Jadrová zbraň

Z Wikipédie

Jadrové zbrane (alebo atómové zbrane) sú všetky zbrane využívajúce lavínovité, neriadené uvoľňovanie jadrovej energie alebo priamo štiepne produkty, resp. rádionuklidy.

Bomba nad Nagasaki
Zväčšiť
Bomba nad Nagasaki

Obsah

[úprava] Delenia

[úprava] Roznecovače (Výbušné jadrové zbrane; Jadrové zbrane v užšom zmysle)

Môžu to byť akékoľvek druhy atómových roznecovačov - letecká alebo hlbinná bomba (atómová, vodíková, kobaltová), raketová bojová hlavica, torpédo, delostrelecký náboj, mína a pod.

Delia sa na dve skupiny:

Pojem atómová bomba môže v širšom zmysle označovať aj akýkoľvek atómový roznecovač bez vlastného pohonu.

[úprava] Bojové radioaktívne látky (BRL)

Používajú sa na zamorenie terénu a ovzdušia kvapalnými alebo plynnými rádioaktívnymi látkami.

Pozri aj: Nosiče jadrových zbraní

[úprava] Kategórie podľa dosahu

  • strategické jadrové sily (po anglicky Strategic Nuclear Forces): dosah do 5 500 km:
    • Intercontinental Ballistic Missiles (ICBM, balistické interkontinentálne rakety)
    • Sea-launched Ballistic Missiles (SLBM, balistické rakety odpaľované na mori)
    • strategické diaľkové bombardéry
  • jadrové sily stredného dosahu/doletu (po anglicky Intermediate-Range Nuclear Forces, INF): dosah 150 – 5500 km (bombardéry stredného doletu a stíhacie bombardéry, riadené strely s plochou dráhou letu, rakety stredného doletu):
    • Longer-Range Intermediate Nuclear Forces (LRINF): 1000 – 5500 km
    • Shorter-Range Intermediate Nuclear Forces (SRINF): 150 – 1000 km
  • jadrové sily krátkeho dosahu/doletu (po anglicky Short-Range Nuclear Forces, SNF): dosah do 150 km (jadrové delostrelecké zbrane; rakety krátkeho doletu)
  • malé jadrové zbrane: zatiaľ sa na nich pracuje v USA (trhavý účinok do 5 kt, majú pod zemou zničiť nepriateľské bunkre a podobne)

[úprava] Účinky výbuchu jadrovej výbušnej zbrane

Hirošima po výbuchu
Zväčšiť
Hirošima po výbuchu

Po výbuchu sa najprv ukáže oslnivý svetelný blesk, okolo ktorého sa vytvorí detonačný mrak. Potom vznikne ohnivá guľa, ktorý stúpa hore vytvárajúc akýsi „kmeň“ a berúc so sebou prach, zem alebo vodu, a na zemi pri mieste výbuchu je základný mrak. Výsledný útvar sa nazýva atómový hríb.

Jadrová výbušná zbraň má široké spektrum ničivého účinku:

  • tepelný účinok(35% ničivého účinku): Na mieste výbuchu je teplota niekoľko miliónov stupňov Celzia. V prípade 1 Mt-ovej bomby sa napríklad v okruhu 14 km (!) od epicentra sám zapáli papier. Samozrejme, že aj ľudia a živočíchy utrpia popáleniny kože a podobne.
  • nárazová tlaková vlna (50% ničivého účinku): Táto je účinná do niekoľkých kilometrov od epicentra. Sprevádza ju hromovitý tresk. V mieste detonácie je pretlak asi 1 milión barov, ktorý potom klesá nepriamo úmerne k vzdialenosti. Po pretlakovej vlne nasleduje podtlaková vlna, ktorá sa prejavuje ako silný ťah smerom k miestu výbuchu.
  • svetelný účinok: Je účinný do niekoľkých kilometrov.
  • radiácia (15% ničivého účinku): Táto je spôsobená tokom neutrónov (asi z 3%) a gama , alfa a beta žiarenia počas asi 1 minúty (počiatočná radiácia). Pre človeka je smrteľná v okruhu asi 2 km od epicentra. Časť žiarenia, ktorá ostane ešte po 1 minúte sa nazýva zvyšková radiácia. Pozostáva z radioaktívneho spádu a žiarenia indukovaného neutrónmi (alfa, beta, gama žiarenie). Žiarenie asi po týždni od výbuchu klesne na hodnoty bezpečné pre človeka.

Radioaktívny spád sa delí na lokálny (padá 10-20 hodín po výbuchu do vzdialenosti 400 km), kontinentálny (padá do týždňa po výbuchu do vzdialenosti 4000 km) a celosvetový (padá až po mesiacoch či rokoch).

Podiel radiácie (a najmä neutrónov) sa dá zvýšiť na úkor ostatných ničivých účinkov, potom hovoríme o tzv. neutrónovej bombe (správny názov je „zbraň so zvýšenou radiáciou“).

[úprava] Dejiny

  • 1938: O. Hahn a F. Straßmann objavili štiepenie uránu – základ jadrových zbraní
  • pred druhou svet. vojnou: V ZSSR vedci G.N. Flerov a K.A.Petržak zistili, že uránové jadro sa môže rozpadať aj spontánne.
  • 1939:
    • (marec): George B. Pegram z Kolumbijskej univerzity zorganizoval s vedcom E. Fermim konferenciu na túto tému. Neskôr za podpory ďalších vedcov – A. Einsteina, E.Wignera, L.Szilarda – predložil Alexander Sachs celý problém americkému prezidentovi Roosveltovi
    • V ZSSR sa A.I.Brodskij zaoberal delením izotopov uránu
  • 1940:
    • (február): V USA sa začal počiatočný výskum, ktorý riadil osobitný výbor na čele s L.J.Briggsom, riaditeľom Národného úradu pre miery. V tom istom roku už bolo známe, že aj Nemci pracujú na podobnom projekte, a že aj britskí vedci skúmajú podobný problém.
    • V ZSSR sa utvorila Komisia pre otázky uránu, ktorej práca však bola prerušená po napadnutí ZSSR Nemeckom v júni 1941.
  • 1941 (jeseň): Americkí vedci H.C.Urey a G.B.Pegram navštívili Spojené kráľovstvo a skúmali možnosť spolupráce v tejto oblasti (pozri 1943).
  • 1941 (december): Vedenie celého projektu v USA prevzalo oddelenie Úradu pre vedecký výskum a rozvoj
  • 1942:
    • (február):Na základe objavu z roku 1938 objavil E. Fermi v USA možnosť vytvorenia jadrovej reťazovej reakcie. Výpočty ukázali, že necelých 50 kg čistého U-235 alebo Pu-239 možno použiť ako supervýbušninu, ktorá uvoľní energiu približne 20 000 ton TNT.
    • (jún): V USA ministerstvo obrany zriadilo nové oddelenie na vedenie projektu a v septembri sa stal šéfom celého projektu brigádny generál L.R.Groves.
  • 1943:
    • Zriadil sa spoločný politický výbor, zložený zo zástupcov USA, Spojeného kráľovstva a Kanady. Zároveň prišli viacerí britskí a kanadskí vedci do USA, aby pracovali na tomto projekte.
    • V USA sa teoreticky sa vyriešila otázka fungovania atómových zbraní.
    • Od tohto roku sa v USA zriadili zariadenia na získavanie uránu 235. V tom istom roku bolo pod vedením R. Oppenheimera v Los Alamos v Novom Mexiku postavené laboratórium, v ktorom stavali prvé atómové zbrane (Projekt Manhattan)
    • V ZSSR sa utvorila Vedecko-technická rada pre rozvoj atomistiky vedená B. L. Vannikovom, ktorá sa však v prvej fáze zamerala na stavbu atómových reaktorov, až neskôr aj na zbrane (pozri 1947)
  • 1944: V USA postavili prvý reaktor vyrábajúci plutónium
  • 1945:
    • (16.7.): Explózia prvej atómovej bomby v pokusnom areáli pri Alamogorde v Novom Mexiku v USA
    • (6.8.): USA zhodili z bombardéra B-29 atómovú bombu „Little Boy“ na japonskú Hirošimu (výbuch vo výške 600m, letecká kužeľovitá bomba s priemerom 73 cm, hmotnosťou 4,5 t, s jadrom s uránom 235 ťažkým 60 kg)
    • (9.8.): USA zhodili atómovú bombu „Fat Man“ na Nagasaki (vajcovitá bomba, priemer 3, 3 m, hmotnosť 4t, s 8 t plutónia 239). Následovala kritika verejnosti.
  • 1947: ZSSR oznámil, že zvládol výrobné tajomstvá atómovej vojny
  • 1949 (29.8.): explózia prvej atómovej bomby ZSSR
  • 1950: Z iniciatívy Stáleho výboru Svetového kongresu obrancov mieru v Štokholme bola prijatá Štokholmská výzva žiadajúca bezpodmienečný zákaz atómovej zbrane ako nástroja zastrašovania a hromadného vykynožovania obyvateľstva. Podpísalo ju asi 500 000 000 ľudí.
  • 1952:
    • (3.10.): explózia prvej atómovej bomby Spojeného kráľovstva
    • (1.11.): explózia prvej termonukleárnej (vodíkovej) bomby v USA, atol Eniwetok
  • 1953 (12.8.):explózia prvej termonukleárnej (vodíkovej) bomby v ZSSR
  • 1954 (1.3.):explózia dosiaľ najsilnejšej termonukleárnej bomby USA pod názvom Castle Bravo 15 Mt TNT
  • 1960 (13.2.):explózia prvej atómovej bomby Francúzska
  • 1961 (30.10.):explózia dosiaľ najsilnejšej termonukleárnej bomby sveta - sovietská Cár bomba 50 Mt TNT
  • od 1963: v medzinárodnej politike došlo po kubánskej kríze (1962) k prvým náznakom uvoľnenia medzi USA a ZSSR
  • 1963(5.8.): podpísaná Zmluva o zákaze atómových pokusov vo vzduchu, v kozmickom priestore a pod vodou (nepodpísalo len Francúzsko a Čína); roku 1974 bola bola doplnená zmluvou obmedzujúcou silu podzemných testov na 150 kt TNT
  • 1964(16.10.):explózia prvej atómovej bomby Číny
  • 1967:
    • Spojené kráľovstvo a Čína vlastnia aj termonukleárnu (vodíkovú) bombu
    • Podpísaná Tlatelolcká zmluva (Mexiko), podľa ktorej ostáva Latinská Amerika oblasťou bez jadrových zbraní
  • 1968:
    • Francúzsko vlastní aj termonukleárnu bombu
    • 1.7.1968: podpísaná Zmluva o nešírení jadrových zbraní (predĺžená roku 1995)
  • od konca 60-tych rokov: Zväčšil sa dosah jadrových zbraní, zlepšovanie presnosti, zavedenie pozemných mobilných systémov a pod.. Vlastnenie jadrových zbraní začalo mať úlohu „odstrašovania“ potenciálnych nepriateľov. Potenciál atómových zbraní už stačil na niekoľkonásobné vyhubenie ľudstva (tzv. overkill). Vzniká hnutie proti jadrovým zbraniam.
  • 1969: Začiatok rokovaní SALT (Strategic Arms Limitation Talks) medzi USA a ZSSR
  • 1972 (26.5.): Zmluvou SALT I medzi USA a ZSSR sa – okrem určitých bodov dohodnutých na len 5 rokov –obmedzil počet systémov protiraketovej obrany (systémov ABM) na určitý počet. USA túto časť zmluvy 31.12.2001 jednostranne vypovedali z dôvodu „národnej bezpečnosti“ a pokračovania v programe NMD
  • 1973(22.6.): Dohoda Nixona s Brežnevom o predchádzaní jadrovej vojne
  • 1974 (18.5.):explózia prvej atómovej bomby Indie
  • 1978: vytvorenie neutrónovej bomby
  • 1979: Zmluvou SALT II medzi USA a ZSSR sa obmedzil počet nosičov jadrových zbraní a roznecovačov (bômb), ale zbrojenie prebiehalo ďalej formou nahradzovania starších novými, lepšími zbraňami. Senát USA kvôli sovietskej invázii v Afganistane zmluvu neratifikoval, ale USA ju dodržovali.
  • 1981: Američania premenovali plánované rokovania SALT III na rokovania START (Strategic Arms Reduction Talks), ktoré sa potom konali s prestávkami od roku 1985
  • koncom 80-tych rokov v rámci perestrojky a po nehode v Černobyle v ZSSR klesla dôležitosť jadrových zbraní
  • 1987: Washingtonská zmluva (Zmluva INF) medzi USA a ZSSR k zničeniu všetkých zo zeme odpaľovaných jadrových síl stredného dosahu
  • 1991: Zmluva START I medzi USA a ZSSR (po asi 15 rokovacích kolách) o zníženiu počtu nosičov jadrových zbraní (rakety, bombardéry, jadrové zbrane) ako aj strategických bojových hlavíc na určitú hranicu
  • 1992 (podpis 1996): dohoda o prevezení jadrových bojových hlavíc z Bieloruska, Kazachstanu a Ukrajiny do Ruska (lebo v dôsledku rozpadu ZSSR ostali zbrane aj v iných krajinách ako Rusko)
  • 1993:
    • Zmluva START II medzi USA a Ruskom o znížení hraníc zo START-I o polovicu a zákaze všetkých interkontinentálnych rakiet s niekoľkonásobnými výbušnými hlavicami. USA ju ratifikovali až 1997, Rusko až 2000.
    • Atómové mocnosti (okrem sčasti Francúzska [test na atole Mururoa 1995/96] a úplne Číny) sa dobrovoľne vzdali atómových pokusov
  • 1996:
    • Kvôli odporu Indie stroskotali ženevské rokovania o rozsiahlej celosvetovej Všeobencej zmluve o zákaze atómových pokusov (CTBT, Comprehensive Nuclear Test Ban Treaty, porov. 1963). Nakoniec však zmluvu jasne prehlasovalo Valné zhromaždenie OSN na zvláštnom zasadnutí 10.9.1996. Ešte nie je ratifikovaná.
    • Medzinárodný súdny dvor v Haagu sa uzniesol, že použitie a hrozenie použitím jadrových zbraní – s výnimkou extrémneho ohrozenia štátu - predstavuje porušenie medzinárodného práva, najmä ľudských práv
  • 1998 (máj):Podzemné atómové testy Indie a Pakistanu. V prípade Pakistanu išlo o prvé testy vôbec.
  • 1999 (august):Začali sa rokovania o zmluve START III, no v dôsledku trvania USA na svojom systéme MD (pozri 2001) Rusko odmieta súhlasiť nielen so START III, ale aj s realizáciou START II
  • 2001 (21.12.): USA jednostranne vypovedali časť zmluvy SALT I (1972) o protiraketovej obrane z dôvodu „národnej bezpečnosti“ a pokračovania vo svojom protiraketovom programe NMD (National Missile Defense, od roku 2001 nazývaný MD – Missile Defense)
  • 2002: Zmluva medzi USA a Ruskom o znížení jadrových výbušných hlavíc do roku 2012 na určitú hranicu. Ešte neratifikované.
  • 2005(10.2.): Kórejská ľudovodemokratická republika oznámila, že má jadrové zbrane

[úprava] Jadrové štáty

V roku 2005 majú tieto krajiny jadrové zbrane: USA, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan. Kórejská ľudovodemokratická republika oznámila, že ich má, o Iráne a Izraeli sa len tvrdí, že ich majú, a Južná Afrika ich svojho času mala, ale zničila ich (údajne).