Ján Wolfgang Kempelen

Z Wikipédie

Johann Wolfgang von Kempelen Barón de Pázmánd, (slov. Ján Vlk Kempelen, maď. Kempelen Farkas) (* 23. január 1734, Bratislava – † 26. marec 1804, Alservorstadt, dnes štvrť Alsergrund vo Viedni) bol nemecký polytechnik a vynálezca.

Narodil sa v rodine radcu Dvornej komory Engelbrechta von Kempelen. Študoval filozofiu a právo v Bratislave, Győri, vo Viedni a v Ríme. Osobnostné kvality a znalosť siedmich rečí (nemčina, maďarčina, latinčina, francúzština, angličtina a taliančina) ho predurčili, aby zastával významné funkcie. Preložil zákonník Márie Terézie z latinčiny do nemčiny, čím na seba upozornil a cisárovna si ho nechala predstaviť a zamestnala ho na cisárskom dvore. Bol tajomníkom, neskôr radcom Dvornej komory.

Ako dvadsaťpäťročného ho Mária Terézia menovala riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. V tejto funkcii zmodernizoval banské zariadenie a zaslúžil sa o vytvorenie lepších podmienok pre baníkov, čím sa zvýšila produktivita baní.

V roku 1770 bol povýšený na Rytiera rádu Sv. Štefana a 9. decembra 1775 sa stal barónom s právom užívať prídomok de Pázmánd.

Vrcholom jeho úradníckej kariéry bolo menovanie za dvorného radcu Zjednotenej Uhorsko-Sedmohradskej dvornej kancelárie (nem. Vereinigte Ungarisch-Siebenbürgische Hofkanzlei) v rokoch 1786 - 1798.


V Banáte viedol boj proti zbojníckym bandám, neskôr zasa zabezpečoval sťahovanie univerzity z Trnavy do Budína ( 1777) a v 80. rokoch vykonával dozor nad rekonštrukciou budínskeho hradu i nad stavbou mestského divadla.

Kempelen sa vyznamenal aj ako priekopník nových myšlienok: Počas pobytu v Banáte tu zaviedol pestovanie ľanu a postavil manufaktúru na súkno. Pre bratislavský hrad skonštruoval čerpadlo, ktoré ťahalo vodu z Dunaja, vo viedenskom Schönbrunne postavil vodomet, v Bratislave vybudoval pontónový most a na Žitnom ostrove zavlažovacie zariadenie.

Najväčšiu slávu priniesli J. W. Kempelenovi mechanizmy a zariadenia. So svojím šachovým automatom precestoval celú Európu a porážal aj zdatných šachistov. Stroj porazil v Berlíne Fridricha II. a v roku 1808 aj Napoleona. „Automat“ fungoval s použitím magnetov a inteligenciu mu dodával vstavaný živý šachista.

Hoci automat priniesol Kempelenovi slávu i peniaze, za najvýznamnejší jeho vynález sa dnes pokladá hovoriaci stroj. Hlasivky imitovala trubica, pľúca zasa mechy či gajdy a okrem toho mal stroj aj nosovú trubicu a ústa. Pri opise činnosti stroja sa Kempelen zaoberal mechanizmom ľudskej reči, rozborom hlasu, ale aj vznikom európskych jazykov a ich abecedou.

V tieni týchto veľkých objavov čiastočne zostali vynálezy významné pre prax: prototyp umelých končatín a špeciálny písací stroj pre slepcov.

[úprava] Publikácie

  • Mechanizmus ľudskej reči popri popise hovoriaceho mechanizmu (nem. Mechanismus der menschlichen Sprache nebst der Beschreibung einer sprechenden Maschine), Degen, 1791 Viedeň
  • Androméda a Perzeus (nem. Andromeda und Perseus) Divadelná hra s hudbou, 1780 Viedeň

[úprava] Externé odkazy