Poprad
Z Wikipédie
- Toto je článok o meste Poprad. Pre článok o rovnomennej rieke, kliknite na Poprad (rieka).
Poprad | |
---|---|
Erb | Mapa |
![]() |
![]() |
Základné údaje | |
Kraj: | Prešovský |
Okres: | Poprad |
Región: | Spiš |
Poloha: | 49° 03' 24" s. š. 20° 17' 51" v. d. |
Nadmorská výška: | 672 m n.m. |
Rozloha: | 62,996 km² |
Počet obyvateľov: | 55 158 (31.12.2005) |
Hustota obyvateľstva: | 876 obyvateľ(ov)/km2 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 24817 |
EČV: | PP |
PSČ: | 058 01 |
Telefónna predvoľba: | 0 52 |
Oficiálne adresy | |
Adresa: | Mestský úrad Popradské nábrežie 2802/3 058 42 Poprad |
Web: | www.poprad.sk |
E-mail: | mestskyurad@msupoprad.sk |
Telefón: | 71 67 111 |
Fax: | 77 21 218 |
Politika | |
Primátor: | Ing. Anton Danko (ANO, KDH) |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Poprad je najväčším mestom Spiša a vstupnou bránou do Vysokých Tatier.
Obsah |
[úprava] Polohopis
Poprad leží v Podtatranskej kotline medzi Vysokými Tatrami a Kozími chrbtami na rovnomennej rieke Poprad s prítokmi Velický potok a Slavkovský potok. Obklopené je poliami, mestská časť Kvetnica je v lese pohoria Kozie chrbty. Po väčšinu roka v Poprade vanie západný vietor. V roku 1950 mal Poprad 11000 obyvateľov, ku dňu 30.09.2004 ich mal už 54589. Na území mesta boli vybudované tri sídliská: Banícka, Juh (najväčšie, časti Juh I-VI) a Západ (časti I-III).
[úprava] Časti mesta
Dnešné mesto Poprad sa skladá z piatich bývalých hornospišských miest a jednej bývalej osady:
- Poprad
- Matejovce
- Spišská Sobota
- Stráže pod Tatrami
- Veľká
- Kvetnica
[úprava] Vodné toky
rieka Poprad (rieka)
[úprava] Poprad
Najväčšia mestská časť dnešného Popradu. Prvá písomná zmienkaz r. 1256. V 13. storčí sa tu začali usadzovať nemeckí kolonisti až získali v meste prevahu. Poprad zmenil svoje meno na Popradzaza (Saský Poprad) a neskôr na Deutschendorf. K názvu Poprad sa vrátilo až v 17. storočí, kedy Slováci postupne opäť získali v meste prevahu. Od roku 1312 až do roku 1772 bol Poprad v poľskom zálohu. Sídlo starostu zálohovaných miest bolo na hrade v Starej Ľubovni. Význam Popradu vzrástol po vybudovaní Košicko-Bohumínskej železnice r. 1871. V meste sa začal rozvíjať priemysel (nová budova pivovaru r. 1892, Vagónka r. 1904), Poprad sa rozrastal až predstihol dovtedy najvýznamnejšiu Spišskú Sobotu. Na začiatku [20. storočie|20.storočia]] sa Poprad stal najvýznamnejším z hornospišských miest. V roku 1927 sa sídlo okresu presunulo zo Spišskej Soboty do Popradu. Počet obyvateľov 43500.
[úprava] Kvetnica
Známa od konca 19. storočia klimatickými kúpeľami. Prímestská časť Popradu v neďalekých lesoch, najmenšia časť Popradu, ležiaca v katastri starého Popradu. Nachádza sa tu liečebné stredisko pľúcnych chorôb. Centru Kvetnice dominuje obrovský prekrásny park s jazierkom a fontánou. V parku sa tiež nachádza kostol sv. Heleny, veľkosťou je to však skôr kaplnka. Podľa historika a archeológa Munnicha (vyjadril sa tak r. 1885) vraj existoval nad Kvetnicou hrad porovnateľných rozmerov ako Spišský hrad. Vrch sa dodnes nazýva Zámčisko. V roku 2003 bol vybudovaný pod Zámčiskom lyžiarsky vlek. V Kvetnici žije 240 obyvateľov.
[úprava] Stráže pod Tatrami
Prvá písomná zmienka r. 1276. Najmenšie z bývalých hornospišských miest, ktoré sa rozvýjalo v tieni blízkej Spišskej Soboty aj Matejoviec. Od roku 1312 až do roku 1772 v poľskom zálohu. Stráže vďačia za svoj názov postaveniu, ktoré mali v raných rokoch Uhorska - boli strážnou hraničnou osadou na hraniciach Uhorska a Poľska. Hranica s Poľskom sa ustálila do súčasného stavu až koncom 11. storočia. Aj v Strážach získali časom prevahu Nemci, no neskôr asi 300 Nemcov mesto opustilo a prevahu získali Slováci. Počet obyvateľov 661. Mestečko bolo pripojené k Popradu v r. 1960.
[úprava] Spišská Sobota
Prvá písomná zmienka r. 1268. V dejinách najvýznamnejšie z hornospišských miest, v Uhorsku okresné mesto Spišskej stolice. Bola centrom cechov, obchodu aj kultúrneho života. Vyvinula sa na trhové mesto (odtiaľ aj názov) a po príchode nemeckých kolonistov odvážne konkurovala takým centrám Spiša akými vtedy boli Levoča a Kežmarok. Od roku 1312 až do roku 1772 v poľskom zálohu. V roku 1946 bola pripojená k Popradu. Spišská Sobota má nádherné zachovalé historické centrum (s množstvom starých meštianskych domov) vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Počet obyvateľov 2686.
[úprava] Veľká
Prvá písomná zmienka r. 1256. V dejinách najväčšie spomedzi týchto miest, čomu zodpovedá aj jej názov. Veľká mala už v histórii najväčší a najúrodnejší chotár, bola bohatým mestom. V r. 1556 však úplne celá vyhorela. Veľkú preslávilo aj velické modrotlačiarstvo, najkvalitnejšie na celom Spiši. Od roku 1312 až do roku 1772 v poľskom zálohu. V katastri Veľkej sa nachádza najvyššie položené medzinárodné letisko v Európe: Letisko Poprad-Tatry. V roku 1946 pripojená k Popradu. Počet obyvateľov 4607.
Narodil sa tu Miloslav Turzák - slovenský maliar
[úprava] Matejovce
Prvá písomná zmienka r. 1251. Názov mesta je pravdepodobne odvodený od názvu jedného z jeho patrónov (druhým bol sv. Štefan). Od roku 1312 až do roku 1772 v poľskom zálohu. Rozvoj Matejoviec nastal až v 19. storočí výstavbou smaltovne, predchodkyne dnešného Tatramatu a Whirlpoolu. Matejovce boli k Popradu pripojené až v roku 1974. Počet obyvateľov 2900.
[úprava] Demografia
Rok | Mestá spolu | Poprad | Spišská Sobota | Veľká | Matejovce | Stráže | Kvetnica |
---|---|---|---|---|---|---|---|
1869 | 4614 | 1065 | 803 | 1218 | 931 | 597 | - |
1880 | 4576 | 1038 | 823 | 1173 | 941 | 823 | - |
1890 | 4480 | 1160 | 764 | 1193 | 867 | 496 | - |
1900 | 5063 | 1530 | 853 | 1120 | 980 | 580 | - |
1910 | 6826 | 2283 | 977 | 1358 | 1609 | 599 | - |
1921 | 7430 | 2281 | 632 | 1808 | 1662 | 632 | - |
1930 | 10987 | 4029 | 2074 | 2530 | 1593 | 761 | - |
1940 | 12262 | 3966 | 2506 | 3536 | 1476 | 778 | - |
1950 | 12590 | 5492 | 1549 | 2726 | 1613 | 718 | 492 |
1961 | 16180 | 8447 | 1507 | 3102 | 2148 | 783 | 193 |
1970 | 23447 | 15722 | 1415 | 2924 | 2260 | 815 | 311 |
1980 | 38077 | 29375 | 1832 | 3937 | 1992 | 600 | 341 |
1991 | 52914 | 42599 | 2646 | 4123 | 2802 | 531 | 213 |
2005 | 54419 | 43150 | 2842 | 4656 | 2881 | 653 | 237 |
[úprava] Súčasnosť
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1991 sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2% obyvateľov. Z toho k rímskokatolíckemu vierovyznaniu 54,2%, evanjelickému a.v. 6,1%, grécko-katolíckemu 2,5% a pravoslávnemu 0,4%. Bez vierovyznania je 13,4% a neuviedlo svoje vierovyznanie 23,4%.
V rovnakom roku sa k slovenskej národnosti prihlásilo 95,4% Popradčanov, k rómskej 2,1%, českej 1,6%, maďarskej 0,3% a nemeckej 0,2%.
[úprava] 1945-po súčasnosť
Počet obyvateľov po 2. svetovej vojne prudko rástol (z 12000 v roku 1949 po 55000 v roku 1991). Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj neprispôsobiví občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Mesto Poprad rovnako ako celý Spiš stratil svoj multietnický charakter a stal sa slovenským územím, so silnou rómskou menšinou.
[úprava] 1919 - 1940
V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku 1930 tvorili Slováci a Nemci v jednotlivých mestečkách nasledovný pomer:
- Matejovce: 24% - 74,5%
- Poprad: 59,7% - 28,6%
- Sp. Sobota: 65,4% - 29,7%
- Stráže: 70,7% - 27,5%
- Veľká: 76,3% - 21,0%
- Spolu: 60,7% - 33,1%
Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7% obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6%. Ešte v roku 1921 však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7%) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1% resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6%). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8% Slovákov a 41,% Nemcov. V roku 1921 tvorili Nemci v okrese Poprad 24%, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5%.
Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku 1940 (33%), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0%). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku 1940 pozvoľna klesal (od 13% vo Veľkej, cez 14% v Spišskej Sobote a 15,4% v Poprade, po 25% v Strážach). Pred koncom 2. svetovej vojny a krátko po nej však takmer všetci Nemci región Spiša, a teda aj päť popradských miest, opustili.
Tomu odpovedalo aj náboženské zloženie obyvateľstva, kedy rímski katolíci tvorili 60,5% a evanjelici a.v. 26,8%.
[úprava] 1772 - 1832
V roku 1772 (po návrate miest z poľského zálohu tvorili evanjelici na území dnešného Popradu drvivú väčšinu, no postupne podiel katolíkov vďaka prisťahovalectvu stúpal (roky 1773, 1801, 1832):
- Spišská Sobota: 170/657, 303/663, 323/585
- Veľká: 20/986, 101/1101, 237/1300
- Poprad: 28/768, 240/877, 357/750
- Matejovce: 16/600, 69/691, 124/963
- Stráže: 19/464, 63/451, 141/505
Slováci boli prevažne katolíci (okrem Veľkej) a Nemci evanjelici.
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Divadlá
V meste sa napriek jeho veľkosti nenachádza divadlo. Vystupujú tu len hosťujúce súbory či divadlá z iných miest, predstavenia sú prevažne v závodnom klube Tatravagónky. Ten v súčasnosti prechádza rekonštrukciou na mestské kultúrne centrum s divadelnou sálou.
[úprava] Kiná
V centre mesta je moderné kino Tatran, ktoré premieta každý deň. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov.
[úprava] Múzeá
V centre mesta sa nachádza Podtatranské múzeum, v ktorom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriu mesta a regiónu. Veľmi cennou expozíciou sú nálezy z neďalekých Gánoviec (odliatok mozgu neandertálskeho človeka). Výstavné priestory má aj Tatranská galéria v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri železničnej stanici.
[úprava] Pravidelné podujatia
Medzi pravidelné podujatia už od roku 1993 v Poprade patrí Medzinárodný festival horských filmov, ktorý sa koná pravidelne vždy v októbri v bývalom kine Gerlach, dnes zasadačke Mestského úradu. Medzi jeho najznámejšími hosťami (r. 1994) bol aj Sir Edmund Hillary z Nového Zélandu, prvý pokoriteľ Mount Everestu.
[úprava] Pamiatky
Najvýznamnejšou pamiatkou v Poprade je centrum Spišskej Soboty. Najväčšou pamiatkou je kostol sv. Juraja s piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi a hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče. Vznikol na rozhraní neskorej gotiky a renesancie. Vedľa kostola, podobne ako v iných ,,nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. Celé centrum Spišskej Soboty je vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu. V centre Popradu je ranogotický kostol sv. Egídia s najstarším vyobrazením Tatier, s barokovou krstiteľnicou a neskorobarokovým oltárom s obrazom patróna mesta. Vedľa kostola je renesančná zvonica z 16. storočia.
[úprava] Pomníky
- Na námestí v Spišskej Sobote je umiestnený obelisk na pamiatku revolúcie z roku 1848 a na pamiatku padlých v 1. svetovej vojne.
- V parku pri železničnej stanici v Poprade je pomník na pamiatku Červenej armády, ktorá z mesta vyhnala nemeckú armádu v januári 1945.
- Na Velickom námestí je pamätník Nespravodlivo umučených.
- Na najväčšom cintoríne vo Veľkej je pamätník umučených v gulagoch.
- Pri letisku je nedávno obnovený pamätník SNP.
- Na železničnej stanici na prvom nástupišti je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Podobná tabuľa je aj na sinagóge v centre mesta.
- Pamätná tabuľa na mladého muža, Jozefa Bonka, zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom múre kostola sv. Egídia v centre mesta.
[úprava] Šport a oddych
[úprava] Futbal
Každá z mestských častí má vlastný futbalový štadión. Najväčšie (aj s tribúnami) sú v Poprade a vo Veľkej. Zaujímavosťou je, že popradský zimný štadión a aj futbalový štadión ležia v katastri Spišskej Soboty.
[úprava] Hokej a korčuľovanie
V Poprade je vybudovaný zimný štadión. Hokejový oddiel HK Aquacity ŠKP Poprad v ňom hrá zápasy slovenskej hokejovej extraligy. V nedeľu je prístupný pre verejnosť na korčuľovanie.
[úprava] Plávanie
Blízko zimného štadióna sa nachádza moderná plaváreň, v r. 2003 prebudovaná na aquapark. Súčasťou aquaparku je aj hotel, relaxačné centrum, 50 m plavecký bazén, masážne bazény, vitálny svet, sauny, posilňovňa, tobogány; všetko na vysokej úrovni. Bazény sú napúšťané termálnou vodou z neďalekého geotermálneho vrtu. Viď www.aquacity.sk .
[úprava] Basketbal
Popradské basketbalistky hrajú najvyššiu slovenskú súťaž. Zápasy sa konajú na ZŠ Komenského, keďže športová hala je ešte vo výstavbe (r. 2005).
[úprava] Cyklistika
Okolie Popradu je vhodné aj na cyklotúry. Tie najnáročnejšie vedú lesnými cestami Vysokých Tatier či Kozích chrbtov až do Nízkych Tatier. Jednotlivé trasy aj s ich náročnosťou sú vyznačené na turistických mapách. Medzi Popradom a Svitom je vybudovaný cyklistický chodník v dĺžke 5 km, v r. 2005 sa plánuje jeho predĺženie do centra Popradu a na sídlisko juh. Cez Svit sa dá po ňom napojiť na cestu vedúcu do Lopušnej doliny a do Šuňavy.
[úprava] Inline korčuľovanie
Na korčuľovanie je vhodný cyklistický chodník medzi Svitom a Popradom. Pri zábavnom centre je situovaný skate park.
[úprava] Lyžovanie
Priamo v Poprade je vybudované lyžiarske centrum v Kvetnici, ktoré je vhodné pre náročnejších lyžiarov. V okolí Popradu je množstvo lyžiarskych stredísk vo Vysokých Tatrách, vo Svite (Lopušná dolina}, Spišskom Bystrom či Liptovskej Tepličke.
Tu sa narodil a vyrástol Martin Otčenáš - slovenský bežec na lyžiach, reprezentant SR.
[úprava] Hotely a ubytovanie
V Poprade je niekoľko hotelov (Poprad, Gerlach, Garni, Európa, Olympia, Aquacity, Satel. Najkvalitnejším z nich je hotel Aquacity v areáli popradského aquaparku a hotely Satel a Poprad.
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Cestná sieť
Poprad leží na hlavnej komunikácii spájajúcej východ a západ Slovenska – ceste E 50. Z Popradu vedú cesty do Poľska (67), Starej Ľubovne (67) a (77), do Vysokých Tatier (534) a cez Vernár (67) do Banskej Bystrice či Rožňavy. V roku 2008 bude dokončený úsek diaľnice Mengusovce - Jánovce, ktorý bude súčasťou cesty E 50.
[úprava] Železničná sieť
Poprad je tatiež dôležitým železničným uzlom. Zo železničného smeru Žilina -Košice sa odtiaľto dá cestovať do Vysokých Tatier, kde vedie Tatranská elektrická železnica a do Starej Ľubovne (ŽS).
[úprava] Letecká doprava
Poprad je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v Európe (718 m n.m.). Letisko je využívané prevažne na vyhliadkové lety a charterové lety v letnej a zimnej turistickej sezóne. Prevažujú lety do Nemecka, Ruska a Ukrajiny počas zimy a do Bulharska v lete. Od 3. decembra 2005 je v prevádzke pravidelná linka Poprad - Londýn. Kapacita terminálu je 300 cestujúcich za hodinu. Najúspešnejším rokom v histórii letiska bol rok 1976, keď letisko vybavilo 156 000 cestujúcich. V súčasnosti sa počet vybavených cestujúcich pohybuje od 10 do 16 tisíc cestujúcich ročne.
[úprava] Dôležité firmy
Najväčšími zamestnávateľmi v meste sú Whirlpool, Tatravagónka, Tatramat, Pivovar Poprad, BOP, Perkins a iné.
[úprava] Verejné ustanovizne
Poprad je sídlom týchto úradov:
- Obvodný úrad Poprad (pôsobnosť aj pre okres Levoča)
- Obvodný pozemkový úrad (pôsobnosť aj pre okres Levoča)
- Obvodný lesný úrad (aj pre okres Levoča)
- Sociálna poisťovňa
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad (aj pre okres Levoča)
- Odbor služieb zamestnanosti (bývalý Úrad práce)
- Odbor sociálnych vecí
- Obvodný úrad životného prostredia Poprad (aj pre okres Levoča)
- Obvodný úrad dopravy Poprad (aj pre okres Levoča)
- Okresný dopravný inšpektorát (aj pre okres Levoča)
- Správa katastra Poprad
[úprava] Školstvo
[úprava] Vysoké školstvo
- City University Bellevue
V meste Poprad nie je žiadna verejná vysoká škola. V meste sídli len súkromná City univerzity Bellevue z USA, kde je možné študovať študijný odbor Vysoká škola manažmentu.
- Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
V Poprade má detašované pracovisko, s možnosťou študovať v Poprade študijný odbor: Ekonomika a riadenie podniku /denné št. - Ing./.
- Pedagogická fakulta - Katolícka univerzita v Ružomberku
Školiace a vzdelávacie stredisko v Poprade Ústav matematiky, informatiky a manažmentu pri Pedagogickej fakulte študijný odbor : manažment /Bc./ Ústav sociálnej práce a zdravotníctva pri Pedagogickej fakulte študijný odbor: ošetrovateľstvo /Bc./
[úprava] Stredné školstvo
- Gymnázium Poprad na Ul. Dominika Tatarku (http://www.gpdt.sk)
- Bilingválna sekcia Gymnázia Poprad Ul. Dominika Tatarku (http://gpdt-bs.qsh.sk)
- Gymnázium v Poprade, Kukučínova ul. www.stary-gympel.sk
- Cirkevné gymnázium P.U. Olivu
- Obchodná Akadémia
- Stredná priemyselná škola
- Stredná zdravotnícka škola
- SOU elektrotechnické
- SOU služieb SZVD
- SOU stavebné
- SOU (Kukučínova ul.)
- Dievčenská odborná škola
[úprava] Základné školstvo
- ZŠ na ulici 29. augusta
- ZŠ na Dostojevského ulici
- ZŠ na ulici Fraňa Kráľa
- ZŠ Francisciho I.
- ZŠ Francisciho II.
- ZŠ na Jarnej ulici
- ZŠ na ulici Komenského
- ZŠ s materskou školou na ulici Kopernikova
- ZŠ na ulici Letná
- ZŠ na ulici Mládeže
- ZŠ na ulici Tajovského
- ZŠ na ulici Vagonárska
- Cirkevná základná škola Štefana Mnoheľa na Suchoňovej ulici
- Špeciálna základná škola na Partizánskej ulici
[úprava] Významné osobnosti
V Poprade sa narodili:
- Mária Gallíková, slovenská maliarka.
- Ján Gallovič - slovenský herec.
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[úprava] Externé odkazy
Mestá a obce okresu Poprad (3+26) | 31.12.2003 |
Batizovce | Gánovce | Gerlachov | Hozelec | Hôrka | Hranovnica | Jánovce | Kravany | Liptovská Teplička | Lučivná | Mengusovce | Mlynica | Nová Lesná | Poprad | Spišské Bystré | Spišský Štiavnik | Spišská Teplica | Svit | Štôla | Štrba | Šuňava | Švábovce | Tatranská Javorina | Veľký Slavkov | Vernár | Vikartovce | Vydrník | Vysoké Tatry | Ždiar |