Rádiológia mozgu
Z Wikipédie
![]() |
Na tomto článku sa práve pracuje. Pokiaľ je tu zobrazená táto správa, prosím neupravujte tento článok. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri upravovaní článku. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Rádiológia mozgu je oblasťou rádiológie, ktorá sa zaoberá zobrazovacou diagnostikou ochorení tohoto orgánu. Mozog je anatomicky i funkčne najzložitejšia štruktúra ľudského tela. Jeho zobrazovanie bolo až do objavenia sa moderných zobrazovacích metód - počítačovej tomografie, magnetickej rezonancie a ultrasonografie takmer nemožné. Nové metódy nahliadnutia do detailnej anatómie (i funkcie) mozgu priniesli do tejto oblasti za posledných 35 rokov ohromujúci pokrok, ktorý so sebou prieniesol rozvoj neurológie, neurochirurgie a neurofyziológie.
Obsah |
[úprava] Klasická rádiológia
V súčasnosti prakticky na okraji záujmu, čo sa týka samotného mozgu. Klasická rádiológia totiž nedokáže mozog priamo vôbec zobraziť. Je to spôsobené tým, že rôzne anatomické štruktúry mozgu majú veľmi podobný koeficient absorbcie röntgenového žiarenia a na rtg snímke majú prakticky nulový vzájomný kontrast.
[úprava] Ultrasonografia
Využíva sa v novorodeneckom a dojčenskom období, kedy neuzatvorené fontanely umožňujú vyšetrenie mozgu. Pomerne novou metódou je dopplerovské vyšetrenie intrakraniálnych ciev.
[úprava] Počítačová tomografia
Dnes rutinná zobrazovacia metóda na vyšetrenie mozgu. Je schopná zobraziť i malé rozdiely absorbcie röntgenového žiarenia - a teda i mozgové tkanivo. Je metódou voľby pri poraneniach a akútnom krvácaní do mozgu.
[úprava] Magnetická rezonancia (MR)
Najlepšia zobrazovacia metóda. MR má suverénne najvyššiu tkanivovú rozlišovaciu schopnosť a zobrazenia anatomických štruktúr sú veľmi detailné. Dnes jednoznačne metóda prvej volby pri podozrení na veľkú väčšinu organických ochorení mozgu.
[úprava] Cievky
Na vyšetrenie sa používajú tzv. hlavové cievky, ktoré ju obklopujú - sú väčšinou cirkulárne polarizované. Najmodernejším typom sú cievky so vzájomne prepojeným „poľom“ menších povrchových „phased array“ cievok, ktoré majú najlepší odstup signál-šum. Navyše vďaka viackanálovému príjmu údajov umožňujú technikou paralelnej akvizície (PAT, z angl. „parallel aquisition technique“) skrátiť vyšetrovací čas. U prístrojov, ktorých vonkajšie magnetické pole je orientované vertikálne („otvorené“ typy), sa používajú solenoidné typy cievok.
[úprava] Vyšetrovací protokol
Vyšetrovací protokol závisí na predpokladanej klinickej diagnóze a otázke, na ktorú chce odosielajúci lekár dostať odpoveď. Prístup je vždy individuálny, nevyhnutné je však dodržiavať určité štandardy, najmä z dôvodov prípadného porovnávania so starším vyšetrením. Časté zmeny v nastavení jednotlivých sekvencií sú skôr kontraproduktívne. Základným pravidlom je, že štandardné vyšetrenie mozgu by malo obsahovať aspoň 2 váženia a aspoň dve roviny rezov. V závislosti od prístrojového vybavenia sa najčastejšie používajú nasledovné kombinácie:
- „klasická“ - PD + T2 vážená (s dvojitým echom) TSE tranzverzálna sekvencia, T1 vážená SE tranzverzálna alebo sagitálna sekvencia a T2 vážená TSE koronárna sekvencia (voliteľne)
- „moderná“ - T2 vážená TSE tranzverzálna sekvencia, T1 vážená SE tranzverzálna alebo sagitálna sekvencia, T2 vážená sekvencia typu FLAIR vo voliteľnej rovine, SE-EPI DWI v tranzverzálnej rovine (voliteľne)
Stručný a zjednodušený význam jednotlivých sekvencií: T2 - ložiskové zmeny so zvýšeným obsahom vody, T1 - anatómia a krvácanie, T2 FLAIR a PD - odlíšenie drobných ložísk v blízkosti komorového a subarachnoideálneho priestoru, T1 po podaní k.l. (aspoň v dvoch rovinách) - ohraničenie a vaskularizácia ložísk, porušenie hematoencefalickej bariéry.
Rádiológia | ![]() |
"Konvenčná" rádiológia | Ultrasonografia | Počítačová tomografia (CT) | Magnetická rezonancia | Kontrastné látky | |
Rádiológia hlavy: rádiológia mozgu | Rádiológia krku | Rádiológia hrudníka | Rádiológia brucha: pečeň - pankreas | Rádiológia panvy | Rádiológia opornej a pohybovej sústavy |