Obejdská kultúra
Z Wikipédie
Základné články |
---|
Mezopotámia, chronológia, asýriológia |
Geografia |
rieky: Eufrat – Tigris |
dnes: Irak |
oblasti: Sumer, Akkad, Babylónia, Asýria, Mezopotámia |
Ríše, kultúry, obdobia (zhruba chronologicky) |
Jadro Mezopotámie: Obejdská kultúra |
Periféria Mezopotámie: Elam, Urartu, Média, Mitanni, |
Mestá (výber) |
Eridu, Ur, Uruk, Kiš, Lagaš, Nippur |
Dlhý zoznam: Mezopotámia |
Vládcovia |
Kráľovské zoznamy: Sumer, Babylon, Asýria |
Moderné zoznamy: Babylon, Akkad, Aššur, Ur, Kiš, Uruk, Isin, Lagaš, Mari, Ešnunna, Mitanni, Guti |
Jazyk, kultúra, náboženstvo |
klinové písmo |
sumerčina, akkadčina (babylončina, asýrčina), amorejčina, elamčina, churritčina |
Náboženstvo Mezopotámie |
Gilgameš, Nibiru |
Obejdská kutúra alebo Ubajdská kultúra, nazvaná podľa náleziska Tell Ubajd (Tell el-Obejd) pri Ure, bola neoliticko-chalkolitická kultúra na území Mezopotámie v rokoch 5000 - 3500 pred Kr. (iné pramene 4200 - 3300 pred Kr. ). Ide o prvú kultúru spoločnú pre celú Mezopotámiu.
Obsah |
[úprava] Delenie
Delí sa takto:
- fáza Eridu-Hádždží Muhammad = fáza Eridu v širšom zmysle = Obejd 1 a 2 [5000 – 4500 pred Kr., iné pramene 4200 - 3800 pred Kr.] , ktorá sa často vyčleňuje ako samostatná kultúra; ďalej sa delí na:
- Fáza Eridu =Raná obejdská kultúra= Obejd 1 = vrstvy 18 až 15 v Eridu [5000 – 4750 pred Kr.]
- Fáza Hádždží Muhammad =Stredná obejdská kultúra=Hádždžímuhammadská kultúra = Obejd 2 [4750 – 4500 pred Kr.]
- vlastná (príp. vrcholná) Obejdská kultúra = Obejd 3 a 4 [4500 - 3500 pred Kr., iné pramene 3800 - 3300 pred Kr.]
Ako Obejd I resp. Obejd II sa označuje:
- buď Obejd 3 resp. Obejd 4
- alebo fáza Eridu-Hádždží Muhammad resp. vlastná Obejdská kultúra
[úprava] Charakteristika
[úprava] Celá obejdská kultúra (Obejd 1 – 4)
Nachádzala sa spočiatku len v Babylónii (čiže južnej Mezopotámii), počnúc hádždžímuhammadskou fázou vytlačovala Halafskú kultúru, ktorá mala na severe dovtedy dominantné postavenie. Okolo roku 4300 sa rozšírila aj do severnej Mezopotámie, kde v priebehu 5. a 4. tisícročia spôsobila zánik halafskej kultúry. Konečný rozsah bol teda približne na území Halafskej kultúry plus Babylónia, t.j. od Sýrie až po Perzský záliv (sčasti okrem Mezopotámie v užšom zmysle). Na severe bol obsadený Taurus a pláne okolo Malatye, na západe kultúra končila v Mersine a Hame na Oronte, na východe prenikla do Chúzistánu. Pri Urmijskom jazere vznikol lokálny obejský štýl.Najvýznamnejšie náleziská sú Eridu a Tell Avajlí, ďalšími sú Ur, Uruk, Hádždží Muhammad, Girsu, Nippur, Čóga Mami, Tell Madhúr, Tell Arpačíja, Tepe Guara, Tell Brak, Šagar Bazar a samozrejme Tell Ubajd (Obejd). Obejdská kultúra sa spočiatku kryla s konečnou fázou Sámárrskej kultúry (Čóga Mami, Tell Avajlí).
Vznikali už veľké verejné stavby (chrámy) a formovali sa prvé mestá. Dôležitým stavebným materiálom zostáva hlina, používa sa už aj asfalt. Domy (na juhu) boli buď trstinové chaty alebo pravouhlé domy z nepálených tehál pozostávajúce z haly a viacerých miestností. Na výrobu keramiky sa prvýkrát používala otočná hrnčiarska doska. Výzorom bola keramika esteticky neporovnateľne jednoduchšia a škaredšia ako keramika halafskej kultúry. V pomaly sa zväčšujúcich svätyniach, ktoré od čias hádžidžímuhammadskej fázy už sčasti stáli na vyvýšených terasách (prototypy budúcich zikkuratov), sa uctievala bohyňa-matka a boh Mesiaca. Objavil sa prvýkrát jednak trojľoďový pôdorys chrámu a jednak členenie fasády s výklenkami, čo boli charakteristiky odvtedy typické pre Mezopotámiu.
Podľa kostrových nálezov tu žilo veľa ľudí mediteránnej rasy. Je doložená viera v posmrtný život. Kultúra na konci zaznamenala istý úpadok.
Obejdská kultúra v severných oblastiach bola trocha odlišná od juhu - častejšie sa používajú kovy (pre blízkosť Arménska bohatého na kovy), maľby majú iné a bohatšie motívy, svätyne vyzerajú trochu inak a aj domy sú inakšie (okrúhle stavby rozdelené na väčší počet miestností).
[úprava] Obejd 1 a 2
Ako prvá existovala (len) v Babylónii fáza Eridu-Hádždží Muhammad. Náleziská sú Eridu, Hádždží Muhammad, Ur, Tell Ubajd (Obejd), Nippur a Rás el-Amjá. Hojne sa už používali kanály. Keramika bola dvojfarebne maľovaná (spravidla geometrické motívy). Objavuje sa pestovanie ďatlovej palmy dovezenej z Arábie. Sídliská sú ešte stále dedinami. Rozlišujú sa dve fázy:
- Fáza Eridu: Najstaršie sídlisko (v 18. vrstve Eridu) tvorili malé pravouhlé domy zo sušených tehál v Eridu. V tej istej vrstve sa našla aj prvá svätyňa z nepálených tehál (chrám), ktorá ešte pozostávala len zo štvorcovej miestnosti s obetným stolom uprostred.
- Fáza Hádždží Muhammad: V tomto období došlo k rozšíreniu do stredného Iraku (Rás el-Amjá, Nippur) a v Eridu začali vznikať chrámy na terase.