Vitalizmus (biológia)
Z Wikipédie
Vitalizmus (z lat. vita - život) je filozofický smer (najmä v biológii), ktorý tvrdí, že na vznik a trvanie životných prejavov je potrebná tvorivá, nemateriálna až nadprirodzená sila nazývaná životná sila (lat. vis vitalis), entelechia, duša a podobne. Je to opak mechanicizmu.
Počiatky smeru nájdeme u Platóna (učenie o duši) a Aristotela (učenie o entelechii), ale ako koncepcia vznikol vitalizmus až v 17.-18. storočí.
[úprava] Vitalizmus v chémii
V chémii bol vitalizmus zodpovedný za názor, že organické zlúčeniny pochádzajú len zo živých organizmov, vznikajú za pomoci životnej sily a preto sa nedajú pripraviť v laboratóriu. Ale už v roku 1783 Carl Wilhelm Scheele pripravil kyanovodík a Joseph Louis Gay-Lussac syntetizoval dikyán (C2N2), z ktorého potom Friedrich Wöhler pripravil v roku 1824 kyselinu šťavelovú.
Za hlavný míľnik konca vitalistických predstáv sa však považuje Wöhlerova syntéza z roku 1828, pri ktorej sa Wöhlerovi podarilo zahrievaním kyanatanu amónneho pripraviť močovinu, látku pomocou ktorej cicavce vylučujú zo svojho tela nepotrebný dusík.
- NH4OCN → (NH2)2CO
Tým definitívne dokázal, že je možné organické zlúčeniny pripraviť umelo.