Činohra Slovenského národného divadla
Z Wikipédie
Činohra Slovenského národného divadla je jednou zo zložiek Slovenského národného divadla. V súčasnosti sídli v dvoch budovách v centre Bratislavy - v Divadle P. O. Hviezdoslava na Laurinskej ulici a na Malej scéne na Dostojevského rade.
Predstavenia v činohre sa konajú každý deň s výnimkou pondelka počas celej divadelnej sezóny, ktorá trvá od začiatku septembra do konca júna.
Obsah |
[úprava] História
[úprava] Prvé kroky Slovenského národného divadla
Činohra SND bola založená v roku 1920, spolu s ostatnými dvomi súbormi SND. 4. marca 1920 činoherný súbor uviedol svoju prvú premiéru - hru Aloisa a Viléma Mrštíkovcov Mariša. Prvé predstavenie v slovenskom jazyku sa uskutočnilo až v máji 1920 uvedením jednoaktoviek Jozefa Gregora Tajovského - Hriech a V službe.
Prevažná časť repertoáru bola uvádzaná v čestine, pretože nebolo dosť slovenských hier, prekladov, hercov či spevákov. O popularizáciu slovenského divadla sa snažili prví slovenskí herci a ich Propagačný činoherný súbor SND, zvaný aj Marška. V rokoch 1921 - 1922 po slovenskom vidieku okrem iných cestovali aj zakladajúce osobnosti slovenského divadla - Andrej Bagar, Ján Borodáč a Oľga Borodáčová-Országhová, Jozef Kello a Gašpar Arbét.
Počet slovenských premiér sa zvyšoval s príchodom prvého slovenského profesionálného režiséra - Jána Borodáča. V roku 1932 bol činoherný súbor rozdelený na dve skupiny - činohru českú (vedenú režisérom Viktorom Šulcom) a činohru slovenskú (pod vedením Jána Borodáča).
V polovici 30. rokov prichádza do Slovenského národného divadla ďalšia významná režisérska osobnosť Ján Jamnický - ovplyvnený európskymi avantgardnými divadelníkmi ako boli Rusi Jevgenij Bagrationovič Vachtangov, Alexander Jakovlevič Tairov, Vsevolod Emiljevič Mejerchold, alebo Čech Emil František Burian. Jamnický vnímal divadlo ako ako vnútorne bohatú syntézu viacerých umení. Súbor sa začína výrazne profesionalizovať príchodom prvých absolventov bratislavskej Hudobnej a dramatickej akadémie.
Po zmene politických podmienok v rokoch 1938 a 1939, mníchovskej arbitráži a rozpade Českolovenskej republiky je zrušený aj súbor českej činohry a českí herci sú nútení opustiť Slovensko. Nastupuje plejáda mladých hercov, ktorí sa stávajú na ďalšie desiatky rokov oporami súboru (Mikuláš Huba, František Dibarbora, Karol L. Zachar, František Zvarík, Ladislav Chudík, Július Pántik).
V činohre sa dopĺňa režisérsky zbor aj dramaturgia a začína sa rozvíjať i pôvodná slovenská dramatická tvorba. Z tohto obdobia sú významné najmä inscenácie hier Ivana Stodolu, Júliusa Barča-Ivana a Petra Zvona. Súbor sa začína polarizovať najmä kvôli estetickej a ideovej orientácie dvoch vedúcich postáv činohry - konzervatívneho a tradicionalistického Jána Borodáča a otvorene kritického experimentátora Jána Jamnického.
[úprava] Činohra SND v druhej polovici 20. storočia
Po vojne nastáva opäť výmena generácií - do divadla prichádzajú nielen noví herci, napr. Gustáv Valach, Mária Kráľovičová, Ctibor Filčík, Karol Machata, Eva Kristínová a iní; ale aj noví režiséri - Josef Budský, Tibor Rakovský, Karol L. Zachar. Objavujú sa aj noví autori - Štefan Králik a Peter Karvaš. Do divadla sa tiež vracajú herci, ktorí ho z národnostných, či politických dôvodov museli opustiť, medzi nimi boli napr. Hana Meličková alebo Andrej Bagar.
Snahy o syntetické básnické divadlo vrcholia vo viacerých divadelne pôsobivých inscenáciách poézie, ktoré nachádzajú veľký ohlas u publika. Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa však s príchodom ideológie marxizmu–-leninizmu táto estetická orientácia Činohry SND násilne prerušuje a začína sa obdobie socialistického realizmu. Avšak už po roku 1956, s prvým miernym uvoľnením stalinizmu, sa Činohra SND vracia k úsiliu o nezávislú divadelnú tvorbu.
Tvorivý dialóg režisérov Budského, Rakovského a Zachara určuje obdobie druhej polovice päťdesiatych rokov i roky šesťdesiate. Budského tvorbu charakterizuje predovšetkým pôsobivá divadelná metaforickosť a Zachara jeho hravosť a harmonizujúca výtvarná štylizácia.
Do divadla prichádzajú ďalší absolventi Vysokej školy múzických umení, otvorenej v Bratislave v roku 1949: Elo Romančík, Jozef Króner, Božidara Turzonovová, Emília Vášáryová, Juraj Slezáček, Ivan Mistrík, Štefan Kvietik, Michal Dočolomanský a iní. Okrem hercov prichádzajú aj mladí režiséri - Peter Mikulík a Pavol Haspra.
Na prelome 70. a 80. rokov prichádzajú do Činohry SND režiséri Miloš Pietor a Ľubomír Vajdička (z martinského Divadla SNP), ktorí zaujmú netradičnou a odromantizovanou interpretáciou slovenskej dramatickej klasiky. Obaja režiséri významne ovplyvnili aj hereckú tvorbu súboru. Kládli dôraz na detail, schopnosť vyjadriť mnohoznačnosť postavy a ukázať motiváciu jej nezvyčajného správania a konania. Vo svojich inscenáciách využívali napätie medzi komickým a tragickým, banálnym a vznešeným. Tieto princípy rozvíja a prehlbuje od polovice 80. rokov aj režisér Vladimír Strnisko.
Herecký súbor sa opäť dopĺňa o významných hercov mladej i strednej generácie. Medzi nimi: Anna Javorková, Martin Huba, Juraj Kukura, Pavol Mikulík, Emil Horváth ml., Dušan Jamrich, Milan Kňažko, Zdena Studenková, Kamila Magálová, Maroš Kramár, Stano Dančiak, Marián Labuda a iní.
Činohra SND je od roku 2000 členom medzinárodnej organizácie ETC (Európska divadelná konvencia), ktorá združuje 35 divadiel z 22 krajín Európy.
[úprava] Činohra SND na ceste k 21. storočiu
[úprava] Najvýznamnejšie inscenácie Činohry SND
- 40. roky
- 1940: Molière: Mizantrop; r.: Ján Jamnický
- 1940: Eugene O'Neille: Americká Elektra; r.: Ferdinand Hoffmann
- 1940: Sofoklés: Antigona; r. Janko Borodáč
- 1941: Edmond Rostand: Cyrano z Bergeracu; r.: Janko Borodáč
- 1941: Mária Rázusová-Martáková: Jánošik; r.: Ferdinand Hoffmann
- 1941: Sofoklés: Kráľ Oidipus; r. Janko Borodáč
- 1941: Ivan Stodola: Keď jubilant plače; r.: Ján Jamnický
- 1942: Friedrich Schiller: William Tell; r.: Ján Jamnický
- 1942: Henrik Ibsen: Nora; r.: Ján Jamnický
- 1943: Molière: Zdravý nemocný; r.: Ján Jamnický
- 1943: Peter Zvon: Tanec nad plačom; r.: Ján Jamnický
- 1948: Ivan Teren: Rok na dedine; r.: Karol L. Zachar
- 60. roky
- 1961: Anton Pavlovič Čechov: Ivanov; r.: Jozef Budský
- 1962: Peter Karvaš: Antigona a tí druhí; r.: Josef Budský
- 1941: Ivan Stodola: Bačova žena; r.: Karol L. Zachar
- 1964: Arthur Miller: Po páde; r.: Pavol Haspra
- 1964: Edward Albee: Kto sa bojí Virginie Woolfovej?; r.: Pavol Haspra
- 1969: Peter Karvaš: Absolútny zákaz; r.: Peter Mikulík
- 90. roky
- 1995: Anton Pavlovič Čechov: Višňový sad; r.: Martin Huba
- 1995: William Shakespeare: Ako sa vám páči; r.: Enikő Eszényi (Maďarsko)
- 1999: Eugène Ionesco: Stoličky; r.: Ľubomír Vajdička
- Súčasnosť
- 2000: Martin Porubjak a Martin Huba na motívy inscenácie Théâtre du Campagnol - Le Bal: Tančiareň; r.: Martin Huba
- 2003: Roland Schimmelpfennig: Arabská noc; r.: Martin Čičvák
- 2003: Božena Slančíková-Timrava/Peter Pavlac: Veľké šťastie; r.: Ľubomír Vajdička
- 2004: Edmond Rostand: Cyrano z Bergeracu; r.: Vladimír Morávek (ČR)
- 2004: Thomas Bernhard: Ignorant a šialenec; r.: Ján Antonín Pitínský (ČR)
-
- William Shakespeare: Rómeo a Júlia; r.: Josef Budský
- Peter Karvaš: Polnočná omša; r.: Tibor Rakovský
- William Shakespeare: Hamlet; r.: Tibor Rakovský
- William Shakespeare: Veselé panie z Windsoru; r.: Karol Zachar
- Carlo Goldoni: Vejár; r.: Karol Zachar
- Edmond Rostand: Cyrano z Bergeracu; r.: Karol L. Zachar
- Ján Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch; r.: Karol Zachar
- Slavomir Mroźek: Moriak; r.: Peter Mikulík
- Slavomir Mroźek: Tango; r.: Peter Mikulík
[úprava] Ocenenia
- 1996
- DOSKY: Cena za najlepšiu inscenáciu sezóny: Inscenácia hry Williama Shakespearea Ako sa vám páči
- DOSKY: Enikő Eszenyi za inscenáciu hry Williama Shakespearea Ako sa vám páči
- DOSKY: Diana Mórová za rolu Rosalindy v inscenácii hry Williama Shakespearea Ako sa vám páči
- DOSKY: Cena za najlepšiu scénografiu sezóny: Aleš Votava za scénu k inscenácii hry Antona Pavloviča Čechova Višňový sad
- DOSKY: Inscenácia hry Williama Shakespearea:Ako sa vám páči
- 2000
- DOSKY: Cena za najlepšiu inscenáciu sezóny: Inscenácia hry Eugèna Ionesca Stoličky
- DOSKY: Cena za najlepšiu réžiu sezóny: Ľubomír Vajdička za inscenáciu hry Eugèna Ionesca Stoličky
- DOSKY: Cena za najlepší ženský herecký výkon sezóny: Emília Vášáryová za postavu Starenky v inscenácii hry Eugèna Ionesca Stoličky
- DOSKY: Cena za najlepšiu scénografiu sezóny: Aleš Votava za scénu k inscenácii hry Williama Shakespeare Búrka
- 2002
- DOSKY: Cena za najlepšiu réžiu sezóny: Jozef Bednárik za inscenáciu hry Terrencea McNallyho Majstrovská lekcia Marie Callas; Činohra/Opera SND Bratislava
- DOSKY: Cena za najlepší ženský herecký výkon sezóny: Emília Vášáryová za postavu Marie Callas v inscenácie hry Terrencea McNallyho Majstrovská lekcia Marie Callas, Činohra/Opera SND Bratislava
- 2004
- DOSKY: Cena za najlepšiu inscenáciu sezóny: Inscenácia hry Rolanda Schimmelpfenniga Arabská noc
- DOSKY: Cena za najlepšiu réžiu sezóny: Martin Čičvák za inscenáciu hry Rolanda Schimmelpfenniga Arabská noc
- DOSKY: Cena za najlepšiu scénografiu sezóny: Tom Ciller za scénu k inscenácii hry Rolanda Schimmelpfenniga Arabská noc
- 2005
- DOSKY: Cena za najlepšiu réžiu sezóny: Jan Antonín Pitinský za inscenáciu hry Thomasa Bernharda Ignorant a šialenec
- DOSKY: Cena za najlepší ženský herecký výkon sezóny: Ingrid Timková za rolu Královnej noci v inscenácii hry Thomasa Bernharda Ignorant a šialenec
- DOSKY: Cena za najlepšiu scénografiu sezóny: Tomáš Rusín za scénu k inscenácii hry Thomasa Bernharda Ignorant a šialenec
- DOSKY: Cena za najlepší kostým sezóny: Zuzana Štefunková za kostýmy k inscenácii hry Thomasa Bernharda Ignorant a šialenec
[úprava] Vedenie Činohry SND
Riaditeľ Činohry SND: Roman Polák, od 18. apríla 2006
Režiséri:
- Peter Mikulík
- Vladimír Strnisko
- Ľubomír Vajdička
Dramaturgovia:
- Martin Porubjak
- Peter Pavlac
- Darina Abrahámová
[úprava] Pozri aj
- Divadlo (umenie)
- Slovenské národné divadlo
- Opera Slovenského národného divadla
- Balet Slovenského národného divadla
- Divadlo Nová scéna
[úprava] Externé odkazy
- Slovenské národné divadlo - oficiálna stránka
Divadlá v Bratislave | |
---|---|
Štátne divadlá: |