Daniel Krman

Z Wikipédie

Daniel Krman
zdroj: www.deep-purple.net
slovenský barokový spisovateľ
Narodenie 28. august 1663
Omšenie
Úmrtie 23. september 1740
Bratislava
Pozri aj Biografický portál

Daniel Krman ml. (* 28. august 1663, Omšenie – † 23. september 1740, Bratislava) bol slovenský barokový spisovateľ, prekladateľ a vydavateľ.

[úprava] Životopis

Bol synom náboženského spisovateľa Daniela Krmana. Študoval v Sobotišti, Ilave, Diviackej Novej Vsi, Trenčíne, neskôr na vyšších školách vo Vratislavi, Lipsku a Wittenbergu. Po ukončení štúdia pracoval ako rektor v Ilave a Mošovciach, pôsobil ako farár na Turej Lúke, v Myjave, v Žiline a v Bardejove, a bol superintendentom v trenčianskej, oravskej, nitrianskej a bratislavskej stolici. Zapájal sa do náboženského, politického a občianskeho života ako evanjelik-luterán a priaznivec protihabsburského odboja. Po dvojročnom súdnom procese (17291731) bol odsúdený na doživotie ako burič a bohorúhač, a hoci sa jeho známi a priatelia snažili ho dostať z väzenia na bratislavskom hrade, napokon v tomto väzení aj zomrel.

[úprava] Tvorba

Krman patril k najplodnejším autorom barokovej literatúry. Svojou tvorbou sa snažil povzbudiť slovenských evanjelikov počas stavovského povstania Františka II. Rákocziho. Svoje diela písal latinsky a česky, pričom považoval češtinu za jazyk, ktorý by mal byť i slovenským spisovným jazykom. Písal príležitostné latinské básne, kázne, polemiky, memoárovú a cestopisnú literatúru.

[úprava] Dielo

  • 1718Man hu?, Co jest to za Mannu skytau, kterauž P. Stephanus Dubniczay, Pleban teplanský na světlo vydal, polemika s katolíckym spisovateľom Š. Dubniczayom
  • 1704Základy slovanskej gramatiky (Rudimenta grammaticae Slavicae)
  • 1707Actus inaugurationis vexillorum, to jest: Posvěcování zástav, vojenská kázeň
  • 1704Kniha života, pohrebná kázeň
  • 1708Osudy krmanovskej rodiny (Fata familiae Krmannianae), vlastný životopis, no tiež životopis jeho otca a starého otca (len rukopis)
  • 1709 / 1711Itinerarium, latinský cestovný denník (len rukopis, knižne vyšiel až v roku 1969)
  • 1717Vyhnanstvá troch Krmanovcov (Trium Krmannorum exilia), autobiografia (len rukopis)
  • 1717 – editoval a bol jedným z vydavateľov Evanjelického kancionálu od Václava Klejcha
  • 1722Biblia sacra, to jest: Biblí svatá, len predhovor (spolupracoval pri tom s Matejom Belom
  • 1718 - Evanjelické Uhorsko (Hungaria evangelica), cirkevnohistorické dielo (len rukopis)
  • 1704 - Kniha života, to jest: Řeč z zjevení S. Jana kap. 3, v. 5 v pohřebním kázání…
  • 1718Katechyzmus učení křesťanského, pro mládež
  • 1719De Slavorum origine dissertatio, nezvestný spis
  • Chvála budiž tobě, náš předobrý Bože, česká náboženská pieseň