Vavrinec Benedikt z Nedožier

Z Wikipédie

Vavrinec Benedikt z Nedožier
slovenský humanistický básnik, pedagóg, filológ a jazykovedec
Narodenie 10. august 1555
Nedožery - Brezany, Slovensko
Úmrtie 4. jún 1615
Praha, Česko
Pozri aj Biografický portál

Vavrinec Benedikt z Nedožier (* 10. august 1555 , Nedožery - Brezany, Prievidza – † 4. jún 1615, Praha) bol slovenský humanista, básnik, pedagóg, klasický filológ a jazykovedec.

Obsah

[úprava] Životopis

Pochádzal zo Slovenska a vzdelanie získaval v Jihlave, ako desaťročný navštevoval školu v Prievidzi. Po otcovej smrti odišiel do Jihlavy ku svojmu strýkovi Samuelovi, kde našiel možnosť vzdelávať sa. Uprostred štúdií však na niekoľko rokov ťažko ochorel. Po vyliečení študoval na Karlovej univerzite v Prahe filozofiu a teológiu. V roku 1593 prijal miesto učiteľa v Moravských Budějoviciach a ďalšie dva roky bol rektorom v Uherskom Brode. V roku 1595 sa opäť vrátil do Prahy, aby tu skončil štúdium na Karlovej univerzite: 16. septembra 1597 dosiahol na artistickej fakulte hodnosť bakalára za prácu na tému z vojenského umenia. Od 8. októbra 1599 krátko pôsobil ako rektor partikulárnej školy (gymnázia) v Žatci, ktorá bola vtedy po Karlovej univerzite najslávnejšou školou v Čechách. 4. júla 1600 rektor Karlovej univerzity Bacháček promoval Benedikta na magistra filozofie, čiže doktora. Od roku 1604 až do svojej smrti bol profesorom, v roku 1611 prorektorom a v roku 1612 dekanom artistickej (filozofickej) fakulty na Karlovej univerzite. Prednášal aj matematiku a fyziku a ako profesor na univerzite bol autorom po latinsky napísanej systematickej gramatiky českého jazyka.

[úprava] Tvorba

Bol autorom viacerých pedagogických, jazykovedných a filozofických spisov, o. i. aj prvej systematickej gramatiky českého jazyka, ale napísal i matematickú učebnicu Elementa arithmeticae…Vo svojich filozofických, pedagogických a iných vedeckých náhľadoch bol ovplyvnený nemeckým humanistom P. Melanchthonom, ale aj kritickým Francúzom Pierre de la Raméem. Upozorňoval na potrebu zvedečtenia výuky reálnymi predmetmi, medzi nimi aj matematikou, ktorú nechápal len ako súbor praktických poznatkov nevyhnutných pre kupcov a remeselníkov, ale ako exaktný základ vedeckých štúdií. Vďaka svojmu dielu a učeniu sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie osobnosti nášho humanizmu a renesancie.

[úprava] Dielo

[úprava] Poézia

  • 1607 - Štruktúra nižšej školy (Penitioris scholae structura) , latinská básnická skladba v hexametroch
  • 1606 - Žalmové někteří v písně české na způsob veršů latinských nově uvedeni a vzdáni, osobná, intímna duchovná lyrika
  • 1606 - Žalmové devadesátý první a stý třetí na způsob latinských veršů vydáni, žalmy

[úprava] Odborné diela

  • 1603 - Dve knihy českej gramatiky zostavené podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdeleenj číslami (Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo) , prvá systematická gramatika českého jazyka
  • 1612 - Základy aritmetiky (Elementa arithmeticae…), učebnica matematiky (Praha)
  • 1612 - Nápravná reč obsahujúca návod na ozdravenie Pražskej akadémie (Oratio therapeutica continens modum curandae Pragensis academiae) , spis