Frankfurt nad Mohanom

Z Wikipédie

Erb Mapa
Erb mesta Frankfurt nad Mohanom Nemecko, Frankfurt nad Mohanom zvýraznený
Základné údaje
Spolková krajina: Hesensko
Vládny obvod: Darmstadt
Okres: Žiadny
Poloha: 50° 07' s. š.
08° 41' v. d.
Nadmorská výška: 112 m n. m.
Rozloha: 248,31 km²
Počet obyvateľov: 651 087 (31.09.2005)
Hustota obyvateľstva: 2 595 obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
UN/LOCODE: DE FRA
NUTS región: Frankfurt am Main (DE712)
EČV: F
PSČ: 60311 - 60599
65929 - 65936
Telefónna predvoľba: 069, 06109, 06101
Oficiálne adresy
Web: www.frankfurt.de
Politika
Starosta/Primátor: Petra Roth (CDU)

Frankfurt nad Mohanom je s 651 087 obyvateľmi najväčším mestom v Hesensku a po Berlíne, Hamburgu, Mníchove a Kolíne nad Rýnom piatym najväčším mestom Nemecka.

Mestská zástavba zasahuje ďaleko za úzko vytýčené hranice mesta. Užšia mestská oblasť má približne 1,8 milióna obyvateľov a celý región Frankfurt/Rýn-Mohan je s vyše 5 miliónmi obyvateľov druhý najväčší metropolitný región Nemecka.

Frankfurt je sídlom Európskej centrálnej banky a najdôležitejším finančným centrom Nemecka. Má celosvetový význam ako veľtržné mesto a zároveň patrí k najdôležitejším dopravným uzlom Európy. Už od stredoveku bez prerušenia patrí k najdôležitejším mestským centrám Nemecka. V roku 1875 Frankfurt dosiahol hranicu 100 000 obyvateľov a stal sa veľkomestom. Centrálna poloha Frankfurtu nad Mohanom v Európe podstatne pomáha rozvoju Frankfurtského letiska, ktoré patrí k najdôležitejším letiskám Európy ako v osobnej tak aj v nákladnej preprave a naopak letisko je aj motorom rozvoja celého regiónu.

Jedinečnou v Európe je známa Frankfurtská Skyline pozostávajúca z mrakodrapov, ktoré patria k najvyšším v Európe.

Obsah

[úprava] Erb

Popis: Erb zobrazuje na červenom pozadí striebornú orlicu so zlatou korunou.

Zmysel: Orlica symbolizuje niekdajší status mesta ako slobodné ríšske mesto. V 20-tych rokoch 20 storočia mal byť erb nahradený radikálne zjednodušenou formou. Primátor Ludwig Landmann chcel podľa duchu času zameniť orlicu touto expresionistickou verziou. Obyvateľstvu sa ale tento návrh nepáčil a rýchlo bola zavedená späť pôvodná verzia erbu.

[úprava] Geografia

[úprava] Geografická poloha

Frankfurt medzi mestskými lesmi a Taunusom
Zväčšiť
Frankfurt medzi mestskými lesmi a Taunusom

Mesto leží v centrálnej časti Nemecka, juhovýchodne od pohoria Taunus na oboch brehoch rieky Mohan. Na juhu Frankfurtu je najväčší mestský les Nemecka. Najvyššie položeným miestom mesta je Berger Warte na Berger Rücken v mestskej časti Seckbach s 212 m n. m. Jeho najnižšie položený bod leží na brehu rieky Mohan v mestskej časti Sindlingen s 88 m n. m. Mesto leží na najsevernejšom mieste hornorýnskej nížiny, ktorá sa tiahne od Bazileju až po oblasť Rýn-Mohan.

[úprava] Susediace okresy

Mapa susedných okresov
Zväčšiť
Mapa susedných okresov

Frankfurt hraničí na západe s Main-Taunus-Kreis (mestá a obce Hattersheim am Main, Kriftel, Hofheim am Taunus, Kelkheim (Taunus), Liederbach am Taunus, Bad Soden am Taunus, Sulzbach (Taunus), Schwalbach am Taunus a Eschborn), na severozápade s Hochtaunuskreis (mestá Steinbach (Taunus), Oberursel (Taunus) a Bad Homburg vor der Höhe), na severe s Wetteraukreis (mestá Karben a Bad Vilbel), na severovýchode s Main-Kinzig-Kreis (obec Niederdorfelden a mesto Maintal), na juhovýchode a nestom Offenbach am Main, na juhu s Kreis Offenbach (mesto Neu-Isenburg) a na juhozápade s Kreis Groß-Gerau (mestá Mörfelden-Walldorf, Rüsselsheim a Kelsterbach).


[úprava] Členenie mesta

Pričleňovanie obcí k Frankfurtu
Zväčšiť
Pričleňovanie obcí k Frankfurtu

[úprava] Mestské časti a okrsky

Mesto je rozdelené do 46 mestských častí a tie sú ďalej rozdelené do 118 okrskov. Najväčšou (podľa plochy) mestskou časťou je Sachsenhausen-Juh. Väčšina mestských častí sú pričlenené obce, ale tiež pôvodné mestá (napr. Höchst). Niektoré, ako napríklad Nordend, vznikli počas prudkého rastu mesta v gründerskom období. Iné zase vznikli zo sídlisk, ktoré dovtedy patrili iným mestským častiam ako napríklad Dornbusch.

46 mestských častí je v spolu zadelených do 16 mestských obvodov, z ktorých každý má poradný zbor s jedným predsedom.

[úprava] Pričleňovanie obcí

Až do polovice 19. storočia pozostávala Frankfurt nad Mohanom zo súčasných mestských častí Altstadt, Innenstadt, Bahnhofsviertel, Gutleutviertel, Gallusviertel, Westend, Ostend, Riederwald, Sachsenhausen a časti Nordendu. Od roku 1877 boli mnohé samostatné obce a mestá pričlenené k Frankfurtu.

[úprava] Obraz mesta

Panoráma Frankfurtu z Maintoweru Panoráma Frankfurtu z Maintoweru

[úprava] Altstadt (staré mesto) a Innenstadt (centrum)

Radnica na Römerbergu
Zväčšiť
Radnica na Römerbergu

Podobne ako vo veľa iných nemeckých mestách sa jeho obraz po druhej svetovej vojne prudko zmenil kvôli škodám spôsobených bombardovaním a nasledovnou „modernou“ obnovou, ktorej mesto vďačí za sieť ulíc „vhodných pre autá“ a netypickú zástavbu starého mesta. Z niekdajšieho najväčšieho súvislého historického centra Nemecka zostalo iba málo. Z vyše 4 000 hrazdených domov ostal bez rozsiahlych poškodení iba jediný – „Haus Wertheym“ pri Fahrtore. Už krátko po roku 1900 sa vykonávali prerazenia ulíc (Braubachstraße) a demolácie celých štvrtí (Judengasse). Zvyšky historického starého mesta sa nachádzajú na Römerbergu, jednom z najznámejších námestí Nemecka. „Altstadt“ je oficiálne štvrť južne od Zeilu, na západe ohraničená ulicou Neue Mainzer Straße, východne Fischerfeldom a z juhuMohanom. V Altstadte sa nachádza aj Kaiserdom sv. Bartolomeja a známy kostol Paulskirche.

Silueta mrakodrapov z výstaviska
Zväčšiť
Silueta mrakodrapov z výstaviska

Terajšie mestské centrum - Innenstadt, bolo založené v roku 1333 ako Neustadt (Nové mesto), prešlo začiatkom v 19. storočia značnými zmenami. Barokové opevnenie s ich veľkými hradnými vežami, ktoré ohradzovali staré a nové mesto boli odstránené a namiesto nich sa spravil park okolo starého mesta. Fischerfeld (východne starého mestského múru) bol novovybudovaný. Mestský plánovač Georg Heß založil smernicu, v ktorej bolo určené, ako najú novostavby vyzerať. Požadoval, aby stavitelia dodržovali klasicistický štýl. Príkladom frankfurtského klasicizmu je napríklad v rokoch 1820 až 1825 vybudovaná a v roku 1944 zničená Stará mestská knižnica (Alte Stadtbibliothek), ktorá bola nedávno znovupostavená ako „Literaturhaus“ v pôvodnom štýle na brehu Mohanu a je prístupná verejnosti. K tomu prišlo v roku 1827 nariadenie, v ktorom sa stanovilo, že chodníky prerobených hradných múrov nesmú byť zastavané. Toto nariadenie je ešte stále v platnosti, hoci mesto povolilo niekoľko výnimiek (Alte Oper, divadlo, mestské kúpalisko).

Koncom 19. storočia sa stala Hauptwache stredobodom mesta. Zeil sa stal hlavnou nákupnou ulicou. V rokoch 1678–1681 bol pri vstupe na Zeil postavený barokový Katharinenkirche, dnes najväčší evanjelický kostol Frankfurtu, je úzko spätý s Goetheho rodinou.

Západ slnka za siluetou frankfurtských mrakodrapov
Zväčšiť
Západ slnka za siluetou frankfurtských mrakodrapov

Od 50-tych rokov sa Frankfurt etabloval ako mesto výškových budov. Henninger-Turm v Sachsenhausene postavená v roku 1960 bola prvou frankfurtskou budovou, ktorá prekonala výšku (120 m) západnej veže Kaiserdomu. Najvyššie výškové budovy 70-tych rokov (Plaza Büro Center/ Hotel Marriott, DG-Bank, strieborná veža Dresdner Bank) boli s výškou približne 150 m najvyššie v Nemecku. Messeturm dosiahla roku 1990 výšku 257 metrov a stala sa najvyššou budovou Európy, až kým ju o sedem rokov neskôr s výškou 300 m (vrátane stožiara) prekonala centrála Commerzbanky.

Pozri tiež: Zoznam výškových budov Frankfurtu nad Mohanom

Okrem výškových budov sú v meste ešte stále skvostné pobočky bankových domov zo začiatku 20. storočia a medzi vysokými kancelárskymi budovami je možné rozoznať aj budovy kostolov. Pomocou rámcového plánu pre výškové budovy sa pokúšalo zabrániť divokému urbanistickému rastu, avšak boli a sú umožnené rôzne výnimky, ako napríklad novostavba Európskej centrálnej banky v štvrti Ostend.

Momentálne najradikálnejšiu zmenu mimo tohto rámcového plánu uskutočňuje Frankfurt na nákupnej ulici Zeil. Tam vzniká na Hauptwache, na najdrahšom stavenisku Európy, exkluzívne nákupné stredisko so skupinou výškových budov na niekdajšom pozemku nemeckých telekomunikácií. Projekt „FrankfurtHochVier“ je riadený holandskou firmou MAB. Popri tom sa má znovu vybudovať palác Thurn und Taxis (postavený 1727–1741, zničený 1944) do stavu podobnému pôvodnému a začleniť moderné nákupné stredisko s prvotriednymi hotelmi a kancelárskymi budovami.

[úprava] Okrsky gründerského obdobia

Územie mesta mimo tohto týchto oblastí sa plynulo rozvíjalo a tak vznikli asi od roku 1830 mestské časti Westend, Nordend a Ostend. Po postavení hlavnej železničnej stanice vznikla v 90-tych rokoch 19 storočia Bahnhofsviertel (staničná štvrť) na území troch pred tým priamo s týmto územím susediacich železničných staníc.

pôvodne koniareň postavená v roku 1880, Ulmenstraße (Westend)
Zväčšiť
pôvodne koniareň postavená v roku 1880, Ulmenstraße (Westend)

Ako sídliska enormne rástli predovšetkým najskôr spomenuté tri. Frankfurťania chceli na čerstvý vzduch. Dnes žije iba asi 1 % obyvateľstva na území, ktoré bolo pôvodne za hradbami. Zástavba pokračovalo pozdĺž výpadoviek ako Eschersheimer Landstraße alebo Bockenheimer Landstraße. Zvyčajne sa stavali štvorposchodové budovy vo Wilhelmskom štýle gründerského obdobia a pri tom boli väčšinou zbúrané a nahradené klasicistické budovy. Mestské časti pripojené k mestu okolo roku 1890 ako napr. Bockenheim a Bornheim boli taktiež integrované – pripojené na nové ulice a električkovú dopravnú sieť, ale zachovali si až dodnes svoj vlastný charakter. Na vytýčenie novej hranice mesta bol začiatkom 20. storočia vybudovaný druhý okruh Alleenring, ktorý sa stal okruhom s hustou dopravou.

Okrem parkov na mieste bývalého hradného múra, vznikli v meste ďalšie verejné parky. V mestskej časti Nordend-Ost sa napríklad nachádza Bethmann-Park s čínskou záhradou nebeského pokoja. V Nordende ležia takisto Holzhausenpark a Günthersburgpark. Západne, v mestskej časti Westend-Nord, leží Grüneburgpark a v časti Ostend Ostpark.

[úprava] Höchst a vonkajšie mestské časti

Voľné plochy chránené pred zástavbou vďaka regionálnemu plánu, v pozadí priemyselný park Höchst.
Zväčšiť
Voľné plochy chránené pred zástavbou vďaka regionálnemu plánu, v pozadí priemyselný park Höchst.

V 20-tych rokoch nasledovali veľké sídliská plánované Ernstom Mayom mimo okruhu Alleenrings, ktoré symbolizujú Nový Frankfurt: Römerstadt na severe pri Heddernheime, veľké sídlisko Bornheimer Hang na východe, sídlisko Riedhof a Heimatsiedlung na juhu je niekoľko takých príkladov.

Mestské územie sa rozrástlo ďalej v 1928 cez pričlenenia obcí. Mesto Höchst am Main obohatilo Frankfurt o historické jadro, ktoré je dodnes veľmi dobre zachované. Nachádza sa tam aj najstaršia budova mesta – kostol Justinuskirche. Posledné pričlenenia boli v rokoch 1972 a 1978 na severovýchode (Kalbach, Harheim, Nieder-Eschbach a Nieder-Erlenbach; k tomu na východe Bergen-Enkheim).

[úprava] História

socha Karola Veľkého pred múzeom histórie vo Frankfurte
Zväčšiť
socha Karola Veľkého pred múzeom histórie vo Frankfurte

Frankfurt nad Mohanom bol prvýkrát spomenutý 22. februára 794 v listine Karola Veľkého pre regensburgský kláštor Sv. Emmerama. V ňom bolo v latinčine: „...actum super fluvium Moin in loco nuncupante Franconofurd“„vystavené na rieke Mohan na mieste, zvané Frankfurt.“ Nepretržité osídlenie tejto pahorkatiny je však dokázané už od mladšej doby kamennej. Na tomto mieste vznikol po rímskom vojenskom tábore v Merovingerovských časoch franský kráľovský dvor. V 843 bolo vo Frankfurte dočasne najdôležitejšie kráľovské Falcko východofranskej ríše a sídlo ríšskeho snemu. V roku 1220 sa stal Frankfurt slobodným ríšskym mestom.

Zlatá bula ustanovila Frankfurt od roku 1356 stálym volebným mestom rímskeho kráľa potom, ako sa tu uskutočnilo od roku 1147 najviac volieb kráľov. Od 1562 boli vo Frankfurte korunovaní aj cisári. Posledným bol v roku 1792 František II.

Po páde Svätej rímskej ríše vstúpil Frankfurt pod vládu kniežacieho arcibiskupa von Dalberga, ktorý ho spolu so svojimi kniežatstvami Regensburgom a Aschaffenburgom zjednotil ako samostatný štát do Rýnskeho zväzu. Roku 1810 odstúpil Dalberg Regensburg Bavorsku a bol odškodnený územím Hanau a Fulda. Spolu s mestom Frankfurt a Aschaffenburgským územím vytvoril tento a celok krátkotrvajúce (1810 - 1813) veľkovojvodstva Frankfurt.

So zrútením napoleonského systému sa Frankfurt dostal 14. decembra 1813 pod dočasnú správu víťazných spojencov pod prefektom Carlom von Günderrodom

Na Viedenskom kongrese plánovalo Bavorské kráľovstvo anektovanie Frankfurtu, ale výsledkom kongresu bolo obnovenie štatútu Frankfurtu ako slobodného mesta vrámci Nemeckého zväzu. Týmto bol vedľa Hamburgu, Brém a Lübecku jedným zo štyroch slobodných miest, ktoré si udržali svoj tradičnú mestskú slobodu až do moderných čias. Bol tu zriadený Spolkový snem Nemeckého zväzu. Roku 1848 prišlo v nemeckých štátoch k revolúcii. Zvolané Národné zhromaždenie zasadalo vo frankfurtskom Paulskirche.

pohľad na mesto okolo roku 1900
Zväčšiť
pohľad na mesto okolo roku 1900

V prusko-rakúskej vojne zostal Frankfurt verný Nemeckému zväzu. Verejná mienka bola skôr na strane Rakúska a jeho cisára, hoci sa aj z Frankfurtu dlhšie ozývali hlasy, ktoré z hospodárskych a zahraničnopolitických dôvodov hájili dobrovoľné pripojenie k Prusku. 18. júla bolo mesto obsadené pruskou armádou a bolo zaťažené veľkou kontribúciou. Mesto bolo 2. októbra anektované Pruskom, následnom čoho definitívne stratilo svoj štatút mestského štátu; bolo priradené k Vládnemu obvodu Wiesbaden provincie Hessen-Nassau. Ako symbol zmierenia bola frankfurtským mierom v roku 1871 vo Frankfurte oficiálne ukončená prusko-francúzska vojna.

Pre hospodársky vývoj mesta na priemyselné mesto s rýchlym rastom obyvateľstva bola anektácia výhodná. Frankfurt pričleňoval v nasledujúcich desaťročiach množstvo okolitých obcí a miest a takto zdvojnásobil svoju plochu oproti roku 1866. Frankfurt sa stal dokonca na krátky čas na začiatku 20. storočia plochou najrozsiahlejším mestom Nemecka.

V časoch nacionálneho socializmu bolo z Frankfurtu deportovaných 9 000 židov. V následnej druhej svetovej vojne zničili cielené letecké útoky takmer úplne Altstadt a Innenstadt. Do roku 1944 takmer čisto stredoveký charakter mesta – v tejto forme už vtedy jedinečný pre nemecké veľkomesto – sa aj v rámci modernej obnovy vytratil. Kde sa kedysi rozprestierala spleť uličiek medzi vedľa seba tesne postavených hrazdených domov, sú dnes veľké časti niekdajšieho historického jadra formované betónovými stavbami z 50-tych rokov.

Po skončení vojny si americká okupačná armáda zriadila v meste svoje sídlo. Nadväzujúc na to, sa stal Frankfurt správnym sídlom trizóny. Pri voľbe o hlavné mesto Nemecka, Frankfurt veľmi tesne prehral proti Adenauerovmu favoritovi Bonnu. V tom čase už postavená budova parlamentu vo Frankfurte tak dala prístrešie Hesenskému rozhlasu. V povojnových časoch sa mesto stalo opäť hospodárskou metropolou a v roku 1999 sídlom Európskej centrálnej banky.

[úprava] Obyvateľstvo

Pre vývoj počtu obyvateľov pozri Vývoj počtu obyvateľov Frankfurtu nad Mohanom (tabuľka s grafom).

[úprava] Náboženstvá

Ako multikulturálne mnohonárodnostné mesto, má Frankfurt početné náboženské zoskupenia, ktoré nie sú zďaleka všetky oficiálne registrované.

Pôvodné, tradične prevládajúce náboženstvá vo Frankfurte sú luteránsky protestantizmus a židovstvo.

Hoci sa slobodné ríšske mesto pripojilo v roku 1522 k reformácii, vďaka úzkym kontaktom ku (katolíckemu) Keiserdomu, ostala katolíckej obci plná náboženská sloboda. Používala Kaiserdom sv. Bartolomeja svoj kostol. Roku 1786 bola povolená aj reformná obec. Vďaka veľkému prisťahovalectvu v 19. a 20. storočí, sa katolíci počtom takmer dotiahli na protestantov.

Veľmi stará židovská obec patrí popri Berlínskej k najväčším v Nemecku.

[úprava] Politika

[úprava] Politická história

Na začiatku bolo mesto spravované priamo ríšou, preto mesto spravoval fojt, neskôr ríšsky richtár. Od roku 1311 prešla správa na mesto. Ako orgán samosprávy vznikla rada a dvaja richtári, „starší“ bol volený konšelmi („prvá rada“) a „mladší“ druhou radou. Neskôr vznikla v rade aj tretia rada, ktorá bola zložená z remeselníkov. Celkovo mala rada 43 členov.

V roku 1867 bola zavedená „nepravá ústava magistrátu“. Na čelo mesta sa dostal magistrát s jedným 1. primátorom, ktorý obdržal titul „Oberbürgermeister“, jedným 2. primátorom, ako aj 10 platenými a 12 neplatenými členmi.

Oberbürgermeister bol do roku 1918 vyberaný kráľom z troch návrhov. Jeho funkčné obdobie trvalo 12 rokov. Po roku 1918 bol Oberbürgermeister volený mestským ustanovujúcim zborom. Po druhej svetovej vojne bol Oberbürgermeister dosadzovaný americkou vojenskou správou.

[úprava] Aktuálne

Frankfurtský mestský ustanovujúci zbor je najväčším komunálnym parlamentom Nemecka. Posledné komunálne voľby, ktoré sa konali 18. marca 2001 s nasledovným výsledkom:

  • CDU 38,5 % (3 decernenti)
  • SPD 30,5 % (3 decernenti)
  • Zelení 14,1 % (1 decernent)
  • FDP 4,6 % (1 decernent)
  • FAG 3,9 %
  • REP 2,7 %
  • PDS 2,3 %
  • BFF 1,1 %
  • ÖkoLinX-ARL 0,9 %
  • Europa Liste 0,5 %

[úprava] Rozdelenie kresiel

CDU SPD GRÜNE FDP FAG REP PDS BFF ÖkoLinX-ARL Europa Liste Spolu
2001 36 28 13 4 3 2 2 1 1 1 93

Posledná voľba Oberbürgermeistra bola 1. apríla 2001. V nej tesne prehral vyzývateľ Achim Vandreike (SPD) úradujúcej Petre Roth (CDU). Petra Roth je v úrade od roku 1995 a je v poradí iba tretím CDU Oberbürgermeisterom.

[úprava] Partnerstvo miest

Partnerské mestá Frankfurtu
Zväčšiť
Partnerské mestá Frankfurtu

Nasledovné mestá patria k partnerským mestám Frankfurtu:

Okrem toho existuje od roku 1967 partnerstvo medzi mestskou časťou Nieder-Eschbach a francúzskym mestom Deuil-la-Barre.

Frankfurt má zmluvu o priateľstve s nasledovnými mestami:

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

Podľa rebríčka Liverpoolskej univerzity je Frankfurt najbohatším mestom Európy (podľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa); nasledujú Karlsruhe, Paríž a Mníchov.

Frankfurt má s 922 pracovnými miestami na 1000 obyvateľov najvyššiu hustotu pracovných miest Nemecka. Vysoké číslo pracovných miest (asi 600 000), popri iba asi 650 000 obyvateľoch vyplýva z vysokého počtu dochádzajúcich za prácou. Počas dňa sa Frankfurt stáva miliónovým mestom, ktoré sa v noci odsťahuje.

V celosvetovom rebríčku veľkomiest s najvyššou kvalitou života skončil Frankfurt ako najlepšie nemecké mesto na celkovom piatom mieste. Napriek tomu malo mesto v 2003 najvyššiu kriminalitu medzi nemeckými mestami. Táto štatistika je ale skreslená tým, že hoci do štatistiky sa započítava 650 000 obyvateľov, Frankfurt je vďaka dochádzajúcim miliónové mesto. Navyše sa do štatistiky započítavajú aj všetky trestné činy z letiska (napr. pašeráctvo). V skutočnosti je Frankfurt bezpečným mestom, čo dokazujú aj ankety obyvateľstva o subjektívnej bezpečnosti.

Frankfurt má však od 80-tych rokov kvôli veľkorysej stavebnej politike CDU primátorov Waltera Wallmanna a Wolframa Brücka najväčšie zadĺženie Nemecka na hlavu (bez mestských štátov).

Frankfurtské letisko je najväčším pracoviskom v Nemecku.

[úprava] Doprava

[úprava] Diaľková doprava

pohľad na letisko zo vzduchu
Zväčšiť
pohľad na letisko zo vzduchu
západný prístav s obytnými domami a prístavným mostom; v pozadí prístavná veža
Zväčšiť
západný prístav s obytnými domami a prístavným mostom; v pozadí prístavná veža

Mesto Frankfurt je vďaka jej jedinečnej centrálnej polohe, jedným z najdôležitejších dopravných uzlov Európy.

Na jednej strane sa tu na Frankfurter Kreuz, na najrušnejšej diaľničnej križovatke Európy, križujú diaľnice A 5 (Hattenbacher Dreieck - Weil am Rhein) a A 3 (Arnheim - Passau), na druhej, pri meste leží Flughafen Frankfurt am Main, jedno z najväčších letisiek sveta s 51,1 miliónom cestujúcich v roku 2004.

V železničnej doprave má Frankfurt s asi 350 000 cestujúcimi denne, najväčšiu železničnú stanicu Európy. Od roku 2000 je v prevádzke nová ICE-trať do Kolína nad Rýnom, ktorá skrátila čas jazdy medzi oboma mestami na iba 75 minút. Po dokončení vysokorýchlostnej dráhy medzi Kolínom a Bruselom budú mať finančné centrá Frankfurt a Londýn priame spojenie vysokorýchlostnými vlakmi cez Eurotunel. Okrem toho sa buduje aj vysokorýchlostná dráha do Paríža.

Význam nákladnej dopravy na koľajniciach sa však zmenšil: z dvoch zoraďovacích staníc je v pravádzke iba tá menšia (Frankfurt am Main-Ost), medzitým čo väčšia (Frankfurt am Main-Hauptgüterbahnhof) je nepoužívaná a územie ktorej je čiastočne využívané frankfurtskými veľtrhmi. Navyše by mala v areály vyrásť nová štvrť „Europaviertel“. Napriek tomu je Frankfurt naďalej vedúcim európskym logistickým centrom v nákladnej leteckej preprave.

Vo vnútrozemskej lodnej doprave je Frankfurt prepojený cez Rýn s najdôležitejšími priemyselnými regiónmi v Nordrhein-Westfalen a v Holandsku a cez kanál Mohan-Dunaj s juhovýchodnou Európou. Frankfurt zostal po premene západného prístavu na obytnú a kancelársku štvrť ešte východný prístav.

[úprava] Mestská a prímestská doprava

frankfurtské metro (U-Bahn)
Zväčšiť
frankfurtské metro (U-Bahn)

Ponuka MHD vo Frankfurte a v oblasti Rýn-Mohan pozostáva zo siete mestskej rýchlodráhy (S-Bahn), metra (U-Bahn), električiek, autobusov a takisto aj viacerých prímestských a regionálnych železníc. Cez Hlavnú železničnú stanicu prechádzajú linky všetkých S-Bahnov, takmer všetkých električiek a dvoch zo siedmych trás metra (U-Bahn). Ďalšie dôležité dopravné uzly sú Hauptwache, kde sa križujú U- Bahny a S-Bahny (8 S-Bahnov a 5 U-Bahnov), ako aj Konstablerwache (8 S-Bahnov, 4 U-Bahny a električková linka). Tieto dve stanice ležia pod nákupnou ulicou Zeil.

Najväčším dopravným podnikom pre mesta je Verkehrsgesellschaft Frankfurt (Dopravný podnik Frankfurt). Miestna dopravná spoločnosť traffiQ GmbH prevzala koordináciu a správu miestnej ponuky dopravných spoločností. Ja aj partnerom Rhein-Main-Verkehrsverbund (RMV), ktorý je zodpovedný za pravidelné spoje a jednotný tarifný systém.

Vďaka množstvu mestských diaľnic (čiastočne diaľnice , čiastočne diaľnicam podobné cesty prvej triedy) je tento región nadpriemerne prístupný aj pre individuálnu dopravu.

[úprava] Elektronická komunikácia

Aj pre Internet predstavuje Frankfurt dôležité miesto. Nachádzajú sa tu najväčšie nemecké internetové uzly DE-CIX a DeNIC.

[úprava] Veľtrhy

Messeturm (veľtržná veža)
Zväčšiť
Messeturm (veľtržná veža)

Veľtrhy majú vo Frankfurte dlhú tradíciu. Podľa najnovších poznatkov bol Frankfurt s Frankfurtským veľtrhom prvým veľtržným mestom na svete. Už od stredoveku tu mohli obchodníci ponúkať svoj tovar. S Lipskom, druhým veľkým veľtržným mestom v svätej rímskej ríši, bol spojený cez diaľkovú cestu Via Regia.

Najdôležitejšími veľtrhmi vo Frankfurte sú okrem veľmi známych Frankfurter Buchmesse (frankfurtská knižná výstava), Internationale Automobilausstellung (medzinárodná automobilová výstava) a Achemy aj Ambiente Frankfurt, najväčší veľtrh spotrebného tovaru na svete.

[úprava] Domáce podniky

Mrakodrapy (na obrázku dva mrakodrapy Deutsche Bank AG), utvárajú obraz mesta
Zväčšiť
Mrakodrapy (na obrázku dva mrakodrapy Deutsche Bank AG), utvárajú obraz mesta

Navzdory obvyklým názorom nesídlia vo Frankfurte iba finančné inštitúcie. V takmer žiadnom inom nemeckom meste, nesídli toľko medzinárodne úspešných podnikov z rôznych odvetví. Nachádzajú sa tu chemické koncerny, reklamné agentúry, softvérové firmy a Call centrá. Z priemyslu, vystupuje do popredia predovšetkým chemický priemysel. Frankfurt bol známy vďaka Hoechst celé roky ako „Lekáreň sveta“. Aj asociácie ako Verband der Chemischen Industrie (VCI – zväz chemického priemyslu), Verband Deutscher Maschinen- und Anlagenbau (VDMA – zväz nemeckých výrobcov strojov a zariadení), Verband der Elektrotechnik und Informationstechnik (VDE – zväz elektrotechniky a informačných technológií) s pridruženými normovacími komisiami (DKE v DIN a VDE) a Verband der deutschen Automobilhersteller (VDA – zväz nemeckých výrobcov automobilov) tu majú svoje sídlo. Zo strany zamestnancov je Frankfurt zastúpený sídlom IG Metall a IG BAU.

Frankfurt nad Mohanom je však svetoznámy predovšetkým ako medzinárodné finančné centrum a burzové mesto. V centre Frankfurtu sa nachádzajú centrály troch najväčších nemeckých bánk.

Deutsche Bank AG sídli na Mainzer Landstraße v blízkosti Taunusanlage. Niekoľko ulíc ďalej smerom do centra sa dajú rozoznať mrakodrapy Commerzbank AG, z ktorých najvyšší má výšku takmer 300 metrov.

Inak ako sa dá vytušiť podľa mena, je aj Dresdner Bank AG riadená z Frankfurtu. Tá patrí ale Allianz AG so sídlom v Mníchove. Takisto sa tu nachádza najväčšia nemecká priama banka – ING-DiBa. Okrem toho ma sídlo vo Frankfurte aj niekoľko významných súkromných bánk, ako napríklad Bankhaus Metzler, Hauck & Aufhäuser Privatbankiers, Bethmann-Bank a BHF Bank.

K najväčším súkromným bankám patria aj DZ BANK, Deka, Frankfurter Sparkasse von 1822 ako aj Landesbank Hessen-Thüringen (HELABA). Väčšina z ďalších 300 bánk nie sú tuzemské.

S burzovými parketmi „Frankfurter Wertpapierbörse“ a „XETRA“ spravovanými Deutsche Börse AG je Frankfurt druhým najväčším trhom s akciami Európy a vybavuje leví podiel nemeckého obchodu s cennými papiermi. Podľa hodnoty trhovej kapitalizácie je Deutsche Börse AG najväčšou burzou na svete.

[úprava] Štátne inštitúcie a organizácie

Eurotower (Európska veža) je sídlom Európskej centrálnej banky
Zväčšiť
Eurotower (Európska veža) je sídlom Európskej centrálnej banky

Frankfurt nad Mohanom je bankovou metropolou aj s ohľadom na štátne banky. Okrem Nemeckej centrálnej banky a Úverovej banky pre obnovu a rozvoj majú aj Európska centrálna banka a nemecká pobočka IFC (International Finance Corporation je členom skupiny svetovej banky) sídlo vo Frankfurte.

Okrem toho sídli vo Frankfurte nemecká knižnica, hesenský vrchný krajinský súd ako aj hesenský krajinský pracovný súd a má vlastné policajné prezídium, hasičov z povolania so siedmimi požiarnymi zbrojnicami.

Frankfurt je aj sídlom 88 konzulátov. Iba New York a Hamburg majú viac zahraničných zastúpení bez toho, aby boli hlavným mestom. Čína a Rusko tu otvorili prednedávnom svoj generálny konzulát.

[úprava] Médiá

Vydavateľstvo novín Frankfurter Rundschau – Rundschau-Haus blízko Eschenheimer Tor vo Frankfurte
Zväčšiť
Vydavateľstvo novín Frankfurter Rundschau – Rundschau-Haus blízko Eschenheimer Tor vo Frankfurte

Frankfurt, je jedno z najstarších novinárskych miest sveta, miestom s dvoma celoštátnymi denníkmi s dvoma rozdielnymi smermi. Liberálno-konzervatívny Frankfurter Allgemeine Zeitung prevádzkuje ako redakciu ako aj vydavateľstvo v blízkosti Mainzer Landstraße v mestskej časti Gallusviertel. Ľavicovo-liberálny Frankfurter Rundschau má naproti tomu vydavateľstvo spoločne s redakciou od júla 2005 v Sachsenhausene. K tomu vychádzajú vo Frankfurte aj najvplyvnejšie regionálne konzervatívne noviny Frankfurter Neue Presse, vo vydavateľstve Frankfurter Societät v priamom susedstve k vydavateľstvu FAZ. Vo Frankfurt sa vydáva aj denník NEWS Frankfurt vo vydavateľstve Handelsblatt, ktorý chce zaujať hlavne novým menším formátom a modernou úpravou.

Okrem denníkov, sú vychádzajú vo Frankfurte aj niektoré zaujímavé časopisy. Journal Frankfurt je najznámejším časopisom mesta pre podujatia, oslavy a zasvätené tipy. Podobne ako aj FAZ a FNP, má Journal Frankfurt svoju redakciu vo frankfurtskej Gallusviertel.

Najstaršia frankfurtská rozhlasová stanica bola súkromná, v roku 1924 založená, Südwestdeutsche Rundfunkdienst AG. Dnes je jej nástupcom verejnoprávna Hessischer Rundfunk so svojou budovou rozhlasu „Am Dornbusch“, ktorá je jedným z najdôležitejších mediálnych rozhlasových a televíznych spoločností. Nachádzajú sa tu aj rozvádzacie body ARD, ktoré rozdeľujú spoločné programy (napríklad Das Erste) cez vysokovýkonnú sieť na jednotlivé vysielacie zariadenia. Americký mediálny koncern Bloomberg má v centre Frankfurtu na Neuen Mainzer Straße svoje nemecké štúdio. Okrem toho je tu aj regionálne štúdio RTL Group. Z Frankfurtu vysielajú aj čisto rozhlasové spoločnosti, ako napríklad Main FM. Ďalšou súkromnou, ale nie komerčnou rozhlasovou stanicou je Radio X. Jej štúdio je neďaleko Konstablerwache. Najväčšia rozhlasová regionálna stanica, Hitradio FFH, má svoje sídlo v neďalekom Bad Vilbely.

Rovnako je vo Frankfurte udomácnená tlačová agentúra Reuters Nemecko. Svoje kancelárie má v reprezentatívnej Messeturm.

Aj americká stanica pre vojakov American Forces Network mala od augusta 1945 svoje hlavné sídlo vo Frankfurte. V rámci redukcie vojska bolo ale sídlo AFN vo Frankfurte odsťahovalo: od októbra 2004 vysiela American Forces' Network svoj európsky program z Mannheimu.

[úprava] Vzdelávanie a výskum

  • Johann Wolfgang Goethe-Universität, založená 1914
  • Staatliche Hochschule für bildende Künste, založená v roku 1817 Johannom Friedrichom Städelom, ktorá prešla v roku 1942 na mesto Frankfurt
  • Hochschule für Musik und Darstellende Kunst, vzišla z v roku 1878 založenej nadácie „Hoch'sches Konservatorium“
  • Fachhochschule Frankfurt am Main, založená v roku 1971
  • Philosophisch-theologische Hochschule Sankt Georgen, súkromná vedecká vysoká škola finančne podporovaný nemeckými jezuitami, sídli v mestskej časti Sachsenhausen; založená 1926 biskupom von Limburgom;
  • Hochschule für Bankwirtschaft (HfB) – súkromná vysoká škola
  • Max-Planck-Institut für europäische Rechtsgeschichte (MPIER)
  • Max-Planck-Institut für Biophysik a
  • Max-Planck-Institut für Hirnforschung

[úprava] Vyznamenania odovzdávané mestom

  • Otto-Hahn-Preis
  • Frankfurter Gründerpreis

[úprava] Kultúra a pamätihodnosti

[úprava] Pamätihodnosti

[úprava] Historické centrum

kostol Paulskirche
Zväčšiť
kostol Paulskirche

Tri z najdôležitejších pamätihodností sa nachádzajú v svojej tesnej blízkosti, v centre mesta v mestskej časti Altstadt. Sú to Kaiserdom, Römerberg a Paulskirche.

Kaiserdom sv. Bartolomeja so svojou nápadnou neskorogotickou západnou vežou bol volebným a korunovacím miestom nemeckých cisárov. Od Dómu vedie k Römeru cesta Königsweg, ktorá viedla čerstvo korunovaných kráľov na slávnostný banket v radnici. Pred dómom sa dnes nachádza historická záhrada s vykopávkami z rímskych a karolských čias.

Römerberg je centrálnym námestím historickej časti mesta s radnicou (Römer) zo 14. storočia, skorogotického kostola Alte Nikolaikirche a po zničení vojnou, znovu postavenej radovej zástavby domov na východnej strane námestia. Medzi Römerbergom a Zeilom sa nachádza v 14. storočí vybudovaný kostol Liebfrauenkirche.

Kostol Paulskirche je klasicistická stavba, otvorená roku 1789, miesto národného zhromaždenia v 1848/1849. Námestie pri kostole je obľúbené miesto s mnohými kaviarňami.

[úprava] Mosty a brehy Mohanu

Oba brehy rieky Mohan (Mainufer) sa stávajú jednou z najatraktívnejších častí mesta. K tomu prispievajú projekty ako rozvoj múzeí na brehu rieky (Museumsufer), nanovo vybavené verejné priestranstvá a architektonicky náročné mosty. Eiserner Steg, jeden z mostov vyhradených pre chodcov, ktorý bol postavený v roku 1863, je jeden z charakteristických znakov mesta. Pohľad z jedného z východných mostov v centre mesta, na historické centrum a mrakodrapy na horizonte, sa často používa v médiách ako ilustrácia pre príspevky z Frankfurtu (pozri aj obrázok na tejto stránke). Pri brehoch rieky boli v posledných rokoch otvorené aj dva veľké plážové kluby (Gallerie Beachclub v Ostende a Kingkamehameha Beachclub v Offenbachu).

[úprava] Mrakodrapy

Mrakodrapy na horizonte
Zväčšiť
Mrakodrapy na horizonte

pozri hlavný článok: Zoznam mrakodrapov Frankfurtu nad Mohanom

Ako jediné európske veľkomesto spolu s Moskvou, má Frankfurt vyšší počet mrakodrapov v bezprostrednej blízkosti centra. Známe sú hlavne Messeturm a mrakodrap commerzbanky ako teraz najvyššie mrakodrapy Európy, centrály Dresdner Bank a Deutsche Bank alebo budova Európskej centrálnej banky. Jediný verejnosti prístupný mrakodrap v centre mesta je Maintower s vyhliadkovou terasou vo výške 200 nad úrovňou ulice.

Vďaka týmto mrakodrapom, je Frankfurt niekedy označovaný ako Mainhattan – ako narážka na Manhattan v New Yorku.

Na regulovanie stavieb mrakodrapov bol vytvorený rámcový plán, ktorý predpisuje, kde a ako sa môžu stavať mrakodrapy.

[úprava] Sachsenhausen

Na južnom brehu Mohanu je zachovalá štvrť Sachsenhausen, ktorá bola v 70-tych rokoch obľúbenou štvrťou na vychádzky a návštevu krčiem. Kvôli nadmiernej zkomercionalizovanosti však podľa mnohých utrpela. Obzvlášť bolestivý bol pokles návštevníkov po odsune amerických vojsk. Prázdnota a úpadok sa nedali prehliadnuť. Napriek tomu je tu ešte stále niekoľko tradičných a čiastočne aj veľmi staré krčmy, kde sa predáva tradičné jablkové víno. Mesto sa už dlhšie snaží času túto štvrť pozdvihnúť. Tento projekt ukazuje obnovou niektorých budov prvé úspechy. Cieľom je etablovať v tejto štvrti okrem krčiem aj malé obchody a ateliéry, aby štvrť viac ožila aj počas dňa.

Staré budovy v severnej časti Sachsenhausenu okolo námestia Schweizer Platz patria medzi najobľúbenejšie obytné štvrte Frankfurtu a tomu zodpovedajú aj vysoké ceny. Je tu aj vhodná zmes ponuky maloobchodu a gastronómie. Okrem typických krčiem, kde sa podáva hlavne jablkové víno ako je Wagner a Gemalten Haus, sa tu nachádzajú aj moderné kokteilové bary. Ďalej na juh sa nachádzajú vilové štvrte ako napríklad Lerchesberg, ktorý vznikol v 60-tych rokoch.

[úprava] Hlavná stanica a Bahnhofsviertel

Hlavná železničná stanica počas noci svetelných efektov Luminale
Zväčšiť
Hlavná železničná stanica počas noci svetelných efektov Luminale

Frankfurtská hlavná stanica, otvorená roku 1888, nie je iba po lipskej najväčšia svojho druhu v Európe, ale vďaka jej obrovskej päťloďovej hale, zachovalej vstupnej haly a neprehľadnou spleťou podzemných priestorov aj pozoruhodnosťou sama o sebe.

Prislúchajúca Bahnhofsviertel (staničná štvrť) je miestom spolužitia mnohých kultúr. Nachádzajú sa tu nespočetné obchody rôzneho druhu z ešte rozdielnejších kultúr. Bahnhofsviertel žije 24 hodín denne, a to nie iba kvôli štvrti „červených svetiel“. Na túto štvrť sa je možné dívať ako na typický vzor pre mestské problémy. Alkoholici a závislí sú všadeprítomný. Ulica Kaiserstraße je mestským bulvárom, na ktorom je možné pozorovať biedu a bohatstvo v tesnom susedstve.

Viac v článku: Pamätihodnosti Frankfurtu nad Mohanom.

[úprava] Kultúra

[úprava] Múzeá

Mesto ponúka rozmanitý kultúrny program. K tomu sa ešte pridáva jedinečná múzejná ponuka, ktorá je usídlená na oboch brehoch Mohanu.

Museumsufer (múzejné brehy) na sachsenhausenskej strane Mohanu zahŕňa najznámejšie budovy ako Städel (maľby), Liebieghaus (antické plastiky), Museum für Kommunikation (Múzeum komunikácie), Deutsche Architekturmuseum (Nemecké múzeum architektúry), Deutsche Filmmuseum (Nemecké filmové múzeum), Museum für Weltkulturen (Múzeum pre svetovú kultúru) a Museum für angewandte Kunst (Múzeum pre aplikované umenie). Museumsuferfest (festival na múzejných brehoch) sa koná každoročne na brehoch rieky a láka návštevníkov bohatou kultúrnou ponukou.

Na strane Mohanu starého mesta sa nachádzajú Jüdische Museum (Židovské múzeum), Museum für Vor- und Frühgeschichte (Múzeum pre predhistorické a rané dejiny), Historisches Museum (Historické múzeum), Museum für Moderne Kunst (Múzeum moderného umenia) a Kunsthalle Schirn (Umelecká sieň Schirn).

Vo Westende leží okrem toho najvýznamnejšie Múzeum prírody – Naturmuseum Senckenberg, v ktorom sú okrem iného fosílie nájdené v messelskej bani pri Darmstadte, pôvodný praveký jašter so zachovanými zvyškami kože a rôzne kostry dinosaurov.

V Nordende je EXPLORA, múzeum pre optické a iné klami. Nachádzajú sa tam rôzne anaglyfy, stereoskopické obrázky, stereogramy, hologramy a iné formy optického pozorovania.

[úprava] Javiská

Alte Oper
Zväčšiť
Alte Oper

Okrem početných múzeí, sú vo Frankfurte aj prvotriedne opery, ktoré už viac krát obdržali vyznamenanie Opera roka (naposledy v roku 2003). V Opern- und Schauspielhaus (Operný a divadelný dom) sú obe javiská spojené. Alte Oper (stará opera), otvorená 1881, bola počas druhej svetovej vojny zničená a v roku 1981 znova postavená sa používa na koncerty ale aj iné podujatia. Ďalšími dôležitými koncertnými budovami sú Jahrhunderthalle v Unterliederbachu a Festhalle v Bockenheime. Svetovo presláveným fórom pre súčasnú hudbu je v roku 1980 založený Ensemble Modern vo frankfurtskom Ostende.

Okrem Tigerpalastu, Stalburg-Theater, Gallustheater, Fritz-Rémond-Theater a English Theatre sa nachádzajú v oblasti kabaretu Neue Theater v mestskej časti Höchst, TiTS-Theater ako aj Dramatische Bühne v Café Exzess.

[úprava] Knižný veľtrh

Od 15. storočia uskutočňujúci sa Frankfurter Buchmesse (Frankfurtský knižný veľtrh) nie je iba ekonomickou (ako najväčší knižný veľtrh sveta), ale aj najdôležitejšou kultúrnou udalosťou. Počas každoročného veľtrhu sa konajú vo Frankfurte aj početné sprievodné akcie. Vrcholom je predávanie Friedenspreis des Deutschen Buchhandels (Cena mieru nemeckého knižného trhu) v Paulskirche.

[úprava] Šport

Commerzbank-Arena
Zväčšiť
Commerzbank-Arena

Frankfurt nad Mohanom je domovom mnohých športových klubov:

Najdôležitejšie, každoročne sa konajúce športové udalosti sú:

  • EuroCity-Marathon (mestský maratón)
  • Rund um den Henninger-Turm (cyklistické preteky)
  • Ironman Germany (triatlon)

Najdôležitejšími športoviskami mesta sú:

  • Commerzbank-Arena (futbal), miesto konania futbalových majstrovstiev sveta 2006
  • Stadion am Bornheimer Hang (futbal a ľahká atletika)
  • Ballsporthalle Frankfurt am Main (basketbal, hádzaná)
  • Eissporthalle Frankfurt (ľadový hokej)
  • Galopprennbahn Niederrad (koňské preteky)

Frankfurt je okrem toho sídlom najdôležitejších športových zväzov, okrem iného:

  • Deutscher Sportbund (Nemecký športový zväz)
  • Nationales Olympisches Komitee (Národný olympijský výbor)
  • Deutscher Fußballbund (Nemecký futbalový zväz)
  • Deutscher Turnerbund (Nemecký gymnastický zväz)

[úprava] Pravidelné podujatia

Frankfurťania sú považovaný za veľmi spoločenských. Aj t toho dôvodu je počet podujatí relatívne vysoký. K najdôležitejším nepochybne patrí Dippemess (voľne preložené – trh kameninových riadov), ktorý je vo Frankfurte slávený hneď dva krát. Jeden krát na jar, obvykle medzi aprílom a májom a potom ešte raz na jeseň, presnejšie v septembri. Rovnako známy je aj Wäldchestag (dni lesíka), ktorý sa koná vždy v utorok, po svätodušných sviatkoch (Turiciach) vo Frankfurtskom mestskom lese. Každoročný hudobný festival Sound of Frankfurt je obľúbený predovšetkým mladými. S 500 000 návštevníkmi, dosiahol tento koncert pod voľným nebom v roku 2003 nový rekord. Koncert sa však v roku 2005 kvôli finančnej náročnosti a nedostatku sponzorov nekonal.

Museumsuferfest je neobyčajným frankfurtským podujatím. Jeho jedinečnou zmesou hudby a kultúry priláka každú jeseň Herbst počas víkendov až 3 000 000 záujemcov o kultúru. Okrem toho sú obľúbené aj „Nacht der Museen“ (noc múzeí) a „Nacht der Clubs“ (noc klubov). Popri tom majú ešte aj jednotlivé mestské časti vlastné slávnosti, ako napríklad Höchster Schlossfest (Höchtské zámocké slávnosti).

[úprava] Kulinárske špeciality

Bethmännchen
Zväčšiť
Bethmännchen
  • Frankfurter Würstchen (frankfurtské párky)
  • Frankfurter Rindswurst (frankfurtské hovädzie klobásy)
  • Apfelwein (jablkové víno)
  • Frankfurter Grüne Soße (frankfurtská zelená omáčka)
  • Bethmännchen (marcipánová špecialita, zdobená mandľami)
  • Frankfurter Kranz (frankfurtské venčeky)
  • Handkäse (syrová špecialita)
  • Frankfurter Rippchen (bravčové kotlety podávané s kyslou kapustou a zemiakovým pyré)
  • Haddekuche (koláč)

[úprava] Osobnosti

Johann Wolfgang von Goethe sa narodil vo Frankfurte
Zväčšiť
Johann Wolfgang von Goethe sa narodil vo Frankfurte

Prominentné osobnosti a synovia a dcéry mesta sú uvedení v Zozname osobností Frankfurtu nad Mohanom, čestní občania v Zozname čestných občanov Frankfurtu nad Mohanom. Mnoho známych osobností leží tiež na hlavnom, ale aj iných frankfurtských cintorínoch.


[úprava] Literatúra

[úprava] História

  • Hessisches Städtebuch; Band IV 1. Teilband z „Deutsches Städtebuch. Handbuch städtischer Geschichte“, von Erich Keyser, Stuttgart, 1957
  • Ludwig Börne, „Juden in der freien Stadt Frankfurt“, 1820, Sämtliche Schriften, Bd. II, Düsseldorf 1964
  • Lothar Gall (Hg.), FFM 1200. Traditionen und Perspektiven einer Stadt, Sigmaringen 1994
  • Waldemar Kramer (Hg.), Frankfurt Chronik, Frankfurt am Main 1964
  • Walter Gerteis, Das unbekannte Frankfurt, 3 Bde. Frankfurt am Main 1960-1963
  • Ernst Mack, Von der Steinzeit zur Stauferstadt. Die frühe Geschichte von Frankfurt am Main, Frankfurt am Main 1994
  • Armin Schmid, Frankfurt im Feuersturm. Die Geschichte der Stadt im Zweiten Weltkrieg, Societäts Verlag Frankfurt am Main 1984, ISBN 3-7973-0420-X
  • Hans-Otto Schembs, Spaziergang durch die Frankfurter Geschichte, Frankfurt am Main 2002, ISBN 3-7829-0530-X

[úprava] Architektúra

  • Heinz Ulrich Krauß, Frankfurt am Main. Daten, Schlaglichter, Baugeschehen, Frankfurt am Main 1997
  • Dieter Bartetzko, Frankfurts hohe Häuser, Frankfurt am Main und Leipzig 2001
  • Ulf Jonak, Die Frankfurter Skyline, Frankfurt am Main und New York
  • Heinz Schohmann, Frankfurt am Main und Umgebung. Von der Pfalzsiedlung zum Bankenzentrum, Köln 2003
  • Hugo Müller-Vogg, Hochhäuser in Frankfurt, Frankfurt am Main

[úprava] Rôzne

  • Marco Polo-Führer Frankfurt, Mairs Geographischer Verlag, 5. Auflage, Ostfildern 2001
  • Barbara M. Henke, Thomas Kirn u. Ruth Rieger, Edition Die deutschen Städte - Frankfurt. Verlag C. J. Bucher, München 1994 ISBN 3-7658-0873-3
  • Elisabeth Ehrhorn, Carmen Sorgler u. Renate Schildheuer, (S)Turmspitzen, Societätsverlag ISBN 3-7973-0618-0
  • Christian Setzepfandt, Geheimnisvolles Frankfurt am Main. Wartberg Verlag ISBN 3-8313-1347-4
  • Martin Mosebach: Mein Frankfurt. Mit Photographien von Barbara Klemm. Frankfurt am Main: Insel 2002. (Insel-Taschenbuch, 2871) ISBN 3-458-34571-X

[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Frankfurt nad Mohanom