Kvartér
Z Wikipédie
Kvartér (iné názvy štvrtohory, kvaternér, antropozoikum, antropogén) je geologická subéra, časť éry kenozoikum.
Pojem kvartér (štvrtohory) bol v roku 2004 Medzinárodnou komisiou pre stratigrafiu oficiálne zrušený, ale v roku 2005 bol znova zavedený ako formálna "subéra" (čo je v chronostratigrafickej tabuľke veľmi špecifický pojem) kenozoika.
Dolná hranica je (v závislosti od definície) 2,588 miliónov (začiatok ľadovej doby v širšom zmysle) alebo 1,806 miliónov rokov (začiatok pleistocénu); Medzinárodná komisia pre stratigrafiu v roku 2005 rozhodla, že v jej systéme je hranicou 2,588 miliónov rokov. Kvartér trvá dodnes.
Kvartér - ak má definovaný začiatk 2,588 miliónov rokov - zahŕňa malú časť pliocénu a ďalej celý pleistocén a holocén (mladšie štvrtohory, poľadová doba). Ak má definovaný začiatok 1,806 miliónov rokov, začína spolu s pleistocénom a pleistocén potom možno označiť aj ako staršie štvrtohory.
Pliocén a pleistocén zahŕňa z historického hľadiska paleolit (okrem zhruba polovice neskorého paleolitu). Holocén zahŕňa posledných 11 500/11 800 rokov (pozri pod holocén), a teda z historického hľadiska približne polovicu neskorého paleolitu, ďalej mezolit a ďalšie obdobia až dodnes.
Geologicky nadväzujú na treťohory, v ktorých pokračuje alpínske vrásnenie. Podnebie je typické periodickými poklesmi teplôt, ktoré vyúsťujú do ľadových dôb, zvaných glaciály. V priebehu týchto období došlo k rozšíreniu pevninských ľadovcov, v našej oblasti mala krajina vzhľad tajgy až tundry. V medziľadových dobách (interglaciály) dochádzalo k otepleniu asi na dnešnú úroveň. Predpokladá sa, že ľudstvo sa dnes nachádza práve medzi dvoma ľadovými dobami.
Vo vývoji živočíchov sú najdôležitejšie cicavce. V oblasti strednej Európy žili napríklad mamuty, srstnaté nosorožce, kone, jeleňovité, medzi nimi aj obrovský Megaceros giganteus s rozpätím parohov až 3 metre, šabľozubé mačkovité šelmy (Machairodus), jasnynné levy, jaskynné medvede a iné.