Vysoká (vrch) (Tatry)
Z Wikipédie
Vysoká | |
---|---|
Obrázok chýba | |
Výška: | 2560 metrov |
Zemepisná dĺžka: | ° ′ ″ |
Zemepisná šírka: | ° ′ ″ |
Poloha: | Prešovský kraj, Slovensko |
Pohorie: | Vysoké Tatry |
Prvovýstup: | |
Najľahší výstup: | nie je voľne dostupný pre turistov |
Vysoká je jedným z najvyšších vrchov Slovenska, ležiaci vo Vysokých Tatrách.
Vysoká je aj vrchom v pohorí Malé Karpaty.
Obsah |
[úprava] Geológia
Štít hlavného hrebeňa V. T. s dvoma rovnako vysokými vrcholmi. Na SV je ukotvený oceľový kríž. Vysoká je vymedzená na SV od Malého Ganku Rumanovým sedlom a na SZ od Ťažkého štítu Štrbinou pod Ťažkým štítom. Do Ťažkej doliny spadá jej najväčšia S stena v 500-metrovom prevýšení. Tá je najmä v zime častým cieľom horolezeckých výstupov. Na V do Runanovej dolinky jej steny spadajú v 450-metrovom prevýšení. Na JV vysiela Vysoká cez vyšné Dračie sedlo hrebeň Dračieho štítu a Ošarpancov. Na J v nie príliš obtiažnych stenách svoj Centrálny žľab zbiehajúci do Dračej dolinky. Za Dračím sedlom vybieha z úpätia Vysokej na J Dračí hrebeň. Symetrický dvojvrchol Vysokej je z každej strany impozantný a patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom V. T.
[úprava] História
Pôvodne liptovský názov “Visoka” spomína v roku 1717 Juraj Buchholtz ml. v texte k Panoráme Tatier. Pre rozlíšenie, či skôr pripodobenie k Malej či Východnej Vysokej sa ju snažili pomenovať aj veľká Vysoká. Cudzie názvy sa však neujali.
[úprava] Výstupy
Prvý známy výstup je popísaný v Ročenke MKE. Uskutočnil sa 3. 9. 1874 pod vedením Mórica Dechyho, hoci vodcovia boli Martin Spitzkopf a Ján Ruman ml. Na vrchole nechali zápis so zdrapom modrej Rumanovej zástery. Neskôr bola Vysoká častým cieľom turistov a záujem pretrváva pre jej blízkosť od sedla Váha.