Baroková hudba

Z Wikipédie

Evaristo Baschenis: Hudobné nástroje, polovica 17. storočia.
Zväčšiť
Evaristo Baschenis: Hudobné nástroje, polovica 17. storočia.

Baroková hudba je súčasť barokového umenia, ucelená slohová epocha vo vývoji európskej klasickej hudby, trvajúca od začiatku 17. storočia do polovice 18. storočia. Vyznačovala sa prechodom od polyfónie k monódii. Zavádza sa nová notačná prax (generálny bas). Spev sa realizuje so sprievodom akordických hudobných nástrojov, ako lutna, čembalo.

Za prvého barokového skladateľa sa považuje Claudio Monteverdi. Jedno z možných chronologických rozdelení barokovej hudby je:

  • ranobaroková hudba (16001650): hlavne taliansky vplyv;
  • hudba vrcholného baroka (1650–1710): s významnými vplyvmi z Francúzska;
  • neskorobaroková hudba (1710–1750): tendencie k zjednoteniu regionálnych šýlov.

[úprava] Významní skladatelia

Najvýznamnejšími skladateľmi barokovej hudby boli Johann Sebastian Bach (majster organu), Antonio Vivaldi, George Friedrich Händel.

Na Slovensku: S. Capricornus, J. Kusser, J. Šimbracký, Z. Zarevius. Tvorcovia duchovných piesní D. Sinapius-Horčička, J. Tranovský (Cithara Sanctorum), B. S"l"ši (Canthus Catholici); rukopisné zborníky: Vietorisov kódex, Pestrý zborník, Zbierka A. Sirmayovej-Kecerovej, Uhorská zbierka; tvorcovia chrámovej hudby P. Bajan, E. Pascha, P. Roškovský.

V Čechách: Jan Dismas Zelenka, B. M. Černohorský, J. Vejvanovský.

[úprava] Hudobné útvary

Vzniká opera. Obľúbené boli kantáty a oratóriá; z inštrumentálnej tvorby hlavne sonáta, sólový koncert, concerto grosso, čembalová hudba.

[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok