Apollo 8
Z Wikipédie
Znak misie | |
---|---|
Údaje o misii | |
Názov misie: | Apollo 8 |
Volací znak: | Veliteľský modul: Apollo 8 |
Počet členov posádky: | 3 |
Štart: | 21. december 1968 12:51:00 UTC Kennedyho vesmírne stredisko LC 39A |
Na obežnej dráhe Mesiaca: | 24. 12. 09:59:20 UTC – 25. 12. 06:10:16 UTC |
Pristátie: | 27. december 1968 15:51:42 UTC |
Trvanie: | 6 d 3 h 0 min 42 s |
Počet obletov Mesiaca: | 10 |
Doba na obežnej dráhe Mesiaca: | 20 h 10 min 13.0 s |
Hmotnosť: | CSM 28 817 kg; LTA 9 026 kg |
Fotka posádky | |
![]() Portrét posádky Apolla 8 (zľava: Lovell, Anders a Borman) |
|
Posádka Apolla 8 |
Apollo 8 je označenie druhého pilotovaného letu programu Apollo. Zapísal sa do histórie svetovej kozmonautiky tým, že pri ňom dňa 24. decembra 1968 prvýkrát uskutočnila ľudská posádka oblet Mesiaca.
[úprava] Posádka
Členovia trojčlennej posádky
- veliteľ Frank Borman
- pilot veliteľského modulu James Lovell
- pilot lunárného modulu William Anders (lunárny modul ale ešte nebol súčasťou tohto letu)
sa zapísali do histórie ako prví ľudia, ktorí sa dostali mimo obežnú dráhu okolo Zeme.
[úprava] Naplánovanie letu
Je zaujímavé, že NASA vyslala hneď druhý pilotovaný let programu Apollo a prvý pilotovaný let s využitím rakety Saturn 5 k Mesiacu. Dalo by sa očakávať, že program bude postupovať po menších krokoch. Pôvodný program naozaj predpokladal postupné plnenie nasledujúcich krokov:
- A - test kompletu veliteľský+servisný modul pri bezpilotnom lete
- B - test lunárneho modulu pri bezpilotnom lete
- C - pilotovaný let veliteľského+servisného modulu na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme
- D - pilotovaný let kompletu veliteľský+servisný+lunárny modul na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme. K tomuto testu mali byť pôvodne použité dve rakety Saturn 1B, z ktorých jedna mala vyniesť na obežnú dráhu posádku v kozmickej lodi pozostávajúcej z veliteľského a servisného modulu, zatiaľ čo druhá raketa Saturn 1B mala vyniesť lunárny modul.
- E - pilotovaný let kompletu veliteľský+servisný+lunárny modul na eliptickej obežnej dráhe okolo Zeme s apogeom 7400 km (4600 míľ). Celý komplet kozmickej lodi Apollo mal byť na obežnú dráhu vynesený raketou Saturn 5.
F - pilotovaný let kompletu veliteľský+servisný+lunárny modul na obežnej dráhe okolo Mesiaca G - pristátie človeka na Mesiaci.
Štartu Apolla 8 predchádzal let Apolla 7, ktorým bol naplnený cieľ kroku C. Logicky teda mali nasledovať kroky D, E, F a G. Prečo bol teda po splnení kroku C naplanovaný let Apolla 8, ktorý mal za úlohu splniť podstatnú časť (s výnimkou použitia lunárneho modulu) úloh naplánovaných pre krok F?
Odpoveď musíme hľadať v politických súvislostiach tej doby. Kozmonautika sa stala súčasťou politického súperenia USA a ZSSR. Sovietska kozmonautika dovtedy držala väčšinu prvenstiev. V priebehu roka 1968 poskytla CIA agentúre NASA informáciu o tom, že sa na sovietskom kozmodróme Bajkonur pripravuje na štart veľká raketa. Na bezpilotný let sa pripravovala kozmická loď Sojuz 7K-L1 s označením Zond 5. Pri tomto lete potom 18. septembra 1968 kozmická loď Sojuz 7K-L1 bez ľudskej posádky skutočne obletela Mesiac, ku ktorému sa priblížila na najmenšiu vzdialenosť 1950 km, a 21. septembra 1968 pristála v Indickom oceáne. Odborníci NASA sa obávali, že Rusi sú tak ďaleko, že by mohli dosiahnúť ďalšie prvenstvo v dobývaní vesmíru uskutočnením obletu Mesiaca s ľudskou posádkou. NASA preto počas štyroch mesiacov preplánovala ďalší priebeh programu Apollo takto:
- Po Apolle 7 bude nasledovať Apollo 8, ktorého úlohou bude dosiahnutie rekordu - prvý oblet človeka okolo Mesiaca. Napriek tomu, že teraz bola na rade posádka pripravovaná na vykonanie testu D v zložení James McDivitt (veliteľ), David Scott (pilot veliteľského modulu) a Russell Schweickart (pilot lunárneho modulu), bola pre let Apolla 8 určená posádka Franka Bormana, pôvodne určená pre test E.
- Nasledovať bude krok D (Apollo 9) s tou modifikáciou, že celý komplet Apollo, pozostávajúci z veliteľského, servisného a lunárneho modulu, bude na obežnú dráhu vynesený jedinou raketou Saturn 5.
- Krok E stráca po lete Apolla 8 a Apolla 9 význam a preto bude vynechaný.
- Program Apollo potom bude pokračovať krokom F (Apollo 10) ...
- ... a vyvrcholí krokom G (Apollo 11).
[úprava] Priebeh letu
- Štart 21. december 1968 o 13:51 stredoeurópskeho času
- Za 11 minút a 32 sekúnd dosiahla kozmická loď nízku obežnú dráhy okolo Zeme 190 km x 180 km a periódou 88,15 minúty.
- Po 2 hodinách a 41,5 minúte strávenej na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme, teda ku koncu druhého obletu Zeme, zažali astronauti znovu tretí stupeň rakety Saturn V a po ďalších 5 minutách a 6 sekundách loď prešla na translunárnu dráhu. Po ďalších 25 minútach sa kozmická loď, tvorená veliteľským a servisným modulom, oddelila od nepotrebného tretieho stupňa nosnej rakety Saturn V.
- 24. decembra 1968 o 10:59 stredoeurópskeho času, teda po 69 hodinách, 8 minútach a 20 sekundách od štartu, v čase, keď sa loď nachádzala nad odvrátenou stranou Mesiaca a nebolo s ňou teda možné komunikovať zo Zeme, zažali astronauti motor servisného modulu a loď prešla na obežnú dráhu okolo Mesiaca s parametrami 312 km × 111 km a periódou 128 minút, ktorú zhruba po dvoch obletoch astronauti upravili na takmer kruhovú s parametrami 113 km × 115 km a periódou 120 minút. Celkom uskutočnili 10 obletov Mesiaca.
- 25. decembra 1968 o 7:10 stredoeurópskeho času, teda po 89 hodinách, 19 minútach a 17 sekundách od štartu, zažali astronauti znovu motor servisného modulu a nastúpili na cestu naspäť na Zem.
- 27. decembra 1968 o 16:25 stredoeurópskeho času sa veliteľský modul oddelil od nepotrebného servisného modulu a po ďalších 12 minútach a 16 sekundách vstúpil do atmosféry vo výške cca 120 km nad povrchom Zeme. V tej chvíli ostávalo 14 minút a 27 sekúnd do pristátia.
- O 16:52 stredoeurópskeho času pristál veliteľský modul Apolla 8 na hladine Tichého oceánu asi 2,5 km od plánovaného bodu, odkiaľ boli astronauti vrtuľníkom prenesení na palubu lode USS Yorktown. Celý let trval 6 dní, 3 hodiny a 1 minútu.
Predchádzajúca misia: Apollo 7 |
Program Apollo | Nasledujúca misia: Apollo 9 |