Rudolf Vrba

Z Wikipédie

Na tomto článku sa práve pracuje.
Pokiaľ je tu zobrazená táto správa, prosím neupravujte tento článok. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri upravovaní článku. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.
Rudolf Vrba
zdroj: www.deep-purple.net
profesor
Narodenie 11. september 1924
Topoľčany, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
Úmrtie 27. marec 2006
Vancouver, Kanada
Pozri aj Biografický portál

Rudolf Vrba, vlastným menom Walter Rosenberg (* 11. september 1924, Topoľčany – † 27. marec 2006, Vancouver) bol slovenský profesor farmakológie a terapeutiky špecializujúci sa na neurológiu, ktorý sa medzinárodne preslávil viac ako 50 prácami o chemických procesoch v mozgu a jeho práci na cukrovke a rakovine. Predovšetkým je však známy tým, že bol iba druhým z piatich židov[1] , ktorí úspešne utiekli z koncentračného tábora Auschwitz a poskytol spojencom informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas holokaustu.[2] 32 strán informácií, ktoré spolu s spoluutečencom Alfrédom Wetzlerom nadiktoval v apríli 1944 zdeseným židovským predstaviteľom na Slovensku, sa stalo známych ako Vrbova-Wetzlerova správa.[3][4] Je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia[5][6] lebo bola prvou detailnou informáciou o tábore, ktorá sa dostala k spojencom a bola označená za vierohodnú.[7] Hoci bolo uvoľnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané[8] napriek masovému transportu 437 000 maďarských židov do Auschwitzu, ktoré začalo 15. mája 1944, jej bolo pripísané zachránenie mnohých životov.[9][10] Informácie publikované prostredníctvom British Broadcasting Corporation zo správy 15. júna 1944[11] a 20. júna v The New York Times. [12] Pápež Pius XII., americký prezident Franklin D. Roosevelt a švédsky kráľ Gustav V. následne žiadali maďarského vodcu, admirála Miklósa Horthyho, zastaviť masové deportácie. Deportácie sa zastavili 9. júla 1944, čim sa zachránilo asi 200 000 židov.[13]

Načasovanie šírenia správy zostáva zdrojom významného sporu. Správa bola k dispozícii okrem iných aj maďarským štátnym činiteľom už pred začiatkom deportácií do Auschwitzu,[14] ale niekoľko ďalších týždňov nebola ďalej šírená. Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. Prehlásil, že správa bola zámerne pozdržaná židovsko-maďarským Výborom na pomoc a záchranu (ועדת העזרה וההצלה בבודפשט) aby neohrozila zložité, ale nakoniec neplodné vyjednávanie medzi výborom a Adolfom Eichmannom, dôstojníkom SS zodpovedným za deportácie, na výmenu životov za peniaze, nákladné automobily a iný tovar — takzvaný „krv za nákladiaky“ návrh.

Medzi historikmi nepanuje konsenzus k odôvodnenosti Vrbových obvinení, ktoré odhalili trhlinu v historiografii holokaustu medzi interpretáciou „expertov“ a "tých, ktorí prežili."[15] Yehuda Bauer, profesor odboru holokaustu na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, nazval Vrbu "jedným z hrdinov holokaustu,"[16] ale aj " zatrpknutým auschwitzkým zachránencom,"[17] píšuc "[jeho] trauma holokaustu mala za následok ťažký vnútorný medzižidovský prejav vo forme bezdôvodných obvinení, ktorých pôvod tkvie v zúfalstve a hneve nad stratou mnohých ... Je takmer zbytočné sporiť sa s týmto hnevom, keďže ho fakty a logické argumenty nemôžu zmierniť."[18]

Obsah

[úprava] Mladosť a uväznenie

Vrbova fotografia z gymnázia, 1935-36, štvrtý sprava, spodný rad. Ako 15-ročný bol z nej vylúčený lebo bol žid.
Zväčšiť
Vrbova fotografia z gymnázia, 1935-36, štvrtý sprava, spodný rad. Ako 15-ročný bol z nej vylúčený lebo bol žid.

Vrba sa narodil ako Walter Rosenberg v Topoľčanoch, Eliasovi a Helene Rosenbergovým, ktorí vlastnili parnú pílu v Jaklovciach pri Margecanoch. Pretože bol židom, bol ako 15-ročný podľa slovenskej verzie nacistických Norimberských zákonov[19], ktoré tvrdo obmedzili ľudské práva židov, vylúčený z bratislavského gymnázia a odišiel pracovať ako robotník do Trnavy. Doma pokračoval v štúdiu, kde sa učil angličtinu a študoval ruštinu. Podľa The Daily Telegraph pokladala jeho matka jeho záujem o angličtinu za výstredný, ale jeho záujem o ruštinu bol pre ňu taký znepokojivý, že s ním kvôli tomu navštívila doktora.[20]

V marci 1942, ako 17-ročný, sa rozhodol na protest proti antisemitizmu vo vlasnej krajine pre útek do Anglicka, kde sa chcel pripojiť k česko-slovenskej armáde v Británii.[20] Odtrhol žltú židovskú Dávidovu hviezdu, ktorú bol ako žid prinútený nosiť a iba s ekvivalentom 10 £, všetko čo si jeho matka mohla dovoliť mu dať, sa odviezol taxíkom z Topoľčian do Maďarska. Hoci sa dostal až do Maďarska, uvedomil si, že ako slovenský žid bez právneho statusu je táto krajina príliš nepriateľská a pokračovať do Británie by bolo príliš nebezpečné.[21]

Rozhodol sa pre návrat na Slovensko, ale na ceste späť bol prichytený maďarskou pohraničnou strážou pri prechádzaní Maďarsko-Slovenskej hranice. Tie ho odovzdali slovenským úradom, ktoré ho poslali do Nováckeho zberného tábora.[21] Z tábora utiekol spolu s ďalším väzňom Josefom Knappom, bol ale o niekoľko dní prichytený slovenským žandárom, ktorému bol Vrba podozrivý, lebo mal oblečené 2 páry ponožiek.[20] Vrba bol odvedený do späť tábora, kde bol strážami ako odplatu za útek brutálne zbitý.[21]

14. júna 1942 bol Vrba deportovaný do poľského koncentračného tábora Majdanek,[13] kde posledný krát stretol svojho brata. Vrba dobrovoľne prihlásil na prácu na farme.[20] Krátko na to, 30. júna,[22][23] bol poslaný do Auschwitzu I, hlavného tábora a administratívneho centra táborového komplexu Auschwitz.

Vrba pracoval v tomto skladovacom priestore, prezývanom aj "Canada," kde sa skladovali veci ukradnuté väzňom pred tým než boli poslané do Nemecka. Photograph courtesy of Yad Vashem. [1]
Zväčšiť
Vrba pracoval v tomto skladovacom priestore, prezývanom aj "Canada," kde sa skladovali veci ukradnuté väzňom pred tým než boli poslané do Nemecka. Photograph courtesy of Yad Vashem. [1]

Namiesto prisľúbenej práce na farme, bolo spočiatku Vrbovou povinnosťou vykopávanie tiel viac ako 100 000 tiel židov, ktorí zomreli alebo boli zabití, aby mohli byť spálený. Tam sa spriatelil s viedenským väzňom, ktorému SS dôverovala a ktorý mu vďaka jeho znalosti nemčiny dohodol prácu v Aufräumungskommande, nazývanom v táborovom slangu aj "Canada" kommando. [20] Bola to jednotka zložená asi z 2000 mužov a žien,[24] ktorí pracovali na Judenrampe ("židovskej rampe"),[25] nachádajúcej sa medzi Auschwitzom I a II. Na rampu boli z nákladných vlakov vykladaní noví väzni, ktorým táto jednotka triedila skonfiškované veci a odstraňovala mŕtve telá.[10] Nemci zabezpečovali, že všetky cennosti patriace väzňom boli prebalené a poslané do Nemecka a zlato bolo roztavené do ingotov pre Ríšsku banku.[26]

Kommando zaberalo spolu s jeho skladmi v sektore BIIg tábora Auschwitz II -Birkenau niekoľko desiatok barakov, prezývaných "Canada I" a "Canada II", oficiálne Effektenlager I a II.[24] Poľskí väzni sa ho rozhodli pre túto prezývku lebo tam skladovali šatstvo, obuv, lieky, deky a iný proviant a Kanadu videli ako krajinu hojnosti.[27] Vrba sa udržoval vďaka prístupu k jedlu, mydlu a teplému šatstvu uskladnenom v "Canade" v dobrom zdravý. Časom sa rozpoznal náznaky ľudskosti u niektorých stráží a stal súčasťou ich hierarchie, ktorá kradla pre ostatných väzňov. Za pašovanie tovaru ku priateľom bol raz dokonca kruto zbitý.[20]

15. januára 1943 bol spolu s ostatnými z Aufräumungskommanda prevezený do Birkenau, tábora smrti vzdialeného štyri kilometre od hlavného tábora,[28] kde naďalej pracoval ako člen kommanda "Canada".

[úprava] Auschwitz-Birkenau

Po príchode do Birkenau bol Vrba "zaradený" doprava, čo znamenalo, že bol vybraný pracovať. Ľudia zatriedení do ľavej skupiny poslali do plynových komôr.[23] Vytetovali mu väzenské číslo 44070.[26]

Tí, ktorí Vrbu poznali tvrdili, že Vrba mal fotografickú pamäť.[10] Počas jeho väzenia v Auschwitzi I a II sa pokúšal zapamätať si počty prichádzajúcich židov a miesto pôvodu každého transportu. Keďže bol vďaka jeho práci prítomný pri príchode väčšiny židovských transportov a triedení majetku tých, ktorí boli splynení, podarilo sa mu odhadnúť koľkí boli poslaní do Auschwitzu a koľkých z nich zabili.

[úprava] Referencie

  1. Dromi, Uri. "Deaf ears, blind eyes", Haaretz, 1. január 2005.
  2. Podľa Ruth Linnovej utieklo spolu až 76 židov, ale iba piatim sa podarilo spojencom predať informácie o tábore. (Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 15.) Z Auschwitzu utiekli stovky poľských väzňov ale pre židovských väzňov bol útek ťažší, lebo podľa poľského historika Henryka Świebockého, mnohí z nich nemali v Poľsku priateľov alebo príbuzných na ktorých sa mohli spoľahnúť, nerozprávali po poľsky a mali obmedzený kontakt s poľským odporom v tábore. (Świebocki, Henryk. „Prisoner Escapes“ v Anatomy of the Auschwitz Death Camp, p. 511, Gutman, Yisrael & Berenbaum, Michael (eds), Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.) Miroslav Kárný, citujúc poľského historika Tadeusza Iwaszka píše o 667 známych väžňoch, ktorí sa pokúsili o útek, z ktorých bolo 270 chytených a zabitých. O zvyšných 397 existuje iba málo dokumentácie. (Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, p. 553, Indiana University Press a United States Holocaust Memorial Museum, 1994.)
  3. Gutman, Yisrael. Encyclopedia of the Holocaust. Macmillan Publishing Company. ISBN 0-02-896090-4
  4. "Zpráva Vrby a Wetzlera o německých vyhlazovacích táborech Osvětim a Brzezinka" z októbra 2006.
  5. "Vrba, Rudolf", bez mena autora, BC Bookworld author bank, z 1. apríla 2006.
  6. Katz, Leslie. "Auschwitz escapee to help mark Yom HaShoah here", j., 25. apríl, 1997.
  7. Poľský odboj pripravil správu založenú na informáciách Witolda Pileckého, skladajúcu sa z dvoch častí napísaných 10. a 12. august 1943, ktorá bola zaslaná do Office of Strategic Services (OSS) v Londýne. Správa obsahovala informácie o plynových komorách, o „výbere“ a o sterilizačných pokusoch. Uvádzala, že v Birkenau boli 3 krematória schopné spáliť 10 000 ľudí denne a že jeden deň bolo 30 000 ľudí otrávených plynom. Autor napísal: „Dejiny nepoznajú žiadnu paralelu takejto deštrukcie ľudského života.“ Raul Hilberg napísal, že správa bola odložená s poznámkou o chýbajúcich znakoch spoľahlivosti zdroja. (Hilberg, Raul. The Destruction of the European Jews, Yale University Press, 2003, p. 1212.)
  8. Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler Report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, Indiana University Press, 1994, p. 556.
  9. Linn, Ruth. (2003) „Genocide and the Politics of Remembering: The Nameless, the Celebrated and the Would-Be Holocaust Heroes,“ Journal of Genocide Research, 5, 4 (December 2003), pp. 565-586.
  10. 10,0 10,1 10,2 Hume, Mark. „Auschwitz escapee who told the world dies in B.C.“, The Globe and Mail, 31. marec 2006.
  11. Podľa Ruth Linn v Escaping Auschwitz: A Culture of Forgetting, p. 28., odvysielala prvý krát BBC informácie zo správy až 18. júna
  12. Hoci boli informácie zo správy publikované už b júny 1944, celá správa bola prvý krát uverejnená Americkým výborom pre vojenských utečencov (U.S. War Refugee Board) až 25. novembra 1944
  13. 13,0 13,1 Linn, Ruth. "Rudolf Vrba", nekrológ v The Guardian, 13. apríl 2006.
  14. Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 556.
  15. Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 108.
  16. Yehuda Bauer v liste pre Bena Amiho, hebrejského prekladateľa Vrbových memoárov, cited in Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 111.
  17. Bauer, Yehuda. Rethinking the Holocaust. Yale University Press; New Ed edition, 2002, p. 230.
  18. Conway, John. "Escaping Auschwitz: Sixty years later", Vierteljahreshefte fuer Zeitgeschichte, Vol. 53, no. 3, 2005, pp. 461-472.
  19. "Rudolf Vrba: Curriculum Vitae", UBC Pharmacology & Therapeutics.
  20. 20,0 20,1 20,2 20,3 20,4 20,5 Rudolf Vrba, The Daily Telegraph, 12. apríl 2006.
  21. 21,0 21,1 21,2 Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, p. 207.
  22. Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, p. 553, Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.
  23. 23,0 23,1 Lungen, Paul. "Auschwitz escapee hoped to warn Hungarian Jews", Canadian Jewish News, 27. január 2005.
  24. 24,0 24,1 Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 251.
  25. Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 250.
  26. 26,0 26,1 Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 17.
  27. Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, p. 377.
  28. V jeho výpovedi v procese s Ernstom Zündelom v roku 1985 udal Vrba dátum 15. januára 1943. Paul Lungen však uvádza jún 1943.

[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Rudolf Vrba