Fiodor Michajlovič Dostojevskij

Z Wikipédie

Fiodor Michajlovič Dostojevskij
zdroj: www.deep-purple.net
ruský spisovateľ
Narodenie 11. november, 1821
Moskva, Rusko
Úmrtie 9. február, 1881
Petrohrad, Rusko
Pozri aj Biografický portál

Fiodor Michajlovič Dostojevskij (rusky: Фёдор Михайлович Достоевский) (* 11. november 1821, Moskva – † 9. február 1881, Petrohrad) bol ruský spisovateľ a mysliteľ, predchodca existencializmu, filozof dejín člen petraševskovského hnutia. Dostojevskij je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu. Jeho umelecká tvorba podstatne ovplyvnila vývin svetovej prózy.

[úprava] Život

Dostojevskij pochádza z chudobnej šľachty, jeho otec bol lekár. Po matkinej smrti 1837 sa presťahoval do Petrohradu, kde v rokoch 18381843 študoval stavebné inžinierstvo na vojenskej akadémii. V roku 1839 zavraždili vlastní poddaní jeho otca. Na Dostojevského to mala veľký vplyv, po tomto duševnom otrase začal trpieť epilepsiou. Dostojevskij v roku 1844 začal písať svoj literárny debut Chudobní ľudia, uverejnený v roku 1846.

Po jeho uverejnení sa stal okamžite slávny, dobová kritika ho oslavovala ako génia. 1847 vstúpil do kruhu revolucionárov; keď v ich radoch v roku 1849 predniesol kriminálne písmo literárneho kritika Belinského adresované Gogoľovi, udali ho a bol odsúdený na trest smrti. Až na popravisku ho omilostil cár Nikolaj I. a dostal štyri roky vyhnanstva na Sibíri s nadväzujúcou vojenskou povinnosťou. Vo väzení v Omsku mu prvýkrát zistili epilepsiu.

V roku 1866 vychádza jeho prvý veľký román, ktorým sa Dostojevskij stáva časťou svetovej literatúry: Zločin a trest. Príbeh chudobného študenta Rodiona Romanoviča Raskolnikova, ktorý sa z pýchy stáva vrahom. Postupne sa však vyvinie na človeka, ktorý objavuje svet, taký ako je v skutočnosti. Dostojevskij presvedčuje svojimi psychologicky realistickými charaktermi a precíznym a názorným rozprávaním. Zároveň tento román ukazuje premenu Dostojevského z revolucionára na konzervatívneho kresťana. V tom istom roku vychádza jeho román Hráč napísaný za 26 dní, jeho priznanie sa k hráčskej vášni.

Krátko potom, ako sa druhýkrát oženil v roku 1867, musí ujsť pre vysoké dlžoby do zahraničia. Žije dlhší čas v Baden-Badene v Nemecku a vracia sa do Ruska až v roku 1871. V roku 1868 stráca zasa všetko na hráčskom stole. V ďalšom roku vychádza jeho druhé veľké dielo, Idiot, tragikomický príbeh kniežaťa Myškina, ktorý zlyháva v petrohradskej spoločnosti napriek svojmu dobru, úprimnosti a čestnosti.

Na konci svojho života žil pokojne. Napísal dve posledné veľké diela, Diablom posadnutí - politický román o zničujúcej moci anarchizmu a nihilizmu a nakoniec Bratia Karamazovci, panorámu ruskej spoločnosti na konci 19. storočia a zároveň súhrn celého jeho diela.

Keď Dostojevskij v roku 1881 zomrel na krvácanie pľúc, zúčastnilo sa na jeho pohrebe okolo 60.000 ľudí.

[úprava] Dielo

  • 1845: Biele noci (Белые ночи)
  • 1849: Netočka Nezvanovová (Неточка Незванова)
  • 1873: Denník spisovateľa (Дневнике писателя)

Romány:

  • 1845: Chudobní ľudia (Бедные люди); román v listoch
  • 1846: Dvojník (Двойник)
  • 1859: Obec Stepančikovo a jej obyvatelia (Село Степанчиково и его обитатели)
  • 1862: Zápisky z mŕtveho domu (Записки из Мёртвого дома); po slovensky Ikar, ISBN 80-551-0563-4
  • 1867: Zločin a trest', „Преступление и наказание“, 1867
  • 1872: Diablom posadnutí (Бесы); po slovensky Ikar, ISBN 80-551-0468-9
  • 1880: Bratia Karamazovovci, (Братья Карамазовы)
  • 1868: Idiot (Идиот); po slovensky Ikar, ISBN 80-7118-970-7
  • 1861: Ponížení a urazení (Униженные и оскорблённые)
  • 1875: Výrastok, „Подросток“, 1875

Novely:

  • 1864: Zápisky z podzemia (Записки из подполья)
  • 1859: Strýčkov sen(Дядюшкин сон)
  • 1866: Hráč (Игрок); po slovensky Ikar-Odeon, ISBN 80-551-0802-1
  • 1870: Večný manžel (Вечный муж); po slovensky Ikar-Odeon, ISBN 80-551-0802-1

Výber:

  • Objav srdca (Poviedky, denníky, listy žene); po slovensky Nové Mesto, ISBN 80-85487-48-9

[úprava] Externé odkazy

Wikicitáty
Wikicitáty obsahujú zbierku citátov súvisiacich s:
Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Fiodor Michajlovič Dostojevskij