2005 CM7

Z Wikipédie

Správny názov tohoto článku je „2005 CM7. Tento názov nie je možné kvôli technickým obmedzeniam použiť.
2005 CM7
Objavenie A
Objaviteľ M. Blythe, F. Shelly, M. Bezpalko, R. Huber, L. Manguso, D. Torres, R. Krack
Dátum objavenia 4. február 2005
Označenie planétok 2005 CM7 B
Kategória  ?
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 4. február 2005
Excentricita (výstrednosť) (e) 0,6324
Veľká polos (a) 256,683 449 Gm (1,7158 AU)
Perihélium (q) 94,365 756 Gm (0,6308 AU)
Afélium (Q) 419,001 140 Gm (2,8008 AU)
Obežná doba (P) 820,94 d (2,2476 a)
Priemerná obežná rýchlosť  ? km/s
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 4,9127°
Dĺžka výstupného uzla (Ω) 136,6864°
Argument perihélia (ω) 270,5410°
Stredná anomália (M)  ?°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery 10 - 30 m
Hmotnosť  ? kg
Hustota  ? g/cm³
Povrchová gravitácia  ? m/s²
Úniková rýchlosť  ? km/s
Rotačná perióda  ? d
Spektrálna trieda  ?
Absolútna veľkosť 26,161
Albedo  ?
Priemerná povrchová
teplota
 ? K

2005 CM7 je planétka zo skupiny Amor, patriaca súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže veľmi priblížiť k Zemi, bola zaradená medzi potenciálne nebezpečné telesá (PHA). Jej dráha nie je doposiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

Obsah

[úprava] Popis objektu

Vzhľadom k tomu, že bola pozorovaná iba šesť dní počas najväčšieho priblíženia sa k Zemi, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a pretože nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý rovnako ako údaje o hmotnosti a strednej hustote, uvedenej v pripojenej tabuľke.

[úprava] História

Planétku objavili 4. februára 2005 okolo 06:57 svetového času (UTC) jednometrovým ďalekohľadom na Lincoln Laboratory Observatory astronomove M. Blythe, F. Shelly, M. Bezpalko, R. Huber, L. Manguso, D. Torres a R. Krack. Dňa 1. februára 2005 v 18:42 UTC preletela v minimálnej vzdialenosti 1062 tis. km od stredu Zeme. Na jej sledovaní sa podieľalo tiež observatórium na juhočeskej Kleti.

[úprava] Výhľad do budúcnosti

Zo znalostí súčasných elementov dráhy planétky vyplýva, že minimálna vypočítaná vzdialenosť medzi jej dráhou a dráhou Zeme je 458 tis. km. Najbližšie veľké priblíženie k Zemi na vzdialenosť 10,8 mil. km sa očakáva 28. januára 2014. V 21. storočí dôjde ešte k ďalším priblíženiam tohto telesa k Zemi, a to v rokoch 2023, [[2067], 2070 a 2079. Okrem toho minie v rokoch 2027 a 2083 planétu Venuša. Kumulatívna pravdepodobnosť zrážky so Zemou v 21. storočí nie je príliš vysoká a bola vyčíslená na 9,53-9. Na turínskej stupnici je preto klasifikovaná stupňom 0, na palermskej -8,12. Vzhľadom k odhadovaným rozmerom by jej kolízia so Zemou nespôsobila pravdepodobne žiadne škody.

[úprava] Externé odkazy

Iné jazyky