Cookove ostrovy
Z Wikipédie
|
|||||
Úradný jazyk | angličtina, maorijčina Cookových ostrovov | ||||
Hlavné mesto | Avarua | ||||
Hlava štátu | Alžbeta II. (ako kráľovná z moci Nového Zélandu) | ||||
Zástupca kráľovnej | Sir Frederick Goodwin KBE | ||||
Predseda vlády | Jim Marurai | ||||
Rozloha | 240 km² (92.7 štv. míľ) | ||||
Počet obyvateľov (Júl 2005 odhad) | 21 388 | ||||
Nezávislosť – Dátum |
žiaden (Cookove ostrovy nie sú nezávislé); stali sa samosprávne a voľne pridružené k Novému Zélandu 4. augusta 1965. | ||||
Štátna hymna | Te Atua Mou E (God is Truth, Boh je pravda) | ||||
Mena | Novozélandský dolár (NZD). Existujú aj lokálne mince $5, $2 a $1, ktoré sa nemôže použiť inde. | ||||
Časové pásmo | UTC -10 | ||||
Telefónna predvoľba | 682 | ||||
TLD | .ck | ||||
Obrázok:Cw-map.gif | |||||
Mapa Cookových ostrovov | |||||
Obrázok:Cookislands church.jpg | |||||
Kresťanský kostol Matavera v Rarotonga |
Cookove ostrovy (po angl. Cook Islands; dalšie názvy: Cook-Archipel, Mangaia-Archipel, Hervey-Inseln) sú súostrovie v Tichom oceáne a samosprávna parlamentná demokracia voľne pridružená k Novému Zélandu, súčasť Novozélandského kráľovstva.
Tvorí ich 15 malých ostrovov v Tichom oceáne o celkovej rozlohe 240 kilometrov štvorcových.
Ich rozloha je 240 km² a majú 21 000 obyvateľov, z ktorých väčšina sú Maorijovia, ktorých v roku 1823 európski misionári obrátili na kresťanstvo. Hlavné mesto je Avarua a leží na ostrove Rarotonga.
[úprava] Dejiny
Prvý európsky kontakt s Cookovými ostrovmi sa uskutočnil v roku 1595, kedy Španiel Alvaro de Mendaña de Neyra pristál na severnom ostrove Pukapuka. V roku 1606 pristáli Španieli pod portugalskou vlajkou vedení kapitánom Pedrom Fernandezom de Quiros na ostrove Rakahanga. Briti pristáli prvý raz v roku 1764 na ostrove Pukapuka a pomenovali ho Danger Island, pretože sa im nepodarilo pristať na ostrove.
Medzi rokmi 1773 a 1779 boli južné ostrovy súostrovia Jamesom Cookom viac raz navštívené, pritom bola Rarotonga, hlavný ostrov súostrovia, prvýkrát uvidená. Slávny kapitán William Bligh pristál s loďou Bounty roku 1789 na Aitutaki. Pritom priviezol na ostrovy chlebovník. James Cook dal prvému ostrovu, na ktorom pristál Manuae, meno Hervey Islands. Meno Cookove ostrovy dali ostrovom Rusi na počesť Jamesa Cooka. Prvý raz sa objavilo na ruských mapách.
V septembri/októbri roku 1813 pristáli prví európski úradníci s loďou Endeavour na Cookových ostrovoch. Potom, v roku 1814, pristála Cumberland s obchodníkmi z Nového Zélandu a Austrálie, ktorí hľadali santálové drevo. Na Rarotonze nenašli žiadne, ale vypukli spory medzi námorníkmi a ostrovanmi. Mnohí boli zabití, medzi nimi aj priateľka kapitána Ann Butchers. Zjedli ju a jej kosti vystavili. Je to jediná známá európska žena, ktorú kanibali na Cookových ostrovoch zabili a zjedli.
[úprava] Geografia
Cookove ostrovy se delia na južnú skupinu Rarotonga (hlavný ostrov), Aitutaki, Atiu, Mangaia, Manuae, Mauke, Mitiaro, Palmerston a Takutea a severnú skupinu s ostrovmi Manihiki, Nassau, Penrhyn (Tongareva), Pukapuka, Rakahanga a Suvorov. Niektoré sú veľmi nízke, vďaka koralovým útesom veľmi ťažko prístupné ostrovy. Ostatné sú vysoké a zarastené hustou vegetáciou. Rastú na nich kokosové palmy a chlebovníky. Severná skupina ostrovov sa skladá väčšinou z atolov.
Ostrovy v roku 1888 Anglicko "vzalo pod ochranu" a roku 1900 anektovalo. Politicky sú od vtedy samosprávnym územím Nového Zélandu, ktorý má na starosti obranu a zahraničnú politiku.
Status Cookových ostrovov je zvláštny. Cookove ostrovy sú samosprávné územie voľně pridružené k Novému Zélandu. Tento status si Cookove ostrovy zvolili v referende, ktoré bolo kontrolované OSN a schválené rezolúciou 1514 (XV), jednomyseľne prijatou Valným zhromaždením OSN.
Cookove ostrovy sa spravujú samé. Ich zákony sú od Nového Zélandu nezávislé. Zákonná a výkonná moc nemá žiadne obmedzenia od Nového Zélandu. Štátna príslušnosť Cookových ostrovov ale neexistuje, obyvatelia Cookových ostrovov sú občania Nového Zélandu.
Na základe dohody z roku 1973 prevzal Nový Zéland zahraničné zastúpenie a obranu Cookových ostrovov.
V rámci Spoločenstva (Commonwealthu) sú pridruženým členom.
[úprava] Hlavy štátu
Obdobie vlády | Meno | Dynastia | Dátumy |
---|---|---|---|
1837–1901 | Viktória | Hannoverská | 1819–1901 |
1901–1910 | Eduard VII. | Sasko-koburská | 1841–1910 |
1910–1936 | Juraj V. | Windsorská | 1864–1936 |
1936 | Eduard VIII. | Windsorská | 1894–1972 |
1936–1952 | Juraj VI. | Windsorská | 1895–1952 |
od 1952 | Alžbeta II. | Windsorská | od 1926 |
|
![]() |
---|---|
Cookove ostrovy | Nový Zéland | Niue | Rossova dependencia (sporné) | Tokelau |
Krajiny v Austrálii a Oceánii |
Austrália | Fidži | Kiribati | Marshallove ostrovy | Mikronézia | Nauru | Nový Zéland | Palau | Papua-Nová Guinea | Samoa | Šalamúnove ostrovy | Tonga | Tuvalu | Vanuatu | Východný Timor |
Ostatné politické celky: Americká Samoa | Cookove ostrovy | Francúzska Polynézia | Guam | Havaj | Midway | Moluky | Niue | Norfolk | Nová Kaledónia | Pitcairnove ostrovy | Severné Mariány | Tokelau | Veľkonočný ostrov | Wake | Wallis a Futuna |