Glukóza
Z Wikipédie
D-glukóza | |
Vzorec Obrázok:Glukoza.jpg |
|
Systematické méno | 6-(hydroxymetyl)oxan-2,3,4,5-tetrol (hemiacetálová forma) |
Registračné číslo CAS | 50-99-7 (D-glukóza) 921-60-8 (L-glukóza) |
Sumárny vzorec | C6H12O6 |
Molárna hmotnost | 180,155 g/mol |
Teplota topenia | 146 °C (bezvodá, α-D-anomér) 150 °C (bezvodá, β-D-anomér) 83 °C (monohydrát) |
Teplota varu | (rozklad) |
Hustota | 1,56 g/cm3 |
Rozpustnosť vo vodě | 1200 g/l |
Špecifická otáčavosť | +106º (α-anomér) +22.5º (β-anomer) +52.5º (anoméry v rovnováhe) (D, 20 ºC] |
Glukóza alebo hroznový cukor (D-glukóza aj dextróza alebo škrobový cukor) je monosacharid patriaci medzi aldohexózy.
V chemických vzorcoch oligosacharidov a polysacharidov sa značí symbolom Glc. V čistom stave je glukóza biela kryštalická látka so sladkou chuťou.
Obsah |
[úprava] Výroba
D-glukóza sa môže pripraviť kryštalizáciou z rastlinných štiav, najmä z hrozien vinnej révy, ale hlavnou metódou jej výroby je kyslá alebo enzymatická hydrolýza rastlinného škrobu, na Slovensku predovšetkým zemiakového.
[úprava] Chemické vlastnosti
Glukóza existuje v dvoch enantioméroch a to ako D-glukóza (vyskytujúca sa v prírode), nazývaná aj dextróza a jej zrkadlový obraz, L-glukóza. Tie sa svojimi chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami nelíšia, s výnimkou toho, že ich vodný roztok otáča rovinu polarizovaného svetla opačným smerom. V živých organizmoch sú však nezameniteľné.
Vzhľadom na prítomnosť aldehydickej skupiny patrí glukóza k redukujícím sacharidom, čiže napr. redukuje soli dvojmocnej medi na jednomocné, čo sa v minulosti používalo na kvalitatívne aj kvantitatívne stanovenie cukru v roztoku (napr. v moči). Pritom sa aldehydická skupina D-glukózy mení na karoboxylovú a vzniká kyselina D-glukonová. Pri použití silnejších oxidačných činidiel, ako napr. kyseliny dusičnej, sa oxiduje aj primárna alkoholická skupina na opačnom konci molekuly tiež na karboxylovú skupinu za vzniku kyseliny D-glukarovej. Ak sa zoxiduje len primárna alkoholická skupina na poslednom uhlíku (s lokačným číslom 6), vzniká kyselina D-glukurónová.
Redukciou glukózy napr. hydrogenáciou vodíkom za prítomnosti katalyzátorov sa naopak redukuje aldehydická skupina na primárnu alkoholickú skupinu a vzniká D-glucitol, známejší pod názvom sorbitol (sorbit), používaný ako umelé sladidlo pre diabetikov.
V roztoku prechádza glukóza do cyklickej hemiacetalovej formy so šesťčlenným kruhom (pyranosa), ktorá v rovnovážnom stave za laboratórnej teploty 20 °C obsahuje dva anoméry, lišiace sa orientáciou hemiacetalového hydroxylu: 36 % α-glukopyranózy a 64 % β-glukopyranózy.
Tieto anoméry sú v dynamickej rovnováhe a procesom mutarotácie prechádzajú s polčasom rádu hodín jeden v druhý. V obidvoch prípadoch priestorové usporiadanie šesťčlenného heterocyklu zodpovedá stoličkovej konformácii (Z-forma). Čisté anoméry v pevnej fáze môžeme získať kryštalizáciou za určitých podmienok. Pri kryštalizácii z metanolu sa vytvárají kryštály α-D-glukopyranózy, kým pri kryštalizácii z kyseliny octovej kryštály β-D-glukopyranózy. Pri kryštalizácii z vodného roztoku zvyčajne dostávame monohydrát D-glukózy. V zelených rastlinách vzniká procesom fotosyntézy z oxidu uhličitého a vody za prítomnosti chlorofylu a dodávky energie vo forme svetelných kvánt podľa sumárnej rovnice
- 6 CO2 + 6 H2O + hν → C6H12O6 + 3 O2,
pričom vzniká kyslík. Presne opačným procesom je proces, ktorým organizmy rastlín a živočíchov odbúravajú („spaľujú“) D-glukózu na pôvodné látky a získávajú tak potrebnú energiu.
Všeobecne o chemických vlastnostiach a reakciách pozri aj heslo aldóza.
[úprava] Výskyt v prírode
Čistá D-glukóza sa nachádza v rastlinách ako jeden z produktov fotosyntézy a predstavuje pre rastliny zásobu energie. Hromadí sa predovšetkým v plodoch. Okrem toho je podjednotkou veľa prírodných oligosacharidov, napr. maltózy, sacharózy, galaktózy a.i. a polysacharidov, napr. škrobu. Je aj súčásťou mnohých heteroglykozidov, vyskytujúcich sa v rastlinách.
Je prítomná aj v krvi a lymfe živočíchov, aj v niektorých živočíšnych produktoch, najmä v mede.
[úprava] Fyziologický význam
D-Glukóza je pre existenciu nášho organizmu nevyhnutná. Je to najrýchlejší a najzákladnejší zdroj energie pre ľudské telo, najmä pri športe alebo inej pohybovej aktivite; glukóza je de facto liek na hypoglykémiu. Pre niektoré ľudské orgány, najmä pre mozog a červené krvinky, je glukóza úplne nevyhnutná. Je to ich jediný zdroj energie, bez ktorého sa nezaobídu. Tieto tkanivá spotrebujú za 24 hodin približne 150 g glukózy. To je teda minimum, ktoré musí zdravý človek (ale aj diabetik) prijať, aby zabránil rozvoju katabolizmu (čiže rozkladaniu zložitejších látok na látky jednoduchšie) - získavanie glukózy glukoneogenézou alebo ketogenézou (získavanie energie za rozkladu mastných kyselín; pri tomto deji vznikajú jako odpadové látky ketolátky, v prvom rade acetón). Pri poklese hladiny glukózy (hypoglykémiou) sa v žľazách s vnútorným vylučovaním (pankreasa a nadobličkách) začnú ihned uvolňovať kontraregulačné hormóny (glukagón a adrenalin), ktoré mobilizujú jej tvorbu zo zásobného glykogénu (obsiahnutého prevažne v pečeni a v svalstve) procesom glykogenolýzy. Organizmus nemá schopnosť vytvoriť glukózu z tukov okrem veľmi malého množstva, ktoré vzniká z glycerolu. Ako energetický zdroj sa glukóza využíva aj v umelej výžive (infúzia) a jej roztoky sa podávajú do žily na zavodnenie chorých alebo ako nosiče pre iné lieky. Kaloricky je glukóza rovnako výdatná ako repný cukor, má však nižšiu sladivosť, približne o 20 %.
Z biochemického hľadiska je aktívnou formou D-glukózy D-glukóza-fosfát, vznikajúcou z nej pôsobením adenozín trifosfátu (ATP).
Nutričné hodnoty (na 100 g) |
|
Využiteľná energia | 1670 kJ |
Sacharidy | 100 g |
Bielkoviny | 0 g |
Lipid | 0 g |
Koncentrácia (hladina) D-glukózy v krvi sa nazývá glykémia.
Za bežných fyziologických podmienok získava organizmus glukózu: a) prísunom z vonkajšieho prostredia - potravou, v podobe buď samotnej glukózy, alebo z disacharidov, prípadne polysacharidov (škrob)
b) z vlastných zásob - glykogénu, je uložený hlavne v pečeni, ale aj priečne pruhovanom svalstve. Tieto zásoby su obmedzené, činia od 150 do 400 g, podľa situácie, v ktorej sa organizmus nachádza.
c) glukoneogenéziou z aminokyselín.
[úprava] Použitie
Okrem už spomenutého použitia v lékárstve je surovinou pre fermentačnú výrobu etanolu a alkoholických nápojov (pivo, víno ap.) alkoholovým kvasením pôsobením kvasiniek rodu Saccharomyces. Pôsobením iných mikroorganizmov možno vyrábať aj iné dôležité organické zlúčeniny, ako butan-1-ol , glycerol, acetón, kyselinu mliečnu, kyselinu citrónovú a.i..
Enzymaticky sa z nej vyrába oveľa sladší monosacharid fruktóza, používaný v potravinárskom priemysle.