Džinizmus

Z Wikipédie

Džinizmus (aj džainizmus) je jedno z indických náboženstiev spríbuznené s budhizmom. Jeho pomenovanie pochádza zo slova džin (víťaz). Zvestovalo ho údajne 24 džinov, z ktorých poslední dvaja boli historické osoby - Paršvá okolo roku 750 pred Kr. a Mahávíra Vardhamána (Džina) okolo roku 500 pred Kr.

Džinizmus, ako filozofická náuka, má výrazné materialistické črty. Svet je pluralistická sústava večných podstát (tattvám). Dvoma hlavnými tattvamidživa (duša) a adžíva (všetko neduševné). Aj ľudská osobnosť je dualistický výsledok spojenia duše a hmoty. Životom prechádza v znamení ich zápasu. Zatiaľ čo duša je vo svojej prirodzenej a čistej podobe úplne dokonalá, v spojení s telom sa stáva obmedzenou. Spojenie duše a hmoty nenastáva priamo, ale prostredníctvom veľmi jemnej hmoty (tzv. karmanu). Existuje zhubný karman, ktorý ničí vlastnosti duše a obyčajný karman ako nevyhnutný predpoklad zväzku duše s telom. Oslobodzovanie ducha z hmotných pút ako hlavný príkaz džinizmu sa odohráva sebazdokonaľovaním a askézou v kolobehu životov. Jednotlivec, ktorému sa podarí zbaviť sa zhubného karmanu, získava vševedúcnosť. Podmienkou úplného vyslobodenia z kolobehu životov a dosiahnutia najvyššieho bodu sveta je však zbaviť sa karmanu vôbec. Takto oslobodená duša už nemôže vplývať na hmotu. Preto ani boh, ako úplne slobodný duch nezasahuje do kolobehu života a hmoty.

[úprava] Základ džinistického učenia

Základ džinistického učenia tvorí päť sľubov:

Tieto sľuby sa dodržiavali veľmi stroho, hlavne ahinsa, čo viedlo k prísnemu vegetariánstvu.

Džinistickú náboženskú obec tvoria mnísi, mníšky i laici. Ešte dnes k nej patrí niekoľko miliónov Indov. Sú obchodníkmi, bankármi, učiteľmi, úradníkmi a majú v indickej spoločnosti i napriek svojmu malému počtu značný vplyv.

[úprava] Odkazy