Spóra

Z Wikipédie

Tento článok si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality!
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.
Tento článok potrebuje doplniť odkazy na ostatné články.
Prosím upravte tento článok podľa návodu na Wikipédia:Príručka/Odkazy. Prosím odstránte túto šablónu po pridaní odkazov.

Niektoré bakteriálne druhy, najmä bacily a klostrídie (anaeróbne baktérie) vytvárajú za určitých podmienok spóry. Sú to mimoriadne rezistentné pokojové formy baktérií s minimálnym metabolizmom.


Priebeh sporulácie:

  • sťahovanie zahusteného nukleoidu bunky k jedného jej póru
  • dovnútra sa vchlípia vrstvy cytoplazmatickej membrány – vytvorí sa spórové SEPTUM (priehradka)
  • medzi vrstvy membrány sa ukladá materiál – vzniká silný obal, predstavuje až polovicu celej spóry
  • proces sporulácie trvá 5 – 6hodín


Podľa umiestnenia spóry v bakteriálnej tyčinke rozoznávame:

  • centrálne spóry – v strede tyčinky
  • subterminálne – bližšie ku koncu tyčinky
  • terminálne spóry – na konci tyčinky

Spóry sa vyznačujú veľkou odolnosťou voči vonkajším vplyvom – teplu, dezinfekčným prostriedkom… Za vhodných podmienok sú schopné meniť sa na plne virulentnú vegetatívnu formu – tento proces sa nazýva GERMINÁCIA. Vo forme spór môžu baktérie prežívať niekoľko storočí.


Fyziológia mikroorganizmov Základné životné prejavy sú metabolizmus a rozmnožovanie


Metabolizmus baktérií, zdroje živín Mikroorganizmy ako aj všetky živé organizmy potrebujú pre život vodu a živiny na tvorbu energie a stavbu tela. Živiny obsahujúce biogénne prvky (nevyhnutne potrebné pre život) C, O, H, N, stopové prvky a vitamíny. Mikróby prijímajú potravu difúziou (fyzikálny jav, pri ktorom roztoky a plyny, ktoré sú bezprostredne v styku a sú rôzneho zloženia, vyrovnávajú svoje koncentrácie), celým povrchom tela.

Pochody z jednoduchších látok na zložky bakteriálnej bunky (bielkoviny, nukleové kyseliny, polysacharidy, lipidy), štiepením zložitých sa uvoľňuje energia. Tieto procesy sú za normálnych podmienok v rovnováhe.


Podľa nárokov na živiny mikróby delíme:

  • autotrofné baktérie získavajú energiu i stavebný materiál len z anorganických látok. Produkujú dostatok enzýmov (látok spôsobujúcich, alebo urýchľujúcich biochemické procesy), ktoré živiny rozkladajú a v základnej forme ich prijímajú.
  • heterotrofné baktérie, ktorých je viacej, produkujú nedostatočné množstvo enzýmov, preto závisia od iných, spravidla vyšších organizmov, ktoré živiny rozkladajú a rozložené ich mikroorganizmu môžu prijať. Pre medicínu majú význam!


SPÔSOBY ZÍSKAVANIA ENERGIE

  • fotosyntézou = fototropné mikróby, ktoré majú v telových dutinách chlorofylové zrná, pomocou nich pútajú slnečnú energiu
  • chemosyntézou = chemotropné mikróby premieňajú chemosyntézou látky bohaté na energiu, uvoľnenú energiu využívajú na životné pochody


podľa vzťahu ku kyslíku baktérie rozdeľujeme:

  • obligátne aerobné baktérie – schopné rásť len za prítomnosti kyslíka
  • obligátne anaerobné baktérie – rastúce len bez prítomnosti kyslíka
  • fakultatívne anaerobné baktérie – schopné rásť v prostredí bez kyslíka a aj s ním
  • mikroaerofilné baktérie – rastúce najlepšie v prostredí so zvýšením množstvom kyslíka a zvýšením podielom oxidu uhl.


Podľa vzťahu k vyšším organizmom mikróby rozdeľujeme:

  • saprofytické mikróby – nepoškodzujú makroorganizmus jeho odpad je zdrojom živín mikroorganizmov
  • symbionty – vzájomne prospešní vzťah – mikroorganizmy využívajú odpadové látky makroorganizmu, makroorganizmus využíva niektoré ich metabolity, napríklad E.coli syntetizuje v čreve vitamín K a niektoré vitamíny B
  • parazity – ochudobňujú makroorganizmus o živiny a svojimi metabolitmi ho poškodzujú


PRODUKTY MIKROORGANIZMOV Mikrobiálne enzýmy – produkujú a sú nevyhnutné pre život (niektoré enzýmy sú TOXICKÉ, poškodzujú bunky)

  • exoenzýmy – vylučujú enzýmy do okolitého prostredia
  • endoenzýmy – rozkladajú živiny vo vnútri bunky

Mikrobiálne pigmenty – pomáhajú pri ich diagnostikovaní


Tvorba aromatických látok, svetla a tepla Mikrobiálne toxíny – poškodzujú bunky a tkanivá makroorganizmov

  • Exotoxíny – produkujú bunky do vonkajšieho prostredia, sú termolabilné a málo odolné voči vonkajšiemu prostrediu
  • Endotoxíny – sú viazané na bunky a uvoľňujú sa do prostredia až po jej uhynutí, sú termostabilné a menej toxické


Pohyblivosť mikroorganizmov: pasívny (unášaním) alebo aktívny (bičíkmi)


Rozmnožovanie mikroorganizmov - nepohlavne

  • priečnym delením – v strede bunky SEPTUM – dve dcérske bunky
  • pučaním – dozretá materská bunka – na jej povrchu je nová bunka – do nej rozdelené jadro – oddelenie – nová bunka