Staroslovenčina (19. storočie)

Z Wikipédie

Staroslovenčina bol umelý jazyk, mierne upravená spisovná čeština, ktorú na radu Jána Kollára zaviedla Viedeň na Slovensku roku (?)1849 ako úradný jazyk do nižších zložiek verejnej správy, súdnictva a školstva (vyučovací jazyk na ľudových a čiastočne stredných školách) ako odmenu Slovákom za pomoc Viedni pri porážke Maďarov v revolúcii 1848-1849.

Jej jazykovú príručku vypracoval Andrej Radlinský pod názvom Pravopis slowenský (1850). Jazyk sa neujal pre svoju umelosť, nezrozumiteľnosť pre Slovákov a nerešpektovanie slovenského jazykového stavu. Oficiálne sa jazyk používal do roku 1859, ale prakticky sa prestal používať po Hattalovej kodifikácii roku 1852 (hodžovsko-hattalovská jazyková reforma).