Električka

Z Wikipédie

Električka T3 premávajúca v českom hlavnom meste Prahe.
Zväčšiť
Električka T3 premávajúca v českom hlavnom meste Prahe.
Električka T6A5 1. série po modernizácii (Košice – Štadión lokomotívy).
Zväčšiť
Električka T6A5 1. série po modernizácii (Košice – Štadión lokomotívy).
Dvojposchodová električka v Hong Kongu.
Zväčšiť
Dvojposchodová električka v Hong Kongu.
Siemens Combino NF12B a UV električky Budapešti
Zväčšiť
Siemens Combino NF12B a UV električky Budapešti

Električka je koľajový dopravný prostriedok (jednoduchší a ľahší ako vlak) prevádzkovaný v mestskej a prímestskej hromadnej doprave. Električky disponujú oveľa väčšou prepravnou kapacitou ako autobusy či trolejbusy. Pohyb po koľaniciach umožňuje rýchlu a plynulú prepravu cestujúcich alebo nákladu v mestách a ich okolí.

[úprava] Dejiny

Vývoj električiek započal v roku 1828 v marylandskom meste Baltimore zavedením prvej mestskej konskej železnice. Stále sa zvyšujúce prepravné nároky prinútili mestá zaviesť parné trakcie. Tieto boli ale pomalé a ich prevádzka bola nákladná. Najväčší rozmach nastal vyvinutím elektrickej trakcie v roku 1881 nemeckou spoločnosťou Siemens, ktorá bola prvýkrát sprevádzkovaná v Paríži.

Nástup električiek do miest rozprúdil dovtedy stojatú dopravu v mestách a ich okolí. Týmto došlo k vzniku prvých dopravných podnikov a mnohých firiem, ktoré zabezpečovali ďalší vývoj električiek.

Na Slovensku začala mestská konská železnica jazdiť od roku 1891 v Košiciach a 1893 v Bratislave. K elektrifikácii v mestách došlo veľmi rýchlo začala sa prevádzka maďarských električiek Ganz. Od štyridsiatych rokov sa do popredia dostala česko-slovenská firma Tatra ČKD, ktorá začala so sériovou výrobou električiek a prispela k ich značne rýchlemu vývoju.

Prvý typ električiek vyrobených v Tatra ČKD bol typ T1, ktorý jazdil len v Košiciach. V Bratislave jeho prevádzka nebola možná z dôvodu nemožnosti výroby pre bratislavský rozchod 1000 mm. Tieto električky mali ako prvé zjednodušenú elektrickú odporovú výzbroj a ich kapacitné možnosti umožňovali dopravu v rozvíjajúcich sa mestách. No veľa problémov a vysoká spotreba energie viedli k rýchlemu vývoju typu T2, ktorý od roku 1955 jazdil už aj v Bratislave, lebo sa dal vyrobiť aj pre metrový rozchod. T2 mala vetráky aj v kabíne vodiča, čím došlo k značnému zlepšeniu jeho pracovných podmienok. Električky typu T2 tiež neboli bez chýb a tak v ČKD vyvinuli typ T3, ktorý je v prevádzke dodnes.

[úprava] Prevádzka na Slovensku

V Košiciach a Bratislave jazdia len ČKD električky a to typy T3, T6A5, KT8D5 v Košiciach a T3, T6A5 a K2 v Bratislave.

V súčasnosti električky prepravia najviac cestujúcich v meste v porovnaní s autobusmi alebo trolejbusmi.

Súčasná prevádzka električiek je veľmi lacná a rýchla. Na Slovensku sa jazdí na trakčnom napätí 600 V odoberanom z trolejového vedenia a na rozchodoch 1435 mm v Košiciach a 1000 mm v Bratislave.

[úprava] Pozri aj

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Električka