Filozofický motív

Z Wikipédie

Motív filozofický

motív filozofický je opakujúci sa, typický hybný významový útvar, ktorý (často v príznačnom spojení s inými motívmi) podnecuje/priťahuje a charakterizuje filozofické myslenie. Tak napríklad Habermas uvádza štyri filozofické motívy (motív postmetafyzického myslenia, lingvistického obratu, situovania rozumu a prekonávania logocentrizmu) ako základné charakteristické črty a podnety filozofovania v 20. storočí, pričom podotýka, že tieto motívy otvorili nielen nové výhľady, ale i nové zaslepenosti. Napríklad ligvistický obrat na jednej strane postavil filozofovanie na pevnejší metodický základ a umožnil mu vymaniť sa z apórií teórií vedomia, no na druhej strane umožnil, aby sa vyvinulo ontologické chápanie jazyka, ktoré izolovalo svetoodhaľujúcu funkciu jazyka od vnútrosvetských procesov učenia sa a povýšilo obmeny jazykových obrazov na originálne básnenie (cf. ).



[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok


Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.

[úprava] Pozri aj

motív filozofický

MPŠ motívu filozofického

druhy/príklady filozofického motívu

GDDŠ motívu filozofického

NESŠ motívu filozofického