Márianostra

Z Wikipédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

O osade Márianosztra v Maďarsku boli prvé písomné záznamy už v roku 1262 pod názvom Nosztre. Na podnet kráľa Ľudovíta I. Veľkého sa tu v roku 1352 usídlil rád paulínov. Dal im tu postaviť kostol. Bolo to jeho obľúbené odpočinkové miesto. Miesto bolo nazvané Maria Nostra - naša Mária. Z tohto miesta sa na pokyn kráľa vybralo 16 paulínskych mníchov, ktorí založili kláštor v poľskej Jasnej Gore. Vďaka týmto mníchom sa stala Čenstochová svetoznámym pútnickým miestom. Po páde hradov v Ostrihome, Váci a Nógrade v 16. storočí, v čase tureckých nájazdov bola celá obec a jej okolie spustošené. Od 1711 do roku 1786 sa tu znova usídlili pavlíni. V tomto období tu fungovala cirkevná rádová škola. Počas búrlivých dejín Maďarska urobili zo školy najprv vojenský sklad a neskôr od roku 1858 väznicu. Na ruinách gotického kostola v rokoch 1717 - 1729 vybudovali dvojvežový barokový kostol, podľa pravidiel tu sídliaceho rádu. Dominantou hlavného oltára je kópia obrazu Čenstochovskej Madony, ktorú maľoval ctihodný otec Cyprián Lascivi. Dom rádu je pristavený ku kostolu. V tejto obci bola vychovaná dcéra Ľudovíta I. Veľkého, Hedviga, dedička poľského trónu. Na námestí stojí bronzová busta kráľa Ľudovíta I. Veľkého od roku 2001.