Električková doprava v Plzni

Z Wikipédie

Električka KT8D5 v uliciach Plzne
Zväčšiť
Električka KT8D5 v uliciach Plzne
Klasická električka Tatra vo vozovni
Zväčšiť
Klasická električka Tatra vo vozovni
Historická električka T1
Zväčšiť
Historická električka T1
Skúšobné jazdy vykonávala v Plzni aj nová električka Škoda 14 T určená pre Prahu
Zväčšiť
Skúšobné jazdy vykonávala v Plzni aj nová električka Škoda 14 T určená pre Prahu

Električková doprava v Plzni je prevádzkovaná podnikom Plzeňské městské dopravní podniky (PMDP), ktoré vlastní mesto. Električky sa podieľajú na celkovom objeme verejnej dopravy v meste asi 45%, tvoria tak nosný systém dopravného systému mesta.

Obsah

[úprava] Dejiny

[úprava] Koniec 19. storočia

V 19. storočí sa Plzeň vďaka novým priemyselným podnikom rozrastala tak rýchlo, že potrebovala akútne riešenie zložitej dopravnej situácie. Ako vhodná prišla mestu elektrická električka, ktorej plány vybudoval František Křižík. Jeho forma potom realizovala čiastočne so Škodovkou aj výstavbu tratí. Slávnostne bola prevádzka na prvom úseku spustená 29. júna 1899. Celá sieť sa skladala z troch jednokoľajových tratí (BoryLochotín, SkvrňanyNepomucká třída, NáměstíPlynárna). Trať viedla aj južnou časťou dnešného Námestia Republiky. Vozovňa s elektrárňou bola umiestnená v bývalom cukrovare v Cukrovarskej ulici. Za tok vtedy električky prepravili 800-tisíc ľudí.

Po spustení prevádzky bolo dodaných 20 motorových vozov. Mechanickú časť vyrobil priemyselník Václav Brožík, elektrickú sám Křižík. Už nasledujúci rok bol vozový park rozšírený o 5 motorových vozidiel a 4 vlečné vozy.

[úprava] Prvá polovica 20. storočia

V rokoch 1910 a 1923 bola trať k Plynárni predĺžená až do Doudlevke, hoci to bola najmenej využívaná linka. Číslovanie liniek bolo zavedené v roku 1925. Úsek na Nepomuckou třídu bol na konci 20. rokov zdvojkoľajený. O niekoľko rokov neskôr boli predĺžené aj trate vo Skvrňanoch a na Slovanoch. K 15. júnu 1929 bola sprevádzkovaná druhá jednosmerná električková trať na Námestí Republiky na severnej strane. Za druhej svetovej vojny bola sprevádzkovaná dnešná vozovňa Slovany.

Rozrastal sa aj vozový park, objavili sa električky nové aj odkúpené od pražských elektrických podnikov. V druhej polovici 30. rokov sa začali objavovať aj prvé slučky, vďaka ktorým tak mohli byť dodané prvé jednosmerné vozy. Po vzniku protektorátu tak museli byť tieto električky prestavané na pravostranné.

[úprava] Druhá polovica 20. storočia

Po druhej svetovej vojne bol zdvojkoľajnený úsek do Skvrňan a v roku 1949 bola zrušená celá električková trať LochotínDoudlevce, ktorá bola nahradená trolejbusmi. Časť tejto trate sa používala až do roku 1994 na spojenie Ústredných dielní v Cukrovarskej ulici so zvyškom koľajovej siete.

Na prelome 50. a 60. rokov sa začali stavať nové sídliská, ktoré vyžadovali dopravné spojenie, čo sa stalo impulzom pre ďalší rozvoj električkovej dopravy. Na Světovar bola sprevádzkovaná električková trať v roku 1962, sídlisko Skvrňany bolo pripojené v roku 1973. Košutka a Bolevec na severe mesta majú električkovú trať, ktorá nahradila nevýkonnú trolejbusovú dopravu od 80. rokov, len chvíľu po tom, čo tu vzniklo rozsiahle sídlisko. Bolevecká trať však nebola v tomto čase dokončená celá, ale iba z polovice. V dnešnej podobe vrátane severnej časti slúži verejnosti až od roku 1990.

Po vojne bolo nakúpených ešte niekoľko jednosmerných vozov a niekoľko starších električiek z Prahy. Prevádzka dvojnápravových električiek skončila v Plzni ako v prvom meste vtedajšieho Česko-Slovenska, v roku 1963. V 50. rokoch boli dodané prvé moderné štvornápravové vozy koncepcie PCC, Tatra T1. Na začiatku 60. rokov ich nasledovali električky Tatra T2 a o niečo neskôr aj legendárna Tatra T3, ktorá sa stala základom vozového parku plzenských električiek. Plzeň bola posledným mestom v republike, kde dojazdili vozy T1. Stalo sa to v apríli 1987. O dva roky neskôr bolo dodaných aj 12 trojčlánkových vozov Tatra KT8D5.

[úprava] 90. roky

Po prevrate v roku 1989 už nedošlo v rozsahu električkovej siete k žiadnym väčším zmenám, iba linkové vedenie sa zmenilo tak, že z pôvodných piatich sú v prevádzke tri linky. Zásadnými zmenami prešiel vozový park. Objavili sa prvé modernizácie električiek (Škoda 01 T, Tatra T3R.P), výrobu električiek naviac spustila plzenská Škoda, ktorá do svojho mesta dodala 11 nízkopodlažných vozov Škoda 03 T. V rámci skúšobných jázd výrobcu sa na koľajovej trati objavili aj ďalšie typy, ako napr. Škoda 10 T pre americký Portland alebo Škoda 14 T pre Prahu. Vo vozovni Slovany je odstavený aj prototyp električky Škoda 05 T, ktorý nie je vhodný na pravidelnú dopravu

[úprava] Úvahy do budúcnosti

Svojho času existoval návrh previesť električkovú trať vedúcu priamym centrom mesta pod zem, podobným spôsobom, ako sa plánuje v Brne. Počítalo sa aj s električkovou traťou na sídlisko Doubravka, dnes sa uvažuje o predĺžení trate z Borov k neďalekej priemyselnej zóne.

[úprava] Vozovne

  • Vozovňa Slovany
  • Vozovňa Skvrňany (nebola postavená, hoci sa v 80. rokoch plánovala)

[úprava] Vozový park

Dnes prevádzkuje PMDP niekoľko typov električkových vozidiel:

PMDP vlastní aj dva historické vozy – pôvodná električka z roku 1899 a voz Tatra T1 z roku 1956.

[úprava] Pozri aj

[úprava] Externé odkazy

Mestská hromadná doprava v Česku — Podrobná mapa elektrickej trakcie
Metro: Praha
Prímestská železnica: Praha ♦ Zrušené: Ostravsko
Električková doprava: BrnoLiberecMost a LitvínovOlomoucOstravaPlzeňPraha
Zrušené: Bohumín • České Budějovice • Český Těšín • Jablonec nad Nisou • Jihlava • Mariánské Lázně • Opava • Teplice • Ústí nad Labem
Trolejbusová doprava: Brno • České Budějovice • Hradec Králové • Chomutov a Jirkov • Jihlava • Mariánské Lázně • Opava • Ostrava • Pardubice • Plzeň • Teplice • Ústí nad Labem • Zlín a Otrokovice
Zrušené: Děčín • Most a Litvínov • Praha ♦ Plánované: Karlovy Vary
Lanové dráhy: Praha, Petřín • Karlovy Vary, Diana • Karlovy Vary, Imperial • Mariánské Lázně ♦ Zrušená: Praha, Letná
Autobusová doprava: Beroun • Jablonec nad Nisou • Liberec • Plzeň • Praha • Ostrava • Teplice ♦ prehľad ostatných…
Iné jazyky