Albánsko

Z Wikipédie

Albánska republika
Vlajka štátu Albánsko Znak štátu Albánsko
(Vlajka - Albánsko) (Znak - Albánsko)
Národné motto:
Feja e Shqiptarit eshte Shqiptaria
Oficiálny názov
  - Dlhý

Republika e Shqipërisë
  - Krátky Shqipëria
Úradné jazyky albánčina
Hlavné mesto Tirana
Najväčšie mesto Tirana
Hlava štátu Alfred Moisiu
Predseda vlády Fatos Nano
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

139. miesto
28 748 km²
27 398 km²
1 350 km²
4,7 %

Susedia Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko, Grécko
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2005

126. miesto
3 563 112

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

88. miesto
124 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2004

105. miesto
4 288

Vznik

28. november 1912

Forma štátu prezidentská republika
Mena lek = 100 quindarka
Gramotnosť
Časová zóna

UTC+2

Štátna hymna Hymni i Flamurit (/Rreth Flamurit Të Për Bashkuar) po albánsky: Óda na vlajku (/Vlajku, ktorá nás v boji zjednotila)
Medzin. kód (ISO 3166-1) ALB / AL
Kód motorových vozidiel (OSN) AL
Internetová doména .al
Smerové telefónne číslo 355

Albánsko, dlhý tvar Albánska republika, je zaostalá krajina v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.

Jej západné prímorské teritórium v priestore polostrova Karaburun a ostrova Sazan vlastne oddeľuje Iónske more od Jadranského mora. Na severe susedí so Srbskom a Čiernou Horou (Čiernou Horou a Kosovom), na juhu a juhovýchode s Gréckom, východnú hranicu tvorí Macedónsko.

Obsah

[úprava] Geológia

Územie Albánska pozostáva zo 4 oblastí: na sever od najväčšej rieky Drin (dĺžka 281 km) sú Albánske Alpy s masívom Prokletije (Jezercës 2693 m n. m.), stredná vnútrozemská hornatá oblasť je s najvyšším albánskym vrchom Korab (2751 m n. m.) a panvou dvoch krasových jazier – Ohridského a Prespanského, tretiu juhovýchodnú časť krajiny tvorí krasové územie povodia rieky Vjosës po grécku hranicu a poslednou oblasťou je pobrežná nížina tiahnúca sa od juhu až k Skadarskému jazeru na hranici s Čiernou Horou.

[úprava] Príroda

Stredomorské vždyzelené rastlinstvo s tvrdolistou tŕnitou vegetáciou (tzv. macchie) pri pobreží prechádza s nadmorskou výškou do dubových a bukových, neskôr do borovicových lesov až alpínskych lúk. Albánsko s priemernou nadmorskou výškou 700 m sa považuje za jednu z najvyššie položených európskych krajín. Lesy pokrývajú pohoria až do výšky 1700 m. Prímorské nížiny sú tvorené množstvom plytkých zálivov, lagún, jazier a naplavenín. Okrem bežnej stredomorskej fauny stojí za povšimnutie najmä endemický pstruh koran v sladkovodnom Ohridskom jazere a hniezdiská ohrozeného pelikána kučeravého v lagúne Karavastasë, západne od mesta Lushnjë. Lesy sú pomerne chudobné na vysokú zver, hojný je však výskyt zajacov a diviakov, zo šeliem treba spomenúť vlka, líšku, rysa, šakala, kunu a divú mačku.

[úprava] Klimatické podmienky

Stredomorské podnebie sa uplatňuje najmä v južných častiach krajiny chránenej vysokými horstvami s miernou a daždivou zimou (Sarandë 8 - 10 °C) a dlhým teplým letom (25 °C pri 180 bezoblačných dňoch na Albánskej riviére).

[úprava] Dejiny

  • koniec 2.tisícročia pred Kr. - prítomnosť illýrskych kmeňov
  • 8.-7.storočie pred Kr. - založené prvé grécke osady v prímorí
  • 4.-3.storočie pred Kr. - formovanie štátnych útvarov Illýrov
  • 2.stor.pred Kr.až 4.stor.n.l.- územie Albánska súčasťou Rímskej ríše
  • koniec 4.až pol.14.stor. - byzantská vláda prerušovaná expanziou Bulharov; vpády Normanov, vplyv Benátok, výboje Sicílie a Neapolského kráľovstva
  • 12.-13.storočie - vznik Arberežského kniežatstva – prvého samostatného albánskeho štátneho útvaru
  • 15.storočie - prevažná časť Albánska v tureckých rukách
  • 1443-1468 - úspešný oslobodzovací boj Albáncov pod vedením národného hrdinu Gjergj Kastrioti Skanderbega proti nadvláde Osmanskej ríše
  • 1787-1822 - v južnom Albánsku vláda Ali Pašu Tepelenského
  • 1910-1912 - protiturecké povstania po celej krajine
  • 28.11.1912 - vo Vlore vyhlásená nezávislosť Albánska
  • 1914-1918 - za 1. svetovej vojny Albánsko cieľom expanzie okolitých štátov a jedným z vojenských bojísk
  • 1919-1921 - oslobodenie od talianskej (juhozápad) a srbskej severovýchod) okupácie
  • 1924-1939 - vláda A. Zoga (neskôr kráľ Zogu I., manželka z rodu Apponyiovcov pochádzala z Oponíc pri Topoľčanoch, zomrela v októbri 2002 v Albánsku)
  • 1939-1943 - okupácia talianskymi fašistickými vojskami
  • 29.11.1944 - oslobodzovacia armáda oslobodila celé Albánsko spod talianskej a nemeckej fašistickej okupácie
  • 1948-1985 - na čele Albánska Enver Hodža
  • 1949 - člen RVHP
  • 1955 - člen OSN a Varšavskej zmluvy
  • 1968 - vystúpenie z Varšavskej zmluvy (po okupácii Československa vojskami zmluvy)
  • 1968-1978 - orientácia na ČĽR
  • 1990 - povolenie činnosti opozičných politických strán
  • 1991 - otváranie sa svetu po dlhoročnej izolácii
  • 1997 - krvavé nepokoje v dôsledku podvodov z pyramidálnych hier, zvrhnuté na politický boj
  • 1999 - hromadný prílev albánskych utečencov z Kosova

Pozri aj: Zoznam vládcov Albánska

[úprava] Hospodárstvo

Ložiská ropy, zemného plynu; ťaží sa prírodný asfalt, hnedé uhlie, chróm, meď, nikel, železo, bauxit, soľ. Rozvíja sa priemysel textilný, potravinársky, tabakový a energetika (hydroelektrárne na rieke Drin, Mat, Seman a Bistricë). Pestuje sa kukurica, pšenica, ryža, bavlna, cukrová repa, tabak, olivy, hrozno, citrusy a figy. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, rozšírený je aj rybolov. Vývoz – ropa, rudy, asfalt, cigarety, koňak (zn. SKANDERBEU), ovocie a zelenina.

[úprava] Doprava

  • železničná – 720 km, hlavný ťah z čiernohorskej Podgorice do Vlory;
  • cestná – 18 450 km, asfaltové sú len hlavné cesty aj to nevyhovujúcej kvality (výnimkou je 22 km úsek štvorprúdovej diaľnice s osvetlením z letiska Rinas do Tirany).

Vozový park je zastaralý – najviac mercedesov v Európe k počtu obyvateľov. Nepravidelné sú autobusové spoje starými čínskymi autobusmi, alebo Karosami. Najvýhodnejšia doprava je minibusovými taxíkmi pre 6 - 8 osôb. Po celej krajine je zlá orientácia – chýbajú smerové ukazovatele a označenia obcí. Benzín 91 - 98 oct. stojí 0,82 až 1 USD; čerpacích staníc je dostatok; letecká – jediné medzinárodné letisko Rinas prijíma lietadlá spoločností MALÉV, AIR FRANCE, SWISSAIR, rumunský TAROM a OLYMPIC AIRLINES z Grécka; vodná – námorný prístav Durrës a Vlorë, trajektové spojenie: Durrës - Bari (I), Durrës - Brindisi (I), Durrës - Koper (SLO), Sarandë - Kérkira (Korfu)

[úprava] Turistika a cestovný ruch

Do roku 1991 prakticky neexistoval žiadny cestovný ruch (až na málopočetné skupinky organizovaných návštevníkov zo Západu). Domáca turistika bola realizovaná iba v podobe rekreačných pobytov robotníckych rodín v skromných ubytovniach pobrežných oblastí, mládež bola umiestnená v pionierskych táboroch a študentských základniach. Dnešné Albánsko má však čo ponúknuť: historické pamiatky starých kultúr Grékov, Rimanov, Byzantíncov, ale najmä jedného z najstarších európskych národov – Illýrov, indoeurópskeho pôvodu. Za návštevu stoja aj molimské mešity zo stredoveku i grécke ortodoxné kostolíky so vzácnymi maľbami a ikonami. Zo stavieb komunizmu vyniknú „Hodžove“ betónové bunkre proti útokom fiktívneho nepriateľa, ktorých bolo roztrúsených po celej krajine – od pobrežných nížin po neprístupné vrchy až 800 000. Vynikajúce podmienky horolezectvu a vysokohorskej turistiky môžu poskytnúť panenské Albánske Alpy v oblasti Theth a Valbonë, sú však ťažšie dostupné po nekvalitných cestách. Chýbajú tiež turistické chodníky, informačné tabule, značenie a absentujú mapové podklady. Krajinársko-esteticky pôsobí územie od oblasti jazier Ohrid - Prespan na juh až po kaňony, kaskády a meandre údolia riečky Vjosës. Samostatnou kapitolou je Albánska riviéra so štrkovo - piesčitými plážami (zatiaľ len s minimálnou infraštruktúrou, ale budujú sa nové zariadenia), ktorá začína v prímorskom letovisku Sarandë. Naproti tomu Durreský záliv poskytuje široké piesčité pláže s množstvom súkromných víl, penziónov, bufetov, reštaurácií, v príjemnom prostredí borovíc. Rozvíjajúci sa cestovný ruch, najmä zo zahraničia, dal Albáncom pokyn na stavbu nových ciest, rozširovanie železničnej siete a sprístupneniu nových turistických oblastí. Vo významných centrách začali pracovať cestovné agentúry, napreduje výstavba luxusných hotelov i turistických základní a kempov. Škoda, že len neistá politická a bezpečnostná situácia odrádza mnohých investorov vkladať do rozvoja CR v Albánsku väčšie finančné prostriedky, aj keď na to existujú vynikajúce podmienky, porovnateľné napr. s oblasťami chorvátskeho Stredomoria.

[úprava] Itinerár

Auto - moto - cyklo turistika /po asfaltových cestách/Ako najoptimálnejší tranzit prichádza do úvahy cez Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko a Čiernu Horu na hranič. priechod Hani - i Hoti (trasa Podgorica - Shkodër), alebo trajektom Koper (SLO) - Durrës, príp. Venezia (I) - Igoumenitsa (GR), s využitím cestného priechodu Ktissmata - Kakavi.

DURRËS /Drač/ - prístav, založený Illýrmi ako Epidamnos - jedno z najstarších európskych miest, r. 627 pred Kristom pomenovaný Grékmi na Dyrrachion; zaujímavosti: rím. amfiteáter pre 15 000 ľudí z prelomu 1. - 2. storočia n. l. s malým byzantským kostolom z 10. storočia ( mozaiky ), Archeologické múzeum, letohrádok kráľa Zoga nad mestom, Benátska veža, pevnosť Kala e Durrësit, 7 km južne od mesta piesčité pláže s penziónmi; hotely - ADRIATIK, DURRËSI, APOLLONIA; camping

KRUJË - v 12. storočí hlavné mesto ríše Arberitov, v 15. storočí sídlo národného hrdinu Gj. K. Skanderbega; zaujímavosti: pevnosť Kala e Krujës z 15. storočia nad mestom s obrannou vežou (kulla), hamametom (turecké kúpele) a pôvodným kláštorom sekty Bektashi, v areáli pevnosti Múzeum Skanderbega post. r. 1982 (vstupné), pod pevnosťou „turecký bazár“ (remeselné výrobky, suveníry); Hotel SKËNDERBEU

LEZHË /Leža/ - staré illýrske mesto spomínané už v 4. storočí pred Kristom, r. 1468 tu zomrel Skanderbeg; zaujímavosti: Skanderbegova hrobka v zrúcanine františkánskeho Kostola sv. Nikolaja ( replika jeho prilby a meča na náhrobnom kameni, na stenách 25 štítov nesúcich mená a dátumy bitiek, ktoré víťazne vybojoval s Turkami ), Etnografické múzeum, pevnosť (hrad) Leža nad mestom; poľovnícka ubytovňa HUNTING LODGE

SHKODËR /Škodra, Skadar/ - založené Illýrmi začiatkom 1. tisícročia pred Kristom, v 3. storočí pred Kristom sídlo illýrskej kráľovnej Teuty; zaujímavosti: mohutná pevnosť Rozafat (Kala e Rozafës) 2 km na JZ od mesta založeného Illýrmi, neskôr prebudovaná Benátčanmi a Turkami, Olovená mešita (Džami e Plumb), Múzeum ľudovej kultúry ( nákup suvenírov ), tržnica na hlavnej triede mesta, stredoveký kaštieľ s turistickou ubytovňou; Hotel ROZAFA (tel. 00355 - 224 - 2354, fax 3590)

- možnosť návštevy Skadarského jazera (4 km od mesta smerom na Shirokë - camping), prípadne v smere Koplik - Bogë - Theth národného parku v Albánskych Alpách (cesta bez asfaltu len pre terénne vozidlá a horské bicykle), alebo horského strediska Valbonë po trase Shkodër - Laç-Qyrsaç - Gomsiqe - Koman (asfalt) cez zaujímavé prostredie sústavy umelých vodných nádrží, kde na konci cesta prechádza vysekaným tunelom pri betónovej hrádzi k trajektu (odjazd v pracovných dňoch o 10.00 hod.) naprieč Komanskou priehradou do Fierze, odkiaľ pokračuje nekvalitná vozovka cez Bajram Curri do koncového strediska v horách Prokletije

TIRANË / Tirana / - založená r. 1614 Sulejmanom Pašom a na počesť jeho víťazstva v Perzii jej dal názov Teherán, od r. 1920 hlavné mesto Albánskej republiky; centrom mesta je Skanderbegovo námestie s fontánami a jazdeckou sochou národného hrdinu, z ktorého vychádza Bulvár Dëshmorët e Kombit s honosnými palácmi, hotelmi, kongresovou halou a kultúrnym strediskom - neobvyklou pyramidálnou stavbou z r. 1988 postavenou ako Mauzóleum Envera Hodžu; na južnom konci uzatvára bulvár Tiranská univerzita; zaujímavosti: Mešita Ethem Bey z r. 1789 - 1821 so starým orlojom a freskami (minaret vysoký 35m) a vedľa stojaca hodinová veža rovnakej výšky z r. 1830, Národné historické múzeum, Archeologické múzeum, Múzeum prírodných vied, Botanická záhrada (vyše 2 000 druhov rastlín a endemitov), ZOO, Cintorín martýrov s obrovskou bielou sochou „Matky Albánie“ nad mestom (výhľad na Tiranu), bývalý palác kráľa Zoga (dnes vojenský objekt); hotely - DAJTI (tel. 00355 - 42 - 33326, fax 32012), INTERNATIONAL (tel. 00355 - 42 - 34295, fax 34447), EUROPA, ARBERIA, DIPLOMAT; camping (na východnom konci mesta)

- návšteva Národného parku DAJTI na východ od Tirany (prírodné krasové formy vo výške 1 600m n. m.)

ELBASAN - založený r. 1466, leží v strede Albánska obklopený horami; zaujímavosti: hlavné námestie s hodinovou vežou a zvyškami mohutných hradieb z r. 1466 postavených Sultánom Mohammedom II. proti Skanderbegovým nájazdom, turecké kúpele ( Hamami i Vjetër ), 2 mešity ( najstaršie v Albánsku ), typické úzke staré uličky v strede mesta; Hotel SKAMPA

Ohridské jazero vo výške 650m n. m. so strediskom POGRADEC; možnosť rybolovu ( pstruh „koran“ ), rybárske reštaurácie ( napr. VENEZIA ); Hotel ENKELANA; camping

KORÇË / Korča / - starobylé mesto gréckej proveniencie z 15. storočia na náhornej rovine vo výške 866m n. m., dve hlavné námestia spojené širokým bulvárom - nazýva sa tiež „Albánsky Paríž“, výroba kobercov; zaujímavosti: Múzeum albánskeho stredovekého umenia ( Muzeu i artit mesjetar shqiptar ) so zbierkou ikon v činnom ortodoxnom kostolíku; Hotel ILIRIA; camping

ERSEKË - LESKOVIK - PËRMET - KËLCYRË - oblasť zaujímavého geograficky príťažlivého územia vrchov prechádza za mestom Leskovik do údolia rieky Vjosës s množstvom kaňonov, vodopádov a meandrov

TEPELENË - masívna pevnosť z r. 1789 postavená Ali Pašom Tepelenským

GJIROKASTËR / Ďjirokastra / - malebné mestečko v širokom údolí vrchov nazývané „Mesto – múzeum“, má tiež prívlastok „Mesto bielych striech“ ( pokryté svetlou bridlicou ); zaujímavosti: mohutná pevnosť nad mestom Kala e Shën Triadhës ( Sv. Trojice ) zo 14. storočia s Múzeom zbraní a histórie ( exponáty od doby kamennej po dnešok - pušky, delá, tanky i americké dvojmiestne lietadlo zostrelené nad Albánskom r. 1957 ) - pod kamennou hodinovou vežou sa na nádvorí konajú celonárodné folklórne slávnosti; Hotel ÇAJUPI

SIRIKAT - pri meste Delvinë sa nachádza mohutná krasová vyvieračka azúrovomodrej farby ( nazývaná Modré oči ); rekreačné stredisko - montované chatky

SARANDË - prístavné prímorské mestečko „Perla albánskej riviéry“ oproti gréckemu ostrovu Korfu; Hotel BUTRINTI; camping

BUTRINT - tzv. Býčie mesto, významné centrum illýrskych kmeňov z r. 1000 pred Kristom zapísané do Svetového dedičstva UNESCO, leží v nádhernej polohe na brehu prielivu Butrintského jazera ústiaceho do Jónskeho mora; zachované - grécke divadlo pod akropolou z 3. storočia pred Kristom, termálne kúpele, zvyšky chrámov, kyklopské hradby zo 4. storočia pred Kristom, bohatá mozaika zo 6. storočia n. l. ( napr. v ranokresťanskej bazilike ) - do historického areálu sa platí vstupné; na akropole je múzeum

Albánska riviéra - štrkovo - piesčité pláže, najvýznamnejšie strediská: Piqeras, Borsh, Himarë, Dhërmi - Grand Hotel DHERMI; camping

Národný park LLOGARAS - priamo od mora dvíhajúce sa kopce s porastom borovíc do výšky 1 400m; cestný priesmyk vo výške 1 027m; turistická základňa - chatky, camping ( tel. 00355 - 63 - 2415 )

VLORË / Valona / - prístav založený už v 2. storočí n. l. ako osada Aulon, v novembri r. 1912 tu bola vyhlásená nezávislosť Albánska; zaujímavosti: Múzeum nezávislosti, mešita Muradija, pevnosť Kanina ( Kala e Kaninës ); Hotel ADRIATIK ( tel. 00355 - 63 - 2415 ); camping

APOLLONIA - antické mesto založené r. 588 pred Kristom korintskými Grékmi západne od mesta Fier; zaujímavosti: rozsiahle vykopávky antických chrámov, zachovalý buleutérion - starogrécka mestská radnica, amfiteáter, odeón, korintské stĺpy, kruhové hradby, mozaikový dom a stredoveké stavby - byzantský kláštor z 13. storočia a byzantský Kostol sv. Márie ( Kishë e Shën Mërisë ) zo 14. storočia; hotely ( vo Fieri ) - APOLLONIA, FIERI

ARDENICË - kláštor z 13. storočia so slávnymi ikonami a pôvodným vybavením interiéru; Hotel ARDENICA INN ( lokalizovaný v kláštore )

LUSHNJË / Lušňa / - v meste bola r. 1920 vyhlásená Tirana hlavným mestom; východisko do Národného parku DIVJAKËS - hniezdisko kučeravých pelikánov v lagúne Karavastasë( prístup od obce Divjakë )

BERAT - mesto osídlené nepretržite od 3. storočia pred Kristom, jedno z najkrajších miest Albánska leží pod majestátnymi vrchmi Tomorri ( najvyššia kóta Çuka Partizan 2 416m n. m. ); spolu s Gjirokastrou sa nazýva „Mesto – múzeum“ s prívlastkom „Mesto tisícich okien“ alebo „Mesto červených striech“; zaujímavosti: rozsiahla pevnosť zo 14. storočia nad mestom ( Kala e Beratit ) - v jej areáli 42 kamenných kostolíkov a Múzeum Onufri ( zbierka ikon zo 16. storočia od najslávnejšieho balkánskeho maliara Onufrija ), pod pevnosťou - stará moslimská štvrť Mangalem, sedemoblúkový kamenný most z r. 1780, Kostol sv. Michala zo 14. storočia tesne pod múrom pevnosti, Olovená mešita ( Džami e Plumbit ) z r. 1555 pôvodne pokrytá olovenými doskami ( dnes Múzeum architektúry ), Mešita dervišov z r. 1791s Archeologickým múzeom, Mešita bakalárov ( Múzeum ľudového umenia ); Hotel TOMORRI

R a f t i n gvýznamné rieky vhodné na splav: Mat (Malit) v úseku Klos - Burrel po priehradu Ulzës prechádza krásnym údolím listnatých lesov; Shkumbin od mestečka Librazhd smerom na Elbasan v strednom Albánsku; Devoll po priehradu Banjës nad Beratom a najmä Vjosës, ktorá sa zarezáva svojím tokom do vysokých horstiev v podobe kaňonov a nespočetných meandrov na úseku južne od mesta Leskovik až po ústie do Jadranu

T r e k k i n g / najpríťažlivejšie trasy /- Albánske Alpy, pohorie Malesia e Madhe: Bogë - Vukël - Niksh - sedlo Pejës ( pod vrchom Shenikut 2554m n. m. ) - cez NP Thetit do strediska Thet = asi 40 km ( pri Bogë a Theth sú kempy )

- masív Prokletije: Bajram Curri ( Hotel SHKELZENI ) - Sopot - Tropojë - Papaj - proti prúdu r. Tropojës ( súbežný chodník ) - pod Deravicou 2656 m n. m. blízko hranice s Kosovom - priesmyk k horským plesám - hrebeňovka Markofcës 2122 m n. m. - Rupës 2268 m n. m. - dole k jaskyni Dragobisë na hlavnú cestu do Dragobi a ešte 10 km do strediska Valbonë ( hotel a reštaurácia ) = asi 67 km; možnosť napojenia Valbonë - Theth (14 km)

- do oblasti najvyššej albánskej hory Korab (2 751m) pri kosovsko - macedónskej hranici sa dnes v dôsledku neistej bezpečnostnej situácie realizovať pešie túry neodporúča

- zaujímavé sú treky v oblasti glaciálnych jazier v Národnom parku LURËS a v pohorí Tomori nad mestom Berat

[úprava] Národné parky Albánska

Bredhi Drenovës rozprestiera sa na svahoch pohoria Moravë juhovýchodne od mesta Korçë Dajti zalesnená vrcholová časť rovnomenného masívu s pôvodným listnatým lesom na vápenci vo výške1 600m n. m., východne od Tirany Divjakës situovaný v lagúne Karavastasë; rozľahlé porasty zamokreného lesa s borovicou píniovou /Pinus pinea/ a hniezdisko vzácneho pelikána kučeravého /Pelecanus crispus / Llogaras v krajinársky estetickej oblasti s cestnými serpentínami do horského sedla vo výške 1 027m, je predmetom ochrany vo väčšej miere pôvodný borovicový porast v nadmorskej výške 1 400m Lurës oblasť centrálnej pahorkatiny západne od Peshkopi so zaujímavými krasovými a glaciálnymi javmi - napr. sústava jazier ľadovcového pôvodu Thetit vysokohorský NP s krasovými javmi vápencov a dolomitov s mimoriadne bohatým zastúpením alpínskych druhov rastlín a lúkami podhorského pásma pri hranici s Čiernou Horou Tomori vysokohorský NP vo výške 800 - 2 400m n. m. východne od mesta Berat

Okrem NP je predmetom ochrany ešte 24 prírodných rezervácií a 2 000 prírodných pamiatok.

[úprava] Albánske jazerá

V Albánsku sa nachádza viac ako 150 väčších či menších jazier rôzneho pôvodu - krasové, tektonické, glaciálne, lagúnové a riečne.

  • Skadarské (Liqeni i Shkodrës) rozloha 356 - 388 km2 (premenlivá plocha), z toho 148 km2 v Albánsku, patrí medzi krasové jazerá a je najväčšie na Balkáne
  • Ohridské (Liqeni i Ohrit) 367 km2, z toho 119 km2 v Albánsku, hlboké až 286 m, vzniklo ako tektonické - prepadom horstva a zatopením krasových polí, je najväčším jazerom tohto druhu na svete
  • Prespanské (Liqeni i Prespës) predstavuje komplex tektonicko - krasových jazier Veľkej a Malej Prespy o celkovej rozlohe 285 km2, z toho 49,5 km2 v Albánsku, vo výške 853 m n. m., hĺbka 54m
  • Lurské jazerá (Liqenet e Lurës) sústava malých horských glaciálnych jazierok v národnom parku rovnakého mena
  • Butrintské (Liqeni i Butrintit) 16 km2, je príkladom lagúnového jazera oddeleného úzkym prielivom od Jónskeho mora na juhu krajiny