Synonymum

Z Wikipédie

Termín synonymum pochádza z gréčtiny (συν syn "s"; ὅνομα onoma „meno“) a označuje slová, ktoré inak znejú, ale majú rovnaký význam.

Synonymá síce vyjadrujú ten istý pojem, ale nájdeme medzi nimi rozdiel vo významových odtienkoch alebo štylistických príznakoch. V jazyku sú zviazané s javom synonymie, ktorej podstatou je to, že jednej veci alebo predmetu ( denotátu ) zodpovedá viacero výrazových jednotiek ( designátorov ). Pri lexikálnych synonymách popri významovej zhode sa zdorazňujú aj odlišné prvky. Patrí medzi ne rozličná spájateľnosť synoným a rozličná sféra použitia.

Podľa prítomnosti štylistických príznakoch rozoznávame synonymá také, aký ráz má ich konkrétny príznak, resp. do akej štýlovej vrstvy sa zaraďujú ( terminologické, hovororové, knižné, administratívne, publicistické, slangové apod., z časového a frekvenčného hľadiska zastarené, archaické, historické, zriedkavé ). Táto mnohotvárnosť jazykových štýlov sa opiera o práve o synonymiu.

Medzi členmi synonymických radov možno rozlíšiť rozmanité vzťahy dané rozdielom významových odtienkov alebo štylistickými rozdielmi, prípadne obidvoma týmito príznakmi súčasne. Významové rozdiely sa môžu prejavovať

  • v odlišnej konotácii, napr. ( robiť - drieť - lopotiť ).
  • v pojmovej zložke, napr. slová so širším a užším obsahom ( cesta - hradská ) a slová vyjadrujúce rozličnú intenzitu ( mrholí - prší - leje ), rozličné rozmery ( konár - ratolesť ) apod.

Z hľadiska formy môžu byť synonymá nielen slová, ale aj slovné spojenia ( určiť hranice - ohraničiť ) a frazeologické jednotky ( hrať si do karát - nahrávat si ).

Synonymá môžu byť špecifikom každého jednotlivca: existujú veci alebo deje, ktoré je každý zvyknutý pomenúvať iným z viacerých možných názvov (napr. šaty môžu byť vyrobené z nejakého „materiálu“ alebo ušité z určitej "látky"; význam je však v oboch prípadoch rovnaký napriek diametrálnej morfologickej odlišnosti dvoch rôznych slov pomenúvajúcich tú istú vec). Niekedy -- najmä v umeleckom slovnom prejave -- sa synonymá na pomenovanie tej istej veci používajú zámerne z dôvodu pestrosti jazykového prejavu.

Obsah

[úprava] Príčiny vzniku

Príčiny vzniku synoným možu byť vnútrojazykové:

  • zbližovanie významov slov až do takej miery, že sa niekedy môžu zamieňať ( skryť - schovať, novina - správa - zvesť );
  • tvorenie synoným z jedného koreňa rozličnými prefixami a sufixami ( husí - husací, olúpať sa - zlúpať sa, doniesť - priniesť )
  • tvorenie synoným skladaním ( ctibažný - ctižiadostivý );

alebo synonymum môže vzniknúť vonkajším vplyvom:

  • preberanie výrazov z rozličných území jazykového spoločenstva ( páčiť sa - ľúbiť sa, oblok - okno );
  • preberanie z iných jazykov ( podnebie - klíma, plavý - blond );
  • kalkovanie ( opak - protiklad ).

[úprava] Absolútne synonymá

Niektorí jazykovedci neuznávajú existenciu úplných, tzv. absolútnych synoným. Ak sa predsa v jazyku vyskytnú, zvyčajne jeden člen postupne nadobúda nejaký príznak, napr. nadobúda povahu termínu (brzdiť, z dvojice brzdiť - hamovať) alebo zastaráva ( bál z dvojice bál - ples ).

V jazyku však sú aj také dvojice, pri ktorých nenájdeme zjavný rozdiel.

  • synonymá pochádzajúce z rozličného územia, ktoré už v spisovnom jazyku zdomácneli ( rajčina - paradajka, veľa - mnoho ),
  • synonymá s rovnakým koreňom a rozličnými hláskovými rozdielmi alebo slovotvornými formantmi ( pesnička - pieseň, polievačka - oblievačka, obopať - obopnúť, pľasnúť - plesnúť ).

[úprava] Súvisiace články

[úprava] Externé odkazy