Dedičnosť

Z Wikipédie

Dedičnosť je základný biologický proces, pri ktorom sa na rodičoch a ich potomstve vzniknutom pohlavnou cestou prejavuje podobnosť až zhodnosť v jednotlivých znakoch a vlastnostiach. Podstatou dedičnosti je dedenie. Dedičnosť sa realizuje v čase, t. j. v postupnosti generácií organizmov na základe rozmnožovania. Hmotný základ dedičnosti pri súčasných živých organizmoch je výsledkom dlhotrvajúcej evolúcie. Genetická informácia je zapísaná v postupnosti báz na molekule DNK, táto postupnosť sa prenáša na molekulu RNK (transkripcia) a z nej na postupnosť amínokyselín v špecifických bielkovinách (translácia, biosyntéza bielkovín) enzymatického charakteru, ktoré potom kontrolujú a usmerňujú procesy látkovej premeny v organizme potomkov. DNK dostane potomok od svojich rodičov prostredníctvom pohlavných buniek, v ktorých je uložená najmä v chromozómoch. Dedičnosť študuje genetika.

Podľa V. Feráka a Š. Sršňa: Dedičnosť sú jednotlivé funkcie genetického materiálu: jeho schopnosť utvárať dedičné vlastnosti, schopnosť prenášať sa z rodičov na potomstvo, schopnosť zachovávať svoju integritu a schopnosť občasnej trvalej zmeny.


[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok