Berýlium

Z Wikipédie

4 lítiumberýliumbór
-

Be

Mg
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo berýlium, Be, 4
Séria alkalické kovy
Skupina, Perióda, Blok 2, 2, s
Vzhľad bielosivý kov
Atómová hmotnosť 9,012182(4)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia 1s2 2s2
Elektrónov na hladinu 2, 2
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo pevné
Hustota (pri i.t.) 1,85  g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t. 1,690  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia) 1560 K
(1287 °C, 2349 °F)
Teplota varu 2742 K
(2469 °C, 4476 °F)
Teplo vyparovania 7,895  kJ·mol−1
Teplo tavenia 297  kJ·mol−1
Tepelná kapacita (25 °C) 16,443  J·mol−1·K−1
Tlak pary
P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1462 1608 1791 2023 2327 2742
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra hexagonálna
Oxidačné stupne 2 (amfoterický oxid)
Elektronegativita 1,57 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie
(viac)
1.:  899,5  kJ·mol−1
2.:  1757,1  kJ·mol−1
3.:  14848,7  kJ·mol−1
Atómový polomer 105pm
Atómový polomer (vyp.) 112  pm
Kovalentný polomer 90  pm
Rôzne
Magnetické vlastnosti diamagnetický
Elektrický odpor (20 °C) 35,6 n Ω·m
Tepelná vodivosť (300 K) 200  W·m−1·K−1
Tepelná roztiažnosť (25 °C) 11,3  µm·m−1·K−1
Rýchlosť zvuku (úzka tyč) (i.t.) 12870  m·s−1
Youngov modul 287  GPa
Pružnosť v šmyku 132  GPa
Objemová pružnosť 130  GPa
Poissonova konštanta 0,032
Mohsova tvrdosť 5,5
Vickersova tvrdosť 1670  MPa
Brinellova tvrdosť 600  MPa
Registračné číslo CAS 7440-41-7
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy berýlia
izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR
7Be syn 53,12 d ε - 7Li
γ 0,477 -
9Be 100% Be je stabilný s 5 neutrónmi
10Be stopový 1,51×106 y β- 0,556 10B
Referencie
Veľmi jedovatá látka

Berýlium (lat. Beryllium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Be a protónové číslo 4. Je to tvrdý, krehký a pomerne ťažko taviteľný kov, ktorý reaguje s kyslíkom aj s vodou, a preto sa v prírode vyskytuje iba vo forme zlúčenín. Elementárne kovové berýlium možno dlhodobo skladovať napr. prekryté vrstvou alifatických uhľovodíkov ako petrolej alebo nafta, s ktorými nereaguje.

Bol objavený v roku 1798 Louisom Vauguelinom v smaragdoch a ako súčasť minerálu beryl, z ktorého pochádza aj jeho slovenský názov. Starší názov berýlia bol glucínium (Gl) (z gr. glykys = sladký, soli berýlia majú sladkú chuť, sú však veľmi jedovaté!).

[úprava] Zlúčeniny a výskyt v prírode

Vďaka svojej pomerne veľkej reaktivite sa v prírode vyskytuje iba vo forme zlúčenín. Vo všetkých svojich zlúčeninách sa nachádza iba s mocnosťou Be2+.

Najdôležitejším minerálom s obsahom berýlia je hlinitokremičitan beryl, ktorého zloženie opisuje nasledujúci sumárny vzorec: Be3Al2(SiO3)6. Mineralógia pozná vyše 100 minerálov, v ktorých je berýlium prítomné, z ktorých sú najznámejšie drahé kamene smaragd a akvamarín. Z ďalších minerálov s obsahom berýlia možno uviesť napr. chryzoberyl, bertrandit a fenakit.

V súčasnosti poznáme len zlúčeniny, v ktorých berýlium vystupuje dvojmocné (berýlnaté). Väčšinou sú bezfarebné a prudko jedovaté. Najdôležitejšie zlúčeniny sú oxid berýlnatý (BeO), hydroxid berýlnatý (Be(OH)2) a dusičnan berýlnatý (Be(NO3)2).

[úprava] Výroba a využitie

Kovové berýlium sa priemyselne vyrába zvyčajne elektrolýzou zmesi roztaveného chloridu berylnatého a sodného na ortuťovej katóde v ochrannej atmosfére plynného argónu. Berýlium možno tiež pripraviť reakciou fluoridu berylnatého s kovovým horčíkom.

Mimoriadne dôležitou vlastnosťou kovového berýlia je jeho veľmi vysoká priepustnosť röntgenového žiarenia. Je cenným materiálom v jadrovej energetike, kde sa používa v jadrových reaktoroch na zhotovenie neutrónových zrkadiel a je súčasťou moderátorových tyčí.

Vysoká priepustnosť röntgenového žiarenia sa úspešne využíva tak pri kontrole prevádzky jadrových reaktorov, ako aj pri konštrukcií röntgenových analyzátorov kovov. Vzorka analyzovaného materiálu je pritom umiestnená tak, aby ju od zdroja röntgenového žiarenia oddeľovalo okienko z čistého berýlia s hrúbkou iba niekoľko mikrometrov. Tým sa dosiahne optimálne pôsobenie všetkých vysoko energetických fotónov použitého röntgenového žiarenia a významne sa tak zvýši citlivosť analýzy.

V metalurgii sú zliatiny berýlia predovšetkým s meďou užitočné predovšetkým pre svoju vysokú tvrdosť a zároveň elektrickú a tepelnú vodivosť. Uvedené zliatiny sa často používajú v elektronike na výrobu odolných elektrických kontaktov alebo špeciálnych elektród pre oblúkové zváranie. Nízka hustota a vysoká pevnosť zliatin berýlia umožňuje ich využitie v leteckom a kozmickom priemysle.

[úprava] Zdravotné riziká

Berýlium a najmä jeho soli sú zo zdravotného hľadiska veľmi rizikové. Sú priamo toxické a potenciálne karcinogénne, teda schopné vyvolať rakovinu alebo aspoň zvýšiť riziko jej výskytu.

Pri dlhodobom vdychovaní zvýšeného množstva aerosólu a mikroskopických čiastočiek s obsahom berýlia vzniká pľúcna choroba – chronická berylióza. Je známa už od prvej polovice 20. storočia a dokázateľne postihuje pracovníkov, ktorí boli dlhodobo vystavení pobytu v prostredí s vysokým obsahom prachových častíc na báze berýlia. Isté percento prípadov beryliózy zvyčajne prerastá do rakoviny pľúc.

Najväčšie zdravotné riziko pre organizmus ale predstavuje príjem berylnatých solí v potrave alebo pitnej vode. Zvýšený príjem solí berýlia dokázateľne spôsobuje veľké riziko vzniku rakovinového nádoru. Z tohto dôvodu je berýlium považované za jeden z veľmi vážnych rizikových faktorov a jeho výskyt v pitnej vode a potravinách je neustále monitorovaný, pričom povolené limity koncentrácie patria k najnižším z bežne sledovaných prvkov.

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Berýlium