Moldavsko

Z Wikipédie

Symbol rozcestia Iné významy slova Moldavsko pozri: Moldavsko (rozlišovacia stránka)
Moldavská republika
Vlajka štátu Moldavsko Znak štátu Moldavsko
(Vlajka - Moldavsko) (Znak - Moldavsko)
Národné motto:
nie je
Oficiálny názov
  - Dlhý

Republica Moldova
  - Krátky Moldova
Úradné jazyky moldavčina (rumunčina)
Hlavné mesto Kišiňov
Najväčšie mesto Kišiňov
Hlava štátu Vladimir Voronin
Predseda vlády Vasile Tarlev
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

133. miesto
33 843 km²
33 371 km²
472 km²
1,4 %

Susedia Rumunsko, Ukrajina
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2005

116. miesto
4 439 502

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

79. miesto
132 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2004

134. miesto
2 025

Vznik

27. august 1991

Forma štátu republika
Mena lev
Gramotnosť
Časová zóna

UTC+2 (v lete UTC+3)

Štátna hymna Limba noastră
Medzin. kód (ISO 3166-1) MDA / MD
Kód motorových vozidiel (OSN) MD
Internetová doména .md
Smerové telefónne číslo 373
Moldavský ortodoxný kostol
Moldavský ortodoxný kostol

Moldavsko, dlhý tvar Moldavská republika, je štát vo východnej Európe medzi Rumunskom a Ukrajinou. Je známa predovšetkým svojimi vínnymi pivnicami s obrovskou rozlohou.

[úprava] Prírodné podmienky

Administratívne rozdelenie
Administratívne rozdelenie

Povrch Moldavskej republiky je mierne vyvýšený a zvlnený. Krajina je súčasťou Východoeurópskej nížiny. Centrálna časť krajiny je najviac vyzdvihnutá (Moldavská pahorkatina, Kodry, do 450m nad morom). Sever vypĺňa Belčianska step a juh Budžacká step, prechádzajúca do Čiernomorskej nížiny. Rieky Prut a Dnester tečú do Čierneho mora. 6% rozlohy zaberajú lesy, zvyšok je pokrytý prevažne stepnou vegetáciou. Podstatná časť krajiny pokrytá stepnou vegetáciou je použitá ako orná pôda. Prevažujú úrodné černozeme a hnedozeme. Moldavsko má mierne kontinentálne podnebie s krátkou zimou a dlhým teplým letom. V krajine sa nenachádzajú žiadne významné nerastné suroviny.

[úprava] Hospodárstvo

Moldavsko je v súčasnosti jednou z najchudobnejších a najzaostalejších krajín Európy. Napriek tomu sa v poslednej dobe pokúša o rozvoj drobného podnikania. Krajina je však závislá na dovoze energií a surovín z Ruska. Moldavsko má dobré predpoklady pre rozvoj poľnohospodárstva, ktoré je hlavnou oporou ekonomiky. Produkuje hlavne ovocie, zeleninu, vínnu révu a tabak. Krajina je inak v neutešených podmienkach: 80% obyvateľstva žije pod hranicou chudoby, dlh krajiny presahuje 50% HDP, inflácia je vyššia než 10%. Nezamestnanosť dosahuje podľa neoficiálnych odhadov 25%. Od roku 2000 ale krajina zaznamenáva rast ekonomiky medziročne o 2 až 7%, hlavne vďaka podpore MMF. Dosiaľ je však ekonomika veľmi zraniteľná hlavne na kolísanie cien energií, neúrody a nezáujem zahraničných investorov.

[úprava] Dejiny

Územie Moldavska bolo od najstarších čias osídlené rôznymi etnikami. Moldavčania sa sformovali z miestneho, v rímskom období latinizovaného obyvateľstva Valachov v úzkom kontakte so Slovanmi. V období jej najväčšieho rozmachu patrilo pod Kyjevskú Rus. Neskôr bolo pričlenené k Zlatej horde. V 14. storočí získalo samostatnosť, udržiavalo si čulé styky s Poľskom, Ruskom ale aj Tureckom. Krajina v tomto období veľmi prosperovala. Tento stav však netrval dlho. Pretrvávajúci vplyv sa neskôr prejavil vo vazalstve Moldavska k Turecku. Pokusy dostať sa spod jeho závislosti sa splnili až na prelome 18. a 19. storočia, kedy sa stalo súčasťou cárskeho Ruska. Pripojenie k Rusku sa kladne prejavilo na všeobecnom rozvoji krajiny. Počas revolúcie v roku 1917 sa Besarábia pripojila k Rumunsku. 12. októbra 1924 sa ale malá časť Ukrajiny pri rieke Dnester stala Moldavskou autonómnou republikou v rámci Ukrajinskej SSR. Sovietske vojská v roku 1940 obsadili Besarábiu, jej pričlenením k Moldavsku, 2. augusta 1940 vznikla Moldavská SSR.

Roku 1941 krajinu obsadili fašistické vojská a krajina sa na krátky čas stala súčasťou Rumunska. Opäť sa prejavil rozdiel, pretože Besarábia bola pričlenená k materskému Rumunsku, naproti tomu zbytok krajiny (Podnestersko) sa stalo spolu s časťou Ukrajiny a mestom Odesa iba akousi kolóniou. V auguste 1944 vojská Červenej armády celé Moldavsko späť oslobodili. Po vojne sa sovietska moc pokúsila rozvíjať krajinu, do oblasti Podnesterska sa presťahovalo veľa etnických Rusov a Ukrajincov. Krajina v máji 1991 prijala nezávislosť. V období rozpadu ZSSR vznikol aj problém s oblasťou Podnesterska, ktorý pretrváva dodnes.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Podnestersko

Roku 2001 ako v prvej postkomunistickej krajine zvolili v demokratických voľbách za prezidenta predstaviteľa komunistickej strany Vladimíra Voronina.


SNŠ
Arménsko | Azerbajdžan | Bielorusko | Gruzínsko | Kazachstan | Kirgizsko | Moldavsko | Rusko | Tadžikistan | Turkménsko | Ukrajina | Uzbekistan