Baroková hudba
Z Wikipédie
Baroková hudba je súčasť barokového umenia, ucelená slohová epocha vo vývoji európskej klasickej hudby, trvajúca od začiatku 17. storočia do polovice 18. storočia. Vyznačovala sa prechodom od polyfónie k monódii. Zavádza sa nová notačná prax (generálny bas). Spev sa realizuje so sprievodom akordických hudobných nástrojov, ako lutna, čembalo.
Za prvého barokového skladateľa sa považuje Claudio Monteverdi. Jedno z možných chronologických rozdelení barokovej hudby je:
- ranobaroková hudba (1600–1650): hlavne taliansky vplyv;
- hudba vrcholného baroka (1650–1710): s významnými vplyvmi z Francúzska;
- neskorobaroková hudba (1710–1750): tendencie k zjednoteniu regionálnych šýlov.
[úprava] Významní skladatelia
Najvýznamnejšími skladateľmi barokovej hudby boli Johann Sebastian Bach (majster organu), Antonio Vivaldi, George Friedrich Händel.
Na Slovensku: S. Capricornus, J. Kusser, J. Šimbracký, Z. Zarevius. Tvorcovia duchovných piesní D. Sinapius-Horčička, J. Tranovský (Cithara Sanctorum), B. S"l"ši (Canthus Catholici); rukopisné zborníky: Vietorisov kódex, Pestrý zborník, Zbierka A. Sirmayovej-Kecerovej, Uhorská zbierka; tvorcovia chrámovej hudby P. Bajan, E. Pascha, P. Roškovský.
V Čechách: Jan Dismas Zelenka, B. M. Černohorský, J. Vejvanovský.
[úprava] Hudobné útvary
Vzniká opera. Obľúbené boli kantáty a oratóriá; z inštrumentálnej tvorby hlavne sonáta, sólový koncert, concerto grosso, čembalová hudba.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok