Július Botto

Z Wikipédie

Július Botto (* 24. júl 1848, Rozložná – † 29. september 1926, Revúca) bol slovenský pedagóg, advokát, historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v Levoči a v Spišskej Novej Vsi, teológiu na kolégiu v Prešove. V rokoch 1869-1870 a 1871-1874 bol výpomocným profesorom v Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Medzitým absolvoval právnické štúdiá v Prešove. V roku 1876 zložil v Pešti advokátsku skúšku. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom a v cirkevnom zbore. V rokoch 1876-1920 bol advokátom. V rokoch 1914-1918 bol súdne stíhaný za prácu Krátka história Slovákov. Od 14. októbra 1920 do 1. novembra 1922 správcom a v rokoch 1922-1924 externým profesorom na Československom štátnom reálnom gymnáziu v Revúcej. Od 1. novembra 1922 bol verejným notárom v Revúcej.

[úprava] Dielo

Michal M. Hodža (1911), Jonáš Záhorský (1912), Ján Francisci(1922), Štefan Marko Daxner (1922), Samuel Tomášik (1925), Slováci, vývin ich národného povedomia 1-2 (1906, 1910, 1971), Krátka história Slovákov (1914), Dejiny Matice slovenskej 1863-1875 (1923)