Žigmund II. Drugeth

Z Wikipédie

Žigmund II. Druget(h) (maď. II. Drugeth Zsigmond) bol posledný z humenskej zemepánskej vetvy Drugetovcov.

Vyštudoval na viedenskej univerzite, kde v roku 1676 získal doktorát. Zemplínskym županom sa stal v roku 1675, potom aj županom Užskej a Boršódskej stolice. Cisár Leopold ho poveril funkciou kráľovského komorníka. Bol zvolený tiež do komisie na úpravu práva slobôd, na vracanie kostolov evanjelikom a na úpravu hraníc s Poľskom.

Keď vypuklo povstanie Imra Thokolyho (1683) postavil sa Žigmund Drugeth proti povstalcom, osnoval kongregáciu na hrade Čičva. To sa mu stalo osudným. Thokoly za pomoci tureckého vojska chcel zjednať poriadok v severovýchodných stoliciach a tiahol ta so svojim vojskom. Po ceste zabral hrady Užhorod, Čičvu a Trebišov. Humenné vtedy padlo bez boja. Thokoly zhabal všetok Drugethovský majetok, samotného Žigmunda zajal, odvliekol do Košíc, kde ho roku 1684 sťali. Žigmundom Drugethom končí dlhá éra Drugethovcov v Uhorsku i v Humennom.

Žigmund nemal syna, zanechal po sebe iba tri dcéry.

Drugethovský majetok sa členil na panstvá Oppidum Humenné s 32 dedinami, oppidum Snina s kúriou a 5 dedinami, oppidum Užhorod s 28 dedinami, oppidum a hrad Trebišov s 9 dedinami. Majetky Drugethovcov prešli donáciou (darovaním) Leopolda I. na jeho dcéry.

Sninské panstvo pripadlo jeho dcére Kláre, vydatej za grófa Petra Zichyho. V tomto manželstve sa narodilo troje detí. František, neskorší biskup v Gyori, Anna Maria, ktorá sa vydala za grófa Csakyho a Terézia, manželka grófa van Dernatha. Neskôr sninské panstvo zdedila grófka Anna Mária, a pretože jej manželstvo s grófom Csákym bolo bezdetné, pripadlo v roku 1770 grófke Terézii van Dernáthovej a jej piatim synom.

[úprava] Externé odkazy