Martin Luther King, Jr.
Z Wikipédie
Martin Luther King | |
---|---|
americký kazateľ, bojovník za občianske práva | |
Narodenie | 15. január 1929 Atlanta, Georgia |
Úmrtie | 4. apríl 1968 Memphis, Tennessee |
Pozri aj Biografický portál |
Dr. Martin Luther King, Jr. (* 15. január 1929, Atlanta, Georgia – † 4. apríl 1968, Memphis, Tennessee) bol americký kazateľ, bojovník za občianske práva a nositeľ Nobelovej ceny za mier. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších vodcov americkej histórie.
[úprava] Rodina a vzdelanie
King sa narodil do rodiny reverenda Martina Luthera Kinga seniora a jeho manželky Alberty Williamsovej Kingovej. V roku 1948 získal titul bakalára zo sociológie a v roku 1951 z teológie. Postgraduálne štúdium a titul PhD získal v roku 1955 zo systematickej teológie na univerzie v Bostone.
King sa oženil 18. júna 1953 s Correttou Scottovou. Mali spolu štyri deti:
- Yolanda Denis (* 17. november 1955)
- Martin Luther III (* 23. október 1957)
- Dexter Scott (* 30. január 1961)
- Bernice Albertine (* 28. marec 1963)
Všetky štyri deti nasledovali otcove šľapaje a stali sa bojovníkmi za občianske slobody, hoci v niektorých otázkach sa ich názory rozchádzajú.
[úprava] Boj za občianske slobody
V roku 1953 sa King stal pastorom v baptistickom kostole na ulici Dexter Avenue v meste Montgomery v Alabame. Viedol bojkot verejnej dopravy v Montgomery z roku 1955, po tom, čo Rosa Parksová odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse bielemu pasažierovi. Bojkot trval 382 dní. Počas tohto obdobia bola do Kingovho domu napr. hodená bomba, King bol za svoj postoj zatknutý, ale v konečnom dôsledku kampaň viedla k zrušeniu rasovej segregácie na vnútroštátnych autobusových linkách.
Po tejto kampani sa v roku 1957 King podieľal na založení skupiny Southern Christian Leadership Conference (SCLC), ktorej úlohou bolo koordinovať černošké kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch v záujme dosiahnutia reformy zákonov týkajúcich sa občianskych slobôd. King viedol túto skupinu až do svojej smrti.
Členmi SCLC boli predovšetkým obyvatelia černošských komunít v spojení s baptistickými cirkvami. King postupoval podľa filozofie nenásilnej občianskej neposlušnosti, ktorú predtým úspešne presadil Mahatma Gándhí v Indii. Uvedomil si, že organizované nenásilné protesty proti rasistickému systému južanskej segregácie (známe ako Zákony Jima Crowa) za volebné práva černošskej menšiny povedú k obsiahlej informovanosti prostredníctvom médií. Reportáže a televízne zábery na každodenné ponižovanie a neprávosti páchané na černochoch a násilie zo strany zástancov segregácie vyvolali vlnu sympatií s hnutím za občianske slobody, ktoré sa stali najdôležitejšou politickou otázkou začiatku šesťdesiatych rokov v Spojených štátoch.
King organizoval a viedol protestné pochody čiernych obyvateľov za právo voliť, právo na prácu, za ukončenie rasovej segregácie a ďalšie základné občianske práva. Väčšina z týchto práv bola úspešne zakomponovaná do právneho poriadku Spojených štátov prijatím zákona o občianskych právach z roku 1964 a zákona o volebnom práve z roku 1965.