Wikipédia:Pravidlá prepisu z orientálnych jazykov

Z Wikipédie

[úprava] Hebrejčina

Neexistuje žiadne záväzné pravidlo pre prepis z hebrejčiny do slovenčiny. Slovenská Wikipédia používa prepis, ktorý pre preklad knihy Judaismus od A do Z (Sefer, 1993), ISBN 8090089534, navrhol český judaista Dr. Bedřich Nosek.

Písmeno Prepis Poznámky
א (alef) ' Neprepisuje sa na začiatku ani na konci slova. (napr. אל מלא רחמים - El male rachamim nie 'El male' rachamim) Uprostred slova sa prepisuje apostrofom (napr. גבריאל - Gavri'el nie Gavriel). [Neprepisuje sa vo funkcii tzv. mater lectionis (bez spoluhláskovej hodnoty, napr. בראשית - Be-rešit, ראש - roš).]
ב (bet) b, v Ako b prepisujeme na začiatku slova a uprostred slova po zatvorenej slabike. Po otvorenej slabike prepisujeme ako v (s výnimkou asimilácie predchádzajúceho nun, konjugácií so zdvojením druhého konzonantu a po určitom člene).
ג (gimel) g
ד (dalet) d
ה (he) h Neprepisuje a nečíta sa na konci slova, kde funguje ako sufix a nie súčasť koreňa. Na konci slova sa prepisuje iba tam, kde je súčasťou koreňa. (napr. קבלה - kabala nie kabalah)
ו (vav) v Nerozlišuje sa medzi vav a bejt, ktoré sa číta ako v.
ז (zajin) z
ח (chet) ch Nerozlišuje sa medzi chet a kaf, ktoré sa číta ako ch.
ט (tet) t Nerozlišuje sa medzi tet a tav.
י (jod) j
כ, ך (kaf) k, ch Prepisuje sa ako k na začiatku slova a uprostred slova po zatvorenej slabike. Po otvorenej slabike sa prepisuje ako ch (s výnimkou asimilácie predchádzajúceho nun, konjugácií so zdvojením druhého konzonantu a po určitom člene).
ל (lamed) l
מ, ם (mem) m
נ, ן (nun) n
ס (samech) s Nerozlišuje sa samech a sin.
ע (ajin) ' Neprepisuje sa na začiatku slova (עולם - olam nie 'olam), uprostred slova sa prepisuje apostrofom (יעקב - Ja'akov nie Jaakov či Jakov). Vo väčšine prípadov sa neprepisuje na konci slova, iba ak má ako samohlásku tzv. patah furtivum ("vplížené a") (זרוע - zro'a)
פ, ף (pe) p, f Prepisuje sa ako p na začiatku slova a uprostred slova po zatvorenej slabike. Po otvorenej slabike sa prepisuje ako f (s výnimkou asimilácie predchádzajúceho nun, konjugácií so zdvojením druhého konzonantu a po určitom člene).
צ, ץ (cade) c
ק (kuf) k Nerozlišuje sa medzi kaf a kuf.
ר (reš) r
ש (šin, sin) š, s Písmená šin a sin sa líšia polohou bodky, ktorá sa v bežnom, nepunktovanom texte, nezobrazuje. Šin má bodku vpravo, sin vľavo. Šin sa prepisuje a číta vždy ako š, sin vždy ako s.
ת (tav) t Nerozlišuje sa medzi tet a tav.
  • Spoluhlásky sa nezdvojujú, pretože moderná hebrejčina zdvojenie zrušila. (teda Jomkipurská vojna, nie Jomkippurská vojna)
  • Plné vokály aj polovokály (chatefy) sa prepisujú ako plné. Nerozlišuje sa medzi pôvodne dlhými a krátkymi samohláskami, v modernej hebrejčine existujú iba krátke samohlásky.
    • Patach, chatef patach a kamec sa prepisujú ako a.
    • Cere, segol a chatef segol sa prepisujú ako e.
    • Chirik a chirik gadol sa prepisujú ako i.
    • Cholem, chatef kamec a kamec chatuf sa prepisujú ako o.
    • Kubuc a šuruk sa prepisujú ako u.
  • Pravidlá pre prepis tzv. šva:
    • Ako plné e sa prepisuje v týchto prípadoch:
  1. V prvej slabike slova po jod, lamed, mem, nun, reš (Jehuda, lešon, mezuza...)
  2. V prvej slabike slova pred alef (še'ela), ajin (be'aja) a he (kehila).
  3. V prefixoch be-, le-, ke-, ke-še-, ve- (ktoré sa k slovu pripájajú pomocou spojovníka) a te.
  4. Druhé z dvoch šva nasledujúcich po sebe uprostred slova (tiftechu).
    • V ostatných prípadoch je šva v modernej výslovnosti nehlasné a neprepisuje sa.
  • Vokál e, po ktorom nasleduje jod, sa prepisuje ako diftong ej: bejt din, bnej Jisrael
  • Určitý člen v tvare ha-, he- sa k podstatnému menu pripája pomocou spojovníka.
  • Výnimku z tohto prepisu môžu tvoriť zaužívané a poslovenčené mená a výrazy (napr. Tóra).
Príklady prepisu hebrejskej vety (biblická hebrejčina a ivrit)
בְּרֵאשִׁית בָּרָא אֱלֹהִים אֵת הַשָּׁמַיִם וְאֵת הָאָרֶץ.– Be-rešit bara elohim et ha-šamajim ve-et ha-arec. („Na počiatku stvoril Boh nebo a zem,“ Gn 1:1)
האלוף עמירם לוין, שערך תחקיר מטעם צה"ל על תפקודו של פיקוד הצפון במלחמה בלבנון, מצא כשלים בכל הדרגים הבכירים. – Ha-aluf Amiram Levin, še-arach tachkir mi-ta'am Cahal al tafkido šel Pikud ha-cafon be-milchama bi-Levanon, maca kešalim be-chol ha-dragim ha-bchirim. („Generálmajor Amiram Levin, ktorý v mene izraelskej armády viedol vyšetrovanie činnosti Severného vojenského veliteľstva počas vojny v Libanone, odhalil zlyhania u všetkých najvyšších kádrov.“ Ha-arec, 6.12.2006)

[úprava] Čínština, japončina a kórejčina

Prepis týchto jazykov sa riadi Pravidlami slovenského pravopisu (Veda, 2000), ISBN 8022406554.

[úprava] Kórejčina

V kórejčine používame na prepis hlások a znaky ŏ a ŭ.