Ugorské jazyky

Z Wikipédie

Ugorské jazyky je skupina ugrofínskych jazykov, ktorou hovoria Maďari, Mansijci (zast. Vogulovia) a Chantyjci (zast. Ostiakovia).

Skupina vznikla oddelením sa fínskej skupiny od ugrofínskej vetvy okolo roku 2000 pred Kr. Jej príslušníci pôvodne sídlili medzi riekami Irtiš, Išim a Tobolu pri Urale. Okolo roku 1000 pred Kr. sa rozpadla na obsko-ugorskú podskupinu a maďarčinu.

Delenie:

  • maďarčina (niekedy sa vyčleňuje ako samostatný jazyk stará maďarčina používaná pred 11. stor. a aj cca. do 15. storočia)
  • obsko-ugorské jazyky (podskupina)
    • chantyjčina
    • mansijčina

Webstránka Ethnologue netradične označuje ako "ugrofínske jazyky" a zároveň ako "ugorské jazyky" len maďarčinu, a chantyjčina a mansijčina sú samostatné vetvy uralských jazykov.