Tobiáš

Z Wikipédie

Tobiáš alebo Tobit je hlavná postava Knihy Tobiáš(ovej) Starého zákona.

Vznikla okolo roku 200 pred Kr. v Palestíne, Egypte a Sýrii. Grécky text sa zachoval vo viacerých verziách.

Kniha Tobiáš je akoby poučná rozprávka, podobná románu, týkajúca sa niečoho, čo sa stalo počas exilu, keď židia nemohli vyznávať vieru. Poukazuje na cnosti Židov. Používajú sa motívy zo Starého zákona (napr. z knihy Genesis) aj mimobiblické motívy. U židov sa príbeh považuje za ukážku, ako sa má v núdzi (exile a pod. ) zotrvať pri božích prikázaniach.

Je to príbeh staršieho a mladšieho Tobiáša. Otec Tobiáš žijúci v exile v Ninive ostáva verný zákonu (prikázaniam Boha) napriek babylonskému zákazu. Keď oslepne nerepce. Poslal svojho syna Tobiáša, aby si vybral ženu zo svojho rodu až k svojmu bratovi. Sprievodcom Tobiáša na ceste je anjel Rafael. Ten mu pri rieke Tigris nakáže chytiť rybu, vybrať z nej pečeň, srdce a žlč a vziať to so sebou. Otcov brat má dcéru Sáru. Tá je prekliata - každého, kto si ju vezme za ženu, zabije démon Asmodej. Tobiáš si ju vezme a Asmodeja vyženie dymom zo srdca a pečene z ryby. Keď sa vrátili domov, Tobiáš mladší potrel oči otcovi žlčou z ryby a on znovu uvidel.

[úprava] Pozri aj

Zoznam kníh Biblie

Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "úprava".

Iné jazyky