Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006
Z Wikipédie
Politický portál |
Politika na Slovensku |
Ústavní činitelia |
---|
Prezident: Ivan Gašparovič |
Voľby na Slovensku |
Parlamentné voľby: 1990 · 1992 · 1994 · 1998 · 2002 · 2006 Prezidentské voľby: Ďalšie voľby na Slovensku: |
Politické strany a hnutia |
KDH · ĽS-HZDS · SDKÚ-DS SMER · SMK-MKP · SNS · ďalšie... |
Zahraničná politika |
Európska únia · NATO · OSN · WTO |
uprav box |
Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006 bola vláda, ktorá vznikla po parlamentných voľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnili 20. až 21. septembra 2002. Viedol ju Mikuláš Dzurinda.
Obsah |
[úprava] Činnosť vlády
[úprava] Ekonomická oblasť
V ekonomickej oblasti sa vláda zamerala na celkovú liberalizáciu hospodárstva a podnikateľského prostredia. V rámci zlepšenia prostredia vláda prijala flexibilnejšiu pracovnú legislatívu. Nové zákony priniesli ľahšie zamestnávanie nových pracovníkov a ľahšie prepúšťanie nadbytočných. Bol zrušený aj zákon o tripartite a znížený vplyv odborov.
[úprava] Výdavková oblasť
Snaha o liberalizáciu znamenala aj zníženie vplyvu štátu na hospodárstvo - napríklad aj pomocou zníženia deficitu verejných financií. V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala „znížiť deficit verejných financií tak, aby táto oblasť nebola prekážkou pre vstup Slovenska do eurozóny.“ Vláde sa tento cieľ podarilo splniť už v roku 2005 tým, že deficit dosiahol 2,95% HDP, napriek tomu, že pôvodný plán bol 3,4% HDP. Vďaka rýchlemu rastu hospodárstva sa podarilo aj výrazne znížiť (v relatívnych číslach) štátny dlh. V roku 2002 predstavoval 43% HDP a na konci roku 2005 už len 34%. V absolútnych číslach však dlh vzrástol zo 481 miliárd Sk na 507 miliárd - čo sa v relatívnych číslach vďaka rýchlemu rastu HDP neprejavilo.
Vláda ďalej vykonala reformu riadenia verejných financií, ktorá zahŕňala:
- Zavedenie Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica je akási vládna banka, do ktorej prešli všetky vládne a štátne organizácie. Štátna pokladnica zabezpečila lepší finančný manažment verejných financií a riadenie hotovosti, dlhu a investovanie krátkodobých prebytkov likvidity verejného sektora.
- Na reformu verejne správy v ekonomickej oblasti nadväzovala aj fiskálna decentralizácia. Od roku 2005 sa tak vláde teda podarilo preniesť financovanie kompetencií obcí a samosprávnych krajov z ich vlastných daňových príjmov. Okrem týchto príjmov vláda rozhodla aj o rozdelení celého príjmu z dane z príjmu fyzických osôb.
- Dobré hospodárenie vlády bolo ocenené aj zlepšením medzinárodných ratingov Slovenska. Ratingy v čase odstúpenia vlády boli najlepšie z celej Vyšehradskej skupiny. Vďaka dobrému hospodáreniu a zlepšeným hodnoteniam si vláda bola schopná požičiavať peniaze lacnejšie: v roku 2002 to bolo za približne 7%, kým už v roku 2006 to bolo menej ako 3%.
- Vláda zaviedla viacročné programové rozpočtovanie
- Podarilo sa uskutočniť aj prechod na akruálny princíp v európskom systéme ESA95.
[úprava] Príjmová oblasť

V príjmovej oblasti štátneho rozpočtu vládna koalícia zreformovala slovenský daňový systém. Všetky 4 strany, ktoré tvorili vládnu koalíciu, pred voľbami presadzovali zníženie daňového zaťaženia. KDH malo vo volebnom programe projekt rovnej dane, ktorý sa im napriek pôvodnému odporu SDKÚ podarilo presadiť (SDKÚ označila rovnú daň pôvodne za „neodôvodnený daňový populizmus“). Kompromis sa ustálil na výške 19%, aj keď pôvodne KDH presadzovalo 14%. Zníženie priameho daňového zaťaženia pre fyzické osoby a firmy však vzhľadom na požiadavku Ivana Mikloša o rozpočtovej neutrálnosti (daňová reforma nesmie výrazne znížiť alebo zvýšiť príjmy do rozpočtu, môže sa meniť len druh príjmov) znamenalo zvýšenia nepriamych daní: daň z pridanej hodnoty bola zavedená na jednotnú úroveň 19% (z dvoch sadzieb 14% a 20%) a zvýšené okrem ďalších daní boli napríklad spotrebné dane z tabaku alebo minerálneho oleja (napr. benzín).
Vládna koalícia sa zhodla na zrušení ďalších niekoľkých priamych daní: daň z dividend, daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, dane z dedičstva a darovania. Rovnako bola rozšírená možnosť daňovej asignácie: z 1% na 2%. Vláde sa však napriek sľubom nepodarilo výraznejšie znížiť odvody. Odvodový systém aj naďalej ostal komplikovaný a spôsobujúci zvyšovanie nákladov na prácu. Podarilo sa však zaviesť dôchodkovú reformu.
[úprava] Ďalšie
[úprava] Prechod na Euro
25. novembra 2005 Slovensko vstúpilo do režimu výmenných kurzov ERM II, čím sa priblížilo k zániku slovenskej koruny a prijatiu meny euro. Vstup do EMÚ v predvolebných programoch spomínali ANO (až v rozmedzí 10 - 15 rokov) a KDH.
[úprava] Privatizácia
- Doprivatizácia 51% akcií 3 distribučných energetických závodov
- Slovenské aerolínie
- Bratislavské a košické letisko
- 51% akcií teplárenských spoločností
- 66% Slovenských elektrární
- Železničná spoločnosť Cargo (ktorá vznikla oddelením nákladnej dopravy od Železničnej spoločnosti a.s.)
[úprava] Podpora investícií
- KIA, PSA Peugeot Citroen ....
[úprava] Sociálna oblasť
Všetky 4 strany vládnej koalície mali v predvolebnom programe plán zaviesť dôchodkové sporenie - druhý kapitalizačný pilier. KDH a ANO mali v programoch aj zámer motivovať k sporeniu v dobrovoľnom treťom pilieri dôchodkového sporenia. Snaha vytvoriť druhý a tretí pilier sa dostala do programového vyhlásenia vlády. Vláda zrealizovala dôchodkovú reformu v dvoch krokoch: na zmeny v štátnom dôchodkovom systéme, ktorý funguje na princípoch priebežného financovania, nadväzoval zákon o dôchodkovom sporení. Tento zákon umožnil vznik druhého piliera od 1. januára 2004. Do systému sa v priebehu roka a pol po spustení zapojilo takmer 1,5 milióna ľudí.
Vláda ďalej rozhodla o zavedení tretieho piliera transformáciou existujúcich „doplnkových dôchodkových poisťovní“ (DDP) na nové „doplnkové dôchodkové sporenie“ a rozšírila možnosť dobrovoľne si sporiť na dôchodok aj pomocou iných produktov finančného trhu (napríklad životné poistenie). Pôvodné DDP napríklad nemali jasne oddelený svoj majetok od majetku klientov, čo mohlo znamenať stratu sporených peňazí pri finančných problémoch správcovskej spoločnosti. Sporenie v treťom pilieri vláda podporila odpočítateľnou daňovou položkou vo výške maximálne 12 000 Sk.
[úprava] Školstvo
Regionálne školstvo prešlo počas vládneho obdobia výraznou reformou financovania. Okrem decentralizácie právomocí sa ministerstvo školstva pod vedením ministra Martina Fronca priklonilo ku kompromisu medzi zavedením financovania pomocou vzdelávacích poukazov (program ANO) a financovania na základe normatívov (program KDH). Nositeľom finančných prostriedkov sa stal žiak. Normatívny systém umožnil aj niekoľko výnimiek - napríklad v prípade škôl nachádzajúcich sa v pásmach s nižšími priemernými teplotami, alebo škôl s finančne náročnejším typom štúdia.
Obsahovú reformu sa nepodarilo uskutočniť najmä pre politické rozpory medzi KDH a ANO, keď ANO odmietalo podporiť akýkoľvek návrh z ministerstiev pod vedením KDH. Návrh zákona o výchove a vzdelávaní predložil Martin Fronc až ako poslanec (po odchode KDH z vlády). Opäť pre politické dôvody sa o ňom vôbec nerokovalo. Zákon prinášal decentralizáciu v rovine obsahu vzdelávania: nahrádzal jednotné učebné osnovy dvojúrovňovým modelom vzdelávacích programov, ktorí mal podľa predkladateľa Martina Fronca umožniť zrealizovať redukciu učiva a vytvoriť priestor na dôsledné prebudovanie obsahu vzdelávania tak, aby zodpovedal skutočným potrebám žiakov a rešpektoval trendy.
V oblasti vysokého školstva vláda na základe požiadaviek SMK pristúpila k vytvoreniu Univerzity J. Seleyho v Komárne. Pokus o zavedenia čiastočného spoplatnenia vysokoškolského štúdia ani na niekoľko pokusov nevyšiel opäť pre chýbajúcu podporu zo strany ANO. Zákon prinášal možnosť čiastočnej spoluúčasti študenta a výrazné zvýšenie sociálnych štipendií. Snaha zrovnoprávniť verejné a súkromné vysoké školy mala priniesť výrazné posilnenie konkurencie medzi vysokými školami. Aj napriek politickým problémom sa ministerstvu podarilo presadiť aspoň úpravy v oblasti štipendijnej politiky: zaviedli sa nové motivačné prospechové štipendiá a rozšíril sa počet poberateľov sociálnych štipendií.
Po odchode KDH z vládnej koalície sa na zvyšných 5 mesiacov do predčasných volieb stal ministrom školstva dovtedajší štátny tajomník László Szigeti z SMK.
[úprava] Zdravotníctvo
[úprava] Stabilizačné opatrenia
Zdravotníctvo počas 4 rokov prešlo výraznými zmenami, ktoré boli veľmi pozorne vnímané aj verejnosťou. Minister Rudolf Zajac na začiatku svojho pôsobenia zavádzal stabilizačné kroky, ktorých cieľom bolo obmedziť neefektívne hospodárenie a znížiť nadmerný dopyt po zdravotnej starostlivosti. V rámci stabilizácie systému bola zmenená lieková politika, bolo zavedené spoplatnenie služieb nie priamo súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou (napríklad doprava, ubytovanie a strava). S cieľom znížiť nadmerný dopyt sa od 1. júna 2003 zaviedli poplatky za návštevu u lekára vo výške 20 Sk. Opatrenia viedli k úspešnému zastaveniu rastu dlhu - napríklad v roku 2003 od kedy boli poplatky za návštevu lekára zavedené poklesol počet návštev u lekárov primárnej zdravotnej starostlivosti o 10%.
Financie v zdravotníctve 2002 - 2006 | |||||
---|---|---|---|---|---|
2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 (odhad) | |
HDP v mld. Sk | 1 098,7 | 1 201,2 | 1 325,5 | 1 440,3 | 1 557,5 |
Zdroje (v % z HDP) | 6,4% | 6,1% | 6,2% | 6,5% | 6,5% |
Výdavky (v % z HDP) | 7,0% | 6,5% | 6,5% | 6,7% | 6,5% |
Deficit (v % z HDP) | -0,6% | -0,3% | -0,3% | -0,1% | 0,0% |
[úprava] Oddlženie sektoru
Na stabilizačné opatrenia nasledovalo zbavovanie sa starých dlhov v zdravotníctve, ktoré vznikli v predchádzajúcich rokoch. Celkovo sa podarilo spoločnosti Veriteľ, ktorá bola zriadená s účelom odkúpiť pohľadávky, zlikvidovať dlh vo výške 23,0 miliardy Sk. Na oddlženie sa použilo 20 miliárd korún - rozdiel je spôsobený nákupnou stratégiou a. s. Veriteľ, ktorá spočívala v menšej ako 100% úhrade istiny za nakúpené pohľadávky od veriteľov a vzájomným započítaním niektorých druhov pohľadávok bez toku hotovosti.
[úprava] Rozsah verejného poistenia
Vláda zadefinovala aj rozsah verejného zdravotného poistenia: rozdelila diagnózy do dvoch kategórií:
- prioritné diagnózy: preplácané verejným poistením v plnom rozsahu
- ostatné diagnózy: možné len rozhodnutím vlády bez potreby rozhodnutia parlamentu zmeniť akú časť si musí pacient hradiť sám, prípadne s pomocou súkromného poistenia. Vláda však ponechala pre túto skupinu preplácania v plnom rozsahu, keďže pre politické dôvody sa neodhodlala súčasne so zavedením poplatkov aj zvýšiť cenu za niektoré výkony. Podľa Rudolfa Zajaca bolo cieľom aj vytvoriť stabilnejšie prostredie, keď netreba meniť zákon a v závislosti od názoru vlády stačí upraviť vyhlášku.
[úprava] Spravodlivosť
V oblasti spravodlivosti sa vláde pod vedením ministra Daniela Lipšica podarila rekodifikácia Trestného zákona a Trestného poriadku. Nové zákony znamenali prísnejšie tresty, nižšiu hranicu pre trestnú zodpovednosť (posun z 15 rokov na štrnásť). Minister spravodlivosti v spolupráci s Vladimírom Palkom zaviedli systém „trikrát a dosť“ - kedy viacnásobné prekročenie zákona sa trestá prísnejšie. Podľa novej legislatívy, páchateľ obzvlášť závažného trestného činu, ktorý sa zločinu dopustil už trikrát, musí byť odsúdený na 25 rokov alebo doživotie bez možnosti prepustenia skôr. Minister tento princíp obhajoval slovami, že prvoradým právom všetkých je ich bezpečnosť. Keďže asi len 6% páchateľov pácha až 70% všetkých trestných činov v spoločnosti, tá musí podľa Lipšica takýchto jedincov izolovať a tak zabezpečiť bezpečnosť ostatných.
V oblasti súdnictva reformy smerovali k odľahčeniu sudcov od administratívnej činnosti. Prvá fáza projektu „Súdny manažment“, ktorý bol vytvorený podľa švajčiarskeho modelu, prebiehala v rokoch 1999-2000, kedy bol vytvorený samotný projekt. V druhej fáze došlo k jeho realizácii. Projekt znamenal napríklad vývoj elektronických registrov na všetky prvostuňové súdne agendy, platové preradenie sudcov alebo posilnenie súdov o vyšších úradníkov. Počas pôsobenia ministra Lipšica sa projekt začal uplatňovať aj na krajských súdoch (pilotne Banská Bystrica). Podľa zistení Ministerstva spravodlivosti výsledky skúšobnej prevádzky z banskobystrického súdu projekt zefektívnil prácu sudcov až o 80 percent. Zmyslom systému malo byť okrem odľahčenia sudcov od administratívy aj zníženie priestoru pre korupciu, keď napríklad systém prideľoval prípady sudcom automaticky. Podľa vedúci švajčiarskeho tímu, Thomasa Ruppli, ktorý pomáhal projekt rozbehnúť, „postup v SR presiahol jeho očakávania, význam realizácie projektu prekročil hranice Slovenska a on by privítal slovenských školiteľov nielen v štátoch strednej a východnej Európy, ale aj vo Švajčiarsku“.
Ďalšou novinkou, ktorá mala odľahčiť a urýchliť rozhodnutia sudcov je zavedenie mimosúdnych vyrovnaní a mediácií.
Výraznou zmenou bola aj optimalizácia súdnej správy, ktorá znamenala zrušenie 10 okresných súdov, presun agendy na prvostupňové súdy, vznik špecializovaných súdov a zavedenie novej trojstupňovej sústavy. Síce ministerstvo navrhovalo pôvodne výraznejšiu redukciu, poslanci NR SR schválili ponechanie väčšieho počtu.
V oblasti boja proti korupcii minister presadil niekoľko krokov:
- prevencia: napríklad náhodné prideľovanie spisov cez počítač, ďalšie zmeny v oblasti trestného práva, väzobnej agendy alebo oblasti konkurzného práva.
- represia:
- využitie agentov pri odhaľovaní korupcie („agent provokatér“). Pretože korupciu je ťažké dokázať, keďže sa priamo pri nej zväčša zúčastňujú len dvaja spolupracujúci páchatelia: ten ktorý úplatok dáva a ten, ktorý ho berie. V roku 2003 Lipšic navrhol rozšírenie pôsobnosti agenta najmä pri odhaľovaní korupcie verejných činiteľov. V týchto prípadoch môže agent konať aj iniciatívne, to znamená ak existujú operatívne alebo spravodajské informácie tak môže so súhlasom súdu aj navádzať na korupciu (len v prípade verejných činiteľov, kde je záujem štátu na integrite mimoriadne vysoký). Výsledkom zavedenia tohto inštitútu bol napríklad výrazný nárast počtu odhalených korupčných prípadov: vzrástol z 19 prípadov korupcie v roku 1999 tak, že len za prvé mesiace roku 2004 bolo odhalených viac ako 100 prípadov.
- využitie spolupracujúcich svedkov („korunný svedok“),
- zavedenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špeciálneho súdu od 1. septembra 2004. Súd mal jurisdikciu v troch oblastiach: korupcia, organizovaný zločin a najzávažnejšie formy finančnej kriminality. Zmyslom zavedenia týchto inštitúcií bolo koncentrovať odborníkov na jedno miesto, lepšie ich chrániť a vybaviť zodpovedajúco prípadom, ktoré vyšetrujú, respektíve o nich rozhodujú. Ďalším dôvodom bolo to, že Slovensko je v malá krajina, kde na regionálnej úrovni existuje silná previazanosť justičných a policajných orgánov dokonca aj s kriminálnym prostredím, prípadne s osobami, ktoré sa dopúšťajú korupčnej trestnej činnosti. V snahe prelomiť tieto väzby bolo nutné zaviesť centralizované inštitúcie
Ministerstvo pripravilo a dokázalo v parlamente presadiť aj ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý sprehľadnil majetkové pomery verejných funkcionárov (funkcionári štátu alebo aj samosprávy). Dovtedy platný zákon o konflikte záujmov bol totiž „bezzubý“ - nebol ani v jednom prípade využívaný, sankčný mechanizmus nefungoval.
Ministerstvo sa snažilo presadiť aj zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý však poslanci nikdy neschválili. Cieľom zákona bolo zabrániť v nelegálnom nadobúdaní majetku. Pokiaľ by prokurátor prišiel k záveru, že dotknutá osoba nevie preukázať legálny pôvod svojho majetku (napríklad legálny príjem sa nezhoduje s majetkom), mohol by prokurátor iniciovať konanie. Podľa návrhu mal prokurátor najskôr znášať takzvané bremeno tvrdenia, kde by preukázal istú mieru pravdepodobnosti nelegálneho nadobudnutia majetku, potom by sa dôkazné bremeno presunulo na obhajcu, ktorý mal zdokladovať, že jeho príjmy pokrývajú získaný majetok.
Po odchode KDH z vládnej pozície Danila Lipšica na ministerskom poste vystriedala štátna tajomníčka, nestraníčka Lucia Žitňanská.
[úprava] Vnútorná bezpečnosť

Po odchode KDH z vládnej koalície sa na zvyšných 5 mesiacov do predčasných volieb stal ministrom vnútra dovtedajší štátny tajomník Martin Pado z SDKÚ-DS.
[úprava] Zahraničná politika
Najdôležitejšími udalosťami počas funkčného obdobia tejto vlády v zahraničnopolitickej oblasti bol vstup do EÚ a NATO. Všetky strany vládnej koalície vstup do oboch organizácií podporovali.

Ďalším úspechom v zahraničnej politike bolo získanie miesta nestáleho člena v Bezpečnostnej rade OSN - tento cieľ sa dostal z volebného programu KDH aj do programového vyhlásenia vlády. Dôležitou udalosťou bol aj summit amerického prezidenta Busha a ruského prezidenta Putina Slovakia Summit 2005. Vládna koalícia podporila aj vyslanie vojakov do Iraku, aj keď proti tomuto kroku vystupovalo KDH. Ostatným stranám sa však v spolupráci s opozičným HZDS podarilo vyslanie vojakov presadiť.
[úprava] Obrana
[úprava] Politická oblasť pôsobenia vlády
- Straníci v štátnych orgánoch
- Kauza skupinka
- Kauza striekačky
- Kauza zmenky: aféra, ktorá viedla v auguste 2005 k odvolaniu Pavla Ruska z funkcie ministra hospodárstva. Kauza vyvrcholila rozkolom v ANO a krízou v parlamente trvajúcou do 21. septembra 2005. Podľa zverejnených informácií si Pavol Rusko požičal 104,5 milióna Sk od podnikateľa z oblasti energetiky Ľubomíra Blaška, ktorý v júni 2004 náhle zomrel na infarkt. Prvú zmenku vystavil o necelý týždeň neskôr ako nastúpil do funkcie ministra (24. septembra 2003).
- Väčšina v parlamente: vláda postupne strácala podporu v parlamente, keď najmä z ANO a po kauze skupinka aj z SDKÚ odišla časť poslancov. Opozícia vládu obviňovala z podplácania „nezávislých“ poslancov, ktorých tvorili aj odídenci z ĽS-HZDS a KSS. Kríza v parlamente vrcholila od 12. septembra 2005 do 21. septembra 2005, keď pre obštrukciu opozície nemohol zložiť poslanecký sľub ani náhradník Pál Keszegh za zosnulého poslanca Zsolta Komlósyho. 21. septembra sa v spolupráci s časťou nezávislých poslancov podarilo NR SR spriechodniť.
[úprava] Zloženie vlády
- podpredseda vlády SR - Jirko Malchárek
1989 - 1990 (Milan Čič), 1990 - 1991 (Vladimír Mečiar), 1991 - 1992 (Ján Čarnogurský), 1992 - 1994 (Vladimír Mečiar), 1994 (Jozef Moravčík), 1994 - 1998 (Vladimír Mečiar), 1998 - 2002 (Mikuláš Dzurinda), 2002-2006 (Mikuláš Dzurinda)
Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006, predseda vlády Robert Fico