Bitka pri Slavkove
Z Wikipédie
Bitva pri Slavkove alebo bitka troch cisárov bola bitka 2. decembra 1805 blízko Slavkova u Brna (po nemecky Austerlitz), v ktorej stáli proti sebe francúzsky cisár Napoleon Bonaparte a ruský cár Alexander I. spolu s rímskonemeckým cisárom Františkom I.. Bitku vyhral Napoleon, ktorý ju až do konce svojho života považoval za svoje najväčšie víťazstvo.
Toto víťazstvo viedlo k podpísaniu tzv. Bratislavského mieru a zrušeniu rímskonemeckej ríše. V bitke sa používali o.i. muškety, šable, kresadlové pištole.
Obsah |
[úprava] Predohra bitky
V roku 1804 sa Napoleon korunoval za cisára. V Európe mal však mnoho nepriateľov. Vojská proti Napoleonovi chystali Rakúšania a Rusi. Prusov si cisár kúpil za Hannoversko. Napoleona ohrozoval aj aricovojvoda Karol so silami v Taliansku. Pri Ulme však Napoleon zvíťazil a vstúpil do Viedne. Zápas medzi tromi cisármi sa mal odohrať pri českom Slavkove.
[úprava] Vojská, velitelia, rozostavenie vojsk
Spojenci mali k dispozícii 85-tisíc vojakov, kým Napoleon iba 67-tisíc. Spojenci obsadili Pracký kopec, lebo očakávali, že z kopca sa útočí lepšie. Na pravom krídle kopca ostal Bagration. Hlavné francúzske sily boli za riekou, ukryté hmlou.
[úprava] Bitka
Bitka sa začala tým, že sa ľavé krídlo a stred spojencov (2/3 mužstva) vydali z Prackého kopca na slabšie Francúzske pravé krídlo. Hlavné francúzske sily vyčkávali. O 9. hodine sa celý francúzsky stred pohol proti spojencom, ktorí ostali na Prackom kopci. Ľavé krídlo spojencov sa tak muselo znovu otočiť na kopec. Ale bolo už neskoro. Stred Francúzov sa stáčal ku rybníku a pomaly obkľučoval spojencov. Ťažké boje boli aj na ľavom spojeneckom krídle, kde Bagrationove jednotky utrpeli porážku.
[úprava] Výsledok
Bitka sa skončila veľkým víťazstvom Francúzov. Napoleon sa stal nesmrteľným a za to zaplatilo životom 7-tisíc Francúzov a 21-tisíc spojencov.