Bazalt

Z Wikipédie

Bazalt
Obrázok Bazalt
Pórovitá bazaltová láva.
Zaradenie vyvreté horniny
Hlavné minerály plagioklas, pyroxény, olivín
Akcesórie
Textúra porfyrická, zrnitá
Farba/farby tmavosivá, čierna
Hustota


Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nazývajú diabáz, alebo melafýr) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu. Vačšinou má zrnitú stavbu, niekedy s porfyrickými výrastlicami jednotlivých minerálov, vyskytuje sa však aj vo forme škvary, bez viditeľných kryštálov. Mineralogicky je tvorený plagioklasmi, a mafickými minerálmi: prevažne pyroxénmi a menším obsahom olivínu. Pre bazalty je charakteristická stĺpcovitá odlučnosť – pri zvetrávaní sa tvoria šesť- alebo päťuholníkové bloky.

Bazalt sa používa na označenie jemne zrnitých extruzívnych, prípadne plytko uložených intruzívnych hornín, hrubo zrnité hlbinné horniny daného zloženia sa označujú názvami dolerit a gabbro.

Obsah

[úprava] Vlastnosti a zloženie

Teplota bazaltovej magmy je okolo 1 100 až 1 250 °C. Vďaka nej, ako aj nízkemu obsahu rozpustených plynov je magma značne pohyblivá (vytvára až 20 km dlhé lávové prúdy), jej erupcie bývajú spravidla pokojné, bez väčších explózií.

Bazalty majú malý obsah oxidu kremičitého (SiO2) - od 48 do 52 hm. %. Zvyšok je tvorený prevažne oxidom horečnatým (MgO), oxidmi železa (FeO a Fe2O3) a oxidom hlinitým (Al2O3). Oproti svetlejším horninám majú menší obsah CaO, Na2O, K2O.

[úprava] Výskyt a formy

V závislosti od miesta erupcie, ako aj od vlastností magmy, bazatové lávy tvoria rôzne formy (pozri aj: lávové formy):

  • lávové prúdy s rôznou štruktúrou - pahoehoe, alebo Aa lávy (v závislosti od viskozity)
  • vzácne tvoria aj rôzne vulkanoklasty a tufy
  • podmorskými erupciami vznikajú poduškovité, alebo pillow lávy.

Miesta výskytu bazaltových magiem sú rôzne, najčastejšie sú to riftové údolia (nachádzajúce sa v stredooceánskych chrbátoch, alebo na kontinentoch), horúce škvrny, ale bazaltový vulkanizmus sa vyskytuje aj v konvergentných okrajoch stretávajúcich sa tektonických platní, najmä ak sú obidve platne tvorené oceánskou kôrou.

Bazalty sú veľmi rozšírené, prakticky celé oceánske dno je nimi tvorené. Na pevnine sú známe obrovské výlevy bazaltov z triasu: Dekanské, prípadne Sibírske trapy - obrovské plošiny tvorené bazaltami, vzniknuté v priebehu len niekoľko tisíc rokov (čo je v geologickom meradle veľmi krátky čas), čo prestavuje enormnú vulkanickú aktivitu. Ďalšia veľká akumulácia bazaltov, ktorá je vulkanicky aktívna aj v súčasnosti sa nachádza na Havajských ostrovoch, príp. Islande. Bazaltové horniny sú známe aj z Mesiaca.

Na Slovensku sa bazalty vyskytujú jednak v neogénnych vulkanitoch (hlavne na južnom Slovensku - okolie Fiľakova, Cerová vrchovina), ako aj v starších formáciách (Sološnica, Kvetnica pri Poprade).

[úprava] Typy bazaltových láv

  • Tholeitické bazalty - sú najrozšírenejším typom. Do tejto kategórie spadajú všetky bazalty oceánskeho dna, veľkých vulkanických ostrovov aj kontinentálnych bazaltov. Charakteristický je nízky obsah sodíka a priemerný obsah kremíka. Mineralogicky je charakterizovaný obsahom pyroxénov (augit), plagioklasu a magnetitu. Ako akcesórie sa vyskytuje oxid kremičitý (kremeň, príp. tridymit) a olivín.
  • Olivinické tholeity sú dosť podobné, len majú zvýšený obsah olivínu.
  • Vysokohlinité bazalty - majú zvýšený obsah Al2O3 - 17 % a nižší obsah TiO2.
  • Alkalické bazalty - sú produktom vulkanizmu konvergentných platňových okrajov. Majú vyšší obsah foidov a flogopitu.

[úprava] Využitie

Bazalt je často využívaná surovina v stavebníctve (ako štrk a kamenivo do betónov) a pri výrobe izolačných materiálov (čadičové vlákna).

[úprava] Galéria

[úprava] Pozri aj

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Bazalt