Tojotomi Hidejoši
Z Wikipédie
![]() |
Na tomto článku sa práve pracuje. Pokiaľ je tu zobrazená táto správa, prosím neupravujte tento článok. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri upravovaní článku. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Tojotomi Hidejoši | |
---|---|
japonský vojvodca a politik, | |
Narodenie | 1536 |
Úmrtie | 18. september 1598 hrad Fushimi, Japonsko |
Pozri aj Biografický portál |
Tojotomi Hidejoši (šindžitai: 豊臣秀吉, kjúdžitai: 豐臣秀吉) (* 1536 - 18. september 1598), známy taktiež pod menom Hijoši-maru (日吉丸), Tokičiró Kinošita (木下藤吉郎) (niekde sa uvádza taktiež Tokačiro) a Hidejoši Hašiba, celým vznešeným menom Hašiba Čikuzen no Kami Hidejoši (羽柴筑前守秀吉) (1573 - 1597). Jeden z najvýznamnejších mužov japonských dejín. Narodil sa ako poddaný a na sklonku éry Sengoku sa vyšvihol až na najmocnejšieho muža Japonska. V skutočnosti je len málo známe o jeho živote a kariére pred rokom 1570. Tento rok datuje najstaršie dochované dokumenty a dopisy, ktoré spísal. Autobiografia, ktorú vydal, začína až rokom 1577, teda v dobe jeho autonómneho vedenia armády proti klanu Móri.
[úprava] Predhovor
Sám Hidejoši sa pritom len veľmi málo zmieňuje o veciach zo svojej minulosti. Podľa tradície sa narodil v dedine Nakamura v provincii Owari, ako syn pešiaka, roľníka a chudobného samuraja Jaemona Kinošitu. Hidejošiho detské meno bolo podľa záznamov Hijošimaru, čo by sa dalo preložiť ako „dar slnka“. Známy je obraz Hidejošiho ako chlapca, ktorý sa nechal vyhodiť z chrámu len preto, aby sa mohol vrhnúť v ústrety dobrodružstvám. Cestoval do krajov pod správou Jošimota Imagawu, aby tu nejaký čas slúžil a zarobil si trochu peňazí. Hijoši, po obrade dospelosti známy teraz ako Tokičiró (alebo tiež Tokačiró) sa okolo roku 1557 vrátil do Owari a nechal sa zamestnať v službách mladého Nobunagu Odu. Zúčastnil sa prestavby hradu Kijosu, nad ktorou sa mu podarilo prevziať velenie a v neuveriteľne krátkej dobe stavbu dokončil. To samozrejme vyvolalo nevôľu a nenávisť medzi staršími vazalmi Odov, ktorí v ňom videli karieristu, naviac nízkeho pôvodu. Tokičiró potom prijal pozíciu Nobunagovho osobného nosiča sandálov a zúčastnil sa bitky pri Okehazame roku 1560. O štyri roky neskôr mu bolo povolené nosiť meno Hidejoši. Presvedčil mnoho vazalov z Minó, aby sa pridali na stranu Odov a opustili klan Saitó. Tieto prirodzené Tokičirove schopnosti na Nobunagu silne zapôsobili a vďaka tomuto skutku taktiež mohol roku 1567 tak ľahko získať Inabajamu, to keď sa Hidejošimu podarilo nájsť tajný chodník k zadnej časti hradu, ktorý viedol neďaleko pevnosti Sunomata. Neskôr, pravdepodobne okolo roku 1573, Hidejoši prijal priezvisko Hašiba, ktoré vzniklo spojením znakov z mien dvoch významných vazalov klanu Oda, Nagahideho Niwu a Kacuieho Šibatu. V tom čase sa taktiež oženil s dievčaťom menom Nene (niekedy uvádzanej tiež ako Ó-ne). Taktiež jeho matka sa predtým znovu vydala za Čikuamiho, opilca a grobiana. Tí spolu mali syna menom Hidenaga, ktorý tím pádom bol nevlastným bratom Hidejošiho.
Hidejoši bol vnímaný ako zvláštna postavička, zvlášť na pozícii generála a neskôr taktiež ako vládcu. Bol malý a vychudnutý. Keď sa opil, choval sa a tváril vraj ako opica. Taktiež Nobunaga ho bez zvláštneho taktu nazýval Saru, čo znamená „opičiak“, alebo dokonca „vypĺznutou krysou“. Mal vraj vo veľkej obľube pitie a ženy a ľahko si získaval nových priateľov. Mal veľmi vyvinutý cit pre ľudské chovanie, vďaka ktorému ľahko odhadoval povahu iných a ktorý mu umožňoval bez väčších obtiaží ľuďmi manipulovať. Táto vlastnosť bez pochyby zapríčinila jeho vzostup behom jeho pôsobenia v klanu Oda.
[úprava] Hidejoši Hašiba
Hidejoši velil vojskám v bitke o Anegawu, v roku 1570, a bol taktiež veľmi činorodý behom Nobunagovho ťaženia proti klanom Asai a Asakura. Významne sa zapísal do histórie roku 1573. Toho roku Nobunaga definitívne zničil klan Asai v provincii Ómi a venoval Hidejošimu tri okresy v severní časti tejto provincie. Zo svojho pôvodného hlavného stanu v Odani, čo bolo bývalé ústredie Asaiov, sa Hidejoši premiestil do Imahamy, prístavu na brehu jazera Biwa. Tu sa venoval domácim záležitostiam, postaral sa o rozšírenie výroby v manufaktúre na strelné zbrane, ktorú založili pár rokov naspäť ešte Asakurovia s Asaimi. Spolu s Nobunagom pokračoval v nekonečnej vojenskej mašinérii, a získaval početné skúsenosti po ďalších niekoľko rokov. Jeho prápory so zlatou tekvicou plápolali nad Nagašimou (1573-1574), Nagašinom (1575) a Tedorigawou (1577).
[úprava] Západné ťaženie
Hidejošiho stanovište v Ómi bolo relatívne prechodné. V roku 1576 deklaroval klan Oda vojnu s klanom Móri. Nobunaga nariadil Hidejošimu vytiahnuť proti západným provinciám, aby spoločne s Micuhidom Akečim velil obrovské armáde. Ten bol zodpovedný za podrobenie okruhu Sanin (ktorý obsahoval provincie Tamba, Tango, Tadžima a Inaba), zatiaľ čo Hidejoši postupoval do okruhu Sanjó (ktorý pozostával zo západných provincií hraničiacich s Vnútorným morom). V skutočnosti obidvaja muži získali za svoje úsilie nezávislosť v rozhodovaní, udelenú Nobunagom. Výnimkou bol Kacuie Šibata, zapletený do podrobovania provincií Ečizen a Kaga. Hidejošiho prvý zisk predstavovali hrad Himedži, hrad Kózuki a hrad Sajó. Himedži bolo získané mierovou cestou za výdatnej pomoci Kanbeia (Jošitaku) Kurodu, s ktorým sa Hidejoši čoskoro spriatelil, keď Kanbei dokázal presvedčiť svojho otca, aby sa vzdal strategicky významného hradu. Kózuki a Sajó, ktoré patrili Kacuhisovi Amakovi, boli dobyté silou. Odpor proti Hidejošiho výprave sa čoskoro stal tuhým. Nagaharu Beššó (Bečušó), ktorý sa vzoprel Hidejošimu, sa uzavřel na hrade Miki. Hidejoši zredukoval satelitní pevnôstky hradu Miki (šlo o satelity Hataja a Ogó) a pustil sa do bitky o Beššóovu pevnosť. Medzitým Naoie Ukita začal s útokmi na pozície Odov a Terumoto Móri poslal silnú armádu do Harimy. Móriho sily obkľúčili Kózuki a keď sa Hidejoši vydal na pochod, aby oslobodil obkľúčenú pevnosť, dostal od Nobunagu rozkaz stiahnuť sa. Kózuki padlo a Hidejoši pokračoval v dobývaní Miki, čo sa ukázalo byť ťažkým orieškom. Miki bolo povzbudzované k pokračujúcej obrane chrámom Išijama Hongandži v Seccú a Móriami. Zásobovanie bolo úspešné a Beššó sa húževnato bránil až do roku 1580. Je nutné poznamenať, že Hidejošiho západné ťaženie bolo pomalé a únavné. Veci sa začali zlepšovať až so zbehnutím Naoia Ukitu od Móriov k Hidejošiho vojskám, k čomu došlo práve roku 1580. Po tejto udalosti sa situácia vyvíjala v prospech Hidejošiho. Podarilo sa mu zabezpečiť provinciu Harimu, čo znamenalo výraznú oporu jeho síl v provincii Bizen. Túto výhodu bleskurýchle využil, pretože ešte v tom roku mohol vypraviť sily na sever do provincie Inaba a obkľúčiť Tottori, ďalší z významných bodov obrannej línie klanu Móri. Miestny pán, Tojokuni Jamana, rýchle prisahal vernosť Odom a opustil Tottori. Hradu velil Cuneie Kikkawa a po Jamanovej zrade zostal izolovaný. Hidejoši vydal rozkaz vyhladovať Tottori a po dvesto dňoch sa mu podarilo donútiť obrancov vzdať sa.