Guľomet
Z Wikipédie
Guľomet je automatická zbraň strieľajúca puškovým strelivom z nábojových pásov alebo zásobníkov. Od samopalu, ktorý strieľa pištoľovými nábojmi sa líši použitým strelivom s väčšou prachovou náplňou, no moderné guľomety sa líšia aj použitým systémom samonabíjania. Pri guľometoch sa uprednostňuje balistický výkon (dostrel) a kadencia pred mobilitou a preto sa pre svoju hmotnosť (obvykle váčšiu ako 10 kg) používa ako stacionárna zbraň, prípadne ako zbraň pre bojové vozidlá, či lietadlá. Kaliber streliva býva od zväčša od 7,62 mm do 19 mm, pričom od kalibru 12,7 mm hovoríme o ťažkých guľometoch.
Obsah |
[úprava] História
Prvým funkčným guľometom nasadeným v boji bol viachlavňový Gatling (1862), poháňaný kľukou, s kadenciou 560 rán/min. Vyvynul ho Američan Richard Gatling. Zbraň použili v Americkej občianskej vojne. Zbraň nebola celkom automatická, napriek tomu je označovaná ako prvý guľomet.
Neskôr sa objavil koncept Maxim (1885-1890), ktorý mal iba jendu hlaveň a nabíjal spätným rázom pri výstrele. Mal kadenciou 500 rán/min. Tieto zbrane sa stihli v armádach zabehnúť ešte pred prvou svetovou vojnou.
[úprava] 1. Svetová vojna
V tejto vojne boli najpoužívanejšie osvedčené guľomety typu Maxim. Angličania uprednostňovali ťažké guľomety Vickers a ľahšie bubnové guľomety Lewis, vlastnej výroby. Nemci nazývali svoje guľomety - kópie guľometu Maxim, jednoducho „Machinengewehr“ (strojová puška, strojová zbraň). Američania používali model Browning. Na obsluhu jedného bolo treba 3 až 6 ľudí.
Guľometčíci boli pechotou strašne nenávidený a keď bol nejaký zajatý, tak bol aj väčšinou hneď zastrelený.
[úprava] 2. Svetová vojna
- Rusko - Maxim, Degťarjev
- Nemecko - Mauser
- Anglicko - Vickers
[úprava] Moderná doba
Koncept guľometu sa veľmi nezmenil, najznámejšou novinkou bol systém Vulcan s rotačnými hlavňami, ktorý oprášil starý koncept gatling s kadenciou 6 000 rán/min (100 za sekundu) s elektrickým odpaľovaním munície, pretože klasické úderníky by to nevydržali.