Komunikačné rozhranie

Z Wikipédie

Komunikačné rozhranie je súbor elektronických prvkov potrebných na pripojenie zariadenia k inému zariadeniu, príp. ku komunikačnej zbernici, za účelom prenosu údajov. Týmto pojmom sa označuje aj súbor noriem, predpisov a komunikačných protokolov určujúcich vlastnosti takéhoto pripojenia.

Obsah

[úprava] Rozdelenie

Komunikačné rozhrania je možné deliť podľa množstva kritérií, napríklad:

  • fyzickej vzdialenosti
  • počtu prepojených zariadení
    • 2 (point-to-point)
    • viac než 2 (zbernica); kde podľa hierarchie môže ísť o architektúru
      • master-slave - jedno zariadenie rozhoduje o tom, kto a kedy bude komunikovať
      • peer-to-peer (multimaster) - zariadenia sú rovnocenné, pričom rozhodovanie o použití zbernice je riešené spôsobom
        • kolízne
        • token ring
  • spôsob prenosu údajov
    • sériové
    • paralelné; paralelné rozhrania sa delia podľa šírky (počtu prenášaných bitov)
  • rýchlosti prenosu údajov
  • spôsobu elektrickej signalizácie
    • napäťové úrovne
    • prúdová sľučka (20 mA)
  • spôsobu synchronizácie
    • prenos hodín osobitným vodičom (synchrónne rozhranie)
    • hodiny zlúčené s dátami (asynchrónne rozhrania, kódovanie Manchester/biphase/MFM apod.)
    • handshake


[úprava] Niektoré komunikačné rozhrania a ich vlastnosti

[úprava] ISA a deriváty

[úprava] PCI a modifikácie

[úprava] LPC

[úprava] AGP

[úprava] IDE/ATA/sATA

[úprava] SCSI

[úprava] USB

[úprava] Firewire

[úprava] LPT/IEEE1248

[úprava] IEEE488/HPIB/GPIB/IMS-2

[úprava] IrDA

[úprava] Bluetooth

[úprava] WiFi

[úprava] I2C

[úprava] SPI

[úprava] 1-Wire

[úprava] RS-232/COM

[úprava] RS-485

[úprava] CAN