Kralická biblia

Z Wikipédie

Kralická biblia je českou tlačenou bibliou, ktorú z pôvodných biblických jazykov (hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny) preložili prekladatelia a teológovia Jednoty bratrské. Svoj názov dostala podľa miesta vytlačenia, ktorým boli juhomoravské Kralice. Je to prvý český preklad biblie z pôvodných jazykov, nie z latinskej Vulgaty.

Obsah

[úprava] Okolnosti vzniku

[úprava] Tlačiareň

Jednota bratrská mala vlastnú, utajenú tlačiareň, pretože sa jednalo o zakázané náboženské zoskupenie. Táto tlačiareň sídlila zo začiatku (od roku. 1562) v Ivančiciach pri Brne. V tlačiach z dôvodu utajenia sa nepoužívalo označenie miesta tlače, iba krycie označenie in insula hortensi pre svoje umiestnenie v záhradách. V roku 1578 bola tlačiareň prenesená do tvŕdze v Kraliciach pod patronátom Jána zo Žerotína, ktorý sídlil v blízkej Náměšti.

[úprava] Blahoslavov preklad Nového zákona

Iniciátorom prekladu bol „bratrský“ biskup Jan Blahoslav, ktorý ako prvý nadviazal na erazmovskú tradíciu a snahu preložiť Písmo z pôvodných jazykov. Sám preložil Nový zákon podľa predlohy Theodora Bezu, ktorý obsahoval aj latinský preklad. Ján Blahoslav sa riadil najmä Bezovým latinským textom, ale dosť čerpal aj z gréckeho originálu. Tento preklad Nového zákona vyšiel celkom dvakrát:

1) Nový zákon (z jazyka gréckeho) znovu do češtiny preložený Roku Pána 1564 v Ivančiciach

2) Nový zákon znovu do češtiny preložený, secunda editio diligenter recognita anno 1568 (preklad latinčiny: „druhé vydanie dôkladne prehliadnuté v roku 1568“).

Ján Blahoslav začal tiež používať rozsiahle komentáre, vrátane odkazov na príbuzné biblické miesta prekladových variánt a niekedy aj priamo výklad exegetický. Sám Blahoslav mal v úmysle preložiť aj Starý zákon, ale ako sa tejto úlohy stačil ujať, zastihla ho smrť.

[úprava] Preklad

Preklad Starého zákona koordinoval a viedol Blahoslavov odchovanec a biskup Ondrej Štefan. V tíme prekladateľov (filológov a teológov súčasne) sa nachádzali:

  • Mikuláš Albrecht z Kaménka (hebrejista)
  • Lukáš Helic (pokrstený žid)
  • Ján Eneáš (senior Jednoty bratrské)
  • Izaiáš Cibulka (konsenior a správca kralického zboru)
  • Jiří Strejc (konsenior)
  • Ján Efraim
  • Pavol Jessen
  • Ján Kapito (Hlaváč)

Pre Nový zákon bol prevzatý podrobne zrevidovaný preklad Blahoslavov. Blahoslavov preklad Nového zákona revidoval senior Ján Nemčanský, jeho druhé vydanie potom Zachariáš Ariston.

[úprava] "Šesťdielka"

Prvé vydanie Kralickej biblie vyšlo v šiestich zväzkoch, preto sa často označuje názvom „šesťdielka“. Rozdelenie textu do šiestich zväzkov bolo spôsobené tým, že sa nejednalo iba o biblický tetxt, ale aj o rozsiahle komentáre po stranách, vďaka ktorým sa text značne rozšíril. Komentáre a vsuvky boli nasledujúceho druhu:

  • Menším písmom slová dodané z iných prekladov alebo nové, pre lepšiu zrozumiteľnosť textu.
  • Na hornom okraji sa nachádzal názov knihy, nadpisy boli veľké, vybavené ozdobnou iniciálou.
  • Po stranách textu sa nachádzal komentár, oddelený od samotného biblického textu tenkou linkou.
  • Každá kniha obsahovala sumár, menšie sumáre mali tiež všetky kapitoly.
  • Odkazy na paralelné biblické miesta
  • Výkladový komentár obsahujúci rôzne varianty pochádzajúce z rôznych prekladov hebrejského, gréckeho či iného, bližšie neoznačeného textu. Obsahoval tiež reálie, užitočné k pochopeniu biblického textu.

V kralickej biblii sa po prvýkrát v českom prostredí objavuje delenie kapitol na verše (podľa vzoru Roberta Stephana z roku 1551).

[úprava] Obsah dielov

  1. 5 kníh Mojžišových (Pentateuch, tj. Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronomium); vyšiel roku 1579.
  2. Jozue, Sudcov, Rút, 4 knihy kráľovské (tj. 1.-2. kniha Samuelova a 1.-2. kniha kráľovská), 1.-2. Paralipomenon, 1.-2. kniha Ezdrášova (tj. Ezdráš a Nehemjáš); vyšiel roku 1580.
  3. Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní; vyšiel roku 1582.
  4. Prorocké knihy: Izajáš, Jeremjáš, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Jóel, Ámos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Abakuk, Sofoniáš, Ageus, Zachariáš, Malachiáš; vyšiel roku 1587.
  5. "Apokryfy", tj. ako apokryfy, tak deuterokanonické knihy: Tobiáš, Modlitba Manassesova, Júdit, Báruch, prídavky k Danielovi, 1. a 2. kniha Ezdrášova (tj. 3. a 4. kniha Ezdrášova), prídavky k Ester, 3., 1. a 2. kniha Makabejská, kniha Múdrosti a kniha Sírachovec; vyšlo roku 1588.
  6. Nový zákon, datovaný nejednotne do rokov 1593 a 1594.

[úprava] Ďalšie vydania

V roku 1596 vyšla kralická biblia znovu, tentokrát v jednozväzkovom vydaní bez výkladového aparátu, iba s registrom starozákonných citátov v Novom zákone, s výkladom cudzích názvov a s registrom liturgických čítaní na celý rok. Revíziu mali na starosti Samuel Sušický, Adam Felin, Mikuláš Albrecht z Kaménka a Jiří Strejc. Registre zhotovené skôr Jánom Aquinom zrevidoval Samuel Sušický a Ján Albín. V tom istom roku vyšiel samostatne aj vreckový Nový zákon.

O výtvarnú stránku tohto jednozväzkového vydania sa postaral Václav Elam, ktorý neskôr viedol celú kralickú tlačiareň a bratrský zbor.

V roku 1613 bola jednozväzková kralická biblia vydaná znovu, opäť po predchádzajúcej revízii; tiež bez poznámkového aparátu. Bola vydaná preto, že sa už minuli pre veľký záujem kníhy z predchádzajúceho vydania, ale aj preto, že bolo potreba vydať bibliu v trochu väčšom a čitateľnejšom formáte, ako bola predchádzajúca jednozväzková biblia kralická.

Text v rôznych vydaniach kralickej biblie sa pozvoľna menil. Bolo to preto, že sa neustále menila a zdokonaľovala predloha, ktorú mali prekladatelia a revízori k dispozícii. Svoje pramene a predlohy však prekladatelia väčšinou neuvádzajú. Len pri piatom dieli (apokryfov) je udáná Antverpská polyglota z roku 1572 a pre knihy Ezdrášove grécka biblia vytlačená v Bazileji v roku 1545.

Ďalšie vydania kralickej biblie sa riadili tretím autentickým vydaním z roku 1613:

  • 1722 v Halle nad Sálou (za prispenia pietistov);
  • 1745 s mnohými tlačovými chybami;
  • 1766, verzia sa opiera o vydanie v roku 1722 a je porovnávaná s prvou a treťou autentickou verziou;
  • 1787 v exile v Bratislave;
  • 1808 Palkovičove bratiskavské vydanie, pretláčajúce text z roku 1766 s niekoľkými zmenami;
  • 1863 Biblia sacra, to jest Biblia svätá k tisícročnému jubilejnej slávnosti obrátenia Slovanov na vieru kresťanskú od Jozefa Ružičku v Prahe. Základom pre toto vydanie bola biblia kralická z roku 1613.

Prvá, šesťdielna verzia kralickej biblie nebola nikdy vydaná druhý krát.

Iné jazyky