Slováci v Maďarsku
Z Wikipédie
Slováci sú v Maďarsku tretia najväčšia národnostná menšina.
Obsah |
[úprava] Dejiny
Slováci žili v dnešnom najmä severnom Maďarsku v mnohých obciach prinajmenšom do neskorého stredoveku ako pozostatok slovanského osídlenia spred príchodu Maďarov (pozri napríklad [8]). Vývoj v nasledujúcom období zostáva zatiaľ, najmä na slovenskej strane, neprebádaný. Najviac Slovákov sa dostalo sa na územie dnešného Maďarska v rámci osídľovania Dolnej zeme po porážke Turkov, presnejšie od konca 17. do 19. storočia.
Okrem klasických slovenských ostrovov stojí za zmienku, že terajšia Budapeštianska župa mala v roku 1790 52% obyvateľov Slovákov [3], v Pešti ešte v roku 1829 žilo toľko Slovákov, koľko Maďarov a v roku 1900 žilo v Budapešti okolo 100 000 Slovákov (Budapešť tým bola mestom s najväčším počtom Slovákov v Európe). Na území medzi Budapešťou a dnešnými slovenskými hranicami žili ešte v roku 1880/1890 asi v polovici obcí Slováci, vo viacerých oblastiach tvorili vyše 50% alebo 100% [3, vzadu]. V Nyíregyháze (založená v roku 1749 ako slovenská osada) v 80. rokoch 19. storočia žilo ešte 8600 Slovákov popri vyše 13 000 Maďaroch. Aj Segedín mal začiatkom 19. stororočia ešte početné slovenské obyvateľstvo.[11]
V roku 1920 žili podľa oficiálneho maďarského sčítania ešte Slováci ako menšina v Maďarsku v 78 obciach, pričom väčšinu mali v 41 obciach (50-75 % 21 obcí, 75-100% 20 obcí). Vyše 500 Slovákov vtedy žilo v župách Stoličnobelehradskej, Komárňanskej, Vesprémskej, Ostrihomskej, Hontianskej, Novohradskej, Čongrádskej, Hevešskej, Jasovsko-Veľkokumánskej, v Pešťpilišskej, v Budapešti, v Abovsko-Turnianskej, Boršodskej, Zemplínskej, Békešskej, Aradskej, Čanádskej. V roku 1920 bolo 59 464 z oficiálne vedených Slovákov rímskokatolíckych, 75 229 evanjelikov, 7723 bolo kalvínov, 734 boli Židia, zvyšok (cca. 850) ostatné vierovyznania. [7] Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom koncom 40-tych rokov 20. storočia znížila ich počet asi o 70 000.
Dnes ešte bývajú Slováci v Békéšskej, Boršodsko-abovskej, Komárniaskej, Novohradskej a Peštianskej župe a v hlavnom meste Budapeši. Ich strediskom je Békešská Čaba. Majú slabé národné povedomie a málo kontaktov na Slovensko. Od 90. rokov 20. storočia majú celoštátnu slovenskú samosprávu a samosprávu na regionálnej úrovni. Týždenník Ľudové noviny má aj internetové vydanie. V krajine sú dve národnostné slovenské gymnáziá - v Budapešti a v Békéšskej Čabe.
[úprava] Celkový počet Slovákov na území dnešného Maďarska od roku 1880
Počet Slovákov v Maďarsku podľa oficiálnej uhorskej/maďarskej štatistiky:
- 1880:
- v celom Uhorsku: 1 855 000 Slovákov + 219 404 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 2 074 404 osôb)
- v celom Uhorsku okrem dnešného Slovenska: 365 293 Slovákov + ? "Maďarov" ovládajúcich slovenský jazyk
- 1900**: len v Stoličnobelehradskej, Pešťpilišskej, Boršodskej, Békešskej, Ostrihomskej, Čanádskej a Budapeštianskej župe: 161 636* Slovákov
- 1910**:
- v celom Uhorsku: 1 946 000* Slovákov + 547 802 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 2 493 802 osôb)
- v celom Uhorsku okrem dnešného Slovenska: 261 319* Slovákov + ? "Maďarov" ovládajúcich slovenský jazyk
- len v Stoličnobelehradskej, Pešťpilišskej, Boršodskej, Békešskej, Ostrihomskej, Čanádskej a Budapeštianskej župe: 145 007* Slovákov + 158 747 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 303 754 osôb)
- 1920: 141 882* Slovákov + 257 294 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 399 176 osôb)
- 1930: 104 819 Slovákov
- 1941: 75 920 Slovákov (materinský jazyk; v hraniciach dnešného Maďarska)
- 1945-1949: Maďarsko opustilo 71 969 Slovákov, z toho 7783 ilegálne, 4230 pred výmenou obyvateľstva, zvyšok v rámci výmeny obyvateľstva [9]
- 1949***: 25 988 Slovákov (materinský jazyk)
- 1990: 10 459 Slovákov; 12 745 osôb so slovenským materinským jazykom; 68 852 osôb ovládajúcich slovenský jazyk
- 2001: 17 693 Slovákov; 11 816 osôb so slovenským materinským jazykom; 18 056 osôb ovládajúcich slovenský jazyk
Údaje do roku 1920 sú z [6] (str.200), [7] a [10], neskoršie údaje sú všeobecne dostupné vo viacerých zdrojoch.
Podľa súdobých česko-slovenských zdrojov žilo v čase rozpadu Uhorska na území dnešného Maďarska 630 000 [1], 350 000 – 450 000 [2], 450 000 / 500 000 – 550 000 [3] Slovákov. V prospech čísla medzi 400 000 – 500 000 v roku 1918 hovoria aj vyššie uvedené súčty Slovákov a Maďarov hovoriacich po slovensky (toto číslo v posledných uhorských sčítaniach neustále rástlo, hoci výučba slovenčiny klesala - nakoniec prakticky nebola - a Maďari nemali dôvod učiť sa vtedy zaznávaný jazyk) podľa maďarských sčítaní, ako aj skutočnosť, že ešte v roku 1946 česko-slovenská komisia pripravujúca výmenu obyvateľstva priamo v Maďarsku (aj to nie celom) napočítala 473 556 Slovákov hlásiacich sa na výmenu. K roku 1990 a 2001 sa uvádza, že skutočný počet Slovákov v Maďarsku je 70 000 [štatistický a demografický výskum; 2] resp. 110 000 [odhad, 4].
Zhrňujúc možno povedať, že podľa štatistík počet Slovákov v Maďarsku klesol v závislosti od zdroja z 400 000 – 500 000/ vyše 300 000/ 145 000 začiatkom 20. storočia na dnešných oficiálnych 18 000 osôb, čo je pokles počtu národnosti o 95,5 % / 94,2 % / 87,5 % za iba 80 rokov [bez odpočítania výmeny obyv. vo výške ca. 70 000 osôb]. Počet Slovákov je dnes paradoxne vyšší vo vzdialenom Srbsku či Rumunsku, hoci v týchto krajinách bolo v čase rozpadu Uhorska Slovákov podstatne menej ako v Maďarsku.
Poznámky:
- (*)Tu sa oficiálne udával „materinský jazyk“, ale tento materinský jazyk bol v úradných inštrukciách pre sčítacích komisárov definovaný de-facto ako najčastejšie používaný jazyk, jazyk, ktorým osoba hovorila „najochotnejšie“. (Nepodarilo sa zistiť, či to platí aj pre sčítanie 1930 a neskôr)
- (**)Údaje sčítania z roku 1910 (podobne z roku 1900) sú skreslené v neprospech Nemaďarov najmä v dôsledku zvláštne definovanej otázky, ktorú implementovali maďarskí sčítací komisári (pozri *), ďalej skreslenie dokazuje nesúlad čísiel s vývojom pôrodnosti a úmrtnosti jednotlivých národností [5] a demograficky nemožné prírastky maďarského obyvateľstva v jednotlivých obciach oproti predošlým sčítaniam (tzv. štatistická maďarizácia) [6].
- (***) Ak toto číslo porovnáme s údajom z roku 1941 a číslami výmeny obyvateľstva vyjde nám aj na úrovni oficiálnej štatistiky „deficit“ vo výške 22 037 Slovákov.
[úprava] Slávni Slováci z územia dnešného Maďarsku - pred rokom 1918
- Samuel Tešedík
- Ján Valašťan Dolinský
- Ľudovít Augustín Haan
- Sándor Petőfi (Malý Kereš, básnik)
[úprava] Slávni Slováci z územia dnešného Maďarsku - po roku 1918
- Gregor Papuček
- Juraj Antal Dolnozemský
- Ondrej Francisci
[úprava] Slávni športovci
[úprava] Kultúra
- Celoštátna slovenská samospráva Budapešť
- Ľudové noviny, týždenník v slovenskom jazyku Ľudové noviny Portál Slovákov v Maďarsku
- Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku
- Dom slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe
[úprava] Školstvo
- Slovenské základné školy
- Sarvaš domovská stránka
- Slovenský Komlóš
- Nové Mesto pod Šiatrom Všeobecná škola s vyučovacím jazykom slovenským Nové Mesto pod Šiatrom
- Slovenské gymnázium, všeobecná škola a kolégium, Békéšská Čaba domovská stránka
- Slovenská všeobecná škola, gymnázium a kolégium, Budapešť
[úprava] Referencie
- [1] Conférence de la paix 1919-1920. Recueil des actes de la conférence. Partie IV.Paríž 1929, str.30
- [2] “Slovaks abroad” in: Slovakia and the Slovaks, A concise encyclopaedia. Bratislava
- [3] Marko A., Martinický P.: Slovensko-maďarské vzťahy – história a súčasnosť vo faktoch. Bratislava 1995
- [4] Baláž C.:„Slovenská republika a zahraniční Slováci“ in: Desaťročie Slovenskej republiky. Martin 2004
- [5] Deák, L: Viedenská arbitráž 2. november 1938 Dokumenty I. Martin 2002
- [6] Mesároš J.: Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách. Bratislava 2004
- [7] „Slováci v Maďarsku“ in: Slovenský náučný slovník III. Bratislava-Praha 1932
- [8] Stanislav J.: Slovenský juh v stredoveku I, II. 1999
- [9] Bobák J.: Maďarská otázka v Česko-Slovensku 1944-1948. Martin 1996
- [10] Krejčí O.: Geopolitics of the Central European Region. The view from Prague and Bratislava. Bratislava 2005.
- [11] Beksics G.: Maďarizácia a pomaďarčovanie s osobitným zreteľom na naše mestá. Bratislava 2000 (pôvodne maďarský text vydaný v Budapešti 1883)