Pendolino
Z Wikipédie

Pendolino (v preklade kyvadielko) je obchodné označenie elektrických jednotiek s aktívnym naklápaním vozovej skrine. Vďaka tomuto naklápaniu môžu prechádzať oblúky s ohľadom na celkový stav trate až o 30 percent vyššou rýchlosťou ako obyčajné vlaky. Maximálna rýchlosť týchto vlakov býva nižšia, než u vysokorýchlostných jednotiek, okolo 250 km/h. Je to dané predovšetkým ich účelom, zvýšenie cestovnej rýchlosti na existujúcich tratiach.
Obsah |
[úprava] Vznik a vývoj koncepcie Pendolino
V 70. rokoch vyvinuli v spoločnosti Fiat koncepciu vlaku, ktorý sa nakláňa v zákrutách, čo umožňuje ich prejazd vysokými rýchlosťami. Od začiatku 90. rokov sa projekt rozšíril aj do Spojeného kráľovstva a po niekošňľkých úpravách pre severské prostredie s nízkymi teplotami aj do Fínska. Dnes je vlastníkom technológie spoločnosť Alstom.
[úprava] Pendolino v Českej republike
V roku 1995 České dráhy vyhlásili súťaž na výrobu vysokorýchlostných vlakových súprav s nakláňajúcimi skriňami. V tej zvíťazilo konzorcium firiem ČKD, MSV Studénka, Fiat Ferroviaria (dnes Alstom) a Siemens. Desať súprav malo byť dodaných už v roku 2000. Z dôvodov problémov ČKD sa v roku 1998 odložil termín dodávky a zvýšila sa cena. Po krachu ČKD v roku 2000 výrobu súprav po dlhých jednaniach prevzala talianska spoločnosť Fiat Ferroviara, člen pôvodného konzorcia. Na rozdiel od pôvodného návrhu mala technológia a dizajn súprav vychádzať zo súprav Pendolino a počet súprav sa znížil na osem. České dráhy ho prevádzkujú pod označením 680. Prvá súprava bola dodaná v roku 2003.
Pri homologizačných testoch jednotky 680 bolo zistené, že jednotka emituje do spätného trakčného prúdu nadlimitné hodnoty konduktívnych prúdov,[1], čo by v nepriaznivom prípade mohlo viesť k zlej funkcii koľajových obvodov a tým k ovplyvneniu železničných zabezpečovacích zariadení na trati a na stanici. V médiách bol tento problém chybne označovaný ako problémy s elektromagnetickým poľom motorov. Problém s konduktívnymi prúdmi bol koncom roku 2004 provizórne vyriešený úpravou koľajových obvodov na trati Praha - Děčín, kde začala skúšobná prevádzka jednotky s cestujúcimi. Definitívne riešenie spomínaného problému priniesol až kompenzátor ohrozujúcich prúdov, čo je vlastne aktívny filter, ktorý bol nainštalovaný na všetkých siedmich jednotkách v priebehu roku 2005. Niektorí odborníci na zabezpečovacie zariadenia však tvrdia, že problém nevyriešila ani inštalácia kompenzátora a je jednotky stále vykazujú veľké rušenie koľajových obvodov. Pendolino nemá povolenú jazdu na niektorých tratiach, pretože sa na nich vyskytujú koľajové obvody s nevyhovujúcimi parametrami. Tieto koľajové obvody sa nesmú už 30 rokov projektovať, avšak SŽDC zatiaľ nemá peniaze na ich výmenu. Koncom roka 2005 sa na Pendoline vyskytli aj problémy s riadiacim systémom a s ovládaním jednotky, jednotka bola úplne nepojazdná alebo nefungovalo kúrenie. Súpravy Pendolino boli vyradené na krátky čas z prevádzky a po odstránení porúch boli opäť uvedené do prevádzky.
Pri testoch na trati Břeclav–Brno vytvorila súprava nový český železničný rýchlostný rekord, keď za špeciálnych podmienok dosiahla rýchlsť 237 km/h.
Pravidelná prevádzka vlakov Pendolino bola na tratiach Českých dráh spustená 11. decembra 2005 na dvoch trasách. Na tzv. južnej trati Praha–Pardubice–Česká Třebová–Brno–Břeclav (ďalej Bratislava alebo Viedeň) mali byť súpravy prevádzkované ako bežné vlaky kategórie EuroCity. Pretože však súpravy nedostali povolenie na prevádzku na Slovensku ani v Rakúsku, vyšlo Pendolino na južnú trať len v redukovanej podobne. IC 570/571 a EC 134/135 namiesto Bratislavy končili už v Břeclavi a tri páry vlakov EC 70 až 75 boli vedené v celej trase Praha-Viedeň náhradnými súpravami. Pendolino Českých dráh dostalo povolenie na prevádzku v Rakúsku a na Slovensku k 10. decembru 2006, teda pokračuje až do konečnej železničnej stanice bez nútených prestupov.
Na tzv. severnej trase Praha–Pardubice–Olomouc–Ostrava sú súpravy prevádzkované pod obchodnou značkou SC Pendolino ako vlaky kategorie SuperCity. Táto značka je označením spoločného projektu Českých dráh a Českých aerolínií. Vlaky SC Pendolino budú mať okrem označenia Českých dráh pridelené aj letecké označenie zo série OK, pričom je možné zakúpiť si "letenku" na tento vlak i cez rezervačný systém ČSA ako tzv. "Let vo výške nula". Pribudnú tak dve letecké destinácie, Pardubice a Olomouc a bude možné si zakúpiť jeden lístok napríklad na cestu z Olomouca do Londýna, pričom časť cesty z Olomouca do Prahy bude realizovaná vo výške nula vlakom SC Pendolino a cesta z Prahy do Londýna bežnými lietadlami ČSA.
[úprava] Výskyt
Pendolino jazdí v týchto krajinách:
- Taliansko (ETR 450, 460, 470)
- Švajčiarsko (Cisalpino)
- Spojené kráľovstvo (Pendolinos Britannico, Class 390)
- Nemecko (610, ICE-T)
- Fínsko (Sm3)
- Slovinsko (310)
- Česko (680)
- Chorvátsko
- Portugalsko
Perspektívne sa uvažuje o rozšírení do Poľska a ďalších krajín východnej Európy.
[úprava] Technické parametre
- Počet vozov: 3–9
- Maximálna rýchlosť: do 250 km/h
- Výkon motorov: 500 kW
- Počet trakčných motorov: 4–12 asynchrónnych
Základnú zostavu tvoria tri vozy, z toho dva hnacie. Trojvozové pendolina prevádzkujú Slovenske železnice. Talianske dráhy používajú deväťvozové jednotky. Pokiaľ počet vozov v jednotke nezodpovedá násobku troch, ide o vložené vozy bez pohonu a agregátov potrebných na funkciu celej jednotky.
[úprava] Poznámky
- ↑ Železniční magazín 11/2005, strana 17
[úprava] Pozri aj
- Elektrická jednotka 680 s parametrami českého Pendolina