Biológia:Odporúčané články

Z Wikipédie


2005 - 2006 - 2007

[úprava] Tento rok

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

[úprava] 1/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/01 2006

[úprava] 2/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/02 2006

[úprava] 3/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/03 2006

[úprava] 4/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/04 2006

[úprava] 5/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/05 2006

[úprava] 6/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/06 2006

[úprava] 7/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/07 2006

[úprava] 8/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/08 2006

[úprava] 9/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/09 2006

[úprava] 10/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/10 2006

[úprava] 11/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/11 2006

[úprava] 12/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/12 2006

[úprava] 13/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/13 2006

[úprava] 14/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/14 2006

[úprava] 15/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/15 2006

[úprava] 16/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/16 2006

[úprava] 17/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/17 2006

[úprava] 18/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/18 2006

[úprava] 19/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/19 2006

[úprava] 20/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/20 2006

[úprava] 21/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/21 2006

[úprava] 22/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/22 2006

[úprava] 23/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/23 2006

[úprava] 24/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/24 2006

[úprava] 25/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/25 2006

[úprava] 26/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/26 2006

[úprava] 27/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/27 2006

[úprava] 28/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/28 2006

[úprava] 29/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/29 2006

[úprava] 30/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/30 2006

[úprava] 31/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/31 2006

[úprava] 32/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/32 2006

[úprava] 33/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/33 2006

[úprava] 34/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/34 2006

[úprava] 35/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/35 2006

[úprava] 36/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/36 2006

[úprava] 37/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/37 2006

[úprava] 38/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/38 2006

[úprava] 39/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/39 2006

[úprava] 40/2006

Jaguár

Jaguár americký (Panthera onca) je najväčšia americká mačkovitá šelma, samotársky lovec, živí sa kapybarami, najväčšími žijúcimi hlodavcami, prasatami pekari, ale tiež rybami, malými aligátormi, korytnačkami, domácim zvieratstvom a menšími druhmi kopytníkov.

Po tigrovi a levovi je jaguár tretia najväčšia mačkovitá šelma na svete. Dorastá do dĺžky 100, vo výnimočnom prípade aj 180 centimetrov, k tomu treba prirátať 40-70 centimetrov dlhý chvost. V kohútiku býva vysoký až 1 meter. Je oveľa pevnejší a mohutnejší než leopard, iba jeho chvost je o poznanie kratší ako u jeho africko-ázijského príbuzného. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 70 (u samíc) a 110 kg (samec).

Obvyklá farba je jasno zlatožltá, niekedy prechádza do červena s čiernymi prstencovými škvrnami (rozetami), niekedy obkľučujúcimi malé škvrnky. Tieto škvrny sú oveľa väčšie než má leopard. Ako aj pri leopardovi môžeme dosť často pozorovať u neho melanickú formu. Prejavuje sa celou čiernou kožou, ale pri dobrom osvetlení sú na koži badateľné tmavšie škvrny.

V dažďovom lese žijúce jaguáre sú menšie a najčastejšie s tmavším farebným odtieňom, ako ich príbuzní na otvorených savanách.

Pohlavnú dospelosť dosahuje v troch rokoch, samica po zhruba stodennej brezosti rodí jedno až štyri mláďatá, z ktorých však do dospelosti dorastú maximálne dve.

[úprava] 41/2006

Schéma eukaryotickej a prokaryotickej bunky

Bunka je najmenšia stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov (okrem vírusov, víroidov a vírusoidov), ktorá má všetky základné vlastnosti života.

Môže byť samostatným organizmom alebo len časťou celku neschopnou samostatného života (napr. nervová bunka).

Základné delenie je na:

Rozdiel je ten, že prokaryoty majú v bunkách len niektoré organely v porovnaní so zložitejšími bunkami eukaryotov.

Základný rozdiel medzi rastlinnými a živočíšnymi bunkami je zas ten, že rastlinné bunky majú bunkovú stenu, plastidy a viac vakuol.

[úprava] 42/2006

Konár jablone domácej

Rastliny (Plantae, zast. Vegetabilia) sú eukaryoty, ktoré majú (na rozdiel od živočíchov) spravidla autotrofný spôsob výživy (napríklad huby sa ale živia heterotrofne). Zjednodušene povedané ide teda o organizmy, ktoré budujú a vyživujú svoje telo spravidla premenou anorganických látok na organické.

Z predchádzajúcej definície vyplýva, že dnes rastliny a živočíchy vymedzujeme skôr z hľadiska výživovej fyziológie, čiže nie tak ako prv jednoducho intuitívne (všetko zelené a nepohybujúce sa) , či jednoducho ako hlavnú taxonomickú jednotku.

Zo systematického hľadiska dnes rastliny spravidla tvoria ríšu v rámci domény eukaryoty (ostatné domény sú archebaktérie a eubaktérie).

Veda, ktorá sa rastlinami zaoberá je botanika.

[úprava] 43/2006

Rad veľryby (alebo veľrybotvaré cicavce alebo zastarane kitovce) zahŕňa veľryby, delfíny, vorvane a vráskavce. Cetus je po latinsky "veľké morské zviera". Slovo pochádza z gréckeho ketos („morský netvor“). Cetológia je vetva morských vied, ktorá skúma rad veľryby.

Členovia tohto radu sú cicavce, ktoré sa úplne adaptovali na život vo vode. Ich telo je vretenovité, predné končatiny sú premenené na plutvy. Maličké zadné končatiny sú zakrpatené, nie sú spojené s chrbticou a sú skryté vo vnútri tela. Chvost má vodorovné drápky. Veľryby sú takmer bez srsti a sú obalené hrubou vrstvou tuku. Rad veľryby sa delí na dva podrady Mysticeti a Odontoceti. Zastupuje ho dnes približne 80 druhov v 10 čeľadiach.

[úprava] 44/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/44 2006

[úprava] 45/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/45 2006

[úprava] 46/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/46 2006

[úprava] 47/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/47 2006

[úprava] 48/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/48 2006

[úprava] 49/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/49 2006

[úprava] 50/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/50 2006

[úprava] 51/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/51 2006

[úprava] 52/2006

Šablóna:Biológia/Odporúčaný článok/52 2006