Black Sabbath

Z Wikipédie

Iné významy slova Black Sabbath pozri: Black Sabbath (rozlišovacia stránka)
Black Sabbath
Zväčšiť
Black Sabbath

Black Sabbath, fanúšikovia kapelu často nazývajú len Sabbath, je anglická heavy metalová skupina pozostávajúca z členov: Ozzy Osbourne (spev), Tony Iommi (gitara), Terrance "Geezer" Butler (basgitara) a Bill Ward (bicie).

Jedna z dominantných heavy metalových skupín, Black Sabbath majú stále prevládajúci vplyv v žánri, ktorý pomohli vytvoriť. Podľa stanice VH1 a programu 100 Greatest Artists of Hard Rock (100 Najväčších Hard Rockových Umelcov) sa umiestnili na druhom mieste, hneď za skupinou Led Zeppelin.


Obsah

[úprava] História

[úprava] 1960+

Black Sabbath vznikli v roku 1968 v Birminghame, Anglicko pod menom Polka Tulk Blues Band (čoskoro to skrátili na Polka Tulk), neskôr ho zmenili na Earth, hrali štýl blues rock a hard rock.

Black Sabbath mal jedinečný zvuk, ktorý vyplýval z odlišných hudobných vzorov. Iommi bol značne ovplyvnený Hankom Marvinom, ktorý hrá na heavy-gitaru v skupine The Shadows a tiež jazzovou gitarou, jeho idol bol Django Reinhardt. Ward tiež ukázal slabosť pre jazz, najmä pre bubeníkov Buddyho Richa a Gena Krupa. Geezer Butler menuje basgitaristu/speváka Jacka Bruca z britskej bluesovej skupiny Cream ako človeka, ktorý mal najväčší vplyv pri jeho hudobnom formovaní: "On bol prvý basgitarista, akého som kedy videl, ktorý ohýňal struny a hral na basgitare ako na úplne nezávislom hudobnom nástroji." Skoršie "stelesnenie" Black Sabbathu spájalo hudobné štýly blues, jazz, rock a zarábalo si hraním cover verzií piesní takých rockových interpretov ako Jimi Hendrix, Blue Cheer a už zmienených Cream. Ozzy Osbourne vraví, že bol hlboko ovplyvnený skupinou The Beatles a jeho najobľúbenejším albumom všetkých čias je Revolver.

Earth sa posunuli do temnejšieho smerovania, keď basgitarista Geezer Butler, fanúšik spisovateľa Dennisa Wheatleyho a jeho románov s tematikou čiernej mágie, napísal pieseň s okultnou témou s názvom Black Sabbath (pieseň bola očividne inšpirovaná filmom Black Sabbath režiséra Maria Bava z roku 1963). Vo svojom filme o spojení skupiny po rozpade vyhlásili, že pieseň vychádza z Butlerovho zážitku, keď raz v noci videl čierny prelud na konci svojej postele a na druhý deň si všimol, že zmizla okultná kniha, ktorú mu dal Osbourne. Meno Earth ich miatlo, tak sa premenovali na Black Sabbath.

Skupina našla svoj finálny zvuk a štýl náhodou. Keď mali skúšku v štúdiu, ktoré bolo oproti kinu premietajúceho horory, si Osbourne spomína ako Tony Iommi povedal ostaným členom, "Nie je to čudné, že ľudia platia, aby videli film, ktorý ich vydesí až na smrť?" Skupina začala zámerne písať temné a hrozivé texty v snahe o hudobnú odpoveď na hororové filmy.

[úprava] 1970+

Zlúčenie ich nového temného zvuku s vyčínaním Ozzyho Osbourna na pódiu viedlo k úspechu, skupina zabodovala so svojím prvým albumom s eponymickým názvom Black Sabbath, ktorý vydala v roku 1970. Podpísali zmluvu s Warner Bros. Records pre trh v Amerike a Kanade, Vertigo Records mal na starosti trh pre ostatné dostupné krajiny. Ich nasledujúci album Paranoid (tiež 1970) im zaobstaral ešte väčšiu pozornosť v USA a Británii. Pieseň War Pigs bola napísaná ako protest proti vojne vo Vietname a pôvodne ju plánovali zaradiť ako titulný singel. Skupina nahrala pieseň Paranoid v poslednej chvíli, aby zväčšila dĺžku albumu. Paranoid sa stal titulným singlom albumu a tiež to bol ich prvý singel, ktorý výrazne zabodoval v rádiách.

Obsah piesní (orginálov a cover verzií) z obidvoch albumov dával jemne ironicky najavo záujem skupiny o okultizmus a čiernu mágiu. To bol rozhodujúci krok v určení ich neskorších "temných" a "hlbokých" heavy metalových textoch piesní. Black Sabbath bola jediná z prvých kapiel, ktorá vystupovala s takým lyrickým obsahom piesní, takmer sa nevenovali iným témam. Led Zeppelin, The Doors a ďalší poukázali na mágiu alebo okultizmus vo svojich textoch, ale veľmi málo súčasných kapiel by sa mohlo vyrovnať textom Black Sabbathu (väčšinu napísal Geezer Butler) za ich priamy odkaz na tému.

Ďalšou inováciou bol vedľajší efekt nehody. Tommy Iommi stratil končeky dvoch prstov na ruke kým pracoval s plechom v továrni. Okamžite si vytvoril protézu z roztavenej plastovej fľaše od čistiaceho prostriedku. Poranené prsty boli pochopiteľne citlivé tak Iommi preladil na svojej gitare Gibson štandardný tón E na C#. Zmenšené napätie strún mu dovoľovalo hrať s menšou bolesťou a záťažou jeho končekov. Butler svoju basgitaru tiež zladil, aby sa prispôsobil Iommimu. Nižšia poloha dala hudbe "hlbší" či zmysluplnejší zvuk, hudba ladila spolu s textom hudby.

Black Sabbath vydali v roku 1971 svoj ďalší album Master of Reality. Ich prvý album obsahoval množstvo významných akustických vecí (Solitude zahrňalo Iommiho flautové sólo). Toto je často prehliadaný prechod v štýle Black Sabbathu zatiaľ čo sú prevažne známi len za svoje jednoduché, hlboké a temné riffy. Pridali mnoho menlivých hudobných prvkov do času než vydali svoj štvrtý album Black Sabbath, Vol. 4 v roku 1972. Zahŕňal baladu Changes (obsahovala len spev, basgitaru, klavír a syntenzátor) a hard rockové hymny ako Supernaut a Snowblind (zahrnuté sláčikové nástroje). Black Sabbath, Vol. 4 bol "najzrelejším" albumom skupiny až dosiaľ.

Do roku 1973 bola skupina jedna z najpopulárnejších heavy metalových skupín vo svete a hlavnou koncertnou atrakciou. Na ďalšom albume Sabbath Bloody Sabbath spolupracovali s klávesistom kapely Yes Rickom Wakemanom. Album pozostáva z niektorých najznámejších piesní Black Sabbathu. Spoločne s titulnou piesňou, album tiež zahŕňa space rockovú pieseň nazvanú Spiral Architect a A National Acrobat inšpirovanú prog rockom.

Do týchto čias bola skupina závislá od drog, Osbourne a Ward údajne každý deň počas dvoch rokov brali LSD. Osbourne bol zapletený s drogami vo veľkej miere, tvrdil, že bol veľmi nešťastný, opíjal sa a fetoval každý deň. Mnohé z piesní sú hovoriace o drogách, či už otvorene alebo nepriamo.

Skupina sužovali hlavne problémy s manažmentom (kapelu riadil Osbournov budúci svokor Don Arden). Komplikácie s manažmentom a potom zmena vydavateľstva v Británii, Vertigo vymenili za WWA, narušilo vydanie nového albumu. Napriek týmto ťažkostiam, album Sabotage vyšiel v roku 1975 s neprestávajúcim úspechom. Avšak drogové problémy, pokračujúce robenie experimentov v hudobnom štýle (gregoriánske chorály a chorály mníchov zdôraznené v piesni Supertzar), hard rocková scéna sa menila a vnútorné problémy narúšali stabilitu a tvorbu skupiny.

Technical Ecstasy (1976) dopadol ako komerčný nezdar. Hudba na albume pozostávala z orchestrov, syntenzátorov a spevom Billiho Warda, ktorý Osbourna zastúpil počas jeho náhleho odchodu z nahrávania. Po turné v roku 1977 sa Ozzy Osbourne prestal objavovať na skúškach kapely a zostávajúci členovia nahrali nejakú hudbu so spevákom a bývalým členom Fleetwood Mac Davom Walkerom. Osbourne sa vrátil do skupiny pred nahratím albumu Never Say Die!, ktorý vyšiel v roku 1978. Dozaista album, na ktorom skupina najviac experimentovala, obsahoval prvky mnohých žánrov. Ako predchádzajúci album, tiež sa mizerne predával.

To spôsobilo vnútorné konflikty a evidentný nedostatok vernosti, požiadali Osbourna, aby skupinu v roku 1979 opustil. Nahradil ho Ronnie James Dio, bývalý spevák skupiny Rainbow.

[úprava] 1980+

Ďalší album (prvý so spevákom Ronniem Jamesom Diom) Heaven and Hell dokázal skupine prinavrátiť úspech a dosiahol najvyššie umiestnenie v rebríčku od albumu Sabotage z roku 1975. Bolo to na turné, kde sa Dio stal obľúbeným vďaka znameniu "diablove rohy" (vztýčený ukazovák a malíček), ktoré sa stalo symbolom heavy metalovej hudby. Na albume tiež pracoval klávesista Geoff Nicholls (Nicholls nebol považovaný za oficiálneho člena skupiny a často bol nútený hrať na živých vystúpeniach zo zákulisia kvôli údajným estetickým zámerom, ale podieľal sa na napísaní mnohých piesní a zostal s Black Sabbath so všetkými nasledujúcimi zoskupeniami). Počas turné, bubeník Bill Ward skupinu opustil kvôli osobným dôvodom (obaja jeho rodičia zomreli v priebehu krátkeho časového obdobia, Ward zápasil s alkoholizmom a ďalšími závislosťami). K skupine sa pridal bubeník Vinny Appice, aby dokončil turné a neskôr sa objavil na nasledujúcom albume Mob Rules, ktorého titulný singel sa objavil vo filme Heavy Metal.

Neoprávené vydanie nahrávky Live at Last zo živého koncertu (nahrané počas éry Ozzyho Osbourna počas turné 1972 Volume 4 Tour) podnietilo skupinu kvalitne nahrať živý album z turné Mob Rules a názvom Live Evil. Avšak počas jeho dolaďovania sa odhalili vnútoné problémy skupiny a tiež nechutné obvinenia čo malo za následok odchod Dia a Appica, ktorí založili skupinu Dio. Bill Ward sa vrátil k biciam a Ian Gillan z Deep Purple sa stal novým spevákom. Gillan povedal: "Neplánoval som sa pripojiť k Black Sabbath. Išiel som von s Geezerom a Tonym, opili sme sa a na druhý deň som zistil, že som súhlasil, aby som sa stal členom skupiny. A oni sú takí milí chlapíci. Bola to ohromná zábava, platili sa účty a prežil som s nimi krásny rok totiž."

Táto zostava nahrala album Born Again, ale Bill Ward znova opustil skupinu pred začiatkom turné a nahradil ho Bev Bevan z kapely Electric Light Orchestra. Hoci sa album prekvapujúco stal jedným z ich najúspešnejších (#4 v UK charts), veci sa nevyvíjali tak ako mali, Ian Gillan sa znovu pridal k Deep Purple. Bubeník Bill Ward sa znova vrátil a najatie nového speváka Davida Donata bolo oficiálne vyhlásené v roku 1984. Avšak po šiestich mesiacoch nacvičovania bol vyhodený manažmentom, keď Iommi a Butler sa hádali ohľadne finančných otázok.

V tomto momente, stále sa meniace zostavy skupiny, narastajúci úspech v sólovej kariére Ozzyho Osbourna a zmiešané hudobné kritiky postavili skupinu do Osbournovho tieňa. Zakladajúci člen Geezer Butler odišiel a založil novú skupinu Geezer Butler Band, ktorá nevydala žiadne albumy. Pôvodná zostava Black Sabbathu sa zišla, aby zahrala na benefičnom koncerte Live Aid v roku 1985. Po skončení show sa Tony Iommi rozhodol nahrať sólový album a požiadal o pomoc dlhoročného klávesistu Sabbathu Geoffa Nichollsa (nakoniec sa stal oficiálnym členom skupiny) a speváka Glenna Hughesa, bývalého člena skupín Deep Purple a Trapeze. Tonny Iommi sa tiež zasnúbil so známou ženskou heavy metalovou hviezdou - Lita Ford a požiadal o pomoc tiež basgitaristu (Dave "The Beast" Spitz) a bubeníka Erica Singera (neskôr KISS a Alice Cooper) z jej skupiny, aby dokončil formáciu. Avšak manažment a tlak nahrávacej spoločnosti spôsobil, že album Seventh Star musel vyjsť ako Black Sabbath featuring Tony Iommi.

Okolo albumu sa vedie polemika kvôli Jeffovi Fenholtovi, ktorý na albume tiež vystupoval. Tvrdí, že bol spevákom Black Sabbathu okolo sedem mesiacov. Povedal, že kapelu opustil pretože mu vraj nedôverovali. Členovia Sabbathu trvajú na tom, že nikdy nebol členom skupiny, iba nahral nejaké demá pre Iommiho sólo album. Údajne napísal niektoré piesne, ktoré sa na albume Seventh Star objavili.

Na začiatku turné na propagáciu albumu Seventh Star v roku 1986 sa Glenn Hughes pobil a utrpel vážnu krvnú zrazeninu v hrdle, kvôli ktorej stratil hlas. Neznýmy mladý americký spevák Ray Gillen bol vybraný ako záskok a dokončil turné. Morálka v skupine bola veľmi vysoká, keď začali nahrávať album The Eternal Idol (bývalý člen Bev Bevan sa vrátil ako bubeník a basgitarista Bob Daisley sa tiež na albume podieľal), ale nový Black Sabbath zasiahla séria nešťastí ako zlé vedenie a finančný dlh, ktorý pochádzal hlavne z nevhodne naplánovaného využitia drahých nahrávacích štúdií. Výsledkom bolo, že Ray Gillen opustil skupinu počas nahrávania. Neskôr sa dal dokopy s bývalým gitaristom Ozzyho Osbourna Jake E. Leem a spolu vytvorili úspešnú skupinu Badlands (neskôr sa pridal Eric Singer).

Spevák Tony Martin (bývalý člen The Alliance) priniesol všetky znova prespievané Gillenove pôvodné vokály na kazetách Eternal Idol a album nakoniec vydali. Tony "The Cat" Martin sa zdal byť dokonalý spevák pre znovu oživené zoskupenie Black Sabbath. Hoci sa trocha podobal Diovi, Martin mal evidentne svoj vlastný štýl.

Po nahratí The Eternal Idol, väčšina skupiny opúšťa Sabbath, Iommi, Martin a Nicholls najali basgitaristu Joa Burta a bývalého bubeníka skupiny Clash Terryho Chimesa pre krátke turné z roku 1987 Eternal Idol.

[úprava] 1990, 2000+

Avšak v skupine bola znova istá stabilita od roku 1988, keď v skupine boli Tony Martin, Geoff Nicholls a pridal sa miestny bubeník Cozy Powell, ktorý nahradil Terryho Chimesa. Powell, legendárny bubeník, mal predtým úspech so svojou pôvodnou skupinou rovnako ako s kapelami Rainbow, Whitesnake, ELP a mnohé ďalšie. S basgitaristom Laurencom Cottlem, ktorý nahradil Joa Burta, Sabbath vydal v roku 1989 kritikou velebený album Headless Cross. MTV video pre titulný singel sa stalo veľmi hraným a tešilo sa väčšinom pozitívnym kritikám. Basgitaristu Laurenca Cottleho nahradil veterán Neil Murray (bývalý spoluhráč Cozyho Powella v skupine Whitesnake). V roku 1990 Sabbath vydali album Tyr. Skupina sa vydala na turné počas rokov 1990 až 1991 na podporu albumu.

V roku 1992 sa znova zišla klasická zostava Black Sabbathu z 80. rokov (hoci pôvodná zostava čo nahrala album Dehumanizer bola Iommi,Butler,Powell to bolo však pred Powellovým zranením bedier. Zakladajúci člen Geezer Butler spolu s Diom a Appicom sa pripojili k Iommimu ešte raz (bola to rovnaká zostava ako v roku 1981, album Mob Rules a v roku 1982, album Live Evil) a spolu nahrali album Dehumanizer (1992). Hrávali pred väčším publikom než predtým, omladený Sabbath si znova užíval úspech s albumom a turné Dehumanizer. Bolo to v čase, keď Ozzy Osbourne sa chcel stiahnuť do ústrania a navrhol Sabbathu, aby otvorila jeho posledné dve vystúpenia v Costa Mesa. Keď sa Dio odmietol zúčastniť tak Iommi, Butler a Appice súhlasili vystúpiť bez neho.

Dio opustil skupinu, aby sa vrátil do svojej úspešnej sólovej skupiny a Rob Halford, spevák skupiny Judas Priest ho v poslednej chvíle nahradil (špeciálne pre toto vystúpenie). Pôvodná zostava Black Sabbathu vrátane Billiho Warda sa spojila, aby 15. novembra 1992 zakončila druhú noc vystúpení. Na konci sa Ozzy Osbourne rozhodol, že bude ďalej pokračovať (nasledovali turné "No More Tours" s výstižným názvom "Retirement Sucks") a boli pripravené zmluvy na nový album a turné pôvodného Sabbathu, ale potom, v poslednej minúte Osbourne odstúpil.

Po Dio/Halfordovom fiasku bol Vinny Appice nahradený bývalým bubeníkom skupiny Rainbow Bobbym Rondinellim. Spevák Tony Martin a klávesista Geoff Nicholls sa vrátili do skupiny a Sabbath nahral Cross Purposes a Cross Purposes Live, bola to kombinácia CD a videa, ktorá vyšla koncom roka 1994, keď Bobby Rondinelli opustil skupinu v polovici turné. Prekvapivo ho nahradil pôvodný bubeník Sabbathu Bill Ward. Po turné sa Ward a Butler rozišli s Iommim, Martinom a Nichollsom.

Ďalšie strenutie sa uskutočnilo v roku 1995. Tentokrát sily spojila formácia albumu Tyr, keď sa bubeník Cozy Powell a basgitarista Neil Murray pripojili k Iommimu, Martinovi, Nichollsovi a nahrali album Forbidden. Album produkoval Ernie C z piekopníckej rap metalovej skupiny Body Count. Po nahratí albumu Cozy Powell znova opustil kapelu a nahradil ho vracahúci sa Bobby Rondinelli.

V roku 1996 Castle Records znova nahrali a vydali kompiláciu piesní od roku 1983, od albumu Born Again po rok 1995 a album Forbidden s názvom The Sabbath Stones. Vyšiel, aby ukončil zmluvu Tonyho Iommiho s vydavateľstvom.

V roku 1996 Ozzy Osbourne zorganizoval prvý ročník veľmi úspešného metalového festivalu Ozzfest, ktorý sa konal každú noc. V roku 1997 pred posledným vystúpením na festivale sa pripojil k Butlerovi a Iommimu, aby zahrali niekoľko piesní (na bicie hral Mike Bordin, bubeník skupiny Faith No More). V decembri 1997 spojil sily Bill Ward s Osbournom, Iommim, Butlerom a znova vytvorili pôvodnú zostava Black Sabbathu po prvýkrát od ich náhleho stretnutia na Live-Aid v rokoch 1985 a 1992.

Black Sabbath odvtedy vydali minimálne jednu autorizovanú 2-CD kompiláciu, jednu 2-CD Live kompiláciu a 8-CD boxset. V roku 2001 napísali nejaké nové texty a odohrali novú pieseň Scary Dreams na neskoršom turné. Avšak musia ešte vydať nový štúdiový album. Skupina v roku 2001 začala okamžite pracovať na novom albume s legendárnym producentom Rickom Rubinom, ale Ozzyho samostatný kontrakt oneskoril a možno prekazil ďalší vývoj albumu. Po troch rokoch, v roku 2004 skupina znova vystúpila na Ozzfeste na počesť ich 35. výročia. V roku 2005 Osbourne znova vystúpil s Black Sabbath na Ozzfeste, na ktorom sa objavila tiež skupina Iron Maiden. Na klávesy vtedy hral syn Ricka Wakemana Adam.

V novembri 2005 bol Black Sabbath slávnostne uvedený do UK Music Hall of Fame (Britská hudobná sieň slávy) a pôvodná zostava zahrala na slávnosti. 13. marca 2006 bola skupina tiež uvedená do Rock and Roll Hall of Fame.

[úprava] Návraty

Členovia Black Sabbathu
(1969-1979)
(1979-1980)
  • Ronnie James Dio - spev
  • Tony Iommi - gitara
  • Geezer Butler - basgitara
  • Bill Ward - bicie
(1980-1982)
  • Ronnie James Dio - spev
  • Tony Iommi - gitara
  • Geezer Butler - basgitara
  • Vinny Appice - bicie
(1982-1983)
  • Ian Gillan - spev
  • Tony Iommi - gitara
  • Geezer Butler - basgitara
  • Bill Ward - bicie
(1983-1984)
  • Ian Gillan - spev
  • Tony Iommi - gitara
  • Geezer Butler - basgitara
  • Bev Bevan - bicie
(1984-1985)
  • David Donato - spev
  • Tony Iommi - gitara
  • Geezer Butler - basgitara
  • Bill Ward - bicie
(1985-1986)
  • Glenn Hughes - spev
  • Tony Iommi - gitara
  • Geoff Nicholls - klávesy
  • Dave Spitz - basgitara
  • Eric Singer - bicie
(1986-1987)
  • Ray Gillen - spev
  • Tony Iommi - gitara
  • Geoff Nicholls - klávesy
  • Dave Spitz - basgitara
  • Eric Singer - bicie
(1987)
  • Tony Martin - spev
  • Tony Iommi - gitara
  • Geoff Nicholls - klávesy
  • Dave Spitz - basgitara
  • Bob Daisley - basgitara
  • Eric Singer - bicie
  • Bev Bevan - bicie
(1987-1988)
  • Tony Martin - spev
  • Tony Iommi - gitara
  • Geoff Nicholls - klávesy
  • Jo Burt - basgitara
  • Terry Chimes - bicie
(1988-1989)
(1989-1991)
(1991-1992)
  • Ronnie James Dio - spev
  • Tony Iommi - gitara
  • Geezer Butler - basgitara
  • Vinny Appice - bicie
(1992-1994)
  • Tony Martin - spev
  • Tony Iommi - gitara
  • Geoff Nicholls - klávesy
  • Geezer Butler - basgitara
  • Bobby Rondinelli - bicie
(1994-1995)
(1995-1997)
  • Tony Martin - spev
  • Tony Iommi - gitara
  • Geoff Nicholls - klávesy
  • Neil Murray - basgitara
  • Bobby Rondinelli - bicie
(1997-1998)
(1998)
(1998-súčasnosť)


V roku 1985 sa pôvodní členovia Black Sabbathu (Iommi, Butler, Osbourne a Ward) spojili, aby zahrali na benefičnom koncerte Live Aid). Odohrali tri piesne (Children Of The Grave, Iron Man a Paranoid).

V roku 1992, zostava Black Sabbathu z rokov 1980-1982 (Iommi, Butler, Dio a Appice) sa znova spojila a vydala na turné na podporu albumu Dehumanizer.

V roku 1992 pôvodní členovia Black Sabbathu odohrali tri piesne po jednom z Osbournových „posledných“ koncertov v Costa Mesa, Kalifornia.

V roku 1995, zostava Black Sabbathu z rokov 1989-1991 (Iommi, Powell, Martin, Murray a Nicholls) sa znova spojila a vydala na turné na podporu albumu Forbidden.

V rokoch 1997-1998 sa pôvodní členovia znova spojili, vydali na turné a vydali Live 2-CD Reunion. V rokoch In 1999, 2001, 2004 a 2005 sa znova spojili a vystúpili na Osbournovom Ozzfeste. Od roku 2001 kolujú fámy o vydaní nového albumu, ale nič sa oficiálne nepotvrdilo. Na konci decembra v roku 2005 Osbourne vyhlásil, že sa obáva vydania nového albumu lebo by sa vraj nepodobal ich starým a pokladá to za nepravdepodobné, že by nový album niekedy vyšiel.

[úprava] Oficiálna diskografia skupiny

[úprava] Albumy

Rok Album Vydavateľstvo Umiestnenie
1970 Black Sabbath Warner Bros. #8 UK
#23 US
1970 Paranoid Warner Bros. #1 UK
#12 US
1971 Master of Reality Warner Bros. #5 UK
#8 US
1972 Black Sabbath, Vol. 4 Warner Bros. #8 UK
#13 US
1973 Sabbath Bloody Sabbath Warner Bros. #4 UK
#11 US
1975 Sabotage Warner Bros. #7 UK
#28 US
1976 Technical Ecstasy Warner Bros. #13 UK
#51 US
1978 Never Say Die! Warner Bros. #12 UK
#69 US
1980 Heaven and Hell Warner Bros. #9 UK
#28 US
1981 Mob Rules Warner Bros. #12 UK
#29 US
1982 Live Evil Warner Bros. #13 UK
#37 US
1983 Born Again Warner Bros. #4 UK
#39 US
1986 Seventh Star Warner Bros. #27 UK
#78 US
1987 The Eternal Idol Warner Bros. #66 UK
#168 US
1989 Headless Cross I.R.S. Records #31 UK
#115 US
1990 TYR I.R.S. Records #24 UK
1992 Dehumanizer Warner Bros. #28 UK
#44 US
1994 Cross Purposes I.R.S. Records #41 UK
#122 US
1995 Cross Purposes Live I.R.S. Records -
1995 Forbidden EMI #71 UK
1998 Reunion Epic Records #41 UK
#11 US
2002 Past Lives Sanctuary Records #114 US

[úprava] Kompilácie

  • 1975 - We Sold Our Soul for Rock 'n' Roll (Iommi, Osbourne, Butler, Ward); #35 UK, #48 US
  • 1996 - Under Wheels of Confusion (zbierka z 1970-1987)
  • 1996 - The Sabbath Stones (zbierka z materiálu 1983-1995)
  • 2002 - Symptom of the Universe: The Original Black Sabbath 1970-1978 (zbierka - Iommi, Osbourne, Butler, Ward)
  • 2004 - Black Box: The Complete Original Black Sabbath (1970-1978)
  • 2006 - Greatest Hits 1970-1978 (zbierka - Iommi, Osbourne, Butler, Ward)

[úprava] UK Single

  • 1970 - Paranoid #4
  • 1978 - Never Say Die #21
  • 1978 - Hard Road #33
  • 1980 - Neon Knights #22
  • 1980 - Paranoid (reedícia) #14
  • 1982 - Turn up the Night #37
  • 1992 - TV Crimes #33

[úprava] Externé odkazy