Fluór

Z Wikipédie

Flór (lat. fluere = tiecť) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku F a protónové číslo 9.

Vlastnosti
O - Flór - Ne

F
Cl  
 
 
[He]3s22p5
10
9.
F
Všeobecné
Názov, značka, protónové číslo Flór, F, 9.
Séria halogény
Skupina, perióda, blok 17 (VIIA), 2, p
Vzhľad svetlý zelenožltý
Atómové
Atómová hmotnosť 18,9984 amu
Atómový polomer (vypočítaný) 50 (42) pm
Kovalentný polomer 71 pm
Van der Waalsov polomer 147 pm
Elektrónová konfigurácia [He]3s22p5
Elektróny na energetickú hladinu 2, 7
Oxidačné stupne (Oxidy) -1 (silno kyslé)
Elektronegativita 3,98 (Paulingova stupnica)
Výstupná energia (eV)
Kryštalická štruktúra kubická
Fyzikálne
Skupenstvo plynné
Magnetické vlastnosti nemagnetický
Hustota (tvrdosť podľa Mohsa) 1,696, kg/m3 (N/A)
Teplota topenia (tavenia) 53,53 K ( °C)
Teplota varu 85,03 K ( °C)
Molový objem 11,20×10-6 m3/mol
Skupenské teplo vyparovania 3,2698 kJ/mol
Skupenské teplo tavenia 0,2552 kJ/mol
Tlak pary Pa pri K
Rýchlosť zvuku m/s pri {{{Rýchlosť zvuku pri}}} °C
Rôzne
Merná tepelná kapacita 824 J/(kg · K)
Elektrická vodivosť S/m
Tepelná vodivosť 0,0279 W/(m · K)
1. Ionizačná energia 1681 kJ/mol
2. Ionizačná energia 3374 kJ/mol
3. Ionizačná energia 6050 kJ/mol
4. Ionizačná energia 8407 kJ/mol
5. Ionizačná energia 11020 kJ/mol
6. Ionizačná energia 15160 kJ/mol
7. Ionizačná energia 17870 kJ/mol
8. Ionizačná energia 92040 kJ/mol
9. Ionizačná energia 106400 kJ/mol
Izotop
Izotop NA t1/2 ZM ER MeV PR
19F 100 % F je stabilný pri 10 neutrónoch
Vlastnosti NMR
19F
Spin jadra 1/2
gamma / rad/T 25,1815×10-7
Citlivosť k 1H 0,8328
Larmorova frekvencia pri B = T MHz
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak,
údaje sú za normálnych podmienok (NTP/STP).

Obsah

[úprava] Základné fyzikálne a chemické vlastnosti

Flór je toxický, svetlozelenožltý plyn, prvý člen rady halogénov. Je najreaktívnejší plyn, ktorý sa zlučuje s väčšinou prvkov periodickej tabuľky. V čistej forme je veľmi nebezpečný, pri kontakte s kožou spôsobuje vážne popáleniny. Georigius Agricola ho objavil v roku 1529 vo forme flouridu vápenatého, ktorý sa používal pri tavení a zlievaní kovov.

Relatívne veľká elektronegativita fluóru a malý atómový polomer spôsobujú zaujímavé väzbové charakteristiky, zvlášť v spojení s uhlíkom. Pozrite kovalentný polomer fluóru.

[úprava] Dôležité charakteristiky

Čistý fluór (F2) je žieravý tmavožltý plyn, ktorý je silným oxidačným činidlom. Je najreaktívnejší a najelektronegatívnejší zo všetkých prvkov, a rýchlo tvorí zlúčeniny s inými prvkami. Fluór sa dokonca zlučuje i so vzácnymi plynmi - kryptón, xenón a radón. Aj v tme a chladných podmienkach fluór reaguje explozívne s vodíkom. Je natoľko reaktívny, že sklo, kovy a dokonca voda podobne ako iné látky, horia jasným plameňom v prúde fluórového plynu. Je príliš reaktívny aby sa nachádzal v elementárnej forme a má takú afinitu (zlúčivosť) pre väčšinu prvkov, vrátane kremíku, že sa nedá pripraviť ani skladovať v sklených nádobách. Vo vlhkom vzduchu reaguje s vodou a produktom je nebezpečná kyselina fluorovodíková.

[úprava] Výskyt v prírode

[úprava] Zlúčeniny

[úprava] Výroba a využitie

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Fluór