Operácia Overlord

Z Wikipédie

Operácia Overlord
Vylodenie amerických vojakov na pláži Omaha
Bitka
Konflikt 2. svetová vojna
Dátum 6. jún 194425. august 1944
Miesto Normandia, Francúzsko
Výsledok Spojenecké víťazstvo
Bojujúce strany
USA
Spojené kráľovstvo
Kanada
Zbor slobodných Francúzov
Poľsko
Nacistické Nemecko
Velitelia
Dwight D. Eisenhower
Bernard Montgomery
(po zemi)
Bertram Ramsay
(cez more)
Trafford Leigh-Mallory
(vo vzduchu)
Gerd von Rundstedt
Erwin Rommel
Friedrich Dollmann
Sila
326 000 (11. júna) ?
Straty
37 000 mŕtvych
18 000 nezvestných
154 000 zranených
približne 200 000 mŕtvych alebo zranených
200 000 zajatých
Západný front (2. svetová vojna)
Bitka o Francúzsko - Operácia Dynamo - Bitka o Britániu - Vylodenie pri Dieppe - Operácia Overlord - Operácia Dragún - Operácia Market Garden - Bitka pri Arnheime - Bitka v ústí Šeldy - Bitka v Hürtgenskom lese - Bitka o Aachen - Výpad v Ardenách - Operácia Varsity

Operácia Overlord je názov vylodenia v Normandii, 6. júna 1944, ktoré po štyroch rokoch otvorila Západný front. Bola jednou z najväčších vojenských operácií druhej svetovej vojny.

Tejto operácie sa zúčastnili jednotky z dvanástich spojeneckých národov: Austrália, Belgicko, Kanada, Česko-Slovensko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty.

Operácia Overlord začala počas noci keď v Normandii pristáli výsadkové oddiely. Zároveň spojenecké námorné a vzdušné sily bombardovali nemecké jednotky. Na ďalší deň ráno (6. júna), bol podniknutý spojený útok. Tento deň je označovaný aj ako Deň-D.

Obsah

[úprava] Otvorenie druhého frontu

O myšlienke otvoriť druhý front v Európe sa uvažovalo okamžite po vzniku protihitlerovskej koalície. Jeho cieľom malo byť rozdelenie vojenských síl Nacistického Nemecka na dva veľké fronty a urýchliť tak jeho porážku. Vlády Spojených štátov a a Veľkej Británie sa na konferencii 12. júna 1942 zaviazali otvoriť druhý front ešte toho roku. Uskutočňovanie potrebných operácií však za pôvodným plánom veľmi pokrivkávalo. Pôsobiloi na to i politcké zásahy Winstona Churchilla, ktorý sprvu uprednostňoval vedenie bojovej činnosti v Stredomorí a inváziu na Balkán. K odďaľovaniu uskutočnenia vylodenia prispeli aj mnohé objektívne prekážky a ťažkosti. V dôsledku snáh o kvalitné maskovanie a krytie celej operácie bola všetka činnosť spojená s o zhromažďovaním vojska a jeho prípravou na nadchádzajúce boje vedená vo veľkej tajnosti. Spojenci využívali všetky možné prostriedky na dezinformáciu nepriateľa. Najmä Hitler bol do poslednej chvíle presvedčený že Spojenci udrú v oblasti Pas-de-Calais, kde je kanál La Manche najužší. Anglo-americké sily napríklad pre dezinformáciu presúvali z miesta na miesto veľké množstvá plavidiel, zhromažďovali blízko Doveru makety tankov a iných vozidiel, ktoré vydávali za Pattonovu tanovú armádu. Spolu s ďalšími trikmi a kontrašpionážnou činnosťou tak ušetrili mnoho životov svojich vojakov. Veľkú vážnosť otvoreniu druhého frontu v Európe dával Stalin už od roku 1941. Jeho otvorenie pred rokom 1944 by sovietskym vojskám v výrazne uľahčilo situáciu.

Dovtedy uskutočnené vyloďovacie akcie v Stredomorí (v Severnej Afrike, na Sicílii a v Taliansku) v rokoch 19421943 pútali celkovo iba 7 percent nemeckých síl. Navyše po porážkach vojsk Osi na východe v roku 1943, začalo byť zrejmé že ZSSR, môže Nemecko poraziť aj vlastnými silami. Podľa niektorých názorov západní Spojenci zámerne odďaľovali uskutočnenie tejto operácie aj pre to, aby mohli do boja zasiahnúť v období, keď bude Nacistické Nemecko bojmi na východe veľmi vyčerpané. Podobne verili i v to, že sa v boji vyčerpá i ZSSR. [1]

Franklin D. Roosevelt a Winston Churchill schválili plán útoku na okupované Francúzsko cez Normandiu na konferencii v Québecu. Počiatočný plán pripravil veliteľ štábu hlavného velenia spojeneckých síl (COSSACK) Frederick Morgan. Neskôr bol však plán Eisenhowerom a Montgomerym prepracovaný. Podstatnú zemnu predstavovalo rozšírenie oblastí vyloďovania z 56 na 80 km a s tým spojené zvýšenie počtu nasadených jendotiek. na to však bolo potrebné vúčšie množstvo transportných plavidiel, ktoré však nebolo okamžite k dispozícii a splsobilo mierny posun začiatku operácie. Pôvodný termín bol 1. máj 1944. Niekoľko krát však bol z už spomínaných príčin oddaľovaný. Najbližšie vhodné dni pre vylodienie boli 5., 6. a 7. jún. Eisenhower sa pôvodne rozhodol pre 5. jún, no v dôsledku zlých meteorologických podmienok sa nakoniec odložilo na 6. júna. V tej istej dobe Erwin Rommel presvedčený o tom že v dôsledku zlého počasia už Spojenci do konca mesiaca nič nepodniknú odišiel na dovolenku.

[úprava] Nasadené sily protivníkov

[úprava] Nemecká obrana

Po porážke Francúzska, a oddialení útoku na Britániu v dôsledku predlžujúcich sa ťažkých bojov na východnom fronte, začalo nemecké velenie vážne uvažovať o obrane atalntického pobražia. Už v roku 1940 začali prebiehať prípravné práce, ktoré sa postupne rozbehli naplno v roku 1942. Podľa nacistických plánov malo pásmo nemeckých železobetónových opevnení (známe tiež ako Atlantický val) siahať spoza nórskeho pobrežia za polárym kruhom, cez Dánsko, Holandsko, Belgicko a Francúzsko až k hraniciam Španielska, pričom malo mať dĺžku takmer 4000 km. Do roku 1944 tieto opevnenia rôznej veľkosti a odolnosti budovalo asi 150 až 170 000 pracovníkov. Pevnosti a pevnôstky boli tvorené železobetónovými pozorovateľňami, objektami pre guľomety a protitanové kanóny, no existovali aj mohutné stavby, ktoré v sebe ukrývali delá kalibru 400 mm pre vedenie paľby po námorných cieľoch. Veľkou nevýchodou týchto pevností bolo to, že ukrývali zbrane z výzbroje mnohých Nemcami porazených európskych armád, pre ktoré sa nie vždy našiel dostatok munície. Ani posádky týchto pevností nepatrili k elite nemeckej armády. Niektoré jedntoky sa dokonca skladali z bývalých sovietskych vojnových zajatcov. Obranu pobrežnej čiary od Holandska po francúzsko-španielsku hranicu a južné Francúzsko zabezpečovalo 38 nemeckých divízií. [2] 7 záložných divízii bolo sústredených v oblasti Calaiskej úžiny a tri v Normandii.

Súčasťou plánu na obranu západných hraníc ríše pred inváziou Spojencov boli okrem pevností aj pohyblivé sily, ktoré neboli viazané na líniu opevnení. Išlo najmä o tankové divízie. Jedna z nich bola zverená Erwinovi Rommelovi, tri sa smeli pohnúť z miesta iba na rozkaz samotného Hitlera. V celom Francúzsku mala Luftwaffe iba 160 letuschopných lietadiel. Kriegsmarine disponovala v porovnaní so Spojencami iba omedzenými silami.

[úprava] Spojenecké sily

Spojenci naproti tomu mohli nasadiť 39 divízii, ktoré jednotlivé krajiny poskytli približne takto: 20 amerických divízií, 14 britských, 3 kanadské a po jednej poskytlo exilové poľské a francúzske vojsko. Tieto vojská podporovala armáda 11 000 bojových lietadiel a ďalších 4500 dopravných lietadiel a klzákov. Námornú silu tvorilo 6000 plavidiel narozličnejšieho určenia a tonáže. Pre zvláštnosti obojživelného útoku boli zvlášť skonštruované modifikácie tankov, prezývané „Hobartove hračky“. Pohonné látky pre obrovsk masu vojska a techniky malo do Normandie prepravovať zvláštne potrubie vedené pod morom. Ostatné zásoby mali prúdiť do Francúzska pomocou zvláštnych pontónových prístavov známych ako „moruše“. Išlo o obrovské prefabrikované prístavy postavené v Británii. Ich kapacita sa rovnala kapacite Doverského prístavu.

Prvosledové jedntoky, ktoré mali na pláže doraziť ako prvé vyrážali z juhoanglických prístavov. Jednotky druhého sledu ich nasledovali zo severnejších prístavov.

[úprava] Úseky vylodenia

Komplexný plán vylodenia počítal v zjednodušenej forma so zhruba takýmto rozčlenením cieľov jendotlivých jednotiek:

  • Americký
    • pláž Utah – Americký VII. zbor (Gerow) – 1. pešia divízia, 29. pešia divízia, 2. prápor Rangers a 5. prápor Rangers
    • pláž Omaha – Americký V. zbor (Collins) – 4. pešia divízia a 70. tankový prápor
  • Britský
    • pláž Gold – Britský XXX. zbor (Bucknall) – 50. pešia divízia, 8. tanková brigáda, 56. pešia brigáda a 47. Commando
    • pláž Sword – Britský I. zbor (Crocker) – 3. britská pešia divízia, 27. tanková brigáda, 1. brigáda špeciálnych služieb a 41. Commando
  • Kanadský
    • pláž Juno – Britský I. zbor (Crocker) – 3. kanadská pešia divízia a 2. kandská tanková brigáda

Na zaistenie obidvoch krídel vyloďovaných vojsk boli tiež použite tri výsadkové divízie. Americká 82. a 101. výsadková kryli pravé krídlo amerických vojsk z pláže Utah juhovýchodne od mesta Cherbourg, zatiaľ čo bitská 6. výsadková divízia mala chrániť ľavé krídlo pláže Sword severovýchodne od mesta Cean.

[úprava] Referencie

  1. Ústredná rada SZPB, Bratislava - Ročenka odbojárov 2005 (str. 90) ISBN 80-968005-8-2
  2. John Macdonald - Veľké bitky druhej svetovej vojny ISBN 80-7145-185-1 (str. 134)
Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Operácia Overlord