Oskar Nedbal

Z Wikipédie

Oscar Nedbal (1874-1930)
Zväčšiť
Oscar Nedbal (1874-1930)

Oskar Nedbal (* 26. marec 1874 Tábor – † 24. december 1930 Záhreb) bol svetoznámy český dirigent a operetný skladateľ. Stal sa jednou z najvýznamnejších osobností českého a slovenského hudobného života.

Narodil sa v právnickej rodine, ktorej príbuzní boli značne rozptýlení po celej monarchii. Jeho otec Karel sa popri práci veľmi rád venoval aj hudbe. Oscar Nedbal počas svojich gymnaziálnych štúdií v Tábore navštevoval aj miestny zbor.

V roku 1885 bol prijatý na konzervatórium v Prahe, kde študoval hru na trubke a o dva roky neskôr hru na husle a napokon aj kompozíciu. Jedným z jeho spolužiakov v konzervatóriu bol aj Franz Lehár. Jeho prvé kompozície uviedol školský orchester v roku 1891. Posledný rok v konzervatóriu strávil pod vedením Antonína Dvořáka. Po skončení konzervatória sa stal spoluzakladateľom českého sláčikového kvarteta, ktoré pomerne rýchlo dosiahlo značnú slávu.

V roku 1896 sa stal dirigentom Pražskej filharmónie, s ktorou navštívil mnohé európske veľkomestá. Ku komponovaniu sa vrátil až v roku 1902, keď zložil balet Pohádka o Honzovi pre Národné divadlo v Prahe (vo Viedni uvedený ako Der faule Hans).

V roku 1907 sa presťahoval z osobných dôvodov do Viedne (odtiaľ bola jeho druhá žena) kde sa stal dirigentom Tonkünstler-Orchestra. Jeho prvou operetou bola Cudná Barbora (1911), ktorá mala premiéru v Prahe, avšak väčšiemu úspechu bránilo slabé libreto (dosiahol však, že si ho v hudobnom svete všimli). Najväčší úspech dosiahol operetou Poľská krv (Polenblut), pre ktorú napísal libreto známy libretista Leo Stein (preslávený najmä libretom k operete Franza Lehára Veselá vdova). Premiéru mala v Carl Theater vo Viedni. Jeho ďalšími operetami boli Vinobranie (Die Winzerbraut, 1916), Krásna Saskia (Die schöne Saskia, 1917) a Eriwan (1918).

Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa Oskar Nedbal presťahoval do Československa, kde bol koncertným dirigentom Šakovej filharmónie v Prahe. Bol však napriek svojej veľkej snahe a profesionálnym úspechom stále považovaný za odrodilca, a napätá atmosféra ho prinútila Prahu opustiť.

Najprv odišiel na krátko do Rumunska, potom v roku 1923 nastúpil ako riaditeľ do novovzniknutého Slovenského národného divadla v Bratislave, kde mal značný podiel na profesionalizácii operného súboru. Od roku 1926 pôsobil aj v Slovenskom rozhlase.

Pracovné a finančné problémy, národnostné útoky a ťažkosti s médiami ho však psychicky značne poznačili. Svoj život ukončil samovraždou, keď 24. decembra 1930 vyskočil z okna baletnej sály divadla v Záhrebe. V súčasnosti je po ňom pomenované divadlo v jeho rodisku, Tábore.

Obsah

[úprava] Nedbalove divadelné diela

[úprava] Operety

  • Cudná Barbora (1911)
  • Poľská krv, Polenblut (1913)
  • Vinobranie, Die Winzerbraut (1916)
  • Krásna Saskia, Die schöne Saskia (1917)
  • Eriwan (1918)
  • Donna Gloria (1925)

[úprava] Balety

  • Pohádka o Honzovi (1902)
  • Z pohádky do pohádky (1908)
  • Princezná Hyacinta (1911)
  • Čertova babička (1912)

[úprava] Komická opera

  • Sedlák Jakub (1922)