Aktinoid

Z Wikipédie

Aktinoidy sú skupina chemických prvkov s protónovým číslom od 89 po 103.

Do roku 1940 boli známe len tri aktinoidy, tórium, protaktínium a urán, lebo boli dostupné z prírodných zdrojov. Ostatné aktinoidy nasledujúce za uránom (transurány) boli pripravené umelo, jadrovou syntézou.

[úprava] Prvky

  • Aktínium (89) - lat. Actinium - Ac
  • Tórium (90) - lat. Thorium - Th
  • Protaktínium (91) - lat. Protactinium - Pa
  • Urán (92) - lat. Uranium - U
  • Neptúnium (93) - lat. Neptunium - Np
  • Plutónium (94) - lat. Plutonium - Pu
  • Amerícium (95) - lat. Americium - Am
  • Curium (96) - lat. Curium - Cm
  • Berkélium (97) - lat. Berkelium - Bk
  • Kalifornium (98) - lat. Californium - Cf
  • Einsteinium (99) - lat. Einsteinium - Es
  • Fermium (100) - lat. Fermium - Fm
  • Mendelevium (101) - lat. Mendelevium - Md
  • Nobelium (102) - lat. Nobelium - No
  • Lawrencium (103) - lat. Lawrencium - Lr

[úprava] Vlastnosti

Aktinoidy sú striebrolesklé kovy, ktoré sa vyznačujú veľkou jadrovou nestálosťou. Okrem kalifornia sa vyskytujú vo viacerých kryštalických formách, ktoré sú väčšinou založené na štruktúre najtesnejšieho usporiadania atómov v kovoch. Reagujú s vodou pričom sa na povrchu kovov tvoria oxidy a uvoľňuje sa vodík.

[úprava] Výskyt v prírode a použitie

Izotopy aktinoidov 232Th, 235U, 238U a asi aj 244Pu sa mohli zachovať od vzniku slnečnej sústavy, lebo majú veľký polčas rozpadu. Tieto izotopy a stopy produktov ich rádioaktívneho rozpadu 231Pa, 237Np a 239Pu sa nachádzajú v prírode.

Uránu sa v prírode nachádza viac ako cínu. Uránové rudy smolinec U3O8 a karnotit K2(UO2)2(VO4)2.3HO sú v prírode dosť rozptýlené, a preto sa musia pri výrobe uránu a jeho zlúčenín najprv skoncentrovať fyzikálnymi postupmi. Nasledujú chemické postupy, ktoré sa zakladajú na rozklade smolinca kyselinou sírovou a na jeho oxidácii oxidom manganičitým na sulfátokomplexy UO2+2 .