Sekvencia
Z Wikipédie
Sekvencia
sekvencia (lat.) je sled častí, tvoriacich uzavretý celok; postup v rade; grupovanie v postupnom slede; nesledovanie, následnosť, postupnosť.
V muzikológii: chorálová melódia podložená novým textom; v inštrumentálnej hudbe opakovanie krátkeho úryvku melódie v rôznych stupňoch.
Ich tvorcom je pravdepodobne teoretik Notker Balbulus (830 - 912), ktorý svoje sekvencie zhrnul do knihy Liber hymnorum.
Dva základné typy sekvencií:
- svätohavelské sekvencie
- francúzske sekvencie
Svätohavelské sekvencie Notkarove boli oproti francúzskym prístupnejšie, pretože nápevy skladateľ odvodzoval často z princípu ľudového spevu.
Približne od polovice 9. storočia sa spievalo pravdepodobne aleluja s nasledujúcim jubilom (dlhou melizmou na slabike „ja“) pri druhom spievaní v dlhšej a ozdobnejšej podobe. Tieto predĺžené obohatené opakovania „longissime melodiae“ sa nazývali sekvencie.
Sekvencie mali podobný osud ako trópy. Tridentský koncil ich z liturgie vylúčil s výnimkou štyroch.
- Dies irae (autor Thomas aus Cellen)
- Veni Sancte Spiritus (autor Robert, francúzsky kráľ)
- Lauda Sion Salvatorum (autor Tomáš Akvinský, nápev Adam de Saint Victoire)
- Victimae Paschali (autor Wipo)
- sekvencia Stabat mater z 13. storočia (autor Jacob da Todi) bola do liturgie zaradená až v 18. storočí (1727)
[úprava] Zdroje
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- Stredoškolské skriptá z dejín hudby pre 1. ročníky konzervatórií, Grajcárová Zuzana, 2004, Bratislava