Samo Chalupka

Z Wikipédie

Samo Chalupka
zdroj: www.deep-purple.net
slovenský romantický básnik
Narodenie 27. február 1812
Horná Lehota, Slovensko
Úmrtie 19. máj 1883
Horná Lehota, Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Samo Chalupka (* 27. február 1812, Horná Lehota – † 19. máj 1883, tamže) bol slovenský romantický básnik a evanjelický kňaz, mladší brat Jána Chalupku.

Obsah

[úprava] Životopis

Narodil sa v rodine evanjelického farára a vzdelanie získaval u otca, neskôr navštevoval gymnázium v Gemeri a od roku 1822 študoval na lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 študoval v Rožňave, od roku 1827 na bratislavskom lýceu filozofiu a teológiu. V tej dobe začali vznikať na lýceu knižnice a o rok neskôr i Společnost pro další vzdělávání se v jazyce českém. Chalupka pôsobil spočiatku ako knihovník, neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti. Členovia spoločnosti sa nevenovali len literatúre, ale zaujímali sa i o dejiny, osud národov a ich zápas za slobodu. Preto sa po vypuknutí povstania poľskej šľachty v roku 1830 vydal do Poľska ako dobrovoľník a v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri Haliči. Po uzdravení dokončil štúdium a pôsobil najprv ako vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. V roku 1834 zastupoval Sama Tomášika v Chyžnom, po jeho návrate v roku 1934 pôsobil ako farár Gemerských Tepliciach a po otcovej smrti v roku 1840 zaujal jeho miesto v rodnej Hornej Lehote.

Pamätník pripomínajúci Sama Chalupku. Pohľad z Radlinského ulice v Bratislave.
Zväčšiť
Pamätník pripomínajúci Sama Chalupku. Pohľad z Radlinského ulice v Bratislave.

[úprava] Tvorba

Lásku k literatúre si vybudoval už počas štúdií v Rožňave. Jeho prvé literárne pokusy vznikali v bibličtine už v dobe, keď študoval na bratislavskom lýceu. Debutové básne mu vyšli v almanachu Plody v roku 1836. V jeho dielach sa objavuje zobrazovanie slovenskej prírody, Slovenska a jeho krajov, ale tiež jeho vlastenectvo, vernosť rodnej krajine a ľudu a uvedomenie si neslobodného postavenia jeho krajanov. Vo svojej tvorbe však, podobne ako napr. Ján Botto, využíval ľudové piesne a slovenskú ľudovú poéziu všeobecne. V 40. rokoch 19. storočia sa pridal k hnutiu Ľudovíta Štúra, no trval na väčšom uznaní nárečia svojho kraja, v čom ostal celé roky neústupný, aj keď už bola uzákonená nová slovenská gramatika a pravopis (svedčí o tom i jeho jediná básnická zbierka Spevy). Písal vlastenecké básne, lyrické básne, básne angažované za politický program národného oslobodenia, ale tiež je i tvorcom historickej epiky a historického spevu. Jeho lyrika aj historická epika je zhrnutá v zbierke Spevy z roku 1868. Tá je inšpirovaná ľudovou piesňou a preniká ňou pátos boja za národné oslobodenie.

[úprava] Dielo

[úprava] Poézia

  • 1829 - Repertorium dispositionum, rukopis s básnickými náčrtmi a veršami
  • 1834 - Koníku moj vraný, báseň (uverejnené v Novom i starom vlasteneskom kalendári)
  • 1834 - Nářek slovenský, báseň (uverejnené v Novom i starom vlasteneskom kalendári)
  • 1834 - Píseň vojenská, báseň (uverejnené v Novom i starom vlasteneskom kalendári)
  • 1864 - Mor ho! , báseň
  • 1868 - Spevy, básnická zbierka; obsahovala napr. diela:
    • Likavský väzeň (pôvodný názov Jánošíkova náumka)
    • Kráľoholská
    • Branko
    • Kozák (pôvodný názov Syn vojny)
    • Turčín Poničan
    • Bitka pri Jelšave
    • Odboj Kupov
  • Vojenská, báseň
  • Juhoslovanom, báseň
  • Bolo i bude, báseň
  • Večer pod Tatrou, báseň
  • Při návratu do vlasti, báseň
  • Smutek, báseň
  • Toužba po vlasti, báseň
  • Má vlast, báseň

[úprava] Preklady

  • 1843 - Pálenka otrava, preklad diela švajčiarskeho spisovateľa Heinricha Zschokkeho Brandweinpest

[úprava] Externé odkazy

Wikisource
Wikisource obsahuje pôvodné texty súvisiace s témou:
Iné jazyky