STS-107
Z Wikipédie
Znak misie | |||||
---|---|---|---|---|---|
![]() |
|||||
Údaje o misii | |||||
Názov misie | STS-107 | ||||
Raketoplán: | Columbia | ||||
Počet členov posádky: | 7 | ||||
Odpaľovacia rampa: | 39-A | ||||
Štart: | 16. január, 2003 15:39:00 UTC | ||||
Pristátie: | Raketoplán zničený počas pokusu o pristátie 1. februára, 2003 o ~13:59:32 UTC | ||||
Trvanie: | 15 dní 22 hodín 00 minút 32 sekúnd | ||||
Počet obehov: | 255 | ||||
Apogeum: | 290 km | ||||
Perigeum: | 273 km | ||||
Doba obehu: | 90,14 min | ||||
Orbitálna inklinácia: | 39 stupňov | ||||
Preletená vzdialenosť: | 10,6 milióna km | ||||
Hmotnosť: | 2 055 902 kg (pri štarte) 105 591 (pri pristáti) |
||||
Fotografia posádky | |||||
![]() (Ľ-P) Brown, Clark, Anderson, Ramon; spodný rad (Ľ-P): Husband, Chawla, McCool |
|||||
Navigácia | |||||
|
STS-107 bola poslednou misiou raketoplánu Columbia. Cieľom letu boli predovšetkým vedecké biologické experimenty v mikrogravitácii. 1. februára 2003, počas pokusu o pristátie, keď kvôli poškodeniu tepelnej ochrany na krídle do raketoplánu vnikla žeravá plazma a spôsobila jeho deštrukciu, zahynuli všetci siedmi členovia posádky. Príčinou poškodenia tepelného štítu bol kus izolačnej peny, ktorý odpadol z externej palivovej nádrže počas štartu raketoplánu. (pre viac informácii, pozri Havária raketoplánu Columbia.)
Obsah |
[úprava] Posádka
- Richard D. Husband (veliteľ)- štyridsaťpäťročný plukovník vojenského letectva narodený v Amarille v Texase. Bývalý testovací pilot sa astronautom stal až na štvrtý pokus v roku 1994. Bol hlboko veriacim človekom. Ženatý, otec dvoch detí.
- William C. McCool (pilot) - štyridsaťjedenročný pilot narodený v San Diegu (štát Kalifornia). V Texase absolvoval v roku 1983 ako druhý nejlepší študent svojej triedy námornú akadémiu. V roku 1996 se stal astronautom. Bol to jeho vôbec prvý let. Ženatý, otec troch synov.
- David M. Brown (prvý letový špecialista) - štyridsaťšesťročný pilot a lekár narodený v Alingtone vo Virgínii. Stal sa prvým lekárom po desiatich rokoch, ktorý bol v námorníctve vybraný do pilotného výcviku. Pre neho to bol prvý let do vesmíru.
- Kalpana Chawlaová (druhý letový špecialista) - štyridsaťjedenročná Indka, která do USA emigrovala v roku 1980, nebola vo vesmíre žiadnym nováčikom. Astronautkou sa stala v roku 1994. Pri lete STS-87 v roku 1996 zavinila chybu, ktorá zpôsobila uvoľnenie vedeckého satelitu. Ostatní členovia posádky potom museli vystúpiť do vesmírného priestoru a zachytiť ho. Vydaná, bezdetná.
- Michael P. Anderson (tretí letový špecialista) - štyridsaťtriročný podplukovník zodpovedný za vedecké experimenty. Vojenský pilot. NASA ho vybrala v roku 1994 ako jedného z mála astronautov tmavej farby pleti. Narodil sa v Plattsburghu v štáte New York. Bol ženatý a mal dve dcéry.
- Laurel B. Clarková (štvrtý letový špecialista) - štyridsaťjedenročná lekárka s praxou na ponorkách sa stala astronautkou v roku 1996. Na palubě Columbie asistovala pri vedeckých experimentoch. Bola vydatá a mala osemročného syna.
- Ilan Ramon (palubný špecialista, Izrael) - štyridsaťosemročný plukovník izraelského letectva a prvý Izraelčan vo vesmíre. Jeho matka a babička přežily Osvienčim. Ramon bojoval v dvoch vojnách a zúčastnil sa náletu na iracký jadrový reaktor Ossirak začiatkom 80. rokov. Bol ženatý, mal štyri deti.
[úprava] Emblém misie
Ako každá misia, aj STS-107 mala svoj emblém. Mal tvar pôdorysu kozmického raketoplánu, pričom v jeho strede bolo označenie mikrogravitácie (bezváhového stavu) - μg. Ten smerom nahor prechádzal do symbolu astronautov - hviezdy s troma pruhmi obopnutými kruhom. Na pravej strane je symbolicky znázornená Zem, nad ktorou vychádza Slnko. Východ Slnka symbolizuje úsvit novej éry mikrogravitačného výskumu. Na ľavej strane je súhvezdie Holubica (po latinsky Columba). Jeho sedem hviezd symbolizuje sedem astronautov, celé súhvezdie zároveň symbolizuje mier na Zemi. Po obvode emblému sú mená členov posádky a pri mene Ilana Ramona je naviac malá vlajka štátu Izrael.
[úprava] Cieľ letu
Cieľom letu boli predovšetkým vedecké biologické experimenty v mikrogravitácii. Dôraz sa kládol na lekárske experimenty, ale realizované boli aj pokusy z oblasti technologického a materiálového výskumu. V nákladovom priestore raketoplánu sa nachádzalo laboratórium Spacehab (model RDM) slúžiace na experimenty v mikrogravitácii a externá prístrojová plošina FREESTAR.
[úprava] Problémy pred štartom
STS-107 bola jediná vedecká misia, ktorá „prežila“ škrty v rozpočte NASA. Pôvodné plány totiž hovorili o jednej vedeckej misii každý rok od roku 2001. Postupným znižovaním rozpočtu však z celého plánovaného radu misií zostala len misia Columbia STS-107. Aj tá však bola postupne odkladaná, pretože prednosť malo zásobovanie a výmena posádok ISS. Do hry vstúpili aj technické problémy. Columbia už od roku 1999 prechádzala rozsiahlou úpravou (Orbiter Maintenance Down Period), ktorá zahŕňala dôkladnú údržbu, kontrolu a modernizáciu raketoplánu. Táto kontrola sa však predĺžila a tak sa prvý termín štartu stal nereálnym. Keď bol raketoplán konečne v letuschopnom stave, bolo prijaté rozhodnutie, že najprv sa uskutoční misia STS-109 - servisná misia k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu. Štart misie STS-107 bol plánovaný na júl 2002, ale z dôvodu ďalších technických problémov bol opäť odložený.
[úprava] Priebeh letu
Cesta Columbie začala 12. marca 2002, kedy bol raketoplán presunutý do prípravného hangáru OPF. 20. novembra 2002 bola Columbia presunutá do montážnej haly VAB, kde bola pripojená k hlavnej palivovej nádrži ET a pomocným motorom SRB. 9. decembra 2002 sa začala premiestňovať na odpaľovaciu rampu 39-A. Odpočítavanie bolo zahájené 13. januára 2003 v stave T-43 hodín. Prípravu na štart a samotný štart spervádzali zvláštne bezpečnostné opatrenia, hlavne kvôli prítomnosti izraelského astronauta na palube. Štart prebehol úspešne vo štvrtok 16. januára 2003 o 15:39:00 UT. Išlo celkove o 113. štart v programe Space shuttle a celkove tretí kozmický štart v roku 2003. Po dosiahnutí obežnej dráhy misia dostala medzinárodné označenie 2003-003A. Columbia sa dostala na obežnú dráhu 273-290 km a jeden obeh okolo Zeme jej trval 90,14 minút. Dve hodiny po štarte boli otvorené dvere do nákladového priestoru a o ďalšiu hodinu bolo zahájené oživovanie Spacehabu a aktivácia EDO.
[úprava] Prístrojové vybavenie a experimenty
Ako už bolo spomínané, STS-107 bola vedecká misia. V nákladovom priestore raketoplánu sa nachádzalo laboratórium Spacehab (model RDM) slúžiace na experimenty v mikrogravitácii. Spacehab a orbiter spájal šesťmetrový tunel, na ktorý bola napojená tiež komora pre výstup do otvoreného priestoru. Na palube Spacehabu bolo umiestnených 3375 kilogramov nákladu (prístroje, vzorky, manuály…) a ďalších 360 kg sa nachádzalo na obytnej palube orbitera. V zadnej časti raketoplánu bola umiestnená plošina EDO, ktorá zásobovala energetické články PRSD, čím umožnila predĺženie letu vo vesmíre na šestnásť dní. Medzi Spacehabom a plošinou EDO sa nachádzala ďalšia plošina nazvaná FREESTAR, ktorá niesla niekoľko vedeckých prístrojov. Na palube Columbie boli tiež skleníky, akváriá a teráriá, aby sa mohlo študovať vplyv mikrogravitácie na živé organizmy. Zopár týchto živočíchov dokonca haváriu prežilo. Jednalo sa o červy Caenorhabditis elegans. Dôraz sa kládol na lekárske experimenty, pričom astronauti slúžili nielen ako výskumníci, ale aj ako pokusné objekty. Išlo napríklad o skúmanie vplyvu osvetlenia na hĺbku spánku astronautov, vyhodnotenie zvládania stresu počas letu a pod. Realizované boli aj pokusy z oblasti technologického a materiálového výskumu. Išlo napríklad o štúdium procesu horenia, skúšanie hasiaceho zariadenia s vodnou hmlou a štúdium mechaniky zrnitých materiálov. Na plošine FREESTAR boli tiež prístroje sledujúce a skúmajúce zemskú atmosféru (spektrometer, rádiometrická kamera,...) a tiež vplyv kozmického prostredia na rôzne materiály (guma, železo, magnety, krieda,...)
Experimenty pripravovali výzkumníci najmä z USA a Izraela, ale tiež z ďalších štátov: z Kanady, európskych štátov združených v ESA, Japonska, Austrálie, Číny,...medzi experimenty bol tiež zaradený projekt vytvorený študentmi. Po tragédii jeden z nich uviedol pre New York Times: “Bolo by to zneváženie astronautov, ak by sme výskum zastavili. Musíme pokračovať.”
Let STS-107 prebiehal takmer bez problémov. Narušili ju len dva malé technické problémy. Prvým bola porucha separátorov kondenzovanej vzdušnej vlhkosti klimatizačného systému, druhým skrat na jednom z dvojice separátorov kondenzovanej vody. Obidva problémy sa však podarilo úspešne odstrániť. Celkove bolo úspešne prevedených viac než 80 experimentov. Sklon dráhy Columbie k rovníku bol 39°. Posádka pracovala nepretržite v dvoch zmenách (tzv. červená a modrá zmena). V priebehu letu sa uskutočnili celkove štyri tlačové konferencie. Tá hlavná za účasti všetkých členov posádky prebehla 29. januára. Najväčšiu pozornosť na palube pútal samozrejme prvý izraelský astronaut Ilan Ramon, kvôli ktorému sa uskutočnila samostatná tlačová konferencia 20. januára. Ramonov brat po havárii povedal: “Hovoril, že je taký šťastný, že sa ani nechce vrátiť späť na Zem… a nevrátil sa.”
Zaujímavosťou je kresba štrnásťročného chlapca Petra Ginza, ktorú si so sebou do vesmíru vzal Ilan Ramon. Kresba znázorňuje pohľad z Mesiaca na Zem. Petr Ginz ju nakreslil za bránami koncentračného tábora Terenzín. Neskôr zahynul v plynovej komore Osvienčimu.
[úprava] Havária raketoplánu
Pokus o pristátie prebehol 1. februára 2003. O 14:03 SEČ zahájila nič netušiaca posádka pristávací manéver. V čase 14:10:39 bola zapojená prvá jednotka hydrauliky, o 14:15:30 boli zapnuté orbitálne motory OME. O 14:44 raketoplán vstúpil do vrchných vrstiev atmosféry rýchlosťou 7,5 km/h. Postupne ho začala obklopovať žeravá plazma. Všetko prebiehalo podľa plánu až do 14:49. Vtedy niekoľko senzorov zaregistrovalo slabý nárast teploty. V nasledujúcich chvíľach došlo k strate údajov z senzorov, potom aj k strate údajov o tlaku v pneumatikách ľavého podvozku. Neskôr bolo úplne prerušené spojenie a podľa radarových hlásení sa stroj rozpadol. Tesne pred rozpadom došlo k odtrhnutiu ľavého krídla. V trase raketoplánu naďalej leteli už len žeravé trosky, ktoré sa rozptýlili a dopadli na územie troch amerických štátov, najviac však na Texas. Nikto zo sedemčlennej posádky neprežil.
Po katastrofe bola zostavená vyšetrovacia komisia CAIB. CAIB dospela k záveru, že príčinou nešťastia bola poškodená tepelná izolácia na nábežnej hrane ľavého krídla. K tomuto poškodeniu došlo ešte pri štarte. Spôsobil ho veľký kus penovej izolácie, ktorý odpadol z nádrže ET a dopadol na nábežnú hranu krídla, kde poškodil doštičky RCC. Miesto dopadu bolo naozaj nešťastné - keby tento kus dopadol na iné miesto, pravdepodobne by sa aj napriek poškodeniu podarilo Columbii bezpečne pristáť. Na nábežnej hrane krídla je však teplota plazmy najvyššia a celistvosť doštičiek RCC je pre bezpečné pristátie nevyhnutná. Vzniknutou trhlinou sa plazma dostala do krídla, kde postupne prepaľovala prepážky tvoriace jeho vnútornú konštrukciu. Nakoniec došlo k odtrhnutiu krídla a deštrukcii celého raketoplánu.
[úprava] Externé odkazy
STS-107 v MEK (po česky)
oficiálna stránka NASA týkajúca sa havárie (po anglicky)
oficiálna stránka vyšetrovacej komisie CAIB (po anglicky)