Turiec (región)
Z Wikipédie
Turčianska župa | |
Erb | Mapa |
---|---|
![]() |
![]() |
Poloha župy v Uhorsku | |
![]() |
|
Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
Rozloha: | 1123 km² |
Počet obyvateľov: | 55703 obyvateľov |
Hustota obyvateľstva: | 49,6 obyvateľ(ov)/km2 |
Centrum: | Turčiansky sv. Martin |
Súčasné krajiny: | Slovensko |
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
Národnostné zloženie: | Slováci 69,0% Nemci 19,7% Maďari 10,0% |
Náboženské zloženie: | Evanjelické a.v. 49,6% Rímskokatolícke 46,0% Židovské 3,6% |
Turiec (po latinsky: Thurotzium, comitatus Thurociensis, po nemecky: Turz, po maďarsky: Túrótz / Túrócz / Túróc / Turóc) je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorska a potom krátko aj Česko-Slovenska. V súčasnosti toto územie leží v severnom Slovensku a je jedným z oficiálnych slovenských turistických regiónov. Pomenovanie Turiec je medzi obyvateľstvom stále živé.
Obsah |
[úprava] Geografia
Turčianska stolica susedila s Oravskou, Trenčianskou, Lipotvskou, Nitrianskou a Zvolenskou stolicou. Zaberá územie Turčianskej kotliny, ktorá je vklinená medzi pohoria Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy a Žiar. Krajom preteká rieka Turiec, ktorá sa vlieva pri Martine do Váhu. Rozloha Turčianskej župy v r. 1910 bola 1123 km².
[úprava] Centrum
Centrom stolice bol pôvodne hrad Sklabiňa, stoličné zasadnutia však prebiehali v Turčianskom sv. Martine (dnes: Martin), ktorý sa neskôr (1772) stal aj správnym centrom stolice.
[úprava] Rody vládnucich županov
Od roku 1535 zastávali úrad hlavného turčianskeho župana dedične šľachtici z rodu Révai (Révay), najbohatšieho a najvplyvnejšieho rodu.
[úprava] Dejiny
Najstaršie doklady osídlenia Turca sú nálezy z jaskýň Mažarná a Na Vyhni z obdobia 2 750 - 2 250 pred Kr. V mladšej a neskorej dobe bronzovej (1 350 - 700 pred Kr.) obýval skoro celý Turiec ľud lužickej kultúry. V období 3 storočie pred Kr. až po 2. storočie po Kr. obýva Turiec ľud Púchovskej kultúry.
Slovania prišli do Turca asi až v 7. storočí. Koncom 8. a začiatkom 9. storočia už bolo toto územie relatívne husto obývané, čo dokazujú archeologické vykopávky v Blatnici, Malom Čepčíne, Žabokrekoch. V 9. storočí bolo centrálnym hradiskom Vyšehrad na hranici medzi Turcom a hornou Nitrou. Odtiaľto bol ovládaný nielen Turiec, ale aj veľká časť horného Ponitria. Z tohoto obdobia asi pochádzajú aj dvojité názvy obcí v oboch regiónoch ako Diviaky, Pravno, Sučany, Necpaly a ďalšie.
Prvá písomná spomienka o Turci je z roku 1113, no vtedy sa spomínal len ako súčasť Zvolenského domínia. Turiec, ako riedko osídlené územie, bol spravovaný kastelánom (neskôr podžupanom) z hradu Sklabiňa ako panstvo Zvolenského komitátu. Vlastného župana mala stolica od roku 1339, čím sa oddelila od Zvolenského komitátu (podobne ako Liptov a Orava).
Turecké výboje sa Turcu (rovnako ako celému severnému Slovensku) vyhli.
Počas jozefínskych reforiem sa Turiec mal spojiť s Oravou, keďže však mali len malú spoločnú hranicu (v zime väčšinou nepriechodnú), napokon sa spojil so Zvolenom do Turčiansko-zvolenskej stolice (1786-1790) so sídlom v Banskej Bystrici.Po smrti Jozefa II. sa Turčianska stolica obnovila.
V roku 1918 sa Turiec stal súčasťou Česko-Slovenska. Turčianska župa zanikla 31.12.1922, v rokoch 1923-1928 bola súčasťou Považskej župy. V súčasnosti je územie súčasťou Žilinského kraja.
[úprava] Národnosti
Obyvatelia Turca boli prevažne Slováci, čo pretrvalo do súčasnosti. Nemci žili len na hornom (južnom) Turci, no po 2. svetovej vojne boli evakuovaní a čiastočne vyhnaní do Nemecka.
[úprava] Okresy
V r. 1910 sa Turiec delil na dva slúžnovské okresy:
- Martin (Dolný Turiec)
- Turčianske Teplice (Horný Turiec)
V súčasnosti je územie Turca rozdelené na dva rovnomenné okresy, i keď s inými hranicami:
[úprava] Súčasnosť
[úprava] Ekonomika
V súčasnosti patrí územie Turca medzi najrozvinutejšie slovenské regióny. Martin je silným priemyselným centrom, aj keď po r. 1989 na niekoľko rokov upadol pre konverziu zbrojárskej výroby na civilnú.
[úprava] Turistický ruch
- Národné parky:
- Malá Fatra
- Šútovský vodopád (najvyšší v Malej Fatre)
- tiesňava Tesnô
- Veľká Fatra
- vzácne archeologické nálezisko Jaskyňu Mažarná (len vstupný portál, jaskyňa nie je prístupná pre verejnosť)
- Malá Fatra
- Hrady a pamiatky:
- Blatnický hrad
- Sklabinský hrad (nad obcou Sklabinský Podzámok, od r. 1944 v ruinách - vypálený Nemcami)
- Zniev (hrad)
- kláštor premonštrátov v Kláštore pod Znievom
- anglický park a kaštieľ v Turčianskej Štiavničke
- kaštieľ s anglickým parkom v Mošovciach
- lyžovanie:
- Jasenská dolina
- Martinské hole
- Valčianska dolina
- turistika:
- Blatnická dolina
- Gaderská dolina
- Necpalská dolina
- Jasenská dolina
- kúpanie:
- kúpele Turčianske Teplice
- Martin:
- Národný cintorín v Martine
Sú tu pochované významné osobnosti politického a kultúrneho života Slovákov.
-
- Divadlo SNP v Martine
[úprava] Okresy, mestá a obce v súčasnosti
- Mestá: Martin, Vrútky
- Obce: Belá - Dulice, Benice, Blatnica, Bystrička, Ďanová, Diaková, Dolný Kalník, Dražkovce, Folkušová, Horný Kalník, Karlová, Kláštor pod Znievom, Košťany nad Turcom, Krpeľany, Laskár, Ležiachov, Lipovec, Necpaly, Nolčovo, Podhradie, Príbovce, Rakovo, Ratkovo, Sklabiňa, Sklabinský Podzámok, Slovany, Socovce, Sučany, Šútovo, Trebostovo, Trnovo, Turany, Turčianska Štiavnička, Turčianske Jaseno, Turčianske Kľačany, Turčiansky Ďur, Turčiansky Peter, Valča, Vrícko, Záborie, Žabokreky
- Mestá: Turčianske Teplice
- Obce: Abramová, Blažovce, Bodorová, Borcová, Brieštie, Budiš, Čremošné, Dubové, Háj, Horná Štubňa, Ivančiná, Jasenovo, Jazernica, Kaľamenová, Liešno, Malý Čepčín, Moškovec, Mošovce, Ondrašová, Rakša, Rudno, Sklené, Slovenské Pravno, Turček, Veľký Čepčín
Abovsko-Turnianska | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa | Baraňská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa | Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská | Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa | Gemersko-Malohontská | Hajducká župa | Háromsecká župa | Hevešská župa | Hontianska | Huňadská župa | Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Pešťsko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska | Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Solnocko-dobocká župa | Spišská | Stoličnobelehradská župa | Šalajská župa | Šarišská | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa | Tekovská | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska | Turdsko-araňošská župa | Turčianska | Udvarheľská župa | Ugočská župa | Užská | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa | Zalianska župa | Zemplínska | Zvolenská | Železná župa/Vášska župa
Chorvátsko-Slavónsko:
Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa | Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa | Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume)
|
![]() |
---|---|
Abov (Košice a okolie) | Bratislava a okolie | Dolná Nitra | Dolný Zemplín | Gemer | Hont | Horehronie | Horná Nitra | Horné Považie | Horný Zemplín | Kysuce | Liptov | Novohrad (Poiplie) | Orava | Zvolensko-Podpoľanie | Podunajsko | Stredné Považie | Spiš | Šariš | Tekov (Dolné Pohronie) | Tatry | Turiec | Trnava a okolie (Dolné Považie) | Záhorie | Zamagurie |
|
|
![]() |
Abovsko-turnianska | Bratislavská | Gemersko-malohontská | Hontianska | Komárňanská | Liptovská | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Rábska | Spišská | Šarišská | Tekovská | Trenčianska | Turčianska | Užská | Zemplínska | Zvolenská |
|
Pozri tiež: Historické župy na Slovensku |