Synkriticizmus

Z Wikipédie

Synkriticizmus (z gr. SYNKRITIKOS = spájajúci a porovnávajúci) pred Kr.

je filozofická a metodologická koncepcia kriticky nadväzujúca a syntetizujúca encyklopedické a kritické idey európskej filozofie (najmä Komenského synkritizmus a ideu pansofie, Kantov a Marxov kriticizmus a Patočkovu radikalizáciu Husserlovho chápania sebakritiky kultúry). Synkriticizmus leží v základoch vybudovania systému SYSHEDIT.

Synkriticizmus vznikol v druhej polovici 80-tych rokov na pôde Stáleho seminára Integrácia na Komenského univerzite v Bratislave v nadväznosti na tradíciu bratislavskej školy.

Metódou synkriticizmu je synkritika, ktorá predstavuje porovnávanie ľubovoľných entít pri zachovaní ich spojenia a zároveň neporušenosti porovnávaných entít; synkriticizmus sa teda neusiluje o syntézu entít, ale skôr o ich konkordanciu (98). Z tohto hľadiska je - stručne povedané - synkriticizmus filozofia konkordancie.

Výskyt ľubovoľnej entity - čiže udalosť (98) - je podľa synkriticizmu ireverzibilný, no zároveň je príležitosťou kultivovateľnosti. Synkriticizmus je návrhom využiť túto možnosť kultivovať sa a teóriou kultivácie.

Stredobodom pozornosti synkriticizmu je kultúra. Synkriticizmus vychádza z hypotézy, že kultúra je premieňanie zla na dobro (alebo menšieho dobra na väčšie dobro) a ošklivého na krásu. Čokoľvek patrí iba potiaľ do kultúry, pokiaľ sa podieľa na premene zla/ošklivého na dobro/krásno.

Synkriticizmus považuje filozofiu za činnosť odhaľovania, skúmania a rozširovania predpokladov premeny ľudskej spoločnosti na kultúrne spoločenstvo, človeka na kultúrnu bytosť.

Základným prvkom reality je podľa synkriticizmu udalosť, ktorú chápe v prvom rade ako príležitosť kultivácie. Udalosťou je napríklad ľudské indivíduum.

Ľudské indivíduum je podľa synkriticizmu udalosť otvárania sa miesta, cez ktoré na svet prichádza význam/zmysel.

Význam/zmysel je poľudšťujúca prítomnosť sveta v ľudskom vedomí.

Synkriticizmus ako filozofia formuluje štyri základné tézy:

  1. Podstatou bytia človeka je transcendencia.
  2. Maximom bytia človeka je kultúrne bytie človeka (kultúra (98)).
  3. Podstatou kultúrneho bytia človeka je inscendencia.
  4. Maximom kultúrneho bytia človeka je zmysluplnosť (permanentná vyplnenosť zmyslom alebo úplná premena na zmysel).

V nadväznosti na štyri horeuvedené základné tézy synkriticizmus formuluje ďalšie tézy:

  1. Podstatou zmysluplného života je synkrisis (98).
  2. Maximom zmysluplného života je láska (98).
  3. Podstatou lásky je potešenie z inakosti.
  4. Maximom lásky je konkordancia čiže súsrdečnosť.


Obsah

[úprava] Pozri aj


[úprava] Synkriticizmus - významové útvary


[úprava] Synkriticizmus - zoznam literatúry

  • K"ttner-Benigni, K.: Selbstbewuátsein - Volksbewuátsein - Geschichtsbewuát- sein. Zur Societas Kempeleniana in Bratislava, 1992; 28 an.
  • Marcelli, M. - Waldschtz, E. (Hrsg.): Jenseits der Grenzen. Dokumentation einer Begegnung Bratislava - Wien, 1992; 137 an., 160 an.
  • Piaček, J.: Fenomén komunikácie z hľadiska synkriticizmu, 1995
  • Piaček, J.: Filozofické východiská teórie masovej komunikácie (7 metateoretických otázok), 1993
  • Piaček, J.: Syncriticism as the Philosophy of the Contemporary Being, 1991


[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok


Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.