Masmédium
Z Wikipédie
Masmédium (obyčajne v množnom čísle) alebo masovokomunikačný prostriedok je hromadný oznamovací prostriedok, teda prostriedok hromadnej komunikácie, a spravidla aj príslušné zaradenie, inštutúcia či organizácia. Masmédiá sú tá časť, skupina médií, ktoré sú špecificky navrhnuté tak, aby zasiahli veľmi veľké obecenstvo (typicky aspoň tak veľké ako celé obyvateľstvo štátu).
Je to široko rozšírený sprostredkovateľ informácií všetkého druhu ako tlač, rozhlas, televízia a pod. Hoci masmédiá predstavujú vysokohodnotný kultúrny výdobytok, stavajú pred filozofiu kultúry otázky svojimi zčasti negatívnymi kultúrnopolitickými účinkami. Nevyhnutnosť oslovovať všetkých a obracať sa preto na „priemerného recipienta“, má okrem iného tieto následky:
- to, čo sa ponúka, predkladá sa spravidla na všeobecne zrozumiteľnej úrovni, s čím nevyhnutne súvisí zjednodušovanie, nepresné formulácie, banálne doplnky a pod., z čoho podpriemerne vzdelaní prijímatelia, ktorých je väčšina z publika, prijímajú hlavne heslá a prosté obraty bez toho, že by si premysleli celok;
- ak tieto heslá „stvárňujú“ jazyk, tak sa masmédiá cítia nútené, prispôsobovať sa tomuto jazyku, čím sa legalizuje toto „spriemerňovanie“ jazyka.
Masmédiá vznikli v 20. rokoch 20. storočia s príchodom celoštátnych rozhlasových sietí a s hromadným rozširovaním novín a časopisov. Masmediálne publikum predstavuje podľa niektorých výkladov tvarovateľnú masovú spoločnosť so špeciálnymi charakteristickými vlastnosťami, zvlášť atomizovanie alebo nedostatok pospolitosti, ktoré sa javí obzvlášť prípustné vplyvu súčasných masmédiálnych techník ako reklama a propaganda. Popularitu získava aj v blogosfére pri odkazovaní sa na média hlavného prúdu.
Obsah |
[úprava] Etymológia a používanie
Slovo masmédium je skratkou výrazu „masové médium“ vzťahujúceho sa na organizované spôsoby šírenia faktov, názorov, zábavy a iných informácií, ako sú noviny, časopisy, kinofilmy, rozhlas, televízia, WWW, billboardy, knihy, CD, DVD, videokazety, počítačové hry a iné podoby uverejňovania. Na akademické programy pre štúdium masmédie je zvyčajne odkazované ako na programy masovej komunikácie. Individuálna spoločnosť v rámci masmédií je chápaná ako aj masmediálna inštitúcia.
Výraz „masmédiá“ prevažne používajú akademici a profesionálmi v oblasti médií. Ak široká verejnosť hovorí o médiach, má na mysli masmédia alebo média zamerané na správy, ktoré sú časťou masmédií.
V USA sú niekedy masmédia (a hlavne novinové média) označované ako „spoločenské médium“. Ďalšie zdroje opisujú „mainstreamové médiá“ (MSM, z anglického mainstream media). Používanie týchto výrazov v USA často závisí na vedľajšom význame, ktorý chce rečník dosiahnuť. Termín "spoločenské médium“ je často používaný ľavičiarskymi kritikmi médií na poukázanie faktu, že hlavný prúd médií sa skladá z veľkých nadnárodných spoločností propagujúc ich záujmy (pozri napr. Nestrannosť a presnosť v spravodajstve; "Model propagandy" Noama Chomského). Je to v protiklade s pravičiarskym terminom MSM, skratkou ktorá naznačuje, že väčšina masmediálnych zdrojov je majorizovaná ľavičiarskymi silami, ktoré podporujú svoju vlastnú agendu. Posledný termín, „drive–by media“, asi zaviedol Brent Bozell v roku 1998 a spopularizoval ho v konzervatívnej talk-show moderátor Rush Limbaugh v reakcii na dosah obvinení zo znásilnenia, ktoré vťahovalo členov tímu Duke Unversity Lacrosse.
[úprava] Dejiny
Počas 20.storočia bol nárast masmédií poháňaný technológiami, ktoré umožňovali hromadné duplikovanie materiálov. Technológie fyzickej duplikácie ako tlač, lisovanie platní a kopírovanie filmových pásov umožnili množenie kníh, novín a filmov pre široké publikum pri nízkych nákladoch. Elektronické duplikovanie informácií po prvý krát umožnili rozhlas a televízia. Masmédia mala ekonomiku lineárnej replikácie: raz vykonaná práca vyniesla zisk z množstva predaných kópií a ako objem predaja stúpal, jednotkové náklady klesali, dvíhajúc tak hranice zisku ešte vyššie. Obrovské majetky boli takto vyprodukované v masmédii. V demokratickej spoločnosti slúžia nezávislé masmédia pri výchove verejnosti (voličskej základne) ohľadom problemov vlády a spoločenských entít. Niekto považuje koncentrované vlastníctvo masmédií za vážnu hrozbu demokracie.
[úprava] Účely
Masmédia môžu byť pužívané pre rôzne účely:
- Podporovanie a obhajoba ako obchodných tak spoločenských záležitostí. Toto môže zahŕňať reklamu, prieskum trhu, propagovanie, udržovanie vzťahov s verejnosťou a politickú komunikáciu.
- Obohatenie a vzdelávanie, ako napríklad literatúra.
- Zábava, tradične prostredníctvom hereckých a hudobných vystúpení a športu, spolu s ľahkým čítaním; od konca 20. storočia tiež prostredníctvom videa a počítačových hier.
- Novinárstvo.
- Služby verejných oznamov.
[úprava] Formy
Elektronické a tlačené média zahŕňajú:
- Vysielanie, v užšom ponímaní rozhlas a televízia
- Rôzne typy diskov alebo pások. V 20 storočí, určené hlavne na hudbu.
- Film, väčšinou najčastejšie pužívaný pre zábavu, ale aj pre dokumentaristiku.
- Internet, má množstvo použití a predstavuje tak príležitosti ako aj výzvy. Blogy sú jedinečné v Internete.
- Publikovanie, v užšom ponímaní papierové, hlavne prostredníctvom kníh, časopisov a novín.
- Počítačové hry, ktoré sa vyvinuli do masových foriem médií odkedy také zariadenia ako PlayStation 2, Xbox a Gamecube rozšírli ich používanie.
Príchod WWW ku koncu 20 storočia, označil prvé obdobie, v ktorom ktorýkoľvek jednotlivec môže disponovať spôsobom vyjadrenia v rozmere porovnateľnom s masmediálnym. Po prvý krát ktokoľvek s webovou stránkou mohol adresovať globálnemu publiku, aj keď poskytovanie obsahu vo veľkom rozsahu webovej prevádzky je stále relatívne drahé. Hoci bolo sprístupnené obrovské množstvo informácií, obrazov a výkladov (t.j.obsah), je často náročné určiť autentickosť a spoľahlivosť informácií obsiahnutých na (mnohokrát samouverejnených) webových stránkach. Vznik Internetu tiež umožnil najnovším správam obletieť svet za niekoľko minút. Často je považované, že tento prudký nárast okamžitej, decentralizovanej komunikácie môže ľahko zmeniť masmédiá a ich vzťah ku spoločnosti. „Krížové - masmedia“ (z angl. cross-media) predstavujú myšlienku distribúcie tej istej správy prostredníctvom rôznych mediálnych kanálov. Podobná myšlienka je vyjadrená v novinárskom priemysle ako „konvergencia“. Mnoho autorov chápe krížové pulikovanie médiami aj ako schopnosť publikovať ako v tlačenej podobe tak na webe bez dodatočného ručného úsilia.