Victor Hugo

Z Wikipédie

Victor Hugo
zdroj: www.deep-purple.net
francúzsky básnik, prozaik, dramatik a politik
Narodenie 26. február 1802
Besançon, Francúzsko
Úmrtie 22. máj 1885
Paríž, Francúzsko
Pozri aj Biografický portál

Victor Marie Hugo (* 26. február 1802, Besançon – † 22. máj 1885, Paríž) bol francúzsky básnik, prozaik, dramatik, románopisec a politik, predstaviteľ romantizmu.

V roku 1837 bol vymenovaný za dôstojníka Čestnej légie.

Roku 1845 vstúpil do politiky a bol vymenovaný za paira, v pairovskej komore sa vyslovoval za návrat Ľudovíta Bonaparta, po zrušení pairstva (1848) úspešne kandidoval do ústavodarného zhromaždenia (na listine Constitutionelu) – sedel vpravo. Naľavo sa posadil až v októbri 1849. Vystupoval ako Bonapartov odporca a ako zastánca liberálneho socializmu.

Po štátnom prevrate (2.12.1851) ako odporca Ľudovíta Bonaparta odišiel do exilu, usadil sa v Bruseli, potom na ostrovoch Jersey a Guernsey. Do Paríža sa vrátil až v roku 1870.

Roku 1871 bol zvolený do bordeauxského Zhromaždenia, z ktorého veľmi skoro vystúpil.

Roku 1875 sa stal senátorským delegátom a onedlho na to senátorom. Roku 1881 bol znova zvolený ako senátorský delegát a roku 1882 sa opäť stal senátorom.


[úprava] Dielo

Vo svojom diele hľadá socialistickú morálku, ale skôr sa dostáva do pozície sociálneho humanistu. Často pracuje s pojmami ako spravodlivosť, ľudskosť, osud, láska, ktoré vníma a vykladá svojským spôsobom (dalo by sa povedať veľmi voľne). Často sa pokúša materializovať idee a vnucuje čitateľovi strach a úzkosť.

Divadelné hry:

  • Cromwell (1827) – predhovor k tomuto dielu sa stal manifestom romantizmu
  • Hernani (1830)
  • Marion de Lorme (1831)
  • Kráľ sa zabáva (1832)
  • Lukrécia Borgia (1833)
  • Mária Tudorová (1833)
  • Angelo, tyran padovský (1835)
  • Ruy Blas (1838)
  • Kasteláni (1843)

Poézia:

  • Ódy (1822)
  • Nové ódy (1824)
  • Ódy a balady (1826)
  • východné spevy (1829)
  • Jesenné lístie (1831)
  • Spevy súmraku (1835)
  • Vnútorné hlasy (1837)
  • Lúče a tiene (1840)
  • Tresty (1853) (Les Châtiments), satirická zbierka s častými útokmi na Napoleona III. (predtým vyšla ako pamflet v próze pod názvom Napoleon Malý).
  • Kontemplácie (1856)
  • Legendy vekov (1859, 1877, 1883)- tri série epiky; pokúsil sa popísať vývoj ľudstva k slobode, prejavuje sa tu jeho viera v technický pokrok a možnosti človeka.
  • Piesne ulíc a lesov (1865)
  • Strašný rok (1872)
  • Umenie byť starým otcom (1877)
  • Zvrchovaný súcit (1879)
  • Chmúrne roky 1852 - 1870 (1880)
  • Štyri prúdy ducha (1881)
  • Koniec Satana (1886)

Romány:

  • Bug Jargal (1826)
  • Posledný deň odsúdenca (1829)
  • Chrám Matky božej v Paríži (1831)
  • Bedári (1865?)
  • Robotníci mora (1866) - román pojednávajúci o námorníkoch a rybároch
  • Človek, ktorý sa smeje (1869)
  • Deväťdesiat tri (1874) – román opisujúci jakobínske obdobie Francúzskej revolúcie (rok 1793).

[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Victor Hugo