NASA

Z Wikipédie

NASA (National Aeronautics and Space Administration, Národný úrad pre letectvo a vesmír) je americká vládna agentúra zodpovedná za americký kozmický program a všeobecný výskum v oblasti letectva.

Obsah

[úprava] História

[úprava] Vznik a začiatky

NASA vznikla ako americká reakcia na úspechy sovietskeho kozmického programu. 29. júla 1958 americký prezident Eisenhower podpísal „National Aeronautics and Space Act“, zákon, ktorým vznikla NASA. Agentúra začala fungovať 1.októbra 1958 a po Národnom poradnom výbore pre letectvo (National Advisory Committee for Aeronautics - NACA) zdedila 4 laboratóriá a približne 8 000 zamestnancov.

Prvé programy NASA boli zamerané na výskum letov človeka do vesmíru. Program Mercury, zahajený v roku 1958, mal za cieľ hlavne zistiť, či človek môže prežiť vo vesmíre. 5. mája 1961 uskutočnil Alan Shepard balistický skok v kabíne Mercury 3 a 20. februára 1962 sa John Glenn stal prvým Američanom, ktorý obletel zemeguľu v kozmickej lodi Mercury 6.

Neil Armstrong, Michael Collins, Edwin "Buzz" Aldrin - posádka Apolla 11
Zväčšiť
Neil Armstrong, Michael Collins, Edwin "Buzz" Aldrin - posádka Apolla 11

[úprava] Program Apollo

Potom, ako program Mercury preukázal, že kozmické lety s ľudskou posádkou sú uskutočniteľné, bol zahájený program Apollo. Ten mal pôvodne za cieľ ďalší výskum vesmíru a eventuálne dosiahnutie obežnej dráhy Mesiaca. Jeho cieľ bol predefinovaný potom, keď prezident USA John F. Kennedy vo svojom prejave z 25. mája 1961 uviedol, že by Spojené štáty mali dopraviť človeka na Mesiac a bezpečne späť na Zem do roku 1970. Hlavným cieľom programu Apollo sa stalo práve pristátie na Mesiaci. Medzitým bol zahajený program Gemini, ktorý mal umožniť vyskúšanie technológií a postupov nevyhnutných pre mesačné misie.

Po ôsmich rokoch, počas ktorých sa uskutočnilo mnoho skúšobných letov a pri ktorých zahynuli prví americkí kozmonauti (požiar Apolla 1 počas tréningu štartu), sa podarilo cieľ programu Apollo splniť. Posádka Apolla 11 pristála na Mesiaci 20. júla 1969 a po nej sa prechádzalo po Mesiaci ešte 10 ďalších astronautov.

Po splnení Kennedyho úlohy dopraviť človeka na Mesiac podpora pre americký kozmický program ochabla. To sa prejavilo i predčasným ukončením mesačných misií Apollo - aj keď boli plánované ešte tri ďalšie lety, program bol ukončený v decembri 1972 letom Apolla 17 (je zaujímavé, že to bolo prvýkrát a zatiaľ naposledy, kedy sa na povrch Mesiaca dostal profesionálny vedec - geológ Harrison Schmitt). Jednou z príčin predčasného ukončenia programu boli aj rozpočtové škrty vyvolané vojnou vo Vietname.

[úprava] Ďalšie rané misie

Hoci väčšina rozpočtu NASA bola venovaná na pilotované kozmické lety, NASA vyslala tiež rad bezpilotných sond. V roku 1962 odštartoval Mariner 2, ktorý ako prvá ľuďmi vyrobená sonda preletel okolo inej planéty - Venuša. Programy Ranger, Surveyor a Lunar Orbiter boli kľúčové pre prieskum podmienok na Mesiaci pred pristátím ľudí v rámci programu Apollo. Dve sondy Viking pristáli na Marse a sondy Pioneer a Voyager sa vydali k vonkajším planétam slnečnej sústavy - Jupiteru, Saturnu, Uránu a Neptúnu, odkiaľ popri vedeckých dátach vyslali aj farebné snímky.

V roku 1973 NASA vypustila svoju prvú družicovú stanicu - Skylab. Vystriedali sa na nej tri trojčlenné posádky, ale už v roku 1975 bola opustená.

Po víťazstve USA v závodoch o dosiahnutie Mesiaca sa obe mocnosti začali orientovať na vzájomnú spoluprácu. 17. júla 1975 sa americká loď Apollo spojila so sovietskym Sojuzom 19. Tento projekt znamenal zahájenie medzinárodnej spolupráce vo výskume vesmíru a mnohé projekty, ktoré existujú dnes, majú počiatok v tejto dobe.

[úprava] Éra raketoplánov

Raketoplán štartuje ako raketa, ale pristáva ako lietadlo. Atlantis dosadá na pristávaciu dráhu Kennedyho kozmického strediska.
Zväčšiť
Raketoplán štartuje ako raketa, ale pristáva ako lietadlo. Atlantis dosadá na pristávaciu dráhu Kennedyho kozmického strediska.

Od druhej polovice 70. rokov sa hlavné úsilie NASA sústredilo na projekt raketoplánu. Do roku 1985 boli postavené 4 raketoplány Space Shuttle, zamýšľané ako opakovane použiteľný dopravný prostriedok na obežnú dráhu Zeme. Prvý z nich, Columbia, odštartoval 12. apríla 1981. Lety raketoplánov však boli podstatne drahšie ako sa pôvodne plánovalo a katastrofa Challengeru v roku 1986 ukázala ich bezpečnostné vady.

Raketoplány boli využívané aj k čisto vojenským letom (program niektorých expedícií bol prísne tajný), ale ich vedecký prínos bol značný. V roku 1990 vyniesol raketoplán na obežnú dráhu okolo Zeme Hubblov vesmírny ďalekohľad (spoločný projekt s ESA, začiatok významnejšej spolupráce oboch organizácií) a posádky raketoplánov na ňom vykonali aj niekoľko opráv a vylepšení priamo na obežnej dráhe.

V roku 1995 sa raketoplán pripojil k ruskej orbitálnej stanici Mir. Od roku 1998 sa na obežnej dráhe Zeme začala výstavba medzinárodnej stanice ISS, ku ktorej americké raketoplány uskutočnili mnoho letov. Pri dosiaľ poslednom z nich 1. februára 2003 sa najstarší z flotily raketoplánov, Columbia, rozpadol nad Texasom vinou poškodenej tepelnej izolácie na krídle. Od tej doby až doposiaľ (2005) sú lety raketoplánov zastavené. Ich opätovné uvedenie do prevádzky sa očakáva v júli 2005.

Počas 90. rokov NASA čelila stenčujúcemu sa rozpočtu. Deviaty riaditeľ NASA Daniel S. Goldin preto presadil prístup nazvaný „rychlejšie, lepšie, lacnejšie“, ktorý mal znížiť náklady na kozmické lety. Tento prístup bol kritizovaný a prehodnotený po strate sond Mars Climate Orbiter a Mars Polar Lander v roku 1999.

[úprava] Smer Mars

Pristátie malého vozidla Sojourner na Marse v roku 1997 si získalo značnú pozornosť verejnosti. Menší záujem si vyslúžila dosiaľ fungujúca družica Marsu Global Surveyor, uvedená na obežnú dráhu okolo červenej planéty v tom istom roku. Od roku 2001 jej na obežnej dráhe robí spoločnosť ďalšia sonda - Mars Odyssey, ktorá hľadá stopy bývalej vulkanickej aktivity a pôsobenie vody na Marse.

Po úspešnom pristátí ďalšieho vozidla - Mars Exploration Rover Spirit - na Marse predniesol 14. januára 2004 americký prezident George Bush prejav, v ktorom vytýčil svoju víziu pre ďalší prieskum vesmíru. Podľa nej sa majú ľudia vrátiť na Mesiac do roku 2020 a vytvoriť tam stálu základňu. Tá má slúžiť ako pokusná stanica aj ako potenciálna základňa pre ďalšie výpravy. Lety raketoplánov budú zastavené v roku 2010 a od roku 2014 by ich mal nahradiť nový dopravný prostriedok - vesmírna loď Orion. Tá by mala byť schopná ako spojenia s ISS, tak aj medziplanetárnych letov. Budúcnosť samotnej ISS je v pláne trocha nejasná. Jej stavba má byť dokončená, ale ďalšie využitie nie je jasné.

[úprava] Vesmírne programy NASA

Medzinárodná kozmická stanica ISS
Zväčšiť
Medzinárodná kozmická stanica ISS

[úprava] Pilotované kozmické lety

[úprava] Nepilotované kozmické lety

Surveyor
Zväčšiť
Surveyor
  • Výskum Mesiaca
    • Program Ranger
    • Program Surveyor
    • Program Lunar Orbiter
    • Sonda Clementine
    • Sonda Lunar Prospector
Magellan
Zväčšiť
Magellan
Pioneer 10
Zväčšiť
Pioneer 10
  • Lety k viacerým planétam súčasne
Voyager 2
Zväčšiť
Voyager 2
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Zväčšiť
Hubblov vesmírny ďalekohľad
  • Vesmírne observatóriá
    • Hubblov vesmírny ďalekohľad
    • Comptonovo gama observatórium
    • Röntgenové observatórium Chandra - röntgenový ďalekohľad
    • Spitzerov vesmírny ďalekohľad - infračervený ďalekohľad
    • COBE
    • IRAS
    • Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba - plánovaný nástupca Hubblovho ďalekohľadu

[úprava] Zoznam riaditeľov NASA

  1. T. Keith Glennan (1958 - 1961)
  2. James E. Webb (1961 - 1968)
  3. Thomas O. Paine (1969 - 1970)
  4. James C. Fletcher (1971 - 1977)
  5. Robert A. Frosch (1977 - 1981)
  6. James M. Beggs (1981 - 1985)
  7. James C. Fletcher (1986 - 1989)
  8. Richard H. Truly (1989 - 1992)
  9. Daniel S. Goldin (1992 - 2001)
  10. Sean O'Keefe (2001 - 2005)
  11. Michael D. Griffin (2005 - dosiaľ)

[úprava] Externé odkazy


Národné kozmické programy
Pilotované lety do vesmíru : ZSSR | Rusko | Spojené štáty | Čína
Argentína | Brazília | Európa | Francúzsko | India | Izrael | Japonsko | Kórejská republika | Kanada | Malajzia | Nemecko | Pakistan | Španielsko | Taiwan | Taliansko | Ukrajina