Žilina

Z Wikipédie

Žilina
Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Žilinský
Okres: Žilina
Región: Horné Považie
Poloha: 49° 13' 22" s. š.
18° 44' 24" v. d.
Nadmorská výška: 342 m n.m.
Rozloha: 80,028 km²
Počet obyvateľov: 86 137 (31.12.2005)
Hustota obyvateľstva: 1 068 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka: 1208
Nacionále
Štatistická územná jednotka: 517402
EČV: ZA
PSČ: 010 01
Telefónna predvoľba: 0 41
Oficiálne adresy
Adresa: Nám. obetí komunizmu 1
Web: www.zilina.sk
E-mail: radnica@zilina.sk
Telefón: 56 26 840
Fax: 56 24 993
Politika
Primátor: Ivan Harman (SDKÚ-DS, OKS, KDH, SF)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Žilina je krajské a okresné mesto na severozápade Slovenska na sútoku riek Váh a Kysuca. Je štvrtým najväčším mestom na Slovensku. V erbe má na olivovozelenom podklade zlatý dvojkríž a dve hviezdy.

V Žiline sa nachádza Žilinská univerzita založená v roku 1953.

Obsah

[úprava] Polohopis

Žilina, štvrté najväčšie mesto na Slovensku, je administratívnym, hospodárskym i kultúrnym centrom severozápadného Slovenska. Leží na severozápadnom okraji Žilinskej kotliny pri jej prielome do Bytčianskej kotliny a na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčianka. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.

[úprava] Časti mesta

[úprava] Ulice

[úprava] Vodné toky

Od východu na západ preteká mestom najdlhšia slovenská rieka Váh. Na území mesta, pri Budatínskom parku, sa do Váhu vlieva rieka Kysuca. Pri Strážove sa do Váhu vlieva ďaľšia rieka - Rajčanka, Žilinčanmi nazývaná aj Rajčianka.

[úprava] Vodné plochy

[úprava] Symboly obce

Erb mesta pozostáva zo dvojkríža a dvoch hviezd na olivovozelenom podklade. Dvojkríž a hviezdy sú zlaté (resp. žlté). Dvojkríž má byzantský pôvod vychádzajúci z cyrilo-metodskej tradície. Erb mesta Žiliny má vysokú heraldickú hodnotu a patrí medzi najstaršie mestské erby nielen na Slovensku. Prvé vyobrazenie znaku mesta pochádza z roku 1379.

[úprava] Dejiny

Oblasť dnešnej Žiliny bola osídlená už v neskoršej dobe kamenej (okolo 20 000 rokov pred Kristom). Z tohto obdobia je známe sídlo v dnešnej mestskej časti Závodie. Ďalšie osídlenie pochádza z doby bronzovenj a železnej (halštatské hradisko). Slovania začali osídľovať územie dnešnej Žiliny v piatom storočí. Z 9. storočia pochádzajú sídliská na Bôriku či mohyly v Bánovej. V 9. storočí takisto vzniká prvý románsky kostol. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1208, kedy bola malou slovenskou osadou (v latinsky písanej listine nitrianskeho župana Tomáša sa územie Žiliny nazýva terra de Selinan). Pôvodná slovenská Žilina bola koncom 13. storočia úplne zničená (okrem kostola sv. Štefana). Nemeckí kolonisti zo slieskeho Tešínskeho kniežatstva začali pred rokom 1300 stavať nové sídlo. Jadrom mesta sa stal tzv. rínok (dnešné Mariánske námestie). Z roku 1312 pochádza prvá zmienka o Žiline ako meste. V roku 1321 uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou oslobodil mesto od mýta a udelil mu ďalšie výsady čím sa Žilina stala slobodným kráľovským mestom. Najstaršia známa pečať s erbom Žiliny je z roku 1379. Počas 14. storočia bola Žilina malé mesto a počet obyvateľov zrejme neprekročil 900.

7. mája 1381 získalo slovenské obyvateľstvo majúce prevahu v počte obyvateľov rovnoprávnosť s nemeckými kolonistami listinou Privilegium pro Slavis (vydaná uhorským a poľským kraľom Ľudovítom I. Listina stanovila podiel počtu členov mestskej rady (polovica Slovákov a polovica Nemcov). V tomto období vzniká aj Žilinská mestská kniha, významná literárna a právna pamiatka. Prvý zápis v nemčine pochádza z roku 1378, prvý zápis v slovenskom jazyku (resp. slovakizovanej češtine) pochádza z roku 1451. Posledné zápisy v knihe pochádzajú z roku 1561. V roku 1405 Žilinu dobyli a vypálili husitské vojská a na určitý čas mesto upadlo. V roku 1610 sa pod patrónom palatína Juraja Turzu zišli v Žiline zástupcovia evanjelickej cirkvi na Žilinskej synode. Synoda dobudovala organizáciu evanjelickej cirkvi na Slovensku, ktorou sa aj formálne odtrhli od katolíckej cirkvi.

Budatínsky zámok, november 2005
Zväčšiť
Budatínsky zámok, november 2005

Žilina sa stala v nasledujúcich storočiach významé centrum remeselnej výroby, obchodu a vzdelávania. Od konca pätnásteho storočia postupne vznikli cechy kožušníkov, krajčírov, mäsiarov, kováčov, súkenníkov. V meste bolo koncom 17. storočia 16 cechov a pracovalo tu 200 dielní (150 súkenníckych). V období baroka vznikol Budatínsky zámok, barokové kláštory a kostoly.

Prvá písomná zmienka o žilinskom gymnáziu (akadémii) pochádza z roku 1542. Od roku 1665 pôsobila v Žiline prvá kníhtlačiareň. V roku 1691 zriadili jezuiti v meste nižšie gymnázium.

Počas revolučných rokov 1848/49 sa pri Budatíne na prelome rokov odohrala víťazná bitka slovenských dobrovoľníkov nad maďarskými gardami (v rámci zimnej výpravy z Jablunkova do Košíc). Po ukončení bojov vystúpili na dnešnom Mariánskom námestí Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Koncom 19. storočia malo veľký význam pre rozvoj mesta a okolia vybudovanie železničných tratí. Košicko-bohumínska železnica bola dokončená v roku 1872 a železnica do Bratislavy bola dokončená v roku 1883. Žilina sa tak stala ešte dôležitejší dopravný uzol, čo vytvorilo vhodné podmienky pre vznik významných podnikov.

Žilina patrila k prvým mestám na Slovensku, ktoré sa prihlásili k Martinskej deklarácii (30.10.1918) Už 2. novembra 1918 bol na ľudovom zhromaždení v Mestskom dome zvolený šestnásťčlenný Slovenský miestny výbor na čele so žilinským kaplánom Tomášom Ružičkom. Od 12.decembra 1918 do 3.marca 1919 sídlilo v Žiline Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Žilina bola vtedy prvým sídlom slovenskej vlády a hlavným mestom Slovenska. Osobitnú pozornosť si zasluhuje vyhlásenie autonómie Slovenska 6.októbra 1938, historická udalosť, ktorá svojím významom presahuje dejiny Žiliny a zohrala veľkú úlohu v rámci celého Slovenska.

Prudký rozvoj zaznamenala Žilina po druhej svetovej vojne. Vzniklo veľa závodov a podnikov, nových škôl a výskumných ústavov. V rokoch 1949-1960 bola krajským sídlom, ktoré bolo obnovené v roku 1996. Od roku 1960 je v meste Vysoká škola dopravná, terajšia Žilinská univerzita. V meste pribudli veľké sídliská Hliny, Vlčince, Solinky a Hájik. Po roku 1990 prechádza mesto búrlivým vývojom. Prebieha rekonštrukcia starého mesta, z vlastných zdrojov si mesto vybudovalo trolejbusovú dopravu, pokračuje výstavba diaľničných privádzačov a mimoúrovňových križovatiek. V súčasnom období je Žilina komplexným polyfunkčným mestom a so svojim okolím tretím najvýznamnejším priemyselným centrom na Slovensku.

[úprava] Politika

[úprava] Mestské zastupiteľstvo

  • Primátor mesta: Ivan Harman
  • mestské zastupiteľstvo: 31 poslancov:
    • Volebný obvod Staré mesto, Hliny I-IV, Hliny VIII:
    • Volebný Hliny V-VII, Bôrik:
    • Volebný obvod Solinky:
    • Volebný obvod Vlčince:
    • Volebný Hájik:
    • Volebný obvod Bytčica, Rosinky, Trnové, Mojšova Lúčka:
    • Volebný obvod Závodie, Bánová, Strážov, Žilinská Lehota:
    • Volebný obvod Budatín, Považský Chlmec, Vranie, Brodno, Zádubnie, Zástranie:
    • (podľa výsledkov volieb 2. 12. 2006)

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

budova Považskej galérie
Zväčšiť
budova Považskej galérie

[úprava] Divadlo

[úprava] Múzeá

  • Považská galéria
  • Považské múzeum (expozície v Budatínskom zámku)
  • Múzeum židovskej kultúry, expozícia judaík

[úprava] Hudba

  • Dom umenia Fatra
  • Štátny komorný orchester Žilina ([1])
  • Folklórne súbory Rozsutec a Stavbár

[úprava] Stavby

[úprava] Pamiatky

Historické jadro Žiliny je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Srdcom mesta je štvorcové Mariánske námestie s arkádami po celom obvode a dvomi priľahlími ulicami. Na námestí sa nachádza Kostol svätého Pavla apoštola s kláštorom jezuitov, stará budova radnice so zvonkohrou a baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata) z roku 1738, ktorá stojí uprostred námestia. Neďaleko námestia stojí Kostol Najsvätejšej Trojice, vedľa neho Burianova veža.

  • Budatínsky zámok
  • Rímskokatolícky drevený kostol sv. Juraja v mestskej časti Trnové (jeden z mála drevených kostolov mimo východného Slovenska)
  • Kostol sv. Štefana - kráľa v časti Rudiny na Závodskej ulici. Najstaršia architektonická pamiatka v Žiline.
  • Kostol sv. Barbory (Františkánsky kostol) z rokov 1723-1730 na Ul. J.M.Hurbana. Mimoriadne cenné barokové vybavenie kostola.
  • Evanjelický kostol na ulici Martina Rázusa bol postavený v rokoch 1935-1936. Stavbu projektoval nestor slovenských architektov Michal Milan Harminc.
  • Ortodoxná synagóga na Dlabačovej ulici. Dnes je v synagóge múzeum - expozícia Múzea židovskej kultúry.
  • Neologická synagóga na Hurbanovej ulici od významného architekta prof. dr. Petra Behrensa

[úprava] Pomníky

  • Socha sv. Cyrila a Metoda na balustráde nad Hlinkovým námestím. Socha bola odhalená v roku 2004 a jej autor je akademický sochár Ladislav Berák.
  • Socha Andreja Hlinku - Otca národa na Hlinkovom námestí, od akademického sochára Ladislava Beráka.
  • Socha Antona Bernoláka od akademického sochára Juraja Brišáka. Dielo bolo vytvorené v roku 2000 a je umiestené na Ul. Antona Bernoláka.
  • Pamätník rtn. Jozefa Gabčíka, kpt. in memoriam, na Závodskej ulici. Autor busty a pomníka je akademický sochár Štefan Pelikán.
  • Pamätník židovským občanom „Cesty bez návratu“ bol odhalený v roku 2004. Je umiestený na Závodskej ceste blízko kasárni. Autormi pamätníka sú Jacob Enyedi a Arieh Klein.
  • Pamätník obetiam vojny v Mestskom parku od sochára Rudolfa Pribiša rodáka z Rajca.
  • Bronzová busta generála M. R. Štefánika na Štefánikovom námestí. Autorom diela je žilinský akademický sochár Ladislav Berák.
  • Socha Ľudovíta Štúra bola odhalená v roku 2002 a je postavená na Námestí Ľudovíta Štúra. Autorom sochy je akademický sochár Ladislav Berák.
  • Pamätník slovenským dobrovoľníkom. Je postavený v Budatíne na Námestí hrdinov na počesť bojov Slovenských dobrovoľníkov.
  • Pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi odhalený v roku 2006 v Budatíne. Autorom jazdeckej sochy je akademický sochár Ladislav Berák.
  • Pamätník obetiam komunizmu, nachádza sa pred Mestským úradom v Žiline na Nám. obetiam komunizmu. Autor diela je sochár Milan Lukáč.
  • Reliéf SNP na Vojenskom cintoríne na Bôriku. Autor najväčšieho reliéfu na Slovensku je akademický sochár Ladislav Berák.
  • Pamätník - busta mešťanostovi Žiliny JUDr. Vojtechovi Tvrdému. Busta je umiestená na budove Mestského divadla.
  • Pamätník - busta evanjelického biskupa Fedora F. Ruppeldta. Busta je umiestená na budove Mestského divadla, autorom je akademický sochár Ladislav Berák.
  • Vojenský cintorín na Bôriku.

[úprava] Parky

  • Žilinský mestský park (v centre mesta, predtým Sad SNP)
  • Sad mieru na Bôriku (Bôrický park)
  • Sad Studničky
  • Budatínsky park (v areáli Budatínskeho zámku)
  • Bytčický park (v areáli kaštieľa)
  • Lesopark Chrasť (medzi sídliskami Vlčince a Solinky)
  • Lesopark Bôrik

[úprava] Šport

[úprava] Pravidelné podujatia

  • Žilinské kultúrne leto
  • Staromestské slávnosti, prvý júnový týždeň [2]
  • Jašidielňa (festival tvorivosti postihnutej mládeže), začiatok septembra

[úprava] Osobnosti

Rodisko:

[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Žilina


Mestá a obce okresu Žilina (3+49) 31.12.2003

Belá | Bitarová | Brezany | Čičmany | Divina | Divinka | Dlhé Pole | Dolná Tižina | Dolný Hričov | Ďurčiná | Fačkov | Gbeľany | Horný Hričov | Hôrky | Hričovské Podhradie | Jasenové | Kamenná Poruba | Kľače | Konská | Kotrčiná Lúčka | Krasňany | Kunerad | Lietava, Lietavská Lúčka | Lietavská Svinná - Babkov | Lutiše | Lysica | Malá Čierna | Mojš | Nededza | Nezbudská Lúčka | Ovčiarsko | Paština Závada | Podhorie | Porúbka | Rajec | Rajecká Lesná | Rajecké Teplice | Rosina | Stráňavy | Stránske | Stráža | Strečno | Svederník | Šuja | Teplička nad Váhom | Terchová | Turie | Varín | Veľká Čierna | Višňové | Zbyňov | Žilina