Dočasná ústava

Z Wikipédie

Dočasnou ústavou je nazývaný ústavný Zákon zo dňa novembra 1918 o dočasnej ústave (zákon č. 37/1918). Cieľom tohto zákona bolo čo najskôr po vyhlásení nezávislosti Česko-Slovenska vytvoriť základný zákon, ktorý by v hlavných rysoch upravil princípy fungovania najvyšších štátnych úradov.

Dočasná ústava definovala nasledovné:

  1. Národné zhromaždenie, zákonodarný zbor, ktorý sa skladal z členov Česko-slovenského národného výboru doplneného o ďalších poslancov na základe výsledkov volieb do Ríšskej rady z roku 1911 delegovaní jednotlivými stranami. Národné zhromaždenie bolo uznášania schopné, ak bola prítomná aspoň tretina poslancov. Dvojtretinová účasť a drojtretinový súhlas prítomných poslancov bol potrebný na zmenu ústavného zákona, na zmenu zákona o právach občanov, zákona o imunite poslancov a na vypovedanie vojny. Na zvolenie prezidenta a schválenie medzinárodných zmluv bola potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny poslanocov a súhlas dvoch tretín prítomných.
  1. Prezident republiky bol zvolený na obdobie, kým nebude k dispozícii riadna („konečná“) ústava. V prípade prítomnosti prezidenta v zahraničí, prípadne uvoľnenia jeho úradu vykonávala jeho právomoci vláda. Prezident nemohol byť trestne stíhaný. Zastupoval štát navonok, bol najvyšším veliteľom vojska, prijímal vyslancov, vypovedal vojnu (na základe schválenia NZ) a uzatváral mier, menoval vyšších dôstojníkov, sudcov a úradníkov a mal právo zmiernil alebo odpustiť trest, príp. nariadiť, aby sa trestné stíhanie nekonalo. Prezident mohol vrátiť zákon na opätovné prerokovanie.
  1. Rozsudky sa vyhlasovali v mene republiky.
  1. Vláda, s pevne určeným počtom sedemnástich členov bola nástrojom výkonnej moci. Bola volená NZ, ktorým mohla byť odvolaná, a to buď celá, alebo jednotliví ministri.

Ústava teda definovala tri základné orgány štátu: ústavodárny zbor (Národné zhromaždenie), hlavu štátu (prezident) a predstaviteľov výkonnej moci (vláda). Najsilnejšie postavenie mal parlament, najslabšie prezident, ktorý nemal právo vládu zvoliť, ani odvolať. Česko-Slovensko bol teda parlamentnou republikou.

[úprava] Externé odkazy

[http://www.psp.cz/docs/texts/constitution.1918.html Zákon ze dne 13. listopadu 1918 o prozatímní ústavě] - text ústavného zákona (v češtine) Vývoj ústavnosti v českých krajinách


Česko-Slovensko – základné dohody, zmluvy a listiny – od vzniku k zániku (19151992)

vznik a založenie ČSR
(19151920)

   

1915 Clevelandská dohoda • 1918 Pittsburská dohoda • 1918 Washingtonská deklarácia • 1918 Filadelfská dohoda • 1918 Martinská deklarácia • 1918 Dočasná ústava • 1919 Užhorodské memorandum • 1919 St.-Germainská mierová zmluva • 1920 Ústavná listina Československej republiky • 1920 Trianonská mierová zmluva

rozpad ČSR, odstúpenie Sudiet, Protektorát
Slovenský štát • Prvá SR, Podkarpatská Rus
(19381939)

   

1938 Karlovarský program SdP • 1938 Mníchovská dohoda • 1939 Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava
1938 Žilinská dohoda • 1938 Prvá viedenská arbitráž • 1938 Zákon o autonómii Slovenskej krajiny • 1939 Zmluva o ochrannom vzťahu medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom • 1939 Ústava Slovenskej republiky

obnova ČSR
(19431948)
vyhlásenie ČSSR, vznik ČSFR
(1960, 1968)

   

1943 Vianočná dohoda • 1945 Benešovy dekrety / Dekréty prezidenta republiky1945 Košický vládny program • 1948 Ústava Československej republiky
1960 Ústava Československej socialistickej republiky • 1968 Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii

zánik ČSFR, vznik ČR a SR
(1992)

   

1992 Deklarácia SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky • 1992 Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky • 1992 Ústava Českej republiky • 1992 Ústava Slovenskej republiky

Iné jazyky