Súvetie
Z Wikipédie
Súvetie alebo zložená veta je spojenie dvoch a viacerých jednoduchých viet tvoriace uzavretý celok (významovo, gramaticky aj intonačne). Má dva a viac prísudkov a vyjadruje dve a viac myšlienok.
Delenie:
- Jednoduché súvetie – spája iba dve vety a vyjadruje iba dve myšlienky.
- priraďovacie súvetie – je spojenie dvoch gramaticky rovnocenných viet.
- a) pravé (forma sa zhoduje s obsahom)
- zlučovacie súvetie – voľne priradené vety (Mama varí a perie.)
- stupňovacie súvetie – druhá veta je obsahovo dôležitejšia (Mama nielen varí, ale aj perie.)
- odporovacie súvetie – druhá veta odporuje prvej (Mama varí, ale neperie.)
- vylučovacie súvetie – vety sa vylučujú (Mama alebo varí, alebo upratuje.)
- b)nepravé (ostatné):
- príčinné – druhá veta uvádza príčinu prvej (Nejdem, veď som tam bol včera)
- dôsledkové – druhá veta uvádza dôsledok prevej (Neboli doma, a tak sme odišli)
- prípustkové – druhá veta uvádza prípustku prvej (Hrá dobre, a má len osem rokov)
- a) pravé (forma sa zhoduje s obsahom)
- podraďovacie súvetie - Jedna veta je nadradená – hlavná, druhá je podradená – vedľajšia a je vetným členom hlavnej vety. Poznáme tieto vedľajšie vety podľa toho, úlohu akého vetného člena hrajú:
- a)pravé (forma sa zhoduje s obsahom, teda na vedľajšiu vetu sa pýtame otázkou ako na vetný člen):
- prísudková veta
- podmetová veta
- podmetová vzťažná veta
- podmetová spojková veta
- predmetovú veta
- príslovková veta
- prívlastková veta
- prívlastková vzťažná veta
- prívlastková spojková veta
- doplnková veta
- vetnozákladová veta (vyjadruje mennú časť vetného základu)
- b)nepravé (ostatné):
- zlučovacie súvetie (pozri hore): účelové (Odišiel, aby sa už nikdy nevrátil), časové (Nestihol spraviť ani krok, keď spadli prvé kvapky), vzťažné prívlastkové (Chodí sem neskoro, čo sa mi nepáči)
- odporovacie súvetie (pozri hore): účelové (Rozplakal sa, aby sa nato zasmial), časové (Učil som sa, kým on sa zabával), vzťažné s odporovacím významom (Pery otvorila na otázku, ktorú však nevyslovila)
- a)pravé (forma sa zhoduje s obsahom, teda na vedľajšiu vetu sa pýtame otázkou ako na vetný člen):
- priraďovacie súvetie – je spojenie dvoch gramaticky rovnocenných viet.
- Zložené súvetie má aspoň tri vety. Typy (H= hlavná veta, V = vedľajšia veta):
- H-H-H (Jožo prišiel, otvoril okno a prechladol)
- H-H.V alebo H.V-H (Jožo prišiel a videl, že ...)
- H.V-H.V (Vľavo bola cesta, ktorá ..., vpravo bolo pole, na ktorom…)
- H. [V-V] alebo [V-V] H. (Nepovedal, čo urobil, ani prečo prišiel) - vedľajšie vety sú rovnocenné
- H.V.V. alebo V.V.H (Všetko si premyslel, aby sa nestalo, že ho niečo zaskočí) – druhá vedľajšia veta je podradená prvej
- V.H.V (Kým voda začala vrieť, pripravil mäso, ktoré v nej chcel variť) – hlavná veta s vedľajšími vetami rozličného druhu