" s. š. 18° 38' 08" v. d.
Nadmorská výška: 221 m n.m.
Rozloha: 61,23 km²
Počet obyvateľov: 7 505 (2002)
Hustota obyvateľstva: 123 obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
ŠÚJ: 24125
EČV: ZC
PSČ: 968 01
Telefónna predvoľba: 0 45
Oficiálne adresy
Adresa: Mestský úrad Nová Baňa
nám. Slobody 1
968 26 Nová Baňa
Web: www.novabana.sk
E-mail: msu@novabana.sk
Telefón: 68 57 378
Fax: 68 56 585
Politika
Primátor: Mgr. Anna Miháliková
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Nová Baňa je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji.

Obsah

[úprava] Polohopis

[úprava] Časti obce

[úprava] Ulice

[úprava] Vodné toky

Mestom Nová Baňa preteká Kýzový (Novobanský) potok a rieka Hron.

[úprava] Vodné plochy

Asi 3,5 km SV od Námestia Slobody sa nachádza unikátna vodná nádrž Tajch.

[úprava] Symboly obce

Erb, znak, vlajka, ...

[úprava] História

  • Historický vývoj starobylého banského kráľovského mesta Nová Baňa odráža počiatky ťažby drahých kovov, jeho postupný rast a premeny.
  • Najstaršie stopy osídlenia tejto lokality vedú k neskorej dobe kamennej, na čo poukazujú archeologické nálezy kamenných sekeromlatov z "Mlynárovho vrchu". Známy ojedinelý nález bronzového sekeromlatu z "Janíkových zemí" je zo strednej doby bronzovej (okolo roku 1 500 pred n.l.). Dokladom obchodných kontaktov tejto oblasti v dobe rímskej sú nálezy mincí, datovaných do 2. a 3. stor. n.l. Súčasťou reťaze výšinných opevnených hradísk, chrániacich cestu Pohroním v nepokojnom poveľkomoravskom období a v intenciách vznikajúceho uhorského štátu je "Zámčisko" neďaleko Novej Bane. Toto rozsiahle hradisko, majúce pravdepodobne útočištný charakter, bolo opevnené mohutným valom a priekopu, ktoré sú dodnes v teréne viditeľné.
  • Pred rokom 1337, z ktorého pochádza najstaršia písomná zmienka o osade Seunich - neskoršej Novej Bane, narazili na tomto území ťažiari z Pukanca na zlatonosné žily. Zo vzrastu počtu mlynov na drvenie rudy možno usudzovať, že boli veľmi výnosné, čo napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu. V roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta a postupne dostala i výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo. Z hľadiska správnej organizácie sú dôkazom vlastnej samosprávy listiny z rokov 1345, 1346 a 1347. Členovia mestskej rady sú doložení v mandáte Ľudovíta I. z 8. septembra 1345. Metačná listina, v ktorej sú vyznačené chotárne hranice mesta, pochádza z roku 1355. Prvá listina s privesenou pečaťou vydaná mestom je z roku 1348.
  • Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14. storočia, kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. Po krátkej epoche rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných nepokojov v Uhorsku a protitureckých vojen jednu ranu osudu za druhou - zničenie mesta Turkami v roku 1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v 17. storočí takmer vyľudnili. Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na ďalší rozvoj baníctva. Zatopené banské diela mal zachrániť atmosferický ohňový zdroj, zostrojený v roku 1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. Bol to prvý parný stroj na Európskom kontinente. V roku 1723 tu vzniká účastinná spoločnosť na ťažbu zlata. Striedajúc úspechy s neúspechmi pokračovali ťažiari v ťažbe do roku 1887, kedy boli tunajšie bane pre nerentabilnosť zatvorené.
  • Už od 14. storočia bolo mesto známe výrobou mlynských kameňov, zručnými remeselníkmi (vynikali hrnčiari, obuvníci, kováči, krajčíri), ľudovými rezbármi, výrobcami domáceho a poľnohospodárskeho náradia a bohatou úrodou kvalitného ovocia.
  • V neďalekej Starej Hute vznikla v roku 1630 jedna z najstarších uhorských sklární. Modernejší priemysel sa začal rozvíjať až v roku 1907, vybudovaním sklárne v Novej Bani. Starobylú minulosť mesta dodnes pripomínajú stavebné pamiatky - kostol Narodenia Panny Márie (farský) z 2. polovice 14. storočia, kostol sv. Alžbety a špitál z roku 1391. Devätnáste storočie zanechalo mestu klasicistický kostol sv. Kríža na Kalvárii (1826), neskoroklasicistické súsošie najsv. Trojice (1847) a neogotickú pútnickú kaplnku Panny Márie v Kohútove (1863).

[úprava] Významné firmy

  • RAKL, s.r.o. Cintorínska 9, 968 01 Nová Baňa tel.: 045 68 55 456, hotline: 0905 575 456

- Výroba reklamy - Predaj a servis počítačov, tonery, pásky, cartridge - Vysokorýchlostný internet NBsieť http://www.nbsiet.sk/

  • AXOL, s.r.o. Kollárova 40, 968 01 Nová Baňa tel: 045 68 57 097

- Oleje, mazivá, Esso, Mobil, pneuservis http://www.axolsro.sk/

  • LEMARK, s.r.o. Dlhá Lúka, 968 01 Nová Baňa tel: 00421/045/6856 408

- Výroba lisovacích kontajnerov, kontajnery, zámočníctvo http://www.lemark.sk/

[úprava] Mestské zastupiteľstvo

[úprava] Partnerské mestá

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

[úprava] Múzeá

[úprava] Hudba

[úprava] Stavby

[úprava] Pamiatky

  • V Novej Bani bol použitý prvý atmosferický parný stroj v kontinentálnej Európe. Postavil ho Angličan Issac Potter a slúžil na odčerpávanie spodných vôd z bani. Bolo to v roku 1722

[úprava] Šport

[úprava] Pravidelné podujatia

[úprava] Kulinárske špeciality

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

[úprava] Verejné ustanovizne

[úprava] Školstvo

[úprava] Čestné občianstvo

[úprava] Významné osobnosti

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Nová Baňa


Mestá a obce okresu Žarnovica (2+16) 31.12.2003

Brehy | Hodruša - Hámre | Horné Hámre | Hrabičov | Hronský Beňadik | Kľak | Malá Lehota | Nová Baňa | Orovnica | Ostrý Grúň | Píla | Rudno nad Hronom | Tekovská Breznica | Veľká Lehota | Veľké Pole | Voznica | Žarnovica | Župkov