Alfréd Wetzler

Z Wikipédie

Alfréd Wetzler
slovenský spisovateľ
Narodenie 10. máj 1918
Trnava, Slovensko
Úmrtie 8. február 1988
Bratislava, Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Alfréd Wetzler (pseudonym Jozef Lánik) (* 10. máj 1918, Trnava - † 8. február 1988, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, presvedčený antifašista, jeden z dvoch väzňov, ktorým sa podarilo ujsť z tábora smrti v Birkenau (druhým väzňom bol Rudolf Vrba).

Obsah

[úprava] Životopis

Narodil sa v robotníckej rodine. V rokoch 1936 - 1940 pracoval ako robotník v Trnave, v rokoch 1942 - 1944 bol väznený v koncentračnom tábore Osvienčime, odkiaľ sa mu ako prvému podarilo spolu s kamarátom ujsť a vyrozprávať o hrôzach, ktorých tam bol svedkom. V rokoch 1945 - 1950 pracoval ako redaktor, v rokoch 1950 - 1955 bol robotníkom v Bratislave, v rokoch 1955 - 1970 pracoval v rezorte obchodu a od roku 1970 bol na invalidnom dôchodku a žil v Bratislave.

[úprava] Tvorba

Už v roku 1945 vydal brožúru Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí, ktorá bola ohromujúcim svedectvom človeka, ktorý toto peklo prežíval dva roky. Napísal ju dokumentárne a faktograficky, čo len zvýšilo jej presvedčivosť. V roku 1964 sa k tejto téme vrátil ešte raz, tentokrát v beletristickej forme, keď vydal pod pseudonymom román Čo Dante nevidel. Literárny kritik Alexander Matuška o tejto knihe napísal, že je to náš najlepší román vo svojom žánri (druhé vydanie vyšlo v roku 1989). Vďaka Alfrédovi Wetzlerovi, ktorého v jednom zo svojich článkov historik Ivan Kamenec nazval „nechceným hrdinom“, sa svet po prvý raz už v roku 1944 dozvedel o tom, čo sa deje za bránami Osvienčimu.

[úprava] Dielo

  • 1945 - Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí, brožúra
  • 1964 - Čo Dante nevidel, román

[úprava] Externé odkazy

Iné jazyky