Sekvencia

Z Wikipédie

Sekvencia

Victimae paschali laudes.
Zväčšiť
Victimae paschali laudes.

sekvencia (lat.) je sled častí, tvoriacich uzavretý celok; postup v rade; grupovanie v postupnom slede; nesledovanie, následnosť, postupnosť.

V muzikológii: chorálová melódia podložená novým textom; v inštrumentálnej hudbe opakovanie krátkeho úryvku melódie v rôznych stupňoch.

Ich tvorcom je pravdepodobne teoretik Notker Balbulus (830 - 912), ktorý svoje sekvencie zhrnul do knihy Liber hymnorum.

Dva základné typy sekvencií:

  • svätohavelské sekvencie
  • francúzske sekvencie

Svätohavelské sekvencie Notkarove boli oproti francúzskym prístupnejšie, pretože nápevy skladateľ odvodzoval často z princípu ľudového spevu.

Približne od polovice 9. storočia sa spievalo pravdepodobne aleluja s nasledujúcim jubilom (dlhou melizmou na slabike „ja“) pri druhom spievaní v dlhšej a ozdobnejšej podobe. Tieto predĺžené obohatené opakovania „longissime melodiae“ sa nazývali sekvencie.

Sekvencie mali podobný osud ako trópy. Tridentský koncil ich z liturgie vylúčil s výnimkou štyroch.

  • Dies irae (autor Thomas aus Cellen)
  • Veni Sancte Spiritus (autor Robert, francúzsky kráľ)
  • Lauda Sion Salvatorum (autor Tomáš Akvinský, nápev Adam de Saint Victoire)
  • Victimae Paschali (autor Wipo)
  • sekvencia Stabat mater z 13. storočia (autor Jacob da Todi) bola do liturgie zaradená až v 18. storočí (1727)

[úprava] Zdroje

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
  • Stredoškolské skriptá z dejín hudby pre 1. ročníky konzervatórií, Grajcárová Zuzana, 2004, Bratislava

Tento článok potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.