Krieda (geologické obdobie)

Z Wikipédie

F
a
n
e
r
o
...
Kenozoikum
M
e
z
...
Krieda
Jura
Trias
Paleozoikum
Proterozoikum

Krieda je geologická perióda, posledná v ére mezozoika, po nej sa začína najstaršia perióda kenozoika - paleogén. Predchádzala jej jura. Je to najdlhšia geologická perióda, trvala asi 80 mil. rokov (skoro polovicu mezozoika) so začiatkom pred 145,5 mil. a koncom pred 65,5 mil. rokmi).

Kriedu prvýkrát definoval belgický geológ Jean Baptiste d'Omalius d'Halloy v roku 1822. Pomenoval ju podľa mohutných vrstiev bieleho vápenca (kriedy) v súvrstviach Parížskej panvy, v ktorej sa nachádzajú početné skameneliny schránok druhohorných mäkkýšov.

Spodná hranica kriedy nie je presne stanovená, odchýlka može byť až niekoľko miliónov rokov. Je definovaná prvým výskytom amonita Berriasella jacobi. Koniec kriedy je ohraničený masovým vymieraním najrozšírenejších druhohorných živých formiem - veľkých plazov, spôsobeného najpravdepodobnejšie dopadom veľkého meteoritu. Túto teóriu potvrdzuje irídiová vrstva, nachádzajúca sa na celom svete nad kriedovými sedimentami, ktorej pôvodcom je meteoritový kráter na polostrove Yucatan v Mexickom zálive a jej vek bol stanovený na 65,5 mil. rokov. Iná teória hovorí o obrovskom náraste vulkanizmu a s tým spojenými veľkými zmenami klimatických podmienok.

Obsah

[úprava] Rozdelenie

Biele útesy v Doveri, tvorené vápencami kriedového veku.
Zväčšiť
Biele útesy v Doveri, tvorené vápencami kriedového veku.

Krieda sa delí na:

  • Vrchnú kriedu
    • Mástricht
    • Kampán
    • Santón
    • Koňak
    • Turón
    • Cenoman
  • Spodnú kriedu
    • Alp
    • Apt
    • Barém
    • Hoteriv
    • Valangin
    • Berias

[úprava] Geologický vývoj

V kriede dochádza k rozpadu Gondwany na Južnú Ameriku, Austráliu, Antarktídu a Indiu, spojenú s vytvorením Indického oceánu a otvorením južného Atlantiku. Posun Afriky na sever postupne zužuje more Tethys, a v Severnej Amerike sa tiež uzatvára vnútrozemské more. Na západe súčasných Spojených štátov prebiehajú vrásnenia - Sevierská a Laramidská fáza, ktoré vytvorili Skalnaté vrchy.

Krieda je typická kriedovými (myslené krieda ako forma vápenca, čiže „vápencovými“) formáciami, vlastne najviac vápencov sa usadzuje v perióde kriedy. Obrovské masy sú dôkazom, že morská voda bola vápnikom omnoho viac obohatená ako dnes. Jeho obsah koreluje so zvýšenou aktivitou stredooceánskych chrbátov. V období kriedy prebiehala aj masívna vulkanická činnosť v oblasti dnešnej Indie, známa ako Dekanské trapy.

[úprava] Podnebie

Klíma v kriede bola teplá, polárne čiapky prakticky neexistovali. Morská hladina bola omnoho vyššia ako dnes, veľké časti kontinentov pokrývali plytké moria s priemernými teplotami 15–20 °C. Približne rovnakú teplotu morskej vody bez väčších výkyvov pomáhalo udržiavať aj more Thetys, ktoré sa rozprestieralo v smere východ–západ približne v rovníkovej oblasti a fungovalo ako obrovský akumulátor tepelnej energie.

[úprava] Vývoj života

Fosilizovaná schránka amonita Asteroceras obtusum z Dorsetu v Anglicku.
Zväčšiť
Fosilizovaná schránka amonita Asteroceras obtusum z Dorsetu v Anglicku.

[úprava] Flóra

V kriede sa začínajú rozširovať krytosemenné rastliny, ale dominanciu získavajú až ku jej koncu (počas kampaňe). Ich vývoj je závislý od vývoja hmyzu (prevažne od vývoja včiel) a naopak, takže tieto dve skupiny sa navzájom ovplyvnili vo vývoji. Z druhov, ktoré existujú aj v súčasnosti sú to napr. magnólie a platany. Z nahosemenných rastlín sa pomerne dobre darí píniám, ktoré sa zachovali až dodnes, ale niektoré rody však zanikajú (napr. Bennettitales).

[úprava] Fauna

Dominantnou živočíšnou skupinou v kriede zostávajú dinosaury, ktorých dominancia trvala počas celých druhohôr. Rozšírili sa vo všetkých prostrediach - na súši, vo vode, aj vo vzduchu. Z kriedy sú najlepšie známe operené celurosaury (napr. Microraptor), prechodné druhy medzi plazmi a vtákmi. V kriede tiež nastáva explozívna diverzifikácia hmyzích druhov, vyvíjajú sa mravce, termity, motýle, kobylky, osy a včely. Cicavce sú stále menšinovým zástupcom kriedovej fauny.

V kriedových moriach sú bežné žraloky, raje a morské jaštery ichtyosaury (rozšírené na začiatku kriedy), plesiosaury (rozšírené počas celej periódy) a mosasaury (rozšírené na konci kriedy). Z bezstavovcov sú to hlavonožce - amonity (zvyšky ich schránok sa dajú vidieť napr. vo vápencovom obklade budovy hlavnej pošty v Bratislave).

Manínska tiesňava, tvorená kriedovými vápencami.
Zväčšiť
Manínska tiesňava, tvorená kriedovými vápencami.

Na konci kriedy (ako už bolo spomenuté vyššie) dochádza k masívnemu vymieraniu živých foriem. Najviac postihnuté boli morské organizmy (pravdepodobne až 95 % všetkých druhov). Úplne vymizli amonity, belemnity a viacero druhov foraminifer. Taktiež zmizli všetky dinosaury, čo uvoľnilo miesto pre krátku nadvládu vtákov na začiatku treťohôr.

[úprava] Vývoj na území Slovenska počas kriedy

Na území Slovenska obdobie kriedy po sebe zanechalo niekoľko masívnych súvrství vápencov a slieňovcov, hlavne v bradlovom a flyšovom pásme. Na Slovensku sa v tých časoch nachádzalo more, čoho dôkazom sú treťohorné nálezy (po ústupe mora) na Sandbergu prípadne na iných lokalitách. Jeho hĺbka značne kolísala, takže dajú sa nájsť vápence aj plytkovodné, aj hlbokomorské.

[úprava] Pozri aj

[úprava] Externé odkazy


Krieda
Spodná krieda Vrchná krieda
Berias Valangin Hoteriv Barém Apt Alb Cenoman Turón Koňak Santón Kampán Mástricht