Vrakuňa
Z Wikipédie
Erb | Mapa |
---|---|
![]() |
![]() |
Základné údaje | |
Kraj: | Bratislavský |
Okres: | Bratislava II |
Región: | Bratislava |
Poloha: | s. š. v. d. |
Nadmorská výška: | m n.m. |
Rozloha: | 10,3 km² |
Počet obyvateľov: | 19866 (8.9.2006) |
Hustota obyvateľstva: | 1928 obyvateľ(ov)/km2 |
Prvá písomná zmienka: | 1279 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 529338 |
EČV: | BA |
PSČ: | - |
Telefónna predvoľba: | 02 |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | Miestny úrad Bratislava-Vrakuňa, Šíravská 7, 827 04 Bratislava 214 |
Web: | www.bratislava-vrakuna.sk |
E-mail: | vrakuna@bratislava-vrakuna.sk |
Telefón: | +421-2-4020 4800 |
Fax: | +421-2-4525 7984 |
Politika | |
Starosta: | Mgr. Ladislav Fatura (nezávislý kandidát) |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Vrakuňa je mestská časť Bratislavy ležiaca na oboch brehoch Malého Dunaja.
Vrakuňa leží na východ od centra Bratislavy, na ceste vedúcej cez Malý Dunaj na Žitný ostrov. Na jednej strane Malého Dunaja ležia Podunajské Biskupice, na tej druhej hraničí s Ružinovom, jeho zadnou časťou, ktorá sa v súčasnej dobe veľmi rýchlo rozrastá. Neďaleko sa nachádza nové nákupné stredisko Avion, ktoré sa rozprestiera vedľa letiska Milana Rastislava Štefánika.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
[úprava] Občianska vybavenosť
Vyrástol tu nový obytný súbor Vrakuňa (ulice Bučinová, Jedľová, Kríková, Poľnohospodárska, Rajecká, Stavbárska, Vŕbová), na území je 7 materských škôl, 3 základné školy a Súkromné slovanské gymnázium, ktoré sídli v budove ZŠ na Žitavskej ulici.
V rámci územného plánu vznikla nová obchodná sieť a vytvorili sa ďalšie plochy na podnikateľské aktivity. Z pešej zóny na Poľnohospodárskej úlici sa stalo postupne spoločenské centrum mestskej časti. K novovybudovaným dielam patria predovšetkým budovy Miestneho úradu na Šíravskej ulici, Všeobecná úverová banka na Kazanskej ulici a nový obytný súbor na Bebravskej ulici.
Vrakuňa nemá na svojom územi žiadne priemyselné podniky, ale jej obyvatelia pocitujú nepriaznivý vplyv Slovnaftu, letiska aj Ústrednej čističky odpadových vôd.
[úprava] Rímskokatolícka farnosť
Farnosť Bratislava Vrakuňa 1. novembra 1991 dekrétom arcibiskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Jána Sokola . Zároveň bol ustanovovacím dekrétom menovaný Vdp. Augustína Drška za farára novozriadenej farnosti.
Základný kameň nového kostola a stavenisko boli posvätené 28. februára 1993. Nový kostol Mena Panny Márie, ako prístavba k pôvodnému kostolu, ktorý dnes plní funkciu kaplnky, bol daný do užívania 1. januára 1994. Slávnostnú vysviacku vykonal arcibiskup Mons. Ján Sokol 9. septembra 1995.
[úprava] Kultúra, šport, oddych
V roku 1994 bola opätovne zriadená miestna knižnica. V kúltúrnom stredisku Tallin pracujú rôzne krúžky, organizujú sa tu súťaže, besedy, predstavenia bábkového divadla, filmové predstavenia a predstavenia pre deti a mládez mestskej časti a žiakov škôl. Koncerty vážnej hudby sa konajú v novom kostole. Na nábreží Malého Dunaja je nový kultúrny dom.
Športový klub Vrakuňa, ktorý sídli na Poľnohospodárskej ulici, zabezpočuje natmä futbalové aktivity pre žiakov a mládež.
Lesopark Vrakuňa je prepojený lávkou cez Malý Dunaj priamo do obytného súboru.
[úprava] Dejiny
[úprava] Stredovek
Pôvodne tvorila súčasť bratislavského hradného panstva. Jej osídlenie siaha pravdepodobne až do včasného stredoveku. Dôkazom toho je starý slovenský názov osady - Vrač (lekár alebo čarodejník).
S prvým názvom Verekne (Vrakuňa) sa stretávame v roku 1290, kedy osada - založená roku 1279 - dostáva názov od svojho majiteľa Lörinca Verekenyiho, ktorý v tom čase získal kráľovský majetok. Od konca 14. storočia obec postupne prechádzala do majetku mesta Bratislava.
[úprava] Novovek
Ďalší vývoj obce nepriaznivo ovplyvnilo pustošenie vojska sultána Galgu, ktorý roku 1683 prechádzal cez Vrakuňu so sprievodom 8000 vojakov do Bernolákova, do tábora Imricha Tököliho a zničil nielen celú dedinu, ale aj most. Obyvatelia Vrakuňe boli prinútení v nepokojných časoch opustiť svoje príbytky a skrývať sa v lesoch na dunajských ostrovoch. Mnohí prišli o život. Ich počet sa preriedil, ale možno pozorovať istú kontinuitu obyvateľstva. Do roku 1768 sa počet obyvateľov zvýšil približne na úroveň, aká bola pred rokom 1683 - 41 rodín osadníkov, ale boli omnoho chudobnejší.
[úprava] 19. a 20. storočie
V polovici 19. storočia mala Vrakuňa už 69 domov, 451 obyvateľov, prevažne maďarskej národnosti. Obyvatelia obhospodarovali 1744 jutár pôdy, ktorú obrábali aj napriek jej zlej kvalite. Remeslo sa veľmi nerozvinulo. Okrem mlynárov, mäsiara a výčapníka sa v 19. storočí spomína aj čižmár, murár a tkáč.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa do Vrakune prisťahovalo mnoho nových obyvateľov. Ich počet vzrástol za pätdesiat rokov na 742. Venovali sa väčšinou zeleninárstvu a chovu dobytka, ktorého množstvo vzrástlo až štvornásobne. Do roku 1940 sa počet obyvateľov obce zvýšil na 1232 a počet domov na 249. Celková rozloha chotára bola 1 013 hektárov.
V roku 1948 bola obec úradne premenovaná z Verekne na Vrakuňu a do roku 1971 bola samostatnou obcou, ktorú riadil „Okresný národný výbor Bratislava - vidiek“. 1. januára 1972 sa stala súčastou hlavného mesta SSR Bratislavy a od roku 1990 je jednou zo 17 mestských častí Bratislavy, na rozlohe 10,3 km² žije viac ako 18 000 obyvateľov.
[úprava] Starostovia
[úprava] Externé odkazy
Mestské časti v okrese Bratislava II (3) | 31.12.2003 |
Podunajské Biskupice | Ružinov | Vrakuňa |
Mestské časti Bratislavy (17) |
---|
Staré Mesto - I | Podunajské Biskupice - II | Ružinov - II | Vrakuňa - II | Nové Mesto - III | Rača - III | Vajnory - III | Devín - IV | Devínska Nová Ves - IV | Dúbravka - IV | Karlova Ves - IV | Lamač - IV | Záhorská Bystrica - IV | Čunovo - V | Jarovce - V | Petržalka - V | Rusovce - V |