Interhelpo
Z Wikipédie
Interhelpo bolo priemyselno-výrobné družstvo česko-slovenských robotníkov a roľníkov (esperantistov a idistov) založené v máji 1923 v Žiline na pomoc budovania socialismu v sovietskom Kirgizsku (Frunze). Zaniklo roku 1943.
V rokoch 1925 až 1932 odišlo z Česko-Slovenska, zo staníc Žilina a Brno, celkovo 1078 osôb (405 Čechov, 380 Slovákov, zvyšok iné národnosti; 407 bolo členov a 671 rodinných príslušníkov) v štyroch transportoch. Družstvo bolo v ČSR zaregistrované ako „Interhelpo, všeobecné výrobní a spotřebitelské družstvo v Žilině“ so štatútom schváleným štátnymi orgánmi. Na stanici Žilina je o tom pamätná tabuľa. Zaujímavým faktom je, že známy politik Pražskej jari Alexander_Dubček bol účastníkom Interhelpa, spoločne so svojími rodičmi.
Interhelpo sa tiež volal jazyk, ktorým hovorili členovia družstva. Družstevníci verili, že jazykom ich novej vlasti bude esperanto. Ale prakticky potom išlo o „spontánne esperanto“, v ktorom boli základom slová z esperanta, z jazykov družstevníkov (české, slovenské, nemecké, maďarské, rusínske) a slová kirgizské, uzbecké, ruské, ukrajínske, ujgurské, tadžické a tatárske.
Družstvo vybudovalo celý rad prevádzok „na zelenej lúke“. V kirgizských stepiach postavili a uviedli do prevádzky tieto zariadenia:
- 1925 prvú elektráreň v Kirgizsku
- 1927 textilnú továreň
- 1928 taviareň
- továreň na nábytok
Ďalej vybudovali nemocnice, poskytli technickú pomoc pri stavbe Turkestansko-sibírskej železnice a priehrady Čustroj, pri zavlažovacích prácach a pri výstavbe hlavného mesta Kirgizska (vládna budova, štátna banka a pod.).
Už roku 1925 bolo Interhelpo oficiálne vyhlásené ako najlepšie družstvo v Sovietskom zväze. V roku 1934 sa družstvo podieľalo na priemyselnej výrobe Kirgizska celými 20 percentami.
Po napadnutí ZSSR Nemeckom sa časť členov vrátila domov, časť zostala v ZSSR (50 príslušníkov bojovalo v 1. česko-slovenskom armádnom zbore). Interhelpo bolo zlikvidované roku 1943. Členovia boli stalinizmom perzekuovaní a popravovaní ako nepriatelia Sovietskeho zväzu.