Quintus Ennius

Z Wikipédie

Quintus Ennius
rímsky básnik
Narodenie 239 pred Kr.
Rudiae, Salento
Úmrtie 189 pred Kr.
Rím
Pozri aj Biografický portál

Quintus Ennius (* 239 pred Kr., Rudiae, Salento – † 189 pred Kr., Rím) bol rímsky epický a tragický básnik, ktorý je považovaný za otca rímskej literatúry.

Obsah

[úprava] Život

Ennius bol veľmi vzdelaný, hovoril po latinsky, po grécky a oskicky. Po vstupe do rímskej armády dosiahol hodnosť centúria. Počas svojho pobytu na Sardínii v roku 204 pred Kr. sa zoznámil s M. Porciom Catonom a stal sa jeho učiteľom gréckej literatúry. Ich vzťah bol však vzájomný a Cato ho vzal do Ríma, kde sa Ennius natrvalo usadil na Aventíne. K okruhu Enniových priateľov patrili tiež Scipio Africanus, Marcus Fulvius Nobilior, Marcus Pacuvius a Statius Caecilius. S Fulviom sa Ennius zúčastnil na ťažení do Aitólie a jeho syn Quintus mu roku 184 pred Kr. zaistil rímske občianstvo. Tradične je zobrazovaný ako družný človek milujúci víno a žijúci v chudobe a usilovnej práci. Zomrel vo vysokom veku na dnu.

[úprava] Dielo

[úprava] Annales

Hlavným Enniovým dielom je historický epos Annales (Anály, zachovaných 550 veršov), v ktorom sa snažil zobraziť rímske dejiny od začiatku až po súčasnosť. Týmto eposom Ennius nadväzoval na Homéra a opieral sa v ňom aj o krátku rímsku tradíciu, reprezentovanú predovšetkým Liviom Andronikom a Gnaeom Naeviom. Ako prvý rímsky literát používal hexameter a upúšťal od saturnského verša. Epos Annales zostáva najvýznamnejším rímskym eposom až do vydania Vergiliovho diela Aeneis. Pôvodný epos mal podľa iných autorov 18 kníh, teda zhruba 30 tisíc veršov.

[úprava] Ostatné diela

Okrem epickej poézie sa Ennius venoval aj lyrike; do rímskej literatúry zaviedol epigram a spolu s ním elegické distichon. Zbierky Saturae (Zmes, 31 zachovaných veršov), Sota (Rozmarné poučenia) a Hudephagetica (O lahôdkach, gastronomická báseň) majú veselý a parodický ráz, hoci v Enniovej tvorbe prevažuje didaktický zámer, zvlášť v dielach Praecepta (Návody), Epicharmus (etické a filozofické výklady), ktoré uňho vyzdvihujú neskorší spisovatelia.

Z viac ako 20 divadelných hier, prevažne tragédií, sa zachovalo len 400 veršov. Hlavné námety hier pochádzali z trójskych mýtov, prepracovával veľmi voľne predovšetkým Euripidove tragédie.

[úprava] Pozri aj