Deep Impact (sonda)

Z Wikipédie

2005-001A - Deep Impact
Názov objektu Deep Impact
COSPAR 2005-001A
Katalógové číslo 28517
Štart 12. január 2005
Kozmodróm Eastern Test Range
Nosná raketa Delta 2
Stav objektu na heliocentrickej dráhe
Zánik nie
Prevádzkovateľ USA, NASA – JPL
Výrobca USA, Ball Aerospace & Technologies
Kategória kometárna sonda
Hmotnosť 937 kg

Deep Impact je americká kometárna sonda určená na prieskum periodickej kométy 9P/Tempel 1. Postavila ju americká firma Ball Aerospace & Technologies Corp. Po technickej stránke riadi let sondy Laboratórium prúdového pohonu v Pasadene v Kalifornii. Po odbornej stránke projekt riadia vedci z University v Marylande. Názov sondy bol inšpirovaný rovnomenným katastrofickým sci-fi filmom Drvivý dopad (Deep Impact).

Sonda v tvare päťbokého hranola má výšku 2,3 m a priemer približne 1,7 m. Nesie na svojej palube dva ďalekohľady. K dlhofokálnemu ďalekohľadu s priemerom optiky 30 cm sú pripojené jedna CCD multispektrálna kamera s vysokým rozlíšením (rozlíšenie až 2 metre na obrazový bod vo vzdialenosti 700 km) a infračervený spektrometer pre zisťovanie chemického zloženia plynov v kóme kométy. Ku krátkofokálnemu ďalekohľadu s priemerom 12 cm je pripojená multispektrálna kamera s nízkym rozlíšením (až 10 m na obrazový bod vo vzdialenosti 700 km). Z boku je pripojený rozkladací panel fotovoltaických batérií, ktorý zásobuje systémy sondy elektrickou energiou (max. 92 W). Ďalej je vybavená systémom trysiek na hydrazín, slúžiacich pre stabilizáciu a korekciu dráhy.

Na spodnej strane sondy je pripevnený projektil (impaktor) s hmotnosťou 372 kg, z čoho 113 kg pripadá na medený balast. Elektrickú energiu dodáva po oddelení od materského telesa jediná chemická batéria s kapacitou 250 Ah. Na jeho palube je okrem autonómneho navigačného systému, slúžiaceho pre navedenie projektilu na jadro kométy, zásob pohonných látok (hydrazínu) a korekčných motorčekov tiež ďalekohľad s priemerom 12 cm s kamerou, ktorej snímky slúžia predovšetkým navigačnému systému na presné navádzanie na cieľ, ale tiež pre získanie podrobných snímok jadra kométy s rozlišením až 20 cm.

Obsah

[úprava] Fáza letu

Sonda bola vypustená 12. januára 2005 nosnou raketou Delta 2 Model 7925 z kozmodrómu Eastern Test Range na Floride na medziplanetárnu dráhu smerom ku kométe 9P/Tempel 1. Po ceste bola dráha spresnená niekoľkými drobnými korekciami. Dňa 25. apríla 2005 sonda urobila prvé snímky kométy.

[úprava] Približovacia fáza

Približovacia fáza začala 60. dní pre plánovaným stretom (5. máj) a skončila 5 dní pred stretom. Šesdesiat dní bol najbližší čas, keď sonda Deep Impact mohla pomocou svojej MRI kamery detekovať kométu. V skutočnosti sonda zachytila kométu 69 dní pred stretom. Od tej chvíla sa začalo intenzívne skúmanie rotácie kométy, jej zloženia a aktivity.

14. júna a 22. júna sonda Deep Impact zaznamenala dva výbuchy z kométy, druhý bol šesťkrát väčší ako prvý [1].

23. júna bol úspešne uskutočnený tretí korekčný manéver. Bola potrebná korekcia rýchlosti na 6 m/s.

[úprava] Fáza stretu

Táto fáza sa začala dňa 29. júna 2005. 3. júla o 6:00 (6:07 UTC) sa od materskej sondy Flyby oddelil projektil a materská čast sondy uskutočnila korekčný manéver, aby sa vyhla jadru kométy a minula ho vo vzdialenosti približne 500 km. Prvé zábery z projektilu Impactor sa očákavali dve hodiny po oddelení.

Podľa plánu mal projektil naraziť relatívnou rýchlosťou 10,3 km/s do jadra kométy 4. júla 2005 približne o 03:46 UTC. Kinetická energia nárazu je 19 GJ, čo zodpovedá explózii asi 4,5 tony TNT. Vzhľadom k tomu, že v dobe zrážky sa kométa nachádzala vo vzdialenosti 133 mil. km od Zeme, bol tento jav pozorovaný pozemskými observatóriami na západnej pologuli o približne 7 minút neskôr. Do pozorovania boli zapojené aj družicové observatória Hubblov vesmírny ďalekohľad, Spitzerov vesmírny ďalekohľad a ďalšie.

Stret sa uskutočnil o 05:45 UTC (05:52 pozemského UTC, +/- 3 minúty, vzdialenosť vo svetelnom čase = 7m 26s) ráno 4. júla, menej ako sekundu od očakávaného času.

Posledný snímok spravil Impactor iba tri sekundy pred dopadom. Väčšina dát, ktoré Impactor odvysielal bolo zachytených materskou sondou Flyby a počas nasledujúcich dní boli odoslané na Zem. [2]

Časová os fázy stretu (NASA)

[úprava] Externé odkazy