Rímska filozofia

Z Wikipédie

Filozofia rímska

filozofia rímska je etapa antickej filozofie; sebareflexívna súčasť rímskej kultúry, pre ktorú je charakteristické úsilie obohatiť sa gréckym, najmä helénskym filozofickým myslením. Dôležitým impulzom v tomto smere bola návšteva aténskych vyslancov v Ríme v polovici 2. storočia pred Kr., medzi ktorými boli najvýznamnejší predstavitelia vtedy existujúcich gréckých filozofických škôl. Približne od tohto obdobia sa v Ríme rozvíjajú tri filozofické prúdy: rímsky stoicizmus, rímsky epikureizmus a rímsky skepticizmus. Okrem nich sa rozvinul rímsky eklekticizmus a rímsky synkretizmus. Na pôde Rímskej ríše sa rozvíjal ďalej novoplatonizmus, novopytagoreizmus, gnostické učenia a vzniká a rozvíja sa kresťanská filozofia.



[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok

Tento článok potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.


[úprava] Filozofia rímska - entity kontextu

filozofia rímská - entity kontextu

Rimania


[úprava] Pozri aj

filozofia rímska

apologetika

cisárstvo rímske

duch rímsky

eklekticizmus rímsky

entity kontextu rímskej filozofie

filozofia antická

filozofia byzantská

filozofia grécka

filozofia helenistická

filozofia kresťanská

filozofia talianska

gnosticizmus

gnosticizmus kresťanský

kultúra rímska

latinčina

myslenie antické

novokynizmus

novoplatonizmus

novopytagoreizmus

novoskepticizmus

patristika

platonizmus stredný

právo rímske

predstavitelia rímskej filozofie

republika rímska

Rím

Rimania

Rímska ríša

skepticizmus mladší

stoicizmus mladší

škola alexandrijská

Taliansko