Prigogine, i.

Z Wikipédie

Prigogine, i.

Prigogine, Ilya (1917 - ) je chemik ruského pôvodu. Od roku 1947 profesor na univerzite v Bruseli, od 1970 profesor na americkej univerzite v Austine. Nobelova cena (1977) za rozpracovanie termondynamiky nerovnovážnych, ireverzibilných systémov. Okrem problémov termodynamiky sa zaoberá aj problémami prenosu informácie.

Prigogine odvodzuje z niektorých fyzikálnych teórií všeobecnejšie dôsledky a z výsledkov svojho skúmania vývoja modernej vedy odvodzuje závery týkajúce sa formy paradigmy súčasnej vedy; najmä vývoj kvantovej mechaniky vytvára novú epistemologickú situáciu: klasický model vedy, ktorý izoluje človeka ako poznávajúcu bytosť od prirody, musí byť nahradený modelom novej aliancie, v ktorom bude rehabilitovaný prirodzený svet.

Výskum nezvratných procesov najmä v neizolovaných systémoch priviedol Prigogina k záveru, že po prekročení určitého prahu nestability sa objavuje samoorganizácia, spontánna aktivita zvaná disipatívna organizácia.

Problém stability priviedol Prigogina k novej koncepcii objektu: fungovanie disipatívnych štruktúr sa nedá vysvetliť bez odkazu na nepredvídateľné prvky.



[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok

Tento článok potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.


[úprava] Pozri aj

Prigogine, I.

termodynamika

zoznam diel I. Prigogina


[úprava] Prigogine, i. - zoznam diel

Prigogine, I.


(spolu s G. Nicolisom) Self Organization in Non Equilibrium System, 1977