Matej Korvín
Z Wikipédie
Matej Korvín (* 24. február 1443, Kluž – † 6. apríl 1490, Viedeň ) bol uhorský kráľ v rokoch 1458–1490.
[úprava] Život a činy
Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov. Jeho otec Ján Huňady bol najbohatším veľmožom v Uhorsku.
Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Uhorska. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III. Dobyl Sliezsko, Lužice a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa (ako protikráľ). Dobyl aj Dolné Rakúsko a svojím sídlom urobil Viedeň.
V Bratislave založil roku 1465 Universitas Istropolitana a v Pešti roku 1480 takisto univerzitu.
Za svoju prvoradú úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom Potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Posledný bratrícky tábor zničili v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Vodcu bratríkov Švehlu a ďalších kapitánov dal popraviť. Radových vojakov prijal do svojho „čierneho vojska“ ako žoldnierov. Vojsko tvorili bývalí Jiskrovi a bratrícki bojovníci, približne 20 000 až 30 000 mužov. Po likvidácii vnútorného nepriateľa podnikol tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých dosiahol iba čiastočné úspechy.
K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády výrazne prispela jeho manželka Beatrix Aragónska, dcéra neapolského kráľa. Manželia boli veľmi vzdelaní a vzdelanosť aj podporovali. Do krajiny pozývali zahraničných, najmä talianskych umelcov, staviteľov a učencov.
Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky humanizmu a renesancie. Z domácich učencov bol známy Vavrinec Koch z Krompách. Vybudovali slávnu knižnicu Bibliotéku Corvinianu (preklady antických diel), ktorá bola postavená v renesančnom slohu v Budíne.
[úprava] Zaujímavosti
Matejovi Korvínovi sa vo svojom slávnom diele Detvan venuje štúrovský básnik Andrej Sládkovič.
Traduje sa, že Matej Korvín zastrelil posledného zubra žijúceho vo voľnej prírode na Slovensku.
Uhorsko | ||
Huňadyovci | ||
Predchodca | kráľ | Nástupca |
Ladislav Pohrobok | Matej Korvín | Vladislav II. Jagelovský |
(1458 – 1490) |