Motî:kihiyî

Èn årtike di Wikipedia.

kihiyî u cohiyî (codjowaedje)

I. [v.c.] kischirer. C' esteut ene sitoele ki vneut d' fini s' coûsse et k' aveut kihiyî l' cir (Guillaume Smal). F. déchirer.

II. s' kihiyî [v.pr.] si coschirer pår. Li cir, plin d' nûlêyes a vudî, Ni tådjrè waire a s' kihiyî. F. s'éventrer.

Etimolodjeye: bodje hiyî, betchete ki-.