Hlava XXII (román)

Z Wikipédie

Tento článok si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality!
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Hlava XII je velmi pekný román, vydaný v roku 1961, v ktorom je použitá krasna irónia a satira na vojnu a vojakov. hlavná postava je Yossarian, dôstojník americkej armády vyslanej do druhej svetovej vojny.Dej sa odohráva na ostrove Pianosa v Stredozemnom mori. V tomto románe Heller opisuje leteckú jednotku ktorá má na starosti nálety. Kniha je členená na kapitoly, každá kapitola nesie názov osoby, poväčšine vojaka, sama kapitola však iba pokračuje nezmyselné rozprávanie o vojne. Prečo práve názov hlava XII? Hlava XII je vojenský predpis, podľa ktorého sa vojaci musia riadiť. Hlava XII hovorí, že vojaci, ktorí odlietajú požadovaný počet náletov, sú z vojny odvelení. Avšak hovorí aj, že vojak musí za každých okolností poslúchnuť svojho nadriadeného. Problém je v tom, že nikto z letky nikdy nemôže ísť domov, pretože plukovníci im neustále zvyšujú počet náletov. Jediná možnosť ako sa z letky dostať je byť bláznom. Podľa knihy sú blázni asi všetci čo sú zaangažovaní vo vojne,stačí si len vybrať koho vy sami považujete za najväčšieho blázna, Aarfyho,navigátora, ktorý si za náletu namiesto študovania mapy bafkal fajku a upozorňoval pilotov na zábavné momenty na oblohe, alebo Orra, ktorý si do úst vkladal plánky,aby mal okrúhlejšie líca, alebo sexuchtivú ženu poručíka Scheisskopfa, ktorá to robila s každým len nie so svojím manželom, pretože on po nociach myslel iba na pochodovanie svojej letky na prehliadke. lenže je tu háčik:citát: "Vari nemôžete preradiť blázna k pozemnej službe?" "Ale áno. Práve, že musím. Existuje predpis, podľa ktorého musím preradiť každého, kto je blázon." "Tak prečo nepreradíte mňa? Ja som predsa blázon. Spýtajte sa Clevingera." "Clevingera? A kde je Clevinger? Nájdite mi ho a ja sa ho spýtam." "Tak sa spýtajte, koho chcete. Všetci vám povedia, aký som blázon." "Oni sú blázni." "Tak prečo ich nepreradíte?" "A prečo ma o to nepožiadajú?" "Pretože sú blázni, to je predsa jasné." "Pravdaže sú blázni," zopakoval doktor Dneeka. "Veď vám to predsa hovorím, či nie? A predsa by ste nenechali bláznov rozhodovať o tom, či ste blázon, alebo nie, nemám pravdu?" Yossarian sa naňho vážne pozrel a skúsil to z iného konca. "Je Orr blázon?" "Pravdaže je, " prisvedčil doktor Daneeka. "Môžete ho preradiť?" "Pravdaže môžem. Ale majprv ma musí o to požiadať. To je predpis." "Tak prečo vás o to nepožiada?" "Pretože je blázon," vysvetľoval doktor Daneeka. "Musí byť blázon, keď doteraz neprestal s bojovými letmi, hoci toľkokrát vyviazol len o vlások. Pravdaže, môžem Orra preradiť. Ale najprv musí o to požiadať." "To je všetko, čo musí urobiť, aby ho preradili?" "Všetko. Stačí o to požiadať." "A potom ho už preradíte?" spýtal sa Yossarian. "Nie. To nemôžem urobiť." "Chcete povedať, že je v tom nejaký háčik?" "Pravdaže je v tom háčik," prisvedčil doktor Daneeka. "Hlava XII. Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon."

tento citát nám ukazuje dokonalosť vojenského predpisu hlave XII, v knihe sa spomínajú rôzne metafory ako napr. "hlave XII nikto neprejde cez rozum"

Bláznostvo posádky vidíme napríklad aj v mojej obľúbenej časti,kde vojaci s maximálnou vážnosťou diskutujú o tom že jeden z nich má v očiach muchy. "Môžeš si byť stopercentne istý, že ich tam má,"..."hoci o tom zrejme ani nevie. A preto nevidí veci tak, ako sú." "Ako to že o nich nevie?" čudoval sa Yossarian. "Pretože má v očiach muchy,"..."Ako môže zbadať, že ich tam má, keď má v očiach muchy?" ... "Appleby, máš v očiach muchy,"... "Čože?"... "Máš v očiach muchy," zopakoval Yossarian. "Asi preto ich nevidíš." ... "Havermayer, mám v očiach muchy?" Havermayer nedôverčivo zažmurkal. "Čo?" "Muchy." Havermayer opäť zažmurkal. "Muchy?" "V očiach." "Čo ti šibe?" spýtal sa Havermayer. "Nie, mne nie. To Yossarianovi šibe. Len mi povedz, či mám v očiach muchy alebo nie. Môžeš mi to smelo povedať. Znesiem to."

Yossarian a vojaci sa často zamýšľajú nad vecami, ktoré sa nám javia úplne absurdné a opisujú vojnu z pohľadu obyčajného človeka. Absurdnosť vojny vykreslená v tomto diele sa mi naozaj veľmi páči. Páči sa mi aj kapitola, kde je opisuje heller ako prebiehali nálety a kde je niektorým úpne jedno ci zasiahli alebo nezasiahli cieľ. Túto knihu odporúčam,je to vynikajúce dielo Josepha Hellera.