Vedľajšia veta
Z Wikipédie
Vedľajšia veta je veta, ktorá gramaticky závisí od inej vety toho istého súvetia. Je to teda veta majúca v rámci súvetia funkciu niektorého vetného člena.
Vyskytuje sa buď v jednoduchom podraďovacom súvetí alebo v zloženom súvetí.
Poznáme tieto vedľajšie vety podľa toho, úlohu akého vetného člena hrajú:
- a)pravé (forma sa zhoduje s obsahom, teda na vedľajšiu vetu sa pýtame otázkou ako na vetný člen):
- prísudková veta
- podmetová veta
- podmetová vzťažná veta
- podmetová spojková veta
- predmetová veta
- príslovková veta
- prívlastková veta
- prívlastková vzťažná veta
- prívlastková spojková veta
- doplnková veta
- vetnozákladová veta (vyjadruje mennú časť vetného základu)
- b)nepravé (ostatné):
- zlučovacie súvetie (pozri hore): účelové (Odišiel, aby sa už nikdy nevrátil), časové (Nestihol spraviť ani krok, keď spadli prvé kvapky), vzťažné prívlastkové (Chodí sem neskoro, čo sa mi nepáči)
- odporovacie súvetie (pozri hore): účelové (Rozplakal sa, aby sa nato zasmial), časové (Učil som sa, kým on sa zabával), vzťažné s odporovacím významom (Pery otvorila na otázku, ktorú však nevyslovila)