Antická filozofia
Z Wikipédie
Antická filozofia zahŕňa filozofiu starovekého Grécka (starogrécka filozofia a helenistická filozofia) a filozofiu starovekého Ríma.
Je to prvá etapa a základ európskej filozofie, súčasť starovekej filozofie, ktorá existovala v časovom intervale antiky; filozofia, ktorá vznikla v prostredí starogréckej polis v 6. stor. pred Kr. a vyvijala sa v v starovekom Grécku alebo v Stredomorí do 6. stor. po Kr. Bola takmer úplne dielom Grékov, Rimania boli ich žiakmi a väčšinou od nich myšlienky preberali a prispôsobovali si ich pre svoje potreby.
Antická filozofia sa vyznačuje ideou harmónie a racionálnej postihnuteľnosti sveta a obsahuje zárodky takmer všetkých neskorších spôsobov a smerov filozofického (a sčasti i vedeckého) myslenia.
Antická filozofia ako teoretický výraz najrôznejších čiastkových i základných koncepcií vyhrotila najmä v klasickom obodbí základné protiklady filozofických teórií a filozofických metód a vytvorila základnú filozofickú terminológiu. V tomto zmysle je všetka neskoršia filozofia dedičkou a pokračovateľkou antickej filozofie. Ideové zápasy a teoretické spory v antickej filozofii sú ešte pomerne jednoduché, priame, často takmer v priezračne čistej podobe. A práve preto je štúdium antickej filozofie aj vynikajúcou školou filozofického myslenia.
Obsah |
[úprava] Etapy vývinu antickej filozofia
- predatická filozofia - 1. obdobie
- klasická grécka filozofia - 2. obdobie
- helenistická filozofia - 3. obdobie
- rímska filozofia - 4. obdobie
[úprava] Smery, školy, učenia antickej filozofie
- Platónska akadémia
- antický aristotelizmus
- antický atomizmus
- antický epikureizmus
- gnosticizmus
- antický hedonizmus
- novokynizmus
- novoplatonizmus
- novopytagoreizmus
- patristika
- peripatetizmus
- pytagoreizmus
- antický skepticizmus
- sofisti
- stoicizmus
- eleatská škola
- sokratovské školy
[úprava] Antická filozofia podľa Patočku
Podľa Patočku je filozofia tretej osoby, čo však ešte neznamená, že je to filozofia neosobného súcna. Celý impetus síce smeruje k zachyteniu súcna tak, ako je samo osebe, substanciálneho súcna, samostatne existujúcej bytosti bez ďalších vzťahov, pre čistý pohľad - čo možno zachytávať v dištancii, ako objekt. Avšak určenie týchto objektov, in concreto ich zaradenie do celku, ich vlastnosti, ich vzťahy, sú odvodené od našej personálnej skúsenosti. Filozofovanie v tretej osobe tu teda neznamená úplnú neosobnosť. Druhé dve osoby sú tu v zmlčanej podobe, i keď sa celý záujem zameriava na tú tretiu, na to, na čo sa dívame v odstupe.
[úprava] Vznik antickej filozofie (=vznik západnej filozofie, vznik európskej filozofie, vznik filozofie v Grécku)
Dochádza k nemu asi v polovici 6. stor. pred Kr.; vznik antickej filozofie súvisí pravdepodobne s vytvorením mestkých štátov (polis) takého typu, v ktorých ekonomike mali značný význam tovarové a peňažné vzťahy a ktorých politické zriadenie sa postupne demokratizovalo. Ich sociálna štruktúra umožňovala niektorým členom občianskeho kolektívu takú individuálnu slobodu, aká sa v predchádzajúcej histórii ľudstva nikde nevyskytla.
V týchto podmienkach sa vyvinul nový typ ľudí, nespútanych autoritou rodu, kmeňa alebo centralizovaného despotického štátu, ktorí mali možnosť samostatne teoreticky uvažovať o svete. Vznikom filozofie v Grécku sa vytvára perspektíva teoretického, a tým aj vedeckého objavovania sveta a uvažovania o ňom.
[úprava] Vznik antickej filozofie podľa B. Boreckého
Tak, ako 7. a 6. stor. pred Kr. vytvorilo ekonomické a politické predpoklady pre nasledujúce obdobie rozkvetu gréckych mestských štátov, vytvorilo i predpoklady pre klasické diela gréckeho myslenia, drámy a prózy. Boli to opäť grécke obchodné centrá na maloázijskom pobraží, kde grécke myslenie urobilo významný krok a postúpilo od mytologického vysvetlovania k čisto racionálnym úvahám o svete a o prirode. Tento čin, ktorý znamenal vznik filozofického myslenia, vyrástol opäť zo spojenia domácich tradíciís vedeckými poznatkami a kozmogonickými mýtmi Predného východu. V nových spoločenských podmienkach, ktoré sa podstatne odlišovali od strohej hierarchie orientálnych despocií, oslobodili prví iónski filozofi poznatky orientálnej a egyptskej matematiky a astronómie od ich účelovej viazanosti a využili ich na pokus o racionálne poznanie vzniku a vyvoja sveta, ktoré v duchu ideí novych spoločenských síl chcelo prekonávať staré nábožensko-mytologické nazeranie. Spoločnou otázkou, ktorú si Táles, Anaximandros, Anaximenes a Herakleitos položili, bola otázka hmotnej pralátky sveta. Odpovede, ktoré na tuto otázku našli, boli nevyhntune špekulativne. V terminológii, v niektorých predstavách i v spôsobe kladenia niektorých otázok možno však ešte dobre rozoznať náboženský základ mytologických kozmgónií, na ktoré nadväzovali a ktoré sa snažili prekonať. Cesta filozofického myslenia bola však nastúpená a otvorila naraz priestor smelým racionálnym úvahám a konštrukciám.
[úprava] Zoznam literatúry
- Machovec, D.: Technika psaní ročníkových prací z dějin antické filozofie,1977
- Martinka, J.: Dominanty antickej gréckej filozofie, 1991
- Zeller, E.: Die Philosophie der Griechen in ihrer geschichtlichen Entwicklung. I-III, 1844 - 1952
- Zeller, E.: Grundriss der Geschichte der Philosophie, 1883