Rutil

Z Wikipédie

Rutil
Obrázok Rutil
TiO2
Trieda Oxidy a hydroxidy
Zaradenie IV/D.02-10
Rok objavenia 1803
Pôvod názvu z lat. rutilus - červenkastý
IMA status prijatý  (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava tetragonálna
Bodová grupa 4/mmm
Priestorová grupa P 4/mmm
Mriežkové param. a=4,594 Å
c=2,958 Å
V=62,43
Z=2
Morfológia
Habitus masívny, zrnitý, prizmatické kryštály, predĺžené pozdĺž osi Z ukončené tvarmi {101}, {111}, vzácnejšie sú pyramidálne kryštály
Zrasty bežné dvojčatné zrasty podľa {011}, {031}, menej sa vyskytujú aj šestorčatá, osmorčatá
Optické vlastnosti
Farba(y) červený, červenohnedý, hnedý
Farba vrypu šedočierny
Lesk diamantový
Priesvitnosť priehľadný až opakný
Index(y) lomu nε=2,621
nω=2,908
Dvojlom δ=0,287
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 6-6,5
Hustota 4,21-4,25 kg.dm-3
Štiepateľnosť dobrá podľa {110}, zlá podľa {100}
Lom nepravidelný
Ostatné
Rádioaktivita nerádioaktívny
Odrody a variety
iserit, lusterit, nigrit, sagenit

Rutil je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky oxid titaničitý - TiO2.

Rutil sa vyskytuje vo forme dlhostĺpcovitých, prizmatických alebo ihličkovitých kryštáloch, vertikálne ryhovaných. Niekedy vytvára ihličky v kryštáloch kremeňa. Býva červeno, žlto, hnedo alebo čierno sfarbený. Väčšinou je nepriehľadný alebo priesvitný. Lesk rutilu je diamantový.

Vzniká predovšetkým ako akcesorický minerál v magmatitoch, žulách syenitoch, dioritoch, prípadne v metamorfitoch ako rula, svor. Pekne kryštalizovaný býva v žilách alpského typu. U nás je veľmi vzácny.

Nepôsobia naň kyseliny a má vysoký bod tavenia.


[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Rutil