Kánonické právo
Z Wikipédie
Právo |
Odvetvia práva |
---|
Verejné právo: Súkromné právo: |
Deľba moci |
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
Právne predpisy |
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
Ďalšie pojmy |
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan |
![]() právnik ani Zbierka zákonov! |
Kánonické právo, staršie: kanonické právo, je samostatným právnym odvetvím „sui generis“. Nie je súčasťou právneho systému Slovenskej republiky, ale je platným právom cirkvi - najmä Katolíckej cirkvi.
[úprava] História
Kánonické právo bolo pôvodne súčasťou teológie. Až Gratianus vyčlenil kánonické právo ako samostatnú, vedeckú právnickú disciplínu. Jeho zbierka Discordantium canonum concordia (alebo tiež Decretum Gratiani) z roku 1140 tvorila až do začiatku 20. storočia základ prameňov kánonického práva. Bola časťou zbierky kánonov uverejnenej v roku 1580 pápežom Gregorom XIII. Pod názvom Corpus Iuris Canonici, ktorá platila spolu s ďalšími pápežskými predpismi až do roku 1918.
V roku 1917 vyhlásil pápež Benedikt XIV. prvý jednotný kodifikovaný právny text s názvom Codex iuris canonici, ktorý platil ďalších 65 rokov. Od 27. novembra 1983 je pre Katolícku cirkev účinný nový Codex iuris canonici, vyhlásený pápežom Jánom Pavlom II.
Existuje tiež Codex canonum ecclesiarum orientalium, prvý jednotný zákonník platný pre východné katolícke cirkvi, oficiálne vyhlásený pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1990.
[úprava] Pozri aj
- Decretum Gratiani
- Corpus Iuris Canonici
- Codex iuris canonici
- Codex canonum ecclesiarum orientalium
- Konfesné právo