Katalánsko

Z Wikipédie

Katalánsko (po španielsky Cataluňa) je autonómne spoločenstvo a historické územie v severovýchodnom Španielsku s hlavným mestom Barcelonou. Žijú tu prevažne Katalánci.

[úprava] Dejiny

Vytváralo sa počas reconquisty dobývaním a dosídľovaním území ovládaných Arabmi. Pôvodne španielska marka Franskej ríše, ktorá sa rozpadla na samostatné kniežactvá, do 12. stor. patriace k Francúzsku. Od 1137 únia Katalánska s Aragónskom. Katalánci sa zúčastnili na kolonizácii Baleár, spory medzi nimi a aragónskymi kráľmi upevnili ich zvláštne postavenie, ktoré stratili 1714 v rámci centralizácie štátu.

1812 bolo Katalánsko Napoleonom I. pripojené k Francúzsku, po obnovení španielskej monarchie 1814 hnutie za nezávislosť, ktoré vyvrcholilo 1932 vyhlásením autotnómie a 1934 samostatnej republiky.

Po víťazstve frankistov v španielskej občianskej vojne zrušená.

1977 obnovená autonómia, 1979 potvrdená referendom.

[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
Administratívne členenie Španielska Vlajka Španielska
Prvá úroveň

Autonómne spoločenstvá: Andalúzia - Aragónsko - Astúria - Baleáry - Baskicko - Extremadura - Galícia - Kanárske ostrovy - Kantábria - Kastília-La Mancha- Kastília-León - Katalánsko - Madrid - Murcia - Navarra - La Rioja - Valencia

Miesta suverenity a autonómne mestá: Ceuta - Melilla

Ostatné miesta suverenity: Chafarinas - Peñón de Vélez de la Gomera - Peñón de Alhucemas - Perejil

Druhá úroveň - provincie

Álava | Albacete | Alicante | Almería | Astúria | Ávila | Badajoz | Baleáry | Barcelona | Burgos | Cáceres | Cádiz | Kantábria | Castellón | Ceuta | Ciudad Real | Córdoba | La Coruña | Cuenca | Gerona | Granada | Guadalajara | Guipúzcoa | Huelva | Huesca | Jaén | León | Lérida | Lugo | Madrid | Málaga | Melilla | Murcia | Navarra | Orense | Las Palmas | Palencia | Pontevedra | La Rioja | Salamanca | Santa Cruz de Tenerife | Segovia | Sevilla | Soria | Tarragona | Teruel | Toledo | Valencia | Valladolid | Vizcaya | Zamora | Zaragoza