Akord (hudba)

Z Wikipédie

Akord je súzvuk najmenej troch tónov rôznej výšky. Akordy sa rozlišujú na konzonantné (ľubozvučné) a disonantné (neľubozvučné). Aby boli akordy ľubozvučné, podliehajú určitým pravidlám, ktoré sú základom komponovania mnohých skladieb.V európskej hudbe sú akordy založené na terciovom systéme (zložené z tercií nad sebou).

[úprava] Druhy akordov

Typické delenie akrdov je podľa počtu ich tónov. Obdborné názvy akordov sú však odvodené od ich typickej vzdialenosti medzi tónmi. Podľa toho rozoznávame:

  • kvintakordy (kvintové akordy) - trojzvuky
  • septakordy (septimové akordy) - štvorzvuky
  • nonakordy (nonové akordy) - päťzvuky
  • undecimové akordy - šesťzvuky
  • tercdecimové akordy -sedemzvuky

[úprava] Kvintakordy

Kvintakordy sú odvodené od jednotlivých stupníc. Skladajú sa z prvého, tretieho a piateho tónu stupnice (t.j. z tóniky, medianty a dominanty). Často sa k takému akordu nim pridáva ešte o oktávu vyšša tónika (obrat akordu).

Interval medzi prvým/tretím a tretím/piatim tónom stupnice je tercia, interval medzi prvým a piatim stupňom stupnice je kvinta.

V prípade durových akordov je vzdialenosť prvej tercie 4 poltóny (veľká tercia), kým vzdialenosť druhej tercie sú len 3 poltóny (malá tercia). V prípade molových akordov je to opačne (prvá tercia je malá a druhá je veľká). Ak sú obe tercie akordu veľké, ide o zväčšený kvintakord, ak sú obe malé ide o zmenšený kvintakord.

[úprava] Obraty akordov

Obraty akrodov vytvárame tak, že ku akordu pridáme jeho tón, ktorý je o oktávu vyšší ako základný (prvý) tón akordu. Takto vznikne prvý obrat akordu. Pridaním ďalšieho o oktávu vyššieho tónu vzniká druhý obrat akordu.

Harmónia daného akordu ostáva pridávaním ďalších oktáv nezmenená, mení sa iba zvukové zafarbenie akordu.