Korunná krajina
Z Wikipédie
Ako korunná krajina (po nemecky Kronland) sa označovali jednotlivé časti Rakúskeho cisárstva od roku 1849 a potom Rakúsko-Uhorska. Uhorsko po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 stratilo štatút korunnej krajiny, čím sa „korunné krajiny“ stali identické s „kráľovstvami a krajinami na ríšskej rade zastúpenými“, teda s Predlitavskom.
Historicky išlo o územia, ktoré Habsburgovci postupne získali v strednej Európe, najmä v roku 1526. Pojem ako taký sa však používal až od roku 1849 a nesmie sa zamieňať so (staršími) pojmami rakúske krajiny a (habsburské) dedičné krajiny.
Korunné krajiny monarchie nemali na rozdiel od územnych celkov vo federatívnych štátov (napr USA, Nemecko) charakter štátu. Chýbala im vlastná vláda a štátotvorný národ. Nikdy napríklad neexistovala štátna príslušnosť moravská. Napriek tomu spájali jednotlivé korunné krajiny historické, politické i právne osobitosti, takže boli viac než len správnymi celkami.
Na čele korunnej krajiny stál krajinský hajtman (Landeshauptmann) alebo miestodržiteľ (v Uhorsku ale napríklad v podstate palatín), ktorý predsedal správnemu aparátu. Tým bol v Uhorsku do roku 1848 uhorský snem (krajinský snem), ktorý cisárska vláda po revolučných udalostiach rozpustila a vznikli opäť až po roku 1860.
[úprava] Pozri aj
- rakúske krajiny
- dedičné krajiny
- Zoznam korunných krajín v čase Rakúsko-Uhorska