Kralická biblia
Z Wikipédie
Kralická biblia je českou tlačenou bibliou, ktorú z pôvodných biblických jazykov (hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny) preložili prekladatelia a teológovia Jednoty bratrské. Svoj názov dostala podľa miesta vytlačenia, ktorým boli juhomoravské Kralice. Je to prvý český preklad biblie z pôvodných jazykov, nie z latinskej Vulgaty.
Obsah |
[úprava] Okolnosti vzniku
[úprava] Tlačiareň
Jednota bratrská mala vlastnú, utajenú tlačiareň, pretože sa jednalo o zakázané náboženské zoskupenie. Táto tlačiareň sídlila zo začiatku (od roku. 1562) v Ivančiciach pri Brne. V tlačiach z dôvodu utajenia sa nepoužívalo označenie miesta tlače, iba krycie označenie in insula hortensi pre svoje umiestnenie v záhradách. V roku 1578 bola tlačiareň prenesená do tvŕdze v Kraliciach pod patronátom Jána zo Žerotína, ktorý sídlil v blízkej Náměšti.
[úprava] Blahoslavov preklad Nového zákona
Iniciátorom prekladu bol „bratrský“ biskup Jan Blahoslav, ktorý ako prvý nadviazal na erazmovskú tradíciu a snahu preložiť Písmo z pôvodných jazykov. Sám preložil Nový zákon podľa predlohy Theodora Bezu, ktorý obsahoval aj latinský preklad. Ján Blahoslav sa riadil najmä Bezovým latinským textom, ale dosť čerpal aj z gréckeho originálu. Tento preklad Nového zákona vyšiel celkom dvakrát:
1) Nový zákon (z jazyka gréckeho) znovu do češtiny preložený Roku Pána 1564 v Ivančiciach
2) Nový zákon znovu do češtiny preložený, secunda editio diligenter recognita anno 1568 (preklad latinčiny: „druhé vydanie dôkladne prehliadnuté v roku 1568“).
Ján Blahoslav začal tiež používať rozsiahle komentáre, vrátane odkazov na príbuzné biblické miesta prekladových variánt a niekedy aj priamo výklad exegetický. Sám Blahoslav mal v úmysle preložiť aj Starý zákon, ale ako sa tejto úlohy stačil ujať, zastihla ho smrť.
[úprava] Preklad
Preklad Starého zákona koordinoval a viedol Blahoslavov odchovanec a biskup Ondrej Štefan. V tíme prekladateľov (filológov a teológov súčasne) sa nachádzali:
- Mikuláš Albrecht z Kaménka (hebrejista)
- Lukáš Helic (pokrstený žid)
- Ján Eneáš (senior Jednoty bratrské)
- Izaiáš Cibulka (konsenior a správca kralického zboru)
- Jiří Strejc (konsenior)
- Ján Efraim
- Pavol Jessen
- Ján Kapito (Hlaváč)
Pre Nový zákon bol prevzatý podrobne zrevidovaný preklad Blahoslavov. Blahoslavov preklad Nového zákona revidoval senior Ján Nemčanský, jeho druhé vydanie potom Zachariáš Ariston.
[úprava] "Šesťdielka"
Prvé vydanie Kralickej biblie vyšlo v šiestich zväzkoch, preto sa často označuje názvom „šesťdielka“. Rozdelenie textu do šiestich zväzkov bolo spôsobené tým, že sa nejednalo iba o biblický tetxt, ale aj o rozsiahle komentáre po stranách, vďaka ktorým sa text značne rozšíril. Komentáre a vsuvky boli nasledujúceho druhu:
- Menším písmom slová dodané z iných prekladov alebo nové, pre lepšiu zrozumiteľnosť textu.
- Na hornom okraji sa nachádzal názov knihy, nadpisy boli veľké, vybavené ozdobnou iniciálou.
- Po stranách textu sa nachádzal komentár, oddelený od samotného biblického textu tenkou linkou.
- Každá kniha obsahovala sumár, menšie sumáre mali tiež všetky kapitoly.
- Odkazy na paralelné biblické miesta
- Výkladový komentár obsahujúci rôzne varianty pochádzajúce z rôznych prekladov hebrejského, gréckeho či iného, bližšie neoznačeného textu. Obsahoval tiež reálie, užitočné k pochopeniu biblického textu.
V kralickej biblii sa po prvýkrát v českom prostredí objavuje delenie kapitol na verše (podľa vzoru Roberta Stephana z roku 1551).
[úprava] Obsah dielov
- 5 kníh Mojžišových (Pentateuch, tj. Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronomium); vyšiel roku 1579.
- Jozue, Sudcov, Rút, 4 knihy kráľovské (tj. 1.-2. kniha Samuelova a 1.-2. kniha kráľovská), 1.-2. Paralipomenon, 1.-2. kniha Ezdrášova (tj. Ezdráš a Nehemjáš); vyšiel roku 1580.
- Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní; vyšiel roku 1582.
- Prorocké knihy: Izajáš, Jeremjáš, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Jóel, Ámos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Abakuk, Sofoniáš, Ageus, Zachariáš, Malachiáš; vyšiel roku 1587.
- "Apokryfy", tj. ako apokryfy, tak deuterokanonické knihy: Tobiáš, Modlitba Manassesova, Júdit, Báruch, prídavky k Danielovi, 1. a 2. kniha Ezdrášova (tj. 3. a 4. kniha Ezdrášova), prídavky k Ester, 3., 1. a 2. kniha Makabejská, kniha Múdrosti a kniha Sírachovec; vyšlo roku 1588.
- Nový zákon, datovaný nejednotne do rokov 1593 a 1594.
[úprava] Ďalšie vydania
V roku 1596 vyšla kralická biblia znovu, tentokrát v jednozväzkovom vydaní bez výkladového aparátu, iba s registrom starozákonných citátov v Novom zákone, s výkladom cudzích názvov a s registrom liturgických čítaní na celý rok. Revíziu mali na starosti Samuel Sušický, Adam Felin, Mikuláš Albrecht z Kaménka a Jiří Strejc. Registre zhotovené skôr Jánom Aquinom zrevidoval Samuel Sušický a Ján Albín. V tom istom roku vyšiel samostatne aj vreckový Nový zákon.
O výtvarnú stránku tohto jednozväzkového vydania sa postaral Václav Elam, ktorý neskôr viedol celú kralickú tlačiareň a bratrský zbor.
V roku 1613 bola jednozväzková kralická biblia vydaná znovu, opäť po predchádzajúcej revízii; tiež bez poznámkového aparátu. Bola vydaná preto, že sa už minuli pre veľký záujem kníhy z predchádzajúceho vydania, ale aj preto, že bolo potreba vydať bibliu v trochu väčšom a čitateľnejšom formáte, ako bola predchádzajúca jednozväzková biblia kralická.
Text v rôznych vydaniach kralickej biblie sa pozvoľna menil. Bolo to preto, že sa neustále menila a zdokonaľovala predloha, ktorú mali prekladatelia a revízori k dispozícii. Svoje pramene a predlohy však prekladatelia väčšinou neuvádzajú. Len pri piatom dieli (apokryfov) je udáná Antverpská polyglota z roku 1572 a pre knihy Ezdrášove grécka biblia vytlačená v Bazileji v roku 1545.
Ďalšie vydania kralickej biblie sa riadili tretím autentickým vydaním z roku 1613:
- 1722 v Halle nad Sálou (za prispenia pietistov);
- 1745 s mnohými tlačovými chybami;
- 1766, verzia sa opiera o vydanie v roku 1722 a je porovnávaná s prvou a treťou autentickou verziou;
- 1787 v exile v Bratislave;
- 1808 Palkovičove bratiskavské vydanie, pretláčajúce text z roku 1766 s niekoľkými zmenami;
- 1863 Biblia sacra, to jest Biblia svätá k tisícročnému jubilejnej slávnosti obrátenia Slovanov na vieru kresťanskú od Jozefa Ružičku v Prahe. Základom pre toto vydanie bola biblia kralická z roku 1613.
Prvá, šesťdielna verzia kralickej biblie nebola nikdy vydaná druhý krát.